Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 8. júla 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)
 Dohoda o stabilizácii a pridružení s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko (protokol na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátska) ***
 Dohoda o stabilizácii a pridružení so Srbskom (protokol na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátska) ***
 Vedecká a technická spolupráca s Indiou: obnovenie dohody ***
 Vedecko-technická spolupráca s Faerskými ostrovmi: Horizont 2020 ***
 Dlhodobé zapojenie akcionárov a vyhlásenie o správe a riadení ***I
 Rezerva stability trhu pre systém Únie na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov ***I
 Námorníci ***I
 Vedecká a technická spolupráca so Švajčiarskom: Horizont 2020 a činnosti projektu ITER ***
 Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov *
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/001 FI/Broadcom - Fínsko
 Rozpočet na rok 2016 – mandát na trialóg
 Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest
 Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky ako výzvy v rozvojových krajinách

Rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP)
PDF 431kWORD 182k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Európskej komisii k rokovaniam o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) (2014/2228(INI))
P8_TA(2015)0252A8-0175/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernice EÚ na rokovania o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktoré Rada jednomyseľne prijala 14. júna 2013(1) a odtajnila a zverejnila 9. októbra 2014,

–  so zreteľom na články 168 až 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na zásadu predbežnej opatrnosti zakotvenú v článku 191 ods. 2,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prijaté na samite EÚ – USA 26. marca 2014(2),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie komisárky Cecilie Malmströmovej a zástupcu USA pre otázky obchodu Michaela Fromana z 20. marca 2015 týkajúce sa vylúčenia verejných služieb z obchodných dohôd EÚ a USA,

–  so zreteľom na závery Rady o TTIP z 20. marca 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o TTIP z 21. novembra 2014(3),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie prezidenta USA Baracka Obamu, predsedu Komisie Jeana-Clauda Junckera, predsedu Európskej rady Hermana Van Rompuya, britského premiéra Davida Camerona, nemeckej kancelárky Angely Merkelovej, francúzskeho prezidenta François Hollanda, talianskeho predsedu vlády Mattea Renziho a španielskeho predsedu vlády Mariana Rajoya zo 16. novembra 2014 vydané po ich stretnutí v rámci samitu G20 v Brisbane, Austrália(4),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 26. – 27. júna 2014(5),

–  so zreteľom na politické usmernenia predsedu Junckera z 15. júla 2014 určené pre budúcu Európsku komisiu s názvom Nový začiatok pre Európu: moja agenda pre zamestnanosť, rast, spravodlivosť a demokratickú zmenu(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie pre Komisiu z 25. novembra 2014 týkajúce sa transparentnosti v rokovaniach o TTIP (C(2014)9052)(7) a na rozhodnutia Komisie z 25. novembra 2014 o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi členmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (C(2014)9051) a o zverejňovaní informácií o stretnutiach medzi generálnymi riaditeľmi Komisie a organizáciami alebo samostatne zárobkovo činnými osobami (C(2014)9048), na rozsudky a stanoviská Súdneho dvora Európskej únie (C-350/12 P, 2/13, 1/09) o prístupe k dokumentom inštitúcií a rozhodnutie európskej ombudsmanky zo 6. januára 2015 o uzavretí vyšetrovania (OI/10/2014/RA) z jej vlastnej iniciatívy týkajúceho sa vybavovania žiadostí o informácie a prístup k dokumentom zo strany Európskej komisie (transparentnosť),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Rady pre energetiku EÚ – USA z 3. decembra 2014(8),

–  so zreteľom na integrovaný prístup EÚ k potravinovej bezpečnosti („z farmy na stôl“) stanovený v roku 2004(9),

–  so zreteľom na správu Komisie z 13. januára 2015 o online verejnej konzultácii o ochrane investícií a urovnávaní sporov medzi investormi a štátom (ISDS) v TTIP (SWD(2015)0003),

–  so zreteľom na návrhy textov EÚ predložené na diskusiu s USA v rámci kôl rokovaní o TTIP, najmä tie, ktoré Komisia odtajnila a zverejnila, okrem iného na stanovisko EÚ s názvom Regulačné otázky TTIP – strojársky priemysel(10), Skúška funkčnej rovnocennosti: navrhnutá metodika pre automobilovú regulačnú rovnocennosť(11) a kapitola o obchode a udržateľnom rozvoji/práca a životné prostredie: dokument EÚ zdôrazňujúci kľúčové otázky a prvky pre ustanovenia v TTIP(12) a návrhy textov o technických prekážkach obchodu (TBT)(13), sanitárne a fytosanitárne opatrenia (SPS)(14), uľahčenie ciel a obchodu(15), malé a stredné podniky (MSP)(16), možné ustanovenia o hospodárskej súťaži(17), možné ustanovenia o štátnych podnikoch a podnikoch, ktorým boli poskytnuté zvláštne alebo výlučné práva alebo oprávnenia(18), možné ustanovenia o dotáciách(19) a urovnávaní sporov(20), počiatočné ustanovenia o spolupráci v oblasti regulácie(21),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) (ECOS-V-063) prijaté počas 110. plenárnej schôdze (11. – 13. februára 2015) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Transatlantické obchodné vzťahy a názory EHSV na posilnenú spoluprácu a prípadnú dohodu o voľnom obchode medzi EÚ a USA zo 4. júna 2014,

–  so zreteľom na konečnú verziu úvodnej správy agentúry ECORYS Komisii s názvom Posúdenie vplyvu udržateľného obchodu na podporu rokovaní o komplexnej dohode o obchode a investíciách medzi Európskou úniou a Spojenými štátmi americkými z 28. apríla 2014(22),

–  so zreteľom na správu Komisie z roku 2015 o obchodných a investičných prekážkach (COM(2015)0127)(23),

–  so zreteľom na podrobné posúdenie hodnotenia vplyvu vypracované Európskou komisiou a týkajúce sa Transatlantického obchodného a investičného partnerstva medzi EÚ a Spojenými štátmi, ktoré v apríli 2014 zverejnilo Centrum pre európske politické štúdie pre Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia, najmä na uznesenie z 23. októbra 2012 o obchodných a hospodárskych vzťahoch so Spojenými štátmi(24), uznesenie z 23. mája 2013 o obchodných a investičných rokovaniach EÚ so Spojenými štátmi americkými(25) a uznesenie z 15. januára 2015 o výročnej správe o činnosti európskeho ombudsmana za rok 2013(26),

–  so zreteľom na článok 108 ods. 4 a článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre hospodárske a menové veci, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre petície (A8-0175/2015),

A.  keďže vývoz prostredníctvom obchodu a rast prostredníctvom investícií sú kľúčové hnacie sily tvorby pracovných miest a hospodárskeho rastu, ktoré si nevyžadujú investície vlády;

B.   keďže HDP EÚ do veľkej miery závisí od obchodu a vývozu a prínosné sú preň investície a obchod založené na pravidlách a keďže ambiciózna a vyvážená dohoda s USA by mala podporiť reindustrializáciu Európy a prispieť k dosiahnutiu cieľa na rok 2020, ktorým je zvýšenie HDP EÚ vytvoreného v priemysle z 15 % na 20 %, a to posilnením transatlantického obchodu s tovarom i službami; keďže môže vytvoriť príležitosti najmä pre malé a stredné podniky, mikropodniky (v súlade s definíciou v odporúčaní Komisie 2003/361/ES), klastre a siete podnikov, ktorým necolné prekážky obchodu prekážajú omnoho viac než väčším spoločnostiam, keďže tie využívajú úspory z rozsahu, ktoré im umožňujú ľahší prístup na trhy na oboch stranách Atlantiku; keďže dohoda medzi dvoma najväčšími hospodárskymi blokmi na svete môže potenciálne viesť k vytvoreniu štandardov, noriem a pravidiel, ktoré budú prijaté na celom svete a ktoré budú slúžiť aj na prospech tretích krajín a budú predchádzať ďalšej fragmentácii svetového obchodu; keďže v prípade nepodpísania dohody je možné, že túto úlohu prevezmú tretie krajiny s odlišnými normami a hodnotami;

C.  keďže deväť členských štátov EÚ už podpísalo dvojstrannú dohodu s USA, vďaka čomu sa TTIP môže opierať o osvedčené postupy a je možné ľahšie prekonať prekážky, s ktorými sa tieto členské štáty stretli;

D.  keďže nedávna kríza na hraniciach EÚ a vývoj vo svete poukazujú na to, že sa treba zasadzovať o globálne riadenie a systém vychádzajúci z pravidiel a hodnôt;

E.  keďže vzhľadom na rastúcu previazanosť svetových trhov je veľmi dôležité, aby politici sformovali spôsob, ako budú tieto trhy vzájomne pôsobiť, a toto pôsobenie podporovali; keďže vhodné obchodné pravidlá a odstránenie zbytočných prekážok sú dôležité pre tvorbu pridanej hodnoty pri zachovaní a rozvíjaní pevnej, konkurencieschopnej a diverzifikovanej priemyselnej základne v Európe;

F.  keďže pokusy EÚ o vyriešenie problémov zmeny klímy, ochrany životného prostredia a bezpečnosti spotrebiteľa vyústili do vysokých regulačných nákladov pre podniky v EÚ spolu s vysokými cenami surovín a elektrickej energie, čo v prípade opomenutia v TTIP môže urýchliť premiestňovanie výroby, deindustrializáciu a stratu pracovných miest, a tak ohroziť reindustrializáciu EÚ a dosiahnutie cieľov v oblasti zamestnanosti, čím sa môžu zmariť aj samotné politické ciele právnych predpisov EÚ;

G.   keďže dobre navrhnutá obchodná dohoda by mohla prispieť k využitiu príležitostí globalizácie; keďže silná a ambiciózna obchodná dohoda by sa nemala zameriavať len na znižovanie colných taríf a necolných prekážok obchodu, ale mala by byť aj nástrojom na ochranu pracovníkov, spotrebiteľov a životného prostredia; keďže silná a ambiciózna dohoda je príležitosťou na vytvorenie rámca posilnením regulácie na najvyššiu úroveň v súlade s našimi spoločnými hodnotami, čím sa zabráni sociálnemu a environmentálnemu dumpingu a zabezpečí sa vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov so zreteľom na spoločný cieľ otvorenej hospodárskej súťaže za rovnakých podmienok;

H.  keďže aj keď spoločné prísne normy sú v záujme spotrebiteľov, treba poznamenať, že konvergencia má zmysel aj pre podniky, pretože vyššie náklady vyplývajúce z prísnejších noriem sa môžu lepšie kompenzovať zvýšením úspor z rozsahu na potenciálnom trhu s 850 miliónmi zákazníkov;

I.   keďže predchádzajúce obchodné dohody boli pre európske hospodárstvo veľkým prínosom, je ťažké posúdiť a predvídať skutočný dosah TTIP na hospodárstva EÚ a USA, pokiaľ prebiehajú rokovania a štúdie ukazujú protichodné výsledky; keďže samotná dohoda o TTIP nevyrieši dlhodobé štrukturálne hospodárske problémy a ich základné príčiny v EÚ, ale mala by sa považovať za prvok širšej európskej stratégie tvorby pracovných miest a rastu, a očakávania v súvislosti s TTIP by mali zodpovedať úrovni ambícií, ktorá sa v rokovaniach dosiahne;

J.  keďže dôsledky ruského embarga jasne poukázali na trvalý geopolitický význam poľnohospodárstva, význam prístupu k radu rôznych poľnohospodárskych trhov a potrebu silných a strategických obchodných partnerstiev so spoľahlivými obchodnými partnermi;

K.  keďže pre európske poľnohospodárstvo je dôležité zabezpečiť vzájomne výhodnú obchodnú dohodu s USA s cieľom zlepšiť postavenie Európy ako kľúčového aktéra na svetovom trhu bez toho, aby boli ohrozené súčasné normy kvality európskych poľnohospodárskych výrobkov a budúce zlepšenia týchto noriem, pričom sa zachová európsky model poľnohospodárstva a zabezpečí sa jeho ekonomická a spoločenská rentabilita;

L.   keďže obchodné a investičné toky nie osobitným cieľom a dobré podmienky bežných občanov, pracovníkov a spotrebiteľov, ako aj rozšírené príležitosti pre podniky ako hnacia silu rastu a pracovných miest sú referenčným ukazovateľom obchodnej dohody; keďže dohoda o TTIP by mala byť príkladom dobrej obchodnej dohody zodpovedajúcej týmto požiadavkám, aby slúžila ako príklad pre naše budúce rokovania s inými obchodnými partnermi;

M.   keďže na to, aby sa v rokovaniach dosiahol kvalitný výsledok, sa vyžaduje určitý stupeň dôvernosti, a obmedzená úroveň transparentnosti, ktorou sa rokovania v minulosti vyznačovali, viedla k nedostatkom v súvislosti s demokratickou kontrolou procesu rokovaní;

N.  keďže predseda Komisie Juncker v politických usmerneniach jasne znova zdôraznil, že chce vyváženú a rozumnú obchodnú dohodu s USA a že kým EÚ a USA môžu významne pokročiť vo vzájomnom uznávaní noriem pre výrobky a vo vypracovaní transatlantických noriem, EÚ neobetuje vlastné normy týkajúce sa bezpečnosti (potravín), zdravia, zdravia zvierat, sociálne a environmentálne normy a normy na ochranu údajov a ani našu kultúrnu rozmanitosť; pripomína, že bezpečnosť potravín, ktoré konzumujeme, ochrana osobných údajov Európanov a ich služby vo všeobecnom záujme sú nespochybniteľné, pokiaľ cieľom nie je dosiahnutie vyššej úrovne ochrany;

O.  keďže je dôležité zabezpečiť uspokojivé ukončenie rokovaní o dohode o bezpečnom prístave USA – EÚ a o zastrešujúcej dohode o ochrane údajov;

P.  keďže predseda Komisie Juncker v politických usmerneniach takisto jasne uviedol, že nebude súhlasiť s tým, aby právomoc súdov v členských štátoch obmedzovali osobitné režimy pre spory investorov; keďže teraz, keď sú k dispozícii výsledky verejnej konzultácie o ochrane investícií a urovnávaní sporov medzi investorom a štátom v TTIP, prebieha proces posudzovania príspevkov v rámci troch európskych inštitúcií, ako aj medzi nimi a dochádza k výmene informácií s občianskou spoločnosťou a podnikateľským sektorom o najlepšom spôsobe dosiahnutia ochrany investícií a rovnakom zaobchádzaní s investormi pri zaručení práva štátov na vlastnú reguláciu;

Q.  keďže Európsky parlament plne podporuje rozhodnutie Rady odtajniť smernice týkajúce sa rokovaní a iniciatívu Komisie za transparentnosť; keďže živá verejná diskusia o TTIP v Európe poukázala na potrebu transparentnejšieho a inkluzívnejšieho vedenia rokovaní o TTIP, v rámci ktorého sa zohľadnia obavy európskych občanov a výsledky rokovaní sa oznámia širokej verejnosti;

R.  keďže rozhovory medzi USA a EÚ prebiehajú od júla 2013, ale doposiaľ sa nedospelo k spoločnému textu;

S.  keďže sa očakáva, že dohoda o TTIP bude zmiešanou dohodou vyžadujúcou si ratifikáciu Európskym parlamentom a všetkými 28 členskými štátmi EÚ;

1.  verí, že EÚ a USA sú kľúčovými strategickými partnermi; zdôrazňuje, že TTIP je najvýznamnejší projekt EÚ a USA v súčasnosti a malo by oživiť celé transatlantické partnerstvo, nielen jeho obchodné aspekty; zdôrazňuje, že jeho úspešné uzavretie má veľký politický význam;

2.  v súvislosti s pokračujúcimi rokovaniami o TTIP adresuje Komisii tieto odporúčania:

   a) v súvislosti s rozsahom a širšími súvislosťami:
   (i) zabezpečiť, aby transparentné rokovania o TTIP viedli k ambicióznej, komplexnej a vyváženejobchodnej a investičnej dohode na vysokej úrovni, ktorá by podporila udržateľný rast so spoločnými prínosmi vo všetkých členských štátoch a vzájomnými a recipročnými výhodami medzi partnermi, zvýšila by medzinárodnú konkurencieschopnosť a otvorila by nové možnosti pre spoločnosti EÚ, najmä malé a stredné podniky, podporila tvorbu vysokokvalitných pracovných miest pre európskych občanov a ktorá by bola priamym prínosom pre európskych spotrebiteľov; obsah a vykonávanie dohody sú dôležitejšie ako rýchlosť rokovaní;
   (ii) zdôrazniť, že zatiaľ čo rokovania o TTIP sa skladajú z troch hlavných oblastí – ambiciózne zlepšenie vzájomného prístupu na trh (pre tovar, služby, investície a verejné zákazky na všetkých úrovniach verejnej správy), zníženie necolných prekážok a zvýšenie kompatibility regulačných režimov a rozvíjanie spoločných pravidiel na riešenie spoločných globálnych obchodných úloh a príležitosti – všetky tieto oblasti sú rovnako dôležité, aby sa zahrnuli do komplexného balíka; dohoda o TTIP by mala byť ambiciózna a záväzná na všetkých úrovniach vlád na oboch stranách Atlantiku, mala by viesť k trvalému a skutočnému otvoreniu trhu na základe reciprocity a k uľahčeniu obchodu v reálnej praxi a mala by sa v nej venovať osobitná pozornosť štrukturálnym opatreniam na dosiahnutie širšej transatlantickej spolupráce pri zachovaní regulačných noriem a ochrany spotrebiteľov a zabránení sociálnemu, fiškálnemu a environmentálnemu dumpingu;
   (iii) mať na pamäti strategický význam hospodárskeho vzťahu medzi EÚ a USA vo všeobecnosti a najmä v rámci TTIP, okrem iného ako príležitosť na podporu zásad a hodnôt zakotvených v rámci založenom na pravidlách, ktoré EÚ a USA vyznávajú a chránia, a navrhnúť víziu a spoločný prístup ku globálnemu obchodu, investíciám a otázkam súvisiacim s obchodom, ako sú vysoké štandardy, normy a predpisy, s cieľom vytvoriť širšiu transatlantickú víziu a spoločný súbor strategických cieľov; vziať do úvahy, že vzhľadom na veľkosť transatlantického trhu je TTIP príležitosťou na formovanie a reguláciu medzinárodného obchodného poriadku s cieľom zabezpečiť, aby oba bloky v prepojenom svete prosperovali;
   (iv) zabezpečiť, najmä vzhľadom na nedávny pozitívny vývoj v Svetovej obchodnej organizácii (WTO), aby dohoda s USA slúžila ako základ na rozsiahlejšie obchodné rokovania a aby nebránila ani nepôsobila proti procesu WTO; dvojstranné a viacstranné obchodné dohody by sa vo všeobecnosti mali považovať za druhú najlepšiu možnosť a nesmú brániť úsiliu vynakladanému na dosiahnutie výrazných zlepšení na viacstrannej úrovni; v TTIP sa musí zabezpečiť súčinnosť s inými obchodnými dohodami, o ktorých sa v súčasnosti rokuje;
   (v) vziať do úvahy, že ZFEÚ vymedzuje obchodnú politiku EÚ ako neoddeliteľnú súčasť celkovej vonkajšej činnosti EÚ, a preto treba posúdiť dôsledky konečnej dohody, berúc do úvahy príležitosti, ako je ľahší prístup na trh vďaka spoločným transatlantickým normám, a riziká, ako je odklonenie obchodu od rozvojových krajín z dôvodu narušenia colných preferencií;
   (vi) zabezpečiť, aby dohoda zaručila úplné dodržiavanie noriem EÚ v oblasti základných práv prostredníctvom doložky o základných právach ako štandardnej súčasti obchodných dohôd EÚ s tretími krajinami, ktorá bude právne záväzná a bude mať pozastavujúci účinok;
   b) v súvislosti s prístupom na trh:
   (i) zabezpečiť, aby boli ponuky prístupu na trh v rôznych oblastiach vzájomné, rovnako ambiciózne a aby odzrkadľovali očakávania oboch strán; zdôrazňuje, že v týchto oblastiach musí byť rovnováha medzi jednotlivými návrhmi;
   (ii) zamerať sa na odstránenie všetkých colných sadzieb, pričom treba zohľadniť skutočnosť, že existuje niekoľko citlivých poľnohospodárskych a priemyselných produktov na oboch stranách, v prípade ktorých treba počas rokovaní dohodnúť podrobné zoznamy; stanoviť pre najcitlivejšie produkty primerané prechodné obdobia a kvóty a v niektorých málo prípadoch ich vylúčiť vzhľadom na skutočnosť, že v mnohých prípadoch majú tieto produkty vyššie výrobné náklady v EÚ z dôvodu predpisov platných v EÚ;
   (iii) začleniť do dohody ochrannú doložku, ako sa jasne uvádza v rokovacom mandáte, na ktorú by sa mohlo odvolať, ak by zvýšenie dovozu príslušného výrobku mohlo vážne poškodiť domácu výrobu, s osobitným odkazom na výrobu potravín a energeticky náročné odvetvia, odvetvia ohrozenú únikom uhlíka a odvetvia chemického priemyslu, surovín a oceliarstva v EÚ;
   (iv) mať na pamäti, že keďže EÚ je najväčší obchodný blok na svete, vo vysoko špecializovanom sektore služieb má EÚ dôležité mimoriadne záujmy, napríklad v oblasti strojárskych a iných odborných služieb, telekomunikačných, finančných alebo dopravných služieb;
   (v) zlepšiť prístup na trh pre služby v súlade s prístupom založeným na hybridnom zozname s použitím pozitívnych zoznamov pre prístup na trh, pričom služby, ktoré sa majú otvoriť pre zahraničné spoločnosti, sú výslovne uvedené a nové služby sú vylúčené, pričom treba zabezpečiť, aby sa prípadné doložky o povinnosti zdržať sa konania a doložky znemožňujúce návrat do pôvodného stavu (ratchet clauses) uplatňovali iba na ustanovenia o nediskriminácii a umožnili dostatočnú flexibilitu, aby sa služby vo všeobecnom hospodárskom záujme dostali späť pod verejnú kontrolu, a aby sa zohľadnil vznik nových a inovatívnych služieb, pričom v prípade vnútroštátnych otázok by sa mali použiť negatívne zoznamy;
   (vi) na rokovaniach by sa mala zmysluplne venovať pozornosť súčasným obmedzeniam USA týkajúcim sa námorných a leteckých dopravných služieb, ktoré vlastnia európske podniky v dôsledku právnych predpisov USA, ako je Jonesov zákon, zákon o bagrovaní dna zahraničnými operátormi, federálny zákon o letectve a zákon USA o vzdušnej kabotáži, a mali by ich odstrániť, a to aj v súvislosti s kapitálovými obmedzeniami zahraničného vlastníctva leteckých dopravcov, čo vážne obmedzuje prístup na trh pre spoločnosti EÚ, ako aj inováciu v samotných USA;
   (vii) vychádzať zo spoločného vyhlásenia zodpovedajúceho jasnému záväzku rokujúcich strán vylúčiť súčasné a budúce služby všeobecného záujmu, ako aj služby všeobecného hospodárskeho záujmu z rozsahu pôsobnosti TTIP (vrátane okrem iného vodovodných systémov, systémov zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb, systémov sociálneho zabezpečenia a vzdelávania), zabezpečiť, aby vnútroštátne a miestne orgány mali naďalej plné právo zavádzať, prijímať, zachovávať alebo rušiť akékoľvek opatrenia, pokiaľ ide o zadávanie, organizovanie, financovanie a poskytovanie verejných služieb, ako je stanovené v zmluvách, ako aj v mandáte EÚ na rokovania; toto vylúčenie by sa malo uplatniť bez ohľadu na to, ako sú služby poskytované a financované;
   (viii) čo najviac sa usilovať zabezpečiť vzájomné uznávanie odborných kvalifikácií, najmä prostredníctvom vytvorenia právneho rámca s federálnymi štátmi, ktoré majú regulačné právomoci v tejto oblasti, s cieľom umožniť odborníkom z EÚ a USA pôsobenie na oboch stranách Atlantického oceánu a uľahčiť mobilitu investorov, odborníkov, vysokokvalifikovaných pracovníkov a technikov medzi EÚ a USA v sektoroch, ktoré spadajú pod TTIP;
   (ix) mať na pamäti, že zjednodušenie vízového režimu pre európskych dodávateľov služieb a tovaru je kľúčovým prínosom dohody, a zvýšiť v rámci rokovaní politický tlak na USA s cieľom zaručiť úplnú vízovú reciprocitu a rovnaké zaobchádzanie pre všetkých občanov členských štátov EÚ bez diskriminácie, pokiaľ ide o ich vstup do USA;
   (x) kombinovať rokovania o prístupe na trh pre finančné služby s konvergenciou nariadenia o rozpočtových pravidlách na najvyššej úrovni s cieľom podporiť zavedenie a zlučiteľnosť potrebnej regulácie, aby sa posilnila finančná stabilita, zabezpečila primeraná ochrana spotrebiteľov využívajúcich finančné produkty a služby a aby sa podporilo pokračujúce úsilie o spoluprácu na iných medzinárodných fórach, ako sú Bazilejský výbor pre bankový dohľad a Rada pre finančnú stabilitu; zabezpečiť, aby toto úsilie o spoluprácu neobmedzovalo zvrchovanosť EÚ a členských štátov zvrchovanosť v oblasti regulácie a dohľadu vrátane ich schopnosti zakázať určité finančné produkty a činnosti;
   (xi) zaviesť posilnenú spoluprácu medzi EÚ, členskými štátmi a USA vrátane mechanizmov na účinnejšiu medzinárodnú spoluprácu s cieľom stanoviť prísnejšie globálne normy proti finančnej a daňovej trestnej činnosti a korupcii;
   (xii) zabezpečiť, aby súbor právnych predpisov EÚ týkajúci sa ochrany osobných údajov nebol ohrozený liberalizáciou dátových tokov, najmä v oblasti elektronického obchodu a finančných služieb a zároveň uznať dôležitosť dátových tokov ako opory transatlantického obchodu a digitálneho hospodárstva; začleniť do návrhu ako hlavnú prioritu komplexné a jednoznačné horizontálne samostatné ustanovenie vychádzajúce z článku XIV Všeobecnej dohody o obchode so službami (GATS), ktoré z dohody úplne vyníma existujúci aj budúci právny rámec EÚ na ochranu osobných údajov bez akejkoľvek podmienky súladu s inými časťami dohody o TTIP; rokovať o ustanoveniach, ktoré sa týkajú toku osobných údajov len za predpokladu, že je zaručené a rešpektované úplné dodržiavanie pravidiel o ochrane osobných údajov na oboch stranách Atlantiku, spolupracovať s USA s cieľom podnietiť tretie krajiny, aby prijali podobné prísne normy ochrany údajov na celom svete;
   (xiii) pamätať na to, že súhlas Európskeho parlamentu s konečnou dohodou o TTIP môže byť ohrozený, ak sa úplne nezastaví plošné hromadné sledovanie zo strany USA a nenájde sa vhodné riešenie týkajúce sa práv občanov EÚ na súkromie údajov vrátane administratívnych a súdnych opravných prostriedkov, ako sa uvádza v odseku 74 uznesenia Európskeho parlamentu z 12. marca 2014(27);
   (xiv) zaručiť urýchlené a úplné obnovenie dôvery medzi EÚ a USA, ktorá bola narušená škandálmi s hromadným sledovaním;
   (xv) začleniť ambicióznu kapitolu o hospodárskej súťaž, ktorou sa zabezpečí, aby sa riadne dodržiavali právne predpisy EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, najmä v digitálnom svete; zabezpečiť, aby sa súkromné podniky mohli zapojiť do spravodlivej súťaže so štátom vlastnenými alebo štátom kontrolovanými podnikmi; zabezpečiť, aby štátne dotácie boli regulované a podliehali transparentnému systému kontroly;
   (xvi) požadovať otvorenú hospodársku súťaž v rámci digitálneho hospodárstva, ako aj jeho rozvoj, ktoré má síce vo svojej podstate globálny charakter, ale jeho hlavné základne sa nachádzajú v EÚ a USA; zdôrazňovať pri rokovaniach, že digitálne hospodárstvo musí byť ústredným prvkom transatlantického trhu, pokiaľ ide o vplyv na svetové hospodárstvo a ďalší rozvoj svetových trhov;
   (xvii) mať na pamäti, že pokiaľ ide o služby informačnej spoločnosti a telekomunikačné služby, je mimoriadne dôležité, aby TTIP zabezpečilo rovnaké podmienky, a teda rovnaký a transparentný prístup spoločností EÚ poskytujúcich služby na trh USA, založený na reciprocite, ako aj povinnosť amerických poskytovateľov služieb dodržiavať všetky príslušné odvetvové normy a normy bezpečnosti výrobkov, ako aj práva spotrebiteľa a konať v súlade s nimi pri poskytovaní služieb v Európe alebo európskym zákazníkom;
   (xviii) prostredníctvom právne záväznej všeobecnej doložky s platnosťou pre celú dohodu a v plnom súlade s Dohovorom UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov zabezpečiť, aby zmluvné strany mali vyhradené právo prijať alebo zachovať akékoľvek opatrenie (najmä regulačnej a/alebo finančnej povahy) týkajúce sa ochrany alebo podpory kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, a to v súlade s príslušnými článkami ZFEÚ, ako aj slobody médií a pluralizmu médií bez ohľadu na použitú technológiu a distribučnú platformu a so zreteľom na to, že z mandátu, ktorý udelili členské štáty Európskej komisii, sú výslovne vylúčené audiovizuálne služby;
   (xix) určiť, že žiadne ustanovenie dohody nemá vplyv na možnosť EÚ alebo jej členských štátov poskytovať dotácie a finančnú podporu kultúrnemu priemyslu, ako aj kultúrnym, vzdelávacím, audiovizuálnym a tlačovým službám;
   (xx) potvrdiť, že v dôsledku záväzkov vyplývajúcich z dohody o TTIP nebude spochybnený systém pevne stanovených cien kníh, novín a časopisov;
   (xxi) všeobecnou doložkou zaručiť právo členských štátov EÚ prijať alebo zachovať akékoľvek opatrenie týkajúce sa poskytovania všetkých vzdelávacích a kultúrnych služieb, ktoré fungujú na neziskovom základe, a/alebo na ktoré sa v akejkoľvek miere poskytujú verejné prostriedky alebo sa akoukoľvek formou poskytuje štátna podpora, a zaručiť, aby zahraniční poskytovatelia financovaní zo súkromných zdrojov spĺňali tie isté požiadavky v oblasti kvality a akreditácie ako domáci poskytovatelia;
   (xxii) vzhľadom na obrovský záujem zo strany európskych spoločností, najmä MSP pri získavaní nediskriminačného prístupu k verejným zákazkám v USA na federálnej aj subfederálnej úrovni, napríklad na stavebné služby, inžinierske práce, dopravnú a energetickú infraštruktúru a tovar a služby, zaujať ambiciózny prístup ku kapitole o verejnom obstarávaní a zároveň dodržiavať jej súlad s novými smernicami EÚ o verejnom obstarávaní a udeľovaní koncesií, a to s cieľom napraviť v súlade so zásadou reciprocity veľké rozdiely, ktoré v súčasnosti existujú v oblasti miery otvorenosti oboch trhov verejného obstarávania na oboch stranách Atlantiku, výrazným otvorením trhu USA (ktorý sa stále riadi zákonom o nákupe amerických výrobkov z roku 1933) na federálnej a subfederálnej úrovni, ako aj na základe záväzkov prijatých v rámci Dohody o vládnom obstarávaní (GPA) a odstránením obmedzení, ktoré sa v súčasnosti v USA uplatňujú na federálnej úrovni, na úrovni jednotlivých štátov a na miestnej úrovni; a vytvoriť mechanizmy, ktorými sa zaručí, aby záväzky, ktoré prijali federálne orgány USA, boli dodržiavané na všetkých politických a administratívnych úrovniach;
   (xxiii) s cieľom vytvoriť otvorené, nediskriminačné a predvídateľné procesné požiadavky, na základe ktorých sa zaručí rovnaký prístup spoločnostiam, najmä MSP, z EÚ a z USA pri uchádzaní sa o verejné zákazky, zabezpečiť, aby USA zvýšili transparentnosť rozhodovacieho postupu, ktorý sa uplatňuje na ich území;
   (xxiv) podporovať spoluprácu medzi EÚ a USA na medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť spoločné normy udržateľnosti pre verejné obstarávanie na všetkých federálnych a subfederálnych úrovniach správy, okrem iného pri vykonávaní nedávno revidovanej Dohody o vládnom obstarávaní; a prijatie a dodržiavanie pravidiel týkajúcich sa sociálnej zodpovednosti podnikov na základe usmernení Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre nadnárodné spoločnosti;
   (xxv) zabezpečiť, aby sa USA zapojili do procesu rokovaní s cieľom dosiahnuť zmysluplné výsledky v sprístupnení amerických verejných zákaziek spoločnostiam EÚ;
   (xxvi) uvedomovať si v súvislosti s verejným obstarávaním citlivú povahu obrany a bezpečnosti a zohľadniť ciele, ktoré stanovili hlavy štátov a predsedovia vlád počas zasadnutia Rady pre obranu v roku 2013 s cieľom podporiť vytvorenie európskeho bezpečnostného a obranného trhu a európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB);
   (xxvii) zabezpečiť, aby sa rokovania o pravidlách pôvodu zamerali na zladenie prístupov EÚ a USA a na stanovenie účinných pravidiel pôvodu, čím sa zabráni oslabeniu pravidiel pôvodu inými dohodami, považovať rokovania za príležitosť dosiahnuť pokrok smerom k spoločným normám v oblasti povinného označovania pôvodu výrobkov; vzhľadom na skončenie rokovaní o komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode (CETA) medzi EÚ a USA a možnú aktualizáciu dohody o voľnom obchode medzi EÚ a Mexikom bude treba zvážiť možnosť a rozsah kumulácie; mať však na zreteli, že účelom TTIP je uľahčovať obchod s produktmi vyrobenými výhradne v USA a EÚ a nie umožňovať dovoz z tretích krajín, z tohto dôvodu bude treba zvážiť príležitostné vylúčenie určitých produktov a zaručiť vylúčenie akejkoľvek formy kumulácie pre citlivé sektory;
   (xxviii) zaručiť, aby dohoda o TTIP bola otvorenou dohodou a hľadať spôsoby ako dôležitých partnerov, ktorí majú záujem na rokovaniach o TTIP vzhľadom na uzatvorené dohody o colnej únii s EÚ alebo s USA, aktívnejšie informovať o vývoji;
   c) pokiaľ ide o regulačnú spoluprácu, pilier súdržnosti a necolné prekážky obchodu:
   (i) zabezpečiť, aby sa kapitolou o spolupráci v oblasti regulácie podporovalo transparentné, účinné hospodárske prostredie podporujúce hospodársku súťaž prostredníctvom identifikácie a prevencie potenciálnych budúcich necolných prekážok obchodu, ktoré majú neprimeraný dosah na MSP, a uľahčenia obchodu a investícií a aby sa súčasne rozvíjala a zabezpečila čo najvyššia úroveň právnych predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti podľa zásady predbežnej opatrnosti, ktorá je stanovená v článku 191 ZFEÚ, spotrebiteľov, práce a životného prostredia a životných podmienok zvierat a kultúrnej rozmanitosti, ktorá existuje v EÚ; podporovať vytvorenie štruktúrovaného dialógu a spolupráce medzi regulačnými orgánmi, ktoré by boli čo najtransparentnejšie a na ktorých by sa zúčastnili zainteresované strany, a pritom v plnej miere rešpektovať regulačnú autonómiu; začleniť prierezové disciplíny týkajúce sa jednotnosti a transparentnosti regulácie pri navrhovaní a implementácii účinných, nákladovo efektívnych a vo väčšej miere zlučiteľných predpisov v oblasti tovarov a služieb; účastníci rokovaní na oboch stranách musia určiť a veľmi jasne vyjadriť, ktoré technické postupy a normy sú základné a nemožno ich ohroziť, ktoré môžu byť predmetom spoločného prístupu, v ktorých oblastiach je žiaduce vzájomné uznávanie založené na spoločnej vysokej úrovni a pevnom systéme dohľadu nad trhom a v ktorých oblastiach jednoducho možno zlepšiť výmenu informácií na základe skúseností z niekoľkoročných rokovaní prebiehajúcich na rôznych fórach vrátane Transatlantickej hospodárskej rady a fóra na vysokej úrovni pre spoluprácu v oblasti regulácie, aby sa tiež zabezpečilo, aby dohoda nemala vplyv na normy, ktoré sa ešte len majú stanoviť v oblastiach, v ktorých sa právne predpisy alebo normy v USA v porovnaní s EÚ veľmi líšia, napríklad pokiaľ ide o vykonávanie existujúcich (rámcových) právnych predpisov (napr. REACH), prijatie nových zákonov (napr. o klonovaní) alebo budúce definície ovplyvňujúce úroveň ochrany (napr. chemické látky poškodzujúce endokrinný systém); zabezpečiť, aby v žiadnom ustanovení o regulačnej spolupráci v TTIP nebola stanovená procedurálna povinnosť prijať príslušné akty EÚ, a aby v tejto súvislosti neboli stanovené ani žiadne vymáhateľné práva;
   (ii) vychádzať pri rokovaniach o opatreniach týkajúcich sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a technických prekážok obchodu z kľúčových zásad multilaterálnych dohôd týkajúcich sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení a technických prekážok obchodu a chrániť európske normy a postupy týkajúce sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení; v prvom rade sa zamerať na odstránenie alebo podstatné zníženie zaťažujúcich opatrení týkajúcich sa sanitárnych a fytosanitárnych opatrení vrátane súvisiacich dovozných postupov; zabezpečiť predovšetkým, aby sa predbežné povolenia, povinné protokoly alebo kontroly pred preclením neuplatňovali ako trvalé dovozné opatrenie; dosiahnuť väčšiu transparentnosť a otvorenie, vzájomné uznávanie rovnocenných noriem, výmeny najlepších postupov, posilnenie dialógu medzi regulačnými orgánmi a zainteresovanými subjektmi a posilnenie spolupráce v medzinárodných normalizačných orgánoch; v rokovaniach o sanitárnych a fytosanitárnych opatreniach a technických prekážkach obchodu zabezpečiť, aby prísne normy, ktoré boli zavedené s cieľom zaistiť bezpečnosť potravín, zdravie ľudí, zvierat a rastlín v EÚ, neboli nijako ohrozené;
   (iii) uznať, že v oblastiach, v ktorých sa pravidlá EÚ a USA veľmi odlišujú, napríklad v oblasti verejnej zdravotnej starostlivosti, geneticky modifikovaných organizmov, využívania hormónov v sektore hovädzieho dobytka, REACH a jeho vykonávania a klonovania zvierat na hospodárske účely, sa neuzavrie žiadna dohoda, a preto o týchto otázkach nerokovať;
   (iv) podnecovať USA, aby odstránili zákaz dovozu hovädzieho mäsa z EÚ;
   (v) v súvislosti s kapitolou o horizontálnej spolupráci v oblasti regulácie podporiť bilaterálnu spoluprácu v oblasti regulácie s cieľom predísť zbytočným rozdielom, najmä v súvislosti s novými technológiami a službami, v záujme konkurencieschopnosti Európy a USA a výberu spotrebiteľa; dosiahnuť to posilnenou výmenou informácií a zlepšiť prijatie a uplatňovanie medzinárodných nástrojov, pričom sa bude rešpektovať zásada subsidiarity, na základe úspešných medzinárodných skúseností, ako sú napríklad normy ISO alebo v rámci Svetového fóra EHK OSN pre harmonizáciu predpisov o vozidlách (WP.29); mať na pamäti, že uznanie rovnocennosti čo najväčšieho počtu predpisov v oblasti bezpečnosti automobilov na základe overenej rovnocennej úrovne ochrany by bolo jedným z najväčších úspechov dohody; zabezpečiť, aby predchádzajúce posúdenie vplyvu na regulačný akt okrem svojho vplyvu na obchod a investície meralo vplyv na spotrebiteľov a životné prostredie; podporovať regulačnú zlučiteľnosť bez ohrozenia oprávnených regulačných a politických cieľov a právomocí zákonodarcov EÚ a USA;
   (vi) určiť ako cieľ naďalej zaručovať vysokú úroveň bezpečnosti výrobkov v rámci EÚ pri súčasnom odstránení zbytočnej duplicity v testovaní, ktorá spôsobuje plytvanie zdrojmi, hlavne v prípade nízkorizikových výrobkov;
   (vii) zamerať sa na otázky ciel, ktoré idú nad rámec pravidiel, ktoré obsahuje Dohoda WTO o uľahčení obchodu, a zdôrazňovať, že aby sa dosiahlo skutočné odstránenie administratívnej záťaže, je potrebné usilovať sa o dosiahnutie maximálneho stupňa regulačného zosúladenia politík a postupov súvisiacich s clami a hranicami;
   (viii) v súvislosti s budúcou regulačnou spoluprácou jasne vymedziť, ktoré opatrenia sa týkajú technických prekážok obchodu a duplicitného alebo zbytočného administratívneho zaťaženia a formalít a ktoré súvisia so základnými normami a predpismi alebo postupmi, ktoré slúžia na dosahovanie cieľov verejnej politiky;
   (ix) plne rešpektovať zavedené regulačné systémy na oboch stranách Atlantiku, ako aj úlohu Európskeho parlamentu v rozhodovacom procese EÚ a jeho demokratickú kontrolu regulačných procesov EÚ pri vytváraní rámca na budúcu spoluprácu a zároveň zabezpečiť maximálnu transparentnosť a postupovať obozretne za súčasného vyváženého zapojenia zainteresovaných subjektov v rámci konzultácií, ktoré sú súčasťou vypracovania regulačného návrhu, a nezdržiavať európsky legislatívny proces; špecifikovať úlohu, zloženie a právny status Rady pre spoluprácu v oblasti regulácie so zreteľom na to, že akékoľvek priame a povinné uplatňovanie jej odporúčaní by znamenalo porušenie postupov tvorby práva stanovených v zmluvách; sledovať tiež, aby v plnej miere chránila schopnosť národných, regionálnych a miestnych orgánov prijímať vlastné politiky, najmä v sociálnej a environmentálnej oblasti;
   d) v súvislosti s pravidlami:
   (i) kombinovať rokovania o prístupe na trh a spolupráci v oblasti regulácie so zavedením ambicióznych pravidiel a zásad a mať pritom na zreteli, že v každom pilieri sa vyskytujú citlivé otázky, ako sú napríklad, ale nie výlučne, otázky trvalo udržateľného rozvoja, energetiky, malých a stredných podnikov, investícií a štátnych podnikov;
   (ii) zabezpečiť, aby kapitola o udržateľnom rozvoji bola záväzná a vykonateľná a zameriavala sa na úplnú a účinnú ratifikáciu, vykonávanie a presadzovanie ôsmich základných dohovorov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) a ich obsahu, programu MOP v oblasti dôstojnej práce a základných medzinárodných dohôd v oblasti životného prostredia; ustanovenia sa musia zameriavať na ďalšie zvýšenie úrovne ochrany pracovných a ekologických noriem; ambiciózna kapitola o obchode a udržateľnom rozvoji musí tiež obsahovať pravidlá týkajúce sa sociálnej zodpovednosti podnikov na základe usmernení OECD pre nadnárodné spoločnosti a jasne štruktúrovaného dialógu s občianskou spoločnosťou;
   (iii) zabezpečiť, aby sa pracovné a ekologické normy neobmedzovali na kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji, ale aby boli zastúpené rovnako v ostatných oblastiach dohody, ako sú investície, obchod so službami, spolupráca v oblasti regulácie a verejné obstarávanie;
   (iv) zabezpečiť, aby boli pracovné a ekologické normy vykonateľné, a to tým, že sa nadviaže na dobré skúsenosti s existujúcimi dohodami o voľnom obchode EÚ a USA a na vnútroštátne predpisy; zabezpečiť, aby uplatňovanie a dodržiavanie ustanovení týkajúcich sa práce podliehalo účinnému monitorovaciemu procesu, ktorý zahrnuje sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť, ako aj všeobecnému mechanizmu urovnávania sporov, ktorý sa uplatňuje na celú dohodu;
   (v) zabezpečiť, aby pri plnom dodržaní vnútroštátnych právnych predpisov zamestnanci transatlantických spoločností registrovaní podľa práva členského štátu EÚ mali prístup k informáciám a konzultáciám v súlade so smernicou o Európskej zamestnaneckej rade;
   (vi) zaručiť, aby sa preskúmal vplyv dohody o TTIP na hospodárstvo, sociálnu oblasť a životné prostredie prostredníctvom dôkladného a objektívneho posúdenia vplyvu trvalo udržateľného obchodu (SIA) v plnom súlade so smernicou EÚ o SIA s jasným a dôkladným zapojením všetkých príslušných zainteresovaných strán, a to aj občianskej spoločnosti; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila porovnávacie hĺbkové štúdie pre každý členský štát a vyhodnotila konkurencieschopnosť odvetví EÚ a rovnakých odvetví USA s cieľom vytvoriť prognózu stratených a získaných pracovných miest v odvetviach v každom členskom štáte, pričom náklady na prispôsobenie by mohli sčasti kryť finančné prostriedky EÚ a členských štátov;
   (vii) zachovať cieľ vymedzenia osobitnej kapitoly pre energie vrátane priemyselných surovín; zabezpečiť, aby obe strany počas rokovaní preskúmali možnosti na uľahčenie vývozu energií, aby sa dohodou o TTIP zrušili všetky existujúce obmedzenia či prekážky vývozu palív vrátane LNG a ropy medzi oboma obchodnými partnermi s cieľom vytvoriť konkurencieschopný, transparentný a nediskriminačný trh s energiou, čím sa podporí diverzifikácia energetických zdrojov, prispeje sa k bezpečnosti dodávok a docielia sa nižšie ceny za energie; zdôrazňuje, že do tejto kapitoly o energetike musia byť začlenené jasné záruky, že normy EÚ v oblasti životného prostredia a ciele v oblasti klímy sa nesmú narušiť; podnietiť spoluprácu medzi EÚ a USA tak, aby sa skoncovalo s výnimkami v oblasti dane z palív pre komerčnú leteckú dopravu, v súlade s odhodlaním skupiny G20 postupne odstrániť dotácie na fosílne palivá;
   (viii) zabezpečiť, aby právo každého partnera na riadenie a reguláciu prieskumu, využívania a výroby energetických zdrojov ostalo dohodou nedotknuté, ale keď sa rozhodne o využívaní tohto zdroja, aby sa uplatňovala zásada nediskriminácie; mať na zreteli, že dohoda by žiadnym spôsobom nemala narúšať legitímne, nediskriminačné demokratické rozhodnutia týkajúce sa výroby energie, v súlade so zásadou predbežnej opatrnosti; zaručiť, aby prístup k surovinám aj k energii bol zaručený na nediskriminačnom základe tiež spoločnostiam z EÚ, ako aj z USA a aby sa dodržiavali normy kvality energetických produktov vrátane noriem týkajúcich sa energetických produktov a ich vplyvu na emisie CO2, ako je napríklad zakotvené v smernici o kvalite palív;
   (ix) zabezpečiť, aby TTIP podporovala využívanie a presadzovanie ekologických tovarov a služieb spolu s uľahčovaním ich rozvoja, a aby zjednodušovala ich vývoz a dovoz, čím sa využije značný potenciál prínosov v oblasti životného prostredia a hospodárstva, ktoré ponúka transatlantické hospodárstvo, a doplnia sa prebiehajúce mnohostranné rokovania o dohode o environmentálnych tovaroch s cieľom prispieť k boju s globálnym otepľovaním a vytvoriť nové pracovné miesta v zelenom hospodárstve;
   (x) zabezpečiť, aby dohoda o TTIP slúžila ako fórum na vývoj spoločných noriem udržateľnosti výroby energie a pritom sa vždy zohľadňovali a dodržiavali platné normy na oboch stranách, ako sú napríklad smernice EÚ o energetických štítkoch a ekodizajne, a skúmať spôsoby zlepšovania spolupráce v oblasti energetického výskumu, vývoja a inovácie a podpory nízkouhlíkových a ekologických technológií;
   (xi) zaručiť, aby dohoda o TTIP prispela k udržateľnému riadeniu rybolovných zdrojov, najmä prostredníctvom spolupráce medzi stranami v boji proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu (NNN);
   (xii) zabezpečiť, aby dohoda o TTIP obsahovala osobitnú kapitolu o MSP v TTIP na základe spoločného záväzku oboch rokujúcich strán a zameriavala sa na vytváranie nových príležitostí v USA pre európske MSP (vrátane mikropodnikov) na základe skutočných skúseností oznámených vyvážajúcimi MSP, napríklad zrušením požiadavky na dvojité osvedčenie, vytvorením webového informačného systému o rôznych predpisoch a osvedčených postupoch, uľahčením prístupu k podporným programom pre MSP, zavedením zrýchleného konania na hraniciach alebo odstránením osobitných najvyšších colných sadzieb, ktoré stále existujú; mali by sa vytvoriť mechanizmy na spoluprácu oboch strán s cieľom uľahčiť účasť MSP na transatlantickom obchode a investíciách, napríklad vytvorením spoločných jednotných kontaktných miest pre MSP, pri zriaďovaní ktorých by zainteresované osoby MSP zohrávali kľúčovú úlohu a ktoré by poskytovali konkrétne informácie potrebné na vývoz do USA, dovoz z USA alebo investovanie v USA, a to aj o clách, daniach, regulácii, colných postupoch a príležitostiach na trhu;
   (xiii) zabezpečiť, aby dohoda o TTIP obsahovala komplexnú kapitolu o investíciách vrátane ustanovení o prístupe na trh, ako aj o ochrane investícií s uznaním toho, že prístup ku kapitálu môže podnietiť tvorbu pracovných miest a rast; kapitola o investíciách by sa mala zameriavať na zabezpečenie nediskriminačného zaobchádzania pri zakladaní európskych a amerických spoločností na území druhej strany pri zohľadnení citlivej povahy niektorých konkrétnych sektorov; tieto spoločnosti by sa mali snažiť o posilňovanie Európy ako cieľa investícií, o zvyšovanie dôvery v investície EÚ v USA a rovnako o riešenie povinností a zodpovedností investorov tým, že by sa ako na referenčné zásady okrem iného odvolávali na zásady OECD pre nadnárodné spoločnosti a zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;
   (xiv) zabezpečiť, aby sa ustanovenia o ochrane investícií obmedzovali na ustanovenia po založení podniku a sústreďovali sa na vnútroštátny prístup, spravodlivé a rovné zaobchádzanie a ochranu voči priamemu i nepriamemu vyvlastneniu vrátane práva na urýchlené, primerané a účinné odškodnenie; mali by sa vypracovať presné právne normy ochrany, ako aj vymedzenia investora a investícií, ktoré budú ochraňovať právo na reguláciu vo verejnom záujme, objasňovať význam nepriameho vyvlastnenia a zamedzovať nepodloženému a nezmyselnému uplatňovaniu nárokov; bezodplatný prevod kapitálu by mal byť v súlade s ustanoveniami Zmluvy o EÚ a mal by zahŕňať obozretné a časovo neobmedzené vyňatie v prípade finančných kríz;
   (xv) zabezpečiť, aby sa k zahraničným investorom pristupovalo nediskriminačne a aby pritom nemali väčšie práva ako domáci investori, a nahradiť systém urovnávania sporov medzi investorom a štátom (tzv. ISDS) novým systémom urovnávania sporov medzi investormi a štátmi, ktorý bude podliehať demokratickým zásadám a kontrole, pri ktorom budú o prípadných sporoch transparente rozhodovať verejne vymenovaní, nezávislí profesionálni sudcovia na verejných vypočutiach, a ktorý bude zahŕňať odvolací mechanizmus, pri ktorom bude zaručená konzistentnosť súdnych rozhodnutí, bude rešpektovaná súdna právomoc súdov EÚ a členských štátov a súkromné záujmy nebudú môcť pôsobiť proti cieľom verejnej politiky;
   (xvi) zabezpečiť, aby dohoda o TTIP obsahovala ambicióznu, vyváženú a modernú kapitolu o presne a jasne vymedzených oblastiach duševného vlastníctva vrátane uznávania a lepšej ochrany zemepisných označení, aby odrážala spravodlivú a efektívnu úroveň ochrany bez toho, aby bránila potrebe EÚ reformovať svoj systém ochrany autorských práv, a aby zároveň zaručovala spravodlivú rovnováhu medzi ochranou práv duševného vlastníctva a verejným záujmom, najmä potrebu zachovať prístup k dostupným liekom tým, že sa bude naďalej podporovať flexibilita v rámci dohody TRIPS;
   (xvii) považovať za veľmi dôležité, aby EÚ a USA naďalej vyjadrovali rovnaké odhodlanie a zapájali sa do globálnych viacstranných rokovaní o harmonizácii patentov prostredníctvom existujúcich medzinárodných orgánov, a varuje pred pokusom zaviesť ustanovenia o hmotnom patentovom práve, najmä so zreteľom na otázky týkajúce sa patentovateľnosti a dodatočných lehôt, do TTIP;
   (xviii) zabezpečiť, aby kapitola týkajúca sa práv duševného vlastníctva neobsahovala ustanovenia o sprostredkovateľoch prístupu na internet ani o trestných sankciách ako nástroj na presadzovanie, pretože Európsky parlament to už skôr zamietol podobne ako návrh dohody ACTA;
   (xix) zabezpečiť plné uznanie a silnú právnu ochranu zemepisných označení EÚ, ako aj opatrenia na riešenie problému nesprávneho používania a zavádzajúcich informácií a postupov, zaručiť označovanie, vysledovateľnosť a skutočný pôvod týchto výrobkov pre spotrebiteľov a ochranu know-how výrobcov ako základný prvok vyváženej dohody;
   e) pokiaľ ide o transparentnosť, zapojenie občianskej spoločnosti a osvetu na politickej úrovni:
   (i) naďalej vyvíjať úsilie o zvyšovanie transparentnosti v rokovaniach tým, že sa bude viac návrhov na rokovania sprístupňovať širokej verejnosti, vykonávať odporúčania európskeho ombudsmana, najmä tie, ktoré sa týkajú pravidiel o verejnom prístupe k dokumentom;
   (ii) previesť tieto snahy o transparentnosť do zmysluplných praktických výsledkov aj dosiahnutím zmysluplných dohôd s USA v záujme zlepšenia transparentnosti vrátane prístupu poslancov Európskeho parlamentu ku všetkým dokumentom na rokovania vrátane konsolidovaných textov pri súčasnom zaručení primeranej dôvernosti, s cieľom umožniť poslancom Európskeho parlamentu a členským štátom rozvíjať konštruktívne diskusie so zainteresovanými subjektmi a verejnosťou; zaručiť, aby obe rokujúce strany zdôvodnili každé zamietnutie zverejniť návrh na rokovanie;
   (iii) podporovať ešte užšie zapojenie členských štátov, ktoré boli zodpovedné za rokovací mandát Európskej komisie na otvorenie rokovaní s USA, s cieľom zabezpečiť ich aktívny podiel na lepšom oznamovaní rozsahu a možných prínosov dohody pre európskych občanov, ako Rada uvádza vo svojich záveroch prijatých 20. marca 2015, aby sa zabezpečila široká verejná diskusia o TTIP v Európe na základe zistených skutočností s cieľom preskúmať reálne obavy súvisiace s dohodou;
   (iv) posilniť nepretržitú a transparentnú spoluprácu so širokou škálou zainteresovaných subjektov počas celého procesu rokovaní; nabáda všetky zainteresované subjekty, aby sa aktívne zapájali a predkladali iniciatívy a informácie, ktoré sú dôležité pre rokovania;
   (v) podnietiť členské štáty, aby zapojili národné parlamenty, v súlade s ich príslušnými ústavnými povinnosťami, do poskytovania potrebnej pomoci členským štátom pri plnení týchto úloh a posilňovaní dosahu na národné parlamenty, aby sa udržala primeraná informovanosť národných parlamentov o prebiehajúcich rokovaniach;
   (vi) vychádzať z úzkej spolupráce s Európskym parlamentom a snažiť sa o ešte užší, štruktúrovaný dialóg, ktorý bude aj naďalej dôkladne monitorovať proces rokovaní a spolupracovať s Komisiou, členskými štátmi, Kongresom a vládou USA, ako aj zainteresovanými subjektmi na oboch stranách Atlantiku s cieľom zabezpečiť výsledok, z ktorého budú mať osoh občania v EÚ, USA, ako aj v iných regiónoch;
   (vii) zaručiť, aby bola dohoda o TTIP a jej vykonávanie v budúcnosti doplnená prehlbovaním transatlantickej parlamentnej spolupráce na základe a s využitím transatlantického dialógu zákonodarcov, čo v budúcnosti povedie k širšiemu a posilnenému politickému rámcu na vypracúvanie spoločných prístupov, posilňovanie strategického partnerstva a zlepšovanie celkovej spolupráce medzi EÚ a USA;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie obsahujúce odporúčania Európskeho parlamentu Komisii a pre informáciu Rade, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Kongresu USA.

