Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 9. júla 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Efektívne využívanie zdrojov: prechod na obehové hospodárstvo
 Najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie spôsobenej jadrovou haváriou ***I
 Vytváranie únie kapitálových trhov
 Európsky program v oblasti bezpečnosti
 Situácia v Jemene
 Problémy v oblasti bezpečnosti v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a vyhliadky na politickú stabilitu
 Revízia európskej susedskej politiky
 Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv
 Hodnotenie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie (EED)
 Situácia v Burundi
 Spomienka na Srebrenicu
 Kambodžské návrhy zákonov o MVO a odborových zväzoch
 Konžská demokratická republika (KDR), najmä prípad dvoch zadržiavaných aktivistov za ľudské práva Yvesa Makwambalu a Freda Baumu
 Bahrajn, najmä prípad Nabíla Radžaba
 Situácia dvoch kresťanských kňazov v Sudáne

Efektívne využívanie zdrojov: prechod na obehové hospodárstvo
PDF 398kWORD 146k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu (2014/2208(INI))
P8_TA(2015)0266A8-0215/2015

Európsky parlament,

‒  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398),

‒  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Možnosti efektívneho využívania zdrojov v sektore stavebníctva (COM(2014)0445),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán pre MSP: umožniť MSP premeniť výzvy v oblasti životného prostredia na podnikateľské príležitosti (COM(2014)0440),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy“ (COM(2015)0080),

‒  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Budovanie jednotného trhu pre ekologické výrobky – Uľahčenie lepšej informovanosti o výsledkoch v oblasti životného prostredia výrobkov a organizácií (COM(2013)0196),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inovácie pre udržateľný rast: biohospodárstvo pre Európu (COM(2012)0060),

‒  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán pre Európu efektívne využívajúcu zdroje (COM(2011)0571),

‒  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Európa efektívne využívajúca zdroje“ – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

‒  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 Ekologické inovácie – zamestnanosť a rast prostredníctvom politiky v oblasti životného prostredia(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o európskej stratégii na riešenie problematiky plastového odpadu v životnom prostredí(2),

‒  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 o Európe efektívne využívajúcej zdroje(3),

‒  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o účinnej stratégii pre oblasť surovín pre Európu(4),

‒  so zreteľom na 7. environmentálny akčný program,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj (2006) a jej hodnotenie z roku 2009,

‒  so zreteľom na závery Rady pre životné prostredie s názvom Ekologizácia európskeho semestra a stratégie Európa 2020 – preskúmanie v polovici trvania z 28. októbra 2014,

–  so zreteľom na súhrnnú správu Európskej environmentálnej agentúry s názvom Životné prostredie Európy – Stav a perspektíva 2015,

‒  so zreteľom na Dohovor OSN o biologickej diverzite (DBD),

‒  so zreteľom na Program OSN pre životné prostredie (UNEP) – Skúmanie návrhu udržateľného finančného systému,

‒  so zreteľom na závery medzinárodného panela o zdrojoch UNEP s názvom Environmentálne riziká a výzvy tokov a cyklov antropogénnych kovov (2013),

‒  so zreteľom na závery medzinárodného panela o zdrojoch UNEP s názvom Oddelenie využívania prírodných zdrojov a vplyvov na životné prostredie od hospodárskeho rastu (2011),

–  so zreteľom na petíciu s názvom Zastaviť plytvanie potravinami v Európe!;

‒  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 10. decembra 2014(5),

‒  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015(6),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0215/2015),

A.  keďže neudržateľné využívanie zdrojov je hlavnou príčinou rôznych druhov ohrozenia životného prostredia, medzi ktoré patrí napríklad zmena klímy, dezertifikácia, odlesňovanie, strata biodiverzity a oslabovanie ekosystémových služieb; keďže svetové hospodárstvo využíva na dosiahnutie celosvetového výkonu a absorpciu odpadu ekvivalent 1,5-násobku hodnoty zdrojov planéty a odhaduje sa, že do roku 2030 toto číslo dosiahne ekvivalent hodnoty zdrojov dvoch planét;

B.  keďže Európa je závislejšia od dovážaných zdrojov než ktorýkoľvek iný región vo svete a mnohé zdroje sa vyčerpajú v relatívne krátkom čase; keďže konkurencieschopnosť Európy možno výrazne zvýšiť zvýšením pridanej hodnoty zo zdrojov v hospodárstve a podporou udržateľných dodávok surovín z európskych zdrojov; keďže, ako príspevok k bezpečnosti dodávok surovín, je potrebné posilniť inovačné partnerstvá medzi priemyslom a odvetvím odpadového hospodárstva a výskum recyklovateľnosti dôležitých surovín;

C.  keďže prechod na obehové hospodárstvo je v zásade hospodárskou záležitosťou, pokiaľ ide o prístup k surovinám alebo ich trvalo udržateľnú dostupnosť, reindustrializáciu a ďalšiu digitalizáciu v Európe, vytváranie nových pracovných miest a výzvy v oblasti zmeny klímy, energetickej bezpečnosti a obmedzených zdrojov; keďže investovanie do obehového hospodárstva môže byť preto plne zlučiteľné s programom Komisie pre zamestnanosť, rast a konkurencieschopnosť a má potenciál na vytvorenie situácie prospešnej pre všetky zainteresované strany;

D.  keďže efektívne využívanie zdrojov musí zohľadňovať širšie záujmy udržateľnosti vrátane environmentálneho, etického, hospodárskeho a sociálneho rozmeru, a musí byť s nimi v súlade;

E.  keďže ciele a prioritné opatrenia stanovené v 7. environmentálnom akčnom programe majú záväzný charakter;

F.  keďže v rámci programu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) pre životné prostredie sa zistilo, že „environmentálna účinnosť dobrovoľných prístupov je často diskutabilná a ich hospodárska efektívnosť je všeobecne nízka“(7);

G.  keďže prechod k obehovému hospodárstvu si vyžaduje systémové zmeny, ktoré ovplyvnia všetky zainteresované strany v hodnotovom reťazci, ako aj významné inovácie v oblasti technológií, podnikov a spoločnosti ako celku;

H.  keďže občania, malé podniky a miestne orgány verejnej moci zohrávajú osobitnú úlohu pri zabezpečovaní efektívneho využívania zdrojov a pri presadzovaní oddelenia hospodárskeho rastu od spotreby zdrojov;

I.  keďže riadne fungujúce obehové hospodárstvo potrebuje konkurencieschopné podniky a keďže podniky sú samy o sebe hnacou silou prechodu na obehové hospodárstvo;

J.  keďže je dôležité, aby MSP boli jadrom stratégie EÚ pre efektívne využívanie zdrojov, pretože predstavujú 99 % podnikov v EÚ a zamestnávajú dvoch tretín pracovnej sily;

K.  keďže ambiciózny európsky balík obehového hospodárstva vytvára obchodné príležitosti, zabezpečuje prístup k primárnym materiálom, predlžuje ich produktívne využitie (pomocou opätovného použitia, opätovného spracovania, recyklácie alebo použitia na náhradné diely), zaručuje vysokokvalitné procesy recyklácie po ukončení ich životnosti a považuje vedľajšie produkty a odpad za cenné toky zdrojov pre ďalšie použitie;

L.  keďže udržateľné a zodpovedné obstarávanie primárnych surovín má zásadný význam pre dosiahnutie efektívneho využívania zdrojov a splnenie cieľov obehového hospodárstva;

M.  keďže je nevyhnutné vytvoriť trhy druhotných surovín na dosiahnutie cieľov efektívneho využívania zdrojov a obehového hospodárstva;

N.  keďže Parlament opakovane vyzval Komisiu, aby stanovila ukazovatele a ciele pre efektívne využívanie zdrojov;

O.  keďže ústrednú úlohu pri budovaní obehového hospodárstva zohráva eliminácia toxických látok, namiesto ktorých existujú alebo budú vyvinuté bezpečnejšie alternatívy v súlade s platnými právnymi predpismi o chemických látkach;

P.  keďže údaje Eurostatu o spracovaní komunálneho odpadu v EÚ 28 jasne ukazujú, že v politike v oblasti odpadov stále neexistujú rovnaké podmienky a že vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov prináša značné problémy;

Q.  keďže v priemere iba 40 % pevného odpadu sa opätovne použije alebo recykluje a zvyšok ide na skládku alebo do spaľovne;

R.  keďže výroba a spotreba poľnohospodárskych potravinárskych výrobkov tvorí významný podiel využívania zdrojov s významnými vplyvmi na životné prostredie, verejné zdravie, zdravie a dobré životné podmienky zvierat; keďže na riešenie problému nedostatku potravinových zdrojov holistickým spôsobom sú potrebné udržateľné riešenia;

S.  keďže zrušenie dotácií škodlivých pre životné prostredie vrátane priamych a nepriamych dotácií fosílnych palív, by podstatne znížilo emisie skleníkových plynov, pomohlo v boji proti zmene klímy, a umožnilo rozvoj obehového hospodárstva;

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398); schvaľuje prístup Komisie k návrhom a inováciám pre obehové hospodárstvo, ktorými sa stanovuje politický rámec na podporu efektívneho využívania zdrojov a cieľ v oblasti efektívneho využívania zdrojov, ako sú uvedené v oznámení, ako aj osobitný politický rámec, ktorý MSP umožňuje premeniť výzvy v oblasti životného prostredia na ekologicky udržateľného podnikateľské príležitosti; zdôrazňuje, že na posun smerom k obehovému hospodárstvu sú potrebné legislatívne opatrenia a vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2015 predložila ambiciózny návrh týkajúci sa obehového hospodárstva, ako ohlásila vo svojom pracovnom programe na rok 2015;

2.  zdôrazňuje, že riešenie nedostatku zdrojov si vyžaduje obmedzenie ťažby a využívania zdrojov a absolútne oddelenie rastu od využívania prírodných zdrojov – systémovú zmenu vyžadujúcu spätnú analýzu opatrení potrebných z hľadiska udržateľnosti do roku 2050 počnúc okamžitými opatreniami;

3.  zdôrazňuje, že výroba a spotreba sú oblasti, ktoré je potrebné riešiť spôsobom, ktorý zabezpečí súlad so širšími cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

4.  pripomína, že napriek zlepšeniam v oblasti efektívneho využívania zdrojov, ktoré už nastali, neustály rast produkcie presiahol toto zefektívnenie a ťažba zdrojov na celom svete naďalej dramaticky rastie, a preto je naliehavo potrebné celkové zníženie ťažby a využívania zdrojov s cieľom prekonať tzv. odrazový efekt; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla zodpovedajúce opatrenia;

5.  pripomína, že voda, či už ako prírodný zdroj používaný vo výrobných procesoch alebo ako verejný statok, by sa mala zohľadňovať pri výpočte hodnoty spotreby surovín a používať efektívnym spôsobom;

6.  zdôrazňuje, že zlepšenie využívania zdrojov prostredníctvom požiadaviek na lepší dizajn a právnych predpisov v oblasti odpadu, ktoré zabezpečia posun nahor v hierarchii odpadu (a tým podporia predchádzanie vzniku odpadu, opätovné používanie, prípravu na opätovné používanie a recykláciu), by podnikom v EÚ, verejným orgánom a spotrebiteľom mohlo priniesť podstatné čisté úspory, ktorých výška sa odhaduje na 600 miliárd EUR alebo 8 % ročného obratu, a zároveň znížiť celkové ročné emisie skleníkových plynov o 2 – 4 %; zdôrazňuje, že zvýšením produktivity zdrojov do roku 2030 o 30 % by sa HDP mohol zvýšiť o takmer 1 % a mohli by sa vytvoriť dva milióny nových udržateľných pracovných miest(8); pripomína, že efektívne využívanie zdrojov je prioritným cieľom 7. environmentálneho akčného programu, ktorý zdôrazňuje potrebu stimulovať produkciu ekologicky udržateľných výrobkov a služieb a spotrebiteľský dopyt po nich prostredníctvom politík, ktoré podporujú ich dostupnosť, cenovú prístupnosť, funkčnosť a atraktívnosť;

7.  vyjadruje presvedčenie, že zvyšovanie efektívnosti využívania zdrojov si vyžaduje legislatívne opatrenia aj hospodárske stimuly, internalizáciu externých nákladov a ďalšie financovanie výskumu a inovácií, ako aj spoločenské zmeny a zmeny životného štýlu; poukazuje na to, že pri zohľadnení subsidiarity sú na rôznych politických úrovniach potrebné rôzne nástroje;

8.  domnieva sa, že zavedenie obehového hospodárstva v plnom rozsahu si vyžaduje úplné zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán, regiónov, miest, miestnych komunít, MSP, mimovládnych organizácií, zástupcov priemyslu, odborov a občanov;

9.  vyzýva Komisiu, aby do procesu vývoja balíka obehového hospodárstva zapojila miestne a regionálne orgány;

10.  zdôrazňuje, že informovanosť verejnosti, vnímanie občanov a angažovanosť sú rozhodujúce pre úspešný prechod na obehové hospodárstvo; konštatuje, že potrebná pozornosť a zdroje by sa mali venovať vzdelávaniu a informáciám, podpore udržateľných modelov spotreby a výroby, a zdôrazňuje výhody prechodu na obehové hospodárstvo s efektívnym využívaním zdrojov;

11.  poukazuje na to, že prechod na obehové hospodárstvo si vyžaduje kvalifikované pracovné sily a že vzdelávanie a odborná príprava musia zohľadňovať potrebu ekologických zručností;

12.  zdôrazňuje, že EÚ už zaviedla finančné nástroje podporujúce obehové hospodárstvo, najmä prostredníctvom programov Horizont 2020 a Life +, a že tieto nástroje môžu pomôcť, ak sa správne používajú, pri podpore ekologických inovácií a priemyselnej ekológie v členských štátoch a regiónoch Európy;

13.  zdôrazňuje, že právna istota a dlhodobá predvídateľnosť sú kľúčom k uvoľneniu potenciálu Európskeho fondu pre strategické investície pre obehové hospodárstvo s cieľom presmerovať investície do udržateľného hospodárstva;

14.  podčiarkuje, že prechod na udržateľné a obehové hospodárstvo by mal spájať ambiciózne environmentálne ciele s presvedčivými sociálnymi požiadavkami vrátane podpory dôstojnej práce, zdravých a bezpečných pracovných podmienok (t. j. zabezpečenia, že pracovníci nebudú na pracovisku vystavení škodlivým látkam);

15.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť súdržnejší právny rámec pre udržateľnú výrobu a spotrebu, pokrývajúci celý výrobný cyklus od udržateľného obstarávania zdrojov po obnovu na konci životnosti;

Ukazovatele a ciele

16.  zdôrazňuje, že využívanie zdrojov Únie musí byť do roku 2050 udržateľné, čo si okrem iného vyžaduje úplné zníženie spotreby zdrojov na udržateľnú úroveň na základe spoľahlivého merania spotreby zdrojov v rámci celého dodávateľského reťazca, prísne dodržiavanie hierarchie odpadového hospodárstva, implementáciu kaskádového využívania zdrojov, najmä biomasy, zodpovedné a udržateľné obstarávanie zdrojov, vytvorenie uzavretého okruhu neobnoviteľných zdrojov, zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie v rámci limitov ich obnoviteľnosti, postupné vyraďovanie toxických látok, najmä tých, pre ktoré sú alebo budú vyvinuté bezpečnejšie alternatívy v súlade s platnými právnymi predpismi o chemických látkach s cieľom zabezpečiť rozvoj cyklov netoxických materiálov a zlepšiť kvalitu ekosystémových služieb;

17.   pripomína, že Európsky parlament už v roku 2012 vyzval na stanovenie jasných, pevných a merateľných ukazovateľov hospodárskej činnosti, ktoré zohľadnia zmenu klímy, biodiverzitu a efektívne využívanie zdrojov z pohľadu životného cyklu a na používanie týchto ukazovateľov ako základ pre legislatívne iniciatívy a konkrétne ciele znižovania;

18.  naliehavo žiada Komisiu, aby do roku 2015 navrhla hlavný ukazovateľ a niekoľko čiastkových ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov vrátane ekosystémových služieb; poukazuje na to, že použitie týchto harmonizovaných ukazovateľov by malo byť právne záväzné od roku 2018 a ukazovatele by mali merať spotrebu zdrojov vrátane dovozu a vývozu na úrovni EÚ, členských štátov a priemyslu, pričom by sa mal zohľadniť celý životný cyklus výrobkov a služieb, zároveň by mali byť založené na metodike stopy a merať aspoň využívanie pôdy, vody, surovín a emisie skleníkových plynov;

19.  naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2015 navrhla cieľ zvýšiť efektívnosť využívania zdrojov na úrovni EÚ o 30 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2014, ako aj individuálne ciele pre jednotlivé členské štáty; zdôrazňuje, že ciele efektívneho využívania zdrojov musia byť podložené ukazovateľmi a až potom sa môžu implementovať;

20.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporila používanie ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov prostredníctvom medzinárodných dohovorov s cieľom umožniť porovnávanie medzi priemyselnými odvetviami a ekonomikami, zaistiť rovnaké podmienky a podporiť dialóg a spoluprácu s tretími krajinami;

21.  zdôrazňuje, že tieto ukazovatele by sa mali zahrnúť do európskeho semestra a do všetkých posúdení vplyvu;

Politika výrobkov a ekodizajn

22.  zdôrazňuje dôležitosť dobre premyslenej politiky výrobkov, ktorá zvyšuje očakávanú životnosť produktov, ako aj ich trvanlivosť, opätovné použitie a recyklovateľnosť; poukazuje na to, že množstvo zdrojov použitých výrobkom v priebehu jeho životnosti, ako aj možnosť jeho opravy, opätovného použitia a recyklovateľnosť, sú do veľkej miery určené vo fáze návrhu; vyzýva Komisiu, aby v rámci produktových politík podporovala prístup orientovaný na životný cyklus výrobku, a to najmä zavedením harmonizovaných metód hodnotenia ekologickej stopy výrobkov;

23.  vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti predložila ambiciózny pracovný program a aby komplexne a ambiciózne implementovala požiadavky ekodizajnu podľa existujúcej smernice o ekodizajne v nových a aktualizovaných vykonávacích opatreniach, a to počnúc okamžitým prijatím už navrhnutých opatrení;

24.  naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla revíziu právnych predpisov o ekodizajne a iných relevantných právnych predpisov do konca roka 2016 na základe posúdenia vplyvu, pričom by sa zapracovali tieto hlavné zmeny: rozšírenie rozsahu požiadaviek ekodizajnu na všetky hlavné skupiny výrobkov, nielen energeticky významné výrobky; postupné zahrnutie všetkých významných prvkov efektívneho využívania zdrojov do záväzných požiadaviek na dizajn výrobkov; zavedenie povinného pasu výrobku založeného na týchto požiadavkách; zavedenie vlastného monitorovania a auditov vykonaných tretími stranami s cieľom zabezpečiť, aby výrobky spĺňali stanovené normy; a vymedzenie horizontálnych požiadaviek okrem iného na trvanlivosť, opraviteľnosť, opätovné použitie a recyklovateľnosť;

25.   vyzýva Komisiu, aby na základe analýzy nákladov a prínosov preskúmala možnosť určiť minimálne hodnoty recyklovaných materiálov v nových výrobkoch v rámci budúcej revízie smernice o ekodizajne;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia proti plánovanému zastarávaniu a ďalej rozvíjala súbor noriem pre výrobky v obehovom hospodárstve, ktorý zahŕňa renovácie a opravy, uľahčenie demontáže a efektívne využívanie surovín, obnoviteľných zdrojov alebo recyklovaných materiálov vo výrobkoch;

27.  pripomína, že dostupnosť štandardizovaných a modulových komponentov, plánovanie demontáže, navrhovanie výrobkov s dlhou životnosťou a efektívne výrobné procesy zohrávajú dôležitú úlohu, pokiaľ ide o úspešné obehové hospodárstvo; naliehavo žiada Komisiu, aby prijala príslušné opatrenia s cieľom zabezpečiť trvácnosť, bezproblémové vylepšenie, opätovné použitie, inštaláciu, opravu a recykláciu výrobkov a napokon demontáž výrobkov na účely získania nových zdrojov, ako aj zabezpečiť, aby časti obsahujúce nebezpečné látky boli jasne identifikované v návodoch k výrobkom so zámerom uľahčiť oddelenie týchto častí pred recykláciou;

28.  konštatuje, že je dôležité zvýšiť povedomie spotrebiteľov a zvýšiť ich aktívnu úlohu;

29.  vyzýva Komisiu, aby navrhla rozšírenie minimálnych záruk pre spotrebiteľské tovary dlhodobej spotreby s cieľom predĺžiť ich životnosť a aby spresnila, že predajcovia spotrebného tovaru by mali v súlade so smernicou 1999/44/ES preskúmať chyby počas prvých dvoch rokov zákonnej záruky a spotrebiteľ by mal platiť len vtedy, ak bola chyba spôsobená nesprávnym používaním;

30.  vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané opatrenia na dostupnosť náhradných dielov na účely zaistenia opraviteľnosti výrobkov počas ich životnosti;

31.  vyzýva Komisiu, členské štáty a Európsku chemickú agentúru (ECHA), aby zvýšili úsilie nahradiť látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy a obmedziť látky, ktoré predstavujú neprijateľné riziko pre ľudské zdravie alebo životné prostredie podľa nariadenia REACH, a v neposlednom rade ako prostriedok na splnenie požiadavky 7. európskeho akčného plánu pre životné prostredie a zdravie, rozvíjať cykly netoxického materiálu tak, aby sa recyklovaný odpad mohol používať ako hlavný a spoľahlivý zdroj surovín pre Úniu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby ihneď zrušila svoje jednostranné moratórium na spracovanie odporúčaní ECHA so zreteľom na zahrnutie látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy do prílohy XIV nariadenia REACH a aby namiesto toho urýchlene pristúpila k ich zaradeniu; v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva zdôrazňuje, že prevencia má prednosť pred recykláciou a že recyklácia by preto nemala ospravedlňovať pretrvávajúce používanie nebezpečných látok;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie nahradiť nebezpečné látky na základe smernice 2011/65/EÚ o obmedzení používania určitých nebezpečných látok v elektrických a elektronických zariadeniach s cieľom zavádzania cyklov netoxického materiálu;

33.  naliehavo žiada členské štáty, aby vykonali účinný dohľad trhu s cieľom zabezpečiť, aby európske, ako aj dovezené výrobky boli v súlade s týmito požiadavkami, pokiaľ ide o politiku výrobkov a ekodizajn; naliehavo vyzýva členské štáty aby s cieľom zabezpečiť tento účinný dohľad nad trhom, bezodkladne pokročili v legislatívnom postupe v súvislosti s preskúmaním nariadenia o dohľade nad trhom; konštatuje, že akékoľvek ďalšie oneskorenie by mohlo poškodiť záujmy podnikov a občanov;

Smerom k nulovému odpadu

34.  poukazuje na analýzu Komisie, v ktorej sa uvádza, že prijatie nových cieľov v oblasti odpadu by viedlo k vytvoreniu 180 000 pracovných miest, zvýšeniu konkurencieschopnosti EÚ a zníženiu dopytu po drahých vzácnych zdrojoch(9); vyjadruje poľutovanie nad tým, že legislatívny návrh o odpadoch bol stiahnutý(10), ale zároveň vníma vyhlásenie podpredsedu Timmermana na plenárnej schôdzi Európskeho parlamentu v decembri 2014 ako príležitosť na predloženie nového ambicióznejšieho balíka týkajúceho sa obehového hospodárstva, ktorý musí byť predložený do konca roku 2015;

35.  naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2015 predložila ohlásený návrh na preskúmanie právnych predpisov v oblasti odpadov pri starostlivom uplatňovaní hierarchie odpadového hospodárstva a aby doň zahrnula tieto body:

   jasné a jednoznačné vymedzenia pojmov;
   prijatie opatrení na predchádzanie vzniku odpadu;
   stanovenie záväzných cieľov pre znižovanie objemu komunálneho, obchodného a priemyselného odpadu, ktoré sa majú dosiahnuť do roku 2025;
   stanovenie jasných minimálnych štandardov pre rozšírené požiadavky na zodpovednosť výrobcu s cieľom zabezpečiť transparentnosť a nákladovú efektívnosť systémov rozšírenej zodpovednosti výrobcu;
   zavedenie tzv. zásady platieb podľa množstva odpadu (‘pay-as-you-throw-principle’) pre zvyškový odpad v kombinácii s režimami separovaného zberu pre papier, kovy, plast a papier s cieľom umožniť dosiahnutie vysokej kvality recyklácie materiálov; zavedenie povinného separovaného zberu biologického odpadu do roku 2020;
   zvýšenie cieľov v oblasti recyklácie a prípravy na opätovné použitie na úroveň minimálne 70 % tuhého komunálneho odpadu a 80 % recyklácie odpadu z obalov do roku 2030 na základe spoľahlivého spôsobu vykazovania, ktorý zabráni vykazovanie vyradeného odpadu (skládkovaného alebo spaľovaného) ako recyklovaného odpadu, s použitím rovnakej harmonizovanej metodiky pre všetky členské štáty s externe overenými štatistickými údajmi; povinnosť recyklačných zariadení podať správu o „vstupných“ množstvách odpadu prichádzajúceho do triedičky odpadov, ako aj o „výstupných“ množstvách recyklovaných materiálov vychádzajúcich z triedičky odpadov;
   prísne obmedzenie spaľovania, s energetickým zhodnocovaním alebo bez neho, do roku 2020, pokiaľ ide o nerecyklovateľný a biologicky neodbúrateľný odpad;
   záväzné, postupné znižovanie všetkých typov skládkovania v súlade s požiadavkami na recykláciu v troch fázach (2020, 2025 a 2030), ktoré by viedlo k zákazu všetkých typov skládkovania s výnimkou určitého nebezpečného odpadu a zvyškového odpadu, pri ktorých je skládkovanie environmentálne najvhodnejšou možnosťou;
   nabádanie členských štátov na zavedenie poplatkov za skládkovanie a spaľovanie;

36.  zdôrazňuje význam a pridanú hodnotu cieľov európskej politiky v oblasti odpadov, a to nielen z hľadiska právnej istoty, predvídateľnosti a vytvárania rovnakých podmienok na vnútornom trhu, ale aj pokiaľ ide o zabezpečenie ochrany a zveľaďovania životného prostredia všetkých občanov EÚ;

37.  vyzýva Európsku komisiu, aby stanovila rovnaké ciele pre všetky členské štáty EÚ, aby bola zabezpečená rovnaká vysoká úroveň ochrany životného prostredia v celej EÚ a aby sa nenarušil jednotný trh;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa riadne vykonávali platné právne predpisy a ciele v oblasti odpadov, najmä povinnosti v súvislosti s režimom separovaného zberu, a aby zaistila, že členské štáty zvýšia úsilie o dosiahnutie existujúcich cieľov, ako aj aby zaviedla opatrenia na podporu členských štátov pri zavádzaní vhodných nástrojov na dosiahnutie cieľov v rámci stanovených lehôt;

39.  zdôrazňuje, že na najlepšie využitie dostupnej kapacity odpadového hospodárstva v EÚ je potrebné lepšie plánovanie a výmena informácií s cieľom zamedziť nadmerné kapacity;

40.  vyzýva Komisiu, aby ďalej preskúmavala realizovateľnosť koncepcie zvýšenia získavania užitočných materiálov z odpadu na skládkach s cieľom umožniť získavanie druhotných surovín, ktoré sú prítomné na existujúcich skládkach a preskúmať vývoj systému environmentálneho povolenia pre recyklačný priemysel;

41.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť a kontroly s cieľom zabrániť preprave odpadov do krajín s miernejšími environmentálnymi a sociálnymi normami, než sú normy v Európskej únii;

42.  vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi zvýšila svoje úsilie v boji proti nezákonnému vývozu spotrebiteľského odpadu;

43.  vyzýva Komisiu, aby v rámcovej smernici o odpadoch stanovila minimálne požiadavky pre národné programy obmedzenia odpadu, ako aj aby vymedzila súbor cieľov a ukazovateľov, ktoré zabezpečia porovnateľnosť výsledkov dosiahnutých jednotlivými členskými štátmi;

44.  naliehavo žiada Komisiu, aby reagovala na osobitné problémy s odpadom a prijala opatrenia, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie o obehovom hospodárstve (COM(2014)0398); vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili mobilizáciu zdrojov financovania EÚ s cieľom prispieť k dosiahnutiu cieľov integrovaného odpadového hospodárstva, ako je napríklad separovaný zber a rozvoj recyklačnej infraštruktúry;

45.  naliehavo žiada Komisiu, aby navrhla cieľ pre zníženie množstva morského odpadu o 50 % do roku 2025 v porovnaní s úrovňami z roku 2014;

46.  zdôrazňuje potrebu stanoviť ciele pre zber a recykláciu špecifických kritických kovov vzhľadom na ich rastúci nedostatok a s cieľom znížiť závislosť od nich;

47.  vyzýva Komisiu, aby do konca roku 2015 navrhla ciele, opatrenia a nástroje na účinný boj proti plytvaniu potravinami, vrátane stanovenia záväzného cieľa znížiť objem potravinového odpadu o najmenej 30 % do roku 2025 v rámci výroby, predaja/distribúcie, stravovacích/pohostinských služieb a sektora domácností; vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch podporovala prijatie dohovorov, na základe ktorých by sektor potravinárskeho maloobchodu distribuoval nepredané produkty charitatívnym združeniam; vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní posúdenia vplyvu príslušných nových legislatívnych návrhov hodnotila ich možný vplyv na oblasť potravinového odpadu;

Udržateľné budovy

48.  víta oznámenie Komisie s názvom Možnosti efektívneho využívania zdrojov v sektore stavebníctva (COM(2014)0445); je presvedčený o potrebe vyhradeného prístupu k výstavbe na základe plánu a dlhodobých cieľov;

49.  vyzýva Komisiu, aby navrhla vykonávanie zásad obehového hospodárstva a požiadaviek v stavebnom sektore v plnej miere a aby ďalej rozvíjala politický rámec pre energetickú účinnosť budov – vrátane vypracovania ukazovateľov, noriem a metód a kvalitatívnych požiadaviek, pokiaľ ide o využívanie pôdy a urbanistické plánovanie, architektúru, stavebné inžinierstvo, výstavbu, údržbu, prispôsobivosť, energetickú účinnosť, obnovu a opätovné použitie a recykláciu; poukazuje na to, že ukazovatele týkajúce sa udržateľných budov by takisto mali zahŕňať ekologickú infraštruktúru, napríklad vegetačné strechy; zdôrazňuje význam holistickej vízie budov v Európe, s jasnými a ambicióznymi cieľmi v strednodobom a dlhodobom horizonte a plánmi na realizáciu tejto vízie;

50.  domnieva sa, že otázky kvality vnútorného ovzdušia, ako aj dobrých životných podmienok a sociálnych potrieb používateľov by sa mali integrovať do hodnotenia udržateľnosti budov;

51.  vyzýva Komisiu, aby v rámci všeobecných ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov vytvorila ukazovatele na posúdenie udržateľnosti budov počas ich celého životného cyklu na základe existujúcich noriem a metód a na základe prístupu environmentálnej, hospodárskej a sociálnej udržateľnosti;

52.  žiada Komisiu, aby zistila, či by sa zásady a normy BAT (najlepších dostupných techník) mohli rozšíriť na všetky materiály a časti budov, a aby vypracovala pas pre budovy vychádzajúci z celého životného cyklu budov;

53.  domnieva sa, že 90 % zastavaných oblastí, ktoré budú stáť v roku 2050, už existuje, a preto by sa mali stanoviť osobitné požiadavky a stimuly pre sektor renovácií s cieľom zlepšiť energetické nároky budov do roku 2050; vyzýva preto Komisiu, aby vypracovala dlhodobú stratégiu renovácie existujúcich budov a posilnila úlohu národných stratégií renovácie zavedených smernicou 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti;

54.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uľahčili zlepšenie recyklácie prostredníctvom rozvoja infraštruktúry pre selektívny zber a recykláciu v sektore stavebníctva;

55.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali potenciál auditov pred demoláciou (ide o posúdenie budovy pred jej demontážou alebo demoláciou s cieľom opísať prítomné materiály a určiť, ktoré časti by mohli byť oddelené na recykláciu) a triedenia recyklovateľných materiálov na mieste (pri triedení na mieste možno zvyčajne získať druhotné suroviny vyššej čistoty, než pri recyklácii mimo miesta demolácie, čo môže prispieť k zníženiu vplyvu dopravy na životné prostredie, napríklad drvením/lisovaním na mieste);

56.  konštatuje, že betón je jedným z najviac používaných materiálov v stavebnom priemysle; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti zvýšenia miery recyklácie betónu v stavebníctve, ako je tomu v Nemecku a vo Švajčiarsku;

Rozvoj trhov pre druhotné suroviny

57.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na stimuláciu a uľahčenie rozvoja trhov pre vysoko kvalitné druhotné suroviny a rozvoja podnikania založeného na opätovnom využití druhotných surovín;

58.  domnieva sa, že dlhodobý a predvídateľný rámec politiky pomôže stimulovať úroveň investícií a opatrení potrebných na plný rozvoj trhov s ekologickejšími technológiami a podporovať udržateľné podnikateľské riešenia; zdôrazňuje, že ukazovatele a ciele efektívneho využívania zdrojov podporené komplexným zberom údajov by poskytli potrebné usmernenia pre verejné a súkromné subjekty uskutočňujúce rozhodnutia pri transformácii hospodárstva;

59.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia a členské štáty presadzovali vytváranie programov priemyselnej symbiózy, ktoré podporujú súčinnosť v oblasti priemyslu, pokiaľ ide o opätovné použitie a recykláciu, a pomáhajú podnikom – najmä MSP – zistiť, ako ich energia, odpad a vedľajšie produkty môžu slúžiť ako zdroje pre iných; poukazuje na podobné koncepty, ako je koncept „od kolísky ku kolíske“ či priemyselná ekológia;

Ďalšie opatrenia

60.  vyzýva Komisiu, aby navrhla postupy verejného obstarávania, v ktorých treba uprednostňovať opätovne použité, opravené, repasované, renovované a ďalšie udržateľné výrobky a riešenia, pri ktorých boli zdroje použité efektívne, a v prípadoch ich neuprednostnenia by sa mala uplatniť zásada „dodržiavaj alebo vysvetli“;

61.  zdôrazňuje, že je potrebný fiškálny rámec, ktorý je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“ a poskytuje správne signály pre investície v oblasti efektívneho využívania zdrojov, modernizácie výrobných procesov a výroby ľahšie opraviteľného tovaru s dlhšou životnosťou ; vyzýva členské štáty, aby sa v rámci procesu európskeho semestra usilovali o pokrok v tejto oblasti(11);

62.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala a navrhla opatrenia týkajúce sa zdaňovania, ako je napríklad nižšia DPH na recyklované a opätovne použité výrobky a výrobky efektívne využívajúce zdroje;

63.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vykonávali zelený akčný plán pre MSP;

64.  naliehavo žiada Komisiu o vytvorenie politického rámca pre živiny s cieľom rozšíriť recykláciu, podporiť inovácie, zlepšiť podmienky na trhu a presadzovať ich udržateľné využívanie v právnych predpisoch EÚ týkajúcich sa hnojív, potravín, vody a odpadu;

65.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila oznámenie o udržateľných potravinách, ktoré bolo od roku 2013 niekoľkokrát odložené, v prvej polovici roka 2016; zdôrazňuje, že vzhľadom na to, že výroba a spotreba potravín predstavuje významnú časť využívania zdrojov, by sa oznámenie malo komplexne zaoberať neefektívnym využívaním zdrojov v potravinovom reťazci a malo by podporiť rozvoj udržateľnej politiky v oblasti potravín; vyzýva Komisiu, aby posúdila zvýšenie používania ekologických obalov potravín, ako aj uskutočniteľnosť postupného nahrádzania obalov potravín biologickými a biologicky odbúrateľnými, kompostovateľnými materiálmi v súlade s európskymi normami;

66.  vyzýva Komisiu, aby zriadila trvalú platformu pre efektívne využívanie zdrojov zahŕňajúcu všetky relevantné zainteresované strany s cieľom podnietiť a uľahčiť uplatňovanie najnovších výsledkov výskumu, výmenu najlepších postupov a vznik novej priemyselnej syntézy a priemyselných ekosystémov;

67.  vyzýva Komisiu, aby ustanovila pracovnú skupinu pre udržateľné financovanie tvorenú zástupcami jednotlivých sektorov a generálnych riaditeľstiev s cieľom začleniť ukazovatele efektívneho využívania zdrojov do integrovaného vykazovania a účtovníctva na úrovni spoločností pri zachovávaní dôvernosti určitých obchodných informácií; vyzýva tiež Komisiu, aby preskúmala, ako by sa efektívne využívanie zdrojov a environmentálne riziká mohli začleniť okrem iného do ratingových hodnotení a kapitálových požiadaviek bánk, vypracovala komplexný systém poistenia pre environmentálne riziká a stanovila informačné požiadavky pre investičné produkty, a to s náležitým hodnotením vplyvu; domnieva sa, že Komisia by mala v tomto ohľade prospech zo spolupráce s UNEP v rámci štúdie „Skúmanie návrhu udržateľného finančného systému“; vyzýva Komisiu, aby skúmala existujúce dobrovoľné iniciatívy v členských štátoch s cieľom možnej výmeny najlepších postupov;

68.  vyzýva Komisiu – keďže udržateľné a zodpovedné obstarávanie primárnych surovín je rozhodujúce pre dosiahnutie efektívneho využívania zdrojov a plnenie cieľov obehového hospodárstva – aby preskúmala odporúčania Európskej platformy pre efektívne využívanie zdrojov v oblasti politiky rozvoja noriem udržateľného obstarávania prioritných surovín a komodít; v tejto súvislosti berie na vedomie spoločnú podporu Európskeho parlamentu a Rady pre návrhy Komisie v oblasti zodpovedného obstarávania kovov a nerastov z oblastí konfliktov;

69.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila svoju definíciu „kľúčových“ surovín a lepšie pritom zohľadnila vplyvy na životné prostredie a riziká spojené s ich ťažbou a spracovaním, ako aj potenciál ich nahradenia druhotnými surovinami;

70.  zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky EÚ vrátane financovania prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), programu Horizont 2020, kohéznych fondov a Európskej investičnej banky sa musia mobilizovať na podporu efektívneho využívania zdrojov v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby postupne zrušili všetky dotácie škodlivé pre životné prostredie vrátane dotácií na výrobu energie z biologicky odbúrateľných častí priemyselného a komunálneho odpadu spaľovaním podľa smernice 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov, ako aj priamych a nepriamych dotácií na fosílne palivá;

71.  žiada, aby sa financovanie z Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), programu Horizont 2020 a európskych štrukturálnych a investičných fondov zameriavalo viac na rozvoj udržateľných a inovatívnych riešení efektívne využívajúcich zdroje a nových obchodných modelov (ako je lízing alebo systémy kombinujúce výrobky a služby) a zlepšovanie návrhov produktov a materiálovej účinnosti v rámci výkonnosti produktov a procesov;

72.  zdôrazňuje, že výskum a inovácie majú zásadný význam pre podporu prechodu na obehové hospodárstvo v Európe a že je potrebné podporiť v rámci programu Horizont 2020 výskumné a inovačné projekty, ktoré môžu preukázať a v praxi overiť hospodársku a ekologickú udržateľnosť obehového hospodárstva; zároveň zdôrazňuje, že prijatím systémového prístupu môžu tieto projekty uľahčiť vypracovanie regulácie, ktorá podporuje inovácie a jednoduchšie sa implementuje, a to tým, že identifikujú možné regulačné neistoty, prekážky a/alebo medzery, ktoré môžu brzdiť rozvoj podnikateľských modelov založených na efektívnom využívaní zdrojov;

73.  žiada Komisiu, aby využila plný potenciál digitálnej agendy a informačných technológií na podporu efektívneho využívania zdrojov a prechod na obehové hospodárstvo;

74.  zdôrazňuje, že hospodárstvo EÚ je otvorené, pričom dovoz aj vývoz funguje v rámci globálneho trhu; upozorňuje na potrebu riešiť globálnu výzvu vyčerpávania zdrojov aj na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne podporovali prácu medzinárodného panelu pre zdroje v rámci Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) a skúmali svetové otázky týkajúce sa kľúčových zdrojov a vypracúvali praktické riešenia pre tvorcov politiky, priemysel a spoločnosť;

75.  vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na medzinárodnej úrovni s cieľom zlepšiť vysledovateľnosť výrobkov;

76.  zdôrazňuje, že zvýšenie energetickej efektívnosti môže znížiť energetickú závislosť EÚ a energetickú chudobu, ktorá postihuje približne 125 miliónov európskych občanov; konštatuje, že je užitočné považovať energetickú efektívnosť za samostatný zdroj energie, ktorého rast výrazne prispieva k rozvoju priemyslu EÚ, tvorbe pracovných miest a znižovaniu výdavkov obyvateľov na energiu;

77.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, či existujúce a plánované právne predpisy nebránia prechodu na obehové hospodárstvo, existujúcim inovatívnym obchodným modelom alebo vzniku nových modelov, ako je hospodárstvo založené na nájme alebo hospodárstvo založené na spoločnom využívaní zdrojov/spoluspotrebiteľstve, alebo či neexistujú finančné alebo inštitucionálne prekážky v tejto súvislosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby zlepšila takéto právne predpisy a odstránila takéto prekážky; vyzýva Komisiu, aby preskúmala súvisiace právne predpisy s cieľom zlepšiť environmentálne vlastnosti výrobkov a efektívne využívanie zdrojov v rámci celého životného cyklu výrobkov a zvýšiť súlad medzi existujúcimi nástrojmi a rozvíjať priekopnícky prístup;

78.  žiada Komisiu, aby objasnila relevantné aspekty politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže vo vzťahu k obehovému hospodárstvu, najmä aby objasnila kompromis medzi rizikami kolúzie na trhu a potrebou prehĺbiť spoluprácu medzi výrobcami a ich dodávateľmi;

79.  vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o všetkých uvedených opatreniach a do roku 2018 navrhla ďalšie kroky;

o
o   o

80.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0584.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0016.
(3) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 59.
(4) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 21.
(5) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.
(6) Ú. v. EÚ C 140, 28.4.2015, s. 37.
(7) Program OECD pre životné prostredie, Dobrovoľné prístupy k politike v oblasti životného prostredia, 2003.
(8) Oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Smerom k obehovému hospodárstvu: program nulového odpadu pre Európu (COM(2014)0398).
(9) Pracovný dokument útvarov Komisie z 2. júla 2014 obsahujúci zhrnutie posúdenia vplyvu – sprievodný dokument k návrhu smernice, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o odpadoch (SWD(2014)0208).
(10) Návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2008/98/ES o odpade, smernica 94/62/ES o obaloch a odpadoch z obalov, smernica 1991/31/ES o skládkach odpadov, smernica 2000/53/ES o vozidlách po dobe životnosti, smernica 2006/66/ES o batériách a akumulátoroch a použitých batériách a akumulátoroch a smernica 2012/19/EÚ o odpade z elektrických a elektronických zariadení (COM(2014)0397).
(11) Budget Europe, 2015, odporúčania pre jednotlivé krajiny na podporu procesu európskeho semestra, strana 6, http://www.foes.de/pdf/2015-02-25_CSR%20Recommendations_FINAL.pdf.


Najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie spôsobenej jadrovou haváriou ***I
PDF 541kWORD 217k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o návrhu nariadenia Rady, ktorým sa ustanovujú najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v potravinách a krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu (COM(2013)0943 – C7-0045/2014 – 2013/0451(COD))
P8_TA(2015)0267A8-0176/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2013)0943),

–  so zreteľom na články 31 a 32 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C7-0045/2014),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre právne veci k navrhovanému právnemu základu,

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 a článok 168 ods. 4 písm. b) a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej Únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. marca 2014(1),

–  so zreteľom na články 59 a 39 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0176/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. júla 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorým sa ustanovujú najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie v potravinách a krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu [PN 1 Tento pozmeňujúci návrh sa uplatňuje v celom texte]

P8_TC1-COD(2013)0451


EURÓPSKY PARLAMENT A RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu, a najmä na jej články 31 a 32 fungovaní Európskej únie a najmä na jej článok 168 ods. 4 písm. b) a článok 114, [PN 2]

so zreteľom na návrh Európskej komisie vypracovaný po získaní stanoviska skupiny osôb vymenovanej Vedeckým a technickým výborom spomedzi vedeckých expertov členských štátov(2),

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

so zreteľom na stanovisko Európskeho parlamentu(4) konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(5), [PN 3]

keďže:

(1)  Smernicou Rady 96/29 2013/59/Euratom(6) sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia vystavenia ionizujúcemu žiareniu. [PN 4]

(1a)  V súlade s článkom 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie by sa pri vymedzovaní a vykonávaní všetkých politík a činností Únie mala zabezpečiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia. [PN 5]

(2)  Následne po havárii v atómovej elektrárni v Černobyle 26. apríla 1986 do atmosféry unikli značné množstvá rádioaktívnych materiálov, ktoré zamorili potraviny a krmivo v niekoľkých európskych krajinách v miere, ktorá je významná zo zdravotného hľadiska. Boli prijaté, čím spôsobili život ohrozujúce choroby a zdravotné ťažkosti. Vysoká úroveň rádioaktívnej kontaminácie pretrváva dodnes. Vzhľadom na to, že uniknutý rádioaktívny materiál kontaminoval ovzdušie, vodu, pôdu a vegetáciu, prijali sa opatrenia, ktorými sa má zabezpečiť, že určité poľnohospodárske produkty sú uvádzané na trh v Únii iba na základe spoločných opatrení, ktoré ochránia s cieľom ochrániť zdravie obyvateľstva, zachovajú a zároveň zachovať jednotný charakter trhu a predchádzajú predísť výkyvom na trhu. [PN 6]

(2a)  Členské štáty sú zodpovedné za kontrolovanie toho, či sú dodržiavané úrovne stanovené v tomto nariadení, a to najmä prostredníctvom dohľadu nad normami bezpečnosti potravín a krmív. Článok 168 ods. 4 písm. b) ZFEÚ stanovuje prijatie spoločných opatrení v oblasti veterinárnej starostlivosti, ktorých priamym cieľom je ochrana ľudského zdravia. Zároveň článok 114 stanovuje primeranú harmonizáciu v záujme dobrého fungovania vnútorného trhu. [PN 7]

(2b)  Je dokázané, že vyššie dávky žiarenia majú škodlivý a deštruktívny vplyv na bunky v tele a môžu spôsobiť rakovinu. [PN 8]

(2c)  Je dôležité stanoviť nízke hraničné hodnoty pre najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie potravín, aby sa zohľadnila vyššia kumulatívna dávka spôsobená kontaminovanou potravinou, ktorá sa konzumuje po dlhší čas. [PN 9]

(3)  Nariadením Rady (Euratom) č. 3954/87(7), zmeneným nariadením Rady (Euratom) č. 2218/89(8), sa stanovujú najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie, ktoré sa uplatňujú po jadrovej havárii alebo inom prípade rádiologického núdzového stavu, ktorý môže viesť alebo viedol k značnej rádioaktívnej kontaminácii potravín a krmív. Tieto najvyššie povolené hodnoty sú aj naďalej v súlade s najnovšími vedeckými poznatkami, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii v medzinárodnom meradle, a mali by sa pravidelne preskúmavať a aktualizovať s cieľom zohľadniť nové vedecké dôkazy. Najvyššie povolené hodnoty stanovené v prílohách I až III boli preskúmané a sú stanovené v publikácii Medzinárodnej komisie č. 105 o rádiologickej ochrane. Konkrétne vychádzajú z referenčnej úrovne 1 mSv za rok, pokiaľ ide o požitú individuálnu dávku, a z predpokladu, že 10 % ročne skonzumovaných potravín je kontaminovaných. [PN 10]

(4)  V nadväznosti na haváriu jadrovej elektrárne vo Fukušime z 11. marca 2011 bola Komisia informovaná, že hladiny rádionuklidov v určitých potravinových produktoch pochádzajúcich z Japonska prekročili účinné hladiny v potravinách hraničné hodnoty platné v Japonsku pre potraviny. Keďže takáto kontaminácia môže predstavovať ohrozenie pre verejné zdravie a zdravie zvierat v Únii, boli prijaté opatrenia, ktorými sa stanovujú osobitné podmienky pre dovoz krmív a potravín pochádzajúcich alebo odosielaných z Japonska v súlade so stanoviskom Stáleho výboru pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat. Tiež by sa mali zaviesť opatrenia na monitorovanie a minimalizáciu rizika konzumácie potravinových produktov z iných krajín, ktoré sú zasiahnuté rádioaktívnym spadom z jadrovej havárie v inej krajine. [PN 11]

(5)  Vzniká potreba vytvoriť systém, ktorý Európskemu spoločenstvu pre atómovú energiu Únii umožní po jadrovej havárii alebo inom prípade rádiologického núdzového stavu, ktorý môže viesť alebo viedol k značnej rádioaktívnej kontaminácii potravín a krmiva, pevne stanoviť najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie s cieľom chrániť obyvateľstvo zabezpečiť vysokú úroveň ochrany verejného zdravia. [PN 12]

(6)  Najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie by sa mali uplatňovať na potraviny a krmivá, ktoré pochádzajú z Únie alebo boli dovezené z tretích krajín podľa miesta a okolností jadrovej havárie alebo rádiologického núdzového stavu s ohľadom na účinok prírodného a kumulatívneho žiarenia, keď postupuje v rámci potravinového reťazca. Malo by sa zaviesť pravidelné preskúmanie týchto hodnôt. [PN 13]

(7)  Komisia je informovaná o jadrovej havárii alebo nezvyčajne vysokých hodnotách rádioaktivity podľa rozhodnutia Rady 87/600/Euratom(9) alebo v rámci dohovoru MAAE o včasnom oznamovaní jadrovej havárie z 26. septembra 1986.

(8)  S cieľom zohľadniť skutočnosť, že strava dojčiat počas prvých šiestich mesiacov života sa môže značne líšiť, a zahrnúť neistotu týkajúcu sa metabolizmu dojčiat počas druhých šiestich mesiacov života, je výhodné rozšíriť uplatňovanie nižších maximálnych povolených hodnôt pre potraviny pre dojčatá na celé obdobie prvých 12 mesiacov života. Nižšie najvyššie povolené hodnoty pre potraviny by sa mali uplatňovať pre tehotné a dojčiace ženy. [PN 14]

(9)  S cieľom uľahčiť zmeny najvyšších povolených hodnôt, najmä vzhľadom na vedecké poznatky, by postupy stanovenia najvyšších povolených hodnôt mali zahŕňať konzultácie so skupinou expertov uvedenou v článku 31 zmluvy a vedecký pokrok na medzinárodnej úrovni, by Komisia mala predložiť Európskemu parlamentu a Rade nový návrh na úpravu najvyšších povolených hodnôt. [PN 15]

(9a)  Na uľahčenie úpravy najvyšších povolených hodnôt by sa mali zaviesť postupy umožňujúce pravidelné konzultácie s odborníkmi. Komisia by mala zriadiť skupinu odborníkov na základe vedeckých a etických kritérií. Komisia by mala zverejniť zloženie skupiny, ako aj vyhlásenia o záujmoch jej členov. Pri prijímaní najvyšších povolených hodnôt by mala Komisia konzultovať aj s odborníkmi z medzinárodných orgánov v oblasti ochrany proti žiareniu. [PN 16]

(9b)  Skupina odborníkov by mala odhadnúť kumulatívny účinok rádioaktívnej kontaminácie. [PN 17]

(9c)  Najvyššie povolené hodnoty by sa mali uverejňovať a pravidelne prehodnocovať s cieľom náležite zohľadniť najnovší vedecký pokrok a poznatky, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na medzinárodnej úrovni, odrážať potrebu opätovne upokojiť verejnosť a zabezpečiť jej vysokú úroveň ochrany a vyhnúť sa odchýlkam v medzinárodnej dozornej praxi. [PN 18]

(10)  S cieľom zabezpečiť, aby sa potraviny a krmivá presahujúce najvyššie povolené hodnoty neuvádzali na trh v Únii, by dodržiavanie týchto hodnôt malo podliehať primeraným hĺbkovým kontrolám zo strany členských štátov a Komisie. Sankcie za nedodržanie by sa mali uplatňovať a verejnosť by mala byť príslušne informovaná. [PN 19]

(10a)  Pravidlá overovania plnenia opatrení zameraných na predchádzanie rizikám kontaminácie osôb alebo zvierat, odstránenie týchto rizík alebo ich zníženie na prijateľnú úroveň sú stanovené v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004(10). [PN 20]

(11)  S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania tohto nariadenia, pokiaľ ide o uplatňovanie vopred stanovených najvyšších povolených hodnôt, by sa mali na Komisiu preniesť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(11).

