Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 9. septembra 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Otázky na písomné zodpovedanie (výklad článku 130 ods. 3 rokovacieho poriadku)
 Prerušenie alebo skončenie rokovania (výklad článku 191 rokovacieho poriadku)
 Pomenovanie medziparlamentnej delegácie
 Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Guineou-Bissau: rybolovné možnosti a finančný príspevok (súhlas) ***
 Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Guineou-Bissau: rybolovné možnosti a finančný príspevok (uznesenie)
 Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Kapverdmi: rybolovné možnosti a finančný príspevok (súhlas) ***
 Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Kapverdmi: rybolovné možnosti a finančný príspevok (uznesenie)
 Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Madagaskarom: rybolovné možnosti a finančný príspevok ***
 Protokol, ktorým sa mení Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretá v Marrákeši (súhlas) ***
 Protokol, ktorým sa mení Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretá v Marrákeši (dohoda o uľahčení obchodu) (uznesenie)
 Povolenie Rakúsku, Belgicku a Poľsku, aby ratifikovali Budapeštiansky dohovor o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste (CMNI) alebo aby k nemu pristúpili***
 Dočasné opatrenia v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka *
 Mestský rozmer politík EÚ
 Investovanie do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ
 Hodnotenie roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami
 Vykonávanie bielej knihy o doprave z roku 2011
 Vedecká a univerzitná kariéra žien
 Posilnenie postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania
 EHP – Švajčiarsko: prekážky týkajúce sa úplnej realizácie vnútorného trhu

Otázky na písomné zodpovedanie (výklad článku 130 ods. 3 rokovacieho poriadku)
PDF 236kWORD 60k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o otázkach na písomné zodpovedanie (výklad článku 130 ods. 3 rokovacieho poriadku) (2015/2152(REG))
P8_TA(2015)0295

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci zo 4. septembra 2015,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 130 ods. 3 rokovacieho poriadku tento výklad:

„Pojem „výnimočne“ sa má vykladať tak, že doplňujúca otázka sa týka naliehavej záležitosti a že s predložením tejto otázky nemožno počkať do nasledujúceho mesiaca. Okrem toho musí byť počet otázok predložených podľa odseku 3 druhého pododseku nižší ako stanovených päť otázok mesačne.”

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.


Prerušenie alebo skončenie rokovania (výklad článku 191 rokovacieho poriadku)
PDF 239kWORD 61k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o prerušení alebo skončení rokovania (výklad článku 191 rokovacieho poriadku) (2015/2153(REG))
P8_TA(2015)0296

Európsky parlament,

–  so zreteľom na list predsedníčky Výboru pre ústavné veci zo 4. septembra 2015,

–  so zreteľom na článok 226 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol pripojiť k článku 191 rokovacieho poriadku tento výklad:"„V prípade predloženia žiadosti o prerušenie alebo skončenie rokovania sa má hlasovanie o tejto žiadosti začať bez zbytočného odkladu. Mali by sa využiť obvyklé prostriedky na oznamovanie hlasovania v pléne a v súlade so zavedenou praxou by sa mal poslancom poskytnúť dostatočný čas na premiestnenie sa do rokovacej sály.Analogicky s článkom 152 ods. 2 druhým pododsekom nemožno v prípade zamietnutia takejto žiadosti opätovne predložiť v ten istý deň podobnú žiadosť. V súlade s výkladom článku 22 ods. 1 má predseda právo zamedziť nadmernému predkladaniu žiadostí podľa tohto článku.”"

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.


Pomenovanie medziparlamentnej delegácie
PDF 151kWORD 61k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o pomenovaní medziparlamentnej delegácie (2015/2842(RSO))
P8_TA(2015)0297

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 12. marca 2014 o počte medziparlamentných delegácií, delegácií pri spoločných parlamentných výboroch a delegácií pri parlamentných výboroch pre spoluprácu a mnohostranných parlamentných zhromaždeniach(1),

–  so zreteľom na článok 212 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol, že jeho delegácia pre vzťahy s Palestínskou zákonodarnou radou sa premenuje na „Delegáciu pre vzťahy s Palestínou”;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie pre informáciu Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0217.


Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Guineou-Bissau: rybolovné možnosti a finančný príspevok (súhlas) ***
PDF 252kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Guinejsko-bissauskou republikou (11667/2012 – C8-0278/2014 – 2012/0134(NLE))
P8_TA(2015)0298A8-0233/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11667/2012),

–  so zreteľom na návrh protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Guinejsko-bissauskou republikou (11671/2012),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú predložila Rada v súlade s článkom 43, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0278/2014),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 9. septembra 2015(1) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A8-0233/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Guinejsko-bissauskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0299.


Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Guineou-Bissau: rybolovné možnosti a finančný príspevok (uznesenie)
PDF 275kWORD 83k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Guinejsko-bissauskou republikou (11667/2012 – C8-0278/2014 – 2012/0134(NLE)2015/2119(INI))
P8_TA(2015)0299A8-0236/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (11667/2012),

–  so zreteľom na návrh protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Guinejsko-bissauskou republikou (11671/2012),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a odsekom 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0278/2014),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2012 o správe EÚ o súdržnosti politík v záujme rozvoja za rok 2011(1),

–  so zreteľom na hodnotiacu správu ex post o vykonávacom protokole k Dohode o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskou úniou a Guinejsko-bissauskou republikou (rámcová dohoda FISH/2006/20, osobitný dohovor č. 27, september 2010),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 9. septembra 2015(2) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo a stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0236/2015),

A.  keďže celkovým cieľom protokolu je zlepšiť v záujme oboch strán spoluprácu medzi Európskou úniou a Guinejsko-bissauskou republikou v oblasti rybolovu vytvorením rámca partnerstva, ktorý umožní rozvoj udržateľnej politiky v oblasti rybolovu a súčasne aj zodpovedné a udržateľné využívanie rybolovných zdrojov vo výhradnej hospodárskej zóne Guiney-Bissau, a získať primeraný podiel dostupného nadbytku povoleného výlovu, zodpovedajúci záujmom flotíl EÚ;

B.  keďže Európska únia by mala spraviť všetko, čo je v jej silách, aby zabezpečila, že dohody o udržateľnom rybolove uzatvárané s tretími krajinami budú v spoločnom záujme tak EÚ, ako aj príslušných tretích krajín vrátane ich miestneho obyvateľstva a ich sektora rybolovu;

C.  keďže prvá dohoda o rybolove medzi EHS a Guineou-Bissau bola uzavretá v roku 1980 a keďže flotily členských štátov EHS/Únie mohli odvtedy až do 15. júna 2012 loviť v guinejsko-bissauských vodách vďaka viacerým vykonávacím protokolom k dohode, ktoré postupne nadobúdali platnosť;

D.  keďže rybolovné možnosti priznané flotilám EÚ v rámci súčasného protokolu sú: 3 700 BRT (brutto registrovaná tona) pre mraziarenské plavidlá (na lov kreviet) 3 500 BRT pre mraziarenské plavidlá (na lov rýb a hlavonožcov), 28 mraziarenských plavidiel s vlečnou sieťou a plavidiel s lovnými šnúrami na lov tuniakov a 12 plavidiel na lov tuniakov udicami; keďže dohoda o rybolove medzi Európskou úniou a Guineou-Bissau je mimoriadne dôležitá, pretože je jednou z mála dohôd EÚ o rybolove, ktorá umožňuje prístup k zmiešanému rybolovu;

E.  keďže finančné prostriedky prevedené podľa tejto dohody do Guiney-Bissau najmä ako náhrada za prístup k zdrojom predstavujú významnú časť guinejsko-bissauského rozpočtu; keďže v minulosti však boli pozastavené prevody v rámci odvetvovej spolupráce z dôvodu určitých ťažkostí pri čerpaní pomoci zo strany Guinejsko-bissauskej republiky;

F.  keďže celkový sociálno-ekonomický rozvoj Guiney-Bissau vo významných oblastiach vrátane oblasti odbornej prípravy, a najmä rozvoj krajiny v sektore rybolovu, štruktúra tohto sektora a uznanie úlohy, ktorú v ňom zohrávajú ženy, sa vyznačujú nedostatkami;

G.  keďže doteraz dosiahnuté výsledky v oblasti odvetvovej spolupráce celkovo nie sú uspokojivé; keďže napriek tomu bol zaznamenaný pokrok v oblasti monitorovania a kontroly rybolovu, ako aj dohľadu nad rybolovom, hygienických kontrolných kapacít a účasti Guiney-Bissau v regionálnych rybárskych orgánoch; keďže ešte stále existuje priestor na zlepšenie, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby uvedená dohoda vo väčšej miere prispievala k zvyšovaniu transparentnosti a zodpovednosti v rámci odvetvovej spolupráce a k podpore udržateľného rozvoja guinejsko-bissauského sektora rybolovu, ako aj súvisiaceho priemyslu a činností s cieľom zaistiť, aby väčší podiel pridanej hodnoty vytvorenej využívaním vlastných prírodných zdrojov ostal v samotnej Guinei-Bissau;

H.  keďže vlastníci plavidiel prekladajú alebo vyloďujú úlovky mimo krajiny (napr. v Dakare alebo na Kanárskych ostrovoch), čím sa zmenšuje hospodársky prínos priemyselného rybolovu, resp. sa obmedzuje na vytvorenie len niekoľkých pracovných miest (podľa predchádzajúceho protokolu 148 miestnych členov posádky); keďže v roku 2010 fungoval v krajine iba jeden podnik na spracovanie rýb;

I.  keďže napriek určitému pokroku zaznamenanému v tejto oblasti v poslednom čase bráni obchodovaniu s produktmi rybolovu s EÚ neschopnosť zabezpečiť plnenie hygienických opatrení požadovaných EÚ;

J.  keďže nezákonný, nenahlásený a neregulovaný rybolov vo vodách Guinejsko-bissauskej republiky je dlhodobým problémom; keďže v rokoch 2008 a 2009 vnútroštátne orgány odhalili 58 lodí, ktoré porušili predpisy, pričom 11 z nich lovilo bez licencie a 7 v zakázaných zónach; keďže napriek dosiahnutému pokroku a prostriedkom, ktoré Guinea-Bissau vynaložila na kontrolu rybolovných činností (a ktoré zahŕňajú skupinu pozorovateľov a rýchle hliadkovacie plavidlá), pretrvávajú nedostatky v systéme dohľadu a kontroly nad rybolovom v pobrežných vodách Guiney-Bissau;

K.  keďže preukázateľný nedostatok vedomostí, pokiaľ ide o dôsledky tejto dohody pre morský ekosystém a o zabezpečenie obmedzenia prístupu k nadbytku povoleného výlovu, ktorý miestne flotily nemôžu uloviť, ako aj problémy spojené s neexistenciou aktualizovaných biologických údajov (predovšetkým po odchode flotíl EÚ z Guiney-Bissau v roku 2012) vzbudzujú obavy a musia sa čo najskôr vyriešiť;

L.  keďže Európsky parlament musí byť ihneď, v plnej miere a vo všetkých štádiách informovaný o postupoch týkajúcich sa protokolu a jeho obnovenia;

1.  domnieva sa, že táto dohoda má veľký význam tak pre Guineu-Bissau, ako aj pre flotily EÚ, ktoré majú pôsobiť v jej vodách; považuje však výsledky, ktoré sa zatiaľ dosiahli v oblasti odvetvovej spolupráce, za nedostatočné, a vyzýva Európsku komisiu, aby zavedením mechanizmov zvýšenej transparentnosti, zodpovednosti a účasti príjemcov v konkrétnych spoločenstvách maloobjemového tradičného rybolovu a v prípade potreby revíziou a posilnením časti dohody týkajúcej sa sektorovej podpory, ako aj nájdením iných a lepších spôsobov zvýšenia miery čerpania tejto podpory prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom zaručiť skutočnú zmenu trendu posledných desaťročí;

2.  trvá na tom, že dohoda by mala presadzovať efektívnejší a udržateľnejší rozvoj guinejsko-bissauského sektora rybolovu, ako aj súvisiaceho priemyslu a činností, najmä maloobjemového tradičného rybolovu, a tak a zvýšiť pridanú hodnotu, ktorá ostane v krajine ako výsledok využívania vlastných prírodných zdrojov; berie na vedomie pozitívny vývoj, ktorý bol zaznamenaný v posledných rokoch, no domnieva sa, že na dosiahnutie významných výsledkov je potrebné trvalé a dlhodobé úsilie; je presvedčený, že oblasti, ktoré treba podporiť – v neposlednom rade prostredníctvom technickej pomoci, by mohli zahŕňať budovanie inštitucionálnych kapacít, odbornú prípravu profesionálnych rybárov, partnerstvá so spoločenstvami maloobjemového tradičného rybolovu, ako aj kladenie väčšieho dôrazu na politiky rodovej rovnosti s cieľom uznať a využiť úlohu žien (distribúcia a predaj rýb, skladovanie, prvotné spracovanie atď.);

3.  domnieva sa, že by sa mali naplno využiť možnosti zamestnávať na palube plavidiel EÚ miestnych námorníkov, ktoré stanovuje protokol;

4.  zastáva názor, že by sa mali posilniť opatrenia na predchádzanie nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu vo výhradnej hospodárskej zóne Guiney-Bissau, a to aj vykonávaním lepšieho monitorovania, kontroly a dohľadu prostredníctvom rozsiahleho využitia systému satelitného monitorovania plavidiel, lodných denníkov, inšpektorov a vykonávania rozhodnutí miestnych rybárskych organizácií;

5.  poukazuje na potrebu lepšie skĺbiť odvetvovú podporu poskytovanú v rámci dohody o rybolove s nástrojmi dostupnými v rámci rozvojovej spolupráce, najmä Európskym rozvojovým fondom (ERF);

6.  vyzýva Komisiu, aby napriek už vynaloženému úsiliu podporovala orgány Guinejsko-bissauskej republiky pri posilňovaní systému dohľadu a kontroly nad rybolovom v jej pobrežných vodách, čo Guinei-Bissau umožní účinnejšie bojovať proti nezákonnému, nenahlásenému a neregulovanému rybolovu;

7.  zdôrazňuje, že táto dohoda obsahuje doložku o nediskriminácii; víta skutočnosť, že v súvislosti s rokovaniami Guinea-Bissau zverejnila dohody o rybolove, ktoré uzatvorila s tretími krajinami, a že do nich možno nahliadnuť; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala vývoj v súvislosti s týmito dohodami a s rybolovnými činnosťami vo vodách Guiney-Bissau;

8.  považuje za žiaduce, aby sa zlepšila kvantita a spoľahlivosť informácií o všetkých (cielených aj vedľajších) úlovkoch a vo všeobecnosti o stave zachovania rybolovných zdrojov, na základe čoho by sa dal lepšie zmerať vplyv dohody na morský ekosystém a na rybárske spoločenstvá, pričom považuje za potrebné podporovať rozvoj vlastných kapacít Guiney-Bissau na získavanie týchto údajov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila pravidelnejšiu a transparentnejšiu činnosť orgánov poverených dohľadom nad vykonávaním dohody, najmä spoločného vedeckého výboru;

9.  žiada Komisiu, aby postúpila Európskemu parlamentu zápisnice a závery zo zasadnutí spoločného výboru ustanoveného podľa článku 9 dohody, viacročný sektorový program uvedený v článku 3 nového protokolu a výsledky príslušných výročných hodnotení, ako aj zápisnice a závery zo zasadnutí stanovených v článku 4 nového protokolu; vyzýva Komisiu, aby umožnila účasť zástupcov Európskeho parlamentu ako pozorovateľov na schôdzach spoločného výboru a aby podporila účasť guinejsko-bissauských rybárskych spoločenstiev; napokon vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu a Rade v poslednom roku existencie nového protokolu a pred otvorením rokovaní o obnove jeho platnosti predložila kompletnú správu o jeho vykonávaní a aby zbytočne neobmedzovala prístup k tomuto dokumentu;

10.  domnieva sa, že Komisia by sa mala usilovať zaradiť do viacročného sektorového programu, o ktorom sa hovorí v článku 3 protokolu, ciele vedúce k skutočnému rozvoju miestneho rybolovu, najmä maloobjemového tradičného rybolovu a odvetvia spracovania rýb, a to aj zvýšením počtu vylodení v Guinei-Bissau, a ďalších hospodárskych činností a partnerstiev v sektore rybolovu;

11.  zastáva názor, že spoločný výbor uvedený v dohode o partnerstve by mal zabezpečiť, aby neexistovali žiadne pochybnosti o správnosti mechanizmov stanovených v tomto protokole, pokiaľ ide o problém korupcie;

12.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v medziach svojich právomocí vo všetkých etapách bezodkladne a v plnej miere informovali Európsky parlament o postupoch týkajúcich sa nového protokolu a obnovenia jeho platnosti podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Guinejsko-bissauskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 72 E, 11.3.2014, s. 21.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0298.


Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Kapverdmi: rybolovné možnosti a finančný príspevok (súhlas) ***
PDF 251kWORD 64k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Kapverdskou republikou (15848/2014 – C8-0003/2015 – 2014/0329(NLE))
P8_TA(2015)0300A8-0201/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15848/2014),

–  so zreteľom na návrh protokolu medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Kapverdskou republikou (15849/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0003/2015),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 9. septembra 2015(1) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A8-0201/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kapverdskej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0301.


Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Kapverdmi: rybolovné možnosti a finančný príspevok (uznesenie)
PDF 262kWORD 72k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí protokolu medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Kapverdskou republikou (15848/2014 – C8-0003/2015 – 2014/0329(NLE)2015/2100(INI))
P8_TA(2015)0301A8-0200/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15848/2014),

–  so zreteľom na návrh protokolu medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Kapverdskou republikou (15849/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0003/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/948/EÚ z 15. decembra 2014 o podpísaní v mene Európskej únie a predbežnom vykonávaní protokolu medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Európskym spoločenstvom a Kapverdskou republikou(1),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 9. septembra 2015(2) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na hodnotenie a analýzu predchádzajúceho protokolu,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0200/2015),

A.  keďže všeobecným cieľom protokolu je posilniť spoluprácu medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou, čím sa vytvorí partnerský rámec na rozvoj udržateľnej rybárskej politiky a na zodpovedné využívanie rybolovných zdrojov v rybolovnej oblasti Kapverdskej republiky, a to v záujme oboch strán;

B.  keďže v protokole sa strany dohodli na vykonávaní prísneho mechanizmu monitorovania s cieľom zabezpečiť udržateľné využívanie zdrojov; keďže tento mechanizmus sa bude zakladať najmä na štvrťročnej výmene údajov o úlovkoch žralokov;

C.  keďže obe strany sa zaviazali v plnej miere dodržiavať všetky odporúčania Medzinárodnej komisie pre zachovanie atlantických tuniakov (ICCAT),

D.  keďže ICCAT aj Vedecký, technický a hospodársky výbor pre rybárstvo (STECF) vymedzili žraloky ako zdravé populácie, čo potvrdilo vedecké stretnutie oboch strán tohto protokolu;

E.  keďže najmä nový monitorovací mechanizmus spojený s prahovými hodnotami 30 % a 40 % ulovených žralokov, na základe ktorých sa aktivujú doplňujúce opatrenia, je krokom správnym smerom;

F.  keďže vykonávanie sektorovej podpory sa oneskoruje; keďže úroveň plnenia je uspokojivá, aj keď je ťažké určiť dosah európskej sektorovej podpory v porovnaní s inými opatreniami vykonávanými v rámci podporných programov, ktoré realizujú ďalší rozvojoví partneri;

G.  keďže je potrebné zaviesť logický rámec intervencie na lepšie usmerňovanie a štandardizáciu hodnotení protokolu; keďže tento postup treba zrealizovať najmä so zreteľom na sektorovú podporu;

1.  víta tento nový protokol o rybárstve medzi Európskou úniou a Kapverdskou republikou prijatý v súlade s opatreniami v oblasti udržateľnosti v rámci novej spoločnej rybárskej politiky z environmentálneho aj sociálno-hospodárskeho hľadiska;

2.  vyzýva Komisiu, aby postúpila Európskemu parlamentu zápisnice a závery zo schôdzí spoločného výboru vytvoreného podľa článku 9 Dohody o partnerstve v sektore rybolovu, ako aj viacročný sektorový program uvedený v článku 3 nového protokolu;

3.  vyzýva Komisiu, aby počas posledného roka uplatňovania protokolu a pred začatím rokovaní o obnovení jeho platnosti predložila Európskemu parlamentu a Rade kompletnú správu o jeho vykonávaní;

4.  zdôrazňuje svoje znepokojenie nad tým, že v priebehu posledných rokov platnosti predchádzajúceho protokolu došlo k výraznému nárastu výlovu druhov žralokov; vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala správy o opatreniach prijatých spoločným výborom v reakcii na kritickú štúdiu vychádzajúcu z vedeckých poznatkov, ako sa uvádza v článku 4 ods. 6 prílohy k protokolu, s cieľom získať záruky, že tento rybolov je využívaný udržateľným a zodpovedným spôsobom; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť tiež informovaný o získaných údajoch, pokiaľ ide o populácie žralokov;

5.  vyzýva Komisiu a Radu, aby v medziach svojich právomocí bezodkladne a v plnej miere informovali Európsky parlament vo všetkých etapách postupov týkajúcich sa protokolu a obnovenia jeho platnosti podľa článku 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii a článku 218 ods. 10 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

6.  žiada Komisiu, aby posúdila, či plavidlá vykonávajúce činnosť podľa ustanovení tohto protokolu dodržiavajú príslušné požiadavky na podávanie správ;

7.  žiada Komisiu, aby každoročne informovala Európsky parlament o ďalších medzinárodných dohodách týkajúcich sa Kapverdskej republiky, aby Európsky parlament mohol monitorovať všetky rybolovné činnosti v regióne vrátane tých, ktoré môžu byť v rozpore s európskou rybárskou politikou, ako je odstraňovanie plutiev žralokov;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Kapverdskej republiky.

(1) Ú. v. EÚ L 369, 24.12.2014, s. 1.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0300.


Dohoda o partnerstve v sektore rybolovu s Madagaskarom: rybolovné možnosti a finančný príspevok ***
PDF 247kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Madagaskarskou republikou a Európskym spoločenstvom (15225/2014 – C8-0002/2015 – 2014/0319(NLE))
P8_TA(2015)0302A8-0196/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (15225/2014),

–  so zreteľom na návrh protokolu, ktorým sa stanovujú rybolovné možnosti a finančný príspevok podľa Dohody o partnerstve v sektore rybolovu medzi Madagaskarskou republikou a Európskym spoločenstvom (15226/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 43, článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0002/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre rybárstvo a na stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre rozpočet (A8-0196/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Madagaskarskej republiky.


Protokol, ktorým sa mení Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretá v Marrákeši (súhlas) ***
PDF 248kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu, ktorým sa mení Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretá v Marrákeši, v mene Európskej únie (06040/2015 – C8-0077/2015 – 2015/0029(NLE))
P8_TA(2015)0303A8-0237/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06040/2015),

–  so zreteľom na návrh Protokolu, ktorým sa mení Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretá v Marrákeši (06041/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0077/2015),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie z 9. septembra 2015(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0237/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením Protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Svetovej obchodnej organizácii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0304.


Protokol, ktorým sa mení Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretá v Marrákeši (dohoda o uľahčení obchodu) (uznesenie)
PDF 275kWORD 85k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu, ktorým sa mení Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretá v Marrákeši, v mene Európskej únie (06040/2015 – C8-0077/2015 – 2015/0029(NLE)2015/2067(INI))
P8_TA(2015)0304A8-0238/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (06040/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 207 ods. 4 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bod (v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0077/2015),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. novembra 2013 o aktuálnom stave rozvojového programu z Dauhy (DDA) a prípravách na deviatu Konferenciu ministrov WTO(1),

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o regionálnej integrácii a modernizácii ciel pre udržateľný rozvoj krajín AKT v spolupráci s EÚ(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015(3),

–  so zreteľom na výsledky deviatej Konferencie ministrov WTO v Indonézii v decembri 2013 a na dohodu, ktorá sa v rámci nej dosiahla, o uľahčení obchodu(4),

–  so zreteľom na vyhlásenie Generálnej rady Svetovej obchodnej organizácie (WTO) z 27. novembra 2014(5),

–  so zreteľom na správu OECD z februára 2014 nazvanú Dohoda WTO o uľahčení obchodu – možný vplyv na náklady obchodu,

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 9. septembra 2015(6) o návrhu rozhodnutia Rady,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a na stanovisko Výboru pre rozvoj (A8-0238/2015),

A.  keďže uľahčenie obchodu je predovšetkým úlohou vnútroštátnych orgánov, avšak v mnohých oblastiach môže mnohostranná spolupráca bezpochyby zvýšiť prínosy a znížiť náklady;

B.  keďže pred nadobudnutím účinnosti dohodu o uľahčení obchodu musia ratifikovať dve tretiny členov WTO; keďže v tejto súvislosti vyzýva všetkých členov WTO, aby zabezpečili, aby dohoda nadobudla účinnosť čo najskôr, a to najmä pred desiatou Konferenciou ministrov WTO, ktorá sa uskutoční v decembri 2015 v Nairobi;

C.  keďže niektoré z veľkých rozvíjajúcich sa ekonomík, ako sú Čína, Brazília a India, nebudú žiadať o technickú pomoc; keďže táto skutočnosť bude vítaná, lebo preukazuje, že dostupná pomoc bude poskytnutá tým, ktorí ju najviac potrebujú;

D.  keďže EÚ aktívne pracuje na zabezpečení súladu rôznych svojich politík (v oblasti obchodu, spolupráce, humanitárnej pomoci atď.); keďže tieto politiky by mali byť medziodvetvové a mali by byť posudzované na základe štúdií vplyvu;

E.  keďže EÚ je odhodlaná podporovať voľný, spravodlivý a otvorený obchod, ktorý je vyrovnaný a pre všetkých vzájomne prospešný; keďže WTO predstavuje prirodzený rámec na pokračovanie a opätovné potvrdenie týchto zásad;

F.  keďže EÚ a jej členské štáty sú najväčšími darcami pomoci vo svete; keďže finančná pomoc na vykonávanie dohody o uľahčení obchodu je opatrenie prijaté v rámci iniciatívy Pomoc pre obchod a nemalo by mať vplyv na prostriedky, ktoré boli vo viacročnom finančnom rámci (VFR) vyčlenené na oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA);

1.  víta výsledky deviatej Konferencie ministrov WTO, ktorá sa konala v decembri 2013 a na ktorej 160 členov WTO uzavrelo rokovania o uľahčení obchodu; túto dohodu považuje za významný míľnik, pretože ide o prvú mnohostrannú dohodu od založenia WTO v roku 1995, ktorá položí základ programu modernizácie ciel v 161 členských krajinách WTO;

2.  zdôrazňuje, že EÚ sa aj naďalej zasadzuje za to, aby všetci členovia WTO v plnej miere a dôsledne vykonávali balík rozhodnutí z Bali, vďaka čomu by sa mohla pozornosť upriamiť na úspešné zavŕšenie rokovaní v rámci rozvojového programu z Dauhy (DDA);

3.  berie na vedomie prínosy, ktoré z vykonávania tejto dohody vyplynú pre rozvojové krajiny, keďže táto dohoda prispeje k vytvoreniu priaznivejšieho podnikateľského prostredia, najmä pre MSP; zdôrazňuje najmä, že keď bude dohoda v plnej miere vykonaná, mala by sa znížiť neistota v súvislosti s podmienkami vstupu na trh a obchodné náklady o 12,5 až 17,5 % (podľa odhadov, napr. OECD), čo umožní spotrebiteľom prístup k širšej a lacnejšej škále produktov a podnikom prístup na nové trhy a zároveň zlepší ich konkurencieschopnosť zvýšením efektívnosti a znížením zbytočnej byrokracie a súvisiacich nákladov;

4.  zdôrazňuje, že vykonávanie dohody, najmä zo strany rozvojových krajín, povedie k štandardizácii a zjednodušeniu postupov súvisiacich s obchodom; upozorňuje na to, že dohoda môže poskytnúť nové príležitosti na intenzívnejšie využívanie inovatívnych technológií a elektronických systémov vrátane systémov elektronických platieb, vnútroštátnych obchodných portálov a jednotných kontaktných miest;

5.  naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, aby sa bezodkladne pokúsili nájsť riešenie na vykonávanie balíka z Bali vo všetkých jeho aspektoch vrátane zníženia dotácií narúšajúcich obchod, aby mohol byť rozvojový program z Dauhy dohodnutý ešte pred desiatou Konferenciou ministrov WTO;

6.  zdôrazňuje význam tejto dohody z pohľadu rozvoja, keďže uplatňuje osobitné a diferencované zaobchádzanie, na základe ktorého môžu rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny rozhodnúť, kedy sa zavedú rôzne ustanovenia a pre ktoré z nich bude potrebná technická pomoc;

7.  zdôrazňuje, že prínosy dohody budú závisieť od miery a harmonogramu jej vykonávania; zastáva názor, že úplné a dôsledné vykonávanie dohody zohľadňujúce priority a obavy rozvojových krajín v rámci rozvojového programu z Dauhy bude pre všetkých signatárov nanajvýš prospešné;

8.  upozorňuje na skutočnosť, že dohoda obsahuje záväzné ustanovenia a nezáväzné usmernenia; naliehavo vyzýva všetkých členov WTO, aby sa v maximálnej možnej miere zasadili o uplatňovanie záväzných ustanovení a usmernení, aby sa dosiahlo čo najväčšie zníženie obchodných nákladov;

9.  zdôrazňuje, že niektoré požiadavky stanovené v dohode, najmä v súvislosti s transparentnosťou a automatickým vstupom a platbou ciel, môžu byť významným prostriedkom boja proti korupcii na hraniciach; žiada o lepšiu spoluprácu medzi colnými orgánmi a zdôrazňuje, že väčšia transparentnosť zabezpečí účinnejšie vykonávanie colných kontrol, a zároveň zvýši bezpečnosť a výrazne povzbudí rozvoj obchodu;

10.  v plnej miere podporuje iniciatívu EÚ, v rámci ktorej budú rozvojovým a najmenej rozvinutým krajinám v priebehu piatich rokov poskytnuté finančné prostriedky vo výške 400 miliónov EUR na podporu reforiem a projektov na uľahčenie obchodu, napr. na zlepšenie colných systémov v týchto krajinách; pripomína, že tieto finančné prostriedky, ktoré budú poskytované najmä z prostriedkov vyčlenených v rámci regionálnych orientačných programov na regionálnu hospodársku integráciu, sú súčasťou oveľa širšej iniciatívy EÚ Pomoc pre obchod (v roku 2013 dosiahli granty EÚ úroveň 3,5 mld. EUR), a žiada, aby boli Európskemu parlamentu a členským štátom v tejto veci pravidelne poskytované informácie;

11.  upozorňuje však, že toto financovanie by malo byť veľmi dobre koordinované s financovaním od iných medzinárodných darcov, ako sú UNCTAD, WTO a Svetová banka; zdôrazňuje, že by sa malo zabrániť duplicite a nadmernej byrokracii vo vzťahu k žiadajúcim krajinám, pretože by ich to mohlo odradiť od podania žiadosti;

12.  ďalej žiada úzku spoluprácu s odbornými organizáciami, napr. Svetovou colnou organizáciou, ktoré môžu poskytovať cenné praktické a odborné individuálne poradenstvo a napomáhať tak rozvoju a budovaniu kapacít v tejto oblasti; zdôrazňuje, že obchodné príležitosti vytvorené dohodou o uľahčení obchodu môžu v plnej miere využiť najmä najmenej rozvinuté krajiny;

13.  zdôrazňuje, že na celom svete môžu zohrávať kľúčovú úlohu delegácie EÚ, ktoré môžu s rozvojovými a najmenej rozvinutými krajinami spolupracovať priamo na mieste, a požaduje, aby sa tieto delegácie v maximálnej možnej miere zapájali do rozdeľovania technickej pomoci;

14.  vyzýva Komisiu, aby rozvojové a najmenej rozvinuté krajiny maximálne podporovala pri plnení ich záväzkov a zohľadňovala pritom flexibilitu potrebnú na plnenie povinností vyplývajúcich z dohody; zdôrazňuje, že finančné prostriedky na budovanie kapacít by mali byť orientované na príjemcov a vychádzať z primeraného posúdenia potrieb;

15.  odporúča, aby medzinárodné organizácie a partneri rozvojových a najmenej rozvinutých krajín úzko spolupracovali na vykonávaní ustanovení kategórie C, aby mohli byť vykonané čo najrýchlejšie;

16.  berie na vedomie, že stále existujú obrovské rozdiely medzi konaním na hraniciach vo vyspelých a v rozvojových krajinách a že nedostatočná infraštruktúra, neefektívna správa colných záležitostí, prípady korupcie a nadmerná byrokracia spomaľujú obchod; uznáva, že dohoda o uľahčení obchodu a proces liberalizácie obchodu majú rovnaký cieľ, a to zníženie nákladov obchodovania v záujme podpory hospodárskej činnosti;

17.  pripomína, že uľahčenie obchodu bude pre mnohé rozvojové krajiny hlavným zdrojom prínosov v rámci rozvojového programu z Dauhy; víta rozsiahle ustanovenia o osobitnom a diferencovanom zaobchádzaní s rozvojovými a najmenej rozvinutými krajinami; navrhuje, aby nový prístup, spočívajúci v prispôsobovaní záväzkov a ich harmonogramu kapacite krajín, slúžil ako referencia pre budúce dohody;

18.  uznáva, že odbornosť súkromného sektora môže zohrávať ústrednú úlohu pri podpore opatrení na uľahčenie obchodu a pri poskytovaní pomoci a podpory pre vykonávanie dohody v rozvojových krajinách; berie na vedomie plánovanú iniciatívu USAID na vytvorenie verejno-súkromnej aliancie na tento účel; vyzýva Komisiu, aby podporovala zapojenie súkromného sektora a aby preskúmala možnosti partnerstiev s európskymi odvetviami v záujme podpory vykonávania dohody;

19.  uznáva, že vykonávanie reforiem zameraných na uľahčenie obchodu má širšie rozvojové prínosy; v tejto súvislosti berie na vedomie, že colné úrady môžu zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní rýchlej prepravy zásielok materiálu určeného na zmiernenie následkov katastrof; zdôrazňuje, že na núdzovú humanitárnu pomoc by sa mali vzťahovať zjednodušené postupy colného konania v záujme urýchlenia dodávok pomoci a navyše by mala byť oslobodená od ciel a daní;

20.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a Svetovej obchodnej organizácii.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0511.
(2) Ú. v. EÚ C 345, 2.10.2014, s. 28.
(3) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 5. februára 2015 (COM(2015)0044).
(4) Ministerská deklarácia z Bali (WT/MIN(13)/DEC); Ministerské rozhodnutie z Bali o dohode o uľahčení obchodu (WT/MIN(13)/36 alebo WT/L/911 z. 11. decembra 2013). https://www.wto.org/english/thewto_e/minist_e/mc9_e/balipackage_e.htm
(5) Protokol, ktorým sa mení Dohoda o založení Svetovej obchodnej organizácie uzavretá v Marrákeši, WT/L/940 z 28. novembra 2014.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0303.


Povolenie Rakúsku, Belgicku a Poľsku, aby ratifikovali Budapeštiansky dohovor o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste (CMNI) alebo aby k nemu pristúpili***
PDF 249kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady, ktorým sa Belgickému kráľovstvu a Poľskej republike povoľuje, aby ratifikovali Budapeštiansky dohovor o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste (CMNI), a Rakúskej republike, aby k nemu pristúpila (08223/2015 – C8-0173/2015 – 2014/0345(NLE))
P8_TA(2015)0305A8-0231/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (08223/2015),

–  so zreteľom na Budapeštiansky dohovor o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste (08223/15/ADD1),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 81 ods. 2 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0173/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre právne veci (A8-0231/2015),

1.  udeľuje súhlas s návrhom rozhodnutia Rady, ktorým sa Belgickému kráľovstvu a Poľskej republike povoľuje, aby ratifikovali Budapeštiansky dohovor o Zmluve o preprave tovaru po vnútrozemskej vodnej ceste, a Rakúskej republike, aby k nemu pristúpila;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.


Dočasné opatrenia v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka *
PDF 578kWORD 234k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (COM(2015)0286 – C8-0156/2015 – 2015/0125(NLE))
P8_TA(2015)0306A8-0245/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2015)0286),

–  so zreteľom na článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0156/2015),

–  so zreteľom na list Rady z 30. júla 2015, ktorým informovala Európsky parlament o svojom všeobecnom smerovaní,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozpočet,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0245/2015),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  schvaľuje vyhlásenie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