(1) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11103-2013-DCL-1/sk/pdf
(2) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/en/ec/141920.pdf
(3) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/genaff/145906.pdf
(4) http://europa.eu/rapid/press-release_STATEMENT-14-1820_en.htm
(5) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-79-2014-INIT/sk/pdf
(6) http://ec.europa.eu/priorities/docs/pg_sk.pdf
(7) http://ec.europa.eu/news/2014/docs/c_2014_9052_en.pdf
(8) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-14-2341_en.htm
(9) http://ec.europa.eu/dgs/health_consumer/information_sources/docs/from_farm_to_fork_2004_en.pdf
(10) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153022.pdf
(11) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153023.pdf
(12) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153024.pdf
(13) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153025.pdf
(14) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153026.pdf
(15) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153027.pdf
(16) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153028.pdf
(17) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153029.pdf
(18) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153030.pdf
(19) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153031.pdf
(20) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/january/tradoc_153032.pdf
(21) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/february/tradoc_153120.pdf
(22) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2014/may/tradoc_152512.pdf
(23) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/march/tradoc_153259.pdf
(24) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 53.
(25) Prijaté texty, P7_TA(2013)0227.
(26) Prijaté texty, P8_TA(2015)0009.
(27) Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.


Dohoda o stabilizácii a pridružení s bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko (protokol na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátska) ***
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Dohode o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii v mene Európskej únie a jej členských štátov (05548/2014 – C8-0127/2014 – 2013/0386(NLE))
P8_TA(2015)0253A8-0188/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05548/2014),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a bývalou Juhoslovanskou republikou Macedónsko na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (05547/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom i) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0127/2014),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0188/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a bývalej Juhoslovanskej republiky Macedónsko.


Dohoda o stabilizácii a pridružení so Srbskom (protokol na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátska) ***
PDF 246kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie a jej členských štátov Protokolu k Dohode o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (06682/2014 – C8-0098/2014 – 2014/0039(NLE))
P8_TA(2015)0254A8-0189/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06682/2014),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Dohode o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Srbskou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (06681/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom i) a článkom 218 ods. 8 druhým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0098/2014),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0189/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Srbskej republiky.


Vedecká a technická spolupráca s Indiou: obnovenie dohody ***
PDF 246kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o obnovení Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Indickej republiky (05872/2015 – C8-0074/2015 – 2014/0293(NLE))
P8_TA(2015)0255A8-0179/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady o obnovení Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Indickej republiky (05872/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2002/648/ES z 25. júna 2002, ktoré sa týka uzavretia Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a vládou Indickej republiky(1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0074/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0179/2015),

1.  udeľuje súhlas s obnovením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Indickej republiky.

(1) Ú. v. ES L 213, 9.8.2002, s. 29.


Vedecko-technická spolupráca s Faerskými ostrovmi: Horizont 2020 ***
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Faerskými ostrovmi, ktorou sa Faerské ostrovy pridružujú k programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (05660/2015 – C8-0057/2015 – 2014/0228(NLE))
P8_TA(2015)0256A8-0180/2015

(Súhlas)

Európsky parlament

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05660/2015),

–  so zreteľom na návrh Dohody o vedecko-technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Faerskými ostrovmi, ktorou sa Faerské ostrovy pridružujú k programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) (14014/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0057/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0180/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Faerských ostrovov.


Dlhodobé zapojenie akcionárov a vyhlásenie o správe a riadení ***I
PDF 767kWORD 228k
Text
Zjednotený text
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 8. júla 2015 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení (COM(2014)0213 – C7-0147/2014 – 2014/0121(COD))(1)
P8_TA(2015)0257A8-0158/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

[Pozmeňujúci návrh 1, pokiaľ nie je uvedené inak]

POZMEŇUJÚCE NÁVRHY EURÓPSKEHO PARLAMENTU(2)
P8_TA(2015)0257A8-0158/2015
k návrhu Komisie
P8_TA(2015)0257A8-0158/2015

SMERNICA (EÚ) 2015/...Európskeho parlamentu a Rady
ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení, a smernica 2004/109/ES

(Text s významom pre EHP)

EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 50 a 114,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

po porade s európskym dozorným úradníkom pre ochranu údajov,

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom,

keďže:

(1)  Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES(4) sa stanovujú požiadavky týkajúce sa výkonu určitých práv akcionárov spojených s akciami s hlasovacím právom vo vzťahu k valným zhromaždeniam spoločností, ktoré majú svoje sídlo v členskom štáte a ktorých akcie sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu nachádzajúcom sa alebo fungujúcom v rámci členského štátu.

(2)  Aj keď akcionári nie sú vlastníkmi spoločností, ktoré sú samostatnými právnickými osobami mimo ich plnej kontroly, zohrávajú pri správe a riadení týchto spoločností významnú úlohu. Finančná kríza odhalila, že akcionári v mnohých prípadoch podporili nadmerné krátkodobé riskovanie zo strany správcov. Okrem toho ▌súčasná úroveň „monitorovania“ a zapojenia v spoločnostiach, do ktorých sa investuje, zo strany inštitucionálnych investorov a správcov aktív je často nedostatočná a príliš zameraná na krátkodobé výnosy nie je optimálna, čo vedie k neoptimálnej správe a riadeniu spoločností a výkonnosti spoločností registrovaných na regulovanom trhu.

(2a)  Lepšie zapojenie akcionárov do správy a riadenia spoločností je jednou z pák, ktoré môžu zlepšiť finančnú a nefinančnú výkonnosť týchto spoločností. Keďže však práva akcionárov nie sú jediným dlhodobým faktorom, ktorý je potrebné zohľadniť pri správe a riadení spoločností, mali by ich sprevádzať dodatočné opatrenia na zabezpečenie lepšej účasti všetkých zainteresovaných strán, najmä zamestnancov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti.

(3)  V akčnom pláne o európskom práve obchodných spoločností a správe a riadení spoločností Komisia oznámila niekoľko opatrení v oblasti správy a riadenia spoločností, najmä na podnietenie zapojenia dlhodobých akcionárov a na zlepšenie transparentnosti medzi spoločnosťami a investormi.

(4)  S cieľom ďalej zjednodušiť výkon práv akcionárov a zapojenie medzi spoločnosťami registrovanými na regulovanom trhu a akcionármi, by spoločnosti registrované na regulovanom trhu mali mať právo identifikovať svojich akcionárov a komunikovať s nimi priamo. Z toho dôvodu by sa na posilnenie transparentnosti a dialógu touto smernicou mal poskytnúť rámec, aby sa zabezpečilo, že akcionárov bude možné identifikovať. [PN 29]

(5)  Účinný výkon svojich práv zo strany akcionárov do veľkej miery závisí od efektívnosti reťazca sprostredkovateľov vedúcich účty cenných papierov pre akcionárov, najmä v cezhraničnom kontexte. Cieľom tejto smernice je zlepšiť prenos informácií sprostredkovateľmi pomocou reťazca kapitálových majetkových účastí, aby sa zjednodušil výkon práv akcionárov.

(6)  Vzhľadom na dôležitú úlohu sprostredkovateľov by títo mali byť povinní umožniť výkon práv akcionárov ▌, keď akcionári chcú vykonávať tieto práva sami alebo keď chcú na tento účel menovať tretiu osobu. Keď akcionári nechcú vykonávať svoje práva sami a menovali sprostredkovateľa ako tretiu osobu, táto tretia osoba by mala byť povinná vykonávať tieto práva na základe výslovného oprávnenia a pokynu akcionára a v ich prospech.

(7)  S cieľom podporovať kapitálové investovanie v celej Únii a výkon práv súvisiacich s akciami by sa touto smernicou mal zabezpečiť vysoký stupeň transparentnosti, pokiaľ ide o náklady na služby poskytované sprostredkovateľmi. S cieľom zabrániť cezhraničnej cenovej diskriminácii voči čisto vnútroštátnym držbám akcií akékoľvek rozdiely uložených nákladov medzi domácim a cezhraničným výkonom práv by mali byť riadne odôvodnené a mali by odrážať rozdiely v skutočných nákladoch, ktoré sa vyskytli pri poskytovaní služieb zabezpečovaných sprostredkovateľmi. Sprostredkovatelia z tretích krajín, ktorí si zriadili pobočku v Únii, by mali podliehať pravidlám identifikácie akcionárov, prenosu informácií, umožneniu výkonu práv akcionárov a transparentnosti nákladov s cieľom zabezpečiť účinné uplatňovanie ustanovení týkajúcich sa akcií, ktoré sú v držbe prostredníctvom týchto sprostredkovateľov.

(8)  Účinné a udržateľné zapojenie akcionárov je dôležitým prvkom modelu správy a riadenia spoločností registrovaných na regulovanom trhu, ktorý závisí od kontrol a rovnováhy medzi rôznymi orgánmi a rôznymi zainteresovanými stranami. Riadne zapojenie zainteresovaných strán, najmä zamestnancov, by sa malo považovať za veľmi dôležitý prvok pri tvorbe vyváženého európskeho rámca správy a riadenia spoločností.

(9)  Inštitucionálni investori a správcovia aktív sú často dôležitými akcionármi spoločností registrovaných na regulovanom trhu v Únii, a preto môžu plniť významnú úlohu v správe a riadení týchto spoločností, ale aj všeobecnejšie so zreteľom na stratégiu a dlhodobú výkonnosť týchto spoločností. Zo skúseností z uplynulých rokov však vyplynulo, že sa inštitucionálni investori a správcovia aktív často nezapájajú náležite v spoločnostiach, v ktorých majú akcie, a ▌ že kapitálové trhy často vyvíjajú silný tlak na spoločnosti, aby dosahovali výkonnosť predovšetkým z krátkodobého hľadiska, čo ohrozuje dlhodobú finančnú a nefinančnú výkonnosť spoločností a vedie okrem niekoľkých ďalších negatívnych dôsledkov k neoptimálnej úrovni investícií, napríklad vo výskume a vývoji, na úkor dlhodobej výkonnosti spoločností ▌.

(10)  Inštitucionálni investori a správcovia aktív často nie sú transparentní, pokiaľ ide o ich investičné stratégie, politiku zapájania, ich vykonávanie a výsledky. Zverejnenie takýchto informácií by malo pozitívny vplyv na informovanosť investorov, umožnilo by konečným príjemcom ako budúcim dôchodcom optimalizovať investičné rozhodnutia, uľahčiť dialóg medzi spoločnosťami a ich akcionármi, zvýšiť zapojenie akcionárov a posilniť zodpovednosť spoločností voči zainteresovaným stranám a občianskej spoločnosti.

(11)  Z tohto dôvodu by inštitucionálni investori a správcovia aktív mali vypracovať politiku v oblasti zapojenia akcionárov, v ktorej sa okrem iného určí, ako začleňujú zapojenie akcionárov do svojej investičnej stratégie, monitorujú spoločnosti, do ktorých sa investuje, vrátane ich environmentálnych a sociálnych rizík, vedú dialógy so spoločnosťami, do ktorých sa investuje a so svojimi zainteresovanými stranami a vykonávajú hlasovacie práva. Takáto politika zapájania by mala zahŕňať pravidlá na riadenie skutočných alebo možných konfliktov záujmov, ako je poskytovanie finančných služieb inštitucionálnymi investormi alebo správcami aktív alebo pridružených spoločností spoločnostiam, do ktorých sa investuje. Táto politika, jej vykonávanie a výsledky by sa mali zverejňovať a zasielať klientom inštitucionálnych investorov na ročnom základe. V prípade, že sa inštitucionálni investori alebo správcovia aktív rozhodnú nevypracovať politiku zapájania a/alebo sa rozhodnú nezverejniť jej vykonávanie a výsledky, uvedú jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo to tak je.

(12)  Inštitucionálni investori by mali ročne zverejňovať, ako je ich ▌ investičná stratégia zosúladená s profilom a trvaním ich záväzkov a ako prispieva k strednodobej až dlhodobej výkonnosti ich aktív. V prípade, že využívajú správcov aktív, buď prostredníctvom mandátov na základe vlastného uváženia, spočívajúcich v správe aktív na individuálnom základe, alebo prostredníctvom združených finančných prostriedkov, mali by zverejňovať hlavné prvky dojednania so správcom aktív na účely zosúladenia svojej investičnej stratégie a rozhodnutí s profilom a trvaním záväzkov inštitucionálneho investora, či sa motivuje správca aktív, aby prijímal rozhodnutia na základe strednodobej až dlhodobej výkonnosti spoločnosti a zapájal sa v spoločnostiach, ako hodnotí výkonnosť správcov aktív, štruktúru odmeny za služby správy aktív a cieľový obrat portfólia. Takto by sa prispelo k správnemu zosúladeniu záujmov medzi koncovými príjemcami inštitucionálnych investorov, správcami aktív a spoločnosťami, do ktorých sa investuje, a potenciálne k rozvoju dlhodobejších investičných stratégií a dlhodobejších vzťahov so spoločnosťami, do ktorých sa investuje, so zahrnutím zapojenia akcionárov.

(13)  Správcovia aktív by mali byť povinní sprístupňovať verejnosti, akým spôsobom je ich investičná stratégia a jej vykonávanie v súlade s dojednaním o správe aktív a ako investičná stratégia a rozhodnutia prispievajú k strednodobej až dlhodobej výkonnosti aktív inštitucionálneho investora. Okrem toho by správcovia aktív mali sprístupňovať verejnosti obrat portfólia, či prijímajú investičné rozhodnutia na základe posudkov o strednodobej až dlhodobej výkonnosti spoločnosti, do ktorej sa investuje,▌ a či využívajú zastupujúcich poradcov na účely ich činností týkajúcich sa zapájania. Ďalšie informácie by mali zverejňovať správcovia aktív priamo inštitucionálnym investorom vrátane informácií o zložení portfólia, o nákladoch na obrat portfólia, o konfliktoch záujmov, ktoré sa objavili, a o spôsobe ich riešenia. Tieto informácie by inštitucionálnym investorom umožnili lepšie monitorovať správcu aktív a poskytli by stimuly na správne zosúladenie záujmov a na zapojenie akcionárov.

(14)  Členské štáty by mali s cieľom zlepšiť informácie v kapitálovom investičnom reťazci zabezpečiť, aby zastupujúci poradcovia prijali a vykonávali náležité opatrenia, aby podľa svojich najlepších schopností zabezpečili, že ich odporúčania týkajúce sa hlasovania sú presné a spoľahlivé, a to na základe dôkladnej analýzy všetkých informácií, ktoré majú k dispozícii, a aby neboli ovplyvnení žiadnym existujúcim alebo možným konfliktom záujmov alebo obchodným vzťahom. Zastupujúci poradcovia by mali prijať a dodržiavať kódex správania. Odchýlky od kódexu správania by sa mali oznámiť a vysvetliť spolu s alternatívnymi riešeniami, ktoré boli prijaté. Zastupujúci poradcovia by mali podávať správy o uplatňovaní kódexu správania na ročnom základe. Mali by zverejniť určité kľúčové informácie súvisiace s vypracúvaním svojich odporúčaní o hlasovaní a akýmkoľvek skutočným alebo možným konfliktom záujmov alebo obchodnými vzťahmi, ktoré môžu ovplyvniť vypracúvanie odporúčaní o hlasovaní.

(15)  Keďže odmeňovanie je jedným z hlavných nástrojov, ktoré majú spoločnosti na zosúladenie svojich záujmov a záujmov svojich riadiacich pracovníkov, a so zreteľom na rozhodujúcu úlohu riadiacich pracovníkov v spoločnostiach je dôležité, aby bola politika odmeňovania spoločností určená náležitým spôsobom, bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia o odmeňovaní uvedené v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ(5) a pri zohľadnení rozdielov v štruktúrach rád spoločností v rozličných členských štátoch. Výkonnosť riadiacich pracovníkov by sa mala hodnotiť podľa finančných i nefinančných kritérií vrátane environmentálnych a sociálnych faktorov a faktorov týkajúcich sa správy a riadenia.

(15a)  Politika odmeňovania riadiacich pracovníkov spoločnosti by tiež mala prispievať k dlhodobému rastu spoločnosti, aby to zodpovedalo efektívnejšej praxi správy a riadenia spoločností a aby nebola úplne alebo v širokej miere viazaná na krátkodobé investičné ciele.

(16)  S cieľom zabezpečiť, aby akcionári mali účinné slovo v oblasti politiky odmeňovania, by sa im malo udeliť právo hlasovať o politike odmeňovania na základe jasného, zrozumiteľného a komplexného prehľadu politiky odmeňovania spoločnosti, ktorá by mala byť zosúladená s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami spoločnosti a mala by zahŕňať opatrenia na predchádzanie konfliktom záujmov. Spoločnosti by mali vyplácať odmenu svojim riadiacim pracovníkom len v súlade s politikou odmeňovania, o ktorej hlasovali akcionári. Politika odmeňovania, o ktorej sa hlasovalo, by sa mala bezodkladne zverejniť. [PN 30]

(17)  Na zabezpečenie toho, aby bolo vykonávanie politiky odmeňovania v súlade so schválenou politikou, by sa akcionárom malo udeliť právo poradného hlasu pri hlasovaní o správe spoločnosti o odmeňovaní. S cieľom zabezpečiť zodpovednosť riadiacich pracovníkov by správa o odmeňovaní mala byť zreteľná a pochopiteľná a mala by predstavovať úplný prehľad o odmeňovaní udelenom jednotlivým riaditeľom v uplynulom účtovnom období. V prípade, že akcionári hlasujú proti správe o odmeňovaní, spoločnosť by mala podľa potreby začať viesť dialóg s akcionármi, aby zistila dôvody zamietnutia správy. Spoločnosť by mala vysvetliť v ďalšej správe o odmeňovaní, ako sa zohľadnilo hlasovanie akcionárov. [PN 31]

(17a)  Lepšia transparentnosť, pokiaľ ide o činnosti veľkých spoločností, a najmä pokiaľ ide o dosiahnutý zisk, zaplatené dane zo zisku a získané dotácie, je zásadná pre získanie dôvery a zjednodušenie zapájania akcionárov a ďalších občanov Únie do spoločností. Na povinné predkladanie správ v tejto oblasti sa tak môže hľadieť ako na dôležitý prvok sociálnej zodpovednosti podnikov voči akcionárom a spoločnosti.

(18)  S cieľom poskytnúť zainteresovaným stranám, akcionárom a občianskej spoločnosti jednoduchý prístup ku všetkým príslušným informáciám o správe a riadení spoločností by správa o odmeňovaní mala byť súčasťou vyhlásenia o správe a riadení, ktoré majú spoločnosti registrované na regulovanom trhu uverejňovať v súlade s článkom 20 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013(6).

(18a)  Je potrebné rozlišovať medzi postupmi na stanovovanie odmien riadiacich pracovníkov a systémami na tvorbu miezd pre zamestnancov. Ustanoveniami o odmeňovaní by preto nemalo byť dotknuté plné uplatňovanie základných práv zaručených článkom 153 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), všeobecných zásad vnútroštátneho zmluvného a pracovného práva a prípadných práv sociálnych partnerov na uzatváranie a presadzovanie kolektívnych dohôd v súlade s vnútroštátnym právom a zvyklosťami.

(18b)  V príslušných prípadoch by ustanoveniami o odmeňovaní takisto nemali byť dotknuté ustanovenia o zastúpení zamestnancov v správnom, riadiacom alebo kontrolnom orgáne v zmysle vnútroštátneho práva.

(19)  Transakcie so spriaznenými stranami môžu spôsobiť zaujatosť voči spoločnostiam ▌, keďže môžu poskytnúť spriaznenej strane príležitosť privlastniť si hodnotu patriacu spoločnosti. Z toho dôvodu majú význam primerané ochranné opatrenia na ochranu záujmov spoločností. Členské štáty by preto mali zabezpečiť, aby podstatné transakcie so spriaznenými stranami boli schvaľované akcionármi alebo správnym alebo dozorným orgánom spoločností v súlade s postupmi, ktoré zabraňujú spriaznenej strane využiť svoju pozíciu a poskytujú primeranú ochranu záujmu spoločnosti a akcionárov, ktorí nie sú spriaznenými stranami, vrátane menšinových akcionárov. V prípade podstatných transakcií so spriaznenými stranami, by spoločnosti mali verejne oznámiť tieto transakcie najneskôr v čase uzavretia transakcie a oznámenie doplniť správou nezávislej tretej strany, v ktorej posudzuje, či je transakcia vykonaná za trhových podmienok, a potvrdzuje, že transakcia je spravodlivá a odôvodniteľná z pohľadu spoločnosti vrátane menšinových akcionárov. Členským štátom by sa malo umožniť vylúčiť transakcie medzi spoločnosťou a spoločnými podnikmi a jedným alebo viacerými členmi jej skupiny, za podmienky, že títo členovia skupiny alebo tieto spoločné podniky sú v plnom vlastníctve spoločnosti alebo žiadna iná spriaznená strana nemá záujem v členoch alebo v spoločných podnikoch, a transakcie sú uskutočnené v rámci bežnej obchodnej činnosti a za bežných trhových podmienok.

(20)  So zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995(7) je potrebné nájsť rovnováhu medzi zjednodušením výkonu práv akcionárov a právom na súkromie a ochranu osobných údajov. Identifikačné informácie o akcionároch by mali byť obmedzené na meno, kontaktné údaje vrátane úplnej adresy, telefónneho čísla a prípadne e-mailovej adresy a počtu akcií a hlasovacích práv zodpovedajúcich akcionárov. Tieto informácie by mali byť presné a uchovávané aktuálne a sprostredkovatelia, ako aj spoločnosti by mali umožniť opravu alebo vymazanie všetkých nesprávnych alebo neúplných údajov. Tieto identifikačné informácie o akcionároch by sa nemali používať na žiadny iný účel, než je zjednodušenie výkonu práv akcionárov, zapojenie akcionárov a dialóg medzi spoločnosťou a akcionárom.

(21)  S cieľom zabezpečiť jednotné uplatňovanie článkov o identifikácii akcionárov, prenose informácií, uľahčení výkonu práv akcionárov a o správach o odmeňovaní by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať delegované akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ, pokiaľ ide o definovanie osobitných požiadaviek týkajúcich sa prenosu informácií o totožnosti akcionárov, prenosu informácií medzi spoločnosťou a akcionármi a uľahčenie výkonu práv akcionárov prostredníctvom sprostredkovateľa a štandardizované predkladanie správy o odmeňovaní. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade.

(22)  S cieľom zabezpečiť, aby požiadavky stanovené v tejto smernici alebo opatrenia, ktorými sa vykonáva táto smernica, boli uplatňované v praxi, by každé porušenie uvedených požiadaviek malo byť predmetom sankcií. V tomto zmysle by sankcie mali byť dostatočne odradzujúce a primerané.

(23)  Keďže ciele tejto smernice nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni členských štátov vzhľadom na medzinárodnú povahu kapitálového trhu Únie a opatrenia na úrovni členských štátov samotných by pravdepodobne viedli k rozdielnym súborom pravidiel, ktoré môžu ohroziť alebo vytvoriť nové prekážky fungovania vnútorného trhu, ciele možno z dôvodu ich rozsahu a účinkov lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, Únia môže prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity, ktorá je stanovená v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality podľa uvedeného článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie týchto cieľov.

(24)  V súlade so spoločným politickým vyhlásením členských štátov a Komisie k vysvetľujúcim dokumentom z 28. septembra 2011(8) sa členské štáty v odôvodnených prípadoch zaviazali pripojiť k oznámeniu o svojich opatreniach na transpozíciu jeden alebo viacero dokumentov, v ktorých sa vysvetlí vzťah medzi príslušnými zložkami smernice a zodpovedajúcimi časťami vnútroštátnych nástrojov transpozície. V súvislosti s touto smernicou sa zákonodarca domnieva, že zasielanie takýchto dokumentov je odôvodnené,

PRIJALI TÚTO SMERNICU:

Článok 1

Zmeny smernice 2007/36/ES

Smernica 2007/36/ES sa mení takto:

(1)  Článok 1 sa mení takto:

(a)  V odseku 1 sa dopĺňa táto veta:"

„Takisto stanovuje osobitné požiadavky na uľahčenie dlhodobého zapojenia akcionárov vrátane identifikácie akcionárov, prenosu informácií medzi spoločnosťou a akcionármi a uľahčenia výkonu práv akcionárov. Okrem toho vytvára transparentnosť v oblasti činností inštitucionálnych investorov a správcov aktív a činností zastupujúcich poradcov a stanovuje určité požiadavky, pokiaľ ide o odmeny riadiacich pracovníkov a transakcie so spriaznenými stranami.“

"

(aa)  Za odsek 3 sa dopĺňa tento odsek:"

„3a. Podniky uvedené v odseku 3 nebudú v žiadnom prípade vyňaté z ustanovení uvedených v kapitole Ib.“

"

(b)  Za odsek 3a sa dopĺňa tento odsek:"

„3b. Kapitola Ib sa vzťahuje na inštitucionálnych investorov a na správcov aktív v rozsahu, v ktorom investujú priamo alebo prostredníctvom podniku kolektívneho investovania v mene inštitucionálnych investorov, pokiaľ investujú do akcií. Vzťahuje sa tiež na zastupujúcich poradcov.“

"

(ba)  Za odsek 3b sa dopĺňa tento odsek: "

„3c. Ustanoveniami tejto smernice nie sú dotknuté ustanovenia odvetvových právnych predpisov EÚ, ktoré upravujú konkrétne druhy spoločností registrovaných na regulovanom trhu alebo subjektov. Ustanovenia odvetvových právnych predpisov EÚ sú nadradené tejto smernici, ak sú požiadavky stanovené v tejto smernici v rozpore s odvetvovými právnymi predpismi EÚ. Ak táto smernica stanovuje konkrétnejšie pravidlá alebo dopĺňa požiadavky v porovnaní s ustanoveniami odvetvových právnych predpisov EÚ, ustanovenia odvetvových právnych predpisov sa uplatňujú v spojení s ustanoveniami tejto smernice“.

"

(2)  V článku 2 sa dopĺňajú tieto písmená d)  jc):"

“(d) „sprostredkovateľ“ je právnická osoba, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikania v Európskej únii a vedie účty cenných papierov pre klientov;

   (da) „veľká spoločnosť“ je spoločnosť, ktorá spĺňa kritériá stanovené v článku 3 ods. 4 smernice 2013/34/EÚ;
   (db) „veľká skupina“ je skupina, ktorá spĺňa kritériá stanovené v článku 3 ods. 7 smernice 2013/34/EÚ;
   (e) „sprostredkovateľ z tretej krajiny“ je právnická osoba, ktorá má sídlo, ústredie alebo hlavné miesto podnikania mimo Únie a vedie účty cenných papierov pre klientov;
   (f) „inštitucionálny investor“ je podnik, ktorý vykonáva činnosti životného poistenia v zmysle článku 2 ods. 3 písm. a), b) a c) a činnosti zaistenia záväzkov životného poistenia a nie je vylúčený podľa článkov 3, 4, 9, 10, 11 alebo 12 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES(9), a inštitúcia zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, ktorá patrí do rozsahu pôsobnosti smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES(10) v súlade s jej článkom 2, pokiaľ sa členský štát nerozhodol uplatňovať uvedenú smernicu celkovo alebo čiastočne na uvedenú inštitúciu v súlade s článkom 5 uvedenej smernice;
   (g) „správca aktív“ je investičná spoločnosť podľa vymedzenia v článku 1 ods. 4 bode 1 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ(11) poskytujúca služby správy portfólia inštitucionálnym investorom, správca AIF (alternatívnych investičných fondov) vymedzený v článku 4 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ(12), ktorý nespĺňa podmienky výnimky v súlade s článkom 3 uvedenej smernice, alebo správcovská spoločnosť podľa vymedzenia v článku 2 ods. 1 písm. b) smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES(13); alebo investičná spoločnosť povolená v súlade so smernicou 2009/65/ES za predpokladu, že neurčila na svoje riadenie správcovskú spoločnosť povolenú podľa uvedenej smernice;
   (h) „zapojenie akcionárov“ je monitorovanie spoločností jednotlivým akcionárom alebo spoločne s inými akcionármi v podstatných veciach vrátane stratégie, finančnej a nefinančnej výkonnosti, rizika, kapitálovej štruktúry, ľudských zdrojov, sociálneho a environmentálneho vplyvu a správa a riadenie spoločností, vedenie dialógu so spoločnosťami a ich zainteresovanými stranami o týchto záležitostiach a uplatňovanie hlasovacích práv a iných práv spojených s akciami;
   (i) „zastupujúci poradca“ je právnická osoba, ktorá poskytuje na odbornom základe odporúčania akcionárom v oblasti výkonu ich hlasovacích práv;
   (l) „riaditeľ“ je:
   akýkoľvek člen správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov spoločnosti;
   hlavný výkonný úradník a zástupcovia hlavného výkonného úradníka, aj keď nie sú členmi správnych, riadiacich alebo dozorných orgánov;
   (j) „spriaznená strana“ má rovnaký význam ako v medzinárodných účtovných štandardoch prijatých v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002(14);
   (ja) „aktíva/majetok“ je celková hodnota aktív uvedená v konsolidovanej súvahe spoločnosti vypracovanej v súlade s medzinárodným štandardmi finančného výkazníctva;
   (jb) „zainteresovaná strana“ je akákoľvek osoba, skupina, organizácia alebo miestne spoločenstvo, ktoré sú ovplyvnené činnosťou a výkonnosťou spoločnosti alebo majú záujem na tejto činnosti a výkonnosti z iného hľadiska;
   (jc) „informácie o totožnosti akcionárov“ sú akékoľvek informácie umožňujúce zistiť totožnosť akcionára vrátane najmenej:
   mien akcionárov a ich kontaktných údajov (vrátane celej adresy, telefónneho čísla a e-mailovej adresy) a v prípade právnických osôb ich jedinečného identifikátora alebo v prípade jeho nedostupnosti iného identifikačného údaju;
   počet vlastnených akcií a hlasovacích práv spojených s týmito akciami.

"

(2a)  V článku 2 sa dopĺňa tento odsek:"

„Členské štáty môžu zahrnúť do vymedzenia pojmu „riadiaci pracovník“ uvedeného pod písm. l) prvého odseku na účely tejto smernice iné osoby, ktoré zastávajú podobné pozície.“

"

(2b)  Za článok 2 sa vkladá tento článok:"

„Článok 2a

Ochrana údajov

Členské štáty zabezpečujú, aby sa spracovanie osobných údajov podľa tejto smernice vykonávalo v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi, ktorými sa vykonáva smernica 95/46/ES.”

"

(3)  Za článok 3 sa dopĺňajú nasledujúce kapitoly Ia a Ib"

„KAPITOLA IA

IDENTIFIKÁCIA AKCIONÁROV, PRENOS INFORMÁCIÍ A ZJEDNODUŠENIE VÝKONU PRÁV AKCIONÁROV

Článok 3a

Identifikácia akcionárov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti mali právo identifikovať svojich akcionárov pri zohľadnení existujúcich vnútroštátnych systémov.

2.  Členské štáty zabezpečia, že na žiadosť spoločnosti sprostredkovateľ bez zbytočného odkladu oznámi spoločnosti informácie týkajúce sa  totožnosti akcionára. V prípade, že je v reťazci majetkových účastí viac ako jeden sprostredkovateľ, žiadosť spoločnosti sa prenáša medzi sprostredkovateľmi bez zbytočného odkladu. Sprostredkovateľ, ktorý má informácie o totožnosti akcionárov, ich prenesie priamo spoločnosti.

Členské štáty môžu stanoviť, že centrálne depozitáre cenných papierov sú sprostredkovatelia, ktorí budú zodpovední za zber informácií o totožnosti akcionárov a za ich poskytovanie priamo spoločnosti.

3.  Akcionárov ich sprostredkovateľ náležite informuje o tom, že informácie týkajúce sa ich totožnosti môžu byť spracované v súlade s týmto článkom, a tam, kde je to vhodné, že informácie boli skutočne postúpené spoločnosti. Tieto informácie sa môžu použiť len na účel zjednodušenia výkonu práv akcionára, zapojenia a dialógu medzi spoločnosťou a akcionárom o záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti. Spoločnostiam je v každom prípade dovolené poskytovať tretím stranám prehľad o štruktúre akcionárov spoločnosti prostredníctvom zverejnenia rôznych kategórií akcionárov. Spoločnosť a sprostredkovateľ zabezpečia, aby boli fyzické a právnické osoby schopné opraviť alebo vymazať všetky neúplné alebo nepresné údaje. Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti a sprostredkovatelia neuchovávali informácie týkajúce sa totožnosti akcionára, ktoré im boli prenesené v súlade s týmto článkom, dlhšie, ako je nevyhnutné, v každom prípade nie dlhšie ako 24 mesiacov po tom, čo spoločnosť alebo sprostredkovatelia zistia, že dotknutá osoba prestala byť akcionárom.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby ani sprostredkovateľ, ktorý oznámi spoločnosti informácie o totožnosti akcionárov v súlade s odsekom 2, ani spoločnosť, ktorá sprístupní akcionárovi zoznam uvedený v odseku 3 v súlade s ustanoveniami tohto odseku, neboli považovaní za konajúcich v rozpore s akýmkoľvek obmedzením zverejnenia informácií uloženým v zmluve alebo akýmkoľvek právnym, regulačným alebo administratívnym ustanovením.

5.  Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto článku je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 14a na spresnenie minimálnych požiadaviek na prenos informácií stanovených v odsekoch 2, 3 a 3a, a to aj pokiaľ ide o formát informácií, ktoré sa majú prenášať, formát žiadosti vrátane bezpečných formátov, ktoré sa majú použiť, a lehôt, ktoré treba dodržať. [PN 24]

Článok 3b

Prenos informácií

1.  Členské štáty zabezpečia, aby sa v prípade, keď spoločnosť nekomunikuje so svojimi akcionármi priamo, informácie súvisiace s ich akciami sprístupnili na webovej stránke spoločnosti a aby sa preniesli im alebo v súlade s pokynmi akcionára tretej strane, a to prostredníctvom sprostredkovateľa v týchto prípadoch:

   (a) informácie sú potrebné na výkon práva akcionára vyplývajúceho z jeho akcií;
   (b) informácie sú určené všetkým akcionárom investujúcim do akcií danej triedy.

2.  Členské štáty povinne vyžadujú, aby spoločnosti zabezpečovali a poskytovali informácie týkajúce sa výkonu práv vyplývajúcich z akcií sprostredkovateľovi v súlade s odsekom 1 štandardizovaným spôsobom a včas.

3.  Členské štáty zaviažu sprostredkovateľa, aby bez zbytočného odkladu poskytol spoločnosti podľa pokynov prijatých od akcionárov informácie prijaté od akcionárov, ktoré súvisia s výkonom práv vyplývajúcich z ich akcií.

4.  V prípade existencie viac ako jedného sprostredkovateľa v reťazci majetkových účastí sa informácie uvedené v odsekoch 1 a 3 prenášajú medzi sprostredkovateľmi bez zbytočného odkladu.

5.  Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto článku je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 14a na spresnenie minimálnych požiadaviek na prenos informácií stanovených v odsekoch 1 až 4, a to aj pokiaľ ide o formát informácií, ktoré sa majú prenášať vrátane bezpečných formátov, ktoré sa majú použiť.

Článok 3c

Zjednodušenie výkonu práv akcionárov

1.  Členské štáty zabezpečia, že sprostredkovatelia uľahčia výkon práv akcionára vrátane práva zúčastniť sa valných zhromaždení a hlasovať na nich. Toto zjednodušenie musí zahŕňať aspoň jeden z týchto krokov:

   (a) sprostredkovateľ uskutoční potrebné dojednania pre akcionára alebo tretiu osobu menovanú akcionárom, aby boli schopní vykonávať práva sami;
   (b) sprostredkovateľ vykonáva práva vyplývajúce z akcií na základe výslovného oprávnenia a pokynu akcionára a v jeho prospech.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti prostredníctvom ich webovej stránky uverejňovali zápisnice z valných zhromaždení a výsledky hlasovaní. Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti potvrdili hlasy odovzdané akcionármi na valnom zhromaždení v ich mene, ak sa hlasuje elektronickými prostriedkami. V prípade, že sprostredkovateľ odovzdá hlas, potvrdenie o hlasovaní odošle akcionárovi. V prípade, že je v reťazci majetkových účastí viac ako jeden sprostredkovateľ, potvrdenie sa prenáša medzi sprostredkovateľmi bez zbytočného odkladu.

3.  Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto článku je Komisia splnomocnená v súlade s článkom 14a prijímať delegované akty na spresnenie minimálnych požiadaviek na zjednodušenie výkonu práv akcionárov stanovených v odsekoch 1 a 2 tohto článku, pokiaľ ide o druh a obsah zjednodušenia, formu potvrdenia hlasovania a lehoty, ktoré treba dodržať.

Článok 3d

Transparentnosť nákladov

1.  členské štáty môžu povoliť sprostredkovateľom, aby spoplatnili služby, ktoré spoločnosti v súlade s touto kapitolou poskytujú. Sprostredkovatelia zverejnia ceny, poplatky a akékoľvek iné provízie samostatne pre každú službu uvedenú v tejto kapitole.

2.  Ak môžu sprostredkovatelia spoplatňovať náklady v súlade s článkom 1, členské štáty zabezpečia, aby sprostredkovatelia uverejňovali samostatne pre každú jednotlivú službu poplatky za služby uvedené v tejto kapitole.

Členské štáty zabezpečia, aby akékoľvek náklady, ktoré môže uložiť sprostredkovateľ akcionárom, spoločnostiam alebo iným sprostredkovateľom, boli nediskriminačné, rozumné a primerané. Akékoľvek rozdiely uložených poplatkov medzi domácim a cezhraničným výkonom práv sú povolené iba vtedy, ak sú riadne odôvodnené a odrážajú rozdiely v skutočných nákladoch za poskytovanie služby.

Článok 3e

Sprostredkovatelia z tretích krajín

Na sprostredkovateľa z tretej krajiny, ktorý zriadil pobočku v Únii, sa vzťahuje táto kapitola.

KAPITOLA IB

TRANSPARENTNOSŤ INŠTITUCIONÁLNYCH INVESTOROV SPRÁVCOV AKTÍV A ZASTUPUJÚCICH PORADCOV

Článok 3f

Politika zapájania

1.  Členské štáty bez toho, aby bol dotknutý článok 3f ods. 4, zabezpečia, aby inštitucionálni investori a správcovia aktív vypracovali politiku o zapájaní akcionárov (ďalej len „politika zapájania“) V tejto politike zapájania sa určí, ako inštitucionálni investori a správcovia aktív vykonávajú tieto činnosti:

   (a) začlenenie zapojenia akcionárov do svojej investičnej stratégie;
   (b) monitorovanie spoločností, do ktorých sa investuje, vrátane ich nefinančnej výkonnosti a znižovania sociálnych a environmentálnych rizík;
   (c) vedenie dialógov so spoločnosťami, do ktorých sa investuje;
   (d) výkon hlasovacích práv;
   (e) využívanie služieb poskytovaných zastupujúcimi poradcami;
   (f) spolupráca s inými akcionármi.
   (fa) vedenie dialógu a spolupráca s ostatnými zainteresovanými stranami spoločností, do ktorých sa investuje.

2.  Členské štáty bez toho, aby bol dotknutý článok 3f ods. 4, zabezpečia, aby politika zapájania zahŕňala pravidlá na riadenie skutočných alebo možných konfliktov záujmov, pokiaľ ide o zapojenie akcionárov. Tieto pravidlá sa vypracujú najmä pre všetky tieto situácie:

   (a) inštitucionálny investor alebo správca aktív alebo iné spoločnosti k nim pridružené ponúkajú finančné produkty alebo majú iné obchodné vzťahy so spoločnosťou, do ktorej sa investuje;
   (b) riadiaci pracovník inštitucionálneho investora alebo správca aktív je takisto riadiacim pracovníkom spoločnosti, do ktorej sa investuje;
   (c) správca aktív spravujúci aktíva inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia investuje do spoločnosti, ktorá prispieva uvedenej inštitúcii;
   (d) inštitucionálny investor alebo správca aktív je pridružený k spoločnosti, pre ktorej akcie bola otvorená ponuka na prevzatie.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby inštitucionálni investori a správcovia aktív zverejňovali na ročnom základe svoju politiku zapájania, konkrétne ako bola vykonávaná a jej výsledky. Informácie uvedené v prvej vete musia byť bezplatne dostupné aspoň na webovej stránke spoločnosti. Inštitucionálni investori poskytnú svojim klientom na ročnom základe uvedené informácie.

Inštitucionálni investori a správcovia aktív zverejnia za každú spoločnosť, v ktorej majú akcie, či a ako odovzdali svoje hlasy na valných zhromaždeniach príslušných spoločností, a poskytnú vysvetlenie svojho správania pri hlasovaní. V prípade, že správca aktív odovzdá hlasy v mene inštitucionálneho investora, inštitucionálny investor uvedie odkaz na to, kde tieto informácie o hlasovaní uverejnil správca aktív. Informácie uvedené v tomto odseku musia byť bezplatne dostupné aspoň na webovej stránke spoločnosti.

4.  V prípade, že sa inštitucionálni investori alebo správcovia aktív rozhodnú nevypracovať politiku zapájania alebo sa rozhodnú nezverejniť jej vykonávanie a výsledky, uvedú jasné a odôvodnené vysvetlenie, prečo to tak je. [PN 25]

Článok 3g

Investičná stratégia inštitucionálnych investorov a dojednania so správcami aktív

1.  Členské štáty zabezpečia, aby inštitucionálni investori zverejňovali, ako je ich kapitálová investičná stratégia (ďalej len „investičná stratégia“) zosúladená s profilom a trvaním ich záväzkov a ako prispieva k strednodobej až dlhodobej výkonnosti ich aktív. Informácie uvedené v prvej vete musia byť bezplatne dostupné aspoň na webovej stránke spoločnosti, pokiaľ sa uplatňujú, a zasielajú sa každý rok klientom spoločnosti spolu s informáciami o ich politike zapájania.

2.  V prípade, že správca aktív investuje v mene inštitucionálneho investora, buď podľa vlastného uváženia podľa jednotlivých klientov, alebo prostredníctvom podniku kolektívneho investovania, inštitucionálny investor každoročne zverejní hlavné prvky dojednania so správcom aktív, pokiaľ ide o tieto záležitosti:

   (a) či a v akom rozsahu motivuje správcu aktív, aby zosúladil svoju investičnú stratégiu a rozhodnutia s profilom a trvaním jeho záväzkov;
   (b) či a v akom rozsahu motivuje správcu aktív, aby prijímal investičné rozhodnutia na základe strednodobej až dlhodobej výkonnosti spoločnosti vrátane nefinančnej výkonnosti a zapojil sa do spoločností s cieľom zlepšiť výkonnosť spoločnosti pri dosahovaní návratnosti investícií;
   (c) metódu a časový horizont hodnotenia výkonnosti správcu aktív a najmä, či a ako sa v tomto hodnotení zohľadňuje dlhodobá absolútna výkonnosť oproti relatívnej výkonnosti v porovnaní s referenčným indexom alebo iným správcom aktív presadzujúcim podobné investičné stratégie;
   (d) ako štruktúra odmeňovania za služby správy aktív prispieva k zosúladeniu investičných rozhodnutí správcu aktív s profilom a trvaním záväzkov inštitucionálneho investora;
   (e) cieľový obrat portfólia alebo rozsah obratu, metódu používanú na výpočet obratu a či je zavedený nejaký postup v prípade jeho prekročenia správcom aktív;
   (f) trvanie dojednania so správcom aktív.

