Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 8. októbra 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Stredoafrická republika
 Situácia v Thajsku
 Hromadné vysídľovanie detí v Nigérii v dôsledku útokov skupiny Boko Haram
 Prípad Alího Muhammada al-Nimra
 Platobné služby na vnútornom trhu ***I
 Právne predpisy v oblasti hypotekárnych úverov a rizikové finančné nástroje v EÚ: prípad Španielska
 Trest smrti
 Ponaučenie plynúce z katastrofy spôsobenej únikom červeného kalu päť rokov po havárii v Maďarsku
 Obnovenie akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce
 Rovnosť príležitostí a rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania

Stredoafrická republika
PDF 195kWORD 99k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o Stredoafrickej republike (2015/2874(RSP))
P8_TA(2015)0342RC-B8-1000/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Stredoafrickej republike,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o činnosti Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ(1),

–  so zreteľom na uznesenia Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ o situácii v Stredoafrickej republike z19. júna 2013, 19. marca 2014 a 17. júna 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v Stredoafrickej republike, najmä na vyhlásenie z 13. októbra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) o násilí v Stredoafrickej republike z 28. septembra 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o Stredoafrickej republike z 9. februára 2015 a 20. júla 2015,

–  so zreteľom na pripomienky nezávislej expertky OSN Marie-Therese Keity Bocoumovej o situácii v oblasti ľudských práv v Stredoafrickej republike z 1. októbra 2015,

–  so zreteľom na výzvu generálneho tajomníka OSN Pan Ki-muna a Bezpečnostnej rady z 28. septembra 2015 na okamžité ukončenie násilia, ktoré náhle vypuklo v Stredoafrickej republike,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN č. 2217 (2015) o obnovení mandátu MINUSCA (Viacstrannej integrovanej stabilizačnej misie OSN v Stredoafrickej republike) so súčasným povoleným počtom vojakov do 30. apríla 2016, ktorú prijala Bezpečnostná rada na svojom 7 434. zasadnutí 28. apríla 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN č. 2196 (2015) o obnovení systému sankcií voči Stredoafrickej republike do 29. januára 2016 a mandát skupine expertov zapojených do Sankčného výboru pre Stredoafrickú republiku, ktorý bol zriadený na základe rezolúcie č. 2127, do 29. februára 2016,

–  so zreteľom na hodnotiacu správu OSN z 15. mája 2015 o úsilí presadzovať právo a poskytovať lekársku pomoc v prípade sexuálneho vykorisťovania a zneužívania zamestnancami Organizácie Spojených národov a pridruženým personálom v mierových operáciách,

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka OSN o odporúčaniach nezávislej skupiny na vysokej úrovni pre mierové operácie z 11. septembra 2015,

–  so zreteľom na záverečnú správu medzinárodnej vyšetrovacej komisie pre Stredoafrickú republiku z 19. decembra 2014,

–  so zreteľom na medzinárodnú konferenciu na vysokej úrovni o Stredoafrickej republike s názvom Od humanitárnej pomoci k odolnosti, ktorá sa konala 26. mája 2015 v Bruseli,

–  so zreteľom na Dohodu o odzbrojení, demobilizácii, repatriácii a reintegrácii, podpísanú 10. mája 2015 veľkým počtom ozbrojených skupín počas fóra v Bangui,

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na dohodu z Libreville (Gabon) z 11. januára 2013 o vyriešení politicko-vojenskej krízy v Stredoafrickej republike, podpísanú pod záštitou hláv štátov a predsedov vlád Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov (ECCAS), v ktorej sa ustanovujú podmienky ukončenia krízy v Stredoafrickej republike,

–  so zreteľom na mimoriadne samity hláv štátov a predsedov vlád Hospodárskeho spoločenstva stredoafrických štátov (ECCAS), ktoré sa konali v N’Džamene (Čad) 21. decembra 2012, 3. apríla 2013 a 18. apríla 2013, a na ich rozhodnutia zriadiť Dočasnú národnú radu (CNT) s legislatívnymi a ústavodarnými právomocami a prijať plán procesu prechodu v Stredoafrickej republike,

–  so zreteľom na zasadnutie medzinárodnej kontaktnej skupiny z 3. mája 2013 v Brazzaville (Konžská republika), na ktorom sa schválil plán realizácie prechodu a zriadil osobitný fond na pomoc Stredoafrickej republike,

–  so zreteľom na dohodu o zastavení prejavov nepriateľstva podpísanú v júli 2014,

–  so zreteľom na závery siedmeho zasadnutia medzinárodnej kontaktnej skupiny pre Stredoafrickú republiku, ktoré sa konalo v Brazzaville (Konžská republika) 16. marca 2015,

–  so zreteľom na komuniké, ktoré vydala Mierová a bezpečnostná rada Africkej únie 17. septembra 2014 a 26. marca 2015,

–  so zreteľom na stredoafrickú ústavu, ktorú prijala Dočasná rada koncom augusta 2015,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu z roku 1998, ktorý Stredoafrická republika ratifikovala v roku 2001,

–  so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch, ktorý Stredoafrická republika podpísala,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže koncom septembra 2015 vypukli nové zrážky, pričom zahynulo 42 osôb a približne 37 000 osôb opustilo svoje domovy;

B.  keďže na konci septembra 2015 viac ako 500 väzňov ušlo z väzenia Ngaragba v Bangui a v Bouar vrátane veľmi známych osôb, ktoré porušovali ľudské práva a dopúšťali sa násilia a zneužívania; keďže to prináša vážnu hrozbu pre civilistov a ochranu obetí a svedkov; keďže útek z väzenia predstavuje krok späť, pokiaľ ide o zachovanie práva a poriadku a boj proti beztrestnosti v Stredoafrickej republike;

C.  keďže podmienky pre agentúry pomoci v Bangui sa podľa Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí zhoršili; keďže viaceré kancelárie a rezidencie humanitárnych organizácií boli vyrabované a ich pracovníci majú obmedzenú slobodu pohybu, najmä zdravotnícki pracovníci v nemocniciach;

D.  keďže humanitárna pomoc sa komplikuje z dôsledku bojov a početných bariér, ktoré bránia orgánom, aby získali prístup k tisícom vnútorne vysídlených osôb a posúdili ich potreby; keďže obavy týkajúce sa bezpečného prístupu do okolia Bangui potvrdila organizácia Médecins Sans Frontières (MSF), ktorá uviedla, že zranení ľudia v mnohých prípadoch prichádzali pešo a sanitky tejto organizácie nemohli jazdiť, pretože hlavné mesto sa stalo príliš nebezpečné;

E.  keďže OSN rozhodla predĺžiť mandát misie MINUSCA do 30. apríla 2016 s povoleným stropom 10 750 vojakov vrátane 480 vojenských pozorovateľov a vojenských zamestnancov, 2 080 príslušníkov polície vrátane 400 samostatných policajných dôstojníkov a 40 dozorcov;

F.  keďže podľa mierovej misie OSN v krajine (MINUSCA)sa bezpečnostná situácia nedávno upokojila, ale napätie pretrváva v Bangui, ktoré bolo svedkami útokov voči civilistom, násilia medzi komunitami a útokov na humanitárnych pracovníkov;

G.  keďže hlavná prokurátorka Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensouda vyzvala tých, ktorí sú zapojení do nepokojov, „aby okamžite ukončili násilie“, a dodala, že všetky vojnové zločiny spáchané budú potrestané; keďže 24. septembra 2014 začalo druhé vyšetrovanie konfliktu v Stredoafrickej republike;

H.  keďže nedávne zrážky prinášajú hrozbu, že sa oslabí začínajúci mierový proces, a mohli by viesť krajinu späť do temných časov na konci roku 2013 a v roku 2014, keď tisíce osôb bolo zabitých a desaťtisíce osôb museli opustiť svoje domovy; keďže trestná činnosť naďalej predstavuje hlavnú hrozbu; keďže situácia žien v Stredoafrickej republike je veľmi vážna a keďže všetky zúčastnené strany často používajú znásilňovanie ako vojnovú zbraň;

I.  keďže prevrat v roku 2013 a následné zosadenie dočasnej hlavy štátu Michela Djotodiu a dočasného predsedu vlády Nicolasa Tiangayea sprevádzalo rozsiahle a vážne porušovanie ľudských práv s jasnou hrozbou genocídy vrátane mimosúdnych popráv, mučenia, lúpenia, masívneho znásilňovania, sexuálneho zneužívania, únosov žien a detí a násilného verbovania detských vojakov;

J.  keďže 4. októbra 2015 mali obyvatelia Stredoafrickej republiky rozhodnúť v referende o prijatí novej ústavy a zvoliť svojich zástupcov v súbežných prezidentských a legislatívnych voľbách, ktoré boli pôvodne plánované na 18. októbra 2015 (prvé kolo) a 22. novembra 2015 (druhé kolo); keďže dočasné orgány sa niekoľko týždňov snažili o odloženie volieb, ale Národná volebná agentúra doteraz neoznámila nový harmonogram, nie sú pripravené zoznamy voličov a neboli distribuované volebné karty;

K.  keďže krajina čelí najhoršej humanitárnej kríze od svojej nezávislosti v roku 1960, pričom kríza ohrozuje celú populáciu, t. j. 4,6 milióna osôb, a z toho polovica sú deti; keďže 2,7 milióna osôb potrebuje pomoc vrátane potravinovej pomoci, ochrany a prístupu k zdravotnej starostlivosti, pitnej vode, hygiene a bývaniu; keďže sa odhaduje, že viac ako 100 000 detí bolo vystavených sexuálnemu zneužívaniu a verbovaniu do ozbrojených skupín v krajine a keďže sa odhaduje, že kríza vyhnala jeden milión detí zo škôl;

L.  keďže 5. mája 2015 ozbrojené skupiny pôsobiace v Stredoafrickej republike sa dohodli, že prepustia 6 000 až 10 000 detských vojakov;

M.  keďže mierová operácia bola poškodená obvineniami zo sexuálneho zneužívania detí a dievčat vojakmi jednotiek OSN a príslušníkmi francúzskych mierových síl;

N.  keďže ozbrojené skupiny z hnutia Seleka, ako aj zbrojené skupiny anti-balaka profitujú z obchodu s drevom a diamantmi prostredníctvom kontroly lokalít a „zdanením“ alebo „vynútenou ochranou“ získavajú peniaze od baníkov a obchodníkov a keďže obchodníci v Stredoafrickej republike nakupujú diamanty v hodnote niekoľko miliónov dolárov bez toho, aby sa dostatočne vyšetrovalo, či nefinancovali ozbrojené skupiny;

O.  keďže dodržiavanie ľudských práv je základnou hodnotou Európskej únie a predstavuje zásadný prvok dohody z Cotonou, a najmä jej článku 8;

P.  keďže spravodlivosť a stíhanie prípadov závažného porušovania ľudských práv patria medzi rozhodujúce úlohy potrebné na ukončenie zneužívania a na obnovu Stredoafrickej republiky;

Q.  keďže beztrestnosť naďalej charakterizuje násilie, a to bez ohľadu na skutočnosť, že Dočasná rada prijala a dočasný prezident podpísal zákon o zriadení špeciálneho trestného súdu zloženého z národných a medzinárodných sudcov a prokurátorov, ktorý bude vyšetrovať a stíhať závažné porušovanie ľudských práv v Stredoafrickej republike, ku ktorým došlo od roku 2003;

R.  keďže EÚ v septembri 2014 začala prvé tri rozvojové projekty z trustového fondu EÚ pre Stredoafrickú republiku s účasťou mnohých darcov v oblastiach zdravotníctva, vytvárania pracovných miest, obnovy poškodenej infraštruktúry v Bangui, posilnenia postavenia žien a ich hospodárskeho začleňovania;

S.  keďže v marci 2015 Európska rada začala vojenskú poradnú misiu Európskej únie v Stredoafrickej republike (EUMAM RCA) s cieľom podporiť orgány Stredoafrickej republiky pri príprave reformy v bezpečnostnom sektore v súvislosti s ozbrojenými silami;

T.  keďže od mája 2015 EÚ zvýšila svoju pomoc pre Stredoafrickú republiku v celkovej výške 72 miliónov EUR vrátane prostriedkov na humanitárnu pomoc (s novými finančnými prostriedkami vo výške 10 miliónov EUR), rozpočtovej podpory (s ďalšími 40 miliónmi EUR) a nového príspevku do trustového fondu EÚ pre Stredoafrickú republiku (ďalších 22 miliónov EUR);

U.  keďže 15. júla 2014 EÚ zriadila svoj historicky prvý rozvojový trustový fond s účasťou mnohých darcov na podporu Stredoafrickej republiky, ktorého cieľom je uľahčiť prechod od reakcie na núdzovú situáciu k dlhodobej rozvojovej pomoci;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie zo situácie v Stredoafrickej republike, ktorá by mohla krajinu priviesť na pokraj občianskej vojny, ak sa nepodarí dostať pod kontrolu nedávne násilnosti; ľutuje straty na životoch a vyjadruje sústrasť rodinám obetí, ako aj celému obyvateľstvu Stredoafrickej republiky;

2.  dôrazne odsudzuje útoky na humanitárne organizácie a obydlia počas nedávnej vlny násilia; žiada, aby sa humanitárni pracovníci mohli slobodne pohybovať a pomáhať civilistom v núdzi, najmä vysídlenému obyvateľstvu; pripomína, že takmer pol milióna obyvateľov vysídlených v rámci krajiny nutne potrebuje jedlo, zdravotnú starostlivosť, vodu, zdravotné a hygienické potreby, prístrešie a základné domáce potreby;

3.  vyzýva orgány Stredoafrickej republiky, aby sa zamerali na boj proti beztrestnosti a na opätovné nastolenie právneho štátu, okrem iného privedením pred súd tých, ktorí sú zodpovední za násilie; víta vytvorenie osobitného trestného súdu na prešetrenie a stíhanie závažných porušení ľudských práv, ku ktorým došlo v tejto krajine od roku 2013, a zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť jeho fungovanie; zdôrazňuje, že na jeho fungovanie je potrebná finančná aj technická pomoc; žiada, aby sa čo najskôr uskutočnilo medzinárodné stretnutie, na ktorom sa darcovia zaviažu poskytnúť zdroje; nabáda orgány Stredoafrickej republiky, aby prijali účinný a transparentný postup náboru zamestnancov súdu;

4.  chváli ECCAS za to, že zohralo zásadnú úlohu pri príprave procesu prechodu, ako aj za pevnú pozíciu, ktorú zaujalo na konzultáciách 31. januára 2015 v Addis Abebe, pokiaľ ide o súbežnú iniciatívu, ktorá by mohla ohroziť terajšie úsilie medzinárodného spoločenstva o obnovenie mieru, bezpečnosti a stability v Stredoafrickej republike;

5.  víta úsilie, ktoré doteraz vyvinula dočasná vláda, no vyzýva dočasné orgány Stredoafrickej republiky a medzinárodné spoločenstvo, aby sa zaoberali hlavnými príčinami krízy, ako sú všeobecná chudoba, hospodárske rozdiely a nerovnosti, rastúca nezamestnanosť, ako aj nespravodlivé rozdelenie bohatstva z prírodných zdrojov krajiny prostredníctvom štátneho rozpočtu; požaduje komplexný prístup zameraný na bezpečnosť, humanitárnu pomoc, stabilizáciu a hospodársku obnovu;

6.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby v tomto kritickom období podporilo politický proces v Stredoafrickej republike a aby zvýšilo spoločné úsilie o umožnenie politického dialógu, budovanie dôvery a zabezpečenie mierového spolužitia medzi rôznymi náboženskými komunitami v krajine; žiada vládu Stredoafrickej republiky, aby prednostne obnovila systém vzdelávania s cieľom umožniť dlhodobé mierové spolužitie;

7.  ľutuje, že hoci OSN vyhlásila zbrojné embargo, posilňovanie vojska pokračuje; vyzýva všetky strany, aby dodržiavali dohodu o odzbrojení, podpísanú 10. mája 2015; zdôrazňuje, že odzbrojovanie ozbrojených skupín musí byť absolútnou prioritou, a to najmä vzhľadom na nadchádzajúce prezidentské a všeobecné voľby, ktoré sa v Stredoafrickej republike budú konať koncom tohto roka;

8.  žiada Africkú úniu a EÚ, aby využili všetky vhodné opatrenia a nástroje na pomoc dočasnej vláde prekonať rozpad už beztak krehkého štátu a uskutočniť prechod k fungujúcemu, inkluzívnemu a demokratickému štátu, najmä prostredníctvom nástroja na podporu stability a mieru, mierového nástroja pre Afriku a afrických pohotovostných síl;

9.  víta vytvorenie fóra v Bangui, zameraného na zmierenie a mier, a žiada bezpodmienečnú účasť všetkých politických, vojenských a náboženských vodcov, ako aj miestnych spoločenstiev a občianskej spoločnosti; trvá na konaní demokratických volieb;

10.  vyzýva Komisiu, členské štáty a ostatné medzinárodné subjekty, aby sa všemožne snažili o podporu organizácie volieb, ako sa predpokladá v pláne prechodu, najmä tým, že prispejú k programu volebnej pomoci, ktorý spravuje UNDP, aby sa voľby mohli koncom tohto roka uskutočniť a splnila sa tým hlavná súčasť plánu prechodu;

11.  opakuje, že podporuje nezávislosť, jednotu a územnú celistvosť Stredoafrickej republiky; pripomína význam práva národov na sebaurčenie bez vonkajšieho zasahovania;

12.  potvrdzuje svoju podporu mierovým silám OSN, MINUSCA a francúzskemu vojenskému kontingentu Sangaris pred voľbami, ktoré sa budú konať koncom roka; dôrazne odsudzuje každý pokus ohroziť súčasné úsilie o stabilitu;

13.  pripomína, že prechodné obdobie sa skončí 30. decembra 2015; žiada orgány tohto štátu, aby s podporu vojenských síl MINUSCA a Sangaris obnovili v krajine, a najmä v meste Bangui, pokoj, aby sa podľa možnosti čo najviac zachoval volebný kalendár;

14.  víta vojenskú poradnú misiu (EUMAM RCA) a začatie projektov zameraných na obnovu kapacít polície a poriadkových síl v záujme práce polície v komunitách a potláčania nepokojov, obnovu spoločného operačného centra velenia, posilnenie súdnictva a ozdravenie väzníc;

15.  rázne odsudzuje akékoľvek násilie na deťoch a ženách a žiada všetky vojenské a neštátne ozbrojené skupiny, aby zložili zbrane, skoncovali so všetkými formami násilia a zo svojich radov okamžite prepustili deti; vyzýva všetky zúčastnené strany, aby sa zaviazali k ochrane práv detí a predchádzali ďalším násilnostiam na deťoch a ich zneužívaniu; žiada, aby boli dievčatám a ženám, ktoré sa počas ozbrojeného konfliktu stali obeťou znásilnenia, poskytované v plnej miere služby sexuálnej a reprodukčnej zdravotnej starostlivosti;

16.  žiada obchodníkov s diamantmi v Stredoafrickej republike, aby preukázali vykonanie previerky due diligence, a medzinárodné diamantové spoločnosti, aby sa zaoberali nedostatkami Kimberleyského procesu v dodávateľskom reťazci diamantov zo Stredoafrickej republiky; vyzýva orgány Stredoafrickej republiky a zahraničné spoločnosti, aby pomohli posilniť riadenie v ťažobnom odvetví tým, že budú dodržiavať iniciatívu za transparentnosť v ťažobnom priemysle;

17.  vyzýva medzinárodné diamantové spoločnosti, aby dôkladne sledovali pôvod diamantov tak, aby sa konflikt ešte viac neprehlboval nákupom nezákonne získaných a nedovolene obchodovaných diamantov zo Stredoafrickej republiky; žiada európske spoločnosti obchodujúce so stredoafrickými spoločnosťami z odvetvia ťažby dreva, aby dodržiavali nariadenie EÚ o dreve a vyzýva EÚ, aby rázne presadzovala svoje nariadenie o dreve vo vzťahu k dovozcom dreva zo Stredoafrickej republiky;

18.  vyzýva orgány Stredoafrickej republiky, aby vypracovali celoštátnu stratégiu na riešenie problému nezákonnej ťažby a sietí nelegálneho obchodu s prírodnými zdrojmi;

19.  žiada krajiny, ktorých vojaci sú zodpovední za sexuálne zneužívanie v rámci mierových misií v Stredoafrickej republike, aby ich brali na zodpovednosť a postavili pred súd, keďže beztrestnosti sa nemožno prizerať; zdôrazňuje naliehavú potrebu reformy štruktúr na budovanie mieru zavedením fungujúceho a transparentného mechanizmu dohľadu a zodpovednosti; je presvedčený, že takéto závažné zločiny by sa dali obmedziť a dalo by sa im predchádzať aj výchovou a vzdelávaním;

20.  žiada Stredoafrickú republiku, jej susedné štáty a ostatné členské štáty Medzinárodnej konferencie o oblasti Veľkých jazier (ICGLR), aby spolupracovali na regionálnej úrovni s cieľom vyšetriť a bojovať proti regionálnym zločineckým sieťam a ozbrojeným skupinám zapojeným do nezákonnej ťažby a pašovania prírodných zdrojov vrátane zlata, diamantov a nepovoleného zabíjania a pašovania zvierat;

21.  žiada EÚ, aby podnikla všetko, čo je v jej silách, na poskytnutie koordinovanejšej a účinnejšej pomoci ľuďom v Stredoafrickej republike; zároveň víta zintenzívnenie humanitárnych snáh EÚ a členských štátov v Stredoafrickej republike, pokiaľ ide o aktuálne potreby; zdôrazňuje, že je nutné poskytnúť pomoc na záchranu života všetkým ľuďom v núdzi v Stredoafrickej republike, ako aj utečencom v susedných štátoch;

22.  odsudzuje ničenie verejných archívov a registrov vojakmi; žiada EÚ, aby sa zasadila o to, že Stredoafrická republika obnoví svoj verejný register aj s cieľom zabrániť nezrovnalostiam pri voľbách;

23.  vyzýva členské štáty a ostatných darcov, aby zvýšili svoje príspevky do fondu EÚ pre Stredoafrickú republiku, trustový fond Bêkou, ktorého cieľom je podpora stabilizácie a obnovy Stredoafrickej republiky, a vzali pritom do úvahy potrebu lepšieho prepojenia programov obnovy / rozvoja s humanitárnou reakciou;

24.  vyzýva EÚ, Africkú úniu a medzinárodné spoločenstvo, aby pomáhali utečencom zo Stredoafrickej republiky v susedných štátoch;

25.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie orgánom dočasnej vlády Stredoafrickej republiky, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federice Mogheriniovej, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, inštitúciám Africkej únie, ECCAS, parlamentnému zhromaždeniu AKT-EÚ a členským štátom EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0035.


