Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 25. novembra 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Návrh opravného rozpočtu č. 8/2015: vlastné zdroje a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
 Mobilizácia nástroja flexibility na okamžité rozpočtové opatrenia na riešenie utečeneckej krízy
 Mobilizácia Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci rozpočtu na rok 2016
 Rozpočtový postup na rok 2016 – spoločný text
 Daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku
 Námietka podľa článku 106: udelenie povolenia na používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP)
 Prevencia radikalizácie a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami
 Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020

Návrh opravného rozpočtu č. 8/2015: vlastné zdroje a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov
PDF 257kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o pozícii Rady k návrhu opravného rozpočtu Európskej únie č. 8/2015 na rozpočtový rok 2015, vlastné zdroje a európsky dozorný úradník pre ochranu údajov (13439/2015 – C8-0341/2015 – 2015/2269(BUD))
P8_TA(2015)0404A8-0337/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 41,

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2015 prijatý s konečnou platnosťou 17. decembra 2014(2),

–  so zreteľom na opravný rozpočet č. 1/2015 prijatý s konečnou platnosťou 28. apríla 2015(3),

–  so zreteľom na opravné rozpočty č. 2/2015, č. 3/2015, č. 4/2015 a č. 5/2015 prijaté s konečnou platnosťou 7. júla 2015(4),

–  so zreteľom na opravné rozpočty č. 6/2015 a č. 7/2015 prijaté s konečnou platnosťou 14. októbra 2015,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/623 z 21. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(6),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(7),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(8),

–  so zreteľom na návrh opravného rozpočtu č. 8/2015, ktorý prijala Komisia 19. októbra 2015 (COM(2015)0545),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu opravného rozpočtu č. 8/2015, ktorú Rada prijala 10. novembra 2015 a postúpila Európskemu parlamentu v ten istý deň (13439/2015 – C8-0341/2015),

–  so zreteľom na člány 88 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0337/2015),

A.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 8/2015 sa týka revízie odhadov tradičných vlastných zdrojov (clá), zahrnutia zvyšných zostatkov DPH a HND za rok 2014 a zahrnutia zostatkov DPH a HND za rok 2015;

B.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 8/2015 takisto obsahuje najnovšie odhady iných príjmov;

C.  keďže v návrhu opravného rozpočtu č. 8/2015 sa ďalej predpokladá zníženie rozpočtu európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov o 123 474 EUR, pokiaľ ide o viazané aj platobné rozpočtové prostriedky;

D.  keďže návrh opravného rozpočtu č. 8/2015 navrhuje zníženie príspevkov členských štátov založených na HND o 9,4 miliardy EUR;

1.  berie na vedomie návrh opravného rozpočtu č. 8/2015 v podobe predloženej Komisiou a pozíciu Rady k nemu;

2.  konštatuje, že návrh opravného rozpočtu č. 8/2015 vo všetkých svojich častiach vedie k zníženiu príspevkov členských štátov do rozpočtu Únie o 9 403, 4 miliónov EUR;

3.  zdôrazňuje, že na riešenie súčasnej utečeneckej krízy sú potrebné značné dodatočné finančné prostriedky;

4.  konštatuje, že členské štáty zatiaľ nesplnili svoje finančné prísľuby pre trustový fond pre Afriku, trustový fond pre Sýriu a agentúry OSN podporujúce utečencov, ktoré boli znovu potvrdené na neformálnom stretnutí hláv štátov a predsedov vlád EÚ venovanom migrácii z 23. septembra 2015, na zasadnutí Európskej rady z 15. októbra 2015 a na samite vo Vallette 11. – 12. novembra 2015; odsudzuje skutočnosť, že podľa údajov Komisie predstavovala na začiatku novembra 2015 výška nesplnených finančných prísľubov členských štátov 2,3 miliardy EUR;

5.  poznamenáva, že bude potrebné vyvinúť ďalšie finančné úsilie s cieľom poskytovať humanitárnu pomoc na tranzitných trasách a zvládať výzvy, ktoré predstavuje prijímanie bezprecedentného počtu utečencov v európskych mestách a regiónoch;

6.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas zmierovacieho konania sa nepodarilo dosiahnuť definitívny kompromis v otázke využitia odlivu z návrhu opravného rozpočtu č. 8/2015 na riešenie utečeneckej krízy; napriek tomu však očakáva, že členské štáty v plnej miere dodržia svoje predošlé záväzky;

7.  schvaľuje pozíciu Rady k návrhu opravného rozpočtu č. 8/2015;

8.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil, že opravný rozpočet č. 8/2015 bol prijatý s konečnou platnosťou, a zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Dvoru audítorov a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 69, 13.3.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 190, 17.7.2015, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 261, 7.10.2015.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(6) Ú. v. EÚ L 103, 22.4.2015, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.


Mobilizácia nástroja flexibility na okamžité rozpočtové opatrenia na riešenie utečeneckej krízy
PDF 339kWORD 72k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii nástroja flexibility na okamžité rozpočtové opatrenia na riešenie utečeneckej krízy v súlade s bodom 12 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (COM(2015)0514 – C8-0308/2015 – 2015/2264(BUD))
P8_TA(2015)0405A8-0336/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0514 – C8-0308/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 11,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/623 z 21. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 12,

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý prijala Komisia 24. júna 2015 (COM(2015)0300) v znení opravných listov č. 1/2016 (COM(2015)0317) a č. 2/2016 (COM(2015)0513),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorú Rada prijala 4. septembra 2015 a postúpila Európskemu parlamentu 17. septembra 2015 (11706/2015 – C8-0274/2015),

–  so zreteľom na svoju pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu na rok 2016 prijatú 28. októbra 2015(4),

–  so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom 14. novembra 2015 (14195/2015 – C8-0353/2015),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0336/2015),

A.  keďže po preskúmaní všetkých možností prerozdelenia viazaných rozpočtových prostriedkov v okruhu 3 a v okruhu 4 sa ukazuje ako potrebné uvoľniť z nástroja flexibility viazané rozpočtové prostriedky;

B.  keďže Komisia navrhla mobilizovať nástroj flexibility nad rámec stropu v okruhu 3 s cieľom doplniť prostriedky vo všeobecnom rozpočte Únie na rozpočtový rok 2016 sumou 1 504 miliónov EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch na financovanie opatrení v rámci európskej migračnej agendy;

C.  keďže okrem konečnej sumy 1 506 miliónov EUR nad rámec stropu v okruhu 3 Zmierovací výbor zvolaný v súvislosti s rozpočtom na rok 2016 súhlasil s návrhom delegácie Európskeho parlamentu, aby sa z nástroja flexibility uvoľnilo ďalších 24 miliónov EUR nad rámec stropu v okruhu 4 s cieľom riešiť výzvy vonkajšieho charakteru, ktoré spôsobila utečenecká kríza;

D.  keďže tým je plne vyčerpaný celkový objem nástroja flexibility na rozpočtový rok 2016, súčasťou ktorého sú nepoužité sumy z rozpočtových rokov 2014 a 2015;

1.  konštatuje, že stropy v rámci okruhov 3 a 4 na rok 2016 neumožňujú primerané financovanie naliehavých opatrení v oblasti migrácie a utečencov;

2.  súhlasí preto s uvoľnením viazaných rozpočtových prostriedkov z nástroja flexibility vo výške 1 530 miliónov EUR;

3.  súhlasí aj s navrhovaným pridelením zodpovedajúcich platobných rozpočtových prostriedkov vo výške 734,2 milióna EUR v roku 2016, 654,2 milióna EUR v roku 2017, 83 miliónov EUR v roku 2018 a 58,6 milióna EUR v roku 2019;

4.  pripomína, že mobilizácia tohto nástroja v súlade s článkom 11 nariadenia o VFR opäť dokazuje, že je zásadne dôležité, aby rozpočet Únie bol flexibilnejší; konštatuje, že poskytnutie týchto dodatočných rozpočtových prostriedkov je možné len vďaka prenosom nepoužitých súm z nástrojov flexibility z rozpočtových rokov 2014 a 2015; zdôrazňuje, že do rozpočtového roka 2017 sa nebudú prenášať žiadne sumy, čo obmedzí mobilizáciu nástroja flexibility do výšky jeho ročného stropu 471 miliónov EUR (v cenách v roku 2011);

5.  pripomína svoj dlhodobý názor, že bez toho, aby bola dotknutá možnosť uvoľnenia platobných rozpočtových prostriedkov pre konkrétne rozpočtové riadky prostredníctvom nástroja flexibility bez predchádzajúcich mobilizácií v záväzkoch, platby vyplývajúce zo záväzkov už skôr mobilizovaných prostredníctvom nástroja flexibility možno započítať len nad rámec stropov;

6.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

7.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

8.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii nástroja flexibility na okamžité rozpočtové opatrenia na riešenie utečeneckej krízy

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/253.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ L 103, 22.4.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0376.


Mobilizácia Fondu solidarity EÚ s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci rozpočtu na rok 2016
PDF 331kWORD 67k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie podľa bodu 11 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení s cieľom zabezpečiť vyplácanie záloh v rámci rozpočtu na rok 2016 (COM(2015)0281 – C8-0133/2015 – 2015/2123(BUD))
P8_TA(2015)0406A8-0335/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0281 – C8-0133/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2012/2002 z 11. novembra 2002, ktorým sa zriaďuje fond solidarity Európskej únie(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 10,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3), a najmä na jej bod 11,

–  so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom 14. novembra 2015 (14195/2015 – C8-0353/2015),

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0335/2015),

A.  keďže v súlade s článkom 4a ods. 4 nariadenia (ES) č. 2012/2002 sa na vyplácanie záloh prostredníctvom rozpočtových prostriedkov všeobecného rozpočtu Únie dáva k dispozícii suma 50 000 000 EUR;

1.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Fondu solidarity Európskej únie na vyplácanie záloh

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/252.)

(1) Ú. v. ES L 311, 14.11.2002, s. 3.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Rozpočtový postup na rok 2016 – spoločný text
PDF 575kWORD 200k
Uznesenie
Príloha
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu (14195/2015 – C8-0353/2015 – 2015/2132(BUD))
P8_TA(2015)0407A8-0333/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločný text schválený Zmierovacím výborom a vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie (14195/2015 – C8-0353/2015),

–  so zreteľom na návrh všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Komisia prijala 24. júna 2015 (COM(2015)0300),

–  so zreteľom na pozíciu k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorú Rada prijala 4. septembra 2015 a postúpila Európskemu parlamentu 17. septembra 2015 (11706/2015 – C8-0274/2015),

–  so zreteľom na opravné listy č. 1/2016 (COM(2015)0317) a č. 2/2016 (COM(2015)0513) k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016(1) a na pozmeňujúce návrhy k rozpočtu, ktoré obsahuje,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2007/436/ES, Euratom zo 7. júna 2007 o systéme vlastných zdrojov Európskych spoločenstiev(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(4),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(5),

–  so zreteľom na články 90 a 91 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu svojej delegácie v Zmierovacom výbore (A8-0333/2015),

1.  schvaľuje spoločný text dohodnutý Zmierovacím výborom, ktorý pozostáva z týchto dokumentov tvoriacich celok:

   zoznam rozpočtových riadkov, ktoré sa v porovnaní s návrhom rozpočtu alebo s pozíciou Rady nemenia;
   súhrnné číselné údaje podľa okruhov finančného rámca;
   číselné údaje všetkých rozpočtových položiek podľa riadkov;
   konsolidovaný dokument obsahujúci číselné údaje a konečný text všetkých riadkov zmenených počas zmierovacieho konania;

2.  potvrdzuje spoločné vyhlásenia Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré sú uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

3.   potvrdzuje svoje vyhlásenie o uplatňovaní bodu 27 medziinštitucionálnej dohody;

4.  poveruje svojho predsedu, aby vyhlásil všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016 za prijatý s konečnou platnosťou a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto legislatívne uznesenie Rade, Komisii a ďalším príslušným inštitúciám a orgánom, ako aj národným parlamentom.

PRÍLOHA

KONEČNÉ ZNENIE 14.11.2015

Rozpočet na rok 2016 – Spoločné závery

Tieto spoločné závery zahŕňajú tieto časti:

1.  Rozpočet na rok 2016

2.  Rozpočet na rok 2015 – Opravný rozpočet č. 8/2015

3.  Spoločné vyhlásenia

Súhrnný prehľad

A.  Rozpočet na rok 2016

Podľa prvkov pre spoločné závery:

—  celková výška viazaných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2016 predstavuje 155 004,2 milióna EUR. Celkovo tak na rok 2016 ostáva pod stropom VFR rezerva vo výške 2 331,4 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch;

—  celková výška platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na rok 2016 predstavuje 143 885,3 milióna EUR;

—  v rámci nástroja flexibility na rok 2016 sa mobilizujú viazané rozpočtové prostriedky vo výške 1 506,0 milióna EUR v okruhu 3 Bezpečnosť a občianstvo a vo výške 24,0 milióna EUR v okruhu 4 Globálna Európa;

—  podľa odhadu Komisie predstavujú platobné rozpočtové prostriedky na rok 2016 súvisiace s mobilizáciou nástroja flexibility v roku 2014, 2015 a 2016 sumu 832,8 milióna EUR.

B.  Rozpočet na rok 2015

Podľa prvkov pre spoločné závery:

—  Návrh opravného rozpočtu č. 8/2015 je prijatý v podobe predloženej Komisiou.

1.  Rozpočet na rok 2016

1.1.  „Uzavreté“ rozpočtové riadky

Pokiaľ v týchto záveroch nie je uvedené inak, všetky rozpočtové riadky, ktoré Rada ani Európsky parlament nezmenili, a rozpočtové riadky, v súvislosti s ktorými Európsky parlament akceptoval zmeny Rady počas príslušného čítania, sa považujú za uzavreté.

Čo sa týka ostatných rozpočtových riadkov, Zmierovací výbor dospel k záverom uvedeným v častiach 1.2 až 1.6 nižšie.

1.2.  Horizontálne otázky

Decentralizované agentúry

Príspevok EÚ (vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov) a počet pracovných miest pre všetky decentralizované agentúry sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016 s týmito úpravami odsúhlasenými Zmierovacím výborom:

—  zvýšenie počtu pracovných miest v pláne pracovných miest (financovaných z poplatkov) pre Európsku chemickú agentúru (ECHA, biocídy, + 3 pracovné miesta) a zníženie rozpočtových prostriedkov o 1 350 000 EUR;

—  zvýšenie počtu pracovných miest v pláne pracovných miest (financovaných z poplatkov) pre Európsku agentúru pre bezpečnosť letectva (EASA, + 6 pracovných miest);

—  zvýšenie počtu pracovných miest v pláne pracovných miest (financovaných z poplatkov) pre Európsku agentúru pre lieky (EMA, + 3 pracovné miesta);

—  zvýšenie počtu pracovných miest v pláne pracovných miest a súvisiacich rozpočtových prostriedkov pre Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER, + 5 pracovných miest a + 325 000 EUR);

—  zvýšenie počtu pracovných miest v pláne pracovných miest a súvisiacich rozpočtových prostriedkov pre Agentúru pre základné práva (FRA, + 2 pracovné miesta a + 130 000 EUR);

—  zvýšenie počtu pracovných miest v pláne pracovných miest a súvisiacich rozpočtových prostriedkov pre Eurojust (+ 2 pracovné miesta a + 130 000 EUR);

—  zvýšenie rozpočtových prostriedkov pre Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA, + 928 000 EUR);

—  zníženie rozpočtových prostriedkov pre Európsku agentúru na prevádzkové riadenie rozsiahlych informačných systémov v priestore slobody, bezpečnosti a spravodlivosti (eu.LISA, - 260 000 EUR).

Výkonné agentúry

Príspevok EÚ (vo forme viazaných a platobných rozpočtových prostriedkov) a počet pracovných miest pre výkonné agentúry sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016.

Pilotné projekty/prípravné akcie

Dohodnutý je komplexný balík 89 pilotných projektov/prípravných akcií (PP/PA) v sume 64,9 milióna EUR vo viazaných rozpočtových prostriedkoch podľa návrhu Európskeho parlamentu.

Ak sa ukáže, že na PP alebo PA sa vzťahuje existujúci právny základ, Komisia môže navrhnúť presun rozpočtových prostriedkov do príslušného právneho základu s cieľom uľahčiť vykonávanie danej akcie.

Tento balík v plnej miere zohľadňuje stropy pre PP a PA stanovené v nariadení o rozpočtových pravidlách.

1.3.  Výdavkové okruhy finančného rámca – viazané rozpočtové prostriedky

Po zohľadnení vyššie uvedených záverov o „uzavretých“ rozpočtových riadkoch, agentúrach a pilotných projektoch a prípravných akciách sa Zmierovací výbor dohodol takto:

Okruh 1a

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016, pričom sú zohľadnené tieto zmeny odsúhlasené Zmierovacím výborom:

—  Viazané rozpočtové prostriedky na „H2020“ sa zvyšujú v tomto členení:

v EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2016 (vrát. OL 1 a 2)

Rozpočet na rok 2016

Rozdiel

02 04 02 01

Vedúce postavenie v kozme

158 446 652

159 792 893

1 346 241

02 04 02 03

Zvyšovanie miery inovácie v malých a stredných podnikoch (MSP)

35 643 862

35 738 414

94 552

02 04 03 01

Vytvorenie hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmenám klímy, a zaistenie udržateľnej dodávky surovín

74 701 325

75 016 498

315 173

05 09 03 01

Zabezpečenie dostatočných dodávok bezpečných a vysokokvalitných potravín a ďalších biovýrobkov

212 854 525

214 205 269

1 350 744

06 03 03 01

Vybudovanie európskeho dopravného systému, ktorý efektívne využíva zdroje, je šetrný k životnému prostrediu, bezpečný a hladko funguje

109 250 820

110 916 737

1 665 917

08 02 01 03

Posilnenie európskych výskumných infraštruktúr vrátane elektronických infraštruktúr

183 108 382

183 905 321

796 939

08 02 02 01

Vedúce postavenie v oblasti nanotechnológií, progresívnych materiálov, laserovej technológie, biotechnológií a progresívnej výroby a spracovania

502 450 912

504 175 361

1 724 449

08 02 02 03

Zvyšovanie miery inovácie v malých a stredných podnikoch (MSP)

35 967 483

36 120 567

153 084

08 02 03 01

Zlepšenie podmienok celoživotného zdravia a blahobytu

522 476 023

524 745 272

2 269 249

08 02 03 02

Zabezpečenie dostatočných dodávok bezpečných, zdravých a vysokokvalitných potravín a ďalších biovýrobkov

141 851 093

142 233 804

382 711

08 02 03 03

Zabezpečenie prechodu k spoľahlivému, udržateľnému a konkurencieschopnému energetickému systému

333 977 808

335 369 074

1 391 266

08 02 03 04

Vybudovanie európskeho dopravného systému, ktorý efektívne využíva zdroje, je šetrný k životnému prostrediu, bezpečný a hladko funguje

330 992 583

331 555 393

562 810

08 02 03 05

Vytvorenie hospodárstva, ktoré efektívne využíva zdroje a je odolné voči zmenám klímy, a zaistenie udržateľnej dodávky surovín

283 265 173

284 530 369

1 265 196

08 02 03 06

Podpora inkluzívnych, inovačných a reflexívnych európskych spoločností

111 929 624

112 411 389

481 765

08 02 06

Veda so spoločnosťou a pre spoločnosť

53 267 640

53 497 266

229 626

09 04 01 01

Posilnenie výskumu v rámci vznikajúcich technológií a technológií budúcnosti

213 825 023

215 400 890

1 575 867

09 04 01 02

Posilnenie Európskej výskumnej infraštruktúry vrátane elektronickej infraštruktúry

97 173 367

97 889 261

715 894

09 04 02 01

Vedúce postavenie v informačných a komunikačných technológiách

718 265 330

723 681 812

5 416 482

09 04 03 01

Zlepšenie podmienok celoživotného zdravia a blahobytu

117 323 526

118 188 002

864 476

09 04 03 02

Podpora inkluzívnych, inovačných a reflexívnych európskych spoločností

36 289 820

36 564 471

274 651

09 04 03 03

Podpora bezpečných európskych spoločností

45 457 909

45 791 092

333 183

10 02 01

Horizont 2020 — Vedecká a technická podpora politík Únie orientovaná na zákazníka

24 646 400

25 186 697

540 297

15 03 05

Európsky inovačný a technologický inštitút — Integrácia vedomostného trojuholníka pozostávajúceho z vysokoškolského vzdelávania, výskumu a inovácie

219 788 046

224 938 881

5 150 835

18 05 03 01

Podpora bezpečných európskych spoločností

134 966 551

136 092 171

1 125 620

32 04 03 01

Zabezpečenie prechodu k spoľahlivému, udržateľnému a konkurencieschopnému energetickému systému

322 875 370

324 676 361

1 800 991

Spolu

31 828 018

—  Viazané rozpočtové prostriedky na program COSME sa zvyšujú v tomto členení:

v EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2016 (vrát. OL 1 a 2)

Rozpočet na rok 2016

Rozdiel

02 02 01

Podpora podnikania a zlepšenie konkurencieschopnosti podnikov z Únie a ich prístupu na trhy

108 375 000

110 264 720

1 889 720

02 02 02

Zlepšenie prístupu malých a stredných podnikov (MSP) k finančným prostriedkom vo forme kapitálového a dlhového financovania

160 447 967

172 842 972

12 395 005

Spolu

14 284 725

—  Viazané rozpočtové prostriedky na program Erasmus+ sa zvyšujú v tomto členení:

v EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2016 (vrát. OL 1 a 2)

Rozpočet na rok 2016

Rozdiel

15 02 01 01

Podporovanie excelentnosti a spolupráce v európskom priestore vzdelávania a odbornej prípravy a jeho význam pre trh práce

1 451 010 600

1 457 638 273

6 627 673

Spolu

6 627 673

V dôsledku toho a po zohľadnení decentralizovaných agentúr a pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 19 010,0 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 1a neostáva žiadna rezerva a využíva sa celková rezerva na viazané rozpočtové prostriedky vo výške 543 miliónov EUR.

Okruh 1b

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016.

Po zohľadnení pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 50 831,2 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 1b ostáva rezerva vo výške 5,8 milióna EUR.

Okruh 2

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016 s ďalším znížením o 140,0 milióna EUR vyplývajúcim zo zvýšených pripísaných príjmov EPZF a zvýšenia prostriedkov v rozpočtovom riadku 11 06 62 01. Zmierovací výbor sa preto dohodol takto:

v EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2016 (vrát. OL 1 a 2)

Rozpočet na rok 2016

Rozdiel

05 03 01 10

Režim základných platieb (BPS)

16 067 000 000

15 927 000 000

-140 000 000

11 06 62 01

Vedecké poradenstvo a poznatky

8 485 701

8 680 015

194 314

Spolu

-139 805 686

Po zohľadnení decentralizovaných agentúr a pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 62 484,2 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 2 ostáva rezerva vo výške 1 777,8 milióna EUR.

Okruh 3

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016, pričom sú zohľadnené tieto zmeny odsúhlasené Zmierovacím výborom:

v EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2016 (vrát. OL 1 a 2)

Rozpočet na rok 2016

Rozdiel

09 05 05

Multimediálne akcie

24 186 500

26 186 500

2 000 000

17 04 01

Prispievať k zvýšeniu významu zdravia zvierat a úrovne ochrany zvierat v Únii

177 000 000

171 925 000

-5 075 000

17 04 02

Zabezpečenie včasného odhalenia organizmov škodlivých pre rastliny a ich eradikácie

14 000 000

12 000 000

-2 000 000

17 04 03

Zabezpečenie efektívnych, účinných a spoľahlivých kontrol

50 401 000

47 401 000

-3 000 000

17 04 04

Fond pre mimoriadne opatrenia týkajúce sa zdravia zvierat a rastlín

20 000 000

19 000 000

-1 000 000

Spolu

-9 075 000

V dôsledku toho a po zohľadnení decentralizovaných agentúr, pilotných projektov a prípravných akcií a mobilizácie nástroja flexibility v súvislosti s migráciou predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 4 052,0 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 3 nezostáva žiadna rezerva a mobilizuje sa suma 1 506,0 milióna EUR prostredníctvom nástroja flexibility.

Okruh 4

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016, pričom sú zohľadnené tieto zmeny odsúhlasené Zmierovacím výborom:

v EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2016 (vrát. OL 1 a 2)

Rozpočet na rok 2016

Rozdiel

13 07 01

Finančná pomoc na podporu hospodárskeho rozvoja komunity cyperských Turkov

31 212 000

33 212 000

2 000 000

21 02 07 03

Ľudský rozvoj

161 633 821

163 633 821

2 000 000

21 02 07 04

Potravinová a výživová bezpečnosť a udržateľné poľnohospodárstvo

187 495 232

189 495 232

2 000 000

21 02 07 05

Migrácia a azyl

45 257 470

57 257 470

12 000 000

22 02 01 01

Podpora politických reforiem a súvisiaceho postupného zosúlaďovania s acquis Únie

188 000 000

190 000 000

2 000 000

22 02 01 02

Podpora hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja a súvisiaceho postupného zosúlaďovania s acquis Únie

326 960 000

327 960 000

1 000 000

22 02 03 01

Podpora politických reforiem a súvisiaceho postupného zosúlaďovania s acquis Únie

240 300 000

255 300 000

15 000 000

22 02 03 02

Podpora hospodárskeho, sociálneho a územného rozvoja a súvisiaceho postupného zosúlaďovania s acquis Únie

321 484 000

340 484 000

19 000 000

22 04 01 01

Krajiny Stredozemia — Dobrá správa vecí verejných, ľudské práva a mobilita

135 000 000

144 000 000

9 000 000

22 04 01 02

Krajiny Stredozemia — Zmierňovanie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj

636 900 000

640 900 000

4 000 000

22 04 01 03

Krajiny Stredozemia — Budovanie dôvery, bezpečnosť a predchádzanie konfliktom a ich riešenie

116 000 000

131 000 000

15 000 000

22 04 01 04

Podpora mierového procesu a finančná pomoc Palestíne a Agentúre Organizácie Spojených národov pre pomoc a prácu v prospech palestínskych utečencov (UNRWA)

272 100 000

290 100 000

18 000 000

22 04 02 03

Východné partnerstvo — Budovanie dôvery, bezpečnosť a predchádzanie konfliktom a ich riešenie

8 000 000

9 300 000

1 300 000

22 04 03 03

Podpora inej spolupráce viacerých štátov v rámci susedstva — Zastrešujúci program

189 500 000

193 500 000

4 000 000

23 02 01

Poskytovanie rýchlej a efektívnej humanitárnej a potravinovej pomoci vychádzajúcej z potrieb

1 035 818 000

1 061 821 941

26 003 941

Spolu

132 303 941

V dôsledku toho a po zohľadnení pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 9 167,0 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 4 neostáva žiadna rezerva a mobilizuje sa suma 24,0 milióna EUR prostredníctvom nástroja flexibility.

Okruh 5

Počet pracovných miest v plánoch pracovných miest inštitúcií a rozpočtové prostriedky navrhnuté Komisiou v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016 sú schválené s týmito výnimkami:

—  Zmierovací výbor schvaľuje výsledok z čítania rozpočtu Európskeho parlamentu v Európskom parlamente so znížením o 9 pracovných miest;

—  Zmierovací výbor schvaľuje výsledok čítania rozpočtu Rady v Rade;

—  Zmierovací výbor schvaľuje 7 dodatočných pracovných miest pre Súdny dvor (+ 300 000 EUR);

—  Zmierovací výbor schvaľuje výsledok z čítania rozpočtu Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov v Európskom parlamente.

Očakáva sa, že Komisia 26. novembra 2015 schváli správu o rozpočtovom dosahu úpravy platov za rok 2015, ktorá bude mať retroaktívny účinok na odmeny zamestnancov všetkých inštitúcií EÚ a na dôchodky od 1. júla 2015.

V dôsledku toho a po zohľadnení pilotných projektov a prípravných akcií predstavuje dohodnutá úroveň viazaných rozpočtových prostriedkov 8 935,2 milióna EUR, pričom v rámci výdavkového stropu okruhu 5 ostáva rezerva vo výške 547,8 milióna EUR.

Fond solidarity Európskej únie

Viazané rozpočtové prostriedky sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016 vrátane mobilizácie Fondu solidarity Európskej únie vo výške 50 miliónov EUR na úhradu zálohových platieb.

1.4.  Platobné rozpočtové prostriedky

Platobné rozpočtové prostriedky v rozpočte na rok 2016 predstavujú celkovo 143 885,3 milióna EUR vrátane sumy 832,8 milióna EUR súvisiacej s mobilizáciou nástroja flexibility.

Platobné rozpočtové prostriedky v tomto členení sú stanovené na úrovni navrhnutej Komisiou v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016, pričom sú zohľadnené tieto zmeny odsúhlasené Zmierovacím výborom:

1.  najprv sú zohľadnené dohodnuté viazané rozpočtové prostriedky na nediferencované výdavky, v prípade ktorých sa úroveň platobných rozpočtových prostriedkov rovná úrovni záväzkov; to zahŕňa aj decentralizované agentúry, pre ktoré je príspevok EÚ vyjadrený v platobných rozpočtových prostriedkoch stanovený na úrovni navrhnutej v časti 1.2. Celkovo teda ide o zníženie o 140,0 milióna EUR;

2.  platobné rozpočtové prostriedky na všetky nové pilotné projekty a prípravné akcie sú stanovené na úrovni 50 % príslušných viazaných rozpočtových prostriedkov alebo na úrovni navrhnutej Európskym parlamentom, ak je nižšia. V prípade predĺženia existujúcich pilotných projektov a prípravných akcií je úroveň platieb tá, ktorá je stanovená v návrhu rozpočtu plus 50 % príslušných nových záväzkov, alebo do úrovne navrhnutej Európskym parlamentom, ak je nižšia. Celkovo teda ide zvýšenie o 29,5 milióna EUR;

3.  platobné rozpočtové prostriedky sú znížené o 460,1 milióna EUR takto:

v EUR

Rozpočtový riadok

Názov

NR 2016 (vrát. OL 1 a 2)

Rozpočet na rok 2016

Rozdiel

02 05 01

Vývoj a poskytnutie infraštruktúry a služieb v oblasti globálnej satelitnej navigácie (Galileo) do roku 2020

308 000 000

297 000 000

-11 000 000

02 05 02

Poskytovanie satelitných služieb, ktoré do roku 2020 umožnia zlepšiť výkonnosť systému GPS (EGNOS) a ktoré postupne pokryjú celý región Európskej konferencie civilného letectva (ECAC)

215 000 000

207 000 000

-8 000 000

02 05 51

Ukončenie európskych programov satelitnej navigácie (EGNOS a Galileo)

17 000 000

16 000 000

-1 000 000

02 06 01

Poskytovanie operačných služieb založených na pozorovaniach z kozmu a údajoch in situ (Copernicus)

125 000 000

121 000 000

-4 000 000

02 06 02

Budovanie autonómnej kapacity Únie v oblasti pozorovania Zeme (Copernicus)

475 000 000

459 000 000

-16 000 000

04 02 19

Ukončenie Európskeho sociálneho fondu – Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť (2007 až 2013)

1 130 000 000

1 109 595 811

-20 404 189

04 02 61

Európsky sociálny fond – Prechodné regióny – cieľ Investície pre rast a zamestnanosť

930 000 000

927 965 850

-2 034 150

04 02 62

Európsky sociálny fond – Rozvinutejšie regióny – cieľ Investície pre rast a zamestnanosť

2 200 000 000

2 178 091 258

-21 908 742

04 02 63 01

Európsky sociálny fond – Operačná technická pomoc

12 000 000

7 200 000

-4 800 000

05 04 05 01

Programy pre rozvoj vidieka

3 268 000 000

3 235 000 000

-33 000 000

05 04 60 01

Podporovanie trvalo udržateľného rozvoja vidieka, územne a environmentálne vyváženejšieho a inovatívnejšieho poľnohospodárskeho odvetvia Únie, ktoré je šetrnejšie voči klíme

8 574 000 000

8 487 000 000

-87 000 000

13 03 18

Dokončenie Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) — Regionálna konkurencieschopnosť a zamestnanosť

2 345 348 000

2 302 998 509

-42 349 491

13 03 61

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Prechodné regióny — Cieľ Investície pre rast a zamestnanosť

1 863 122 000

1 860 036 800

-3 085 200

13 03 62

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Rozvinutejšie regióny — Cieľ Investície pre rast a zamestnanosť

2 775 630 000

2 750 605 336

-25 024 664

13 03 64 01

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Európska územná spolupráca

328 430 000

284 930 000

-43 500 000

13 03 65 01

Európsky fond regionálneho rozvoja (ERRR) — Operačná technická pomoc

66 215 941

57 415 941

-8 800 000

13 03 66

Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) — Inovačné akcie v oblasti udržateľného mestského rozvoja

53 149 262

48 649 262

-4 500 000

13 04 01

Dokončenie projektov Kohézneho fondu (spred roka 2007)

90 000 000

70 000 000

-20 000 000

13 04 60

Kohézny fond — Cieľ Investície pre rast a zamestnanosť

4 100 000 000

4 077 806 436

-22 193 564

13 04 61 01

Kohézny fond — Operačná technická pomoc

22 106 496

20 606 496

-1 500 000

32 05 01 02

Výstavba, prevádzka a využívanie zariadení ITER — Európsky spoločný podnik pre ITER — Fusion for Energy (F4E)

150 000 000

131 000 000

-19 000 000

32 05 51

Ukončenie Európskeho spoločného podniku pre ITER — Fusion for Energy (F4E) (2007 až 2013)

350 000 000

289 000 000

-61 000 000

Spolu

-460 100 000

4.  Celková úroveň platobných rozpočtových prostriedkoch stanovených v odsekoch 1 až 3 je v dotknutých výdavkových položkách o 570,6 milióna EUR nižšia ako suma navrhnutá Komisiou v jej návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016.

1.5.  Poznámky k rozpočtu

Pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu alebo Rady k textu rozpočtových poznámok sú schválené, pokiaľ nemenia alebo nerozširujú rozsah platného právneho základu, nemajú dosah na administratívnu autonómnosť inštitúcií, nespôsobujú prevádzkové ťažkosti alebo nemôžu byť pokryté dostupnými zdrojmi (ako sa uvádza v prílohe k listu o vykonateľnosti).

1.6.  Nové rozpočtové riadky

Ak nie je uvedené inak v spoločných záveroch dohodnutých Zmierovacím výborom alebo spoločne dohodnuté oboma zložkami rozpočtového orgánu v ich príslušnom čítaní, rozpočtová nomenklatúra, ako ju navrhla Komisia v návrhu rozpočtu pozmenenom opravnými listami č. 1 a 2/2016, ostáva nezmenená s výnimkou pilotných projektov a prípravných akcií a rozdelenia článku 18 04 01 Európska iniciatíva občanov na dve časti: 18 04 01 01 Európa pre občanov — Posilňovanie pamiatky a rozširovanie kapacity občianskej účasti na úrovni Únie a 18 04 01 02 Európska iniciatíva občanov.

2.  Rozpočet na rok 2015

Návrh opravného rozpočtu (NOR) č. 8/2015 sa schvaľuje v podobe navrhnutej Komisiou.

3.  Spoločné vyhlásenia

3.1.  Spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí

Európsky parlament, Rada a Komisia pripomínajú, že zníženie nezamestnanosti mládeže zostáva vysokou a spoločnou politickou prioritou, a na tento účel opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie čo najlepšie využiť dostupné rozpočtové zdroje na jej riešenie, a najmä na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI).

Pripomínajú, že v súlade s článkom 14 ods. 1 nariadenia Rady (EU, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020, „rezervy ponechané ako dostupné pod úrovňou stropov viacročného finančného rámca na viazané rozpočtové prostriedky na roky 2014 – 2017 predstavujú celkovú rezervu viacročného finančného rámca na záväzky, ktorá sa sprístupní nad stropy stanovené v prílohe na roky 2016 až 2020 na politické ciele súvisiace s rastom a zamestnanosťou, najmä zamestnanosťou mladých ľudí“.

Komisia v rámci preskúmania/revízie VFR v polovici trvania vyhodnotí výsledky hodnotenia YEI, spolu s prípadnými návrhmi na pokračovanie iniciatívy do roku 2020.

Rada a Európsky parlament sa zaväzujú urýchlene preskúmať návrhy, ktoré v tejto súvislosti predloží Komisia.

3.2.  Spoločné vyhlásenie o prognóze platieb na roky 2016 – 2020

Vychádzajúc z existujúcej dohody o pláne platieb na roky 2015 – 2016 Európsky parlament, Rada a Komisia oceňujú podniknuté kroky na postupné zníženie objemu nesplatených žiadostí o platby v rámci programov politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013, a na zlepšenie monitorovania akýchkoľvek neuhradených faktúr vo všetkých okruhoch. Opätovne potvrdzujú svoj záväzok predchádzať podobnému hromadeniu neuhradených faktúr v budúcnosti, a to aj prostredníctvom vytvorenia systému včasného varovania.

Európsky parlament, Rada a Komisia budú počas celého roka aktívne monitorovať stav plnenia rozpočtu na rok 2016 v súlade s dohodnutým plánom platieb; konkrétne, rozpočtové prostriedky stanovené v rozpočte na rok 2016 umožnia Komisii znížiť koncoročný objem nesplatených žiadostí o platby na programy politiky súdržnosti na roky 2007 – 2013 na úroveň okolo 2 miliárd EUR do konca roka 2016.

V súlade s bodom 36 prílohy k medziinštitucionálnej dohode budú Európsky parlament, Rada a Komisia aj naďalej vyhodnocovať vykonávanie platieb a aktualizované prognózy na osobitných medziinštitucionálnych zasadnutiach, ktoré by sa mali konať na politickej úrovni najmenej trikrát v roku 2016.

Európsky parlament, Rada a Komisia v tejto súvislosti pripomínajú, že počas týchto stretnutí by mali riešiť aj dlhodobejšie prognózy o očakávanom vývoji platieb až do ukončenia VFR na roky 2014 – 2020.

3.3.  Vyhlásenie Európskeho parlamentu o uplatňovaní bodu 27 medziinštitucionálnej dohody

Európsky parlament je odhodlaný pokračovať v znižovaní celkového počtu pracovných miest v pláne pracovných miest a dokončiť ho do roku 2019 podľa nasledujúceho rozvrhu, v ktorom sa zohľadňuje skutočnosť, že čisté zníženie o 18 pracovných miest sa uskutoční v roku 2016:

Ročné čisté zníženie v celkovom počte schválených pracovných miest v pláne pracovných miest Európskeho parlamentu v porovnaní s predchádzajúcim rokom

Zníženie potrebné na dosiahnutie cieľa 5 %(6)

2017

2018

2019

2017-2019

179

-60

-60

-59

-179

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0376.
(2) Ú. v. EÚ L 163, 23.6.2007, s. 17.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(5) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(6) Európsky parlament sa domnieva, že miera zníženia o 5 % nezahrnuje dočasné pracovné miesta politických skupín stanovené v pláne pracovných miest.


Daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku
PDF 771kWORD 462k
Uznesenie
Príloha
Príloha
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku (2015/2066(INI))
P8_TA(2015)0408A8-0317/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 4 a 13 Zmluvy o európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 107, 108, 113, 115, 116, 175 a 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na svoje rozhodnutie z 12. februára 2015 o zriadení, pôsobnosti, zložení a funkčnom období osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku(1),

–  so zreteľom na odhalenia Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov (ICIJ) o daňových rozhodnutiach a iných škodlivých praktikách v Luxembursku, ktoré sa stali známymi pod názvom LuxLeaks,

–  so zreteľom na výsledky samitov G7, G8 a G20 o medzinárodných daňových otázkach, najmä na samit v Elmau zo 7. – 8. júna 2015, samit v Brisbane z 15. – 16. novembra 2014, samit v Petrohrade z 5. – 6. septembra 2013, samit v Lough Erne zo 17. – 18. júna 2013 a samit v Pittsburghu z 24. – 25. septembra 2009,

–  so zreteľom na správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) s názvom Škodlivá hospodárska súťaž: vznikajúca globálna otázka (Harmful Tax Competition: An Emerging Global Issue) z roku 1998,

–  so zreteľom na správu OECD s názvom Riešenie narúšania základu dane a presunu ziskov (Addressing Base Erosion and Profit Shifting – BEPS) z roku 2013, akčný plán OECD týkajúci sa BEPS a následné publikácie,

–  so zreteľom na nedávne závery Európskej rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (14. marca 2013), o zdaňovaní (22. mája 2013), o automatickej výmene informácií (18. decembra 2014), o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS), automatickej výmene informácií na celosvetovej úrovni a škodlivých daňových opatreniach (18. decembra 2014) a o daňových únikoch (27. júna 2014),

–  so zreteľom na závery Rady pre hospodárske a menové veci (ECOFIN) a jej správu z 22. júna 2015 pre Európsku radu o daňových otázkach,

–  so zreteľom na polročné správy skupiny pre kódex správania určené pre Radu o kódexe správania (zdaňovanie podnikov),

–  so zreteľom na smernicu o administratívnej spolupráci(2), smernicu o výplate úrokov a licenčných poplatkov(3) a najnovšie návrhy Komisie na ich zmenu,

–  so zreteľom na smernicu Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností(4) (smernica o materských a dcérskych spoločnostiach) naposledy zmenenú v roku 2015,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/56/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2006/43/ES o štatutárnom audite ročných účtovných závierok a konsolidovaných účtovných závierok(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúce podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 77/799/EHS z 19. decembra 1977 o vzájomnej pomoci príslušných orgánov členských štátov v oblasti priamych daní a daní z poistných prémií(7),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/849 z 20. mája 2015 o predchádzaní využívaniu finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorou sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 648/2012 a zrušuje smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/60/ES a smernica Komisie 2006/70/ES(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. februára 2007 Rade, Európskemu parlamentu a Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru o práci Spoločného fóra EÚ o transferovom oceňovaní v oblasti postupov zabránenia sporom a ich riešenia a o usmerneniach týkajúcich sa vopred uzatvorených dohôd o oceňovaní v rámci EÚ (COM(2007)0071),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. decembra 1998 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania podnikov(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 17. júna 2015 s názvom Spravodlivý a efektívny systém dane z príjmu právnických osôb v Európskej únii: päť kľúčových oblastí, v ktorých treba konať (COM(2015)0302),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. marca 2015 o daňovej transparentnosti v záujme boja proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam (COM(2015)0136),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. decembra 2012 s názvom Akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom (COM(2012)0722),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 o agresívnom daňovom plánovaní (C(2012)8806),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie zo 6. decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne štandardy dobrej správy v daňových záležitostiach (C(2012)8805),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. júna 2012 o konkrétnych spôsoboch posilnenia boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom aj vo vzťahu k tretím krajinám (COM(2012)0351),

–  so zreteľom na návrh smernice Rady o spoločnom konsolidovanom základe dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) (COM(2011)0121), ktorý predložila Komisia, a na pozíciu Európskeho parlamentu k tejto veci z 19. apríla 2012(10),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na uznesenie Rady a zástupcov vlád členských štátov z 1. decembra 1997 o kódexe správania pre zdaňovanie podnikov(11) a na pravidelné správy skupiny pre kódex správania (zdaňovanie podnikov) pre Radu,

–  so zreteľom na odporúčanie zo 30. apríla 2014 prijaté Výborom ministrov Rady Európy o ochrane informátorov,

–  so zreteľom na správu Simmons & Simmons z roku 1999 o administratívnych postupoch uvedenú v odseku 26 správy skupiny o kódexe správania z roku 1999, Primarolovej správu (SN 4901/99) a aktualizáciu tejto správy v roku 2009,

–  so zreteľom na prijaté pozmeňujúce návrhy Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 k návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernica 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. marca 2015 výročnej správe o daniach(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ – boji proti podvodom za rok 2013(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. apríla 2012 o výzve na hľadanie konkrétnych opatrení na boj proti daňovým podvodom a únikom(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o daniach a rozvoji – spolupráca s rozvojovými krajinami na podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. februára 2010 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(20),

–  so zreteľom na rozličné parlamentné vypočutia a následné správy o tej istej téme v národných parlamentoch a najmä v britskej Dolnej snemovni, americkom Senáte a francúzskom Assemblée nationale,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (A8-0317/2015),

LuxLeaks: Fakty a čísla

A.  keďže škandál LuxLeaks, ktorý vypukol 5. novembra 2014 vďaka Medzinárodnému konzorciu investigatívnych novinárov uverejnením približne 28 000 strán dôverných dokumentov uvádzajúcich viac ako 500 súkromných daňových dohôd medzi luxemburskou daňovou správou a viac ako 300 nadnárodnými spoločnosťami v rokoch 2002 až 2010, odhalil rozsah využívania tajných dohôd s komplexnými finančnými štruktúrami, ktorých cieľom je získať drastické zníženie daní; keďže dcérske spoločnosti v Luxembursku spravujúce podnikové transakcie v objeme stoviek miliónov eur majú v Luxembursku len malé pobočky a vykonávajú len málo hospodárskej činnosti;

B.  keďže otázky týkajúce sa narúšania základu dane z príjmu právnických osôb a praktík agresívneho daňového plánovania sú známe a analyzujú sa na medzinárodnej úrovni už najmenej niekoľko desaťročí; keďže LuxLeaks upriamil pozornosť verejnosti a médií na tieto otázky odhalením pochybných daňových praktík, ktoré podporovali účtovnícke spoločnosti v jednom konkrétnom členskom štáte; keďže vyšetrovania Komisie a činnosť vykonávaná Európskym parlamentom prostredníctvom osobitného výboru ukázali, že nejde o jediný prípad, ale že prijímanie daňových opatrení na zníženie celkových daňových záväzkov niektorých veľkých spoločností s cieľom umelo zvýšiť základ dane v krajine na úkor iných krajín, z ktorých niektoré podliehajú úsporným opatreniam, je postup, ktorý je rozšírený v Európe a za jej hranicami;

C.  keďže takéto správanie, ktoré často vedie k odpojeniu miesta, kde sa vytvára hodnota a miesta, kde sa zdaňujú zisky, nie je obmedzené na daňové rozhodnutia, ale zahŕňa celý rad škodlivých daňových praktík, ktoré sú vykonávané prostredníctvom národných daňových správ v rámci EÚ aj mimo nej;

D.  keďže podrobenie týchto praktík kontrole zo strany verejnosti je súčasťou demokratickej kontroly; keďže vzhľadom na ich negatívny vplyv na spoločnosť ako celok môžu tieto praktiky trvať iba tak dlho, pokiaľ zostanú utajené, alebo sú tolerované; keďže investigatívni novinári, mimovládny sektor a akademická obec boli nápomocní pri odhaľovaní prípadov vyhýbania sa daňovým povinnostiam a informovali o nich verejnosť; keďže pokiaľ týmto praktikám nie je možné predchádzať, nemalo by ich zverejnenie závisieť na odvahe a zmysle pre etiku jednotlivých informátorov, ale skôr byť súčasťou systematických mechanizmov oznamovania a výmeny informácií;

Prístup členských štátov ku zdaňovaniu právnických osôb

E.  keďže príjmy z dane z príjmu právnických osôb v 28 členských štátoch Únie predstavovali v priemere 2,6 % HDP v roku 2012(21);

F.  keďže podľa zmluvy patria priame dane najmä do právomoci členských štátov; keďže v rozsahu právomoci, ktorú má EÚ v oblasti zdaňovania, podlieha vykonávanie tejto právomoci zvyčajne požiadavke jednomyseľnosti v Rade; keďže toto má za následok, že nebolo prijaté žiadne významné rozhodnutie na úrovni EÚ v oblasti zdaňovania právnických osôb napriek nedávnemu vývoju v integrácii EÚ v súvislosti s vnútorným trhom a ďalšími oblasťami, na ktoré sa vzťahujú zmluvy EÚ, ako sú medzinárodné obchodné dohody, jednotná mena a hospodárska a fiškálna správa, zásady a právne predpisy týkajúce sa boja proti praniu špinavých peňazí; keďže členské štáty musia dodržiavať európske právo hospodárskej súťaže a zabezpečiť, aby ich daňové právne predpisy boli zlučiteľné so zásadami vnútorného trhu a nevytvárali narušenie hospodárskej súťaže; keďže udelením práva veta každému členskému štátu pravidlo jednomyseľnosti v Rade znižuje motiváciu na posun od status quo k riešeniu, ktoré by zahŕňalo viac spolupráce; keďže pokiaľ sa nepoužije postup ustanovený v článku 116 ZFEÚ, bola by potrebná zmena zmluvy na zmenu požiadavky jednomyseľnosti v oblasti priamych daní;

G.  keďže súčasná situácia, keď má každý členský štát právo veta, znamená, že všetky členské štáty musia konať rozhodne a spolupracovať pri riešení celoeurópskeho problému daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam;

H.  keďže okrem niektorých chvályhodných výnimiek politickí predstavitelia jednotlivých štátov neboli doteraz v dostatočnej miere ochotní riešiť problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam vrátane daňových rozhodnutí;

I.  keďže na vnútornom európskom trhu existuje voľný tok kapitálu a veľké spoločnosti vykazujú svoje činnosti na konsolidovanom základe, ale daň vyberajú národné daňové orgány, ktoré si navzájom vymieňajú len veľmi málo informácií;

J.  keďže na dokončenom vnútornom trhu by nemalo existovať žiadne umelé skreslenie, ktoré by ovplyvňovalo rozhodovanie o investíciách a umiestnení podnikov; keďže však globalizácia, digitalizácia a voľný pohyb kapitálu vytvárajú podmienky intenzívnejšej daňovej súťaže medzi členskými štátmi a s tretími krajinami s cieľom prilákať investície a podniky; keďže je dôležité udržať spoločnosti v Európe a pritiahnuť ich, ale nemalo by to mať formu potenciálne škodlivých daňových režimov, ktoré sú zamerané na podporu investícií a prilákanie ďalšej hospodárskej činnosti v prvom rade v reakcii na podobné opatrenia v susedných krajinách, alebo sú určené na úpravu toho, čo sa považuje za existujúce nerovnováhy medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o relatívne bohatstvo, veľkosť alebo periférne umiestnenie; keďže v niektorých jurisdikciách sa zdá, že existuje korelácia medzi atraktívnymi systémami zdaňovania právnických osôb a vysokou úrovňou národného bohatstva; keďže optimálna koncepcia daňových systémov závisí od množstva faktorov a preto je v každej krajine odlišná; keďže škodlivá hospodárska súťaž v daňovej oblasti medzi členskými štátmi obmedzuje potenciál jednotného trhu;

K.  keďže, namiesto toho, aby sa sústredili na podporu atraktívneho podnikateľského prostredia, napríklad dobrú infraštruktúru a vysokokvalitnú pracovnú sily vrátane výdavkov zameraných na zlepšenie produktivity a zabezpečenie stability a predvídateľnosti daňového systému, krajiny v úlohe hráčov v daňovej súťaži používajú svoje vnútroštátne právne predpisy v spojení so sieťami daňových zmlúv na to, aby sa propagovali ako krajiny, do ktorých investovať, ako uzly, cez ktoré treba viesť finančné toky alebo vykazovať zisky, a tým lákajú podniky alebo schránkové spoločnosti na úkor partnerských krajín a vytvárajú nespravodlivé postupy medzi nimi; keďže z izolovaného pohľadu má každá krajina jasný záujem správať sa ako „voľný jazdec“, teda byť prvým, kto navrhne a realizuje špecifické daňové režimy a ustanovenia na prilákanie daňového základu, a posledným, kto sa bude podieľať na akejkoľvek spolupráci a koordinácii pri boji proti vyhýbaniu sa plateniu daní;

L.  keďže existuje daňová súťaž medzi členskými štátmi; keďže zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi Únie je stanovená v článok 4 ZEÚ; keďže členské štáty by mali plne uplatňovať zásadu lojálnej spolupráce v záležitostiach daňovej súťaže;

M.  keďže niektoré členské štáty majú tendenciu majú ambivalentný postoj k vyhýbaniu sa plateniu daní, pričom sa na jednej strane sťažujú na narúšanie ich vnútroštátneho základu dane a zároveň sú zodpovedné za podobu súčasných národných a medzinárodných daňových systémov, ktoré ho umožňujú a stále bránia akémukoľvek vývoju svojich daňových systémov smerom ku koordinovanejšiemu riešeniu; keďže v rámci plnej mobility kapitálu v EÚ a s ohľadom na proklamovaný cieľ Komisie, ktorým je zavedenie únie kapitálových trhov, by sa mali plne zohľadniť vzájomná závislosť a účinky národných daňových systémov a príjmov, zohľadňujúc podstatné pozitívne a negatívne cezhraničné vzájomné pôsobenie daňových rozhodnutí jednotlivých členských štátov, keďže stimul jednej krajiny je pre druhú krajinu narúšanie základu;

N.  keďže vidno paradoxnú situáciu, v ktorej slobodná súťaž medzi členskými štátmi v daňových záležitostiach má za následok protisúťažné správanie a narušenia hospodárskej súťaže;

O.  keďže zavedenie jednotného európskeho trhu sa ukázalo ako veľmi prospešné pre národné hospodárstva, zvýšilo ich konkurencieschopnosť a príťažlivosť v globalizovanom hospodárstve, a keďže daňová konvergencia medzi členskými štátmi v konečnom dôsledku budú mať rovnaký účinok;

P.  keďže zákonodarcovia a daňové správy často nemajú dostatočné zdroje a nedokážu predpokladať, ale iba reagovať, často s veľkým oneskorením, na inovatívne systémy vyhýbania sa plateniu daní, ktoré navrhli a podporujú niektorí daňoví poradcovia, najmä z veľmi veľkých účtovníckych firiem, právnici a sprostredkovateľské spoločnosti; keďže najmä skúsenosti ukazujú, že orgány EÚ, ktoré by mali zabrániť zavedeniu nových škodlivých daňových opatrení (ako je napríklad skupina pre kódex správania vytvorená v roku 1998 členskými štátmi alebo Komisia ako strážkyňa zmlúv) a ukázali ako neschopné bojovať proti tomuto neželanému vývoju, niekedy reagujú neúčinným spôsobom alebo na základe príliš obmedzeného mandátu, a v EÚ bolo zavedených množstvo nových a často agresívnych opatrení alebo dohôd na vyhýbanie sa plateniu daní, ako napríklad tzv. patentové kolónky; keďže nadnárodné spoločnosti sa spoliehajú v EÚ a na celom svete na znalosti dobre organizovaného a znalého odvetvia daňových poradcov a iných poskytovateľov finančných služieb pri vypracúvaní svojich systémov na vyhýbanie sa plateniu daní; keďže toto odvetvie je zároveň zastúpené v orgánoch poskytujúcich poradenstvo vládam a verejným inštitúciám v daňových otázkach, ako napríklad v platforme EÚ pre riadnu správu daní; keďže existujú obavy týkajúce sa konfliktov záujmov, ktoré môžu vzniknúť z poskytovania tým istým podnikom poradenstva pre verejné orgány, ako aj súkromné nadnárodné spoločnosti;

Q.  keďže všetko daňové plánovanie by malo prebiehať v medziach zákona a platných zmlúv; keďže v dôsledku toho je najvhodnejšou reakciou na agresívne daňové plánovanie dobrá legislatíva a medzinárodná koordinácia želaných výsledkov;

R.  keďže vykonávanie právnych predpisov je rozhodujúce pre dosiahnutie plánovaných cieľov; keďže takéto vykonávanie je záležitosťou pre vnútroštátne správy, ktoré majú často málo motivácie, aby navzájom spolupracovali na európskej úrovni; keďže táto situácia zvyšuje a zhoršuje už existujúce rozdiely v právnych predpisoch v celej Únii;

S.  keďže trojka inštitúcií (Európska komisia, Európska centrálna banka a Medzinárodný menový fond) dohliadajúca nad programami finančných a fiškálnych úprav v členských štátoch ako Portugalsko a Grécko sa nepokúsila predísť daňovým amnestiám, daňovým rozhodnutiam, daňovým výhodám a systémom oslobodenia od daní, ktoré boli a sú nespravodlivo diskriminačné a podporujú daňové úniky spoločností a jednotlivcov, čo spôsobuje vysoký odliv štátnych príjmov a zvyšujú už v súčasnosti neúnosnú záťaž pre malé a stredné podniky (MSP) a občanov;

T.  keďže vyšetrovanie a stíhanie daňových trestných činov a prania špinavých peňazí, ktoré často zahŕňajú finančné operácie a právnické osoby vo viacerých jurisdikciách, je mimoriadne náročné; keďže zamestnanci členských štátov zodpovední za vyšetrovanie a súdne stíhanie páchateľov trestných činov týkajúcich sa daní a iných finančných trestných činov sú často nedostatočne školení a vybavení;

U.  keďže politiky úsporných opatrení a obmedzení rozpočtu v posledných rokoch výrazne znížili schopnosti daňových správnych orgánov pri vyšetrovaní daňových trestných činov a škodlivých daňových praktík; keďže tieto škrty boli obzvlášť škodlivé v krajinách zapojených do programov finančnej pomoci pod vedením trojky, kde sa zvýšenie štátnych príjmov dosiahlo neúmerným zdaňovaním MSP a občanov, pričom veľké korporácie a majetní neplatiči daní často profitovali z daňových amnestií, daňových rozhodnutí a ďalších systémov daňových výnimiek a výhod, ako to bolo v prípade Portugalska a Grécka;

Daňové rozhodnutia a škodlivé daňové praktiky

V.  keďže daňové rozhodnutia sa týkajú širokého spektra praktík v členských štátoch, od ad hoc politiky po jasne vymedzené uplatňovanie práva, pokiaľ ide o možný rozsah a témy, ktorých sa týka, záväznú povahu, frekvenciu používania, zverejňovanie, dĺžku a platenie poplatkov; keďže neexistuje dohodnuté vymedzenie pojmu „daňové rozhodnutie“ na medzinárodnej úrovni, okrem odkazu Komisie, ktorá ho uvádza ako „akékoľvek oznámenie alebo iný nástroj alebo činnosť s podobným účinkom, zo strany členských štátov alebo v ich mene, ktoré sa týka výkladu alebo uplatňovania daňových zákonov“;

W.  keďže daňové rozhodnutia ako také nie sú problematické, pretože ich pôvodným účelom je poskytnúť právnu istotu platcovi dane a znížiť finančné riziko pre čestné účtovné firmy v prípade, ak daňové zákony alebo ich konkrétne uplatňovanie za určitých okolností nie sú jasné alebo ich možno vykladať rôznymi spôsobmi, najmä pokiaľ ide o komplexné transakcie, a tým zabraňujú budúcim sporom medzi platcom dane a daňovým úradom;

X.  keďže praktika daňových rozhodnutí sa vyvinula v rámci bližšieho a kooperatívnejšieho vzťahu medzi daňovými správami a platcami daní ako nástroj na riešenie rastúcej komplexnosti daňového spracovania určitých transakcií v stále komplexnejšej, globalizovanejšej a digitalizovanejšej ekonomike; keďže – napriek tvrdeniam členských štátov, že rozhodnutia nie sú diskrečné, ale iba nástrojom na objasnenie existujúcej daňovej legislatívy, pričom sú zároveň utajované – práca jeho osobitného výboru potvrdila, že daňové rozhodnutia možno vydávať bez akéhokoľvek právneho rámca prostredníctvom neformálnych alebo diskrečných opatrení, ktoré podporujú daňové štruktúry využívajúce nástroje daňového plánovania, ktoré zvyčajne používajú nadnárodné spoločnosti na zníženie daňových platieb; keďže toto sa javí problematické najmä – hoci nie výlučne – pri rozhodnutiach týkajúcich sa oceňovania vnútropodnikových transferov (takzvané vopred uzatvorené dohody o oceňovaní); keďže zabezpečením právnej istoty len niektorým vybraným subjektom môže vzniknúť nerovnosť medzi spoločnosťami, ktorým boli povolené a spoločnosťami v tom istom odvetví, ktoré k nim nemajú prístup;

Y.  keďže ani OECD ani Európska komisia nežiadali o koniec praxe daňových rozhodnutí ako takých;

Z.  keďže pokročilé daňové rozhodnutia nemajú žiadnym spôsobom ovplyvniť zdaňovanie akejkoľvek transakcie, ani uprednostňovať jedného platcu daní pred iným, ale mali by za rovnakých podmienok mať rovnaký účinok ako ex post uplatňovanie podkladových daňových ustanovení; keďže predmetom tejto správy preto nie sú len daňové rozhodnutia, ale v súlade s mandátom osobitného výboru (TAXE) akékoľvek daňové opatrenia podobnej povahy alebo účinku označované všeobecným termínom „škodlivé daňové praktiky“, t.j. opatrenia zamerané na prilákanie nerezidentných podnikov alebo transakcií na úkor iných daňových jurisdikcií, v ktorých by sa tieto transakcie obvykle mali zdaňovať a/alebo opatrenia, ktorých cieľom je privilegovať len niektoré spoločnosti a teda skresľovať hospodársku súťaž;

AA.  keďže škodlivé daňové praktiky môžu byť v určitom rozsahu spojené s jedným alebo viacerými z týchto nežiaducich účinkov: netransparentnosť, svojvoľná diskriminácia, skreslenie hospodárskej súťaže a nerovnaké podmienky na vnútornom trhu i mimo neho, vplyv na celistvosť jednotného trhu a na spravodlivosť, stabilitu a legitímnosť dotknutého daňového systému, väčšie zdaňovanie menej mobilných hospodárskych faktorov, zvýšené hospodárske nerovnosti, nekalá súťaž medzi štátmi, narúšanie daňového základu, sociálna nespokojnosť, nedôvera a demokratický deficit;

AB.  keďže treba uznať, že hoci MSP sú hybnou silou hospodárstva a zamestnanosti v Európe, nadnárodné spoločnosti tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe zamestnanosti, hospodárskeho rastu a investícií; keďže platenie spravodlivého podielu dane v krajinách, v ktorých sa vytvára skutočná hospodárska činnosť a hodnota, zostáva kľúčovým príspevkom týchto spoločností k blahobytu a udržateľnosti európskych spoločností;

Práca osobitného výboru

AC.  keďže príslušný osobitný výbor, ktorý bol zriadený 26. februára 2015, uskutočnil 14 schôdzí, na ktorých vypočul predsedu Komisie Jean-Clauda Junckera, komisárku pre hospodársku súťaž Margrethe Vestagerovú, komisára pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá Pierra Moscoviciho, úradujúceho predsedu Rady Pierra Gramegnu, ministrov financií Francúzska, Nemecka, Talianska a Španielska Michela Sapina, Wolfganga Schäubleho, Piera Carla Padoana a Luisa de Guindosa, zástupcov OECD, ako aj informátorov, investigatívnych novinárov, expertov, zástupcov akademickej obce, zástupcov nadnárodných spoločností, profesných združení, odborových zväzov, mimovládnych organizácií a poslancov národných parlamentov EÚ (pozri prílohu 1); keďže delegácie výboru TAXE navštívili Švajčiarsko, aby preskúmali konkrétne aspekty rozmeru tretích krajín svojho mandátu, a tieto členské štáty, s cieľom vykonať služobné cesta na účely zistenia potrebných skutočností: Belgicko, Luxembursko, Írsko, Holandsko a Spojené kráľovstvo; keďže sa organizovali tiež stretnutia s predstaviteľmi vlády Gibraltáru a Bermúd; keďže tieto činnosti, hoci poskytli rôzne a cenné poznatky o daňových systémoch a postupoch v rámci EÚ, neobjasnili všetky príslušné otázky vrátane pretrvávajúcich nezrovnalostí vo vyhláseniach, ktoré uskutočnil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, pokiaľ ide o dlhodobo utajovanú stranu tzv. Kreckého správy;

AD.  keďže niektoré činnosti výboru obmedzovala skutočnosť, že viaceré členské štáty a Rada neodpovedali včas (pozri prílohu 2) a nakoniec nepredložili všetky požadované dokumenty, alebo jednoducho poslali formálne odpovede, ktoré sa takmer netýkali podstaty žiadosti; keďže zo 17 pozvaných nadnárodných spoločností len štyri súhlasili, že vystúpia pred výborom v júni a júli 2015 pri prvom pozvaní; keďže ďalších 11 nadnárodných spoločností súhlasilo s tým, že vystúpia pred výborom, iba po hlasovaní o správe vo výbore TAXE a po opakovaných pozvánkach, takže bolo potrebné zvolať mimoriadne stretnutie krátko pred hlasovaním v pléne (pozri prílohu 3); keďže ani Komisia plne nespolupracovala a neposlala všetky dokumenty zo zasadnutí a neformálne záznamy stretnutí o kódexe správania a pre neústupnosť niektorých členských štátov ponúkla len obmedzený konzultačný postup; keďže funkčné obdobie výboru sa preto muselo predĺžiť;

AE.  keďže viacero vyšetrovaní v oblasti štátnej pomoci, ktoré Komisia začala v súvislosti s dohodami o transferovom oceňovaní, potvrdené daňovými rozhodnutiami a ďalšími opatreniami podobného charakteru alebo účinku, ktoré majú vplyv na zdaniteľný zisk určitých dcérskych spoločností nadnárodných spoločností, stále prebiehalo v čase prijatia tejto správy;

Prehľad praktík zdaňovania právnických osôb v členských štátoch

1.  pripomína, že existujúce modely zdaňovania právnických osôb v priemyselných krajinách boli vypracované v prvej polovici 20. storočia, období, kedy bol rozsah cezhraničnej činnosti obmedzený; konštatuje, že globalizácia a digitalizácia hospodárstva radikálne zmenili globálny hodnotový reťazec a spôsob, akým jednotlivé trhy fungujú, a že väčšina veľkých spoločností má dnes nadnárodnú štruktúru, čo si vyžaduje ísť nad rámec vnútroštátnych daňových predpisov; zdôrazňuje, že vnútroštátne a medzinárodné pravidlá v oblasti zdaňovania nestačili udržať krok s vývojom podnikateľského prostredia;

2.  zdôrazňuje, že je potrebné sformulovať vyváženú a spravodlivú daňovú politiku ako neoddeliteľnú súčasť štrukturálnych reforiem v členských štátoch;

3.  konštatuje, že hoci súlad s rôznymi daňovými systémami sa stal stále komplexnejší pre podniky pôsobiace naprieč hranicami, globalizácia a digitalizácia im uľahčili organizáciu činností prostredníctvom offshore finančných centier a vytvorenia sofistikovaných štruktúr na zníženie ich globálnych daňových platieb; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že v dôsledku hospodárskej a dlhovej krízy a konsolidácie rozpočtu väčšina členských štátov výrazne znížila množstvo svojich zamestnancov daňovej správy; zdôrazňuje, že národné daňové správy by mali mať dostatočné zdroje vrátane ľudských zdrojov, aby mohli účinne konať s cieľom predchádzania, odhaľovania a boja proti agresívnemu daňovému plánovaniu, daňovým únikom a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktoré prinášajú značné narúšanie daňového základu, a zabezpečiť lepší a spravodlivejší výber daní a dôveryhodnosť daňového systému; konštatuje, že štúdie ukázali, že kvalifikovaní zamestnanci v oblasti daňových správ prinášajú oveľa viac príjmov štátu v porovnaní so súvisiacimi výdavkami, keďže účinnosť daňových správ má priamy pozitívny vplyv na daňové príjmy;

4.  zdôrazňuje rozdiel medzi na jednej strane škodlivými praktikami niektorých vnútroštátnych daňových orgánov, ktoré umožňujú presun ziskov nadnárodným spoločnostiam s cieľom vyhnúť sa zdaneniu na území, kde zisky vznikli, a na druhej strane súťažou vlád o prilákanie priamych zahraničných investícií alebo udržanie hospodárskej činnosti v krajine v plnom súlade s právnymi predpismi EÚ;

5.  zdôrazňuje, že zmluva v súlade so zásadou subsidiarity umožňuje členským štátom určovať svoje vlastné sadzby dane právnických osôb a daňový základ dovtedy, kým sa dohodnú v súlade so zmluvou prísnejšie daňové konvergenčné opatrenia; zdôrazňuje však tiež, že príliš zložité pravidlá národných daňových systémov spolu s rozdielmi medzi týmito systémami vytvárajú medzery, ktoré nadnárodné spoločnosti využívajú na účely agresívneho daňového plánovania, čo vedie k narušeniu daňového základu, presunu ziskov, pretekom o najnižšie zdaňovanie a následne k suboptimálnym hospodárskym výsledkom; zdôrazňuje skutočnosť, že výsledkom tohto druhu vyhýbania sa plateniu daní sú straty pre všetky národné rozpočty spolu, pretože zvýšenia daňových príjmov vyplývajúce zo škodlivých praktík v jednom členskom štáte (vďaka výnimkám, osobitným zníženiam alebo medzerám) nedokážu kompenzovať zníženie daňových príjmov v iných štátoch; konštatuje, že iba koordinovanejší a spoločný prístup členských štátov, ktorého výsledkom by mal byť spoločný rámec, v rámci ktorého budú členské štáty stanovovať sadzby zdaňovania právnických osôb, môže predísť ďalšiemu narúšaniu daňového základu, škodlivej hospodárskej súťaži a pretekom o čo najnižšie zdaňovanie;

6.  pripomína, že niektoré členské štáty majú formálne vyššie dane pre právnické osoby než iné, ale v skutočnosti z dôvodu zníženia a medzier, ktoré zvýhodňujú domáce podniky, sú sadzby podstatne nižšie, pričom skutočná daňová sadzba je nižšia ako v členských štátoch s formálne nižšou mierou;

7.  poukazuje na skutočnosť, že nižšie dane zo zisku spoločností v niektorých členských štátoch môžu zabezpečiť relatívne vyššie daňové príjmy, než vyššie daňové sadzby;

8.  konštatuje, že podľa Komisie(22) zákonné sadzby dane z príjmu právnických osôb v EÚ klesli v rokoch 1995 až 2014 o 12 percentuálnych bodov z 35 % na 23 %; zdôrazňuje, že toto zníženie daňových sadzieb sprevádza rozšírenie daňového základu na zmiernenie straty príjmov, a že relatívne stabilné príjmy pochádzajúce zo zdaňovania právnických osôb v tom istom časovom období možno vysvetliť výrazným trendom posunu od určitých právnych foriem podnikania, ako je (jediný) vlastník, na formu korporácie, ktorý spôsobuje podobné zmeny od základu dane pre fyzické osoby na právnické osoby;

9.  konštatuje, že väčšina členských štátov vynakladá veľké sumy na daňové stimuly, ktoré majú MSP zabezpečiť konkurenčnú výhodu, ale podľa Komisie(23) tieto pokusy sú ohrozené dôsledkami medzinárodného daňového plánovania v troch zo štyroch členských štátov, ktoré boli skúmané v nedávnej štúdii; konštatuje, že takéto účinky dávajú MSP do konkurenčnej nevýhody napriek vysokým nákladom súvisiacim s daňovými výdavkami na ich podporu, a že takéto výsledky oslabujú vôľu vnútroštátnych tvorcov politík;

10.  poukazuje na zväčšujúcu sa priepasť medzi zákonnými a skutočnými daňovými sadzbami, najmä pre podniky pôsobiace na celosvetovej úrovni, ktorá aspoň sčasti odráža rôzne výnimky zo všeobecného daňového režimu, či už spôsobené úmyslom zákonodarcu dosiahnuť konkrétne ciele, alebo vyplývajúce z agresívneho daňového plánovania, napr. vytvorenia čisto umelých konštrukcií na účely zdanenia;

11.  zdôrazňuje, že nesúlad medzi daňovými systémami na celosvetovej úrovni prispieva k značnému narúšaniu základu dane a daňovým únikom, no opatrenia iba na úrovni EÚ nebudú riešiť tieto otázky;

12.  poukazuje na veľkú rozmanitosť 28 daňových systémov v EÚ, čo sa týka vymedzenia základu dane a výšky daňovej sadzby, ktorá je ešte väčšia, ak sa vezmú do úvahy osobitné jurisdikcie s autonómnymi daňovými systémami v EÚ, ktoré sú spojené s členskými štátmi EÚ (zámorské územia a korunné dependencie); vyjadruje poľutovanie nad tým, že základné pojmy a prvky, napríklad rovnováha medzi zdrojom a rezidenčným zdaňovaním, trvalým sídlom a zdaniteľnými subjektmi, hospodárskou podstatou a pravidlami proti zneužívaniu, vymedzenie úrokov a licenčných poplatkov, zaobchádzanie s nehmotnými aktívami, zaobchádzanie s dlhom a kapitálom, nehovoriac o tom, čo možno alebo nemožno odpočítať od základu dane, v súčasnosti nepodliehajú žiadnym spoločným usmerneniam v EÚ, čím daňové systémy členských štátov zostávajú nekoordinované; zdôrazňuje, že je potrebné harmonizovať tieto definície;

13.  zdôrazňuje, že vnútroštátne preferenčné režimy a nesúlad rozličných daňových systémov na jednotnom trhu vytvára príležitosti na daňové úniky; konštatuje, že tieto nežiaduce účinky sa ešte zhoršujú existenciou veľkého počtu dvojstranných dohôd medzi členskými štátmi a tretími krajinami, ako aj ich nedostatočnými ustanoveniami proti zneužívaniu;

14.  konštatuje, že tento nekoordinovaný daňový rámec v EÚ takisto trpí očividným nedostatkom spolupráce medzi členskými štátmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty nie vždy zohľadňujú účinok svojich daňových opatrení na iné členské štáty, a to nielen pri navrhovaní svojich daňových opatrení, ale aj pri zdieľaní informácií o realizácii týchto opatrení vedúcich k de facto politike zlepšovania svojho postavenia na úkor susedných krajín, čo protirečí základným ideám európskeho projektu; poukazuje na to, že automatická, systematická a efektívna výmena informácií medzi členskými štátmi by umožnila zohľadňovať daňové zaobchádzanie s konkrétnymi príjmovými tokmi alebo transakciami v iných členských štátoch; zdôrazňuje, že toto prispieva aj k vytváraniu neprijateľnej situácie, v ktorej zisky vytvárané nadnárodnými spoločnosťami v členskom štáte sú často zdanené veľmi nízkou sadzbou alebo vôbec nie v EÚ;

15.  domnieva sa, že fiškálna politika a politika hospodárskej súťaže by sa mali považovať za dve strany tej istej mince na vnútornom trhu a vyzýva Komisiu, aby prehodnotila a zlepšila dostupné nástroje a zdroje politiky hospodárskej súťaže a štátnej pomoci;

16.  zdôrazňuje, že konvergencia medzi vnútroštátnymi daňovými systémami v EÚ je veľmi obmedzená napriek bezprecedentnému prehĺbeniu procesu integrácie EÚ za posledných 30 rokov, predovšetkým v súvislosti s jednotným trhom a hospodárskou a menovou úniou; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že tieto daňové systémy výrazne zaostávajú v porovnaní s koordinačným úsilím na úrovni EÚ, najmä v rámci európskeho semestra, hoci odhliadnuc od relevantnosti opatrení na strane výdavkov sa významná časť politík na zabezpečenie fiškálnej konsolidácie týka príjmov; zastáva názor, že tento aspekt mal byť uvedený v správe piatich predsedov o dokončení hospodárskej a menovej únii v Európe z júna 2015;

17.  zdôrazňuje, že chýbajúca politická vôľa dosiahnuť zblíženie vnútroštátnych fiškálnych politík podnecuje členské štáty k voľbe bilaterálneho prístupu, hoci spoločný prístup by bol účinnejší; pripomína možnosť pracovať smerom k fiškálnej konvergencii prostredníctvom posilnenej spolupráce; víta v tejto súvislosti úmysel niektorých členských štátov zaviesť daň z finančných transakcií;

Nástroje agresívneho daňového plánovania a ich vplyv

18.  zdôrazňuje, že vyhýbanie sa plateniu zo strany niektorých nadnárodných spoločností môže mať za následok situáciu, v ktorej sú takmer nulové reálne sadzby dane na zisky dosiahnuté v európskych jurisdikciách, pričom tieto spoločnosti zároveň využívajú rôzne verejné statky a služby na mieste, kde pôsobia, neplatia svoj spravodlivý podiel, čím prispievajú k vnútroštátnemu narúšaniu základu dane a väčšej nerovnosti; zdôrazňuje tiež, že možnosť presunu ziskov je dostupná len pre tie spoločnosti, ktoré vykonávajú cezhraničné činnosti, čo postihuje konkurentov pôsobiacich iba v jednej krajine;

19.  s veľkým znepokojením konštatuje, že vyhýbanie sa plateniu daní právnických osôb má priamy vplyv na národné rozpočty a rozdelenie daňového úsilia medzi kategóriami daňovníkov, ako aj medzi hospodárskymi činiteľmi (v prospech najmobilnejších faktorov ako kapitálu vo forme priamych zahraničných investícií; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že okrem narúšania hospodárskej súťaže a nerovnakých podmienok je výsledkom veľmi znepokojujúca situácia, kde v kontexte intenzívneho úsilia o fiškálnu konsolidáciu a štrukturálne reformy niektorí z týchto daňovníkov s najvyššou platobnou schopnosťou prispievajú podstatne menej ako tí, ktorých najviac postihla hospodárska, finančná a dlhová kríza, ako sú radoví občania a podniky nevyužívajúce agresívne daňové plánovanie, ktoré často patria do kategórie MSP a často nie sú schopné konkurovať nadnárodným spoločnostiam v dôsledku tejto komparatívnej daňovej nevýhody; zdôrazňuje, že hrozí, že táto situácia bude podnecovať nedôveru v demokraciu a ovplyvní celkovú daňovú disciplínu, najmä v krajinách podliehajúcim programom úprav; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že informátori, ktorí poskytujú vnútroštátnym orgánom vo verejnom záujme kľúčové informácie o porušovaní pravidiel, pochybeniach, protiprávnom konaní, podvode alebo nezákonnej činnosti alebo praxi môžu byť predmetom trestného stíhania, ako aj osobných a hospodárskych dôsledkov; s veľkým znepokojením konštatuje, že aj novinári, ktorí odhalili nezákonné alebo nedovolené postupy, niekedy čelia podobným dôsledkom;

20.  berie na vedomie výskum MMF(24), ktorý sa týkal 51 krajín a dospel k záveru, že presun ziskov medzi daňovými jurisdikciami má za následok priemernú stratu príjmov v objeme približne 5 % súčasných príjmov z dane z príjmu právnických osôb, ale takmer 13 % v krajinách, ktoré nie sú členmi OECD; poznamenáva tiež, že podľa Komisie vyplýva z ekonometrických dôkazov, že citlivosť PZI na zdaňovanie právnických osôb sa časom zvýšila; zdôrazňuje skutočnosť, že podľa jednej štúdie sa odhaduje, že každoročne potenciálne dochádza k strate daňových príjmov vo výške 1 bilión EUR v dôsledku kombinovaného účinku daňových podvodov, daňových únikov vrátane tieňového hospodárstva a vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ(25), a že odhady poukazujú na ročné straty pre vnútroštátne rozpočty vo výške približne 50 – 70 miliárd EUR v dôsledku vyhýbaniu sa plateniu daní, ale že tieto straty príjmov v celej EÚ by v skutočnosti mohli predstavovať približne 160 – 190 miliárd EUR, ak by sa vzali do úvahy osobitné daňové režimy, nedostatky v zbere a iné takéto aktivity(26); keďže Komisia OSN pre obchod a rozvoj vypočítala, že rozvojové krajiny prichádzajú ročne o príjmy približne v objeme 100 miliárd USD v dôsledku vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností; zdôrazňuje, že tieto čísla by sa mali posudzovať s rezervou a môžu podceňovať skutočné straty pre štátne rozpočty vzhľadom na obmedzenú transparentnosť a rôzne účtovné a koncepčné rámce na celom svete, ktoré ovplyvňujú dostupnosť porovnateľných a vierohodných údajov a spoľahlivosť odhadov;

21.  konštatuje, že stratégie plánovania daní môžu byť založené na štruktúrovaní podnikov, mechanizmoch financovania ich pobočiek alebo transferovom oceňovaní, ktoré sú odpojené od skutočných hospodárskych činností a umožňujú umelý presun ziskov medzi jurisdikciami s cieľom znížiť celkové daňové zaťaženie pre spoločnosti; s veľkým znepokojením konštatuje, že rastie počet používaných schránkových spoločností v EÚ, ktoré sú spoločnosťami len podľa názvu a používajú sa výlučne na účely vyhýbaniu sa plateniu daní; uvádza ako konkrétny príklad McDonalds, ktorého daňové postupy podľa správy koalície odborových zväzov stáli európske krajiny viac ako miliardu EUR v stratených daniach v rokoch 2009 až 2013(27);

22.  domnieva sa, že vnútroštátne preferenčné režimy a slabá úroveň koordinácie a konvergencie medzi daňovými systémami členských štátov napriek účinným hospodárskym prepojeniam a vzájomnému pôsobeniu v rámci vnútorného trhu spôsobujú mnohé nesúlady umožňujúce agresívne daňové plánovanie, dvojité odpočítanie a dvojité nezdanenie napríklad prostredníctvom jedného zariadenia alebo kombináciou nasledujúcich postupov: nezákonné transferové oceňovanie, lokalizácia odpočtov v jurisdikciách s vysokým daňovým zaťažením, prenášanie prostriedkov získaných z úverov cez príbuzne spoločnosti (tzv. conduit), prenos rizika, hybridné finančné produkty, využívanie nesúladov, daňová arbitráž, licenčné poplatky, hľadanie najlepších podmienok (treaty shopping), a lokalizácia predaja aktív v jurisdikciách s nízkym daňovým zaťažením;

23.  zdôrazňuje, že počas svojich vyšetrovacích ciest v piatich členských štátoch a Švajčiarsku osobitný výbor zistil, že mnohé vnútroštátne daňové opatrenia, ktoré často v kombinácií využívajú nadnárodné spoločnosti, majú potenciál byť škodlivými daňovými praktikami, najmä tieto, ktoré by sa mali považovať za neúplný zoznam:

   zneužívanie daňových rozhodnutí alebo dohôd o urovnaní, ktoré presahujú jednoduché objasnenie platných právnych predpisov a umožňujú získať zvýhodnené daňové zaobchádzanie,
   rôzne definície stálej prevádzkarne a daňovej rezidencie,
   malý alebo žiadny ohľad na hospodársku podstatu, čo umožňuje vytváranie účelových subjektov (napr. schránkových firiem) s nižším daňovým režimom,
   odpočet virtuálnych úrokov (umožňujúci podnikom odpočítať si od zdaniteľného príjmu fiktívny úrok vypočítaný na základe ich vlastného imania),
   praktiky rozhodnutí o nadmernom zisku (postupy, prostredníctvom ktorých môže spoločnosť získať písomné potvrdenie od daňovej správy, že jej zdaniteľný príjem nezahŕňa tie zisky, ktoré by sa nemohli dosiahnuť v „samostatnej“ situácii),
   nejasné alebo nekoordinované ustanovenia o transferovom oceňovaní,
   viaceré preferenčné režimy, najmä vo vzťahu k nehmotným aktívam (kolónky patentov, znalostí alebo duševného vlastníctva),
   vrátenie alebo oslobodenie od zrážkovej dane z úrokov, dividend a licenčných poplatkov prostredníctvom dvojstranných daňových zmlúv a/alebo ako sa ustanovuje vo vnútroštátnych právnych predpisoch,
   rozdiely v právnych označeniach medzi členskými štátmi (hybridné subjekty alebo hybridné úvery, ktorých úrokové náklady sa menia na oslobodené dividendy),
   v prípade Švajčiarska osobitné daňové režimy na úrovni kantónov pre zahraničné spoločnosti, ktoré sa neudeľujú vnútroštátne kontrolovaným podnikom (tzv. režimy oddeľovania);
   nedostatok účinných všeobecných alebo osobitných pravidiel proti zneužívaniu alebo slabé presadzovanie alebo výklad týchto pravidiel,
   a štruktúry, ktoré môžu kryť skutočného vlastníka aktív a nesmú byť predmetom režimov výmeny informácií, ako sú trusty a tzv. slobodné prístavy;

24.  berie na vedomie, že podľa Komisie(28) 72 % presunu ziskov prebieha v EÚ prostredníctvom kanálov transferového oceňovania a umiestnenia duševného vlastníctva;

25.  zdôrazňuje, že niekoľko členských štátov v posledných rokoch vypracovalo osobitné systémy zníženia dane z príjmu právnických osôb na prilákanie mobilných nehmotných aktív spoločností, ako sú napríklad príjmy vyplývajúce z práv duševného vlastníctva; berie na vedomie rozmanitosť znížení sadzieb dane a príspevkov v rozsahu pôsobnosti navrhovaných systémov (inovačné boxy, boxy duševného vlastníctva, boxy znalostí, patentové boxy atď.); zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch, daňovníci nemusia vyrábať duševné vlastníctvo v krajine s cieľom získať daňové výhody, ale stačí ho nadobudnúť prostredníctvom spoločnosti, ktorá má svoje daňové sídlo v rámci danej jurisdikcie; zdôrazňuje preto, že akékoľvek daňové výhody pre výskum a vývoj musia byť naviazané na skutočné výdavky v danej jurisdikcii;

26.  ďalej zdôrazňuje, že náklady na výskum a vývoj sa už môžu odpisovať z dane podľa vnútroštátnych daňových systémov, dokonca bez patentovej kolónky, a že patentové kolónky tak prispievajú k vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam spôsobom, ktorý ide proti systému;

27.  považuje takéto systémy za typické príklady škodlivej daňovej súťaže medzi štátmi, pretože zatiaľ čo ich spojitosť s reálnym hospodárstvom a vplyv na neho vo väčšine prípadov neexistuje, majú za následok zníženie daňových príjmov iných krajín vrátane členských štátov; konštatuje, že pri preskúmaní daňových stimulov pre VaV sa Komisia(29) domnieva, že „patentové kolónky slúžia s väčšou pravdepodobnosťou na premiestňovanie príjmu podnikov než na podnecovanie inovácie“;

28.  zdôrazňuje, že v hospodárskom prostredí, ktoré charakterizuje viac nehmotných aktív, je transferové oceňovanie často postihnuté neprítomnosťou porovnateľných transakcií a referenčných hodnôt, čím sa sťažuje riadne uplatňovanie zásady trhového odstupu, podľa ktorej by sa oceňovanie transakcií medzi subjektmi patriacimi do tej istej skupiny malo hodnotiť rovnakým spôsobom ako medzi nezávislými subjektmi;