V prípade, že dojednanie so správcom aktív neobsahuje jeden alebo viac prvkov uvedených v písmenách a) až f), inštitucionálny investor zreteľne a odôvodnene vysvetlí, prečo to tak je. [PN 26]

Článok 3h

Transparentnosť správcov aktív

1.  Členské štáty zabezpečia, aby správcovia aktív poskytovali informácie vymedzené v odsekoch 2 a 2a o tom, ako sa v ich investičnej stratégii a jej vykonávaní dodržiava dojednanie uvedené v článku 3g ods. 2.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby správcovia aktív každoročne poskytovali verejnosti všetky tieto informácie:

   (a) či a ak áno, ako prijímajú investičné rozhodnutia na základe posudkov o strednodobej až dlhodobej výkonnosti spoločnosti, do ktorej sa investuje, vrátane nefinančnej výkonnosti;

   (b) úroveň obratu portfólia, metódu použitú na jeho výpočet a vysvetlenie, ak obrat presiahol cieľovú úroveň;

   (c) či, a ak áno, aké skutočné alebo možné konflikty záujmov sa vyskytli v súvislosti s činnosťami zapájania a ako ich správca aktív riešil;
   (d) či, a ak áno, ako správca aktív využíva služby zastupujúcich poradcov na účel svojich činností zapájania;
   (e) ako z celkového hľadiska investičná stratégia a jej vykonávanie prispieva k strednodobej až dlhodobej výkonnosti aktív inštitucionálneho investora.

2a.  Členské štáty zabezpečia, aby správcovia aktív každoročne poskytovali inštitucionálnemu investorovi, s ktorým uzavreli dojednanie uvedené v článku 3g ods. 2, všetky tieto informácie:

   (a) ako bolo zložené portfólio a vysvetlenie všetkých významných zmien v portfóliu v predchádzajúcom období;
   (b) náklady na obrat portfólia;
   (c) svoju politiku požičiavania cenných papierov a jej vykonávanie.

3.  Informácie poskytnuté podľa odseku 2 sú dostupné bezplatne aspoň na webovej stránke správcu aktív. Informácie zverejňované podľa odseku 2a sa poskytujú bezplatne a v prípade, že správca aktív nespravuje aktíva na základe vlastného uváženia podľa jednotlivých klientov, poskytujú sa na požiadanie aj iným investorom.

3a.  Členské štáty môžu stanoviť, že sa v prípade, ak to schválil príslušný orgán, môže správcovi aktív vo výnimočných prípadoch povoliť zdržať sa zverejnenia určitej časti informácií, ktoré majú byť zverejnené podľa tohto článku, ak sa táto časť týka budúceho vývoja alebo vecí, o ktorých sa rokuje, a ich zverejnenie by mohlo vážne poškodiť obchodnú pozíciu správcu aktív alebo inštitucionálneho investora.

Článok 3i

Transparentnosť zastupujúcich poradcov

1.  Členské štáty zabezpečia, aby zastupujúci poradcovia prijali a vykonávali primerané opatrenia na zabezpečenie toho, aby boli podľa ich najlepších schopností ich výskumy a odporúčania o hlasovaní presné a spoľahlivé, vychádzali z dôkladnej analýzy všetkých informácií, ktoré majú k dispozícii, a aby boli vypracované iba v záujme ich klientov.

1a.  Členské štáty zabezpečia, aby zastupujúci poradcovia uvádzali kódex správania, ktorý uplatňujú. Ak sa odchýlia od niektorého z odporúčaní kódexu, oznámia to, vysvetlia dôvody takého postupu a uvedú všetky prijaté alternatívne opatrenia. Tieto informácie spolu s odkazom na kódex správania, ktorý uplatňujú, budú zverejnené na webovej stránke zastupujúcich poradcov.

Zastupujúci poradcovia vypracujú každoročne správu o uplatňovaní tohto kódexu správania. Výročné správy sa zverejnia na webovej stránke zastupujúcich poradcov a zostanú bezplatne k dispozícii najmenej tri roky odo dňa zverejnenia.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby zastupujúci poradcovia na ročnom základe zverejňovali všetky nasledujúce informácie súvisiace s vypracúvaním svojich výskumov a odporúčaní o hlasovaní:

   (a) základné vlastnosti metodík a modelov, ktoré uplatňujú;
   (b) hlavné zdroje informácií, ktoré používajú;
   (c) či, a ak áno, ako zohľadňujú podmienky na vnútroštátnom trhu, právne podmienky , regulačné podmienky a osobitné podmienky spoločností;
   (ca) kľúčové vlastnosti vykonávaného výskumu a politík hlasovania uplatňovaných na každom jednotlivom trhu;
   (d) či vedú komunikáciu alebo dialógy so spoločnosťami, ktoré sú predmetom ich výskumu a odporúčaní o hlasovaní, a s ich zainteresovaným stranami, a ak áno, rozsah a povahu dialógov;
   (da) politiku týkajúcu sa predchádzania a riadenia potenciálnych konfliktov záujmov;
   (e) celkový počet a kvalifikácia zamestnancov zapojených do prípravy odporúčaní o hlasovaní;
   (f) celkový počet odporúčaní o hlasovaní poskytnutých minulý rok.

Uvedené informácie sa uverejnia na webovej stránke zastupujúcich poradcov a zostanú bezplatne k dispozícii najmenej tri roky odo dňa ich uverejnenia.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby zastupujúci poradcovia identifikovali a bez zbytočného odkladu poskytli svojim klientom informácie o akomkoľvek skutočnom alebo možnom konflikte záujmov alebo obchodných vzťahoch, ktoré môžu ovplyvniť ich výskum a vypracovanie odporúčaní o hlasovaní, a o krokoch, ktoré podnikli na odstránenie alebo zmiernenie skutočného alebo možného konfliktu záujmov."

"

(4)  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 9a

Právo hlasovať o politike odmeňovania

1.  Členské štáty zabezpečia, že spoločnosti vypracujú politiku odmeňovania, pokiaľ ide o riadiacich pracovníkov, a predložia ju na záväzné hlasovanie valného zhromaždenia akcionárov. Spoločnosti vyplácajú odmenu svojim riadiacim pracovníkom len v súlade s politikou odmeňovania, o ktorej sa hlasovalo na valnom zhromaždení akcionárov. O každej zmene politiky sa hlasuje na valnom zhromaždení akcionárov politika odmeňovania sa predkladá na schválenie valným zhromaždením aspoň každé tri roky.

Členské štáty môžu stanoviť, aby hlasovanie na valnom zhromaždení o politike odmeňovania bolo poradné.

V prípade, že sa predtým neuplatňovala žiadna politika odmeňovania a akcionári odmietli návrh politiky, ktorý im bol predložený, môže spoločnosť počas prepracúvania návrhu a po dobu nie dlhšiu než jeden rok pred prijatím návrhu odmeňovať svojich riadiacich pracovníkov v súlade s existujúcou praxou.

V prípade, že existuje politika odmeňovania a akcionári zamietli návrh politiky, ktorý im bol predložený v súlade s prvým pododsekom, môže spoločnosť v priebehu prepracúvania návrhu a počas obdobia nie dlhšieho než jeden rok pred prijatím návrhu vyplácať odmeny svojim riadiacim pracovníkom v súlade s existujúcou politikou.

2.  Politika je jasná, zrozumiteľná, v súlade s obchodnou stratégiou, cieľmi, hodnotami a dlhodobými záujmami spoločnosti a zahŕňa opatrenia na zabránenie konfliktom záujmov.

3.  Politika obsahuje vysvetlenie, ako prispieva k dlhodobým záujmom a udržateľnosti spoločnosti. Stanovuje jasné kritériá týkajúce sa udeľovania pevnej a pohyblivej odmeny vrátane všetkých príplatkov a všetkých výhod v akejkoľvek forme.

Politika uvádza príslušný pomerný podiel rôznych zložiek pevnej a pohyblivej odmeny. V politike sa ozrejmí, ako sa zohľadnili platové podmienky a podmienky zamestnanosti zamestnancov spoločnosti pri stanovovaní politiky alebo odmeny riadiacich pracovníkov.

V prípade pohyblivej odmeny sa v politike uvádza, aké finančné a nefinančné kritériá výkonnosti sa použijú, vrátane zváženia programov a výsledkov súvisiacich so sociálnou zodpovednosťou podnikov, ak je to vhodné, a vysvetľuje, ako tieto kritériá prispievajú k dlhodobým záujmom a udržateľnosti spoločnosti, ako aj metódy, ktoré sa uplatnia na určenie toho, do akej miery boli tieto kritériá výkonnosti. Takisto sa v nej uvedú obdobia odkladu, obdobia uplatnenia nároku pre podielovú odmenu a zadržanie akcií po uplatnení nároku, ako aj informácie o možnosti spoločnosti spätne získať pohyblivú odmenu.

Členské štáty zabezpečia, aby hodnota akcií nehrala rozhodujúcu úlohu v rámci kritérií finančnej výkonnosti.

Členské štáty zabezpečia, aby odmeňovanie na základe akcií nepredstavovalo najvýznamnejšiu časť pohyblivej zložky odmeňovania riadiacich pracovníkov. Členské štáty môžu stanoviť výnimky z ustanovení tohto pododseku pod podmienkou, že politika odmeňovania obsahuje jasné a odôvodnené vysvetlenie, ako takáto výnimka prispieva k dlhodobým záujmom a udržateľnosti spoločnosti.

Uvedú sa v nej hlavné podmienky zmlúv riadiacich pracovníkov vrátane ich trvania a uplatniteľné výpovedné lehoty, podmienky ukončenia a platby spojené s ukončením zmlúv a charakteristiky systémov doplnkového dôchodkového zabezpečenia alebo predčasného odchodu do dôchodku. Ak vnútroštátne právne predpisy umožňujú, aby mali spoločnosti dojednania s riadiacimi pracovníkmi bez zmluvy, politika v takom prípade uvádza hlavné podmienky dohôd s riadiacimi pracovníkmi vrátane ich trvania a uplatniteľných výpovedných lehôt a podmienok ukončenia a platieb spojených s ukončením zmlúv a charakteristiky systémov doplnkového dôchodkového zabezpečenia alebo predčasného odchodu do dôchodku.

V politike sa stanovia postupy spoločnosti na určenie odmeňovania riadiacich pracovníkov vrátane úlohy a fungovania výboru pre odmeňovanie.

V politike sa vysvetľuje konkrétny rozhodovací proces, ktorý viedol k jej vymedzeniu. V prípade revízie politiky obsahuje vysvetlenie všetkých významných zmien a to, ako sa v nej zohľadňujú hlasy a názory akcionárov na politiku a správu za najmenej tri predchádzajúce za sebou nasledujúce roky.

4.  Členské štáty zabezpečia, aby sa politika po schválení akcionármi bezodkladne uverejnila a bola bezplatne k dispozícii na webovej lokalite spoločnosti najmenej počas jej uplatňovania. [PN 27 rev.]

Článok 9b

Informácie, ktoré sa majú uvádzať v správe o odmeňovaní a právo hlasovať o správe o odmeňovaní

1.  Členské štáty zabezpečia, že spoločnosť vypracuje jasnú a zrozumiteľnú správu o odmeňovaní, v ktorej poskytne úplný prehľad odmien, vrátane všetkých výhod v akejkoľvek forme, udelených v súlade s politikou odmeňovania uvedenou v článku 9a jednotlivým riadiacim pracovníkom, a to novoprijatým a bývalým riadiacim pracovníkom za minulé účtovné obdobie. Pokiaľ je to vhodné, obsahuje všetky tieto prvky:

   (a) prehľad všetkých odmien udelených, uhradených, alebo ktoré sa majú uhradiť, rozčlenených podľa zložiek, pomerný podiel pevnej a pohyblivej odmeny, vysvetlenie, ako je celková odmena zladená s výkonnosťou a informácie o tom, ako boli uplatnené kritériá finančnej a nefinančnej výkonnosti;
   (b) pomernú zmenu odmeňovania výkonných riadiacich pracovníkov za uplynulé tri účtovné obdobia, jej vzťah k vývoju hodnoty a celkovej výkonnosti spoločnosti a k zmene priemernej odmeny za plný pracovný úväzok zamestnancov počas toho istého obdobia;
   (c) akúkoľvek odmenu, ktorú riadiaci pracovníci spoločnosti získali alebo ktorú majú získať z akéhokoľvek podniku patriaceho do rovnakej skupiny
   (d) počet akcií udelených a počet opcií na akcie, a to opcií vykonaných a nevykonaných a hlavné podmienky výkonu práv vrátane ceny a dátumu vykonania a akékoľvek ich zmeny;
   (e) informácie o využívaní možnosti spätného vymáhania pohyblivej odmeny;
   (f) informácie o tom, ako bola stanovená odmena riadiacich pracovníkov vrátane úlohy výboru pre odmeňovanie.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby bolo právo na súkromie fyzických osôb chránené v súlade so smernicou 95/46/ES pri spracúvaní osobných údajov riadiaceho pracovníka.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby akcionári mali právo poradného hlasu pri hlasovaní o správe o odmeňovaní za uplynulé účtovné obdobie na výročnom riadnom valnom zhromaždení. V prípade, že akcionári hlasujú proti správe o odmeňovaní, spoločnosť začne v prípade potreby viesť dialóg s akcionármi, aby zistila dôvody zamietnutia. Spoločnosť vysvetlí v ďalšej správe o odmeňovaní, ako sa zohľadnilo hlasovanie akcionárov.

3a.  Ustanoveniami o odmeňovaní v tomto článku a v článku 9a nie sú dotknuté vnútroštátne systémy tvorby miezd pre zamestnancov a prípadné vnútroštátne ustanovenia o zastúpení zamestnancov v radách.

4.  Na zabezpečenie jednotného uplatňovania tohto článku je Komisia splnomocnená prijať delegované akty v súlade s článkom 14a na spresnenie štandardizovanej formy informácií stanovených v odseku 1 tohto článku. [PN 28]

Článok 9c

Právo hlasovať o transakciách so spriaznenými stranami

1.  Členské štáty zabezpečia, aby spoločnosti v prípade podstatných transakcií so spriaznenými stranami ▌verejne oznámili tieto transakcie najneskôr v čase uzavretia transakcie a oznámenie doplnili správou ▌, v ktorej sa posudzuje, či je transakcia vykonaná za trhových podmienok, potvrdzuje, že transakcia je spravodlivá a odôvodniteľná z pohľadu spoločnosti vrátane menšinových akcionárov a poskytuje vysvetlenie hodnotenia, na ktorom sa posúdenie zakladá. Oznámenie obsahuje informácie o povahe vzťahu so spriaznenou stranou, názov spriaznenej strany, sumu transakcie a akékoľvek iné informácie potrebné na posúdenie hospodárskej spravodlivosti transakcie z pohľadu spoločnosti vrátane menšinových akcionárov.

Členské štáty vymedzia osobitné pravidlá, pokiaľ ide o správy, ktoré majú byť prijaté v súlade s prvým pododsekom, vrátane aktéra zodpovedného za poskytovanie správ, ktorým je jeden z nasledujúcich:

   nezávislá tretia strana;
   dozorný orgán spoločnosti; alebo
   výbor nezávislých riaditeľov.

2.  Členské štáty zabezpečia, aby podstatné transakcie so spriaznenými stranami boli schvaľované akcionármi alebo správnym alebo dozorným orgánom spoločností v súlade s postupmi, ktoré zabraňujú spriaznenej strane využiť svoju pozíciu a poskytujú primeranú ochranu záujmom spoločnosti a akcionárov, ktorá nie sú spriaznenými stranami, vrátane menšinových akcionárov.

Členské štáty môžu stanoviť, že akcionári majú právo hlasovať o podstatných transakciách schválených správnym alebo dozorným orgánom spoločnosti.

Zámerom je, aby sa zabránilo zvýhodneniu spriaznených strán vyplývajúceho z osobitného postavenia a poskytla primeraná ochrana záujmov spoločnosti.

2a.  Členské štáty zabezpečia, aby boli spriaznené strany a ich zástupcovia vylúčené z prípravy správy uvedenej v odseku 1 a z hlasovaní a rozhodovaní, ktoré sa konajú v súlade s odsekom 2. V prípade, že transakcia so spriaznenou stranou zahŕňa akcionára, tento akcionár je z akéhokoľvek hlasovania o transakcii vylúčený. Členské štáty môžu povoliť akcionárovi ktorý je spriaznenou stranou, aby sa zúčastnil na hlasovaní za predpokladu, že vnútroštátne právo zabezpečuje dostatočné záruky, ktoré sa uplatňujú v priebehu procesu hlasovania na ochranu záujmov akcionárov, ktorí nie sú spriaznenými stranami, vrátane menšinových akcionárov tým, že zabraňujú tomu, aby spriaznené strany schválili transakciu napriek opačnému názoru väčšiny akcionárov, ktoré nie sú spriaznenými stranami, alebo napriek opačnému názoru väčšiny nezávislých riaditeľov.

3.  Členské štáty zabezpečia, aby transakcie s rovnakou spriaznenou stranou, ktoré boli uzavreté kedykoľvek počas predchádzajúcich 12 mesiacov alebo v rovnakom účtovnom roku a nepodliehali povinnostiam uvedeným v článkoch 1, 2 a 3 sa zhrnú na účely uplatňovania uvedených odsekov.

4.  Členské štáty môžu vylúčiť z požiadaviek v článkoch 1, 2 a 3:

   transakcie medzi spoločnosťou a jedným alebo viacerými členmi jej skupiny alebo spoločnými podnikmi, za podmienky, že títo členovia skupiny alebo tieto spoločné podniky sú v plnom vlastníctve spoločnosti alebo žiadna iná spriaznená strana spoločnosti nemá záujem v členoch alebo v spoločných podnikoch;
   transakcie uskutočnené v rámci bežnej obchodnej činnosti a za bežných trhových podmienok.

4a.  Členské štáty vymedzia podstatné transakcie so spriaznenými stranami. Podstatné transakcie so spriaznenými stranami sa vymedzia pri zohľadnení:

   (a) vplyvu, ktorý môžu mať informácie o transakcii na rozhodovanie jednotlivých subjektov zapojených do procesu schvaľovania;
   (b) vplyvu transakcie na výsledky spoločnosti, aktíva, kapitalizáciu alebo obrat a postavenie spriaznenej strany;
   (c) rizík, ktoré vytvára transakcia pre spoločnosť a jej menšinových akcionárov.

Pri vymedzovaní podstatných transakcií so spriaznenými stranami môžu členské štáty stanoviť jeden alebo viac kvantitatívnych pomerov na základe vplyvu transakcie na príjmy, aktíva, kapitalizáciu alebo obrat spoločnosti, alebo vziať do úvahy povahu transakcie a pozíciu spriaznenej strany.

"

(5)  Za článok 14 sa vkladá táto kapitola IIa:"

„KAPITOLA IIA

DELEGOVANÉ AKTY A SANKCIE

Článok 14a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3a ods. 5, článku 3b ods. 5, článku 3c ods. 3 a článku 9b sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú od ...*.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3a ods. 5, článku 3b ods. 5, článku 3c ods. 3 a článku 9b môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3a ods. 5, článku 3b ods. 5, článku 3c ods. 3 a článku 9b nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote troch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o tri mesiace.

Článok 14b

Sankcie

Členské štáty ustanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania. Stanovené sankcie musia byť účinné, primerané a odrádzajúce. Členské štáty oznámia Komisii dané opatrenia najneskôr do [dátum transpozície] ▌ a bezodkladne jej oznámia každú následnú zmenu, ktorá sa na ne vzťahuje.“ .

"

Článok 2

Zmeny smernice 2013/34/EÚ

Smernica 2013/34/EÚ sa mení takto:

(-1) Do článku 2 sa dopĺňa toto písmeno:"

"(17) „daňové rozhodnutie“ je akákoľvek interpretácia vopred alebo uplatňovanie zákonného ustanovenia pre cezhraničnú situáciu alebo transakciu spoločnosti, ktoré by mohlo viesť ku strate dane v členskom štáte alebo ktoré by mohlo viesť k daňovým úsporám pre spoločnosť v dôsledku umelých prevodov ziskov v rámci skupiny.“

"

(-1a) V článku 18 sa za odsek 2 dopĺňa tento odsek:"

„2a. Veľké podniky a všetky subjekty verejného záujmu v poznámkach k finančným výkazom pre jednotlivé členské štáty a tretie krajiny, v ktorých majú organizačnú zložku, zverejňujú za účtovné obdobie na konsolidovanom základe aj tieto informácie:

   (a) názov či názvy, povahu činností a geografickú polohu;
   (b) obrat;
   (c) počet zamestnancov prepočítaný na ekvivalent zamestnancov pracujúcich na plný pracovný úväzok;
   (d) hodnota aktív a ročné náklady na udržiavanie týchto aktív;
   (e) predaj a nákup;
   (f) zisk alebo stratu pred zdanením;
   (g) daň zo zisku alebo straty;
   (h) získané verejné dotácie;
   (i) materské spoločnosti okrem relevantných údajov poskytujú zoznam dcérskych spoločností pôsobiacich v každom členskom štáte alebo tretej krajine.“

"

(-1b) V článku 18 sa odsek 3 nahrádza takto: "

„3. Členské štáty môžu stanoviť, že odsek 1 písm. b) a odsek 2a sa neuplatňujú na ročnú účtovnú závierku podniku, ak je podnik zahrnutý do konsolidovanej účtovnej závierky, ktorej zostavenie sa požaduje podľa článku 22, ak je táto informácia uvedená v poznámkach ku konsolidovanej účtovnej závierke.“

"

(-1c) Vkladá sa tento článok:"

„Článok 18a

Zverejnenie ďalších informácií v prípade veľkých podnikov

1.  V poznámkach k finančným výkazom veľké podniky zverejnia okrem informácií požadovaných podľa článkov 16, 17, 18 a akýchkoľvek iných ustanovení tejto smernice podstatné prvky a informácie o daňových rozhodnutiach, rozpísané o pre jednotlivé členské štáty a tretie krajiny, v ktorých majú dotknuté podniky pobočky. Komisia je splnomocnená stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 49 formát a obsah publikácie.

2.  Podniky, ktorých priemerný počet zamestnancov na konsolidovanom základe počas účtovného obdobia neprekročí 500 osôb a ktorých súvaha ku dňu, ku ktorému sa ich účtovná závierka zostavuje, na konsolidovanom základe nepresahuje 86 miliónov EUR alebo čistý obrat nepresahuje 100 miliónov EUR, sú oslobodené od povinnosti stanovenej v odseku 1 tohto článku.

3.  Povinnosť uvedená v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje na žiadny podnik, ktorý sa riadi právom členského štátu, ktorého materský podnik podlieha právnym predpisom členského štátu a ktorého informácie sú súčasťou informácií zverejňovaných týmto materským podnikom v súlade s odsekom 1 tohto článku.

4.  Informácie uvedené v odseku 1 podliehajú auditu v súlade so smernicou 2006/43/ES."

"

(1)  Článok 20 sa mení takto:

(a)  V odseku 1 sa dopĺňa toto písmeno h):"

“(h) správa o odmeňovaní vymedzená v článku 9b smernice 2007/36/ES.“

"

(b)  odsek 3 sa nahrádza takto:"

„3. Štatutárny audítor alebo audítorská spoločnosť vyjadria názor v súlade s článkom 34 ods. 1 druhým pododsekom, pokiaľ ide o informácie vypracované podľa odseku 1 písm. c) a d) tohto článku a skontrolujú, či sa poskytli informácie uvedené v odseku 1 písm. a), b), e), f), g) a h) tohto článku.“

"

(c)  odsek 4 sa nahrádza takto:"

„4. Členské štáty môžu podniky uvedené v odseku 1, ktoré emitovali len iné cenné papiere než akcie prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 14 smernice 2004/39/ES, oslobodiť od povinnosti uplatňovať odsek 1 písm. a), b), e), f), g) a h) tohto článku, pokiaľ tieto podniky neemitovali akcie, s ktorými sa obchoduje v multilaterálnom obchodnom systéme v zmysle článku 4 ods. 1 bodu 15 smernice 2004/39/ES.“

"

Článok 2a

Zmeny smernice 2004/109/ES

Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES(15) sa mení takto:

(1)  V odseku 1 článku 2 sa dopĺňa toto písmeno:"

„(r) „daňové rozhodnutie“ je akákoľvek interpretácia vopred alebo uplatňovanie zákonného ustanovenia pre cezhraničnú situáciu alebo transakciu spoločnosti, ktoré by mohlo viesť ku strate dane v členskom štáte alebo ktoré by mohlo viesť k daňovým úsporám pre spoločnosť v dôsledku umelých prevodov ziskov v rámci skupiny.“

"

(2)  Vkladajú sa tieto články:"

„Článok 16a

Zverejnenie ďalších informácií o emitentoch

1.  Členské štáty od každého emitenta požadujú, aby každoročne pre jednotlivé členské štáty a tretie krajiny, v ktorých má pobočku, na konsolidovanom základe za účtovné obdobie zverejňoval tieto informácie:

   (a) názvy, povahu činností a geografické umiestnenie;
   (b) obrat;
   (c) počet zamestnancov prepočítaný na počet zamestnancov pracujúcich na plný úväzok;
   (d) zisk alebo strata pred zdanením;
   (e) daň zo zisku alebo straty;
   (f) získané verejné dotácie.

2.  Povinnosť uvedená v odseku 1 sa neuplatňuje na žiadneho emitenta, ktorý sa riadi právom členského štátu, ktorého materská spoločnosť podlieha právnym predpisom členského štátu a ktorého informácie sú súčasťou informácií zverejňovaných touto materskou spoločnosťou v súlade s odsekom 1 tohto článku.

3.  Informácie uvedené v odseku 1 podliehajú auditu v súlade so smernicou 2006/43/ES a podľa možností sa zverejňujú ako príloha výročných finančných výkazov alebo prípadne konsolidovaných finančných výkazov príslušného emitenta.“

Článok 16b

Zverejnenie ďalších informácií o emitentoch

1.  Členské štáty od každého emitenta požadujú, aby každoročne na konsolidovanom základe za účtovný rok uverejňoval podstatné prvky a informácie o daňových rozhodnutiach rozdelené podľa členských štátov a tretích krajín, v ktorých má pobočky. Komisia je splnomocnená stanoviť prostredníctvom delegovaných aktov v súlade s článkom 27 ods. 2a, 2b a 2c formát a obsah publikácie.

2.  Povinnosť uvedená v odseku 1 tohto článku sa neuplatňuje na žiadneho emitenta, ktorý sa riadi právom členského štátu, ktorého materská spoločnosť podlieha právnym predpisom členského štátu a ktorého informácie sú súčasťou informácií zverejňovaných touto materskou spoločnosťou v súlade s odsekom 1 tohto článku.

3.  Informácie uvedené v odseku 1 sa podrobia auditu v súlade so smernicou 2006/43/ES a pokiaľ je to možné zverejnia sa ako príloha k ročným finančným výkazom, prípadne ku konsolidovaným finančným výkazom dotknutého emitenta.“

"

(3)  V článku 27 sa odsek 2a nahrádza takto:"

"2a. Právomoc prijímať delegované akty uvedená v článku 2 ods. 3, článku 5 ods. 6, článku 9 ods. 7, článku 12 ods. 8, článku 13 ods. 2, článku 14 ods. 2, článku 16a ods. 1, článku 17 ods. 4, článku 18 ods. 5, článku 19 ods. 4, článku 21 ods. 4, článku 23 ods. 4, článku 23 ods. 5 a článku 23 ods. 7 sa Komisii udeľuje na obdobie štyroch rokov od januára 2011. Komisia predloží správu týkajúcu sa delegovaných právomocí najneskôr šesť mesiacov pred uplynutím tohto štvorročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje na rovnako dlhé obdobia, pokiaľ ho Európsky parlament alebo Rada v súlade s článkom 27a neodvolajú.“.

"

Článok 3

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [18 mesiacov po nadobudnutí účinnosti]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých ustanoveniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice.

Článok 4

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Článok 5

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom.

V …,

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0158/2015).
(2) Pozmeňujúce návrhy: nový alebo zmenený text je vyznačený hrubou kurzívou; vypustenia sa označujú symbolom ▌.
(3) Ú. v. EÚ C 451, 16.12.2014, s. 87.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2007/36/ES z 11. júla 2007 o výkone určitých práv akcionárov spoločností registrovaných na regulovanom trhu (Ú. v. EÚ L 184, 14.7.2007, s. 17).
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/36/EÚ z 26. júna 2013 o prístupe k činnosti úverových inštitúcií a prudenciálnom dohľade nad úverovými inštitúciami a investičnými spoločnosťami, (Ú. v. EÚ L 176, 27.6.2013, s. 338).
(6) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/34/EÚ z 26. júna 2013 o ročných účtovných závierkach, konsolidovaných účtovných závierkach a súvisiacich správach určitých druhov podnikov, ktorou sa mení smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/43/ES a zrušujú smernice Rady 78/660/EHS a 83/349/EHS (Ú. v. EÚ L 182, 29.6.2013, s. 19).
(7) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov (Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31).
(8) Ú. v. EÚ C 369, 17.12.2011, s. 14.
(9) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/138/ES z 25. novembra 2009 o začatí a vykonávaní poistenia a zaistenia (Solventnosť II) (Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2009, s. 1).
(10) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2003/41/ES z 3. júna 2003 o činnostiach a dohľade nad inštitúciami zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia (Ú. v. EÚ L 235, 23.9.2003, s. 10).
(11) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi, ktorou sa mení smernica 2002/92/ES a smernica 2011/61/EÚ (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349).
(12) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2011/61/EÚ z 8. júna 2011 o správcoch alternatívnych investičných fondov a o zmene a doplnení smerníc 2003/41/ES a 2009/65/ES a nariadení (ES) č. 1060/2009 a (EÚ) č. 1095/2010 (Ú. v. EÚ L 174, 1.7.2011, s. 1).
(13) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2009/65/ES z 13. júla 2009 o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) (Ú. v. EÚ L 302, 17.11.2009, s. 32).
(14) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (Ú. v. ES L 243, 11.9.2002, s. 1).
(15) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2004/109/ES z 15. decembra 2004 o harmonizácii požiadaviek na transparentnosť v súvislosti s informáciami o emitentoch, ktorých cenné papiere sú prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2001/34/ES (Ú. v. EÚ L 390, 31.12.2004, s. 38).


Rezerva stability trhu pre systém Únie na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov ***I
PDF 329kWORD 64k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení a prevádzke rezervy stability trhu pre systém Únie na obchodovanie s emisiami skleníkových plynov a o zmene smernice 2003/87/ES (COM(2014)0020 – C8-0016/2014 – 2014/0011(COD))
P8_TA(2015)0258A8-0029/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0020),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0016/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 4. júna 2014(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. mája 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0029/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 8. júla 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o zriadení a prevádzke trhovej stabilizačnej rezervy systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Únii a o zmene smernice 2003/87/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/1814.)

(1) Ú. v. EÚ C 424, 26.11.2014, s. 46.


Námorníci ***I
PDF 329kWORD 63k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o námorníkoch, ktorou sa menia smernice 2008/94/ES, 2009/38/ES, 2002/14/ES, 98/59/ES a smernica 2001/23/ES (COM(2013)0798 – C7-0409/2013 – 2013/0390(COD))
P8_TA(2015)0259A8-0127/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0798),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 153 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0409/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. marca 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. apríla 2014(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. mája 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre rybárstvo (A8-0127/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 8. júla 2015 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorou sa menia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/94/ES, 2009/38/ES a 2002/14/ES a smernice Rady 98/59/ES a 2001/23/ES, pokiaľ ide o námorníkov

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2015/1794.)

(1) Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 35.
(2) Ú. v. EÚ C 174, 7.6.2014, s. 50.


Vedecká a technická spolupráca so Švajčiarskom: Horizont 2020 a činnosti projektu ITER ***
PDF 251kWORD 63k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu a k výskumnému a vzdelávaciemu programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktorý prispieva k rámcovému programu Horizont 2020, a ktorou sa riadi účasť Švajčiarskej konfederácie na činnostiach projektu ITER vykonávaných spoločným podnikom Fusion for Energy (05662/2015 – C8-0056/2015 – 2014/0304(NLE))
P8_TA(2015)0260A8-0181/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05662/2015),

–  so zreteľom na návrh Dohody o vedeckej a technickej spolupráci medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a Švajčiarskou konfederáciou o pridružení Švajčiarskej konfederácie k programu Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu a k výskumnému a vzdelávaciemu programu Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, ktorý prispieva k rámcovému programu Horizont 2020, a ktorou sa riadi účasť Švajčiarskej konfederácie na činnostiach projektu ITER vykonávaných spoločným podnikom Fusion for Energy (15369/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 186, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a), článkom 218 ods. 7 a článkom 218 ods. 8 prvým pododsekom Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0056/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0181/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Švajčiarskej konfederácie.


Usmernenia politík zamestnanosti členských štátov *
PDF 615kWORD 226k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (COM(2015)0098 – C8-0075/2015 – 2015/0051(NLE))
P8_TA(2015)0261A8-0205/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2015)0098),

