Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 16. decembra 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Rozhodnutie nevzniesť námietku voči delegovanému aktu: pravidlá uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách
 Rozhodnutie nevzniesť námietku voči delegovanému aktu: vzorové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva
 Predĺženie funkčného obdobia predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA)
 Predĺženie funkčného obdobia predsedu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)
 Predĺženie funkčného obdobia predsedu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA)
 Operatívna a strategická spolupráca medzi Bosnou a Hercegovinou a Europolom *
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť Írska – EGF/2015/006 IE/PWA International
 Zoznam inváznych nepôvodných druhov
 Produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené
 Začleniť transparentnosť, koordinovanosť a konvergenciu do politík dane z príjmov právnických osôb
 Vzťahy medzi EÚ a Čínou
 Príprava na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci
 Rozvoj udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov
 Situácia v Maďarsku: kroky prijaté v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2015

Rozhodnutie nevzniesť námietku voči delegovanému aktu: pravidlá uplatňovania nariadenia o rozpočtových pravidlách
PDF 253kWORD 67k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 30. októbra 2015, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 1268/2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie (C(2015)07555 – 2015/2939(DEA))
P8_TA(2015)0448B8-1336/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2015)07555),

–  so zreteľom na list Komisie z 12. novembra 2015, ktorým Komisia žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietky voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu predsedovi Konferencie predsedov výborov z 27. novembra 2015,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie(1), a najmä na jeho článok 210,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/1929 z 28. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012(2),

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 15. decembra 2015,

A.  keďže na základe smerníc 2014/23/EÚ(3) a 2014/24/EÚ(4), ktoré musia členské štáty transponovať do svojho vnútroštátneho práva do 18. apríla 2016, je nevyhnutné pozmeniť nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 a delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 1268/2012 o pravidlách uplatňovania nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, pokiaľ ide o postupy verejného obstarávania inštitúcií EÚ a verejné zákazky, ktoré tieto inštitúcie zadávajú;

B.  keďže nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 bolo teda pozmenené 28. októbra 2015 nariadením (EÚ, Euratom) 2015/1929, ktorým bolo uvedené do súladu s uvedenými smernicami a ktoré nadobudlo účinnosť 30. októbra 2015;

C.  keďže Komisia 30. októbra 2015 prijala delegované nariadenie (C(2015)07555) s cieľom zabezpečiť, aby sa príslušná aktualizácia delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) č. 1268/2012 mohla uplatňovať od začiatku rozpočtového roka, čím sa zaistí jasný prechod k novým pravidlám o verejnom obstarávaní a zmluvách o koncesiách v EÚ;

D.  keďže podľa článku 210 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ktorým je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty, môže delegované nariadenie (C(2015)07555) v zásade nadobudnúť účinnosť až na konci lehoty kontroly, ktorú vykonávajú Európsky parlament a Rada, ktorá plynie dva mesiace odo dňa oznámenia – t. j. do 30. decembra 2015 – a ktorú možno predĺžiť o ďalšie dva mesiace;

E.  keďže Komisia však 12. novembra 2015 požiadala Európsky parlament, aby ju v prípade, že nehodlá vzniesť námietky voči delegovanému aktu, náležite informoval najneskôr do 21. decembra 2015, pretože aby bolo možné zverejniť akt v úradnom vestníku včas pred 31. decembrom 2015, a tým zabezpečiť plánované nadobudnutie účinnosti delegovaného aktu 1. januára 2016, akt by musel byť odovzdaný Úradu pre publikácie do 21. decembra 2015;

1.  vyhlasuje, že nemá žiadne námietky voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 286, 30.10.2015, s. 1.
(3) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).


Rozhodnutie nevzniesť námietku voči delegovanému aktu: vzorové nariadenie o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva
PDF 255kWORD 71k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 30. októbra 2015, ktorým sa mení delegované nariadenie (EÚ) č. 110/2014 o vzorovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva uvedené v článku 209 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (C(2015)07554 – 2015/2940(DEA))
P8_TA(2015)0449B8-1337/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2015)07554),

–  so zreteľom na list Komisie z 12. novembra 2015, ktorým Komisia žiada Európsky parlament, aby oznámil, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu predsedovi Konferencie predsedov výborov z 27. novembra 2015,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 210,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) 2015/1929 z 28. októbra 2015, ktorým sa mení nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012(2),

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre rozpočet a Výboru pre kontrolu rozpočtu,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 15. decembra 2015,

A.  keďže v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o osobitnom udeľovaní absolutória pre spoločné podniky podľa článku 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách(3) tri inštitúcie vyjadrili najmä úmysel „navrhnúť príslušné zmeny článku 209 a článku 60 ods. 7 nariadenia o rozpočtových pravidlách v rámci budúcej revízie nariadenia o rozpočtových pravidlách“;

B.  keďže nariadenie (EÚ, Euratom) č. 966/2012 bolo zmenené 28. októbra 2015 nariadením (EÚ, Euratom) 2015/1929, ktoré popri zosúladení so smernicami 2014/23/EÚ(4) a 2014/24/EÚ(5) a posilnení systému ochrany rozpočtu EÚ zmenilo jeho články 209 a 60, čím zosúladilo pravidlá o absolutóriu, externom audite a predkladaní výročných správ orgánov konajúcich podľa článku 209 nariadenia o rozpočtových pravidlách s pravidlami pre orgány konajúce podľa článku 208;

