Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 24. júna 2015 - BruselFinálna verzia
Žiadosť o zbavenie imunity Sotiriosa Zarianopoulosa
 Žiadosť o zbavenie imunity Uda Voigta
 Európsky fond pre strategické investície ***I
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/000 TA 2015 – technická pomoc na podnet Komisie
 Preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy

Žiadosť o zbavenie imunity Sotiriosa Zarianopoulosa
PDF 285kWORD 70k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. júna 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Sotiriosa Zarianopoulosa (2015/2015(IMM))
P8_TA(2015)0234A8-0191/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Sotiriosa Zarianopoulosa, ktorú 8. decembra 2014 postúpil zástupca prokurátora pri Najvyššom súde Grécka v súvislosti s prebiehajúcim trestným konaním pred tretím jednočlenným súdom v Solúne (spis č. G2010-1744), a o ktorej bolo 13. januára 2015 informované plenárne zasadnutie,

–  so zreteľom na vypočutie Sotiriosa Zarianopoulosa v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 62 ústavy Helénskej republiky,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0191/2015),

A.  keďže zástupca prokurátora Najvyššieho súdu Grécka požiadal o zbavenie imunity Sotiriosa Zarianopoulosa, poslanca Európskeho parlamentu, v súvislosti s vyšetrovaním trestného činu, ktorý bol údajne spáchaný;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č.7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom parlamentu tohto štátu;

C.  keďže podľa článku 62 ústavy Helénskej republiky nesmie byť poslanec počas volebného obdobia bez predchádzajúceho súhlasu parlamentu trestne stíhaný, zatknutý, uväznený ani iným spôsobom obmedzovaný v osobnej slobode;

D.  keďže Sotirios Zarianopoulos je obvinený z toho, že 4. marca 2010 pod hrozbou použitia fyzického násilia nelegálne prenikol do sídla gréckej verejnoprávnej televíznej stanice ERT-3, kde narušil poludňajšie vysielanie správ a prečítal vyhlásenie;

E.  keďže údajný trestný čin zjavne nemá žiadnu spojitosť s výkonom poslaneckého mandátu Sotiriosa Zarianopoulosa v Európskom parlamente, lebo súvisí s činnosťou gréckej odborovej organizácie PAME a Sotirios Zarianopoulos v čase, keď bol trestný čin spáchaný, nebol poslancom Európskeho parlamentu;

F.  keďže podľa článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a judikatúry Súdneho dvora Európskej únie je názor vyjadrený poslancom Európskeho parlamentu pri výkone jeho funkcie vymedzený ako subjektívne hodnotenie vyjadrené v priamej a zjavnej súvislosti s výkonom poslaneckých funkcií, ale údajné činy Sotiriosa Zarianopoulosa nemožno zahrnúť do tejto definície;

G.  keďže trestné stíhanie sa teda netýka ani názoru vyjadreného pri výkone funkcie poslanca Európskeho parlamentu ani hlasovania pri výkone tejto funkcie v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

H.  keďže podľa článku 9 ods. 7 rokovacieho poriadku sa Výbor pre právne veci nesmie za žiadnych okolností vyjadriť k vine či nevine poslanca alebo k tomu, či názory a činy, ktoré sú mu pripisované, odôvodňujú trestné stíhanie, a to ani v prípade, že sa pri posudzovaní žiadosti podrobne oboznámil so skutkovou podstatou daného prípadu;

I.  keďže Sotirios Zarianopoulos tvrdí, že obvinenie je politicky motivované, výbor po vypočutí dotknutého poslanca a preskúmaní dokumentácie, ktorú mu poslanec predložil, preskúmal aj výpovede, ktoré pred vyšetrujúcimi orgánmi podali v roku 2010 svedkovia a na ktorých sa zakladá obvinenie;

J.  keďže tieto výpovede boli podané v kontexte trestného stíhania Sotiriosa Zarianopoulosa a keďže úlohou výboru nie je vyšetrovať daný čin ani rozhodovať o vine či nevine poslanca Európskeho parlamentu, ktorý je trestne stíhaný;

K.  keďže teda z informácií, ktoré má výbor k dispozícii, nevyplýva žiaden dôvod predpokladať, že zámerom trestného stíhania je poškodiť politickú činnosť poslanca (fumus persecutionis), a to aj vzhľadom na skutočnosť, že konanie sa začalo niekoľko rokov pred začatím výkonu poslaneckého mandátu uvedeného poslanca;

1.  rozhodol zbaviť Sotiriosa Zarianopoulosa imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby toto rozhodnutie a správu príslušného výboru ihneď postúpil prokurátorovi Najvyššieho súdu Grécka a Sotiriosovi Zarianopoulosovi.

(1)1 Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žiadosť o zbavenie imunity Uda Voigta
PDF 255kWORD 69k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 24. júna 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Uda Voigta (2015/2072(IMM))
P8_TA(2015)0235A8-0192/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Uda Voigta, ktorú podal 9. februára 2015 predsedajúci sudca najvyššieho krajinského súdu (Kammergericht) v Berlíne (Ref. (3) 161 Ss189/14 (14/15)) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 25. marca 2015,

–  so zreteľom na vypočutie Uda Voigta v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 46 ústavy Spolkovej republiky Nemecko,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0192/2015),

Α.  keďže predsedajúci sudca najvyššieho krajinského súdu (Kammergericht) v Berlíne podal žiadosť o zbavenie poslaneckej imunity Uda Voigta v súvislosti s konaním týkajúcim sa údajného trestného činu;

Β.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci požívajú na území ich vlastného štátu imunitu priznanú členom ich parlamentu;

C.  keďže podľa článku 46 ods. 2 ústavy Spolkovej republiky Nemecko nemôže byť poslanec bez súhlasu parlamentu braný na zodpovednosť ani byť zatknutý za trestný čin okrem osobitných prípadov;

D.  keďže Udo Voigt je obvinený z poburovania a kolektívneho urážania v publikácii, ktorú vydala Národná demokratická strana Nemecka počas majstrovstiev sveta vo futbale v roku 2006 a za ktoré niesol ako predseda strany zodpovednosť;

Ε.  keďže obvinenia jednoznačne nesúvisia s postavením Uda Voigta ako poslanca Európskeho parlamentu, ale vyplývajú z jeho funkcie predsedu Národnej demokratickej strany Nemecka;

F.  keďže údajné skutky sa nevzťahujú na názory vyjadrené či hlasovania uskutočnené pri výkone povinností poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie a keďže treba tiež brať do úvahy to, že obvinenie sa týka skutkov vykonaných v roku 2006, teda dávno predtým, než bol Udo Voigt zvolený do Európskeho parlamentu v roku 2014;

G.  keďže Udo Voigt tvrdí, že dĺžka konania, ktoré sa začalo v roku 2006, poukazuje na snahu mariť jeho parlamentnú činnosť; keďže však predložená žiadosť o zbavenie imunity je podložená ďalšími konaniami, ktoré sa začali na základe opravného prostriedku, ktorý podal Udo Voigt, a na túto námietku sa teda uplatňuje zásada nemo auditur propriam turpitudinem allegans;

H.  keďže v súvislosti s konaním neexistuje žiadne podozrenie z pokusu o marenia parlamentnej činnosti Uda Voigta (fumus persecutionis), pretože sa začalo niekoľko rokov predtým, než nastúpil do funkcie poslanca Európskeho parlamentu;

1.  rozhodol zbaviť Uda Voigta poslaneckej imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru najvyššiemu krajinskému súdu (Kammergericht) v Berlíne a Udovi Voigtovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Európsky fond pre strategické investície ***I
PDF 346kWORD 89k
Uznesenie
Text
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 24. júna 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o Európskom fonde pre strategické investície, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 (COM(2015)0010 – C8-0007/2015 – 2015/0009(COD))
P8_TA(2015)0236A8-0139/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a články 172 a 173, článok 175 tretí odsek a článok 182 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0007/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 9. júna 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre ústavné veci (A8-0139/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  schvaľuje spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré bude uverejnené v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;

3.  berie na vedomie vyhlásenia Komisie uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu, ktoré bude uverejnené v sérii L Úradného vestníka Európskej únie spoločne s konečným legislatívnym aktom;

4.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 24. júna 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/1017.)