Situácia v Thajsku
PDF 185kWORD 84k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o situácii v Thajsku (2015/2875(RSP))
P8_TA(2015)0343RC-B8-1002/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Thajsku, najmä na uznesenia z 20. mája 2010(1), zo 6. februára 2014(2) a z 21. mája 2015(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 2. apríla 2015 o vývoji v Thajsku,

–  so zreteľom na vyhlásenia vydané delegáciou EÚ v Thajsku po dohode s vedúcimi misie EÚ v Thajsku zo 14. novembra 2014, z 30. júna 2015 a 24. septembra 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 23. júna 2014 o Thajsku,

–  so zreteľom na odpoveď vtedajšej podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Catherine Ashtonovej v mene Komisie z 15. mája 2013 o situácii Andyho Halla,

–  so zreteľom na tlačové vyhlásenie, ktoré 1. apríla 2015 vydal osobitný spravodajca OSN pre podporu a ochranu práva na slobodu prejavu,

–  so zreteľom na všeobecné pravidelné preskúmanie Thajska pred Radou OSN pre ľudské práva a na jeho odporúčania z 5. októbra 2011,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o ochrancoch ľudských práv z roku 1998,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966, ktorého je Thajsko zmluvnou stranou,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na Deklaráciu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 20. mája 2014 armáda zosadila thajskú vládu a v celej krajine zaviedla stanné právo, pričom si vynútila rozpustenie dočasného Centra pre udržiavanie mieru a poriadku;

B.  keďže vojenské sily následne zriadili Národnú radu pre mier a poriadok (NRMP), ktorej líder, generál Prayuth Chan-ocha, bude využívať všetky právomoci a neobmedzenú moc vydávať príkazy a zaviesť ústavnú reformu;

C.  keďže kľúčové ústavné orgány, ktoré zriadila NRMP, kontroluje vojsko a keďže členovia NRMP využívajú úplnú imunitu, pokiaľ ide o akékoľvek previnenie, zodpovednosť alebo záväzky, a to dovtedy, kým sú nasadení na základe oddielov 44 a 47 dočasnej ústavy;

D.  keďže 29. augusta 2015 ústavodarný výbor dokončil vypracúvanie návrhu novej ústavy, ktorú NRMP 6. septembra 2015 zamietla; keďže nový ústavodarný výbor musí vypracovať nový návrh ústavy do 180 dní a keďže nedávne zamietnutie môže znamenať predĺženie vojenskej vlády v krajine;

E.  keďže popredné webové stránky venujúce sa situácii v oblasti politických a ľudských práv v Thajsku čelia obvineniam zo strany NRMP z ohrozovania národnej bezpečnosti v zmysle oddielu 44 dočasnej ústavy a keďže existuje silná cenzúra televíznych kanálov a komunitných rozhlasových staníc spojených so všetkými vnútroštátnymi politickými frakciami;

F.  keďže nedávno prijatý akt o verejnom zhromažďovaní, ktorý nadobudol účinnosť 14. augusta 2015, vážnym spôsobom obmedzuje slobodu zhromažďovania a stanovuje vysoké tresty odňatia slobody v trvaní až 10 rokov za trestné činy, ako je narušenie verejných služieb;

G.  keďže príslušníci armády boli vymenovaní za „poverencov pre udržiavanie mieru a poriadku“, aby mohli svojvoľne zatýkať a vykonávať vyšetrovania a prehliadky bez príslušného povolenia;

H.  keďže účastníci pokojných demonštrácií boli opakovane obvinení z buričstva a z porušovania zákona a keďže bolo zatknutých 14 aktivistov z Neodemokratického hnutia;

I.  keďže v Thajsku sa naďalej uplatňuje trest smrti a keďže nové právne predpisy rozšírili rozsah okolností, za ktorých sa môže uložiť;

J.  keďže od štátneho prevratu bol zaznamenaný prudký nárast prípadov väznenia za vlastizradu;

K.  keďže Národnej komisii pre ľudské práva bol odopretý prístup k jednotlivcom, ktorí sú obeťou mučenia alebo zlého zaobchádzania, sú držaní v trvalej väzbe bez obvinenia alebo súdneho procesu a rozhodujú o nich vojenské súdy;

L.  keďže od štátneho prevratu bolo zaznamenané zhoršenie bezpečnosti miestnych komunít a aktivistov v oblasti pozemkových práv;

M.  keďže Thajsko nie je signatárom Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 ani protokolu k nemu z roku 1967 a nedisponuje formálnym vnútroštátnym rámcom pre oblasť azylu; keďže thajské orgány naďalej vracajú utečencov a žiadateľov o azyl do krajín, kde budú pravdepodobne vystavení prenasledovaniu;

N.  keďže Thajsko má podľa medzinárodných zmlúv, ktorých je zmluvnou stranou, povinnosť vyšetrovať a náležite stíhať prípady mučenia, úmrtia vo väzení a iného údajného závažného porušovania ľudských práv;

O.  keďže trestné stíhanie vo veci ohovárania proti obhajcovi práv zamestnancov Andymu Hallovi, občanovi EÚ, bolo zamietnuté, ale keďže Andy Hall naďalej čelí obvineniam v prípadoch počítačovej kriminality a ohovárania a dvoch občianskoprávnych prípadoch ohovárania, ktoré by mohli viesť k sedemročnému trestu odňatia slobody a pokutám vo výške mnohých miliónov dolárov po tom, ako sa podieľal na správe organizácie Finnwatch o údajnom zneužívaní pracovníkov thajským veľkoobchodníkom v oblasti spracovania ananásu, a to napriek tomu, že porušovanie práv pracovníkov uvedenou spoločnosťou potvrdilo i thajské ministerstvo práce, ako aj zamestnanec spoločnosti počas predošlých súdnych pojednávaní; keďže jeho prípad bude prerokovaný 19. októbra 2015;

P.  keďže migrujúci pracovníci sú slabo chránení napriek tomu, že Thajsko ratifikovalo dohovor č. 29 Medzinárodnej organizácie práce; keďže obchodovanie s pracovníkmi je vážny problém; keďže situácia v odvetví rybárstva je mimoriadne znepokojujúca;

Q.  keďže EÚ pozastavila začínajúce rokovania s Thajskom o dvojstrannej dohode o voľnom obchode, ktoré sa začali v roku 2013, a keďže odmieta podpísať dohodu o partnerstve a spolupráci dokončenú v novembri 2013, kým nebude ustanovená demokratická vláda; keďže EÚ je tretím najväčším obchodným partnerom Thajska;

1.  víta pevný záväzok EÚ voči thajskému ľudu, s ktorým má EÚ silné a dlhotrvajúce politické, hospodárske a kultúrne väzby; zdôrazňuje, že EÚ ako priateľ a partner Thajska opakovane žiadala o obnovenie demokratického procesu;

2.  vyjadruje však hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciu v oblasti ľudských práv v Thajsku po protiprávnom prevrate v máji 2014;

3.  naliehavo vyzýva thajské orgány, aby zrušili represívne obmedzenia práva na slobodu a pokojné uplatňovanie ďalších ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú pokojného zapojenia do politických aktivít;

4.  vyzýva thajské orgány, aby zrušili tresty a rozsudky, stiahli obvinenia a prepustili jednotlivcov a prevádzkovateľov médií, ktorí boli odsúdení alebo obvinení za pokojné uplatňovanie svojich práv na slobodu prejavu alebo zhromažďovania; vyzýva vládu, aby okamžite zrušila oddiel 44 dočasnej ústavy a súvisiace ustanovenia, ktoré slúžia thajským orgánom ako základ na potlačovanie základných slobôd a beztrestné porušovanie ľudských práv;

5.  žiada thajské orgány, aby pomohli predchádzať hrozbám pre bezpečnosť širokého obyvateľstva a lepšie reagovali na obavy príslušníkov miestnych komunít a aktivistov v oblasti pozemkových práv;

6.  vyzýva thajské orgány, aby čo najskôr začali s politickým prenosom právomocí z vojenských na civilné orgány; berie na vedomie jasný plán pre slobodné a spravodlivé voľby a žiada rešpektovanie harmonogramu;

7.  podporuje presun celej súdnej právomoci nad civilným obyvateľstvom z vojenských na civilné súdy, skoncovanie so svojvoľným zadržiavaním v rámci stanného práva a opatrenia na obmedzenie, a nie posilnenie právomocí armády, pokiaľ ide o zadržiavanie civilistov;

8.  nabáda orgány, aby prehodnotili zákon o vlastizrade s cieľom zamedziť trestaniu pokojného uplatňovania prejavu politického postoja a pozastaviť rozsiahle používanie tohto zákona aj v prípade nesúvisiacich záležitostí;

9.  žiada, aby sa rešpektovalo a chránilo právo na bezpečnosť vrátane bezpečnosti obhajcov ľudských práv a aby akékoľvek porušovanie práv obhajcov ľudských práv bolo podrobené okamžitému, účinnému a nezávislému vyšetrovaniu;

10.  berie na vedomie, že thajská vláda vymenovala nový výbor pre vypracovanie návrhu ústavy, ktorý má návrh novej ústavy vypracovať čo najskôr; žiada ústavu, ktorá by bola založená na demokratických zásadách, ako sú rovnosť, sloboda, spravodlivé zastúpenie, transparentnosť, zodpovednosť, dodržiavanie ľudských práv, právny štát a verejný prístup k zdrojom;

11.  vyzýva thajskú vládu, aby plnila svoje ústavné a medzinárodné záväzky, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, právo na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania, ako aj politický pluralizmus, najmä v kontexte rastúcej závažnosti jej zákonov zameraných proti ohováraniu;

12.  berie na vedomie opatrenia, ktoré prijala thajská vláda s cieľom splniť minimálne normy pre odstránenie obchodovania s ľuďmi a skoncovanie s endemickým moderným otroctvom v dodávateľskom reťazci odvetvia rybolovu; nabáda vládu, aby naliehavo vykonávala tieto opatrenia a zintenzívnila svoje úsilie;

13.  vyzýva Thajsko, aby podpísalo a ratifikovalo Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a protokol k nemu z roku 1967;

14.  naliehavo vyzýva Thajsko, aby uskutočnilo konkrétne kroky smerom k zrušeniu trestu smrti;

15.  s potešením víta schválenie zákona o rovnosti pohlaví v Thajsku, čo je znamením inkluzívnejšej budúcnosti, pokiaľ ide o právny postoj krajiny k lesbičkám, homosexuálom, bisexuálom a transrodovým osobám (LGBT);

16.  víta rozhodnutie zamietnuť trestné stíhanie vo veci ohovárania proti Andymu Hallovi a jeho následné prepustenie; takisto žiada o zastavenie trestného stíhania v súvislosti s počítačovou kriminalitou a ohováraním, ktoré proti nemu začal trestný súd v južnom Bangkoku, keďže jeho konanie ako obhajcu ľudských práv bolo zamerané na odhaľovanie prípadov obchodovania s ľuďmi a zlepšenie právnej situácie migrujúcich pracovníkov v Thajsku, čo potvrdzuje jeho právo realizovať výskum a obhajobu bez strachu z represálií; v súvislosti s občianskoprávnymi prípadmi ohovárania vyjadruje znepokojenie, že jeho súdny proces nemusí byť úplne nestranný, keďže existujú správy o vlastníckych vzťahoch medzi žalujúcou spoločnosťou a vysokopostavenými thajskými politikmi; žiada delegáciu EÚ, aby naďalej pozorne sledovala jeho právnu situáciu a aby sa zúčastnila na súdnom konaní;

17.  víta oslobodenie novinárov Chutimy ‘Oi’ Sidasathianovej a Alana Morisona oblastným súdom vo Phukete dňa 1. septembra 2015;

18.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo a najmä EÚ, aby všetko svoje úsilie zamerali na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, nútenej práci a nútenej migrácii, a to tým, že budú podporovať medzinárodnú spoluprácu v oblasti monitorovania prípadov porušovania ľudských práv týkajúcich sa pracovnej problematiky a zamedzenia takýmto prípadom;

19.  nabáda EÚ a thajskú vládu, aby sa zapojili do konštruktívneho dialógu o otázkach týkajúcich sa ochrany ľudských práv a procesov demokratizácie v Thajsku a v celom regióne; opakuje svoju podporu procesu demokratizácie v Thajsku;

20.  podporuje Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) pri udržiavaní hospodárskeho a politického nátlaku s cieľom zabezpečiť návrat Thajska k demokratickej vláde; v tejto súvislosti pripomína thajskej vláde, že pokiaľ ide o dohodu o voľnom obchode a dohodu o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Thajskom, nemožno očakávať žiadny pokrok, kým bude pri moci vojenská junta;

21.  víta novú rolu Thajska ako koordinátora vzťahov medzi združením ASEAN a EÚ v rokoch 2015 – 2018; poukazuje na vzájomné výhody spolupráce medzi združením ASEAN a EÚ;

22.  žiada ESVČ a delegáciu EÚ, ako aj delegácie členských štátov, aby využili všetky dostupné nástroje na zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a právneho štátu v Thajsku, najmä tým, že budú naďalej sledovať vyšetrovanie a súdne vypočutia vedúcich predstaviteľov opozície;

23.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Komisii, vláde a parlamentu Thajska, parlamentom a vládam členských štátov, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov Združenia národov juhovýchodnej Ázie.

(1) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 152.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0107.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0211.


Hromadné vysídľovanie detí v Nigérii v dôsledku útokov skupiny Boko Haram
PDF 356kWORD 91k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o hromadnom vysídľovaní detí v Nigérii v dôsledku útokov skupiny Boko Haram (2015/2876(RSP))
P8_TA(2015)0344RC-B8-1003/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nigérii, najmä na uznesenia zo 17. júla 2014(1) a z 30. apríla 2015(2),

–  so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej vrátane vyhlásení z 8. januára, 19. januára, 31. marca, zo 14. a z 15. apríla a z 3. júla 2015,

–  so zreteľom na stanovisko predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 28. júla 2015,

–  so zreteľom na prejav prezidenta Muhammadua Buhariho na Valnom zhromaždení OSN z 28. septembra 2015, a na samit OSN o boji proti terorizmu,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti, prijatú 31. októbra 2000,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a na Chartu Organizácie africkej jednoty (OAJ) o právach a blahu dieťaťa (1990),

–  so zreteľom na zákon o právach detí z roku 2003 podpísaný federálnou vládou Nigérie,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor Africkej únie o predchádzaní terorizmu a boji proti nemu, ktorý Nigéria ratifikovala 16. mája 2003, a na dodatkový protokol, ktorý Nigéria ratifikovala 22. decembra 2008,

–  so zreteľom na Núdzový trustový fond EÚ pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva o násilnostiach a zneužívaní zo strany skupiny Boko Haram a dosahu na ľudské práva v dotknutých krajinách z 29. septembra 2015; so zreteľom na vyjadrenia vysokého komisára OSN pre ľudské práva týkajúce sa možnosti, že členovia skupiny Boko Haram by mohli byť obvinení z vojnových zločinov,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Nigéria, najľudnatejšia a najväčšia ekonomika v Afrike, ktorá je etnicky rôznorodá a poznamenaná regionálnymi a náboženskými rozpormi a rozkolom medzi severnou a južnou časťou so závažnými hospodárskymi a sociálnymi nerovnosťami, je od roku 2009 bojiskom islamskej teroristickej skupiny Boko Haram, ktorá prisahala vernosť Dá’išu; keďže táto teroristická skupina je čoraz väčšou hrozbou pre stabilitu Nigérie a regiónu západnej Afriky; keďže nigérijské bezpečnostné sily počas vojenských operácií na potlačenie povstania často používali nadmernú silu a uchyľovali sa k zneužívaniu;

B.  keďže za posledné štyri mesiace skupina Boko Haram zabila najmenej 1 600 civilistov, čím sa počet obetí zvýšil najmenej na 3 500 civilistov len v samotnom roku 2015;

C.  keďže od začiatku povstania skupiny Boko Haram ich cielené akcie namierené proti školákom a školáčkam v tejto oblasti pripravili deti o prístup k vzdelávaniu, pričom podľa údajov organizácie UNESCO je Nigéria s počtom 10,5 milióna detí v školskom veku, ktoré školu nenavštevujú, celosvetovo na najvyššom mieste; keďže Boko Haram sa zameriava na deti a ženy, ktoré sa vzdelávajú, podobne ako skupina aš-Šabáb v Somálsku, al-Káida v islamskom Maghrebe (AQIM), Hnutie za jednotu a džihád v západnej Afrike (MUJAO), skupina Ansár ad-Dín v severnom Mali a Taliban v Afganistane a Pakistane;

D.  keďže napriek pokroku nigérijských a regionálnych ozbrojených síl narastajúci počet útokov a samovražedných bombových atentátov presahujúcich hranice susedných krajín ohrozuje stabilitu a živobytie miliónov ľudí v celom regióne; keďže deti sú v mimoriadne veľkom nebezpečenstve vzhľadom na zhoršujúcu sa humanitárnu situáciu, zvyšujúcu sa potravinovú neistotu a súčasne zlý prístup k vzdelávaniu, bezpečnej pitnej vode a službám zdravotnej starostlivosti;

E.  keďže podľa odhadov OSN násilie v štátoch Borno, Yobe a Adamawa nedávno vyústilo do dramatického zvýšenia počtu osôb vysídlených v rámci krajiny na 2,1 milióna, z čoho podľa Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) 58 % tvoria deti; keďže celkovo boli povstaním zasiahnuté viac než 3 milióny ľudí a v kotline Čadského jazera potrebuje humanitárnu pomoc 5,5 milióna osôb;

F.  keďže Nigérii sa podarilo usporiadať prevažne pokojné parlamentné a guvernérske voľby, a to napriek hrozbám zo strany skupiny Boko Haram, že voľby naruší; keďže Nigéria a krajiny, s ktorými susedí, 11. júna 2015 v Abuji vytvorili mnohonárodnostné spojené sily (Multinational Joint Task Force – MNJTF), aby tak dodržali rozhodnutia o boji proti skupine Boko Haram prijaté v januári 2015 v Niamey;

G.  keďže skupina Boko Haram v Nigérii od roku 2009 uniesla viac ako 2 000 žien a dievčat vrátane 276 školáčok z Čiboku na severovýchode krajiny, ku ktorých uneseniu došlo 14. apríla 2014, čo šokovalo celý svet a spustilo medzinárodnú kampaň (pod názvom Vráťte nám naše dievčatá) na ich záchranu; keďže takmer po roku a pol sa ešte stále nenašlo viac ako 200 dievčat, ktoré boli unesené pri tomto incidente;

H.  keďže odvtedy zmizlo alebo bolo unesených, či odvedených ako bojovníci alebo domáca pracovná sila mnoho ďalších detí, pričom dievčatá sa stali obeťami znásilnenia a nútených manželstiev alebo boli donútené prestúpiť na islam; keďže od apríla 2015 opísalo organizácii Human Rights Watch (HRW) svoj život v zajatí približne 300 ďalších dievčat, ktoré zo základní teroristov zachránili nigérijské bezpečnostné sily, a asi 60 ďalších, ktorým sa podarilo uniknúť svojim únoscom v iných oblastiach, pričom uviedli, že tento život pozostával z každodenného násilia a teroru, ako aj fyzického a psychického zneužívania; keďže podľa osobitnej zástupkyne OSN pre deti v ozbrojených konfliktoch bol ozbrojený konflikt v severovýchodnej Nigérii v minulom roku jedným z najsmrteľnejších, pokiaľ ide o deti, pričom dochádzalo k zabíjaniu, čoraz rozšírenejšiemu náboru a využívaniu detí, nespočetným únosom a sexuálnemu násiliu páchanému na dievčatách; keďže UNICEF uvádza, že viac ako 23 000 detí bolo odlúčených od svojich rodičov a násilím prinútených k úteku zo svojho domova, pričom tieto deti si zachránili život útekom do vnútrozemia Nigérie alebo prekročením hraníc s Kamerunom, Čadom a Nigerom;