29.  konštatuje, že súčasné usmernenia pre transferové oceňovanie nechávajú nadnárodným spoločnostiam značnú mieru voľnej úvahy pri výbere a zavádzaní metód hodnotenia; zdôrazňuje, že chýbajúce účinné spoločné normy pre transferové oceňovanie a rôzne poskytované výnimky a alternatívy zneužívajú nadnárodné spoločnosti, čo je v rozpore s duchom týchto usmernení, na úpravu svojich zdaniteľných ziskov podľa jurisdikcie a zníženie celkového daňového zaťaženia napríklad prostredníctvom zneužívania navýšenia nákladov, svojvoľného stanovenia ziskových rozpätí alebo pochybného vylučovania niektorých výdavkov z ich výpočtu; zdôrazňuje, že najlepším spôsobom na riešenie problematiky transferového oceňovania na úrovni EÚ je konsolidácia spoločného základu dane, ktorá odstraňuje potrebu týchto cien;

30.  zdôrazňuje skutočnosť že spisy o transferovom oceňovaní predložené zástupcami nadnárodných spoločností nemôžu riadne monitorovať daňové správy, ktoré často nie sú dostatočne vybavené a obsadené na to, aby mohli kriticky a dôkladne preskúmať tieto analýzy a ich výsledky alebo vplyvy;

31.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v hospodárskom kontexte, v ktorom sa 60 % svetového obchodu uskutočňuje v rámci skupín(30), sú usmernenia na uplatňovanie tejto čisto ekonomickej koncepcie rozdrobené na vnútroštátnej úrovni a preto sú v nich nezrovnalosti medzi členskými štátmi a právne spory;

32.  okrem toho zdôrazňuje skutočnosť, že napriek značnému počtu právnych sporov v EÚ vyplývajúcich z rozdielnych výkladov tých istých zásad transferového oceňovania neexistuje žiadny účinný mechanizmus riešenia sporov na európskej úrovni; berie na vedomie, že riešenie prípadov predložených na arbitrážny dohovor EÚ o transferovom oceňovaní môže trvať až osem rokov, čo prispieva k právnej neistote pre podniky a daňové správy;

33.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu veľkých účtovných firiem vrátane tzv. veľkej štvorky v oblasti vypracovania a marketingu rozhodnutí a systémov na vyhýbanie sa plateniu daní využívajúc nesúlad medzi vnútroštátnymi právnymi predpismi; zdôrazňuje, že tieto spoločnosti, ktoré, ako sa zdá, získavajú značnú časť svojich príjmov z daňových služieb, dominujú auditovému trhu vo väčšine členských štátov a prevládajú v celosvetových službách daňového poradenstva, predstavujú úzky oligopol; domnieva sa, že takáto situácia nemôže pokračovať bez poškodenia fungovania jednotného trhu v oblasti činnosti tzv. veľkej štvorky; upozorňuje na konflikt záujmov vyplývajúci z porovnávania, v rámci tých istých spoločností, daňového poradenstva a poradenských činností na jednej strane pre daňové správy a na strane druhej pre útvary daňového plánovania nadnárodných spoločností, ktoré využívajú slabé stránky vnútroštátnych daňových zákonov; domnieva sa, že osvedčené postupy v tejto súvislosti sa musia rozširovať, a že existujúce kódexy správania by sa mali vylepšiť; napriek tomu pochybuje o účinnosti akéhokoľvek kódexu správania podnikov a sociálnej zodpovednosti podnikov pri riešení tohto problému; zdôrazňuje skutočnosť, že daňové rozhodnutia sa stali v EÚ a na celom svete bežnou obchodnou praxou, nielen na získanie právnej istoty alebo výhodných daňových dohôd, ale aj v prípadoch, keď právne ustanovenia nenechávajú žiadny priestor na výklad; je znepokojený odhadmi odvetvia daňového poradenstva, že ak existuje len 50 % šanca súladu so zákonmi, je to dostatočné, aby sa daňový plán odporučil klientom(31);

34.  vyzýva daňové orgány, aby zlepšili a diverzifikovali svoje zdroje know-how a výrazne zlepšili proces posúdenia vplyvu s cieľom znížiť riziko neočakávaných dôsledkov nových daňových opatrení; pripomína členským štátom, že okrem rozdielov medzi daňovými systémami sú aj neprimeraná zložitosť vnútroštátnych daňových systémov a nízka stabilita s príliš časté zmeny dôležitými prispievateľmi k vzniku daňových medzier, nespravodlivosti daňových systémov a nízkej dôveryhodnosti daňovej politiky; v tejto súvislosti zdôrazňuje, fragmentovanosť je prekážkou vytvorenia európskej únie kapitálových trhov;

Súčasný stav a hodnotenie právnych predpisov EÚ a medzinárodných a vnútroštátnych opatrení

35.  uznáva, že v dôsledku hospodárskej krízy popri škandále LuxLeaks sa riešenie agresívneho daňového plánovania nadnárodných spoločností dostalo do popredia politickej agendy členských štátov, EÚ, OECD a G 20, ale vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz, s výnimkou projektu BEPS OECD sponzorovaného G20, ktorý sa práve skončil, no ešte nie je vykonávaný krajinami, nebol dosiahnutý žiadny významný pokrok v praxi;

36.  konštatuje v tejto súvislosti, že mnohé členské štáty zaviedli alebo majú v úmysle zaviesť opatrenia na riešenie otázky vyhýbania sa plateniu daní, najmä v súvislosti s obmedzením odpočítateľnosti úrokov, pravidlami proti zneužívaniu, lepším vymedzením pojmu stáleho sídla (vrátane vypracovania testov hospodárskej podstaty na účinnejšie stanovenie zdaniteľnej prezencie podnikov), možným vylúčením nespolupracujúcich podnikov z verejných súťaží alebo uverejnením systémov daňového plánovania, ktoré môžu byť mimoriadne osožné pri udržiavaní dôveryhodnosti daňového systému a zmenšovaní časového odstupu medzi vypracovaním špecifických systémov a prijatím nápravných opatrení, a to aj na legislatívnej úrovni;

37.  obáva sa však, že bez kooperatívneho prístupu jednostranné opatrenia prijímané členskými štátmi proti narúšaniu základu dane môžu prispieť k zvýšeniu zložitosti, vytváraniu nových nesúladov v dôsledku toho viac príležitostí pre daňové úniky v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje, že prípadné rozdielne uplatňovanie v členských štátoch medzinárodných alebo únijných usmernení môže mať rovnaký účinok;

38.  víta rôzne iniciatívy a legislatívne návrhy Komisie za posledných 20 rokov, vrátane najnovšieho, s cieľom pokročiť smerom k lepšej koordinácii daňových systémov členských štátov s ohľadom na posilnenie vnútorného trhu, riešenie dvojitého zdanenia alebo dvojitého nezdanenia a zachovanie práva členských štátov na účinné vyberanie daní; vyslovuje však poľutovanie nad tým, že iba malý počet z nich bol prijatý Radou kvôli požiadavke jednomyseľného schválenia, a nad skutočnosťou, že niektoré členské štáty sú naďalej presvedčené, že môžu vyťažiť viac z medzier v nekoordinovaných daňových systémoch, než v spoločne koordinovanom systéme;

39.  víta uverejnenie nového súboru fiškálnych politík a vyzýva Komisiu, aby sa snažila zabezpečiť spravodlivý daňový systém založený na zásade zdaňovania v členskom štáte, v ktorom sa generujú zisky, čím sa predíde narušeniu vnútorného trhu a nekalej hospodárskej súťaži;

40.  zdôrazňuje, že skupina pre kódex správania pre zdaňovanie podnikov (ďalej len „skupina“) zriadená v roku 1998 členskými štátmi umožnila koncom 90. rokov 20. storočia a začiatkom 21. storočia odstránenie najškodlivejších individuálnych daňových postupov prostredníctvom dvojúrovňového prístupu soft law obmedzovaním existujúcich daňových opatrení, ktoré predstavovali škodlivú daňovú súťaž, a zdržaním sa zavedenia takýchto opatrení v budúcnosti (tzv. standstill);

41.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že práca skupiny zrejme stratila dynamiku; konštatuje, že niektoré z viac ako 100 opatrení, ktoré boli zrušené v dôsledku jej činnosti, boli nahradené v členských štátoch daňovými opatreniami s podobnými škodlivými účinkami; konštatuje, že daňové orgány konali proti odporúčaniam skupiny vytvorením nových štruktúr, ktoré majú tie isté škodlivé účinky ako tie, ktoré skupina zrušila; vyjadruje poľutovanie nad neúspechom predchádzajúcich pokusov o posilnenie jej správy a mandátu a prispôsobenie a rozšírenie pracovných metód a kritérií stanovených v kódexe, ktorých cieľom je boj proti novým formám škodlivých daňových praktík v súčasnom hospodárskom prostredí; podporuje najnovšie návrhy Komisie v tejto veci, ako ich uvádza v akčnom pláne z 17. júna 2015 pre spravodlivé a účinné zdaňovanie právnických osôb v EÚ;

42.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že napriek ambicióznym cieľom, ktoré boli vyhlasované roku 1997, daňová súťaž medzi členskými štátmi naďalej pretrváva, pričom skôr než z rozdielov v daňových sadzbách vyplýva z nejednotnosti vnútroštátnych predpisov na určenie toho, čo predstavuje zdaniteľné zisky, o čom už niekoľko desaťročí svedčia rozdiely medzi nominálnymi a skutočnými sadzbami dane z príjmu právnických osôb uplatňovanými členskými štátmi;

43.  vyjadruje poľutovanie aj nad skutočnosťou, že pôvodný status skupiny a spôsob jej riadenia ponecháva príliš veľký priestor pre politické rokovania a kompromisy, ktoré smerujú k dosiahnutiu „širokého konsenzu“ (t. j. prakticky kvázi jednomyseľnosť s možnosťou vyjadriť nesúhlas v poznámkach pod čiarou) o posudzovaní škodlivým praktikám, čím ovplyvňujú spoľahlivosť a úplnosť jej práce a niekedy vedú k úmyselnému alebo nezverejneniu správ alebo nenadväzovaniu na ne, ako napríklad v správe za rok 1999, ktorú vypracoval Simmons & Simmons o správnych postupoch; považuje za poľutovaniahodné, že zrušenie existujúcich opatrení trpelo oneskorením s politických dôvodov a v niektorých prípadoch umožnilo začlenenie nových príjemcov po termíne, čo tiež súviselo s veľmi slabými mechanizmami zodpovednosti a monitorovania skupiny;

44.  zdôrazňuje predovšetkým, že individuálny prístup podľa kódexu, ktorí síce viedol k tomu, že členské štáty teraz konkurujú všeobecnejšími opatreniami, nerieši systémové slabé stránky roztriešteného rámca dane z príjmu právnických osôb v EÚ, ktoré si vyžadujú významnejšie prepracovanie;

45.  berie na vedomie aj úsilie prostredníctvom vytvorenia Platformy pre dobrú správu daňových záležitostí, ktorá spája pri rovnakom stole rôzne zainteresované strany s cieľom dosiahnuť konsenzus v otázke daňových únikov, najmä v medzinárodnom kontexte, a Spoločného fóra pre transferové oceňovanie, ktoré vydáva rôzne usmernenia pre technické otázky týkajúce sa transferového oceňovania; zdôrazňuje, že tieto orgány prispeli k obmedzeným úpravám rámca zdaňovania právnických osôb; vyjadruje poľutovanie nad tým, že usmernenia vydané Spoločným fórom pre transferové oceňovanie dosiaľ dostatočne neriešia problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zloženie Spoločného fóra pre transferové oceňovanie, napriek nedávnej aktualizácii jeho členov, je stále nevyvážené; okrem toho namieta voči skutočnosti, že odborníci v daňovej oblasti prispievajú k práci na usmerneniach o transferovom oceňovaní, pričom súčasne môžu radiť svojim klientom o stratégiách agresívneho daňového plánovania založených na transferovom oceňovaní, a teda byť v pozícii konfliktu záujmov;

46.  zdôrazňuje, že právne predpisy EÚ (smernice materských a dcérskych spoločnostiach, o úrokoch a licenčných poplatkoch, o fúziách a o administratívnej spolupráci, sú síce obmedzené na aspekty spojené so zdaňovaním podnikov, no dokázali vyriešiť konkrétne problémy, ktorým čelia členské štáty a spoločnosti pôsobiace vo viacerých krajinách; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto opatrenia, ktoré boli pôvodne určené na odstránenie dvojitého zdanenia, majú určité kontraproduktívne účinky na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a niekedy vedú k dvojitému nezdaneniu; víta skutočnosť, že Rada nedávno prijala zmeny smernice o materských a dcérskych spoločnostiach s cieľom zaviesť všeobecné ustanovenie proti zneužívaniu a riešiť problém hybridných nesúrodých úverov, ktoré vstúpia do platnosti koncom roka 2015, a očakáva, že to pomôže odstrániť niektoré možnosti daňových únikov v EÚ;

47.  pripomína ustanovenia smernice Rady 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci zamerané na realizáciu výmenu všetkých relevantných finančných informácií; zastáva názor, že automatická, okamžitá a podrobná výmena a účinné spracúvanie daňových informácií by mali silne odrádzajúci účinok proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a zavedeniu škodlivých daňových praktík a umožnili by členským štátom a Komisii, aby mali k dispozícii všetky relevantné informácie s cieľom reagovať na tieto praktiky;

48.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný legislatívny rámec monitorovania a výmeny informácií o daňových opatreniach nie je účinný, pretože dôkazy preukázali, že sa nedodržiavajú existujúce požiadavky na spontánnu výmenu informácií alebo výmenu na požiadanie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že prakticky žiadny členský štát si nevymieňa žiadne informácie, ktoré by mohli mať vplyv na partnerské krajiny EÚ; vyjadruje poľutovanie nad nedostatočnou koordináciou medzi Komisiou a príslušnými orgánmi členských štátov;

49.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že daňové informácie si len zriedka členské štáty medzi sebou spontánne vymieňajú; víta automatickú výmenu informácií, ktorá už nie je založená na reciprocite; upriamuje pozornosť na štrukturálne problémy systému založeného na zvážení, čo by sa malo oznámiť a čo nie, spolu so slabými systémami monitorovania, ktoré podstatne sťažujú zistenie porušení požiadavky na výmenu informácií;

50.  víta záväzok Komisie presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard transparentnosti; nabáda ju, aby ako prvý krok splnila svoje povinnosti strážkyne zmlúv a prijala všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby sa riadne dodržiavali existujúce právo EÚ a zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi stanovená v zmluvách; víta návrh skupiny expertov pre automatickú výmenu informácií o finančných účtoch preskúmať možnosti podporovať rozvojové krajiny prostredníctvom automatickej výmeny informácií o udelení nerecipročných dohôd o výmene;

51.  konštatuje, že pravidlá štátnej pomoci a sankcie sú účinným prostriedkom riešenia najviac nekalých a deformujúcich škodlivých daňových praktík a môžu mať značný odstrašujúci účinok;

52.  víta balík Komisie o daňovej transparentnosti v oblasti automatickej výmeny informácií medzi členskými štátmi o ich daňových rozhodnutiach z marca 2015 a akčný plánu pre spravodlivý a účinný systém dane z príjmu právnických osôb v EÚ z júna 2015; zdôrazňuje však, že tieto texty možno považovať iba za kroky správnym smerom, a že v súdržný rámec legislatívnych ustanovení a administratívnej spolupráce je urgentne nutný aj v prospech MSP a tých nadnárodných spoločností, ktoré pomáhajú vytvárať skutočný hospodársky rast a platia svoj spravodlivý podiel daní v rámci vnútorného trhu;

53.  víta nedávnu dohodu o akčnom pláne OECD BEPS, ktorý sa po výzvach na konanie zo samitov G7 a G20 usiluje o riešenie jednotlivých problémov týkajúcich sa fungovania medzinárodného systému dane z príjmu právnických osôb predložením globálnych a systematických opatrení na ich riešenie; vyjadruje poľutovanie nad oneskoreným a nerovnomerným začleňovaním rozvojových krajín do procesu OECD BEPS, na ktorom by sa mali zúčastniť za spravodlivých podmienok; vyjadruje tiež poľutovanie nad tým, že niektoré výsledky akčného plánu v oblasti BEPS nešli ďalej v oblastiach ako škodlivé daňové režimy, digitálne hospodárstvo a transparentnosť;

54.  konštatuje, že po systematickej analýze kritických miest medzinárodného daňového systému bol akčný plán BEPS rozdelený do 15 akčných bodov, z ktorých sedem podporila skupina G20 v novembri 2014, a ostatné boli splnené v októbri 2015; zdôrazňuje, že vzhľadom na vyvíjajúce sa podnikateľské prostredie sa tieto opatrenia usilujú riešiť otázky transparentnosti, napríklad vydávanie usmernení pre podávanie správ podľa jednotlivých krajín, absenciu obsahu v určitých dohodách o daňových únikoch a väčší súlad s medzinárodnými pravidlami;

55.  varuje však pred kompromismi, ktoré by mohli nedosiahnuť prvotné ambície alebo viesť k rôznym interpretáciám na úrovni štátov; okrem toho zdôrazňuje, že doteraz sa neuskutočnilo takmer žiadne účinné monitorovanie vykonávania usmernení OECD v krajinách, ktoré ich podporili, a že ani najlepšie navrhnuté riešenia nemôžu byť účinné, ak nie sú riadne monitorované a vykonávané;

56.  zdôrazňuje doplnkový charakter činnosti EÚ a OECD v tejto oblasti; domnieva sa, že vzhľadom na mieru integrácie musí EÚ zájsť ďalej než idú návrhy BEPS z hľadiska koordinácie a konvergencie zamerané na predchádzanie všetkým formám škodlivej daňovej súťaže v rámci vnútorného trhu; je presvedčený, že EÚ by pri súčasnom zabezpečení toho, aby nebola nepriaznivo ovplyvnená jej konkurencieschopnosť, mohla zaviesť účinnejšie nástroje na zabezpečenie spravodlivej daňovej súťaže a práva členských štátov vykonávať účinné zdanenie ziskov dosiahnutých na ich územiach;

Vyšetrovania Komisie vo veci štátnej pomoci: prehľad a výsledky

57.  zdôrazňuje, že v rámci vnútorného trhu sú noví účastníci a podniky vrátane MSP, ktorí nepoužívajú agresívne daňové praktiky, znevýhodnení v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania prostredníctvom rôznych rozhodnutí a nástrojov, ktoré majú k dispozícii len oni len vďaka svojej veľkosti a ich schopnosti podnikať medzinárodne; so znepokojením konštatuje, že pri rovnosti ostatných podmienok zabezpečujú výsledné nižšie daňové záväzky nadnárodným spoločnostiam vyšší zisk po zdanení a vytvárajú tak nerovnaké podmienky v porovnaní s konkurentmi na jednotnom trhu, ktorí nevyužívajú agresívne daňové plánovanie a zachovávajú spojenie medzi miestom, kde vytvárajú zisk, a miestom zdanenia; poukazuje na to, že toto narušenie rovnakých podmienok v prospech nadnárodných spoločností je v rozpore so základnou zásadou jednotného trhu;

58.  zdôrazňuje, že OECD(32) upozorňuje na používanie stratégií zo strany niektorých nadnárodných spoločností, ktoré im umožňujú platiť len 5 % daň, pričom menšie podniky platia až do 30 %, je hlboko znepokojený, že podľa niektorých štúdií(33) je priemerné zaťaženie daňou z príjmu právnických osôb v prípade cezhraničných spoločností až o 30 % nižšie než domácich spoločností, ktoré pôsobia len v jednej krajine; považuje za neprijateľné, že výsledkom týchto stratégií je, že niektoré nadnárodné spoločnosti môžu platiť veľmi nízku efektívnu sadzba dane z príjmu právnických osôb, zatiaľ čo niektoré MSP musia platiť celý svoj podiel dane;

59.  zdôrazňuje, že toto narušenie rozhodnutí hospodárskych subjektov prijaté na základe očakávaných výnosov po zdanení vedie k neoptimálnemu rozdeľovaniu zdrojov v rámci EÚ a má tendenciu znižovať úroveň hospodárskej súťaže, čím ovplyvňuje rast a zamestnanosť;

60.  zdôrazňuje skutočnosť, že niektoré škodlivé daňové praktiky môžu spadať do rozsahu pôsobnosti pravidiel štátnej pomoci o daniach, najmä v rozsahu, v akom môžu rovnako udeliť „selektívnu“ výhodu a viesť k narušeniam hospodárskej súťaže v rámci vnútorného trhu; konštatuje, že v minulosti sa postupy skupiny pre štátnu pomoc a kódex správania vzájomne podporovali, najmä v roku 1999 a v prvej polovici prvého desaťročia 21. storočia; zdôrazňuje, že presadzovanie pravidiel hospodárskej súťaže EÚ pridalo legislatívny tlak ako doplnok k rozhodovaciemu procesu s prístupom soft law v skupine, čo čiastočne kompenzuje nedostatok akýchkoľvek iných účinných nástrojov na odstránenie problému daňových únikov na úrovni EÚ;

61.  uznáva dôležité udalosti, ku ktorým došlo za posledných 20 rokov, pokiaľ ide o analytický rámec Komisie pre štátnu pomoc daňovej povahy, ktoré umožnili posun k objasneniu definovania a analýzy štátnej pomoci prostredníctvom daňových opatrení, ako aj systematickejšie kroky proti takýmto opatreniam; upozorňuje predovšetkým na usmernenia Komisie z roku 1998 o uplatňovaní pravidiel štátnej pomoci pri opatreniach týkajúcich sa priameho zdaňovania právnických osôb z roku 2004, správu o nich a rôzne dôležité rozhodnutia judikatúry v prvom desaťročí 21. storočia; víta, že v rámci procesu modernizácie štátnej pomoci, ktorý presadzuje Komisia, sa v roku 2014 začali verejné konzultácie o návrhu usmernení zameraných na objasnenie pojmu štátna pomoc podľa článku 107 ZFEÚ, ktorý zahŕňa prvky štátnej pomoci súvisiacej so zdaňovaním a najmä daňové rozhodnutia;

62.  poznamenáva, že v posledných desaťročiach sa stále viac ustálila judikatúra Európskeho súdneho dvora (ESD) o uplatňovaní právnych predpisov týkajúcich sa štátnej pomoci v podobe daňových opatrení členských štátov, najnovšie vo veci Gibraltár v roku 2011(34);

63.  konštatuje, že ESD zdôraznil zásadu uprednostňovania obsahu pred formou, a teda, že hospodársky vplyv opatrenia je referenčným kritériom na jeho hodnotenie;

64.  preto konštatuje, že ESD odvodil zo zákazu štátnej pomoci ďalekosiahle požiadavky na legislatívne právomoci členských štátov v daňovej oblasti;

65.  konštatuje, že pojem „povaha a všeobecná štruktúra vnútroštátneho systému“ je ústredným odkazom pri posudzovaní, či sú priame alebo nepriame daňové opatrenia selektívne alebo nie, a teda zlučiteľné s vnútorným trhom, a že akákoľvek štátna pomoc by sa mala posudzovať vo vzťahu k už existujúcej rovnováhe; zdôrazňuje, že preto, že kritérium EÚ na posudzovanie potenciálnych narušení je vnútroštátny referenčný systém(35), nie všetky narušenia hospodárskej súťaže a škodlivé daňové praktiky na vnútornom trhu môžu byť kryté súčasnými pravidlami hospodárskej súťaže; preto konštatuje, že plné presadzovanie týchto pravidiel by samo osebe neumožnilo vyriešiť problematiku vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ;

66.  berie na vedomie, že podľa údajov poskytnutých Komisiou príslušnému osobitnému výboru Európskeho parlamentu(36) bolo od roku 1991 formálne preskúmaných Komisiou len 65 prípadov štátnej pomoci súvisiacich so zdaňovaním, z ktorých 7 boli daňové rozhodnutia a iba 10 pochádzalo z formálnych notifikácií zo strany členských štátov;

67.  zdôrazňuje, že Komisia spracovala len malý počet prípadov v oblasti štátnej pomoci daňovej povahy v druhej polovici prvej dekády 21. storočia, a že medzi nedávne konania vo veci štátnej pomoci patria:

   začatie v júni 2013 vyšetrovania praktík daňových rozhodnutí v siedmich členských štátoch, rozšírené na všetky členské štáty v decembri 2014,
   začatie v októbri 2013 vyšetrovania, či daňový režim Gibraltáru zvýhodňuje určité spoločnosti, ktoré bolo v októbri 2014 rozšírené aj na prieskum daňových rozhodnutí na tomto území,
   súbežne začatie osobitného vyšetrovania daňových režimov duševného vlastníctva (tzv. patentových koloniek),
   začatie v júni 2014 formálneho vyšetrovania v troch prípadoch: spoločnosť Apple v Írsku, Fiat Finance and Trade v Luxembursku a Starbucks v Holandsku, uzatvorené v októbri 2015, a následne v októbri 2014 Amazon v Luxembursku,
   začatie vo februári 2015 formálneho vyšetrovania daňového režimu v Belgicku (systém rozhodnutí o nadmernom zisku);

68.  zdôrazňuje, že prebiehajúce a skončené vyšetrovania Komisie a prípady odhalené v škandále LuxLeaks naznačujú, že niektoré členské štáty nesplnili svoju zákonnú povinnosť(37) oznamovať všetky prípady potenciálnej štátnej pomoci Komisii;

69.  zdôrazňuje, že tieto vyšetrovania objasnili len veľmi obmedzenú vzorku niektorých typických postupov, ktoré majú vplyv na zdaniteľný zisk pridelený niektorým dcérskym spoločnostiam nadnárodných spoločností pomocou transferového oceňovania; je znepokojený tým, že súčasné finančné prostriedky príslušných útvarov Komisie môžu obmedziť jej schopnosť zvládnuť podstatne väčší počet prípadov a vykonávať systematické kontroly s cieľom zistiť, či ďalšie postupy, iné ako založené na transferovom oceňovaní v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb, by mohli byť v rozpore s pravidlami štátnej pomoci;

70.  dôrazne podporuje Komisiu v jej prístupe, ktorý pozostáva z venovania dostatočného času na podrobné a náležité posúdenie prebiehajúcich prípadov; domnieva sa, že výsledky vyšetrovania pomôžu stanoviť presnejšie a účinné usmernenia v oblasti štátnej pomoci súvisiacej s daňami a transferovým oceňovaním a prispôsobiť postupy členských štátov; vyzýva Komisiu, aby uzavrela prebiehajúce daňové vyšetrovania štátnej pomoci hneď ako to bude prakticky možné a bez ujmy na ich kvalite a dôveryhodnosti, a s veľkým záujmom očakáva ich výsledky; vyzýva Komisiu, aby pravidelne informovala Európsky parlament o týchto vyšetrovaniach; vyzýva Komisiu, aby žiadala vrátenie každého chýbajúceho eura v prípade potvrdenia nelegálnej štátnej pomoci v prebiehajúcich vyšetrovaniach;

71.  zdôrazňuje, že prebiehajúce vyšetrovania by mohli viesť v prípade porušenia pravidiel EÚ k vráteniu zo strany členského štátu, ktorý schválil predmetné daňové opatrenie, sumy zodpovedajúcej neoprávnenej štátnej pomoci poskytnutej prijímajúcim podnikom; zdôrazňuje, že, aj keď to môže mať značný negatívny vplyv na povesť konkrétneho členského štátu, predstavuje de facto odmenu za nesúlad, ktorý pravdepodobne neodradí členské štáty od toho, aby v prípade pochybností použili nezákonné praktiky štátnej pomoci a poskytovali zneužívajúce daňové výhody, ale naopak ich to oslobodí od povinnosti dodržiavať pravidlá EÚ v oblasti štátnej pomoci a nenapraví finančné straty pre rozpočty dotknutých členských štátov; vo všeobecnejšej rovine sa domnieva, že pravidlá štátnej pomoci by mali ustanoviť sankcie, ktoré by predstavovali účinný odrádzajúci prostriedok pred nezákonnou štátnou pomocou;

72.  upozorňuje aj na možnosť v prípade zneužívania transferového oceňovania medzi cezhraničnými dcérskymi spoločnosťami, že nielen členský štát pôvodu zvýhodneného daňového režimu bude mať upravené svoje daňové príjmy (navrátenie pomoci), ale že to isté platí pre ostatné krajiny, v ktorých sa transakcia uskutočnila (ex post úprava transferového oceňovania a tým aj zdaniteľného príjmu); zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch to môže viesť k dvojitému zdaneniu;

73.  pripomína, že cieľom daňových rozhodnutí by malo byť poskytovanie právnej istoty, pričom by mali vytvárať u ich príjemcov legitímne očakávania; zdôrazňuje, že v situácii, keď vnútroštátne rozhodnutia možno spochybniť prostredníctvom pravidiel štátnej pomoci na úrovni EÚ, existuje riziko hromadných oznámení jednotlivých žiadostí o rozhodnutie zo strany členských štátov o predbežné schválenie Komisiou s cieľom zamedziť právnej neistote daňových správ a podnikov; zdôrazňuje, že zvyšovanie kapacít v rámci Komisie a zlepšené postupy na prenos informácií sú vhodné spôsoby, ako zvládnuť zvýšený tok notifikácií, ako aj väčšiu transparentnosť požadovanú od členských štátov v daňových záležitostiach;

Tretie krajiny

74.  je znepokojený tým, že negatívne vedľajšie účinky škodlivých daňových praktík niektorých nadnárodných spoločností sa javia ako oveľa významnejšie pre rozvojové krajiny(38), pretože rozvojové krajiny získavajú väčšinu svojich príjmov z dane z príjmov právnických osôb a majú slabšie systémy verejných financií, regulačné prostredie a administratívnu kapacitu na zabezpečenie dodržiavania daňových predpisov a boj proti týmto škodlivým daňovým praktikám; konštatuje, že MMF(39) uvádza, že rozvojové krajiny prichádzajú v relatívnom vyjadrení o trikrát viac príjmov dôsledku agresívneho daňového plánovania ako rozvinuté krajiny; zdôrazňuje, že článok 208 Lisabonskej zmluvy zaväzuje členské štáty, aby prispôsobili svoje politiky na podporu rozvoja v rozvojových krajinách; poukazuje na to, že komplexné analýzy ex post presahovania daňových praktík členských štátoch, ktorých zistenia by mali byť zverejnené, by pomohli pri usmerňovaní politík na zabezpečenie toho, aby takéto praktiky nenarušovali základ dane v iných členských štátoch alebo tretích krajinách;

75.  zdôrazňuje, že niekoľko „víťazov“ globálnej daňovej konkurencie, teda krajiny s veľmi atraktívnymi daňovými politikami v rámci EÚ a mimo nej, sa zároveň vyznačuje niektorými neprimeranými ekonomickými fundamentmi vzhľadom na ich veľkosť a skutočnú hospodársku činnosť, najmä keď sa pozornosť zameria napríklad na počet spoločností so sídlom v danom štáte na obyvateľa, výšku pripísaného zisku vygenerovaného v zahraničí, priame zahraničné investície alebo odchádzajúce finančné toky v porovnaní s HDP atď.; konštatuje, že to poukazuje na umelý charakter ich daňového základu a prichádzajúcich finančných tokov a odpojeniu miesta, kde sa vytvára hodnota, od miesta, kde sa zdaňujú zisky, ktoré súčasné daňové systémy umožňujú;

76.  zdôrazňuje, že daňová konkurencia sa zďaleka neobmedzuje na členské štáty vrátane ich závislých alebo pridružených území a že väčšina skúmaných praktík má medzinárodný rozmer, pričom k nim dochádza prostredníctvom presunu ziskov do jurisdikcií s nízkymi alebo nulovými daňami alebo do utajených jurisdikcií, v ktorých sa často nevykonáva žiadna podstatná hospodárska aktivita; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom koordinovaného prístupu zo strany členských štátov voči všetkým týmto jurisdikciám, a to nielen pokiaľ ide o spoločné akcie alebo reakciu proti ich škodlivým praktikám, ale aj – napriek úsiliu Komisie – pokiaľ ide o ich identifikáciu a príslušné kritériá; preto dôrazne podporuje návrh Komisie z roku 2012, ktorý okrem transparentnosti a výmeny informácií zahŕňa aj zásadné kritériá na zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže, a podporuje aj to, že v daňovom balíku Komisie zo 17. júna 2015 bol nedávno zverejnený zoznam nespolupracujúcich daňových jurisdikcií, ktoré boli stanovené v nadväznosti na prijatie prístupu spoločného menovateľa na základe zoznamov existujúcich na národnej úrovni; zdôrazňuje, že zriadenie takéhoto zoznamu je nevyhnutným predpokladom pre prijatie vhodných opatrení proti týmto jurisdikciám; domnieva sa, že tento zoznam by mal byť prvým krokom procesu, ktorého výsledkom bude prísne, objektívne vymedzenie pojmu daňový raj, ktoré by mohlo následne informovať budúce zoznamy, stanovené na základe jasných kritérií, ktoré by mali byť známe vopred; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či európske jurisdikcie spĺňajú tieto kritériá;

77.  zdôrazňuje, že OECD svojou činnosťou v tomto smere dosiahla niekoľko významných výsledkov, pokiaľ ide o transparentnosť a výmenu informácií; víta najmä, že takmer stovka krajín podpísala k júnu 2015 multilaterálny Dohovor OECD o administratívnej pomoci v daňových záležitostiach (tzv. spoločný dohovor), ktorý ustanovuje administratívnu spoluprácu medzi štátmi pri hodnotení a výbere daní, najmä s cieľom bojovať proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom;

78.  zdôrazňuje však, že práca OECD na predchádzajúcom zozname nespolupracujúcich daňových rajov bola založená na politickom procese, čo viedlo k svojvoľným kompromisom už pri stanovovaní kritérií pre zoznamy, ako napr. k požiadavke uzavrieť dohody o daniach s 12 ďalšími krajinami, v dôsledku čoho na zozname nebola uvedená žiadna jurisdikcia ako nespolupracujúci daňový raj; zdôrazňuje, že súčasný prístup sa aj naďalej zakladá na kritériách, ktoré sa vzťahujú na daňovú transparentnosť a výmenu informácií a ktoré nie sú dostatočne komplexné na to, aby riešili škodlivosť určitých daňových postupov; konštatuje, že – bez ohľadu na prínos tohto prístupu – sa týmto obmedzuje relevantnosť prístupu OECD pri určovaní tých daňových jurisdikcií, ktoré sú piliermi praktík vyhýbania sa daňovým povinnostiam a škodlivej daňovej konkurencie na celom svete; zdôrazňuje najmä, že tento prístup sa neodvoláva na žiadne kvalitatívne ukazovatele objektívneho hodnotenia dodržiavania praktík dobrej správy, ani nezohľadňuje kvantitatívne údaje, ako sú účtovné zisky, prichádzajúce a odchádzajúce finančné toky a ich prípadné odpojenie od hospodárskej reality v danej jurisdikcii;

79.  zdôrazňuje navyše, že tieto zoznamy možno používať na vnútroštátnej úrovni s cieľom uplatňovať vnútroštátne predpisy ochrany a predpisy zamerané proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam vo vzťahu k tretím krajinám (ako sú obmedzenie výhod, využitie testu základného účelu, predpisy týkajúce sa kontrolovaných zahraničných korporácií atď.) a že obmedzenia takýchto zoznamov môžu preto takisto obmedziť rozsah a účinnosť vnútroštátnych opatrení zameraných na boj proti škodlivým daňovým praktikám;

80.  je presvedčený, že zabezpečenie spravodlivej hospodárskej súťaže na vnútornom trhu a ochrana daňových základov členských štátov veľmi závisí od riešenia najslabšieho článku, pokiaľ ide o interakciu s jurisdikciami s nízkymi alebo nulovými daňami alebo s utajenými jurisdikciami, s ohľadom na skutočnosť, že daňové sadzby sú v pôsobnosti členských štátov, keďže existencia tzv. daňovej „vstupnej brány“ (gateway), ako napr. žiadna zrážková daň, do tretích krajín bez ohľadu na ich daňové postupy, značne zvyšuje možnosti vyhýbania sa daňovým povinnostiam v EÚ;

81.  zdôrazňuje, že koordinovaný prístup členských štátov voči rozvojovým a rozvinutým krajinám by sa mohol ukázať ako oveľa účinnejší pri riešení škodlivých daňových praktík a podpore väčšej reciprocity v daňových záležitostiach;

82.  zdôrazňuje, že v reakcii na tlak zo strany EÚ a G20 v otázke daňovej transparentnosti a v kontexte finančnej, hospodárskej krízy a dlhovej krízy niektoré tretie krajiny nakoniec podpísali dohody o výmene informácií v oblasti daní s EÚ, čím by sa mala zlepšiť spolupráca s týmito krajinami; poukazuje na to, že v prípade Švajčiarska bola dohoda podpísaná v máji 2015 po dlhom „prechodnom“ období, počas ktorého tento dôležitý obchodný partner EÚ využíval privilegovaný prístup k jednotnému trhu, pričom však nespolupracoval v iných oblastiach, najmä v oblasti daní;

83.  poznamenáva, že napriek pokračujúcim rokovaniam sa nedosiahol veľký pokrok v otázke podpísania podobných dohôd o spolupráci so San Marínom, Monakom, Lichtenštajnskom a Andorrou; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia nemá podobný európsky mandát na rokovanie o dohodách o automatickej výmene informácií so zámorskými územiami, na ktoré sa v súčasnosti vzťahuje smernica EÚ o zdaňovaní úspor;

84.  so znepokojením konštatuje, že mnohé rozvojové krajiny sú obzvlášť zraniteľné voči aktivitám vyhýbania sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností, a že hlavnou príčinou straty príjmov pre štátne rozpočty rozvojových krajín spočíva v uplatňovaní postupov transferového oceňovania nadnárodných spoločností(40); so znepokojením konštatuje, že mnohé rozvojové krajiny sú vo veľmi slabej vyjednávacej pozícii vo vzťahu k určitým nadnárodným spoločnostiam či zahraničným priamym investorom, ktorí vyhľadávajú najľahšiu možnosť, ako získať daňové úľavy a oslobodenie od dane; odsudzuje skutočnosť, že ročné straty daňových príjmov vnútroštátnych rozpočtov sa odhadujú v rozmedzí približne 91(41) až 125 miliárd EUR(42);

85.  pripomína členským štátom, že sú podľa Lisabonskej zmluvy viazané zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja, pričom musia zabezpečiť, aby ich daňové politiky neoslabovali ciele EÚ v oblasti rozvoja; nabáda členské štáty, aby vykonali analýzy presahovania ich daňových politík a ich vplyvov na rozvojové krajiny, ako to navrhoval MMF;

Závery a odporúčania

86.  pri spätnom pohľade na mandát, ktorý udelil svojmu osobitnému výboru, a napriek rôznym obmedzeniam a prekážkam, ktoré sa vyskytli na jeho služobných cestách na účely zistenia potrebných skutočností, ako aj u iných inštitúcií EÚ, v niektorých členských štátoch a nadnárodných spoločnostiach, že:

   bez toho, aby bol dotknutý výsledok prebiehajúcich vyšetrovaní Komisie v oblasti štátnej pomoci, zo získaných informácií vyplýva, že v niekoľkých prípadoch členské štáty nedodržali článok 107 ods. 1 ZFEÚ, pretože zaviedli daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku, ktoré zvýhodnením určitých podnikov narušili hospodársku súťaž na vnútornom trhu,
   niektoré členské štáty v plnej miere nepresadzovali článok 108 ZFEÚ, keďže Komisii oficiálne neoznámili všetky svoje plány v súvislosti s poskytnutím pomoci daňovej povahy, čím zároveň porušili príslušné ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 659/1999; zdôrazňuje, že v dôsledku toho Komisia nemohla priebežne skúmať systémy pomoci, ako je stanovené v článku 108 ZFEÚ, keďže nemala prístup ku všetkým relevantným informáciám, prinajmenšom do roku 2010, čo je obdobie, na ktoré sa jej prebiehajúce vyšetrovanie nevzťahuje,
   členské štáty nesplnili povinnosti stanovené v smerniciach Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ, pretože si spontánne nevymieňali a naďalej nevymieňajú daňové informácie napriek tomu, že uvedené smernice ponechávajú priestor na voľné konanie, a to dokonca ani v prípadoch, keď existovali zjavné dôvody predpokladať, že v iných členských štátoch môže dochádzať k daňovým stratám, alebo že k daňovým úsporám môže dochádzať na základe umelých prevodov ziskov v rámci skupín,
   niektoré členské štáty nedodržali zásadu lojálnej spolupráce zakotvenú v článku 4 ods. 3 ZEÚ, pretože neprijali všetky náležité opatrenia všeobecnej či osobitnej povahy, aby zabezpečili plnenie svojich povinností;
   analýza jednotlivých prípadov porušenia práva Únie vo vyššie uvedených odsekoch nie je možná vzhľadom na nedostatok podrobných informácií poskytnutých členskými štátmi, Radou a Komisiou;
   Komisia si nesplnila svoju úlohu strážkyne zmlúv v zmysle článku 17 ods. 1 ZEÚ, keď v tejto veci nekonala a neprijala všetky kroky potrebné na zabezpečenie ich splnenia všetkých záväzkov, najmä záväzkov stanovených v smerniciach Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ, napriek dôkazom svedčiacim o opaku; Komisia porušila svoje povinnosti podľa článok 108 Lisabonskej zmluvy vo veci fungovania vnútorného trhu tým, že nezačala vyšetrovania vo veci štátnej pomoci v minulosti;

87.  odsudzuje skutočnosť, že viaceré daňové dokumenty zo schôdzí skupiny pre kódex správania, ktoré boli požadované, neboli výboru poskytnuté vôbec alebo len čiastočne, hoci niektoré z nich už boli poskytnuté jednotlivým občanom, ktorí o ne požiadali prostredníctvom postupu pre prístup k dokumentom, čo vedie k tomu, že Európsky parlament je o pozícii členských štátov v daňových záležitostiach horšie informovaný ako európski občania; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia poskytla len menej ako 5 % z celkového počtu požadovaných dokumentov, ktorý bol zrejme približne 5 500; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia a Rada s výborom dostatočne nespolupracujú, čo mu bráni v plnení svojho mandátu;

88.  vzhľadom na súčasný nedostatok parlamentných vyšetrovacích právomocí vyzýva Radu a Komisiu, aby naliehavo súhlasili s očakávaným návrhom nariadenia Európskeho parlamentu o podrobných ustanoveniach o výkone vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu(43) s cieľom udeliť Európskemu parlamentu skutočné vyšetrovacie právomoci potrebné na výkon jeho parlamentného práva vyšetrovať;

89.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či by sa vyššie uvedené porušenia mohli stále predložiť Súdnemu dvoru;

90.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali zásadu zdaňovania ziskov v mieste, kde vznikajú;

91.  na základe toho vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, ktoré spoločne nesú politickú zodpovednosť za súčasnú situáciu, aby skoncovali so škodlivou daňovou súťažou a plne spolupracovali s cieľom odstrániť nesúlad medzi daňovými systémami – a aby nespôsobovali ďalší nesúlad – ako aj škodlivé daňové opatrenia, ktoré vytvárajú podmienky na rozsiahle vyhýbanie sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností a narúšaniu základu dane v rámci vnútorného trhu; vyzýva v tejto súvislosti členské štáty, aby informovali Komisiu a ostatné členské štáty o všetkých významných zmenách zákonov o dani z príjmu právnických osôb, ktoré by mohli mať vplyv na ich účinné sadzby dane alebo na daňové príjmy iných členských štátov; zdôrazňuje, že členské štáty, ktoré zohrávali kľúčovú úlohu pri uľahčovaní vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, by mali prevziať zodpovednosť a viesť úsilie o zlepšenie daňovej spolupráce v rámci EÚ;