5.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

6.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Citácia 3 a (nová)
so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na kapitolu I a články 18 a 19,
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  V súlade s článkom 78 ods.3 a článkom 80 zmluvy sú solidárne opatrenia plánované v tomto rozhodnutí záväzné.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 4 a (nové)
(4a)  Dočasné opatrenia na núdzovú relokáciu predstavujú iba jednu časť holistického prístupu k migrácii, ako sa uvádza v oznámení Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda a v nadchádzajúcej iniciatívnej správe Európskeho parlamentu. Európsky parlament zdôrazňuje, že všetky rozmery holistického prístupu sú dôležité a mali by sa rozvíjať súbežne. Európska rada sa na svojom zasadnutí 25. a 26. júna 2015 vzhľadom na súčasnú núdzovú situáciu a záväzok posilňovať solidaritu a zodpovednosť dohodla na dočasnej a výnimočnej relokácii 40 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka do iných členských štátov v priebehu dvoch rokov. Členské štáty by sa mali dohodnúť na záväzných kvótach na rozdeľovanie týchto osôb.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)   Vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 Európsky parlament zdôraznil, že je potrebné, aby Únia založila svoju reakciu na najnovšie tragické udalosti v Stredozemí na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti a aby zintenzívnila svoje úsilie v tejto oblasti v prospech členských štátov, do ktorých či už z absolútneho alebo relatívneho hľadiska prúdi najvyšší počet utečencov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu.
(5)   Vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 Európsky parlament opätovne zdôraznil, že je potrebné, aby Únia založila svoju reakciu na najnovšie tragické udalosti v Stredozemí na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti a aby zintenzívnila svoje úsilie v tejto oblasti v prospech členských štátov, do ktorých či už z absolútneho alebo relatívneho hľadiska prúdi najvyšší počet utečencov a žiadateľov o medzinárodnú ochranu, a to na základe kritérií na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/20131a. Európsky parlament vyzval na zavedenie záväzných kvót na rozdeľovanie žiadateľov o azyl medzi všetky členské štáty.
______________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7
(7)   Vo svetle nedávnych tragických udalostí v Stredozemnom mori čelia spomedzi členských štátov, ktoré zaznamenávajú mimoriadny tlak, najmä Taliansko a Grécko, nebývalým tokom migrantov, medzi nimi aj žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prichádzajúcich na ich územie a vytvárajúcich značný tlak na ich migračné a azylové systémy.
(7)   Vo svetle nedávnych tragických udalostí v Stredozemnom mori čelia spomedzi členských štátov, ktoré zaznamenávajú mimoriadny tlak, najmä Taliansko a Grécko, nebývalým tokom migrantov, medzi nimi aj žiadateľov o medzinárodnú ochranu, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prichádzajúcich na ich územie a vytvárajúcich značný tlak na ich migračné a azylové systémy, čo poukazuje na nepriaznivý dosah nariadenia (EÚ) č. 604/2013 na prvú krajinu vstupu do Únie, čo, žiaľ, doposiaľ neviedlo k pozastaveniu uplatňovania tohto nariadenia či aspoň k vypusteniu odkazu na prvú krajinu vstupu do Únie. Iné členské štáty v rámci Únie však takisto čelia veľkému nárastu počtu žiadateľov o azyl.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 7 a (nové)
(7a)  Prognóza expertov poukazuje na zvýšený migračný tlak v krátkodobom a strednodobom horizonte na vonkajších námorných a pozemných hraniciach Únie.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 8
(8)   Podľa údajov Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Frontex) boli hlavnými oblasťami neregulárneho prekračovania hraníc Únie v roku 2014 trasy vedúce stredným a východným Stredozemím. Len do Talianska prišlo v roku 2014 neregulárnym spôsobom vyše 170 000 migrantov, čo v porovnaní s rokom 2013 predstavuje nárast o 277 %. Neustály nárast bol zaznamenaný aj v Grécku, na ktorého územie vstúpilo viac ako 50 000 neregulárnych migrantov, čo oproti roku 2013 predstavuje nárast o 153 %. Štatistika za prvé mesiace roku 2015 v prípade Talianska potvrdzuje tento jasný trend. Grécko okrem toho v priebehu prvých mesiacov roku 2015 čelilo prudkému nárastu počtu neregulárnych prekročení hraníc, ktorý zodpovedá viac ako 50 % celkového počtu neregulárnych prekročení hraníc v roku 2014 (takmer 28 000 počas prvých štyroch mesiacov roku 2015 v porovnaní s celkovým počtom takmer 55 000 v roku 2014). Významný podiel na celkovom počte neregulárnych migrantov zaznamenaných v týchto dvoch regiónoch predstavovali migranti so štátnou príslušnosťou, ktorá podľa údajov Eurostatu spĺňa podmienky vysokej miery uznávania potreby medzinárodnej ochrany na úrovni Únie (v roku 2014 predstavovali Sýrčania a Eritrejčania, v prípade ktorých je miera uznávania na úrovni Únie vyše 75 %, v Taliansku viac ako 40 % neregulárnych migrantov a v Grécku viac ako 50 % týchto migrantov). Podľa Eurostatu sa zistilo, že v Grécku sa v roku 2014 neregulárne zdržiavalo 30 505 Sýrčanov v porovnaní s 8 220 v roku 2013.
(8)   Podľa údajov Európskej agentúry pre riadenie operačnej spolupráce na vonkajších hraniciach (Frontex) boli hlavnými oblasťami neregulárneho prekračovania hraníc Únie v roku 2014 trasy vedúce stredným a východným Stredozemím. Len do Talianska prišlo v roku 2014 neregulárnym spôsobom vyše 170 000 migrantov, čo v porovnaní s rokom 2013 predstavuje nárast o 277 %, a to vrátane viac ako 26 100 detí, z ktorých bolo približne 13 000 maloletých bez sprievodu, čo predstavuje 7,6% celkového počtu migrantov. Neustály nárast bol zaznamenaný aj v Grécku, na ktorého územie vstúpilo viac ako 50 000 neregulárnych migrantov, čo oproti roku 2013 predstavuje nárast o 153 %. Štatistika za prvé mesiace roku 2015 v prípade Talianska potvrdzuje tento jasný trend. Od januára do júna 2015 Taliansko zaznamenalo 5 % nárast počtu neregulárnych prekročení hraníc v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku. Grécko okrem toho v priebehu prvých mesiacov roku 2015 čelilo prudkému nárastu počtu neregulárnych prekročení hraníc, ktorý zodpovedá viac ako šesťnásobnému zvýšeniu v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku a takmer 140 % nárastu v porovnaní s celým predchádzajúcim rokom (podľa údajov agentúry Frontex tento počet dosiahol 76 293 od januára do júna 2015 v porovnaní s celkovým počtom takmer 55 000 v roku 2014). Významný podiel na celkovom počte neregulárnych migrantov zaznamenaných v týchto dvoch regiónoch predstavovali migranti so štátnou príslušnosťou, ktorá podľa údajov Eurostatu spĺňa podmienky vysokej miery uznávania potreby medzinárodnej ochrany na úrovni Únie (v roku 2014 predstavovali Sýrčania a Eritrejčania, v prípade ktorých je miera uznávania na úrovni Únie vyše 75 %, v Taliansku viac ako 40 % neregulárnych migrantov a v Grécku viac ako 50 % týchto migrantov; od januára do júna 2015 predstavovali Sýrčania a Eritrejčania 30 % nových migrantov v Taliansku a takmer 60 % v Grécku). Podľa Eurostatu sa zistilo, že v Grécku sa v roku 2014 neregulárne zdržiavalo 30 505 Sýrčanov v porovnaní s 8 220 v roku 2013.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
(10)   Podľa údajov agentúry Frontex bola v roku 2014 ďalšou dôležitou migračnou trasou do Únie trasa cez západný Balkán s počtom 43 357 neregulárnych prekročení hraníc. Väčšina migrantov, ktorí využívajú balkánsku trasu, však prima facie nepotrebuje medzinárodnú ochranu, keďže 51 % migrantov predstavujú len Kosovčania.
(10)   Podľa údajov agentúry Frontex bola v roku 2014 ďalšou dôležitou migračnou trasou do Únie trasa cez západný Balkán s počtom 43 357 neregulárnych prekročení hraníc. Počet neregulárnych prekročení hraníc sa v roku 2015 prudko zvýšil. Od januára do júna 2015 použilo 67 444 migrantov a utečencov cestu cez hranice Turecka s Gréckom a Bulharskom a pozemné hranice s Maďarskom. To predstavuje 962 % nárast v porovnaní s rovnakým obdobím v predchádzajúcom roku. Túto cestu v súčasnosti tiež čoraz väčšmi používajú osoby, ktoré utekajú pred vojnou a prenasledovaním. Od januára do júna 2015 vstúpilo touto cestou do Únie 17 955 utečencov z Afganistanu, 13 225 utečencov zo Sýrie, 3 021 utečencov z Iraku a 196 utečencov z Eritrey.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 13 a (nové)
(13a)  Mala by sa é dosiahnuť urýchlená a úplná transpozícia a účinné vykonávanie spoločného európskeho azylového systému zo strany všetkých zúčastnených členských štátov, čím sa zabezpečia spoločné normy Únie vrátane prijímacích podmienok pre žiadateľov o azyl a rešpektovania základných práv, ako sa stanovuje v platných právnych predpisoch Únie;
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 15
(15)   Ak by podobnej núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín čelil členský štát iný ako Taliansko a Grécko, môže Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého členského štátu v súlade s článkom 78 ods. 3 zmluvy. Tieto opatrenia môžu prípadne zahŕňať pozastavenie plnenia povinností tohto členského štátu stanovených v tomto rozhodnutí.
(15)   S ohľadom na súčasnú nestabilitu a konflikty v bezprostrednom susedstve Únie, ako aj na meniacu sa povahu migračných tokov, ak by podobnej núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín čelil členský štát iný ako Taliansko a Grécko, môže Rada na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého členského štátu v súlade s článkom 78 ods. 3 zmluvy. Tieto opatrenia môžu prípadne zahŕňať pozastavenie plnenia povinností tohto členského štátu stanovených v tomto rozhodnutí.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 17
(17)   Opatrenia predpokladané v tomto rozhodnutí predstavujú dočasnú výnimku z kritéria stanoveného v článku 13 ods. 1 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/20131 a z procesných krokov stanovených v článkoch 21, 22 a 29 uvedeného nariadenia vrátane lehôt.
(17)   Opatrenia predpokladané v tomto rozhodnutí predstavujú dočasnú výnimku z kritéria stanoveného v článku 13 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 604/2013 a z procesných krokov stanovených v článkoch 21, 22 a 29 uvedeného nariadenia vrátane lehôt. Relokačné opatrenia by nemali členským štátom brániť plne uplatňovať nariadenie (EÚ) č. 604/2013 vrátane proaktívneho a efektívneho využívania všetkých kritérií, ako sú zlúčenie rodiny, osobitná ochrana maloletých bez sprievodu a diskrečná doložka z humanitárnych dôvodov.
____________________
____________________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 31).
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 18
(18)   Muselo sa prijať rozhodnutie týkajúce sa kritérií, ktoré sa majú uplatniť pri rozhodovaní o tom, ktorí žiadatelia sa majú relokovať z Talianska a Grécka a aký má byť ich počet. Predpokladá sa jasný a funkčný systém, ktorý vychádza z hranice priemernej miery rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany v konaní na prvom stupni na úrovni Únie podľa definície Eurostatu z celkového počtu rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu prijatých na prvom stupni na úrovni Únie, ako sa uvádza v najnovších dostupných štatistikách. Táto hranica by na jednej strane musela v maximálnom možnom rozsahu zabezpečiť, aby všetci žiadatelia, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli svoje práva na ochranu v členskom štáte relokácie využívať v plnej miere a čo najskôr. Na druhej strane by v maximálnej možnej miere zabránila tomu, aby žiadatelia, ktorí pravdepodobne dostanú zamietavé rozhodnutie o svojej žiadosti, boli relokovaní do iného členského štátu a aby sa im tak neoprávnene predĺžil pobyt v Únii. Na základe údajov Eurostatu o prvostupňových rozhodnutiach za rok 2014 by sa v tomto rozhodnutí mala použiť hranica 75 %, ktorá zodpovedá rozhodnutiam o žiadostiach Sýrčanov a Eritrejčanov v uvedenom roku.
(18)   Bolo nutné prijať rozhodnutie týkajúce sa kritérií, ktoré sa majú uplatniť pri rozhodovaní o tom, ktorí žiadatelia sa majú relokovať z Talianska a Grécka a aký má byť ich počet. Predpokladá sa jasný a funkčný systém, ktorý vychádza z limitu priemernej miery rozhodnutí o poskytnutí medzinárodnej ochrany v konaní na prvom stupni na úrovni Únie podľa definície Eurostatu z celkového počtu rozhodnutí o žiadostiach o medzinárodnú ochranu prijatých na prvom stupni na úrovni Únie, ako sa uvádza v najnovších dostupných štatistikách. Tento limit by na jednej strane musel v maximálnom možnom rozsahu zabezpečiť, aby všetci žiadatelia, ktorí s najväčšou pravdepodobnosťou potrebujú medzinárodnú ochranu, mohli svoje práva na ochranu v členskom štáte relokácie využívať v plnej miere a čo najskôr. Na druhej strane by v maximálnej možnej miere zabránil tomu, aby žiadatelia, ktorí pravdepodobne dostanú zamietavé rozhodnutie o svojej žiadosti, boli relokovaní do iného členského štátu a aby sa im tak neoprávnene predĺžil pobyt v Únii. Na základe údajov Eurostatu o prvostupňových rozhodnutiach za rok 2014 by sa v tomto rozhodnutí mala použiť hranica 75 %, ktorá zodpovedá rozhodnutiam o žiadostiach Sýrčanov a Eritrejčanov v uvedenom roku. V záujme zohľadnenia meniacej sa povahy migračných tokov by sa cieľová skupina osôb, ktoré budú relokované, mala posudzovať každý štvrťrok.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 19
(19)   Dočasné opatrenia sú určené na zmiernenie značného azylového tlaku, ktorému je vystavené Taliansko a Grécko, a to najmä prostredníctvom relokácie významného počtu žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí prídu na územie Talianska a Grécka po dni, kedy toto rozhodnutie nadobudne účinnosť. Ak sa vezme do úvahy celkový počet štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v roku 2014 neregulárne vstúpili na územie Talianska a Grécka, a počet tých, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, z Talianska a Grécka by sa malo relokovať celkovo 40 000 žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu. Tento počet zodpovedá približne 40 % celkového počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí v roku 2014 neregulárne vstúpili na územie Talianska a Grécka. Relokačné opatrenie navrhnuté v tomto rozhodnutí teda predstavuje spravodlivé rozdelenie zaťaženia medzi Taliansko a Grécko na jednej strane a ostatné členské štáty na strane druhej. Na základe porovnania rovnakých dostupných celkových údajov za Taliansko a Grécko za rok 2014 a za prvé štyri mesiace roku 2015 by 60 % týchto žiadateľov malo byť relokovaných z Talianska a 40 % z Grécka.
(19)   Dočasné núdzové opatrenia sú určené na vytvorenie spravodlivého a rovnocenného mechanizmu relokácie a zmiernenie značného azylového tlaku, ktorému je vystavené Taliansko a Grécko, a to najmä prostredníctvom relokácie významného počtu žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí prídu na územie Talianska a Grécka po dni, keď toto rozhodnutie nadobudne účinnosť. Na základe celkového počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí v roku 2014 neregulárne vstúpili na územie Talianska a Grécka, a počtu tých, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, by sa malo z Talianska a Grécka relokovať celkovo 40 000 žiadateľov, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu. Tento počet zodpovedá približne 40 % celkového počtu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí v roku 2014 neregulárne vstúpili na územie Talianska a Grécka. Relokačné opatrenie navrhnuté v tomto rozhodnutí teda predstavuje spravodlivé rozdelenie zodpovednosti medzi Taliansko a Grécko na jednej strane a ostatné členské štáty na strane druhej. Na základe porovnania rovnakých dostupných celkových údajov za Taliansko a Grécko za rok 2014 a za prvé štyri mesiace roku 2015 by 60 % týchto žiadateľov malo byť relokovaných z Talianska a 40 % z Grécka. Komisia by mala do šiestich mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia posúdiť na základe najnovších dostupných údajov podiel osôb, ktoré majú byť relokované z Talianska a Grécka, s cieľom prispôsobiť ho meniacim sa tokom utečencov. Mechanizmus núdzovej relokácie nepredstavuje riešenie dlhodobého problému azylového tlaku na vonkajších hraniciach Únie, ale je skôr skúškou s ohľadom na pripravovaný legislatívny návrh trvalého systému relokácie v núdzových situáciách na základe článku 78 ods. 2 zmluvy, a preto je spočiatku obmedzený na celkovo 40 000 žiadateľov. V prípade potreby by sa však malo zvážiť ďalšie zvýšenie počtu miest na relokáciu s cieľom prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim tokom utečencov a trendom v priebehu uplatňovania tohto rozhodnutia. Akýkoľvek návrh na stály mechanizmus núdzovej relokácie musí byť založený na významnejšom príspevku k solidarite a rozdeleniu zodpovednosti medzi členskými štátmi vrátane výrazného zvýšenia počtu dostupných miest na relokáciu s cieľom prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim migračným tokom a trendom. Mal by byť založený na jasne vymedzených kritériách vrátane náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín a výnimočných azylových tlakov, ktoré umožnia jeho spustenie na základe transparentných a objektívnych ukazovateľov.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 20 a (nové)
(20a)  Pri vypracúvaní návrhu trvalého mechanizmu relokácie podľa článku 78 ods. 2 zmluvy by Komisia mala medzi kritériá na určovanie distribučného kľúča migrantov zahrnúť územie členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 21
(21)  Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/20141 poskytuje podporu operáciám dohodnutým medzi členskými štátmi, ktorých cieľom je rozdelenie zaťaženia, a môže sa prispôsobovať novému vývoju politiky v tejto oblasti. V článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 516/2014 sa pre členské štáty stanovuje možnosť zaviesť opatrenia súvisiace s presunom žiadateľov o medzinárodnú ochranu ako súčasť ich vnútroštátnych programov, pričom v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 516/2014 sa predpokladá možnosť jednorazovej platby vo výške 6 000 EUR za presun osôb pod medzinárodnou ochranou z iného členského štátu.
(21)  Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) zriadený nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/20141 poskytuje podporu operáciám dohodnutým medzi členskými štátmi, ktorých cieľom je spravodlivé rozdelenie zodpovednosti, a môže sa prispôsobovať novému vývoju politiky v tejto oblasti. V článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 516/2014 sa pre členské štáty stanovuje možnosť zaviesť opatrenia súvisiace s presunom žiadateľov o medzinárodnú ochranu ako súčasť ich vnútroštátnych programov, pričom v článku 18 nariadenia (EÚ) č. 516/2014 sa predpokladá možnosť jednorazovej platby vo výške 6 000 EUR za presun osôb pod medzinárodnou ochranou z iného členského štátu.
______________
___________________
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168).
1 Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 516/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje Fond pre azyl, migráciu a integráciu, a ktorým sa mení rozhodnutie Rady 2008/381/ES a rušia rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady č. 573/2007/ES a č. 575/2007/ES a rozhodnutie Rady 2007/435/ES (Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 168).
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 21 a (nové)
(21a)  Komisia by mala kontrolovať využitie sumy vo výške 6 000 EUR na relokáciu každého žiadateľa.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 25
(25)   Pri rozhodovaní o tom, ktorí žiadatelia, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, by mali byť relokovaní z Talianska a Grécka, by sa mali uprednostniť zraniteľní žiadatelia v zmysle článku 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ10. V tejto súvislosti by mali byť prvoradé osobitné potreby žiadateľov vrátane zdravia. Prvoradým hľadiskom by vždy mal byť záujem dieťaťa.
(25)   Pri rozhodovaní o tom, ktorí žiadatelia, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, by mali byť relokovaní z Talianska a Grécka, by sa mali uprednostniť zraniteľní žiadatelia – a spomedzi nich by sa mala osobitná pozornosť venovať maloletým bez sprievodu – v zmysle článkov 21 a 22 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ10. V záujme zohľadnenia osobitnej situácie zraniteľných osôb sa podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ a smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ1a od členských štátov vyžaduje, aby vykonávali individuálne posúdenie zraniteľnosti jednotlivcov z hľadiska ich osobitných potrieb pri prijímaní a osobitných procesných potrieb. Členské štáty preto musia podniknúť aktívne kroky na posúdenie individuálnych potrieb žiadateľov o azyl a nemôžu sa spoliehať iba na ich vlastnú identifikáciu, aby účinne zaručili ich práva v súlade s právnymi predpismi Únie. V tejto súvislosti by mali byť prvoradé osobitné potreby žiadateľov vrátane zdravia. Prvoradým hľadiskom by vždy mal byť záujem dieťaťa, a to v rámci všetkých postupov zavedených na základe tohto rozhodnutia, a kľúčové zásady stanovené v rozsudku Súdneho dvora zo 6. júna 2013 vo veci C-648/111b by nemali byť nikdy ohrozené.
______________
___________________
10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).
10 Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (prepracované znenie) (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 96).
1a Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany (Ú. v. EÚ L 180, 29.6.2013, s. 60).
1b Rozsudok Súdneho dvora zo 6. júna 2013, MA a ďalší, C-648/11, ECLI:EU:C:2013:367.
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 26
(26)   S cieľom rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny členský štát by mal byť členským štátom relokácie, by sa okrem toho osobitná pozornosť mala venovať špecifickým kvalifikáciám dotknutých žiadateľov, ktoré by mohli uľahčiť ich integráciu v členskom štáte relokácie, ako aj ich jazykovým zručnostiam. V prípade obzvlášť zraniteľných žiadateľov by sa navyše pozornosť mala venovať schopnosti členského štátu relokácie poskytnúť týmto žiadateľom primeranú podporu.
(26)   S cieľom rozhodnúť o tom, ktorý konkrétny členský štát by mal byť členským štátom relokácie, by sa okrem toho osobitná pozornosť mala venovať preferenciám a špecifickým kvalifikáciám dotknutých žiadateľov, ktoré by mohli uľahčiť ich integráciu v členskom štáte relokácie, napríklad ich jazykovým zručnostiam, rodinným väzbám nad rámec vymedzenia pojmu „rodinní príslušníci“ podľa nariadenia (EÚ) č. 604/2013, sociálnym vzťahom, kultúrnym väzbám, predchádzajúcemu pobytu v členskom štáte, predchádzajúcemu štúdiu a predchádzajúcim pracovným skúsenostiam v podniku alebo organizácii konkrétneho členského štátu, ako aj špecifickým kvalifikáciám, ktoré by mohli byť relevantné pre integráciu žiadateľov na trh práce v členskom štáte relokácie. Členské štáty by preto mali uľahčiť účinné uznávanie diplomov, kvalifikácií a zručností žiadateľov. Okrem toho členské štáty môžu žiadateľov informovať o príležitostiach na trhu práce. V prípade obzvlášť zraniteľných žiadateľov by sa navyše pozornosť mala venovať schopnosti členského štátu relokácie poskytnúť týmto žiadateľom primeranú podporu. Hoci žiadatelia nemajú právo vybrať si členský štát, kam budú relokovaní, v čo najväčšej miere treba brať do úvahy ich potreby, preferencie a špecifické kvalifikácie.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 26 a (nové)
(26a)  Na základe skúseností z pilotného projektu relokácie utečencov z Malty (EUREMA) treba v čo najväčšom rozsahu zohľadňovať očakávania a preferencie. Ako prvý krok by žiadatelia mali dostať možnosť vyjadriť svoje preferencie. Mali by uviesť členské štáty v poradí podľa preferencií a doložiť svoje preferencie dôvodmi, ako sú rodinné väzby, spoločenské a kultúrne väzby, napr. jazykové zručnosti, predchádzajúci pobyt, predchádzajúce štúdium a predchádzajúca pracovná skúsenosť. Malo by sa tak stať na začiatku celého procesu. Ako druhý krok by príslušné členské štáty mali byť informované o preferenciách žiadateľov. Potom by mali dostať možnosť, aby uviedli svoje preferencie týkajúce sa žiadateľov spomedzi tých, ktorí vyjadrili svoje preferencie pre príslušný členský štát. Členské štáty by mali doložiť svoje preferencie aspektmi, ako sú rodina, spoločenské a kultúrne väzby. Styční úradníci vymenovaní členskými štátmi by mohli tento postup uľahčovať prostredníctvom rozhovorov s príslušnými žiadateľmi. Žiadatelia by takisto mali mať možnosť konzultovať s inými subjektmi, napr. mimovládnymi organizáciami, vysokým komisárom OSN pre utečencov (UNHCR) a Medzinárodnou organizáciou pre migráciu (IOM). Napokon by Taliansko a Grécko s pomocou úradu EASO mali prijať rozhodnutie o relokácii jednotlivých žiadateľov do konkrétneho členského štátu so zohľadnením preferencií v čo najväčšom rozsahu. Úrad UNHCR by sa mal konzultovať ohľadom jeho najlepších postupov pri presídľovaní vrátane spracúvania preferencií a špecifických kvalifikácií.
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 26 b (nové)
(26b)  V priebehu celého postupu relokácie treba plne rešpektovať zásadu nediskriminácie stanovenú v článku 10 zmluvy. Diskriminácia na základe pohlavia, veku, etnického pôvodu, zdravotného postihnutia a náboženstva je jasným porušením zmluvy.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 28
(28)   Právne a procesné záruky stanovené v nariadení (EÚ) č. 604/2013 sa uplatňujú aj na žiadateľov, na ktorých sa vzťahuje toto rozhodnutie. Žiadatelia by okrem toho mali byť informovaní o postupe relokácie stanovenom v tomto rozhodnutí a mali by byť oboznámení s rozhodnutím o relokácii. Vzhľadom na to, že žiadateľ podľa právnych predpisov EÚ nemá právo zvoliť si členský štát zodpovedný za vybavenie jeho žiadosti, mal by mať výlučne v záujme zabezpečenia dodržiavania jeho základných práv v súlade s nariadením (EÚ) č. 604/2013 právo na účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o relokácii.
(28)   Právne a procesné záruky stanovené v nariadení (EÚ) č. 604/2013 sa uplatňujú aj na žiadateľov, na ktorých sa vzťahuje toto rozhodnutie. Žiadatelia by okrem toho mali byť informovaní o postupe relokácie stanovenom v tomto rozhodnutí a mali by byť oboznámení s rozhodnutím o relokácii. Žiadateľ by mal mať v súlade s nariadením (EÚ) č. 604/2013 a článkom 47 Charty základných práv Európskej únie právo na účinný opravný prostriedok proti rozhodnutiu o relokácii.
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 30
(30)   Mali by sa prijať opatrenia s cieľom zabrániť sekundárnemu pohybu relokovaných osôb z členského štátu relokácie do iných členských štátov. Žiadatelia by konkrétne mali byť informovaní o následkoch ďalšieho pohybu v rámci členských štátov a o skutočnosti, že v prípade, ak im členský štát relokácie poskytne medzinárodnú ochranu, majú v zásade nárok len na práva spojené s medzinárodnou ochranou v tomto členskom štáte.
(30)   Mali by sa prijať opatrenia s cieľom zabrániť sekundárnemu pohybu relokovaných osôb z členského štátu relokácie do iných členských štátov. Čo najväčšie prihliadanie na preferencie žiadateľov vrátane rodinných väzieb nad rámec ustanovení o rodine uvedených v nariadení (EÚ) č. 604/2013, spoločenských a kultúrnych väzieb je priamočiare opatrenie, vďaka ktorému možno u žiadateľov rozvíjať pocit spolunáležitosti k členskému štátu relokácie. Žiadateľom by sa mali poskytnúť v jazyku, ktorému rozumejú, alebo sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, všetky potrebné informácie o krajine ich relokácie a v prípade, že nie je možné plne vziať do úvahy ich preferencie, uvedú sa dôvody. Aby sa zabránilo sekundárnemu pohybu, žiadatelia by mali byť informovaní o následkoch ďalšieho pohybu v rámci členských štátov, ako sa ustanovuje v článku 4 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, a o skutočnosti, že v prípade, ak im členský štát relokácie poskytne medzinárodnú ochranu, majú v zásade nárok len na práva spojené s medzinárodnou ochranou v tomto členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 30 a (nové)
(30a)  Súhlas žiadateľov alebo príjemcov medzinárodnej ochrany s relokáciou je zásada stanovená v sekundárnom práve Únie, zakotvená v článku 7 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 516/2014 a analogicky v článku 5 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/20101a a v článku 17 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 604/2013, zatiaľ čo na základe článku 78 ods. 3 zmluvy sú za veľmi obmedzených podmienok možné výnimky z práva Únie. Je potrebné zabezpečiť účinné vykonávanie mechanizmu núdzovej relokácie, pričom súhlas je osobitne dôležitý, aby sa zabránilo sekundárnemu pohybu, a mal by sa preto v zásade vyžadovať pred relokáciou. V prípade, že daná osoba nesúhlasí, v zásade by nemala byť relokovaná, ale táto možnosť by sa mala ponúknuť inej osobe.
_________
1a Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 439/2010 z 19. mája 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky podporný úrad pre azyl (Ú. v. EÚ L 132, 29.5.2010, s. 11).
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh rozhodnutia
Článok 1
Týmto rozhodnutím sa zavádzajú dočasné opatrenia v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka s cieľom umožniť im zvládať núdzovú situáciu v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín do týchto členských štátov.
Týmto rozhodnutím sa zavádzajú záväzné dočasné núdzové opatrenia v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka s cieľom umožniť im zvládať núdzovú situáciu v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín alebo osôb bez štátnej príslušnosti do týchto členských štátov.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno b
b)   „žiadateľ“ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, v súvislosti s ktorou ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie;
b)   „žiadateľ“ je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorí podali žiadosť o medzinárodnú ochranu, v súvislosti s ktorou ešte nebolo prijaté konečné rozhodnutie, ako sa uvádza v článku 2 písm. i) smernice 2011/95/EÚ;
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno d
d)   „rodinní príslušníci“ sú rodinní príslušníci podľa vymedzenia v článku 2 písm. g) nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013;
d)   „blízki príbuzní“ sú manžel alebo manželka, deti, rodičia, osoby vykonávajúce rodičovské práva a povinnosti, starí rodičia a vnúčatá;
(Horizontálny pozmeňujúci návrh. Uplatňuje sa na celý text návrhu Komisie.)
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh rozhodnutia
Článok 2 – odsek 1 – písmeno f a (nové)
fa)  „preferencia“ je uprednostnenie určitého členského štátu, ktoré vyjadril žiadateľ, alebo uprednostnenie určitého žiadateľa, ktoré vyjadril členský štát, pričom je podložené prvkami, ako sú rodinné väzby nad rámec vymedzenia rodinných príslušníkov uvedeného v článku 2 písm. g) nariadenia (EÚ) č. 604/2013, spoločenské väzby, napr. väzby s etnickými a kultúrnymi spoločenstvami, a kultúrne väzby na preferovaný členský štát, napr. jazykové zručnosti, predchádzajúci pobyt v členskom štáte alebo predchádzajúce štúdium alebo pracovné vzťahy s podnikmi alebo organizáciami tohto členského štátu.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh rozhodnutia
Článok 3 – odsek 2 a (nový)
2a.  Vzhľadom na meniacu sa povahu migračných tokov by sa cieľová skupina osôb, ktoré budú relokované, mala posudzovať každý štvrťrok.
Pozmeňujúci návrh 47
Návrh rozhodnutia
Článok 4
-1. Na začiatku sa z Talianska a Grécka relokuje celkovo 110 000 žiadateľov s cieľom zmierniť výrazný azylový tlak na Taliansko a Grécko, ale pôjde aj o dôležitú skúšku s ohľadom na pripravovaný legislatívny návrh o stálom systéme núdzovej relokácie na základe článku 78 ods. 2 Zmluvy. V prípade potreby sa zváži ďalšie zvýšenie tohto počtu s cieľom prispôsobiť sa rýchlo sa meniacim tokom utečencov a trendom v priebehu uplatňovania tohto rozhodnutia.
1.  Z Talianska sa na územie ostatných členských štátov relokuje 24 000 žiadateľov tak, ako sa uvádza v prílohe I.
1.  Na začiatku sa z Talianska na územie ostatných členských štátov relokuje 40 000 žiadateľov.
2.   Z Grécka sa na územie ostatných členských štátov relokuje 16 000 žiadateľov tak, ako sa uvádza v prílohe II.
2.  Na začiatku sa z Grécka na územie ostatných členských štátov relokuje 70 000 žiadateľov.
2a.  Komisia do [šiestich mesiacov po nadobudnutí účinnosti tohto rozhodnutia] posúdi na základe najnovších dostupných údajov z agentúry Frontex príslušný podiel osôb, ktoré budú relokované z Talianska a Grécka, s cieľom prispôsobiť ho meniacim sa tokom utečencov.
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh rozhodnutia
Článok 4 a (nový)
Článok 4a
Súhlas
V zásade by sa mal vyžadovať súhlas žiadateľa s relokáciou.
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh rozhodnutia
Článok 5 – odsek 2
2.   Taliansko a Grécko v pravidelných intervaloch počas obdobia uplatňovania tohto rozhodnutia s podporou EASO a prípadne styčných úradníkov členských štátov uvedených v odseku 8 identifikujú jednotlivých žiadateľov, ktorí sa majú relokovať do ostatných členských štátov, a oznámia kontaktným miestam týchto členských štátov a EASO počet žiadateľov, ktorí môžu byť relokovaní. Na tento účel sa uprednostnia zraniteľní žiadatelia v zmysle článku 22 smernice 2013/33/EÚ.
2.   Taliansko a Grécko v pravidelných intervaloch počas obdobia uplatňovania tohto rozhodnutia s podporou úradu EASO a ďalších príslušných agentúr identifikujú jednotlivých žiadateľov, ktorí sa majú relokovať do ostatných členských štátov, a oznámia kontaktným miestam týchto členských štátov a úradu EASO počet žiadateľov, ktorí môžu byť relokovaní. Na tento účel sa uprednostnia zraniteľní žiadatelia v zmysle článkov 21 a 22 smernice 2013/33/EÚ a osobitnú pozornosť treba venovať maloletým bez sprievodu.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh rozhodnutia
Článok 5 – odsek 3
3.   Členské štáty čo najskôr po prijatí informácií podľa odseku 2 uvedú počet žiadateľov, ktorí môžu byť okamžite relokovaní na ich územie, a všetky ďalšie relevantné informácie, pričom neprekročia počty uvedené v prílohe I a v prílohe II.
3.   Členské štáty čo najskôr po prijatí informácií podľa odseku 2 poskytnú informácie o dostupnej kapacite pre prijímanie migrantov a uvedú počet žiadateľov, ktorí môžu byť okamžite relokovaní na ich územie, a všetky ďalšie relevantné informácie, pričom neprekročia počty uvedené v prílohe I a v prílohe II.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh rozhodnutia
Článok 5 – odsek 3 a (nový)
3a.  Taliansko a Grécko s pomocou úradu EASO poskytnú žiadateľom informácie v jazyku, ktorému rozumejú alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumejú, o členských štátoch zapojených do núdzovej relokácie. Žiadatelia musia mať tiež prístup k informáciám, ktoré poskytujú iné subjekty, napr. mimovládne organizácie, úrad UNHCR a Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM). Na začiatku spracovávania sa od žiadateľov požaduje, aby uviedli členské štáty v poradí podľa preferencií a aby podložili svoje preferencie.
Pozmeňujúce návrhy 34 a 48
Návrh rozhodnutia
Článok 5 – odsek 5
5.   Žiadatelia, ktorým v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 603/2013 musia byť odobraté odtlačky prstov, môžu byť relokovaní iba vtedy, ak im boli odtlačky prstov odobraté.
5.   Žiadatelia, ktorým v súlade s povinnosťami stanovenými v článku 9 nariadenia (EÚ) č. 603/2013 musia byť odobraté a ďalej postúpené odtlačky prstov, môžu byť relokovaní iba vtedy, ak sa pri odoberaní ich odtlačkov v plnej miere rešpektovali ich základné práva a nebol použitý žiaden nátlak ani opatrenia na ich zaistenie.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh rozhodnutia
Článok 5 – odsek 8
8.  Na účely vykonávania všetkých aspektov postupu relokácie opísaných v tomto článku členské štáty môžu rozhodnúť o vyslaní styčných úradníkov do Talianska a Grécka.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh rozhodnutia
Článok 6 – odsek 4
4.   Taliansko a Grécko po prijatí rozhodnutia o relokácii žiadateľa a pred samotnou relokáciou písomne oznámia dotknutej osobe rozhodnutie o jej relokácii. V rozhodnutí sa uvedie členský štát relokácie.
4.   Taliansko a Grécko po prijatí rozhodnutia o relokácii žiadateľa a pred samotnou relokáciou s pomocou úradu EASO a ostatných aktérov, napríklad styčných úradníkov, ak sú k dispozícii, všestranne informujú dotknutú osobu o členskom štáte relokácie v jazyku, ktorému žiadateľ rozumie alebo o ktorom sa odôvodnene predpokladá, že mu rozumie, alebo ak preferencie žiadateľa neboli vzaté do úvahy, uvedú dôvody takého rozhodnutia. Taliansko a Grécko takisto písomne oznámia dotknutej osobe rozhodnutie o jej relokácii. V rozhodnutí sa uvedie členský štát relokácie.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh rozhodnutia
Článok 7 – odsek 1 – písmeno b
b)   prvotné spracovanie žiadostí;
b)   prvotné spracovanie žiadostí vrátane zistenia citlivých oblastí a preferencií s cieľom identifikovať potenciálnych žiadateľov o relokáciu a preverovanie žiadateľov vrátane jednoznačnej identifikácie, odobratia odtlačkov prstov a evidencie žiadostí o medzinárodnú ochranu;
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh rozhodnutia
Článok 7 – odsek 1 – písmeno d
d)   vykonávanie presunu žiadateľov do členského štátu relokácie.
d)   vykonávanie presunu žiadateľov do členského štátu relokácie. Náklady na presun do členského štátu relokácie by nemali predstavovať dodatočnú záťaž pre Grécko a Taliansko.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh rozhodnutia
Článok 8 – odsek 2
2.   Ak Taliansko alebo Grécko nesplnia povinnosť uvedenú v odseku 1, Komisia môže rozhodnúť o pozastavení účinnosti tohto rozhodnutia vo vzťahu k danému členského štátu na obdobie do troch mesiacov. Komisia môže jedenkrát rozhodnúť o predĺžení tohto pozastavenia najviac o ďalšie tri mesiace.
2.   Ak Taliansko alebo Grécko nesplnia povinnosť uvedenú v odseku 1, Komisia môže po tom, ako poskytla dotknutému členskému štátu možnosť vyjadriť sa, rozhodnúť o pozastavení účinnosti tohto rozhodnutia vo vzťahu k danému členskému štátu na obdobie najviac troch mesiacov. Komisia môže jedenkrát rozhodnúť o predĺžení tohto pozastavenia najviac o ďalšie tri mesiace.
Pozmeňujúci návrh 40
Návrh rozhodnutia
Článok 9
V prípade núdzovej situácie v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín do členského štátu relokácie môže Rada v súlade s článkom 78 ods. 3 zmluvy na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého členského štátu. Tieto opatrenia môžu prípadne zahŕňať pozastavenie plnenia povinností tohto členského štátu stanovených v tomto rozhodnutí.
V prípade núdzovej situácie v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín do členského štátu relokácie môže Rada v súlade s článkom 78 ods. 3 zmluvy na návrh Komisie a po porade s Európskym parlamentom prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého členského štátu. Tieto opatrenia môžu prípadne zahŕňať aj pozastavenie plnenia povinností tohto členského štátu stanovených v tomto rozhodnutí.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh rozhodnutia
Článok 11
Taliansko a Grécko predložia Rade a Komisii každé tri mesiace správu o vykonávaní tohto rozhodnutia vrátane plánov uvedených v článku 8.
Taliansko a Grécko predložia Rade a Komisii každé tri mesiace správu o vykonávaní a riadnom využívaní finančných prostriedkov získaných v rámci tohto rozhodnutia vrátane plánov uvedených v článku 8.
Pozmeňujúci návrh 42
Návrh rozhodnutia
Článok 11 a (nový)
Článok 11a
Hodnotenie
Komisia do júla 2016 predloží Európskemu parlamentu a Rade hodnotenie v polovici trvania o uplatňovaní tohto rozhodnutia a v prípade potreby navrhne potrebné odporúčania pre trvalý mechanizmus relokácie, a to aj v súvislosti s ohlásenou kontrolou vhodnosti dublinského systému.
Komisia predloží Európskemu parlamentu a Rade do …* záverečnú hodnotiacu správu o uplatňovaní tohto rozhodnutia.
Členské štáty predložia Komisii v náležitom čase všetky informácie potrebné na prípravu tejto správy.
____________
*Ú. v. EÚ: vložte, prosím dátum: 30 mesiacov odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto rozhodnutia.
Pozmeňujúci návrh 43
Návrh rozhodnutia
Príloha II a (nová)

Text predložený Komisiou

Pozmeňujúci návrh

Príloha IIa

Postup relokácie

Postup uvedený v návrhu Komisie; dodatočné procedurálne kroky vložené Európskym parlamentom sú podčiarknuté

1 – Prvotné spracovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu

–  identifikácia osôb, za ktoré je (alebo mal by byť) podľa dublinského nariadenia zodpovedný iný členský štát

→ odovzdania v rámci dublinského systému

–  identifikácia zraniteľných žiadateľov

–  identifikácia blízkych príbuzných na spoločnú relokáciu

–  identifikácia preferencií žiadateľov týkajúcich sa určitých členských štátov

2 – Výber žiadateľov o relokáciu

–  Taliansko/Grécko určia, ktorí žiadatelia budú relokovaní

–  informujú členské štáty o počte potrebných miest, ako aj o preferenciách žiadateľov

3 – Zapojenie členských štátov

–  členské štáty informujú Taliansko/Grécko o počte miest na relokáciu

–  styční úradníci môžu urobiť pohovory so žiadateľmi, ktorí uviedli v preferenciách ich členský štát

–  členské štáty uvedú svoje preferencie týkajúce sa žiadateľov

4 – Rozhodnutie o relokácii

–  Taliansko/Grécko rozhodnú, ktorý žiadateľ sa má relokovať do ktorého členského štátu, pričom vezmú do úvahy preferencie žiadateľov i členských štátov

5 – Informácie a súhlas

–  žiadatelia sú plne informovaní o členskom štáte, kam budú relokovaní

–  žiadatelia v zásade vyjadria súhlas s relokáciou do daného členského štátu

6 – Presun

Presun žiadateľov do členského štátu relokácie do jedného mesiaca.

PRÍLOHA K LEGISLATÍVNEMU UZNESENIU

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU

Európsky parlament vzhľadom na potrebu prijať okamžité opatrenia v prospech členských štátov, ktoré sa ocitnú v núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín, súhlasil s právnym základom – článkom 78 ods. 3 ZFEÚ, ako navrhla Komisia – pre rozhodnutie Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka. Európsky parlament však môže akceptovať článok 78 ods. 3 ZFEÚ ako právny základ len ako núdzové opatrenie, po ktorom bude nasledovať riadny legislatívny návrh na štrukturálne riešenie všetkých krízových situácií v budúcnosti. Trvá na tom, že správnym právnym základom je článok 78 ods. 2 ZFEÚ, ktorý si vyžaduje riadny legislatívny postup v prípade opatrenia na určenie, ktorý členský štát je zodpovedný za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu, spolu s druhou vetou článku 80 ZFEÚ, v ktorého ustanoveniach sa uvádza do pôsobnosti zásada solidarity, ako je vyjadrená v prvej vete článku 80. Európsky parlament ďalej zdôrazňuje skutočnosť, že prijatím tohto rozhodnutia nie sú v žiadnom prípade dotknuté viaceré právne základy, ktoré bude mať spoluzákonodarca k dispozícii v budúcnosti, najmä pokiaľ ide o článok 78 spoločne s článkom 80 ZFEÚ. Európsky parlament naliehavo žiada Komisiu, aby do konca roku 2015 predložila legislatívny návrh na trvalý systém relokácie na základe článku 78 ods. 2 a článku 80, ako to oznámila vo svojej európskej migračnej agende. Európsky parlament si vyhradzuje právo vypracovať legislatívnu iniciatívnu správu v prípade, že Komisia v príslušnom čase takýto legislatívny návrh nepredloží.


Mestský rozmer politík EÚ
PDF 372kWORD 122k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o mestskom rozmere politík EÚ (2014/2213(INI))
P8_TA(2015)0307A8-0218/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie a najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. júna 2011 o európskej mestskej agende a jej budúcnosti v politike súdržnosti(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. februára 2008 o opatreniach v nadväznosti na územnú agendu a Lipskú chartu: smerom k dosiahnutiu európskeho akčného programu územného rozvoja a územnej kohézie(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júla 2014 s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. júna 2014 s názvom Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom EURÓPA 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júla 2012 s názvom Inteligentné mestá a obce – európske inovačné partnerstvo (C(2012)4701),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 1998 s názvom Trvalo udržateľný mestský rozvoj v Európskej únii: rámec činnosti (COM(1998)0605),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 1997 s názvom Smerom k programu pre mestské životné prostredie v Európskej únii (COM(1997)0197),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: Investovanie do rastu a zamestnanosti – podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ, júl 2014,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Mestá zajtrajška: investície do Európy, Brusel, 17. – 18. februára 2014,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Digitálne budúcnosti – cesta do roku 2050, vízie a politické úlohy, mestá, obce a spoločenstvá, 2014,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Mestá budúcnosti: výzvy, vízie, pokrok, Brusel, október 2011,

–  so zreteľom na vyhlásenie ministrov s názvom Smerom k mestskej agende EÚ, ktoré prijali ministri EÚ zodpovední za územnú súdržnosť a mestské záležitosti 10. júna 2015 na neformálnom stretnutí v Rige,

–  so zreteľom na závery Rady prijaté 19. novembra 2014 v Bruseli o šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti,

–  so zreteľom na závery predsedníctva prijaté na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti, ktoré sa konalo 24. – 25. apríla 2014 v Aténach,

–  so zreteľom na závery poľského predsedníctva o územnom rozmere politík EÚ a budúcej politike súdržnosti prijaté na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za politiku súdržnosti EÚ, územný a mestský rozvoj, ktoré sa konalo 24. – 25. novembra 2011 v Poznani,

–  so zreteľom na Územnú agendu EÚ 2020 dohodnutú na neformálnom stretnutí ministrov zodpovedných za priestorové plánovanie a územný rozvoj, ktoré sa konalo 19. mája 2011 v Gödöllő,

–  so zreteľom na vyhlásenie z Toleda prijaté na neformálnom stretnutí ministrov zameranom na rozvoj miest, ktoré sa konalo 22. júna 2010 v Tolede,

–  so zreteľom na Chartu z Lipska o trvalej udržateľnosti európskych miest prijatú na neformálnom stretnutí ministrov zameranom na rozvoj miest, ktoré sa konalo 24. – 25. mája 2007 v Lipsku,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 25. júna 2014 s názvom Smerom k integrovanému programu pre mestá v Európskej únii,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. apríla 2015 k oznámeniu Komisie s názvom Mestský rozmer politík EÚ – kľúčové prvky mestskej agendy EÚ (COM(2014)0490),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0218/2015),

A.  keďže v roku 2014 polovica svetovej populácie(6) a 72 % európskej populácie žili v mestských oblastiach(7) a do roku 2050 bude bývať v mestských oblastiach takmer 80 % svetovej populácie(8);

B.  keďže funkčné mestské oblasti v EÚ predstavujú jedinečnú polycentrickú štruktúru vybudovanú okolo veľkých, stredných a malých miest a okolitých oblastí, takže presahujú tradičné administratívne hranice a zahŕňajú rôzne územia spojené na základe ich hospodárskych, sociálnych, environmentálnych a demografických problémov;

C.  keďže mestá a funkčné mestské oblasti, ako napríklad metropolitné oblasti, zohrávajú nielen dôležitú úlohu v rámci participatívnej demokracie, ale sú aj kľúčovými hospodárskymi piliermi a stimulujú pracovné miesta pre EÚ, pretože inovácie a nové hospodárske činnosti majú často svoj pôvod v meste; keďže sú preto pre EÚ v jej vzťahoch s inými časťami sveta dôležitým aktívom, ale predstavujú aj kľúčové oblasti, v ktorých treba prekonať prekážky rastu a zamestnanosti a bojovať proti sociálnemu vylúčeniu (napríklad nedostatočne vyškolení mladí ľudia na trhu práce), nedostatočnej prístupnosti a zhoršovaniu životného prostredia;

D.  keďže mestá, funkčné mestské oblasti a regióny sú zodpovedné za najväčší podiel spotreby energie a emisií skleníkových plynov v EÚ; keďže na druhej strane zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní lepšej energetickej efektívnosti a sebestačnosti, ako aj pri rozvoji nových iniciatív (napríklad nové formy hospodárskej činnosti) na podporu mestskej mobility a konkurencieschopných dopravných systémov šetrných k životnému prostrediu, čo podporuje rast, zamestnanosť, sociálnu a územnú súdržnosť, zdravie, ochranu a bezpečnosť;

E.  keďže niektoré mestá zažívajú starnutie a pokles svojej populácie a majú problémy zapríčinené rozsahom vybavenosti a verejných služieb, ktoré poskytujú, a iné majú rastúcu populáciu, čo zvyšuje tlak na existujúcu vybavenosť a verejné služby (napríklad vzdelávanie) a zhoršuje ďalšie problémy, ako sú nezamestnanosť (mladých ľudí), sociálne vylúčenie, dopravné zápchy, rozrastanie miest a znečistenie, ktoré výrazne predlžujú čas dochádzania a znižujú kvalitu života mnohých Európanov;

F.  keďže niektoré hlavné výzvy, s ktorými sa mestá stretávajú a ktoré súvisia s hospodárskym a sociálnym rozvojom, zmenou klímy, dopravou a demografickými zmenami, možno riešiť len prostredníctvom partnerstiev medzi mestami a okolitými oblasťami; keďže rozširovanie prepojených oblastí, ku ktorému došlo v posledných rokoch najmä v dôsledku rozvoja v oblasti dopravy a komunikácií, vyvoláva potrebu vytvoriť nástroje na podporu prepojiteľnosti;

G.  keďže európske politické iniciatívy majú priamy alebo nepriamy vplyv na trvalo udržateľný rozvoj miest a mestskú politiku,

H.  keďže približne 70 % európskych politík a právnych predpisov sa vykonáva na miestnej a regionálnej úrovni,

I.  keďže na úrovni EÚ by sa mal zabezpečiť väčší súlad medzi rôznymi politickými iniciatívami a programami subvencií EÚ dôsledným uplatňovaním spoločného strategického rámca (hlava II kapitola I článok 10 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 – nariadenie o spoločných ustanoveniach) a prostredníctvom lepšej politickej koordinácie medzi zúčastnenými stranami a úrovňami riadenia a s nimi, pretože odvetvový prístup politiky EÚ môže viesť k politikám a právnym predpisom, ktoré nemusia byť v prospech funkčných mestských oblastí;

J.  keďže Komisia v roku 1997 zverejnila oznámenie o programe EÚ pre mestá(9), ale úloha európskych miest v tvorbe politiky EÚ je stále predmetom diskusie;

K.  keďže Európsky parlament v minulosti podporil návrh Komisie na predloženie mestskej agendy ako rámca pre budúcu mestskú politiku na európskej úrovni;

L.  keďže subsidiarita vymedzená v ZFEÚ, ako aj viacúrovňové riadenie založené na koordinovaných opatreniach EÚ, členských štátov a regionálnych i miestnych orgánov a zásada partnerstva sú podstatné prvky správneho vykonávania všetkých politík EÚ a keďže zapojenie zdrojov a schopností miestnych a regionálnych orgánov by mali byť primerane posilnené;

M.  keďže nariadením o Európskom fonde regionálneho rozvoja (EFRR) [nariadenie (EÚ) č. 1301/2013] sa posilňuje mestský rozmer európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) pridelením najmenej 5 % ich finančnej podpory pre integrované opatrenia na udržateľný rozvoj miest prostredníctvom delegovania riadiacich úloh na mestské orgány, najmä tak, že sa im udelení väčšia zodpovednosť aspoň v úlohách súvisiacich s výberom operácií, vytvorením nástrojov, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, vyčlenením osobitného rozpočtu na inovačné opatrenia s cieľom otestovať nové riešenia v súvislosti s udržateľným rozvojom miest a zriadením siete rozvoja miest;

N.  keďže zásada partnerstva uvedená v nariadení o spoločných ustanoveniach (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013) a v európskom kódexe správania ukladá členským štátom povinnosť zabezpečiť včasné zapojenie mestských orgánov do procesu tvorby politiky EÚ;

Mestský rozmer politík EÚ

1.  zastáva názor, že politiky EÚ by mali podporovať mestá a funkčné mestské oblasti a umožniť im, aby vyjadrili a dosiahli svoj plný potenciál ako hnacie sily hospodárskeho rastu, zamestnanosti, sociálneho začlenenia a udržateľného rozvoja; preto sa domnieva, že tieto mestá a funkčné mestské oblasti musia byť užšie zapojené do celého cyklu tvorby európskej politiky;