(12)  Postup preskúmania by sa mal použiť na prijatie právnych aktov, ktorými sa uplatňujú vopred stanovené najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie potravín a krmív. V prípade jadrovej havárie alebo iného rádiologického núdzového stavu je však potrebné náležite prihliadať na konkrétne okolnosti a podmienky vzťahujúce sa na každú haváriu, a teda vytvoriť postup umožňujúci rýchle zníženie týchto vopred stanovených najvyššie povolených hodnôt a v prípade nutnosti zavedenie najvyššie povolených hodnôt v prípade iných rádionuklidov (najmä trícia) v súvislosti s haváriou s cieľom zaručiť čo najvyššiu úroveň ochrany obyvateľstva. Verejnosť by mala byť informovaná okamžite o opatrení a o najvyšších hodnotách. [PN 21]

(12a)  Komisii by mal pomáhať Stály výbor pre rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(12). Členské štáty by mali zabezpečiť, aby ich zástupcovia v uvedenom výbore mali primerané znalosti v oblasti rádiologickej ochrany.[PN 22]

(13)  Komisia by mala prijať okamžite uplatniteľné vykonávacie akty, ak si to vyžadujú riadne odôvodnené nevyhnutné a naliehavé prípady týkajúce sa určitých radiačných núdzových stavov, ktoré môžu viesť alebo viedli k značnej rádioaktívnej kontaminácii potravín a krmiva. Verejnosť by mala byť informovaná okamžite o opatrení a o najvyšších hodnotách. [PN 23]

(13a)  Prijatie najvyššie povolených hodnôt v podľa tohto nariadenia by sa malo zakladať na požiadavkách ochrany najohrozenejších a najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, najmä detí a osôb nachádzajúcich sa v izolovaných geografických oblastiach alebo zaoberajúcich sa samozásobiteľským hospodárením. Najvyššie povolené hodnoty by mali byť rovnaké pre celé obyvateľstvo a mali by sa zakladať na najnižších úrovniach. [PN 24]

(13b)  V prípade, keď potraviny alebo krmivá pochádzajúce z Únie alebo dovážané z tretích krajín predstavujú vážne ohrozenie ľudského zdravia, zdravia zvierat alebo ohrozenie životného prostredia, Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov dodatočné opatrenia v súlade s nariadením (ES) č. 178/2002 s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň ochrany ľudského zdravia a zdravia zvierat. Ak je to možné, najvyššie platné povolené limity a dodatočné núdzové opatrenia sú zahrnuté do jedného vykonávacieho nariadenia. [PN 25]

(13c)  Komisia počas vypracúvania alebo preskúmavania vykonávacích aktov zohľadňuje predovšetkým tieto okolnosti: miesto, charakter a rozsah jadrovej havárie alebo akejkoľvek inej príčiny rádiologického núdzového stavu; charakter a rozsah uvoľňovania rádioaktívnych látok do ovzdušia, vody a pôdy, ako aj do potravín a krmív, a to v Únii alebo mimo nej; riziká zistenej alebo potenciálnej rádiologickej kontaminácie potravín a krmív a výsledné dávky radiácie; druh a množstvo kontaminovaných potravín a krmív, ktoré môžu byť uvedené na trh Únie, a najvyššie povolené hodnoty v prípade potravín a krmív kontaminovaných v tretích krajinách. [PN 26]

(13d)  V prípade jadrovej havárie alebo rádiologického núdzového stavu, keď sa vyžaduje uplatňovanie najvyšších povolených hodnôt, by mala byť verejnosť informovaná o platných hodnotách tak zo strany Komisie, ako aj zo strany každého členského štátu. Okrem toho by sa mali verejnosti poskytnúť informácie o potravinách a krmivách, ktoré môžu vo väčšej miere koncentrovať rádioaktivitu. [PN 27]

(13e)  Dodržiavanie najvyšších povolených hodnôt by malo byť primerane kontrolované a v prípade úmyselného vývozu alebo predaja potravín s úrovňou kontaminácie, ktorá prekračuje najvyššie povolené hodnoty, by sa mali zaviesť sankcie, [PN 28]

PRIJALI TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Týmto nariadením sa stanovujú najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie potravín stanovené v prílohe I, najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie menej významných potravín stanovené v prílohe II a najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie krmív stanovené v prílohe III, ktoré môžu byť uvedené na trh po jadrovej havárii alebo po inom prípade rádiologického núdzového stavu, ktorý môže viesť alebo viedol k značnej rádioaktívnej kontaminácii potravín a krmiva, ako aj postupy na uplatnenie týchto najvyšších povolených hodnôt. [PN 54]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tohto nariadenia sa uplatňujú tieto vymedzenia pojmov:

1.  „potraviny“ znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky, či už spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, ktoré sú určené na ľudskú spotrebu, alebo o ktorých sa predpokladá, že sú určené na ľudskú spotrebu, vrátane nápojov, žuvačiek a všetkých látok vrátane vody zámerne pridávaných do potravín počas ich výroby, prípravy alebo úpravy; medzi „potraviny“ nepatria: zodpovedajúce vymedzeniu v článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002;

a)  krmivá;

b)  živé zvieratá, ak nie sú pripravované s cieľom uvedenia na trh pre ľudskú spotrebu;

c)  rastliny pred zberom;

d)  lieky v zmysle článku 1 ods. 2 smernice 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady(13);

e)  kozmetické výrobky v zmysle článku 2 ods. 1 písm. a) nariadenia (ES) č. 1223/2009 Európskeho parlamentu a Rady(14);

f)  tabak a tabakové výrobky v zmysle smernice 2001/37/ES Európskeho parlamentu a Rady(15);

g)  omamné látky alebo psychotropné látky v súlade s Jednotným dohovorom Organizácie Spojených národov o omamných látkach z roku 1961 a Dohovorom Organizácie Spojených národov o psychotropných látkach z roku 1971;

h)  rezíduá a kontaminanty. [PN 29]

2.  „menej významné potraviny“ znamenajú potraviny, ktoré majú malý význam z hľadiska výživy a iba okrajový podiel na spotrebe potravín obyvateľstva; [PN 55]

3.  „krmivá“ znamenajú akékoľvek látky alebo výrobky vrátane prídavných látok, spracované, čiastočne spracované alebo nespracované, určené na kŕmenie zvierat orálnou cestou zodpovedajúce vymedzeniu v článku 3 nariadenia (ES) č. 178/2002; [PN 30]

4.  „uvedenie na trh“ znamená nakladanie s potravinami alebo krmivom s cieľom predaja, vrátane ponuky na predaj alebo na inú formu prevodu, či už bezplatne alebo za odplatu, a predaj, distribúciu a iné samotné formy prevodu je činnosť zodpovedajúca vymedzeniu v článku 3 nariadenia (ES) č. 178/2002. [PN 31]

(4a)  „materiály obsahujúce potraviny/krmivo“ sú obaly a iné materiály prichádzajúce do styku s potravinami. [PN 32]

(4b)  „rádiologický núdzový stav“ je mimoriadna udalosť týkajúca sa zdroja žiarenia a vyžadujúca okamžitý zásah na zmiernenie akýchkoľvek vážnych ohrození zdravia alebo bezpečnosti, alebo akýchkoľvek nepriaznivých účinkov na kvalitu života, majetok alebo životné prostredie, alebo predstavujúca nebezpečenstvo, ktoré by mohlo viesť k takýmto nepriaznivým dôsledkom. [PN 33]

Článok 2a

Postupy pozostávajúce z miešania potravín, ktoré obsahujú koncentrácie presahujúce limity povolené v pravidlách o najvyšších povolených hodnotách rádioaktívnej kontaminácie v potravinách a v krmivách a nekontaminovaných alebo len mierne kontaminovaných potravín s cieľom získať výrobok vyhovujúci pravidlám stanovených v tomto nariadení, nie sú povolené. [PN 34]

Článok 3

1.  V prípade, že je Komisii, najmä v súlade s opatreniami Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu na včasnú výmenu informácií v prípade rádiologického núdzového stavu alebo s dohovorom MAAE z 26. septembra 1986 o včasnom oznamovaní jadrovej havárie, zaslaná oficiálna informácia o haváriách alebo o iných prípadoch rádiologického núdzového stavu, ktorá odôvodňuje domnienku, že pravdepodobne budú alebo boli dosiahnuté najvyššie povolené hodnoty pre potraviny, menej významné potraviny a krmivá, Komisia prijme, ak si to okolnosti vyžadujú, vykonávacie nariadenie na uplatnenie týchto najvyšších povolených hodnôt. Tento spôsobujúcich kontamináciu potravín a krmív, prijme čo najskôr vykonávací akt stanovujúci najvyššie povolené hodnoty rádioaktivity, ktoré nemôžu byť vyššie ako úrovne stanovené v prílohách k tomuto nariadeniu. Uvedený vykonávací akt sa prijme v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 5 ods. 2. [PN 35]

1a.  Najvyššie povolené hodnoty by sa mali uverejňovať a pravidelne prehodnocovať s cieľom náležite zohľadniť najnovší vedecký pokrok a poznatky, ktoré sú k dispozícii v príslušnom čase na medzinárodnej úrovni, odrážať potrebu opätovne upokojiť verejnosť a zabezpečiť jej vysokú úroveň ochrany a vyhnúť sa odchýlkam v medzinárodnej dozornej praxi, ktoré stanovujú vysokú úroveň ochrany. [PN 36]

2.  V riadne odôvodnených závažných a naliehavých prípadoch týkajúcich sa okolností jadrovej havárie alebo rádiologického núdzového stavu Komisia prijme okamžite uplatniteľný vykonávací akt v súlade s postupom uvedeným v článku 5 ods. 3.[PN 37]

3.  Počas prípravy návrhu vykonávacieho aktu uvedeného vykonávacích aktov uvedených v odsekoch 1 a 2 tohto článku a počas diskusií o ňom nich s výborom uvedeným v článku 5 Komisia zohľadní základné normy stanovené v súlade s článkami 30 a 31 zmluvy so smernicou 2013/59/Euratom vrátane zásady, že všetky ožiarenia musia mať čo najnižšiu rozumne dosiahnuteľnú mieru so zreteľom prioritne na ochranu zdravia obyvateľstva a zohľadňujúc hospodárske a spoločenské faktory najmä najzraniteľnejších vrstiev spoločnosti. Pri vypracúvaní týchto aktov Komisii pomáha skupina nezávislých odborníkov na verejné zdravie vybraných na základe ich vedomostí a odborných znalostí v oblasti rádiologickej ochrany a bezpečnosti potravín (ďalej len „skupina odborníkov“). Komisia zverejní zloženie skupiny odborníkov, ako aj vyhlásenia o záujmoch predložené jeho členmi. [PN 38]

3a.  Vykonávacie akty uvedené v odsekoch 1 a 2 sa prijmú v súlade s povahou a rozsahom žiarenia a posudzujú sa tak často, ako je potrebné s ohľadom na vývoj kontaminácie. Komisia sa zaviaže, že vykoná prvé hodnotenie do jedného mesiaca po jadrovej havárii alebo rádiologickom núdzovom stave, aby podľa potreby upravila najvyššie povolené hodnoty rádioaktivity a zoznam rádionuklidov. [PN 39]

Článok 4

1.  Hneď po tom, ako Komisia prijme vykonávacie nariadenie vykonávací akt na uplatnenie najvyšších povolených hodnôt, sa potraviny alebo krmivá, ktoré nie sú v súlade s týmito najvyššími povolenými hodnotami, nesmú uvádzať na trh. [PN 40]

Komisia zriadi režim jadrovej zodpovednosti, ktorý má riešiť obavy všetkých členských štátov, ktoré môžu byť postihnuté jadrovou haváriou. Uvedený režim stanoví primerané odškodnenie v prípade jadrových havárií. [PN 41]

Na účely uplatnenia tohto nariadenia sa budú potraviny alebo krmivá dovezené z tretích krajín považovať za uvedené na trh, ak na colnom území Únie prejdú colným postupom iným než tranzitným. [PN 42]

Členské štáty monitorujú dodržiavanie najvyšších povolených hodnôt rádioaktívnej kontaminácie na svojom území. Na tento účel členské štáty udržiavajú systém úradných kontrol potravín a krmív a podľa potreby a okolností uskutočňujú ďalšie činnosti vrátane verejného oznámenia o potravinách, bezpečnosti potravín a rizikách v súlade s článkom 17 nariadenia (ES) č. 178/2002. [PN 43]

2.  Každý členský štát poskytne Komisii všetky informácie týkajúce sa uplatňovania tohto nariadenia, a najmä informácie týkajúce sa prípadov nedodržania najvyšších povolených hodnôt.:

a)  pravidelného plánovania kontrol najvyšších povolených hodnôt na svojom vnútroštátnom území;

b)  prípadov nedodržania najvyšších povolených hodnôt;

c)  identifikácie vnútroštátnych príslušných útvarov zodpovedných za kontroly.

Komisia oznámi túto informáciu čo najskôr poskytne tieto informácie ostatným členským štátom.

Prípady nedodržania najvyšších povolených hodnôt sa oznámia prostredníctvom systému včasného varovania uvedeného v nariadení (ES) č. 178/2002.

Komisia uloží sankcie členským štátom, ktoré neuložia sankcie za uvedenie na trh alebo vývoz krmiva prekračujúceho najvyššie povolené hodnoty kontaminácie. [PN 44]

3.  Členské štáty poskytnú verejnosti informácie najmä prostredníctvom online služby o najvyšších povolených hodnotách, núdzových situáciách a prípadoch nedodržania najvyšších povolených hodnôt. Verejnosti sa tiež oznámia potraviny, ktoré by mohli akumulovať vyššie koncentrácie rádioaktivity, a najmä druh výrobku, značka, pôvod a dátum analýzy. [PN 45]

4.  Najvyššie povolené hodnoty stanovené v prílohách k tomuto nariadeniu zohľadňujú účinok polčasu rozpadu rádioaktívnych izotopov počas skladovania konzervovaných potravín. V závislosti od druhu kontaminácie, napríklad kontaminácia izotopmi jódu, sa neustále sleduje rádioaktivita konzervovaných potravín. [PN 46]

5.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do 31. marca 2017 správu o vhodnosti mechanizmu poskytovania kompenzácií poľnohospodárom, ktorých potraviny boli kontaminované nad stanovené najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie a preto nemôžu byť uvedené na trh. Takýto mechanizmus by sa mal vychádzať zo zásady „znečisťovateľ platí“. K tejto správe by mal byť v prípade potreby priložený legislatívny návrh na stanovenie takéhoto mechanizmu. [PN 47]

Článok 4a

1.  Komisia do 31. marca 2017 predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o vhodnosti najvyšších povolených hodnôt rádioaktívnej kontaminácie stanovených v prílohách.

2.  Správa umožňuje overenie toho, či najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie zaručujú, že je dodržaný limit efektívnej dávky pre verejné ožiarenie 1 mSv/rok a výsledné dávky pre štítnu žľazu sú dostatočne nižšie než referenčná hodnota 10 mGy v súlade s odporúčaním WHO pre podávanie stabilného jódu mimoriadne zraniteľným skupinám.

3.  V správe sa zváži možnosť preskúmania klasifikácie rádionuklidov a zahrnutie trícia a uhlíka 14 do príloh k tomuto nariadeniu. Správa sa pri hodnotení najvyšších povolených hodnôt zameria na ochranu najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, najmä detí, a posúdi, či by bolo na tomto základe vhodné stanoviť najvyššie povolené hodnoty pre všetky kategórie obyvateľov. [PN 48]

Článok 5

1.  Komisii napomáha Stály výbor pre potravinový reťazec a zdravotný stav zvierat rastliny, zvieratá, potraviny a krmivá ustanovený článkom 58 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(16). Uvedený výbor sa považuje za výbor v zmysle nariadenia (EÚ) č. 182/2011. [PN 49]

2.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 5 nariadenia (EÚ) č. 182/2011.

3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.

Článok 6

Aby sa zabezpečilo, že najvyššie povolené hodnoty stanovené v prílohách I, II a III k tomuto nariadeniu zodpovedajú všetkým novým alebo dodatočným dôležitým informáciám, ktoré sú k dispozícii, najmä pokiaľ ide o najnovšie vedecké poznatky, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, ku ktorej v prípade potreby pripojí návrh týkajúci sa prispôsobenia uvedených príloh a v prípade potreby revízie zoznamu rádionuklidov, a to po konzultácii so skupinou odborníkov uvedenou v článku 3 ods. 331 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu navrhne úpravu príloh. [PN 50]

Článok 6a

V prípade jadrovej havárie alebo iného rádiologického núdzového stavu, ktoré spôsobujú kontamináciu potravín a krmív, Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu, v ktorej podrobne uvedie opatrenia prijaté v súlade s týmto nariadením a informácie oznámené podľa článku 4 ods. 2. [PN 51]

Článok 7

Nariadenie (Euratom) č. 3954/87 zmenené nariadením Rady (Euratom) č. 2218/89 a nariadenia Komisie (Euratom) č. 944/89(17) a č. 770/90(18) sa zrušujú.

Odkazy na zrušené nariadenia sa považujú za odkazy na toto nariadenie a znejú v súlade s tabuľkou zhody uvedenou v prílohe V.

Článok 8

Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch.

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

PRÍLOHA I

NAJVYŠŠIE POVOLENÉ HODNOTY RÁDIOAKTÍVNEJ KONTAMINÁCIE POTRAVÍN

Najvyššie povolené hodnoty, ktoré sa uplatňujú na potraviny:

Potraviny (Bq/kg)(19)

 Potraviny pre dojčatá(20)

Mliečne výrobky(21)

Ostatné potraviny s výnimkou menej významných potravín(22)

Tekuté potraviny(23)

Izotopy stroncia, najmä

Sr-90

75

125

750

125

Izotopy jódu, najmä I-131

150

500

2 000

500

Izotopy plutónia a transplutóniových prvkov vyžarujúcich alfa-žiarenie, najmä

Pu-239, Am-241

1

20

80

20

Všetky ostatné nuklidy s polčasom rozpadu dlhším ako 10 dní, najmä

Cs-134, Cs-137(24)

400

1 000

1 250

1 000

PRÍLOHA II

NAJVYŠŠIE POVOLENÉ HODNOTY RÁDIOAKTÍVNEJ KONTAMINÁCIE MENEJ VÝZNAMNÝCH POTRAVÍN

1.  Zoznam menej významných potravín

Číselný znak KN

Opis

0703 20 00

Cesnak (čerstvý alebo chladený)

0709 59 50 

Hľuzovky (čerstvé alebo chladené)

0709 99 40

Kapary (čerstvé alebo chladené)

0711 90 70 

Kapary (dočasne konzervované, ale nevhodné v takom stave na okamžitú spotrebu)

ex 0712 39 00

Hľuzovky (sušené, celé, krájané, porciované, rozdrobené alebo v prášku, ale ďalej neupravované)

0714

Maniok, maranta trstinová, salep, jeruzalemské artičoky, sladké zemiaky a podobná koreňová a hľuzovitá zelenina s vysokým obsahom škrobu alebo inulinu, čerstvé, chladené, mrazené alebo sušené, tiež krájané na plátky alebo vo forme tabliet; dužina sága

0814 00 00

Šupy citrusových plodov alebo melónov (vrátane vodových melónov), čerstvé, mrazené, sušené alebo dočasne konzervované v slanom náleve, sírnej vode alebo ostatných konzervačných roztokoch

0903 00 00

Cezmína paraguajská, maté

0904

Korenie rodu Piper; sušené alebo drvené alebo mleté plody rodu Capsicum alebo rodu Pimenta

0905 00 00

Vanilka

0906

Škorica a kvety škoricovníka

0907 00 00

Klinčeky (celé plody, klinčeky a stonky)

0908

Muškátový oriešok, muškátový kvet a kardamon

0909

Semená anízu, badiánu, fenikla, koriandra, rasce alebo korenistej rasce; bobule borievky obyčajnej

0910

Zázvor, šafran, kurkuma, tymián, bobkový list, karí a ostatné korenie

1106 20 

Múka, krupica a prášok zo sága alebo z koreňov alebo hľúz z položky 0714

1108 14 00

Maniokový (kasavový) škrob

1210

Chmeľové šištičky, čerstvé alebo sušené, tiež mleté, v prášku alebo vo forme peliet; lupulín

1211

Rastliny a časti rastlín (vrátane semien a plodov) druhov používaných hlavne v parfumérii, vo farmácii alebo na insekticídne, fungicídne alebo podobné účely, čerstvé alebo sušené, tiež rezané, drvené alebo v prášku

1301

prírodné gumy, živice, glejoživice a prírodné olejoživice (napr. balzamy)

1302

Rastlinné šťavy a výťažky; pektínové látky, pektinázy a pektáty; agar-agar a iné rastlinné slizy (klí) a zahusťovadlá, tiež upravené, odvodené od rastlinných produktov

1504

Tuky a oleje a ich frakcie z rýb alebo z morských cicavcov, tiež rafinované, ale chemicky nemodifikované

1604 31 00 

Kaviár

1604 32 00

Kaviárové náhradky

1801 00 00

Kakaové bôby, celé alebo drvené, surové alebo pražené

1802 00 00

Kakaové škrupiny, šupky, kožky a ostatný kakaový odpad

1803

Kakaová pasta, tiež odtučnená

2003 90 10

Hľuzovky (pripravené alebo konzervované inak ako octom alebo kyselinou octovou)

2006 00 

Zelenina, ovocie, orechy, ovocné kôry a šupy a iné časti rastlín konzervované cukrom (máčaním, glazovaním alebo kandizovaním)

2102

Kvasinky (aktívne alebo neaktívne); iné jednobunkové organizmy, neživé (ale okrem vakcín v položke č. 3002); pripravený prášok do pečiva

2936

Provitamíny a vitamíny, prírodné alebo vyrobené syntézou (vrátane prírodných koncentrátov), ich deriváty používané hlavne ako vitamíny, ich zmesi, tiež v akomkoľvek rozpúšťadle

3301

Silice (tiež deterpénované) vrátane pevných a absolútnych; rezinoidy, extrahované olejoživice; koncentráty silíc v tukoch, v nevysychateľných olejoch, vo voskoch alebo podobne, získané napustením alebo maceráciou týchto výrobkov; terpenické vedľajšie produkty z deterpenácie silíc; vodné destiláty a vodné roztoky silíc

2.  Najvyššie povolené hodnoty, ktoré sa uplatňujú na menej významné potraviny uvedené v bode 1

(Bq/kg)

Izotopy stroncia, najmä Sr-90

7500

Izotopy jódu, najmä I-131

20000

Izotopy plutónia a transplutóniových prvkov vyžarujúcich alfa-žiarenie, najmä Pu-239,

Am-241

800

Všetky ostatné nuklidy s polčasom rozpadu dlhším ako 10 dní, najmä Cs-134, Cs-137(25)

12500

[PN 57]

PRÍLOHA III

najvyššie povolené hodnoty rádioaktívnej kontaminácie krmiva

Najvyššie povolené hodnoty cézia-134 a cézia-137:

Zvieratá

Bq/kg(26), (27)

Ošípané

1 250

Hydina, jahňatá, teľce

2 500

Iné

5 000

PRÍLOHA IV

ZRUŠENÉ NARIADENIA

Nariadenie Rady (Euratom) č. 3954/87

(Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 11)

Nariadenie Rady (Euratom) č. 2218/89

(Ú. v. ES L 211, 22.7.1989, s. 1)

Nariadenie Komisie (Euratom) č. 944/89

(Ú. v. ES L 101, 13.4.1989, s. 17)

Nariadenie Komisie (Euratom) č. 770/90

(Ú. v. ES L 83, 30.3.1990, s. 78)

PRÍLOHA V

TABUĽKA ZHODY

Nariadenie (Euratom) č. 3954/87

Nariadenie (Euratom) č. 944/89

Nariadenie (Euratom) č. 770/90

Toto nariadenie

Článok 1 ods. 1

Článok 1

Článok 1

Článok 1

Článok 1 ods. 2

Článok 2

Článok 2 ods. 1

Článok 3 ods. 1 a článok 3 ods. 2

Článok 2 ods. 2

-

Článok 3 ods. 1

-

Článok 3 ods. 2

Článok 3 ods. 3

Článok 3 ods. 3 a 4

-

Článok 4

-

Článok 5 ods. 1

Článok 6

Článok 5 ods. 2

-

Článok 6 ods. 1

Článok 4 ods. 1

Článok 6 ods. 2

Článok 4 ods. 2

Článok 2

Príloha II bod 2

---

---

Článok 1

---

Príloha III

Článok 5

Článok 7

-

---

---

---

Článok 7

Článok 8

Článok 8

Príloha

Príloha I

Príloha

Príloha II bod 1

Príloha

Príloha III

---

---

---

Príloha IV

---

---

---

Príloha V

(1) Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 68.
(2)Ú. v. EÚ C, s. .
(3) Ú. v. EÚ C, s. .
(4)Ú. v. EÚ C, s. .
(5) Pozícia Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 (zatiaľ neuverejnená v úradnom vestníku) a rozhodnutie Rady z ... .
(6)Smernica Rady č. 96/29/Euratom z 13. mája 1996, ktorá stanovuje základné bezpečnostné normy ochrany zdravia pracovníkov a obyvateľstva pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia (Ú. v. ES L 159, 29.6.1996, s. 1.). 2013/59/Euratom z 5. decembra 2013, ktorou sa stanovujú základné bezpečnostné normy ochrany pred nebezpečenstvami vznikajúcimi v dôsledku ionizujúceho žiarenia, a ktorou sa zrušujú smernice 89/618/Euratom, 90/641/Euratom, 96/29/Euratom, 97/43/Euratom a 2003/122/Euratom (Ú. v. EÚ L 13, 17.1.2014, s. 1).
(7)Nariadenie Rady (Euratom) č. 3954/87 z 22. decembra 1987 stanovujúce najvyššie povolené hodnoty rádioaktivity v potravinách a krmivách, spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu (Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 11).
(8) Nariadenie rady (Euratom) č. 2218/89 z 18. júla 1989, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (Euratom) č. 3954/87 stanovujúce najvyššie povolené hodnoty rádioaktivity v potravinách a krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu (Ú. v. ES L 211, 22.7.1989, s. 1).
(9)Rozhodnutie Rady 87/600/Euratom zo 14. decembra 1987 o opatreniach Spoločenstva pre rýchlu výmenu informácií v prípade rádiologickej havarijnej situácie (Ú. v. ES L 371, 30.12.1987, s. 76).
(10) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).
(11)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(12) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(13)Smernica 2001/83/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje zákonník Spoločenstva o humánnych liekoch (Ú. v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67).
(14)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1223/2009 z 30. novembra 2009 o kozmetických výrobkoch (Ú. v. EÚ L 342, 22.12.2009, s. 59).
(15)Smernica 2001/37/ES Európskeho Parlamentu a Rady z 5. júna 2001 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových výrobkov (Ú. v. ES L 194, 18.7.2001, s. 26).
(16)Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(17) Nariadenie Komisie (Euratom) č. 944/89 z 12. apríla 1989, ktorým sa stanovujú najvyššie povolené úrovne rádioaktívnej kontaminácie v menej významných potravinách po jadrovej havárii alebo po akomkoľvek inom prípade rádiologickej havarijnej situácie (Ú. v. ES L 101, 13.4.1989, s. 17).
(18) Nariadenie Komisie (Euratom) č. 770/90 z 29. marca 1990, ktorým sa stanovujú najvyššie povolené úrovne rádioaktivity v krmivách spôsobenej jadrovou haváriou alebo iným prípadom rádiologického núdzového stavu (Ú. v. ES L 83, 30.3.1990, s. 78).
(19)Hladina uplatniteľná na koncentrované alebo sušené produkty je vypočítaná na základe rozriedeného produktu pripraveného na spotrebu. Členské štáty môžu odporučiť podmienky riedenia tak, aby boli dodržané najvyššie povolené hodnoty stanovené v tomto nariadení.
(20)Potraviny pre dojčatá sú definované ako potraviny určené pre výživu dojčiat v priebehu prvých dvanástich mesiacov života, ktoré ako také spĺňajú nutričné požiadavky pre túto kategóriu osôb a ktoré sú do maloobchodu dodávané v obaloch, ktoré sú jednoznačne identifikované a označené jedným z týchto názvov: „počiatočná dojčenská výživa“, „následná dojčenská výživa“, „počiatočná dojčenská mliečna výživa“ a „následná dojčenská mliečna výživa“ v súlade s článkami 11 a 12 smernice Komisie 2006/141/ES.
(21)Mliečne výrobky sú definované ako výrobky nasledujúcich číselných znakov KN vrátane, ak je to vhodné, akýchkoľvek úprav, ktoré by sa mohli vykonať neskôr: 0401, 0402 (okrem 0402 29 11).
(22)Menej významné potraviny a zodpovedajúce hodnoty platné pre tieto potraviny sú stanovené v prílohe II.
(23)Tekuté potraviny sú definované v položke 2009 a v kapitole 22 kombinovanej nomenklatúry. Hodnoty sú vypočítané vzhľadom na spotrebu vody z vodovodu, pričom rovnaké hodnoty by sa mali použiť na dodávky pitnej vody.
(24)Uhlík 14, trícium a draslík 40 nie sú do tejto skupiny zahrnuté.
(25)Uhlík 14, trícium a draslík 40 nie sú do tejto skupiny zahrnuté.
(26)Tieto hodnoty majú za cieľ prispieť k dodržaniu najvyšších povolených hodnôt pre potraviny; ako také nezaručujú takéto dodržiavanie za každých okolností a neznižujú požiadavku na monitorovanie úrovní kontaminácie živočíšnych produktov určených na spotrebu pre ľudí.
(27)Tieto hodnoty sa vzťahujú na krmivo už pripravené na spotrebu.


Vytváranie únie kapitálových trhov
PDF 289kWORD 126k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov (2015/2634(RSP))
P8_TA(2015)0268B8-0655/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 18. februára 2015 s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2014 s názvom Reformovaný finančný sektor pre Európu (COM(2014)0279),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 11. marca 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o revízii Európskeho systému orgánov finančného dohľadu (ESFS)(1),

–  so zreteľom na revízne správy Komisie o európskom systéme finančného dohľadu (COM(2014)0509 o európskych orgánoch dohľadu (ESA) a COM(2014)0508 o Európskom výbore pre systémové riziká (ESRB),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na otázku Komisii týkajúcu sa zelenej knihy s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (O-000075/2015 – B8-0564/2015),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva zdôraznil „potrebu zlepšiť prístup na kapitálové trhy prostredníctvom nových zdrojov financovania“, a zároveň poznamenal, že „komerčné banky budú zrejme aj naďalej hlavným zdrojom finančných prostriedkov a že je mimoriadne dôležité, aby členské štáty vytvorili nové zdroje, ktoré budú dopĺňať zavedené mechanizmy a pokryjú chýbajúce financovanie, a pritom zabezpečia primeraný regulačný a dozorný rámec prispôsobený potrebám reálneho hospodárstva“;

B.  keďže Komisia vo svojom oznámení z 27. marca 2014 s názvom Dlhodobé financovanie európskeho hospodárstva preskúmala možnosti prijať konkrétne opatrenia s cieľom diverzifikovať financovanie, rozvíjať európske kapitálové trhy a zlepšiť prístup k financovaniu, najmä pre malé a stredné podniky, napríklad v oblasti akciových trhov a trhov s podnikovými dlhopismi, jednoduchej a transparentnej sekuritizácie, krytých dlhopisov a súkromného umiestňovania;

C.  keďže ako uviedol predseda Komisie Jean-Claude Juncker, prvou strategickou prioritou Komisie je „posilniť konkurencieschopnosť Európy a stimulovať investície v záujme vytvárania pracovných miest“;

D.  keďže nedostatočne regulované a kontrolované kapitálové trhy boli hlavnou príčinou vypuknutia finančnej krízy; keďže všetky nové návrhy, najmä so zreteľom na sekuritizáciu, musia primerane zohľadniť túto skutočnosť;

E.  keďže v dôsledku finančnej krízy inštitúcie EÚ zaviedli celý rad právnych predpisov zameraných na zabránenie opakovaniu takejto krízy a na vytvorenie prostredia finančnej stability, ktoré má zásadný význam pre skutočne trvalo udržateľný rast; keďže tento právny predpis treba chápať ako rámec, v ktorom sa vytvorí únia kapitálových trhov (CMU), a nie ako jeho prekážku;

F.  keďže zníženie roztrieštenosti kapitálových trhov by mohlo viesť k nižším kapitálovým nákladom a zároveň zlepšeniu prideľovania kapitálu, a preto by mohlo podporiť rast podnikov, najmä MSP, a tvorbu pracovných miest v EÚ;

G.  keďže rôzne inštitúcie EÚ a súkromný sektor v súčasnosti vyvíjajú riešenia alebo odporúčania v záujme ďalšieho rozvoja kapitálových trhov, napríklad v oblasti jednoduchej a transparentnej sekuritizácie, súkromného umiestňovania, kapitálového financovania, európskych krytých dlhopisov a prvých verejných ponúk (IPO);

H.  keďže prípadné predchádzajúce regulačné opatrenia (smernica o kapitálových požiadavkách (CRD), smernica o trhoch s finančnými nástrojmi II (MiFID II) /trhy s finančnými nástrojmi (MiFIR) treba v únii kapitálových trhov doplniť a ďalej rozvinúť;

Ekonomický kontext

1.  poznamenáva, že investície do reálnej ekonomiky v Európe sa do istej miery znížili v priebehu niekoľkých desaťročí, a to aj napriek veľkému zvýšeniu rozsahu európskeho a globálneho finančného sektora v rovnakom období; zdôrazňuje, že reálna ekonomika je naďalej do veľkej miery závislá od bánk, čo zvyšuje zraniteľnosť hospodárstva voči sprísneniu podmienok poskytovania bankových úverov;

2.  konštatuje, že rozsiahle verejné intervencie od začiatku krízy, aktivované zlyhaním finančného sektora, vyústili do veľkého objemu likvidity a zatiaľ neviedli k zvýšeniu dopytu po financovaní v reálnej ekonomike;

3.  poukazuje na to, že pred krízou mala Európa dostatočné cezhraničné toky, boli však sústredené na medzibankové úvery a dlh, ktorý bol často v rukách vysoko špekulatívnych investorov, čo viedlo k prenosu rizík v rámci vnútorného trhu;

4.  konštatuje, že obnova stability bankového sektora v EÚ sa stala prioritou voči financovaniu dlhodobých investícií a reálnej ekonomiky;

5.  poukazuje na to, že v odvetví poisťovníctva existujú veľké zásoby voľného kapitálu a že by sa mal účinnejšie využívať zlepšením regulačného rámca prostredníctvom prehodnotenia kapitálových požiadaviek pre určité investície v sektore poisťovníctva;

6.  poukazuje na to, že napriek možnostiam, ktoré ponúka kvalitný kapitálový trh EÚ, nie je možné vyhnúť sa skutočnosti, že existujú obrovské prekážky v iných oblastiach, ako je zdaňovanie, najmä postupy, ktoré uprednostňujú dlh pred vlastným kapitálom, stimulujú platobnú neschopnosť a právo v oblasti účtovníctva; domnieva sa, že tieto oblasti harmonizácie EÚ neprinesú automaticky ďalšie výhody a že v tejto súvislosti nie je v Európe potrebné rozšírenie medzinárodných štandardov finančného výkazníctva (IFRS);

7.  zdôrazňuje, že stupeň finančnej integrácie klesol od začiatku krízy a investori a banky sa vracajú na svoje domáce trhy;

8.  zdôrazňuje, že dopyt a ponuku možno podporiť vybudovaním dôvery v reálnu ekonomiku prostredníctvom jasných záväzkov na úrovni členských štátov a Únie zameraných na podporu pozitívneho investičného prostredia a právnej istoty pre investorov, formulovanie dlhodobých cieľov pre stabilizáciu, konkurencieschopnosť a právny rámec podporujúci rast a stimulovanie a diverzifikovanie investícií do infraštruktúry, čo umožní podnikom dlhodobé plánovanie;

9.  uznáva, že budúcnosť Európy je spojená s jej schopnosťou inovovať; domnieva sa, že okrem regulačného rámca podporujúceho inovácie je dôležitý jednoduchý, primeraný a diverzifikovaný prístup k financovaniu pre podniky, ktorý by vytváral inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

10.  poukazuje na to, že zlepšenie podmienok financovania pre európske podniky musí vychádzať z posilnenej hospodárskej a finančnej stability, ktorá bude zahŕňať vykonávanie reforiem vo všetkých členských štátoch;

11.  zdôrazňuje, že nedokonalé kapitálové trhy viedli k nesprávnemu oceňovaniu rizík a k odstráneniu prepojenia medzi želanými výnosmi a skutočnými rizikami, čo spôsobilo, že trhy sa chovali neobjektívne voči subjektom, ako sú MSP; domnieva sa, že jedným z cieľov CMU by malo byť zlepšenie efektívnosti trhov a zabezpečenie spravodlivého, primeraného a ekonomicky zdravého vzťahu medzi rizikom a výnosmi na kapitálových trhoch v EÚ;

Skutočný európsky prístup

12.  domnieva sa, že zatiaľ čo sa napríklad USA zotavili z finančnej krízy rýchlejšie ako EÚ, čo je čiastočne dôsledkom diverzifikovanejšieho finančného systému, EÚ musí budovať svoju vlastnú skutočnú verziou CMU a môže vychádzať zo skúseností z iných častí sveta, ale nie ich len opakovať; zdôrazňuje však, že treba prijať rozumný prístup k uznávaniu rovnakých alebo podobných noriem tretích krajín s cieľom zaručiť súlad medzi európskymi a medzinárodnými finančnými trhmi;

13.  domnieva sa, že skutočný európsky prístup ku kapitálovým trhom by mal náležite zohľadniť medzinárodný vývoj, aby Európa zostala atraktívnou pre medzinárodných investorov, zamedzením zbytočnej duplicity a rozdielov v právnych predpisoch;

14.  zdôrazňuje, že hoci Európa šetrí viac ako USA z hľadiska percentuálneho podielu na HDP (20 %, resp. 17 %), úroveň úspor v podielových fondoch EÚ predstavuje iba 50 % úrovne USA a úspory v dôchodkových fondoch len 35 %; ďalej uvádza, že akciové trhy EÚ, trhy s podnikovými dlhopismi a sekuritizácia predstavujú 60 %, 35 % a 20 % v porovnaní s americkými;

15.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia vzala do úvahy rôzne hospodárske a kultúrne zloženie sektora MSP v členských štátoch s cieľom predchádzať akýmkoľvek nezamýšľaným dôsledkom implementácie únie kapitálových trhov, ktoré môžu zvýrazniť existujúce rozdiely v prístupe k financovaniu medzi členskými štátmi;

16.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsky prístup k posilňovaniu diverzifikácie finančných zdrojov a investícií európskych podnikov prostredníctvom CMU, ktorý by vychádzal z charakteristiky a vzájomného prepojenia európskych bankových a kapitálových trhov a bral do úvahy osobitosti európskeho modelu financovania podnikov a potrebu vybudovať spoľahlivé nebankové zdroje financií pre rast a doplniť ich metódami, akými by účastníci trhu mohli zvýšiť dlh, vlastný kapitál a rizikový kapitál priamo z trhu; poznamenáva, že Komisia by sa nemala nevyhnutne spoliehať len na partnerské preskúmanie s inými jurisdikciami; upriamuje pozornosť Komisie na skutočnosť, že kultúrne rozdiely by sa nemali podceňovať a mali by byť poskytnuté primerané odpovede na ich prekonanie; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala vo svojich reformách kapitálových trhov zohľadniť najnovší technologický vývoj;

17.  vyzýva Komisiu, aby uznala, že rozmanitosť obchodných modelov a finančné trhy členských štátov môžu byť silnou stránkou hodnou ochrany v Európe ako celku;

18.  zdôrazňuje, že začatie CMU a príslušné právne predpisy by sa mali zameriavať na fungovanie kapitálových trhov v celej EÚ, dobudovanie jednotného trhu a posilnenie udržateľného rastu; zdôrazňuje, že v dôsledku krízy boli podniknuté kroky v oblasti dohľadu nad bankovým sektorom, ktoré zatiaľ neboli rozšírené na kapitálové trhy; zdôrazňuje, že existujú rozdiely medzi finančnými sektormi, v dôsledku čoho sú potrebné rôzne riešenia; zdôrazňuje však, že musí byť zabezpečené vytvorenie rovnakých podmienok pre účastníkov s podobnými finančnými činnosťami a že kľúčovým cieľom vo všetkých sektoroch musí byť zlepšenie alokácie kapitálu v celom európskom hospodárstve a lepšie využívanie kapitálových zásob, ktoré sú v súčasnosti neproduktívne;

19.  zdôrazňuje, že na tento účel sa musí vykonať riadne a komplexné zhodnotenie, pri ktorom sa zohľadní kumulatívny účinok všetkých legislatívnych aktov prijatých v posledných rokoch na európske kapitálové trhy; upozorňuje, že to tiež znamená, že treba dôkladne zvážiť, či treba prehodnotiť prísne kapitálové požiadavky uplatňované v oblasti bankovníctva a poisťovníctva;

20.  zdôrazňuje, že iniciatívy smerujúce k únii kapitálových trhov by sa nemali snažiť objaviť už objavené, ale mali by uznať, že financovanie podnikov v Európe je založené na dobre vyvinutých a historicky vytvorených štruktúrach, ktoré sa napriek svojim obmedzeniam ukázali ako odolné voči kríze, a že ďalšia diverzifikácia a rozvoj nových kanálov by mohli byť prínosom pri zabezpečovaní toho, aby rôzne typy podnikov mali doplnkový prístup k financovaniu;

21.  konštatuje, že tradičné spôsoby financovania prostredníctvom bánk často nepodporujú inovatívne podniky a MSP; zdôrazňuje, že nedostatočný prístup k financovaniu pre MSP je jednou z najväčších prekážok rastu v EÚ; zdôrazňuje, že keďže je pre MSP stále ťažké získať bankový úver, sú potrebné alternatívy bankového financovania, a to najmä zlepšením podnikateľského prostredia pre rizikový kapitál, partnerské fondy, súkromné umiestňovanie, sekuritizáciu úverov pre MSP a podporou úverových združení, ale aj prostredníctvom štandardizácie pravidiel týkajúcich sa verejno-súkromných partnerstiev (PPP) v celej EÚ;

22.  zdôrazňuje skutočnosť, že efektívnejšie prideľovanie kapitálu v rámci EÚ nemusí vždy viesť k vyšším cezhraničným kapitálovým tokom; pripomína, že vytváranie bublín v oblasti nehnuteľností v niektorých členských štátoch pred krízou bolo do určitej miery spôsobené prílišným prísunom kapitálu;

23.  zdôrazňuje potrebu identifikovania existujúcich finančných štruktúr, ktoré sa osvedčili ako účinné, a preto by sa mali zachovať, a štruktúr, ktoré si vyžadujú značné zlepšenie; domnieva sa, že by sa mali presadzovať aj účinné štruktúry pre miestne a decentralizované finančné inštitúcie;

24.  pripomína úspech celoeurópskych iniciatív, ako sú podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), ktoré umožnili rast investičných fondov EÚ s povolením v členských štátoch, s aktívami vo výške takmer 8 biliónov EUR; domnieva sa, že smernica o správcoch alternatívnych investičných fondov (AIFM) je tiež dobrým príkladom;

25.  víta prijatie nariadenia o európskych dlhodobých investičných fondoch (EDIF); domnieva sa, že EDIF by mohli zopakovať pokrok dosiahnutý pri PKIPCP prostredníctvom lepšieho prideľovania kapitálu na dlhodobé projekty, ktoré potrebujú financovanie, napríklad do infraštruktúry a energetiky, najmä na cezhraničnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, ako by sa z dlhodobého hľadiska mohli mimoriadne investičné programy, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), účinne prepojiť s riadnymi fondmi EÚ; zastáva názor, že inštitucionálni investori by mali byť vyzvaní, aby prispeli prostriedkami, ktoré spravujú, do európskych kapitálových trhov; domnieva sa, že inštitucionálni investori a podmienky, za ktorých môžu vstupovať na trh, musia zohrávať významnú úlohu v rozvoji únie kapitálových trhov;

26.  pripomína predchádzajúcu prácu na integrácii finančných trhov, akou bol napr. Akčný plán finančných služieb (1999), Giovanniniho správa a de Larosièrova správa, a vyzýva Komisiu, aby nadviazala na tieto správy vo svojom akčnom pláne únie kapitálových trhov;

27.  vyzýva Komisiu, aby vykonala hĺbkovú analýzu súčasnej situácie na kapitálových trhoch podľa jednotlivých krajín, posúdila formou komplexnej hospodárskej analýzy, kde a do akej miery existujú celoeurópske prekážky investícií prostredníctvom kapitálových trhov, a aby uviedla, akými prostriedkami vrátane nelegislatívnych a trhových prístupov sa tieto prekážky môžu odstrániť alebo minimalizovať; domnieva sa, že táto analýza je základným predpokladom úspechu únie kapitálových trhov; vyzýva Komisiu, aby tento proces urýchlila;

28.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala cezhraničné riziká na finančných a kapitálových trhoch v EÚ spôsobené inštitucionálnymi, právnymi a regulačnými rozdielmi medzi členskými štátmi, a riešila ich účinnými opatreniami s cieľom zjednodušiť cezhraničné kapitálové toky a obmedziť existujúce uprednostňovanie domácich tokov medzi investormi;

29.  vyzýva Komisiu, aby zvážila aj stranu ponuky, a najmä zanalyzovala a riešila základné príčiny, prečo drobní a inštitucionálni investori nie sú schopní mobilizovať a transformovať dostatočný kapitál na posilnenie jednotlivých finančných služieb a dlhodobých investícií do reálneho hospodárstva;

30.  navrhuje, aby Komisia podporovala finančné vzdelávanie investorov aj spoločnosti ako používateľov kapitálových trhov, a zlepšila dostupnosť údajov a výskumu EÚ prostredníctvom štandardizácie a zlepšovania zberu údajov, s cieľom umožniť spoločnostiam, ako aj investorom pochopiť komparatívne náklady a prínosy rôznych služieb, ktoré poskytujú účastníci kapitálového trhu;

31.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsoby, ako znížiť informačnú asymetriu na kapitálových trhoch pre MSP, a zamerala sa na trh pre ratingové agentúry a prekážky pre nových účastníkov na tomto trhu; zdôrazňuje myšlienku nezávislých európskych agentúr poskytujúcich úverové ratingy, ktoré sú nákladovo efektívne aj v prípade malých investícií;

32.  víta oznámenie Komisie o zámere revidovať smernicu o prospekte s cieľom riešiť nedostatky súčasného rámca prospektu; zdôrazňuje, že je dôležité zjednodušiť jeho postupy primeraným zrušením administratívnej záťaže pre emitentov a kótovanie spoločností, a to najmä so zreteľom na MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou; domnieva sa, že môže byť užitočné preskúmať spôsoby lepšieho prispôsobenia požiadaviek podľa typu aktív a/alebo investorov a/alebo emitentov; zdôrazňuje, že transparentnosť by sa posilnila a transakčné náklady by sa znížili, ak by poskytované informácie boli štandardizované, a sprístupnené elektronicky;

33.  vyzýva Komisiu, aby vysvetlila, ako bude únia kapitálových trhov spolupracovať s ďalšími dvoma piliermi európskeho investičného plánu, konkrétne Európskym fondom pre strategické investície a Európskym centrom investičného poradenstva;

34.  zdôrazňuje dôležitosť spojenia iniciatív týkajúcich sa kapitálových trhov s inými programami politík, ako je rozvoj digitálneho jednotného trhu a prebiehajúce reformy v oblasti práva obchodných spoločností a podnikového riadenia, s cieľom dosiahnuť súdržnosť a konzistentnosť rôznych regulačných a neregulačných iniciatív a maximalizovať tak pozitívne vedľajšie účinky rôznych politík na hospodársky rast a tvorbu pracovných miest;

Stavebné bloky únie kapitálových trhov

35.  zastáva názor, že únia kapitálových trhov by sa mala riadiť prístupom postupných krokov a že by mala mať tri oblasti priorít: po prvé, stimulovať čo najefektívnejšie prideľovanie úspor prehĺbením a diverzifikáciou zdrojov financovania dostupného pre podniky a ponúkať viac investičných možností, väčšiu transparentnosť a diverzifikáciu portfólia pre sporiteľov a investorov; po druhé, umožniť väčšie zmiernenie rizika vytváraním hlbších cezhraničných trhov, posilnením odolnosti finančného systému voči nepriaznivým účinkom vážnych finančných kríz a vyrovnaním vplyvu špecifických otrasov; po tretie, zabezpečiť, aby existoval dodatočný účinný kanál na financovanie reálneho hospodárstva;

36.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby predložila návrhy na revíziu súčasných právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o ratingové agentúry a audítorské spoločnosti s cieľom zvýšiť a skompletizovať ochranu investorov;

37.  zdôrazňuje potrebu odstrániť existujúce prekážky cezhraničného financovania, najmä pre MSP, s cieľom podporovať výhody únie kapitálových trhov pre podniky všetkých veľkostí vo všetkých zemepisných oblastiach;

38.  zdôrazňuje, že hlavnou zásadou budovania únie kapitálových trhov musí byť väčší dôraz na koncových používateľov kapitálových trhov, t. j. spoločnosti a investorov, a uznanie, že existujú trhy pre spoločnosti a investorov; domnieva sa preto, že politiky EÚ sa musia zameriavať na zabezpečenie toho, aby kapitálové trhy poskytovali podnikom lepší prístup ku kapitálu a investorom s rôznorodými, transparentnými a dostupnými možnosťami úspor;

39.  vyzýva Komisiu, aby predkladala konzistentné návrhy s cieľom zabezpečiť, aby únia kapitálových trhov bola v súlade s jasnou stratégiou na riešenie kontraproduktívnych účinkov tieňového bankového systému;

40.  zdôrazňuje, že v záujme prispenia k uvedeným prioritám by iniciatívy únie kapitálových trhov mali byť zamerané na obmedzenie zložitosti, pričom by mali zvyšovať účinnosť a znižovať náklady na reťazec sprostredkovania medzi sporiteľmi a investíciami, zlepšiť informovanosť koncových používateľov o sprostredkovateľskom reťazci a o štruktúre jeho nákladov, posilniť ochranu investorov, zabezpečiť stabilitu sprostredkovateľského reťazca vhodnými pravidlami obozretného podnikania a zabezpečiť, aby sprostredkovatelia mohli zlyhať a byť nahradení s minimálnym narušením finančného systému a reálneho hospodárstva;