92.  vyzýva hlavy štátov a predsedov vlád EÚ, aby sa na politickej úrovni jednoznačne zaviazali prijať nové naliehavé opatrenia na riešenie tejto situácie, ktorú už nemožno tolerovať, a to aj preto, že má dosah na štátne rozpočty, na ktoré sa už uplatňujú opatrenia fiškálnej konsolidácie, a na daňové príspevky iných daňovníkov vrátane MSP a občanov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že má v úmysle v plnej miere zohrávať svoju úlohu a je pripravený zaviesť účinnejšiu politickú kontrolu, v úzkej spolupráci s národnými parlamentmi;

93.  vyzýva Komisiu, aby si plnila svoju povinnosť strážcu zmlúv zabezpečením toho, aby sa v plnej miere dodržiavali právo EÚ a zásada lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi; nalieha na Komisiu, aby podnikla ďalšie právne kroky v súlade s právomocami, ktoré jej boli zverené zmluvou; preto vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju vnútornú kapacitu, napríklad prostredníctvom vytvorenia konkrétneho osobitného daňového oddelenia v jej útvaroch, aby sa vysporiadala s rastúcim tokom notifikácií štátnej pomoci v oblasti politiky hospodárskej súťaže a posilnila zodpovednosť za koordináciu nových opatrení týkajúcich sa daňovej transparentnosti;

94.  vyzýva členské štáty, aby Komisii poskytli všetky potrebné informácie, aby mohla bez prekážok vykonávať svoju úlohu strážkyne zmlúv;

95.  vyzýva Komisiu, aby podporovala osvedčené postupy v oblasti transferového oceňovania a cien úverov a finančných poplatkov pri transakciách v rámci skupiny, aby sa zosúladili s prevládajúcimi trhovými cenami;

96.  zdôrazňuje, že členské štáty majú plnú právomoc stanovovať svoje sadzby dane z príjmov právnických osôb; trvá však na tom, že daňová konkurencia v EÚ a voči tretím krajinám by mala prebiehať v jasnom rámci pravidiel s cieľom zaručiť spravodlivú konkurenciu medzi spoločnosťami na vnútornom trhu; vyzýva členské štáty, aby predovšetkým zabezpečili priaznivé podnikateľské prostredie, charakterizované okrem iného hospodársku, finančnú a politickú stabilitu, ako aj právnu istotu a zjednodušenie daňových predpisov; vzhľadom na ich kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní fiškálnej udržateľnosti vyzýva Komisiu, aby dôkladnejšie riešila otázky týkajúce sa zdaňovania podnikov vrátane škodlivých daňových praktík a ich vplyvu v rámci európskeho semestra a príslušných ukazovateľov vrátane odhadov daňových strát vyplývajúcich z daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam, ktoré by boli zahrnuté do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe;

97.  vyzýva členské štáty, najmä tie, ktoré dostávajú finančnú pomoc, aby vykonali štrukturálne reformy, bojovali proti daňovým podvodom a presadzovali opatrenia na boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu;

98.  v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby našla správnu rovnováhu medzi fiškálnou a hospodárskou konvergenciou, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby činnosti podporovali rast, investície a pracovné miesta;

99.  zastáva názor, že okrem iného komplexná, transparentná a účinná automatické výmena informácií v oblasti daní a povinný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb sú základnými predpokladmi na dosiahnutie daňového systému na úrovni EÚ, ktorý by spĺňal a zachovával základné zásady vnútorného trhu;

100.  vzhľadom na komplexnosť tejto otázky vyzýva členské štáty a inštitúcie EÚ, aby v záujme zlepšenia súčasnej situácie vykonávali rôzne doplnkové činnosti a aby pritom mali na zreteli, že túto komplexnosť je potrebné zmierniť pre všetky zainteresované strany a minimalizovať náklady podnikov a daňových správ na dodržiavanie predpisov; zdôrazňuje preto, že zjednodušenie daňových systémov by malo byť prvým krokom v snahe objasniť situáciu nielen členským štátom, ale aj občanom, ktorí sú v súčasnosti vylúčení z výmeny informácií;

101.  vyzýva Komisiu, aby podrobnejšie empiricky preskúmala možnosť zakázať odpočet licenčných poplatkov spriazneným podnikom zo základu dane z príjmu právnických osôb platby ako spôsob, ktorým je možné zabrániť presunom zisku v rámci skupiny;

102.  zdôrazňuje, že napriek opakovaným pozvaniam len 4 nadnárodné spoločnosti(44) z celkového počtu 17 pôvodne súhlasili s vystúpením pred výborom, aby diskutovali o otázkach medzinárodného daňového plánovania; domnieva sa, že pôvodné odmietnutie zo strany 13 z nich – niektoré sa vyznačujú vysokou viditeľnosťou u verejnosti – spolupracovať s parlamentným výborom je neprijateľné a vážne poškodzuje dôstojnosť Európskeho Parlamentu a občanov, ktorých Parlament zastupuje; poznamenáva však, že 11 nadnárodných spoločností(45) napokon súhlasilo s vystúpením pred výborom, ale iba po hlasovaní o správe vo výbore TAXE a krátko pred hlasovaním v pléne, zatiaľ čo dve nadnárodné spoločnosti(46) na svojom odmietnutí trvali; odporúča preto, aby jeho príslušné orgány zvážili možnosť odňať týmto spoločnostiam prístup do priestorov Parlamentu a aby sa vážne uvažovalo o vytvorení jasného rámca a modernizácii povinností ustanovených v kódexe správania pre organizácie uvedené v registri transparentnosti(47), pokiaľ ide o spoluprácu s výbormi a inými politickými orgánmi Parlamentu;

103.  žiada, aby sa vyšetrila úloha finančných inštitúcií pri napomáhaní škodlivých daňových praktík;

Spolupráca a koordinácia pri záväzných daňových rozhodnutiach

104.  vyjadruje poľutovanie nad obsahom politickej dohody z 6. októbra 2015 v rámci Rady, ktorá nedosahuje legislatívneho návrhu Komisie z marca 2015, ktorým sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní; zdôrazňuje, že návrh Komisie okrem spoločného rámca na registráciu a automatickú výmenu informácií o rozhodnutiach obsahuje aj ustanovenia umožňujúce Komisii účinne monitorovať jeho vykonávanie členskými štátmi a zabezpečiť, aby rozhodnutia nemali negatívny vplyv na vnútorný trh; zdôrazňuje, že prijatie pozície Rady by zabránilo využitiu všetkých prínosov automatickej výmeny rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o účinné vykonávanie, a preto vyzýva Radu, aby sa držala návrhu Komisie a náležite zohľadnila stanovisko Európskeho parlamentu k nemu, najmä pokiaľ ide o rozsah pôsobnosti smernice (namiesto všetkých daňových rozhodnutí len cezhraničné), obdobie spätnej účinnosti mali by sa vymieňať všetky stále platné daňové rozhodnutia) a informácie poskytované Komisii, ktorá by mala mať prístup k daňových rozhodnutí;

105.  vyzýva členské štáty, aby na všetkých medzinárodných fórach podporovali automatickú výmenu informácií (AVI) medzi daňovými správami ako nový globálny štandard; vyzýva najmä Komisiu, OECD a G20, aby túto automatickú výmenu informácií podporovali prostredníctvom primeraných a účinných nástrojov v rámci inkluzívneho globálneho procesu; trvá na tom, že by sa mali prijať konkrétne kroky na zabezpečenie toho aby sa AVI stala skutočne globálnou, a tým účinnou, pri súčasnom dodržaní požiadaviek dôvernosti, podporou úsilia rozvojových krajín o budovanie kapacity na plnú účasť na automatickej výmene informácií; zdôrazňuje, že v rámci EÚ by automatická výmena informácií mohla prebiehať prostredníctvom centrálneho registra pre celú EÚ, ktorý by bol dostupný Komisii a príslušným vnútroštátnym orgánom;

106.  vyzýva členské štáty, aby mali na zreteli, že akékoľvek daňové rozhodnutie cezhraničného charakteru, predovšetkým pokiaľ ide o transferové oceňovanie, by malo byť vypracované v spolupráci so všetkými zúčastnenými krajinami, že príslušné informácie by sa mali medzi nimi automaticky, podrobne a bezodkladne vymieňať, a že každá činnosť na vnútroštátnej úrovni zameraná na obmedzenie vyhýbania sa daňovým povinnostiam a narúšania základu dane v rámci EÚ, vrátane auditov, by sa mala vykonávať spoločne s náležitým ohľadom na skúsenosti získané prostredníctvom programu Fiscalis 2020; pripomína svoj názor, že základné prvky všetkých daňových rozhodnutí, ktoré majú vplyv na iné členské štáty, by si daňové správy a Komisia mali medzi sebou nielen vymieňať, ale nadnárodné spoločnosti by ich mali zahŕňať aj do vykazovania podľa jednotlivých krajín;

107.  v tejto súvislosti zdôrazňuje skutočnosť, že nielen cezhraničné, ale aj na vnútroštátne daňové rozhodnutia môžu mať vplyv na ostatné členské štáty, a preto požaduje rozšírenie automatickej výmeny informácií na všetky rozhodnutia vydané vládou alebo daňovými orgánmi členského štátu alebo v ich mene alebo ktoréhokoľvek jeho územného alebo správneho celku, ktoré sú stále účinné ku dňu nadobudnutia účinnosti smernice; dôrazne trvá na kľúčovej úlohe účasti Komisie v procese zbierania údajov a analýzy týkajúcich sa rozhodnutí;

108.  žiada tiež rámec, ktorý by účinne kontroloval vykonávanie automatickej výmeny informácií, zhromažďovanie a zverejňovanie štatistiky o vymenených informáciách, a najmä aby Komisia do 31. decembra 2016 zriadila bezpečný centrálny register, aby sa uľahčila výmena informácií medzi zúčastnenými daňovými orgánmi; pripomína, že vytvorenie systému automatickej výmeny informácií o daňových rozhodnutiach bude mať za následok veľmi veľké množstvo informácií, ktoré by mohlo sťažiť zisťovanie skutočne problematických prípadov; zdôrazňuje, že táto situácia, okrem existencie 28 členských štátov s rôznymi jazykmi a administratívnymi postupmi, nutne vyžaduje, aby Komisia a členské štáty uvažovali o inteligentných spôsoboch vrátane pomocou informačných technológií riešiť množstvo a rozmanitosť získaných údajov, s cieľom dosiahnuť, aby bola automatická výmena informácií v Únii skutočne účinná a užitočná;

109.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala podmienky pre zriadenie v dlhodobom horizonte strediskom celoeurópskeho systému klíringových ústavov, cez ktorý by Komisia systematicky kontrolovala daňové rozhodnutia s cieľom zvýšiť úroveň istoty systému, konzistentnosť, jednotnosť a transparentnosť a kontrolovala, či takéto rozhodnutia majú negatívny účinok na ostatné členské štáty;

110.  zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť transparentnosť pre občanov by Komisia mala uverejňovať výročnú správu, v ktorej zhrnie hlavné prípady uvedené v zabezpečenom centrálnom registri, a že Komisia by pritom mal zohľadňovať ustanovenia smernice o vzájomnej pomoci týkajúce sa dôvernosti;

111.  vyzýva Komisiu, aby zvážila vytvorenie spoločného rámca na úrovni EÚ pre daňové rozhodnutia vrátane spoločných kritérií, a to najmä:

   povinnosť vypracúvať ich na základe komplexnej analýzy presahovania vrátane účinkov daňových rozhodnutí na daňové základy iných krajín so zapojením všetkých zúčastnených strán a dotknutých krajín,
   ich zverejňovanie – buď úplné, alebo v zjednodušenej forme –, pričom je však nutné plne rešpektovať požiadavky zachovávania dôvernosti,
   povinnosť zverejňovať kritériá na udelenie, odmietnutie a zrušenie daňových rozhodnutí,
   rovnosť zaobchádzania a dostupnosť pre všetkých daňovníkov,
   nemožnosť voľne konať a plné dodržiavanie príslušných daňových ustanovení;

112.  žiada Komisiu, aby stanovila spoločné usmernenia EÚ pre uplatňovanie zásady trhového odstupu OECD zamerané na harmonizáciu metód členských štátov pri transferovom oceňovaní takým spôsobom, že pri zriaďovaní dohôd o transferovom oceňovaní by vnútroštátne správne orgány mali k dispozícii nástroje na porovnanie s podobnými podnikmi, a nie iba s podobnými transakciami;

113.  domnieva sa, že spravodlivý a efektívny daňový systém si vyžaduje náležitú úroveň transparentnosti a dôvernosti; je preto presvedčený, že daňové správy členských štátov a v príslušných prípadoch aj Komisia by mali mať prístup k informáciám o konečných užívateľoch akéhokoľvek právneho usporiadania a/alebo daňového rozhodnutia;

114.  vyzýva Komisiu, aby využívala na určenie konečných užívateľov určitých právnych usporiadaní okrem iného smernicu (EÚ) 2015/849 o predchádzaní využívania finančného systému na účely prania špinavých peňazí alebo financovania terorizmu, ktorá zahŕňa daňovú trestnú činnosť v širokom vymedzení pojmu trestnej činnosti na určenie konečných užívateľov určitých právnych usporiadaní;

115.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla ústredný verejný register všetkých právnych výnimiek zdaňovania právnických osôb, odpočtov a úverov spolu s kvantitatívnym posudzovanie vplyvu na rozpočet za každý členský štát;

Spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB)

116.  víta akčný plán, ktorý Komisia navrhla 17. júna 2015 s cieľom riešiť vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a presadzovať spravodlivé a efektívne zdaňovanie príjmov právnických osôb v EÚ; vyzýva Komisiu, aby urýchlila predloženie legislatívnych úprav na urýchlené stanovenie celoeurópskeho povinného spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb, čím by sa vyriešila nielen otázka preferenčných režimov a nesúladu medzi vnútroštátnymi daňovými systémami, ale aj väčšina problémov vedúcich k narúšaniu základu dane na európskej úrovni (najmä otázky týkajúce sa transferového oceňovania); vyzýva Komisiu, aby bezodkladne obnovila prácu ukončenú v roku 2011 na návrhu smernice Rady o CCCTB, berúc do úvahy pozíciu Európskeho parlamentu a nové skutočnosti, ktoré odvtedy vznikli a najnovšie závery z práce, ktorú vykonala OECD, najmä normy vyplývajúce z akčného plánu týkajúceho sa narúšania základu dane a presunu ziskov (BEPS – Base Erosion and Profit Shifting), aby bolo možné vypracovať konsolidovaný text v roku 2016;

117.  vyzýva Komisiu, aby do svojich návrhov zahrnula ustanovenia zamerané na objasnenie vymedzenia pojmu investície do výskumu a vývoja a pojmu stála prevádzkareň v súlade s s ekonomickou podstatou, ktoré sa vzťahujú aj na digitálne hospodárstvo; poukazuje na dôležitosť investícií do výskumu a vývoja a na to, že investície a rast v digitálnom hospodárstve je potrebné skôr uľahčovať než brzdiť, čím sa rozvíjajúcej sa európskej ekonomike v tomto sektore poskytne konkurenčná výhoda v porovnaní s ostatnými subjektmi v Spojených štátoch amerických a inde; zdôrazňuje, že existujúce dôkazy ukazujú, že patentové kolónky nepomáhajú pri podnecovaní inovácie a môžu viesť k závažnému narúšaniu základu dane prostredníctvom presunu zisku; zároveň zdôrazňuje, že zneužívanie takýchto systémov sa musí minimalizovať prostredníctvom koordinovanej činnosti členských štátov a spoločných štandardov a vymedzení pojmov toho, čo možno označiť za podporu výskumu a rozvoja a čo nie; zdôrazňuje, že takzvaný upravený prístup na základe spojitosti (modified nexus approach) pre patentové kolónky, ktorý odporúča iniciatíva BEPS, nebude stačiť na dostatočné obmedzenie problémov spojených s patentovými kolónkami;

118.  preto zdôrazňuje, že s cieľom obnoviť súvislosť medzi zdanením a hospodárskou podstatou a aby sa zabezpečilo, že dane sa budú platiť v krajinách, v ktorých sa uskutočňuje hospodárska činnosť a vytváranie hodnôt, ako aj aby sa obmedzil existujúci nesúlad, vzorec pre rozdelenie by mal rozlišovať medzi sektormi, zohľadniť ich špecifické charakteristiky, najmä pokiaľ ide o digitálne podniky, keďže digitálne hospodárstvo sťažuje daňovým orgánom určovanie, kde sa vytvára hodnota; vyzýva Komisiu, aby pozorne preskúmala pozíciu Európskeho parlamentu k CCCBT a prijať la vzorec pre rozdelenie, ktorý odráža skutočnú hospodársku činnosť spoločností; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na konkrétnych možnostiach návrhu tohto kľúča prideľovania, predovšetkým s cieľom predvídať pre každý sektor vplyv na daňové príjmy jednotlivých členských štátov podľa štruktúry ich hospodárstva; okrem toho zdôrazňuje, že spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb je užitočným prostriedkom na boj proti BEPS a tvorbu európskej pridanej hodnoty bez ohľadu na to, či sa daňové príjmy môžu čiastočne použiť ako nový vlastný zdroj rozpočtu EÚ;

119.  dôrazne podporuje zavedenie úplného, povinného CCCTB čo najskôr; oceňuje prístup Komisie predložiť jednoduchý spoločný základ dane z príjmov právnických osôb (bez konsolidácie) ako prvý krok vo svojom akčnom pláne z júna 2015, ale poukazuje na to, že množstvo otázok sa tým ponechá otvorených, najmä pre podniky pôsobiace na jednotnom trhu, pretože jednoduchým spoločným základom dane z príjmov právnických osôb by sa nezabezpečila kompenzácia strát prostredníctvom konsolidácie, ani by sa neobmedzila byrokracia a neistota súvisiaca s transferovým oceňovaním, čo je tiež jedným z hlavných nástrojov, ktoré nadnárodné spoločnosti používajú na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, ani by sa efektívne neukončil presun daňového základu v rámci Únie; preto naliehavo žiada Komisiu, aby stanovila konkrétnu a krátku lehotu na zaradenie prvoku konsolidácie do iniciatívy CCCTB; vyzýva Komisiu, aby už nevykonávala žiadne ďalšie posúdenie vplyvu tohto opatrenia, ktoré je na programe EÚ už celé desaťročia a v súvislosti s ktorým sa vykonali rozsiahle prípravné práce a teraz je zablokované v Rade od jeho formálneho predloženia v roku 2011;

120.  vyzýva Komisiu, aby až do prijatia úplného CCCTB a jeho úplného vykonania na úrovni EÚ prijala okamžité opatrenia s cieľom zabezpečiť účinné zdaňovanie, znížiť presun ziskov (hlavne prostredníctvom transferového oceňovania), pripraviť do konsolidácie dočasný režim cezhraničného započítania ziskov a strát, ktoré by mali mať dočasný charakter a dostatočné záruky, že nebude vytvárať žiadne ďalšie príležitosti na agresívne daňové plánovanie, a ďalej zaviedla primerané a účinné pravidlá na zabránenie zneužívaniu právnych predpisov do všetkých príslušných smerníc; vyzýva Komisiu, aby preskúmala existujúce smernice a návrh smernice v oblasti daní a práva obchodných spoločností, pokiaľ ide o ich vhodnosť na presadenie účinného zdaňovania; vyzýva Radu, aby sa pripravila na rýchle prijatie týchto ustanovení; zdôrazňuje, že ak má EÚ splniť jeden zo svojich cieľov, t. j. zníženie byrokracie, uplatňovanie spoločného konsolidovaného daňového základu by malo byť spojené so zavedením spoločných účtovných pravidiel a primeranou harmonizáciou administratívnych postupov v daňových záležitostiach;

121.  vyzýva Komisiu, aby vydala jasné právne predpisy o vymedzení pojmu ekonomickej podstaty, tvorby hodnoty a stáleho sídla s cieľom riešiť najmä otázku schránkových spoločností, a aby vypracovala kritériá a právne predpisy EÚ týkajúce sa zaobchádzania s výskumom a vývojom zlučiteľné okrem iného s prácou OECD v tejto oblasti, keďže členské štáty v súčasnosti reformujú svoju stratégiu v tejto veci, často kumulatívne s dotáciami; zdôrazňuje, že takéto právne predpisy by mali jasne uvádzať, že musí existovať priama súvislosť medzi preferenčným režimom udeleným daňovou správou a podkladovými činnosťami VaV; vyzýva Komisiu, aby vykonala revíziu právnych predpisov EÚ o ovládaných zahraničných spoločnostiach a ich uplatňovania v súlade s rozsudkom Európskeho súdneho dvora Cadbury Schweppes (C-196/04) s cieľom zabezpečiť úplné využitie ovládaných zahraničných spoločností mimo situácií výslovne umelých konštrukcií na zamedenie situáciám dvojitého nezdanenia; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na harmonizáciu pravidiel o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach v EÚ;

122.  vyzýva tiež Komisiu, aby vzhľadom na to, že neexistuje vymedzenie pojmu, ktoré by bolo všeobecne akceptované, vykonala ďalšie analýzy a štúdie s cieľom vymedziť agresívne daňové plánovanie a škodlivé daňové praktiky a najmä o zneužívaní zmlúv o dvojitom zdaňovaní a hybridných nesúrodých opatrení, zohľadňujúc rôzne negatívne vplyvy, ktoré môžu mať na spoločnosť, aby zabezpečila ich monitorovanie a presnejšie identifikovala to, aký vplyv má vyhýbanie sa daňovým povinnostiam na EÚ a na rozvojové krajiny; vyzýva tiež Komisiu, aby stanovila metódu na meranie medzery v daňových príjmoch vyplývajúcej z vyhýbania sa daňovým povinnostiam a daňových únikov – ako uviedla vo svojom návrhu z marca 2015 – a zabezpečila, aby sa toto meranie konalo pravidelne s cieľom monitorovať pokrok a navrhnúť vhodné politické reakcie; žiada Komisiu, aby prijala kroky potrebné na ozrejmenie presného statusu závislých jurisdikcií všetkých členských štátov a uviedla, aký pákový efekt by sa mohol použiť s cieľom zmeniť ich postupy v záujme zamedzenia narúšaniu základu dane v rámci EÚ;

123.  pripomína, že okrem podvodov pri zdaňovaní príjmov právnických osôb existujú tiež významné cezhraničné podvody v oblasti DPH, dane, ktorá je základom všetkých vnútroštátnych rozpočtov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala opatrenia na riešenie tohto problému vrátane lepšej koordinácie v tejto oblasti medzi vnútroštátnymi daňovými orgánmi;

Kódex správania pri zdaňovaní podnikov

124.  vyzýva na naliehavú reformu kódexu správania pri zdaňovaní podnikov a skupiny zodpovednej za jeho presadzovaním, vzhľadom na to, že sa ukázalo, že dodnes je jej jeho prínos diskutabilný, s cieľom riešiť skutočné prekážky brániace účinnému boju proti škodlivým daňovým praktikám a napomáhať koordinácie a spoluprácu v oblasti daňovej politiky v celej EÚ;

125.  vyzýva členské štáty, aby v duchu dobrej spolupráce podporili návrhy zahrnuté do akčného plánu Komisie zo 17. júna 2015 pre spravodlivé a účinné zdaňovanie právnických osôb v EÚ; domnieva sa, že legitímnosti tejto skupiny by prospela zvýšená transparentnosť a zodpovednosť; odporúča, aby sa prepracovalo riadenie a mandát skupiny vrátane vymenúvania stáleho predsedu, ktorý by sa zodpovedal na politickej úrovni, ako aj zlepšenia pracovných metód skupiny vrátane možného mechanizmu presadzovania, pravidelnej účasti ministrov financií alebo vysokých úradníkov na skupine s cieľom zvýšiť jje význam a posilnenej výmeny informácií v rámci skupiny s cieľom účinne riešiť otázky spojené s narúšaním základu dane; vyzýva tiež na aktualizáciu a rozšírenie kritérií stanovených v kódexe s cieľom zahrnúť nové formy škodlivých daňových praktík, a to aj v tretích krajinách; vyzýva predsedu skupiny a Radu, aby pravidelne podávala správy a vymieňali si názory s príslušným výborom Európskeho parlamentu o činnosti skupiny, najmä pokiaľ ide o prezentáciu polročnej správy rade ECOFIN;

126.  vyzýva Radu, aby vo všeobecnejšej rovine podporovala presadzovanie skutočnej demokratickej kontroly v cezhraničných daňových otázkach na úrovni EÚ, podobne ako už existuje v iných oblastiach, v ktorých majú výhradnú právomoc členské štáty alebo iné nezávislé inštitúcie, ako sú Európska centrálna banka a Rada pre dohľad jednotného mechanizmu dohľadu; vyzýva Radu a členské štáty, aby zvážili možnosť zriadiť skupinu na vysokej úrovni pre daňovú politiku, ako ju navrhol aj predseda Komisie; zdôrazňuje, že takýto daňový výbor, ktorý by sa zodpovedal Európskemu parlamentu, by zahŕňal Radu a Komisiu na základe modelu hospodárskeho a finančného výboru, ako aj nezávislých odborníkov, a vo všeobecnosti by vykonával dohľad nad legislatívnou a nelegislatívnou daňovou politikou a podával správy ECOFIN-u; žiada, aby Európsky parlament získal právo iniciatívy na odsúdenie skupine pre kódex správania akéhokoľvek vnútroštátneho opatrenia, ktoré považuje za spĺňajúce kritériá škodlivej daňovej súťaže zahrnuté v kódexe správania;

127.  vyzýva Komisiu, aby poskytla druhú aktualizáciu správy Simmons & Simmons z roku 1999 o administratívnych postupoch uvedených v odseku 26 správy skupiny pre kódex správania z roku 1999, Primarolovej správa (SN 4901/99);

128.  naliehavo žiada Radu a členské štáty, s náležitým ohľadom na príslušné ustanovenia zmlúv a právomoc členských štátov v otázkach priameho zdaňovania, aby zlepšili transparentnosť, zodpovednosť a monitorovaciu činnosť skupiny, a vyzýva Komisiu, aby iniciovala rámcové právne predpisy podľa metódy Spoločenstva; považuje za nevyhnutné, aby sa širokej verejnosti poskytlo viac informácií o práci skupiny;

129.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere realizovala odporúčania ombudsmana týkajúce sa zloženia expertných skupín a prijala časový plán, aby sa zabezpečilo, že expertné skupiny budú zložené vyváženým spôsobom; trvá na tom, že popri snahe o dosiahnutie tohto cieľa by sa okamžite mali začať reformy súčasnej štruktúry a zloženia; zdôrazňuje, že tieto reformy by nemali za následok nedostatok dostupných technických odborných znalostí pri tvorbe práva, pretože by mohli byť predložené prostredníctvom verejných konzultácií alebo verejných vypočutí odborníkov prístupných predstaviteľom všetkých záujmov; vyzýva Komisiu, aby prijala jasné vymedzenie konfliktu záujmov a účinné politiky na predchádzanie tomu, aby subjekty, ktorým hrozí takéto konflikty záujmov, ako aj zástupcovia organizácií odsúdených za daňové úniky alebo akékoľvek iné trestné konanie, sa mohli stať aktívnymi členmi akéhokoľvek expertného alebo poradného orgánu;

Štátna pomoc

130.  s potešením víta a podporuje kľúčovú úlohu Komisie ako príslušného orgánu pre hospodársku súťaž v prebiehajúcom vyšetrovaní poskytovania štátnej pomoci, ktorý sa zaoberá daňovými rozhodnutiami; považuje za nevhodné opakujúce sa postupy niekoľkých členských štátov, pokiaľ ide o tajomstvo v prípade projektov, ktoré boli príjemcami štátnej pomoci; nabáda Komisiu, aby plne využila svoje právomoci v rámci pravidiel hospodárskej súťaže EÚ na boj proti škodlivým daňovým praktikám a sankcionovala členské štáty a podniky, ktoré sa zúčastňujú na takýchto praktikách; zdôrazňuje potrebu, aby Komisia vyčlenila viac zdrojov – pokiaľ ide o financie a personál – na posilnenie schopnosti vykonávať všetky potrebné vyšetrovania štátnej fiškálnej pomoci naraz; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty v plnej miere dodržiavali vyšetrovania a žiadosti o informácie od Komisie;

131.  vyzýva Komisiu, aby najneskôr do polovice roka 2017 prijala nové usmernenia v rámci svojej iniciatívy modernizácie štátnej pomoci (MŠP) a aby zároveň objasnila, čo predstavuje štátnu pomoc v daňovej oblasti a „primerané“ transferové oceňovanie, s cieľom odstrániť právnu neistotu tak pre riadnych daňových poplatníkov, ako aj pre daňové správy, poskytnúť členským štátom rámec pre daňové postupy a neodrádzať od legitímneho používania daňových rozhodnutí; spochybňuje užitočnosť arbitrážneho dohovoru, ktorá nie je efektívne riešiť spory, najmä v oblasti transferového oceňovania; domnieva sa, že tento nástroj by sa mal prepracovať a zefektívniť, prípadne nahradiť mechanizmom EÚ na riešenie sporov s účinnejšími postupmi vzájomnej dohody;

132.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoje vyšetrovanie na iné nadnárodné spoločnosti uvedené v škandále LuxLeaks a na opatrenia podobného charakteru alebo účinku ako transferové oceňovanie;

133.  vyzýva Komisiu, aby v súlade so širšou zodpovednosťou pridelenou členským štátom v rámci MŠP zvážila vytvorenie siete vnútroštátnych daňových správ na výmenu najlepších postupov a dôslednejšie prispievala k predchádzaniu zavedenia akéhokoľvek daňového opatrenia, ktoré by mohlo predstavovať nezákonnú štátnu pomoc; vyzýva Komisiu, aby posilnila strategické synergie medzi činnosťami (reformovanej) skupiny pre kódex správania a presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže pomoc zo strany Komisie, pokiaľ ide o pomoc v daňovej oblasti;

134.  konštatuje, že súčasné pravidlá kontroly štátnej pomoci sa snažia riešiť praktiky narúšajúce hospodársku súťaž prostredníctvom vrátenia neoprávnených výhod poskytnutých spoločnostiam; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť upraviť existujúce pravidlá s cieľom umožniť, aby sumy získané späť v dôsledku porušenia pravidiel EÚ o štátnej pomoci, boli vrátené členským štátom, ktoré boli poškodené narušením ich daňových základov, alebo do rozpočtu EÚ, a nie členskému štátu, ktorý poskytol nezákonnú pomoc v daňovej oblasti, ako je to v súčasnosti; vyzýva Komisiu, aby zmenila súčasné pravidlá, aby sa zabezpečilo, že sankcie, ktoré sa môžu prijať proti príslušnej krajiny a spoločnosti v prípade porušenia pravidiel štátnej pomoci;

Transparentnosť

135.  zastáva názor, že Únia má potenciál stať sa vzorom a celosvetovým lídrom v oblasti daňovej transparentnosti;

136.  zdôrazňuje zásadný význam transparentnosti s cieľom zvýšiť verejnú zodpovednosť nadnárodných spoločností a podporovať daňové správy vo vyšetrovaní; zdôrazňuje, že to môže mať silný odrádzajúci účinok a zmeniť správanie, a to tak vzhľadom na riziko poškodenia dobrej povesti podnikov, ktoré nedodržiavajú predpisy, a na poskytovanie informácií príslušným orgánom, ktoré potom môžu prijať vhodné nápravné opatrenia a sankcie; zdôrazňuje, že potreba transparentnosti by mala byť vyvážená potrebe chrániť citlivé obchodné záujmy a dodržiavať pravidlá na ochranu údajov;

137.  domnieva sa, že zvýšená transparentnosť, pokiaľ ide o činnosti nadnárodných spoločností, má zásadný význam pre zabezpečenie toho, aby daňové úrady boli schopné účinne bojovať proti BEPS; opätovne teda pripomína svoje stanovisko, že nadnárodné spoločnosti vo všetkých odvetviach by mali zverejňovať jasne a zrozumiteľne vo svojich finančných výkazoch pre jednotlivé členské štáty a tretie krajiny, v ktorých majú podnik, viaceré súhrnné informácie vrátane ich zisku alebo strát pred zdanením, daní zo zisku alebo daňových strát, počtu zamestnancov, majetku a základných informácií o daňových rozhodnutiach (podávanie správ podľa jednotlivých krajín); zdôrazňuje význam sprístupnenia týchto informácií verejnosti, napríklad vo forme centrálneho registra EÚ; okrem toho zdôrazňuje, že MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, ktoré nie sú nadnárodné spoločnosti, by mali byť z takej povinnosti vyňaté; vyzýva Radu, aby do konca roku 2015 prijala pozíciu Parlamentu odhlasovanú v smernici o právach akcionárov v júli 2015; zdôrazňuje, že požiadavky na transparentnosť by mali byť navrhnuté a vykonané takým spôsobom, že nespôsobia firmám v EÚ konkurenčnú nevýhodu;

138.  okrem toho vyzýva na to, aby sa správy podávané podľa jednotlivých krajín sprístupňovali aj daňovým orgánom na základe štandardu OECD a aby zahŕňali aj podrobnejšie informácie, ako napríklad daňové priznania a vnútroskupinové transakcie; zdôrazňuje, že poskytovanie daňových informácií zo strany podnikov iným daňovým správam musí byť sprevádzané zlepšením rámca pre riešenie sporov s cieľom objasniť príslušné práva každej zmluvnej strany a predchádzať negatívnym vedľajším účinkom; zdôrazňuje, že informácie by sa mali poskytovať len orgánom tých krajín, ktoré zaviedli opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú stanovené v arbitrážnom dohovore EÚ; žiada tiež, aby sa vypracovali harmonizované účtovné štandardy, ktoré by umožnili predovšetkým podrobnejšie zverejňovanie poplatkov;

139.  žiada Komisiu, aby túto pozíciu podporila v súlade so svojimi predchádzajúcimi posúdeniami a pozíciami, prijala všetky potrebné kroky na zabezpečenie rozšírenia jej uplatňovania na všetky spoločnosti pôsobiace na vnútornom trhu, a vyzýva OECD, aby podporila jej rozšírenie na celom svete, aby sa zabezpečilo, že na všetky firmy zapojené do cezhraničných operácií sa budú uplatňovať podobné povinnosti; zdôrazňuje, že činnosť zameraná na zlepšenie transparentnosti, hoci je potrebná, nie je dostatočným prostriedkom na komplexné riešenie tejto otázky, a že je tiež potrebné podstatne reformovať aj vnútroštátne, európske a medzinárodné daňové systémy;

140.  zdôrazňuje, že súčasné nejasnosti v medzinárodnom systéme umožňujú nadnárodným spoločnostiam vyhnúť sa plateniu daní, obísť vnútroštátne daňové zákony a presunúť zisky do daňových rajov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že príslušné orgány budú mať úplný prístup k centrálnym registrom skutočného vlastníctva spoločností a trustov súlade so štvrtou smernicou proti praniu špinavých peňazí; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali štvrtú smernicu proti praniu špinavých peňazí, aby tak zabezpečili rozsiahly a zjednodušený prístup k informáciám v centrálnych registroch skutočných vlastníkov; pripomína svoje stanovisko, že tieto registre by mali byť verejné;

141.  uznáva prácu, ktorú vykonala Komisia na vytvorenie európskeho daňového identifikačného čísla (DIČ); vyzýva Komisiu, aby predložila návrh európskeho DIČ založený na návrhu Európskeho DIČ v akčnom pláne Komisie o boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom z roku 2012 (akcia 22); pripomína, že DIČ sa považuje za najlepší prostriedok na identifikáciu daňovníkov a nalieha preto na urýchlenie tohto projektu; vyzýva Komisiu, aby aktívne spolupracovala na vytvorení podobného identifikačného čísla na globálnej úrovni, ako napríklad globálneho identifikátora právnických osôb (LEI), ktorý navrhol výbor pre regulačný dohľad;

142.  okrem toho zdôrazňuje, že transparentnosť je potrebná aj v oblasti prebiehajúcich vyšetrovaní štátnej pomoci vo veci daňových rozhodnutí;

143.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti uplatňovania v rámci EÚ podobných ustanovení ako sú pravidlo vládneho výboru USA pre účtovné štandardy (GASB)(48), podľa ktorého sú štátne a miestne vlády povinné oznamovať, koľko príjmov stratia z dôvodu daňových úľav pre hospodársky rozvoj;

Ochrana informátorov

144.  vyzýva Komisiu, aby do júna 2016 navrhla legislatívny rámec EÚ na účinnú ochranu informátorov a pod.; zdôrazňuje, že je neprijateľné, aby občania a novinári boli predmetom trestného stíhania, a nie právnej ochrany, keď konajú vo verejnom záujme, zverejňujú informácie o podozreniach z pochybenia, protiprávneho konania, podvodu alebo nezákonnej činnosti, najmä v prípadoch vyhýbania sa daňovým povinnostiam, daňových únikov a prania špinavých peňazí, alebo akéhokoľvek iného správania porušujúceho základné zásady EÚ, ako je zásada lojálnej spolupráce;

145.  vyzýva Komisiu, aby zvážila širokú škálu nástrojov na zabezpečenie takejto ochrany proti neodôvodnenému trestnému stíhaniu, hospodárskym sankciám či diskriminácii a aby zároveň zaručila ochranu dôvernosti a obchodného tajomstva; v tejto súvislosti upriamuje pozornosť na príklad zákona USA Dodd-Frank Act, ktorý poskytuje odmenu informátorom za poskytnutie pôvodných informácií orgánom a chráni ich pred právnym stíhaním a stratou zamestnania, majúc na zreteli, že takáto odmena by nemala byť podnetom na zverejnenie dôverných podnikových informácií; navrhuje vytvorenie nezávislého európskeho orgánu zodpovedného za zhromažďovanie týchto informácií a uskutočňovanie vyšetrovaní, ako aj celoeurópskeho spoločného fondu informátorov, aby sa informátorom dostala primeraná finančná pomoc prostredníctvom poplatkov z časti spätne získaných finančných prostriedkov získaných alebo udelených pokút; zastáva názor, že by sa mala poskytnúť ochrana informátorov aj v prípade, že informovanie verejnosti po tom, ako boli informované príslušné orgány na vnútroštátnej úrovni alebo na úrovni EÚ, do jedného mesiaca nereagovali;

Sociálna zodpovednosť podnikov

146.  domnieva sa, že vykonávanie zodpovednej daňovej stratégie treba považovať za základný pilier sociálnej zodpovednosti podnikov (SZPR), najmä v súlade s aktualizovanou definíciou SZP ako „zodpovednosti podnikov za svoje vplyvy na spoločnosť“(49); vyjadruje poľutovanie nad tým, že väčšina spoločností toto nezahŕňajú do svojej správy v oblasti SZP; zdôrazňuje skutočnosť, že agresívne daňové plánovanie je nezlučiteľné so SZP; vyzýva Komisiu, aby zahrnula tento prvok a náležite vymedzila jeho obsah v aktualizovanej stratégii EÚ v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov;

Rozmer tretích krajín

OECD

147.  podporuje akčný plán OECD BEPS, pričom uznáva, že je výsledkom kompromisu, ktorý nepostačuje na riešenie takého rozsiahleho problému, akým je vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, a domnieva sa že tieto návrhy by mali byť základom pre ďalšie opatrenia na úrovni EÚ a na globálnej úrovni; žiada OECD a jej členské krajiny a všetky ostatné zúčastnené krajiny, aby vytvorili silný nástroj na monitorovanie s cieľom posúdiť pokrok pri vykonávaní týchto usmernení, získať dôkazy o ich účinnosti a prípadne prijať nápravné opatrenia;

148.  odporúča, aby sa posilnili inštitucionálne vzťahy a spolupráca medzi OECD a Komisiou, aby sa aj naďalej zaisťovala zlučiteľnosť týchto dvoch procesov a zamedzilo sa uplatňovaniu dvojakých noriem; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali všetky právne predpisy EÚ na základe usmernení OECD do vnútroštátnych právnych predpisov, čím by sa EÚ stala priekopníkom vo vykonávaní odporúčaní OECD; zdôrazňuje však prístup OECD je stále založený na soft law a že jej činnosť musí dopĺňať riadny legislatívny rámec na úrovni EÚ na riešenie potrieb jednotného trhu, napr. vo forme smernice proti BEPS nad rámec iniciatívy OECD v oblasti BEPS v oblastiach, ktoré nie sú dostatočne pokryté;

Daňové raje

149.  požaduje spoločný prístup EÚ k daňovým rajom; vyzýva najmä Komisiu, aby pokračovala vo svojej práci na vývoji a prijatí európskeho vymedzenia pojmu, spoločného súboru kritérií na identifikáciu daňových rajov bez ohľadu na ich umiestnenie a primeraných sankcií pre krajiny, ktoré s nimi spolupracujú, na základe jej odporúčania z decembra 2012 v súvislosti s opatreniami určenými na podporu toho, aby tretie krajiny uplatňovali minimálne normy dobrej správy v daňových záležitostiach (t. j. aby išli nad rámec výmeny informácií a transparentnosti, aby zahrnuli spravodlivú daňovú konkurenciu a účinné zdaňovanie), a pre podniky, ktoré ich využívajú na účely agresívneho daňového plánovania a na vymedzenie primeraných spoločných opatrení vzťahujúcich sa na tieto jurisdikcie; odvoláva sa na svoje vyššie uvedené uznesenie z 21. mája 2013 o boji proti daňovým podvodom, daňovým únikom a daňovým rajom, ktoré obsahuje neúplný zoznam takýchto prípadných opatrení(50); pripomína, že skutočne európske zoznamy by v prípade, že by boli pravidelne aktualizované a založené na podrobných, robustných, objektívne overiteľných a všeobecne akceptovaných ukazovateľoch, boli účinnejšie ako prostriedok na presadzovanie dobrej správy v daňových záležitostiach a na dosiahnutie zmien v správaní v daňovej oblasti a v týchto jurisdikciách;

150.  vyzýva Komisiu, aby začlenila do európskeho čierneho zoznamu tie územia, ktoré poskytujú fiškálne výhody subjektom bez požadovania významnej hospodárskej činnosti v krajine, poskytujú výrazne nízke reálne zdanenie a nezaručujú automatickú výmenu daňových informácií s inými jurisdikciami;

151.  zdôrazňuje najmä potrebu zabezpečiť, aby odchádzajúce finančné toky zdanili aspoň raz, napríklad uložením zrážkovej dane alebo rovnocennými opatreniami, aby sa zabránilo úniku nezdanených ziskov z EÚ, a vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh v tomto zmysle, napríklad prostredníctvom revízie nariadenia o materských a dcérskych spoločnostiach a smernice o úrokoch a licenčných poplatkoch; trvá na tom, že by sa mal zaviesť systém na zabezpečenie toho, aby sa príslušným národným daňovým orgánom predkladalo a Komisii postupovalo potvrdenie s cieľom overiť túto operáciu, čím sa bude chrániť jednotný trh a zachová prepojenie medzi miestom vytvárania zisku a ekonomickej hodnoty a miestom, kde sú zdanené, zdôrazňuje, že takýto systém by mal byť starostlivo navrhnutý s cieľom zabrániť dvojitému zdaneniu a sporom; vyzýva Komisiu, aby podporovala presadzovanie zo strany OECD viacstranného prístupu k daňovým otázkam zameraného na zefektívnenie medzinárodných daňových dojednaní a na zabezpečenie toho, aby sa zisky zdaňovali na mieste, kde sa vytvára hodnota, s cieľom posilniť úlohu EÚ na medzinárodnej scéne jednotným vystupovaním a pracovať na rozvoji spoločného rámca EÚ pre dvojstranné dohody v daňových záležitostiach a na postupnom nahrádzaní obrovského množstva jednotlivých dvojstranných daňových dohôd EÚ/dohôd tretích jurisdikcií; zdôrazňuje, že toto by bol najpriamejší prostriedok na riešenie praktík účelového vyhľadávania výhodných zmlúv (tzv. treaty-shopping); medzitým vyzýva členské štáty, aby okamžite vložili ustanovenia proti zneužívaniu do svojich daňových zmlúv v súlade s návrhmi BEPS;