–  so zreteľom na článok 148 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0075/2015),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0205/2015),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1
(1)   Členské štáty a Únia by mali pracovať na rozvoji koordinovanej stratégie zamestnanosti a najmä na podpore kvalifikovanej, vyškolenej a pružnej pracovnej sily a na pracovných trhoch reagujúcich na podmienky hospodárskych zmien a so zreteľom na dosiahnutie cieľov plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku stanovených v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Členské štáty, so zreteľom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov, majú považovať podporu zamestnanosti za záležitosť spoločného záujmu a koordinovať svoje postupy v Rade.
(1)   Členské štáty a Únia by mali pracovať na rozvoji účinnej a koordinovanej stratégie pre zamestnanosť, navrhnutej tak, aby reagovala na vážne dôsledky nezamestnanosti, pre podporu kvalifikovanej, vyškolenej pracovnej sily a pracovných trhov reagujúcich na hospodárske, sociálne a environmentálne zmeny, najmä prostredníctvom cielenej podpory odbornej prípravy v oblastiach vedy, technológií, inžinierstva a matematiky a prostredníctvom prispôsobenia vzdelávacích systémov, aby sa dosiahli ciele plnej zamestnanosti a sociálneho pokroku stanovené v článku 3 Zmluvy o Európskej únii. Osobitné úsilie by sa malo vyvinúť na zvýšenie zamestnanosti pracovníkov s veľmi nízkou kvalifikáciou alebo zručnosťami a osôb, ktoré nie sú schopné rýchlo absolvovať odbornú prípravu alebo získať zručnosti, a zníženiu stále rastúcej širokej a dlhodobej nezamestnanosti, s osobitným dôrazom na regióny, ktoré zaostávajú. Členské štáty považujú s ohľadom na vnútroštátne skúsenosti týkajúce sa zodpovednosti sociálnych partnerov podporu zamestnanosti za prioritu a záležitosť spoločného záujmu a koordinujú svoje zodpovedajúce činnosti v Rade. Únia by mala sprevádzať toto úsilie návrhmi politiky na dosiahnutie cieľov zmluvy a zabezpečenie inkluzívneho integrovaného trhu práce a dôstojných pracovných podmienok v celej Únii vrátane primeraných miezd tiež dosiahnutých kolektívnym vyjednávaním.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 a (nové)
(1a)  Podľa odhadov Eurostatu bolo v januári 2015 v Únii nezamestnaných 23 815 000 osôb, z toho 18 059 000 v eurozóne.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 1 b (nové)
(1b)  Teraz je nevyhnutné stanoviť dôveryhodné ukazovatele týkajúce sa chudoby, ktorá postihuje mnoho občanov Únie, a to vzhľadom na predchádzajúce údaje obsiahnuté v rozhodnutí Rady 2010/707/EÚ1a, ktoré poukazovali na nutnosť znížiť počet osôb ohrozených chudobou a vylúčením aspoň o 20 miliónov.
____________
1a Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2
(2)   Únia musí bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, zabezpečovať rovnaký prístup k základným právam a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu. Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností by Únia mala prihliadať na požiadavky spojené so zárukou primeranej sociálnej ochrany a s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy.
(2)   Únia musí bojovať proti sociálnemu vylúčeniu, všetkým formám chudoby a diskriminácie, zabezpečovať rovnaký prístup k základným právam a podporovať sociálnu spravodlivosť a ochranu. Tento celkový cieľ by nemali ohroziť vedľajšie účinky iných právnych predpisov alebo politík. Pri vymedzovaní a uskutočňovaní svojich politík a činností by Únia mala prihliadať na požiadavky spojené so zárukou primeranej sociálnej ochrany, s bojom proti sociálnemu vylúčeniu a s vysokou úrovňou vzdelávania a odbornej prípravy.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4
(4)   Členské štáty by mali považovať svoje hospodárske politiky za vec spoločného záujmu a koordinovať ich v rámci Rady. Rada by mala prijať usmernenia politík zamestnanosti a hlavné smery pre hospodárske politiky, ktorými sa majú riadiť politiky členských štátov a Únie.
(4)   Členské štáty by mali považovať svoje hospodárske politiky spoločne so svojimi sociálnymi politikami za vec spoločného záujmu a koordinovať ich v rámci Rady. Rada by mala prijať usmernenia politík zamestnanosti a hlavné smery pre hospodárske politiky, ktorými sa majú riadiť politiky členských štátov a Únie.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  V záujme zaručenia demokratickejšieho rozhodovania o integrovaných usmerneniach, ktoré sa dotýkajú občanov a trhov práce v celej Únii, je dôležité, aby o usmerneniach politík zamestnanosti, ako aj o všeobecných smeroch pre hospodárske politiky, rozhodovali Európsky parlament a Rada. Integrované usmernenia musia členským štátom predovšetkým umožňovať, aby prijímali udržateľné a integrované hospodárske modely na úrovni Únie, na vnútroštátnej úrovni a na miestnej úrovni.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)   V súlade s ustanoveniami zmluvy Únia vypracovala a implementovala nástroje na koordináciu politík vo fiškálnej oblasti a v oblasti makroštrukturálnych politík. Európsky semester spája rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovaný multilaterálny hospodársky a rozpočtový dohľad. Zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra, ako je stanovené v ročnom prieskume rastu Komisie na rok 2015, ešte viac zlepší jeho fungovanie.
(5)   V súlade so zmluvou Únia vypracovala a implementovala nástroje na koordináciu politík vo fiškálnej oblasti a v oblasti makroštrukturálnych politík, ktoré majú výrazný dosah na sociálnu a zamestnaneckú situáciu v Únii. Uvedené politiky môžu v niektorých častiach Únie viesť k situácii stagnácie a deflácie, čo by sa mohlo nepriaznivo prejaviť na raste a zamestnanosti. V tomto ohľade je nevyhnutné mať na zreteli nové sociálne ukazovatele a asymetrické šoky, ktoré finančná a hospodárska kríza spôsobila v niektorých členských štátoch. Európsky semester spája rôzne nástroje do jedného zastrešujúceho rámca pre integrovaný multilaterálny dohľad nad hospodárskou politikou, rozpočtovou politikou, politikou zamestnanosti a sociálnou politikou a mal by sa lepšie zamerať na dosahovanie cieľov stratégie Európa 2020. Zjednodušenie a posilnenie európskeho semestra, ako je stanovené v ročnom prieskume rastu Komisie na rok 2015, môže ešte viac zlepšiť jeho fungovanie, ale tento nástroj dosiaľ nezlepšil hospodársku situáciu v členských štátoch, ktoré kríza postihla najviac.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 a (nové)
(5a)  Podľa Európskeho sociálneho monitorovacieho strediska (European Social Observatory) existujú systémy pomoci k príjmu a sociálnej ochrany už v 26 členských štátoch1a. Členka Komisie pre oblasť zamestnanosti, sociálne záležitosti, zručnosti a pracovnú mobilitu, Marianne Thyssenová, uviedla, že „keby mohla vo všetkých členských štátoch v Európe presadiť jednu vec, bol by to minimálny príjem vo všetkých krajinách Európy“.
____________
1a http://www.eesc.europa.eu/resources/docs/revenu-minimum_-etude-ose_-vfinale_en--2.pdf
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5 b (nové)
(5b)  Na úrovni Únie neexistujú regulačné právomoci na vytvorenie regulačného rámca pre minimálnu mzdu v Únii.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 6
(6)  Finančná a hospodárska kríza odhalila a zdôraznila významné nedostatky v hospodárstve Únie a jej členských štátov. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. Zmena stavu v Únii na silný, udržateľný a inkluzívny stav rastu a tvorby pracovných miest je kľúčovou výzvou súčasnosti. To si vyžaduje koordinované a ambiciózne politické opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, v súlade s ustanoveniami zmluvy a správy hospodárskych záležitostí Únie. Na základe kombinácie opatrení týkajúcich sa ponuky a dopytu by tieto opatrenia mali zahŕňať zvýšenie investícií, obnovený záväzok v prospech štrukturálnych reforiem a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti.
(6)  Finančná a hospodárska kríza odhalila a zdôraznila vážne nedostatky v hospodárstvach členských štátov a koordinačných mechanizmoch Únie. Zároveň zdôraznila úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev a trhov práce členských štátov. Zmena stavu v Únii na silný, udržateľný a inkluzívny stav rastu a tvorby pracovných miest zahŕňajúci odstránenie rozsiahlych ohnísk nezamestnanosti, ktoré vznikli na niektorých častiach jej územia, je kľúčovou výzvou súčasnosti. To si vyžaduje dôsledné, koordinované, ambiciózne a predovšetkým účinné politické opatrenia na úrovni Únie a na vnútroštátnej úrovni, v súlade s ustanoveniami zmluvy a správy hospodárskych záležitostí Únie. Na základe kombinácie opatrení týkajúcich sa ponuky a dopytu by tieto opatrenia mali zahŕňať zvýšenie investícií zameraných najmä na rozvoj malých a stredných podnikov, mikropodnikov, inovatívnych začínajúcich podnikov a podnikov, ktoré podporujú zelenú zamestnanosťa obnovený záväzok v prospech štrukturálnych reforiem a uplatňovanie fiškálnej zodpovednosti. Tieto opatrenia by tiež mali zahŕňať vytvorenie inkluzívnejšieho trhu práce, ktorý je založený na dodržiavaní práv a je podporený primeranou sociálnou ochranou. Tieto opatrenia by tiež mali zahŕňať opatrenia sociálnej ochrany, ako je zaručený minimálny príjem, ktorý by bol zavedený v súlade s praxou jednotlivých štátov, s cieľom bojovať proti extrémnej chudobe a sociálnemu vylúčeniu.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)   Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky krízy a zamerať sa na vytváranie súdržnej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Mal by byť zabezpečený prístup a možnosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie by sa mali zredukovať, najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a systémov sociálneho zabezpečenia a odstránením prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce. Členské štáty by tiež mali zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regióny.
(7)   Členské štáty a Únia by mali tiež riešiť sociálne dôsledky krízy, pričom by mali poskytovať presnejšie údaje o extrémnej chudobe, a zameriavať sa na vytváranie inkluzívnej a spravodlivejšej spoločnosti, v ktorej sú ľudia schopní predvídať a zvládať zmeny, a môžu sa aktívne podieľať na fungovaní spoločnosti a hospodárstva. Mal by byť zabezpečený nediskriminačný prístup a možnosti pre všetkých a chudoba a sociálne vylúčenie by sa mali podstatne zredukovať, najmä zabezpečením účinného fungovania trhov práce a primeraných systémov sociálneho zabezpečenia a odstránením zbytočných administratívnych prekážok a prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, najmä prekážok, ktoré ovplyvňujú ľudí so zdravotným postihnutím. Členské štáty by tiež mali zaistiť, aby výhody vyplývajúce z hospodárskeho rastu pocítili všetci občania a všetky regionálne a miestne subjekty. Hodnotiaca tabuľka kľúčových ukazovateľov zamestnanosti a sociálnej situácie je v rámci spoločnej správy o zamestnanosti v tomto ohľade osobitne užitočným nástrojom, ktorý pomáha včas odhaľovať kľúčové problémy a rozdiely v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti a určovať oblasti, v ktorých sú politické kroky najnaliehavejšie. Ďalšie úpravy hodnotiacej tabuľky by však mali zahŕňať aj rodovo neutrálne údaje.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Európsky dvor audítorov identifikoval tri kľúčové body týkajúce sa úspešného vykonávania záruky pre mladých: primeranosť celkového financovania, vymedzenie pojmu „kvalitná ponuka“ a spôsob, akým Komisia monitoruje a podáva správy o výsledkoch programu.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7 b (nové)
(7b)  Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ stanovilo tieto ciele: zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 – 64 rokov na 75 % do roku 2020; znížiť mieru predčasného ukončenia štúdia pod 10 %; zvýšiť podiel osôb vo veku 30 – 34 rokov, ktoré dosiahli terciárne alebo rovnocenné vzdelanie, na najmenej 40 %; a podporovať sociálne začlenenie, najmä prostredníctvom znižovania chudoby, snahou o vymanenie aspoň 20 miliónov ľudí z ohrozenia chudobou a vylúčením. Realizácia stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti je naďalej kľúčovým cieľom politiky zamestnanosti členských štátov.
________________
1a Rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov (Ú. v. EÚ L 308, 24.11.2010, s. 46).
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)   Opatrenia v súlade s usmerneniami sú dôležitým príspevkom k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020. Usmernenia predstavujú integrovaný súbor európskych a vnútroštátnych politík, ktoré by členské štáty a Únia mali implementovať, aby dosiahli pozitívne účinky presahovania koordinovaných štrukturálnych reforiem, primeranú celkovú hospodársku politiku a jednotnejší príspevok európskych politík k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.
(8)   Opatrenia v súlade s usmerneniami sú dôležitým príspevkom k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, ktoré dosiaľ neboli dosiahnuté. Výsledky verejnej konzultácie z roku 2014 o stratégii Európa 2020 jasne ukázali, že ciele stratégie v oblasti zamestnanosti, chudoby, sociálneho vylúčenia a vzdelávania sú naďalej vysoko relevantné a sú rovnako dôležité, vzájomne závislé a navzájom sa posilňujú. Usmernenia predstavujú integrovaný súbor európskych a vnútroštátnych politík, ktoré by členské štáty a Únia mali implementovať, aby dosiahli pozitívne účinky presahovania koordinovaných reforiem zameraných na zníženie nerovností a zvýšenie blahobytu občanov, primeranú celkovú hospodársku politiku a jednotnejší príspevok európskych politík k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9
(9)   Hoci sú tieto usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, v úzkej spolupráci s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.
(9)   Pri navrhovaní a vykonávaní vnútroštátnych politík by členské štáty mali zabezpečiť účinnú správu vecí verejných. Hoci sú tieto usmernenia adresované členským štátom a Únii, mali by sa vykonávať, monitorovať a hodnotiť v partnerstve so všetkými vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi, s parlamentmi, ako aj so sociálnymi partnermi a zástupcami občianskej spoločnosti.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
(10)   Hlavné smery hospodárskych politík usmerňujú členské štáty pri vykonávaní reforiem, a to s ohľadom na ich vzájomnú závislosť. Sú v súlade s Paktom stability a rastu. Tieto usmernenia by mali byť základom odporúčaní pre jednotlivé štáty, ktoré môže Rada adresovať členským štátom,
(10)   Hlavné smery hospodárskych politík a usmernenia politík zamestnanosti poskytujú členským štátom orientáciu pri vykonávaní reforiem a mali by byť základom odporúčaní pre jednotlivé štáty, ktoré môže Rada adresovať členským štátom. Vzhľadom na úzku vzájomnú závislosť hospodárstiev členských štátov a trhov práce pri prijímaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny by Rada mala brať do úvahy situáciu v susedných krajinách, ako aj v krajinách, s ktorými má príslušný členský štát jasné vzťahy podľa trendu migrácie pracovníkov alebo iného relevantného ukazovateľa. V tejto súvislosti by Komisia mala mať k dispozícii presné a aktuálne štatistiky a údaje pre prípad, že je potrebné upraviť odporúčania pre jednotlivé krajiny.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Príloha – 5. usmernenie – odsek 1
Členské štáty by mali zjednodušiť vytváranie pracovných miest, odstrániť prekážky pre podniky pri nábore zamestnancov, podporovať podnikanie a najmä zakladanie a rast malých podnikov s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov. Členské štáty by tiež mali aktívne podporovať sociálne hospodárstvo a posilňovať sociálnu inováciu.
Členské štáty by mali v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi účinne a včas riešiť závažný problém nezamestnanosti a uľahčovať vytváranie udržateľných a kvalitných pracovných miest a investovať doň, vyriešiť prístup pre rizikové skupiny a znížiť prekážky pre podniky pri nábore ľudí rôznych zručností a v rôznych odvetviach trhu práce, a to aj odstránením byrokracie, a zároveň dodržiavať pracovné a sociálne normy, podporovať podnikanie mladých ľudí a najmä podporovať zakladanie a rast mikropodnikov, malých a stredných podnikov s cieľom zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov. Členské štáty by mali, okrem iného, aktívne podporovať zelené, biele a modré pracovné miesta a sociálne hospodárstvo a posilňovať sociálnu inováciu.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Príloha – 5. usmernenie – odsek 2
Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre rast a zamestnanosť, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na primeranú sociálnu ochranu a výdavky na podporu rastu. Zníženie zdaňovania práce by malo byť zamerané na relevantné zložky daňového zaťaženia a na odstránenie bariér a prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä pre tých, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení.
Daňové zaťaženie by sa malo presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré sú menej škodlivé pre rast a zamestnanosť, a zároveň by sa mali chrániť príjmy na primeranú sociálnu ochranu a výdavky na verejné investície, inovácie a vytváranie pracovných miest. Zníženie zdaňovania pracovnej sily by malo byť zamerané na relevantné zložky daňového zaťaženia, na riešenie problému diskriminácie a na odstránenie bariér a prekážok, ktoré bránia účasti na trhu práce, a to najmä pre osoby so zdravotným postihnutím a pre tých, ktorí sú od trhu práce najviac vzdialení, pričom treba dodržiavať existujúce pracovné normy.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Príloha – 5. usmernenie – odsek 3
Členské štáty by mali spolu so sociálnymi partnermi podporovať mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožnia, aby mzdy boli schopné reagovať na vývoj produktivity. V tejto súvislosti by sa mali zohľadniť rozdiely v zručnostiach a podmienkach na miestnych trhoch práce, ako aj rozdiely v hospodárskej výkonnosti medzi regiónmi, odvetviami a spoločnosťami. Pri stanovovaní minimálnych miezd by členské štáty a sociálni partneri mali zvážiť ich vplyv na chudobu zamestnaných ľudí, vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť.
Politiky, ktorých cieľom je zaistiť, aby mzdy umožňovali primeraný príjem na obživu, sú naďalej dôležité na vytváranie pracovných miest a na znižovanie chudoby v Únii. Členské štáty by preto mali spolu so sociálnymi partnermi dodržiavať a podporovať mechanizmy stanovovania miezd, ktoré umožnia, aby reálne mzdy boli schopné reagovať na vývoj produktivity, a pomôžu napraviť predchádzajúce rozdiely bez zvýšenia deflačných tlakov. Tieto mechanizmy by mali zabezpečovať dostatočné zdroje na uspokojovanie základných potrieb, a to s ohľadom na ukazovatele chudoby špecifické pre každý členský štát. V tejto súvislosti by sa mali riadne vyhodnotiť rozdiely v zručnostiach a podmienkach na miestnych trhoch práce, aby sa zabezpečili dôstojné mzdy v celej Únii. Pri stanovovaní minimálnych miezd v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a praxou by členské štáty a sociálni partneri mali zaručiť ich primeranosť a zvážiť ich vplyv na chudobu zamestnaných ľudí, príjem domácností, celkový dopyt, vytváranie pracovných miest a konkurencieschopnosť.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Príloha – 5. usmernenie – odsek 3 a (nový)
Členské štáty by mali znížiť byrokraciu s cieľom znížiť zaťaženie malých a stredných podnikov, pretože tieto podniky významne prispievajú k vytváraniu pracovných miest.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 1
Členské štáty by mali podporovať produktivitu a zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných vedomostí a zručností. Členské štáty by mali urobiť potrebné investície do systémov vzdelávania a odbornej prípravy a zároveň zvýšiť ich účinnosť a efektívnosť s cieľom zvyšovať úroveň zručností pracovnej sily, čím sa jej umožní lepšie predvídať a reagovať na rýchlo sa meniace potreby dynamických trhov práce v hospodárstve, ktoré je čoraz závislejšie od digitálnych technológií. Členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o zlepšenie prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu dospelých pre všetkých a implementovať stratégie aktívneho starnutia, aby sa umožnil dlhší produktívny vek.
Členské štáty by mali podporovať udržateľnú produktivitu a kvalitnú zamestnateľnosť prostredníctvom primeranej ponuky príslušných vedomostí a zručností, ktoré budú použiteľné a dostupné pre všetkých. Osobitná pozornosť by sa mala venovať zdravotnej starostlivosti, sociálnym službám a dopravným službám, ktoré čelia alebo v strednodobom horizonte budú čeliť nedostatku pracovníkov. Členské štáty by mali urobiť účinné investície do veľmi kvalitných a inkluzívnych systémov vzdelávania od raného veku a odbornej prípravy a zároveň zvýšiť ich účinnosť a efektívnosť s cieľom zvyšovať úroveň know-how a zručností pracovnej sily a pritom zvyšovať rôznorodosť zručností, čím sa jej umožní lepšie predvídať a reagovať na rýchlo sa meniace potreby dynamických trhov práce v hospodárstve, ktoré je čoraz závislejšie od digitálnych technológií. Na tento účel by sa malo vziať do úvahy, že tzv. „netechnické zručnosti“, ako napr. komunikácia, sú čoraz dôležitejšie pre veľké množstvo profesií.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 1 a (nový)
Členské štáty by mali podporovať podnikanie mladých ľudí, okrem iného, zavádzaním nepovinných kurzov podnikania a podporou vytvárania študentských podnikov na stredných a vysokých školách. Členské štáty by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi mali zintenzívniť úsilie o predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky mladých ľudí a zabezpečiť plynulejší prechod zo vzdelávania a odbornej prípravy do pracovného života, zlepšiť prístup k veľmi kvalitnému vzdelávaniu dospelých pre všetkých a odstrániť prekážky na ceste k tomuto vzdelávaniu, s osobitným dôrazom na vysokorizikové skupiny a ich potreby, a to poskytovaním rekvalifikácie zručností tam, kde strata zamestnania a zmeny na trhu práce viedli k nutnosti ich aktívnej reintegrácie. Členské štáty by zároveň mali implementovať stratégie aktívneho starnutia, aby ľudia mohli byť v zdraví zapojení do pracovného procesu až do skutočného veku odchodu do dôchodku.
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 1 b (nový)
Pri zaručení potrebnej úrovne kvalifikácie, ktorá sa požaduje na neustále sa meniacom trhu práce, a podporovaní vzdelávania a odbornej prípravy a programov pre vzdelávanie dospelých by členské štáty mali brať do úvahy, že sú potrebné aj pracovné miesta s nižšou kvalifikáciou a že pracovné príležitosti sú lepšie pre vysoko kvalifikovaných pracovníkov ako pre pracovníkov so strednou a nízkou kvalifikáciou.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 1 c (nový)
Prístup k cenovo dostupnému a veľmi kvalitnému predškolskému vzdelávaniu a starostlivosti by mal byť prioritou pre komplexné politiky a investície spojené s rodinou a pre opatrenia na podporu rodiny a rodičovstva, ktoré pomáhajú rodičom zosúladiť pracovný a rodinný život, ako prostriedok na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a na zvýšenie šancí mladých ľudí na trhu práce.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 2
Je potrebné riešiť vysokú nezamestnanosť a zabrániť dlhodobej nezamestnanosti. Počet dlhodobo nezamestnaných by sa mal výrazne znížiť prostredníctvom komplexných a vzájomne sa dopĺňajúcich stratégií vrátane poskytovania konkrétnej aktívnej podpory dlhodobo nezamestnaným, aby sa vrátili na trh práce. Nezamestnanosť mladých ľudí je potrebné riešiť komplexne vrátane vybavenia príslušných inštitúcií potrebnými prostriedkami, aby plne a dôsledne implementovali vnútroštátne plány vykonávania záruky pre mladých ľudí.
Problém nezamestnanosti, najmä dlhodobej nezamestnanosti a regionálnej vysokej nezamestnanosti, by sa mal účinne a rýchlo vyriešiť a malo by sa zabrániť jeho vzniku prostredníctvom kombinácie opatrení na strane dopytu i ponuky. Počet dlhodobo nezamestnaných a problém nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a zastarávania zručností by sa mal vyriešiť prostredníctvom komplexných a vzájomne sa dopĺňajúcich stratégií vrátane poskytovania personalizovanej aktívnej podpory založenej na potrebách a vhodných foriem sociálnej ochrany dlhodobo nezamestnaným, aby sa vrátili na trh práce informovaným a zodpovedným spôsobom. Nezamestnanosť mladých ľudí je potrebné riešiť komplexne prostredníctvom celkovej stratégie zamestnanosti mládeže. Zahŕňa to investície do odvetví, ktoré môžu byť zdrojom kvalitných pracovných miest pre mladých ľudí a to, že sa príslušným faktorom, ako napríklad službám na podporu mládeže, poskytovateľom vzdelávania a odbornej prípravy, mládežníckym organizáciám a verejným službám zamestnanosti, poskytnú potrebné prostriedky, aby plne a dôsledne vykonávali svoje vnútroštátne plány vykonávania záruky pre mladých ľudí, ale aj to, že členské štáty urýchlene preberú zdroje. Ďalej musí byť uľahčený prístup k finančným prostriedkom pre tých, ktorí sa rozhodnú podnikať, a to prostredníctvom rozsiahlejšieho poskytovania informácií, obmedzením nadmernej byrokracie a možnosťami premeniť – po predložení podnikateľského plánu a v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi –niekoľkomesačné dávky v nezamestnanosti na počiatočný podnikateľský grant.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 2 a (nový)
Členské štáty by mali zohľadňovať miestne a regionálne rozdiely pri vypracúvaní a vykonávaní opatrení proti nezamestnanosti a spolupracovať s miestnymi službami zamestnanosti.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 3
Mali by sa riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa zabezpečila kvalita výsledkov vzdelávania a predchádzanie a riešenie problému predčasného ukončenia školskej dochádzky. Členské štáty by mali zvýšiť úrovne dosiahnutého vzdelania a zvážiť systémy duálneho vzdelávania a aktualizáciu odbornej prípravy a zároveň zvýšiť počet príležitostí na uznávanie zručností získaných mimo formálneho vzdelávacieho systému.
Mali by sa riešiť štrukturálne nedostatky v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy, aby sa zabezpečila vysoká kvalita výsledkov vzdelávania a predchádzanie a riešenie problému predčasného ukončenia školskej dochádzky a podporilo komplexné, vysokokvalitné vzdelávanie od základných stupňov. Vyžaduje si to pružné systémy vzdelávania zamerané na prax. Členské štáty by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi mali zvýšiť kvalitu úrovne dosiahnutého vzdelania tým, že ho sprístupnia všetkým, zriadia a zlepšia systémy duálneho vzdelávania prispôsobené ich potrebám, zlepšia odbornú prípravu a existujúce rámce, ako je europass, a zároveň zaručia tam, kde je to potrebné, vhodnú rekvalifikáciu zručností a uznávanie zručnosti získaných mimo formálneho školského systému. Mal by sa posilniť vzťah medzi vzdelávaním a trhom práce a pritom zabezpečiť, aby bolo vzdelávanie dostatočne rozsiahle, aby ľuďom počas celého ich života poskytovalo pevný základ pre zamestnateľnosť.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 3 a (nový)
Členské štáty by mali zamerať svoje systémy odbornej prípravy užšie na trh práce s cieľom zlepšiť prechod od odbornej prípravy k zamestnaniu. Zelené pracovné miesta a zdravotná starostlivosť majú kľúčový význam najmä v kontexte digitalizácie, ako aj pokiaľ ide o nové technológie.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 4
Mali by sa znížiť prekážky účasti na trhu práce, a to najmä v prípade žien, starších pracovníkov, mladých ľudí, osôb so zdravotným postihnutím a legálnych migrantov. Na trhu práce sa musí zabezpečiť rodová rovnosť vrátane rovnosti v odmeňovaní, ako aj prístup k dostupnému a kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve.
Diskrimináciu na trhu práce, ako aj v oblasti prístupu na trh práce, treba ďalej znižovať, najmä pre skupiny, ktoré čelia diskriminácii alebo vylúčeniu, ako sú ženy, starší pracovníci, mladí ľudia, osoby so zdravotným postihnutím a legálni migranti. Na trhu práce sa musí zabezpečiť rodová rovnosť vrátane rovnakého odmeňovania, ako aj prístup k dostupnému, vysoko kvalitnému vzdelávaniu a starostlivosti v ranom detstve, ako aj flexibilita potrebná na to, aby sa zabránilo vylúčeniu tých, ktorí prerušili svoju kariéru z dôvodu rodinných povinností, ako napríklad rodinní opatrovatelia. V tomto zmysle by členské štáty mali odblokovať smernicu o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 4 a (nový)
V tejto súvislosti by sa mala vziať do úvahy skutočnosť, že miera mladých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), je vyššia v prípade žien ako v prípade mužov a že jav NEET je spôsobený predovšetkým nárastom nezamestnanosti mladých ľudí, ale aj neúčasťou na procese vzdelávania súvisiacou s nečinnosťou.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh rozhodnutia
Príloha – 6. usmernenie – odsek 5
Členské štáty by mali plne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom zlepšiť zamestnanosť, sociálnu inklúziu, vzdelávanie a verejnú správu.
Členské štáty by mali plne, účinne a efektívne využívať podporu z Európskeho sociálneho fondu a iných fondov Únie s cieľom bojovať proti chudobe, zlepšiť kvalitnú zamestnanosť, sociálnu inklúziu, vzdelávanie, verejnú správu a verejné služby. Európsky fond pre strategické investície a jeho investičné platformy by sa mali takisto mobilizovať s cieľom zabezpečiť vytvorenie kvalitných pracovných miest a vybaviť pracovníkov zručnosťami potrebnými na prechod Únie na model udržateľného rastu.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh rozhodnutia
Príloha – 7. usmernenie – odsek 1
Členské štáty by mali znížiť segmentáciu trhu práce. Pravidlá a inštitúcie na ochranu zamestnanosti by mali poskytovať vhodné prostredie na nábor zamestnancov a zároveň ponúkať primerané úrovne ochrany tým, ktorí už sú zamestnaní, ako aj tým, ktorí si prácu hľadajú alebo sú zamestnaní na dobu určitú alebo pracujú na základe dohody. Mali by sa zabezpečiť kvalitné pracovné miesta z hľadiska sociálno-ekonomického zabezpečenia, možností vzdelávania a odbornej prípravy, pracovných podmienok (vrátane zdravia a bezpečnosti) a rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom.
Členské štáty by mali znížiť segmentáciu trhu práce riešením problému neistého zamestnania, podzamestnanosti, nelegálnej práce a zmlúv s nulovým úväzkom. Pravidlá a inštitúcie na ochranu zamestnanosti by mali poskytovať vhodné prostredie na nábor zamestnancov a zároveň ponúkať primerané úrovne ochrany tým, ktorí už sú zamestnaní, ako aj tým, ktorí si prácu hľadajú alebo sú zamestnaní na dobu určitú, na kratší pracovný čas, alebo pracujú na základe netypickej pracovnej zmluvy alebo dohody, a to za aktívnej účasti sociálnych partnerov a uprednostňovaním kolektívneho vyjednávania. Mali by sa zabezpečiť kvalitné pracovné miesta pre všetkých z hľadiska sociálno-ekonomického zabezpečenia, trvácnosti, primeraných miezd, práv na prácu, dôstojných podmienok na pracovisku (vrátane zdravia a bezpečnosti), sociálneho zabezpečenia, rodovej rovnosti, možností vzdelávania a odbornej prípravy. Z tohto dôvodu je nutné podporovať vstup mladých na trh práce, opätovné začlenenie dlhodobo nezamestnaných a rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a zároveň poskytovať cenovo dostupnú starostlivosť a modernizovať organizáciu práce. Harmonizácia pracovných podmienok smerom nahor by sa mala podporovať v celej Únii.
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh rozhodnutia
Príloha – 7. usmernenie – odsek 1 a (nový)
Prístup na pracovný trh by mal uľahčovať podnikanie, vytváranie udržateľných pracovných miest vo všetkých odvetviach vrátane zelenej zamestnanosti, sociálnej starostlivosti a inovácie, v záujme čo najlepšieho využitia zručností ľudí, podpory ich celoživotného rozvoja a zamestnaneckých inovácií.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh rozhodnutia
Príloha – 7. usmernenie – odsek 2
Členské štáty by mali aktívne zapojiť národné parlamenty a sociálnych partnerov do návrhu a implementácie príslušných reforiem a politík v súlade s vnútroštátnymi postupmi, a zároveň podporiť zlepšenie fungovania a účinnosti sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni.
Členské štáty by mali aktívne zapojiť národné parlamenty, sociálnych partnerov, organizácie občianskej spoločnosti, regionálne a miestne orgány do návrhu a implementácie príslušných reforiem a politík v súlade so zásadou partnerstva a vnútroštátnymi postupmi a zároveň podporovať lepšie fungovanie a účinnosť sociálneho dialógu na vnútroštátnej úrovni, a to najmä v tých krajinách, ktoré majú značné problémy so znižovaním miezd spôsobeným nedávnou dereguláciou trhov práce a slabým kolektívnym vyjednávaním.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh rozhodnutia
Príloha – 7. usmernenie – odsek 3
Členské štáty by mali posilniť aktívne politiky trhu práce zlepšením ich zacielenia, dosahu, rozsahu a vzájomného pôsobenia spolu s pasívnymi opatreniami. Tieto politiky by sa mali zamerať na lepšie zosúladenie ponuky s potrebami trhu práce a na podporu udržateľných zmien na trhu práce, pričom verejné služby zamestnanosti by mali poskytovať individuálnu podporu a implementovať systémy merania výkonnosti. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby ich systémy sociálnej ochrany účinne aktivizovali tých, ktorí sa môžu zúčastňovať na trhu práce, a umožňovali im chrániť tých, ktorú sú (dočasne) vylúčení z trhu práce a/alebo sa na ňom nemôžu zúčastňovať, a pripravovali jednotlivcov na potenciálne riziká. Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce prístupné všetkým a tiež zaviesť účinné antidiskriminačné opatrenia.
Členské štáty by mali zabezpečiť základné normy kvality aktívnych politík trhu práce zlepšením ich zacielenia, dosahu, rozsahu a vzájomného pôsobenia spolu s podpornými opatreniami, ako je sociálne zabezpečenie. Tieto politiky by sa mali zamerať na lepší prístup na trh práce, na posilnenie kolektívneho vyjednávania a sociálneho dialógu a na podporu udržateľných zmien na trhu práce, pričom vysoko kvalifikované verejné služby zamestnanosti by mali poskytovať individuálnu podporu a implementovať systémy merania výkonnosti. Členské štáty by mali tiež zabezpečiť, aby ich systémy sociálnej ochrany účinne aktivizovali tých, ktorí sa môžu zúčastňovať na trhu práce, a umožňovali im chrániť tých, ktorú sú (dočasne) vylúčení z trhu práce a/alebo sa na ňom nemôžu zúčastňovať, a pripravovali jednotlivcov na potenciálne riziká a zmenené hospodárske a sociálne podmienky investovaním do ľudského kapitálu. Členské štáty by ako jedno z možných opatrení na zníženie chudoby a v súlade s vnútroštátnou praxou mali zaviesť minimálnu mzdu zodpovedajúcu ich konkrétnej sociálno-hospodárskej situácii. Členské štáty by mali podporovať inkluzívne trhy práce prístupné všetkým a tiež zaviesť účinné antidiskriminačné opatrenia.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh rozhodnutia
Príloha – 7. usmernenie – odsek 4
Mala by sa zabezpečiť mobilita pracovníkov s cieľom naplno využiť potenciál európskeho trhu práce vrátane posilnenia prenosnosti dôchodkových práv a uznávania kvalifikácií. Členské štáty by mali zároveň bojovať proti zneužívaniu existujúcich pravidiel.
Mala by sa zabezpečiť mobilita pracovníkov ako základné právo a ako otázka slobodnej voľby s cieľom naplno využiť potenciál európskeho trhu práce vrátane posilnenia prenosnosti dôchodkových práv a skutočného uznávania kvalifikácií a zručností a odstránenia byrokracie a ďalších existujúcich prekážok. Členské štáty by mali zároveň riešiť jazykové bariéry a zlepšovať systémy odbornej prípravy v tejto oblasti. Členské štáty by mali primerane využívať sieť EURES na podporu mobility pracovníkov. Mali by sa podporovať investície v regiónoch s odlivom pracovnej sily s cieľom zmierňovať únik mozgov a podporovať návrat mobilných pracovníkov.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 7 a (nové) – názov
Zvyšovanie kvality a výkonnosti systémov vzdelávania a odbornej prípravy na všetkých úrovniach
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh rozhodnutia
Príloha – usmernenie 7 a (nové)
Členské štáty by mali prístup k starostlivosti a k cenovo dostupnému kvalitnému predškolskému vzdelávaniu stanoviť za prioritu, pretože oba tieto prvky sú dôležitými podpornými opatreniami pre účastníkov trhu práce a prispievajú k zvýšeniu celkovej miery zamestnanosti a zároveň podporujú jednotlivcov v ich zodpovednosti. Členské štáty by mali vytvoriť komplexné politiky a investície potrebné pre zlepšenie podpory rodiny a rodičovstva a opatrenia na zladenie pracovného a rodinného života, ktoré pomôžu rodičom zladiť rodinný a pracovný život, ako prostriedok na predchádzanie predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky a zvýšenie šancí mladých ľudí na trhu práce.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh rozhodnutia
Príloha – 8. usmernenie – názov
Zabezpečovanie spravodlivosti, boj proti chudobe a presadzovanie rovnakých príležitostí
Zabezpečovanie sociálnej spravodlivosti, boj proti chudobe a presadzovanie rovnakých príležitostí
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh rozhodnutia
Príloha – 8. usmernenie – odsek 1
Členské štáty by mali modernizovať svoje systémy sociálnej ochrany, aby poskytovali účinnú, efektívnu a primeranú ochranu vo všetkých etapách života jednotlivca, pričom zabezpečia spravodlivosť a riešenie nerovností. Sú potrebné jednoduchšie a lepšie zacielené sociálne politiky spolu s dostupným a kvalitným vzdelávaním a starostlivosťou v detstve, odbornou prípravou a pomocou pri hľadaní pracovného miesta, podporou bývania a dostupnou zdravotnou starostlivosťou, prístupom k základným službám, ako je bankový účet a internet, a tiež sú potrebné opatrenia na predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a boj proti sociálnemu vylúčeniu.
Členské štáty by v spolupráci s miestnymi a regionálnymi orgánmi mali zlepšovať svoje systémy sociálnej ochrany zabezpečovaním základných štandardov pre poskytovanie účinnej, efektívnej a udržateľnej ochrany vo všetkých etapách života jednotlivca, pričom zabezpečujú dôstojný život, solidaritu, prístup k sociálnej ochrane, plné dodržiavanie sociálnych práv, spravodlivosť a riešenie nerovností, a tiež zabezpečujú začlenenie s cieľom odstrániť chudobu, najmä osôb, ktoré sú vylúčené z trhu práce, a ohrozenejších skupín. Sú potrebné jednoduchšie, lepšie zacielené a ambicióznejšie sociálne politiky vrátane cenovo dostupných a vysoko kvalitných služieb v oblasti starostlivosti o dieťa a vzdelávania, účinnej odbornej prípravy a účinného profesijného poradenstva, služieb pomoci v oblasti bývania a zdravotnej starostlivosti vysokej kvality dostupnej pre všetkých, prístupu k základným službám, ako je bankový účet a internet, a tiež sú potrebné opatrenia na predchádzanie predčasnému ukončeniu školskej dochádzky a boj proti extrémnej chudobe, sociálnemu vylúčeniu a všetkým formám chudoby vo všeobecnosti. Musí sa rozhodne riešiť najmä problém detskej chudoby.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh rozhodnutia
Príloha – 8. usmernenie – odsek 2
Na tento účel by sa mal komplementárnym spôsobom využívať celý rad nástrojov, vrátane služieb, ktoré umožňujú aktiváciu trhu práce, a služieb na podporu príjmu zameraných na individuálne potreby. Systémy sociálnej ochrany by mali byť vytvorené tak, aby uľahčili zachytenie všetkých oprávnených osôb, podporovali investície do ľudského kapitálu a pomáhali zabrániť chudobe, znižovať ju a chrániť pred ňou.
Na tento účel by sa mal komplementárnym spôsobom využívať celý rad nástrojov, vrátane služieb, ktoré umožňujú aktiváciu trhu práce, a služieb na podporu príjmu zameraných na individuálne potreby. V tejto súvislosti je na každom členskom štáte, aby v súlade s vnútroštátnou praxou určil úroveň minimálnej mzdy zodpovedajúcu konkrétnej sociálno-hospodárskej situácii daného členského štátu. Systémy sociálnej ochrany by mali byť vytvorené tak, aby uľahčovali prístup a zachytenie všetkých osôb nediskriminačným spôsobom, podporovali investície do ľudského kapitálu a pomáhali zabrániť chudobe a sociálnemu vylúčeniu, ako aj iným rizikám, ako sú ochorenie alebo strata zamestnania, obmedzovať tieto javy a chrániť proti nim. Osobitne by sa malo zamerať na deti žijúce v chudobe, ktorú zapríčinila dlhodobá nezamestnanosť ich rodičov.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh rozhodnutia
Príloha – 8. usmernenie – odsek 3
Dôchodkové systémy by mali prejsť reformou, aby sa zabezpečila ich udržateľnosť a primeranosť pre ženy a mužov v kontexte nárastu dlhovekosti a demografickej zmeny vrátane prepojenia zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku s očakávanou dĺžkou života, zvýšenia skutočného veku odchodu do dôchodku a rozvoja doplnkového dôchodkového sporenia.
Dôchodkové systémy by mali byť štruktúrované tak, aby sa zaistila ich udržateľnosť, bezpečnosť a primeranosť pre ženy a mužov posilnením dôchodkových režimov s cieľom zabezpečiť slušný príjem v dôchodku aspoň nad úrovňou chudoby. Dôchodkové systémy by mali zabezpečiť konsolidáciu, ďalší rozvoj a zlepšenie troch pilierov systémov dôchodkového sporenia. Prispôsobenie zákonom stanoveného veku odchodu do dôchodku očakávanej dĺžke života nie je jediným nástrojom, ktorým sa dá čeliť výzvam starnutia. V reformách dôchodkových systémov by sa okrem iného mali odrážať tendencie vývoja na trhu práce, pôrodnosť, demografická situácia, zdravotný stav obyvateľstva a bohatstvo krajiny, pracovné podmienky a ekonomická miera závislosti. Najlepším spôsobom ako riešiť problém starnutia je zvýšiť celkovú mieru zamestnanosti, pričom sa nadviaže, okrem iného, na sociálne investície do aktívneho starnutia.
Pozmeňujúci návrh 44
Návrh rozhodnutia
Príloha – 8. usmernenie – odsek 4
Členské štáty by mali zlepšiť dostupnosť, efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej starostlivosti a dlhodobej starostlivosti a zároveň aby boli fiškálne udržateľné.
Členské štáty by mali zlepšiť kvalitu, cenovú dostupnosť, prístupnosť, efektívnosť a účinnosť systémov zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a sociálnej starostlivosti, ako aj dôstojné pracovné podmienky v súvisiacich odvetviach, a zároveň zachovávať finančnú udržateľnosť týchto systémov prostredníctvom zlepšovania solidárneho financovania.
Pozmeňujúci návrh 45
Návrh rozhodnutia
Príloha – 8. usmernenie – odsek 4 a (nový)
Členské štáty by mali plne využívať Európsky sociálny fond a iné fondy Únie s cieľom bojovať proti chudobe, sociálnemu vylúčeniu a diskriminácii, zlepšovať prístupnosť pre osoby so zdravotným postihnutím a podporovať rovnosť žien a mužov a zlepšenie verejnej správy.
Pozmeňujúci návrh 46
Návrh rozhodnutia
Príloha – 8. usmernenie – odsek 4 b (nový)
Hlavnými cieľmi stratégie Európa 2020, na základe ktorých členské štáty stanovia svoje národné ciele, pričom zohľadnia svoju východiskovú situáciu a vnútroštátne okolnosti, sú: zvýšiť mieru zamestnanosti žien a mužov vo veku 20 až 64 rokov na 75 % do roku 2020; znížiť mieru predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %; zvýšiť podiel osôb vo veku 30 až 34 rokov, ktoré dosiahli terciárne alebo rovnocenné vzdelanie, na najmenej 40 %; a podporovať sociálne začlenenie, najmä prostredníctvom znižovania chudoby, snahou o vymanenie aspoň 20 miliónov ľudí z ohrozenia chudobou a vylúčením1a.
__________________
1a Táto skupina obyvateľov je vymedzená ako počet osôb ohrozených chudobou a vylúčením podľa troch ukazovateľov (ohrozenie chudobou, materiálna deprivácia, domácnosť nezamestnaných osôb), pričom si členské štáty môžu po zohľadnení vnútroštátnych podmienok a priorít stanoviť vnútroštátne ciele na základe najvhodnejších ukazovateľov.

Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/001 FI/Broadcom - Fínsko
PDF 352kWORD 83k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť z Fínska – EGF/2015/001 FI/Broadcom) (COM(2015)0232 – C8-0135/2015 – 2015/2125(BUD))
P8_TA(2015)0262A8-0210/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0232 – C8-0135/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu ustanovený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0210/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní na trh práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, zvýšenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Fínsko predložilo žiadosť EGF/2015/001 FI/Broadcom o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 568 pracovníkov v podniku Broadcom Communications Finland, ktorého činnosť patrí podľa klasifikácie NACE Rev. 2 do divízie 46 („Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov“)(4) a u dvoch dodávateľov alebo nadväzujúcich výrobcov;

E.  keďže žiadosť spĺňa kritériá oprávnenosti stanovené nariadením o EGF;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Fínsko je preto oprávnené na finančný príspevok vo výške 1 365 000 EUR podľa tohto nariadenia;

2.  poznamenáva, že fínske orgány predložili žiadosť o finančný príspevok z EGF 30. januára 2015 a že Komisia sprístupnila svoje hodnotenie 2. júna 2015; víta rýchle vypracovanie hodnotenia za menej než päť mesiacov;

3.  pripomína, že v prvom desaťročí po roku 2000 sa počet zamestnancov vo fínskych dcérskych spoločnostiach na všetkých kontinentoch zvýšil, zatiaľ čo Ázia sa stala najväčším zamestnávateľom v elektronickom a elektrotechnickom priemysle v roku 2004 a počet pracovníkov v Európe začal klesať; domnieva sa, že prepúšťanie v podniku Broadcom čiastočne súvisí s trendom, ktorý ovplyvňuje celý fínsky elektronický priemysel, a ktorý vyvrcholil oznámením Nokie o rozsiahlom prepúšťaní v roku 2011; konštatuje však, že tieto udalosti výrazne súvisia s veľkými štrukturálnymi zmenami v usporiadaní svetového obchodu v dôsledku globalizácie;

4.  konštatuje, že toto prepúšťanie povedie k ďalšiemu zvýšeniu nezamestnanosti, najmä v regióne Severná Ostrobotnia (časť regiónu na úrovni NUTS(5) 2 FI1a), kde prepustili 424 z celkového počtu 568 prepustených pracovníkov; konštatuje, že v tomto regióne je miera nezamestnanosti stále o niekoľko percentuálnych bodov vyššia ako celoštátny priemer; berie na vedomie, že v auguste 2014, keď celoštátna miera nezamestnanosti dosahovala 12,2 %, bola v Severnej Ostrobotnii na úrovni 14,1 % a v najpostihnutejšom meste Oulu na úrovni 16,1 % a že práve tento región bol výrazne postihnutý rozsiahlym prepúšťaním v Nokii od roku 2011;

5.  domnieva sa, že prieskumy a návštevy podnikov sú činnosti, ktoré môžu byť prínosné nielen pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť, ale môžu prispieť aj k rozvoju vedomostí o otázkach zamestnanosti v tomto odvetví v súvislosti s budúcim prepúšťaním; konštatuje, že tieto osobitné akcie sú už pokračovaním podobného opatrenia uskutočneného počas skoršieho prípadu EGF vo Fínsku (EGF/2013/001 FI/Nokia);

6.  konštatuje, že v súčasnosti je sektor „Veľkoobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov“ predmetom ďalšej žiadosti o príspevok z EGF (EGF/2010/012 NL/Noord Holland ICT), ktorá je takisto založená na kritériu globalizácie;

7.  s uspokojením konštatuje, že s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc fínske orgány rozhodli, že personalizované služby sa dotknutým pracovníkom začnú poskytovať 11. augusta 2014, teda v značnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík a dokonca pred predložením žiadosti o túto podporu;

8.  konštatuje, že Fínsko plánuje tri typy opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) pomoc pri prechode do nového zamestnania, ii) pomoc pri začatí vlastného podnikania a iii) poskytovanie odbornej prípravy alebo vzdelávania;

9.  konštatuje, že orgány plánujú využiť 17,46 % všetkých nákladov na príspevky a stimuly vo forme mzdových dotácií (ako súčasť platu v rámci každého pracovnoprávneho vzťahu nadviazaného s dotknutým pracovníkom) a príspevkov na cestovanie, prenocovanie a sťahovanie, čo predstavuje polovicu povoleného maxima 35 % všetkých nákladov na takéto opatrenia;

10.  víta postupy, ktoré fínske orgány dodržiavajú pri konzultáciách s dotknutými prijímateľmi alebo ich zástupcami, sociálnymi partnermi, ako aj miestnymi a regionálnymi orgánmi;

11.  pripomína, že je dôležité zvyšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a uznávaním zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

12.  pripomína, že v súlade s článkom 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred stanoviť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a tento návrh by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

13.  víta doplnkovosť navrhovanej intervencie EGF s ostatnými opatreniami financovanými z vnútroštátnych finančných prostriedkov alebo finančných prostriedkov Únie;

14.  konštatuje, že informácie poskytované o koordinovanom balíku personalizovaných služieb, ktoré sa majú financovať z EGF, obsahujú údaje o komplementárnosti s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov; zdôrazňuje, že orgány Fínska potvrdzujú, že na uvedené oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov vo svojich výročných správach s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

15.  oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla v nadväznosti na žiadosť Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

16.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

17.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť z Fínska – EGF/2015/001 FI/Broadcom)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/1477.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(5) Nariadenie Komisie (EÚ) č. 1046/2012 z 8. novembra 2012, ktorým sa vykonáva nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1059/2003 o zostavení spoločnej nomenklatúry územných jednotiek pre štatistické účely (NUTS), pokiaľ ide o zasielanie časových radov pre nové regionálne členenie (Ú. v. EÚ L 310, 9.11.2012, s 34).


Rozpočet na rok 2016 – mandát na trialóg
PDF 1605kWORD 1182k
Uznesenie
Príloha
Príloha
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o mandáte na trialóg o návrhu rozpočtu na rok 2016 (2015/2074(BUD))
P8_TA(2015)0263A8-0217/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 312 a 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Komisia prijala 24. júna 2015 (COM(2015)0300),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2016, oddiel III – Komisia(4),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. februára 2015 o rozpočtových usmerneniach na rok 2016,

–  so zreteľom na hlavu II kapitolu 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na listy Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská ďalších príslušných výborov (A8-0217/2015),

Návrh rozpočtu na rok 2016: dodržanie záväzkov a priorít financovania

1.  pripomína, že Európsky parlament vo svojom vyššie uvedenom uznesení z 11. marca 2015 umiestnil tvorbu dôstojných a kvalitných pracovných miest a rozvoj podnikov a podnikania v záujme inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu v celej Únii (tzv. tri E) spolu s vnútornou a vonkajšou solidaritou v rámci bezpečnej Európy do centra svojich priorít pre rozpočet na rok 2016; opakuje odhodlanie Európskeho parlamentu dodržiavať právne aj politické záväzky a svoju výzvu inštitúciám, aby splnili svoje sľuby;

2.  v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že viacročný finančný rámec (VFR) na obdobie 2014 – 2020 stanovil stropy pre všetky okruhy, ale zabezpečil aj špecifickú a maximálnu možnú flexibilitu, aby sa Únii umožnilo plniť svoje právne záväzky, a ustanovil osobitné nástroje, aby Únia mohla reagovať na osobitné nepredvídané okolnosti alebo financovať jasne identifikované výdavky nad rámec stropov;

3.  víta skutočnosť, že návrh Komisie týkajúci sa všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016 posilňuje uvedené priority a navrhuje zintenzívniť podporu EÚ programom orientovaným na investície, vedomosti, pracovné miesta a rast, a najmä pre modelový program mobility, akým je Erasmus+; domnieva sa, že návrh rozpočtu na rok 2016 je vítaným krokom zameraným na pomoc členským štátom v boji proti štrukturálnym výzvam, najmä strate konkurencieschopnosti; vyjadruje spokojnosť s tým, že okrem riadne očakávaných zvýšení prostriedkov v celom okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a okruhu 4 (Globálna Európa) Komisia prijíma výzvu reagovať na nový vývoj, napríklad na krízy na Ukrajine, v Sýrii a v oblasti Stredozemia, tým, že reaguje na potreby EÚ a členských štátov v oblasti bezpečnosti a migrácie a preukazuje silnú politickú vôľu v oblasti vonkajšej činnosti a rozpočtových záväzkov voči krajinám pôvodu a tranzitu;

4.  víta začlenenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) do návrhu rozpočtu na rok 2016, a najmä mobilizáciu celkovej rezervy pre záväzky na pokrytie časti výdavkov potrebných na financovanie záručného fondu EFSI vo výške 8 miliárd EUR, namiesto toho, aby sa spoliehalo len na škrty v programe Horizont 2020 a Nástroji na prepájanie Európy (NPE); zdôrazňuje, že cieľom Európskeho parlamentu bolo v čo najväčšej miere minimalizovať vplyv na tieto dva programy a že dohodou dosiahnutou spoluzákonodarcami sa tieto škrty ďalej znižujú celkovo o 1 miliardu EUR, čím sa okrem iného dosiahnu úspory v základnom výskume; očakáva, že sa konečná dohoda o EFSI čo najskôr odrazí v rozpočte na rok 2016 na základe opravného listu;

5.  pripomína však, že rozhodnutie o ročných rozpočtových prostriedkoch, ktoré sa majú schváliť v záujme vytvorenia záručného fondu EFSI, prijme až rozpočtový orgán v priebehu ročného rozpočtového postupu; v tejto súvislosti sa zaväzuje k ďalšej kompenzácii škrtov v programe Horizont 2020 a NPE, ktoré zostanú naďalej značné, aby tieto programy mohli v plnej miere dosiahnuť ciele dohodnuté iba pred dvoma rokmi v dôsledku rokovaní o ich príslušných právnych základoch; plánuje tiež dôsledne preskúmať, či by sa mali tieto škrty sústrediť v rokoch 2016 – 2018, ako navrhuje Komisia, alebo rozšíriť aj na obdobie 2019 – 2020 s cieľom minimalizovať vplyv na tieto programy;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v programe pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME) prebieha v roku 2016 oproti roku 2015 nominálne zníženie viazaných rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje veľmi negatívny signál, ktorý by takýto pokles vydal v čase, keď je potenciál MSP ako novátorov a tvorcov pracovných miest naliehavo potrebný s cieľom stimulovať oživenie hospodárstva EÚ, preklenúť nedostatok investícií a prispieť k budúcej prosperite Únie; pripomína, že podpora podnikania, zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov z Únie vrátane sociálnych podnikov a ich prístupu na trhy a zlepšenie prístupu k financovaniu pre MSP, ktoré značne prispievajú k hospodárstvu a konkurencieschopnosti Európy, sú prioritami, ktoré jasne uznávajú všetky inštitúcie a ktoré boli dôvodom na prednostné vyčlenenie a posilnenie rozpočtových prostriedkov na program COSME v posledných dvoch rokoch vzhľadom na jeho vysoké miery plnenia; preto zamýšľa zabezpečiť, aby sa tento program v roku 2016 vyvíjal pozitívne;

7.  opakuje svoje obavy, pokiaľ ide o financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí ako kľúčového nástroja na boj proti nezamestnanosti mládeže v Únii, čo je pre všetky európske rozhodovacie subjekty najvyššou prioritou; berie na vedomie prednostné vyčlenenie dodatočných prostriedkov v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí v rokoch 2014 a 2015; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v roku 2016 sa nenavrhujú žiadne nové záväzky; pripomína, že vo VFR je stanovená celková rezerva na záväzky, ktorá sa sprístupní nad stropy v roku 2016 pre ciele politík týkajúce sa rastu a zamestnanosti, najmä zamestnanosti mladých ľudí; pripomína preto, že nariadenie o Európskom sociálnom fonde stanovuje, že zdroje pre iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí môžu byť revidované smerom nahor na roky 2016 až 2020 v rámci rozpočtového postupu; požaduje preto pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí s využitím akýchkoľvek ustanovení o flexibilite obsiahnutých vo VFR a plánuje zabezpečiť, aby sa v rozpočte na rok 2016 vyčlenili potrebné sumy;

8.  poznamenáva, že vďaka včasnému dosiahnutiu dohody o preprogramovaní záväzkov zdieľaného hospodárenia v rámci VFR na roky 2014 – 2020 z dôvodu neskorého prijatia príslušných pravidiel a programov Komisia zahrnula do svojho návrhu rozpočtu na rok 2016 (okruhy 2 a 3) sumu 4,5 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch, ktorú nebolo možné použiť v roku 2014; pripomína, že opravný rozpočet č. 1/2015 už umožnil presun sumy 16,5 miliardy EUR z roku 2014 do roku 2015 v rámci okruhov 1b, 2 a 3; zdôrazňuje však, že ide iba o presuny už schválených rozpočtových prostriedkov na rok 2014, a preto by sa na účely porovnania mali odpočítať od akéhokoľvek hodnotenia vývoja rozpočtu na rok 2016 oproti rozpočtu na rok 2015; upozorňuje preto, že príslušné programy majú v skutočnosti prospech zo zvýšených viazaných rozpočtových prostriedkov v návrhu rozpočtu na rok 2016;

9.  je znepokojený tým, že začatie nových programov v rámci VFR na roky 2014 – 2020 je pomalšie, než sa plánovalo, a to vzhľadom na neskoré schválenie právnych základov a operačných programov, ako aj na nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014; zaväzuje sa preskúmať, či požadované viazané a platobné rozpočtové prostriedky v skutočnosti týmto novým programom umožnia dosiahnuť vykonávanie v plnom rozsahu; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na nápravu oneskorení pri ich realizácii;

10.  konštatuje, že návrh rozpočtu EÚ na rok 2016 predstavuje 153,5 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (vrátane 4,5 miliardy EUR preprogramovaných z roku 2014) a 143,5 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch; poukazuje na to, že bez ohľadu na vplyv preprogramovania v rokoch 2015 a 2016 to predstavuje nárast o 2,4 % v záväzkoch a 1,6 % v platbách v porovnaní s rozpočtom na rok 2015; zdôrazňuje, že tieto celkovo mierne zvýšenia v smere stanovenom vo VFR zohľadňujúce infláciu nepredstavujú v reálnom vyjadrení takmer žiadne zvýšenie, čím sa zdôrazňuje význam efektívneho a účinného vynakladania prostriedkov;

11.  zdôrazňuje, že Komisia ponecháva rezervu vo výške 2,2 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (z toho 1,2 miliardy EUR v okruhu 2) a 1,6 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch v rámci stropov VFR; pripomína, že dostupné rezervy v záväzkoch aj platbách, ako aj nevykonané platby sa premietnu do celkových rezerv, ktoré sa majú použiť v nasledujúcich rokoch, keď to bude potrebné; poznamenáva, že celková rezerva pre záväzky sa sprístupňuje prvýkrát a že časť z nej sa použije pre EFSI; v zásade víta navrhované použitie nástroja flexibility na jasne identifikované výdavky v rámci nových iniciatív EÚ v oblasti azylu a migrácie, ktoré nie je možné financovať v rámci limitov okruhu 3; zamýšľa využiť časť zvyšných rezerv a príslušné ustanovenia o flexibilite uvedené vo VFR s cieľom posilniť kľúčové priority;

Platby: obnovenie dôvery

12.  pripomína, že nedostatok platieb, zväčša z dôvodu nedostatočných platobných stropov a zostavovania rozpočtu v nedostatočnej výške, dosiahol nevídané rozmery v roku 2014 a zostáva akútnym v roku 2015; obáva sa, že to naďalej bude ohrozovať riadne vykonávanie nových programov v rámci VFR na roky 2014 – 2020 a znevýhodňovať príjemcov, najmä miestne, regionálne a vnútroštátne orgány, ktoré čelia hospodárskym a sociálnym obmedzeniam; podporuje aktívne riadenie platieb Komisiou a zároveň vyjadruje znepokojenie nad odložením výziev na predkladanie návrhov, znížením predbežného financovania a oneskorenými platbami, čo môže narušiť dosahovanie cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; opätovne vyjadruje svoje znepokojenie nad ad hoc škrtmi v platbách, ktoré zaviedla Rada v rámci čítania ročných rozpočtov, a to aj pokiaľ ide o programy v rámci okruhu 1a zamerané na konkurencieschopnosť, rast a tvorbu pracovných miest; žiada Komisiu, aby najneskôr 31. marca 2016 vypracovala správu o vplyvoch oneskorených platieb z Únie v období 2013 – 2015 na príjemcov a tiež o vplyvoch na vykonávanie programov;

13.  víta skutočnosť, že návrh rozpočtu EÚ odráža spoločné vyhlásenie o pláne platieb na roky 2015 – 2016 dohodnuté medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou v nadväznosti na spoločnú diagnózu a prijatý záväzok týchto troch inštitúcií obmedziť oneskorenia platieb; pripomína, že podľa článku 310 ZFEÚ musia byť príjmy a výdavky vykázané v rozpočte EÚ v rovnováhe; poznamenáva, že podľa odhadov Komisie by platobné rozpočtové prostriedky požadované v návrhu rozpočtu viedli k zníženiu nahromadených nezaplatených účtov na udržateľnú úroveň, t. j. približne 2 miliardy EUR; preto sa zaväzuje v plnej miere podporiť návrh Komisie a očakáva, že Rada bude dodržiavať svoje záväzky v tejto súvislosti;

14.  zdôrazňuje, že Európsky parlament, Rada a Komisia sa zaviazali v budúcnosti zabrániť vzniku neudržateľného nahromadenia nevybavených žiadostí o platby na konci roka pri plnom dodržiavaní a vykonávaní dohôd dosiahnutých ako súčasť viacročného finančného rámca a v rámci ročných rozpočtových postupov; v tejto súvislosti pripomína potrebu dôsledne a aktívne monitorovať vývoj tohto objemu neuhradených platieb; opätovne vyjadruje obavu, že osobitosti platobných cyklov vyvolávajú ďalší tlak na výšku platobných rozpočtových prostriedkov, najmä na konci VFR; pripomína Komisii jej záväzok prijatý v rámci spoločného vyhlásenia o pláne platieb, že rozvinie svoje strednodobé a dlhodobé nástroje predpovedania a zriadi systém včasného varovania s cieľom predložiť tieto prvé prognózy platieb v júli, aby tak rozpočtový orgán mohol v budúcnosti prijať náležite informované rozhodnutia;

15.  víta skutočnosť, že zostatok v rámci celkových platobných rozpočtových prostriedkov sa nakoniec výrazne presúva od ukončenia predchádzajúcich programov na roky 2007 – 2013 k vykonávaniu nových programov na roky 2014 – 2020; zdôrazňuje však, že úroveň platieb v návrhu rozpočtu na rok 2016 je najmä v okruhu 1b nízka v porovnaní s úrovňou záväzkov, čo predstavuje riziko podobného objemu neuhradených platieb na konci súčasného VFR; preto sa pýta, do akej miery je táto skutočnosť v súlade s dlhodobým výhľadom stanoveným v pláne platieb;

Podokruh 1a – Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť

16.  konštatuje, že v porovnaní s rokom 2015 návrh Komisie na rok 2016 zodpovedá zvýšeniu záväzkov v podokruhu 1a o 6,1 % na 18,6 miliardy EUR; poukazuje na to, že nárast záväzkov je do veľkej miery spôsobený začlenením EFSI, zvýšením prostriedkov na program Erasmus+ a Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a v menšej miere zvýšením prostriedkov pre programy Clá a Fiscalis a boj proti podvodom, ako aj program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie; bude venovať osobitnú pozornosť znižovaniu rozdielov medzi učňovskou prípravou a vysokoškolským vzdelávaním v Európe, najmä zabezpečením rovnakého prístupu k mobilite;

17.  vyjadruje však poľutovanie nad znížením rozpočtových prostriedkov na veľké projekty v oblasti infraštruktúry, program Horizont 2020 a COSME, ako aj pomalším napredovaním NPE v sektore dopravy vzhľadom na presun prostriedkov do EFSI; pripomína, že pôvodný návrh Komisie o EFSI by mal za následok zníženie o 170 miliónov EUR pre program Horizont 2020 v roku 2016 v porovnaní s rokom 2015, čo vydáva rozporuplný signál o programe, ktorý sa všeobecne uznáva ako hlavná priorita v rámci súčasného VFR; vyjadruje poľutovanie nad dominovým efektom na financovanie výskumu v oblasti energie, MSP, klímy a životného prostredia, sociálnych vied a vedy v spoločnosti; zaväzuje sa hľadať ďalšiu kompenzáciu pre navrhnuté zníženia v týchto programoch prostredníctvom zvýšení prostriedkov počas rozpočtového postupu vďaka využitiu rezervy vo výške 200 miliónov EUR, ktorá je stále dostupná pod stropom pre okruh 1a; zdôrazňuje, že financovanie investícií, výskumu, rozvoja a inovácií by sa malo zamerať na oblasti, v ktorých možno dosiahnuť najvyššiu pridanú hodnotu, ako je zlepšovanie energetickej efektívnosti, IKT, granty pre základný výskum a nízkouhlíkové technológie a technológie výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

18.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu programu ITER a zaväzuje sa zabezpečiť primerané financovanie; je však znepokojený tým, že predloženie revidovaného harmonogramu a finančného plánu ITER naplánované na november 2015 neumožní rozpočtovému orgánu zohľadniť nové informácie v ročnom rozpočtovom postupe na rok 2016; okrem toho naliehavo vyzýva ITER a jeho spoločný podnik pre rozvoj energie jadrovej syntézy, aby bezodkladne predložil požadované správy týkajúce sa jeho absolutória za rok 2013 a aby dodržiaval príslušné odporúčania Európskeho parlamentu;

19.  zdôrazňuje, že niekdajšie zostavovanie rozpočtu v nedostatočnej výške týkajúce sa platobných rozpočtových prostriedkov prehĺbilo rozdiel medzi záväzkami a platbami v niektorých programoch v rámci podokruhu 1a, a tým prispelo k prudkému nárastu nesplatených záväzkov v porovnaní s ostatnými okruhmi; je znepokojený tým, že Komisia musela znižovať sumu predbežného financovania, a čo je znepokojujúcejšie, odložiť nové výzvy na predkladanie návrhov a podpis zmlúv; konštatuje, že napríklad v rámci programu Horizont 2020 Komisia odhaduje, že „pri bežnom scenári realizácie bez obmedzení týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov by sa do konca roka 2014 vynaložila suma približne 1 miliarda EUR“; zatiaľ čo víta úsilie Komisie udržať situáciu v oblasti platieb pod kontrolu, opakuje, že nebude za žiadnych okolností tolerovať spomalenie programov na roky 2014 – 2020, ktoré sa vníma ako spôsob riešenia nedostatku platieb;

20.  preto víta zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov o 11,4 % na 17,5 miliardy EUR v porovnaní s rokom 2015 a nárast pomeru záväzky/platby na rok 2016; poznamenáva najmä, že v prípade niekoľkých programov (Copernicus, Erasmus+, Horizont 2020, NPE Doprava, jadrová bezpečnosť a vyraďovanie z prevádzky) platobné rozpočtové prostriedky presahujú úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov;