41.  víta plán Komisie zhodnotiť celkový vplyv finančnej regulácie, najmä právnych predpisov prijatých v posledných piatich rokoch; zdôrazňuje, že uvedené priority treba vziať do úvahy pri skúmaní platných predpisov v oblasti finančnej regulácie;

42.  zdôrazňuje, že financovanie bánk a sprostredkovateľská úloha bánk na kapitálových trhoch sú dôležitými piliermi financovania podnikov; zdôrazňuje, že únia kapitálových trhov by mala byť založená na dopĺňaní hlavnej úlohy bánk, a nemala by byť o ich vytláčaní, keďže bankové financovanie by malo naďalej zohrávať kľúčovú úlohu pri financovaní európskeho hospodárstva; zdôrazňuje dôležitú úlohu vzťahového bankovníctva vo financovaní mikropodnikov, malých a stredných podnikov, ktoré sa môže využiť aj pri poskytovaní alternatívnych spôsobov financovania; pripomína strategický rozmer silného a diverzifikovaného európskeho bankového sektora; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dostupnosť bankových úverov pre MSP v celej Únii a aby riešila neprimerané prekážky;

43.  zdôrazňuje, že MSP by mali mať k dispozícii čo najširší výber štruktúr financovania tak, aby mali sami možnosť výberu medzi možnosťami financovania s rôznymi nákladmi a úrovňami zložitosti vrátane hypotekárnych úverov a financovania založeného na sekuritizácii;

44.  zdôrazňuje potrebu podporiť prostredie, v ktorom viac úspor domácností a podnikov prúdi do nástrojov, ktoré budú investovať na kapitálových trhoch, a kde sú investori nabádaní k vyčleňovaniu kapitálu naprieč hranicami členských štátov; zdôrazňuje potrebu primeraných záruk, najmä v prípade domácností, aby sa zaistila úplná informovanosť o výhodách a nevýhodách investícií do kapitálových trhov; zdôrazňuje význam rozšírenia dostupnosti finančného vzdelávania zameraného na zlepšenie dôvery investorov v kapitálové trhy, najmä pokiaľ ide o retailových investorov; zdôrazňuje tiež, že finančné vzdelávanie by sa malo zamerať na MSP, aby sa naučili, ako využívať kapitálové trhy;

45.  zdôrazňuje, že iniciatívy týkajúce sa CMU by mali dlžníkom umožniť prístup k finančným prostriedkom z trhových zdrojov, čo podporí väčšiu rozmanitosť foriem pôžičiek, akými sú akcie a podnikové dlhopisy, ako aj nepriamych foriem financovania, pri ktorých banky a trhy spolupracujú;

46.  zdôrazňuje, že s cieľom vytvoriť účinnú CMU je dôležité uľahčiť zrozumiteľné porovnanie investičných možností dostupných pre finančné subjekty; v tejto súvislosti požaduje posilnenie spoločného rámca, aby sa zabezpečila porovnateľnosť a transparentnosť medzi rôznymi finančnými nástrojmi, najmä riadnym vykonávaním opatrení naplánovaných na tento účel v rámci smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), smernice o sprostredkovaní poistenia (IMD) a nariadenia o štrukturalizovaných retailových investičných produktoch a investičných produktoch založených na poistení (PRIIP); zdôrazňuje význam súdržnosti právnych predpisov vo všeobecnosti, a najmä medzi vyššie uvedenými súbormi, s cieľom predísť regulatórnej arbitráži a zabezpečiť najvyššie normy ochrany investorov na všetkých trhoch;

47.  domnieva sa, že CMU by mala vytvoriť vhodné regulačné prostredie, ktoré podporuje cezhraničný prístup k informáciám o spoločnostiach, ktoré chcú využiť štruktúry týkajúce sa úveru, kvázi vlastného kapitálu a akcií, s cieľom podporiť rast nebankových finančných modelov, okrem iného kolektívne financovanie a úvery medzi partnermi; domnieva sa, že poskytovanie takýchto informácií by malo byť pre MSP dobrovoľné; zdôrazňuje, že pravidlá ochrany investorov by sa mali uplatňovať na všetky modely financovania v rovnakej miere bez ohľadu na to, či sú súčasťou bankových alebo nebankových modelov financovania; domnieva sa, že takéto prostredie by si vyžadovalo aj väčšiu systémovú odolnosť a dohľad nad systémovými finančnými sprostredkovateľmi mimo bankového sektoru;

48.  je presvedčený, že štandardizácia niektorých finančných nástrojov a ich dostupnosť na celom vnútornom trhu môžu byť vhodným nástrojom, ktorý pomôže zvýšiť likviditu, posilniť fungovanie jednotného trhu a umožniť komplexný prehľad a dohľad nad európskymi kapitálovými trhmi, pričom sa primerane zohľadnia najlepšie postupy v rámci už existujúcich noriem členských štátov; zdôrazňuje nutnosť zachovať možnosť vydávania individuálne prispôsobených finančných nástrojov, ktoré zodpovedajú potrebám jednotlivých emitentov a individuálnych investorov;

49.  pripomína, že historický prehľad Akčného plánu pre finančné služby vyzýva na to, aby sa zvážili dve medzery, ktoré vznikli v dôsledku jeho vykonávania, potreba dôkladne zvážiť osobitný vplyv opatrení navrhnutých v rámci vnútorného trhu na fungovanie eurozóny, ako aj potreba paralelného zlepšovania integrácie trhu a dohľadu; vyzýva Komisiu, aby si pri príprave akčného plánu vzala všetky potrebné ponaučenia z tohto precedensu;

50.  zdôrazňuje, že právny rámec a rámec dohľadu by mali zohrávať zásadnú úlohu, aby sa zabránilo nadmernému prijímaniu rizika a nestabilite na finančných trhoch; zdôrazňuje, že silný projekt CMU musí byť sprevádzaný silným dohľadom v celej EÚ a silným vnútroštátnym dohľadom vrátane primeraných makroprudenciálnych nástrojov; domnieva sa, že jednou z dostupných možností je pridelenie silnejšej úlohy orgánu ESMA pri zlepšovaní zbližovania dohľadu;

51.  vyzýva Komisiu, aby starostlivo posúdila riziká úverového financovania na kapitálových trhoch a príslušné skúsenosti získané pri vzniku finančnej krízy v rokoch 2007/2008 a aby riešila všetky problémy, ktoré z toho vyplývajú;

Priblíženie kapitálových trhov malým a stredným podnikom

52.  upozorňuje na to, že prípadné zmeny alebo doplnenia existujúceho regulačného rámca pre finančných sprostredkovateľov by sa mali zamerať na odstránenie prekážok vstupu pre malých a stredných sprostredkovateľov a na zlepšenie prístupu k financovaniu, najmä pre inovatívne začínajúce podniky a malé a stredné podniky, a zabezpečiť prudenciálne normy primerané riziku;

53.  víta návrh smernice predložený Komisiou, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení (COM(2014)0213); predovšetkým sa domnieva, že tento návrh by mohol byť prostriedkom na podporu atraktívneho prostredia pre akcionárov zlepšením efektívnosti reťazca kapitálových investícií; zdôrazňuje, že primeraný a uskutočniteľný rámec pre správu a riadenie spoločnosti môže posilniť CMU;

54.  zdôrazňuje, že zložitosť kapitálových trhov by nemala vyústiť do vylúčenia MSP, ktoré väčšmi potrebujú mať prístup k doplnkovému financovaniu, najmä v členských štátoch, ktoré čelia hospodárskym ťažkostiam; zdôrazňuje, že pozitívne prostredie pre úspešné financovanie MSP zahŕňa potrebu mať hospodárske a regulačné podmienky, ktoré sú priaznivé pre MSP, a to na úrovni EÚ aj na vnútroštátnej úrovni; osobitne zdôrazňuje, že pozornosť by sa mala venovať možnému zjednodušeniu postupov na prístup MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou k prvej verejnej ponuke, pričom sa zabezpečí, aby zostali v platnosti prísne kritériá na posúdenie odolnosti a oprávnenosti podnikov v súvislosti s prvou verejnou ponukou; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť ďalších opatrení na pomoc MSP pri prilákaní investícií;

55.  pripomína, že nedostatok informácií o finančnej situácii MSP je jednou z najväčších prekážok investovania do tohto typu spoločností; požaduje hĺbkové zváženie týkajúce sa spôsobov a prostriedkov na zlepšenie prístupu investorov k transparentným a porovnateľným údajom o MSP, pričom by sa zároveň v čo najväčšom rozsahu obmedzila ďalšia záťaž kladená na tieto spoločnosti;

56.  podporuje diverzifikovaný a atraktívny základ financovania na európskych verejných trhoch pre spoločnosti každého rozsahu, pričom presadzuje koncepciu „najskôr myslieť v malom“ v nariadeniach o rozpočtových pravidlách EÚ týkajúcich sa rozvíjajúcich sa spoločností zameraných na rast a revíziu nariadenia o rozpočtových pravidlách EÚ v záujme zníženia administratívnych nákladov na kótovanie spoločností o 30 – 50 %;

57.  domnieva sa, že vzhľadom na význam MSP a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou pre vytváranie nových pracovných miest treba lepšie využívať existujúce možnosti nebankového financovania, ako napríklad rozvoj špecializovaných sekundárnych trhov (napr. rastových trhov MSP) a jednoduchej, transparentnej a štandardizovanej sekuritizácie; víta iniciatívu zaviesť udržateľný, transparentný trh so sekuritizáciou vytvorením osobitného regulačného rámca s jednotným vymedzením vysoko kvalitnej sekuritizácie v spojení s účinnými metódami monitorovania, merania a riadenia rizika; zdôrazňuje však, že MSP predstavujú veľmi rôznorodú skupinu a že sekuritizácia nie je jediným dostupným nástrojom; vyzýva preto Komisiu, aby využila širokú škálu prístupov a zvážila širokú paletu prostriedkov na zlepšenie financovania MSP;

58.  podporuje návrhy na zlepšenie možností prístupu k údajom pre európske spoločnosti, najmä MSP; zároveň upozorňuje na skutočnosť, že náklady na údaje o trhu sú v porovnaní s celkovými transakčnými nákladmi nízke;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila schopnosť monitorovať druhy, objemy a trendy sprostredkovateľských činností, ktoré sú podobné bankovým činnostiam a ktoré sú vykonávané mimo regulovaného bankového sektora, a zaviedla vhodné opatrenia, aby sa zabezpečilo, že na tieto činnosti sa vzťahuje zásada „rovnaké riziká – rovnaké pravidlá“;

60.  upozorňuje, že súkromný kapitál a rizikový kapitál ponúkajú zaujímavé alternatívy financovania, najmä pre začínajúce podniky; vyzýva Komisiu, aby vypracovala ďalšie nástroje na základe skúseností získaných v rámci európskych fondov rizikového kapitálu a európskych fondov sociálneho podnikania s cieľom riešiť hlavné nedostatky trhov rizikového kapitálu v EÚ, ako napríklad nedostatok informácií pre investorov; domnieva sa, že rozvoj osobitnej databázy na zber informácií o MSP a začínajúcich podnikoch na dobrovoľnom základe by mohol byť užitočným nástrojom na poskytovanie informácií investorom, čím by sa napokon rozšíril okruh účastníkov trhu a ďalej posilňovali trhy rizikového kapitálu v členských štátoch;

61.  víta kroky na podporu rozvoja trhov súkromného umiestňovania prostredníctvom štandardizovaných dokumentov a vymedzení, pričom sa zabezpečí, aby potenciálni investori boli dostatočne informovaní o rizikách a výhodách tejto formy investícií;

62.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že akýkoľvek rozvoj nových návrhov na „fond fondov“ ako súčasť únie kapitálových trhov nepovedie k medzerám v celkovom hodnotení a riadení systémového a špecifického rizika;

63.  trvá na tom, že pri budovaní CMU je nevyhnutné posilniť a zlepšiť koordináciu EÚ na medzinárodnej úrovni, najmä v rámci skupiny G20, Medzinárodnej organizácie komisií pre cenné papiere (IOSCO), Rady pre medzinárodné účtovné štandardy (IASB) a Bazilejského výboru;

Vytvorenie súdržného regulačného prostredia EÚ pre kapitálové trhy

64.  ďalej zdôrazňuje význam kapitálového financovania, ktoré môže pomôcť zmierniť riziká a znížiť nadmerné zadlženie a pákový efekt vo finančnom systéme; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali a riešili príliš zaťažujúcu reguláciu v oblasti kapitálového financovania súkromných spoločností; zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa daňovým zvýhodňovaním dlhu oproti vlastnému kapitálu;

65.  uvedomuje si, že rôznorodosť pravidiel platobnej neschopnosti komplikuje vytvorenie cezhraničných súborov aktív, a teda aj procesu sekuritizácie; v tejto súvislosti berie na vedomie návrh Komisie na riešenie cezhraničnej platobnej neschopnosti v rozsahu potrebnom na dosiahnutie dobre fungujúcej CMU; požaduje vytvorenie rámca pre ozdravenie a riešenie krízových situácií nebankových subjektov, najmä centrálnych protistrán;

66.  pripomína úlohu platobného systému a systému vyrovnania transakcií s cennými papiermi pre trh so sekuritizáciou a požaduje vytvorenie európskej infraštruktúry trhu na tento účel, ako aj koordinované a väčšmi harmonizované monitorovanie kritickej trhovej infraštruktúry, najmä možnosť vytvoriť archív údajov pre sekuritizáciu, ktorý by zaregistroval každého účastníka sekuritizácie, sledoval súhrnné expozície a toky medzi účastníkmi trhu, monitoroval efektívnosť a účinnosť politických iniciatív a odhaľoval prípadné vznikajúce bubliny, ako aj znižoval informačné asymetrie;

67.  zdôrazňuje, že vzhľadom na úlohu, ktorú zohrávajú IKT, je potrebné riešiť hrozbu kybernetických útokov a zaviesť odolnosť celého finančného systému voči takýmto útokom;

68.  povzbudzuje Komisiu, aby zvýšila porovnateľnosť a kvalitu finančných informácií preskúmaním súčasného rámca pre účtovné štandardy, a to aj vzhľadom na globálne perspektívy a s ohľadom na konzervatívne modely oceňovania a primeranosť požiadaviek; chápe, že nedávno revidované európskeho účtovné právo treba posúdiť v praxi;

69.  zdôrazňuje potrebu uskutočniť posúdenie vplyvu a analýzu nákladov a prínosov všetkých dodatočných právnych predpisov vrátane delegovaných a vykonávacích aktov; konštatuje, že nové právne predpisy nemusia byť vždy primeranou politickou reakciou na tieto výzvy a že by sa mali preskúmať nelegislatívne a trhové prístupy, ako aj v niektorých prípadoch už existujúce vnútroštátne riešenia; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala zásadu proporcionality v príslušných právnych predpisoch s cieľom posilniť pozitívny vplyv pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou;

70.  domnieva sa, že základy plne funkčnej únie kapitálových trhov by sa mali zaviesť najneskôr v roku 2018; zdôrazňuje potrebu komplexnej analýzy súčasnej situácie na kapitálových trhoch EÚ a existujúcich prekážok v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoju prácu na akčnom pláne a čo najskôr predložila legislatívne a nelegislatívne návrhy v záujme dosiahnutia cieľa plne integrovaného jednotného kapitálového trhu EÚ do konca roka 2018;

71.  konštatuje, že rozvoj digitálneho prostredia by sa mal vnímať ako príležitosť na zlepšenie výkonnosti a hodnoty poskytovanej v rámci odvetvia kapitálových trhov podnikom, investorom a spoločnosti vo všeobecnosti;

o
o   o

72.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii a Rade.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0202.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0161.


Európsky program v oblasti bezpečnosti
PDF 384kWORD 135k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (2015/2697(RSP))
P8_TA(2015)0269B8-0676/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6, 7 a 21 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 4, 16, 20, 67, 68, 70-72, 75, 82-87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7, 8, článok 10 ods. 1, články 11, 12, 21, 47–50, 52 a 53,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na oznámenia Komisie o stratégii pre účinné uplatňovanie Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573) a na prevádzkové usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu Komisie (SEC(2011)0567),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 o spojených veciach C-293/12 a C-594/12, ktorý zrušil smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 513/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa ako súčasť Fondu pre vnútornú bezpečnosť zriaďuje nástroj pre finančnú podporu v oblasti policajnej spolupráce, predchádzania trestnej činnosti, boja proti trestnej činnosti a krízového riadenia a ktorým sa zrušuje rozhodnutie Rady 2007/125/SVV(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o politike EÚ v oblasti boja proti terorizmu: hlavné úspechy a budúce výzvy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o protiteroristických opatreniach(6),

–  so zreteľom na svoju rozpravu v pléne z 28. apríla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o európskom programe v oblasti bezpečnosti EÚ (O-000064/2015 – B8-0566/2015 a O-000065/2015 – B8-0567/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a domáce veci,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže hrozby v oblasti vnútornej bezpečnosti Únie sa stali zložitejšími, hybridnými, asymetrickými, nekonvenčnými, medzinárodnými, rýchlo sa vyvíjajúcimi, ťažko predpovedateľnými a keďže presahujú kapacitu ktoréhokoľvek členského štátu, vyžadujú si viac než kedykoľvek predtým súdržnú, komplexnú, viacvrstvovú a koordinovanú reakciu EÚ, ktorá v plnej miere zohľadňuje dodržiavanie základných práv;

B.  keďže rozvoj bezpečnostnej politiky EÚ je spoločnou zodpovednosťou, ktorá si vyžaduje koordinované a zosúladené úsilie všetkých členských štátov, inštitúcií a agentúr EÚ, občianskej spoločnosti a orgánov presadzovania práva, pričom je zameraný na spoločné ciele a založený na zásadách právneho štátu a dodržiavaní základných práv; keďže v záujme dosiahnutia optimálnych výsledkov by konkrétne vykonávanie týchto spoločných cieľov a priorít malo byť spojené s jasným rozdelením úloh medzi EÚ a členské štáty na základe zásady subsidiarity a so silným a účinným parlamentným a súdnym dohľadom;

C.  keďže výnimku týkajúcu sa národnej bezpečnosti uvedenú v článku 4 ods. 2 ZEÚ nemožno použiť na to, aby mohli agentúry národnej bezpečnostnej porušovať záujmy vrátane hospodárskych záujmov ostatných členských štátov, práva ich občanov a rezidentov a zákony a politiky Európskej únie a tretích krajín v širšom slova zmysle;

D.  keďže pozornosť by sa mala upriamiť na potrebu poučiť sa z mnohých porušení európskych a všeobecných noriem a hodnôt v kontexte vnútornej a vonkajšej bezpečnosti spolupráce po 11. septembri 2001;

E.  keďže sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť sú ciele, ktoré je potrebné sledovať súbežne; keďže na dosiahnutie slobody a spravodlivosti je potrebné, aby bezpečnostné opatrenia vždy rešpektovali demokraciu, zásady právneho štátu a základné práva v súlade so zásadami nevyhnutnosti a proporcionality a aby podliehali riadnej demokratickej kontrole a zodpovednosti; keďže európsky program v oblasti bezpečnosti nerieši justičný a preventívny rozmer v dostatočnej miere;

F.  keďže viaceré základné príčiny trestnej činnosti, napríklad zvyšujúcu sa nerovnosť, chudobu a rasové a xenofóbne násilie a trestné činy z nenávisti, nemožno vyriešiť výlučne bezpečnostnými opatreniami, ale je ich potrebné riešiť v širšom politickom kontexte zahŕňajúcom lepšie politiky v oblasti sociálnych vecí, zamestnanosti, vzdelávania, kultúry a vonkajších vzťahov;

G.  keďže aspekt prevencie európskeho programu v oblasti bezpečnosti je obzvlášť dôležitý v období rastúcich hospodárskych a sociálnych rozdielov, ktoré oslabujú sociálny pakt a účinnosť základných práv a verejných slobôd; keďže dôležitým prvkom takýchto preventívnych politík by mali byť alternatívne opatrenia k trestu odňatia slobody na jednej strane a k opatreniam opätovnej integrácie na druhej strane;

H.  keďže po ukončení prechodného obdobia stanoveného v protokole 36, ktorý je uvedený v prílohe k zmluvám, Komisia a Európsky súdny dvor získali plnú právomoc, pokiaľ ide o právne nástroje bývalého tretieho piliera, pričom sa demokratická zodpovednosť a zodpovednosť v oblasti základných práv rozšírili na prijaté opatrenia, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri vytváraní priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti;

I.  keďže počítačová kriminalita a trestná činnosť, ktorú uľahčuje používanie počítačov, majú vplyv na bezpečnosť občanov EÚ, vnútorný trh, duševné vlastníctvo a prosperitu Európskej únie; keďže napr. botnety ako formy počítačovej kriminality postihujú milióny počítačov a tisíce cieľov súčasne;

J.  keďže hranice medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou sú čoraz nejasnejšie, čo si vyžaduje užšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi na účely vytvorenia komplexného a mnohorozmerného prístupu;

K.  keďže je potrebné venovať osobitnú pozornosť podpore a ochrane všetkých obetí terorizmu a trestnej činnosti v EÚ ako dôležitej súčasti programu bezpečnosti;

1.  berie na vedomie európsky program v oblasti bezpečnosti na obdobie 2015 – 2020 predložený Komisiou, ako aj priority v ňom uvedené; domnieva sa, že so zreteľom na výzvy, ktorým Európska únia v súčasnosti čelí, sú terorizmus, násilný extrémizmu, cezhraničná organizovaná trestná činnosť a počítačová kriminalita najzávažnejšie hrozby, ktoré si vyžadujú koordinované opatrenia na národnej, európskej a celosvetovej úrovni; poukazuje na to, že štruktúra programu by mala byť pružná, aby mohol reagovať na prípadné nové výzvy v budúcnosti;

2.  opakuje potrebu ďalej riešiť základné príčiny trestnej činnosti vrátane nerovnosti, chudoby a diskriminácie ; okrem toho zdôrazňuje potrebu zabezpečiť primerané zdroje pre sociálnych pracovníkov, príslušníkov miestnych a národných policajných síl a súdnych úradníkov, ktorých rozpočty sa v niektorých členských štátoch znížili;

3.  žiada, aby sa vyvinulo úsilie o dosiahnutie správnej rovnováhy medzi preventívnymi politikami a represívnymi opatreniami, aby sa zachovala sloboda, bezpečnosť a spravodlivosť; zdôrazňuje, že bezpečnostné opatrenia by sa mali vždy vykonávať v súlade so zásadami právneho štátu a ochrany základných práv, ako sú právo na súkromie a ochranu údajov, sloboda prejavu a združovania a právo na riadny proces; vyzýva preto Komisiu, aby pri vykonávaní európskeho programu v oblasti bezpečnosti náležite zohľadnila nedávne rozhodnutie Súdneho dvora o smernici o uchovávaní údajov (rozsudok v spojených veciach C-293/12 a C-594/12), podľa ktorého musia byť všetky nástroje v súlade so zásadami proporcionality, nevyhnutnosti a zákonnosti a musia obsahovať primerané záruky zodpovednosti a súdnej nápravy; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere posúdila vplyv tohto rozsudku na každý nástroj, ktorého súčasťou je uchovávanie údajov na účely presadzovania práva;

4.  pripomína, že na to, aby bola Únia dôveryhodným subjektom, pokiaľ ide o podporu základných práv na vnútornej a vonkajšej úrovni, mala by zakladať svoje bezpečnostné politiky, boj proti terorizmu a boj proti organizovanému zločinu, ako aj partnerstvá s tretími krajinami v oblasti bezpečnosti na komplexnom prístupe, ktorý zoskupí všetky faktory vedúce ľudí zapojiť sa do terorizmu alebo organizovaného zločinu, a mala by teda integrovať hospodárske a sociálne politiky, ktoré sú vyvinuté a vykonávané pri plnom dodržiavaní základných práv a ktoré podliehajú súdnej a demokratickej kontrole a hĺbkovým hodnoteniam;

5.  víta voľbu Komisie založiť program na zásadách úplného súladu so zásadami právneho štátu a základných práv, čo by malo byť zaručené prostredníctvom riadneho súdneho dohľadu; ďalej na zásadách väčšej transparentnosti, zodpovednosti a demokratickej kontroly; lepšieho uplatňovania a presadzovania platných právnych nástrojov; ucelenejšieho prístupu medzi agentúrami a odvetviami; a na zásade lepšieho prepojenia medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bezpečnosti; vyzýva Komisiu a Radu, aby prísne dodržiavali tieto zásady pri vykonávaní programu; poukazuje na to, že Európsky parlament sa bude o tieto zásady opierať pri monitorovaní vykonávania programu;

6.  víta osobitné zameranie programu na základné práva, a najmä záväzok Komisie dôsledne posúdiť každé bezpečnostné opatrenie, ktoré navrhne, a to nielen pokiaľ ide o to, do akej miery opatrenie plní svoje ciele, ale aj pokiaľ ide o jeho súlad so základnými právami; zdôrazňuje, že Komisia musí zapojiť do posudzovacieho procesu všetky príslušné orgány a agentúry, najmä Agentúru Európskej únie pre základné práva, európskeho dozorného úradníka na ochranu údajov, Europol a Eurojust; žiada Komisiu, aby poskytla všetky informácie a dokumentáciu týkajúcu sa tohto posúdenia, aby umožnila Európskemu parlamentu účinne vykonať demokratický dohľad;

7.  opätovne odsudzuje opatrenia, ktorých súčasťou je rozsiahly a systematický plošný zber osobných údajov nevinných osôb, a to najmä so zreteľom na možný závažný vplyv na práva na spravodlivý proces, nediskrimináciu, ochranu súkromia a údajov, slobodu tlače, myslenia a prejavu, slobodu zhromažďovania a združovania, a ktoré majú veľký potenciál na zneužitie zhromaždených informácií proti politickým oponentom; vyjadruje vážne pochybnosti o užitočnosti opatrení hromadného sledovania, pretože často mávajú príliš široký záber a preto prinášajú príliš veľa klamlivých pozitív a negatív; varuje pred nebezpečenstvom opatrení hromadného sledovania, ktoré prekrývajú potrebu investovať do možno lacnejších a účinnejších opatrení na presadzovanie práva, ktoré menej zasahujú do súkromia;

8.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby sa zásada najlepšieho záujmu dieťaťa dodržiavala vo všetkých právnych predpisoch týkajúcich sa bezpečnosti;

9.  konštatuje, že EÚ chýba dohodnutá definícia „národnej bezpečnosti“, čo vytvára nedefinovanú dieru v európskych právnych nástrojoch, ktoré obsahujú odkazy na „národnú bezpečnosť“;

10.  domnieva sa, že európske inštitúcie, agentúry a členské štáty by mali zabezpečiť transparentnosť, zodpovednosť a demokratickú kontrolu v procese tvorby a vykonávania bezpečnostných politík, aby občania týmto politikám viac dôverovali; víta zámer Komisie, aby pravidelne predkladala Európskemu parlamentu a Rade aktualizované informácie o vykonávaní programu; opätovne pripomína svoj zámer organizovať pravidelné monitorovanie riadneho vykonávania a pokroku programu v spolupráci s národnými parlamentmi; so záujmom berie na vedomie návrh Komisie na zriadenie európskeho konzultačného bezpečnostného fóra; žiada, aby toto fórum zabezpečilo vyvážené zastúpenie všetkých príslušných zainteresovaných strán a očakáva podrobnejšie informácie o ňom, najmä pokiaľ ide o jeho presnú úlohu, povinnosti, zloženie a právomoci, ako aj o zapojenie Európskeho parlamentu a národných parlamentov vo fóre;

11.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť demokratický a súdny dohľad spravodajských služieb členských štátov; konštatuje, že Európskemu parlamentu, Súdnemu dvoru a ombudsmanovi chýbajú dostatočné právomoci na vykonávanie účinnej kontroly Európskej bezpečnostnej politiky;

12.  vyzýva Komisiu a Radu, aby čo najskôr vytvorili podrobný plán alebo podobný mechanizmus s cieľom zabezpečiť účinné a operatívne vykonávanie programu, aby plán predložili Európskemu parlamentu a začali ho vykonávať počas nasledujúcich šiestich mesiacov; domnieva sa, že prístupu typu „cyklus politiky EÚ“ (identifikácia a posúdenie spoločných hrozieb a zraniteľnosti, stanovenie politickej priority, rozvoj strategických a operačných plánov, účinné vykonávanie s jasnými hnacími silami, časové harmonogramy a výsledky a hodnotenie) by mohol poskytnúť potrebnú súdržnosť a kontinuitu pri vykonávaní programu za predpokladu, že Európsky parlament sa bude riadne podieľať na určovaní politických priorít a strategických cieľov; s potešením očakáva ďalšiu diskusiu na túto tému s Komisiou a Stálym výborom pre operačnú spoluprácu v oblasti vnútornej bezpečnosti (COSI);

13.  víta základnú zásadu program, t. j. aby sa pred navrhovaním nových nástrojov v oblasti bezpečnosti v plnej miere uplatňovali a vykonávali existujúce nástroje; opätovne zdôrazňuje potrebu rýchlejšej a efektívnejšej výmenu príslušných údajov a informácií, na ktoré sa vzťahujú primerané záruky ochrany súkromia a údajov; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že napriek mnohým výzvam Európskeho parlamentu, stále chýba hodnotenie účinnosti existujúcich nástrojov EÚ, tak vzhľadom na nové bezpečnostné hrozby, ktorým čelí EÚ, ako aj na zostávajúce medzery; domnieva sa, že takýto postup je potrebný na zabezpečenie toho, aby bola európska bezpečnostná politika účinná, nevyhnutná, primeraná, súdržná a komplexná; vyzýva Komisiu, aby poskytla takéto prevádzkové hodnotenie existujúcich nástrojov, zdrojov a financovania EÚ v oblasti vnútornej bezpečnosti ako prioritné opatrenie v rámci plánu vykonávania programu; opätovne vyzýva Radu a Komisiu, aby komplexne vyhodnotili vykonávanie opatrení prijatých v oblasti vnútornej bezpečnosti pred nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy a aby pritom využili postup stanovený v článku 70 ZFEÚ;

14.  víta zameranie Komisie na riadenie hraníc ako základný aspekt predchádzania cezhraničnej trestnej činnosti a terorizmu; zdôrazňuje, že bezpečnosť hraníc EÚ by mala byť posilnená systematickými kontrolami existujúcich databáz, ako napríklad SIS; víta záväzok Komisie predložiť svoj revidovaný návrh týkajúci sa inteligentných hraníc do začiatku roka 2016;

15.  podporuje výzvu Komisie na integrovanejší prístup založený na užšej spolupráci medzi agentúrami, ktorý bude zahŕňať všetky odvetvia a navrhované opatrenia na zlepšenie výmeny informácií a osvedčených postupov a na zvýšenie operačnej spolupráce medzi členskými štátmi a agentúrami EÚ; opätovne vyzýva, aby sa vo väčšej miere využívali existujúce nástroje a databázy, ako sú SIS, ECRIS a spoločné vyšetrovacie tímy; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom urýchliť uzatvorenie nedokončených pracovných dohôd medzi agentúrami; s poľutovaním konštatuje, že program neobsahuje dostatok konkrétnych opatrení so zreteľom na posilnenie jeho rozmeru spravodlivosti; vyzýva na integráciu a ďalší rozvoj všetkých aspektov justičnej spolupráce v trestných veciach prostredníctvom posilnenia práv podozrivých a obvinených osôb, obetí a svedkov a zlepšenia v oblasti uplatňovania existujúcich európskych nástrojov vzájomného uznávania;

16.  v plnej miere podporuje priority Komisie pomôcť členským štátom, aby ďalej rozvíjali vzájomnú dôveru, plne využívali existujúce nástroje na výmenu informácií a aby podporovali cezhraničnú operačnú spoluprácu medzi príslušnými orgánmi; zdôrazňuje význam cezhraničnej operačnej spolupráce najmä v pohraničných regiónoch;

17.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene predložila legislatívny návrh na zmenu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1987/2006 z 20. decembra 2006 o zriadení, prevádzke a využívaní Schengenského informačného systému druhej generácie (SIS II)(7) s cieľom harmonizovať kritériá zápisov a povinne vydávať zápisy týkajúcich sa osôb odsúdených za trestný čin alebo osôb podozrivých z terorizmu;

18.  víta, že Komisia oznámila posúdenie nevyhnutnosti a potenciálnej pridanej hodnoty Európskeho systému policajných záznamov (EPRIS) na uľahčenie cezhraničného prístupu k informáciám v národných policajných záznamov a plne podporuje začatie pilotného projektu plánovaného skupinou členských štátov s cieľom vytvoriť mechanizmus pre cezhraničné automatizované vyhľadávanie vo vnútroštátnych registroch na základe informácie, že záznam existuje/neexistuje; zdôrazňuje význam cezhraničného prístupu k informáciám, najmä v pohraničných regiónoch;

19.  zdôrazňuje význam spoločných vyšetrovacích tímov (JIT), pokiaľ ide o vyšetrovanie osobitných prípadov cezhraničnej povahy a vyzýva členské štáty, aby využívali tento úspešný nástroj pravidelnejšie; vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy na vytvorenie právneho rámca, ktorý by umožnil vytvorenie dočasných alebo stálych spoločných vyšetrovacích tímov na účely riešenia pretrvávajúcich hrozieb najmä v pohraničných regiónoch, ako napríklad obchodovanie s drogami, obchodovanie s ľuďmi a motocyklové gangy;

20.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nástroje, ako sú zmrazenie a konfiškácia majetku pochádzajúceho z trestnej činnosti, sa zatiaľ nevyužívajú systematicky vo všetkých vhodných cezhraničných prípadoch, a vyzýva na zvýšenie úsilia členských štátov a Komisie v tejto oblasti;

21.  zdôrazňuje, že existuje medzera v demokratickom a súdnom dohľade nad cezhraničnou spoluprácou medzi národnými spravodajskými službami; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že demokratický a súdny dohľad je veľmi sťažený pravidlom tretej strany týkajúcim sa prístupu k dokumentom;

22.  konštatuje, že hranice medzi vonkajšou a vnútornou bezpečnosťou sú čoraz nejasnejšie, a preto víta záväzok Komisie zabezpečiť, aby vnútorná a vonkajšia dimenzia politiky bezpečnosti pracovali spoločne; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pravidelne vyhodnocovali vplyv programu na stratégiu vonkajšej bezpečnosti EÚ a naopak, vrátane povinností dodržiavania a presadzovania základných práv a slobôd a demokratických hodnôt a zásad, ako sú obsiahnuté v medzinárodných dohovoroch a dohodách, ktoré podpísali a ratifikovali; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej posilňovať prepojenia, synergie a konzistentnosť medzi programom a stratégiou, najmä pri riešení nových, prierezových a hybridných hrozieb, ktorým Európa čelí, pričom sa budú rešpektovať hodnoty Únie a základné práva; žiada Komisiu, aby pravidelne podávala Európskemu parlamentu informácie o všetkých ďalších opatreniach zameraných na vytvorenie väzby medzi vnútorným a vonkajším rozmerom bezpečnostnej politiky a jej spoluprácu s tretími krajinami v oblasti bezpečnosti, aby Európsky parlament mohol vykonávať svoje právo demokratickej kontroly spolu s národnými parlamentmi;

23.  poukazuje na význam a včasnosť prebiehajúceho strategického preskúmania zo strany PK/VP, ktoré jej zverila Európska rada na svojom zasadnutí v decembri 2013 a ktoré by malo viesť k prijatiu novej Európskej bezpečnostnej stratégie; vo všeobecnej stratégii týkajúcej sa otázok zahraničnej a bezpečnostnej politiky by mali byť stanovené a popísané záujmy EÚ, jej priority a ciele, súčasné a vznikajúce hrozby, výzvy a príležitosti a tiež nástroje a prostriedky EÚ na ich riešenie;

24.  vyzýva na veľmi silné doložky o ľudských právach v dohodách o spolupráci s tretími krajinami, najmä v severnej Afrike a oblasti Perzského zálivu, pokiaľ ide o bezpečnostnú spoluprácu; vyzýva na prehodnotenie spolupráce s nedemokratickými krajinami s nízkou úrovňou ochrany ľudských práv;

25.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité riešiť základné príčiny ozbrojených konfliktov, extrémizmu a chudoby v tretích krajinách, pretože spôsobujú bezpečnostné problémy pre EÚ; naliehavo vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP), Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili úsilie na podporu inkluzívnych, pluralistických a dobre fungujúcich štátov, ktoré majú silnú a životaschopnú občiansku spoločnosť schopnú zabezpečiť občanom slobodu, bezpečnosť, spravodlivosť a pracovné miesta;

26.  naliehavo vyzýva PK/VP, aby predložila návrh spoločnej pozície k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 o využívaní ozbrojených bezpilotných lietadiel(8);

27.  berie na vedomie naliehavú výzvu Komisie na ukončenie prác na prijatí smernice EÚ o záznamoch o cestujúcich (PNR); potvrdzuje svoj záväzok usilovať sa o jej dokončenie do konca roka; zdôrazňuje, že smernica o PNR by mala rešpektovať základné práva a normy na ochranu údajov vrátane príslušnej judikatúry Súdneho dvora a zároveň poskytovať účinný nástroj na úrovni EÚ; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala tento proces poskytovaním akýchkoľvek relevantných dodatočných prvkov preukazujúcich nevyhnutnosť a proporcionalitu smernice EÚ o PNR; žiada, aby každý budúci návrh vytvárajúci nové nástroje v oblasti bezpečnosti, ako je napríklad PNR, systematicky zahŕňal mechanizmy výmeny informácií a spolupráce medzi členskými štátmi;

28.  súhlasí s Komisiou, že podpora opatrení týkajúcich sa odbornej prípravy, výskumu a inovácií a dôležitej práce Európskej policajnej akadémie (CEPOL) v tejto oblasti má zásadný význam; domnieva sa, že programy odbornej prípravy a výmenné programy pre príslušníkov orgánov presadzovania práva majú veľký význam pre ďalšiu podporu európskej kultúry presadzovania práva a osvedčených postupov v tejto oblasti; domnieva sa, že je potrebné zvýšiť investície do výskumu a inovácií v oblasti bezpečnosti vrátane oblasti prevencie;

29.  poukazuje na to, že rýchlo sa meniaca bezpečnostná situácia si vyžaduje flexibilný, prispôsobivý a reaktívny prístup, rozvoj technických spôsobilostí a pravidelné prehodnocovanie prioritných opatrení stanovených v programe; v tejto súvislosti poukazuje na to, že by sa mohol využívať článok 222 ZFEÚ, podľa ktorého sa vyžaduje, aby Európska rada pravidelne vykonávala hodnotenie hrozieb pre Úniu okrem iného budovaním na existujúcich hodnoteniach hrozieb vykonávaných členskými štátmi a Europolom a informovala Európsky parlament a národné parlamenty o jeho výsledku a nadväzných opatreniach;

Terorizmus

30.  víta opatrenia na boj proti terorizmu, financovaniu terorizmu, hrozbe občanov a obyvateľov EÚ, ktorí cestujú do zahraničia na účely terorizmu (tzv. zahraniční bojovníci), a na predchádzanie radikalizácii uvedené v programe; berie na vedomie navrhovanú novú štruktúru európskeho centra pre boj proti terorizmu, ktoré sa má vytvoriť v rámci Europolu, a vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie objasnila jeho presné poslanie, úlohy, právomoci a dohľad, najmä vzhľadom na potrebu zabezpečiť riadny demokratický a súdny dohľad na príslušných úrovniach, a to aj prostredníctvom prebiehajúcej revízie mandátu Europolu; zdôrazňuje, že zvýšená výmena informácií medzi členskými štátmi je v boji proti terorizmu kľúčová a že by sa mala uskutočňovať na štruktúrovanejšom základe;

31.  odmieta akúkoľvek analýzu, ktorá nedostatočne rozlišuje medzi terorizmom, neistotou, islamom a migrantmi;

32.  vzhľadom na nedávne teroristické útoky v Bruseli, Paríži, Kodani a Saint-Quentin-Fallevieri pripomína naliehavú potrebu toho, aby EÚ lepšie posudzovala hrozby pre bezpečnosť EÚ a sústredila sa na bezprostredné prioritné oblasti pre boj proti terorizmu: posilnenie bezpečnosti hraníc EÚ, zlepšenie možností nahlasovania internetového obsahu, boj proti nezákonnému obchodovaniu so strelnými zbraňami a zintenzívnenie výmeny informácií a operačnej spolupráce medzi vnútroštátnymi orgánmi činnými v trestnom konaní a spravodajskými službami;

33.  pripomína kľúčový význam sledovania a narušenia finančných tokov, vrátane finančných tokov nevyužívajúcich SWIFT, v boji proti teroristickým sieťam a organizovaným zločineckým skupinám; víta úsilie o zabezpečenie spravodlivej a vyváženej účasti na Programe na sledovanie financovania terorizmu;

34.  zdôrazňuje, že od tej doby, čo islamskí fundamentalisti obsadili územie v Sýrii a Iraku a zahájili celosvetovú propagandistickú kampaň s cieľom spojenia svojich síl so silami džihádistov a páchania útokov v rámci EÚ, dosahuje hrozba domáceho terorizmu v EÚ nové nebezpečné rozmery;

35.  zdôrazňuje, že riešenie hrozby, ktorú predstavujú zahraniční bojovníci a terorizmus vo všeobecnosti, si vyžaduje viacúrovňový prístup zahŕňajúci komplexné riešenie základných faktorov, ako je radikalizácia, rozvoj sociálnej súdržnosti a inkluzívnosti a uľahčovanie reintegrácie presadzovaním politickej a náboženskej tolerancie, analýzou a vyvažovaním on-line podnecovania k teroristickým činom, predchádzaním odchodom na účely pripojenia sa k teroristickým organizáciám, predchádzaním a zastavením náboru a zapájania sa do ozbrojených konfliktov, narúšaním finančnej podpory teroristických organizácií a jednotlivcov, ktorí sa k nim chcú pripojiť, zabezpečením prísneho právneho stíhania v prípade potreby a poskytovaním vhodných nástrojov orgánom presadzovania práva na plnenie ich úloh pri plnom dodržiavaní základných práv;

36.  vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vypracovala skutočnú stratégiu týkajúcu sa európskych bojovníkov – ktorá v súčasnosti v programe v oblasti bezpečnosti chýba – a najmä bojovníkov vracajúcich sa z oblastí konfliktov, ktorí chcú opustiť teroristické organizácie, ktoré ich najali a vykazujú ochotu opätovne sa začleniť do spoločnosti; domnieva sa, že osobitný dôraz treba klásť na situáciu mladých európskych bojovníkov;

37.  potvrdzuje svoje odhodlanie zaistiť vyvodenie zodpovednosti za rozsiahle porušovanie základných práv pod zámienkou boja proti terorizmu, najmä v súvislosti s prepravou a nezákonným zadržiavaním väzňov v európskych krajinách zo strany CIA, a to prostredníctvom otvoreného a transparentného vyšetrovania; vyzýva na poskytnutie ochrany osobám, ktoré odhaľujú takéto porušenia, napríklad novinárom a informátorom;

Radikalizácia

38.  súhlasí s tým, že predchádzanie radikalizácii by malo byť pre EÚ prioritou; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom konkrétnejších opatrení v rámci programu zameraných na riešenie radikalizácie v Európe a vyzýva Komisiu, aby prijala urýchlené a komplexné kroky na zintenzívnenie opatrení zameraných na predchádzanie radikalizácii, násilnému extrémizmu a šíreniu extrémistických ideológií a na podporu integrácie a inkluzívnosti; vyzýva Komisiu, aby posilnila sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) združujúcu všetky príslušné subjekty zapojené do iniciatív zameraných na riešenie radikalizácie na najnižšej úrovni a objasnila mandát, úlohy a oblasť pôsobnosti novonavrhovaného centra excelentnosti RAN; odporúča, aby jeho štruktúra zahŕňala aj miestnych a národných činiteľov s rozhodovacími právomocami, aby sa zabezpečilo praktické vykonávanie odporúčaní vypracovaných odborníkmi a zainteresovanými stranami; vyzýva na odvážnejšie opatrenia na boj proti radikalizácii na internete a používaniu internetových stránok alebo sociálnych médií na šírenie radikálnych ideológií v Európe; víta vytvorenie jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu v Europole na podporu členských štátov pri identifikovaní a odstraňovaní násilného extrémistického on-line obsahu v spolupráci s odvetvím a vyzýva Komisiu, aby poskytla dodatočné zdroje potrebné na jej fungovanie; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom konkrétnych opatrení na posilnenie úlohy internetu ako nástroja na zvyšovanie informovanosti zameranej proti radikalizácii, a najmä na on-line šírenie protiargumentácie proaktívnym spôsobom s cieľom čeliť teroristickej propagande;

39.  poukazuje na to, že úspešná bezpečnostná politika musí riešiť základné faktory extrémizmu, ako sú radikalizácia, neznášanlivosť a diskriminácia, a to podporovaním politickej a náboženskej tolerancie, rozvíjaním sociálnej súdržnosti a inkluzívnosti a uľahčovaním reintegrácie;

40.  domnieva sa, že s finančnou a operačnou podporou Komisie by sa mal rozvíjať rozsiahly výskum a konkrétne opatrenia s cieľom podporovať a zdieľať so všetkými európskymi občanmi, a to prostredníctvom účinných komunikačných kanálov, naše spoločné hodnoty tolerancie, pluralizmu, úcty k slobode slova a svedomia a naše základné práva vo všeobecnosti; domnieva sa, že program by mal zdôrazniť aj potrebu bojovať proti mylným predstavám o náboženstvách, najmä islame, ktoré ako také nezohrávajú úlohu pri radikalizácii a terorizme;

41.  vyjadruje obavy, pokiaľ ide o nedávny nárast prípadov trestných činov z nenávisti, a to aj v on-line prostredí, voči európskym občanom; vyzýva členské štáty, aby chránili svojich občanov pred budúcimi útokmi a predchádzali podnecovaniu k nenávisti a akýmkoľvek prejavom neznášanlivosti na základe pôvodu, viery alebo náboženského vyznania, a to aj prostredníctvom vzdelávacej činnosti zameranej na mladých ľudí a podporu inkluzívneho dialógu;

Organizovaná trestná činnosť

42.  súhlasí, že obchodovanie s ľuďmi je jav, ktorý je potrebné riešiť na európskej úrovni účinnejšie; rozhodne však odmieta akékoľvek prepojenie medzi nelegálnou migráciou a terorizmom; poukazuje na to, že nedostatok legálnych možností vstupu do EÚ s cieľom hľadať ochranu vytvára trvalý dopyt po nelegálnych spôsoboch, čím ohrozuje zraniteľných migrantov, ktorí potrebujú medzinárodnú ochranu;

43.  zdôrazňuje závažnosť organizovanej trestnej činnosti v oblasti obchodovania s ľuďmi; upriamuje pozornosť na extrémny stupeň násilia a brutality, ktorý páchatelia používajú proti tejto obzvlášť zraniteľnej skupine; víta existujúci rámec a súhlasí s tým, že je potrebná stratégia na obdobie po roku 2016, ktorá zahrnie Europol a Eurojust s ich osobitnými znalosťami v tejto oblasti;

44.  uznáva, že boj proti organizovanej trestnej činnosti si vyžaduje silné európske opatrenia; podporuje odhodlanie Komisie riešiť túto otázku; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby vytvorila silnú spoluprácu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi, ale aj spoluprácu s tretími krajinami na zabránenie pašovaniu migrantov s cieľom vyhnúť sa novým tragédiám v Stredozemnom mori;

45.  poukazuje na to, že väčšia pozornosť by sa mala venovať vývoju cezhraničnej organizovanej trestnej činnosti, pokiaľ ide o obchodovanie so zbraňami, obchodovanie s ľuďmi a výrobu a predaj nelegálnych drog; s uspokojením konštatuje, že v programe sa uznáva dynamický charakter problému drog, a najmä jeho prepojenie na organizovaný zločin a rozvíjajúce sa nebezpečenstvo trhovej inovácie v oblasti výroby a predaja tak nových, ako aj etablovaných drog; zdôrazňuje potrebu urýchlene prijať navrhovaný balík o nových psychoaktívnych látkach a naliehavo vyzýva Radu, aby dosiahla pokrok;

46.  domnieva sa, že okrem nástrojov EÚ na boj proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu by európsky program v oblasti bezpečnosti mal zahŕňať mechanizmy ochrany obetí týchto závažných trestných činov s cieľom zabrániť ďalšej viktimizácii; konštatuje, že ochrana obetí by sa mala považovať za dôležitý nástroj boja proti organizovanej trestnej činnosti a terorizmu, pretože páchateľom vysiela jasný signál, že spoločnosť sa násiliu nepoddá a vždy bude chrániť obete a ich dôstojnosť;

Počítačová kriminalita

47.  zdôrazňuje, že teroristické organizácie a organizované zločinecké skupiny čoraz viac využívajú kybernetický priestor na uľahčenie všetkých foriem trestnej činnosti a že počítačová kriminalita a trestná činnosť, ktorú uľahčuje používanie počítačov, predstavujú veľkú hrozbu pre občanov EÚ a hospodárstvo EÚ; konštatuje, že počítačová kriminalita si vyžaduje nový prístup k presadzovaniu práva a justičnej spolupráci v digitálnom veku; poukazuje na to, že nový technologický vývoj zvyšuje vplyv počítačovej kriminality, čo sa týka rozsahu a rýchlosti, a preto vyzýva Komisiu, aby uskutočnila podrobnú analýzu právomocí orgánov presadzovania práva a justičných orgánov a ich právnych a technických spôsobilostí v on-line a off-line prostredí s cieľom umožniť im účinne bojovať proti počítačovej kriminalite, pričom zdôrazňuje, že všetky opatrenia na presadzovanie práva musia prísne dodržiavať základné práva, musia byť nevyhnutné a primerané a musia dodržiavať právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy; vyzýva predovšetkým Komisiu, aby zabezpečila, že právo na používanie šifrovania zostane nedotknuté v celej Európskej únii a že členské štáty nevykonajú žiadne opatrenia, ktoré by bránili jednotlivcom vo využívaní ich práva na šifrovanie, pričom na základe náležitého povolenia súdu bude aj naďalej možné zachytávať komunikáciu v súvislosti s policajným vyšetrovaním či súdnym konaním; žiada Komisiu, aby jednotke Europolu pre nahlasovanie internetového obsahu radšej poskytla dodatočné zdroje potrebné na jej fungovanie namiesto postupovania cestou vnútorných presunov pracovných miest vrátane zamestnancov Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3), ktoré nesmie zostať bez dostatku zamestnancov;

48.  zdôrazňuje zásadnú dôležitosť výskumu a inovácie pre to, aby EÚ udržala krok s meniacimi sa bezpečnostnými potrebami; zdôrazňuje význam konkurencieschopného bezpečnostného priemyslu EÚ pre podporu autonómie EÚ v oblasti bezpečnosti; znovu zdôrazňuje svoju požiadavku na zvýšenie autonómie v IT bezpečnosti EÚ a potrebu zvážiť bezpečnostné zariadenia a služby pochádzajúce z EÚ pre kritické infraštruktúry a verejné služby;

49.  vyzýva Komisiu, aby začala primeranú kampaň v oblasti osvety a pripravenosti na riziká spojené so závažnou počítačovou kriminalitou s cieľom zlepšiť odolnosť voči kybernetickým útokom;

50.  víta činnosť, ktorú vykonáva EC3 v boji proti závažnej nadnárodnej počítačovej kriminalite a trestnej činnosti, ktorú uľahčuje používanie počítačov; zdôrazňuje kľúčovú úlohu EC3 pri podpore členských štátov najmä v boji proti sexuálnemu vykorisťovaniu detí; pripomína vyhlásenia Komisie, že EC3 vybaví potrebnými odborníkmi a rozpočtom s cieľom podporiť oblasti európskej spolupráce, ktorými sa od svojho vzniku v roku 2013 nezaoberalo;

51.  vyzýva Komisiu, aby vykonala úplné posúdenie existujúcich opatrení týkajúcich sa boja proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete, posúdila, či sú potrebné ďalšie legislatívne nástroje a preskúmala, či má Europol dostatočné odborné znalosti, zdroje a personál, aby mohol bojovať proti tomuto strašnému zločinu;

Financovanie

52.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že návrh rozpočtu Komisie na rok 2016 zabezpečuje nárast rozpočtu Europolu iba o približne 1,5 milióna EUR, čo mu neposkytuje prostriedky potrebné na zriadenie, ako sa plánuje v programe, európskeho centra pre boj proti terorizmu a jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu;

53.  víta vyhlásenie prvého podpredsedu Komisie Fransa Timmermansa v Európskom parlamente, že Komisia zosúladí dostupné finančné zdroje s prioritami programu; v tejto súvislosti opätovne zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby príslušné agentúry EÚ boli vybavené dostatočnými ľudskými a finančnými zdrojmi na plnenie svojich existujúcich a budúcich úloh v rámci programu; plánuje dôkladne preskúmať vykonávanie a posúdiť budúce potreby Fondu pre vnútornú bezpečnosť na úrovni EÚ a členských štátov;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 93.
(2) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 45.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2014)0102.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0032.
(7) Ú. v. EÚ L 381, 28.12.2006, s. 4.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0172.