152.  domnieva sa, že vytváranie dohôd o voľnom obchode musí sprevádzať posilnená spolupráca v daňovej oblasti, čím sa zamedzí vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany firiem súťažiacich na tých istých trhoch a zabezpečia sa rovnaké podmienky; žiada preto Komisiu, aby do všetkých dohodách EÚ o voľnom obchode zapracovala daňové ustanovenia, ktoré by partnerské krajiny zaväzovali k uplatňovaniu dobrej správy v daňových záležitostiach a zabezpečili reciprocitu v daňových záležitostiach; zdôrazňuje, že činnosť platformy pre dobrú správu daňových záležitostí predstavuje dobrý základ na uplatnenie tejto koncepcie; zdôrazňuje, že toto by sa mohlo uplatňovať aj v prípade dohôd EÚ o spolupráci;

153.  vyzýva orgány EÚ, aby nespolupracovali s tými jurisdikciami, ktoré sa považujú za nespolupracujúce v daňových záležitostiach, ani so spoločnosťami usvedčenými z daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania; žiada, aby inštitúcie ako Európska investičná banka (EIB) a Európska banka pre obnovu a rozvoj (EBOR) už nespolupracovali prostredníctvom svojich finančných sprostredkovateľov s daňovými jurisdikciami, ktoré nespolupracujú; okrem toho žiada orgány EÚ, aby sa zaviazali neposkytovať financovanie EÚ pre spoločnosti usvedčené daňových podvodov, daňových únikov a agresívneho daňového plánovania;

154.  vyzýva Komisiu, aby využila všetky svoje dostupné nástroje na podporu koordinovanejšieho prístupu vo vzťahu k rozvinutým krajinám s cieľom podporovať väčšiu reciprocitu v daňových otázkach, najmä pokiaľ ide o výmenu informácií so Spojenými štátmi americkými po nadobudnutí účinnosti zákona o dodržiavaní daňových predpisov v prípade zahraničných účtov; vyzýva tiež Komisiu, aby v kontexte dohody z 27. mája 2015 medzi EÚ a Švajčiarskom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch dôkladne monitorovala v záujme zachovania jednotného trhu dohodnuté postupné odstraňovanie niektorých škodlivých daňových praktík vo Švajčiarsku v súlade s usmerneniami BEPS, a aby neboli v budúcnosti zavedené žiadne nové škodlivé daňové opatrenia; vyzýva Komisiu, aby vo svojich prebiehajúcich rokovaniach so Švajčiarskom navrhla zavedenie pravidiel o ovládaných zahraničných spoločnostiach do švajčiarskych právnych predpisov; trvá na tom, že Komisia musí zabezpečiť, aby Švajčiarsko nasledovalo prístup EÚ v oblasti zdaňovania a podávalo správu Európskemu parlamentu;

155.  pripomína, že všetky členské štáty si zvolili viacstranný prístup automatickej výmeny informácií prostredníctvom dohovoru o vzájomnej administratívnej pomoci v daňových záležitostiach a prostredníctvom preskúmania príslušných smerníc EÚ v roku 2014(51); zdôrazňuje, že tieto dve iniciatívy sú kľúčovými prvkami boja proti daňovým únikom a bankovému tajomstvu, keďže zahŕňajú povinnosť finančných inštitúcií oznamovať daňovým správam širokú škálu informácií o rezidentoch s príjmami pochádzajúcimi z aktív v zahraničí;

Rozvojové krajiny

156.  zdôrazňuje, že na vnútroštátnej, európskej či medzinárodnej úrovni by sa pri navrhovaní opatrení a politík na boj proti daňovým únikom mala venovať osobitná pozornosť situácii rozvojových krajín, najmä najmenej rozvinutých krajín, ktoré sú obvykle najviac postihnuté vyhýbaním sa plateniu daní právnických osôb a majú veľmi úzky daňový základ a nízky pomer dane k HDP; zdôrazňuje, že tieto opatrenia a politiky by mali prispievať ku generovaniu štátnych príjmov úmerne k ich pridanej hodnote na ich území, aby sa primerane financovali ich stratégie rozvoja, dosahovanie miléniových rozvojových cieľov a rozvojový program na obdobie po roku 2015; v tejto súvislosti víta činnosť výboru expertov OSN pre medzinárodnú spoluprácu v daňových záležitostiach; žiada Komisiu, aby podporovala záujmy rozvojových krajín v rámci existujúcich medzinárodných iniciatív a zapájala do svojej platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach aj zástupcov rozvojových krajín;

157.  vyzýva EÚ a členov OECD BEPS, aby zaistili, že nový globálny štandard automatickej výmeny informácií vypracovaný OECD bude zahŕňať prechodné obdobie pre rozvojové krajiny, ktoré v súčasnosti nedokážu splniť požiadavky vzájomnej automatickej výmeny informácií z dôvodu nedostatočnej administratívnej kapacity;

158.  vyzýva Komisiu, aby navrhla ďalšie opatrenia s cieľom pomôcť posilniť administratívne kapacity v rozvojových krajinách, najmä v daňových záležitostiach, aby sa umožnila účinná výmena daňových informácií s ich správami; vyzýva na vytvorenie platformy pre rozvojové krajiny prostredníctvom pilotných projektov o automatickej výmene informácií; vyzýva rozvojové krajiny, aby podporovali regionálne dohody alebo iné formy spolupráce v daňových záležitostiach s cieľom zlepšiť ich vyjednávaciu pozíciu voči priamym zahraničným investorom a nadnárodným spoločnostiam a riešiť otázky spoločného záujmu;

159.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich agentúry pre rozvojovú pomoc budú mať k dispozícii dostatočné technické odborné znalosti na riešenie daňových otázok vo svojich rozvojových politikách, najmä z ministerstiev financií a daňových správ;

160.  poukazuje na akčný plán, ktorý predložil vo svojom uznesení z 8. júla 2015 o vyhýbaní sa daňovým povinnostiam a daňových únikoch ako problémoch správy vecí verejných, sociálnej ochrany a rozvoja rozvojových krajín; nabáda všetky krajiny a medzinárodné organizácie ako OSN, aby sa stali súčasťou inkluzívneho procesu a prispeli k programu skupiny G20/OECD v oblasti daní, ktorým sa rieši BEPS, podporuje transparentnosť v daňovej oblasti na medzinárodnej úrovni a globálna výmena daňových informácií, napríklad prostredníctvom vytvorenia jediného spoločného štandardu oznamovania v rámci automatickej výmeny informácií alebo zverejňovania informácií o skutočnom vlastníctve; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali väčšiu úlohu OSN pri budúcich medzinárodných diskusiách o daniach, napríklad podporou vytvorenia globálneho daňového orgánu pod záštitou Organizácie Spojených národov;

Daňoví poradcovia

161.  poukazuje na problematickú a pochybnú situáciu, keď tie isté spoločnosti poskytujú daňové poradenstvo a vykonávajú audítorské a poradenské činnosti určené pre daňové správy na jednej strane, napr. o návrhoch daňových systémov alebo zlepšovaní výberu daní, a na strane druhej poskytujú nadnárodným spoločnostiam služby daňového plánovania, pričom môžu využívať slabé stránky vnútroštátnych daňových zákonov;

162.  poukazuje na existenciu európskeho právneho rámca, ktorý zahŕňa najnovší balík reforiem trhu v oblasti auditu, ktorý schválil Európsky parlament 3. apríla 2014(52); vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že príslušné právne predpisy sa budú uplatňovať v členských štátoch v primeranom časovom rámci a v súlade s cieľmi;

163.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na usmernenia pre odvetvie služieb daňového poradenstva a na zriadenie režimu nezlučiteľnosti EÚ pre poradcov v daňových záležitostiach a prípadne pre banky, stanovujúci rámec, ktorý by účinne zamedzil konfliktom záujmov medzi službami poskytovanými verejnému a súkromnému sektoru;

164.  okrem toho vyzýva Komisiu, aby začala vyšetrovanie s cieľom posúdiť stav koncentrácie v tomto odvetví a prípadné následné skreslenie hospodárskej súťaže; odporúča, aby toto vyšetrovanie osobitne zvážilo, či kombinácia daňového poradenstva a audítorských funkcií v tej istej spoločnosti môže viesť ku konfliktom záujmov, a aby navrhla opatrenia vrátane zavedenia mechanizmov na zachovanie oddelenia poradenských firiem;

165.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala možnosť zaviesť legislatívny rámec stanovujúci dostatočné sankcie pre firmy, banky, účtovnícke firmy a finančných poradcov, ktorí sa dokázateľne zapájajú do vykonávania alebo podpory nezákonného vyhýbania sa daňovým povinnostiam a agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje, že tieto sankcie by mali mať odstrašujúci účinok a môžu okrem iného zahŕňať pokuty, blokovanie prístupu k financovaniu z rozpočtu EÚ, zákaz akejkoľvek poradnej úlohy v inštitúciách EÚ a vo výnimočných a opakovaných prípadoch zrušenie podnikateľských licencií;

Ďalšie opatrenia na vnútroštátnej úrovni

166.  podporuje ďalšie kroky na vnútroštátnej úrovni v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam v rámci EÚ a v rámci OECD, keďže nekoordinované reakcie môžu vytvárať ďalšie príležitosti na nesúlad a daňové úniky; zdôrazňuje, že najlepším nástrojom na boj proti narúšaniu základu dane je spolupráca, a nie jednostranné zavádzanie preferenčných režimov zamerané na prilákanie investícií;

167.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila usmernenia pre daňové amnestie udelené členskými štátmi zamerané na vymedzenie okolností, za akých by amnestie boli v súlade s ustanoveniami zmlúv EÚ, ktoré sa týkajú voľného pohybu kapitálu, slobody poskytovať služby, štátnej pomoci a pravidiel boja proti praniu špinavých peňazí, a spoločným prístupom EÚ proti daňovým rajom; pripomína potrebu využívať túto prax veľmi opatrne, aby sa nestimulovali osoby obchádzajúce daňové povinnosti, k tomu, aby počkali na ďalšie amnestie;

168.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli systém zrážkových daní v prípade licenčných poplatkov, aby sa zabezpečilo, že poplatky zaplatené v prospech tretích krajín, na ktoré sa nevzťahujú bilaterálne daňové dohody, boli taktiež zdaňované;

169.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby pred zavedením akýchkoľvek daňových opatrení, ktoré môžu mať vplyv v zahraničí, vykonali – v prípade potreby s technickou podporou Komisie – posúdenia vplyvu, ktoré zahŕňajú účinky presahovania v iných krajinách; vyzýva na širokú účasť národných parlamentov v otázke vyhýbania sa daňovým povinnostiam, pretože žiaden daňový režim či daňové zaobchádzanie by nemali uniknúť náležitému posudzovaniu a demokratickej kontrole zo strany zákonodarcu;

170.  dôrazne vyzýva členské štáty, aby zastavili a prehodnotili škrty v zdrojoch ich daňových správ, zvýšili investície a zvýšili efektívnosť daňových správ a zabezpečili účinný presun zamestnancov a modernizáciu technológií a odborných znalostí s cieľom riešiť rozvoj a vplyv škodlivých daňových praktík, ktoré sa stávajú čoraz sofistikovanejšími; vyzýva Komisiu, aby takýmto snahám poskytla technickú podporu, najmä v kontexte programu Fiscalis 2020; vyzýva tiež členské štáty, aby sa usilovali jednoduchšie, účinnejšie a transparentnejšie daňové systémy v záujme členských štátov, občanov a podnikov;

171.  pripomína, že verejné obstarávanie predstavuje 16 % HDP v EÚ; žiada posúdiť možnosť zavedenia kritérií týkajúcich sa daní, transparentnosti alebo spolupráce do postupov verejného obstarávania počas nasledujúceho kola zmien smernice o verejnom obstarávaní; vyzýva tiež členské štáty, aby zvážili vylúčiť z účasti na verejnom obstarávaní spoločnosti, ktoré v minulosti preukázateľne vykonávali agresívne daňové plánovanie a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam;

172.  napokon zdôrazňuje, že pravidlo jednomyseľnosti v Rade (každý členský štát má právo veta) znižuje motiváciu pokročiť od súčasného stavu smerom k riešeniu založenému na užšej spolupráci; vyzýva Komisiu, aby sa nezdržala prípadne použiť článok 116 ZFEÚ, ktorý ustanovuje: „Ak Komisia zistí, že rozdiely medzi ustanoveniami zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení členských štátov narúšajú podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu, a že je to potrebné odstrániť, poradí sa s príslušnými členskými štátmi. Ak takéto porady nepovedú k dohode, ktorá by toto narušenie odstránila, Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom na návrh Komisie prijmú potrebné smernice [...]“;

173.  zaväzuje sa pokračovať v práci, ktorú začal jeho osobitný výbor, na odstraňovaní prekážok, ktoré bránili jej osobitnému výboru dokončiť svoj plný mandát, ako aj zabezpečiť riadne nadviazanie na jeho odporúčania; poveruje svoje príslušné orgány, aby našli najlepšie inštitucionálne usporiadanie na dosiahnutie tohto cieľa;

174.  opakuje svoju požiadavku na prístup ku všetkým relevantným dokumentom EÚ; vyzýva svojho predsedu, aby postúpil túto žiadosť Komisii a Rade, a objasňuje, že Európsky parlament je odhodlaný využiť všetky možné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa;

175.  vyzýva svoj príslušný výbor, aby nadviazal na tieto odporúčania vo svojej nadchádzajúcej legislatívnej iniciatívnej správe na rovnakú tému;

176.  vyzýva svoj príslušný výbor zodpovedný za ústavné veci, aby nadviazal na tieto odporúčania, najmä pokiaľ ide o zavedenie záväzných doložiek o spolupráci v kódexe správania pre organizácie uvedené v registri transparentnosti a zmeny pravidiel pre prístup k dokumentom medzi inštitúciami EÚ s cieľom lepšie ich zosúladiť so zásadou lojálnej spolupráce stanovenou v Zmluve o EÚ;

o
o   o

177.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, členským štátom, národným parlamentom, skupine G20 a OECD.

PRÍLOHA 1

ZOZNAM OSÔB, S KTORÝMI SA EXPERTI STRETLI

(SCHÔDZE VÝBOROV A DELEGÁCIE)

Dátum

Rečníci

30.3.2015

—  Pierre Moscovici, komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá

16.4.2015

—  Serge Colin, predseda UFE (odborový zväz zamestnancov finančného sektora)

—  Fernand Müller, predseda finančného výboru UFE

—  Paulo Ralha, predseda portugalských Odborov zamestnancov v oblasti daní

—  François Goris, predseda Národných odborov zamestnancov verejného sektora (UNSP-NUOD) za Európsku konfederáciu nezávislých odborov (CESI)

—  Nadja Salson, Európska federácia odborových organizácií verejnej správy

—  Henk Koller, predseda Európskej federácie daňových poradcov (CFE)

—  Olivier Boutellis-Taft, výkonný riaditeľ Federácie európskych účtovníkov (FEE)

—  Ravi Bhatiani, riaditeľ pre právne otázky združenia Independent Retail Europe

5.5.2015

—  Margrethe Vestager, komisárka pre hospodársku súťaž

—  Wolfgang Nolz, predseda skupiny pre kódex správania

—  Jane McCormick, riadiaca partnerka pre oblasť daní, vedúca daňového oddelenia pre región EMA, KPMG

—  Chris Sanger, partner, globálny riaditeľ pre daňovú politiku Ernst&Young

—  Stef van Weeghel, partner PwC, líder pre globálnu daňovú politiku

—  Bill Dodwell, vedúci pre daňovú politiku Deloitte Spojené kráľovstvo

11.5.2015

Verejné vypočutie o daňových rozhodnutiach a škodlivých daňových praktikách

—  Stephanie Gibaud, informátorka a bývalá zamestnankyňa UBS

—  Lutz Otte, informátor a bývalý zmluvný pracovník v oblasti informačných technológií pre skupinu Julius Baer

—  Kristof Clerix, Medzinárodné konzorcium investigatívnych novinárov (ICIJ)

—  Edouard Perrin, člen Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov

—  Richard Brooks, člen Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov

—  Lars Bové, člen Medzinárodného konzorcia investigatívnych novinárov

—  Xavier Counasse, novinár denníka Le Soir

—  Dominique Berlin, Collège européen de Paris, Université Panthéon-Assas (Paríž 2)

—  Gabriel Zucman, odborný asistent, London School of Economics and Political Sciences

—  Achim Doerfer, advokát v oblasti daní, autor a filozof so zameraním na právo

12.5.2015

Delegácia v Belgicku

—  Jacques Malherbe, univerzita v Louvain (UCL)

—  Axel Haelterman, univerzita v Leuvene (KUL)

—  Werner Heyvaert, odborník v oblastí daní, Jones Day

—  Wim Wuyts, vedúci daňového oddelenia, predseda Výboru FEB-VBO pre daňové otázky, a Hilde Wampers, zástupkyňa predsedu finančnej skupiny FEB-VBO pre daňové otázky,

—  Christophe Quintard, (odborník FGTB, bývalý daňový kontrolór)

—  Eric van Rompuy (predseda) a ďalší členovia Výboru pre rozpočet a financie federálneho parlamentu

—  Steven Van den Berghe, vedúci oddelenia pre daňové rozhodnutia

—  Johan Van Overtveld, minister financií (stretnutie sa uskutočnilo 17. júna)

18.5.2015

Delegácia v Luxembursku

—  Wim Piot, líder zodpovedný za daňové otázky, PWC Luxembourg

—  Nicolas Mackel, výkonný riaditeľ agentúry Luxembourg for Finance

—  Christine Dahm, riaditeľka, a Mike Mathias, člen organizácie Cercle de Coopération des ONG du développement

—  Eugène Berger (predseda) a ďalší členovia parlamentného Výboru pre financie

—  Pierre Gramegna, minister financií

—  Pascale Toussing, riaditeľka pre daňové záležitosti, ministerstvo financií a členovia daňovej správy

22.5.2015

Delegácia v Berne, Švajčiarsko

—  Markus R. Neuhaus, predseda Rady PwC Switzerland, člen kancelárie globálneho predsedu PwC

—  Frank Marty, člen výkonnej rady, vedúci pracovník zodpovedný za finančné služby a dane, Economie Suisse

—  François Baur, stály delegát v Bruseli, vedúci pracovník zodpovedný za európske záležitosti, Economie Suisse

—  Martin Zogg, člen výkonného výboru, vedúci pracovník zodpovedný za vnútroštátne a medzinárodné zdaňovanie, Swiss Holdings

—  Urs Kapalle, riaditeľ zodpovedný za finančnú politiku a dane, Swiss Bankers Association

—  Mark Herkenrath, Alliance Sud, člen združenia Global Alliance for Tax Justice

—  Olivier Longchamp, Bernská deklarácia (DoB)

—  Jacques de Watteville, štátny tajomník pre medzinárodné finančné záležitosti (SIF)

—  veľvyslanec Christoph Schelling, vedúci oddelenia daňovej politiky

—  Adrian Hug, riaditeľ švajčiarskej federálnej daňovej správy

—  Ruedi Noser, poslanec Národnej rady, vedúci výboru pre hospodárske záležitosti a dane

—  Urs Schwaller, poslanec Rady štátov

—  Ulrich Trautmann, vedúci pracovník zodpovedný za odbor obchodu a hospodárske záležitosti, delegácia Európskej únie vo Švajčiarsku a Lichtenštajnsku

—  Marco Salvi, samostatný výskumný pracovník, Avenir Suisse

27.5.2015

Stretnutie s vládou Gibraltáru (s koordinátormi TAXE)

—  Fabian Picardo, hlavný minister

—  Joseph Garcia, zástupcahlavného ministra

28.5.2015

Delegácia v Dubline, Írsko

—  Martin Lambe, výkonný riaditeľ, Irish Tax Institute

 Michael Noonan, minister financií

—  Niall Cody, predseda komisie pre príjmy

—  Liam Twomy (predseda) a ďalší dvaja členovia parlamentného Výboru pre financie (Oireachtas) +Spoločného výboru oboch parlamentných komôr pre európske záležitosti -

—  Frank Barry, Trinity College Dublin (TCD)

—  Seamus Coffey, University College Cork (UCC)

—  Feargal O’Rourke, vedúci pracovník zodpovedný za daňové otázky, PWC

—  Conor O’Brien, Head of Tax, KPMG

—  Jim Clarken, CEO of Oxfam Ireland

—  Micheál Collins, Nevin Economic Research Institute (NERI).

29.5.2015

Delegácia v Haagu, Holandsko

—  Sjoera Dikkers, poslankyňa a ďalší členovia Výboru pre financie holandského parlamentu

—  Bartjan Zoetmulder, Holandské združenie pre daňových poradcov

—  Hans Van den Hurk, Univerzita v Maastrichte

—  Indra Römgens, SOMO, nezávislá nezisková organizácia pre výskum a vytváranie kontaktov

—  Francis Weyzig, Oxfam

—  Pieterbas Plasman, vedúci oddelenia pre daňové rozhodnutia

—  Eric Wiebes, holandský štátny tajomník pre daňové záležitosti

1.6.2015

Verejné vypočutie o medzinárodnom rozmere daňových rozhodnutí a iných opatrení

—  senátor Mario Monti, bývalý komisár pre hospodársku súťaž a pre clá, dane a vnútorný trh

—  Tove Maria Ryding, manažérka politiky a podpory daňovej spravodlivosti Európskej siete pre dlh a rozvoj (EURODAD)

—  Antoine Deltour, informátor, bývalý audítor, PWC, Luxembursko

17.6.2015

Medziparlamentná schôdza o agresívnom daňovom plánovaní a úlohe parlamentov v oblasti demokratickej kontroly

Tridsaťsedem poslancov z osemnástich národných parlamentov:

AT, BE, CY, CZ, FR, DE, GR, HU, IE, IT, LT, LU, MT, PL, PT, RO, ES, SV

—  Heinz Zourek, generálny riaditeľ GR TAXUD

—  Pascal Saint-Amans, riaditeľ Centra OECD pre daňovú politiku a správu

18.6.2015

Delegácia v Londýne (Spojené kráľovstvo)

—  David Gauke, poslanec, finančný tajomník ministerstva financií,

—  Jim Harra, generálny riaditeľ, podniková daň, Daňový a colný úrad Spojeného kráľovstva

—  Fergus Harradence, zástupca riaditeľa, tím zodpovedný za dane z príjmov právnických osôb, skupina zodpovedná za podnikovú a medzinárodnú daň, ministerstvo financií Spojeného kráľovstva

—  Andrew Dawson, vedúci tímu zodpovedného za daňovú dohodu, hlavný vyjednávač Spojeného kráľovstva pre daňové dohody

—  Maura Parsons, zástupkyňa riaditeľa, vedúca pracovníčka zodpovedná za transferové oceňovanie na oddelení pre medzinárodné podnikanie Daňového a colného úradu Spojeného kráľovstva (HMRC Business International) a predsedníčka Rady pre transferové oceňovanie Daňového a colného úradu Spojeného kráľovstva.

—  Meg Hillier (predsedníčka), Margaret Hodge (bývalá predsedníčka) a Guto Bebb, člen výboru pre verejné účty Dolnej snemovne

—  Prem Sikka, profesor účtovníctva, Essex Business School, University of Essex

—  Frank Haskew, vedúci daňového poradenského centra Tax Faculty Inštitútu prísažných účtovných znalcov v Anglicku a Walese (ICAEW); a Ian Young, manažér zodpovedný za medzinárodné daňové otázky

—  Will Morris, predseda výboru pre daňové otázky a výboru pre daňové otázky Poradného výboru OECD pre obchod a priemysel (BIAC)

Konfederácia britského priemyslu(CBI)

—  Richard Collier, riadiaci partner pre daňové otázky v PwC

—  Joseph Stead, Christian Aid

—  Meesha Nehru, programová riaditeľka, Fair Tax Mark

23.6.2015

Výmena názorov s nadnárodnými spoločnosťami

—  Nathalie Mognetti, riaditeľka daňového oddelenia, Total S.A.

—  Martin McEwen, vedúci pracovník zodpovedný za daňové otázky, SSE plc

—  Christian Comolet-Tirman, riaditeľ, fiškálne záležitosti, BNP Paribas Group

25.6.2015

Stretnutie so zástupcom vlády Bermúd (s koordinátormi TAXE)

—  Everard Bob Richards, podpredseda vlády a minister financií

—  Alastair Sutton, právny poradca EÚ vlády Bermúd

2.7.2015

—  Richard Murphy, Tax Research LLP a zakladajúci člen organizácie Tax Justice Network

—  Guillaume de la Villeguérin, viceprezident, daňové a colné oddelenie, Airbus S.A.S.

17.9.2015

—  Jean-Claude Juncker, predseda Európskej komisie

—  Pierre Moscovici, európsky komisár pre hospodárske a finančné záležitosti, dane a clá

—  Margrethe Vestager, európska komisárka pre hospodársku súťaž

22.9.2015

—  predseda rady ECOFIN a minister financií Luxemburska Pierre Gramegna

—  spolkový minister financií Nemecka Dr. Wolfgang Schäuble

—  minister hospodárstva a konkurenciechopnosti Španielska Luis de Guindos

—  minister financií a verejných účtov Francúzska Michel Sapin

—  minister hospodárstva a financií Talianska Pier Carlo Padoan

16.11.2015

Výmena názorov s nadnárodnými spoločnosťami

—  Monique Meche, podpredsedníčka pre globálnu politiku styku s verejnosťou, Amazon

—  Malte Lohan, riaditeľ pre globálne podnikové záležitosti, Anheuser-Busch InBev SA

—  Mark Hubbard, globálny riaditeľ pre daňové záležitosti, Barclays Bank Group

—  Delphine Reyre, riaditeľka pre politiku styku s verejnosťou pre južnú Európu, Facebook

—  Iain McKinnon, riaditeľ pre zdaňovanie skupín, HSBC

—  Krister Mattsson, riaditeľ pre podnikové financie, poisťovníctvo, zdaňovanie a finančnú správu, IKEA Group

—  Irene Yates, podpredsedníčka pre zdaňovanie podnikov, McDonald’s Europe

—  Werner Schuster, podpredseda pre daňové záležitosti, Philip Morris International

—  Nicklas Lundblad, riaditeľ pre politiku styku s verejnosťou a vzťahy so štátnymi inštitúciami, Google

—  John Stowell, podpredseda pre zdaňovanie podnikov, The Walt Disney Company

—  Robert Jordan, podpredseda pre všeobecné daňové poradenstvo, Coca-Cola Company

PRÍLOHA 2

ZOZNAM ODPOVEDÍ PODĽA KRAJÍN/INŠTITÚCIÍ

(situácia k 16. novembru 2015)

Krajina

Odpoveď

1. žiadosť 23.4.2015 – lehota do 31.5.2015

Švédsko

29.5.2015

Jersey

29.5.2015

Guernsey

31.5.2015

Luxembursko

1.6.2015

Fínsko

2.6.2015

Slovensko

3.6.2015

Írsko

5.6.2015

Holandsko

8.6.2015

Spojené kráľovstvo

8.6.2015

Francúzsko

10.6.2015

Česká republika

11.6.2015

Lotyšsko

16.6.2015

Belgicko

16.6.2015

Malta

18.6.2015

1. pripomienka 29.6.2015 – lehota do 9.7.2015

Portugalsko

30.6.2015

Poľsko

2.7.2015

Litva

3.7.2015

Maďarsko

7.7.2015

Chorvátsko

8.7.2015

Estónsko

10.7.2015

Grécko

10.7.2015

Španielsko

10.7.2015

Gibraltár

13.8.2015

Dánsko

26.8.2015

Nemecko

2.9.2015

Rumunsko

3.9.2015

Taliansko

17.9.2015

Posledná pripomienka 21.9.2015

Rakúsko

21.9.2015

Cyprus

22.9.2015

Bulharsko

28.9.2015

Slovinsko

28.9.2015

INŠTITÚCIE

Odpoveď

Komisia

29.4.2015

3.6.2015

31.8.2015

23.10.2015

9.11.2015

Rada

29.5.2015

15.6.2015

27.7.2015

PRÍLOHA 3

NADNÁRODNÉ SPOLOČNOSTI POZVANÉ

NA VYSTÚPENIE NA SCHÔDZACH VÝBORU

Názov

Pozvaní/zástupcovia

(situácia k 16. novembru 2015)

Airbus

Guillaume de La Villeguérin,

podpredseda pre clá a dane

účasť – 2.7.2015

BNP Paribas

Christian Comolet-Tirman,

riaditeľ, fiškálne záležitosti

účasť – 23.6.2015

SSE plc

Martin McEwen, vedúci daňového oddelenia

účasť – 23.6.2015

Total S.A.

Nathalie Mognetti,

hlavná daňová úradníčka

účasť – 23.6.2015

Amazon

Monique Meche, podpredsedníčka pre globálnu politiku styku s verejnosťou

účasť – 16.11.2015

Anheuser-Busch InBev

Malte Lohan, riaditeľ pre globálne podnikové záležitosti

účasť – 16.11.2015

Barclays Bank Group

Mark Hubbard, globálny riaditeľ pre daňové záležitosti

účasť – 16.11.2015

Coca-Cola Company

Robert Jordan, podpredseda pre všeobecné daňové poradenstvo

účasť – 16.11.2015

Facebook

Delphine Reyre, riaditeľka pre politiku styku s verejnosťou pre južnú Európu

účasť – 16.11.2015

Google

Nicklas Lundblad, riaditeľ pre politiku styku s verejnosťou a vzťahy so štátnymi inštitúciami

účasť – 16.11.2015

HSBC Bank plc

Iain McKinnon, riaditeľ pre zdaňovanie skupín

účasť – 16.11.2015

IKEA Group

Krister Mattsson, riaditeľ pre podnikové financie, poisťovníctvo, zdaňovanie a finančnú správu

účasť – 16.11.2015

McDonald’s Europe

Irene Yates, podpredsedníčka pre zdaňovanie podnikov

účasť – 16.11.2015

Philip Morris

International

Werner Schuster, podpredseda pre daňové záležitosti

účasť – 16.11.2015

Walt Disney Company

John Stowell, podpredseda pre zdaňovanie podnikov

účasť – 16.11.2015

Fiat Chrysler Automobiles

Sergio Marchionne,

výkonný riaditeľ

odmietol účasť vzhľadom na prebiehajúce vyšetrovanie

Walmart

Shelley Broader,

prezidentka a výkonná riaditeľka, región Európa, Blízky východ a Afrika

odmietla účasť

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0039.
(2) Smernica Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1), o vzájomnej pomoci príslušných úradov členských štátov v oblasti priamych daní.
(3) Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49).
(4) Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 6.
(5) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 196.
(6) Ú. v. ES L 83, 27.3.1999, s. 1.
(7) Ú. v. ES L 336, 27.12.1977, s. 15.
(8) Ú. v. EÚ L 141, 5.6.2015, s. 73.
(9) Ú. v. ES C 384, 10.12.1998, s. 3.
(10) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 134.
(11) Ú. v. ES C 2, 6.1.1998, s. 2.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0257.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0265.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0089.
(15) Prijaté texty, P8_TA(2015)0062.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.
(17) Prijaté texty, P7_TA(2013)0205.
(18) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 53.
(19) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 37.
(20) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 29.
(21) Daňové trendy v Európskej únii, vydanie z roku 2014, Eurostat.
(22) Daňové trendy v Európskej únii, štatistické knihy Eurostat, vydanie 2014.
(23) Európska komisia (2015), Zdaňovanie MSP v Európe – empirická štúdia aplikovaného zdaňovania príjmu právnických osôb pre MSP v porovnaní s veľkými podnikmi.
(24) Politické dokumenty MMF Presahovanie v medzinárodnom zdaňovaní právnických osôb, 9. mája 2014, a Erózia základu dane, presuny ziskov a rozvojové krajiny, 29. mája 2015.
(25) Správa Richarda Murphyho z inštitútu FCA z 10. februára 2012 s názvom Closing the European Tax Gap (Ako uzavrieť medzeru v daňových príjmoch v Európe).
(26) Európska pridaná hodnota legislatívnej správy o transparentnosti, koordinácii a konvergencii politík zdaňovania právnických osôb v Európskej únii, Dr. Benjamin Ferrett, Daniel Gravino a Silvia Merler – Európsky parlament.
(27) Unhappy meal – 1 miliarda EUR v daňových únikoch na menu v McDonald’s, EPSU et al., február 2015.
(28) Pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. júna 2015 o zdaňovaní príjmu právnických osôb v Európskej únii (SWD(2015)0121).
(29) Štúdia o daňových stimuloch pre VaV, Dokument o daniach č. 52-2014, Európska komisia.
(30) Transferové oceňovanie: Udržať ho na základe zásady trhového odstupu, OECD Observer 230, január 2002 (opravené 2008).
(31) House of Commons, ústne svedectvo pred výborom pre verejné účty, 31. januára 2013.
(32) Tlačová správa OECD, OECD naliehavo žiada užšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti dane z príjmu právnických osôb, 12.2.2013.
(33) Zdaňovanie MSP v Európe – empirická štúdia aplikovaného zdaňovania príjmu právnických osôb pre MSP v porovnaní s veľkými podnikmi – Európska komisia, máj 2015, a P.Egger, W. Eggert a H.. Winner (2010), Úspora daní prostredníctvom zahraničného vlastníctva zariadení, Journal of International Economics 81, s. 99 – 108.
(34) C-106/09 P a C-107/09 P, Komisia/Vláda Gibraltáru a Spojené kráľovstvo, rozsudok z 15. novembra 2011.
(35) Ak sa opatrenia prijaté členskými štátmi týkajú celého daňového systému, predstavujú úpravy všeobecnej daňovej politiky a nie štátnu pomoc;
(36) Oznámenie, ktoré zaslala komisárka Vestagerová výboru TAXE 29. apríla 2015.
(37) V zmysle nariadenia Rady (ES) č. 659/1999 z 22. marca 1999 ustanovujúceho podrobné pravidlá na uplatňovanie článku 108 ZFEÚ, pokiaľ ide o povinnosť spolupracovať a poskytovať všetky potrebné dokumenty.
(38) Dokument MMF s názvom Spillovers in international corporate taxation (Účinky presahovania medzinárodného zdaňovania príjmov právnických osôb), z 9. mája 2014.
(39) Pracovný dokument MMF s názvom Base erosion, profit shifting and developing countries (Narušovanie základu dane, presun ziskov a rozvojové krajiny), máj 2015.
(40) Štúdia „mobilizácia daňových príjmov v rozvojových krajinách: otázky a výzvy, Európsky parlament, apríl 2014.
(41) Správa o svetových investíciách za rok 2015, konferencia Organizácie Spojených národov o obchode a rozvoji.
(42) Správa organizácie Christian Aid, 2008.
(43) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 41.
(44) Airbus, BNP Paribas, SSE plc, Total S.A.
(45) Amazon, Anheuser-Busch InBev, Barclays Bank Group, Coca-Cola Company, Facebook, Google, HSBC Bank plc, IKEA, McDonald’s Corporation, Philip Morris, Walt Disney Company.
(46) Fiat Chrysler Automobiles, Walmart.
(47) Kódex správania uvedený v prílohe 3 k medziinštitucionálnej dohode z roku 2014 o registri transparentnosti.
(48) ‘Tracking corporate tax breaks: a welcome new form of transparency emerges in the US’, Tax Justice Network.
(49) Oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov – Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681), s. 6.
(50) Tieto opatrenia zahŕňajú okrem iného: pozastavenie alebo ukončenie platnosti existujúcich dohôd o dvojitom zdanení s tými jurisdikciami, ktoré sa nachádzajú na čiernom zozname; zákaz prístupu k verejnému obstarávaniu tovarov a služieb EÚ pre spoločnosti, ktoré majú sídlo v určených jurisdikciách a zamietli im udelenie štátnej pomoci, zákaz finančným inštitútom a finančným poradcom v EÚ zakladať alebo udržiavať dcérske spoločnosti a pobočky v jurisdikciách na čiernom zozname a zvážiť odňatie licencií európskym finančným inštitútom a finančným poradcom, ktoré udržiavajú pobočky a naďalej fungujú v takýchto jurisdikciách, zavedenie osobitného poplatku na všetky transakcie do jurisdikcií na čiernej listine alebo z nich, preskúmanie viacero možností, kedy sa v rámci EÚ neuzná právne postavenie spoločností zriadených v nespolupracujúcich jurisdikciách, uplatňovanie colných prekážok v prípadoch obchodovania s nespolupracujúcimi jurisdikciami.
(51) Smernica EÚ o zdaňovaní príjmu z úspor a smernici o administratívnej spolupráci.
(52) Prijaté texty, P7_TA(2014)0283 a P7_TA(2014)0284.