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

1.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie k členeniu programu Horizont 2020

„Európsky parlament, Rada a Komisia sa zhodujú v tom, že tieto rozpočtové riadky neprispejú k financovaniu EFSI: „Posilnenie výskumu na hraniciach poznania v Európskej rade pre výskum“, „akcie Marie Skłodowskej-Curie“ a „Šírenie excelentnosti a zvyšovanie účasti“. Zostávajúca suma, ktorá pochádza z dodatočného využitia rezerv v porovnaní s návrhom Komisie, sa vráti do iných rozpočtových riadkov programu Horizont 2020 pomerne k zníženiam, ktoré navrhuje Komisia. Orientačné rozdelenie sa stanovuje v prílohe I k nariadeniu o EFSI.“

2.  Vyhlásenie Komisie k návrhu rozpočtu na rok 2016

„Komisia bude analyzovať možný dopad príspevkov do EFSI z rôznych rozpočtových riadkov programu Horizont 2020 na účinné vykonávanie príslušných programov a ak to bude vhodné, navrhne opravný list k návrhu všeobecného rozpočtu Únie na rok 2016, aby upravila členenie rozpočtových riadkov programu Horizont 2020.“

3.  Vyhlásenie Komisie k jej preskúmaniu jednorazových príspevkov v súvislosti s iniciatívou EFSI na účely vykonávania Paktu stability a rastu

„Bez toho, aby boli dotknuté právomoci Rady v rámci vykonávania Paktu stability a rastu, jednorazové príspevky členských štátov, buď od členského štátu alebo od národných podporných bánk, ktoré sú klasifikované v rámci verejnej správy alebo konajú v mene členského štátu, do EFSI alebo tematických investičných platforiem alebo investičných platforiem za účasti viacerých krajín zriadených na účely realizácie investičného plánu sa v zásade považujú za jednorazové opatrenia v zmysle článku 5 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 a článku 3 nariadenia Rady (ES) č. 1467/97.“

(1) Stanovisko z 19. marca 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).
(2) Stanovisko zo 16. apríla 2015 (zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku).


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/000 TA 2015 – technická pomoc na podnet Komisie
PDF 429kWORD 88k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. júna 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2015/000 TA 2015 – Technická pomoc na podnet Komisie) (COM(2015)0156 – C8-0093/2015 – 2015/2076(BUD))
P8_TA(2015)0237A8-0185/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0156 – C8-0093/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. septembra 2014 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2014/000 TA 2014 – Technická pomoc na podnet Komisie)(4),

–  so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0185/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže maximálna výška ročného rozpočtu disponibilného pre EGF v roku 2015 je 150 miliónov EUR (v cenách roku 2011) a keďže sa v článku 11 ods. 1 nariadenia o EGF uvádza, že 0,5 % tejto sumy (t. j. 811 825 EUR v roku 2015) môže byť sprístupnených pre technickú pomoc z iniciatívy Komisie s cieľom financovať prípravu, monitorovanie, zber údajov a vytvorenie vedomostnej základne, administratívnu a technickú podporu, informačné a komunikačné činnosti, ako aj audit, kontrolné a hodnotiace činnosti potrebné na vykonávanie nariadenia o EGF;

E.  keďže Európsky parlament často zdôrazňuje potrebu lepšej viditeľnosti EGF ako nástroja Únie na preukázanie solidarity s prepustenými pracovníkmi;

F.  keďže navrhovaná suma 630 000 EUR zodpovedá približne 0,39 % maximálneho ročného rozpočtu vyčleneného na EGF v roku 2015;

1.  súhlasí s opatreniami, ktoré navrhuje Komisia ako technickú pomoc na financovanie výdavkov uvedených v článku 11 ods. 1 a 4 a článku 12 ods. 2, 3 a 4 nariadenia o EGF;

2.  pripomína, že je dôležité vytvárať kontaktné siete a uskutočňovať výmeny informácií o EGF, najmä pokiaľ ide o ustanovenia nového nariadenia o EGF; podporuje preto financovanie expertnej skupiny kontaktných osôb EGF a semináre týkajúce sa vytvárania sietí kontaktov, ktoré sa venujú vykonávaniu EGF;

3.  zdôrazňuje, že kľúčovým cieľom týchto stretnutí by mala byť analýza hodnotenia ex post EGF (2007 – 2013) a dôkladné prediskutovanie odporúčaní; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila úplnú analýzu a správu týkajúcu sa finančných prostriedkov z EGF, ktoré už boli využité;

4.  víta pokračujúcu prácu na štandardizovaných postupoch pre žiadosti o podporu z EGF a správu tohto fondu s využitím funkcií systému elektronickej výmeny údajov (SFC2014), čím sa umožní zjednodušenie a rýchlejšie vybavovanie žiadostí a lepšie podávanie správ;

5.  konštatuje, že proces integrácie EGF do systému elektronickej výmeny údajov (SFC2014) prebieha už roky a príslušné náklady z rozpočtu EGF budú počas nasledujúcich dvoch až troch rokov, kým sa proces integrácie ukončí, aj naďalej relatívne vysoké;

6.  žiada Komisiu, aby predložila správu o pokroku pri integrácii fondu do systému SFC2014 od obdobia od jeho začatia v roku 2011 do roku 2014;

7.  odporúča, aby Komisia a členské štáty zamerali svoje činnosti v oblasti vytvárania sietí najmä na:

   a) zlepšenie monitorovania a hodnotenia vplyvu podpory z EGF pre jednotlivých účastníkov takto:
   rozpočet na monitorovanie a hodnotenie by mal byť požitý na posúdenie dlhodobejšieho vplyvu na príjemcov EGF;
   vo formulári žiadosti o EGF a vzore záverečnej správy o využívaní príspevkov z EGF by sa mala jasne pripomenúť povinnosť koordinátora EGF a členského štátu poskytnúť údaje o výsledkoch úsilia príjemcov získať zamestnanie 12 mesiacov po zavedení opatrení a údaje týkajúce sa miery zamestnanosti za posledných 12 mesiacov – od implementácie EGF v príslušnej oblasti – s cieľom získať širší prehľad o vplyve EGF;
   mali by byť zaznamenané a jasne oznámené podrobnejšie informácie o opatreniach, ktoré jednotliví účastníci využili, aby tak bolo umožnené napríklad jasnejšie posúdenie nákladov a prínosov rôznych opatrení;
   schválenie záverečných správ a záverečné uzavretie prípadu by mali byť spojené s poskytovaním úplných informácií o výsledkoch, ktoré dosiahol príjemca (na agregovanej úrovni); predtým boli výsledné údaje príjemcu neúplné.
   b) ďalšie zjednodušenie postupu podávania žiadostí takto:
   na vnútroštátnej úrovni by sa malo vo väčšej miere podporovať okamžité zahájenie procesu poskytovania pomoci prepusteným pracovníkom bez toho, aby sa čakalo na schválenie žiadostí;
   ak to nie je možné, mali by Komisia a členské štáty uvažovať o tom, že sa obdobie vykonávania pomoci z EGF bude počítať až odo dňa schválenia žiadosti; to by umožnilo využitie celého obdobia financovania trvajúceho 24 mesiacov;
   c) zabezpečenie väčšej flexibility počas obdobia poskytovania pomoci takto:
   Komisia by mala zabezpečiť väčšiu flexibilitu, aby mohli členské štáty poskytovať ďalšie opatrenia, keď počas obdobia poskytovania pomoci vzniknú nové príležitosti/nový dopyt, ktoré sú nad rámec opatrení opísaných vo formulári žiadosti;
   referenčné obdobie potrebné na určenie počtu prepustených pracovníkov na účely žiadosti o príspevok z EGF je vnímané ako zvieracia kazajka, ktorá ovplyvňuje cieľ solidarity a úspech pomoci z EGF a toto obdobie by mohlo byť zmenené v snahe umožniť určitú flexibilitu, a to vo forme dodatku k formuláru žiadosti, kde je možné preukázať, že k prepúšťaniu došlo z tých istých dôvodov a súvisí s prepúšťaním uvedeným v žiadosti;

