Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 8. septembra 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci: sociálna politika ***
 Žiadosť o zbavenie imunity Janusza Korwina-Mikkeho
 Riadne uplatňovanie predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach ***II
 Obchodovanie s výrobkami z tuleňov ***I
 Klonovanie zvierat chovaných a rozmnožovaných na hospodárske účely ***I
 Situácia v oblasti základných práv v EÚ (2013 – 2014)
 Vypočutia komisárov: ponaučenia, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014
 Ľudské práva a technológiev tretích krajinách
 Ochrana finančných záujmov EÚ: smerom ku kontrolám zameraným na výsledky v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky
 Rodinné podniky v Európe
 Výskum a inovácia v modrej ekonomike zamerené na rast a tvorbu pracovných miest
 Podpora podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy
 Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy
 Ďalší postup nadväzujúci na európsku iniciatívu občanov Right2Water (Právo na vodu)

Dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci: sociálna politika ***
PDF 249kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa členské štáty splnomocňujú ratifikovať v záujme Európskej únie Protokol z roku 2014 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci, pokiaľ ide o záležitosti týkajúce sa sociálnej politiky (06732/2015 – C8-0079/2015 – 2014/0259(NLE))
P8_TA(2015)0281A8-0243/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06732/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 153 ods. 2 v spojení s článkom 153 ods. 1 písm. a) a b), článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) a článkom 218 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0079/2015),

–  so zreteľom na Protokol z roku 2014 k Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce z roku 1930 o nútenej alebo povinnej práci,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0243/2015),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Žiadosť o zbavenie imunity Janusza Korwina-Mikkeho
PDF 254kWORD 69k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o žiadosti o zbavenie imunity Janusza Korwina-Mikkeho (2015/2102(IMM))
P8_TA(2015)0282A8-0229/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Janusza Korwina-Mikkeho, ktorú 13. marca 2015 podal generálny prokurátor Poľskej republiky v súvislosti so súdnym konaním začatým na podnet náčelníka mestskej polície v meste Piotrków Trybunalski z 9. marca 2015 (vec č. SM.O.4151-F.2454/16769/2014) a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 15. apríla 2015,

–  so zreteľom na vypočutie Janusza Korwina-Mikkeho v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na články 8 a 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, zo 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 Ústavy Poľskej republiky a na článok 7b ods. 1 a článok 7c ods. 1 v spojitosti s článkom 10b poľského zákona z 9. mája 1996 o výkone mandátu poslanca a senátora,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0229/2015),

A.  keďže generálny prokurátor Poľskej republiky postúpil žiadosť náčelníka mestskej polície v meste Piotrków Trybunalski o povolenie začať konanie voči poslancovi Európskeho parlamentu Januszovi Korwinovi-Mikkemu vzhľadom na priestupok podľa článku 92a zákona z 20. mája 1971 o kódexe menších priestupkov v spojitosti s článkom 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke z 20. júna 1997; keďže pri tomto údajnom priestupku ide o prekročenie povolenej rýchlosti v zastavanej oblasti;

B.  keďže podľa článku 8 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu nesmú podliehať žiadnej forme vyšetrovania, zadržania alebo súdneho stíhania vo vzťahu k vyjadreným názorom alebo hlasovaniu pri výkone svojich úloh;

C.  keďže podľa článku 9 Protokolu o výsadách a imunitách Európskej únie poslanci Európskeho parlamentu musia požívať na území ich vlastného štátu imunitu priznanú poslancom ich parlamentu;

D.  keďže podľa článku 105 ods. 2 Ústavy Poľskej republiky nemôže byť voči poslancovi vyvodená trestná zodpovednosť bez súhlasu Sejmu;

E.  keďže o zbavení alebo nezbavení imunity v danom prípade rozhoduje len Európsky parlament; keďže Európsky parlament môže primerane zohľadniť stanovisko poslanca pri rozhodovaní o tom, či ho zbaví alebo nezbaví imunity(2);

F.  keďže údajný priestupok nemá priamu alebo zjavnú súvislosť s výkonom povinností Janusza Korwina-Mikkeho ako poslanca Európskeho parlamentu a ani nepredstavuje vyjadrený názor alebo hlasovanie pri výkone jeho úloh poslanca Európskeho parlamentu v zmysle článku 8 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie;

G.  keďže v tomto prípade Európsky parlament v súvislosti s predloženou vecou nenašiel dôkaz o tom, že by šlo o fumus persecutionis, t. j. o dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že vec bola predložená so zámerom politicky uškodiť príslušnému poslancovi;

1.  rozhodol zbaviť Janusza Korwina-Mikkeho imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky a Januszovi Korwinovi-Mikkemu.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. Septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
(2) Vec T-345/05 Mote/Parlament (už citovaný) bod 28.


Riadne uplatňovanie predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach ***II
PDF 251kWORD 63k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 515/97 o vzájomnej pomoci medzi správnymi orgánmi členských štátov a o spolupráci medzi správnymi orgánmi členských štátov a Komisiou pri zabezpečovaní riadneho uplatňovania predpisov o colných a poľnohospodárskych záležitostiach (08257/3/2015 – C8-0159/2015 – 2013/0410(COD))
P8_TA(2015)0283A8-0234/2015

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (08257/3/2015 – C8-0159/2015),

–  zo zreteľom na stanovisko Súdneho dvora z 25. februára 2014(1),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(2) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0796),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0234/2015),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 94, 31.3.2014, s. 1.
(2) Prijaté texty, 15.4.2014, P7_TA(2014)0344.


Obchodovanie s výrobkami z tuleňov ***I
PDF 329kWORD 64k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov (COM(2015)0045 – C8-0037/2015 – 2015/0028(COD))
P8_TA(2015)0284A8-0186/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0045),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0037/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. mája 2015(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 30. júna 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0186/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 8. septembra 2015 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/..., ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1007/2009 o obchodovaní s výrobkami z tuleňov a ktorým sa zrušuje nariadenie Komisie (EÚ) č. 737/2010

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2015/1775.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Klonovanie zvierat chovaných a rozmnožovaných na hospodárske účely ***I
PDF 434kWORD 133k
Uznesenie
Zjednotený text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o klonovaní hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní chovaných a rozmnožovaných na hospodárske účely (COM(2013)0892 – C7-0002/2014 – 2013/0433(COD))
P8_TA(2015)0285A8-0216/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0892),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0002/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 7. júla 2010 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o nových potravinách a o zmene a doplnení nariadenia (ES) č. 1331/2008 a zrušení nariadenia (ES) č. 258/97 a nariadenia Komisie (ES) č. 1852/2001(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 30. apríla 2014(2),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné rokovania Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0216/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 8. septembra 2015 na účely prijatia smernice nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o klonovaní hovädzieho dobytka, ošípaných, oviec, kôz a koní zvierat chovaných a rozmnožovaných na hospodárske účely [PN 1, Prvá časť tejto zmeny, konkrétne zmena zo smernice na nariadenie, sa týka celého textu]

P8_TC1-COD(2013)0433


EURÓPSKY PARLAMENT a RADA EURÓPSKEJ ÚNIE,

so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej článok 43 ods. 2,

so zreteľom na návrh Európskej komisie,

po postúpení návrhu legislatívneho aktu národným parlamentom,

so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(3),

konajúc v súlade s riadnym legislatívnym postupom(4),

keďže:

(-1) Pri vykonávaní politiky Únie a so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie by sa mala zaručiť vysoká úroveň ochrany ľudského zdravia a ochrany spotrebiteľa, ako aj vysoká úroveň dobrých životných podmienok zvierat a ochrany životného prostredia. Vždy by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti uvedená v nariadení Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002(5). [PN 2]

(1)  V smernici Klonovanie zvierat nie je zlučiteľné so smernicou Rady 98/58/ES(6), ktorou sa stanovujú všeobecné minimálne normy týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat chovaných alebo držaných na hospodárske účely. Členské štáty sa v nej smernici 98/58/ES vyzývajú, aby sa vyhli zbytočnej bolesti, utrpeniu alebo poraneniu hospodárskych zvierat a konkrétnejšie sa v bode 20 jej prílohy uvádza, že „prirodzené alebo umelé rozmnožovanie alebo rozmnožovacie postupy, ktoré ktorémukoľvek z dotknutých zvierat spôsobujú alebo pravdepodobne spôsobujú utrpenie alebo poranenia, sa nesmú vykonávať“. Ak klonovanie spôsobuje zbytočnú bolesť, utrpenie alebo poranenie, členské štáty musia konať na vnútroštátnej úrovni, aby sa mu vyhli, . Rozdielny prístup jednotlivých členských štátov ku klonovaniu zvierat alebo k využívaniu produktov odvodených z klonovania zvierat by mohol viesť k narušeniu trhu. Je preto potrebné zabezpečiť, aby sa rovnaké podmienky vzťahovali na všetkých, ktorí sú zapojení do produkcie a distribúcie živých zvierat a výrobkov zo zvierat v rámci Únie. [PN 3]

(2)  Európsky úrad pre bezpečnosť potravín (EFSA) vo svojom stanovisku ku klonovaniu zvierat(7) dospel k tomuto záveru: „zistilo sa, že zdravie a dobré životné podmienky veľkej časti klonov boli negatívne ovplyvnené, často zásadne a s fatálnymi dôsledkami.“ Konkrétnejšie EFSA potvrdil, že náhradné matky používané pri klonovaní trpia najmä dysfunkciami placenty, čo prispieva k zvýšenej miere potratov(8) s možnými negatívnymi následkami na ich zdravie. Prispieva to, okrem iného, k nízkej účinnosti tejto techniky, 6 až 15 % v prípade hovädzieho dobytka a 6 % v prípade ošípaných, a k potrebe implantovať embryá klonov niekoľkým matkám na získanie jedného klonu. Okrem toho, abnormality klonov a nezvyčajne veľké mláďatá vedú k ťažkostiam pri pôrode a úmrtiam novonarodených zvierat. Pre techniky klonovania sú charakteristické vysoké miery úmrtnosti vo všetkých vývinových štádiách(9). [PN 4]

(2a)  Pokiaľ ide o bezpečnosť potravín, EFSA zdôrazňuje význam uznania obmedzeného rozsahu základných údajov a vo svojom stanovisku ku klonovaniu zvierat z roku 2008 dospieva k tomuto záveru: „neistoty pri hodnotení rizík vznikajú vzhľadom na obmedzený počet dostupných štúdií, malý počet skúmaných vzoriek a vo všeobecnosti neexistuje jednotný prístup, ktorý by umožnil všetkým otázkam, ktoré sú pre tieto návrhy relevantné, aby sa úspešnejšie riešili.“ EFSA napríklad uviedol, že sú obmedzené informácie, pokiaľ ide o imunologické charakteristiky klonov, a odporučil v tomto stanovisku, že ak budú dostupné dôkazy o zníženej imunitnej schopnosti klonov, mala by sa preskúmať otázka „či, a prípadne do akej miery, konzumácia mäsa a mlieka z klonov alebo ich potomstva môže zvýšiť vystavenie človeka prenosným agensom“. [PN 5]

(2b)  Pokiaľ ide o možné vplyvy na životné prostredie, úrad EFSA uviedol, že sú k dispozícii obmedzené údaje a so zreteľom na potenciálny vplyv na genetickú rozmanitosť, EFSA upriamil pozornosť na skutočnosť, že mohlo dôjsť k nepriamym účinkom z dôvodu nadmerného využívania obmedzeného počtu zvierat v rámci chovateľských programov, a že zvýšenie homogenity genotypu zvierat v rámci populácie môže zvýšiť citlivosť obyvateľstva na infekcie a iné riziká. [PN 6]

(2c)  Európska skupina pre etiku vo vede a nových technológiách (European Group on Ethics in Science and New Technologies) vo svojej osobitnej správe o klonovaní z roku 2008(10) vyjadrila pochybnosti o tom, či klonovanie zvierat na účely produkcie potravín môže byť odôvodnené „vzhľadom na súčasnú úroveň utrpenia a zdravotných problémov náhradných matiek a zvieracích klonov“. [PN 7]

(2d)  Jedným z cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie zakotvených v článku 39 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) je „zvýšiť produktivitu poľnohospodárstva podporovaním technického pokroku a zabezpečovaním racionálneho rozvoja poľnohospodárskej výroby“. Tento cieľ má okrem iného zlepšiť výrobu a so zreteľom na racionálny rozvoja poľnohospodárskej výroby zahŕňa optimálne využívanie výrobných faktorov, konkrétne primeranú výrobu na účely uvádzania na trh, ktorá berie do úvahy záujmy spotrebiteľov. [PN 8]

(2e)  V súlade s judikatúrou(11) Súdneho dvora Európskej únie je článok 43 ZFEÚ vhodným právnym základom pre akékoľvek právne predpisy týkajúce sa výroby a uvádzania na trh poľnohospodárskych výrobkov uvedených v prílohe I ZFEÚ, ktoré prispievajú k dosiahnutiu jedného alebo viacerých cieľov spoločnej poľnohospodárskej politiky uvedených v článok 39 ZFEÚ. Aj v prípade, že takéto právne predpisy by mohli byť smerované na iné ciele než ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky, ktoré by sa v prípade absencie osobitných ustanovení sledovali na základe článku 114 ZFEÚ, mohli by zahŕňať zosúlaďovanie ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov v tejto oblasti bez toho, aby bolo potrebné použiť článok 114. Okrem toho môžu opatrenia prijaté v kontexte spoločnej poľnohospodárskej politiky mať vplyv aj na dovoz dotknutých produktov. [PN 9]

(2f)  Ako jasne a opakovane ukazujú spotrebiteľské prieskumy, väčšina občanov Únie neschvaľuje klonovanie na hospodárske účely okrem iného z dôvodu dobrých životných podmienok zvierat a všeobecných etických obáv(12). Klonovanie na hospodárske účely by mohlo viesť k vstupu klonovaných zvierat alebo ich potomkov do potravinového reťazca. Spotrebitelia sa rozhodne stavajú proti konzumácii potravín vyrobených z klonov zvierat a ich potomkov. [PN 10]

(2g)  Klonovanie zvierat na účely výroby potravín ohrozuje samotnú podstatu európskeho poľnohospodárskeho modelu, ktorý je založený na kvalite výrobkov, bezpečnosti potravín, zdraví spotrebiteľov, prísnych pravidlách v oblasti dobrých životných podmienok zvierat, ako aj na používaní ekologicky vhodných metód. [PN 11]

(3)  Vzhľadom na ciele spoločnej poľnohospodárskej politiky Únie, výsledky najnovších vedeckých posúdení EFSA a, ktoré vychádzajú zo všetkých dostupných vedeckých štúdií, na požiadavku na dobré životné podmienky zvierat blaha zvierat stanovenú v článku 13 zmluvy ZFEÚ a na obavy občanov je prezieravé dočasne vhodné zakázať používanie klonovania určitých druhov zvierat v produkcii zvierat na hospodárske poľnohospodárske účely a umiestňovanie zvierat a výrobkov na trh, pri ktorých boli použité techniky klonovania. [PN 12]

(3a)  Klony zvierat sa neprodukujú na účely produkcie mäsa alebo mlieka, ale skôr na použitie ich zárodočných buniek na účely chovu. Zvieratami na produkciu potravín sa stávajú potomkovia klonov zvierat z pohlavného rozmnožovania. Hoci obavy o dobré životné podmienky zvierat nemusia byť v prípade potomkov klonovaných zvierat zjavné, pretože sa rodia prostredníctvom konvenčného pohlavného rozmnožovania, platí, že na to, aby vôbec existoval potomok, je nutný klonovaný zvierací predok, čo vzbudzuje výrazné obavy o dobré životné podmienky zvierat a obavy v etickej oblasti. Opatrenia zamerané na riešenie obáv o dobré životné podmienky zvierat a reagujúce na to, ako spotrebitelia vnímajú techniku klonovania, by preto vo svojom rozsahu mali zahŕňať zárodočné bunky klonovaných zvierat, potomkov klonovaných zvierat a výrobkov pochádzajúcich z potomkov klonovaných zvierat. [PN 13]

(4)  V súčasnosti sa na hospodárske účely pravdepodobne klonuje hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a kone. Rozsah pôsobnosti tejto smernice by sa preto mal obmedziť na používanie klonovania na hospodárske účely v prípade uvedených piatich druhov zvierat. [PN 14]

(4a)  Pokiaľ ide o uvádzanie poľnohospodárskych produktov na trh, v dôsledku zákazu využívania klonovania a s cieľom reagovať na postoje spotrebiteľov predovšetkým vo vzťahu k dobrým životným podmienkam zvierat, neexistencii dostatočných vedeckých štúdií a všeobecným etickým obavám je potrebné zabezpečiť, aby potraviny pochádzajúce z klonovaných zvierat alebo ich potomkov nevstupovali do potravinového reťazca. Menej reštriktívne opatrenia, napríklad označovanie potravín, by obavy občanov celkom neriešili, keďže by stále bolo povolené uvádzať na trh potraviny vyrobené s pomocou techniky, ktorá zahŕňa utrpenie zvierat. [PN 15]

(4b)  Klonovanie v produkcii zvierat na poľnohospodárske účely sa v niektorých tretích krajinách už používa. Podľa nariadenia (ES) č. 178/2002 potraviny dovážané z tretích krajín na uvedenie na trh v Únii musia spĺňať príslušné požiadavky potravinového práva Únie alebo podmienky, ktoré Únia považuje aspoň za rovnocenné týmto požiadavkám. Preto by sa mali prijať opatrenia s cieľom zabrániť dovozu klonovaných zvierat, ich potomkov a produktov získaných z klonovaných zvierat a ich potomkov do Únie z tretích krajín. Komisia by mala doplniť alebo navrhnúť zmenu príslušných právnych predpisov v oblasti zdravia zvierat a zootechniky s cieľom zaistiť, aby sa v dovozných osvedčeniach pripojených k zvieratám a zárodočným produktom a potravinám a krmivám živočíšneho pôvodu uvádzalo, či ide o klonované zvieratá alebo ich potomkov, prípadne či z nich pochádzajú. [PN 16]

(4c)  Klony zvierat, embryá klonov, potomkov klonovaných zvierat, zárodočné produkty z klonovaných zvierat a z ich potomstva a potraviny a krmivá vyrobené z klonovaných zvierat a ich potomstva sa nemôžu považovať za podobné výrobky ako zvieratá, embryá, zárodočné produkty, potraviny a krmivá, ktoré nepochádzajú z používania techník klonovania v zmysle článku III ods. 4 Všeobecnej dohody o clách a obchode (GATT). Okrem toho je zákaz klonovania zvierat a umiestňovania na trh a dovozu klonov zvierat a embryí klonov, potomkov klonovaných zvierat, zárodočných produktov z klonovaných zvierat a ich potomstva a potravín a krmív vyrobených z klonovaných zvierat a ich potomstva opatrením, ktoré je nevyhnutné na ochranu verejnej morálky a na ochranu zdravia zvierat v zmysle článku XX GATT. [PN 17]

(4d)  Mali by sa prijať kroky na zaistenie toho, aby obchodné dohody, o ktorých sa v súčasnosti rokuje, nemohli podporovať povoľovanie praktík, ktoré by mohli mať negatívny vplyv na zdravie spotrebiteľov, poľnohospodárov, životné prostredie či dobré životné podmienky zvierat. [PN 18]

(4e)  Uplatňovanie tohto nariadenia môže byť ohrozené, ak sa nedajú vysledovať potraviny získané z klonovaných zvierat a ich potomkov. Preto je podľa zásady predbežnej opatrnosti a na presadzovanie zákazov stanovených v tomto nariadení potrebné, aby sa na základe konzultácií s príslušnými zainteresovanými stranami vytvorili systémy vysledovateľnosti na úrovni Únie. Takéto systémy by umožnili príslušným orgánom a hospodárskym subjektom zber údajov o klonovaných zvieratách, potomkoch klonov zvierat a zárodočných produktov z klonovaných zvierat a ich potomkov, a potravín z klonov zvierat a ich potomkov. Komisia by sa mala usilovať v rámci prebiehajúcich a budúcich obchodných rokovaní na dvojstrannej a mnohostrannej úrovni primäť obchodných partnerov Únie, ktorí vykonávajú klonovanie zvierat na hospodárske účely, k zodpovedajúcim záväzkom. [PN 19]

(4f)  Vo svojej správe z roku 2010 adresovanej Európskemu parlamentu a Rade Komisia uviedla, že opatrenia na zavedenie vysledovateľnosti dovozu spermy a embryí v záujme vytvorenia databánk potomkov v Únii boli primerané. Komisia by preto mala podľa toho konať. [PN 20]

(4g)  V súlade so zásadami uvedenými v tomto nariadení by sa zákaz klonovania mal uplatňovať aj na cielené propagačné činnosti Komisie zamerané na podporu vysokokvalitnej európskej produkcie mäsa a chovu hospodárskych zvierat v Únii. [PN 21]

(5)  Očakáva sa, že poznatky o vplyve techniky klonovania na dobré životné podmienky používaných zvierat sa zvýšia. Technika klonovania sa pravdepodobne časom zlepší. V dôsledku toho Toto nariadenie by sa malo tieto zákazy mali uplatňovať iba dočasne. Táto smernica by sa preto mala v primeranom čase prehodnotiť s prihliadnutím na skúsenosti, ktoré členské štáty získali pri jej vykonávaní, jeho uplatňovaní, na vedecký a technický pokrok, vývoj postojov spotrebiteľov a medzinárodný vývoj, najmä na obchodné toky a obchodné vzťahy Únie. [PN 22]

(5a)  Podľa najnovšieho prieskumu Eurobarometra sa väčšina Európanov nedomnieva, že klonovanie zvierat v rámci produkcie potravín je bezpečné pre ich zdravie alebo zdravie ich rodiny. Okrem toho, v oblasti klonovania zvierat je v Európe viacero krajín, ktoré jednoznačne uprednostňujú prijímanie rozhodnutí v prvom rade z hľadiska morálnych a etických otázok a nie na základe vedeckých dôkazov. Preto by Komisia pred revíziou tohto právneho predpisu mala uskutočniť oficiálny prieskum EU-Survey s cieľom opätovne posúdiť vnímanie spotrebiteľov. [PN 23]

(5b)  Právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 ZFEÚ by sa mala delegovať na Komisiu, pokiaľ ide o stanovenie pravidiel pre systémy vysledovateľnosti klonov zvierat, potomkov klonov zvierat a zárodočných produktov z klonovaných zvierat a ich potomkov. Je osobitne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty súčasne, vo vhodnom čase a vhodným spôsobom postúpili Európskemu parlamentu a Rade. [PN 24]

(6)  V tejto smernici tomto nariadení sa dodržiavajú základné práva a zásady uznané Chartou základných práv Európskej únie, a najmä sloboda podnikania a sloboda vedeckého bádania. Táto smernica Toto nariadenie sa musí vykonávať uplatňovať v súlade s týmito právami a zásadami. [PN 25]

(6a)  Keďže cieľ tohto nariadenia nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni samotných členských štátov, ale z dôvodu jeho rozsahu a účinkov ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity podľa článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality, ako sa uvádza v uvedenom článku, toto nariadenie neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie tohto cieľa. [PN 26]

PRIJALI TÚTO SMERNICU TOTO NARIADENIE:

Článok 1

Predmet úpravy

Touto smernicou Týmto nariadením sa ustanovujú pravidlá týkajúce sa:

a)  klonovania zvierat v Únii,

b)  uvádzania embryí klonov uvádzania na trh a dovozu klonov zvierat, embryí klonov, potomkov klonov zvierat, zárodočných produktov z klonovaných zvierat a ich potomkov, a potravín z klonov zvierat a ich potomkov. [PN 27]

Uplatňuje sa na hovädzí dobytok, ošípané, ovce, kozy a kone („zvieratá“) všetky druhy zvierat chované a rozmnožované na hospodárske účely. [PN 28]

Článok 1a

Cieľ

Cieľom tohto nariadenia je riešiť obavy spojené so zdravým a dobrými životnými podmienkami zvierat a s postojmi a etickými úvahami spotrebiteľov vo vzťahu k technike klonovania. [PN 29]

Článok 2

Vymedzenie pojmov

Na účely tejto smernice tohto nariadenia sa uplatňuje toto vymedzenie pojmov:

a)  zvieratá „chované a rozmnožované na hospodárske účely“ („zvieratá“) sú zvieratá chované a rozmnožované na produkciu potravín, krmív, vlny, kože alebo kožušiny alebo na iné hospodárske účely. Nezahŕňa zvieratá chované a rozmnožované výlučne na iné účely, ako sú výskum, výroba liekov a zdravotníckych pomôcok, a zachovanie vzácnych plemien alebo ohrozených druhov, športové a kultúrne podujatia vzácnych plemien, ktoré ako také označili príslušné orgány členských štátov, ak nie sú k dispozícii alternatívne metódy; [PN 30]

b)  „klonovanie“ je nepohlavné rozmnožovanie zvierat s cieľom vytvoriť, okrem iného technikou, pri ktorej sa jadro bunky jednotlivého zvieraťa prenáša do oocytu, z ktorého bolo odstránené jadro, s cieľom vytvoriť geneticky identické individuálne embryá (ďalej len „embryá klonov“), ktoré potom možno následne implantovať do náhradných matiek na vytvorenie populácií geneticky identických zvierat (ďalej len „klony zvierat“); [PN 31]

ba)  „potomkovia klonovaných zvierat“ sú zvieratá, iné ako klony zvierat, ak aspoň jeden z rodičov je klon zvieraťa; [PN 32]

bb)  „zárodočné produkty“ sú sperma, oocyty a embryá odobrané od zvierat alebo vyprodukované zvieratami na účely reprodukcie; [PN 33]

bc)  „vysledovateľnosť“ je schopnosť nájsť a sledovať potraviny, krmivá, zvieratá slúžiace na produkciu potravín alebo látky, ktoré sú určené alebo o ktorých sa predpokladá, že sú určené na pridávanie do potravín alebo krmív vo všetkých etapách výroby, spracúvania a distribúcie; [PN 34]

c)  „uvedenie na trh“ je prvé sprístupnenie zvieraťa alebo produktu na vnútornom trhu;

ca)  „potravina“ je potravina v zmysle článku 2 nariadenia (ES) č. 178/2002. [PN 35]

Článok 3

Dočasný Zákaz [PN 36]

Členské štáty dočasne zakazujú Zakazuje sa: [PN 37]

a)  klonovanie zvierat;

b)  uvádzanie na trh klonov zvierat a embryí klonov a dovoz klonov zvierat, embryí klonov, potomkov klonov zvierat, zárodočných produktov z klonovaných zvierat a ich potomkov, a potravín z klonov zvierat a ich potomkov. [PN 38]

Článok 3a

Podmienky dovozu

Zvieratá sa nesmú dovážať z tretích krajín s výnimkou prípadu, keď sprievodné dovozné osvedčenie preukáže, že nie sú klonovaných zvierat alebo z potomstva klonovaných zvierat.

Zárodočné produkty a potraviny a krmivá živočíšneho pôvodu sa nesmú dovážať z tretích krajín s výnimkou prípadu, keď sprievodné dovozné osvedčenia preukážu, že nie sú získané z klonovaných zvierat alebo z potomstva klonovaných zvierat.

S cieľom zabezpečiť, aby dovozné osvedčenia, ktoré sprevádzajú zvieratá a zárodočné produkty a potraviny a krmivá živočíšneho pôvodu, uvádzali, či sú získané z klonovaných zvierat alebo z potomstva klonovaných zvierat alebo z nich pochádzajú, Komisia prijme osobitné dovozné podmienky podľa článku 48 alebo článku 49 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004(13) do ...(14) a v prípade potreby predloží návrh na zmenu iných právnych predpisov v oblasti zdravia zvierat a zootechnických a genealogických podmienok pre dovoz. [PN 39]

Článok 3b

Vysledovateľnosť

S cieľom poskytovať príslušným orgánom a hospodárskym subjektom informácie potrebné na uplatňovanie písmena b) článku 3 sa systémy vysledovateľnosti zriadia pre:

a)  klony zvierat;

b)  potomkov klonov zvierať;

c)  zárodočné produkty z klonovaných zvierat a ich potomkov.

Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 4a cieľom stanoviť podrobné pravidlá zahrnutia informácií uvedených v písmenách a) až c) prvého pododseku do osvedčení ustanovených v oblasti zdravia zvierat a zootechnických predpisov alebo v osvedčení vypracovaných Komisiou na tieto účely. Uvedené delegované akty sa prijmú do ...(15). [PN 40]

Článok 4

Sankcie

Členské štáty stanovia pravidlá týkajúce sa sankcií uplatniteľných na porušenia vnútroštátnych ustanovení prijatých podľa tejto smernice tohto nariadenia a prijmú všetky opatrenia potrebné na zabezpečenie ich vykonávania uplatňovania. Uložené sankcie musia byť účinné, primerané a, odrádzajúce a zabezpečia rovnaké podmienky pre všetkých. Členské štáty oznámia tieto ustanovenia Komisii najneskôr do [dátumu transpozície tejto smernice] informujú Komisiu o týchto ustanoveniach do…(16) a bezodkladne jej oznámia všetky ich následné zmeny, ktoré majú na ne vplyv. [PN 41]

Článok 4a

Vykonávanie delegovania právomoci

1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.

2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 3a sa Komisii udeľuje na obdobie piatich rokov od …(17). Komisia vypracuje správu týkajúcu sa delegovania právomoci najneskôr deväť mesiacov pred uplynutím tohto päťročného obdobia. Delegovanie právomoci sa automaticky predlžuje o rovnako dlhé obdobia, pokiaľ Európsky parlament alebo Rada nevznesú voči takémuto predĺženiu námietku najneskôr tri mesiace pred koncom každého obdobia.

3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 3a môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.

4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.

5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 3a nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace. [PN 42]

Článok 5

Podávanie správ a preskúmanie

1.  Do [dátum = 5 rokov odo dňa transpozície tejto smernice] ...(18) členské štáty podávajú Komisii správy o skúsenostiach, ktoré získali pri uplatňovaní tejto smernice tohto nariadenia. [PN 43]

2.  Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade správu o uplatňovaní tejto smernice tohto nariadenia, pričom vezme do úvahy:

a)  správy predložené členskými štátmi v súlade s odsekom 1;

b)  vedecký a technický pokrok týkajúci všetky dostupné vedecké a technické dôkazy týkajúce sa najmä aspektov dobrých životných podmienok zvierat, ktoré súvisia s klonovaním, otázky bezpečnosti potravín a pokrok dosiahnutý v oblasti vytvárania dôveryhodných systémov vysledovateľnosti pre klony a potomkov klonov; [PN 44]

ba)  vývoj spotrebiteľského vnímania klonovania; [PN 45]

c)  vývoj na medzinárodnej úrovni;

ca)  obavy spotrebiteľov súvisiace s verejným zdravím a dobrými životnými podmienkami zvierat; [PN 46]

cb)  etické otázky, ktoré klonovanie zvierat vyvoláva. [PN 47]

2a.  Komisia zabezpečí, aby správa uvedená v odseku 2 bola verejne dostupná. [PN 48]

2b.  Prostredníctvom oficiálneho prieskumu EU-Survey Komisia začne verejnú konzultáciu zameranú na posúdenie akýchkoľvek nových trendov v oblasti vnímania potravinových produktov z klonovaných zvierat spotrebiteľmi. [PN 49]

Článok 6

Transpozícia

1.  Členské štáty uvedú do účinnosti zákony, iné právne predpisy a správne opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou najneskôr do [dátum = 12 mesiacov odo dňa transpozície tejto smernice]. Komisii bezodkladne oznámia znenie týchto ustanovení.

Členské štáty uvedú priamo v prijatých opatreniach alebo pri ich úradnom uverejnení odkaz na túto smernicu. Podrobnosti o odkaze upravia členské štáty.

2.  Členské štáty oznámia Komisii znenie hlavných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré prijmú v oblasti pôsobnosti tejto smernice. [PN 50]

Článok 7

Nadobudnutie účinnosti

Táto smernica Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom po jej uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.

Uplatňuje sa od ...(19). [PN 52]

Článok 8

Adresáti

Táto smernica je určená členským štátom. [PN 53]

Toto nariadenie je záväzné v celom rozsahu a priamo uplatniteľné vo všetkých členských štátoch. [PN 54]

V

Za Európsky parlament Za Radu

predseda predseda

(1) Prijaté texty, P7_TA(2010)0266.
(2) Ú. v. EÚ C 311, 12.9.2014, s. 73.
(3) Ú. v. EÚ C 311, 12.9.2014, s. 73.
(4) Pozícia Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015.
(5) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).
(6)Smernica Rady 98/58/ES z 20. júla 1998 o ochrane zvierat chovaných na hospodárske účely (Ú. v. ES L 221, 8.8.1998, s. 23).
(7) http://www.efsa.europa.eu/sites/default/files/scientific_output/files/main_documents/sc_op_ej767_animal_cloning_en.pdf
(8)Vedecké stanovisko vedeckého výboru pre bezpečnosť potravín, zdravie a dobré životné podmienky a environmentálny vplyv zvierat pochádzajúcich z klonovania prostredníctvom prenosu jadier somatických buniek (SCNT) a ich potomstva a produktov získaných z týchto zvierathttp://www.efsa.europa.eu/en/topics/topic/cloning.htm?wtrl=01
(9) http://www.efsa.europa.eu/en/efsajournal/doc/2794.pdf
(10) Etické aspekty klonovania zvierat na zabezpečenie potravín, 16. január 2008: http://ec.europa.eu/bepa/european-group-ethics/docs/publications/opinion23_en.pdf.
(11) Rozsudok Súdneho dvora z 23. februára 1988, Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska/Rada Európskych spoločenstiev,C-68/86, EU:C:1988:85; Rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 1989, Komisia Európskych spoločenstiev/Rada Európskych spoločenstiev, C-131/87, EU:C:1989:581; Rozsudok Súdneho dvora zo 16. novembra 1989, Komisia Európskych spoločenstiev/Rada Európskych spoločenstiev, C-11/88, EU:C:1989:583.
(12) Pozri napríklad správy Eurobarometru z rokov 2008 a 2010: http://ec.europa.eu/public_opinion/flash/fl_238_en.pdf a http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/ebs/ebs_341_en.pdf.
(13)Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a o starostlivosti o zvieratá (Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1).
(14)6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(15) 6 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(16) 1 rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(17) Dátum nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(18) 6 rokov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.
(19) 1 rok odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto nariadenia.


Situácia v oblasti základných práv v EÚ (2013 – 2014)
PDF 626kWORD 342k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2013 – 2014) (2014/2254(INI))
P8_TA(2015)0286A8-0230/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), a najmä na jej druhú a štvrtú až siedmu zarážku,

–  so zreteľom okrem iného na článok 2, článok 3 ods. 3 druhú zarážku a články 6, 7 a 9 ZEÚ,

–  so zreteľom na článok 168 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jeho odsek 7,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000 (ďalej len charta), ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv prijatú Valným zhromaždením OSN v roku 1948,

–  so zreteľom na zmluvy OSN o ochrane ľudských práv a základných slobôd a na judikatúru zmluvných orgánov OSN,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý bol prijatý v New Yorku 13. decembra 2006 a ratifikovaný EÚ 23. decembra 2010,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa prijatý v New Yorku 20. novembra 1989,

–  so zreteľom na tieto všeobecné poznámky Výboru OSN pre práva dieťaťa: č. 7 (2005) o uplatňovaní práv dieťaťa v ranom detstve, č. 9 (2006) o právach detí so zdravotným postihnutím, č. 10 (2007) o právach detí v súdnom systéme pre mladistvých, č. 12 (2009) o právu dieťaťa byť vypočuté, č. 13 (2011) o práve dieťaťa na ochranu pred všetkými formami násilia a č. 14 (2013) o práve dieťaťa na prvoradé zohľadnenie jeho najlepších záujmov,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 a na pekinskú akčnú platformu, na svoje uznesenia z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(1) a zo 6. februára 2014 o oznámení Komisie s názvom Na ceste k odstráneniu mrzačenia ženských pohlavných orgánov(2) a na závery Rady z 5. júna 2014 o predchádzaní všetkým formám násilia voči ženám a dievčatám vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov a boji proti nim,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, dohovory, odporúčania, uznesenia a správy Parlamentného zhromaždenia, Výboru ministrov, komisára pre ľudské práva a Benátskej komisie Rady Európy,

–  so zreteľom na správu nezávislého odborníka Rady pre ľudské práva Cephasa Luminu o vplyve zahraničného dlhu a iných súvisiacich medzinárodných finančných záväzkov štátov na plné využívanie všetkých ľudských práv, najmä hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv (Dodatok, misia v Grécku, UN A/HRC/25/50/Add.1),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov zverejnenú v apríli 2013 s názvom Správa vonkajších hraníc Európskej únie a jej vplyv na ľudské práva migrantov,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 26. júna 2014, v ktorej vyzýva na vytvorenie medzivládnej pracovnej skupiny s neobmedzeným zložením, ktorej úlohou by bolo vypracovať „medzinárodný právne záväzný nástroj na reguláciu aktivít nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami“,

–  so zreteľom na strategické usmernenia pre priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti, ktoré Európska rada prijala 27. júna 2014,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu v revidovanom znení z roku 1996 a na judikatúru Európskeho výboru pre sociálne práva,

–   so zreteľom na Rámcový dohovor Rady Európy na ochranu národnostných menšín a Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch(4),

–  so zreteľom na balík smerníc týkajúcich sa procesných práv obhajoby v EÚ(5),

–   so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/913/SVV z 28. novembra 2008 o boji proti niektorým formám a prejavom rasizmu a xenofóbie prostredníctvom trestného práva(6),

–  so zreteľom na Strategický rámec pre ľudské práva a demokraciu a jeho sprievodný akčný plán, ktoré prijala Rada 25. júna 2012,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(7),

–  so zreteľom na závery Rady Európskej únie a členských štátov zasadajúcich v Rade o zabezpečení dodržiavania zásad právneho štátu prijaté 16. decembra 2014,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(8),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/93/EÚ z 13. decembra 2011 o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2004/68/SVV(12),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1049/2001 z 30. mája 2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie(13),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (COM(2008)0229),

–  so zreteľom na rozhodnutia a judikatúru Súdneho dvora Európskej únie a judikatúru národných ústavných súdov, v ktorých sa odkazuje na chartu ako na referenčný dokument pri výklade vnútroštátneho práva,

–  so zreteľom na politické usmernenia pre novú Európsku komisiu, ktoré predseda Juncker predložil Európskemu parlamentu 15. júla 2014,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (COM(2012)0011),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov (COM(2012)0010),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286), a najmä ustanovenia týkajúce sa financovania vypracovania usmernení o systémoch ochrany detí a výmene najlepších postupov,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2013/112/EÚ z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia(14),

–  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI), ktoré Rada prijala 24. júna 2013,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie o rámci EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov do roku 2020 (COM(2011)0173) a na závery Európskej rady z 24. júna 2011,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Kroky vpred pri implementácii vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov (COM(2013)0454),

–  so zreteľom na protikorupčnú správu EÚ, ktorú predložila Komisia (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o pokroku pri vykonávaní národných stratégií integrácie Rómov(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(17),

–  so zreteľom na správu Senátu USA o väzenských a vyšetrovacích programoch CIA,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o základných právach a ľudských právach, najmä na posledné uznesenie z 27. februára 2014 o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii (2012)(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o migrácii, najmä na posledné uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2005 o ochrane menšín a politikách boja proti diskriminácii v rozšírenej Európe(21),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(22),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry USA, orgánoch sledovania v rôznych členských štátoch a ich vplyve na súkromie občanov EÚ(23), v ktorom poveril svoj Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, aby uskutočnil dôkladné preskúmanie tejto záležitosti, a na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(24),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o správe Senátu USA o používaní mučenia prostredníctvom CIA(25),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 o ohrozených európskych jazykoch a jazykovej rozmanitosti v Európskej únii(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 k žiadosti o stanovisko Súdneho dvora k súladu so zmluvami, pokiaľ ide o Dohodu medzi Kanadou a Európskou úniou o prenose a spracúvaní údajov z osobného záznamu o cestujúcom(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 11. septembra 2012(28) a 10. októbra 2013(29) o údajnej preprave a nezákonnom zadržiavaní väzňov v európskych krajinách prostredníctvom CIA,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o detenčnom centre v zálive Guantánamo,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o charte EÚ: stanovenie noriem pre slobodu médií v EÚ(30),

–  so zreteľom na stanovisko Súdneho dvora Európskej únie 2/2013 k návrhu dohody o pristúpení EÚ k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 8. apríla 2014 v spojených veciach C-293/12 a C-594/12 (Digital Rights Ireland a Seitlinger a i.), ktorým sa ruší platnosť smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/24/ES z 15. marca 2006 o uchovávaní údajov vytvorených alebo spracovaných v súvislosti s poskytovaním verejne dostupných elektronických komunikačných služieb alebo verejných komunikačných sietí a o zmene a doplnení smernice 2002/58/ES,

–  so zreteľom na vypočutia Fransa Timmermansa v Európskom parlamente 7. októbra 2014 a 11. februára 2015,

–   so zreteľom na vypočutie Dimitrisa Avramopoulosa v Európskom parlamente 30. septembra 2014,

–  so zreteľom na výročnú konferenciu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) z 10. novembra 2014 na tému Základné práva a prisťahovalectvo do EÚ, a najmä na tematický dokument agentúry s názvom Legálne spôsoby vstupu do EÚ pre osoby, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu: súbor nástrojov,

–  so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť (EIGE) a FRA a na rozsiahle prieskumy FRA týkajúce sa diskriminácie Židov v členských štátoch EÚ a zločinov z nenávisti páchaných voči nim, násilia páchaného voči ženám v EÚ a skúseností LGBT osôb s diskrimináciou, násilím a obťažovaním,

–   so zreteľom na príspevky MVO zapojených do platformy FRA pre základné práva,

–  so zreteľom na správy a štúdie mimovládnych organizácií v oblasti ľudských práv, ako aj štúdie, ktoré v tejto oblasti dal vypracovať Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, najmä na štúdiu tematického oddelenia C o vplyve krízy na základné práva v členských štátoch EÚ,

–  so zreteľom na svoje štúdie o vplyve krízy na základné práva v členských štátoch,

–  so zreteľom na zásady týkajúce sa postavenia vnútroštátnych inštitúcií na podporu a ochranu ľudských práv (tzv. parížske zásady), ktoré sú prílohou rezolúcie Valného zhromaždenia OSN 48/134,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o situácii v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku (podľa uznesenia Európskeho parlamentu zo 16. februára 2012)(31)

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia účinného uplatňovania Charty základných práv Európskou úniou (COM(2010)0573) a na Prevádzkové usmernenie o zohľadňovaní základných práv v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracúva Komisia (SEC(2011)0567),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158) a na závery Rady zo 16. decembra 2014 s názvom Zabezpečenie dodržiavania zásad právneho štátu,

–  so zreteľom na správu Komisie o uplatňovaní Charty základných práv EÚ v roku 2013 (COM(2014)0224) a na sprievodné pracovné dokumenty,

–  so zreteľom na správu Komisie o občianstve EÚ za rok 2013 – Občania EÚ: vaše práva, vaša budúcnosť (COM(2013)0269),

–  so zreteľom na správu Komisie o realizácii rámca EÚ pre vnútroštátne stratégie integrácie Rómov (COM(2014)0209) a na odporúčanie Rady z 9. decembra 2013 o účinných opatreniach na integráciu Rómov v členských štátoch,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre ústavné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre petície (A8-0230/2015),

A.  keďže k európskej integrácii došlo čiastočne preto, aby sa neopakovali tragické dôsledky druhej svetovej vojny ani prenasledovanie a represie, ktorých sa dopúšťal nacistický režim, a aby sa prostredníctvom presadzovania, dodržiavania a ochrany ľudských práv zabránilo úpadku alebo spiatočníckym krokom v oblasti demokracie a právneho štátu;

B.  keďže dodržiavanie a presadzovanie ľudských práv, základných slobôd, demokracie, ako aj hodnôt a zásad uvedených v zmluvách EÚ a medzinárodných nástrojoch súvisiacich s ľudskými právami (Všeobecná deklarácia ľudských práv, EDĽP, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, Medzinárodný dohovor o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach atď.) je pre Úniu a jej členské štáty povinné a musí byť v centre európskej integrácie;

C.  keďže tieto práva je nutné zaručiť všetkým osobám žijúcim na území EÚ, a to aj vo vzťahu k prípadom zneužitia a násilia zo strany verejných orgánov bez ohľadu na územnú úroveň ich kompetencií;

D.  keďže podľa článku 2 ZEÚ je EÚ založená na rešpektovaní ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám, čo sú spoločné hodnoty všetkých členských štátov, ktoré musí dodržiavať EÚ i každý jednotlivý členský štát v rámci všetkých svojich politík tak na vnútornej, ako aj na vonkajšej úrovni; keďže podľa článku 17 ZEÚ musí Komisia zabezpečiť uplatňovanie zmlúv;

E.  keďže v súlade s článkom 6 ZEÚ zodpovedá EÚ pri akýchkoľvek opatreniach, ktoré prijme, za dodržiavanie a presadzovanie základných práv bez ohľadu na svoje právomoci v príslušnej oblasti; keďže k tomu istému sa nabádajú aj členské štáty;

F.  keďže na posilnenie ochrany demokracie, právneho štátu a základných práv je nutná revízia zmlúv EÚ;

G.  keďže v súlade s preambulou ZEÚ členské štáty potvrdili svoju oddanosť sociálnym právam, ako sú vymedzené v Európskej sociálnej charte; keďže aj článok 151 ZFEÚ obsahuje výslovný odkaz na základné sociálne práva, ako sú práva stanovené v Európskej sociálnej charte;

H.  keďže nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy bola Charta základných práv Európskej únie plnohodnotne začlenená do zmlúv, a preto je teraz právne záväzná pre inštitúcie, agentúry a iné orgány EÚ, ako aj pre členské štáty pri uplatňovaní právnych predpisov EÚ; keďže je nutné vytvoriť, podporovať a posilňovať skutočnú kultúru základných práv v inštitúciách EÚ, ale aj v členských štátoch, predovšetkým pri uplatňovaní práva EÚ na vnútroštátnej úrovni a vo vzťahoch s tretími krajinami;

I.  keďže v článkoch 2 a 3 Charty základných práv Európskej únie sa uznáva právo na život a právo na nedotknuteľnosť osoby;

J.  keďže v článku 4 Charty základných práv Európskej únie sa zakazujú všetky formy neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania;

K.  keďže v článkoch 8, 9, 10, 19 a 21 Charty základných práv Európskej únie, ako aj v judikatúre Súdneho dvora EÚ sa uznáva význam základných sociálnych práv a zdôrazňuje sa tak, že tieto práva a najmä odborové práva, právo na štrajk, právo na združovanie a právo na zhromažďovanie je nutné chrániť rovnako, ako iné základné práva, ktoré sa v Charte uznávajú;

L.  keďže článok 22 Charty základných práv Európskej únie zaväzuje Úniu k tomu, aby rešpektovala „kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť“, a článok 21 zakazuje diskrimináciu z dôvodu jazyka a/alebo príslušnosti k národnostnej menšine;

M.  keďže článkom 33 Charty základných práv Európskej únie sa zaručuje ochrana rodiny v právnej, hospodárskej a sociálnej sfére;

N.  keďže články 37 a 38 charty uznávajú právo na vysokú úroveň ochrany životného prostredia neodmysliteľne spojenú s uplatňovaním politík Únie;

O.  keďže členské štáty nemôžu znižovať úroveň záruk, ktoré poskytujú vo svojich ústavách v súvislosti s určitými právami, pod zámienkou, že Charta základných práv Európskej únie alebo iné nástroje práva EÚ zabezpečujú nižšiu úroveň ochrany;

P.  keďže sa uznáva, že vnútroštátne orgány (súdne orgány, orgány presadzovania práva a správne orgány) sú kľúčovými aktérmi pri zabezpečovaní konkrétneho účinku práv a slobôd zakotvených v charte;

Q.  keďže vytváranie priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa hlavy V ZFEÚ si vyžaduje plné dodržiavanie základných práv zo strany EÚ a každého členského štátu;

R.  keďže ľudské bytosti, ktorí sú občanmi alebo obyvateľmi, majú v EÚ ústredné postavenie, a keďže osobné, občianske, politické, hospodárske a sociálne práva uznané chartou nielenže majú za cieľ chrániť európskych občanov a obyvateľov pred akýmkoľvek zasahovaním, zneužívaním či násilím, ale sú aj predpokladmi na zabezpečenie ich plnohodnotného a nerušeného osobného rozvoja;

S.  keďže zásady právneho štátu sú hlavnou oporou európskej liberálnej demokracie a patria medzi základné zásady EÚ vyplývajúce zo spoločných ústavných tradícií všetkých členských štátov;

T.  keďže spôsob uplatňovania zásad právneho štátu na vnútroštátnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi a ich právnymi systémami a je teda mimoriadne dôležité vytvoriť priestor slobody, bezpečnosti a spravodlivosti podľa hlavy V ZFEÚ;

U.  keďže dodržiavanie zásad právneho štátu je predpokladom pre ochranu základných práv a má v rámci EÚ mimoriadny význam, pretože je tiež nutnou podmienkou pre dodržiavanie všetkých práv a záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv a z medzinárodného práva;

V.  keďže EÚ a jej členské štáty sa zapájajú do celosvetového procesu plnenia nových cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, v ktorých sa pripomína, že ľudské práva sú univerzálne, nedeliteľné a neodňateľné;

W.  keďže uplatňovanie týchto hodnôt a zásad sa taktiež musí opierať o účinnú kontrolu dodržiavania základných práv zaručených v charte, napríklad pri vypracúvaní legislatívnych návrhov;

X.  keďže EÚ prechádza obdobím vážnej hospodárskej a finančnej krízy, ktorej dosah v kombinácii s určitými opatreniami vrátane drastických rozpočtových škrtov, ktoré boli v reakcii na krízu zavedené v niektorých členských štátoch, negatívne ovplyvňuje životné podmienky občanov EÚ – zvyšovanie nezamestnanosti, úrovne chudoby a nerovností a čoraz neistejšie pracovné podmienky, ako aj obmedzovanie prístupu k službám a znižovanie ich kvality –, a teda ich blahobyt;

Y.  keďže takmer tretina petícií doručených Európskemu parlamentu upozorňuje na údajné porušenia základných práv uvedených v charte, pričom tieto petície sa týkajú otázok ako občianstvo, štyri slobody, zamestnanosť, ekonomická situácia, ochrana životného prostredia a spotrebiteľa, súdne systémy, hlasovacie práva a demokratická účasť, transparentnosť v rozhodovaní, zdravotné postihnutie, práva detí, prístup k vzdelávaniu alebo jazykové práva; keďže niektoré petície obsahujú otázky týkajúce sa zdravotnej problematiky a prístupu k zdravotnej starostlivosti a službám zdravotnej starostlivosti, ale tiež otázky súvisiace s právom na prácu, čo je priamy dôsledok hospodárskej krízy; keďže petície sú obvykle najskoršími ukazovateľmi situácie v oblasti základných práv v členských štátoch;

Z.  keďže EÚ funguje na základe predpokladu a vzájomnej dôvery, pokiaľ ide o dodržiavanie zásad demokracie, právneho štátu a základných práv zo strany členských štátov, ako sú uvedené v EDĽP a v Charte základných práv Európskej únie, a to najmä so zreteľom na rozvoj priestoru slobody, bezpečnosti a spravodlivosti a na zásadu vzájomného uznávania;

AA.  keďže nezamestnanosť a život v chudobe či na okraji spoločnosti má zásadný vplyv na prístup k základným právam a na ich výkon, z čoho vyplýva potreba zachovať prístup k základným službám, najmä sociálnym a finančným, pre osoby v zraniteľnej situácii;

AB.  keďže po nedávnych teroristických útokoch na území EÚ je pravdepodobné, že určité protiteroristické politiky a opatrenia ohrozia základné práva a slobody v EÚ; keďže je mimoriadne dôležité dbať o zachovanie rovnováhy medzi ochranou základných práv a slobôd a zvyšovaním bezpečnosti; keďže EÚ a jej členské štáty majú povinnosť chrániť európskych občanov a súčasne zaistiť dodržiavanie ich základných práv a slobôd pri formulovaní a vykonávaní bezpečnostných politík; keďže v tejto oblasti musia prevažovať zásady nutnosti a proporcionality, aby tieto uskutočňované politiky neohrozovali občianske slobody;

AC.  keďže v Stredozemnom mori dochádza k bezprecedentným stratám tisícok životov, čo pre EÚ znamená obrovskú zodpovednosť konať s cieľom zachraňovať životy, zastaviť osoby obchodujúce s ľuďmi, poskytnúť migrantom legálne možnosti cesty, pomáhať žiadateľom o azyl a utečencom a chrániť ich;

AD.  keďže pri pokuse dostať sa na územie Európy zahynulo alebo zmizlo v roku 2014 takmer 3 500 migrantov, čím sa celkový počet mŕtvych a nezvestných za 20 rokov zvýšil na skoro 30 000; keďže migračná trasa do Európy sa podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu stala pre migrantov najnebezpečnejšou trasou na svete;

AE.  keďže približne 1 000 žiadostí o azyl každoročne priamo súvisí s mrzačením pohlavných orgánov;

AF.  keďže právo na azyl je zaručené Dohovorom o právnom postavení utečencov (Ženevský dohovor) z roku 1951 a protokolom z 31. januára 1967;

AG.  keďže prejavy extrémneho nacionalizmu, rasizmu, xenofóbie a netolerancie z našich komunít ešte nevymizli; keďže sa práve naopak zdá, že najmä po nedávnych teroristických útokoch sú v mnohých členských štátoch na vzostupe, čo má vplyv na tradičné menšiny a nové komunity národnostných menšín;

AH.  keďže podľa článku 49 ZEÚ môže o členstvo v Únii požiadať každý európsky štát, ktorý rešpektuje hodnoty uvedené v článku 2 a zaviaže sa ich podporovať; keďže plnenie kodanských kritérií je základnou podmienkou pristúpenia k EÚ; keďže povinnosti uložené kandidátskym krajinám v súlade s kodanskými kritériami nepredstavujú iba základné predvstupové požiadavky, ale musia sa na základe článku 2 ZEÚ naďalej uplatňovať aj po vstupe krajiny do EÚ; keďže vzhľadom na tieto skutočnosti by sa u všetkých členských štátov malo prostredníctvom priebežného hodnotenia overovať, či sa naďalej riadia základnými hodnotami EÚ, ktorými sú rešpektovanie základných práv, demokratických inštitúcií a zásad právneho štátu; keďže je navyše potrebné zaviesť odstupňovaný nápravný mechanizmus, aby sa vyplnila medzera medzi politickým dialógom a krajnou možnosťou, ktorú predstavuje článok 7 ZEÚ, a nájsť v rámci súčasných zmlúv odpoveď na tzv. kodanskú dilemu;

AI.  keďže z dôvodu neexistencie jednoznačných spoločných ukazovateľov, je každé spochybňovanie situácie v oblasti právneho štátu, demokracie a základných práv v rámci členského štátu samo neustále spochybňované na základe politických a inštitucionálnych úvah; keďže absencia záväzných postupov príliš často vedie k pretrvávajúcej nečinnosti a nedodržiavaniu zmlúv a európskych hodnôt, a to so spoluúčasťou inštitúcií EÚ;

AJ.  keďže petičné právo vytvorilo úzku väzbu medzi občanmi EÚ a Európskym parlamentom; keďže európska iniciatíva občanov zaviedla nové priame prepojenie medzi občanmi EÚ a inštitúciami EÚ a môže posilniť rozvoj základných práv a občianskych práv; keďže občianske práva zahŕňajú aj petičné právo ako prostriedok, ktorým občania zabezpečia dodržiavanie svojich vlastných základných práv, ako sa stanovuje v článku 44 charty a článku 227 ZFEÚ;