I.  keďže väčšina detí žijúcich v táboroch pre osoby vysídlené v rámci krajiny a utečeneckých táboroch stratila jedného alebo oboch rodičov (ktorí boli buď zabití, alebo sú nezvestní), ako aj súrodencov alebo iných príbuzných; keďže napriek tomu, že v týchto táboroch pôsobí niekoľko medzinárodných a vnútroštátnych humanitárnych organizácií, prístup k základným právam – vrátane potravín, prístrešia (ktoré je preplnené a nehygienické), zdravotných služieb a vzdelávania – je pre mnohé deti aj naďalej neskutočne zlý;

J.  keďže v subregióne (Nigéria, Kamerun, Čadská republika a Nigerská republika) aspoň 208 000 detí nemá prístup k vzdelaniu a 83 000 detí nemá prístup k bezpečnej vode a keďže 23 000 detí v severovýchodnej Nigérii bolo odlúčených od svojich rodín;

K.  keďže počet útokov organizácie Boko Haram stúpol v Nigérii, ako aj v susednom Kamerune, Čadskej republike a Nigerskej republike; keďže Boko Haram naďalej unáša deti a ženy a využíva ich na nosenie výbušných zariadení, čím z nich bez ich vlastného vedomia robí samovražedných atentátnikov; keďže niektoré z osôb, ktoré si našli útočisko na čadskej strane Čadského jazera, sa opäť stali terčom tých istých teroristov na čadskom území;

L.  keďže v júni 2015 poskytla EÚ humanitárnu pomoc vo výške 21 miliónov EUR na pomoc vysídleným ľudom v Nigérii a susedných krajinách postihnutých násilím zo strany teroristických organizácií;

M.  keďže UNICEF spolu s vládami a partnermi v Nigérii, Kamerune, Čadskej republike a Nigerskej republike rozširuje svoje operácie na pomoc tisícom detí a ich rodinám v regióne poskytovaním prístupu k bezpečnej vode, vzdelaniu, poradenstvu a psychologickej podpore, ako aj očkovaniam a liečbe ťažkej akútnej podvýživy; keďže UNICEF získal len 32 % zo sumy 50,3 milióna EUR, ktorú tento rok potrebuje na svoju humanitárnu reakciu v rámci regiónu Čadského jazera;

N.  keďže podľa organizácie HRW mnohé z unesených žien a dievčat, ktoré unikli alebo boli zachránené alebo oslobodené, sa vracajú domov tehotné a zúfalo potrebujú reprodukčnú a materskú zdravotnú starostlivosť, pričom ďalšie ženy a dievčatá nemajú prístup k základnému zdravotnému skríningu vykonávanému po znásilnení, posttraumatickej starostlivosti, sociálnej podpore a poradenstvu v oblasti znásilnenia; keďže Komisia vyhlásila, že v prípadoch, keď tehotenstvo spôsobuje neznesiteľné utrpenie, musia mať ženy prístup k celej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia na základe ich zdravotného stavu, a preto tvrdí, že medzinárodné humanitárne právo má v každom prípade prednosť;

1.  rozhodne odsudzuje zločiny sekty Boko Haram vrátane teroristických útokov a samovražedných bombových útokov v Čade, Kamerune a Nigeri; myslí na obete a vyjadruje úprimnú sústrasť všetkým rodinám, ktoré prišli o svojich blízkych; odsudzuje pokračujúce neochabujúce násilie v nigérijských v štátoch Borno, Yobe a Adamawa a v ďalších mestách tejto krajiny;

2.  odsudzuje kroky, ktoré viedli k hromadnému vysídľovaniu nevinných detí, a požaduje okamžité koordinované medzinárodné kroky na pomoc pri práci agentúr OSN a mimovládnych organizácií, ktoré sa usilujú zabrániť tomu, aby sa vysídlené detí a mladí ľudia nedostali do sexuálneho otroctva a aby sa nestali obeťami iných foriem sexuálneho násilia a únosov a aby ich teroristická sekta Boko Haram nenútila do ozbrojeného konfliktu proti civilným obyvateľom, vládnym a vojenským cieľom v Nigérii; zdôrazňuje, že rozhodne treba riadne chrániť práva detí v Nigérii, v krajine, kde vyše 40 % obyvateľstva je vo veku od 0 do 14 rokov;

3.  je presvedčený, že v prípade detí, ktoré sa predtým spájali so sektou Boko Haram alebo inými ozbrojenými skupinami, by sa mimosúdne opatrenia mali považovať za alternatívu trestného stíhania a väzenia;

4.  víta nedávne oznámenie Komisie o dodatočných finančných prostriedkoch na posilnenie naliehavej humanitárnej pomoci tomuto regiónu; vyjadruje však vážne znepokojenie finančným schodkom medzi záväzkami a skutočnými platbami celého medzinárodného spoločenstva na operácie UNICEF v regióne; vyzýva darcov, aby bezodkladne splnili svoje záväzky na riešenie chronickej potreby prístupu k základným potrebám ako pitná voda, základná zdravotnícka starostlivosť a vzdelávanie;

5.  vyzýva prezidenta Nigérie a jeho novovymenovanú federálnu vládu, aby prijali prísne opatrenia na ochranu civilného obyvateľstva, aby kládli osobitný dôraz na ochranu žien a dievčat, aby stanovili práva žien a práva detí za prioritu v rámci boja proti extrémizmu, aby poskytovali pomoc obetiam a stíhali páchateľov a aby zabezpečili účasť žien na rozhodovacom procese na všetkých úrovniach;

6.  vyzýva nigérijskú vládu, aby začala, ako sľúbil prezident Buhari, naliehavé, nezávislé a dôkladné vyšetrovanie zločinov podľa medzinárodného práva a ďalších prípadov vážneho porušovania ľudských práv všetkými stranami konfliktu;

7.  víta zmenu vojenského vedenia a žiada, aby sa všetky prípady porušovania ľudských práv a zločiny, ktorých sa dopustili tak teroristi, ako aj nigérijské bezpečnostné sily, vyšetrili s cieľom riešiť chýbajúcu zodpovednosť, čo bolo zjavné za bývalého prezidenta; víta prísľub prezidenta Buhariho, že preskúma dôkazy toho, že nigérijské vojenské sily vážne porušovali ľudské práva, dopustili sa vojnových zločinov a spáchali akty, ktoré môžu predstavovať zločiny proti ľudskosti;

8.  naliehavo vyzýva prezidenta federatívnej republiky, aby riešil úlohy spojené s plnením všetkých sľubov volebnej kampane a nedávnymi vyhláseniami, z ktorých najdôležitejšie hovoria o marení teroristickej hrozby, o tom, že dodržiavanie ľudských práv a humanitárneho práva sa stáva ústredným pilierom vojenských operácií, o návrate dievčat z mesta Čibok a všetkých ostatných unesených žien a detí živých a zdravých, o riešení zväčšujúceho sa problému podvýživy a o boji proti korupcii a beztrestnosti s cieľom zabrániť zneužívaniu v budúcnosti a o zabezpečení spravodlivosti pre všetky obete;

9.  naliehavo vyzýva nigérijské orgány a medzinárodné spoločenstvo, aby úzko spolupracovali a zintenzívnili úsilie o zvrátenie pokračujúceho trendu ďalšieho vysídľovania ľudí; víta odhodlanie, ktoré vyjadrilo 13 štátov na regionálnom samite v Niamey 20. a 21. januára 2015, najmä vojenský záväzok Čadu, Kamerunu a Nigérie bojovať proti teroristickým hrozbám sekty Boko Haram; vyzýva Mnohonárodné spojené sily (MNJTF), aby dôkladne dodržiavali medzinárodné ľudské práva a humanitárne právo v operáciách zameraných proti sekte Boko Haram; pripomína, že vojenský prístup sám osebe nebude postačovať na boj proti vzbure sekty Boko Haram;

10.  pripomína, že vznik sekty Boko Haram má korene v nespokojnosti so zlým riadením, s pretrvávajúcou korupcii a ostrými rozdielmi v nigérijskej spoločnosti; naliehavo vyzýva nigérijské orgány, aby odstránili korupciu, zlé riadenie a neefektívnosť vo verejných inštitúciách a v armáde a aby podporovali spravodlivé zdaňovanie; požaduje prijatie opatrení na odstavenie sekty Boko Haram od zdrojov nelegálnych príjmov v spolupráci so susednými krajinami, najmä čo sa týka pašovania a nezákonného obchodovania;

11.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby pomohlo Nigérii a susedným krajinám, ktoré poskytujú útočisko utečencom (Kamerun, Čad a Niger), a poskytlo všetku potrebnú lekársku a psychologickú pomoc osobám v núdzi; apeluje na orgány v subregióne, aby zabezpečili jednoduchý prístup k celej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia žien a dievčat, ktoré sú obeťami znásilnenia, v súlade so spoločným článkom 3 Ženevských dohovorov; zdôrazňuje potrebu uplatňovania univerzálnej normy pre liečenie vojnových obetí znásilnenia a zabezpečenia nadradenosti medzinárodného humanitárneho práva v ozbrojených konfliktoch; vyjadruje svoju plnú solidaritu so ženami a deťmi, ktoré prežili zaslepený terorizmus sekty Boko Haram; požaduje zavedenie špecializovaných vzdelávacích programov zameraných na ženy a deti, ktoré sú vojnovými obeťami, a celú spoločnosť, aby sa mohli vyrovnať s prežitými hrôzami, získali vhodné a komplexné informácie, aby mohli bojovať proti stigmám a sociálnemu vylúčeniu a aby sa mohli stať váženými členmi spoločnosti;

12.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby stanovila pomoc vyhnaným deťom a mladým ľuďom v Nigérii, Kamerune, Čade a Nigeri za prioritu, pričom by osobitnú pozornosť mala venovať ochrane pred všetkými formami brutality a násilia vychádzajúceho z rodovej príslušnosti, a prístupu ku vzdelávaniu, k zdravotníckej starostlivosti a bezpečnej pitnej vode, a to v rámci Núdzového trustový fond pre stabilitu a riešenia hlavných príčin nelegálnej migrácie a vysídlených osôb v Afrike;

13.  vyzýva nigérijskú vládu, aby prijala opatrenia na uľahčenie návratu vysídlených osôb, najmä detí, na zaistenie ich bezpečnosti, a na pomoc mimovládnym organizáciám v ich úsilí o zlepšenie podmienok v táboroch osôb vysídlených v dôsledku konfliktu okrem iného zlepšením hygieny a hygienických zariadení, aby sa zabránilo možnému šíreniu chorôb;

14.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, vládam a parlamentom členských štátov, vláde a parlamentu Nigérijskej federatívnej republiky a predstaviteľom Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS) a Africkej únie.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0008.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0185.


Prípad Alího Muhammada al-Nimra
PDF 176kWORD 76k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o prípade Aliho Muhammada al-Nimru (2015/2883(RSP))
P8_TA(2015)0345RC-B8-0997/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 12. februára 2015 o prípade Rá’ifa Badawího, Saudská Arábia(1) a z 11. marca 2014 o Saudskej Arábii, jej vzťahoch s EÚ a jej úlohe na Blízkom východe a v severnej Afrike(2),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti prijaté v júni 1998 a revidované a aktualizované v apríli 2013,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, najmä na rezolúciu z 18. decembra 2014 o moratóriu na vykonávanie trestu smrti (A/RES/69/186),

–  so zreteľom na vyhlásenia expertov OSN na ľudské práva z 22. septembra 2015 týkajúce sa prípadu Aliho Muhammada al-Nimru,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na článok 11 Charty základných práv Európskej únie, ktorý stanovuje, že každý má právo na slobodu prejavu, a článok 4, ktorý zakazuje mučenie,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv prijaté v júni 2004 a revidované v decembri 2008,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa, ktorého zmluvnou stranou je Saudská Arábia,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948 a na článok 19 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach z roku 1966,

–  so zreteľom na Arabskú chartu ľudských práv, ktorej zmluvnou stranou je Saudská Arábia, a najmä jej článok 32 ods. 1, ktorý zaručuje právo na informácie a slobodu presvedčenia a prejavu, a článok 8, ktorý zakazuje fyzické alebo psychické mučenie alebo kruté, ponižujúce, zneucťujúce alebo neľudské zaobchádzanie,

–  so zreteľom na nedávny ďalší prípad odsúdenia na sťatie hlavy druhého mladistvého, Dawouda al-Marhoona, ktorý bol vo veku 17 rokov údajne mučený a nútený podpísať priznanie, ktoré úradníci použili na jeho odsúdenie po tom, ako bol v máji 2012 počas protestov vo východnej provincii Saudskej Arábie uväznený;

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Aliho Muhammada al-Nimru, ktorý má 21 rokov a je synovcom popredného disidenta, odsúdil Najvyšší súd Saudskej Arábie v máji 2015 na trest smrti údajne sťatím a následným ukrižovaním na základe obvinení z trestných činov, ktoré zahŕňali buričstvo, výtržnosti, protesty, lúpeže a členstvo v teroristickej bunke a keďže Ali Muhammad al-Nimr mal v čase zatknutia pri protestoch za demokraciu a rovnaké práva v Saudskej Arábii 18 rokov, a bol teda mladistvý; keďže bol odsúdený na smrť za protesty v prevažne šíitskej východnej provincii Saudskej Arábie; keďže spoľahlivé zdroje uviedli, že Aliho al-Nimru mučili a donútili podpísať svoje priznanie; keďže mu boli upreté záruky bezpečného súdneho konania a riadneho zákonného procesu v súlade s medzinárodným právom;

B.  keďže uloženie trestu smrti niekomu, kto bol v čase spáchania trestného činu dieťaťom a obvinenia z mučenia sú nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami Saudskej Arábie;

C.  keďže zákaz mučenia a krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania je súčasťou všetkých medzinárodných a regionálnych nástrojov v oblasti ľudských práv a predstavuje pravidlo medzinárodného obyčajového práva, ktoré je tým záväzné pre všetky štáty bez ohľadu na to, či ratifikovali príslušné medzinárodné dohody;

D.  keďže zvýšenie počtu trestov smrti úzko súvisí s rozhodnutiami Špecializovaného trestného súdu Saudskej Arábie v konaniach, ktoré sa viedli za trestné činy súvisiace s terorizmom; keďže podľa medzinárodných organizácií pre ľudské práva sa od augusta 2014 do júna 2015 v Saudskej Arábii vykonalo najmenej 175 popráv;

E.  keďže tento prípad je jedným z mnohých, v ktorých boli použité prísne tresty a zastrašovanie voči saudskoarabským aktivistom prenasledovaným za vyjadrovanie svojich názorov, z ktorých niektorí boli odsúdení na základe postupov, ktoré nespĺňajú medzinárodné normy pre spravodlivý proces, ako to potvrdila bývalá vysoká komisárka OSN pre ľudské práva v júli 2014;

F.  keďže článok 19 Všeobecnej deklarácie ľudských práv stanovuje, že každý má právo na slobodu presvedčenia a prejavu tak na internete, ako aj mimo neho; keďže toto právo zahŕňa slobodu zastávať svoje presvedčenie nerušene a vyhľadávať, prijímať a poskytovať informácie a myšlienky prostredníctvom akýchkoľvek médií bez ohľadu na hranice;

G.  keďže veľvyslanec Saudskej Arábie pri OSN v Ženeve, J. E. Fajsal bin Hasan Trad, bol vymenovaný za predsedu skupiny nezávislých expertov Rady OSN pre ľudské práva;

H.  keďže začatie dialógu o ľudských právach medzi Saudskoarabským kráľovstvom a EÚ by mohlo byť konštruktívnym krokom na posilnenie vzájomného porozumenia a podpory reforiem v krajine vrátane reformy súdnictva;

I.  keďže Saudská Arábia je vplyvný a významný politický a hospodársky subjekt v rámci regiónu Blízkeho východu a severnej Afriky;

1.  dôrazne odsudzuje uloženie trestu smrti pre Aliho Muhammada al-Nimru; opätovne potvrdzuje, že odsudzuje uplatňovanie trestu smrti, a rozhodne podporuje zavedenie moratória na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu;

2.  vyzýva orgány Saudskej Arábie, a najmä Jeho Veličenstvo kráľa Saudskej Arábie Salmána bin Abdalazíza Ál Saúda, aby zastavil popravu Aliho Muhammada al-Nimru a udelil mu milosť alebo zmiernil jeho trest; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a členské štáty, aby využili všetky diplomatické nástroje a úsilie na okamžité zastavenie tejto popravy;

3.  pripomína, že Saudskoarabské kráľovstvo je zmluvnou stranou Dohovoru o právach dieťaťa, v ktorom sa vyslovene zakazuje uplatňovanie trestu smrti za zločiny spáchané osobou mladšou ako 18 rokov;

4.  naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby zrušili Špecializovaný trestný súd zriadený v roku 2008 na súdenie trestných činov terorizmu, ktorý sa ale čoraz viac používa na trestné stíhanie pokojných disidentov na základe zjavne politicky motivovaných obvinení a v konaniach, ktoré porušujú základné právo na spravodlivý proces;

5.  vyzýva vládu Saudskej Arábie, aby zabezpečila bezodkladné a nestranné vyšetrenie údajného mučenia a postarala sa o to, aby bola pre Aliho Muhammada al-Nimru zabezpečená akákoľvek potrebná lekárska starostlivosť a pravidelný prístup k jeho rodine a právnikom;

6.  pripomína Saudskej Arábii jej záväzky ako člena Rady OSN pre ľudské práva; konštatuje, že Saudská Arábia bola nedávno vymenovaná za krajinu predsedajúcu skupine nezávislých expertov Rady OSN pre ľudské práva; naliehavo žiada saudskoarabské orgány, aby zaručili, že normy v oblasti rešpektovania ľudských práv a základných slobôd v ich krajine zodpovedajú tejto medzinárodnej úlohe;

7.  žiada o posilnený mechanizmus pre dialóg medzi EÚ a Saudskou Arábiou o otázkach ľudských práv a výmenu odborných znalostí týkajúcich sa spravodlivosti a právnych záležitostí s cieľom posilniť ochranu práv jednotlivcov v Saudskoarabskom kráľovstve, v súlade s procesom reformy súdnictva, na ktorú sa podujalo; vyzýva saudskoarabské orgány, aby pokračovali v potrebných reformách v oblasti ľudských práv, najmä tých, ktoré sa týkajú obmedzenia trestu smrti;

8.  nabáda Saudskú Arábiu, aby podpísala a ratifikovala Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach, ktorý nadobudol platnosť v roku 1976 a v ktorého článku 6 sa stanovuje, že „každá ľudská bytosť má prirodzené právo na život“;

9.  vyjadruje vážne znepokojenie nad údajným nárastom počtu trestov smrti v Saudskoarabskom kráľovstve v roku 2014 a alarmujúcej miere súdnych rozhodnutí, ktorými boli uložené tresty smrti v roku 2015;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku/podpredsedníčke Európskej komisie, parlamentom a vládam členských štátov, Jeho Veličenstvu kráľovi Salmánovi bin Abdalazízovi Ál Saúdovi, vláde Saudskoarabského kráľovstva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a Rade OSN pre ľudské práva.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0037.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0207.


Platobné služby na vnútornom trhu ***I
PDF 333kWORD 103k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2013/36/EÚ a 2009/110/ES a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES (COM(2013)0547 – C7-0230/2013 – 2013/0264(COD))
P8_TA(2015)0346A8-0266/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0547),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0230/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskej centrálnej banky z 5. februára 2014(1),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2013(2),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 4. júna 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 a článok 61 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre právne veci (A7-0169/2014),

–  so zreteľom na pozmeňujúce návrhy, ktoré prijal na svojej schôdzi 3. apríla 2014(3),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. septembra 2014 o nedokončenej práci zo siedmeho volebného obdobia,

–  so zreteľom na doplňujúcu správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0266/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 8. októbra 2015 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/... o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2015/2366.)

(1) Ú. v. EÚ C 224, 15.7.2014, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 78.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0280.