8.  odporúča, aby Komisia posúdila dôvody, ktoré pri niektorých projektoch spôsobili oneskorenie ich schválenia alebo realizácie a aby zverejnila svoje odporúčania;

9.  zdôrazňuje význam zvyšovania všeobecnej informovanosti o EGF a jeho zviditeľnenia; pripomína členským štátom predkladajúcim žiadosti ich úlohu pri poskytovaní informácií o akciách financovaných z EGF dotknutým prijímateľom, orgánom, sociálnym partnerom, médiám a širokej verejnosti, ako sa uvádza v článku 12 nariadenia o EGF;

10.  konštatuje, že v roku 2015 sa ďalej výrazne znižujú náklady na informačné činnosti; zastáva názor, že by tento trend nemal mať nepriaznivý vplyv na vydávanie a dostatočnú distribúciu informačných materiálov a potrebných pokynov;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť kontakt medzi všetkými stranami zapojenými do žiadostí o prostriedky z EGF, okrem iného najmä medzi sociálnymi partnermi a subjektmi na regionálnej a miestnej úrovni, aby bola dosiahnutá maximálna synergia; mala by byť posilnená interakcia medzi národnou kontaktnou osobou a regionálnymi alebo miestnymi partnermi a mal by byť vyslovene stanovený a všetkými zúčastnenými partnermi odsúhlasený spôsob komunikácie a podpory a tok informácií (vnútorné rozdelenie, úlohy a zodpovednosti);

12.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť prístup k podpore z EGF aj na mladých ľudí vo veku do 25 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (tzv. NEET), v rovnakých počtoch ako počet pracovníkov, ktorí dostávajú podporu, v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou mladých, pokiaľ sa v hodnotení v polovici obdobia preukáže, že je potrebné zachovať toto opatrenie aj po decembri 2017;

13.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s príslušnými ustanoveniami rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(5) pozývala Európsky parlament na schôdze a semináre expertnej skupiny; zdôrazňuje tiež, že je dôležité zintenzívniť kontakt medzi všetkými stranami zapojenými do žiadostí o prostriedky z EGF, a to aj medzi sociálnymi partnermi;

14.  požaduje včasné zverejnenie konečného hodnotenia v súlade s lehotou stanovenou v článku 17 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006(6);

15.  žiada členské štáty a všetky zúčastnené inštitúcie, aby vyvinuli potrebné úsilie na zlepšenie procedurálnych a rozpočtových mechanizmov s cieľom urýchliť mobilizáciu EGF; v tomto zmysle konštatuje, že Európsky parlament chce na základe hodnotenia Komisia vypracovať iniciatívnu správu s cieľom zrekapitulovať, ako funguje nové nariadenie o EGF a preskúmané prípady; konštatuje, že cieľom zdokonaleného postupu, ktorý zaviedla Komisia v reakcii na žiadosť Európskeho parlamentu o zabezpečenie toho, aby bol EGF skutočne nástrojom pre naliehavé situácie a aby boli rýchlejšie uvoľňované granty, je predložiť Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie Komisie týkajúce sa spôsobilosti žiadosti o príspevok z EGF spolu s návrhom na mobilizáciu EGF; víta výrazné urýchlenie preskúmania a schválenia žiadosti, ktoré prinieslo nové nariadenie o EGF;

16.  zdôrazňuje, že hodnotenie v polovici obdobia, ktoré sa má začať v roku 2015, by malo zohľadniť aj dlhodobý vplyv krízy a globalizácie na malé a stredné podniky a na základe toho vyhodnotiť možnosť znížiť kritériá stanovené v článku 4 nariadenia o EGF týkajúce sa 500 prepustených pracovníkov, ako to navrhol Európsky parlament vo svojom uznesení zo 17. septembra 2014;

17.  žiada členské štáty, aby poukazovali na doplňujúcu povahu podpory z EGF, vytvárali jednoznačnejšie prepojenia s inými fondmi a zvážili, ako by EGF najlepšie vytváral pridanú hodnotu a bránil vytesňovaniu;

18.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

19.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2015/000 TA 2015 – Technická pomoc na podnet Komisie)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/1179.)

(1)Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2)Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3)Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2014)0016.
(5) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(6) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1).


Preskúmanie rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy
PDF 393kWORD 139k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy (2014/2145(INI))
P8_TA(2015)0238A8-0190/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(2),

–  so zreteľom na list vtedajšieho podpredsedu Komisie Olliho Rehna z 3. júla 2013 o uplatňovaní článku 5 ods. 1 nariadenia Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(5),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o preskúmaní úloh a činností trojky (ECB, Komisia a MMF) s ohľadom na krajiny eurozóny zapojené do programu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 k ústavným problémom viacstranného riadenia v Európskej únii(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o Európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2011 o finančnej, hospodárskej a sociálnej kríze: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré treba prijať(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 s názvom „Preskúmanie správy hospodárskych záležitostí – Správa o uplatňovaní nariadení (EÚ) č. 1173/2011, č. 1174/2011, č. 1175/2011, č. 1176/2011, č. 1177/2011, č. 472/2013 a č. 473/2013“ (COM(2014)0905),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom „Najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu“ (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 23. júla 2014 (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na závery zasadnutí Európskej rady v júni a decembri 2014,

–  so zreteľom na závery samitu eurozóny v októbri 2014,

–  so zreteľom na prejav predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera v Európskom parlamente z 15. júla 2014,

–  so zreteľom na prejav prezidenta ECB Maria Draghiho, ktorý predniesol 22. augusta 2014 na každoročnom sympóziu centrálnych bánk v Jackson Hole,

–  so zreteľom na občasník ECB č. 157 z novembra 2014 s názvom Identifikácia fiškálnych a makroekonomických nerovnováh – nevyužité synergie v posilnenom rámci správy EÚ,

–  so zreteľom na pracovný dokument OECD o sociálnych otázkach, zamestnanosti a migrácii č. 163 z 9. decembra 2014 s názvom Trendy v oblasti príjmovej nerovnosti a jej vplyv na hospodársky rast,

–  so zreteľom na diskusný príspevok zamestnancov MMF zo septembra 2013 s názvom Smerom k fiškálnej únii v eurozóne,