AK.  keďže ženy sú v EÚ ešte stále vystavené mnohým formám diskriminácie a príliš často sú obeťami agresie a násilia, najmä sexuálnej povahy;

AL.  keďže násilie páchané na ženách je najrozšírenejším porušením základných práv v EÚ a na celom svete a keďže ovplyvňuje všetky úrovne spoločnosti bez ohľadu na vek, vzdelanie, príjem, spoločenské postavenie a krajinu pôvodu alebo pobytu a predstavuje podstatnú prekážku rovnosti žien a mužov;

AM.  keďže zo záverov prieskumu, ktorý v roku 2014 uskutočnila Agentúra Európskej únie pre základné práva, vyplýva, že väčšina žien, ktoré boli vystavené násiliu, neohlási danú udalosť na polícii;

AN.  keďže sexuálne a reprodukčné zdravie a práva vychádzajú zo základných ľudských práv a sú podstatnými prvkami ľudskej dôstojnosti(32); keďže zamietnutie interrupcie, ktorou sa zachráni život, predstavuje závažné porušenie ľudských práv;

AO.  keďže obchodovanie so ženami a s deťmi a ich sexuálne vykorisťovanie je jasným porušením ľudských práv, ľudskej dôstojnosti a základných zásad práva a demokracie; keďže v súčasnosti sú ženy voči takýmto rizikám zraniteľnejšie v dôsledku väčšej ekonomickej neistoty a vyššieho rizika nezamestnanosti a chudoby;

AP.  keďže násilie páchané na ženách ako forma diskriminácie z dôvodu pohlavia nie je výslovne začlenené do európskeho práva a ako koncepcia sa vyskytuje iba v troch vnútroštátnych právnych systémoch (Španielsko, Švédsko a Nemecko), čo má za následok, že toto násilie sa nepovažuje za zásadný problém v oblasti rovnosti; keďže členské štáty uplatňujú ad hoc prístup k definovaniu násilia páchaného na ženách a rodovo motivovaného násilia s výrazne odlišnými vymedzeniami pojmov vo vnútroštátnych právnych predpisoch, čo znamená, že údaje nemožno porovnávať;

AQ.  keďže hrozné praktiky mrzačenia pohlavných orgánov prenikli aj na územie členských štátov a v rámci EÚ sa ich obeťou stalo 500 000 osôb, pričom ďalších 180 000 osôb je ohrozených;

AR.  keďže v EÚ a jej členských štátoch ešte stále dochádza k početným prípadom porušovania základných práv, ako ukazujú napríklad rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a ako sa uvádza v správach Komisie, FRA, mimovládnych organizácií, Rady Európy a OSN, a to napríklad k porušovaniu práva na slobodu zhromažďovania a prejavu v prípade organizácií občianskej spoločnosti, inštitucionálnej diskriminácii LGBTI osôb v podobe zákazov uzatvárania manželstiev a antipropagandistických právnych predpisov a k pretrvávajúcej vysokej miere diskriminácie a zločinov z nenávisti motivovaných rasizmom, xenofóbiou, náboženskou neznášanlivosťou alebo predsudkami voči zdravotnému postihnutiu osoby, sexuálnej orientácii alebo rodovej identite; keďže reakcie Komisie, Rady a členských štátov nezodpovedajú závažnosti a opakovanému výskytu uvedených prípadov porušovania práv;

AS.   keďže spoločnosti, v ktorých sa základné práva v plnej miere uplatňujú a chránia, majú väčšiu šancu vytvoriť dynamické a konkurencieschopné hospodárstvo;

AT.   keďže Rómovia, najväčšia etnická menšina v Európe, sú naďalej obeťami závažnej diskriminácie, rasistických útokov, nenávistných slovných prejavov, chudoby a vylúčenia;

AU.  keďže európska vonkajšia činnosť je založená na rovnakých zásadách, ako sú tie, o ktoré sa opiera vytvorenie a rozvoj EÚ, teda demokracia, solidarita, ľudská dôstojnosť a všetky základné práva; keďže konkrétne usmernenia pre oblasť ľudských práv sa vypracovali vo vonkajších politikách EÚ, ale nie v jej vnútorných politikách, čo by mohlo viesť k obvineniam z dvojakých noriem; keďže presadzovanie základných práv zo strany EÚ v rámci jej vonkajšej činnosti musí nutne sprevádzať dôsledná a systematická vnútorná politika dohľadu nad dodržiavaním týchto práv na území samotnej EÚ;

AV.  keďže ustanovenia v oblasti ochrany osobných údajov musia rešpektovať zásady účelnosti, nutnosti a proporcionality, a to aj v rámci rokovaní o medzinárodných dohodách a ich uzatvárania, ako sa zdôrazňuje v rozsudku Európskeho súdneho dvora zo 6. apríla 2014, ktorým sa ruší smernica 2006/24/ES, a v stanoviskách európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov;

AW.  keďže práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života a na ochranu osobných údajov sú zakotvené v charte a sú tak neoddeliteľnou súčasťou primárneho práva EÚ;

AX.  keďže nové technológie môžu mať negatívny vplyv na základné práva a najmä právo na súkromie a na ochranu osobných údajov, ktoré sú zaručené článkami 7 a 8 charty;

AY.  keďže hromadný prístup k internetu prináša stále nové a nové možnosti fyzického a psychického zneužívania žien vrátane tzv. online groomingu;

AZ.  keďže rýchly vývoj digitálneho sveta (vrátane zvýšeného využívania internetu, aplikácií a sociálnych sietí) si vyžaduje účinnejšiu ochranu osobných údajov a súkromia, aby sa zaistila dôvernosť a ochrana;

BA.  keďže základné slobody, ľudské práva a rovnosť príležitostí sa musia zabezpečiť pre všetkých občanov EÚ vrátane osôb patriacich k národnostným a jazykovým menšinám;

BB.  keďže podľa WHO v Európe každoročne zomrie prinajmenšom 850 detí vo veku do 15 rokov kvôli zlému zaobchádzaniu;

BC.  keďže podľa prieskumu FRA týkajúceho sa diskriminácie a zločinov z nenávisti voči LGBTI osobám sa takmer polovica LGBTI respondentov na dôvažok k diskriminácii a násiliu, ktorým boli vystavení, „domnieva, že v krajine ich bydliska je v politickej sfére rozšírený jazyk urážajúci LGBTI osoby“;

BD.  keďže LGBTI osoby sú obeťami inštitucionálnej diskriminácie, a to buď z dôvodu zákazu civilných zväzkov, alebo pre existenciu zákonov, ktoré zakazujú vyjadrovanie sexuálnej preferencie;

BE.  keďže osoby so zdravotným postihnutím sú obeťami viacerých foriem diskriminácie, ktorá im bráni v plnom využívaní ich základných práv;

BF.  keďže miera chudoby v prípade ľudí so zdravotným postihnutím je o 70 % vyššia ako priemer, čo je čiastočne dôsledkom obmedzeného prístupu k zamestnaniu;

BG.  keďže svetský charakter a neutralita štátu sú najlepšie záruky nediskriminácie, pokiaľ ide o rôzne náboženské komunity prítomné v danom štáte;

BH.  keďže sloboda tlače a sloboda fungovania pre spoločenské subjekty ako MVO sú základnými prvkami zásady demokracie, právneho štátu a základných práv; keďže túto slobodu vážne ohrozuje prijímanie vnútroštátnych zákonov alebo priame kroky orgánov verejnej moci vo viacerých členských štátoch;

BI.  keďže starším osobám sa v charte priznáva právo „na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote“;

BJ.  keďže hoci sankcie úmerné spáchaným trestným činom pôsobia ako odrádzajúci prostriedok proti porušovaniu základných práv, prvoradým cieľom musí byť i naďalej predchádzanie trestným činom (prostredníctvom vzdelávacích a kultúrnych opatrení), a nie prijímanie opatrení až po tom, ako došlo k danej udalosti;

BK.  keďže účinnosť špecializovaných inštitúcií, ako sú vnútroštátne inštitúcie na ochranu ľudských práv alebo orgány pre rovnoprávnosť, je dôležitá, pokiaľ ide o pomoc pre občanov lepšie presadzovať ich základné práva v rozsahu, v akom členské štáty uplatňujú právo EÚ;

BL.  keďže právo voliť a byť volený vo voľbách do orgánov samosprávy obcí a do Európskeho parlamentu v členskom štáte bydliska je uznané v článkoch 39 a 40 charty; keďže uplatňovanie práva na mobilitu by nemalo obmedzovať toto právo;

BM.  so zreteľom na slabú reakciu Komisie a členských štátov na informácie Edwarda Snowdena odhaľujúce masívne špionážne operácie využívajúce internet a telekomunikačné siete v rámci programu NSA-Prism, ktoré boli zamerané aj na európske krajiny, a vzhľadom na ich neschopnosť presadiť opatrenia na ochranu európskych občanov či štátnych príslušníkov tretích krajín žijúcich v Európe;

1.  považuje za nanajvýš dôležité zaručiť v európskych aj vnútroštátnych právnych predpisoch, verejných politikách, ako aj pri ich vykonávaní, plné rešpektovanie spoločných európskych hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ, pričom treba v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity;

2.  vyzýva členské štáty, aby zaistili vykonávanie všetkých právnych predpisov EÚ vrátane programov hospodárskych a finančných úprav v súlade s Chartou základných práv a Európskou sociálnou chartou (článok 151 ZFEÚ);

3.  upozorňuje na to, že v článku 6 ZEÚ sa požaduje, aby Únia pristúpila k Európskemu dohovoru o ľudských právach; berie na vedomie stanovisko 2/2013 Súdneho dvora Európskej únie; vyzýva Komisiu a Radu, aby zaviedli nástroje potrebné na zaistenie okamžitého splnenia uvedenej povinnosti zakotvenej v zmluvách; domnieva sa, že tak treba urobiť úplne transparentne, pretože sa tým vytvorí dodatočný mechanizmus na zvýšenie skutočného dodržiavania a presadzovanie ochrany jednotlivcov pred porušovaním ich základných práv vrátane práva na účinný nápravný prostriedok a európske inštitúcie preberú väčšiu zodpovednosť za svoje konanie či opomenutia v súvislosti so základnými právami;

4.  víta vymenovanie prvého podpredsedu Komisie s právomocami v oblasti dodržiavania zásad právneho štátu a charty a berie na vedomie jeho záväzok riadne presadzovať existujúci rámec; očakáva, že v úzkej spolupráci s ostatnými inštitúciami a po konzultáciách so širokým zastúpením občianskej spoločnosti a iných zainteresovaných strán sa v blízkej budúcnosti prijme vnútorná stratégia týkajúca sa základných práv; domnieva sa, že táto stratégia by sa mala opierať o články 2, 6 a 7 ZEÚ a mala by byť v súlade so zásadami a cieľmi zakotvenými v článkoch 8 a 10 ZFEÚ; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom politickej vôle uplatňovať voči členským štátom zodpovedným za porušovanie základných práv článok 7 ZEÚ s cieľom potrestať ich a pôsobiť odrádzajúco;

5.  zdôrazňuje potrebu plného využívania existujúcich mechanizmov na zaistenie toho, aby sa základné práva a hodnoty Únie uvedené v článku 2 ZEÚ a v Charte základných práv dodržiavali, chránili a presadzovali; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nutné urgentne uplatňovať a vykonávať všetky nástroje, ktoré zmluvy v súčasnosti poskytujú;

6.  kladie dôraz na to, že treba v plnej miere využívať existujúce mechanizmy a v podložených prípadoch uskutočňovať objektívne hodnotenia a vyšetrovania a viesť konania o porušení predpisov;

7.  zdôrazňuje potrebu prípadných zmien v zmluvách s cieľom ďalej posilňovať ochranu základných práv v zmluvách EÚ;

8.  berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu, ktorý predstavuje prvý pokus o nápravu existujúcich nedostatkov v oblasti predchádzania a nápravy porušovania základných práv a zásad právneho štátu v členských štátoch; berie na vedomie zámer Komisie pravidelne informovať Európsky parlament a Radu o pokroku dosiahnutom v každej etape; domnieva sa však, že navrhovaný rámec nemusí byť dostatočným či účinným odrádzajúcim prostriedkom na predchádzanie porušovaniu základných práv v členských štátoch a jeho riešenie, pretože Komisia ho predložila v podobe nezáväzného oznámenia, ktoré nespresňuje, kedy sa tento rámec musí aktivovať;

9.  vyzýva Komisiu, aby uvedený rámec zaviedla a ďalej zlepšila s cieľom:

   a) zahrnúť ho do vnútornej stratégie týkajúcej sa základných práv, pretože právny štát je predpokladom pre ochranu základných práv v Európskej únii a jej členských štátoch;
   b) lepšie využívať odborné znalosti Rady Európy a vytvoriť formálny kanál spolupráce v otázkach súvisiacich s právnym štátom a základnými právami;
   c) jasne vymedziť kritériá jeho uplatňovania a zabezpečiť, aby sa jeho aktívnym a transparentným vykonávaním úspešne predchádzalo porušovaniu základných práv; predovšetkým vymedziť kritériá pre „jasné riziko porušenia“ a „závažné a pretrvávajúce porušovanie“, pričom treba okrem iného vychádzať z judikatúry Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva; zvážiť stanovenie týchto kritérií tak, aby akékoľvek porušenie viedlo automaticky k uplatneniu tohto rámca;
   d) iniciovať konanie o porušení zmlúv, ktoré by mohlo viesť aj k finančným sankciám v súlade s článkom 260 ZFEÚ, ak FRA zistí systémové alebo významné porušovanie článku 2 ZEÚ;
   e) zabezpečiť automatické začatie postupu podľa článku 7 ZEÚ, ak sa danú záležitosť nepodarí vyriešiť prostredníctvom trojstupňového procesu stanoveného v rámci, pričom sa spresní, ktoré práva vyplývajúce z uplatňovania zmlúv voči príslušnému členskému štátu, s výnimkou hlasovacích práv v Rade, možno pozastaviť s cieľom zvážiť možnosť uplatnenia ďalších sankcií, ktoré by zabezpečili účinné fungovanie rámca v súlade s európskym právom a základnými právami;
   f) stanoviť, že všetky legislatívne návrhy, politiky a opatrenia EÚ, a to aj v hospodárskej oblasti a v oblasti vonkajších vzťahov, a všetky opatrenia financované EÚ musia byť v súlade s chartou a byť predmetom podrobného posúdenia ex ante a ex post, pokiaľ ide o ich vplyv na základné práva, a zahŕňať aktívny akčný plán, ktorý zabezpečí účinné uplatňovanie existujúcich noriem a určí oblasti, v ktorých sú potrebné reformy; v tejto súvislosti sa domnieva, že Komisia, Rada a Európsky parlament by mali pri prijímaní právnych predpisov a tvorbe politík v plnej miere využívať externé nezávislé odborné znalosti agentúry FRA;
   g) v spolupráci s agentúrou FRA a národnými orgánmi jednotlivých členských štátov pôsobiacimi v oblasti ľudských práv, ako aj s prispením čo najširšieho zastúpenia občianskej spoločnosti vytvoriť databázu, ktorá by zhromažďovala a uverejňovala všetky dostupné údaje a správy týkajúce sa situácie v oblasti základných práv v EÚ a v jednotlivých členských štátoch;

10.  naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, že uvedenú vnútornú stratégiu bude sprevádzať jasný a podrobný nový mechanizmus, ktorý sa bude náležite opierať o medzinárodné a európske právo a zahŕňať všetky hodnoty chránené článkom 2 ZEÚ, s cieľom zaistiť súdržnosť so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý sa už uplatňuje v rámci vonkajších vzťahov EÚ, a zodpovednosť európskych inštitúcií a členských štátov za ich konanie a zanedbanie v súvislosti so základnými právami; nazdáva sa, že tento mechanizmus by mal umožniť monitorovanie dodržiavania základných práv zo strany všetkých členských štátov EÚ a vedenie systematického a inštitucionalizovaného dialógu v prípade porušenia základných práv jedným alebo viacerými členskými štátmi; domnieva sa, že v záujme plného využívania ustanovení zmlúv by Komisia mala:

   a) vytvoriť porovnávací prehľad na základe spoločných a objektívnych ukazovateľov, ktorý by slúžil na meranie výsledkov v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv; tieto ukazovatele by mali odrážať kodanské politické kritériá, ktoré rozhodujú o pristúpení, ako aj hodnoty a práva stanovené v článku 2 zmlúv a v Charte základných práv, a mali by sa vypracovať na základe existujúcich noriem; v tejto súvislosti by Komisia mala zvážiť rozšírenie rozsahu pôsobnosti porovnávacieho prehľadu EÚ v oblasti justície tak, aby zahŕňal aj pravidelné hodnotenie toho, ako jednotlivé štáty dodržiavajú základné práva a zásady právneho štátu;
   b) zabezpečiť nepretržité monitorovanie dodržiavania zásad právneho štátu a situácie v oblasti základných práv vo všetkých členských štátoch Európskej únie, ktoré bude založené na zavedenom porovnávacom prehľade a na systéme každoročného posudzovania krajín vypracovanom v spolupráci s Radou a Európskym parlamentom a bude vychádzať z údajov agentúry FRA, Rady Európy a jej Benátskej komisie a MVO;
   c) v tejto súvislosti navrhnúť revíziu nariadenia o FRA s cieľom zabezpečiť tejto agentúre širšie právomoci a viac ľudských a finančných zdrojov, aby mohla monitorovať situáciu v členských štátoch a zverejňovať každoročnú monitorovaciu správu obsahujúcu podrobné hodnotenie výsledkov každého členského štátu;
   d) vydať formálne varovanie, ak z ukazovateľov na základe zavedeného porovnávacieho prehľadu a spomínanej každoročnej monitorovacej správy vyplynie, že členské štáty porušujú zásady právneho štátu alebo základné práva; toto formálne varovanie by malo byť vždy spojené so začatím inštitucionalizovaného dialógu, do ktorého by okrem Komisie a príslušného členského štátu bola zapojená aj Rada, Európsky parlament a príslušného členského štátu;
   e) prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi inštitúciami a agentúrami EÚ, Radou Európy, Organizáciou Spojených národov a organizáciami občianskej spoločnosti; zintenzívniť spoluprácu medzi inštitúciami EÚ a členskými štátmi, a to aj medzi Európskym parlamentom a národnými parlamentmi;

11.  víta skutočnosť, že sa v Rade uskutočnia diskusie o zásadách právneho štátu; domnieva sa však, že takéto diskusie nie sú najúčinnejším spôsobom, ako riešiť akýkoľvek nesúlad so základnými hodnotami Európskej únie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky parlament nie je o týchto diskusiách informovaný ani zapojený do ich organizovania; vyzýva Radu, aby pri týchto diskusiách vychádzala z výsledkov výročných a osobitných správ Európskej komisie, Európskeho parlamentu, občianskej spoločnosti, Rady Európy a jej Benátskej komisie a iných inštitucionálnych aj neinštitucionálnych subjektov;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prešetrili všetky obvinenia z porušovania základných práv zakotvených v charte a aby v tomto smere ďalej konali, ak sa obvinenia ukážu byť pravdivé; predovšetkým naliehavo žiada Komisiu, aby začala konanie o porušení povinnosti v prípade podozrenia, že ktorýkoľvek členský štát koná v rozpore s týmito právami;

13.  vyzýva Komisiu, aby sa prioritnejšie venovala príprave pristúpenia Únie k Európskej sociálnej charte, ktorá bola podpísaná v Turíne 18. októbra 1961 a revidovaná v Štrasburgu 3. mája 1996;

14.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili a posilnili vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv v súlade s tzv. parížskymi zásadami, a to s cieľom zaistiť nezávislé presadzovanie a ochranu ľudských práv na vnútroštátnej úrovni;

15.  požaduje zaistenie lepšej koordinácie a súladu medzi činnosťou Európskeho parlamentu, Rady Európy, agentúry FRA a inštitútu EIGE;

16.  vyjadruje znepokojenie nad alarmujúcim nárastom počtu prípadov porušovania základných práv v EÚ, a to najmä v oblasti prisťahovalectva a azylu, diskriminácie a neznášanlivosti predovšetkým voči určitým komunitám, ako aj útokov a nátlaku voči MVO, ktoré bránia práva týchto skupín a komunít; berie na vedomie neochotu členských štátov zaistiť dodržiavanie týchto základných práv a slobôd, najmä pokiaľ ide o Rómov, ženy, LGBTI osoby, žiadateľov o azyl, prisťahovalcov a iné zraniteľné skupiny;

17.  vyzýva Radu, aby našla spoločnú reč, pokiaľ ide o presný obsah zásad a noriem vyplývajúcich z právneho štátu, ktoré sa na vnútroštátnej úrovni líšia, a aby považovala už existujúce vymedzenie právneho štátu, ktoré poskytol Európsky súdny dvor, za východisko diskusie zahŕňajúcej zákonnosť vrátane transparentného, zodpovedného, demokratického a pluralistického procesu prijímania zákonov; právnu istotu; zákaz svojvoľných výkonných právomocí, nezávislé a nestranné súdy; účinné súdne preskúmanie vrátane dodržiavania základných práv a rovnosť pred zákonom;

18.  pripomína, že dodržiavanie zásad právneho štátu je podmienkou ochrany základných práv a že bezpečnostné opatrenia by ich nemali oslabovať, ako sa uvádza v článku 52 charty; taktiež pripomína, že podľa článku 6 charty má každý právo na slobodu a osobnú bezpečnosť;

19.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby zaistili začlenenie základných práv a zásad, ktoré sú stanovené najmä v zmluvách, charte a Európskom dohovore o ľudských právach, do politík a opatrení v oblasti vnútornej bezpečnosti už od počiatku, ako sa to navrhuje v tematickom dokumente agentúry FRA s názvom Začleňovanie základných práv do bezpečnostnej agendy; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby zahrnuli opatrenia v oblasti sociálneho začleňovania a nediskriminácie do budúcich stratégií v oblasti vnútornej bezpečnosti;

20.  vyzýva Komisiu, aby s podporou agentúry FRA posilnila opatrenia a programy v oblasti ľudských práv zamerané na zvyšovanie informovanosti, vzdelávanie a odbornú prípravu; tieto programy by sa mali zameriavať na zabezpečenie súdržnosti a dôvery medzi všetkými sociálnymi partnermi a mali by sa do nich zapájať organizácie občianskej spoločnosti, vnútroštátne inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv a vnútroštátne úrady pôsobiace v oblasti rovnosti a boja proti diskriminácii;

21.  zdôrazňuje, že úloha Komisie ako strážkyne zmlúv nie je obmedzená na zabezpečenie toho, aby členské štáty transponovali právne predpisy, ale zahŕňa aj úplné a správne uplatňovanie zákonov, najmä s cieľom chrániť základné práva občanov; vyjadruje poľutovanie nad skutočným obmedzením rozsahu pôsobnosti charty v dôsledku mimoriadne reštriktívneho výkladu jej článku 51, ktorý sa interpretuje tak, že jej bráni riešiť presadzovanie práva EÚ; zastáva názor, že tento prístup by sa mal zrevidovať, aby sa naplnili očakávania občanov EÚ, pokiaľ ide o ich základné práva; pripomína, že očakávania občanov presahujú rámec prísneho výkladu charty a cieľom by malo byť to, aby uvedené práva boli čo najúčinnejšie; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia sa v mnohých odpovediach na petície so sťažnosťami na možné porušovanie základných práv odvoláva na nedostatočné právomoci; v tejto súvislosti požaduje vytvorenie mechanizmu na monitorovanie, systematické hodnotenie a vydávanie odporúčaní s cieľom podporovať celkový súlad so základnými hodnotami v členských štátoch;

22.  pripomína zásadný význam včasnej a správnej transpozície a vykonávania práva EÚ, najmä ak sa dotýka základných práv alebo ich rozvíja;

Sloboda a bezpečnosť

Sloboda prejavu a médiá

23.  pripomína, že sloboda prejavu, právo na informácie a sloboda médií majú zásadný význam pre zabezpečenie demokracie a právneho štátu; dôrazne odsudzuje násilie, nátlak a hrozby namierené proti novinárom a médiám, a to aj v súvislosti s odhalením ich zdrojov a informácií o porušovaní základných práv, ktorého sa dopúšťajú vlády a štáty; vyzýva členské štáty, aby sa zdržali uplatňovania opatrení, ktoré týmto slobodám bránia; opakuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby preskúmala a zmenila smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách v súlade s usmerneniami uvedenými v uznesení Európskeho parlamentu z 22. mája 2013;

24.  zdôrazňuje, že verejné, nezávislé, slobodné, rôznorodé a pluralitné médiá, a to tak online, ako aj offline, sú spolu s novinármi základným stavebným kameňom demokracie; domnieva sa, že by nemalo dochádzať ku koncentrácii vlastníctva a riadenia médií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že transparentnosť vlastníctva médií je kľúčová pre monitorovanie investícií, ktoré by mohli ovplyvniť poskytované informácie; požaduje vypracovanie primeraných a spravodlivých ekonomických pravidiel, aby sa zaručila aj pluralita online médií; vyzýva Komisiu, aby vytvorila akčný plán s cieľom zaistiť, že všetky médiá spĺňajú minimálne normy nezávislosti a kvality;

25.  vyjadruje znepokojenie nad narastajúcimi represívnymi opatreniami v niektorých členských štátoch zameranými proti sociálnym hnutiam a demonštráciám a slobode zhromažďovania a prejavu, najmä pokiaľ ide o neprimerané používanie sily proti pokojným demonštrantom, ako aj nad nízkym počtom policajných a justičných vyšetrovaní v tejto oblasti; vyzýva členské štáty, aby chránili slobodu zhromažďovania a neprijímali opatrenia, ktoré spochybňujú či dokonca kriminalizujú výkon základných práv a slobôd, ako sú práva na demonštráciu a na štrajk, práva zhromažďovania a združovania a sloboda prejavu; vyjadruje hlboké znepokojenie nad vnútroštátnymi zákonmi v niekoľkých členských štátoch, ktoré majú vplyv na základné práva vo verejných priestoroch a obmedzujú právo zhromažďovania; vyzýva Komisiu, aby sledovala a riešila vážne zásahy do základných práv spôsobované vnútroštátnymi zákonmi, ktoré zavádzajú obmedzenia vo verejných priestoroch z bezpečnostných dôvodov;

26.  konštatuje, že prípady terorizmu viedli EÚ a jej členské štáty k zintenzívneniu opatrení na boj proti terorizmu a radikalizácii; naliehavo žiada EÚ a vnútroštátne orgány, aby pri prijímaní takýchto opatrení v plnej miere dodržiavali zásady demokracie a právneho štátu a základné práva, najmä právo na obhajobu, prezumpciu neviny, právo na spravodlivý proces a právo na rešpektovanie súkromia a ochranu osobných údajov; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby absolútne transparentne posudzovali súlad každého návrhu vnútroštátneho regulačného a legislatívneho nástroja v oblasti boja proti terorizmu s článkom 2 ZEÚ a chartou;

27.  uznáva, že rozšírená povaha nadnárodnej počítačovej trestnej činnosti a počítačového terorizmu vytvára závažné problémy a spôsobuje obavy o ochranu základných práv v online prostredí; považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ získavala aktuálne odborné znalosti v oblasti kybernetickej bezpečnosti s cieľom zaistiť dodržiavanie článkov 7 a 8 charty v kybernetickom priestore;

28.  víta správu Senátu USA o väzenských a vyšetrovacích programoch CIA; naliehavo žiada členské štáty, aby na svojom území netolerovali žiadne formy mučenia ani iného neľudského a ponižujúceho zaobchádzania; znova vyzýva členské štáty, aby zaistili zodpovednosť za porušovanie základných práv v súvislosti s prepravou a nelegálnym zadržiavaním väzňov v európskych krajinách zo strany CIA; naliehavo žiada členské štáty, aby uskutočnili otvorené a transparentné vyšetrovanie s cieľom odhaliť pravdu o využívaní ich územia a vzdušného priestoru a aby plne spolupracovali s Európskym parlamentom pri príslušnom vyšetrovaní, ktoré sa nedávno znovu začalo, a jeho následných krokoch; vyzýva na ochranu tých, ktorí takéto porušovanie odhalia, napríklad novinárov a oznamovateľov;

29.  vyjadruje znepokojenie nad opakovanými správami o údajnom porušovaní základných práv EÚ, a najmä právnych predpisov EÚ o ochrane údajov, prostredníctvom činnosti spravodajských služieb členských štátov a tretích krajín, ktoré umožňujú uchovávanie údajov z elektronickej komunikácie európskych občanov a prístup k nim; dôrazne odsudzuje hromadné sledovanie, ktoré sa podľa odhalení uskutočňuje od roku 2013, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že tieto aktivity pretrvávajú; požaduje, aby sa tieto činnosti objasnili a predovšetkým aby sa ozrejmilo súčasné zapojenie niektorých členských štátov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere zohľadňovali požiadavky a odporúčania Európskeho parlamentu, ako ich vyjadril vo svojom uznesení z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a o ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí; vyzýva členské štáty, aby zaistili, že činnosť ich spravodajských služieb bude v súlade so základnými právami a bude podliehať parlamentnej a súdnej kontrole;

30.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že členské štáty prijali právne predpisy umožňujúce plošné sledovanie, a opakuje, že v demokratickej spoločnosti treba využívať bezpečnostné nástroje, ktoré sú cielené, nevyhnutne potrebné a primerané; znova vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prijali systém na ochranu oznamovateľov;

31.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že občania dostatočne nepoznajú svoje právo na ochranu údajov a na súkromie ani možnosti právnej nápravy, ktoré majú k dispozícii; v tomto smere zdôrazňuje úlohu vnútroštátnych orgánov na ochranu údajov pri presadzovaní týchto práv a informovaní o nich; považuje za mimoriadne dôležité oboznámiť verejnosť a najmä deti s významom ochrany osobných údajov, a to aj v kybernetickom priestore, a s nebezpečenstvom, ktorému sú vystavení; vyzýva členské štáty, aby v školách zaviedli informačné kampane; zdôrazňuje, že vzhľadom na rýchly technologický vývoj a zvyšujúci sa počet kybernetických útokov je nutné venovať osobitnú pozornosť ochrane osobných údajov na internete s veľkým dôrazom na bezpečnosť spracúvania a uchovávania; podčiarkuje, že hoci právo byť zabudnutý nie je absolútne a bude nutné vyvažovať ho inými základnými právami, jednotlivci musia mať právo na opravu svojich osobných údajov na internete; vyjadruje vážne znepokojenie nad ťažkosťami, s ktorými sa stretáva väčšina používateľov internetu pri snahe zabezpečiť dodržiavanie svojich práv v digitálnom svete; vyzýva Radu, aby urýchlene pokročila v súvislosti s balíkom opatrení na ochranu údajov s cieľom zaistiť vysokú úroveň ochrany údajov v celej EÚ;

32.  pripomína, že členské štáty musia zaistiť, aby ich spravodajské služby vykonávali svoju činnosť zákonným spôsobom a v plnom súlade so zmluvami a s chartou; v tomto smere vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vnútroštátne právo umožní zhromažďovanie a analýzu osobných údajov (vrátane takzvaných metadát) len so súhlasom dotknutej osoby alebo na základe súdneho príkazu vydaného pre dôvodné podozrenie, že cieľová osoba sa podieľa na trestnej činnosti;

33.  zdôrazňuje, že nezákonné zhromažďovanie a spracúvanie údajov by sa malo trestať rovnako ako porušenie tradičnej dôvernosti korešpondencie; trvá na tom, že vytváranie tzv. zadných vrátok či akékoľvek iné techniky na oslabenie či obídenie bezpečnostných opatrení alebo využitie ich existujúcich slabých miest by sa mali prísne zakázať;

34.  odsudzuje nátlak verejných aj súkromných subjektov na súkromné podniky vyvíjaný s cieľom získať prístup k údajom o používateľoch internetu, kontrolovať obsah na internete či spochybniť zásadu neutrality siete;

35.  zdôrazňuje, že ochrana základných práv v dnešnej informačnej spoločnosti je pre EÚ kľúčová, pretože narastajúce využívanie informačných a komunikačných technológií (IKT) prináša nové hrozby pre základné práva v kybernetickom priestore, ktorých ochrana by sa mala posilniť tak, že sa zaistí, aby sa základné práva na internete presadzovali a chránili rovnakým spôsobom a v rovnakom rozsahu ako mimo internetu;

36.  naliehavo žiada Komisiu, aby intenzívne monitorovala vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ v tejto oblasti, a domnieva sa, že členské štáty by mali uplatňovať ustanovenia trestného práva v praxi prostredníctvom účinného vyšetrovania a trestného stíhania, aby sa zaistilo rešpektovanie základných práv obetí;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preukázali maximálnu obozretnosť, pokiaľ ide o vplyv, ktorý by mohli mať niektoré nové technológie, napríklad dróny, na základné práva občanov, konkrétnejšie na právo na súkromie a na ochranu osobných údajov;

38.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania pri prevencii radikalizácie a nárastu neznášanlivosti a extrémizmu medzi mladými ľuďmi;

39.  odsudzuje akty diskriminácie či dokonca násilia páchané políciou v niektorých členských štátoch voči menšinovým skupinám, ako sú migranti, Rómovia, LGBTI osoby či osoby so zdravotným postihnutím; naliehavo žiada členské štáty, aby tieto činy vyšetrovali a trestali; domnieva sa, že by bolo treba zabezpečiť väčšie povedomie a odbornú prípravu policajných zložiek, čo sa týka diskriminácie a násilia voči týmto menšinám; vyzýva členské štáty, aby obnovili dôveru, ktorú by menšiny mali mať v políciu, a aby ich nabádali k ohlasovaniu zneužívania; vyzýva tiež orgány členských štátov, aby bojovali proti vytváraniu diskriminačných etnických profilov, ktoré používajú niektoré policajné zložky;

Sloboda náboženského vyznania a svedomia

40.  odkazuje na článok 10 charty, ktorým sa chráni sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania vrátane slobody praktizovať náboženské vyznanie podľa svojho výberu a zmeniť náboženské vyznanie alebo vieru; domnieva sa, že sa to vzťahuje aj na slobodu neveriacich; odsudzuje všetky formy diskriminácie alebo neznášanlivosti a požaduje zákaz všetkých foriem diskriminácie z týchto dôvodov; v tejto súvislosti odsudzuje nedávne prípady antisemitskej a antiislamskej diskriminácie a násilia; vyzýva členské štáty vrátane regionálnych orgánov, aby všetkými dostupnými prostriedkami chránili slobodu náboženského vyznania alebo viery a prostredníctvom účinnej tvorby politík propagovali toleranciu a medzikultúrny dialóg, pričom v prípade potreby posilnia antidiskriminačné politiky; pripomína význam neutrálneho svetského štátu pri predchádzaní diskriminácii akejkoľvek náboženskej, ateistickej či agnostickej komunity a zaručovaní rovnakého zaobchádzania so všetkými náboženstvami a vierami; vyjadruje znepokojenie nad uplatňovaním zákonov o rúhaní a urážke náboženstva v Európskej únii, čo môže mať vážny dosah na slobodu prejavu, a naliehavo žiada členské štáty, aby tieto zákony zrušili; dôrazne odsudzuje útoky na svätyne a naliehavo vyzýva členské štáty, aby tieto skutky neponechali bez trestu;

41.  naliehavo požaduje rešpektovanie slobody náboženského vyznania alebo viery v okupovanej časti Cypru, kde viac než 500 náboženským a kultúrnym pamiatkam hrozí zrútenie;

42.  je znepokojený vzostupom antisemitizmu v Európe a čoraz rozšírenejšou snahou popierať či relativizovať holokaust; je veľmi znepokojený tým, že mnohí členovia židovskej komunity plánujú opustiť Európu kvôli narastajúcemu antisemitizmu, diskriminácii a násiliu voči nim;

43.  je hlboko znepokojený nárastom antiislamských demonštrácií a útokov na mešity, ako aj rozšírenou tendenciou spájať islam s náboženským fanatizmom malej menšiny; vyjadruje poľutovanie nad diskrimináciou a násilím voči moslimskej komunite; vyzýva členské štáty, aby tieto činy systematicky odsudzovali a aby v tomto smere uplatňovali nulovú toleranciu;

Rovnosť a nediskriminácia

44.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že Rada ešte stále neprijala návrh smernice o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu z roku 2008; víta skutočnosť, že táto smernica sa stala pre Komisiu prioritou; opakuje svoju výzvu Rade, aby návrh čo najskôr prijala;

45.  poukazuje na to, že pluralita, nediskriminácia a tolerancia patria v súlade s článkom 2 ZEÚ medzi základné hodnoty EÚ; domnieva sa, že len politiky určené na presadzovanie formálnej aj skutočnej rovnosti a na boj proti všetkým formám zaujatosti a diskriminácie môžu podporiť súdržnú spoločnosť prekonávaním všetkých foriem predsudkov, ktoré poškodzujú sociálnu integráciu; odsudzuje skutočnosť, že ešte aj dnes sa v EÚ objavujú prípady diskriminácie, marginalizácie a dokonca násilia a zneužívania najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

46.  domnieva sa, že Únia a členské štáty by mali zintenzívniť svoje úsilie, čo sa týka boja proti diskriminácii a ochrany kultúrnej, náboženskej a jazykovej rozmanitosti, a presadzovať opatrenia na posilnenie rodovej rovnosti, práv dieťaťa, práv starších osôb, práv osôb so zdravotným postihnutím, práv LGBTI osôb a práv osôb patriacich k národnostným menšinám; naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby do politík v oblasti rovnosti zaradili aj viacnásobnú diskrimináciu;

47.  odsudzuje všetky formy násilia a diskriminácie spáchané na území Európskej únie a je znepokojený ich rastúcim počtom; žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali konkrétne politické záväzky s cieľom bojovať proti všetkým formám rasizmu vrátane antisemitizmu, islamofóbie, afrofóbie a neznášanlivosti voči Rómom;

48.  vyzýva Komisiu a Radu, aby uznali potrebu spoľahlivých a porovnateľných údajov v oblasti rovnosti, ktoré budú rozčlenené podľa dôvodov diskriminácie, s cieľom merať diskrimináciu, aby sa poskytli podklady pre tvorbu politík a aby bolo možné vyhodnotiť vykonávanie antidiskriminačných právnych predpisov EÚ a lepšie ich presadzovať; vyzýva Komisiu, aby vymedzila jednotné normy zhromažďovania údajov v oblasti rovnosti, a to na základe sebaidentifikácie, noriem ochrany údajov EÚ a konzultácií s relevantnými komunitami; vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali údaje o všetkých dôvodoch diskriminácie;

49.  naliehavo žiada EÚ, aby prijala smernicu, v ktorej sa odsúdi diskriminácia na základe rodu a ktorej cieľom bude boj proti rodovým predsudkom a stereotypom vo vzdelávaní a v médiách;

Podpora menšín

50.  požaduje väčšiu súdržnosť Európskej únie v oblasti ochrany menšín; je pevne presvedčený, že všetky členské štáty aj kandidátske krajiny by mali byť viazané rovnakými zásadami a kritériami, aby sa zabránilo uplatňovaniu dvojakých noriem; požaduje preto vytvorenie účinného mechanizmu na monitorovanie a zaistenie dodržiavania základných práv všetkých menšín tak v kandidátskych krajinách, ako aj v členských štátoch EÚ;

51.  zdôrazňuje, že Európska únia musí byť priestorom, kde prevažuje úcta k etnickej, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti; vyzýva inštitúcie EÚ, aby vypracovali komplexný systém ochrany národnostných, etnických a jazykových menšín v EÚ s cieľom zaistiť im rovnaké zaobchádzanie, pričom treba zohľadniť príslušné medzinárodné právne normy a existujúce osvedčené postupy, a vyzýva členské štáty, aby zabezpečili skutočnú rovnosť týchto menšín, najmä v otázkach jazyka, vzdelávania a kultúry; nabáda členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali a účinne vykonávali Rámcový dohovor na ochranu národnostných menšín; pripomína tiež potrebu uplatňovať zásady vypracované v rámci OBSE;

52.  odsudzuje všetky formy diskriminácie z dôvodu používaného jazyka a vyzýva členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali a účinne vykonávali Európsku chartu regionálnych alebo menšinových jazykov; naliehavo žiada členské štáty a Komisiu, aby prijali všetky kroky potrebné na boj proti akýmkoľvek neprimeraným administratívnym či legislatívnym prekážkam, ktoré by na európskej alebo vnútroštátnej úrovni mohli byť prekážkou jazykovej rozmanitosti;

53.  zdôrazňuje, že zásady ľudskej dôstojnosti, rovnosti pred zákonom a zákazu akejkoľvek diskriminácie tvoria základy právneho štátu; vyzýva členské štáty, aby prijali vnútroštátny legislatívny rámec na riešenie všetkých foriem diskriminácie a zaručili účinné uplatňovanie existujúceho právneho rámca EÚ;

Situácia Rómov

54.  vyjadruje poľutovanie nad narastajúcou tendenciou protirómskych nálad v Európskej únii a je znepokojený situáciou Rómov v EÚ a početnými prípadmi prenasledovania, násilia, stigmatizácie, diskriminácie a nezákonného vyhostenia, ktoré sú v rozpore so základnými právami a s právom Európskej únie; naliehavo žiada Komisiu, aby naďalej podnikala kroky proti tým členským štátom, ktoré umožňujú inštitucionalizovanú diskrimináciu a segregáciu; opätovne vyzýva členské štáty, aby účinne vykonávali stratégie na podporu skutočného začleňovania, realizovali posilnené a náležité opatrenia na podporu integrácie, najmä v oblasti ochrany základných práv, vzdelávania, zamestnanosti, bývania a zdravotnej starostlivosti, a bojovali proti násiliu, nenávistným prejavom a diskriminácii Rómov v súlade s odporúčaním Rady z 9. decembra 2013 týkajúcim sa účinných opatrení na integráciu Rómov v členských štátoch;

55.  zdôrazňuje význam riadneho vykonávania vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov prostredníctvom vypracovania integrovaných politík so zapojením miestnych orgánov, mimovládnych subjektov a rómskych komunít do trvalého dialógu; vyzýva Komisiu, aby zaistila sledovanie a lepšiu koordináciu tohto vykonávania; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali so zástupcami rómskej populácie na riadení, monitorovaní a hodnotení projektov, ktoré majú vplyv na ich spoločenstvá, pričom využijú dostupné finančné prostriedky vrátane prostriedkov EÚ a aby v súlade so smernicou 2004/38/ES o práve občanov Únie a ich rodinných príslušníkov voľne sa pohybovať a zdržiavať sa v rámci územia členských štátov prísne sledovali dodržiavanie základných práv Rómov vrátane slobody pohybu;

56.  vyjadruje poľutovanie nad existujúcou diskrimináciou Rómov vo vnútroštátnych vzdelávacích systémoch a na trhu práce; zdôrazňuje väčšiu zraniteľnosť rómskych žien a detí, a to najmä pokiaľ ide o viacnásobné a súbežné porušovanie ich základných práv; opakuje význam ochrany a podpory rovného prístupu ku všetkým právam pre rómske deti;

57.  naliehavo žiada členské štáty, aby prijali potrebné legislatívne zmeny v oblasti sterilizácie a aby finančne odškodnili obete vynútených sterilizácií uskutočnených na rómskych ženách a ženách s duševným postihnutím, a to v súlade s judikatúrou ESĽP;

Násilie voči ženám a rovnosť medzi ženami a mužmi

58.  naliehavo žiada EÚ a členské štáty, aby bojovali proti všetkým formám násilia a diskriminácie voči ženám a stíhali ich; predovšetkým vyzýva členské štáty, aby účinne riešili dôsledky domáceho násilia a sexuálneho vykorisťovania vo všetkých jeho formách, a to aj v prípade utečencov a detí migrantov, a tiež problém manželstiev maloletých či manželstiev vynútených násilím;

59.  vyjadruje znepokojenie nad rozsahom násilia voči ženám v EÚ a jeho formami, ako to dokumentuje prieskum agentúry FRA v celej EÚ, podľa ktorého každá tretia žena zažila vo veku od 15 rokov fyzické a/alebo sexuálne násilie a podľa odhadov sa v priebehu jedného roka stane v EÚ obeťou sexuálneho násilia 3,7 milióna žien; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby preskúmali existujúce právne predpisy a aby problematiku násilia voči ženám považovali aj naďalej za prioritu, pretože rodovo motivované násilie by sa nemalo tolerovať; vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty na ratifikáciu Istanbulského dohovoru a čo najskôr začala proces pristúpenia EÚ k tomuto dohovoru; konštatuje, že okamžité pristúpenie všetkých členských štátov k Istanbulskému dohovoru by viedlo k vytvoreniu integrovanej politiky a k podpore medzinárodnej spolupráce v oblasti boja proti všetkým formám násilia voči ženám vrátane sexuálneho obťažovania online i offline;

60.  vyzýva členské štáty, aby vytvorili siete centier poskytujúcich podporu a útočisko pre ženy, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi a prostitúcie, a zabezpečili, aby tieto ženy dostali psychologickú, zdravotnú, sociálnu a právnu pomoc a podporu pri hľadaní stabilného zamestnania a súvisiace nároky;

61.  vyjadruje vážne znepokojenie nad pokračujúcimi praktikami mrzačenia pohlavných orgánov, ktoré sú závažnou formou násilia páchaného na ženách a dievčatách a predstavujú neprijateľné porušovanie ich práva na telesnú integritu; naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby zachovávali mimoriadnu ostražitosť s ohľadom na tieto praktiky na svojom území a čo najskôr ich zastavili; predovšetkým vyzýva členské štáty, aby uplatňovali pevný a odrádzajúci prístup tým, že budú školiť osoby pracujúce s migrantmi a systematicky a účinne stíhať a trestať páchateľov mrzačenia pohlavných orgánov, v prípade ktorých musí byť nulová tolerancia; trvá na tom, že tento prístup by mal byť sprevádzaný informačnými a osvetovými kampaňami zameranými na príslušné skupiny; víta skutočnosť, že podľa právnych predpisov EÚ v oblasti azylu sú obete mrzačenia pohlavných orgánov zraniteľné osoby, pričom tieto právne predpisy zaraďujú mrzačenie pohlavných orgánov medzi kritériá udelenia azylu;

62.  vyzýva Komisiu, aby zaistila kontinuitu zhromažďovania údajov o výskyte a povahe násilia voči ženám, ktoré budú základom silných politík v oblasti prevencie násilia spĺňajúcich potreby obetí, a aby tiež posúdila vykonávanie smernice EÚ o obetiach (2012/29/EÚ) a zorganizovala informačné kampane proti sexuálnemu obťažovaniu; domnieva sa, že zhromažďovanie údajov by malo stavať na prvom prieskume v celej EÚ, ktorý uskutočnila agentúra FRA, a malo by sa zakladať na spolupráci medzi Komisiou (vrátane Eurostatu), agentúrou FRA a Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť;. opakuje žiadosť, ktorú Komisii adresoval vo svojom uznesení z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám, a to aby predložila návrh aktu, v ktorom sa stanovia opatrenia na presadzovanie a podporu opatrení členských štátov v oblasti prevencie násilia páchaného na ženách a dievčatách vrátane mrzačenia ženských pohlavných orgánov; vyzýva Komisiu, aby rok 2016 vyhlásila za rok boja proti násiliu voči ženám a dievčatám;

63.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby bojovali proti všetkým formám násilia voči ženám a aby ho trestne stíhali; vyzýva Komisiu, aby navrhla legislatívnu iniciatívu s cieľom zakázať násilie voči ženám v EÚ;

64.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o potrebe podporovať kultúru úcty a tolerancie s cieľom ukončiť všetky formy diskriminácie žien; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie vnútroštátnych stratégií týkajúcich sa rešpektovania a ochrany sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv žien; zdôrazňuje úlohu Únie pri zvyšovaní povedomia a podporovaní najlepších postupov v tejto oblasti, pretože zdravie je základným ľudským právom nevyhnutným na uplatňovanie ostatných ľudských práv;

65.  vyjadruje znepokojenie nad nízkym zastúpením žien v rozhodovacích procesoch, podnikoch a ich správnych radách, vo vede a v politike na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni (veľké spoločnosti, vnútroštátne a európske voľby) a najmä na miestnej úrovni; vyzýva na podporu žien v ich profesionálnom rozvoji a úsilí o získanie výkonných pozícií a vyzýva inštitúcie EÚ, aby venovali väčšiu pozornosť zisteniu, že len 17,8 % členov správnych rád najväčších verejne kótovaných spoločností v EÚ tvoria ženy;

66.  žiada Radu, aby odblokovala smernicu o materskej dovolenke, pretože tento právny predpis umožní skutočnú a hmatateľnú rodovú rovnosť a zabezpečí harmonizáciu na úrovni EÚ;

67.  upozorňuje, že viac než polovicu všetkých postgraduantov tvoria ženy a že tento údaj sa neodráža na trhu práce, najmä vo vedúcich rozhodovacích pozíciách; vyzýva preto členské štáty, aby prijali všetky potrebné kroky, ktoré zaistia rovnakú účasť žien a mužov na trhu práce a pomôžu ženám dosiahnuť vysoké pozície, a najmä aby čo najskôr dosiahli dohodu v súvislosti s návrhom smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach; vyjadruje poľutovanie nad tým, že ženy v EÚ stále zarábajú za tú istú prácu v priemere o 16 % menej než muži; vyzýva preto EÚ, aby pokračovala v práci na zaisťovaní rovnosti žien a mužov v oblasti odmeňovania podľa článku 157 ZFEÚ, ako aj rovnosti v súvislosti s dôchodkami a účasťou na trhu práce, a to i na najvyšších manažérskych pozíciách; domnieva sa, že tieto kroky by mali pomôcť v boji proti chudobe a pri zaisťovaní toho, aby Európa plne využívala všetok talent, ktorý má k dispozícii; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že miera nezamestnanosti žien je stále podstatne vyššia než miera nezamestnanosti mužov, a zdôrazňuje, že finančná nezávislosť žien musí byť súčasťou boja proti chudobe;

68.   vyzýva Komisiu, aby intenzívnejšie sledovala dodržiavanie zásady rodovej rovnosti v európskych právnych predpisoch; vyzýva členské štáty, aby prikročili k podobnej analýze svojich vnútroštátnych právnych predpisov;

69.  uznáva, že sexuálne a reprodukčné zdravie a práva patria k základným právam a sú zásadným prvkom ľudskej dôstojnosti, rodovej rovnosti a sebaurčenia; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zahrnula sexuálne a reprodukčné zdravie a práva ako základné ľudské práva do svojej budúcej stratégie EÚ v oblasti zdravia s cieľom zabezpečiť súlad medzi vnútornou a vonkajšou politikou EÚ v oblasti základných práv, ako to požadoval Európsky parlament 10. marca 2015;

70.  uznáva, že odopretie potratu, ktorý by zachránil život, je závažným porušením základných práv;

71.  vyzýva členské štáty, aby spolu s Komisiou uznali právo na prístup k bezpečnej a modernej antikoncepcii a sexuálnemu vzdelávaniu v školách; naliehavo žiada Komisiu, aby vnútroštátne politiky dopĺňala v záujme zlepšovania verejného zdravia a pritom o všetkom informovala Európsky parlament;

Práva detí

72.  dôrazne odsudzuje akúkoľvek formu násilia páchaného na deťoch a zlého zaobchádzania s nimi; vyzýva členské štáty ako zmluvné strany Dohovoru OSN o právach dieťaťa, aby prijali vhodné opatrenia na ochranu detí pred všetkými formami fyzického a psychického násilia vrátane fyzického a sexuálneho zneužívania, manželstiev vynútených násilím, detskej práce a sexuálneho vykorisťovania;

73.  dôrazne odsudzuje sexuálne vykorisťovanie detí a predovšetkým vzostup fenoménu detskej pornografie na internete; naliehavo žiada Úniu a členské štáty, aby sa spojili v úsilí bojovať proti tomuto závažnému porušovaniu práv detí a aby náležite zohľadnili odporúčania Európskeho parlamentu uvedené v jeho uznesení z 11. marca 2015 o sexuálnom zneužívaní detí na internete(33); opakuje svoju výzvu, aby členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, transponovali smernicu o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii; taktiež vyzýva Úniu a členské štáty, ktoré tak ešte neurobili, aby ratifikovali Dohovor Rady Európy o ochrane detí pred sexuálnym vykorisťovaním a sexuálnym zneužívaním;

74.  vyzýva členské štáty, aby vykonali smernicu 2011/93/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii a posilnili právne možnosti, technické schopnosti a finančné zdroje orgánov presadzovania práva s cieľom zintenzívniť spoluprácu vrátane spolupráce s Europolom, aby bolo možné účinnejšie vyšetrovať a rozbíjať siete sexuálnych delikventov zneužívajúcich deti, pričom na prvom mieste musia byť práva a bezpečnosť dotknutých detí;

75.  zdôrazňuje úlohu odborníkov, ktorí pracujú s deťmi, ako sú učitelia, vychovávatelia a pediatri, pri odhaľovaní známok fyzického a psychického násilia páchaného na deťoch vrátane kybernetického šikanovania; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že títo odborníci budú v tomto zmysle informovaní a školení; vyzýva tiež členské štáty, aby zaviedli telefónne linky, prostredníctvom ktorých budú môcť deti oznamovať všetky prípady zlého zaobchádzania, sexuálneho násilia, zastrašovania či obťažovania, ktorého obeťou sa stali;

76.  domnieva sa, že osobné údaje detí na internete je nutné náležitým spôsobom chrániť a že deti je nutné informovať o rizikách a dôsledkoch používania osobných údajov na internete spôsobom vhodným pre deti; vyzýva členské štáty, aby v školách zaviedli informačné kampane; zdôrazňuje, že by sa malo zakázať vytváranie internetových profilov detí;

77.  odsudzuje všetky formy diskriminácie detí a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podnikli jednotné kroky s cieľom odstrániť diskrimináciu detí; predovšetkým vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri programovaní a vykonávaní regionálnych a kohéznych politík výslovne uvádzali deti ako prioritu;

78.  vyzýva členské štáty, aby zaistili účinný prístup ku spravodlivosti pre všetky deti, či už v postavení podozrivého, páchateľa, obete alebo účastníka konania; potvrdzuje význam posilňovania procesných záruk pre deti v trestnom konaní, a to najmä v kontexte prebiehajúcich diskusií o smernici o osobitných zárukách pre deti podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní;

79.  vyjadruje znepokojenie nad zvyšovaním počtu prípadov medzinárodných únosov detí rodičmi; v tomto smere zdôrazňuje úlohu mediátora Európskeho parlamentu pre oblasť medzinárodných únosov detí rodičmi; zdôrazňuje význam spoločného prístupu EÚ k hľadaniu nezvestných detí v EÚ; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili policajnú a justičnú spoluprácu v cezhraničných prípadoch zahŕňajúcich nezvestné deti a vytvorili horúce linky pre vyhľadávanie nezvestných detí;

80.  pripomína, že v prípade všetkých politík a opatrení prijímaných v súvislosti s deťmi musia byť prvoradé najlepšie záujmy dieťaťa v zmysle článku 24 charty; pripomína, že charta stanovuje právo na vzdelanie a že vzdelanie je mimoriadne dôležité nielen pre blahobyt a osobný rozvoj dieťaťa, ale aj pre budúcnosť spoločnosti; domnieva sa, že vzdelanie detí pochádzajúcich z rodín s nízkymi príjmami je zásadnou podmienkou pre to, aby sa deti vymanili z chudoby; vyzýva teda členské štáty, aby presadzovali kvalitné vzdelanie pre všetkých;

