Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochranných opatreniach ustanovených v Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou (kodifikované znenie) (COM(2014)0305 – C8-0009/2014 – 2014/0158(COD))

P8_TA(2015)0189 A8-0145/2015

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0305),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0009/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na články 103 a 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0145/2015),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 19. mája 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o ochranných opatreniach ustanovených v Dohode medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/1145.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.

Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Európskeho dohovoru o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu v mene Európskej únie (07597/1/2014 – C8-0286/2014 – 2010/0361(NLE))

P8_TA(2015)0190 A8-0071/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (07597/1/2014),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/84/ES z 20. novembra 1998 o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu(1),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu z 24. januára 2001(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/243/EÚ zo 14. apríla 2014 o podpise Európskeho dohovoru o právnej ochrane služieb založených na podmienenom prístupe alebo pozostávajúcich z podmieneného prístupu v mene Európskej únie(3),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 prvým pododsekom a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8‑0286/2014),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2013(4),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A8-0071/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím dohovoru;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Rade Európy.

(1) Ú. v. ES L 320, 28.11.1998, s. 54. (2) Ú. v. EÚ L 336, 20.12.2011, s. 2. (3) Ú. v. EÚ L 128, 30.4.2014, s. 61. (4) Rozsudok Súdneho dvora z 22. októbra 2013, Komisia / Rada, C-137/12, ECLI:EU:C:2013:675.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Viktora Uspaskicha (2014/2203(IMM))

P8_TA(2015)0191 A8-0149/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Viktora Uspaskicha, ktorú 1. októbra 2014 predložil litovský generálny prokurátor a ktorá bola oznámená na plenárnom zasadnutí 12. novembra 2014,

–  so zreteľom na vypočutie Viktora Uspaskicha v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 62 ústavy Litovskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0149/2015),

A.  keďže litovský generálny prokurátor požiadal, aby bol poslanec Európskeho parlamentu Viktor Uspaskich zbavený imunity v súvislosti s prípravným konaním, ktoré sa týkalo údajného trestného činu;

B.  keďže v článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie sa uvádza, že členovia Európskeho parlamentu požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

C.  keďže v článku 62 Ústavy Litovskej republiky a článku 22 ods. 3 rokovacieho poriadku litovského Parlamentu sa uvádza, že poslanec litovského Parlamentu nesmie byť bez súhlasu litovského Parlamentu trestne stíhaný, zatknutý a jeho sloboda nesmie byť ani inak obmedzená okrem prípadov, keď bol pristihnutý pri čine;

D.  keďže Viktor Uspaskich je obvinený zo spáchania trestného činu pohŕdania súdom podľa článku 232 trestného zákona Litovskej republiky;

E.  keďže neexistuje žiadny dôkaz o fumus persecutionis, čiže neexistuje dostatočne podložené podozrenie, že súdne konanie sa začalo s úmyslom politicky poškodiť poslanca;

1.  rozhodol, aby bol Viktor Uspaskich zbavený imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru EP ihneď postúpil generálnemu prokurátorovi Litovskej republiky a Viktorovi Uspaskichovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Jérôma Lavrilleuxa (2015/2014(IMM))

P8_TA(2015)0192 A8-0152/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Jérôma Lavrilleuxa, ktorú 23. decembra 2014 podal minister spravodlivosti Francúzskej republiky na žiadosť hlavného prokurátora pri Odvolacom súde v Paríži a ktorá bola 15. januára 2015 oznámená plénu,

–  so zreteľom na vypočutie Jérôma Lavrilleuxa v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, zo 6. septembra 2011 a z 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 26 Ústavy Francúzskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0152/2015),

A.  keďže hlavný prokurátor pri Odvolacom súde v Paríži požiadal o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Jérôma Lavrilleuxa v súvislosti s prebiehajúcim súdnym vyšetrovaním vo veci obvinení z falšovania, použitia falšovaných dokumentov, zo zneužitia dôvery, z pokusu o podvod, zo spolupáchateľstva na týchto trestných činoch a z ich zatajovania, nezákonného financovania volebnej kampane a zo zatajovania tohto trestného činu a spoluúčasti na ňom; keďže francúzski sudcovia by chceli v tejto súvislosti použiť proti Jérômovi Lavrilleuxovi väzobné opatrenie alebo opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

C.  keďže v článku 26 Ústavy Francúzskej republiky je stanovené, že bez súhlasu príslušného predsedníctva zhromaždenia nemôže byť poslanec parlamentu zatknutý za zločin alebo prečin, ani nemôže byť proti nemu použité iné väzobné opatrenie alebo opatrenie spojené s obmedzením osobnej slobody; že takýto súhlas sa nevyžaduje v prípade zločinu alebo prečinu, pri ktorom bol páchateľ pristihnutý, alebo ak bol vynesený právoplatný rozsudok; že zhromaždenie môže požiadať o odklad väzby, väzobného opatrenia alebo opatrenia spojeného s obmedzením osobnej slobody, prípadne konania proti svojmu poslancovi;

D.  keďže Jérôme Lavrilleux je podozrivý z účasti na systéme vystavovania sfalšovaných faktúr za výdavky na kampaň;

E.  keďže na zbavenie imunity Jérôma Lavrilleuxa by sa mali vzťahovať podmienky uvedené v článku 9 ods. 6 rokovacieho poriadku;

F.  keďže tieto zatiaľ nepotvrdené obvinenia nesúvisia s pôsobením Jérôma Lavrilleuxa ako poslanca Európskeho parlamentu a týkajú sa jeho predchádzajúcej funkcie zástupcu predsedu kampane v posledných prezidentských voľbách vo Francúzsku;

G.  keďže trestné stíhanie sa nevzťahuje na vyjadrené názory alebo hlasovanie Jérôma Lavrilleuxa pri plnení jeho povinností poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

H.  keďže Európsky parlament nenašiel dôkazy fumus persecutionis, t. j. dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že predmetné súdne konanie sa začalo so zámerom dotknutému poslancovi politicky poškodiť;

1.  zbavuje Jérôma Lavrilleuxa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu gestorského výboru ihneď postúpil príslušnému orgánu Francúzskej republiky a Jérômovi Lavrilleuxovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Janusza Korwina-Mikkeho (2015/2049(IMM))

P8_TA(2015)0193 A8-0150/2015

Európsky parlament

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Janusza Korwina-Mikkeho, ktorú podal 29. decembra 2014 generálny prokurátor Poľskej republiky v súvislosti s trestným konaním, ktoré začal úrad okresnej prokuratúry vo Varšave (vec č. V Ds 223/14) a ktoré bolo oznámené na plenárnej schôdzi 28. januára 2015,

–  po vypočutí Janusza Korwina-Mikkeho v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie z 8. apríla 1965, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o priamych a všeobecných voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 Ústavy Poľskej republiky a články 7b ods. 1a 7c ods. 1 poľského zákona z 9. mája 1996 o výkone mandátu poslanca a člena senátu,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0150/2015),

A.  keďže generálny prokurátor Poľskej republiky predložil žiadosť okresnej prokuratúry vo Varšave o súhlas so začatím trestného konania proti poslancovi Európskeho parlamentu Januszovi Korwinovi-Mikkemu v súvislosti s porušením zákona podľa článku 222 ods. 1 poľského trestného zákonníka; keďže konanie sa konkrétne týka údajného porušenia fyzickej integrity verejného činiteľa;

B.  keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie členovia Európskeho parlamentu nepodliehajú žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

C.  keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie členovia Európskeho parlamentu požívajú v priebehu zasadnutia na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

D.  keďže podľa článku 105 ods. 2 Ústavy Poľskej republiky poslanec nepodlieha trestnej zodpovednosti bez súhlasu Sejmu,

E.  keďže o zbavení imunity v danom prípade rozhoduje samotný Parlament; keďže Parlament môže primerane zohľadniť stanovisko poslanca pri rozhodovaní o tom, či ho zbaví alebo nezbaví imunity(2);

F.  keďže ako sa potvrdilo aj pri vypočutí, údajné porušenie zákona nemá priamu alebo zjavnú súvislosť s výkonom úloh pána Korwina-Mikkeho ako poslanca Európskeho parlamentu, ani nepredstavuje vyjadrený názor alebo hlasovanie pri výkone jeho úloh ako poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

G.  keďže v tomto prípade Parlament nenašiel dôkazy fumus persecutionis, t. j. dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že táto vec bola predložená so zámerom politicky uškodiť uvedenému poslancovi;

1.  zbavuje Janusza Korwina-Mikkeho imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky a Januszovi Korwinovi-Mikkemu.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23. (2) Vec T-345/05 Mote /Parlament (uvedená vyššie), bod 28.

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Theodorosa Zagorakisa (II) (2015/2071(IMM))

P8_TA(2015)0194 A8-0151/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Theodorosa Zagorakisa, ktorú 10. marca 2015 podal zástupca prokurátora na Najvyššom súde Grécka v súvislosti s konaním č. ΑΒΜ Δ2011/5382, Β2012/564 pred súdom prvého stupňa v Solúne a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 25. marca 2015,

–  so zreteľom na skutočnosť, že pán Zagorakis sa vzdal svojho práva byť vypočutý v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 62 Ústavy Helénskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0151/2015),

A.  keďže zástupca prokurátora na Najvyššom súde Grécka požiadal o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu Theodorosa Zagorakisa v súvislosti s možným trestným stíhaním vo veci údajného spáchania trestného činu;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu požívajú na území vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného štátu;

C.  keďže v článku 62 Ústavy Helénskej republiky sa ustanovuje, že členovia parlamentu nesmú byť počas volebného obdobia stíhaní, zatýkaní, väznení alebo inak obmedzovaní bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu;

D.  keďže pán Zagorakis je obvinený zo zodpovednosti za finančné nezrovnalosti v období 2007 až 2012 vo futbalovom klube PAOK, ktorého bol v tom čase prezidentom;

E.  keďže údajný trestný čin zjavne nemá žiadnu súvislosť s funkciou poslanca Európskeho parlamentu pána Zagorakisa, ale súvisí skôr s jeho funkciou prezidenta futbalového klubu PAOK;

F.  keďže trestné stíhanie sa netýka vyjadrených názorov ani hlasovania pri výkone úloh poslanca Európskeho parlamentu na účely článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

G.  keďže nie je dôvod sa domnievať, že zámerom trestného konania je poškodiť politickú činnosť poslanca (fumus persecutionis), pretože trestné stíhanie sa začalo niekoľko rokov pred tým, ako sa poslanec ujal svojej funkcie;

1.  rozhodol zbaviť Theodorosa Zagorakisa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru prokuratúre na Najvyššom súde Grécka a Theodorosovi Zagorakisovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.

Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 19. mája 2015 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách (COM(2013)0641 – C7-0301/2013 – 2013/0314(COD))(1)

P8_TA(2015)0195 A8-0131/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Pozmeňujúci návrh 1

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)

P8_TA(2015)0195 A8-0131/2015

k návrhu Komisie

P8_TA(2015)0195 A8-0131/2015

---------------------------------------------------------

P8_TA(2015)0195 A8-0131/2015

Návrh

P8_TA(2015)0195 A8-0131/2015

NARIADENIA EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY
o indexoch používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky(4),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Oceňovanie mnohých finančných nástrojov a finančných zmlúv závisí od presnosti a integrity referenčných hodnôt. Závažné prípady manipulácie s úrokovými referenčnými hodnotami, ako sú LIBOR, EURIBOR, ako aj devízové referenčné hodnoty, ktoré spôsobujú značné straty spotrebiteľom a investorom a ďalej veľmi výrazne znižujú dôveru občanov v bankový sektor, ako aj údajná manipulácia s energetickými a ropnými referenčnými hodnotami preukazujú, že referenčné hodnoty môžu podliehať konfliktom záujmov a režim uplatňovania vlastného uváženia a slabej správy a riadenia sú citlivé z hľadiska manipulácie. Chyby alebo pochybnosti v súvislosti s presnosťou a integritou indexov používaných ako referenčné hodnoty môžu ohroziť dôveru v trh, spôsobiť spotrebiteľom a investorom straty a narúšať reálnu ekonomiku. Preto je potrebné zabezpečiť presnosť, odolnosť a integritu referenčných hodnôt a postupu ich stanovovania.

(2)  Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES z 21. apríla 2004 o trhoch s finančnými nástrojmi(5) obsahuje určité požiadavky, pokiaľ ide o spoľahlivosť referenčných hodnôt používaných na oceňovanie kótovaného finančného nástroja. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/71/ES zo 4. novembra 2003 o prospekte, ktorý sa zverejňuje pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie(6), obsahuje určité požiadavky na referenčné hodnoty používané emitentmi. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP)(7) obsahuje určité požiadavky na používanie referenčných hodnôt investičnými fondmi PKIPCP. Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou(8) obsahuje určité ustanovenia, ktorými sa zakazuje manipulácia s referenčnými hodnotami, ktoré sa používajú pre veľkoobchodné energetické produkty. Tieto legislatívne akty sa však vzťahujú len na niektoré aspekty niekoľkých málo referenčných hodnôt a neriešia všetky citlivé miesta postupu vypracúvania všetkých referenčných hodnôt.

(3)  Referenčné hodnoty sú nevyhnutné na oceňovanie cezhraničných transakcií, čím umožňujú účinné fungovanie vnútorného trhu so širokou paletou finančných nástrojov a služieb. Mnohé referenčné hodnoty používané ako referenčné sadzby vo finančných zmluvách, najmä hypotékach, sa vypracúvajú v jednom členskom štáte, no používajú ich úverové inštitúcie a spotrebitelia v iných členských štátoch. Tieto úverové inštitúcie sa okrem toho často zabezpečujú proti rizikám alebo získavajú finančné prostriedky na uzatváranie týchto finančných zmlúv na cezhraničnom medzibankovom trhu. Iba dva členské štáty prijali vnútroštátne právne predpisy o referenčných hodnotách, medzi ich príslušnými právnymi rámcami v oblasti referenčných hodnôt však už existujú rozdiely týkajúce sa aspektov, ako je napríklad rozsah pôsobnosti. Okrem toho Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) ▌schválila zásady pre referenčné hodnoty v roku 2013 a keďže tieto zásady poskytujú určitú flexibilitu, pokiaľ ide o ich presný rozsah pôsobnosti a prostriedky ▌vykonávania▌, členské štáty pravdepodobne prijmú právne predpisy na vnútroštátnej úrovni, prostredníctvom ktorých by sa takéto zásady zaviedli nesúrodým spôsobom.

(3a)  Používanie finančných referenčných hodnôt sa neobmedzuje na vydávanie a vytváranie finančných nástrojov a zmlúv. Finančné odvetvie sa opiera o referenčné hodnoty aj pri posudzovaní výkonnosti investičného fondu s cieľom sledovať návratnosť, rozhodnúť o pridelení aktív z portfólia alebo vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou. Takisto stanovenie a preskúmanie váh, ktoré sa majú prideliť rôznym indexom v rámci kombinácie indexov na účely určenia výplat alebo hodnoty finančného nástroja alebo finančnej zmluvy, alebo merania výkonnosti investičného fondu, predstavuje používanie referenčnej hodnoty, pretože na rozdiel od poskytovania referenčných hodnôt pri tejto činnosti nie je priestor na vlastné uváženie. Držba finančných nástrojov odkazujúcich na určitú referenčnú hodnotu by sa nemala považovať za používanie referenčnej hodnoty.

(4)  Tieto nesúrodé prístupy by viedli k roztriešteniu vnútorného trhu, keďže správcovia a používatelia referenčných hodnôt by v rôznych členských štátoch podliehali rôznym predpisom. Referenčné hodnoty vytvorené v jednom členskom štáte by tak nemuselo byť možné použiť v ostatných členských štátoch Bez harmonizovaného rámca na zabezpečenie presnosti a integrity referenčných hodnôt použitých vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách v Únii je preto pravdepodobné, že rozdiely v právnych predpisoch členských štátov vytvoria prekážky bezproblémovému fungovaniu vnútorného trhu v súvislosti s poskytovaním referenčných hodnôt.

(5)  Predpisy EÚ na ochranu spotrebiteľov sa nezaoberajú konkrétnou otázkou vhodnosti referenčných hodnôt vo finančných zmluvách. V dôsledku sťažností spotrebiteľov a žalôb v súvislosti s používaním nevhodných referenčných hodnôt v niektorých členských štátoch je pravdepodobné, že vzhľadom na odôvodnené obavy o ochranu spotrebiteľov sa na vnútroštátnej úrovni prijmú nesúrodé opatrenia, ktoré by mohli viesť k roztriešteniu vnútorného trhu v dôsledku nesúrodých podmienok hospodárskej súťaže týkajúcich sa rôznych úrovní ochrany spotrebiteľov.

(6)  Na zabezpečenie správneho fungovania vnútorného trhu a zlepšenie podmienok jeho fungovania, najmä v súvislosti s finančnými trhmi, a na zabezpečenie vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov je preto vhodné stanoviť regulačný rámec pre referenčné hodnoty na úrovni Únie.

(7)  Je vhodné a potrebné, aby tieto pravidlá mali legislatívnu podobu nariadenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ustanovenia, ktorými sa osobám zapojeným do vytvárania a používania referenčnej hodnoty a podieľania sa na nej priamo ukladajú povinnosti, uplatňovali jednotným spôsobom v celej Únii. Keďže právny rámec pre poskytovanie referenčných hodnôt nevyhnutne zahŕňa opatrenia, ktoré špecifikujú presné požiadavky týkajúce sa všetkých rôznych aspektov poskytovania referenčných hodnôt, aj malé rozdiely v uplatnenom prístupe v súvislosti s jedným z týchto aspektov by mohli viesť k výrazným prekážkam pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt. Použitím nariadenia, ktoré je priamo uplatniteľné bez nutnosti vnútroštátnej právnej úpravy, by sa preto mala znížiť možnosť prijatia nesúrodých opatrení na vnútroštátnej úrovni, mal by sa zabezpečiť konzistentný prístup, väčšia právna istota a malo by sa zabrániť vzniku podstatných prekážok pri cezhraničnom poskytovaní referenčných hodnôt.

(8)  Rozsah pôsobnosti tohto nariadenia by mal byť široký do takej miery, ktorá je potrebná na vytvorenie potrebného preventívneho regulačného rámca. Vytváranie referenčných hodnôt zahŕňa priestor na vlastné uváženie pri ich určovaní a vnútorne podlieha niektorým druhom konfliktov záujmov, z čoho vyplýva existencia príležitostí a motivácie na manipuláciu s týmito referenčnými hodnotami. Tieto rizikové faktory sú spoločné pre všetky referenčné hodnoty a všetky by mali podliehať primeraným požiadavkám na správu, riadenie a kontrolu. Stupeň rizika sa však líši a prístup, ktorý sa uplatní v každom prípade, by preto mal byť prispôsobený konkrétnym okolnostiam. Keďže citlivosť a význam referenčnej hodnoty sa časom mení, obmedzením rozsahu pôsobnosti prostredníctvom odkazu na aktuálne dôležité alebo citlivé indexy by sa neriešili riziká, ktoré môže ktorákoľvek referenčná hodnota v budúcnosti predstavovať. Najmä referenčné hodnoty, ktoré v súčasnosti nie sú bežne používané, sa môžu bežne používať v budúcnosti, takže v súvislosti s nimi môže mať aj malá manipulácia významný vplyv.

(9)  Kritickým faktorom pre určenie rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia by mala byť otázka, či výstupná hodnota referenčnej hodnoty podmieňuje hodnotu finančného nástroja alebo finančnej zmluvy ▌. Rozsah pôsobnosti by teda nemal závisieť od charakteru vstupných údajov. Z tohto dôvodu by sa mali zahrnúť referenčné hodnoty vypočítané na základe ekonomických vstupných údajov, ako sú napríklad ceny akcií, a neekonomických údajov alebo hodnôt, ako sú napríklad parametre počasia. Rámec by sa mal vzťahovať na referenčné hodnoty podliehajúce týmto rizikám, ale mal by zohľadňovať aj veľký počet referenčných hodnôt poskytovaných na celom svete a rôzne vplyvy, ktoré majú na finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku. Toto nariadenie by malo takisto zabezpečiť primeranú reakciu na riziká, ktoré rôzne referenčné hodnoty predstavujú. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na všetky referenčné hodnoty, ktoré sa používajú na oceňovanie finančných nástrojov kótovaných alebo obchodovaných na regulovaných miestach. Všetky odkazy na dni v tomto nariadení by sa mali chápať ako odkazy na kalendárne dni.

(10)  Mnohí spotrebitelia majú uzavreté finančné zmluvy (najmä dohody o spotrebiteľskom úvere zabezpečené hypotékou), ktoré odkazujú na referenčné hodnoty podliehajúce tým istým rizikám. Toto nariadenie by sa preto malo vzťahovať na indexy alebo referenčné sadzby uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ(9).

(11)  Index alebo kombinácia existujúcich indexov, do ktorých sa nedopĺňajú žiadne nové vstupné údaje a ktoré sa používajú na meranie výkonnosti fondu alebo finančného produktu, by sa mali považovať za použitie referenčnej hodnoty.

(12)  Všetci správcovia referenčných hodnôt potenciálne podliehajú konfliktu záujmov, využívajú priestor na vlastné uváženie a môžu mať zavedené nevhodné systémy správy, riadenia a kontroly. Okrem toho, keďže správcovia kontrolujú postup zostavovania referenčných hodnôt, požiadavka týkajúca sa povolenia pre správcov alebo ich registrácie a dohľadu nad nimi predstavuje najúčinnejší spôsob, ako zabezpečiť integritu referenčných hodnôt.

(13)  Prispievatelia potenciálne podliehajú konfliktu záujmov, využívajú priestor na vlastné uváženie, a môžu byť teda zdrojom manipulácie. Prispievanie údajmi na určenie referenčnej hodnoty je dobrovoľná činnosť. Ak si niektorá iniciatíva vyžaduje, aby prispievatelia výrazne zmenili svoje obchodné modely, môžu prestať prispievať. Neočakáva sa však, že v prípade subjektov, ktoré už podliehajú regulácii alebo dohľadu, by potreba riadnych systémov správy, riadenia a kontroly viedla k výrazným nákladom alebo k neprimeranému administratívnemu zaťaženiu. Toto nariadenie preto prispievateľom pod dohľadom ukladá určitú povinnosť.

(14)  Správca je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má dobrovoľnú kontrolu nad poskytovaním referenčnej hodnoty a ktorá predovšetkým spravuje referenčnú hodnotu, zbiera a analyzuje vstupné údaje, stanovuje referenčnú hodnotu a buď priamo uverejňuje referenčnú hodnotu alebo externe zabezpečuje uverejňovanie referenčnej hodnoty treťou stranou. Ak však osoba iba uverejní alebo odkazuje na referenčnú hodnotu v rámci svojej novinárskej činnosti, ale nemá kontrolu nad poskytovaním tejto referenčnej hodnoty, nemali by sa na túto osobu vzťahovať požiadavky, ktoré správcom ukladá toto nariadenie.

(15)  Index sa vypočítava pomocou vzorca alebo nejakej inej metodiky na základe podkladových hodnôt. Pri tvorbe tohto vzorca, výpočte alebo stanovovaní vstupných údajov dochádza k uplatneniu vlastného uváženia. Toto vlastné uváženie vedie k riziku manipulácie, a to je dôvod, prečo by sa na všetky referenčné hodnoty majúce tento spoločný charakteristický prvok malo vzťahovať toto nariadenie. Ak sa však ako odkaz na finančný nástroj používa jediná cena alebo hodnota, napr. keď je referenčnou cenou opcie cena jediného cenného papiera, nedochádza k žiadnemu výpočtu, využitiu vstupných údajov ani uplatneniu vlastného uváženia. Referenčné ceny s jedinou cenou či jedinou hodnotou by sa preto na účely tohto nariadenia nemali považovať za referenčné hodnoty. Referenčné ceny alebo zúčtovacie ceny produkované centrálnymi protistranami (CP) by sa nemali považovať za referenčné hodnoty, pretože sa používajú na určenie zúčtovania, marží a riadenie rizík, a teda neurčujú sumu splatnú v rámci finančného nástroja alebo hodnotu finančného nástroja.

(16)  Pri vykonávaní tohto nariadenia by sa mala plne rešpektovať nezávislosť Európskej centrálnej banky a národných centrálnych bánk tvoriacich Európsky systém centrálnych bánk pri výkone ich právomocí, úloh a povinností, ktoré im boli zverené zmluvami, ako aj nezávislosť národných centrálnych bánk plynúca z ústavných štruktúr daného členského štátu alebo tretej krajiny.

(17)  ▌S cieľom zabezpečiť integritu referenčných hodnôt by správcovia referenčných hodnôt mali byť povinní zaviesť primerané mechanizmy správy a riadenia na kontrolu týchto konfliktov záujmov a na ochranu dôvery v integritu referenčných hodnôt. Aj v prípade účinného riadenia podlieha väčšina správcov určitým konfliktom záujmov a možno budú musieť robiť úsudky a prijímať rozhodnutia, ktoré ovplyvnia rôznorodú skupinu zúčastnených strán. Z toho dôvodu je dôležité, aby správcovia mali nezávislú funkciu dohliadať na zavádzanie a účinnosť mechanizmov správy a riadenia, ktoré zabezpečujú účinný dohľad.

(18)  Manipulácia s referenčnými hodnotami alebo ich nespoľahlivosť môže investorom a spotrebiteľom spôsobiť ujmu. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec na uchovávanie záznamov správcami a prispievateľmi, pričom sa súčasne zabezpečí transparentnosť v súvislosti s účelom referenčnej hodnoty a vstupnými údajmi, ktorá umožní efektívnejšie a spravodlivejšie riešenie akýchkoľvek prípadných nárokov v súlade s vnútroštátnym právom alebo právom Únie.

(19)  Vykonávanie auditu a účinné presadzovanie tohto nariadenia si vyžaduje analýzu ex post a dôkazy. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec primeraného uchovávania záznamov správcami referenčných hodnôt týkajúcich sa výpočtu referenčných hodnôt počas dostatočne dlhého obdobia. Skutočnosť, ktorú má referenčná hodnota merať, a prostredie, v ktorom sa meria, sa pravdepodobne časom menia. Z toho dôvodu je potrebné, aby postup a metodika stanovovania referenčnej hodnoty podliehali pravidelnému auditu alebo preskúmaniu s cieľom identifikovať nedostatky a možné zlepšenia. Mnohé zainteresované strany môžu byť ovplyvnené zlyhaniami v poskytovaní referenčnej hodnoty a môžu pomôcť identifikovať tieto nedostatky. Týmto nariadením by sa preto mal stanoviť rámec zavedenia nezávislého postupu riešenia sťažností správcami, aby zainteresované strany ▌mohli oznámiť správcovi referenčnej hodnoty sťažnosti s cieľom zabezpečiť, aby správca referenčnej hodnoty objektívne vyhodnotil podstatu akejkoľvek sťažnosti.

(20)  Poskytovanie referenčných hodnôt často zahŕňa externé zabezpečovanie dôležitých funkcií, ako napríklad výpočet referenčnej hodnoty, zber vstupných údajov a šírenie referenčnej hodnoty. S cieľom zabezpečiť účinnosť mechanizmov správy a riadenia je potrebné zaistiť, aby sa akýmkoľvek takýmto externým zabezpečením činností nezbavoval správca referenčnej hodnoty akýchkoľvek záväzkov a povinností a aby sa to uskutočnilo takým spôsobom, ktorý by nezasahoval do schopnosti správcu spĺňať tieto povinnosti alebo zodpovednosti alebo do schopnosti dotknutého príslušného orgánu vykonávať dohľad nad nimi.

(21)  Správca referenčnej hodnoty je ústredným prijímateľom vstupných údajov a dokáže na konzistentnom základe vyhodnotiť integritu a presnosť týchto vstupných údajov. ▌

(22)  Zamestnanci správcu môžu identifikovať možné porušenia tohto nariadenia alebo potenciálne citlivé miesta, ktoré by mohli viesť k manipulácii alebo k pokusu o manipuláciu. Toto nariadenie by preto malo zaviesť rámec s cieľom umožniť zamestnancom dôverným spôsobom upovedomiť správcov o možných porušeniach tohto nariadenia.

(23)  Akýkoľvek priestor na vlastné uváženie, ktorý možno využívať pri poskytovaní vstupných údajov, vytvára príležitosť na manipuláciu s referenčnou hodnotou. Ak sú vstupné údaje údajmi založenými na transakciách, priestor na vlastné uváženie je menší, a preto je znížená možnosť manipulácie s údajmi. Preto platí všeobecné pravidlo, že správcovia referenčných hodnôt by mali používať vstupné údaje zo skutočných transakcií, ak je to možné, no možno používať aj iné údaje v prípade, že sú údaje o transakciách nedostatočné na zabezpečenie integrity a presnosti referenčnej hodnoty.

(24)  Presnosť a spoľahlivosť referenčnej hodnoty pri meraní ekonomickej reality, na ktorej zaznamenanie je určená, závisí od použitej metodiky a vstupných údajov. Preto je nevyhnutné prijať transparentnú metodiku, ktorou sa zabezpečí spoľahlivosť a presnosť referenčnej hodnoty.

(25)  Metodiku môže byť potrebné zmeniť s cieľom zabezpečiť neustálu presnosť referenčnej hodnoty, akékoľvek zmeny metodiky však majú vplyv na používateľov a zainteresované strany danej referenčnej hodnoty. Preto je nevyhnutné spresniť postupy, ktoré treba uplatniť pri zmenách metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty, a to vrátane potreby konzultácií, aby používatelia a zainteresované strany mohli v nadväznosti na tieto zmeny prijať nevyhnutné opatrenia alebo informovať správcu v prípade, ak budú mať pripomienky k týmto zmenám.

(26)  Integrita a presnosť referenčných hodnôt závisí od integrity a presnosti vstupných údajov poskytnutých prispievateľmi. Je nevyhnutné, aby dané povinnosti prispievateľov v súvislosti s týmito vstupnými údajmi boli jasne konkretizované, aby sa na ne dalo spoľahnúť a aby boli v súlade s kontrolnými postupmi a metodikou správcu referenčnej hodnoty. ▌Administrátor referenčnej hodnoty by mal preto, ak je to vhodné a možné, v spolupráci so svojimi prispievateľmi zostaviť kódex správania, v ktorom spresní tieto požiadavky, ako aj povinnosti prispievateľov, pokiaľ ide o poskytovanie vstupných údajov.

(27)  Mnoho referenčných hodnôt sa stanovuje pomocou vzorca na základe vstupných údajov, ktoré poskytujú regulované obchodné miesta, schválené mechanizmy zverejňovania alebo mechanizmy podávania správ, energetické burzy alebo aukcie emisných kvót. V týchto prípadoch existujúca regulácia a dohľad zabezpečujú integritu a transparentnosť vstupných údajov a stanovujú požiadavky na správu a riadenie a na postupy oznamovania porušení. Na tieto referenčné hodnoty by sa preto za predpokladu, že príslušné vstupné údaje pochádzajú z obchodných miest, na ktoré sa vzťahujú požiadavky na transparentnosť po uzavretí obchodu, vrátane trhu tretej krajiny považovaného za rovnocenný s regulovaným trhom v Únii, nemali vzťahovať určité povinnosti uvedené v tomto nariadení, aby sa predišlo dvojitej regulácii, a tiež preto, lebo dohľad nad nimi zabezpečuje integritu použitých vstupných údajov.

(28)  Prispievatelia môžu podliehať konfliktom záujmov a môžu pri určovaní vstupných údajov využiť priestor na vlastné uváženie. Z toho dôvodu je potrebné, aby v prípade, keď je to možné a vhodné, prispievatelia podliehali mechanizmom správy a riadenia na zabezpečenie toho, aby tieto konflikty boli riadené a aby vstupné údaje boli presné, zodpovedali požiadavkám správcu a mohli byť overené.

(29)  Rôzne druhy referenčnej hodnoty a rôzne odvetvia, v ktorých sa referenčné hodnoty používajú, majú rôzne charakteristické znaky, citlivé miesta a riziká. Ustanovenia tohto nariadenia by mali byť ďalej spresnené pre jednotlivé odvetvia a druhy referenčných hodnôt. Komoditné referenčné hodnoty sa bežne používajú a majú špecifické sektorové charakteristiky, a preto je potrebné spresniť, akým spôsobom by sa tieto ustanovenia uplatňovali na tieto referenčné hodnoty v tomto nariadení. Okrem toho by sa týmto nariadením mala predpokladať určitá miera flexibility, aby sa umožnila včasná aktualizácia diferencovaných požiadaviek, ktoré sa uplatňujú na rôzne odvetvia, v ktorých sa referenčné hodnoty používajú, vzhľadom na pokračujúci medzinárodný vývoj, a najmä na prácu komisií Medzinárodnej organizácie pre cenné papiere (IOSCO).

(29a)  Aby sa referenčná hodnota považovala za kritickú referenčnú hodnotu podľa tohto nariadenia, musí mať systémový charakter alebo musí byť používaná systémovým spôsobom a citlivá z hľadiska manipulácie, aby tak bola zaistená regulačná proporcionalita.

(30)  Ak budú určité kritické referenčné hodnoty nesprávne, môže to mať významný vplyv na finančnú stabilitu, usporiadanosť trhu alebo investorov, a je preto potrebné, aby sa uplatňovali ďalšie požiadavky na zabezpečenie integrity a spoľahlivosti týchto kritických referenčných hodnôt. Uvedené potenciálne destabilizujúce účinky kritických referenčných hodnôt sa môžu prejaviť v jednom členskom štáte alebo v niekoľkých členských štátoch. Vnútroštátne príslušné orgány a ESMA stanovia, ktoré referenčné hodnoty majú byť považované za kritické referenčné hodnoty.

(30a)  Vzhľadom na strategický význam kritických referenčných hodnôt pre riadne fungovanie vnútorného trhu musí mať ESMA právomoc prijímať rozhodnutia, ktoré sú priamo uplatniteľné na správcu referenčnej hodnoty a podľa okolností aj na prispievateľov údajov na určenie referenčnej hodnoty, ak príslušný vnútroštátny orgán neuplatnil toto nariadenie alebo porušil právne predpisy Únie a tiež v nadväznosti na postup stanovený v článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010(10).

(31)  Prispievatelia, ktorí prestanú prispievať, môžu ohroziť dôveryhodnosť kritických referenčných hodnôt, pretože schopnosť uvedených referenčných hodnôt merať základný trh alebo ekonomickú realitu by boli narušené. S cieľom zachovať dôveryhodnosť príslušnej referenčnej hodnoty je preto potrebné zahrnúť pre dotknutý príslušný orgán právomoc vyžadovať, aby subjekty pod dohľadom povinne prispievali údajmi na určenie kritických referenčných hodnôt. Zámerom povinného poskytovania vstupných údajov nie je uložiť subjektom pod dohľadom povinnosť vstupovať do transakcií alebo ich k tomu zaviazať.

(31a)  Ak sa referenčná hodnota označí za kritickú referenčnú hodnotu, mohol by jej správca využívať monopolné postavenie voči jej používateľom. Preto bude musieť kolégium príslušných orgánov vo vzťahu k tejto kritickej referenčnej hodnote vykonávať dohľad nad predajnou cenou a nákladmi správcu s cieľom zabrániť zneužitiu trhu.

(32)  Na to, aby sa používatelia referenčných hodnôt mohli vhodne rozhodovať, pokiaľ ide o referenčné hodnoty, a aby chápali ich riziká, musia vedieť, čo sa referenčnou hodnotou meria a aké má citlivé miesta. Správca referenčnej hodnoty by preto mal uverejniť vyhlásenie, v ktorom spresní tieto prvky ▌. Správca by mal dať svoje vstupné údaje na požiadanie k dispozícii dotknutému príslušnému orgánu v súvislosti s vyšetrovaním.

▌

(34)  V tomto nariadení by sa mali zohľadňovať zásady finančných referenčných hodnôt, ktoré 17. júla 2013 vydala Medzinárodná organizácia komisií pre cenné papiere (IOSCO) (ďalej len „zásady finančných referenčných hodnôt IOSCO“), ako aj zásady IOSCO pre agentúry podávajúce prehľady o cenách ropy zverejnené 5. októbra 2012 (ďalej len „zásady IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách“), ktoré slúžia ako globálny štandard pre regulačné požiadavky v oblasti referenčných hodnôt.

(34a)  Fyzické komoditné trhy predstavujú jedinečnú charakteristiku, ktorú treba zohľadniť s cieľom predchádzať narušeniu integrity komoditných referenčných hodnôt, čo by mohlo mať negatívny vplyv na transparentnosť komoditného trhu, európsku bezpečnosť dodávok, konkurencieschopnosť a záujmy spotrebiteľov. Nie je teda vhodné, aby sa niektoré ustanovenia tohto nariadenia uplatňovali na komoditné referenčné hodnoty. Zásady vypracované pre komoditné referenčné hodnoty IOSCO v spolupráci s Medzinárodnou agentúrou pre energiu a Medzinárodným fórom o energetike sú zvlášť navrhnuté tak, aby boli použiteľné pre všetky komoditné referenčné hodnoty, a preto sa v tomto nariadení stanovuje, že sa určité požiadavky nebudú vzťahovať na komoditné referenčné hodnoty.

(34b)  Týmto nariadením sa zavádza aj režim uznávania umožňujúci správcom referenčných hodnôt so sídlom v tretej krajine, aby poskytovali svoje referenčné hodnoty v Únii pod podmienkou, že plne spĺňajú požiadavky stanovené týmto nariadením alebo ustanovenia príslušných zásad IOSCO.

(34c)  Týmto nariadením sa zavádza systém uznávania, ktorý správcom so sídlom v Únii, ktorým bolo udelené povolenie alebo sú registrovaní v súlade s príslušnými ustanoveniami, umožňuje za istých podmienok uznávať referenčné hodnoty, ktoré sú poskytnuté v tretích krajinách. Tento systém uznávania by mal byť zavedený pre správcov z tretích krajín, ktorí sú pridruženými subjektmi správcov so sídlom v Únii alebo s nimi úzko spolupracujú. Správca, ktorý uznal referenčnú hodnotu poskytnutú v tretej krajine, by mal za takto uznané referenčné hodnoty zodpovedať a zabezpečiť, aby spĺňali príslušné podmienky uvedené v tomto nariadení alebo úplne spĺňali požiadavky obsiahnuté v príslušných zásadách IOSCO.

(35)  Správcovi kritickej referenčnej hodnoty by mal udeliť povolenie a mal by nad ním vykonávať dohľad príslušný orgán členského štátu, v ktorom má správca sídlo. Správca, ktorý poskytuje iba referenčné hodnoty stanovené pomocou vzorca na základe vstupných údajov, ktoré v celom rozsahu a priamo poskytujú regulované obchodné miesta, schválené mechanizmy zverejňovania alebo mechanizmy podávania správ, energetické burzy alebo aukcie emisných kvót, a/alebo správca, ktorý poskytuje iba referenčné hodnoty, ktoré nie sú kritické, by sa mal registrovať u príslušného orgánu a byť pod jeho dohľadom. Registrácia správcu nemá mať vplyv na dohľad dotknutými príslušnými orgánmi. ESMA by mal spravovať register správcov na úrovni Únie.