Situácia v Jemene
PDF 192kWORD 91k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o situácii v Jemene (2015/2760(RSP))
P8_TA(2015)0270RC-B8-0680/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Jemene,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federicy Mogheriniovej z 26. marca 2015 o situácii v Jemene,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa z 1. apríla 2015 o vplyve bojov v Jemene,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa z 11. mája 2015 o navrhovanom prímerí v Jemene,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej a komisára pre humanitárnu pomoc a krízové riadenie Christosa Stylianidesa z 3. júla 2015 o kríze v Jemene,

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia Rady o Jemene z 20. apríla 2015,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov č. 2014 (2011), 2051 (2012), 2140 (2014), 2201 (2015) a 2216 (2015),

–  so zreteľom na vyhlásenie spolupredsedov 24. schôdze spoločnej rady Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a Európskej únie (GCC – EÚ) a schôdze ministrov z 24. mája 2015,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 25. júna 2015 o situácii v Jemene,

–  so zreteľom na dohodu o mieri a národnom partnerstve z 21. septembra 2014, výsledný dokument konferencie národného dialógu z 25. januára 2014 a iniciatívu Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive z 21. novembra 2011,

–  so zreteľom na Chartu Organizácie Spojených národov,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže súčasná kríza v Jemene je výsledkom toho, že po sebe idúce vlády nenaplnili legitímne očakávania jemenského ľudu týkajúce sa demokracie, hospodárskeho a sociálneho rozvoja, stability a bezpečnosti; keďže toto zlyhanie vytvorilo podmienky na vypuknutie násilného konfliktu tým, že sa nevytvorila inkluzívna vláda a spravodlivá deľba moci a že sa systematicky ignorovali početné kmeňové napätia v krajine, všeobecne rozšírená neistota a hospodárska paralýza;

B.  keďže terajší konflikt v Jemene sa rozšíril na 20 z 22 guvernorátov; keďže podľa najnovších konsolidovaných údajov Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) bolo v období medzi 19. marcom a 5. májom 2015 zabitých najmenej 1 439 osôb a ďalších 5 951 bolo zranených, pričom mnohí z nich boli civilisti; keďže od vypuknutia násilností bolo zabitých viac než 3 000 ľudí a zranených viac než 10 000 ľudí;

C.  keďže Jemen je jednou z najchudobnejších krajín na Blízkom východe s vysokou mierou nezamestnanosti a negramotnosti a neexistenciou základných služieb; keďže v súčasnosti potrebuje humanitárnu pomoc 20 miliónov osôb vrátane odhadovaných 9,4 milióna jemenských detí a viac ako 250 000 utečencov a 335 000 osôb vysídlených v rámci krajiny;

D.  keďže nedávny vývoj prináša vážne riziká pre stabilitu regiónu, a to najmä v Africkom rohu, v oblasti Červeného mora a na širšom Blízkom východe;

E.  keďže koalícia vedená Saudskou Arábiou vrátane Bahrajnu, Egypta, Jordánska, Kuvajtu, Maroka, Kataru, Sudánu a Spojených arabských emirátov začala 26. marca 2015 na žiadosť prezidenta Jemenu Abdrabbu Mansúra Hádího vojenskú operáciu v Jemene proti húthíovským povstalcom; keďže táto koalícia údajne v Jemene používa medzinárodne zakázané trieštivé bomby a keďže je to v súčasnosti predmetom vyšetrovania vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

F.  keďže ozbrojené skupiny húthíov a pridružené skupiny usmrtili v Jemene veľký počet civilistov, a to aj za použitia protilietadlovej munície, ktorá vybuchuje po zhodení v obývaných oblastiach a zabíja a mrzačí civilistov;

G.  keďže pri niekoľkých príležitostiach boli počas vzdušných útokov koalície pod vedením Saudskej Arábie v Jemene zabití civilisti v rozpore s medzinárodným humanitárnym právom, ktoré si vyžaduje podniknúť všetky možné kroky na zabránenie civilným obetiam alebo na minimalizáciu ich počtu;

H.  keďže okrem leteckých útokov Saudská Arábia uložil námornú blokádu Jemenu, ktorá má dramatické následky na civilné obyvateľstvo, keď 22 miliónov ľudí – takmer 80 % obyvateľstva – naliehavo potrebuje potraviny, vodu a zdravotnícke vybavenie;

I.  keďže s ohľadom na mierové rozhovory OSN generálny tajomník OSN Pan Ki-mun 15. júna 2015 požadoval ďalšie pozastavenie útokov na humanitárne účely najmenej na dva týždne počas ramadánu, aby sa rozhodujúca pomoc mohla dostať ku všetkým Jemenčanom, ktorí ju potrebujú, ale keďže nedošlo k žiadnej dohode; keďže bojujúce strany Jemenu 19. júna 2015 nedosiahli dohodu o prímerí počas diplomatických rokovaní, ktoré sprostredkoval osobitný vyslanec OSN Ismá´íl wuld šajch Ahmad;

J.  keďže 30. júna 2015 odhadovaných 1 200 väzňov vrátane podozrivých osôb z al-Káidy uniklo z ústrednej väznice v meste Taiz; keďže už v apríli 2015 utieklo asi 300 väzňov z inej väznice v provincii Hadramaut; keďže v Jemene sú páchané teroristické útoky, ako napr. útoky zo 17. júna 2015 v meste Saná, a to aj v troch mešitách, pričom ich výsledkom je množstvo mŕtvych a zranených;

K.  keďže 1. júla 2015 OSN vyhlásila Jemen za krajinu tretieho stupňa núdzovej situácie, čo je najvyššia úroveň v rebríčku; keďže v rámci núdzového plánu sa OSN sa bude usilovať pomôcť 11,7 miliónu ľudí, z ktorých je väčšina v núdzi; keďže zdravotný systém údajne čelí „bezprostrednému kolapsu“, pričom vzhľadom na neistotu a nedostatok paliva a iných dodávok ukončilo činnosť najmenej 160 zdravotníckych zariadení;

L.  keďže 15,9 milióna osôb v Jemene potrebuje humanitárnu pomoc; keďže vzhľadom na súčasnú všeobecne rozšírenú neistotu najzraniteľnejšie deti nebudú mať prístup k zdravotnej starostlivosti ani službám v oblasti výživy, ktoré potrebujú;

M.  keďže od marca 2015 bolo vážne zasiahnutých konfliktom 9.9 milióna detí, 279 detí bolo zabitých a 402 zranených; keďže najmenej 1,8 milióna detí prišlo o prístup k vzdelaniu v dôsledku zatvárania škôl súvisiaceho s konfliktom, v dôsledku čoho dochádza k zvýšenému riziku ich náboru alebo využívania zo strany ozbrojených skupín a iných foriem zneužívania; keďže podľa UNICEF deti tvoria až tretinu všetkých bojovníkov v Jemene, pričom len od 26. marca do 24. apríla 2015 sa uskutočnil nábor najmenej 140 detí; keďže v roku 2014 bolo potvrdené, že 156 detí bolo odvedených do ozbrojených skupín a využívaných v týchto skupinách; keďže v roku 2015 bol tento počet už dvojnásobný;

N.  keďže UNICEF odhaduje, že viac ako pol milióna detí mladších ako päť rokov je ohrozených ťažkou akútnou podvýživou a 1,2 milióna detí mladších ako päť rokov je ohrozených stredne ťažkou akútnou podvýživou, čo je takmer dvojnásobný nárast v porovnaní so začiatkom krízy;

O.  keďže zdravotný systém je na pokraji kolapsu, pričom prerušenie služieb zabezpečujúcich očkovanie spôsobilo, že odhadovaných 2,6 milióna detí mladších ako 15 rokov je vystavených riziku nákazy osýpkami a 2,5 milióna detí je ohrozených hnačkou, čo sú potenciálne smrteľné ochorenia, ktoré sa rýchlo šíria v obdobiach konfliktu a vysídľovania obyvateľstva; keďže počet prípadov horúčky dengue rastie, neliečia sa chronické ochorenia a dôležité dodávky zdravotníckeho materiálu a personálu sa nemôžu dostať k ľuďom, ku ktorým mieria;

P.  keďže krajine sa rýchlo míňajú palivá a keďže táto skutočnosť už drasticky obmedzuje distribúciu pomoci a čoskoro povedie k život ohrozujúcemu nedostatku vody, pretože Jemen postihnutý suchom je v dodávkach vody úplne závislý od hĺbkových čerpadiel so spaľovacími motormi;

Q.  keďže Jemen tiež priamo postihuje humanitárna kríza v Africkom rohu: viac ako 250 000 utečencov, najmä zo Somálska, sú blokovaní v krajine a žijú v neistých podmienkach; keďže na území Jemenu je okrem toho podľa odhadov vlády približne jeden milión etiópskych migrantov;

R.  keďže humanitárne organizácie vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu premiestnili väčšinu medzinárodných pracovníkov von z krajiny; keďže len málo organizácií môže naďalej v Jemene pôsobiť a ich aktivity sú výrazne obmedzené;

S.  keďže sieti al-Káida na Arabskom polostrove (AQAP) sa podarilo využiť zhoršenie politickej a bezpečnostnej situácie v Jemene, rozšíriť svoju prítomnosť a zvýšiť počet a rozsah teroristických útokov;

T.  keďže tzv. Islamský štát (IŠ)/Dá’iš sa etabloval v Jemene a uskutočnil teroristické útoky proti šiítskym mešitám, pričom zahynuli stovky ľudí; keďže AQAP, ako aj IŠ/Dá’iš zrejme využijú jemenské bezpečnostné vákuum s cieľom rozšíriť svoje možnosti a vystupňovať útoky proti jemenským bezpečnostným silám, húthíom a prítomným západným mocnostiam;

U.  keďže vyostrenie ozbrojených konfliktov ohrozuje kultúrne dedičstvo Jemenu; keďže 2. júla 2015 Výbor pre svetové dedičstvo zaradil dve miesta v Jemene na zoznam svetového dedičstva v ohrození: staré mesto Saná a staré ohradené mesto Šibám;

V.  keďže EÚ vyhlásila zbrojné embargo a uložila ďalšie cielené sankcie proti vodcovi húthíov a synovi bývalého prezidenta Alího Abdalláha Sáliha; keďže od decembra 2014 sa rovnaké obmedzenia vzťahujú aj na dvoch ďalších členov hnutia húthíov a na bývalého prezidenta;

W.  keďže útvar Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (ECHO) v roku 2015 pridelil 25 miliónov EUR na pomoc spoločenstvám v celej krajine postihnutým akútnou podvýživou, konfliktami a núteným vysídľovaním; keďže v roku 2014 celkové financovanie zo strany EÚ, členských štátov a Európskej komisie na humanitárnu pomoc v Jemene dosiahlo sumu 100,8 milióna EUR, z toho 33 miliónov EUR z útvaru ECHO;

X.  keďže v revidovanej humanitárnej výzve OSN bolo požadovaných 1,6 miliardy USD, ale keďže iba približne 10 % z tejto sumy je v súčasnosti financovaných;

1.  je hlboko znepokojený rýchlo sa zhoršujúcou politickou, bezpečnostnou a humanitárnou situáciou v Jemene; naliehavo vyzýva všetky bojujúce strany, aby okamžite prestali používať násilie; vyjadruje sústrasť rodinám obetí; zdôrazňuje, že EÚ opätovne potvrdila svoj záväzok naďalej podporovať Jemen a jemenský ľud;

2.  opätovne potvrdzuje svoju pevnú podporu jednote, zvrchovanosti, nezávislosti a územnej celistvosti Jemenu a stojí pri jemenskom ľude;

3.  odsudzuje destabilizačné a násilné jednostranné akcie, ktoré podnikajú húthíovia a vojenské jednotky podporujúce bývalého prezidenta Sáliha; odsudzuje aj vzdušné útoky koalície vedenej Saudskou Arábiou a námornú blokádu Jemenu, ktoré spôsobili smrť tisícov ľudí, ešte viac destabilizovali Jemen, vytvorili priaznivejšie podmienky pre rozšírenie teroristických a extrémistických organizácií, ako sú IŠ/Dá’iš a AQAP, a vyhrotili beztak kritickú humanitárnu situáciu;

4.  naliehavo vyzýva všetky jemenské strany, najmä húthíov, aby v záujme vyriešenia svojich sporov spolupracovali prostredníctvom dialógu a konzultácií; vyzýva všetkých regionálnych aktérov, aby konštruktívne spolupracovali s jemenskými stranami s cieľom umožniť zmiernenie krízy a zabrániť ďalšiemu prehlbovaniu regionálnej nestability; vyzýva všetky strany, aby upustili od zamerania sa na miesta a budovy kultúrneho dedičstva ostreľovaním alebo leteckými útokmi a od ich využívania na vojenské účely;

5.  víta skutočnosť, že EÚ potvrdila svoj pevný záväzok a odhodlanie riešiť hrozby zo strany extrémistických a teroristických skupín, ako je AQAP, a zabrániť im v ďalšom využívaní súčasnej situácie;

6.  odsudzuje akékoľvek násilie a pokusy alebo hrozby týkajúce sa použitia násilia na zastrašovanie účastníkov konzultácií pod záštitou OSN; zdôrazňuje, že inkluzívny politický dialóg pod záštitou OSN musí byť procesom, ktorý je vedený jemenským ľudom a zameraný na konsenzuálne politické riešenie krízy v Jemene v súlade s iniciatívou Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a mechanizmom jej vykonávania, výsledkami komplexnej konferencie národného dialógu, dohodou o mieri a národnom partnerstve a príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN;

7.  čo najrozhodnejšie odsudzuje teroristické útoky zo strany IŠ/Dá’iš na šiítske mešity v mestách Saná a Sa´da, pri ktorých boli usmrtené a zranené stovky ľudí, ako aj šírenie extrémnej sektárskej ideológie podporujúcej tieto trestné činy;

8.  je znepokojený schopnosťou AQAP profitovať zo zhoršujúcej sa politickej a bezpečnostnej situácie v Jemene; naliehavo vyzýva všetky strany zúčastnené na konflikte, aby ako najvyššiu prioritu preukázali pevný záväzok a odhodlanie bojovať proti extrémistickým a teroristickým skupinám, ako sú IŠ/Dá’iš a AQAP;

9.  odsudzuje nábor a využívanie detí zúčastnenými stranami konfliktu;

10.  vyjadruje plnú podporu úsiliu OSN a osobitného vyslanca generálneho tajomníka OSN pre Jemen Ismá´íla wulda šajcha Ahmada sprostredkovať mierové rokovania medzi zúčastnenými stranami; podporuje úsilie Ománu o dosiahnutie prímeria medzi skupinou húthíov a jednotkami podporujúcimi jemenskú vládu ako prvý krok smerom k diplomatickému politickému riešeniu;

11.  upozorňuje na to, že môže existovať len politické, inkluzívne a diplomatické riešenie konfliktu; preto naliehavo vyzýva všetky jemenské strany, aby sa snažili vyriešiť svoje spory prostredníctvom dialógu, kompromisu a deľby moci, čo povedie k vytvoreniu vlády národnej jednoty s cieľom obnoviť mier, zabrániť hospodárskemu a finančnému kolapsu a riešiť humanitárnu krízu;

12.  požaduje okamžité pozastavenie útokov na humanitárne účely s cieľom umožniť, aby sa životu nevyhnutná pomoc dostala k jemenskému ľudu; naliehavo preto vyzýva všetky strany, aby uľahčili naliehavo potrebné dodávky humanitárnej pomoci do všetkých častí Jemenu, ako aj rýchly, bezpečný a neobmedzený prístup s cieľom umožniť humanitárnym aktérom, aby sa dostali k ľuďom potrebujúcim humanitárnu pomoc vrátane lekárskej pomoci, a to v súlade so zásadami nestrannosti, neutrality a nezávislosti; takisto pripomína, že je preto nevyhnutné, aby sa prístup obchodnej lodnej dopravy do Jemenu ďalej uľahčil;

13.  vyzýva všetky strany, aby dodržiavali medzinárodné humanitárne právo a medzinárodné právo v oblasti ľudských práv, zabezpečili ochranu civilistov a upustili od priameho zamerania sa na civilnú infraštruktúru, najmä zdravotnícke zariadenia a vodné systémy, a od využívania civilných budov na vojenské účely a aby urýchlene spolupracovali s OSN a organizáciami humanitárnej pomoci s cieľom poskytovať pomoc tým, ktorí ju potrebujú;

14.  zdôrazňuje potrebu koordinovanej humanitárnej činnosti pod vedením OSN a naliehavo vyzýva všetky krajiny, aby prispeli k riešeniu humanitárnych potrieb; vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby prispelo k revidovanej humanitárnej výzve OSN;

15.  vyzýva na nezávislé medzinárodné vyšetrovanie všetkého údajného porušovania medzinárodných ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva.

16.  berie na vedomie pokrok dosiahnutý vo výbore pre vypracovanie ústavy a požaduje inkluzívnu, transparentnú ústavu, ktorá naplní legitímne očakávania jemenského ľudu a bude odrážať výsledky konferencie národného dialógu, a žiada usporiadať referendum o návrhu ústavy, ako aj včasné všeobecné voľby, aby sa zabránilo ďalšiemu zhoršovaniu humanitárnej a bezpečnostnej situácie v Jemene;

17.  pripomína, že sloboda náboženstva a viery je základným právom, a dôrazne odsudzuje každé násilie alebo diskrimináciu na základe náboženstva v Jemene; opätovne zdôrazňuje svoju podporu všetkým iniciatívam zameraným na presadzovanie dialógu a vzájomného rešpektovania medzi náboženskými a inými komunitami; vyzýva všetkých náboženských predstaviteľov, aby podporovali toleranciu a prijali iniciatívy proti nenávisti, sektárstvu a násilnej a extrémistickej radikalizácii;

18.  vyzýva PK/VP, aby spoločne s členskými štátmi, ako naliehavú záležitosť, získala podporu v rámci OSN pre rozsiahly medzinárodný plán na zabezpečenie dodávky vody pre Jemen, pretože takáto zmena by mohla byť rozhodujúca pre úspešné ukončenie potenciálneho mierového procesu a poskytnúť obyvateľom vyhliadky na to, aby mohli zlepšiť poľnohospodárstvo, získavať samostatne obživu a obnoviť krajinu;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a vláde Jemenu.


Problémy v oblasti bezpečnosti v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a vyhliadky na politickú stabilitu
PDF 423kWORD 177k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o problémoch v oblasti bezpečnosti v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky a o vyhliadkach na politickú stabilitu (2014/2229(INI))
P8_TA(2015)0271A8-0193/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Irackou republikou na strane druhej, ako aj na svoju pozíciu zo 17. januára 2013 o tejto dohode(1),

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu z 12. decembra 2003 a vyhlásenie Rady o posilnení spôsobilostí z 11. decembra 2008,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 8. marca 2011 o partnerstve za demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200),

–  so zreteľom na partnerstvo z Deauville uzavreté na samite hláv štátov a predsedov vlád skupiny G8 v Deauville 21. mája 2011,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Európskej komisie zo 6. februára 2015 o prvkoch regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak, ako aj o hrozbe Dá’iš (JOIN(2015)0002),

–  so zreteľom na vyhlásenie prijaté na treťom zasadnutí ministrov zahraničných vecí Európskej únie a Ligy arabských štátov (LAŠ) v Aténach 11. júna 2014, ako aj na memorandum o porozumení podpísané v Bruseli 19. januára 2015 medzi Európskou službou pre vonkajšiu činnosť a generálnym sekretariátom Ligy arabských štátov,

–  so zreteľom na závery Rady o Iraku a Sýrii z 30. augusta 2014,

–  so zreteľom na závery z medzinárodnej konferencie o mieri a bezpečnosti v Iraku, ktorá sa konala v Paríži 15. septembra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o mierovom procese na Blízkom východe zo 17. novembra 2014,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 15. decembra 2014 týkajúce sa regionálnej stratégie Európskej únie pre Sýriu a Irak,

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci z 9. februára 2015 týkajúce sa boja proti terorizmu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. marca 2011 o vzťahoch medzi Európskou úniou a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2011 o postoji Európskej únie k Iránu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 10. mája 2012 o obchode pre zmenu: obchodné a investičné stratégie Európske únie pre južné Stredozemie v nadväznosti na revolúcie v arabskom svete(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. septembra 2014 o situácii v Iraku a Sýrii a o ofenzíve Islamského štátu vrátane prenasledovania menšín(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 15. januára 2015 o situácii v Líbyi(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s Islamským štátom(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Ligou arabských štátov a o spolupráci v boji proti terorizmu(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o nedávnych útokoch a únosoch zo strany ISIS/Dá’iš na Blízkom východe zameraných predovšetkým proti Asýrčanom(11),

–  so zreteľom na závery zo zasadnutia zástupcov líbyjskej samosprávy, ktoré sa uskutočnilo 23. marca 2015 v Bruseli pod záštitou podpornej misie OSN v Líbyi a ktorého hostiteľom bola Európska únia,

–  so zreteľom na zasadnutie ministrov zahraničných vecí krajín južného Stredozemia, ktoré sa uskutočnilo v Barcelone 13. apríla 2015 a ktoré zorganizovalo Španielsko, lotyšské predsedníctvo a EÚ v záujme prediskutovania budúcnosti európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2191 (2014), ktorými sa OSN a jej partnerom povoľuje prístup cez hranice a hraničnú líniu v záujme dodávok humanitárnej pomoci do Sýrie aj bez súhlasu tohto štátu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0193/2015),

A.  keďže konflikty v Sýrii, Iraku, Jemene a Líbyi a rast napätia v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky sú významnými zdrojmi destabilizácie tohto regiónu; keďže existuje prepojenie medzi frontami regiónu Sahel a Blízkeho východu v boji proti terorizmu a tieto fronty sú v blízkosti citlivej oblasti Afrického rohu; keďže následky tejto situácie z hľadiska bezpečnosti celého regiónu sú katastrofické, pretože dlhodobo poškodzuje politický a hospodársky rozvoj regiónu, dôležitú infraštruktúru a demografickú súdržnosť; keďže riziká, ktoré tento vývoj predstavuje pre európsku bezpečnosť, občanov a záujmy, sú veľmi vážne; keďže ide o veľký počet obetí civilného obyvateľstva, ako aj násilností páchaným voči civilným obyvateľom; keďže porušovanie ľudských práv a humanitárneho práva, najmä voči etnickým a náboženským menšinám je veľmi tvrdé; keďže tieto konflikty, ktoré spôsobili vážnu humanitárnu krízu, sú príčinou masívneho presídľovania obyvateľov a vytvárajú problémy tak pre utečencov, ako aj pre komunity ktoré ich prijímajú; keďže pretrvávajú problémy pri hľadaní jasnej stratégie na riešenie konfliktu a pri vytváraní legitímneho a spoľahlivého základu inkluzívnych rozhovorov s viacerými príslušnými stranami;

B.  keďže treba prehodnotiť činnosť EÚ v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky na základe dôsledkov arabských povstaní pre jednotlivé krajiny, čím vznikla nová a zložitá situácia, ako aj naliehavosť boja proti ISIS a ďalším teroristickým organizáciám; keďže treba zväčšiť tlak na diktátorské režimy v záujme zavedenia inkluzívnych politík; keďže stabilizácia regiónu nie je len otázkou bezpečnosti, ale má aj hospodárske, politické a sociálne dôsledky, čím sa od Únie a jej členských štátov požaduje, aby pripravili strategické globálne a mnohostranné politiky a plne spolupracovali so zainteresovanými stranami regiónu v strednodobom a dlhodobom časovom horizonte;

C.  keďže teroristická organizácia ISIL/Dá’iš začala systematické kampane etnických čistiek v severnom Iraku a Sýrii, pri ktorých sa dopúšťa vojnových zločinov proti etnickým a náboženským menšinám vrátane hromadného zabíjania a únosov; keďže OSN už informovala o cielenom zabíjaní, nútených konverziách, únosoch, predaji žien, zotročovaní žien a detí, nábore detí na samovražedné bombové útoky a o sexuálnom a fyzickom zneužívaní a mučení; keďže cieľom ISIL/Dá’iš boli komunity kresťanov, jezídov, Turkménov, Šabakov, Kakajov, Sabejcov a šiítov, ako aj mnohí Arabi a sunitskí moslimovia;

D.  keďže región Blízkeho východu a severnej Afriky sú v stave geopolitického zmätku, ktorý pravdepodobne spôsobí hlboké a nepredvídateľné zmeny regionálnej rovnováhy; keďže sa vyostrujú krízy a konflikty, ktoré majú politický, etnický a sektársky rozmer, keďže sa zvyšuje počet polovojenských skupín a niektoré štáty a režimy v regióne sa oslabujú alebo kolabujú; keďže sa vyskytuje veľké množstvo prípadov porušovania ľudských práv, ktoré z toho vyplýva; keďže krajiny regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, ako aj medzinárodné spoločenstvo majú spoločné bezpečnostné záujmy v otázke boja proti terorizmu a podpory inkluzívnej naozaj demokratickej reformy v regióne;

E.  keďže konflikty v Iraku a Sýrii podobne, ako aj konflikty v Jemene a Líbyi zväčšujú regionálne aj medzinárodné napätie; keďže sa náboženstvo a etnicita sa využívajú ako nástroj ďalších politických a mocenských záujmov; keďže to prináša riziko, že politická konfrontácia medzi sunnitmi a šíitmi prekročí bezprostredný zemepisný rozmer;

F.  keďže Tunisko je najpozoruhodnejším príkladom demokratizácie po arabských povstaniach, ale poznačené teroristickým útokom z 18. marca 2015, ku ktorému sa prihlásil ISIL/Dá’iš, čo pripomína potrebu rozhodnej a trvalej pomoci krajinám regiónu, a najmä Tunisku;

G.  keďže v súlade s usmerneniami EÚ z roku 2008 o násilí voči ženám a dievčatám by presadzovanie práv žien a rodovej rovnosti malo byť základnou zložkou politického dialógu a dialógu o ľudských právach medzi EÚ a krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky; keďže zapojenie žien do verejnej, politickej, hospodárskej a kultúrnej sféry v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky a posilnenie ich postavenia sú kľúčom na podporu stability, mieru a hospodárskej prosperity z dlhodobého hľadiska; keďže posilnenie postavenia žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania je kľúčové na presadzovanie ich úlohy vo všetkých týchto sférach; keďže organizácie občianskej spoločnosti zamerané na práva žien a rodovú rovnosť môžu zohrávať dôležitú úlohu pri posilňovaní postavenia žien v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky;

H.  keďže vplyv členských štátov v tomto regióne je veľmi rôznorodý; keďže treba posilniť vplyv Európskej únie; keďže dlhodobá politická a hospodárska stabilita regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky má pre Úniu základný strategický význam; keďže Únia musí preto mať v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky dôležitú úlohu pri podpore riešenia konfliktov a demokratického riadenia;

I.  keďže v minulosti bola rozvojová a krízová pomoc krajinám regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky príliš rozdrobená a nedokázala sa dostatočne rýchlo prispôsobiť politickým a hospodárskym potrebám týchto krajín, čo oslabovalo kapacity EÚ na to, aby Únia mala dôležitú úlohu v regióne;

J.  keďže v minulosti sa v oblasti pomoci Európskej únie krajinám regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä v rámci európskej susedskej politiky (ESP), príliš často bez rozdielov uplatňoval rovnaký strategický prístup bez toho, aby sa dostatočne zohľadňovali špecifické pomery v príslušných krajín a aby sa identifikovali partneri z občianskej spoločnosti, ktorí potrebovali podporu a pomoc pri budovaní kapacít; keďže snahy o demokratizáciu po Arabskej jari treba aktívne podporovať formou organizovaného a dlhodobého prístupu;

K.  keďže povstania v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky majú vplyv na kapacity EÚ na presadzovanie politických a demokratických hodnôt; keďže tieto povstania ovplyvňujú rozvoj hospodárskych vzťahov EÚ s príslušnými krajinami a mohli by ohroziť jej energetickú bezpečnosť;

L.  keďže EÚ bola nútená naliehavo reagovať na krízy v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, ktoré neočakávala napriek mnohým signálom, nevedela analyzovať kľúčové prvky ani zvládnuť zložitosť situácie, očakávania ani vyhliadky, ktoré vytvorili arabské povstania v roku 2011; keďže EÚ však predovšetkým nereagovala na potrebu dlhodobej stratégie na udržanie skutočného demokratického prechodu, hospodárskeho rozvoja a politickej stability a na pomoc tomuto úsiliu; keďže vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) na základe poverenia Európskej rady z decembra 2013 začala dôležitý proces strategickej reflexie; keďže Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) začali rozsiahly konzultačný týkajúci sa prehodnotenia ESP; keďže vytvorenie ESVČ poskytuje možnosť na vypracúvanie politických a strategických analýz, ktoré by mali predstavovať kľúčový faktor pri plánovaní pomoci krajinám regiónu vrátane rámca ESP;

M.  keďže ak chce EÚ vyvíjať pozitívny vplyv na krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, musí robiť viac než len trvať na vyhliadkach hospodárskej spolupráce, ale musí predovšetkým ponúkať rozsiahle politické a strategické partnerstvo;

N.  keďže pri útokoch, ku ktorým došlo v období 26. až 30. júna 2015 v Tunisku, Kuvajte a Jemene a ku ktorým sa prihlásil Dá´iš/ISIL, zomrelo 92 osôb a niekoľko sto ďalších bolo zranených; keďže tieto útoky znovu ukázali, že je potrebné účinne riešiť výzvy v oblasti bezpečnosti a politickú nestabilitu v tomto regióne;

Reakcia na hrozby a bezpečnostnú situáciu

1.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaoberali hlavnými príčinami prudko sa zhoršujúcej situácie v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, a to holistickým a ambicióznym prístupom; podporuje celosvetovú kampaň proti ISIL/Dá’iš a víta záväzok koaličných partnerov na spoluprácu v rámci spoločnej stratégie; víta najmä kroky tých členských štátov EÚ, ktoré sa podieľajú na medzinárodnej koalícii proti organizácii ISIS, či už formou priamych ozbrojených útokov, alebo v rámci logistickej, finančnej a humanitárnej pomoci; požaduje však väčšiu mobilizáciu vo všetkých sférach a zdôrazňuje, že opatrenia treba lepšie formulovať; konštatuje, že tieto opatrenia by sa mohli užitočne koordinovať pod záštitou EÚ, podľa potreby ako súčasť operácie Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP), a na tento účel vyzýva EÚ, aby pripravila dostatočné operačné kapacity a zaviedla do praxe skutočnú spoločnú európsku obranu; zdôrazňuje však, že treba nájsť primeranú odpoveď na základe politických a regionálnych rozdielov v súvislosti s úlohou, ktorou je boj proti ISIL/Dá’iš, Front an-Nusra a ďalšíe teroristické skupiny; vyzýva Úniu, aby prevzala úlohu hlavného sprostredkovateľa regionálneho dialógu, do ktorého sa zapoja všetky regionálne zainteresované strany, najmä LAŠ, Saudská Arábia, Egypt, Turecko a Irán; pripomína, že sa treba zaoberať predovšetkým legitímnymi požiadavkami miestneho obyvateľstva, najmä tými, ktoré vyslovilo počas arabských povstaní v roku 2011, v záujme zabezpečenia dlhodobej stability regiónu; berie na vedomie nedávne vyhlásenie LAŠ o vytvorení stálej jednotky rýchlej reakcie s osobitným dôrazom na boj proti ISIS a iným vznikajúcim teroristickým skupinám;

2.  zdôrazňuje dôležitosť stálej politickej prítomnosti EÚ na najvyššej úrovni v záujme zabezpečenia dlhodobého strategického politického dialógu a otvorenej spoločnej diskusie s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky o tom, čo potrebujú na dosiahnutie regionálnej stability; zdôrazňuje, že Európska únia bude efektívnym hráčom na medzinárodnej scéne len vtedy, keď dokáže vystupovať jednotne; vyzýva preto EÚ, aby urýchlene zaviedla skutočnú spoločnú zahraničnú politiku v úzkej koordinácii medzi vnútornými a vonkajšími činnosťami; vyzýva PK/VP, aby spolupracovala s ministrami zahraničných vecí členských štátov EÚ alebo s politickými predstaviteľmi, ktorých uznávajú regionálni aktéri, a tak v rámci jej mandátu a v mene Únie zabezpečila stály dialóg na vysokej úrovni s krajinami tohto regiónu; pripomína, že treba určiť kľúčové partnerské krajiny a opierať sa o ne, aby sa zaistila dlhodobá politický a bezpečnostná stabilita;

3.  zdôrazňuje dôležitosť a nevyhnutnosť účinného uskutočňovania týchto iniciatív počas roka 2015: podpora projektov a aktivít zameraných na budovanie kapacít v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, boj proti radikalizácii a násilnému extrémizmu, podpora medzinárodnej spolupráce, riešenie východiskových faktorov a pokračujúcich kríz a posilnenie partnerstva s kľúčovými krajinami vrátane posilnenia politického dialógu s LAŠ, Organizáciou islamskej spolupráce (OIS), Africkou úniou (AÚ) a ďalšími dôležitými regionálnymi koordinačnými štruktúrami, ako je napríklad skupina G5 Sahel;

4.  trvá na tom, že stabilita a bezpečnosť v regióne Blízkeho a východu severnej Afriky je základom bezpečnosti EÚ; pripomína, že ISIL/Dá’iš a ďalšie teroristické organizácie mali korene po dlhé roky v Iraku a Sýrii a ich cieľom je získať regionálny vplyv; konštatuje, že skupinové víťazstvá sú výsledkom inštitucionálnych, demokratických a bezpečnostných kríz v týchto krajinách a priepustnosti ich spoločných hraníc; pripomína, že kapacitu verbovania a rozmach organizácií ISIL/Dá’iš a Front al-Nusra poháňa hospodárska, politická, sociálna a kultúrna kríza postihujúca región; vyzýva EÚ, aby v spolupráci s arabským svetom vyhodnotila hlavné príčiny radikalizácie a zvolila globálny prístup vychádzajúci z bezpečnosti, zo schopnosti demokratického riadenia a z politického, hospodárskeho, sociálneho a kultúrneho vývoja, ktorého hlavnou zásadou by bola inkluzívnosť; je presvedčený, že ak sa nenájde praktické, udržateľné riešenie týchto problémov, potom všetky opatrenia na odstránenie hrozby, ktorú predstavuje ISIL/Dá’iš a ďalšie teroristické skupiny narazia na väčšie a pretrvávajúcim ťažkosti;

5.  berie na vedomie pridelenie jednej miliardy EUR v rámci stratégie EÚ nazvanej Prvky regionálnej stratégie EÚ pre Sýriu a Irak a hrozba, ktorú predstavuje Dá’iš, z ktorej sa 400 miliónov EUR vyčlenilo na humanitárnu pomoc; víta úsilie o prispôsobenie humanitárnej pomoci EÚ konkrétnym potrebám podľa pohlavia a veku osôb; požaduje, aby sa mimoriadna pozornosť venovala Jordánsku a Libanonu, ktoré v pomere k vlastnému obyvateľstvu zvládajú najväčší podiel utečencov; zdôrazňuje dôležitosť toho, že tieto dve krajiny umožňujú bezpečný prechod utečencov na svoje územia a že dodržiavajú zásadu nenavracania; pripomína aj následky utečeneckej krízy pre regionálnu vládu Kurdistanu v Iraku (RVK); vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že utečenecké tábory sa z dôvodu extrémnej chudoby a biedy môžu stať zdrojom radikalizácie; je presvedčený, že z dlhodobého hľadiska predstavujú destabilizujúce faktory v hostiteľských krajinách, a preto žiada, aby sa našli dlhodobé riešenia, ktoré pomôžu tak utečencom, ako aj hostiteľským krajinám; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s ďalšími partnermi, najmä s UNICEF, UNHCR, pri riešení pretrvávajúcich problémov osôb vysídlených v rámci krajiny a v utečeneckých táboroch v Iraku, Jordánsku, Libanone a Turecku, najmä vo vzťahu k nedostatku vzdelávania pre mladých ľudí a detí; víta fondy pre hostiteľské obyvateľstvo v rámci z novej stratégie a nástroja na podporu stability a mieru (IcSP); vyzýva členské štáty EÚ, aby posilnili svoje záväzky týkajúce sa utečeneckej krízy z hľadiska finančných prostriedkov a presídľovania najzraniteľnejších utečencov;

6.  berie na vedomie rastúci počet žiadostí o azyl zo Sýrie a Iraku a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie pri poskytovaní útočiska žiadateľom o azyl a pri rýchlom riešení pribúdajúcich otvorených prípadov;

7.  víta zapojenie niektorých štátov regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky do medzinárodnej koalície proti organizácii ISIL/Dá’iš; naliehavo vyzýva vlády a medzinárodné spoločenstvo, aby zdvojnásobili úsilie v záujme predchádzania financovaniu medzinárodného terorizmu a vojen v Sýrii a Líbyi; pripomína svoju výzvu všetkým krajinám tohto regiónu, aby zabránili jednotlivcom a súkromným a verejným subjektom financovať alebo uľahčovať financovanie teroristických organizácií či sýrskych jednotlivcov alebo spoločností spolupracujúcich so sýrskou vládou, na ktorých sa v súčasnosti vzťahujú sankcie EÚ, ktoré musia byť dostatočne prísne; požaduje ich účasť v programoch regionálnej spolupráce pri monitorovaní pohybu kapitálu, pri nadväzovaní spolupráce medzi Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive (GCC), LAŠ, OIS) a inštitúciami EÚ; zdôrazňuje naliehavú potrebu zaviesť efektívny systém postihov v koordinácii s LAŠ, OIS a GCC, aby medzinárodní aktéri zastavili financovanie organizácie ISIL/Dá’iš a prestali komerčne využívať ropu, ktorú táto teroristická organizácia produkuje nezákonne; v tejto súvislosti zdôrazňuje aj naliehavú potrebu posilnenej spolupráce medzi colnými orgánmi na hraniciach Turecka, Iraku a Sýrie, ktorou by sa mal organizácii ISIL/Dá’iš zabrániť predaj nezákonne získanej ropy;

8.  zdôrazňuje význam dlhodobého strategického a štruktúrovaného dialógu s LAŠ, OIS a GCC; v tejto súvislosti víta vyhlásenie prijaté dňa 11. júna 2014 v Aténach a memoranda o porozumení z januára 2015 a vyzýva na ich plné uplatňovanie; zdôrazňuje kľúčový význam organizovania pravidelných samitov medzi EÚ a LAŠ, OIS a GCC; zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú má zohráva LAŠ pri riešení krízy; je presvedčený, že tieto krízy zvýrazňujú, že členovia LAŠ by mali premeniť túto organizáciu na zodpovedný výkonný orgán schopný prijímať záväzné rozhodnutia; berie na vedomie strategickú spoluprácu medzi Európskou úniou a GCC; zdôrazňuje, že GCC by mohla vyvíjať pozitívny politický tlak pri riadení kríz a konfliktov v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky;

9.  zdôrazňuje aj význam regionálneho dialógu s Tureckom a Iránom; víta nedávnu dohodu, ktorú dosiahla skupina EU3 +3 s Iránom, o iránskom jadrovom programe a dúfa, že sa do dohodnutého termínu premení na finálnu komplexnú dohodu; vyzýva PK/VP a členské štáty, aby v prípade záverečnej dohody o jadrovej otázke uskutočnili dôkladné konzultácie s Iránom a aby sa zároveň zabezpečilo, že sa Irán zaviaže na nešírenie zbraní, až kým dohodu nepotvrdia príslušné medzinárodné orgány vrátane MAAE; na tento účel naliehavo vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapojila do presadzovania opatrení na budovanie dôvery medzi Iránom a Saudskou Arábiou; poukazuje na potrebu zintenzívniť spoluprácu s Tureckom v oblasti boja proti terorizmu; trvá na dôležitosti úlohy, ktorú môže zohrávať Turecko ako člen NATO v boji proti organizácii ISIL/Dá’iš a pri stabilizácii Iraku a Sýrie; vyzýva Turecko, aby odstránilo niektoré nejasnosti a plne zastávalo svoju úlohu ako stabilizujúca sila v regióne tým, že bude účinne kontrolovať hranice so Sýriou a zaujímať aktívnejší postoj v boji proti organizácii ISIL/Dá’iš v spolupráci s EÚ;

10.  vyzýva krajiny v regióne, aby sa zdržali vývozu terorizmu a zbraní do susedných krajín, pretože to by mohlo ešte viac destabilizovať tamojšiu situáciu;

11.  pripomína, že treba vytvoriť podmienky na obnovenie mierových rozhovorov medzi Izraelom a Palestínskou samosprávou v záujme konečného urovnania konfliktu, ktoré by vychádzalo z riešenia, ktoré by umožňovalo obom krajinám, aby spolunažívali v mieri a bezpečnosti, na základe hraníc z roku 1967, pričom Jeruzalem by bol hlavným mestom oboch štátov, a to v súlade s medzinárodným právom; znovu vyjadruje hlboké znepokojenie prudko sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou v pásme Gazy; je hlboko znepokojený izraelskou politikou osídľovania v Predjordánsku; je hlboko znepokojený patovou situáciou, do ktorej sa dialóg dostal, a z rastúceho napätia medzi Izraelčanmi a Palestínčanmi; požaduje od oboch strán, EÚ a medzinárodného spoločenstva, aby sa seriózne a vierohodne usilovali o naplnenie očakávaní; víta a podporuje odhodlanie vysokej predstaviteľky Mogheriniovej, aby EÚ posilnila svoju angažovanosť v blízkovýchodnom mierovom procese a aby sa presadila ako sprostredkovateľ; naliehavo vyzýva všetky strany, aby sa zdržali každého kroku, ktorý by zhoršil situáciu, či už formou podnecovania, provokácie, použitia nadmernej sily, alebo odvetou; pripomína svoju plnú podporu arabskej mierovej iniciatíve z roku 2002 a vyzýva krajiny LAŠ a Izrael, aby ju začali presadzovať v praxi; zdôrazňuje, že ak by sa do diskusie o obnovení mierového procesu a administratívnej a politickej kontrole pásma Gazy Palestínskou samosprávou zapojila LAŠ, táto diskusia by sa výrazne posilnila; zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu, ktorú zohral Egypt pri zastavení bojov v konflikte medzi Hamasom a Izraelom v lete roku 2014; vyzýva medzinárodných darcov, aby plnili svoje záväzky prijaté na konferencii v Káhire v októbri roku 2014;

12.  vyjadruje plnú podporu konkrétnym opatreniam, ktoré schváli EÚ v rámci neochvejnej SBOP na podporu stability a bezpečnosti krajín Blízkeho a východu severnej Afriky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že misie a operácie SBOP nasadené v regióne (EUBAM Líbya, EUPOL, COPPS a EUBAM Rafah) sú príliš malé a neaktuálne vzhľadom na bezpečnostné problémy v regióne, a požaduje strategické prehodnotenie týchto nasadení; poukazuje na to, že EÚ v rámci tohto záväzku na dodržiavanie ľudských práv a zásad právneho štátu by mohla mať dôležitú úlohu pri zabezpečovaní osobitnej pomoci a odbornej prípravy pre konkrétne zručnosti v oblasti reformy trestného súdnictva, reformy bezpečnostného sektora a odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie, sledovania hraníc, boja proti terorizmu a radikalizácii a predchádzania nezákonnému obchodovaniu so zbraňami, drogami a ľuďmi; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala Líbyi; zdôrazňuje dôležitosť dialógu a spolupráce s LAŠ a AÚ, aby partnerské krajiny mohli rozvíjať kapacity a mať potrebné vojenské a ľudské zdroje na boj proti extrémizmu;

13.  rozhodne odmieta používanie bezpilotných lietadiel na nezákonné a extrateritoriálne zabíjanie osôb podozrivých z terorizmu a požaduje zákaz ich používania na tento účel;

14.  vyzýva orgány v členských štátoch EÚ a v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, aby dodržiavali zákaz mučenia zakotvený najmä v Dohovore OSN proti mučeniu alebo inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorý väčšina z nich podpísala a ratifikovala; pripomína, že priznania získané mučením sú neplatné, a odsudzuje tento postup;

15.  je mimoriadne znepokojený tým, že rozličné politické krízy v regióne obmedzili spravodajské kapacity členských štátov; pripomína rozhodujúci význam podpory lepšej spolupráce medzi členskými štátmi EÚ a krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky v boji proti terorizmu v rámci dodržiavania ľudských práv a medzinárodného práva; požaduje systematickú a účinnú spoluprácu medzi týmito krajinami a s Europolom a Interpolom, aby sa im pomohlo pri rozvoji potrebných štruktúr a zdrojov v oblasti boja proti terorizmu, boja proti terorizmu a organizovanému zločinu vrátane obchodovania s ľuďmi uplatňovaním integrovaných obranných systémov určených najmä na ochranu ľudských práv každého jednotlivca za predpokladu, že sa uplatňujú primerané záruky v oblasti dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje dialóg 5 + 5, ktorý dopĺňa akciu Únie pre Stredozemie a umožňuje spoluprácu v oblasti bezpečnosti; zdôrazňuje potrebu prekonania pretrvávajúcich nedostatkov v spolupráci s krajinami pôvodu, tranzitu a cieľovými krajinami zahraničných bojovníkov; vyzýva členské štáty EÚ, aby dali dohromady zdroje, zlepšili existujúce mechanizmy (Frontex, Eurosur) a vytvorili európsky osobný záznam o cestujúcom v záujme zlepšenia kontrol na vonkajších hraniciach EÚ; zdôrazňuje, že by sa mala posilniť aktívna spolupráca medzi ministrami zahraničných vecí a ministrami vnútra, najmä v oblasti justičnej a policajnej spolupráce a výmeny informácií;

16.  zdôrazňuje, že naliehavo treba nájsť politické riešenie konfliktu v Sýrii; tvrdí, že trvalé riešenie si vyžaduje inkluzívny politický proces pod vedením Sýrie vedúci k zmene, ktorý vychádza zo ženevského komuniké z 30. júna 2012 a je v súlade s príslušnými rezolúciami BR OSN, čoho cieľom je zachovanie jednoty, zvrchovanosti a územnej celistvosti krajiny; víta úsilie Sýrskej národnej koalície o vysvetlenie predstavy opozície o politickej zmene, a to rozšírením jej členstva a zapojením ďalších opozičných skupín vrátane nedávneho spojenia s Národným koordinačným výborom; podporuje úsilie osobitného vyslanca OSN Staffana de Misturu o skončenie ozbrojených konfliktov a obnovenie politického dialógu; zdôrazňuje dôležitosť ochrany a podpory sýrskej demokratickej opozície; pripomína nevyhnutnosť zodpovednosti za zločiny proti ľudskosti, vojnové zločiny a hrubé porušovanie ľudských práv, ktorých sa počas konfliktu dopustil režim Baššára al-Assada;

17.  požaduje, aby všetky iniciatívy na zastavenie bojov v Sýrii zohľadňovali požiadavky medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv, pričom právo v oblasti ľudských práv sa uplatňuje v čase vojny a mieru, ako aj medzinárodného trestného práva; vyzýva Európsku úniu, aby zvýšila tlak na Assadov režim v záujme plnenia rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 2139 (2014), 2165 (2014) a 2191 (2014) a aby zintenzívnila úsilie o smerovanie humanitárnej pomoci aj do oblastí pod kontrolou sýrskej umiernenej opozície a pomáhala pri budovaní ich kapacít; víta sľuby vyslovené na tretej darcovskej konferencii v Kuvajte a vyzýva EÚ a ďalších medzinárodných darcov, aby splnili svoje finančné záväzky v reakcii na krízu v Sýrii; podporuje odporúčanie Komisie na podporu obnovenia administratívy a verejných služieb v zničených oblastiach Sýrie a naliehavo požaduje poskytnutie pomoci na rekonštrukciu mesta Kobani;

18.  vyjadruje hlboké znepokojenie zo zhoršujúcej sa humanitárnej situácie v Sýrii, ktorá trvá už štyri roky; konštatuje, že poskytovanie humanitárnej pomoci sa obmedzovalo v dôsledku úmyselného blokovania pomoci, s čím sa musí bezodkladne prestať; s vážnym znepokojením konštatuje, že počet ľudí žijúcich v oblastiach, do ktorých majú agentúry poskytujúce pomoc ťažký alebo nemožný prístup, sa za posledné dva roky takmer zdvojnásobil;

19.  poukazuje na to, že prípady znásilnenia žien a dievčat boli doložené, a to najmä v Sýrii, Iraku a na územiach, ktoré kontroluje Dá´iš; naliehavo žiada, aby bola ženám, ktoré boli znásilnené v ozbrojenom konflikte, poskytnutá v humanitárnych zariadeniach financovaných EÚ celá škála služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia, vrátane potratov, v súlade s medzinárodným humanitárnym právom, rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a spoločným článkom 3 Ženevských dohovorov, kde sa zaručuje všetka potrebná zdravotná starostlivosť, ktorú si vyžaduje stav ranených a chorých, bez akéhokoľvek nepriaznivého rozlišovania;

20.  zdôrazňuje, že treba, aby iracká vláda presadzovala inkluzívny systém spoločnej politickej zodpovednosti, spoločných právomocí a rozdeľovania zisku z ropy, do ktorého by sa mali zapojiť všetky náboženské a etnické komunity v krajine, najmä sunnitské menšiny; požaduje, aby sa tento systém stal základnou podmienkou uplatňovania dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a Irakom; vyzýva irackú vládu, aby bezodkladne poskytla ochranu etnickým a náboženským menšinám, a tým zabránila šiitským milíciám páchať násilie na sunnitskej menšine, a aby zabezpečila osobám unikajúcim pred terorom ISIS útočiská a základnú pomoc; berie na vedomie dohodu, ktorú dosiahli iracká vláda a kurdská regionálna vláda v Iraku (KRG), a naliehavo požaduje jej uplatňovanie v plnej miere, a vyzýva Irak, aby plne rešpektoval finančné nároky KRG, ako je stanovené v ústave; zdôrazňuje dôležitosť ďalšieho posilňovania spolupráce medzi Bagdadom a Arbílom v záujme bezpečnosti a hospodárskej prosperity Iraku a regiónu, čo aj podporuje; vyzýva Európsku úniu, aby prispievala na budovanie politických, administratívnych a vojenských kapacít irackej vlády, zameraných na riešenie problémov, ktorými sú sociálna a hospodárska kríza a nedostatočná ochrana ľudských práv;