Právne predpisy v oblasti hypotekárnych úverov a rizikové finančné nástroje v EÚ: prípad Španielska
PDF 350kWORD 82k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o právnych predpisoch v oblasti hypotekárnych úverov a o rizikových finančných nástrojoch v Španielsku (na základe doručených petícií) (2015/2740(RSP))
P8_TA(2015)0347B8-0987/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na petíciu č. 626/2011 a 15 ďalších o právnych predpisoch v oblasti hypotekárnych úverov v Španielsku (179/2012, 644/2012, 783/2012, 1669/2012, 0996/2013, 1345/2013, 1249/2013, 1436/2013, 1705/2013, 1736/2013, 2120/2013, 2159/2013, 2440/2013, 2563/2013 a 2610/2013),

–  so zreteľom na petíciu č. 513/2011 a 21 ďalších o rizikových finančných nástrojoch v Španielsku (548/2012, 676/2012, 677/2012, 785/2012, 788/2012, 949/2012, 1044/2012, 1247/2012, 1343/2012, 1498/2012, 1662/2012, 1761/2012, 1851/2012, 1864/2012, 169/2013, 171/2013, 2206/2013, 2215/2013, 2228/2013, 2243/2013 a 2274/2013),

–  so zreteľom na rokovania svojho Výboru pre petície s príslušnými predkladateľmi petícií, z ktorých posledné sa uskutočnilo 16. apríla 2015,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o spotrebiteľských zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a na pozmeňujúce smernice 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a na pozmeňujúce smernice 2002/92/ES a 2011/61/EÚ(2),

–  so zreteľom na smernicu Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách(3),

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie – v spoločnej rozprave o konkurznom konaní z 19. mája 2015 – týkajúce sa revízie a rozšírenia oznámenia Komisie z 12. marca 2014 o novom prístupe k neúspechu v podnikaní a platobnej neschopnosti, s ohľadom na platobnú neschopnosť rodín a tzv. druhé šance pre jednotlivcov a domácnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(4),

–  so zreteľom na otázku Komisii o právnych predpisoch v oblasti hypotekárnych úverov a rizikových finančných nástrojov v Španielsku (na základe doručených petícií) (O-000088/2015 – B8-0755/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre petície,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže viaceré z doručených petícií poukazujú na tisíce tragických prípadov, kedy občania čiastočne alebo úplne stratili celoživotné úspory, a keďže sa v nich zdôrazňuje, že spotrebitelia čelia prekážkam pri získavaní presných a nevyhnutných informácií o finančných nástrojoch;

B.  keďže organizácie občianskej spoločnosti naďalej protestujú proti státisícom príkazov na vysťahovanie, nepatričným podmienkam v zmluvách o hypotekárnych úveroch a nedostatočnej ochrane dlžníkov; keďže podľa jednej z týchto organizácií, platformy pre obete hypotekárnych úverov (Plataforma de Afectados por la Hipoteca – PAH), došlo v Španielsku v prvom štvrťroku 2015 k 19 261 prípadom vysťahovania (čo je o 6 % viac v porovnaní s prvým štvrťrokom v roku 2014); keďže platforma PAH odhaduje, že v Španielsku došlo od roku 2008 k 397 954 prípadom vysťahovania; keďže o bývanie prišlo viac ako 100 000 domácností;

C.  keďže následky krízy zhoršili situáciu vysťahovaných rodín, ktoré musia aj naďalej platiť splátky hypoték a čoraz väčšie úroky z nich; keďže španielska vláda zaviedla možnosť využiť zásadu „datio in solutum“ ako mimoriadne opatrenie v zákone č. 6/2012; pripomína, že podľa oficiálnych údajov z druhého štvrťroka 2014 bola zásada „datio in solutum“ schválená len v 1 467 prípadoch z 11 407 žiadostí, čo predstavuje 12,86 % všetkých žiadostí;

D.  keďže vnútroštátne a európske súdy zistili v odvetví hypotekárnych úverov v Španielsku viacero nepatričných klauzúl a praktík (pozri rozsudky Súdneho dvora C-243/08 Pannon GSM; C-618/10, Banco Español de Crédito a C-415/11, Catalunyacaixa), ktorým by sa malo predchádzať pomocou smerníc 93/13/EHS, 2004/39/ES a 2005/29/ES, pokiaľ sa tieto smernice v Španielsku v plnej miere transponovali a vykonávali;

E.  keďže smernica 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie (smernica o hypotekárnych úveroch) sa bude vzťahovať na hypotekárne úvery, ktoré vzniknú po 21. marci 2016 a od poskytovateľov úverov bude vyžadovať, aby informovali zákazníkov o hlavných charakteristikách úverovej zmluvy;

F.  keďže v dôsledku rozsudku vo veci Aziz (vec C-415/11) španielske úrady v rámci zrýchleného postupu schválili zákon 1/2003 zo 14. mája 2013 o opatreniach na posilnenie ochrany hypotekárnych veriteľov, reštrukturalizácie dlhu a sociálneho nájomného (Ley 1/2013, medidas para reforzar la protección a los deudores hipotecarios, reestructuración de la deuda y alquiler social);

G.  keďže v dôsledku rozsudku vo veci C-169/14 španielske úrady novelizovali národný systém odvolávania v prípade hypoték prostredníctvom záverečného ustanovenia v zákone 9/2015 z 25. mája 2015 o naliehavých opatreniach v konkurzných otázkach (Ley 9/2015, de medidas urgentes en material concursal) s cieľom uviesť ho do súladu so smernicou 93/13/EHS;

H.  keďže španielsky parlament schválil „kódex osvedčených postupov pre funkčnú reštrukturalizáciu dlhov v súvislosti s hypotékami na obvyklé bydlisko“, ktorý finančné inštitúcie z väčšej časti ignorujú z dôvodu jeho dobrovoľnosti a ktorý má veľmi obmedzené výsledky týkajúce sa predchádzania vysťahovaniu, pričom sa v ňom podporuje využívanie zásady „datio in solutum“ keďže na základe požiadaviek oprávnenosti je vylúčených až 80 % subjektov, ktorých sa to týka;

I.  keďže v mnohých prípadoch banky riadne neinformovali spotrebiteľov o rozsahu rizík spojených s navrhovanými investíciami a keďže v týchto prípadoch banky taktiež neuskutočnili testy vhodnosti, na základe ktorých by zistili, či spotrebitelia majú primerané vedomosti na porozumenie finančným rizikám, ktoré podstupujú; keďže mnohí občania, ktorých sa to týka, sú starší ľudia, ktorí investovali svoje celoživotné úspory do produktov, o ktorých im bolo povedané, že nie sú rizikové investície;

J.  keďže za ostatné roky sa podľa odhadov viac ako 700 000 španielskych občanov stalo obeťami finančných podvodov, keď im ich banky v zlej viere predali riskantné finančné nástroje bez toho, aby ich informovali o rozsahu rizík a reálnych dôsledkoch, keď prídu o prístup k svojim úsporám;

K.  keďže mechanizmus rozhodcovského konania zavedený španielskymi orgánmi odmietlo veľa obetí finančného podvodu;

L.  keďže smernicou o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFiD) (smernica 2004/39/ES) sa upravuje poskytovanie investičných služieb investičnými spoločnosťami a úverovými inštitúciami v súvislosti s finančnými nástrojmi vrátane prioritných akcií („preferentes”); keďže v článku 19 MiFID sa upravujú povinnosti podnikov pri poskytovaní investičných služieb klientom;

1.  vyzýva Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch monitorovala vykonávanie rozsudku vo veci C-415/11 (Aziz) a smernice 93/13/EHS o hypotekárnych právnych predpisoch v Španielsku, aby sa zaručilo plné dodržiavanie zo strany vnútroštátnych orgánov;

2.  vyzýva finančné subjekty v celej Únii, aby sa prestali voči klientom v oblasti hypotekárnych úverov, sofistikovaných finančných produktov a kreditných kariet správať nepatrične vrátane uvaľovania neprimeraných úrokových sadzieb a svojvoľného zrušenia služby;

3.  vyzýva finančné subjekty v celej Únii, aby sa neuchyľovali k vysťahúvaniu rodín žijúcich v ich jedinom obydlí, a aby sa namiesto toho zaoberali reštrukturalizáciou dlhu;

4.  vyzýva španielsku vládu, aby využívala nástroje, ktoré má k dispozícii, na hľadanie komplexného riešenia, ako radikálne znížiť neprijateľný počet obetí;

5.  vyzýva Komisiu, aby vo všetkých členských štátoch EÚ dôsledne sledovala transpozíciu smernice 2014/17/EÚ o zmluvách o úvere pre spotrebiteľov týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie (smernica o hypotekárnych úveroch);

6.  vyzýva Komisiu, aby sa podelila o najlepšie postupy týkajúce sa uplatňovania zásady „datio in solutum“ v určitých členských štátoch a posúdila jej vplyv na spotrebiteľov a podnikanie;

7.  upozorňuje Komisiu na pochybnosti, ktoré vyjadril generálny advokát EÚ v súvislosti so zákonnosťou opatrení prijatých španielskou vládou s cieľom vyriešiť porušenia predpisov, na ktoré poukázal Súdny dvor 14. marca 2013, a zabrániť nečestným praktikám v oblasti hypotekárnych úverov;

8.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala účinné vykonávanie nových opatrení, ktoré prijala španielska vláda s cieľom riešiť existujúce problémy a predchádzať nečestným praktikám bánk a obchodníkov;

9.  vyzýva Komisiu, aby začala informačné kampane o finančných produktoch a zvýšila finančnú gramotnosť prostredníctvom vzdelávania s cieľom zaručiť, že európski občania budú lepšie informovaní o podstupovaných rizikách pri podpisovaní zmlúv o finančných produktoch;

10.  vyzýva Komisiu, aby sa podelila o najlepšie postupy, ktoré zvýšia ochranu občanov vo finančných ťažkostiach; nazdáva sa, že základné finančné vzdelávanie by sa malo považovať za doplnkový prínos k predchádzaniu následkom nadmerného zadlženia;

11.  vyzýva Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) a Európsku centrálnu banku (ECB), aby usporiadali kampaň týkajúcu sa najlepších postupov s cieľom prinútiť banky a ich zamestnancov, aby poskytovali jasné, zrozumiteľné a správne informácie; zdôrazňuje, že spotrebitelia musia prijať informované rozhodnutie na základe plného pochopenia rizík, ktoré môžu nastať, a že banky nesmú spotrebiteľov zavádzať;

12.  vyzýva EBA a ECB, aby v záujme zachovania sily finančného sektora EÚ podnikli ďalšie kroky, ktorými by od bánk požadovali oddeliť potenciálne rizikové obchodovanie od podnikania v oblasti vkladov, ak vykonávanie takýchto činností oslabuje finančnú stabilitu;

13.  vyzýva Komisiu a ECB, aby vyhodnotili španielsky mechanizmus rozhodcovského konania, zavedený v záujme občanov, ktorí sa stali obeťami finančných podvodov;

14.  vyzýva Komisiu, aby monitorovala správnu transpozíciu a uplatňovanie právnych predpisov EÚ zo strany Španielska v súvislosti s finančnými nástrojmi vrátane prioritných akcií;

15.  vyzýva Komisiu, aby sledovala následné opatrenia vyplývajúce z doručených sťažností a vykonala potrebné vyšetrovania;

16.  žiada Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o platobnej neschopnosti rodín;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie španielskej vláde, Rade, Komisii a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34.
(2) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.
(3) Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2013)0246.


Trest smrti
PDF 187kWORD 89k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o treste smrti (2015/2879(RSP))
P8_TA(2015)0348RC-B8-0998/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o zrušení trestu smrti, najmä uznesenie zo 7. októbra 2010(1),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federici Mogheriniovej a generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda k Európskemu a Svetovému dňu proti trestu smrti z 10. októbra 2014,

–  so zreteľom na protokoly 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 2 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o treste smrti,

–  so zreteľom na režim kontroly vývozu tovaru v EÚ, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, ktorý sa v súčasnosti aktualizuje,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a jeho dva opčné protokoly,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na štúdiu o vplyve celosvetového problému s drogami na uplatňovanie ľudských práv, ktorú vydal vysoký komisár OSN pre ľudské práva v septembri 2015,

–  so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, najmä na rezolúciu z 18. decembra 2014 o moratóriu na použitie trestu smrti (A/RES/69/186),

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie prijaté na 5. svetovom kongrese proti trestu smrti, ktorý sa konal 12. – 15. júna 2013 v Madride,

–  so zreteľom na Svetový deň a Európsky deň proti trestu smrti, ktorý sa každoročne koná 10. októbra,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže zrušenie trestu smrti na celom svete je jedným z hlavných cieľov politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

B.  keďže Svetový deň proti trestu smrti, ktorý sa koná 10. októbra 2015, sa zameriava na zvýšenie informovanosti o používaní trestu smrti pri trestných činoch súvisiacich s drogami;

C.  keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva viac ako 160 členských štátov OSN, ktoré majú rôzne právne systémy, tradície, kultúry a náboženské pozadie, trest smrti buď zrušilo, alebo ho nevykonáva;

D.  keďže podľa najnovších údajov sa vie o najmenej 2 466 osobách v 55 krajinách, ktoré boli v roku 2014 odsúdené na trest smrti, čo predstavuje nárast o takmer 23 % v porovnaní s rokom 2013; keďže v roku 2014 sa na celom svete vykonalo najmenej 607 popráv; keďže tieto údaje neobsahujú počet osôb, ktoré boli pravdepodobne popravené v Číne, ktorá aj naďalej popravuje viac ľudí než zvyšok sveta spolu, pričom tisíce ďalších odsudzuje na smrť; keďže počet trestov smrti a popráv v roku 2015 naďalej alarmujúco rastie; keďže nárast v počte trestov smrti úzko súvisí so súdnymi rozhodnutiami v hromadných súdnych procesoch týkajúcich sa trestných činov, ktoré súvisia s terorizmom v krajinách ako Egypt a Nigéria; keďže možné znovuzavedenie trestu smrti sa zvažuje v Čade a v Tunisku; keďže tresty smrti sa naďalej ukladajú a vykonávajú v niektorých štátoch USA;

E.  keďže je známe, že v Afganistane, Iráne, Iraku, Nigérii, Pakistane, Saudskej Arábii, Somálsku a v Sudáne sú ľudia odsudzovaní na trest smrti ukameňovaním, a keďže v posledných rokoch boli ukameňované stovky žien za cudzoložstvo; keďže ukameňovanie ako najvyšší trest sa považuje za spôsob mučenia;

F.  keďže osem krajín (Afganistan, Irán, Jemen, Katar, Mauritánia, Pakistan, Saudská Arábia a Sudán) má v právnych predpisoch ustanovenie o treste smrti za homosexualitu a keďže v provinciách v Nigérii a Somálsku sa sexuálny styk s osobami rovnakého pohlavia oficiálne trestá trestom smrti;

G.  keďže trest smrti sa často využíva proti neplnoprávnym, mentálne postihnutým osobám a príslušníkom národnostných a kultúrnych menšín;

H.  keďže trest smrti v prípade trestných činov súvisiacich s drogami uplatňuje 33 štátov, čo znamená približne 1 000 popráv ročne; keďže je známe, že v roku 2015 sa vykonali popravy za takéto trestné činy v Číne, Iráne, Indonézii a Saudskej Arábii; keďže v roku 2015 sa za trestné činy súvisiace s drogami naďalej udeľovali tresty smrti v Číne, Indonézii, Iráne, Kuvajte, Malajzii, Saudskej Arábii, Spojených arabských emirátoch, na Srí Lanke a vo Vietname; keďže tieto trestné činy môžu zahŕňať rôzne obvinenia súvisiace s obchodovaním s drogami alebo ich prechovávaním;

I.  keďže počas posledných 12 mesiacov došlo k celosvetovej obnove používania trestu smrti v prípade trestných činov súvisiacich s drogami, pričom v niekoľkých krajinách sa popravujú osoby za trestné činy súvisiace s drogami čoraz častejšie, krajiny sa snažia opätovne zaviesť trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami alebo ukončiť dlhotrvajúce moratória na trest smrti;

J.  keďže Irán v prvej polovici roku 2015 údajne popravil 394 páchateľov trestných činov súvisiacich s drogami, pričom za celý rok 2014 ich bolo 367; keďže polovica všetkých popráv vykonaných v Saudskej Arábii tento rok sa týkala trestných činov súvisiacich s drogami v porovnaní s iba 4 % z celkového počtu v roku 2010; keďže najmenej 112 páchateľov trestných činov súvisiacich s drogami čaká na popravu v celách smrti v Pakistane;

K.  keďže niekoľko občanov členských štátov EÚ buď bolo popravených alebo čaká na popravu za trestné činy súvisiace s drogami v tretích krajinách;

L.  keďže v článku 6 ods. 2 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach sa uvádza, že trest smrti sa môže udeliť iba za „najzávažnejšie trestné činy“; keďže Rada OSN pre ľudské práva a osobitní spravodajcovia OSN pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania alebo svojvoľné popravy a mučenie konštatovali, že trest smrti by sa nemal udeľovať za trestné činy súvisiace s drogami; keďže povinné tresty smrti a ich udeľovanie za trestné činy súvisiace s drogami sú v rozpore s medzinárodným právom a normami;

M.  keďže Medzinárodný úrad pre kontrolu omamných látok nabáda krajiny, v ktorých sa udeľuje trest smrti, aby ho zrušili v prípade trestných činov súvisiacich s drogami;

N.  keďže Komisia a členské štáty prispeli aspoň 60 miliónmi EUR na protidrogové programy Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) zamerané na posilnenie protidrogových opatrení v krajinách, v ktorých sa aktívne udeľuje trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami; keďže MVO v nedávnych správach vyslovili znepokojenie nad skutočnosťou, že protidrogové programy financované z európskych zdrojov v krajinách, v ktorých sa naďalej uplatňuje trest smrti, môžu podnecovať odsudzovanie na trest smrti a popravy, a keďže tieto správy treba posúdiť;

O.  keďže v rámci nástroja EÚ na podporu stability a mieru a jeho predchodcu, nástroja stability, Komisia začala dve rozsiahle regionálne protidrogové opatrenia, konkrétne programy pre „kokaínovú“ a „heroínovú trasu“, ktorých pôsobnosť zahŕňa krajiny, v ktorých sa udeľuje trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami; keďže podľa článku 10 nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru je Komisia povinná využívať operačné usmernenia na dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva v prípade opatrení proti organizovanému zločinu;

1.  opätovne odsudzuje uplatňovanie trestu smrti a dôrazne podporuje zavedenie moratória na trest smrti ako krok k jeho zrušeniu; opätovne zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k pozdvihnutiu ľudskej dôstojnosti, pričom konečným cieľom EÚ je jeho všeobecné zrušenie;

2.  odsudzuje všetky popravy bez ohľadu na to, kde k nim dochádza; je naďalej hlboko znepokojený ukladaním trestu smrti maloletým a osobám s mentálnym alebo duševným postihnutím a žiada okamžité a definitívne ukončenie týchto praktík, ktoré porušujú medzinárodné normy v oblasti ľudských práv; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nedávnymi hromadnými súdnymi procesmi, ktoré viedli k veľkému počtu trestov smrti;

3.  vyjadruje veľké znepokojenie nad trestom ukameňovania, ktorý sa stále používa v niekoľkých krajinách, a nalieha na vlády týchto krajín, aby okamžite prijali právny predpis zakazujúci túto formu trestu;

4.  naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a členské štáty, aby pokračovali v boji proti uplatňovaniu trestu smrti a rozhodne podporovali moratórium ako krok smerujúci k jeho zrušeniu, naďalej sa usilovali o jeho celosvetové zrušenie a dôrazne nabádali krajiny, ktoré stále vykonávajú trest smrti, aby dodržiavali minimálne medzinárodné normy, obmedzovali rozsah a uplatňovanie trestu smrti a zverejnili jasné a presné údaje o počte odsúdení a popráv; naliehavo vyzýva ESVČ, aby nepoľavovala v pozornosti, pokiaľ ide o vývoj vo všetkých krajinách na svete, najmä v Bielorusku, ako jedinej európskej krajine, ktorá stále uplatňuje trest smrti, a aby využila všetky dostupné prostriedky vplyvu;

5.  víta zrušenie trestu smrti v niektorých štátoch USA a nabáda EÚ, aby pokračovala v dialógu s USA so zreteľom na jeho úplné zrušenie, aby obe krajiny mohli spoločne riešiť otázku najvyššieho trestu na celom svete;

6.  vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s pomocou a politickou podporou venovala osobitnú pozornosť krajinám, ktoré robia pokrok v rušení trestu smrti alebo ktoré povzbudzujú k zavedeniu všeobecného moratória na trest smrti; podporuje dvojstranné a viacstranné iniciatívy medzi členskými štátmi, EÚ, OSN, tretími krajinami a inými regionálnymi organizáciami v súvislosti s otázkami týkajúcimi sa trestu smrti;

7.  pripomína, že trest smrti je nezlučiteľný s hodnotami, ako sú rešpektovanie ľudskej dôstojnosti, sloboda, demokracia, rovnosť, právny štát a dodržiavanie ľudských práv, na ktorých je Únia založená, a že každý členský štát, ktorý by opätovne zaviedol trest smrti, by tak porušil zmluvy a Chartu základných práv EÚ;

8.  je mimoriadne znepokojený čoraz častejším uplatňovaním trestu smrti v súvislosti s bojom proti terorizmu v niekoľkých krajinách a možnosťou jeho znovuzavedenia v ďalších krajinách;

9.  odsudzuje najmä používanie trestu smrti v potláčaní opozície a v prípadoch náboženského presvedčenia, homosexuality alebo cudzoložstva alebo iných dôvodov, ktoré by sa mali považovať za zanedbateľné, alebo ktoré by sa vôbec nemali považovať za trestné činy; vyzýva preto krajiny, v ktorých sa homosexualita považuje za trestný čin, aby v tomto prípade neuplatňovali trest smrti;