(36)  V niektorých prípadoch môže osoba poskytnúť index, ale nemusí si byť vedomá toho, že tento index sa používa ako odkaz na finančný nástroj. Stáva sa to najmä v prípade, keď sa sídla používateľov a správcu referenčnej hodnoty nachádzajú v rôznych členských štátoch. Je preto potrebné, aby sa zvýšila miera transparentnosti, pokiaľ ide o to, ktorá referenčná hodnota sa používa. Možno to dosiahnuť zlepšením obsahu prospektov alebo dôležitých informačných dokumentov, ktoré sa vyžadujú podľa právnych predpisov Únie, a obsahu oznámení a zoznamu finančných nástrojov, ktoré sa vyžadujú podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014(11).

(37)  Súborom účinných nástrojov, právomocí a zdrojov pre príslušné orgány členských štátov a ESMA sa zaručí účinnosť dohľadu. V tomto nariadení by sa preto mal najmä stanoviť minimálny súbor právomocí dohľadu a vyšetrovacích právomocí ▌, ktoré by v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi mali byť zverené príslušným orgánom členských štátov a ESMA. Ak príslušné orgány a ESMA vykonávajú svoje právomoci podľa tohto nariadenia, mali by konať objektívne a nestranne a mali by ostať pri svojom rozhodovaní autonómne.

(38)  Na účely zistenia porušení tohto nariadenia je potrebné, aby príslušné orgány a ESMA mali v súlade s vnútroštátnym právom možnosť prístupu do priestorov fyzických a právnických osôb s cieľom zhabať dokumenty. Prístup do týchto priestorov je potrebný v prípade, že existuje dôvodné podozrenie, že existujú dokumenty a iné údaje týkajúce sa predmetu inšpekcie alebo vyšetrovania a môžu slúžiť na dokázanie porušenia tohto nariadenia. Prístup do týchto priestorov je okrem toho potrebný, ak: osoba, ktorej už bola poslaná žiadosť o informácie, tejto žiadosti nevyhovela, alebo ak existujú opodstatnené dôvody domnievať sa, že v prípade predloženia žiadosti jej nebude vyhovené, alebo že dokumenty a informácie, na ktoré sa žiadosť o informácie vzťahuje, by boli odstránené, zmanipulované alebo zničené. Ak je potrebné povolenie vopred od súdneho orgánu dotknutého členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, takáto právomoc prístupu do priestorov sa použije po tom, ako sa vopred získa toto súdne povolenie.

(39)  Existujúce záznamy telefonických rozhovorov a záznamy o prenose údajov od subjektov pod dohľadom môžu predstavovať veľmi dôležité a niekedy jediné dôkazy na odhalenie a dokázanie porušovania tohto nariadenia, najmä dodržiavania požiadaviek týkajúcich sa správy, riadenia a kontroly. Takéto záznamy môžu pomôcť overiť totožnosť osoby zodpovednej za predkladanie údajov a orgánov zodpovedných za ich schvaľovanie a overiť, či je zabezpečené organizačné oddelenie zamestnancov. Príslušné orgány by preto mali mať možnosť požadovať existujúce záznamy telefonických rozhovorov, elektronických komunikácií a záznamov prenosu údajov v držbe subjektov pod dohľadom v tých prípadoch, keď existuje dôvodné podozrenie, že takéto záznamy týkajúce sa predmetu kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia.

(40)  Niektoré z ustanovení tohto nariadenia sa uplatňujú na fyzické alebo právnické osoby v tretích krajinách, ktoré môžu používať referenčné hodnoty, byť prispievateľmi údajov na určenie referenčných hodnôt alebo môžu byť iným spôsobom zapojené do postupu zostavovania referenčnej hodnoty. Príslušné orgány by preto mali uzatvoriť dohody s orgánmi dohľadu v tretích krajinách. ESMA by mal koordinovať prípravu týchto dohôd o spolupráci a výmenu informácií prijatých od tretích krajín medzi príslušnými orgánmi.

(41)  Toto nariadenie rešpektuje základné práva a dodržiava zásady uznané v Zmluve o fungovaní Európskej únie (ďalej len „ZFEÚ“) a v Charte základných práv Európskej únie (ďalej len „charta“), najmä právo rešpektovať súkromný a rodinný život, právo na ochranu osobných údajov, právo na slobodu prejavu a na informácie, slobodu podnikania, právo vlastniť majetok, právo na ochranu spotrebiteľa, právo na účinný prostriedok nápravy a právo na obhajobu. Preto by sa toto nariadenie malo vykladať a uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami. Najmä ak sa v tomto nariadení odkazuje na pravidlá týkajúce sa slobody prejavu v iných médiách, ako aj pravidlá alebo kódexy upravujúce žurnalistickú profesiu, tieto slobody by sa mali zohľadniť, ako sú zaručené v Únii a v členských štátoch a ako sú uznané v článku 11 charty a v iných príslušných ustanoveniach. Toto nariadenie by sa nemalo vzťahovať na tlač, iné médiá a novinárov, pokiaľ referenčnú hodnotu iba uverejňujú alebo na ňu odkazujú v rámci ich novinárskej činnosti bez toho, aby mohli akokoľvek ovplyvniť jej poskytovanie.

(42)  Právo dotknutých osôb na obhajobu by sa malo plne dodržiavať. Osobám, voči ktorým sa vedie konanie, sa musí poskytnúť prístup k zisteniam, na ktorých príslušné orgány založili svoje rozhodnutie, a poskytne sa im právo na vypočutie.

(43)  Transparentnosť týkajúca sa referenčných hodnôt je potrebná z dôvodu stability finančného trhu a ochrany investorov. Akákoľvek výmena alebo prenos informácií príslušnými orgánmi by sa mali uskutočňovať v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov stanovenými v smernici Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a o voľnom pohybe týchto údajov(12). Akákoľvek výmena alebo prenos informácií orgánom ESMA by sa mali uskutočňovať v súlade s pravidlami o prenose osobných údajov ustanovenými v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 45/2001 z 18. decembra 2000 o ochrane jednotlivcov so zreteľom na spracovanie osobných údajov inštitúciami a orgánmi Spoločenstva a o voľnom pohybe takýchto údajov(13).

(44)  So zreteľom na zásady stanovené v oznámení Komisie o posilňovaní sankčných režimov v odvetví finančných služieb a v právnych aktoch Únie prijatých v nadväznosti na toto oznámenie by členské štáty mali určiť pravidlá týkajúce sa sankcií a administratívnych opatrení, ktoré sa vzťahujú na porušenia ustanovení tohto nariadenia, a mali by zabezpečiť ich vykonávanie. Tieto sankcie a administratívne opatrenia by mali byť účinné, primerané a odrádzajúce.

(45)  Preto by sa mal stanoviť súbor administratívnych opatrení, sankcií a pokút, aby sa v členských štátoch zaistil spoločný prístup a aby sa zlepšil ich odrádzajúci účinok. Sankcie uplatňované v osobitných prípadoch by sa mali stanovovať po prípadnom zohľadnení faktorov, ako napr. prítomnosť alebo absencia úmyslu, vrátenie akýchkoľvek identifikovaných finančných výhod, závažnosť a trvanie porušenia, prípadné priťažujúce alebo poľahčujúce faktory, potreba, aby pokuty mali odrádzajúci účinok, a prípadne by mali byť znížené v prípade spolupráce s príslušným orgánom. ▌

(46)  Aby sa zaistilo, že rozhodnutia prijaté príslušnými orgánmi budú mať na všeobecnú verejnosť odrádzajúci účinok, obvykle by sa mali uverejňovať. Uverejnenie rozhodnutí je zároveň pre príslušné orgány dôležitým nástrojom na to, aby informovali účastníkov trhu o tom, aké chovanie sa považuje za porušenie tohto nariadenia, a aby medzi účastníkmi trhu vo väčšej miere podporili správne chovanie. Ak by hrozilo, že takéto uverejnenie spôsobí dotknutým osobám neprimeranú ujmu, ak by ohrozovalo stabilitu finančných trhov alebo prebiehajúce prešetrovanie, príslušný orgán by mal uverejniť sankcie a opatrenia anonymným spôsobom alebo uverejnenie odložiť. Príslušné orgány my mali mať možnosť sankcie neuverejniť, ak by sa ich anonymné alebo neskoršie uverejnenie považovalo za nedostatočné na zabezpečenie toho, aby stabilita finančných trhov nebola ohrozená. Príslušné orgány zároveň nemusia uverejňovať opatrenia, ktorých povaha sa považuje za menej podstatnú, ak by uverejnenie bolo neprimerané.

(47)  Kritické referenčné hodnoty môžu zahŕňať prispievateľov, správcov a používateľov vo viac než jednom členskom štáte. Ukončenie poskytovania takejto referenčnej hodnoty alebo akákoľvek udalosť, ktorá môže výrazne ohroziť jej integritu, preto môže mať vplyv vo viac než jednom členskom štáte, čo znamená, že samotný dohľad nad takouto referenčnou hodnotou príslušným orgánom členského štátu, v ktorom sa nachádza jeho sídlo, nebude efektívny a účinný z hľadiska riešenia rizík, ktoré kritická referenčná hodnota predstavuje. S cieľom zabezpečiť účinnú výmenu informácií v oblasti dohľadu medzi príslušnými orgánmi, koordináciu ich činnosti a opatrenia dohľadu by sa mali zriadiť kolégiá príslušných orgánov na čele s ESMA. Činnosť kolégií by mala prispievať k harmonizovanému uplatňovaniu predpisov vyplývajúcich z tohto nariadenia a ku zbližovaniu postupov v oblasti dohľadu. Právne záväzná mediácia ESMA je kľúčovým prvkom k zabezpečeniu koordinácie a konzistentnosti a zbližovaniu postupov v oblasti dohľadu. Referenčné hodnoty môžu odkazovať na dlhodobé finančné nástroje a finančné zmluvy. V určitých prípadoch po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia už nemusí byť poskytovanie takýchto referenčných hodnôt povolené, pretože sa vyznačujú charakteristickými znakmi, ktoré nemožno upraviť tak, aby boli splnené požiadavky tohto nariadenia. Zakázanie nepretržitého poskytovania takejto referenčnej hodnoty však môže mať za následok zánik alebo poškodenie finančných nástrojov alebo finančných zmlúv, a spôsobiť tak investorom ujmu. Je preto potrebné vypracovať ustanovenie, na základe ktorého by bolo možné nepretržité poskytovanie takýchto referenčných hodnôt počas prechodného obdobia.

(47a)  V prípadoch, keď sa toto nariadenie vzťahuje alebo sa mohlo vzťahovať na subjekty a trhy pod dohľadom podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011(14) (REMIT), by ESMA mala v plnej miere konzultovať s Agentúrou pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) s cieľom využiť odbornosť ACER v oblasti trhov s energiou a zmierniť dvojitú reguláciu.

(47b)  Ak nespĺňa určitá existujúca referenčná hodnota požiadavky tohto nariadenia, ale zmena tejto referenčnej hodnoty, ktorá by ju zosúladila s požiadavkami tohto nariadenia, by viedla k udalosti vyššej moci alebo by sa porušili podmienky finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, môže dotknutý príslušný orgán povoliť jej ďalšie používanie dovtedy, kým ju bude možné prestať používať alebo nahradiť inou referenčnou hodnotou, a to s cieľom predchádzať nepriaznivým vplyvom na spotrebiteľov, ktoré by spôsobilo chaotické a náhle ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty.

(48)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia a bližšie určiť technické prvky návrhu by sa Komisii mala udeliť právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ ▌. Pri navrhovaní uvedených aktov je potrebné zohľadniť prevládajúce medzinárodné normy týkajúce sa správy referenčných hodnôt, prispievania a využívania, predovšetkým výsledky práce IOSCO. Rovnako musia byť dodržané zásady proporcionality, najmä v prípade referenčných hodnôt, ktoré nie sú kritické, a komoditných referenčných hodnôt.

(49)  Komisia by mala prijať návrh regulačných technických predpisov, ktoré vypracoval ESMA, týkajúcich sa požiadaviek na správu, riadenie a kontrolu a stanovujúcich minimálny obsah dohôd o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, okrem iného prostredníctvom delegovaných aktov podľa článku 290 ZFEÚ a v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

(50)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia by sa vykonávacie právomoci vzhľadom na niektoré ich aspekty mali zveriť Komisii. Tieto aspekty sa týkajú overenia rovnocennosti právneho rámca, ktorý sa vzťahuje na ▌ poskytovateľov referenčných hodnôt tretích krajín, ako aj skutočnosti, že referenčná hodnota je svojou povahou kritická. Uvedené právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011(15), ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie.

(51)  Komisia by mala byť poverená aj prijatím vykonávacích technických predpisov, ktoré vypracoval ESMA a ktorými sa stanovujú postupy a formy výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi a orgánom ESMA, prostredníctvom vykonávacích aktov podľa článku 291 ZFEÚ a v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. Keďže ciele tohto nariadenia, konkrétne stanovenie konzistentného a účinného režimu riešenia citlivých miest, ktoré predstavujú referenčné hodnoty, nemôžu dostatočne dosiahnuť členské štáty vzhľadom na skutočnosť, že celkový vplyv otázok týkajúcich sa referenčných hodnôt sa môže v celom rozsahu vnímať len v kontexte Únie, a možno ich preto lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijímať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity uvedenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku toto nariadenie nepresahuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov,

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

HLAVA 1

PREDMET ÚPRAVY, ROZSAH PÔSOBNOSTI A VYMEDZENIE POJMOV

Článok 1

Predmet úpravy

Týmto nariadením sa zavádza spoločný rámec na zabezpečenie presnosti a integrity indexov používaných ako referenčné hodnoty vo finančných nástrojoch a finančných zmluvách v Únii. Nariadenie tak prispieva k správnemu fungovaniu vnútorného trhu pri súčasnom dosahovaní vysokej úrovne ochrany spotrebiteľov a investorov.

Článok 2

Rozsah pôsobnosti

1.  Toto nariadenie sa vzťahuje na poskytovanie referenčných hodnôt, prispievanie vstupnými údajmi na určenie referenčnej hodnoty a ▌používanie referenčnej hodnoty v rámci Únie.

2.  Toto nariadenie sa vzťahuje na poskytovanie referenčných hodnôt:

a)  centrálnymi bankami, ak vykonávajú právomoci alebo úlohy a povinnosti, ktoré im boli zverené zmluvami a štatútom Európskeho systému centrálnych bánk (ESCB) a Európskej centrálnej banky (ECB) alebo v súvislosti s ktorými vyplýva ich nezávislosť od ústavných štruktúr príslušného členského štátu alebo tretej krajiny;

aa)  orgánmi verejnej moci, ktoré poskytujú referenčné hodnoty využívané na účely verejnej politiky vrátane opatrení zameraných na zamestnanosť, hospodársku činnosť a infláciu, alebo riadia toto poskytovanie;

ab)  centrálnymi protistranami;

ac)  správcami, ak poskytujú jednotlivé ceny alebo referenčné ceny založené na jednej hodnote;

ad)  tlačou, inými médiami a novinármi, pokiaľ referenčnú hodnotu iba uverejňujú alebo na ňu odkazujú v rámci ich novinárskej činnosti bez toho, aby mohli akokoľvek ovplyvniť jej poskytovanie;

ae)  úverovými združeniami v zmysle smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(16).

▌

2a.  Článok 5 ods. 1, 2a, 3b, 3c a 3d, články 5a a 5b, článok 5d písm. b) až g), článok 7 ods. 1 písm. aa), b), ba), bb), bc) a c), článok 7 ods. 2a, 3a a 3b, článok 7a, článok 8 ods. 1 a 2, článok 9 ods. 1 a 2, článok 11 a článok 17 ods. 1 sa nevzťahujú na správcov, pokiaľ ide o referenčné hodnoty, ktoré nie sú kritické.

▌

Článok 3

Vymedzenie pojmov

1.  Na účely tohto nariadenia sa používajú tieto vymedzenia pojmov ▌:

1)  „index“ je akékoľvek číslo, ktoré je:

a)  publikované alebo zverejnené;

b)  pravidelne určované, v celku alebo čiastočne, pomocou vzorca alebo akejkoľvek inej metódy výpočtu alebo pomocou posúdenia; a

c)  určené na základe hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadu cien, skutočných alebo odhadovaných úrokových sadzieb alebo iných hodnôt či prieskumov;

1a)  „poskytovateľ indexu“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vplyv na poskytovanie referenčnej hodnoty;

2)  „referenčná hodnota“ je akýkoľvek index, na ktorý sa odkazuje pri určovaní splatnej sumy v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy alebo hodnoty finančného nástroja ▌;

2a)  „skupina referenčných hodnôt“ je skupina referenčných hodnôt poskytovaných tým istým správcom a stanovených na základe vstupných údajov podobnej povahy, ktorá je špecifickým meradlom na rovnakom alebo podobnom trhu alebo v rovnakej alebo podobnej ekonomickej realite;

3)  „poskytnutie referenčnej hodnoty“ je:

a)  spravovanie opatrení na určenie referenčnej hodnoty; ▌

b)  zber, analýza alebo spracovanie vstupných údajov na účel určenia referenčnej hodnoty; a

c)  určenie referenčnej hodnoty pomocou vzorca alebo inej metódy výpočtu alebo posúdením vstupných údajov poskytnutých na uvedený účel;

4)  „správca“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá má vplyv na poskytovanie referenčnej hodnoty;

5)  „používanie referenčnej hodnoty“ je:

a)  vydávanie finančného nástroja, v ktorom sa odkazuje na index alebo kombináciu indexov,

b)  určenie splatnej sumy v rámci finančného nástroja alebo finančnej zmluvy odkázaním na index alebo kombináciu indexov,

c)  skutočnosť, že subjekt je zmluvnou stranou finančnej zmluvy, v ktorej sa odkazuje na index alebo kombináciu indexov,

d)  určenie výkonnosti investičného fondu prostredníctvom indexu alebo kombinácie indexov s cieľom sledovať rentabilnosť tohto indexu alebo kombinácie indexov alebo vymedziť pridelenie aktív z portfólia, alebo vypočítať poplatky spojené s výkonnosťou;

6)  „prispievanie vstupnými údajmi“ je poskytovanie akýchkoľvek vstupných údajov, ktoré nie sú verejne dostupné správcovi alebo inej osobe na účely ich postúpenia správcovi, ktoré sú potrebné v súvislosti s určením referenčnej hodnoty a ktoré sa poskytujú na uvedený účel;

7)  „prispievateľ“ je fyzická alebo právnická osoba, ktorá prispieva vstupnými údajmi, ktoré nie sú regulovanými údajmi;

8)  „prispievateľ pod dohľadom“ je subjekt pod dohľadom, ktorý prispieva vstupnými údajmi správcovi, ktorý sa nachádza v Únii;

9)  „predkladateľ“ je fyzická osoba zamestnaná prispievateľom na účel prispievania vstupnými údajmi;

9a)  „posudzovateľ“ je zamestnanec správcu komoditnej referenčnej hodnoty alebo akákoľvek iná fyzická osoba alebo tretia strana, ktorých služby má správca k dispozícii alebo na ktorých služby má vplyv a ktorí sú zodpovední za uplatňovanie metodiky alebo úsudku, pokiaľ ide o vstupné údaje a iné informácie s cieľom dosiahnuť konečné posúdenie ceny určitej komodity;

10)  „vstupné údaje“ sú údaje týkajúce sa hodnoty jedného alebo viacerých podkladových aktív alebo cien vrátane odhadu cien alebo iných hodnôt použitých správcom na určenie referenčnej hodnoty;

11)  „regulované údaje“ sú:

i)   vstupné údaje, ktoré sú ako celok príspevkom:

a)   z miesta obchodovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ, ale len pokiaľ ide o údaje týkajúce sa finančných nástrojov;

b)   zo schváleného mechanizmu zverejňovania podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 52 smernice 2014/65/EÚ alebo od poskytovateľa konsolidovaného informačného systému podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 53 smernice 2014/65/EÚ v súlade s povinnými požiadavkami na transparentnosť po uzavretí obchodu, ale len pokiaľ ide o údaje o transakciách týkajúcich sa finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na mieste obchodovania;

c)  zo schváleného mechanizmu podávania správ podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 54 smernice 2014/65/EÚ, ale len pokiaľ ide o údaje o transakciách týkajúcich sa finančných nástrojov, s ktorými sa obchoduje na mieste obchodovania a ktoré sa musia uverejniť v súlade s povinnými požiadavkami na transparentnosť po uzavretí obchodu;

d)   z výmeny elektriny podľa článku 37 ods. 1 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES(17);

e)   z výmeny zemného plynu podľa článku 41 ods. 1 písm. j) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES(18);

f)   z aukčnej platformy podľa článku 26 alebo ▌30 nariadenia Komisie (EÚ) č. 1031/2010(19);

g)  z údajov uvedených v článku 8 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 a ďalej rozpracovaných vo vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1348/2014(20); alebo

h)  z miesta obchodovania tretej krajiny, platformy, výmeny, mechanizmu zverejňovania alebo mechanizmu podávania správ rovnocenných tým, ktoré sú uvedené v bodoch a) až g), alebo od akéhokoľvek iného subjektu, ako je agregátor údajov o transakciách alebo subjekt zbierajúci transakčné údaje, ktorého príspevok vstupných údajov už podlieha primeranému dohľadu; a

ii)  z čistej hodnoty aktív podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/ES(21);

12)  „údaje o transakciách“ sú pozorovateľné ceny, sadzby, indexy, alebo hodnoty predstavujúce transakcie medzi nespriaznenými protistranami na aktívnom trhu, ktorý podlieha konkurenčným silám ponuky a dopytu;

13)  „finančný nástroj“ je akýkoľvek z nástrojov uvedených v oddiele C prílohy I k smernici 2014/65/EÚ, pre ktorý bola predložená žiadosť o jeho prijatie na obchodovanie na obchodnom mieste podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2014/65/EÚ alebo s ktorým sa obchoduje na obchodnom mieste podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 bode 24 smernice 2004/65/EÚ;

14)  „subjekt pod dohľadom“ znamená tieto subjekty:

a)  úverové inštitúcie podľa vymedzenia v článku 3 bode 1 smernice 2013/36/EÚ;

b)  investičné spoločnosti vymedzené v článku 4 ods. 1 bode 1 smernice 2014/65/EÚ;

c)  poisťovňa podľa vymedzenia v článku 13 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES(22);

d)  zaisťovne podľa vymedzenia v článku 13 bode 4 smernice 2009/138/ES;

e)  podnik kolektívneho investovania podľa vymedzenia v článku 1 ods. 2 smernice 2009/65/EÚ(23);

f)  správcovia alternatívnych investičných fondov (správcovia AIF) podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/ES(24);

g)  centrálne protistrany podľa vymedzenia v článku 2 bode 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012(25);

h)  archívy obchodných údajov podľa vymedzenia v článku 2 bode 2 nariadenia (EÚ) č. 648/2012;

i)  správcovia;

15)  „finančná zmluva“ je:

a)  akákoľvek úverová zmluva podľa vymedzenia v článku 3 písm. c) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES(26);

b)  akákoľvek úverová zmluva podľa vymedzenia v článku 4 bode 3 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ(27);

16)  „investičný fond“ je AIF podľa vymedzenia v článku 4 ods. 1 písm. a) smernice 2011/61/EÚ alebo podnik kolektívneho investovania, na ktorý sa vzťahuje smernica 2009/65/EÚ;

17)  „riadiaci orgán“ je riadiaci orgán, ktorý zahŕňa funkciu dohľadu a riadenia, ktorý má konečnú rozhodovaciu právomoc a je oprávnený stanovovať stratégiu, ciele a celkové smerovanie subjektu;

18)  „spotrebiteľ“ je fyzická osoba, ktorá pri finančných zmluvách, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, koná s cieľom, ktorý nesúvisí s jej obchodnou, podnikateľskou ani profesijnou činnosťou;

19)  „referenčná hodnota medzibankových úrokových sadzieb“ je referenčná hodnota, pri ktorej je podkladovým aktívom na účely tohto článku ods. 1 písm. c) sadzba, za ktorú banky môžu požičiavať iným bankám alebo si vypožičiavať od iných bánk;

19a)  „devízové referenčné hodnoty“ sú referenčné hodnoty, ktorých hodnota sa stanovuje v súvislosti s cenou meny alebo košom iných mien, pričom je vyjadrená v jednej mene;

20)  „komoditná referenčná hodnota“ je referenčná hodnota, pri ktorej je podkladovým aktívom na účely tohto článku ods. 1 písm. c) komodita v zmysle článku 2 bodu 2 nariadenia Komisie (ES) č. 1287/2006(28), s výnimkou emisných kvót uvedených v bode 11 časti C prílohy I smernice 2014/65/EÚ;

20a)  „bázické riziko “ je riziko súvisiace s presnosťou, s ktorou referenčná hodnota opisuje základnú trhovú alebo ekonomickú realitu, ktoré má merať;

21)  „kritická referenčná hodnota“ je:

a)  referenčná hodnota, ktorá nevychádza z regulovaných údajov a ktorej referenčná hodnota prevyšuje 500 miliárd eur, ako je definované v článku 13 ods. 1; alebo

b)  referenčná hodnota, ktorej ukončenie poskytovania by malo výrazný negatívny vplyv na finančnú stabilitu, riadne fungovanie trhov a na reálnu ekonomiku v jednom alebo vo viacerých členských štátoch.

Kritická referenčná hodnota má „vnútroštátny“ charakter, keď sa nepriaznivé dôsledky skutočnosti, že sa už neposkytuje alebo sa poskytuje na základe nereprezentatívneho súboru prispievateľov alebo údajov, obmedzujú len na jeden členský štát. V takom prípade sa uplatní postup stanovený v článku. 13 ods. 2a až 2d.

Kritická referenčná hodnota má „európsky“ charakter, keď sa nepriaznivé dôsledky skutočnosti, že sa už neposkytuje alebo sa poskytuje na základe nereprezentatívneho súboru prispievateľov alebo údajov, neobmedzujú len na jeden členský štát. V takom prípade sa uplatní postup stanovený v článku 13 ods. 2e, 2f a 2g;

21a)  „referenčná hodnota, ktorá nie je kritická“ je referenčná hodnota, ktorá nespĺňa kritériá pre kritickú referenčnú hodnotu stanovené v článku 13;

22)  „so sídlom v“ znamená v súvislosti s právnickou osobou, členským štátom alebo treťou krajinou miesto, kde sa nachádza sídlo danej osoby alebo iná oficiálna adresa, a v súvislosti s fyzickou osobou, členským štátom alebo treťou krajinou miesto, kde je daná osoba rezidentom na daňové účely;

22a)  „orgán verejnej moci“ je:

a)  akákoľvek vláda alebo verejná správa;

b)  akýkoľvek subjekt alebo osoba, ktorí vykonávajú funkcie verejnej správy podľa vnútroštátnych právnych predpisov alebo majú verejnú zodpovednosť alebo funkcie, alebo poskytujú verejné služby vrátane opatrení zameraných na infláciu, pracovné a hospodárske činnosti, a to pod kontrolou orgánu vlády alebo verejnej správy.

2.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať v súlade s článkom 37 delegované akty s cieľom spresniť ďalšie technické prvky vymedzení pojmov stanovených v odseku 1, najmä spresniť, čo predstavuje sprístupnenie verejnosti na účely vymedzenia indexu. Komisia v rámci týchto delegovaných aktov zabezpečí, aby boli termíny „uverejnené“ alebo „sprístupnené verejnosti“ chápané ako „sprístupnené širšej verejnosti používateľov alebo potenciálnych používateľov“.

Komisia náležite zohľadní vývoj na trhu alebo technologický vývoj a medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

2a.  Komisia prijme vykonávacie akty na účely stanovenia zoznamu verejných orgánov v Únii uvedených v odseku 1 bode 22a tohto článku a jeho preskúmania. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2.

Článok 4

Vylúčenie poskytovateľov indexov, ktorí si nie sú vedomí používania referenčných hodnôt, ktoré poskytujú ▌

▌Toto nariadenie sa nevzťahuje na poskytovateľa indexu v súvislosti s indexom, ktorý poskytuje, v prípade, že si poskytovateľ indexu nie je vedomý a nemohol si byť opodstatnene vedomý toho, že príslušný index sa používa na účely uvedené v článku 3 ods. 1 bode 2.

▌

HLAVA II

INTEGRITA A SPOĽAHLIVOSŤ REFERENČNÝCH HODNÔT

Kapitola 1

Správa, riadenie a kontrola správcov

Článok 5

Požiadavky týkajúce sa správy a riadenia a konfliktu záujmov

1.  ▌Správca musí mať spoľahlivý systém správy a riadenia, ktorý zahŕňa jasnú organizačnú štruktúru s jasne vymedzenými transparentnými a konzistentnými úlohami a zodpovednosťami pre všetky osoby zapojené do poskytovania referenčnej hodnoty.

Správca podnikne všetky kroky potrebné na identifikovanie konfliktov záujmov medzi ním vrátane jeho manažérov, zamestnancov a akejkoľvek inej fyzickej osoby alebo tretej strany, ktorých služby má k dispozícii alebo pod svojou kontrolou, a prispievateľmi alebo používateľmi, na zabránenie týmto konfliktov záujmov alebo ich riadenie a na zabezpečenie toho, aby sa vlastné uváženie alebo úsudok, ak sa vyžaduje v postupe zostavovania referenčnej hodnoty, uplatňovalo nezávisle a čestne.

▌

2a.  Poskytovanie referenčnej hodnoty musí byť z prevádzkového hľadiska oddelené od akejkoľvek časti podnikania správcu, ktorá môže viesť ku skutočnému alebo potenciálnemu konfliktu záujmov. Ak na strane správcu môže dôjsť ku konfliktom záujmov z dôvodu jeho vlastníckej štruktúry, záujmov kontroly alebo iných činností vykonávaných akýmkoľvek subjektom vlastniacim alebo kontrolujúcim správcu alebo subjektom, ktorý je vlastnený alebo kontrolovaný správcom alebo ktoroukoľvek jeho pobočkou, správca vytvorí nezávislú funkciu dohľadu s vyváženým zastúpením rôznych zainteresovaných strán, ak sú títo známi, ako aj odberateľov a prispievateľov. Ak tieto konflikty nemožno primerane riadiť, správca buď ukončí všetky činnosti alebo vzťahy, ktoré vedú k týmto konfliktom, alebo prestane vytvárať referenčnú hodnotu.

▌

3a.  Správca uverejní alebo poskytne používateľom referenčnej hodnoty, ako aj dotknutému príslušnému orgánu a prípadne prispievateľom všetky existujúce alebo potenciálne konflikty záujmov vrátane konfliktov záujmov vyplývajúcich z vlastníctva alebo kontroly správcu.

3b.  Správca zavedie a vykonáva primerané politiky a postupy, ako aj účinné organizačné mechanizmy na identifikáciu, zverejňovanie, riadenie, zmierňovanie a predchádzanie konfliktom záujmov s cieľom chrániť integritu a nezávislosť určovania referenčných hodnôt. Tieto politiky a postupy sa pravidelne preskúmavajú a aktualizujú. Tieto politiky a postupy zohľadňujú a riešia konflikty záujmov, mieru priestoru na vlastné uváženie v postupe zostavovania referenčnej hodnoty a riziká, ktoré referenčná hodnota predstavuje, a zabezpečuje sa nimi:

a)  dôvernosť informácií, ktorými prispel alebo ktoré vytvoril správca, ktorá podlieha povinnostiam zverejnenia a transparentnosti v súlade s týmto nariadením; a

b)  konkrétne zmiernenie konfliktov, ktoré vznikli z dôvodu vlastníctva alebo kontroly správcu alebo z dôvodu iných záujmov v jeho skupine alebo v dôsledku iných osôb, ktoré môžu mať vplyv na správcu alebo kontrolu nad ním, pokiaľ ide o stanovovanie referenčnej hodnoty.

3c.  Správca zabezpečí, aby zamestnanci a všetky ostatné fyzické osoby, ktorých služby má k dispozícii alebo pod kontrolou a ktorí sa priamo zúčastňujú na poskytovaní referenčnej hodnoty:

a)  mali potrebné kvalifikácie, vedomosti a skúsenosti zodpovedajúce prideleným úlohám a podliehali účinnému riadeniu a dohľadu;

b)  nepodliehali neprimeranému vplyvu alebo konfliktom záujmov a aby odmeňovanie a hodnotenie výkonu uvedených osôb neviedlo ku konfliktom záujmov alebo inak nezasahovalo do integrity zostavovania referenčnej hodnoty;

c)  nemali žiadne záujmy alebo obchodné styky, ktoré by ohrozovali funkcie správcu;

d)  mali zákaz prispievať k stanovovaniu referenčnej hodnoty svojou účasťou na ponukách, návrhoch a obchodoch, a to buď osobne alebo v mene účastníkov trhu; a

e)  podliehali účinným postupom kontroly výmeny informácií s ostatnými zamestnancami a nevykonávali činnosti, ktoré môžu predstavovať riziko konfliktov záujmov.

3d.  Správca zavedie osobitné kontrolné postupy na zabezpečenie bezúhonnosti a spoľahlivosti zamestnancov alebo osôb stanovujúcich referenčnú hodnotu, ktoré by mohli zahŕňať interné schvaľovanie vedením pred zverejnením referenčnej hodnoty alebo inú vhodnú náhradu, napríklad ak sa referenčná hodnota aktualizuje v priebehu dňa alebo v reálnom čase.

3e.  Akékoľvek nepodstatné zmeny referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa nepovažujú za porušenie žiadnej finančnej zmluvy ani žiadneho finančného nástroja, ktoré na túto referenčnú hodnotu odkazujú. Ak ide o kritickú referenčnú hodnotu, je dotknutý príslušný orgán oprávnený rozhodnúť o tom, či sa má zmena považovať za podstatnú.

Článok 5a

Požiadavky týkajúce sa funkcie dohľadu

1.  Správca zriadi a udržuje trvalú a účinnú funkciu dohľadu s cieľom zabezpečiť dohľad nad všetkými aspektmi poskytovania svojich referenčných hodnôt.

2.  Správca vypracuje a udržiava spoľahlivé postupy týkajúce sa funkcie dohľadu, ktoré sú k dispozícii dotknutým príslušným orgánom.

Medzi hlavné vlastnosti týchto postupov patria:

a)  vymedzenie funkcie dohľadu;

b)  kritériá na výber členov s funkciou dohľadu;

c)  súhrnné podrobné údaje o členstve v akejkoľvek rade alebo výbore poverených funkciou dohľadu spolu s akýmikoľvek vyhláseniami o konfliktoch záujmov a postupmi výberu, vymenovania alebo odvolania a nahradenia členov výboru.

3.  Funkcia dohľadu funguje nezávisle a zahŕňa nasledujúce zodpovednosti, ktoré sa upravia v závislosti od zložitosti, používania a citlivosti referenčnej hodnoty z hľadiska manipulácie:

a)  minimálne každoročné preskúmanie vymedzenia a metodiky určovania referenčnej hodnoty;

b)  dohľad nad všetkými zmenami metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty a poverenie správcu konzultáciami o týchto zmenách;

c)  dohľad nad kontrolným rámcom správcu, riadením a prevádzkovaním referenčnej hodnoty a v prípade, keď referenčná hodnota využíva prispievateľov, dohľad nad kódexom správania uvedeným v článku 9 ods. 1;

d)  preskúmanie a schválenie postupov zameraných na ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty vrátane akýchkoľvek konzultácií o tomto ukončení;

e)  dohľad nad účasťou tretej strany podieľajúcou sa na poskytovaní referenčnej hodnoty vrátane agentov pre výpočet alebo distribúciu;

f)  vyhodnotenie interných a externých auditov alebo preskúmaní a monitorovanie vykonávania nápravných opatrení zdôraznených vo výsledkoch auditov;

g)  v prípade, keď referenčná hodnota využíva prispievateľov, monitorovanie vstupných údajov a prispievateľov a opatrení správcu pri vznášaní námietok voči príspevkom vstupných údajov alebo ich overovaní;

h)  v prípade, keď referenčná hodnota využíva prispievateľov, prijatie účinných opatrení v prípade akýchkoľvek porušení kódexu správania; a

i)  v prípade, keď referenčná hodnota využíva prispievateľov, informovanie dotknutých príslušných orgánov o akomkoľvek pochybení prispievateľov alebo správcov, o ktorom sa orgán dohľadu dozvie, a o akýchkoľvek prípadných neobvyklých alebo podozrivých vstupných údajoch.

4.  Funkciu dohľadu vykonáva buď osobitný výbor alebo iné primerané mechanizmy správy a riadenia.

ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom stanoviť vlastnosti, ktoré má mať funkcia dohľadu, pokiaľ ide o jej zloženie a pozíciu v organizačnej štruktúre správcu, aby bola zaistená integrita tejto funkcie a zabránilo sa konfliktom záujmov.

ESMA odlíši rôzne typy referenčných hodnôt a odvetví v zmysle tohto nariadenia a prihliadne na rozdiely vo vlastníctve a riadiacej štruktúre správcov a na povahu, rozsah a zložitosť poskytovania určitej referenčnej hodnoty a na jej riziká a dôsledky, a to aj so zreteľom na medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s požiadavkami na správu a riadenie referenčných hodnôt .

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [XXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

5.  Prostredníctvom funkcie dohľadu možno vykonávať dohľad nad viac než jednou referenčnou hodnotou poskytovanou správcom za predpokladu, že spĺňa ostatné požiadavky hlavy I a hlavy IV.

6.  Akékoľvek nepodstatné zmeny referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa nepovažujú za porušenie žiadnej finančnej zmluvy ani žiadneho finančného nástroja, ktoré na túto referenčnú hodnotu odkazujú. Ak ide o kritickú referenčnú hodnotu, je dotknutý príslušný orgán oprávnený rozhodnúť o tom, či sa má zmena považovať za podstatnú.

Článok 5b

Požiadavky týkajúce sa kontrolného rámca

1.  Správca musí mať zavedený kontrolný rámec, ktorým zabezpečí, aby sa referenčná hodnota poskytovala a uverejňovala alebo sprístupňovala v súlade s týmto nariadením.

2.  Tento kontrolný rámec zodpovedá úrovni zistených konfliktov záujmu, rozsahu priestoru na vlastné uváženie v postupe poskytovania referenčnej hodnoty a charakteru vstupných údajov referenčnej hodnoty a zahŕňa:

a)  riadenie operačného rizika;

b)  pohotovostné postupy a postupy získavania, ktoré sú zavedené pre prípad prerušenia poskytovania referenčnej hodnoty.

3.  V prípade, že vstupné údaje nie sú údajmi o transakciách, správca:

a)  zavedie opatrenia s cieľom zabezpečiť v najväčšej možnej miere, aby prispievatelia dodržiavali kódex správania uvedený v článku 9 ods. 1 a platné normy pre vstupné údaje;

b)  zavedie opatrenia s cieľom monitorovať vstupné údaje vrátane monitorovania vstupných údajov pred uverejnením referenčnej hodnoty a overenia vstupných údajov po uverejnení s cieľom zistiť chyby a odchýlky.