21.  je presvedčený, že v záujme dosiahnutia dlhotrvajúcej bezpečnosti v regiónoch, ktoré sú už oslobodené od organizácie ISIS alebo ďalších teroristických skupín, treba ďalej stabilizovať tieto oblasti; poukazuje na to, že tento cieľ možno dosiahnuť poskytovaním humanitárnej pomoci, uskutočňovaním odmínovacích programov a zaisťovaním bezpečnosti;

22.  rozhodne odsudzuje útok na múzeum Bardo v Tunise 18. marca 2015, ku ktorému sa prihlásil Islamský štát; je znepokojený zápisnou kapacitou teroristických sietí v krajine, ktorú spravuje vláda národnej jednoty spolu s umiernenou islamskou stranou Ennahda; je znepokojený aj priepustnými hranicami Tuniska s Líbyou, ktoré sa používajú najmä na obchodovanie s drogami a zbraňami, a v tejto súvislosti víta najnovšiu spoluprácu medzi Tuniskom a EÚ a jej členskými štátmi; naďalej je znepokojený obrovským prílivom líbyjských utečencov do Tuniska, čo vyvoláva veľký tlak na stabilitu krajiny, a víta skutočnosť, že ich prijalo Tunisko, kde je v súčasnosti vyše milióna Líbyjčanov; zdôrazňuje dôležitosť toho, aby EÚ a Tunisko pokračovali v bezpečnostnej spolupráci a aby túto spoluprácu upevňovali, a to najmä tak, že zavedú spoločné bezpečnostné programy; domnieva sa, že je mimoriadne dôležité, aby tuniská otázka dostávala väčšiu podporu vyslovením konkrétnych záväzkov aj z hospodárskeho a investičného hľadiska s cieľom podpory krehkej demokratickej zmeny, pričom treba mať na pamäti, že je v záujme celého regiónu a EÚ, aby tuniský experiment uspel; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zdôraznila dôležitosť demokratizácie a vyslala symbolický odkaz po arabských povstaniach tým, že v Tunise usporiada samit EÚ a krajín Blízkeho východu a severnej Afriky;

23.  vyjadruje vážne znepokojenie zo zhoršovania bezpečnostnej a humanitárnej situácie v Líbyi; je hlboko znepokojený expanziou teroristických skupín v krajine, najmä organizácie ISIL/Dá’iš, ktoré zneužívajú politické vákuum a stupňovanie násilia; zdôrazňuje dôležitosť naliehavých opatrení na obmedzenie a odstránenie vplyvu teroristických organizácií na líbyjskom území; je znepokojený mimoriadne vážnou situáciou na juhu krajiny, pretože sa používa ako platforma na organizovanú trestnú činnosť a pre ozbrojené skupiny; zdôrazňuje potrebu zachovania územnej celistvosti Líbye a národnej jednoty, čo možno realizovať len politikou, do ktorej sú zapojené všetky jasne určené subjektmi; potvrdzuje svoju podporu rozhovorom pod vedením OSN, ktoré riadi osobitný predstaviteľ generálneho tajomníka OSN Bernardino Léon, pri hľadaní dojednaného riešenia, ktoré povedie k vytvoreniu vlády líbyjskej jednoty; víta úsilie Alžírska a Maroka o podporu dialógu vnútri Líbye; zdôrazňuje, že EÚ už vyjadrila svoju pripravenosť na zavedenie reštriktívnych opatrení proti porušovateľom procesu dialógu, v súlade s rezolúciou BR OSN 2174 (2014); zdôrazňuje, že EÚ by mala byť pripravená na poskytovanie pomoci inštitúciám v Líbyi, len čo sa dospeje k politickému riešeniu a dosiahne prímerie; zdôrazňuje, že EÚ by mala prispievať k úsiliu o odzbrojenie, demobilizáciu a reintegráciu a reformu sektora bezpečnosti v Líbyi, len čo sa do úradu uvedie vláda jednoty a na jej žiadosť; upozorňuje však, že ak politické rokovania uviaznu na mŕtvom bode a ak sa ozbrojený konflikt vyostrí, EÚ musí byť pripravená na to, aby prispela do každej mierovej intervencie s mandátom Bezpečnostnej rady OSN;

24.  vyjadruje znepokojenie zo zhoršenia bezpečnostnej situácie v Jemene; zdôrazňuje, že politická kríza sa zmenila na bezpečnostnú a humanitárnu krízu, ktorá destabilizuje celý Arabský polostrov, ako aj všetky krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky; podporuje OSN v jej úsilí o obnovenie rokovaní; zdôrazňuje, že len široký politický konsenzus na základe mierových rokovaní medzi hlavnými politickými skupinami, v atmosfére bez strachu, môže zabezpečiť udržateľné riešenie súčasnej krízy a zachovať jednotu a územnú celistvosť krajiny; vyzýva Európsku úniu a členské štáty, aby prijali praktické opatrenia na pomoc civilnému obyvateľstvu a na skončenie tejto krízy;

25.  rozhodne odsudzuje útoky na civilnú infraštruktúru a na obyvateľstvo v Jemene, ktoré vyústili do vysokého počtu obetí a do vážneho zhoršenia už aj tak zúfalej humanitárnej situácie; vyzýva EÚ, aby spolu s medzinárodnými a regionálnymi subjektmi sprostredkovala bezodkladné zastavenie paľby a skončila násilie namierené proti civilnému obyvateľstvu; vyzýva na vyčlenenie ďalších finančných prostriedkov v koordinácii s ďalšími medzinárodnými darcami, aby sa zabránilo humanitárnej kríze a aby sa zabezpečila základná pomoci osobám v núdzi;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolu s krajinami regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky štrukturálne riešili problém mladých ľudí odchádzajúci z EÚ, aby mohli bojovať na strane organizácie ISIS/Dá’iš a ďalších teroristických organizácií v Sýrii a Iraku; vyzýva členské štáty, aby prijali primerané opatrenia na to, aby zabránili bojovníkom vo vycestovaní z ich územia, v súlade s rezolúciou Bezpečnostnej rady OSN č. 2170 (2014), a aby vypracovali spoločnú stratégiu pre bezpečnostné služby a agentúry EÚ, čo sa týka monitorovania a kontroly džihádistov; požaduje spoluprácu v rámci EÚ a na medzinárodnej úrovni zameranú na prijímanie príslušných právnych opatrení proti každému jednotlivcovi, ktorý je podozrivý z účasti na teroristických činoch, a na prijímanie preventívnych opatrení na odhaľovanie radikalizácie a na skoncovanie s ňou; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu a výmenu informácií medzi sebou a s orgánmi EÚ;

27.  zdôrazňuje dôležitosť toho, aby egyptská vláda v boji proti terorizmu dodržiavala základné ľudské práva a politické slobody, zastavila systematické zatýkanie pokojných demonštrantov a aktivistov a dodržiavala právo na spravodlivé súdne konanie; konštatuje, že by privítal zákaz trestu smrti, ktorý by prospel tým členom politických a spoločenských organizácií, ktorých nedávno odsúdili;

28.  víta predbežnú dohodu o toku rieky Níl medzi Egyptom, Sudánom a Etiópiou z 23. marca 2015; zdôrazňuje, že spoločne dohodnuté využívanie vôd Nílu je veľmi dôležité z hľadiska bezpečnosti všetkých zainteresovaných krajín; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala pripraviť na pomoc pri ďalšom dialógu medzi všetkými stranami, ak sa to bude považovať za užitočné pre rokovania;

Posilnenie globálnej stratégie za demokraciu a ľudské práva

29.  je presvedčený, že nedostatok demokracie je jednou zo základných príčin politickej nestability v regióne a že dodržiavanie ľudských práv a demokratických princípov je najsilnejšou dlhodobou ochranou proti chronickej nestabilite v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na región Blízkeho východu a severnej Afriky nepozerali iba cez okuliare krátkodobých bezpečnostných hrozieb a aby poskytovali účinnú a udržateľnú pomoc demokratickým túžbam spoločenstiev žijúcich v regióne; zdôrazňuje, že treba prijať vyvážené opatrenia v rámci holistického a ambiciózneho prístupu za demokraciu, spojiť bezpečnostnú politiku s politikou dodržiavania ľudských práv, čo je jednou z priorít EÚ; zdôrazňuje dôležitosť posilňovania dlhodobej stability v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, a to trvalou podporou občianskej spoločnosti zo strany EÚ, najmä prostredníctvom európskeho nástroja za demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroja na podporu občianskej spoločnosti ENI, ako aj prostredníctvom nových prodemokratických nástrojov, ako je Európska nadácia na podporu demokracie (EED); vyzýva členské štáty, aby v duchu solidarity a odhodlania poskytli do rozpočtu nadácie dostatok financií v záujme zabezpečenia čo najpružnejšej a najúčinnejšej podpory miestnym aktérom demokratických zmien v tomto regióne; vyzýva ESVČ, aby zdvojnásobila úsilie na šírenie a vysvetľovanie európskych hodnôt, najmä prostredníctvom svojich pravidelných kontaktov s oficiálnymi orgánmi, ako aj so zástupcami občianskych spoločností;

30.  víta skutočnosť, že PK/VP a Komisia začali rozsiahle konzultácie o revízii ESP; vyzýva Komisiu, ESVČ, Radu a členské štáty, aby vypracovali účinnejší a inovatívnejší politický a strategický rozmer ESP; víta stretnutie EÚ a ministrov zahraničných vecí krajín južného Stredozemia; pripomína, že toto stretnutie sa uskutočnilo prvýkrát po siedmich rokoch, odkedy sa stretli ministri zahraničných vecí; je presvedčený, že ministri by sa mali stretávať každý rok; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby ďalej podnecovali demokratické reformy a pomáhali demokratickým subjektom v krajinách regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä tých, ktoré susedia s EÚ; zdôrazňuje dôležitosť zachovania súčasnej rovnováhy rozdeľovania finančných prostriedkov na financovanie ESP; pripomína, že krajinám, ktoré dosahujú pokrok pri uskutočňovaní reforiem a pridržiavajú sa európskej politiky, by sa mala poskytovať rozhodujúca dodatočnú podpora, pričom osobitnú pozornosť treba venovať Tunisku, a zdôrazňuje, že treba podporovať práva žien;

31.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vypracovali osobitný program na podporu a rehabilitáciu žien a dievčat, ktoré sú obeťami sexuálneho násilia a otroctva v oblastiach konfliktu v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, najmä v Sýrii a Iraku; vyzýva vlády krajín regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, OSN, EÚ a príslušné mimovládne organizácie, aby zohľadňovali predovšetkým zraniteľnosť žien a dievčat z radov utečencov, najmä tých, ktoré sú odlúčené od svojich rodín, aby im poskytovali primeranú ochranu a zintenzívnili úsilie o pomoc obetiam sexuálneho násilia a zároveň zaviedli sociálne politiky, ktoré im umožnia opäť sa začleniť do spoločnosti; vyzýva strany zapojené do ozbrojených konfliktov, aby dodržiavali ustanovenia rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN 1325 (2002), prijali opatrenia na ochranu žien a dievčat, najmä pred sexuálnym zneužívaním, pašovaním a obchodovaním na sexuálne účely, a bojovali proti beztrestnosti páchateľov; naliehavo vyzýva vlády krajín regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor, ktorý je účinným nástrojom na komplexné riešenie problému násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane domáceho násilia a mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

32.  zdôrazňuje príležitosť na oživenie reforiem, ktorú poskytujú rokovania o dohodách o pridružení; zdôrazňuje, že všetky rozmery by sa mali prepojiť, aby EÚ mohla komplexne a logicky prehlbovať svoje vzťahy; zdôrazňuje, že do týchto dohôd treba zapracovať skutočné a konkrétne stimuly pre partnerov, aby sa zvýšila príťažlivosť, účinnosť a viditeľnosť procesu reforiem pre civilné obyvateľstvo;

33.  zdôrazňuje, že EÚ a krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky musia užšie spolupracovať na základe vzájomne prijateľných cieľov vychádzajúcich zo spoločných záujmov; zdôrazňuje výhody, ktoré by predstavovala koordinácia pomoci EÚ krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky s ďalšími medzinárodnými darcami; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na zlepšenie tejto koordinácie, a zdôrazňuje, že treba koordinovať núdzovú pomoc s dlhodobou rozvojovou pomocou;

34.  je hlboko presvedčený, že rozvoj miestnej demokracie a účinnej miestnej správy vecí verejných je rozhodujúci pre stabilizáciu krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, a preto požaduje inštitucionalizáciu a rozvoj kapacít zoskupení miestnych a regionálnych orgánov v krajinách Blízkeho a východu severnej Afriky;

35.  odsudzuje pokračujúce porušovanie práva na slobodu náboženského vyznania alebo presvedčenia v regióne a pripomína dôležitosť, akú tejto otázke prikladá EÚ; opakuje, že sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania je základným ľudským právom; zdôrazňuje preto, že treba účinne bojovať proti všetkým formám diskriminácie náboženských menšín; vyzýva vlády krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, aby obhajovali náboženský pluralizmus; vyzýva Európsku úniu, aby zintenzívnila svoje úsilie o presadzovanie aktívnej ochrany náboženských menšín a aby im poskytovala útočiská; víta skutočnosť, že počas vykazovaného roka 2013 boli prijaté Usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, a vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť uplatňovaniu týchto usmernení, a to na medzinárodných, ako aj regionálnych fórach a v dvojstranných vzťahoch s tretími krajinami; nabáda PK/VP a ESVČ, aby nadviazali trvalý dialóg s mimovládnymi organizáciami, náboženskými skupinami alebo skupinami hlásiacimi sa k určitej viere a náboženskými vodcami;

36.  je presvedčený, že kultúrna spolupráca a diplomacia, ako aj akademická spolupráca a náboženský dialóg sú veľmi dôležité pre boj proti terorizmu a všetkým formám radikalizmu; zdôrazňuje, že vzdelávanie a rozvoj zmýšľania schopného kriticky uvažovať takisto vytvára baštu proti radikalizácii Európy, ako aj regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky, a preto vyzýva EÚ a jej členské štáty na podporu investícií potrebných na tento účel; zdôrazňuje mimoriadnu dôležitosť podpory kultúrnych a akademických výmen aj s predstaviteľmi islamu v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky a s islamskými spoločenstvami v Európe; naliehavo vyzýva partnerské krajiny, aby sa zapojili do kultúrnych programov EÚ; vyzýva Komisiu, aby reagovala na návrh Európskeho parlamentu na vytvorenie ambiciózneho európsko-stredozemského programu Erasmus, ktorý sa líši od programu Erasmus +; vyzýva Komisiu, aby bezodkladne venovala mimoriadnu pozornosť programom Erasmus + navrhovaných pre krajiny južného Stredozemia; odporúča, aby sa do výmenných programov zapájali aj účastníci z krajín Blízkeho východu a severnej Afriky, ktoré nie sú členmi ESP;

37.  zdôrazňuje, že všetky členské štáty by mali vypracovať efektívnu spoločnú európsku reakciu na džihádistickú propagandu a na domácu radikalizáciu, pričom by mali zohľadňovať využívanie digitálnych nástrojov, internetu a sociálnych sietí a zapájať európske miestne orgány a spolupracovať so spoločenstvami európskych občanov, ktorí majú silné kultúrne väzby s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky; domnieva sa, že táto protiargumentácia by mala vychádzať z presadzovania spoločných hodnôt založených na univerzálnosti ľudských práv a mala by spochybňovať myšlienku konfliktu medzi náboženstvami či civilizáciami; požaduje, aby ESVČ vymenúvala do funkcií zamestnancov hovoriacich jazykmi regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky v záujme zvýšenia efektívnosti komunikácie; zdôrazňuje, že treba šíriť pozitívny postoj a konkrétne príklady, čo sa týka vzťahov a spolupráce medzi Európskou úniou a krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky; zdôrazňuje, že treba zlepšiť viditeľnosť Európskej únie a jej členských štátov v tomto regióne;

38.  poukazuje na potenciál kultúrneho a medzináboženského dialógu, ktorý ponúka ESP; zdôrazňuje súvis na jednej strane medzi výmenou a spoluprácou krajín EÚ a ESP v oblasti kultúry a vzdelávania a na druhej strane budovaním a posilňovaním otvorenej občianskej spoločnosti, demokracie, zásad právneho štátu a podporou základných slobôd a ľudských práv;

39.  zdôrazňuje dôležitosť rozvoja priameho dialógu s občianskymi spoločnosťami v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky v záujme lepšieho pochopenia ich očakávaní; zdôrazňuje, že podporuje konzultácie a posilnenie organizácií občianskej spoločnosti a nových generácií v rámci ESP; zdôrazňuje najmä dôležitosť zapájania mladých ľudí z týchto krajín do dialógu založeného na úprimnom, priamom a rovnocennom vzťahu; pripomína dôležitosť volebných pozorovateľských misií a naliehavo vyzýva Európsky parlament a ESVČ, aby vysielali tieto misie do všetkých krajín v regióne na pozvanie vlád týchto krajín, keď existuje reálna perspektíva na skutočne demokratické voľby, a aby zabezpečili, že tieto misie nakoniec neposlúžia na legitimizovanie zmanipulovanej prípravy; požaduje, aby sa pravidelne kontrolovala realizácia odporúčaní týchto misií;

40.  zdôrazňuje, že treba posilniť ústrednú úlohu Únie pre Stredozemie, ktorá sa ako jedinečné fórum na dialóg o partnerstve medzi Európskou úniou a všetkými krajinami stredozemného regiónu musí stať hybnou silou na investovanie do udržateľného sociálno-ekonomického rozvoja regiónu; poukazuje na to, že táto únia by mala sama dokázať získavať potrebné finančné prostriedky na tieto projekty; podporuje dynamiku ministerských zasadnutí; požaduje rozsiahlejšie šírenie výsledných programov a činností vrátane spoločných volebných pozorovateľských misií a spoločných hodnotiacich misií a užšiu spoluprácu s Európskou úniou; pripomína, že treba posilniť Európsko-stredozemské parlamentné zhromaždenie a oživiť jeho politické ambície, aby sa mohli riešiť problémy súvisiace s bezpečnosťou a stabilitou stredozemského regiónu, a to spôsobom, ktorý je skutočne prijateľný pre obe strany;

41.  vyjadruje hlboké znepokojenie z porušovania ľudských práv, najmä voči zraniteľným skupinám, v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, kde hrozí konflikt; považuje deti za jednu z najzraniteľnejších skupín, a preto pripomína, že treba posilniť úsilie o realizáciu prepracovanej vykonávacej stratégie pre usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch; vyzýva EÚ, aby ďalej prehlbovala spoluprácu s osobitnou predstaviteľkou OSN pre deti postihnuté ozbrojenými konfliktami, pričom treba podporovať súvisiace akčné plány a mechanizmy monitorovania a podávania správ;

Prehĺbenie spolupráce v záujme hospodárskeho rozvoja

42.  konštatuje, že región Blízkeho východu a severnej Afriky je postihnutý najmä chudobou a veľkými rozdielmi; je presvedčený, že hospodársky a sociálny rozvoj v spojení s väčšou demokraciou a spravodlivosťou je to, čo treba na dosiahnutie politickej stability; je znepokojený situáciou mladých ľudí a je presvedčený, že je veľmi dôležité, aby nladí ľudia mali slušné a legitímne vyhliadky do budúcnosti; zdôrazňuje, že veľmi dôležitý je boj proti korupcii v krajinách severnej Afriky a Blízkeho východu, nielen priťahovanie európskych investícií a zohľadňovanie udržateľného hospodárskeho rozvoja, ale aj riešenie bezpečnostných problémov; zdôrazňuje, že treba riešiť spoločne vzťahy medzi transparentnosťou, zásadami právneho štátu a bojom proti terorizmu; vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby posilnili vzájomnú spoluprácu v oblasti boja proti korupcii v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky, čo by malo byť prioritou v boji proti terorizmu;

43.  zastáva názor, že strategický dialóg Európskej únie s krajinami Blízkeho východu a severnej Afriky by mal dostať nový impulz v smere udržateľného hospodárskeho rozvoja, v záujme vyrovnávania rozdielov a vytvárania pracovných miest a vzdelávacích možnosti, najmä pre mladých; zdôrazňuje, že krajinám Blízkeho východu a severnej Afriky treba vytvoriť podmienky na uľahčenie prístupu na jednotný trh EÚ a zároveň poskytovať potrebnú ochranu; zdôrazňuje dôležitosť podpory európskych investícií v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky vrátanie energetických projektov a projektov na budovanie infraštruktúry, čoho strategickým cieľom je podpora udržateľného rozvoja a demokratickej zodpovednosti

44.  pripomína, že rok 2015 je Európskym rokom rozvoja, ktorého zámerom je motivovať viac Európanov, aby sa angažovali do odstraňovania chudoby na celom svete, a ktorý sa kryje s plánmi medzinárodného spoločenstva na dosiahnutie dohody o súbore cieľov v oblasti udržateľného rozvoja; vyzýva verejné orgány krajín Blízkeho východu a severnej Afriky na všetkých vládnych úrovniach, aby plnenie týchto cieľov prijali ako prioritu;

45.  zdôrazňuje, že posilnený dialóg o otázkach súvisiacich s energetikou v stredozemnom regióne by mohol pomôcť zrýchliť regionálnu spoluprácu, podporiť regionálnu stabilitu a zabezpečiť integritu životného prostredia; preto navrhuje, aby sa EÚ výraznejšie zaoberala diplomaciou v oblasti energetiky v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky, ako sa uvádza v energetickej únii; zdôrazňuje, že dodávky energie do krajín v južnom susedstve EÚ sú dôležité zo strategického aj hospodárskeho hľadiska; víta zriadenie európsko-stredozemskej platformy pre plyn a potvrdzuje, že treba podporovať európsko-stredomorské prepojenia v plynárenskom odvetví a v odvetví elektrickej energie;

46.  podporuje financovanie akademického a odborného vzdelávania v krajinách Blízkeho východu a severnej Afriky s cieľom vytvárania veľkých rezerv profesionálnych zručností; konštatuje, že program kyvadlovej mobility Európskej únie v rámci odbornej prípravy by sa mal podľa možností rozšíriť na všetky krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky prostredníctvom flexibilných a vyvíjajúcich sa nástrojov, ako sú partnerstvá v oblasti mobility;

47.  žiada EÚ, aby potvrdila svoj podiel na všetkých fázach hospodárskeho rozvoja štátov regiónu s pomocou všetkých nástrojov, ktoré má EÚ k dispozícii; pripomína, že ide o nástroje od humanitárnej pomoci po plné a rozsiahle dohody o voľnom obchode a že tieto nástroje jej umožňujú pokryť proces, ktorý sa začína krízou a končí zriadením stabilných inštitúcií;

48.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že na odblokovanie makrofinančnej pomoci pre krajiny, ktorých rozpočtová situácia je veľmi neistá, sa vyžaduje minimálne obdobie jedného roka; naliehavo vyzýva EÚ, aby čo najrýchlejšie zmobilizovala alebo presmerovala finančné prostriedky; naliehavo požaduje nasadenie nového procesného rozmeru pomoci EÚ, a to vzhľadom na pomoc poskytovanú pomocou finančných nástrojov vonkajšej činnosti EÚ, ako aj na úrovni makrofinančnej pomoci; v súvislosti s makrofinančnou pomocou zdôrazňuje, že EÚ musí primerane posúdiť sociálno-ekonomický vplyv opatrení požadovaných od krajín prijímajúcich pomoc a vplyv týchto opatrení na ľudské práva, aby sa zaručilo, že táto pomoc nebude predstavovať destabilizačný prvok, napríklad tým, že by oslabila verejnoprospešné služby; vyzýva darcov v arabskom svete, aby koordinovali svoju pomoc v rámci LAŠ a GCC a podľa možností aj s Európskou úniou;

49.  vyzýva Európsku investičnú banku (EIB) a Európsku banku pre obnovu a rozvoj (EBOR), aby koordinovali svoje investičné stratégie s Úniou pre Stredozemie v záujme vytvorenia pozitívnej synergie;

50.  vyzýva EÚ, aby rozvíjala partnerstvá s krajinami regiónu, ktoré nie sú v jej bezprostrednom susedstve; podporuje uzatvorenie dohovoru o vytvorení zóny voľného obchodu medzi EÚ a GGC, ak možno dospieť k vzájomne výhodnej dohode, ktorá by EÚ ponúkla väčší priestor a ďalší vplyv v regióne, predovšetkým prostredníctvom obnovenia rokovaní o novom spoločnom akčnom programe; pripomína, že dohoda tohto druhu medzi GCC a EZVO nadobudla platnosť 1. júla 2014;

51.  nabáda Európsku úniu, aby pokračovala v rozhovoroch o začatí rokovaní o plných a prehĺbených dohodách o voľnom obchode s niektorými krajinami v regióne v súlade so záväzkami Európskej únie na základe partnerstva z Deauville; pripomína, že rozvoj obchodných vzťahov tvorí súčasť vonkajšej politiky EÚ a pomáha pri zabezpečovaní mieru, prosperity a stability;

52.  zdôrazňuje, že regionálna integrácia krajín Blízkeho východu a severnej Afriky umožní posilniť politické vzťahy a pomôže obchodu a rozvoju; vyzýva krajiny Blízkeho východu a severnej Afriky, aby diverzifikovali svoje hospodárstva a dovoz; konštatuje, že veľká väčšina krajín Blízkeho východu a severnej Afriky obchoduje s krajinami mimo tejto oblasti; vyjadruje poľutovanie nad patovou situáciou, do ktorej sa dostal Zväz arabského Maghrebu (AMU); vyzýva EÚ, aby vyvinula maximálne úsilie na diplomatickej, politickej a finančnej úrovni na pomoc pri regionálnej integrácii krajín Maghrebu v rámci AMU alebo uplatňovaní geograficky širších dohôd z Agadiru;

53.  víta podporu Rady pre zahraničné veci pre iniciatívu pre koordináciu investícií v južnom Stredozemí (AMICI); zdôrazňuje dôležitosť iniciatív, ktoré pomáhajú dôslednosti a účinnosti v rámci vonkajšej činnosti Európskej únie;

54.  podporuje ďalšiu spoluprácu v odvetví dopravy vrátane užšieho prepojenia infraštruktúrnej siete Európskej únie a partnerských krajín v záujme uľahčenia pohybu osôb a tovaru;

o
o   o

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Výboru regiónov Európskej únie, vládam a parlamentom členských štátov EÚ, generálnemu tajomníkovi Ligy arabských štátov a Únie pre Stredozemie, ako aj vládam a parlamentom ich členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0023.
(2) Ú. v. EÚ C 247 E, 17.8.2012, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 163.
(4) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 26.
(5) Ú. v. EÚ C 261 E, 10.9.2013, s. 21.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0207.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2014)0027.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0010.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0077.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0071.


Revízia európskej susedskej politiky
PDF 397kWORD 161k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky (2015/2002(INI))
P8_TA(2015)0272A8-0194/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2, článok 3 ods. 5, článok 8 a článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na spoločný konzultačný dokument Komisie a podpredsedníčky / vysokej predstaviteľky s názvom Na ceste k novej európskej susedskej politike uverejnený 4. marca 2015(1),

–  so zreteľom na spoločné oznámenia Komisie a podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky s názvom Partnerstvo pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím (COM(2011)0200)(2), ktoré bolo zverejnené 8. marca 2011, oznámenie s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo (COM(2011)0303)(3), ktoré bolo zverejnené 25. mája 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 11. marca 2003 s názvom Rozšírená Európa – susedstvo: nový rámec pre vzťahy s našimi východnými a južnými susedmi (COM(2003)0104)(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. februára 2008 o európskej susedskej politike(5) a z 20. apríla 2015 o preskúmaní európskej susedskej politiky;

–  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), prijaté Radou pre zahraničné veci 24. júna 2013,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o európskej susedskej politike, a to uznesenie z 20. novembra 2003 o vzťahoch s našimi susedmi na východe a na juhu(6), uznesenie z 20. apríla 2004 o rozšírenej Európe – nová susedská politika(7), uznesenie z 19. januára 2006 o európskej susedskej politike(8), uznesenie z 15. novembra 2007 o posilnení európskej susedskej politiky(9), uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii východnej dimenzie európskej susedskej politiky(10), uznesenie zo 7. apríla 2011 o revízii južnej dimenzie európskej susedskej politiky(11), uznesenie zo 14. decembra 2011 o revízii európskej susedskej politiky(12), uznesenie z 23. októbra 2013 o európskej susedskej politike: smerom k posilneniu partnerstva: stanovisko Európskeho parlamentu k správam z roku 2012(13) a z 12. marca 2014 o posudzovaní a stanovovaní priorít pre vzťahy EÚ s krajinami Východného partnerstva(14),

–  so zreteľom na deklaráciu z Rigy zo samitu Východného partnerstva EÚ z 22. mája 2015,

–  so zreteľom na správu skupiny pre reflexiu na vysokej úrovni pre Energetické spoločenstvo v budúcnosti,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0194/2015),

A.  keďže európska susedská politika (ESP) bola vytvorená na prehĺbenie vzťahov, upevnenie spolupráce a posilnenie partnerstiev EÚ so susednými krajinami s cieľom vytvoriť zónu spoločnej stability, bezpečnosti a prosperity, ako sa to zdôrazňuje v článku 8 ZEÚ; keďže cieľ zostáva rovnaký;

B.  keďže susedstvo v súčasnosti prechádza zásadnými zmenami kvôli čoraz vyššiemu počtu dlhodobých a nových bezpečnostných výziev a je menej stabilné, výrazne menej bezpečné a prekonáva hlbšiu hospodársku krízu, ako keď sa začala uplatňovať ESP;

C.  keďže revidovaná politika by mala vychádzať zo vzájomnej zodpovednosti a spoločného záväzku k hodnotám a zásadám EÚ vrátane demokracie, právneho štátu, ľudských práv a efektívnych, zodpovedných a transparentných verejných inštitúcií a keďže toto je z hľadiska stability, bezpečnosti a prosperity v záujme susedných spoločností rovnako, ako v záujme našej spoločnosti; keďže napriek zložitosti a praktickým výzvam musí EÚ naďalej pevne podporovať transformačný proces vo všetkých krajinách v záujme podpory demokratizácie a rešpektovania ľudských práv a zásad právneho štátu;

D.  keďže veľká časť susedstva je naďalej pod vplyvom ozbrojených či tzv. zmrazených konfliktov a kríz; keďže partnerské krajiny sa musia snažiť o mierové riešenie existujúcich konfliktov; keďže existencia konfliktov, vrátane tzv. zmrazených či dlhodobých, brzdí hospodársku, sociálnu a politickú transformáciu, ako aj regionálnu spoluprácu, stabilitu a bezpečnosť; keďže EÚ by mala v mierovom riešení existujúcich konfliktov zohrávať aktívnejšiu úlohu;

E.  keďže tieto konflikty ohrozujú rozvoj skutočného a účinného multilaterálneho rozmeru ESP; keďže mier a stabilita sú základné prvky ESP; keďže partnerské krajiny musia dodržiavať tieto zásady;

F.  keďže EÚ dôrazne odsudzuje všetky formy porušovania ľudských práv vrátane násilia voči ženám a dievčatám, znásilňovania, otroctva, zločinov zo cti, nútených manželstiev, detskej práce a mrzačenia ženských pohlavných orgánov;

G.  keďže vývoj v tejto oblasti od roku 2004, ale najmä v uplynulých rokoch ukázal, že ESP nie je schopná primerane a včas reagovať na rýchlo sa meniace a náročné podmienky;

H.  keďže ESP je naďalej strategickou prioritou zahraničnej politiky EÚ; keďže revízia ESP sa musí uskutočniť s cieľom posilniť ju a v duchu udržiavania pokroku na ceste ku komplexnej a účinnej spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike EÚ ako celku;

I.  keďže Komisia a ESVČ sa spoločne s Radou a Európskym parlamentom snažili reštrukturalizovať ESP tak, aby riešila jej nedostatky a prispôsobila ju zmeneným vnútroštátnym a medzinárodným podmienkam, najmä po Arabskej jari; keďže sa to prejavilo v novom nástroji financovania ESP na obdobie 2014 – 2020 – nástroj európskeho susedstva (ENI); keďže pri preskúmaní ESP by sa mali zohľadniť súčasné výzvy, ktoré plynú z krízy vo východnej Ukrajine, okupácie Krymu e skupiny Dá’iš;

J.  keďže neistota, nestabilita a nepriaznivé sociálno-ekonomické podmienky v krajinách v susedstve môžu mať nepriaznivý vplyv a môžu zvrátiť demokratické trendy z minulosti;

K.  keďže od zavedenia nového prístupu v roku 2011 z politického vývoja v susedstve vyplynulo, že EÚ musí ďalej prehodnotiť vzťahy so svojimi susedmi a zároveň prihliadnuť na rozdielne vonkajšie a vnútorné skutočnosti; keďže EÚ musí riešiť nové problémy vo svojom susedstve a prispôsobiť svoju stratégiu tým, že preskúma svoje záujmy a priority a posúdi svoje politické nástroje, stimuly a dostupné zdroje a ich atraktívnosť pre svojich partnerov;

L.  keďže v revízii ESP z roku 2011 sa uvádzalo, že nový prístup musí vychádzať zo vzájomnej zodpovednosti a spoločného odhodlania uplatňovať univerzálne hodnoty ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu;

M.  keďže EÚ by mala zohrávať aktívnejšiu úlohu pri mierovom riešení existujúcich konfliktov, najmä tých zmrazených a dlhodobých, ktoré v súčasnosti predstavujú neprekonateľnú prekážku plnohodnotného rozvoja ESP na východe aj na juhu, čo brzdí dobré susedské vzťahy a regionálnu spoluprácu;

N.  keďže ESP zahŕňa rôzne „susedstvá“ zahŕňajúce krajiny s odlišnými záujmami, ambíciami a schopnosťami;

O.  keďže sú potrebné diferencovaný prístup a prispôsobená politika, najmä pretože susedstvo EÚ s krajinami, ktoré sa líšia v mnohých ohľadoch vrátane ich ambícií a očakávaní, pokiaľ ide o EÚ, je roztrieštenejšie než kedykoľvek predtým; keďže bilaterálne vzťahy EÚ s krajinami zapojenými do ESP sú v rôznych fázach vývoja; keďže účinné využitie zásady „viac za viac“ má zásadný význam z hľadiska tvarovania a diferenciácie vzťahov s partnerskými krajinami a keďže EÚ by mala „odmeňovať“ krajiny, ktoré s ňou prejavia zvýšenú ochotu spolupráce a ktoré uskutočnia pokrok pri dosahovaní európskych hodnôt, a to tak z hľadiska zdrojov, ako aj iných stimulov v rámci ESP; keďže susedia EÚ by mali mať možnosť rozhodovať o svojej budúcnosti bez vonkajšieho tlaku;

P.  keďže pokrok pri riešení konfliktov a sporov medzi krajinami zapojenými do ESP by sa mal považovať za kritérium posudzované v každoročných správach o pokroku;

Q.  keďže rešpektovanie územnej celistvosti zvrchovaných štátov je základnou zásadou vzťahov medzi krajinami v európskom susedstve a okupácia územia jednej krajiny inou krajinou je neprípustná;

R.  keďže zdroje, ktoré má EÚ k dispozícii na svoju činnosť globálneho aktéra do roku 2020 v rámci viacročného finančného rámca, sú iba vo výške 6 % z celkového rozpočtu a pokrývajú všetky súvisiace programy vrátane rozvoja a podpory spolupráce;

S.  keďže ESP prispieva k formulovaniu jednotného hlasu EÚ v susedstve ako celku; keďže členské štáty by mali zohrávať dôležitú úlohu v európskom susedstve zosúladením svojho úsilia a zvýšením dôveryhodnosti EÚ a jej schopnosti konať vďaka tomu, že bude hovoriť jednotným hlasom;

T.  keďže proces konzultácií, ktoré uskutočňuje Komisia a ESVČ, by mal byť komplexný a inkluzívny, aby sa zabezpečilo, že konzultácie sa uskutočnia so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami; keďže by sa malo zdôrazniť, aké dôležité je nabádať organizácie pôsobiace v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, aby sa zapojili do tohto konzultačného procesu; keďže by sa malo vyvinúť viac úsilia o zvýšenie viditeľnosti ESP a informovanosti o nej vo verejnej mienke partnerských krajín;

U.  keďže východné a južné susedstvo čelia rozdielnym výzvam a ich úspešné riešenie si vyžaduje pružnosť ESP a možnosť prispôsobiť ju z hľadiska konkrétnych potrieb a výziev každého regiónu;

1.  zdôrazňuje význam, nutnosť a včasnosť revízie európskej susedskej politiky; zdôrazňuje, že revidovaná európska susedská politika by mala byť schopná zaistiť rýchlu, pružnú a primeranú reakciu na situáciu na mieste, a zároveň predkladať ambicióznu strategickú víziu pre rozvoj vzťahov so susednými krajinami v dvojstrannom i mnohostrannom rámci v súlade so svojím záväzkom podporovať základné hodnoty, na ktorých je založená;

2.  zdôrazňuje, že ESP je rozhodujúcou súčasťou zahraničnej politiky EÚ a musí zostať jedinou politikou; domnieva sa, že je súčasťou vonkajšej činnosti EÚ, ktorej potenciál spočíva v jedinečnej schopnosti využívať množstvo nástrojov v oblasti diplomacie, bezpečnosti, obrany, hospodárstva, obchodu, rozvoja a v humanitárnej oblasti; zastáva názor, že účinná ESP je rozhodujúca pre posilnenie dôveryhodnosti zahraničnej politiky EÚ a jej postavenia na svetovej scéne a že ESP musí preukázať skutočnú vedúcu úlohu EÚ v susedstve a vo vzťahoch s našimi svetovými partnermi;

3.  je presvedčený o trvalej hodnote pôvodne stanoveného cieľa ESP vytvoriť priestor prosperity, stability, bezpečnosti a dobrého susedstva, ktorý je založený na spoločných hodnotách a zásadách Únie, prostredníctvom poskytovania pomoci a stimulov zameraných na hĺbkové štrukturálne reformy v susedných krajinách, ktoré budú uskutočnené na ich vlastnú zodpovednosť a s ktorými súhlasili, čo umožní intenzívnejšiu spoluprácu s EÚ; zdôrazňuje preto potrebu vziať na zreteľ získané ponaučenia, vrátiť sa k základným hodnotám a zabezpečiť, aby sa tieto ciele opäť stali prioritou agendy;

4.  zdôrazňuje strategický význam ESP ako politiky, ktorá vytvára viacvrstvové vzťahy a silnejšiu vzájomnú závislosť medzi EÚ a jej partnermi v susedstve; zdôrazňuje, že základná výzva ESP spočíva v prinášaní hmatateľných a konkrétnych zlepšení občanom partnerských krajín; domnieva sa, že ESP by sa mala stať pevnejšou, politickejšou a účinnejšou politikou, a to aj prostredníctvom posilnenia jej pozitívnych prvkov, vrátane väčšieho dôrazu na partnerstvo so spoločnosťami, diferenciácie a prístupu „viac za viac“;

5.  zdôrazňuje, že dodržiavanie všeobecných základných hodnôt ľudských práv, právneho štátu, demokracie, rovnosti a rešpektovania ľudskej dôstojnosti, na ktorých je založená Európska únia, musí zostať základom revidovanej politiky, ako sa to uvádza v článku 2 každej dohody o pridružení medzi EÚ a tretími krajinami; opakovane potvrdzuje, že posilnenie právneho štátu a podpora demokracie a ľudských práv sú v záujme partnerských krajín, a žiada silnejšiu podmienenosť, pokiaľ ide o dodržiavanie týchto spoločných základných hodnôt; zdôrazňuje v tomto smere úlohu osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva a Európskej nadácie na podporu demokracie;

6.  zdôrazňuje, že obnovená politika musí byť strategickejšia, sústredenejšia a ucelenejšia a musí byť politicky riadená; žiada EÚ, aby vytvorila jasnú a ambicióznu politickú víziu ESP a aby venovala osobitnú pozornosť svojím vlastným politickým prioritám vo východnom a južnom susedstve, pričom zohľadní rozličné výzvy, ktorým čelia krajiny v každom regióne, ako aj ich odlišné ašpirácie a politické ambície; zastáva názor, že východné a stredomorské partnerstvá majú rozhodujúci význam; požaduje vymenovanie osobitných zástupcov pre východ a juh, ktorých úlohou bude politická koordinácia revidovanej politiky a zapojenie do všetkých činností EÚ v susedstve;

7.  zdôrazňuje významnú úlohu členských štátov, ich odborných znalostí a ich bilaterálnych vzťahov s krajinami zapojenými do ESP pri utváraní súdržnej politiky EÚ; zdôrazňuje potrebu náležitej koordinácie PK/VP, komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, delegácií EÚ a osobitných zástupcov EÚ, aby nedochádzalo k duplicitnému úsiliu; zdôrazňuje preto, že delegácie Európskej únie sú významnými aktérmi realizácie ESP;

8.  vyzýva PK/VP, aby vypracovala návrhy na spoluprácu s ochotnými európskymi susedmi podľa modelu Európskeho hospodárskeho priestoru, ktoré by mohli predstavovať ďalší krok v ich európskych vyhliadkach, vychádzajúci z tesnejšieho začlenenia do priestoru EÚ v zmysle slobôd a úplného začlenenia do spoločného trhu, ako aj z užšej spolupráce v rámci spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politiky (SZBP);

9.  naliehavo vyzýva na vymedzenie krátkodobých, strednodobých a dlhodobých priorít a strategických cieľov s prihliadnutím na to, že európska susedská politika by mala smerovať k vytvoreniu diferencovaného prístupu k posilneniu spolupráce v rôznych oblastiach medzi krajinami zapojenými do európskej susedskej politiky a s týmito krajinami; zdôrazňuje, že EÚ by mala pri vymedzení svojho prístupu preskúmať svoje záujmy a priority, ako aj záujmy a priority jednotlivých príslušných krajín spolu s ich úrovňou rozvoja a s prihliadnutím na záujmy a ašpirácie spoločností, politické ambície a geopolitické pozadie;

10.  zdôrazňuje, že prevzatie zodpovednosti na miestnej úrovni, transparentnosť, vzájomné určenie zodpovednosti a začleňovanie by mali byť kľúčovými aspektmi nového prístupu, aby sa zabezpečilo, že výhody ESP sa dostanú na všetky úrovne komunity a spoločnosti v celej predmetnej krajine a nebudú sa koncentrovať len v rámci konkrétnych skupín;

11.   zdôrazňuje svoje presvedčenie, že ak sa má partnerským krajinám pomáhať s posilňovaním ich rozvojového potenciálu, politický dialóg, ktorý v súčasnosti ESP charakterizuje, musí ustúpiť širšiemu sociálnemu, hospodárskemu a kultúrnemu dialógu zahŕňajúcemu všetky stránky politickej, sociálnej, etnickej a kultúrnej rozmanitosti partnerských krajín; zdôrazňuje hodnotu pokroku dosiahnutého prostredníctvom územnej spolupráce s priamym zapojením miestnych orgánov;

12.  vyjadruje poľutovanie nad obmedzenými zdrojmi, ktoré sú vyčlenené na spoluprácu EÚ s jej partnermi v rámci jej susedstva, a to najmä v porovnaní s výrazne vyššími objemami zdrojov, ktoré v krajinách ESP investujú zainteresované subjekty z tretích krajín; konštatuje, že to oslabuje schopnosť EÚ presadzovať a vykonávať politiky, ktoré sú v súlade s jej strategickými záujmami v jej susedstve; zdôrazňuje potrebu zefektívnenia podpory a navýšenia prostriedkov s cieľom účinne odmeňovať a podporovať partnerské krajiny, ktoré prejavili skutočné odhodlanie a dosiahli hmatateľný pokrok pri uskutočňovaní reforiem, demokratizácii a dodržiavaní ľudských práv;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť mechanizmy individuálnej zodpovednosti a transparentnosti v partnerských krajinách, aby sa zaistila ich schopnosť absorbovať a využiť prostriedky efektívnym a účelným spôsobom; vyzýva preto Komisiu, aby zaistila účinné mechanizmy monitorovania a dohľadu nad využívaním pomoci EÚ v krajinách ESP, a to aj prostredníctvom kontroly zo strany občianskej spoločnosti;

14.  naliehavo žiada EÚ, aby zlepšila svoju koordináciu s ostatnými darcami a medzinárodnými finančnými inštitúciami, v súlade so svojím odhodlaním stať sa zodpovednejším, rešpektovanejším a účinnejším globálnym aktérom v regióne, a zdôrazňuje, že je potrebné spoločné plánovanie s členskými štátmi a medzi nimi navzájom; zdôrazňuje, že je potrebná lepšia koordinácia s členskými štátmi a s regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom sledovať a dosiahnuť spoločný, ucelený a účinný prístup ku krátkodobým a strednodobým cieľom spolupráce EÚ so susednými krajinami, a vyzýva na otvorenie diskusie s Radou o tejto problematike;

15.  zdôrazňuje, že zo strany EÚ by malo ambíciám v oblasti posilnenej angažovanosti v susedstve zodpovedať dostatočné financovanie; domnieva sa, že preskúmanie vonkajších finančných nástrojov v polovici trvania by malo brať do úvahy revidovanú politiku a že nástroj európskeho susedstva by mal preto odzrkadľovať ambície zvyšovať efektívnosť ESP a zaistiť predvídateľnosť a udržateľnosť angažovanosti EÚ voči našim partnerom, ako aj primeraný stupeň procesnej pružnosti; okrem toho požaduje väčšiu koherentnosť a konzistentnosť medzi jednotlivými vonkajšími finančnými nástrojmi EÚ;

16.  zdôrazňuje, že v tomto smere môže Európska nadácia na podporu demokracie situáciu uľahčovať a dopĺňať doterajšie nástroje EÚ novým, pružnejším a vnímavejším prístupom, ktorý vypĺňa medzery a je finančne efektívny; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila na Európsku nadáciu na podporu demokracie viac prostriedkov;

17.  uznáva, že postoje k Európe a EÚ v susedných krajinách majú reálny vplyv na konflikt, odmieta však akúkoľvek spoluúčasť na represiách a porušovaní ľudských práv v susedných krajinách, ktoré vznikajú pri chybnom krátkodobom úsilí o stabilitu;

Pridaná hodnota opatrení na úrovni EÚ

Reštrukturalizácia európskej susedskej politike

18.  zdôrazňuje, že je potrebné reštrukturalizovať ESP s cieľom vybudovať silné, strategické a trvalé partnerstvo s krajinami zapojenými do európskej susedskej politiky založené na ochrane a dodržiavaní hodnôt a zásad EÚ a presadzovaní obojstranných záujmov; žiada, aby sa technické aspekty politiky opierali o jasnú politickú víziu;

19.  poznamenáva, že európska susedská politika by mala použiť vlastnú metodiku a nástroje, ktoré by mali zodpovedať miere ambícií a cieľov partnerstva, ktoré sa krajiny zapojené do ESP a EÚ snažia dosiahnuť;

20.  vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na odvetvia, ktoré na základe spoločných záujmov určila spoločne so svojimi partnermi, v ktorých možno dosiahnuť pokrok a univerzálnu pridanú hodnotu a postupne rozširovať spoluprácu na základe vývoja a ambícií, najmä na prispievanie k hospodárskemu rastu a ľudskému rozvoju s dôrazom na nové generácie; zdôrazňuje, že hospodárske reformy musia sprevádzať politické reformy, a že dobrú správu vecí verejných možno dosiahnuť len prostredníctvom otvoreného, zodpovedného a transparentného rozhodovacieho procesu založeného na demokratických inštitúciách;

21.  zdôrazňuje, že politika rozširovania a politika susedstva sú samostatné politiky s odlišnými cieľmi; opakovane však zdôrazňuje, že európske krajiny v rámci európskej susedskej politiky, rovnako ako všetky európske krajiny, môžu požiadať o členstvo, ak spĺňajú kritériá a podmienky oprávnenosti a prijatia v súlade s článkom 49 Zmluvy o EÚ; hoci uznáva, že reformy a transformácia musia prísť ako prvé, a nechce vyvolávať nerealistické očakávania, nazdáva sa, že perspektíva členstva musí zostať zachovaná ako motivácia pre všetky krajiny, ktoré sú oprávnené oňho požiadať a ktoré vyjadrili evidentné európske ašpirácie a ambície;

Podpora demokracie, reformy súdnictva, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných a budovania inštitucionálnych kapacít

22.  domnieva sa, že podpora demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, budovania štátu a ľudských práv a základných slobôd je základom ESP; zdôrazňuje, že by sa v rámci ESP nemali prijímať žiadne politiky, ktoré prispievajú k ohrozeniu týchto základných hodnôt; zdôrazňuje, že EÚ a jej členské štáty by mali ponúknuť stimuly a znalosti v oblasti realizácie a podpory demokratických reforiem a prekonávania politických, hospodárskych a sociálnych výziev;

23.  zdôrazňuje, že je potrebné neustále sa zameriavať na posilnenie a upevnenie demokracie, právneho štátu, dobrej správy vecí verejných, nezávislosti súdnictva, boja proti korupcii a rešpektovania rozmanitosti a práv menšín vrátane náboženských skupín, práv LGBTI osôb, práv osôb so zdravotným postihnutím a práv osôb, ktoré patria k etnickým menšinám; zdôrazňuje, že budovanie kapacít v národných inštitúciách vrátane národných zhromaždení spolu s podporou občianskej spoločnosti, prodemokratických skupín a politických strán posilní politický dialóg a pluralizmus;

24.  zdôrazňuje, že práva žien, rodová rovnosť a právo na nediskrimináciu sú základnými právami a kľúčovými zásadami vonkajšej činnosti EÚ; zdôrazňuje dôležitosť presadzovania práv detí a mladých ľudí a rodovej rovnosti, ako aj posilnenia hospodárskeho a politického postavenia žien s cieľom vybudovať inkluzívne, prosperujúce a stabilné spoločnosti v susedstve EÚ;

25.  domnieva sa, že v rámci ESP by sa mala posilniť podpora základných slobôd v krajinách ESP prostredníctvom posilňovania slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania a slobody tlače a médií, ktoré sú právom umožňujúcim realizáciu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

26.  poukazuje na význam rozvoja sociálneho rozmeru európskej susedskej politiky, a to formou zapojenia partnerov do boja proti chudobe a vylúčeniu, stimuláciou zamestnanosti a spravodlivého rastu, umožňovaním zdravých pracovných vzťahov a podporou vzdelávania a dôstojnej práce, čím by sa tiež riešili hlavné príčiny neregulárnej migrácie;

27.  uznáva význam kultúrnych vzťahov medzi EÚ a susednými krajinami v oblastiach, akými sú predchádzanie konfliktom a budovanie mieru, rozvoj tvorivých odvetví, posilňovanie dialógu s občianskou spoločnosťou a medzikultúrnych a medzináboženských dialógov, a to i s cieľom riešiť rastúcu diskrimináciu namierenú na menšiny a náboženské skupiny, a ich prenasledovanie; požaduje posilnenie rámcov pre kultúrne vzťahy, ktorý by umožnil rozvoj programov mobility, odbornej prípravy a budovania kapacít a výmen v oblasti kultúry a vzdelávania;

28.  zdôrazňuje, že by sa mal posilniť a podporiť prístup založený na partnerstve so spoločenstvami; naliehavo vyzýva, aby sa spoločné záujmy a ciele politiky vymedzili v rámci konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami z rozličných spoločností, a nielen s orgánmi;