2.  žiada Komisiu a v prípade potreby členské štáty, aby navrhli spôsoby, ako zaviesť mechanizmus včasného varovania prispôsobením dostupných nástrojov a v súlade s článkom 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, čo samospráve na nižšej ako národnej úrovni poskytne možnosť sledovať, či boli zohľadnené zásady subsidiarity a proporcionality, zároveň to umožní včasné zapojenie týchto samospráv do politického diania a umožní prijímanie dobre informovaných stratégií územného rozvoja a účinnejšie uplatňovanie budúcich právnych predpisov;

Smerom k integrovanej európskej mestskej agende

3.  víta iniciatívu Komisie nasmerovať svoje úsilie na oblasť európskej mestskej agendy; podporuje jej zavedenie ako súdržného rámca pre politiky EÚ s mestským rozmerom, ktorý bude zameraný na lepšie prepojenie mestských riešení s výzvami EÚ, lepšie prispôsobenie odvetvových politík a jednotlivých úrovní riadenia, lepšie zacielenie financovania EÚ do príslušných mestských problematických oblastí a lepšie posudzovanie územného vplyvu sektorových politík; domnieva sa, že európska mestská agenda by mala predovšetkým podporovať vypracúvanie správnych riešení, ktoré budú najvhodnejšie na úspešné zvládanie výziev a dosahovanie cieľov v oblasti udržateľného a hospodársky a sociálne inkluzívneho rozvoja miest a funkčných mestských oblastí v Európe;

4.  uznáva, že hoci EÚ nemá výslovnú právomoc v oblasti rozvoja miest, široká škála iniciatív EÚ má na mestá a funkčné mestské oblasti priamy alebo nepriamy vplyv; zastáva preto názor, že predpokladom fungovania európskej mestskej agendy sú dobre prepracované a zavedené vnútroštátne a regionálne mestské politiky; domnieva sa, že táto agenda by mala predstavovať stratégiu pre mestá a funkčné mestské oblasti v EÚ, ktorá sa v dlhodobom horizonte rozvinie do mestskej politiky na úrovni EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že územný rozvoj miest by mal byť založený na vyváženej územnej organizácii s polycentrickou mestskou štruktúrou v súlade s územnou agendou EÚ 2020;

5.  je presvedčený, že európska mestská agenda by mala byť spoločnou snahou Komisie, členských štátov, miestnych orgánov a ďalších zainteresovaných strán o racionalizáciu, koordináciu a vykonávanie politík EÚ s mestským rozmerom pomocou praktického, integrovaného a koordinovaného, ale zároveň pružného prístupu v rámci miest a funkčných mestských oblastí a spoločne s nimi, pričom sa zohľadnia miestne územné špecifiká a bude sa rešpektovať inštitucionálna štruktúra jednotlivých členských štátov;

6.  domnieva sa, že európska mestská agenda by mala byť plne v súlade s celkovými cieľmi a stratégiou EÚ, najmä so stratégiou Európa 2020 a s cieľmi územnej súdržnosti; zdôrazňuje, že administratívne hranice sú pri snahe riešiť problémy rozvoja na regionálnej a miestnej úrovni čoraz menej relevantné; preto sa domnieva, že európska mestská agenda by mala byť inkluzívna a mala by v nej byť jasne zohľadnená rôznorodosť územných jednotiek v EÚ, cezhraničné prepojenia a väzby medzi vidiekom a mestami vrátane služieb, ktoré funkčné mestské oblasti poskytujú okolitému vidieku;

7.  naliehavo žiada Komisiu, aby predložila oznámenie, v ktorom budú podrobne uvedené prvky budúcej európskej mestskej agendy založenej na mestskom acquis a rozsiahlej konzultácii s rôznymi zainteresovanými stranami vrátane hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti; žiada Komisiu, aby európsku mestskú agendu začlenila do svojho ročného pracovného programu;

Začlenenie prístupu integrovaného územného rozvoja do tvorby politiky a právnych predpisov EÚ

8.  vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní koncepcie nových politických iniciatív zameraných na mestské oblasti uplatňovala viac miestne orientovaný integrovaný územný prístup s cieľom zabezpečiť konzistentnosť a posilnenie postavenia miest a funkčných mestských oblastí, aby mohli plniť ciele stratégie Európa 2020 v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a to prostredníctvom zavedenia integrovaného prístupu EÚ na podporu inteligentných a udržateľných projektov v európskych mestách, ktoré pomôžu podporiť sociálny a hospodársky rozvoj;

9.  žiada Komisiu, aby ako všeobecné pravidlo zaviedla posúdenie územného vplyvu na mestský rozmer s cieľom zabezpečiť praktickú uskutočniteľnosť všetkých relevantných politických iniciatív EÚ na regionálnej a miestnej úrovni, ďalej aby pri vypracúvaní posúdení vplyvu a tvorbe nových politík prijímala príspevky decentralizovaných úrovní správy (prístup zdola nahor) a aby zaistila, že všetky relevantné odvetvové politiky EÚ budú primerane riešiť problémy, s ktorými sa mestá a funkčné mestské oblasti stretávajú; vyzýva Komisiu, aby uvedené posúdenia územného vplyvu boli zamerané na tieto prvky: vyvážený územný rozvoj, územná integrácia, aspekty správy, regulácia, vykonávanie na miestnej úrovni a súdržnosť s inými politickými cieľmi;

10.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby systematizovala a analyzovala všetky dostupné údaje a spoločné koncepčné rámce (mestské acquis) s cieľom zabrániť duplicite a nejednotnosti a zabezpečiť jasné vymedzenie integrovaného udržateľného rozvoja miest, a tým stanoviť spoločné koherentné a transparentné ciele EÚ v tejto oblasti;

11.  je presvedčený, že na presnejšie hodnotenie mestských oblastí, nielen podľa ukazovateľa HDP, sú potrebné dostatočné údaje; preto sa domnieva, že Eurostat by mal poskytovať a zhromažďovať podrobnejšie miestne údaje a že by sa malo pokračovať v podobných prehľadoch, akým je Urban Audit (audit miest); vyzýva tiež Komisiu, aby vytvorila nástroje, ktoré by umožnili meranie pokroku a vplyvu integrovanej mestskej agendy na úrovni EÚ;

12.  nabáda Komisiu, aby znížila byrokraciu spojenú s vykonávaním súčasných právnych predpisov EÚ na miestnej úrovni a zabezpečila, aby vo všetkých budúcich predpisoch boli dôkladne zanalyzované dôsledky ich vykonávania na miestnej úrovni;

Mestský rozmer nástrojov politiky a financovania EÚ

13.  pripomína, že politika súdržnosti EÚ a jej finančné nástroje sú prostredníctvom spoločného strategického plánovania a pravidiel lepšie vybavené na podporovanie komplexných integrovaných územných stratégií pre funkčné mestské oblasti; nabáda členské štáty, aby na úspešné podporenie vykonávania plánov integrovaného rozvoja miest v plnej miere využívali dostupné nové nástroje, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, ako aj nové pružné operačné programy; nabáda členské štáty a Komisiu, aby vypracovali súdržný súbor vhodných ukazovateľov na lepšie posúdenie mestského rozmeru vykonaných operácií a iniciatív financovaných z európskych štrukturálnych a investičných fondov;

14.  zdôrazňuje, že v záujme úspešnej realizácie integrovaného prístupu k mestskej problematike je potrebné maximálne využívať potenciál makroregionálnych stratégií; vyzýva Komisiu, aby primerane zahrnula a integrovala aspekty európskej mestskej agendy a zdôraznila mestský rozmer v makroregionálnych stratégiách EÚ, ktoré predstavujú model pre plánovanie a viacúrovňové riadenie;

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že hoci nová politika súdržnosti má právne záväzné aspekty týkajúce sa mestských oblastí, najmä pokiaľ ide o zapojenie miest do fázy programovania, skutočná účasť zástupcov miest a mestských oblastí na tvorbe politiky je nízka, a domnieva sa, že ju možno zlepšiť ich včasným zapájaním do politických procesov, napríklad prostredníctvom konzultácií, hodnotenia a výmeny najlepších postupov a skúseností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní programov a projektov financovaných s podporou EÚ zabezpečili uplatňovanie zásady partnerstva (aj so zreteľom na európsky kódex správania v oblasti partnerstva – článok 5 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013)), pričom osobitnú pozornosť treba venovať zapojeniu miest a funkčných mestských oblastí do prípravy, riadenia a správy programov, a to aj na cezhraničnej úrovni;

16.  žiada väčšie zapojenie miest do programov štrukturálnych a investičných fondov; domnieva sa, že získané skúsenosti môžu byť súčasťou významných politických odporúčaní týkajúcich sa rozvoja politiky súdržnosti na obdobie po roku 2020; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby preverila vykonávanie európskej mestskej agendy vo vybraných tematických oblastiach, ktoré odrážajú problémy mestských oblastí („mestské pilotné projekty“), najmä tým, že zabezpečí medziodvetvovú koordináciu jednotlivých politík EÚ, odstráni existujúce prekrývanie, uplatní model viacúrovňového riadenia a uskutoční posúdenia územného vplyvu; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti pravidelne podávala Európskemu parlamentu správu o pokroku a výsledkoch;

17.  požaduje lepšiu koordináciu a integráciu investičných politík EÚ, ktoré majú potenciál zabezpečiť udržateľný, integrovaný a sociálne inkluzívny rozvoj miest; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby plne využívali regulačný rámec na vytvorenie synergií medzi Európskym fondom pre strategické investície (EFSI), programami financovanými s podporou EÚ (ako sú napríklad LIFE, Horizont 2020, Inteligentná energia – Európa atď.) a fondmi politiky súdržnosti, ako aj verejnými (t. j. vnútroštátnymi) investíciami, súkromným kapitálom a finančnými nástrojmi s cieľom dosiahnuť čo najväčší pákový efekt investovaných prostriedkov; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť komplementárnosť všetkých investičných politík a väčšiu synergiu a vyhnúť sa dvojitému financovaniu a prekrývaniu;

Nový model viacúrovňového riadenia

18.  pripomína, že dnešné kľúčové hospodárske, sociálne a environmentálne výzvy presahujú tradičné administratívne hranice a rastúci nesúlad medzi administratívnymi a územnými štruktúrami (spolupráca medzi mestami a prímestskými oblasťami, spolupráca medzi mestami a vidiekom atď.) si vyžaduje nové formy pružného riadenia na pokračovanie v integrovanom územnom rozvoji funkčných oblastí;

19.  domnieva sa, že európska mestská agenda by mala byť založená na novej metóde viacúrovňového riadenia s väčším zapojením miestnej úrovne vo všetkých fázach politického cyklu, aby sa politiky priblížili realite, viac zodpovedali neustálym zmenám vo funkčných mestských oblastiach a lepšie na ne reagovali; v tejto súvislosti sa domnieva, že Výbor regiónov ako orgán zastupujúci regionálne a miestne orgány by mal v tomto procese zohrávať úlohu;

20.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla prvky nového modelu viacúrovňového riadenia založeného na partnerstvách a skutočnej spolupráci, ktorý prekročí rámec jednoduchých konzultácií so zainteresovanými stranami, modelu, v ktorom skombinuje formálne vládne štruktúry s neformálnymi pružnými riadiacimi štruktúrami zodpovedajúcimi novým realitám digitalizovanej sieťovej spoločnosti a ktorý bude prispôsobený rozsahu výskytu problémov, modelu, ktorý zlepší viacúrovňovú vertikálnu i horizontálnu spoluprácu s vládnymi a mimovládnymi aktérmi na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej úrovni, čo povedie k priblíženiu vlády občanom a posilneniu demokratickej legitímnosti európskeho projektu; odporúča, aby sa tento unikátny prispôsobený model stal po súhlase partnerov a po konzultáciách so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami pracovnou metódou budúcej európskej mestskej agendy;

Riadenie znalostí a výmena údajov

21.  zastáva názor, že mestské platformy a siete (ako napríklad URBACT, program spolupráce v oblasti rozvoja miest) a iné programy slúžiace na výmenu poznatkov medzi mestami (napr. Civitas, Dohovor primátorov a starostov, iniciatívy Mayors Adapt a Inteligentné mestá a obce, referenčný rámec pre udržateľné mestá, ManagEnergy) poskytujú výbornú príležitosť na zapojenie miestnych, regionálnych a cezhraničných subjektov do rozvoja miest a výmeny znalostí medzi subjektmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila a zabezpečila lepšiu koordináciu medzi týmito platformami s cieľom umožniť miestnym subjektom lepšie ich pochopiť a zapájať sa do nich efektívnejším spôsobom;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby čo najviac ťažili z činností zameraných na výmenu znalostí a budovanie kapacít, ktoré poskytujú projekty financované EÚ a ďalšie činnosti budovania sietí medzi mestami; povzbudzuje Komisiu, aby vypracovala mechanizmy na lepšiu výmenu výsledkov projektov prostredníctvom svojich útvarov a zabezpečila, aby sa politiky na vnútroštátnej úrovni a aj na úrovni EÚ vyvíjali na základe týchto výsledkov;

23.  domnieva sa, že na vytvorenie lepšie prispôsobených politík je potrebné aktualizovať a zdokonaliť databázu Urban Audit; povzbudzuje Eurostat a Komisiu, aby poskytovali a zhrnuli podrobnejšie údaje zozbierané tam, kde sa vykonávajú politiky – v mnohých prípadoch na miestnej úrovni; zdôrazňuje, že zber údajov o tokoch – meranie vzťahov medzi mestami a ich okolitými oblasťami, ako aj v rámci funkčných mestských oblastí – je tiež čoraz dôležitejší na lepšie pochopenie týchto zložitých funkčných oblastí, a preto naliehavo žiada Komisiu, aby zhromažďovala a analyzovala tieto údaje a premenila ich na údaje pre vývoj politík;

Vykonávanie budúcej európskej mestskej agendy

24.  domnieva sa, že na to, aby európska mestská agenda bola efektívnym nástrojom, mala by byť spoločným a pravidelne aktualizovaným koncepčným rámcom s tematickým zameraním na obmedzený počet výziev v širšom kontexte cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, inkluzívneho a udržateľného rastu;

25.  je presvedčený, že uvedené výzvy by mali zodpovedať týmto kritériám: 1) sú v súlade so spoločným koncepčným rámcom; 2) sú to hlavné mestské výzvy s významným vplyvom na mestá a funkčné mestské oblasti v členských štátoch a medzi nimi; 3) členské štáty ich nemôžu jednostranne vyriešiť; 4) prístup EÚ má jasnú pridanú hodnotu; žiada Komisiu, aby začala pracovať na mapovaní týchto výziev, ale aj na identifikovaní pretrvávajúcich prekážok, nesúdržnosti politík alebo medzerách v kapacitách a informáciách, a to v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami, najmä na miestnej úrovni;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili zabezpečenie vyššieho stupňa medziodvetvovej koordinácie politík s mestským rozmerom na všetkých úrovniach verejnej správy na umožnenie lepšieho začlenenia integrovaného rozvoja mesta; vyzýva Generálne riaditeľstvo pre regionálnu a mestskú politiku (GR REGIO) zodpovedné za mestské politiky EÚ, aby v úzkej spolupráci s existujúcou medziútvarovou skupinou Komisie pre rozvoj miest viedlo tento proces a zabezpečilo zohľadnenie mestského rozmeru vo všetkých príslušných nových iniciatívach; žiada predsedu Európskej komisie, aby vymenoval politické vedenie v rámci kolégia komisárov, ktoré určí strategické smerovanie mestskej agendy európskych politík a bude o tejto mestskej agende každoročne podávať Európskemu parlamentu správu;

27.  žiada Komisiu, aby na základe už existujúcich útvarov alebo orgánov v rámci Komisie určila osobitného koordinátora EÚ pre mestskú problematiku, ktorý by monitoroval a hodnotil praktické vykonávanie tejto koordinácie horizontálne (zapojenie všetkých relevantných oblastí politiky) a vertikálne (zapojenie všetkých úrovní verejnej správy); zastáva názor, že osobitný koordinátor EÚ pre mestskú problematiku by mal pomocou medziútvarovej skupiny Komisie pre rozvoj miest zriadiť v rámci Komisie jedno kontaktné miesto pre mestské politiky a zabezpečiť riadne zhromažďovanie, spravovanie a šírenie údajov o mestských politikách v rámci útvarov Komisie, medzi nimi a s rôznymi zainteresovanými stranami tak, aby sa vytvoril informačný mechanizmus, ktorý bude slúžiť na včasné varovanie a včasné zapojenie miestnych a regionálnych orgánov do politických procesov s vplyvom na mestá a funkčné mestské oblasti;

28.  nabáda Komisiu, aby s použitím existujúcich štruktúr a napr. ako súčasť „mestského pilotného projektu“ vytvorila v členských štátoch jednotné informačné miesta pre mestský rozmer politík EÚ (jednotné kontaktné miesta pre mestskú problematiku), ktorých úlohou bude poskytovať komplexné informácie, najmä o rôznych iniciatívach, usmerneniach a finančných možnostiach EÚ v súvislosti s rozvojom miest;

29.  vyzýva Komisiu, aby organizovala pravidelný mestský samit vychádzajúci z fóra Mestá budúcnosti, na ktorom sa budú stretávať zainteresované strany zo všetkých úrovní riadenia a rôznych odvetví; domnieva sa, že tieto samity by mali mestám poskytnúť skutočnú príležitosť na zapojenie sa do konštruktívneho dialógu s tvorcami politiky z relevantných oblastí politiky a mali by pomôcť posúdiť vplyv politík EÚ na mestá a funkčné mestské oblasti a to, ako ich najlepšie zapojiť do pripravovaných iniciatív;

30.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby mestá a funkčné mestské oblasti úplne stotožnili s vypracúvaním a programovaním strategickej politiky a záväzne ich zapojili do týchto činností (ako sú napríklad národné programy reforiem, partnerské dohody a operačné programy); vyzýva členské štáty na zintenzívnenie výmeny skúseností v súvislosti s vnútroštátnymi programami rozvoja miest, čo posilňuje postavenie miest, aby mohli plniť ciele stratégie Európa 2020, zavedením pravidelných neformálnych stretnutí ministrov Rady zodpovedných za rozvoj miest;

Vonkajší rozmer európskej mestskej agendy

31.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere vzali do úvahy prebiehajúce prípravne práce k programu konferencie Habitat III a zabezpečili úplný súlad a koordináciu budúcej európskej mestskej agendy so zámermi a s cieľmi tejto globálnej mestskej agendy; žiada Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o vonkajšom rozmere európskej mestskej agendy, a domnieva sa, že mestská agenda by sa mohla stať príspevkom EÚ do medzinárodnej diskusie o novej mestskej agende Organizácie Spojených národov a ku konferencii Habitat III o bývaní a udržateľnom rozvoji miest v roku 2016;

32.  domnieva sa, že EÚ a členské štáty by sa mali v konzultácii s miestnymi a regionálnymi orgánmi a s ich prispením jasne, sústavne a otvorene zapájať do vytvárania nových noriem udržateľného mestského rozvoja v rámci Medzinárodnej organizácie pre normalizáciu (ISO), a to s ohľadom na prácu na všeobecných usmerneniach OSN pre mestské a územné plánovanie; zdôrazňuje, že nové normy ISO treba považovať za podporný, nie normatívny nástroj;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(4) Ú. v. EÚ C 390 E, 18.12.2012, s.10.
(5) Ú. v. ES C 184E, 6.8.2009, s. 95.
(6) Parag Khanna, Beyond City Limits, Foreign Policy, 6. augusta 2010.
(7) Eurostat - City Statistics, 2014.
(8) The Vertical Farm, www.verticalfarm.com.
(9) Oznámenie Komisie zo 6. mája 1997 s názvom Smerom k programu pre mestá v Európskej únii (COM(1997)0197).


Investovanie do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v EÚ
PDF 426kWORD 166k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii (2014/2245(INI))
P8_TA(2015)0308A8-0173/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti: podpora rozvoja a dobrej správy vecí verejných v regiónoch a mestách EÚ z 23. júla 2014 (ďalej len „šiesta správa o súdržnosti“),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 4, článok 162, články 174 až 178 a článok 349,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“)(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012, o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(8),

–  so zreteľom na Územnú agendu Európskej únie 2020: smerom k inkluzívnej, inteligentnej a udržateľnej Európe rozmanitých regiónov, dohodnutú na neformálnom zasadnutí ministrov zodpovedných za územné plánovanie a územný rozvoj 19. mája 2011 v Gödöllő v Maďarsku,

–  so zreteľom na Ôsmu správu Komisie o pokroku v oblasti hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti s názvom Regionálny a mestský rozmer krízy z 26. júna 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 k 7. a 8. správe Európskej komisie o pokroku v oblasti politiky súdržnosti EÚ a k strategickej správe 2013 o vykonávaní programov v období rokov 2007 – 2013(11),

–  so zreteľom na uznesenie Európskeho parlamentu z 26. februára 2014 o optimalizácii rozvoja potenciálu najvzdialenejších regiónov vytváraním súčinnosti medzi štrukturálnymi fondmi a ostatnými programami Európskej únie(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020(13),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 19. októbra 2011 s názvom Rámec pre novú generáciu inovatívnych finančných nástrojov – dlhová platforma a platforma vlastného imania EÚ (COM(2011)0662),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov s názvom Finančné nástroje pre MSP spolufinancované Európskym fondom regionálneho rozvoja (osobitná správa č. 2/2012),

–  so zreteľom na závery Rady k Šiestej správe o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti, ktoré prijala Rada pre všeobecné záležitosti (politika súdržnosti) na svojom zasadnutí 19. novembra 2014,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov – Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 3. decembra 2014(14),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 21. januára 2015 k oznámeniu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. marca 2015 o porovnávacom prehľade EÚ v oblasti justície z roku 2015 (COM(2015)0116),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. januára 2015 s názvom Návrh opravného rozpočtu č. 2 k všeobecnému rozpočtu na rok 2015 (COM(2015)0016),

–  so zreteľom na Výročnú správu za rok 2013 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre kultúru a vzdelávanie a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0173/2015),

A.  keďže rozhodujúca úloha politiky súdržnosti EÚ pri znižovaní rozdielov medzi regiónmi, podpore hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti medzi regiónmi jednotlivých členských štátov a pri podpore vytvárania pracovných miest je nespochybniteľná; keďže politika súdržnosti predstavuje hlavnú investičnú politiku v rámci celej reálnej ekonomiky EÚ a je osvedčeným nástrojom rastu a zamestnanosti v EÚ s rozpočtom viac než 350 miliárd EUR do roku 2020; keďže počas hospodárskej krízy sa politika súdržnosti ukazuje ako rozhodujúci nástroj na udržanie úrovne investícií v rôznych členských štátoch; keďže v niektorých členských štátoch predstavuje hlavný zdroj verejných investícií; keďže konkrétnu a viditeľnú povahu výsledkov politiky súdržnosti potvrdzujú mnohé a rôzne metodiky hodnotenia;

B.  keďže podľa najnovších údajov za rok 2013 dlhodobá nezamestnanosť v Únii dosiahla historicky vysokú úroveň 5,1 % pracovnej sily; keďže dlhodobá nezamestnanosť zásadným spôsobom ovplyvňuje životy ľudí a môže sa zmeniť na štrukturálnu nezamestnanosť, a to najmä v okrajových regiónoch;

C.  keďže v poslednom čase došlo k 15 % poklesu verejných investícií v Únii v reálnych hodnotách a mnohé regióny, najmä tie, ktoré čelia demografickým výzvam, neboli schopné uspokojivým spôsobom prispieť k napĺňaniu cieľov stratégie Európa 2020, najmä pokiaľ ide o hlavný cieľ, ktorým je dosiahnutie zamestnanosti na úrovni 75 % do roku 2020, cieľ zameraný na vyslobodenie 20 miliónov osôb z chudoby, ako aj cieľ spočívajúci v obmedzení prípadov predčasného ukončenia školskej dochádzky;

D.  keďže ciele politiky súdržnosti sa zákonite v priebehu času vyvíjali, ako odpoveď na nové výzvy a hrozby, ktorým čelí EÚ, a politika ako taká sa užšie prepojila s celkovým politickým programom EÚ; keďže napriek tomu by sa mala upevniť pôvodná úloha tejto politiky: posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti vo všetkých regiónoch EÚ a najmä v menej rozvinutých a najviac znevýhodnených regiónoch; keďže politiku súdržnosti nemožno považovať výlučne za nástroj na dosiahnutie cieľov stratégie Európa 2020 a ďalších rozvojových stratégií EÚ, ale aj investičnej politiky na územiach;

E.  keďže podľa šiestej správy o súdržnosti mala hospodárska kríza negatívny vplyv na dlhodobý trend zmenšovania regionálnych rozdielov a napriek určitým pozitívnym tendenciám na začiatku programového obdobia rozdiely medzi regiónmi v najrôznejších podobách sú stále veľké;

F.  keďže zdroje politiky súdržnosti sa prostredníctvom tematického zamerania sústreďujú na obmedzený počet strategických cieľov s potenciálom zintenzívnenia rastu a s potenciálom v oblasti tvorby pracovných príležitostí, sociálneho začlenenia, ochrany životného prostredia a zmeny klímy;

G.  keďže vysoké miery rastu a regionálnej hospodárskej konvergencie nemožno dosiahnuť bez dobrej správy vecí verejných, vzhľadom na potrebu účinnejšieho zapojenia všetkých partnerov na celoštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, v súlade so zásadou viacúrovňového riadenia, a to vrátane sociálnych partnerov a organizácií občianskej spoločnosti;

H.  keďže strategickými nástrojmi na usmernenie investícií v členských štátoch a regiónoch sú partnerské dohody a operačné programy, ako je stanovené v článkoch 14, 16 a 29 nariadenia o spoločných ustanoveniach, spolu s časovým harmonogramom ich predkladania a prijímania, podľa ktorého mali byť partnerské dohody prijaté najneskôr do konca augusta 2014 a operačné programy najneskôr do konca januára 2015;

I.  keďže neformálne zasadnutie Rady, ktoré sa uskutočnilo v maďarskom meste Gödöllő v roku 2011, požiadalo následné predsedníctva Rady v rokoch 2015 a 2016, aby zhodnotili a zvážili možné posúdenie Územnej agendy Európskej únie 2020, pričom by zohľadnili jej fungovanie v praxi, prípadne aby takéto posúdenie viedli;

J.  keďže podľa článku 175 ZFEÚ členské štáty riadia a koordinujú svoje hospodárske politiky tak, aby dosiahli ciele celkového harmonického rozvoja a posilnenia hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a keďže investičný plán preto prispieva aj k týmto cieľom;

Úspechy a výzvy politiky súdržnosti v súvislosti s hospodárskou a finančnou krízou (programové obdobie 2007 – 2013)

1.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti je hlavným nástrojom Európskej únie zameraným na znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi európskymi regiónmi, na zvýšenie ich konkurencieschopnosti, na riešenie zmeny klímy a energetickej závislosti a zároveň prispieva k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že, hoci spolufinancovanie investovania v rámci politiky súdržnosti bolo pre niektoré členské štáty a regióny zložité, značne utlmilo negatívne dôsledky hospodárskej a finančnej krízy a poskytlo stabilitu regiónom, a to tak, že zabezpečilo finančný tok v situácii, keď sa objem vnútroštátnych a regionálnych verejných a súkromných investícií prudko znížil; zdôrazňuje, že financovanie v rámci politiky súdržnosti zodpovedalo 21 % verejných investícií v EÚ ako celku a 57 % v krajinách podporovaných v rámci politiky súdržnosti dohromady;

2.  poukazuje na skutočnosť, že politika súdržnosti sa osvedčila, pokiaľ ide o jej schopnosť rýchlo reagovať prostredníctvom flexibilných opatrení zameraných na riešenie investičnej medzery v členských štátoch a regiónoch, napríklad znížením spolufinancovania zo strany členských štátov a poskytnutím dodatočných zálohových platieb, ako aj presmerovaním 13 % celkového objemu financií (45 miliárd EUR) na podporu hospodárskej činnosti a zamestnanosti s priamymi účinkami; považuje preto za nevyhnutné, aby sa vykonalo zásadné dôkladné strednodobé preskúmanie cieľov a úrovne financovania v súlade s akýmkoľvek vývojom ovplyvňujúcim sociálnu a hospodársku situáciu členských štátov alebo akýchkoľvek ich regiónov;

3.  zdôrazňuje, že Zmluva o Európskej únii obsahuje cieľ podpory hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a solidarity medzi členskými štátmi (článok 3 ZEÚ);

4.  víta nedávnu reformu politiky súdržnosti zameranú na riešenie uvedených výziev na základe jednotného strategického rámca na obdobie rokov 2014 – 2020 s jasnými cieľmi a podnetmi pre všetky operačné programy; vyzýva všetky strany, najmä hlavné zainteresované orgány, aby zaistili efektívnosť a účinnosť vykonávania nového legislatívneho rámca pre politiku súdržnosti dôrazným zameraním sa na dosiahnutie lepšej výkonnosti a výsledkov; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vytvorili riadne fungujúce mechanizmy viacúrovňového riadenia a koordinácie s cieľom zabezpečiť súlad medzi programami a podporovať stratégiu Európa 2020 a odporúčania pre jednotlivé krajiny;

5.  zdôrazňuje, že stabilné finančné a hospodárske, ako aj efektívne regulačné, administratívne a inštitucionálne prostredie má zásadný význam pre účinnosť politiky súdržnosti, nesmie však ohroziť dosiahnutie jej zámerov a cieľov; v tejto súvislosti pripomína, že pozastavením platieb uvedeným v článku 23 nariadenia o spoločných ustanoveniach by sa mohla oslabiť schopnosť celoštátnych, regionálnych a miestnych orgánov účinne plánovať a čerpať prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v rokoch 2014 – 2020; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia cieľov politiky súdržnosti aj stratégie Európa 2020 musí byť politika súdržnosti v úzkom súlade so sektorovými politikami a musí sa dosiahnuť súčinnosť s ďalšími investičnými systémami EÚ; pripomína však, že v súlade s článkom 175 ZFEÚ všetky hospodárske politiky sledujú dosiahnutie cieľov hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti;

6.  zdôrazňuje, že zvyšovanie administratívnej kapacity na plánovanie, vykonávanie a hodnotenie v členských štátoch je rozhodujúce z hľadiska včasných a úspešných výsledkov politiky súdržnosti;

7.  pripomína, že hoci sa politikou súdržnosti zmiernil dosah krízy, regionálne rozdiely sú naďalej veľké a cieľ politiky súdržnosti, ktorým je zníženie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov a poskytovanie osobitnej podpory menej rozvinutým regiónom, sa zatiaľ nedosiahol všade;

8.  poukazuje na to, že napriek kríze a skutočnosti, že miestne financovanie sa dostalo pod veľký tlak, miestne a regionálne orgány musia naďalej spĺňať požiadavky občanov týkajúce sa prístupnejších verejných služieb vyššej kvality;

9.  zdôrazňuje dôležitosť reindustrializácie EÚ s cieľom zabezpečiť, aby priemyselná výroba predstavovala minimálne 20 % HDP členských štátov do roku 2020; preto pripomína význam aktívnej podpory a posilnenia zásad konkurencieschopnosti, udržateľnosti a regulačnej spoľahlivosti v záujme podporovania pracovných miest a rastu v Európe;

Problémy týkajúce sa vykonávania a platieb

10.  vyjadruje vážne znepokojenie nad značným štrukturálnym oneskorením pri rozbiehaní programových období politiky súdržnosti, spôsobeným neskorším prijatím operačných programov, a to aj prostredníctvom postupu prenosu; konštatuje, že týmto oneskorením sa môže zvýšiť tlak na platby, najmä v rokoch 2017 a 2018, čím sa umocnia obavy z poľutovaniahodného meškania platieb vo výške približne 25 miliárd EUR v programovom období 2007 – 2013; konštatuje, že hoci je v širšom kontexte situácia v oblasti súdržnosti lepšia ako v oblasti rozvoja vidieka a rybárstva, tieto obavy pretrvávajú, keďže v prípade viacerých členských štátov sa ešte musí prijať značný počet programov; zdôrazňuje, že uvedené oneskorenia môžu podkopať dôveryhodnosť, efektívnosť a udržateľnosť rozpočtu EÚ a politiky súdržnosti a oslabiť schopnosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov ukončiť implementáciu v období rokov 2007 – 2013 a účinne plánovať a čerpať prostriedky z európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) v období rokov 2014 – 2020; v tomto smere víta nedávne úsilie členských štátov a Komisie, vyzýva však Komisiu, aby urobila maximum na zabezpečenie bezodkladného prijatia všetkých zostávajúcich operačných programov, keďže Európsky parlament už schválil revíziu viacročného finančného rámca (VFR), ktorá je potrebná na využitie nerozdelených zdrojov z roku 2014, a sprievodný návrh opravného rozpočtu;

11.  pripomína, že problém neprestajne oneskorených platieb sa týka politiky súdržnosti viac než ktorejkoľvek inej oblasti politiky EÚ, s nevybavenými platbami vo výške 24,8 miliardy EUR na konci roka 2014 v prípade programov Európskeho sociálneho fondu (ESF), Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) a Kohézneho fondu (KF) na obdobie 2007 – 2013, čo predstavuje 5,6 % nárast v porovnaní s rokom 2013; nabáda Komisiu, aby využila všetky dostupné prostriedky na úhradu týchto nevybavených platieb; zdôrazňuje, že táto situácia zasiahne predovšetkým najmenších a najzraniteľnejších príjemcov politiky súdržnosti, ako sú MSP, mimovládne organizácie a združenia, keďže ich schopnosť predbežného financovania výdavkov je obmedzená;

12.  víta, že Rada, Komisia a Európsky parlament dospeli k dohode o znížení úrovne nevybavených platieb, najmä v oblasti politiky súdržnosti, do konca roka na štrukturálnu úroveň v priebehu súčasného VFR, ako je uvedené v spoločnom vyhlásení pripojenom k dohode o rozpočte na rok 2015, a berie na vedomie dokument Komisie „Elements of a payment plan to bring the EU budget back onto a sustainable track“, prijatý 23. marca 2015; pripomína Komisii jej záväzok presadiť plán platieb čo najskôr, v každom prípade ešte pred predložením návrhu rozpočtu na rok 2016; okrem toho pripomína všetkým inštitúciám ich záväzok schváliť takýto plán a realizovať ho s účinnosťou od roku 2015 a do revízie súčasného VFR v polovici trvania;

13.  zdôrazňuje, že navrhovanou revíziou stropov VFR(16) na prenos záväzkov vo výške 11,2 miliardy EUR pre okruh 1b podľa článku 19 ods. 2 nariadenia o VFR a prenosom(17) záväzkov vo výške 8,5 miliardy EUR podľa článku 13 ods. 2 písm. a) nariadenia o rozpočtových pravidlách z roku 2014 do roku 2015 sa predchádza zrušeniu týchto rozpočtových prostriedkov v okruhu 1b, ale skutočne sa nerieši základný problém oneskorení pri programovaní, ani sa nemení skutočnosť, že chronicky oneskorená realizácia a systematické oneskorenie platieb môžu pre konečných príjemcov predstavovať vážny problém;

14.  zdôrazňuje, že uvedené oneskorenie v rámci okruhu 1b rozpočtu EÚ je v podstate najdôležitejším bezprostredným faktorom ohrozujúcim vykonávanie politiky súdržnosti, a to v minulom programovom období a výhľadovo aj v súčasnom programovom období 2014 – 2020; opätovne pripomína, že vplyv oneskorenia pociťujú výrazne (niekedy až extrémne) subjekty politiky súdržnosti na základnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby pripravila plán, v ktorom uvedie osobitný časový harmonogram konkrétnych a postupných politických opatrení podložených vyčlenenými rozpočtovými prostriedkami s cieľom zmenšiť a následne odstrániť uvedené oneskorenie; dúfa, že Rada si konečne uvedomí vážnosť a neudržateľnosť situácie a bude ochotná aktívne prispieť k trvalému vyriešeniu problému; je presvedčený, že prvým cieľom týchto opatrení by malo byť, aby sa skrátenie oneskorenia viditeľne prejavilo už v roku 2015;

15.  zdôrazňuje, že je nutné, aby sa vykonávanie operačných programov začalo bezprostredne po ich prijatí s cieľom maximalizovať výsledky investícií, podporiť vytváranie pracovných miest, zvýšiť rast produktivity a prispievať k cieľom Únie v oblasti klímy a energetiky a že Komisia a členské štáty by sa mali maximálne snažiť zrýchliť prijímanie programov, bez toho, aby tým bola dotknutá ich kvalita; požaduje, aby sa Komisia neustále intenzívne zameriavala na potrebu pokračovať v boji proti podvodom a zároveň analyzovala všetky možné spôsoby zjednodušenia svojich interných postupov s cieľom urýchliť postupy založené na dvoch scenároch prijatia operačných programov, aby sa vyhlo akýmkoľvek ďalším oneskoreniam pri začatí ich vykonávania;

16.  vyzýva Komisiu, aby so zreteľom na uvedené skutočnosti predložila Európskemu parlamentu opatrenia, ktorých prostredníctvom chce čo najskôr uľahčiť vykonávanie operačných programov, najmä s cieľom vyhnúť sa zrušeniu viazanosti finančných prostriedkov v roku 2017, spolu s navrhovaným časovým harmonogramom, vysvetlila vplyv oneskorenia platieb na začatie vykonávania nových operačných programov a predložila riešenia v záujme maximálneho obmedzenia škôd; ďalej žiada, aby Komisia v súvislosti so správou o výsledku rokovaní, stanovenou v článku 16 ods. 3 nariadenia o spoločných ustanoveniach, zanalyzovala možný vplyv oneskoreného začatia vykonávania politiky súdržnosti v období rokov 2014 – 2020 na rast a zamestnanosť a na základe získaných skúseností predložila odporúčania;

17.  domnieva sa, že VFR na roky 2014 – 2020 vyplývajúci zo zmeny nariadenia o VFR navrhnutej Komisiou, podľa ktorej sa do roku 2015 majú preniesť iba rozpočtové prostriedky nepridelené v roku 2014, výrazne zvyšuje riziko zrušenia viazanosti v roku 2018, pokiaľ ide o programy neprijaté v roku 2014, a teda nestimuluje úplné využitie zdrojov EÚ alebo účinnú podporu pre investície EÚ do rastu a zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby pri vypracúvaní strategickej správy za rok 2017 stanovenej v článku 53 nariadenia o spoločných ustanoveniach navrhla v dostatočnom predstihu primerané legislatívne a iné opatrenia, aby sa zabránilo riziku zrušenia záväzku;

18.  je znepokojený nízkou mierou čerpania prostriedkov v programovom období 2007 – 2013 v niektorých členských štátoch a varuje, že treba riešiť základné príčiny s cieľom vyhnúť sa opakovaniu rovnakých problémov v nasledujúcom období; zdôrazňuje, že administratívne kapacity sú nevyhnutné na účinné a efektívne vykonávanie politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že nestabilita v štátnej službe v kombinácii so slabou koordináciou politiky môže ohroziť úspešné čerpanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov a celkovo predstavuje hrozbu pre účinne riadenie politiky;

19.  navrhuje, aby sa pri príprave nasledujúceho programového obdobia samostatne zaviedli regulačné ustanovenia týkajúce sa programovania, a to ešte pred rozpočtovými návrhmi, čím sa oddelia rozpravy o obsahu a finančných prostriedkoch a ponechá sa dostatok času na dôkladnú prípravu programov; pripomína, že napriek tomu, že regulačné ustanovenia sú veľmi rozsiahle, táto skutočnosť neposkytuje členským štátom a regiónom úplné záruky a môže byť zdrojom rôznych výkladov; domnieva sa, že stále existuje priestor na zjednodušenie regulačných ustanovení;

20.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne zvážila – s prihliadnutím na možné dôsledky na rast a zamestnanosť – uplatnenie finančných opráv alebo pozastavenia platieb;

Politika súdržnosti v strede inteligentného, udržateľného a inkluzívneho investovania v období rokov 2014 – 2020

21.  znovu pripomína pôvodnú úlohu politiky súdržnosti: podporovať hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť a znižovať rozdiely medzi regiónmi a poskytovať osobitnú podporu menej rozvinutým regiónom; zdôrazňuje, že politika súdržnosti na základe svojej povahy a pôvodného určenia stanoveného v zmluve prispieva k dosiahnutiu cieľov Únie, predovšetkým cieľov stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, ako aj základného cieľa zmluvy, ktorým je posilnenie územnej súdržnosti;

22.  víta nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI) a jeho možný pákový efekt; zdôrazňuje, že hlavným cieľom EFSI by malo byť zabezpečenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, a preto by z neho mali mať prospech všetky regióny EÚ; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť doplnkovosť zdrojov EFSI, a tým aj jeho komplementárnosť a súčinnosť s európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, pri súčasnom zachovaní ich vzájomnej finančnej nezávislosti, a v rovnakom duchu radí dotknutým stranám, aby vychádzali zo skúseností, ktoré získali pri vykonávaní európskeho plánu na oživenie hospodárstva v roku 2008, najmä pokiaľ ide o inteligentné investície;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili vyššiu koordináciu a súlad medzi všetkými investičnými a rozvojovými politikami EÚ, najmä politikou súdržnosti, ako aj medzi EŠIF, ďalšími fondmi EÚ a nástrojmi regionálneho financovania, s cieľom zabezpečiť komplementárnosť, zlepšenie súčinnosti a predísť prekrývaniu a zdvojovaniu podpory a zaručiť vysokú európsku pridanú hodnotu financovania EÚ; vyzýva Komisiu, aby v nadchádzajúcich správach o súdržnosti informovala o synergiách; navrhuje, aby sa pri vykonávaní nového investičného plánu EÚ vychádzalo zo skúseností z troch spoločných iniciatív JEREMIE, JESSICA a JASMINE, ktoré umožnili zvýšenie sumy prostriedkov čerpaných zo štrukturálnych fondov – zo sumy 1,2 miliardy EUR v rokoch 2000 – 2006 na sumu 8,4 miliardy EUR v rokoch 2007 – 2012; požaduje rozsiahlu a podrobnú analýzu po konzultácii s Európskou investičnou bankou (EIB) a Európskym investičným fondom (EIF);

24.  zdôrazňuje, že právne predpisy v oblasti politiky súdržnosti umožňujú širšie využitie finančných nástrojov s cieľom zdvojnásobiť ich príspevok na úroveň približne 25 – 30 miliárd EUR v období rokov 2014 – 2020, a to rozšírením ich tematického rozsahu a ponúknutím väčšej flexibility členským štátom a regiónom; zdôrazňuje úlohu finančných nástrojov pri mobilizácii dodatočných verejných alebo súkromných spoločných investícií s cieľom riešiť trhové zlyhania v súlade so stratégiou Európa 2020 a s prioritami politiky súdržnosti; podporuje predovšetkým iniciatívu na rozdelenie rizika pre malé a stredné podniky a vyzýva Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie na dosiahnutie jednoduchej použiteľnosti a príťažlivosti finančných nástrojov pre členské štáty a regióny, čím zabezpečí zdvojnásobenie príspevkov do finančných nástrojov na základe vlastných zásluh a zodpovednosť zainteresovaných strán za dosiahnutie tohto cieľa; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola zabezpečená transparentnosť, zodpovednosť a kontrola finančných nástrojov, ktoré zahŕňajú finančné prostriedky EÚ;

25.  varuje však, že fond EFSI by nemal oslabovať strategickú súdržnosť a dlhodobý výhľad programovania politiky súdržnosti; zdôrazňuje, že presmerovanie štrukturálnych fondov by bolo kontraproduktívne, a preto nemôže byť akceptované, keďže by ohrozilo ich účinnosť a rozvoj regiónov; poukazuje na skutočnosť, že finančné prostriedky vyčlenené pre členské štáty v rámci okruhu 1b VFR na obdobie rokov 2014 – 2020 nie je možné upraviť na účely fondu EFSI; zdôrazňuje, že nahradenie grantov pôžičkami, vlastným imaním alebo zárukami síce má určité výhody, ale musí sa uskutočňovať opatrne a zohľadňovať regionálne rozdiely a rôznorodosť postupov a skúseností medzi regiónmi, pokiaľ ide o využívanie finančných nástrojov; poukazuje na skutočnosť, že regióny, ktoré najviac potrebujú investičné stimuly, často majú nízke administratívne a absorpčné kapacity;

26.  varuje, že flexibilita pri výbere projektov v rámci EFSI predstavuje riziko nasmerovania investícií do rozvinutejších členských štátov, čím sa narúša hospodárska, sociálna a územná súdržnosť; žiada Komisiu, aby dôkladne sledovala vzťah medzi EFSI a EŠIF;

Efektívnosť a účinnosť politiky súdržnosti a jej orientácia na výkon v období rokov 2014 – 2020