4.  Kontrolný rámec sa podľa potreby náležite zdokumentuje, preskúma a aktualizuje a sprístupní sa dotknutému príslušnému orgánu a na požiadanie aj používateľom.

5.  Akékoľvek nepodstatné zmeny referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa nepovažujú za porušenie žiadnej finančnej zmluvy ani žiadneho finančného nástroja, ktoré na túto referenčnú hodnotu odkazujú. Ak ide o kritickú referenčnú hodnotu, je dotknutý príslušný orgán oprávnený rozhodnúť o tom, či sa má zmena považovať za podstatnú.

Článok 5c

Požiadavky týkajúce sa rámca zodpovednosti

1.  Správca musí mať zavedený rámec zodpovednosti, ktorý zahŕňa uchovávanie záznamov, vykonávanie auditu a preskúmanie a postup riešenia sťažností, ktorým sa preukazuje dodržiavanie súladu s požiadavkami tohto nariadenia.

2.  Správca určí nezávislú internú alebo externú funkciu s potrebnými schopnosťami na preskúmanie a podávanie správ o dodržiavaní súladu s metodikou vypracúvania referenčnej hodnoty a týmto nariadením zo strany správcu.

3.  Pre referenčné hodnoty, ktoré nie sú kritické, správca uverejní a uchováva vyhlásenie o súlade, v ktorom informuje o dodržiavaní ustanovení tohto nariadenia. Vyhlásenie o súlade sa vzťahuje minimálne na požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1, 2a, 3b, 3c a 3d, článkoch 5a a 5b, článku 5d písm. b) až g), článku 7 ods. 1 písm. aa), b), ba), bb), bc) a c), článku 7 ods. 2a, 3a a 3b, článku 7a, článku 8 ods. 1 a 2, článku 9 ods. 1 a 2, článku 11 a článku 17 ods. 1.

Ak správca nespĺňa požiadavky stanovené v článku 5 ods. 1, 2a, 3b, 3c a 3d, článkoch 5a a 5b, článku 5d písm. b) až g), článku 7 ods. 1 písm. aa), b), ba), bb), bc) a c), článku 7 ods. 2a, 3a a 3b, článku 7a, článku 8 ods. 1 a 2, článku 9 ods. 1 a 2, článku 11 a článku 17 ods. 1, vo vyhlásení o súlade sa jasne uvedie, prečo je vhodné, aby tento správca tieto ustanovenia nedodržiaval.

4.  Správca referenčnej hodnoty, ktorá nie je kritická, vymenuje nezávislého externého audítora, aby preskúmal presnosť správcovho vyhlásenia o súlade a podal o ňom správu. Tento audit sa vykoná minimálne každé dva roky a vždy, keď dôjde k podstatnej zmene referenčnej hodnoty.

5.  Správca poskytne výsledky auditov vykonaných podľa odseku 4 dotknutému príslušnému orgánu. Správca na požiadanie poskytne alebo uverejni podrobné informácie o auditoch vykonaných podľa odseku 4 každému užívateľovi danej referenčnej hodnoty. Správca na žiadosť dotknutého príslušného orgánu alebo ktoréhokoľvek používateľa referenčnej hodnoty poskytne alebo uverejní podrobné údaje o preskúmaní podľa odseku 4.

6.  Dotknutý príslušný orgán si môže vyžiadať od správcu doplňujúce informácie týkajúce sa jeho referenčných hodnôt, ktoré nie sú kritické, v súlade s článkom 30 a/alebo mu poskytnúť odporúčania v súvislosti s dodržiavaním ustanovení, na ktoré sa vzťahuje vyhlásenie o súlade, a to až do svojej plnej spokojnosti. Dotknutý príslušný orgán môže toto odporúčanie uverejniť na svojich internetových stránkach.

Článok 5d

Požiadavky na uchovávanie záznamov

1.  Správca uchováva záznamy o:

a)  všetkých vstupných údajov;

b)  akomkoľvek použití úsudku alebo vlastného uváženia pri určovaní referenčnej hodnoty zo strany správcu a v uplatniteľnom prípade zo strany posudzovateľov;

c)  záznamoch o nezohľadnení niektorých vstupných údajov, najmä v prípadoch, že to bolo v súlade s požiadavkami metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty, a o dôvodoch nezohľadnenia týchto údajov;

d)  iných zmenách v štandardných postupoch a metodikách vrátane tých, ktoré boli uskutočnené v obdobiach napätej situácie na trhu alebo narušenia trhu;

e)  totožnostiach predkladateľov a fyzických osôb, ktoré správca zamestnáva na určovanie referenčných hodnôt;

f)  všetkých dokumentoch súvisiacich s akoukoľvek sťažnosťou; a

g)  záznamoch relevantných komunikácií medzi akoukoľvek osobou, ktorú zamestnáva správca, a prispievateľmi alebo predkladateľmi, pokiaľ ide o referenčnú hodnotu.

2.  V prípade, že referenčná hodnota vychádza z príspevkov prispievateľov, prispievateľ uchováva aj záznamy akýchkoľvek relevantných komunikácií vrátane komunikácií s ďalšími prispievateľmi.

3.  Správca uchováva záznamy stanovené v odseku 1 najmenej päť rokov v takej forme, aby bolo možné zreprodukovať a plne pochopiť výpočty referenčnej hodnoty a vykonať audit alebo hodnotenie vstupných údajov, výpočtov, úsudkov a vlastného uváženia. Záznamy telefonických rozhovorov alebo elektronickej komunikácie sa na požiadanie poskytnú osobám, ktoré sa na rozhovoroch alebo komunikácii zúčastnili, a uchovávajú sa počas obdobia troch rokov.

Článok 5e

Riešenie sťažností

.Správca zavedie a uverejní písomné postupy na prijímanie a vyšetrovanie sťažností týkajúcich sa postupu výpočtu správcom a uchovávanie záznamov o nich. Týmto mechanizmom podávania sťažností sa zabezpečí, že:

a)  správca bude mať zavedený mechanizmus podrobne opísaný v písomných zásadách riešenia sťažností, pomocou ktorého môžu odberatelia podávať sťažnosti týkajúce sa toho, či výpočet referenčnej hodnoty zodpovedá trhovej hodnote, navrhovaným zmenám vo výpočte referenčnej hodnoty, uplatňovaniu metodiky v súvislosti s konkrétnym výpočtom referenčnej hodnoty a ostatným redakčným rozhodnutiam v súvislosti s postupom výpočtu referenčnej hodnoty;

b)  bude stanovený časový harmonogram, pokiaľ ide o proces a cieľ riešenia sťažností;

c)  formálne sťažnosti podané voči správcovi a jeho pracovníkom správca včas a spravodlivo vyšetrí;

d)  vyšetrovanie sa uskutoční nezávisle od akýchkoľvek pracovníkov, ktorých sa môže týkať predmet sťažnosti;

e)  správca sa bude usilovať o rýchle ukončenie vyšetrovania.

Článok 5f

Regulačné technické predpisy o požiadavkách na správu, riadenie a kontrolu

ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom špecifikovať ďalšie požiadavky na správu, riadenie a kontrolu podľa článku 5 ods. 2a, článku 5 ods. 3a až 3d, článku 5a ods. 2 a 3, článku 5b ods. 2, článku 5b ods. 3, článku 5c ods. 2 a článku 5c ods. 1 až 3. ESMA zohľadňuje:

a)  vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch vzhľadom na medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s požiadavkami na správu a riadenie referenčných hodnôt;

b)  osobitné vlastnosti rozličných druhov referenčných hodnôt a správcov vrátane odvetvových vlastností a druhov použitých vstupných údajov;

c)  rozdiely medzi kritickými referenčnými hodnotami a referenčnými hodnotami, ktoré nie sú kritické;

d)  či sa už na požiadavky čiastočne alebo v plnom rozsahu vzťahujú iné príslušné regulačné požiadavky, najmä požiadavky týkajúce sa referenčných hodnôt vychádzajúcich z regulovaných údajov, okrem iného však najmä požiadavky stanovené v smernici 2014/65/EÚ alebo v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014(29), s cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k zdvojovaniu požiadaviek na správcov alebo k inej zbytočnej záťaži.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [...].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 6

Externé zabezpečovanie činností

1.  Správcovia nesmú zabezpečovať poskytovanie referenčnej hodnoty externým spôsobom tak, aby sa podstatne narušila kontrola správcu nad poskytovaním referenčnej hodnoty alebo schopnosť dotknutého príslušného orgánu vykonávať dohľad nad referenčnou hodnotou.

▌

3.  Ak správca externe zabezpečuje funkcie alebo akékoľvek relevantné služby alebo činnosti týkajúce sa poskytovania referenčnej hodnoty prostredníctvom akéhokoľvek poskytovateľa služieb, ostáva plne zodpovedný za plnenie všetkých svojich povinností podľa tohto nariadenia.

3a.   Správca v prípade externého zabezpečovania činností zaistí splnenie týchto podmienok:

a)  poskytovateľ služieb musí byť schopný, musí mať kapacitu a príslušné zákonom predpísané povolenie na činnosť, aby mohol spoľahlivo a profesionálne vykonávať externe zabezpečované funkcie, služby alebo činnosti;

b)  správca sprístupní dotknutým príslušným orgánom informácie o totožnosti a úlohách poskytovateľa služieb, ktorý sa podieľa na určovaní referenčnej hodnoty;

c)  ak sa zdá, že je možné, že by poskytovateľ služieb nevykonával tieto externe zabezpečované funkcie účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami, správca prijme primerané opatrenia;

d)  správca si udržiava potrebnú odbornosť na účinný dohľad nad externe zabezpečovanými funkciami a na riadenie rizík spojených s týmto externým zabezpečovaním činností;

e)  poskytovateľ služieb oznámi správcovi akýkoľvek vývoj, ktorý môže mať podstatný vplyv na jeho schopnosť vykonávať externe zabezpečované funkcie účinne a v súlade s platnými právnymi predpismi a regulačnými požiadavkami;

f)  poskytovateľ služieb spolupracuje s dotknutým príslušným orgánom v súvislosti s externe zabezpečovanými činnosťami a správca a dotknutý príslušný orgán majú účinný prístup k údajom týkajúcim sa externe zabezpečovaných činností, ako aj do podnikateľských priestorov poskytovateľa služieb, a dotknutý príslušný orgán musí byť schopný uplatniť uvedené práva prístupu;

g)  správca musí byť v prípade potreby schopný tieto dohody ukončiť;

h)  správca prijme odôvodnené opatrenia vrátane pohotovostných plánov s cieľom predísť neprimeranému operačnému riziku súvisiacemu s účasťou poskytovateľa služieb na určení referenčnej hodnoty.

Kapitola 2

Vstupné údaje a metodika a ohlasovanie porušení

Článok 7

Vstupné údaje ▌

1.  Pokiaľ ide o vstupné údaje a metodiku, poskytovanie referenčnej hodnoty sa riadi týmito požiadavkami ▌:

a)  vstupné údaje sú údaje o transakciách alebo tam, kde je to vhodnejšie, údaje, ktoré nie sú založené na transakciách, vrátane záväzných kotácií a overiteľných odhadov. za predpokladu, že presne a spoľahlivo odzrkadľujú trhovú alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená ▐ ;

aa)  vstupné údaje uvedené v písmene a) musia byť overiteľné;

b)  správca získava vstupné údaje zo spoľahlivej a reprezentatívnej skupiny alebo vzorky prispievateľov, aby zabezpečil, že výsledná referenčná hodnota bude spoľahlivá a reprezentatívna pre trhovú a ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená ▐ ;

ba)  správca použije iba vstupné údaje od prispievateľov, ktorí dodržiavajú kódex správania uvedený v článku 9;

bb)  správca má zavedený zoznam osôb, ktoré mu môžu poskytovať vstupné údaje, vrátane postupov na vyhodnotenie totožnosti prispievateľa a všetkých predkladateľov;

bc)  správca zabezpečí, aby prispievatelia poskytli všetky relevantné vstupné údaje; a

c)  ak vstupné údaje pre referenčnú hodnotu nie sú údajmi o transakciách a ak je prispievateľ zmluvnou stranou transakcií s hodnotou viac než 50 % trhu, na ktorého meranie sa má daná referenčná hodnota používať, správca podľa možností overí, či vstupné údaje reprezentujú trh, ktorý podlieha konkurenčným silám ponuky a dopytu. Ak správca zistí, že vstupné údaje nereprezentujú trh, ktorý podlieha konkurenčným silám ponuky a dopytu, buď zmení vstupné údaje, prispievateľov alebo metodiku s cieľom zabezpečiť, aby vstupné údaje reprezentovali trh podliehajúci konkurenčným silám ponuky a dopytu, alebo danú referenčnú hodnotu prestane poskytovať ▌.

▌

2a.  Správca zabezpečí, aby kontrolné postupy týkajúce sa vstupných údajov zahŕňali:

a)  kritériá, ktorými sa vymedzuje, kto môže správcovi prispieť vstupnými údajmi, ako aj postup výberu prispievateľov;

b)  postup hodnotenia vstupných údajov prispievateľa a postup, ktorým sa zabráni prispievateľovi v poskytovaní ďalších vstupných údajov, alebo postup uplatňovania iných sankcií voči prispievateľovi za nedodržanie súladu s predpismi podľa potreby; a

c)  postup overovania vstupných údajov, a to aj na základe iných ukazovateľov alebo údajov, s cieľom zabezpečiť ich integritu a presnosť. Ak referenčná hodnota spĺňa kritériá stanovené v článku 14a, táto požiadavka sa uplatní len vtedy, ak je možné primerane zabezpečiť jej plnenie.

▌

3a.  V prípade, keď vstupnými údajmi prispieva útvar vo funkcii podpory zákazníkov, čo znamená ktorýkoľvek odbor, divíziu, skupinu alebo personál prispievateľov alebo ktorýkoľvek z jeho pridružených subjektov, ktoré vykonávajú oceňovanie, obchodovanie, predaj, marketing, reklamné aktivity, predvádzanie, štruktúrovanie alebo maklérske činnosti, správca:

a)  získa údaje z ďalších zdrojov, ktorými sa potvrdia tieto vstupné údaje;

b)  zabezpečí, aby prispievatelia mali zavedené primerané vnútorné postupy dohľadu a overovania, ktoré umožnia:

i)  overenie vstupných údajov, ktorými prispievajú, vrátane postupov viacnásobného preskúmania vedúcimi pracovníkmi s cieľom skontrolovať vstupné údaje a postupov interného schvaľovania predkladaných vstupných údajov manažmentom;

ii)  fyzické oddelenie zamestnancov útvaru vo funkcii podpory zákazníkov od jednotlivých hierarchických línií;

iii)  úplné zohľadnenie opatrení na riadenie konfliktov záujmov s cieľom identifikovať, zverejniť, riadiť, zmierňovať alebo predchádzať existujúcej alebo potenciálnej motivácii manipulovať alebo inak ovplyvňovať vstupné údaje, a to aj prostredníctvom politík odmeňovania, a konfliktom záujmov medzi činnosťami súvisiacimi s prispievaním vstupnými údajmi a akýmikoľvek inými obchodnými aktivitami prispievateľa, jeho pridružených subjektov alebo ich klientov, alebo zákazníkov.

Ustanovenia uvedené v písmenách a) a b) prvého pododseku sa uplatňujú na referenčné hodnoty, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 14a, iba v prípade, že by bolo možné primerane zabezpečiť dodržanie týchto ustanovení.

3b.  Akékoľvek nepodstatné zmeny referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa nepovažujú za porušenie žiadnej finančnej zmluvy ani žiadneho finančného nástroja, ktoré na túto referenčnú hodnotu odkazujú. Ak ide o kritickú referenčnú hodnotu, je dotknutý príslušný orgán oprávnený rozhodnúť o tom, či sa má zmena považovať za podstatnú.

3c.  ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť ďalšie vnútorné postupy dohľadu nad prispievateľom a jeho overovania, ktoré sú v záujme správcu, aby v súlade s odsekom 2a a 3a zabezpečil integritu a presnosť vstupných údajov.

ESMA zohľadní zásadu proporcionality, pokiaľ ide o referenčné hodnoty, ktoré nie sú kritické, a komoditné referenčné hodnoty; špecifickosť rozličných druhov referenčných hodnôt, najmä referenčných hodnôt založených na príspevkoch od subjektov, ktoré spĺňajú kritériá stanovené v článku 14a; charakter vstupných údajov, skutočnosť, či sa na požiadavky čiastočne alebo úplne vzťahujú iné príslušné regulačné požiadavky, okrem iných najmä požiadavky podľa smernice 2014/65/EÚ alebo nariadenia (EÚ) č. 600/2014, aby nedochádzalo k duplicite požiadaviek alebo zbytočnej záťaži pre správcov, ako aj medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [XXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 7a

Metodika

1.  Správca použije na určenie referenčnej hodnoty metodiku, ktorá:

a)  je robustná a spoľahlivá;

b)  má jasné pravidlá, ktorými sa určuje, ako a kedy sa môže na určenie referenčnej hodnoty využiť vlastné uváženie;

c)  je dôsledná, kontinuálna a validovateľná, a to aj prostredníctvom spätného testovania;

d)  je odolná a spoľahlivá a zabezpečuje, aby bolo možné vypočítať referenčnú hodnotu v čo najširšom súbore možných okolností;

e)  je vysledovateľná a overiteľná.

2.  Pri vývoji metodiky vypracúvania referenčnej hodnoty správca referenčnej hodnoty:

a)  zohľadní faktory, ku ktorým patrí veľkosť a bežná likvidita trhu, transparentnosť obchodovania a pozície účastníkov trhu, koncentrácia trhu, dynamika trhu a adekvátnosť prípadnej vzorky, ktorá by reprezentovala trh alebo ekonomickú realitu, na ktorej meranie je referenčná hodnota určená;

b)  určí, čo na účely danej referenčnej hodnoty predstavuje aktívny trh; a

c)  stanoví prioritu vzhľadom na rozličné druhy vstupných údajov.

3.   Správca má zavedené jasné dohody, ktoré sú zverejnené a v ktorých sú vymedzené okolnosti, za ktorých objem alebo kvalita vstupných údajov nedosahuje potrebný štandard, aby sa metodikou presne a spoľahlivo určila referenčná hodnota, a v ktorých je opísané, či a ako sa táto referenčná hodnota za takýchto okolností vypočíta.

4.  Akékoľvek nepodstatné zmeny referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o ustanovenia, na ktoré sa vzťahuje tento článok, sa nepovažujú za porušenie žiadnej finančnej zmluvy ani žiadneho finančného nástroja, ktoré na túto referenčnú hodnotu odkazujú. Ak ide o kritickú referenčnú hodnotu, je dotknutý príslušný orgán oprávnený rozhodnúť o tom, či sa má zmena považovať za podstatnú.

Článok 7b

Transparentnosť metodiky

1.  Správca transparentným spôsobom vypracúva, prevádzkuje a spravuje údaje a metodiku týkajúce sa referenčnej hodnoty.

Správca prostriedkami zaisťujúcimi spravodlivý a ľahký prístup uverejňuje:

i)  metodiku použitú pre každú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt; a

ii)  postup konzultácie a dôvody všetkých navrhovaných podstatných zmien metodiky vrátane vymedzenia toho, čo predstavuje podstatnú zmenu a kedy budú používatelia o zmenách informovaní.

2.  Ak referenčná hodnota zodpovedá kritériám stanoveným v článku 14a, správca referenčnej hodnoty pri každom výpočte primeraným spôsobom a bez toho, aby to malo vplyv na zverejnenie referenčnej hodnoty, opíše a uverejní:

a)  stručné vysvetlenie, ktoré odberateľovi referenčnej hodnoty alebo príslušnému orgánu umožní pochopiť, ako sa dospelo k výpočtu, a aspoň to, aká bola veľkosť a likvidita posudzovaného fyzického trhu (napr. počet a objem predložených transakcií), rozsah a priemerný objem a rozsah a priemerná cena, a orientačné percentuálne podiely každého druhu vstupných údajov, ktoré boli pri tomto výpočte zohľadnené; pojmy vzťahujúce sa na metodiku oceňovania, napríklad „založené na transakciách“, „na základe spreadu“ alebo „interpolované alebo extrapolované“; a

b)  stručné vysvetlenie, v akej miere a na akom základe sa uplatnil prípadný úsudok vrátane akéhokoľvek rozhodnutia vylúčiť vstupné údaje, ktoré inak spĺňali požiadavky príslušnej metodiky pre uvedený výpočet; základné ceny v spreadoch alebo interpolácia, extrapolácia alebo váženie ponúk, ktoré boli vyššie ako uzatvorené transakcie, pri každom výpočte.

3.  V prípade, že by toto uverejnenie nebolo v súlade s platnými právnymi predpismi v oblasti duševného vlastníctva, metodika sa sprístupní dotknutému príslušnému orgánu.

4.  Ak došlo k podstatnej zmene metodiky vypracúvania kritickej referenčnej hodnoty, správca informuje o zmene dotknutý príslušný orgán. Príslušný orgán schváli zmenu do 30 dní.

Článok 7c

Regulačné technické predpisy týkajúce sa vstupných údajov a metodiky

ESMA vypracuje regulačné technické predpisy s cieľom bližšie určiť kontrolné postupy v súvislosti so vstupnými údajmi, okolnosti, za ktorých môžu byť údaje o transakciách nedostatočné a ako to možno preukázať dotknutým príslušným orgánom, a požiadavky na vypracovanie metodík, pričom rozlišuje medzi rôznymi druhmi referenčných hodnôt a odvetví, ako je stanovené v tomto nariadení. ESMA zohľadňuje:

a)  vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch vzhľadom na medzinárodné zbližovanie metód dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami;

b)  špecifické vlastnosti rozličných referenčných hodnôt a druhov referenčných hodnôt;

c)  zásadu proporcionality, pokiaľ ide o referenčné hodnoty, ktoré nie sú kritické;

d)  citlivosť referenčných hodnôt z hľadiska manipulácie, pokiaľ ide o použité metodiky a vstupné údaje;

e)  skutočnosť, že používatelia by mali mať dostupné dostatočne podrobné informácie, aby bolo jasné, ako sa referenčná hodnota poskytuje, a mohli posúdiť ich relevantnosť a primeranosť ako referenčného údaju;

f)  či sa už na požiadavky čiastočne alebo v plnom rozsahu vzťahujú iné príslušné regulačné požiadavky, najmä požiadavky týkajúce sa referenčných hodnôt vychádzajúcich z regulovaných údajov, okrem iného však najmä požiadavky stanovené v smernici 2014/65/EÚ alebo v nariadení (EÚ) č. 600/2014, s cieľom zabezpečiť, aby nedošlo k zdvojovaniu požiadaviek na správcov alebo k inej zbytočnej záťaži.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [...].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom odseku v súlade s článkami 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 8

Ohlasovanie porušení

1.  Správca má zavedené postupy, na základe ktorých jeho manažéri, zamestnanci a akékoľvek iné fyzické osoby, ktorých služby má k dispozícii alebo sú pod jeho kontrolou, interne ohlasujú porušovanie tohto nariadenia a iných relevantných uplatniteľných právnych predpisov.

2.  Správca má zavedené postupy na ohlasovanie porušení tohto nariadenia príslušným orgánom a iných relevantných uplatniteľných právnych predpisov.

▌

Kapitola 3

Kódex správania a požiadavky na prispievateľov

Článok 9

Kódex správania

1.  V prípade, že referenčná hodnota je založená na vstupných údajoch od prispievateľov, správca podľa možností v spolupráci s prispievateľmi vypracuje kódex správania pre každú referenčnú hodnotu, v ktorom jasne určí ▌zodpovednosti prispievateľov ▌, pokiaľ ide o prispievanie vstupnými údajmi, a zabezpečí, aby predkladatelia každoročne potvrdzovali dodržiavanie kódexu správania a v prípade akýchkoľvek zmien dodržiavanie znovu potvrdzovali.

2.  Kódex správania obsahuje minimálne tieto prvky:

a)  jasný opis vstupných údajov, ktoré sa majú poskytovať, a požiadaviek potrebných na zabezpečenie toho, aby sa vstupné údaje poskytovali v súlade s článkami 7 a 8;

b)  zásady, ktorými sa zabezpečí, že prispievatelia poskytnú všetky relevantné vstupné údaje; a

c)  systémy a kontrolné postupy, ktoré je prispievateľ povinný zaviesť, vrátane:

i)  postupov na predkladanie vstupných údajov a požiadaviek, aby prispievateľ uviedol, či sú vstupné údaje údajmi o transakciách a či vstupné údaje zodpovedajú požiadavkám správcu;

ii)  politík využívania vlastného uváženia pri poskytovaní vstupných údajov;

iii)  akýchkoľvek požiadaviek na overenie vstupných údajov pred tým, ako budú poskytnuté správcovi;

iv)  zásad uchovávania záznamov;

v)  požiadaviek na nahlasovanie podozrivých vstupných údajov;

vi)  požiadaviek na riešenie konfliktov.

2a.  Správca môže vypracovať kódex správania pre každú skupinu referenčných hodnôt, ktorú poskytuje.

2b.  Do 20 dní odo dňa uplatňovania rozhodnutia zaradiť kritickú referenčnú hodnotu do zoznamu uvedeného v článku 13 ods. 1 správca tejto kritickej referenčnej hodnoty oznámi dotknutému príslušnému orgánu kódex správania. Dotknutý príslušný orgán do 30 dní overí, či je obsah kódexu správania v súlade s týmto nariadením.

3.  ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť ďalšie prvky kódexu správania uvedeného v odseku 2 pre rozličné druhy referenčných hodnôt s cieľom zohľadniť vývoj v oblasti referenčných hodnôt a na finančných trhoch.

ESMA pri vypracúvaní návrhu regulačných technických predpisov zohľadní zásadu proporcionality, pokiaľ ide o rozličné charakteristické znaky referenčných hodnôt a prispievateľov, najmä so zreteľom na rozdiely vstupných údajov a metodík, riziká, že so vstupnými údajmi sa manipulovalo, a medzinárodné zbližovanie praxe v oblasti dohľadu v súvislosti s referenčnými hodnotami. ESMA konzultuje s ACER, pokiaľ ide o uplatniteľnosť kódexov správania, najmä so zreteľom na príslušné referenčné hodnoty.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [XXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

▌

Článok 11

Požiadavky na prispievateľov pod dohľadom

1.  Na prispievateľa pod dohľadom prispievajúceho vstupnými údajmi na určenie kritickej referenčnej hodnoty sa uplatňujú požiadavky ▌na správu, riadenie a kontrolu stanovené v odsekoch 2a a 3.

2.  Prispievateľ pod dohľadom musí mať zavedené účinné systémy a kontrolné postupy na zabezpečenie integrity a spoľahlivosti všetkých vstupných údajov, ktorými prispieva správcovi, vrátane:

a)  kontrolných postupov týkajúcich sa toho, kto môže predkladať vstupné údaje správcovi, a ak je to primerané, vrátane postupu schvaľovania fyzickou osobou, ktorá je hierarchicky nadradená voči predkladateľovi;

b)  primeranej odbornej prípravy pre predkladateľov zahŕňajúcej aspoň oblasť tohto nariadenia a nariadenia (EÚ) č. 596/2014;

c)  opatrení v oblasti riadenia konfliktov, v prípade potreby vrátane organizačného oddelenia zamestnancov a zohľadnenia spôsobu odstraňovania motivácie manipulovať s referenčnou hodnotou, ktorá vznikla v dôsledku politík odmeňovania;

d)  uchovávania záznamov o komunikácii v súvislosti s poskytovaním vstupných údajov počas primeraného časového obdobia;

e)  vedenia záznamov o expozíciách jednotlivých obchodníkov a obchodných oddelení voči nástrojom, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, s cieľom uľahčiť audity a vyšetrovania a riadiť konflikty záujmov;

f)  uchovávania záznamov z interných a externých auditov.

2a.  V prípade, že vstupné údaje nie sú údajmi o transakciách alebo záväzných kotáciách, prispievatelia pod dohľadom stanovia okrem systémov a kontrolných postupov uvedených v odseku 2 aj politiky, ktorými usmernia akékoľvek použitie úsudku alebo vlastného uváženia, a uchovávajú záznamy o dôvodoch pre takýto úsudok alebo vlastné uváženie, ak je to primerané so zreteľom na povahu referenčnej hodnoty a vstupných údajov.

3.  Prispievateľ pod dohľadom v plnej miere spolupracuje so správcom a dotknutým príslušným orgánom na vykonávaní auditu a dohľadu nad poskytovaním referenčnej hodnoty, ako aj na účely stanovené v článku 5c ods. 3, a sprístupní informácie a uchovávané záznamy v súlade s odsekmi 2 a 2a.

4.  ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom ďalej bližšie určiť požiadavky týkajúce sa systémov a kontrol stanovených v odsekoch 2, 2a a 3 pre rozličné druhy referenčných hodnôt.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [XXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

HLAVA III

▌POŽIADAVKY NA KRITICKÉ REFERENČNÉ HODNOTY

Kapitola 1

Regulované údaje

▌

Článok 12a

Regulované údaje

Keď sú referenčné hodnoty stanovené pomocou vzorca na základe údajov stanovených v článku 3 ods. 1 bode 11i) alebo 11ii), článok 7 ods. 1 písm. b), článok 7 ods. 1 písm. ba), článok 7 ods. 1 písm. c), článok 7 ods. 2a, článok 7 ods. 3a, článok 8 ods. 1, článok 8 ods. 2 a články 9, 11 a 13a sa neuplatňujú, pokiaľ ide o poskytovanie týchto referenčných hodnôt alebo o prispievanie na určenie týchto referenčných hodnôt. Článok 5 ods. 1 písm. a) sa neuplatňuje na poskytovanie týchto referenčných hodnôt, pokiaľ ide o vstupné údaje, ktorými sa prispieva v celku, ako je uvedené v článku 3 ods. 1 bode 11. Tieto požiadavky sa takisto neuplatňujú na účely článku 5c ods. 3.

Kapitola 2

Kritické referenčné hodnoty

Článok 13

Kritické referenčné hodnoty

1.  Referenčná hodnota, ktorá nie je založená na regulovaných údajoch, sa považuje za kritickú referenčnú hodnotu za týchto okolností:

a)  referenčná hodnota sa používa ako odkaz na finančné nástroje a finančné zmluvy s priemernou hodnotou minimálne 500 000 000 000 EUR zistenou počas primeraného časového obdobia;

b)  referenčná hodnota sa považuje za kritickú v súlade s postupom uvedeným v odsekoch 2a, 2c a 2e až 2g.

ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na:

–  určenie spôsobu výpočtu trhovej hodnoty finančného nástroja;

–  určenie spôsobu výpočtu hrubej nominálnej hodnoty derivátov;

–  určenie dĺžky časového obdobia, ktoré sa má použiť na primerané meranie výšky referenčnej hodnoty;

–  preskúmanie prahovej hodnoty 500 000 000 000 EUR aspoň každé [tri] roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [XXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

▌

2a.  Príslušný organ členského štátu môže považovať referenčnú hodnotu spravovanú v rámci svojej jurisdikcie za kritickú, keď je jej priemerná nominálna hodnota nižšia, ako je hodnota stanovená v odseku 1 prvom pododseku písm. a), ak sa domnieva, že ukončenie poskytovania tejto referenčnej hodnoty by malo významný negatívny vplyv na integritu trhov, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a korporácií v rámci jeho jurisdikcie. V tomto prípade oznámi do piatich dní svoje rozhodnutie ESMA.

2b.  ESMA do 10 dní po tom, čo dostane oznámenie stanovené v odseku 2a tohto článku, uverejní oznámenie na svojej webovej stránke a aktualizuje register uvedený v článku 25a.

2c.  Ak sa vnútroštátny príslušný orgán domnieva, že rozhodnutie prijaté podľa odseku 2a iným príslušným orgánom v Únii bude mať významný negatívny vplyv na finančnú stabilitu trhov, reálnu ekonomiku alebo prispievateľov pod dohľadom, obráti sa na tento vnútroštátny príslušný orgán so žiadosťou, aby prehodnotil svoje rozhodnutie. Príslušný orgán, ktorý prijal rozhodnutie podľa odseku 2a, informuje žiadajúci príslušný orgán o svojej odpovedi do 30 dní po tom, čo dostal žiadosť.

2d.  V prípade, že sa príslušné orgány nedohodnú, môže žiadajúci orgán postúpiť záležitosť orgánu ESMA. ESMA koná v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v lehote 60 dní po tom, čo dostane žiadosť o postúpenie.

2e.  Ak sa príslušný organ členského štátu alebo ESMA domnieva, že referenčná hodnota, ktorá je spravovaná v inom členskom štáte a má priemernú nominálnu hodnotu nižšiu, ako je hodnota stanovená v odseku 1 prvom pododseku písm. a), by sa napriek tomu mala považovať za kritickú, keďže ukončenie jej poskytovania by malo významný negatívny vplyv na integritu trhov, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a korporácií v rámci jeho jurisdikcie, obráti sa na vnútroštátny príslušný orgán relevantného správcu referenčnej hodnoty so žiadosťou, aby kategorizoval referenčnú hodnotu ako kritickú. Príslušný orgán relevantného správcu referenčnej hodnoty informuje žiadajúci príslušný orgán o svojej odpovedi do 30 dní po tom, čo dostal žiadosť.

2f.  Na základe postupu stanoveného v odseku 2e a v prípade, že sa príslušné orgány nedohodnú, môže žiadajúci orgán postúpiť záležitosť orgánu ESMA. Predloží zdokumentované posúdenie vplyvu ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty vo svojej jurisdikcii, ktoré obsahuje aspoň tieto údaje:

a)  rôznorodosť používania, čo sa týka účastníkov trhu, ako aj použitie na retailových trhoch;

b)  dostupnosť vhodnej trhovej náhrady za túto referenčnú hodnotu;

c)  hodnotu finančných nástrojov a finančných zmlúv odkazujúcich na referenčnú hodnotu v rámci členského štátu a jej relevantnosť vzhľadom na hrubý národný produkt členského štátu;

d)  koncentráciu používania a v uplatniteľnom prípade prispievania na určenie referenčnej hodnoty v jednotlivých členských štátoch;

e)  akýkoľvek iný ukazovateľ na posúdenie potenciálneho vplyvu prerušenia alebo nespoľahlivosti referenčnej hodnoty, pokiaľ ide o integritu trhov, finančnú stabilitu alebo financovanie domácností a korporácií v členskom štáte.

Ak je žiadajúcim príslušným orgánom ESMA, preskúma žiadosť a vydá záväzné stanovisko.

2g.  ESMA do [10] týždňov po tom, čo dostane oznámenie uvedené v ods. 2d, a po konzultácii s ESRB a ďalšími relevantnými vnútroštátnymi príslušnými orgánmi vydá záväzné stanovisko o tom, či je referenčná hodnota kritická. ESMA svoje stanovisko predloží Komisii, vnútroštátnym príslušným orgánom a správcovi spolu s výsledkami konzultácií. ESMA pri svojom stanovisku vychádza z kritérií uvedených v odseku 2f a z ďalších relevantných kritérií.

2h.  Ak bola referenčná hodnota definovaná ako „kritická“, zriadi sa kolégium príslušných orgánov podľa článku 34.

Kolégium príslušných orgánov požiada potrebné informácie s cieľom udeliť povolenie, ktorým sa umožní poskytovanie tejto referenčnej hodnoty podľa dodatočných podmienok uložených týmto nariadením so zreteľom na to, že referenčná hodnota je kritická, ako sa stanovuje v článku 23.

2i.  Kolégium príslušných orgánov preskúma aspoň raz za dva roky referenčné hodnoty predtým označené za kritické.

2j.  Členské štáty môžu za výnimočných okolností stanoviť dodatočné požiadavky na všetkých správcov referenčných hodnôt v súvislosti so záležitosťami, na ktoré sa vzťahuje tento článok.

Článok 13a

Povinná správa kritickej referenčnej hodnoty

1.  Ak má správca kritickej referenčnej hodnoty v úmysle zrušiť kritickú referenčnú hodnotu, musí:

a)  bezodkladne informovať svoj príslušný orgán; a

b)  do štyroch týždňov od tohto oznámenia predložiť návrh spôsobu, akým referenčná hodnota prejde na nového správcu; alebo

c)  do štyroch týždňov od tohto oznámenia predloží návrh spôsobu, akým sa vypracúvanie referenčnej hodnoty ukončí, a pritom berie do úvahy postup stanovený v článku 17 ods. 1.

Počas tohto obdobia správca referenčnej hodnoty nesmie ukončiť vypracúvanie referenčnej hodnoty.

2.  Po prijatí návrhu správcu uvedeného v odseku 1, príslušný orgán do štyroch týždňov:

a)  informuje ESMA; a

b)  vypracuje vlastný návrh prechodu referenčnej hodnoty na nového správcu alebo ukončenia jej vypracúvania, pričom prihliada na postup správcu týkajúci sa ukončenia poskytovania referenčnej hodnoty stanovený v súlade s článkom 17 ods. 1.

Počas tohto obdobia správca nesmie ukončiť vypracúvanie referenčnej hodnoty.

3.  Po vypracovaní návrhu podľa odseku 2 musí mať príslušný orgán právomoc nariadiť, aby správca pokračoval v uverejňovaní referenčnej hodnoty, až kým:

a)  poskytovanie referenčnej hodnoty neprejde na nového správcu; alebo

b)  referenčnú hodnotu možno zrušiť riadnym spôsobom; alebo

c)  referenčná hodnota prestane byť kritickou.

Príslušný orgán môže nariadiť, aby správca naďalej uverejňoval referenčnú hodnotu počas obmedzeného obdobia nepresahujúceho šesť mesiacov, ktoré môže príslušný orgán predĺžiť v prípade potreby o ďalších šesť mesiacov.

Článok 13b

Zmierňovanie trhovej sily správcov kritických referenčných hodnôt

1.  Správca, ktorý vykonáva kontrolu nad poskytovaním kritickej referenčnej hodnoty, náležite zohľadňuje zásady integrity trhu a kontinuitu referenčnej hodnoty vrátane potreby právnej istoty v prípade zmlúv, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu.

2.  Pri poskytovaní kritickej referenčnej hodnoty na používanie vo finančnej zmluve alebo finančnom nástroji správca zabezpečí, aby sa povolenia a informácie týkajúce sa referenčných hodnôt poskytovali všetkým používateľov na spravodlivom, primeranom a nediskriminačnom základe, ako sa uvádza v článku 37 nariadenia (EÚ) č. 600/2014.

Článok 14

Povinné prispievanie na určovanie kritickej referenčnej hodnoty

1.  Správca jednej alebo viacerých kritických referenčných hodnôt založených na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorí sú väčšinou subjektmi pod dohľadom, každé dva roky predkladá svojmu príslušnému orgánu posúdenie skutočnosti, či je každá kritická referenčná hodnota, ktorú poskytuje, schopná merať základnú trhovú alebo ekonomickú realitu.