81.  zdôrazňuje, že záujmy a práva detí občanov EÚ by mali byť riadne chránené, a to nielen v rámci Únie, ale aj za jej hranicami, a preto vyzýva na posilnenú spoluprácu s inštitúciami zodpovednými za blaho detí v severských krajinách mimo EÚ; domnieva sa, že všetci partneri EÚ (vrátane členov EHP) by mali ratifikovať Haagsky dohovor o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone a spolupráci v oblasti rodičovských práv a povinností a opatrení na ochranu dieťaťa z roku 1996;

82.  uznáva, že finančná a hospodárska kríza mala závažný negatívny vplyv na uplatňovanie práv detí a zabezpečenie ich blahobytu; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o boj proti chudobe detí a sociálnemu vylúčeniu účinným vykonávaním odporúčania Komisie s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu znevýhodnenia prostredníctvom integrovaných stratégií, ktoré podporujú prístup k primeraným zdrojom, umožňujú prístup k cenovo dostupným a kvalitným službám a presadzujú zapájanie detí do rozhodovania, ktoré sa ich týka; vyzýva Komisiu, aby prijala ďalšie opatrenia na sledovanie vykonávania tohto odporúčania;

83.  vyzýva Komisiu, aby v roku 2015 navrhla program, ktorý bude ambicióznym a komplexným nástupcom agendy EÚ pre práva dieťaťa; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné zohľadňovanie práv detí vo všetkých právnych predpisoch, politikách a finančných rozhodnutiach EÚ; vyzýva Komisiu, aby každoročne podávala správu o pokroku dosiahnutom v oblasti dodržiavania práv detí a dôsledného uplatňovania aquis EÚ v oblasti práv detí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že mandát a zdroje koordinátora práv detí budú primerane odrážať záväzok EÚ systematicky a účinne zohľadňovať práva detí; vyzýva Komisiu, aby prijala ohlásené usmernenia EÚ pre integrované systémy ochrany detí;

84.  víta tendenciu členských štátov definovať manželstvo vynútené násilím ako trestný čin; žiada členské štáty, aby boli obozretné a školili a informovali personál, ktorý prichádza do kontaktu s deťmi, ako sú učitelia a vychovávatelia, tak, aby bol schopný odhaľovať deti, ktorým hrozí únos do krajiny ich pôvodu na účel uzatvorenia núteného manželstva;

Práva LGBTI osôb

85.  čo najdôraznejšie odsudzuje diskrimináciu a násilie voči lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym osobám (LGBTI) na území EÚ, ku ktorému prispievajú zákony a politiky obmedzujúce základné práva LGBTI osôb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijímali zákony a opatrenia na boj proti homofóbii a transfóbii; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby na úrovni EÚ predložila akčný plán alebo stratégiu pre rovnosť v oblasti sexuálnej orientácie a rodovej identity, ako o to opakovane žiadal Európsky parlament a ako to komisárka Jourová prisľúbila počas vypočutí Komisie; v tejto súvislosti pripomína svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o pláne EÚ na boj proti homofóbii a diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity, zdôrazňuje však, že táto komplexná politika musí rešpektovať právomoci Európskej únie, jej agentúr a členských štátov;

86.  domnieva sa, že základné práva LGBTI osôb budú pravdepodobne lepšie chránené, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, akými sú napríklad partnerské spolužitie, registrované partnerstvo alebo manželstvo; víta skutočnosť, že 19 členských štátov v súčasnosti tieto možnosti ponúka, a vyzýva ostatné členské štáty, aby to taktiež zvážili; okrem toho opakuje svoju výzvu Komisii, aby predložila návrh ambiciózneho nariadenia, ktoré zabezpečí vzájomné uznávanie dokladov o osobnom stave (vrátane právneho uznania rodu, manželstiev a registrovaných partnerstiev) a ich právnych účinkov, s cieľom obmedziť diskriminačné právne a administratívne prekážky pre občanov, ktorí uplatňujú svoje právo voľného pohybu;

87.  vyzýva členské štáty, aby boli obozretné a dôsledné a trestali verejných činiteľov, ktorí na verejnosti urážajú alebo stigmatizujú LGBTI osoby;

88.  nabáda členské štáty EÚ, aby podporovali odbory a zamestnávateľské organizácie v ich úsilí prijímať politiky v oblasti rozmanitosti a nediskriminácie so zameraním na LGBTI osoby;

89.  domnieva sa, že orgány členských štátov by mali uľahčiť postupy umožňujúce osobám, ktoré zmenili pohlavie, zaistiť uznanie svojho nového rodu v úradných dokumentoch; opakuje, že odsudzuje všetky postupy právneho uznávania, ktoré transrodovým osobám ukladajú povinnosť sterilizácie;

90.  odsudzuje skutočnosť, že transrodové osoby sú vo väčšine členských štátov naďalej považované za duševne choré, a vyzýva tieto členské štáty, aby vnútroštátne katalógy duševných chorôb prehodnotili a zaistili pri tom, aby všetky transrodové osoby mali naďalej k dispozícii liečbu, ktorá je z lekárskeho hľadiska nevyhnutná;

91.  víta iniciatívu Komisie, pokiaľ ide o depatologizáciu transrodových identít v rámci revízie Medzinárodnej klasifikácie chorôb Svetovej zdravotníckej organizácie; vyzýva Komisiu na zintenzívnenie úsilia s cieľom zabrániť tomu, aby sa z rodovej variancie v detstve stala nová diagnóza v tejto klasifikácii;

92.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v prípade intersexuálnych malých detí je veľmi rozšírený „normalizačný“ chirurgický zásah do pohlavných orgánov, hoci z lekárskeho hľadiska nie je potrebný; v tomto smere víta maltský zákon o rodovej identite, rodovom vyjadrení a pohlavných znakoch z apríla 2015, ktorý takýto chirurgický zákrok v prípade intersexuálnych malých detí zakazuje a posilňuje v prípade intersexuálnych ľudí zásadu sebaurčenia, a vyzýva ostatné štáty aby nasledovali príklad Malty;

Práva osôb so zdravotným postihnutím

93.  odsudzuje diskrimináciu a vylúčenie, s ktorými sa ešte stále stretávajú osoby so zdravotným postihnutím; žiada Komisiu, členské štáty, a regionálne a miestne orgány, aby vykonávali európsku stratégiu pre oblasť zdravotného postihnutia a sledovali a uplatňovali príslušné európske právne predpisy; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby obnovila legislatívnu iniciatívu, pokiaľ ide o akt o bezbariérovosti, a to v podobe prierezového nástroja, ktorý môže zvýšiť ochranu osôb so zdravotným postihnutím a zaistiť v tomto smere konzistentnosť všetkých politík EÚ; žiada tiež Komisiu, aby maximalizovala synergie medzi stratégiou EÚ pre oblasť zdravotného postihnutia a ustanoveniami Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien a Dohovoru OSN o právach dieťaťa s cieľom zaistiť, aby sa uznávané práva skutočne mohli požívať a účinne uplatňovať, a to aj prostredníctvom harmonizácie a vykonávania legislatívneho rámca a na základe kultúrnych a politických opatrení;

94.  naliehavo žiada Komisiu, aby členské štáty usmerňovala, ako čo najlepšie využívať európske fondy v súlade so záväzkami EÚ podľa dohovoru UNCRPD, a aby podporovala MVO a organizácie a úzko s nimi spolupracovala s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie tohto dohovoru; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zlepšili prístup k zamestnaniu a odbornej príprave pre osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb s psychosociálnymi poruchami a aby v súlade s článkom 26 charty podporovali nezávislý život a deinštitucionalizačné programy;

95.  zdôrazňuje, že je nutné dodržiavať právo osôb so zdravotným postihnutím na politickú účasť na voľbách; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby do svojich správ o vykonávaní smerníc Rady 93/109/ES a 94/80/ES, ktorými sa stanovuje právo voliť a byť volený do Európskeho parlamentu a v komunálnych voľbách, zaradila posúdenie zlučiteľnosti s UNCRPD; vyjadruje poľutovanie nad tým, že veľký počet osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, ktoré boli zbavené právnej spôsobilosti, nemá ani právo voliť; vyzýva preto členské štáty, aby upravili svoje vnútroštátne právne predpisy tak, aby osobám so zdravotným postihnutím, ktoré boli zbavené právnej spôsobilosti, neodnímali právo voliť systematicky, ale aby posudzovali každý jednotlivý prípad a osobám so zdravotným postihnutím poskytovali pri hlasovaní pomoc;

96.  vyzýva Komisiu, aby posúdila zlučiteľnosť európskych právnych predpisov s požiadavkami Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím a aby akékoľvek budúce návrhy hodnotila prostredníctvom svojich posúdení vplyvu s ohľadom na tento dohovor;

97.  odsudzuje využívanie foriem fyzického a farmakologického nátlaku v prípade duševného postihnutia a žiada EÚ a členské štáty, aby prijali politiky sociálnej integrácie;

98.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa osoby so zdravotným postihnutím dodnes stretávajú s prekážkami v oblasti prístupu na trh s tovarom a službami v rámci Únie; domnieva sa, že tieto prekážky obmedzujú ich zapojenie do spoločnosti a sú porušením ich práv vyplývajúcich predovšetkým z európskeho občianstva; vyzýva Komisiu, aby v oblasti prístupnosti v rámci Európskej únie dosiahla urýchlene pokrok a čo najskôr sa tak mohol prijať legislatívny akt;

99.  vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby osoby so zdravotným postihnutím v súlade s článkom 4 ods. 3 UNCRPD dôsledne zapájali do rozhodovacích procesov v oblastiach ich pôsobnosti, a to aj prostredníctvom organizácií, ktoré ich zastupujú;

100.  vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby zaistili jasnú a rozsiahlu propagáciu možností podieľať sa na konzultačných procesoch v prístupných komunikačných prostriedkoch, poskytli možnosť dodávať vstupy v iných formátoch, ako je napríklad Braillovo písmo alebo ľahko čitateľné písmo, a zabezpečili sprístupnenie verejných vypočutí a schôdzí, kde sa diskutuje o navrhovaných právnych predpisoch a politikách;

101.  vyzýva Komisiu, aby zharmonizovala zhromažďovanie údajov týkajúcich sa zdravotného postihnutia prostredníctvom sociálnych prieskumov EÚ v súlade s požiadavkami článku 31 UNCRPD; zdôrazňuje, že pri takomto zhromažďovaní údajov by sa mali používať metodiky, ktoré zahŕňajú všetky osoby so zdravotným postihnutím vrátane osôb so závažnejším postihnutím a osôb v ústavnej starostlivosti;

Diskriminácia z dôvodu veku

102.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohí starší ľudia sa každodenne stretávajú s diskrimináciou a porušovaním svojich základných práv, najmä v oblasti prístupu k primeranému príjmu, zamestnaniu a zdravotnej starostlivosti, ako aj k nevyhnutnému tovaru a službám; pripomína, že v článku 25 Charty základných práv sa deklarujú práva starších osôb na dôstojný a nezávislý život a na účasť na spoločenskom a kultúrnom živote; vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu pre demografické zmeny s cieľom uplatňovať článok 25 Charty základných práv;

103.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že zlé zaobchádzanie, zanedbávanie a zneužívanie starších ľudí je v členských štátoch veľmi rozšírené; vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia na boj proti zneužívaniu a všetkým formám násilia páchaného na starších osobách a presadzovali ich nezávislosť podporovaním renovácie a dostupnosti bývania; pripomína, že staršie ženy častejšie žijú pod hranicou chudoby pre rozdiely v odmeňovaní mužov a žien a neskoršie dôchodkové rozdiely;

104.   vyzýva členské štáty, aby zabezpečili začleňovanie mladých pracovníkov na trhu práce, predovšetkým tých, ktorí sú zasiahnutí hospodárskou krízou, a to aj prostredníctvom organizovania a poskytovania odbornej prípravy v záujme sociálneho pokroku mladých ľudí;

105.  vyzýva na rešpektovanie dôstojnosti ľudí na sklonku života, najmä zabezpečením toho, aby sa rozhodnutia vyjadrené v poslednej vôli uznávali a rešpektovali;

106.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že škrty členských štátov v oblasti verejných výdavkov a dôchodkov výrazne prispievajú k chudobe v starobe, pretože znižujú disponibilné príjmy starších ľudí, zhoršujú ich životné podmienky, vytvárajú nerovnosti v cenovej dostupnosti služieb a zvyšujú počet starších ľudí s príjmami tesne nad prahom chudoby;

Trestné činy z nenávisti a nenávistné slovné prejavy

107.  odsudzuje prípady nenávistných slovných prejavov a trestných činov z nenávisti motivovaných rasizmom, xenofóbiou, náboženskou neznášanlivosťou alebo predsudkami voči zdravotnému postihnutiu osoby, jej sexuálnej orientácii či rodovej identite, ktoré sa v EÚ objavujú každý deň; vyzýva členské štáty, aby chránili základné práva a podporovali porozumenie, akceptáciu a toleranciu medzi rôznymi komunitami na svojom území; žiada EÚ, aby pri vypracúvaní európskych politík proti diskriminácii a v oblasti spravodlivosti stanovila ako prioritu boj proti trestným činom z nenávisti; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili boj proti trestným činom z nenávisti a diskriminačným postojom a správaniu vytvorením komplexnej stratégie boja proti trestných činom z nenávisti, násiliu motivovanému predsudkami a diskriminácii;

108.  vyjadruje znepokojenie nad rastúcim výskytom nenávistných slovných prejavov na internete a vyzýva členské štáty, aby zaviedli jednoduchý postup, ktorý umožní verejnosti takýto nenávistný obsah na internete oznamovať;

109.  vyjadruje znepokojenie nad vyšetrovaniami a rozsudkami týkajúcimi sa trestných činov z nenávisti v členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby prijali všetky náležité opatrenia vrátane zabezpečenia primeranej ochrany s cieľom podnietiť oznamovanie týchto trestných činov, pretože zistenia agentúry FRA vyplývajúce z jej rozsiahlych prieskumov neustále ukazujú, že obete trestných činov sa zdráhajú hlásiť sa na polícii a informovať ju;

110.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že viacero členských štátov správne netransponovalo ustanovenia rámcového rozhodnutia 2008/913/SVV, a vyzýva členské štáty, aby v plnom rozsahu transponovali a vykonávali normy EÚ a zabezpečili presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré trestajú všetky formy trestných činov z nenávisti, podnecovania k nenávisti a obťažovania a systematicky vedú k stíhaniu uvedených trestných činov; vyzýva Komisiu, aby monitorovala správne transponovanie rámcového rozhodnutia a začala konanie o porušení povinnosti voči tým členským štátom, ktoré ho netransponujú; okrem toho žiada preskúmanie rámcového rozhodnutia tak, aby plne pokrývalo všetky formy trestných činov z nenávisti a trestných činov spáchaných na základe predsudkov alebo diskriminačného motívu a aby sa jasne vymedzili jednotné normy vyšetrovania a trestného stíhania;

111.  vyzýva Komisiu, aby podporovala programy odbornej prípravy pre orgány presadzovania práva a justičné orgány, ako aj príslušné agentúry EÚ, ktoré by sa zameriavali na prevenciu diskriminačných praktík a trestných činov z nenávisti a na boj proti nim; vyzýva členské štáty, aby orgánom zodpovedným za vyšetrovanie a trestné stíhanie zabezpečili praktické nástroje a zručnosti, ktoré by im umožnili identifikovať a riešiť trestné činy, na ktoré sa vzťahuje rámcové rozhodnutie, a spolupracovať a komunikovať s obeťami;

112.  so znepokojením sleduje vzostup politických strán, ktorých politický program je založený na vylúčení z etnických, sexuálnych alebo náboženských dôvodov;

113.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim bagatelizovaním rasistických a xenofóbnych činov a prejavov, čo je spôsobené čoraz väčšou viditeľnosťou rasistických a xenofóbnych skupín vo verejnej sfére, z ktorých niektoré už získali alebo sa snažia získať štatút politickej strany;

114.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vzostupom politických strán, ktoré súčasnú hospodársku a sociálnu krízu využívajú na odôvodnenie svojho rasistického, xenofóbneho a antiislamského posolstva;

115.  dôrazne odsudzuje zastrašovanie a prenasledovanie menšín, najmä Rómov a migrantov, zo strany polovojenských skupín, z ktorých niektoré sú priamo napojené na politickú stranu; naliehavo žiada členské štáty, aby takéto praktiky vyhlásili za nezákonné a trestali ich;

Bezdomovci

116.  vyjadruje znepokojenie nad počtom osôb, ktoré v dôsledku hospodárskej krízy prišli o bývanie; domnieva sa, že osoby bez domova musia zostať začlenené do spoločnosti a je potrebné bojovať proti ich izolácii a marginalizácii; v tomto smere vyzýva členské štáty, aby prijali ambiciózne politiky na pomoc týmto ľuďom; zdôrazňuje, že osoby bez domova sú zraniteľné osoby, a opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby ich nestigmatizovali ako delikventov; žiada členské štáty, aby zrušili všetky zákony alebo politiky, ktoré by ich ako delikventov prezentovali; vyzýva členské štáty, aby vypracovali vnútroštátne stratégie zamerané na boj proti bezdomovectvu na svojom území; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty v ich boji proti bezdomovectvu tak, že uľahčí výmenu najlepších postupov a zhromažďovanie presných údajov; vyzýva Komisiu, aby v členských štátoch monitorovala porušovanie ľudských práv, ku ktorému dochádza v dôsledku bezdomovectva; zdôrazňuje, že právo na pomoc s bývaním v prípade tých najchudobnejších v spoločnosti je zakotvené v Charte základných práv;

Práva migrantov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu

117.  odsudzuje skutočnosť, že v Stredozemnom mori naďalej zomiera veľký počet žiadateľov o azyl a migrantov, ktorí sa snažia dostať do Európskej únie, ako aj úlohu, ktorú zohrávajú prevádzači a obchodníci s ľuďmi odopierajúci migrantom ich základné práva; poukazuje na to, že EÚ a členské štáty by mali prijať dôrazné a povinné opatrenia s cieľom predchádzať ďalším tragédiám na mori; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zo solidarity a dodržiavania základných práv migrantov a žiadateľov o azyl urobili ťažisko migračných politík EÚ, a najmä:

   zdôrazňuje, že je potrebné uplatňovať hľadisko základných práv vo všetkých aspektoch migračných politík EÚ a uskutočniť dôkladné posúdenie vplyvu všetkých opatrení a mechanizmov v oblasti migrácie, azylu a kontroly hraníc na základné práva migrantov; žiada členské štáty najmä o to, aby dodržiavali práva zraniteľných migrantov;
   zdôrazňuje potrebu holistického prístupu EÚ, ktorý posilní súlad medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ; nabáda EÚ a členské štáty, aby dodržiavanie práv migrantov zaradili do centra každej bilaterálnej alebo multilaterálnej dohody o spolupráci s krajinami mimo EÚ vrátane readmisných dohôd, partnerstiev v oblasti mobility a dohôd o technickej spolupráci;
   pripomína členským štátom ich medzinárodnú povinnosť pomáhať ľuďom v núdzi na mori;
   vyzýva členské štáty, aby zmenili alebo zrevidovali všetky právne predpisy o potrestaní osôb, ktoré migrantom v núdzi na mori pomáhajú;
   zdôrazňuje základné právo požiadať o azyl; nabáda EÚ a členské štáty, aby uvoľnili a dali k dispozícii dostatočné zdroje na vytvorenie nových bezpečných a legálnych možností a ciest, ktoré žiadateľom o azyl umožnia vstup na územie Európskej únie, a to s cieľom znížiť riziko spojené s pokusmi o nelegálny vstup a bojovať proti sieťam obchodníkov s ľuďmi a prevádzačov, ktoré profitujú z ohrozenia životov migrantov a z ich sexuálneho a pracovného vykorisťovania;
   vyzýva všetky členské štáty, aby sa zúčastňovali na programoch EÚ zameraných na presídľovanie, a nabáda na využívanie humanitárnych víz;
   naliehavo žiada členské štáty, aby v súlade s existujúcimi právnymi predpismi v oblasti základných práv a azylu zaručili dôstojné podmienky prijímania, pričom treba osobitnú pozornosť venovať zraniteľným osobám a obmedzovaniu rizika sociálneho vylúčenia žiadateľov o azyl; vyzýva Komisiu, aby monitorovala uplatňovanie spoločného európskeho azylového systému (CEAS) a najmä smernice 2013/32/EÚ s osobitným dôrazom na tých žiadateľov o azyl, ktorí vyžadujú osobitné procesné záruky;
   požaduje vytvorenie účinného a harmonizovaného azylového systému EÚ na spravodlivé rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi členské štáty;
   vyjadruje poľutovanie nad ohlásenými prípadmi násilného vracania osôb na hraniciach EÚ; pripomína členským štátom ich povinnosť dodržiavať zásadu zákazu vrátenia alebo vyhostenia, ako ju uznáva Ženevský dohovor a ESĽP, a zákaz hromadného vyhostenia stanovený v článku Charty základných práv; vyzýva Komisiu, jej agentúry a členské štáty, aby zabezpečili dodržiavanie týchto a ďalších medzinárodných povinností i povinností EÚ;

118.  žiada Úniu a členské štáty, aby prijali právne predpisy potrebné na vykonávanie zásady solidarity tak, ako sa uvádza v článku 80 ZFEÚ;

119.  dôrazne odsudzuje bezpečnostnú ochranu hraníc EÚ, ktorá má v súčasnosti v niektorých prípadoch dokonca podobu múrov a ostnatého drôtu, a absenciu legálnych spôsobov vstupu na územie Európskej únie, čoho dôsledkom je, že množstvo žiadateľov o azyl a migrantov je nútených používať čoraz nebezpečnejšie metódy a vydaných napospas prevádzačom a obchodníkom s ľuďmi;

120.  požaduje kontroly hraníc, pri ktorých sa budú dodržiavať základné práva, a zdôrazňuje potrebu demokratického dohľadu Európskeho parlamentu nad operáciami agentúry Frontex;

121.  požaduje pozastavenie všetkých činností, ktoré sa považujú za činnosti v rozpore so základnými právami podľa práva EÚ alebo mandátu agentúry Frontex;

122.  zdôrazňuje negatívny vplyv dublinského nariadenia na účinný prístup k medzinárodnej ochrane, keď neexistuje skutočný spoločný európsky azylový systém, a to najmä s ohľadom na judikatúru Súdneho dvora a ESĽP; odsudzuje skutočnosť, že revízia nariadenia neviedla k pozastaveniu jeho účinnosti alebo aspoň k zrušeniu vracania do prvej krajiny vstupu do EÚ, a takisto nečinnosť Komisie a členských štátov, pokiaľ ide o možnú alternatívu založenú na solidarite medzi členskými štátmi;

123.  vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín;

124.  odsudzuje nevyberavé využívanie možnosti nezákonného zadržiavania nelegálnych migrantov vrátane žiadateľov o azyl, maloletých bez sprievodu a osôb bez štátnej príslušnosti; žiada členské štáty, aby dodržiavali ustanovenia smernice o návrate vrátane rešpektovania práva na dôstojnosť a zásady najlepších záujmov dieťaťa, a aby sa riadili medzinárodným právom a právom EÚ; pripomína, že zadržiavanie migrantov musí zostať krajnou možnosťou, a naliehavo žiada členské štáty, aby uplatňovali alternatívne opatrenia; odsudzuje otrasné podmienky zadržiavania v niektorých členských štátoch a naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa týmto problémom okamžite zaoberala; opakuje, že je potrebné zaistiť, aby nelegálni migranti mohli v prípade porušenia svojich práv využiť právo na účinný prostriedok nápravy;

125.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali opatrenia potrebné na poskytovanie informácií o zadržiavaní migrantov a žiadateľov o azyl v mnohých členských štátoch a zabezpečenie transparentnosti v tejto oblasti, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla revíziu nariadenia (ES) č. 862/2007 s cieľom dosiahnuť, aby sa toto nariadenie vzťahovalo aj na štatistické údaje o fungovaní systémov zadržiavania a útvarov zaistenia;

126.  zdôrazňuje význam demokratickej kontroly všetkých foriem odňatia slobody na základe právnych predpisov v oblasti prisťahovalectva a azylu; vyzýva poslancov Európskeho parlamentu aj národných parlamentov, aby pravidelne navštevovali azylové zariadenia a zariadenia na zadržiavanie migrantov a žiadateľov o azyl, a vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčili prístup MVO a novinárov do týchto zariadení;

127.  požaduje dôslednejšie monitorovanie azylových zariadení a zariadení na zadržiavanie migrantov, zaobchádzania s migrantmi a azylových formalít v členských štátoch; vyjadruje znepokojenie nad tzv. rýchlymi postupmi vrátenia a nad násilnými incidentmi, ku ktorým dochádza v rôznych nepokojných oblastiach v južnej Európe, čo si vyžaduje okamžité začatie politického dialógu Komisie v tomto rámci s krajinami, ktoré takéto postupy používajú, s cieľom podporiť právny štát;

128.  vyzýva Európsku úniu a jej členské štáty, aby v záujme zlepšenia integrácie migrantov do spoločnosti zaviedli konkrétne opatrenia a najlepšie postupy zamerané na presadzovanie rovnakého zaobchádzania a sociálneho začleňovania; v tejto súvislosti pripomína, že je mimoriadne dôležité bojovať proti negatívnym stereotypom a dezinformáciám o migrantoch vytváraním protiargumentácie, a to najmä v školách a so zameraním na mladých ľudí, s cieľom zlepšiť pozitívne dôsledky migrácie;

129.  domnieva sa, že migrujúce deti sú osobitne zraniteľné, najmä ak sú bez sprievodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali uznesenie Európskeho parlamentu z 12. septembra 2013 o situácii maloletých bez sprievodu v EÚ; vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali balík CEAS s cieľom zlepšiť situáciu maloletých bez sprievodu v EÚ; víta rozsudok Súdneho dvora vo veci C-648/11, v ktorom sa uvádza, že členským štátom zodpovedným za posúdenie žiadosti o azyl, ktorú podala maloletá osoba bez sprievodu vo viacerých členských štátoch, je štát, v ktorom sa maloletý nachádza po tom, ako tam podal žiadosť; pripomína, že maloletí bez sprievodu sú predovšetkým deti a že členské štáty a EÚ musia pri zaobchádzaní s nimi dbať v prvom rade o ochranu detí, a nie o prisťahovalecké politiky;

130.  požaduje vyhodnotenie toho, ako sa vynakladajú finančné prostriedky vyčlenené a využívané na vnútorné záležitosti, najmä prostriedky poskytnuté na prijímanie žiadateľov o azyl; vyzýva EÚ, aby v prípade, že sa ukáže, že prostriedky sa používajú na financovanie činností, ktoré sú v rozpore so základnými právami, podnikla príslušné kroky;

131.  požaduje poskytovanie pomoci členským štátom, ktoré sa nachádzajú na vonkajších hraniciach Únie, v záujme riešenia systematických nedostatkov v oblasti podmienok prijímania a azylových postupov, ktoré sa ešte zhoršujú zvyšovaním počtu žiadateľov o azyl;

132.  vyzýva EÚ, aby brala svojich zástupcov na zodpovednosť za akékoľvek porušenia základných práv, ktorých sa dopustia; predovšetkým požaduje záruky, že sa začne vyšetrovanie v prípade podozrenia zo spáchania takéhoto porušenia počas operácií koordinovaných agentúrou Frontex a že proti osobám, ktorým sa preukáže spáchanie takýchto deliktov, sa prijmú primerané disciplinárne či iné opatrenia; na tento účel vyzýva na zriadenie interného nápravného mechanizmu agentúry Frontex, ako o to požiadal európsky ombudsman v rámci svojho vyšetrovania vo veci OI/5/2012/BEH-MHZ, a požaduje, aby sa závery vyšetrovania podozrení z porušovania ľudských práv zverejňovali; okrem toho vyzýva na pozastavenie operácií agentúry Frontex v prípade, že počas týchto operácií došlo k porušovaniu ľudských práv, v zmysle článku 3 ods. 1 písm. a) nariadenia (EÚ) č. 1168/2011;

133.  vyzýva členské štáty, aby bez ďalšieho odkladu ratifikovali Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

134.  vyzýva členské štáty, aby ženám, ktoré sa stali obeťami rodovo motivovaného prenasledovania, zaistili skutočný prístup k medzinárodnej ochrane; žiada členské štáty, aby postupovali podľa usmernení Komisie k vykonávaniu smernice 2003/86/ES o práve na zlúčenie rodiny vrátane okamžitého vydania samostatného povolenia na pobyt pre členov rodiny, ktorí na územie EÚ vstúpili z dôvodu zlúčenia rodiny, ak ide o obzvlášť zložitú situáciu, napríklad v prípade domáceho násilia;

135.  víta skutočnosť, že podľa právnych predpisov EÚ v oblasti azylu sú obete mrzačenia pohlavných orgánov zraniteľné osoby, pričom v týchto právnych predpisoch je mrzačenie pohlavných orgánov zaradené medzi kritériá, ktoré sa berú do úvahy v prípade žiadosti o azyl; vyzýva členské štáty, aby vyškolili ľudí pracujúcich s migrantmi tak, aby boli schopní odhaľovať ženy a dievčatá, ktoré by vo svojej krajine pôvodu mohli byť podrobené mrzačeniu pohlavných orgánov;

136.  zdôrazňuje, že právo na slobodu pohybu a pobyt európskych občanov a ich rodín, ktoré je stanovené v zmluvách a zaručené smernicou 2004/38/ES o voľnom pohybe, je jedným z najkonkrétnejších základných práv európskych občanov; odsudzuje akýkoľvek pokus o revíziu týchto acquis, najmä o opätovné zavedenie kontrol na hraniciach schengenského priestoru mimo Kódexu schengenských hraníc, a žiada, aby každé porušenie pravidiel viedlo k žalobe na Súdnom dvore; vyjadruje znepokojenie nad narastajúcim trendom rýchleho vyhosťovania občanov EÚ z členských štátov ich pobytu v dôsledku straty pracovného miesta a príjmu, čím sa porušuje existujúci rámec; domnieva sa, že táto skutočnosť je v rozpore s duchom slobody pohybu;

Solidarita v hospodárskej kríze

137.  vyjadruje poľutovanie nad negatívnym vplyvom finančnej a hospodárskej krízy a krízy štátneho dlhu spolu so zavedenými rozpočtovými obmedzeniami na hospodárske, občianske, sociálne a kultúrne práva, čo často vedie k narastajúcej nezamestnanosti, chudobe a neistým pracovným a životným podmienkam, ako aj k vylúčeniu a izolácii, najmä v členských štátoch, v ktorých sa prijali programy makroekonomických úprav, a zdôrazňuje, že podľa nedávneho oznámenia Eurostatu hrozí každému štvrtému Európanovi chudoba a vylúčenie;

138.  poznamenáva, že hospodárska kríza a opatrenia prijaté na jej riešenie ovplyvnili právo na prístup k základným potrebám, ako je vzdelávanie, bývanie, zdravotná starostlivosť a sociálne zabezpečenie, a v niektorých členských štátoch mali negatívny dosah aj na celkový zdravotný stav obyvateľstva; zdôrazňuje, že je potrebné dodržiavať právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením, ako je uvedené v článku 30 Európskej sociálnej charty; vyzýva všetky členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi postupmi zaviedli podporné opatrenia, ktorými by pre svojich občanov zabezpečili dôstojné životné podmienky a bojovali proti sociálnemu vylúčeniu;

139.  zdôrazňuje, že inštitúcie EÚ, ako aj členské štáty, ktoré do svojich sociálnych a hospodárskych systémov zavádzajú štrukturálne reformy, sú vždy povinné dodržiavať chartu a svoje medzinárodné záväzky, a preto zodpovedajú za prijaté rozhodnutia; opakuje svoju výzvu, aby sa programy makroekonomických úprav zosúladili s cieľmi EÚ uvedenými v článku 151 ZFEÚ vrátane podpory zamestnanosti a zlepšovania životných a pracovných podmienok; opakovane zdôrazňuje, že je potrebné zaistiť, aby opatrenia inštitúcií a členských štátov EÚ prijímané v reakcii na krízu podliehali plnohodnotnej demokratickej kontrole prostredníctvom účinného zapojenia parlamentov;

140.  vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby rodovo citlivým spôsobom preskúmali vplyv navrhovaných alebo realizovaných úsporných opatrení na základné práva, pričom zohľadnia neúmerný vplyv úsporných opatrení na ženy; vyzýva inštitúcie EÚ, aby okamžite prijali nápravné opatrenia, ak úsporné opatrenia negatívnym spôsobom ovplyvnili hospodárske, sociálne a kultúrne práva žien;

141.   vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby preverili, aký vplyv majú opatrenia navrhované alebo zavádzané v záujme riešenia krízy na základné práva a slobody vrátane sociálnych a pracovných práv, a aby v prípade potreby okamžite učinili nápravu, ak sa zistí, že ochrana práv sa oslabuje alebo že sa porušuje medzinárodné právo vrátane dohovorov a odporúčaní MOP;

142.  žiada inštitúcie a členské štáty EÚ, aby pri prijímaní a uplatňovaní nápravných opatrení a rozpočtových škrtov uskutočňovali hodnotenia vplyvu na základné práva a zaručili, že na zaistenie dodržiavania základných práv a zabezpečenie minimálnej základnej úrovne občianskych, hospodárskych, kultúrnych a sociálnych práv s osobitnou pozornosťou venovanou najzraniteľnejším a sociálne znevýhodneným skupinám budú stále k dispozícii dostatočné zdroje;

143.  vyzýva inštitúcie a členské štáty EÚ, aby uznali, že dlhodobé investície do sociálneho začleňovania sú prospešné, pretože riešia problém vysokých nákladov diskriminácie a nerovnosti; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili primerané verejné investície na podporu vzdelávania a zdravotnej starostlivosti a zaistili, že drastické finančné škrty v rozpočtoch orgánov pre otázky rovnosti neohrozia prístup k spravodlivosti a náprave v prípadoch diskriminácie; vyzýva inštitúcie EÚ a členských štátov, aby neoslabovali sociálne začleňovanie rozpočtovými opatreniami, ktoré ohrozujú fungovanie komunitných organizácií pôsobiacich v prospech rovnosti;

144.  vyzýva Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu na pristúpenie k Európskej sociálnej charte, a to s cieľom účinne chrániť sociálne práva európskych občanov; vyzýva členské štáty, aby podporovali rozšírenie sociálnych práv v Charte EÚ o ďalšie sociálne práva uvedené v revidovanej Sociálnej charte Rady Európy, ako je právo na prácu, právo na spravodlivú odmenu a právo na ochranu pred chudobou a sociálnym vylúčením;

Zločinnosť a boj proti korupcii

145.  pripomína, že trestný čin korupcie, predovšetkým organizovaná trestná činnosť, predstavuje závažné porušenie základných práv a ohrozenie demokracie a právneho štátu; zdôrazňuje, že odčerpávaním verejných prostriedkov, ktoré potom nemožno použiť na zamýšľané verejné účely, znižuje korupcia úroveň a kvalitu verejných služieb, čím vážne narúša spravodlivé zaobchádzanie so všetkými občanmi; naliehavo žiada členské štáty a európske inštitúcie, aby vytvárali účinné nástroje na predchádzanie korupcii a trestným činom, boj proti nim a ich trestanie a aby naďalej pravidelne monitorovali využívanie verejných finančných prostriedkov, či už ide o európske alebo vnútroštátne prostriedky; na tento účel vyzýva členské štáty a inštitúcie, aby uľahčili rýchle vytvorenie Európskej prokuratúry a poskytli tak primerané záruky nezávislosti a efektívnosti;

146.  zdôrazňuje, že korupcia predstavuje závažné porušenie základných práv; vyzýva členské štáty a inštitúcie, aby vytvárali účinné nástroje na boj proti korupcii a pravidelne monitorovali využívanie verejných finančných prostriedkov, či už ide o európske alebo vnútroštátne prostriedky; zdôrazňuje, že väčšia transparentnosť a prístup občanov a novinárov k verejným dokumentom predstavujú účinný spôsob odhaľovania korupcie a boja proti nej;

147.  naliehavo žiada Európsku komisiu, aby prijala protikorupčnú stratégiu doplnenú o účinné nástroje; vyzýva všetky členské štáty a EÚ, aby sa pripojili k Partnerstvu pre otvorené vládnutie a navrhli konkrétne stratégie na podporu transparentnosti, posilňovanie postavenia občanov a boj proti korupcii; vyzýva členské štáty, aby nadviazali na odporúčania uvedené v protikorupčnej správe Európskej komisie a na uznesenie Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí; odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú vykonať(34), a aby posilnili policajnú a justičnú spoluprácu v boji proti korupcii;

148.  naliehavo žiada členské štáty, aby zintenzívnili svoj boj proti všetkým druhom závažnej organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi, sexuálneho zneužívania a vykorisťovania, mučenia a nútenej práce, a to najmä v prípade žien a detí;

149.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila definície trestných činov s cieľom bojovať proti environmentálnej trestnej činnosti, ktorú páchajú jednotlivci alebo organizované zločinecké skupiny a ktorá má vplyv na práva ľudí – právo na zdravie, život a zdravé životné prostredie –, ako aj na hospodárstvo a využívanie verejných zdrojov; naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala účinné uplatňovanie práva na prístup k spravodlivosti v EÚ v súvislosti s právom každého príslušníka súčasnej generácie i budúcich generácií žiť v prostredí prospievajúcom jeho zdraviu a blahobytu;

150.  navrhuje, aby sa zaviedol európsky protikorupčný kódex a transparentný systém ukazovateľov miery korupcie v členských štátoch a pokroku dosahovaného pri odstraňovaní korupcie a aby sa vypracúvala výročná porovnávacia správa o tom, do akej miery sa tento významný problém rozšíril na európskej úrovni;

151.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby skoncovali s daňovou konkurenciou a účinne bojovali proti škodlivým daňovým praktikám, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti v EÚ, čo poškodzuje schopnosť členských štátov maximálne využívať svoje dostupné zdroje na plnohodnotné uplatňovanie hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv;

152.  odsudzuje čoraz častejší jav obchodovania s ľuďmi, a to najmä na účely sexuálneho vykorisťovania, a žiada EÚ a jej členské štáty, aby v súlade so smernicou EÚ podnikli kroky na boj proti dopytu po vykorisťovaní, ktorý podporuje obchodovanie vo všetkých jeho formách;

Podmienky vo väzniciach a iných väzenských zariadeniach

153.  poukazuje na to, že vnútroštátne orgány musia zaručiť základné práva väzňov; vyjadruje poľutovanie nad podmienkami vo väzniciach a iných väzenských zariadeniach v mnohých členských štátoch vrátane preplnenosti väzníc a zlého zaobchádzania s väzňami; považuje za nevyhnutné, aby EÚ prijala nástroj, ktorý zaručí vykonávanie odporúčaní Európskeho výboru na zabránenie mučeniu a neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (CPT) a rozsudkov ESĽP;

154.  pripomína, že zneužívanie väzobných opatrení vedie k preplnenosti väzníc v celej Európe, čím sa porušujú základné práva jednotlivcov a oslabuje vzájomná dôvera potrebná na podporu justičnej spolupráce v Európe; opakovane potvrdzuje, že členské štáty musia plniť záväzky prijaté na medzinárodných a európskych fórach, a síce že budú častejšie využívať probačné opatrenia a tresty, ktoré ponúkajú alternatívu k väzneniu, a že zabezpečia, aby hlavným cieľom obdobia zadržiavania bola sociálna reintegrácia; vyzýva preto členské štáty, aby prijali stratégie na podporu odbornej prípravy a zamestnávania osôb vo výkone trestu odňatia slobody;

155.  opakuje odporúčania Komisii, ktoré predložil vo svojom uznesení z 27. februára 2014 o revízii európskeho zatykača(35), najmä pokiaľ ide o zavedenie testu proporcionality a výhrady základných práv do európskeho zatykača či všeobecnejšie do opatrení v oblasti vzájomného uznávania;

156.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tri rámcové rozhodnutia o odovzdávaní väzňov, probačných opatreniach, alternatívnych sankciách a európskom príkaze na dohľad, ktoré majú veľký potenciál znížiť preplnenosť väzníc, vykonávajú len niektoré členské štáty;

157.  vyzýva Komisiu, aby posúdila vplyv väzenských politík a systémov trestného súdnictva na deti; poukazuje na to, že v celej EÚ dochádza k priamemu ovplyvňovaniu práv detí v prípade, že deti žijú so svojimi rodičmi vo väzniciach; zdôrazňuje skutočnosť, že podľa odhadov je 800 000 detí v EÚ každý rok odlúčených od väzneného rodiča, čo vplýva na práva detí mnohými spôsobmi;

Spravodlivosť

158.  poukazuje na to, že vytvorenie európskeho priestoru spravodlivosti založeného na vzájomnom uznávaní a právnych zárukách, čím by sa zharmonizovali rozdielne justičné systémy členských štátov, a to najmä v trestných veciach, by malo zostať jednou z najvyšších priorít európskych inštitúcií v rámci Programu EÚ v oblasti spravodlivosti na rok 2020; domnieva sa, že účinné uplatňovanie charty a sekundárnych právnych predpisov EÚ v oblasti základných práv je kľúčové z hľadiska dôvery občanov v riadne fungovanie európskeho priestoru spravodlivosti;

159.  poukazuje na to, že právo na prístup k spravodlivosti a k nezávislému a nestrannému súdu má zásadný význam pre ochranu základných práv, ktoré sú účinné len vtedy, keď sú súdne vymáhateľné, a pre demokraciu a právny štát; opakovane zdôrazňuje, že je dôležité zaistiť, aby občianskoprávne aj trestnoprávne súdnictvo bolo efektívne a aby bola zaručená nezávislosť súdnictva;

160.  víta Európsky justičný portál, ktorý prevádzkuje Komisia a ktorý poskytuje odborníkom a verejnosti informácie o justičných systémoch, pričom je praktickým nástrojom na zlepšenie prístupu k spravodlivosti so samostatnou časťou venovanou základným právam, ktorej cieľom je informovať občanov o tom, na koho sa obrátiť v prípade porušenia ich základných práv;

161.  víta kroky, ktoré sa už podnikli na európskej úrovni s cieľom harmonizovať záruky v trestnom konaní v členských štátoch a ich prínosy pre občanov; opakuje, že je dôležité prijať právne predpisy EÚ v oblasti procesných práv, ktoré budú v súlade s najvyššími normami ochrany v zmysle charty, medzinárodných zmlúv o ľudských právach a ústavného práva členských štátov;

162.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným prístupom k právnej pomoci v mnohých členských štátoch, ako aj nad skutočnosťou, že tento stav narúša právo na prístup k spravodlivosti v prípade osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov; považuje za mimoriadne dôležité, aby EÚ prijala účinnú a komplexnú smernicu o právnej pomoci;

163.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zabezpečili opatrenia na podporu a ochranu oznamovateľov, ktorí nahlasujú nezákonnú činnosť;

Občianstvo

164.  domnieva sa, že aktívne a participatívne občianstvo EÚ by sa malo podporovať prístupom k dokumentom a informáciám, transparentnosťou, dobrou správou vecí verejných a demokratickou účasťou a zastúpením vrátane rozhodovania čo najbližšie k občanom Únie; poukazuje na to, že je potrebné umožniť plnohodnotné zapojenie občianskej spoločnosti do rozhodovania na európskej úrovni, čo zaručuje článok 11 Zmluvy o Európskej únii, a zdôrazňuje význam zásad transparentnosti a dialógu; konštatuje, že právo občanov na prístup k dokumentom verejných inštitúcií posilňuje ich postavenie a umožňuje im kontrolovať a posudzovať verejné orgány a brať ich na zodpovednosť; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad patovou situáciou pri revízii nariadenia (ES) č. 1049/2001 a opätovne vyzýva Komisiu a Radu, aby obnovili prácu na revízii, pričom zohľadnia návrhy Európskeho parlamentu;

165.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili organizovanie informačných kampaní o európskom občianstve a právach s ním spojených, t. j. právach na diplomatickú a konzulárnu ochranu, petičnom práve, práve na predkladanie sťažností Európskemu ombudsmanovi, práve voliť a byť volený v európskych voľbách a práve predkladať občianske iniciatívy;

166.  oceňuje odhodlanie európskej ombudsmanky zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a transparentnosť inštitúcií a orgánov EÚ;

167.  odsudzuje skutočnosť, že viac než 15 miliónov štátnych príslušníkov tretích krajín a 500 000 osôb bez štátnej príslušnosti sa diskriminuje pre odmietnutie uznať ich občianstvo; požaduje, aby EÚ a jej členské štáty rešpektovali základné právo na občianstvo, a predovšetkým vyzýva členské štáty, aby ratifikovali a plnohodnotne uplatňovali Dohovor o redukovaní počtu osôb bez štátnej príslušnosti z roku 1961 a Európsky dohovor o občianstve z roku 1997;

168.  poukazuje na to, že informovanie občanov o ich základných právach je neoddeliteľnou súčasťou práva na dobrú správu vecí verejných, ktoré je stanovené v charte; vyzýva členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť osobám v najväčšej núdzi, zabezpečili, že sa im vysvetlia ich práva, podporovali ich a zaistili rešpektovanie ich práv;

169.  žiada Komisiu, aby pokročila v konsolidácii práva na dobrú správu vecí verejných tým, že Európsky kódex dobrej správnej praxe zmení na právne záväzné nariadenie;

170.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby svojimi politikami zabezpečili riadne dodržiavanie, zaručovanie, ochranu a ďalší rozvoj základných práv v EÚ; vyzýva členské štáty, aby pokračovali vo svojom úsilí uznať petičné právo a právo obrátiť sa na ombudsmana ako prostriedky umožňujúce občanom brániť ich práva;

171.  vzhľadom na stovky doručených petícií ročne vyjadruje znepokojenie nad nedostatkami, ku ktorým v súčasnosti dochádza v členských štátoch pri uplatňovaní ustanovení právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, ako je napríklad smernica o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a smernica o strategickom posudzovaní vplyvov na životné prostredie, a to literou aj duchom; žiada Komisiu, aby dôslednejšie dohliadala na podstatu týchto postupov, najmä ak sú predmetom petícií špecifické prípady;

172.  opäť zdôrazňuje význam európskej iniciatívy občanov ako nového občianskeho práva, ktoré zaviedla Lisabonská zmluva a ktorého cieľom je posilniť participatívnu demokraciu v EÚ; poukazuje na význam európskej iniciatívy občanov ako účinného nástroja, ktorý európskym občanom poskytuje priame demokratické právo podieľať sa na rozhodovacom procese EÚ, a to spolu s právom európskych občanov predkladať petície Európskemu parlamentu (EP) a ich právom obrátiť sa na európskeho ombudsmana;

173.  vyzýva Komisiu, aby posilnila úlohu európskych iniciatív občanov tým, že zaujme ústretový prístup k občanom pri riešení všetkých nedostatkov tohto nástroja v nadchádzajúcej revízii nariadenia (EÚ) č. 211/2011 a zároveň zlepší informačné kampane pre občanov o využívaní európskej iniciatívy občanov a jej schopnosti ovplyvniť proces tvorby politík EÚ;

Obete trestnej činnosti

174.  považuje ochranu obetí trestnej činnosti za prioritu; vyzýva členské štáty, aby okamžite riadne implementovali smernicu o obetiach (2012/29/EÚ) a dodržali tak konečný termín na transpozíciu stanovený na 16. novembra 2015, a žiada Komisiu a členské štáty, aby v súlade s jej článkom 28 zabezpečili zhromažďovanie porovnateľných údajov o jej transpozícii, najmä o tom, ako obete vrátane obetí trestných činov na základe diskriminácie uplatňovali svoje práva; domnieva sa, že na podporu obetí trestnej činnosti ešte treba veľa urobiť, informovať ich o ich právach, zaistiť účinné systémy miest, na ktoré sa môžu obracať, a odbornú prípravu príslušníkov polície a právnikov, a to s cieľom vytvoriť vzťah založený na dôvere medzi nimi a obeťami, ako ukazuje prieskum agentúry FRA týkajúci sa podpory obetí; víta prijatie nariadenia o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach v roku 2013;

175.  vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby zaistili najvyššiu kvalitu zhromažďovania porovnateľných údajov o transpozícii smernice EÚ o obetiach (2012/29/EÚ) a o tom, ako obete vrátane obetí trestných činov na základe predsudkov alebo diskriminácie uplatňovali svoje práva, čo sa vyžaduje v článku 28 uvedenej smernice;

176.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vypracúvaní svojich politík zohľadňovali demografický vývoj a zmeny vo veľkosti a v zložení domácností; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zaistili, že ich politiky v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnanosti nediskriminujú na základe veľkosti a zloženia domácností;

177.  poukazuje na právne vákuum, pokiaľ ide o prístup občanov k právnej náprave v prípadoch, keď členské štáty netransponovali právne predpisy EÚ, ktoré sa ich priamo týkajú, alebo ich transponovali oneskorene; zdôrazňuje, že je potrebné na všetkých úrovniach koordinovať akcie s cieľom chrániť a presadzovať základné práva, pričom treba do týchto opatrení zapojiť inštitúcie EÚ, členské štáty, regionálne a miestne orgány, MVO a občiansku spoločnosť;

178.  zdôrazňuje potrebu posilniť transparentnosť, demokratickú zodpovednosť a otvorenosť inštitúcií v EÚ a naliehavo vyzýva príslušné inštitúcie EÚ a všetky členské štáty, aby:

   zintenzívnili svoje úsilie s cieľom bezodkladne uskutočniť revíziu nariadenia (ES) č. 1049/2001 o prístupe verejnosti k dokumentom Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, aby sa zabezpečila maximálna transparentnosť a zjednodušili postupy pre prístup verejnosti k informáciám a dokumentom; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby obnovila legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa aktu o bezbariérovosti vo forme prierezového nástroja, ktorý môže zvýšiť ochranu poskytovanú osobám so zdravotným postihnutím, a aby zabezpečila súlad všetkých politík EÚ v tejto oblasti;
   predložili v tomto volebnom období návrh na revíziu nariadenia o európskej iniciatíve občanov (nariadenie (EÚ) č. 211/2011) s cieľom zlepšiť jeho fungovanie, pričom doň zahrnú pozmeňujúce návrhy zamerané na odstránenie všetkých administratívnych, organizačných a finančných prekážok, v dôsledku ktorých nie všetci európski občania môžu riadne uplatňovať svoj demokratický vplyv prostredníctvom európskej iniciatívy občanov, ako sa stanovuje v zmluvách; naliehavo vyzýva Komisiu, aby do svojho návrhu zahrnula aj potrebné ustanovenia s cieľom zamedziť tomu, aby sa určitým skupinám občanov, napríklad nevidiacim alebo osobám žijúcim v zahraničí, bránilo vo výkone ich práva na podporu iniciatív občanov, pretože takéto vylúčenie obmedzuje rovnosť a zapojenie občanov;
   predložili návrh na revíziu smernice 93/109/ES, ktorou sa stanovujú podrobnosti uplatňovania volebného práva a práva byť volený do Európskeho parlamentu pre občanov Únie s bydliskom v členskom štáte, ktorého nie sú štátnymi príslušníkmi, s cieľom pomôcť občanom EÚ, ktorí majú bydlisko v inom štáte než v ich vlastnom, zúčastniť sa na európskych voľbách v krajine ich bydliska; vyzýva členské štáty, aby všetkým svojim občanom vrátane občanov žijúcich mimo EÚ umožnili voliť v európskych voľbách, a to najmä prostredníctvom informačnej kampane uskutočnenej vo vhodnom čase;
   venovali náležitú pozornosť čoraz väčšej časti obyvateľstva, ktorá je úplne zbavená hlasovacieho práva, pokiaľ ide o vnútroštátne voľby, pretože nemôže hlasovať ani vo svojej domovskej krajine, ani v krajine svojho bydliska;

o
o   o

179.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0105.
(3) Ú. v. ES L 180, 19.7.2000, s. 22.
(4) Ú. v. EÚ C 378, 24.12.2013, s. 1.
(5) Smernica 2010/64/EÚ z 20. októbra 2010, smernica 2012/13/EÚ z 22. mája 2012, smernica 2013/48/EÚ z 22. októbra 2013.
(6) Ú. v. EÚ L 328, 6.12.2008, s. 55.
(7) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(8)Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(9) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(10) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(11) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(12) Ú. v. EÚ L 335, 17.12.2011, s. 1.
(13) Ú. v. ES L 145, 31.5.2001, s. 43.
(14) Ú. v. EÚ L 59, 2.3.2013, s. 5.
(15) Prijaté texty, P7_TA(2013)0594.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2014)0062.
(17) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 101.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0387.
(19) Prijaté texty, P7_TA(2014)0173.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2014)0105.
(21) Ú. v. EÚ C 124 E, 25.5.2006, s. 405.
(22) Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.
(23) Prijaté texty, P7_TA(2013)0322.
(24) Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.
(25) Prijaté texty, P8_TA(2015)0031.
(26) Prijaté texty, P7_TA(2013)0350.
(27) Prijaté texty, P8_TA(2014)0058.
(28) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 1.
(29) Prijaté texty, P7_TA(2013)0418.
(30) Prijaté texty, P7_TA(2013)0203.
(31) Prijaté texty, P7_TA(2013)0315.
(32) Akčný program Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji, odseky 7.2 a 7.3.
(33) Prijaté texty, P8_TA(2015)0070.
(34) Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.
(35) Prijaté texty, P7_TA(2014)0174.


