Európsky parlament,

–  so zreteľom na Daytonskú mierovú dohodu, jej všeobecný rámec a dvanásť príloh,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. júla 2005(1), z 15. januára 2009(2) a z 9. júla 2015(3) o Srebrenici,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 11. marca 2005 o ústavnej reforme v Bosne a Hercegovine,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Daytonská mierová dohoda bola podpísaná 14. decembra 1995 v Paríži a zakončila najkrvavejšiu vojnu v Európe od konca druhej svetovej vojny;

B.  keďže na základe dohody sa skončila vojna, ale nepodarilo sa vytvoriť fungujúci, sebestačný štát, a keďže inštitucionálna štruktúra krajiny je príliš zložitá a ukázalo sa, že je neefektívna;

1.  pripomína dôležitosť podpísania Daytonskej mierovej dohody, pripomína si všetky tragické obete vojny v Bosne a Hercegovine a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám tých, ktorí prišli o život;

2.  s poľutovaním konštatuje, že po 20 rokoch od skončenia vojny a vypracovania všeobecnej rámcovej dohody, v ktorej sa načrtli hlavné prvky mierovej dohody a budúca podoba krajiny, sa jednotlivým vládam krajiny nepodarilo vybudovať plne funkčný a sebestačný štát;

3.  víta dosiahnuté výsledky pokiaľ ide o návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny (IDP), ako aj rekonštrukciu a reštitúciu majetku v súlade s ustanoveniami prílohy VII k Daytonskej dohode; trvá na to, že treba v plnom rozsahu uplatňovať túto prílohu a súvisiacu stratégiu, aby sa mohol zabezpečiť udržateľný návrat, ako aj spravodlivé, komplexné a trvalé riešenia osobám vysídleným v rámci krajiny, utečencom a ďalším osobám, ktoré sú postihnuté konfliktom; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu udržateľného návratu Chorvátov, Bosniakov a ostatných do Republiky srbskej; zdôrazňuje, že treba pokročiť pri zlepšovaní sociálno-ekonomickej integrácie tých ľudí, ktorí sa vrátili; požaduje, aby sa úsilie na všetkých úrovniach lepšie koordinovalo a aby sa väčšia pozornosť venovala najzraniteľnejším vysídleným osobám vrátane Rómov a žien, ktoré sú obeťami násilia; s poľutovaním konštatuje, že podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža je stále nezvestných približne 7 000 osôb, ktorých osud je neznámy;

4.  oceňuje pozitívnu transformáciu Bosny a Hercegoviny za posledných 20 rokov od vojnou spustošenej krajiny, ktorá sa spamätáva z vojny, k štátu, ktorý sa uchádza o členstvo v Európskej únii;

5.  pripomína záväzok EÚ poskytnúť Bosne a Hercegovine a všetkým krajinám západného Balkánu európsku perspektívu a vytvoriť podmienky na pokračovanie v prístupovom procese; je presvedčený, že regionálna spolupráca a európsky integračný proces sú najlepšími spôsobmi, ako podporovať zmierovanie a prekonávať nenávisť a rozdiely;

6.  vyzýva orgány, aby využili 20. výročie Daytonskej mierovej dohody ako stimul na posun vpred v oblasti nevyhnutných reforiem, a to najmä vzhľadom na pripravovanú žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ; pripomína, že riešenie sociálnych a hospodárskych potrieb občanov, ako aj zavedenie účinného koordinačného mechanizmu v otázkach EÚ musia byť prioritou; pripomína, že je tiež veľmi dôležité, aby sa súbežne pokračovalo v ústavných a politických reformách a demokratizácii politického systému, čo povedie k zabezpečeniu skutočnej rovnosti a demokratického zastúpenia všetkých troch štátotvorných národov a všetkých občanov tejto krajiny; zdôrazňuje, že všetci občania Bosny a Hercegoviny musia mať rovnaké príležitosti na to, aby boli volení do všetkých úrovní politického rozhodovania;

7.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Bosny a Hercegoviny a jej územnosprávnym celkom a vládam a parlamentom krajín západného Balkánu.

(1) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 468. (2) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 111. (3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0276.