2.  Ak jeden alebo viacerí prispievatelia pod dohľadom prispievajúci údajmi na určenie kritickej referenčnej hodnoty zamýšľajú prestať prispievať vstupnými údajmi, urýchlene to písomne oznámia správcovi tejto kritickej referenčnej hodnoty a dotknutému príslušnému orgánu. Správca do 14 dní po tom, čo dostane toto oznámenie, informuje príslušný orgán a predloží posúdenie dôsledkov ukončenia prispievania údajmi na schopnosť referenčnej hodnoty merať základnú trhovú alebo ekonomickú realitu. Správca musí informovať aj ostatných prispievateľov pod dohľadom, ktorí prispievajú údajmi na určenie kritickej referenčnej hodnoty, o vypovedaní prispievania údajmi a skúmať, či majú ostatní v úmysle prestať prispievať údajmi.

Príslušný orgán ihneď informuje kolégium príslušných orgánov a dokončí svoje vlastné posúdenie dôsledkov ukončenia v primeranej lehote. Príslušný orgán má právomoc požadovať, aby prispievatelia, ktorí oznámili úmysel prestať prispievať vstupnými údajmi na určenie kritickej referenčnej hodnoty, naďalej prispievali týmito vstupnými údajmi, až kým príslušný orgán ukončí svoje posudzovanie.

3.  V prípade, že sa príslušný orgán domnieva, že je reprezentatívnosť kritickej referenčnej hodnoty ohrozená, má právomoc:

a)  požadovať od subjektov pod dohľadom v súlade s odsekom 4 vrátane subjektov, ktoré už nie sú prispievateľmi údajov na určenie kritickej referenčnej hodnoty, aby prispievali vstupnými údajmi správcovi v súlade s metodikou, kódexom správania alebo inými pravidlami. Takáto požiadavka sa uplatňuje počas vhodného prechodného obdobia v závislosti od priemernej dĺžky zmluvy, ktorá odkazuje na príslušnú referenčnú hodnotu, ale nie viac ako 12 mesiacov od dátumu prijatia pôvodného rozhodnutia požadovať prispievanie;

b)  po preskúmaní prechodného obdobia uvedeného v písmene a) tohto odseku podľa odseku 5b predĺžiť obdobie povinného príspevku o obdobie nepresahujúce 12 mesiacov;

c)  určiť obdobie, počas ktorého sa prispieva vstupnými údajmi, bez toho, aby žiadal od subjektov pod dohľadom, aby obchodovali alebo sa zaviazali obchodovať;

d)  požiadať správcu, aby zmenil kódex správania, metodiku alebo iné pravidlá týkajúce sa kritickej referenčnej hodnoty s cieľom zvýšiť reprezentatívnosť a spoľahlivosť referenčnej hodnoty, a to po porade so správcom;

e)  požiadať správcu, aby poskytol a sprístupnil používateľom referenčnej hodnoty písomnú správu o opatreniach, ktoré zamýšľa prijať s cieľom zvýšiť reprezentatívnosť a spoľahlivosť referenčnej hodnoty.

4.  Subjekty pod dohľadom uvedené v odseku 3 písm. a) určí príslušný orgán správcu s pomocou príslušného orgánu subjektov pod dohľadom na základe rozsahu účasti subjektu pod dohľadom na trhu, ktorý má merať referenčná hodnota, ako aj odbornosti prispievateľa a jeho schopnosti poskytnúť vstupné údaje potrebnej kvality. Náležitá pozornosť sa venuje existencii vhodných alternatívnych referenčných hodnôt, na ktoré by mohli prejsť finančné zmluvy a finančné nástroje, ktoré odkazujú na kritickú referenčnú hodnotu.

5.  V prípade, že sa referenčná hodnota považuje za kritickú podľa postupu stanoveného v článku 13 ods. 2a až 2d, príslušnému orgánu správcu sa udelí právomoc požadovať prispievanie vstupnými údajmi v súlade s týmto článkom ods. 3 písm. a), b) a c) iba od prispievateľov pod dohľadom so sídlom v jeho členskom štáte.

5a.  Príslušný orgán subjektu pod dohľadom uvedeného v odseku 3 pomáha príslušnému orgánu správcu pri presadzovaní opatrení podľa odseku 3.

5b.  Do konca prechodného obdobia uvedeného v odseku 3 písm. a) príslušný orgán správcu v spolupráci s kolégiom príslušných orgánov preskúma potrebu zachovania opatrení stanovených v odseku 3 písm. a) a predloží svoje závery v písomnej správe. Príslušný orgán správcu zruší opatrenia, ak usúdi, že:

a)  poskytovanie referenčnej hodnoty môže pokračovať po tom, čo prispievatelia poverení prispievaním vstupnými údajmi ukončia prispievanie;

b)  je pravdepodobné, že prispievatelia budú pokračovať v prispievaní vstupnými údajmi aspoň počas jedného roka, ak by sa právomoc zrušila,

c)  po konzultácii s prispievateľmi a používateľmi je dostupná prijateľná náhradná referenčná hodnota a používatelia kritickej referenčnej hodnoty sú schopní prejsť na túto náhradu s primeranými nákladmi. Tento prechod sa nebude považovať za porušenie existujúceho kontraktu; alebo

d)  nebolo možné identifikovať vhodných alternatívnych prispievateľov, a zastavenie príspevkov od príslušných subjektov pod dohľadom by oslabilo referenčnú hodnotu do takej miery, že by bolo potrebné požadovať ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty.

Pokiaľ ide o prvý pododsek písm. a) a b), subjekty pod dohľadom, ktoré majú v úmysle prestať prispievať údajmi, tak urobia v deň, ktorý určí príslušný orgán správcu, a nesmú prekročiť lehoty stanovené v odseku 3 písm. b).

5c.  V prípade, že sa má kritická referenčná hodnota zrušiť, každý prispievateľ pod dohľadom, ktorý prispieva údajmi na určenie kritickej referenčnej hodnoty, pokračuje v prispievaní vstupnými údajmi počas primeraného dodatočného obdobia, ktoré určí príslušný orgán, ktoré nepresiahne lehoty stanovené v odseku 3 písm. b). Prechod na inú referenčnú hodnotu sa nepovažuje za porušenie existujúcej zmluvy.

5d.  V prípade, že prispievateľ poruší požiadavky odseku 2, správca to čo najrýchlejšie oznámi dotknutému príslušnému orgánu.

Článok 14a

Komoditné referenčné hodnoty založené na príspevkoch od subjektov, ktoré nepodliehajú dohľadu

V prípade komoditnej referenčnej hodnoty založenej na príspevkoch od prispievateľov, z ktorých väčšina nie je subjektom pod dohľadom a ktorých hlavnou činnosťou je poskytovanie investičných služieb podľa smernice 2014/65/EÚ alebo bankových činností podľa smernice 2013/36/EÚ, sa články 5a a 5b, článok 5c ods. 1, článok 5c ods. 2, článok 5d ods. 2, článok 7 ods. 1 písm. ba), článok 7 ods. 1 písm. bc) a článok 9 neuplatňujú.

HLAVA IV

TRANSPARENTNOSŤ A OCHRANA SPOTREBITEĽOV

Článok 15

Vyhlásenie o referenčnej hodnote

1.  Do dvoch týždňov po zaradení do registra uvedeného v článku 25a správca zverejní pre každú referenčnú hodnotu vyhlásenie o referenčnej hodnote alebo v uplatniteľných prípadoch pre každú skupinu referenčných hodnôt vytvorenú a zverejnenú s cieľom získať povolenie alebo registráciu, alebo s cieľom získať uznanie podľa článku 21b, alebo podľa článku 21a. Správca musí aktualizovať referenčné vyhlásenie pre každú referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt aspoň raz za dva roky. Vyhlásenie spĺňa tieto požiadavky:

a)  jasne a jednoznačne sa v ňom vymedzí trh alebo ekonomická realita meraná referenčnou hodnotou a okolnosti, za ktorých sa takýto ukazovateľ môže stať nespoľahlivým;

▌

c)  ▌jasne a jednoznačne určuje prvky referenčnej hodnoty, v prípade ktorých možno využiť vlastné uváženie, a kritériá, ktoré sa na toto vlastné uváženie vzťahujú ▌;

d)  poskytuje sa v ňom informácia o možnosti, že faktory vrátane vonkajších faktorov nezávislých od vôle správcu si môžu vyžadovať zmeny alebo zánik referenčnej hodnoty; a

e)  obsahuje radu, že akékoľvek finančné zmluvy alebo iné finančné nástroje, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, by mali odolávať možným zmenám alebo zániku referenčnej hodnoty alebo ich iným spôsobom riešiť.

2.   Vyhlásenie o referenčnej hodnote obsahuje minimálne:

a)  vymedzenia všetkých kľúčových pojmov týkajúcich sa referenčnej hodnoty;

b)  dôvody na prijatie metodiky týkajúcej sa referenčnej hodnoty a postupy na preskúmanie a schválenie metodiky;

c)  kritériá a postupy používané na určenie referenčnej hodnoty vrátane opisu vstupných údajov, uprednostnenie rôznych druhov vstupných údajov, minimálne údaje potrebné na určenie referenčnej hodnoty, používanie akýchkoľvek modelov alebo metód extrapolácie a akéhokoľvek postupu na vyváženie prvkov indexu referenčnej hodnoty;

d)  kontroly a pravidlá, ktorými sa správca alebo prispievatelia riadia pri každom uplatnení vlastného uváženia alebo úsudku, s cieľom zabezpečiť jednotnosť v používaní takéhoto vlastného uváženia alebo úsudku;

e)  postupy, ktorými sa určovanie referenčnej hodnoty riadi v obdobiach napätia alebo v obdobiach, keď môžu byť zdroje údajov o transakciách nedostatočné, nepresné alebo nespoľahlivé, a potenciálne obmedzenia referenčnej hodnoty v týchto obdobiach;

f)  postupy na riešenie chýb vo vstupných údajoch alebo pri určovaní referenčnej hodnoty, a to aj v prípade, keď bude potrebné opätovné určenie referenčnej hodnoty; a

g)  určenie možných obmedzení referenčnej hodnoty vrátane jej fungovania na nelikvidných alebo nesúrodých trhoch a možnej koncentrácie vstupov.

▌

Článok 17

Zánik referenčnej hodnoty

1.  Správca spolu s vyhlásením o referenčnej hodnote uvedeným v článku 15 zverejní postup týkajúci sa opatrení, ktoré má správca prijať v prípade zmeny alebo zániku referenčnej hodnoty, alebo zániku uznania referenčnej hodnoty v súlade s článkom 21a alebo uznania v súlade s článkom 21b. Postup sa tiež začlení do kódexu správania uvedeného v článku 9 ods. 1. V uplatniteľných situáciách možno navrhnúť postup pre skupiny referenčných hodnôt, ktorý sa v prípade podstatných zmien vždy aktualizuje a zverejní.

2.  Subjekty pod dohľadom, ktoré používajú referenčnú hodnotu, vypracujú a uchovávajú kvalitné písomné plány, v ktorých stanovia opatrenia, ktoré by prijali v prípade zásadnej zmeny alebo zániku poskytovania referenčnej hodnoty. V uskutočniteľných a vhodných prípadoch tieto plány určia jednu alebo niekoľko alternatívnych referenčných hodnôt, na ktoré možno odkazovať, a uvedú dôvody, prečo by tieto referenčné hodnoty mohli byť vhodnými alternatívami. Subjekty pod dohľadom na požiadanie predložia tieto plány dotknutému príslušnému orgánu a podľa možnosti ich vždy uplatňujú vo svojich zmluvných vzťahoch s klientmi.

Článok 17a

Vhodnosť referenčnej hodnoty

Správca zabezpečí presnosť referenčných hodnôt v súvislosti s opisom trhu alebo ekonomickej reality, ktoré má referenčná hodnota merať, v súlade s požiadavkami týkajúcimi sa vyhlásenia o referenčnej hodnote stanovenými v článku 15.

ESMA zverejní v súlade s článkom 16 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 do šiestich mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia usmernenia, ktoré obsahujú vymedzenie vhodnosti z hľadiska prijateľnej miery bázického rizika.

Komisia do decembra 2015 zverejní správu analyzujúcu súčasnú prax v súvislosti s nakladaním s bázickým rizikom vo finančných zmluvách vo vzťahu k používaniu referenčných hodnôt, ako sú referenčné hodnoty v prípade medzibankových úrokových sadzieb a devíz, pričom posúdi, či je vykonávanie ustanovení o obchodnej činnosti stanovených v smernici 2008/48/ES a v smernici 2014/17/EÚ dostatočné na zníženie bázického rizika spojeného s referenčnými hodnotami používanými vo finančných zmluvách.

▌

HLAVA V

POUŽÍVANIE REFERENČNÝCH HODNÔT POSKYTOVANÝCH SPRÁVCAMI S POVOLENÍM ALEBO REGISTROVANÝMI SPRÁVCAMI Z TRETÍCH KRAJÍN

Článok 19

Používanie referenčnej hodnoty

1.   Subjekt pod dohľadom môže použiť referenčnú hodnotu alebo kombináciu referenčných hodnôt v Únii ako odkaz vo finančnom nástroji alebo finančnej zmluve, ak ich poskytuje správca, ktorému bolo udelené povolenie v súlade s článkom 23, alebo správca registrovaný v súlade s článkom 23a, alebo správca so sídlom v tretej krajine, ktorý je zaregistrovaný v súlade s článkami 20, 21a alebo 21b.

2.  V prípade, keď sú predmetom prospektu, ktorý sa má zverejniť v súlade so smernicou 2003/71/ES alebo smernicou 2009/65/ES, prevoditeľné cenné papiere alebo iné investície, ktoré odkazujú na referenčnú hodnotu, emitent, ponúkajúci alebo osoba žiadajúca o prístup k obchodovaniu na regulovanom trhu zabezpečia, aby prospekt obsahoval aj jasné a neprehliadnuteľné informácie o tom, či bola referenčná hodnota zaregistrovaná, alebo ju poskytuje správca registrovaný vo verejnom registri, ako sa uvádza v článku 25a tohto nariadenia.

3.  ESMA stiahne alebo uvedie odseky 49 až 62 usmernení ESMA do súladu s odsekom 1 tohto článku, pokiaľ ide o usmernenia pre príslušné orgány a správcovské spoločnosti podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), usmernenia o fondoch obchodovateľných na burze (ETF) a ďalšie záležitosti týkajúce sa PKIPCP(30).

Článok 20

Rovnocennosť

1.  Referenčné hodnoty, ktoré poskytol správca so sídlom v tretej krajine, môžu v Únii používať subjekty pod dohľadom za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky, okrem prípadov, keď sa uplatňuje článok 21a alebo článok 21b:

a)  Komisia prijala rozhodnutie o rovnocennosti v súlade s odsekom 2 alebo 2a;

b)  správca je držiteľom povolenia alebo je registrovaný v danej tretej krajine a podlieha v nej dohľadu;

c)  správca informoval ESMA o svojom súhlase, že subjekty pod dohľadom v Únii môžu používať jeho súčasné alebo budúce referenčné hodnoty ▌;

d)  správca je riadne registrovaný podľa článku 25a; a

e)  dohody o spolupráci uvedené v odseku 3 tohto článku sú funkčné.

2.  Komisia môže prijať rozhodnutie, v ktorom uvedie, že právnym rámcom a praxou v oblasti dohľadu tretej krajiny sa zabezpečuje, že:

a)  správcovia, ktorí majú povolenie alebo sú zaregistrovaní v tejto tretej krajine, spĺňajú záväzné požiadavky, ktoré sú rovnocenné s požiadavkami vyplývajúcimi z tohto nariadenia, pričom sa zohľadní najmä skutočnosť, či je prostredníctvom právneho rámca a praxe v oblasti dohľadu tretej krajiny zabezpečený súlad so zásadami IOSCO o finančných referenčných hodnotách uverejnenými 17. júla 2013, ako aj so zásadami IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy, ktoré boli zverejnené 5. októbra 2012; a

b)  záväzné požiadavky podliehajú nepretržitému účinnému dohľadu a presadzovaniu v tejto tretej krajine;

ba)  – prebieha účinná výmena informácií so zahraničnými daňovými orgánmi,

–  právne, súdne a administratívne opatrenia sú transparentné,

–  uplatňuje sa požiadavka výrazného miestneho zastúpenia,

–  tretia krajina nevystupuje ako daňový raj,

–  tretia krajina neuplatňuje politiku žiadnych alebo len nominálnych daní, alebo neponúka daňové výhody subjektom bez skutočnej hospodárskej činnosti a s významnou hospodárskou prítomnosťou na území tretej krajiny, ktorá takéto daňové výhody ponúka,

–  tretia krajina nie je vedená na zozname nespolupracujúcich krajín a území FATF,

–  tretia krajina v plnej miere dodržiava normy stanovené v článku 26 Modelovej zmluvy OECD o zdaňovaní príjmov a majetku a zaručuje účinnú výmenu informácií o daňových otázkach vrátane prípadných viacstranných dohôd o daniach.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2.

2a.  Alternatívne Komisia môže prijať rozhodnutie uvádzajúce, že špecifické pravidlá alebo požiadavky v danej tretej krajine, pokiaľ ide o individuálnych či špecifických správcov alebo individuálne či špecifické referenčné hodnoty, alebo skupiny referenčných hodnôt, sú rovnocenné s pravidlami a požiadavkami tohto nariadenia a že subjekty pod dohľadom v Únii môžu preto používať týchto individuálnych či špecifických správcov alebo individuálne či špecifické referenčné hodnoty, alebo skupiny referenčných hodnôt.

Tieto vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 38 ods. 2.

3.  ESMA uzatvorí dohody o spolupráci s príslušnými orgánmi tretích krajín, ktorých právne rámce a prax v oblasti dohľadu boli uznané za rovnocenné v súlade s odsekom 2 alebo odsekom 2a. V týchto dohodách sa stanoví aspoň:

a)  mechanizmus výmeny informácií medzi ESMA a príslušnými orgánmi dotknutých tretích krajín vrátane prístupu ku všetkým relevantným informáciám týkajúcim sa správcu, ktorý získal povolenie v tejto tretej krajine, ktoré požaduje ESMA;

b)  mechanizmus rýchleho oznamovania orgánu ESMA, keď sa príslušný orgán tretej krajiny domnieva, že správca s povolením v tejto tretej krajine, nad ktorým sa vykonáva dohľad, porušuje podmienky svojho povolenia alebo iných vnútroštátnych právnych predpisov;

c)  postupy týkajúce sa koordinácie činností dohľadu ▌.

4.  ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov na stanovenie minimálneho obsahu dohody o spolupráci uvedenej v odseku 3 s cieľom zaistiť, aby príslušné orgány a ESMA boli schopné vykonávať všetky svoje právomoci dohľadu podľa tohto nariadenia.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [XXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21

Zrušenie registrácie správcov z tretej krajiny

▐

2.  ESMA zruší registráciu správcu uvedenú v článku 20 ods. 1 písm. d) v prípade, keď má opodstatnené dôvody založené na zdokumentovaných dôkazoch, že správca:

a)  ▌koná spôsobom, ktorý jasne poškodzuje záujmy používateľov jeho referenčných hodnôt alebo riadne fungovanie trhov; alebo

b)  ▌vážne porušil vnútroštátne právne predpisy alebo ustanovenia, ktoré sa naňho vzťahujú v tretej krajine a na základe ktorých Komisia prijala rozhodnutie podľa článku 20 ods. 2 alebo článku 20 ods. 2a.

3.  ESMA prijme rozhodnutie podľa odseku 2 iba vtedy, keď sú splnené tieto podmienky:

a)  ESMA postúpil záležitosť príslušnému orgánu tretej krajiny a daný príslušný orgán neprijal vhodné opatrenia potrebné na ochranu investorov a riadneho fungovania trhov v Únii alebo nepreukázal, že dotknutý správca spĺňa požiadavky, ktoré sa naňho v tretej krajine vzťahujú;

b)  ESMA informoval príslušný orgán tretej krajiny o svojom úmysle odobrať registráciu správcovi aspoň 30 dní pred jej odobratím.

4.  ESMA bezodkladne informuje ostatné príslušné orgány o každom opatrení prijatom v súlade s odsekom 2 a svoje rozhodnutie uverejní na svojej webovej lokalite.

Článok 21a

Uznávanie správcu z tretej krajiny

1.  Pokiaľ nie je prijaté rozhodnutie o rovnocennosti v súlade s článkom 20 ods. 2, môžu subjekty pod dohľadom v Únii používať referenčné hodnoty poskytnuté správcom so sídlom v tretej krajine pod podmienkou, že správca získal od ESMA predchádzajúce uznanie v súlade s týmto článkom.

2.  Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie, ako je stanovené v odseku 1, musí spĺňať všetky požiadavky stanovené v tomto nariadení s výnimkou článkov 11, 13a a 14. Keď je správca schopný dokázať, že referenčná hodnota, ktorú poskytuje, je založená na regulovaných údajoch alebo je komoditnou referenčnou hodnotou, ktorá nie je založená na predkladaní údajov prispievateľmi, ktorých väčšina nie je subjektmi pod dohľadom, ak hlavnou podnikateľskou činnosťou skupiny je poskytovanie investičných služieb podľa smernice 2014/65/EÚ alebo bankových činností podľa smernice 2013/36/EÚ, uplatňujú sa v súlade s článkami 12a a 14a na tohto správcu výnimky, pokiaľ ide o tieto referenčné hodnoty.

3.  Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie uvedené v odseku 1, tak bude môcť urobiť aj tým, že dodrží všetky požiadavky stanovené v zásadách IOSCO pre finančné referenčné hodnoty, alebo ak správca spĺňa kritériá stanovené v článku 14a ods. 1, v zásadách IOSCO pre agentúry poskytujúce informácie o cenách ropy. Takýto súlad s požiadavkami preskúmava, overuje a osvedčuje nezávislý externý audítor aspoň raz za dva roky a vždy vtedy, ak dôjde k závažnej zmene referenčnej hodnoty, a správy o audite sa zašlú ESMA a na požiadanie sa sprístupnia používateľom.

4.  Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie, ako je uvedené v odseku 1, má zástupcu usadeného v Únii. Zástupca je fyzická osoba, ktorá má pobyt v Únii, alebo právnická osoba so svojou registrovanou kanceláriou v Únii. Správca so sídlom v tretej krajine výslovne poverí zástupcu, aby konal v jeho mene, pokiaľ ide o všetku komunikáciu s orgánmi vrátane ESMA a dotknutými príslušnými orgánmi a akoukoľvek inou relevantnou osobou v Únii s ohľadom na správcove povinnosti podľa tohto nariadenia.

5.  Správca so sídlom v tretej krajine, ktorý má v úmysle získať predchádzajúce uznanie, ako je uvedené v odseku 1, požiada o uznanie orgánom ESMA. Žiadajúci správca poskytne všetky informácie, ako je stanovené v článku 23 alebo článku 23a, ktoré ESMA potrebuje, aby sa presvedčil o tom, že žiadajúci správca mal v čase udelenia uznania zavedené všetky potrebné opatrenia na splnenie požiadaviek stanovených v odseku 2 alebo 2a, a uvedie zoznam svojich súčasných alebo budúcich referenčných hodnôt, ktoré je možné použiť v Únii, a ak je správca pod dohľadom orgánu tretej krajiny, a príslušný orgán zodpovedný za jeho dohľad v tretej krajine, príslušnému orgánu, ktorý má nad ním dohľad v tretej krajine.

ESMA do [90] dní po tom, čo dostane žiadosť uvedenú v prvom pododseku, a po konzultácii s dotknutými príslušnými orgánmi overí, či sú splnené podmienky stanovené v odsekoch 2 alebo 2a, 3 a 4. ESMA môže touto úlohou poveriť dotknutý vnútroštátny príslušný orgán.

Ak sa ESMA domnieva, že to tak nie je, odmietne žiadosť o uznanie a vysvetlí dôvody odmietnutia.

Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia tretieho pododseku, uznanie sa neudelí v prípade, keď nie sú splnené tieto dodatočné podmienky:

i)  v prípade správcu so sídlom v tretej krajine, ktorý je pod dohľadom orgánu tretej krajiny, je prijatá primeraná dohoda o spolupráci medzi dotknutým príslušným orgánom alebo ESMA a orgánom tretej krajiny správcu s cieľom zabezpečiť efektívnu výmenu informácií;

ii)  účinnému vykonávaniu funkcie dohľadu príslušným orgánom alebo ESMA, ktorá vyplýva z tohto nariadenia, nebránia právne predpisy, nariadenia alebo administratívne ustanovenia tretej krajiny, v ktorej má správca sídlo.

6.  Ak správca so sídlom v tretej krajine má v úmysle získať predchádzajúce uznanie prostredníctvom dodržiavania tohto nariadenia, ako sa stanovuje v tomto článku ods. 2, a správca sa domnieva, že na referenčnú hodnotu, ktorú poskytuje, sa môžu vzťahovať výnimky z článku 12a a článku 14a, bez zbytočného odkladu to oznámi ESMA. Na podporu svojho tvrdenia poskytne zdokumentované dôkazy.

7.  Ak sa správca so sídlom v tretej krajine domnieva, že ukončenie jeho poskytovania referenčnej hodnoty by malo významný negatívny vplyv na integritu trhov, finančnú stabilitu, spotrebiteľov, reálnu ekonomiku alebo financovanie domácností a korporácií v jednom alebo viacerých členských štátoch, môže požiadať ESMA o udelenie výnimky, pokiaľ ide o uplatňovanie jednej alebo viacerých požiadaviek tohto nariadenia alebo relevantných zásad IOSCO, na špecifické a obmedzené časové obdobie, ktoré neprekročí 12 mesiacov. Na podporu svojej žiadosti poskytne zdokumentované dôkazy.

ESMA posúdi žiadosť do 30 dní a informuje správcu tretej krajiny o tom, či je oslobodený od jednej alebo viacerých požiadaviek, ako sa upresňuje v jeho žiadosti, a o trvaní výnimky.

Ak na to existuje presvedčivý dôvod, ESMA môže po skončení výnimky predĺžiť jej trvanie o ďalších 12 mesiacov.

8.  ESMA vypracuje návrh regulačných technických predpisov s cieľom bližšie určiť postup uznávania, najmä formu a obsah žiadosti uvedenej v odseku 4, prezentáciu informácií požadovaných v odseku 5 a akékoľvek poverenie vnútroštátnych príslušných orgánov úlohami a zodpovednosťami s ohľadom na tieto odseky.

ESMA predloží tento návrh regulačných technických predpisov Komisii do [...].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať regulačné technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s postupom stanoveným v článkoch 10 až 14 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 21b

Uznávanie

1.  Správca so sídlom v Únii a oprávnený v súlade s článkom 23 alebo registrovaný v súlade s článkom 23a môže požiadať príslušný organ, aby uznal referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt, ktorú poskytla tretia krajina na používanie v Únii, za predpokladu, že sú splnené tieto podmienky:

a)  uznávajúci správca overil a môže dokázať svojmu príslušnému orgánu, že poskytnutá referenčná hodnota alebo skupina referenčných hodnôt, ktorá sa má uznať, spĺňa požiadavky, ktoré:

i)  sú aspoň tak prísne ako požiadavky stanovené v tomto nariadení;

ii)  sú v plnom súlade so zásadami organizácie IOSCO na finančné referenčné hodnoty, ako ich preskúma a overí nezávislý externý audítor aspoň každé dva roky, alebo keď sa vyskytne podstatná zmena referenčnej hodnoty; alebo

iii)  sú v plnom súlade so zásadami organizácie IOSCO pre organizácie pre správu cien ropy, ako ich preskúma a overí nezávislý externý audítor aspoň každé dva roky, alebo keď sa vyskytne materiálna zmena referenčnej hodnoty, ak referenčná hodnota, ktorú treba schváliť, spĺňa kritériá zakotvené v článku 14a ods. 1;

b)  uznávajúci správca má potrebné znalosti na účinné monitorovanie vykonávania činností súvisiacich s referenčnými hodnotami v tretej krajine a na riadenie súvisiacich rizík.

2.  Žiadajúci správca poskytuje všetky informácie potrebné na to, aby ubezpečil príslušný organ, že v čase predloženia žiadosti sú splnené všetky podmienky uvedené v odseku 1 vrátane správ o audite, ktoré sa vyžadujú podľa písmena a) bodov ii) a iii) uvedeného odseku.

3.  Príslušný orgán do 90 dní od prijatia žiadosti posúdi žiadosť o uznanie a príjme rozhodnutie o schválení alebo zamietnutí. Príslušný orgán oznámi ESMA a uznávajúcemu správcovi všetky referenčné hodnoty alebo skupiny referenčných hodnôt, ktoré boli schválené na uznanie.

4.  Uznaná referenčná hodnota alebo skupina referenčných hodnôt sa považuje za referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt, ktoré zabezpečil uznávajúci správca.

5.  Správca, ktorý uznal referenčnú hodnotu alebo skupinu referenčných hodnôt stanovenú v tretej krajine, zodpovedá za zabezpečenie toho, aby uznaná referenčná hodnota alebo skupina referenčných hodnôt spĺňala podmienky stanovené v odseku 1.

6.  Ak príslušný orgán uznávajúceho správcu má opodstatnené dôvody na to, aby sa domnieval, že podmienky zakotvené v odseku 1 sa už nespĺňajú, potom má právomoc na to, aby stiahol schválenie uznania a informuje o tom ESMA. Článok 17 sa uplatňuje v prípade skončenia uznania.

HLAVA VI

POVOLENIE PRE SPRÁVCOV A DOHĽAD NAD NIMI

Kapitola 1

Udeľovanie povolení

▐

Článok 23

Postup udeľovania povolení pre kritickú referenčnú hodnotu

1.  Fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá má v úmysle konať ako správca minimálne jednej kritickej referenčnej hodnoty, požiada príslušný orgán určený podľa článku 29 pre členský štát, v ktorom má táto osoba sídlo.

2.  Žiadosť o udelenie povolenia v súlade s odsekom 1 ▌treba podať do 30 dní od ▌každej dohody, ktorú uzavrel subjekt pod dohľadom s cieľom používať index poskytovaný týmto správcom ako odkaz na finančný nástroj alebo finančnú.

2a.  Keď sa referenčná hodnota vymedzí ako kritická bez ohľadu na to, či má „národnú“ alebo „európsku“ povahu, príslušný orgán zodpovedá za udelenie povolenia na zabezpečenie tejto referenčnej hodnoty v súlade s jeho novým právnym statusom, a to po overení, že sa splnili všetky požiadavky.

3.  Žiadajúci správca poskytne všetky informácie, ktoré príslušný orgán potrebuje na to, aby sa presvedčil o tom, že tento správca mal v čase udelenia povolenia zabezpečené všetky opatrenia potrebné na splnenie požiadaviek zakotvených v tomto nariadení. Zároveň poskytne údaje potrebné na výpočet výšky uvedenej v článku 13 ods. 1, prípadne jej odhad pre každú referenčnú hodnotu.

4.  Príslušný orgán do 20 dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná, a podľa toho o tom informuje žiadateľa. Ak žiadosť nie je úplná, žiadateľ predloží ďalšie informácie, ktoré príslušný orgán požaduje.

5.  ▌Príslušný orgán žiadosť o udelenie povolenia preskúma a prijme rozhodnutie o udelení alebo zamietnutí povolenia do 60 dní od predloženia úplnej žiadosti.

Do piatich ▌dní od prijatia rozhodnutia o udelení alebo zamietnutí povolenia príslušný orgán informuje ▌príslušného žiadajúceho správcu. Ak príslušný orgán odmietne udeliť žiadajúcemu správcovi povolenie, uvedie dôvody svojho rozhodnutia.

5a.  Ak príslušný orgán rozhodne o zamietnutí udelenia povolenia na poskytovanie kritickej referenčnej hodnoty, ktorá sa už poskytla bez tohto statusu, príslušný orgán môže vydať dočasné povolenie na obdobie nepresahujúce šesť mesiacov, v ktorom sa referenčná hodnota môže ďalej poskytovať na základe predchádzajúceho modelu až do splnenia príslušných požiadaviek na udelenie povolenia ako kritická referenčná hodnota.

Príslušný orgán môže predĺžiť platnosť povolenia o ďalšie obdobie nepresahujúce šesť mesiacov.

5b.  Ak správca alebo prispievatelia nesplnia požiadavky na ďalšie poskytovanie referenčnej hodnoty s vymedzením kritická do konca tohto obdobia, poskytovanie referenčnej hodnoty sa skončí v súlade s článkom 17.

6.  Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA každé rozhodnutie o udelení ▌povolenia žiadajúcemu správcovi do 10 dní.

7.  Komisia je splnomocnená prijímať v súlade s článkom 37 delegované akty, pokiaľ ide o opatrenia na bližšie spresnenie informácií, ktoré sa majú poskytnúť v žiadosti o povolenie a v žiadosti o registráciu so zohľadnením zásady proporcionality a nákladov pre žiadateľov a príslušné orgány.

Článok 23a

Registračný postup pre referenčnú hodnotu, ktorá nie je kritická

1.  Fyzická alebo právnická osoba so sídlom v Únii, ktorá má v úmysle konať výlučne ako správca referenčných hodnôt, ktoré nie sú kritické, požiada o registráciu príslušný orgán určený podľa článku 29 pre členský štát, v ktorom má táto osoba sídlo.

2.  Registrovaný správca vždy dodržiava podmienky zakotvené v tomto nariadení a príslušnému orgánu oznamuje všetky podstatné zmeny.

3.  Žiadosť v súlade s odsekom 1 treba podať do 30 dní od každej dohody, ktorú uzavrel subjekt pod dohľadom s cieľom používať index poskytovaný danou osobou ako odkaz na finančný nástroj alebo finančnú zmluvu alebo na meranie výkonnosti investičného fondu.

4.  Žiadajúci správca poskytne:

a)  dokumentáciu, ktorú príslušný orgán potrebuje, aby sa presvedčil o tom, že žiadajúci správca spĺňa požiadavky stanovené v článku 5 ods. 3a, článku 5c, článku 6, podľa potreby článku 7b a článku 15; a

b)  celkovú referenčnú výšku, prípadne odhad každej referenčnej hodnoty.

5.  Príslušný orgán do 15 dní od prijatia žiadosti posúdi, či je žiadosť úplná a podľa toho informuje žiadateľa. Ak žiadosť nie je úplná, žiadateľ predloží ďalšie informácie, ktoré príslušný orgán požaduje.

6.  Príslušný orgán zaregistruje žiadateľa do 15 dní od prijatia úplnej žiadosti o registráciu.

7.  Ak sa príslušný orgán domnieva, že referenčná hodnota by sa mala kategorizovať ako kritická podľa článku 13 ods. 1, oznámi to ESMA a správcovi do 30 dní od prijatia úplnej žiadosti.

8.  Ak sa registrujúci príslušný orgán domnieva, že referenčná hodnota by sa mala kategorizovať ako kritická podľa článku 13 ods. 2a alebo článku 13 ods. 2c, oznámi to ESMA a správcovi do 30 dní od prijatia úplnej žiadosti a predloží ESMA svoje hodnotenie podľa článku 13 ods. 2a alebo článku 13 ods. 2c.

9.  Ak sa referenčná hodnota registrovaného správcu kategorizuje ako kritická, správca požiada o povolenie podľa článku 23 do 90 dní po doručení oznámenia zakotveného v článku 13 ods. 2b alebo stanoviska uvedeného v článku 13 ods. 2g.

Článok 24

Odobratie alebo pozastavenie povolenia alebo registrácie

1.  Príslušný orgán odoberie alebo pozastaví správcovi povolenie alebo registráciu, ak správca:

a)  sa výslovne vzdá povolenia alebo neposkytol nijaké referenčné hodnoty za predchádzajúcich 12 mesiacov;

b)  získal povolenie alebo registráciu na základe nepravdivých vyhlásení alebo inými nezákonnými prostriedkami;

c)  už nespĺňa podmienky, za ktorých sa mu bolo povolenie alebo registrácia udelené; alebo

d)  závažne alebo opakovane porušil ustanovenia tohto nariadenia.

2.  Príslušný orgán oznámi orgánu ESMA svoje rozhodnutie do siedmich dní.

2a.  Po prijatí rozhodnutia prerušiť správcovi povolenie alebo registráciu a v prípadoch, keby ukončenie poskytovania referenčnej hodnoty spôsobilo výskyt udalosti vyššej moci, zmarilo alebo inak porušilo podmienky každej finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, ktorý odkazuje na uvedenú referenčnú hodnotu, príslušný orgán členského štátu, v ktorom má správca sídlo, môže povoliť poskytovanie referenčnej hodnoty, kým sa rozhodnutie o prerušení nezruší. V tomto období sa používanie tejto referenčnej hodnoty subjektmi pod dohľadom povoľuje iba pre finančné nástroje a finančné zmluvy, ktoré už odkazujú na referenčnú hodnotu. V nových finančných zmluvách ani vo finančných nástrojoch sa odkaz na referenčnú hodnotu neuvádza.

2b.  Po prijatí rozhodnutia odobrať správcovi povolenie alebo registráciu sa uplatňuje článok 17 ods. 2.

Kapitola 2

Oznamovanie referenčných hodnôt

Článok 25a

Správcovský register a začiatok využívania referenčnej hodnoty

1.  ESMA vytvára a udržiava verejný register obsahujúci tieto informácie:

a)  totožnosti správcov, ktorí majú povolenie alebo sú zaregistrovaní podľa ustanovení článku 23 a 23a, ako aj príslušného orgánu zodpovedného za dohľad nad nimi;

b)  totožnosti správcov, ktorí oznámili ESMA svoj súhlas, ako sa uvádza v článku 20 ods. 1 písm. c), a príslušného orgánu tretej krajiny zodpovedného za dohľad nad nimi;

c)  totožnosti správcov, ktorí získali uznanie podľa článku 21a, a príslušného orgánu tretej krajiny zodpovedného za dohľad nad nimi;

d)  referenčné hodnoty, ktorá sa uznali v súlade s postupom zakotveným v článku 21b, a totožnosti uznávajúcich správcov.

2.  Skôr než subjekt pod dohľadom použije index ako referenčnú hodnotu v Únii, overí si, že poskytovateľ príslušného indexu je uvedený na webovej lokalite orgánu ESMA ako povolený, zaregistrovaný alebo uznaný správca v súlade s týmto nariadením.

Kapitola 3

Spolupráca v oblasti dohľadu

Článok 26

Delegovanie úloh medzi príslušnými orgánmi

1.  Príslušný orgán môže v súlade s článkom 28 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 delegovať svoje úlohy podľa tohto nariadenia príslušnému orgánu iného členského štátu s jeho predchádzajúcim písomným súhlasom. Príslušné orgány oznámia orgánu ESMA každý návrh delegovania 60 dní pred nadobudnutím účinnosti tohto delegovania.

2.  Príslušný orgán môže delegovať ▌svoje úlohy podľa tohto nariadenia orgánu ESMA na základe dohody s ESMA.▌

3.  ESMA oznámi navrhované delegovanie členským štátom do siedmich dní. ESMA uverejní podrobnosti o každom dohodnutom delegovaní do siedmich dní od oznámenia.