10.  je naďalej pevne presvedčený, že tresty smrti neriešia problém pašovania drog, ani nebránia jednotlivcom, aby sa stali obeťami zneužívania drog; vyzýva krajiny, v ktorých sa trest smrti stále uplatňuje, aby zaviedli alternatívy k trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami, ktoré sa zamerajú predovšetkým na programy drogovej prevencie a zmiernenie poškodenia;

11.  opätovne pripomína svoje odporúčanie adresované Komisii a členským štátom, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by sa malo stať predpokladom pre udelenie finančnej a technickej pomoci, budovanie kapacít a ďalšie protidrogové politiky EÚ;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby znovu potvrdili kategorickú zásadu, že európska pomoc a podpora, vrátane podpory protidrogových programov UNODC, sa nesmú používať na uľahčovanie operácií presadzovania práva, ktoré vedú k odsúdeniam na trest smrti a popravám zadržaných osôb;

13.  naliehavo žiada Komisiu, aby posilnila kontroly vývozu výrobkov, ktoré sa môžu použiť na vykonávanie trestu smrti;

14.  je hlboko znepokojený nedostatkom transparentnosti v oblasti protidrogovej pomoci a podpory, ktoré Komisia a členské štáty poskytujú pri presadzovaní protidrogových operácií v krajinách, v ktorých sa aktívne udeľuje trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami; žiada Komisiu, aby zverejnila výročnú správu o jej financovaní protidrogových programov v krajinách, ktoré uplatňujú trest smrti za trestné činy súvisiace s drogami, v ktorej uvedie, aké záruky v oblasti ľudských práv uplatňuje s cieľom zabezpečiť, aby takéto financovanie neumožňovalo tresty smrti;

15.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vykonala operačné usmernenia uvedené v článku 10 nariadenia o nástroji na podporu stability a mieru a prísne ich uplatňovala v programoch pre kokaínovú a pre heroínovú trasu;

16.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby plnila odporúčania uvedené v akčnom pláne EÚ na boj proti drogám na obdobie rokov 2013 – 2016, podľa ktorých by sa mal vypracovať a uplatňovať „nástroj na usmerňovanie a posudzovanie vplyvu v oblasti ľudských práv“, aby sa zaručilo, že ľudské práva sú „skutočne začlenené do vonkajších protidrogových opatrení EÚ“;

17.  naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby poskytli usmernenia pre komplexnú a efektívnu európsku politiku v súvislosti s trestom smrti, ktorá by mala obsahovať pevné a posilnené mechanizmy týkajúce sa identifikácie, poskytovania právnej pomoci a diplomatického zastúpenia, pokiaľ ide o desiatky Európanov, ktorým hrozí poprava v tretích krajinách;

18.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zabezpečili, aby sa osobitné zasadnutie Valného zhromaždenia OSN venované celosvetovému problému drog, ktoré sa má konať v apríli 2016, zaoberalo uplatňovaním trestu smrti v prípade trestných činov súvisiacich s drogami a odsúdilo jeho uplatňovanie;

19.  vyjadruje podporu všetkým agentúram OSN, medzivládnym regionálnym orgánom a MVO v ich neprestajnom úsilí, ktoré vynakladajú pri nabádaní krajín k tomu, aby zrušili trest smrti; vyzýva Komisiu, aby naďalej financovala projekty v tejto oblasti prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

20.  víta nedávnu ratifikáciu Druhého opčného protokolu k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach zameraného na zrušenie trestu smrti, čím sa počet zmluvných štátov zvýšil na 81; žiada všetky štáty, ktoré nie sú zmluvnými stranami protokolu, aby ho čo najskôr ratifikovali;

21.  vyzýva členské štáty Rady Európy, ktoré ešte majú ratifikovať protokoly 6 a 13 Európskeho dohovoru o ľudských právach, aby tak urobili s cieľom zabezpečiť účinné zrušenie trestu smrti v celom regióne Rady Európy;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi Valného zhromaždenia OSN a vládam členských krajín OSN.

(1) Ú. v. EÚ C 371 E, 20.12.2011, s. 5.


Ponaučenie plynúce z katastrofy spôsobenej únikom červeného kalu päť rokov po havárii v Maďarsku
PDF 281kWORD 91k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o ponaučení plynúcom z katastrofy spôsobenej únikom červeného kalu päť rokov po havárii v Maďarsku (2015/2801(RSP))
P8_TA(2015)0349B8-0989/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zásady politiky Únie v oblasti životného prostredia stanovené v článku 191 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, najmä na zásadu prijímania preventívnych opatrení a zásadu „znečisťovateľ platí“,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane morského prostredia a pobrežných oblastí Stredozemného mora (Barcelonský dohovor) a k nemu pripojené protokoly,

–  so zreteľom na smernicu Rady 91/689/EHS z 12. decembra 1991 o nebezpečnom odpade(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2000/532/ES z 3. mája 2000 nahradzujúce rozhodnutie 94/3/ES, ktorým sa vydáva zoznam odpadov podľa článku 1 písm. a) smernice Rady 75/442/EHS o odpadoch, a rozhodnutie Rady 94/904/ES, ktorým sa vydáva zoznam nebezpečných odpadov podľa článku 1 ods. 4 smernice Rady 91/689/EHS o nebezpečných odpadoch(2) (európsky katalóg odpadov),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2014/955/EÚ z 18. decembra 2014, ktorým sa mení rozhodnutie 2000/532/ES o zozname odpadov podľa smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES(3),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko, ktoré v júni 2015 poslala Komisia Maďarsku a v ktorom ho žiadala, aby zlepšilo environmentálne normy v ďalšej lokalite v Maďarsku, v ktorej sa nachádzajú odkaliská červeného kalu(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES z 15. marca 2006 o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 2004/35/ES(5) (smernica o banskom odpade),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2001/331/ES zo 4. apríla 2001, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. novembra 2008 o preskúmaní odporúčania 2001/331/ES, ktorým sa ustanovujú minimálne kritériá environmentálnych inšpekcií v členských štátoch(7),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“(8) (7. environmentálny akčný program),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd(9) (smernica o environmentálnej zodpovednosti),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2009/335/ES z 20. apríla 2009 o technických usmerneniach na zriadenie finančnej zábezpeky v súlade so smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2006/21/ES o nakladaní s odpadom z ťažobného priemyslu(10),

–  so zreteľom na štúdiu uskutočniteľnosti, ktorú vypracovala Komisia, o koncepcii nástroja na rozdelenie rizika priemyselných katastrof pre celú EÚ(11),

–  so zreteľom na správu s názvom Problémy a prekážky pri vykonávaní smernice o environmentálnej zodpovednosti (záverečná správa vypracovaná pre Komisiu – GR pre životné prostredie, 2013),

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii o ponaučení plynúcom z katastrofy spôsobenej únikom červeného kalu päť rokov po havárii v Maďarsku (O-000096/2015 – B8-0757/2015 a O-000097/2015 – B8-0758/2015),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 4. októbra 2010 sa v Maďarsku pri pretrhnutí hrádze s odpadom uvoľnilo takmer milión metrov kubických vysoko alkalického červeného kalu, ktorý zaplavil niekoľko dedín, pričom desať ľudí zahynulo, takmer 150 sa zranilo a došlo k znečisteniu rozsiahlych pozemkov vrátane štyroch lokalít sústavy Natura 2000;

B.  keďže červený kal v tejto hrádzi s odpadom bol podľa smernice Rady 91/689/EHS nebezpečný odpad;

C.  keďže v rozhodnutí Komisie 2014/955/EÚ sa výslovne uvádza, že pokiaľ neexistuje dôkaz o opaku, červený kal by sa mal klasifikovať ako nebezpečný odpad; keďže toto rozhodnutie sa uplatňuje od 1. júna 2015;

D.  keďže existuje riziko, že v minulosti mohol byť červený kal nesprávne klasifikovaný ako odpad, ktorý nie je nebezpečný, aj v iných členských štátoch, čo by viedlo k vydávaniu neoprávnených povolení;

E.  keďže podľa smernice o banskom odpade, v ktorej sa stanovujú bezpečnostné požiadavky na nakladanie s ťažobným odpadom vychádzajúce okrem iného z najlepších dostupných techník, je červený kal ťažobný odpad;

F.  keďže takisto existujú vážne problémy so znečistením životného prostredia v dôsledku iných ťažobných činností (napr. používanie kyanidu pri ťažbe zlata) alebo nevhodne spracovaného nebezpečného odpadu v rôznych členských štátoch;

G.  keďže cieľom odporúčania 2001/331/ES je posilňovať súlad a prispievať k jednotnejšiemu vykonávaniu a presadzovaniu právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia;

H.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 20. novembra 2008 opísal vykonávanie právnych predpisov v oblasti životného prostredia v členských štátoch ako neúplné a nejednotné a vyzval Komisiu, aby pred koncom roka 2009 predložila legislatívny návrh o environmentálnych inšpekciách;

I.  keďže v siedmom environmentálnom akčnom programe sa uvádza, že EÚ rozšíri požiadavky týkajúce sa inšpekcií a dohľadu na širší súbor právnych predpisov v oblasti životného prostredia a ďalej rozvinie kapacitu na podporu inšpekcií na úrovni EÚ;

J.  keďže smernica o environmentálnej zodpovednosti je zameraná na vytvorenie rámca environmentálnej zodpovednosti vychádzajúceho zo zásady „znečisťovateľ platí“ a od členských štátov sa v nej vyžaduje, aby podporili vytvorenie nástrojov a trhov finančného zabezpečenia prostredníctvom príslušných hospodárskych a finančných prevádzkovateľov; keďže v článku 18 ods. 2 sa požaduje, aby Komisia do 30. apríla 2014 predložila Európskemu parlamentu a Rade správu, ktorá ešte nebola predložená;

K.  keďže v správe vypracovanej pre Komisiu z roku 2013 o vykonávaní smernice o environmentálnej zodpovednosti sa dospelo k záveru, že „transpozícia smernice o environmentálnej zodpovednosti do vnútroštátneho práva členských štátov nevyústila do rovnakých podmienok“, ale „do mozaiky systémov zodpovednosti za prevenciu a odstraňovanie environmentálnych škôd v celej EÚ“;

L.  keďže v roku 2010 Komisia v reakcii na katastrofu s červeným kalom uviedla, že znovu zváži zavedenie harmonizovaného povinného finančného zabezpečenia, a to dokonca pred revíziou smernice o environmentálnej zodpovednosti, ktorá bola naplánovaná na rok 2014;

1.  konštatuje, že katastrofa spôsobená únikom červeného kalu, ku ktorej došlo v roku 2010 v Maďarsku, bola najhoršou priemyselnou katastrofou, a pri príležitosti piateho výročia tejto tragickej udalosti si pripomína jej obete;

2.  uznáva rýchly a účinný zásah vnútroštátnych orgánov vo fáze reakcie na krízu, ako aj veľké úsilie, ktoré počas tejto bezprecedentnej katastrofy vyvinula občianska spoločnosť;

3.  pripomína, že Maďarsko zaviedlo mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany a prijalo európsky tím odborníkov poverených vypracovaním odporúčaní, okrem iného k tomu, ako nájsť optimálne riešenia na odstraňovanie a zmierňovanie škôd;

4.  konštatuje, že katastrofa spôsobená únikom červeného kalu môže súvisieť s nedostatočným vykonávaním právnych predpisov EÚ, nedostatkami v inšpekciách, medzerami v príslušných právnych predpisoch EÚ a činnosťou prevádzkovateľa lokality;

5.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že za posledných päť rokov zrejme neboli získané takmer žiadne ponaučenia, keďže aj naďalej existuje nedostatočné vykonávanie príslušných právnych predpisov EÚ a medzinárodných dohovorov, ako aj nedostatky v inšpekciách a takmer žiadna z medzier v príslušných právnych predpisoch EÚ nebola odvtedy odstránená;

6.  označuje smernicu o banskom odpade a európsky katalóg odpadov za oblasti mimoriadneho záujmu;

7.  je znepokojený skutočnosťou, že podobné lokality existujú vo viacerých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili vykonávanie náležitých inšpekcií;

8.  vyzýva všetky členské štáty, v ktorých sa nachádzajú nádrže s červeným kalom, aby preskúmali, či sa červený kal správne klasifikuje ako nebezpečný odpad, a aby čo najskôr prehodnotili všetky povolenia, ktoré boli udelené na základe nesprávnej klasifikácie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty prijmú potrebné opatrenia a budú o tom informovať Komisiu, a vyzýva Komisiu, aby zverejnila správu o opatreniach prijatých členskými štátmi do konca roku 2016;

9.  považuje za nevyhnutné, aby sa kládol silnejší dôraz na prevenciu katastrof, keďže treba mať na pamäti, že k podobným environmentálnym nehodám došlo aj v iných členských štátoch;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom zabezpečiť úplné vykonávanie a náležité uplatňovanie všetkých príslušných právnych predpisov EÚ a všetkých relevantných medzinárodných dohovorov so zreteľom nielen na výrobu hliníka a environmentálne vhodné nakladanie s červeným kalom, ale aj na environmentálne vhodné nakladanie s nebezpečným odpadom vo všeobecnosti;

11.  zdôrazňuje, že treba dôsledne uplatňovať najlepšie dostupné metódy pri nakladaní s ťažobným odpadom, a požaduje úplný prechod na používanie tzv. suchých technológií zneškodňovania odpadu do konca roku 2016, pričom sa zabezpečí, že to nepovedie k znečisťovaniu ovzdušia alebo vody;

12.  vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na výskum a vývoj v oblasti prevencie a spracovania nebezpečného odpadu;

13.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia na vykonávanie záťažových testov v existujúcich baniach s veľkými odkaliskami;

14.  domnieva sa, že účinná prevencia znečisťovania si vyžaduje prísne pravidlá environmentálnych inšpekcií a náležité opatrenia na zabezpečenie ich uplatňovania;

15.  vyzýva členské štáty, aby posilnili svoje vnútroštátne orgány environmentálnej inšpekcie s cieľom umožniť im, aby vykonávali transparentné, pravidelné a systematické kontroly priemyselných areálov, okrem iného tým, že budú zabezpečovať nezávislosť, poskytovať primerané zdroje a stanovovať jasnú zodpovednosť, ako aj presadzovať posilnenú spoluprácu a koordinované opatrenia;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili dohľad, pričom by mali vychádzať z existujúcich záväzných a nezáväzných nástrojov a mali by sa vyhýbať zbytočnej administratívnej záťaži;

17.  opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh týkajúci sa environmentálnych inšpekcií, ktorý nepredstavuje ďalšiu finančnú záťaž pre priemysel;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozšírila záväzné kritériá pre inšpekcie členských štátov tak, aby sa vzťahovali na širší súbor právnych predpisov EÚ v oblasti životného prostredia, a aby na úrovni EÚ rozvinula kapacitu na podporu environmentálnych inšpekcií;

19.  je znepokojený skutočnosťou, že značné rozdiely medzi systémami zodpovednosti v EÚ by mohli oslabiť spoločné normy a vystaviť niektoré členské štáty a regióny väčšiemu riziku environmentálnych katastrof a ich finančných dôsledkov;

20.  považuje za poľutovaniahodné, že Komisia ešte nepredložila svoju správu v súlade so smernicou o environmentálnej zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby tak urobila do konca roka 2015;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa počas prebiehajúceho preskúmania smernice o environmentálnej zodpovednosti v návrhu na revíziu v plnej miere uplatňovala zásada „znečisťovateľ platí“;

22.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby preskúmala spôsob vykonávania rozhodnutia Komisie 2009/335/ES v členských štátoch a to, či sú stropy pre zavedené nástroje finančného zabezpečenia dostatočné; naliehavo vyzýva Komisiu, aby navrhla harmonizované povinné finančné zabezpečenie;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili transparentnosť v rámci finančných aspektov nápravy environmentálnych katastrof vrátane finančnej náhrady pre obete;

24.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh o prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia v súlade s ustanoveniami siedmeho environmentálneho akčného programu; vyzýva Komisiu, aby tak urobila do konca roka 2016;

25.  zdôrazňuje význam zapájania miestnych orgánov, občanov a občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu týkajúceho sa zneškodňovania nebezpečného odpadu a do plánovania opatrení v oblasti riadenia rizík;

26.  vyzýva zodpovedné orgány, aby pravidelne informovali verejnosť o stave znečistenia a možných vplyvoch na faunu a flóru, ako aj na zdravie miestneho obyvateľstva;

27.  vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie rozpracovala koncepciu nástroja na rozdelenie rizika priemyselných katastrof pre celú EÚ pri plnom rešpektovaní zásady „znečisťovateľ platí“, a to s cieľom pokryť prípadné náklady nad rámec vysokej úrovne povinného finančného zabezpečenia;

28.  domnieva sa, že takýto špecializovaný nástroj na rozdelenie rizika priemyselných katastrof v EÚ by sa mal vzťahovať aj na nápravu starej environmentálnej záťaže, ktorá naďalej predstavuje nebezpečenstvo pre spoločnosť a pre ktorú z dôvodu súčasného právneho rámca neexistuje žiadny objektívne zodpovedný subjekt, ktorý by mohol pokryť príslušné náklady na nápravu;

29.  zdôrazňuje význam spolupráce a solidarity na úrovni EÚ v prípade environmentálnych a priemyselných katastrof;

30.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. ES L 377, 31.12.1991, s. 20.
(2) Ú. v. ES L 226, 6.9.2000, s. 3.
(3)Ú. v. EÚ L 370, 30.12.2014, s. 44.
(4) Európska komisia – Informačný prehľad: Júnový súbor prípadov porušenia povinnosti: kľúčové rozhodnutia; http://europa.eu/rapid/press-release_MEMO-15-5162_sk.htm.
(5) Ú. v. EÚ L 102, 11.4.2006, s. 15.
(6) Ú. v. ES L 118, 27.4.2001, s. 41.
(7) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 67.
(8) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171.
(9) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.
(10) Ú. v. EÚ L 101, 21.4.2009, s. 25.
(11) Štúdia na preskúmanie uskutočniteľnosti vytvorenia fondu na pokrytie environmentálnej zodpovednosti a strát, ku ktorým dochádza na základe priemyselných havárií. Záverečná správa. Európska komisia, GR ENV, 17. apríla 2013; http://ec.europa.eu/environment/archives/liability/eld/eldfund/pdf/Final%20report%20ELD%20Fund%20BIO%20for%20web2.pdf.