Podokruh 1b – Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

21.  berie na vedomie navrhované záväzky vo výške 50,8 miliardy EUR (+ 3,2 % v porovnaní s rokom 2015, pričom vplyv preprogramovania bol neutralizovaný) a platby vo výške 49,1 miliardy EUR (- 4 %) v podokruhu 1b, pričom sa ponecháva malá rezerva vo výške 15,3 milióna EUR pod stropom pre záväzky; pripomína, že politika súdržnosti predstavuje hlavnú investičnú politiku EÚ zameranú na znižovanie rozdielov medzi európskymi regiónmi posilnením hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že nástroje ako ESF, EFRR, Kohézny fond či iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí pomáhajú posilňovať konvergenciu, obmedzovať rozdiely v rozvoji a podporovať vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest; poukazuje na kľúčovú úlohu politiky súdržnosti EÚ pri dosahovaní cieľov stratégie Európa 2020;

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že 44 % navrhovaných platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2016 pokrýva neuhradené žiadosti o platbu za predchádzajúce programové obdobia, pričom sa ponecháva iba 26,8 miliardy EUR v platbách na začatie nových programov súdržnosti na obdobie 2014 – 2020; považuje preto navrhované platobné rozpočtové prostriedky za nevyhnutné minimum potrebné v tomto podokruhu;

23.  pripomína, že suma vo výške 21,6 miliardy EUR je v rozpočte na rok 2016 potrebná na zníženie úrovne neuhradených žiadostí o platbu za programy súdržnosti v období 2007 – 2013 z 24,7 miliardy EUR na konci roka 2014 na 20 miliárd EUR na konci roka 2015 a na približne 2 miliardy EUR do konca roka 2016, ako sa opisuje v hodnotení Komisie pripojenom k spoločnému vyhláseniu o pláne platieb na roky 2015 – 2016; naliehavo požaduje vyhnúť sa podobnému „abnormálnemu“ nárastu neuhradených účtov v budúcnosti, aby sa neohrozila dôveryhodnosť EÚ;

24.  okrem svojej výzvy na pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí zdôrazňuje, že je nesmierne dôležité efektívne a účinne zrýchliť jej vykonávanie v členských štátoch; nabáda členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky potrebné opatrenia na prednostné zavedenie národných systémov záruky pre mladých ľudí do praxe, pričom v prípade potreby zohľadnia odporúčania Európskeho dvora audítorov uvedené v jeho osobitnej správe č. 3/2015; pripomína, že nedávno schválené zvýšenie miery predbežného financovania na 30 %, ktoré výrazne podporoval Európsky parlament, závisí od urýchleného predloženia žiadostí o priebežnú platbu členskými štátmi do jedného roka, čo by sa malo uskutočniť v roku 2016; trvá na tom, že zvýšenie predbežného financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí by nemalo negatívne ovplyvniť vykonávanie iných súčastí ESF;

Okruh 2 – Udržateľný rast: prírodné zdroje

25.  berie na vedomie, že sa navrhuje suma 63,1 miliardy EUR v záväzkoch (- 0,1 % v porovnaní s rokom 2015, pričom vplyv preprogramovania je neutralizovaný) a 55,9 miliardy EUR v platbách (- 0,2 %) v okruhu 2, pričom sa ponecháva rezerva 1,2 miliardy EUR pod stropom pre záväzky a 1,1 miliardy EUR v rámci čiastkového stropu pre Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF); upozorňuje, že mechanizmus finančnej disciplíny sa uplatňuje len na vytvorenie rezervy na krízové situácie v odvetví poľnohospodárstva; očakáva opravný list Komisie v októbri 2015, ktorý by mal byť založený na aktualizovaných informáciách o financovaní z EPZF; zdôrazňuje, že presuny medzi dvoma piliermi SPP vedú k celkovému zvýšeniu sumy dostupnej pre rozvoj vidieka;

26.  zdôrazňuje, že v návrhu rozpočtu na rok 2016 došlo k zníženiu potrieb v porovnaní s rozpočtom na rok 2015, pokiaľ ide o intervencie na poľnohospodárskych trhoch, a to najmä z dôvodu vplyvu mimoriadnych opatrení prijatých v roku 2015 v súvislosti s ruským embargom na dovoz určitých poľnohospodárskych výrobkov z EÚ; poznamenáva, že podľa Komisie nie sú potrebné žiadne ďalšie opatrenia v rámci rozpočtu na rok 2016; vyzdvihuje ciele zvyšovania konkurencieschopnosti a udržateľnosti európskeho poľnohospodárstva a žiada, aby sa zabezpečili prostriedky na plnenie týchto cieľov;

27.  zdôrazňuje skutočnosť, že reformovaná spoločná rybárska politika poskytuje ambiciózny právny rámec na riešenie výziev zodpovedného rybolovu, a to aj prostredníctvom zhromažďovania údajov, a víta skutočnosť, že Európsky námorný a rybársky fond využil presun nevyužitých rozpočtových prostriedkov z roku 2014 do roku 2015, zatiaľ čo v dôsledku toho, že dosah tohto preprogramovania bol neutralizovaný, budú viazané rozpočtové prostriedky na tento fond v roku 2016 ďalej narastať; konštatuje však, že v platbách je postupné ukončenie minulého programu iba čiastočne vykompenzované zavedením nového programu, čo povedie k zníženiu rozpočtových prostriedkov v roku 2016;

28.  víta zvýšenie rozpočtových prostriedkov vyčlenených na program LIFE pre životné prostredie a zmenu klímy, a to v záväzkoch aj platbách; víta prvé kroky ekologizácie rozpočtu EÚ a zdôrazňuje, že je potrebné v tejto otázke postupovať rýchlejšie;

Okruh 3 – Bezpečnosť a občianstvo

29.  víta skutočnosť, že v návrhu rozpočtu na rok 2016 sa zintenzívnila podpora vo všetkých programoch v okruhu 3 vo výške 2,5 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (+ 12,6 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2015 s neutralizovaným preprogramovaním) a 2,3 miliardy EUR v platobných rozpočtových prostriedkoch (+ 9,7 %); poukazuje na to, že to neponecháva žiadny priestor na ďalšie zvýšenia prostriedkov alebo pilotné projekty a prípravné akcie v rámci okruhu 3; zastáva názor, že v súčasnej geopolitickej situácii, najmä vzhľadom na rastúci tlak v dôsledku migračných tokov, môže byť úroveň stropov stanovených pre zďaleka najmenší okruh VFR zastaraná a mala by sa riešiť v kontexte povolebnej revízie VFR;

30.  víta európsku migračnú agendu, ktorú predložila Komisia, a opakuje, že podporuje zvýšenie prostriedkov EÚ a vytváranie kultúry spravodlivého zdieľania záťaže a solidarity v oblasti azylu, migrácie a správy vonkajších hraníc; oceňuje preto zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov pre Fond pre vnútornú bezpečnosť a Fond pre azyl, migráciu a integráciu, ktoré zahŕňajú vytvorenie spoločného európskeho azylového systému (CEAS); víta návrh Komisie na mobilizáciu nástroja flexibility vo výške 124 miliónov EUR s cieľom reagovať na súčasné migračné trendy v Stredozemí; kladie si otázku, či budú navrhované prostriedky dostatočné; zdôrazňuje potrebu prísnej kontroly využívania týchto prostriedkov;

31.  zdôrazňuje, že vzhľadom na vysoký počet osôb prichádzajúcich na južné brehy Únie a stále významnejšiu úlohu úradu EASO pri riadení azylu je návrh na prijatie iba 6 nových zamestnancov úradu EASO jednoznačne nepostačujúci; žiada preto primeraný počet zamestnancov úradu EASO a rozpočet na rok 2016, aby bolo tejto agentúre umožnené účinne vykonávať svoje úlohy a činnosti;

32.  domnieva sa, že rozpočtový vplyv a dodatočné úlohy v rámci opatrení predložené ako súčasť agendy EÚ týkajúcej sa migrácie a agendy EÚ týkajúcej sa bezpečnosti s ohľadom na Europol by mala podrobne posúdiť Komisia, aby mohol rozpočtový orgán náležite upraviť rozpočtové a personálne potreby agentúry; zdôrazňuje úlohu Europolu pri cezhraničnej podpore členských štátov a pri výmene informácií; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť agentúre na rok 2016 náležitý počet zamestnancov a rozpočet, a tým jej umožniť účinne vykonávať svoje úlohy a činnosti;

33.  domnieva sa, že v príslušných agentúrach by nemalo dochádzať k znižovaniu alebo presunom zamestnancov a že tieto agentúry musia rozčleniť svojich zamestnancov primeraným spôsobom s cieľom plniť svoje pribúdajúce povinnosti;

34.  pripomína aj nepretržitú silnú podporu, ktorú Európsky parlament vyjadruje v súvislosti s primeraným financovaním programov v oblasti kultúry a médií; víta preto skutočnosť, že v porovnaní s rozpočtom na rok 2015 boli zvýšené prostriedky v rámci programu Kreatívna Európa vrátane multimediálnych činností, pričom ale vyjadruje svoje výhrady v súvislosti s administratívnym rozdelením oblastí Kultúra a Médiá; podporuje tiež navrhnuté zvýšenie prostriedkov pre program Európa pre občanov, keďže tento program je nevyhnutný, pokiaľ ide o občiansku účasť na demokratickom procese v Európe; zastáva názor, že európska iniciatíva občanov je ústredným nástrojom participatívnej demokracie v EÚ, a žiada, aby sa zlepšila jej viditeľnosť a prístupnosť; zdôrazňuje pozitívnu úlohu celoeurópskych sietí tvorených miestnymi a celoštátnymi médiami, ako je EuranetPlus;

35.  zdôrazňuje, že bezpečnosť potravín a krmív, ochrana spotrebiteľa a zdravie sú oblasťami kľúčového záujmu občanov EÚ; preto oceňuje zvýšenia vo viazaných rozpočtových prostriedkoch v porovnaní s rozpočtom na rok 2015 na program pre potraviny a krmivá, program v oblasti zdravia a program na ochranu spotrebiteľa;

Okruh 4 – Globálna Európa

36.  víta celkové zvýšenie finančných prostriedkov pre okruh 4 vo výške 8,9 miliardy EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch (+ 5,6 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2015), zatiaľ čo sa ponecháva rezerva vo výške 261,3 milióna EUR pod stropom; konštatuje, že to dokazuje vysokú úroveň solidarity s tretími krajinami; domnieva sa, že rozpočet EÚ zohráva kľúčovú úlohu pri podporovaní ľudí v núdzi a presadzovaní základných európskych hodnôt; vyjadruje spokojnosť s tým, že hospodárske a sociálne ťažkosti, ktorým čelí EÚ v posledných rokoch, ju neodviedli od pozornosti venovanej zvyšku sveta; domnieva sa však, že vzhľadom na prebiehajúcu politickú a humanitárnu krízu v susedných oblastiach aj mimo nich bude pravdepodobne potrebné ďalšie posilnenie určitých prioritných oblastí, ako je nástroj európskeho susedstva, a to vrátane pomoci pre mierový proces na Blízkom východe, Palestínu a agentúru UNRWA;

37.  víta zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov požadované Komisiou v rámci všetkých programov v okruhu 4 (+ 28,5 % na 9,5 miliardy EUR), pričom platby prevyšujú záväzky, najmä v oblasti rozvoja, humanitárnej pomoci a pomoci EÚ pre Palestínu a UNRWA; je presvedčený, že takéto zvýšenia sú plne odôvodnené potrebou napraviť účinky dramatického nedostatku platieb, ku ktorému došlo v tomto okruhu v rokoch 2014 a 2015 a ktoré viedlo Komisiu k tomu, aby zredukovala platby predbežného financovania a odložila právne záväzky; pripomína, že v rámci okruhu 4 musela byť v roku 2015 vyplatená suma 1,7 milióna EUR v úrokoch z omeškania; očakáva, že rozdiel medzi záväzkami a platbami sa postupne zníži a objem nezaplatených účtov sa vráti späť na bežnú úroveň; zdôrazňuje, že takýto krok je nevyhnutný v záujme finančnej udržateľnosti zraniteľných príjemcov a na to, aby EÚ mohla vystupovať ako spoľahlivý partner voči medzinárodným organizáciám;

38.  domnieva sa, že nástroje na financovanie vonkajšej činnosti poskytujú prostriedky, ako mnohostranným spôsobom a spolu so svojimi príslušnými cieľmi riešiť prvotné príčiny tých problémov vnútornej bezpečnosti a migrácie, ktoré sú jadrom budúcoročného rozpočtu, s osobitným dôrazom na južné a východné hranice Únie a všeobecnejšie na oblasti postihnuté konfliktom; poukazuje najmä na nástroj rozvojovej spolupráce a nástroj európskeho susedstva, ale aj na politiky, v prípade ktorých sa uplatňuje miernejšie zvýšenie prostriedkov, ako napríklad humanitárnu pomoc, nástroj na podporu stability a mieru, spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku a európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby jasne určila oblasti, ktoré môžu pomôcť pri zvládaní týchto aktuálnych výziev a v ktorých sa potenciálne zvýšenia prostriedkov môžu efektívne absorbovať; v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité poskytovať pomoc na zníženie a napokon aj odstránenie chudoby, pričom je potrebné aj naďalej považovať ľudské práva, rodovú rovnosť, sociálnu súdržnosť a boj proti nerovnostiam za kľúčové činnosti v oblasti vonkajšej pomoci EÚ;

39.  podčiarkuje zreteľné zvýšenie sumy, ktorá sa má poskytnúť v rozpočte na rok 2016 na Garančný fond pre vonkajšie opatrenia riadený Európskou investičnou bankou, a konštatuje, že je to – okrem iných faktorov – z dôvodu začatia poskytovania úverov makrofinančnej pomoci pre Ukrajinu;

40.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zabezpečili uplatňovanie spoločného prístupu v strategických krajinách využívajúcich relatívne veľký objem finančných prostriedkov z rôznych zdrojov EÚ, napríklad na Ukrajine a v Tunisku; zastáva názor, že silnejší politický a hospodársky vplyv zo strany EÚ možno dosiahnuť zaistením lepšej súdržnosti a koordinácie medzi hlavnými aktérmi v EÚ a na danom mieste, zjednodušením a skrátením postupov a prezentovaním jasnejšieho obrazu o činnosti EÚ;

Okruh 5 – Administratíva

41.  konštatuje, že výdavky okruhu 5 sa zvýšili o 2,9 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2015 na 8 908,7 milióna EUR, pričom tento údaj celkovo predstavuje administratívne výdavky inštitúcií (+ 2,2 %) a výdavky na dôchodky a európske školy (+ 5,4 %); konštatuje, že bola ponechaná rezerva 574,3 milióna EUR pod stropom; zdôrazňuje, že podiel okruhu 5 na rozpočte EÚ zostáva stabilný na úrovni 5,8 %; pripomína však, že tento údaj nezohľadňuje technickú pomoc vykázanú ako operačné výdavky;

Osobitné nástroje

42.  opätovne potvrdzuje, že osobitné nástroje majú kľúčový význam pre plné dodržiavanie a vykonávanie VFR a mali by sa vzhľadom na svoju podstatu vykazovať nad rámec stropov v záväzkoch aj platbách, najmä na účel výpočtu celkovej rezervy pre platby; víta navrhovanú rovnosť záväzkov a platieb pre rezervu na núdzovú pomoc; konštatuje, že sumy vyčlenené na rezervu na núdzovú pomoc, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) a Fond solidarity EÚ (FSEÚ) v návrhu rozpočtu na rok 2016 sú vo všeobecnosti stabilné alebo sa mierne zvýšili;

Pilotné projekty – prípravné akcie

43.  zdôrazňuje význam pilotných projektov a prípravných akcií ako nástrojov na vymedzovanie politických priorít a na zavedenie nových iniciatív, z ktorých sa môžu vyvinúť stále činnosti a programy EÚ, vrátane iniciatív zameraných na zohľadňovanie a sprevádzanie hospodárskych, ekologických a sociálnych zmien v rámci EÚ; so znepokojením konštatuje, že Komisia nezahrnula rozpočtové prostriedky na pokračovanie veľmi úspešných pilotných projektov a prípravných akcií, najmä v okruhu 3; má v úmysle stanoviť vyvážený balík pilotných projektov a prípravných akcií; konštatuje, že v súčasnom návrhu je rezerva v niektorých okruhoch dosť obmedzená, alebo dokonca neexistuje, a má v úmysle preskúmať spôsoby vytvorenia priestoru na prípadné pilotné projekty a prípravné akcie;

Decentralizované agentúry

44.  zdôrazňuje, že decentralizované agentúry zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe politík EÚ, a je odhodlaný zhodnotiť rozpočtové a personálne potreby všetkých agentúr podľa jednotlivých prípadov v záujme zabezpečenia primeraných rozpočtových prostriedkov a personálu pre všetky agentúry, a predovšetkým tie, ktorým boli nedávno pridelené nové úlohy alebo ktoré čelia vyššiemu pracovnému zaťaženiu z dôvodov stanovenia politických priorít alebo z iných dôvodov; je mimoriadne odhodlaný poskytnúť agentúram v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí potrebné zdroje na riešenie súčasných problémov s migráciou; opäť zdôrazňuje svoj nesúhlas s fondom pracovných miest určených na presun a očakáva, že sa nájde riešenie počas rozpočtového postupu s cieľom zastaviť ďalšie znižovanie počtu zamestnancov v decentralizovaných agentúrach; okrem toho opakuje svoj úmysel využiť medziinštitucionálnu pracovnú skupinu pre decentralizované agentúry s cieľom nájsť spoločný základ medzi inštitúciami, pokiaľ ide o prístup k agentúram z rozpočtového hľadiska, a to aj s ohľadom na zmierovací postup v súvislosti rozpočtom na rok 2016;

o
o   o

45.  žiada, aby sa prostredníctvom rozpočtu pokračovalo v úsilí o poskytovanie zodpovedajúcej odbornej prípravy a rekvalifikácie v sektoroch, v ktorých je nedostatok pracovníkov, a v kľúčových sektoroch s vysokým potenciálom vytvárať pracovné miesta, ako sú ekologické hospodárstvo, obehové hospodárstvo, zdravotná starostlivosť a informačné a komunikačné technológie; zdôrazňuje, že rozpočet na rok 2016 by mal poskytovať primeranú podporu v súvislosti s presadzovaním sociálneho začlenenia a činnosťami zameranými na odstránenie chudoby a posilnenie postavenia osôb, ktoré sú konfrontované s chudobou alebo sociálnym vylúčením; pripomína, že otázka rodovej rovnosti by mala byť zahrnutá do politík EÚ a treba sa ňou zaoberať v rámci rozpočtového procesu; naliehavo žiada, aby bola poskytnutá finančná podpora pre všetky programy podporujúce vytváranie pracovných miest a sociálne začlenenie pre ľudí, ktorí sú viacnásobne znevýhodňovaní, ako sú dlhodobo nezamestnaní, osoby so zdravotným postihnutím, príslušníci menšín a neaktívne a nemotivované osoby;

46.  pripomína, že rozpočtový postup na rok 2016 bude v dôsledku toho, že programy podľa očakávania dosiahnu plnú funkčnosť, a v dôsledku začlenenia nových významných iniciatív v oblasti investovania a migrácie, príležitostí na riešenie otázok minulosti, napríklad otázky platieb a osobitných nástrojov, a prvej aktivácie nových ustanovení VFR, ako napríklad celkovej rezervy pre záväzky, skúškou prístupu Rady k platobnému plánu, ako aj posúdenia súčasného VFR; pripomína Komisii jej zákonnú povinnosť predložiť preskúmanie fungovania VFR do konca roka 2016 a priložiť k rozpočtovému hodnoteniu legislatívny návrh na revíziu nariadenia (EÚ. Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje VFR na roky 2014 – 2020; pripomína, že Komisia by súbežne s týmto procesom mala posúdiť aj iniciatívy týkajúce sa nových vlastných zdrojov na základe výsledkov pracovnej skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktoré majú byť predložené v roku 2016;

47.  berie na vedomie široký konsenzus, ktorý bol základom preskúmania návrhov opravných rozpočtov na rok 2015, ako aj doterajších rokovaní o platobnom pláne, čím sa preukázala spoločná vôľa dodržiavať VFR, vykonávať starostlivo prerokované právne základy a zabezpečiť financovanie nových programov; žiada, aby sa pokračovalo v duchu spolupráce medzi Komisiou a dvoma zložkami rozpočtového orgánu EÚ, a dúfa, že to v konečnom dôsledku povedie k riešeniu príčin nárastu počtu nevybavených prípadov, ktoré sú začlenené do rozpočtového postupu; očakáva, že v rovnakom duchu sa budú viesť rokovania o rozpočte na rok 2016 a že sa takisto v tomto duchu budú hľadať prostriedky na zvládnutie nových a nepredvídaných budúcich výziev;

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

PRÍLOHA I: SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O DÁTUMOCH PRE ROZPOČTOVÝ POSTUP A SPÔSOBOCH FUNGOVANIA ZMIEROVACIEHO VÝBORU V ROKU 2015

A.  V súlade s časťou A prílohy k Medziinštitucionálnej dohode medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení sa Európsky parlament, Rada a Komisia dohodli na týchto kľúčových dátumoch týkajúcich sa rozpočtového postupu na rok 2016:

1.  Pred prijatím pozície Rady sa na 14. júla zvolá trialóg.

2.  Rada sa bude usilovať prijať svoju pozíciu a postúpiť ju Európskemu parlamentu do 38. týždňa (tretí septembrový týždeň), aby uľahčila včasné dosiahnutie dohody s Európskym parlamentom.

3.  Výbor Európskeho parlamentu pre rozpočet sa bude usilovať hlasovať o pozmeňujúcich návrhoch k pozícii Rady najneskôr do konca 42. týždňa (polovica októbra).

4.  Pred čítaním v Európskom parlamente sa na 19. októbra zvolá trialóg.

5.  Plénum Európskeho parlamentu bude hlasovať o svojom čítaní v 44. týždni (plenárne zasadnutie 26. – 29. októbra).

6.  Zmierovacie obdobie začne 29. októbra. V súlade s ustanoveniami článku 314 ods. 4 ZFEÚ skončí obdobie vyhradené na zmierovacie konanie 18. novembra 2015.

7.  Zmierovací výbor zasadne 9. novembra v priestoroch Európskeho parlamentu a 13. novembra v priestoroch Rady a zasadnutie môže v prípade potreby pokračovať, pričom tieto zasadnutia sa pripravia na trialógu (príp. trialógoch). Trialóg je naplánovaný na 11. novembra. Ďalšie trialógy možno zvolať počas zmierovacieho obdobia trvajúceho 21 dní.

B.  Spôsoby fungovania Zmierovacieho výboru sú stanovené v časti E prílohy k uvedenej medziinštitucionálnej dohode.

PRÍLOHA II: SPOLOČNÉ VYHLÁSENIE O PLATOBNOM PLÁNE NA ROKY 2015 – 2016

Európsky parlament, Rada a Komisia, vychádzajúc zo spoločného vyhlásenia o platobnom pláne, ktoré sa schválilo v decembri 2014 v rámci dosiahnutej dohody o rozpočtoch na roky 2014 a 2015, a na základe dokumentu, ktorý Komisia predložila 23. marca 2015, spoločne posúdili aktuálny stav a výhľad v oblasti platieb v rámci rozpočtu EÚ.

Európsky parlament, Rada a Komisia sa dohodli na týchto krokoch:

1.  Aktuálny stav

Európsky parlament a Rada berú na vedomie dôkladné posúdenie Komisie, ktoré poskytla v dokumente „Elements of a payment plan to bring the EU budget back onto a sustainable track“ (v prílohe), ako analytický základ pre určenie hlavných faktorov prispievajúcich k nárastu úrovne nesplatených žiadostí o platby ku koncu roka a pre dosiahnutie cieľa znížiť úroveň nesplatených faktúr s osobitným zameraním na vykonávanie programov politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013.

a)  Obmedzenie v oblasti platobných rozpočtových prostriedkov schválených v predchádzajúcich rozpočtoch v spojení s cyklom vykonávania programov politiky súdržnosti viedlo k postupnému vytvoreniu neudržateľného objemu nesplatených žiadostí o platby ku koncu roka, ktorý na konci roka 2014 dosiahol bezprecedentnú úroveň 24,7 miliardy EUR. Inštitúcie však uznávajú, že vďaka náročným rozhodnutiam, ktoré sa prijali v súvislosti s rozpočtami na roky 2014 a 2015, sa tento objem do veľkej miery stabilizoval.

b)  Nedostatok prostriedkov na platby sa okrem toho premietol do pomalšieho vykonávania programov na roky 2014 – 2020 v rámci iných okruhov, najmä v súvislosti s plnením zmluvných záväzkov vyplývajúcich z minulých záväzkov, a teda s predchádzaním riziku úrokov z omeškania, a to v čase, keď by kľúčové programy mali prispievať k hospodárskemu rastu a zamestnanosti v Európe a posilňovaniu úlohy Únie na medzinárodnej scéne.

2.  Výhľad

c)  Európsky parlament a Rada berú na vedomie výhľad na roky 2015 a 2016, ktorý predstavila Komisia: z analýzy vyplýva, že do konca roka 2016 by malo byť možné znížiť objem nesplatených žiadostí o platby na programy politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013, ktoré zostanú ku koncu roka nesplatené, na úroveň približne 2 miliárd EUR, najmä s prihliadnutím na to, že programy politiky súdržnosti čoskoro dospejú do záverečnej fázy, a to pod podmienkou, že sa rozpočtové prostriedky na platby v rozpočte na rok 2016 schvália v dostatočnej výške. Tento krok by mal pomôcť predísť nepriaznivým dôsledkom a zbytočnému omeškaniu pri vykonávaní programov na roky 2014 – 2020.

d)  Európsky parlament a Rada zdôrazňujú, že sú pripravení odstrániť neudržateľný objem nesplatených žiadostí o platby na programy politiky súdržnosti v rokoch 2007 – 2013. Zaväzujú sa, že budú v plnom rozsahu spolupracovať, aby sa v rozpočte na rok 2016 schválili rozpočtové prostriedky na platby v takej výške, ktorá umožní splniť uvedený cieľ. Pri svojich rokovaniach vezmú do úvahy aktuálny výhľad, ktorý Komisia zohľadní a ďalej spresní vo svojich odhadoch návrhu rozpočtu na rok 2016.

e)  Komisia bude naďalej pozorne monitorovať vývoj objemu nesplatených žiadostí o platby a v nutnom prípade navrhne vhodné opatrenia na zabezpečenie riadneho vývoja rozpočtových prostriedkov na platby v súlade so schválenými rozpočtovými prostriedkami na záväzky.

f)  Uvedené tri inštitúcie pripomínajú, že sú pripravené aktívne monitorovať stav vykonávania platieb počas celého roka 2015. Potvrdzujú, že v rámci pravidelnej výmeny názorov sú ochotné usporiadať 26. mája, 14. júla a 19. októbra tematické medziinštitucionálne stretnutia s cieľom zabezpečiť udržateľný rozpočtový proces. V tejto súvislosti by sa na uvedených medziinštitucionálnych stretnutiach mali riešiť aj dlhodobejšie prognózy očakávaného vývoja platieb do konca aktuálneho viacročného finančného rámca, v súvislosti s ktorým sa od Komisie žiada, aby podľa potreby predložila alternatívne scenáre.

g)  Na účely uľahčenia procesu monitorovania aktuálneho stavu programov v rokoch 2007 – 2013 predloží Komisia v júli a októbri správu o plnení rozpočtu, a to v porovnaní s mesačnými prognózami na daný rok a v porovnaní s predchádzajúcim rokom, ako aj správu o vývoji objemu nesplatených žiadostí o platby v podokruhu 1b.

h)  Európsky parlament a Rada v snahe predísť v budúcnosti vzniku podobného objemu nesplatených žiadostí vyzývajú Komisiu, aby dôkladne sledovala vykonávanie programov na roky 2014 – 2020 a aby zaviedla systém včasného varovania. Komisia sa v záujme dosiahnutia tohto výsledku zaväzuje, že vyvinie vhodné nástroje, pomocou ktorých poskytne počas rozpočtového postupu priebežné prognózy platieb pre jednotlivé (pod)okruhy v rámci (pod)okruhov 1b, 2 a 5 a pre jednotlivé programy v rámci (pod)okruhov 1a, 3 a 4 zamerané na roky N a N+1, a to vrátane vývoja nesplatených faktúr a nesplatených záväzkov (RAL); tieto prognózy sa budú pravidelne aktualizovať na základe rozpočtových rozhodnutí a akéhokoľvek relevantného vývoja, ktorý bude ovplyvňovať platobné profily programov; prognózy platieb sa predstavia v júli v rámci medziinštitucionálnych stretnutí týkajúcich sa platieb, ako sa ustanovuje v bode 36 ods. 3 prílohy k medziinštitucionálnej dohode.

i)  Tento postup by mal rozpočtovému orgánu umožniť včas prijať potrebné rozhodnutia, ktorými sa v budúcnosti predíde vzniku neudržateľného objemu nesplatených žiadostí o platby ku koncu roka, a to pri plnom dodržiavaní a vykonávaní dohôd uzavretých v rámci viacročného finančného rámca a ročného rozpočtového postupu.

PRÍLOHA K PRÍLOHE II: Prvky platobného plánu zameraného na znovunastolenie udržateľnosti rozpočtu EÚ

Obsah

ZHRNUTIE

1.   Súvislosti

2.   Stav ku koncu roka 2014

2.1.   Plnenie na konci roka 2014

2.2.   Zmierňujúce opatrenia prijaté v roku 2014

3.   Terminológia

3.1.   Projektový cyklus

3.2.   Nesplatené záväzky (RAL)

3.3.   Obmedzenia hotovostného toku a nedostatočné platobné rozpočtové prostriedky

3.4.   Objem neuhradených žiadostí o platbu na konci roka

4.   Okruh 1b: Vývoj objemu neuhradených žiadostí o platbu a výhľad

4.1.   Vykonávanie štrukturálnych fondov 2007 – 2013

4.2.   Charakter žiadostí o platby v programovom období 2007 – 2013

4.3.   Zložky a druhy objemu neuhradených žiadostí o platbu

4.4.   Platby (žiadosti) za obdobie 2007 – 2013 – výhľad na roky 2015 a 2016

4.5.   Očakávané žiadosti o platbu v roku 2016

4.6.   Prehľad informácií použitých na výpočet hodnoty žiadostí o platbu a objemov neuhradených žiadostí

4.7.   Platby v čase ukončenia

5.  OSTATNÉ OKRUHY: VÝHĽAD V PRÍPADE PROGRAMOV ZA OBDOBIE 2007 – 2013

5.1.  PREHĽAD1

5.2.  PROGRAMY V RÁMCI ZDIEĽANÉHO HOSPODÁRENIA V OKRUHOCH 2 A 3

5.2.1.  Okruh 2

5.2.2.  Okruh 3

5.3.  PROGRAMY V PRIAMOM RIADENÍ V OKRUHOCH 1A A 4

5.3.1.  Okruh 1a

5.3.2.  Okruh 4

6.   Budúci vývoj programov na obdobie 2014 – 2020

7.   Závery

Príloha 1: Informácie, ktoré Komisia zaslala 15. decembra 2014

Príloha 2: Okruh 1b: najnovšie prognózy členských štátov

ZHRNUTIE

Zvyšujúci sa rozdiel medzi schválenými platobnými rozpočtovými prostriedkami a minulými záväzkami, ktoré prijali európske inštitúcie, je jedným z hlavných trendov týkajúcich sa plnenia rozpočtu EÚ, a to najmä od roku 2012. Tento rozdiel v platbách viedol k viacerým negatívnym dôsledkom v rôznych oblastiach výdavkov a najmä k rastúcemu objemu neuhradených žiadostí o platbu z programov politiky súdržnosti za obdobie 2007 až 2013 (okruh 1b), ktoré dosiahlo bezprecedentnú úroveň na konci roka 2014.

Tento rastúci objem neuhradených žiadostí o platbu je spôsobený súbežným vyvrcholením programového cyklu 2007 – 2013 a znížením stropu platieb viacročného finančného rámca (VFR) v roku 2014 v situácii všeobecnej konsolidácie verejných financií v jednotlivých štátoch. Pre pochopenie tohto vývoja sú dôležité dva faktory.

Po prvé, cyklické zvyšovanie žiadostí o platby spôsobené neprerušeným vykonávaním programov politiky súdržnosti za obdobie rokov 2007 – 2013, ktoré majú byť zaplatené v prvých rokoch VFR na roky 2014 – 2020. Po pomalom začiatku programov v rokoch 2007 – 2009, ktorý vyplynul (okrem iného) z účinkov finančnej krízy a prijímania protiopatrení, sa vykonávanie programov od roku 2012 zrýchlilo, pričom žiadosti o platby v oblasti politiky súdržnosti sa v roku 2013 zvýšili na historický rekord 61 miliárd EUR spôsobený lehotami na vykonávanie a pravidlami automatického rušenia viazanosti stanovenými v právnych predpisoch týkajúcich sa politiky súdržnosti(5).

Takýto prudký nárast žiadostí o platby v oblasti politiky súdržnosti za roky 2007 – 2013 v rámci rozpočtu EÚ bolo ťažké uspokojiť pri ostatných programoch vykonávaných bežným tempom, znížení stropu pre platby v roku 2014 a vzhľadom na prebiehajúcu fiškálnu konsolidáciu v členských štátoch.

Druhý kľúčový faktor tohto vývoja je výrazné zníženie platobných stropov v novom VFR, ktoré bolo obzvlášť prudké (o 8 miliárd EUR) v roku 2014. Výsledný nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov ovplyvňuje nielen Súdržnosť (okruh 1b), ale aj ostatné oblasti výdavkov a najmä oblasti politiky Rast a zamestnanosť (okruh 1a), Globálna Európa (okruh 4) a Bezpečnosť (položka 3).

Aby bolo možné čeliť tejto výzve, Komisia zaviedla opatrenia na zabezpečenie aktívneho hospodárenia s nedostatočnými platobnými rozpočtovými prostriedkami, konkrétne: urýchlenie krokov na vrátenie akýchkoľvek neoprávnene vyplatených súm; obmedzenie nevyužitých súm na zvereneckých účtoch; zníženie mier predbežného financovania; najlepšie využitie maximálnych možných platobných lehôt; odloženie výziev na predkladanie návrhov/ponúk a súvisiaceho uzatvárania zmlúv a uprednostnenie krajín, na ktoré sa vzťahuje finančná pomoc.

Rozpočtový orgán bol okrem toho včas informovaný o jednotlivých problémoch a vývoji a boli navrhnuté jednotlivé opravné rozpočty na zvýšenie povolených platobných rozpočtových prostriedkov.

Napriek zvýšeniu platobných rozpočtových prostriedkov prostredníctvom opravných rozpočtov schválených Parlamentom a Radou(6) a aktívnemu hospodáreniu s dostupnými platobnými rozpočtovými prostriedkami Komisiou sa suma neuhradených žiadostí o platbu zvyšovala: za oblasť politiky súdržnosti za roky 2007 – 2013 na konci roku 2014 predstavovala 24,7 miliardy EUR(7).

Vďaka zmierňujúcim opatreniam prijatým Komisiou bolo toto nahromadenie objemu neuhradených žiadostí o platbu z veľkej časti zvládnuté v ostatných oblastiach politík priamo riadených Komisiou. Väčšina platobných rozpočtových prostriedkov disponibilných v roku 2014 bola použitá na plnenie zmluvných povinností vyplývajúcich z predchádzajúceho programového obdobia a minimalizovali sa tak penále za oneskorené platby, ktoré sa však medziročne zvýšili päťnásobne (na 3 milióny EUR)(8). Hoci sa týmito opatreniami zabránilo väčšiemu negatívnemu finančnému vplyvu na rozpočet EÚ, zahŕňali presun niekoľkých dátumov splatnosti platieb na rok 2015 s dosahom na oprávnené očakávania zainteresovaných strán, ktoré mohli byť nútené odložiť začatie svojich projektov a/alebo dočasne ich vo vyššej miere spolufinancovať.

Fáza uzavretia programov v oblasti politiky súdržnosti za roky 2007 – 2013 sa blíži. V roku 2014 sa celková úroveň žiadostí o platbu znížila na 53 miliárd EUR (zo 61 miliárd EUR v roku 2013). Vo svojich posledných prognózach (január 2015) členské štáty očakávajú, že v roku 2015 predložia žiadosti o platbu vo výške približne 48 miliárd EUR a v roku 2016 vo výške 18 miliárd EUR. Tieto čísla však nemožno považovať za ich nominálnu hodnotu, pretože v rokoch 2015 – 2016 bude v platnosti obmedzenie splatných žiadostí na 95 % celkového finančného krytia programu v súlade s príslušnými právnymi predpismi(9). Podľa odhadov Komisie budú výsledné splatné žiadosti o platbu predstavovať sumu 35 miliárd EUR v roku 2015 a 3,5 miliardy EUR v roku 2016.

V rozpočte na rok 2015 je povolených takmer 40 miliárd EUR na platby za politiku súdržnosti za obdobie 2007 – 2013. Z tohto rozpočtu sa zaplatia nahromadené neuhradené žiadosti o platbu (24,7 miliardy EUR, čo predstavuje 62 % rozpočtu na politiku súdržnosti za obdobie 2007 – 2013), a nové žiadosti, ktoré sú doručené včas k dátumu splatnosti (podľa odhadov 35 miliárd EUR). V dôsledku toho sa objem nahromadených neuhradených žiadostí o platbu na konci roku 2015 podľa odhadov zníži na úroveň 20 miliárd EUR.

V tomto štádiu Komisia odhaduje, že na financovanie ostávajúcich žiadostí o platbu bude potrebných do 23,5 miliardy EUR pred uzatvorením a postupným vybavením neuhradených platieb. V návrhu rozpočtu na rok 2016 Komisia doladí platobné rozpočtové prostriedky pre okruh 1b s cieľom zabezpečiť, aby sa to dosiahlo spolu s náležitým vykonávaním programov na roky 2014 – 2020.

Rozpočet na rok 2015 na politiku súdržnosti (mld. EUR)

Platobné rozp. prostriedky k dispozícii v rozpočte na rok 2015

(1)

39.5

—  z toho neuhradené ku koncu roka 2014

(2)

24.7

—  z toho prognóza na rok 2015 pri uplatnení prahu 95 %

(3)

~35

Očakávaný objem neuhradených žiadostí ku koncu roka 2015

(4)=(1)-(2)-(3)

~20

Rozpočet na rok 2016 na politiku súdržnosti (mld. EUR)

Očakávaný objem neuhradených žiadostí ku koncu roka 2015

(1)

~20

Maximálny objem ostávajúcich žiadostí o platbu, ktoré sa očakávajú pred uzavretím roku 2016

(2)

~3.5

Maximálny objem žiadostí o platbu, ktoré sa majú uhradiť z rozpočtu na rok 2016

(3)=(1)+(2)

~23.5

Podobne úroveň platobných rozpočtových prostriedkov, ktorá sa navrhne pre ostatné oblastí politík v rozpočte na rok 2016, by mala umožniť splniť povinnosti vyplývajúce z minulých záväzkov a minimalizovať riziko úrokov z oneskorených platieb, ale aj zabezpečiť primeranú úroveň vykonávania a uzatvárania zmlúv pre programy na roky 2014 – 2020.

Vznik časového odstupu medzi okamihom, keď je záväzok zaznamenaný a skutočnou platbou prijatého záväzku, sa dá vysvetliť viacročným charakterom významnej časti rozpočtu EÚ. Nahromadenie štrukturálneho objemu nesplatených záväzkov (tzv. „RAL“, skratka „reste à liquider“) je preto normálne a očakávané. Vzhľadom na zákonné lehoty na zaplatenie žiadostí Komisiou(10), koncentráciu žiadostí na konci roka spojenú s požiadavkou, aby sa predišlo rušeniu záväzkov a možným prerušeniam, sa určitá suma neuhradených žiadostí o platbu na konci roka považuje za „normálnu“. Rastúci počet nevyriešených prípadov v posledných rokoch však dosiahol „abnormálnu“ úroveň(11), ktorá si vyžaduje významný a rastúci podiel rozpočtu na nasledujúci rok a nie je udržateľná z hľadiska riadneho finančného hospodárenia.

Komisia odhaduje, že približne polovica nahromadených neuhradených žiadostí o platbu v oblasti politiky súdržnosti na konci rokov 2013 a 2014 bola „abnormálna“, to znamená spojená s nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov povolených v rozpočte, čím sa vytvoril efekt snehovej gule. S približujúcou sa fázou uzavretia programu bude v rokoch 2015 a 2016 potrebných menej prostriedkov na platby a objem neuhradených žiadostí sa automaticky zníži. Predpokladá sa, že množstvo prerušení a pozastavení sa zníži, keď programy dosiahnu fázu uzavretia. Pri objeme platobných rozpočtových prostriedkov na programy za roky 2007 – 2013 na úrovni približne 21,5 miliardy EUR na rok 2016 sa predpokladá, že neuhradené žiadosti o platbu budú na konci roku 2016 na úrovni približne 2 miliárd EUR.

Programy politiky súdržnosti 2007 – 2013: vývoj nahromadených neuhradených žiadostí o platbu ku koncu rokov 2007 – 2016

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000002.png

Potrebu postupne znížiť objem neuhradených žiadostí o platbu uznali obe zložky rozpočtového orgánu, teda Rada aj Európsky parlament, ktoré sa počas rokovaní o rozpočte na rok 2015 spoločne dohodli „znížiť úroveň nezaplatených účtov na konci roka na jej štrukturálnu úroveň v priebehu súčasného VFR, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať na politike súdržnosti“ a že „začnú od roku 2015 vykonávať plán s cieľom znížiť úroveň nezaplatených účtov, ktoré zodpovedajú vykonávaniu programov z obdobia 2007 – 2013, na spoločne dohodnutú úroveň, a to do preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici jeho trvania“.

Tento dokument poskytuje pevný základ pre porozumenie oboch zložiek rozpočtového orgánu, ktoré by sa mali snažiť prijať rozhodnutia umožňujúce postupné zníženie „abnormálneho“ množstva nahromadených nezaplatených účtov za programy za roky 2007 – 2013 do konca roku 2016.

Tento platobný plán poskytuje tiež príležitosť na vyvodenie určitých záverov o rozpočtovom hospodárení pre budúcnosť:

1.  Dohoda o opravnom rozpočte č. 2/2014(12) na konci roka 2014 bola veľmi dôležitá pre stabilizáciu objemu nahromadených neuhradených žiadostí o platbu na úroveň, ktorú je možno postupne eliminovať v priebehu dvoch rokov. Inštitúcie prevzali zodpovednosť zoči voči veľmi zložitej fiškálnej situácii v mnohých členských štátoch.

2.  Opatrenia aktívneho rozpočtového hospodárenia Komisie sa ukázali byť nevyhnutné pre riešenie nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov v mnohých oblastiach politiky. Tieto opatrenia budú musieť byť v platnosti tak dlho, ako bude potrebné, aby sa zabránilo neprimeraným narušeniam pre príjemcov a/alebo platbám úrokov z omeškania.

3.  Hoci sa pri vykonávaní programov politiky súdržnosti opakuje cyklus, špičky a poklesy možno zmierniť vykonávaním programov čo najrýchlejšie už v počiatočnej fáze programového obdobia. To je potrebné najmä v súčasných ekonomických podmienkach, keď sú investície veľmi potrebné na podporu hospodárskej obnovy a konkurencieschopnosti.

4.  Je potrebné pravidelné predkladanie žiadostí o platbu. Členské štáty by mali predchádzať zbytočným administratívnym zdržaniam pri posielaní žiadostí o platbu počas celého roka. Pravidelné predkladanie žiadostí o platbu zlepšuje rozpočtové hospodárenie a pomáha minimalizovať množstvo žiadostí na konci roka.

5.  Na druhej strane dostatočné platobné rozpočtové prostriedky v rozpočte sú nevyhnutnou podmienkou riadneho plnenia rozpočtu a zabraňujú hromadeniu neudržateľného množstva neuhradených žiadostí o platbu na konci roka. Okrem toho bude treba v záujme plnenia právnych záväzkov Únie uplatňovať osobitnú a maximálnu flexibilitu, ako sa uviedlo v záveroch Európskej rady a vyhlásení predsedu Barrosa vo februári 2013. Navyše rozhodnutia rozpočtového orgánu by mali v čo najväčšej možnej miere umožniť hladký profil platieb počas trvania VFR.

6.  Treba posilniť schopnosť stanovovať prognózy. Okrem rôznych analýz, ktoré už boli poskytnuté,(13) bude Komisia bude ďalej zlepšovať svoje strednodobé a dlhodobé prognózy s cieľom identifikovať v ranej fáze, pokiaľ je to možné, pravdepodobné problémy. Obidve zložky rozpočtového orgánu bude najmä informovať hneď ako zistí, že vývoj vo vykonávaní programov na roky 2014 – 2020 predstavuje riziko pre bezproblémový profil platieb.

1.  Súvislosti

Komisia bola od roku 2011 konfrontovaná s rastúcou úrovňou neuhradených žiadostí o platbu na konci roka, a to napriek plnému využitiu stropov platieb v rokoch 2013 a 2014 a použitiu rezervy na nepredvídané udalosti na platby v roku 2014. Hoci takmer všetky platobné rozpočtové prostriedky schválené v ročných rozpočtoch boli vyčerpané, objem naakumulovaných neuhradených žiadostí o platbu na konci roka v oblasti politiky súdržnosti (podokruh 1b) a v osobitných programoch v iných okruhoch (okruh 4 „Globálna Európa“) sa neustále zvyšuje.

Komisia na základe výzvy Parlamentu a Rady monitorovala situáciu počas celého roka a v posledných rokoch sa uskutočnili ad hoc medziinštitucionálne schôdze na posúdenie aktuálneho stavu. Od roku 2011 musela Komisia predkladať návrhy opravných rozpočtov (NOR) s cieľom výrazne zvýšiť úroveň platobných rozpočtových prostriedkov na riešenie nedostatku prostriedkov na platby. Počiatočné nižšie úrovne povolených platobných rozpočtových prostriedkov viedli k opakovaným návrhom opravných rozpočtov, čo spôsobilo, že rozhodovací proces o návrhu rozpočtu, ktorý by mal byť hlavným predmetom zmierovacieho konania, sa stal zložitejším. Opravné rozpočty boli odhlasované neskoro, čo zvýšilo náročnosť riadenia platobného procesu.

V kontexte konzistentne vyšších úrovní viazaných rozpočtových prostriedkov znázorňuje nasledujúci graf čoraz napätejšie ročné rozpočty, pokiaľ ide o platby a stropy a postupné znižovanie rozdielu medzi stropom platieb a schválenými rozpočtovými prostriedkami, čo vyvrcholilo v potrebe použitia rezervy na nepredvídané udalosti v roku 2014.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000003.png

V decembri 2014 v rámci dosiahnutej dohody o rozpočtoch na roky 2014 a 2015 sa Európsky parlament a Rada dohodli na tomto spoločnom vyhlásení:

Inštitúcie súhlasia s cieľom znížiť úroveň nezaplatených účtov na konci roka na jej štrukturálnu úroveň v priebehu súčasného VFR, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať politike súdržnosti.

Aby sa dosiahol tento cieľ:

—  Komisia súhlasí s tým, že spolu so spoločnými závermi o rozpočte na rok 2015 predloží najaktuálnejší odhad úrovne nezaplatených účtov na konci roka 2014; Komisia zaktualizuje tieto číselné údaje a poskytne alternatívne scenáre v marci 2015, keď bude pre hlavné oblasti politík dostupný celkový prehľad o úrovni nezaplatených účtov na konci roka 2014;

—  na tomto základe sa tri inštitúcie pokúsia dohodnúť na cieli pre maximálnu úroveň nezaplatených účtov na konci roka, ktorú možno považovať za udržateľnú;

—  na tomto základe a pri súčasnom rešpektovaní nariadenia o VFR, schváleného finančného krytia programov, ako aj akejkoľvek inej záväznej dohody, tri inštitúcie začnú od roku 2015 vykonávať plán s cieľom znížiť úroveň nezaplatených účtov, ktoré zodpovedajú vykonávaniu programov z obdobia 2007 – 2013, na spoločne dohodnutú úroveň, a to do preskúmania súčasného viacročného finančného rámca v polovici jeho trvania. Na takomto pláne sa tri inštitúcie dohodnú včas pred predložením návrhu rozpočtu na rok 2016. Vzhľadom na mimoriadne vysokú úroveň nezaplatených účtov súhlasia tri inštitúcie s tým, aby sa zvážili akékoľvek možné prostriedky na zníženie ich úrovne.

Komisia súhlasí s tým, aby každý rok svoj návrh rozpočtu doplnila dokumentom, v ktorom sa zhodnotí úroveň nezaplatených účtov a vysvetlí, ako sa prostredníctvom návrhu rozpočtu umožní zníženie tejto úrovne a o koľko. V tomto každoročnom dokumente sa zhodnotí pokrok, ktorý sa doteraz dosiahol, a navrhnú sa úpravy plánu v súlade s aktualizovanými číselnými údajmi.

Hneď po spoločnom vyhlásení Komisia 15. decembra 2014 predložila aktualizovaný odhad úrovne neuhradených žiadostí o platbu na konci roka 2014, ktorý je uvedený v prílohe 1.

Tento dokument poskytuje prehľad o stave plnenia na konci roku 2014 a zameriava sa na objem nahromadených neuhradených žiadostí v programoch politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 s cieľom znížiť ho na dohodnutú úroveň do preskúmania v polovici súčasného viacročného finančného rámca v roku 2016. Zaoberá sa tiež vývojom neuhradených žiadostí v ostatných okruhoch, hoci tento problém je oveľa menej akútny v zmysle absolútnej veľkosti ako v okruhu 1b: objem neuhradených žiadostí o platbu v ostatných okruhoch koncom roka 2014 predstavoval približne 1,8 miliardy EUR.