Článok 26a

Porušenie práva Únie vnútroštátnymi príslušnými orgánmi

1.  Ak vnútroštátny príslušný orgán neuplatnil toto nariadenie alebo ho uplatnil spôsobom, ktorý môže byť v rozpore s právom Únie, ESMA môže využiť svoje právomoci podľa článku 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 v súlade s postupmi zakotvenými v tomto článku a na účely článku 17 ods. 6 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 môže prijímať jednotlivé rozhodnutia určené správcom referenčných hodnôt, ktorí sú pod dohľadom vnútroštátneho príslušného orgánu, a prispievateľom údajov na určenie referenčnej hodnoty, ktorá je pod dohľadom vnútroštátneho príslušného orgány, ak títo prispievatelia sú subjektmi pod dohľadom.

2.  Ak relevantná referenčná hodnota je kritickou referenčnou hodnotou, ESMA zabezpečí spoluprácu s kolégium príslušným orgánov podľa postupu stanoveného v článku 34.

Článok 27

Zverejňovanie informácií od iného členského štátu

1.  Príslušný orgán môže zverejniť informácie prijaté od iného príslušného orgánu iba vtedy, keď:

a)  získal písomný súhlas daného príslušného orgánu a informácie sa zverejňujú iba na účely, na ktoré príslušný orgán poskytol svoj súhlas; alebo

b)  je toto zverejnenie nevyhnutné na právne konanie.

Článok 28

Spolupráca pri vyšetrovaní

1.  Konkrétny príslušný orgán môže požiadať iný príslušný orgán o pomoc, ak ide o kontroly na mieste alebo vyšetrovanie. Príslušný orgán, ktorý dostal žiadosť, spolupracuje v čo najväčšom rozsahu a primeraným spôsobom.

2.  Príslušný orgán, ktorý predkladá žiadosť uvedenú v odseku 1, o tom informuje orgán ESMA. V prípade vyšetrovania alebo kontroly s cezhraničným účinkom môžu príslušné orgány požiadať ESMA, aby koordinoval kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie.

3.  Ak príslušný orgán dostane žiadosť od iného príslušného orgánu, aby vykonal kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie, môže:

a)  vykonať kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie sám;

b)  umožniť príslušnému orgánu, ktorý predložil žiadosť, aby sa podieľal na kontrole na mieste alebo vyšetrovaní;

c)  určiť audítorov alebo expertov, aby podporili alebo vykonali kontrolu na mieste alebo vyšetrovanie.

Kapitola 4

Úloha príslušných orgánov

Článok 29

Príslušné orgány

1.  V prípade správcov a prispievateľov pod dohľadom určí každý členský štát konkrétny príslušný orgán zodpovedný za vykonávanie povinností vyplývajúcich z tohto nariadenia a informuje o tom Komisiu a orgán ESMA.

2.  Keď členský štát určí viac než jeden príslušný orgán, jasne stanoví jednotlivé úlohy a určí jeden orgán, ktorý bude zodpovedať za koordináciu spolupráce a výmenu informácií s Komisiou, ESMA a ostatnými príslušnými orgánmi členských štátov.

3.  ESMA uverejní na svojej webovej lokalite zoznam príslušných orgánov určených v súlade s odsekom 1 tohto článku a podľa písm. a) článku 25a ods. 1.

Článok 30

Právomoci príslušných orgánov

1.  Príslušné orgány v záujme plnenia svojich povinností podľa tohto nariadenia musia mať v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi minimálne tieto právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania:

a)  mať prístup ku každému dôležitému dokumentu a iným údajom v hocijakej podobe a môžu získať alebo si urobiť ich kópiu;

b)  požadovať alebo vyžadovať informácie od ▌každej osoby zapojenej do poskytovania referenčnej hodnoty a do jej prispievania vrátane všetkých poskytovateľov služieb podľa článku 6 ods. 3a, ako aj od ich nadriadených a podľa potreby predvolávať a vypočúvať všetky tieto osoby ▌ s cieľom získať informácie;

c)  v súvislosti s komoditnými referenčnými hodnotami ▌požadovať informácie od prispievateľov o súvisiacich spotových trhoch, podľa možnosti na základe štandardizovaných formátov a správ o operáciách, a mať priamy prístup do systémov obchodníkov;

d)  vykonávať kontroly na mieste alebo vyšetrovania, a to v lokalitách, ktoré nie sú súkromnými obydliami fyzických osôb;

e)  vstupovať do priestorov fyzických a právnických osôb s cieľom zabaviť dokumenty a iné údaje v hocijakej podobe, ak existuje primerané podozrenie, že dokumenty a iné údaje súvisiace s predmetom kontroly alebo vyšetrovania môžu byť relevantné na preukázanie porušenia tohto nariadenia. Ak treba predchádzajúce povolenie od súdneho orgánu príslušného členského štátu v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, táto právomoc sa použije iba po získaní tohto predchádzajúceho povolenia;

f)  požadovať existujúce nahrávky telefonických rozhovorov, elektronickú komunikáciu alebo iné záznamy o prenose údajov, ktoré uchovávajú subjekty pod dohľadom;

g)  žiadať o zmrazenie alebo zaistenie aktív, alebo o oboje;

▌

i)  žiadať o dočasné pozastavenie každej činnosti, ktorú príslušný orgán považuje za činnosť v rozpore s týmto nariadením;

j)  uložiť dočasný zákaz na vykonávanie profesionálnej činnosti;

k)  prijať všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie toho, aby verejnosť dostávala správne informácie o poskytovaní referenčnej hodnoty, a to aj požadovaním, aby osoba, ktorá zverejnila alebo rozšírila referenčnú hodnotu, zverejnila opravné vyhlásenie o minulých príspevkoch údajov na určenie referenčnej hodnoty alebo údajoch o referenčnej hodnote;

ka)  preskúmať a požadovať úpravy vyhlásenia o súlade.

2.  Príslušné orgány vykonávajú svoje funkcie a právomoci uvedené v odseku 1 a právomoci na ukladanie postihov uvedenej v článku 31 v súlade s vnútroštátnymi právnymi rámcami týmito spôsobmi:

a)  priamo;

b)  v spolupráci s ostatnými orgánmi alebo s trhovými subjektmi;

c)  v rámci svojich právomocí delegovaním na tieto orgány alebo trhové subjekty;

d)  obrátením sa na príslušné súdne orgány.

Členské štáty na výkon uvedených právomocí musia mať k dispozícii primerané a účinné záruky, čo sa týka práva na obhajobu a základných práv.

3.  Členské štáty zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci dohľadu a vyšetrovacie právomoci, ktoré nevyhnutne potrebujú na plnenie svojich povinností.

4.  Ak osoba zverejní informácie v súlade s odsekom 2, nebude sa považovať za osobu porušujúcu nijaké obmedzenie týkajúce sa zverejňovania informácií, ktoré vyplýva zo zmluvy alebo každého legislatívneho, regulačného alebo administratívneho ustanovenia.

Článok 31

Administratívne opatrenia a sankcie

1.  Bez toho, aby boli dotknuté právomoci dohľadu príslušných orgánov v súlade s článkom 34, členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi zabezpečia, aby príslušné orgány mali právomoc prijímať primerané administratívne opatrenia a ukladať administratívne opatrenia a sankcie minimálne za:

a)  porušenie článkov 5, 5a, 5b, 5c, 5d, 6, 7, 7a, 7b, 8, 9, ▌11, 14, 15, 17, ▌19, ▌23 a 23a tohto nariadenia tam, kde sa majú uplatňovať; a

b)  nespoluprácu v rámci vyšetrovania alebo nesúlad s vyšetrovaním alebo požiadavkou podľa článku 30.

2.  V prípade porušenia uvedeného v odseku 1 členské štáty v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi prenesú na príslušné orgány právomoci uplatniť aspoň tieto administratívne opatrenia a sankcie:

a)  príkaz, na základe ktorého sa nariaďuje, aby správca alebo subjekt pod dohľadom zodpovední za porušenie zastavili konanie a upustili od opakovania tohto konania;

b)  vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť;

c)  verejné varovanie, v ktorom sa uvedie správca alebo subjekt pod dohľadom zodpovední za porušenie a povaha porušenia;

d)  odobratie alebo pozastavenie povolenia správcovi;

e)  dočasný zákaz zastávať za takéto porušenie riadiace funkcie v správcoch alebo prispievateľoch pre ktorúkoľvek fyzickú osobu, ktorá sa považuje za zodpovednú za takéto porušenie;

f)  uloženie maximálnych administratívnych peňažných sankcií do výšky aspoň trojnásobku sumy získaných ziskov alebo zabránených strát vyplývajúcich z porušenia v prípade, že ich možno určiť; alebo

1)  pokiaľ ide o fyzickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie aspoň do výšky:

i)  za porušenia článkov 5, 5a, 5b, 5c, 5d, 6, 7, 7a, 7b, 8, 9, ▌ 11, 12a ods. 2, 14, 15,▌ 17, 18, 19 ▌a 23, 500 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia; alebo

ii)  za porušenia článku 7 ods. 1 písm. b) alebo článku 7 ods. 4, 100 000 EUR alebo v členských štátoch, v ktorých euro nie je oficiálnou menou, zodpovedajúcu hodnotu v národnej mene k dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia;

2)  pokiaľ ide o právnickú osobu, maximálne administratívne peňažné sankcie aspoň do výšky:

i)  za porušenia článkov 5, 5a, 5b, 5c, 5d, 6, 7, 7a, 7b, 8, 9, ▌ 11, 14, 15, ▌17, 18, 19 ▌a 23, 1 000 000 EUR alebo 10 % z celkového ročného obratu podľa najnovšej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, podľa toho, ktorá suma je vyššia. V prípade, že právnická osoba je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí zostavovať konsolidované účtovné závierky podľa smernice 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmov podľa smernice 86/635/EHS pre banky a podľa smernice 91/674/EHS pre poisťovne podľa najnovších dostupných konsolidovaných účtovných závierok schválených riadiacim orgánom najvyššej materskej spoločnosti, alebo ak je osoba združením, 10 % súhrnných obratov jeho členov; alebo

ii)  za porušenia článku 7 ods. 1 písm. b) a c), 250 000 EUR alebo 2 % z celkového ročného obratu podľa najnovšej dostupnej účtovnej závierky schválenej riadiacim orgánom, podľa toho, ktorá suma je vyššia; v prípade, že právnická osoba je materskou spoločnosťou alebo dcérskou spoločnosťou materskej spoločnosti, ktorá musí zostavovať konsolidované účtovné závierky podľa smernice 2013/34/EÚ, príslušný celkový ročný obrat je celkový ročný obrat alebo zodpovedajúci druh príjmov podľa smernice 86/635/EHS pre banky a podľa smernice 91/674/EHS pre poisťovne podľa najnovších dostupných konsolidovaných účtovných závierok schválených riadiacim orgánom najvyššej materskej spoločnosti, alebo ak je osoba združením, 10 % súhrnných obratov jeho členov.

3.  Do [12 mesiacov od nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] členské štáty oznámia Komisii a ESMA pravidlá týkajúce sa odsekov 1 a 2.

Členské štáty sa môžu rozhodnúť nestanoviť pravidlá o správnych sankciách za porušenia právnych predpisov, na ktoré sa vzťahujú trestné sankcie podľa ich vnútroštátneho práva. V tom prípade členské štáty oznámia Komisii a ESMA príslušné ustanovenia trestného práva spolu s oznámením uvedeným v prvom pododseku.

Komisii a ESMA bezodkladne oznámia ich akúkoľvek následnú zmenu.

4.  Členské štáty môžu stanoviť, aby príslušné orgány v rámci vnútroštátnych právnych predpisov mali iné sankčné právomoci popri tých, ktoré sú uvedené v odseku 1, a môžu ustanoviť vyššie úrovne sankcií, než sú sankcie stanovené v uvedenom odseku.

Článok 32

Výkon právomocí v oblasti dohľadu a sankcií a povinnosť spolupracovať

1.  Členské štáty zabezpečia, aby príslušné orgány pri určovaní druhu, úrovne a proporcionality administratívnych sankcií zohľadnili všetky relevantné okolnosti, prípadne vrátane:

a)  závažnosti a trvania porušenia;

aa)  kritického významu referenčnej hodnoty pre finančnú stabilitu a reálnu ekonomiku;

b)  stupňa zodpovednosti zodpovednej osoby;

c)  ▌celkového obratu zodpovednej právnickej osoby alebo ročného príjmu zodpovednej fyzickej osoby;

d)  úrovne získaných ziskov alebo zabránených strát zodpovednej osoby, ak ich možno určiť;

e)  úrovne súčinnosti zodpovednej osoby s príslušným orgánom bez toho, aby bola dotknutá potreba zabezpečiť vrátenie získaných ziskov alebo zabránených strát touto osobou;

f)  predchádzajúcich porušení zo strany dotknutej osoby;

g)  opatrení, ktoré po porušení prijala zodpovedná osoba s cieľom predísť opakovaniu porušenia.

2.  Pri vykonávaní svojich sankčných právomocí za okolností vymedzených v článku 31 príslušné orgány úzko spolupracujú s cieľom zabezpečiť, aby právomoci v oblasti dohľadu a vyšetrovania a administratívne sankcie viedli k želaným výsledkom tohto nariadenia. Svoje kroky zároveň koordinujú s cieľom predísť možnej duplicite a prelínaniu pri uplatňovaní právomocí v oblasti dohľadu a vyšetrovania a administratívnych sankcií a pokút na cezhraničné prípady.

2a.  Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 31 ustanoviť trestné sankcie za porušovanie ustanovení uvedených v tomto článku, zabezpečia zavedenie vhodných opatrení, aby príslušné orgány mali všetky právomoci potrebné na udržiavanie kontaktov so súdnymi orgánmi v rámci svojej jurisdikcie, mohli tak získať konkrétne informácie súvisiace s vyšetrovaním trestných činov alebo s trestnými konaniami začatými z dôvodu možného porušenia tohto nariadenia a aby mohli poskytovať tieto informácie ostatným príslušným orgánom a ESMA, čím si splnia povinnosť vzájomnej spolupráce a spolupráce s ESMA na účely tohto nariadenia.

2b.  Príslušné orgány poskytujú pomoc príslušným orgánom iných členských štátov. Predovšetkým si navzájom vymieňajú informácie a spolupracujú na všetkých vyšetrovaniach alebo činnostiach dohľadu. Príslušné orgány môžu takisto spolupracovať s príslušnými orgánmi iných členských štátov, čo sa týka poskytnutia pomoci pri vymáhaní pokút.

Článok 33

Zverejňovanie rozhodnutí

1.  Rozhodnutie o uložení administratívnej sankcie alebo opatrenia za porušenie tohto nariadenia uverejňujú príslušné orgány na svojej oficiálnej webovej lokalite hneď po tom, ako o tomto rozhodnutí informujú sankcionovanú osobu. Uverejnenie zahŕňa aspoň informácie o druhu a povahe porušenia a totožnosť zodpovedných osôb. Táto povinnosť sa nevzťahuje na rozhodnutia, ktorými sa ukladajú opatrenia, ktoré sú vyšetrovacej povahy.

2.  Ak príslušné orgány považujú zverejnenie totožnosti právnických osôb alebo osobných údajov fyzických osôb za neprimerané, po posúdení primeranosti uverejnenia takýchto údajov jednotlivého prípadu, alebo ak sa uverejnením ohrozí stabilita finančných trhov alebo prebiehajúce vyšetrovanie, príslušné orgány môžu buď:

a)  odložiť uverejnenie rozhodnutia o uložení sankcie alebo opatrenia do chvíle, keď dôvody pre neuverejnenie prestanú existovať;

b)  uverejniť rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia anonymne spôsobom, ktorý je v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ak sa takýmto anonymným uverejnením zabezpečí účinná ochrana predmetných osobných údajov. V prípade rozhodnutia zverejniť sankciu alebo opatrenie anonymne môže byť zverejnenie príslušných údajov odložené na primeranú dobu, ak sa predpokladá, že v priebehu takejto doby dôvody anonymného zverejnenia prestanú existovať;

c)  vôbec nezverejniť rozhodnutie o uložení sankcie alebo opatrenia v prípade, že sa možnosti uvedené vyššie v texte pod písm. a) a b) považujú za nedostatočné na to, aby sa nimi zabezpečilo:

i)  že sa neohrozí stabilita finančných trhov; alebo

ii)  primeranosť zverejnenia takýchto rozhodnutí vzhľadom na opatrenia, ktoré sa považujú za opatrenia menšej povahy.

3.  Ak je rozhodnutie uložiť sankciu alebo opatrenie predmetom odvolania na príslušnom súde alebo u iného orgánu, príslušné orgány na svojej oficiálnej webovej lokalite ihneď zverejnia aj túto informáciu a akékoľvek následné informácie o výsledku takéhoto odvolania. Uverejní sa navyše aj akékoľvek rozhodnutie o zrušení predchádzajúceho rozhodnutia o uložení sankcie alebo opatrenia.

4.  Príslušné orgány zabezpečia, aby akékoľvek zverejnenie v súlade s týmto článkom zostalo na ich oficiálnej webovej lokalite počas obdobia minimálne piatich rokov po zverejnení. Osobné údaje obsiahnuté v zverejnení sa uchovajú na oficiálnej webovej lokalite príslušného orgánu na obdobie, ktoré potrebné v súlade s príslušnými predpismi o ochrane údajov.

4a.  Členské štáty každoročne poskytnú ESMA súhrnné informácie o všetkých sankciách a opatreniach uložených v súlade s článkom 31. Táto povinnosť sa nevzťahuje na opatrenia vyšetrovacej povahy. ESMA uvedené informácie zverejní vo výročnej správe.

Ak sa členské štáty rozhodli v súlade s článkom 31, že stanovia trestné sankcie za porušenie ustanovení uvedených v tom článku, ich príslušné orgány poskytnú orgánu ESMA každý rok anonymné a súhrnné údaje o všetkých uskutočnených vyšetrovaniach trestných činov a uložených trestných sankciách. ESMA zverejňuje údaje o uložených trestných sankciách vo výročnej správe.

Článok 34

Kolégium príslušných orgánov

1.  Dotknutý príslušný orgán do 30 ▌dní od zaradenia referenčnej hodnoty na zoznam kritických referenčných hodnôt podľa článku 25a, s výnimkou kritických referenčných hodnôt národnej povahy, ako sú stanovené v článku 3 ods. 1 bode 21, zriadi kolégium príslušných orgánov.

2.  Toto kolégium pozostáva z príslušného orgánu správcu, orgánu ESMA a príslušných orgánov hlavných prispievateľov.

3.  Príslušné orgány ostatných členských štátov majú právo byť členmi kolégia tam – ak by sa daná ▌referenčná hodnota mala prestať poskytovať – kde by to malo výrazne nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, organizované fungovanie trhov, spotrebiteľov alebo reálnu ekonomiku týchto členských štátov.

Ak príslušný orgán zamýšľa stať sa členom kolégia podľa prvého pododseku, predloží príslušnému orgánu správcu žiadosť, ktorou preukáže splnenie požiadaviek tohto ustanovenia. Dotknutý príslušný orgán správcu žiadosť zváži a do 30 dní od prijatia žiadosti žiadajúcemu orgánu oznámi, či tieto požiadavky považuje za splnené alebo nie. V prípade, že tieto požiadavky nepovažuje za splnené, môže žiadajúci orgán postúpiť záležitosť orgánu ESMA v súlade s odsekom 10.

4.  ESMA prispieva k podpore a monitorovaniu efektívneho, účinného a konzistentného fungovania kolégií orgánov dohľadu uvedených v tomto článku v súlade s článkom 21 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010. S týmto cieľom sa ESMA do tohto procesu zapája a na tento účel sa považuje za príslušný orgán.

5.  Orgán ESMA predsedá zasadnutiam kolégia, koordinuje konanie kolégia a zabezpečuje efektívnu výmenu informácií medzi členmi kolégia.

6.  Príslušný orgán správcu uzavrie v rámci kolégia písomné dohody, pokiaľ ide o tieto záležitosti:

a)  informácie, ku ktorých výmene má dochádzať medzi príslušnými orgánmi;

b)  proces rozhodovania medzi príslušnými orgánmi;

c)  prípady, v ktorých príslušné orgány musia vzájomne konzultovať;

d)  pomoc, ktorá sa má poskytnúť podľa článku 14 ods. 5a pri presadzovaní opatrení uvedených v článku 14 ods. 3.

Ak správca poskytuje viac než jednu referenčnú hodnotu, môže orgán ESMA v súvislosti so všetkými referenčnými hodnotami poskytovanými týmto správcom zriadiť jedno kolégium.

7.  V prípade neexistencie dohody týkajúcej sa dohôd podľa odseku 6 môže ktorýkoľvek člen kolégia okrem ESMA záležitosť postúpiť orgánu ESMA. Príslušný orgán správcu náležitým spôsobom zohľadní akékoľvek poradenstvo, ktoré poskytne orgán ESMA, týkajúce sa písomných dohôd o koordinácii predtým, ako schváli ich konečné znenie. Písomné dohody o koordinácii musia byť ustanovené v jedinom dokumente, ktorý obsahuje kompletné zdôvodnenie akéhokoľvek výrazného odklonenia sa od poradenstva ESMA. Príslušný orgán správcu tieto písomné dohody o koordinácii zašle členom kolégia a orgánu ESMA.

8.  Pred prijatím akýchkoľvek opatrení uvedených v článku 24 a v uplatniteľných prípadoch v článkoch 14 a 23 príslušný orgán správcu záležitosť skonzultuje s členmi kolégia. Členovia kolégia urobia všetko, čo je primerane v ich silách, aby dosiahli dohodu v časovom rámci bližšie určenom v písomnej dohode uvedenej v odseku 6. V prípade akejkoľvek nezhody sa ustanoví mediačný mechanizmus na pomoc pri hľadaní spoločného stanoviska príslušných orgánov

9.  Ak sa nedosiahne dohoda medzi členmi kolégia, ▌príslušné orgány okrem ESMA sa môžu na orgán ESMA obrátiť v ktorejkoľvek z nasledovných situácií:

a)  ak príslušný orgán neoznámil základné informácie;

b)  ak na základe žiadosti podanej podľa odseku 3 príslušný orgán správcu informoval žiadajúci orgán, že požiadavky tohto odseku nie sú splnené, alebo ak v súvislosti s takouto žiadosťou nekonal v primeranom čase;

c)  ak sa príslušné orgány nedohodli na otázkach ustanovených v odseku 6;

d)  ▌ak je nezhoda, pokiaľ ide o opatrenia, ktoré sa majú prijať v súlade s článkami ▌23 a 24 ▌.

Ak sa záležitosť nevyrieši v lehote 20 dní po tom, ako bola postúpená orgánu ESMA podľa prvého pododseku, príslušný orgán správcu prijme konečné rozhodnutie a orgánom uvedeným v prvom pododseku a orgánu ESMA poskytne podrobné písomné vysvetlenie svojho rozhodnutia.

Ak sa orgán ESMA domnieva, že príslušný orgán správcu prijal nejaké opatrenie uvedené v odseku 8, ktoré pravdepodobne nie je v súlade s právom Únie, koná v súlade s článkom 17 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9a.  Ktorýkoľvek príslušný orgán z kolégia, ktoré sa nedohodne na niektorom z opatrení, ktoré sa majú prijať v súlade s článkom 13a alebo 14, môže vec postúpiť orgánu ESMA. Bez toho, aby bol dotknutý článok 258 ZFEÚ, môže ESMA konať v súlade s článkom 19 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

9b.  Všetky opatrenia prijaté podľa článku 13a alebo 14 zostanú v platnosti minimálne dovtedy, kým sa kolégium nedohodne podľa odsekov 8 a 9a.

Článok 35

Spolupráca s ESMA

1.  Príslušné orgány spolupracujú na účely tohto nariadenia s ESMA v súlade s nariadením (EÚ) č. 1095/2010.

2.  Príslušné orgány bezodkladne poskytnú ESMA všetky informácie potrebné na plnenie jeho povinností v súlade s článkom 35 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

2a.  Agentúra pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) a iné relevantné orgány dohľadu pri plnení svojej úlohy v súvislosti s vykonávaním a monitorovaním nariadenia (EÚ) č. 1227/2011 spolupracujú s orgánom ESMA na účely tohto nariadenia, konzultuje sa s nimi pri navrhovaní všetkých regulačných technických predpisov a delegovaných aktov a bezodkladne poskytnú všetky informácie potrebné na plnenie povinností.

3.  ESMA vypracuje návrh vykonávacích technických predpisov s cieľom stanoviť postupy a formy výmeny informácií uvedených v odseku 2.

ESMA predloží návrh vykonávacích technických predpisov uvedených v prvom pododseku Komisii do [XXXX].

Komisii sa udeľuje právomoc prijať vykonávacie technické predpisy uvedené v prvom pododseku v súlade s článkom 15 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010.

Článok 36

Služobné tajomstvo

1.  Na všetky dôverné informácie prijaté, vymieňané alebo prenášané podľa tohto nariadenia sa vzťahujú podmienky služobného tajomstva ustanovené v odseku 2.

2.  Povinnosť služobného tajomstva sa vzťahuje na všetky osoby, ktoré pracujú alebo pracovali pre príslušný orgán alebo pre akýkoľvek orgán, trhový podnik, fyzickú alebo právnickú osobu, na ktorú príslušný orgán delegoval právomoci, vrátane zmluvných audítorov a expertov príslušného orgánu.

3.  Informácie, ktorých sa týka služobné tajomstvo, sa nesmú zverejniť žiadnej inej osobe alebo orgánu s výnimkou zverejnenia na základe ustanovení uvedených v právnych predpisoch.

4.  Všetky informácie vymieňané medzi príslušnými orgánmi podľa tohto nariadenia, ktoré sa týkajú obchodných alebo prevádzkových podmienok a iných ekonomických či personálnych záležitostí, sa považujú za dôverné a vzťahuje sa na ne služobné tajomstvo s výnimkou prípadov, keď príslušný orgán v čase oznámenia uvedie, že táto informácia môže byť zverejnená, alebo keď je takéto zverejnenie potrebné na súdne konanie.

HLAVA VII

DELEGOVANÉ A VYKONÁVACIE AKTY

Článok 37

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 3 ods. 2 ▌ a článku 23 ods. 7 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia].

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3 ods. 2 ▌ a článku 23 ods. 7 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3 ods. 2 ▌ a článku 23 ods. 7 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade, alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.

Článok 38

Postup výboru

1.  Komisii pri jej činnosti pomáha Európsky výbor pre cenné papiere. Uvedený výbor je výborom v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 so zreteľom na jeho článok 8.

HLAVA VIII

PRECHODNÉ A ZÁVEREČNÉ USTANOVENIA

Článok 39

Prechodné ustanovenia

1.  Správca poskytujúci referenčnú hodnotu k [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] požiada o povolenie alebo registráciu v súlade s článkom 23 alebo 23a do [12 mesiacov od dátumu žiadosti].

1a.  Príslušné vnútroštátne orgány rozhodnú, ktoré z registrovaných referenčných hodnôt treba považovať za „kritické“. Tieto referenčné hodnoty sa povoľujú v súlade s ustanoveniami článku 23.

2.  Fyzická alebo právnická osoba, ktorá predložila žiadosť o povolenie alebo registráciu v súlade s odsekom 1, môže naďalej vytvárať existujúcu referenčnú hodnotu, ktorú môžu používať subjekty pod dohľadom dovtedy, kým toto povolenie alebo registrácia nie sú zamietnuté.

3.  V prípade, že existujúca referenčná hodnota nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, ale zmena uvedenej referenčnej hodnoty tak, aby spĺňala požiadavky tohto nariadenia, by viedla k udalosti spôsobenej vyššou mocou, zmarila alebo inak porušila podmienky niektorej finančnej zmluvy alebo finančného nástroja, ktorý odkazuje na uvedenú referenčnú hodnotu, dotknutý príslušný orgán členského štátu, v ktorom má sídlo fyzická alebo právnická osoba poskytujúca referenčnú hodnotu, môže povoliť neprerušené používanie referenčnej hodnoty v existujúcich finančných zmluvách a finančných nástrojoch dovtedy, kým príslušný orgán usúdi, že sa referenčná hodnota môže prestať používať alebo sa môže nahradiť inou referenčnou hodnotou bez toho, aby tým utrpela niektorá zo zmluvných strán.

3a.  Po [nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia] nové finančné nástroje alebo finančné zmluvy nesmú odkazovať na existujúcu referenčnú hodnotu, ktorá nespĺňa požiadavky tohto nariadenia.

3b.  Odchylne od odseku 3a nové finančné nástroje môžu odkazovať na existujúcu referenčnú hodnotu, ktorá nespĺňa požiadavky tohto nariadenia, po dobu jedného roka od [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] pod podmienkou, že finančný nástroj je potrebný na účely hedžingu s cieľom riadiť riziko existujúceho finančného nástroja, ktorý odkazuje na túto referenčnú hodnotu.

4.  Ak Komisia neprijala rozhodnutie o rovnocennosti, ako sa uvádza v článku 20 ods. 2 alebo ods. 2a, subjekty pod dohľadom v Únii používajú referenčnú hodnotu poskytnutú správcom so sídlom v tretej krajine iba v prípade, keď sa používa ako odkaz v existujúcich finančných nástrojoch a finančných zmluvách ▌v čase nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia, ▌alebo tam, kde sa používa v nových finančných nástrojoch a finančných zmluvách po dobu troch rokov od dátumu nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.

Článok 39a

Konečný termín aktualizácie prospektov a dôležitých informačných dokumentov

Článok 19 ods. 2 sa uplatňuje bez toho, aby boli dotknuté existujúce prospekty schválené v súlade so smernicou 2003/71/ES pred [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia]. Pokiaľ ide o prospekty schválené podľa smernice 2009/65/ES pred [dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia], základné dokumenty sa aktualizujú pri prvej príležitosti alebo v každom prípade do ... [(12) mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto nariadenia].

Článok 40

Preskúmanie

1.   Komisia do 1. januára 2016 preskúma uplatňovanie tohto nariadenia a predloží o jeho uplatňovaní správu Európskemu parlamentu a Rade, najmä pokiaľ ide o:

a)  fungovanie a účinnosť kritickej referenčnej hodnoty a režim povinnej účasti podľa článkov 13 a 14 a vymedzenie kritickej referenčnej hodnoty v článku 3; a

b)  účinnosť režimu dohľadu podľa hlavy VI a kolégií podľa článku 34 a primeranosť dohľadu orgánu Únie nad určitými referenčnými hodnotami.

▌

1a.  Komisia preskúma vývoj v oblasti medzinárodných zásad, najmä zásad uplatniteľných na referenčné hodnoty komodít, ktoré poskytujú organizácie pre správu cien (OSC), ako aj vývoj právnych rámcov a praxe v oblasti dohľadu v tretích krajinách, ktoré sa týkajú poskytovania referenčných hodnôt, a predloží správu Európskemu parlamentu a Rade do ...* [štyri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia] a potom každé štyri roky. K tejto správe sa v prípade potreby pripojí legislatívny návrh.

Článok 41

Nadobudnutie účinnosti

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa po 6 mesiacoch od ... [dátumu nadobudnutia účinnosti delegovaných aktov, ktoré prijme Komisia podľa tohto nariadenia].

Článok 13 ods. 1, článok 14 a článok 34 sa však uplatňujú od ... [šesť mesiacov po dátume nadobudnutia účinnosti].

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V Bruseli

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

▌

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0131/2015). (2) Pozmeňujúce návrhy: nový alebo pozmenený text je vyznačený tučnou kurzívou, vypustenia značkou ▌. (3) Ú. v. EÚ C 177, 11.6.2014, s. 42. (4) Ú. v. EÚ C 113, 15.4.2014, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 145, 30.4.2004, s. 1. (6) Ú. v. EÚ L 345, 31.12.2003, s. 64. (7) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32. (8) Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1. (9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34). (10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES (Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84). (11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1). (12) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31. (13) Ú. v. ES L 8, 12.1.2001, s. 1. (14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 z 25. októbra 2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 326, 8.12.2011, s. 1). (15) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13. (16) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, o zmene smernice 2002/87/ES a o zrušení smerníc 2006/48/ES a 2006/49/ES (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338). (17) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/72/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/54/ES (Ú. v. EÚ L 211, 14.8.2009, s. 55). (18) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/73/ES z 13. júla 2009 o spoločných pravidlách pre vnútorný trh s elektrinou, ktorou sa zrušuje smernica 2003/55/ES (Ú. v. EÚ L 9, 14.8.2009, s. 112). (19) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1031/2010 z 12. novembra 2010 o harmonograme, správe a iných aspektoch obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov formou aukcie podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve (Ú. v. EÚ L 302, 18.11.2010, s. 1). (20) Vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1348/2014 z 17. decembra 2014 o oznamovaní údajov, ktorým sa vykonáva článok 8 ods. 2 a 6 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1227/2011 o integrite a transparentnosti veľkoobchodného trhu s energiou (Ú. v. EÚ L 363, 18.12.2014, s. 121). (21) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32). (22) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1). (23) Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32. (24) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1). (25) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 zo 4. júla 2012 o mimoburzových derivátoch, centrálnych protistranách a archívoch obchodných údajov (Ú. v. EÚ L 201, 27.7.2012, s. 1). (26) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS (Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66). (27) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a o zmene smerníc 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 (Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34). (28) Nariadenie Komisie (ES) č. 1287/2006 z 10. augusta 2006, ktorým sa vykonáva smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/39/ES, pokiaľ ide o povinnosti pri vedení záznamov pre investičné spoločnosti, oznamovanie transakcií, priehľadnosť trhu, prijatie finančných nástrojov na obchodovanie a vymedzené pojmy na účely tejto smernice (Ú. v. EÚ L 241, 2.9.2006, s. 1). (29) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 600/2014 z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 648/2012 (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 84). (30) 1.8.2014, ESMA/2014/937.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja (2015/2044(INI))

P8_TA(2015)0196 A8-0143/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na záverečné dokumenty z prvej a druhej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja, najmä konsenzus z Monterrey z roku 2002 a vyhlásenie z Dauhy z roku 2008,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 68/204 a 68/279 o tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa bude konať v Addis Abebe (Etiópia) od 13. do 16. júla 2015,

–  so zreteľom na dokument o hlavných prvkoch z 21. januára 2015, ktorý predložili spolupredsedovia prípravného procesu na tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja,

–  so zreteľom na súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN z decembra 2014 o programe na obdobie po roku 2015 s názvom Cesta k dôstojnosti do roku 2030: koniec chudoby, zmena života a ochrana planéty,

–  so zreteľom na správu medzivládneho výboru expertov na financovanie udržateľného rozvoja z augusta 2014,

–  so zreteľom na správu otvorenej pracovnej skupiny OSN pre ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja z júla 2014,

–  so zreteľom na dokument Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách z roku 2014 – Investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja: akčný plán(1),

–  so zreteľom na výsledný dokument konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20) z júna 2012 s názvom Budúcnosť, akú chceme,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN zo septembra 2014 s názvom Smerovanie k vytvoreniu mnohostranného právneho rámca pre reštrukturalizáciu štátneho dlhu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044)(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: od vízie k spoločným opatreniam (COM(2014)0335)(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. júla 2013 s názvom Po roku 2015: na ceste ku komplexnému a integrovanému prístupu k financovaniu odstránenia chudoby a udržateľného rozvoja (COM(2013)0531)(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júna 2014 s názvom Dôstojný život pre všetkých: odstránenie chudoby a zabezpečenie trvalo udržateľnej budúcnosti pre celý svet (COM(2013)0092)(5),

–  - so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o súdržnosti politík v záujme rozvoja,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti zo 16. decembra 2014 o transformačnom programe na obdobie po roku 2015(6),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2013 o financovaní odstraňovania chudoby a trvalo udržateľného rozvoja po roku 2015(7),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 12. decembra 2014 o významnejšej úlohe súkromného sektoru v rozvojovej spolupráci,

–  so zreteľom na závery Rady pre všeobecné záležitosti z 25. júna 2013 o všeobecnom programe na obdobie po roku 2015(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o opatreniach v nadväznosti na konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Monterrey v roku 2002(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 26. novembra 2014 o konferencii OSN o zmene klímy v roku 2014 – COP 20 v Lime, Peru (1. – 12. decembra 2014)(11), z 26. februára 2014 o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách(12); z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(13); z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom(14); a zo 16. apríla 2013 o rastúcom rozvoji prostredníctvom obchodu(15),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 472/2014/EÚ zo 16. apríla 2014 o Európskom roku rozvoja (2015)(16),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce na obdobie 2014 – 2020,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, ktorý ustanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja;

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre rozpočet (A8-0143/2015),

A.  keďže rok 2015 je kľúčovým rokom, pokiaľ ide o úsilie v oblasti globálneho rozvoja, a to z dôvodu prijatia cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako aj dohody o globálnych opatreniach v oblasti klímy, ktoré majú byť v platnosti do roku 2030;

B.  keďže na tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční v Addis Abebe v Etiópii od 13. do 16. júla 2015, sa musia vytvoriť potrebné podmienky na financovanie a vykonávanie programu na obdobie po roku 2015 a keďže úspech programu po roku 2015 bude podmienený tým, ako ambiciózna táto konferencia bude;

C.  keďže 1,5 miliardy ľudí stále žije v chudobe, pričom sú vystavení nedostatku v oblastiach zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a životnej úrovne, a to najmä v štátoch postihnutých konfliktom a nestabilných štátoch; keďže to nie je prijateľné vzhľadom na to, že vo svete existujú dostatočné zdroje na postupnú zmenu tejto situácie;

D.  keďže odstránenie chudoby a nerovnosti možno dosiahnuť len mobilizáciou dostatočných a vhodných zdrojov pre všetkých, ako aj väčším zameraním na marginalizované skupiny, napríklad deti, ženy, staršie osoby či osoby so zdravotným postihnutím; keďže napriek výraznému zníženiu extrémnej chudoby je pokrok v prípade detí pomalší, a preto sú investície do detí mobilizáciou domácich zdrojov, ako aj medzinárodného verejného financovania kľúčovým faktorom;

E.  keďže trvalo udržateľný rozvoj nie je možný bez mieru a bezpečnosti, ako uznal už Európsky konsenzus o rozvoji v roku 2005;

F.  keďže tri štvrtiny najchudobnejších obyvateľov sveta – podľa odhadov 960 miliónov osôb – v súčasnosti žijú v krajinách so strednými príjmami a nový model rozvoja si preto vyžaduje programy zamerané na chudobných ľudí, ako aj na chudobné krajiny;

G.  keďže UNCTAD odhaduje finančné potreby v rozvojových krajinách v súvislosti s novými cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na približne 3,9 bilióna USD ročne, pričom v súčasnosti chýba 2,5 bilióna USD ročne; keďže náklady na nedostatočné opatrenia budú v konečnom dôsledku omnoho vyššie ako náklady na rozhodné opatrenia v záujme trvalo udržateľného rozvoja;

H.  keďže rozsah výzvy týkajúcej sa financovania cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje silné a globálne partnerstvo a využitie všetkých foriem financovania (domáceho, medzinárodného, verejného a súkromného financovania; financovania z inovatívnych zdrojov), ako aj nefinančných prostriedkov; keďže súkromné financovanie môže dopĺňať, ale nie nahrádzať verejné financovanie;

I.  keďže mobilizácia domácich zdrojov a oficiálna rozvojová pomoc (ODA) sú nenahraditeľné pevné body financovania rozvoja, ktoré treba posilňovať;