Obnovenie akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce
PDF 361kWORD 102k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (2015/2754(RSP))
P8_TA(2015)0350B8-0988/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ), v ktorých je rodová rovnosť ustanovená ako jedna z hlavných zásad, na ktorých je EÚ založená,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorým sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja a vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny,

–  so zreteľom na Štvrtú svetovú konferenciu o ženách, ktorá sa konala v septembri 1995 v Pekingu, na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu a na následné záverečné dokumenty prijaté 9. júna 2000, 11. marca 2005, 2. marca 2010 a 9. marca 2015 na osobitných zasadnutiach Organizácie Spojených národov Peking +5, Peking +10, Peking +15 a Peking +20, ktoré sa týkajú ďalších opatrení a iniciatív na vykonávanie Pekinskej deklarácie a akčnej platformy,

–  so zreteľom na vykonávanie akčného programu Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (ICPD), ktorá sa konala v Káhire v roku 1994 a na ktorej svetové spoločenstvo uznalo a potvrdilo, že sexuálne a reprodukčné zdravie a reprodukčné práva predstavujú základ udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na Stratégiu rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (2010 – 2015), správu o vykonávaní za rok 2013 (SWD(2013)0509) a závery Rady z 19. mája 2014 o tejto správe, ako aj správu o vykonávaní za rok 2014 (SWD(2015)0011),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja a o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(1),

–  so zreteľom na hodnotenie podpory EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v partnerských krajinách(2),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na otázky Rade a Komisii týkajúce sa obnovenia akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce (O-000109/2015 – B8-0762/2015 a O-000110/2015 – B8-0763/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia (EÚ) je odhodlaná presadzovať rodovú rovnosť a zabezpečiť uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich činnostiach; keďže rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien sú predpokladom dosiahnutia cieľov trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015 a predstavujú samostatnú otázku v oblasti ľudských práv, ktorou sa treba zaoberať bez ohľadu na jej prínos k rozvoju a rastu; keďže rodovo motivované násilie predstavuje závažné porušenie ľudských práv a nikdy by sa nemalo ospravedlňovať náboženstvom, kultúrou ani tradíciami;

B.  keďže pri revízii vykonávania Pekinskej deklarácie a akčnej platformy po 20 rokoch sa zistilo, že zabezpečovanie rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien napreduje pomaly a nerovnomerne a že žiadnej krajine na svete sa nepodarilo v plnej miere odstrániť rodové rozdiely; keďže pri revízii sa zistilo, že tento chýbajúci pokrok sa prehlbuje v dôsledku pretrvávajúceho a chronického nedostatku investícií do oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien;

C.  keďže dva z miléniových rozvojových cieľov (MRC), ktoré sú výslovne zamerané na práva žien, konkrétne podporovanie rodovej rovnosti a posilnenie postavenia žien (MRC 3) a zlepšenie zdravotného stavu matiek (MRC 5), sú naďalej do značnej miery nesplnené; keďže podľa odhadov každodenne na svete zomiera 800 žien v dôsledku komplikácií počas tehotenstva alebo pôrodu; keďže približne 222 miliónov žien v rozvojovom svete nemá prístup k bezpečným a moderným metódam plánovania rodičovstva, zatiaľ čo podiel rozvojovej pomoci zameranej na plánovanie rodičovstva v rámci celkovej globálnej pomoci v oblasti zdravotníctva klesá;

D.  keďže prevažnú časť chudobných na svete predstavujú ženy a členovia domácností, ktoré vedú ženy; keďže zraniteľnosť marginalizovaných žien narastá; keďže 62 miliónov dievčat na svete nechodí do školy;

E.  keďže je pravdepodobné, že každá tretia žena na svete je niekedy počas svojho života vystavená fyzickému a sexuálnemu násiliu; keďže každý rok je 14 miliónov dievčat donútených k sobášu; keďže EÚ sa zasadzuje o právo každého jednotlivca na úplnú kontrolu nad otázkami súvisiacimi s jeho sexualitou a sexuálnym a reprodukčným zdravím a slobodné rozhodovanie sa o týchto otázkach bez diskriminácie, nátlaku a násilia;

F.  keďže podľa informácií Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD)(3) „nie sú investície ani zďaleka dostatočné na dosiahnutie rodovej rovnosti“ napriek tomu, že členovia organizácie trojnásobne zvýšili pomoc určenú na tento účel, ktorá tak v roku 2012 dosiahla objem 28 miliárd USD; keďže financovanie v oblasti rodovej rovnosti sa väčšinou sústreďuje na sociálne sektory, pričom sa nedostatočne investuje do hospodárskych a výrobných odvetví, zatiaľ čo analýzy OECD ukazujú, že investície do rodovej rovnosti majú spomedzi všetkých investícií v oblasti rozvoja najväčšiu návratnosť;

G.  keďže 2,5 miliardy ľudí, z čoho väčšina sú ženy a mladí ľudia, naďalej nemá prístup k formálnemu finančnému sektoru;

Zásadná zmena v akčnom pláne o rodovej rovnosti GAP 2

1.  domnieva sa, že zo záverov hodnotenia akčného plánu o rodovej rovnosti GAP 1 je jasné, že v činnosti EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien je potrebná radikálna zmena a že na zlepšenie výsledkov je potrebný nový politický záväzok Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a Komisie; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa v rámci plánu, ktorý bude nasledovať po súčasnom akčnom pláne o rodovej rovnosti, realizovali hlavné odporúčania uvedeného hodnotenia, počnúc zabezpečením plnohodnotnej reakcie v oblasti riadenia;

2.  víta zámer Komisie iniciovať prostredníctvom nového akčného plánu o rodovej rovnosti zásadnú zmenu, a preto sa domnieva, že GAP 2 by mal mať formu oznámenia Komisie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že GAP 2 bol vypracovaný ako spoločný pracovný dokument útvarov, a nie ako oznámenie; nalieha na Komisiu a ESVČ, aby začali s realizáciou nového plánu čo najskôr, aby sa mohli dosiahnuť konkrétne výsledky, a to ako súčasť širšieho záväzku EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v cieľoch trvalo udržateľného rozvoja, a aby bol Európsky parlament zapojený do konzultácií počas tohto procesu;

3.  domnieva sa, že GAP 2 by sa mal zameriavať na všetky aspekty vonkajšej politiky EÚ, ako sú rozvojová spolupráca, humanitárna pomoc, obchod, ľudské práva a zahraničné veci, migrácia a azyl, a to v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, a mal by sa vzťahovať v rovnakej miere na rozvojové, susedné a pristupujúce krajiny;

4.  domnieva sa, že rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien by mali stáť v centre pozornosti inštitúcií EÚ, pričom na úrovni ústrednej správy a v delegáciách EÚ by mali byť jasne vymedzené riadiace právomoci; zdôrazňuje skutočnosť, že vedúci delegácií, vedúci oddelení a vyšší riadiaci pracovníci musia niesť zodpovednosť za podávanie správ, monitorovanie a hodnotenie politík v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien a že uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti sa musí stať súčasťou opisov pracovných miest a odbornej prípravy poskytovanej všetkým zamestnancom;

5.  domnieva sa, že podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) by mala zabezpečiť, aby všetci komisári zodpovední za vonkajšiu činnosť preukázali potrebné vodcovstvo s cieľom zabezpečiť úspešné vykonanie GAP 2; víta závery Rady z mája 2015, ktoré vyzdvihujú záväzok členských štátov presadzovať program zmien v oblasti práv žien a dievčat; zdôrazňuje potrebu doplnkovosti medzi opatreniami Komisie/ESVČ a členských štátov;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že GR DEVCO sa v svojej výročnej správe za rok 2014 nezaoberá rodovými otázkami, a žiada, aby v budúcnosti všetky generálne riaditeľstvá (GR) Komisie zapojené do vonkajšej činnosti a ESVČ do svojich výročných správ začlenili problematiku rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; vyzýva všetky delegácie EÚ, aby predkladali výročnú správu o GAP, a delegácie EÚ, aby v rámci svojich výročných správ, hodnotení v polovici trvania a hodnotení na úrovni krajín poskytli zhrnutie výsledkov v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; domnieva sa, že tieto výsledky by sa mali začleniť do monitorovania zameraného na výsledky;

7.  konštatuje, že hodnotenie programových dokumentov nástroja rozvojovej spolupráce (DCI) v polovici trvania v roku 2017 je vhodnou príležitosťou posúdiť vplyv programov financovaných z DCI na ženy a dievčatá, jasne určiť podiel programov financovaných z DCI, z ktorých majú ženy a dievčatá prospech, a uskutočniť potrebné prerozdelenia, ak by to bolo nevyhnutné;

8.  pripomína zásadu EÚ týkajúcu sa súdržnosti politík v záujme rozvoja a zdôrazňuje význam súladu medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj potrebu zabezpečiť súdržnosť politiky medzi novým GAP a budúcim akčným plánom o ľudských právach a demokracii; zdôrazňuje, že rodové hľadisko musí byť systematickou a neoddeliteľnou súčasťou všetkých dialógov o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami; vyzýva ESVČ, aby popri dialógoch o ľudských právach začala viesť s tretími krajinami dialógy o rodovom hľadisku;

9.  opätovne zdôrazňuje, že úplná koordinácia medzi ústrednými útvarmi, delegáciami a veľvyslanectvami členských štátov má kľúčový význam pre úspešné vykonávanie GAP 2, pričom sa využijú profily krajín z rodového hľadiska a ďalšie nástroje; v tejto súvislosti podčiarkuje, že prieskum programovania podľa krajín v rámci ERF je príležitosťou zabezpečiť, aby sa GAP 2 vykonával v plnej miere podľa plánu a aby sa podľa potreby uskutočnili úpravy;

Zber údajov a ciele

10.  žiada účinnejšie stratégie vykonávania a trvá na tom, aby sa v rámci procesu monitorovania a hodnotenia používali kvantitatívne a kvalitatívne ukazovatele zohľadňujúce rodové hľadisko a systematicky a včas zbierali údaje diferencované podľa pohlavia, pokiaľ ide o príjemcov a účastníkov v rámci všetkých opatrení; zdôrazňuje, že údaje by sa mali verejne sprístupniť, aby sa zabezpečila finančná zodpovednosť a transparentnosť; domnieva sa, že podávanie správ by sa malo zosúladiť a začleniť do zavedených systémov monitorovania a hodnotenia, ako je rámec výsledkov Generálneho riaditeľstva Európskej komisie zodpovedného za medzinárodnú spoluprácu a rozvoj (GR DEVCO); zdôrazňuje potrebu investovať do národných štatistík a vyzýva všetky členské štáty, aby zriadili systémy monitorovania zohľadňujúce rodové hľadisko;

11.  vyzýva delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby za prioritu určili kvalitnú rodovú analýzu ako základ pre stratégiu a programovanie na úrovni jednotlivých krajín a aby do tejto analýzy investovali; domnieva sa, že EÚ by mala preskúmať národné indikatívne plány z hľadiska nového akčného plánu o rodovej rovnosti;

12.  uznáva, že dievčatá a mladé ženy sú osobitne znevýhodnené a čelia rizikám a že osobitne sa treba zamerať na zabezpečenie prístupu dievčat k vzdelávaniu, aby mohli žiť bez násilia, ako aj na odstránenie diskriminačných právnych predpisov a postupov a na všeobecné posilnenie postavenia dievčat a mladých žien;

13.  vyzdvihuje potrebu jasných cieľov a ukazovateľov meraných a diferencovaných podľa pohlavia, veku, zdravotného postihnutia a iných faktorov, ako aj potrebu lepšieho sledovania pridelených rozpočtových prostriedkov; zdôrazňuje, že ciele a metodika monitorovania by mali byť v súlade s celosvetovým rozvojovým rámcom na obdobie po roku 2015 a ďalšími príslušnými medzinárodnými rámcami;

14.  zdôrazňuje, že EÚ musí vyčleniť a zabezpečiť dostatočné finančné a ľudské zdroje na plnenie svojich záväzkov v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien; zdôrazňuje význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti v oblasti verejných financií prostredníctvom tvorby rozpočtu, ktorý zohľadňuje rodové hľadisko a rieši nerovnosti;

Kľúčové aspekty nového akčného plánu o rodovej rovnosti (GAP)

15.  domnieva sa, že GAP sa musí zaoberať prekážkami, ktoré bránia úplnému vykonávaniu usmernení EÚ týkajúcich sa násilia voči ženám a dievčatám a odstránenia všetkých foriem násilia; požaduje vytvorenie komplexného prístupu EÚ k násiliu voči ženám a dievčatám spolu so zvýšeným úsilím a zdrojmi zameranými na prevenciu a odstránenie všetkých diskriminačných praktík voči ženám, ako aj na boj proti všetkým formám násilia a stíhanie týchto skutkov vrátane obchodovania s ľuďmi, mrzačenia ženských pohlavných orgánov, nútenej sterilizácie, núteného tehotenstva, rodovo motivovaného zabíjania, domáceho násilia a znásilnenia medzi manželmi, detských, skorých a nútených manželstiev a násilia založeného na rodovej príslušnosti v konfliktných situáciách a v situáciách po skončení konfliktu; požaduje rozvíjanie osobitných opatrení EÚ na posilnenie práv rôznych skupín žien, pričom osobitná pozornosť sa bude venovať mladým ľuďom, migrantom, ženám s HIV a lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym (LGBTI) osobám a osobám so zdravotným postihnutím;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšovať prístup dievčat k všetkým úrovniam vzdelávania a odstraňovať rodové prekážky vzdelávania;

17.  zdôrazňuje skutočnosť, že využívanie znásilňovania ako vojnovej zbrane a prostriedku utláčania treba odstrániť a že EÚ musí vyvíjať tlak na vlády tretích krajín a všetky zainteresované strany pôsobiace v regiónoch, kde k takému rodovo motivovanému násiliu dochádza, aby skoncovali s týmito praktikami, postavili páchateľov pred súd a pracovali s tými, čo prežili, s postihnutými ženami a s komunitami na tom, aby im pomohli uzdraviť a zotaviť sa;

18.  zdôrazňuje zraniteľnosť migrantiek, utečeniek a žiadateliek o azyl a potrebu ich osobitnej ochrany; žiada osobitné opatrenia na posilnenie a úplné zabezpečenie práv žiadateliek o azyl; požaduje odvážne kroky na európskej úrovni s cieľom riešiť pretrvávajúcu migračnú a utečeneckú krízu vrátane holistického a rodovo citlivého prístupu k problematike migrácie a azylu, ktorý by bol jednotný vo všetkých členských štátoch;

19.  uznáva zdravie ako ľudské právo; zdôrazňuje význam všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti a zdravotnému poisteniu vrátane sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, ako bolo dohodnuté v súlade s akčným programom Medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji a Pekinskou akčnou platformou; v tejto súvislosti požaduje ďalšie úsilie o zvýšenie prístupu žien k zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu v oblasti zdravia, plánovanému rodičovstvu, prenatálnej starostlivosti a sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, najmä s cieľom riešiť do značnej miery nesplnený MRC 5 o zdraví matiek vrátane zníženia dojčenskej a detskej úmrtnosti; poukazuje na to, že takýto prístup prispieva k dosiahnutiu všetkých rozvojových cieľov súvisiacich so zdravím; v tejto súvislosti víta najmä závery Rady z mája 2015;

20.  podčiarkuje potrebu vytvoriť priaznivé prostredie, a to najmä odstránením sociálnych a právnych prekážok, ktoré ženám bránia v prístupe k výrobným prostriedkom vrátane pôdy a prírodných a hospodárskych zdrojov, podporou finančného začlenenia, noriem dôstojnej práce, sociálnej ochrany zohľadňujúcej rodové hľadisko a rovnakej odmeny za rovnakú prácu;

21.  domnieva sa, že podnikanie plní dôležitú úlohu v dosahovaní pokroku v oblasti rodovej rovnosti prostredníctvom opatrení, ktoré prispievajú k posilneniu hospodárskeho postavenia žien a k hospodárskym právam žien, ako je zabezpečenie dôstojnej práce žien, rovnaká odmena, prístup k financiám a bankovým službám a príležitostiam podieľať sa na vedení a rozhodovaní, ako aj ich ochrana pred diskrimináciou a zneužívaním na pracovisku, a prostredníctvom sociálnej zodpovednosti podnikov zohľadňujúcej rodové hľadisko; požaduje v tejto súvislosti zvýšenú podporu pre miestne MSP, najmä pre podnikateľky, tak aby mohli mať prínos z rastu vedeného súkromným sektorom; zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú mikrofinancovanie, sociálne podnikanie a alternatívne obchodné modely, ako sú vzájomné spoločnosti a družstvá, naďalej zohrávajú v oblasti posilňovania hospodárskeho postavenia a začleňovania žien;

22.  uznáva potrebu predchádzať diskriminácii žien z dôvodu manželstva alebo materstva a zabezpečovať ich účinné právo na prácu;

23.  konštatuje, že posilnenie postavenia žien a potravinová bezpečnosť sa navzájom podporujú; zdôrazňuje potrebu posilniť postavenie vidieckych žien tým, že sa bude riešiť ich diskriminácia v súvislosti s prístupom k pôde, vode, vzdelávaniu, odbornej príprave, trhom a finančným službám; požaduje, aby sa výrazne zvýšili verejné investície do poľnohospodárstva a vidieckeho rozvoja s dôrazom na drobných vlastníkov pôdy, poľnohospodárske družstvá a siete poľnohospodárov;

24.  zdôrazňuje potrebu začlenenia žien do rozvíjajúcich sa hospodárskych oblastí, ktoré sú dôležité pre trvalo udržateľný rozvoj, vrátane odvetví ekologického a obehového hospodárstva, energií z obnoviteľných zdrojov a IKT, a ich zastúpenia v týchto oblastiach;

25.  pripomína kľúčovú úlohu formálneho a informálneho vzdelávania pri posilňovaní postavenia žien a dievčat v sociálnej, hospodárskej, kultúrnej a politickej sfére; zdôrazňuje, že je potrebné, aby stratégia EÚ pre vzdelávanie v oblasti rozvoja zahŕňala silné rodové hľadisko, najmä v oblasti vzdelávania týkajúceho sa udržateľnosti, zmierenia po konflikte, celoživotného vzdelávania a odborného vzdelávania, vedy, technológie, inžinierstva a matematiky (STEM), ako aj úlohu umenia v rámci medzikultúrnej výmeny;

26.  zdôrazňuje význam zvýšenia účasti žien na formovaní a vykonávaní rámca na obdobie po roku 2015; žiada zvýšenie finančnej podpory pre organizácie bojujúce za práva žien, politické opatrenia a opatrenia na budovanie kapacít zamerané na zapájanie základných organizácií občianskej spoločnosti, a najmä ženských organizácií, do konzultácií zainteresovaných strán a zvyšovanie ich účasti na týchto konzultáciách, a to po celý čas a na miestnej, regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni;

27.  poznamenáva, že GAP musí riešiť situáciu LGBTI osôb v tretích krajinách a musí zahŕňať presadzovanie a ochranu práv LGBTI osôb;

28.  zdôrazňuje, že je dôležité posilňovať zákonné práva žien a ich prístup k spravodlivosti prostredníctvom reformy práva zohľadňujúcej rodové hľadisko; domnieva sa, že cielené vyčlenenie finančných prostriedkov na rodovú rovnosť v oblasti právnej pomoci prispeje k posilneniu právneho štátu;

29.  vyzýva EÚ, aby presadzovala zvýšenú účasť žien na procesoch udržiavania mieru a budovania mieru a na vojenských a civilných misiách EÚ na riešenie kríz; pripomína v tejto súvislosti svoju výzvu adresovanú EÚ, aby podporovala rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 (2000) a č. 1820 (2008) o ženách, mieri a bezpečnosti, a žiada začlenenie rodových hľadísk a práv žien do všetkých mierových a bezpečnostných iniciatív;

30.  vyzýva EÚ, aby presadzovala základné ľudské práva žien a dievčat, ktoré zaručuje Všeobecná deklarácia ľudských práv; v tejto súvislosti trvá na tom, že je potrebné zabezpečiť ochranu práv všetkých žien a dievčat na život a dôstojnosť prostredníctvom aktívneho boja proti škodlivým praktikám, ako je rodovo motivované zabíjanie;

31.  podčiarkuje význam opatrení na posilnenie vedenia a účasti žien a organizácií bojujúcich za práva žien vo verejnej, ako aj súkromnej sfére; požaduje, aby sa zvýšilo úsilie o väčšiu účasť žien a organizácií bojujúcich za práva žien na politickom živote, konkrétne začlenením takéhoto úsilia do všetkých programov na podporu demokracie vrátane komplexného prístupu Európskeho parlamentu k podpore demokracie (CDSA);

32.  zdôrazňuje potrebu zapojiť mužov a chlapcov a podporiť ich aktívne angažovanie a zodpovednosť v oblasti riešenia problému diskriminačných spoločenských noriem a boja proti rodovým stereotypom a násiliu voči ženám a dievčatám;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a orgánu OSN Ženy.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
(2) https://ec.europa.eu/europeaid/evaluation-eu-support-gender-equality-and-womens-empowerment-partner-countries-final-report_en.
(3) https://europa.eu/eyd2015/sites/default/files/users/Madara.Silina/from_commitment_to_action_financing_for_gewe_in_sdgs_oecd.pdf.