Vypočutia komisárov: ponaučenia, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014
PDF 334kWORD 79k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o postupoch týkajúcich sa vypočutí komisárov a ponaučeniach, ktoré si treba vziať z procesu z roku 2014 (2015/2040(INI))
P8_TA(2015)0287A8-0197/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 17 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 246 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2005 o usmerneniach pre schválenie Komisie(1),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 20. októbra 2010 o revízii rámcovej dohody o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(2),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie zo 14. septembra 2011 o zmene a doplnení článkov 106 a 192 a prílohy XVII rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu(3),

–  so zreteľom na Kódex správania komisárov, najmä na jeho články 1.3 až 1.6,

–  so zreteľom na články 52 a 118 a prílohu XVI rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre právne veci (A8-0197/2015),

keďže:

A.  vypočutia dezignovaných komisárov, ktoré sa prvýkrát uskutočnili v roku 1994, sú v súčasnosti bežne zaužívanou praxou, ktorá zvyšuje demokratickú legitimitu inštitúcií Európskej únie a približuje tieto inštitúcie európskym občanom;

B.  vypočutia sú nevyhnutné, aby Európsky parlament mohol informovane posúdiť Komisiu pri svojom hlasovaní o vyslovení dôvery, ktoré umožní Komisii nastúpiť do funkcie;

C.  proces vypočutia poskytuje Európskemu parlamentu a občanom EÚ príležitosť spoznať a zhodnotiť charakter, kvalifikáciu, pripravenosť a priority kandidátov, ako aj ich znalosti, čo sa týka im prideleného portfólia;

D.  proces vypočutia zvyšuje transparentnosť a posilňuje demokratickú legitimitu Komisie ako celku;

E.  rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania; keďže táto požiadavka sa musí odrážať v zložení Európskej komisie; keďže napriek opakovaným žiadostiam Jeana-Clauda Junckera v roku 2014 navrhli vlády oveľa vyšší počet kandidátov ako kandidátok; keďže navrhnuté ženy pochádzajú najmä z členských krajín s nižším počtom obyvateľstva a väčšie členské štáty túto požiadavku do značnej miery ignorovali; keďže jediným spravodlivým riešením je požiadať každý členský štát, aby navrhol dvoch kandidátov – jedného muža a jednu ženu –, čo by umožnilo dezignovanému predsedovi navrhnúť kvalitné kolégium tvorené rovnakým počtom mužov a žien;

F.  proces vypočutia – aj keď preukázal svoju účinnosť – možno vždy vylepšiť, najmä prostredníctvom pružnejších a dynamickejších výmen medzi komisárom a členmi výboru, v ktorého pôsobnosti je vypočutie;

G.  vypočutie Fransa Timmermansa, kandidáta na post podpredsedu Komisie, zdôraznilo potrebu prispôsobiť postupy Európskeho parlamentu pre prípad, že v budúcich komisiách bude mať jeden alebo viacero podpredsedov osobitný status;

H.  v článku 3 ods. 3 ZEÚ sa uvádza, že Únia „podporuje [...] rovnosť medzi ženami a mužmi“ a článok 23 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že „rovnosť medzi ženami a mužmi musí byť zabezpečená vo všetkých oblastiach vrátane zamestnania, práce a odmeňovania“;

1.  domnieva sa, že verejné vypočutia dezignovaných komisárov predstavujú významnú príležitosť pre Európsky parlament a občanov EÚ posúdiť priority každého kandidáta a jeho odbornú spôsobilosť pre danú úlohu;

2.  domnieva sa, že by bolo užitočné stanoviť lehotu, v rámci ktorej musia všetky členské štáty navrhnúť svojich kandidátov, aby mal zvolený predseda Komisie dostatočný čas na pridelenie rezortov s ohľadom na pracovné skúsenosti a vzdelanie kandidáta a aby mal Európsky parlament čas na uskutočnenie vypočutí a hodnotení, a žiada svojho predsedu, aby začal diskusiu s ostatnými inštitúciami v záujme dosiahnutia tohto cieľa;

3.  domnieva sa tiež, že každý členský štát by mal odteraz navrhovať aspoň dvoch kandidátov – muža a ženu na základe rovnosti – na posúdenie zvoleným predsedom Komisie; považuje za dôležité, aby aj Únia v rámci svojich vlastných inštitúcií plnila ciele v oblasti rodovej rovnosti, ktoré sama stanovila;

4.  domnieva sa, že Výbor pre právne veci by mal zlepšiť kontroly vyhlásení o finančných záujmoch dezignovaných komisárov; domnieva sa, že na tento účel by vyhlásenia o finančných záujmoch mali zahŕňať rodinné záujmy, ako sa uvádza v článku 1.6 Kódexu správania komisárov; domnieva sa, že výrok Výboru pre právne veci, ktorý na základe dôkladnej analýzy vyhlásení o finančných záujmoch potvrdí absenciu akéhokoľvek konfliktu záujmov, je zásadným predpokladom pre uskutočnenie vypočutia zo strany príslušného výboru;

5.  pripomína, že za uskutočňovanie vypočutí sú zodpovedné výbory; domnieva sa však, že keď má podpredseda Komisie úlohy, ktoré sú predovšetkým horizontálneho charakteru, vypočutie by sa výnimočne mohlo zrealizovať v inom formáte, ako je napríklad schôdza Konferencie predsedov alebo schôdza Konferencie predsedov výborov, za predpokladu, že táto schôdza umožní dialógy a zúčastnia sa na nej príslušné výbory, aby mali možnosť vypočuť svojho dezignovaného komisára;

6.  nazdáva sa, že písomný dotazník zaslaný pred každým vypočutím by mal počítať so siedmimi otázkami namiesto piatich, ale jednotlivé otázky by nemali obsahovať ďalšie podotázky;

7.  domnieva sa, že by malo byť pripravených približne 25 otázok, pričom každý pýtajúci sa by mal mať možnosť okamžite reagovať, aby sa zvýšila účinnosť a investigatívny charakter vypočutí;

8.  nazdáva sa, že postupy na monitorovanie odpovedí dezignovaných komisárov počas vypočutí by mohli prispieť k zlepšeniu kontroly a zvýšeniu zodpovednosti Komisie ako celku; požaduje preto pravidelné skúmanie priorít, ktoré uvádzajú dezignovaní komisári, od začiatku ich funkčného obdobia;

9.  domnieva sa, že pri hodnotiacich zasadnutiach koordinátorov po vypočutiach by sa mali uplatňovať tieto usmernenia:

   ak koordinátori jednohlasne schvália kandidáta – list o schválení;
   ak koordinátori jednohlasne odmietnu kandidáta – list o odmietnutí;
   ak koordinátori schvália kandidáta jasnou väčšinou – list, v ktorom sa uvedie, že kandidáta schvaľuje veľká väčšina (menšiny môžu požiadať, aby sa uviedlo, že názor ich skupiny sa nezhoduje s názorom väčšiny);
   ak sa nevytvorí jasná väčšina alebo existuje väčšina (ale nie konsenzus) proti kandidátovi a ak to koordinátori považujú za nevyhnutné:
   najprv je potrebné požiadať o dodatočné informácie prostredníctvom ďalších otázok na písomné zodpovedanie;
   ak pretrváva nespokojnosť, treba požiadať so súhlasom Konferencie predsedov o ďalšie vypočutie trvajúce 1,5 hodiny;
   pokiaľ sa stále nepodarilo dosiahnuť konsenzus alebo prevažnú väčšinu medzi koordinátormi – hlasovanie vo výbore;
   jasnú väčšinu by v tomto kontexte mali predstavovať koordinátori, ktorí spoločne zastupujú najmenej dve tretiny členov výboru;

10.  konštatuje, že vypočutia vyvolali v roku 2014 väčší záujem médií a verejnosti, než predchádzajúce vypočutia, a to čiastočne v dôsledku vývoja sociálnych médií; domnieva sa, že dosah a vplyv sociálnych médií bude v budúcnosti pravdepodobne rásť; nazdáva sa, že by sa malo zabezpečiť využívanie sociálnych médií a sietí, aby občania EÚ boli účinnejšie zapojení do procesu vypočutí;

11.  domnieva sa, že by bolo vhodné:

   vytvoriť na webovej stránke Európskeho parlamentu osobitnú sekciu, kde by boli pred verejnými vypočutiami sprístupnené životopisy dezignovaných komisárov a odpovede na otázky na písomné zodpovedanie vo všetkých úradných jazykoch Únie;
   vytvoriť na webovej stránke Európskeho parlamentu osobitný a viditeľný priestor, kde by sa do 24 hodín zverejňovali hodnotenia;
   zmeniť pravidlo tak, aby sa v ňom odkazovalo na 24 hodín po hodnotení, pretože niektoré hodnotenia sa dokončujú až po ďalších postupoch;

12.  domnieva sa, že horizontálne otázky ovplyvňujúce zloženie, štruktúru a pracovné metódy Komisie ako celku, ktoré nemôže primerane riešiť jednotlivý dezignovaný komisár, sú záležitosťou zvoleného predsedu Komisie; nazdáva sa, že takéto otázky by sa mali riešiť na schôdzach zvoleného predsedu a Konferencie predsedov (jedna schôdza pred začiatkom procesu vypočutia a jedna po jeho ukončení);

13.  domnieva sa, že dôkladné skúmanie vyhlásení o záujmoch komisárov by malo zostať v kompetencii Výboru pre právne veci; nazdáva sa však, že súčasný rozsah vyhlásení o záujmoch komisárov je príliš obmedzený, a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr zrevidovala svoje predpisy v tejto oblasti; považuje preto za dôležité, aby Výbor pre právne veci v nadchádzajúcich mesiacoch vydal usmernenia v podobe odporúčania alebo iniciatívnej správy s cieľom uľahčiť reformu postupov týkajúcich sa vyhlásení o záujmoch komisárov; domnieva sa, že vyhlásenia o záujmoch a o finančných záujmoch komisárov by mali zahŕňať aj rodinných príslušníkov, ktorí s nimi žijú v jednej domácnosti;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 285 E, 22.11.2006, s. 137.
(2) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 98.
(3) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 152.


Ľudské práva a technológiev tretích krajinách
PDF 322kWORD 141k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách (2014/2232(INI))
P8_TA(2015)0288A8-0178/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, najmä na jeho článok 19,

–  so zreteľom na strategický rámec Európskej únie pre ľudské práva a demokraciu, ktorý Rada prijala 25. júna 2012(1),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ktoré Rada (pre zahraničné veci) prijala 12. mája 2014(2),

–  so zreteľom na usmernenia pre sektor IKT o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktoré Komisia zverejnila v júni 2013,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) z 15. decembra 2011 s názvom Sloboda prejavu na internete(3) a na pravidelnú správu osobitnej zástupkyne OBSE pre slobodu médií Stálej rade OBSE z 27. novembra 2014(4),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o podpore a ochrane ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu z 23. septembra 2014 (A/69/397)(5),

–  so zreteľom na správu Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 30. júna 2014 s názvom Právo na súkromie v digitálnom veku(6),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN zo 17. apríla 2013 o práve na slobodu prejavu a presvedčenia (A/HRC/23/40) o následkoch sledovania komunikácie o uplatňovaní ľudských práv na súkromie a slobodu presvedčenia a prejavu zo strany štátov,

–  so zreteľom na správu Výboru Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre právne záležitosti a ľudské práva z 26. januára 2015 o hromadnom sledovaní(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(8),

–  so zreteľom na správu osobitného predstaviteľa generálneho tajomníka OSN pre ľudské práva a nadnárodné spoločnosti a iné obchodné podniky z 21. marca 2011 s názvom Hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv: vykonávanie rámca Organizácie Spojených národov s názvom Chrániť, rešpektovať a naprávať(9),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti(10) a výročnú správu z roku 2014 o usmerneniach OECD pre nadnárodné spoločnosti(11),

–  so zreteľom na výročnú správu Internetovej spoločnosti pre pridelené mená a čísla z roku 2013(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 12. februára 2014 s názvom Politika a riadenie v oblasti internetu: Úloha Európy pri formovaní budúcnosti riadenia internetu(13),

–  so zreteľom na vyhlásenie mnohých zainteresovaných strán NetMundial prijaté 24. apríla 2014(14),

–  so zreteľom na predsedovo zhrnutie deviateho Fóra pre riadenie internetu, ktoré sa uskutočnilo v Istanbule 2. – 5. septembra 2014,

–  so zreteľom na platné reštriktívne opatrenia Európskej únie, z ktorých niektoré zahŕňajú embargá na telekomunikačné zariadenia, informačné a komunikačné technológie (IKT) a nástroje monitorovania,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 599/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 428/2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(15),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie zo 16. apríla 2014 o preskúmaní kontrolného systému vývozov položiek s dvojakým použitím(16),

–  so zreteľom na rozhodnutia 19. plenárnej schôdze Wassenaarského usporiadania o kontrolách vývozu konvenčných zbraní a tovaru a technológií s dvojakým použitím, ktorá sa konala vo Viedni v dňoch 3. a 4. decembra 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. apríla 2014 s názvom Preskúmanie politiky kontroly vývozu: záruka bezpečnosti a konkurencieschopnosti v meniacom sa svete(17),

–  so zreteľom na závery Rady z 21. novembra 2014 o preskúmaní politiky týkajúcej sa kontroly vývozu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 s názvom Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenia k naliehavým prípadom porušenia ľudských práv, demokracie a právneho štátu, pokiaľ vyvolávajú znepokojenie v súvislosti s digitálnymi slobodami,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o prioritách EÚ na rok 2015 pre Radu OSN pre ľudské práva(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o obnovení mandátu Fóra pre správu internetu,(21)

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(22),

–  so zreteľom na písomné vyhlásenie Edwarda Snowdena z marca 2014 adresované výboru LIBE(23),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach a na prebiehajúce rokovania o pristúpení EÚ k tomuto dohovoru,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0178/2015),

A.  keďže technologický rozvoj a prístup k otvorenému internetu sú čoraz viac dôležité na umožnenie a zaistenie úplného dodržiavania ľudských práv a základných slobôd, pričom ich pozitívny vplyv sa prejavuje prostredníctvom rozširovania priestoru pre slobodu prejavu, prístupu k informáciám, práva na súkromie a slobody zhromažďovania a združovania na celom svete;

B.  keďže technologické systémy sa môžu zneužívať ako nástroje na porušovanie ľudských práv prostredníctvom cenzúry, sledovania, neoprávneného prístupu k zariadeniam, rušenia, odpočúvania, sledovania a vyhľadávania informácií a jednotlivcov;

C.  keďže túto činnosť vykonávajú verejné a súkromné subjekty vrátane vlád a orgánov presadzovania práva, ako aj zločinecké skupiny a teroristické siete s cieľom porušiť ľudské práva;

D.  keďže kontext, v ktorom sú IKT navrhované a v ktorom sa používajú, do veľkej miery určuje vplyv, ktorý môžu mať ako prostriedok na podporu alebo porušenie ľudských práv; keďže informačná technológia, najmä softvér, je zvyčajne položka s dvojitým použitím, zriedka na jedno použitie, čo sa týka možnosti porušiť ľudské práva, pričom softvér je takisto formou prejavu;

E.  keďže IKT sú kľúčovými nástrojmi, ktoré pomáhajú obyvateľom pri organizácii sociálnych hnutí a protestov v rôznych krajinách, najmä v krajinách s autoritárskym režimom;

F.  keďže posudzovanie vplyvu na ľudské práva, pokiaľ ide o kontext, v ktorom budú technológie použité, sa určuje na základe sily vnútroštátnych a regionálnych právnych rámcov regulácie používania technológií a na základe schopnosti politických a súdnych inštitúcií dohliadať na takéto používanie;

G.  keďže súkromné subjekty zohrávajú čoraz významnejšiu úlohu v digitálnej sfére vo všetkých oblastiach sociálnej činnosti, ale ešte stále nie sú zavedené bezpečnostné záruky, ktoré by im bránili neprimerane obmedzovať základné práva a slobody; keďže v dôsledku toho súkromné subjekty zohrávajú aktívnejšiu úlohu pri posudzovaní zákonnosti obsahu a pri rozvoji systémov kybernetickej bezpečnosti a systémov dohľadu, čo môže mať nepriaznivý vplyv na ľudské práva na celom svete;

H.  keďže internet predstavuje revolúciu z hľadiska ponuky možností výmeny údajov, informácií a poznatkov všetkého druhu;

I.  keďže šifrovanie je dôležitou metódou, ktorá pomáha chrániť komunikáciu a ľudí, ktorí ju využívajú;

J.  keďže správa internetu využíva výhody modelu rozhodovania, na ktorom sa podieľajú viaceré zainteresované strany, tento proces zaisťuje rozumnú, inkluzívnu a zodpovednú účasť všetkých zainteresovaných strán vrátane vlád, občianskej spoločnosti, odborných a akademických obcí, súkromného sektora a používateľov;

K.  keďže spravodajské agentúry systematicky ohrozujú kryptografické protokoly a výrobky s cieľom zachytávať komunikácie a informácie; keďže Národná bezpečnostná agentúra USA zhromaždila obrovské množstvo tzv. zneužití nultého dňa (zero-day exploit) – zraniteľných miest v oblasti bezpečnosti informačných technológií, ktoré ešte verejnosť ani dodávatelia produktov nepoznajú; keďže tieto činnosti narúšajú celkové snahy na zlepšenie bezpečnosti informačných technológií;

L.  keďže spravodajské služby sídliace v EÚ sa zapájajú do činností, ktoré porušujú ľudské práva;

M.  keďže vzhľadom na súčasný prudký technologický rozvoj sú súdny a demokratický dohľad a bezpečnostné záruky do veľkej miery nedostatočne rozvinuté;

N.  keďže (kybernetická) bezpečnosť a opatrenia na boj proti terorizmu zahŕňajúce IKT a monitorovanie internetu môžu mať značne škodlivé vplyvy na ľudské práva a osobnú slobodu osôb na celom svete vrátane občanov EÚ, ktorí bývajú alebo cestujú v zahraničí, najmä keď neexistuje právny základ založený na zásade nevyhnutnosti, proporcionality a na demokratickom a súdnom dohľade;

O.  keďže internetové filtre a sledovanie komunikácie ohrozujú možnosť obhajcov ľudských práv využívať internet vo svoj prospech a oznamovať citlivé informácie, pričom porušujú niekoľko článkov Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ktorá každej osobe zaručuje právo na súkromie a slobodu prejavu;

P.  keďže digitálna bezpečnosť aj digitálna sloboda sú zásadné a jedna nemôže nahradiť druhú, ale mali by sa navzájom posilňovať;

Q.  keďže Európska únia môže byť príkladom v oblasti digitálnych slobôd len v prípade, že sú chránené v samotnej EÚ; a preto je rozhodujúce prijať balík EÚ o ochrane údajov;

R.  keďže sú ohrozené rozsiahle sociálne záujmy, ako napríklad ochrana základných práv, ktoré by nemali byť určované len trhom, a ktoré si vyžadujú reguláciu;

S.  keďže dodržiavanie základných práv a zásad právneho štátu a efektívny parlamentný dohľad nad spravodajskými službami využívajúcimi digitálne sledovacie technológie sú dôležitými prvkami medzinárodnej spolupráce;

T.  keďže spoločnosti sídliace v EÚ majú významný podiel na celosvetovom trhu s IKT, najmä pokiaľ ide o vývoz technológií dohľadu, sledovania, zachytávania informácií a monitorovania;

U.  keďže zavedením kontroly vývozu by sa nemal poškodiť legitímny výskum bezpečnostných problémov IT ani rozvoj bezpečnostných nástrojov IT bez zločinného úmyslu;

1.  uznáva, že ľudské práva a základné slobody sú univerzálne a mali by sa chrániť globálne v každom aspekte ich uplatňovania; zdôrazňuje, že sledovanie komunikácie ako také predstavuje zásah do práv na súkromie a slobodu prejavu, ak sa vykonáva mimo vhodného právneho rámca;

2.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi vonkajšími činnosťami EÚ a jej vnútornými politikami týkajúcimi sa IKT;

3.  domnieva sa, že aktívna účasť niektorých členských štátov EÚ na hromadnom sledovaní občanov a špionáži vedúcich politických predstaviteľov zo strany Národnej bezpečnostnej agentúry USA, ako to odhalil Edward Snowden, vážne ohrozila dôveryhodnosť politiky EÚ v oblasti ľudských práv a narušila globálnu dôveru v prínosy IKT;

4.  pripomína členským štátom a príslušným agentúram EÚ vrátane Europolu a Eurojustu ich povinnosti vyplývajúce z Charty základných práv Európskej únie, a aby so zreteľom na dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a cieľov vonkajšej politiky EÚ, neposkytovali spravodajské informácie, ktoré môžu viesť k porušovaniu ľudských práv v tretej krajine, ani nepoužívali informácie získané v dôsledku porušovania ľudských práv mimo EÚ, napríklad pri nezákonnom sledovaní;

5.  zdôrazňuje, že zlepšenia v oblasti ľudských práv, ktoré vznikli vďaka vplyvu technológií, by sa mali podľa možnosti začleniť do všetkých politík a programov EÚ s cieľom podporiť ochranu ľudských práv, presadzovanie demokracie, právneho štátu a dobrej správy, ako aj mierové vyriešenie konfliktov;

6.  požaduje aktívny rozvoj a šírenie technológií, ktoré pomáhajú chrániť ľudské práva a umožňujú osobám uplatňovať ich digitálne práva, slobody ako aj bezpečnosť a ktoré podporujú najlepšie postupy a vhodné legislatívne rámce, pričom zabezpečujú bezpečnosť a celistvosť osobných údajov; vyzýva najmä EÚ a jej členské štáty, aby podporovali globálne používanie a rozvoj otvorených štandardov, bezplatného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom a kryptografických technológií;

7.  vyzýva EÚ, aby zintenzívnila podporu subjektov, ktoré pracujú na posilnení bezpečnosti a noriem ochrany súkromia v rámci IKT na všetkých úrovniach vrátane noriem pre hardvér, softvér a komunikáciu, ako aj rozvoja hardvéru a softvéru v rámcoch ochrany súkromia už v štádiu návrhu;

8.  žiada, aby sa v rámci Európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva vytvoril fond pre ľudské práva a technológie;

9.  naliehavo vyzýva EÚ a predovšetkým ESVČ, aby pri komunikácii s obhajcami ľudských práv využívali šifrovanie, čím by zabránili tomu, aby boli títo obhajcovia vystavení riziku a aby chránili vlastnú komunikáciu s vonkajšími subjektmi pred sledovaním;

10.  žiada EÚ, aby schválila bezplatný softvér s otvoreným zdrojovým kódom a aby nabádala k tomuto kroku ďalšie subjekty, keďže takýto softvér poskytuje väčšiu bezpečnosť a lepšie dodržiavanie ľudských práv;

11.  pripomína význam rozvoja IKT v oblastiach postihnutých konfliktom s cieľom podporiť mierové aktivity a umožniť bezpečnú komunikáciu medzi stranami zapojenými do mierového riešenia konfliktov;

12.  žiada uplatňovanie podmienok, referenčných hodnôt a postupov podávania správ s cieľom zabezpečiť, aby sa finančná a technická podpora EÚ na rozvoj nových technológií v tretích krajinách nepoužívala spôsobom, pri ktorom dochádza k porušeniu ľudských práv;

13.  vyzýva Komisiu a Radu, aby aktívne spolupracovali s vládami tretích krajín a aby naďalej podporovali, odborne pripravovali a posilňovali postavenie obhajcov ľudských práv, aktivistov občianskej spoločnosti a nezávislých novinárov, ktorí pri svojich činnostiach bezpečne využívajú IKT, a to prostredníctvom existujúcich európskych mechanizmov podpory a politických nástrojov, a aby podporovali súvisiace základné práva na súkromie, ako je právo na neobmedzený prístup k informáciám na internete, právo na ochranu súkromia a údajov, sloboda prejavu, sloboda zhromažďovania, sloboda združovania a sloboda tlače a zverejňovania online;

14.  upozorňuje na kritickú situáciu informátorov a ich podporovateľov vrátane novinárov po tom, čo títo ľudia odhalili zneužívanie sledovacích postupov v tretích krajinách; domnieva sa, že takíto jednotlivci by sa mali považovať za obhajcov ľudských práv, a preto si zaslúžia ochranu zo strany EÚ v súlade s usmerneniami EÚ týkajúcimi sa obhajcov ľudských práv; znovu vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôsledne preskúmali možnosť poskytnutia medzinárodnej ochrany informátorov pred trestným stíhaním;

15.  odsudzuje skutočnosť, že bezpečnostné opatrenia vrátane opatrení na boj proti terorizmu sa čoraz viac využívajú ako zámienka na porušovanie práva na súkromie a na kontrolu zákonných činností obhajcov ľudských práv, novinárov a politických aktivistov; znovu dôrazne opakuje, že národná bezpečnosť sa nikdy nemôže použiť ako odôvodnenie programov necieleného, tajného alebo hromadného sledovania; trvá na tom, že takéto opatrenia sa môžu vykonávať len striktne v súlade so zásadami právneho štátu a normami ľudských práv vrátane práva na súkromie a ochranu údajov;

16.  žiada ESVČ a Komisiu, aby v rámci politického dialógu s tretími krajinami, ako aj v programoch rozvojovej spolupráce podporovali demokratický dohľad nad bezpečnostnými a spravodajskými službami; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala organizácie občianskej spoločnosti a zákonodarné orgány v tretích krajinách, ktoré sa zameriavajú na posilnenie kontroly, transparentnosti a zodpovednosti domácich bezpečnostných služieb; požaduje, aby sa do budúceho akčného plánu EÚ v oblasti ľudských práv a demokratizácie zahrnuli konkrétne záväzky týkajúce sa týchto otázok;

17.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby podporovali digitálne slobody a neobmedzený prístup k internetu pri všetkých formách kontaktu s tretími krajinami, a to aj pri rokovaniach o prístupe, obchodných rokovaniach, dialógoch o ľudských právach a diplomatických zmluvách;

18.  uznáva, že internet sa stal verejným aj trhovým priestorom, v ktorom je nevyhnutný slobodný tok informácií a prístup k IKT; preto zdôrazňuje, že sa súčasne musia podporovať a chrániť digitálna sloboda aj voľný obchod;

19.  požaduje, aby sa do všetkých dohôd s tretími krajinami zahrnuli doložky, v ktorých sa jasne odkazuje na potrebu podporiť, zaručiť a rešpektovať digitálne slobody, neutralitu siete, necenzurovaný a neobmedzený prístup k internetu, práva na súkromie a ochranu údajov;

20.  naliehavo vyzýva EÚ, aby odmietla obmedzenie využívania šifrovania v rámci EÚ, čím by bojovala proti kriminalizácii používania nástrojov na šifrovanie, obchádzanie cenzúry a ochranu súkromia obhajcami ľudských práv, a aby spochybnila vlády tretích krajín, ktoré obhajcov stíhajú za používanie takýchto nástrojov;

21.  naliehavo vyzýva EÚ, aby odmietla obmedzenie využívania šifrovania v rámci EÚ, čím by bojovala proti kriminalizácii používania nástrojov na šifrovanie, obchádzanie cenzúry a ochranu súkromia, a aby spochybnila vlády tretích krajín, ktoré kriminalizujú používanie takýchto nástrojov;

22.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie účinnosti politiky EÚ v oblasti rozvoja a ľudských práv bude potrebné bežne využívať IKT a odstrániť digitálnu priepasť vybudovaním základnej technologickej infraštruktúry, uľahčením prístupu k poznatkom a informáciám v záujme presadzovania digitálnej gramotnosti a podporovaním používania otvorených štandardov v dokumentoch, ako aj používania bezplatného softvéru s otvoreným zdrojovým kódom, kde je to vhodné, s cieľom zaistiť otvorenosť a transparentnosť (najmä vo verejných inštitúciách) – vrátane záruky ochrany údajov v digitálnom svete na celom svete – ako aj lepšieho pochopenia možných rizík a prínosov IKT;

23.  žiada Komisiu, aby podporila odstránenie digitálnych prekážok pre ľudí so zdravotným postihnutím; považuje za mimoriadne dôležité, aby sa politiky EÚ v oblasti rozvoja a podpory ľudských práv na svete zameriavali na odstránenie digitálnej priepasti pre ľudí so zdravotným postihnutím a na zabezpečenie širšieho rámca práv, najmä pokiaľ ide o prístup k znalostiam, digitálnej účasti a využívania nových hospodárskych a sociálnych príležitostí vytváraných internetom;

24.  zdôrazňuje, že zákonné digitálne zhromažďovanie a šírenie dôkazov porušovania ľudských práv môže prispieť k celosvetovému boju proti beztrestnosti a terorizmu; domnieva sa, že takýto materiál by mal byť v oprávnených prípadoch prípustný ako dôkaz v súdnych konaniach podľa medzinárodného (trestného) práva v súlade s medzinárodnými, regionálnymi a ústavnými zárukami; odporúča, aby sa vytvorili mechanizmy v oblasti medzinárodného trestného práva, ktorými by sa zaviedli postupy na autentifikáciu a zhromažďovanie takýchto údajov na účely ich využitia ako dôkazu v súdnych konaniach;

25.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré informačné a komunikačné technológie a služby pochádzajúce z EÚ môžu súkromné osoby, podniky a orgány v tretích krajinách kúpiť a využiť na zámerné porušovanie ľudských práv, a to prostredníctvom cenzúry, hromadného sledovania, rušenia, odpočúvania, monitorovania a sledovania a vyhľadávania občanov a informácií o ich aktivitách prostredníctvom (mobilných) telefónnych sietí a internetu; je znepokojený nad skutočnosťou, že niektoré spoločnosti so sídlom v Únii môžu poskytovať technológie a služby, ktoré umožňujú takéto porušovania ľudských práv;

26.  poznamenáva, že bezpečnosť Európskej únie, jej členských štátov a tretích krajín často ohrozujú jednotlivci alebo malé skupiny, ktoré využívajú digitálne komunikačné siete na plánovanie a vykonávanie útokov, a že treba sústavne prehodnocovať a aktualizovať nástroje a taktiky používané na odstránenie takýchto hrozieb;

27.  považuje hromadné sledovanie, ktoré nie je odôvodnené zvýšeným rizikom teroristických útokov a hrozieb, za porušenie zásad nevyhnutnosti a proporcionality, čo predstavuje porušenie ľudských práv;

28.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali úplnú demokratickú kontrolu operácií spravodajských služieb v tretích krajinách, aby overovali, že tieto služby fungujú pri úplnom dodržiavaní zásad právneho štátu a aby vyvodzovali zodpovednosť voči službám a jednotlivcom, ktorí sú zodpovední za nezákonné činnosti;

29.  nabáda členské štáty, aby vzhľadom na intenzívnejšiu spoluprácu a výmenu informácií medzi členskými štátmi a tretími krajinami (a to aj prostredníctvom využívania digitálneho sledovania) zabezpečili demokratickú kontrolu týchto služieb a ich činností formou vhodného vnútorného, výkonného, súdneho a nezávislého parlamentného dohľadu;

30.  zdôrazňuje, že zásady sociálnej zodpovednosti podnikov a ľudské práva predstavujúce projektové kritériá, ktoré sú technologickými riešeniami a inováciami na ochranu ľudských práv, by sa mali prijať v rámci práva EÚ s cieľom zabezpečiť, že poskytovatelia internetových služieb (ISP - internet service providers), softvéroví vývojári, výrobcovia hardvéru, služby/médiá sociálnych sietí, mobilní operátori a ostatní globálne zohľadnia ľudské práva koncových používateľov;

31.  naliehavo vyzýva EÚ, aby zabezpečila väčšiu transparentnosť vo vzťahoch medzi mobilnými operátormi alebo poskytovateľmi internetových služieb a vládami a aby ju požadovala aj vo vzťahoch s tretími krajinami, a to tak, že bude vyžadovať, aby operátori a poskytovatelia internetových služieb ročne zverejňovali podrobné správy o transparentnosti vrátane správ o krokoch, ktoré požadovali orgány, ako aj o finančných väzbách medzi verejnými orgánmi a operátormi/poskytovateľmi internetových služieb;

32.  pripomína podnikom ich zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv v rámci ich globálnych operácií, a to bez ohľadu na to, kde sa nachádzajú ich používatelia, a nezávisle od toho, či si hostiteľský štát plní svoje povinnosti v oblasti ľudských práv; vyzýva spoločnosti pôsobiace v oblasti IKT, najmä tie, ktoré sídlia v EÚ, aby dodržiavali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a to aj formou vytvorenia politík náležitej starostlivosti a záruk v oblasti riadenia rizika a poskytovaním účinných opravných prostriedkov v prípadoch, keď ich činnosti mali nepriaznivý vplyv na ľudské práva alebo k nemu prispeli;

33.  zdôrazňuje potrebu účinnejšie vykonávať a monitorovať predpisy a sankcie EÚ súvisiace s IKT vrátane používania univerzálnych mechanizmov s cieľom zabezpečiť, že všetky strany vrátane členských štátov dodržiavajú právne predpisy a že sa zachovajú rovnaké podmienky;

34.  zdôrazňuje, že dodržiavanie základných práv je rozhodujúcim prvkom úspešných politík v oblasti boja proti terorizmu vrátane využívania technológií digitálneho sledovania;

35.  víta rozhodnutie Wassenaarského usporiadania z decembra 2013 o kontrolách vývozu v oblastiach nástrojov dohľadu, presadzovania práva a nástrojov na zhromažďovanie spravodajských informácií a systémov na sledovanie v sieti; pripomína stále nedokončený režim EÚ dvojakého použitia, konkrétne nariadenie EÚ o dvojakom použití, pokiaľ ide o efektívnu a systémovú kontrolu vývozu škodlivých technológií IKT do nedemokratických krajín;

36.  v súvislosti s nadchádzajúcim prehodnotením a obnovením politiky dvojakého použitia nalieha na Komisiu, aby rýchlo predložila návrh na inteligentné a účinné politiky na obmedzenie a reguláciu komerčného vývozu služieb súvisiacich s vykonávaním a používaním tzv. technológií dvojakého použitia, ktoré sa budú zaoberať potenciálne škodlivými vývozmi výrobkov a služieb IKT do tretích krajín, ako bolo dohodnuté v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z apríla 2014; žiada Komisiu, aby zaviedla účinné záruky a zabránila tak tomu, aby kontroly vývozu škodili výskumu vrátane vedeckého výskumu a výskumu bezpečnosti IT;

37.  zdôrazňuje, že Komisia by mala byť schopná spoločnostiam, ktoré majú pochybnosti o tom, či požiadať o vydanie vývoznej licencie, urýchlene poskytnúť presné a aktualizované informácie o zákonnosti alebo potenciálnych škodlivých vplyvoch možných transakcií;

38.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy s cieľom preskúmať, ako by sa normy EÚ v oblasti IKT mohli využiť na predchádzanie potenciálne škodlivým dôsledkom vývozu týchto technológií alebo iných služieb do tretích krajín, kde pojmy ako „zákonné odpočúvanie“ nemožno považovať za rovnocenné s pojmami používanými v Európskej únii alebo kde sa napríklad ľudské práva nedodržiavajú dôsledne alebo kde neexistuje právny štát;

39.  opätovne potvrdzuje, že pri posudzovaní udalostí, pri ktorých by použitie technológií dvojakého použitia mohlo spôsobiť obmedzenie ľudských práv, by mali prevažovať normy EÚ, najmä Charta základných práv EÚ;

40.  požaduje, aby sa vytvorili politiky na reguláciu predaja „zneužití nultého dňa“ (zero-day exploits) a zraniteľných miest s cieľom zabrániť ich používaniu na kybernetické útoky alebo na neoprávnený prístup k zariadeniam, čo by viedlo k porušeniu ľudských práv, bez toho, aby takáto regulácia významne ovplyvnila akademický a iný bezpečnostný výskum realizovaný s dobrým úmyslom;

41.  odsudzuje skutočnosť, že určité európske spoločnosti, ako aj medzinárodné spoločnosti pôsobiace v EÚ, ktoré obchodujú s technológiami dvojakého použitia s potenciálnym škodlivým vplyvom na ľudské práva, aktívne spolupracujú s režimami, ktoré porušujú ľudské práva;

42.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby verejne vylúčila spoločnosti, ktoré sa zapájajú do týchto činností, z postupov verejného obstarávania EÚ, financovania výskumu a vývoja a z akejkoľvek inej finančnej podpory;

43.  žiada Komisiu, aby v postupoch verejného obstarávania na technologické vybavenie venovala osobitnú pozornosť aspektom ľudských práv, najmä v krajinách s nespoľahlivými praktikami v tejto oblasti;

44.  vyzýva Komisiu a Radu, aby na fórach pre správu internetu aktívne chránili otvorený internet, rozhodovacie postupy viacerých zainteresovaných strán, neutralitu siete a digitálne slobody a záruky ochrany údajov v tretích krajinách;

45.  odsudzuje oslabovanie a ohrozovanie šifrovacích protokolov a výrobkov najmä zo strany spravodajských služieb, ktoré majú záujem zachytiť takúto šifrovanú komunikáciu;

46.  varuje pred privatizáciou v oblasti presadzovania práva prostredníctvom internetových spoločností a poskytovateľov internetových služieb;

47.  požaduje objasnenie noriem a štandardov, ktoré používajú súkromné subjekty pri vývoji svojich systémov;

48.  pripomína význam hodnotenia kontextu, v ktorom sa technológie používajú, aby bolo možné riadne posúdiť ich vplyv na ľudské práva;

49.  explicitne vyzýva na podporu nástrojov, ktoré umožňujú anonymné a/alebo pseudonymizované používanie internetu a spochybňuje jednostranný názor, že takéto nástroje sa používajú iba na trestnú činnosť, a nie na posilňovanie postavenia aktivistov za ľudské práva v rámci EÚ a mimo nej;

50.  naliehavo vyzýva Radu, Komisiu a ESVČ, aby vypracovali inteligentné a efektívne politiky na reguláciu vývozu technológií dvojakého použitia, aby sa tak riešil potenciálne škodlivý vývoz výrobkov a služieb IKT na medzinárodnej úrovni a v rámci viacstranných režimov kontroly vývozu a iných medzinárodných orgánov;

51.  zdôrazňuje, že žiadne regulačné zmeny zamerané na zvýšenie efektívnosti kontrol vývozu, pokiaľ ide o transfer nehmatateľnej technológie, nesmú obmedzovať zákonný výskum a výmenu informácií a prístup k nej a že žiadne potenciálne opatrenia, ako je používanie všeobecného povolenia EÚ na vývoz technológií dvojakého použitia na výskum, by nemali „zmraziť“ činnosť jednotlivcov a MSP;

52.  žiada členské štáty, aby zaistili, že existujúce a budúce politiky kontroly vývozu neobmedzia činnosť legitímnych výskumníkov v oblasti bezpečnosti a že kontroly vývozu sa budú uplatňovať v dobrej viere len na jasne vymedzené technológie určené na použitie v rámci hromadného sledovania, cenzúry, rušenia, odpočúvania, monitorovania alebo na vyhľadávanie a sledovanie občanov a ich činností v (mobilných) telefonických sieťach;

53.  pripomína, že ad hoc bezdrôtové technológie typu mesh majú vysoký potenciál na poskytovanie záložných sietí v oblastiach, kde je internet nedostupný alebo blokovaný, a že môžu pomôcť dosiahnuť pokrok v oblasti ľudských práv;

54.  vyzýva Komisiu, aby vymenovala nezávislú skupinu expertov, ktorí môžu vykonať posúdenie vplyvu existujúcich noriem EÚ v oblasti IKT na ľudské práva, s cieľom vypracovať odporúčania úprav, ktorými sa zvýši ochrana ľudských práv, a to najmä pri vývoze systémov;

55.  uznáva, že technologický vývoj predstavuje výzvu pre právne systémy, ktoré sa musia prispôsobiť novým okolnostiam; poukazuje na dôležitosť toho, aby zákonodarcovia venovali viac pozornosti témam, ktoré sa týkajú digitálneho hospodárstva;

56.  vyzýva Komisiu, aby zapojila občiansku spoločnosť a nezávislých expertov vrátane výskumných pracovníkov v oblasti bezpečnosti v oblasti IKT v tretích krajinách do procesu zabezpečenia aktuálnej expertízy, ktorá by mala viesť k tvorbe politík, v ktorých sa zohľadní budúci vývoj;

57.  zdôrazňuje potrebu predísť neúmyselným dôsledkom, ako sú obmedzenia alebo zmrazenie výskumu a vývoja s dobrým úmyslom, výmeny informácií a prístupu k nim, rozvoja poznatkov v oblasti bezpečnosti alebo vývozu technológií, ktoré slúžia záujmu nadobudnutia digitálnych vedomostí a podpory ľudských práv;

58.  domnieva sa, že celosvetová spolupráca medzi vládami a súkromnými subjektmi v digitálnej sfére vrátane Fóra pre správu internetu si vyžaduje jasné kontroly a rovnováhu a nesmie viesť k oslabovaniu demokratického a súdneho dohľadu;

59.  konštatuje, že dobrovoľný prístup nestačí a že sú potrebné záväzné opatrenia, ktoré budú spoločnosti nabádať, aby pred predajom svojich výrobkov v nejakej krajine najprv zohľadnili jej situáciu v oblasti ľudských práv a aby vykonávali posúdenie vplyvu svojich technológií na obhajcov ľudských práv a kritikov vlády;

60.  zastáva názor, že vývoz vysoko citlivého tovaru sa musí kontrolovať ešte pred tým, než tovar opustí EÚ a že v prípade porušení je nutné zaviesť pokuty;

61.  žiada, aby každá osoba mala nárok na používanie šifrovania a aby sa vytvorili potrebné podmienky na umožnenie šifrovania; zastáva názor, že kontrola by mala byť záležitosťou koncových používateľov, ktorí budú potrebovať vedomosti na riadne vykonávanie takejto kontroly;

62.  požaduje zavedenie koncových noriem šifrovania, ktoré by boli samozrejmosťou pre všetky komunikačné služby, čo by vládam, spravodajským agentúram a orgánom dohľadu sťažilo zistenie obsahu;

63.  zdôrazňuje osobitnú zodpovednosť štátnych spravodajských služieb pri budovaní dôvery a požaduje zastavenie hromadného sledovania; domnieva sa, že sledovanie európskych občanov domácimi a zahraničnými spravodajskými službami sa musí riešiť a zastaviť;

64.  je proti predaju a distribúcii európskej sledovacej technológie a nástrojov cenzúry autoritárskym režimom, v ktorých neexistuje právny štát;

65.  požaduje rozšírenie rozsahu medzinárodnej ochrany informátorov a nabáda členské štáty, aby predložili zákony na ich ochranu;

66.  požaduje vymenovanie vyslanca OSN pre digitálne slobody a ochranu údajov a žiada rozšírenie oprávnení komisára EÚ pre ľudské práva tak, aby sa technológie posudzovali aj z hľadiska ľudských práv;

67.  požaduje opatrenia zabezpečujúce ochranu súkromia aktivistov, novinárov a občanov všade na svete a možnosť ich vzájomného prepojenia cez internet;

68.  trvá na tom, aby bolo právo na prístup k internetu uznané ako ľudské právo a požaduje opatrenia na odstránenie digitálnej priepasti;

69.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.

(1) http://eeas.europa.eu/delegations/un_geneva/press_corner/focus/events/2012/20120625_en.htm.
(2) http://eeas.europa.eu/delegations/documents/eu_human_rights_guidelines_on_freedom_of_expression_online_and_offline_en.pdf.
(3) http://www.osce.org/fom/80723?download=true.
(4) http://www.osce.org/fom/127656?download=true.
(5) http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/N14/545/19/PDF/N1454519.pdf?OpenElement.
(6) http://www.ohchr.org/EN/HRBodies/HRC/RegularSessions/Session27/Documents/A-HRC-27-37_en.doc.
(7) http://website-pace.net/documents/19838/1085720/20150126-MassSurveillance-EN.pdf/df5aae25-6cfe-450a-92a6-e903af10b7a2.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.
(9) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf?v=1392752313000/_/jcr:system/jcr:versionstorage/12/52/13/125213a0-e4bc-4a15-bb96-9930bb8fb6a1/1.3/jcr:frozennode
(10) http://www.oecd.org/daf/inv/mne/48004323.pdf
(11) http://www.oecd-ilibrary.org/docserver/download/2014091e.pdf?expires=1423160236&id=id&accname=ocid194994&checksum=D1FC664FBCEA28FC856AE63932715B3C
(12) https://www.icann.org/en/system/files/files/annual-report-2013-en.pdf
(13) COM(2014)0072.
(14) http://netmundial.br/wp-content/uploads/2014/04/NETmundial-Multistakeholder-Document.pdf.
(15) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 79.
(16) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 82.
(17) COM(2014)0244.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
(19) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2015)0079.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2015)0033.
(22) Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.
(23) http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201403/20140307ATT80674/20140307ATT80674EN.pdf.


Ochrana finančných záujmov EÚ: smerom ku kontrolám zameraným na výsledky v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky
PDF 285kWORD 100k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o ochrane finančných záujmov Európskej únie: smerom ku kontrolám zameraným na výsledky v oblasti spoločnej poľnohospodárskej politiky (2014/2234(INI))
P8_TA(2015)0289A8-0240/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 1/2012 k niektorým návrhom týkajúcim sa spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2014 až 2020,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 2/2004 k modelu jednotného auditu,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2013 s názvom Hodnotenie „jednotného auditu“ a spoliehanie sa Komisie na prácu vnútroštátnych kontrolných orgánov v oblasti súdržnosti,

–  so zreteľom na výročnú správu o činnosti Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka za rok 2013,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanovisko Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0240/2015),

A.  keďže dve reformy spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) mali za následok väčšiu rôznorodosť a komplexnosť pravidiel;

B.  keďže zložitejšie pravidlá vedú k väčšiemu počtu chýb v praxi;

C.  keďže je nevyhnutné plniť ciele SPP a zároveň sa musí zabezpečiť vzájomné porozumenie a dôvera medzi všetkými inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi v záujme účinného vykonávania SPP;

D.  keďže účinnejšia a efektívnejšia reforma SPP si vyžaduje zjednodušenie a nižšiu mieru byrokracie v záujme splnenia cieľov SPP;

E.  keďže náklady na kontroly a poskytovanie poradenstva zainteresovaným stranám a poľnohospodárom sa v súčasnosti odhadujú na 4 miliardy EUR ročne na úrovni členských štátov a pravdepodobne budú narastať, čo by mohlo nastať aj v prípade mier chybovosti, v súvislosti s vykonávaním najnovšej reformy SPP, najmä so zreteľom na zavedenie opatrení v oblasti tzv. ekologizácie;

F.  keďže reforma v roku 2013 mala za následok významné zmeny v údajoch požadovaných od poľnohospodárov, ktoré sú súčasťou žiadostí a ich odôvodnení, a zaviedla nové požiadavky, ktoré predstavujú riziko vyššej miery chybovosti v počiatočnej fáze zameranej na získavanie poznatkov a v adaptačnej fáze;

G.  keďže je dôležité, aby hospodárske subjekty neboli zaťažované neprimeraným počtom kontrol;

H.  keďže na účinné vykonávanie SPP je potrebné plniť ciele SPP a zároveň zabezpečiť vzájomné porozumenie a dôveru medzi všetkými inštitúciami EÚ a vnútroštátnymi a regionálnymi orgánmi;

I.  keďže poľnohospodári dostávajú podnety na poskytovanie služieb, ktoré sa týkajú napríklad krajiny, biodiverzity poľnohospodárskej pôdy a stability klímy, hoci nemajú žiadnu trhovú hodnotu;

J.  keďže náklady na kontroly a poskytovanie poradenstva zainteresovaným stranám a poľnohospodárom na úrovni členských štátov sa v súčasnosti odhadujú na štyri miliardy EUR; zdôrazňuje potrebu minimalizovať náklady na kontroly a s nimi spojenú administratívnu záťaž;

K.  keďže kontroly zamerané na výsledky sa môžu stať užitočnou metodikou, pričom je nevyhnutné zabezpečiť stabilitu a možnosť prístupu zo strany správnych orgánov s cieľom vybudovať dôveru u konečných príjemcov; pripomína však, že nie je možné uplatňovať univerzálny systém na rôzne druhy a veľkosti poľnohospodárskych podnikov v EÚ;

L.  keďže cieľom ekologizačných opatrení, ktoré zaviedla posledná reforma spoločnej poľnohospodárskej politiky, je dosiahnuť lepšiu poľnohospodársku udržateľnosť prostredníctvom rozličných nástrojov:

   jednoduchšie a cielenejšie krížové plnenie;
   ekologické priame platby a dobrovoľné opatrenia, ktoré sú prospešné pre životné prostredie a zmenu klímy v rámci rozvoja vidieka;

M.  keďže Generálne riaditeľstvo pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka(1) považovalo za nevyhnutné vzniesť voči niekoľkým platobným agentúram 51 výhrad;

1.  súhlasí s názorom Dvora audítorov, že „podmienky týkajúce sa výdavkov spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2014 – 2020 sú i naďalej zložité“(2); pripomína však, že zložitosť SPP je spôsobená rozmanitosťou poľnohospodárskej činnosti v Európe a zjednodušenie nesmie viesť k odstráneniu nástrojov, ktoré boli prijaté;

2.  požaduje menej byrokratickú SPP v záujme zníženia chybovosti a zavedenie nástrojov, ktoré umožnia rozlišovať medzi chybou a podvodom;

3.  žiada, aby sa v prípade využitia zistení z kontrol a pri prípadnom uložení sankcií rozlišovalo medzi neúmyselným zanedbaním a prípadmi podvodu, keďže zanedbanie spravidla nespôsobuje daňovým poplatníkom žiadne finančné škody;

4.  požaduje menej byrokratickú SPP, ktorú možno jednoznačne vykonávať a vykladať s cieľom znížiť mieru chybovosti a vytvoriť nástroje, ktoré umožnia rozlišovať medzi chybou a podvodom, pričom sa zaistí, aby poľnohospodári boli naďalej schopní zabezpečovať životne dôležitú výrobu potravín, čo je prioritou tejto politiky; domnieva sa, že ďalšie odstraňovanie zložitosti a že zefektívnenie SPP je jedným z kľúčových faktorov na prilákanie nových účastníkov do poľnohospodárskeho sektora a takisto na udržanie týchto účastníkov a ich zručností s cieľom zabezpečiť prosperujúci poľnohospodársky sektor EÚ v budúcnosti; v tejto súvislosti očakáva prijatie prísnych opatrení v rámci lepšieho regulačného programu; víta rozhodnutie Komisie predĺžiť lehotu na podávanie žiadostí o priame platby o jeden mesiac a považuje to za krok smerom k zníženiu miery chybovosti SPP;

5.  naliehavo žiada, aby sa s cieľom znížiť mieru chybovosti poskytli vnútroštátnym orgánom aj poľnohospodárom jasnejšie usmernenia;

6.  podporuje iniciatívu Komisie na zjednodušenie SPP s okamžitým preskúmaním opatrení, ktoré sa dajú rýchlo vykonávať, pretože by to znamenalo prínos pre poľnohospodárov, platobné agentúry, inštitúcie EÚ a daňových poplatníkov; zároveň naliehavo žiada, aby sa pri strednodobom preskúmaní predložili návrhy na zmeny základného legislatívneho aktu s cieľom ich posúdenia pre reformu v ďalšom období financovania;

7.  obáva sa, že najpravdepodobnejšia miera chybovosti, ktorú určuje Dvor audítorov, sa v oblasti priamych platieb v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky počas obdobia 2014 – 2020 zvýši, a to najmä v dôsledku skutočnosti, že v nasledujúcom rámci krížového plnenia ešte nie je zohľadnené zníženie miery zbytočnej zložitosti tejto politiky vo vzťahu k riadiacim orgánom alebo príjemcom;

8.  pripomína, že Európsky parlament a Dvor audítorov často zdôrazňujú potrebu usilovať sa o dosiahnutie náležitej rovnováhy medzi menším administratívnym zaťažením a účinnou finančnou kontrolou;

9.  konštatuje, že náklady na kontrolu spoločnej poľnohospodárskej politiky už teraz predstavujú 4 miliardy EUR ročne a že sa týkajú 50 miliónov transakcií, pričom na poľnohospodárstvo je vyhradený rozpočet vo výške približne 58 miliárd EUR;

10.  víta skutočnosť, že Komisia uprednostňuje nové zjednodušenie SPP a že najprv navrhuje zjednodušiť určitý počet delegovaných a vykonávacích aktov;

11.  dôrazne sa zasadzuje o to, aby sa zvýšila kvalita a konzistentnosť, a nie počet kontrol v poľnohospodárstve, ktoré vykonávajú členské štáty, Komisia a Dvor audítorov;

12.  zdôrazňuje tiež, že kontroly sú garanciou toho, že finančné prostriedky z rozpočtu EÚ vyhradené na financovanie nástrojov SPP sú správne vynakladané;

13.  pripomína, že cieľom systému jednotného auditu je zaviesť jeden reťazec auditov, ktorých rozsah by siahal od konečných príjemcov po inštitúcie Európskej únie;

14.  považuje za poľutovaniahodné, že systém jednotného auditu ešte nie je účinný a že systémy kontrol, ktoré zaviedli členské štáty, nefungujú v plnej miere; pripomína členským štátom ich povinnosť zabezpečovať účinné kontroly na prvej úrovni a zároveň udržiavať zaťaženie poľnohospodárov na čo najnižšej úrovni, ako aj existujúce možnosti zavedenia flexibility pri organizovaní kontrol;

15.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby smerodajne našli spôsoby, ako optimalizovať a skombinovať kontroly súvisiace so SPP tak, aby vybraní príjemcovia boli pokiaľ možno podrobovaní iba jednému kolu kontrol ročne;

16.  zdôrazňuje, že podľa výročnej správy Dvora audítorov za rozpočtový rok 2013:

   a) by bola najpravdepodobnejšia chybovosť v oblasti priamych platieb o 1,1 % nižšia, a teda relatívne porovnateľná s 2 % prahom významnosti, keby národné orgány využili informácie, ktoré mali k dispozícii, a aspoň čiastočne týmto chybám predchádzali, odhalili a opravili ich(3);
   b) najpravdepodobnejšia miera chybovosti by sa v prípade rozvoja vidieka znížila o 2 %, ak by národné orgány boli použili všetky dostupné informácie umožňujúce predchádzanie chybám a ich odhaľovanie a opravovanie(4);

17.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia musela upraviť smerom nahor miery chybovosti, ktoré oznámilo 42 zo 68 platobných agentúr, ktorých zvyšková chybovosť bola vyššia ako 2 %, napriek tomu, že takmer všetky platobné agentúry pre priame platby získali od certifikačných orgánov akreditáciu a certifikáciu, a napriek skutočnosti, že 79 z 82 vyhlásení o vierohodnosti platobných agentúr dostalo v roku 2013 od certifikačných orgánov bezvýhradné stanovisko;

18.  očakáva, že nové úlohy certifikačných orgánov, ktoré im udeľujú nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a (EÚ) č. 1306/2013, povedú k vyššej spoľahlivosti údajov oznamovaných členskými štátmi v súvislosti s hospodárením s poľnohospodárskymi fondmi EÚ;

19.  vyzýva Komisiu, aby zmenila usmernenia pre certifikačné orgány s cieľom dôkladnejšie overiť vypracované štatistické správy;

20.  pripomína Komisii svoju požiadavku, aby vypracovala návrhy s cieľom sankcionovať nepravdivé alebo nesprávne podávanie správ platobnými agentúrami vrátane týchto troch aspektov: kontrolných štatistík, vyhlásení platobných agentúr a práce, ktorú vykonávajú certifikačné orgány; požaduje, aby Komisia bola oprávnená zrušiť akreditáciu platobných agentúr, pokiaľ sa vyskytnú vážne prípady poskytnutia skreslených informácií;

21.  očakáva, že Komisia bezodkladne v plnej miere využije proces zjednodušenia SPP, najmä pokiaľ ide o zaťažujúce a zložité právne predpisy v oblasti krížového plnenia a ekologizácie, ktoré v konečnom dôsledku zaťažujú poľnohospodárov v celej Európe;

22.  podporuje iniciatívu Komisie na zjednodušenie SPP prostredníctvom bezprostredného posúdenia opatrení, ktoré sa dajú rýchlo vykonávať, pretože by to znamenalo prínos pre poľnohospodárov, platobné agentúry, inštitúcie EÚ a daňových poplatníkov; takisto naliehavo žiada, aby boli predložené návrhy na zmeny základného legislatívneho aktu; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy na zjednodušenie SPP, berúc do úvahy spätnú väzbu od zainteresovaných strán v sektore poľnohospodárstva;

23.  zasadzuje sa o posilnenie a prísnejšie vykonávanie jednotného auditu prostredníctvom koordinácie kontrolných činností, ktoré vykonávajú rôzne inštitúcie, a žiada, aby sa administratívne zaťaženie vyplývajúce z auditov zmiernilo, aby sa tak poľnohospodári nemuseli podrobiť rôznym návštevám pri rozličných príležitostiach zo strany príslušných orgánov alebo nadmerným alebo viacerým kontrolám vykonávaným Komisiou a Dvorom audítorov v tom istom roku, na základe akýchkoľvek a všetkých predpisov, čo by následne znížilo zaťaženie poľnohospodárov vďaka obmedzeniu počtu kontrol; požaduje združovanie úloh auditu a kontrol vykonávaných certifikačnými orgánmi a inými orgánmi členských štátov; konštatuje, že poradenstvo poskytnuté vnútroštátnymi orgánmi aj Komisiou v usmerneniach pre poľnohospodárov o vykonávaní SPP je často v rozpore s kritériami posudzovania, ktoré používa Dvora audítorov, čo má za následok pokuty, ktoré sú neprimerané aj neočakávané;

24.  zastáva integrovaný prístup ku kontrolám tak, že sa všetky kontroly vyžadované v danom poľnohospodárskom podniku vykonajú podľa možnosti v rovnakom čase, aby sa tak udržiaval nízky počet návštev na mieste a aby sa mohli obmedziť s tým spojené finančné a časové náklady a zaťaženia pre správne orgány a poľnohospodárov a zefektívnil proces kontroly;