–  so zreteľom na návrhy Rady guvernérov ECB z 10. júna 2010 s názvom Posilnenie správy hospodárskych záležitostí v eurozóne,

–  so zreteľom na závery Rady k Šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti (politika súdržnosti) na svojom zasadnutí 19. novembra 2014,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre ústavné veci (A8-0190/2015),

A.  keďže správa hospodárskych záležitostí v eurozóne, ktorá bola vytvorená s cieľom zabrániť neudržateľným verejným financiám a koordinovať fiškálne politiky, odštartovala činnosť Paktom stability a rastu, ktorý sa skladá z dvoch jednoduchých pravidiel, s cieľom zabrániť škodlivým účinkom na HMÚ ako celok;

B.  keďže okamžite po zavedení eura nastala únava z konsolidácie v súvislosti s vykonávaním týchto pravidiel, čo položilo základy súčasnej kríze v HMÚ;

C.  keďže v roku 2005 sa uskutočnila reforma pôvodného Paktu stability a rastu, ktorá síce zaviedla množstvo vylepšení a zvýšila flexibilitu, ale dostatočne sa nezaoberala problémami málo dôrazných ustanovení o presadzovaní predpisov a slabej koordinácie;

D.  keďže v čase, keď viacerým krajinám hrozila v dôsledku ich dlhu platobná neschopnosť, čo by viedlo k celosvetovému rozšíreniu krízy a úpadku, sa situáciu podarilo zvrátiť zavedením ad-hoc mechanizmov, akými sú ENFS a EFSM;

E.  keďže v záujme toho, aby sa zabránilo opätovnému vzniku takejto krízy, ako aj rozšíreniu krízy do iných krajín prostredníctvom bankového sektora, bolo prijatých množstvo opatrení, medzi ktoré patrilo vytvorenie bankovej únie, EMS, vylepšenie právnych predpisov v oblasti správy hospodárskych záležitostí v podobe balíkov šiestich a dvoch legislatívnych aktov, Zmluva o stabilite, koordinácii a správe v HMÚ a európsky semester, pričom sa každé musí vnímať ako súčasť celku;

F.  keďže podľa najnovšej jarnej prognózy Komisie sa po dvoch po sebe idúcich rokoch negatívneho rastu očakáva v eurozóne nárast hrubého domáceho produktu (HDP), čo znamená, že sa pomaly nastoľuje hospodárska obnova, ktorú treba ďalej posilniť, pretože produkčná medzera zostane stále veľká;

G.  keďže medzi členskými štátmi stále prevládajú obrovské rozdiely, pokiaľ ide o pomery verejného dlhu, pomery deficitu verejných financií, o mieru nezamestnanosti, zostatky bežných účtov a úroveň sociálnej ochrany, a to aj po vykonaní programov, čo je prejavom rozdielov v pôvode krízy a jej východiskových bodoch a v ambíciách, dosahu a prevzatí zodpovednosti na vnútroštátnej úrovni pri vykonávaní opatrení, ktoré boli dohodnuté medzi inštitúciami a dotknutými členskými štátmi;

H.  keďže investície v eurozóne klesli v porovnaní s obdobím pred krízou o 17 % a sú naďalej nízke; keďže nedostatok investícií podporujúcich rast a orientovaných na budúcnosť, ako aj neudržateľný dlh verejných a súkromných financií sú pre budúce generácie ochromujúcim bremenom;

I.  keďže sa ako dôležitý nástroj na podnietenie predovšetkým súkromných investícií zavádza európsky investičný plán, ktorého cieľom je zmobilizovať počas nasledujúcich troch rokov 315 miliárd EUR nových investícií; keďže ak sa dosiahnu navrhované finančné ciele, tento plán je popri vykonávaní štrukturálnych reforiem na vytvorenie investorsky priaznivého prostredia v členských štátoch len jedným prvkom určeným na prekonanie vytvorenej investičnej medzery;

Zhodnotenie súčasného rámca správy hospodárskych záležitostí

1.  víta oznámenie Komisie z 28. novembra 2014 o preskúmaní správy hospodárskych záležitostí; nazdáva sa, že posúdenie vypracované Komisiou poskytuje obraz o tom, ako a do akej miery boli použité a zavedené rozličné nástroje;

2.  zdôrazňuje, že ťažiskom systému správy hospodárskych záležitostí je predchádzanie nadmernej miere schodku a dlhu a nadmernej makroekonomickej nerovnováhe, ako aj koordinácia hospodárskych politík; zdôrazňuje preto, že ústrednou otázkou v preskúmaní je to, či HMÚ získala vďaka novému rámci správy hospodárskych záležitostí väčšiu odolnosť, najmä pokiaľ ide o jej schopnosť zabrániť platobnej neschopnosti členského štátu v dôsledku jeho dlhu a zároveň prispievať k užšej koordinácii a konvergencii hospodárskych politík členských štátov a zabezpečiť vysokú mieru transparentnosti, dôveryhodnosti a demokratickej zodpovednosti;

3.  berie na vedomie skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa dosiahol pokrok, pokiaľ ide o riešenie miery dlhu alebo ukončenie postupu pri nadmernom deficite;

4.  stotožňuje sa s analýzou Komisie, podľa ktorej niektoré časti nového rámca zaznamenali výsledky, ale schopnosť vyvodiť závery o účinnosti predpisov v normálnej hospodárskej situácii je obmedzená;

5.  uznáva, že posudzovanie uplatňovania balíka šiestich legislatívnych aktov a dvoch legislatívnych aktov je v súčasnej fáze stále čiastočné a nemožno ho oddeliť od európskeho semestra, ZFEÚ a rozpočtovej dohody;

6.  víta balíky dvoch a šiestich opatrení, ktoré rozširujú pôsobnosť Paktu stability a rastu (PSR) pridaním postupov s cieľom zabrániť v členských štátoch a medzi nimi makroekonomickým nerovnováham a presmerovať pozornosť z prílišného spoliehania sa na kritérium deficitu jednak na deficit, jednak na celkový dlh, snažiť sa tak identifikovať a napraviť možné problémy, zabrániť vzniku krízy v čo najskoršej možnej fáze a súčasne umožniť flexibilitu v podobe ustanovení o štrukturálnych reformách, investíciách a nepriaznivých podmienkach hospodárskeho cyklu; pripomína, že flexibilita nemôže ohroziť preventívny charakter paktu;

7.  zdôrazňuje význam prehľadných ukazovateľov pre identifikáciu makroekonomických nerovnováh v ranom štádiu a význam udržateľných štrukturálnych reforiem v úsilí o prekonanie makroekonomických nerovnováh;

8.  zdôrazňuje, že jednotné a korektné vykonávanie rámca vo všetkých krajinách prispieva časom k dôveryhodnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby uplatňovali zmeny PSR a konali v ich duchu podľa balíkov dvoch a šiestich opatrení, najmä pokiaľ ide o ustanovenia o presadzovaní;

9.  domnieva sa, že súčasná hospodárska situácia si so svojím nestabilným rastom a vysokou nezamestnanosťou vyžaduje bezodkladné, komplexné a rozhodné opatrenia s holistickým prístupom, založené na fiškálnej konsolidácii podporujúcej rast, štrukturálnych reformách a posilnení investícií, s cieľom obnoviť udržateľný rast a konkurencieschopnosť, podporiť inovácie, bojovať proti nezamestnanosti a zároveň riešiť riziko pretrvávajúcej nízkej inflácie alebo možnej hrozby deflačného tlaku, ako aj pretrvávajúcich makroekonomických nerovnováh; zdôrazňuje, že rámec správy hospodárskych záležitostí musí predstavovať kľúčový prvok tohto holistického prístupu, aby bolo možné reagovať na uvedené výzvy;