Rovnosť príležitostí a rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania
PDF 472kWORD 147k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (2014/2160(INI))
P8_TA(2015)0351A8-0213/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2 a 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a články 8, 10, 19 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(1) (prepracované znenie),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 o posilnení zásady rovnakého odmeňovania mužov a žien prostredníctvom transparentnosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2013 s názvom Správa o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania (prepracované znenie) (COM(2013)0861),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov: 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2010 s názvom Posilnený záväzok v prospech rovnosti medzi ženami a mužmi: Charta žien (COM(2010)0078),

–  so zreteľom na Európsky pakt pre rodovú rovnosť (2011 – 2020), ktorý prijala Rada 7. marca 2011,

–  so zreteľom na judikatúru Súdneho dvora Európskej únie opierajúcu sa o článok 157 ZFEÚ,

–  so zreteľom na správu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť o indexe rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na ustanovenia dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) z roku 1994 o pracovnom pomere na čiastočný úväzok, ktorý zaväzuje krajiny, aby do zákaziek v rámci verejného obstarávania zapracovali pracovnú doložku vrátane otázky rovnakého platového ohodnotenia,

–  so zreteľom na dohovor MOP o rovnakom odmeňovaní z roku 1951,

–  so zreteľom na článok 11 ods. 1 písm. d) Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva z decembra 2014 s názvom Byť transsexuálom v Európskej únii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami pre Komisiu o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(3),

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania smernice 2006/54/ES v rámci EÚ, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0213/2015),

A.  keďže rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami je jednou zo základných zásad práva EÚ;

B.  keďže diskriminácia na základe pohlavia, rasového alebo etnického pôvodu, náboženstva alebo presvedčenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie je podľa práva EÚ zakázaná;

C.  keďže ekonomická nezávislosť je pre európskych občanov, ženy aj mužov, predpokladom na vykonávanie kontroly a skutočnej možnosti voľby v ich životoch;

D.  keďže v smernici 2006/54/ES sa výslovne uvádza odkaz na judikatúru Súdneho dvora EÚ, v ktorej sa stanovuje, že zásadu rovnakého zaobchádzania s mužmi a so ženami nemožno obmedziť na zákaz diskriminácie vychádzajúcej zo skutočnosti, že daná osoba je jedného alebo druhého pohlavia, ale že sa uplatňuje aj na diskrimináciu na základe zmeny pohlavia osoby;

E.  keďže zásada rovnakej odmeny je zakotvená v zmluvách už od ich prijatia v roku 1957; keďže zásada rovnakej odmeny za prácu rovnakej hodnoty je teraz uznaná v článku 157 ZFEÚ a zahrnutá v prepracovanej smernici 2006/54/ES (ďalej len „prepracované znenie smernice“);

F.  keďže cieľom prepracovaného znenia smernice bolo zjednotiť právne predpisy EÚ v tejto oblasti, zosúladiť ich s judikatúrou Súdneho dvora EÚ a zabezpečiť zjednodušenie a modernizáciu príslušných zákonov týkajúcich sa rovnosti na vnútroštátnej úrovni, a tým prispieť k zlepšeniu situácie žien na pracovnom trhu; keďže podiel žien na vyšších manažérskych pozíciách bol v roku 2014 v spoločnostiach pôsobiacich v EÚ nižší ako 18 %;

G.  keďže v prepracovanom znení smernice sa zaviedli niektoré novelizačné prvky, ako je vykonávanie zásady rovnosti príležitostí a vymedzenie pojmu nepriamej diskriminácie, ochrana pred diskrimináciou z dôvodu zmeny pohlavia osoby, a výslovne je uvedené zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života; keďže kľúčovou výzvou pre všetky členské štáty je správne uplatňovanie a presadzovanie predpisov o rovnakej odmene, ako sa ustanovuje v smernici 2006/54/ES, a keďže vplyv týchto novelizačných prvkov je v členských štátoch naďalej obmedzený; keďže aj napriek dôležitému súboru právnych predpisov, ktoré sú v platnosti už takmer 40 rokov, prijatým opatreniam a vynaloženým zdrojom je pokrok v tejto oblasti veľmi pomalý a stále existujú rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, ktoré v rámci EÚ dosahujú v priemere 16,4 %, pričom však medzi jednotlivými členskými štátmi existujú výrazné rozdiely;

H.  keďže okrem iného sa teraz dohody o mzdách čoraz častejšie prijímajú na individuálnej báze, čo prispieva k nedostatku informácií a transparentnosti v štruktúre odmeňovania zamestnancov a vytvára prostredie, v ktorom rodové predsudky a diskriminácia v štruktúrach odmeňovania zostáva pred zamestnancami a/alebo ich zástupcami skrytá, a teda je mimoriadne zložité ju dokázať, čím sa narúša účinné vykonávanie zásady rovnakej odmeny za rovnakú prácu, ktorej bráni aj nedostatočná transparentnosť ohľadom koncepcie práce rovnakej hodnoty a procedurálne prekážky;

I.  keďže väčšia rovnosť medzi mužmi a ženami má vo všeobecnosti prínos pre hospodárstvo a spoločnosť a keďže zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov pomáha znížiť mieru chudoby a zvýšiť celoživotné príjmy žien a je dôležité pre rast zamestnanosti, konkurencieschopnosť a oživenie hospodárstva; keďže rozdiely v odmeňovaní sú ešte výraznejšie medzi ženami s niekoľkými znevýhodneniami súčasne, ako napríklad so zdravotným postihnutím, s príslušnosťou k menšinám a s nedostatočnou kvalifikáciou; keďže medzi chudobnými pracujúcimi sa častejšie nachádzajú rodiny s jedným rodičom, pričom podiel osamelých rodičov je v prípade žien vyšší než v prípade mužov; keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov tak majú vážny vplyv na životné podmienky a životné príležitosti mnohých európskych rodín;

J.  keďže miera zamestnanosti žien je vo všeobecnosti nižšia ako u mužov; keďže v roku 2013 predstavovala v EÚ-28 miera zamestnanosti mužov 69,4 % v porovnaní s mierou zamestnanosti 58,8 % v prípade žien(4);

K.  keďže v súvislosti s mierou zamestnanosti žien sa dosiahol iba obmedzený pokrok a úroveň profesijnej a sektorovej segregácie žien a mužov podľa rôznych typov pracovných miest zostáva pomerne vysoká, pričom niektoré pracovné kategórie zastávajú hlavne ženy, a tieto odvetvia a povolania sú spravidla slabšie platené či hodnotené, aj napriek existujúcemu rámcu na úrovni EÚ a členských štátov; keďže táto situácia má tiež vplyv na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov v priebehu života; keďže vertikálna segregácia, keď ženy pôsobia najmä v pracovnom pomere na čiastočný úväzok, v horšie platených profesiách alebo na pozíciách, ktoré sú v hierarchii na nižšej úrovni, tiež prispieva k rozdielom v odmeňovaní žien a mužov; keďže horizontálna a vertikálna segregácia predstavujú prekážky profesijného rozvoja žien, vedú k nižšej miere viditeľnosti a zastúpenia žien v spoločenskej a verejnej sfére a ako také v širšom meradle prispievajú k väčším rozdielom a keďže ich prekonaním a umožnením väčšiemu počtu žien zastávať v organizačnej hierarchii vyššie pozície by sa mladým ženám a dievčatám poskytli pozitívne vzory;

L.  keďže miera nezamestnanosti je nižšia vo vidieckych oblastiach a navyše mnohé ženy nie sú zahrnuté do oficiálneho trhu práce, a preto nie sú registrované ako nezamestnané ani zahrnuté do štatistík týkajúcich sa nezamestnanosti, čo spôsobuje určité finančné a právne problémy, pokiaľ ide o materskú dovolenku a pracovnú neschopnosť, získanie nároku na dôchodok a prístupu k sociálnemu zabezpečeniu, ako aj problémy v prípade rozvodu; keďže vidiecke oblasti sú znevýhodnené nedostatkom vysokokvalitných pracovných príležitostí;

M.  keďže posilnenie postavenia žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania, najmä v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky, ako aj povzbudzovanie žien, aby sa zúčastňovali na odbornej príprave a programoch celoživotného vzdelávania vo všetkých odvetviach sú dôležitými prvkami pri podpore rovnakého zaobchádzania a rovnakých príležitostí v zamestnaní; keďže odborné zručnosti a kompetencie žien sú často podhodnotené, rovnako aj povolania a pracovné miesta, v ktorých sú ženy početnejšie zastúpené, pričom tento postoj nie je vždy odôvodnený objektívnym kritériom;

N.  keďže v smernici 2006/54/ES sa uvádza, že členské štáty môžu s cieľom zabezpečiť v praxi úplnú rovnosť medzi mužmi a ženami v pracovnom živote zachovať alebo prijať opatrenia poskytujúce špecifické výhody, aby sa nedostatočne zastúpenému pohlaviu uľahčil výkon povolania alebo aby sa zabránilo alebo nahradilo znevýhodnenie v profesionálnej kariére(5);

O.  keďže materstvo a starostlivosť o deti, staršie osoby, chorých alebo zdravotne postihnutých členov rodiny a iné závislé osoby predstavujú ďalšiu prácu, občas prácu na plný úväzok, ktorú takmer výlučne vykonávajú ženy; keďže táto práca je málokedy zaplatená a spoločnosť ju dostatočne nedoceňuje napriek tomu, že má obrovský sociálny význam, prispieva k sociálnemu zabezpečeniu a môže sa merať pomocou ekonomických ukazovateľov, ako je HDP; keďže to má za následok prehĺbenie rozdielov v príjmoch, ktoré existujú medzi ženami a mužmi, a negatívny vplyv na kariérny postup žien v dôsledku nákladov z rokov strávených mimo trhu práce alebo zníženého počtu hodín z dôvodu dohôd o pracovnom pomere na čiastočný úväzok, a následne aj na prehĺbenie rozdielov v dôchodkoch medzi ženami a mužmi; keďže vplyv týchto prvkov na celoživotné príjmy sa v jednotlivých členských štátoch líši v závislosti od výšky pomoci poskytovanej rodičom vrátane poskytovania starostlivosti o deti buď podľa legislatívnych opatrení, alebo kolektívnych zmlúv;

P.  keďže rozdiely v odmeňovaní žien a mužov sa zvyšujú po odchode do dôchodku a rozdiely v dôchodkoch sú tak výrazne vyššie ako rozdiely v odmeňovaní; keďže ženy dostávajú v priemere o 39 % nižšie dôchodky ako muži; keďže táto situácia je spôsobená sociálnymi a hospodárskymi faktormi, ako sú zamestnanecké a vysokosegregované trhy práce, nedocenenie ženskej práce, vyšší podiel žien pracujúcich na čiastočný úväzok, nižšia hodinová mzda a nižší počet rokov v zamestnaní; keďže sa tým zvyšuje riziko chudoby žien v dôchodkovom veku; keďže viac ako tretina starších žien v EÚ nepoberá žiadny dôchodok;

Q.  keďže niektoré kategórie žien sú ohrozené viacnásobnou diskrimináciou v zamestnaní a povolaní, napr. príslušníčky etnických menšín, lesbičky, bisexuálky, transrodové ženy, slobodné ženy, ženy so zdravotným postihnutím a staršie ženy;

R.  keďže prepracované znenie smernice je jasným dôkazom, že všetky formy menej priaznivého zaobchádzania v súvislosti s tehotenstvom alebo materskou dovolenkou predstavujú diskrimináciu; keďže v prepracovanom znení smernice sa jasne stanovuje záruka návratu do práce po materskej dovolenke na rovnaké pracovné miesto alebo rovnocenné pracovné miesto a ochrana mužov a žien pred prepustením, ak si uplatňujú právo na rodičovskú dovolenku a/alebo dovolenku z dôvodu osvojenia;

S.  keďže sociálni partneri (odborové zväzy a zamestnávatelia) a organizácie občianskej spoločnosti majú veľmi dôležitú úlohu pri podpore rovnakého zaobchádzania a presadzovaní koncepcie práce na základe rovnosti odmeňovania;

T.  keďže orgány pre rovnosť sú zastúpené vo všetkých členských štátoch, ale ich práca a vplyv sa do veľkej miery líšia v závislosti od miery ich nezávislosti, právomocí a zdrojov; keďže takéto orgány by sa mali primerane podporovať a posilniť pri plnení ich úloh, so zreteľom na presadzovanie, monitorovanie a podporu rovnakého zaobchádzania nezávislým a účinným spôsobom;

U.  keďže Európsky parlament opakovane vyzval Komisiu, aby preskúmala existujúce právne predpisy s cieľom riešiť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; keďže odstránenie týchto rozdielov by predstavovalo prostriedok na zvýšenie miery zamestnanosti žien, zlepšenie situácie mnohých európskych rodín a zníženie rizika chudoby u žien, najmä v dôchodkovom veku;

V.  keďže odstránenie rodových rozdielov by predstavovalo spôsob, ako dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020 z hľadiska zamestnanosti a zníženia chudoby a zabezpečiť voľný pohyb pracovníkov ako základnú európsku slobodu; keďže podľa záverov posúdenia európskej pridanej hodnoty(6) sa znížením rozdielov v odmeňovaní žien a mužov o jeden percentuálny bod zvýši hospodársky rast o 0,1 %;

W.  keďže tradičné rodové roly a stereotypy majú vo všeobecnosti stále veľký vplyv na rozdelenie práce v domácnosti, školstve, kariére, na pracovisku a v spoločnosti;

Celkové posúdenie

1.  konštatuje, že členské štáty vo všeobecnosti zosúladili svoje vnútroštátne právne predpisy s právnymi predpismi EÚ(7); poukazuje na to, že správna transpozícia ustanovení prepracovaného znenia smernice do vnútroštátnych právnych predpisov sa sama osebe ukázala ako nedostatočná na dosiahnutie ich plného uplatňovania a účinného presadzovania a že rozdiely v odmeňovaní žien a mužov pretrvávajú;

2.  vyjadruje poľutovanie, že hoci členské štáty boli povinné transponovať iba „podstatné zmeny“ vyplývajúce z prepracovaného znenia smernice, transpozícia smernice bola dostatočne jasná a správna iba v dvoch členských štátoch, pričom vo zvyšných 26 členských štátov sú niektoré veci stále nedoriešené; zdôrazňuje však, že tieto zmeny neboli jasne určené; zdôrazňuje skutočnosť, že úsilie Komisie monitorovať vykonávanie bolo obmedzené vo svojom dosahu, pokiaľ ide o zabezpečenie jednotného prístupu a nevyhnutného usmernenia s cieľom umožniť účinné vykonávanie na vnútroštátnej úrovni;

3.  zdôrazňuje skutočnosť, že členské štáty nevyužili príležitosť na zjednodušenie a modernizáciu svojich právnych predpisov o rovnakých príležitostiach a rovnakom zaobchádzaní so ženami a mužmi vo veciach zamestnanosti a povolania; poukazuje na to, že sa očakáva, že členské štáty nielenže transponujú smernicu, ale že zabezpečia aj monitorovanie vykonávania zásady rovnakého odmeňovania a presadzovanie všetkých dostupných opravných prostriedkov pre diskrimináciu v odmeňovaní;

4.  vyjadruje poľutovanie, že Komisia ešte stále neprijala legislatívnu iniciatívu, ktorú sa zaviazala predložiť minulý rok, aby podporila a uľahčila účinné vykonávanie zásady rovnakého odmeňovania v praxi; vyzýva preto Komisiu, aby určila slabé miesta prepracovaného znenia smernice a urýchlene pripravila legislatívny návrh, ktorým by ho nahradila, pričom v tomto návrhu stanoví účinnejšie prostriedky dohľadu nad vykonávaním a presadzovaním smernice v členských štátoch;

5.  navyše poukazuje na to, že v dôsledku obavy zo straty zamestnania museli mnohé ženy vylúčiť možnosť zosúladenia pracovného a rodinného života v podobe kratšieho pracovného dňa alebo podobných foriem, čím sa sťažilo vyváženie rodinného života, v dôsledku čoho sa v niektorých členských štátoch zhoršila beztak klesajúca miera pôrodnosti; žiada Komisiu, aby vyhodnotila tento trend a opatrenia, ktoré prijali jednotlivé vlády na boj proti tomuto javu, a aby predložila opatrenia na zmiernenie vplyvu krízy na rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a zosúladenie pracovného a rodinného života;

Uplatňovanie ustanovení o rovnakej odmene

6.  zdôrazňuje, že hoci rozdiely v miere zamestnanosti a odmeňovania medzi mužmi a ženami sa v uplynulých rokoch mierne znížili, nie je to dôsledok zlepšenia situácie žien, ale toho, že miera zamestnanosti a úroveň odmeňovania mužov sa počas hospodárskej krízy znížili;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ sa musí dodržiavať zásada rovnakej odmeny v každom z prvkov odmeňovania mužov a žien;

8.  opakovane zdôrazňuje, že pre porovnanie na úrovni EÚ je potrebné jasne a harmonizovane vymedziť pojmy, ako sú napríklad rozdiely v odmeňovaní žien a mužov, rozdiely v ich dôchodkoch, odmeňovanie, priama a nepriama diskriminácia v odmeňovaní, a najmä práca považovaná za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty; domnieva sa, že v súlade s judikatúrou Súdneho dvora EÚ by sa mala hodnota práce posudzovať a porovnávať na základe objektívnych kritérií, ako sú požiadavky na vzdelávanie, odbornosť a odbornú prípravu, zručnosti, úsilie a zodpovednosť, vykonaná práca a povaha zahrnutých úloh; poukazuje na to, že vzhľadom na rôzne typy pracovných zmlúv, ktoré existujú, môže súčasný štatutárny a zmluvný výpočet rozdielov v odmeňovaní žien a mužov viesť k skreslenému chápaniu problému rovnakej odmeny; vyzýva Komisiu, aby analyzovala možné skreslenia a navrhla vhodné riešenia vrátane zavedenia povinných mzdových auditov v spoločnostiach kótovaných na burze v členských štátoch EÚ, s výnimkou malých a stredných podnikov (MSP), a možnosti uloženia sankcií v prípade ich nedodržania;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmapovali uplatňovanie existujúcich systémov hodnotenia a klasifikácie práce, ktoré sa značne líšia; vyzýva Komisiu, aby zaviedla usmernenia pre rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie práce vrátane osobitných opatrení, ako je pomerné zastúpenie žien a mužov v hodnotiacich komisiách, vývoj rodovo neutrálnych opisov pracovných miest a hodnotiacich tabuliek a vymedzenie jasných kritérií posudzovania hodnoty práce; vyzýva členské štáty, aby zaviedli a používali jasné a rodovo neutrálne systémy hodnotenia a klasifikácie práce založené na usmerneniach, ktoré uverejnila Komisia, aby mohli odhaliť nepriamu diskrimináciu v odmeňovaní súvisiacu s podhodnocovaním pracovných miest, ktoré zvyčajne zastávajú ženy;

10.  trvá na tom, že hodnotenie práce a klasifikačné systémy by mali byť prednostne založené na kolektívnom vyjednávaní;

11.  zdôrazňuje, že prostredníctvom jasného a harmonizovaného systému klasifikácie zamestnaní a väčšej transparentnosti v oblasti miezd sa zlepší prístup k spravodlivosti; berie na vedomie, že niektoré členské štáty už prijali konkrétne opatrenia na zabezpečenie transparentnosti v oblasti miezd; zdôrazňuje, že existuje nepomer medzi týmito opatreniami, a berie na vedomie odporúčania Komisie z roku 2014 týkajúce sa transparentnosti miezd, aj keď s poľutovaním konštatuje, že nemajú záväzný charakter; vyzýva členské štáty, aby aktívne vykonávali uvedené odporúčania Komisie prostredníctvom transparentnosti a ďalších pozitívnych opatrení legislatívnou cestou, pretože takýto postup sa ukázal ako úspešný, a to zavedením odporúčaných a prispôsobených opatrení mzdovej transparentnosti, vyzýva Komisiu, aby zhodnotila skutočný vplyv týchto odporúčaní vrátane požiadavky, aby podniky pravidelne predkladali správy o priemernej mzde podľa kategórie zamestnancov alebo pozície, rozdelené podľa rodovej príslušnosti; vyzýva Komisiu, aby do svojho nového legislatívneho návrhu zaradila opatrenia spomínané vo svojich odporúčaniach z roku 2014 o transparentnosti miezd, rozdieloch v odmeňovaní mužov a žien a právomociach vnútroštátnych orgánov pre rovnosť; vyzýva členské štáty, aby vyvíjali nátlak voči nerovnakým postupom v odmeňovaní a na podporu transparentnosti miezd v súlade s požiadavkami odborových organizácií a orgánov pre rovnosť, okrem iných zúčastnených strán;

Uplatňovanie ustanovení o rovnakom zaobchádzaní

12.  zdôrazňuje význam boja proti nepriamej diskriminácii v dôchodkových systémoch, a to nielen v zamestnaneckých systémoch, ale aj v súvislosti s postupmi zákonných dôchodkových systémov; zdôrazňuje, že Súdny dvor EÚ sa jasne vyjadril, že zamestnanecké dôchodkové systémy sa majú považovať za odmeňovanie a že na tieto systémy sa teda tiež vzťahuje zásada rovnakého zaobchádzania, napriek tomu, že rozdiel medzi zákonnými a zamestnaneckými dôchodkovými systémami je v niektorých členských štátoch problematický a koncepcia zamestnaneckých dôchodkových systémov nie je v niektorých členských štátoch známa, čo by mohlo viesť k nepriamej diskriminácii na trhu práce; uznáva, že ženy majú obmedzenejší prístup k zamestnaneckým systémom sociálneho zabezpečenia z dôvodu kratšieho pracovného času, kratšieho obdobia služby a horizontálnej a vertikálnej rodovej segregácie na trhu práce a rozdielov v odmeňovaní mužov a žien, pričom systémy založené na príspevkoch zriedkakedy zohľadňujú prestávky súvisiace s opatrovníctvom a nedobrovoľnú prácu na čiastočný úväzok; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv prechodu od štatutárnych štátnych dôchodkov na zamestnanecké a súkromné systémy na rozdiely v odmeňovaní žien a mužov; vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala vykonávanie tejto zásady a podávala o ňom správy, pretože sa ukázalo, že transpozícia je v niektorých členských štátoch nejasná;

13.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili ich nárok na dávky v materstve a aby prijali opatrenia na zabránenie nespravodlivému prepúšťaniu zamestnankýň počas tehotenstva a po návrate do práce po skončení materskej dovolenky; vyzýva tiež Radu, aby konečne prijala spoločnú pozíciu k revízii smernice o zavedení opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti tehotných pracovníčok a pracovníčok krátko po pôrode alebo dojčiacich pracovníčok a ochrany ich zdravia pri práci (smernica o materskej dovolenke); vyzýva Radu, aby čo najskôr prijala spoločnú pozíciu k návrhu smernice o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach;

14.  konštatuje, že pri vykonávaní ustanovení o ochrane pred diskrimináciou v súvislosti s materskou dovolenkou a otcovskou dovolenkou a/alebo dovolenkou na účely osvojenia existujú značné rozdiely medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že je potrebné, aby sa uceleným spôsobom na vnútroštátnej úrovni riešili konkrétne existujúce problémy vrátane odvetvových rozdielov (medzi verejným a súkromným sektorom), organizačných rozdielov (medzi spoločnosťami a medzi veľkými, malými a strednými podnikmi), situácie týkajúcej sa netypických a čiastočných úväzkov a postupov ukončenia zmlúv na dobu určitú v rámci ochrannej lehoty, ktoré vedú k dobrovoľnému skončeniu pracovného pomeru;