27.  zdôrazňuje význam všetkých opatrení zameraných na zvýšenie efektívnosti, jednoduchosti, účinnosti a orientácie politiky súdržnosti na výsledky a výkonnosť, čím by sa mal zabezpečiť posun od kritérií využívania fondov ku kvalite výdavkov a vysokej pridanej hodnote spolufinancovaných operácií; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa predložili technické úpravy príslušných nariadení o európskych štrukturálnych a investičných fondoch;

28.  víta tematické sústredenie na podporu investícií do inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, zacielených na tvorbu rastu a pracovných miest, riešenie problému zmeny klímy a energetickej závislosti a zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia, ako aj výraznejšie zameranie na výsledky a merateľnosť programov v období 2014 – 2020, čo by malo prispieť k ďalšiemu zvýšeniu efektívnosti a účinnosti politiky súdržnosti; zároveň však trvá na požiadavke väčšej flexibility pre regióny v závislosti od miestnych a regionálnych špecifík, najmä v kontexte vážnej krízy, s cieľom znížiť rozdiely v rozvoji medzi rôznymi regiónmi Únie; požaduje skutočne integrovaný a územný prístup k cieľovým programom a projektom, ktoré reagujú na potreby na základnej úrovni;

29.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili súdržnosť medzi národnými programami reforiem a operačnými programami s cieľom náležite plniť odporúčania pre jednotlivé krajiny a zaručiť súlad s postupmi správy ekonomických záležitostí, čím sa obmedzí riziko predčasného opätovného programovania;

30.  pripomína v tejto súvislosti počiatočné námietky Európskeho parlamentu a zdôrazňuje jeho zodpovednosť za to, aby bol plne zapojený, a za kontrolu a skúmanie; žiada, aby Komisia a Rada v súlade s článkom 23 ods. 15 nariadenia o spoločných ustanoveniach poskytovali úplné, transparentné a včasné informácie o kritériách a celkovom postupe, ktoré by mohli viesť k opätovnému programovaniu alebo pozastaveniu záväzkov alebo platieb z EŠIF; poukazuje na to, že rozhodnutie o pozastavení záväzkov alebo platieb by sa malo prijať ako krajná možnosť, keď už sa vyčerpali všetky ostatné možnosti a vykonalo sa posúdenie možného dosahu na rast a zamestnanosť, pretože pozastavenie záväzkov alebo platieb by mohlo mať vážne následky na vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ako aj na dosahovanie cieľov politiky súdržnosti ako celku; domnieva sa, že cieľom makroekonomickej kondicionality by mala byť vyššia udržateľnosť a účinnosť politiky súdržnosti, a odmieta myšlienku, aby regióny, lokality alebo občania boli znevýhodňovaní za makroekonomické rozhodnutia prijaté národnými vládami; upozorňuje na prípadnú značnú administratívnu záťaž vyplývajúcu z opätovného programovania finančných prostriedkov; pripomína, že v návrhu na opätovné programovanie predloženom v súlade s článkom 23 ods. 4 uvedeného nariadenia sa vyžaduje predbežná konzultácia príslušného monitorovacieho výboru, ako sa uvádza v článku 49 ods. 3 rovnakého nariadenia;

31.  poukazuje na to, že chyby vyplývajú do značnej miery zo zložitých požiadaviek a nariadení; zdôrazňuje, že počet nezrovnalostí pri vykonávaní programov súdržnosti by sa dal znížiť zjednodušením riadenia a postupov, včasnou transpozíciou nedávno prijatých príslušných smerníc a posilnením administratívnej kapacity, najmä v menej rozvinutých regiónoch; zdôrazňuje preto potrebu zminimalizovať administratívnu záťaž príjemcov vyplývajúcu z overení potrebných na zaručenie riadneho využívania finančných prostriedkov z EŠIF, ako aj potrebu vyvinúť úsilie o optimalizáciu a väčšiu mieru pružnosti systémov riadenia a kontroly, klásť zvýšený dôraz na posúdenie rizika a správne rozdelenie zodpovednosti všetkých orgánov a zároveň neoslabovať zavedené a posilnené postupy kontroly s cieľom efektívnejšie zabraňovať nezrovnalostiam a v dôsledku toho sa vyhýbať finančným opravám, ako aj prerušeniam a pozastaveniam platieb; je znepokojený nízkou mierou vyplácania finančných nástrojov príjemcom, predovšetkým z hľadiska cieľa zvýšiť využitie týchto nástrojov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, riadiace orgány a ďalšie príslušné zainteresované strany, ktoré pracujú s týmito finančnými nástrojmi, aby v plnej miere využívali technickú pomoc poskytovanú prostredníctvom finančných nástrojov – technickej poradnej platformy (FI-TAP) a platformy fi-compass;

Zamestnanosť, MSP, mladí ľudia a vzdelávanie

32.  zdôrazňuje, že EŠIF by mohli významne prispieť k zvráteniu negatívnych sociálnych dôsledkov krízy, aby to však bolo možné, musí sa uľahčiť a zjednodušiť integrovaný prístup, ktorý ponúka programovanie financované z viacerých fondov, musí sa zefektívniť koordinácia fondov a zväčšiť ich vzájomná flexibilita, čo umožní predovšetkým lepšie využitie synergií medzi ESF a EFRR; zdôrazňuje, že investície financované z ESF nemôžu dosiahnuť optimálne výsledky, pokiaľ neexistuje príslušná infraštruktúra a vhodné inštitúcie; upozorňuje na skutočnosť, že EŠIF môžu efektívne podporiť sociálne začleňovanie, a preto by sa mali využívať na pomoc pri integrácii znevýhodnených a zraniteľných skupín, ako sú napríklad Rómovia a osoby so zdravotným postihnutím, ako aj na podporu prechodu z inštitucionálnych služieb na komunitné v prospech detí a dospelých;

33.  vyzýva Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť situácii menšinových skupín naprieč Úniou, keďže trpia všetkými formami sociálneho vylúčenia, a teda je pravdepodobnejšie, že budú postihnuté štrukturálnou nezamestnanosťou; domnieva sa, že každá politika plánovania v prospech sociálnej súdržnosti v Únii musí brať do úvahy integráciu menšín;

34.  poukazuje na kľúčovú úlohu MSP pri vytváraní pracovných miest a zdôrazňuje ich potenciál pri podpore inteligentného rastu a digitálneho a nízkouhlíkového hospodárstva; požaduje priaznivé regulačné prostredie napomáhajúce zriaďovaniu a prevádzkovaniu takýchto podnikov, najmä podnikov založených mladými ľuďmi a nachádzajúcich sa vo vidieckych oblastiach; poukazuje na význam zníženia byrokratickej záťaže MSP a zjednodušenia ich prístupu k finančným prostriedkom, ako aj na potrebu podporiť programy a odbornú prípravu, ktoré pomáhajú rozvíjať podnikateľské zručnosti;

35.  zdôrazňuje, že MSP tvoria 99 % spoločností v EÚ a vytvárajú v nej 80 % pracovných miest;

36.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Komisia stanovila príliš nízky limit (5 mil. EUR) podpory z EFRR na infraštruktúru malého rozsahu v oblasti kultúry a udržateľného cestovného ruchu, ktorý je navyše vymedzený ako celkové náklady, a nie ako oprávnené náklady, a zdôrazňuje, že takéto projekty môžu mať silný pozitívny vplyv na regionálny rozvoj, čo sa týka sociálno-ekonomických dôsledkov, sociálneho začlenenia a atraktívnosti;

37.  súhlasí s analýzou Komisie, že hospodárske a sociálne priority, najmä pokiaľ ide o hospodársky rast na jednej strane a na sociálnu inklúziu, vzdelávanie a udržateľný rozvoj na druhej strane by v niektorých členských štátoch mohli byť lepšie vyvážené a mohli by sa opierať o zmysluplný dialóg s partnermi a zúčastnenými stranami; zdôrazňuje, že jasná stratégia zlepšenia inštitucionálneho rámca členských štátov, pokiaľ ide o administratívnu kapacitu a kvalitu spravodlivosti, je kľúčovým faktorom úspešného dosiahnutia týchto priorít;

38.  zdôrazňuje význam ESF, ako aj záruky pre mladých ľudí a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktoré musia podporovať čo najviac životaschopných projektov tvorby pracovných miest, napríklad vo forme podnikateľských iniciatív;

39.  varuje, že alarmujúca miera nezamestnanosti mladých ľudí hrozí stratou celej generácie, najmä v menej rozvinutých regiónoch a v tých regiónoch, ktoré sú najviac zasiahnuté krízou a nezamestnanosťou; trvá na tom, že najvyššou prioritou musí zostať ďalšia integrácia mladých ľudí na trhu práce, ktorej dosiahnutie sa nezaobíde bez aktívneho prínosu EÚ, pričom významne k nej môže prispieť integrované využívanie ESF, EFRR, Kohézneho fondu a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mal zaujať prístup viac orientovaný na výsledky s cieľom zabezpečiť čo najúčinnejšie využitie dostupných zdrojov, aby sa tak posilnila zamestnanosť a konkurencieschopnosť a vytvorili sa vyššie príjmy, z čoho bude ťažiť celé hospodárstvo EÚ; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitú úlohu záruky pre mladých ľudí, ktorá mladým ľudom do 25 rokov pomáha v tom, aby si buď našli kvalitné zamestnanie, alebo získali vzdelanie, zručnosti a skúsenosti potrebné na nájdenie si zamestnania; zdôrazňuje, že sa musia čo najskôr poskytnúť všetky zdroje potrebné na vykonávanie záruky pre mladých ľudí a ďalších opatrení realizovaných v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; domnieva sa, že by sa mali používať jasné a ľahko zrozumiteľné ukazovatele vplyvu, vďaka ktorým možno riadne merať prínos finančných prostriedkov EÚ k rastu a zamestnanosti;

40.  tvrdí, že sa musí naďalej vyvíjať úsilie o hľadanie ďalších spôsobov zlepšenia výkonnosti, pokiaľ ide o zamestnanosť mladých ľudí, keďže výsledky nie sú dobré, a to bez ohľadu na prijatie nariadenia o ESF a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; pripomína, že EÚ sa politicky zaviazala poskytovať okamžitú podporu na začlenenie mladých ľudí do trhu práce;

41.  zdôrazňuje, že vzhľadom na zmeny vo výrobných modeloch a starnutie obyvateľstva nadobudla úloha ESF a investícií do prispôsobovania zručností pracovníkov oveľa väčší význam; vyjadruje pevné presvedčenie, že v tejto súvislosti by mal ESF dopĺňať vnútroštátne prístupy v členských štátoch; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili čo najúčinnejšie a najefektívnejšie využívanie dostupných zdrojov s cieľom zaistiť zamestnateľnosť pracovníkov, sociálne začleňovanie a rovnosť medzi mužmi a ženami; zároveň zdôrazňuje, že programy odbornej prípravy financované z ESF by mali byť prispôsobené potrebám podnikateľov a vedúcich pracovníkov, s cieľom zabezpečiť trvalo udržateľný rozvoj podnikov, najmä MSP, ktoré vytvárajú väčšinu pracovných príležitostí v Únii;

42.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pokračovali predovšetkým v zlepšovaní a rozširovaní platformy EURES ako účinného nástroja na uľahčenie mobility pracovníkov v Európe, najmä cezhraničnej mobility, a to zlepšovaním ich znalostí o trhu práce v Únii a tým, že ich budú informovať o pracovných príležitostiach a poskytovať im pomoc s formalitami v tejto oblasti; nabáda členské štáty, aby rozvíjali a podporovali siete EURES, v neposlednom rade pri uznaní skutočnosti, že cezhraniční pracovníci sú prví, ktorí čelia problémom s prispôsobením a ťažkostiam so zaistením uznania odborných kvalifikácií; konštatuje, že zjednotením verejných služieb zamestnanosti, sociálnych partnerov, miestnych a regionálnych orgánov, ako aj ďalších zainteresovaných strán tieto siete povzbudzujú a podporujú cezhraničnú mobilitu;

43.  zdôrazňuje, že je potrebné usmerňovať vytváranie kvalitných pracovných miest prostredníctvom nových technológií; zastáva názor, že Komisia by mala prepojiť znižovanie nezamestnanosti s nástrojmi digitálnej agendy a programu Horizont 2020;

44.  poukazuje na to, že počet osôb s predčasne ukončenou školskou dochádzkou v Únii je stále veľmi vysoký a má vplyv na mieru nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že tento problém treba riešiť prostredníctvom modernizácie vzdelávacích systémov a školských osnov, za využitia prostriedkov z ESF;

45.  upozorňuje, že bez dobrej spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami a aktérmi na trhu práce nebude možné vyriešiť problém vysokej nezamestnanosti mladých absolventov v EÚ; zdôrazňuje najmä, že prostredníctvom výučby znalostí a zručností potrebných na trhu práce sa zvýšila miera zamestnanosti mladých ľudí a znížili sa sociálne rozdiely;

46.  podčiarkuje, že pri tvorbe pracovných miest je dôležité zohľadniť rodový rozmer; vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatočné finančné prostriedky na riešenie problému nezamestnanosti žien; zastáva názor, že ženy by mohli využívať prínosy technického pokroku, ktoré umožňujú pružnejší pracovný čas, a vyzýva Komisiu, aby investovala do tejto oblasti;

47.  opätovne potvrdzuje potrebu zriadiť zariadenia starostlivosti o malé deti s cieľom zvýšiť prítomnosť žien na trhu práce, a preto vyzýva Komisiu, aby podporovala inovatívne projekty v tomto smere; poukazuje na to, že investície do verejnej infraštruktúry, ako sú zariadenia starostlivosti o deti, zvyšujú možnosti žien aktívne sa zúčastňovať na hospodárstve a trhu práce;

48.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby v záujme dosiahnutia cieľov týkajúcich sa zamestnanosti a sociálneho začlenenia zohľadnili potreby žien vracajúcich sa z materskej dovolenky, motivovali zamestnávateľov k prijímaniu žien po materskej dovolenke do zamestnania, umožnili pružné pracovné podmienky a presadzovali dodatočné (celoživotné) vzdelávanie, ktoré im umožňuje plynule sa vrátiť do zamestnania;

Správa a riadenie politiky

49.  zdôrazňuje, že politika súdržnosti musí byť vedená v duchu správneho fungovania viacúrovňového riadenia spojeného s efektívnym nastavením umožňujúcim reagovať na požiadavky verejnosti a podnikov a s transparentným a inovatívnym verejným obstarávaním, pričom všetky uvedené zložky majú zásadný význam pre posilnenie vplyvu politiky; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že miestne a regionálne orgány často nesú hlavnú správnu zodpovednosť za verejné investície (bez ohľadu na význam rozhodnutí prijatých na úrovni EÚ a členských štátov) a že politika súdržnosti je životaschopným nástrojom, ktorý uvedeným orgánom umožňuje zohrávať kľúčovú úlohu v EÚ; zdôrazňuje týmto potrebu rozsiahleho vykonávania zásady partnerstva, ako je podrobne stanovené v nariadení o spoločných ustanoveniach a v kódexe správania pre partnerstvo;

50.  odporúča, aby sa zdroje a poznatky politiky súdržnosti použili na zásadné posilnenie administratívnej kapacity verejných orgánov, predovšetkým na miestnej a regionálnej úrovni, s cieľom zlepšiť ich schopnosť ponúkať kvalitné služby verejnosti, a to aj prostredníctvom širšieho využitia nových technológií a úsilia o zjednodušenie postupov; vyzýva Komisiu, aby vymedzila podoby administratívnej pomoci v hlavných otázkach, ako je stanovenie cieľov pre iniciatívy, pričom by posúdila ich výsledky prostredníctvom vhodných ukazovateľov a určila následné kroky, ktoré treba prijať s cieľom pomôcť pri zavedení kultúry správy a riadenia založenej na monitorovaní a hodnotení v rámci celej EÚ; považuje za dôležité, aby sa zabezpečila pomoc miestnym a regionálnym orgánom v oblasti inovatívnych finančných nástrojov, ktoré majú zásadný význam pre zvýšenie zdrojov a investícií, ako aj v oblasti verejného obstarávania, ktoré by malo stále viac fungovať ako nástroj verejnej správy podnecujúci inovácie a tvorivosť;

51.  vyjadruje poľutovanie, že šiesta správa o súdržnosti nezahŕňa dôkladné hodnotenie výsledkov nástroja technickej pomoci JASPERS, prostredníctvom ktorého sa členským štátom v rokoch 2007 – 2013 poskytli technické odborné znalosti potrebné na prípravu kvalitných veľkých projektov spolufinancovania z fondov EÚ; víta, že v roku 2013 začala fungovať platforma na vytváranie sietí v rámci nástroja JASPERS pre činnosti v oblasti budovania kapacít a že v roku 2014 sa zriadilo oddelenie strediska vytvárania sietí a zručností na poskytovanie odborných znalostí pri príprave projektov na programové obdobie 2014 – 2020; víta zriadenie strediska zručností na budovanie administratívnych kapacít, pokiaľ ide o EŠIF, ktoré by malo prispievať k zvýšeniu kapacity všetkých orgánov členských štátov, ktoré sú zapojené do riadenia a vykonávania EŠIF;

52.  víta skutočnosť, že Komisia v čoraz vyššej miere venuje pozornosť úlohe správy verejných vecí, a súhlasí s tým, že dobrá správa verejných vecí a kvalitné verejné služby vrátane neexistencie korupcie sú nevyhnutné pre stabilné investičné prostredie; požaduje ambiciózne ciele, pokiaľ ide o to, aby výdavky v oblasti politiky súdržnosti boli menej náchylné na zneužívanie a aby sa dôsledne uplatňovali opatrenia proti podvodom;

53.  je presvedčený o tom, že kódex správania pre partnerstvo posilní zapájanie sa v regiónoch vo všetkých etapách z hľadiska formy aj obsahu a musí sa v plnom rozsahu vykonávať, keďže zohrá zásadnú úlohu pri posilňovaní účinkov politiky súdržnosti a konsolidácii jej vplyvu v praxi; blahoželá tým členským štátom a regiónom, ktorým sa podarilo zapojiť ich partnerov do prípravy dohôd o partnerstve a operačných programov v súlade s kódexom správania pre partnerstvo; vyjadruje však vážne znepokojenie nad početnými prípadmi nedostatočného uplatňovania zásady partnerstva a vyzýva Komisiu, aby neschválila programy, v prípade ktorých zapojenie partnerov nebolo dostatočné; zdôrazňuje význam šírenia príkladov osvedčených postupov organizovania partnerstiev, ako je podrobne stanovené v kódexe správania pre partnerstvo; okrem toho žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu pravidelne predkladala správu, v ktorej posúdi aktuálny stav vykonávania zásady partnerstva;

Územný rozmer

54.  so znepokojením si všíma, že v šiestej správe o súdržnosti sa takmer nevyskytujú odkazy na územný prístup, konkrétne na cezhraničnú spoluprácu, hoci ide o zásadný nástroj posilňovania hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; poukazuje na to, že zahrnutie všetkých cezhraničných a makroregionálnych aspektov by prinieslo obohatenie, pokiaľ ide napríklad o infraštruktúru, trh práce a mobilitu, životné prostredie (vrátane spoločného plánu pre nepredvídané udalosti), používanie vody a likvidáciu odpadových vôd, nakladanie s odpadom, zdravotnú starostlivosť, výskum a vývoj, cestovný ruch, verejnoprospešné služby a správu a riadenie, keďže vo všetkých uvedených oblastiach sú obsiahnuté výrazné cezhraničné aspekty a potenciál; zastáva názor, že v programovom období 2014 – 2020 sa značne zlepšia výsledky európskych hraničných a cezhraničných regiónov, pokiaľ ide o vyrovnanie sa s dôsledkami krízy prostredníctvom inteligentnejšieho, inkluzívnejšieho a udržateľnejšieho rastu;

55.  zdôrazňuje, že integrovaný a územný prístup má zásadný význam najmä vtedy, keď ide o otázky ochrany životného prostredia a energetiky;

56.  víta zavedenie nových nástrojov na integráciu koordinovania zainteresovaných strán a politík EÚ a na zameranie investícií na skutočné potreby na základnej úrovni, ako sú napríklad integrované územné investície a nástroje pre miestny rozvoj vedený komunitou, ktoré sa usilujú o vyvážený územný rozvoj; poukazuje na význam prijatia nástrojov na hodnotenie územného vplyvu politík, ktorých hlavným cieľom je posúdiť územný vplyv politík EÚ na miestne a regionálne orgány, a upriamenia väčšej pozornosti na vplyv týchto politík na legislatívny proces, pričom berie na vedomie existujúce výzvy z hľadiska vykonávania integrovaných územných prístupov vzhľadom na zostávajúce regulačné rozdiely medzi fondmi EÚ a na veľmi odlišnú mieru právomocí regionálnych a miestnych spoločenstiev členských štátov a riadiacich orgánov; požaduje vypracovanie komplexnej integrovanej investičnej stratégie EÚ a posilnenie Územnej agendy Európskej únie 2020, ktorá bola schválená počas maďarského predsedníctva v roku 2011 a ktorú majú zhodnotiť predsedníctva v roku 2015, súčasťou ktorej je mestská agenda EÚ; domnieva sa, že treba venovať osobitnú pozornosť posilneniu úlohy malých a stredne veľkých mestských oblastí;

57.  so znepokojením konštatuje, že chýba odkaz na to, ako sa zásady a priority Územnej agendy EÚ 2020 zohľadnili prostredníctvom vykonávania programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013; požaduje zavedenie primeraných mechanizmov hodnotenia počas rokov 2014 – 2020 s cieľom posúdiť územný rozmer politiky súdržnosti;

58.  schvaľuje zdôraznenie mestských otázok v správe vzhľadom na význam miest v globalizovanej ekonomike a ich možný vplyv z hľadiska udržateľnosti; berie na vedomie záväzok európskych regiónov a miest prejsť k ekologickejšiemu rastu, vyjadrený v Dohovore primátorov a starostov; navrhuje, aby sa primerane riešili aj problémy veľkých rozdielov v rozvoji vidieckych a mestských oblastí, a to rovnako ako problémy v metropolitných regiónoch, ktoré prejavujú odolnosť, pričom zostávajú zraniteľné;

59.  vyjadruje poľutovanie, že sa v šiestej správe o súdržnosti nespomína polycentrický územný rozvoj ako kľúčový prvok dosahovania územnej súdržnosti a územnej konkurencieschopnosti v súlade s Územnou agendou EÚ 2020 a so správou ESPON z roku 2013 s názvom „Making Europe Open and Polycentric“; zdôrazňuje úlohu malých a stredne veľkých miest a význam posilňovania funkčných väzieb mestských centier so svojimi okolitými oblasťami pri dosahovaní vyváženého územného rozvoja;

60.  požaduje, aby sa dôraznejšie uplatňoval článok 174 ZFEÚ o územnej súdržnosti, predovšetkým vo vidieckych oblastiach, a aby sa venovala náležitá pozornosť dôležitému vzťahu medzi politikou súdržnosti a rozvojom vidieka, najmä pokiaľ ide o oblasti zasiahnuté zmenami v priemysle a regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s veľmi nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny; odporúča zamerať sa tiež na ďalšie demografické výzvy, ktoré majú veľký vplyv na regióny, ako je napríklad vyľudňovanie, starnutie obyvateľstva a veľké rozptýlenie obyvateľov; vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní politiky súdržnosti venovala osobitnú pozornosť najviac geograficky a demograficky znevýhodneným oblastiam;

61.  zastáva názor, že v šiestej správe o súdržnosti sa nevenuje dostatočná pozornosť Európskej územnej spolupráci, vzhľadom na to, že ide o plnohodnotný cieľ politiky súdržnosti od programového obdobia 2007 – 2013; pripomína potenciál Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), a to nielen ako nástroja na riadenie cezhraničnej správy, ale aj ako prostriedku, ktorý prispieva k súdržnému a integrovanému územnému rozvoju;

62.  požaduje užšiu koordináciu medzi politikou súdržnosti, nástrojom predvstupovej pomoci a susedskou politikou EÚ, ako aj lepšie posudzovanie výsledkov projektov a informovanie o nich;

Politika súdržnosti v dlhodobej perspektíve

63.  vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti pripomína, že je nutné, aby diskusia o politike súdržnosti EÚ získala novú dynamiku; konštatuje, že rozhodujúci bude rok volieb do Európskeho parlamentu – 2019, keďže novozvolený Európsky parlament a nová Komisia sa budú musieť venovať ukončeniu stratégie Európa 2020 a budúcemu viacročnému finančnému rámcu, ako aj zabezpečeniu budúcej politiky súdržnosti po roku 2020 s primeraným rozpočtom a príprave nových právnych predpisov týkajúcich sa politiky súdržnosti; poznamenáva, že diskusia o politike súdržnosti musí zohľadniť závažné časové obmedzenia a oneskorenia, ku ktorým dochádzalo na začiatku programového obdobia;

64.  poukazuje na zásadný význam administratívnych kapacít; vyzýva politikov na všetkých úrovniach riadenia, aby uprednostňovali cielenú technickú pomoc všeobecne pri vykonávaní politík súdržnosti a konkrétne pri rozšírenom využívaní finančných nástrojov kombinovaných s EŠIF;

65.  domnieva sa, že opatrenia politiky súdržnosti zohrávajú zásadnú úlohu pri znižovaní vnútorných konkurenčných rozdielov a štrukturálnej nerovnováhy v regiónoch, ktoré to potrebujú najviac; vyzýva Komisiu, aby zvážila predbežné financovanie s cieľom uľahčiť plné využívanie finančných prostriedkov členskými štátmi na roky 2014 – 2020 pri dodržiavaní zásady rozpočtovej zodpovednosti;

66.  vyzýva členské štáty, aby pravidelne viedli politické diskusie na vysokej úrovni v rámci národných parlamentov o účinnosti, efektívnosti a včasnom vykonávaní EŠIF a o príspevkoch politiky súdržnosti k splneniu makroekonomických cieľov;

67.  požaduje, aby sa pravidelne konali zasadnutia Rady s ministrami pre politiku súdržnosti s cieľom riešiť potrebu monitorovania a reagovania na trvalé výzvy, ktorým čelí hospodárska, sociálna a územná súdržnosť v EÚ;

o
o   o

68.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(8) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0002.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0015.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0132.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2014)0133.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2014)0068.
(14) Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 9.
(15) Ú. v. EÚ C 242, 23.7.2015, s. 43.
(16) Návrh nariadenia Rady, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020 (COM(2015)0015, 20.1.2015).
(17) Rozhodnutie Komisie o neautomatickom prenesení z roku 2014 do roku 2015 a opätovné sprístupnenie rozpočtových prostriedkov v roku 2015 (C(2015)0827, 11.2.2015).


Hodnotenie roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami
PDF 220kWORD 130k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o správe o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2014/2255(INI))
P8_TA(2015)0309A8-0241/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 940/2011/EÚ zo 14. septembra 2011 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012)(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní(2),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 25 o právach starších osôb,

–  so zreteľom na záverečnú správu Komisie o európskom samite o inováciách pre aktívne a zdravé starnutie z 9. – 10. marca 2015,

–  so zreteľom na podkladový dokument Komisie z 23. februára 2015 s názvom Rast striebornej ekonomiky v Európe,

–  so zreteľom na správu Komisie z 15. septembra 2014 o realizácii, výsledkoch a celkovom hodnotení roku 2012, ktorý bol Európskym rokom aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (COM(2014)0562),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o starnutí obyvateľstva za rok 2015, Hospodárske a rozpočtové prognózy pre 28 členských štátov EÚ (2013 – 2060) (European Economy 3/2015),

–  so zreteľom na správu Komisie zo 17. januára 2014 s názvom Spoločná správa o uplatňovaní smernice Rady 2000/43/ES z 29. júna 2000, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na rasový alebo etnický pôvod („smernica o rasovej rovnosti“) a smernice Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní („smernica o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní“) (COM(2014)0002),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na plán politiky Komisie na vykonávanie balíka o sociálnych investíciách na rok 2014;

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie zo 16. februára 2012 s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 29. februára 2012 s názvom Realizácia strategického vykonávacieho plánu pre európske partnerstvo v oblasti inovácií zamerané na aktívne a zdravé starnutie (COM(2012)0083),

–  so zreteľom na vyhlásenie Rady zo 7. decembra 2012 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012): cesta vpred,

–  so zreteľom na správu, ktorý spoločne vypracoval Výbor pre sociálnu ochranu a Komisia z 10. októbra 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti;

–  so zreteľom na správu nadácie Európska nadácia pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) z 31. októbra 2014 o prístupe k zdravotnej starostlivosti v časoch krízy,

–  so zreteľom na prácu na dohovore o ochrane práv starších ľudí, ktorú v súčasnosti vykonáva pracovná skupina OSN pre starnutie obyvateľstva,

–  so zreteľom na správu zistenia nadácie Eurofound s názvom Pracovné preferencie vo veku nad 50 rokov (2014),

–  so zreteľom na zistenia nadácie Eurofound Zameranie na udržateľnú prácu pre kvalitnejší a dlhší pracovný život (december 2014),

–  so zreteľom na hĺbkovú analýzy výskumnej služby Európskeho parlamentu z marca 2015 o Európskom roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami (2012):

–  so zreteľom na záverečnú správu Ecorys z 15. apríla 2014 s názvom Hodnotenie Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami,

–  so zreteľom na plán zúčastnených strán európskeho roka 2012 smerom k Európskemu roku aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 a po ňom z 10. decembra 2012,

–  so zreteľom na mimoriadny prieskum Eurobarometer č. 378 z januára 2012 s názvom Aktívne starnutie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o vplyve krízy na prístup zraniteľných skupín k starostlivosti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o programe pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. novembra 2010 o demografických výzvach a solidarite medzi generáciami(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0241/2015),

A.  keďže cieľom Európskeho roka aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami 2012 (ER 2012) bolo zvýšiť všeobecné povedomie o hodnote aktívneho starnutia, stimulovať výmenu informácií, podporovať politiky aktívneho starnutia a vytvoriť rámec konkrétnej činnosti Únie a členských štátov, ako aj všetkých zainteresovaných strán vo verejnom aj súkromnom sektore;

B.  keďže sa očakáva, že do roku 2050 bude priemerný vek ľudí v EÚ nad 50 rokov;

C.  keďže EÚ čelí bezprecedentným demografickým, sociálnym a štrukturálnym zmenám, ktoré sa musia bezodkladne riešiť; keďže všeobecné starnutie populácie je sprevádzané rastom sociálneho blahobytu, potrieb zdravotnej starostlivosti a opatery pre starších ľudí a ich rodiny a dlhodobá kvalita a udržateľnosť verejných služieb v EÚ bude vo veľkej miere závisieť od krokov, ktoré sa podniknú počas najbližších pár rokov;

D.  keďže zvyšovanie priemernej strednej dĺžky života by sa malo považovať za prínos pre civilizáciu a za faktor sociálneho pokroku;

E.  keďže v roku 2006 bola založená Sieť regiónov postihnutých demografickou zmenou, ktorá zahŕňa asi 40 európskych regiónov, a keďže cieľom tejto siete je zvýšiť povedomie o tom, aké dôležité výzvy predstavuje starnutie a pokles počtu obyvateľov pre EÚ a jej hospodársku a sociálnu súdržnosť;

F.  keďže priemerný počet detí na ženu v EÚ je nižší než prahová hodnota obnovy generácií a keďže hospodárska kríza predstavuje faktor znižovania pôrodnosti, pričom stredná dĺžka života by sa mohla do roku 2050 zvýšiť o ďalších päť rokov;

G.  keďže aktívne starnutie predstavuje jednu z hlavných výziev 21. storočia;

H.  keďže okrem fenoménu starnutia neustále narastá počet európskych regiónov, v ktorých je zaznamenaný demografický pokles spôsobený klesajúcimi mierami pôrodnosti v kombinácii s poklesom počtu obyvateľov a vysokými mierami starnutia, nesamostatným životom a poklesom počtu pracujúcich ľudí; keďže všetky tieto javy sa zhoršujú vo vidieckych oblastiach týchto regiónov, pretože ľudia opúšťajú vidiecke oblasti a sťahujú sa do veľkých alebo stredne veľkých miest;

I.  keďže aktívne starnutie a solidarita medzi generáciami sú kľúčom k dosiahnutiu cieľov Európy 2020 a vytvoreniu konkurencieschopnej, prosperujúcej a inkluzívnej Európy;

J.  keďže úspech politík aktívneho starnutia je úzko spätý s účinnosťou celého rozsahu politík nediskriminácie, sociálnej ochrany, sociálneho začleňovania a verejného zdravia vypracovaných počas životného cyklu občanov a pracovníkov EÚ;

K.  keďže podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) pojem „aktívne“ znamená naďalej sa zúčastňovať na spoločenských, hospodárskych, kultúrnych, duchovných a občianskych záležitostiach, a nielen byť schopný fyzickej aktivity alebo byť účastníkom na trhu práce, a keďže starší ľudia, ktorí odídu do starobného dôchodku, a ľudia, ktorí odídu do dôchodku z dôvodu invalidity alebo choroby, môžu byť preto aktívnym prínosom pre svoje rodiny, rovesníkov, komunity a národy,

L.  keďže je potrebný ucelený prístup pri súčasnom zohľadnení rôznych prvkov, ktoré prispievajú k udržateľnosti práce počas života pre všetkých jednotlivcov aj spoločnosť ako celok;

M.  keďže rôzne skupiny pracovníkov sa stretávajú s rôznymi pracovnými podmienkami, čo vedie k nerovnosti v oblasti ochrany zdravia pri práci;

N.  keďže existujú nesmierne viditeľné rozdiely medzi členskými štátmi a regionálnymi a miestnymi orgánmi, pokiaľ ide o politiky aktívneho starnutia a politiky v oblasti sociálnej ochrany v starobe, podpornú infraštruktúru a rozpočtové zdroje;

O.  keďže aktívne a zdravé starnutie prináša nové sociálne potreby vyžadujúce investície do rozmanitých verejných služieb, a to do existujúcich aj nových, ktoré treba ešte vytvoriť, a, samozrejme, do oblasti zdravia a starostlivosti o starších občanov, a keďže otvára aj nový potenciál, pokiaľ ide o trávenie voľného času a času odpočinku a ich predĺženie;

P.  keďže finančná a hospodárska kríza mala vplyv na zvýšenie miery chudoby u starších ľudí a keďže chudoba alebo riziko vzniku chudoby a sociálne vylúčenie nepredstavujú len zdravotné riziká, ale bránia tiež možnosti aktívneho starnutia;

Q.  keďže v EÚ pôsobí asi 125 000 zamestnaneckých dôchodkových fondov, ktoré majú v držbe aktíva v hodnote 2,5 bilióna EUR v mene asi 75 miliónov Európanov, ktorí predstavujú 20 % obyvateľstva EÚ v produktívnom veku;

R.  keďže jednou z hlavných zásad ľudskej spoločnosti je solidarita medzi generáciami; keďže vzhľadom na zvyšujúcu sa priemernú strednú dĺžku života narastá význam vzťahov medzi generáciami; keďže hospodárstvo a spoločnosť potrebujú na dosiahnutie svojich cieľov životné skúsenosti, angažovanosť a myšlienky všetkých generácií;

S.  keďže aktívna účasť na celoživotnom vzdelávaní a na programoch v oblasti športu vo veľkej miere prispieva k tvorbe skutočnej kultúry aktívneho starnutia, ktoré umožní občanom nielen prispôsobovať ich zručnosti meniacim sa požiadavkám trhu práce počas celého života, ale aj zachovať zdravie, aktívne sa zúčastňovať a zapájať do spoločnosti vo všeobecnejšom zmysle;

T.  keďže staršie ženy predstavujú 20 % obyvateľstva EÚ a podľa súčasných demografických trendov sa tento percentuálny podiel bude zvyšovať; keďže vo väčšine krajín EÚ existuje vyššia miera rizika chudoby u starších žien než u starších mužov, a to priemerne 21 % v prípade žien a 16 % v prípade mužov; keďže rozdiel v dôchodkoch žien a mužov v EÚ predstavuje 39 %;

U.  keďže prístupné technológie môžu uľahčiť a zjednodušiť prístup na trh práce, k nezávislému životu a účasti vo všetkých oblastiach spoločnosti; keďže však v súčasnosti vyše 69 % ľudí nad 55 rokov chýbajú základné digitálne zručnosti; keďže v prípade mnohých starších ľudí a osôb so zdravotným postihnutím existuje veľké riziko, že nevyužijú v plnej miere budúci jednotný digitálny trh z dôvodu nedostatočnej prístupnosti, rýchleho vývoja IKT a slabej digitálnej gramotnosti;

1.  uznáva, že ER 2012 poskytol dôležitý politický impulz, ktorý pomohol otvoriť diskusiu o výzve aktívneho starnutia a solidarite medzi generáciami v Európe;

2.  vymedzuje spravodlivosť medzi generáciami ako spravodlivé rozdelenie výhod a zaťažení medzi generáciami; domnieva sa, že funkčná spolupráca medzi generáciami vychádza zo solidarity a musí sa vyznačovať vzájomným rešpektom, zodpovednosťou a ochotou poskytovať vzájomnú starostlivosť;

3.  konštatuje, že osobitné ciele ER 2012 boli čiastočne splnené, pričom najlepšie výsledky sa dosiahli v oblasti iniciatív a podujatí na zvyšovanie povedomia;

4.  berie na vedomie a víta skutočnosť, že vďaka podujatiam a iniciatívam v rámci ER 2012 sa jasne ukázalo, že starší ľudia nie sú príťažou pre hospodárstvo a spoločnosť, ale naopak, predstavujú veľký prínos vďaka svojim skúsenostiam, dosiahnutým úspechom a znalostiam;

5.  konštatuje, že ER 2012 úspešne splnil cieľ mobilizácie významných aktérov v oblasti aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami; považuje za poľutovaniahodné, že cieľ vytvorenia nových sietí na spoločné využívanie zdrojov a projektov a výmenu nápadov medzi verejným sektorom, súkromným sektorom a občianskou spoločnosťou bol splnený len vo vzácnych prípadoch; vyjadruje poľutovanie, že účasť sociálnych partnerov dosahovala rozličnú úroveň a účasť súkromných podnikov nebola žiadnym spôsobom významná; zdôrazňuje potrebu zlepšiť budovanie kapacít s cieľom podporiť aktívnu účasť starších občanov v spoločnosti;

6.  víta skutočnosť, že ER 2012 pomohol nanovo vymedziť vnútroštátne politické programy aktívneho starnutia, podnecoval výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi, zvýšil počet iniciatív podporujúcich aktívne starnutie a posilnil znalosti a zručnosti zúčastnených strán;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať spoľahlivé štatistiky o situácii starších ľudí a demografických zmenách s cieľom vyvinúť lepšie cielené a účinné stratégie v oblasti aktívneho starnutia; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila zber komplexných vysokokvalitných údajov o spoločenskom postavení starších ľudí, ich zdraví, právach a životnej úrovni;

8.  považuje za veľmi dôležité, aby sa na iniciatívy, ktoré sa začali v rámci ER 2012, nadviazalo a boli transformované na silný politický záväzok a neskôr konkrétne kroky na zabezpečenie sociálneho začleňovania, aktívnej účasti a blaha všetkých generácií pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity a proporcionality; pripomína, že právne predpisy EÚ týkajúce sa politík starnutia sa musia účinne vykonávať s cieľom bojovať proti diskriminácii vo všetkých oblastiach života mladších a starších ľudí a zabraňovať jej vzniku;

9.  zdôrazňuje potrebu zintenzívniť koordinačných trojuholník, ktorý tvoria úroveň rozhodovania (vrátane úrovne EÚ, národnej, regionálnej a miestnej úrovne), občianska spoločnosť a súkromný sektor vrátane odvetví, ktoré poskytujú inovačný tovar a služby na podporu nezávislého života;

10.  vyzýva Komisiu, aby vykonala štúdiu o demografickom poklese, ktorý postihuje zvyšujúce sa množstvo regiónov v rôznych krajinách EÚ, a vypracovala oznámenie o tomto probléme a o krokoch, ktoré by sa mali podniknúť na európskej úrovni, na úrovni členských štátov a v postihnutých regiónoch s cieľom riešiť problém demografického poklesu;

11.  zdôrazňuje, že regióny s vážnymi prírodnými a demografickými nevýhodami, ako sú napríklad riedko osídlené oblasti, ostrovy a hornaté oblasti, sú obzvlášť tvrdo zasiahnuté problémami súvisiacimi so starnutím a disponujú menším počtom zdrojov a nedostatočnou infraštruktúrou, pomocou ktorých by podporili aktívne starnutie; požaduje, aby sa zvážilo, či sú plány stimulov užitočné pri riešení problému starnutia, ktorý sa vo všeobecnosti zhoršuje paralelnými procesmi vyľudňovania, ktoré postihujú mnohé dotknuté regióny a ktoré môžu predstavovať hrozbu prežitia týchto oblastí;

12.  považuje za poľutovaniahodné, že relatívne neskoré schválenie ER 2012 malo za následok oneskorenia pri udeľovaní zákaziek a vykonávaní, kvôli ktorým niektoré iniciatívy – napr. iniciatíva Seniorforce Day – úplne nevyužili svoj potenciál; poukazuje na nižší rozpočet pridelený ER 2012 oproti predchádzajúcim ER, a tým na obmedzenejšie zdroje vynakladané na vykonávanie cieľov ER 2012;

13.  pripomína, že aktívne starnutie je okrem iného procesom optimalizácie možností zdravia a účasti v spoločnosti na zabezpečenie, aby sa starnúcim ľuďom zachovala dobrá životná úroveň a ich kvalita života; domnieva sa, že politiky aktívneho starnutia by mali zvýšiť potenciál fyzického, sociálneho a duševného blaha ľudí počas ich života, aby tak umožnili lepšie sociálne začlenenie a účasť na spoločnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že aktívne starnutie znamená tiež zabezpečenie lepšieho prístupu k zdravotníckym, dlhodobým opatrovateľským a sociálnym službám, ktoré počas krízy v niektorých oblastiach utrpeli, a k celoživotnému vzdelávaniu, účasť na spoločenských a kultúrnych činnostiach, posilnenie existujúcej sociálnej infraštruktúry, ako sú domovy a denné centrá, odstránenie diskriminácie na základe veku a stereotypov, opatrenia na boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a lepšie povedomie o hodnote aktívneho a zdravého starnutia;

14.  odporúča všetkým členským štátom, aby prostredníctvom svojich systémov sociálneho zabezpečenia podporili a posilnili vysokokvalitnú verejnú infraštruktúru pre starších ľudí (domovy, denné centrá a domáca podpora), kde sa starší ľudia považujú skôr za aktívnych účastníkov než pasívnych príjemcov iniciatív, na ktorých sa zúčastňujú;

15.  domnieva sa, že je treba vypracovať európsku stratégiu v oblasti demencie, ktorá by zahŕňala opatrenia pre pomoc rodinám pacientov, informačné kampane, zvyšovanie povedomia a výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala znepokojujúci problém nezamestnanosti u osôb vo veku nad 50 rokov a stále rastúcu mieru dlhodobej nezamestnanosti, a aby v spojení s členskými štátmi, regionálnymi a miestnym úradmi a sociálnymi partnermi preskúmala okolnosti a osobné pomery starších ľudí, ktorí sú nezamestnaní, a vyvinula účinné nástroje na udržanie pracovníkov tejto zraniteľnej kategórie na trhu práce, na ponuku príležitostí na celoživotné vzdelávanie a zlepšovanie zručností, odborné vzdelávanie na pracovisku a prístupné a dostupné vzdelávacie programy a podporu medzigeneračnej odbornej prípravy a prenosu znalostí v práci;

17.  zdôrazňuje, že v tejto súvislosti treba predovšetkým zvážiť programy, ako je tzv. generačné mentorovanie, v rámci ktorých sa podporujú výmeny medzi staršími odborníkmi a mladšou generáciou v práci a odbornej príprave; poukazuje na to, že v pracovnom procese by sa mali podporovať tímy pracovníkov z rôznych vekových kategórií a výnimočné projekty by sa mali odmeňovať; domnieva sa, že v členských štátoch by sa mohli zaviesť stimuly pre podniky zamestnávajúce viac starších pracovníkov a že v zásade by starší pracovníci nemali byť znevýhodňovaní voči mladším pracovníkom, pokiaľ ide o odbornú prípravu a ďalšie vzdelávanie; zdôrazňuje predovšetkým význam prispôsobenia pracoviska potrebám starších ľudí a poskytovania väčšieho množstva príležitostí starším ľuďom pracovať na čiastočný pracovný úväzok v súlade s ich preferenciami, ako aj umožňovania dlhšieho pracovného života tým, ktorí chcú a môžu pracovať dlhšie; domnieva sa, že by sa mali zriadiť osobitné plány dôchodkového zabezpečenia pre starších dlhodobo nezamestnaných ľudí, aby sa tak vytvorila rovnováha medzi potrebami týchto ľudí v oblasti sociálnej stability a systémami sociálneho zabezpečenia;