Námietka podľa článku 106: udelenie povolenia na používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP)
PDF 353kWORD 96k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Komisie XXX, ktorým sa udeľuje povolenie na používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (D041427 – 2015/2962(RSP))
P8_TA(2015)0409B8-1228/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie, ktorým sa udeľuje povolenie na používanie bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP) podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 (D041427),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006(1), najmä na jeho článok 64 ods. 8,

–  so zreteľom na stanoviská Výboru pre hodnotenie rizík (RAC) a výboru pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC)(2) podľa článok 64 ods. 5 tretieho pododseku nariadenie (ES) č. 1907/2006,

–  so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011(3),

–  so zreteľom na smernicu 2008/98/ES(4), najmä na jej článok 4,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ(5), najmä na odsek 43 bod viii) prílohy k tomuto rozhodnutiu,

–  so zreteľom na delegovanú smernicu Komisie (EÚ) 2015/863(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(7),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže DEHP je zahrnuté v prílohe XIV k nariadeniu (ES) č. 1907/2006 (nariadenie REACH) z dôvodu jeho klasifikácie ako látky kategórie 1B, ktorá je toxická pre reprodukciu; keďže DEHP je v zozname kandidátskych látok podľa nariadenia REACH, v dôsledku jeho reprotoxických vlastností;

B.  keďže Komisia chce prostredníctvom návrhu vykonávacieho rozhodnutia o identifikácii bis(2-etylhexyl)-ftalátu (DEHP), dibutyl-ftalátu (DBP), benzyl-butyl-ftalátu (BBP) a diizobutyl-ftalát (DIBP) ako látok vzbudzujúcich veľmi veľké obavy podľa článku 57 písm. f) nariadenie (ES) č. 1907/2006 Európskeho parlamentu a Rady označiť DEHP za látku vzbudzujúcu veľmi veľké obavy;

C.  keďže už v roku 2000 na základe oznámenia Komisie Rade a Európskemu parlamentu o stratégii Spoločenstva v súvislosti s endokrinnými disruptormi (COM(1999)0706) bolo DEHP zaradené do prílohy 1, ktorou sa stanovoval kandidátsky zoznam 553 látok podľa kategórie I chemikálií, ktoré pri využití neporušených zvierat preukazujú narúšanie endokrinnej činnosti aspoň na jednom druhu(8);

D.  keďže DEHP patrilo medzi prvých šesť zlúčenín, ktoré sa podľa nariadenia REACH mali prestať používať, ako oznámila Komisia 17. februára 2011(9);

E.  keďže 12. decembra 2014 sa výbor členských štátov (MSC) jednomyseľne dohodol na identifikácii tejto látky ako látky vzbudzujúcej rovnakú úroveň obáv v dôsledku vlastností narúšajúcich endokrinný systém v životnom prostredí(10); keďže MSC jednomyseľne uznal, že v prípade látky DEHP existujú vedecké dôkazy narúšania endokrinnej činnosti a príčinnej súvislosti medzi touto činnosťou a nepriaznivými účinkami na ľudské zdravie;

F.  keďže Komisia berie na vedomie jednomyseľnú dohodu v MSC o uznaní toho, že štyri ftaláty vrátane DEHP narušujú endokrinný systém a toho, že nepriaznivé účinky tohto pôsobenia sú rovnaké ako účinky, ktoré viedli k ich klasifikácii ako látky toxické pre reprodukciu a k ich identifikácii ako látky vzbudzujúce veľmi veľké obavy podľa článku 57 písm. c) nariadenia REACH; keďže Komisia tiež poznamenáva, že väčšina členov VNB zohľadnila, že úroveň obáv, ktoré tieto účinky vzbudzujú, je rovnocenná;

G.  keďže Komisia 21. októbra 2015 predložila návrh vykonávacieho aktu na identifikáciu tejto látky ako látky s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, ktorej účinky na zdravie človeka vyvolávajú rovnakú úroveň obáv podľa článok 57 písm. f) nariadenia REACH;

H.  keďže v stanovisku RAC sa uznáva endokrinné pôsobenie DEHP, ale zároveň sa poukazuje na to, že táto látka je v prílohe XIV zahrnutá vzhľadom na jej klasifikáciu reprodukčnej toxicity (článok 57 písm. c)), nie na základe vlastností narúšajúcich endokrinný systém (článok 57 písm. f)); keďže v dôsledku toho je súčasné posúdenie DEHP obmedzené na jeho reprodukčnú toxicitu;

I.  keďže DEHP by malo byť identifikované ako látka vzbudzujúca veľmi veľké obavy z dôvodu, že spĺňa kritériá uvedené v článok 57 písm. f) nariadenia REACH tým, že ide o látku s vlastnosťami narúšajúcimi endokrinný systém, pri ktorej existujú vedecké dôkazy o jej pravdepodobných vážnych účinkoch na ľudské zdravie, čo vyvoláva úroveň obáv ekvivalentnú obavám z ďalších látok vymenovaných v písmenách a) až e) článku 57 nariadenia REACH;

J.  keďže žiadateľ požiadala o autorizáciu spôsobom primeranej kontroly stanoveným v článku 60 ods. 2 nariadenia REACH; keďže podľa článku 60 ods. 3 písm. a) nariadenia REACH sa však spôsob primeranej kontroly neuplatňuje na látky, ktoré spĺňajú kritériá klasifikácie CMR, ani na látky podľa článku 57 písm. f) uvedeného nariadenia, u ktorých nie je možné určiť prahovú hodnotu v súlade s oddielom 6.4 prílohy I k tomuto nariadeniu;

K.  keďže DEHP má preukázateľne nepriaznivý vplyv na endokrinný systém cicavcov najmä prostredníctvom in vivo nálezov zníženej úrovne testosterónu plodu; keďže tieto konštatovania sú navyše podporené mechanickými zisteniami – tiež in vivoexpresie génov v steroidogénnom biosyntéznom procese; keďže spektrum nepriaznivých účinkov pozorovaných pri potkanoch zahŕňa zvýšenú retenčnú mliečnu cystu, zníženú anogenitálnu vzdialenosť, malformácie pohlavných orgánov, znížený počet spermatocytov a zmeny semenníkov vrátane mnohojadrových gonocytov, rúrkovej atrofie a Leydigovej bunkovej hyperplázie;

L.  keďže vedecké dôkazy o DEHP preukazujú, že expozícia počas citlivých období rozvoja môže spôsobiť nevratné vplyvy na vývojové programovanie vedúce k vážnym účinkom na reprodukciu, ktoré sa považujú za obzvlášť závažné vo vzťahu k zdraviu ľudí a voľne žijúcich druhov, a to aj preto, lebo tento nepriaznivý vplyv spôsobený vystavením počas počiatočných fáz životného cyklu sa môže prvýkrát prejaviť až v neskorších etapách života;

M.  keďže podľa stanoviska výboru RAC, ktoré vzniklo na základe informácií uvedených v žiadosti, žiadatelia nepreukázali, že riziká pre zdravie pracovníkov vyplývajúce z používania, o ktoré sa žiadali v žiadosti, boli primerane kontrolované v súlade s článkom 60 ods. 2 nariadenia REACH; keďže podľa stanoviska RAC preto nie je vhodné udeliť autorizáciu na základe tohto ustanovenia;

N.  keďže napriek stanovisku RAC dospel Výbor pre sociálno-ekonomickú analýzu (SEAC) k záveru, že autorizácia používania by bola primeraná, teda, že sociálno-ekonomické prínosy vyplývajúce z používania, na ktoré sa vzťahuje žiadosť, prevažujú nad rizikami pre ľudské zdravie vyplývajúcimi z takéhoto používania; keďže v stanovisku SEAC sa potvrdilo, že existujú významné nedostatky v sociálno-ekonomickej analýzy predloženej žiadateľom vrátane chýbajúceho hodnotenia vplyvu na zdravie, v ktorom by sa identifikovalo zostávajúce riziko na zdravie pracovníkov;

O.  keďže SEAC je vedecký výbor, ktorého úlohou podľa článok 64 ods. 4 písm. b) nariadenia REACH je posúdenie sociálno-ekonomických faktorov a dostupnosti a technickej uskutočniteľnosti alternatív spojených s použitím látky, ako je opísané v žiadosti, a keďže jeho úlohou nie je poskytovať závery o primeranosti autorizácie v prípade, že riziko pre spoločnosť nie je primerane kontrolované;

P.  keďže žiadateľ je zodpovedný za hodnotenie a riadenie rizík, ktoré predstavujú chemické látky, ako aj za poskytnutie primeraných bezpečnostných informácií ich používateľom; keďže SEAC nemohol na základe kvantitatívnych údajov dospieť k záveru o proporcionalite pokračujúceho používania, keďže informácie o zostávajúcich rizikách pre zdravie pracovníkov nebolo možné vyčísliť;

Q.  keďže účelom nariadenia REACH je zabezpečiť vysokú úroveň ochrany zdravia ľudí a životného prostredia, vrátane podpory rozvoja alternatívnych metód posudzovania nebezpečenstva, ktoré predstavujú chemické látky, ako aj voľný pohyb látok na vnútornom trhu, a zároveň zlepšovať konkurencieschopnosť a inovácie;

R.  keďže žiadosti zahŕňajú široké spektrum použití, ktoré by zahŕňali použitie pri vytváraní recyklovaného mäkkého PVC s obsahom DEHP v látkach a zmesiach a priemyselné využitie recyklovaného mäkkého PVC s obsahom DEHP pri spracovaní polymérov na výrobu výrobkov z PVC; keďže takýto široký rozsah autorizácie by vo veľkej miere zvrátil nahradenie DEHP, ako sa zamýšľalo pri jeho zaradení do prílohy XIV k nariadeniu REACH;

S.  keďže DEHP v PVC je široko používané v každodenných spotrebiteľských výrobkoch, ako napríklad textil, nábytok a stavebný materiál; keďže táto látka nie je chemicky viazaná na plasty, a teda ľahko uniká do prostredia;

T.  keďže žiadosť o autorizáciu by sa mala zameriavať na používanie látky a keďže skutočnosť, že látka je prítomná v recyklovaných materiálov, nie je relevantným faktorom pre udelenie autorizácie;

U.  keďže SEAC poznamenal, že ako alternatívny východiskový materiál je možné používať postindustriálny odpad s nízkym obsahom DEHP, čo by tiež zvýšilo kvalitu produkovaných recyklovaných materiálov, ale že je nepravdepodobné, aby subjekt zaoberajúci sa recykláciou mohol na následného užívateľa preniesť zvýšenie cien za kvalitnejšie recyklované materiály, keďže takéto subjekty majú tendenciu vyrábať výrobky, ktoré sú na dolnej hranici hodnotového spektra; keďže SEAC uviedol, že pre spracovateľov plastov sa neuvažovalo o alternatíve používať ako východiskové suroviny namiesto recyklovaných materiálov nové PVC s inými plastifikátormi, ktoré nie sú klasifikované ako SVHC, keďže žiadatelia naznačili, že spracovatelia plastov by mohli stratiť konkurencieschopnosť po tom, ako im vzniknú dodatočné náklady spojené s používaním nového PVC;

V.  keďže je neprijateľné tolerovať potenciálne početné prípady mužskej neplodnosti len preto, aby sa subjektom zaoberajúcim sa recykláciou mäkkého PVC a následným užívateľom umožnilo usporiť náklady pri produkcii výrobkov nízkej hodnoty, aby tak mohli konkurovať s dovozmi nízkej kvality;

W.  keďže hoci existuje široká škála náhrad za DEHP, žiadateľ nepredložil komplexnú analýzu alternatív na trhu, ktorými možno nahradiť používanie DEHP na použitie uvedené v žiadosti;

X.  keďže jedným z argumentov, ktoré uviedol SEAC v prospech udelenia povolenia, je tvrdenie, že „existuje politický a spoločenský stimul na podporu recyklácie ako trvalo udržateľného spôsobu zaobchádzania s prírodnými zdrojmi“; keďže tento zjednodušujúci argument nezohľadňuje hierarchiu odpadového hospodárstva stanovenú v článku 4 smernice 2008/98/ES, podľa ktorej má prevencia prednosť pred recykláciou; keďže tento zjednodušujúci argument takisto neuznáva výslovné ustanovenia obsiahnuté v siedmom environmentálnom akčnom programe, ktoré požadujú rozvoj cyklov netoxických materiálov, aby sa recyklovaný odpad mohol využívať ako významný, spoľahlivý zdroj surovín pre Úniu;

Y.  keďže Európsky parlament navyše vo svojom uznesení z 9. júla 2015 k „efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu“ zdôraznil, že recyklácia by nemala ospravedlňovať pretrvávajúce používanie nebezpečných látok; keďže DEHP je nebezpečnou látkou a ako takú ju uznalo aj príslušné odvetvie(11);

Z.  keďže používanie DEHP v elektrických a elektronických zariadeniach je podľa delegovanej smernice Komisie (EÚ) 2015/863 obmedzené; keďže toto obmedzenie bolo potvrdené okrem iného na základe posúdenia dostupnosti bezpečnejších alternatív k DEHP, ako aj na základe pozitívneho sociálno-ekonomického posúdenia(12);

AA.  keďže SEAC zastáva názor, že na základe informácií, ktoré poskytol žiadateľ, nemôže konštatovať, že by vznikli spoločenských náklady, ak povolenie nebude udelené; keďže teda žiadatelia nepreukázali sociálno-ekonomické prínosy vyplývajúce z používania látky ani sociálno-ekonomické dôsledky zamietnutia autorizácie podľa článok 60 ods. 4 písm. c) nariadenia REACH;

AB.  keďže udelenie povolenia pre žiadosť, ktorá so sebou prináša tak veľa nedostatkov, by vytvorilo veľmi negatívny precedens pre budúce rozhodnutia o povolení podľa nariadenia REACH;

AC.  keďže v článku 1 ods. 3 nariadenia REACH sa uvádza, že toto nariadenie sa zakladá na zásade predbežnej opatrnosti, a keďže v prípade neistoty by sa pred všeobecnými ekonomickými úvahami mali skôr zohľadniť úvahy týkajúce sa ochrany ľudského zdravia a životného prostredia;

AD.  keďže Komisia sa európskej verejnosti zodpovedá za ochranu občanov a životného prostredia pred nebezpečnými chemickými látkami, pričom zároveň má podporovať inovácie vrátane oblasti bezpečnejších chemických látok a výrobkov na podporu odolného hospodárstva;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho rozhodnutia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú ustanovené v nariadení (ES) č. 1907/2006;

2.  vyzýva Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho rozhodnutia a aby predložila nový návrh o zamietnutí žiadostí o povolenie pre zloženie recyklovaných mäkkého PVC s obsahom DEHP;

3.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene ukončila používanie DEHP v rámci všetkých nevyriešených žiadostí, o to viac, že bezpečnejšie alternatívy k mäkkému PVC a k DEHP sú bežne dostupné;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1907/2006 z 18. decembra 2006 o registrácii, hodnotení, autorizácii a obmedzovaní chemických látok (REACH) a o zriadení Európskej chemickej agentúry, o zmene a doplnení smernice 1999/45/ES a o zrušení nariadenia Rady (EHS) č. 793/93 a nariadenia Komisie (ES) č. 1488/94, smernice Rady 76/769/EHS a smerníc Komisie 91/155/EHS, 93/67/EHS, 93/105/ES a 2000/21/ES (Ú. v. EÚ L 396, 30.12.2006, s. 1).
(2) http://echa.europa.eu/documents/10162/b50d9fc3-f6db-4e91-8a95-c8397bb424d2http://echa.europa.eu/documents/10162/8d9ee7ac-19cf-4b1a-ab1c-d8026b614d7a
(3) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie (Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13).
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/98/ES z 19. novembra 2008 o odpade a o zrušení určitých smerníc (Ú. v. EÚ L 312, 22.11.2008, s. 3).
(5) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1386/2013/EÚ z 20. novembra 2013 o všeobecnom environmentálnom akčnom programe Únie do roku 2020 „Dobrý život v rámci možností našej planéty“ (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 171).
(6) Delegovaná smernica Komisie (EÚ) 2015/863 z 31. marca 2015, ktorou sa mení príloha II k smernici Európskeho parlamentu a Rady 2011/65/EÚ, pokiaľ ide o zoznam obmedzovaných látok (Ú. v. EÚ L 137, 4.6.2015, s. 10).
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0266.
(8) http://ec.europa.eu/environment/archives/docum/pdf/bkh_annex_01.pdf
(9) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-11-196_sk.htm
(10) http://echa.europa.eu/view-article/-/journal_content/title/the-member-state-committee-unanimously-agreed-to-identify-the-phthalate-dehp-as-an-svhc-because-of-its-endocrine-disrupting-properties-in-the-environm
(11) http://www.vinylplus.eu/uploads/docs/VinylPlus_Progress_Report_2015_English.pdf
(12) http://www.umweltbundesamt.at/fileadmin/site/umweltthemen/abfall/ROHS/finalresults/Annex6_RoHS_AnnexII_Dossier_DEHP.pdf


Prevencia radikalizácie a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami
PDF 447kWORD 208k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o predchádzaní radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami (2015/2063(INI))
P8_TA(2015)0410A8-0316/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 5, 6, 7, 8, 10 a 21 Zmluvy o Európskej únii a články 4, 8, 10, 16, 67, 68, 70, 71, 72, 75, 82, 83, 84, 85, 86, 87 a 88 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na publikácie s názvom Prieskum Európskej únie týkajúci sa menšín a diskriminácie – Správa o kľúčových údajoch č. 2: Moslimovia a Prieskum Agentúry Európskej únie pre základné práva o skúsenostiach a vnímaní židovského národa, pokiaľ ide o trestné činy z nenávisti a diskrimináciu v členských štátoch Európskej únie, ktoré zverejnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA),

–  so zreteľom na uznesenie Bezpečnostnej rady OSN prijaté 8. októbra 2004, o terorizmom spôsobených hrozbách pre medzinárodný mier a bezpečnosť,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 6, 7 a 8, článok 10 ods. 1 a články 11, 12, 21, 48, 49, 50 a 52,

–  so zreteľom na stratégiu vnútornej bezpečnosti EÚ, ktorú prijala Rada 25. februára 2010,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. novembra 2010 s názvom Stratégia vnútornej bezpečnosti EÚ: päť krokov k bezpečnejšej Európe (COM(2010)0673) a na vytvorenie siete EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o druhej správe o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti Európskej únie(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. januára 2014 s názvom Predchádzanie radikalizácii vedúcej k terorizmu a násilnému extrémizmu: Posilnenie opatrení EÚ (COM(2013)0941),

–  so zreteľom na revidovanú stratégiu EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov, ktorú prijala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci na svojej schôdzi 19. mája 2014 a schválila Rada na svojom zasadnutí z 5. a 6. júna 2014 (dok. 9956/14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. júna 2014 s názvom Záverečná správa o vykonávaní stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ na roky 2010 – 2014 (COM(2014)0365),

–  so zreteľom na správu Europolu o situácii a trendoch v EÚ v oblasti terorizmu za rok 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu, ktorú prijala Bezpečnostná rada OSN 24. septembra 2014 o hrozbách medzinárodného mieru a bezpečnosti spôsobených teroristickými činmi (rezolúcia č. 2178 (2014)),

–  so zreteľom na správu koordinátora EÚ pre boj proti terorizmu Európskej rade z 24. novembra 2014 (15799/14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o obnovení stratégie vnútornej bezpečnosti EÚ(2),

–  so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci (SVV) z 9. októbra a 5. decembra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie z neformálneho zasadnutia Rady SVV z 11. januára 2015,

–  so zreteľom na svoju plenárnu rozpravu z 28. januára 2015 o protiteroristických opatreniach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o protiteroristických opatreniach(3),

–  so zreteľom na neformálne zasadnutie Rady SVV v Rige 29. a 30. januára 2015,

–  so zreteľom na závery Rady pre spravodlivosť a vnútorné veci z 12. a 13. marca 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 o európskom programe v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na rozhodnutie Súdneho dvora o smernici o uchovávaní údajov,

–  so zreteľom na dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu a akčný plán Rady Európy o boji proti násilnému extrémizmu a radikalizácii vedúcej k terorizmu, ktoré boli prijaté 19. mája 2015,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Posilnenie vzájomnej dôvery v európskom justičnom priestore – zelená kniha o uplatňovaní trestnoprávnych predpisov EÚ v oblasti pozbavenia osobnej slobody (COM(2011)0327),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0316/2015),

A.  keďže viac ako 5 000 európskych občanov sa pripojilo k teroristickým organizáciám a iným vojenským formáciám, a to najmä k príslušníkom Islamského štátu v Iraku a Sýrii (Dá’iš ), k organizácii Džabhat an-Nusra a k iným organizáciám za hranicami Európskej únie, najmä v regióne Blízkeho východu a severnej Afriky (MENA); keďže tento jav sa neustále zrýchľuje a naberá značných rozmerov;

B.  keďže z „radikalizácie“ sa stal pojem opisujúci jav preberania netolerantných názorov, stanovísk a myšlienok, ktoré môžu viesť k násilnému extrémizmu;

C.  keďže nedávne teroristické útoky vo Francúzsku, v Belgicku, Tunisku a Kodani poukazujú na bezpečnostnú hrozbu, ktorá vyplýva z prítomnosti a pohybu týchto „zahraničných“ bojovníkov, ktorí sú v mnohých prípadoch občanmi EÚ, na území Európy a v jej susedstve; keďže EÚ tieto útoky ostro odsúdila a zaviazala sa bojovať proti terorizmu spolu s členskými štátmi, a to na území EÚ aj za jej hranicami;

D.  keďže hrozné teroristické útoky, pri ktorých boli 13. novembra 2015 v Paríži zabité a zranené stovky ľudí, opäť poukázali na naliehavú potrebu koordinovanej činnosti členských štátov a Európskej únie v záujme predchádzania radikalizácii a boja proti terorizmu;

E.  keďže teroristická hrozba v EÚ je značná, predovšetkým v tých členských štátoch, ktoré boli alebo stále sú vojensky angažované v zámorských operáciách na Blízkom východe a v Afrike;

F.  keďže radikalizácia týchto tzv. európskych bojovníkov je zložitý a dynamický jav, ktorý vychádza zo súboru globálnych, sociologických a politických faktorov; keďže nezodpovedá jednému jedinému profilu a týka sa mužov, žien a najmä mladých európskych občanov akéhokoľvek sociálneho pôvodu, pričom spoločným rysom je pocit rozporu so spoločnosťou; keďže príčiny radikalizácie môžu byť rovnako socioekonomické, ideologické, osobné alebo psychologické, a keďže preto je nutné ju chápať vo svetle životného príbehu každej príslušnej osoby;

G.  keďže terorizmus a radikalizácia vedú k veľkým zmätkom v oblasti náboženstiev a tie zase vedú k eskalácii trestných činov a nenávistných prejavov motivovaných rasizmom, xenofóbiou alebo netoleranciou voči názoru, viere či náboženstvu; keďže je zásadne dôležité pamätať na to, že jednou z príčin radikalizácie je opustenie správnej cesty daného náboženstva a nie toto náboženstvo ako také;

H.  keďže radikalizácia nemá byť spájaná s akoukoľvek jednou ideológiou či vierou, ale naopak sa môže objaviť v rámci ktorejkoľvek ideológie či viery;

I.  keďže jedným z argumentov, ktorý násilní extrémisti používajú pri verbovaní mladých ľudí je, že po rokoch vojny proti teroru narastá islamofóbia a že Európa už nie je miestom, kde by boli moslimovia vítaní alebo kde by mohli rovnoprávne žiť a praktizovať svoju vieru bez diskriminácie či stigmatizácie; keďže táto skutočnosť môže viesť k pocitu zraniteľnosti, agresívnemu hnevu, frustrácii, osamelosti a izolovanosti od spoločnosti;

J.  keďže boj proti radikalizácii nemožno obmedzovať na islamskú radikalizáciu; keďže náboženská radikalizácia a násilný extrémizmus sa týkajú aj celého afrického kontinentu; keďže politická radikalizácia v roku 2011 ovplyvnila aj Európu, a to útokmi, ktoré spáchal Anders Behring Breivik;

K.  keďže veľkú väčšinu teroristických útokov v krajinách EÚ už mnoho rokov páchajú separatistické organizácie;

L.  keďže podľa Europolu došlo v roku 2013 v EÚ ku 152 teroristickým útokom – z toho dva boli nábožensky motivované a 84 ich bolo motivovaných etnicko-nacionalisticky alebo separatisticky, pričom v roku 2012 bolo v EÚ spáchaných 219 teroristických útokov, z čoho 6 bolo nábožensky motivovaných;

M.  keďže boj proti terorizmu a predchádzanie radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami stále patrí predovšetkým do právomoci členských štátov, ale európska spolupráca je zásadne dôležitá pre účinnú a efektívnu výmenu informácií medzi orgánmi presadzovania práva v záujme boja proti cezhraničným hrozbám, ktoré predstavuje terorizmus; keďže preto je potrebný jednotný európsky prístup, ktorý bude predstavovať pridanú hodnotu, pokiaľ ide o koordináciu alebo prípadnú harmonizáciu právnych predpisov uplatňovaných v priestore, v ktorých majú európski občania slobodu pohybu, a pokiaľ ide o zabezpečenie účinnosti prevencie a boja proti terorizmu; keďže boj proti obchodovaniu so strelnými zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti;

N.  keďže ľudské práva musia byť centrálnym prvkom politík Únie v oblasti boja proti terorizmu a predchádzania radikalizácii, pričom treba zároveň zabezpečiť dosiahnutie správnej rovnováhy medzi verejnou bezpečnosťou a dodržiavaním základných práv vrátane práva na bezpečnosť, súkromie a práva na slobodu prejavu, náboženského vyznania a združovania;

O.  keďže židovské komunity sú jedným z terčov týchto teroristických a antisemitských útokov, čo vedie k narastajúcemu vnímaniu neistoty a strachu v týchto komunitách v Európe;

P.  keďže vzostup terorizmu a počtu zahraničných bojovníkov zvýšil netoleranciu voči etnickým a náboženským komunitám v niekoľkých krajinách v Európe; keďže opatrenia založené na celostnom prístupe k boju proti diskriminácii všeobecne a islamofóbii a antisemitizmu konkrétne sa v rámci úsilia o špecifickú prevenciu teroristického extrémizmu vzájomne dopĺňajú;

Q.  keďže určité množstvo nástrojov na zvládnutie radikalizácie európskych občanov v Európe už existuje a keďže EÚ a členské štáty by mali tieto nástroje plnohodnotne využívať a usilovať sa o ich zlepšovanie v tom smere, aby zodpovedali výzvam, ktorým EÚ a členské štáty v súčasnosti čelia; keďže pretrváva zdržanlivosť členských štátov, pokiaľ ide o spoluprácu v citlivých oblastiach, ako je výmena informácií a spravodajských informácií; keďže so zreteľom na čoraz väčší význam teroristickej radikalizácie, ktorá je v úplnom rozpore s európskymi hodnotami, je nutné zaviesť nové prostriedky, pričom ich zavedenie sa musí uskutočniť v súlade s Chartou základných práv;

R.  keďže je nevyhnutné, aby sa pri vykonávaní všetkých opatrení členských štátov a EÚ dodržiavali základné práva a občianske slobody, konkrétne právo na súkromný život, právo na bezpečnosť, právo na ochranu údajov, prezumpcia neviny, právo na spravodlivé súdne konanie a riadny proces, sloboda prejavu a sloboda náboženského vyznania; keďže bezpečnosť európskych občanov nesmie byť na úkor ich práv a slobôd; keďže tieto dve zásady sú v skutočnosti dve strany jednej mince;

S.  keďže rozsah boja proti riziku radikalizácie a rozsah predchádzania náboru teroristickými organizáciami sa medzi jednotlivými členskými štátmi Európskej únie môže výrazne líšiť; keďže niektoré členské štáty už uskutočnili účinné opatrenia proti tomuto javu, zatiaľ čo iné v tomto smere zaostávajú;

T.  keďže je naliehavo potrebné zaujať jednotný prístup na európskej úrovni v oblasti predchádzania radikalizácii a získavania európskych občanov teroristickými organizáciami s cieľom potlačiť tento silnejúci jav tak, aby sa zastavila vlna odchodov európskych občanov do konfliktných zón, aby sa deradikalizovali osoby, ktoré ostávajú doma, a aby sa zabránilo páchaniu ďalších teroristických činov;

U.  keďže ide o medzinárodný jav a poučiť sa možno z mnohých častí sveta;

V.  keďže v súčasnosti je potrebné klásť väčší dôraz skôr na preventívne ako na reaktívne opatrenia proti radikalizácii európskych občanov a ich získavaniu teroristickými organizáciami a investovať do nich; keďže stratégia boja proti extrémizmu, radikalizácii a náboru teroristov v EÚ môže fungovať len v prípade, ak sa vypracuje súbežne so stratégiou integrácie a sociálneho začleňovania, ako aj reintegrácie a deradikalizácie tzv. navrátilých zahraničných bojovníkov;

W.  keďže niektoré spôsoby používania internetu vedú k radikalizácii a umožňujú fanatikom na celom svete vzájomne sa spájať a uskutočňovať nábor zraniteľných jednotlivcov bez akéhokoľvek fyzického kontaktu a ťažko vysledovateľným spôsobom;

X.  keďže je zásadne dôležité jasne rozlišovať medzi správaním zameraným na prípravu a/alebo podporu teroristických útokov a činmi alebo názormi extrémistov, ktorým chýba tzv. mens rea a actus reus;

Y.  keďže teroristická radikalizácia je zrejme pripísateľná faktorom, ktoré sú z hľadiska Únie interné aj externé;

Z.  keďže boj proti teroristickej radikalizácii musí byť súčasťou celkového prístupu zameraného na zaistenie otvorenej Európy založenej na súbore spoločných hodnôt;

AA.  keďže radikalizácia mládeže by sa nemala oddeľovať od jej sociálneho a politického kontextu a je nutné preskúmať ju zo širšieho hľadiska sociológie konfliktu a štúdií násilia;

AB.  keďže príčiny teroristickej radikalizácie neboli dosiaľ dostatočne preskúmané; keďže nedostatočnú integráciu nemožno vnímať ako primárnu príčinu teroristickej radikalizácie;

AC.  keďže podľa Európskeho súdneho dvora skutočnosť, že určitá osoba patrila k organizácii uvedenej v zozname tvoriacom prílohu k spoločnej pozícii Rady 2001/931/SZBP o uplatňovaní špecifických opatrení na boj s terorizmom, pretože sa zapojila do teroristických činov a aktívne podporovala ozbrojený boj tejto organizácie, automaticky nepredstavuje vážny dôvod domnievať sa, že táto osoba spáchala „vážny nepolitický trestný čin“ alebo „činy, ktoré sú v rozpore s cieľmi a zásadami Organizácie Spojených národov“; na druhej strane, ak existujú vážne dôvody domnievať sa, že osoba spáchala takýto trestný čin alebo je vinná za takéto činy, je nevyhnutné posúdiť konkrétne okolnosti v každom jednotlivom prípade a vyhodnotiť, či dotknutej osobe možno prisúdiť individuálnu zodpovednosť za spáchanie týchto činov;

AD.  keďže platí, že na to, aby sa povolenie na pobyt udelené utečencovi mohlo zrušiť z dôvodu, že podporuje takúto teroristickú organizáciu, sú príslušné orgány pod kontrolou vnútroštátnych súdov povinné vykonať individuálne posúdenie konkrétnych skutkových okolností týkajúcich sa činností predmetného utečenca, ako aj predmetnej organizácie;

I.Európska pridaná hodnota v predchádzaní radikalizácii

1.  vzhľadom na dramatické udalosti v Paríži odsudzuje vražedné útoky a vyjadruje sústrasť obetiam a ich rodinám, ako aj solidaritu s nimi, a zároveň opakovane potvrdzuje, že je potrebné sa násiliu postaviť; odsudzuje aj používanie stereotypov a xenofóbne a rasistické vyjadrenia a praktiky jednotlivcov a kolektívnych orgánov, ktoré uvádzajú teroristické útoky do priameho či nepriameho súvisu s utečencami, ktorí v súčasnosti utekajú zo svojich krajín v snahe nájsť bezpečnejšie miesto, unikajú pred vojnou a násilnosťami, ktoré sú v ich domovských krajinách na dennom poriadku;

2.  zdôrazňuje, že terorizmus nemôže a nemal by byť spájaný so žiadnym konkrétnym náboženstvom, národnosťou ani civilizáciou;

3.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že ak sa nezabráni vytváraniu podmienok umožňujúcich šírenie terorizmu, problém v podobe občanov EÚ cestujúcich do iných krajín s cieľom pripojiť sa k džihádistickým alebo iným extrémistickým skupinám, ako aj osobitné bezpečnostné riziko, ktoré predstavujú po návrate do EÚ a susedných krajín, sa budú v nadchádzajúcich rokoch pravdepodobne zhoršovať, najmä vzhľadom na pretrvávajúcu vojenskú eskaláciu v regióne MENA; požaduje vypracovanie komplexnej štúdie o účinnosti vnútroštátnych opatrení a opatrení na úrovni EÚ zameraných na prevenciu a boj proti terorizmu;

4.  žiada Európsku komisiu, aby čo najrýchlejšie zaviedla akčný plán na realizáciu a hodnotenie stratégie EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov na základe výmeny najlepších postupov a spoločného využívania zručností v rámci Európskej únie, hodnotenia opatrení prijatých v členských štátoch a spolupráce s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami, a aby sa pritom plne dodržiavali medzinárodné dohovory o ľudských právach a uplatňoval participatívny a konzultačný prístup zahŕňajúci všetky zainteresované strany a odvetvia; domnieva sa, že Komisia by mala podporovať členské štáty pri vyvíjaní účinnej a intenzívnej komunikačnej stratégie zameranej na predchádzanie radikalizácii a získavaniu európskych občanov a občanov tretích krajín, ktorí žijú v EÚ, teroristickými organizáciami a mala by k tomuto vývoju prispievať;

5.  vyzýva členské štáty, aby koordinovali svoje stratégie a vymieňali si informácie a skúsenosti, ktoré majú k dispozícii, aby zaviedli osvedčené postupy, a to na vnútroštátnej aj európskej úrovni, aby spolupracovali pri prijímaní nových krokov v oblasti boja proti radikalizácii a náboru teroristov aktualizáciou vnútroštátnych politík v oblasti prevencie a zriadením sietí odborníkov na mieste na základe desiatich prioritných oblastí opatrení, ktoré sú identifikované v stratégii EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov; zdôrazňuje význam podpory a posilňovania cezhraničnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva v tejto oblasti a poukazuje na kľúčový význam poskytovania primeraných zdrojov a odbornej prípravy policajným jednotkám pôsobiacim v teréne;

6.  požaduje plné zverejnenie akčných plánov a usmernení Rady týkajúcich sa súčasnej stratégie EÚ na boj proti radikalizácii a náboru teroristov;

7.  domnieva sa, že členské štáty a európske inštitúcie majú pri hľadaní spoločného vymedzenia na účely trestného stíhania osôb považovaných za tzv. zahraničných bojovníkov používať dodatkový protokol k Dohovoru Rady Európy o predchádzaní terorizmu, ako aj rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2178; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hĺbkové štúdie primárnych príčin, procesov a rôznych vplyvov a faktorov, ktoré vedú k radikalizácii, a to s podporou nového centra excelentnosti v rámci siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN);

8.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s Europolom a koordinátorom pre boj proti terorizmu pripravila výročnú správu o stave bezpečnosti v Európe, v ktorej sa zohľadnia aj riziká radikalizácie a dôsledky pre bezpečnosť ľudských životov a telesnú nedotknuteľnosť v EÚ, a aby v tejto súvislosti každoročne informovala Európsky parlament;

9.  trvá na tom, že je dôležité plnohodnotne využívať už existujúce nástroje na prevenciu a boj proti radikalizácii a získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami; zdôrazňuje, že je dôležité celostným a komplexným spôsobom využívať všetky relevantné vnútorné aj vonkajšie nástroje; odporúča, aby Komisia a členské štáty využívali dostupné prostriedky, a to najmä v rámci Fondu pre vnútornú bezpečnosť prostredníctvom policajného nástroja Fondu pre vnútornú bezpečnosť, na podporu projektov a opatrení zameraných na predchádzanie radikalizácii; zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú môže zohrávať sieť na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) a jej centrum excelentnosti pri dosahovaní cieľa spočívajúcom v komplexnom boji proti radikalizácii európskych občanov; žiada, aby táto sieť mala lepšiu publicitu a viditeľnosť medzi aktérmi, ktorí bojujú proti radikalizácii;

II.Predchádzanie násilnému extrémizmu a teroristickej radikalizácii vo väzniciach

10.  zdôrazňuje, že väznice sú aj naďalej jedným z vhodných miest na šírenie radikálnych a násilných ideológií a teroristickej radikalizácie; vyzýva Európsku komisiu, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi s cieľom riešiť nárast teroristickej radikalizácie v európskych väzniciach; nabáda členské štáty, aby podnikli okamžité kroky proti preplneným väzniciam, čo je v mnohých členských štátoch akútnym problémom, ktorý výrazne zvyšuje riziko radikalizácie a znižuje možnosti nápravy; pripomína, že verejné zariadenia určené na ochranu mládeže, ako aj detenčné a nápravné strediská, sa takisto môžu stať miestami radikalizácie maloletých, ktorí sú osobitne zraniteľným cieľom;

11.  nabáda Komisiu, aby na základe najlepších postupov navrhla usmernenia o opatreniach, ktoré sa budú pri plnom dodržiavaní ľudských práv uplatňovať v európskych väzniciach a ktoré budú zamerané na predchádzanie radikalizácii a násilnému extrémizmu; zdôrazňuje, že väzni, v prípade ktorých sa zistí, že boli stúpencami násilného extrémizmu alebo že ich už najali teroristické organizácie by mali byť separovaní od ostatných väzňov keďže sa tým môže zabrániť tomu, aby bola teroristická radikalizácia väzňov vynucovaná inými väzňami prostredníctvom zastrašovania a aby sa vo väzeniach šírila radikalizácia; varuje však, že každé takéto opatrenie by malo byť zavedené iba od prípadu k prípadu a malo by sa zakladať iba na súdnom rozhodnutí a podliehať prieskumu zo strany príslušných súdnych orgánov; ďalej odporúča, aby Komisia a členské štáty preskúmali svedectvá a skúsenosti týkajúce sa tejto separácie vo väzniciach s cieľom zabrániť šíreniu radikalizácie; domnieva sa, že toto posúdenie určite prispeje k rozvoju postupov v národných väzenských systémoch; pripomína však, že tieto opatrenia by mali byť primerané a v plnom súlade so základnými právami väzňov;

12.  podporuje zavedenie odborných školení pre všetkých zamestnancov väzníc,ako aj pre partnerov pôsobiacich v trestnom systéme, duchovných a pracovníkov MVO, ktorí sú v styku s väzňami, aby sa naučili vo včasnom štádiu odhaľovať prejavy správania smerujúceho k radikalizácii a extrémizmu, predchádzať im a riešiť ich; trvá na dôležitosti vhodného vzdelávania a náboru náboženských, filozofických a laických predstaviteľov pracujúcich vo väzniciach, a to nielen, aby sa adekvátnym spôsobom vyhovelo kultúrnym a duchovným potrebám väzňov vo väzniciach, ale aj aby sa prispelo k boju proti potenciálnym radikálnym prejavom;

13.  nabáda na zavedenie a zodpovedajúce financovanie vzdelávacích programov v európskych väzniciach, ktoré budú podporovať kritické myslenie, náboženskú toleranciu a opätovné začlenenie väzňov do spoločnosti, ale aj ponúkať špeciálnu pomoc tým, ktorí sú mladí, zraniteľní a náchylnejší podľahnúť radikalizácii a náboru teroristickými organizáciami, a to všetko pri plnom dodržiavaní ľudských práv zadržiavaných osôb; domnieva sa, že sprievodné opatrenia by sa mali ponúkať aj po prepustení z väzenia;

14.  uznáva, že ústredným prvkom takéhoto úsilia je väzenské prostredie, ktoré plne rešpektuje ľudské práva väzňov a je v súlade s medzinárodnými a regionálnymi normami vrátane Štandardných minimálnych pravidiel OSN pre zaobchádzanie s väzňami;

III.Predchádzanie teroristickej radikalizácii na internete

15.  konštatuje, že internet vzhľadom na svoj globálny a cezhraničný charakter prináša špecifické výzvy, ktoré môžu viesť k právnym medzerám a jurisdikčným konfliktom, čo osobám uskutočňujúcim nábor a radikalizovaným osobám umožňuje poľahky komunikovať na diaľku zo všetkých kútov sveta bez fyzických hraníc, bez potreby vytvárať základňu a hľadať útočisko v konkrétnej krajine; pripomína, že internet a sociálne siete sú významnými platformami urýchľovania radikalizácie a fundamentalizmu, pretože umožňujú rýchle a hromadné šírenie nenávistných správ a oslavy terorizmu; vyjadruje znepokojenie nad vplyvom týchto myšlienok, ktoré obhajujú terorizmus, najmä na mladších ľudí, ktorí predstavujú mimoriadne zraniteľnú kategóriu obyvateľstva; zdôrazňuje úlohu vzdelávacích a verejných osvetových kampaní pri predchádzaní radikalizácii na internete; potvrdzuje, že je zástancom slobody prejavu nielen v offline, ale aj v online prostredí, a vyjadruje presvedčenie, že táto sloboda by mala byť zohľadňovaná v rámci všetkých regulačných opatrení zameraných na predchádzanie radikalizácii, ku ktorej dochádza prostredníctvom internetu a sociálnych médií; berie na vedomie otvorenie dialógu na európskej úrovni s internetovými spoločnosťami s cieľom zabrániť šíreniu nezákonného obsahu online a umožniť jeho rýchle odstránenie v súlade s právom EÚ a vnútroštátnymi právnymi predpismi a pri dôslednom dodržiavaní slobody prejavu; vyzýva na prijatie účinnej stratégie na odhaľovanie a odstraňovanie nezákonného obsahu nabádajúceho k násilnému extrémizmu pri súčasnom dodržiavaní základných práv a slobody prejavu, ktorá by predovšetkým prispievala k šíreniu účinnej diskusie zameranej proti teroristickej propagande;

16.  pripomína, že spoločnosti a poskytovatelia služieb pôsobiaci v oblasti internetu a sociálnych médií majú právnu zodpovednosť spolupracovať s orgánmi členských štátov pri odstraňovaní akéhokoľvek nezákonného obsahu šíriaceho násilný extrémizmus, a to urýchlene a pri plnom dodržiavaní zásady právneho štátu a základných práv vrátane slobody prejavu; domnieva sa, že členské štáty by mali zvážiť právne kroky vrátane trestného stíhania proti spoločnostiam a poskytovateľom služieb pôsobiacim v oblasti internetu a sociálnych médií, ktorí odmietajú splniť administratívnu alebo justičnú žiadosť o odstránenie nezákonného obsahu alebo obsahu, ktorý obhajuje terorizmus, zo svojich internetových platforiem; domnieva sa, že odmietnutie či úmyselné marenie spolupráce zo strany internetových platforiem, ktoré umožní šírenie takéhoto nezákonného obsahu, by sa malo považovať za akt spoluúčasti, ktorý možno prirovnať k úmyslu spáchať trestný čin alebo k nedbanlivosti, a že v takýchto prípadoch by zodpovedné osoby mali byť postavené pred súd;

17.  vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili prísnejšiu kontrolu webových lokalít podnecujúcich nenávisť;

18.  je presvedčený, že internet je účinná platforma na šírenie výpovedí o dodržiavaní ľudských práv a vzorovaní násiliu; domnieva sa, že internetový priemysel a poskytovatelia internetových služieb by mali spolupracovať s orgánmi členských štátov a občianskou spoločnosťou s cieľom presadzovať silné a zaujímavé argumenty zamerané na boj proti nenávistným prejavom a radikalizácii na internete, ktoré by mali byť založené na Charte základných práv Európskej únie; vyzýva digitálne platformy, aby spolupracovali s členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a organizáciami, ktorých oblasťou odbornosti je teroristická deradikalizácia či vyhodnocovanie nenávistných prejavov, s cieľom podieľať sa na šírení preventívnych správ vyzývajúcich na rozvoj kritického myslenia a na deradikalizáciu, ako aj na hľadanie zákonných spôsobov boja proti oslave terorizmu a nenávistným prejavom, a aby tým sťažovali radikalizáciu v online prostredí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvíjanie takejto spochybňujúcej argumentácie v online prostredí a úzko spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom posilniť kanály šírenia a propagácie demokratických prejavov a prejavov odsudzujúcich násilie;

19.  podporuje zavedenie programov v oblasti zvyšovania informovanosti mládeže o nenávistných prejavoch na internete a rizikách, ktoré predstavujú, ako aj programov na podporu vzdelávania v oblasti médií a internetu; podporuje zavádzanie programov zameraných na zvyšovanie informovanosti mládeže o nenávistných prejavoch na internete a o rizikách, ktoré predstavujú, ako aj programov na podporu vzdelávania v oblasti médií a internetu;

20.  zastáva názor, že príprava protiargumentov, a to aj v tretích krajinách, je jedným z kľúčových prvkov boja proti atraktívnosti teroristických skupín v regióne MENA; vyzýva EÚ, aby zvýšila svoju podporu iniciatív ako SSCAT (poradný tím pre strategickú komunikáciu v Sýrii) a presadzovala zavádzanie a financovanie projektov tohto druhu v tretích krajinách;

21.  domnieva sa, že internetové odvetvie a poskytovatelia internetových služieb musia umožniť uprednostňovanie správ týkajúcich sa predchádzania radikalizácii pred správami, ktoré oslavujú terorizmus; domnieva sa, že by sa v rámci Europolu mala vytvoriť špecializovaná európska jednotka na šírenie osvedčených postupov v členských štátoch pri súčasnej trvalej spolupráci s internetovými operátormi, s cieľom zdôrazňovať obsah, ktorý umožňuje vyváženie prejavov nenávisti a oslavy terorizmu, a tým sťažiť radikalizáciu prostredníctvom internetu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali účinné využívanie protiargumentov a zmierňovacích opatrení prostredníctvom internetu;

22.  podporuje zavedenie opatrení, ako je umožnenie všetkým používateľom internetu jednoducho a rýchlo nahlásiť protiprávny obsah, ktorý sa objavuje na internete a na sociálnych sieťach, a oznámiť ho príslušným orgánom, a to aj prostredníctvom horúcich liniek, pričom budú dodržiavané ľudské práva, najmä sloboda prejavu, ako aj právne predpisy EÚ a vnútroštátne právne predpisy;

23.  vyjadruje vážne znepokojenie nad rastúcim používaním šifrovacích technológií teroristickými organizáciami, čo orgánom presadzovania práva znemožňuje odhaľovať ich komunikáciu a ich propagandu vyzývajúcu na radikalizáciu a zisťovať ich obsah, a to dokonca ani so súdnym príkazom; vyzýva Komisiu, aby sa bezodkladne týmito obavami zaoberala vo svojom dialógu so spoločnosťami pôsobiacimi v oblasti internetu a IT;

24.  domnieva sa, že každý členský štát by mal zriadiť špeciálny útvar, ktorý bude zodpovedný za nahlasovanie nezákonného obsahu na internete a zjednodušenie odhaľovania a odstraňovania takéhoto obsahu; víta skutočnosť, že Europol zriadil jednotku pre nahlasovanie internetového obsahu (IRU), ktorá je zodpovedná za odhaľovanie nezákonného obsahu a za podporu členských štátov v tomto smere, a to pri plnom dodržiavaní základných práv všetkých zúčastnených strán; odporúča, aby takéto útvary mohli spolupracovať aj s protiteroristickým koordinátorom EÚ a Európskym centrom boja proti terorizmu v rámci Europolu, ako aj s organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v tejto oblasti; ďalej nabáda členské štáty na vzájomnú spoluprácu v týchto záležitostiach, ako aj na spoluprácu s príslušnými agentúrami EÚ;

25.  víta skutočnosť, že s účinnosťou od 1. januára 2016 sa vytvára Európske centrum boja proti terorizmu (ECTC), ktorého bude európsky útvar na nahlasovanie obsahu súčasťou; zdôrazňuje, že je nutné zaistiť finančné prostriedky potrebné na vykonávanie ďalších úloh uložených Europolu v súvislosti so zriadením Európskeho centra boja proti terorizmu; žiada, aby bol Európsky parlament náležitým spôsobom zapojený do zriaďovania tohto centra, do určovania jeho pracovnej náplne, jeho úloh a financovania;

26.  je toho názoru, že radikalizáciu na internete bude možné zastaviť jedine posilnením európskych nástrojov na boj proti počítačovej kriminalite; odporúča, aby sa posilnil mandát a zdroje Európskeho centra boja proti počítačovej kriminalite (EC3), ako aj mandát a zdroje Europolu a Eurojustu, aby tak EC3 mohlo zohrávať skutočnú úlohu pri lepšom zisťovaní a riešení hrozieb na internete a lepšom odhaľovaní prostriedkov, ktoré používajú teroristické organizácie; pripomína, že v Europole aj v členských štátoch sú potrební riadne vyškolení odborníci, aby bolo možné reagovať na túto konkrétnu hrozbu; vyzýva PK/VP, aby zreorganizovala Situačné stredisko (SitCen) a Spravodajské stredisko (IntCen) EÚ a zaistila ich koordináciu s protiteroristickým koordinátorom v záujme lepšieho sledovania trestnej činnosti na internete a šírenia nenávistných prejavov súvisiacich s radikalizáciou a terorizmom; naliehavo žiada členské štáty, aby výrazne zintenzívnili výmenu informácií medzi sebou a s príslušnými štruktúrami a agentúrami EÚ;