2.  Stav ku koncu roka 2014

2.1.  Plnenie na konci roka 2014

Na konci roka 2014 plnenie platobných rozpočtových prostriedkov (pred prenosmi) predstavovalo 134,6 miliardy EUR (99 % konečného objemu schválených rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2014). Nedostatočné plnenie platieb (po prenosoch) je historicky najnižšie zaznamenané a dosiahlo úroveň 32 miliónov EUR v porovnaní so 107 miliónmi EUR v roku 2013 a 66 miliónmi EUR v roku 2012. Takáto vysoká úroveň plnenia napriek neskorému prijatiu návrhu opravného rozpočtu č. 3/2014 je potvrdením prísnych obmedzení týkajúcich sa platobných rozpočtových prostriedkov, najmä na ukončenie programov na obdobie 2007 – 2013. V mnohých prípadoch boli prostriedky v príslušných rozpočtových riadkoch zvýšené o rozpočtové prostriedky pôvodne plánované na platby predbežného financovania nových prijatých programov na roky 2014 – 2020.

Počas roku 2014 sa platobné rozpočtové prostriedky na programy politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 zvýšili o sumu 4,6 miliardy EUR, z toho 2,5 miliardy EUR prostredníctvom návrhu opravného rozpočtu č. 3/2014, 0,6 miliardy EUR prostredníctvom koncoročného presunu(14) a 1,5 miliardy EUR prostredníctvom vnútorných presunov z programov na roky 2014 – 2020. Tieto zvýšenia prispeli na konci roku 2014 k stabilizácii objemu neuhradených žiadostí za programy politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013.

Vysoký objem nevyužitých viazaných rozpočtových prostriedkov bol prenesený alebo preprogramovaný do roku 2015, a to nielen v rámci politiky súdržnosti, ale aj v programoch rozvoj vidieka (okruh 2) a migrácia a bezpečnosť (okruh 3). V dôsledku toho sumy nesplatených záväzkov (RAL) klesli na konci roku 2014 na 189 miliárd EUR, čo predstavuje zníženie o 32 miliárd EUR v porovnaní s úrovňou ku koncu roka 2013. Toto zníženie je však trochu umelé, keďže vyplýva najmä z nedostatočného plnenia viazaných rozpočtových prostriedkov na programy na roky 2014 – 2020 prenesených a preprogramovaných na rok 2015 a nasledujúce roky, keď sa znovu „objavia“. Ak by všetky rozpočtové prostriedky na nové programy boli viazané v roku 2014, nesplatené záväzky by ostali na úrovni oveľa bližšej k stavu v roku 2013 (224 miliárd EUR).

Nasledujúci graf znázorňuje vývoj úrovne nesplatených záväzkov (RAL) za obdobie rokov 2007 – 2014 a prognózu ich úrovne ku koncu roka 2015 pre rozpočet ako celok, ako aj pre programy v rámci zdieľaného hospodárenia v rámci okruhov 1b, 2 a 3 a iné programy/okruhy. Ako sa uvádza v grafe, očakáva sa, že na konci roka 2015 sa celková úroveň nesplatených záväzkov dostane späť na úroveň porovnateľnú s úrovňou na konci roka 2013. Z grafu však vidno tiež rozdiely medzi programami v rámci zdieľaného hospodárenia v rámci okruhov 1b, 2 a 3, v prípade ktorých má úroveň nesplatených záväzkov na konci roka 2015 v porovnaní s rokom 2013 podľa očakávaní klesnúť, a ostatnými programami/okruhmi, v ktorých sa ku koncu roka 2015 pravdepodobne zvýši.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000004.png

2.2.  Zmierňujúce opatrenia prijaté v roku 2014

Dňa 28. mája 2014 Komisia predložila návrh opravného rozpočtu č. 3/2014, v ktorom sa požadujú dodatočné platobné rozpočtové prostriedky na rok 2014. Po dlhodobom procese prijímania bol 17. decembra 2014 NOR č. 3/2014 nakoniec schválený. Počas čakania na prijatie opravného rozpočtu počas roka 2014 Komisia zaviedla sériu zmierňujúcich opatrení s cieľom splniť právne povinnosti vyplývajúce z minulých záväzkov a spustiť novú generáciu programov v rámci výnimočne prísneho rozpočtového rámca.

Aby sa dohodnuté politiky mohli vykonávať s rozpočtovými prostriedkami schválenými v rozpočte, Komisia uplatnila prístup aktívneho rozpočtového hospodárenia, pričom zohľadňuje tri hlavné zásady:

—  minimalizovať finančný dosah úrokov z omeškania a prípadných dlhov na rozpočet EÚ;

—  maximalizovať vykonávanie programov;

—  minimalizovať potenciálne negatívny vplyv rozhodnutí na tretie strany a hospodárstvo ako celok.

Preto opatrenia na zabezpečenie aktívneho hospodárenia s nedostatočnými platobnými rozpočtovými prostriedkami zahŕňajú: aktívne vymáhanie akýchkoľvek neoprávnene vyplatených súm; obmedzenie nevyužitých prostriedkov na zvereneckých účtoch; zníženie miery predbežného financovania; najlepšie využitie maximálnych povolených lehôt na platby; odloženie výziev na predkladanie návrhov/ponúk a súvisiaceho uzatvárania zmlúv.

Zmierňujúce opatrenia pomohli Komisii ochrániť svoj status prvotriedneho investora a povesť spoľahlivého a bezpečného partnera. Komisia dokázala v najvyššej možnej miere minimalizovať negatívne účinky nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov, napríklad čo sa týka obmedzenia sumy úrokov z omeškania. Napriek takmer päťnásobnému zvýšeniu v porovnaní s rokom 2013 bola suma úrokov z omeškania na konci roku 2014 stále nízka (3 milióny EUR). Relatívne výraznejší nárast v okruhu 1a (Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť) a okruhu 4 (Globálna Európa), ako sa uvádza v nasledujúcej tabuľke, ilustruje tlak vyvíjaný na platobné rozpočtové prostriedky.

Zaplatené úroky z omeškania (v EUR)

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Okruh 1a

294 855

157 950

173 748

329 615

137 906

243 748

1 047 488

Okruh 1b

1 440

5 324

6 220

11 255

31 726

71 620

103 960

Okruh 2

27 819

1 807

9 576

15 713

61 879

30 991

61 985

Okruh 3

13 417

59 852

48 673

50 397

29 375

13 060

7 252

Okruh 4

250 204

178 468

257 818

1 266 425

335 820

247 786

1 797 825

Okruh 5

43 915

442 678

237 367

60 825

142 254

46 187

8 614

Celkom

631 651

846 079

733 403

1 734 230

738 960

653 392

3 027 124

Úroky za oneskorené platby v rámci politiky súdržnosti (okruh 1b) nie sú vysoké, pretože zdieľané hospodárenie tvorí hlavnú časť tejto okruhu a nevedie k úrokom z omeškania. Pokiaľ však ide o dôveryhodnosť, nedodržiavanie zákonných lehôt v prípade politík v rámci zdieľaného hospodárenia je veľmi škodlivé.

3.  Terminológia

V tejto časti sú vysvetlené viaceré termíny použité v tomto dokumente.

3.1.  Projektový cyklus

Pred schválením operačného programu alebo projektu Komisia vyhradí rozpočtové prostriedky vytvorením záväzku v rozpočtovom riadku na danú sumu. Touto transakciou sa spotrebuje časť povolených viazaných rozpočtových prostriedkov.

Podpis zmluvy v prípade projektu alebo schválenie operačného programu vedie k určitej úrovni predbežného financovania, čo umožňuje príjemcovi začať projekt bez toho, aby si musel požičiavať. Dosiahnutie stanovených čiastkových cieľov príjemcovi umožňuje predkladať priebežné žiadosti o platbu a uhradenie jeho výdavkov súvisiacich s programom.

Keď sa však dosiahne určitý stupeň vykonávania v prípade veľkých programov, ako sú napríklad programy v oblasti výskumu (Horizont 2020), štrukturálnych fondov, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo a rozvoj vidieka, priebežné žiadosti o platby nevedú k platbám, pretože sa na ne vzťahuje predbežné financovanie. Okrem toho podiel z celkových finančných prostriedkov zaviazaných na projekt alebo program sa vypláca až pri uzatváraní, keď Komisia overí, že všetka práca bola vykonaná v súlade s pôvodnou dohodou. Ak to tak nie je, viazanosť prostriedkov sa čiastočne zruší. V určitých prípadoch môže Komisia tiež vydať príkazy na vymáhanie s cieľom získať späť vyplatené sumy, ktoré neboli oprávnené.

3.2.  Nesplatené záväzky (RAL)

Nesplatené záväzky sa obyčajne označujú ako RAL (skratka francúzskeho spojenia „Reste à Liquider“). Je to časť záväzku, ktorá v danom čase nebola spotrebovaná žiadnou platbou. V prípade viacročných projektov sú záväzky prijaté na začiatku projektu s obmedzeným predbežným financovaním, zatiaľ čo priebežné platby sa uskutočňujú v neskoršej fáze, keď sa projekt vykonáva, a záverečná platba sa uskutoční pri uzavretí projektu.

Veľká časť rozpočtu EÚ sa týka investícií, ktorých vykonávanie je rozložené na niekoľko rokov. Rozdiel medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami povolenými v ročnom rozpočte určuje zmenu v celkovej úrovni nesplatených záväzkov. Naopak rýchlosť, ktorou záväzky rastú a tempo vykonávania programu určujú normálny vývoj nesplatených záväzkov. Nesplatené záväzky sa tiež zvyšujú, keď sú v rozpočte nedostatočné platobné rozpočtové prostriedky, a to bez ohľadu na tempo vykonávania. V tomto prípade je výsledkom zvýšenie úrovne neuhradených žiadostí o platbu na konci roka.

Pomer medzi nesplatenými záväzkami a záväzkami za daný rok je dobrým ukazovateľom na porovnanie množstva nesplatených záväzkov na osobitné programy s ich finančným krytím. Napríklad v prípade ročných programov a akcií, ako je Erasmus alebo humanitárna pomoc, je pomer nesplatených záväzkov k záväzkom nižší ako jedna, čo znamená, že väčšina záväzkov je splatených v danom roku. Na druhej strane v prípade programov politiky súdržnosti sa pomer nesplatených záväzkov k záväzkom pohybuje od 2½ do 3, čo odráža vplyv pravidiel automatického rušenia viazanosti stanovených v právnych predpisoch (tzv. pravidlo N+2 / N+3, pozri časť 4.1). V niektorých programoch v rámci okruhu 4 je tento pomer vyšší z dôvodu komplexného cyklu rokovaní spojených s vykonávaním. Pri svojich žiadostiach o platby Komisia tieto ukazovatele zohľadňuje.

3.3.  Obmedzenia hotovostného toku a nedostatočné platobné rozpočtové prostriedky

Hotovostný tok Komisie je väčšinou určovaný sumami, ktoré sa od členských štátov požadujú mesačne podľa pravidiel týkajúcich sa vlastných zdrojov. Komisia si nemôže požičiavať peniaze na pokrytie nedostatku hotovosti. Obmedzenia hotovostných tokov môžu viesť k dočasným oneskoreniam platieb príjemcom prostriedkov z EÚ napriek skutočnosti, že v rozpočte na rozpočtový rok sú povolené dostatočné platobné rozpočtové prostriedky. Toto sa môže stať zvyčajne v prvej polovici roka, pretože suma neuhradených žiadostí o platbu na konci predchádzajúceho roka a tých, ktoré sa majú uhradiť v prvých mesiacov bežného roka (napríklad pre Európsky poľnohospodársky záručný fond), je vyššia ako maximálny mesačný prílev vlastných zdrojov sprístupnených Komisii. Keďže neuhradené žiadosti o platbu z predchádzajúceho roka sa postupne znižujú a mesačný prílev zdrojov pokračuje neskôr v priebehu roka, obmedzenie hotovostného toku už nie je výrazné v nasledujúcich mesiacoch roka.

Obmedzenia hotovostného toku na začiatku roka ešte viac zhoršuje nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov, keďže mesačné požiadavky o finančné prostriedky vychádzajú z príjmov stanovených v aktuálnom schválenom rozpočte pred prijatím opravných rozpočtov zvyšujúcich úroveň platieb, k čomu zvyčajne dochádza ku koncu roka.

V závislosti od presného dátumu prijatia (t. j. pred alebo po 16. novembri daného roka) by zodpovedajúca dodatočná žiadosť o vlastné zdroje na pokrytie dodatočných platobných rozpočtových prostriedkov schválených v opravných rozpočtoch prijatých na konci roka mohla viesť k dostupnosti hotovosti len na začiatku nasledujúceho rozpočtového roka, čo by mohlo spôsobiť ťažkosti v súvislosti s plnením opravných rozpočtov v tom istom roku.

3.4.  Objem neuhradených žiadostí o platbu na konci roka

Na konci každého roka sa hromadia neuhradené žiadosti o platby, tzn. žiadosti, ktoré poslali príjemcovia finančných prostriedkov EÚ a ktoré sa musia uhradiť v určitej lehote (spravidla najneskôr do 2 mesiacov), ktoré však zatiaľ neboli uhradené(15). Toto môže mať jednu z nasledujúcich troch príčin:

a)  pretrvávajúce prerušenia/pozastavenia: Platby boli v prípade určitých príjemcov alebo programov prerušené alebo pozastavené. Prerušenia platieb sú zvyčajne krátkodobé formálne úkony, prostredníctvom ktorých Komisia odkladá platby, pretože čaká na chýbajúce informácie alebo kontrolu systému riadenia a kontroly.

b)  Časové hľadisko: Žiadosti o platbu neboli uhradené, pretože boli predložené až v posledných dňoch roka, takže nebol dostatočný čas na spracovanie pred koncom roka.

c)  Chýbajúce prostriedky: Žiadosti o platbu neboli uhradené, pretože povolené platobné rozpočtové prostriedky v príslušnom rozpočtovom riadku boli vyčerpané.

Časť objemu neuhradených žiadostí o platbu sa považuje za normálnu (pozri body a) a b)). Nárast „abnormálneho“ objemu nahromadených neuhradených žiadostí o platbu, z ktorých väčšina patrí do oblasti politiky súdržnosti, je spojený s nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov (bod c)) a situáciu ovplyvňujú aj obmedzenia hotovostných tokov na začiatku roka (pozri vyššie časť 3.3). V časti 4 je bližšie opísaný prípad politiky súdržnosti.

4.  Okruh 1b: Vývoj objemu neuhradených žiadostí o platbu a výhľad

Predmetom tejto kapitoly je konkrétny prípad politiky súdržnosti (okruh 1b). Najskôr sú opísané hlavné črty štrukturálnych fondov a vysvetlené, ako v dôsledku osobitných udalostí v minulosti alebo v súvislosti s legislatívnou oblasťou vznikla súčasná komplikovaná situácia. Ďalej táto kapitola skúma, ako by sa dal vymedziť „normálny“ objem neuhradených žiadostí, a poskytuje podrobnú analýzu situácie na konci roka 2014.

4.1.  Vykonávanie štrukturálnych fondov 2007 – 2013

Štrukturálne fondy 2007 – 2013: hlavné črty

Projekty financované z okruhu 1b sa realizujú v rámci operačných programov. Tieto operačné programy navrhujú členské štáty a rokuje o nich a prijíma ich Komisia na začiatku obdobia, a to na celú dĺžku obdobia. Každý operačný program sa vykonáva v rámci zdieľaného hospodárstva prostredníctvom individuálnych projektov. To znamená, že členské štáty uskutočňujú projekty v rámci týchto fondov. Komisia sa zúčastňuje na práci monitorovacích výborov, pričom má poradnú úlohu pri výbere projektov a vykonávanie projektov monitoruje prostredníctvom ročných správ o vykonávaní.

Programy sa spolufinancujú z rozpočtu EÚ, čo znamená, že Komisia neplatí náklady programu v celej výške. Členské štáty si musia nájsť spolufinancovanie (match-funding) na financovanie časti programu.

Potom, ako je program prijatý, sa Európska únia zmluvne zaviaže na celé obdobie. Komisia v rokoch 2007 až 2013 každý rok pred koncom apríla automaticky zaviazala rozpočtové prostriedky na základe finančného plánu programu, a nie skutočného vykonávania projektov v rámci programu. Keďže platby EÚ nesmú nikdy presiahnuť výšku viazaných rozpočtových prostriedkov EÚ, výdavky sú oprávnené od začiatku obdobia (t. j. dokonca pred prijatím programu) do konca obdobia oprávnenosti.

Po schválení programu Komisia vyplatí sumu v rámci predbežného financovania. Tieto sumy sa vyplácajú automaticky členskému štátu, ktorému sú k dispozícii až do zúčtovania pri ukončení.

Počas realizácie rôznych projektov členské štáty predkladajú prostredníctvom svojich certifikačných orgánov žiadosti o priebežné platby. Žiadosti o priebežné platby uhrádza Komisia na základe platnej miery spolufinancovania a za predpokladu, že nebolo rozhodnuté o prerušení ani pozastavení.

Tento mechanizmus sa používa tak dlho, pokiaľ celková suma predbežného financovania, ktorú vyplatila Komisia, a žiadosti členských štátov o priebežné platby v súvislosti s programami nedosiahnu 95 % podielu rozpočtových prostriedkov programov. Po dosiahnutí tohto stropu môže daný členský štát ešte zasielať žiadosti o platby, používajú sa však na zúčtovanie akéhokoľvek neuhradeného predbežného financovania. Zostatok sa vyrovná pri ukončení programu. Členské štáty musia odôvodniť oprávnené výdavky na pokrytie sumy predbežného financovania, ktorú dostali na začiatku obdobia, a sumy, ktorú si ponechali na ukončenie (5 % celkových pridelených prostriedkov).

Po skončení obdobia oprávnenosti začína 15-mesačné obdobie, počas ktorého je potrebné pripraviť a Komisii predložiť dokumenty o ukončení a požiadať o vyrovnanie konečnej platby. Skôr, ako môže byť uskutočnená konečná platba, Komisia preskúma súbor záverečných dokumentov (tzn. vyhlásenie o ukončení, záverečná správa o vykonávaní a konečná žiadosť). Keďže tieto dokumenty majú byť predložené do 31. marca 2017, rozhodnutie o ukončení (a súvisiace záverečné platby) bude prijaté niekedy medzi rokmi 2017 a 2019.

V závislosti od výsledkov tohto postupu sa 5 % zachovaných na toto ukončenie použije na zaplatenie neuhradených žiadostí o platbu. Inak Komisia nevyplatí pri ukončení plnú sumu. Viazanosť sumy, ktorá nebola uhradená, sa zruší. Ak opravy presahujú 5 %, Komisia vymáha nenáležite vyplatenú sumu.

Pravidlo N+2/N+3

Pravidlo N+2/N+3 bolo prvýkrát zavedené na programové obdobie 2000 – 2006. Toto pravidlo stanovuje, že záväzok prijatý v roku N musí pokryť tá istá suma v rámci žiadosti o predbežné financovanie a žiadosti o priebežnú platbu do 31. decembra N+2 (pravidlo N+2). Napríklad záväzok prijatý v roku 2012 musí byť v plnej miere pokrytý žiadosťami o platbu do 31. decembra 2014. Viazanosť nepoužitej sumy sa zruší, čo znamená, že členský štát príde o finančné prostriedky. V súčasnosti však neexistuje záznam o prípadoch výrazného zrušenia záväzkov N+2/N+3 za celé obdobie existencie štrukturálnych fondov.

Účelom tohto pravidla je zaručiť finančnú disciplínu pri hospodárení s finančnými prostriedkami z fondov EÚ. Keďže záväzky sa prijímajú automaticky po tom, ako je schválený program, toto pravidlo zaväzuje členské štáty k tomu, aby projekty realizovali dynamicky, a predišli tak problémom na konci cyklu. Vďaka tomuto pravidlu môžu okrem toho platby prebiehať plynulejšie, pretože členské štáty sú povinné predkladať žiadosti o platby v pravidelných intervaloch. Ako je však vysvetlené v nasledujúcej kapitole, „zmiernenie“ pravidla, najmä v dôsledku finančnej krízy v roku 2008, znížilo jeho regulačný účinok.

Toto pravidlo spôsobuje hromadenie žiadostí o platbu na konci roka: Členské štáty musia žiadosti o platbu posielať do polnoci 31. decembra prostredníctvom špeciálneho informačného systému. Hoci sa od nich na základe právnych predpisov vyžaduje, aby žiadosti posielali pravidelne v priebehu roka(16), zo skúsenosti z minulosti vyplýva, že mnohé štáty odkladajú zasielanie žiadostí o veľké sumy na posledné týždne v roku.

4.2.  Charakter žiadostí o platby v programovom období 2007 – 2013

Hlavné hybné sily platobného cyklu

Na začiatku obdobia sa vyplácajú veľké sumy v rámci predbežného financovania, po ktorých sa počas niekoľkých rokov uhrádzajú relatívne nízke priebežné platby, keď sa vytvárajú štruktúry programov a začína sa realizácia projektov. Keďže účinky pravidla N+2/N+3 sa začínajú dostavovať najskôr až na konci tretieho roka programového obdobia, nie je dôvod ponáhľať sa na jeho začiatku s predkladaním žiadostí. Okrem toho sa z predbežného financovania naďalej pokrýva prevažná časť záväzkov prijatých na začiatku programového obdobia. Približne 2 až 3 roky pred jeho koncom, keď programy dosiahnu pokročilú úroveň a žiadosti o platbu sa predkladajú v plnom rozsahu, začne rásť ročná miera priebežných platieb. Vrcholné obdobie nastáva na konci obdobia, resp. na začiatku nasledujúceho programového obdobia a po ňom miera v nasledujúcich rokoch klesne takmer na nulu, keď programy dosiahnu 95 % strop. Ako bolo uvedené vyššie, záverečné platby sa uhrádzajú jeden až tri roky po skončení obdobia oprávnenosti.

Odchýlky

Cyklický charakter miery priebežných platieb sa zvýšil v dôsledku týchto troch zmien legislatívneho rámca vzťahujúceho sa na programové obdobie 2007 – 2013:

1.  Zmena N+3 na N+2. V rámci kompromisného balíka, ktorým sa vytvoril VFR na roky 2007 – 2013, sa na nové členské štáty, ako aj na Grécko a Portugalsko vzťahovalo na tranže záväzkov za 2007 – 2010 pravidlo N+3 a neskôr až do konca obdobia pravidlo N+2. To znamená, že do konca roka 2013 museli členské štáty pokryť dve tranže záväzkov: tranžu za rok 2010 a tranžu za rok 2011. Členské štáty samozrejme nečakali s vykonávaním programov a predkladaním žiadostí o platbu automaticky do termínu rušenia záväzkov, takže v roku 2013 sa počet žiadostí o platbu nezdvojnásobil. V dôsledku tohto pravidla bolo však vrcholné obdobie 2013 citeľne intenzívnejšie, pričom v nasledujúcich rokoch sa dostavil účinok presahovania vyplývajúci z čoraz väčšieho objemu naakumulovaných neuhradených platieb.

2.  Od členských štátov sa požadovalo, aby vykonali kontrolu dodržiavania právnych požiadaviek v prípade ich systémov kontroly používania finančných prostriedkov. Výsledky kontroly dodržiavania požiadaviek musela schváliť Komisia. Žiadosti o priebežné platby síce mohli byť predkladané, Komisia ich však mohla uhradiť len po schválení hodnotenia súladu. Hoci väčšina programov bola schválená v roku 2007, predkladanie žiadostí (alebo aspoň ich uhrádzanie zo strany Komisie) bolo odložené a v roku 2008 neboli uhradené takmer žiadne priebežné platby.

3.  Reakciou na finančnú krízu bola dôrazná požiadavka členských štátov, aby sa v súvislosti s pravidlom N+2/N+3 neutralizovala tranža záväzkov za rok 2007. Komisia s tým súhlasila, ale namiesto odloženia prahu zrušenia záväzkov v prípade tranže za rok 2007 o jeden rok boli ešte viac oslabené pravidlá N+2/N+3 na základe jednomyseľného hlasovania Rady, takže povinnosť týkajúca sa tranže za rok 2007 bola rozložená na 6 šestín, a to na celú dĺžku obdobia. Vďaka takzvanému „gréckemu pravidlu“ bolo možné predložiť menej žiadostí o platbu na začiatku obdobia, čo vyrovnal ich väčší počet na konci obdobia.

Navyše bolo, tiež v dôsledku krízy, obdobie oprávnenosti výdavkov v prípade programov za obdobie 2000 – 2006 predĺžené z konca roka 2008 na rok 2009 (zmenou rozhodnutia Komisie o schválení programu), takže členské štáty sa naďalej sústreďovali na vykonávanie programov obdobia 2000 – 2006. To spôsobilo, že vykonávanie programov obdobia 2007 – 2013, ako aj predkladanie súvisiacich žiadostí o priebežné platby za toto obdobie sa oneskorilo.

Porovnanie programov za obdobie 2000 – 2006 s programami obdobia 2007 – 2013

Zatiaľ čo v programovom období 2007 – 2013 sa prešlo na konci štvrtého roka z pravidla N+3 na pravidlo N+2, v programovom období 2000 – 2006 platilo len pravidlo N+2, i keď v roku 2004 boli urobené určité úpravy v dôsledku pristúpenia 10 nových členských štátov.

Nasledujúci graf porovnáva kumulatívny súčet platieb priebežného financovania za obdobie 2000 – 2006, ktoré boli uhradené počas rokov 2001 až 2007, vyjadrený ako percentuálny podiel z celkového finančného krytia, s kumulatívnym súčtom platieb priebežného financovania za obdobie 2007 – 2013, tiež vyjadreným v % ako podiel z celkového finančného krytia.

Graf 1: Ročný priebeh kumulatívneho súčtu platieb priebežného financovania (v 1-ročných odstupoch): obdobie 2000 – 2006 (EÚ15) vs. obdobie 2007 – 2013 (% z celkového finančného krytia mimo predbežného financovania)

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000005.png

Ako ukazuje graf, kumulatívny súčet platieb v súvislosti s programami z rokov 2007 – 2013 bol konštantne pod úrovňou obdobia 2000 – 2006, hoci sa ku koncu obdobia k tejto úrovni priblížil. Tieto oneskorené platby v prípade programov 2007 – 2013 boli výsledkom kombinácie vyššie opísaných faktorov. Táto kombinácia vysvetľuje nedostatočné využívanie platobných rozpočtových prostriedkov, ako aj strop platieb na začiatku obdobia, pretože profil platieb za programy z obdobia 2000 – 2006 sa použil ako referenčná hodnota na stanovenie stropov.

Keď však počet žiadostí o platbu začal v neskoršej fáze rásť, platby výrazne obmedzila úroveň povolených platobných prostriedkov a/alebo strop platieb, čo viedlo k hromadeniu neuhradených žiadostí o platbu.

Vývoj objemu neuhradených žiadostí o platbu v období 2007 – 2014

Nasledujúci graf(17) znázorňuje vývoj objemu neuhradených žiadostí o platbu za programové obdobie 2007 – 2006 počas rokov 2007 až 2016.

Graf 2: Programy politiky súdržnosti 2007 – 2013: vývoj neuhradených žiadostí o platbu na konci roka (v miliardách EUR)

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000006.png

Ako je zrejmé z grafu, objem neuhradených žiadostí o platbu za programy 2007 – 2013 začal narastať v roku 2011, keď sa dostal na úroveň 11 miliárd EUR, a vrcholnú úroveň 24,7 miliardy EUR dosiahol v roku 2014. Ako sa píše ďalej, podľa prognóz bude objem neuhradených žiadostí o platbu na konci roka 2015 naďalej na vysokej úrovni, než sa ku koncu roka 2016 vráti na „normálnu“ a udržateľnú úroveň.

4.3.  Zložky a druhy objemu neuhradených žiadostí o platbu

Komisia dostáva v priebehu roka takéto žiadosti o platbu v súvislosti so štrukturálnymi fondmi:

a)  oprávnené žiadosti o platbu, ktoré sa uhrádzajú prostredníctvom platieb v priebehu roka.

b)  žiadosti o platby, ktoré už boli uhradené formou predbežného financovania na začiatku programového obdobia a po ktorých teda už nenasledujú žiadne ďalšie platby.

c)  So žiadosťami o platbu, ktoré možno uhradiť až po ukončení, je potrebné čakať dovtedy, kým Komisia a príjemca nedosiahnu dohodu o ukončení.

d)  Žiadosti o platbu, ktoré neboli uhradené, pretože boli predložené až v posledných dňoch roka, teda príliš neskoro na spracovanie pred záverom roka.

e)  Žiadosti o platbu, ktoré boli v prípade určitých príjemcov prerušené/pozastavené. Pozastavenia alebo prerušenia platieb sú zvyčajne krátkodobé formálne úkony, prostredníctvom ktorých Komisia odkladá platby, pretože čaká na chýbajúce informácie alebo kontrolu systému riadenia a kontroly.

f)  Žiadosti o platbu, ktoré neboli na konci roka uhradené, pretože povolené platobné rozpočtové prostriedky v príslušnom rozpočtovom riadku boli vyčerpané.

Posledné štyri kategórie (c) až f)) sú naďalej žiadosti o platbu, ktoré nie sú na konci roka uhradené, ale súčasťou objemu neuhradených žiadostí sú aj neuhradené žiadosti o platbu z dôvodov uvedených v kategóriách d), e) a f). Určitý podiel neuhradených žiadostí o platbu na konci roka sa považuje sa „normálny“, ak v ich prípade ide o dôvody uvedené v kategóriách d) a e). „Abnormálny“ objem nahromadených neuhradených žiadostí o platbu zahŕňa len žiadosti o platbu, ktoré neboli uhradené z dôvodov v kategórii f).

V nasledujúcom grafe je znázornený priebeh žiadostí o platbu v okruhu 1b, od ich podania členským štátom cez ich kvalifikovanie ako „splatné žiadosti“ až po stav „normálneho“ a „abnormálneho“ objemu nahromadených neuhradených žiadostí.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000007.png

Koncoročné hromadenie žiadostí a čas na úhrady

V decembri je veľmi vysoká koncentrácia žiadostí o platby, ktoré posielajú členské štáty. Predstavuje 27 % až 35 % z ročného súhrnu za obdobie 2011 – 2014. V prípade každej doručenej žiadosti o platbu musí Komisia pred uskutočnením platby vykonať kontroly. Čím vyšší je počet žiadostí, ktoré dostane v posledných týždňoch roka, tým vyššie je riziko, že platby nebudú uhradené do konca roka.

Z tohto dôvodu Komisia pravidelne vyzýva členské štáty, aby žiadosti zasielali pravidelne počas roka.

V nasledujúcom grafe je zachytený mesačný vývoj predkladania žiadostí o platbu v prípade programov obdobia 2007 – 2013, a to medzi rokmi 2011 až 2014.

Graf 3a: Mesačný priebeh celkového objemu predložených žiadostí o priebežnú platbu za obdobie 2007 – 2013 (v % z celkového množstva)

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000008.png

Tento graf jasne znázorňuje prudký nárast predkladaných žiadostí o platbu opakujúci sa vždy na konci roka.

Graf 3b: Nahromadenie žiadostí o platbu predložených v posledných dvoch mesiacoch roka (percentuálny podiel žiadostí doručených v novembri a decembri) medzi rokmi 2011 a 2014

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000009.png

Tieto grafy ukazujú, že na konci roka prichádza čoraz viac žiadostí, a to v dôsledku narastajúceho tlaku, ktorý spôsobuje pravidlo N+2. Zrušenie pravidla N+3 v roku 2013 znamenalo, že všetky členské štáty okrem Rumunska, Slovenska a Chorvátska uplatňovali pravidlo N+2. To malo obrovský dosah na objem žiadostí, ktoré boli v tom roku doručené. Objem žiadostí, ktoré boli doručené veľmi neskoro na to, aby boli uhradené v danom roku, závisí od celkového množstva žiadostí doručených v danom roku, ako aj od jeho celkového charakteru v priebehu roka.

Vplyv prerušení a pozastavení

Komisia pred tým, ako uhradí platby členským štátom, uplatňuje celý rad preventívnych mechanizmov, ak má informácie o potenciálnych nedostatkoch, a to v záujme ochrany rozpočtu EÚ. Tieto mechanizmy majú význam najmä pre zlepšenie kontrolných mechanizmov v členských štátoch, čím znižujú potrebu budúcich finančných opráv zo strany Komisie.

V dôsledku toho nemôžu byť niektoré žiadosti o platbu uhradené ihneď, pretože ich Komisia prerušila alebo pozastavila až do uskutočnenia požadovaných zlepšení kontrolných systémov. Hoci väčšina týchto žiadostí nebude v konečnom dôsledku zamietnutá, nemôžu byť uhradené okamžite.

V súlade s nariadením(18) Komisia môže:

—  prerušiť platbu najviac na šesť mesiacov v prípade programov na obdobie 2007 – 2013, ak existuje dôkaz o závažnom nedostatku vo fungovaní systémov riadenia a kontroly daného členského štátu; alebo, ak útvary Komisie musia vykonať dodatočné overenie po tom, čo dostali na vedomie informácie o tom, že výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov sú spojené so závažnou nezrovnalosťou, ktorá sa neopravila;

—  pozastaviť členským štátom v prípade programov na obdobie 2007 – 2013 všetky priebežné platby alebo ich časť, ak existuje dôkaz o závažnom nedostatku v systéme riadenia a kontroly programu, v súvislosti s ktorým členský štát neprijal potrebné nápravné opatrenia; alebo, ak sú výdavky v certifikovanom výkaze výdavkov spojené so závažnou nezrovnalosťou, ktorá nebola napravená; alebo ak členský štát závažne porušuje svoje záväzky súvisiace s riadením a kontrolou. Ak členský štát neprijal požadované opatrenia, Komisia môže nariadiť finančnú opravu.

Odhad „normálneho“ objemu neuhradených žiadostí o platbu

Ako už bolo vysvetlené, „normálny“ objem neuhradených žiadostí o platbu je súhrn žiadostí, ktoré boli prerušené alebo pozastavené, a žiadostí, ktoré boli doručené príliš neskoro na to, aby boli v danom roku vyplatené. Žiadosti, ktoré prišli počas posledných desiatich dní roku, možno považovať za žiadosti doručené príliš neskoro na vyplatenie, pretože Komisia potrebuje dostatočnú istotu o tom, že bude môcť v plnej miere použiť dostupné rozpočtové prostriedky. Niektoré prerušené alebo pozastavené žiadosti však tiež patria medzi žiadosti, ktoré boli doručené príliš neskoro na uskutočnenie úhrady, a preto by sa nemali započítať dvakrát.

Takže „normálny“ objem neuhradených žiadostí o platbu bude rásť súčasne s celkovým počtom žiadostí doručených počas roka a ich pomernou koncentráciou v posledných dňoch roka.

Nasledujúci graf k obdobiu 2010 – 2014 znázorňuje prehľad doručených žiadostí o platbu, objem neuhradených žiadostí na konci roka a počet žiadostí, ktoré boli doručené príliš neskoro na úhradu alebo pozastavenie.

Graf 4 – Okruh 1b: Žiadosti, objem neuhradených žiadostí, pozastavenia 2010 – 2014

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000010.png

„Normálny“ objem nahromadených neuhradených žiadostí o platbu (t. j. žiadostí o platbu doručených v posledných 10 dňoch roka alebo prerušených či pozastavených žiadostí, a to aj v prípade, že boli doručené skôr ako v posledných 10 dňoch roka) za posledné tri roky (2012 až 2014) podľa odhadov predstavoval približne polovicu celkového objemu nahromadených neuhradených žiadostí na konci každého roka. Druhá polovica súvisela s nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov, povolených v rozpočte, čím sa vytvoril efekt „snehovej gule“(19).

Očakáva sa, že s klesajúcou úrovňou žiadostí, ktoré by mali prísť v rokoch 2015 a 2016, a s predpokladaným nižším počtom prerušení, resp. pozastavení a vzhľadom na to, že na konci roka 2015 už nebude existovať tlak v dôsledku pravidla N+2(20), aj „normálny“ objem nahromadených neuhradených žiadostí prudko klesne.

4.4.  Platby (žiadosti) za obdobie 2007 – 2013 – výhľad na roky 2015 a 2016

Odhad na roky 2015 a 2016 vychádzajúci z prognóz členských štátov

Nariadenie o fondoch na obdobie 2007 – 2013(21) od členských štátov požaduje, aby najneskôr do 30. apríla daného roka (N) Komisii zaslali prognózu svojich pravdepodobných žiadostí o priebežnú platbu na bežný rok (N) a nasledujúci rok (N+1). Členské štáty v posledných rokoch súhlasili s tým, že tieto informácie budú aktualizovať v septembri daného roka N, aby bolo možné presnejšie posúdiť narastajúcu úroveň neuhradených žiadostí o platbu (ich objem) a výraznú koncentráciu žiadostí o platbu predložených v posledných mesiacoch roka.

Podľa nového nariadenia na roky 2014 – 2020(22) sa však od členských štátov požaduje, aby do 31. januára daného roka N posielali odhady (ich aktualizáciu do 31. júla) týkajúce sa žiadostí o priebežné platby, ktoré očakávajú v aktuálnom roku N a nasledujúcom roku N+1. Členské štáty dobrovoľne uplatnili túto novú lehotu v roku 2015 v prípade programov z obdobia 2007 – 2013 na základe požiadavky Komisie, čo bolo potvrdené v decembri 2014. Podľa údajov, ktoré dostala Komisia k 3. marcu 2015, členské štáty odhadujú, že v roku 2015 predložia žiadosti o platbu v hodnote približne 48 miliárd EUR (splatné aj nesplatné) a v roku 2016 v hodnote približne 18 miliárd EUR(23).

Ako už bolo uvedené, nie všetky žiadosti o platbu priamo vedú k uhradeniu platby vzhľadom na to, že treba zohľadniť 95 % strop platieb, stanovený v článku 79 nariadenia č. 1083/2006(24). Keďže čoraz viac programov dosahuje 95 % strop, táto oprava bude výraznejšia v roku 2015 a v nasledujúcich rokoch. Z toho vyplýva, že skutočné čísla očakávaných splatných žiadostí o platbu sú nižšie ako čísla v prognózach členských štátov, pretože žiadosti presahujúce 95 % strop sa skúmajú až po ukončení. Vychádzajúc z týchto obmedzených prognóz Komisia očakáva, že v roku 2015 dostane splatné žiadosti o platbu v celkovej hodnote približne 35 miliárd EUR. Zodpovedajúca suma na rok 2016 sa v súčasnosti pohybuje okolo 3 miliárd EUR. Táto suma na rok 2016 sa spresní (a môže byť o niečo vyššia) po tom, ako členské štáty pošlú chýbajúce údaje alebo upravia už zaslané údaje k niektorým operačným programom.

Príloha 2 obsahuje ďalšie podrobné údaje, pokiaľ ide o prognózy členských štátov týkajúce sa žiadostí o platbu, ktoré majú byť predložené v rokoch 2015 a 2016 v súvislosti s kohéznymi programami za obdobie 2007 – 2013.

Odhad Komisie založený na plnení

Celková suma uskutočnených platieb predbežného financovania a priebežných platieb na konci roka 2014 bola 266,1 miliardy EUR. Na programy politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 je spolu vyčlenených 347,3 miliardy EUR. So zreteľom na doterajšie zrušenia viazanosti a na riziko zrušenia viazanosti vyplývajúce z uplatňovania pravidla N+2/N+3 na konci roka 2014, avšak bez doterajšieho potvrdenia (celková maximálna suma približne 0,9 miliardy EUR od začiatku obdobia) predstavuje maximálna suma, ktorú treba ešte vyplatiť, približne 80,3 miliardy EUR. 5 % zo súm každého programu sa však musí vyplatiť až po ukončení (17,3 miliardy EUR).

V dôsledku toho sa očakávajú žiadosti o priebežné platby, ktoré treba ešte vyplatiť v roku 2015 alebo v nasledujúcich rokoch, v hodnote približne 63 miliárd EUR, resp. 18 % z celkového balíka, čo zahŕňa aj žiadosti o platbu neuhradené na konci roka 2014 (24,7 miliardy EUR). Maximálna úroveň splatných nových žiadostí o platbu, ktoré budú doručené v roku 2015 alebo v nasledujúcich rokoch, pred ukončením predstavuje 38,3 miliardy EUR. Hoci sa predpokladá, že v roku 2015 budú doručené žiadosti o platbu v hodnote 35 miliárd EUR, v roku 2016 sa očakáva zvyšná suma do 3,5 miliardy EUR.

Odhadovaný objem neuhradených žiadostí o platbu na konci roka 2015 vychádzajúci z opravených prognóz členských štátov

Povolené platobné rozpočtové prostriedky v rozpočte na rok 2015 predstavujú 39,5 miliardy EUR. Táto suma pokryje tak neuhradené žiadosti o platbu z obdobia pred rokom 2015 (24,7 miliardy EUR), ako aj nové žiadosti (odhadom 35 miliárd EUR). Očakávaný objem neuhradených žiadostí o platbu na konci roka 2015 by mal teda predstavovať 20 miliárd EUR, z čoho minimálne približne polovica, resp. cca. 10 miliárd EUR by naďalej predstavovala „abnormálny“ objem nahromadených neuhradených žiadostí.

In EUR billion

Objem neuhradených žiadostí o platbu na konci roka 2014 (po úprave)

Opravené prognózy členských štátov na rok 2015 – žiadosti po uplatnení stropu 95 %

Povolené platobné rozpočtové prostriedky v rozpočte na rok 2015

Predpokladaný objem neuhradených žiadostí na konci roka 2015

24,7

~35

39,5

~20

4.5.  Očakávané žiadosti o platbu v roku 2016

Ako sa uvádza vyššie, objem neuhradených žiadostí o platbu na konci roka 2015 by mal byť približne 20 miliárd EUR za predpokladu, že prognózy členských štátov budú presné. Okrem toho sa ešte očakáva, že pred skončením programov budú doručené splatné žiadosti o platbu do výšky 3,5 miliardy EUR. Vzhľadom na tento relatívne obmedzený objem žiadostí o platbu a na skutočnosť, že odpadne tlak v dôsledku pravidla N+2, nie je dôvod predpokladať, že by veľké množstvo týchto žiadostí o platbu prišlo príliš neskoro na to, aby boli uhradené v roku 2016.

Komisia upraví podrobnosti svojej požiadavky v návrhu rozpočtu na rok 2016, pričom zohľadní „normálny“ objem neuhradených žiadostí na konci roka 2016. Tento „normálny“ objem – zahŕňajúci veľmi neskoro podané žiadosti a ostávajúce prerušenia, resp. pozastavenia – však bude veľmi nízky v porovnaní s predchádzajúcimi rokmi, pretože úroveň nových žiadostí, ktoré majú byť doručené v roku 2016, je tiež veľmi nízka, a Komisia očakáva, že členské štáty opravia nedostatky a predložia „bezchybné“ žiadosti. Rádovo by mohlo ísť o 2 miliardy EUR. Tento „normálny“ objem neuhradených žiadostí na konci roka 2016 sa teda bude musieť pokryť z rozpočtu na rok 2017. Do rozpočtu na rok 2016 preto bude musieť byť zahrnutá suma približne 21,5 miliardy EUR.

4.6.  Prehľad informácií použitých na výpočet hodnoty žiadostí o platbu a objemov neuhradených žiadostí

V nasledujúcej tabuľke sú zhrnuté údaje o balíku rozpočtových prostriedkov na program, očakávanom použití rozpočtových prostriedkov, ktoré sú k dispozícii v rozpočte na rok 2015, ako aj maximálny objem žiadostí o platbu očakávaný v roku 2016.

Neuhradené priebežné platby za obdobie 2015 – 2017 (v mld. EUR)

Finančné krytie programu

(1)

347,3

—  z toho predbežné a priebežné platby uskutočnené do konca r. 2014

(2)

266,1

—  z toho vyhradené na ukončenie (5 %) a uskutočnené zrušenia viazanosti

(3)

18,2

Maximálna suma splatných priebežných platieb (2015 – 2017)

(4)=(1)-(2)-(3)

~63,0

—  z neuhradené platby ku koncu r. 2014 (nevybavené žiadosti o platbu)

(5)

24,7

—  z toho maximálna suma splatných priebežných platieb v r. 2015 – 2017

(6)=(4)-(5)

38,3

Rozpočtový rok 2015, v mld. EUR

Dostupné rozpočtové prostriedky v rozpočte na r. 2015

(1)

39,5

—  z toho neuhradené platby ku koncu r. 2014

(2)

24,7

—  z toho prognózy na r. 2015 opravené po uplatnení stropu 95 %

(3)

~35

Očakávaný objem neuhradených žiadostí ku koncu r. 2015

(4)=(1)-(2)-(3)

~20

Rozpočtový rok 2016, v mld. EUR

Očakávaný objem neuhradených žiadostí ku koncu r. 2015

(1)

~20

Maximálny objem ostávajúcich žiadostí o platbu, ktoré sa očakávajú v r. 2016 pred ukončením

(2)

~3,5

Maximálny objem žiadostí o platbu, ktoré sa majú uhradiť z rozpočtu na r. 2016

(3)=(1)+(2)

~23,5

4.7.  Platby v čase ukončenia

Uzatváranie štrukturálnych fondov má svoju vlastnú dynamiku platieb. Každý členský štát pošle svoje záverečné dokumenty k jednotlivým programom najneskôr do 31. marca 2017. Komisia oznámi členskému štátu svoje stanovisko k obsahu vyhlásenia do piatich mesiacov od dátumu jeho prijatia za predpokladu, že prvotný dokument týkajúci sa ukončenia obsahuje všetky informácie(25). Platby spojené s ukončením sa uskutočnia až po roku 2016. Celková suma vyhradená na ukončenie (5 % celkových rozpočtových prostriedkov) je 17,3 miliardy EUR, avšak úroveň platieb bude závisieť od kvality vykonávania programu počas celého obdobia. Možné zrušenia záväzkov v súvislosti s ukončením v politike súdržnosti môžu spôsobiť, že potreby v oblasti platieb budú menšie.

Podľa orientačného odhadu na obdobie 2000 – 2006 bol percentuálny podiel zrušenia viazanosti na celkovom balíku rozpočtových prostriedkov pri ukončení 2,6 % v prípade Európskeho sociálneho fondu (ESF) a 0,9 % v prípade Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR). V prípade ESF však ešte ostáva približne 0,5 miliardy EUR nesplatených záväzkov (RAL), čo je spojené s problematickými prípadmi nezrovnalostí, a preto Komisia odhaduje, že konečný percentuálny podiel zrušení viazanosti pri ukončení bude v prípade tohto fondu okolo 3 %. Komisia nevylučuje, že zrušenia viazanosti pri ukončení by mohli byť vyššie ako v minulom období, takže uvedený odhad treba považovať za orientačný údaj.

Žiadosti o ukončenie nie sú v analýze zníženia normálnej časti objemu neuhradených žiadostí o platbu zohľadnené, pretože väčšina z nich sa uhrádza v rokoch 2017 – 2019 alebo v nasledujúcich rokoch a v každom prípade nepovedú všetky k platbám, nakoľko najskôr sa budú musieť zúčtovať neoprávnene vyplatené sumy a až potom sa bude môcť uskutočniť záverečná platba.

5.  Ostatné okruhy: výhľad v prípade programov za obdobie 2007 – 2013

5.1.  Prehľad

Vychádzajúc podrobnej analýzy konkrétneho prípadu politiky súdržnosti (okruh 1b), ktorý je opísaný v časti 4, táto časť sa zameriava na situáciu v ostatných okruhoch, ktorú možno zhrnúť nasledovne:

—  rozpočtové prostriedky na Európsky poľnohospodársky záručný fond (okruh 2) sú nediferencované, pričom platobné a viazané rozpočtové prostriedky sa do rozpočtu zahŕňajú na rovnakej úrovni. V dôsledku toho sa na konci roka neakumulujú neuhradené žiadosti o platbu.

—  Hospodárenie s prostriedkami z Fondu pre rozvoj vidieka, Európskeho fondu pre rybné hospodárstvo (okruh 2) a Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, ako aj rozpočtovými prostriedkami na oblasť hraníc a bezpečnosti (okruh 3) zabezpečujú spoločne členské štáty podobným spôsobom ako v prípade politiky súdržnosti. Zatiaľ čo v prípade rozvoja vidieka sa doteraz nevyskytli neuhradené žiadosti o platbu, pri ostatných fondoch je situácia iná.

—  Väčšinu ostatných programov (okruhy 1a a 4) riadi Komisia. V súvislosti s nedostatkom platobných prostriedkov sa na mnohé tieto programy uplatnili zmierňujúce opatrenia, ktoré Komisia zaviedla počas roka 2014 (a v niektorých prípadoch už v roku 2013) a ktoré siahali od zníženia predbežného financovania (s náležitým ohľadom na typ a finančný stav partnerov realizujúcich programy, prijímateľov a príjemcov) po odloženie záverečných platieb alebo platieb rozpočtovej podpory, neprijímanie nových záväzkov a oneskorené uzatvorenie zmlúv. Väčšina týchto zmierňujúcich opatrení má však za následok len to, že sa odsunie uskutočnenie platby, pričom je ale naďalej potrebné splniť záväzky.

Nasledujúca tabuľka obsahuje prehľad o vývoji objemu neuhradených žiadostí v okruhoch 1a a 4. Zatiaľ čo v okruhu 4 objem neuhradených žiadostí vykazuje jasný stúpajúci trend, ktorý v roku 2014 dosiahol najvyššiu úroveň za posledné roky, vývoj v okruhu 1a nie je taký jednoznačný.

Objem neuhradených žiadostí na konci roka (v miliónoch EUR)

2007

2008

2009

2010

2011

2012

2013

2014

Okruh 1a

1 679

507

291

628

604

567

551

541

Okruh 4

172

178

284

226

387

367

389

630

5.2.  Programy v rámci zdieľaného hospodárenia v okruhoch 2 a 3

5.2.1.  Okruh 2

Európsky poľnohospodársky záručný fond (EPZF)

V Európskom poľnohospodárskom záručnom fonde (EPZF) sa nevyskytujú žiadne neuhradené žiadosti o platbu, keďže fond je založený na nediferencovaných rozpočtových prostriedkoch.

Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV)

V prípade rozvoja vidieka sa doteraz nevyskytli žiadne neuhradené žiadosti o platbu: Komisia bola vždy schopná uhradiť všetky žiadosti o platbu včas. Berúc do úvahy veľkosť programu rozvoja vidieka a pravidlo 95 %, ktoré tu tiež platí, je maximálna úroveň priebežných platieb na obdobie 2007 – 2013, ktoré ešte môžu byť vyplatené pred uzávierkou, približne 8,7 miliardy EUR. Platobné rozpočtové prostriedky schválené v rozpočte na rok 2015 na programy na obdobie 2007 – 2013 dosahujú 5,9 miliardy EUR. Zostávajúca suma 2,8 miliardy EUR je splatná v roku 2016, potom, čo členské štáty predložia svoje záverečné štvrťročné vyhlásenia, ktoré majú byť predložené v januári 2016.