J.  keďže rozvojové krajiny majú značný potenciál, pokiaľ ide o mobilizáciu domácich zdrojov, v súčasnej situácii však existujú obmedzenia toho, čo môžu krajiny samy dosiahnuť; keďže daňové zdroje sú z hľadiska pomeru k HDP vo väčšine rozvojových krajín nízke, a preto je nevyhnutné presadzovať vyvážené, spravodlivé a účinné daňové systémy založené na tom, či sú individuálni daňovníci a spoločnosti schopní platiť; keďže mobilizácia domácich zdrojov si vyžaduje aj spravodlivé a transparentné rozdeľovanie ziskov z prírodných zdrojov;

K.  keďže len veľmi málo rozvinutých krajín si plní svoj záväzok poskytovať 0,7 % hrubého národného dôchodku (HND) na oficiálnu rozvojovú pomoc vrátane 0,15 až 0,20 % HND najmenej rozvinutým krajinám; keďže napriek tomu, že členské štáty, ktoré do EÚ vstúpili v roku 2004 alebo neskôr, sa zaviazali dosiahnuť cieľ 0,33 % HND, žiaden z nich tento cieľ doposiaľ nedosiahol;

L.  keďže mnohé menej rozvinuté krajiny sú zraniteľné alebo sa stali zraniteľnými z dôvodu vonkajších udalostí, napríklad ozbrojených konfliktov, epidémií ako je ebola, alebo prírodných katastrof, a keďže potrebujú väčšiu podporu;

M.  keďže znižovanie chudoby, hospodársky rast a bezpečnosť do veľkej miery závisia od schopnosti štátu plniť si svoje zvrchované funkcie, ktorými je zabezpečenie právneho štátu a poskytovanie základných verejných služieb, napríklad prístupu k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti, a to pri dodržiavaní zásady vlastníctva; keďže tieto krajiny predovšetkým potrebujú väčšiu podporu, aby mohli zaviesť funkčné systémy zdravotníctva;

N.  keďže rozvojový program sa rozširuje, a preto je dôležité uznávať a naďalej podnecovať úsilie presahujúce oficiálnu rozvojovú pomoc; keďže napriek neľahkým daňovým okolnostiam v mnohých krajinách OECD sa zachovala vysoká úroveň oficiálnej rozvojovej pomoci, ktorá v roku 2013 dosiahla doterajšie maximum vo výške 134,8 miliardy USD; keďže ODA môže fungovať ako katalyzátor a pritiahnuť súkromné investície a v tejto súvislosti treba vziať na vedomie význam inovatívnych finančných nástrojov;

O.  keďže súkromný sektor a priame zahraničné investície (PZI), ak sú náležite regulované a spojené s konkrétnymi zlepšeniami v domácej ekonomike, majú významný potenciál prispievať k plneniu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v návrhu akčného plánu pre investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja predloženého Konferenciou OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD);

P.  keďže toky súkromného kapitálu ovplyvňujú rozvojové krajiny mnohými rozličnými spôsobmi, a to pozitívne aj negatívne; keďže finančné toky do rozvojových krajín zo súkromných zdrojov sú značné, ale do veľkej miery nestále, nerovnomerne rozložené a často sú spojené s odlevom kapitálu, napríklad s repatriáciou zisku, ktorá od roku 2010 dosiahla vyššiu hodnotu ako prílev nových PZI;

Q.  keďže občianska spoločnosť zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní univerzálneho a inkluzívneho procesu na národnej aj celosvetovej úrovni a prispieva k dobrej správe a zodpovednosti; keďže rozvojová pomoc a korupcia sú navzájom nezlučiteľné;

R.  keďže je dôležité presadzovať používanie bankových služieb v rozvojových krajinách;

S.  keďže EÚ a jej členské štáty musia ako najväčší darcovia rozvojovej pomoci viesť proces financovania rozvoja a pomôcť zabezpečiť dôveryhodnú odozvu na výzvy spojené s financovaním rozvoja, pričom musia zároveň zaistiť súdržnosť rozvojových politík v rámci programu na obdobie po roku 2015; keďže iné rozvinuté a rýchlo sa rozvíjajúce krajiny by mali nasledovať príklad EÚ;

Globálne partnerstvo

1.  víta predbežný návrh záverečného dokumentu tretej konferencie o financovaní rozvoja a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby ho podporili;

2.  víta súhrnnú správu generálneho tajomníka OSN a jej transformačný, univerzálny, celostný a integrovaný prístup k ambicióznemu globálnemu partnerstvu v oblasti nových rozvojových cieľov a s nimi spojeného finančného rámca zameraného na odstraňovanie chudoby, univerzálnosť ľudských práv a rodovú rovnosť; trvá na tom, že bez komplexných a významných prostriedkov plnenia takéto ambiciózne partnerstvo nebude úspešné;

3.  naliehavo vyzýva EÚ, aby potvrdila svoju vedúcu politickú úlohu v celom prípravnom procese zameranom na vymedzenie rámca trvalo udržateľného rozvoja, novej dohody o financovaní rozvoja a ďalších spôsobov implementácie, a to v súlade so záväzkami a hodnotami stanovenými v jej zakladajúcich zmluvách; domnieva sa, že poskytovanie rozvojovej pomoci EÚ by nemalo byť podmienené inými partnerskými darcami;

4.  trvá na tom, že EÚ a jej členské štáty by si mali udržať svoje postavenie hlavných darcov rozvojovej pomoci a zároveň by mali presadzovať spoločnú zodpovednosť; vyzýva krajiny s vysokými príjmami, krajiny s vyšším stredným príjmom a krajiny s rozvíjajúcou sa ekonomikou, aby prijali významné záväzky;

5.  víta nedávne oznámenie Komisie s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015, a to pre jeho komplexnosť, zameranie na súdržnosť politiky a potvrdenie, že EÚ je odhodlaná zohrávať v tomto celosvetovom partnerstve plnohodnotnú úlohu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že chýbajú záväzky, pokiaľ ide o časový harmonogram budúcich finančných cieľov;

Medzinárodné verejné financie

6.  zdôrazňuje, že ODA je aj naďalej kľúčovým nástrojom financovania rozvoja; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby bezodkladne opätovne prijali záväzok venovať 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, pričom aspoň 0,2 % HND by sa malo vyhradiť pre najmenej rozvinuté krajiny, a aby pri zohľadnení rozpočtových obmedzení predložili viacročné rozpočtové harmonogramy, v ktorých sa tieto úrovne do roku 2020 zvýšia; víta pevný postoj EÚ, pokiaľ ide o zameranie úsilia na kvantitu a kvalitu rozvojovej pomoci; vyzýva ostatných partnerov z rozvinutých krajín, ako aj rýchlo sa rozvíjajúce krajiny, aby zvýšili svoju rozvojovú pomoc, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby verejných i súkromných darcov na celom svete presvedčili, aby splnili svoje finančné sľuby a prijali nové záväzky; zdôrazňuje, že všetci darcovia by mali zaistiť, aby oficiálna rozvojová pomoc predstavovala skutočné transfery do rozvojových krajín;

7.  zdôrazňuje, že EÚ a ostatné rozvinuté krajiny si musia splniť svoj záväzok zabezpečiť zvýšené, nové a dodatočné financovanie opatrení v oblasti klímy tak, aby dosiahli cieľ spoločnej mobilizácie 100 miliárd USD ročne do roku 2020 zo širokého spektra zdrojov (verejných a súkromných, dvojstranných a viacstranných, vrátane alternatívnych zdrojov); vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dosiahnuť pokrok, pokiaľ ide o doplnkovosť financovania opatrení v oblasti zmeny klímy k oficiálnej rozvojovej pomoci; žiada spoločné medzinárodné úsilie rozvinutých a rýchlo sa rozvíjajúcich krajín s cieľom nájsť nové a dodatočné finančné prostriedky na opatrenia v oblasti zmeny klímy v prospech rozvojových krajín – avšak nie na úkor rozpočtu pre rozvoj – v rámci dohody o globálnych opatreniach v oblasti klímy, ktorá sa má uzavrieť na konferencii v Paríži v decembri 2015; domnieva sa, že EÚ by mala navrhnúť priebežné kroky na dosiahnutie plnej doplnkovosti; naliehavo vyzýva členské štáty, aby príjmy získané prostredníctvom obchodovania s uhlíkovými emisiami využívali na financovanie opatrení v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách; zároveň rýchlo sa rozvíjajúce krajiny vyzýva, aby mobilizovali finančné prostriedky na opatrenia v oblasti zmeny klímy v rozvojových krajinách;

8.  podporuje inovatívne zdroje ďalšieho rozvoja a financovania opatrení v oblasti zmeny klímy vrátane daní z finančných transakcií, uhlíkových daní v medzinárodnej leteckej a námornej doprave a automatického rozdeľovania príjmov z obchodovania s uhlíkovými emisiami; víta ďalšie európske a medzinárodné úsilie o identifikáciu ďalších dodatočných zdrojov;

9.  zdôrazňuje, že oficiálna rozvojová pomoc by mala byť aj naďalej štandardným spôsobom poskytovania finančnej pomoci; podporuje zavedenie doplnkového ukazovateľa – celkovej oficiálnej podpory trvalo udržateľného rozvoja, za predpokladu, že sa jednoznačne uvedie, že v žiadnom prípade nejde o nahradenie opatrenia ODA ani o zníženie jeho významu;

10.  konštatuje, že hoci väčšina oficiálnej rozvojovej pomoci sa poskytuje vo forme grantov, dôležité sú aj zvýhodnené úvery, aj keď zvyšujú dlhové zaťaženie a hrozí pri nich riziko vzniku dlhových bublín, a to najmä v subsaharskej Afrike a karibských krajinách s obmedzenými príjmami na splácanie dlhu; preto vyzýva darcov, aby pomoc najmenej rozvinutým krajinám poskytovali vo forme grantov; domnieva sa, že zvýhodnené úvery nemusia byť vhodné v prípade investícií do sociálnych sektorov, v ktorých nejde o dosahovanie zisku; víta dohodu výboru OECD pre rozvojovú pomoc zmodernizovať podávanie správ o zvýhodnených úveroch zavedením systému grantových ekvivalentov na účely výpočtu výšky oficiálnej rozvojovej pomoci;

11.  zdôrazňuje, že EÚ je najväčším darcom rozvojovej pomoci na svete, pričom jej podiel predstavuje takmer 60 % celosvetovej oficiálnej rozvojovej pomoci; napriek tomu žiada Komisiu, aby poskytla jasné a transparentné údaje o podiele celkového rozpočtu určeného na rozvojovú pomoc EÚ, aby mohol posúdiť, ako všetci európski darcovia dodržiavajú konsenzus z Monterrey; zároveň vyjadruje poľutovanie, že výška finančného príspevku EÚ rozvojovým krajinám nie je dostatočne zviditeľnená, a vyzýva Komisiu, aby vypracovala vhodné a cielené komunikačné a informačné nástroje na lepšie zviditeľnenie rozvojovej pomoci EÚ;

12.  vyzýva Európsku úniu, aby zohľadnila dlhodobé finančné potreby tým, že bude uprednostňovať a viesť strategickejší, ambicióznejší a univerzálnejší prístup v súlade s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

13.  pripomína, že okrem rezervy na núdzovú pomoc vo výške 2,2 miliardy EUR sa rozpočet EÚ v rokoch 2014 až 2020 podieľa na financovaní rozvoja sumou 19,7 miliardy EUR na rozvojovú spoluprácu a 6,8 miliardy EUR na humanitárnu pomoc; upozorňuje aj na Európsky rozvojový fond (ERF), ktorý disponuje prostriedkami vo výške 30,5 miliardy EUR; podporuje zahrnutie ERF do rozpočtu, čo by prinieslo výhody v podobe zvýšenej transparentnosti, viditeľnosti, efektívnosti a účinnosti; víta príležitosť zohľadniť zvýšené štrukturálne potreby humanitárnej pomoci, ako aj rozvojové potreby najchudobnejších a najnestabilnejších krajín, ktorá vznikla vďaka povolebnému preskúmaniu v polovici trvania a revízii viacročného finančného rámca;

14.  konštatuje, že v rozpočte na rok 2015 je vyčlenených 2,4 miliardy EUR v záväzkoch (2,1 miliardy EUR v platbách) na rozvojovú spoluprácu a 928,8 milióna EUR v záväzkoch (918,8 milióna EUR v platbách) na humanitárnu pomoc; podporuje kroky, ktoré boli prijaté s cieľom znížiť veľký objem nezaplatených účtov, najmä preto, aby sa zachovala finančná životaschopnosť najzraniteľnejších partnerov, a zdôrazňuje význam zásady rovnosti záväzkov a platieb v súvislosti s humanitárnou pomocou, keďže ku krízam dochádza častejšie a finančné prostriedky sa musia rozdeľovať rýchlo;

15.  vyzýva EÚ, aby zabezpečila, aby rokovania o programe globálneho rozvoja po roku 2015, financovanie rozvoja a klimatických zmien mali dôsledne nadväzovali na nový rámec pre znižovanie rizika katastrof 2015-2030 zo Sendai s cieľom získať odolnosť a pripravenosť a dosiahnuť pritom globálny cieľ nikoho neponechať osamoteného;

16.  pripomína, že za rozvojovú spoluprácu sú spoločne zodpovedné EÚ a členské štáty a že musí byť v súlade so zásadou doplnkovosti a koordinácie; zdôrazňuje potrebu zapojiť do procesu koordinácie občiansku spoločnosť a miestne orgány;

17.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa zasadzovali za program účinnosti pomoci rozvíjaním záväzkov v rámci Pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu, aby sa usilovali dosiahnuť zníženie miery fragmentácie pomoci prostredníctvom mechanizmu združených finančných prostriedkov a aby podporovali väčšiu koordináciu medzi rôznymi mechanizmami poskytovania pomoci a zainteresovanými subjektmi; zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky určené na rozvoj by mali byť zamerané na pomoc chudobným, mali by zohľadňovať rovnosť pohlaví, mali by byť šetrné k životnému prostrediu a vhodné z hľadiska klímy;

18.  pripomína, že podľa ZFEÚ je znižovanie a nakoniec odstránenie chudoby hlavným cieľom EÚ v oblasti rozvoja, pričom ochrana ľudských práv, rodová rovnosť, sociálna súdržnosť a boj proti nerovnostiam by mali byť aj naďalej jadrom činností v oblasti rozvoja;

19.  zdôrazňuje dôležitosť stanovovania jasných priorít pre výdavky, s osobitným zameraním na opatrenia v oblasti zdravotníctva, vzdelávania, energetiky, zásobovania vodou a infraštruktúry; zdôrazňuje potrebu ďalšieho úsilia a zlepšení v oblasti účinnosti pomoci prostredníctvom koordinácie na vyššej úrovni medzi rozličnými mechanizmami pomoci a darcami;

20.  zdôrazňuje, že oficiálna rozvojová pomoc by sa mala prioritne venovať základným sociálnym službám a verejným službám, ktoré súkromný sektor poskytuje s menšou účinnosťou, napríklad základnému vzdelaniu, sieťam sociálneho zabezpečenia, zdravotníctvu a infraštruktúre pre hygienu, ako aj zásobovaniu vodou a energiami, aby mohli rozvojové krajiny naplniť v plnej miere svoj potenciál; zdôrazňuje, že dostupnosť by mala byť kľúčovým kritériom v oblasti medzinárodného verejného financovania v záujme podpory všeobecných a inkluzívnych služieb a infraštruktúr;

21.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby najviac znevýhodnení obyvatelia mali prístup k rozvojovým príležitostiam; v tejto súvislosti pripomína, že poskytovanie pomoci len prostredníctvom vládnych kanálov prináša riziko, že spoločenstvá na okraji záujmu a znevýhodnené komunity nebudú dostatočne financované;

22.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby rozvojové banky mobilizovali dodatočné prostriedky s cieľom znižovať medzery vo financovaní infraštruktúry a v prístupe k úverom v rozvojových krajinách s mechanizmami monitorovania a posudzovania vplyvu;

23.  zdôrazňuje, že je bezpodmienečne potrebné, aby sa EÚ snažila o najvyšší stupeň koordinácie s cieľom dosiahnuť súlad s ostatnými oblasťami politík (životné prostredie, migrácia, medzinárodný obchod, ľudské práva, poľnohospodárstvo atď.) a vyhnúť sa zdvojovaniu práce a nesúrodým činnostiam; pripomína, že v zmysle Lisabonskej zmluvy (článok 208 ZFEÚ) sa súdržnosť politík v záujme rozvoja stala zmluvnou povinnosťou;

Mobilizácia domácich zdrojov a medzinárodná daňová spolupráca

24.  zdôrazňuje, že mobilizácia domácich zdrojov je predvídateľnejšia a udržateľnejšia než zahraničná pomoc a musí byť kľúčovým zdrojom financovania; podporuje úsilie rozvojových krajín zvyšovať takúto mobilizáciu; zdôrazňuje význam lepšieho výberu vnútroštátnych daní v rozvojových krajinách, ako aj potrebu funkčných, vyvážených, spravodlivých a účinných daňových systémov, ktoré sú zamerané v prospech chudobných, sú ohľaduplné voči najohrozenejším skupinám a sú v súlade s medzinárodnými záväzkami v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; žiada odstrániť škodlivé dotácie v oblasti energetiky (najmä pokiaľ ide o fosílne palivá), rybolovu a poľnohospodárstva;

25.  žiada Komisiu, aby zlepšila svoju pomoc pri budovaní kapacít v oblastiach daňovej správy, finančného riadenia, riadenia verejných financií, boja proti korupcii, opätovného získavania ukradnutého majetku a boja proti daňovým únikom a fingovaným cenám pri prevodoch; domnieva sa, že Únia môže v týchto oblastiach zohrávať kľúčovú úlohu; pripomína význam prerozdeľovania daňových príjmov z prírodných zdrojov, najmä zakladaním štátnych investičných fondov; zdôrazňuje potrebu urýchliť a zintenzívniť prebiehajúce úsilie, ktorého cieľom je zlepšiť podávanie správ o rozpočte, a vyzýva na intenzívnejšiu harmonizáciu postupov podávania správ o rozpočte medzi jednotlivými krajinami;

26.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby aktívne zakročili proti daňovým rajom, daňovým únikom a nezákonným finančným tokom, ktoré prevyšujú rozvojovú pomoc a prispievajú k zvyšovaniu dlhov rozvojových krajín, aby s rozvojovými krajinami spolupracovali v boji proti agresívnym daňový únikom, ktorých sa dopúšťajú niektoré nadnárodné spoločnosti, a aby hľadali spôsob, ako rozvojovým krajinám pomôcť odolať tlaku zapojiť sa do daňovej súťaže, keďže sa tým oslabuje mobilizácia domácich zdrojov na účely podpory rozvoja;

27.  podporuje zriadenie medzivládneho orgánu pre daňovú spoluprácu pod záštitou OSN; nabáda na automatickú výmenu informácií; vyzýva na vytvorenie verejných registrov skutočného vlastníctva a povinné predkladanie správ nadnárodných spoločností podľa jednotlivých krajín vo všetkých odvetviach, ako aj na spravodlivé rozdelenie práva na zdaňovanie pri rokovaniach o daňových a investičných zmluvách s rozvojovými krajinami;

28.  domnieva sa, že medzinárodné pravidlá týkajúce sa dane z príjmov právnických osôb by mali obsahovať zásadu, že dane by sa mali platiť tam, kde sa hodnota získava alebo vytvára;

29.  zdôrazňuje rozhodujúci význam dobrej správy, ochrany ľudských práv, právneho štátu, inštitucionálneho rámca a regulačných nástrojov; obzvlášť podporuje investície do budovania kapacít, základných sociálnych služieb, napríklad vzdelávania a zdravotníctva (zabezpečenie všeobecného poistného krytia) vrátane sexuálnych a reprodukčných práv, výživy, verejných služieb a sociálnej ochrany a boja proti chudobe a nerovnosti, a to aj medzi deťmi a z rodového hľadiska; uznáva potrebu dostupnej infraštruktúry a selektívnych verejných investícií, ako aj trvalo udržateľného využívania prírodných zdrojov, a to aj v ťažobnom priemysle;

30.  zdôrazňuje, že financovaním rozvoja sa musia posilňovať zdroje, ktoré sú k dispozícii na presadzovanie rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj práv a postavenia žien; zdôrazňuje osobitnú úlohu žien v spoločnosti a zdôrazňuje, že jej súčasťou by malo byť vykonávanie rodového rozpočtovania, cielených investícií do kľúčových odvetví, napríklad zdravotníctva a vzdelávania , ako aj kroky, ktorými by sa malo zaistiť, aby sa pri akomkoľvek financovaní rozvoja v plnej miere zohľadňovala situácia žien a dievčat;

31.  požaduje väčšie financovanie výskumu a vývoja v oblasti vedy, technológií a inovácií v rozvojových krajinách, pričom uznáva, že toto financovanie by malo byť z domácich, ako aj medzinárodných zdrojov; naliehavo požaduje presadzovanie výskumu a vývoja, ktorý môže prispieť k urýchleniu rozvoja, pokiaľ ide o riešenie komplexných výziev, s cieľom dospieť k dobrej správe globálnych verejných statkov, ako sú technológie a inovácie v zdravotníctve; berie na vedomie významnú úlohu mikropodnikov, ako aj malých a stredných podnikov v tejto súvislosti; vyzýva na revíziu režimov práv duševného vlastníctva, ktoré boli v rozvojových krajinách zavedené prostredníctvom dohôd o voľnom obchode, s cieľom identifikovať akékoľvek negatívne dôsledky v oblasti verejného zdravia, životného prostredia a prenosu technológií;

Súkromný sektor a občianska spoločnosť

32.  zdôrazňuje význam vytvorenia priaznivých podmienok pre súkromné podniky a podnikanie v rozvojových krajinách, najmä pre mikropodniky a MSP, keďže majú kľúčovú úlohu ako motor vytvárania pracovných miest a inkluzívneho rastu; vyzýva najmä na ďalšie posilnenie mikrofinančných pôžičiek a systémov záruk; trvá na tom, že je potrebné ďalej rozvíjať miestne a regionálne banky a úverové združenia s cieľom výrazne znížiť nadmerné úrokové sadzby na úvery na trhu v záujme lepšej podpory rozvoja komunít na miestnej úrovni(17); žiada zosúladenie súkromného sektora s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja prostredníctvom vhodných partnerstiev, finančných nástrojov, stimulov, rámca individuálnej zodpovednosti a účinnej sociálnej zodpovednosti podnikov; pripomína, že je potrebné dodržiavať dohodnuté medzinárodné normy, napríklad normy Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a usmerňujúce zásady OSN pre podnikanie a ľudské práva;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné presadzovať poskytovanie nástrojov informačných, školiacich a poradenských platforiem podnikom, ktoré sú zásadne dôležité pre ich rozvoj;

34.  zdôrazňuje, že v záujme dlhodobej stimulácie hospodárstva je mimoriadne dôležité umožniť mladým ľuďom a ženám prístup k úverom na podporu start-upov;

35.  zdôrazňuje význam kolektívneho podnikania združení výrobcov z hľadiska sociálnej súdržnosti, pokiaľ ide o predchádzanie etnickým a náboženským konfliktom;

36.  trvá na tom, že podpora zo strany EÚ a jej spolupráca so súkromným sektorom môže a musí prispievať k znižovaniu chudoby a nerovnosti a k dodržiavaniu a presadzovaniu ľudských práv, environmentálnych noriem, záväzkov v oblasti klímy a sociálneho dialógu; žiada vytvorenie právne záväzného rámca sťažností pre spoločnosti vrátane nadnárodných korporácií, ktorý bude obsahovať mechanizmus sťažností;

37.  žiada EÚ, aby spolu s rozvojovými krajinami stanovila regulačný rámec v súlade s komplexným rámcom investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj UNCTAD, ktorý bude podporovať zodpovednejšie a transparentnejšie investície s lepším vyvodzovaním zodpovednosti, ktoré budú prispievať k rozvoju sociálne uvedomelého súkromného sektora v rozvojových krajinách;

38.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozšírený prístup k financiám pre mikropodniky, MSP a družstvá v rozvojových krajinách; zdôrazňuje význam mikrofinančných úverových systémov, najmä pre ženy; nabáda na ďalší rozvoj miestnych a regionálnych bánk a úverových združení; žiada Komisiu, aby rozvojové krajiny podporovala v prijímaní politík a právnych rámcov, ktorých cieľom je podporovať rozvoj bankových služieb; poukazuje na potrebu poskytovania informácií a organizácie školení v oblasti financií, používania bankových produktov a poistenia a príslušných nových technológií, a to na rozličných úrovniach vrátane chudobných obyvateľov, žien a ďalších zraniteľných skupín;

39.  pripomína, že samotná verejná pomoc ani zďaleka nepostačuje na financovanie všetkých investičných potrieb v rozvojových krajinách; trvá preto na pákovom účinku kombinovania zdrojov a verejno-súkromných partnerstiev (PPP) ako spôsobu posilnenia vplyvu rozvojovej pomoci, pritiahnutia súkromných financií a podpory miestnych podnikov; zdôrazňuje však, že kombinované financovanie nesmie nahrádzať zodpovednosť štátu za plnenie sociálnych potrieb a malo by byť v súlade s vnútroštátnymi zásadami rozvoja, ako aj zásadami účinného rozvoja; podporuje verejno-súkromné partnerstvá, najmä v oblasti výskumu v súvislosti s iniciatívou za inovačnú medicínu, ako je program Ebola+;

40.  žiada prijať medzinárodné normy a kritériá, ako aj analýzu úverových rizík pre projekty kombinovaného financovania a PPP, ktoré priťahujú súkromné financie a podporujú miestne podniky, a to pri dodržiavaní noriem Medzinárodnej organizácie práce (MOP), Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) a medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv; nalieha na Komisiu, aby v súvislosti so svojím želaním výrazne rozšíriť používanie kombinovaného financovania vykonala odporúčania osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o využívaní kombinovaného financovania a a aby posúdila mechanizmus kombinovania pôžičiek a grantov, najmä pokiaľ ide o rozvoj a finančnú doplnkovosť, transparentnosť a zodpovednosť; vyzýva EIB a ďalšie inštitúcie v oblasti rozvojového financovania, aby uprednostňovali investície do spoločností a fondov, ktoré zverejňujú skutočných vlastníkov a predkladajú správy podľa jednotlivých krajín;

41.  podporuje lepší prístup na trh pre rozvojové krajiny, najmä najmenej rozvinuté krajiny, pretože to môže posilniť súkromný sektor a vytvárať stimuly pre reformy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli obchodné a investičné dohody, najmä s rozvojovými krajinami, najmenej rozvinutými krajinami a nestabilnými štátmi, zosúladené s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja a aby presadzovali ľudské práva a regionálnu integráciu; zdôrazňuje, že tieto dohody by mali byť predmetom hodnotenia vplyvu, pokiaľ ide o ciele v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; podporuje návrh Komisie na aktualizáciu svojej stratégie Pomoc obchodu so zreteľom na výsledky rokovaní o období po roku 2015 a na osobitné a odlišné zaobchádzanie s rozvojovými krajinami, najmenej rozvinutými krajinami a nestabilnými štátmi v obchodných dohodách, pričom by sa mal rešpektovať ich politický priestor na prijímanie zvrchovaných rozhodnutí v súlade s vnútroštátnou situáciou a potrebami obyvateľov;

42.  žiada podporiť využívanie a transparentnosť vnútroštátnych systémov verejného obstarávania pri činnostiach riadených verejným sektorom a posilniť orgány v oblasti hospodárskej súťaže v rozvojových krajinách;

43.  zdôrazňuje pozitívny prínos migrantov k rozvoju svojich krajín pôvodu a požaduje účinnejšiu a inovatívnejšiu spoluprácu v oblasti migračnej politiky medzi krajinami pôvodu a cieľovými krajinami; upozorňuje na významný a zvyšujúci sa prílev finančných prostriedkov, ktoré tvoria remitencie z diaspór a podporuje vytváranie fondov diaspór; žiada pokračovanie úsilia o znižovanie nákladov na prevod prostriedkov s cieľom zvýšiť dosah na miestny vývoj v krajinách pôvodu;

44.  žiada zvýšiť účasť miestnych orgánov a občianskej spoločnosti vrátane MVO z komunít v diskusiách o prioritách rozvoja, najmä na konferencii v Addis Abebe, ako aj inkluzívnejšie a zodpovednejšie vykonávanie programu na obdobie po roku 2015; zdôrazňuje úlohu MVO pri vykonávaní operácií v teréne a rozvoji mechanizmov určovania zodpovednosti, monitorovania a preskúmania; uznáva, že na vykonávanie úlohy miestnych orgánov pri plnení cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja je potrebné vyčleniť potrebné prostriedky; vyzýva na širšie konzultácie s mladými ľuďmi v rámci diskusií o programe na obdobie po roku 2015, konkrétne prostredníctvom inovatívnych komunikačných technológií; podčiarkuje úlohu delegácií EÚ, ako sprostredkovateľov takýchto dialógov;

Globálne riadenie

45.  pripomína ústrednú úlohu, ktorú OSN zohráva v súčinnosti s ostatnými existujúcimi inštitúciami a fórami ako OECD v globálnej správe hospodárskych záležitostí a v rozvoji; žiada rovnaké a rodovo vyvážené zastúpenie všetkých krajín vo viacstranných inštitúciách a iných normotvorných orgánoch vrátane medzinárodných finančných inštitúcií; pripomína, že všetky medzinárodné finančné inštitúcie by mali dodržiavať základné normy transparentnosti vymedzené v Charte transparentnosti medzinárodných finančných inštitúcií a prijať politiky v oblasti zverejňovania;

46.  trvá na tom, že trvalo udržateľné dlhové riešenia vrátane noriem pre zodpovedné poskytovanie a prijímanie úverov sa musia realizovať prostredníctvom viacstranného právneho rámca pre proces reštrukturalizácie štátneho dlhu s cieľom zmierniť dlhovú záťaž a vyhnúť sa vzniku neudržateľných dlhov; žiada, aby sa EÚ konštruktívne zapojila do rokovaní OSN o tomto rámci; naliehavo vyzýva EÚ, aby presadzovala vykonávanie zásad UNCTAD týkajúcich sa zodpovedných transakcií v oblasti štátneho dlhu pre dlžníkov aj veriteľov;

47.  víta medzinárodné úsilie o zníženie medzinárodných dlhových záväzkov krajín postihnutých ebolou s cieľom pomôcť im čeliť hospodárskym krízam spôsobeným epidémiou;

48.  požaduje revíziu programov a nástrojov medzinárodných organizácií týkajúcich sa finančnej pomoci pre rozvoj s cieľom zosúladiť ich s novými cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; naliehavo vyzýva najmä Európsku investičnú banku, Európsku banku pre obnovu a rozvoj, Medzinárodný menový fond a Svetovú banku, aby prijali najprísnejšie normy zodpovedného financovania a viac prispôsobili svoje zdroje potrebám rozvojových krajín, a to aj prostredníctvom úverových nástrojov pre chudobné krajiny, ktoré sú účinné pre obe strany; požaduje predovšetkým zvýšenie súm, ktoré má k dispozícii Európska investičná banka, a to nad rámec jej súčasného mandátu, s cieľom ešte viac zvýšiť finančné prostriedky poskytované krajinám s nízkou úrovňou príjmov;

Monitorovanie, zodpovednosť a preskúmanie

49.  žiada, aby bola na konferencii v Addis Abebe uzavretá dohoda týkajúca sa solídneho, transparentného a prístupného rámca pre monitorovanie a zodpovednosť zameraného na účinnú kontrolu a nadväzujúce opatrenia v oblasti investícií a pokroku, pokiaľ ide o osobitné záväzky a ciele; požaduje medzinárodnú iniciatívu na zlepšenie kvality štatistík, údajov a informácií vrátane údajov rozdelených podľa príjmov, rodu, veku, rasy, etnickej príslušnosti a migračného štatútu, zdravotného postihnutia, zemepisného umiestnenia a ďalších charakteristík dôležitých z vnútroštátneho hľadiska; žiada všetky strany, aby zabezpečili transparentné a účinné vykonávanie pomoci a financovania, najmä podpísaním a účinným vykonaním ustanovení Dohovoru OSN proti korupcii, ako aj prijatím záväzku systematicky zverejňovať presné, včasné a porovnateľné údaje o príjmoch a výdavkoch, ako aj rozpočtové dokumenty; žiada predovšetkým Komisiu, aby ďalej sledovala a kontrolovala financovanie programov a projektov pomoci a aby prijala primerané opatrenia v prípade dôkazov korupcie a zlého hospodárenia; takisto naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila svoju rozvojovú pomoc s cieľom posilniť súdnictvo a protikorupčné agentúry v rozvojových krajinách;

50.  žiada medzinárodnú iniciatívu na zlepšenie kvality štatistík, údajov a informácií pre potreby sledovania výdavkov, investícií a pokroku v konkrétnych záväzkoch a cieľoch; víta globálne úsilie, ktorého cieľom je zabezpečiť, aby sa pri plnení cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (SDG) používali dostatočne rozčlenené údaje podľa príjmu, rodu, veku a ďalších ukazovateľov tak, aby sa vplyv politík dal účinne monitorovať;

51.  opätovne zdôrazňuje, že s cieľom zohľadniť nové sociálne a environmentálne výzvy je potrebné ukazovateľ HDP doplniť novým súborom ukazovateľov vrátane, predovšetkým, indexu ľudského rozvoja, Giniho koeficientu, miery rodovej rovnosti, uhlíkovej stopy a ekologickej stopy;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov a sprostredkovateľom prípravného procesu tretej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja.