25.  pripomína Komisii, že riziko neúmyselných chýb vyplývajúcich zo zložitých právnych predpisov nesie v konečnom dôsledku príjemca; žiada racionálnu, primeranú a účinnú politiku sankcií na podporu tohto prístupu, napríklad predchádzanie dvojitému sankcionovaniu za tú istú chybu v rámci jedného platobného systému, ako aj krížového plnenia;

26.  domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť bezproblémové vykonávanie projektu by sa nemalo prerušiť vyplácanie platieb v prípade zistenia menej závažných a/alebo administratívnych chýb;

27.  žiada, aby Komisia, členské štáty a Dvor audítorov ďalej rozvíjali stratégie auditu založené na riziku a zohľadňujúce všetky príslušné údaje vrátane predbežného určenia subjektov s najlepšími/najhoršími výsledkami podľa oblastí politík;

28.  zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť kritériá s cieľom určiť, ktoré členské štáty sú označené ako štáty s najlepšími/najhoršími výsledkami;

29.  pripomína, že pokiaľ ide o hospodárenie s fondmi EÚ, mnohé členské štáty možno považovať za štáty s najslabšími/najhoršími výsledkami, podľa toho, o akú oblasť politík ide;

30.  trvá na tom, že vymedzenie výkonnosti v súvislosti s kontrolami by malo vychádzať z kontrolných zoznamov a malo by mať v prvom rade za následok kvalitu kontrol, ktoré vykonávajú členské štáty, a administratívnych systémov, tzn. účinnosť, konzistentnosť a spoľahlivosť riadiacich a certifikačných orgánov;

31.  domnieva sa, že odmenou pre členské štáty, ktoré dosahujú najlepšie výsledky vo všetkých oblastiach politík, by malo byť zníženie počtu kontrol zo strany Únie;

32.  domnieva sa, že vývoj a vykonávanie kontrol zameraných na výsledky by sa v žiadnom prípade nemali stať zdrojom zvýšenej neistoty, pokiaľ ide o zabezpečenie dodávok potravín v EÚ;

33.  vyzýva členské štáty s najlepšími výsledkami, aby svoje skúsenosti odovzdali členským štátom s najhoršími výsledkami;

34.  požaduje, aby Komisia nabádala na výmenu najlepších postupov, aby sa tak zabezpečilo čo najbezproblémovejšie vykonávanie kontrol a čo najmenší rušivý vplyv na poľnohospodárov;

35.  konštatuje, že podľa článku 59 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky „členské štáty zabezpečia určitú minimálnu úroveň na mieste potrebnú na účinné riadenie rizík a túto minimálnu úroveň v prípade potreby zvyšujú. Členské štáty môžu znížiť uvedenú minimálnu úroveň v prípade, že systémy riadenia a kontroly fungujú správne a miera chybovosti dosahuje primeranú úroveň.“;

36.  žiada Komisiu, aby presnejšie vymedzila primeranú úroveň uvedenú v článku 59 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013 a začala v tejto súvislosti viesť dialóg s Európskym parlamentom a Dvorom audítorov;

37.  nabáda členské štáty, aby ako strednodobý až dlhodobý cieľ ďalej rozvíjali iniciatívy v oblasti elektronickej správy zamerané na znižovanie chybovosti prostredníctvom predchádzania chybám vo fáze podávania žiadostí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ako strednodobý a dlhodobý cieľ dodržali cieľový termín – ako je uvedené v článku 122 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach – pre prechod na systém elektronickej výmeny údajov, ktorý je uplatňovaný v prípade žiadosti o projekty, riadenia projektov a ich kontroly; nazdáva sa, že plná transparentnosť údajov a prístup k nim sú nevyhnutné na zabránenie zneužitiu a boj proti nemu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zabezpečila povinné zverejňovanie dokumentácie, ktorú poskytujú všetci príjemcovia;

38.  je presvedčený, že úplné pokrytie vidieckych oblastí rýchlym širokopásmovým pripojením spolu s výrazným zvýšením povedomia a zaškoľovaním o jeho používaní bude zásadným nástrojom s cieľom umožniť poľnohospodárom využívať najnovšie systémy podávania žiadostí a nárokov súvisiacich s SPP;

39.  požaduje ďalšie úsilie zamerané na zníženie zložitosti systémov podávania žiadostí a formulárov žiadostí pre poľnohospodárov a podporuje intenzívnejšie využívanie technológie elektronickej verejnej správy členskými štátmi, aby sa v postupe podania žiadosti vopred zabránilo chybám, čo si bude vyžadovať prístup príjemcov k širokopásmovému internetu; nabáda Komisiu, aby vytvorila program na pomoc pri vzdelávaní poľnohospodárov vo vyššom veku; zdôrazňuje značné investície do širokopásmových sietí vo vidieckych oblastiach a vyzýva členské štáty, aby sa snažili o digitalizáciu procesu podávania žiadostí; pripomína, že spoľahlivé používanie technológií elektronickej verejnej správy si vyžaduje, aby členské štáty vyvinuli, financovali alebo spolufinancovali takéto technológie;

40.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali programy digitalizácie týkajúce sa vzťahov medzi verejnou správou a poľnohospodárskymi podnikmi s cieľom získať „jediný súbor pre poľnohospodársky podnik“, ktorý bude zahŕňať integrované a synchrónne spravovanie údajov o plodinách; zastáva názor, že vďaka takémuto zjednodušeniu by sa zlúčili položky, ktoré sú v súčasnosti spravované oddelene (plány pestovania plodín, plány individuálneho poistenia a denníky), keďže poľnohospodárske podniky by podali jediné vyhlásenie, ktoré by sa potom poskytlo jednotlivým vládnym orgánom, čo by viedlo k väčšej účinnosti kontrol vykonávaných týmito orgánmi, a tým k zníženiu rizika chýb v platbách a k zefektívneniu kontrol;

41.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že vládne/regionálne orgány, ktoré sa zaoberajú vykonávaním novej SPP, navzájom komunikujú a účinne spolupracujú v prospech poľnohospodárov vykonávajúcich túto politiku v praxi;

42.  nazdáva sa, že vývoj a prijatie riešení založených na priemyselnom internete, ktoré sú uplatňované tak v poľnohospodárstve, ako aj pri kontrolách, najmä pokiaľ ide o integrované riešenia pre prijímateľov a platobné agentúry, môžu priniesť mnoho dlhodobých výhod; očakáva, že tieto riešenia priaznivo ovplyvnia konzistentnosť, spoľahlivosť a nákladovú efektívnosť kontrol; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala a uskutočnila pilotné projekty v tejto oblasti; pripomína, že tento prístup je závislý od toho, aké záväzky prijmú členské štáty v súvislosti so zavedením rýchlych širokopásmových pripojení vo vidieckych oblastiach v celej EÚ;

43.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane, okrem iného, Dvora audítorov, členských štátov a organizácií prijímateľov, na príprave dlhodobej stratégie, ktorá sa bude usilovať o nájdenie spôsobov, ktoré nesúvisia s danou oblasťou politiky, ako zabrániť ďalšiemu zvyšovaniu záťaže pre príjemcov a inšpektorov vyplývajúcej z budúcich reforiem SPP a zmien základných aktov;

44.  žiada Komisiu, aby pri vypracúvaní návrhu legislatívneho aktu týkajúceho sa oblasti ekologického záujmu v súlade s článkom 46 nariadenia (EÚ) č. 1307/2013 dodržiavala zásadu kontrolovateľnosti, ktorá je už platná v oblasti rozvoja vidieka;

45.  žiada Komisiu, aby sa v hodnotiacej správe stanovenej v článku 110 nariadenia (EÚ) č. 1306/2013, nazvanom Monitorovanie a hodnotenie SPP, venovala otázke znižovania minimálnej úrovne kontrol, ktoré je stanovené v článku 59 uvedeného nariadenia;

46.  žiada Komisiu, aby vypracovala oznámenie o možnosti zaviesť systémy riadenia založeného na výkonnosti vo všetkých oblastiach SPP, najmä v časti rozvoja vidieka zameranej na investície, s cieľom podnietiť diskusiu so všetkými zainteresovanými stranami smerujúcu k zavedeniu tejto zásady do právnych predpisov EÚ;

47.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Výročná správa o činnosti Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka za rok 2013.
(2) Stanovisko Európskeho dvora audítorov č. 1/2012 k niektorým návrhom týkajúcim sa spoločnej poľnohospodárskej politiky na obdobie 2014 až 2020.
(3) Pozri bod 3.8 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2013.
(4) Pozri bod 4.8 výročnej správy Dvora audítorov za rok 2013.


Rodinné podniky v Európe
PDF 210kWORD 109k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o rodinných podnikoch v Európe (2014/2210(INI))
P8_TA(2015)0290A8-0223/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 17 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na kritériá vymedzenia malých a stredných podnikov (MSP) stanovené Európskou komisiou v roku 2003,

–  so zreteľom na akčný plán Európskej komisie pre podnikanie 2020 (COM(2012)0795),

–  so zreteľom na správu skupiny expertov z roku 2009 pre Európsku komisiu s názvom Prehľad dôležitých otázok súvisiacich s rodinnými podnikmi: výskum, politické opatrenia a existujúce štúdie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financiám(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom „Najskôr myslieť v malom“: Iniciatíva „Small Business Act“ pre Európu (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0223/2015),

A.  keďže majetok treba chrániť v súlade s článkom 17 Charty základných práv Európskej únie;

B.  keďže rodinné podniky v minulosti značne prispeli k rastu európskeho hospodárstva a zohrávajú významnú úlohu v rámci hospodárskeho rastu a sociálneho rozvoja, ako aj pri znižovaní nezamestnanosti, najmä medzi mladými ľuďmi, a investovaní do ľudského kapitálu; keďže viacgeneračný charakter rodinných podnikov posilňuje stabilitu hospodárstva; keďže rodinné podniky zvyčajne zohrávajú kľúčovú úlohu v regionálnom rozvoji, pokiaľ ide o zamestnanosť, prenos poznatkov a regionálnu organizáciu; keďže politiky orientované na rodinné podniky by mohli podporiť podnikanie a mohli by byť pre európske rodiny motiváciou k tomu, aby si založili rodinný podnik;

C.  keďže podľa ročenky 2014 Ernst and Young Family Business 85 % všetkých európskych podnikov tvoria rodinné podniky, ktoré poskytujú 60 % pracovných miest v súkromnom sektore;

D.  keďže rodinné podniky majú rôznu veľkosť, v dôsledku čoho sú vystavené odlišným ťažkostiam a problémom;

E.  keďže hoci v prípade rodinných podnikov ide väčšinou o MSP, rodinné podniky môžu byť malé, stredné alebo veľké, kótované na burze alebo nekótované; keďže sa všeobecne zaraďovali medzi MSP, pričom sa opomínala skutočnosť, že medzi rodinnými podnikmi sú aj veľmi veľké nadnárodné spoločnosti; keďže v niektorých členských štátoch EÚ vytvára niekoľko rodinných podnikov veľkú časť celkového obratu všetkých podnikov, čím významne prispieva k zachovaniu pracovných miest aj v období krízy, ku kreativite a rastu, ako aj k hospodárskemu úspechu príslušnej krajiny; keďže mnohé rodinné podniky, ktoré už nespadajú do definície MSP, ale zároveň sú veľmi ďaleko od definície veľkého podniku, nemôžu využívať osobitné možnosti financovania ani niektoré administratívne výnimky; keďže to nevyhnutne vedie k zbytočnej byrokracii, ktorá je veľkou záťažou najmä pre tieto rodinné podniky so strednou trhovou kapitalizáciou;

F.  keďže značné množstvo rodinných podnikov pôsobí vo viac než jednej krajine, čo znamená, že model rodinného podnikania má nadnárodný rozmer;

G.  keďže priame zdaňovanie a dedičské právo patria do právomoci členských štátov a keďže niektoré členské štáty prijali opatrenia na podporu rodinných podnikov a riešia ich obavy;

H.  keďže rodinné podniky sa vnímajú ako podniky vyznačujúce sa vysokou integritou a hodnotami, ktorými sa riadi činnosť ich podniku, a zavádzajú prísne normy v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov vzťahujúce sa na ich zamestnancov a životné prostredie, čo zároveň predstavuje priaznivé prostredie pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom; keďže rodinné podniky zvyčajne zaručujú odovzdávanie vedomostí a zručností a v niektorých prípadoch zohrávajú dôležitú úlohu pre sociálne väzby;

I.  keďže v poľnohospodárstve sú rodinné farmy najbežnejším obchodným modelom a významne prispievajú k prevencii vyľudňovania vidieka a v mnohých prípadoch predstavujú jediný zdroj zamestnanosti v európskych regiónoch, ktorých rozvoj zaostáva, najmä v menej industrializovaných regiónoch; keďže rodinné farmy môžu ponúkať šablónu na úspech, pretože vo všeobecnosti uvádzajú do praxe zásadu ekologicky a sociálne udržateľného obehového hospodárstva a pretože ženy vo vedúcich pozíciách v tejto súvislosti prispievajú nielen svojím podnikateľským zmýšľaním, ale aj špecifickými komunikačnými a sociálnymi zručnosťami;

J.  keďže práca expertnej skupiny Komisie týkajúca sa rodinných podnikov sa už skončila pred viac ako piatimi rokmi a odvtedy sa na úrovni EÚ nezačala nijaká nová európska iniciatíva; keďže výskum a údaje na vnútroštátnej a európskej úrovni, ktoré by umožnili pochopiť osobitné potreby a štruktúry rodinných podnikov, sú stále nedostatočné;

K.  keďže neexistuje nijaká celoeurópska, právne záväzná, konkrétna, jednoduchá a harmonizovaná definícia rodinných podnikov;

L.  keďže pre neexistujúcu definíciu nemožno zhromažďovať porovnateľné údaje v členských štátoch EÚ, aby sa mohla upriamiť pozornosť na osobitnú situáciu, potreby a hospodárske úspechy rodinných podnikov; keďže tento nedostatok spoľahlivých a porovnateľných údajov môže brzdiť prijímanie politických rozhodnutí a môže znamenať, že sa neuspokoja potreby rodinných podnikov;

M.  keďže rodinné podniky majú nielen hospodársky význam, ale zohrávajú dôležitú úlohu aj zo sociálneho hľadiska;

N.  keďže nie vo všetkých 28 členských štátoch EÚ sú vytvorené združenia alebo iné štruktúry zastupujúce záujmy skupín, ktoré by sa starali výslovne o potreby rodinných podnikov;

O.  keďže úsilie na úrovni EÚ o stimuláciu podnikania a zakladania nových podnikov by sa malo zvýšiť a doplniť s väčším zreteľom na uľahčenie a stimuláciu dlhodobého prežitia rodinných podnikov;

P.  keďže model rodinného podniku je v členských štátoch rozšírený nerovnomerne; keďže značná časť rodinných podnikov v Európe má nadnárodný rozmer a vykonáva svoju činnosť v rôznych členských štátoch;

Q.  keďže v EÚ je hodinová mzda žien v priemere o 16 % nižšia než hodinová mzda mužov a keďže vo vysokých funkciách a na vedúcich pozíciách je nedostatok žien, pričom na mužov sa neuplatňujú rovnaké pracovné postupy a mzdové systémy ako na ženy, v dôsledku čoho je pre ženy ťažšie byť finančne nezávislé, plne sa zapájať do trhu práce a dosiahnuť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

R.  keďže ženy často plnia úlohu, ktorá je neviditeľná, alebo úlohu nastrčenej bábky, a keďže nie sú primerane ohodnotené ani čo sa týka pracovného, ani platového postavenia, čo má závažný dosah na úroveň ich príspevkov na sociálne zabezpečenie, dôchodkov a nárokov na sociálne dávky, ako aj na uznanie ich zručností, ako to vyplýva z údajov o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov a rozdieloch v ich dôchodkoch(3);

Význam pre hospodárstvo

1.  zdôrazňuje, že rodinné podniky majú tendenciu vykazovať voči svojim zamestnancom vysoký stupeň sociálnej zodpovednosti a riadia zdroje aktívnym a zodpovedným spôsobom, pričom majú všeobecne udržateľné a dlhodobé úvahy o hospodárskej budúcnosti podniku (konajúc ako „poctivý obchodník“, zodpovedný majiteľ alebo správca), a preto významne prispievajú k životu miestnych komunít, ako aj ku konkurencieschopnosti Európy a vytvárajú a udržiavajú kvalitné pracovné miesta;

2.  zdôrazňuje, že rodinné podniky sú na základe vlastnej histórie veľmi späté s miestom, a preto vytvárajú a udržiavajú pracovné miesta aj vo vidieckych a znevýhodnených oblastiach, čím prispievajú k boju proti procesu starnutia a vyľudňovania, ktorý zasiahol mnohé oblasti v EÚ; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby poskytli potrebnú nákladovo efektívnu infraštruktúru s cieľom zabezpečiť konkurencieschopnosť, obnovu, rast a udržateľnosť týchto podnikov, najmä mikropodnikov a začínajúcich podnikov, ako aj uľahčiť medziodvetvovú a cezhraničnú spoluprácu, a tým im pomôcť rásť a presadiť sa na medzinárodnej scéne;

3.  uznáva, že rodinné podniky sú jediným najväčším zdrojom pracovných miest v súkromnom sektore a že všetko, čo je prospešné pre kontinuitu, obnovu a rast v sektore rodinných podnikov, preto vedie ku kontinuite, obnove a rastu európskeho hospodárstva;

4.  konštatuje, že najmä vysokošpecializované rodinné podniky majú dôležité postavenie ako dodávatelia pre väčšie podniky a ako ich inovátori a na základe svojej dlhodobej a medzigeneračne založenej hospodárskej činnosti poskytujú spoločnostiam, ktoré zásobujú, hmotné zabezpečenie, a tým významne prispievajú k hospodárskemu rastu;

5.  pripomína Komisii skutočnosť, že väčšina rodinných podnikov sú MSP(4) a že prvoradé je teda uplatňovanie zásady „najskôr myslieť na malých“, aby sa právne predpisy EÚ lepšie prispôsobili realite a potrebám týchto podnikov, aby sa im umožnilo využívať programy financovania a aby sa znížila byrokratická záťaž;

6.  konštatuje, že rodinné podniky môžu zohrávať dôležitú úlohu v povzbudzovaní menšín a nedostatočne zastúpených skupín k vyššej účasti na miestnom hospodárstve;

7.  poukazuje na to, že vďaka vyššej miere dôvery medzi rodinnými príslušníkmi sú rodinné podniky veľmi pružné a schopné rýchlo sa prispôsobiť zmenám v ekonomicko-sociálnom prostredí; skutočnosť, že rodinné podniky pôsobia v okrajových segmentoch trhu dlhšie obdobia, im zároveň umožňuje vynikať v identifikácii nových príležitostí a inovácii;

Financovanie

8.  konštatuje, že rodinné podniky vykazujú často výrazne vyšší podiel vlastného kapitálu než nerodinné podniky a že tento vysoký podiel vlastného kapitálu ovplyvňuje hospodársku stabilitu podniku a hospodárstva ako celku a zároveň vytvára priestor na ďalšie investície do podniku, a preto by sa nemal obmedzovať;

9.  vyzýva preto členské štáty, aby s prihliadnutím na túto skutočnosť zabezpečili, aby vnútroštátne predpisy o zdaňovaní dedičstva a darov, o dlhoch a vlastnom kapitále a o zdaňovaní podnikov mali skôr podporný než diskriminačný vplyv na financovanie vlastného kapitálu, ktoré je pre rodinné podniky také dôležité; pripomína, že priame zdaňovanie a dedičské právo patria do právomoci členských štátov; vyzýva preto členské štáty, aby preskúmali zvýhodňovanie dlhu vo svojich daňových zákonoch tým, že zhodnotia jeho vplyv na štruktúru financovania podnikov a mieru investícií, a aby zabezpečili, aby sa ku kapitálovému financovaniu pristupovalo rovnako ako k dlhovému financovaniu s cieľom nebrániť prevodu vlastníckych práv a dlhodobej perspektíve rodinných podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali akúkoľvek daňovo motivovanú diskrimináciu kapitálového financovania v súvislosti so spravodlivou hospodárskou súťažou;

10.  zdôrazňuje, že dlhodobé zabezpečovanie financovania podnikov sa stalo ústredným konkurenčným faktorom; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stabilných medzinárodných štruktúr finančného trhu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že v rámci regulácie finančného trhu nebude zbytočne zaťažovať podniky;

11.  vyzýva Komisiu, aby zvážila rozšírenie prístupu ku všetkým existujúcim nástrojom určeným MSP a/alebo podnikateľom, najmä COSME, na rodinné podniky so strednou trhovou kapitalizáciou;

12.  zdôrazňuje, že z dôvodu finančnej krízy a nepriaznivého hospodárskeho cyklu sú mnohé funkcie rodinných podnikov nedostatočne financované a že je dôležité, aby rodinné podniky mali otvorený a ľahký prístup k alternatívnym zdrojom financovania;

13.  v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť podpory alternatívnych foriem úverovania rodinných podnikov, napríklad úverových združení;

Výzvy

14.  konštatuje, že 35 % podnikov, ktoré neinvestujú na zahraničných trhoch, tak robí na základe nedostatočných znalostí o týchto trhoch a nedostatočných skúseností s internacionalizáciou; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby najmä menším rodinným podnikom poskytovali informácie o možnostiach internacionalizácie prostredníctvom portálu pre internacionalizáciu MSP a Európskej platformy pre spoluprácu klastrov a zabezpečovali lepšiu výmenu skúseností a najlepších postupov vrátane možností internacionalizácie prostredníctvom internetu; ďalej vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporné služby podnikom, ktoré plánujú investovať na medzinárodnej úrovni, napríklad vo forme informačných služieb pre podniky alebo záruk na vývozné úvery, odstraňovania obchodných bariér a presadzovania osobitného vzdelávania v záujme kultúry podnikateľstva v rodinných podnikoch;

15.  konštatuje, že intenzívnejšia internacionalizácia rodinných podnikov vytvára väčšie príležitosti na hospodársky rast a zvýšenú tvorbu pracovných miest; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby menším rodinným podnikom zabezpečili možnosť lepšieho využitia digitálnej infraštruktúry;

16.  uznáva, že fiškálne, právne a administratívne prostredie, v ktorom rodinné podniky (a podniky riadené majiteľom) pôsobia, je definované spojeným účinkom právnych predpisov týkajúcich sa obchodných spoločností a súkromného práva;

17.  konštatuje, že 87 % rodinných podnikov je presvedčených, že udržanie kontroly nad podnikom je jedným z kľúčových faktorov úspechu(5); konštatuje, že podľa akčného plánu Komisie pre podnikanie 2020(6) je prevod vlastníckych práv podniku, ako aj prevod riadenia podniku z jednej generácie na druhú najväčšou možnou výzvou pre rodinné podniky;

18.  poznamenáva, že pre malé a stredné rodinné podniky je neprestajnou výzvou potreba inovácií a prilákania správnych zručností a talentu; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby poskytli menším rodinným podnikom podnety, ktorými ich povzbudia k tomu, aby podstupovali riziká v prospech svojho rastu, poskytovali zamestnancom odbornú prípravu a využívali prístup k externým znalostiam;

19.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili administratívne postupy a daňové systémy, pričom zohľadnia predovšetkým osobitné výzvy, ktorým čelia malé a stredné podniky a rodinné podniky;

20.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na rozvoj digitálneho podnikania a digitálnych zručností s cieľom zabezpečiť, aby rodinné podniky v plnej miere využívali digitálne technológie;

21.  vyzýva preto členské štáty, aby zlepšili právny rámec na prevod rodinných podnikov a vytvorili osobitné finančné nástroje na prenos, a tak zabránili nedostatku likvidity, čím by sa zabezpečila ďalšia existencia rodinných podnikov a zabránilo by sa núteným predajom; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali osobitné vzdelávanie pre rodinné podniky týkajúce sa prevodov podnikov, riadiacich štruktúr, ako aj vlastníckych stratégií a stratégie v oblasti inovácií, najmä v krajinách, v ktorých z historických dôvodov nie je koncepcia rodinného podniku tak dobre etablovaná, čo by prispelo k ich dlhodobému úspechu, najmä z hľadiska prevodu podnikov;

22.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby rodinné podniky mali priame spojenie s akademickými činnosťami, vďaka čomu sú neustále informované o špičkových postupoch dobrého podnikového riadenia; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rodinné podniky rozhodujúcou mierou prispievajú k úspechu reforiem odborného vzdelávania a k zvyšovaniu počtu učňovských stáží; poznamenáva, že z dlhodobého hľadiska by mohli byť fungujúce systémy odbornej prípravy nápomocné pri boji proti nedostatku kvalifikovaných pracovníkov a nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že Komisia a členské štáty by mali posilniť výmenu najlepších postupov tak, aby mohli systémy odbornej prípravy vytvoriť to najlepšie možné prostredie, aby mohli rodinné podniky investovať do učňovskej prípravy

23.  konštatuje, že je nevyhnutné riešiť ďalšie výzvy, ktorým čelia rodinné podniky, napríklad ťažkosti s nájdením a udržaním kvalifikovaných pracovníkov, a že je dôležité posilňovať vzdelávanie v oblasti podnikania a odbornú prípravu v oblasti riadenia zameranú osobitne na rodinné podniky;

24.  zdôrazňuje význam programov odbornej prípravy, ktoré financuje EÚ, pre podnikateľov z malých podnikov, ktoré umožnia majiteľom rodinných podnikov, aby svoje podniky prispôsobili rýchlo sa meniacemu prostrediu, ktoré ovplyvňuje rastúca globálna hospodárska integrácia, vznik nových technológií a zameranie sa na nízkouhlíkové a ekologickejšie hospodárstvo;

25.  poznamenáva, že propagácia podnikateľstva na školách a v iných vzdelávacích zariadeniach má kľúčový význam pre rozvoj podnikateľského ducha; ďalej konštatuje, že vzdelávanie by malo zhŕňať osobitné otázky týkajúce sa rodinných podnikov, ako je vlastníctvo, dedičstvo a rodinné spravovanie, spolu so všeobecnejšími informáciami, napr. informáciami o význame inovácií ako prostriedku na pretvorenie podnikov;

26.  naliehavo žiada členské štáty, aby vzali do úvahy formálnu a neformálnu príležitostnú a neviditeľnú prácu, ktorú vykonávajú rodinní príslušníci, a to aj v rodinných podnikoch, a vyzýva ich, aby poskytli jasný právny rámec;

27.  zdôrazňuje, že prínos rodinných podnikov k inováciám by sa dal posilniť podporou ich účasti vo verejno-súkromných partnerstvách a klastroch a podnecovaním ich spolupráce s výskumnými ústavmi;

Perspektívy

28.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s lepšou právnou reguláciou pristúpila k analýze existujúcich právnych predpisov, ktoré majú dosah na rodinné podniky, s cieľom identifikovať problémy a prekážky brániace rastu;

29.  vyzýva Komisiu, aby zadala vypracovanie pravidelných a primerane financovaných štúdií, v ktorých sa bude analyzovať význam vlastníctva pre úspech a prežitie podniku, pričom sa zdôraznia špecifické výzvy pre rodinné podniky, a aby Európskemu parlamentu a členským štátom predložila štatisticky spracovateľnú definíciu rodinných podnikov vypracovanú v spolupráci s Eurostatom, v rámci ktorej by sa zohľadnili rôzne okolnosti v jednotlivých členských štátoch; ďalej vyzýva Komisiu, aby využila existujúcu pracovnú skupinu pre údaje o malých a stredných podnikoch na zozbieranie dostatočných údajov, a to aj o rodinných podnikoch vo všetkých členských štátoch, s cieľom umožniť porovnanie situácie a potrieb rodinných podnikov rôznych veľkostí, ako aj porovnanie rodinných a nerodinných podnikov, aby podporovala šírenie informácií a výmenu príkladov know-how a osvedčených postupov v celej EÚ, napríklad zriadením kontaktného miesta pre rodinné podniky v Komisii a čo najlepším využívaním programov, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov, a aby umožnila poskytovanie lepšie zameranej pomoci;

30.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala posúdenie vplyvu, v ktorom sa vyhodnotí, do akej miery by bolo možné rozšírenie európskej definície MSP z roku 2003 z výlučne kvantitatívnych kritérií na kvalitatívne kritériá, v ktorých by sa zohľadnilo aj vlastníctvo spoločnosti vzhľadom na vzájomnú závislosť vlastníctva, kontroly a riadenia, skutočnosť, že riziko a zodpovednosť znáša výlučne rodina, sociálna zodpovednosť spoločnosti a všeobecný osobný charakter riadenia podniku, a to aj vo vzťahu k účasti zamestnancov na riadení činností podniku, a aký vplyv by to mohlo mať na rodinné podniky, napríklad pri poskytovaní štátnej pomoci a vo vzťahu k oprávnenosti týchto podnikov;

31.  vyzýva Komisiu, aby medzičasom v rámci hodnotenia vplyvu právnych predpisov vykonala štúdiu uskutočniteľnosti „testu rodinných podnikov“ (pre politiky týkajúce sa napríklad vlastníctva, štruktúr riadenia či súkromia) vypracovaného podľa vzoru testu MSP a aby ho v prípade, že štúdia preukáže jeho uskutočniteľnosť, čo najskôr zaviedla do praxe s cieľom vopred stanoviť účinok niektorých právnych aktov o rodinných podnikoch a zabrániť tak zbytočnej byrokracii a zaťažujúcim prekážkam pre rodinné podniky, pričom sa treba zamerať najmä na spojený účinok podnikového práva a súkromného práva;

32.  konštatuje, že rozdiely v susediacich krajinách, napríklad v daňových právnych predpisoch, systémoch dotácií či pri vykonávaní európskych právnych predpisov, môžu spôsobiť problémy podnikateľom v pohraničných regiónoch, napríklad podnikateľom v rodinných podnikoch; žiada preto členské štáty, aby preskúmali navrhované vnútroštátne právne predpisy a navrhovanú metódu uplatňovania európskych právnych predpisov s cieľom zistiť, aký vplyv by mali na podnikateľov v pohraničných regiónoch, napríklad na podnikateľov v rodinných podnikoch;

33.  vyzýva Komisiu, aby zriadila stálu internú pracovnú skupinu, ktorá sa zaoberá osobitne potrebami a charakteristikami rodinných podnikov, pravidelne predkladá správy Európskemu parlamentu a členským štátom, povzbudzuje výmeny najlepších postupov medzi organizáciami rodinných podnikov členských štátov a šíri usmernenia a štandardné texty a riešenia, ktoré pomáhajú rodinným podnikom prekonať ich osobitné problémy, a aby vymedzila jej právomoci; vyzýva Komisiu, aby zriadila jednotné kontaktné miesto pre podniky, ktoré je k dispozícii rodinným podnikom a záujmovým skupinám z radov rodinných podnikov ako kontaktné miesto na európskej úrovni a poskytla im pomoc v prípade konkrétnych otázok týkajúcich sa najmä európskych právnych predpisov a prístupu k finančnej podpore EÚ;

34.  zdôrazňuje podnikateľskú úlohu žien v rodinných podnikoch; žiada Komisiu, aby uskutočnila štúdiu o pôsobení žien v rodinných podnikoch v Európe a aby zhodnotila príležitosti, ktoré ponúkajú rodinné podniky z hľadiska zlepšenia postavenia žien, rovnakých príležitostí a rovnováhy medzi súkromím a prácou; zdôrazňuje, že je nevyhnutné chrániť právo žien na nástupníctvo v rodinných podnikoch rovnocenné mužom tým, že sa bude podporovať kultúra rovnoprávnosti žien a mužov, ktorá posilňuje podnikateľskú úlohu žien v rodinných podnikoch, a to aj vo vedúcich pozíciách; zdôrazňuje tiež, že rodinné podniky by mali dodržiavať právne ustanovenia týkajúce sa sociálneho poistenia, dôchodkových príspevkov a noriem bezpečnosti práce;

35.  znovu pripomína členským štátom a miestnym a regionálnym orgánom, že je dôležité, aby boli v dostatočnej miere zabezpečené vysokokvalitné a dostupné služby starostlivosti o deti, seniorov a iné závislé osoby, daňové stimuly pre podniky a iná kompenzácia na pomoc ženám a mužom pracujúcim ako zamestnanci, samostatne zárobkovo činné osoby alebo ako manažéri v rodinných podnikoch, aby dosiahli zosúladenie svojich rodinných a pracovných záväzkov;

36.  zdôrazňuje, že sú potrebné samostatné a riadne odmeňované obdobia materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky, ktoré spĺňajú potreby zamestnancov, samostatne zárobkovo činných osôb a podnikateľov;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili Európsku sieť „veľvyslankýň” spomedzi podnikateliek a Európsku sieť mentorov pre podnikateľky v záujme ich zviditeľnenia;

38.  konštatuje, že keďže rodinné farmy vlastnia pôdu, sú späté s konkrétnou lokalitou; preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že prežitie rodinných fariem nebude ohrozené najmä nadmernou byrokraciou; upozorňuje na dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú ženy pri prevádzke rodinných poľnohospodárskych podnikov, a vyzýva členské štáty, aby podporovali odbornú prípravu v oblasti podnikania zameranú najmä na ženy v poľnohospodárstve s cieľom ešte viac posilniť účasť žien na práci v rodinných poľnohospodárskych podnikoch;

39.  vyzýva Komisiu, aby v rámci celej EÚ podporovala posilňovanie podnikania, pričom nesmie opomenúť význam rodinných podnikov v hospodárstve EÚ, a aby vytvárala prostredie pre vynikajúce výsledky v oblasti podnikania;

40.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala oznámenie, v ktorom sa analyzuje úloha rodinných podnikov s ohľadom na posilnenie konkurencieschopnosti a rastu hospodárstva EÚ do roku 2020, a aby vypracovala plán obsahujúci zoznam opatrení, ktorými sa dá posilniť hospodárske prostredie a rozvoj rodinných podnikov v EÚ, zvýšiť povedomie o osobitných výzvach spojených s rodinnými podnikmi, ako aj zlepšiť ich konkurencieschopnosť, medzinárodné vyhliadky a potenciál tvorby pracovných miest;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0036.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0032.
(3) http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/gender_pay_gap/140319_gpg_sk.pdf
(4) Záverečná správa expertnej skupiny Európskej komisie s názvom PREHĽAD O DÔLEŽITÝCH OTÁZKACH SÚVISIACICH S RODINNÝMI PODNIKMI, november 2009.
(5) European Family Business Barometer (Európsky barometer rodinného podnikania), jún 2014.
(6) COM(2012)0795.


Výskum a inovácia v modrej ekonomike zamerené na rast a tvorbu pracovných miest
PDF 324kWORD 151k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o využití potenciálu výskumu a inovácie v modrej ekonomike na rast a tvorbu pracovných miest (2014/2240(INI))
P8_TA(2015)0291A8-0214/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. mája 2014 s názvom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest (COM(2014)0254),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/89/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa ustanovuje rámec pre námorné priestorové plánovanie(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/56/ES zo 17. júna 2008, ktorou sa ustanovuje rámec pre činnosť Spoločenstva v oblasti morskej environmentálnej politiky (rámcová smernica o morskej stratégii)(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Hlavná iniciatíva stratégie Európa 2020 – Únia inovácií (COM(2010)0546),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2007 s názvom Integrovaná námorná politika Európskej únie (COM(2007)0575),

–  so zreteľom na vyhlásenie z Limassolu z 8. októbra 2012 o morskej a námornej agende pre rast a zamestnanosť,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2012 s názvom Modrý rast: príležitosti pre udržateľný rast v morskom a námornom odvetví (COM(2012)0494),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2013 s názvom Akčný plán námornej stratégie v oblasti Atlantického oceánu. Ako dosiahnuť inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast (COM(2013)0279),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 29. augusta 2012 s názvom Poznatky o mori 2020: od mapovania morského dna k oceánskym prognózam (COM(2012)0473),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. júla 2013 o modrom raste: zlepšovanie udržateľného rastu v odvetviach morskej a námornej dopravy a cestovného ruchu EÚ(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 23. októbra 2013 o poznatkoch o mori 2020: mapovanie morského dna na podporu trvalo udržateľného rybolovu(4),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. februára 2014 o osobitných opatreniach v oblasti spoločnej politiky rybného hospodárstva na rozvoj úlohy žien(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1292/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 294/2008, ktorým sa zriaďuje Európsky inovačný a technologický inštitút(7),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1312/2013/EÚ z 11. decembra 2013 o strategickom inovačnom programe Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT): príspevok EIT k vytváraniu inovatívnejšej Európy(8),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014 na tému inovácie v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest(9),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. decembra 2014 na tému inovácie v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2014 s názvom Európska stratégia posilnenia rastu a zamestnanosti v odvetví pobrežného a námorného cestovného ruchu (COM(2014)0086),

–  so zreteľom na závery Rady pre konkurencieschopnosť zo 4. decembra 2014 s názvom Posilnenie cestovného ruchu využitím kultúrneho, prírodného a námorného dedičstva Európy;

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie prijaté na konferencii OSN o trvalo udržateľnom rozvoji (Rio+20), ktorá sa konala 20. – 22. júna 2012 v Riu de Janeiro v Brazílii,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre rybárstvo (A8-0214/2015),

A.  keďže pojem modrá ekonomika zahŕňa široké spektrum odvetví hospodárskej činnosti súvisiacich s morami a oceánmi vrátane tradičných či zavedených odvetví a novovznikajúcich odvetví, akými sú napríklad rybolov, akvakultúra, námorná doprava a vnútrozemská vodná doprava, prístavy a logistika, cestovný ruch, rekreačná plavba a plavba na výletných lodiach, výstavba a oprava lodí, námorné práce a ochrana pobrežia, prieskum a ťažba nerastných surovín na mori, získavanie veternej a morskej energie na mori a biotechnológia;

B.  keďže rozvoj modrej ekonomiky by sa mal zameriavať na trvalo udržateľné hospodárske činnosti, ktoré spĺňajú potreby súčasných a budúcich generácií a prinášajú spoločnosti prosperitu;

C.  keďže na rozvoj modrej ekonomiky treba pevné zakotvenie vedeckých poznatkov, ktoré sú východiskovým bodom výskumu a inovácií, a keďže oblasti vedy a techniky súvisiace s modrou ekonomikou sú veľmi rôznorodé;

D.  keďže ochrana a zachovanie prirodzeného morského prostredia majú zásadný význam pre udržanie, podporu a rozvoj modrej ekonomiky a životaschopné morské ekosystémy sú navyše predpokladom pre ťažbu zdrojov z morí a oceánov; keďže inovácie a udržateľnosť by mali byť kľúčovými piliermi modrej ekonomiky, aby sa zabezpečil rast a pracovné miesta;

E.  keďže je výrazný nedostatok údajov, informácií a poznatkov o moriach a oceánoch, ich zdrojoch a biodiverzite, o spôsoboch ich interakcie s ľudskou činnosťou a o environmentálnom a kumulatívnom vplyve tejto činnosti, či už prebiehajúcej alebo plánovanej, a keďže tento nedostatok znalostí výrazne obmedzuje udržateľné využívanie príslušných zdrojov, predstavuje prekážku brániacu inováciám a obmedzuje plné využitie potenciálu morí a oceánov, a to v kontexte narastajúcej svetovej populácie, v dôsledku čoho budú naše moria a oceány stále viac využívané ako zdroj potravy, priestoru, energie a nerastných surovín, a je teda potrebné prijať systematickejší prístup k ich udržateľnému využívaniu;

F.  keďže morské ekosystémy sú krehké centrá biodiverzity citlivé na ľudské činnosti, je čoraz dôležitejšie získavať a vymieňať si presné informácie o polohe a rozsahu typov biotopov s cieľom umožniť správne hospodárenie s citlivými oblasťami, ich rozvoj a ochranu;

G.  keďže úspechu inovácií v rámci modrej ekonomiky nebráni len nedostatok vedeckých poznatkov, ktorý sa univerzity, podniky a výskumné inštitúcie snažia riešiť prostredníctvom špičkového výskumu, ale značne mu bránia aj prekážky vo financovaní z verejných i súkromných zdrojov;

H.  keďže potenciál využívania morských zdrojov na rozvoj udržateľných obnoviteľných zdrojov energie by mohol výrazne prispieť k stratégii energetickej bezpečnosti EÚ znížením závislosti členských štátov od zdrojov energie nepochádzajúcich z EÚ;

I.  keďže udržateľný rozvoj modrej ekonomiky môže byť silným podnetom pre rast a rozvoj hospodárstva, ako aj pre tvorbu pracovných miest, a to najmä pre pobrežné regióny, najvzdialenejšie regióny a ostrovné krajiny, pričom by sa zohľadnili osobitné a rôznorodé potreby a odlišnosti každej geografickej oblasti;

J.  keďže vyššie investície do výskumu a inovácií spojených s morami a oceánmi môžu byť užitočným nástrojom na podporu cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, riešiť nesúmernosť a narastajúce rozdiely medzi členskými štátmi a posilniť globálnu pozíciu EÚ v oblasti námornej politiky a modrej ekonomiky (napríklad prostredníctvom vyvážania environmentálnych technológií) s ohľadom na význam malých a stredných podnikov (MSP) a rodinných podnikov pre inovácie a zamestnanosť;

K.  keďže pri činnostiach v rámci modrej ekonomiky treba zohľadniť odlišné primerané úrovne kompetencií, a to medzinárodnú, európsku a vnútroštátnu úroveň; keďže sektorové priority pre rozvoj modrej ekonomiky sa môžu v jednotlivých členských štátoch líšiť jednak v závislosti od príslušného historického vývoja tradičných alebo zavedených odvetví, jednak od existujúcich zdrojov a potenciálu rozvoja novovznikajúcich odvetví v každom členskom štáte;

L.  keďže využívanie príležitostí na inovácie v rámci modrej ekonomiky si vyžaduje kvalifikovanú, vzdelanú a náležite odborne pripravenú pracovnú silu; keďže v súčasnosti existuje problém nedostatku zručností, ktorý treba riešiť;

M.  keďže využívanie potenciálu modrej ekonomiky nesmie slúžiť ako zámienka na to, aby sa v moriach a oceánoch uplatňovali spôsoby využívania zdrojov a modely rastu, ktoré sa prejavili ako trvalo neudržateľné, a keďže využívanie zdrojov z morí a oceánov sa musí dôsledne riadiť potrebou zaručiť správne hospodárenie s týmito zdrojmi a ich ochranu, pričom sa musia zachovať rovnováhy morských ekosystémov a obnoviť tie, ktoré sú narušené, napríklad prostredníctvom inovatívnych metód s cieľom riešiť problém znečistenia morí, najmä zvyšujúceho sa objemu plastového odpadu, kusov skál obsahujúcich plasty a rozloženia plastových mikročastíc, a prostredníctvom recyklovania bez vyčerpania zdrojov;

N.  keďže mnohým pobrežným a morským environmentálnym nástrojom na riadenie pomáha mapovanie morského dna vrátane plánovania monitorovacích prehľadov určovaním oblastí, ktoré by mohli podporiť určité dôležité biotopy, alebo poskytovaním informácií, ktoré pomôžu určiť polohu pobrežných projektov a plánovať ich, ako napríklad rozvoj prístavných hrádzí a prístavísk, práce na ochranu pobrežia, príbrežné veterné elektrárne a rekultivácia pôdy, a to environmentálne udržateľným spôsobom;

O.  keďže v súlade s článkom 190 Lisabonskej zmluvy a vyhlásením Rio+20 by zásada predbežnej opatrnosti a prístup založený na ekosystémoch mali tvoriť jadro riadenia všetkých činností, ktoré majú vplyv na morské prostredie;

P.  keďže EÚ vypracovala súbor programov a usmernení, ktoré poskytujú rámec pre činnosti a inovácie súvisiace s modrou ekonomikou; keďže tento rámec by sa mal posudzovať na základe jeho praktickej prospešnosti, pokiaľ ide o podporu úsilia členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov o rozvoj modrej ekonomiky;

Q.  keďže je nevyhnutné zahrnúť podporovanie a rozvoj novej udržateľnej modrej ekonomiky do rozvojovej politiky EÚ, zahraničnej politiky a politiky Únie pre Stredozemie a africké krajiny hraničiace so Stredozemím, východoafrické ostrovné štáty v Indickom oceáne a ostrovné štáty, ktoré sú zmluvnou stranou dohody o hospodárskom partnerstve AKT, sa musia chápať ako partneri v rámci úsilia zaviesť udržateľnú modrú ekonomiku;

R.  keďže pobrežné a ostrovné spoločenstvá a miestne a regionálne orgány nesmú ako zainteresované strany chýbať pri diskusii o potenciáli modrej ekonomiky a spôsobe jej realizácie;

S.  keďže pobrežné územia majú osobitné charakteristiky, ktoré ich odlišujú a určujú možnosti ich rozvoja zo strednodobého a dlhodobého hľadiska;

T.  keďže európske oceány a moria sú veľmi rozdielne, pričom sa líšia od hĺbok Atlantického oceánu pri pobreží Írska až po hĺbky Čierneho mora pri Rumunsku a od studených morí v oblasti Arktídy až po teplé vody Stredozemného mora;

U.  keďže cestovný ruch predstavuje 5 % HDP EÚ, vytvára 12 miliónov pracovných miesta a zahŕňa 2,2 milióna podnikov; keďže kultúrny cestovný ruch tvorí takmer 40 % celoeurópskeho cestovného ruchu; keďže cestovný ruch na moriach a v pobrežných oblastiach predstavuje jednu tretinu všetkých turistických činností v Európe a zamestnáva 3,2 milióna osôb;

V.  keďže v súčasnosti sa odhaduje, že 3 – 5 % HDP EÚ pochádza z celého námorného odvetvia, ktoré zamestnáva približne 5,6 milióna ľudí a prináša európskemu hospodárstvu 495 miliárd EUR;

W.  keďže v súčasnosti sa odhaduje, že počet molekúl v mori je podstatne vyšší ako počet molekúl na zemi a že predstavujú neuveriteľný potenciál pre výskum v oblasti zdravotnej starostlivosti, kozmetiky a biotechnológie;

X.  keďže integrovaná námorná politika pôsobí ako silný stimul činností modrej ekonomiky, najmä pokiaľ ide o nájdenie integrovaného riešenia všetkých problémov, ktorým v súčasnosti európske moria čelia;

Y.  keďže pri predchádzajúcej spoločnej rybárskej politike (SRP) sa ukázalo, že skupiny pre rozvoj rybolovu sú veľmi užitočný nástroj na tvorbu pracovných miest a bohatstva, sociálnu a územnú súdržnosť, ako aj pri prijímaní rozhodnutí a zohrávaní aktívnej úlohy v ich vlastnom rozvoji;

1.  berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Inovácia v modrej ekonomike: využitie potenciálu našich morí a oceánov na rast a tvorbu pracovných miest; upozorňuje na to, že toto oznámenie má obmedzený rozsah a nezaoberá sa všetkými odvetviami tvoriacimi modrú ekonomiku; žiada Komisiu, aby zaujala integrovaný a komplexnejší prístup k výzvam v oblasti inovácií a tvorby pracovných miest, ktoré vznikajú v rozmanitej škále navzájom sa ovplyvňujúcich odvetví;

2.  presadzuje presné a obsiahle vymedzenie pojmu modrá ekonomika, ktoré by zahŕňalo všetky odvetvové a medziodvetvové činnosti súvisiace s oceánmi, morami, pobrežnými ekosystémami a prepojenými vnútrozemskými a pobrežnými oblasťami, a to vrátane foriem priamej a nepriamej podpory; upozorňuje na prierezový význam inovácií vo všetkých týchto činnostiach, či už ide o tradičné alebo nové činnosti;

3.  zastáva názor, že na oživenie tohto odvetvia do roku 2020 je potrebné strategicky plánovať činnosti v oblasti modrej ekonomiky, uplatňovať priame metódy financovania, zameriavať sa na priority a vypracovať akčný plán vrátane konkrétnych nápadov, pokiaľ ide o mechanizmy spolupráce a investície do infraštruktúry;

4.  naliehavo žiada členské štáty, aby vypracovali analýzu a kvantifikáciu rozsahu svojich existujúcich činností v oblasti modrej ekonomiky, a požaduje sformulovanie stratégie, ktorá by združila iniciatívy týkajúce sa všetkých odvetví súvisiacich s morským prostredím; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila sčítanie množstva projektov, ktoré v minulosti financovala a ktoré sa týkali modrej ekonomiky, a aby začala pracovať na komplexnej štúdii o dôležitosti a hodnote modrej ekonomiky;

5.  zdôrazňuje, že moria a oceány sú už vystavené značnému antropickému tlaku a trpia súvisiacimi následkami (znečisťovanie, zmena životného prostredia a klímy, nadmerná ťažba zdrojov, nadmerný rybolov atď.), stále si však zachovali významné ekosystémové rezervy, ktoré sú nedostupné, a teda nedotknuté; domnieva sa, že v rámci modrej ekonomiky by sa preto mala zvážiť ochrana, obnova a zachovanie ekosystémov, biodiverzity, odolnosti a produktivity morí a oceánov vrátane služieb súvisiacich s morskou biodiverzitou a fungovaním ekosystémov; je presvedčený, že jadro modrej ekonomiky by mala tvoriť zásada predbežnej opatrnosti a ekosystémový prístup;

6.  zdôrazňuje dôležitú úlohu nových technológií v boji proti znehodnocovaniu morských ekosystémov, ako aj prepojenie medzi modrou ekonomikou a ekologickým hospodárstvom, najmä čo sa týka inovatívnych metód na čistenie morí vrátane nákladovo efektívneho recyklovania plastov, ktoré poškodzujú životné prostredie;

7.   zdôrazňuje, že lepšie poznatky o moriach a oceánoch vrátane morského dna a morských organizmov spolu s posudzovaním vplyvov na životné prostredie umožnia udržateľným spôsobom využívať morské zdroje a zlepšiť vedecké základy, z ktorých vychádzajú rôzne námorné politiky EÚ;

8.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi (po dokončení spomínanej vedeckej analýzy a sčítania) zhodnotila potreby financovania modrej ekonomiky (na odvetvovej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni) s cieľom využiť jej potenciál v oblasti udržateľného rastu, rozvoja a tvorby pracovných miest, pričom sa osobitne zameria na regióny, ktoré sú značne závislé od rybolovu, a zohľadní predovšetkým začínajúce podniky, MSP a rodinné podniky;

9.  zdôrazňuje, že udržateľný rozvoj modrej ekonomiky si vyžaduje väčšie investície do poznatkov a výskumu; vyjadruje poľutovanie nad krátkodobým a dlhodobým vplyvom na vnútroštátne výskumné programy v dôsledku škrtov v rámci verejných investícií do výskumu a vývoja; zastáva názor, že EÚ a členské štáty musia v záujme zlepšenia poznatkov o morskom prostredí a jeho hospodárskom potenciáli zabezpečiť spoľahlivé financovanie a zaručiť jeho dlhodobú kontinuitu a predvídateľnosť, pričom nesmú ohroziť financovanie už existujúcich a prebiehajúcich programov;

10.  naliehavo žiada Komisiu, aby podnecovala pravidelné zhromažďovanie aktuálnych vedeckých údajov o stave morských populácií vo vodách v EÚ aj mimo nej, na ktorom by sa podieľali aj ostatné medzinárodné organizácie; opätovne zdôrazňuje multidisciplinárnu povahu morského a námorného výskumu a zdôrazňuje, že je dôležité podporovať prierezové opatrenia, ktoré majú vplyv na rôzne odvetvia a disciplíny morského a námorného výskumu;

11.  naliehavo žiada, aby sa stanovili jasné ciele a lehoty s cieľom zabezpečiť transparentnosť, väčšiu dostupnosť, plnú interoperabilitu a harmonizáciu údajov, ktoré sa týkajú morského dna i vodného stĺpca a živých zdrojov; požaduje zverejňovanie informácií o moriach a oceánoch s cieľom podporiť inovácie, pričom treba zabezpečiť, aby sa finančnými prostriedkami neplytvalo a projekty neboli duplicitné; domnieva sa, že investovanie do projektov na získanie údajov tiež prispeje k produktivite a posilneniu inovácií;

12.  žiada, aby boli výsledky výskumu financovaného z verejných prostriedkov verejného charakteru a určené pre nekomerčné použitie (s tým, že údaje strategického významu pre členské štáty sa budú chrániť), pričom sa táto zásada musí povinne vzťahovať na partnerov podieľajúcich sa na výskumných programoch EÚ; žiada o poskytnutie otvoreného prístupu k údajom potvrdzujúcim výsledky uvedeného výskumu; požaduje iniciatívu EÚ, ktorá by podnecovala súkromné spoločnosti pôsobiace v námornom odvetví, aby sa na výskumné účely delili o údaje, ktoré nie sú citlivé z hospodárskeho hľadiska;

13.  žiada, aby projekt európskej námornej monitorovacej a dátovej siete (EMODnet) vo svojej časti zameranej na vplyv ľudskej činnosti výslovne zahŕňal prehľad údajov týkajúcich kumulatívneho vplyvu, morského odpadu, morského hluku a rozpustných endokrinných disruptorov;

14.  odmieta škrty v rozpočte na rámcový výskumný program Horizont 2020 navrhované Komisiou;

15.  nalieha na Komisiu, aby pristúpila k periodickým hodnoteniam vykonávania programu Horizont 2020 v oblastiach súvisiacich s modrou ekonomikou a aby sprístupnila ich výsledky; podporuje vytvorenie osobitného partnerstva pre námorné odvetvie v rámci programu Horizont 2020 a žiada, aby bolo zahrnuté do pracovného plánu programu Horizont 2020 na roky 2016 – 2017; domnieva sa, že by sa malo vynaložiť viac úsilia na zlepšenie prepojenia medzi výskumom a priemyslom pri vývoji nových produktov a procesov, zabezpečovaní rastu a vytváraní pracovných miest;

16.  upozorňuje na skutočnosť, že členské štáty a regionálne orgány musia zohrávať kľúčovú úlohu pri rozvoji modrej ekonomiky, a naliehavo žiada Komisiu, aby podporovala a podnecovala všetky formy spolupráce medzi členskými štátmi a regionálnymi orgánmi (so zameraním na súčasné nedostatky v tejto oblasti), napríklad iniciatívy pre spoločnú tvorbu programov, do ktorých by boli zahrnuté aj námorné zoskupenia, sektor rybolovu a miestne komunity; vyzdvihuje úlohu makroregionálnych stratégií ako spôsobu riešenia spoločných výziev a využívania spoločných príležitostí (napríklad stratégia pre región Jadranského a Iónskeho mora) a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali vo vytváraní úspešných regionálnych výskumných projektov (napríklad BONUS);

17.  vyzýva na spoluprácu a partnerstvá medzi členskými štátmi s cieľom prispieť k účinnejšiemu zacieleniu finančných prostriedkov dostupných prostredníctvom nástrojov EÚ a vnútroštátnych nástrojov; zdôrazňuje, že pri zameriavaní sa na priority by sa mal zohľadňovať priamy vplyv financovania na modrú ekonomiku a priamy prínos pre túto ekonomiku;

18.  zdôrazňuje záujem členských štátov na rozšírení spolupráce s krajinami južného Stredozemia a vyzýva členské štáty, aby uvažovali o modrej ekonomike ako ďalšej oblasti spolupráce; podporuje formy spolupráce s tretími krajinami (napríklad Únia pre Stredozemie, Organizácia pre hospodársku spoluprácu v oblasti Čierneho mora) a vyzýva Komisiu, aby podporovanie rozvoja udržateľnej modrej ekonomiky zahrnula medzi ciele rozvojovej politiky EÚ;