10.  súhlasí s vyhlásením komisárky Thyssenovej, že krajiny, ktoré ponúkajú kvalitnú zamestnanosť a lepšiu sociálnu ochranu a investujú do ľudského kapitálu, sú odolnejšie voči hospodárskym krízam; vyzýva Komisiu, aby tento postoj zohľadnila pri vypracúvaní všetkých svojich odporúčaní pre politiky európskeho semestra a pre jednotlivé krajiny;

11.  poukazuje na skutočnosť, že súčasný rámec správy hospodárskych záležitostí sa musí vykonávať a v prípade potreby zlepšiť tak, aby bolo možné dosiahnuť fiškálnu stabilitu, podporovať skutočnú diskusiu o celkovom hodnotení eurozóny ako celku umožňujúcom posúdiť fiškálnu zodpovednosť podporujúcu rast, ďalej zlepšiť perspektívu hospodárskeho zbližovania eurozóny a riešiť na rovnocennom základe rozličnú hospodársku a fiškálnu situáciu členských štátov; trvá na tom, že rámec nezahŕňa dostatočnú zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni a venuje obmedzenú pozornosť medzinárodnému hospodárskemu výhľadu a náležitému mechanizmu demokratickej zodpovednosti;

12.  zdôrazňuje, že súčasná situácia si vyžaduje posilnenú a inkluzívnu hospodársku koordináciu, v ktorej by sa eurozóna posudzovala ako celok a zlepšila by sa vnútroštátna a demokratická zodpovednosť za vykonávanie pravidiel (obnoviť dôveru, podporovať zbližovanie medzi členskými štátmi, zlepšiť fiškálnu udržateľnosť, podporovať udržateľné štrukturálne reformy a zvýšiť investície); situácia si vyžaduje tiež rýchlu reakciu s cieľom napraviť najzreteľnejšie omyly, zlepšiť účinnosť rámca správy hospodárskych záležitostí a zabezpečiť postupne konzistentné a spravodlivé uplatňovanie rámca v jednotlivých krajinách;

13.  zdôrazňuje význam jednoduchých a transparentných postupov pre hospodárske riadenie a varuje, že súčasná zložitosť rámca, ako aj jeho nedostatočné vykonávanie a prijatie zodpovednosti zaň majú nepriaznivý vplyv na jeho účinnosť a prijímanie národnými parlamentmi, miestnymi orgánmi, sociálnymi partnermi a občanmi v členských štátoch;

14.  uznáva, že sa dosiahol určitý pokrok v diskusii o strednodobom cieli, ako aj v oblasti väčšej zodpovednosti v národnej diskusii v členských štátoch eurozóny, a to aj vďaka príspevku vnútroštátnych fiškálnych rád, ktoré konajú ako nezávislé orgány monitorujúce dodržiavanie fiškálnych pravidiel a plnenie makroekonomických prognóz; vyzýva Komisiu, aby predložila prehľad o štruktúre a fungovaní vnútroštátnych fiškálnych rád členských štátov a o tom, ako by tieto rady mohli zlepšiť zodpovednosť na vnútroštátnej úrovni;

15.  považuje rámec správy hospodárskych záležitostí za kľúčovú politickú iniciatívu, ktorá podopiera základy cieľov a hlavných iniciatív stratégie Európa 2020, ktoré sú zamerané na plné využitie nevyužitého rastového potenciálu jednotného trhu; domnieva sa, že ak sa rozvinie rastový potenciál jednotného trhu, členské štáty budú jednoduchšie plniť ciele stanovené v rámci správy hospodárskych záležitostí; okrem toho sa domnieva, že hlavnými aktérmi jednotného trhu sú spotrebitelia a podniky;

Aké je najlepšie využitie flexibility v rámci existujúcich pravidiel?

16.  uznáva, že Pakt stability a rastu, zavedený s cieľom zabezpečiť fiškálnu udržateľnosť členských štátov, ktoré sú členmi hospodárskej a menovej únie, umožňuje členským štátom vykonávať v prípade potreby proticyklickú politiku a poskytuje fiškálny priestor, aby riadne fungovali automatické stabilizátory; zdôrazňuje, že nie všetky členské štáty dosahovali v čase hospodárskeho rastu prebytok a niektoré existujúce ustanovenia právnych predpisov o flexibilite sa v predchádzajúcich rokoch plne nevyužívali;

17.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojom vysvetľujúcom oznámení o flexibilite uznáva, že spôsob výkladu súčasných fiškálnych pravidiel je jedným z prvkov na prekonanie investičnej medzery v EÚ a uľahčuje vykonávanie sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem na podporu rastu a udržateľnosti; konštatuje, že oznámenie neobsahuje žiadne zmeny, pokiaľ ide o výpočet deficitu, ale že niektoré investície môžu byť dôvodom na dočasné odchýlenie sa od strednodobého cieľa dotknutého členského štátu alebo od postupu úprav smerom k tomuto cieľu;

18.  podporuje všetky stimuly, ktoré navrhuje Európska komisia na financovanie nového Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), najmä tým, že vnútroštátne príspevky do fondu sa stanú fiškálne neutrálnymi, pokiaľ ide o dosiahnutie strednodobého rozpočtového cieľa a požadovanú úroveň fiškálnych úprav bez toho, aby sa robili úpravy v preventívnej alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu; berie na vedomie zámer Komisie, že neuplatní postup pri nadmernom deficite, ak sa deficit členského štátu – len z dôvodu dodatočných príspevkov do EFSI – iba mierne a dočasne dostane nad 3 % hranicu deficitu; upozorňuje na dôležitý príspevok PSR k budovaniu dôvery pri získavaní zahraničných investícií; zdôrazňuje význam doplnkovosti financovania EFSI, keďže projekty financované z EFSI nesmú za žiadnych okolností jednoducho nahrádzať už plánované investície a výsledkom musí naopak byť efektívne zvýšenie čistých investícií;

19.  víta skutočnosť, že oznámenie Komisie sa zameriava na objasnenie rozsahu pôsobnosti investičnej doložky, ktorá umožňuje istú mieru flexibility v preventívnej časti Paktu stability a rastu vo forme dočasného odchýlenia sa od strednodobého cieľa, a to za predpokladu, že odchýlka nevedie k prekročeniu referenčnej hodnoty deficitu vo výške 3 % a primeranej bezpečnostnej rezervy, s cieľom pojať investičné programy členských štátov, najmä pokiaľ ide o výdavky na projekty v rámci štrukturálnej politiky a politiky súdržnosti vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, transeurópskych sietí a Nástroja na prepájanie Európy a spolufinancovania v rámci EFSI;

20.  domnieva sa, že predpokladom uplatňovania doložky o štrukturálnej reforme v rámci preventívnej časti a zohľadnenia plánov štrukturálnej reformy v rámci nápravnej časti je formálne prijatie reformy v národnom parlamente a jej skutočné vykonávanie, čo prinesie väčšiu efektívnosť a zodpovednosť; zdôrazňuje, že do procesu reformy by sa mali vo všetkých fázach plne zapájať sociálni partneri;

21.  požaduje posilnenie dialógu medzi Komisiou a členskými štátmi o obsahu a typoch štrukturálnych reforiem, ktoré by najvhodnejšie a najúčinnejšie navrhla Komisia v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny, ktoré sú zlučiteľné so zmluvou a sekundárnymi právnymi predpismi, zohľadní sa v nich analýza nákladov a prínosov, hodnotenie zamerané na výsledky a vplyv časového rámca a ktoré zároveň prispejú k dosiahnutiu strednodobého cieľa;