(1) http://unctad.org/en/publicationslibrary/wir2014_en.pdf (2) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1430990006735&uri=CELEX:52015DC0044 (3) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?qid=1430990285691&uri=CELEX:52014DC0335 (4) http://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2013/SK/1-2013-531-SK-F1-1.Pdf (5) http://ec.europa.eu/europeaid/documents/2013-02-22_communication_a_decent_life_for_all_post_2015_en.pdf (6) http://eu-un.europa.eu/articles/en/article_15873_en.htm (7) http://eu-un.europa.eu/articles/en/article_14363_en.htm (8) http://eu-un.europa.eu/articles/en/article_13692_en.htm (9) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059. (10) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.01.2010, s. 1. (11) Prijaté texty, P8_TA(2014)0063. (12) Prijaté texty, P7_TA(2014)0163. (13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0394. (14) Prijaté texty, P7_TA(2013)0205. (15) Prijaté texty, P7_TA(2013)0119. (16) Ú. v. EÚ L 136, 9.5.2014, s. 1. (17) Správa o podpore MSP v rozvojových krajinách prostredníctvom finančných sprostredkovateľov, Dalberg, november 2011, www.eib.org.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o bezpečnejšej zdravotnej starostlivosti v Európe: zlepšenie bezpečnosti pacientov a boj proti antimikrobiálnej rezistencii (2014/2207(INI))

P8_TA(2015)0197 A8-0142/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 23. apríla 2009 o návrhu odporúčania Rady o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. júna 2009 o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/24/EÚ z 9. marca 2011 o uplatňovaní práv pacientov pri cezhraničnej zdravotnej starostlivosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2011 s názvom Akčný plán proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie (COM(2011)0748),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2012 o vplyve antimikrobiálnej rezistencie na sektor ľudského zdravia a veterinárny sektor – perspektíva „jedného zdravia“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 s názvom „Mikrobiálna výzva – rastúce hrozby antimikrobiálnej rezistencie“(3),

–  so zreteľom na správy Komisie Rade z 13. novembra 2012 a 19. júna 2014 na základe správ členských štátov o vykonávaní odporúčania Rady (2009/C 151/01) o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií (COM(2012)0658 a COM(2014)0371),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 22. októbra 2013 o správe Komisie Rade na základe správ členských štátov o vykonávaní odporúčania Rady (2009/C 151/01) o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1082/2013/EÚ z 22. októbra 2013 o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia,

–  so zreteľom na osobitnú správu Eurobarometra č. 411 o bezpečnosti pacientov a kvalite starostlivosti,

–  so zreteľom na správu o pokroku pri vykonávaní akčného plánu proti rastúcim hrozbám antimikrobiálnej rezistencie SANTE/10251/2015,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady z 10. septembra 2014 o veterinárnych liekoch (2014/0257(COD)),

–  so zreteľom na „koncepčný rámec pre medzinárodnú klasifikáciu pre bezpečnosť pacientov“, ktorý vypracovala Svetová zdravotnícka organizácia (WHO),

–  so zreteľom na úsilie lotyšského predsedníctva pri riešení antimikrobiálnej rezistencie, a to najmä s ohľadom na tuberkulózu a multirezistentnú tuberkulózu (MDR-TB),

–  so zreteľom na závery Rady z l. decembra 2014 o bezpečnosti pacientov a kvalite starostlivosti vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a antimikrobiálnej rezistencie,

–  so zreteľom na prvú spoločnú správu ECDC/EFSA/EMA o integrovanej analýze spotreby antimikrobiálnych látok a výskyte antimikrobiálnej rezistencie u baktérií z ľudí a zvierat určených na potravinovú výrobu (Spoločnú medziagentúrnu analýzu spotreby antimikrobiálnych látok a antimikrobiálnej rezistencie – JIACRA),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0142/2015),

A.  keďže kľúčom celkovej kvality zdravotnej starostlivosti je bezpečnosť pacientov, ktorej základnými aspektami predstavujú kultúra bezpečnosti a riadenie incidentov ohrozujúcich bezpečnosť pacientov;

B.  keďže objem dostupných údajov o prevalencii a výskyte nežiaducich udalostí v systémoch zdravotnej starostlivosti členských štátov je v súčasnosti obmedzený, ale neustále narastá, a keďže posledné dostupné údaje sú z roku 2008;

C.  keďže sa odhaduje, že 8 až 12 % hospitalizovaných pacientov v EÚ počas poskytovania zdravotnej starostlivosti trpí v dôsledku nežiaducich udalostí, a keďže takmer polovici z týchto udalostí by sa dalo predísť;

D.  keďže najčastejšími nežiaducimi udalosťami spojenými so zdravotnou starostlivosťou sú infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou, udalosti súvisiace s podávaním liekov a komplikácie počas chirurgických zákrokov alebo po nich;

E.  keďže bezpečnosť pacientov a kvalita zdravotnej starostlivosti si vyžadujú slušné pracovné podmienky a ustanovenia o ochrane zdravia a bezpečnosti pri práci pre zdravotníckych pracovníkov a keďže najmä zabezpečovanie bezpečnosti pacientov, prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a zabraňovanie šíreniu multirezistentných baktérií je v preplnených a nedostatočne personálne vybavených zariadeniach zdravotnej starostlivosti veľmi zložité;

F.  keďže súčasná hospodárska kríza má vytvára zvýšený tlak na rozpočty členských štátov, a má tak vplyv na bezpečnosť pacientov, pretože mnoho členských štátov obmedzilo rozpočty a počet zamestnancov vo svojich systémoch zdravotnej starostlivosti namiesto toho, aby sa dôsledne zaoberali účinnosťou;

G.  keďže hospodárska kríza ďalej prehĺbila existujúcu nerovnosť s ohľadom na prístup k zdravotníckym službám;

H.  keďže priebežná odborná príprava lekárov a iných zdravotníckych pracovníkov má zásadný význam pri zamedzovaní nežiaducich udalostí vrátane nežiaducich účinkov liekov, na ktoré sa v systémoch zdravotnej starostlivosti EÚ podľa odhadov vynakladá cca 2,7 miliardy EUR ročne v nákladoch starostlivosti a ktoré sú príčinou 1,1 % všetkých hospitalizácií v Únii;

I.  keďže elektronické zdravotníctvo (e-Health) zamerané na pacienta a liečebné postupy domácej starostlivosti majú vysoký potenciál na zlepšenie kvality a účinnosti liečebných postupov a zároveň prispievajú ku kvalitnejšiemu výkonu zdravotnej starostlivosti;

J.  keďže multidisciplinárnym prístupom sa zvyšujú šance na pozitívny účinok, ktorý prinášajú liečebné postupy;

K.  keďže pacienti, rodiny a organizácie pacientov zohrávajú kľúčovú rolu pri presadzovaní bezpečnejšej starostlivosti a ich úloha by sa mala podporovať prostredníctvom posilnenia postavenia pacientov a ich zapojenia do procesu zdravotnej starostlivosti a politík na všetkých úrovniach;

L.  keďže liečebné postupy domácej starostlivosti môžu psychologicky pomôcť pacientom a viesť k lepším výkonom v zdravotníctve;

M.  keďže je možné pozorovať zvýšenú spotrebu antibiotík u menej informovaných osôb a keďže podrobnejšie znalosti o antibiotikách môžu občanov priviesť k ich zodpovednejšiemu používaniu;

N.  keďže 30 až 50 % pacientov neužíva lieky predpísané lekárom alebo ich užíva bez toho, aby dodržiavali pokyny predpísané lekárom;

O.  keďže v nemocniciach, medzi všeobecnými lekármi aj medzi veterinárnymi lekármi existujú konflikty záujmov súvisiace s farmaceutickým priemyslom;

P.  keďže infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou sú veľkým problémom v oblasti verejného zdravia v členských štátoch (podľa údajov Európskeho centra pre prevenciu a kontrolu chorôb – ECDC) trpí infekciami spojenými so zdravotnou starostlivosťou približne každý dvadsiaty pacient, teda ročne asi 4,1 milióna pacientov, a 37 000 osôb v dôsledku infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou umiera, hoci 20 až 30 % týchto infekcií možno predísť pomocou intenzívnych hygienických a kontrolných programov), a to predstavuje ťažké bremeno pre obmedzené rozpočty zdravotníctva;

Q.  keďže zážitky a pocity pacientov sa často líšia od a keďže toto vnímanie môže byť veľmi dôležité pri hľadaní nových spôsobov znižovania rozsahu infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a predchádzania týmto infekciám;

R.  keďže narastá počet prípadov infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou spôsobených multirezistentnými baktériami;

S.  keďže antimikrobiálna rezistencia sa celosvetovo zvýšila pre bakteriálne patogény, čo viedlo k zvýšenému výskytu infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou a zlyhaní liečby ľudských a zvieracích infekčných ochorení na vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni;

T.  keďže sa odhaduje, že na celom svete bude v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie do roku 2050 každoročne umierať 10 miliónov ľudí;

U.  keďže rezistencia voči antibiotiká, ktoré sa bežne používajú na liečbu proti baktériám, spôsobujúcim choroby, je v niekoľkých členských štátoch najmenej 25 % alebo viac; keďže sa prehlbuje priepasť medzi antimikrobiálnou rezistenciou a vývojom nových antibiotík a ich zavádzaním do klinickej praxe, čo súvisí s vedeckými, regulačnými a hospodárskymi výzvami;

V.  keďže najnovšie štúdie naznačujú, že antimikrobiálna rezistencia v nemocniciach sa v EÚ v posledných rokoch aj napriek niekoľkým výnimkám celkovo zvýšila;

W.  keďže EÚ odhaduje, že každý rok zomrie najmenej 25 000 ľudí na infekcie spôsobené rezistentnými baktériami, čo na základe údajov z roku 2011, ktoré zozbieralo európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC), predstavuje pre systémy verejného zdravotníctva predstavuje náklady vo výške približne 1,5 miliardy EUR;

X.  keďže náklady spôsobené infekciami odolnými voči liekom v dôsledku zvýšenia nákladov na zdravotnú starostlivosť a stratu produktivity predstavujú približne 1,5 miliardy EUR ročne; keďže pacienti, ktorí sú postihnutí rezistentnými baktériami, musia byť počas liečby v nemocnici izolovaní, a keďže tieto dodatočné opatrenia vytvárajú náklady na úrovni 900 miliónov EUR a vedú každoročne k obsadeniu 2,5 milióna dodatočných lôžok;

Y.  keďže jednou z hlavných príčin šírenia antimikrobiálnej rezistencie v nemocniciach je nedostatočná zhoda s všeobecne uznávanými postupmi prevencie a kontroly infekcií;

Z.  keďže účinky antibiotík prvej línie na bakteriálne patogény sú čoraz obmedzenejšie rezistenciou a liečivá druhej alebo tretej úrovne nie sú vždy dostupné a často sú toxickejšie, drahšie a menej účinné ako liečivá prvej úrovne;

AA.  keďže jednou z hlavných príčin antimikrobiálnej rezistencie je systematické používanie a zneužívanie antimikrobiálnych látok vrátane antibiotík, a najmä ich nadmerné používanie;

AB.  keďže zvýšená úroveň mobility medzi európskymi systémami zdravotnej starostlivosti a stále viac cezhraničná povaha zdravotnej starostlivosti môžu uľahčiť šírenie rezistentných mikroorganizmov z jedného členského štátu do iného;

AC.  keďže programy očkovania sú jedným z efektívnych nástrojov boja proti rezistencii voči antibiotikám, pretože zohrávajú úlohu pri obmedzovaní používania antibiotík, a teda obmedzovaní rozvoja antimikrobiálnej rezistencie;

AD.  keďže výskum a vývoj v oblasti antibakteriálnych látok prináša niektoré jedinečné výzvy, čo znamená, že na rozvoj znalostí a ich uplatňovanie v laboratóriách je potrebné pozerať z dlhodobého hľadiska a keďže je poľutovaniahodné, že mnohí výskumní pracovníci s týmito znalosťami prešli do iných oblastí, čo je spôsobené chýbajúcimi súkromnými aj verejnými finančnými prostriedkami;

AE.  keďže nedodržiavanie základných predpisov osobnej hygieny v nemocniciach a mimo nemocníc môžu spôsobiť šírenie patogénov, najmä s antimikrobiálnou rezistenciou;

AF.  keďže stále viac vedeckých dôkazov poukazuje na to, že dobrá hygiena rúk v zdravotníckych zariadeniach si vyžaduje použitie metód na sušenie rúk, ktoré neumožňujú krížovú mikrobiálnu kontamináciu prostredníctvom šírenia vzduchom a aerosolizácie;

AG.  so zreteľom na prítomnosť multirezistentných baktérií na zdravotníckych pomôckach, napriek ich sterilizácii v súlade s pokynmi výrobcu;

AH.  keďže využívanie antimikrobiálnych látok pri liečbe ľudí a zvierat prispieva k rozvoju rezistentných génov v prostredí, ktoré môže slúžiť ako zdroj vývoja rezistencie u ľudí aj u zvierat; keďže pri liečbe ľudí aj zvierat sa využívajú rovnaké triedy antibiotík a v obidvoch oblastiach sa objavili podobné mechanizmy rezistencie;

AI.  keďže intenzívne poľnohospodárstvo môže mať za následok, že antibiotiká sa nenáležite a rutinne podávajú v krmive dobytku, hydine a rybám počas chovu a tiež sa intenzívne používajú ako prevencia na zabraňovanie šíreniu nákaz v dôsledku stiesnených, obmedzených a stresujúcich podmienok, v ktorých sa zvieratá chovajú a ktoré brzdia ich imunitný systém, a ako kompenzácia za nezdravé podmienky, v ktorých sú chované;

AJ.  keďže koncepcia „jedno zdravie“, ktorú schválila Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a Svetová organizácia pre zdravie zvierat (OIE), uznáva, že zdravie ľudí, zdravie zvierať a ekosystémy sú vzájomne prepojené; keďže najmä zvierat a potraviny živočíšneho pôvodu môžu byť priamym zdrojom rezistentných zoonotických patogénov; keďže preto používanie antibiotík u zvierat, najmä u zvierat určených na požívanie a chovaných v intenzívnych chovoch, môže mať vplyv na antibiotickú rezistenciu u ľudí;

AK.  keďže podľa koncepcie „jedno zdravie“ prístup, podľa ktorého zdravotnícki zamestnanci pre liečbu ľudí aj zvierat podnikajú iniciatívy na zabraňovanie rezistentným infekciám a znižovanie miery využívania antibiotík, môže predchádzať infekciám spojeným so zdravotnou starostlivosťou v nemocniciach aj mimo nich;

AL.  keďže podľa WHO je používanie antimikrobiálnych látok u zvierat oveľa rozšírenejšie ako u ľudí v mnohých členských štátoch EÚ(5) ;

AM.  keďže podľa európskych spotrebiteľských organizácií bolo viac ako 70 % mäsových výrobkov analyzovaných v šiestich členských štátoch EÚ kontaminovaných baktériami odolnými voči antibiotikám, zatiaľ čo v ďalších ôsmich boli tieto baktérie prítomné v 50 % odobraných vzoriek(6);

AN.  keďže boli pozorované vysoké úrovne rezistentnosti baktérie Campylobacter voči fluorochinolónom a keďže za väčšinu prípadov ľudskej infekcie baktériou Campylobacter je zodpovedné spracovanie, príprava a konzumácia hydiny; keďže tieto úrovne rezistentnosti obmedzujú efektívnu liečbu ľudských prípadov infekcie batériou Campylobacter;

AO.  keďže v rámci Európskej únie je subterapeutické použitie antibiotík, ktoré pozostáva z podávanie nízkych dávok výrobkov na podporu rastu zvierat, od roku 2006 zakázané;

AP.  keďže veľká väčšina medikovaných krmív pre hospodárske zvieratá obsahuje antimikrobiotiká;

AQ.  keďže používanie antimikrobiálnych látok u spoločenských zvierat je ďalším rizikovým faktorom pri rozvoji a prenose antimikrobiálnej rezistencie na ľudí, a keďže trend smerujúci k zvyšovaniu odolnosti voči antibiotikám vo veterinárnych klinikách pre spoločenské zvieratá nasleduje podobný trend ako v nemocniciach;

AR.  keďže riziko prenosu antimikrobiálnej rezistencie zo zvierat na ľudí nie je možné presne posúdiť a keďže táto otázka si vyžaduje ďalší výskum;

AS.  keďže sa uznáva, že súčasná legislatíva v oblasti veterinárnej medicíny neposkytuje dostatočné nástroje na zabezpečenie toho, aby sa riziká pre ľudské zdravie, ktoré vyplývajú z využívania antimikrobiálnych látok u zvierat, dali primerane riadiť;

AT.  keďže otázka využívania antibiotík na iný ako schválený účel je problémom pri liečbe zvierat aj ľudí;

AU.  keďže farmaceutické spoločnosti majú tendenciu pridávať nové antibiotiká do existujúcich skupín antibiotík, a nie objavovať a rozvíjať skutočne nové antibakteriálne látky a v dôsledku toho sa rezistencie na tieto nové látky budú objavovať rýchlejšie ako na liečivá so skutočne novým mechanizmom pôsobenia;

AV.  keďže je potrebné podnecovať farmaceutické spoločnosti k vývoju nových antibiotík zvážením vytvorenia motivácií a alternatívnych hospodárskych modelov odmeňujúcich inovácie;

AW.  keďže je nesmierne dôležité povzbudzovať farmaceutické spoločnosti, aby investovali a pokračovali v investovaní do vývoja nových antimikrobiálnych látok, najmä tých s účinkom proti chorobám, pri ktorých je antimikrobiálna rezistencia skutočným problémom, najmä:

ako aj rozvojom iných metód boja proti infekciám spôsobeným zdravotnou starostlivosťou bez použitia antibiotík;

AX.  keďže toto možno dosiahnuť riešením niektorých kľúčových vedeckých, regulačných a hospodárskych problémov, ktoré bránili rozvoju antimikrobiotík, a najmä poskytovaním stimulov investíciám do výskumu a vývoja a ich zameriavaním na najdôležitejšie potreby verejného zdravia pri súčasnom zachovaní udržateľnosti systémov národnej zdravotnej starostlivosti;

AY.  keďže ods. 2 článku 4 smernice 2001/18/ES stanovuje termín na použitie génov nesúcich odolnosť voči antibiotikám na transgénových rastlinách;

AZ.  keďže produktoví špecialisti by nikdy nemali vykonávať terapeutickú liečbu, ale len poskytovať podporu zdravotníckemu personálu, ak a pokiaľ si to vyžaduje zdravotný personál, napríklad vykonávajú úkony pri montáži alebo demontáži špecifických nástrojov;

BA.  keďže ustanovenia smernice 2011/24/EÚ o mobilite pacientov sa v súčasnosti uplatňujú v celej EÚ a preto je dôležitejšie, aby európski pacienti mali informácie o bezpečnosti pacientov v rôznych členských štátoch;

BB.  keďže je dôležité zabezpečiť práva pacientov a dôveru verejnosti v služby v oblasti zdravotníctva tým, že sa zaručí, aby systémy zdravotnej starostlivosti v členských štátoch mali zavedené systémy na poskytovanie spravodlivej finančnej náhrady v prípade výskytu nežiaducich udalostí vyplývajúcich z chybného poskytnutia zdravotnej starostlivosti;

BC.  keďže internet predstavuje najväčší neregulovaný farmaceutický trh na svete; keďže 62 % výrobkov zakúpených online sa preukázalo ako falošné alebo nevyhovujúce normám, keďže veľmi veľká časť prevádzkovateľov podnikajúcich online tak činia nezákonne a ročný obrat vytvorený nelegálnym online predajom liekov na lekársky predpis sa odhaduje na približne 200 mld. USD;

BD.  keďže v článku 168 zmluvy sa ustanovuje, že činnosti Európskej únie, ktoré dopĺňajú vnútroštátne politiky, sa zameriavajú na zlepšenie verejného zdravia, prevenciu ľudských ochorení a chorôb a odstraňovanie zdrojov nebezpečenstva pre telesné a duševné zdravie;

Vykonávanie odporúčaní Rady o bezpečnosti pacientov

Spätná väzba k druhej správe Európskej komisie o implementácii

1.  pripomína, že farmaceutické právne predpisy EÚ boli zavedené na ochranu bezpečnosti pacientov; pripomína svoje vyššie uvedené uznesenie z 22. októbra 2013 o správe Komisie Rade na základe správ členských štátov o vykonávaní odporúčania Rady (2009/C 151/01) o bezpečnosti pacientov vrátane prevencie a kontroly nemocničných infekcií;

2.  víta zlepšenie systému kontroly infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou v EÚ a najnovšie opatrenia zavedené členskými štátmi s cieľom zlepšiť všeobecnú bezpečnosť pacientov a znížiť výskyt infekcií spojených so zdravotnou starostlivosťou, a to najmä pokrok dosiahnutý členskými štátmi pri vývoji stratégií a programov týkajúcich sa bezpečnosti pacientov, vrátane právnych predpisov o bezpečnosti pacienta, a pri vývoji systémov podávania správ a učenia sa;

3.  konštatuje však, že v druhej správe o vykonávaní sa stále poukazuje na nerovnomerný pokrok medzi členskými štátmi v oblasti bezpečnosti pacientov, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty zjavne spomalili okrem iného proces vykonávania odporúčaní Rady, čo mohlo byť spôsobené finančnými obmedzeniami vyplývajúcimi z hospodárskej krízy;

4.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že úsporné opatrenia majú za následok zníženie počtu upratovacieho personálu v nemocniciach a iných zdravotníckych zariadeniach v Európe vzhľadom na rozhodujúcu úlohu upratovacieho personálu pri zabezpečovaní vysokej úrovne hygieny;

5.  vyzýva členské štáty, aby v tomto období hospodárskej krízy zabezpečili, aby úspornými opatreniami nebola ovplyvnená bezpečnosť pacientov a aby systémy zdravotnej starostlivosti zostali primerane financované, najmä s cieľom zabrániť najškodlivejším opatreniam, ako sú krátkodobé úspory, ktoré budú v strednodobom a dlhodobom horizonte viesť k vysokým nákladom, a aby sa namiesto toho sústredili na ďalší rozvoj vysokokvalitných a účinných systémov zdravotnej starostlivosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočný počet zdravotníckych pracovníkov so špecializáciou na prevenciu a kontrolu infekcií, ako aj hygienu v nemocniciach s prístupom viac zameraným na pacienta;

6.  vyzýva členské štáty, aby stanovili konkrétne ambiciózne kvantitatívne ciele na zníženie používania antibiotík;

7.  víta prácu pracovnej skupiny EÚ pre bezpečnosť pacientov a kvalitu starostlivosti, ktorá spája zástupcov zo všetkých 28 členských štátov EÚ, z krajín EZVO, medzinárodných organizácií a orgánov EÚ a pomáha pri rozvoji programu EÚ pre bezpečnosť pacientov a kvalitu;

8.  vyzýva Komisiu, aby naďalej monitorovala vykonávanie ustanovení týkajúcich sa bezpečnosti pacientov v členských štátoch a v prípade potreby vypracovala nové usmernenia;

Odporúčania na zlepšenie

9.  víta prácu, ktorú spolufinancuje EÚ a vykonáva OECD, o porovnateľných ukazovateľoch na hodnotenie bezpečnosti pacientov; vyzýva členské štáty, aby zaviedli tieto ukazovatele na posúdenie bezpečnosti pacientov;

10.  berie na vedomie dôležitosť zahrnutia bezpečnosti pacientov do vzdelávania, vzdelávania na pracovisku a do priebežnej odbornej prípravy zdravotníckych pracovníkov a zdravotníkov vo všetkých členských štátoch;

11.  zdôrazňuje prípadné výhody elektronického zdravotníctva pri znižovaní počtu nežiaducich udalostí prostredníctvom sledovania informačných tokov a zlepšovania chápania lekárskych postupov, ako aj prostredníctvom digitálnych lekárskych predpisov a záznamov o liekovej interakcii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej preskúmali možnosti, ktoré ponúka elektronické zdravotníctvo v oblasti bezpečnosti pacientov vrátane zavedenia elektronických záznamov o pacientovi a posilnili spoluprácu vďaka zdieľaniu dobrých skúseností, znalostí a osvedčených postupov v tomto odvetví;

12.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posúdili potenciál mobilného zdravotníctva (mhealth) vo vzťahu k efektívnosti starostlivosti, početnosť hospitalizácií a zníženie ročných nákladov na zdravotnícku starostlivosť na osobu;

13.  konštatuje, že využívanie antibiotík a prevalencia antimikrobiálnej rezistencie sa medzi členskými štátmi výrazne odlišujú, a vyzýva členské štáty, aby uplatňovali osvedčené pokusy;

14.  zdôrazňuje naliehavú potrebu podpory zverolekárskeho výskumu a inovácie na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni;

15.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali alebo prijali tieto opatrenia:

16.  vyzýva členské štáty, aby vyšetrili prípadné pochybenia v súvislosti s renováciou a opätovným používaním zdravotníckych pomôcok, ktoré sú určené iba na jedno použitie a sú tak označené;

17.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby posilnili programy na zlepšenie informovanosti zdravotníkov, ďalších zdravotníckych pracovníkov, zverolekárov a širokej verejnosti, ktoré sa zameriavajú na využívanie antibiotík a predchádzanie infekciám;

18.  vyzýva Európsku agentúru pre lieky (EMA), aby vypracovala usmernenia týkajúce sa používania liekov na iný ako schválený účel, resp. ich používania bez licencie na základe zdravotnej potreby, a takisto aby zostavila zoznam liekov, ktoré sa používajú na iný ako schválený účel napriek schváleným alternatívam;

19.  vyzýva Európsku komisiu a ECDC, aby vypracovali zásady pre zdravotníckych pracovníkov, pacientov a ich rodiny na účinné umývanie rúk a sušenie a na podporu takých metód utierania rúk, ktoré neuľahčujú mikrobiálnu krížovú kontamináciu šírením vzduchom či aerosolizáciou;

20.  zdôrazňuje potrebu zásadného zlepšenia komunikácie, vzdelávania a odbornej prípravy tak zverolekárov, ako aj poľnohospodárov;

21.  naliehavo a opätovne vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh na povinné prikladanie tabuľky s informáciami o účinkoch lieku k informačnému letáku s liekmi; Informácie poskytované v tejto tabuľke by sa mali prezentovať v dobre čitateľnej a jasne viditeľnej forme, pričom by mali byť zreteľne odlíšené od ostatných častí textu; táto tabuľka by mala obsahovať stručný opis potrebných skutočností o lieku, aby pacienti pochopili užitočnosť a možné riziká lieku a aby liek používali bezpečne a správnym spôsobom; zahŕňa to okrem iného aj poradenstvo o tom, ako treba správne a riadne používať antibiotiká;

22.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali zavedenie európskeho loga stanoveného vo vykonávacom nariadení (EÚ) č. 699/2014 s cieľom ľahko identifikovať online lekárne, ktoré ponúkajú svoje výrobky na predaj na diaľku verejnosti a tým ochrániť spotrebiteľov proti falšovaným liekom, ktoré sú často nebezpečné pre zdravie;

23.  poukazuje na to, že v súlade s rozhodnutím č. 1082/2013/EÚ o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, členské štáty poskytujú Komisii aktualizované informácie o plánovaní pripravenosti a reakcie na vnútroštátnej úrovni, a nabáda členské štáty, aby predložili príslušné informácie v súlade s harmonogramom stanoveným v tomto rozhodnutí;

Podávanie správ a otázky týkajúce sa zodpovednosti

24.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali pravidelné vkladanie informácií zdravotníkmi, ktoré odporúčajú pacientom, ako možno minimalizovať riziko pre ich bezpečnosť kontaktom so zdravotníckym systémom;

25.  vyzýva členské štáty, aby zriadili nezávislé orgány pre spoluprácu s odborníkmi, aby sa zabezpečilo zlepšovanie informovanosti a rozširovanie upozornení týkajúcich sa bezpečnosti pacientov;

26.  vyzýva členské štáty, aby zlepšili svoje systémy podávania správ o nežiaducich účinkoch a lekárskych omyloch prijatím opatrení, na základe ktorých sa podporuje presné a anonymné podávanie správ zdravotníckymi pracovníkmi a pacientmi bez stanovovania osobnej zodpovednosti, a aby posúdili možnosť vytvorenia elektronického systému, ktorý by pacientom uľahčoval a zlepšoval poskytovanie informácií;

27.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia, ktorými by sa zlepšila kvalita, a nielen kvantita, poskytovania správ o nepriaznivých udalostiach, aby poskytované správy obsahovali spoľahlivé informácie, ktoré by skutočne pomohli pri zvyšovaní bezpečnosti pacientov, a aby zaviedli systém, z ktorého by bolo možné ľahko vyberať údaje, ktorý by zabezpečoval komplexné a systematické vyhodnocovanie;

28.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala normalizované prieskumy na zber údajov o infekciách spojených so zdravotníckou starostlivosťou;

29.  vyzýva členské štáty, aby prísnejšie preverovali a uplatňovali zákaz poskytovania zdravotnej starostlivosti inými ako zdravotníckymi, externými pracovníkmi;

30.  vyzýva členské štáty, aby informovali pacientov o rizikách a preventívnych opatrení týkajúcich sa nežiaducich udalostí v zdravotníckej starostlivosti a o postupoch podávania sťažností a dostupné právne možnosti pre prípad vzniku nepriaznivej udalosti, napríklad prostredníctvom zástupcu pre práva pacientov;

31.  vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zamedzenie každého konfliktu záujmov týkajúceho sa lekárov a zverolekárov v súvislosti s predpisovaním a predajom liekov;

32.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby všetky informácie o existujúcich mechanizmoch podávania sťažností a nápravy boli pohotovo k dispozícii pacientom, ktorí boli poškodení v dôsledku infekcie spojenej so zdravotníckou starostlivosťou alebo lekárskej chyby;

33.  vyzýva Komisiu, aby informovala o vnútroštátnych postupoch kolektívneho odškodňovania prípadov infekcií spojených so zdravotníckou starostlivosťou;

34.  uznáva hodnotu iniciatív občanov, ako sú Európska charta práv pacientov vychádzajúca z Charty základných práv Európskej únie a európsky deň práv pacientov, ktorý sa organizuje 18. apríla každoročne od roku 2007; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili európsky deň práv pacientov na miestnej, národnej a európskej úrovni;

Boj proti antimikrobiálnej rezistenicii

Súčasný stav a sľubné riešenia

35.  víta prácu Komisie v oblasti antimikrobiálnej rezistencie a prevencie a sledovania infekcií spojených so zdravotníckou starostlivosťou, ako aj úsilie ECDC v oblasti koordinácie a dohľadu, a najmä v rámci Európskej siete pre dohľad nad antimikrobiálnou rezistenciou (EARS-Net) a Európskej siete pre dohľad nad spotrebou antimikrobiálnych látok (ESAC-Net) a siete pre dohľad na nemocničnými infekciami spojenými so zdravotníckou starostlivosťou (HAI-net);

36.  víta spoluprácu v oblasti koordinácie a dohľadu medzi ECDC, EMA a Európskym úradom pre bezpečnosť potravín (EFSA) v oblasti antimikrobiálnej rezistencie;

37.  so znepokojením konštatuje, že v rokoch 2010 až 2013 v mnohých členských štátoch a na úrovni EÚ významne vzrástol percentuálny podiel K. pneumoniae rezistentných voči fluorochinolónom, cefalosporínom tretej generácie a aminoglykozidom, ako aj kombinovaná rezistencia voči všetkým trom skupinám antibiotík a rezistencia voči karbapenemom, čo je skupina antibiotík poslednej línie; konštatuje tiež, že počas rovnakého obdobia v mnohých členských štátoch a na úrovni EÚ tiež významne vzrástla rezistencia E. coli voči tretej generácii cefalosporínov; ďalej konštatuje, že v niektorých regiónoch Európy rezistentná tuberkulóza (MDR-TB) predstavuje až 20 percent všetkých nových prípadov tuberkulózy a výsledky liečby MDR-TB sú znepokojivo slabé;

38.  so znepokojením konštatuje, že v krajinách s vysokou úrovňou rezistencie voči viacerým liekom vrátane rezistencie voči karbapenemom je len málo možností liečby, medzi ktoré patria aj polymyxíny; zdôrazňuje, že v týchto krajinách je prítomnosť baktérií rezistentných voči polymyxínom dôležitým upozornením, že možnosti liečby infikovaných pacientov sa ešte viac obmedzujú;

39.  konštatuje, že s infekčnými ochoreniami spôsobenými baktériami rezistentnými voči antimikrobiálnym látkam veľmi pravdepodobne súvisia drahé zdĺhavé pobyty v nemocnici, ako aj využívanie alternatívnej a drahšej liečby, ktoré budú ešte viac zaťažovať systémy zdravotníckej starostlivosti členských štátov;

40.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas uplynulých 25 rokov sme boli svedkami nedostatočnej informovanosti o význame rozumného používania antimikrobiálnych látok, a to najmä antibiotík, ako aj stagnácie vo vývoji liečiv v oblasti antimikrobiálnych liekov, najmä v dôsledku vzniku vedeckých, hospodárskych a regulačných prekážok;

41.  konštatuje, že tak v programe Horizont 2020, ako aj v treťom programe EÚ v oblasti verejného zdravia sa kládol dôraz na infekcie a antimikrobiálnu rezistenciu súvisiace so zdravotníckou starostlivosťou;

42.  konštatuje, že niektoré existujúce a účinné antibiotiká nie sú dostupné v niektorých členských štátoch, čo vedie k výberu liečby nevhodnými liečivami, a preto vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali možnosti udržania účinných antibiotík na trhu;

43.  poukazuje na to, že antibiotická rezistencia často spôsobuje omeškanie pri predpísaní vhodnej liečby antibiotikami a že nevhodná alebo neskorá liečba antibiotikami spôsobuje pacientom postihnutým závažnými infekčnými chorobami vážne komplikácie a môže spôsobiť smrť;

44.  s veľkým znepokojením berie na vedomie vysoký počet zvierat infikovaných baktériami, ktoré sú rezistentné voči antibiotikám, a riziko prenosu týchto baktérií z infikovaného mäsa na spotrebiteľov;

45.  s veľkým znepokojením berie na vedomie súvislosť medzi veterinárnym používaním antimikrobiálnych látok a vývojom antimikrobiálnej rezistencie u poľnohospodárov, a riziko rozšírenia tejto rezistencie prostredníctvom nemocničnej liečby;

46.  víta iniciatívy a opatrenia, ktoré prijali členské štáty, zverolekári a majitelia zvierat, zamerané na zodpovedné používanie antimikrobiálnych látok na zvieratách a na obmedzenie používania antimikrobiálnych látok v živočíšnej výrobe;

47.  domnieva sa, že výskum nových antimikrobiálnych liekov je mimoriadne dôležitý, a vyzýva Komisiu, aby využila prostriedky Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) na podporu výskumu, a to napríklad podporovaním existujúcich štruktúr, ako sú iniciatívy pre inovačné lieky (IIL);

48.  požaduje, aby sa väčšia pozornosť venovala vývoju nových antimikrobiálnych látok, ktoré si kladú nové ciele;

49.  víta a povzbudzuje ďalší výskum skutočne nových antimikrobiálnych liekov, najmä antibiotík s účinkom proti prevládajúcim multirezistentným gramnegatívnym baktériám a proti chorobám, ktoré sú obzvlášť citlivé na antimakrobiálnu rezistentnosť, ako je napríklad K. pneumoniae, Acinetobacter, E. coli, HIV, Staphylococcus aureus, tuberkulóza a malária; trvá však na tom, že najdôležitejšie je zabezpečenie zodpovedného a citlivého používania antimikrobiálnych látok; víta a podporuje ďalší výskum alternatívnych metód zameraných na boj proti infekciám spojeným so zdravotníckou starostlivosťou bez použitia antibiotík a na boj proti MDR-TB;

50.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili činnosti v oblasti výskumu a vývoja s cieľom poskytnúť nové nástroje na boj proti bakteriálnym infekciám, ktoré sa čoraz častejšie objavujú v Európe;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili stimuly na spoluprácu verejného a súkromného sektora s cieľom oživiť antibiotický výskum a vývoj;

52.  vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu v oblasti bezpečnosti pacientov a boja proti antimikrobiálnej rezistencii, s cieľom obmedziť a znížiť šírenie odolných mikroorganizmov z jedného členského štátu do druhého;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali programy „adaptívnych metabolických ciest“ a iné regulačné nástroje na skorší prístup pacientov k inovatívnym antibakteriálnym liekom na liečbu rezistentných infekcií;

54.  pripomína Komisii a členským štátom, aby využívali program Adaptative Pathways Európskej agentúry pre lieky a využívali všetky regulačné nástroje, ktoré majú k dispozícii, na zaručenie rýchlejšieho prístupu pacientov k inovačnej antibakteriálnej liečbe;

55.  zdôrazňuje, že pacienti musia byť stredobodom každej politiky týkajúcej sa zdravia, a podporuje rozvoj zdravotnej gramotnosti a zapájanie pacientov do rozhodovania o liečbe;

56.  považuje za nanajvýš dôležité, aby Komisia zabezpečila pokračovanie akčného plánu EÚ pre antimikrobiálnu rezistenciu aj po roku 2016 s dôrazom na to, ako prekonať vedecké, regulačné a hospodárske problémy súvisiace s antimikrobiálnou rezistenciou, a zároveň vrátane prevencie a kontroly infekcií spojených so zdravotníckou starostlivosťou;

Odporúčania týkajúce sa používania antibiotík v humánnej medicíne

57.  pripomína, že samoliečba antibiotikami by sa mala prísne zakázať a zdôrazňuje, že je potrebné, aby vnútroštátne príslušné orgány členských štátov presadzovali politiku antibakteriálnych liekov len na lekársky predpis;

58.  vyzýva členské štáty, aby prijali vhodné kroky na to, aby sa v humánnej medicíne zaručilo zodpovedné a rozumné využívanie všetkých antimikrobiálnych látok, a najmä antibiotík, ktoré sú považované za liečbu poslednej inštancie v prípade bakteriálnych infekcií v nemocniciach, pretože nevhodné používanie antibiotík, a to aj v nemocniciach, je jedným z hlavných dôvodov pre vznik rezistencie voči antibiotikám;

59.  vyzýva členské štáty, aby podporovali prístup k vysoko kvalitným liekom, ako aj dodržiavanie úplných cyklov liečby v prípade všetkých pacientov, s osobitnou podporou najzraniteľnejších osôb, ako spôsob prevencie vzniku rezistencie;

60.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa venovali aj takzvaným zabudnutým antibiotikám s cieľom zväčšiť výber účinných prostriedkov;

61.  vyzýva Komisiu, aby sa zapojila do práce WHO na vytváraní nového hospodárskeho modelu s cieľom zohľadniť záujmy a potreby verejného zdravia;

62.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby začali proces úvah s cieľom vypracovať nový hospodársky model, ktorý oddelí objem predaja od odmeny zaplatenej za nové antibiotikum, ktoré by odrážali spoločenskú hodnotu nového antibiotika a umožnili dostatočnú návratnosť investície pre spoločnosť, zatiaľ čo kupujúci by získal právo na používanie produktu a mal úplnú kontrolu nad objemom;

63.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vykonávali alebo prijali tieto opatrenia:

64.  vyzýva Komisiu, aby zvážila dôsledky zvýšenej mobility stanovenej v smernici 2011/24/EÚ, pokiaľ ide o posilnenú antimikrobiálnu rezistenciu, ktorá by mohla vzniknúť z pacientov, ktorí za liečbou cestujú naprieč Európou;

Odporúčania týkajúce sa používania antibiotík vo veterinárnej medicíne všeobecne a konkrétne pri živočíšnej výrobe

65.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že spoločná správa EFSA a ECDC o antimikrobiálnej rezistencii uvádza, že baktérie, ktoré najčastejšie spôsobujú infekcie prenášané potravinami, ako napr. Salmonela a Campylobacter, vykazujú významnú rezistentnosť voči bežným antimikrobiálnym látkam;

66.  opakuje svoju výzvu, ktorú prijal vo svojom uznesení z 27. októbra 2011 o ohrození verejného zdravia antimikrobiálnou rezistenciou(7) na postupné zrušenie profylaktického podávania antibiotík v chove hospodárskych zvierat, zdôrazňuje, že odvetvie chovu hospodárskych zvierat a intenzívneho chovu rýb by sa mali zamerať na prevenciu chorôb prostredníctvom dobrej hygieny, ustajnenia a chovu zvierat, ako aj prísnymi opatreniami biologickej bezpečnosti, skôr než na profylaktické podávanie antibiotík;

67.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali alebo prijali tieto opatrenia:

68.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby stanovili pravidlá pre konflikt záujmov a finančné stimuly veterinárov, ktorí zároveň predávajú aj predpisujú antibiotiká;

69.  vyzýva Európsku agentúru pre lieky, aby zostavila zoznam antibiotík používaných pri zvieratách, v prípade ktorých bolo zistené značné riziko pre verejné zdravie;

70.  naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány a EMA, aby prijali alebo rozvinuli tieto opatrenia:

71.  vyzýva spoluzákonodarcu, aby pri rokovaní o návrhu nariadenia o veterinárnych liekoch (2014/0257(COD)) uplatňoval postup, ktorý je v súlade so zásadou „jedného zdravia“, a najmä aby:

72.  vyzýva spoluzákonodarcu, aby pri rokovaniach o návrhu nariadenia o výrobe, uvádzaní na trh a používaní medikovaných krmív, ktorým sa zrušuje smernica Rady 90/167/EHS (2014/0255(COD)), zabezpečil, aby nariadenie obsahovalo ustanovenia, ktorých cieľom je podstatne obmedziť používanie medikovaných krmív s obsahom antimikrobiálnych látok pri zvieratách určených na výrobu potravín a najmä aby sa prísne zakázalo preventívne používanie antimikrobiálnych látok obsiahnutých v medikovaných krmivách;

73.  vyzýva Komisiu a EFSA, aby uskutočnili výskum prípadných priamych alebo nepriamych škôd vyplývajúcich z používania antimikrobiálnych látok pri spoločenských zvieratách a stanovili opatrenia na zmiernenie rizika s cieľom obmedziť riziká prípadného prenosu antimikrobiálnej rezistencie zo spoločenských zvierat na ľudí;

74.  poukazuje na to, že niektoré členské štáty už úspešne vysadili profylaktické používanie na úrovni poľnohospodárskych podnikov; vyzýva preto Komisiu, aby predložila právne predpisy na postupné pozastavenie profylaktického použitia antibiotík;

Prístupy zaloýené na spolupráci v rámci Európskej únie

75.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali na vymedzení minimálnych noriem bezpečnosti pacientov a ukazovateľov bezpečnosti a kvality zdravotnej starostlivosti na úrovni EÚ v konzultáciách so všetkými relevantnými zúčastnenými stranami vrátane organizácií pacientov;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa ďalej zapájali do dialógu so všetkými zainteresovanými stranami a vytvorili koordinovanú, komplexnú a udržateľnú stratégiu EÚ pre bezpečnosť pacientov a takisto aby predložili konkrétne riešenia, ktoré treba prijať na európskej, národnej, regionálnej a miestnej úrovni a/alebo na úrovni primárnej starostlivosti;

77.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby spolu s WHO začali proces reflexie o vytvorení nového hospodárskeho modelu, ktorým sa oddelí objem predaja antibiotík od odmeny vyplatenej za nové antibiotiká, čím sa zaistí primeraná návratnosť investícií pre spoločnosti a zároveň sa zabezpečí udržateľnosť vnútroštátnych zdravotníckych systémov;

78.  vyzýva Komisiu, členské štáty a farmaceutický priemysel, aby čo najlepšie využili partnerstvá EÚ medzi akademickou obcou a farmaceutickým priemyslom, ktorého príkladom je iniciatíva za inovačnú medicínu (IMI);

79.  nabáda farmaceutické spoločnosti, vlády a akademickú obec, aby prispeli svojím najlepším kapitálom (infraštruktúra, zlúčeniny, nápady a finančné zdroje) k prelomovému základnému výskumu a predkonkurenčným spoločným projektom; je presvedčený, že iniciatíve za inovačnú medicínu (IMI) by mala byť poskytnutá pružnosť, aby preskúmala všetky nové poznatky vyplývajúce z týchto projektov;

80.  žiada Komisiu, aby zvážila legislatívny rámec na podporu vývoja nových antibiotík, napríklad vo forme nástroja upravujúceho antibiotiká na humánne použitie podobného tomu, ktorý je už navrhnutý pre antibiotiká na veterinárne použitie;

81.  nabáda na pokračovanie v spolupráci medzi súkromným a verejným sektorom, napríklad v podobe programov New Drugs for Bad Bugs, COMBACTE, TRANSLOCATION, Drive AB alebo ENABLE v rámci iniciatívy za inovačnú medicínu, s cieľom využiť možnosti spolupráce;

82.  víta iniciatívu spoločnej tvorby programov pre antimikrobiálnu rezistenciu, ktorá umožňuje členským štátom, aby sa dohodli na potrebách v oblasti výskumu tak, aby nedochádzalo k zdvojovaniu, a žiada zvýšenie finančných prostriedkov na vývoj nových liekov a iné alternatívy antibiotík na boj proti antimikrobiálnej rezistencii;

83.  nabáda EÚ, aby sa pripojila ku globálnemu inovačného fondu, ktorý bol navrhnutý v rámci „preskúmania rezistencie voči antibiotikám“ vykonaného v Spojenom kráľovstve, s cieľom podporiť základný výskum;

84.  žiada Komisiu a členské štáty, aby podporovali ľahko použiteľné diagnostické nástroje s cieľom zabezpečiť, aby bola pred predpísaním alebo podaním antibiotík ľahšie dostupná riadna diagnostika, a to najmä v ambulantnom sektore;

85.  podnecuje EÚ, aby podporovala a zúčastňovala sa všetkých celosvetových iniciatív zameraných na zlepšovanie spôsobov boja proti rezistencii voči antibiotikám a na podporu výskumu v tejto oblasti;

86.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi pripravila odporúčania o normách v oblasti bezpečnosti potravín, ktoré by sa mali uplatňovať, pokiaľ ide o prítomnosť (multi)rezistentných patogénov a/alebo špecifikovaných rezistentných determinantov;

87.  zdôrazňuje, že antimikrobiálna rezistencia sa stala vážnym problémom, ktorý treba naliehavo riešiť; vyzýva Komisiu, aby zvážila navrhnutie právnych predpisov o obozretnom používaní antibiotík, ak bol v členských štátoch v priebehu piatich rokov od uverejnenia týchto odporúčaní dosiahnutý malý alebo nebol dosiahnutý žiadny pokrok;

o
o   o

88.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Výboru regiónov a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ C 184 E, 8.7.2010, s. 395. (2) Ú. v. EÚ C 151, 3.7.2009, s. 1. (3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0483. (4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0435. (5) Boj proti rezistencii voči antibiotikám z pohľadu bezpečnosti potravín v Európe, WHO Európa, 2011. (6) Používanie antibiotík u hospodárskych zvierat: čas konať, BEUC (Európska organizácia spotrebiteľov). (7) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 116.