Celková suma vyčlenená na uzávierku je približne 4,8 miliardy EUR. Skutočná suma, ktorá sa má vyplatiť, bude závisieť od rušenia záväzkov. Napríklad uplatnením sadzby rušených záväzkov vo výške 1,5 % zaznamenanej pri uzávierke v predchádzajúcom období 2000 – 2006 budú zrušené záväzky vo výške približne 1,5 miliardy EUR. Záverečné platby by sa mali uskutočniť v rokoch 2016 až 2019.

Európsky fond pre rybné hospodárstvo (EFRH)

EFRH je riadený podobným spôsobom ako politika súdržnosti (okruh 1b). Keďže tu však neplatí pravidlo N+ 3, nenarazil EFRH na konkrétny problém transformácie pravidla N+ 3 na pravidlo N+ 2 medzi tranžou záväzkov 2010 a tranžou záväzkov 2011. Neuplatňuje sa navyše ani „grécke pravidlo“, hoci začiatok programov sa mierne oneskoril aj v dôsledku záväzkov týkajúcich sa systémov riadenia a kontroly. Predsa však bol v uplynulých rokoch objem neuhradených žiadostí o platbu EFRH veľmi podstatný. Na začiatku roka 2014 bol objem neuhradených žiadostí o platbu na úrovni schválených platobných rozpočtových prostriedkov pre programy na roky 2007 – 2013.

Pokiaľ ide o časové rozvrhnutie žiadostí o platbu počas roka, boli v období 2010 – 2014 dve tretiny ročných žiadostí o platbu prijaté v mesiacoch november a december. Nasledujúci graf znázorňuje, na akej úrovni bol objem neuhradených žiadostí o platbu od roku 2011 do roku 2014 na programy EFRH na roky 2007 – 2013 spolu s pôvodnými platobnými rozpočtovými prostriedkami nasledujúceho roku.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000011.png

Hlavným dôvodom zníženia objemu neuhradených žiadostí o platbu EFRH na konci roka 2014 bol presun všetkých disponibilných platobných rozpočtových prostriedkov v rámci tejto rozpočtovej kapitoly (vrátane všetkých platobných rozpočtových prostriedkov na zdieľané hospodárenie ENRF – v dôsledku oneskoreného prijatia nového právneho základu) a zvýšenia v súvislosti s návrhom opravného rozpočtu č. 3/2014 (prijatý ako opravný rozpočet č. 2/2014) a presunom na konci roku.

Vyššia úroveň platieb schválených v rozpočte na rok 2015 by mala umožniť zníženie objemu neuhradených žiadostí o platbu na jeho bežnú úroveň približne 0,1 miliardy EUR.

5.2.2.  Okruh 3

Azylová, migračná, hraničná a bezpečnostná politika

Spoločná azylová a prisťahovalecká politika v období 2007 – 2013 sa vykonávala najmä prostredníctvom rámcového programu „Solidarita a riadenie migračných tokov“ (SOLID). Tento rámcový program tvorili štyri nástroje: Fond pre vonkajšie hranice, Európsky fond pre návrat, Európsky fond pre utečencov (EFU) a Európsky fond pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín.

Nasledujúci graf znázorňuje rastúcu úroveň neuhradených žiadostí o platbu na konci roka pre programy v oblasti azylu, migrácie, hraníc a bezpečnosti.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000012.png

Napriek tomu, že počas obdobia 2007 – 2014 boli zrušené záväzky vo výške 300 miliónov EUR, zvýšili sa nesplatené záväzky (RAL) zo 150 miliónov EUR na začiatku roku 2007 na 2,6 miliardy EUR v roku 2014. V súvislosti s programami na obdobie 2007 – 2013 sa má vyplatiť ešte približne 1,9 miliardy EUR. Platobné rozpočtové prostriedky schválené na programy v rozpočte na rok 2015 vrátane rozpočtových prostriedkov na počiatočné a ročné platby v rámci predbežného financovania nových programov na obdobie 2014 – 2020 mierne prevyšujú 600 miliónov EUR.

Berúc do úvahy sumu, ktorá sa uhradí pri uzávierke (odhadom približne 1 miliarda EUR) a skutočnosť, že v rokoch 2013 a 2014 nebolo možné vyplatiť druhú časť platieb v rámci predbežného financovania kvôli nedostatku platobných rozpočtových prostriedkov, sa odhaduje, že na to, aby sa do konca roka 2016 znížil objem neuhradených žiadostí o platbu v súvislosti s programami 2007 – 2013 na bežnú úroveň, budú potrebné platby vo výške približne 235 miliónov EUR.

5.3.  Programy v priamom riadení v okruhoch 1a a 4

5.3.1.  Okruh 1a

Táto časť poskytuje prehľad situácie v oblasti platieb vzhľadom na programy v okruhu 1a na konci roku 2014.

Neuhradené žiadosti o platbu na konci roku

Nasledujúci graf znázorňuje vývoj neuhradených žiadostí o platbu na konci roku týkajúcich sa hlavných programov v okruhu 1a.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000013.png

Vysoká úroveň neuhradených žiadostí o platbu na konci roku 2007 je spôsobená prevažne projektovým cyklom 6. rámcového programu pre výskum (RP6) a mimoriadne vysokým počtom otvorených záväzkov v danom čase. Okrem toho výskumné zmluvy stanovili, že žiadostiam o náhradu nákladov je možné vyhovieť až po predložení audítorských osvedčení.

Zmierňujúce opatrenia, ktoré prijala Komisia v roku 2014 (pozri oddiel 2.2) s cieľom riešiť nedostatky platobných rozpočtových prostriedkov, zabránili tomu, aby sa na konci roku 2014 opäť zvýšil počet neuhradených žiadostí o platbu. Opatrenia zahŕňali zníženie výšky predbežného financovania a odloženie podpisu nových zmlúv/dohôd o grante, čím sa časť platieb presunula do nasledujúceho roku. Došlo teda k zníženiu úrovne neuhradených žiadostí o platbu, vedľajším účinkom však bolo spomalenie vykonávania programov na obdobie 2014 – 2020. V niektorých prípadoch sa museli prijať drastickejšie opatrenia, ako napríklad prednostné vykonávanie platieb adresovaných obzvlášť zraniteľným príjemcom.

Vývoj nesplatených záväzkov (RAL)

Viac-menej stabilná úroveň neuhradených žiadostí o platbu na konci roku v súvislosti s programami v okruhu 1a je v ostrom kontraste s jednoznačne vzostupným trendom úrovne nesplatených záväzkov (RAL), ako znázorňuje graf:

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000014.png

Rast RAL v okruhu 1a je do značnej miery spôsobený prehlbujúcim sa nepomerom medzi viazanými a platobnými rozpočtovými prostriedkami v oblasti výskumu, čo je najväčší výdavkový program v tomto okruhu. Táto skutočnosť je znázornená na nasledujúcom grafe, ktorý znázorňuje klesajúcu tendenciu pomeru platieb a záväzkov.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000015.png

Ako príklad spôsobu vykonávania projektov v okruhu 1a sa uvádza popis projektového cyklu výskumných programov.

Projektový cyklus v oblasti výskumu

Výskumné programy sú vykonávané prostredníctvom viacročných pracovných programov, ktoré zahŕňajú výzvy na predkladanie návrhov, verejné obstarávanie, štúdie, skupiny expertov, zapojenie sa do medzinárodných organizácií, semináre a workshopy, hodnotenie a monitorovanie. Približne 90 % výskumných programov súvisí s výzvami na predkladanie návrhov, zvyšných 10 % s inými činnosťami.

Ročný pracovný program na rok N prijme Komisia v polovici roku N-1. Od druhej polovice roku N-1 sa zverejňujú výzvy na predkladanie návrhov. Vo väčšine prípadov sa návrhy predkladajú obvykle do troch mesiacov od zverejnenia výzvy na predkladanie návrhov. Globálne záväzky sa stanovujú po prijatí pracovného programu v roku N a najneskôr pred začatím zmluvných rokovaní (zvyčajne pred uzávierkou výzvy). Po hodnotení návrhov (tri mesiace) a výbere (jeden až dva mesiace) nasledujú rokovania o zmluve (jeden až šesť mesiacov) a podpis (až niekoľko mesiacov). Komisia/výkonná agentúra má medzi uzávierkou výzvy a podpísaním grantu (čas potrebný na udelenie grantu – tzv. „time to grant“) osem mesiacov, z ktorých päť mesiacov na informovanie žiadateľov o výsledku vedeckého hodnotenia a tri mesiace na prípravu dohody o grante. Len čo sa prijme individuálny záväzok a podpíše zmluva, malo by sa do 30 dní od podpisu dohody alebo od 10 dňa pred začatím činnosti (podľa toho, čo nastane neskôr) vyplatiť predbežné financovanie. Na základe štrukturálnych opatrení, ktoré v roku 2014 prijalo GR pre výskum, sú platby predbežného financovania na rok N momentálne vyplácané až v roku N+1 a nie v roku N. Priebežné platby sú založené na finančných výkazoch a súvisia s pravidelnými správami, ktoré sa zvyčajne predkladajú každých 18 mesiacov. Záverečná platba vo výške 10 % sa vyplatí po prijatí záverečnej správy.

Pre všetky ostatné opatrenia naplánované v pracovnom programe sa predbežné záväzky prijímajú v roku N a zálohové platby sa vyplácajú v tom istom roku. Zvyšok sa vyplatí v roku N+1.

Nedostatok prostriedkov na platby v oblasti výskumu: praktické dôsledky

S cieľom vyriešiť nedostatok platobných rozpočtových prostriedkov v rámci výskumných programov bola v roku 2014 presunutá celková suma 236,5 milióna EUR z rozpočtových riadkov programu Horizont 2020 týkajúcich sa obdobia 2014 – 2020 do rozpočtových riadkov na dokončenie týchto programov na obdobie 2007 – 2013, pričom bolo oddialené predbežné financovanie výziev na predkladanie návrhov v rámci programu Horizont 2020 uverejnených v rokoch 2014 a 2015. V predchádzajúcich rokoch to tak nebolo a výsledkom je oneskorenie pri vykonávaní nových programov.

Výskum si vyžaduje čas a odmietanie podpísať zmluvy a poskytnúť finančné prostriedky nie je v súlade s cieľom zvýšiť výskumné úsilie v záujme hospodárskeho rastu. Zvýšenie úrovne platobných rozpočtových prostriedkov schválených pre program Horizont 2020 v rozpočte na rok 2015 by malo umožniť čiastočne dohnať oneskorenie tohto kľúčového programu.

Erasmus+

Program Erasmus+ poskytuje dobrý príklad ročného programu, v prípade ktorého výška platieb takmer kopíruje úroveň záväzkov, keďže životný cyklus väčšiny činností súvisí s akademickým rokom.

Vzhľadom na nedostatok platieb však zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov v roku 2014 nezodpovedalo nárastu viazaných rozpočtových prostriedkov, čo je trend, ktorý by mal v období 2014 – 2020 pokračovať. Tento schodok v platbách v roku 2014 možno pozorovať aj na nasledujúcom grafe, ktorý uvádza pomer platieb a záväzkov.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000016.png

V dôsledku toho nebolo v roku 2014 možné vyplatiť druhú časť predbežného financovania vnútroštátnym agentúram, ktoré majú financovať opatrenia v oblasti mobility. Hoci by sa situácia mala mierne zlepšiť, očakáva sa, že Erasmus+ bude čeliť podobným obmedzeniam aj v roku 2015.

Doprava a energetika

Nasledujúci graf znázorňuje rastúce rozdiely medzi úrovňou záväzkov a platieb pre oblasti politiky dopravy a energetiky.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000017.png

Platobné rozpočtové prostriedky schválené v rozpočte na rok 2015 budú stačiť na pokrytie prvého predbežného financovania projektov na obdobie 2014 – 2020 a čiastočné zníženie nesplatených záväzkov (RAL) 2007 – 2013, ktoré sa odhadujú na viac ako 2 miliardy EUR.

Európsky plán na oživenie hospodárstva (EERP)

V porovnaní s vysokou úrovňou záväzkov v roku 2009 a 2010 sa platby v rámci tohto programu začali vykonávať pomaly, pretože pri projektoch EERP väčšinou ide o rozsiahle projekty v oblasti infraštruktúry.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000018.png

Najmä v roku 2014 nebol k dispozícii dostatok platobných rozpočtových prostriedkov na to, aby bolo možné vyhovieť všetkým žiadostiam o platbu prijatým v priebehu roka, a to ani po neskorom prijatí návrhu opravného rozpočtu č. 3/2014, ktorý poskytol dodatočné platobné rozpočtové prostriedky. Na konci roku 2014 bola výška RAL stále 2 miliardy EUR, čo je polovica sumy pôvodne vyčlenenej na EERP. Úroveň platobných rozpočtových prostriedkov schválených v roku 2015 predstavuje sumu 407 miliónov EUR, čo by malo stačiť na pokrytie odhadovaných potrieb v tomto roku.

5.3.2.  Okruh 4

Nasledujúci graf znázorňuje úroveň nesplatených záväzkov (RAL) týkajúcich sa programov v okruhu 4 od roku 2007.

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000019.png

Okruh 4 obsahuje krátkodobé nástroje reakcie na krízu, dlhodobejšie nástroje, ktoré využívajú viacročné programovanie, a nástroje ad hoc, ako sú makrofinančná pôžička a grantová pomoc. Celkovo 73 % výdavkov v tomto okruhu tvoria tri veľké nástroje (nástroj predvstupovej pomoci II (IPA), nástroj európskeho susedstva (ENI) a nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI)), ktoré využívajú viacročné programovanie. Podpora tretích krajín, ktorá je financovaná v rámci týchto programov, má spravidla šesť- až osemročný životný cyklus. Nástroje reakcie na krízu (humanitárna pomoc, nástroj na podporu stability a mieru, spoločná zahraničná a bezpečnostná politika) a nástroje makrofinančnej pomoci majú naproti tomu omnoho kratšie platobné cykly (12 až 18 mesiacov).

Od roku 2013 sa vyznačuje väčšina nástrojov v okruhu 4 vážnym nedostatkom platobných rozpočtových prostriedkov, čo ovplyvňuje najskôr nástroje humanitárnej pomoci a reakcie na krízu s implementačnými cyklami vyznačujúcimi sa rýchlym vyplácaním, a následne nástroje ako nástroj financovania rozvojovej spolupráce a nástroj európskeho susedstva, v prípade ktorých sa platby väčšinou týkajú existujúcich zmlúv a záväzkov. V roku 2014 sa situácia zhoršila v dôsledku celkového zníženia dostupných platieb v porovnaní s rokom 2013. Pri niektorých programoch prišlo navýšenie prostredníctvom návrhu opravného rozpočtu č. 3/2014 (a ďalších opatrení, napríklad prevodov)(26) veľmi neskoro a nestačilo na pokrytie neuhradených žiadostí o platbu.

Prijaté opatrenia (pozri oddiel 2.2) dokázali dôsledky nedostatku platieb zmierniť len čiastočne, a to tým, že oddialili lehotu splatnosti nových žiadostí o platby, pričom minulé záväzky museli byť naďalej dodržiavané.

Neuhradené žiadosti o platbu na konci roku

Celkovo sa počet neuhradených žiadostí o platbu v okruhu 4 na konci roku 2014 výrazne zvýšil. Dôvodom je najmä prudký nárast počtu žiadostí a nedostatok príslušných platobných rozpočtových prostriedkov, ako napríklad v prípade nástroja európskeho susedstva a nástroja financovania rozvojovej spolupráce (pozri nasledujúci graf).

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000020.png

Na druhej strane umožnilo zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov schválených v rozpočtoch na roky 2013 a 2014 upraviť úroveň neuhradených žiadostí o platbu v oblasti humanitárnej pomoci(27):

20150708-P8_TA(2015)0263_SK-p0000021.png

Ako sa uvádza vyššie, nesplatené záväzky (RAL) v okruhu 4, a najmä v troch veľkých dlhodobých nástrojoch, za posledných päť rokov neustále rástli v súlade s výškou záväzkov predchádzajúceho VFR. Programy, o vykonaní ktorých sa záväzne rozhodlo napríklad v roku 2010, boli počas roku 2011 formalizované prijímajúcou treťou krajinou, pričom zmluvy boli uzatvorené do roku 2014. Z toho vyplýva, že mnohé z týchto väčších programov, o vykonaní ktorých sa záväzne rozhodlo v čase, keď záväzky prudko rástli, musia byť uhradené práve teraz. Očakáva sa, že úroveň platobných rozpočtových prostriedkov schválených v rozpočte na rok 2015 zmenší rozdiely, čo by malo pomôcť stabilizovať situáciu, ktorá však zostane naďalej napätá, pričom tento rozdiel a RAL budú pri mnohých nástrojoch, ako napr. nástroji financovania rozvojovej spolupráce, pravdepodobne naďalej rásť.

6.  Budúci vývoj programov na obdobie 2014 – 2020

Rozpočet na rok 2016 bude musieť obsahovať dostatok platobných rozpočtových prostriedkov nielen na postupné redukovanie abnormálneho objemu neuhradených žiadostí o platbu plynúcich zo záväzkov týkajúcich sa programov na obdobie 2007 – 2013, ale aj na programy na obdobie 2014 – 2020 v okruhoch 1a a 4, ktorých vykonávanie bolo narušené nedostatkom platieb. Rozpočet na rok 2016 musí zahŕňať aj potrebné platobné rozpočtové prostriedky pre ostatné fondy, ako napríklad rozvoj vidieka (okruh 2), s cieľom zabrániť novému hromadeniu neuhradených žiadostí o platbu, ktoré v minulosti neexistovalo.

V návrhu rozpočtu na rok 2016 Komisia posúdi potreby platieb týkajúce sa programov na roky 2014 – 2020.

7.  Závery

V posledných rokoch, a najmä v roku 2014, bola úroveň platobných rozpočtových prostriedkov nedostatočná na to, aby pokryla prijaté žiadosti o platbu. Toto zase viedlo k stále väčšiemu hromadeniu neuhradených žiadostí o platbu na konci roku, najmä v súvislosti s programami v rámci politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013. Komisia prijala niekoľko zmierňujúcich opatrení s cieľom minimalizovať negatívne dôsledky nedostatku platieb tým, že do čo najvyššej možnej miery plnila povinnosti vyplývajúce z minulých záväzkov. Vedľajším účinkom však bolo narušenie vykonávania programov na obdobie 2014 – 2020.

Platobné rozpočtové prostriedky v rozpočte na rok 2015 by mali viesť k zníženiu objemu nahromadených neuhradených žiadostí o platbu týkajúcich sa programov na obdobie 2007 – 2013. Komisia stanovila úroveň platieb nevyhnutnú na to, aby sa do konca roku 2016 zredukoval abnormálne vysoký objem neuhradených žiadostí o platbu týkajúcich sa programov na obdobie 2007 – 2013. V návrhu rozpočtu na rok 2016 Komisia zodpovedajúcim spôsobom navrhne úroveň platobných rozpočtových prostriedkov.

Komisia sa na základe toho domnieva, že tri inštitúcie sa môžu zaviazať vykonávať plán spočívajúci v znížení celkového objemu nezaplatených účtov v súvislosti s vykonávaním programov na obdobie 2007 – 2013 na udržateľnú úroveň do konca roku 2016.

Príloha 1: Informácie, ktoré Komisia zaslala 15. decembra 2014

Komisia predložila 15. decembra 2014 tieto údaje o očakávanej výške neuhradených žiadostí na konci roku 2014 a 2015 v súvislosti s programami politiky súdržnosti na obdobie 2007 – 2013:

2010

2011

2012

2013

2014 (*)

2015 (*)

Objem nezaplatených účtov na konci roku

(v mld. EUR)

6,1

10,8

16,2

23,4

až do25 (1)

19 (2)

(*) Odhady Komisie na základe upravených prognóz členských štátov

(1)  Berúc do úvahy dodatočné platobné rozpočtové prostriedky v návrhu opravného rozpočtu č. 3/2014 v znení schválenom s konečnou platnosťou.

(2) Berúc do úvahy dodatočné platobné rozpočtové prostriedky v návrhu opravného rozpočtu č. 3/2014 v znení schválenom s konečnou platnosťou a platobné rozpočtové prostriedky schválené v rozpočte na rok 2015.

Komisia predložila aj rozpis očakávaných neuhradených žiadostí, ktoré sa týkajú programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013, na konci roku 2014. Ako sa uvádza v tabuľke nižšie, bola celková úroveň žiadostí o platbu, ktoré boli na konci roku 2014 skutočné prijaté, o približne 1,5 miliardy EUR nižšia než prognózy vypracované členskými štátmi a asi o 2,5 miliardy EUR nad hornou hranicou, ktorú odhadla Komisia.

OČAKÁVANÝ OBJEM NEUHRADENÝCH ŽIADOSTÍ NA KONCI ROKU 2014

v mld. EUR

(1)

Žiadosti o platbu prijaté ku koncu roku 2013 a neuhradené do konca roku 2013 (neuhradené žiadosti o platbu)

23,4

(2)

Žiadosti o platbu prijaté ku koncu novembra 2014

31,4

(3)  = (1) + (2)

Žiadosti o platbu vyžiadané ku koncu novembra, ktoré majú byť vyplatené v roku 2014

54,8

(4)

Schválená výška platobných rozpočtových prostriedkov (s opravným rozpočtom č. 3/2014)

49,4

(5)  = (3) – (4)

Objem neuhradených žiadostí o platbu ku koncu novembra 2014 so splatnosťou do konca roku 2014

5,4

Prognózy

Skutočne zrealizované

Prognózy členských štátov týkajúce sa žiadostí o platbu, ktoré majú byť predložené v decembri 2014

23

21,5

Prognózy Komisie týkajúce sa žiadostí o platbu, ktoré majú byť predložené v decembri 2014

18 – 19

21,5

Prognóza objemu nezaplatených účtov na konci roku 2014: až do 25 miliárd EUR.

Komisia napokon predložila podľa krajín rozdelené odhady jednotlivých členských štátov týkajúce sa žiadostí o platbu, ktoré majú byť predložené v roku 2014 na účely politiky súdržnosti (54,33 miliardy EUR), žiadosti o platby zaslané do 31. októbra 2014 (31,36 miliardy EUR) a v dôsledku toho žiadosti o platbu, ktoré majú byť predložené v novembri a decembri (22,97 miliardy EUR).

Komisia dodala, že berúc do úvahy priemernú mieru chybovosti zistenú v „hrubých“ prognózach členských štátov v posledných rokoch a 95 % strop platieb pred uzávierkou podľa článku 79 nariadenia č. 1083/2006, Komisia odhaduje, že v decembri budú prijaté žiadosti vo výške 18–19 miliárd EUR.

Daná skutočnosť je v súlade s vyššie uvedenými tabuľkami.

Príloha 2: Okruh 1b: najnovšie prognózy členských štátov

V tejto prílohe sa uvádzajú najnovšie prognózy členských štátov, pokiaľ ide o predkladanie žiadostí o platbu v rokoch 2015 a 2016 v súvislosti s programami politiky súdržnosti pre obdobie 2007 – 2013, pričom sa rozlišuje medzi hrubými prognózami (uvádzané členskými štátmi) a limitovanými prognózami (pozri vysvetlenie v oddiele 4.4).

Prognózy členských štátov (v mld. EUR)

Obdobie

2007-2013

2015*

2016

Hrubé prognózy

Hrubé prognózy

AT

Rakúsko

0,09

0,00

BE

Belgicko

0,24

0,06

BG

Bulharsko

1,35

0,00

CY

Cyprus

0,06

0,00

CZ

Česká republika

4,01

3,75

DE

Nemecko

2,43

0,95

DK

Dánsko

0,04

0,03

EE

Estónsko

0,09

0,00

ES

Španielsko

4,65

1,74

FI

Fínsko

0,21

0,02

FR

Francúzsko

1,92

0,34

GR

Grécko

0,75

0,00

HR

Chorvátsko

0,22

0,31

HU

Maďarsko

3,86

1,24

IE

Írsko

0,03

0,01

IT

Taliansko

5,07

1,44

LT

Litva

0,09

0,00

LU

Luxemburg

0,01

0,00

LV

Lotyšsko

0,54

0,09

MT

Malta

0,14

0,04

NL

Holandsko

0,21

0,10

PL

Poľsko

8,92

3,99

PT

Portugalsko

0,52

0,06

RO

Rumunsko

6,64

2,81

SE

Švédsko

0,11

0,00

SI

Slovinsko

0,38

0,18

SK

Slovensko

2,68

0,64

UK

Spojené kráľovstvo

1,52

0,25

CB

Územná spolupráca

1,16

0,25

SPOLU

 

47,93

18,32

LIMITOVANÉ PROGNÓZY CELKOM***

34,74

2,95**

* V prípade operačných programov, pre ktoré členské štáty neposkytli v januári 2015 žiadne prognózy, sú údaje za rok 2015 vyrátané na základe súvisiacich prognóz zo septembra 2014.

** Maximálna suma, ktorá sa má v roku 2016 vyplatiť, je 3,5 miliardy EUR, z čoho členské štáty už v tejto fáze potvrdili 3 miliardy EUR.

*** Limitovaním sa rozumie uplatnenie pravidla 95 %, podľa ktorého môžu byť priebežné platby preplácané pred uzávierkou, pokiaľ je celková výška platieb nižšia ako 95 % prostriedkov pridelených na tieto programy.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0061.
(5) Toto je výsledkom tzv. „N+2“/„N+3“ pravidiel, podľa ktorých sa platby musia uskutočniť do dvoch (N+2 alebo troch (N+3) rokov po prijatí zodpovedajúcich záväzkov. Na konci roka 2013 platili dve pravidlá zrušenia viazanosti.
(6) Celkové dodatočné platobné rozpočtové prostriedky povolené prostredníctvom opravných rozpočtov predstavovali v roku 2012 sumu 6,7 miliardy EUR, v roku 2013 11,6 miliardy EUR a v roku 2014 3,5 miliardy EUR.
(7) Suma neuhradených žiadostí o platbu za programy súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 ku koncu roka sa zvýšila z 11 miliárd EUR v roku 2011 na 16 miliárd EUR v roku 2012, 23,4 miliardy EUR v roku 2013 až na 24,7 miliardy EUR v roku 2014.
(8) Treba uviesť, že v prípade politík zdieľaného hospodárenia, ako je politika súdržnosti (kde Komisia uhrádza výdavky členských štátov), sa úroky z omeškania neuplatňujú.
(9) Zvyšných 5 % sa zaplatí pri uzavretí programu, ku ktorému dôjde v rokoch 2017 – 2019, po hodnotení Komisie, že program sa úspešne implementoval a že nie sú potrebné žiadne úpravy.
(10) V právnych predpisoch týkajúcich sa politiky súdržnosti sa stanovuje zákonná lehota 60 dní.
(11) Definícia normálneho a abnormálneho objemu neuhradených žiadostí v časti 3.4 a 4.3.
(12) Opravný rozpočet č. 2/2014 bol pôvodne predložený ako návrh opravného rozpočtu č. 3/2014.
(13) Mesačné správy o predbežných platbách a nevybavených žiadostiach, Budget Forecast Alert (dvakrát za rok).
(14) DEC 54/2014.
(15) Neuhradené sumy vyplývajúce zo zníženia sadzieb predbežného financovania, ktoré klesli pod zákonné/bežné minimum, nie sú zahrnuté do súčasnej definície „neuhradených žiadostí o platbu“: v prípade mnohých programov sa však toto zníženie sadzieb predbežného financovania už uplatňovalo v roku 2014 (v niektorých prípadoch dokonca už v roku 2013), aby sa platby odsunuli na neskorší dátum.
(16) Článok 87 nariadenia č. 1083/2006: „[…,] že žiadosti o priebežné platby boli v najväčšej možnej miere zoskupené […] v troch rôznych termínoch ročne.“
(17) Rovnaký ako graf v zhrnutí.
(18) Články 91 a 92 nariadenia č. 1083/2006 v súvislosti s programovým obdobím 2007 – 2013.
(19) Vzhľadom na obmedzenia hotovostných tokov počas prvých mesiacov roka (pozri časť 3.3) je možné, že časť objemu neuhradených platieb nie je vyplatená v stanovených termínoch na začiatku roka.
(20) Okrem Chorvátska, Rumunska a Slovenska.
(21) Článok 76 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).
(22) Článok 112 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú.v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).
(23) V prognózach, ktoré členské štáty zaslali v januári 2015, neboli zahrnuté všetky operačné programy. V ich prípade Komisia použila prognózy, ktoré dostala v septembri minulého roku. Takáto extrapolácia chýbajúcich prognóz členských štátov za rok 2016 nie je možná, pretože prognózy zaslané v septembri 2014 sa týkali len rokov 2014 a 2015 (ešte nie roka 2016). To znamená, že prognóza na rok 2016 zahŕňa len operačné programy, ku ktorým členské štáty predložili informácie, a môže dôjsť k jej úprave smerom nahor po doručení chýbajúcich informácií.
(24) V článku 79 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 je stanovené, že „Celkový súčet uskutočnených zálohových platieb a priebežných platieb nesmie prekročiť 95 % príspevku z fondov na operačný program. zostávajúcich 5 % sa vyplatí až po skončení operačného programu.“
(25) Článok 89 nariadenia Rady (ES) č. 1083/2006 z 11. júla 2006, ktorým sa ustanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1260/1999 (Ú. v. EÚ L 210, 31.7.2006, s. 25).
(26) + 406 mil. EUR (čisté zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov) na humanitárnu pomoc, + 30 mil. EUR na DCI a + 250 mil. EUR na ENI.
(27) Graf však neodráža vplyv zníženej úrovne predbežného financovania.


Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest
PDF 401kWORD 154k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta (2014/2238(INI))
P8_TA(2015)0264A8-0204/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Iniciatíva na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu hospodárstva vytvárať pracovné miesta (COM(2014)0446),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Zelený akčný plán pre MSP (COM(2014)0440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Smerom k obehovému hospodárstvu: Program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie Využívanie potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

–  so zreteľom na závery Rady zo 6. decembra 2010 pod názvom Politiky zamestnanosti pre konkurencieschopné, nízkouhlíkové, zdrojovo efektívne a zelené hospodárstvo,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2010/707/EÚ z 21. októbra 2010 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov k Zelenému akčnému plánu pre MSP a Iniciatíve na podporu zelených pracovných miest,

–  so zreteľom na štúdiu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)/Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2014 pod názvom Ekologickejšie zručnosti a pracovné miesta – štúdie OECD o zelenom raste,

–  so zreteľom na správu Európskej agentúry pre sledovanie zamestnanosti z apríla 2013 pod názvom Podpora zelených pracovných miest počas krízy: príručka s najlepšími postupmi v Európe v roku 2013,

–  so zreteľom na štúdiu Medzinárodnej organizácie práce/Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2011 pod názvom Zručnosti pre zelené pracovné miesta: globálny pohľad – súhrnná správa čerpajúca z 21 štúdií jednotlivých krajín,

–  so zreteľom na správu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania z roku 2010 pod názvom Zručnosti pre zelené pracovné miesta – európska súhrnná správa,

–  so zreteľom na správy nadácie Eurofound na témy Pracovnoprávne vzťahy a udržateľnosť: úloha sociálnych partnerov pri prechode na ekologické hospodárstvo (2011), Ekologizácia európskeho hospodárstva: reakcie a iniciatívy členských štátov a sociálnych partnerov (2009) a Ekologizácia priemyselných odvetví v EÚ: predvídanie a riadenie vplyvu na kvantitu a kvalitu pracovných miest (2013),

–  so zreteľom na pracovný dokument výboru CFE-LEED organizácie OECD z 8. februára 2010 pod názvom Zelené pracovné miesta a zručnosti: vplyv riešenia zmeny klímy na miestny trh práce,

–  so zreteľom na vymedzenie Medzinárodnej organizácie práce (ILO)/Programu OSN pre životné prostredie (UNEP), podľa ktorej je zelené pracovné miesto dôstojné pracovné miesto, ktoré prispieva k ochrane alebo obnove kvality životného prostredia, či už ide o oblasť poľnohospodárstva, priemyslu, služieb alebo administratívy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 Ekologické inovácie – zamestnanosť a rast prostredníctvom politiky v oblasti životného prostredia(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o rozvoji potenciálu zamestnanosti v novom udržateľnom hospodárstve(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a na stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0204/2015),

A.  keďže celosvetové trendy, ako sú napríklad neefektívne využívanie zdrojov, neudržateľný tlak na životné prostredie a zmena klímy, sa priblížili k hranici, za ktorou už nebude možné zabrániť nezvratným dôsledkom pre naše spoločnosti a prírodné prostredie, a keďže rastúce sociálne vylúčenie a nerovnosti predstavujú problém pre spoločnosti;

B.  keďže vo svojej správe z roku 2015 Európska environmentálna agentúra zdôraznila, že súčasné opatrenia sú nedostatočné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zachovania biodiverzity, obmedzenia používania fosílnych palív a boja proti zmene klímy a odvrátenia jej vplyvu na ľudské zdravie a životné prostredie;

C.  keďže neexistuje súdržná politická odpoveď s cieľom riešiť uvedené spoločné výzvy, a preto hrozí riziko nevyužitia udržateľného významného potenciálu tvorby zamestnanosti zeleného a sociálne inkluzívneho prechodu;

D.  keďže v rámci reakcie na tieto hrozby sme svedkami rozvoja nových sektorov, zmien v mnohých ďalších sektoroch a úpadku niektorých sektorov, napríklad takých, ktoré spôsobujú veľké znečistenie životného prostredia; keďže sa treba zamerať na inováciu a spôsoby znižovania znečistenia; keďže pokiaľ ide o niektoré upadajúce sektory, musí sa venovať osobitná pozornosť pracovnej sile z hľadiska jej rekvalifikácie a alternatívnych pracovných miest; keďže investície v týchto oblastiach, ktoré sú prioritou v rámci programu Komisie pre ekologické pracovné miesta, vrátane recyklácie, biodiverzity, energetickej účinnosti, kvality ovzdušia a technológií obnoviteľných zdrojov energie majú potenciál výrazne posilniť tvorbu pracovných miest, a to aj v riedko osídlených oblastiach;

E.  keďže podľa Európskej environmentálnej agentúry odvetvie ekologických výrobkov a služieb vzrástlo v rokoch 2000 až 2011 o vyše 50 %, pričom bolo vytvorených vyše 1,3 milióna pracovných miest, a keďže podľa výpočtov Komisie ekonomika energie z obnoviteľných zdrojov vytvorí do roku 2020 v Európe 20 miliónov nových pracovných miest; keďže ambiciózna a súdržná politika EÚ a investície do obnoviteľných zdrojov energie, lesného hospodárenia, udržateľného poľnohospodárstva a ochrany pôdy (na predchádzanie hydrologickej nestabilite a jej zamedzovanie) majú potenciál výrazne posilniť tvorbu pracovných miest;

F.  keďže cieľ udržateľného rozvoja je zakotvený v Lisabonskej zmluve a jeho presadzovanie znamená, že k environmentálnym otázkam sa pristupuje rovnako ako k ekonomickým a sociálnym otázkam;

G.  keďže v rámci stratégie Európa 2020 na podporu inteligentných, udržateľných a inkluzívnych hospodárstiev sa uznáva kľúčová úloha prechodu na ekologické a sociálne spravodlivé hospodárstva;

H.  keďže nepružnosť pracovného trhu bráni vytváraniu pracovných miest, zatiaľ čo konkurencieschopný pracovný trh v EÚ môže prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020 v oblasti zamestnanosti;

I.  keďže EÚ a jej členské štáty prijali v rámci konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy v Cancúne v roku 2010 záväzok s cieľom zabezpečiť „spravodlivý prechod pracovnej sily, ktorým sa vytvoria dôstojné a kvalitné pracovné miesta“; keďže spravodlivý prechod pre všetkých smerom k ekologicky udržateľnému hospodárstvu si vyžaduje kvalitné riadenie, aby prispel k dosiahnutiu cieľa udržateľnej a dlhodobej zamestnanosti pre všetkých vrátane, ale nie výhradne, vysokokvalifikovaných pracovných miest, čo vyústi do sociálneho začlenenia a odstránenia chudoby;

J.  keďže päť pilierov „spravodlivého prechodu“ zahŕňa: konzultovanie/stanovisko Únie, investície do zelených a dôstojných pracovných miest, dodržiavanie pracovných a ľudských práv a sociálnu ochranu zamestnancov a komunít dotknutých prechodom z vysokouhlíkového hospodárstva na nízkouhlíkové;

K.  keďže je nevyhnutná aktívna účasť pracujúcich na tomto prechode vzhľadom na zvyšovanie povedomia v oblasti životného prostredia a pochopenie potreby efektívneho využívania zdrojov a znižovanie nášho vplyvu na životné prostredie;

L.  keďže rozvinutiu potenciálu rozšírenia v oblasti zelených pracovných miest bráni nedostatok a nesúlad zručností spôsobený viacerými faktormi vrátane rozdielnych učebných plánov vzhľadom na udržateľnosť, zistených nedostatkov v konkrétnych sektoroch, nedostatku študentov s potrebnými zručnosťami v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a IT a uprednostňovania určitého pohlavia pred rodovou rovnosťou v niektorých sektoroch;

M.  keďže sa jasne ukazuje, že investície do energetiky, efektívne využívanie zdrojov a rozvoj dodávateľského reťazca prostredníctvom jasnej priemyselnej stratégie, ako aj presun daňového zaťaženia z práce na iné zdroje, majú kladný vplyv na vytváranie pracovných miest;

N.  keďže Európa je súčasťou celosvetovej hospodárskej súťaže a primerané náklady na energiu, vytvorenie vnútorného trhu EÚ a zlepšené investičné prostredie hrajú rozhodujúcu úlohu pre udržateľný rast a vytváranie pracovných miest;

O.  keďže niektoré sektory, ako je oblasť obnovy budov z hľadiska energetickej účinnosti, sú viazané na konkrétne miesto a nie je možné ich presunúť do zahraničia alebo presídliť;

P.  keďže neistota a nedostatok súdržnosti v smerovaní politiky a absencia jasných cieľov bránia investíciám, rozvoju zručností, výskumu a vývoju, a tým aj rozvoju pracovných príležitostí;

Q.  keďže lepšia informovanosť spoločnosti o význame nevyhnutnosti ekologického hospodárstva by zlepšila pracovné príležitosti;

R.  keďže dôležitými hybnými silami zmeny môžu byť jasné, pevné, strednodobé až dlhodobé ciele vrátane cieľov v oblasti energetickej účinnosti EÚ a znečisťovania, a keďže v tejto súvislosti zohráva dôležitú úlohu aj regulácia zo strany EÚ; keďže cielené investície vrátane investícií do rozvoja dodávateľských reťazcov v EÚ vedúce k vytvoreniu pracovných miest by mali byť zakotvené v jasnom politickom rámci a mali by s ním byť v súlade;

S.  keďže verejný sektor a miestne a regionálne orgány môžu hrať kľúčovú úlohu pri uľahčení prechodu na ekologické hospodárstvo a vytváraní inkluzívnych pracovných trhov;

T.  keďže environmentálna značka, EMAS, GPP a podobné programy pomáhajú vytvárať zelené pracovné miesta;

U.  keďže mikropodniky a MSP sú v EÚ jedným z najdôležitejších tvorcov pracovných miest, vytvárajú viac než 80 % všetkých pracovných miest a stoja v čele viacerých „zelených“ sektorov, ale môžu čeliť osobitným problémom, pokiaľ ide o predvídanie potrebných zručností a napĺňanie potenciálu pracovných miest;

V.  keďže integrované usmernenia predstavujú kľúčový aspekt koordinácie hospodárskych politík a politík zamestnanosti členských štátov a tvoria základ pre odporúčania pre jednotlivé krajiny, a keďže by mali podporiť ciele stratégie Európa 2020, a to najmä cieľ v oblasti zamestnanosti okrem iného podporou vytvárania kvalitných pracovných miest aj prostredníctvom zelených pracovných miest;

W.  keďže ženy musia mať z vytvárania dôstojných zelených pracovných miest rovnaký prospech a treba rozbiť „sklený strop“;

X.  keďže ženy sú neprimerane zasiahnuté krízou a politikou úspor a keďže zelené pracovné miesta sa ukázali ako odolnejšie voči kríze než ostatné pracovné miesta;

Y.  keďže nízkouhlíkové sektory väčšinou vykazujú vyššiu produktivitu práce a pokles podielov miezd v týchto sektoroch je nižší než v 15 priemyselných odvetviach, ktoré produkujú najviac emisií;

Z.  keďže z údajov Eurobarometra o zelenej práci v MSP vyplýva, že úspory energie, znižovanie množstva odpadu a spotreby surovín sú opatrenia, ktoré sa stali ekonomicky výhodné;

Smerom k ekologickému hospodárstvu – príležitosti pre pracovný trh

1.  zdôrazňuje, že prechod k udržateľným spoločnostiam a hospodárstvam, vrátane udržateľných modelov spotreby a výroby, môže vytvoriť potenciál na tvorbu nových kvalitných pracovných miest, ako aj na transformáciu existujúcich pracovných miest na zelené pracovné miesta takmer vo všetkých sektoroch a v rámci celého hodnotového reťazca; od výskumu po výrobu, distribúciu a servis, a v nových ekologických technologicky vyspelých sektoroch, ako je energia z obnoviteľných zdrojov, ako aj v tradičných odvetviach, ako je výroba a stavebníctvo, poľnohospodárstvo a rybolov, alebo v odvetviach služieb, ako je cestovný ruch, stravovanie, doprava a vzdelávanie; zároveň zdôrazňuje, že investície do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti prispievajú okrem vytvárania veľkého množstva pracovných miest k udržiavaniu hospodárskej a priemyselnej konkurencieschopnosti Európy a k znižovaniu energetickej závislosti Európy;

2.  zdôrazňuje, že dve tretiny služieb poskytovaných prírodou, medzi ktoré patrí aj úrodná pôda, čistá voda a čistý vzduch, sú na ústupe, zatiaľ čo zmena klímy, ako aj strata biodiverzity sa približujú k hranici, za ktorou sa ich vplyvy na ľudskú spoločnosť a prírodné prostredie stávajú nezvratnými;

3.  poukazuje na to, že nepretržitý hospodársky rast je možný len v prípade, ak zohľadňuje obmedzenia v dôsledku ochrany životného prostredia; v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že ekologické a obehové hospodárstvo môže poskytnúť riešenia pre životné prostredie, ako aj pre hospodárstvo a spoločnosť vo všeobecnosti;

4.  zdôrazňuje, že úplné vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia, ako aj zlepšenie environmentálnej integrácie a súdržnosti politík naprieč sektorovými politikami v EÚ, sú nevyhnutné na úplné využitie potenciálu zeleného hospodárstva, a preto aj vytvárania zelených pracovných miest;

5.  konštatuje, že Európska environmentálna agentúra vo svojej správe na rok 2015 poukazuje na to, že súčasné opatrenia nie sú dostatočné na dosiahnutie cieľov týkajúcich sa zachovania biodiverzity, zníženia využívania fosílnych palív a boja proti zmene klímy a zamedzenia jej vplyvu na ľudské zdravie a kvalitu životného prostredia;

6.  poznamenáva, že tento prechod má významný potenciál na vytváranie lokálnych pracovných miest, ktoré nie je možné presídliť, v oblastiach, ktoré nie je možné presunúť do zahraničia, a v sektoroch dotknutých krízou, ako je odvetvie stavebníctva; konštatuje, že existujú presvedčivé dôkazy, že zelený prechod bude mať v konečnom dôsledku pozitívny vplyv na zamestnanosť s prihliadnutím na skutočnosť, že udržateľné hospodárske činnosti, ako sú úspory energie alebo ekologické poľnohospodárstvo, sú náročnejšie na prácu než činnosti, ktoré nahradia a mohol by mať potenciál umožniť regiónom stať sa sebestačnejšími;

7.  domnieva sa, že by sa malo prijať spoločné vymedzenie pojmu „zelené pracovné miesta“ podľa vymedzenia Medzinárodnej organizácie práce (ILO) a Medzinárodnej konferencie štatistikov;

Spravodlivý prechod a tvorba kvalitných a udržateľných pracovných miest

8.  víta výrok Komisie, že reštrukturalizácia by sa mala realizovať sociálne zodpovedným spôsobom, pričom súčasne uznáva potrebu inovácie a reštrukturalizácie podnikov;

9.  považuje za kľúčové, aby sa s cieľom čo najviac zvýšiť potenciál ekologického hospodárstva vytvárať nové pracovné miesta poskytovali našim existujúcim pracovným silám príslušné príležitosti na získanie nových zručností potrebných pre obehové hospodárstvo;

10.  vyzýva členské štáty, aby podporovali politiky zamerané na ochranu a modernizáciu verejných budov s cieľom zvýšiť energetickú účinnosť a znížiť spotrebu;

11.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby sa podľa možností snažili uplatňovať „plán spravodlivého prechodu“, v ktorom sa spájajú ambiciózne ciele ochrany životného prostredia s týmito prvkami: primeraná sociálna ochrana a odmeňovanie, dlhodobé pracovné miesta a zdravé a bezpečné pracovné podmienky, investície do vzdelávania riadené vládou, programy odbornej prípravy a zručností, dodržiavanie pracovných práv, ako aj zvyšovanie informovanosti pracovníkov, právo na konzultovanie a zapojenie sa, pokiaľ ide o otázky udržateľného rozvoja, a efektívne zastúpenie pracovnej sily; vyzýva členské štáty, aby sa snažili tieto ciele dosiahnuť;

12.  opätovne pripomína, že v revidovanej stratégii EÚ v oblasti zdravia a bezpečnosti by sa mal podľa možností zohľadniť špecifický vývoj v nových sektoroch;

13.  zdôrazňuje, že očakávané zmeny v oblasti zamestnanosti si vyžadujú aktívne riadenie transformácie, zlepšenie zberu vysoko kvalitných údajov o potrebách pracovného trhu, ako aj dôraz európskych vyšších vzdelávacích inštitúcií na plnenie potrieb pracovného trhu, a že dlhodobé plánovanie má zásadný význam pre zabezpečenie efektívneho prechodu a zvýšenej zamestnanosti; zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú hrajú miestne a regionálne orgány pri prechode na ekologickejšie hospodárstvo v oblasti vzdelávania, infraštruktúry, podpory miestnych podnikov a vytvárania služieb zamestnanosti, pričom sú platy kryté kolektívnymi dohodami alebo inými spôsobmi v súlade s vnútroštátnymi predpismi; keďže že sociálny dialóg je neoddeliteľnou súčasťou riadenia zmien; vyzýva Komisiu, členské štáty, regionálne a miestne štátne správy a sociálnych partnerov, aby prevzali zodpovednosť a spoločne čelili tejto výzve s prihliadnutím na zásadu subsidiarity;

14.  poznamenáva, že úloha sociálnych partnerov pri prechode na zelené pracovné miesta sa v ostatných rokoch výrazne zvýšila, ale pripomína, že je nevyhnutné urobiť viac pre vybudovanie trvalého a udržateľného sociálneho dialógu, ktorý pomôže splniť výzvy, ktoré predstavuje prechod na konkurencieschopné, nízkouhlíkové a zdrojovo efektívne hospodárstvo;

15.  zdôrazňuje význam národných vlád pri podpore sektorového sociálneho dialógu, a to najmä v novo vznikajúcich ekologických priemyselných odvetviach a pri zabezpečení zapojenia MSP;

16.  upozorňuje, že niektoré regióny musia riešiť viac problémov ako iné pre geografickú koncentráciu znečisťujúcich priemyselných odvetví a odvetví náročných na zdroje a energie alebo z dôvodu vyššej miery chudoby alebo nezamestnanosti; vyzýva členské štáty a miestne a regionálne štátne správy podporované Európskou úniou aby spolupracovali so sociálnymi partnermi a aby spoločne prijali plány sociálne spravodlivého prechodu vrátane mechanizmov solidarity v záujme sociálne spravodlivého, zeleného prechodu lokálnych a regionálnych hospodárstiev s cieľom súčasne podporiť komunity a pracovníkov dotknutých zmenou, a tak znížiť neistotu zapríčinenú presunutím pracovného miesta a zabezpečiť splnenie požiadaviek na nové pracovné zručnosti;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že miestne orgány môžu hrať kľúčovú úlohu pri podpore rastu zamestnanosti v ekologickom hospodárstve a vytváraní dôstojnejších a inkluzívnejších pracovných miest prostredníctvom:

   ekologických investícií,
   uplatňovania postupov verejného obstarávania vrátane uplatňovania sociálnych a environmentálnych ustanovení vo verejnom obstarávaní,
   vytvorenia partnerstva, a to aj s inštitúciami odbornej prípravy s cieľom zlepšiť súlad pracovných zručností na lokálnom pracovnom trhu,
   podpory zelených MSP, ako aj prechodu na zelené MSP,
   zavedenia programov v oblasti inkluzívnych ekologických pracovných miest, ktoré zabezpečia, že aj zraniteľné skupiny budú ťažiť z ekologického rastu;

18.  poukazuje na dôkazy poukazujúce na význam zapojenia vedenia do otázok týkajúcich sa pracovnej sily s cieľom zaručiť ich zásadnú účasť na dosahovaní týchto zmien prostredníctvom sociálneho partnerstva; odporúča zapojenie „zelených zástupcov“ odborových zväzov, ktorí by sa spoločne so zamestnávateľmi podieľali posilňovaní ekologizácie hospodárstva a na zvyšovaní udržateľnosti na svojich pracoviskách; vyzýva členské štáty, aby poskytli cielenú podporu spoločným iniciatívam medzi zamestnancami a zamestnávateľmi pre ekologizáciu priemyselných odvetví;

19.  domnieva sa, že je potrebné vypracovať pilotné projekty na podporu niektorých z týchto cieľov;

20.  víta záväzok Komisie využívať cielené schémy mobility v rámci programu v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) na podporu mobility pracovníkov medzi uchádzačmi o prácu;