22.  nabáda finančné výbory národných parlamentov, aby pred prijatím návrhu rozpočtu členských štátov vo svojich snemovniach systematicky vyzývali európskych komisárov zodpovedných za správu ekonomických záležitostí na verejnú diskusiu;

23.  domnieva sa, že štrukturálne reformy prijaté v rámci národných programov reforiem by mali priniesť zo strednodobého a dlhodobého hľadiska pozitívne hospodárske, sociálne a environmentálne výsledky a zlepšiť výkonnosť a efektívnosť administratívnych kapacít;

24.  konštatuje, že v oznámení sa neuvádzajú „neobvyklé udalosti“, ktoré nepatria pod kontrolu členského štátu a ktoré by mu mohli umožniť dočasné odchýlenie sa od postupu úprav smerom k dosiahnutiu jeho strednodobého cieľa, keďže by to mohlo viesť k definovaniu všetkých druhov hypotéz okrem situácie, ktorá skutočne nastane; zdôrazňuje, že podobné situácie treba riešiť podobným spôsobom;

25.  požaduje zabezpečenie väčšej hospodárskej a sociálnej súdržnosti posilnením Európskeho sociálneho fondu a Kohézneho fondu s cieľom zachovať a vytvoriť pracovné miesta s právami prostredníctvom podpory opatrení na boj proti nezamestnanosti a chudobe;

26.  zdôrazňuje význam podpory hospodárskeho rastu a vytvárania nových pracovných miest, najmä pracovných miest pre mladých ľudí, pre akceptáciu európskeho rámca správy hospodárskych záležitostí verejnosťou;

27.  s veľkým znepokojením konštatuje, že dlhodobá nezamestnanosť sa v priebehu krízy zdvojnásobila; konštatuje tiež, že tento nárast bol ešte vyšší u pracovníkov s nízkou kvalifikáciou; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zohľadnenie boja proti dlhodobej nezamestnanosti vo svojich politikách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

28.  je presvedčený, že v súvislosti s hospodárskym rámcom Únie by sa najväčšia pozornosť mala venovať rastúcej úrovni nerovnosti v Európe; domnieva sa, že jedným z najlepších spôsobov boja proti tejto rastúcej nerovnosti je zvýšenie úsilia o vytváranie väčšieho počtu kvalitných pracovných miest v Európe;

Užšia koordinácia, hospodárske zbližovanie a zjednodušenie európskeho semestra

29.  naliehavo žiada Komisiu, aby plne uplatňovala Pakt stability a rastu a zabezpečila jeho náležité vykonávanie v súlade s jeho nedávnou revíziou, balíkmi dvoch a šiestich opatrení a oznámením o flexibilite; je presvedčený, že tam, kde je to potrebné a možné, európsky semester by sa mal zjednodušiť a posilniť v rámci súčasného legislatívneho rámca; zdôrazňuje, že každé takéto budúce zjednodušenie a posilnenie by malo byť v každom prípade zamerané na stabilitu;

30.  domnieva sa, že oznámenie Komisie objasňuje, kde v rámci existujúcich právnych predpisov existuje priestor na flexibilitu; víta snahu vniesť viac jasnosti do tejto zložitej oblasti a očakáva, že Komisia využije flexibilitu, ktorá je súčasťou existujúcich pravidiel, v súlade s oznámením a zároveň zabezpečí predvídateľnosť, transparentnosť a účinnosť rámca správy hospodárskych záležitostí;

31.  vyzýva Komisiu a Radu, aby lepšie skĺbili fiškálne a makroekonomické rámce s cieľom umožniť včasnejšiu a ucelenejšiu diskusiu medzi všetkými zainteresovanými stranami, čím sa zohľadnia európske záujmy, ktorým tieto rámce majú slúžiť, potreba zvýšiť konvergenciu medzi členskými štátmi eurozóny, posilniť rokovanie v národných parlamentoch a úlohu sociálnych partnerov alebo miestnych orgánov vo vzťahu k preberaniu zodpovednosti za udržateľné a sociálny vyrovnané štrukturálne reformy;

32.  trvá na tom, že ročný prieskum rastu, ako aj odporúčania pre jednotlivé krajiny sa musia lepšie implementovať a musia zohľadňovať posúdenie rozpočtovej situácie a vyhliadky v eurozóne ako celku i v jednotlivých členských štátoch; navrhuje, aby toto celkové hodnotenie, ktoré sa ustanovuje v nariadení (EÚ) č. 473/2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne, by malo byť predložené na plenárne rokovanie Európskeho parlamentu s Radou, predsedom Euroskupiny a Komisiou ešte pred jarným zasadnutím Rady a mali by sa riadne vykonávať v priebehu európskeho semestra;

33.  uznáva, že európsky semester sa stal dôležitým nástrojom plnenia reforiem na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ, pretože zabezpečuje, že EÚ a jej členské štáty koordinujú svoje hospodárske politiky; ľutuje však nedostatočné preberanie zodpovednosti, čo vedie k neuspokojujúcej miere implementácie odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

34.  vyjadruje presvedčenie, že európsky semester by sa mal zjednodušiť a posilniť bez toho, aby sa menil súčasný právny rámec, a že by sa mali lepšie koordinovať dokumenty týkajúce sa semestra, a tým by sa zvýšilo zameranie, účinnosť a zodpovednosť za dosiahnutie európskych cieľov dobrej správy hospodárskych záležitostí;

35.  žiada, aby odporúčania pre jednotlivé krajiny, ak to pripadá do úvahy, boli lepšie skoordinované s odporúčaniami o postupe pri nadmernom schodku s cieľom zabezpečiť konzistentnosť medzi dohľadom nad fiškálnou pozíciou a koordináciou hospodárskej politiky;

36.  podporuje zlepšený proces na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni týkajúci sa vypracovania, následnej kontroly, podpory a monitorovania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zároveň umožniť kontrolu ich vykonávania a kvality na základe výsledkov;

37.  pripomína, že právna úprava vyžaduje, aby Komisia zohľadnila okrem iného ciele na rok 2020 pri príprave svojich odporúčaní, a zakotvuje zásadu, podľa ktorej „od Rady sa očakáva, že sa spravidla riadi odporúčaniami a návrhmi Komisie alebo verejne vysvetlí svoju pozíciu“;

38.  je znepokojený zvýšením dlhu v krajinách, ktoré už majú vysokú mieru zadlženia, čo je v príkrom rozpore s pravidlom 1/20 o znižovaní dlhu; žiada Komisiu, aby vysvetlila, ako mieni riešiť tento rozpor, a zabezpečila, že pomer dlhu k HDP sa zníži na udržateľnú mieru v súlade s Paktom stability a rastu;

39.  podporuje stratégiu Komisie s tromi piliermi (investície na podporu rastu, fiškálna konsolidácia a štrukturálne reformy) predstavenú v ročnom prieskume rastu na rok 2015 a žiada ju, aby to urobila konkrétnejšie v rámci celkového hodnotenia rozpočtovej situácie a vyhliadok v eurozóne a v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