19.  vyzýva Komisiu, aby stanovila priaznivé regulačné a právne podmienky pre investovanie do energie z obnoviteľných zdrojov v rámci modrej ekonomiky a aby predložila jasný a stabilný rámec podpory pre výskum, podniky a vládu, ktorý umožní vyššie investície do inovatívnych projektov na rozvoj obnoviteľných zdrojov energie;

20.  zdôrazňuje, že európske oceány a moria sú veľmi rozdielne, a preto je mimoriadne dôležité, aby k nim Komisia nezaujala univerzálny prístup; upozorňuje na potrebu presadzovať integrovaný prístup k rôznym odvetviam modrej ekonomiky na základe spoločných zásad, ako je udržateľnosť, pričom sa zároveň budú uznávať a rešpektovať špecifiká a potreby rôznych regiónov a priority rôznych členských štátov a členské štáty sa budú pri rozvoji týchto priorít podporovať;

21.  vyzýva Komisiu a jej agentúry, aby podporovali členské štáty pri vypracovávaní a vykonávaní vnútroštátnych a regionálnych stratégií pre rozvoj námorného hospodárstva;

22.  upozorňuje na nepriaznivý vývoj a jasné zhoršovanie stavu v niektorých tradičnejších odvetviach modrej ekonomiky (ako napríklad rybolov a výstavba a oprava lodí), a to najmä v oblastiach, v ktorých tieto činnosti fungovali ako skutočné piliere, podporovali hospodárske aktivity na dodávateľskej aj odberateľskej strane, vytvárali pracovné miesta a posilňovali rozvoj; domnieva sa, že žiadna stratégia EÚ pre oblasť modrej ekonomiky by nemala zabúdať na tieto činnosti a regióny a každá by mala vyzdvihovať potenciál inovácií a využívať európske odborné znalosti (napríklad skvalitňovanie vybavenia lodí) na zvrátenie tohto úpadku;

23.  zdôrazňuje význam morského a námorného výskumu a intenzívnejšej spolupráce medzi výskumníkmi, medzi členskými štátmi a medzi regiónmi v týchto odvetviach v záujme prekonania existujúcich rozdielov medzi členskými štátmi a problému geografickej koncentrácie v niektorých oblastiach, ako aj posilnenia konkurencieschopnosti pobrežných oblastí a vytvorenia kvalitných a udržateľných miestnych pracovných miest;

24.  nazdáva sa, že nedostatok kvalifikovaných pracovníkov v rozličných oblastiach štúdia a činnosti – vrátane výskumných pracovníkov, inžinierov, technikov a pracovníkov – predstavuje obrovskú prekážku, ktorá by mohla brániť plnému využitiu potenciálu modrej ekonomiky; zdôrazňuje, že tento nedostatok je úzko spojený s rastúcim odmietaním zodpovednosti a znižovaním investícií zo strany členských štátov v oblasti vedy a vzdelávania, ako aj s nedostatočným ohodnocovaním existujúcich odborníkov, najmä v tých členských štátoch, ktoré najviac postihla hospodárska kríza, a preto odporúča urýchlené zvrátenie týchto dvoch trendov; naliehavo žiada členské štáty a regionálne orgány, aby investovali do ambiciózneho sociálneho rozmeru modrého rastu a námornej gramotnosti s cieľom podporovať odbornú prípravu a prístup mladých ľudí k námorným profesiám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali vysokoškolské vzdelávanie, ako aj programy odborného vzdelávania a priebežnej odbornej prípravy a aby zabezpečili, že tieto programy budú zahŕňať aspekty modrej ekonomiky;

25.  naliehavo žiada členské štáty, regionálne orgány, vzdelávacie inštitúcie a priemysel o koordináciu, vytváranie synergií a určovanie prierezových výskumných otázok v oblasti modrej ekonomiky s cieľom podporovať odbornú prípravu a prístup mladých ľudí k profesiám súvisiacim s modrým rastom;

26.  domnieva sa, že náležitý rozvoj modrej ekonomiky si vyžaduje dôstojnosť súvisiacich profesií a vytvorenie kvalitných pracovných miest s právami vrátane práv námorných pracovníkov v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia, ako aj povedomie o týchto právach, aby sa zabezpečilo, že toto odvetvie zostane atraktívne; navyše sa domnieva, že vzhľadom na to, že v oblasti modrej ekonomiky tradične dominovali a dodnes výrazne dominujú muži, je teraz príhodné, aby EÚ uznala, že je ideálny čas na prilákanie žien do tohto špecifického hospodárskeho segmentu; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby do všetkých fáz rozvoja modrej ekonomiky začlenili rodové hľadisko a aby podporovali a zvyšovali skutočnú účasť žien na tejto ekonomike;

27.  naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala práva pracovníkov a zaručila bezpečné pracovné podmienky vo všetkých odvetviach v rámci modrej ekonomiky, či už zavedených, alebo začínajúcich;

28.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala a analyzovala údaje týkajúce sa námorných profesií na všetkých úrovniach (od práva cez inžinierstvo až po environmentálne manažérstvo, od inštruktorov potápania po námorníkov a námorných technikov) a pomocou týchto údajov preskúmala pracovné príležitosti na rôznych úrovniach – tradičné, novovznikajúce a úplne nové, ktoré by ešte len mohli vzniknúť;

29.  vyzýva Komisiu, aby identifikovala všetky dostupné európske fondy na financovanie činností modrej ekonomiky a aby ich sústredila do jednotnej platformy, ktorá bude prístupná pre občanov; takisto vyzýva Komisiu, aby vyčlenila finančné prostriedky na inovácie a modrý rast s cieľom financovať základný výskum, výskum a vývoj, odbornú prípravu, tvorbu pracovných miest, zakladanie podnikov, MSP, sociálne podniky, družstvá, vzdelávanie a učňovskú prípravu, znižovanie chudoby v pobrežných oblastiach, biotechnologický vývoj, dopravné spojenia, energetickú prepojiteľnosť, výstavbu a opravu lodí, prístup pobrežných oblastí k širokopásmovému pripojeniu, ochranu životného prostredia, ako aj uvádzanie inovačných výrobkov, služieb a postupov na trh;

30.  nazdáva sa, že investície do modrej ekonomiky by sa mali, okrem iného, zamerať na ekologické inovácie, ktoré nebudú závislé od vyčerpateľných zdrojov, efektívne využívanie zdrojov, obehové hospodárstvo, ochranu prírody, ochranu morí a pobrežných oblastí, zmierňovanie zmeny klímy a adaptáciu na ňu a udržateľné využívanie zdrojov (pri zabezpečení takej miery ich využitia, ktorá v dlhodobom horizonte neprekročí mieru ich prirodzenej obnovy); naliehavo žiada Komisiu, aby začlenila tieto zásady do aktuálnych a budúcich programov podpory;

31.  požaduje vytvorenie vhodného finančného rámca, ktorý podnieti inovácie, udržateľný rozvoj modrej ekonomiky a tvorbu pracovných miest a bude kombinovať a koordinovať dostupné finančné nástroje – štrukturálne a investičné fondy (Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), Európsky sociálny fond (ESF), Kohézny fond), rámcový výskumný program, možné vytvorenie budúceho znalostného a inovačného spoločenstva (ZIS) zameraného na modrú ekonomiku, Európsky fond pre strategické investície (EFSI) atď. – a uľahčovať prístup k týmto nástrojom; upozorňuje, že tieto nástroje by sa mali lepšie prispôsobiť potrebám jednotlivých zainteresovaných strán – verejných inštitúcií, miestnych orgánov, podnikov, a to najmä MSP, mimovládnych organizácií atď. – a ponúkané príležitosti by sa mali široko propagovať;

32.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad omeškaniami v programovaní, pokiaľ ide o Európsky námorný a rybársky fond (ENRF), v niektorých členských štátoch;

33.  domnieva sa, že verejné investície zohrávajú najmä v niektorých členských štátoch rozhodujúcu úlohu pri podporovaní rozvoja a plného využívania potenciálu modrej ekonomiky, pričom netreba zabúdať na úlohu súkromných investícií; zdôrazňuje, že investície do modrej ekonomiky si vyžadujú rôzne projektové zamerania, a to od infraštruktúrnych projektov až po rôzne drobné investície do malých a stredných podnikov, ktoré vyžadujú ďalšiu pomoc pri prístupe k finančným prostriedkom;

34.  zdôrazňuje, že pevninské priemyselné odvetvia podporujúce námornú modrú ekonomiku predstavujú nevyhnutnú väzbu na zabezpečenie námorných inovácií, a vyzýva Komisiu, aby tieto pevninské priemyselné odvetvia podporovala vo väčšej miere;

35.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporila úsilie členských štátov o presadzovanie stratégií inteligentnej špecializácie s cieľom vytvárať a využívať hodnotové reťazce súvisiace s mnohými rôznorodými činnosťami modrej ekonomiky; nazdáva sa, že na rozvoji tzv. klastrov alebo hyperklastrov sa musia aktívne podieľať členské štáty, aby sa podporili synergie medzi odvetviami a v rámci nich; domnieva sa, že stratégie pre námorný výskum a technologický rozvoj by sa mohli najprv otestovať a potom slúžiť širšej oblasti modrej ekonomiky ako príklad najlepšieho postupu;

36.  domnieva sa, že vykonávanie stratégií, plánov a programov, ako aj konkrétnych vnútroštátnych právnych predpisov môže poskytnúť politický a inštitucionálny rámec, ktorý je priaznivejší pre rozvoj modrej ekonomiky v rôznych členských štátoch; zdôrazňuje, že tieto stratégie, plány a programy spolu s konkrétnymi vnútroštátnymi právnymi predpismi by mali prispievať k harmonickému a udržateľnému vzájomnému pôsobeniu medzi ľudskými činnosťami a morským a pobrežným prostredím; zdôrazňuje význam námorného priestorového plánovania pre udržateľný a koordinovaný rozvoj námorných činností, pričom treba rovnako zohľadňovať záujmy všetkých dotknutých odvetví, ako aj interakcie medzi pevninou a morom a integrovaný manažment pobrežnej zóny; pripomína smernicu o námornom priestorovom plánovaní, rámcovú smernicu o morskej stratégii a integrovanú námornú politiku na úrovni EÚ a morských oblastí;

37.  upozorňuje na dôležitosť verejných spoločností alebo spoločností vo väčšinovom vlastníctve štátu v oblastiach, ako je obchodné námorníctvo, správa prístavov, lodný priemysel a morské stavby a diela na ochranu pobrežia; odmieta víziu, ktorá sa zameriava len na súkromný sektor, a domnieva sa, že posilnenie a modernizácia verejného sektora môže byť dôležitá pre stimulovanie podpory modrej ekonomiky;

38.  je presvedčený, že na zabezpečenie udržateľného rozvoja modrej ekonomiky by sa mali na úrovni EÚ vyvíjať snahy o lepšiu integráciu a koordináciu úsilia a spôsobilostí prostredníctvom súdržných a koherentných opatrení; upozorňuje na potrebu zlúčiť už existujúce príslušné agentúry a rozptýlené kompetencie v rámci existujúcej agentúry s právomocami v námornej oblasti, čím by sa posilnila koordinácia, spolupráca a podpora pre členské štáty pri rozvoji a plnom využívaní potenciálu modrej ekonomiky;

39.  domnieva sa, že pobrežné a ostrovné spoločenstvá by mali byť v plnej miere zapojené do všetkých fáz rozvoja modrej ekonomiky, pretože ide o základný predpoklad využitia jej potenciálu z hľadiska inovácií, zamestnanosti, prosperity a trvalo udržateľného rozvoja; uznáva potenciál a potrebu inovatívnych riešení, pokiaľ ide o rozširovanie plávajúcich miest;

40.  uznáva rozmanitosť a špecifickosť pobrežných a ostrovných spoločenstiev a požaduje prijatie výnimočných opatrení na účinné podporovanie rozvoja modrej ekonomiky v týchto oblastiach zmenšením investičných prekážok a vytvorením priaznivých podmienok pre rast;

Odvetvové prístupy

41.  požaduje aktívnejšiu podporu modernizácie a udržateľného rozvoja odvetvia rybolovu a spracovania produktov rybolovu s cieľom vytvárať vyššiu pridanú hodnotu, pričom treba klásť dôraz na maloobjemový rybolov a snažiť sa okrem zabezpečenia účinnejších spôsobov boja proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu zvýšiť selektívnosť rybárskeho výstroja, obmedziť spotrebu energie a znížiť vplyv rybolovu na životné prostredie; pripomína, že mapovanie a klasifikácia zdrojových biotopov sú nevyhnutné na vytvorenie životaschopného, udržateľného a dobre riadeného odvetvia rybolovu; trvá na tom, že vedecké údaje týkajúce sa rybolovu, ktoré slúžia ako základ pre politické rozhodovanie, musia byť v celom svojom rozsahu zverejňované;

42.  vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na posilnenie úlohy skupín pre rozvoj rybolovu v rámci novej spoločnej rybárskej politiky (SRP) tým, že sa im pridelí viac zdrojov, aby mohli pokračovať v rozvíjaní svojej úlohy a podporovaní tejto medziúzemnej spolupráce;

43.  zastáva názor, že je potrebné určiť a podporovať kultúrne a prírodné zaujímavosti; zdôrazňuje úlohu zón so zákazom vstupu, pokiaľ ide o to pomôcť nedotknutým oblastiam prežiť a umožniť oblastiam s nadmerným využívaním morského dna obnovovať sa, čo prispeje k budúcej udržateľnosti našich morí;

44.  nazdáva sa, že udržateľný rozvoj európskej akvakultúry si vyžaduje silnejšiu podporu vedeckého výskumu a technického rozvoja v oblasti chovu nových druhov, najmä pôvodných druhov, pričom treba zabezpečiť udržateľné obstarávanie krmiva, zabrániť únikom, minimalizovať vplyv na biodiverzitu a obmedziť vplyv chemických látok a užívania liekov, ako aj v oblasti rozvoja nových alebo výrazne zlepšených produktov, aby sa umožnila diverzifikácia výroby a ponuky potravín a zvýšila ich kvalita, ale zároveň sa zaručila väčšia environmentálna bezpečnosť; poukazuje na to, že presné poznatky o meraní vodných hĺbok a o zložení morského dna sú dôležité pri výbere najvhodnejších miest pre šírenie miestneho priemyslu akvakultúry, pri odhadovaní ich miery zaťažiteľnosti a pri vytváraní predstáv o znečistení vznikajúcom pri činnostiach akvakultúry;

45.  podporuje začlenenie environmentálnych kritérií a rozsiahlejších kritérií udržateľnosti do výrobných noriem a označovania s cieľom odmeniť zodpovedných výrobcov a umožniť spotrebiteľom prijímať informovanejšie rozhodnutia, pretože toto odvetvie sa rozrastá; požaduje náležitú reguláciu týkajúcu sa akvakultúry a opatrenia na obmedzenie zmien kvality vody; žiada podporenie prechodu z bežných produkčných metód v oblasti akvakultúry na organickú akvakultúru;

46.  nazdáva sa, že vzhľadom na spotrebu energie a technickú jednoduchosť prechodu na skvapalnený ropný plyn (LPG) nadobúda obchodná lodná doprava a riečna doprava v porovnaní s inými spôsobmi prepravy tovaru postupne rozhodujúci význam; podporuje nasmerovanie zdrojov na podporu inovácií v tomto odvetví v záujme väčšej energetickej efektívnosti, diverzifikácie primárnych zdrojov energie a zníženia znečisťujúcich emisií;

47.  opätovne zdôrazňuje, že je potrebné okamžite prijať opatrenia v oblasti námornej dopravy, pokiaľ ide o zvýšenie účinnosti a urýchlenie dekarbonizácie odvetvia, a že by sa v súvislosti s týmto odvetvím mal podporovať rozvoj a využívanie skvapalneného zemného plynu (LNG) ako čistejšieho prechodného paliva;

48.  zdôrazňuje strategický význam výstavby a opravy lodí a ich prepojenia s ďalšími odvetviami vrátane oceliarskeho priemyslu, obchodnej lodnej dopravy, rybolovu a cestovného ruchu v oblasti výletných plavieb; nazdáva sa, že dôraz na technické inovácie a vysoko špecializované procesy, ktoré by mohli viesť k zvýšeniu pridanej hodnoty, môže prispieť k vytvoreniu prostredia s menšou konkurenciou v medzinárodnom meradle usilovaním sa o zvrátenie tendencie úpadku tohto odvetvia; trvá na tom, že by sa malo osobitne podporovať oživenie a modernizácia priemyslu výstavby lodí a odvetvia výroby špeciálnej ocele v Európe v ich rôznych formách;

49.  vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu opätovne preskúmala svoju politiku v súvislosti s európskym odvetvím výstavby lodí, a dôrazne podporuje osobitnú pomoc určenú na nový začiatok a modernizáciu výstavby lodí v Európe;

50.  domnieva sa, že je potrebné viac sa zamerať na úlohu mora v rámci cestovného ruchu a na jeho udržateľnosť; poznamenáva, že námorný a pobrežný cestovný ruch v Európe čelí konkurencii z tretích krajín; poukazuje na to, že EÚ by mala využívať svoje kultúrne bohatstvo a poskytovať udržateľné a vysoko kvalitné služby v oblasti námorného a pobrežného cestovného ruchu; domnieva sa, že kultúrne dedičstvo a námorný a pobrežný cestovný ruch môžu zohrávať osobitnú úlohu a prilákať viac spotrebiteľov a podnikov diverzifikáciou ponuky cestovného ruchu; zdôrazňuje pozitívny príspevok kultúrneho dedičstva, námorného a pobrežného cestovného ruchu k dosiahnutiu cieľov Európy týkajúcich sa udržateľného hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest; žiada výraznejšie podporovanie malých a stredných podnikov, ktoré tvoria prevažnú väčšinu odvetvia cestovného ruchu súvisiaceho s vodou, pri zabezpečovaní toho, aby boli súčasné aj nové pracovné miesta udržateľné, vysoko kvalitné a celoročné;

51.  zdôrazňuje význam presadzovania sociálne, hospodársky a environmentálne udržateľných foriem cestovného ruchu, ktoré môžu predstavovať významný zdroj pridanej hodnoty pre morské oblasti;

52.  je presvedčený, že je nevyhnutné priznať kultúrnemu dedičstvu pod morskou hladinou jeho náležitý význam v rámci modrej ekonomiky, najmä preto, že kultúrne dedičstvo pod morskou hladinou môže súčasné spoločnosti okrem iného poučiť o využívaní mora v minulosti, o reakciách ľudí na zmenu klímy a zdvihnutie hladiny morí, ako aj preto, že kultúrne dedičstvo pod hladinou mora je zdrojom pre cestovný ruch;

53.  poukazuje na skutočnosť, že zatiaľ čo EÚ zostáva globálnym lídrom v odvetví modrej ekonomiky, medzinárodná konkurencia v tomto odvetví je silná a len vytvorenie rovnakých podmienok na celosvetovej úrovni môže naďalej zabezpečovať udržateľný rast a tvorbu pracovných miest na európskej úrovni v tomto náročnom sektore;

54.  nazdáva sa, že štúdie o zhoršovaní stavu pobrežných systémov (znečistenie a strata biodiverzity), odolnosti a obnove ekosystému, erózii pobrežia, zmierňovaní jej príčin a námorných dielach na ochranu pobrežia (vrátane riešení vychádzajúcich z prírody, ako sú zelené infraštruktúry) sú kľúčovými oblasťami modrej ekonomiky, ktoré nadobúdajú čoraz väčší význam v súvislosti so zmenou klímy; požaduje väčšiu podporu EÚ pre tieto oblasti a pružnosť pre oblasti s odlišným profilom pobrežia a opakovaným výskytom katastrof v dôsledku erózie pobrežia;

55.  upozorňuje na veľký potenciál energie z morí a oceánov z hľadiska využívania domácich zdrojov, diverzifikácie zdrojov energie a prispievania k plneniu cieľov v oblasti klímy a energie; zdôrazňuje, že obnoviteľné morské zdroje energie sú priemyselným odvetvím budúcnosti, a poukazuje v tomto smere na dôležitosť rozvoja inovatívnych zdrojov čistej energie a modrej energie, ako je napríklad energia z prílivových vĺn, energia vĺn a energia z osmotického tlaku, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 20. januára 2014 o modrej energii; poukazuje na to, že rozvodné siete v blízkosti pobrežia medzi členskými štátmi sú veľmi dôležité; zdôrazňuje, že je potrebné vziať do úvahy a ďalej skúmať potenciál zachytávania a ukladania oxidu uhličitého (CCS);

56.  zdôrazňuje, že pri prieskume a využívaní zdrojov energie z morí a oceánov treba zohľadňovať potreby týkajúce sa transferu technológií, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu kvalifikovaných a vysoko kvalifikovaných pracovníkov, ako aj o splnenie prísnych kritérií udržateľnosti životného prostredia; poukazuje na potenciálny multiplikačný účinok týchto činností z hľadiska pracovných miest a súvisiacich činností, a to tak vo vzostupnom, ako aj v zostupnom smere reťazca;

57.  zdôrazňuje dôležitú úlohu novej technológie napríklad v boji proti zhoršovaniu stavu morských ekosystémov alebo pri zachytávaní a ukladaní emisií oxidu uhličitého; vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie zanalyzovala, ako možno technológiu a súvisiacu infraštruktúru na bezpečnú a nákladovo efektívnu prepravu CO2 využívať hospodársky životaschopným spôsobom;

58.  poukazuje na to, že optimálne umiestnenie generátorov energie na využívanie modrej energie, ako napríklad veterná energia, energia z vĺn alebo solárna energia, oceánske prúdy, osmotická energia a premena termálnej energie, môže závisieť od viacerých faktorov vrátane hĺbky vodného útvaru, podmienok morského dna, oceánografických charakteristík a vzdialenosti od brehu; preto sa domnieva, že zosúladenie údajov zhromaždených v rámci rôznych vnútroštátnych programov o meraní vodných hĺbok, charakteristikách morského dna alebo vertikálnych profiloch oceánov môže pomôcť pri výbere miesta a postupoch udeľovania povolenia v súvislosti s vývojom energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje tiež, že je nevyhnutný ďalší výskum, pokiaľ ide o riešenia v oblasti morskej energie, aby bolo možné vytvárať finančne dostupné a nákladovo efektívne technologické riešenia v oblasti energie efektívne využívajúce zdroje;

59.  domnieva sa, že prieskum a ťažba nerastných surovín z kontinentálneho šelfu vyžadujú nepretržitú účasť štátov, najmä pokiaľ ide o poskytovanie informácií, určovanie oblastí, v ktorých nie je dovolená ťažba, posudzovanie vplyvu na životné prostredie, analýzu a minimalizáciu rizík a uplatňovanie zvrchovanosti; vyzýva Komisiu, aby predložila a aktualizovala otvorený zoznam námorných činností (napr. výroba energie v blízkosti pobrežia, hlbokomorská ťažba, ťažba piesku a štrku z mora atď.), ktoré si vyžadujú predchádzajúce posúdenie environmentálneho a sociálno-ekonomického vplyvu; žiada, aby sa venovala pozornosť opätovnému používaniu a recyklovaniu nerastných surovín ako alternatívnej možnosti k hlbokomorskej ťažbe a tiež potenciálu týchto činností pre začlenenie vedeckých poznatkov a rozvoja a transferu technológií;

60.  presadzuje koordinované a výrazné zapojenie EÚ do činnosti Medzinárodného orgánu pre morské dno s cieľom zabezpečiť účinný predbežný regulačný rámec v oblasti životného prostredia na zabránenie nepriaznivým vplyvom prieskumov a využívania hlbokomorskej ťažby vrátane oblastí osobitného európskeho záujmu, ako aj sociálnym vplyvom hlbokomorskej ťažby a bioprieskumov na miestne spoločenstvá a zaručiť úplnú transparentnosť údajov;

61.  nazdáva sa, že biotechnológie súvisiace s morami a oceánmi sú veľmi rôznorodým odvetvím, ktoré ako celok predstavuje obrovský potenciál z hľadiska získavania a uplatňovania nových poznatkov a vytvárania nových produktov a procesov s vysokou pridanou hodnotou (nové materiály, potraviny, farmaceutické zložky atď.); upozorňuje na potrebu vzdelávania a odbornej prípravy v súvislosti s týmto odvetvím, čo si vyžaduje, aby členské štáty prevzali značnú mieru zodpovednosti spolu so súkromným sektorom a aby sa v podobne širokom rozsahu realizovala medzinárodná spolupráca;

62.  zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a domnieva sa, že na tomto dialógu by sa mali podieľať všetci sociálni partneri zúčastnení v modrej ekonomike; podčiarkuje dôležitosť konzultácií so zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a regionálnych a miestnych orgánov, pokiaľ ide o rozvoj modrej ekonomiky všeobecne;

63.  dôrazne podporuje iniciatívu Komisie uvedenú v jej oznámení s cieľom presadzovať alianciu zručností a znalostné inovačné centrum v oblasti modrej ekonomiky;

64.  je presvedčený, že by sa mal začať uplatňovať balík opatrení v oblasti námornej bezpečnosti Erika IV, aby sa zabránilo ďalším veľkým námorným katastrofám; domnieva sa, že týmto balíkom by sa mali v rámci európskych právnych predpisov uznať ekologické škody spôsobené v morských vodách;

65.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť povedomie občianskej spoločnosti o význame mora ako ekonomického, kultúrneho a sociálneho zdroja a o úlohe výskumu a dialógu pri dosahovaní integrovanej udržateľnosti medzi zainteresovanými stranami a občanmi;

66.  domnieva sa, že moria a pobrežia sú cenným zdrojom, ktorý by mal byť jedným z pilierov politiky EÚ v oblasti obnovy priemyslu; zdôrazňuje, že by sa mali prijať opatrenia na oživenie modrého priemyslu, pričom by sa mala podporiť súdržnosť európskeho hospodárstva a udržateľný rozvoj, a to najmä v regiónoch, kde bol tento potenciál prehliadaný v dôsledku procesu globalizácie;

67.  zastáva názor, že výmena informácií a najlepších postupov by mohla prispieť k rýchlemu a udržateľnému rozvoju sektora;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 135.
(2) Ú. v. EÚ L 164, 25.6.2008, s. 19.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0300.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0438.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0178.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 174.
(8) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 892.
(9) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 93.
(10) Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 24.


Podpora podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy
PDF 398kWORD 151k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy (2015/2006(INI))
P8_TA(2015)0292A8-0239/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. decembra 2014 o výchove k podnikaniu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o podpore podnikania mládeže v záujme posilnenia sociálneho začlenenia mladých ľudí(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“)(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 22. apríla 2013 o zavedení záruky pre mladých ľudí(4),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 28. júna 2011 s názvom Mládež v pohybe – podpora vzdelávacej mobility mladých ľudí(6),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. júna 2013 s názvom Spoločne pre mladých ľudí Európy: Výzva na prijatie opatrení proti nezamestnanosti mládeže (COM(2013)0447),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. januára 2013 s názvom Akčný plán pre podnikanie 2020: Opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe (COM(2012)0795),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe (COM(2011)0902),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2015 s názvom Podnikateľské vzdelávanie: cesta k úspechu,

–  so zreteľom na publikáciu Komisie Sprievodca sociálnou Európou (Social Europe guide) z marca 2013 s názvom Sociálne hospodárstvo a sociálne podniky (Social Economy and Social Enterprises) (ISBN: 978-92-79-26866-3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o vzdelávaní, odbornej príprave a stratégii Európa 2020(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 1. decembra 2011 o boji proti predčasnému ukončeniu školskej dochádzky(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o vzdelávaní v ranom detstve v Európskej únii(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. mája 2010 o kľúčových kompetenciách pre meniaci sa svet: realizácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. decembra 2008 o poskytovaní celoživotného vzdelávania pre znalosti, tvorivosť a inovácie – implementácia pracovného programu Vzdelávanie a odborná príprava 2010(14),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0239/2015),

A.  keďže podnikanie mladých ľudí musí byť dôležitou neoddeliteľnou súčasťou politickej stratégie na podporu dnešnej generácie mladých ľudí, pokiaľ ide o ciele EÚ v oblasti rastu, zamestnanosti, vzdelávania a sociálneho začlenenia, a na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ;

B.  keďže podnikanie by sa malo chápať v jeho širšom zmysle ako schopnosť premieňať myšlienky na činy;

C.  keďže v EÚ-28 bolo vo februári 2015 nezamestnaných 4,85 milióna mladých ľudí, čo je neprijateľne vysoké množstvo, a hoci nezamestnanosť mladých ľudí klesá – v porovnaní s februárom 2014 sa znížila o 494 000 – tento pokles je príliš pomalý;

D.  vzhľadom na vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí a skutočnosť, že rozpočtová konsolidácia by sa v členských štátoch, ktoré boli krízou zasiahnuté najviac, nemala vykonávať na úkor pracovných miest obsadených mladými ľuďmi; keďže mladí ľudia v dôsledku takejto vysokej miery nezamestnanosti čelia rastúcej chudobe a sociálnemu vylúčeniu, najmä mladí ľudia zo znevýhodnených a zraniteľných skupín; zároveň však uznáva a víta skutočnosť, že boli prijaté záväzky na urýchlenie procesu poskytovania prostriedkov členským štátom určených na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ale vyzýva, aby Komisia prijala ešte silnejšie záväzky na riešenie tohto vážneho problému;

E.  keďže jednou z príčin nezamestnanosti mladých ľudí a veľkého počtu voľných pracovných miest v EÚ je priepasť medzi vzdelávaním a odbornou prípravou a trhom práce, ktorá by sa mala riešiť aj tým, že mladí ľudia získajú kľúčové spôsobilosti vrátane zmyslu pre iniciatívnosť a podnikavosť, ktoré potrebujú, ak sa majú stať sebavedomými účastníkmi dnešnej znalostnej ekonomiky a spoločnosti;

F.  keďže Európska únia prostredníctvom stratégie Európa 2020 a jej hlavných iniciatív „Nové zručnosti a nové pracovné miesta“, „Digitálna agenda pre Európu“, „Inovácia v Únii“ a „Mládež v pohybe“, ako aj jej cielenej podpory pre ženy podnikateľky a znevýhodnené a zdravotne postihnuté osoby propaguje zmysel pre iniciatívnosť a podnikavosť podporou podnikateľského ducha a s tým súvisiacich vedomostí, zručností a spôsobilostí, ktoré môžu stimulovať konkurencieschopnosť a inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast;

G.  keďže podnikanie je významnou hnacou silou hospodárskeho rastu a vytvárania pracovných miest, pretože vytvára nové podniky a pracovné miesta, otvára nové trhy, posilňuje konkurencieschopnosť, zlepšuje produktivitu a inovácie, posilňuje konkurencieschopnosť Európy a vytvára bohatstvo, a malo by preto byť rovnako dostupné pre všetkých;

H.  keďže podnikanie, a najmä sociálne podnikanie, je významnou hnacou silou sociálnej súdržnosti a udržateľnosti, ktorá môže oživiť hospodárstvo a zároveň zmierňovať chudobu, sociálne vylúčenie a ďalšie problémy spoločnosti;

I.  keďže podnikanie, najmä pokiaľ ide o malé a stredné podniky (MSP), je oporným pilierom hospodárstva EÚ a predstavuje najvýznamnejší a primárny zdroj nových pracovných miest; keďže podnikateľský potenciál žien je nedostatočne využívaným zdrojom hospodárskeho rastu a pracovných miest;

J.  keďže kultúry, ktoré uznávajú a oceňujú podnikateľské schopnosti a podnikateľské prístupy, ako sú tvorivosť, inovatívnosť, iniciatívnosť, premyslené riskovanie, nezávislé myslenie a identifikácia príležitostí, ako aj vodcovské kvality, tým podporujú tendenciu nachádzať nové riešenia hospodárskych, sociálnych a environmentálnych výziev prostredníctvom začleňovania vedomostných zložiek v rámci vzdelávania, ktoré spájajú teóriu a prax, čím znižujú bariéry medzi podnikateľskými skúsenosťami a vzdelávaním; keďže je preto mimoriadne dôležité, aby sa tieto osobné schopnosti stali súčasťou vzdelávacieho systému a každodenného života na všetkých úrovniach;

K.  keďže v niektorých členských štátoch začínajúce podniky (každého druhu vrátane sociálneho podnikania alebo podnikania na účely vlastného zisku) nie sú dostatočne uznávané ani považované za kariérnu dráhu a začínajúci podnikatelia majú v rámci systému vzdelávania len veľmi malú podporu;

L.  keďže mladí podnikatelia čelia viacerým problémom a ťažkostiam vrátane nedostatku skúseností, vhodných zručností a nedostatočného prístupu k financiám a infraštruktúre;

M.  keďže nedávne štúdie ukazujú, že podnikateľské kompetencie sa možno naučiť a že podnikateľské vzdelávanie, pokiaľ je správne navrhnuté, uskutočňované a prístupné pre všetkých, môže mať veľmi pozitívny vplyv na životy ľudí a ich zamestnateľnosť, ako aj na mieru zakladania nových podnikov a mieru prežitia podnikov;

N.  keďže v záujme vyvodenia spoľahlivých záverov treba k posudzovaniu vplyvu podnikateľského vzdelávania pristupovať kriticky, pričom je zároveň potrebné vychádzať z dôveryhodných údajov a spoliehať sa na zavedené štatistické nástroje a techniky;

O.  keďže vzdelávanie v oblasti podnikania by v záujme dosiahnutia sociálneho, inkluzívneho a udržateľného hospodárstva malo zahŕňať sociálny rozmer vrátane učenia o spravodlivom obchode, sociálnych podnikoch a alternatívnych obchodných modeloch, ako sú družstvá;

P.  keďže podnikavosť zvyšuje možnosti mladých ľudí nájsť si zamestnanie, je zárodkom vlastností nevyhnutných na prekonávanie problémov v pracovnom a osobnom živote a pomáha pri predchádzaní zvyšovaniu chudoby a sociálneho vylúčenia; keďže ľahší prístup k mechanizmom mikrofinancovania môže pomôcť pri dosahovaní týchto cieľov;

Q.  keďže vzdelanie a odborná príprava majú ako celok prvoradý význam, pokiaľ ide o osobný rozvoj každého jednotlivca, a preto musia byť tak dostatočne rozsiahle, aby mohli položiť základy celoživotného vzdelávania a prehlbovania vedomostí a osvojenia si prierezových zručností, ako aj dostatočne praktické, aby tak jednotlivcom umožnili vybudovať si skutočnú kariéru a viesť hodnotný pracovný aj súkromný život; keďže existuje priama súvislosť medzi úspešnou kombináciou týchto dvoch aspektov vzdelávania a znížením rizika nezamestnanosti mládeže;

R.  keďže každý jednotlivec si môže osvojiť podnikateľského ducha a zručnosti, môže sa ich naučiť a rozvíjať ich; keďže každý typ a stupeň vzdelania zodpovedá konkrétnej príležitosti na vybudovanie určitých zručností a schopností pre podnikanie ako súčasť všeobecného osvojenia si najdôležitejších schopností;

S.  keďže podnikateľské zručnosti sú prepojené s ďalším okruhom zručností, ako napríklad v oblasti IKT, riešenia problémov a finančnej gramotnosti, ktoré by sa mali podporovať;

T.  keďže vzdelanie a odborná príprava majú rozhodujúci význam z hľadiska motivácie a možností mladých ľudí na to, aby začali vlastné podnikateľské projekty;

U.  keďže vzdelávanie musí byť ako verejný statok plne inkluzívne a integrované prostredníctvom kladenia osobitného dôrazu na poskytovanie rovnakého prístupu študentom s rôznym sociálno-ekonomickým zázemím;

V.  keďže vďaka znalosti cudzích jazykov môžu byť mladí ľudia lepšie kvalifikovaní podnikať na nadnárodnej úrovni;

W.  keďže málo zastúpené a znevýhodnené skupiny potrebujú osobitnú pozornosť a podporu počas ich vzdelávania, a to tiež zapojením rodičov a komunít do vzdelávacieho procesu, ako aj pomoc pri zakladaní, prevádzkovaní alebo rozvoji ekonomickej činnosti alebo podniku;

X.  keďže pre mladých ľudí je odborná príprava a vzdelávanie v oblasti podnikania, ako aj praktická skúsenosť s podnikaním prínosom, pomáha rozvoju ich zručností a talentu, umožňuje im nadobudnúť sebaistotu a prispieva k zakladaniu nových podnikov, uplatneniu na trhu práce a inováciám, keďže podnikanie je vo veľkej miere nedostatočne využívanou možnosťou, pokiaľ ide o mnohých mladých ľudí so zdravotným postihnutím;

Y.  keďže sociálne a inkluzívne podniky sa aktívne podieľajú na inovačnom udržateľnom raste, podporujú väčšiu súdržnosť v rámci spoločnosti a miestnych spoločenstiev a môžu vytvárať pracovné príležitosti pre mladých ľudí vrátane tých mladých ľudí, ktorí sú sociálne zraniteľní a najviac vzdialení od trhu práce;

Z.  keďže myšlienku začať podnikať nedotiahne do konca dostatočný počet ľudí, pričom žien podnikateliek je neúmerne menej než mužov podnikateľov (čo platí o to viac v prípade žien pochádzajúcich zo zraniteľných sociálnych skupín a vystavených dvojitej diskriminácii), a kým ženy podnikateľky sú v priemere vzdelanejšie ako muži podnikatelia, sú tiež aktívnejšie v menej inovatívnych a menej rozvíjajúcich sa sektoroch a v menších podnikoch, než v ktorých sú aktívni muži podnikatelia; keďže je nevyhnutné aktívne propagovať možnosti, ako prekonať faktory, ktoré ženy vo veľkej miere odrádzajú od zakladania nových podnikov alebo od intenzívnejšieho využívania výhod, ktoré sú s tým spojené(15);

AA.  keďže komory združujúce remeselníkov, zástupcov priemyslu a obchodníkov ponúkajú v niektorých členských štátoch cielené programy na podporu začínajúcich podnikov;

AB.  keďže vzdelávanie a odborná príprava patria najmä do kompetencie jednotlivých členských štátov a niektoré členské štáty ešte nevypracovali prierezovú politiku ani strategický prístup k podnikateľskému vzdelávaniu či školským osnovám a vyučovacím metódam zameraným na podnikanie; keďže nie všetci pedagógovia a vedúci pracovníci v oblasti vzdelávania v Európe sú dostatočne vyškolení v oblasti podnikateľského vzdelávania, či už prostredníctvom kontinuálneho profesijného rozvoja alebo počiatočnej odbornej prípravy, čo môže negatívne vplývať na možnosť zahrnutia podnikania do systémov vzdelávania(16);

AC.  keďže pedagógovia by mali byť schopní spájať sa s podnikateľmi a vymedzovať vzdelávacie ciele v partnerstve s nimi a mala by sa im poskytnúť adekvátna podpora a zdroje na vykonávanie stratégií zameraných na študenta a na prispôsobovanie svojich metód výučby potrebám zraniteľných študentov;

AD.  keďže neformálne a informálne vzdelávacie aktivity dopĺňajú a obohacujú formálne vzdelávanie o ponuku rôznych a hodnotných učebných skúseností, a preto by mali byť uznané za privilegované zdroje získavania a rozvíjania podnikateľských schopností;

AE.  keďže formálne a informálne vzdelávanie môže zohrávať hlavnú úlohu pri rozvoji a udržaní podnikateľských zručností, najmä medzi marginalizovanými skupinami;

AF.  keďže neformálne a informálne vzdelávacie aktivity sú zvlášť dôležité pre mladých ľudí s obmedzenými príležitosťami, pretože im poskytujú dodatočný zdroj vzdelávania a možnú cestu k formálnemu vzdelávaniu a odbornej príprave;

AG.  keďže vyučovanie skúsenými podnikateľmi vytvára pozitívny obraz o podnikaní a uľahčuje začatie podnikania;

AH.  keďže podnikanie vrátane sociálneho podnikania by sa malo začleniť do odbornej prípravy učiteľov a kariérnych poradcov;

AI.  keďže národné systémy vzdelávania sa vyvíjajú rôznym tempom v závislosti od zmien na pracovnom trhu;

AJ.  keďže cieľom programu Erasmus+, ktorý prebieha v období 2014 – 2015, je modernizovať vzdelávanie, odbornú prípravu a prácu s mládežou v celej Európe, a keďže tento program je otvorený vzdelávacím organizáciám, organizáciám odborného vzdelávania a mládežníckym a športovým organizáciám vo všetkých odvetviach celoživotného vzdelávania; keďže viac než 4 miliónom Európanov poskytne príležitosť študovať, zúčastniť sa na odbornej príprave, získať pracovné skúsenosti a zapojiť sa do dobrovoľníckej činnosti v zahraničí;

AK.  keďže podnikanie už zohráva svoju úlohu v programe Erasmus+, pretože je jedným z očakávaných výsledkov opatrení v oblasti mobility;

AL.  keďže je dôležité podporovať a povzbudzovať mobilitu mladých podnikateľov prostredníctvom programov, ako je Erasmus pre mladých podnikateľov (2009 – 2015), ktoré umožňujú mladým podnikateľom zúčastňovať sa na cezhraničných výmenách a učiť sa od skúsených podnikateľov prevádzkujúcich malé podniky, a vytvárajú tiež príležitosti na riešenie rodových rozdielov v oblasti podnikania; keďže je potrebné vyčleniť viac finančných prostriedkov na tieto programy s cieľom zvýšiť účasť mladých ľudí;

AM.  keďže mladí ľudia inklinujú k samostatnej zárobkovej činnosti a až 45 % mladých ľudí vo veku 15 – 24 rokov uvádza, že by uprednostnilo tento druh zárobkovej činnosti(17);

AN.  keďže podnikateľská komunita na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni by sa mohla zapojiť výraznejšie, a to formou dobrovoľníctva založeného na zručnostiach, partnerstiev so vzdelávacími inštitúciami a spolupráce s tvorcami politiky;

AO.  keďže značná pomoc prichádza aj zo strany organizácií občianskej spoločnosti (mimovládnych skupín, ako sú odbory, združenia zamestnávateľov a iné sociálne skupiny), a to o. i. prostredníctvom iniciatívy Junior Achievement – Young Enterprise Europe, ktorá poskytuje informálne a celoživotné vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti podnikania; keďže táto pomoc si vyžaduje väčšie uznanie, hoci nevedie nutne k získaniu oficiálneho diplomu; keďže táto pomoc prichádza aj zo strany podnikov poskytujúcich vlastnú odbornú prípravu;

Dôraz na podnikateľské zručnosti a schopnosti

1.  uznáva úlohu celoživotného vzdelávania a medzinárodnej mobility ako kľúčových opatrení, ktorými Európa reaguje na globalizáciu a prechod na znalostné ekonomiky; poukazuje najmä na význam „zmyslu pre iniciatívnosť a podnikavosť”, ktorý patrí medzi osem kľúčových kompetencií uvedených v odporúčaní s názvom Kľúčové kompetencie pre celoživotné vzdelávanie – európsky referenčný rámec, ktoré potrebujú všetci jednotlivci na osobné naplnenie a rozvoj, aktívne európske občianstvo a účasť, sociálne začlenenie a zamestnanie;

2.  vyzýva členské štáty, aby podporovali podnikateľské zručnosti mladých ľudí prostredníctvom legislatívnych opatrení zameraných na zabezpečenie kvalitných stáži s dôrazom na kvalitné vzdelávanie a primerané pracovné podmienky ako nástroje na podporu zamestnateľnosti, ako sú navrhnuté v odporúčaní Rady o rámci kvality pre stáže;

3.  zdôrazňuje potrebu širokého a jasného vymedzenia kľúčovej kompetencie „zmysel pre iniciatívnosť a podnikavosť”, ktorá zahŕňa podnikavého ducha charakterizovaného proaktívnym prístupom, tvorivosť, schopnosť zavádzať inovácie a znášať riziká, plánovať a riadiť projekty s cieľom dosiahnuť príslušné ciele, ako aj predstavu, že jednotlivec si je vedomý kontextu svojej práce a je schopný využiť príležitosti, ktoré sa naskytnú, pokiaľ ide o podnikateľskú, ako aj zamestnaneckú činnosť (v druhom prípade ide o tzv. vnútorné podnikanie); svoju dôveru vkladá do kreatívnych priemyselných odvetví a podnikov zviazaných s kultúrou, ktoré dokážu upozorniť na podnikateľské príležitosti, najmä mladých ľudí;

4.  pripomína, že tvorivé odvetvia patria medzi tie podnikateľské sektory, ktoré najviac rozvíjajú prenosné zručnosti ako tvorivé myslenie, riešenie problémov, tímovú prácu a vynaliezavosť;

5.  zdôrazňuje potrebu širokého prístupu k podnikaniu ako súboru kľúčových prierezových schopností, ktoré slúžia osobným a pracovným cieľom;

6.  zdôrazňuje význam organizačných zručností v oblasti monitorovania a auditu; podporuje najmä rozvoj sociálneho a environmentálneho auditu ako inovatívneho nástroja na monitorovanie;

7.  je presvedčený, že treba podporovať podnikateľské, ako aj prierezové a medziodvetvové zručnosti a spôsobilosti a rovnako zručnosti a spôsobilosti špecifické pre určité povolanie a pracovné miesto s cieľom zvýšiť mieru samostatne zárobkovo činných mladých ľudí a poskytnúť generácii mladých ľudí skutočnú príležitosť založiť si vlastné podniky a pomôcť samým sebe, ako aj spoločnosti ako takej;

8.  je presvedčený, že ďalším nevyhnutným krokom je podrobne špecifikovať, ako možno rámec kľúčových kompetencií ďalej vhodne uplatňovať na všetkých jednotlivých stupňoch vzdelávania v oblasti podnikateľských schopností, a to začlenením podnikateľských vedomostí, zručností a prístupov ako výsledkov štúdia každého konkrétneho programu vzdelávania a učňovskej prípravy;

9.  zdôrazňuje, že vyučovanie praktických podnikateľských zručností a podpora motivácie, iniciatívnosti a pripravenosti by spolu so zmyslom pre sociálnu zodpovednosť mali byť zaručené na všetkých stupňoch vzdelávania a vo všetkých typoch vzdelávania; domnieva sa, že s cieľom podporiť a uľahčiť chápanie študentov, pokiaľ ide o podnikateľský proces, a rozvíjať podnikateľského ducha by sa mali do školských osnov začleniť moduly základov financií, ekonomiky a podnikateľského prostredia, ktoré by sa mali doplniť o mentorstvo, tútorstvo a kariérne poradenstvo pre študentov vrátane znevýhodnených študentov; zdôrazňuje úlohu informálneho a nezávislého učenia vrátane dobrovoľníctva pri rozvoji podnikateľského ducha a zručností mladých ľudí;

10.  vyzýva Komisiu, aby zdôrazňovala význam a úlohu rôznych foriem sociálneho podnikania, ktoré sú často pre mladých Európanov vhodným spôsobom získavania prvých skúseností pri podnikaní;

11.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať inovačné vyučovacie metódy, ktoré sú viac zamerané na účasť a sústredené na študentov s cieľom podporiť nadobúdanie súboru prierezových kompetencií potrebných na rozvoj podnikateľského zmýšľania;

12.  odporúča, aby sa podporovalo podnikanie ako súčasť vysokoškolského vzdelávania a v projektoch absolventov, a to vrátane modelov sociálneho podnikania;

13.  poukazuje na to, že podpora podnikania prostredníctvom vzdelávania môže významným spôsobom uspieť len vtedy, ak sú hospodárske a sociálne aspekty vyváženým spôsobom zohľadnené vo vzdelávacích stratégiách;

14.  zdôrazňuje, že sociálne začlenenie a boj proti chudobe môžu uspieť predovšetkým vďaka sociálnemu podnikaniu, ktoré môže zvýšiť zamestnanosť, a nastavením podnikateľského zmýšľania, ktoré bude zásadne prínosné pre znevýhodnené osoby;

15.  zdôrazňuje, že duálna odborná príprava a študijné programy sponzorované spoločnosťami sa osvedčili ako kľúčové pri odovzdávaní základných kompetencií spoločností v tých členských štátoch, v ktorých takéto programy fungujú;

16.  nabáda na plnú angažovanosť a partnerstvo medzi všetkými zainteresovanými stranami, najmä miestnymi podnikateľskými organizáciami, podnikmi a vzdelávacími inštitúciami s cieľom vymieňať si najlepšie postupy a skúsenosti a zlepšiť podnikateľské zručnosti mladých ľudí a vzdelávanie v členských štátoch;

17.  zdôrazňuje, že úzke prepojenie medzi odbornou prípravou spoločností a bežným vzdelávaním je úspešným modelom, ktorý by sa mal posilniť a podporovať v celej Európe a mimo nej;

18.  vyzýva na užšiu spoluprácu so súkromným sektorom a so sociálnymi partnermi s cieľom podporovať kultúru podstupovania rizika, podnikavosti a inovácií (napr. prostredníctvom štrukturálnych záväzkov, ako sú mechanizmy súvisiace s inováciami a výmenou názorov);

19.  je presvedčený, že úspešný rozvoj podnikateľských kompetencií je stále viac závislý od sprievodných mediálnych a digitálnych kompetencií a že tomuto vzájomnému vzťahu by sa mala venovať väčšia pozornosť pri vzdelávaní a odbornej príprave; zdôrazňuje, že je potrebné vybaviť všetkých mladých ľudí spôsobilosťami v oblasti IKT a prierezovými a podnikateľskými zručnosťami, ktoré im umožnia plne využívať potenciál digitálneho sveta, a pomôcť im tak pri vytváraní nových foriem rozvoja, sprostredkúvania a podpory podnikania, čo im umožní lepšie sa uchádzať o pracovné miesta, stať sa samostatne zárobkovo činnými, naučiť sa lepšie chápať správanie a potreby ich budúcich zamestnávateľov a prispieť k inovačným a konkurenčným schopnostiam organizácie zamestnávateľa;

20.  zdôrazňuje, že podnikateľské kompetencie by sa mali celoživotne rozvíjať a zdokonaľovať, a to aj prostredníctvom pracovných skúseností a neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a ich uznávanie by sa malo posilniť a podporovať, pretože prispieva k rozvoju kariéry;

21.  uznáva, že v záujme zabezpečenia autentickosti vzdelávacieho procesu je kľúčovým prvkom vyučovania podnikania riadna príprava učiteľov, a najmä naliehavá potreba odbornej prípravy vysokej kvality;

22.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti prekážkam, ktoré stoja v ceste mladým podnikateľom so zdravotným postihnutím, a to poskytovaním odbornej prípravy poskytovateľom služieb, ktorých povinnosti zahŕňajú podporu osôb so zdravotným postihnutím, a prispôsobovaním priestorov, v ktorých je podpora poskytovaná, aby boli dostupné pre tých, ktorí majú problémy s mobilitou;

23.  poznamenáva, že presadzovaním spolupráce medzi stredoškolským a terciárnym vzdelávaním sa umožní intenzívnejší dialóg medzi mladými ľuďmi a podporia sa inovácie;

24.  zdôrazňuje potrebu zlepšiť podnikateľskú kultúru v terciárnom vzdelávaní podporovaním a uľahčovaním vytvárania nových spoločností mladými ľuďmi na základe akademického výskumu (spoločnosti vzniknuté odštiepením, tzv. spin-offs), znižovaním byrokratickej záťaže súvisiacej so zakladaním takýchto spoločností a stanovením jasného a podporného regulačného rámca pre študentov – podnikateľov; domnieva sa, že v tejto súvislosti by školy a univerzity mali poskytovať čas, priestor a uznanie iniciatívam mladých ľudí, aby im tak poskytli potrebnú dôveru pustiť sa do nových projektov, ktoré sa môžu neskôr ukázať ako prospešné pre zakladanie nezávislých podnikov; víta iniciatívy, ktoré odmeňujú mladých ľudí za ich úspešné podnikateľské projekty (napr. cena za najlepší študentský podnik roka); ďalej zdôrazňuje, že je dôležité, aby spoločnosti poskytovali mladým ľuďom šancu získať prvú priamu vnútropodnikovú pracovnú skúsenosť; opätovne zdôrazňuje, že na tento účel je potrebné podporovať návštevy podnikov a programy odborných stáží, vďaka čomu mladí ľudia získajú prehľad o svete podnikania;

25.  zdôrazňuje, že podnikateľská komunita má zohrávať kľúčovú úlohu pri poskytovaní podnikateľského vzdelávania a odbornej prípravy súvisiacej s podnikaním a poskytovať vyučovanie založené na skúsenostiach, ktoré dopĺňa teoretické vzdelávanie mládeže;

26.  zdôrazňuje dôležitú úlohu viacerých združení mladých podnikateľov, ktoré podporujú podnikanie v radoch mladých ľudí a ponúkajú im možnosť rozvíjať inovačné projekty a nadobudnúť podnikateľské skúsenosti a zároveň im poskytujú nástroje a potrebnú sebaistotu, aby sa sami pustili do podnikania;

Úloha inštitúcií EÚ – koordinačné, metodické a finančné nástroje

27.  vyzýva Radu a Komisiu, aby v rámci svojich príslušných právomocí a v plnom súlade so zásadou subsidiarity vyvinuli pre vnútroštátne systémy vzdelávania metodickú podporu a metodické nástroje v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy súvisiacimi s podnikaním vrátane sociálneho podnikania a zaujala koordinovaný prístup, pričom vyzve orgány verejnej správy členských štátov, aby užšie spolupracovali so spoločnosťami s cieľom šíriť kľúčové faktory potrebné na zlepšenie podnikania; vyzýva Komisiu, aby zvýšila objem podpory pre mladých podnikateľov v rámci európskych investičných a štrukturálnych fondov;

28.  vyzýva Radu a Komisiu, aby uplatňovali rodové hľadisko v súvislosti s metodikou, komunikáciou a finančnými nástrojmi s cieľom podporiť väčšie zapojenie dievčat a mladých žien do podnikania;

29.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla a posilňovala podnikateľské stáže a výmenné programy s cieľom poskytnúť mladým ľuďom príležitosti na získanie praktických skúseností a uľahčovať výmenu poznatkov a skúseností;

30.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexnú stratégiu zameranú na rozvoj prierezových zručností, ako sú kritické myslenie, riešenie problémov, iniciatívnosť, spolupráca, osobná nezávislosť, plánovanie, vedenie a utužovanie tímu, a to na všetkých úrovniach a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy, s ohľadom na to, že sú prínosom pre širokú škálu povolaní a odvetví;

31.  vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na zlepšovanie rozvoja a posudzovania prierezových zručností vrátane podnikateľských a digitálnych kompetencií v rámci programu Erasmus+, a zdôrazňuje, že tento program by nemal byť jednostranne zameraný na kritériá zamestnateľnosti a mal by sa zachovať jednoduchý prístup k podnikateľským činnostiam, najmä v oblasti neformálneho vzdelávania a informálneho učenia; takisto vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti podporovala reformy politiky vzdelávania v členských štátoch a vypracovala pre členské štáty a EÚ ucelený politický rámec;

32.  vyzýva Komisiu, aby podporovala monitorovanie zručností v oblasti IKT, schopností riešiť problémy a finančnú gramotnosť; vyzýva Komisiu, aby v tejto oblasti uskutočnila longitudinálny výskum;

33.  vyzýva Komisiu, aby podporovala partnerstvo medzi vzdelávacími inštitúciami a spoločnosťami, a to využívaním Európskeho fondu pre strategické investície, a najmä Európskeho sociálneho fondu, s cieľom podporiť v spoločnostiach vzdelávanie založené na praxi a podnikateľské kompetencie na národnej a miestnej úrovni;