29.  zdôrazňuje význam rozvoja prosperujúcej a aktívnej občianskej spoločnosti v procese transformácie a demokratizácie, ktorý zahŕňa sociálnych partnerov a podnikateľskú komunitu; žiada ďalšiu podporu občianskej spoločnosti, miestnych MSP a iných neštátnych subjektov, pretože práve tí sú hnacou silou procesu reforiem, ako aj podporu angažovanejšiemu dialógu a partnerstvu medzi rozličnými aktérmi občianskej spoločnosti a odvetviami v EÚ a susedných krajinách v rámci ESP; zdôrazňuje význam európskych spoločností a ich úlohu v podpore a šírení medzinárodných noriem pre podnikanie vrátane sociálnej zodpovednosti podnikov;

Diferenciácia a podmienenosť

30.  žiada, aby sa ESP rozvinula do lepšie prispôsobeného a flexibilného politického rámca, ktorý je schopný prispôsobiť sa existujúcej rozmanitosti partnerských krajín, a do sústavnejšieho vykonávania „diferencovaného prístupu“; zdôrazňuje, že by mala prebiehať diferenciácia medzi krajinami ESP;

31.  zdôrazňuje potrebu zavedenia účinnej podmienenosti vo vzťahu k procesu reforiem a poukazuje na to, že je potrebné, aby EÚ zaujala ucelenejší prístup medzi jej stanoviskami a podmienenosťou v oblasti prideľovania finančných príspevkov; zdôrazňuje, že EÚ nemôže ohrozovať svoje základné hodnoty a práva a mala by zabrániť vytváraniu dvojitých noriem; zdôrazňuje, že by sa mala zvážiť väčšia angažovanosť a podpora vo vzťahu ku krajinám, ktoré robia pokrok v zavádzaní reforiem vedúcich k dlhodobému politickému, hospodárskemu a sociálnemu rozvoju a usilujú sa o hlbšiu politickú angažovanosť v EÚ a ktoré by mali byť hodnotené na základe jednotlivých výsledkov v týchto procesoch reforiem; poukazuje na význam riadneho uplatňovania zásady „viac za viac“;

32.  zdôrazňuje, že dohody o pridružení sú najpokročilejší, nie však posledný krok vo vzťahoch medzi EÚ a jej susedmi;

33.  domnieva sa, že EÚ by mala vyzvať partnerské krajiny, ktoré nepatria do združenia, aby sa zapojili do sektorovej spolupráce vrátane možnosti uzatvorenia nových alebo posilnených existujúcich sektorových dohôd, ako napríklad Energetické spoločenstvo, ktorými by sa uľahčila integrácia týchto krajín do špecifických odvetvových častí jednotného priestoru štyroch základných slobôd EÚ;

34.  domnieva sa, že pri presadzovaní ESP by sa ma venovať osobitná pozornosť spolupráci súvisiacej so správou hospodárskych záležitostí a udržateľnosti verených financií v krajinách zapojených do ESP;

Bezpečnostný rozmer

35.  poznamenáva, že zachovanie mieru, bezpečnosti a stability je základným problémom v susedstve a že prostredie bezpečnosti sa prudko zhoršuje; žiada o začlenenie silnej bezpečnostnej zložky do ESP s primeranými politickými nástrojmi, ktoré doposiaľ bohužiaľ chýbali; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zameriavať na zlepšenie efektívnosti a účinnosti svojich súčasných nástrojov krízového riadenia s cieľom vytvoriť kapacity na rozšírenie spektra zásahov v rámci krízového riadenia; zdôrazňuje, že bezpečnosť, stabilita a rozvoj idú ruka v ruke a že na riešenie bezpečnostných problémov a ich základných príčin v regióne je potrebný komplexný prístup;

36.  domnieva sa, že stabilita sahelsko-saharského pásma by sa mala považovať za citlivé miesto neistoty na severe, ako aj na juhu Afriky, a že nestabilitu tohto regiónu zapríčiňuje duplikácia sietí obchodovania so zbraňami, drogami a ľuďmi – a že má za následok narušenie stability v Európe;

37.  vyzýva na užšiu koordináciu činností medzi európskou susedskou politikou (ESP), širšou spoločnou zahraničnou a bezpečnostnou politikou (SZBP) a spoločnou bezpečnostnou a obrannou politikou (SBOP) spoločne s posilnením prepojení medzi vnútornou a vonkajšou bezpečnosťou, ktoré sú zamerané na rôzne aspekty bezpečnosti krajín zapojených do ESP a krajín EÚ; zdôrazňuje potrebu súdržnosti a plného súladu medzi preskúmaním ESP a preskúmaním bezpečnostnej stratégie EÚ;

38.  zdôrazňuje potrebu zastrešujúcej politickej stratégie pri súčasnom zabezpečení plného súladu s medzinárodným právom a záväzkami, ako je stanovené v Helsinskom záverečnom akte z roku 1975, ktorý je založený na dodržiavaní ľudských práv, práv menšín a základných slobôd, nezávislosti, zvrchovanosti a územnej celistvosti štátov, nenarušiteľnosti hraníc, rovnakých právach a sebaurčení národov a mierovom riešení konfliktov; konštatuje, že Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) ako najväčšia regionálna organizácia zodpovedná za bezpečnosť môže zohrávať dôležitú úlohu v tomto ohľade, a nazdáva sa, že by mala získať nový podnet tým, že prevezme úlohu mediátora; podporuje právo partnerov na nezávislé a zvrchované rozhodnutia o zahraničnej a bezpečnostnej politike bez vonkajšieho tlaku a donucovania;

39.  žiada, aby sa revidovanou politikou podporili partnerské krajiny pri budovaní štátnych štruktúr vhodných na riešenie bezpečnostných otázok, ako je účinné presadzovanie práva, terorizmus a organizovaný zločin, spravodajstvo a bezpečnosť vrátane kybernetickej bezpečnosti, ktoré by sa mali rozvíjať na základe úplného rešpektovania ľudských práv a mali by byť sprevádzané riadnou parlamentnou kontrolou; zdôrazňuje, že EÚ by sa mala zapojiť do oblastí, ako je reforma bezpečnostného sektora (SSR) a v situáciách po skončení konfliktu do odzbrojenia, demobilizácie a reintegrácie (DDR); žiada EÚ, aby sa zamerala na budovanie kapacít vo vzťahu ku kontrole hraníc na strane partnerských krajín; uznáva prebiehajúci príspevok k tomuto úsiliu zo strany niektorých z týchto krajín; vyzýva susedné krajiny, aby v náležitých prípadoch prispievali k misiám SBOP; vyzýva EÚ, aby podporovala spoločné iniciatívy vyvinuté susednými krajinami v oblasti bezpečnosti, a tým im umožnila prevziať väčšiu zodpovednosť a pozitívne prispieť k bezpečnosti v ich regióne;

40.  pripomína členským štátom EÚ ich povinnosť podľa spoločnej pozície Rady 2003/805/SZBP o vývoze zbraní, v ktorej sa od nich žiada okrem iného to, aby zamietli vývoznú licenciu na vojenskú technológiu alebo materiál do akejkoľvek susednej krajiny, ak existuje zjavné riziko, že vojenská technológia alebo materiál, ktoré sa majú vyviezť, sa môže použiť na vnútornú represiu, na páchanie vážnych porušení medzinárodného humanitárneho práva, ktoré by vyvolali alebo predĺžili ozbrojené konflikty alebo by prehĺbili existujúce napätie alebo konflikty v krajine konečného určenia, alebo by ich príjemca použil na agresiu proti inej krajine alebo na násilné uplatnenie územných požiadaviek;

41.  zdôrazňuje potrebu aktívne podporovať a napomáhať mierové riešenie konfliktov a v zmierovacích politikách po konflikte v susedstve EÚ s použitím rôznych nástrojov na základe pridanej hodnoty, ktorú môžu poskytnúť; vyjadruje presvedčenie, že medzi tieto nástroje by mala patriť aj činnosť osobitných predstaviteľov EÚ, programy budovania dôvery, nadväzovanie dialógu, mediácia podporujúca osobné kontakty medzi ľuďmi a misie SBOP; vyzýva VP/PK a ESVČ, aby vypracovali inovačné opatrenia a prístupy vrátane stratégií verejnej komunikácie a neformálnych konzultácií s cieľom podporiť dialóg a zmierenie; poznamenáva, že delegácie EÚ zohrávajú kľúčovú úlohu pri zavádzaní mechanizmov včasného varovania vytváraním rozsiahlych sietí na predchádzanie spolu s rôznymi organizáciami a občianskou spoločnosťou;

42.  opakuje, že podporuje zvrchovanosť, územnú celistvosť a politickú nezávislosť partnerských krajín; zastáva názor, že ESP by mala prispievať k uplatňovaniu týchto zásad v praxi a že by ich mala podporovať; zdôrazňuje, že zmrazené alebo dlhodobé konflikty obmedzujú úplný rozvoj ESP; v tejto súvislosti ľutuje, že od spustenia ESP sa nedosiahol žiaden pokrok pri riešení existujúcich konfliktov; pripomína svoje stanovisko, že okupácia územia partnerskej krajiny je porušením základných zásad a cieľov ESP; zdôrazňuje potrebu čo najskoršieho urovnania zmrazených konfliktov na základe noriem a zásad medzinárodného práva; vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie, aby zohrávala aktívnejšiu úlohu pri objasnení skutočnosti, že prehlbovanie dvojstranných vzťahov sa spája s mierovým riešením konfliktov a dodržiavaním medzinárodného práva; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam sledovania zásadovej politiky presadzovania zodpovednosti za všetky porušenia ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a politiky zabraňovania dvojitým štandardom, a to najmä v tomto smere;

43.  naliehavo vyzýva EÚ, aby pri regionálnych konfliktoch uplatňovala podstatu a poznatky získané z historických skúseností s európskou integráciou, keďže dvojstranné otázky sa musia riešiť mierovou cestou a dobré susedské vzťahy a regionálna spolupráca predstavujú základné prvky ESP; v tejto súvislosti požaduje zapojenie občanov a verejných aktérov do horizontálnych partnerstiev a dvojstranných partnerstiev s náprotivkami z Únie, ako aj účasť spoločnosti a mladšej generácie ako faktorov zmeny;

Podpora regionálnej integrácie

44.  zdôrazňuje význam regionálnej dimenzie európskej susedskej politiky a potrebu podporovať regionálne synergie a integráciu a prispievať k nim prostredníctvom programov regionálnej spolupráce; zdôrazňuje, že na dosiahnutie stability a prosperity v európskom susedstve je potrebná posilnená hospodárska spolupráca medzi krajinami ESP;

45.  v tejto súvislosti požaduje, aby sa dvojstranné vzťahy EÚ s krajinami ESP doplnili o multilaterálny rozmer, a to prostredníctvom zvýšenia počtu činností a iniciatív v tejto súvislosti s osobitným dôrazom na posilnenie cezhraničných projektov, zintenzívnenie medziľudských programov, vytváranie stimulov pre regionálnu spoluprácu a ďalšie posilňovanie aktívneho dialógu s občianskou spoločnosťou; domnieva sa, že budúca ESP by mala ponúkať inkluzívnu regionálnu platformu na diskusiu o otázkach týkajúcich sa ľudských práv v súlade so základnými zásadami ESP;

46.  požaduje systematické posúdenie vplyvu obchodných dohôd a finančnej podpory EÚ pre programy a projekty v rámci ESP na ľudské práva – vrátane rodových hľadísk;

47.  žiada, aby sa revidovanou politikou posilnili existujúce platformy na spoluprácu, najmä Únia pre Stredozemie a Východné partnerstvo, aby sa ďalej podporovala regionálna integrácia, keď sú priority stanovené partnermi podobné pre určité oblasti politiky, aby sa riešili konkrétne subregionálne otázky, ako je mobilita, energetika alebo bezpečnosť, a aby sa partneri zblížili z hľadiska hospodárskych noriem a právnych predpisov; domnieva sa, že mnohostranné štruktúry ESP by sa mali zjednotiť a strategickejšie rozvíjať;

48.  zdôrazňuje význam úlohy multilaterálnych zhromaždení, ako je Parlamentné zhromaždenie Euronest a Parlamentné zhromaždenie Únie pre Stredozemie, ako fór na politický dialóg a nástroj na podporu vlastníckych vzťahov susedskej politiky, a rozhodne ich povzbudzuje, aby posilnili svoje zapojenie v nich primeraným a účinným spôsobom;

49.  poukazuje na pridanú hodnotu parlamentnej diplomacie a pravidelných dvojstranných medziparlamentných schôdzí, ktoré organizuje EP s náprotivkami z krajín susedstva ako nástroj na výmenu skúseností a vyhodnotenie postavenia vzťahov jednotlivých krajín s EÚ; nabáda národné parlamenty členských štátov, aby v rámci ESP realizovali vlastné dvojstranné medziparlamentné schôdze ako spôsob zaistenia uceleného prístupu;

50.  zdôrazňuje význam Konferencie regionálnych a miestnych orgánov krajín Východného partnerstva (CORLEAP) a Európsko-stredomorského zhromaždenia miestnych a regionálnych samospráv (ARLEM), ktoré umožňujú miestnym a regionálnym zástupcom rozvíjať dialóg s inštitúciami EÚ a zároveň rozvíjať hospodársku, sociálnu a územnú spoluprácu;

51.  zdôrazňuje, že vývoj regionálnych platforiem občianskej spoločnosti, ako je napríklad Východné partnerstvo a fóra občianskej spoločnosti Južného partnerstva, posilňuje angažovanosť viacerých zainteresovaných strán a vedie k demokratizácii a programu hospodárskych reforiem v susedstve;

Susedia susedov

52.  zdôrazňuje potrebu vybudovať silné partnerstvá so susednými krajinami; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby európska susedská politika bola súčasťou širšej vonkajšej politiky EÚ, a uznať ďalších strategických aktérov, ktorí majú vplyv na susedstvo – susedov susedov –, rovnako ako na medzinárodné a regionálne organizácie, okrem iného napríklad riešením problémov spoločného záujmu a vzájomných obáv vrátane regionálnej a globálnej bezpečnosti prostredníctvom existujúcich bilaterálnych rámcov alebo multilaterálneho dialógu, keď sa bude považovať za vhodný a relevantný;

53.  zdôrazňuje, že EÚ by mala reálne zvážiť rôzne politické možnosti, ktoré majú jej partneri, spôsoby prepojenia so svojimi susedmi na rôznych úrovniach a možnosti riešenia zahraničnej politiky tretích krajín vo svojom susedstve, pričom treba zabezpečiť, že EÚ a jej zvrchovaní partneri sami rozhodovali o tom, ako chcú pokračovať vo svojich vzťahoch;

54.  opakuje svoje presvedčenie, že ustanovenia prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) nepredstavujú pre Ruskú federáciu žiadne obchodné ohrozenie a že dohody o pridružení by sa nemali chápať ako prekážka dobrých vzťahov východných partnerov s ich susedmi;

55.  žiada EÚ, aby vytvorila efektívne mechanizmy podpory partnerských krajín zapojených do ESP, ktoré presadzujú ambicióznu európsku agendu, v dôsledku čoho znášajú odvetné opatrenia, obchodné donucovanie alebo priamu vojenskú agresiu zo strany tretích krajín; opakuje, že aj keď ESP nie je zameraná voči žiadnemu inému strategickému aktérovi a odmieta myšlienku geopolitickej súťaže s nulovým súčtom, EÚ musí poskytnúť dôveryhodné prísľuby a spoľahlivú politickú podporu partnerom, ktorí si želajú viac sa s ňou zosúladiť;

56.  vyzýva EÚ, aby využila odborné znalosti regionálnych organizácií, ku ktorým patria susedia, ako je Rada Európy, OBSE, Africká únia, príslušné regionálne úrady OSN a Liga arabských štátov, a aby sa aktívne zapojila do činnosti a spolupracovala s nimi pri riešení regionálnych konfliktov; pripomína, že tieto organizácie sú potrebnými fórami na zapojenie partnerov do realizácie reforiem, riešenia problémov v oblasti ľudských práv a regionálnych otázok – za ktoré by mali prevziať väčšiu zodpovednosť – a do podpory demokratizácie;

Ciele a nástroje politiky

Diverzifikovaná ponuka: prioritné odvetvia

57.  vyzýva EÚ, aby preskúmala a spoločne so svojimi partnermi určila priority pre posilnenú integráciu v rôznych oblastiach politiky, ako je hospodársky a ľudský rozvoj, predchádzanie konfliktom a katastrofám, infraštruktúra a regionálny rozvoj, životné prostredie, obchod, politika hospodárskej súťaže, malé a stredné podniky, migrácia, bezpečnosť, energetika a energetická účinnosť, s cieľom vytvoriť priestor prosperity, stability a dobrého susedstva;

58.  domnieva sa, že v novej európskej susedskej politike by sa mal premietnuť cieľ konzistentnosti vnútorných a vonkajších politík EÚ a čoraz užší súvis medzi určitými vnútornými a vonkajšími záležitosťami;

59.  nazdáva sa, že silnejšia spolupráca v oblasti budúceho jednotného digitálneho trhu, podpora reforiem v oblasti elektronickej správy a otvorené riešenia vládnutia za nástroj na angažovanosť občanov tvoria nástroj na zapojenie občanov;

60.  zdôrazňuje význam voľného pohybu osôb a podporuje posilnenie mobility v susedstve, v bezpečnom a dobre riadenom prostredí, formou zjednodušenia vydávania víz a liberalizácie vízového režimu, najmä pre študentov, mladých ľudí, umelcov a výskumných pracovníkov; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi naďalej posilňovala partnerstvá v oblasti mobility v rámci susedstva a rozvíjala možnosti programov cirkulujúcej migrácie, ktorými by sa otvorili bezpečné a legálne trasy pre migrantov; vyzýva EÚ, aby jasne odlišovala žiadateľov o azyl, ktorí unikajú pred stíhaním, od nezákonných prisťahovalcov motivovaných hospodárskymi dôvodmi; odsudzuje obchodovanie s ľuďmi, ktorého obeťami sú väčšinou ženy, a zdôrazňuje význam podporenia spolupráce s partnerskými krajinami s cieľom bojovať proti tomuto javu;

61.  žiada Komisiu, aby venovala pozornosť hľadisku rodovej rovnosti pri podpore odbornej a akademickej prípravy, ako aj v rámci programov cirkulujúcej migrácie so susednými krajinami s cieľom posilniť účasť žien na hospodárstve;

62.  konštatuje, že vysoká nezamestnanosť, najmä mladých ľudí, nedostatok voľného prístupu k informáciám, sociálne vylúčenie a chudoba a nedostatočná ochrana práv menšín v kombinácii s nízkou politickou a sociálno-ekonomickou účasťou žien, zlá správa vecí verejných a vysoká miera korupcie sú príčinami nestability, a požaduje zapojenie nad rámec prehĺbených a komplexných zón voľného obchodu; konštatuje, že samotná perspektíva obchodnej dohody a dohody o voľnom obchode už nemá dostatočný pákový efekt na posilnenie nášho partnerstva so susednými krajinami, najmä s krajinami na juhu Stredozemia; poukazuje na nedostatočnú regionálnu hospodársku spoluprácu medzi susednými krajinami EÚ a požaduje vytvorenie subregionálnych iniciatív s cieľom zvýšiť obchod medzi nimi;

63.  poukazuje na dôležitosť investovania do projektov pre mladých ľudí, ženy a budúcich vedúcich predstaviteľov, a to formou úplného využitia štipendijných možností v rámci programu Erasmus+ s cieľom rozvíjať výmeny študentov a učiteľov medzi krajinami zapojenými do ESP a členskými štátmi EÚ zamerané na formovanie budúcich vedúcich predstaviteľov z krajín zapojených do ESP a členských štátov EÚ a tiež na ďalšiu podporu akademických a vzdelávacích projektov, ktoré už v tejto oblasti preukázali svoju hodnotu, ako napríklad College of Europe;

64.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a poskytla krajinám v rámci ESP rôzne miery účasti, spolupráce a zapojenia do politík, programov a agentúr EÚ, akými sú Europol, Frontex a colná správa, v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, hospodárskej a cezhraničnej trestnej činnosti a v oblasti Energetického spoločenstva, ktorý môže ako úspešná integračná dohoda zohrávať v ESP výraznejšiu úlohu; poukazuje na význam energetickej bezpečnosti a užšej energetickej spolupráce v rámci európskeho susedstva s cieľom dosiahnuť spoločný cieľ, ktorým sú nerušené dodávky cenovo dostupnej, účinnej a čistej energie z udržateľných zdrojov; žiada postupné otvorenie energetickej únie krajinám ESP; nabáda Komisiu, aby podporila budapeštiansky dohovor o boji proti počítačovej kriminalite v krajinách ESP a aby ich vyzvala na zapojenie sa, ak tak ešte neurobili;

65.  domnieva sa, že väčší dôraz by mal sa mal dávať na využívanie programov technickej pomoci, ako je TAIEX a Twinning, a že partneri by mali byť zapojení do programov EÚ, ako je Erasmus a Horizont 2020, pretože prispievajú k výmene znalostí a vytváraniu sietí na rôznych úrovniach a sú základom pre vytvorenie priestoru spoločného susedstva;

66.  zastáva názor, že je potrebné posilniť parlamentné dimenzie politiky zvýšením účinnosti medziparlamentných stretnutí a spoločných parlamentárnych orgánov zriadených podľa dohôd EÚ a parlamentných zhromaždení; v tejto súvislosti víta nový prístup, ktorý prijal Európsky parlament na podporu parlamentnej demokracie; zdôrazňuje úlohu, ktorú zohrávajú parlamenty krajín ESP vo vyvodzovaní zodpovednosti voči vláde, a povzbudzuje k posilneniu ich monitorovacej kapacity; požaduje zapojenie Európskeho parlamentu do uskutočňovania novej ESP a to, aby bol pravidelne informovaný a konzultovaný o stave jej pokroku v partnerských krajinách; zastáva názor, že európske politické strany a frakcie v národných parlamentoch členských štátov a Európskom parlamente môžu zohrávať dôležitú úlohu a niesť kľúčovú zodpovednosť za podporu politickej kultúry opierajúcej sa o plnoprávne demokratické inštitúcie, právny štát, demokraciu s viacerými stranami a plnú účasť žien na rozhodovaní;

67.  zdôrazňuje, že na to, aby bola európska susedská politika úspešnou politikou, mala by tiež zabezpečiť zodpovednosť na úrovni členských štátov, a to aj formou šírenia hlavných iniciatív; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila koordináciu politiky a spoločné plánovanie finančnej pomoci a aby poskytla mechanizmy na podporu výmeny informácií medzi členskými štátmi a štruktúrami EÚ o krajinách zapojených do ESP, ako aj konzultácií medzi členskými štátmi, štruktúrami EÚ a susednými krajinami; nazdáva sa, že finančná a technická pomoc EÚ by mala byť podmienená úspešným dosahovaním hmatateľných referenčných hodnôt v reformnom procese, na základe ktorých sa pridelí ďalšia podpora;

Vyhodnotenie a zviditeľnenie

68.  zdôrazňuje, že akčné plány vytvorené v úzkej spolupráci s orgánmi partnerských krajín a na základe konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti by sa mali zamerať na obmedzený počet realistických priorít, ktoré sa majú vykonávať a že ich vykonávanie by sa malo vyhodnocovať pravidelne alebo na podnet meniacich sa okolností, pričom by sa dalo spoločne dohodnúť na politických možnostiach; poukazuje na význam rozvoja procesu konzultácií s organizáciami občianskej spoločnosti o vymedzení referenčných hodnôt;

69.  zdôrazňuje, že správy o pokroku by sa mali zamerať na implementáciu priorít stanovených v akčných plánoch a mali by odrážať úroveň zapojenia partnerskej krajiny; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu, aby sa údaje obsiahnuté v správach uvádzali v súvislostiach s prihliadnutím na národný kontext a so začlenením trendov z minulých rokov; zastáva názor, že do fázy pred vypracovaním správ by sa mali skutočne zapojiť všetky hlavné zúčastnené subjekty v krajinách ESP vrátane občianskej spoločnosti; žiada, aby kľúčové dokumenty, ako napríklad správy o pokroku, boli okamžite dostupné na webových lokalitách príslušnej delegácie EÚ a aby boli preložené do miestneho jazyka; vyzýva EÚ, aby použila kvalitatívnejšie prostriedky merania rozsahu pokroku v partnerských krajinách a zaviedla účinné podmienené opatrenia v súvislosti s pokrokom dosahovaným partnermi v oblasti ľudských práv, zásad právneho štátu a demokracie;

70.  domnieva sa, že viditeľnosť pomoci EÚ by sa mala rozšíriť tak, aby boli obyvateľom partnerských krajín a členských štátov EÚ jasné výhody podpory EÚ; žiada Komisiu, aby navrhla osobitný mechanizmus poskytovania humanitárnej pomoci EÚ pre krajiny susedstva, ktorý by okrem iných cieľov bol odlišný od modelu používaného pre všetky tretie krajiny sveta a zaisťoval by vysokú viditeľnosť EÚ a jej politickej agendy; poukazuje na význam a potrebu mechanizmu, ktorý by zaisťoval transparentnosť v súvislosti s finančnou pomocou poskytovanou EÚ;

71.  vyzýva EÚ, aby posilnila svoju schopnosť čeliť nesprávnym informáciám a propagandistickým kampaniam namiereným proti EÚ a jej členským štátom, ktoré sú zamerané na oslabenie ich jednoty a solidarity; vyzýva EÚ, aby posilnila svoju viditeľnosť s cieľom jasne prejaviť svoju podporu a angažovanosť vo vzťahu k partnerským krajinám a v rámci nich; zdôrazňuje dôležitosť presadzovania objektívnych, nezávislých a nestranných informácií a slobody médií v krajinách EÚ, ako aj potrebu strategického komunikačného úsilia vo svojom susedstve vrátane jej hodnôt a cieľov, a to prostredníctvom vypracovania komplexnej, účinnej a systematickej komunikačnej stratégie v rámci revidovanej politiky;

72.  žiada, aby EÚ zintenzívnila svoju prítomnosť v partnerských krajinách a aby pritom využila interaktívnejšie audiovizuálne prostriedky a sociálne médiá v príslušnom miestnom jazyku, aby mala dosah na celú spoločnosť; vyzýva Komisiu, aby pripravila jasnú komunikačnú stratégiu pre spoločnosti v krajinách zapojených do ESP tak, aby im vysvetlila prínosy dohôd o pridružení, a to vrátane prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu, ako nástrojov na modernizáciu ich politických systémov a hospodárstiev;

o
o   o

73.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom krajín zapojených do ESP, parlamentným zhromaždeniam Euronest a Únie pre Stredozemie, Lige arabských štátov, Africkej únii, Rade Európy a OBSE.

(1) JOIN(2015)0006.http://ec.europa.eu/enlargement/neighbourhood/consultation/consultation.pdf
(2) http://eeas.europa.eu/euromed/docs/com2011_200_en.pdf
(3) http://eurlex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0303:FIN:sk:PDF
(4) http://eeas.europa.eu/enp/pdf/pdf/com03_104_en.pdf
(5) Závery Rady pre vonkajšie vzťahy z 18. februára 2008 - http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/gena/98818.pdf
(6) Ú. v. EÚ C 87 E, 7.4.2004, s. 506.
(7) Ú. v. EÚ C 104 E, 30.4.2004, s. 127.
(8) Ú. v. EÚ C 287 E, 24.11.2006, s. 312.
(9) Ú. v. EÚ C 282 E, 6.11.2008, s. 443.
(10) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 105.
(11) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 114.
(12) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 26.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0446.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2014)0229.


Zosúladenie niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv
PDF 314kWORD 130k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti (2014/2256(INI))
P8_TA(2015)0273A8-0209/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4, 26, 34, 114, 118 a 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 27 Všeobecnej deklarácie ľudských práv OSN,

–  so zreteľom na Dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) z roku 1994,

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO z 20. októbra 2005 o ochrane a podpore rôznorodosti kultúrnych prejavov,

–  so zreteľom na články 11, 13, 14, 16, 17, 22 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(1),

–  so zreteľom na Bernský dohovor o ochrane literárnych a umeleckých diel, a výslovne na trojkrokový test,

–  so zreteľom na Zmluvu Svetovej organizácie duševného vlastníctva (WIPO) o autorskom práve z 20. decembra 1996,

–  so zreteľom na Zmluvu WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch z 20. decembra 1996,

–  so zreteľom na Zmluvu WIPO o audiovizuálnych výkonoch, ktorá bola schválená na diplomatickej konferencii WIPO o ochrane audiovizuálnych výkonov v Pekingu 24. júna 2012,

–  so zreteľom na spoločnú štúdiu Európskeho patentového úradu (EPÚ) a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu (OHIM) zo septembra 2013 s názvom Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva: príspevok k hospodárskej výkonnosti a zamestnanosti v Európskej únii,

–  so zreteľom na Marakéšsku zmluvou o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/28/EÚ z 25. októbra 2012 o určitých povolených spôsoboch použitia osirotených diel(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES z 12. decembra 2006 o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/77/EÚ z 27. septembra 2011, ktorou sa mení smernica 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady č. 93/83/EHS z 27. septembra 1993 o koordinácii určitých pravidiel týkajúcich sa autorského práva a príbuzných práv pri satelitnom vysielaní a káblovej retransmisii(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/48/ES z 29. apríla 2004 o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/115/ES z 12. decembra 2006 o nájomnom práve a výpožičnom práve a o určitých právach súvisiacich s autorskými právami v oblasti duševného vlastníctva(9), ktorou sa mení smernica Rady 92/100/EHS(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady2001/84/ES z 27. septembra 2001 o práve ďalšieho predaja v prospech autora pôvodného umeleckého diela(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o poplatkoch za súkromné kopírovanie(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o internetovej distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. septembra 2010 o presadzovaní práv duševného vlastníctva na vnútornom trhu(15),

–  so zreteľom na verejnú konzultáciu o revízii pravidiel v oblasti autorských práv EÚ, ktorú vykonala Komisia od 5. decembra 2013 do 5. marca 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. februára 2012 o petícii č. 0924/2011, ktorú predložil Dan Pescod (britský štátny príslušník) v mene Európskej únie nevidiacich (EBU)/Kráľovského národného inštitútu nevidiacich (RNIB), o prístupe nevidiacich ku knihám a iným tlačeným produktom(16),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie o online distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii: príležitosti a výzvy na jednotnom digitálnom trhu (COM(2011)0427),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Autorské práva v znalostnej ekonomike (COM(2008)0466),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Jednotný trh pre práva duševného vlastníctva: podpora kreativity a inovácií na zabezpečenie hospodárskeho rastu, pracovných miest vysokej kvality a prvotriednych výrobkov a služieb v Európe, COM(2011)0287,

–  so zreteľom na memorandum o porozumení v oblasti základných zásad digitalizácie a sprístupňovania komerčne nedostupných diel s cieľom uľahčiť digitalizáciu a sprístupniť knihy a náučné časopisy pre európske knižnice a podobné zariadenia z 20. septembra 2011,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0209/2015),

A.  keďže revízia smernice 2001/29/ES je kľúčová, pokiaľ ide o podporu tvorivosti a inovácií, kultúrnej rozmanitosti, hospodárskeho rastu, konkurencieschopnosti, jednotného digitálneho trhu a prístup k vedomostiam a informáciám, pričom zároveň prináša autorom literárnych a umeleckých diel aj dostatočné uznanie a poskytuje ochranu ich práv;

B.  keďže v článku 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa uvádza, že Európsky únia prispieva k rozkvetu a rozmanitosti kultúr členských štátov, a to najmä prostredníctvom umeleckej a literárnej tvorby;

C.  keďže smernica 2001/29/EC o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti bola zameraná na prijatie právnych predpisov o autorských právach a s nimi súvisiacich právach s cieľom zohľadniť technologický pokrok;

D.  keďže smernica 2001/29/ES sa zaoberá aj niektorými povinnosťami EÚ v rámci medzinárodného práva vrátane ustanovení Bernského dohovoru o ochrane literárnych a umeleckých diel, Zmluvy WIPO o autorských právach a Zmluvy WIPO o výkonoch a zvukových záznamoch;

E.  keďže Komisia a členské štáty vynaložili veľké investície na digitalizáciu a sprístupnenie bohatých zbierok inštitúcií európskeho kultúrneho dedičstva na internete, takže občania môžu využívať prístup z akéhokoľvek miesta a na akomkoľvek zariadení;

F.  keďže európsky kultúrne a kreatívne odvetvia sú hnacou silou hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest v EÚ a výrazným spôsobom sa podieľajú na hospodárstve EÚ, pretože zamestnávajú viac ako 7 miliónov osôb a podľa posledných odhadov tvoria viac ako 4,2 % HDP v EÚ, a keďže kultúrne odvetvie počas hospodárskej krízy v rokoch 2008 – 2012 pokračovalo vo vytváraní pracovných miest;

G.  keďže v septembri 2013 spoločná štúdia EPÚ a OHIM preukázala, že približne 39 % z celkovej hospodárskej činnosti v EÚ vo výške 4 700 miliárd EUR ročne produkujú odvetvia s vysokým podielom duševného vlastníctva, čo okrem toho predstavuje 26 % priameho zamestnávania (alebo 56 miliónov pracovných miest) s nepriamym zamestnávaním predstavujúcim ďalších 9 % celkového počtu pracovných miest v EÚ;

H.  keďže digitálna revolúcia so sebou priniesla nové techniky a komunikačné prostriedky a otvorila cestu k novým formám vyjadrenia, pričom spochybnila dlho zavedený trojcestný vzťah medzi tvorcami, kultúrnymi podnikateľmi a užívateľmi, podnietila vznik znalostnej ekonomiky poskytujúcej nové pracovné miesta a prispievajúcej k podpore kultúry a inovácií;

I.  keďže všetky politické iniciatívy týkajúce sa jednotného digitálneho trhu musia byť v súlade s Chartou základných práv Európskej únie, a najmä jej článkami 11, 13, 14, 16, 17 a 22;

J.  keďže kultúrna a jazyková rozmanitosť presahuje národné hranice a niektorými európskymi jazykmi sa hovorí vo viacerých krajinách;

K.  keďže Charta základných práv chráni slobodu prejavu, informácií, ako aj umenia a vedy, zaručuje ochranu osobných údajov a kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, právo vlastniť majetok a ochranu práv duševného vlastníctva, ako aj právo na vzdelanie a slobodu podnikania;

L.  keďže právo tvorcu na ochranu jeho alebo jej tvorivej práce sa musí naďalej uplatňovať v digitálnom veku;

M.  keďže je potrebné zohľadniť opatrenia, ktoré prispievajú k ďalšiemu rozvoju kultúrnych výmen a zvyšujú právnu istotu v sektore; keďže od začiatku uplatňovania smernice 2001/29/ES sa vytvorilo veľa kreatívnych služieb online a spotrebitelia nikdy predtým nemali prístup k takej širokej škále kreatívnych a kultúrnych diel; keďže užívatelia potrebujú prístup k hojnej a rozmanitej dodávke vysoko kvalitného obsahu;

N.  keďže harmonický a systematický rozvoj digitálnej knižnice Europeana, ktorá bola založená v roku 2008 ako súčasť iniciatívy EÚ, sprístupnil diela z knižnice členských štátov;

O.  keďže tvorivé diela sú jedným z hlavných zdrojov pre subjekty digitálnej ekonomiky a informačných technológií, ako sú vyhľadávače, sociálne médiá a platformy pre užívateľsky generovaný obsah, ale prakticky všetky hodnoty vytvorené tvorivými dielami sú prenesené na tých digitálnych sprostredkovateľov, ktorí odmietajú zaplatiť autorom alebo vyjednávajú mimoriadne nízku úroveň odmeny;

P.  keďže smernice 2011/77/EÚ a 2006/116/ES zosúladili podmienky ochrany autorských práv a súvisiacich práv uskutočnením celkového zosúladenia lehoty ochrany pre každý druh diela a každé súvisiace právo v členských štátoch;

Q.  keďže zákonodarné orgány EÚ majú povinnosť podporovať jasný právny rámec pre autorské práva a súvisiace práva, ktorým by mali rozumieť všetky zúčastnené strany, najmä široká verejnosť, a ktoré zabezpečujú právnu istotu;

R.  so zreteľom na konkurenčnú výhodu a rastúcu silu niektorých sprostredkovateľov internetu a na negatívny vplyv tejto situácie na tvorivý potenciál autorov a na rozvoj služieb ponúkaných inými distribútormi tvorivých diel;

S.  keďže pri vymedzovaní právneho rámca pre autorské a súvisiace práva treba zohľadniť potrebu podporovať inovatívne priemyselné a obchodné modely a využívať výhody, ktoré ponúkajú nové technológie, s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť podnikov v EÚ;

T.  keďže prioritou Komisia je zabezpečenie rastu a tvorba pracovných miest, na čo sa zameriava vo svojom programe na roky 2014 – 2019;

1.  poukazuje na to, že autorské právo je hmatateľným prostriedkom na zabezpečenie odmeňovania tvorcov a financovania tvorivého procesu;

2.  víta iniciatívu Komisie na uskutočnenie konzultácie o autorských právach, ktorá vyvolala veľký záujem širokého spektra zainteresovaných strán vrátane kultúrneho sektora a občianskej spoločnosti(17);

3.  víta odhodlanie Komisie, pokiaľ ide o ďalší rozvoj digitálnej agendy EÚ vrátane problematiky autorských práv v priebehu nového mandátu Komisie; víta pracovný program Komisie na rok 2015, v rámci ktorého Komisia prisľúbila predložiť balík opatrení pre jednotný digitálny trh, ktorý zahŕňa legislatívny návrh s cieľom modernizovať pravidlá v oblasti autorských práv v záujme ich prispôsobenia digitálnemu veku;

4.  pripomína, že autorské právo a s ním súvisiace práva chránia a stimulujú rozvoj nových produktov a služieb a ich uvádzanie na trh, ako aj vytváranie a využívanie ich tvorivého obsahu, čím prispievajú k vyššej konkurencieschopnosti, zamestnanosti a inovácii vo viacerých priemyselných odvetviach v EÚ;

5.  zdôrazňuje, že účinnosť autorského práva závisí od účinnosti platných opatrení na presadzovanie práva, ktoré ho chránia, a že v záujme prosperity a inovatívnosti tvorivého odvetvia je nevyhnutné, aby sa autorské právo presadzovalo rozhodným spôsobom;

6.  poukazuje na to, že existencia autorského práva a súvisiacich práv vo svojej podstate zahŕňa teritorialitu; zdôrazňuje, že neexistuje rozpor medzi touto zásadou a opatreniami na zabezpečenie prenosnosti obsahu;

7.  zdôrazňuje, že akákoľvek revízia smernice 2001/29/ES by mala aj naďalej zachovávať zásadu spravodlivej odmeny pre držiteľov práv; požaduje opätovné potvrdenie zásady teritoriality umožňujúcej každému členskému štátu zaručiť zásadu spravodlivého odmeňovania v rámci svojej vlastnej kultúrnej politiky;

8.  konštatuje, že od vykonávania smernice 2001/29/ES vzrástol počet diel legálne dostupných pre užívateľov; ďalej konštatuje, že cezhraničný prístup k rôznorodému použitiu, ktoré technický pokrok ponúka spotrebiteľom, môže vyžadovať zlepšenia existujúceho právneho rámca založené na dôkazoch s cieľom ďalej rozvíjať legálnu ponuku rozmanitého kultúrneho a tvorivého obsahu online, a tak umožniť prístup k európskej kultúrnej rozmanitosti;

9.  pripomína, že z geografických dôvodov je spotrebiteľom príliš často odopieraný prístup k určitým obsahovým službám, čo je v rozpore s cieľom smernice 2001/29/ES, ktorým je vykonávanie štyroch slobôd vnútorného trhu; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla primerané riešenia zamerané na lepšiu cezhraničnú dostupnosť služieb a obsahu chráneného autorským právom pre spotrebiteľov;

10.  domnieva sa, že z prístupu prijatého v smernici 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv si možno vziať ponaučenie pre iné druhy obsahu, ale že otázky týkajúce sa prenosnosti a zablokovania z geografických dôvodov nemôžu vyriešiť jedným komplexným riešením, ale môžu vyžadovať niekoľko rôznych zásahov regulačnej a trhom motivovanej povahy;

11.  zdôrazňuje, že kreatívna tvorba v EÚ je jedným z najbohatších zdrojov a že tí, ktorí ju chcú využívať, by mali mať možnosť zaplatiť za ňu, a to aj vtedy, ak sa predáva iba v inom členskom štáte;

12.  upozorňuje na skutočnosť, že multi-teritoriálne udeľovanie licencií, ako je stanovené v smernici 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv, predstavuje možnosť v prípade, že prevádzkovatelia vysielania chcú mať celoeurópske pokrytie;

13.   poukazuje na to, že financovanie, výroba a koprodukcia filmového a televízneho obsahu závisí do značnej miery od výhradných územných licencií udelených miestnym distribútorom na rôznych platformách, ktoré odrážajú kultúrne špecifiká rôznych trhov v Európe; vzhľadom na túto skutočnosť zdôrazňuje, že schopnosť vybrať rozsah územného pokrytia a druh distribučnej platformy podľa zásady zmluvnej voľnosti nabáda na investície do filmového a televízneho obsahu a podporuje kultúrnu rozmanitosť; vyzýva Komisiu zabezpečiť, aby akejkoľvek iniciatíve na modernizáciu autorských práv predchádzala rozsiahla štúdia jej pravdepodobného vplyvu na výrobu, financovanie a distribúciu filmového a televízneho obsahu, a tiež na kultúrnu rozmanitosť;

14.  zdôrazňuje, že praktiky odvetvia, pokiaľ ide o blokovanie z geografických dôvodov, by nemali kultúrnym menšinám žijúcim v členských štátoch EÚ brániť v prístupe k existujúcemu bezplatnému alebo platenému obsahu alebo službám v ich jazyku;

15.  podporuje iniciatívy zamerané na zlepšovanie prenosnosti online služieb v rámci EÚ týkajúcich sa zákonne nadobudnutého a zákonne sprístupneného obsahu pri plnom dodržiavaní autorských práv a záujmov držiteľov práv;

16.  pripomína, že európske kultúrne trhy sú prirodzene rôznorodé vzhľadom na európsku kultúrnu a jazykovú rozmanitosť; poznamenáva, že táto rozmanitosť by sa mala skôr považovať za výhodu ako prekážku pre jednotný trh;

17.  berie na vedomie význam územných licencií v EÚ, najmä so zreteľom na audiovizuálnu a filmovú produkciu, ktorá sa primárne zakladá na systémoch predbežného nákupu alebo predbežného financovania prevádzkovateľmi vysielania;

18.  so znepokojením konštatuje nárast nelegálnych online služieb, čoraz častejšie prípady pirátstva a všeobecne porušovanie práv duševného vlastníctva, ktoré predstavujú trend vážne ohrozujúci hospodárstva členských štátov a tvorivú činnosť v EÚ;

19.  zdôrazňuje, že akákoľvek reforma rámca týkajúceho sa autorských práv by mala byť založená na vysokej úrovni ochrany, keďže práva majú rozhodujúci význam pre duševnú tvorbu a poskytujú stabilný, jasný a pružný právny základ, ktorým sa stimuluje investovanie a rast v kreatívnom a kultúrnom odvetví, pričom sa zároveň odstraňuje právna neistota a nesúlad, ktoré negatívne ovplyvňujú fungovanie vnútorného trhu;

20.  zdôrazňuje, že okrem dôležitej úlohy rozvíjania funkčných štruktúr pre digitálny jednotný trh treba prijať opatrenia na zabezpečenie ďalšieho riadneho fungovania jednotného analógového trhu;

21.  poukazuje na skutočnosť, že v odvetviach s výraznou úlohou práv duševného vlastníctva je v EÚ zamestnaných viac ako sedem miliónov osôb; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, aby všetkým legislatívnym iniciatívam na modernizáciu autorského práva v súlade so zásadami lepšej regulácie predchádzalo rozsiahle predbežné posúdenie vplyvu na rast a zamestnanosť, ako aj možných nákladov a výhod takýchto iniciatív;

22.  zdôrazňuje, že každá revízia európskeho autorského práva musí byť riadne cielená a podložená presvedčivými údajmi s cieľom zabezpečiť, aby sa tvorivé odvetvia v Európe mohli ďalej rozvíjať;

23.  uznáva, že komerčné činnosti porušujúce autorské práva predstavujú vážnu hrozbu pre fungovanie jednotného digitálneho trhu a rozvoj legálnej ponuky rôznorodého kultúrneho a tvorivého obsahu online;

24.  považuje za nevyhnutné posilniť postavenie autorov a tvorcov a zlepšiť ich odmeňovanie v súvislosti s digitálnym šírením a využívaním ich diel;

Výhradné práva

25.  uznáva, že je nevyhnutné, aby sa autorom a interpretom poskytla právna ochrana ich tvorivej a umeleckej činnosti; uznáva, že šírenie kultúry a znalostí je vo verejnom záujme; uznáva úlohu producentov a vydavateľov pri uvádzaní diel na trh a potrebu spravodlivej a primeranej odmeny pre všetky kategórie držiteľov práv; požaduje zlepšenie zmluvného postavenia autorov a interpretov vo vzťahu k ostatným držiteľom práv a sprostredkovateľom, najmä zvážením primeraného obdobia pre užívanie práv, ktoré autori preniesli na tretie strany, pričom by práva potom zanikli, pretože zmluvné výmeny môžu byť nevyvážené; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam zmluvnej slobody;

26.  konštatuje, že primeraná ochrana diel chránených autorským právom a ďalších chránených predmetov má veľký význam aj z kultúrneho hľadiska a že podľa článku 167 ZFEÚ Únia vo svojej činnosti zohľadňuje kultúrne aspekty;

27.  zdôrazňuje, že autori a interpreti v digitálnom prostredí musia dostať zodpovedajúcu odmenu v rovnakom rozsahu ako v analógovom prostredí;

28.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila cielené a primerané opatrenia s cieľom zvýšiť právnu istotu v súlade s cieľom Komisie v oblasti lepšej regulácie; vyzýva Komisiu, aby preskúmala dôsledky jednotného európskeho právneho titulu na autorského práva na zamestnanosť a inovácie, na záujmy autorov, interpretov a ďalších držiteľov práv a na presadzovanie prístupu spotrebiteľov k regionálnej kultúrnej rozmanitosti;

29.  upozorňuje, že výhradné práva a zmluvná sloboda sú kľúčovými prvkami citlivého systému, ktorý produkuje a financuje tvorivú činnosť, pretože umožňujú lepšie rozdelenie rizika, umožňujú rade subjektov zapojiť sa do spoločných projektov pre kultúrne rôznorodé publikum a podporujú investície do produkcie odborného obsahu;

30.  odporúča, aby zákonodarca EÚ v záujme ochrany verejných záujmov pri súčasnej ochrane osobných informácií zvážil, ako ďalej odstraňovať prekážky opakovaného použitia informácií verejného sektora; konštatuje, že pri takejto úprave právnych predpisov by sa mala riadne zohľadniť smernica 2013/37/EÚ, zásady podporujúce systém autorských práv a príslušná judikatúra Súdneho dvora Európskej únie;

31.  vyzýva Komisiu, aby účinne chránila diela verejnej sféry, na ktoré sa nevzťahuje ochrana autorských práv; preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby spresnila, že v prípade digitalizácie diela verejnej sféry, ktorá nepredstavuje nové, transformované dielo, dielo zostáva vo verejnej sfére; vyzýva tiež Komisiu, aby preskúmala, či sa môže držiteľom práv udeliť právo venovať celé diela alebo ich časť verejnej sfére;

32.  vyzýva Komisiu, aby naďalej zosúlaďovala lehoty na ochranu autorských práv, pričom by sa upustilo od akéhokoľvek ďalšieho predĺženia lehoty na ochranu práv, a to v súlade s medzinárodnými normami uvedenými v Bernskom dohovore; nabáda členské štáty, aby dokončili transponovanie a vykonávanie smerníc 2006/116/ES a 2011/77/EÚ racionálnym spôsobom;

Výnimky a obmedzenia

33.  vyzýva zákonodarcu EÚ, aby sa naďalej riadil cieľom uvedeným v smernici 2001/29/ES o zabezpečovaní primeranej ochrany autorských a s nimi súvisiacich práv ako jedného z hlavných spôsobov ochrany európskej kultúrnej tvorivosti a zachovania riadnej rovnováhy medzi rôznymi kategóriami držiteľov práv a užívateľmi predmetov ochrany, ako aj medzi rôznymi kategóriami držiteľov práv; ďalej zdôrazňuje, že pri každej legislatívnej zmene v tejto oblasti by sa malo zabezpečiť, aby osoby so zdravotným postihnutím mali prístup k dielam a službám chráneným autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami v akomkoľvek formáte;

34.  zdôrazňuje, že autorské práva a s nimi súvisiace práva predstavujú právny rámec európskeho kultúrneho a kreatívneho odvetvia, ako aj odvetvia vzdelávania a výskumu a odvetvia, ktoré má úžitok z výnimiek a obmedzení týchto práv, a tvoria základ ich činnosti a zamestnanosti;

35.  konštatuje, že výnimky a obmedzenia sa musia uplatňovať tak, aby zohľadňovali účel, na ktorý boli určené, a špecifické charakteristiky digitálneho a analógového prostredia pri súčasnom zachovaní rovnováhy záujmov držiteľov práv a verejnosti; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala možnosť prehodnotenia určitých existujúcich výnimiek a obmedzení s cieľom lepšie ich prispôsobiť digitálnemu prostrediu, a to s prihliadnutím na súčasný vývoj v digitálnom prostredí a potrebu konkurencieschopnosti;

36.  zdôrazňuje význam výnimiek a obmedzení, ktoré sú prístupné zdravotne postihnutým osobám; v tejto súvislosti berie na vedomie záver Marrakéšskej zmluvy, ktorá uľahčí prístup ku knihám osobám so zrakovým postihnutím, a nabáda na jej urýchlenú ratifikáciu bez toho, aby ratifikácia bola podmienkou pre revíziu právneho rámca EÚ; je presvedčený, že zmluva je dobrým krokom vpred, ale stále je ešte veľa práce, ktorú treba vykonať s cieľom umožniť prístup k obsahu osobám s rôznym zdravotným postihnutím;

37.  berie na vedomie význam európskej kultúrnej rozmanitosti a konštatuje, že rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o uplatňovanie výnimiek, môžu byť výzvou pre fungovanie vnútorného trhu, pokiaľ ide o rozvoj cezhraničných činností a globálnu konkurencieschopnosť a inovácie EÚ, a že môžu tiež viesť k právnej neistote autorov a užívateľov; domnieva sa, že pre niektoré výnimky a obmedzenia preto môžu byť výhodnejšie všeobecnejšie pravidlá; upozorňuje však, že rozdiely možno odôvodniť s cieľom umožniť členským štátom, aby prijímali právne predpisy podľa svojich konkrétnych kultúrnych a hospodárskych záujmov a v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity;

38.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala uplatňovanie minimálnych noriem, pokiaľ ide o výnimky a obmedzenia, a aby ďalej zabezpečovala riadne uplatňovanie výnimiek a obmedzení uvedených v smernici 2001/29/ES a rovnaký prístup ku kultúrnej rozmanitosti naprieč hranicami v rámci vnútorného trhu a aby zlepšila právnu istotu;

39.  domnieva sa, že je potrebné posilniť výnimky pre inštitúcie verejného záujmu, napr. knižnice, múzeá a archívy v záujme podpory širokého prístupu ku kultúrnemu dedičstvu, a to aj prostredníctvom online platforiem;