Zručnosti pre ekologické pracovné miesta

21.  víta nástroje na rozvoj zručností a na prognózovanie ich potreby navrhované Komisiou; poukazuje na skutočnosť, že rozvoj zručností by sa mal týkať najmä rozvoja zručností v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ktoré sú pre hospodárstvo veľmi užitočné; zdôrazňuje však, že je potrebný ambicióznejší postup a investície; je presvedčený, že s cieľom predvídať budúce potrebné zručnosti je nutné intenzívne zapojiť všetky zainteresované strany pracovného trhu na všetkých úrovniach;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali na vytvorení databázy školení a pracovných ponúk v oblasti ekologických pracovných miest s cieľom zlepšiť kvalitu poskytovaných informácií, rád a usmernení o povolaniach a zručnostiach nevyhnutných na využívanie pracovných príležitostí, ktoré vzniknú v rámci ekologizácie hospodárstva;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber dát vo všetkých zelených odvetviach, vrátane tých, ktoré sú v súčasnej dobe prehliadané, ako sú verejná doprava a maloobchod; žiada Komisiu, aby pri poskytovaní podpory národným štatistickým úradom a verejným službám zamestnanosti a pri posilňovaní využívania kvantitatívnych nástrojov na modelovanie zahrnula hľadisko rodovej rovnosti do zberu údajov o všetkých odvetviach zelených pracovných miest;

24.  žiada Komisiu, aby zahrnula rodové hľadisko do rozvoja nového zberu údajov, ich triedenia a analýzy, napríklad do práce vykonávanej pomocou ekonometrického nástroja FIDELIO alebo do spolupráce so zainteresovanými stranami, ako je napríklad Medzinárodná konferencia štatistikov práce;

25.  zdôrazňuje potrebu klásť väčší dôraz na odstránenie nedostatku zručností podporou rozvoja zručností;

26.  vyzýva Komisiu, aby podporila rozvoj zručností prostredníctvom aktualizácie kvalifikácií a príslušných učebných plánov vo vzdelávaní a v odbornej príprave na úrovni EÚ;

27.  vyzýva Komisiu, aby kládla dôraz na intenzívnejšie využívanie systémov klasifikácie, ako je Európska klasifikácia zručností, kompetencií, kvalifikácií a povolaní (ESCO), na základe ktorých je možné určiť chýbajúce zručnosti;

28.  zdôrazňuje význam zvýšenia súčinnosti medzi systémami vzdelávania a novými vznikajúcimi zelenými pracovnými miestami prostredníctvom lepšej koordinácie vzdelávacích inštitúcií a združení zamestnávateľov, ako aj ďalších príslušných organizácií;

29.  vyzýva členské štáty, regionálne štátne správy a miestne orgány, aby prijali a uplatňovali spolu so sociálnymi partnermi a poskytovateľmi odbornej prípravy stratégie rozvoja zručností a anticipácie s cieľom zlepšovať všeobecné a sektorové zručnosti a zručnosti špecifické pre určité povolania; zdôrazňuje aj význam partnerstva a dôvery medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, sociálnymi partnermi a orgánmi;

30.  poznamenáva, že do týchto stratégií by malo byť začlenené dôkladné posúdenie typu a úrovne zelených pracovných miest, ktoré sa majú vytvoriť, a požadovaných zručností a znalostí s cieľom určiť a predvídať nedostatok zručností a cielené programy odborného vzdelávania a celoživotnej odbornej prípravy zamerané na sladenie zručností a pracovných miest v záujme zlepšenia zamestnanosti; zdôrazňuje, že je potrebné aktívne zahrnúť do týchto stratégií aj prepustených a nízkokvalifikovaných pracovníkov, ktorým hrozí riziko vylúčenia z trhu práce zabezpečením odbornej prípravy so zameraním na zručnosti, ktorá bude pre týchto pracovníkov cielená, prístupná a bezplatná;

31.  poznamenáva, že podľa návrhu Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) je lepšie prispôsobiť učebné plány a zvýšiť environmentálne povedomie, ako aj pochopiť význam udržateľného rozvoja a efektívnosti podnikov než navrhovať nové programy odbornej prípravy;

32.  nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby do programov odbornej prípravy a vzdelávania začlenili udržateľný rozvoj a environmentálne kompetencie a zručnosti, najmä posilňovaním systémov odborného vzdelávania a prípravy a podporou výskumných centier vo vývoj technológií, projektov a patentov na ekologické výrobky v spolupráci s novými ekologickými spoločnosťami; podporuje výmenu nápadov medzi výskumnými centrami a sieťami spoločností a odborníkov; opätovne pripomína význam zručností v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM) a potrebu zabezpečiť, aby odbory STEM študoval vyšší počet žien;

33.  vyzýva na vytvorenie ambicióznej stratégie pre vytváranie udržateľných pracovných miest vrátane riešenia nesúladu zručností s osobitným zameraním na zabezpečenie zručností potrebných v ekologickejšom hospodárstve;

34.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby ťažili z rozvoja tohto sektora, zavádzali vysoko kvalifikované učňovské vzdelávanie, ktoré poskytne mladým ľuďom špecializované znalosti a odbornú prípravu, a pomáhali riešiť vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci prechodu na ekologické hospodárstvo prihliadali aj na potreby lepšieho uplatnenia žien a dievčat pri prístupe k celoživotnému vzdelávaniu, a to najmä v odboroch s vysokým potenciálom tvorby zelených pracovných miest, ako sú veda, výskum, inžinierstvo či nové a digitálne technológie, s cieľom posilniť postavenie žien v spoločnosti, potlačiť rodové stereotypy a zaistiť pracovné miesta plne zodpovedajúce potrebám a povahe uplatnenia žien;

36.  vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby systematicky začleňovali hľadisko rodovej rovnosti do vymedzovania, vykonávania a monitorovania politík v oblasti vytvárania zelených pracovných miest na všetkých úrovniach s cieľom zaručiť rovnosť šancí, a to so zreteľom na výzvy, ktoré vo vidieckych oblastiach predstavuje vytváranie zelených pracovných miest; nabáda členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby sa naďalej snažili ženám zabezpečiť plnú účasť na tvorbe politík, rozhodovaní a vykonávaní stratégie zelených pracovných miest, ktorá zahŕňa ekologické zručnosti;

37.  žiada Komisiu, aby začala verejnú diskusiu zameranú na koncepciu „vzdelávania pre trvalo udržateľný rozvoj“ a podporila túto koncepciu s osobitným dôrazom na vzdelávanie dievčat a žien; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby presadzovali politiky podporujúce vyššiu účasť žien vo vzdelávacích odboroch týkajúcich sa vedy, techniky, inžinierstva a matematiky a v podnikaní a aby program pre ekologické pracovné miesta spojili s posilnením postavenia žien prostredníctvom vzdelávania; žiada opatrenia na podporu účasti žien na odbornom vzdelávaní a príprave a v programoch celoživotného vzdelávania v zelených odvetviach;

38.  vyzýva Komisiu, aby prijala európsku stratégiu pre rodovú rovnosť na obdobie 2015 – 2020, ktorá by zohľadnila ciele týkajúce sa miery zamestnanosti stanovené v stratégii Európa 2020 pre inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

39.  zdôrazňuje potrebu cielených opatrení zo strany verejných orgánov a služieb, ktoré by mali zapojiť všetky zainteresované strany pracovného trhu vrátane organizácií zamestnávateľov a zamestnancov s cieľom odstrániť nedostatok zručností; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zaviedli mechanizmy na vzdelávanie zamestnancov úradov práce a služieb zamestnanosti s cieľom uplatňovať hľadisko zručností pre zelené pracovné miesta v politikách trhu práce a vytvorili prostriedky na posúdenie účinku tejto odbornej prípravy; zdôrazňuje význam zlaďovania programov európskych vzdelávacích inštitúcií s potrebami ekologického hospodárstva a pracovného trhu vo všeobecnosti;

40.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili regulačné prostredie, ktoré podporí inovácie v ekologickom hospodárstve;

Súdržnosť politík v záujme komplexného rozvoja potenciálu udržateľných hospodárstiev vytvárať pracovné miesta

41.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne, dlhodobé a integrované regulačné, fiškálne a finančné rámce pre udržateľné investície a povzbudenie inovácií, čím by sa úplne uvoľnil potenciál týchto zmien v oblasti zamestnanosti; zdôrazňuje, že politiky by sa mali rozvíjať v rámci dlhodobých horizontov, ktoré zahŕňajú ciele, ako aj ukazovatele na meranie pokroku pri ich dosahovaní;

42.  zdôrazňuje, že koordinácia v rámci Komisie a v rámci príslušných ministerstiev na vnútroštátnej úrovni je dôležitá pre vytvorenie komplexného rámca pre zmeny na úrovni celej verejnej správy, v rámci ktorého bude možné venovať požadovanú pozornosť distribučným účinkom prechodu;

43.  poznamenáva, že úspech Iniciatívy na podporu zelených pracovných miest alebo jej neúspech závisí od úrovne ambícií záväzných cieľov Komisie v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti a investícií do technológií v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a programov energetickej účinnosti, ku ktorým sa zaviazali členské štáty;

44.  zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty sú zodpovedné za súdržné politiky, ktoré podporujú výrobu energie z obnoviteľných zdrojov a zvýšenú energetickú účinnosť s cieľom podporiť miestny a regionálny rozvoj a vytvárať kvalitné miestne pracovné miesta; zdôrazňuje, že investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej účinnosti sa v najbližších rokoch môžu stať jedným z hlavných zdrojov tvorby pracovných miest v Európe;

45.  poukazuje na to, že územná sebestačnosť v oblasti energetiky zostáva jedným z dlhodobých cieľov hospodárskej a energetickej politiky EÚ; ďalej sa domnieva, že územný rozmer investícií treba bez výnimky vziať do úvahy vzhľadom na to, že to prispeje k dosiahnutiu cieľov politiky územnej súdržnosti EÚ a prepojeniu miest a vidieka;

46.  víta zámer Komisie začleniť dôstojné pracovné miesta do rokovacieho mandátu EÚ pre rozhovory COP 21 v Paríži na základe dohody z Cancúnu z roku 2010 a následných iniciatív; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby program „spravodlivého prechodu“ zostal súčasťou jej stanoviska pri rokovaniach,

47.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili záväzné ciele v oblasti úspory energie a energetickej účinnosti a aby podporili systém tzv. bielych osvedčení ako nástroj na uľahčenie dosiahnutia cieľov pre úspory energie; vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu vykonávali a presadzovali smernicu o energetickej účinnosti a aby sa aj naďalej usilovali o dosiahnutie cieľov v oblasti energetickej účinnosti aspoň na rok 2030;

48.  podporuje záväzky EÚ presadzovať spravodlivý globálny prechod na inkluzívne ekologické hospodárstvo v spolupráci s ďalšími medzinárodnými partnermi;

49.  vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu rešpektovali a vykonávali nové ustanovenia revidovaných právnych predpisov EÚ o verejnom obstarávaní a aby preskúmali, či by zavedenie environmentálnych a sociálnych kritérií v politikách verejného obstarávania mohlo posilniť vytváranie pracovných miest v ekologickejšom hospodárstve; zdôrazňuje, že by sa mohli objasniť zostávajúce právne neistoty týkajúce sa uplatňovania sociálnych a environmentálnych ustanovení vo verejnom obstarávaní;

50.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky podporujúce obnovenie odvetvia opráv, v ktorom by sa vytvorili nové a už zo svojej podstaty zelené pracovné miesta;

51.  vyzýva členské štáty, aby podporili prínos verejných služieb k spravodlivému prechodu na udržateľné hospodárstvo, a to najmä aktívnym zaistením udržateľného poskytovania služieb, ako sú služby v oblasti komunikácií, energie, dopravy, odpadového hospodárstva a vodohospodárstva;

52.  vyjadruje výrazné sklamanie z odvolania legislatívneho balíka v oblasti obehového hospodárstva, ktorého ustanovenia by zrejme prispeli k vytvoreniu 180 000 pracovných miest v samotnom odvetví odpadového hospodárstva EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby pri zohľadnení zodpovedností členských štátov splnila svoj záväzok a čo najskôr navrhla ambiciózne právne predpisy týkajúce sa odpadov s cieľom zahrnúť zníženie ich objemu v hornej časti reťazca, nové recyklačné ciele a opätovné vymedzenie kritérií na výpočet množstva skutočne recyklovaného materiálu;

53.  okrem toho vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie kritérií na poskytovanie stimulov pre spoločnosti, ktoré majú pozitívny a environmentálne udržateľný cyklus likvidácie odpadov;

54.  uznáva, že prepojenie udržateľnej poľnohospodárskej výroby s monitorovaním a ochranou biodiverzity v poľnohospodárskych podnikoch a následné využívanie inteligentného označovania poľnohospodárskych výrobkov s cieľom uvádzať ich vplyv na životné prostredie v záujme podpory dopytu spotrebiteľov po výrobkoch podporujúcich biodiverzitu predstavuje významný potenciál pre vytváranie zelených pracovných miest vo vidieckych oblastiach EÚ;

55.  konštatuje, že udržateľné lesné hospodárstvo má skutočný potenciál na vytváranie pracovných miest a zároveň môže aktívne prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy a ochrane biodiverzity;

56.  vyzýva Komisiu, aby využila európsky semester a preskúmanie stratégie Európa 2020 na podporu vytvárania zelených pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny, ktoré môžu prispieť k zvýšeniu zamestnanosti a zníženiu ekologických stôp, požaduje podrobné a nezávislé štúdie o nákladoch a prínose prechodu zdaňovania (napr. od zdaňovania práce k environmentálnym daniam), ako aj postupného zrušenia dotácií do roku 2020;

57.  zdôrazňuje, že takéto odporúčania by mohli zahŕňať prechod od práce k iným zdrojom, a že presun zdaňovania by mal byť zameraný na zmenu správania sa v oblasti znečisťovania, ale nesmie mať nechcené negatívne vplyvy na systémy sociálneho zabezpečenia ani nesmie neprimerane ovplyvniť osoby s nízkym príjmom;

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zrušili priame a nepriame dotácie škodlivé pre životné prostredie vrátane, ale nie výlučne, tých pre fosílne palivá; vyzýva Komisiu, aby vypracovala modely, ktoré by členské štáty mohli zaviesť v záujme presunu zdanenia z práce na zdanenie znečisťovania životného prostredia a zohľadnila environmentálny vplyv tovarov a služieb v duchu zásady „znečisťovateľ platí“; vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé členské štáty, ktoré môžu prispieť k snahám o podporu zelených pracovných miest a zníženie ekologických stôp; okrem toho Komisiu vyzýva, aby proaktívnym spôsobom začlenila aspekty súvisiace so životným prostredím a s klímou do európskeho semestra s cieľom podporiť tvorbu zelených pracovných miest;

59.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli cielené dotácie a/alebo daňové výnimky pre začínajúce podniky a pre mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré poskytujú tovary a služby s vysokou environmentálnou pridanou hodnotu vrátane celkového nižšieho obsahu uhlíka;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali lepšiu súdržnosť a súlad politík a posilnili politické záväzky na najvyššej úrovni v oblasti ďalších súvisiacich aspektov, ako je zdanenie finančných transakcií a boj proti daňovým podvodom a únikom;

61.  vyzýva Komisiu, aby obnovila svoj záväzok týkajúci sa stratégie Európa 2020 a bezodkladne a najneskôr do roku 2015 uverejnila svoje strednodobé preskúmanie v polovici trvania; vyzýva Komisiu, aby opätovne potvrdila ciele v európskom semestri s prihliadnutím na porovnávací prehľad pre makroekonomické nerovnováhy a preskúmanie stratégie Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby navrhla ambicióznejšie sociálne a environmentálne ciele na obdobie rokov 2030 až 2050; zdôrazňuje, že presné, metodicky podložené a spoločné monitorovanie zelených pracovných miest by mohlo pomôcť členským štátom pri posudzovaní účinnosti ich environmentálnych a pracovných politík a posilniť nástroje vyvinuté na európskej úrovni s cieľom sledovať pokrok a monitorovať usmernenia v oblasti zamestnanosti v rámci stratégie Európa 2020;

62.  zdôrazňuje príležitosti, ktoré klimaticko-energetický balík 2030 poskytuje pri vytváraní pracovných miest, a úlohu, ktorú v budúcnosti zohrajú právne predpisy v oblasti životného prostredia pri dosahovaní dlhodobých cieľov ochrany životného prostredia EÚ a pri vytváraní pracovných miest a ekologického rastu;

63.  vyzýva Komisiu, aby inovácie považovala za základný kameň európskeho priemyslu a aby vypracovala aktívne stratégie na zaistenie dobre zvládnutého sociálneho prechodu a jeho prínosu pre celú Európu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vznik nových dodávateľských reťazcov a priemyselných sietí v oblasti efektívneho využívania zdrojov, dodávania tovaru a služieb prostredníctvom udržateľnej priemyselnej politiky a stimulov na transformáciu trhu;

64.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty pripravili svoje hospodárstva na nízkouhlíkovú budúcnosť s efektívnym využívaním zdrojov a energetickou účinnosťou, a to s ohľadom na možné riziko presunu pracovných miest a únik uhlíka v dôsledku vplyvu politík v oblasti klímy;

65.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili medzinárodnú spoluprácu v oblasti koordinácie globálnej environmentálnej politiky s cieľom zamedziť odliv priemyselnej výroby mimo EÚ a tzv. carbon leakage;

66.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila svoj návrh na reformu systému obchodovania s emisiami EÚ (ETS) vzhľadom na potrebu chrániť priemyselné odvetvia vystavené značnému riziku úniku uhlíka;

67.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala vytváraním zelených pracovných miest v rámci implementácie energetickej únie;

Investovanie do tvorby udržateľných pracovných miest

68.  zdôrazňuje skutočnosť, že je potrebné uplatňovať správnu rovnováhu medzi dodávkou a požiadavkami zo strany dopytu, ktorá vzniká kombináciou vytvárania pracovných miest a zosúladenia politík aktívneho pracovného trhu podľa potrieb rozličných lokálnych pracovných trhov;

69.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci Európskeho fondu pre strategické investície podporili kvalitné investície zamerané na vytváranie prínosov pre spoločnosť a hospodárstvo, ako sú udržateľné kvalitné pracovné miesta, rodová rovnosť, kvalitné vzdelávanie a inovácie na podporu zeleného prechodu a na boj proti energetickej chudobe; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby nasmerovali investície na oblasti s pozitívnym vplyvom na trh práce s cieľom vytvoriť udržateľné pracovné miesta s plnou sociálnou ochranou a bojovať proti nezamestnanosti; zdôrazňuje, že financie z projektov merateľným spôsobom prispievajú k stratégii Európa 2020; v tejto súvislosti poukazuje na to, že vytváranie pracovných miest v ekologických sektoroch má pozitívny charakter aj počas obdobia recesie;

70.  zdôrazňuje skutočnosť, že investíciami do energetickej účinnosti sa môže podporovať vytváranie miestnych pracovných miest, miestny hospodársky rozvoj a znižovať energetická chudoba a že zabezpečenie energetickej účinnosti v budovách predstavuje nákladovo najefektívnejší spôsob, ako z dlhodobého hľadiska vyriešiť problém energetickej chudoby, ktorý ovplyvňuje asi 125 miliónov ľudí v Európe, a že to predstavuje dôležitý prvok pri zabezpečovaní efektívnejšieho využívania európskej energie a vytvárania ekologických pracovných miest; opätovne konštatuje, že v tomto ohľade je kľúčová aj bezpečnosť budov; vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila Iniciatívu pre inteligentné financovanie inteligentných budov;

71.  odporúča, aby sa ciele v oblasti klímy, obnoviteľných zdrojov energie a energetickej účinnosti považovali za investičné ciele a dôležité hlavné politické zásady;

72.  varuje pred podporovaním činností, ktoré so sebou nesú nepriaznivé environmentálne a sociálne vplyvy, keďže oslabujú súdržnosť politík nevyhnutných na čo najväčšie zvýšenie potenciálu zamestnanosti v súvislosti so zelenými pracovnými miestami;

73.  odporúča, aby kvalitné investície do kľúčových verejných služieb, ako sú služby v oblasti komunikácií, energetiky, dopravy, odpadového hospodárstva a vodohospodárstva, boli cielenými investíciami na podporu udržateľných postupov verejného obstarávania a uplatňovanie ekologických zručností;

74.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere využili možnosti, ktoré im poskytuje právny rámec pre európske štrukturálne a investičné fondy, ako aj ďalšie zdroje financovania EÚ na podporu udržateľných projektov s cieľom podporiť ekologické pracovné miesta, a aby finančné zdroje a finančné nástroje EÚ čo najviac sprístupnili pre miestne orgány, aby mali jasné a jednoznačné pravidlá s dostupnými minimálnymi hraničnými hodnotami financovania;

75.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby povolebnú revíziu viacročného finančného rámca po roku 2016 využili ako príležitosť na podporu ekologickejšieho prechodu našich hospodárstiev;

76.  konštatuje, že Európsky sociálny fond poskytne pomoc s cieľom podporiť zelený hospodársky rast a rast zamestnanosti, a nabáda národné vlády a príslušné vnútroštátne útvary, aby aktívnejšie využívali toto financovanie s cieľom podporiť vytváranie ekonomicky oprávnených a udržateľných ekologických pracovných miest;

77.  poznamenáva, že niektoré členské štáty dosiahli významný pokrok pri prechode na ekologické hospodárstvo, a podporuje Úniu a členské štáty vo výmene myšlienok, znalostí, skúsenosti a najlepších postupov v tejto oblasti s cieľom zabezpečiť hladký prechod;

78.  naliehavo vyzýva členské štáty a súkromný sektor, aby používali nástroje ako ekodizajn, environmentálna značka, EMAS a zelené verejné obstarávanie (GPP), ktorými sa môže podporiť zelené hospodárstvo, a tak prispieť k vytváraniu ekologických pracovných miest; vyzýva Komisiu, aby poskytla nástroje na usmernenie, ktorými sa vytvoria priaznivé podmienky na trhu na úplné prijatie týchto dobrovoľných nástrojov;

79.  vyzýva členské štáty, aby venovali väčšiu pozornosť zavádzaniu systémov environmentálneho riadenia a ekologického auditu založených na európskych normách (ISO 14000);

Malé a stredné podniky (MSP)

80.  podporuje ciele Zeleného akčného plánu pre MSP a opatrenia orientované na MSP vrátane zriadenia Európskeho centra excelentnosti pre efektívne využívanie zdrojov, ktoré poskytuje poradenstvo a pomoc MSP, ktoré usilujú o zlepšenie efektívneho využívania zdrojov, podporuje zelené podnikanie, využíva príležitosti pre ekologickejšie hodnotové reťazce a podporuje prístup zelených MSP na trh; domnieva sa, že činnosti zvyšujúce informovanosť a technická pomoc sú kľúčové pre aktívnu účasť MSP v obehovom hospodárstve;

81.  opätovne pripomína, že MSP majú obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest, a to najmä pre mladých ľudí, a na podporu duálneho systému odborného vzdelávania a učňovského vzdelávania;

82.  uznáva, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI) by mohol pomôcť mikropodnikom a malým a stredným podnikom, aby sa zapojili do činností, ktoré zahŕňajú vysoký stupeň inovácií v oblasti ochrany životného prostredia a v sociálnej oblasti;

83.  konštatuje, že z údajov Eurobarometra o zelenej práci v malých a stredných podnikoch vyplýva, že úspory energie, znižovanie vytvárania odpadu a znižovanie využívania surovín sú ekonomicky výhodné;

84.  vyzýva Komisiu, aby podporovala nové obchodné modely, ako sú napríklad družstevné podniky, v záujme zvýšenia efektívnosti výrobných a distribučných procesov, zavádzania inovačných riešení pre úsporu zdrojov alebo ponúkania udržateľnejších výrobkov a služieb;

85.  poukazuje na skutočnosť, že MSP môžu podporovať rast a vytvárať pracovné miesta len v tom prípade, ak majú v rámci ekologického hospodárstva prístup k priaznivým stimulujúcim príležitostiam;

86.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby zelené stimuly pre MSP mali primeraný vplyv tam, kde sú najviac potrebné;

87.  poznamenáva, že MSP a mikropodniky sú kľúčovými hybnými silami vytvárania pracovných miest v Európe; zdôrazňuje, že MSP a mikropodniky čelia osobitným výzvam pri využívaní pracovných príležitostí zeleného prechodu, predovšetkým pokiaľ ide o prístup k financiám, odbornú prípravu a odstránenie problémov nedostatku zručností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali ambiciózne opatrenia na podporu jednoduchšieho vytvárania zelených pracovných miest v MSP a v mikropodnikoch vrátane cielených informácií, zvyšovania informovanosti, technickej pomoci a prístupu k financiám a opatreniam v rámci odbornej prípravy;

88.  poukazuje na skutočnosť, že ekologickejší hodnotový reťazec, ktorý zahŕňa opätovné spracovanie, opravu, údržbu, recykláciu a ekodizajn, môže poskytnúť významné podnikateľské príležitosti pre veľký počet MSP;

o
o   o

89.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0584.
(2) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.
(3) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 6.


Vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky ako výzvy v rozvojových krajinách
PDF 365kWORD 111k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako výzvach pre riadenie, sociálnu ochranu a rozvoj v rozvojových krajinách (2015/2058(INI))
P8_TA(2015)0265A8-0184/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na deklaráciu z Monterrey (2002), konferenciu o financovaní rozvoja Dauhy (2008), Parížsku deklaráciu (2005) a Akčný program z Akkry (2008),

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN č. 68/204 a 68/279 o tretej medzinárodnej konferencii o financovaní rozvoja, ktorá sa bude konať v Addis Abebe (Etiópia) od 13. do 16. júla 2015,

–  so zreteľom na činnosť výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach(1),

–  so zreteľom na vzorový dohovor OSN o zamedzení dvojitého zdanenia medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami(2),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí a financovania terorizmu(3),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. apríla 2010 s názvom Dane a rozvoj – Spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach (COM(2010)0163),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. februára 2015 s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. marca 2015 o daňovej transparentnosti v záujme boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2015)0136),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2013(10),

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, ktorý ustanovuje, že odstránenie chudoby je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ, a zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja;

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanovisko Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0184/2015),

A.  keďže nezákonné finančné toky, t. j. všetky nezaznamenané súkromné odlevy finančných prostriedkov zahŕňajúce kapitál, ktorý bol nezákonne získaný, prevedený alebo použitý, obvykle vznikajú pri daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovej povinnosti, napríklad pri zneužívaní transferového oceňovania v protiklade so zásadou, že dane by sa mali platiť v krajine, v ktorej bol vytvorený zisk, a keďže sa vo všetkých významných medzinárodných dokumentoch a na konferenciách o financovaní rozvoja uvádzajú daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam ako hlavné prekážky pre využívanie domácich príjmov na rozvoj;

B.  keďže kombinované priame zahraničné investície a oficiálna rozvojová pomoc za roky 2003 až 2012 predstavujú podľa správy organizácie Global Financial Integrity za rok 2014 spolu len o niečo menšiu sumu ako nezákonný odlev kapitálu; keďže nezákonné finančné toky tvoria približne desaťnásobok finančnej pomoci, ktorú prijali rozvojové krajiny a ktorá by sa mala použiť na odstránenie chudoby, sociálne zabezpečenie a udržateľný rozvoj, čo podľa odhadov predstavuje ročný nezákonný únik kapitálu z rozvojových krajín na úrovni 1 bilióna USD;

C.  keďže vytváranie verejných príjmov z ťažobného priemyslu je nevyhnutné pre stratégie rozvoja mnohých rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín, avšak potenciál, ktorý predstavuje ťažobný priemysel pre zvýšenie daňových príjmov, nie je v rozvojových krajinách väčšinou dostatočne využitý z dôvodu nedostatkov v daňových predpisoch alebo ťažkostí pri ich presadzovaní, keďže opatrenia medzi vládami rozvojových krajín a ťažobnými spoločnosťami sú väčšinou prijímané ad hoc a rokuje sa o nich netransparentne a bez jasných usmernení;

D.  keďže existencia veľkých neoficiálnych sektorov v ekonomikách rozvojových krajín vedie k tomu, že všeobecné zdanenie je takmer nemožné, a keďže v krajinách, v ktorých veľká časť obyvateľstva žije v chudobe, je významný podiel HDP nezdaniteľný;

E.  keďže spravodlivé, vyvážené, účinné a transparentné daňové režimy poskytujú vládam nevyhnutné finančné prostriedky na zabezpečenie práv občanov na základné verejné služby, ako je zdravotná starostlivosť a vzdelávanie pre všetkých, a keďže účinné fiškálne politiky prerozdeľovania prispievajú k zníženiu vplyvu rastúcej nerovnosti na najnúdznejších ľudí;

F.  keďže podľa Konferencie Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) bolo približne 30 % cezhraničných podnikových investícií presmerovaných cez sprostredkovateľské krajiny, než sa dostali na miesto určenia ako výrobné aktíva;

G.  keďže príjmy z daní právnických osôb predstavujú významný podiel národného dôchodku rozvojových krajín, v dôsledku čoho sú obzvlášť postihnuté vyhýbaním sa daňovým povinnostiam, a keďže rozvojové krajiny v posledných rokoch neustále znižovali sadzbu dane z príjmu právnických osôb;

H.  keďže daňové raje a jurisdikcie s utajenými operáciami, ktoré umožňujú utajovanie bankových alebo finančných informácií, v kombinácii so systémami nulovej dane na prilákanie kapitálu a príjmov, ktoré by mali byť zdanené v iných krajinách, vytvárajú škodlivú daňovú súťaž, oslabujú spravodlivosť daňového systému a deformujú obchod a investície a obzvlášť postihujú rozvojové krajiny s odhadovanou stratou daňových príjmov vo výške 189 miliárd USD ročne;

I.  keďže zdaňovanie môže byť spoľahlivým a udržateľným zdrojom príjmov v rozvojových krajinách a poskytuje výhodu stability v porovnaní s tradičnými mechanizmami financovania rozvoja, ako sú zvýhodnené úvery, iba ak je režim zdaňovania spravodlivý, vyvážený, účinný a transparentný, daňová správa podporujúca dodržiavanie daňových povinností účelná a účinná a využívanie verejných príjmov zodpovedné;

J.  keďže potenciálne prínosy účinného a transparentného zdaňovania a fiškálnej politiky presahujú zvýšenie dostupných zdrojov na podporu rozvoja a majú priamy pozitívny vplyv na dobrú správu vecí verejných a budovanie štátu prostredníctvom posilnenia demokratických inštitúcií, právneho štátu a sociálnej dohody medzi vládou a občanmi s cieľom vytvoriť vzájomné prepojenie medzi daňami, verejnými a sociálnymi službami, ako aj úsilím o podporu stability verejných rozpočtov, čím sa podporí dlhodobá nezávislosť od zahraničnej pomoci a umožní rozvojovým krajinám reagovať na národné ciele a prevziať za nich zodpovednosť, a zároveň prevziať zodpovednosť aj za svoje politické rozhodnutia;

K.  keďže sa v reakcii na finančnú a hospodársku krízu zintenzívnila naliehavosť potreby zvýšiť domáce príjmy;

L.  keďže množstvo prostriedkov získaných rozvojovými krajinami prostredníctvom využívania domácich príjmov sa ustavične zvyšuje a s pomocou medzinárodných darcov sa v tejto oblasti dosiahol významný pokrok;

M.  keďže rozvojové krajiny čelia významným politickým, administratívnym a technickým prekážkam pri získavaní daňových príjmov v dôsledku nedostatočných ľudských a finančných zdrojov na výber daní, nízkej administratívnej kapacity na riešenie zložitosti vyberania daní nadnárodným spoločnostiam, nedostatočných kapacít a infraštruktúry na výber daní, úniku kvalifikovaných pracovníkov z daňových správ, korupcie, nedostatočne legitímneho politického systému, nedostatočnej účasti na medzinárodnej spolupráci v oblasti daní, nespravodlivého rozdelenia príjmov a slabej správy v daňových záležitostiach;

N.  keďže hoci súčasná celosvetová liberalizácia obchodu a postupné odstraňovanie prekážok obchodu v posledných desaťročiach zvýšili množstvo tovaru, s ktorým sa obchoduje cezhranične, spôsobili zároveň rozvojovým krajinám, ktoré sa vo veľkej miere opierajú o dane z obchodu, predovšetkým najmenej rozvinutým krajinám, ťažkosti pri kompenzovaní zníženia daní z obchodu a pri prechode k iným typom domácich zdrojov, najmä k vyváženej daňovej zmesi;

O.  keďže v posledných rokoch došlo k zvýšeniu počtu daňových zmlúv medzi rozvinutými a rozvojovými krajinami, ktoré boli použité na zníženie daní v cezhraničných finančných prevodoch, čím sa minimalizovali kapacity mobilizácie domácich zdrojov rozvojových krajín a vytvorili sa cesty, ktorými sa nadnárodné spoločnosti môžu vyhnúť zdaneniu; keďže pri nedávnom posudzovaní vplyvu, ktoré uskutočnili holandské orgány, sa zistilo, že holandský daňový systém umožňoval vyhýbať sa plateniu zrážkovej dane, čo v rozvojových krajinách vedie k strate dividend a úrokov z príjmov zo zrážkovej dane v rozpätí od 150 – 550 miliónov eur ročne;(11)

P.  keďže rozvojové krajiny získavajú podstatne menej príjmov ako vyspelé ekonomiky (pomer daní k HDP je v rozmedzí 10 – 20 % v porovnaní s 30 – 40 % v prípade hospodárstiev krajín OECD) a vyznačujú sa mimoriadne úzkym daňovým základom; keďže existuje značný potenciál na rozšírenie daňových základov a zvýšenie objemu daňových príjmov s cieľom zabezpečiť potrebné prostriedky na plnenie základných vládnych povinností;

Q.  keďže rozvojové krajiny sa snažia pritiahnuť investície najmä prostredníctvom rôznych daňových stimulov a výnimiek, ktoré nie sú transparentné a nezakladajú sa na riadnej analýze nákladov a prínosov, a často sa im nedarí prilákať skutočné a udržateľné investície, čo vystavuje rozvojové hospodárstva vzájomnej konkurencii v snahe o dosiahnutie najpriaznivejšieho daňového režimu a vytvára neuspokojivé výsledky, pokiaľ ide o účinné a účelné daňové systémy a škodlivú daňovú súťaž;

R.  keďže členské štáty sa už zaviazali vyčleniť 0,7 % svojho HND na oficiálnu rozvojovú pomoc, a keďže výška pomoci na podporu mobilizácie domácich zdrojov je stále nízka – menej ako 1 % celkovej oficiálnej rozvojovej pomoci v roku 2011 – a len približne 0,1 % (118,4 milióna USD) oficiálnej rozvojovej pomoci bolo určených na budovanie kapacít v daňovej oblasti v roku 2012;

S.  keďže mnohé rozvojové krajiny nemôžu dosiahnuť ani minimálnu úroveň daní potrebnú na financovanie ich základného fungovania, ich verejných služieb a ich úsilia o znižovanie chudoby;

T.  keďže Európska investičná banka, Európska banka pre obnovu a rozvoj a rozvojové finančné inštitúcie členských štátov podporujú súkromné spoločnosti v rozvojových krajinách priamo poskytovaním pôžičiek alebo nepriamo podporou finančných sprostredkovateľov, ako sú obchodné banky a fondy súkromného kapitálu, ktoré potom poskytujú ďalšie pôžičky alebo investujú do podnikov;

U.  keďže rozvojové krajiny by mali byť lepšie zastúpené v štruktúrach a postupoch medzinárodnej daňovej spolupráce, aby sa rovnocenne zúčastňovali na tvorbe a reforme celosvetových daňových politík;

V.  keďže výbor expertov pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach je pridruženým subjektom Hospodárskej a sociálnej rady, ktorý sa osobitne venuje rozvojovým krajinám a krajinám s transformujúcim sa hospodárstvom;

W.  keďže výber dostatočného množstva verejných finančných prostriedkov môže zohrávať rozhodujúcu úlohu pri podpore spravodlivejších spoločenstiev, ktoré odmietajú diskrimináciu medzi mužmi a ženami a ktoré poskytujú osobitnú podporu najmä pre deti a iné zraniteľné skupiny;

1.  vyzýva Komisiu, aby okamžite predložila ambiciózny akčný plán vo forme oznámenia na podporu rozvojových krajín pri boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a na pomoc rozvojovým krajinám vytvárať spravodlivé, vyvážené, účinné a transparentné daňové systémy, berúc do úvahy prácu, ktorú vykonal Výbor pre rozvojovú pomoc OECD pred konferenciou o financovaní rozvoja, ktorá sa uskutoční od 13. do 16. júla 2015 v Addis Abebe v Etiópii, a vplyv medzinárodných daňových zmlúv na rozvojové krajiny;

2.  trvá na tom, že účinná mobilizácia domácich zdrojov a posilnenie daňových systémov budú nevyhnutnými faktormi pri plnení rámca na obdobie po roku 2015, ktorý nahradí miléniové rozvojové ciele, čo v dlhodobom horizonte predstavuje uskutočniteľnú stratégiu na prekonanie závislosti od zahraničnej pomoci, a že účinné a spravodlivé daňové systémy sú zásadné pre odstránenie chudoby, boj proti nerovnostiam, dobrú správu a budovanie štátu; pripomína, že niektoré nadnárodné hospodárske činnosti ovplyvňujú schopnosť krajín vytvárať domáce vládne príjmy a voliť si štruktúru zdaňovania, pričom zvýšená mobilita kapitálu a využívanie daňových rajov podstatne menia podmienky zdaňovania; vyjadruje tiež znepokojenie nad mierou korupcie a netransparentnou verejnou správou, ktoré bránia v tom, aby sa daňové príjmy investovali do budovania štátu, verejných služieb či verejnej infraštruktúry;

3.  konštatuje, že daňové zdroje sú z hľadiska pomeru k HDP vo väčšine rozvojových krajín aj naďalej nízke, a preto sú osobitne ohrozené daňovými únikmi a vyhýbaním sa daňovým povinnostiam individuálnych daňových poplatníkov a spoločností; zdôrazňuje, že to predstavuje značnú finančnú stratu pre rozvojové krajiny, čo podporuje korupciu a škodí rozvojovej politike EÚ, a že prijímanie vhodných opatrení proti týmto praktikám na vnútroštátnej úrovni, medzinárodnej úrovni a úrovni EÚ by malo byť najvyššou prioritou EÚ a jej členských štátov, pričom by sa mali zohľadniť potreby a obmedzenia, ktorým rozvojové krajiny čelia pri získavaní prístupu k svojim príjmom z daní; domnieva sa, že EÚ by mala prevziať vedúcu úlohu a byť príkladom v riadení medzinárodného úsilia v boji proti daňovým rajom, daňovým podvodom a daňovým únikom, a že by mala spolupracovať s rozvojovými krajinami v boji proti agresívnym praktikám vyhýbania sa daňovým povinnostiam zo strany niektorých nadnárodných podnikov, ako aj v hľadaní spôsobov, ktoré im pomôžu odolať tlakom zapojiť sa do daňovej súťaže;

Akčný plán na boj proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom v rozvojových krajinách

4.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne a účinné opatrenia na podporu rozvojových krajín a rámcov regionálnej daňovej správy, ako sú Africké fórum pre daňovú správu a Medziamerické centrum daňových správ, v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, vo vytvorení spravodlivých, vyvážených, účinných a transparentných daňových politík, v podpore administratívnych reforiem a pri zvyšovaní podielu finančnej a technickej pomoci pre vnútroštátne daňové správy rozvojových krajín, pokiaľ ide o pomoc a rozvoj; tvrdí, že táto podpora by sa mala poskytovať na posilnenie justičných a protikorupčných orgánov v týchto krajinách; požaduje, aby sa spojili odborné znalosti verejného sektora členských štátov a prijímajúcich krajín s cieľom zlepšiť spoluprácu a súčasne dať prednosť predbežne schváleným a konkrétnym operačným výsledkom pre prijímajúce krajiny; podporuje organizovanie seminárov, školení, misií expertov, študijných pobytov a poradenstva;

5.  žiada Komisiu, aby v rámci politického dialógu (politika, rozvoj a obchod) a všetkých dohôd o rozvojovej spolupráci s partnerskými krajinami venovala osobitnú pozornosť dobrému riadeniu daňových záležitostí a spravodlivému, vyváženému, účinnému a transparentnému výberu daní, čím sa zlepší osobná a domáca zodpovednosť prostredníctvom podpory prostredia, v ktorom vnútroštátne parlamenty budú schopné zmysluplne prispievať k tvorbe vnútroštátnych rozpočtov a k dohľadu nad nimi, vrátane oblasti vnútroštátnych príjmov a daňových záležitostí, a podporí sa úloha občianskej spoločnosti v rámci zabezpečenia verejnej kontroly nad správou daňových záležitostí a monitorovania prípadov daňových podvodov, okrem iného prostredníctvom zriadenia účinných systémov na ochranu informátorov a novinárskych zdrojov;

6.  naliehavo žiada, aby boli informácie o skutočnom vlastníctve spoločností, koncernov a iných inštitúcií verejne sprístupnené vo formáte otvorených údajov, aby sa zabránilo využívaniu anonymných fiktívnych spoločností a podobných právnych subjektov na pranie špinavých peňazí, financovanie nelegálnych alebo teroristických činností, utajovanie totožnosti skorumpovaných a zločineckých jednotlivcov a skrývanie krádeže verejných prostriedkov a ziskov z nezákonného obchodovania a z nezákonných daňových únikov; navyše je presvedčený, že všetky krajiny by mali minimálne prijať a plne vykonať odporúčania Finančnej akčnej skupiny (FAFT) pre boj proti praniu špinavých peňazí;

7.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby presadzovali zásadu, že kótované a nekótované nadnárodné spoločnosti zo všetkých krajín a odvetví, a najmä spoločnosti, ktoré ťažia prírodné zdroje, musia prijať vykazovanie podľa jednotlivých krajín ako normu, ktorá od nich vyžaduje, aby v rámci svojej výročnej správy podľa jednotlivých krajín uverejnili pre každé územie, na ktorom pôsobia, mená všetkých dcérskych spoločností a ich príslušné finančné výsledky, príslušné daňové informácie, majetok a počet zamestnancov, a zabezpečili, že tieto informácie budú verejne sprístupnené, pričom sa zminimalizuje administratívna záťaž tým, že budú vylúčené mikropodniky; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila legislatívny návrh na zmenu smernice o účtovníctve; pripomína, že verejná transparentnosť je rozhodujúcim krokom smerom k náprave súčasného daňového systému a k vybudovaniu dôvery verejnosti; vyzýva organizáciu OECD, aby odporučila zverejňovanie ňou navrhovanej šablóny správy podľa jednotlivých krajín všetkými nadnárodnými spoločnosťami s cieľom zabezpečiť, že všetky daňové orgány vo všetkých krajinách budú mať prístup k podrobným informáciám, aby mohli posúdiť riziká transferového oceňovania a určiť, ako čo najúčinnejšie uviesť do prevádzky zdroje auditu; zdôrazňuje, že daňové výnimky a zvýhodnenia poskytnuté zahraničným investorom prostredníctvom dvojstranných daňových zmlúv poskytujú nadnárodným spoločnostiam nespravodlivú konkurenčnú výhodu v porovnaní s domácimi podnikmi, najmä s MSP;

8.  žiada o úpravu fiškálnych podmienok a právnych predpisov, podľa ktorých sa riadi ťažobný priemysel; žiada EÚ, aby zvýšila svoju pomoc v rozvojových krajinách pri podpore cieľa primerane zdaňovať ťažbu prírodných zdrojov, posilňovať rokovaciu pozíciu hostiteľských vlád, aby dosiahli lepšie príjmy zo svojej základne prírodných zdrojov, a stimulovať diverzifikáciu ich hospodárstva; podporuje iniciatívu pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) a rozšírenie jej záberu aj na výrobné podniky a podniky obchodujúce s komoditami;

9.  víta prijatie mechanizmu automatickej výmeny informácií, ktorý je základným nástrojom na podporu celosvetovej transparentnosti a spolupráce v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom; uznáva však, že rozvojové krajiny potrebujú trvalú podporu vzhľadom na financie, technickú expertízu a čas, aby boli schopné budovať potrebné kapacity na zasielanie a spracúvanie informácií; zdôrazňuje preto, že je dôležité zabezpečiť, aby nový globálny štandard OECD pre automatickú výmenu informácií obsahoval prechodné obdobie pre rozvojové krajiny, uznávajúc pritom, že z dôvodu zavedenia reciprocity tohto štandardu môžu byť v skutočnosti vylúčené tie krajiny, ktoré nemajú zdroje a kapacitu na vytvorenie potrebnej infraštruktúry na zber, riadenie a výmenu požadovaných informácií; navyše sa domnieva, že by sa mal použiť len jeden štandard týkajúci sa dôvernosti;

10.  žiada o to, aby bolo do konca roku 2015 sformulované medzinárodne dohodnuté vymedzenie daňových rajov, sankcií voči subjektom, ktoré ich využívajú, a čiernej listiny krajín vrátane krajín EÚ, ktoré nebojujú proti daňovým únikom alebo ich akceptujú; vyzýva EÚ, aby podporovala spätnú hospodársku premenu tých rozvojových krajín, ktoré sú využívané ako daňové raje; žiada členské štáty so závislými územiami a územiami, ktoré nie sú súčasťou Únie, aby spolupracovali so správnymi orgánmi týchto oblastí s cieľom prijať zásady daňovej transparentnosti a zabezpečiť, že žiaden z týchto štátov nebude slúžiť ako daňový raj;

11.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, že pri rokovaniach o daňových a investičných zmluvách s rozvojovými krajinami sa zisky alebo príjem z cezhraničných činností budú zdaňovať v krajine pôvodu, kde sa hodnota získava alebo vytvára; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že modelová zmluva OSN o zdaňovaní zabezpečuje spravodlivé rozdelenie práv na zdaňovanie medzi krajinou pôvodu a rezidenčnými krajinami; zdôrazňuje, že pri rokovaniach o daňových zmluvách by Európska únia a jej členské štáty mali dodržiavať zásadu súdržnosti politík v záujme rozvoja stanovenú v článku 208 ZFEÚ;

12.  naliehavo žiada Komisiu a všetky členské štáty, aby podľa vzoru niektorých členských štátov vykonávali posúdenie vplyvu európskych daňových politík na rozvojové krajiny a zlepšovali súčasné postupy, a zároveň aby lepšie zohľadnili praktiky, ktoré majú negatívne účinky na rozvojové krajiny, a tiež osobitné potreby týchto krajín; v tejto súvislosti víta revidovaný akčný plán Komisie o daňových únikoch a vyhýbaní sa daňovým povinnostiam, ktorý bude predložený v roku 2015, a naliehavo žiada členské štáty, aby urýchlene odsúhlasili spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb;

13.  dôrazne podporuje rozsah súčasných medzinárodných iniciatív na reformovanie globálneho systému, vrátane iniciatívy OECD na zabránenie narúšaniu základu dane a presunu ziskov, so zameraním na väčšiu účasť rozvojových krajín v štruktúrach a na postupoch medzinárodnej spolupráce v oblasti daní; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili transformáciu výboru OSN pre dane na skutočný medzivládny orgán, ktorý bude lepšie vybavený dostatočnými dodatočnými zdrojmi v rámci Hospodárskej a sociálnej rady OSN, s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky krajiny mohli rovnocenne podieľať na tvorbe a reforme globálnych daňových politík; zdôrazňuje, že by sa malo zvážiť uloženie sankcií tak pre nespolupracujúce jurisdikcie, ako aj pre finančné inštitúcie, ktoré pôsobia v daňových rajoch;

14.  zdôrazňuje, že dostatočná úroveň verejných financií môže prispieť k obnovenej rodovej rovnosti a poskytnúť prostriedky na lepšiu podporu detí a zraniteľných skupín v spoločnosti a uznáva, že hoci daňové úniky majú vplyv na blaho jednotlivcov, sú mimoriadne škodlivé pre chudobné domácnosti a domácnosti s nižšími príjmami, v ktorých sú v mnohých prípadoch neúmerne zastúpené ženy;

15.  so znepokojením konštatuje, že sa mnohé rozvojové krajiny nachádzajú vo veľmi slabej rokovacej pozícii vo vzťahu k niektorým zahraničným priamym investorom; domnieva sa, že spoločnosti by mali byť povinné prijímať presné záväzky v oblasti pozitívneho účinku presahovania ich investícií na miestny a/alebo celoštátny sociálno-ekonomický vývoj hostiteľskej krajiny; žiada Komisiu, Radu a partnerské vlády, aby zabezpečili, že daňové stimuly nebudú znamenať dodatočné možnosti na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam; poukazuje na to, že stimuly by mali byť transparentnejšie a v ideálnom prípade by mali byť zamerané na podporu investícií v rámci trvalo udržateľného rozvoja;

16.  vyzýva EIB, EBOR a rozvojové finančné inštitúcie členských štátov, aby sledovali a zabezpečovali, že spoločnosti alebo iné právne subjekty, ktoré dostávajú podporu, sa nezúčastňujú na daňových únikoch a nevyhýbajú sa daňovým povinnostiam prostredníctvom interakcie s finančnými sprostredkovateľmi v daňových rajoch alebo uľahčovaním nelegálnych tokov kapitálu, a aby rozšírili svoju politiku transparentnosti, napríklad zverejnením všetkých svojich správ a vyšetrovaní; vyzýva EIB, aby uplatňovala náležitú starostlivosť, požadovala výročné správy podľa jednotlivých krajín, zisťovala skutočné vlastnícke vzťahy príjemcov a kontrolovala transferové ceny s cieľom zaručiť transparentnosť investícií a zabrániť daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam;

o
o   o

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) http://www.un.org/esa/ffd/tax/
(2) http://www.un.org/esa/ffd/tax/unmodel.htm
(3) Ú. v. EÚ L 309, 25.11.2005, s. 15.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0205.
(5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 37.
(6) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 29.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0394.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0163.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0251.
(11) „Otázky vyhodnocovania v oblasti financovania rozvoja: Analýza vplyvu holandskej politiky v oblasti daní z príjmu právnických osôb na rozvojové krajiny“, štúdia na objednávku Oddelenia na vyhodnocovanie politík a operácií (IOB) Ministerstva zahraničných vecí Holandska, november 2013.

Právne oznámenie