40.  uznáva potrebu nezávislej a pluralitnej analýzy hospodárskych vyhliadok členských štátov na úrovni EÚ; v súvislosti naliehavo žiada, aby sa ďalej rozvíjal útvar Komisie označovaný ako hlavný ekonomický analytik poskytujúci objektívnu, nezávislú a transparentnú analýzu príslušných údajov, ktorá by sa mala zverejňovať a slúžiť ako základ dobre informovanej diskusie a rozhodovacieho procesu v Komisii, Rade a Európskom parlamente; žiada, aby sa hlavnému ekonomickému analytikovi včas poskytovali všetky relevantné dokumenty, aby mohol vykonávať svoje úlohy; zdôrazňuje užitočnú úlohu vnútroštátnych fiškálnych rád na vnútroštátnej úrovni aj na úrovni EÚ a nabáda na zriadenie európskej siete;

41.  pripomína, že cieľom postupu pri makroekonomickej nerovnováhe je zabrániť, aby dochádzalo ku krízam, a to včasnou identifikáciou škodlivých makroekonomických nerovnováh na základe objektívneho posúdenia vývoja kľúčových makroekonomických premenných; domnieva sa, že postup pri makroekonomickej nerovnováhe sa musí použiť na efektívne a účinné posúdenie vývoja kľúčových makroekonomických premenných z hľadiska deficitov aj prebytkov krajín, najmä vzhľadom na posilňovanie konkurencieschopnosti a lepšie zohľadňovanie eurozóny ako celku vrátane účinkov presahovania; pripomína, že cieľom makroekonomického dohľadu je tiež určenie krajín, ktoré sa pravdepodobne stretnú s nerovnováhou v budúcnosti, a predchádzať tomu včasným začatím udržateľných a sociálne vyvážených štrukturálnych reforiem, ak stále existuje priestor na opatrenia;

42.  poukazuje na to, že Komisia jasne rozlišuje medzi preventívnymi a nápravnými časťami Paktu stability a rastu, pokiaľ ide o investície umožňujúce dočasné odchýlenie sa od strednodobého cieľa alebo o postup úprav smerujúci k investíciám, a to v rámci existujúcej bezpečnostnej rezervy v preventívnej časti; vyzýva Komisiu a Radu, aby boli konzistentné v tejto oblasti s výslednou pozíciou spoluzákonodarcov týkajúcou sa nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície;

43.  žiada Komisiu, aby vo svojej analýze zvážila všetky dôležité faktory vrátane skutočného rastu, inflácie, dlhodobých verejných investícií a miery nezamestnanosti pri vyhodnocovaní hospodárskej a fiškálnej situácie členských štátov a okamžite riešila nedostatok investícií v EÚ presunom výdavkov smerom k najproduktívnejším a udržateľným investíciám posilňujúcim rast a zamestnanosť;

44.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby spôsob, akým sa skutočné opatrenia zohľadňujú v rámci postupu pri nadmernom deficite, vychádzal z jasných, kvantifikovateľných a kvalitatívnych kritérií;

45.  trvá na tom, že zameranie sa na štrukturálne deficity od reformy Paktu stability a rastu v roku 2005 spolu so zavedením výdavkového pravidla v rámci reformy z roku 2011 a s koncepciou produkčnej medzery, ktorá sa ťažko kvantifikuje, vytvárajú neistotu a komplexnosť a vedú k rozpätiu flexibility, a tým k nezáväznému plneniu Paktu stability a rastu; obáva sa, že výpočet potenciálneho rastu a produkcie, z ktorého vychádza posudzovanie štrukturálnych deficitov, ako aj výpočet výdavkového pravidla podliehajú niekoľkým neistým predpokladom vedúcim k podstatným revíziám medzi jesennými a jarnými prognózami Komisie, čo vedie k rôznym výpočtom a odlišným posúdeniam, pokiaľ ide o plnenie Paktu stability a rastu;

46.  vyzýva Komisiu, aby pri monitorovaní a hodnotení fiškálnych pozícií členských štátov zvažovala praktické dôsledky schválených fiškálnych opatrení a reforiem; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na predvídateľnú a ucelenú tvorbu politiky, pri svojej analýze vychádzala z presných skutočností a spoľahlivých údajov a aby uplatňovala maximálnu opatrnosť pri využívaní odhadov v koncepciách, ako napríklad odhadovaný možný rast HDP a produkčné medzery;

47.  zdôrazňuje význam nového rastu a vytvárania pracovných miest pre akceptáciu rámca správy hospodárskych záležitostí verejnosťou, a žiada preto Komisiu, aby zlepšila podnikateľské prostredie v Európe s osobitným dôrazom na MSP, odstraňovanie byrokracie a prístup k financovaniu; v tejto súvislosti pripomína potrebu poskytovať podporu MSP, aby sa im umožnil prístup aj na trhy krajín mimo EÚ, ako sú USA, Kanada, Čína a India;

Demokratická zodpovednosť a výzvy skryté v prehlbovaní správy hospodárskych záležitostí

48.  je presvedčený, že prehĺbená a odolnejšia HMÚ si naliehavo vyžaduje menší stupeň zložitosti a vyššiu mieru zodpovednosti a transparentnosti namiesto pridávania novej úrovne pravidiel k už existujúcim pravidlám; zdôrazňuje, že, keďže povinnosti v oblasti HMÚ sú rozdelené medzi vnútroštátnu a európsku úroveň, osobitná pozornosť sa musí venovať zabezpečeniu súdržnosti a zodpovednosti správy ekonomických záležitostí na vnútroštátnej aj európskej úrovni; okrem toho sa domnieva, že významnú úlohu musia zohrávať inštitúcie, ktoré podliehajú demokratickej zodpovednosti, a zdôrazňuje potrebu dlhodobého zapájania parlamentov, pričom zodpovednosť sa musí prevziať na tej úrovni, na ktorej sa rozhodnutia prijímajú alebo vykonávajú;

49.  uznáva na základe súčasnej situácie, že rámec správy hospodárskych záležitostí sa musí zjednodušiť, lepšie presadzovať a v prípade potreby napraviť a dokončiť, aby EÚ a eurozóna mohli riešiť problémy v oblasti konvergencie, trvalo udržateľného rastu, plnej zamestnanosti, blahobytu občanov, konkurencieschopnosti, zdravých a udržateľných verejných financií, dlhodobých investícií s vysokou sociálno-ekonomickou návratnosťou, ktoré sú orientované na budúcnosť, a dôvery;

50.  domnieva sa, že, keďže vklad parlamentov týkajúci sa usmernení hospodárskej politiky predstavuje dôležité hľadisko každého demokratického systému, zvýšenú legitímnosť na európskej úrovni možno zabezpečiť prijatím usmernení v oblasti konvergencie, ktoré obsahujú cielené priority na nadchádzajúce roky, čo by podliehalo spolurozhodovaciemu postupu, ktorý by sa mal zaviesť pri nasledujúcej zmene zmluvy;

51.  pripomína, že v uzneseniach Európskeho parlamentu sa špecifikuje, že vytvorenie Európskeho mechanizmu pre stabilitu (EMS) a Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe („Fiškálny pakt“) mimo štruktúry inštitúcií Únie predstavuje krok späť v politickej integrácii Únie, a preto požaduje, aby EMS a Fiškálny pakt boli plne začlenené do rámca Spoločenstva na základe skúseností s ich vykonávaním podľa článku 16 Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe a aby teda boli formálne zodpovedné Európskemu parlamentu;

52.  pripomína svoju žiadosť, aby sa vypracovali možnosti nového právneho rámca pre budúce programy makroekonomických úprav, ktorý by nahradil trojku, s cieľom zvýšiť transparentnosť týchto programov a zodpovednosť za ne, ako aj zaručiť, aby sa všetky rozhodnutia EÚ podľa možnosti prijímali na základe metódy Spoločenstva; domnieva sa, že by mal existovať súlad medzi povahou použitého mechanizmu pre stabilitu a inštitúciou zodpovednou za jeho mobilizáciu, pričom uznáva, že členské štáty eurozóny spolurozhodujú o uvoľnení mechanizmu, keďže zaručujú finančnú pomoc;