40.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne zvážila ochranu základných práv, a najmä boj proti diskriminácii alebo ochranu slobody tlače; v tejto súvislosti pripomína, že tieto výnimky by mali byť spravodlivo kompenzované;

41.  pripomína, že v EÚ malé a stredné podniky (MSP) zohrávajú v kultúrnom a kreatívnom odvetví veľkú úlohu v oblasti tvorby pracovných miest a rastu; zdôrazňuje, že väčšina MSP z kultúrneho a kreatívneho odvetvia ťaží z flexibility pravidiel pre oblasť autorského práva, aby nielen produkovala, financovala a šírila kultúrne a tvorivé diela, ale aj rozvíjala inovatívne riešenia, ktoré umožňujú užívateľom získať online prístup k tvorivým dielam, ktoré sú prispôsobené preferenciám a zvláštnostiam miestnych trhov;

42.  so záujmom berie na vedomie rozvoj nových foriem využívania diel na digitálnych sieťach, najmä transformatívneho využívania, a zdôrazňuje, že je potrebné preskúmať riešenia zlaďujúce účinnú ochranu, ktorá tvorcom zabezpečuje riadnu odmenu a spravodlivé odškodnenie, s verejným záujmom v oblasti prístupu ku kultúrnym statkom a znalostiam;

43.  zdôrazňuje, že tam, kde sa výnimky či obmedzenia už uplatňujú, nové využívanie obsahu, ktoré umožňuje technologický pokrok alebo nové využívanie technológií, by malo pokiaľ možno čo najviac prebiehať v súlade s existujúcimi výnimkami alebo obmedzeniami, ak je nové využívanie rovnaké ako využívanie súčasné, s cieľom zvýšiť právnu istotu – to by podliehalo trojkrokovému testu; uznáva, že takáto flexibilita vo výklade výnimiek a obmedzení môže umožniť prispôsobenie príslušných výnimiek a obmedzení rôznym vnútroštátnym podmienkam a sociálnym potrebám;

44.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť technologickú neutralitu a budúcu zlučiteľnosť výnimiek a obmedzení tým, že sa náležite zohľadnia účinky konvergencie médií, pričom treba vyhovieť verejnému záujmu posilnením stimulov k tvorbe, financovaniu a šíreniu nových diel a sprístupniť tieto diela verejnosti novými, inovatívnymi a zaujímavými spôsobmi;

45.  navrhuje preskúmanie zodpovednosti poskytovateľov služieb a sprostredkovateľov v záujme objasnenia ich právneho postavenia a zodpovednosti, pokiaľ ide o autorské práva, s cieľom zaručiť uplatňovanie náležitej starostlivosti v celom tvorivom procese a dodávateľskom reťazci a zabezpečiť primerané odmeňovanie tvorcov a držiteľov práv v celej Únii;

46.  trvá na tom, že rozvoj digitálneho trhu je nemožný, ak sa súčasne nerozvíja kreatívne a kultúrne odvetvie;

47.  zdôrazňuje význam výnimky v prípade karikatúry, paródie a parafrázy ako faktora, pokiaľ ide o vitalitu demokratickej diskusie; je presvedčený, že výnimky by mali zabezpečiť rovnováhu medzi záujmami a právami tvorcov a pôvodnými postavami a slobodou prejavu užívateľa chráneného diela, ktorý sa spolieha na výnimku pre karikatúru, paródiu alebo parafrázu;

48.  zdôrazňuje potrebu riadne vyhodnotiť využívanie automatických analytických techník pre texty a údaje (napr. „analýza textu a údajov“ alebo „analýza obsahu“) na výskumné účely za predpokladu, že bolo získané povolenie na prečítanie diela;

49.  trvá na tom, že rozvoj digitálneho trhu je úzko spojený a musí ísť ruka v ruke s tvorivými a kultúrnymi odvetviami, čo je jediný spôsob ako dosiahnuť trvalú prosperitu;

50.  konštatuje, že právo na súkromné vlastníctvo patrí k základným prvkom modernej spoločnosti; konštatuje tiež, že uľahčenie prístupu k vzdelávacím materiálom a kultúrnym statkom má mimoriadny význam pre rozvoj znalostnej spoločnosti a že túto skutočnosť by zákonodarcovia mali zohľadňovať;

51.  požaduje výnimku na účely výskumu a vzdelávania, ktorá by sa mala vzťahovať nielen na vzdelávacie zariadenia, ale aj na akreditované vzdelávacie a výskumné činnosti vrátane online činností a cezhraničných činností spojených so vzdelávacím zariadením alebo inštitúciou uznanou príslušnými orgánmi alebo v právnych predpisoch alebo v rámci rozsahu pôsobnosti vzdelávacieho programu;

52.  zdôrazňuje, že akékoľvek nové výnimky alebo obmedzenia začlenené do právneho systému EÚ v oblasti autorského práva musia byť riadne odôvodnené spoľahlivou a objektívnou ekonomickou a právnou analýzou;

53.  uznáva význam knižníc pre prístup k znalostiam a vyzýva Komisiu, aby posúdila prijatie výnimky umožňujúcej verejným a výskumným knižniciam legálne požičiavať verejnosti na obmedzenú dobu diela v digitálnych formátoch na osobné použitie prostredníctvom internetu alebo knižničných sietí, aby mohli účinne a moderným spôsobom plniť svoju úlohu šírenia znalostí vo verejnom záujme; odporúča, aby autori boli riadne odškodnení za elektronické výpožičky v rovnakej miere ako pri požičiavaní fyzických kníh v súlade s vnútroštátnym územnými obmedzeniami;

54.  vyzýva Komisiu, aby posúdila prijatie výnimky, ktorá umožní knižniciam digitalizovať obsah na účely konzultácie, katalogizácie a archivácie;

55.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zohľadnili závery početných experimentov, ktoré uskutočňuje knižný priemysel s cieľom vytvoriť spravodlivé, vyvážené a životaschopné obchodné modely;

56.  konštatuje, že v niektorých členských štátoch sa zaviedli zákonné licencie zamerané na systémy odškodnenia; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby postupy, ktoré sú povolené v rámci určitej výnimky, mohli byť povolené aj naďalej; pripomína, že odškodnenie za uplatňovanie výnimiek a obmedzení by sa malo zvážiť len v prípadoch, keď postupy spadajúce pod výnimku poškodzujú držiteľa práv; ďalej vyzýva Európske stredisko pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva, aby vykonalo riadne vedecké hodnotenie týchto opatrení členských štátov a ich účinku na každú zúčastnenú stranu;

57.  pripomína význam výnimky pre súkromné kopírovanie, ktorá nesmie byť technicky obmedzená a môže byť viazaná na riadne odškodnenie tvorcov; vyzýva Komisiu, aby na základe vedeckých dôkazov preskúmala uznesenie Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 o poplatkoch za súkromné kopírovanie(18) a výsledky posledného mediačného procesu, ktorý uskutočnila Komisia(19), životaschopnosť existujúcich opatrení na spravodlivé odškodnenie držiteľov práv, pokiaľ ide o reprodukcie uskutočnené fyzickými osobami na súkromné použitie, a to najmä v súvislosti s opatrenia týkajúcimi sa transparentnosti;

58.  poznamenáva, že poplatky za súkromné kopírovanie musia byť upravené tak, aby boli občania informovaní o skutočnej výške, účele a spôsoboch použitia tohto poplatku;

59.  zdôrazňuje, že poplatky v digitálnej oblasti by mali byť transparentnejšie a optimalizované s cieľom chrániť práva držiteľov práv a spotrebiteľov, pričom by sa mala zohľadniť smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu;

60.  zdôrazňuje, že pre užívateľov autorských práv je dôležité spresniť a objasniť režim autorských práv, najmä pokiaľ ide o obsah vytváraný užívateľom a poplatky za autorské práva, s cieľom podporovať tvorivosť, ďalší rozvoj online platforiem, a zabezpečiť náležitú odmenu pre držiteľov autorských práv;

61.  berie na vedomie význam článku 6 ods. 4 smernice 2001/29/ES a zdôrazňuje, že účinné uplatňovanie výnimiek alebo obmedzení a prístup k obsahu, ktorý nie je predmetom autorského práva alebo súvisiacich práv, by nemali byť obmedzované zmluvou alebo zmluvnými podmienkami;

62.  vyzýva distribútorov, aby zverejnili všetky dostupné informácie o technologických opatreniach potrebných na zabezpečenie interoperability obsahu;

63.  zdôrazňuje, že je potrebné podporiť väčšiu interoperabilitu, najmä pokiaľ ide o softvér a terminály, pretože nedostatočná interoperabilita bráni inováciám, obmedzuje hospodársku súťaž a poškodzuje spotrebiteľa; je presvedčený, že nedostatok interoperability vedie k dominancii jedného konkrétneho produktu alebo služby na trhu, čo narúša hospodársku súťaž a obmedzuje možnosti výberu pre spotrebiteľov v EÚ;

64.  poukazuje na skutočnosť, že rýchly technologický rozvoj na digitálnom trhu si vyžaduje technologicky neutrálny legislatívny rámec pre autorské právo;

65.  uznáva úlohu primeraného a účinného presadzovania práva, pokiaľ ide o podporu tvorcov, držiteľov práv a spotrebiteľov;

66.  vyzýva Komisiu a zákonodarcu EÚ, aby vypracovali riešenia pre prenos hodnôt z obsahu na služby; zdôrazňuje, že je potrebné upraviť vymedzenie postavenia sprostredkovateľa v súčasnom digitálnom prostredí;

67.  zdôrazňuje, že spotrebitelia sa často stretajú s rôznymi obmedzeniami a že pojem spotrebiteľských práv v rámci autorských práv veľmi často chýba; vyzýva Komisiu, aby posúdila účinnosť platných právnych predpisov o autorskom práve z hľadiska spotrebiteľov a aby vypracovala súbor jasných a komplexných spotrebiteľských práv;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a parlamentom a vládam členských štátov.

(1)Ú. v. ES L 167, 22.6.2001, s. 10.
(2)Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72.
(3)Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
(4)Ú. v. EÚ L 299, 27.10.2012, s. 5.
(5) Ú. v. EÚ L 372, 27.12.2006, s. 12.
(6)Ú. v. EÚ L 265, 11.10.2011, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 248, 6.10.1993, s. 15.
(8) Ú. v. EÚ L 157, 30.4.2004, s. 45.
(9) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 28.
(10) Ú. v. ES L 346, 27.11.1992, s. 61.
(11) Ú. v. ES L 272, 13.10.2001, s. 32.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2014)0179.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0368.
(14) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 64.
(15) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 48.
(16) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 49.
(17) Európska komisia, GR MARKT, správa o odpovediach na verejnú konzultáciu o revízii autorských práv v EÚ, júl 2014.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2014)0179.
(19) Odporúčania Antónia Vitorina z 31. januára 2013 vyplývajúce z najnovšieho mediačného procesu, ktorý uskutočnila Komisia v súvislosti s poplatkami za súkromné kopírovanie a reprografiu.


Hodnotenie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie (EED)
PDF 533kWORD 111k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o novom prístupe EÚ k ľudským právam a demokracii – hodnotenie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie od jej vytvorenia (2014/2231(INI))
P8_TA(2015)0274A8-0177/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 6, 8 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 29. marca 2012 k postupu prípadného založenia Európskej nadácie pre demokraciu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(3),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013, ktorú prijala Rada 23. júna 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 235/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj financovania pre demokraciu a ľudské práva vo svete(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. mája 2009 o podpore demokratickej správy vecí verejných: na ceste k posilnenému rámcu EÚ(7),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. novembra 2009 o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 13. decembra 2010, ktoré obsahujú správu o pokroku za rok 2010 a zoznam navrhovaných pilotných krajín(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júna 2011 o európskej susedskej politike(10),

–  so zreteľom na závery Rady z 1. decembra 2011 o Európskej nadácii na podporu demokracie(11),

–  so zreteľom na závery Rady z 25. júna 2012 o ľudských právach a demokracii(12) a na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada takisto prijala 25. júna 2012(13),

–  so zreteľom na závery Rady z 31. januára 2013 o podpore EÚ pre trvalo udržateľné zmeny v spoločnostiach v procese transformácie(14),

–  so zreteľom na spoločný konzultačný dokument vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie zo 4. marca 2015 s názvom Na ceste k novej európskej susedskej politike (JOIN(2015)0006),

–  so zreteľom na správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z roku 2013(15),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie z 25. mája 2011 s názvom Nová reakcia na meniace sa susedstvo: preskúmanie európskej susedskej politiky (COM(2011)0303),

–  so zreteľom na list o podpore založenia Európskej nadácie na podporu demokracie adresovaný vtedajšiemu predsedovi Európskeho parlamentu Jerzymu Buzekovi a podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej z 25. novembra 2011,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady guvernérov Európskej nadácie na podporu demokracie z 3. decembra 2014 zrušiť pôvodné geografické obmedzenia nadácie,

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0177/2015),

A.  keďže presadzovanie a podpora demokracie a právneho štátu a rešpektovanie všeobecnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd patria medzi hlavné ciele zahraničnej politiky EÚ, ako sa stanovuje v článku 21 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv EÚ;

B.  keďže EÚ sa domnieva, že zásada vlastníctva v procese budovania demokracie je rozhodujúca pre podporu skutočnej demokratickej kultúry;

C.  keďže mnoho členských štátov v posledných desaťročiach úspešne ukončilo proces demokratickej transformácie spoločnosti a nahromadilo bohaté skúsenosti v tejto oblasti, ktoré by mohli byť významné pre aktivity Európskej nadácie na podporu demokracie a ktoré sa môžu a mali by sa využívať pri práci tejto nadácie na odbornej a politickej úrovni;

D.  keďže udalosti Arabskej jari a dianie vo východnom susedstve vyvolali pretváranie politických nástrojov EÚ na ochranu ľudských práv a podporu demokracie;

E.  keďže v mnohých krajinách, kde nadácia pôsobí, sa priestor na legitímnu činnosť občianskej spoločnosti a externé financovanie organizácií občianskej spoločnosti zmenšuje a autoritatívne režimy používajú čoraz dômyselnejšie prostriedky vrátane právnych predpisov na obmedzovanie práce mimovládnych organizácií a prodemokratických aktérov, a to aj príjemcov nadácie;

F.  keďže krajiny v susedstve EÚ čelili počas posledných rokov značnému počtu politických, bezpečnostných a hospodárskych problémov, ktoré vystavili úsilie o demokratizáciu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd silnému tlaku;

G.  keďže existuje potreba podporovať poskytovanie objektívnych a nezávislých informácií a posilniť mediálne prostredie vrátane internetu a sociálnych médií v krajinách, kde nadácia pôsobí, a to ochranou slobody médií a slobody prejavu a bojom proti všetkým formám sociálnej a politickej cenzúry; keďže v týchto krajinách treba podporovať aj úsilie o demokratizáciu vrátane konsolidácie právneho štátu a boja proti korupcii;

H.  keďže založenie Európskej nadácie na podporu demokracie dopĺňa spolu s ďalšími programami EÚ, ako je európsky nástroj pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a nástroj na podporu občianskej spoločnosti v susedstve, tradičný prístup zameraný na štát o veľmi potrebnú, vyváženejšiu, dlhodobú a na spoločnosť orientovanú perspektívu s dôrazom na priame zapojenie miestnych a regionálnych hnutí radových občanov a demokratických politických aktérov;

I.  keďže posúdenie vplyvu činností na podporu demokracie, ako sú napríklad činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie, ostáva vo svojej podstate náročnou úlohou, najmä vzhľadom na nelineárny a dlhodobý charakter politickej transformácie v príslušných krajinách a často dôverný charakter vykonávaných činností;

J.  keďže nové informačné technológie a sociálne médiá sa stali dôležitým nástrojom v boji za demokraciu a malo by im preto patriť popredné miesto v európskom programe na podporu demokracie;

K.  keďže k 30. júnu 2015 Európska nadácia na podporu demokracie financovala 186 iniciatív, pričom celková suma predstavovala viac ako 5,2 milióna EUR v južnom susedstve a viac ako 5,3 milióna EUR vo východnom susedstve a za jeho hranicami;

L.  keďže Európska nadácia na podporu demokracie využíva ojedinelú formu spolufinancovania, v rámci ktorej jej administratívny rozpočet zabezpečuje Komisia, zatiaľ čo činnosti na mieste sú financované z príspevkov členských štátov a tretích krajín;

Všeobecné hodnotenie

1.  víta doterajšie zaznamenané výsledky Európskej nadácie na podporu demokracie so zreteľom na súčasné náročné medzinárodné prostredie a domnieva sa, že nadácia plní svoj hlavný cieľ podporovať a povzbudzovať demokratizáciu a pevnú a udržateľnú demokraciu v krajinách v procese politickej transformácie a v spoločnostiach, ktoré bojujú za demokratizáciu(16), vrátane podpory nepodporovaných, a to bojom proti korupcii, podporou dialógu v rozmanitosti a nepoužívania násilia, podnecovaním sociálnej a politickej účasti a ochranou aktivistov a novinárov, ktorí na miestnej úrovni robia, čo je v ich silách, na zaistenie a urýchlenie začatia demokratického procesu a sprístupnenie súdnictva;

2.  s uspokojením konštatuje, že aj napriek krátkemu obdobiu činnosti a obmedzeným finančným zdrojom, ako i problémom spojeným s posudzovaním vplyvu činností na podporu demokracie Európska nadácia na podporu demokracie realizuje odporúčania Európskeho parlamentu a prináša pridanú hodnotu pre existujúcu podporu demokracie v EÚ prostredníctvom rýchleho, flexibilného financovania zdola nahor založeného na dopyte, ktoré sa poskytuje priamo príjemcom finančne efektívnym spôsobom a ktoré dopĺňa ďalšie prostriedky EÚ, a to vďaka nízkemu administratívnemu zaťaženiu a jednoduchým postupom, ktoré pre nadáciu stanovila jej rada guvernérov;

3.  zastáva názor, že Európska nadácia na podporu demokracie ako forma podpory demokracie pomáha znižovať politické i osobné riziko;

4.  zdôrazňuje svoju plnú a nepretržitú podporu viacrozmernému úsiliu EÚ o podporu organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych hnutí a aktivistov na celom svete; pripomína, že je dôležité vyhnúť sa zdvojovaniu a naďalej zabezpečovať komplementárnosť činností Európskej nadácie na podporu demokracie a existujúcich nástrojov EÚ na vonkajšie financovanie, najmä EIDHR a nástroja európskeho susedstva (ENI), pretože ich cieľom je podporovať demokratické zásady a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v blízkosti EÚ;

5.  víta trvalú angažovanosť Európskej nadácie na podporu demokracie v prospech slobody prejavu a združovania, slobody médií, budovania a posilňovania právneho štátu, boja proti korupcii a sociálneho a politického pluralizmu, pričom táto angažovanosť je zameraná na podporu rozvoja demokratických režimov v rámci východného a južného susedstva;

6.  zastáva názor, že iniciatívy Európskej nadácie na podporu demokracie preukázali svoju jedinečnú schopnosť preklenovať rozdiely a vypĺňať medzery v prípadoch, keď bolo nemožné získať finančné prostriedky z členských štátov EÚ alebo krajín mimo EÚ;

7.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli komplexný prístup k podpore politického prechodu a demokratizácie v tretích krajinách, ktorý bude zahŕňať dodržiavanie ľudských práv, presadzovanie spravodlivosti, transparentnosti, zodpovednosti, zmierenia a právneho štátu a posilňovanie demokratických inštitúcií vrátane legislatívnych orgánov;

Financovanie

8.  vyzýva zakladajúce strany Európskej nadácie na podporu demokracie, a najmä všetky členské štáty a Komisiu, aby v súlade s prijatými záväzkami prispievali či posilnili svoje prispievanie do nadácie;

9.  pripomína, že k 26. aprílu 2015 sa zaviazali prispievať a prispeli do nadácie tieto krajiny: Belgicko, Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Holandsko, Litva, Lotyšsko, Luxembursko, Maďarsko, Nemecko, Poľsko, Rumunsko, Slovensko, Španielsko, Švajčiarsko a Švédsko, zatiaľ čo zvyšných 12 členských štátov tak ešte neurobilo;

10.  zdôrazňuje, že s cieľom udržať a ďalej rozvíjať účinnosť Európskej nadácie na podporu demokracie je rozhodujúce zabezpečiť dlhodobé, dostatočné, stabilné, transparentné a predvídateľné financovanie;

11.  vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a komisára pre európsku susedskú politiku a rokovania o rozšírení, aby posúdili pridanú hodnotu Európskej nadácie na podporu demokracie v priebehu nedávno začatej revízie európskej susedskej politiky a aby uvažovali o spôsoboch poskytovania udržateľného financovania pre túto nadáciu;

12.  vyzýva Belgicko, aby prinajmenšom posúdilo možnosť vrátenia časti alebo všetkých príjmov z daní prijatých od Európskej nadácie na podporu demokracie a jej zamestnancov v podobe financovania projektov nadácie; pripomína, že nadácia funguje ako súkromná nadácia podľa belgického práva;

13.  víta finančné príspevky zo severoeurópskych, stredoeurópskych a niektorých juhoeurópskych členských štátov; vyzýva zvyšné juhoeurópske členské štáty, z ktorých niektoré majú obzvlášť úzke historické, hospodárske a kultúrne väzby s južným susedstvom, aby vyvinuli osobitné úsilie s cieľom prispieť do nadácie buď prostredníctvom financovania alebo dočasného pridelenia pracovníkov;

14.  víta finančné príspevky, ktoré Európska nadácia na podporu demokracie získala od partnerov EÚ, ako je Švajčiarsko a Kanada; nabáda ostatné štáty, predovšetkým krajiny Európskeho združenia voľného obchodu, aby nadáciu podporili;

15.  vyzýva všetkých darcov Európskej nadácie na podporu demokracie, aby zabezpečili úplnú nezávislosť výkonného výboru nadácie pri výbere príjemcov na základe pracovného plánu schváleného radou guvernérov, a požaduje ukončenie vyčleňovania finančných prostriedkov pre určité krajiny alebo projekty zo strany darcov;

Kapacita ľudských zdrojov

16.  vyzýva na posilnenie kapacity sekretariátu Európskej nadácie na podporu demokracie, čo by sa malo odraziť v dostatočných ľudských zdrojoch, ktoré by jej umožnili zvládať jej nové úlohy;

17.  nabáda členské štáty, aby prijali kroky v nadväznosti na záujem, ktorý vyjadrili v súvislosti s vyslaním národných expertov do sekretariátu nadácie;

Rozšírenie geografickej pôsobnosti mandátu Európskej nadácie na podporu demokracie a rovnováha medzi východom a juhom

18.  víta zrušenie pôvodného geografického obmedzenia Európskej nadácie na podporu demokracie, ako bolo prijaté na zasadnutí Rady guvernérov 3. decembra 2014;

19.  vyjadruje Európskej nadácii na podporu demokracie uznanie za udržanie geografickej rovnováhy medzi východným a južným susedstvom pri financovaní projektov;

Granty a príjemcovia

20.  považuje za veľmi dôležité v dlhodobom horizonte zabezpečiť udržateľné financovanie pre príjemcov Európskej nadácie na podporu demokracie posilňovaním komplementárnosti prepojení s ostatnými bilaterálnymi darcami a európskymi nástrojmi vonkajšieho financovania, najmä EIDHR, ktoré by v prípade potreby mohli prevziať strednodobú finančnú podporu „vyspelých“ príjemcov nadácie, a na tento účel:

   a) vyzýva Európsku nadáciu na podporu demokracie a Komisiu, aby zriadili kontaktnú skupinu s cieľom stanoviť pre príjemcov nadácie najlepší spôsob prechodu k finančnej podpore EIDHR; a
   b) vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), aby predložili konkrétne návrhy týkajúce sa mechanizmov na programovanie prepojenia a spolupráce s nadáciou s cieľom zabezpečiť dlhodobejšiu súdržnosť a udržateľnosť;

21.  vyzýva Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby sa ďalej aktívne angažovala v krajinách, v ktorých je priestor na externú podporu občianskej spoločnosti výrazne narušený alebo kde je štátne financovanie diskriminačné a prideľované len niektorým organizáciám alebo občianskym spoločnostiam; podporuje úsilie nadácie preskúmať inovačné prostriedky na podporu činiteľov zmien v mimoriadne chúlostivom politickom prostredí;

22.  dôrazne nalieha na radu guvernérov, aby naďalej pokračovala v podpore demokratických politických aktivistov a poskytovala finančné prostriedky na inkluzívne politické procesy; domnieva sa, že Európska nadácia na podporu demokracie by sa mala angažovať v súvislosti so vznikom a konsolidáciou politických strán a podporovať ich s jasným odhodlaním dodržiavať demokratické zásady, pokiaľ možno v spolupráci s existujúcimi politickými nadáciami;

23.  víta usmernenia Európskej nadácie na podporu demokracie k monitorovaniu a hodnoteniu; zdôrazňuje však, že tieto vykonávacie usmernenia by mali byť primerané veľkosti nadácie a kapacite jej ľudských zdrojov;

24.  nabáda Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby naďalej reagovala na nové technológie integráciou technologickej podpory do svojich grantov;

25.  víta granty Európskej nadácie na podporu demokracie ponúkané ukrajinským aktérom, lebo sú dobrým príkladom rýchlej podpory politických a občianskych aktivistov, ktorí sa potom stanú demokraticky zvolenými zástupcami; víta podporu nadácie ponúkanú všetkým aktivistom zasadzujúcim sa o demokraciu v rámci východného susedstva EÚ, ktorej cieľom je udržiavať rozvoj konsolidovaných demokratických režimov;

26.  víta granty Európskej nadácie na podporu demokracie ponúkané aktivistom v niektorých krajinách južného susedstva, lebo preukazujú pridanú hodnotu prodemokratickej práce nadácie v mimoriadne nepriateľskom prostredí;

27.  dôrazne nabáda Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby kládla väčší dôraz na skupiny, ktoré trpia sociálnym vylúčením či politickou marginalizáciou, a to tým, že bude podporovať okrem iného ženské hnutia zamerané na podporu práv žien a zvýšenie ich účasti na verejnom dianí, etnické a jazykové menšiny, aktivistov za ľudské práva LGBTI, prenasledované náboženské menšiny a občianskych aktivistov spojených s náboženskými spoločenstvami, a to spolu s hnutiami radových občanov, zraniteľnými alebo vznikajúcimi politickými hnutiami, odbormi, blogermi a aktivistami nových médií;

28.  vyzýva Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby v prípade potreby rozvíjala spoluprácu so skupinami občianskych aktivistov spojenými s náboženskými spoločenstvami vrátane prenasledovaných náboženských menšín; pripomína, že cirkev zohrala kľúčovú úlohu v rámci odporu proti komunistickým režimom a v procesoch demokratickej transformácie v strednej a východnej Európe;

29.   nabáda Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby zintenzívnila podporu nových mladých lídrov a novozvolených žien, zástupcov mládeže alebo menšín v krajinách, v ktorých prebieha politická transformácia;

30.  vyzýva členské štáty, aby naďalej poskytovali finančnú pomoc ruskej občianskej spoločnosti a médiám prostredníctvom Európskej nadácie na podporu demokracie; zdôrazňuje, že nedávny vývoj, ako napríklad obmedzenia uvalené na organizácie občianskej spoločnosti, potláčanie politickej opozície a agresívne cielené dezinformačné kampane zo strany štátnych médií, zrejme slúži na zámerné vytváranie živnej pôdy pre extrémne nacionalistickú politickú klímu charakterizovanú protidemokratickou rétorikou, represiami a nenávistnými prejavmi;

Spolupráca Európskeho parlamentu a Európskej nadácie na podporu demokracie

31.  víta predloženie prvej výročnej správy Európskej nadácie na podporu demokracie vo Výbore pre zahraničné veci v súlade s článkom 8 ods. 4 stanov nadácie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa takáto správa vypracúvala každý rok, a že ide o vhodnú príležitosť zhodnotiť situáciu a rozvíjať nové synergie;

32.  vyzýva na účinné prepojenie medzi Európskou nadáciou na podporu demokracie, skupinou na podporu demokracie a koordináciu volieb a príslušnými parlamentnými výbormi a stálymi delegáciami; nabáda svojich poslancov, aby podporovali Európsku nadáciu na podporu demokracie a upozorňovali na jej prácu pri relevantných vystúpeniach a počas návštev delegácií Európskeho parlamentu v tretích krajinách vrátane stretnutí s príjemcami;

33.  vyzýva na rozvoj ďalšej spolupráce medzi Európskou nadáciou na podporu demokracie, jej príjemcami a sieťou laureátov Sacharovovej ceny;

34.  vyzýva Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby ďalej rozvíjala spoluprácu s Fórom Európskeho parlamentu pre mladých lídrov;

Súdržnosť a koordinácia politík

35.  nabáda členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zabezpečili skutočnú vnútornú a vonkajšiu súdržnosť v súvislosti so snahami o demokraciu, a uznali v tejto súvislosti úlohu Európskej nadácie na podporu demokracie;

36.  nabáda delegácie EÚ a diplomatické misie členských štátov v krajinách, v ktorých pôsobí Európska nadácia na podporu demokracie, aby upozorňovali nadáciu na potenciálnych príjemcov a aby týchto príjemcov informovali o nadácii; nabáda tiež zamestnancov nadácie, aby úzko spolupracovali s príslušným diplomatickým personálom EÚ a členských štátov v súvislosti s potenciálnymi príjemcami, ktorých nadácia nemôže podporovať, pričom budú navzájom rešpektovať citlivosť informácií a bezpečnosť všetkých strán;

37.  naliehavo žiada delegácie EÚ a diplomatické zastúpenia členských štátov, aby spolupracovali štruktúrovaným spôsobom s cieľom uľahčiť postup vybavovania žiadostí o víza pre príjemcov grantov Európskej nadácie na podporu demokracie, ktorí sú pozvaní do Európskej únie;

38.  víta úsilie ESVČ a Komisie šíriť informácie o Európskej nadácii na podporu demokracie medzi ich zamestnancami, najmä v delegáciách EÚ;

39.  požaduje, aby sa každé tri roky konalo zasadnutie rady guvernérov Európskej nadácie na podporu demokracie na ministerskej úrovni s cieľom zvážiť politiku EÚ na podporu demokracie a budúce strategické priority nadácie;

Spolupráca s ďalšími aktérmi podporujúcimi demokraciu

40.  vyzýva Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby pokračovala v spolupráci s európskymi organizáciami, ako je Rada Európy, Medzinárodný inštitút pre demokraciu a volebnú podporu a Organizácia pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, v súlade so stanovami nadácie;

41.  vyzýva Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby podporovala spoluprácu s hlavnými aktérmi a medzinárodnými, regionálnymi a národnými organizáciami činnými v oblasti podpory demokracie, ktoré majú sídlo buď v EÚ, alebo pracujú v krajinách, kde pôsobí táto nadácia;

42.  nabáda Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby stanovila možné spôsoby spolupráce s medzinárodnými organizáciami občianskej spoločnosti vrátane fóra občianskej spoločnosti Východného partnerstva a Nadácie Anny Lindhovej;

Ďalšie odporúčania

43.  vyzýva Európsku nadáciu na podporu demokracie, aby naďalej vyvíjala nové inovatívne prostriedky a nástroje na podporu demokracie, a to aj pre politických aktérov alebo aktivistov, a podelila sa o najlepšie postupy s cieľom prispôsobiť sa situácii, keď v mnohých krajinách s autoritatívnymi režimami narastajú reštrikcie, pričom sa v týchto krajinách zameria predovšetkým na nové médiá a iniciatívy radových občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozvoja stratégií pre jednotlivé krajiny;

44.  žiada v mene svojho demokratického ducha o záruku, že v rade guvernérov Európskej nadácie na podporu demokracie budú zastúpené politické skupiny na základe d 'Hondtovho systému;

45.  víta doterajšie informovanie verejnosti o úspechoch Európskej nadácie na podporu demokracie a domnieva sa, že ďalším zdôrazňovaním jedinečnosti a pridanej hodnoty nadácie a širokou a pravidelnou komunikáciou o tejto téme by sa zvýšila schopnosť nadácie získavať finančné prostriedky;

o
o   o

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a Európskej nadácii na podporu demokracie.

(1) Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 13.
(2) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.
(5) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95.
(6) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 85.
(7) http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%209908%202009%20INIT
(8) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/gena/111250.pdf
(9) https://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/118433.pdf
(10) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_Data/docs/pressdata/EN/foraff/122917.pdf
(11) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/126505.pdf.
(12) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131171.pdf
(13) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/131181.pdf
(14) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/135130.pdf.
(15) http://eeas.europa.eu/library/publications/2013/3/2013_eeas_review_sk.pdf
(16) Článok 2 stanov Európskej nadácie na podporu demokracie – k dispozícii na stránke: https://www.democracyendowment.eu/about-eed/


Situácia v Burundi
PDF 193kWORD 94k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o situácii v Burundi (2015/2723(RSP))
P8_TA(2015)0275RC-B8-0657/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Burundi,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 10. apríla 2014 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na Arušskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi,

–  so zreteľom na ústavu Burundi,

–  so zreteľom na vyhlásenie, ktoré vydali hlavy štátov Východoafrického spoločenstva 31. mája 2015 v Dar es Salaame v Tanzánii,

–  so zreteľom na naliehavú výzvu bývalých burundských čelných predstaviteľov štátu, politických strán a organizácií občianskej spoločnosti vydanú 28. mája 2015 v Bujumbure,

–  so zreteľom na rozhodnutia o situácii v Burundi, prijaté na samite Africkej únie 13. júna 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o Burundi z 22. júna 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej o zrušení volebnej pozorovateľskej misie EÚ do Burundi z 28. mája 2015 a vyhlásenie hovorcu PK/VP o situácii v Burundi z 29. júna 2015,

–  so zreteľom na rozhodnutie predsedníctva Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ zo 14. júna 2015 o zrušení volebnej pozorovateľskej misie spoločného parlamentného zhromaždenia v Burundi z dôvodu situácie v tejto krajine,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv a usmernenia EÚ pre ľudské práva o slobode prejavu a na závery Rady z júna 2014, v ktorých sa zaviazala zintenzívniť činnosť týkajúcu sa obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných (ACDEG),

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 96 ústavy Burundi a článku 7 ods. 3 Arušskej dohody o mieri a zmierení sa stanovuje, že prezident môže byť vo funkcii iba dve funkčné obdobia; keďže prezident Pierre Nkurunziza bol vo funkcii od roku 2005, pričom v roku 2010 bol opätovne zvolený vo voľbách, ktoré opozície bojkotovala potom, čo obvinila vládu zo zastrašovania;

B.  keďže prezident Nkurunziza 26. apríla 2015 oznámil, že sa bude uchádzať o funkciu v treťom volebnom období – oprávnenosť odôvodnil tým, že v prvom funkčnom období bol vymenovaný zákonodarcami – čím vyvolal v krajine chaos a podnietil rozsiahle protesty a neúspešný pokus o vojenský prevrat v máji 2015;

C.  keďže po tomto oznámení bolo 14. mája 2015 zatknutých 17 dôstojníkov po neúspešnom pokuse o prevrat, ktorý viedol bývalý armádny generálmajor Godefroid Niyombare, ktorý utiekol z krajiny, a pri ktorom bolo vo vlne násilia a granátových útokov zabitých viac ako 70 ľudí;

D.  keďže dvaja vysoko postavení členovia Nezávislej národnej volebnej komisie (CENI) utiekli z krajiny vrátane vysokého sudcu Ústavného súdu, ktorý bol obvinený z rozhodnutia o zákonnosti tretieho funkčného obdobia prezidenta, a hovorcu Národného zhromaždenia, pričom všetci vyjadrili obavy o svoju bezpečnosť; keďže 25. júna 2015 utiekol z krajiny aj burundský viceprezident Gervais Rufyikiri potom, ako spochybnil oprávnenosť tretieho funkčného obdobia prezidenta;

E.  keďže polícia použila nadmernú silu pri zásahu proti pokojným demonštrantom, čo malo za následok straty na životoch; keďže z údajov polície vyplýva, že v súvislosti s týmito protestmi bolo v období od 26. apríla do 12. mája 2015 zadržaných 892 osôb a potom bolo 568 osôb prepustených; keďže 280 zadržaných osôb predviedli pred prokuratúru;

F.  keďže násilie ešte zhoršuje činnosť milície napojenej na vládne orgány; keďže MVO a obhajcovia ľudských práv odsúdili skutočnosť, že polícia a ozbrojené sily boli infiltrované milíciou strany CNDD-FDD (Národná rada pre obranu demokracie – Sily na obranu demokracie);

G.  keďže opozičné strany a občianska spoločnosť bojkotovali voľby, poukázali na stranícke využívanie štátnych inštitúcií, na násilie a zastrašovanie zo strany mladých členov milície (Imbonerakure) Národnej rady pre obranu demokracie – Sily na obranu demokracie (CNDD-FDD), na nedostatočnú dôveru v CENI (Nezávislá národná volebná komisia) a na stratégie vlády zamerané na zníženie inkluzívnosti volebného procesu vrátane ťažkostí s registráciou voličov a prekreslením volebných hraníc v prospech vládnucej strany; keďže situácia prinútila katolícku cirkev v Burundi stiahnuť kňazov, ktorých vyslala na pomoc s organizáciou volieb, pričom uviedla, že „nemôže podporovať voľby, ktoré sú plné nedostatkov“;

H.  keďže vládnuca strana v Burundi bojkotovala obnovenie sprostredkovateľských rokovaní pod záštitou koordinátora OSN Abdoulaye Bathilyho, ktorého odstúpenie požadovala, a skupiny na „uľahčenie“, ktorá pozostávala zo zástupcov OSN, Africkej únie (AÚ), Východoafrického spoločenstva a Medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGLR);

I.  keďže medzinárodné spoločenstvo zohráva v tomto regióne významnú úlohu ako garant Arušských dohôd a keďže inštitúcie ako Medzinárodný trestný súd majú veľký význam pri vykonávaní nezávislého vyšetrovania násilia a zločinov páchaných v Burundi;

J.  keďže napriek výzvam medzinárodného spoločenstva oddialiť voľby a napriek bojkotu občianskou spoločnosťou a opozíciou sa 29. júna 2015 konali parlamentné voľby a prezidentské voľby sú naplánované na 15. júla 2015;

K.  keďže 29. júna 2015 EÚ stiahla svoju volebnú pozorovateľskú misiu z Burundi vzhľadom na to, že konanie parlamentných volieb bez toho, aby boli splnené minimálne podmienky na zabezpečenie ich dôveryhodnosti, transparentnosti a inkluzívnosti, by krízu mohlo iba zhoršiť;

L.  keďže pozorovatelia OSN vyhlásili, že 29. júna 2015 sa voľby uskutočnili „v napätej politickej kríze a v ovzduší všeobecného strachu a zastrašovania v niektorých častiach krajiny“, a preto dospeli k záveru, že „podmienky neboli priaznivé pre slobodné, dôveryhodné a inkluzívne voľby“;

M.  keďže volebný proces je stále vážne narušený obmedzením nezávislých médií, neprimeraným použitím sily voči demonštrantom, atmosférou zastrašovania opozičných strán a občianskej spoločnosti a nedostatkom dôvery vo volebné orgány, čo viedlo EÚ k tomu, že sa rozhodla zrušiť svoju volebnú pozorovateľskú misiu;

N.  keďže Východoafrické spoločenstvo (EAC) a Africká únia (AÚ) vyhlásili, že v súčasnosti nie sú priaznivé podmienky na konanie volieb a že tieto podmienky nebude možné dosiahnuť v lehote stanovenej v burundskej ústave;

O.  keďže Agentúra OSN pre utečencov (UNHCR) tvrdí, že z Burundi utieklo do susedných štátov približne 127 000 osôb, čo dospelo do humanitárnej núdzovej situácie v Konžskej demokratickej republike, Rwande a Tanzánii, odkiaľ prišla správa, že vypukla cholera;

P.  keďže patová politická situácia v Burundi a zhoršujúca sa bezpečnostná a ekonomická situácia majú vážne dôsledky pre obyvateľstvo a predstavujú riziká pre región ako celok, pričom Burundi čelí najvážnejšej kríze od skončenia 12-ročnej etnickej občianskej vojny, v ktorej do roku 2005 zahynulo približne 300 000 ľudí;

Q.  keďže predstavitelia EÚ v reakcii na predchádzajúce uznesenia Európskeho parlamentu, a najmä na odkazy na článok 96 Dohody z Cotonou, trvali na potrebe inkluzívnej účasti všetkých politických síl v krajine na volebnom procese v súlade s volebným plánom a Kódexom dobrej praxe vo volebných záležitostiach (Code de bonne conduite en matière électorale);

R.  keďže EÚ pozastavila vyplatenie zostávajúcej sumy vo výške 1,7 milióna EUR na podporu volieb v Burundi, keďže v súčasnosti neexistujú podmienky potrebné na zabezpečenie dôveryhodnosti a hladkého priebehu volebného procesu takým spôsobom, aby bol pokojný, inkluzívny a transparentný a neporušoval politické slobody vrátane slobody prejavu;

S.  keďže Belgicko takisto oznámilo pozastavenie volebnej pomoci a rozhodlo sa zadržať polovicu zo 4 miliónov EUR, ktoré vyčlenilo na prieskumy verejnej mienky, a odstúpilo od dohody o policajnej spolupráci vo výške 5 miliónov EUR, financovanej spoločne s Holandskom; keďže Francúzsko tiež pozastavilo spoluprácu s Burundi a Nemecko oznámilo prerušenie bilaterálnej spolupráce s vládou Burundi;

T.  keďže právo na slobodu prejavu je zaručené v burundskej ústave a medzinárodných a regionálnych zmluvách, ktoré Burundi ratifikovalo, je uvedené v národnej stratégii pre dobrú správu vecí verejných a boj proti korupcii a je nevyhnutnou podmienkou slobodných, spravodlivých, transparentných a pokojných volieb; keďže napriek tomu boli médiá úplne eliminované v dôsledku zatvorenia súkromných vysielacích spoločností v polovici mája, masového odchodu novinárov a neustálych hrozieb voči tým, ktorí ešte zostali v Burundi;

U.  keďže EÚ významne prispieva do ročného rozpočtu Burundi, pričom približne polovica pochádza z medzinárodnej pomoci, a nedávno z Európskeho rozvojového fondu 2014 – 2020 vyčlenila 432 miliónov EUR pre Burundi – jednu z najchudobnejších krajín na svete – okrem iného na pomoc pri zlepšovaní správy vecí verejných a občianskej spoločnosti;

V.  keďže súčasná situácia má vplyv na hospodársky a sociálny život všetkých Burunďanov; keďže väčšina školských a univerzitných areálov je zatvorená z dôvodu násilných demonštrácií v hlavnom meste Bujumbura, došlo k oslabeniu miestnej meny, zvýšeniu nezamestnanosti a zníženiu daňových príjmov z dôvodu zatvorenia obchodných centier a spomalenia obchodu so susednými štátmi;

1.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zhoršujúcou sa politickou a humanitárnou situáciou v Burundi a v širšom regióne; vyzýva na okamžité ukončenie násilia a zastrašovania politických protivníkov a na okamžité odzbrojenie všetkých ozbrojených skupín mladých ľudí napojených na politické strany; vyjadruje svoju sympatiu obetiam násilia a osobám, ktoré prišli o život, a žiada o okamžitú humanitárnu pomoc pre tých ľudí, ktorí museli opustiť svoje domovy;

2.  odsudzuje rozhodnutie burundskej vládu urýchliť voľby napriek panujúcej kritickej politickej a bezpečnostnej situácie a vzhľadom na to, že volebný proces bol vážne poznačený obmedzovaním nezávislých médií, použitím nadmernej sily voči demonštrantom, zastrašovaním opozičných strán a občianskej spoločnosti a nedostatkom dôvery vo volebné orgány; naliehavo vyzýva burundské orgány, aby odložili prezidentské voľby stanovené na 15. júla 2015 a zapojili všetky zainteresované strany do úsilia o vytvorenie priaznivého prostredia na pokojný, dôveryhodný, slobodný a spravodlivý volebný proces;

3.  vyzýva všetky subjekty zapojené do volebného procesu vrátane orgánov zodpovedných za organizáciu volieb a bezpečnostné služby, aby dodržali záväzky vyplývajúce z Arušskej dohody, a pripomína, že touto dohodou sa skončila občianska vojna a že z nej vychádza burundská ústava; zdôrazňuje význam konsenzuálnej dohody o harmonograme volieb na základe technického posúdenia, ktoré by mala vypracovať OSN;

4.  opätovne zdôrazňuje, že iba prostredníctvom dialógu a konsenzu s burundskou vládou, opozíciou a občianskou spoločnosťou v súlade s Arušskou dohodou a burundskou ústavou možno nájsť trvalé politické riešenie pre všetkých obyvateľov Burundi v záujme bezpečnosti a demokracie; vyzýva všetky zúčastnené strany v Burundi, aby obnovili dialóg o všetkých sporných otázkach; podporuje preto sprostredkovateľské úsilie AÚ, EAC a OSN a je pripravený podporiť vykonávanie konkrétnych opatrení, ktoré nedávno ohlásila AÚ;

5.  opätovne vyjadruje svoju podporu trvalému úsiliu EAC a zdôrazňuje význam opatrení schválených na samitoch, ktoré sa uskutočnili 13. a 31. mája 2015 v Dar es Salaame, vrátane výzvy na odloženie volieb a okamžité ukončenie násilia, odzbrojenie skupín mládeže napojených na politické strany, začatie dialógu medzi burundskými zainteresovanými stranami a záväzok regiónu, že v prípade zhoršenia situácie nebude stáť bokom, čo poskytuje rámec na politické a konsenzuálne riešenie tejto krízy;

6.  pripomína, že partnerstvo EÚ s Burundi sa riadi Dohodou z Cotonou a že všetky strany sú povinné dodržiavať a plniť podmienky tejto dohody, najmä dodržiavanie ľudských práv; konštatuje, že Burundi podpísalo a ratifikovalo aj Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Africkú chartu ľudských práv a práv národov, a preto je povinné dodržiavať univerzálne ľudské práva a slobodu prejavu; vyzýva preto vládu Burundi, aby umožnila skutočnú a otvorenú politickú diskusiu bez obáv zo zastrašovania a aby upustila od zneužívania súdnej moci na vylúčenie politických súperov;

7.  berie na vedomie dialóg, ktorý sa uskutočnil medzi EÚ a burundskými orgánmi podľa článku 8 Dohody z Cotonou; domnieva sa však, že stále dochádza k porušovaniu podstatných a základných prvkov Dohody z Cotonou, najmä dodržiavania základných ľudských a demokratických zásad, a vyzýva preto Komisiu, aby začala konanie podľa článku 96 s cieľom prijať vhodné opatrenia;

8.  takisto vyzýva Komisiu, aby na tento účel bezodkladne prehodnotila pomoc EÚ so zreteľom na jej presmerovanie, zvýšila finančnú podporu pre občiansku spoločnosť a zamerala sa na humanitárnu pomoc na rozdiel od centrálnej rozpočtovej podpory a súčasne zohľadnila veľmi vítanú úlohu burundskej armády v mierovej misii v Somálsku;

9.  spolu s Radou pre zahraničné veci z 22. júna 2015 vyzýva podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby vydala zoznam cielených reštriktívnych opatrení a zákaz vydávania víz a vycestovania pre osoby zodpovedné za násilnosti, represie a závažné porušovanie ľudských práv spolu s tými, ktorí aktívne bránia politickému riešeniu v rámci navrhovanom AÚ a EAC, a takisto žiada podpredsedníčku Komisie/vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby prijala potrebné opatrenia na zmrazenie majetku všetkých týchto osôb v členských štátoch EÚ;

10.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad počtom obetí a počtom prípadov závažného porušovania ľudských práv hlásených od začiatku krízy, najmä tých, ktoré sa týkajú zneužívania prisudzovaného členom skupiny Imbonerakure; berie na vedomie zastrašovanie a riziká, s ktorými sa stretávajú obhajcovia ľudských práv, politickí aktivisti a novinári, ako aj svojvoľné zatýkanie členov opozičných strán; žiada o okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých osôb, ktoré boli zadržané v dôsledku uplatňovania práva na mierové zhromažďovanie a slobodu prejavu;

11.  požaduje okamžité zastavenie násilia a zastrašovania vykonávaného skupinou Imbonerakure; vyzýva stranu CNDD-FDD, aby prijala okamžité opatrenia na odzbrojenie tejto mladej militantnej skupiny a zabránila jej členom v zastrašovaní a napádaní oponentov a zabezpečila, aby osoby zodpovedné za zneužívanie boli postavené pred súd; požaduje nezávislé medzinárodné vyšetrenie tvrdení, že strana CNDD-FDD vyzbrojuje a vycvičuje svoju mládežnícku organizáciu; takisto naliehavo vyzýva vedúcich predstaviteľov opozičných strán, aby zabraňovali násiliu voči svojim odporcom;

12.  pripomína, že osoby, ktoré sú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv, nemôžu zostať bez potrestania a že sa voči nim musí vyvodiť individuálna zodpovednosť pred súdom; v tejto súvislosti pripisuje osobitný význam okamžitému nasadeniu pozorovateľov dodržiavania ľudských práv a vojenských expertov, ktoré oznámila AÚ;

13.  konštatuje, že snahy určitých síl zmeniť tieto nepokoje na etnický konflikt zlyhávajú a že politické rozpory v Burundi nemajú výslovne etnický charakter; je presvedčený, že sa tým pri zakladaní etnicky vyvážených vojenských a policajných jednotiek preukazuje úspech Arušských dohôd; vyzýva prokurátora Medzinárodného trestného súdu, aby preto pozorne monitoroval tieto médiá, pokiaľ ide o podnecovanie k etnickej nenávisti, ako aj prejavy politických predstaviteľov;

14.  v tejto súvislosti pripomína, že je dôležité dodržiavať Kódex dobrej praxe vo volebných záležitostiach a volebný harmonogram dohodnutý OSN, ktorý politickí predstavitelia podpísali v roku 2013, a plne podporuje úsilie OSN a regionálne úsilie zabrániť ďalšej eskalácii politického násilia;

15.  žiada okamžité zrušenie obmedzení pre médiá a prístup k internetu a opätovne odsudzuje opakované útoky na miestne rádio RPA (Radio Publique Africaine), ktoré pôsobí ako jedno z hlavných spravodajských médií v tejto krajine; domnieva sa, že legitímne voľby sa nemôžu konať skôr, kým spravodajské médiá nebudú schopné fungovať bez obmedzení a novinári pracovať bez zastrašovania;

16.  oceňuje úlohu humanitárnych organizácií a orgánov susedných krajín, ktoré riešia potreby osôb utekajúcich pred krízou a ponúkajú ochranu utečencom; víta oznámenie Komisie o vyčlenení ďalších 1,5 milióna EUR na zmiernenie humanitárnej situácie; varuje však, že EÚ a jej členské štáty musia bezodkladne zdvojnásobiť svoje záväzky vzhľadom na obrovský prílev utečencov do už aj tak nestabilného regiónu, na hlásené vypuknutie cholery a na alarmujúce správy o sexuálnom násilí; zdôrazňuje význam dlhodobej stratégie nielen pre zdravotnú a potravinovú pomoc, ale aj opätovnú integráciu a psychologickú pomoc pre tých, ktorí boli nútení utiecť;

17.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby splnili všetky záväzky vyplývajúce z regionálneho plánu OSN pre utečencov z Burundi, v ktorom sa do septembra 2015 vyžaduje vyčleniť 207 miliónov USD na pomoc približne 200 000 burundským utečencom vrátane doplnenia existujúcich grantov pre tento región;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členským štátom, vláde Burundi a vládam krajín v oblasti Veľkých jazier, vládam krajín Východoafrického spoločenstva, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federice Mogheriniovej, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi OSN, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.