18.  považuje za poľutovaniahodné, že starší pracovníci sú naďalej často vystavovaní diskriminácii na základe veku, stereotypom a prekážkam; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne riadne uplatňovali smernicu Rady 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní; konštatuje, že návrh horizontálnej smernice o rovnakom zaobchádzaní(6) je v Rade zablokovaný od roku 2008 a vyzýva členské štáty, aby čo najskôr našli riešenie;

19.  dôrazne však odmieta vnímanie politík aktívneho starnutia iba ako nástroja na zachovanie zamestnateľnosti starších pracovníkov a vyzýva členské štáty, aby pred zmenou povinného veku odchodu do dôchodku vykonali všetky potrebné posúdenia a vyvinuli maximálne úsilie na prechod k celoživotnému prístupu a, v prípade potreby, reformu dôchodkového systému, a súčasne vyvinuli maximálne úsilie na stabilizáciu pravidiel odchodu do dôchodku s prihliadnutím na súčasné miery nezamestnanosti obyvateľov nad 50 rokov; domnieva sa, že spájanie dôchodkového veku iba s priemernou dĺžkou života nezohľadňuje význam trendov trhu práce, a nemalo by preto predstavovať jediný nástroj na riešenie problému starnutia spoločnosti; namiesto toho sa domnieva, že členské štáty by pomocou svojich právnych predpisov v oblasti ochrany zamestnanosti a systémov tvorby miezd mali podporovať prijímanie starších pracovníkov, najmä pred ich stanoveným vekom odchodu do dôchodku, pretože nezamestnanosť by mala ďalšie negatívne následky na výšku ich dôchodku, a že členské štáty by mali zaručiť udržateľné systémy sociálnej ochrany;

20.  vyzýva členské štáty, aby zaručili udržateľnosť verejných systémov dôchodkového zabezpečenia a individuálne a primerané dôchodkové práva pre všetkých ľudí s cieľom zabezpečiť dôstojný život vo vyššom veku, a to vrátane ľudí, v prípade ktorých existoval oprávnený dôvod na prerušenie kariéry, čo sa týka najmä žien; zdôrazňuje význam primeraného dohľadu a nezávislých auditov zamestnaneckých dôchodkových fondov na zaručenie istých a udržateľných dôchodkov;

21.  zdôrazňuje, že starším ľuďom sa musí poskytnúť príležitosť, aby zohrávali kľúčovú úlohu pri pomoci ich rodinám, a upriamuje pozornosť na hodnotnú dobrovoľnícku prácu vykonávanú staršími ľuďmi;

22.  zdôrazňuje význam prístupných technológií pre starnúce európske spoločnosti a vyzýva Komisiu, aby vypracovala stratégiu inkluzívneho jednotného digitálneho trhu a zabezpečila, aby sa prístupnosť začlenila do tejto stratégie a prepojila s podporou tzv. striebornej ekonomiky v Európe;

23.  víta skutočnosť, že aktívne a zdravé starnutie je jednou z investičných priorít ESF na programové obdobie 2014 – 2020, ako je uvedené v nariadení (EÚ) č. 1304/2013; vyzýva členské štáty, aby efektívne využívali pridelené zdroje; pripomína, že finančné prostriedky na projekty na podporu aktívneho starnutia sú tiež k dispozícii v rámci programov ako napríklad európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF), Horizont 2020, Zamestnanosť a sociálne inovácie (EaSI) a programu Zdravie; požaduje lepšiu koordináciu medzi programami a rôznymi nástrojmi EÚ na podporu aktívneho starnutia a medzigeneračnej solidarity, a v súlade s prioritami programu Horizont 2020 požaduje, aby sa zaviedla európska výskumná priorita s názvom Aplikované vedy v oblasti zdravia a aktívneho starnutia;

24.  vyzýva členské štáty, aby využívali dostupné finančné prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF), EŠIF a z programu EaSI na financovanie svojpomocných programov organizácií starších ľudí, ktorí sa navzájom delia o svoju energiu, znalosti, skúsenosti a múdrosť a poskytujú pomoc ľuďom, ktorí ju potrebujú, pričom prispievajú k aktívnemu a zdravému starnutiu a dlhšiemu nezávislému životu;

25.  pripomína preskúmanie rozpočtu Komisie za rok 2010, v ktorom sa pridaná hodnota EÚ označuje za jednu z jej kľúčových zásad; trvá na tom, že táto zásada musí predstavovať základný kameň všetkých výdavkov a aby sa financovanie z prostriedkov EÚ, a to najmä z prostriedkov ESF, nevyužívalo na dotovanie vnútroštátnych prístupov, ale na poskytovanie dodatočnej podpory programom členských štátov v oblasti aktívneho starnutia;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili cielenie prostriedkov určených na aktívne starnutie, spolu s účinnosťou absorpcie finančných prostriedkov; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala uskutočniteľnosť a pridanú hodnotu nového európskeho finančného nástroja na riešenie problému reintegrácie prepustených pracovníkov stredného veku;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromaždili úplné a spoľahlivé údaje, ktoré umožnia posúdiť účinnosť finančných prostriedkov z ESF vynaložených na starších pracovníkov;

28.  vyzýva Komisiu, aby posúdila realizovateľnosť a pridanú hodnotu nového finančného nástroja EÚ s cieľom poskytnúť minimálny príjem všetkým občanom EÚ žijúcim pod hranicou chudoby;

29.  odporúča členským štátom, aby vypracovali a vykonávali verejné politiky a programy, v rámci ktorých sa nielen zlepší fyzické zdravie, ale podporí aj duševné zdravie a sociálne väzby;

30.  považuje za zásadné podporovať starších ľudí v nezávislom živote tak dlho, ako je to možné, ako sa uvádza v článku 25 Charty základných práv Európskej únie, tým, že sa budú rozvíjať a udržiavať na ľudí orientované a na dopyt reagujúce verejné podporné a opatrovateľské služby a zlepšovať prepojenia medzi týmito službami; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili dostupnú, prístupnú a nediskriminačnú zdravotnú starostlivosť a stanovila prevenciu ako prioritu vo svojich politikách v oblasti zdravotnej starostlivosti; vyzýva preto Komisiu, aby vykonala balík o sociálnych investíciách, venovala v politickej agende veľkú pozornosť zdravému starnutiu a primeranosti a kvalite dlhodobej starostlivosti a vykonala analýzu dostupnosti zdravotnej starostlivosti pre starších ľudí, zhromaždila údaje o čakacích lehotách v systémoch zdravotnej starostlivosti v rámci EÚ a navrhla usmernenia v prípade maximálnych čakacích lehôt; považuje za kľúčové podporovať osobnú a individuálnu zodpovednosť za vlastné zdravie, a to na základe výrazného zvýšenia úrovne informácií o zdravotnej starostlivosti, vnútroštátnych motivačných kampaní, ako aj podporovať spoluprácu v oblasti zdravotnej gramotnosti s cieľom umožniť starším ľuďom starať sa o svoje zdravie; pripomína, že by sa mala väčšia pozornosť venovať inovačným technologickým riešeniam a nástrojom; napokon uznáva význam účinného šírenia informácií týkajúcich sa miestnych služieb a nárokov pri dosahovaní tohto cieľa;

31.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na závery spoločnej správy s názvom Primeraná sociálna ochrana pre potreby dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti a bezodkladne predložila konkrétne návrhy;

32.  je presvedčený, že prvoradá pozornosť by sa mala venovať integrácii starších ľudí v rámci ich rodín; navrhuje Komisii, aby preskúmala potenciál, ktorý ponúkajú rodinné podniky, a zodpovedajúcu prácu v oblasti starostlivosti o starších ľudí;

33.  poukazuje na to, že efektívnejšia verejná doprava je jednou z hlavných priorít pre starších ľudí pri tvorbe prostredia vhodného pre starších ľudí(7) a podporuje samostatný život a prístup k základným službám; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili prístupnosť a interoperabilitu dopravných systémov;

34.  víta podkladový dokument Komisie s názvom Rast striebornej ekonomiky v Európe a pripomína potrebu ďalej rozvíjať tzv. striebornú ekonomiku, ktorá vychádza v ústrety želaniam a potrebám starnúcej populácie na základe ekonomických príležitostí, ktoré vyplývajú z verejných a spotrebiteľských výdavkov spojených so starnutím populácie a zo špecifických výrobkov, služieb, inovačných riešení a potrieb, ktoré vytvoria nové pracovné miesta a rast, s prihliadnutím na potreby najzraniteľnejších sociálno-ekonomických skupín;

35.  konštatuje, že jednostranné omladzovanie pracovných síl nevedie k väčšiemu počtu inovácií, ale predstavuje plytvanie skúsenosťami, poznatkami a zručnosťami;

36.  domnieva sa, že starší ľudia by mali byť plnohodnotnou súčasťou spoločnosti, a že by sa mala podporovať ich účasť v každodennom, a to aj verejnom živote; ďalej sa domnieva, že by sa mal podporovať aktívny dialóg a výmena skúseností medzi mladými a staršími ľuďmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje úlohu medzigeneračných programov; podporuje ďalej právo starších osôb na dôstojný a nezávislý život, ako je stanovené v článku 25 Charty základných práv Európskej únie; domnieva sa tiež, že vy sa mala zaručiť aktívna politická účasť predstaviteľov mladších a starších generácií na všetkých úrovniach EÚ v prípadoch, keď môžu byť dotknuté generačné záujmy;

37.  upriamuje pozornosť aj na hodnotnú spoločenskú úlohu, ktorú zohrávajú starší ľudia pri odovzdávaní hodnôt a skúsenosti a pri poskytovaní pomoci pri účasti na spoločenskom živote;

38.  vyzýva Komisiu, Radu a členské štáty, aby prijali kladné stanovisko otvorenej pracovnej skupiny OSN pre starnutie obyvateľstva s cieľom zabezpečiť, aby starší občania EÚ mohli v plnej miere využívať svoje ľudské práva; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala s nezávislým expertom OSN na práva starších osôb a s organizáciami zastupujúcimi starších ľudí v EÚ;

39.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že zárobková činnosť sa stáva čoraz viac nestabilnou a neistou v dôsledku dočasného zamestnania, nárastu krátkodobých zmlúv, okrajových zamestnaní a nezamestnanosti;

40.  víta nadchádzajúci pakt EÚ o demografických zmenách ako hlavný výsledok ER 2012 a európskeho inovačného partnerstva v oblasti aktívneho a zdravého starnutia; žiada Komisiu, aby určila oblasti v rámci rozpočtu EÚ, v ktorých možno dosiahnuť úspory a zvýšiť účinnosť s cieľom poskytnúť finančné prostriedky pre pakt, ktorý je otvorenou, veľkou a nezávislou sieťou združujúcou miestne a regionálne zainteresované strany, ktoré sa zaviazali k riešeniu európskej demografickej zmeny podporou prostredia vhodného pre starších ľudí v úzkej spolupráci so Svetovou zdravotníckou organizáciou (WHO);

41.  vyzýva Komisiu, aby prijala stratégiu EÚ v oblasti demografickej zmeny na koordináciu činnosti EÚ v rôznych oblastiach s cieľom zabezpečiť synergie a maximalizovať ich pozitívny vplyv na európskych občanov, hospodárstvo a tvorbu pracovných miest, ako aj chrániť ľudské práva starších osôb vo všetkých politikách EÚ;

42.  domnieva sa, že demografickým výzvam sa na európskej úrovni nevenuje primeraná pozornosť; vyzýva preto nadchádzajúce predsedníctva Rady EÚ, aby zaradili túto záležitosť späť do programu EÚ a jednoznačne politicky zareagovali;

43.  zdôrazňuje, že demografická zmena sa nesmie používať ako zdôvodnenie na obmedzenie sociálnych práv a dávok;

44.  víta hlavné zásady aktívneho starnutia a solidarity medzi generáciami vyvinuté spoločne Výborom pre sociálnu ochranu a Výborom pre zamestnanosť; víta najmä úlohu Výboru pre sociálnu ochranu pri umožňovaní priamej výmeny skúseností medzi členskými štátmi vrátane pokiaľ ide o dlhodobú starostlivosť a dôchodky;

45.  víta index aktívneho starnutia, ktorý si kladie za cieľ zachytiť nevyužitý potenciál starších ľudí k aktívnejšej účasti v zamestnaní a spoločenskom živote a samostatnému bývaniu, spolu s pokračujúcim nadväzujúcim projektom, ktorý realizuje Komisia v spojení s Hospodárskym výborom OSN pre Európu; nabáda členské štáty, aby stanovili ciele založené na indexe aktívneho starnutia, ktoré sa majú dosiahnuť prostredníctvom komplexných stratégií aktívneho starnutia, a sledovali pokrok v plnení týchto cieľov;

46.  poukazuje na to, že podpora prostredia priaznivého pre starších ľudí je nevyhnutným nástrojom na podporu starších pracovníkov a uchádzačov o zamestnanie a podporu inkluzívnych spoločností, ktoré ponúkajú rovnaké príležitosti pre všetkých; víta v tejto súvislosti, spoločné riadenie projektu Komisie a WHO zameraného na prispôsobenie príručky WHO o mestách priaznivých pre starších ľudí v európskom kontexte;

47.  domnieva sa, že dohovor OSN o ochrane práv starších osôb zlepší život starších ľudí zaručením ich rovnakého prístupu k právam v oblasti politiky, hospodárstva, zdravotnej starostlivosti a kultúry a predstavoval by dôležitú platformu pre posun prístupu k starnutiu v globálnom meradle;

48.  vyzýva Komisiu, aby prijala akčný plán v oblasti zneužívania starších ľudí, pričom zohľadní európsky rámec kvality pre dlhodobú starostlivosť, ktorý vypracovalo partnerstvo WeDO (blahobyt a dôstojnosť starších ľudí), a vyrieši otázku práv starších osôb, ktoré potrebujú starostlivosť a pomoc;

49.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia ešte nevyriešila vekové nerovnosti pri vykonávaní Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD) a stratégie v oblasti zdravotného postihnutia; vyzýva preto Komisiu, aby zvýšila povedomie a riešila práva starších osôb so zdravotným postihnutím a diskrimináciu na základe veku, ktorou trpia, a zabezpečila, aby sa pri uplatňovaní UNCRPD nezabudlo na starších ľudí;

50.  vyzýva Komisiu, aby uverejnila dlho očakávaný Európsky akt o prístupnosti s cieľom zabezpečiť, aby výrobky a služby v oblasti dopravy, bývania a IKT vrátane oblastí striebornej ekonomiky boli prístupné starším osobám;

51.  vyzýva Komisiu, aby vydala odporúčania pre jednotlivé krajiny, v rámci ktorých sa bude riešiť primeranosť, udržateľnosť a spravodlivosť hospodárskych reforiem v oblasti zamestnanosti, dôchodkov, sociálneho začlenenia a dlhodobej starostlivosti v rámci európskeho semestra; vyzýva Komisiu, aby lepšie posúdila sociálny vplyv hospodárskych reforiem, a to najmä v súvislosti so starnutím obyvateľstva;

52.  zdôrazňuje význam dobrovoľníctva, ktoré nemožno považovať za samozrejmosť, a preto by sa mala viac zohľadniť jeho pridaná sociálna hodnota, a ktoré podporuje medzikultúrne vzdelávanie a solidaritu medzi generáciami, posilňuje aktívne starnutie a celoživotnú občiansku účasť a umožňuje starším ľuďom, aby prejavili svoju angažovanosť pre spoločnosť, a tým zlepšovali kvalitu svojho života, blaho a všeobecný zdravotný stav; podporuje rozvoj pružnejších a inkluzívnejších prístupov k účasti na dobrovoľníckych programoch; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad prerušením programu Grundtvig, ktorý podporoval starších dobrovoľníkov; pripomína význam európskych a nadnárodných sietí združení a verejných a súkromných orgánov, ktoré pracujú na zintenzívnení začlenenia starších ľudí, ktorému treba venovať osobitnú podporu, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby uznala význam úspešných programov EÚ v minulosti, ktoré kombinovali občiansku účasť s výmenami skupín v rámci EÚ zahŕňajúcich starších ľudí;

53.  zdôrazňuje, že v rámci politiky spravodlivosti medzi generáciami treba usilovať o vytvorenie nevyhnutných nástrojov na realizáciu otvoreného a úprimného dialógu medzi generáciami s cieľom dosiahnuť situáciu výhodnú pre všetky strany; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby intenzívne pracovali na týchto nástrojoch na dosiahnutie solidarity;

54.  zdôrazňuje význam sociálnych podnikov, ktoré pomáhajú pri poskytovaní služieb starším ľuďom a pri starostlivosti o ich zdravie a účasť v spoločnosti;

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 246, 23.9.2011, s. 5.
(2) Ú. v. ES L 303, 2.12.2000, s. 16.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0328.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0204.
(5) Ú. v. EÚ C 74, 13.3.2012, s. 19.
(6) Návrh smernice Rady, ktorou sa zavádza zásada rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu (COM(2008)0426).
(7) Európska komisia (2012). Osobitný Eurobarometer 378 o aktívnom starnutí.


Vykonávanie bielej knihy o doprave z roku 2011
PDF 446kWORD 205k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o vykonávaní bielej knihy o doprave z roku 2011: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite (2015/2005(INI))
P8_TA(2015)0310A8-0246/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje (COM(2011)0144),

–  so zreteľom na verejné vypočutie s názvom Biela kniha o doprave: hodnotenie a ďalší postup na ceste k udržateľnej mobilite, ktoré 17. marca 2015 uskutočnil Výbor pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na návrh stanoviska Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 22. apríla 2015 s názvom Plán jednotného európskeho dopravného priestoru – pokrok a výzvy,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o pláne jednotného európskeho dopravného priestoru – Vytvorenie konkurencieschopného dopravného systému efektívne využívajúceho zdroje(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o udržateľnej budúcnosti dopravy(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júla 2007 o Európe v pohybe – trvalo udržateľná mobilita pre náš kontinent(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. februára 2003 o bielej knihe Komisie s názvom Európska dopravná politika na rok 2010: čas rozhodnúť(4),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Európska dopravná politika na rok 2010: čas rozhodnúť (COM(2001)0370),

–  so zreteľom na nadchádzajúcu konferenciu o klíme COP 21 v Paríži v decembri 2015,

–  so zreteľom na balík opatrení Komisie o energetickej únii a na jej oznámenie s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 k rámcu politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030;

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192);

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Spoločné vytvorenie konkurencieschopnej mestskej mobility efektívne využívajúcej zdroje (COM(2013)0913),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o bezpečnosti európskej cestnej premávky na roky 2011 – 2020(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0246/2015),

A.  keďže v bielej knihe o doprave je stanovený ambiciózny program transformácie európskeho dopravného systému a vytvorenie skutočného jednotného európskeho dopravného priestoru;

B.  keďže odvetvie dopravy predstavuje hnaciu silu hospodárstva EÚ, zamestnáva približne 10 miliónov ľudí, vytvára približne 5 % HDP, čím by malo naďalej zaujímať poprednú pozíciu v tvorbe ďalšieho hospodárskeho rastu a vo vytváraní pracovných miest, a podporuje konkurencieschopnosť, udržateľný rozvoj a územnú súdržnosť;

C.  keďže doprava je oblasťou, v ktorej Európa zastáva pozíciu svetového lídra vo výrobných a dopravných operáciách, pričom je nevyhnutné, aby sa do európskej dopravy naďalej investovalo, aby sa vyvíjala a udržateľne obnovovala s cieľom zachovať jej vedúce postavenie v oblasti technológií na celosvetovej úrovni, naďalej exportovať jej normy do celého sveta a udržať jej konkurencieschopné postavenie vo všetkých druhoch dopravy v rámci svetovej ekonomiky, pre ktorú je stále viac charakteristický príchod nových silných účastníkov a nových obchodných modelov;

D.  keďže východiská našej spoločnosti sa menia v dôsledku digitalizácie, urbanizácie, globalizácie a demografických zmien, takže potrebujeme zmenu súčasných modelov dopravnej politiky, ktoré dokážu čeliť výzvam budúcnosti;

E.  keďže doprava má zásadný význam pre voľný pohyb osôb, tovarov a služieb, na ktorých je založený jednotný trh, a voľný pohyb je výraznou hybnou silou integrácie v rámci Únie i rozhodujúcim faktorom výkonnosti európskeho priemyslu a obchodu;

F.  keďže doprava je naďalej takmer úplne závislá od fosílnych palív a je jediným odvetvím, v ktorom emisie skleníkových plynov počas uplynulých 25 rokov vzrástli, a bez nedávneho hospodárskeho poklesu mohol byť nárast množstva emisií ešte vyšší;

G.  keďže existuje naliehavá potreba zlepšiť energetickú efektívnosť a udržateľnosť dopravného systému a znížiť jeho závislosť od ropy a fosílnych zdrojov energie nákladovo efektívne bez toho, aby sa znížila jeho konkurencieschopnosť a obmedzila mobilita, teda v súlade s cieľmi stanovenými v bielej knihe;

H.  keďže moderné udržateľné biopalivá, najmä tie, ktoré sa vyrábajú zo spracovania odpadu a zvyškov v súlade s hierarchiou odpadového hospodárstva(6), predstavujú nevyužitý potenciál na zníženie závislosti európskych dopravných systémov od ropy a na znižovanie emisií skleníkových plynov v odvetví dopravy;

I.  keďže je zásadne dôležité zabezpečiť úspešný rozvoj transeurópskej dopravnej siete (TEN-T) v rámci dohodnutého harmonogramu, účinne prepojiť dopravné siete všetkých regiónov EÚ, pričom sa prepoja geograficky okrajové regióny s centrom EÚ, a odstrániť rozdiely medzi úrovňou rozvoja infraštruktúry a údržby, najmä medzi východnou a západnou časťou Únie;

J.  keďže investovanie do dopravnej infraštruktúry má pozitívny vplyv na hospodársky rast, tvorbu pracovných miest a obchod, a preto je nevyhnutné odstrániť prekážky, ktoré bránia súkromným investíciám do dopravnej infraštruktúry;

K.  keďže dopravná infraštruktúra si vo všeobecnosti vyžaduje dlhodobé financovanie a investície v posledných rokoch klesli v dôsledku nedostatku dôvery medzi zákonodarcami, navrhovateľmi projektov a finančným sektorom;

L.  keďže už mnoho rokov pretrváva závažné nedostatočné investovanie do infraštruktúry verejnej dopravy v celej EÚ a keďže zlepšenie zariadení pre chodcov, starších ľudí a cestujúcich so zníženou pohyblivosťou je súčasťou cieľov Únie a vyžaduje si dodatočné finančné prostriedky;

M.  keďže jedným z hlavných cieľov bielej knihy by malo byť, aby sa hlavným cieľom dopravnej politiky stali ľudia a práva cestujúcich;

N.  keďže inovácie a inteligentné dopravné systémy by mali zohrávať hlavnú úlohu v rozvoji moderného, efektívneho, udržateľného a interoperabilného európskeho dopravného systému, ktorý je prístupný pre všetkých;

O.  keďže multimodálne siete a integrácia jednotlivých druhov dopravy a služieb môžu byť prospešné pre zlepšenie spojení a efektívnosti osobnej a nákladnej dopravy, a teda môžu pomôcť znížiť uhlíkové a ďalšie škodlivé emisie uhlíka;

P.  keďže vytvorenie skutočného jednotného európskeho dopravného priestoru nebude možné bez účinného uplatňovania právnych predpisov EÚ členskými štátmi a v prípade potreby bez zjednodušenia súčasného regulačného rámca v záujme zabezpečenia právnej jasnosti a lepšieho presadzovania;

Q.  keďže je potrebné odstrániť všetky zostávajúce prekážky, technické inkompability a zaťažujúce administratívne postupy, ktoré bránia vytvoreniu plne integrovaného dopravného systému, a odmietnuť akékoľvek nové opatrenia zavedené členskými štátmi, ktoré vytvárajú prekážky voľnému pohybu tovaru a služieb;

R.  keďže ďalšie otváranie trhu musí ísť ruka v ruke s kvalitnými pracovnými miestami a dôstojnými pracovnými podmienkami, s vysokou úrovňou služieb a spravodlivou hospodárskou súťažou vo všetkých členských štátoch;

S.  keďže posledná správa Komisie o bezpečnosti cestnej premávky v Európskej únii(7) odhalila, že počet úmrtí na cestách v Európe klesol v roku 2014 o 1 %, čo je podstatne menej ako pokles o 8 % zaznamenaný v roku 2012 i v roku 2013;

Vykonávanie a preskúmanie bielej knihy v polovici trvania

1.  víta zámer Komisie vykonať preskúmanie bielej knihy v polovici trvania s cieľom posúdiť dosiahnutý pokrok a navrhnúť ďalšie opatrenia na splnenie stanovených cieľov; zastáva názor, že je príliš skoro na úplné vyhodnotenie vplyvu veľkého počtu politických opatrení prijatých od vydania bielej knihy, a preto je potrebné vyhodnotiť situáciu, aby sa získal prehľad o súčasnom stave vykonávania 40 iniciatív a 131 akčných bodov uvedených v jej prílohe;

2.  opätovne vyjadruje podporu cieľom stanoveným v bielej knihe a „desiatim cieľom pre konkurencieschopný dopravný systém efektívne využívajúci zdroje: kritériá na dosiahnutie cieľa znížiť emisie skleníkových plynov o 60 %“; zdôrazňuje, že v rámci preskúmania v polovici trvania by sa mala prinajmenšom zachovať úroveň náročnosti cieľov stanovených v roku 2011 a mali by sa navrhnúť konkrétne a reálne opatrenia podložené dôkazmi, ako aj iniciatívy na zvýšenie, urýchlenie a zjednodušenie úsilia vynakladaného na ich splnenie; vyzýva Komisiu, aby posúdila, do akej miery je zoznam opatrení uvedený v bielej knihe dostatočný na splnenie jej spoločných cieľov, a aby navrhla dodatočné legislatívne opatrenia;

3.  vyzýva Komisiu, aby zaktualizovala ciele v oblasti zníženia emisií v bielej knihe v súlade s uznesením Európskeho parlamentu z 5. februára 2014 o rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030(8) a so závermi Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014, týkajúcimi sa rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, a aby navrhla opatrenia zamerané na ďalšie zníženie emisií z dopravy s cieľom pomôcť členským štátom splniť celkový „záväzný cieľ EÚ znížiť do roku 2030 svoje emisie skleníkových plynov aspoň o 40 % v porovnaní s rokom 1990“ (so zníženiami v odvetviach zaradených do ETS (systém obchodovania s emisiami) o 43 % a v odvetviach nezaradených do ETS o 30 % do roku 2030 v porovnaní s úrovňami z roku 2005);

4.  zdôrazňuje, že cieľ znížiť do roku 2030 emisie skleníkových plynov z dopravy by sa mal stanoviť na takej úrovni, ktorá umožní dosiahnuť dlhodobý cieľ bielej knihy znížiť emisie skleníkových plynov z dopravy do roku 2050 aspoň o 60 %; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby navrhla komplexnú stratégiu pre dekarbonizáciu dopravy;

Všeobecné zásady: prechod na iný druh dopravy a kombinácia viacerých druhov dopravy (komodalita)

5.  zdôrazňuje, že európska politika udržateľnej mobility sa musí opierať o širokú škálu politických nástrojov, ktoré zabezpečia nákladovo najefektívnejší prechod na najmenej znečisťujúce a energeticky najúčinnejšie druhy dopravy; poukazuje na skutočnosť, že posunutie rovnováhy medzi jednotlivými druhmi dopravy nie je samo osebe konečným cieľom, je však potrebné na odstránenie spojitosti medzi mobilitou a nežiaducimi účinkami súčasného systému dopravy, ako sú preťaženie, znečisťovanie ovzdušia, hluk, nehody a zmena klímy; berie na vedomie, že politika zmeny druhu dopravy doteraz nepriniesla uspokojivé výsledky; zdôrazňuje preto, že všetky druhy dopravy sa musia optimalizovať a musia byť šetrnejšie voči životnému prostrediu, bezpečnejšie a energeticky účinnejšie, aby sa dosiahla vysoká úroveň mobility a ochrany životného prostredia;

6.  domnieva sa, že rozvoj osobnej a nákladnej dopravy do značnej miery závisí od efektívneho využívania rôznych druhov dopravy a že európska dopravná politika by preto mala byť založená na účinnej komodalite, pričom by sa malo podľa možnosti všade uprednostňovať používanie energeticky najúčinnejších a udržateľných druhov dopravy; domnieva sa, že to povedie k optimálnemu vyváženiu medzi rôznymi druhmi dopravy a zabezpečí interoperabilitu v rámci jednotlivých druhov dopravy a medzi nimi, podporí udržateľnejšie dopravné a logistické reťazce a posilní bezproblémový dopravný tok medzi jednotlivými druhmi dopravy a dopravnými uzlami;

Moderná infraštruktúra a inteligentné financovanie

7.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zabezpečenie internalizácie externých nákladov všetkých druhov nákladnej a osobnej dopravy s tým, že sa uplatní spoločná, súdržná a transparentná metodológia EÚ a bude sa prihliadať na špecifiká každého druhu dopravy, pričom sa zahrnie súdržná analýza externých nákladov, ktoré už boli internalizované, aby sa zabránilo dvojitému zdaneniu; žiada prijatie konkrétnych opatrení s cieľom zabezpečiť širšie uplatňovanie zásad „používateľ platí“ a „znečisťovateľ platí“ vrátane usmernení a osvedčených postupov, ako aj zabezpečenie rovnakých podmienok medzi druhmi dopravy a tam, kde je to vhodné, zrušenie daňových dotácií, ktoré škodia životnému prostrediu, a zároveň zachovanie konkurencieschopnosti všetkých regiónov EÚ;

8.  vyzýva Komisiu, aby navrhla všeobecný rámec pre národné režimy spoplatnenia využívania ciest za osobné automobily a ľahké komerčné vozidlá, ktoré by mali byť nediskriminačné pre štátnych príslušníkov tretích krajín a mali by uprednostňovať spoplatňovanie na základe vzdialenosti; vyzýva členské štáty, aby vyčlenili príjmy z poplatkov za infraštruktúru na budovanie a údržbu bezpečnej dopravnej infraštruktúry a znižovanie environmentálnych problémov súvisiacich s dopravou;

9.  zdôrazňuje, že dokončenie transeurópskej dopravnej siete zostáva jednou z podmienok udržateľnejšieho, efektívnejšieho a bezproblémového multimodálneho dopravného systému a vyváženejšieho rozdelenia nákladnej a osobnej dopravy medzi jednotlivé druhy dopravy; zdôrazňuje, že výber projektov oprávnených na financovanie z prostriedkov EÚ sa musí sústrediť na deväť koridorov základnej siete, dokončenie chýbajúcich spojení, najmä cezhraničných úsekov, odstraňovanie prekážok, modernizáciu existujúcej infraštruktúry, inovačné dopravné riešenia, interoperabilitu a rozvoj multimodálnych terminálov a mestských dopravných uzlov; mal by sa takisto klásť väčší dôraz na európsku pridanú hodnotu, na rozvoj infraštruktúry na prepojenie okrajových, ostrovných, horských a najvzdialenejších regiónov a na podporu projektov na prepojenie transeurópskej dopravnej siete so sieťami infraštruktúry susedných alebo kandidátskych krajín;

10.  domnieva sa, že financovanie EÚ musí odrážať skutočné investičné potreby na dokončenie základnej siete TEN-T do roku 2030 a že Nástroj na prepájanie Európy (NPE) a iné nástroje financovania by mali stimulovať investície do dopravnej infraštruktúry podľa kritérií stanovených v usmerneniach pre TEN-T a NPE, pričom by sa mali uprednostňovať udržateľné druhy dopravy, akými sú železničná doprava, vnútrozemské vodné cesty a príbrežná námorná doprava; zdôrazňuje, že spolufinancované projekty by mali odrážať potrebu infraštruktúry, ktorá je prínosom pre Úniu z hľadiska konkurencieschopnosti a hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti, ktorá minimalizuje vplyv na životné prostredie, je odolná voči možným dôsledkom zmeny klímy a zaručuje zdravie a bezpečnosť užívateľov;

11.  žiada výrazné zvýšenie prostriedkov vyčlenených na Nástroj na prepájanie Európy a viac európskych kompetencií v príprave, vykonávaní a financovaní nadnárodného plánovania v oblasti dopravy a vo financovaní infraštruktúry;

12.  zdôrazňuje, že kvalita cestnej infraštruktúry, ktorá má priamy vplyv na bezpečnosť na cestách, sa v rámci EÚ značne líši a že viac než 90 percent úmrtí v dôsledku dopravných nehôd v členských štátoch sa vyskytuje na mestských a vidieckych cestách; zdôrazňuje, že efektívne financovanie tohto typu infraštruktúry treba ďalej podporovať prostredníctvom rôznych politík a nástrojov EÚ, najmä v krajinách čerpajúcich finančné prostriedky z Kohézneho fondu; zdôrazňuje aj potrebu riadnej údržby existujúcej infraštruktúry vrátane siete ciest druhej triedy;

13.  zdôrazňuje, že Európsky fond pre strategické investície (EFSI), ktorý navrhla Komisia ako súčasť Junckerovho investičného plánu pre Európu, by mal uprednostňovať trvalo udržateľnú dopravu a dôležité infraštruktúrne projekty, ktoré prinášajú vysokú spoločenskú, hospodársku a environmentálnu hodnotu, pričom by sa mal zameriavať na projekty, ktoré podporujú vytváranie kvalitných pracovných miest, dlhodobý rast, konkurencieschopnosť, inovácie a územnú súdržnosť vrátane udržateľných mestských projektov a železničných projektov, v súlade s cieľmi dopravnej politiky a právnymi predpismi EÚ (usmernenia TEN-T, Nástroj na prepájanie Európy); v tejto súvislosti si nové spôsoby financovania, akými sú napríklad verejno-súkromné partnerstvá a koncesie, zaslúžia viac pozornosti a uplatňovania; zdôrazňuje, že proces výberu projektov, ktoré sa majú financovať z EFSI, by mal byť transparentný a mali by sa doň zapojiť príslušné zainteresované strany z verejného a súkromného sektora;

14.  domnieva sa, že EFSI by sa mal financovať v rozpočte EÚ prednostne z nepridelených zdrojov a len v krajnom prípade z nevyužitých fondov z programov okruhu 1a viacročného finančného rámca (VFR) 2014 – 2020; zdôrazňuje, že financovanie záručného fondu treba preveriť v rámci preskúmania VFR v polovici trvania v roku 2016 a na základe analýzy výsledkov a miery plnenia jednotlivých programov by sa mali určiť alternatívne možnosti financovania s cieľom čo najviac minimalizovať presun prostriedkov z okruhu 1a na obdobie 2016 – 2020; zdôrazňuje, že Európsky parlament a Rada by mali taktiež preskúmať spôsoby čo najväčšej kompenzácie presunov z programov EÚ dohodnutých v rámci ročného rozpočtového postupu ako zdroja financovania EFSI v rokoch predchádzajúcich preskúmaniu VFR v polovici trvania;

15.  opätovne potvrdzuje podporu inovatívnym finančným nástrojom, ktoré umožňujú optimalizáciu verejných výdavkov lepšou mobilizáciou súkromného financovania, ale pripomína, že mnoho projektov v sektore dopravy nevytvára dostatočné príjmy, aby sa mohli spoliehať výlučne na tieto druhy nástrojov, a preto si vyžadujú podporu vo forme dotácií;

16.  zdôrazňuje, že je potrebné urýchlene zavádzať a používať inteligentné dopravné systémy, ktoré umožnia efektívnejšie, udržateľnejšie a bezpečnejšie využívanie existujúcej infraštruktúry a poskytnú dodatočnú kapacitu bez nároku na čas, náklady a pôdu, ktoré sú potrebné pri budovaní novej infraštruktúry; zdôrazňuje význam účinného využívania frekvencií a interoperability medzi inteligentnými dopravnými systémami s cieľom umožniť bezproblémové dopravné toky medzi jednotlivými druhmi dopravy a dopravnými uzlami; žiada včasnú implementáciu fáz rozmiestňovania a využívania programov satelitnej navigácie EÚ a účinný rozvoj dopravných aplikácií v rámci systémov Galileo a EGNOS;

Udržateľná doprava a mestská mobilita

17.  zdôrazňuje, že zlepšenie energetickej účinnosti by malo byť jednou z hlavných priorít európskej dopravnej politiky; konštatuje, že existuje naliehavá potreba zlepšiť efektívnosť využívania zdrojov dopravného systému ako celku s cieľom zefektívniť využívanie existujúcich kapacít zlepšením vyťaženosti vozidiel a zabezpečením, aby sa verejné financovanie na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ prideľovalo na opatrenia s najväčším vplyvom;

18.  zdôrazňuje význam podpory elektromobility a elektrických systémov verejnej dopravy v spojení so zavádzaním obnoviteľných zdrojov energie v odvetví elektroenergetiky, pričom prioritou by mala byť ďalšia elektrifikácia železničnej siete a podpora električiek, autobusov na elektrický pohon (trolejbusov), automobilov na elektrický pohon, elektrických dvoj-/troj-/ a štvorkolesových vozidiel, elektrobicyklov a malých elektrických člnov; zdôrazňuje potenciál moderných visutých električkových dráh (lanoviek) ako nenákladného dopravného prostriedku s nenáročnou konštrukciou, ktorý môže rozšíriť kapacitu systémov mestskej verejnej dopravy;

19.  zdôrazňuje význam podpory zavádzania alternatívnych palív a pohonných systémov, najmä tých, v ktorých má Európa významnú technologickú prevahu, s cieľom znížiť závislosť dopravy od fosílnych palív, zlepšiť kvalitu vzduchu a znížiť emisie skleníkových plynov; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto technológie sa ešte dostatočne nevyužívajú, najmä vo verejnej doprave;

20.  poznamenáva, že využívanie verejnej dopravy v mestských oblastiach nie je v bielej knihe medzi desiatimi cieľmi jasne uvedené; domnieva sa, že by sa mal stanoviť nový cieľ – zdvojnásobiť do roku 2030 využívanie verejnej dopravy v mestských oblastiach; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie zariadení a infraštruktúry na uľahčenie bezpečnej mobility užívateľov verejnej dopravy „od dverí k dverám“ vrátane starších alebo zdravotne postihnutých ľudí a cyklistov, ktorí používajú verejnú dopravu na časť svojej jazdy; zdôrazňuje, že dosiahnutie tohto cieľa si vyžaduje primerané investície, najmä s cieľom zabezpečiť stálu údržbu a rozširovanie infraštruktúry verejnej dopravy; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytovali primerané, dlhodobé a spoľahlivé financovanie projektov infraštruktúry mestskej verejnej dopravy;

21.  vyzýva Komisiu, aby pomáhala miestnym, regionálnym a národným orgánom a zúčastneným stranám preskúmať existujúce a nové možnosti financovania verejnej dopravy z prostriedkov EÚ a vytvárať inovačné programy verejno-súkromných partnerstiev; upozorňuje na poučenie, ktoré možno získať z osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 1/2014 s názvom „Účinnosť projektov v oblasti mestskej verejnej dopravy podporovaných Európskou úniou“, v ktorej sa hodnotí vykonávanie a efektívnosť projektov z oblasti mestskej verejnej dopravy spolufinancovaných zo štrukturálnych fondov EÚ, ako aj miera, do akej vyhovujú potrebám užívateľov a dosahujú ciele z hľadiska využívania;

22.  zdôrazňuje význam plánov udržateľnej mestskej mobility ako nástroja na pomoc mestám účinnejšie využívať dopravnú infraštruktúru a služby a udržateľne zlepšiť začleňovanie rôznych druhov mobility do mestského prostredia, a tak prispieť k znižovaniu znečistenia ovzdušia a hluku, emisií CO2, dopravných zápch a dopravných nehôd; vyzýva Komisiu, aby naďalej podporovala rozvoj a propagáciu plánov udržateľnej mestskej mobility; zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy by sa mali využívať systematickejšie pre mestá, ktoré vypracovali integrovaný plán miestnej dopravy, napríklad plán udržateľnej mestskej mobility, a ktoré určili vhodné opatrenia v súlade s kritériami stanovenými v príslušných právnych predpisoch;

23.  vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s prevádzkovateľmi verejnej dopravy a s príslušnými orgánmi s cieľom poskytovať cestovné informácie používateľom prostredníctvom rôznych médií, a to aj informácií pre potreby ľudí so zdravotným postihnutím, a aby zohrávala väčšiu úlohu pri zisťovaní najlepších postupov a podmienok na zlepšenie mestských systémov verejnej dopravy v rámci EÚ; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili povinnosť, že mestské dopravné systémy musia spájať mestské centrá s okrajovými oblasťami;

24.  zdôrazňuje, že mestské oblasti potrebujú určitý stupeň pružnosti, aby mohli plniť svoje záväzky podľa právnych predpisov EÚ pri plnom dodržiavaní zásady subsidiarity a aby mohli zabezpečiť, že riešenia v oblasti mobility budú prispôsobené ich špecifickým podmienkam;

25.  zdôrazňuje, že správanie sa používateľov dopravy má pre rozvoj udržateľnejšieho dopravného systému rozhodujúci význam; požaduje iniciatívy, ktoré budú motivovať užívateľov a umožnia im, najmä mladým ľuďom, používať bezpečnejšie a udržateľnejšie dopravné prostriedky (chôdza, cyklistika vrátane prenájmu a spoločného užívania bicyklov a automobilov, verejná doprava, spolujazda), ktoré by sa mali zavádzať v rámci bezpečnej infraštruktúry, a ďalej požaduje sprístupňovanie cestovných plánov a aktuálnych informácií s cieľom uľahčiť intermodálne využívanie rôznych druhov dopravy prostredníctvom inteligentných dopravných systémov; vyzýva Komisiu, aby zistila príklady najlepších kombinácií rôznych druhov dopravy, ktoré by sa potenciálne dali využiť v iných mestských aglomeráciách;

26.  zdôrazňuje potrebu lepších vnútroštátnych a európskych dopravných údajov o správaní sa užívateľov dopravy, najmä pokiaľ ide chôdzu, cyklistiku a rodovo diferencované modely cestovania, ktoré by miestne orgány využívali pri definovaní svojich politík mestskej mobility;

27.  zdôrazňuje dôležitosť prijatia opatrení na podporu regionálnych programov na vytváranie a rozširovanie sietí cyklistických trás vo veľkých európskych regiónoch s cieľom podporiť občanov, aby prevzali väčšiu zodpovednosť vo veciach životného prostredia, poskytnúť každému možnosť využívať cyklistiku a znižovať hlučnosť, preťaženie ciest a znečisťovanie miest;

28.  zdôrazňuje význam analyzovania pozitívnych vplyvov nových foriem mobility na spoločnosť, ktoré majú podporu aj v modeli hospodárstva spoločného využívania zdrojov vrátane spolujázd; považuje za dôležité, že existuje výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi, aby urobili regulačné úpravy s cieľom vziať do úvahy tieto inovačné platformy v oblasti mobility „od dverí k dverám“;

29.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala situáciu v jednotlivých členských štátoch, pokiaľ ide o prevádzku spoločností vytvárajúcich dopravné siete, ktoré zosúlaďujú vodičov s cestujúcimi (najznámejším príkladom je firma Uber), a aby vypracovala hodnotenie právnych, sociálnych, hospodárskych a environmentálnych dôsledkov vyplývajúcich z prevádzky týchto spoločností, ktoré by v prípade potreby sprevádzali príslušné opatrenia alebo odporúčania na vytvorenie nových inovatívnych služieb v Európe, s prihliadnutím na existujúce taxislužby;

30.  vyzýva Komisiu, aby od členských štátov požadovala stanovenie podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže medzi týmito spojenými dopravnými spoločnosťami, tradičnými taxislužbami a medzimestskými dopravnými spoločnosťami, pokiaľ ide o dodržiavanie daňových predpisov, bezpečnosť, záväzky v oblasti verejnej služby a pracovné podmienky;

31.  zdôrazňuje, že dvojkolesové motorové vozidlá (motocykle, skútre, mopedy) a stále viac aj dvojkolesové a trojkolesové vozidlá na elektrický pohon zohrávajú v systéme udržateľnej mobility významnú úlohu, najmä v mestských oblastiach, kde prispievajú k riešeniu problémov s preťažením a parkovaním a poskytujú aj riešenia pre drobnú logistiku; preto nalieha, aby sa osobitná konštrukcia a prínos týchto vozidiel primerane zohľadňovali a odrážali v právnych predpisoch a usmerneniach EÚ týkajúcich sa dopravy;

32.  žiada lepšiu optimalizáciu dodávateľského reťazca v mestských oblastiach; mestské nákladné vozidlá nepomerne prispievajú k znečisteniu ovzdušia a k hluku a majú negatívny vplyv na dopravné preťaženie; mestská logistika by mala podporovať optimalizáciu dopravy a nákladovo efektívne zavádzanie nových druhov operácií, technológií a obchodných modelov; lepší výber druhov dopravy a vozidiel môže zabezpečiť, že riešenie dopravy bude optimálne zosúladené s osobitnými požiadavkami prepravy a konkrétneho mesta;