15.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podnikli kroky na boj proti všetkým formám viacnásobnej diskriminácie, zabezpečili uplatňovanie zásady nediskriminácie a rovnosti na trhu práce a pri prístupe k zamestnaniu vrátane odstraňovania diskriminácie etnických menšín a osôb so zdravotným postihnutím a diskriminácie na základe rodu, veku, náboženského vyznania alebo viery, sexuálnej orientácie a rodovej identity a najmä aby prijali opatrenia v oblasti sociálnej ochrany s cieľom zabezpečiť, že nároky žien na odmenu a sociálne dávky vrátane dôchodkov sú rovnaké ako v prípade mužov s rovnakými alebo podobnými skúsenosťami, ktorí vykonávajú rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili účinné monitorovacie systémy a prijali opatrenia v oblasti dohľadu a kontroly na zlepšenie zberu údajov o prípadoch obťažovania a diskriminácie na základe pohlavia, a to aj pokiaľ ide o diskrimináciu súvisiacu s tehotenstvom, materskou dovolenkou a inými formami dovolenky; je presvedčený, že v týchto prípadoch je tiež potrebné stanoviť systém sankcií, je však potrebné vyvinúť úsilie predovšetkým v oblasti prevencie s cieľom sprístupniť služby tehotným ženám alebo prvorodičkám, čo im môže pomôcť zosúladiť tehotenstvo alebo materstvo so svojím povolaním bez toho, aby boli nútené voliť medzi prácou a rodinou, ako k tomu ešte stále veľmi často dochádza; vyzýva Komisiu, aby do svojej hodnotiacej správy o vykonávaní smernice 2006/54/ES zahrnula posúdenie vykonávania článku 26 (týkajúceho sa sexuálneho obťažovania);

17.  vyzýva Komisiu, aby navrhla jasné opatrenia s cieľom účinnejšie bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu na pracovisku; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek tomu, že právo EÚ chráni jednotlivcov pred diskrimináciou v zamestnaní, 30 % transrodových uchádzačov o zamestnanie čelilo pri hľadaní zamestnania diskriminácii a v prípade transrodových žien bola najvyššia pravdepodobnosť, že sa v roku, ktorý predchádzal prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva o lesbičkách, homosexuáloch, bisexuáloch a transrodových osobách, cítili diskriminované; upozorňuje na to, že ide o porušenie Charty základných práv Európskej únie: vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala účinnosť vnútroštátnych orgánov zaoberajúcich sa sťažnosťami a postupov v súvislosti s vykonávaním smerníc o rodovej rovnosti, pokiaľ ide o rodovú identitu, rodové vyjadrenie a zmenu pohlavia; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla odborné znalosti o spôsoboch riešenia diskriminácie v zamestnaní na základe „pohlavných znakov“; vyzýva Komisiu, aby podporovala a povzbudzovala členské štáty pri zapájaní transrodových a intersexuálnych osôb do odbornej prípravy v oblasti rozmanitosti a spolupracovala so zamestnávateľmi, čo sa týka opatrení na pracovisku, napríklad presadzovania anonymných postupov prijímania zamestnancov; vyzýva členské štáty, aby využívali prostriedky z Európskeho sociálneho fondu (ESF) na aktívne riešenie problému diskriminácie transrodových osôb v súlade s judikatúrou Súdneho dvora;

18.  považuje za poľutovaniahodné, že mnohé členské štáty pri transponovaní smernice nezaviedli explicitnú ochranu pred diskrimináciou na základe zmeny pohlavia, a vyzýva Komisiu, aby vzala členské štáty na zodpovednosť; pripomína, že je dôležité, aby členské štáty do svojich vnútroštátnych právnych predpisov jasne zahrnuli zákaz akejkoľvek diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity; vyjadruje presvedčenie, že súčasná právna ochrana, ktorú smernica poskytuje osobám, ktoré majú v úmysle prejsť zmenou pohlavia, touto zmenou prechádzajú alebo ňou prešli, by sa mala rozšíriť na všetky transrodové osoby; v tomto smere žiada, aby bol v budúcnosti pri prepracovaní zahrnutý do smernice výslovný zákaz diskriminácie na základe rodovej identity;

19.  poukazuje na to, že prístup k spravodlivosti v tejto oblasti je obmedzený v dôsledku niekoľkých príčin, ako je napríklad dĺžka postupov alebo náklady na postupy, problémy, ktorým čelia orgány pre rovnosť v niektorých členských štátoch, chýbajúca transparentnosť miezd, chýbajúca bezplatná právna pomoc a strach zo stigmatizácie alebo z odplaty, ak by obete prehovorili o diskriminácii na pracovisku; zdôrazňuje skutočnosť, že použitie pravidla dôkazného bremena v niektorých členských štátoch tiež predstavuje problémy, čo sťažuje ochranu pracovníčok, lebo veľakrát nemajú k príslušným informáciám žiadny alebo iba obmedzený prístup a navyše sa obávajú straty zamestnania; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zohrávali aktívnu úlohu pri poskytovaní pomoci obetiam diskriminácie, a to buď priamo, alebo prostredníctvom podpory orgánov pre rovnosť, odborových organizácií, komunitných organizácií a mimovládnych organizácií pôsobiacich v tejto oblasti; poukazuje na to, že relevantným riešením na zlepšenie prístupu k spravodlivosti v tejto oblasti by bolo poskytnúť nezávislým orgánom pre rovnosť právomoc poskytovať pomoc obetiam diskriminácie vrátane bezplatnej právnej pomoci, ako aj právo zastupovať jednotlivcov v prípade diskriminácie v odmeňovaní; v tejto súvislosti navrhuje, aby boli v členských štátoch zavedené systémy dôverného informovania, ktoré ženám umožnia ohlasovať možné prípady nerovnakého zaobchádzania na pracovisku;

20.  vyzýva Komisiu, aby zhodnotila, spoločne využívala a porovnala existujúce najlepšie postupy a šírila výsledky tohto hodnotenia, pokiaľ ide o účinné opatrenia, ktoré by členské štáty mohli prijať na podporu zamestnávateľov a organizácií zapojených do odbornej prípravy, aby sa zabránilo všetkým formám rodovej diskriminácie, najmä pokiaľ ide o obťažovanie a sexuálne obťažovanie na pracovisku, prostredníctvom zlepšenia prístupu k zamestnaniu, poskytnutia ďalšieho odborného vzdelávania a podpory najlepších postupov;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zjednodušenie a zlepšenie prístupu žien k celoživotnému vzdelávaniu, odbornej príprave a mentorským sieťam v celej Európe, najmä v odvetviach, v ktorých dominujú muži, a aby šírili najlepšie postupy;

Podpora rovnakého zaobchádzania a sociálneho dialógu

22.  opakovane zdôrazňuje, že orgány pre rovnosť by mali mať právomoci a primerané zdroje a personál s cieľom účinne a nezávisle monitorovať právne predpisy, ktorými sa podporuje rovnosť medzi ženami a mužmi, a podávať o nich správy; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch musí byť zaručená nezávislosť orgánov pre rovnosť, pričom za presnú inštitucionálnu formu týchto orgánov nesú zodpovednosť členské štáty;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyzvali sociálnych partnerov (odborové organizácie a zamestnávateľov), občiansku spoločnosť a orgány pre rovnosť, aby podporovali monitorovanie rovnoprávnych postupov na pracovisku vrátane flexibilných foriem organizácie práce s cieľom uľahčiť zosúladenie pracovného a súkromného života a ďalej kontrolovať kolektívne zmluvy, platné mzdové tarify a systémy klasifikácie práce, aby sa tak zabránilo akejkoľvek priamej alebo nepriamej diskriminácii žien; v záujme zabezpečenia lepšej ochrany pred diskrimináciou zdôrazňuje aj význam ďalších nástrojov, napr. kódexov správania, výskumu a výmeny skúseností a osvedčených postupov v oblasti rodovej rovnosti;

24.  zastáva názor, že ochrana údajov sa nesmie využívať ako ospravedlnenie pre neuverejnenie výročných správ o mzdách na úrovni pracovísk;

25.  vyzýva členské štáty, aby posilnili povinnosť veľkých a stredných podnikov zabezpečiť systematické presadzovanie rovnakého zaobchádzania a pravidelne svojim zamestnancom poskytovať príslušné informácie vrátane informácií o otázkach rovnakého odmeňovania; opakovane zdôrazňuje, že zavedenie finančných sankcií pre zamestnávateľov, ktorí nerešpektujú rovnosť miezd, bude pravdepodobne vhodným prostriedkom na odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

26.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili inštitucionálne mechanizmy na vykonávanie rovnosti medzi ženami a mužmi, napríklad zabezpečením toho, aby mali kontrolné orgány a orgány presadzovania práva v súvislosti so zásadou rovnakej odmeny potrebné technické, ľudské a finančné zdroje, a podporovali sociálnych partnerov v posudzovaní kolektívnych zmlúv z hľadiska rovnosti žien a mužov;

27.  upozorňuje na to, že je potrebné posilniť verejné mechanizmy inšpekcie práce a prijať metódy na meranie hodnoty práce, pričom treba poukázať napríklad na povolania, v ktorých sú nízke mzdy, zamestnancami sú prevažne ženy a ktoré tak predstavujú formu nepriamej diskriminácie v oblasti miezd;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výrazné opatrenia na zvýšenie informovanosti o právach obetí diskriminácie na základe pohlavia; zdôrazňuje potrebu spolupráce všetkých zainteresovaných strán vrátane orgánov pre rovnosť, sociálnych partnerov (odborových zväzov a zamestnávateľov) a mimovládnych organizácií s cieľom riešiť stereotypné názory o práci žien a mužov a ich vplyv na hodnotu práce a nízke mzdy, a to aj z hľadiska prístupu k pracovným príležitostiam, a aby spoločnosti vyberali najkvalifikovanejších kandidátov na základe porovnávacej analýzy ich kvalifikácie s uplatnením vopred stanovených, jasných, neutrálne formulovaných, nediskriminačných a jednoznačných kritérií;

29.  poukazuje na to, že jednou z noviniek, ktoré prinieslo prepracované znenie smernice, je odkaz na zosúladenie pracovného, súkromného a rodinného života; vyzýva Komisiu, aby po konzultácii s členskými štátmi a sociálnymi partnermi (odborovými zväzmi a zamestnávateľmi) vypracovala konkrétne opatrenia na zabezpečenie väčších práv mužov a žien v tejto oblasti; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je potrebný najmä rozvoj zariadení starostlivosti o deti v súlade s barcelonskými cieľmi;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby šírili a zvyšovali informovanosť verejnosti o rovnakom odmeňovaní a rozdieloch v dôchodkoch, ako aj o priamej a nepriamej diskriminácii žien na pracovisku na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby vyhlásila Európsky rok boja proti rozdielom v odmeňovaní žien a mužov;

31.  so záujmom sleduje, že mnoho žien sa rozhoduje pre samostatnú zárobkovú činnosť, keďže je to jediný spôsob práce, ktorý im umožňuje zosúladiť ich rodinný a pracovný život; konštatuje však, že v mnohých členských štátoch nie sú dávky a sociálna ochrana samostatne zárobkovo činných osôb porovnateľné s dávkami a sociálnou ochranou zamestnaných pracovníkov;

Odporúčania

32.  opakovane vyzýva členské štáty, aby dôsledne vykonávali a presadzovali prepracované znenie smernice 2006/54/ES a povzbudzovali sociálnych partnerov (odborové zväzy a zamestnávateľov) a mimovládne organizácie, aby zohrávali aktívnejšiu úlohu pri podpore rovnakého zaobchádzania aj prostredníctvom akčných plánov na riešenie všetkých rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, a to konkrétnymi opatreniami a monitorovaním výsledkov na úrovni spoločnosti, odvetvia, na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ;

33.  vyzýva Komisiu, aby na základe svojej správy o uplatňovaní prepracovaného znenia smernice a tohto uznesenia zrevidovala prepracované znenie smernice 2006/54/ES, ako ju o to už požiadal Európsky parlament, najmä vo svojom uznesení z 24. mája 2012, ktoré obsahuje konkrétne a jasné odporúčania;

34.  zdôrazňuje skutočnosť, že rodovo neutrálna klasifikácia zamestnaní a systémy hodnotenia, ako aj transparentnosť miezd sú nevyhnutnými opatreniami na podporu rovnakého zaobchádzania; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby zahrnula tieto opatrenia do svojho návrhu novej smernice, ktorou sa nahradí prepracované znenie smernice; poukazuje na to, že len harmonizovaný prístup je v súlade s voľným pohybom pracovníkov ako základnou európskou slobodou;

35.  poukazuje na to, že je potrebné nájsť spôsob na hodnotenie práce bez rodových predsudkov, čo umožní porovnávať prácu na základe jej rozsahu a komplexnosti s cieľom určiť pozíciu jedného pracovného miesta vo vzťahu k druhému v rámci daného odvetvia alebo organizácie bez ohľadu na to, či v danom zamestnaní pracujú ženy alebo muži;

36.  vyzýva na vyvážené zastúpenie mužov a žien v správnych radách spoločností;

37.  vyzýva Komisiu, aby do novej smernice zaviedla povinné mzdové audity v spoločnostiach kótovaných na burze v členských štátoch EÚ, s výnimkou malých a stredných podnikov (MSP), aby tak poukázala na rozdiely v odmeňovaní mužov a žien, a zaviedla sankcie na úrovni EÚ, ktorými by sa spoločnosti, ktoré si neplnia svoje povinnosti v oblasti rodovej rovnosti, vylúčili z verejného obstarávania tovaru a služieb financovaných z rozpočtu EÚ; vyzýva členské štáty, aby tak urobili aj v prípade podnikov financovaných z verejných dotácií;

38.  vyzýva členské štáty, aby samé išli príkladom, pokiaľ ide o boj proti nerovnakému odmeňovaniu žien vo vláde, verejných inštitúciách a verejných spoločnostiach vo všeobecnosti;

39.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla spoločné normy a kontroly na zabezpečenie nezávislosti a účinnosti vnútroštátnych orgánov pre rovnoprávnosť;

40.  vyzýva členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby obete nerovnakého zaobchádzania a diskriminácie, najmä tie, ktoré trpia viacnásobnou diskrimináciou, mali nárok na primerané odškodnenie v súlade s platnými právnymi predpismi;

41.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia potrebné na zvrátenie dôkazného bremena a zabezpečili, aby bol zamestnávateľ vždy povinný dokázať, že tieto rozdiely v zaobchádzaní, ku ktorému mohlo dôjsť, neviedli k žiadnej diskriminácii;

42.  zdôrazňuje, že na vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ je potrebné zvýšiť úsilie v oblasti boja proti pretrvávaniu stereotypov prostredníctvom kampaní na zvyšovanie informovanosti zameraných na všetky úrovne spoločnosti, väčšej účasti médií, stratégií na podporu žien vo voľbe kariér a povolaní, v ktorých sú menej zastúpené, a zahrnutia rodových otázok do vzdelávania a odbornej prípravy;

43.  zdôrazňuje skutočnosť, že len účinné vykonávanie zásady rovnakého zaobchádzania by viedlo k skutočnému zlepšeniu situácie žien na trhu práce a že si to vyžaduje skutočnú politickú vôľu a strategickú spoluprácu medzi rôznymi aktérmi na európskej, vnútroštátnej, odvetvovej a organizačnej úrovni; vyzýva preto Komisiu, aby navrhla aktívnu stratégiu doplnenú o referenčné body, ciele a časovo vymedzené plány na zníženie ukazovateľov nerovnosti v oblasti zamestnanosti a nezamestnanosti, ako to bolo úspešne uskutočnené v iných oblastiach, napríklad v súvislosti so znížením počtu dopravných nehôd v EÚ;

44.  vyzýva členské štáty, aby aktívne uplatňovali rodové rozpočtovanie s cieľom podporiť zlepšenie situácie žien na trhu práce; vyzýva Komisiu, aby pri rodovom rozpočtovaní podporila výmenu najlepších postupov;

45.  zdôrazňuje význam prijatia pozitívnych opatrení, ktoré podporia účasť žien na politickom a hospodárskom rozhodovaní; poukazuje na to, že záväzné kvóty sa ukázali ako jeden z najlepších spôsobov na dosiahnutie tohto cieľa;

46.  poukazuje na to, že sú potrebné aj pozitívne opatrenia s cieľom podnietiť vstup menej zastúpeného pohlavia do určitých profesií, v ktorých jasne dochádza k horizontálnej rodovej segregácii;

47.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala faktormi vedúcimi k rozdielom v dôchodkoch žien a mužov a posúdila potrebu konkrétnych opatrení na zníženie tohto rozdielu na úrovni EÚ a na vnútroštátnej úrovni, a to aj prostredníctvom legislatívnych a/alebo nelegislatívnych opatrení;

48.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prijali potrebné opatrenia na zníženie rodových rozdielov v oblasti dôchodkov, ktoré sú priamym dôsledkom rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, a aby posúdili vplyv nových dôchodkových systémov na rôzne kategórie žien a zamerali sa najmä na zmluvy uzatvorené na čiastočný úväzok a netypické zamestnávanie;

49.  žiada Komisiu a členské štáty, aby čelili nerovnosti v odmeňovaní medzi pohlaviami vo všetkých príslušných politikách EÚ a vnútroštátnych programoch, a najmä v tých, ktoré sú zamerané na boj proti chudobe;

50.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu, v ktorej by sa porovnali príslušné situácie pracujúcich matiek, matiek, ktoré sa rozhodli zostať v domácnosti, a žien bez detí s cieľom podrobnejšie objasniť postavenie každej z týchto skupín žien na trhu práce s osobitným zreteľom na úrovne zamestnanosti, rozdiely v odmeňovaní a dôchodkoch a profesijný rozvoj;

51.  zdôrazňuje význam spoľahlivých, porovnateľných a dostupných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov, ako aj štatistických údajov rozlíšených podľa pohlavia pre zabezpečenie vykonávania smernice a nadväzujúcich opatrení a v tomto smere pripomína úlohu Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť; vyzýva členské štáty, aby úradu Eurostat poskytli kvalitné ročné štatistiky o rozdieloch v odmeňovaní žien a mužov, aby tak bolo možné vyhodnotiť vývoj v celej EÚ;

52.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o tom, ako postupy týkajúce sa oficiálneho uznávania zmeny pohlavia osoby alebo neexistencia takýchto postupov ovplyvňujú postavenie transrodových osôb na trhu práce, najmä ich prístup k zamestnaniu, výšku odmeny, profesijný rozvoj a dôchodky;

53.  poukazuje na to, že odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra by mali obsahovať ciele na zníženie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov, diskriminácie a rizika chudoby starších žien a na účinné vykonávanie zásad rovnakého zaobchádzania;

54.  vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala situáciu zamestnanosti žien v treťom sektore, sociálne hospodárstvo a ekonómiu spolupráce, a čo najskôr navrhla stratégiu na podporu a ochranu pracovných miest a situácie žien v týchto sektoroch;

55.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie v boji proti nelegálnej práci a neistým pracovným miestam; upozorňuje na vysokú mieru nelegálnej práce, ktorú vykonávajú ženy a ktorá má negatívny dosah na ich príjem, sociálne zabezpečenie a ochranu, ako aj zlý vplyv na úrovne HDP v EÚ; zdôrazňuje potrebu zaoberať sa predovšetkým problematikou práce v domácnostiach, ktorú väčšinou vykonávajú ženy, ako osobitnou výzvou, pretože táto práca patrí hlavne do neformálneho sektora, je špecifická a vo svojej podstate neviditeľná, a preto si vyžaduje vypracovanie osobitne prispôsobených opatrení na jej účinné riešenie; ďalej vyjadruje poľutovanie nad zneužívaním netypických foriem zmlúv vrátane pracovných zmlúv s nulovým časom s cieľom vyhnúť sa nutnosti plniť si povinnosti v oblasti zamestnanosti a sociálnej ochrany; vyjadruje poľutovanie nad zvýšením počtu žien, ktoré trpia chudobou pracujúcich osôb;

56.  zdôrazňuje, že Komisia by mala navrhnúť opatrenia na: a) zníženie rozdielu v odmeňovaní žien a mužov; b) zvýšenie ekonomickej nezávislosti žien; c) zlepšenie prístupu žien na trh práce a zlepšenie možností ich kariérneho postupu; d) zásadné posilnenie rovnosti pri prijímaní rozhodnutí; odstránenie diskriminačných štruktúr a praktík súvisiacich s rodovou príslušnosťou;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0375.
(3) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
(4) http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Employment_statistics.
(5) Článok 3 smernice 2006/54/ES a článok 157 ods. 4 ZFEÚ.
(6) Posúdenie európskej pridanej hodnoty týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu rovnakej hodnoty, ktoré vypracoval Európsky parlament v roku 2013.
(7) Podľa správy Komisie o uplatňovaní prepracovaného znenia smernice (COM(2013)0861).

Právne oznámenie