34.  vyzýva Komisiu, aby podporovala európsku sieť pre podnikateľské vzdelávanie, inšpirovanú Európskou sieťou pre vzdelávanie v oblasti podnikania (EE-HUB), zriadenou v máji 2015 a podporovanou európskymi organizáciami a ďalšími zúčastnenými stranami na európskej, vnútroštátnej a miestnej úrovni, ako aj vnútroštátnymi vzdelávacími orgánmi, ktorej cieľom bude zozbierať najlepšie postupy a uskutočňovať ich výmenu, aby ich mohli spoločne využívať vzdelávacie inštitúcie, vzdelávacie organizácie, inštitúcie odbornej prípravy, podniky, úrady a sociálni partneri;

35.  vyzýva Komisiu, aby v kontexte svojej širšej stratégie celoživotného vzdelávania EÚ, globálnych stratégií EÚ a plánu Junckerovej Komisie zabezpečila ucelenú a účinnú koordináciu v oblasti podnikateľského vzdelávania;

36.  navrhuje, aby Komisia zachovala vzdelávanie a odbornú prípravu v oblasti podnikania ako jeden z cieľov budúceho programu Erasmus+ v nasledujúcom finančnom období (po roku 2020), a to vo všetkých svojich činnostiach vrátane mobility, pričom by tento cieľ obsahoval tieto prvky:

   (i) dôkladné posúdenie vplyvu existujúcich opatrení na podporu podnikania prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy a prípadne ich prispôsobenie, pričom osobitná pozornosť by sa mala venovať vplyvu na nedostatočne zastúpené a znevýhodnené skupiny,
   (ii) presadzovanie lepšie vymedzených učebných osnov a nástrojov v oblasti formálneho a neformálneho vzdelávania, ktoré sa budú zameriavať na všetkých študentov a budú pozostávať z teoretických aj praktických modulov, ako sú študentské podnikateľské projekty;
   (iii) podporu počiatočného vzdelávania pedagógov, učiteľov, pracovníkov s mládežou, školiteľov a vedúcich pedagogických pracovníkov a ich ďalšieho profesijného rozvoja a posilnenia právomocí v oblasti podnikateľského vzdelávania;
   (iv) podporu partnerstiev medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, neziskovými organizáciami, regionálnymi a miestnymi orgánmi a poskytovateľmi neformálneho vzdelávania s cieľom navrhnúť vhodné kurzy a poskytnúť študentom požadované praktické skúsenosti a príklady;
   (v) rozvoj zručností súvisiacich s podnikateľskými procesmi, finančnou gramotnosťou, gramotnosťou a zručnosťami v oblasti IKT, tvorivým myslením, tvorivosťou, tvorivým prínosom, riešením problémov a inovatívne orientovaným myslením, sebadôverou, dôverou v nápady iných, schopnosťou prispôsobiť sa, utužovaním tímu, riadením projektov, posudzovaním rizík a podstupovaním rizika, ako aj s osobitnými obchodnými zručnosťami a znalosťami;
   (vi) odstránenie všetkých fyzických a digitálnych prekážok, ktorým ľudí so zdravotným postihnutím naďalej čelia, pretože ich úplné začlenenie do trhu práce by mohlo mať kľúčový význam pre podporu udržateľnej a súdržnej kultúry podnikania;
   (vii) poukazovanie na neformálne vzdelávanie a informálne učenie ako privilegované prostredie na získanie podnikateľských kompetencií;

37.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a odstránila faktory, ktoré odrádzajú ženy od možnosti podnikania, pričom podporí najmä prístup k financovaniu a podporné služby pre mladé podnikateľky;

38.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala a podporovala výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

39.  vyzýva Komisiu, aby podporila lepšiu spoluprácu a výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, ktoré už začlenili vzdelávanie v oblasti podnikania do svojich osnov a dosiahli väčší pokrok pri podpore podnikania mládeže, a členskými štátmi, ktoré sú stále na začiatku tohto procesu;

40.  vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2017 vypracovala „najlepší postup“ na rozširovanie podnikateľských schopností a podporu podnikania mladých ľudí v členských štátoch, predložila o tom správu Európskemu parlamentu a zohľadnila výsledky tejto práce pri hodnotení svojich vlastných postupov financovania;

41.  vyzýva členské štáty, aby podporovali vzdelávanie v oblasti podnikania ako spôsob posilnenia prierezových kompetencií s cieľom umožniť študujúcim lepšie zosúladiť svoj osobný a pracovný život;

42.  vyzýva Komisiu, aby podrobne sledovala konkrétne opatrenia prijaté členskými štátmi, ktorých cieľom je podporiť podnikanie mladých ľudí, aby venovala osobitnú pozornosť propagácii a zverejňovaniu informácií o výsledkoch a aby povzbudzovala a podporovala inštitúcie a organizácie vo výmene osvedčených postupov, nápadov, vedomostí a skúseností a vo vytváraní medziodvetvových strategických partnerstiev; nabáda Komisiu a členské štáty, aby vyvíjali kritériá, modely a spoločné nástroje a projekty na podporu podnikania mladých ľudí;

43.  naliehavo žiada Komisiu, aby dohliadla na to, aby žiadne z opatrení zavedených členskými štátmi nepredstavovalo prekážku voľného pohybu pracovníkov a aby mladí ľudia, ktorí sa rozhodli vydať cestou podnikania, mohli rozvíjať svoju činnosť na území Európskej únie tam, kde to majú v úmysle;

Úloha členských štátov

44.  vyzýva členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, aby sa usilovali podporovať rozvoj odbornej prípravy na začatie a riadenie začínajúcich podnikov vrátane odborného mentorstva, inkubátorov a akcelerátorov, projektov sociálnych podnikov pracujúcich s miestnymi komunitami, ako aj akéhokoľvek prostredia priaznivého pre podnikanie, ktoré mladým ľuďom uľahčí zakladanie nových podnikov a umožní im rýchle sa zotaviť v prípade zanechania štúdia alebo prvých neúspechov, čo prispeje k vytvoreniu pozitívnej kultúry podnikania, zabráni negatívnemu vnímaniu neúspechu v podnikaní a povzbudí opätovné pokusy, pričom sa bude osobitná pozornosť venovať pomoci znevýhodneným mladým ľuďom;

45.  naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby mali naši mladí podnikatelia prístup k financiám, ktoré potrebujú, a aby boli podporovaní v každej fáze;

46.  vyzýva členské štáty, ako aj regionálne a miestne orgány, aby na podporu vzdelávania a odbornej prípravy v oblasti podnikania a rozvoj digitálnych zručností v oblasti podnikania na národnej, regionálnej a miestnej úrovni plne využívali zdroje zo štrukturálnych fondov EÚ, predovšetkým Európskeho sociálneho fondu;

47.  vyzýva členské štáty, aby spolu s regionálnymi a miestnymi orgánmi využili všetky existujúce finančné zdroje na úrovni EÚ, napr. Európsky sociálny fond, európsku iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí, program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), program Erasmus pre mladých podnikateľov a Program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), na presadzovanie a podporu iniciatív, ktorých zámerom je budovať účinnejšie a cielenejšie väzby medzi podnikmi a vzdelávacím sektorom;

48.  vyzýva členské štáty, aby posilnili výmenu najlepších postupov, podporovali domáce aj cezhraničné partnerstvá a podporovali začínajúce podniky a prácu príslušných sietí malých a stredných podnikov a rozvojových agentúr;

49.  nabáda členské štáty, aby zaviedli osobitné inovatívne metódy na odbornú prípravu učiteľov a mentorov v oblasti podnikania, aby im umožnili rozvíjať a podnecovať podnikateľské zručnosti a aby zvážili začlenenie podnikania do školských osnov;

50.  vyzýva členské štáty, aby naďalej rozvíjali svoje systémy uznávania a validácie kompetencií získaných v rámci neformálneho vzdelávania a informálneho učenia tak, aby bol ich záväzok na rok 2018 dodržaný, s cieľom poskytnúť jednotlivcom príležitosť na preorientovanie sa a druhú šancu, ako aj podporovať sebapoznanie a ďalšie vzdelávanie;

51.  vyzýva členské štáty, aby podporovali zapojenie súkromných partnerov do vzdelávania v oblasti podnikania prostredníctvom financovania alebo poskytovania odbornej prípravy ako aspektu uplatňovania svojej spoločenskej zodpovednosti;

52.  vyzýva členské štáty, aby odstránili byrokraciu týkajúcu sa vykonávania podnikateľských plánov zo strany mladých ľudí a zvážili opatrenia v oblasti daňových úľav a opatrenia, ktoré by podporovali mladých ľudí pri realizácii ich vlastných podnikateľských nápadov; zdôrazňuje potrebu „bezpečnostných ventilov‟ pre začínajúce podniky, ktoré zlyhali;

53.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť finančné ťažkosti, ktorým čelia mladí podnikatelia, uľahčovať im prístup k úverom a osobitným grantom, znižovať existujúce administratívne zaťaženie, vytvoriť regulačné prostredie a fiškálne stimuly, ktorými sa podporí rozvoj podnikateľských iniciatív mladých ľudí a oživí tvorba pracovných miest, s cieľom uľahčiť zakladanie podnikov a zabezpečiť stabilizáciu podnikateľských projektov mladých podnikateľov;

54.  vyzýva členské štáty, aby proaktívne zlepšovali regulačné rámce a zjednodušovali administratívne postupy pre podniky, najmä MSP a sociálne podniky, podporovali ich a sledovali kvalitu postupov pri zamestnávaní v týchto podnikoch; pripomína, že sociálne a inkluzívne podniky vytvárajú udržateľné pracovné miesta, prispievajú k rozvoju spoločenstiev a pomáhajú presadzovať udržateľné prostredie a zabezpečovať sociálnu odolnosť v čase krízy;

55.  žiada, aby verejné služby zamestnanosti zohrávali proaktívnejšiu úlohu pri poskytovaní pomoci a poradenstva podnikom, najmä mladým podnikateľom;

56.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby inovatívnym študentom poskytovali lepší prístup k štipendiám a programom mikropôžičiek, ako aj podporu, informácie, mentorstvo, multidisciplinárnu pomoc a platformy partnerského hodnotenia, aby mohli začať realizovať svoje podnikateľské plány alebo projekty, napríklad také, ktoré sú podporované z programu EaSI v rámci osi Mikrofinancovanie a sociálne podnikanie; vyzýva členské štáty, aby zjednodušovali prístup k pôžičkám a ich návratnosť, podporovali využívanie kolektívneho financovania, rozvíjali partnerstvá medzi miestnym hospodárstvom, podnikmi a univerzitami, posilňovali úlohu podnikov pri integrácii mladých ľudí na trh práce a konsolidovali medzinárodný Certifikát podnikateľských zručností ESP (Entrepreneurial Skills Pass) na rozličných školských a univerzitných stupňoch, najmä v rámci partnerstva s MSP; vyzýva členské štáty, aby v rámci univerzít presadzovali zavádzanie tzv. podnikateľských inkubátorov zameraných na udržateľný rozvoj a študijné odbory budúcnosti;

57.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušovali postupy pre nepodvodné skončenie podnikateľskej činnosti a vytvárali podporné prostredie pre odchod z podnikania, a tým vyslali mladým ľuďom jasný odkaz, že ich neúspech nebude znamenať prehru s celoživotnými následkami;

58.  vyzýva členské štáty, aby viedli mladých ľudí k podnikaniu, a to prostredníctvom zjednodušenia projektového vyučovania vo vzdelávaní v rámci rôznych disciplín a v spolupráci s podnikmi;

59.  vyzýva členské štáty, aby v rámci kariérneho poradenstva poskytovaného na úrovni stredoškolského a terciárneho vzdelávania presadzovali podnikanie ako pozitívnu kariérnu možnosť a aby riešili stigmatizáciu podnikania ako kariérnej voľby, ktorá je rozšírená v niektorých členských štátoch;

60.  vyzýva členské štáty, aby zvyšovali informovanosť mladých ľudí so zdravotným postihnutím o samostatnej zárobkovej činnosti a zakladaní podnikov prostredníctvom opatrení, ako je presadzovanie kariérnej dráhy pre osoby so zdravotným postihnutím, ktoré sú už začlenené do trhu práce, a verejné uznávanie podnikateľov so zdravotným postihnutím;

Následné opatrenia

61.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nadviazala na projekty Entrepreneurship360 (školy a OVP) a HEInnovate (vysokoškolské vzdelávanie) a ďalej rozvíjala prácu na nich;

62.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula opatrenia súvisiace so vzdelávaním v oblasti podnikania do ukazovateľov hodnotenia európskeho semestra, ktoré začne v roku 2016;

63.  vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu do konca funkčného obdobia predložila hodnotiacu správu o pokroku dosiahnutom v oblasti podpory podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj o tom, do akej miery dokázala pomôcť členom zraniteľných sociálnych skupín;

64.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila koordináciu a spoluprácu na európskej úrovni pri systematickom hodnotení podnikateľských programov a činností s cieľom umožniť porovnateľnosť výsledkov, napríklad porovnanie rozličných modelov podnikania mládeže v členských štátoch a charakteristík mladých podnikateľov z hľadiska sociálno-demografických faktorov, ako sú vek, pohlavie a vzdelanie;

65.  vyzýva Komisiu, aby podporovala spoluprácu v oblasti politík v celej EÚ, a žiada členské štáty, aby sa zapojili do výmeny osvedčených postupov;

o
o   o

66.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, a krajín EHP a Rade Európy.

(1) Ú. v. EÚ C 17, 20.1.2015, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 18.
(3) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(4) Ú. v. EÚ C 120, 26.4.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ C 199, 7.7.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0107.
(10) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 56.
(11) Ú. v. EÚ C 165 E, 11.6.2013, s. 7.
(12) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 89.
(13) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 8.
(14) Ú. v. EÚ C 45 E, 23.2.2010, s. 33.
(15) Správa Komisie o pokroku v oblasti rovnosti žien a mužov v roku 2013 (SWD(2014)0142), publikácia Komisie o štatistických údajoch o podnikaní žien v Európe, september 2014.
(16) Závery zo sympózia Európskej nadácie pre odborné vzdelávanie, ktoré sa konalo v Budapešti a v Istanbule.
(17) Európska komisia, Eurobarometer FL354 s názvom Podnikanie v EÚ a za jej hranicami, 9. januára 2013.


Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy
PDF 402kWORD 140k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 o smere k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu (2014/2149(INI))
P8_TA(2015)0293A8-0207/2015

Európsky parlament

—  so zreteľom na preambulu Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), ktorý uvádza, že signatári čerpajú „inšpiráciu z kultúrneho, náboženského a humanistického dedičstva Európy”, a najmä na článok 3 ods. 3 ZEÚ,

—  so zreteľom na článok 167 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

—  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 22,

—  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý UNESCO prijalo 20. októbra 2005,

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(1),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(2),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(3),

—  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(4),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/60/EÚ z 15. mája 2014 o navrátení predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu a o zmene nariadenia (EÚ) č. 1024/2012(5),

—  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(6),

—  so zreteľom na rámcový dohovor Rady Európy o hodnote kultúrneho dedičstva pre spoločnosť (dohovor z Faro) z 13. októbra 2005(7),

—  so zreteľom na závery Rady z 21. mája 2014 o kultúrnom dedičstve ako strategickom zdroji pre udržateľnú Európu(8),

–  so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2014 o participatívnej správe kultúrneho dedičstva(9) a pracovnom pláne pre kultúru na roky 2015 – 2018(10) a na Európsky rok kultúrneho dedičstva uvedený v záveroch,

—  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2011/711/ES z 27. októbra 2011 o digitalizácii kultúrneho materiálu, jeho dostupnosti online a o uchovávaní digitálnych záznamov(11),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

—  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2014 s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy (COM(2014)0477),

—  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z novembra 2014 k oznámeniu Komisie s názvom Na ceste k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu Európy,

—  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

—  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanoviská Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0207/2015),

A.  keďže kultúra a kultúrne dedičstvo sú spoločné zdroje, spoločný tovar a hodnoty, ktoré sa nemôžu stať predmetom výhradného používania, a ich plný potenciál pre udržateľný ľudský, sociálny a hospodársky rozvoj ešte treba v plnej miere uznať a riadne využívať na úrovni stratégií EÚ i rozvojových cieľov OSN na obdobie po roku 2015;

B.  keďže v rozhodovacom procese treba zohľadniť mnohé vplyvy kultúry v spoločnostiach;

C.  keďže kultúrne dedičstvo je prirodzene heterogénne, odráža kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a pluralizmus a má vplyv na regionálny rozvoj, sociálnu súdržnosť, poľnohospodárstvo, námorné záležitosti, životné prostredie, cestovný ruch, vzdelávanie, digitálnu agendu, vonkajšie vzťahy, colnú spoluprácu a výskum a inovácie;

D.  keďže podpora kultúry, kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu stimuluje spoluprácu medzi členskými štátmi;

E.  keďže cieľom posilňovania európskej kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, podporovania európskeho kultúrneho dedičstva a zvyšovania konkurencieschopnosti európskych kultúrnych a kreatívnych sektorov je podpora inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

F.  keďže zdroje dedičstva predstavujú dlhodobý kapitál, ktorého úlohou je tvoriť hodnoty, prispievať k rozvoju zručností a k hospodárskemu rastu prostredníctvom podpory cestovného ruchu a vytvárať pracovné miesta;

G.  keďže projekty kultúrneho dedičstva sú často príkladmi inovatívnych a udržateľných hospodárskych činností, ktoré rozvíjajú podnikateľské a výskumné kapacity malých a stredných podnikov (MSP);

H.   keďže hmotné i nehmotné kultúrne dedičstvo zohráva významnú úlohu pri vytváraní, zachovávaní a podporovaní európskej kultúry a hodnôt a národnej, regionálnej, miestnej a individuálnej identity, ako aj modernej identity ľudu Európy;

I.  keďže za opatrenia na udržiavanie, obnovu a zachovanie, sprístupnenie a využívanie kultúrneho dedičstva sú v prvom rade zodpovedné celoštátne, regionálne alebo miestne orgány, ale kultúrne dedičstvo má aj jasnú európsku dimenziu a je priamo obsahom viacerých opatrení EÚ vrátane opatrení v oblasti poľnohospodárstva, životného prostredia, výskumu a inovácií;

J.  keďže v článku 167 ZFEÚ sa uvádza, že činnosť Únie prispieva k rozkvetu kultúr členských štátov, pričom rešpektuje ich národnú a regionálnu rozmanitosť a zároveň zdôrazňuje spoločné kultúrne dedičstvo;

K.  keďže v článku 167 ZFEÚ sa uvádza, že činnosť Únie je zameraná na zlepšovanie vedomostí a šírenie kultúry a histórie európskych národov, podporu spolupráce medzi členskými štátmi a v prípade potreby na podporu a doplňovanie ich činnosti v oblasti zachovania a ochrany kultúrneho dedičstva európskeho významu;

L.  keďže pracovný plán pre kultúru, ktorý Rada prijala 25. novembra 2014, zahŕňa dedičstvo ako jednu zo štyroch priorít práce EÚ v oblasti kultúry na roky 2015 – 2018;

M.  keďže nedostatok rodovo rozlíšených kultúrnych údajov, a to aj v oblasti kultúrneho dedičstva, je faktorom, ktorý spôsobuje, že tvorcovia politiky a osoby prijímajúce rozhodnutia nemajú prehľad o existujúcich rodových rozdieloch a problémoch;

N.  keďže informácie o možnostiach financovania prostredníctvom programov EÚ v oblastiach súvisiacich s kultúrnym dedičstvom, ako sú miestny a regionálny rozvoj, spolupráca v oblasti kultúry, výskum, vzdelávanie, podpora MSP a občianskej spoločnosti a cestovný ruch, sú síce k dispozícii, ale nie sú ucelené;

O.  keďže by sa mala posilniť kultúrna a turistická hodnota kultúrnych trás Rady Európy pre podporu spoločného európskeho kultúrneho dedičstva a rozvoj udržateľného kultúrneho cestovného ruchu;

P.  keďže cena Európskej únie za kultúrne dedičstvo/ocenenie Europa Nostra podporuje excelentnosť, inšpiruje prostredníctvom „sily príkladu“ a stimuluje výmenu najlepších postupov v oblasti dedičstva v celej Európe;

Q.  keďže Benátska charta o zachovaní a obnove pamiatok a lokalít, Granadský dohovor o ochrane architektonického dedičstva Európy a Dohovor z Valletty o ochrane archeologického dedičstva jednoznačne vymedzujú medzinárodne uznávané normy pre obnovu kultúrneho dedičstva a pre archeologické práce(12);

Integrovaný prístup

1.  nazdáva sa, že je mimoriadne dôležité využívať dostupné zdroje na podporu, zlepšenie a propagáciu kultúrneho dedičstva na základe integrovaného prístupu a brať pri tom do úvahy kultúrne, hospodárske, sociálne, historické, vzdelávacie, environmentálne a vedecké prvky;

2.  domnieva sa, že pokiaľ ide o kultúrne dedičstvo, je potrebný integrovaný prístup, ak chceme zabezpečiť kultúrny dialóg a vzájomné porozumenie; je presvedčený, že takýto prístup môže viesť k väčšej sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti a zároveň prispievať k plneniu cieľov stanovených v stratégii Európa 2020;

3.  predkladá Komisii v súvislosti s prípravou nového integrovaného prístupu ku kultúrnemu dedičstvu tieto konkrétne odporúčania:

   a) vypracovať v súlade so súčasnými pracovnými metódami Komisie, ktoré spočívajú v práci naprieč odvetviami a flexibilným spôsobom, spoločný prístup v rámci Komisie prostredníctvom zlepšenej spolupráce medzi rôznymi oblasťami politiky zaoberajúcimi sa kultúrnym dedičstvom a informovať Európsky parlament o výsledkoch tejto užšej spolupráce;
   b) jasným a prístupným spôsobom, ako napríklad prostredníctvom jednotnej informačnej platformy a výmeny najlepších postupov v EÚ, oboznamovať potenciálnych príjemcov o existujúcich možnostiach európskeho financovania kultúrneho dedičstva;
   c) vyhlásiť pokiaľ možno rok 2018 za Európsky rok kultúrneho dedičstva a vyčleniť naň primeraný rozpočet s cieľom, okrem iného, šíriť a zvyšovať medzi budúcimi generáciami povedomie a osvetu, čo sa týka hodnôt európskeho kultúrneho dedičstva a jeho ochrany, a najneskôr v roku 2016 predložiť Európskemu parlamentu návrh programu tohto európskeho roka;
   d) uznať v rámci svojho politického a prierezového prístupu kultúrne dedičstvo za hnuteľné a nehnuteľné i hmotné a nehmotné a za neobnoviteľný zdroj, ktorého autentickosť treba chrániť;

4.  žiada, aby sa v blízkej budúcnosti stanovil politický rámec pre historické prostredie známe ako nehnuteľné dedičstvo, ktorý bude zahŕňať regulačný rámec pre pamiatky, archeológiu a historické krajiny v súlade s článkom 4 ZFEÚ;

5.  podporuje súčasné tvorivé inovácie v architektúre a dizajne, ktoré rešpektujú minulosť a súčasnosť a zároveň zabezpečujú vysokú kvalitu a súdržnosť;

Financovanie kultúrneho dedičstva z európskych prostriedkov

6.  berie na vedomie záväzok Únie zachovať a zhodnocovať európske kultúrne dedičstvo prostredníctvom rôznych programov (Kreatívna Európa, Horizont 2020, Erasmus+, Európa pre občanov), fondov (európske štrukturálne a investičné fondy) a akcií, ako sú európske hlavné mestá kultúry, Dni európskeho dedičstva a značka Európske dedičstvo; navrhuje, aby sa EÚ a členské štáty ešte viac angažovali v oblasti podpory výskumu;

7.  žiada Komisiu, aby:

   a) vytvorila jednotný portál EÚ venovaný hmotnému a nehmotnému kultúrnemu dedičstvu, ktorý by zhromažďoval informácie zo všetkých programov EÚ financujúcich kultúrne dedičstvo a ktorého štruktúra by pozostávala z troch hlavných aspektov: databáza hmotných a nehmotných predmetov kultúrnej hodnoty vrátane príkladov najlepších postupov zachovania a podpory so všetkými príslušnými referenciami; možnosti financovania kultúrneho dedičstva, ako aj údaje o stave európskeho kultúrneho dedičstva a údaje, ktoré sú dôležité v súvislosti s uchovávaním, napríklad klimatické údaje a podrobnosti o už realizovaných projektoch obnovy; ako aj novinky a odkazy týkajúce sa vývoja politík, činností a podujatí v oblasti kultúrneho dedičstva;
   b) prostredníctvom vyčlenených finančných prostriedkov podporovala štúdie, výskum a pilotné opatrenia osobitne určené na analýzu vplyvu procesov na podporu kultúrneho dedičstva, vypracovanie konkrétnych ukazovateľov a referenčných hodnôt, pokiaľ ide o priamy a nepriamy prínos dedičstva k procesom hospodárskeho a sociálneho rozvoja, a priamu podporu kultúrnych a sociálnych inovácií integrovaných do miestneho prostredia, v ktorom môže kultúrne dedičstvo podnecovať rozvoj a prispievať k zlepšovaniu kvality života ľudí;
   c) posilnila novovytvorenú zásadu viacnásobného financovania, ktorá umožňuje doplnkové využívanie rôznych európskych fondov v rámci toho istého rozsiahleho projektu;
   d) podporovala verejno-súkromné partnerstvá;
   e) prispôsobila požiadavky týkajúce sa harmonogramu riadenia projektov v rámci štrukturálnych fondov, aby lepšie zodpovedali osobitným požiadavkám projektov na záchranu, obnovu a zachovanie dedičstva;
   f) posúdila kritérium 5 miliónov EUR, pokiaľ ide o projekty v oblasti kultúrneho dedičstva predložené v rámci akcie pre infraštruktúru malého rozsahu(13), a zvýšila ho prinajmenšom na rovnakú úroveň, aká sa uplatňuje v prípade projektov UNESCO , t. j. 10 miliónov EUR;

8.  konštatuje, že účel preskúmania nariadenia o EFRR, a najmä zásadu integrovaného financovania možno v konkrétnych prípadoch zrealizovať aj prostredníctvom podpory projektov veľkého rozsahu; uznáva však, že je potrebné propagovať a podporovať kultúrne iniciatívy malého rozsahu, ktoré majú osobitný význam pre vnútorný rozvoj a môžu pomôcť zachovať kultúrne dedičstvo a podporiť miestny a regionálny rozvoj a sociálno-ekonomický rast vo všeobecnosti;

9.  naliehavo žiada Komisiu, aby do usmernení upravujúcich novú generáciu štrukturálnych fondov v oblasti kultúrneho dedičstva zahrnula systém povinnej kontroly kvality, ktorý by sa uplatňoval počas celého trvania projektu;

10.  vyzdvihuje úlohu členských štátov pri zabezpečovaní vysokej úrovne zručností a odborných znalostí prevádzkovateľov a podnikateľskej štruktúry, ktorá je schopná zaistiť, aby sa uplatňovali najlepšie postupy, pokiaľ ide o ochranu kultúrneho dedičstva, a to aj prostredníctvom využívania vhodných systémov kontroly kvality, ako to vyžadujú medzinárodné charty;

11.  žiada Komisiu, aby zabezpečila, že inovatívne opatrenia na zachovanie kultúrneho dedičstva a riešenia v oblasti energetickej efektívnosti s malým vplyvom v prípade historických budov sa budú považovať za oprávnené v delegovaných aktoch, výzvach na vyjadrenie záujmu a iniciatívach na vypracovanie nariadení týkajúcich sa politiky súdržnosti v rokoch 2014 – 2020;

12.  vyzýva členské štáty, aby hľadali možné fiškálne stimuly týkajúce sa reštauračných prác a prác v oblasti ochrany a zachovania, ako napríklad znížené sadzby DPH alebo iných daní, pretože európske kultúrne dedičstvo spravujú aj súkromné subjekty;

13.  naliehavo žiada Komisiu, aby zosumarizovala najlepšie postupy v rámci fiškálnych politík v Európe a vhodné postupy odporučila členským štátom; vyzýva členské štáty, aby sa týmito odporúčaniami riadili a vymieňali si najlepšie postupy s cieľom zabezpečiť maximálnu stimuláciu podpory projektov hmotného a nehmotného kultúrneho dedičstva zo strany súkromných subjektov a zaistiť čo najväčší vplyv hospodárskeho rozvoja a sociálnej súdržnosti v príslušnom miestnom prostredí;

Nové modely správy

14.  víta iniciatívu Rady vypracovať usmernenia pre nové modely participatívnej správy v oblasti kultúrneho dedičstva, v ktorých podporila aspekt „spoločného zdroja“ a posilnila prepojenia medzi plánmi na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni;

15.  žiada členské štáty, aby zabezpečili vytváranie právnych nástrojov umožňujúcich alternatívne modely financovania a správy, ako je zapojenie na úrovni spoločenstiev, účasť občianskej spoločnosti a verejno-súkromných partnerstiev, s cieľom vykonávať činnosť spojenú s kultúrnym dedičstvom (ochrana, obnova, zachovanie, rozvoj a podpora);

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby iniciovali celoeurópsky dialóg medzi tvorcami politík na všetkých úrovniach správy, spoločne s kultúrnymi a kreatívnymi odvetviami, sieťami poskytovateľov služieb cestovného ruchu, partnerstvami medzi súkromnými a verejnými subjektmi, ako aj mimovládnymi organizáciami;

17.  nabáda všetky zainteresované strany, ktoré sa podieľajú na správe kultúrneho dedičstva, aby dosiahli rovnováhu medzi udržateľným zachovaním kultúrneho dedičstva a rozvojom jeho hospodárskeho a sociálneho potenciálu;

18.  zdôrazňuje skutočnosť, že projekty EFRR týkajúce sa kultúrneho dedičstva sú praktickým príkladom viacúrovňového riadenia a zásady subsidiarity a predstavujú dôležitú súčasť výdavkov z EFRR; zdôrazňuje význam cezhraničných kultúrnych projektov, ktoré prispievajú k zvyšovaniu hospodárskej a sociálnej súdržnosti a podnecujú začlenenie; v tejto súvislosti požaduje, aby sa prijali opatrenia na posilnenie a rozšírenie podpory financovania prostredníctvom dohôd o verejno-súkromných partnerstvách;

19.  zdôrazňuje, že sú potrebné nové modely riadenia, ktoré by zahŕňali systém kontroly kvality vo všetkých alternatívnych formách financovania a správy kultúrneho dedičstva;

20.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby intenzívnejšie kontrolovali výdavky na položky súvisiace s kultúrnym dedičstvom a prehĺbili spoluprácu v rámci boja proti podvodom, korupcii a inej nezákonnej činnosti, s ktorou sa v tejto oblasti stretnú;

21.  odporúča, aby európske legislatívne návrhy dopĺňalo posúdenie vplyvu týkajúce sa kultúrneho dedičstva a v prípade, že sa na základe takéhoto posúdenia zistí negatívny vplyv, kultúrne dedičstvo by malo byť formou výnimky vyňaté z rozsahu pôsobnosti legislatívneho návrhu;

Hospodársky a strategický potenciál kultúrneho dedičstva

22.  konštatuje, že kultúrne dedičstvo prispieva k inovatívnym pracovným miestam, výrobkom, službám a procesom a môže byť zdrojom kreatívnych nápadov, ktoré podporia rozvoj novej ekonomiky, pričom budú mať vďaka vhodnému riadeniu pomerne nízky vplyv na životné prostredie;

23.  uznáva, že kultúrne dedičstvo zohráva zásadnú úlohu vo viacerých hlavných iniciatívach stratégie Európa 2020, okrem iného v programoch Digitálna agenda pre Európu, Inovácia v Únii, Program pre nové zručnosti a nové pracovné miesta a Priemyselná politika vo veku globalizácie; žiada preto, aby sa pri preskúmaní stratégie Európa 2020 v polovici trvania výraznejšie uznala úloha európskeho kultúrneho dedičstva ako strategického zdroja inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu;

24.  konštatuje, že oblasť kultúrneho dedičstva má schopnosť vytvárať pracovné miesta pre kvalifikovanú pracovnú silu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby šírili iniciatívy týkajúce sa rozvoja odbornej prípravy pracovníkov a výskumníkov v oblasti kultúrneho dedičstva, zameranej na správu a zachovanie kultúrneho dedičstva; víta najmä dlhodobé financovanie sietí výskumníkov, ako napríklad granty Marie Skłodowska-Curie;

25.  zdôrazňuje význam hmotného alebo nehmotného kultúrneho a prírodného dedičstva UNESCO pre európsky cestovný ruch;

26.  zdôrazňuje možnosť dôraznejšie sa zamerať na kultúrny cestovný ruch pri vypracúvaní makroregionálnych stratégií, aby sa stal integrálnejšou súčasťou strategického rámca pre európsku spoluprácu;

27.  vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby presadzovali a podporovali ľahkú turistiku (výlety formou pešej chôdze a jazdy na koni a na bicykli), ktorou sa otvoria nové možnosti pre kultúrny a prírodný cestovný ruch;

28.  nabáda členské štáty, aby spolupracovali s regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom čo najviac zvýšiť hodnotu kultúrneho dedičstva v našich spoločnostiach a jeho podiel na zamestnanosti a raste v EÚ;

29.  poukazuje na to, že kultúrny cestovný ruch, ktorý predstavuje 40 % európskeho cestovného ruchu, je z hľadiska potenciálu rastu a zamestnanosti kľúčovým hospodárskym odvetvím, ktorého rozvoj by sa mal ďalej posilňovať využívaním nových technológií; zdôrazňuje však, že je dôležité uchovávať kultúrne a prírodné dedičstvo vytváraním udržateľných a menej invazívnych foriem cestovného ruchu s vyššou pridanou hodnotou, v prípade ktorých bude odvetvie cestovného ruchu začlenené do stratégií miestneho rozvoja;

30.  vyjadruje znepokojenie nad stavom uchovávania, obnovy a ochrany kultúrneho dedičstva a politík na propagáciu tohto dedičstva, ktoré má neprekonateľný význam pre európsku identitu; zdôrazňuje, že v dôsledku hospodárskej a finančnej krízy došlo v niektorých členských štátoch k radikálnemu zníženiu finančných prostriedkov na ochranu kultúrneho dedičstva; na tento účel vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili dostatok finančných prostriedkov a iniciatív, ktoré sa budú zameriavať na zhodnotenie európskeho kultúrneho dedičstva;

31.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala prvotriednu kvalitu, inovácie a konkurencieschopnosť v kultúrnom a tvorivom sektore tým, že bude podporovať diela umelcov, tvorcov a odborníkov z oblasti kultúry;

32.  potvrdzuje naliehavú potrebu priradiť kultúrnemu dedičstvu jasné miesto v Investičnom pláne pre Európu, ktorý vypracovala Komisia;

33.  upozorňuje na nutnosť zlepšiť metodický rámec s cieľom získať lepšie štatistiky súvisiace s oblasťou kultúrneho dedičstva; vyzýva Komisiu, aby navrhla súbor ukazovateľov, ktoré by sa dali využiť na monitorovanie a hodnotenie stavu kultúrneho dedičstva a boli by jednotné pre všetky členské štáty; zdôrazňuje potrebu získať viac výsledkov výskumu v súvislosti so všetkými stránkami kultúrneho dedičstva a vzájomne ich prepojiť, aby sa tak predišlo roztrieštenosti v tejto oblasti; v tomto smere poukazuje na potenciál veľkých dát (big data) pre získavanie väčšieho množstva poznatkov z výskumných projektov; zdôrazňuje, že zhodnotenie skutočnej a potenciálnej hospodárskej hodnoty kultúrneho dedičstva si nevyhnutne vyžaduje systematickejší zber štatistík;

34.  domnieva sa, že Komisia by mala označovať spoločnosti a subjekty pôsobiace v rôznych oblastiach zachovávania kultúrneho dedičstva za osobitný sektor využívajúci tradičné metódy s pridanou hodnotou, ktoré umožňujú ekologické a udržateľné zachovanie dedičstva;

35.  uznáva naliehavú potrebu zaoberať sa nezamestnanosťou mladých ľudí a zdôrazňuje, že kultúrne dedičstvo je oblasť s potenciálom pre vytváranie väčšieho počtu a lepších pracovných miest, kde možno posilniť prepojenie medzi vzdelávaním a kariérou, napríklad rozvojom kvalitnej učňovskej prípravy, pracovných stáží a začínajúcich podnikov v kategórii MSP a sociálneho hospodárstva; v tomto smere povzbudzuje členské štáty, aby vyvíjali nové a inovatívne možnosti financovania na podporu odbornej prípravy, pokiaľ ide o riadenie a zachovávanie kultúrneho dedičstva, a vzdelávania a mobility pracovníkov a výskumníkov v tomto odvetví;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala spoločné programy v oblasti kultúrneho dedičstva a cestovného ruchu, ktoré budú komplexne koncipované a postavené na vedeckom základe a budú slúžiť ako porovnávacie kritérium a príklad najlepšieho postupu;

37.  vyzýva členské štáty, aby strategicky plánovali projekty súvisiace s kultúrnym dedičstvom, ktoré môžu viesť ku komplexnému regionálnemu a miestnemu rozvoju, k medzinárodným a medziregionálnym programom spolupráce, tvorbe nových pracovných miest, udržateľnej obnove vidieka a miest a zachovaniu a podporovaniu tradičných zručností spojených s obnovou kultúrneho dedičstva;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali hospodársky a štatistický prehľad podnikov, správnych subjektov a odborných špecializovaných činností v odvetví zachovania a podpory kultúrneho dedičstva a ich konkrétneho prínosu z hľadiska produkcie a tvorby pracovných miest;

39.  upozorňuje na nutnosť vytvárať, rozvíjať a podporovať príležitosti na mobilitu a výmenu skúseností pre pracovníkov z odvetvia kultúrneho dedičstva prostredníctvom zabezpečenia skutočnej rovnocennosti po odbornej stránke v súlade so smernicou 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií, a to tak, že členské štáty určia a budú spoločne používať úrovne minimálnych zručností (schopností a vedomostí), najmä pokiaľ ide o profesiu reštaurátora-kurátora; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby v záujme výmeny skúseností a najlepších postupov predložila návrh na rozšírenie príslušných programov aj na oblasť mobility správcov a zamestnancov v oblasti kultúrneho dedičstva (napr. kastelánov);

40.  vyzýva členské štáty, aby vyzdvihli hodnotu svojich aktív v oblasti kultúrneho dedičstva podporovaním štúdií, ktoré umožnia určiť kultúrnu a ekonomickú hodnotu kultúrneho dedičstva takým spôsobom, aby sa „náklady“ ne jeho zachovanie pretransformovali na „investície“ do jeho hodnoty;

41.  vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť, že by Európsky inovačný a technologický inštitút (EIT) vytvoril v rámci svojho nasledujúceho strategického inovačného programu znalostné a inovačné spoločenstvá (ZIS) v oblasti kultúrneho dedičstva a tvorivého odvetvia, čím by priamo podporil holistickú víziu výskumu a inovácií;

42.  pripomína, že je dôležité, aby sa podporovalo zaradenie výtvarnej, hudobnej, divadelnej a filmovej výchovy do učebných osnov, pretože sú kľúčovými prvkami rozvoja vedomostí o kultúrnom dedičstve, výtvarného a výrazového prejavu a mäkkých zručností zameraných na tvorivosť a inováciu;

43.  nabáda členské štáty, aby na rôznych úrovniach vzdelávania zaviedli medziodborové témy týkajúce sa kultúrneho dedičstva;

44.  poukazuje na to, že existuje značný potenciál, pokiaľ ide o rozvoj podnikateľskej činnosti a participatívny prístup v odvetví cestovného ruchu, najmä v prípade malých a stredných podnikov (MSP) pôsobiacich v oblasti cestovného ruchu, ale tiež začínajúcich podnikov, neziskového sektora a iných organizácií, ktoré prispievajú k zachovaniu, ochrane a podpore európskeho kultúrneho dedičstva; zdôrazňuje, že nielen kultúrne statky, ale aj kvalita služieb a vysoká úroveň odborných zručností, existencia dobre vyškolených špecialistov v tejto oblasti a prítomnosť na internete sú kľúčovými faktormi úspechu a konkurencieschopnosti odvetvia európskeho cestovného ruchu; zdôrazňuje, že výskum, inovácie a nové technológie, najmä v oblasti telekomunikácií, sú nevyhnutné pre priblíženie kultúrneho dedičstva občanom; domnieva sa tiež, že zbytočné zaťaženie MSP by sa malo zrušiť v záujme ich konkurencieschopnosti a že právne predpisy, ktoré majú negatívny vplyv na MSP v oblasti cestovného ruchu, by sa mali zrevidovať;

Príležitosti a výzvy

45.  vyzdvihuje potenciál digitalizácie kultúrneho dedičstva jednak ako nástroja na zachovanie našej minulosti, a tiež ako zdroja, pokiaľ ide o príležitosti na vzdelávací výskum, tvorbu kvalitných pracovných miest, lepšie sociálne začlenenie, širší prístup pre osoby so zdravotným postihnutím a pre ľudí žijúcich vo vzdialených regiónoch a hospodársky rozvoj; zdôrazňuje, že digitalizácia kultúrneho dedičstva si od malých a stredne veľkých alebo izolovaných kultúrnych inštitúcií vyžaduje vynaloženie príslušného finančného úsilia a že dostatočné finančné prostriedky sú kľúčovým predpokladom na pritiahnutie širšej verejnosti a rozsiahlejšie šírenie tohto dedičstva; zdôrazňuje, že možnosti, ktoré poskytuje digitalizácia a nové technológie, ale ktoré by nikdy nenahradili prístup k pôvodnému dedičstvu ani súvisiace sociálne výhody tradičných foriem účasti na kultúre, by nemali viesť k zanedbávaniu uchovávania originálov ani k ľahostajnosti voči tradičným formám propagovania kultúry, či už počas digitalizácie alebo po nej;

46.  podporuje digitálne inovácie v odvetví umenia a kultúrneho dedičstva a konštatuje, že využívanie elektronických infraštruktúr môže prilákať nové publikum a zaistiť lepší prístup k digitálnemu kultúrnemu dedičstvu a jeho využívanie; zdôrazňuje význam existujúcich nástrojov, ako je webová stránka Europeana, a nabáda k zlepšeniu vyhľadávacích kritérií tejto stránky v záujme väčšej užívateľskej ústretovosti;

47.  zdôrazňuje, že je potrebné pozdvihnúť úroveň digitalizácie, uchovávania a internetovej dostupnosti kultúrneho dedičstva, najmä európskeho filmového dedičstva;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité vypracovať skutočne demokratický a participatívny príbeh európskeho dedičstva, ktorý by zahŕňal aj príbeh náboženských a etnických menšín; upriamuje pozornosť na existenciu lokalít kultúrneho dedičstva, ktoré pripúšťajú rozličné alebo sporné vnímanie minulosti, a zdôrazňuje, že procesy zmierenia by nemali viesť k potláčaniu historického vedomia komunít; vyzýva členské štáty, aby sa zamysleli nad etickými stránkami a spôsobom prezentácie kultúrneho dedičstva a zohľadnili rôzne možnosti jeho výkladu;

49.  potvrdzuje, že nehmotnou súčasťou európskeho kultúrneho dedičstva je aj náboženské dedičstvo; zdôrazňuje, že význam miest, postupov a predmetov spojených s náboženskými praktikami by sa v debate o európskom kultúrnom dedičstve nemal prehliadať ani nijakým spôsobom diskriminovať;

50.  domnieva sa, že historické náboženské dedičstvo vrátane architektúry a hudby sa musí zachovať pre svoju kultúrnu hodnotu, a to bez ohľadu na svoj náboženský pôvod;

51.  zdôrazňuje význam medzikultúrneho dialógu v Európe aj mimo nej a domnieva sa, že Únia by mala podporovať takýto dialóg ako vhodný nástroj boja proti radikalizmu každého druhu;

52.  upriamuje pozornosť na osobitné charakteristiky národnostných menšín v členských štátoch v súvislosti s kultúrnym dedičstvom; požaduje preto uchovanie ich kultúrneho dedičstva a propagáciu a ochranu kultúrnej rozmanitosti;

53.  zdôrazňuje, že by sa malo zabrániť kultúrnej diskriminácii náboženských a etnických menšín;

54.  zdôrazňuje význam podpory kultúrnych aktivít komunít migrantov;

55.  opätovne potvrdzuje významný prínos kultúrneho dedičstva pre kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj pre sociálne začleňovanie prostredníctvom kultúry;

56.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa zlepšil prístup osôb so zdravotným postihnutím do lokalít kultúrneho dedičstva;

57.  poukazuje na význam zachovania kultúrnej scény, najmä nehmotného kultúrneho dedičstva, ktoré predstavuje živú kultúru a je podnetom pre tradičné remeslá, a vyzýva Komisiu, aby ho výraznejšie zahrnula do príslušných programov;

58.  zdôrazňuje význam gastronomického dedičstva, ktoré sa musí chrániť a podporovať; zastáva názor, že zdroje vyčlenené pre túto oblasť možno optimalizovať interakciou s ostatnými politikami EÚ, ako je spoločná poľnohospodárska politika a politika v oblasti ochrany spotrebiteľa;

59.  poukazuje na to, že kultúrne dedičstvo a cestovný ruch sú vzájomne prospešné, pretože na jednej strane kultúrne dedičstvo prináša značné zisky pre odvetvie cestovného ruchu a na druhej strane je cestovný ruch dobrý pre kultúru, pretože podporuje vystavovanie a zachovávanie kultúrnych statkov a vytvára príjmy potrebné na ich zachovanie;

60.  zdôrazňuje, že kultúrny cestovný ruch zohráva významnú úlohu pri zachovávaní a využívaní hodnôt nášho kultúrneho dedičstva, ktoré zahŕňa nielen materiálne dedičstvo a krajinu, ale aj nehmotné dedičstvo, ako napríklad jazyky a náboženské a kuchárske tradície;

61.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby pokračovali v spolupráci s cieľom implementovať na všetkých príslušných úrovniach opatrenia zamerané na podporu kultúrneho dedičstva a kultúrneho cestovného ruchu, ktoré sú uvedené v oznámení Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352);

62.  vzhľadom na zásadné demografické a spoločenské zmeny poukazuje na význam nášho spoločného európskeho kultúrneho dedičstva a plánovaného európskeho roka, pokiaľ ide o stotožňovanie občanov s Európskou úniou a posilnenie pocitu spolunáležitosti v rámci Únie;

63.  zastáva názor, že uznanie spoločného kultúrneho dedičstva Európy poskytuje najmä budúcim generáciám smer a možnosti na utváranie európskej identity a hodnoty, ako je spolunažívanie a vzájomný rešpekt, za hranicami členského štátu; preto tiež odporúča, aby sa mladá generácia osobitne zohľadnila medziiným aj pri plánovaní Európskeho roka kultúrneho dedičstva;

64.  víta veľký úspech európskych hlavných miest kultúry; žiada, aby tieto mestá boli prepojené ako súčasť siete s cieľom rozšíriť zameranie na dotknuté oblasti, umožniť výmenu skúseností a osvedčených postupov, a to aj s ohľadom na pomoc budúcim kandidátom, a uľahčiť organizovanie podujatí a špecifických okruhov;

65.  nabáda k využívaniu kultúrneho dedičstva ako vzdelávacieho nástroja na riešenie spoločenských otázok s cieľom väčšmi zblížiť ľudí žijúcich v Európe;

66.  upozorňuje na environmentálne hrozby, ktoré ovplyvňujú veľký počet lokalít kultúrneho dedičstva v EÚ, a naliehavo žiada, aby členské štáty vo svojich stratégiách dlhodobého financovania metód ochrany a obnovy kultúrneho dedičstva zohľadnili dôsledky zmeny klímy a tlaku ľudskej činnosti; okrem toho odporúča, aby členské štáty a EÚ výraznejšie podporovali výskum v tejto oblasti, a to aj s cieľom podrobnejšie preskúmať mnohoraké účinky zmeny klímy na kultúrne dedičstvo a vypracovať protiopatrenia;

67.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby nadviazali na iniciatívu „7 najohrozenejších“, ktorú začala sieť Europa Nostra v spojení s Európskou investičnou bankou, a identifikovali ďalšie príklady ohrozeného európskeho dedičstva, vypracovali akčné plány a hľadali možné zdroje financovania; poukazuje na to, že rozvoj tejto iniciatívy je jedným zo spôsobov, ako prilákať súkromné investície do oblasti pozdvihovania dedičstva;

68.  vyzýva Komisiu, aby lepšie koordinovala a podporovala úsilie členských štátov v boji proti krádežiam a pašovaniu hmotného kultúrneho dedičstva a nezákonnému obchodovaniu s ním v rámci EÚ aj mimo nej; žiada o navrátenie predmetov kultúrnej hodnoty nezákonne vyvezených z územia členského štátu;

69.  pripomína, že je dôležité zachovávať a chrániť kultúrne dedičstvo nielen pred účinkami času, ale aj pred poškodzovaním a krádežami; poukazuje na to, že mnoho archeologických nálezísk je stále vystavených riziku krádeže organizovanými hľadačmi pokladov, a to najmä podmorské lokality, kde je prístup a dohľad orgánov zložitý; v tejto súvislosti požaduje účinnejšiu spoluprácu medzi členskými štátmi pri identifikácii a navracaní predmetov kultúrnej hodnoty a predchádzaní nezákonnému obchodovaniu s takýmito predmetmi;

70.  zdôrazňuje úlohu, ktorú kultúrne dedičstvo zohráva vo vonkajších vzťahoch Únie prostredníctvom politického dialógu a spolupráce s tretími krajinami, a vyzýva členské štáty, Komisiu a Radu, aby oživili kultúrnu diplomaciu; okrem toho poukazuje na potenciál interdisciplinárnych výskumných projektov v oblasti zachovania kultúrneho dedičstva, na ktorých sa zúčastňujú členské štáty a tretie krajiny;

71.  žiada členské štáty, EÚ a medzinárodné spoločenstvo, aby sa pevne zaviazali k prevencii, ochrane, dokumentovaniu a obnove kultúrneho dedičstva EÚ alebo nečlenských krajín v prípadoch, keď je zámerne ohrozované a poškodzované v dôsledku vojny a narušenia kultúrnej a náboženskej identity, a to aj prostredníctvom spolupráce s medzinárodnými organizáciami, napr. s ICCROM, ICBS (Medzinárodný výbor Modrého štítu), občianskymi a vojenskými orgánmi, kultúrnymi ustanovizňami a odbornými združeniami;

72.  nabáda k prijatiu medzinárodných dohôd o predchádzaní nezákonnému obchodovaniu s kultúrnym dedičstvom; zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ spolu s OSN a organizáciou UNESCO bránila ohrozené dedičstvo a bojovala proti rabovaniu a ničeniu predmetov kultúrnej hodnoty v oblastiach konfliktov;

73.  poukazuje na potenciál know-how, ktorým disponuje EÚ, v súvislosti so zachovaním kultúrnych artefaktov poškodených alebo zničených v dôsledku terorizmu a vojny;

74.  podporuje vytváranie nadnárodných produktov kultúrneho cestovného ruchu, ktoré odrážajú spoločné európske hodnoty a dedičstvo; vyzýva Komisiu, aby sa snažila o užšiu spoluprácu s členskými štátmi a inými organizáciami, ktoré formulujú politiky v oblasti kultúry a cestovného ruchu, ako je Svetová organizácia pre cestovný ruch (UNWTO) a UNESCO, a aby pokračovala v spolufinancovaní a podpore sietí, cezhraničných regionálnych projektov a – v úzkej spolupráci s Radou Európy – európskych kultúrnych trás, ktoré sú najlepším príkladom nadnárodných celoeurópskych tematických projektov v oblasti cestovného ruchu;

o
o   o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(5) Ú. v. EÚ L 159, 28.5.2014, s. 1.
(6) Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
(7) Prijatý Výborom ministrov Rady Európy 13. októbra 2005; otvorený na podpis členskými štátmi vo Fare (Portugalsko) 27. októbra 2005; nadobudol platnosť 1. júna 2011.
(8) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 36.
(9) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ C 463, 23.12.2014, s. 4.
(11) Ú. v. EÚ L 283, 29.10.2011, s. 39.
(12) Benátska charta, ktorú prijala medzinárodná rada ICOMOS (International Council of Monuments and Sites) v roku 1965; Granadský dohovor, ktorý prijala Rada Európy v roku 1985; Dohovor z Valletty, ktorý prijala Rada Európy v roku 1992.
(13) Pozri: článok 3 ods. 1 písm. e) nariadenia (EÚ) č. 1301/2013.