33.  zdôrazňuje význam logistických skladov na okraji miest, ktoré umožňujú, aby sa tovar prepravoval do miesta určenia koordinovane s použitím energeticky najefektívnejších druhov dopravy;

Zaradenie ľudí do centra dopravnej politiky

34.  pokiaľ ide o cestnú dopravu, požaduje:

   urýchlené prijatie cieľa znížiť do roku 2020 počet ťažko zranených ľudí o 40 %, ktorý by dopĺňala kvalifikovaná stratégia EÚ; vyzýva členské štáty, aby bezodkladne poskytli všetky relevantné štatistické údaje s cieľom umožniť Komisii stanoviť tento cieľ a stratégiu,
   posilnenie opatrení zameraných na zníženie počtu úmrtí a zranení na cestách, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať hlavným príčinám vrátane jazdy pod vplyvom alkoholu a drog, nadmernej rýchlosti a nepoužitiu bezpečnostných pásov,
   opatrenie na dosiahnutie cieľa v oblasti bezpečnosti cestnej premávky do roku 2020 – menej ako 15 000 úmrtí, a to zavedením a uplatňovaním nákladovo efektívnych opatrení v oblasti bezpečnosti cestnej premávky na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni,
   opatrenia na zníženie počtu nehôd v radoch zraniteľných užívateľov, predovšetkým používateľov dvojkolesových vozidiel, chodcov v mestskom prostredí a starších vodičov,
   opatrenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky v rámci nadchádzajúceho balíka opatrení v oblasti cestnej dopravy a strednodobé preskúmanie programu Komisie pre bezpečnosť cestnej premávky na roky 2011 – 2020,
   preskúmanie smernice (EÚ) 2015/413, ktorou sa uľahčuje cezhraničná výmena informácií o dopravných deliktoch súvisiacich s bezpečnosťou cestnej premávky, a snahu rozšíriť jej uplatňovanie na krajiny susediace s EÚ,
   v rámci revízie smernice 2008/96/ES o riadení bezpečnosti cestnej infraštruktúry rozšírenie platnosti jej štyroch hlavných opatrení na ďalšie časti cestnej siete vrátane všetkých úsekov diaľnic, ako aj vidieckych a mestských ciest,
   stanovenie prioritných akcií, ako sa navrhuje v akčnom pláne a definuje v smernici 2010/40/EÚ o inteligentných dopravných systémoch (IDS), s prihliadaním na zraniteľných účastníkov cestnej premávky,
   preskúmanie smernice o odbornej príprave a kvalifikácii profesionálnych vodičov s cieľom objasniť jej ustanovenia a podporu a rozvoj systémov odbornej prípravy po získaní vodičského preukazu pre všetkých používateľov vozidiel,
   do roku 2016 návrh na preskúmanie nariadenia o všeobecnej bezpečnosti ((EÚ) č. 661/2009) a nariadenia o ochrane chodcov ((EÚ) č. 78/2009) s cieľom stanoviť záväzné pravidlá pre konštrukciu kabín a bezpečnosť ťažkých nákladných vozidiel, priamy výhľad, výkonnostné normy pre skúšky kolízie a ochranu chodcov, uprednostňovanie zraniteľných účastníkov cestnej premávky,
   väčšie uplatňovanie systémov na zvýšenie bezpečnosti a pomoc vodičom v nových osobných automobiloch a úžitkových vozidlách, ako sú automatické núdzové brzdenie, diaľkové varovanie, výstraha pred vybočením z jazdného pruhu, ukazovateľ opotrebovania pneumatík, inteligentné prispôsobenie rýchlosti pri prekročení a systém eCall, spolu s kooperatívnymi inteligentnými dopravnými systémami,
   preskúmanie tretej smernice o vodičských preukazoch, s cieľom zaviesť:
   povinné školenie vodičov o nových funkciách vozidla (systémy pomoci pre vodiča),
   druhú fázu na získanie vodičského preukazu,
   celoživotné vzdelávanie v oblasti bezpečnosti cestnej premávky,
   test fyzickej spôsobilosti vodičov,
   lekársko-psychologické vyšetrenie páchateľov dopravných priestupkov, pokiaľ ide napríklad o alkohol, drogy a agresívnosť,
   hranicu koncentrácie alkoholu v krvi 0,0 pre mladých vodičov počas prvých dvoch rokov a pre vodičov z povolania, harmonizovanú na úrovni EÚ;

35.  zdôrazňuje, že hoci sa v posledných rokoch dosiahli výrazné zlepšenia v oblasti bezpečnosti cestnej premávky, stále pretrvávajú rozdiely medzi členskými štátmi a sú potrebné ďalšie opatrenia na dosiahnutie dlhodobého cieľa „nulovej vízie“; konštatuje, že bezpečnosť cestnej premávky ide ruka v ruke so slušným správaním účastníkov cestnej premávky a že vzdelávanie v rodinách a školách by malo zohrávať pri dosahovaní tohto cieľa väčšiu úlohu;

36.  zdôrazňuje potrebu doplniť platný legislatívny rámec v oblasti práv cestujúcich o opatrenia zamerané na odstránenie všetkých prípadných medzier v právnych predpisoch, ktoré sa týkajú cestujúcich využívajúcich multimodálnu prepravu a zabezpečujú spravodlivú intermodálnu hospodársku súťaž, pričom prihliadajú na špecifické rozdiely medzi druhmi dopravy, na právnu zodpovednosť za jednotlivé úseky cesty a na spoluprácu medzi rôznymi druhmi dopravy; opakuje svoju výzvu na vypracovanie Charty práv cestujúcich, ktorá by stanovila základné práva cestujúcich platné pre všetky druhy dopravy, brala by do úvahy špecifiká každého druhu dopravy a obsahovala osobitnú časť o multimodálnej preprave, aby sa zlepšila informovanosť o pravidlách EÚ a zabezpečilo sa ich lepšie presadzovanie; požaduje iniciatívy na podporu a sprístupnenie informácií pre cestujúcich o multimodálnom cestovaní a o službách v oblasti plánovania ciest a vydávania cestovných lístkov; požaduje tiež opatrenia na zlepšenie kvality dopravy a uľahčenie bezbariérového prístupu pre starších ľudí, cestujúcich so zníženou mobilitou a cestujúcich so zdravotným postihnutím a žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť osobitným potrebám cestujúcich, napr. cyklistom pri preprave bicyklov vo vlaku;

37.  žiada v súvislosti so základným právom každého človeka na individuálnu mobilitu, najmä osôb so zdravotným postihnutím a starších ľudí, aby sa viac investovalo do výskumu a vývoja vhodných systémov pomoci pre vodiča;

38.  konštatuje, že zlepšenie dostupnosti bezplatných alebo nízkonákladových širokopásmových mobilných sietí, Wi-Fi a iných digitálnych služieb vo verejnej doprave a na staniciach by zlepšilo mobilitu osôb;

39.  požaduje plán EÚ zameraný na vytvorenie rámca pre európsky konzistentný systém multimodálnej prepravy cestujúcich; tento plán by mal určiť kľúčové európske multimodálne koridory pre cestujúcich v rámci existujúcej siete TEN-T, spojiť verejné a súkromné zdroje, zjednotiť existujúce iniciatívy a sústrediť finančnú podporu EÚ;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zaoberali otázkou kvality práce vo všetkých druhoch dopravy, najmä pokiaľ ide o odbornú prípravu, vydávanie osvedčení, pracovné podmienky a kariérny rast, s cieľom vytvárať kvalitné pracovné miesta, rozvíjať potrebné zručnosti a zvyšovať konkurencieschopnosť a mobilitu prevádzkovateľov dopravy v EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité vyriešiť otázku fluktuácie pracovných síl a starnutia pracovnej sily v sektore dopravy, ako aj naliehavú potrebu zatraktívniť prácu v tomto odvetví pre nové generácie;

41.  zdôrazňuje kľúčový význam zabezpečenia rovnakého a spravodlivého zaobchádzania, dobrých vzťahov a pracovných podmienok a bezpečného pracovného prostredia pre pracovníkov v oblasti prepravy; vyzýva preto Komisiu, aby predložila konkrétne a bezodkladné opatrenia/iniciatívy na riešenie sociálnych aspektov v rôznych druhoch dopravy s cieľom podporiť vysokú kvalitu pracovných miest a pracovných podmienok pracovníkov v odvetví dopravy a zabezpečiť spravodlivú a nerušenú hospodársku súťaž medzi prevádzkovateľmi dopravy; naliehavo vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala uplatňovanie a presadzovanie sociálnych právnych predpisov EÚ členskými štátmi vo všetkých druhoch dopravy;

42.  zdôrazňuje, že opatrenia sú takisto potrebné na zvýšenie účasti žien na trhu práce v oblasti dopravy, na odstránenie možných prekážok a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami riešením existujúcich nedostatkov v oblasti odmeňovania a pracovného postupu;

43.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že návrhy na otvorenie služieb na všetkých trhoch v oblasti dopravy sa budú prijímať spoločne s riadnym presadzovaním právnych predpisov EÚ v sociálnej oblasti a v prípade potreby s podpornými opatreniami, aby sa zabránilo rozdielom v sociálnych podmienkach v jednotlivých členských štátoch; zdôrazňuje, že otvorenie dopravných trhov by nemalo viesť k sociálnemu dumpingu, k službám zníženej kvality, obmedzeniu verejných služieb, nepotrebnej administratívnej záťaži, nekalým obchodným praktikám alebo narušeniu spravodlivej hospodárskej súťaže; malo by tiež ukončiť roztrieštenosť vnútorného trhu a zabrániť vytváraniu monopolov alebo tzv. pretekom ku dnu, pokiaľ ide o sociálnu ochranu pracovníkov dopravy;

Konkurencieschopný, efektívny, bezpečný, integrovaný a interoperabilný dopravný systém

44.  zdôrazňuje, že digitalizácia má pre zlepšenie efektívnosti a produktivity odvetvia dopravy zásadný význam; zdôrazňuje potrebu lepšie využívať príležitosti, ktoré ponúkajú digitálne technológie, a podporovať nové dopravné služby, ako aj nové obchodné a distribučné modely s cieľom podporiť rast, konkurencieschopnosť a zamestnanosť; zdôrazňuje tiež potrebu poskytovať podporný regulačný rámec pre pilotné projekty zamerané na zavádzanie inteligentnej automatizovanej dopravy v Európe; poukazuje v tejto súvislosti na kľúčovú úlohu MSP a začínajúcich podnikov pri podpore inovácií v odvetví dopravy;

45.  vyzýva Komisiu, aby sa integrovaný prístup (interoperabilita, prepojenosť a intermodalita) vrátane systémov IKT stal jadrom preskúmania bielej knihy; pripomína ďalej Komisii, aby spájala technologický pokrok so zmenou správania a dosiahla tak ambiciózny prechod na iné druhy dopravy, ako aj uvoľnenie dopravy prostredníctvom ekologickej logistiky, správnych nástrojov riadenia mobility a uplatňovania digitalizácie;

46.  zdôrazňuje, že udržateľná európska politika mobility musí prihliadať na súčinnosť všetkých druhov dopravy, koridory a siete a zamerať sa na potreby hlavných uzlov, mestských oblastí, bodov prepojenia, prekládkových platforiem a prístavov; na mobilitu treba pozerať ako na systém, nie ako na spojenie jednotlivých druhov dopravy;

47.  žiada štandardizáciu intermodálnych nákladových jednotiek, pričom sa zohľadnia nákladové jednotky a rozmery dopravných vozidiel používané vo svetovej doprave, a žiada tiež jednotné podmienky v bezpečnosti pri nakladaní, aby sa optimalizovala multimodálna doprava a zlepšila bezpečnosť;

48.  trvá na odstránení byrokratických prekážok vo všetkých druhoch dopravy; žiada výraznejšie zjednodušenie a harmonizáciu dokumentov a administratívnych a colných postupov, ktoré by mali byť praktické, efektívne a realizovateľné pre všetky strany v rámci logistického reťazca; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie elektronického rámca pre multimodálnu prepravu tovaru (elektronická nákladná doprava e-freight), čím by sa v celom reťazci dopravnej logistiky zabezpečili bezproblémové toky informácií bez papierov, pričom vezme do úvahy existujúce dobre fungujúce nástroje a synergie, globálny vývoj a osvedčené postupy;

49.  žiada predloženie nového cieľa, spolu s potrebnými opatreniami, konkrétne presun 50 % súčasnej prepravy nebezpečného tovaru v rámci EÚ do roku 2030 na udržateľnejšie druhy dopravy, ako sú železničná doprava a vnútrozemské vodné cesty, v plnom súlade so smernicou 2008/68/ES o vnútrozemskej preprave nebezpečného tovaru;

50.  vyzýva Komisiu, aby zjednodušila predpisy pre intermodálnu dopravu nebezpečných tovarov s cieľom zabezpečiť interoperabilitu medzi jednotlivými druhmi dopravy;

51.  nalieha na Komisiu a členské štáty, aby preskúmali možnosti a podporili vytváranie systémov potrubnej dopravy nákladov a cyklistickej logistiky ako sľubnej koncepcie udržateľného dopravného systému;

52.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu dopravného odvetvia v rozvoji cestovného ruchu, najmä v tých regiónoch Únie, ktoré sú vzdialené a v súčasnosti ťažko dostupné;

53.  zdôrazňuje, že európske uzlové letiská spájajú Európu so zvyškom sveta a že Európa si musí zachovať priame spojenie do všetkých častí sveta, zabezpečovať priame lety prostredníctvom európskych leteckých prepravcov z ich leteckých uzlov do zámorských destinácií a zachovať pracovné miesta a rast v európskom sektore leteckej dopravy; zdôrazňuje, že lety v rámci EÚ poskytujú nielen mobilitu v rámci vnútorného trhu, ale zohrávajú aj dôležitú úlohu ako prípojné lety na udržanie prepojenia na letecké uzly v EÚ; politika EÚ musí zabezpečiť efektívnu a konkurencieschopnú sieť prípojných letov na posilnenie európskych leteckých uzlov znížením nákladov na globálnu konkurencieschopnú úroveň a zabezpečením spravodlivej hospodárskej súťaže s prepravcami z tretích krajín; členské štáty potrebujú súdržnú a spoločnú politiku, aby ďalej nestrácali priame spojenia medzi Európou, Áziou a Afrikou s leteckými uzlami v Perzskom zálive a Turecku; žiada preto Komisiu, aby zaviedla tieto ciele do všetkých predpisov EÚ v oblasti letectva a uplatňovala ich v rokovaniach s tretími krajinami;

54.  žiada posilnenie politiky v oblasti výskumu a technológií s cieľom podporiť inovácie v odvetví dopravy; zastáva názor, že táto politika, ktorú musí sprevádzať primerané financovanie, by sa mala vypracovať v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vrátane občanov a zástupcov užívateľov s cieľom pochopiť potreby tohto odvetvia a príslušne skvalitniť rozdeľovanie finančných prostriedkov EÚ, najmä prostredníctvom programu Horizont 2020; domnieva sa, že uprednostňovať by sa mali projekty s jasnou európskou pridanou hodnotou, ktorých cieľom je znižovanie emisií uhlíka v odvetví dopravy a podpora energeticky efektívnych druhov dopravy (vrátane pešej chôdze a cyklistiky), zvýšenie efektívnosti a transparentnosti dodávateľského reťazca, zlepšenie prístupnosti dopravy, istota a bezpečnosť, zlepšenie riadenia dopravy a zníženie administratívnej záťaže; domnieva sa, že osobitnú pozornosť treba venovať prevratným technológiám v oblasti dopravy, napríklad vo forme vozidiel na automatické alebo diaľkové ovládanie, ako sú bezpilotné lietadlá a vozidlá bez vodiča;

55.  žiada vyvinutie rovnakého úsilia v oblasti vzdelávania s cieľom podporiť vznik nových študijných odborov a odvetví odbornej prípravy, predovšetkým na profesionálnej a vyššej úrovni, zameraných na nové zručnosti a profesie, ktoré vzniknú v dôsledku inteligentnej mobility;

56.  zdôrazňuje význam podporných rámcových programov EÚ pre výskum, vývoj a inovácie s cieľom dosiahnuť čistejšie palivá a vysoký stupeň technologického pokroku, napríklad čo sa týka rafinovaných biopalív;

57.  žiada v rámci programu REFIT a počas následných hodnotení európskych právnych predpisov všeobecné preskúmanie podmienok týkajúcich sa európskeho vodičského preukazu a bezpečnosti, ako aj požiadaviek na podávanie správ súvisiacich s dopravou s cieľom dosiahnuť podstatné zníženie administratívnej záťaže;

58.  uznáva dôležitosť nerušených rádiových frekvencií, najmä pokiaľ ide o dodržiavanie času jazdy a času odpočinku pracovníkov cestnej dopravy, a zavádzania inteligentných dopravných systémov; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby vypracovala príslušný regulačný rámec;

Celosvetový rozmer dopravy

59.  zdôrazňuje, že vytvorenie európskeho dopravného priestoru predstavuje dôležitú prioritu a závisí do značnej miery od medzinárodnej akceptácie v rámci dohôd, o ktorých sa rokuje s obchodnými partnermi v prípade všetkých druhov dopravy, najmä v leteckej a lodnej doprave, a že EÚ by mala v príslušných medzinárodných orgánoch v rastúcej miere plniť formatívnu úlohu;

60.  domnieva sa, že EÚ si musí zachovať vedúcu úlohu v celosvetovom úsilí o zníženie emisií z dopravy v rámci parížskej konferencie o zmene klímy v roku 2015 (COP 21) tým, že podporí dekarbonizáciu dopravy a rozvoj udržateľných druhov dopravy na celosvetovej úrovni, čím prispeje k dosiahnutiu medzinárodne dohodnutého cieľa udržať globálne otepľovanie v medziach 2° C;

61.  vyzýva na integrovanejší prístup medzi členskými štátmi o možnosti uplatňovania zásady reciprocity v našich obchodných vzťahoch s tretími krajinami a na preskúmanie v rámci politiky financovania EÚ v oblasti dopravy, či je dodatočné financovanie z tretích krajín primerané;

62.  zdôrazňuje, že pri využívaní medzinárodných zdrojov na rozvoj nášho dopravného systému (ropa, lítium, vzácne kovy, biopalivá) by sa mali rešpektovať legitímne záujmy obyvateľstva, ktoré žije v oblastiach, z ktorých sa s týmito zdrojmi obchoduje a z ktorých sa dovážajú;

Začlenenie všetkých druhov dopravy do vízie efektívnejšieho, udržateľnejšieho, konkurencieschopnejšieho a dostupnejšieho systému dopravy, ústretovejšieho voči užívateľom a občanom

63.  žiada, pokiaľ ide o leteckú dopravu:

   riešenie hlavných výziev v oblasti hospodárskej súťaže v rámci európskeho leteckého odvetvia, ktorými sú pokles priameho prepojenia medzi Európou a zvyškom sveta, obmedzená kapacita letísk vzhľadom na nadchádzajúci nárast leteckej dopravy a rozšírenie rozsahu leteckých dopravných služieb, ktoré poskytujú spoločnosti z krajín mimo EÚ,
   revíziu nariadenia (EÚ) č. 868/2004 s cieľom chrániť spravodlivú hospodársku súťaž vo vonkajších vzťahoch EÚ v oblasti letectva, posilniť konkurencieschopnosť leteckého priemyslu EÚ, zabezpečiť reciprocitu a odstrániť nespravodlivé praktiky vrátane subvencií, ktoré narúšajú trh,
   dialóg o oblasti letectva so štátmi Perzského zálivu a Tureckom s cieľom zvýšiť finančnú transparentnosť a chrániť spravodlivú hospodársku súťaž; zahrnutie doložky o spravodlivej hospodárskej súťaži s podrobnými ustanoveniami o subvenciách, nespravodlivých praktikách a nespravodlivej hospodárskej súťaži do dohôd týkajúcich sa leteckej dopravy, ako aj účinné opatrenia v prípade neplnenia týchto ustanovení,
   v prípade potreby urýchlenie postupu uzatvorenia nových dohôd o leteckej doprave s hlavnými obchodnými partnermi EÚ, napríklad so susednými krajinami, s krajinami BRIC, ASEAN a s Mexikom, so začlenením ustanovení o lepšom prístupe na trh pre služby nákladnej leteckej dopravy,
   preskúmanie regulačných a fiškálnych politík EÚ a členských štátov s cieľom posilniť konkurencieschopnosť európskeho leteckého priemyslu a zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž s leteckými spoločnosťami z tretích krajín; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala a odstránila všetky jednostranné ustanovenia EÚ, ktoré narúšajú hospodársku súťaž, a nalieha na členské štáty, aby podľa toho konali aj v súvislosti s podobnými vnútroštátnymi ustanoveniami,
   dokončenie vnútorného trhu v oblasti leteckej dopravy tým, že sa odstránia prekážky, ktoré členské štáty zaviedli pre dopravcov EÚ, ktorí chcú vykonávať činnosť zo svojho členského štátu, v ktorom sú registrované, do tretej krajiny cez iný členský štát,
   súdržný a efektívny rozvoj leteckej siete EÚ, ktorá musí zahŕňať 1) hlavné uzlové letiská a 2) životaschopnú a udržiavanú sieť miestnych, oblastných a regionálnych letísk s dobrou obsluhou, ktoré sú nevyhnutné z hľadiska rastu a rozvoja príslušných území, najmä v odľahlých oblastiach a najvzdialenejších regiónoch, ktoré sú často dostupné len prostredníctvom leteckej dopravy; vypracovanie legislatívneho rámca pre rozvoj a maximálne využitie nevyužitého potenciálu regionálnych letísk a novej infraštruktúry na preplnených letiskách,
   prednostné schválenie projektov financovaných z EÚ, ktoré sú súčasťou základnej siete TEN-T,
   dôkladnú prípravu a rýchle prijatie komplexného balíka predpisov pre oblasť leteckej dopravy, v ktorých budú zahrnuté: nový regulačný rámec pre civilné bezpilotné lietadlá, ktorý zaručí bezpečnosť a ochranu základných práv a zároveň posilní hospodársky potenciál, ktorý ponúkajú civilné bezpilotné lietadlá európskym podnikom, najmä MSP a začínajúcim podnikom; revízia nariadenia o Európskej agentúre pre bezpečnosť letectva (EASA) s cieľom objasniť jej úlohu voči národným leteckým úradom, posilniť jej schopnosť vykonávať dohľad nad bezpečnosťou letectva vo všetkých členských štátoch vrátane ich najvzdialenejších regiónov a presadzovať pravidlá a normy EÚ vo svete,
   všetky potrebné opatrenia členských štátov s cieľom urýchliť vykonávanie projektu Jednotné európske nebo prijatím balíka predpisov SES2+, úplnou realizáciou a prevádzkovaním funkčných blokov vzdušného priestoru (FAB) a zavedením budúceho systému riadenia letovej prevádzky (SESAR), aby sa zjednotil vzdušný priestor EÚ s cieľom obmedziť meškanie letov, zlepšiť bezpečnosť a zmierniť vplyv leteckej dopravy na životné prostredie,
   urýchlené prijatie stanoviska v Rade k revízii nariadenia (EÚ) č. 261/2004 a nariadenia (EÚ) č. 2027/97 o právach cestujúcich v leteckej doprave, ako aj nariadenia (EHS) č. 95/93 o prideľovaní prevádzkových intervalov,
   zintenzívnenie rokovaní v rámci Medzinárodnej organizácie civilného letectva (ICAO) o príprave celosvetového trhovo založeného mechanizmu riešenia medzinárodného problému emisií z leteckej dopravy,
   zavedenie medzinárodných kritérií udržateľnosti pre palivo z obnoviteľných zdrojov pre prúdové lietadlá,
   podporu výskumu a vývoja v oblasti letectva prostredníctvom programov Horizont 2020 a Čisté nebo s cieľom vyvinúť nové a čistejšie technológie, ktorých výsledkom budú menej hlučné a palivovo úspornejšie lietadlá, podporovať nové typy lietadiel, napr. bezpilotné, a podporovať rast a pracovné miesta v európskom leteckom priemysle;
   od Komisie a členských štátov, aby vykonali dôkladné preskúmanie svojich stratégií a politík v oblasti bezpečnosti letectva s cieľom prijať postupne prístup zakladajúci sa na riziku a orientovaný v prospech cestujúcich,
   zlepšenie bezpečnosti letectva v celej EÚ v oblasti výroby lietadiel, výcviku a udeľovania licencií posádkam, letovej prevádzky, riadenia letovej prevádzky a leteckých navigačných služieb,
   posúdenie prípadných bezpečnostných opatrení potrebných na zamedzenie leteckých nehôd, ako to bolo v prípade letu 9525 spoločnosti Germanwings v Alpách v marci 2015,
   návrh Komisie vrátane opatrení na posilnenie bezpečnostných pravidiel a pravidiel v sociálnej oblasti, najmä čo sa týka doby letu a odpočinku, s cieľom zabrániť únave a zlepšiť kvalitu ovzdušia v kabíne,
   vytvorenie koordinovaného súboru pravidiel pre letecké školy a registráciu letových hodín pre pilotov, ktorí pôsobia v EÚ, so zabezpečením účinnejšej kontroly a hodnotenia pracovných podmienok v odvetví leteckej dopravy,
   poskytovanie všeobecných leteckých údajov Eurostatu od členských štátov, najmä pokiaľ ide o počet lietadiel, pilotov a letových hodín, s cieľom zlepšiť platné predpisy, s osobitným dôrazom na bezpečnosť leteckej dopravy,
   konštruktívny sociálny dialóg medzi zainteresovanými stranami v oblasti letectva s cieľom riešiť nové výzvy vyplývajúce zo zavedenia nových technológií, ktoré si budú vyžadovať primerané prispôsobenie pracovných miest v odvetví letectva,
   opatrenia proti nárastu sociálne problematických obchodných praktík, ako sú používanie tzv. výhodných vlajok, rôzne formy netypického zamestnávania a využívanie subdodávateľských vzťahov; revíziu nariadenia (EÚ) č. 1008/2008 s cieľom zabezpečiť riadne presadzovanie a vykonávanie vnútroštátnych právnych predpisov v sociálnej oblasti a kolektívnych zmlúv v prípade leteckých spoločností s operačnými základňami na území EÚ; revidované vymedzenie „hlavného miesta podnikateľskej činnosti “ spoločnosti, ktorého cieľom bude vyžadovať od leteckých spoločností preukazovanie podstatnej leteckej činnosti v krajine; odporúčania EASA, podľa ktorých sa bude vyžadovať, aby aspoň 50 percent technikov údržby bolo priamo zamestnaných, čo sa týka všetkých kategórií pozemného personálu, pilotov a palubného personálu;

64.  žiada, pokiaľ ide o cestnú dopravu:

   účinné vnútroštátne politické rámce zamerané na rozvoj trhu, pokiaľ ide o používanie elektrických vozidiel a alternatívnych palív (elektrická energia, vodík, zemný plyn (stlačený zemný plyn (CNG), skvapalnený zemný plyn (LNG)), skvapalnený ropný plyn (LPG), syntetické a parafinické palivá, udržateľné biopalivá, najmä tie, ktoré boli vyrobené zo spracovania odpadu a zvyškov vrátane etanolu vyrobeného z melasy), a rýchle sprevádzkovanie potrebnej infraštruktúry na tankovanie/dobíjanie; výmena najlepších postupov medzi existujúcimi projektmi v rôznych členských štátoch so zreteľom na trh s alternatívnymi palivami a distribúciu v mestách; akčný plán EÚ na vykonávanie stratégie stanovenej v oznámení Komisie s názvom „Ekologická energia pre dopravu: Európska stratégia pre alternatívne palivá“, aby sa dosiahlo čo najširšie využitie alternatívnych palív v doprave a podporovala udržateľná elektromobilita v celej Únii,
   do roku 2020 celkové zvýšenie počtu zabezpečených odpočívadiel pre ťažké úžitkové vozidlá v rámci transeurópskej dopravnej siete o 40 % v porovnaní s údajmi z roku 2010, zlepšenie ich kvality a sprísnenie hygienických noriem,
   prípravu iniciatív na zabezpečenie interoperability elektronických cestných mýtnych systémov,
   hodnotenie Komisie týkajúce sa jednotlivých systémov spoplatňovania ciest a ich zlučiteľnosti so zmluvami EÚ, predovšetkým so zásadou nediskriminácie na základe pobytu,
   prioritné schvaľovanie projektov z oblasti infraštruktúry, financovaných z fondov EÚ, na dokončenie cestnej siete, ktorá je súčasťou základnej siete TEN-T,
   plán EÚ pre cyklistiku, ktorý bude zahrnutý do pracovného programu Komisie na rok 2016,
   legislatívny návrh, ktorý stanoví záväzné limity priemerných emisií CO2 z nových osobných automobilov a dodávok na obdobie po roku 2020, pričom zachová jasné dlhodobé smerovanie v oblasti znižovania emisií,
   včasné dokončenie simulačného nástroja, ktorý bude presne, spoľahlivo a nákladovo efektívne merať spotrebu paliva a emisie CO2 ťažkých úžitkových vozidiel (nákladné automobily, autobusy a autokary), na ktorý v prípade potreby nadviaže legislatívny návrh stanovujúci záväzné limity priemerných emisií CO2 z novoevidovaných ťažkých úžitkových vozidiel, ako je to už v prípade osobných automobilov a dodávkových vozidiel; ďalšie opatrenia s cieľom motivovať trh, aby uvádzal čo najúspornejšie vozidlá, a podporovať najlepšie postupy na zníženie spotreby paliva,
   opatrenia na zvýšenie palivovej účinnosti a zníženie emisií CO2 z ťažkých úžitkových vozidiel vrátane ďalšieho využitia odborného vzdelávania v oblasti ekologického spôsobu jazdy, lepšej logistiky dopravy a inteligentných infraštruktúr, ako aj väčšieho využívania alternatívnych palív,
   revidovaný skúšobný cyklus s náročnejšími požiadavkami na testovanie zhody, pokiaľ ide o meranie emisií CO2 a znečisťujúcich látok z vozidiel, ktorý nahradí „nový európsky jazdný cyklus“ používaný v súčasnosti, aby sa zabezpečilo meranie emisií a spotreby paliva vozidiel skúšobným postupom, ktorý bude odrážať skutočné jazdné podmienky,
   bezodkladnú prácu Komisie na preskúmaní smernice (EÚ) 2015/719 o najväčších povolených rozmeroch a maximálnej povolenej hmotnosti vozidiel, aby najneskôr do roku 2020 mohla predložiť správu Európskemu parlamentu a Rade, v ktorej vezme do úvahy osobitné znaky určitých segmentov trhu, ako sú napríklad špecializované vozidlá na prepravu osobných automobilov, používané v odvetví logistiky hotových vozidiel,
   prijatie sociálneho zákonníka pre mobilných pracovníkov v odvetví cestnej dopravy, ktorý bude riešiť aj problém nenahlásenej samostatnej zárobkovej činnosti, lepšie zohľadní osobitné postavenie pracovníkov medzinárodnej cestnej dopravy a zaručí spravodlivú hospodársku súťaž,
   lepšie presadzovanie, hodnotenie a v prípade potreby objasnenie alebo preskúmanie spoločných pravidiel prístupu na trh s medzinárodnou nákladnou cestnou dopravou (nariadenie (EÚ) č. 1072/2009),
   opatrenia na zabezpečenie súladu vnútroštátnych právnych predpisov s právnymi predpismi EÚ v oblasti cezhraničnej dopravy,
   zváženie vytvorenia Európskej agentúry pre cestnú dopravu s cieľom zabezpečiť správne vykonávanie právnych predpisov EÚ a podporiť štandardizáciu vo všetkých členských štátoch,
   opatrenia na zabezpečenie právnej jasnosti a lepšieho vykonávania pravidiel týkajúcich sa pracovných podmienok, práva na sociálne zabezpečenie, miezd a sociálnej zodpovednosti s cieľom zabezpečiť vysoké sociálne normy v nákladnej cestnej doprave v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia proti nezákonným praktikám, ktoré vedú k nespravodlivej hospodárskej súťaži a podporujú sociálny dumping; sektor cestnej dopravy by sa mal vzhľadom na vysokú mobilitu pracovníkov a potrebu vodičov tráviť každý týždeň odpočinok doma považovať za špecifický sektor,
   úpravu uplatňovania zásad vnútorného trhu, podľa ktorých sa efektívne oddelí slobodné poskytovanie služieb od slobody usadiť sa, s cieľom zabezpečiť, aby činnosť podniku v členskom štáte, v ktorom nie je usadený, bola prísne obmedzená na určitý čas;

65.  žiada, pokiaľ ide o železničnú dopravu:

   dobudovanie jednotného európskeho železničného priestoru prostredníctvom rýchleho prijatia 4. železničného balíka, ktorý zabezpečí vyvážené otvorenie domáceho trhu osobnej železničnej dopravy, nezávislosť manažérov infraštruktúry, konkurenčné vyhlasovanie verejných súťaží, najvyššiu úroveň bezpečnosti a interoperability železničnej dopravy a dostatočné ľudské a finančné zdroje pre Európsku železničnú agentúru s cieľom zabezpečiť jej plnú funkčnosť a schopnosť plniť svoju úlohu jednotného kontaktného miesta pre povoľovanie vozidiel a bezpečnostnú certifikáciu; 4. železničný balík by mal zabezpečiť vysokú úroveň kvality a efektívnosti železničnej dopravy, ekonomickú rovnováhu povinností v oblasti služieb vo verejnom záujme a mal by presadzovať prísne normy v oblasti pracovných podmienok a územnej súdržnosti; po jeho prijatí by mala nasledovať rýchla transpozícia a vykonávanie členskými štátmi,
   prijatie železničnej stratégie, v ktorom Komisia navrhne nové opatrenia na dosiahnutie cieľov v zmene druhov dopravy v rokoch 2030 – 2050, ktoré sú stanovené v bielej knihe v „desiatich cieľoch pre konkurencieschopný dopravný systém efektívne využívajúci zdroje“,
   spoľahlivé, dostatočné, transparentné a predvídateľné dlhodobé financovanie, so zjednodušenými pravidlami a postupmi prístupu k financovaniu z prostriedkov EÚ s cieľom zlepšiť vnútroštátnu aj cezhraničnú kapacitu a kvalitu železničnej infraštruktúry s dôrazom na údržbu a modernizáciu existujúcej infraštruktúry, ako aj na umožnenie poskytovania spoľahlivých, bezpečných, prístupných a udržateľných služieb prevádzkovateľov nákladnej a osobnej železničnej dopravy,
   podrobnú analýzu dôvodov, prečo v európskom železničnom priestore chýba tak veľa prepojení cez hranice členských štátov; požaduje od Komisie čo najurgentnejšie opatrenia a stimuly na revitalizáciu miestnych, regionálnych a vnútroštátnych cezhraničných železničných spojení, ktoré boli odstránené alebo vyradené počas 2. svetovej vojny a po vojne napriek ich hospodárskemu osohu a užitočnosti pre verejnosť, ako aj na urýchlenú výstavbu tých, ktoré boli naplánované a nedokončené, s cieľom odstrániť existujúce obmedzenia a chýbajúce prepojenia v cezhraničných regiónoch; obnovu a údržbu vedľajších železničných tratí, ktoré dopĺňajú hlavné vnútroštátne siete a európske koridory; iniciatívy zamerané na nájdenie nového využitia nepoužívaných sietí, napríklad na prepravu nákladu alebo poskytovanie nových služieb pre turistov,
   prioritné schvaľovanie projektov z oblasti infraštruktúry financovaných z fondov EÚ na dokončenie železničnej siete, ktorá je súčasťou základnej siete TEN-T, ako aj projektov schválených v rámci Nástroja na prepájanie Európy,
   rozšírenie úlohy Komisie s cieľom dosiahnuť účinné a rýchle dokončenie plánovaných železničných koridorov TEN-T, ktoré však členské štáty odložili napriek ich spoločenskej a hospodárskej užitočnosti,
   prieskumnú štúdiu o sociálnom, hospodárskom a environmentálnom prínose, pokiaľ ide o pokračovanie podpory vnútroštátnych a medzinárodných nočných služieb železničnej dopravy, a v prípade potreby o obnove týchto služieb, ako aj diaľkových cezhraničných služieb medzi mestami, napríklad v rámci povinnosti poskytovania verejných služieb a výberového konania,
   všetky opatrenia zo strany členských štátov, Komisie a zainteresovaných strán v odvetví železničnej dopravy potrebné na realizáciu spoločného podniku Shift2Rail s cieľom urýchliť integráciu moderných technológií do inovatívnych riešení produktov železničnej dopravy, zvýšiť príťažlivosť železničnej dopravy a posilniť postavenie európskeho železničného odvetvia,
   opatrenia zamerané na to, aby bola európska železničná sieť naozaj interoperabilná, aby sa znižovali pretrvávajúce technické prekážky, podporili technické riešenia, ktoré umožnia vlakom využívať trate s rôznymi rozchodmi, a aby sa zabezpečilo, že obmedzenia v EÚ týkajúce sa rôznej výšky nebudú predstavovať ďalšiu prekážku,
   ako prioritu zavedenie Európskeho systému riadenia železničnej dopravy (ERTMS) na všetkých hlavných koridoroch TEN-T vrátane zodpovedajúceho palubného zariadenia na lokomotívach,
   urýchlené vykonávanie nariadenia (EÚ) č. 913/2010, pokiaľ ide o zriadenie medzinárodných železničných koridorov pre konkurencieschopnú nákladnú dopravu, ako aj rozvoj alebo zdokonalenie miest jedného kontaktu na koordináciu týchto koridorov,
   zníženie hluku z nákladnej železničnej dopravy skvalitnením vybavenia nákladných vozňov a zlepšenie železničnej infraštruktúry prostredníctvom cielených verejných finančných prostriedkov; Komisia predloží do roku 2020 návrh, v ktorom sa stanoví celoeurópsky zákaz nadmerne hlučných nákladných vozňov,
   vývoj a zavedenie integrovaných systémov predaja cestovných lístkov vo vnútroštátnej a medzinárodnej železničnej doprave a odstránenie dodatočných poplatkov uplatňovaných v cezhraničnej železničnej preprave cestujúcich,
   odstránenie prekážok, ktoré bránia európskemu odvetviu železničnej dopravy (výrobcom koľajových vozidiel, železničnej infraštruktúry a signalizačných systémov) uchádzať sa o verejné zákazky v krajinách mimo EÚ;

66.  žiada, pokiaľ ide o námornú dopravu:

   opatrenia na zjednodušenie formalít pre lode pohybujúce sa medzi prístavmi EÚ s cieľom vytvoriť skutočný európsky priestor námornej dopravy bez prekážok (tzv. modrý pás),
   lepšiu koordináciu medzi námornými a colnými orgánmi na všetkých úrovniach, aby sa uľahčili toky informácií a obmedzila nepotrebná administratívna záťaž a colné formality,
   opatrenia na rozvoj potenciálu morských diaľnic ako súčasti transeurópskej dopravnej siete,
   dodatočné opatrenia na zachovanie a ďalší rozvoj atraktívnej, bezpečnej lodnej dopravy udržateľnej kvality a na zabezpečenie otvorených námorných trhov a prístupu k nákladu bez obmedzení,
   opatrenia na podporu a koordináciu adaptácie prístavných terminálov a logistických systémov pre väčšie lode a na podporu lepšieho prepojenia prístavov, najmä so železničnou a vnútrozemskou vodnou dopravou; uľahčenie investícií do prístavov mobilizáciou rôznych zdrojov financovania EÚ s cieľom zvýšiť kapacitu prístavov EÚ, modernizovať existujúcu infraštruktúru, rozvíjať multimodálne terminály, podporovať vytváranie inteligentných prístavov využívaním inteligentných dopravných systémov a vytváranie inteligentných prístavných miest; opatrenia na zlepšenie infraštruktúry námorných prístavov, najmä v Stredozemnom a Čiernom mori, s cieľom presunúť v týchto oblastiach nákladnú dopravu z ciest na more,
   zabezpečenie, že námorné prístavy základnej siete sa do roku 2030 prepoja so železničnou, cestnou a podľa možnosti aj s vnútrozemskou vodnou dopravnou infraštruktúrou transeurópskej dopravnej siete, s výnimkou prípadov, keď takémuto prepojeniu bránia fyzické prekážky,
   väčšiu jasnosť a súdržnosť v uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pre prístavy s cieľom vytvoriť pragmatické, predvídateľné a stabilné prostredie, ktoré umožní dlhodobú stratégiu investovania do prístavov, zníži administratívnu záťaž a minimalizuje procesné lehoty,
   pokrok v návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa stanoví rámec pre prístup na trh s prístavnými službami a finančná transparentnosť prístavov s cieľom modernizovať a zlepšiť kvalitu a efektívnosť prístavných služieb, posilniť hospodársku súťaž a vytvoriť rámec podmienok, ktoré pritiahnu investície do prístavov,
   stanovenie celkového záväzného cieľa Medzinárodnej námornej organizácie (IMO) dosiahnuť do roku 2050 cieľ bielej knihy znížiť emisie CO2 z palív námorných lodí aspoň o 40 %, čo by mal podporiť strednodobý cieľ na rok 2030, zintenzívnenie rokovaní v rámci IMO o vytvorení celosvetového trhovo založeného mechanizmu na riešenie medzinárodného problému emisií z námornej dopravy, napr. mechanizmu na spoplatnenie emisií; v prípade, že sa dosiahne medzinárodná dohoda o globálnom systéme monitorovania, nahlasovania a overovania emisií skleníkových plynov alebo o globálnych opatreniach na zníženie emisií skleníkových plynov z námornej dopravy, Komisia preskúma nariadenie (EÚ) 2015/757 a v prípade potreby navrhne zmeny nariadenia s cieľom zabezpečiť súlad s uvedenou medzinárodnou dohodou,
   zváženie rozšírenia uplatňovania maximálnych hodnôt síry pre lodné palivá platných pre oblasti kontroly emisií síry (SECA), ako aj relevantných pravidiel IMO na celý európsky námorný priestor,
   podporu technológií znižujúcich emisie a opatrení v oblasti energetickej účinnosti prostredníctvom finančných stimulov a cielených podporných opatrení s osobitným dôrazom na využívanie alternatívnych palív, ako aj podporu meškajúcich opatrení, ktoré majú údajne veľký potenciál na zníženie spotreby paliva a emisií skleníkových plynov,
   opatrenia na podporu vytvárania infraštruktúry pre alternatívne palivá v námorných a vnútrozemských prístavoch vrátane zabezpečenia zariadení na zásobníky skvapalneného zemného plynu (LNG) a na elektrinu z pobrežnej elektrickej siete,
   legislatívny návrh na modernizáciu právnych predpisov týkajúcich sa bezpečnosti osobných lodí; lepšie vykonávanie a prípadne preskúmanie tretieho balíka predpisov v oblasti námornej bezpečnosti s cieľom posilniť prevenciu nehôd na mori a riadenie ich následkov,
   legislatívny návrh s cieľom objasniť zodpovednosť a režim kompenzácií v súvislosti s rastúcim výskytom kontajnerov stratených na mori, založený na systéme, ktorý umožní identifikáciu majiteľov kontajnerov;

67.  žiada, pokiaľ ide o vnútrozemskú vodnú dopravu:

   vytvorenie primeraného rámca na optimalizáciu vnútorného trhu pre vnútrozemskú vodnú dopravu a odstránenie bariér, ktoré bránia jej širšiemu využívaniu,
   plné vykonávanie akčného programu Naiades II, s osobitným zameraním na infraštruktúru, zavádzanie riečnych informačných služieb a inovácií, zhodnotenie programu do roku 2017 a v prípade potreby úpravu navrhovaných opatrení na zabezpečenie dosiahnutia cieľov programu,
   schválenie projektov financovaných z EÚ, pokiaľ ide o vnútrozemské vodné cesty, ktoré sú súčasťou základnej siete TEN-T,
   riadnu modernizáciu, celoročnú údržbu a odstránenie nedostatkov vnútrozemských vodných ciest, ktoré sú súčasťou koridorov základnej siete TEN-T, do roku 2025, v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia, s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň služieb,
   väčšiu podporu zo strany Komisie a členských štátov na presadzovanie inovácií vo vnútrozemskej vodnej doprave v rámci programu Horizont 2020 a Nástroja na prepojenie Európy, využívanie alternatívnych palív a technické a environmentálne prispôsobenie flotily s cieľom znížiť emisie skleníkových plynov,
   začlenenie vnútrozemskej vodnej dopravy do multimodálnej dopravy a logistiky, ako aj do udržateľných plánov a politík mestskej mobility v európskych mestách, ktoré pretínajú vodné cesty, a posilnenie úlohy vnútrozemských prístavov v oblasti distribúcie nákladnej dopravy v mestách,
   urýchlenú revíziu smernice 2005/44/ES o harmonizovaných riečnych informačných službách (RIS), ktorou sa zaistí plná realizácia projektu RIS do roku 2020 a prepojenie s inými spolupracujúcimi inteligentnými dopravnými systémami,
   v prípade potreby konvergenciu riadiacich a regulačných systémov Rýna a Dunaja s cieľom rozvíjať efektívny, multimodálny a udržateľný systém dopravy po hlavných európskych vnútrozemských vodných cestách,
   zapojenie Komisie do prideľovania fondov EÚ a koordinácie uskutočňovania projektov zahrnutých do stratégie EÚ pre podunajskú oblasť,
   legislatívny návrh o uznávaní a modernizácii odborných kvalifikácií v oblasti vnútrozemskej navigácie a zváženie opatrení na pritiahnutie mladých ľudí do tohto odvetvia;

o
o   o

68.  vyzýva Komisiu, aby v preskúmaní bielej knihy v polovici trvania a v budúcich iniciatívach v oblasti dopravy vzala do úvahy návrhy uvedené v tomto uznesení;

69.  naliehavo žiada Komisiu, aby monitorovala pokrok dosiahnutý pri plnení cieľov uvedených v bielej knihe a aby raz ročne podávala správu o jej vykonávaní;

70.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 72.
(2) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 13.
(3) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 556.
(4) Ú. v. EÚ C 43 E, 19.2.2004, s. 250.
(5) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 54.
(6) Vymedzenie podľa článku 4 smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc.
(7) Bezpečnosť cestnej premávky v Európskej únii. Európska komisia, marec 2015.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.