Spomienka na Srebrenicu
PDF 250kWORD 72k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o spomienke na Srebrenicu (2015/2747(RSP))
P8_TA(2015)0276RC-B8-0716/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. júla 2005(1) a z 15. januára 2009(2) o Srebrenici,

–  so zreteľom na ustanovenia Všeobecnej deklarácie ľudských práv, Európskeho dohovoru o ľudských právach a Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorých sa uznáva právo každej osoby na život, slobodu, osobnú bezpečnosť a slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane, ktorú podpísali 16. júna 2008 v Luxemburgu a ktorá vstúpila do platnosti 1. júna 2015,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 827 z 25. mája 1993, č. 1551 z 9. júla 2004 a č. 1575 z 22. novembra 2004,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 11. júla 2015 si pripomenieme 20. výročie aktu genocídy a etnických čistiek, ktoré sa odohrali v Srebrenici a jej okolí počas bosnianskej vojny, čo by malo slúžiť ako živé memento na nebezpečenstvo extrémnych foriem nacionalizmu a netolerancie v spoločnosti, ktoré sa v rámci vojny prehlbujú;

B.  keďže bosniansko-srbské jednotky pod velením generála Ratka Mladića a vedením vtedajšieho prezidenta Srbskej republiky Radovana Karadžića obsadili 11. júla 1995 bosnianske mesto Srebrenica, ktoré bolo na základe rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 819 zo 16. apríla 1993 vyhlásené za chránenú zónu;

C.  keďže bosniansko-srbské jednotky pod velením generála Mladića a polovojenské jednotky spolu s nelegálnym policajnými jednotkami počas niekoľkých dní krviprelievania po páde Srebrenice narýchlo popravili vyše 8 000 moslimských mužov a chlapcov, ktorí hľadali útočisko v tejto oblasti pod ochranou mierových jednotiek OSN (UNPROFOR); keďže približne 30 000 žien, detí a starých ľudí bolo násilne vyhostených v rámci masívnej etnickej čistky, čo robí z tejto udalosti najväčší vojnový zločin, ktorý sa odohral v Európe od skončenia druhej svetovej vojny;

D.  keďže tragické udalosti v Srebrenici zanechali hlboké citové jazvy u ľudí, ktorí masakru prežili, a vytvorili trvalé prekážky politického zmierenia medzi etnickými skupinami v Bosne a Hercegovine;

E.  keďže Medzinárodný trestný tribunál pre bývalú Juhosláviu (ICTY) v napadnutom rozsudku, Prokurátor / Radislav Krstić, Vec č. IT-99-33 z 19. apríla 2004 a Medzinárodný súdny dvor vo veci týkajúcej sa uplatňovania dohovoru o zabránení a trestaní zločinu genocídia (Bosna a Hercegovina / Srbsko a Čierna Hora), 27. februára 2007, s. 127, § 297 uznali masakru v Srebrenici za genocídu;

F.  keďže bosniansko-srbské ozbrojené sily sa dopustili početných porušení Ženevského dohovoru voči civilnému obyvateľstvu Srebrenice vrátane deportácií tisícok žien, detí a starých ľudí a znásilňovania veľkého počtu žien;

G.  keďže napriek úsiliu, ktoré sa vyvinulo na vyhľadávanie a exhumovanie masových a individuálnych hrobov, sa doteraz nepodarilo nájsť ani identifikovať telá takmer 1 200 mužov a chlapcov;

H.  keďže generálny tajomník OSN v roku 1999 v správe o páde Srebrenice vyhlásil, že OSN zlyhala pri uplatňovaní mandátu, najmä čo sa týka ochrany tzv. bezpečných oblastí, čo znamená, že za udalosť je spoluzodpovedná;

I.  keďže EÚ je vybudovaná na mierovom spolunažívaní a odhodlanej spolupráci medzi jej členmi; keďže jedným z hlavných popudov procesu európskej integrácie je snaha zabrániť tomu, aby sa v Európe opakovali vojny a zločiny proti ľudskosti;

J.  keďže ICTY 30. januára 2015 potvrdil tresty piatich vysokých dôstojníkov bosniansko-srbskej armády odsúdených za ich účasť na genocíde v Srebrenici v roku 1995; keďže niektorí odsúdení dôstojníci priamo podliehali bývalému bosniansko-srbskému vojenskému vodcovi Ratkovi Mladićovi, ktorý súčasnosti stojí pred ICTY za zločiny vrátane genocídy;

1.  pripomína si a uctieva všetky obete srebrenickej genocídy, ako aj obete ohavných činov, ktoré boli spáchané počas vojen v bývalej Juhoslávii; vyjadruje sústrasť a solidaritu s rodinami obetí, pričom mnohé z nich doteraz nemajú konečné potvrdenie osudu ich príbuzných;

2.  čo najdôraznejšie odsudzuje genocídu v Srebrenici; slávnostne deklaruje, že tieto ohavné zločiny sa nesmú nikdy zopakovať, a vyhlasuje, že urobí všetko, čo je v jeho silách, aby zabránil opakovaniu týchto činov; odmieta každé popieranie, spochybňovanie či nesprávnu interpretáciu genocídy;

3.  zdôrazňuje, že politickí predstavitelia Bosny a Hercegoviny by sa mali vyrovnať s minulosťou, aby mohli úspešne spolupracovať na ceste k lepšej budúcnosti pre všetkých obyvateľov krajiny; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môžu hrať susedné krajiny, cirkevné orgány, občianska spoločnosť, umenie, kultúra, médiá a vzdelávacie systémy v tomto náročnom procese;

4.  zdôrazňuje, že ICTY vykonáva dôležitú prácu a že treba prijať všetky opatrenia nevyhnutné na urýchlenie súdnych procesov a odvolaní a na ich skončenie bez zbytočných prieťahov; pripomína, že väčšiu pozornosť treba venovať súdnym procesom za vojnové zločiny, ktoré sa vyšetrujú na domácej úrovni;

5.  pripomína prísľub EÚ, že Bosne a Hercegovine a všetkým krajinám západného Balkánu poskytne európske vyhliadky a bude pokračovať v prístupovom procese; je presvedčený, že regionálna spolupráca a európsky integračný proces sú najlepšími spôsobmi, ako podporovať zmierovanie a prekonávať nenávisť a rozdiely;

6.  naliehavo vyzýva na rozvoj vzdelávacích a kultúrnych programov, ktoré podporujú pochopenie príčin týchto krutostí a zlepšujú informovanosť o tom, že treba upevňovať mier a podporovať a dodržiavanie ľudských práv toleranciu medzi náboženstvami; vyjadruje podporu združeniam občianskej spoločnosti, ako je Združenie matiek enkláv Srebrenice a Žepy, za ich kľúčovú úlohu pri zlepšovaní informovanosti a vytváraní širšieho základu na zmierenie všetkých občanov krajiny;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bezpečnostná rada OSN, ktorá má hlavnú zodpovednosť za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, neprijala uznesenie o spomienke na genocídu v Srebrenici. Je to obzvlášť poľutovaniahodné, vzhľadom k tomu, že Medzinárodný súdny dvor, primárny súdny orgán OSN, rozhodol, že zločiny spáchané v Srebrenici boli genocídou;

8.  rozhodne víta rozhodnutie Rady ministrov Bosny a Hercegoviny, prijaté jednomyseľne, vyhlásiť 11. júl za deň národného smútku v Bosne a Hercegovine;

9.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade a Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Bosny a Hercegoviny a jej územnosprávnym celkom a vládam a parlamentom krajín západného Balkánu.

(1) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 468.
(2) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 111.


Kambodžské návrhy zákonov o MVO a odborových zväzoch
PDF 265kWORD 75k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o kambodžských návrhoch zákonov o mimovládnych organizáciách a odborových zväzoch (2015/2756(RSP))
P8_TA(2015)0277RC-B8-0689/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Kambodži,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN o právach na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, z 22. júna 2015,

–  so zreteľom na záverečné postrehy Výboru OSN pre ľudské práva o druhej pravidelnej správe o Kambodži z 27. apríla 2015,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Kambodži z 15. augusta 2014,

–  so zreteľom na rozličné dohovory Medzinárodnej organizácie práce (MOP), najmä na Dohovor o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa (č. 87) a Dohovor o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať (č. 98),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z 10. decembra 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohodu o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a Kambodžským kráľovstvom z roku 1997,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže kambodžská energická občianska spoločnosť – najmä aktivisti pracujúcich na témach súvisiacich s vlastníctvom pôdy, členovia odborových zväzov a členovia opozičných strán - mali dôležitú korekčnú úlohu;

B.  keďže vláda Kambodže 5. júna 2015 schválila návrh zákona o združeniach a mimovládnych organizáciách (LANGO - Law on Associations and Non-Governmental Organisations); keďže 16. júna 2015 sa návrh zákona poslal Národnému zhromaždeniu Kambodže na preskúmanie;

C.  keďže EÚ predstavuje pre Kambodžu najväčšieho partnera z hľadiska rozvojovej pomoci, na ktorú sa na obdobie rokov 2014 – 2020 vyčlenilo 410 miliónov EUR; keďže EÚ podporuje veľké množstvo iniciatív zameraných na dodržiavanie ľudských práv, ktoré realizujú kambodžské mimovládne organizácie a ďalšie organizácie občianskej spoločnosť, pričom vyslala pozorovateľov na celoštátne a komunálne voľby a poskytovala pomoc volebnému procesu; keďže Kambodža je veľmi závislá od rozvojovej pomoci;

D.  keďže osobitný spravodajca OSN o právach na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania uviedol, že občianska spoločnosť v Kambodži bola vylúčená z procesu prípravy zákona LANGO;

E.  keďže niekoľko známych mimovládnych organizácií poukázalo na to, že zákon LANGO nasleduje po predchádzajúcich pokusoch o schválenie zákona, ktorým by sa bezdôvodne obmedzili práva na slobodu združovania a prejavu a ktorým by sa vytvorili právne dôvody na svojvoľné zatváranie alebo na odmietnutie registrovania mimovládnych organizácií, ktoré sú v politickej nemilosti, vrátane organizácií zamestnávajúcich obhajcov ľudských práv, pričom tieto pokusy na základe domácej a medzinárodnej opozície boli stiahnuté;

F.  keďže právo na slobodu prejavu je zakotvené v článku 41 kambodžskej ústavy a právo na politickú účasť v jej článku 35;

G.  keďže právo na pokojné zhromažďovanie je zakotvené v kambodžskej ústave, v článku 20 Všeobecnej deklarácie ľudských práv a v článku 21 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach;

H.  keďže právo podieľať sa na riadení verejných vecí je zakotvené v článku 25 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach a keďže právo na slobodu združovania, chránené článkom 22 tohto paktu, je veľmi dôležitým doplnkom a často aj vstupnou bránou na túto účasť; keďže transparentnosť a zodpovednosť sú podstatnými prvkami fungujúcej demokracie;

I.  keďže sa očakáva, že krajina by schválením zákona mohla stratiť 600 - 700 miliónov USD ročne v rozvojových projektoch; keďže zákon LANGO by kládol obmedzenia na rozpočet, čo by ohrozilo schopnosť medzinárodných mimovládnych organizácií, aby riadili nákladovo efektívne projekty;

J.  keďže návrh zákona, ktorým sa upravuje postavenie odborových zväzov, by porušoval právo organizovať sa a vážne by obmedzil práva nezávislých odborových zväzov, ako aj práva existujúcich zväzov; keďže návrh zákona stanovuje nezmyselne vysokú minimálnu hranicu počtu pracovníkov, ktorí sa musia stať členmi ešte pred vytvorením odborovej organizácie (20 %); keďže návrh zákona poskytuje úradníkom ministerstva práce rozsiahle právomoci, čo sa týka schvaľovania štrajkov a pozastavenia registrácie odborového zväzu zo chabých dôvodov a bez riadneho procesu; keďže návrh zákona vylučuje domácich pracovníkov z práva vstupovať do odborov, na vodcov odborových zväzov kladie požiadavky na gramotnosť, ktoré diskriminujú ženy alebo cudzincov, zakazuje kontakty s mimovládnymi organizáciami a určuje neúčinne nízke pokuty pre zamestnávateľov, ktorí porušujú pracovné právo;

K.  keďže od konzultácie v máji roku 2014, na ktorú neboli prizvané skupiny aktívne v oblasti pracovných práv, kambodžské orgány nezorganizovali nijaké verejné konzultácie o ďalších návrhoch zákona; keďže pravidelné mediálne vyhlásenia vládnych predstaviteľov naznačovali, že zákon odborových zväzoch sa prijme v roku 2015;

L.  keďže v Kambodži je registrovaných približne 5 000 mimovládnych organizácií, ktoré poskytujú pomoc v oblastiach, ako sú dodržiavanie ľudských práv, zdravotnícka starostlivosť, občianska spoločnosť a poľnohospodárstvo;

M.  keďže premiér Hun Sen na stretnutí s veľvyslancom EÚ v Kambodži Jeanom-Françoisom Cautainom 16. júna 2015 uviedol, že Národné zhromaždenie plánuje uskutočniť konzultácie o návrhu zákona o mimovládnych organizáciách, a vyjadril želanie, aby sa do konzultácií zapojili zástupcovia občianskej spoločnosti a rozvojoví partneri;

1.  naliehavo vyzýva vládu Kambodže, aby stiahla návrh zákona LANGO;

2.  naliehavo vyzýva vládu Kambodže, aby uznala legitímnu a užitočnú úlohu občianskej spoločnosti, odborových zväzov a politickej opozície a ich príspevok do celkového hospodárskeho a politického rozvoja Kambodže; pripomína, že občianska spoločnosť je jedným z hlavných pilierov rozvoja každej krajiny; zdôrazňuje, že zákon o združeniach a mimovládnych organizáciách by mal vytvoriť priaznivé prostredie pre občiansku spoločnosť, aby mohla ďalej prispievať do rozvoja Kambodže;

3.  vyzýva vládu Kambodže, aby stiahla návrh zákona upravujúceho činnosť odborových zväzov, aby zverejnila súčasný návrh a konzultovala s odborníkmi a členmi odborových zväzov o jeho revízii, a to v súlade s medzinárodným právom a dohovormi MOP, najmä o slobode združovania a ochrane práva organizovať sa (č. 87) a o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať (č. 98), skôr ako znovu predloží návrh na posúdenie;

4.  podporuje vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN, že takýto zákon by sa mal prijať iba v rámci komplexného participatívneho procesu, ktorý je dostatočne inkluzívny na to, aby sa zabezpečilo, že všetky zainteresované subjekty sú presvedčené o jeho správnosti;

5.  žiada, aby boli občianska spoločnosť a kambodžský ľud dostali dostatok času na preskúmanie a konzultácie o všetkých právnych predpisov, aby mohli predkladať pripomienky svojim voleným zástupcom pred hlasovaním o právnych predpisoch;

6.  naliehavo vyzýva, aby všetky návrhy právnych predpisov dodržiavali medzinárodne uznávané slobody prejavu, združovania a zhromažďovania, ktoré sa Kambodža zaviazala dodržiavať ratifikáciou Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, a nemali by ukladať zbytočné obmedzenia na schopnosť občianskej spoločnosti pracovať efektívne a slobodne;

7.  nabáda vládu Kambodže, aby ďalej posilňovala demokraciu, zásady právneho štátu a dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd, najmä slobody prejavu a zhromažďovania;

8.  vyzýva podpredsedníčku Komisie / vysokú predstaviteľku Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, aby podporila požiadavku na stiahnutie návrhu zákona LANGO a návrhu zákona upravujúceho činnosť odborových zväzov a aby túto otázku bezodkladne prerokovala s vládou Kambodže;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, sekretariátu Združenia národov juhovýchodnej Ázie, Rade OSN pre ľudské práva a vláde a Národnému zhromaždeniu Kambodžského kráľovstva.


Konžská demokratická republika (KDR), najmä prípad dvoch zadržiavaných aktivistov za ľudské práva Yvesa Makwambalu a Freda Baumu
PDF 277kWORD 85k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o Konžskej demokratickej republike, konkrétne o prípade dvoch zadržaných aktivistov za ľudské práva Yvesa Makwambalu and Freda Baumu (2015/2757(RSP))
P8_TA(2015)0278RC-B8-0690/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenie o Konžskej demokratickej republike, najmä uznesenie z 12. septembra 2013(1) a uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o situácii v Konžskej demokratickej republike, a najmä vyhlásenie z 21. januára 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenia Delegácie EÚ v Konžskej demokratickej republike o situácii v oblasti ľudských práv v krajine, a najmä vyhlásenie z 11. februára 2015,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii, ktorú Rada schválila 22. júna 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 19. januára 2015 o Konžskej demokratickej republike,

–  so zreteľom na vyhlásenie medzinárodných vyslancov pre oblasť Veľkých jazier z 22. januára 2015 o situácii v Konžskej demokratickej republike,

–  so zreteľom na spoločnú tlačovú správu osobitného spravodajcu Africkej únie (AÚ) pre obhajcov ľudských práv a osobitného spravodajcu AÚ pre otázky súvisiace s väznicami a podmienkami zadržiavania v Afrike z 12. februára 2015 o situácii ľudských práv po udalostiach, ktoré sprevádzali zmenu volebného práva v Konžskej demokratickej republike,

–  so zreteľom na dohodu o partnerstve z Cotonou podpísanú v júni 2000,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv a usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorú Konžská demokratická republika ratifikovala v roku 1982,

–  so zreteľom na ústavu Konžskej demokratickej republiky, a najmä články 22, 23, 24 a 25,

–  so zreteľom na výzvu „Sloboda pre aktivistov Filimbi“ (‘Free Filimbi Activists’) z 15. júna 2015, ktorú vydalo viac ako 200 skupín pre ľudské práva;

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže medzi 19. a 21. januárom 2015 vypukli v celej krajine demonštrácie proti návrhu volebného práva, ktoré by umožnilo predĺženie prezidentského mandátu, čo je v rozpore s ústavnými ustanoveniami, a zároveň by bolo treba pred usporiadaním celoštátnych volieb vykonať pravdepodobne veľmi zdĺhavé sčítanie;

B.  keďže podľa orgánov zomrelo počas demonštrácií 27 ľudí, aj keď iné zdroje uvádzajú 42 mŕtvych, a keďže 350 ľudí bolo zatknutých, niektorí z nich sú ešte stále vo väzení bez súdneho procesu, alebo nedobrovoľne zmizli;

C.  keďže počas demonštrácií v januári 2015 vláda zrušila internetové služby a služby posielania textových správ;

D.  keďže nakoniec volebné právo prijaté Európskym parlamentom neobsahovalo sporné ustanovenie;

E.  keďže ihneď po začatí demonštrácií orgány začali potláčať aktivistov za ľudské práva a opozičných politikov vrátane Christophera Ngoyia, Jean-Clauda Muyamba, Vana Kiboka and Cyrilla Dowa, ktorí pokojne protestovali proti tomuto ustanoveniu;

F.  keďže 15. marca 2015 Národná spravodajská agentúra Konžskej demokratickej republiky zatkla a uväznila bez obvinenia viac ako 30 osôb počas otvorenia prodemokratického hnutia mládeže Filimbi vrátane medzinárodných účastníkov, aktivistov, hudobníkov, podnikateľov a novinárov z KDR;

G.  keďže väčšina aktivistov a prívržencov bola prepustená a cudzinci boli vyhostení z krajiny, ale keďže Yves Makwambala a Fred Bauma sú naďalej väznení vo väznici Makala v Kinshase a sú obvinení z toho, že sú členmi združenia, ktoré bolo vytvorené so zámerom útočiť na ľudí a majetky, viesť sprisahanie proti hlave štátu, snažiť sa o zničenie alebo zmenu ústavného systému, ako aj nabádať osoby na boj proti štátnym orgánom; keďže orgány takisto obvinili Freda Baumu z narušenia mieru a Yvesa Makwambalu z toho, že verejne urazil hlavu štátu, pričom obaja konali v rámci slobody prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania;

H.  keďže združenie Filimbi vzniklo ako platforma s cieľom podporiť mladých ľudí v Konžskej demokratickej republike pri vykonávaní občianskych povinností pokojným a zodpovedným spôsobom;

I.  keďže v Gome (na východe KDR) v marci a apríli 2015 orgány zadržali a neskôr prepustili najmenej 15 aktivistov z mládežníckeho hnutia LUCHA, ktorí pokojne demonštrovali a žiadali prepustenie svojich kolegov zadržiavaných v Kinshase; keďže štyria z týchto aktivistov čelia obvineniam z nabádania na neposlušnosť voči verejným orgánom;

J.  keďže 27. marca 2015 založilo Národné zhromaždenie KDR parlamentnú informačnú misiu s cieľom získať informácie a správu o týchto zadržaniach; keďže v správe misie sa uvádza, že neexistuje žiadny dôkaz, že lídri Filimbi a účastníci vykonali alebo plánovali teroristické alebo iné násilné trestné činy a vyzýva sa v nej na politické riešenie s cieľom okamžitého prepustenia;

K.  keďže 15. júna 2015 14 medzinárodných organizácií a 220 organizácií pre ľudské práva v Konžskej demokratickej republike vyzvalo na okamžité a bezpodmienečné prepustenie týchto dvoch aktivistov;

L.  keďže v tejto súvislosti bol objavený masový hrob s približne 421 telami v Maluku asi 80 km od centra Kinshasy;

M.  keďže minister spravodlivosti nedávno priznal, že justičný systém KDR čelí mnohým problémom vrátane klientelizmu, nezákonnému ovplyvňovaniu, korupcie, beztrestnosti a nerovnosti v súdnych rozhodnutiach;

N.  keďže hrozby a útoky proti žurnalistom obmedzujú slobodu tlače a mnohé médiá boli nezákonne zatvorené alebo cenzurované;

O.  keďže najbližšie celoštátne voľby sú naplánované na november 2016, keďže majú zložitý program, pokiaľ ide o ich usporiadanie a financovanie;

P.  keďže občianska spoločnosť v KDR hrala významnú úlohu v súvislosti s politickou premenou v roku 2003, voľbami v roku 2006 a 2011, revíziou zmlúv v oblasti ťažby, pozastavením členstva KDR v iniciatíve pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI) v roku 2013 a v súvislosti s prípravou volebného práva a legislatívy proti sexuálnemu násiliu v roku 2013;

Q.  keďže vláda sa v rámci reakcie na angažovanosť občianskej spoločnosti snaží zaobchádzať s aktivistami a osvetovými organizáciami ako s politickou opozíciou s cieľom oslabiť ich;

R.  keďže v júni 2014 vyslala Únia volebnú pozorovateľskú misiu, ktorá poukázala na potrebu aktualizovať zoznam voličov, vytvoriť podmienky na spravodlivú konkurenciu medzi kandidátmi a potrebu posilniť ochranu verejných slobôd, systém riešenia volebných sporov a boj proti beztrestnosti;

S.  keďže medzi priority národného indikatívneho programu pre KDR na obdobie 2014-2020, ktorý je financovaný vo výške 620 miliónov EUR z 11. Európskeho rozvojového fondu, patrí posilnenie dobrej správy vecí verejných a právneho štátu vrátane reforiem súdnictva, polície a armády;

1.  vyjadruje poľutovanie nad stratou životov a svojvoľným násilím proti demonštrantom počas demonštrácií v januári 2015, ako aj nad ich zatknutiami a zásahmi proti aktivistom a politickým oponentom, a najmä nad udalosťami, ktoré sa odohrali počas otvorenia hnutia Filimbi v marci 2015;

2.  vyzýva orgány KDR, aby okamžite a bezpodmienečne prepustili Yvesa Makwambalu and Freda Baumu a aby stiahli všetky obvinenia proti nim a ďalším lídrom Filimbi, ako aj akýmkoľvek iným aktivistom, väzňom svedomia a politickým oponentom, ktorí boli svojvoľne zatknutí a uväznení čisto pre ich politické názory alebo kvôli účasti na mierových aktivitách;

3.  vyjadruje podporu výzvam Národného zhromaždenia KDR o rýchle hľadanie politického riešenia, ktoré umožní členom Filimbi a iným mierovým združeniam občianskej spoločnosti uplatňovať slobodu prejavu a združovania bez strachu, že budú prenasledovaní a stíhaní;

4.  naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili, že väzni neboli ani nie sú akýmkoľvek spôsobom mučení a že sa s nimi zaobchádza primerane a aby zabezpečili plnú ochranu a prístup, pokiaľ ide o ich rodinných príslušníkov a právnikov;

5.  považuje skutočnosť, že Národná spravodajská agentúra zadržiavala väzňov bez obvinenia dlhšie ako 48 hodín, pričom im odoprela prístup k právnej pomoci a nepostavila ich pred kompetentný súdny orgán, za bezohľadné porušenie práv, ktoré zaručuje ústava KDR;

6.  požaduje, aby vláda Konžskej demokratickej republiky (KDR) spolu s medzinárodnými partnermi pristúpila k úplnému, dôkladnému a transparentnému vyšetrovaniu udalostí z januára a marca 2015 a aby odhalila všetky nezákonné činnosti alebo odopieranie práv či slobôd; trvá na tom, že každý úradník, ktorý je podozrivý zo zodpovednosti za porušovanie práv alebo slobôd zaručených vnútroštátnymi alebo medzinárodnými textami, musí byť postavený pred súd;

7.  je veľmi znepokojený nad neustálymi pokusmi o obmedzovanie slobody prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania a z rastúceho porušovania týchto slobôd orgánmi, pretože náležité politické ovzdušie je nevyhnutné, ak má byť v KDR v budúcom roku ukončený úspešný volebný cyklus;

8.  považuje za mimoriadne poľutovaniahodné, že tieto porušenia sú osobitne zamerané na vodcov opozície a mládežnícke hnutia;

9.  vyzýva orgány KDR, aby najmä vo volebnom období zabezpečili okamžité a bezpodmienečné dodržiavanie uvedených slobôd, ktoré sú zaručené ústavou KDR a medzinárodným právom v oblasti ľudských práv;

10.  pripomína, že na zaručenie demokratických volieb, ktoré sú dôveryhodné, otvorené, pokojné a dobre načasované, je nevyhnutné rešpektovať politickú rozmanitosť a opozíciu, viesť otvorenú a pokojnú politickú diskusiu a v plnej miere uplatňovať ústavné slobody prejavu, pokojného zhromažďovania, združovania a informovanosti; trvá na tom, že takéto záruky sú veľmi dôležité v mimoriadne nestabilnej oblasti Veľkých jazier a že závisia aj od úspešnej realizácie Dohody o mieri, bezpečnosti a spolupráci z Addis Abeby; v tejto súvislosti podporuje úsilie medzinárodných vyslancov pre oblasť Veľkých jazier;

11.  nabáda parlament, senát a prezidenta KDR Josepha Kabilu, aby vykonali všetky potrebné opatrenia na upevnenie demokracie a zabezpečenie skutočnej účasti všetkých politických síl, občianskej spoločnosti a prodemokratických hnutí, ktoré vyjadrujú vôľu obyvateľov KDR, na správe krajiny, a to na základe ústavných a zákonných ustanovení a slobodných a spravodlivých volieb;

12.  podporuje rozvoj platforiem, ako je Filimbi, ktoré umožňujú, aby boli vypočuté prodemokratické sily, a podporuje účasť mladých ľudí na volebnom procese, z ktorého boli nespravodlivo vylúčení;

13.  pripomína záväzok, ktorý KDR prijala v rámci Dohody z Cotonou, rešpektovať demokraciu, zásady právneho štátu a ľudských práv, ku ktorým patrí sloboda prejavu a sloboda médií, dobrá správa verejných vecí a transparentnosť v politických funkciách; naliehavo vyzýva vládu KDR, aby dodržiavala tieto ustanovenia v súlade s článkom. 11 písm. b) a článkami 96 a 97 Dohody z Cotonou, a ak tak neurobí, žiada Európsku komisiu, aby začala príslušný postup v súlade s článkami 8, 9 a 96 Dohody z Cotonou;

14.  trvá na tom, že povaha a výška ďalšej podpory EÚ pre volebný proces v KDR musí závisieť od pokroku pri uplatňovaní odporúčaní volebnej pozorovateľskej misie EÚ z roku 2011 a nadväzujúce misie z roku 2014, dodržiavania volebného kalendára a predkladania vierohodného rozpočtu;

15.  naliehavo vyzýva delegáciu EÚ, aby monitorovala vývoj a využívala všetky vhodné nástroje vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva na podporu obhajcov ľudských práv a prodemokratických hnutí;

16.  naliehavo vyzýva justičné orgány KDR, aby uplatnili svoju nezávislosť a dištancovali sa od akejkoľvek politizácie a aby zabezpečili ochranu práv priznaných právnymi nástrojmi, ako napríklad prístup k spravodlivosti a právo na spravodlivý súdny proces;

17.  naliehavo vyzýva orgány KDR, aby zastavili bagatelizovanie významu masových hrobov neďaleko Kinshasy, a opakuje výzvu EÚ a OSN na okamžité, transparentné a dôveryhodné vyšetrovanie s cieľom upokojiť rodiny nezvestných osôb a ukončiť rôzne obvinenia;

18.  odsudzuje nelegálne zatváranie a hrubú cenzúru médií, ako aj dočasné odstavenie telekomunikácií;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, vládam krajín oblasti Veľkých jazier, prezidentovi, premiérovi a parlamentu KDR, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0388.


Bahrajn, najmä prípad Nabíla Radžaba
PDF 271kWORD 84k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o Bahrajne, najmä o prípade Nabíla Radžaba (2015/2758(RSP))
P8_TA(2015)0279RC-B8-0703/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Bahrajne, predovšetkým na uznesenie zo 6. februára 2014 o Bahrajne, najmä o prípadoch Nabíla Radžaba, Abdulhádího al-Chawádžu a Ibráhíma Šarífa(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej zo 17. júna 2015 o odsúdení generálneho tajomníka strany al-Wifáq Alího Salmána v Bahrajne,

–  so zreteľom na 24. zasadnutie spoločnej rady EÚ – GCC a zasadnutie ministrov v Dauhe, Katar, 24. mája 2015,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady ministrov Ligy arabských štátov, ktorá sa zišla v Káhire 1. septembra 2013, zriadiť v hlavnom meste Bahrajnu Manáma celoarabský súdny dvor pre ľudské práva,

–  so zreteľom na správu bahrajnskej vlády o vykonávaní odporúčaní bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie z februára 2014 a na aktualizované všeobecné pravidelné preskúmanie (UPR), ktoré vláda Bahrajnu predložila v septembri 2014,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Dohovor o právach dieťaťa a na Arabskú chartu o ľudských právach, pričom Bahrajn je signatárom všetkých z nich,

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o obhajcoch ľudských práv, ktoré boli prijaté v júni 2004 a revidované v roku 2008,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti,

–  so zreteľom na nový strategický rámec EÚ a akčný plán pre ľudské práva, ktorý je zameraný na zaradenie ochrany a dohľadu nad ľudskými právami do centra všetkých politík EÚ, a ktorý obsahuje osobitný oddiel o ochrane obhajcov ľudských práv,

–  so zreteľom na návštevu Stavrosa Lambrinidisa, osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva, v Bahrajne koncom mája 2015,

–  so zreteľom na články 5 a 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Bahrajn po zverejnení správy bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie 23. novembra 2011 a správy, ktorá na ňu nadväzovala, z 21. novembra 2012 sľúbil urobiť pokrok vo svojich reformách zameraných na situáciu v oblasti ľudských práv;

B.  keďže zriadenie úradu ombudsmana pri ministerstve vnútra, výboru pre práva väzňov a zadržaných osôb a osobitného vyšetrovacieho útvaru v Bahrajne je povzbudivým signálom; keďže tieto inštitúcie by mali byť viac nestranné, transparentné a nezávislé od vládnych inštitúcií;

C.  keďže od začiatku nepokojov v roku 2011 bahrajnské orgány zintenzívnili používanie represívnych opatrení voči aktivistom občianskej spoločnosti a nenásilnej opozícii; keďže 10. júna 2014 na 26. zasadnutí Rady OSN pre ľudské práva 47 štátov vrátane všetkých 28 členských štátov EÚ podpísalo spoločné vyhlásenie, v ktorom vyjadrili vážne znepokojenie nad situáciou v oblasti ľudských práv v Bahrajne; keďže v spoločnom vyhlásení sa výslovne uvádzajú oblasti vyvolávajúce znepokojenie vrátane dlhodobých trestov za výkon práva na slobodu pokojného zhromažďovania a združovania, nedostatočných záruk na spravodlivý proces, potláčania demonštrácií, pretrvávajúceho prenasledovania a väznenia osôb uplatňujúcich svoje práva na slobodu presvedčenia a prejavu, zlého zaobchádzania a týrania v útvaroch zaistenia, svojvoľného zbavovania štátnej príslušnosti bez riadneho procesu a nedostatočnej zodpovednosti za porušovanie ľudských práv;

D.  keďže Nabíl Radžab, bahrajnských obhajca ľudských práv a predseda bahrajnského centra pre ľudské práva, zástupca generálneho tajomníka Medzinárodnej federácie pre ľudské práva (FIDH) a člen poradného výboru divízie organizácie Human Rights Watch na Blízkom východe, bol odsúdený na šesť mesiacov odňatia slobody len za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu; keďže Nabíl Radžab bol 1. októbra 2014 po návšteve Podvýboru Európskeho parlamentu pre ľudské práva zatknutý na základe obvinení z uverejňovania tweetov o skupine jeho krajanov údajne spolupracujúcich s IŠ/Dá’iš; keďže bol obvinený z urážky verejných inštitúcií a armády; keďže v novembri 2013 pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie označila zadržiavanie Nabíla Radžaba za svojvoľné;

E.  keďže Nabíl Radžab si od založenia bahrajnského Centra pre ľudské práva v roku 2002 odslúžil viaceré tresty odňatia slobody; keďže voči Nabílovi Radžabovi boli vznesené ďalšie obvinenia týkajúce sa jeho slobody prejavu a v súčasnosti mu hrozí až desaťročný trest odňatia slobody za údajnú „urážku verejného orgánu“ a za „šírenie klebiet v čase vojny“;

F.  keďže podobne ako Nabíl Radžab, mnohí obhajcovia ľudských práv, napríklad Nádží Fatíl, dánsky obhajca ľudských práv Abdulhádí al-Chawádža, švédsky politický aktivista Muhammad Habíb al-Muqdád a ostatní členovia tzv. bahrajnskej trinástky, sú zadržiavaní, podrobovaní súdnemu zastrašovaniu v Bahrajne, zatýkaní a odpykávajú si dlhé tresty odňatia slobody alebo doživotné tresty ako priamu odplatu za svoju činnosť pri obhajobe ľudských práv; keďže väčšina z nich bola podľa údajne podrobená násiliu, zlému zaobchádzaniu a fyzickému alebo psychologickému mučeniu;

G.  keďže podľa bahrajnského Centra pre ľudské práva je svojvoľne zadržiavaných viac než 3 000 väzňov, pričom mnohí z nich sú obhajcovia ľudských práv, ktorí boli uväznení a odpykávajú si dlhé tresty odňatia slobody alebo doživotné tresty ako priamu odplatu za svoju činnosť; keďže väčšina z nich bola podľa údajne podrobená násiliu, zlému zaobchádzaniu a fyzickému alebo psychologickému mučeniu;

H.  keďže 16. júna 2015 bol generálny tajomník hlavnej bahrajnskej opozičnej strany al-Wifáq šajch Alí Salmán odsúdený na štyri roky odňatia slobody v súvislosti s protivládnymi protestmi, ktoré sa začali v roku 2011 počas vrcholiacich nepokojov v regióne počas tzv. Arabskej jari; keďže jeho právnikom súd údajne zabránil predložiť ústne argumenty a nebola im poskytnutá žiadna skutočná možnosť preskúmať dôkazy; keďže skupina nezávislých expertov Organizácie Spojených národov, ktorej časť je známa ako osobitné postupy Rady pre ľudské práva, vyzvala bahrajnské orgány, aby šajcha Alího Salmána prepustili;

I.  keďže Bahrajn od roku 2012 zneužíva protiteroristické právne predpisy tým, že ako odplatu za opozičnú činnosť svojvoľne zbavuje štátnej príslušnosti aktivistov a členov opozície vrátane najmenej deviatich maloletých osôb; keďže podľa viacerých správ len z roku 2015 bolo viac než 100 aktivistov, demonštrantov a politikov zbavených štátnej príslušnosti, čím sa stali osobami bez štátnej príslušnosti, čo je v rozpore s Dohovorom OSN o znížení počtu osôb bez štátnej príslušnosti;

J.  keďže od roku 2011 narástol počet trestov smrti vynesených v politicky motivovaných prípadoch; keďže od roku 2011 bol v politických prípadoch vynesený trest smrti voči najmenej siedmim osobám, pričom štyri z nich boli odsúdené len v roku 2015;

K.  keďže bahrajnská nezávislá vyšetrovacia komisia, zriadená kráľovským dekrétom s cieľom vyšetriť udalosti, ku ktorým došlo v Bahrajne vo februári 2011, a podať o nich správu, vypracovala sériu odporúčaní v oblasti ľudských práv a politických reforiem; keďže napriek tomu, že nastal pokrok, pokiaľ ide o reformu právneho systému a systému vynucovania práva, vláda nevykonala v plnej miere základné odporúčania Komisie, najmä neprepustila vedúce osoby protestov, ktoré boli odsúdené za uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a pokojné zhromažďovanie; keďže proces zmierenia, tzv. národný dialóg, sa zastavil; keďže niektoré skupiny nie sú v politickom systéme naďalej zastúpené a bezpečnostné sily sa nikomu nezodpovedajú;

1.  vyzýva na zrušenie obvinení a okamžité a bezpodmienečné prepustenie všetkých obhajcov ľudských práv, politických aktivistov a ďalšie osoby, ktoré boli zadržané a obvinené z údajného porušovania zákonov v súvislosti s právom na vyjadrovanie, pokojné zhromažďovanie a združovanie, vrátane Nabíla Radžaba, šajcha Alího Salmána a členov tzv. bahrajnskej trinástky;

2.  uznáva záväzok bahrajnských orgánov vykonať odporúčania bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie z roku 2011 a všeobecného pravidelného preskúmania OSN týkajúceho sa Bahrajnu, ako aj odporúčania iných mechanizmov OSN a tiež nedávne prepustenie niekoľkých väzňov obvinených zo zločinov súvisiacich s ich politickým združovaním a vyjadrovaním; naliehavo vyzýva vládu Bahrajnu, aby urýchlene vykonala všetky odporúčania uvedené v správe bahrajnskej nezávislej vyšetrovacej komisie a vo všeobecnom pravidelnom odporúčaní, aby úplne skoncovala s porušovaním ľudských práv a aby dodržiavala ľudské práva a základné slobody v súlade s medzinárodnými záväzkami Bahrajnu v oblasti ľudských práv.

3.  vyjadruje vážne znepokojenie nad zneužívaním protiteroristických zákonov na porušovanie ľudských práv v Bahrajne vrátane odnímania štátnej príslušnosti;

4.  odsudzuje pretrvávajúce mučenie a iné kruté, ponižujúce zaobchádzanie s väzňami, pokojnými protestujúcimi a členmi opozície alebo ich trestanie zo strany bahrajnských orgánov a naliehavo žiada bahrajnskú vládu, aby dodržala svoje záväzky a povinnosti v rámci Dohovoru OSN proti mučeniu;

5.  vyzýva bahrajnskú vládu, aby spolupracovala s osobitnými spravodajcami OSN (najmä v oblasti mučenia, slobody zhromažďovania, nezávislosti sudcov a právnikov a obhajcov ľudských práv) a aby im vydala stále pozvanie;

6.  berie na vedomie pretrvávajúce úsilie bahrajnskej vlády reformovať trestný zákonník a právne postupy a podporuje pokračovanie tohto procesu; naliehavo žiada bahrajnskú vládu, aby podnikla všetky kroky na zaručenie nestranného a spravodlivého systému súdnictva, ktorý zabezpečí riadny proces, a aby zaručila nestrannosť svojho ombudsmana, osobitného vyšetrovacieho útvaru a národnej inštitúcie pre ľudské práva;

7.  vyzýva na okamžitú ratifikáciu opčného protokolu k Dohovoru proti mučeniu, druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach zameraného na zrušenie trestu smrti, Medzinárodného dohovoru o ochrane všetkých osôb pred nedobrovoľným zmiznutím, Medzinárodného dohovoru o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

8.  vyzýva bahrajnské orgány, aby pokračovali v dialógu národného konsenzu s cieľom nájsť trvalé a inkluzívne národné zmierenie a udržateľné politické riešenia krízy; konštatuje, že v udržateľnom politickom procese by mala byť legitímna a nenásilná kritika vyjadrená slobodne; v tejto súvislosti pripomína bahrajnským orgánom, že nenahraditeľným prvkom akejkoľvek dôveryhodnej stratégie národného zmierenia a udržateľnej reformy by malo byť zapojenie šiítskej väčšiny a jej nenásilných politických zástupcov na základe ľudskej dôstojnosti, úcty a spravodlivosti;

9.  víta predčasné prepustenie opozičného lídra Ibráhíma Šarífa z väzenia v júni 2015 po tom, ako mu bola udelená kráľovská milosť; je presvedčený, že toto rozhodnutie je vítaným a dôležitým krokom v procese budovania dôvery v Bahrajne;

10.  naliehavo žiada PK/VP, aby pri všetkých rokovaniach s bahrajnskou vládou naďalej poukazovala na význam reforiem a zmierenia; dôrazne podporuje vytvorenie pracovnej skupiny pre ľudské práva EÚ – Bahrajn, ale konštatuje, že dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Bahrajnom nemôže nahradiť komplexný dialóg medzi samotnou vládou a opozíciou v Bahrajne;

11.  berie na vedomie odporúčania ombudsmana, výboru pre práva väzňov a zadržaných osôb (PDRC) a národnej inštitúcie pre ľudské práva (NIHR), najmä pokiaľ ide o práva zadržiavaných osôb a podmienky vo väzniciach vrátane údajného zlého zaobchádzania a mučenia; vyzýva tieto orgány, aby pokračovali vo svojej činnosti nezávislým, nestranným a transparentným spôsobom, a vyzýva bahrajnské orgány, aby plne vykonávali tieto odporúčania;

12.  vyzýva na urýchlené spoločné úsilie EÚ s cieľom vypracovať komplexnú stratégiu o tom, ako môžu EÚ a Komisia aktívne podporovať prepustenie uväznených aktivistov a väzňov svedomia; vyzýva ESVČ a členské štáty, aby zabezpečili riadne vykonávanie usmernení EÚ v oblasti ľudských práv, najmä pokiaľ ide o obhajcov ľudských práv a o mučenie, zo strany delegácie EÚ v Rijáde a veľvyslanectiev členských štátov v Bahrajne, a aby predkladali správy o ich vykonávaní;

13.  žiada celoeurópsky zákaz vývozu slzného plynu a materiálu na ovládnutie davu, kým sa nevyšetrí ich neprimerané používanie a kým nebude voči osobám, ktoré ich neprimerane používajú, vyvodená zodpovednosť;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Bahrajnského kráľovstva a členom GCC.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0109.


Situácia dvoch kresťanských kňazov v Sudáne
PDF 263kWORD 76k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o situácii dvoch kresťanských pastorov v Sudáne (2015/2766(RSP))
P8_TA(2015)0280RC-B8-0707/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Sudáne,

–  so zreteľom na správu odborníkov na ľudské práva z 19. mája 2014 vydanú v rámci osobitných postupov Rady OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948 a Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou z roku 2000,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o slobode náboženstva a viery z roku 2013,

–  so zreteľom na národný plán Sudánu v oblasti ľudských práv prijatý v roku 2013, ktorý je založený na zásadách všeobecnosti a rovnosti všetkých ľudí,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, najmä na rezolúcie č. 62/149 z 18. decembra 2007, č. 63/168 z 18. decembra 2008, č. 65/206 z 21. decembra 2010, č. 67/176 z 20. decembra 2012 a č. 3/69 z 18. decembra 2014 o otázke moratória na uplatňovanie trestu smrti, v ktorých VZ OSN vyzvalo tie krajiny, v ktorých ešte existuje trest smrti, aby zaviedli moratórium na popravy s výhľadom zrušenia trestu smrti,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže pastora juhosudánskej evanjelickej presbyteriánskej cirkvi Michaela Yata zadržala sudánska národná spravodajská služba (NISS) po kázaní v cirkvi Chartúm-Sever, ktorá patrí pod sudánsku evanjelickú presbyteriánsku cirkev, počas návštevy v Sudáne 21. decembra 2014; keďže Michael Yat bol uväznený bezprostredne po kázni, v ktorej údajne odsúdil kontroverzný predaj cirkevných pozemkov a majetku, ako aj zaobchádzanie s kresťanmi v Sudáne;

B.  keďže 11. januára 2015 bol uväznený pastor Peter Yen Reith potom, čo sudánskemu úradu pre náboženské veci odovzdal list, v ktorom sa pýtal na pastora Michaela a na podrobnosti jeho zatknutia;

C.  keďže obaja boli držaní v izolácii do 1. marca 2015 a 4. mája 2015 boli obaja podľa sudánskeho trestného zákonníka z roku 1991 obvinení z viacerých trestných činov, medzi ktorými sú: spoločné trestné činy (článok 21), ohrozenie ústavného systému (článok 51), vedenie vojny proti štátu (článok 50), špionáž (článok 53), protiprávne získavanie alebo sprístupňovanie úradných dokumentov (článok 55), šírenie nenávisti (článok 64), narušovanie verejného poriadku (článok 69) a hanobenie (článok 125);

D.  keďže obvinenia vychádzajúce z článkov 50 a 53 sudánskeho trestného zákonníka vedú v prípade odsúdenia k trestu smrti;

E.  keďže 1. júla 2015 sudánske orgány zničili časť komplexu evanjelickej cirkvi v Bahri; keďže právnik cirkvi Mohamed Mustafa, ktorý je tiež právnym zástupcom obidvoch uväznených pastorov, a pastor Háfiz z evanjelickej cirkvi v Bahri sa sťažovali, že vládny zamestnanec ničil nesprávnu časť areálu; keďže obidvaja boli zatknutí za marenie výkonu služobných povinností štátneho zamestnanca; keďže vládny zamestnanec naďalej ničil nesprávnu časť areálu;

F.  keďže hrozby adresované vedúcim predstaviteľom cirkvi, zastrašovanie kresťanských spoločenstiev a ničenie cirkevného majetku pokračuje po oddelení Južného Sudánu v roku 2011 zrýchleným tempom;

G.  keďže 12 mladých kresťanských dievčat z Núbijských hôr bolo 25. júna 2015 pri svojom odchode z baptistického kostola zatknutých a obvinených z nosenia nevhodného oblečenia; keďže dve z týchto dievčat boli nasledujúci deň prepustené bez obvinenia a ďalších 10 bolo prepustených na kauciu;

H.  keďže kresťanské dievčatá sa musia dostaviť na súd, keďže sú obvinené na základe článku 152 sudánskeho trestného zákonníka, ktorý znie: „Kto sa na verejnom mieste dopustí nevhodného správania či konania v rozpore s verejnou morálkou alebo nosí obscénny odev alebo odev, ktorý je v rozpore s verejnou morálkou alebo vzbudzuje verejné pohoršenie, potrestá sa bičovaním, najviac však štyridsiatimi ranami, alebo pokutou, alebo oboma trestami.“;

I.  keďže Africká charta ľudských práv a práv národov, ktorú Sudán ratifikoval, zahŕňa právo na život a zákaz mučenia, ako aj krutého, neľudského alebo ponižujúceho trestania a zaobchádzania, ale keďže mnohé trestné činy sa v tejto krajine naďalej trestajú smrťou, amputáciou, bičovaním a inými telesnými trestami;

J.  keďže zavedenie všeobecného moratória na trest smrti s výhľadom na jeho úplné zrušenie musí byť i naďalej jedným z hlavných cieľov medzinárodného spoločenstva, ako to potvrdilo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 2014;

1.  vyzýva sudánske orgány, aby stiahli všetky obvinenia proti pastorovi Michaelovi Yatovi a pastorovi Petrovi Yen Reithovi a požaduje ich bezodkladné a bezpodmienečné prepustenie; zároveň vyzýva vládu Sudánu, aby zabezpečila, aby do svojho prepustenia obidvaja pastori neboli mučení ani vystavení inému zlému zaobchádzaniu a aby bola riadne rešpektovaná ich telesná a duševná integrita;

2.  žiada delegáciu EÚ v Sudáne, aby monitorovala súdne konania a poskytla pastorom pomoc; vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri zdôrazňovaní a odsudzovaní závažných a rozsiahlych porušovaní ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v krajine;

3.  pripomína sudánskym orgánom ich povinnosti na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni chrániť slobodu náboženského vyznania a viery; opakuje, že sloboda náboženského vyznania, svedomia a viery je všeobecným ľudským právom, ktoré treba chrániť všade a pre každého; dôrazne odsudzuje všetky formy násilia a zastrašovania, ktoré narušujú právo vyznávať alebo nevyznávať náboženstvo alebo ho prijať podľa vlastnej voľby, vrátane použitia hrozieb, fyzickej sily alebo trestných sankcií, ktoré majú prinútiť veriacich i neveriacich, aby sa zriekli svojho náboženstva alebo konvertovali;

4.  odsudzuje zatknutie 12 kresťanských dievčat; vyzýva vládu Sudánu, aby ukončila konanie proti 10 dievčatám, ktoré sú aj naďalej obvinené z protiprávneho konania;

5.  vyzýva vládu Sudánu, aby zrušila všetky právne predpisy, ktoré diskriminujú na základe náboženstva, a aby chránila identitu menšinových skupín vrátane všetkých vierovyznaní;

6.  odsudzuje obťažovanie kresťanov a zasahovanie do cirkevných vecí; naliehavo vyzýva vládu Sudánu, aby prestala s touto činnosťou; vyzýva Sudán, aby zrušil zákony o odpadlíctve od viery a zastavil zatváranie kostolov a ďalších náboženských miest;

7.  vyzýva vládu Sudánu, aby zreformovala právny systém krajiny podľa medzinárodných noriem v oblasti ľudských práv s cieľom chrániť základné ľudské práva a slobody a zabezpečiť ochranu ľudských práv každého jednotlivca, najmä pokiaľ ide o diskrimináciu žien, náboženských menšín a znevýhodnených skupín;

8.  opakovane odsudzuje trest smrti za akýchkoľvek okolností a pripomína nutnosť zaviesť celosvetové moratórium s výhľadom na zrušenie trestu smrti; vyzýva preto vládu Sudánu, aby zrušila trest smrti, ako aj praktiky bičovania, ktoré stále platia, a aby nahradila existujúce tresty smrti inými;

9.  je hlboko znepokojený nárastom represí voči členom opozície, silne odsudzuje rozhodnutie súdu Oumdourman zo 6. júla 2015 o uložení trestu 20 rán bičom s okamžitým vykonaním obvinenémum Mastourovi Ahmedovi Mohamedovi, podpredsedovi strany Kongresu a dvom ďalším vedúcim predstaviteľom strany Assemovi Omarovi a Ibrahimovi Mohamedovi; vyjadruje svoju podporu úsiliu, ktoré vyvíja najmä OSN, EÚ, Africká únia a trojka (Nórsko, Spojené kráľovstvo a USA), pokiaľ ide o dosiahnutie riešenia situácie v Sudáne na základe rokovaní, a snahám občianskej spoločnosti a opozičných strán podporiť inkluzívny mierový proces;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde Sudánskej republiky, Africkej únii, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ a Panafrickému parlamentu.

Právne oznámenie