27.  domnieva sa, že všetky opatrenia EÚ a vnútroštátne opatrenia zamerané na predchádzanie šíreniu násilného extrémizmu európskych občanov a ich náboru teroristickými organizáciami by mali dodržiavať základné práva EÚ a príslušnú judikatúru Európskeho súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva vrátane dodržiavania zásady prezumpcie neviny, zásady právnej istoty, práva na spravodlivý a nestranný proces, práva na odvolanie a zásady nediskriminácie;

IV.Predchádzanie radikalizácii vzdelávaním a sociálnym začleňovaním

28.  zdôrazňuje význam úlohy škôl a vzdelania pri predchádzaní radikalizácii; pripomína rozhodujúcu úlohu, ktorú školy zohrávajú pri podpore integrácie v rámci spoločnosti a rozvíjaní kritického myslenia, ako aj pri presadzovaní nediskriminácie; vyzýva členské štáty, aby vzdelávacie inštitúcie podporovali v poskytovaní kurzov a akademických programov zameraných na posilňovanie porozumenia a tolerancie, najmä so zreteľom na rôzne náboženstvá, dejiny jednotlivých náboženstiev, filozofií a ideológií; zdôrazňuje potrebu výučby o základných hodnotách a demokratických zásadách Únie, ako sú ľudské práva; zdôrazňuje, že povinnosťou členských štátov je zaručiť, aby ich vzdelávacie systémy rešpektovali a presadzovali hodnoty a zásady EÚ a aby ich fungovanie nebolo v rozpore so zásadou nediskriminácie a integrácie;

29.  naliehavo žiada členské štáty, aby zabezpečili, aby vo všetkých školách (na primárnej aj sekundárnej úrovni) existovali vzdelávacie programy o používaní internetu zamerané na vzdelávanie a školenie zodpovedných, kriticky zmýšľajúcich a právo dodržiavajúcich používateľov internetu;

30.  zdôrazňuje, že je dôležité umožniť učiteľom, aby aktívne vystupovali proti všetkým formám diskriminácie a rasizmu; zdôrazňuje zásadnú úlohu vzdelávania a kompetentných a nápomocných učiteľov nielen pri posilňovaní sociálnych väzieb, stimulovaní pocitu spolupatričnosti, rozvíjaní znalostí, zručností a schopností, vštepovaní základných hodnôt a zlepšovaní sociálnych, občianskych a medzikultúrnych schopností, kritického myslenia a mediálnej gramotnosti, ale aj pri napomáhaní mladých ľudí – v úzkej spolupráci s ich rodičmi a rodinami –, aby sa stali aktívnymi a zodpovednými členmi spoločnosti, ktorí sú otvorení iným názorom; zdôrazňuje, že školy môžu posilňovať odolnosť študentov voči radikalizácii tým, že poskytnú bezpečné prostredie a čas na diskusiu o kontroverzných a citlivých záležitostiach, ako aj na ich skúmanie; poukazuje na to, že dospievajúci mladí ľudia predstavujú obzvlášť zraniteľnú skupinu, pretože sa nachádzajú v zložitej životnej etape, keď si vytvárajú systém hodnôt, hľadajú zmysel svojho života a zároveň sú veľmi citliví a náchylní na manipuláciu; pripomína, že radikalizované môžu byť skupiny i jednotlivci, a uznáva, že reakcia na individuálnu a skupinovú radikalizáciu sa môže líšiť; zdôrazňuje, že úlohou spoločnosti je ponúknuť mladým ľuďom lepšiu životnú perspektívu a uplatnenie, a to najmä prostredníctvom kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy; podčiarkuje úlohu vzdelávacích inštitúcií, ktoré učia mládež rozoznávať a zvládať riziká a vyberať si bezpečnejšie riešenia a podporujú silný pocit spolupatričnosti, spoločnej komunity, podpory starostlivosti a zodpovednosti za druhých; zdôrazňuje, že je potrebné využívať rôzne príležitosti, ktoré ponúka odborné vzdelávanie a študijné programy, aby sa mladí ľudia oboznamovali s rozmanitými národnostnými, regionálnymi, náboženskými a etnickými identitami, ktoré existujú v Európe;

31.  zdôrazňuje, že rozmanitosť Európy a jej multikultúrne komunity tvoria neoddeliteľnú súčasť jej sociálnej štruktúry a sú kľúčovou kultúrnou hodnotou; domnieva sa, že každá politika venovaná boju proti radikalizácii musí byť citlivá a primeraná, tak aby rešpektovala a posilňovala rozmanitú sociálnu štruktúru komunít;

32.  zdôrazňuje význam kombinácie programov deradikalizácie s opatreniami, ako je zriaďovanie partnerstiev s predstaviteľmi komunít, investovanie do sociálnych a susedských projektov zameraných na odstraňovanie hospodárskej a geografickej marginalizácie, ako aj mentorské systémy pre odcudzených a vylúčených mladých ľudí, ktorým hrozí riziko radikalizácie; pripomína, že všetky členské štáty sú povinné dôsledne uplatňovať antidiskriminačné nástroje EÚ a prijať účinné opatrenia na boj proti diskriminácii, nenávistným prejavom a trestným činom z nenávisti ako súčasť stratégie boja proti radikalizmu;

33.  vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri uskutočňovaní komunikačnej kampane na zvýšenie povedomia mladých ľudí a odborných zamestnancov o problematike radikalizácie; zdôrazňuje, že školenia a informačné kampane musia byť prioritne zamerané na včasný zásah s cieľom ochrániť jednotlivcov a odviesť ich od akéhokoľvek rizika radikalizácie; nabáda členské štáty, aby vyučujúcim a pedagogickým pracovníkom poskytli osobitnú odbornú prípravu a primerané nástroje, aby tak mohli odhaliť prípadné znepokojivé zmeny v správaní, identifikovať okruhy rovnako zmýšľajúcich, ktoré jav radikalizácie umocňujú napodobňovaním a súťaživosťou, a aby mohli zaujať adekvátny postoj k mladým, ktorí môžu ľahko podľahnúť náboru teroristickými organizáciami; okrem toho nabáda členské štáty, aby investovali do špecializovaných zariadení v blízkosti škôl slúžiacich ako kontaktné miesta pre mladých ľudí, ale aj pre ich rodiny, učiteľov a príslušných odborníkov, aby sa tak mohli zapájať do mimoškolských činností vrátane psychologického poradenstva; zdôrazňuje význam existencie jednoznačných usmernení v tejto oblasti v záujme neoslabenia primárnej úlohy učiteľov, pracovníkov s mládežou a ostatných, pre ktorých sú prvoradým záujmom dobré životné podmienky jednotlivca, pretože nadmerné zasahovanie verejných orgánov by mohlo byť kontraproduktívne;

34.  poukazuje na možnosti, ktoré sa členským štátom a odborníkom na vzdelávanie v oblasti médií ponúkajú v rámci programu Kreatívna Európa; konštatuje, že programy EÚ v oblasti vzdelávania, kultúry, spoločenských aktivít a športu sú základnými piliermi podpory krokov prijímaných členskými štátmi v oblasti boja proti nerovnosti a predchádzania marginalizácii; zdôrazňuje význam prijatia nových krokov na presadzovanie európskych hodnôt vo vzdelávaní, a to v európskom strategickom rámci pre spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; preto trvá okrem iného na tom, aby sa programy Európa pre občanov, Erasmus + a Kreatívna Európa cielene zamerali na odovzdávanie a uplatňovanie občianskych hodnôt v praxi;

35.  trvá na tom, že je potrebné začať medzikultúrny dialóg s jednotlivými komunitami, vedúcimi predstaviteľmi a odborníkmi s cieľom prispieť k lepšiemu pochopeniu radikalizácie a k jej predchádzaniu; zdôrazňuje zodpovednosť a dôležitú úlohu všetkých náboženských komunít v boji proti fundamentalizmu, nenávistným prejavom a teroristickej propagande; upozorňuje členské štáty na otázku vzdelávania náboženských predstaviteľov – ktoré by sa podľa možností malo uskutočňovať v Európe – a to so zreteľom na predchádzanie podnecovaniu k nenávisti a násilnému extrémizmu na miestach bohoslužieb na území Európy a s cieľom zabezpečiť, aby sa títo vodcovia hlásili k európskym hodnotám, čo sa vzťahuje aj na vzdelávanie predstaviteľov jednotlivých náboženstiev, filozofií a sekulárnej spoločnosti pracujúcich v nápravnovýchovných zariadeniach. konštatuje však, že hoci miesta bohoslužieb môžu byť kontaktnými bodmi, veľká časť indoktrinácie a náboru sa odohráva v menej formálnom prostredí alebo na internete;

36.  kladie dôraz na rozhodujúci význam toho, aby všetky subjekty, ktorých sa predchádzanie radikalizácii týka, prevzali svoju zodpovednosť, a to buď na úrovni miestnej, štátnej, európskej, alebo medzinárodnej; podporuje nadviazanie úzkej spolupráce so všetkými subjektmi občianskej spoločnosti na vnútroštátnej a miestnej úrovni a intenzívnejšej spolupráce s aktérmi v teréne, ako sú asociácie a mimovládne organizácie, a to s cieľom poskytnúť podporu obetiam terorizmu a ich rodinám, ako aj radikalizovaným jednotlivcom a ich rodinám; v tomto zmysle požaduje zavedenie školení prispôsobených potrebám týchto aktérov v teréne a ďalšiu finančnú podporu pre týchto aktérov; zdôrazňuje však, že finančné prostriedky určené MVO a ďalším aktérom občianskej spoločnosti by mali byť oddelené od finančnej podpory pre programy na boj proti terorizmu;

37.  domnieva sa, že tieto subjekty občianskej spoločnosti a miestne subjekty zohrávajú rozhodujúcu úlohu pri rozvoji projektov zameraných na ich lokalitu alebo štruktúru, ako aj z pozície faktora integrácie európskych občanov, ktorí nesúhlasia so spoločnosťou a ktorých láka teroristická radikalizácia; je presvedčený, že je nevyhnutné zvyšovať povedomie, informovať a školiť pracovníkov v prvej línii (učiteľov, vychovávateľov, príslušníkov polície, pracovníkov v oblasti ochrany detí a zdravotníkov) v záujme posilnenia miestnej schopnosti čeliť radikalizácii; domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať vytváranie štruktúr, ktoré by umožnili usmerňovať predovšetkým na mladých ľudí, ako aj komunikovať s rodinami, so školami, s nemocnicami, univerzitami atď.; pripomína, že takéto opatrenia možno zaviesť do praxe len prostredníctvom dlhodobých programov sociálnych investícií; poznamenáva, že združenia a organizácie pôsobiace v tejto oblasti, ktoré nie sú prepojené s vládou, môžu dosiahnuť vynikajúce výsledky pri opätovnej integrácii občanov, ktorí smerovali k radikalizácii, do spoločnosti;

38.  domnieva sa, že je nevyhnutné v každom členskom štáte zriadiť systém varovania zameraný na poradenstvo a usmerňovanie, ktorý by rodinám a členom komunity umožnil jednoducho a rýchlo nahlásiť náznaky náhlej zmeny správania, ktoré by mohli signalizovať proces teroristickej radikalizácie, alebo odchod určitej osoby s cieľom pripojiť sa k teroristickej organizácii; konštatuje, že v tomto smere sú úspešné tzv. horúce linky, ktoré podnecujú oznamovanie osôb spomedzi priateľov a rodiny, ktoré sú podozrivé z radikalizácie, ale ktoré takisto pomáhajú priateľom a rodinám vyrovnať sa s touto destabilizujúcou situáciou; žiada členské štáty, aby preverili možnosť zavedenia takéhoto systému;

39.  pripomína, že nárast islamofóbie v Európskej únii prispieva k vylúčeniu moslimov zo spoločnosti, čo by mohlo vytvoriť živnú pôdu pre to, aby zraniteľní jedinci vstupovali do extrémistických organizácií; nazdáva sa, že islamofóbiu v Európe využívajú organizácie ako Dá’iš na účely propagandy a verbovania bojovníkov; preto odporúča, aby bol prijatý európsky rámec pre prijatie vnútroštátnych stratégií zameraných na boj proti islamofóbii, aby sa mohla riešiť aj diskriminácia, ktorá bráni v prístupe k vzdelaniu, zamestnaniu a bývaniu;

40.  zdôrazňuje, že výskumné správy z nedávneho obdobia poukazujú na čoraz väčší počet radikalizovaných žien, ktoré sa stali obeťami náboru teroristických organizácií, a prinášajú dôkazy o ich úlohe v rámci násilného extrémizmu; domnieva sa, že EÚ a členské štáty musia vytvoriť stratégie predchádzania radikalizácii a deradikalizácii zohľadňujúce v určitej miere aj rodové hľadisko; vyzýva Komisiu, aby podporovala všeobecne koncipované programy zamerané na zapojenie mladých žien do úsilia o dosiahnutie väčšej rovnosti a aby pre ne zabezpečila podporné siete, prostredníctvom ktorých sa tieto ženy môžu bezpečne vyjadrovať;

41.  zdôrazňuje význam úlohy žien pri predchádzaní radikalizácii;

V.Posilnenie výmeny informácií o teroristickej radikalizácii v Európe

42.  znovu potvrdzuje svoj záväzok usilovať sa o dokončenie smernice EÚ o osobných záznamoch o cestujúcich (PNR) do konca roka 2015 a zaručiť, že táto smernica bude v súlade so základnými právami, nebude obsahovať diskriminačné praktiky založené na ideologickej, náboženskej a etnickej stigmatizácii a bude plne rešpektovať práva občanov EÚ na ochranu údajov; pripomína však, že smernica EÚ o PNR bude len jedným opatrením v boji proti terorizmu, a že na to, aby sa zabránilo získavaniu európskych občanov teroristickými organizáciami je potrebná celostná, ambiciózna a komplexná stratégia na boj proti terorizmu a boj proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá bude zahŕňať zahraničnú politiku, sociálnu politiku, politiku v oblasti vzdelávania, presadzovania zákonov a súdnictva;

43.  vyzýva Komisiu, aby posilnila odborné znalosti EÚ v oblasti predchádzania radikalizácii vytvorením európskej siete zahŕňajúcej informácie poskytované sieťou na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN) a sieťou tvorcov politík v oblasti polarizácie a radikalizácie (PPN), ako aj informácie pochádzajúce od odborníkov so špecializáciou na široké spektrum disciplín v rôznych spoločenských vedách;

44.  trvá na absolútnej nevyhnutnosti zintenzívnenia rýchlej a účinnej výmeny relevantných informácií medzi orgánmi presadzovania práva v členských štátoch a medzi členskými štátmi a príslušnými agentúrami, a to najmä optimalizáciou využívania a prispievania do schengenského informačného systému (SIS) a vízového informačného systému (VIS), sieťovej aplikácie Europolu na zabezpečenú výmenu informácií (SIENA) a koordinačného centra Europolu pre otázky cestujúcich (Focal Point Travellers), pokiaľ ide o radikalizovaných európskych občanov; zdôrazňuje, že zintenzívnenie výmeny informácií medzi orgánmi presadzovania práva bude zahŕňať zvýšenie vzájomnej dôvery medzi členskými štátmi, ako aj posilnenie úlohy subjektov EÚ, ako je Europol, Eurojust a Európska policajná akadémia (CEPOL), a ich účinné zabezpečenie z hľadiska zdrojov;

45.  vyzýva EÚ, aby problematiku teroristickej radikalizácie zaradila do odbornej prípravy poskytovanej Európskou policajnou akadémiou (CEPOL);

46.  zdôrazňuje význam zavedenia európskeho špecializovaného programu odbornej prípravy justičných pracovníkov v záujme zvýšenia ich informovanosti o procese a rôznych formách radikalizácie;

47.  zdôrazňuje, že lepšia spolupráca členských štátov v oblasti predchádzania radikalizácii a náboru európskych občanov sa vyznačuje aj intenzívnou výmenou informácií a spoluprácou medzi ich súdnymi orgánmi a s Eurojustom; konštatuje, že lepšia informovanosť na európskej úrovni o záznamoch osôb podozrivých z terorizmu v registroch trestov by umožnila urýchliť ich odhaľovanie a uľahčila by dohľad nad nimi či už pri odchode, alebo ich návrate do EÚ; podporuje preto reformu a lepšie využívanie Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS); naliehavo žiada Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť a pridanú hodnotu zavedenia európskeho systému policajných záznamov (EPRIS); zdôrazňuje, že pri takejto výmene informácií sa musia dodržiavať medzinárodné dohody a právne predpisy EÚ, ako aj základné práva, a najmä ochrana osobných údajov, a že je mimoriadne dôležitý účinný demokratický dohľad nad bezpečnostnými opatreniami;

48.  domnieva sa, že boj proti nezákonnému obchodovaniu so zbraňami by mal byť prioritou EÚ v boji proti závažnej a organizovanej medzinárodnej trestnej činnosti; predovšetkým je presvedčený, že treba ďalej posilňovať spoluprácu týkajúcu sa mechanizmov výmeny informácií a vysledovateľnosti a likvidácie zakázaných zbraní;

VI.Posilnenie odrádzania od teroristickej radikalizácie

49.  vyjadruje presvedčenie, že opatrenia na predchádzanie radikalizácii európskych občanov a ich náboru teroristickými organizáciami budú účinné len vtedy, ak ich budú dopĺňať účinný, odrádzajúci a štruktúrovaný súbor opatrení trestného súdnictva vo všetkých členských štátoch; domnieva sa, že skutočnými trestnými postihmi za teroristické činy po boku teroristických organizácii v zahraničí získajú členské štáty Európskej únie základné nástroje na zabránenie teroristickej radikalizácii európskych občanov, pričom budú plne využívať existujúce nástroje EÚ v oblasti policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach; domnieva sa, že orgány presadzovania práva a justičné orgány (sudcovia a prokurátori) by mali byť dostatočne schopné predchádzať uvedeným činom a odhaľovať ich, pričom by mali byť primerane a priebežne školení v oblasti trestných činov súvisiacich s terorizmom;

50.  vyzýva na posilnenie kapacít koordinačného centra Eurojustu, ktoré by malo zohrávať kľúčovú úlohu pri presadzovaní spoločných krokov justičných orgánov členských štátov pri zhromažďovaní dôkazov a posilňovaní účinnosti stíhania trestných činov súvisiacich s terorizmom; v tomto smere sa domnieva, že by sa mal viac využívať nástroj spoločných vyšetrovacích tímov, a to medzi členskými štátmi navzájom aj medzi členskými štátmi a tretími krajinami, s ktorými Eurojust uzavrel dohody o spolupráci;

51.  poukazuje na to, že stíhanie teroristických činov, ktoré spáchali európski občania alebo štátni príslušníci tretej krajiny s pobytom v EÚ, si vyžaduje, aby bolo možné zhromažďovať dôkazy v tretích krajinách, a to pri plnom dodržiavaní ľudských práv; vyzýva preto EÚ, aby pracovala na príprave dohôd o justičnej spolupráci a spolupráci v oblasti presadzovania práva s tretími krajinami, ktoré by uľahčili zhromažďovanie dôkazov v týchto krajinách, a to za predpokladu, že všetky strany budú dodržiavať prísne zákonné normy a postupy, zásadu právneho štátu, medzinárodné právo a základné práva, a to pod dohľadom súdnych orgánov; pripomína preto, že zber dôkazov, výsluchy a iné podobné vyšetrovacie techniky sa musia uskutočňovať v rámci prísnych právnych noriem a musia rešpektovať právne predpisy, hodnoty a zásady EÚ, ako aj medzinárodné normy v oblasti ľudských práv; v tejto súvislosti varuje, že používanie krutého, neľudského a ponižujúceho zaobchádzania, mučenia, súdom nepovolených presunov a únosov je podľa medzinárodného práva zakázané a nesmie sa uskutočňovať na účely zbierania dôkazov o trestných činoch spáchaných na území EÚ či za jej hranicami občanmi EÚ;

52.  víta zaradenie bezpečnostných/protiteroristických expertov do mnohých kľúčových delegácií EÚ s cieľom posilniť ich schopnosť prispievať k európskemu úsiliu v oblasti boja proti terorizmu, účinnejšie nadväzovať spoluprácu s príslušnými miestnymi orgánmi a zároveň ďalej budovať protiteroristické kapacity v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ);

53.  podporuje preto uzatváranie dohôd o spolupráci medzi Eurojustom a tretími krajinami podľa vzoru už uzatvorených dohôd s USA, Nórskom a Švajčiarskom, pričom však zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť plné dodržiavanie medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a predpisov EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia; poukazuje na to, že pri uzatváraní týchto dohôd by mali mať prioritu krajiny, ktorých sa terorizmus tiež osobitne dotýka, napríklad krajiny MENA; okrem toho sa domnieva, že zapojenie styčných prokurátorov Eurojustu do príslušných krajín, najmä v južnom susedstve, by podporilo výraznejšiu výmenu informácií a umožnilo lepšiu spoluprácu s cieľom účinne bojovať proti terorizmu pri súčasnom dodržiavaní ľudských práv;

VII.Predchádzanie odchodom a predvídanie návratov radikalizovaných európskych občanov, ktorí podľahli náboru teroristických organizácií

54.  opakuje, že EÚ musí urýchlene zintenzívniť kontroly na svojich vonkajších hraniciach, a to pri plnom dodržiavaní základných práv; zdôrazňuje, že účinné sledovanie vstupu na územie EÚ a jeho opustenia bude možné len v prípade, keď členské štáty zavedú plánované povinné a systematické kontroly na vonkajších hraniciach EÚ; vyzýva členské štáty, aby dobre využívali existujúce nástroje ako SIS a VIS, a to aj so zreteľom na ukradnuté, stratené a pozmenené cestovné pasy; takisto sa domnieva, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné zaradiť lepšie presadzovanie schengenského kódexu medzi priority EÚ;

55.  vyzýva členské štáty, aby svojej pohraničnej stráži poskytli systematický prístup do informačného systému Europolu, ktorý môže obsahovať informácie o ľuďoch podozrivých z terorizmu, zahraničných bojovníkoch a kazateľoch nenávisti;

56.  vyzýva členské štáty na výmenu osvedčených postupov v oblasti kontrol odchodov a návratov, ako aj zmrazovania finančných aktív občanov, a to v kontexte predchádzania účasti občanov na teroristických aktivitách v konfliktných oblastiach v tretích krajinách a v súvislosti s tým, ako postupovať pri ich návrate do EÚ; zdôrazňuje predovšetkým to, že členským štátom by malo byť umožnené zabavovať na žiadosť príslušného justičného orgánu podľa vnútroštátnych právnych predpisov a v plnom súlade so zásadou proporcionality cestovné pasy svojich občanov, ktorí plánujú sa pripojiť k teroristickým organizáciám; domnieva sa, že rozhodnutie o obmedzení slobody voľného pohybu určitej osoby, ktorá je základným právom, možno prijať len vtedy, keď nevyhnutnosť a primeranosť tohto opatrenia riadne posúdi justičný orgán; ďalej podporuje vedenie trestných konaní proti osobám podozrivým z terorizmu, ktoré sa po svojom návrate do EÚ zapoja do teroristickej činnosti;

57.  požaduje medzinárodné príspevky k mechanizmu financovania, ktorý bol schválený Rozvojovým programom Organizácie spojených národov (UNDP), s cieľom uľahčiť okamžitú stabilizáciu oblastí oslobodených od organizácie Dá'iš;

58.  vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku a Radu, aby jasne odsúdili desaťročie trvajúcu finančnú a ideologickú podporu extrémistických islamistických hnutí zo strany niektorých vlád a vplyvných jednotlivcov v krajinách Perzského zálivu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzťahy EÚ s tretími krajinami s cieľom účinnejšie bojovať proti materiálnej a nemateriálnej podpore terorizmu; pripomína, že v rámci súčasnej revízie európskej susedskej politiky (ESP) sa musí posilniť bezpečnostný rozmer a schopnosť nástrojov tejto politiky prispieť k zlepšeniu odolnosti a kapacít partnerov, pokiaľ ide o zaistenie ich vlastnej bezpečnosti, a to pri dodržiavaní zásad právneho štátu;

59.  pripomína, že dobré využívanie existujúcich nástrojov, napríklad systémov SIS, SIS II a VIS, databázy Interpolu SLTD a kontaktného miesta Europolu s názvom CESTUJÚCI, je prvým krokom k posilneniu vonkajších hraníc, a tým aj k odhaľovaniu prípadných odchodov európskych občanov a cudzincov s pobytom v EÚ alebo ich návratu z oblasti konfliktu na účely páchania teroristických činov, absolvovania teroristického výcviku alebo podieľania sa na nekonvenčnom ozbrojenom konflikte v mene teroristických organizácií; naliehavo žiada členské štáty, aby zlepšili spoluprácu a výmenu informácií o osobách podozrivých z toho, že sú zahraniční bojovníci, s členskými štátmi na vonkajších hraniciach EÚ;

60.  vyzýva členské štáty, aby zaistili, že na všetkých zahraničných bojovníkov sa bude vzťahovať súdna kontrola a v prípade potreby zaistenie po ich návrate do Európy, až kým sa neuskutoční riadne súdne stíhanie;

61.  je skutočne presvedčený, že akákoľvek tvorba politiky v oblasti terorizmu a radikalizácie musí spájať odbornosť a aktíva vnútorného aj vonkajšieho rozmeru politiky EÚ; v tomto smere sa domnieva, že práve na základe tohto celostného prístupu možno navrhnúť primeranú odpoveď v rámci boja proti terorizmu a teroristickým náborom na území EÚ a v jej susedstve; preto naliehavo žiada tak Komisiu, ako aj ESVČ, aby pod vedením a usmerňovaním PK/VP a prvého podpredsedu Komisie a s podporou protiteroristického koordinátora spolupracovali na príprave politického prístupu účinne kombinujúceho nástroje sociálnej politiky (vrátane zamestnanosti, integrácie a antidiskriminácie), humanitárnej pomoci, rozvoja, riešenia konfliktov, krízového riadenia, obchodu, energetiky a akejkoľvek inej oblasti politiky, ktorá môže mať vnútorný/ vonkajší rozmer;

VIII. Posilnenie spojenia vnútornej a vonkajšej bezpečnosti EÚ

62.  zdôrazňuje, že je rozhodujúce, aby EÚ nadviazala úzku spoluprácu s tretími krajinami, najmä s tranzitnými krajinami a cieľovými krajinami, a to vždy, keď je to možné, v súlade s právnymi predpismi, zásadami a hodnotami EÚ a s medzinárodnými ľudskými právami, aby mohla odhaliť odchody a návraty občanov EÚ a cudzincov s pobytom v EÚ, ktorí odišli bojovať po boku teroristických organizácií; takisto zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť politický dialóg a spoločné akčné plány v oblasti boja proti radikalizácii a proti terorizmu, a to v rámci bilaterálnych vzťahov aj vzťahov s regionálnymi organizáciami ako Africká únia a Liga arabských štátov;

63.  berie na vedomie ochotu PK/VP Mogheriniovej podporovať projekty zamerané na boj proti radikalizácii v tretích krajinách vrátane Jordánska, Libanonu, Iraku a regiónu Sahel a Maghreb, ako sa uvádza v správe o vykonávaní opatrení v nadväznosti na zasadnutie Európskej rady z 12. februára 2015; zdôrazňuje, že teraz sa musí zabezpečiť, aby tieto projekty čo najskôr získali potrebné finančné prostriedky;

64.  vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoju spoluprácu s regionálnymi partnermi s cieľom zamedziť pašovaniu zbraní, a to najmä so zameraním na krajiny, odkiaľ terorizmus pochádza, a aby pozorne sledovala vývoz zbraní, ktoré by mohli byť zneužité teroristami; vyzýva tiež na posilnenie nástrojov zahraničnej politiky a spolupráce s tretími krajinami s cieľom bojovať proti financovaniu teroristických organizácií; upozorňuje na závery zo samitu G20 zo 16. novembra 2015, v ktorých sa Finančná akčná skupina (FATF) vyzýva, aby konala pohotovejšie a účinnejšie, pokiaľ ide o prerušenie financovania teroristických organizácií;

65.  nabáda EÚ, aby viedla cielené a aktualizované dialógy o bezpečnosti a boji proti terorizmu s Alžírskom, Egyptom, Irakom, Izraelom, Jordánskom, Marokom, Libanonom, Saudskou Arábiou, Tuniskom a Radou pre spoluprácu v Perzskom zálive, a to aj o minulom či súčasnom zapojení štátov do podpory teroristických činností; takisto je presvedčený o tom, že by sa mala posilniť aj spolupráca s Tureckom v súlade so závermi Rady pre všeobecné záležitosti z decembra 2014;

66.  vyzýva Radu, aby vzhľadom na vývoj bezpečnostnej situácie v južnom susedstve EÚ priebežne skúmala a rozvíjala regionálnu stratégiu EÚ pre Sýriu a Irak a stratégiu týkajúcu sa boja proti terorizmu a problematiky zahraničných bojovníkov, ktorá bola prijatá 16. marca 2015, a to súbežne s preventívnymi a ďalšími iniciatívami, napríklad sieťou Komisie na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN); okrem toho vyzýva členské štáty, aby presadzovali všeobecnú úctu a porozumenie ako kľúčové prvky v rámci boja proti terorizmu tak vnútri EÚ a v jej členských štátoch, ako aj v tretích krajinách;

67.  vyjadruje presvedčenie, že zavedenie takejto posilnenej spolupráce si vyžaduje, aby Európska komisia, a najmä Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), vyvinuli dodatočné úsilie, pokiaľ ide o zvýšenie a zlepšenie odbornosti v oblastiach boja proti terorizmu, nekonvenčných ozbrojených konfliktov a radikalizácie, a aby takisto posilnili a diverzifikovali jazykové schopnosti, napríklad pokiaľ ide o arabčinu, urdčinu, ruštinu a mandarínsku čínštinu, keďže takýchto schopností je v prostredí európskych informačných a spravodajských služieb vážny nedostatok; domnieva sa, že je nevyhnutné, aby bolo počuť odkaz EÚ o boji proti terorizmu, radikalizácii a násiliu aj za jej hranicami vďaka ráznej a súčasne účinnej strategickej komunikácii;

68.  podporuje zintenzívnenie medzinárodnej spolupráce a výmenu informácií na strane národných spravodajských služieb s cieľom identifikovať občanov EÚ, v prípade ktorých hrozí, že sa budú radikalizovať a že budú naverbovaní a vycestujú, aby sa pridali k džihádistickým alebo iným extrémistickým skupinám; zdôrazňuje, že treba podporovať krajiny v regióne MENA a na západnom Balkáne v ich úsilí zastaviť tok zahraničných bojovníkov a zabrániť džihádistickým organizáciám v tom, aby využívali politickú nestabilitu v rámci ich hraníc;

69.  uznáva, že radikalizácia a nábor jednotlivcov teroristickými sieťami je globálnym javom; domnieva sa, že reakcia na tento jav by nemala byť len miestna alebo európska, ale aj medzinárodná; domnieva sa preto, že je nevyhnutné zintenzívniť spoluprácu s tretími krajinami v záujme identifikácie náborových sietí a zahraničných bojovníkov a zvýšenia bezpečnosti na hraniciach dotknutých krajín; takisto opakuje, že je potrebné zintenzívniť spoluprácu s kľúčovými partnermi, ktorí čelia podobným výzvam, a to prostredníctvom diplomacie, politického dialógu a spravodajskej spolupráce;

70.  opakuje, že celosvetový dosah terorizmu si vyžaduje účinnú a jednotnú medzinárodnú reakciu s cieľom úspešne predchádzať pašovaniu zbraní do krajín, ktoré ohrozujú medzinárodný mier a bezpečnosť;

71.  víta skutočnosť, že Komisia v apríli 2015 pridelila rozpočtové prostriedky v objeme 10 miliónov EUR na financovanie programu určeného na pomoc partnerským krajinám s bojom proti radikalizácii v sahelsko-maghrebskej oblasti a na zastavenie prílivu zahraničných bojovníkov zo severnej Afriky, z Blízkeho východu a zo západného Balkánu (prvá časť v objeme 5 miliónov EUR je na financovanie technickej pomoci určenej na zlepšenie schopností pracovníkov v oblasti trestnej justície, pokiaľ ide o vyšetrovanie, stíhanie a súdenie prípadov súvisiacich so zahraničnými bojovníkmi alebo potenciálnymi zahraničnými bojovníkmi; druhá časť v objeme 5 miliónov EUR je na financovanie programov boja proti radikalizácii v sahelsko-maghrebskej oblasti); zdôrazňuje, že je dôležité prísne monitorovať správne používanie týchto finančných prostriedkov, aby sa zabezpečilo, že sa z nich nebudú financovať projekty súvisiace s prozelytizmom, indoktrináciou a ďalšími extrémistickými účelmi;

IX.Podpora výmeny osvedčených postupov v oblasti deradikalizácie

72.  domnieva sa, že by nebolo možné dosiahnuť komplexnú politiku predchádzania radikalizácii a náboru európskych občanov teroristickými organizáciami bez sprievodnej proaktívnej politiky deradikalizácie a začleňovania; vyzýva preto EÚ, aby uľahčila výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi aj s tretími krajinami, ktoré už v tejto oblasti získali skúsenosti a pozitívne výsledky, pokiaľ ide o zriaďovanie štruktúr na deradikalizáciu, s cieľom zabrániť občanom EÚ a cudzincom s legálnym pobytom v EÚ v odchode z EÚ alebo môcť kontrolovať ich návrat do nej; pripomína, že je potrebné ponúkať podporu aj rodinám týchto osôb;

73.  navrhuje členským štátom, aby sa priklonili k zavedeniu tútorstva alebo poradenských asistentov v procese deradikalizácie občanov EÚ, ktorí sa z oblastí konfliktu vrátili sklamaní z toho, čo tam zažili, aby sa im tak pomocou vhodných programov poskytla podpora pri ich opätovnej integrácii do spoločnosti; zdôrazňuje, že v tomto smere je potrebná lepšia výmena najlepších postupov medzi členskými štátmi; zdôrazňuje, že títo tútori by mali byť ochotní prispievať ku konkrétnym programom prostredníctvom vhodnej odbornej prípravy;

74.  požaduje spustenie štruktúrovanej komunikačnej kampane na úrovni EÚ, ktorá bude využívať prípady tzv. bývalých európskych zahraničných bojovníkov, ktorí úspešne prešli deradikalizáciou a ktorých traumatické zážitky pomáhajú odhaliť veľmi zvrátený a bludný náboženský rozmer pripojenia sa k teroristickým organizáciám ako Islamský štát; nabáda preto členské štáty, aby vytvárali platformy, ktoré umožnia konfrontáciu a dialóg s bývalými bojovníkmi; okrem toho zdôrazňuje, že nadviazanie kontaktu s obeťami terorizmu sa javí ako účinná metóda na to, aby sa radikálne myšlienky zbavili posvätnosti či ideologickej významnosti; navrhuje, aby sa táto kampaň využívala ako podporný nástroj v procese deradikalizácie vo väzniciach, v školách a vo všetkých zariadeniach zameraných na prevenciu a nápravu; ďalej vyzýva Komisiu, aby – predovšetkým finančne – podporovala národné komunikačné kampane, a aby ich koordinovala;

X.Rozloženie teroristických buniek

75.  zdôrazňuje, že pranie špinavých peňazí, vyhýbanie sa daňovej povinnosti a iné fiškálne trestné činy sú v niektorých prípadoch významné zdroje financovania terorizmu, ktoré ohrozujú našu vnútornú bezpečnosť, a preto je nutné, aby bolo prioritou sledovanie trestných činov s vplyvom na finančné záujmy EÚ a boj proti nim;

76.  zdôrazňuje, že teroristické organizácie ako IS/Dá’iš a Džabhatu-n-Nusra nazhromaždili značné finančné zdroje v Iraku a Sýrii z pašovania ropy, predaja odcudzeného tovaru, únosov a vydierania, zo zabavovania bankových účtov a z pašovania starožitností; vyzýva preto, aby sa zistilo, ktoré krajiny a sprostredkovatelia prispievajú k tomuto čiernemu trhu, a aby boli ich činnosti bezodkladne zastavené;

77.  podporuje opatrenia, ktoré sa zameriavajú na oslabenie teroristických organizácii zvnútra a na zmenšenie ich súčasného vplyvu na občanov EÚ a štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom v EÚ; nabáda Komisiu a príslušné agentúry, aby hľadali spôsoby na rozloženie teroristických buniek a odhaľovanie ich financovania; vyzýva preto na lepšiu spoluprácu medzi finančnými spravodajskými jednotkami členských štátov a rýchlu transpozíciu a realizáciu balíka venovaného boju proti praniu špinavých peňazí; nabáda Európsku komisiu, aby predložila návrh nariadenia o odhaľovaní a blokovaní finančných zdrojov terorizmu a boji proti nim; vyzýva preto Komisiu, aby prehodnotila vytvorenie spoločného európskeho systému na sledovanie financovania terorizmu; nabáda členské štáty, aby zaviedli čo najvyššie normy transparentnosti v oblasti prístupu k informáciám o skutočných vlastníkoch všetkých korporátnych štruktúr v EÚ a v netransparentných jurisdikciách, ktoré môžu byť nástrojmi financovania teroristických organizácií;

78.  víta nedávne prijatie európskeho programu v oblasti bezpečnosti, ktorý obsahuje návrh významných krokov smerujúcich k zlepšeniu boja proti terorizmu a radikalizácii, ako je vytvorenie Európskeho strediska boja proti terorizmu v rámci Europolu; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali existujúce opatrenia, a vyzýva Komisiu, aby vyčlenila dostatok finančných a ľudských zdrojov na to, aby mohla skutočne vykonať navrhované kroky;

79.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby urýchlene preskúmala právne predpisy EÚ v oblasti strelných zbraní prostredníctvom revízie smernice Rady 91/477/EHS s cieľom uľahčiť úlohu vnútroštátnych policajných a vyšetrovacích orgánov pri odhaľovaní obchodovania so zbraňami na čiernom trhu a cestou tzv. temného internetu (dark net) a v boji proti takémuto obchodovaniu, a vyzýva Komisiu, aby predložila spoločné vyraďovacie normy pre strelné zbrane, aby tak vyradené zbrane boli nezvratne neschopné streľby;

80.  požaduje harmonizovaný prístup k vymedzeniu trestného činu nenávistného prejavu v online aj offline prostredí, ktorým radikáli podnecujú iných k nerešpektovaniu a porušovaniu základných práv; navrhuje doplniť tento konkrétny trestný čin do príslušných rámcových rozhodnutí Rady;

81.  vyzýva členské štáty, aby sa zúčastnili tohto úsilia o vystopovanie vonkajších finančných tokov a aby zabezpečili a preukázali transparentnosť svojich vzťahov s niektorými krajinami Perzského zálivu, a to na účely posilnenia spolupráce, ktorej cieľom bude vniesť svetlo do financovania terorizmu a fundamentalizmu v Afrike a na Blízkom východe, ako aj niektorých organizácií v Európe; nabáda členské štáty, aby spolupracovali pri odstraňovaní čierneho trhu s ropou, z ktorého pochádzajú hlavné príjmy teroristických organizácií; domnieva sa, že členské štáty by nemali váhať s používaním reštriktívnych opatrení voči osobám a organizáciám, ak existujú dôveryhodné dôkazy o tom, že financujú alebo inak podporujú terorizmus;

82.  dôrazne by odmietol akékoľvek pokusy o odstránenie aspektov správy, ktoré sa zameriavajú na boj proti teroristickým a extrémistickým činom v pravom zmysle slova; zastáva názor, že je neužitočné a kontraproduktívne prerušiť prepojenie medzi bojom proti radikalizácii a bojom proti jej prejavom; vyzýva Radu, aby vytvorila čiernu listinu európskych džihádistov a osôb podozrivých z džihádistického terorizmu;

o
o   o

83.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii, vládam a parlamentom členských štátov EÚ a kandidátskych krajín, Organizácii Spojených národov, Rade Európy, Africkej únii a členským štátom Únie pre Stredozemie, Ligy arabských štátov a Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0384.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0102.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0032.