Vedecká a univerzitná kariéra žien
PDF 380kWORD 120k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu (2014/2251(INI))
P8_TA(2015)0311A8-0235/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (COM(2010)0078),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2014 s názvom Európsky výskumný priestor – Správa o pokroku z roku 2014 (COM(2014)0575),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 17. februára 1999 s názvom Ženy a veda – mobilizácia žien na posilnenie európskeho výskumu (COM(1999)0076),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júla 2012 s názvom Posilnené partnerstvo v oblasti Európskeho výskumného priestoru pre excelentnosť a rast (COM(2012)0392),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. septembra 2014 s názvom Politiky rodovej rovnosti vo verejnom výskume, ktorá vychádza z prieskumu členov Helsinskej skupiny (poradnej skupiny Komisie pre rodové otázky vo výskume a inovácii),

–  so zreteľom na prieskum She Figures 2012 – Gender in Research and Innovation (Údaje o ženách 2012 – Rodové otázky vo výskume a inovácii), ktorý zverejnila Komisia v roku 2013,

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2014 o správe o pokroku v oblasti Európskeho výskumného priestoru za rok 2014,

–  so zreteľom na závery Rady z 29. mája 2015 o pláne Európskeho výskumného priestoru na roky 2015 – 2020,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(2),

–  – so zreteľom na článok 40 Istanbulského dohovoru o predchádzaní násiliu na ženách a boji proti nemu,

–  so zreteľom na svoju pozíciu z 21. novembra 2013 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa zriaďuje rámcový program pre výskum a inovácie (2014 – 2020) – Horizont 2020(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2008 o ženách a vede(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. februára 2000 o oznámení Komisie s názvom Ženy a veda – mobilizácia žien na posilnenie európskeho výskumu(5),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0235/2015),

A.  keďže rodová rovnosť je základnou zásadou Európskej únie zakotvenou v Zmluve o Európskej únii a predstavuje jeden z cieľov a úloh Únie;

B.  keďže rodová rovnosť je základným predpokladom toho, aby si ženy a dievčatá mohli v plnej miere uplatňovať ľudské práva, a je nevyhnutná na posilnenie ich postavenia a na dosiahnutie udržateľnej a inkluzívnej spoločnosti; keďže nedostatočným využívaním tohto ľudského kapitálu sa znižuje potenciálna výhoda, pokiaľ ide o podnikanie spojené s výskumom a inováciami, ako aj z hľadiska celkového hospodárskeho vývoja, a spôsobujú zničujúce sociálne dôsledky;

C.  keďže je mimoriadne dôležité zaistiť, aby ženy a muži boli rovnocennými partnermi, mali rovnaké práva a povinnosti, mali rovnaké pracovné možnosti a ich prínos pre spoločnosť bol rovnako cenený a rešpektovaný;

D.  keďže podľa dostupných štatistík a prieskumov nie sú ženy dostatočne zastúpené vo väčšine vedeckých, inžinierskych a riadiacich pozícií a na vyšších úrovniach hierarchie, a to dokonca ani v odvetviach, v ktorých predstavujú väčšinu, napríklad v odvetví vzdelávania; keďže ženy majú v študijných odboroch a profesiách v oblasti STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika) výrazne nedostatočné zastúpenie a tvoria len 24 % pracovníkov v oblasti vedy a inžinierstva; keďže zastúpenie žien sa líši podľa špecializácie v rámci STEM, pričom napríklad špecializácia na chémiu čelí problému s udržaním žien, zatiaľ čo v oblasti inžinierstva a fyziky je problém s ich náborom;

E.  keďže veda má pre Európu kľúčový hospodársky význam a potrebuje neustále rastúce tímy schopné, okrem iného, prelomového výskumu, ktorý je nevyhnutný pre vyššiu produktivitu a konkurencieschopnosť, a keďže dostatočný počet osôb so zručnosťami v oblasti STEM je zásadnou podmienkou vykonávania európskej agendy pre rast a pracovné miesta a cieľov stratégie EÚ 2020; keďže sa očakáva, že dopyt po odborníkoch v oblasti STEM porastie až do roku 2025, pričom najnovšie dostupné štatistiky odhaľujú trend starnutia výskumnej obce; keďže pozitívne vzájomné ovplyvňovanie oblastí STEM a humanitných vied (STEAM) má ohromný hospodársky, sociálny a kultúrny potenciál a keďže výskumníčky a inovátorky majú dobrú pozíciu na to, aby vytvárali väzby medzi STEM a STEAM; keďže výskumníčky sú prínosom pre EÚ, ktorá potrebuje všetky dostupné zdroje na to, aby sa konečne vymanila z hospodárskej a finančnej krízy a dokázala sa vyrovnať so zmenami v spoločnosti ako takej; keďže je potrebné presadzovať a uľahčovať kariérny rozvoj žien a väčšie zastúpenie mladých ľudí, najmä študentiek a akademičiek, v oblastiach STEM;

F.  keďže v posledných rokoch došlo k určitému pozitívnemu vývoju, pokiaľ ide o výskumné pracovníčky, ktorých podiel sa zvyšuje rýchlejšie než podiel výskumných pracovníkov, ale že počet výskumných pracovníčok je stále výrazne nižší ako počet výskumných pracovníkov, pričom najväčšie rozdiely sú v podnikateľskom sektore;

G.  keďže pre akademickú kariéru žien je naďalej vo veľkej miere príznačná výrazná vertikálna segregácia s len veľmi nízkym podielom žien zastávajúcich najvyššie akademické funkcie; keďže podľa prieskumu She Figures 2012 sú ženy rektorkami univerzít iba v 10 % prípadov;

H.  keďže sa zdá, že len málo členských štátov má vo svojom právnom rámci pre výskum ustanovenia o rodovej rovnosti, pričom začleňovaniu rodového rozmeru do vnútroštátnych výskumných programov sa nevenuje veľa pozornosti;

I.  keďže sa ženy ešte stále stretávajú pri zriaďovaní svojich podnikov s prekážkami spôsobenými pretrvávaním predsudkov a stereotypov; keďže je potrebné nabádať ženy, aby boli podnikavejšie, a podporovať ich v tom, ako aj vytvoriť prostredie, v ktorom podnikateľky a rodinné podniky môžu prosperovať a v ktorom je podnikavosť odmeňovaná prijímaním potrebných opatrení na základe výmeny najlepších postupov a venovaním osobitnej pozornosti matkám;

J.  keďže príčiny vzniku tejto situácie sú početné a zložité a zahŕňajú o. i. negatívne stereotypy a predsudky, ako aj vedomú a nevedomú zaujatosť;

K.  keďže zo štatistík neustále vyplýva, že dievčatá sa o predmety v oblasti STEM prestávajú zaujímať už v škole a je u nich nižšia pravdepodobnosť štúdia vedeckého programu na univerzite; keďže neexistuje iba jediné vysvetlenie nízkeho počtu žien v oblasti STEM, pričom dôvody tohto javu zahŕňajú: neinformovanosť učiteľov v školách o kariérach v oblasti STEM, absenciu ženských vzorov, vysoký počet neistých krátkodobých zmlúv, nevedomú zaujatosť komisií vedúcich pohovory, v porovnaní s mužmi menej pravdepodobné snahy žien uchádzať sa o vyššie pozície a tendenciu smerovania žien do učiteľských a opatrovateľských rolí namiesto výskumu a akademickej obce;

L.  keďže ženy pôsobiace vo výskume aj v iných oblastiach sú nútené preberať na seba väčšiu časť povinností súvisiacich s rodičovstvom alebo s ich rodinami, než je to v prípade mužov pôsobiacich vo výskume, a preto všetky navrhované opatrenia musia zohľadňovať možnosť úspešného zosúladenia pracovného a rodinného života žien s perspektívou začlenenia mužov do týchto oblastí;

M.  keďže napriek všetkému nepretržitému úsiliu o presadzovanie rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí sa ženy stále stretávajú s nerovnakým prístupom k pozíciám, financovaniu, publikovaniu a akademickým oceneniam v oblasti výskumu a musia tiež čeliť nepružným kritériám povyšovania a uznávania, a absencii financovania či vhodných politík na ich podporu, pričom obzvlášť slabé sú vyhliadky pre mladé vedkyne; keďže toto všetko sú faktory potenciálne prispievajúce k tzv. úniku mozgov, čo je situácia, ktorá si vyžaduje radikálne, a nie jednoduché opatrenia, keďže okrem toho je spolupráca na kolektívnej úrovni mimoriadne dôležitá a mala by sa uskutočňovať a podnecovať na osobnej úrovni aj v rámci spoločnosti;

N.  keďže fakticky nízke postavenie žien vo vedeckej oblasti a v spoločnosti, ktoré nevyhnutne nie je zdôvodnené žiadnymi objektívnymi kritériami, ako aj rodové vzťahy a rodové stereotypy, je potrebné zrevidovať a prehodnotiť; keďže v prípade, že by sa ženám ponúklo širšie spektrum kariérnych perspektív a zmenili by sa vzdelávacie modely, mohlo by to zásadne prispieť ku zmenšeniu rozdielu v odmeňovaní žien a mužov, napríklad zvýšením počtu vedkýň a inžinierok;

O.  keďže Komisia sa už zaviazala, že zabezpečí 40 % podiel nedostatočne zastúpeného pohlavia v zložení všetkých svojich expertných skupín, panelov a výborov, a že sa predovšetkým bude snažiť túto zásadu uplatňovať v rámci špecifického programu na vykonávanie programu Horizont 2020;

P.  keďže v najnovších záveroch Rady o posilňovaní ľudských zdrojov v oblasti vedy a technológií v rámci Európskeho výskumného priestoru sa uznáva význam presadzovania rodovej rovnosti vo výskume a obsadzovania zodpovedných pozícií ženami už od roku 2005, Rada sa však odvtedy k tejto téme ďalej nevyjadrila;

Q.  keďže v pláne Európskeho výskumného priestoru na roky 2015 – 2020 sa Komisia a členské štáty vyzývajú k tomu, aby začali vnútroštátne právne predpisy v oblasti rovnosti pretvárať na skutočné kroky, a to s cieľom riešiť rodovú nerovnováhu vo výskumných inštitúciách a rozhodovacích orgánoch a do politík, programov a projektov v oblasti výskumu a vývoja lepšie začleniť rodový rozmer;

R.  keďže Istanbulský dohovor sa zaväzuje riešiť základné príčiny násilia a presadzovať väčšiu rodovú rovnosť medzi ženami a mužmi zmenou postojov a odstránením stereotypov nielen na úrovni jednotlivcov, ale aj na úrovni inštitúcií vysokoškolského vzdelávania a univerzitných areálov, ktoré nie sú imúnne voči rodovému násiliu, aby tak ženám nehrozilo násilie a neboli vystavené strachu, ktorý vyvoláva a ktorý im často bráni v tom, aby sa plne zapájali do akademického a spoločenského života;

S.  keďže Európsky inštitút pre rodovú rovnosť môže zohrávať zásadnú úlohu pri sledovaní vývoja rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v oblasti vedy a výskumu, môže analyzovať jeho príčiny a môže posudzovať dôsledky právnych predpisov;

Rodová rovnosť v akademických funkciách

1.  konštatuje, že napriek pozitívnym zmenám, ku ktorým došlo v posledných rokoch, rodová rovnosť sa ešte vo vedeckej ani v akademickej sfére nedosiahla, pričom situácia sa v jednotlivých členských štátoch, oblastiach výskumu a akademických stupňoch líši; poukazuje na prekvapivo nízke zastúpenie žien v najvyšších akademických funkciách a vo funkciách s rozhodovacou právomocou vo vedeckých inštitúciách a na univerzitách, čo naznačuje, že existuje sklený strop, teda neviditeľné prekážky založené na predsudkoch, ktoré ženám bránia v prístupe k pozíciám so zodpovednosťou;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že existujú dôkazy o rodovej segregácii v rámci univerzitnej a školskej hierarchie v Európe a ďalších rozvinutých hospodárstvach, ktorá má horizontálnu aj vertikálnu povahu, ako aj nad tým, že hoci 59 % absolventov univerzít v EÚ-28 sú ženy, predstavujú len 18 % plnohodnotných univerzitných profesorov;

3.  zdôrazňuje, že rodová rovnosť je jednou zo zásad, na ktorých je EÚ založená, a treba ju dodržiavať aj v oblasti výskumu a v akademickej sfére; zdôrazňuje, že všetky formy priamej alebo nepriamej diskriminácie žien sa musia odstrániť;

4.  konštatuje, že absencia žien vo vede a výskume viedla k mužskému štandardu vo výskume a vývoji, pričom osobitne konštatuje, že a) neexistujú žiadne ženské figuríny na testovanie havárií, b) medicínsky výskum sa zvyčajne uskutočňuje na mužských subjektoch, c) výpočty radiačných dávok vychádzajú z rýchlosti absorpcie v prípade muža v strednom veku, a d) vo väčšine učebníc anatómie je zobrazené mužské telo;

5.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nerovný prístup žien k pozíciám, financovaniu a publikovaniu v oblasti výskumu naďalej pretrváva, a to vrátane neupravených rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v oblasti vedy a v akademickej sfére, napriek tomu, že v EÚ a členských štátoch existujú platné právne predpisy týkajúce sa rovnakého zaobchádzania a nediskriminácie na trhu práce, vrátane ustanovení o rovnakej odmene;

Pozitívne opatrenia

6.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili analýzu existujúcich právnych predpisov na účely ich riadneho vykonávania a v prípade potreby ich revízie s cieľom presadzovať rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaistili dodržiavanie zásady nediskriminácie, ktorú Lisabonská zmluva uznáva ako jeden z cieľov Európskej únie, vo všetkých druhoch pracovných zmlúv či financovania, ako aj zákonného práva na rovnakú odmenu za rovnakú prácu v prípade všetkých prvkov odmeňovania mužov a žien vrátane grantov a štipendií, a to napríklad zabezpečením transparentnosti miezd;

7.  konštatuje, že okrem presadzovania právnych predpisov treba v záujme dosiahnutia rodovej rovnosti odstrániť kultúrne a inštitucionálne prekážky, ktoré spôsobujú priamu či nepriamu diskrimináciu žien vo vedeckých kariérach a vo funkciách s rozhodovacou právomocou; domnieva sa, že tieto formy diskriminácie, negatívnych predsudkov a vedomých či nevedomých stereotypov vychádzajú z postojov a noriem, ktoré sa neustále reprodukujú, a inštitucionálne zmeny môžu prispieť k ich odstráneniu; vyzýva Komisiu, aby zaviedla a podporovala informačné kampane, programy a iniciatívy zamerané na zmenšenie týchto prekážok v akademickom svete aj v širšej spoločnosti;

8.  opäť kritizuje skutočnosť, že ženy v dôsledku svojho nerovnocenného zastúpenia ešte stále dostávajú menšiu odmenu za rovnakú prácu ako muži, a to aj v oblasti výskumu a vedy;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby siete partnerskej podpory a výmenu najlepších postupov podporovali a presadzovali v celej Európe aj za jej hranicami;

10.  zdôrazňuje, že informačné kampane by sa mali zameriavať na mužov aj ženy, keďže (vedome či nevedome) reprodukujú rodové stereotypy, ktoré ženy často vedú k internalizácii kultúrnych a inštitucionálnych prekážok brániacich postupu vo vedeckej kariére;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby nadviazala na existujúce programy a iniciatívy a zintenzívnila pozitívne kampane zamerané na podnietenie dievčat a žien k budovaniu kariéry v akademickej a výskumnej sfére vo všetkých vedeckých oblastiach, s osobitným zameraním na sektor inžinierstva a technológií, kde je účasť žien napriek nedávnym pozitívnym zmenám stále podpriemerná;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali vzdelávacie programy podporujúce synergie a pozitívne väzby medzi predmetmi STEM a humanitnými vedami a presadzujúce rodový pohľad, čím sa uľahčí možná úloha žien pri vytváraní týchto väzieb;

13.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pozitívne ženské vzory propagovali na všetkých úrovniach vzdelávania od povinnej školskej dochádzky po ďalšie a vysokoškolské vzdelávanie, postgraduálne vzdelávanie, a aj v neformálnom vzdelávaní a v rámci práce mládeže; uznáva, že propagácia pozitívnych ženských vzorov zahŕňa prijímanie opatrení na zdôraznenie historických a súčasných úspechov žien v oblasti vedy a technológií, podnikania a rozhodovacích pozícií; konštatuje, že v rámci týchto opatrení sa môže osobitne zdôrazňovať Medzinárodný deň žien, vedecké týždne a využívanie existujúcich najlepších postupov z členských štátov aj celého sveta;

14.  vyzýva Komisiu, členské štáty a príslušné zainteresované strany, aby posilnili iniciatívy a programy, ktoré podnecujú ženy k tomu, aby pokračovali vo svojej vedeckej a akademickej kariére, ako sú programy koučovania a vytvárania sietí, podporujú účasť vedeckých pracovníčok, najmä mladých vedeckých pracovníčok, na výskumných a grantových programoch a pomáhajú výskumným pracovníčkam v budovaní individuálnej kariéry a v kariérnom postupe až do najvyšších tried; je presvedčený, že ženy by mali byť takisto nabádané k tomu, aby sa uchádzali o funkcie s rozhodovacou právomocou, pričom súčasne je nutné prijať kroky na boj proti všetkým druhom prekážok, pre ktoré je ťažké alebo nemožné sa o tieto funkcie uchádzať;

15.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby pri príprave akejkoľvek stratégie rodovej rovnosti vo vyššom vzdelávaní zahrnuli do tejto stratégie osobitný ohľad na ženy čeliace viacnásobnej diskriminácii, napríklad LGBTI ženy, zdravotne postihnuté ženy, ženy menšinového pôvodu, ženy migrantského pôvodu, utečenky a ženy, ktoré sa starajú o iných;

16.  naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili účinné a príťažlivé osnovy a učebné metódy predmetov STEM s cieľom zachovať záujem dievčat o vedu a aby uznávali učiteľov ako motor kultúrnej zmeny s potenciálom zlepšiť trvalé zapájanie dievčat do vedy v škole a aby do učiteľov v tomto zmysle investovali;

17.  naliehavo žiada členské štáty, aby uznali potenciál kvalitného kariérneho poradenstva a využívania odbornej prípravy na motivovanie dievčat k tomu, aby v štúdiu predmetov STEM pokračovali na univerzite;

Vyváženie pracovného a osobného života

18.  zdôrazňuje, že potreba úspešne zosúladiť pracovné a rodinné povinnosti často predstavuje významnú prekážku, ktorá zvlášť ženám bráni pokračovať vo vedeckej a akademickej kariére, a je jedným z hlavných dôvodov, prečo ženy takúto kariéru opúšťajú;

19.  požaduje pružnejšie pracovné podmienky pre výskumníkov aj výskumníčky, ktoré im umožnia kombinovať prácu a rodinný život, a odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov v záujme rodovej rovnosti;

20.  vyzýva Komisiu, členské štáty, organizácie financujúce výskum a ďalšie zainteresované strany, aby vytvorili programy, ktoré budú ženy aktívne podporovať v tom, aby pokračovali vo svojej kariére po materskej alebo rodičovskej dovolenke, a aby zabezpečili financovanie programov na podporu opätovného vstupu na pracovný trh, ktoré by mali byť prispôsobené potrebám každej inštitúcie a mali by zahŕňať odbornú prípravu potrebnú na sledovanie tempa vedeckého rozvoja, aby umožnili väčšiu flexibilitu, pokiaľ ide o vedeckú produkciu žien po narodení alebo osvojení dieťaťa, a zabezpečili zodpovedajúce služby starostlivosti o dieťa a podporili aj zapájanie mužov do rodinného života; tieto opatrenia by sa mali uplatňovať aj v prípade výskumných pracovníkov/pracovníčok pracujúcich v rámci individuálnych štipendií a v prípade zamestnancov/zamestnankýň vo výskumných projektoch financovaných externe;

21.  nabáda členské štáty a regióny k tomu, aby presadzovali vytváranie univerzít a výskumných inštitútov priaznivo naklonených rodinám;

22.  naliehavo žiada Komisiu, aby uznala potrebu primeranej otcovskej dovolenky a odmeňovania, aby si tak muži mohli dovoliť vziať voľno a starať sa o dieťa, a aby pomohla bojovať proti pravidlu, podľa ktorého má byť tým rodičom, ktorý svoju kariéru preruší, vždy žena, s cieľom prekonať významnú prekážku, ktorá ženám bráni pokračovať vo vedeckej a akademickej kariére;

Inštitucionálne zmeny a projekty

23.  berie na vedomie skutočnosť, že okrem podpory individuálnej kariéry žien treba vykonať aj inštitucionálne zmeny, ktoré sú potrebné na prekonanie prekážok rodovej rovnosti, najmä pokiaľ ide o vertikálnu segregáciu a účasť žien vo výboroch s rozhodovacou právomocou;

24.  zdôrazňuje, že je potrebné zapojenie inštitúcií do podpory a podnecovania týchto zmien prostredníctvom stanovenia nových noriem, riešenia otázok, ktoré sa objavujú, a sledovania pokroku, aby sa vedkyniam umožnilo využívať dostupné informácie a súčasne aktívne prispievať k Európskemu výskumnému priestoru;

25.  naliehavo žiada Komisiu, aby členským štátom navrhla odporúčanie obsahujúce spoločné usmernenia k inštitucionálnej zmene v záujme podpory rodovej rovnosti na univerzitách a vo výskumných inštitúciách;

26.  domnieva sa, že v záujme presadzovania rodovej rovnosti vo všetkých verejných aj súkromných výskumných inštitúciách je potrebná systematizácia dostupných informácií o zastúpení žien a mužov a pozícií vedkýň v členských štátoch; domnieva sa, že je potrebný konsenzus, čo sa týka ďalších krokov zameraných na podporu projektov súvisiacich s vedkyňami;

27.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju koordinačnú úlohu, pokiaľ ide o iniciatívy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v rámci Európskeho výskumného priestoru, a aby zvyšovala povedomie zainteresovaných strán o dôležitosti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo vedeckej a akademickej sfére a ponúkala zodpovedajúcu odbornú prípravu; zdôrazňuje, že sú potrebné opatrenia na podporu skutočnej rodovej rovnosti v oblasti rozvoja akademickej a vedeckej kariéry;

28.  víta skutočnosť, že Komisia financuje prostredníctvom projektov v rámci 7. rámcového programu a programu Horizont 2020 vytvorenie plánov rodovej rovnosti, a takisto víta spoločný projekt Komisie a Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť týkajúci sa vytvorenia online nástroja na vytváranie plánov rodovej rovnosti ako prostriedku na identifikáciu a výmenu osvedčených postupov medzi príslušnými zainteresovanými stranami; zdôrazňuje, že navrhované osvedčené postupy by mali zohľadňovať nezávislosť univerzít a výskumných organizácií a rozmanitosť ich organizačných štruktúr v jednotlivých členských štátoch;

29.  vyzýva členské štáty, aby sa zapojili do partnerstiev s výskumnými organizáciami a univerzitami s cieľom podporovať kultúrne a inštitucionálne rodové zmeny;

30.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s akademickými inštitúciami na poskytovaní podpory a väčšieho množstva príležitostí pre kariérny postup v kľúčových prechodových bodoch, ako je prechod medzi doktorandským štúdiom, postdoktorandskou pozíciou a asistentskou pozíciou;

31.  zdôrazňuje, že rodový rozmer vo výskume a vyvážené zastúpenie mužov a žien je potrebné v plnej miere začleniť do stratégie Horizont 2020; domnieva sa, že si to vyžiada obnovené úsilie o začlenenie rodového rozmeru do formulovania a vykonávania ďalšieho pracovného programu; víta vytvorenie poradnej skupiny pre rodové otázky v rámci stratégie Horizont 2020; je pevne presvedčený, že ciele stratégie Horizont 2020 sa dosiahnu len s plnohodnotným zapojením vedkýň;

32.  vyzýva členské štáty, aby s akademickými inštitúciami spolupracovali na proaktívnom nabádaní žien k tomu, aby sa uchádzali o pozície, a aby tam, kde je to možné, zaistili zastúpenie žien v komisiách vedúcich pohovory;

33.  je pevne presvedčený, že rodový rozmer je pre výskum zdrojom pridanej hodnoty a prináša návratnosť investície; zdôrazňuje, že rodová analýza môže podporovať inovácie a multidisciplinárnu spoluprácu vo vede a technológii;

Kroky vpred

34.  vyzýva členské štáty, aby výskumným ústavom a univerzitám poskytli stimuly na zavedenie a uplatňovanie plánov rodovej rovnosti, aby do svojich národných výskumných programov začlenili rodový rozmer, aby odstránili právne a iné prekážky brániace v prijímaní výskumníčok, v ich udržaní v práci a v ich kariérnom postupe, a aby vykonávali komplexné stratégie štrukturálnej zmeny s cieľom odstrániť existujúce rozdiely vo výskumných inštitúciách a programoch;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby riešili rodovú nevyváženosť v rozhodovacom procese a v rámci orgánov zodpovedných za prijímanie a povyšovanie výskumníkov a aby zvážili vytvorenie plánov rodovej rovnosti ako podmienku pre prístup k verejnému financovaniu vo výskume, vede a akademickej sfére, a to najmä podnecovaním výskumných a vedeckých entít k tomu, aby podávali správy o svojom úsilí o začlenenie vedkýň, a zabezpečením otvorených a transparentných procesov výberu a povyšovania;

36.  uznáva, že aj stratégie rodovej rovnosti vo vysokoškolskom vzdelávaní musia riešiť fenomén rodovo motivovaného násilia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli stratégie na riešenie rodovo motivovaného násilia v kampusoch univerzít a vysokých škôl, ktoré by zahŕňali zvyšovanie povedomia, uľahčovanie prístupu dotknutých žien ku spravodlivosti a zapojenie mužských študentov, akademikov a pracovníkov do boja proti násiliu;

37.  vyzýva členské štáty, aby zamestnávateľov motivovali k prijatiu opatrení na boj proti všetkým formám šikanovania žien na pracovisku, ktoré môže viesť k možnému odrádzaniu obetí a v konečnom dôsledku k ich rezignácii;

38.  nabáda členské štáty, aby uľahčili pravidelnú komunikáciu medzi štátnymi ministrami pre univerzity a vedu a ministrami pre rovnosť (alebo ich príslušnými ekvivalentmi) s cieľom vytvoriť vnútroštátne politiky podnecujúce a podporujúce ženy vo vede a akademickej sfére;

39.  vyzýva členské štáty, aby médiá a súkromný sektor zapojili do odstraňovania rodových stereotypov a presadzovania vzájomného rešpektu; zdôrazňuje úlohu médií pri opakovaní rodových stereotypov alebo pri boji za ich odstránenie, ako aj potenciál médií v oblasti proaktívnej propagácie pozitívnych vzorov pre ženy a dievčatá, ktorá by sa mala podporovať;

40.  vyzýva Komisiu a Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, aby okrem štatistík v oblasti ľudských zdrojov ďalej rozvíjali existujúcu metodiku vedenia štatistík rozčlenených podľa pohlavia pre všetky akademické a vedecké činnosti a aby vyvinuli spoľahlivé ukazovatele na meranie procesov inštitucionálnej zmeny na vnútroštátnej úrovni, ako aj v rámci Európskeho výskumného priestoru;

41.  vyzýva členské štáty, akademickú obec a všetky príslušné zainteresované strany, aby v rámci vzdelávania, najmä terciárneho vzdelávania, zaviedli špecializované programy s cieľom zdôrazniť význam rodovej rovnosti;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dôsledne uplatňovali rodovo vyvážené rozpočtovanie na všetky programy a opatrenia zabezpečujúce financovanie vo vedeckej, akademickej a výskumnej sfére a aby vypracovali usmernenia a metódy sledovania a posudzovania toho, ako sa do týchto oblastí začleňuje rodový rozmer;

43.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali štatistické opatrenia na sledovanie toho, kam smerujú kroky žien, ktoré opúšťajú akademickú sféru, s cieľom zlepšiť spôsob, ako akademické inštitúcie a vlády tvoria politiku v súvisiacich oblastiach;

44.  nabáda členské štáty, aby zvážili pozitívne uznávanie akademických inštitúcií, ktoré prijali opatrenia na riešenie rodových rozdielov;

45.  žiada Komisiu, aby začlenila rodový rozmer do vedeckého a technologického obsahu s cieľom skoncovať s takmer nepostrehnuteľnými formami diskriminácie prostredníctvom stimulov na zohľadnenie problematiky pohlavia a rodu vo výskume a vývoji;

Zapojenie

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej posilňovali vytváranie sietí medzi vedeckými pracovníčkami na celoštátnej a regionálnej úrovni a na úrovni EÚ;

47.  nabáda členské štáty k tomu, aby zvážili zavedenie mentorských systémov s osobitným dôrazom na motivovanie žien k podávaniu žiadostí o grantové financovanie, o povýšenie alebo iné príležitosti a aby ich v rámci tohto procesu podporovali;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť vyššiu účasť žien na rozhodovaní a vyvážené zastúpenie mužov a žien v hodnotiacich paneloch, výberových komisiách a všetkých ostatných výboroch, ako aj v nominovaných paneloch a výboroch prijímajúcich rozhodnutia týkajúce sa náboru pracovníkov, financovania, výskumných programov a publikovania; je presvedčený, že výskumné inštitúcie a univerzity treba podnecovať k tomu, aby zaviedli ciele pre účasť žien v týchto orgánoch; v tomto smere vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vychádzali z Komisiou predloženého návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach(6) a navrhli podobné právne opatrenia týkajúce sa vyšších funkcií pre ženy v univerzitnej a vedeckej sfére;

49.  vyzýva Radu, aby počas luxemburského predsedníctva prijala závery týkajúce sa rodovej rovnosti vo výskume s cieľom zaistiť väčšie zastúpenie žien v rozhodovacom procese vo výskumnom odvetví a ich väčšie zapojenie do tohto procesu;

50.  vyzýva Európsky parlament, aby zaviedol cenu Ženy a veda v Európe, udeľovanú tým zamestnávateľom (podnikom, inštitúciám alebo orgánom), ktorí sú v popredí snahy o presadzovanie žien v akademických a vedeckých kruhoch, podporujú manažérky a zaisťujú rovnakú odmenu;

51.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom informačných kampaní presadzovala systémy a programy určené na zvýšenie miery zapojenia žien do vedeckého výskumu;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0499.
(4) Ú. v. EÚ C 279 E, 19.11.2009, s. 40.
(5) Ú. v. ES C 309, 27.10.2000, s. 57.
(6) COM(2012)0614.


Posilnenie postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania
PDF 379kWORD 134k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o posilnení postavenia dievčat v EÚ prostredníctvom vzdelávania (2014/2250(INI))
P8_TA(2015)0312A8-0206/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2005), Peking +15 (2010) a Peking +20 (2015),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý Európska rada prijala v marci 2011,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor) z mája 2011,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania a na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/73/ES z 23. septembra 2002, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 76/207/EHS o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami, pokiaľ ide o prístup k zamestnaniu, odbornej príprave a postupu v zamestnaní a o pracovné podmienky,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(2),

–  zreteľom na nezávislú správu z roku 2009, ktorú dalo vypracovať Generálne riaditeľstvo Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru (GR EAC),

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy CM/Rec(2007)13 z 10. októbra 2007 pre členské štáty týkajúce sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania,

–  so zreteľom na Súbor osvedčených postupov na podporu vzdelávania bez rodových stereotypov a na určenie spôsobov vykonávania opatrení zahrnutých v odporúčaní Výboru ministrov týkajúcom sa uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v oblasti vzdelávania (revidovaný 12. marca 2015), ktorý podporuje Rada Európy,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy Rec(2003)3 pre členské štáty týkajúce sa vyváženej účasti žien a mužov na politickom a verejnom rozhodovaní, ktoré bolo prijaté 12. marca 2003,

–  so zreteľom na oznámenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) s názvom Ženy a svet práce prijaté pri príležitosti Medzinárodného dňa žien v roku 2015,

–  so zreteľom na prieskum Európskej únie o lesbičkách, homosexuáloch, bisexuáloch a transrodových osobách, ktorý zverejnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) v roku 2013;

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0206/2015),

A.  keďže vzdelanie predstavuje základ zodpovedného občianstva, má zásadný význam pre zabezpečenie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia dievčat a je základným ľudským právom a právom každého dieťaťa;

B.  keďže vzdelávanie a odborná príprava dievčat a žien je dôležitou európskou hodnotou, základným ľudským právom a zásadným prvkom pre posilnenie postavenia dievčat a žien na sociálnej, kultúrnej a profesijnej úrovni, ako aj pre neobmedzené uplatňovanie všetkých ostatných sociálnych, hospodárskych, kultúrnych a politických práv a následne predchádzanie násiliu voči ženám a dievčatám;

C.  keďže vzdelávanie môže transformovať spoločnosť a prispieť k sociálnej, hospodárskej, politickej a rodovej rovnosti;

D.  keďže podľa štúdie, ktorú vypracovalo generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky, je zo systému vzdelávania na celom svete vylúčených 30 miliónov dievčat vo veku základnej školskej dochádzky;

E.  keďže chudoba, sociálne vylúčenie a nedostatočná alebo málo dostupná predškolská, školská a mimoškolská sieť patria medzi najväčšie prekážky v prístupe dievčat ku vzdelaniu;

F.  keďže iba štáty sú schopné poskytnúť bezplatné povinné všeobecné vzdelanie, ktoré je nevyhnutným predpokladom pre zabezpečenie rovnakých príležitostí pre oba rody;

G.  keďže rozpočtové škrty v oblasti vzdelávania, ktoré sú do veľkej miery výsledkom úsporných politík presadzovaných EÚ, ohrozujú bezplatné vysoko kvalitné verejné vzdelávanie, čím prispievajú k prehlbovaniu nerovností;

H.  keďže kvalitné verejné vzdelávanie by malo byť bezplatné a dostupné pre všetky deti bez akejkoľvek diskriminácie a bez ohľadu na ich pobytový status;

I.  keďže chudoba má výrazný vplyv na rovnaký prístup k vzdelávaniu v dôsledku priamych aj nepriamych nákladov na posielanie detí do školy a prístup k vzdelávaniu, najmä vysokoškolskému vzdelávaniu, je zložitý najmä pre mladých ľudí z rodín s nízkymi príjmami, čo vedie k posilneniu tradičného uprednostňovania vzdelávania pre chlapcov;

J.  keďže rodové stereotypy priraďujú ženám a mužom odlišné, stanovené a obmedzené úlohy a tieto úlohy formuje veľký počet sociálnych premenných a šíria alebo reprodukujú ich rodičia, vzdelávacie inštitúcie a médiá; keďže jednotlivci prijímajú rodové úlohy počas socializačných fáz detstva a dospievania, a preto tieto úlohy ovplyvňujú ich životy a môžu obmedziť osobný rozvoj žien a mužov;

K.  keďže dosah rodových stereotypov na vzdelávanie a odbornú prípravu a rozhodnutia, ktoré študenti prijmú v škole, môže ovplyvniť ich voľby počas života a následne má veľký vplyv na trh práce, kde sa ženy ešte stále stretávajú s horizontálnou a vertikálnou segregáciou; keďže táto skutočnosť prispieva k tomu, že niektoré odvetvia sa ešte stále považujú za „mužské“ a výška ich miezd je teda vyššia ako v odvetviach, ktoré sa považujú za „ženské“;

L.  keďže výber študijného odboru žiakov a zmenu rodových stereotypov významne ovplyvňuje sociálne prostredie, postoj rodiny, vrstovníci, vzory a učitelia, ako aj centrá doučovania a poskytovania poradenstva o výbere študijných smerov, a keďže učitelia, ktorí svojimi postojmi a pedagogickými postupmi prispievajú k spoločenským zmenám, majú zásadnú úlohu pri podpore rodovej rovnosti, rozmanitosti a vzájomného porozumenia a rešpektu; zároveň vzhľadom na to, že učitelia môžu osloviť rodičov a zvýšiť ich povedomie o rodovej rovnosti a potenciáli ich detí;

M.  keďže rodová rovnosť by sa mala uplatňovať na všetkých úrovniach a vo všetkých aspektoch vzdelávacieho systému s cieľom podporovať hodnoty spravodlivosti a demokratického občianstva u dievčat a chlapcov i u žien a mužov v záujme vybudovania skutočného partnerstva medzi rodmi, a to vo verejnej aj súkromnej oblasti;

N.  keďže je potrebných viac ženských vzorov v oblastiach, v ktorých dominujú muži, ako je veda, inžinierstvo, technológia, matematika a podnikanie, pričom účinnými nástrojmi na posilnenie postavenia dievčat v týchto oblastiach sú mentorské siete a partnerské vzdelávanie;

O.  keďže dostupné údaje potvrdzujú, že ženy dostávajú za svoju kvalifikáciu a skúsenosti nižšiu finančnú odmenu ako muži, pričom majú aj naďalej na starosti väčší podiel starostlivosti o rodinu a ostatné závislé osoby, čo im bráni v prístupe k platenému zamestnaniu na plný úväzok; keďže rodová rovnosť by mala zahŕňať ocenenie všetkej práce, ktorú vykonávajú ženy, a vzdelávanie chlapcov a mužov v oblastiach, v ktoré zvyčajne pôsobia ženy; keďže pokrok v oblasti politík týkajúcich sa starostlivosti o deti a materskej a otcovskej dovolenky v celej Európe prispeje k zlepšeniu vyhliadok žien na zamestnanie, posilneniu ich hospodárskeho postavenia a k boju proti rodovým stereotypom, čím sa posilní postavenie dievčat na všetkých úrovniach vzdelávania;

P.  keďže napriek tomu, že väčší počet žien má diplom vyššieho vzdelávania druhého stupňa a vysokoškolský titul, ich oblasti vzdelania aj pracovné činnosti súvisia predovšetkým s úlohami, ktoré sú zamerané na reprodukovanie a predlžovanie existujúcich sociálnych a hospodárskych štruktúr, a je potrebné zvýšiť účasť žien na odbornej príprave a v sektoroch súvisiacich s vedou, technológiou, inžinierstvom a matematikou;

Q.  keďže rovnocennejšie rozdeľovanie vzdelávacích zdrojov by viedlo k lepšiemu prístupu dievčat na trh práce a vyvážená účasť žien a mužov na pracovnom trhu by mohla podporiť hospodárske vyhliadky EÚ;

R.  keďže európske a vnútroštátne orgány by mali všetkými možnými prostriedkami podporovať rodovú rovnosť vo vzdelávacích inštitúciách a vzdelávanie v oblasti rodovej problematiky by malo byť základným prvkom učebných osnov a študijných programov; keďže európske a vnútroštátne orgány musia zabezpečiť, aby učebné materiály nemali diskriminačný obsah;

S.  keďže formálne učebné osnovy odrážajú kultúrnu a spoločenskú perspektívu jednotlivých členských štátov a ovplyvňujú vytváranie identity dievčat a chlapcov; keďže neformálne učebné osnovy dopĺňajú formálne osnovy, pričom skryté učebné osnovy sú spoločné pre všetky situačné definície učebných osnov; keďže všetky tieto typy učebných osnov sú dôležité pri vytváraní identity dievčat a chlapcov a miestne orgány majú vďaka svojej blízkosti k vzdelávacím inštitúciám zásadnú úlohu v oblasti neformálneho vzdelávania;

T.  keďže v záujme boja proti rodovej nerovnosti je dôležitý neustály pedagogický dohľad nad učebnými osnovami, rozvojovými cieľmi a vzdelávacími výsledkami, obsahom, stratégiami, učebnými materiálmi, hodnotením, programami jednotlivých predmetov a plánmi, ako aj ich monitorovanie a hodnotenie, ktoré sú úlohou stredísk na výskum vzdelávania a odborníkov na rodovú rovnosť;

U.  keďže násilie páchané na ženách je hlavnou prekážkou rovnosti medzi ženami a mužmi a možno proti nemu bojovať prostredníctvom vzdelávania; keďže nie všetky členské štáty ratifikovali Istanbulský dohovor a EÚ má záväzky, pokiaľ ide o iniciovanie a financovanie projektov na podporu rodovej rovnosti;

V.  keďže rodovo motivované násilie na školách zahŕňa činy v oblasti sexuálneho, fyzického a/alebo psychologického násilia na deťoch z dôvodu rodových stereotypov a spoločenských noriem; keďže rodovo motivované násilie na školách je hlavnou prekážkou prístupu, účasti a úspechu;

W.  keďže ženy a dievčatá so zdravotným postihnutím a/alebo s osobitnými vzdelávacími potrebami sú vystavené viacnásobnej diskriminácii; keďže situáciu dievčat možno zlepšiť len zaistením rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu a odbornej príprave, ktorý nebude určovať ani mu nebude brániť takáto diskriminácia a ktorý bude plne v súlade so zásadami začleňovania;

X.  keďže pri identifikácii osobitných vzdelávacích potrieb existujú značné nerovnosti; keďže v prípade chlapcov je vo všeobecnosti pravdepodobnejšie, že sa zistia osobitné vzdelávacie potreby, najmä ťažkosti, ktoré nemajú normatívnu povahu, ako sú poruchy autistického spektra (ADS) alebo dyslexia, kde pri identifikácii zohráva odborný posudok väčšiu úlohu;

Y.  keďže 17 % dospelých na celom svete, z čoho dve tretiny (493 miliónov) tvoria ženy, nevie čítať alebo písať(3);

Všeobecné odporúčania

1.  žiada členské štáty, aby vykonávali a zlepšovali opatrenia zamerané na uplatňovanie rodovej rovnosti na všetkých úrovniach vzdelávacieho systému a plne začlenili zvyšovanie povedomia o rodových otázkach odbornej prípravy učiteľov, ale aj všetkých kategórií pracovníkov škôl, napr. školských lekárov, sestier, psychológov, sociálnych pracovníkov a pedagógov, a aby tiež zabezpečili vytváranie mechanizmov v rámci celého vzdelávacieho systému, ktoré umožnia podporu, uplatňovanie, monitorovanie a hodnotenie rodovej rovnosti vo vzdelávacích inštitúciách;

2.  vyzýva členské štáty, aby podporovali demokratizáciu vzdelávania a ďalšie potrebné podmienky s cieľom zaistiť, že vzdelávanie poskytované prostredníctvom škôl alebo inými spôsobmi výučby bude prispievať k zabezpečovaniu rodovej rovnosti a rovnakých príležitostí, odstraňovaniu hospodárskych, sociálnych a kultúrnych nerovností, podporovaniu osobného rozvoja a ducha tolerancie, solidarity a zodpovednosti a uľahčovaniu sociálneho pokroku a demokratickej účasti na živote spoločenstva;

3.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že medzi ciele ich vzdelávacích systémov bude patriť vzdelávanie v oblasti dodržiavania základných práv a slobôd, ako aj rovnakých práv a príležitostí pre ženy a mužov, a že zásady kvality ich systémov budú zahŕňať odstránenie prekážok skutočnej rovnosti žien a mužov a podporu úplnej rovnosti medzi nimi;