Ďalší postup nadväzujúci na európsku iniciatívu občanov Right2Water (Právo na vodu)
PDF 416kWORD 173k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water (2014/2239(INI))
P8_TA(2015)0294A8-0228/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na smernicu Rady 98/83/ES z 3. novembra 1998 o kvalite vody určenej na ľudskú spotrebu(1) (ďalej len „smernica o pitnej vode“),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2000/60/ES z 23. októbra 2000, ktorou sa stanovuje rámec pôsobnosti pre opatrenia Spoločenstva v oblasti vodného hospodárstva(2) (ďalej len „rámcová smernica o vode“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 211/2011 zo 16. februára 2011 o iniciatíve občanov(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. novembra 2012 s názvom Koncepcia na ochranu vodných zdrojov Európy (COM(2012)0673),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. marca 2014 o európskej iniciatíve občanov „Voda a sanitácia sú ľudským právom! Voda je verejným statkom, nie komoditou!“ (COM(2014)0177) (ďalej len „oznámenie“),

–  so zreteľom na správu Komisie Súhrnná správa o kvalite pitnej vody v EÚ, v ktorej sa skúmajú správy členských štátov na obdobie rokov 2008 – 2010 podľa smernice 98/83/ES (COM(2014)0363),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru k uvedenému oznámeniu Komisie z 19. marca 2014(5),

–  so zreteľom na správu Európskej environmentálnej agentúry (EEA) s názvom Životné prostredie Európy – Stav a perspektíva 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 28. júla 2010 s názvom Právo ľudí na vodu a sanitáciu(6) a na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN z 18. decembra 2013 s názvom Ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu(7),

–  so zreteľom na všetky rezolúcie o ľudských právach na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, ktoré prijala Rada OSN pre ľudské práva,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. októbra 2008 o riešení problému nedostatku vody a problému sucha v Európskej únii(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vykonávaní právnych predpisov EÚ v oblasti vôd, potrebe komplexného prístupu k európskym problémom v tejto oblasti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a na stanoviská Výboru pre rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka a Výboru pre petície (A8-0228/2015),

A.  keďže Right2Water je prvá európska iniciatíva občanov, ktorá splnila požiadavky stanovené v nariadení (EÚ) č. 211/2011 o iniciatíve občanov a ktorú Parlament prerokoval po tom, čo získala podporu takmer 1,9 milióna občanov;

B.  keďže ľudské právo na vodu a sanitáciu zahŕňa rozmery dostupnosti, prístupnosti, prijateľnosti, cenovej dostupnosti a kvality;

C.  keďže úplné uplatňovanie práva na vodu a sanitáciu tak, ako ho uznala OSN a podporujú členské štáty EÚ, je nevyhnutné pre život a keďže správny manažment vodných zdrojov zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní udržateľného využívania vody a pri ochrane svetového prírodného kapitálu; keďže kombinované účinky ľudskej činnosti a zmeny klímy znamenajú, že celý stredomorský región EÚ a niektoré stredoeurópske regióny sú teraz klasifikované ako regióny chudobné na vodu a polopúštne regióny;

D.  keďže, ako sa uvádza v správe EEA z roku 2015 o stave životného prostredia, stratovosť zapríčinená únikmi z potrubí v Európe v súčasnosti dosahuje 10 % až 40 %;

E.  keďže prístup k vode je jeden z kľúčových predpokladov na dosiahnutie trvalo udržateľného rozvoja; keďže zameranie rozvojovej pomoci na zlepšovanie zásobovania pitnou vodou a sanitácie účinným spôsobom prispieva k plneniu základných cieľov v boji proti chudobe a súčasne podporuje sociálnu rovnosť, verejné zdravie, bezpečnosť potravín a hospodársky rast;

F.  keďže najmenej 748 miliónov ľudí nemá udržateľný prístup k bezpečnej pitnej vode a tretina svetového obyvateľstva nemá k dispozícii základné hygienické zariadenia; keďže v dôsledku toho je ohrozené právo na zdravie, pretože sa šíria choroby, ktoré spôsobujú utrpenie a smrť a výrazne obmedzujú rozvoj; keďže denne zomiera okolo 4 000 detí na ochorenia prenášané vodou alebo v dôsledku nekvalitnej vody, sanitácie a hygieny; keďže v dôsledku nedostatočného prístupu k pitnej vode umiera viac detí než na AIDS, maláriu a kiahne dokopy; keďže tento počet má však jasnú klesajúcu tendenciu a tento pokles môžeme a musíme urýchliť;

G.  keďže prístup k vode má aj bezpečnostný rozmer, ktorý si vyžaduje lepšiu regionálnu spoluprácu;

H.  keďže nedostatočný prístup k vode a sanitácii má dôsledky pre napĺňanie ďalších ľudských práv; keďže problémy spojené s vodou omnoho viac postihujú ženy, pretože v mnohých rozvojových krajinách je zásobovanie domácností vodou tradične povinnosťou žien; keďže nedostatočný prístup k vhodnej a dôstojnej sanitácii najviac postihuje ženy a dievčatá a často obmedzuje ich prístup k vzdelaniu a spôsobuje ich väčšiu náchylnosť na choroby;

I.  keďže v dôsledku infekčných ochorení z vody každoročne zomrie 3,5 milióna ľudí;

J.  keďže Opčným protokolom k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktorý nadobudol platnosť v roku 2013, sa vytvoril mechanizmus na predkladanie sťažností, ktorý umožňuje jednotlivcom alebo skupinám podávať formálne sťažnosti okrem iného na porušovanie ľudského práva na vodu a sanitáciu;

K.  keďže v rozvojových krajinách a rozvíjajúcich sa ekonomikách vo všetkých odvetviach, najmä energetike a poľnohospodárstve, rastie dopyt po vode; keďže zmena klímy, urbanizácia a demografický vývoj môžu predstavovať vážnu hrozbu pre zásoby vody v mnohých rozvojových krajinách a podľa odhadov možno očakávať, že do roku 2025 budú dve tretiny svetovej populácie zrejme žiť v krajinách s obmedzenými vodnými zdrojmi;

L.  keďže EÚ je najväčším darcom pomoci v oblasti vody, sanitácie a hygieny (WASH), pričom ročne vynakladá len na podporu rozvojových partnerov v tejto oblasti 25 % svojich celkových ročných finančných prostriedkov vyčlenených na humanitárnu pomoc; keďže Európsky dvor audítorov vo svojej osobitnej správe z roku 2012 o rozvojovej pomoci Európskej únie poskytovanej na dodávky pitnej vody a na základnú sanitáciu v subsaharských krajinách poukázal na to, že túto pomoc je potrebné zefektívniť a posilniť udržateľnosť projektov, ktoré EÚ podporuje;

M.  keďže Parlamentné zhromaždenie Rady Európy vyhlásilo, že „prístup k vode musí byť uznaný za základné ľudské právo, pretože je nevyhnutný pre život na zemi a je zdrojom, ktorý náleží celému ľudstvu“;

N.  keďže privatizácia základných sieťových odvetví v subsaharskej Afrike v 90. rokoch 20. storočia okrem iného zabrzdila dosahovanie miléniových rozvojových cieľov stanovených pre zabezpečenie vody a sanitácie, pretože investori sa sústreďujú na pokrytie nákladov, čo okrem iného prehlbuje nerovnosti v oblasti poskytovania týchto služieb na úkor domácností s nízkym príjmom; keďže po neúspešnej privatizácii vodohospodárskych služieb silnie na celom svete trend presúvania vodohospodárskych služieb zo súkromných spoločností do rúk miestnych orgánov;

O.  keďže zásobovanie vodou je prirodzeným monopolom a výnosy z procesov vodného hospodárstva by mali pokrývať náklady a ochranu vodohospodárskych služieb, ako aj zlepšovanie procesov vodného hospodárstva, a mali by byť na ne za každých okolností vyčlenené, pod podmienkou ochrany verejného záujmu;

P.  keďže nedostatok vhodnej vody a sanitácie má vážny vplyv na zdravie a sociálny rozvoj, najmä pokiaľ ide o deti; keďže znečisťovanie vodných zdrojov je významnou príčinou krvavej hnačky, ktorá je druhou najčastejšou príčinou úmrtia detí v rozvojových krajinách, a spôsobuje ďalšie závažné ochorenia, ako sú cholera, schistosomiáza a trachóm;

Q.  keďže voda má sociálnu, hospodársku a ekologickú funkciu a správne riadenie cyklov vody na prospech všetkých zachová jej sústavnú a stabilnú dostupnosť v súčasnom kontexte zmeny klímy;

R.  keďže Európa je mimoriadne citlivá na zmenu klímy a keďže voda je jednou z prvých oblastí, ktoré sú zmenou klímy postihnuté;

S.  keďže európska iniciatíva občanov bola založená ako mechanizmus participatívnej demokracie s cieľom podporiť diskusiu na úrovni EÚ a priamu účasť občanov na rozhodovacom procese EÚ a je výbornou príležitosťou pre európske inštitúcie obnoviť vzťahy so svojimi občanmi;

T.  keďže prieskumy Eurobarometra v posledných rokoch neustále poukazujú na veľmi nízku úroveň dôvery európskych občanov k EÚ;

Európska iniciatíva občanov ako nástroj participatívnej demokracie

1.  zastáva názor, že európska iniciatíva občanov je jedinečným demokratickým mechanizmom, ktorý má značný potenciál pomôcť zblížiť európske a vnútroštátne sociálne a občianske hnutia a podporovať participatívnu demokraciu na úrovni EÚ; domnieva sa však, že v záujme toho, aby bolo možné aj ďalej rozvíjať demokratický mechanizmus, je nutné hodnotenie minulej skúsenosti a reforma iniciatívy občanov, a že opatrenia Komisie, ktoré v prípade potreby môžu zahŕňať možnosť zavedenia vhodných prvkov do legislatívnych preskúmaní alebo nových legislatívnych návrhov, musia lepšie odrážať požiadavky európskej iniciatívy občanov, ak spadajú do jej právomoci a najmä, ak vyjadrujú znepokojenia v oblasti ľudských práv;

2.  zdôrazňuje, že Komisia by mala počas dvojmesačnej fázy analýz zaručiť najvyššiu mieru transparentnosti, že úspešnej európskej iniciatíve občanov by Komisia mala poskytnúť riadnu právnu podporu a poradenstvo a mala by ju riadne zverejniť a že usporiadateľom a podporovateľom by sa mali počas celého procesu európskej iniciatívy občanov poskytovať úplné a aktualizované informácie;

3.  trvá na tom, aby Komisia účinne vykonávala nariadenie o európskej iniciatíve občanov a začala s odstraňovaním všetkých administratívnych prekážok, s ktorými sa občania stretávajú pri predkladaní a podporovaní európskej iniciatívy občanov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie spoločného registračného systému pre tieto iniciatívy vo všetkých členských štátoch;

4.  víta skutočnosť, že podpora tejto európskej iniciatívy občanov zo strany 1,9 milióna občanov EÚ zo všetkých členských štátov sa zhoduje s rozhodnutím Komisie vylúčiť vodohospodárske a sanitačné služby zo smernice o koncesiách;

5.  vyzýva Komisiu, aby zachovala a potvrdila vylúčenie vodohospodárskych a sanitačných služieb zo smernice o koncesiách v prípade akéhokoľvek možného preskúmania tejto smernice;

6.  pokladá za poľutovaniahodné, že oznámeniu chýba ambicióznosť, nespĺňa konkrétne požiadavky európskej iniciatívy občanov a obmedzuje sa na opakovanie existujúcich záväzkov; zdôrazňuje, že odpoveď Komisie na európsku iniciatívu občanov Right2Water je nedostatočná, pretože neprináša žiaden nový prvok a nezavádza všetky opatrenia, ktoré by mohli pomôcť dosiahnuť ciele; žiada Komisiu, aby v súvislosti s touto konkrétnou európskou iniciatívou občanov uskutočnila komplexnú informačnú kampaň o už prijatých opatreniach v oblasti vody a o tom, ako by tieto opatrenia mohli prispieť k dosiahnutiu cieľov európskej iniciatívy občanov Right2Water;

7.  domnieva sa, že mnohé petície týkajúce sa kvality vody a manažmentu vodných zdrojov pochádzajú z členských štátov, ktoré nie sú dostatočne zastúpené vo verejnej konzultácii prebiehajúcej v celej EÚ, ktorá začala v júni 2014, a preto zdôrazňuje, že by mohlo dôjsť k nesúladu medzi výsledkom verejnej konzultácie a stavom, na ktorý petície upozorňujú;

8.  vyjadruje nádej, že Komisia a podpredseda zodpovedný za udržateľnosť urobia jasné politické vyhlásenie s tým, že zaručia prijatie primeraných krokov v odpovedi na obavy, ktoré vznikli v dôsledku tejto iniciatívy európskych občanov;

9.  opakovane potvrdzuje záväzok Výboru pre petície, že poskytne predkladateľom petícií priestor na vyjadrenie k otázkam týkajúcim sa základných práv, a pripomína, že predkladatelia petícií, ktorí predložili európsku iniciatívu občanov Richt2Water, vyslovili súhlas s tým, aby bola voda vyhlásená za ľudské právo, ktoré bude zaručené na úrovni EÚ;

10.  vyzýva Komisiu, aby v súlade s hlavným cieľom európskej iniciatívy občanov Right2Water predložila legislatívne návrhy a v prípade potreby navrhla revíziu rámcovej smernice o vode, v ktorých by sa uznalo ľudské právo na vodu a všeobecný prístup k nej; okrem toho sa zasadzuje za to, aby sa všeobecný prístup k bezpečnej pitnej vode a sanitácii uznal v Charte základných práv Európskej únie;

11.  zdôrazňuje, že ak Komisia zanedbá úspešné a významne podporované európske iniciatívy občanov v rámci demokratického mechanizmu zriadeného Lisabonskou zmluvou, EÚ ako taká stratí dôveryhodnosť v očiach občanov;

12.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla informačné a vzdelávacie opatrenia na úrovni EÚ s cieľom podporovať kultúru vody ako spoločný statok, opatrenia na zvyšovanie povedomia a podporovať uvedomelejšie individuálne správanie (šetrenie vodou), opatrenia zamerané na vedomý rozvoj politík týkajúcich sa riadenia prírodných zdrojov a podporu participatívneho a transparentného riadenia;

13.  považuje za potrebné vytvoriť rámec politík v oblasti vodného hospodárstva na podporu racionálneho využívania, recyklácie a opätovného využívania vodných zdrojov, ktoré majú zásadný význam pre integrované riadenie; domnieva sa, že to umožní znížiť náklady, pomôže ušetriť prírodné zdroje a zabezpečiť, že životné prostredie je správne riadené;

14.  vyzýva Komisiu, aby odrádzala od praktík zaberania vody a hydraulického štiepenia a aby o nich vypracovala štúdie vplyvu na životné prostredie;

Právo na vodu a sanitáciu

15.  pripomína, že OSN potvrdzuje, že ľudské právo na vodu a sanitáciu dáva každému právo na kvalitnú, bezpečnú, fyzicky a cenovo dostupnú, vyhovujúcu vodu v dostatočnom množstve na osobné a domáce použitie; poukazuje na to, že v súlade s ďalším odporúčaním OSN by v prípadoch, keď sa uplatňujú platby za vodu, mal byť strop pre tieto platby vo výške 3 % príjmu domácností;

16.  podporuje osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu a zdôrazňuje význam jeho práce a práce jeho predchodkyne, pokiaľ ide o uznanie tohto práva;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v krajinách EÚ-28 viac než jeden milión ľudí stále nemá prístup k bezpečnej a čistej pitnej vode a takmer 2 % populácie nemajú prístup k sanitácii podľa Svetového programu na hodnotenie vody (World Water Assessment Programme), a preto naliehavo vyzýva Komisiu, aby okamžite konala;

18.  vyzýva Komisiu, aby uznala význam ľudského práva na vodu a sanitáciu, ako aj význam vody ako verejného statku a základnej hodnoty pre všetkých európskych občanov, a nie ako komodity; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s tým, že od roku 2008 v dôsledku finančnej a hospodárskej krízy a politík úsporných opatrení, ktoré zvýšili chudobu v Európe a počet domácností s nízkymi príjmami, čoraz viac ľudí čelí ťažkostiam pri platení účtov za vodu, ako aj tým, že cenová dostupnosť vyvoláva čoraz väčšie obavy; odmieta odpájanie vody a nútené zastavovanie dodávok vody a žiada členské štáty, aby bezodkladne skoncovali s týmito situáciami, keď sú zapríčinené sociálno-ekonomickými činiteľmi v domácnostiach s nízkym príjmom; víta skutočnosť, že v niektorých členských štátoch sa využívajú „vodné banky“ alebo minimálne kvóty vody v snahe pomôcť najzraniteľnejším obyvateľom pri platení ich nákladov na služby, s cieľom zaručiť, že voda je neodňateľnou súčasťou základných práv;

19.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na účinky nedávnej hospodárskej krízy spolupracovala s členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom vypracovať štúdiu o otázkach súvisiacich s nedostatočným prístupom k vode vrátane otázok prístupu a cenovej dostupnosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby ďalej podporovala a uľahčovala spoluprácu medzi vodohospodárskymi prevádzkovateľmi a pomohla tak ľuďom v menej rozvinutých a vidieckych oblastiach v záujme podpory prístupu ku kvalitnej vode pre všetkých obyvateľov v týchto oblastiach;

20.  vyzýva Komisiu, aby určila oblasti, v ktorých je nedostatok vody existujúcou alebo potenciálnou hrozbou, a aby pomohla dotknutým členským štátom, regiónom a oblastiam, najmä vidieckym oblastiam a chudobným mestským oblastiam, náležite tento problém riešiť;

21.  zdôrazňuje, že údajná neutralita Komisie vo vzťahu k vlastníctvu a riadeniu vodných zdrojov je v rozpore s privatizačnými programami, ktoré trojka vnútila niektorým členským štátom;

22.  uznáva, že tak, ako sa uvádza v rámcovej smernici o vode, voda nie je komoditou, ale verejným statkom, ktorý je nevyhnutný pre ľudský život a dôstojnosť, a pripomína Komisii, že pravidlá zmluvy si vyžadujú, aby EÚ zostala neutrálna vo vzťahu k vnútroštátnym rozhodnutiam upravujúcim režim vlastníctva vodohospodárskych podnikov, a preto by vôbec nemala podporovať privatizáciu vodohospodárskych podnikov v kontexte programu makroekonomických úprav alebo akéhokoľvek iného postupu koordinácie hospodárskej politiky EÚ; vzhľadom na to, že sú to služby všeobecného záujmu a teda hlavne vo verejnom záujme, vyzýva Komisiu, aby natrvalo vylúčila vodu, sanitáciu a likvidáciu odpadových vôd z pravidiel vnútorného trhu a z akejkoľvek obchodnej dohody a aby zabezpečila, že sa budú poskytovať za dostupné ceny, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že voda, sanitácia a likvidácia odpadových vôd budú technicky, finančne a administratívne riadené účinným, efektívnym a transparentným spôsobom;

23.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby preskúmali riadenie politiky v oblasti vodného hospodárstva a obnovili ho na základe aktívnej účasti, t. j. transparentnosti rozhodovacieho procesu a otvorenosti voči občanom;

24.  zastáva názor, že so zreteľom na reguláciu a kontrolu treba verejné vlastníctvo vody chrániť podporou verejných, transparentných a participatívnych modelov riadenia, ktoré by iba v určitých prípadoch umožňovali, aby verejný orgán postúpil niektoré riadiace úlohy súkromným subjektom, za prísne regulovaných podmienok a vždy zaručujúc právo na zdroj a primeranú sanitáciu;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili komplexné zásobovanie vodou, ktoré sa vyznačuje dostupnými cenami, vysokou kvalitou a spravodlivými pracovnými podmienkami a ktoré podlieha demokratickej kontrole;

26.  vyzýva členské štáty, aby podporovali vzdelávacie kampane a kampane na zvyšovanie informovanosti pre občanov s cieľom chrániť a zachovať vodné zdroje a zabezpečiť väčšie zapojenie občanov;

27.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili nediskriminačný prístup k vodohospodárskym službám a zabezpečili ich poskytovanie všetkým vrátane marginalizovaných skupín užívateľov;

28.  vyzýva Komisiu, Európsku investičnú banku a členské štáty, aby podporovali obce v EÚ, ktorým chýba kapitál potrebný na prístup k technickej pomoci, dostupné finančné prostriedky z EÚ a dlhodobé pôžičky so zvýhodnenými úrokovými sadzbami, najmä na zachovanie a obnovu vodohospodárskej infraštruktúry s cieľom zabezpečiť poskytovanie veľmi kvalitnej vody a rozšíriť vodohospodárske a sanitačné služby pre najzraniteľnejšie skupiny obyvateľov vrátane chudobných a obyvateľov najodľahlejších a vzdialených regiónov; zdôrazňuje dôležitosť otvorenej, demokratickej a participatívnej správy vecí verejných s cieľom zabezpečiť, aby sa nákladovo najefektívnejšie riešenia týkajúce sa riadenia vodných zdrojov vykonávali na prospech spoločnosti ako celku; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť finančných zdrojov vytvorených procesmi vodného hospodárstva;

29.  uznáva, že vodohospodárske a sanitačné služby sú službami všeobecného záujmu a že voda nie je komoditou, ale verejným statkom, a preto by mali byť poskytované za dostupné ceny, ktoré rešpektujú právo ľudí na minimálnu kvalitu vody a upravujú uplatňovanie progresívnych poplatkov; žiada členské štáty, aby zabezpečili, že spravodlivý, rovnoprávny, transparentný a primeraný systém poplatkov za vodu a sanitáciu sa uplatňuje tak, že všetci občania majú zaručený prístup ku kvalitným službám bez ohľadu na ich príjmy;

30.  poznamenáva, že je potrebné, aby sa voda chápala ako ekologický a sociálny statok, a nie ako obyčajný výrobný prvok;

31.  pripomína, že prístup k vode je základným predpokladom poľnohospodárskej produkcie, a teda zabezpečenia práva na primeranú výživu;

32.  vyzýva Komisiu, aby rozhodne podporila snahu členských štátov o rozvíjanie a zlepšovanie infraštruktúry, ktorá zabezpečuje prístup k službám zavlažovania, kanalizácie a dodávky pitnej vody;

33.  domnieva sa, že smernica o pitnej vode vo veľkej miere prispela k zlepšeniu dostupnosti veľmi kvalitnej pitnej vody v celej EÚ a požaduje rozhodné opatrenia zo strany Komisie a členských štátov s cieľom dosiahnuť environmentálne a zdravotné prínosy dostupné vďaka zvýhodneniu užívania vody z vodovodu;

34.  pripomína členským štátom ich zodpovednosť pri vykonávaní právnych predpisov EÚ; naliehavo ich vyzýva, aby v plnej miere vykonali smernicu o pitnej vode a všetky súvisiace právne predpisy; pripomína im, aby identifikovali svoje priority v oblasti výdavkov a v plnom rozsahu využívali príležitosti na finančnú podporu EÚ v odvetví vodohospodárstva stanovené v novom finančnom programovom období (2014 – 2020), a to najmä prostredníctvom investičnej priority konkrétne zameranej na vodohospodárstvo;

35.  pripomína závery osobitnej správy Európskeho dvora audítorov o začlenení cieľov vodohospodárskej politiky EÚ do spoločnej poľnohospodárskej politiky, v ktorej sa uvádza, že „nástrojom, ktoré v súčasnosti používa SPP na riešenie vodohospodárskych problémov, sa zatiaľ nepodarilo dosiahnuť dostatočný pokrok, pokiaľ ide o ambiciózne politické ciele stanovené v oblasti vodohospodárstva“; domnieva sa, že lepšie začlenenie vodohospodárskej politiky do ďalších politík, napr. poľnohospodárskych, je kľúčové pre zlepšenie kvality vody v celej Európe;

36.  zdôrazňuje význam úplnej a účinnej implementácie rámcovej smernice o vode, smernice o podzemných vodách, smernice o pitnej vode a smernice o čistení komunálnych odpadových vôd a považuje za veľmi dôležité lepšie koordinovať ich implementáciu s implementáciou smerníc o morskom prostredí, biodiverzite a ochrane pred povodňami; vyjadruje znepokojenie nad tým, že nástroje odvetvových politík Únie neprispievajú dostatočným spôsobom k dosiahnutiu environmentálnych noriem kvality pre prioritné látky a k cieľu postupného ukončenia vypúšťaní, emisií a únikov prioritných nebezpečných látok v súlade s článkom 4 ods. 1 písm. a) a článkom 16 ods. 6 rámcovej smernice o vode; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pamätali na to, že vodné hospodárstvo musí byť začlenené ako prierezový faktor do právnych predpisov o iných oblastiach, ktoré sú preň rozhodujúce, akými sú energetika, poľnohospodárstvo, rybárstvo, cestovný ruch atď., s cieľom predchádzať znečisteniu napríklad z nelegálnych a neregulovaných skládok nebezpečného odpadu alebo z ťažby a prieskumu ropy; pripomína, že krížové plnenie v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP) stanovuje základné požiadavky týkajúce sa správy na základe existujúcich právnych predpisov EÚ relevantných pre poľnohospodárov a pravidlá požiadaviek na dobrý poľnohospodársky a ekologický stav, vrátane vody; pripomína, že poľnohospodári musia dodržiavať tieto pravidlá, aby dostali plné platby v rámci SPP;

37.  vyzýva členské štáty, aby:

   uložili dodávateľom vody povinnosť uvádzať v účtoch za vodu fyzikálno-chemické vlastnosti vody,
   vypracovali mestské plány podľa dostupnosti vodných zdrojov,
   zvýšili kontroly a monitorovanie znečisťujúcich látok a navrhli okamžité opatrenia zamerané na odstránenie a sanitáciu toxických látok,
   prijali opatrenia na zníženie značných únikov z potrubí v Európe a obnovu nedostatočných sietí dodávok vody.

38.  domnieva sa, že je nutné stanoviť poriadok alebo hierarchiu priorít pre udržateľné využívanie vody; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby predložila analýzu a návrhy;

39.  zdôrazňuje, že členské štáty sa zaviazali k ľudskému právu na vodu prostredníctvom svojej podpory vyhláseniu OSN a že toto právo podporuje väčšina občanov a hospodárskych subjektov v EÚ;

40.  zdôrazňuje, že svoju podporu európskej iniciatíve občanov Right2Water a jej cieľom ďalej prejavilo veľké množstvo občanov v krajinách, ako sú Nemecko, Rakúsko, Belgicko, Slovensko, Slovinsko, Grécko, Fínsko, Španielsko, Luxembursko, Taliansko a Írsko, ktorí sa vyjadrili k otázkam súvisiacim s vodou, jej vlastníctvom a zásobovaním;

41.  poznamenáva, že Výboru pre petície bolo od roku 1988 doručené významné množstvo petícií od občanov EÚ v mnohých členských štátoch, ktorí vyjadrujú svoje obavy týkajúce sa kvality vody a nakladania s odpadovými vodami; upozorňuje na množstvo negatívnych faktorov, na ktoré sa sťažujú predkladatelia petícií – napr. skládky s odpadom, neúčinná kontrola kvality vody zo strany orgánov a nesprávne či protiprávne poľnohospodárske a priemyselné postupy, ktoré sú zodpovedné za zlú kvalitu vody, a teda majú vplyv na životné prostredie a zdravie ľudí a zvierat; nazdáva sa, že tieto petície dokazujú skutočný záujem občanov o dôkladné presadzovanie a ďalší rozvoj udržateľných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa vody;

42.  rozhodne žiada Komisiu, aby pristupovala k obavám a upozorneniam, ktoré v týchto petíciách s vážnosťou vyjadrili občania, a aby v nich podnikla kroky, najmä vzhľadom na naliehavú potrebu riešiť problém zmenšovania sa vodných zdrojov, čo je dôsledkom ich nadmerného využívania a zmeny klímy, kým je ešte čas zabrániť znečisteniu a zlému hospodáreniu; vyjadruje svoje znepokojenie nad množstvom konaní o porušení povinnosti týkajúcich sa kvality vody a manažmentu vodných zdrojov;

43.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne dokončili svoje plány manažmentu povodí ako kľúčový prvok presadzovania rámcovej smernice o vode a aby ich riadne implementovali, pričom v plnej miere zohľadnia prevládajúce ekologické kritériá; upriamuje pozornosť na skutočnosť, že niektoré členské štáty sú čoraz častejšie postihované ničivými povodňami, ktoré majú závažný dosah na miestne obyvateľstvo; poukazuje na to, že plány manažmentu povodí podľa rámcovej smernice o vode a plány manažmentu povodňových rizík podľa smernice o povodniach ponúkajú vynikajúcu príležitosť na preskúmanie súčinnosti medzi týmito nástrojmi, ktoré pomáhajú pri zabezpečovaní dostatku čistej vody pri súčasnom znižovaní rizika záplav; okrem toho pripomína, že každý členský štát by mal mať ústrednú internetovú stránku s informáciami o vykonávaní rámcovej smernice o vode, aby sa uľahčil prehľad o vodohospodárstve a kvalite vody;

Vodohospodárske služby a vnútorný trh

44.  poznamenáva, že v krajinách EÚ vrátane Španielska, Portugalska, Grécka, Írska, Nemecka a Talianska strata verejného vlastníctva vodohospodárskych služieb alebo jej možnosť vyvolávajú značné znepokojenie medzi občanmi; pripomína, že výber spôsobu hospodárenia s vodou je založený na zásade subsidiarity, ako je stanovené v článku 14 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a v Protokole (č. 26) o službách všeobecného záujmu, ktorý zdôrazňuje osobitný význam verejných služieb pre sociálnu a územnú súdržnosť v Únii; pripomína, že podniky venujúce sa dodávkam vody a kanalizačné podniky sú službami všeobecného záujmu a majú všeobecné poslanie zabezpečiť, aby sa všetkým obyvateľom poskytovala veľmi kvalitná voda za spoločensky prijateľné ceny a aby sa minimalizovali negatívne vplyvy odpadových vôd na životné prostredie;

45.  v súlade so zásadou subsidiarity zdôrazňuje, že Komisia by mala zostať neutrálna vo vzťahu k rozhodnutiam členských štátov týkajúcim sa vlastníctva vodohospodárskych služieb a nemala by presadzovať privatizáciu vodohospodárskych služieb prostredníctvom právnych predpisov ani iným spôsobom;

46.  pripomína, že možnosť návratu vodohospodárskych služieb do správy obcí by v budúcnosti mala zostať zachovaná bez akéhokoľvek obmedzenia a že tieto služby môžu byť spravované na miestnej úrovni, ak tak rozhodnú príslušné verejné orgány; pripomína, že voda je základným ľudským právom, ktoré by malo byť prístupné a cenovo dostupné pre všetkých; zdôrazňuje, že členské štáty sú povinné zabezpečiť, aby bola voda zabezpečená pre všetkých, a to bez ohľadu na prevádzkovateľa, pričom musia zabezpečiť, aby títo prevádzkovatelia poskytovali bezpečnú pitnú vodu a kvalitnejšiu sanitáciu;

47.  zdôrazňuje, že vzhľadom na osobitný charakter vodohospodárskych a sanitačných služieb, akými je výroba, distribúcia a čistenie, je nevyhnutné, aby sa tieto služby vylúčili zo všetkých obchodných dohôd, o ktorých EÚ rokuje alebo o ktorých uvažuje; naliehavo vyzýva Komisiu, aby s právnou záväznosťou vylúčila vodohospodárske služby, sanitačné služby a služby v oblasti zneškodňovania splaškov z prebiehajúcich rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a dohode o obchode so službami; zdôrazňuje, že v súlade s dlhodobým záväzkom Únie, pokiaľ ide o trvalo udržateľný rozvoj a ľudské práva, všetky budúce obchodné a investičné dohody by mali obsahovať doložky o skutočnom prístupe ľudí z tretej krajiny, ktorej sa dohoda týka, a že skutočný prístup ľudí z tretej krajiny, ktorej sa dohoda týka musí byť základnou podmienkou všetkých budúcich dohôd o voľnom obchode;

48.  pripomína významné množstvo petícií, ktoré vyjadrujú nesúhlas so zahrnutím základných verejných služieb, akými sú voda a sanitácia, do rokovaní o TTIP; vyzýva Komisiu, aby zvýšila zodpovednosť dodávateľov vody;

49.  vyzýva Komisiu, aby pôsobila ako sprostredkovateľ podporujúci spoluprácu medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb prostredníctvom výmeny najlepších regulačných a iných postupov a iniciatív, vzájomného využívania poznatkov a spoločných skúseností, ako aj prostredníctvom dobrovoľného referenčného porovnávania; víta skutočnosť, že oznámenie Komisie obsahuje požiadavku väčšej transparentnosti v odvetví vodného hospodárstva a uznáva doterajšie úsilie, pričom poznamenáva, že vzhľadom na veľké rozdiely medzi vodohospodárskymi službami a regionálne a miestne osobitosti v celej Európe, by každé referenčné porovnávanie malo byť dobrovoľné; ďalej poznamenáva, že žiadne referenčné porovnávanie, ktoré obsahuje iba finančné ukazovatele, by sa nemalo považovať za rovnocenné v porovnaní s opatreniami transparentnosti, a že by sa mali zahrnúť ďalšie kritériá, ktoré sú pre občanov rozhodujúce, ako sú kvalita vody, opatrenia na zmiernenie problémov cenovej nedostupnosti, informácie o tom, aký podiel obyvateľstva má prístup k primeraným dodávkam vody a úrovne účasti verejnosti na riadení vodných zdrojov, a to spôsobom, ktorý je zrozumiteľný občanom i regulačným orgánom;

50.  zdôrazňuje význam národných regulačných orgánov pri zabezpečovaní spravodlivej a otvorenej hospodárskej súťaže medzi poskytovateľmi služieb, uľahčovaní rýchlejšieho zavádzania inovačných riešení a technického pokroku, pri podpore efektívnosti a kvality vodohospodárskych služieb a ochrane záujmov spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby v EÚ podporovala iniciatívy zamerané na spoluprácu v oblasti regulácie s cieľom urýchliť referenčné porovnávanie, vzájomné učenie sa a výmenu najlepších regulačných postupov;

51.  je presvedčený, že európske projekty v oblasti vody a sanitácie by sa mali posudzovať z hľadiska ľudských práv, aby sa vypracovali primerané politiky, usmernenia a postupy; vyzýva Komisiu, aby vytvorila systém referenčných hodnôt (kvalita vody, cenová dostupnosť, udržateľnosť, pokrytie atď.) s cieľom zlepšiť kvalitné verejné vodohospodárske a sanitačné služby v celej EÚ, a tiež ako spôsob posilnenia postavenia občanov;

52.  pripomína, že poplatky za vodohospodárske a sanitačné služby podliehajú zásadám stanoveným v zmluve, a musia byť preto ukladané v súlade so zásadami transparentnosti, rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie;

53.  zdôrazňuje, že výroba, distribúcia a čistenie vody a sanitačné služby musia byť naďalej vylúčené z pôsobnosti smernice o koncesiách aj po akejkoľvek budúcej revízii smernice;

54.  pripomína, že smernicu 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu už občianska spoločnosť napadla v mnohých aspektoch, a to i z hľadiska služieb všeobecného ekonomického záujmu, ako sú napríklad distribúcia vody a dodávky pitnej vody, ako aj nakladanie s odpadovými vodami;

55.  zdôrazňuje význam verejno-verejných partnerstiev a verejno-súkromných pri výmene najlepších postupov na základe neziskovej spolupráce medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb, a víta skutočnosť, že Komisia v oznámení prvý raz uznala dôležitosť partnerstiev medzi verejnými orgánmi;

56.  víta úspešné snahy niektorých obcí o posilnenie účasti verejnosti na zlepšovaní poskytovania vodohospodárskych služieb a na ochrane vodných zdrojov a pripomína, že miestne orgány zohrávajú dôležitú úlohu v procese rozhodovania o hospodárení s vodou;

57.  vyzýva Výbor regiónov, aby sa viac angažoval v tejto európskej iniciatíve občanov tým, že bude povzbudzovať regionálne orgány k väčšiemu zapojeniu do danej problematiky;

58.  pripomína povinnosť zaručiť prístup k spravodlivosti a informáciám, pokiaľ ide o otázky životného prostredia, a účasť verejnosti v rozhodovaní, ktorá sa ustanovuje Aarhuskom dohovore; vyzýva preto Komisiu, členské štáty a ich regionálne a miestne orgány, aby dodržiavali zásady a práva zakotvené v Aarhuskom dohovore; pripomína, že povedomie občanov o vlastných právach je kľúčové na dosiahnutie ich čo najväčšej účasti na rozhodovacom procese; naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby iniciatívne otvorila kampaň na informovanie občanov EÚ o výsledkoch, ktoré Aarhurský dohovor dosiahol v oblasti transparentnosti, a o účinných nástrojoch, ktoré majú k dispozícii, a aby splnila ustanovenia týkajúce sa inštitúcií EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala kritériá transparentnosti, zodpovednosti a účasti ako prostriedok zlepšenia výkonnosti, udržateľnosti a nákladovej účinnosti vodohospodárskych služieb;

59.  žiada členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby pokročili smerom k skutočnej sociálnej dohode o vode s cieľom zaručiť dostupnosť, stabilitu a bezpečné riadenie zdrojov, najmä prijatím opatrení, napríklad na založenie vodohospodárskych fondov solidarity a ďalších mechanizmov sociálnej činnosti na podporu ľudí, ktorí si nemôžu dovoliť prístup k vodohospodárskym a sanitačným službám, aby sa splnili požiadavky na bezpečnosť dodávok vody a neohrozilo ľudské právo na vodu; nabáda všetky členské štáty, aby zaviedli mechanizmy sociálnej činnosti, akými sú tie, ktoré už existujú v niektorých krajinách EÚ, na zabezpečenie dodávok pitnej vody pre občanov, ktorí sú v skutočne ťažkej situácii;

60.  vyzýva Komisiu, aby zorganizovala výmenu skúseností medzi členskými štátmi v súvislosti so sociálnym rozmerom politiky v oblasti vodného hospodárstva;

61.  odsudzuje skutočnosť, že v niektorých štátoch sa odopieranie zásobovania vodou a poskytovania sanitačných služieb znevýhodneným a zraniteľným spoločenstvám používa ako donucovací prostriedok; opakuje, že zatvorenie verejných studní zo strany verejných orgánov v niektorých členských štátoch sťažilo najzraniteľnejším skupinám prístup k vode;

62.  konštatuje, že členské štáty by mali osobitnú pozornosť venovať potrebám zraniteľných skupín spoločnosti a tiež zabezpečeniu toho, aby osoby v núdzi mali prístup k cenovo dostupnej kvalitnej vode;

63.  vyzýva každý členský štát, aby vymenoval ombudsmana pre vodohospodárske služby, s cieľom zabezpečiť, aby sa otázkami súvisiacimi s vodou, ako sú sťažnosti a návrhy v súvislosti s kvalitou vodohospodárskych služieb a prístupom k nim, mohol zaoberať nezávislý orgán;

64.  podporuje vodohospodárske spoločnosti, aby opätovne investovali hospodárske výnosy z procesov vodného hospodárstva do údržby a zlepšovania vodohospodárskych služieb a ochrany vodných zdrojov; pripomína, že zásada návratnosti nákladov na vodohospodárske služby zahŕňa environmentálne náklady a náklady na zdroje, pričom dodržuje zásady spravodlivosti, transparentnosti a ľudského práva na vodu, ako aj povinnosti členských štátov plniť si povinnosti týkajúce sa návratnosti nákladov čo najlepším spôsobom, pokiaľ nie sú ohrozené účely a dosiahnutie cieľov rámcovej smernice o vode; odporúča skoncovať s praktikami, keď sa odkláňajú hospodárske zdroje zo sektora vodného hospodárstva na financovanie iných politík, vrátane situácií, keď účty za vodu zahŕňajú koncesionárske poplatky, ktoré neboli vyčlenené na vodohospodársku infraštruktúru,; pripomína znepokojujúci stav infraštruktúry v niektorých členských štátoch, keď sa vodou plytvá v dôsledku únikov z nevhodných a zastaraných vodovodných sietí, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do zlepšenia infraštruktúry, ako aj iných vodohospodárskych služieb, ako predpoklad zaručenia ľudského práva na vodu v budúcnosti;

65.  vyzýva Komisiu, aby zaručila, že príslušné orgány budú občanom poskytovať všetky informácie o kvalite vody a manažmente vodných zdrojov v ľahko dostupnej a zrozumiteľnej podobe a že občania budú v plnej miere a dostatočnom predstihu informovaní o všetkých vodohospodárskych projektoch a že sa s nimi bude o všetkých projektoch konzultovať; okrem toho poznamenáva, že počas verejnej konzultácie, ktorú uskutočnila Komisia, 80 % zúčastnených považovalo zlepšenie transparentnosti monitorovania kvality vody za kľúčové;

66.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala využívanie priamych i nepriamych finančných prostriedkov EÚ na vodohospodárske projekty a aby zabezpečila, že sa tieto prostriedky vynaložia iba na projekty, na ktoré boli určené, a to aj s prihliadnutím na to, že prístup k vode je kľúčový pri odstraňovaní rozdielov medzi občanmi EÚ a pri zvyšovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ; v tejto súvislosti vyzýva Dvor audítorov, aby overil, či sú uspokojivo splnené kritériá efektívnosti a udržateľnosti;

67.  vyzýva Komisiu, aby vzala do úvahy súčasný nedostatok investícií do vyváženého manažmentu vodných zdrojov vzhľadom na to, že voda je jedným zo spoločných statkov občanov EÚ;

68.  preto vyzýva na zvyšovanie transparentnosti medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb, a to najmä prostredníctvom vypracovania kódexu súkromnej a verejnej správy pre vodohospodárske spoločnosti v EÚ; domnieva sa, že tento kódex by mal byť založený na zásade efektívnosti a mal by byť vždy predmetom ustanovení rámcovej smernice o vode týkajúcich sa účasti verejnosti a environmentálnych a hospodárskych otázok, ako aj otázok infraštruktúry; žiada tiež vytvorenie vnútroštátneho regulačného orgánu;

69.  vyzýva Komisiu, aby rešpektovala zásadu subsidiarity a právomoci a zodpovednosť v súvislosti s vodou, s ohľadom na rôzne úrovne správy a miestne vodohospodárske združenia, ktoré spravujú vodohospodárske služby (pramene a ich údržbu);

70.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že smernica o čistení komunálnych odpadových vôd stále nie je plne implementovaná v členských štátoch; žiada, aby sa finančné zdroje Únie v prvom rade poskytli oblastiam, kde sa nedodržiavajú právne predpisy EÚ v oblasti životného prostredia vrátane čistenia odpadových vôd; konštatuje, že miera plnenia požiadaviek sa ukázala byť vyššia tam, kde sa náklady uhrádzali a zaviedla sa zásada „znečisťovateľ platí“ a vyzýva Komisiu, aby preskúmala primeranosť súčasných nástrojov s cieľom dosiahnuť vysokú úroveň ochrany a zlepšenie kvality životného prostredia;

71.  poukazuje na to, že v prípade vody, má sektor služieb obrovský potenciál na vytváranie pracovných miest prostredníctvom začlenenia problematiky životného prostredia a na podporu inovácií prostredníctvom transferu technológií medzi odvetviami a cez výskum, vývoj a inovácie uplatňované v celom vodohospodárskom cykle; žiada preto, aby sa osobitná pozornosť venovala podpore udržateľného využívania vody ako energie z obnoviteľných zdrojov;

72.  nabáda Komisiu, aby vypracovala európsky legislatívny rámec pre používanie vyčistenej odpadovej vody predovšetkým v záujme ochrany citlivých činností a oblastí; vyzýva ďalej Komisiu, aby podporovala výmenu skúseností medzi zdravotníckymi agentúrami rôznych členských štátov;

73.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri akejkoľvek revízii rámcovej smernice o vode zabezpečila, že kvantitatívne hodnotenia problémov cenovej dostupnosti vody sa stanú povinnou požiadavkou na podávanie správ členskými štátmi, pokiaľ ide o vykonávanie rámcovej smernice o vode;

74.  žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť, že by Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) monitorovala problémy cenovej dostupnosti vody v 28 členských štátoch a podávala o týchto problémoch správy;

75.  poukazuje na to, že zo spoľahlivého manažmentu vodných zdrojov sa stáva priorita nadchádzajúcich desaťročí, a to tak z ekologického, ako aj z environmentálneho hľadiska, pretože dáva odpoveď na požiadavky v oblasti energetiky a poľnohospodárstva, rovnako ako na hospodárske a sociálne požiadavky.

Internalizácia nákladov súvisiacich so znečistením

76.  pripomína, že občania EÚ platia náklady na čistenie vody v rámci svojich faktúr za vodu, a zdôrazňuje, že by bolo efektívnejšie a z finančného hľadiska vhodnejšie prijať politiky, ktoré účinne skombinujú a zosúladia ciele v oblasti ochrany vodných zdrojov s úsporou nákladov, napríklad prostredníctvom „kontroly pri zdroji“; pripomína, že podľa správy EEA z roku 2015 o stave životného prostredia, viac ako 40 % riek a pobrežných vôd je zasiahnutých difúznym znečistením spôsobeným poľnohospodárstvom a 20 % až 25 % je znečisťovaných z bodových zdrojov, akými sú priemyselné štruktúry, kanalizačné systémy a siete nakladania s komunálnymi odpadovými vodami; zdôrazňuje význam účinnej implementácie rámcovej smernice o vode a smernice o pitnej vode, lepšej koordinácie, pokiaľ ide o ich implementáciu, väčšej súdržnosti pri vypracúvaní právnych predpisov a väčšieho množstva proaktívnych opatrení zameraných na zachovanie vodných zdrojov a podstatné zvýšenie efektívnosti využívania vody vo všetkých sektoroch (priemysle, domácnostiach, poľnohospodárstve, distribučných sieťach); pripomína, že zabezpečenie udržateľnej ochrany prírodných oblastí, ako sú sladkovodné ekosystémy, je tiež kľúčové pre rozvoj a rozhodujúce z hľadiska zásobovania pitnou vodou a znižuje náklady pre občanov i prevádzkovateľov;

Vonkajšia politika a rozvojová politika EÚ v sektore vodného hospodárstva

77.  zdôrazňuje, že rozvojové politiky EÚ by mali v plnej miere zahŕňať všeobecný prístup k vode a sanitácii prostredníctvom podpory verejno-verejných a verejno-súkromných partnerstiev založených na solidarite medzi poskytovateľmi vodohospodárskych služieb a pracovníkmi v rozličných krajinách, a využívať škálu nástrojov s cieľom podporiť najlepšie postupy prenosom poznatkov, ako aj programy rozvoja a spolupráce v tomto sektore; opakuje, že tvorba politík členských štátov by mala zohľadňovať ľudskoprávny rozmer prístupu k bezpečnej pitnej vode a sanitácii, a že ľudskoprávny prístup si vyžaduje podporu legislatívnych rámcov, financovanie a posilnenie hlasu občianskej spoločnosti s cieľom uplatňovať tieto práva v praxi;

78.  opätovne potvrdzuje, že prístup k pitnej vode v dostatočnom množstve a dostatočnej kvalite je základným ľudským právom, a nazdáva sa, že vnútroštátne vlády majú povinnosť plniť tento záväzok;

79.  zdôrazňuje v súlade so súčasnými právnymi predpismi EÚ a ich požiadavkami význam pravidelného hodnotenia kvality, čistoty a bezpečnosti vody a vodných zdrojov v rámci EÚ, ako aj mimo jej hraníc;

80.  zdôrazňuje, že pri vyčleňovaní finančných prostriedkov EÚ a plánovaní pomoci by sa mala pripísať vysoká priorita zásobovaniu bezpečnou pitnou vodou a zabezpečovaniu sanitácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primeranú finančnú podporu pre činnosti zamerané na rozvoj kapacít v oblasti vody, opierajúc sa o spoluprácu s existujúcimi medzinárodnými platformami a iniciatívami;

81.  trvá na tom, že v oficiálnej rozvojovej pomoci i vo vnútroštátnych rozpočtoch by sa mala pripísať vysoká priorita odvetviu vody, sanitácie a hygieny (WASH) v rozvojových krajinách; pripomína, že manažment vodných zdrojov je kolektívnou zodpovednosťou; podporuje otvorenosť vo vzťahu k rôznym možnostiam pomoci, ale tiež prísne dodržiavanie zásad účinnosti rozvoja a konzistentnosti rozvojových politík a neochvejné zameriavanie sa na odstraňovanie chudoby a maximalizáciu vplyvu na rozvoj; v tomto smere podporuje zapojenie miestnych komunít do realizácie projektov v rozvojových krajinách, ako aj zásadu prevzatia zodpovednosti jednotlivých komunít;

82.  zdôrazňuje, že hoci sme na správnej ceste k dosiahnutiu miléniového rozvojového cieľa týkajúceho sa bezpečnej pitnej vody, 748 miliónov ľudí v celom svete nemá prístup k zlepšeným dodávkam vody a odhaduje sa, že najmenej 1,8 miliardy ľudí stále pije fekálne znečistenú vodu a cieľ v oblasti sanitácie má od splnenia ďaleko;

83.  pripomína, že zabezpečenie udržateľného hospodárenia s podzemnou vodou je predpokladom zmiernenia chudoby a prosperity všetkých, keďže podzemná voda môže predstavovať lepší zdroj pitnej vody pre milióny chudobných mestských a vidieckych obyvateľov;

84.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula vodu ako súčasť Programu zmien spolu s udržateľným poľnohospodárstvom;

85.  domnieva sa, že voda by mala byť v centre pozornosti pri prácach na príprave na dve významné medzinárodné podujatia v roku 2015, konkrétne na samit o programe na obdobie po roku 2015 a samit o zmene klímy COP 21; v tejto súvislosti dôrazne podporuje zahrnutie ambicióznych a ďalekosiahlych cieľov týkajúcich sa vody a hygieny, napríklad cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 6 o zabezpečení dostupnosti a udržateľného riadenia vodohospodárstva a sanitácie pre všetkých do roku 2030, ktorý sa má schváliť v septembri 2015; pripomína, že odstránenie chudoby prostredníctvom procesu po roku 2015 je možné len vtedy, keď zaistíme, aby mal každý a kdekoľvek prístup k čistej vode, základnej sanitácii a hygiene; zdôrazňuje, že realizácia všetkých cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja si vyžaduje mobilizáciu oveľa väčšieho objemu finančných prostriedkov než v súčasnosti, a to ako z vyspelých, tak i z rozvojových krajín; žiada vytvorenie celosvetového monitorovacieho mechanizmu na sledovanie pokroku pri dosahovaní univerzálneho prístupu k bezpečnej pitnej vode a udržateľného využívania a rozvoja vodných zdrojov a posilňovaní spravodlivej, participatívnej a zodpovednej správy vodných zdrojov vo všetkých krajinách; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila, aby bola pomoc využívaná účinne a aby bola lepšie cielená na odvetvie WASH vzhľadom na rozvojový program na obdobie po roku 2015;

86.  zdôrazňuje zvýšené riziko nedostatku vody z dôvodu zmeny klímy; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa medzi témy COP 21 zahrnul strategický manažment vodných zdrojov a dlhodobé plány na adaptáciu, s cieľom zapracovať do budúcej celosvetovej dohody o klíme prístup k otázke vody, ktorý bude odolný voči zmene klímy; zdôrazňuje, že vodohospodárska infraštruktúra, ktorá je odolná voči klíme, má zásadný význam pre rozvoj a pre znižovanie chudoby; zdôrazňuje, že bez nepretržitého úsilia o zmiernenie dôsledkov zmeny klímy, ako aj o lepší manažment vodných zdrojov, môže byť ohrozený pokrok pri dosahovaní cieľov v oblasti znižovania chudoby, miléniových rozvojových cieľov a trvalo udržateľného rozvoja vo všetkých jeho hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dimenziách;

87.  so znepokojením konštatuje, že nedostatok prístupu k vode a sanitácii v rozvojovom svete môže mať neprimeraný vplyv na dievčatá a ženy, najmä v školopovinnom veku, keď sa nepravidelná školská dochádzka a jej predčasné ukončovanie spája s nedostatkom čistej, bezpečnej a dostupnej sanitácie;

88.  žiada, aby sa pri prideľovaní finančných prostriedkov Únie a členských štátov, zohľadnili odporúčania osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu, najmä pokiaľ ide uprednostňovanie infraštruktúry malého rozsahu a vyčleňovanie väčšieho množstva finančných prostriedkov na prevádzku a údržbu, budovanie kapacít a zvyšovanie povedomia;

89.  so znepokojením poznamenáva, že podľa osobitného spravodajcu OSN pre ľudské právo na bezpečnú pitnú vodu a sanitáciu musia ľudia žijúci v slumoch vo všeobecnosti platiť viac než tí, ktorí žijú v oficiálnych sídlach, a to za neregulované služby nízkej kvality; naliehavo preto žiada rozvojové krajiny, aby pri vyčleňovaní rozpočtových prostriedkov venovali prioritu službám pre znevýhodnených a izolovaných ľudí;

90.  pripomína, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie, na začiatku, bez zavedenia najnovších inovačných technológií na čistenie a úsporu vody, je optimálne množstvo vody na osobu a deň 100 až 200 litrov, a poukazuje na to, že na uspokojenie základných potrieb a obmedzenie množstva zdravotných problémov je potrebných 50 až 100 litrov; poukazuje na to, že v súlade s uznanými základných ľudskými právami je stanovenie minimálneho množstva vody na osobu nevyhnutné na uspokojenie základných potrieb obyvateľstva;

91.  zdôrazňuje, že požiadavka prístupu k vode by mala byť nepopierateľným ľudským právom, ktoré bude mať nepriamu i výslovnú oporu v medzinárodnom práve, dohovoroch a vnútroštátnych postupoch;

92.  vyzýva vlády, medzinárodné agentúry poskytujúce pomoc, mimovládne organizácie a miestne spoločenstvá, aby vyvíjali úsilie o zabezpečenie základných potrieb všetkých ľudí súvisiacich s vodou a aby zaručili, že voda je ľudské právo;

93.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s usmerneniami Svetovej zdravotníckej organizácie zaviedli cenovú politiku, ktorá rešpektuje právo na minimálne množstvo vody na prežitie a podniká kroky na zníženie odpadu, pričom upravuje uplatňovanie progresívnych poplatkov, ktoré sú úmerné objemu spotrebovanej vody,

94.  nabáda k prijatiu opatrení na zabezpečenie racionálneho využívania vody, aby sa predišlo plytvaniu;

95.  chváli niektorých poskytovateľov vodohospodárskych služieb, ktorí venujú percentuálny podiel zo svojho ročného obratu na partnerstvá pre vodu, a povzbudzuje členské štáty a EÚ, aby vytvorili právny rámec nevyhnutný na realizáciu takýchto partnerstiev;

96.  žiada účinné monitorovanie projektov vykonávaných prostredníctvom vonkajšej pomoci; zdôrazňuje potrebu monitorovania stratégií financovania a rozpočtov s cieľom zabezpečiť, aby sa vyčlenené finančné prostriedky využili na riešenie rozdielov a nerovností v prístupe k vode a na dodržiavanie ľudských práv, zásad zákazu diskriminácie, ako aj prístupu k informáciám a účasti;

97.  vyzýva Komisiu, aby v Investičnom pláne pre Európu zaradila obnovu starnúcich vodovodných sietí ako prioritu tým, že tieto projekty umiestni na zoznam projektov Únie; zdôrazňuje pákový efekt, ktorý by tieto projekty mohli mať pri vytváraní nepremiestniteľných pracovných miest, čím by sa pomohlo podporiť ekologické hospodárstvo v Európe;

98.  vyzýva Komisiu, aby podporovala výmenu poznatkov, aby členské štáty vykonávali prieskumy stavu sietí, ktoré by mali umožniť začať obnovovacie práce, aby sa ukončilo plytvanie;

99.  vyzýva na väčšiu transparentnosť s cieľom komplexnejšie informovať spotrebiteľov o vode a prispieť k šetrnejšiemu hospodáreniu s vodnými zdrojmi; na tento účel nabáda Komisiu, aby pokračovala v práci s členskými štátmi v záujme výmeny skúseností medzi krajinami týkajúcich sa zavedenia informačných systémov o vode;

100.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vhodnosť rozšírenia nástrojov finančnej podpory v oblasti medzinárodnej spolupráce týkajúcej sa vody a sanitácie, na európsku úroveň;

101.  zdôrazňuje, že účinný a spravodlivý manažment vodných zdrojov závisí od schopnosti miestnych samospráv poskytovať služby; preto vyzýva EÚ, aby ďalej podporovala posilnenie správy vodných zdrojov a infraštruktúr v rozvojových krajinách a osobitne sa zamerala na potreby zraniteľného vidieckeho obyvateľstva;

102.  podporuje Svetovú platformu pre solidárne hospodárenie s vodou, ktorá bola vytvorená v rámci Rozvojového programu Organizácie Spojených národov a ktorá slúži na zapojenie miestnych orgánov do hľadania riešení výziev súvisiacich s vodou; víta tiež iniciatívu „1 % solidarity pre vodu a sanitáciu“ a iné iniciatívy občanov a orgánov v niektorých členských štátoch, ktorých cieľom je podporiť prostredníctvom spotrebných poplatkov projekty v rozvojových krajinách; poznamenáva, že viaceré vodárenské spoločnosti takéto iniciatívy už uviedli do praxe; pripomína svoju výzvu, aby Komisia podporila mechanizmy solidarity v tejto a iných oblastiach, prostredníctvom šírenia informácií, uľahčovaním partnerstiev a výmenou skúseností; a to i prostredníctvom možnosti vytvorenia partnerstiev medzi Komisiou a členskými štátmi s doplnkovým financovaním zo strany Spoločenstva, ktoré bude poskytnuté na projekty vykonávané prostredníctvom tejto iniciatívy; konkrétne povzbudzuje na podporu verejných partnerstiev vo vodohospodárskych službách, ako o to usiluje Celosvetové partnerské združenie poskytovateľov vodohospodárskych služieb (GWOPA), ktoré koordinuje Program OSN pre ľudské sídla;

103.  vyzýva Komisiu, aby opätovne zaviedla nástroj Water Facility, ktorý sa prejavil ako účinný pri podpore lepšieho prístupu k vodohospodárskym službám v rozvojových krajinách prostredníctvom presadzovania opatrení, ktoré posilňovali kapacity miestnych spoločenstiev;

104.  víta skutočnosť, že rezolúcia OSN, v ktorej bol prístup k čistej vode a sanitácii vyhlásený za ľudské právo, našla v Európe značnú podporu;

o
o   o

105.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. ES L 330, 5.12.1998, s. 32.
(2) Ú. v. ES L 327, 22.12.2000, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 65, 11.3.2011, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 33.
(6) A/RES/64/292.
(7) A/RES/68/157.
(8) Ú. v. EÚ C 9 E, 15.1.2010, s. 33.
(9)Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 9.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.

Právne oznámenie