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. mája 2015 o možnostiach ekologického rastu pre MSP (2014/2209(INI))

P8_TA(2015)0198 A8-0135/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financiám(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie v súvislosti s posúdením vplyvu a o úlohe testovania MSP(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom“ Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Preskúmanie iniciatívy „Small Business Act“ pre Európu (COM(2011)0078),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Možnosti efektívneho využívania zdrojov v sektore stavebníctva (COM(2014)0445),

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra o MSP, efektívnom využívaní zdrojov a zelených trhoch (Flash Eurobarometer 381) a prieskum Eurobarometra o úlohe verejnej podpory pri uvádzaní inovácií na trh (Flash Eurobarometer 394),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov (prijaté počas 109. plenárneho zasadnutia 3. – 4. decembra 2014) k balíku opatrení priemyselnej politiky,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zelený akčný plán pre MSP (COM(2014)0440),

–  so zreteľom na Európsku platformu pre efektívne využívanie zdrojov – vyhlásenie a politické odporúčania – marec 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu, COM(2014)0398,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľnú budúcnosť – Akčný plán ekologických inovácií (EkoAP) (COM(2011)0899),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0135/2015),

A.  keďže MSP tvoria viac než 98 % európskych podnikov a zabezpečujú viac než 67 % celkovej zamestnanosti v Únii a 58 % hrubej pridanej hodnoty; keďže predstavujú chrbtovú kosť hospodárstva Európskej únie a sú kľúčovou hnacou silou európskeho dlhodobého hospodárskeho rastu a príležitostí na udržateľné vytváranie pracovných miest v 28 členských štátoch; keďže zamestnanosť v sektore environmentálneho tovaru a služieb v rokoch 2007 – 2011 aj napriek kríze vzrástla o 20 % a predstavuje pre MSP príležitosť na to, aby stále zvyšovali hospodársku činnosť a tvorbu pracovných miest, a to i v oblastiach zasiahnutých vyľudňovaním a starnutím; keďže tak zohrávajú významnú úlohu v priemyselnom ekosystéme spolu so spoločnosťami so strednou trhovou kapitalizáciou a s nadnárodnými spoločnosťami; keďže deväť z desiatich MSP sú malé podniky, ktoré zamestnávajú najviac 10 ľudí, a tieto mikropodniky tvoria 53 % všetkých pracovných miest v Európe;

B.  keďže v súčasnosti sa globálny trh pre environmentálne odvetvie odhaduje na 1 000 miliárd EUR ročne a predpokladá sa, že táto suma sa zdvojnásobí, ba dokonca do roku 2020 strojnásobí, vďaka čomu sa vytvoria obrovské príležitosti pre európske MSP a hospodársky rast v EÚ vo všeobecnosti; keďže Európska únia je svetovým vedúcim predstaviteľom v dovoze aj vývoze environmentálneho tovaru; keďže s týmito tovarmi sú nerozlučiteľne spojené služby, ale pritom existujú iné ako colné prekážky brániace obchodu, ktoré musia poskytovatelia environmentálnych služieb zdolávať;

C.  keďže Európska únia sa zaviazala, že bude reindustrializovať Európu prostredníctvom investovania a podpory zásad udržateľnosti, konkurencieschopnosti a inovácií s cieľom dosiahnuť do roku 2020 minimálne 20 % podiel priemyselnej výroby ako súčasti HDP členských štátov EÚ; keďže Európska rada sa zaviazala znížiť domáce emisie skleníkových plynov aspoň o 40 %, zvýšiť podiel energie z obnoviteľných zdrojov aspoň o 27 % a zvýšiť energetickú efektívnosť aspoň o 27 % do roku 2030 s cieľom zvýšiť tento cieľ na 30 %; keďže pri plnení týchto cieľov by mali svoju úlohu zohrávať aj MSP, pretože 93 %(4) z nich už aj tak prijíma opatrenia na to, aby zdroje využívali efektívnejšie; keďže lepší ekodizajn, predchádzanie vzniku odpadu, recyklácia a opätovné využívanie by mohli podľa Komisie podnikom v EÚ priniesť čisté úspory, ktoré sa odhadujú na 600 miliárd EUR alebo 8 % ročného obratu, pričom by sa znížili celkové emisie skleníkových plynov o 2 až 4 %;

D.  keďže umožnenie MSP transformovať environmentálne výzvy na hospodárske príležitosti pri dodržiavaní udržateľnosti je jednou zo zásad iniciatívy „Small Business Act“, keďže sa však nedosiahol výrazný politický pokrok a MSP často čelia nejednotným politikám pri začínaní podnikania a vykonávaní noriem v oblasti životného prostredia;

E.  keďže dodržiavanie rastúceho počtu noriem v oblasti životného prostredia zo strany MSP bude podporené trhom, ako aj právnymi predpismi; keďže EÚ a členské štáty by mali minimalizovať administratívnu záťaž v nových a existujúcich právnych predpisoch a mali by sa usilovať o to, aby pri dodržiavaní týchto predpisov podnikom nevznikali dodatočné náklady; keďže boli navrhnuté nové iniciatívy na zníženie regulačných zaťažení pre MSP a iné odvetvia, a tie by sa mali aj vykonávať;

F.  keďže 90 % podnikov EÚ sú mikropodniky; keďže napriek nedávnemu úsiliu majú MSP a mikropodniky naďalej ťažkosti s prístupom k zručnostiam, informáciám a financovaniu, ako aj s dostatočne rozmanitou škálou možností kapitálových a dlhových nástrojov potrebných v priebehu rastu podniku, a keďže programy EÚ stále nedosahujú cieľ podstatne prispievať k inovácii; keďže postupy podávania žiadostí o financovanie EÚ sú pre MSP stále príliš byrokratické, a preto mnohým MSP bránia v ich podávaní;

G.  keďže je potrebné zohľadniť potenciál rozpočtu EÚ ako rozpočtu podporujúceho investície na uľahčenie prístupu európskych MSP k financovaniu prostredníctvom zníženia byrokracie a špecializovaných finančných nástrojov a zvýšenia finančných prostriedkov pre miestne podnikateľské kancelárie; keďže by sa mal zintenzívniť vývoj užívateľsky priaznivých postupov pre rôzne formy podpory;

H.  keďže malé podniky majú pomerne väčší úžitok z opatrení na zlepšenie efektívneho využívania zdrojov než veľké subjekty a mala by sa im venovať väčšia politická pozornosť; keďže potenciálny hrubý prínos zlepšenia efektívneho využívania zdrojov je 10 – 17 % obratu, v závislosti od odvetvia činnosti;

I.  keďže digitálne technológie sú dôležitým nástrojom, ktorý by MSP mohli využívať na získavanie prínosov očakávaných pri optimálnom využívaní zdrojov, a aj odvetvím, v ktorom môžu nové MSP pohotovo vznikať a rozvíjať sa;

J.  keďže pozornosť sa sústreďuje v prvom rade na technologicky špičkové MSP, ktoré priamo dodávajú ekologické inovácie, no pri dodržiavaní predpisov v oblasti životného prostredia je potrebné podporovať aj ďalšie podniky pri vykonávaní opatrení v oblasti ekologických inovácií a zlepšovaní ich environmentálneho správania; keďže ekologické inovácie môžu byť nápadom pre nový podnik, ale aj opatrením na zlepšenie existujúcich podnikov v rámci ekologického hospodárstva;

K.  keďže napriek tomu, že neexistuje medzinárodne schválené vymedzenie ekologického rastu, prevláda konsenzus, že ide o kombináciu hospodárskeho rastu a environmentálnej udržateľnosti; keďže podporovanie zručností a odbornej prípravy je kľúčovou výzvou pre MSP, ktorej by sa mala venovať osobitná pozornosť, najmä pokiaľ ide o inovácie a efektívne vyžívanie zdrojov; keďže nedostatočný prístup k rizikovému kapitálu, najmä v začiatočných fázach, naďalej patrí medzi jednu z hlavných prekážok vytvárania a rozvoja podnikov orientovaných na rast;

L.  keďže mikropodniky vytvárajú tisíce pracovných miest a až 53 % zamestnanosti v Európe a ako také si vyžadujú odlišný rámec, s ktorým sa bude pracovať, a teda je naliehavo potrebné jednotné používanie definície mikropodnikov; keďže mikropodniky musia zdolávať viaceré vážne ťažkosti, akými sú prekážky v pravidlách verejného obstarávania, nadmerná regulačná záťaž a prístup k financiám;

Všeobecné otázky

1.  podporuje koncepciu ekologického rastu a obehového hospodárstva a poznamenáva, že príležitosti, ktoré z neho vyplývajú, sa týkajú rôznych oblastí vysokého významu, ako sú obnoviteľné zdroje energie, a najmä hospodársky realizovateľné využívanie veternej, slnečnej a geotermálnej energie, energetická účinnosť, efektívne využívanie zdrojov, energia z obnoviteľných zdrojov, odpadové hospodárstvo, znižovanie emisií, elektrifikácia a koncepcia „od kolísky ku kolíske“; zdôrazňuje značný hospodársky potenciál a potenciál vytvárania zamestnanosti, ktorý majú tieto oblasti pre rôzne odvetvia; poznamenáva, že ekologický rast by mal byť súčasťou širšej stratégie na podporu tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu v MSP;

2.  zdôrazňuje, že na ekologický rast by sa malo hľadieť zo širokej perspektívy a mal by zahŕňať úsilie vynakladané prostredníctvom celého hodnotového reťazca a naprieč podnikateľským ekosystémom vrátane úsilia subjektov spracovateľského priemyslu o zníženie ekologickej stopy ich výrobkov, výrobných procesov, obchodných postupov a služieb; pripomína odporúčania Európskej platformy pre efektívne využívanie zdrojov, ktorá poukazuje na to, že efektívne využívanie zdrojov si vyžaduje dynamický regulačný rámec, ktorý dáva vhodné signály výrobcom a spotrebiteľom na zlepšenie výkonnosti výrobkov počas celého ich životného cyklu; vyzýva Komisiu, aby ustanovila komplexný politický rámec vrátane konkrétnych politických cieľov a lepšej integrácie a zefektívnenia existujúcich politických nástrojov s cieľom zabezpečiť príležitosti a účasť MSP v ekologickom a obehovom hospodárstve;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že globálne hospodárstvo sa bude musieť postarať o neprestajne rastúcu populáciu – 9 miliárd ľudí do roku 2050 – a že naše prírodné zdroje sú obmedzené, a preto by sa mali využívať udržateľným a veľmi účinným spôsobom; poukazuje na nové inovačné, ekologické a udržateľné riešenia týchto výziev, ako sú nové výrobky, výrobné procesy, obchodné postupy a služby, napr. prostredníctvom začlenenia inovačných digitálnych technológií, a na nový právny rámec podpory;

4.  pripomína Komisii a členským štátom, že MSP v Európe sú veľmi rôznorodé, od veľmi tradičných, rodinných podnikov až po rýchlo rastúce podniky, technologicky špičkové firmy, mikropodniky, sociálne podniky a začínajúce podniky, a že prístupy k pomoci týmto subjektom musia byť rovnako rôznorodé;

5.  domnieva sa, že EÚ potrebuje rázne zmeniť svoju podnikateľskú kultúru s cieľom prispieť k hospodárskemu rastu prostredníctvom väčšieho množstva ľudí začínajúcich vlastnú podnikateľskú činnosť a vyhľadávajúcich viac podnikateľských príležitostí, a to najmä v oblasti ekologického rastu, a prijímania zlyhania a rizika; zdôrazňuje význam prenesenia tejto otázky do stredobodu tvorby politík; vyzýva členské štáty, aby sa vo svojich príslušných právnych rámcoch postarali o „mäkšie pristátie“ po neúspechu v podnikaní s cieľom umožniť ľuďom začať nové podnikanie čoskoro po neúspechu predchádzajúceho pokusu, najmä v nových a inovačných odvetviach; žiada Komisiu, aby formou informačných kampaní a vzdelávania zmierňovala strach zo zlyhania;

6.  zdôrazňuje pridanú hodnotu rozpočtu EÚ, ktorý pomôže MSP, mikropodnikom, sociálnym podnikom a družstvám získať prístup k financovaniu a k medzinárodným trhom, a to najmä prostredníctvom programu COSME a v rámci programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF); zdôrazňuje nutnosť zrozumiteľného a jednotného výkladu zo strany vnútroštátnych regulačných orgánov v celej EÚ a potrebu pravidiel otvoreného verejného obstarávania;

7.  konštatuje, že mnohé európske MSP dnes fungujú v medzinárodnej konkurencii, pokiaľ ide o riešenia zahŕňajúce výrobky, ako aj tzv. environmentálne vhodné služby, ako napríklad výstavba, montáž, opravy a riadenie; poznamenáva, že tieto služby sú základom pre rozvoj predaja a vývozu ekologických výrobkov; žiada Komisiu, aby začlenila environmentálne vhodné služby do prebiehajúcich rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch, ako aj do dvojstranných obchodných dohôd, ako napríklad TTIP, s cieľom odstrániť prekážky pre európske MSP a poskytovateľov služieb, ktorí chcú fungovať na medzinárodnom trhu;

8.  zdôrazňuje význam dobrej správy, nezávislého súdnictva, transparentnosti a právneho štátu v EÚ pre vytváranie prostredia podporujúceho podnikanie a trhu s rovnakými podmienkami pre MSP;

Financovanie ekologických iniciatív

9.  konštatuje, že za súčasných okolností, keď nedostatočný prístup k primeraným zdrojom rizikového kapitálu, najmä v skorom štádiu, je naďalej jedným z najvýznamnejších obmedzení pri vytváraní a rozvoji firiem zameraných na rast, v akčnom pláne Komisie na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu sa kladie veľký dôraz na rizikový kapitál ako možný spôsob rastu financií; zdôrazňuje však, že tento druh financovania je vhodný len pre malý počet MSP, že bankové úvery stále predstavujú dôležitý zdroj financovania a že alternatívy by mal rozvíjať súkromný sektor; v tejto súvislosti poznamenáva dôležitosť podpory alternatívnych foriem úverovania MSP, napríklad úverových združení; poukazuje na potenciálne finančné príležitosti, ktoré by sa mali preskúmať prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície;

10.  nabáda členské štáty, aby odstraňovaním jazykových bariér motivovali zahraničných investorov; konštatuje, že krokom týmto smerom je prijímanie žiadostí a poskytovanie údajov v angličtine (popri úradnom jazyku členského štátu);

11.  zdôrazňuje, že neexistuje spôsob, ktorý by vyhovoval všetkým, a vyzýva Komisiu, aby záujmy MSP zohľadnila vo všetkých existujúcich a možných budúcich programoch, nástrojoch a iniciatívach, najmä pre nové obchodné modely v ekologickom hospodárstve, medzi ktoré patria vlastný kapitál (ako sú podnikateľskí anjeli, kolektívne financovanie a mnohostranné obchodné systémy), kvázi vlastný kapitál (ako je mezanínové financovanie) a dlhové cenné papiere (ako sú tzv. small-ticket podnikové dlhopisy, nástroje záruk a platformy), a partnerstvá medzi bankami a ďalšími hospodárskymi subjektmi zapojenými do financovania MSP (účtovníci, podniky alebo združenia MSP či obchodné komory), s cieľom podporiť podniky vo fázach ich založenia, rastu a prechodu, pri zohľadnení ich veľkosti, obratu a finančných potrieb; vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány, aby zabezpečili vhodnú motiváciu a poskytli daňové stimuly týmto modelom financovania; zdôrazňuje význam preskúmania existujúcich nástrojov podpory MSP, aby zahŕňali ďalšie príležitosti ekologického rastu;

12.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť v rozpočte EÚ koordináciu a komplementárnosť medzi finančnými nástrojmi, najmä v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov (ESIF), programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a programu LIFE;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby monitorovali výsledky dosahované MSP, ktorým sa sprístupnili financie na ekologické inovácie, s cieľom vyhodnotiť efektívnosť takýchto financií; naliehavo vyzýva Komisiu, aby nestrácala čas pri vykonávaní zmien potrebných na zlepšenie efektívnosti financovania, ak sa výsledky preukážu ako neuspokojivé;

14.  konštatuje, že z dôvodu vysoko technickej povahy mnohých plánov ekologických investícií je kľúčové zdôrazniť význam štandardizovaných modelov rizika a výnosov a rozvoja nových modelov pre nové výzvy a sektory;

15.  pripomína, že od MSP možno očakávať, že budú zohrávať dôležitú úlohu v obehovom hospodárstve, pričom budú poskytovať udržateľné služby stále náročné na prácu, ako napríklad opravy, renovácie a recyklácia; konštatuje, že Komisia, Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), Medzinárodný menový fond (MMF), Medzinárodná organizácia práce (MOP), Európsky parlament a Euroskupina široko podporujú zásadu presunu dane z práce na využívanie prírodných zdrojov a spotrebu; žiada, aby Komisia posúdila vplyv presunu zdanenia z práce na využívanie prírodných zdrojov;

16.  zdôrazňuje, že podnikatelia, MSP, záujmové združenia a podporné organizácie by mali mať mali väčšie znalosti o možnostiach financovania výkonnejších technológií alebo zmluvných služieb, ako sú poradenstvo, odborné vedenie (coaching) a odborná príprava v oblasti ekodizajnu, riadenia zdrojov a ekologického podnikania a dostupnosti ekologických technológií, výrobkov a služieb, ktoré by mohli byť prospešné pre ich podnikanie; vyzýva členské štáty, aby podnietili poskytovanie služieb pre MSP v týchto oblastiach, a tiež zdôrazňuje potrebu jednoduchých a prístupných zdrojov informácií a databáz pre tieto produkty a služby; pripomína Komisii a členským štátom, že tieto informácie by sa mali podávať spôsobom, ktorý najlepšie zodpovedá logike a pracovným metódam MSP;

17.  konštatuje, že programy EÚ výrazne neprispievajú k ekologickým inováciám a obehovému hospodárstvu a že Komisia preto musí lepšie zamerať financovanie z programov COSME a Horizont 2020 na rozvoj ekologicky inovačných riešení zo strany MSP a pre MSP a podporovať financovanie zlepšovania dizajnu výrobkov a výkonnosti procesov, a to na základe úspešných skúseností v predchádzajúcom VFR; predovšetkým sa domnieva, že nástroj pre MSP v rámci programu Horizont 2020 sa musí vykonať v plnej miere;

18.  vyzýva Komisiu a EIB, aby zabezpečili, že MSP vrátane ekologických a inovačných budú vo vykonávacej fáze Investičného plánu pre Európu hlavnými príjemcami podpory poskytovanej podľa tohto návrhu; trvá na tom, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné vypracovať jasné kritériá vrátane európskej pridanej hodnoty a že sa musí posilniť poskytovanie poradenských služieb v oblasti efektívneho využívania zdrojov a ekologických inovácií pre MSP; žiada EIB a Komisiu, aby dostatočný prínos mali všetky kategórie uvedené v odporúčaní Komisie o vymedzení mikropodnikov, malých a stredných podnikov (C(2003)1422); poukazuje na dôležitosť programov Horizont 2020 a COSME v súvislosti s podporou MSP a tiež na potrebu plnej implementácie nástroja pre MSP v rámci Horizontu 2020;

19.  domnieva sa, využívanie v záujme zaistenia komplementárnosti finančných systémov pre MSP je nevyhnutné koordinovať opatrenia prijaté v rámci politiky súdržnosti a iných programov, napríklad programu Horizont 2020, a to na vnútroštátnej i regionálnej úrovni; zdôrazňuje, že je dôležité prijímať legislatívne opatrenia s ohľadom na udržanie konkurencieschopnosti MSP;

20.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli rýchle a trvalé riešenie, pokiaľ ide o obrovský počet nevybavených platieb v oblasti regionálnej politiky a pri riadení pomoci z EŠIF za predchádzajúce obdobie financovania, aby sa zabezpečilo, že MSP ako projektovým partnerom sa nebude z dôvodu oneskorenia platieb brániť v účasti na podporných programoch a projektoch;

Riadenie znalostí

21.  zdôrazňuje význam aktívneho dosahovania spolupráce medzi odvetviami, v hodnotovom reťazci, ako aj geografických oblastiach, ktorá poskytuje možnosť podnietiť inovácie a príležitosti nového rastu prostredníctvom vzájomného obohacovania sa myšlienkami a inovačnými koncepciami; víta opatrenie programu Horizontu 2020 týkajúce sa „projektov pre nové priemyselné hodnotové reťazce sprostredkované klastrami“ na lepšie uvoľnenie inovačného potenciálu MSP vrátane riešení ekologických inovácií a efektívneho využívania zdrojov, ktoré poskytujú;

22.  víta zriadenie Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov, ktoré má radiť a pomáhať MSP usilujúcim sa zlepšiť svoje efektívne využívania zdrojov; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť z tohto centra silnú sieť partnerov v regiónoch EÚ a pritom stavať na osvedčených skúsenostiach z členských štátov; domnieva sa, že by malo viesť MSP k európskym, národným a regionálnym programom v tejto akčnej oblasti a poskytovať prístup k odborným znalostiam, sietiam a infraštruktúre;

23.  zdôrazňuje význam prenosu poznatkov a viacstrannej výmeny vedomostí vrátane cezhraničnej prostredníctvom neformálnych sietí, najmä pre MSP a mikropodniky, na zvyšovanie informovanosti o existujúcich a nových inovačných technikách, najlepších postupoch, spôsoboch získavania riadneho financovania, možných vládnych systémoch podpory a príslušných legislatívnych rámcoch znamenajúcich najmenej zaťažujúcu administratívu a pripomína, že existujúce národné kontaktné miesta pre programy financovania EÚ a sieť Enterprise Europe Network (EEN) sa musia v plnej miere zapojiť do podpory MSP a aktívne informovať, podporovať a inštruovať MSP tak, aby dokázali identifikovať možnosti financovania na európskej, vnútroštátnej alebo regionálnej úrovni; podporuje organizáciu európskej kampane o efektívnom využívaní zdrojov s cieľom informovať MSP o výhodách a príležitostiach, ktoré ponúka efektívne využívanie zdrojov, a o tom, ako možno vytvoriť priemyselnú súčinnosť, pokiaľ ide o recykláciu; žiada Komisiu a sieť EEN, aby v oblasti efektívneho využívania zdrojov spolupracovali s priemyselnými združeniami, odborovými zväzmi, MSP, mimovládnymi organizáciami, akademickou obcou a tiež regionálnymi iniciatívami; v tejto súvislosti víta, že sa Komisia zameriava na symbiózu a klastre, a nabáda Komisiu, aby predložila konkrétne iniciatívy na uľahčenie medziodvetvovej spolupráce a riadenia zdrojov;

24.  naliehavo vyzýva odvetvové združenia, aby zohrávali výraznejšiu úlohu pri poskytovaní príslušných informácií a poradenstva o ekologických technológiách, možnostiach financovania a príslušných postupoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyplnili medzery v oblastiach s nedostatkom podpory a aby v spolupráci s odvetvovými združeniami a spoločnosťami ďalej preskúmali, aké príležitosti existujú, urýchlili udržateľné riešenia a investovali do technológií šetrných k životnému prostrediu, efektívneho využívania zdrojov a recyklujúceho hospodárstva; poukazuje na rastúci rozdiel medzi potrebami MSP a zručnosťami zamestnancov; konštatuje, že 26 % zamestnávateľov v Európe má ťažkosti pri hľadaní zamestnancov so správnymi zručnosťami;

Výskum, vývoj, inovácie a zručnosti

25.  zdôrazňuje potrebu vyššej efektívnosti pri rozvoji ďalšieho výskumu a vývoja, plného zapojenia MSP do tohto procesu a aktívnej podpory ďalšej transformácie výsledkov základného výskumu a vývoja na ďalší technologický rozvoj; poukazuje na dôležitosť reindustrializácie Európy vzhľadom na význam spracovateľského priemyslu pre výskum, vývoj a inovácie, a tým aj budúcu konkurenčnú výhodu EÚ; domnieva sa, že netechnologickým, organizačným, systémovým inováciám a inováciám vo verejnom sektore by sa mal venovať dostatok pozornosti, ako aj riešeniam vychádzajúcim z technológií;

26.  zdôrazňuje význam komercializácie a valorizácie výsledkov výskumu a vývoja európskymi spoločnosťami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili stabilnejší regulačný rámec a primerané finančné systémy s cieľom umožniť hospodárske iniciatívy a podnikanie a obmedziť čas potrebný na uvedenie nových výrobkov, služieb a obchodných postupov na trh, najmä v oblasti ekologického hospodárstva;

27.  zdôrazňuje potenciál v súvislosti s inováciami a ekologickým rastom, ktorý spočíva v novej európskej vesmírnej infraštruktúre; žiada Komisiu, aby podporovala využívanie údajov odvodených z týchto infraštruktúr zo strany MSP v podnikateľských prípravkách a inkubátoroch; žiada Komisiu, aby zriadila pre MSP režim, ktorý umožní pohotový prístup k údajom z týchto infraštruktúr vo fázach výskumu, vývoja a komercializácie;

28.  konštatuje, že podľa prieskumu Innobarometer z mája 2014 len 9 % všetkých spoločností uvádza, že dostali verejnú finančnú podporu na svoje činnosti v oblasti výskumu, vývoja a inovácií od januára 2011; zdôrazňuje potrebu rozvíjať ľahko použiteľné postupy pre rôzne formy podpory;

29.  všíma si prínosy jednotného európskeho patentu pre MSP, najmä v oblasti ekologických technológií; žiada všetky členské štáty, aby sa pripojili k systému jednotného európskeho patentu; žiada členské štáty, aby bezodkladne ratifikovali dohodu o jednotnom patentovom súde, ktorá je potrebná pre uplatňovanie jednotného európskeho patentu; žiada Komisiu, aby navrhla zjednodušený postup, ktorý môžu MSP využívať pri začatí konania v prípade porušenia pravidiel na Jednotnom patentovom súde;

30.  požaduje lepší politický rámec pre obehové hospodárstvo, ktorého súčasťou by bolo prijatie a vykonávanie inteligentnej regulácie, noriem a kódexov správania zameraných na internalizáciu externalít, riešenie výrobkov náročných na zdroje, vytváranie rovnakých podmienok pre všetkých, odmeňovanie subjektov vedúcich nový trend a urýchlenie prechodu na udržateľné hospodárstvo efektívne využívajúce zdroje;

31.  žiada Komisiu, aby do balíka obehového hospodárstva zahrnula rozšírenie nástroja ekologického dizajnu tak, aby obsahoval aj aspekt efektívneho využívania zdrojov; domnieva sa, že v rámci ekodizajnu by sa mala riešiť odolnosť výrobkov, ich opraviteľnosť, možnosť recyklácie vrátane noriem minimálnej životnosti a demontáže;

32.  nabáda na rozšírenie inovačných systémov podpory, ako sú ekologické inovačné poukážky, ktorými sa môže podporovať zavádzanie udržateľných technológií a ekologických riešení odolných voči zmene klímy; nazdáva sa, že pokiaľ ide o žiadosti o podporu, pravidlá musia byť jednoduché, jasné a nemali by predstavovať administratívnu záťaž; taktiež vyzýva Komisiu a členské štáty, aby našli inovačné finančné riešenia pre MSP a dali k dispozícii v plnej miere dostupné finančné nástroje; pripomína, že schopnosť európskych MSP dosahovať udržateľný rast a inovácie je jednou z hlavných konkurenčných výhod EÚ na globalizovaných trhoch;

(De)regulácia ako hnací motor rastu

33.  vyzýva členské štáty, aby sa vyhýbali vytváraniu prekážok vnútornému trhu nadmernou reguláciou, aby revidovali platné regulačné režimy a odstránili akékoľvek nadbytočné a neúčinné predpisy, ktoré prestavujú trhové prekážky, a zabezpečili dôslednú transpozíciu do vnútroštátnych právnych predpisov; žiada Komisiu, aby zaistila riadne uplatňovanie testov MSP v rámci všetkých posúdení vplyvu; vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie pri riešení nadmernej regulácie s jednotlivými členskými štátmi; zdôrazňuje potrebu zrozumiteľného a jednotného výkladu vnútroštátnymi regulačnými orgánmi v celej EÚ a pravidiel otvoreného verejného obstarávania vrátane zeleného obstarávania a elektronického obstarávania, ktoré v súčasnosti predstavuje podstatnú prekážku pre MSP usilujúce sa o internacionalizáciu a zároveň obrovskú príležitosť pre členské štáty, aby sa prispôsobili čo najskôr, a to vrátane zdrojov a energeticky účinných produktov a riešení;

34.  víta rozhodnutie Komisie stiahnuť zastarané alebo nadmerne zaťažujúce legislatívne návrhy; očakáva, že Komisia predloží ambicióznejší, rozsiahly návrh právnych predpisov, ako to oznámil podpredseda Timmermans na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu v decembri 2014; vyzýva Komisiu, aby sa zdržala legislatívnych návrhov, ktoré by viedli k zbytočnej administratívnej záťaži pre podniky a MSP, a nepretržite preskúmavala existujúce právne predpisy s cieľom znižovať súčasnú administratívnu záťaž, zlepšovať kvalitu a efektívnosť právnych predpisov a prispôsobovať sa novým obchodným modelom; zdôrazňuje však, že v záujme dosiahnutia cieľov EÚ v oblasti životného prostredia sú potrebné ambiciózne opatrenia, primerané a včasné vykonávanie existujúcich právnych predpisov a včasné zapojenie zainteresovaných strán z príslušných odvetví a MSP, a to vrátane posúdenia vplyvu;

35.  pripomína význam technologicky neutrálnych právnych predpisov priaznivých pre inovácie, ktoré umožňujú skúšanie a hodnotenie odlišných nových technológií trhom; víta rozvoj systému overovania environmentálnej technológie (ETV) ako nového nástroja, ktorý pomôže inovačným ekologickým technológiám dostať sa na trh; vyzýva členské štáty, aby primerane používali trhovo orientované nástroje vo svojich systémoch verejnej podpory a zdržali sa používania subvencií škodlivých pre životné prostredie, ktoré narúšajú trh; pripomína, že na odstraňovanie nedostatkov trhu, akým je nestanovenie cien za externality, by sa mala použiť verejná intervencia; vyzýva Komisiu, aby vypracovala spoločné usmernenia pre vnútroštátne systémy verejnej podpory pre projekty ekologických investícií s cieľom vytvoriť jednotnejší súbor opatrení;

36.  poznamenáva, že disruptívne odvetvia a technológie často naznačujú nedostatky v existujúcich právnych predpisoch; zdôrazňuje potrebu nepretržitého monitorovania a aktualizácie existujúcich právnych predpisov a ich vykonávania, aby udržateľné alebo ekologicky inovačné technológie a nový technologický vývoj nenarážali na prekážky;

Rôzne podporné opatrenia

37.  domnieva sa, že rozvoj podnikateľských zručností a vzdelávacích programov o tom, ako trh, hospodárstvo a finančný systém pracujú, fungujú a vzájomne pôsobia, spolu s environmentálnym povedomím a so znalosťami o tom, ako môžu nové technológie podnietiť vznik účinných, inovačných a ekologických príležitostí, by mali byť tiež zahrnuté do systémov základného a vysokoškolského vzdelávania a mali by sa podporovať prostredníctvom mimoškolských aktivít a celoživotného vzdelávania; je presvedčený, že dobre pripravený podnikateľský plán je prvým krokom k lepšiemu prístupu k finančným prostriedkom a k životaschopnosti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby do svojich programov vzdelávania bezodkladne zahrnuli podnikateľské, finančné, ekonomické a environmentálne vzdelávanie; v tejto súvislosti podporuje program „Erasmus pre mladých podnikateľov“ zameraný na presadzovanie podnikateľskej kultúry a rozvoj jednotného trhu a konkurencieschopnosti;

38.  zdôrazňuje, že mikropodnikom a začínajúcim podnikom by sa mala poskytnúť pomoc a usmernenia, aby sa dokázali posunúť smerom k udržateľnému ekologickému rastu; žiada Komisiu, aby zabezpečila, že tieto nové podniky budú primerane zastrešené novými iniciatívami zameranými na ekologické príležitosti rastu pre MSP;

39.  konštatuje, že program Erasmus+ umožňuje študentom a mladým ľuďom rozvíjať podnikavosť napríklad aj prostredníctvom financovania stáží; podporuje program „Erasmus pre mladých podnikateľov“ zameraný na presadzovanie podnikateľskej kultúry a rozvoj jednotného trhu a konkurencieschopnosti;

40.  poukazuje na význam riešenia neudržateľných modelov spotreby a podpory zmeny v správaní spotrebiteľov; zdôrazňuje potrebu primeraného vzdelávania spotrebiteľov a potrebu podnecovať stimuly pre udržateľnejšiu spotrebu; žiada Komisiu a členské štáty, aby posilňovali opatrenia na strane dopytu, napríklad využívanie verejného obstarávania v záujme rozšírenia využívania zdrojov a energeticky účinných výrobkov a riešení; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v záujme posilnenia postavenia spotrebiteľov uvádzalo v informáciách o výrobku a na environmentálnych značkách využitie zdrojov;

41.  zdôrazňuje význam vytvárania jednoduchších podmienok pre začínajúce podniky a osamostatňovanie častí podnikov prostredníctvom spolupráce s inštitútmi na výskum technológií, univerzitami a zariadeniami odbornej prípravy;

42.  poukazuje na význam vývozu pre vytváranie pracovných miest a rastu v Európe; vyzýva Komisiu, aby urýchlila uzatvorenie nedokončených obchodných dohôd s našimi partnermi s cieľom uľahčiť prístup európskych MSP na nové trhy;

43.  domnieva sa, že podnikanie žien je doposiaľ nedostatočne oceneným prínosom pre rast a konkurencieschopnosť EÚ, ktorý by sa mal podporovať a posilňovať, a že by sa mali odstrániť všetky prekážky, najmä mzdová diskriminácia, ktorej ženy čelia, a to i v ekologickom hospodárstve, aby mohli ženy i muži využívať rovnaké výhody; nazdáva sa, že pravidelné zhromažďovanie harmonizovaných štatistík, medzi nimi štatistík týkajúcich sa vplyvu právnych predpisov z rodového hľadiska a pracovných údajov nezohľadňujúcich rodovú príslušnosť, by väčšmi uľahčilo tvorbu politík a monitorovanie na základe údajov a vyplnilo by to vedomostné medzery v debate o ekologickom raste;

44.  vyzýva Komisiu, aby skúmala a určila odvetvia európskeho priemyslu a geografické oblasti, v ktorých sú splnené podmienky pre vytváranie nových klastrov a uzlov a podporu ich rozvoja;

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť príležitostiam a výzvam, ktoré prinášajú vidiecke oblasti v súvislosti s MSP, ekologickým rastom a ekologickými inováciami, a aby na ne reagovali;

46.  vyzýva členské štáty (na úrovni vnútroštátnych, regionálnych a miestnych tvorcov politík a riadiacich orgánov), aby neustále podporovali udržateľný rast v rámci stratégií pre inteligentnú špecializáciu so zapojením kľúčových zainteresovaných strán, ktorý vytvorí priaznivé podmienky pre vytváranie klastrov, súčinnosti a sietí týkajúcich sa činností ekologického hospodárstva; žiada Komisiu, aby informovala Európsky parlament o vykonávaní stratégií inteligentnej špecializácie na vnútroštátnej a/alebo regionálnej úrovni, pokiaľ je to vhodné, a to najmä pokiaľ ide o rôzne vzory „nadväzujúcich opatrení“ používaných na úrovni EÚ aj na úrovni členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli informácie o praktických opatreniach prijatých s cieľom rozvíjať kompetencie pre ekologicky inovačné MSP prostredníctvom prepojenia regionálnych inovačných centier a kľúčových podporných sietí;

47.  vyzýva Komisiu, aby v rámci regionálnej politiky navrhla konkrétne programy, ktoré by pre potreby MSP zlučovali všetky podstatné prvky ekologického rastu; zdôrazňuje, že v súvislosti s ekologickým rastom MSP je nevyhnutné plne využiť potenciál podnikania mladých; vyzýva Komisiu, aby pripravila opatrenia, ktoré by zabezpečili prepojenie medzi vzdelávacími inštitúciami, európskymi programami a opatreniami na podporu ekologického hospodárstva; žiada Komisiu a členské štáty, aby využili všetky prostriedky, ktoré majú k dispozícii, na poskytovanie poradenstva pracovníkom v MSP a zvyšovanie ich povedomia s cieľom rozšíriť ich vedomosti a zručnosti; žiada, aby sa podporovala odborná príprava zameraná na mladých ľudí a najviac znevýhodnené skupiny;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0036. (2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0032. (3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0069. (4) http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_381_en.pdf