4.  žiada, aby sa v školách podporoval holistický prístup k formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu, ako aj citlivý prístup k zahrnutiu ľudských práv, ľudskej dôstojnosti, rodovej rovnosti a budovania sebavedomia a asertivity, ktorý dievčatá a ženy motivuje k tomu, aby prijímali samostatné a informované rozhodnutia, a to v osobnej aj pracovnej oblasti; uznáva, že vzdelávanie v záujme rodovej rovnosti musí dopĺňať občiansku výchovu v záujme demokratických hodnôt, a musí byť zakotvené v učebnom prostredí založenom na právach a zohľadňujúcom rodové aspekty, kde sa dievčatá a chlapci môžu učiť o svojich právach a získavať skúsenosti s demokratickými procesmi v školách a v informálnom vzdelávacom prostredí, napríklad účasťou na demokratickom riadení svojich škôl;

5.  vyzýva politických činiteľov v Komisii a členských štátoch pôsobiacich v oblasti vzdelávania, aby zabezpečili, že záväzok zaistiť rodovú rovnosť pokročí od vyhlásení o zásadách a politických zámeroch a prejaví sa vo výraznom náraste úsilia a prostriedkov, ktoré sa do nej investujú, pričom pripomína prvoradý význam vzdelávania pri uskutočňovaní kultúrnej zmeny;

6.  poukazuje na to, že zatiaľ čo ženy tvoria v EÚ väčšinu (60 %) absolventov vysokých škôl, ich miera zamestnanosti a kariérny postup neodrážajú ich plný potenciál; zdôrazňuje, že dosiahnutie inkluzívneho a dlhodobého hospodárskeho rastu závisí od odstránenia rozdielov medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich postavením na trhu práce, predovšetkým prostredníctvom odstránenia horizontálnej a vertikálnej segregácie;

7.  zdôrazňuje, že vzdelávanie je dôležitým nástrojom umožňujúcim ženám plne sa zúčastňovať na sociálnom a hospodárskom rozvoji; poukazuje na to, že opatrenia v oblasti celoživotného vzdelávania sú pre ženy kľúčom k získaniu zručností, ktoré im môžu umožniť návrat do zamestnania či získanie lepšieho zamestnania, vyššieho príjmu a vyhovujúcejších pracovných podmienok;

8.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili kľúčové investície do vzdelávania, aby mohol mať každý prospech z bezplatného verejného vzdelávania vysokej kvality;

9.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich orgány zodpovedné za oblasť vzdelávania zaručia rovnaké právo na vzdelávanie pre ženy aj mužov, a to aktívnym začleňovaním zásady rovnakého zaobchádzania do cieľov a opatrení týkajúcich sa vzdelávania, čím zabránia vzniku nerovností medzi ženami a mužmi v dôsledku sexistického správania a súvisiacich spoločenských stereotypov;

10.  žiada Komisiu, aby zabezpečila poskytnutie tohto odporúčania vnútroštátnym inštitúciám zodpovedným za vykonávanie vzdelávacích politík na ústrednej, regionálnej a miestnej úrovni, orgánom vedenia škôl a regionálnym a miestnym orgánom;

11.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať rovnaké zastúpenie rodov, pokiaľ ide o vedenie a manažment orgánov zodpovedných za dohľad nad vzdelávacími zariadeniami a ich správu, a to najmä medzi vedúcimi pracovníkmi a riaditeľmi škôl a v oblastiach, kde je zastúpenie nedostatočné, ako je veda, technológia, inžinierstvo a matematika, pretože sa tým zabezpečia vzory pre dievčatá;

12.  zdôrazňuje, že dievčatá, ktoré nemôžu chodiť do školy, sú väčšmi vystavené domácemu násiliu;

13.  naliehavo žiada Komisiu, aby čo najskôr iniciovala proces pristúpenia EÚ k Istanbulskému dohovoru; vyzýva členské štáty, aby tento dohovor ratifikovali, a žiada tiež EÚ a členské štáty, aby spolupracovali s cieľom dosiahnuť rodovú rovnosť v rámci vonkajších vzťahov Únie; zdôrazňuje úzke väzby medzi rodovými stereotypmi a šikanovaním, kybernetickým šikanovaním a násilím voči ženám, ako aj potrebu bojovať proti nim od raného veku; zdôrazňuje, že Istanbulský dohovor žiada signatárov, aby zahrnuli učebné materiály o otázkach, ako sú rodové úlohy nepodliehajúce stereotypom, vzájomný rešpekt, nenásilné riešenie konfliktov v medziľudských vzťahoch, rodovo motivované násilie a právo na osobnú integritu, ktoré budú prispôsobené rozvíjajúcim sa schopnostiam žiakov, do formálnych učebných osnov a na všetkých úrovniach vzdelávania;

14.  nabáda všetky členské štáty, aby dôsledne investovali do kampaní na informovanie, zvyšovanie povedomia a vzdelávanie a zlepšovali poskytovanie kariérneho poradenstva pre dievčatá a chlapcov, pričom sa budú zaoberať stereotypným vnímaním rodových úloh, ako aj rodovými stereotypmi pri odbornej a pracovnej orientácii, najmä v oblasti vedy a nových technológií; pripomína, že tieto opatrenia by znížili rodovú segregáciu na trhu práce a posilnili postavenie žien, pričom by im umožnili plne využívať ľudský kapitál, ktorý predstavujú dievčatá a ženy v EÚ, a podporili diskusie o voľbe vzdelania a povolania v školách a triede;

15.  pripomína úlohu pedagogických tímov, pokiaľ ide o pomoc a poradenstvo rodinám v súvislosti s priebehom štúdia detí s cieľom nasmerovať ich tak, aby bolo vzdelávanie v súlade s ich zručnosťami, talentom a záľubami; zdôrazňuje, že fáza, v ktorej sa poskytuje poradenstvo týkajúce sa priebehu štúdia, je rozhodujúca a je práve tým obdobím, keď môžu vstúpiť do hry rodové stereotypy, čo môže natrvalo ovplyvniť schopnosť dievčat venovať sa pracovnej kariére, ktorá napomôže ich osobný rozvoj a emancipáciu;

16.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom členských štátov organizovala pre dievčatá osobitné informačné programy, čo sa týka ich účasti na vysokoškolskom vzdelávaní a možných študijných plánov, spolu so zabezpečením zodpovedajúcich pracovných príležitostí na základe ich schopností s cieľom podnecovať ich, aby využívali možnosti kariéry, v ktorých tradične dominovali muži, a posilniť sebadôveru novej generácie žien; podčiarkuje, že informálne učenie zohráva kľúčovú úlohu pri budovaní dôvery dievčat a mladých žien;

17.  vyzýva členské štáty, aby s využitím EŠIF podporovali programy aktívne pracujúce s rodičmi detí z vylúčených komunít a podnecovali zmysluplné a stimulujúce aktivity mimo vyučovania a počas školských prázdnin;

18.  vyzýva členské štáty, aby nabádali na podporu verejných sietí škôlok a jaslí, predškolského vzdelávacieho systému a verejných služieb v oblasti voľnočasových aktivít pre deti;

19.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili kvalitu vzdelávania a odborného vzdelávania osôb so zdravotným postihnutím a/alebo s osobitnými vzdelávacími potrebami, obmedzili ich vysokú mieru neukončeného vzdelania, dodržiavali zásady inkluzívneho vzdelávania s dôrazom na aktívnu účasť týchto žiakov a podľa možnosti zlepšili ich začleňovanie do spoločnosti a do všeobecného systému vzdelávania; požaduje, aby sa na tento účel bezodkladne zlepšila odborná príprava učiteľov a aby sa do nej začlenila rodová perspektíva, ktorá by sa mala zohľadňovať aj pri určovaní porúch učenia, vrátane vývoja rodovo citlivých monitorovacích nástrojov a osobitných vzdelávacích programov berúcich do úvahy hľadisko rodovej rovnosti s cieľom poskytovať príslušným ženám a dievčatám lepšie príležitosti pri hľadaní zamestnania a posilniť ich postavenie, aby prekonali viacnásobnú diskrimináciu;

20.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili rovnaký prístup k vzdelávaniu pre dievčatá i chlapcov bez ohľadu na vek, rod, sociálno-ekonomické postavenie, kultúrne zázemie či náboženstvo, a zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske, národné a miestne inštitúcie podporovali osobitné programy na začleňovanie marginalizovaných komunít vo všeobecnosti do škôl a najmä dievčat z týchto komunít, pretože sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii, ako aj všetkých menšín do európskej spoločnosti; podčiarkuje, že je dôležité zabezpečiť, aby dievčatá dokončili sekundárne vzdelávanie, a zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť programy finančnej pomoci pre ekonomicky znevýhodnené rodiny s cieľom zabrániť študentom, a to najmä dievčatám, v predčasnom ukončení školskej dochádzky;

21.  vyzýva členské štáty na aktívnu podporu, ktorá je potrebná na zabezpečenie toho, aby migrantky a ich rodiny mohli byť vzdelávané v jazyku svojej hostiteľskej krajiny v rámci miestnych služieb bezplatného verejného vzdelávania;

22.  vyzýva členské štáty na vypracovanie osobitných programov s cieľom zabezpečiť, aby rómske dievčatá a mladé ženy neopúšťali primárne, sekundárne a vysokoškolské vzdelanie, a tiež na zavedenie osobitných opatrení pre mladistvé matky a dievčatá, ktoré predčasne ukončili školskú dochádzku, s cieľom podporovať najmä nepretržité vzdelávanie a poskytovať pracovnú odbornú prípravu; ďalej vyzýva členské štáty a Komisiu, aby tieto opatrenia zohľadnili pri koordinovaní a hodnotení vnútroštátnych stratégií integrácie Rómov;

23.  poukazuje na význam začlenenia opatrení zameraných na vzdelávanie dievčat a žien do projektov rozvojovej spolupráce;

24.  zdôrazňuje, že je dôležité venovať zásade rovnosti medzi ženami a mužmi osobitnú pozornosť v učebných osnovách a vo všetkých fázach vzdelávania;

Učebné osnovy a odborná príprava

25.  trvá na tom, aby sa venovala náležitá pozornosť rodovej rovnosti vo všetkých jej formách, a to v učených osnovách, cieľoch rozvoja a vo výsledkoch učenia, v obsahu, školských programoch a učebných plánoch, a upozorňuje na potrebu zhodnotiť postavenie žien v učebných osnovách rôznych odborov, pričom by sa mala vyzdvihnúť ich úloha v obsahu výučby; domnieva sa, že rodová rovnosť vo vzdelávaní by sa mala výslovne zaoberať zásadou rovnosti a musí zahŕňať celú škálu tém, ako je gramotnosť, šikanovanie, násilie, nenávistné prejavy, ľudské práva a občianska výchova;

26.  zdôrazňuje, že vzdelávanie musí dievčatám a chlapcom pomôcť stať sa uvedomelými a vyrovnanými osobnosťami rešpektujúcimi iných ľudí a schopnými empatie a vzájomného rešpektu, a to s cieľom predchádzať diskriminácii, agresivite a šikanovaniu;

27.  zdôrazňuje, že školy by mali pomáhať rozvíjať medzikultúrny prístup k vzdelávaniu, a to s cieľom podporovať otvorenosť, vzájomný rešpekt a dialóg medzi rôznymi kultúrami a náboženstvami;

28.  nabáda príslušné orgány v členských štátoch, aby podporovali rodovú rovnosť v rámci svojich komplexných programov v oblasti sexuálnej výchovy a vzťahov vrátane výučby dievčat a chlapcov týkajúcej sa vzťahov založených na súhlase, rešpekte a reciprocite, ako aj v rámci športu a voľnočasových aktivít, pri ktorých môžu mať rodové stereotypy a očakávania vplyv na sebahodnotenie, zdravie, získavanie zručností, rozvoj intelektu, sociálne začlenenie a vytváranie identity dievčat a chlapcov;

29.  uznáva, že citlivá a vedecky presná sexuálna výchova a vzdelávanie v oblasti vzťahov primerané veku sú základným nástrojom na posilnenie postavenia dievčat a chlapcov, ktorý im pomáha prijímať informované rozhodnutia a prispieva k širším prioritám v oblasti verejného zdravia, ako je zníženie miery neplánovaných tehotenstiev, obmedzenie úmrtnosti matiek a dojčiat, prevencia a včasná liečba sexuálne prenosných infekcií a zníženie rozdielov, pokiaľ ide o zdravotnú nerovnosť; nabáda členské štáty, aby zvážili zavedenie povinnej komplexnej sexuálnej výchovy a vzdelávania v oblasti vzťahov primeraných ich veku v rámci svojich učebných osnov pre všetkých žiakov základných a stredných škôl, a zdôrazňuje význam odbornej prípravy učiteľov s osobitným zameraním na rešpektovanie dievčat a žien, ako aj na rodovú rovnosť;

30.  požaduje zavedenie sexuálnej výchovy a vzdelávania v oblasti vzťahov v rámci učebných programov zameraných na posilnenie postavenia dievčat prostredníctvom zvyšovania ich povedomia a kontroly nad ich vlastným telom, pričom zároveň žiada, aby sa vo všetkých ostatných učebných predmetoch zachoval súlad s týmito zásadami;

31.  vyzýva Komisiu, aby vo vzdelávacom prostredí bojovala proti diskriminácii na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporila zahrnutie objektívnych informácií o otázkach LGBTI do školských osnov; naliehavo žiada Komisiu, aby v boji proti homofóbnemu a transfóbnemu šikanovaniu a obťažovaniu uľahčila partnerské vzdelávanie medzi členskými štátmi;

32.  nabáda dievčatá a chlapcov, aby sa vo vzdelávacom procese rovnako zaujímali o všetky predmety bez ohľadu na rodové stereotypy, najmä pokiaľ ide o vedecké a technické predmety vrátane učenia sa chlapcov o činnostiach považovaných za ženské v oblastiach ako domáce práce a starostlivosť, pričom zároveň podnecuje k rovnakej účasti a zastúpeniu pri kolektívnom rozhodovaní a riadení škôl, ako aj pri všetkých mimoškolských činnostiach; vyzýva zainteresovaných aktérov, aby zabezpečili ochranu financovania týchto účinných aktivít;

33.  konštatuje, že je nutné prijať opatrenia na podnecovanie konkrétnej podpory žien v oblastiach kultúry a tvorby a šírenia umeleckých a intelektuálnych diel, pričom treba bojovať proti štrukturálnej a široko rozšírenej diskriminácii, s ktorou sa ženy stretávajú v tejto oblasti, podporovať vyvážené zastúpenie žien a mužov pri verejných umeleckých a kultúrnych činnostiach a zabezpečovať finančnú podporu a pozitívne kroky na nápravu nerovností v týchto oblastiach;

34.  vyzýva na zabezpečenie rovnakého prístupu k informačným a komunikačným technológiám, ich používania a výučby pre dievčatá a chlapcov od predškolského vzdelávania, pričom by sa osobitná pozornosť mala venovať deťom a mladým ľuďom z vidieckych oblastí a marginalizovaných komunít a tým s osobitnými potrebami s cieľom zlepšiť digitálnu gramotnosť, šíriť účinné nástroje politiky v oblasti vzdelávania a zlepšiť odbornú prípravu učiteľov, aby sa zvýšil počet študentiek a absolventiek v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky; v tejto súvislosti víta všetky iniciatívy a programy, ktorých cieľom je vzbudiť záujem dievčat o tieto študijné odbory a o kariéru v príslušnej výskumnej oblasti;

35.  zdôrazňuje význam zavedenia vzdelávacích opatrení, ktoré povedú k uznaniu úlohy žien v histórii, vede, politike, literatúre, umení, vzdelávaní atď. a šíreniu povedomia o tejto úlohe;

36.  požaduje, aby sa vynaložilo maximálne úsilie na zaistenie propagácie práce v oblasti vzdelávania v ranom detstve, primárneho vzdelávania a starostlivosti ako hodnotného povolania pre ženy aj mužov;

37.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali alebo posilnili vnútroštátne právne predpisy s cieľom bojovať proti negatívnemu vplyvu stereotypných rodových úloh vychádzajúcich z hodnôt sprostredkovaných médiami a reklamou, ktoré príliš často oslabujú pôsobenie škôl v tejto oblasti;

38.  požaduje zavedenie doplnkových činností, ktoré by posilnili formálne učebné osnovy v oblasti rodovej rovnosti a odbornej prípravy týkajúcej sa podnikania, ako aj realizáciu programov informálneho učenia, čo sa týka vzdelávania v oblasti rodovej rovnosti, v komunite prostredníctvom miestnych orgánov;

39.  vyzýva na nové podnety na akreditáciu informálneho učenia s osvedčením o spôsobilosti a na zabezpečenie osvedčenia o vysokom štandarde pri učení sa prácou, pokiaľ ide o odborné vzdelávanie, pretože to pomôže dievčatám a ženám nájsť si lepšie zamestnanie a vstúpiť alebo sa vrátiť na trh práce, pričom by sa malo zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie so ženami a mužmi z hľadiska dôstojnosti a kompetentnosti;

40.  vyzýva autorov a vydavateľov učebných materiálov, aby si uvedomili potrebu uplatňovania rodovej rovnosti ako kritéria pre vypracúvanie týchto materiálov, pričom im odporúča, aby boli do vypracúvania učebných materiálov týkajúcich sa rodovej rovnosti zapojené skupiny vyučujúcich a študentov, a žiada ich aby viedli konzultácie s odborníkmi pre oblasť rodovej rovnosti a výučby zohľadňujúcej rodové hľadisko;

41.  vyzýva členské štáty, aby pripravili a distribuovali usmernenia pre školy, politických činiteľov pôsobiacich v oblasti vzdelávania, učiteľov a osoby zodpovedné za vypracovanie učebných osnov s cieľom zahrnúť rodové hľadisko a rodovú rovnosť a aby zabezpečili odstránenie stereotypov a sexistických skreslených informácií, ktoré by sa mohli vyskytovať v obsahu, jazyku alebo ilustráciách učebníc a učebných materiálov, pričom ich nabáda k boju proti takémuto sexizmu v literatúre, kinematografii, hudbe, hrách, médiách, reklame a ďalších oblastiach, ktoré môžu rozhodujúcim spôsobom prispievať k zmene postojov, správania a identity dievčat a chlapcov;

42.  uznáva, že učitelia hrajú dôležitú úlohu pri vytváraní identít v oblasti vzdelávania a majú významný vplyv na aspekty rodovo podmieneného správania v škole; pripomína, že ešte treba vynaložiť mnoho úsilia na zabezpečenie toho, aby učitelia boli schopní čo najlepšie presadzovať rodovú rovnosť; preto trvá na tom, že pre učiteľov na všetkých úrovniach formálneho vzdelávania a informálneho učenia vrátane partnerského vzdelávania a spolupráce s externými organizáciami a agentúrami treba zabezpečiť komplexnú základnú a nadväzujúcu odbornú prípravu v oblasti rodovej rovnosti s cieľom budovať povedomie o vplyve rodových úloh a stereotypov na sebavedomie ich študentov a výber predmetov počas štúdia; zdôrazňuje, že je potrebné, aby dievčatá mali na školách a univerzitách pozitívne ženské a mužské vzory, aby tak bez obáv z diskriminácie alebo nejednoznačnosti na základe rodovej identity dokázali určiť a čo najlepšie využiť svoj potenciál;

43.  zdôrazňuje potrebu začleniť štúdium a uplatňovanie zásady rovnosti žien a mužov do počiatočnej a ďalšej odbornej prípravy učiteľov, s cieľom odstrániť všetky prekážky, ktoré študentom bez ohľadu na rod bránia plne využiť ich potenciál;

44.  pevne verí v transformačný potenciál vzdelávania pri presadzovaní rodovej rovnosti; uznáva, že programy formálneho vzdelávania a informálneho učenia sa musia zaoberať problematikou rodového násilia, rodovej diskriminácie, obťažovania, homofóbie a transfóbie vo všetkých ich podobách vrátane foriem kybernetického šikanovania alebo internetového obťažovania a musia proti nim bojovať; uznáva, že vzdelávanie v záujme rodovej rovnosti a proti rodovému násiliu závisí od školského prostredia bez násilia;

45.  zdôrazňuje potrebu organizovať iniciatívy na zvyšovanie povedomia, odbornú prípravu a začleňovanie rodového hľadiska pre všetkých aktérov zapojených do politiky vzdelávania, ako aj pre rodičov a zamestnávateľov;

46.  vyzýva členské štáty, aby v súvislosti so vzdelávaním zohľadňovali medzigeneračné hľadisko a zabezpečili rovnaký prístup k formálnemu vzdelávaniu a informálnemu učeniu tak, že do svojich vzdelávacích systémov začlenia poskytovanie cenovo dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti, ako aj o starších ľudí a iné závislé osoby; žiada členské štáty, aby sa zapájali do iniciatív na obmedzenie priamych a nepriamych nákladov na vzdelávanie a zvýšili kapacitu všetkých sietí jaslí a škôlok, predškolských, školských a mimoškolských zariadení, pričom budú náležite dodržiavať zásady začleňovania, pokiaľ ide o deti žijúce v chudobe alebo ohrozené chudobou; zdôrazňuje význam tohto prístupu s cieľom pomôcť všetkým ženám a mužom vrátane osamelých rodičov zosúladiť rodinný a pracovný život a zaručiť účasť žien na celoživotnom vzdelávaní a odbornom vzdelávaní a príprave, čím sa budú následne vytvárať vzory pre posilnenie postavenia dievčat;

47.  zdôrazňuje, že každá stratégia na presadzovanie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia dievčat a žien musí aktívne zapájať a angažovať chlapcov a mužov;

48.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby verejné orgány podporovali v rámci terciárneho vzdelávania kurzy o význame a rozsahu rodovej rovnosti a výskum v tomto smere, najmä zahrnutím predmetov týkajúcich sa rodovej rovnosti do učebných osnov, zavedením osobitných postgraduálnych študijných programov a presadzovaním špecializovaných štúdií a výskumu v tejto oblasti;

49.  vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby pokročili vo vzájomnom uznávaní diplomov, certifikátov a iných dokladov o odbornej kvalifikácii vydaných v jednotlivých členských štátoch, ako aj v koordinovaní a harmonizácii vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa prístupu k rôznym povolaniam, aby emigrantky z Únie alebo z tretích krajín mohli získať pracovné miesta zodpovedajúce ich odbornej príprave a kvalifikácii;

Investície, monitorovanie a hodnotenie

50.  konštatuje, že je nutné, aby nezávislé orgány monitorovali a hodnotili pokrok v dôsledku prijatia politík v oblasti rodovej rovnosti vo vzdelávacích inštitúciách, a upozorňuje na potrebu nepretržitého informovania miestnych, regionálnych, vnútroštátnych a európskych politických činiteľov o všetkých prijatých opatreniach a o dosiahnutom pokroku v tejto oblasti, ako aj na naliehavosť zmeny rodového hľadiska na súčasť vnútorného a vonkajšieho hodnotenia vzdelávacích inštitúcií;

51.  zdôrazňuje dôležitú úlohu spolupráce medzi jednotlivými správnymi orgánmi v oblasti vzdelávania a výmeny osvedčených postupov, pokiaľ ide o vytváranie projektov a programov na podporu informovanosti o zásadách koedukácie a zmysluplnej rovnosti medzi ženami a mužmi, ako aj ich šírenia medzi členmi vzdelávacej obce;

52.  vyzýva Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE), aby pokračoval v zhromažďovaní porovnateľných údajov rozčlenených podľa rodu a v zostavovaní hodnotiacich tabuliek vo všetkých oblastiach politiky vrátane vzdelávania, a pripomína, že je dôležité uskutočniť štúdie vplyvu vzdelávacích politík s cieľom riešiť problém rodových nerovností, poskytovať kvalitatívne a kvantitatívne nástroje na hodnotenie tohto vplyvu a riadiť sa rozpočtovou stratégiou založenou na rodovom hľadisku v záujme podpory prístupu k vzdelávacím zdrojom a práva na ne;

53.  uznáva, že je mimoriadne dôležité posúdiť vplyv budúcich právnych predpisov týkajúcich sa vzdelávania na rodovú rovnosť a v prípade potreby zrevidovať existujúce zákony v súlade s touto zásadou;

54.  zdôrazňuje, že monitorovanie vykonávania programov v oblasti rodovej rovnosti a príslušné hodnotenie musia uskutočňovať strediská pre výskum vzdelávania v úzkej spolupráci s odborníkmi na rodovú oblasť, orgánmi zriadenými EÚ a miestnymi orgánmi; žiada, aby členské štáty a Komisia zhromažďovali kvantitatívne a kvalitatívne údaje rozčlenené podľa rodu;

55.  navrhuje vytvorenie výročnej európskej ceny za rodovú rovnosť určenej pre vzdelávacie inštitúcie, ktoré dosiahli vynikajúce výsledky pri plnení tohto cieľa, a nabáda členské štáty, aby postupovali rovnako na vnútroštátnej úrovni;

56.  zdôrazňuje, že je potrebné vypracovať akčné plány a vyčleniť prostriedky na realizáciu rodovo špecifických vzdelávacích projektov a rodovo citlivých vzdelávacích štruktúr, pričom odporúča, aby sa využili európske nástroje, ktoré sú na tieto účely k dispozícii, konkrétne investičný plán, program Horizont 2020 a štrukturálne fondy EÚ vrátane Európskeho sociálneho fondu;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0074.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.
(3)https://europa.eu/eyd2015/en/eu-european-parliament/posts/every-girl-and-woman-has-right-education.


EHP – Švajčiarsko: prekážky týkajúce sa úplnej realizácie vnútorného trhu
PDF 436kWORD 100k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. septembra 2015 o EHP – Švajčiarsko: Prekážky týkajúce sa úplnej realizácie vnútorného trhu (2015/2061(INI))
P8_TA(2015)0313A8-0244/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o voľnom obchode z 22. júla 1972 medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou,

–  so zreteľom na Dohodu z 21. júna 1999 medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb, a najmä na jej prílohu I o voľnom pohybe osôb a prílohu III o uznávaní odborných kvalifikácií,

–  so zreteľom na Dohodu medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 25. júna 2009 o zjednodušení kontrol a formalít pri preprave tovaru a o colných bezpečnostných opatreniach,

–  so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 21. júna 1999 o vzájomnom uznávaní vo vzťahu k posudzovaniu zhody,

–  so zreteľom na Dohodu medzi Európskym spoločenstvom a Švajčiarskou konfederáciou z 21. júna 1999 o určitých aspektoch verejného obstarávania,

–  so zreteľom na Protokol k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej z 27. mája 2008 o voľnom pohybe osôb s ohľadom na účasť Bulharskej republiky a Rumunska ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii,

–  so zreteľom na Protokol z 26. októbra 2004 k dohode medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Švajčiarskou konfederáciou na strane druhej o voľnom pohybe osôb s ohľadom na účasť Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky ako zmluvných strán na základe ich pristúpenia k Európskej únii,

–  so zreteľom na Dohodu o Európskom hospodárskom priestore,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (smernica o službách)(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/55/EÚ z 20. novembra 2013 o uznávaní odborných kvalifikácií(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o EHP – Švajčiarsku: Prekážky týkajúce sa úplnej realizácie vnútorného trhu(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o správe o pokroku Islandu za rok 2012 a výhľade na obdobie po voľbách(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015(5),

–  so zreteľom na závery Rady z 21. marca 2014,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. decembra 2014 o homogénnom rozšírenom jednotnom trhu a o vzťahoch EÚ so západoeurópskymi krajinami mimo EÚ,

–  so zreteľom na závery prijaté Radou EHP na jej 42. zasadnutí 19. novembra 2014,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 7. decembra 2012 o preskúmaní fungovania Európskeho hospodárskeho priestoru (SWD(2012)0425),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. novembra 2012 o vzťahoch EÚ s Andorrským kniežatstvom, Monackým kniežatstvom a Sanmarínskou republikou – Možnosti užšej integrácie s EÚ (COM(2012)0680),

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. novembra 2013 o vzťahoch EÚ s Andorrským kniežatstvom, Monackým kniežatstvom a Sanmarínskou republikou: Možnosti ich účasti na vnútornom trhu,

–  so zreteľom na správu Spoločného parlamentného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru o výročnej správe o fungovaní Dohody o EHP v roku 2013,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru z 30. mája 2013 o budúcnosti EHP a o vzťahoch EÚ s malými krajinami a so Švajčiarskom,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného výboru Európskeho hospodárskeho priestoru z 26. marca 2014 o správe jednotného trhu,

–  so zreteľom na uznesenie spoločného parlamentného výboru EHP zo 17. marca 2015 o priemyselnej politike v Európe,

–  so zreteľom na uznesenie spoločného parlamentného výboru EHP zo 17. marca 2015 o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve a jeho možných dôsledkoch na štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP,

–  so zreteľom na správu o švajčiarskej zahraničnej politike zo 14. januára 2015,

–  so zreteľom na 35. prehľad výsledkov jednotného trhu štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na článok 217, ktorým sa Únii udeľuje právo uzatvárať medzinárodné dohody,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0244/2015),

A.  keďže štyri členské štáty Európskeho združenia voľného obchodu (EZVO) (Island, Lichtenštajnsko, Nórsko a Švajčiarsko) sú pre Európsku úniu (EÚ) dôležitými obchodnými partnermi, pričom z hľadiska objemu obchodu je Švajčiarsko štvrtým a Nórsko piatym najdôležitejším obchodným partnerom EÚ;

B.  keďže vzťahy medzi EÚ a troma členskými štátmi EZVO (Island, Lichtenštajnsko a Nórsko) sú založené na Európskom hospodárskom priestore (EHP), ktorý zabezpečuje účasť na vnútornom trhu, pričom Dohoda o EHP je riadená a monitorovaná vo vysokoinštitucionalizovanom rámci;

C.  keďže účasť Švajčiarska na Dohode o EHP odmietlo v roku 1992 ľudové hlasovanie, a preto sú vzťahy medzi Švajčiarskom a EÚ v súčasnosti založené na viac ako 100 odvetvových dohodách, ktoré zabezpečujú vysokú mieru integrácie;

D.  keďže dobre fungujúci a efektívny jednotný trh založený na vysoko konkurencieschopnom sociálnom trhovom hospodárstve je potrebný na posilnenie rastu a konkurencieschopnosti a na tvorbu pracovných miest, čo by viedlo k oživeniu európskeho hospodárstva, pričom však právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu sa musia správne transponovať, vykonávať a presadzovať, aby sa plne prejavil ich prínos v členských štátoch EÚ a v štátoch EZVO, ktoré sú členmi EHP;

Úvod

1.  zastáva názor, že Dohoda o EHP je kľúčovým hnacím prvkom rastu a najďalekosiahlejším, komplexným nástrojom na rozšírenie jednotného trhu do tretích krajín; domnieva sa, že vzhľadom na vnútorný vývoj v EÚ sa dohoda ukázala ako pevný, účinný a dobre fungujúci nástroj, ktorý zabezpečuje integritu jednotného trhu aj z dlhodobého hľadiska;

2.  potvrdzuje, že pevné vzťahy medzi krajinami EÚ, EZVO, ktoré sú členmi EHP, a Švajčiarskom prekračujú hranice hospodárskej integrácie a rozšírenia jednotného trhu a prispievajú k stabilite a prosperite na prospech všetkým občanom a podnikom vrátane MSP; zdôrazňuje význam zabezpečenia riadneho fungovania jednotného trhu s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky a nové pracovné miesta;

Vykonávanie právnych predpisov o jednotnom trhu: štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP

3.  so znepokojením poznamenáva, že podľa tabuľky výsledkov vnútorného trhu štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, sa v súčasnosti priemerné zaostávanie troch štátov EZVO v transpozícii zvýšilo z 1,9 % v júli 2014 na 2 %;

4.  víta značné úsilie vynakladané na rýchlejšie zapracovanie príslušného acquis do Dohody o EHP, ako aj nedávnu dohodu o zásadách zapracovania nariadení EÚ, ktorými sa vytvárajú európske orgány dohľadu v oblasti finančných služieb;

5.  poukazuje na to, že štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, sú zapojené do mnohých programov a agentúr EÚ a do praktických opatrení spolupráce, ako je informačný systém vnútorného trhu alebo SOLVIT, a prispievajú k súdržnosti EÚ prostredníctvom EHP a nórskeho finančného mechanizmu; zastáva názor, že táto spolupráca posilňuje účinné fungovanie rozšíreného jednotného trhu; podnecuje EÚ a štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, aby naďalej rozvíjali preventívne nástroje a odpovede na možné hrozby s cieľom zaručiť fungovanie vnútorného trhu s energiami;

6.  zastáva názor, že je veľmi dôležité, aby štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, začali vykonávať právne predpisy týkajúce sa jednotného trhu včas a podľa možnosti súčasne, a že tento proces by sa mohol ďalej zlepšovať a urýchľovať;

7.  zdôrazňuje, že oneskorovanie právnych aktov, ktoré bráni začleneniu, je naďalej znepokojujúce, a preto nalieha na štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, aby v úzkej spolupráci s EÚ zvýšili úsilie o podporu integrity jednotného trhu;;

8.  uznáva, že je potrebná predbežná dohoda všetkých štátov EZVO, ktoré sú členmi EHP, týkajúca sa stanovenia významu pre EHP a že pred začlenením môžu byť potrebné technické úpravy; je však znepokojený skutočnosťou, že množstvo požiadaviek na úpravy a výnimky vedie k zdržiavaniu a môže rozdrobovať jednotný trh; dôrazne vyzýva tieto krajiny, aby napravili túto situáciu a aby úzko spolupracovali s EÚ s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky na rozšírenom jednotnom trhu;

9.  poukazuje na to, že od podpísania dohody o EHP EÚ vo zvýšenej miere využíva agentúry; víta skutočnosť, že štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, sa podieľajú na činnostiach týchto agentúr; vyzýva štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, ako aj Komisiu, aby aj naďalej zlepšovali túto spoluprácu a účasť;

10.  poukazuje na to, že EÚ a USA v súčasnosti rokujú o komplexnej dohode o voľnom obchode a investíciách; zdôrazňuje, že podľa podmienok dohody o EHP štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP, uplatňujú pravidlá jednotného trhu a že vplyv úspešného obchodného a investičného partnerstva by mal pravdepodobne dosah aj na štáty EZVO, ktoré sú členmi EHP; ďalej zdôrazňuje, že uzavretie TTIP nesmie viesť k vzniku nových prekážok obchodu medzi EÚ a štátmi EZVO, ktoré sú členmi EHP;

Lichtenštajnské kniežatstvo

11.  je znepokojený, že zaostávanie v transpozícii Lichtenštajnska vzrástlo z 0,7 % na 1,2 %; ďalej je znepokojený skutočnosťou, že právne predpisy Lichtenštajnska týkajúce sa práva vstupu a pobytu niektorých rodinných príslušníkov občanov krajín EHP a obmedzenia zavedené proti občanom krajín EHP s pobytom v Lichtenštajnsku, pokiaľ ide o získanie zamestnania v inom štáte EHP, ktoré Lichtenštajnsko vníma ako opatrenia založené na osobitných pravidlách týkajúcich sa kvót v rámci dohody o EHP, zrejme nie sú úplne v súlade s právom EHP;

Islandská republika

12.  berie na vedomie list, ktorý 12. marca 2015 poslala islandská vláda a v ktorom vyjadruje svoje stanovisko kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ; dôrazne nalieha na Island, aby zvýšil úsilie pri plnení svojich záväzkov v rámci Dohody o EHP, keďže jeho zaostávanie v transpozícii dosahuje hodnotu 2,8 %, čo je najviac zo všetkých príslušných štátov; podnecuje EÚ a Island, aby ďalej posilňovali spoluprácu okrem iného v oblasti pripravenosti na katastrofy v severoatlantickej oblasti a aby vyčleňovali zdroje na čelenie súvisiacim výzvam;

Nórske kráľovstvo

13.  víta skutočnosť, že Nórsko, s ktorým sa v uplynulých rokoch posilnili zväzky, je súčasťou iniciatívy popredných aktérov, ktorej cieľom je zlepšenie jednotného trhu; poznamenáva však, že zaostávanie krajiny v transpozícii sa zvýšilo na 2 %, a nalieha na Nórsko, aby zvýšilo svoje úsilie v tomto smere, predovšetkým pokiaľ ide o dopracovanie vnútorného trhu s energiami; podporuje zintenzívnenie spolupráce okrem iného v otázke energetickej politiky; poukazuje na to, že pretrvávajú otázky zvýšených dovozných ciel na niektoré výrobky, ktoré treba posúdiť;

Andorrské kniežatstvo, Monacké kniežatstvo a Sanmarínska republika

14.  uznáva, že užšie vzťahy by mohli priniesť vzájomné výhody najmä na regionálnej a miestnej úrovni v susediacich regiónoch EÚ, a preto víta začatie rokovaní o asociačných dohodách ako významný krok vpred, pokiaľ ide o ich účasť na jednotnom trhu a prípadne aj v ďalších oblastiach, pri zohľadnení konkrétneho charakteru týchto krajín;

Vykonávanie právnych predpisov o jednotnom trhu: Švajčiarska konfederácia

15.  oceňuje pevné, sústavne prekvitajúce a dlhodobé vzťahy medzi EÚ a Švajčiarskom, ktoré počas uplynulých desaťročí prispievali k mieru, prosperite a rastu v Európe; je presvedčený, že tieto vzťahy sa môžu prehĺbiť v prospech obidvoch strán komplexnou revíziou odvetvových dohôd v úplnom súlade so základnými zásadami EÚ a že je možné ešte rozšíriť početné oblasti zhody a spoločné záujmy;

16.  víta v tejto súvislosti začatie rokovaní v máji 2014 o inštitucionálnom rámci ako predpoklade ďalšieho rozvoja bilaterálneho prístupu; zdôrazňuje, že bez takejto rámcovej dohody sa neuzavrú žiadne ďalšie dohody o švajčiarskej účasti na vnútornom trhu; nalieha na švajčiarsku vládu, aby zvýšila svoje úsilie o dosiahnutie pokroku v rokovaniach o otvorených otázkach;

17.  berie na vedomie výsledok ľudovej iniciatívy z 9. februára 2014 proti masovej imigrácii a rozhodnutia švajčiarskej Spolkovej rady prijaté 11. februára 2015 týkajúce sa uplatňovania návrhu vykonávacieho zákona a nových súvisiacich opatrení; poukazuje na to, že je to v rozpore so záväzkami, ktoré vyplývajú z dohody o voľnom pohybe osôb, a očakáva, že Švajčiarsko bude rešpektovať tieto záväzky; poukazuje na skutočnosť, že otázka migrácie občanov z tretích krajín by sa nemala miešať s voľným pohybom osôb, ako je zakotvený v zmluvách; poznamenáva, že jednostranné opatrenia Švajčiarska zamerané na na odstránenie diskriminácie proti občanom Chorvátska nie sú náhradou za ratifikáciu protokolu, ktorým sa rozširuje dohoda o voľnom pohybe osôb tak, aby zahŕňala aj Chorvátsko, a že ratifikáciou tohto protokolu by sa uvoľnila cesta účasti Švajčiarska na programe Horizont 2020, aby pokračoval a bol predĺžený na obdobie po roku 2016 s cieľom podporovať prístup výskumníkov k financovaniu z programu Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby spolupracovala so Švajčiarskom a členskými štátmi s cieľom nájsť uspokojivé riešenie, v ktorom sa zohľadnia ustanovenia uvedených dohôd a dodržia zásady právneho štátu;

18.  opätovne konštatuje, že voľný pohyb osôb je jednou zo základných slobôd a pilierom jednotného trhu a že to vždy bola neoddeliteľná súčasť a predpoklad bilaterálneho prístupu medzi EÚ a Švajčiarskom; preto plne podporuje rozhodnutie EÚ z júla 2014 o odmietnutí požiadavky švajčiarskych orgánov na opätovné prerokovanie dohody o voľnom pohybe osôb s cieľom stanoviť kvóty alebo zaviesť vnútroštátny systém preferencií; s obavami upozorňuje na správy týkajúce sa uplatňovania vnútroštátneho systému preferencií zo strany niektorých firiem a kantónov a poukazuje na to, že takýto postup je v rozpore s dohodou o voľnom pohybe;

19.  poznamenáva, že obmedzeniami voľného pohybu osôb, ktoré boli vo Švajčiarsku prijaté prostredníctvom referenda, sa vytvára riziko nerovnováhy a ohrozuje prínos dohôd pre členské štáty EÚ;

20.  poznamenáva, že v nadväznosti na pozastavenie rokovaní o švajčiarskej účasti na programe Erasmus+ Švajčiarsko zaviedlo prechodné ustanovenia; je znepokojený tým, že tieto opatrenia budú mať pravdepodobne vplyv na presuny študentov vysokých škôl medzi EÚ a Švajčiarskom; vyzýva Švajčiarsko a EÚ, aby vyvinuli maximálne úsilie o splnenie požiadaviek ustanovených súvislosti s ich účasťou na programe Erasmus+ s cieľom zaručiť vzájomné výmeny a neznevýhodňovať mladé generácie;

21.  nalieha, aby sa pokračovalo v súčasnom postupe, v rámci ktorého taxislužby z členských štátov EÚ môžu bez obmedzenia poskytovať služby vo Švajčiarsku, keďže tento postup už dlho prispieva k hospodárskemu rozvoju švajčiarskych hraničných regiónov a je prospešný pre obe strany;

22.  vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie preskúmala dôsledky nákupu a prenajímania pôdy švajčiarskymi poľnohospodármi v hraničných regiónoch EÚ;

23.  odsudzuje zavedenie a následné sprísnenie jednostranných sprievodných opatrení zo strany Švajčiarska v súvislosti s dohodou o voľnom pohybe osôb, ako sú účtovanie poplatkov na pokrytie administratívnych výdavkov, požiadavka vydania bankovej záruky alebo kombinácia týchto opatrení, pretože vážne obmedzujú poskytovanie služieb vo Švajčiarsku v rámci dohody, najmä zo strany MSP; vyzýva preto Švajčiarsko, aby prehodnotilo tieto opatrenia a zosúladilo ich s dohodou o voľnom pohybe;

24.  zastáva názor, že vykonávanie smernice 2005/36/ES o uznávaní odborných kvalifikácií v roku 2013 bolo dlhodobo oneskorené, a žiada rýchle zahrnutie smernice 2013/55/EÚ do prílohy k dohode o slobode pohybu s očakávaním, že Švajčiarsko nájde spôsob, ako zabezpečiť, aby bola dohoda naďalej účinná; poznamenáva, že nedávno bola aktualizovaná príloha II k dohode o voľnom pohybe osôb s cieľom zaistiť efektívnejšiu koordináciu medzi systémami sociálneho zabezpečenia EÚ a Švajčiarska; žiada Švajčiarsko, aby naďalej uplatňovalo právo EÚ, ako sa to od neho požaduje;

25.  zastáva názor, že je nevyhnutná reciprocita a čestnosť medzi EHP a Švajčiarskom s ohľadom na ich používanie jednotného trhu.

26.  vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti zvážila všetky dôsledky, ktoré môže mať zavádzanie nových pravidiel na regióny EÚ susediace so Švajčiarskom, ako napríklad nedávna zmena článku 561 nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93, ktorým sa ustanovujú podmienky vykonávania nariadenia Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa stanovuje Colný kódex Spoločenstva, ktorého cieľom je uložiť prísne obmedzenia na používanie firemných automobilov registrovaných v tretej krajine zamestnancami s bydliskom na colnom území EÚ na súkromné účely;

27.  Konštatuje, že celkovo je spolupráca v rámci Dohody o vzájomnom uznávaní, pokiaľ ide o posudzovanie zhody (DVU), uspokojivá, ale že fungovanie dohody by sa mohlo výrazne zlepšiť, keby sa Švajčiarsko zaviazalo, že ju bude systematicky aktualizovať v súlade s vývojom právnych predpisov EÚ;

28.  žiada odstránenie prekážok cezhraničnej mobility pracovnej sily v záujme prehĺbenia vnútorného trhu; trvá preto na tom, že je dôležité podporovať výučbu jazykov, ako aj lepšie informovať pracovníkov a poskytnúť im praktickú podporu pri hľadaní zamestnania, a to najmä prostredníctvom siete EURES v spolupráci so Švajčiarskom a vo všetkých krajinách EHP; víta preto aktívnu účasť Švajčiarska na činnostiach siete EURES, najmä v pohraničných regiónoch; žiada Švajčiarsko, aby naďalej budovalo svoje nadnárodné a cezhraničné služby v rámci siete EURES v súlade so súčasným nariadením o sieti EURES, ktoré je momentálne predmetom revízie, s cieľom zvýšiť mobilitu pracovníkov a vytvoriť skutočne integrovaný trh práce medzi EÚ a Švajčiarskom; s cieľom podporiť mobilitu pracovníkov tiež podporuje úsilie o identifikáciu širokej škály novo vznikajúcich odvetví priemyslu a kľúčových odvetví rastu, na ktoré by sa krajiny EHP, Švajčiarsko a členské štáty mali sústrediť pri rozvoji svojej základne zručností, aby sa zručnosti a kvalifikácie dali lepšie zosúladiť s dopytom a ponukou.

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(2) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 132.
(3) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 18.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0041.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0069.

Právne oznámenie