Strategický rámec EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020
PDF 411kWORD 159k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 k strategickému rámcu EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2014 – 2020 (2015/2107(INI))
P8_TA(2015)0411A8-0312/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej preambulu a články 3 a 6,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 3, 6, 9, 20, 151, 152, 153, 154, 156, 159 a 168,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 27, 31, 32 a 33,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, a najmä na jej I. časť a článok 3 jej II. časti,

–  so zreteľom na Philadelphskú deklaráciu z 10. mája 1944 týkajúcu sa cieľov a zámerov Medzinárodnej organizácie práce (MOP),

–  so zreteľom na dohovory a odporúčania MOP v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci,

–  so zreteľom na závery Rady z 27. februára 2015 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (6535/15) a na závery Rady z 5. októbra 2015 o novom programe v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zameranom na podporu lepších pracovných podmienok,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1338/2008 zo 16. decembra 2008 o štatistikách Spoločenstva v oblasti verejného zdravia a bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 89/391/EHS z 12. júna 1989 o zavádzaní opatrení na podporu zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pracovníkov pri práci(2) (rámcová smernica) a na jej samostatné smernice,

–  so zreteľom na smernicu 2003/88/ES Európskeho parlamentu a Rady zo 4. novembra 2003 o niektorých aspektoch organizácie pracovného času(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/30/ES z 20. júna 2007, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 89/391/EHS, jej samostatné smernice, ako aj smernice Rady 83/477/EHS, 91/383/EHS, 92/29/EHS a 94/33/ES s cieľom zjednodušiť a zracionalizovať správy o vykonávaní v praxi(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2014)0332),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zlepšenie kvality a produktivity práce: stratégia Spoločenstva v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2007 – 2012 (COM(2007)0062),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obnovená sociálna agenda: Príležitosti, prístup a solidarita v Európe 21. storočia (COM(2008)0412),

–  so zreteľom na správu Komisie o vykonávaní rámcovej dohody európskych sociálnych partnerov o pracovnom strese.(SEC(2011)0241),

–  so zreteľom na oznámenie Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), a na jeho hlavný cieľ, ktorým je zvýšiť úroveň zamestnanosti v Európskej únii na 75 % do konca desaťročia vrátane väčšieho zapojenia žien, starších pracovníkov a lepšej integrácie migrantov medzi pracujúcich,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie s názvom Program pre primerané, bezpečné a udržateľné dôchodky (COM(2012)0055),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),

–  so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2015 (COM(2014)0902) a spoločnú správu o zamestnanosti (COM(2014)0906),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu o Európskej rámcovej dohode o obťažovaní a násilí na pracovisku (COM(2007)0686),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. februára 2005 o podpore zdravia a bezpečnosti na pracovisku(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2006 s odporúčaniami pre Komisiu o ochrane pracovníkov v európskom zdravotníctve pred infekciami prenášanými krvou v dôsledku poranení injekčnou ihlou(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2008 o stratégii Spoločenstva v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. marca 2009 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2011 o hodnotení v polovici trvania európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o ohrození zdravia pri práci s azbestom a vyhliadkach na úplné odstránenie existujúceho azbestu(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe(14),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 11. decembra 2014 a na stanovisko Výboru regiónov z 12. februára 2015 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2000/78/ES z 27. novembra 2000, ktorá ustanovuje všeobecný rámec pre rovnaké zaobchádzanie v zamestnaní a povolaní,

–  so zreteľom na spoločnú akciu za duševné zdravie a pohodu, ktorá sa začala v roku 2013,

–  so zreteľom na zásadu „najskôr myslieť na malých“ a iniciatívu „Small Business Act“ pre Európu,

–  so zreteľom na súčasnú kampaň Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci s názvom „Zdravé pracoviská bez stresu“,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0312/2015),

A.  keďže dobré pracovné podmienky sú základným(15) právom pracujúcich, ktoré má samo o sebe pozitívnu hodnotu;

B.  keďže hospodárska kríza viedla k zvýšeniu neistoty zamestnania a netypickým formám zamestnania, ako aj k zníženiu zisku spoločností, najmä MSP; keďže by to nemalo znamenať zníženie pozornosti venovanej významu ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj vysokým sociálnym a individuálnym nákladom na pracovné úrazy, ktoré vzniknú v dôsledku neplnenia povinností;

C.  keďže bezpečnosť a ochrana zdravia pri práci je základným záujmom spoločnosti, ako aj investíciou, ktorá má pozitívny vplyv na produktivitu a konkurencieschopnosť podnikov a zároveň zlepšuje udržateľnosť systémov sociálneho zabezpečenia a umožňuje ľuďom pracovať v dobrom zdraví do zákonného veku odchodu do dôchodku; keďže pracovné úrazy a choroby z povolania sú významnou záťažou pre spoločnosť a zlepšenie v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci v Európe môže prispieť k oživeniu hospodárstva a k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020, v ktorých sa doteraz dosiahol iba malý pokrok pri dosahovaní cieľa 75 % zamestnanosti ľudí vo veku od 20 do 64 rokov;

D.  keďže predchádzanie pracovným rizikám, podpora zdravia a bezpečnosti pracovníkov a ochrana pracovníkov na pracovisku sú kľúčom k zlepšeniu pracovných podmienok, čím tiež chránia zdravie pracovníkov, čo zase prináša významné sociálne a ekonomické výhody pre dotknutého pracovníka a spoločnosť ako celok; keďže 9 z 10 podnikov v členských štátoch EÚ-28, ktoré vykonávajú pravidelné hodnotenia rizík, ich považujú za užitočný spôsob riadenia bezpečnosti a ochrany zdravia(16);

E.  keďže v článku 153 ZFEÚ sa uvádza, že Únia podporuje a dopĺňa činnosti členských štátov v oblasti zlepšovania pracovného prostredia, najmä s ohľadom na ochranu zdravia a bezpečnosti pracovníkov;

F.  keďže starnutie obyvateľstva EÚ je jednou z hlavných výziev sociálnej politiky členských štátov; keďže existujú nerovnosti v strednej dĺžke života medzi rôznymi socio-profesijnými a kategóriami a v záťaži pri práci; keďže okrem ochorení pohybového ústrojenstva sú pracovníci nad 55 rokov zvlášť náchylní na rakovinu, ochorenia srdca, dýchacie problémy a poruchy spánku(17); keďže ukazovateľ počtu rokov života prežitých v zdraví sa od roku 2010 do roku 2013 zhoršil o 1,1 roka u žien a 0,4 roka u mužov, čo podčiarkuje potrebu zabezpečiť stúpajúcu strednú dĺžku života v dobrom zdraví, ktorá by zároveň umožnila viacerým ľuďom zostať na trhu práce až do samotného dovŕšenia zákonného dôchodkového veku;

G.  keďže rakovina je hlavnou príčinou úmrtí súvisiacich s výkonom povolania(18), po ktorej nasledujú kardiovaskulárne a respiračné ochorenia, zatiaľ čo úrazy pri výkone povolania tvoria len veľmi malú menšinu úmrtí; keďže chronické zdravotné ťažkosti ako poruchy podporno-pohybovej sústavy (MSD), sú v EÚ rozšírené a môžu obmedziť schopnosť ľudí zapojiť sa alebo zostať v platenom zamestnaní(19), a keďže je nevyhnutná včasná identifikácia ohrozených pracovníkov;

H.  keďže administratívne prekážky a priame náklady pre spoločnosti v dôsledku politík bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci (BOZP), ktoré podporujú dobré podmienky, kvalitné pracovné prostredie a produktivitu, sú výrazne nižšie ako prekážky a náklady súvisiace s chorobami z povolania a úrazmi pri výkone povolania, na ktorých predchádzanie je zameraný regulačný rámec EÚ(20); keďže z niektorých štúdií vyplýva, že pre spoločnosti môže „návratnosť prevencie“ byť značná(21);

I.  keďže miera smrteľných pracovných úrazov a podiel pracovníkov, ktorí udávajú, že ich zdravie a bezpečnosť sú ohrozené z dôvodu zamestnania, sa v rôznych členských štátoch(22) a v rôznych sektoroch hospodárskej činnosti výrazne líši, čo zdôrazňuje potrebu, aby sa Európa oveľa viac zamerala na vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti BOZP ako dôležitého prvku ochrany zdravia a produktivity pracovníkov;

J.  keďže konkrétne pracovný stres a vo všeobecnosti psychosociálne riziká sú rastúcim problémom zamestnancov a zamestnávateľov v celej EÚ a takmer polovica všetkých pracovníkov sa domnieva, že tento problém je prítomný aj na ich pracovisku; keďže pracovný stres prispieva k absentérstvu, negatívne vplýva na produktivitu vyplýva z neho takmer polovica stratených pracovných dní ročne; keďže opatrenia prijaté na riadenie psychosociálnych rizík v jednotlivých členských štátoch sa navzájom líšia(23);

K.  keďže silné, dobre vykonávané a presadzované právne predpisy v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci sú dôležitým predpokladom pre dodržiavanie požiadaviek v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorá chráni zdravie pracovníkov a produktivitu počas celého pracovného života; keďže inšpekcie práce zohrávajú dôležitú úlohu pri vykonávaní politík v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci na regionálnej a miestnej úrovni a keďže plnenie právnych záväzkov je pre mnohé spoločnosti hlavným dôvodom na riadenie BOZP a zavedenie preventívnych opatrení(24);

L.  keďže rozsiahle zapojenie pracovníkov, ich účasť a zastúpenie na úrovni spoločnosti a angažovanosť zo strany vedenia sú veľmi dôležité pre úspešné predchádzanie rizikám na pracovisku(25) a keďže pracoviská organizované v odborových organizáciách majú nižšiu mieru úrazov a chorôb z povolania;

M.  keďže boj proti pracovným úrazom môže byť ako celok úspešný len vtedy, ak sa bude v procese výroby v každom smere presadzovať prístup zameraný na ľudí;

N.  keďže sú potrebné dostatočné zdroje na primerané riešenie nových a vznikajúcich rizík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci, ako aj tradičných rizík vrátane azbestu, nanomateriálov a psychosociálnych rizík; keďže mnohí pracovníci vrátane pracovníkov v stavebníctve sú potenciálne vystavení azbestu;

O.  keďže neistota zamestnania má nepriaznivé účinky na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a oslabuje existujúce štruktúry ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; keďže neisté zamestnanie môže vylúčiť pracovníkov z odbornej prípravy a prístupu k službám BOZP a súvisí s psychickým stresom, ktorý spôsobuje(26); keďže v rámcovej smernici 89/391/EHS sa pre zamestnávateľov stanovuje zodpovednosť za zavádzanie politiky systematickej prevencie pokrývajúcej všetky riziká; keďže využívanie externých zdrojov práce prostredníctvom subdodávok a dočasnej agentúrnej práce môžu sťažiť určenie toho, kto je zodpovedný za ustanovenia BOZP; keďže neprihlásená práca a nepravá samostatná zárobková činnosť predstavujú vážny problém pre vykonávanie opatrení v oblasti BOZP, ako aj pre zdravie a bezpečnosti pracovníkov;

P.  keďže sociálni partneri zohrávajú dôležitú úlohu v procese navrhovania a vykonávania politík v oblasti BOZP na vnútroštátnej aj medzinárodnej úrovni; keďže v článkoch 153 až 155 ZFEÚ sa stanovuje rozsah dohôd a právomoc sociálnych partnerov rokovať o dohodách týkajúcich sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci a presadzovať ich;

Q.  keďže cieľom regulačného rámca EÚ je prevencia pracovných úrazov a zlého zdravotného stavu pracovníkov; keďže čím menšia je spoločnosť, tým horšie môžu byť zamestnanci informovaní o zdravotných a bezpečnostných rizikách na pracovisku; keďže sa preukázalo, že neexistuje žiadna súvislosť medzi počtom úrazov a veľkosťou podniku; keďže miery nehodovosti závisia od druhu výroby a oblasti činnosti(27);

R.  keďže chýba dostupnosť a porovnateľnosť údajov o chorobách z povolania na úrovni EÚ(28);

S.  keďže by sa malo bojovať proti sexuálnemu obťažovaniu v práci a proti pocitu neistoty, ktoré vyvoláva;

T.  keďže segregácia trhu práce, rozdiely v odmeňovaní, pracovný čas, pracoviská, neisté pracovné podmienky, sexizmus a diskriminácia na základe pohlavia, ako aj rozdiely súvisiace so špecifickými fyzickými aspektmi materstva, sú faktory, ktoré pravdepodobne ovplyvňujú pracovné podmienky žien;

U.  keďže existuje zjednodušená predstava o tom, že ženy pracujú na miestach s nižším rizikom, keďže v Európe prevláda názor, že deľba práce nie je nikdy rodovo neutrálna, a keďže vo všeobecnosti práve z dôvodu tejto deľby práce zdravotné problémy žien nie je vidieť, v dôsledku čoho sa v súvislosti so zamestnaniami žien prijíma menej preventívnych opatrení;

V.  keďže ženy sú v EÚ omnoho častejšie zamestnané v sektore služieb než v priemysle, pričom sú väčšinou zamestnané v zdravotníckom a sociálnom sektore, maloobchodnom predaji, výrobe, školstve, v podnikateľskej sfére a čoraz častejšie pracujú na čiastočný úväzok a vykonávajú príležitostné práce, čo má výrazné dôsledky na bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (BOZP);

W.  keďže ženy môžu byť v dôsledku charakteru niektorých druhov zamestnaní, v ktorých sú nadmerne zastúpené, vystavené osobitným rizikám vrátane muskuloskeletálnych porúch alebo určitých typov rakoviny, napríklad rakoviny prsníka a rakoviny sliznice maternice(29);

X.  keďže ženy uvádzajú vyššiu úroveň zdravotných problémov súvisiacich s výkonom povolania ako muži, a to bez ohľadu na druh práce(30), a sú zvlášť náchylné na ochorenia súvisiace s vekom; keďže opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci si vyžadujú prístup na základe pohlavia a životného cyklu;

Y.  keďže reprodukčnú schopnosť môžu ohroziť zdravotné problémy, ktoré môžu nastať, keď sú nastávajúci rodičia alebo ich nenarodené deti vystavení účinkom znečistenia životného prostredia a rizikovým faktorom prítomným v pracovnom prostredí;

Z.  keďže z empirického výskumu vyplýva, že ženy sú nedostatočne zastúpené v procesoch rozhodovania o ochrane zdravia a bezpečnosti;

AA.  keďže ženy vo vidieckych oblastiach majú viac ťažkostí pri uplatňovaní svojich pracovných a zdravotných práv a majú ťažší prístup k základným službám verejného zdravotníctva, špeciálnym typom liečby a vyšetreniam s cieľom včasného odhalenia rakoviny;

Strategický rámec EÚ v oblasti BOZP

1.  zdôrazňuje, že všetci zamestnanci vrátane zamestnancov z verejného sektora majú právo na najvyššiu úroveň ochrany, pokiaľ ide o bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, ktorá musí byť zabezpečená, a to bez ohľadu na veľkosť zamestnávateľa, druh zamestnania, príslušnú zmluvu alebo členský štát zamestnania; vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétnu stratégiu týkajúcu sa spôsobu pokrytia všetkých foriem zamestnania v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti BOZP; zdôrazňuje potrebu jasných a účinných pravidiel v oblasti BOZP;

2.  víta skutočnosť, že v strategickom rámci EÚ v oblasti BOZP sú identifikované mnohé dôležité oblasti činnosti; s poľutovaním konštatuje, že Komisia v tomto rámci nestanovila konkrétne ciele; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ak budú podporené vedeckými dôkazmi a výsledkami hodnotenia ex post, mali by sa právne predpisy EÚ v oblasti BOZP, konkrétne legislatívne alebo nelegislatívne opatrenia, ako aj vykonávanie a presadzovanie nástrojov, po preskúmaní v roku 2016 začleniť do rámca;

3.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli približné ciele znižovania pre pracovné úrazy a choroby z povolania po preskúmaní strategického rámca EÚ v oblasti BOZP v roku 2016 a aby sa pri revízii rámca spoliehala na najnovšie zistenia výskumu v rámci partnerského preskúmania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby kládla osobitný dôraz na tie odvetvia, v ktorých sú pracovníci vystavení najväčším rizikám a vypracovala usmernenia a podporovala výmenu osvedčených postupov na vykonávanie politík v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci;

4.  za poľutovaniahodné považuje oneskorenie prípravy súčasného strategického rámca EÚ v oblasti BOZP; je presvedčený, že mnohé problémy, ktorým čelia európski pracovníci, podniky a pracovné trhy vrátane tých, ktoré identifikovala Komisia, si vyžadujú, aby sa tieto opatrenia uplatňovali včas a účinne;

5.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť bezpečné a zdravé pracovné prostredie z fyzického a duševného hľadiska počas celého pracovného života s cieľom dosiahnuť aktívne a zdravé starnutie pre všetkých pracovníkov; domnieva sa, že zabraňovanie chorobám z povolania a úrazom a venovanie zvýšenej pozornosti kumulatívnym účinkom pracovných rizík vytvára pridanú hodnotu pre pracovníkov aj pre spoločnosť ako celok;

6.  zdôrazňuje potrebu konkrétnych opatrení zameraných na boj s vplyvmi krízy prostredníctvom pomoci spoločnostiam, ktoré sa snažia zlepšiť ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci;

Vnútroštátne stratégie

7.  zdôrazňuje, že vnútroštátne stratégie BOZP sú nevyhnutné a prispievajú k zlepšeniu situácie v oblasti BOZP v členských štátoch; zdôrazňuje, že by sa mali podporovať pravidelné správy o dosiahnutom pokroku; domnieva sa, že je nevyhnutné pokračovať v iniciovaní a koordinovaní politík na úrovni EÚ a súčasne sa jasne zameriavať na vykonávanie a presadzovanie existujúcich právnych predpisov v oblasti BOZP s cieľom zaistiť vysokú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre všetkých pracovníkov; zastáva názor, že politiky v oblasti BOZP na európskej a vnútroštátnej úrovni by sa mali zosúladiť s ostatnými verejnými politikami a požiadavky na plnenie by mali byť jasné a zjednodušovať plnenie pre podniky a najmä pre MSP; domnieva sa, že v záujme lepšieho zohľadnenia špecifických rizík, ktorým čelia pracujúce ženy by sa malo uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti;

8.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby vnútroštátne stratégie BOZP odrážali stratégiu EÚ v oblasti BOZP a boli plne transparentné a podľa zvyklostí a praxe každého členského štátu otvorené pre vstup sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti, vrátane zainteresovaných strán v oblasti zdravotníctva; domnieva sa, že výmena najlepších postupov ako aj sociálny dialóg predstavujú dôležitý prostriedok zlepšenia bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci;

9.  vyzýva členské štáty, aby do svojich vnútroštátnych stratégií zahrnuli pre danú situáciu vhodné merateľné a porovnateľné ciele; domnieva sa, že by sa mali podporovať mechanizmy pravidelného a transparentného podávania správ o dosiahnutom pokroku; zdôrazňuje význam dôveryhodných údajov;

Vykonávanie a súlad

10.  uznáva, že v súvislosti s vykonávaním opatrení BOZP na úrovni podniku je dôležité zohľadniť situáciu, osobitné potreby a zložitosť dosiahnutia súladu mikropodnikov a malých podnikov, ako aj niektorých odvetví služieb vo verejnom záujme; zdôrazňuje, že zvyšovanie informovanosti, výmena osvedčených postupov, konzultácií, príručky prispôsobené používateľom a online platformy majú mimoriadny význam pri pomoci mikropodnikom, malým a stredným podnikom lepšie dodržiavať regulačný rámec v oblasti BOZP; vyzýva Komisiu, EU-OSHA a členské štáty, aby naďalej rozvíjali praktické nástroje a usmernenia, ktoré podporujú, zjednodušujú a zlepšujú súlad MSP a mikropodnikov s požiadavkami BOZP;

11.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii strategického rámca zohľadňovala osobitnú situáciu mikropodnikov a malých a stredných podnikov s cieľom pomôcť týmto podnikom splniť ciele stanovené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku; zdôrazňuje, že pojem MSP v jeho súčasnej podobe zahŕňa približne 99 % všetkých podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili úsilie o zhromažďovanie spoľahlivých údajov o samotnom uplatňovaní BOZP v mikropodnikoch a malých podnikoch;

12.  víta zavedenie online interaktívneho nástroja EU-OSHA na posúdenie rizika, ako aj iných elektronických nástrojov v členských štátoch, ktoré uľahčujú posúdenie rizika a ktorých cieľom je podpora dodržiavania predpisov a kultúry prevencie, najmä v mikropodnikoch a malých podnikoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby využívali európske finančné prostriedky na opatrenia v oblasti BOZP všeobecne a na rozvoj elektronických nástrojov, najmä s cieľom podporiť malé a stredné podniky; zdôrazňuje význam kampaní v oblasti BOZP na zvyšovanie informovanosti, ako sú napríklad kampane Zdravé pracoviská, a zdôrazňuje význam zvyšovania informovanosti zamestnávateľov a zamestnancov o základných právach a povinnostiach v oblasti BOZP;

13.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby v súlade s vnútroštátnym právom a vnútroštátnou praxou prijali iniciatívy na rozvíjanie zručností zástupcov a manažérov BOZP; vyzýva členské štáty, aby podporovali aktívnu účasť zamestnancov na vykonávaní preventívnych opatrení v oblasti BOZP a zabezpečila, aby zástupcovia v oblasti zdravia a bezpečnosti mohli absolvovať odbornú prípravu nad rámec základných modulov;

14.  zdôrazňuje dôležitosť podpory pre kultúru vzájomnej dôvery, spoľahnutie sa a učenie sa, kde sa zamestnanci vyzývajú, aby prispeli k vývoju zdravého a bezpečného pracovného prostredia, ktoré podporuje aj sociálne začlenenie pracovníkov a konkurencieschopnosť spoločností; zdôrazňuje, že žiadny pracovník nesmie utrpieť žiadnu ujmu z dôvodu upozornenia na obavy týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti;

15.  zdôrazňuje, že medzi kľúčové prvky dobrého riadenia BOZP a jeho fungovania patria dobre zavedené a presaditeľné právne predpisy, ako aj plne zdokumentované posudzovanie rizika za účasti pracovníkov a ich zástupcov, ktoré umožňuje zavádzanie vhodných preventívnych opatrení na pracovisku;

16.  vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné opatrenia na monitorovanie vykonávania a presadzovania právnych predpisov v oblasti BOZP v členských štátoch; domnieva sa, že hodnotenie ex post praktického uplatňovania smerníc EÚ o BOZP v členských štátoch poskytuje dobrú príležitosť na tento úkon a očakáva, že závery týkajúce sa vykonávania existujúcich právnych predpisov budú zohľadnené ako súčasť preskúmania strategického rámca;

Presadzovanie

17.  domnieva sa, že je nevyhnutne dôležité zabezpečiť rovnaké podmienky v celej EÚ a odstrániť nekalú hospodársku súťaž a sociálny dumping; poukazuje na to, že pracovné inšpektoráty zohrávajú kľúčovú úlohu pri presadzovaní práv pracovníkov na bezpečné a zdravé pracovné prostredie z psychického a fyzického hľadiska a pri poskytovaní poradenstva zamestnávateľom, a to najmä mikropodnikom a malým a stredným podnikom; nabáda členské štáty, aby sa riadili normami a smernicami MOP týkajúcimi sa inšpekcie práce, aby sa zabezpečilo, že inšpektoráty práce budú mať k dispozícii primerané personálne zabezpečenie a zdroje a zlepšila sa odborná príprava pre inšpektorov práce podľa odporúčania Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru(31); víta spolupráca medzi inšpektorátmi práce vo Výbore vedúcich predstaviteľov inšpekcie práce (SLIC);

18.  poukazuje na problém vykonávania ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci so zreteľom na pracovníkov, ktorí sú zapojení do nelegálnej pracovnej činnosti; pripomína, že pracovné inšpektoráty zohrávajú dôležitú úlohu pri odrádzaní od nelegálnej práce; vyzýva členské štáty, aby vykonávali prísne kontroly a stanovili primerané sankcie proti zamestnávateľom, ktorí využívajú nelegálnych zamestnancov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na boj proti nelegálnej práci; zdôrazňuje, že k väčšine smrteľných úrazov v práci dochádza v sektoroch s vysokým podielom manuálnej práce, v ktorých je nelegálna práca rozšírenejšia než v iných sektoroch;

19.  domnieva sa, že účinné uplatňovanie právnych predpisov v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci závisí vo veľkej miere od inšpekcií práce; je presvedčený, že prostriedky by sa mali prideľovať tým odvetviam, u ktorých sa zistilo, že predstavujú najväčšie riziko pre pracovníkov; nalieha na príslušné orgány, aby aj keď stále vykonávajú náhodné kontroly, využívali rizikovo orientovaný dohľad a zameriavali sa na recidivistov, aby sa brali na zodpovednosť zamestnávatelia, ktorí nedodržiavajú požiadavky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili výmenu informácií a zlepšili spoluprácu medzi inšpektorátmi práce s cieľom zlepšiť cezhraničnú spoluprácu;

Regulačný rámec

20.  víta úsilie o zlepšenie kvality regulačného rámca a očakáva ďalší posun v tejto oblasti; pripomína však Komisii, že predkladanie smerníc v oblasti BOZP k programu REFIT a zmeny právnych predpisov by mali byť demokratické a transparentné, zapájať sociálnych partnerov a nemali by mať za žiadnych okolností za následok zníženie ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že by sa mali zohľadňovať zmeny na pracovisku v dôsledku technologického rozvoja; poukazuje na to, že členské štáty môžu prijať prísnejšie normy, ako sú minimálne požiadavky v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; domnieva sa však, že by sa mali zlepšiť existujúce pravidlá, okrem iného tým, že sa zabráni ich prekrývaniu a podporí sa lepší súlad BOZP s ďalšími oblasťami politiky, pričom sa zachová a úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti pracovníkov so zámerom jej ďalšieho zvyšovania;

21.  zdôrazňuje, že účasť pracovníkov a sociálnych partnerov na všetkých úrovniach v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a postupmi je nevyhnutným predpokladom pre účinné vykonávanie právnych predpisov v oblasti BOZP a že zapojenie sociálnych partnerov na úrovni EÚ môže zabezpečiť, aby strategický rámec v oblasti BOZP mal zmysel z pohľadu európskych zamestnávateľov aj zamestnancov; vyzýva sociálnych partnerov a Komisiu, aby začali konštruktívny dialóg o tom, ako zlepšiť existujúci regulačný rámec, a domnieva sa, že je potrebné posilniť úlohu sociálnych partnerov;

Predchádzanie chorobám z povolania a novým a vznikajúcim rizikám

22.  zdôrazňuje dôležitosť ochrany pracovníkov pred vystavením účinkom karcinogénov, mutagénov a látok, ktoré sú toxické pre reprodukciu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že ženy sú často vystavené zmesi látok, ktoré môžu zvýšiť zdravotné riziká vrátane životaschopnosti ich potomstva; opakovane dôrazne vyzýva Komisiu, aby na základe vedeckých dôkazov predložila návrh revízie smernice 2004/37/ES, ktorým sa tam, kde to je potrebné, pridajú záväznejšie limitné hodnoty ohrozenia pri práci, a v spolupráci s Poradným výborom pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci vypracovala systém hodnotenia založený na jasných a explicitných kritériách; domnieva sa, že v tomto kontexte by sa malo riešiť možné prekrývanie právnych predpisov vedúce k nezamýšľanému nesúladu;

23.  zdôrazňuje potrebu zaviesť prísnejšiu ochranu pracovníkov pri zohľadnení nielen období expozície, ale aj kombinácie chemických a/alebo toxických látok, ktorým sú vystavení; poukazuje na skutočnosť, že mnohí pracovníci v zdravotníctve sú na pracovisku stále vystavení nebezpečným chemickým látkam; Vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia o chemických rizikových faktoroch v odvetví zdravotnej starostlivosti a do strategického rámca v oblasti BOZP zahrnula osobitné ustanovenia o vystavení zdravotníckych pracovníkov nebezpečným liekom; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetci pracovníci, ktorí priamo alebo nepriamo používajú alebo odstraňujú ostré zdravotnícke predmety, boli primerane chránení; zdôrazňuje, že v prípade potreby by toto opatrenie mohlo zahŕňať revíziu smernice 2010/32/EÚ o prevencii poranení ostrými predmetmi v nemocničnom a zdravotníckom sektore;

24.  poukazuje na skutočnosť, že mnohí pracovníci sú na pracoviskách naďalej vystavení azbestu; vyzýva Komisiu, aby úzko spolupracovala so sociálnymi partnermi a členskými štátmi a podporovala a koordinovala úsilie členských štátov vypracovať národné akčné plány, poskytla primerané financovanie a vykonala primerané opatrenia na riadenie a bezpečné odstránenie azbestu;

25.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu(32), aby Komisia navrhla a uplatnila model na kontrolu a registráciu azbestu v súlade s článkom 11 smernice 2009/148/ES; vyzýva na európsku kampaň proti azbestu naliehavo vyzýva členské štáty, aby odškodnili pracovníkov vystavených azbestu;

26.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky v súvislosti s jedným z najrozšírenejších zdravotných problémov súvisiacich s prácou v Európe a bezodkladne predložila návrh komplexného právneho nástroje o ochoreniach pohybového ústrojenstva s cieľom zlepšiť ich účinné predchádzanie a riešiť ich príčiny, zohľadňujúc problém multikauzality a osobitné riziká, ktoré hrozia ženám; zdôrazňuje, že konsolidácia právnych predpisov EÚ, ktorými sa stanovia minimálne požiadavky na ochranu pracovníkov pred vystavením ergonomickým rizikovým faktorom, môže byť prínosom pre pracovníkov i zamestnávateľov zjednodušením vykonávania regulačného rámca a súladu s ním; zdôrazňuje tiež dôležitosť výmeny osvedčených postupov a potrebu zabezpečiť, aby si zamestnanci viac uvedomovali ergonomické rizikové faktory a boli o nich lepšie informovaní;

27.  vyzýva členské štáty, aby čo najskôr vykonávali smernicu 2002/44/ES z 25. júna 2002 o minimálnych zdravotných a bezpečnostných požiadavkách vyplývajúcich z vystavenia pracovníkov rizikám vzniknutým pôsobením fyzikálnych faktorov;

28.  upozorňuje Komisiu na význam zlepšenia prevencie ohrozenia endokrinnými disruptormi na pri práci, ktoré majú viacero škodlivých účinkov na zdravie pracovníkov, pracovníčok a ich potomkov(33); vyzýva Komisiu, aby bezodkladne vypracovala komplexnú stratégiu zameranú na endokrinné disruptory, ktorá by v prípade potreby mohlo zahŕňať vykonávanie právnych predpisov EÚ o uvádzaní pesticídov a biocídov na trh a sprísniť pravidlá predchádzania rizikám pri práci; zdôrazňuje, že podpora EÚ pre výskum bezpečnejších alternatív je dôležitá v súvislosti s uplatňovaním zásady prevencie a nahrádzania;

29.  víta zapojenie Komisie do strategického rámca EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 s cieľom zlepšiť prevenciu chorôb z povolania, najmä v oblasti nanotechnológie a biotechnológie; zdôrazňuje neistotu, pokiaľ ide o distribúciu a používanie nanotechnológií, a domnieva sa, že je potrebný ďalší výskum v oblasti možných rizík BOZP spojených s novými nanotechnológiami; v tejto súvislosti sa domnieva, že by sa mala uplatňovať zásada predbežnej opatrnosti s cieľom znížiť potenciálne riziká pre zdravie a bezpečnosť pracovníkov pracujúcich s nanotechnológiami;

30.  upozorňuje Komisiu na zvýšenie počtu osôb postihnutých chronickými chorobami medzi pracujúcimi; domnieva sa, že osoby trpiace smrteľnými chorobami, chronickými a dlhodobými patologickými stavmi či zdravotnými postihnutiami by mali mať prístup k dostupným a bezpečným pracovným miestam; naliehavo vyzýva členské štáty, aby sa zamerali na udržanie osôb postihnutých chronickými chorobami v pracovnom živote a na ich integráciu, ako aj na podporu primeraného prispôsobenia pracovísk, čo povedie k urýchlenému návratu do zamestnania; vyzýva Komisiu, aby podporovala opatrenia na rehabilitáciu a integráciu ľudí so zdravotným postihnutím a úsilie členských štátov prostredníctvom zvyšovania informovanosti, ako aj identifikácie a výmeny osvedčených postupov týkajúcich sa prispôsobení a úprav na pracovisku; naliehavo vyzýva nadáciu Eurofound, aby ďalej skúmala a analyzovala pracovné príležitosti a mieru zamestnateľnosti ľudí s chronickým ochorením;

31.  poznamenáva, že technologické inovácie môžu byť prospešné pre spoločnosť ako celok; je však znepokojený novými rizikami, ktoré vyvolávajú tieto zmeny; v tejto súvislosti víta zámer Komisie vytvoriť sieť odborníkov a vedcov v oblasti BOZP s cieľom lepšie riešiť budúce problémy; zdôrazňuje čoraz väčšiu mieru využívania spolupracujúcich inteligentných robotov, napríklad v priemyselnej výrobe, nemocniciach a domovoch dôchodcov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby určili potenciálne riziká BOZP vyplývajúce z technologických inovácií a prijali vhodné opatrenia na predchádzanie týmto rizikám;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali a vykonávali program na systematické monitorovanie, riadenie a podporu pracovníkov postihnutých psychosociálnymi rizikami vrátane stresu, depresie a stresu a syndrómu vyhorenia, s cieľom okrem iného vypracovať účinné odporúčania a usmernenia na boj proti týmto rizikám; zdôrazňuje, že stres pri práci sa považuje za hlavnú prekážku produktivity a kvality života; v tejto súvislosti pripomína, že duševné zdravie a psychosociálne riziká môžu byť ovplyvnené mnohými faktormi, z ktorých nie všetky súvisia s prácou; poukazuje na skutočnosť, že psychosociálne riziká a pracovný stres sú štrukturálny problém, ktorý súvisí s organizáciou práce a že prevencia a riadenie psychosociálnych rizík a pracovného stresu sú možné; zdôrazňuje potrebu pri revízii strategického rámca v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci v roku 2016 vykonať štúdie, zlepšiť prevenciu a zvážiť nové opatrenia založené na výmene osvedčených postupov a nástrojov na opätovné začlenenie na trh práce;

33.  víta kampaň s názvom Zdravé pracoviská zvládajú stres; zdôrazňuje, so zreteľom na osobitné pracovné podmienky žien musia iniciatívy na riešenie pracovného stresu zahŕňať rodové hľadisko;

34.  upozorňuje na problém psychického nátlaku na pracovisku (mobbing) a na jeho možné dôsledky pre psychosociálne zdravie; poukazuje na význam boja proti obťažovaniu a násiliu na pracovisku, a preto vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci so sociálnymi partnermi zvážila predloženie návrhu právneho aktu na základe rámcovej dohody o obťažovaní a násilí na pracovisku; naliehavo vyzýva členské štáty, aby vypracovali účinné národné stratégie boja proti násiliu na pracovisku;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaujali cielený prístup, aby sa odstránila neistá práca a zohľadnili negatívne vplyvy neistej práce na oblasť zdravia a bezpečnosti pri práci; zdôrazňuje, že pracovníci s atypickými zmluvami môžu mať väčšie ťažkosti s prístupom k odbornej príprave a službám v oblasti BOZP; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť zdravie a bezpečnosť všetkých pracovníkov vo všetkých formách zamestnania vrátane tých, ktorí môžu byť zraniteľní, ako napríklad mladí ľudia a ľudia predtým postihnutí dlhodobou nezamestnanosťou; vyzýva členské štáty, aby v súlade s požiadavkami stanovenými v smernici 96/71/ES na boj proti sociálnemu dampingu a v tejto súvislosti prijala všetky potrebné opatrenia na podporu a ochranu práv vyslaných pracovníkov na rovnaké zaobchádzanie, pokiaľ ide o ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci;

36.  zdôrazňuje, že práca v domácnosti by sa mala zohľadniť pri zvažovaní spôsobov zlepšenia ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci; naliehavo vyzýva zamestnávateľov a politických činiteľov, aby zabezpečili a uľahčili primerané zosúladenie pracovného a súkromného života s prihliadnutím na rastúci počet zamestnancov, ktorí potrebujú skĺbiť prácu a starostlivosť; zdôrazňuje dôležitosť riešenia nadmerného počtu pracovných hodín pre zabezpečenie rovnováhy medzi pracovným a rodinným životom; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2003/88/ES a v tejto súvislosti zdôrazňuje význam monitorovania dodržiavania ustanovení týkajúcich sa maximálneho počtu pracovných hodín;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby navrhli vhodné politiky na riešenie starnutia pracovnej sily; domnieva sa, že regulačný rámec v oblasti BOZP by mal podporovať udržateľný pracovný život a zdravé starnutie; vyzýva členské štáty, aby podporovali rehabilitačné a reintegračné opatrenia pre starších pracovníkov vykonávaním výsledkov projektu EU Pilot týkajúceho sa zdravia a bezpečnosti starších pracovníkov;

38.  zdôrazňuje význam toho, aby sa opatrenia týkajúce sa ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci zameriavali na špecifické problémy a riziká žien na pracovisku vrátane sexuálneho obťažovania; vyzýva Komisiu a sociálnych partnerov, aby zabezpečili rovnomerné zastúpenie mužov a žien vo všetkých procesoch sociálneho dialógu; vyzýva Komisiu, aby počas preskúmania strategického rámca v oblasti BOZP v roku 2016 zohľadňovala rozmer rodovej rovnosti; vyzýva Komisiu, aby vytvorila európsku stratégiu na boj proti násiliu páchanému na ženách na pracovisku a ako súčasť tohto procesu, s cieľom vyhodnotiť, či by mala byť prepracovaná aj smernica 2006/54/ES, rozšírila rozsah pôsobnosti smernice na nové formy násilia a obťažovania; vyzýva členské štáty, aby vykonali odporúčanie Komisie 92/131/EHS s cieľom posilniť povedomie v otázke sexuálneho obťažovaniu alebo iných foriem nevhodného sexuálneho správania;

39.  upriamuje pozornosť Komisie na úlohu, ktorú môžu zohrávať sektorové výbory pre sociálny dialóg pri riešení špecifických rizík v oblasti BOZP a vytváraní prípadnej pridanej hodnoty prostredníctvom dohôd medzi sociálnymi partnermi prostredníctvom ich komplexných poznatkov o sektorovo špecifických situáciách;

40.  zdôrazňuje, že Komisia by mala zhromažďovať údaje, a vykonávať výskum a vývoj štatistických metód hodnotenia prevencie súvisiacich s pohlavím a vekom s cieľom zamerať sa na osobitné výzvy, ktorým na pracovisku čelia zraniteľné skupiny vrátane žien;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité viac investovať do politík na predchádzanie rizikám, ako aj propagovať, rozvíjať a podporovať kultúry prevencie pokiaľ ide o zdravie a bezpečnosť pri práci; vyzýva členské štáty, podporovali zvyšovanie informovanosti kládli väčší dôraz na prevenciu a ochranu zdravia a bezpečnosti pri práci v školských osnovách na všetkých úrovniach, a to aj počas učňovského vzdelávania; domnieva sa, že je dôležité zamerať sa na prevenciu čo najskôr vo výrobnom procese a podporovať vykonávanie systematických preventívnych programov založených na posúdení rizika, ktoré povzbudia zamestnávateľov a zamestnancov, aby prispeli k vytváraniu bezpečného a zdravého pracovného prostredia; poukazuje na to, že v mnohých členských štátoch je kvalita preventívnych služieb kľúčom k podpore spoločností, najmä malých a stredných podnikov, aby hodnotili riziká a prijali vhodné preventívne opatrenia; vyzýva Komisiu, aby preskúmala úlohy a požiadavky na odbornú prípravu v oblasti preventívnych služieb stanovené vo vnútroštátnych právnych predpisoch členských štátov;

42.  zdôrazňuje, že ženy musia byť zahrnuté do rozhodovacích procesov v súvislosti s vývojom lepších zdravotných a bezpečnostných postupov v ich pracovnom prostredí;

43.  vyzýva Komisiu, aby neprehliadala otázku rakovinových ochorení súvisiacich so zamestnaním, napríklad nádorov nosovej dutiny, ktorých výskyt je vyšší v prípade, ak dýchacie sústavy pracovníkov nie sú primerane chránené proti relatívne bežným typom prachu, ktoré vznikajú pri spracovaní dreva, kože, múky, textilu, niklu a ďalších materiálov;

44.  nabáda členské štáty, aby všetkým svojim občanom, a najmä ženám vo vidieckych oblastiach a ostatným zraniteľným skupinám občanov, zabezpečili rovnaké príležitosti pre výkon pracovných práv a rovnaký prístup k službám verejnej zdravotnej starostlivosti;

Štatistické údaje

45.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zber spoľahlivých a porovnateľných údajov o chorobách z povolania, pracovnom ožiarení a rizikách vo všetkých odvetviach vrátane verejného sektora s cieľom identifikovať najlepšie postupy, referenčne získavať poznatky a vytvoriť spoločnú databázu týkajúcu sa pracovného ožiarenia, bez toho aby vznikli neprimerané náklady; zdôrazňuje význam zapojenia národných expertov a zabezpečenia aktuálnosti databázy; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali viac údajov o rizikách spojených s digitalizáciou, bezpečnosťou cestnej premávky v súvislosti s výkonom práce a možných vplyvoch krízy na zdravie a bezpečnosť pri práci;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zhromažďovali kvalitné štatistické údaje o chorobách z povolania z hľadiska pohlavia a veku s cieľom neustále zlepšovať a prispôsobovať v prípade potreby legislatívny rámec v súlade s novými a so vznikajúcimi rizikami;

47.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali štúdie výskytu ochorení pohybového ústrojenstva u pracujúceho obyvateľstva na celoštátnej úrovni, ktoré budú rozdelené do kategórií podľa rodu, veku a hospodárskej činnosti, a to v záujme prevencie a boja proti vzniku týchto ochorení;

48.  zdôrazňuje význam aktualizácie a poskytovania spoločných zdravotných ukazovateľov a definícií ochorení súvisiacich so zamestnaním vrátane pracovného stresu, a celoeurópskych štatistických údajov s cieľom stanoviť ciele na zníženie výskytu chorôb z povolania;

49.  poukazuje na problémy pri zbere údajov v mnohých členských štátoch; požaduje rozšírenie pracovných úloh Európskej agentúry pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a Európskej nadácie pre zlepšenie životných a pracovných podmienok (Eurofound); naliehavo vyzýva členské štáty, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zabezpečenie toho, aby zamestnávatelia hlásili pracovné úrazy;

Medzinárodné úsilie

50.  vyzýva Radu a Komisiu, aby zabezpečila, aby sa prostredníctvom všetkých obchodných dohôd s tretími krajinami zlepšilo pracovné prostredie s cieľom chrániť zdravie a bezpečnosť pracovníkov;

51.  zdôrazňuje, že EÚ má záujem a povinnosť zvýšiť pracovné normy vrátane úrovne ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na celosvetovej úrovni;

52.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby posilnila spoluprácu v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci s medzinárodnými organizáciami vrátane MOP, OECD a WHO;

53.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že nie všetky členské štáty ratifikovali Dohovor MOP č. 187 o podpornom rámci pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci; vyzýva všetky členské štáty, aby dohovor ratifikovali;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 31.12.2008, s. 70.
(2) Ú. v. ES L 183, 29.6.1989, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 299, 18.11.2003, s. 9.
(4) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(5) Ú. v. EÚ L 165, 27.6.2007, s. 21.
(6) Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 138.
(7) Ú. v. EÚ C 304 E, 1.12.2005, s. 400.
(8) Ú. v. EÚ C 303 E, 13.12.2006, s. 754.
(9) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
(10) Ú. v. EÚ C 41 E, 19.2.2009, s. 14.
(11) Ú. v. EÚ C 99, 3.4.2012, s. 101.
(12) Ú. v. EÚ C 168 E, 14.6.2013, s. 102.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0093.
(14) Prijaté texty, P7_TA(2014)0012.
(15) Charta základných práv Európskej únie, článok 31 ods. 1. Každý pracovník má právo na pracovné podmienky, ktoré zohľadňujú jeho zdravie, bezpečnosť a dôstojnosť.
(16) Druhý Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík a (ESENER-2), EU-OSHA (2015).
(17) Eurofound: „Pracovné podmienky starnúcej pracovnej sily“. Eurofound (2008).
(18) Vyhlásenie riaditeľa EU-OSHA, 18.11.2014.
(19) Správa o možnostiach zamestnania pre ľudí s chronickým ochorením, Eurofound (2014).
(20) Hodnotenie európskej stratégie v oblasti zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie 2007 – 2012, EK (2013) a spoločensko-hospodárske náklady úrazov pri výkone povolania a chorôb z povolania, EK (2012).
(21) Berechnung des internationalen „Return on Prevention“ für Unternehmen: Kosten und. Nutzen von Investitionen in den betrieblichen Arbeits- und Gesundheitsschutz (Výpočet medzinárodnej návratnosti prevencie v podnikoch: Náklady a využitie investícií v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci), DGUV (2013).
(22) Piaty Európsky prieskum pracovných podmienok, súhrnná správa, Eurofound (2012).
(23) Druhý Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík a (ESENER-2), EU-OSHA (2015).
(24) Druhý Európsky prieskum podnikov v kontexte nových a vznikajúcich rizík a (ESENER-2), EU-OSHA (2015).
(25) Zastúpenie pracovníkov a konzultácia v oblasti zdravia a bezpečnosti, EU-OSHA (2012).
(26) Flexibilné formy práce: „veľmi atypické“ zmluvné dohody, Eurofound (2010) a Zdravie a dobré podmienky na pracovisku: Správa založená na piatom Európskom prieskume pracovných podmienok, Eurofound (2012).
(27) Piaty Európsky prieskum pracovných podmienok, súhrnná správa, Eurofound (2012) a tretí Európsky prieskum pracovných podmienok, Eurofound (2015).
(28) Správa o súčasnej situácii v súvislosti so systémami chorôb z povolania v členských štátoch EÚ a krajinách EZVO/EHP, EK (2013).
(29) New risks and trends in the safety and health of women at work (Nové riziká a trendy v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia žien pri práci), EU-OSHA, 2013.
(30) Zdravotné a bezpečnostné riziká u najzraniteľnejších pracovníkov, Tematická sekcia EP A, hospodárska a vedecká politika, 2011, s. 40.
(31) Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 82.
(32) Prijaté texty, P7_TA(2013)0093.
(33) The Cost of Inaction (Náklady spôsobené nečinnosťou), Nordon (2014) a Rapport sur les perturbateurs endocriniens, le temps de la précaution (Správa o endokinných disruptoroch: čas na obozretnosť), Gilbert Barbier (2011).

Právne oznámenie