53.  požaduje, aby sa uskutočnilo opätovné posúdenie rozhodovacieho procesu Euroskupiny s cieľom zabezpečiť tak príslušnú demokratickú zodpovednosť; víta skutočnosť, že sa predseda Euroskupiny pravidelne zúčastňuje na schôdzach výboru ECON rovnako ako predseda Rady ECOFIN, čo prispieva k podobnej miere demokratickej zodpovednosti;

54.  pripomína, že balík 6 + 2 legislatívnych aktov je založený na posilnenej úlohe nezávislého komisára, ktorý by mal zabezpečiť spravodlivé a nediskriminačné uplatňovanie pravidiel, domnieva sa, že ďalšie kroky v rámci inštitucionálnej štruktúry správy hospodárskych záležitostí, ako je posilnenie úlohy komisára pre hospodárske a menové veci alebo vytvorenie európskeho ministerstva financií, musia rešpektovať rozdelenie právomocí medzi rôznymi inštitúciami a musia byť prepojené s primeranými prostriedkami na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti a legitímnosti, a to za účasti Európskeho parlamentu;

55.  pripomína, že banková únia bola výsledkom politickej vôle zabrániť ďalším finančným krízam, prelomiť začarovaný kruh medzi bankami a štátmi, ako aj minimalizovať negatívne účinky presahovania vyplývajúce z krízy štátneho dlhu a že rovnaká vôľa je potrebná na dosiahnutie prehĺbenej HMÚ;

56.  žiada Komisiu, aby predložila ambiciózny plán na dosiahnutie prehĺbenej hospodárskej a menovej únie, ktorá berie do úvahy návrhy tak, ako sú načrtnuté v tomto uznesení, pričom sa opiera o mandát udelený na samite eurozóny, ktorý potvrdila Európska rada, t. j. pripraviť „ďalšie kroky zamerané na lepšiu správu hospodárskych záležitostí v eurozóne“, ako aj o predchádzajúcu prácu, ako je uznesenie Európskeho parlamentu z 20. novembra 2012 s názvom Smerom k skutočnej hospodárskej a menovej únii(13), oznámenie Komisie z 28. novembra 2012 s názvom Koncepcia pre rozsiahlu a skutočnú hospodársku a menovú úniu – Zahájenie európskej diskusie (COM(2012)0777) a štyri záverečné správy predsedov z 5. decembra 2012;

57.  vyzýva zainteresované strany v tomto potrebnom ďalšom kroku HMÚ, aby zohľadnili predpokladané budúce rozšírenie eurozóny a preskúmali všetky možnosti na prehĺbenie a posilnenie HMÚ a na dosiahnutie toho, aby sa stala odolnejšou, prispievala k rastu, vytváraniu pracovných miest a stabilite, ako napríklad:

   a) posilnené mechanizmy demokratickej zodpovednosti na úrovni EÚ aj vnútroštátnej úrovni, pričom zodpovednosť treba prevziať na tej úrovni, na ktorej sa prijímajú rozhodnutia, a musí sa opierať o schválenie usmernení v oblasti konvergencie spolurozhodovacím postupom, zatiaľ čo kontrolná úloha Európskeho parlamentu v rámci európskeho semestra sa formálne potvrdí v medziinštitucionálnej dohode a zabezpečí sa, aby všetky národné parlamenty krajín eurozóny sledovali každý krok procesu európskeho semestra;
   b) sociálny rozmer zameraný na ochranu európskeho sociálneho trhového hospodárstva, s rešpektovaním práva na kolektívne vyjednávanie, podľa ktorého by bola zabezpečená koordinácia sociálnych politík členských štátov vrátane mechanizmu minimálnej mzdy alebo príjmu, ktorý by bol vlastný každému členskému štátu a o ktorom by rozhodoval každý členský štát samostatne, a podporujúci boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu, reintegráciu pracovníkov do pracovného trhu, dobrovoľnú mobilitu a flexibilitu medzi profesiami a členskými štátmi;
   c) fiškálna kapacita eurozóny na základe osobitných vlastných zdrojov, ktorá by v rámci rozpočtu Únie a pod kontrolou Európskeho parlamentu mala pomáhať členským štátom pri vykonávaní dohodnutých štrukturálnych reforiem na základe určitých podmienok vrátane účinného vykonávania národných programov reforiem; víta v tejto súvislosti prácu skupiny EÚ pre vlastné zdroje, ktorej predsedá Mario Monti;
   d) zvýšenie odolnosti EMÚ pri hospodárskych šokoch a núdzových situáciách priamo spojených s menovou úniou pri súčasnom vyhnutí sa akejkoľvek forme trvalých fiškálnych prevodov;
   e) pokiaľ ide o zdaňovanie, záväzok k celoeurópskym opatreniam na boj proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa platbe daní a agresívnemu plánovaniu dani z príjmov právnických osôb, spolupráci národných daňových orgánov na výmenu informácií o vyhýbaní sa platbe daní a daňových podvodoch, opatreniam na dosiahnutie konvergencie daňových politík členských štátov, spoločnému konsolidovanému základu dane z príjmov právnických osôb, jednoduchším a transparentnejším daňovým systémom a výkazníctvu podľa jednotlivých krajín pre právnické osoby okrem MSP;
   f) postupné dokončenie bankovej únie;
   g) zavedenie ESM a Zmluvy o stabilite, koordinácii a správe v hospodárskej a menovej únii do práva Únie ruka v ruke so zlepšenou koordináciou hospodárskej politiky, skutočnou konvergenciou, presadzovaním spoločných pravidiel a jasným záväzkom vykonania hospodársky a sociálne udržateľných štrukturálnych reforiem;
   h) riešenie slabostí v súčasnom rámci, ktoré umožňujú situáciu, že na plnenie niektorých častí zmluvy dohliada Súdny dvor a iné sú vylúčené;
   i) posilnená vonkajšia úloha eurozóny vrátane povýšenia úrovne jej zastúpenia;

58.  žiada o vypracovanie možného ďalšieho kroku EMÚ na základe prístupu „4 predsedovia +1“ vrátane predsedu EP, ktorý by mal byť pozvaný na všetky schôdze, mal dostávať všetky informácie a získať právo účasti na rozpravách; konštatuje, že predseda Komisie naznačil svoj zámer vychádzať v svojich úvahách počas prípravy správy štyroch predsedov z informácií od predsedu Európskeho parlamentu;

59.  žiada svojho predsedu, aby vykonával ex-ante koordináciu s predsedami politických skupín alebo s poslancami, ktorých osobitne vymenovali politické skupiny alebo Európsky parlament na zastupovanie Európskeho parlamentu v nadchádzajúcom vypracovaní úloh na základe mandátu udeleného týmto uznesením okrem iného pri riešení otázok uvedených v analytickej správe štyroch predsedov s názvom Príprava na ďalšie kroky zamerané na lepšiu správu hospodárskych záležitostí v eurozóne;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedom Rady, Európskeho parlamentu, Euroskupiny, prezidentovi ECB a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(7) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(8) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0239.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2013)0598.
(11) Ú. v. EÚ C 165 E, 11.6.2013, s. 24.
(12) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 140.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2012)0430.

Právne oznámenie