C.  keďže Komisia 30. októbra 2015 prijala delegované nariadenie (C(2015)07554), ktorým sa mení delegované nariadenie Komisie (EÚ) č. 110/2014 o vzorovom nariadení o rozpočtových pravidlách pre subjekty verejno-súkromného partnerstva uvedené v článku 209 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012 (zosúladenie so zodpovedajúcimi ustanoveniami delegovaného nariadenia (EÚ) č. 1271/2013, ktoré sa vzťahujú na subjekty uvedené v článku 208 nariadenia o rozpočtových pravidlách), s cieľom zabezpečiť, aby sa mohla uplatňovať od začiatku rozpočtového roka, čím sa zaistí jasný prechod k novým pravidlám;

D.  keďže podľa článku 210 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 966/2012, ktorý splnomocňuje Komisiu prijímať takéto delegované akty, môže delegované nariadenie (C(2015)07554) v zásade nadobudnúť účinnosť až na konci obdobia preskúmania Európskym parlamentom a Radou, ktoré trvá dva mesiace od dátumu oznámenia – t.j. do 30. decembra 2015 – a môže sa predĺžiť o ďalšie dva mesiace;

E.  keďže Komisia však požiadala Európsky parlament 12. novembra 2015, aby v prípade, ak nemá v úmysle vzniesť námietku voči delegovanému aktu, túto skutočnosť oznámil Komisii do 21. decembra 2015, keďže na zabezpečenie včasného vydania v úradnom vestníku do 31. decembra 2015 a tým nadobudnutia účinnosti delegovaného aktu v plánovanom termíne 1. januára 2016 by musel byť postúpený Úradu pre publikácie do 21. decembra 2015;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 286, 30.10.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 163, 29.5.2014, s. 21.
(4) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/23/EÚ z 26. februára 2014 o udeľovaní koncesií (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 1).
(5) Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní a o zrušení smernice 2004/18/ES (Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65).


Predĺženie funkčného obdobia predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA)
PDF 250kWORD 62k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o predĺžení funkčného obdobia predsedu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) (C8-0313/2015 – 2015/0903(NLE))
P8_TA(2015)0450A8-0347/2015

(Schválenie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) z 8. septembra 2015 predĺžiť funkčné obdobie predsedu EBA o ďalšie päťročné obdobie (C8-0313/2015),

–  so zreteľom na článok 48 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1093/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre bankovníctvo) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/78/ES(1),

–  so zreteľom na rokovací poriadok,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0347/2015),

A.  keďže v roku 2011 v súlade s článkom 48 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 Rada orgánov dohľadu EBA vymenovala prvého predsedu EBA na základe otvoreného výberového konania na funkčné obdobie piatich rokov;

B.  keďže článok 48 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1093/2010 stanovuje, že Rada orgánov dohľadu EBA môže po zohľadnení hodnotenia uvedeného v danom ustanovení predĺžiť funkčné obdobie predsedu EBA jedenkrát s výhradou potvrdenia Európskym parlamentom;

C.  keďže 8. septembra 2015 Rada orgánov dohľadu EBA navrhla predĺžiť funkčné obdobie úradujúcemu predsedovi EBA Andreovi Enriovi o ďalšie päťročné obdobie a informovala o tom Európsky parlament;

D.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 17. novembra 2015 vypočutie úradujúceho predsedu EBA Andreu Enriu, počas ktorého Andrea Enria predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru;

1.  schvaľuje návrh predĺžiť funkčné obdobie Andreu Enriu ako predsedu EBA o ďalšie päťročné obdobie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, EBA a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 12.


Predĺženie funkčného obdobia predsedu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)
PDF 252kWORD 63k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o predĺžení funkčného obdobia predsedu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) (C8-0314/2015 – 2015/0904(NLE))
P8_TA(2015)0451A8-0348/2015

(Schválenie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) z 30. septembra 2015 predĺžiť funkčné obdobie predsedu EIOPA o ďalšie päťročné obdobie (C8-0314/2015),

–  so zreteľom na článok 48 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES(1),

–  so zreteľom na rokovací poriadok,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0348/2015),

A.  keďže v roku 2011 v súlade s článkom 48 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 Rada orgánov dohľadu EIOPA vymenovala prvého predsedu EIOPA na základe otvoreného výberového konania na funkčné obdobie piatich rokov;

B.  keďže článok 48 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 stanovuje, že Rada orgánov dohľadu EIOPA môže po zohľadnení hodnotenia uvedeného v danom ustanovení predĺžiť funkčné obdobie predsedu EIOPA jedenkrát s výhradou potvrdenia Európskym parlamentom;

C.  keďže 30. septembra 2015 Rada orgánov dohľadu EIOPA navrhla predĺžiť funkčné obdobie úradujúcemu predsedovi EIOPA Gabrielovi Bernardinovi o ďalšie päťročné obdobie a informovala o tom Európsky parlament;

D.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 17. novembra 2015 vypočutie úradujúceho predsedu EIOPA Gabriela Bernardina, počas ktorého Gabriel Bernardino predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru;

1.  schvaľuje návrh predĺžiť funkčné obdobie Gabriela Bernardina ako predsedu EIOPA o ďalšie päťročné obdobie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, EIOPA a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.


Predĺženie funkčného obdobia predsedu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA)
PDF 250kWORD 62k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o predĺžení funkčného obdobia predsedu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) (C8-0315/2015 – 2015/0905(NLE))
P8_TA(2015)0452A8-0346/2015

(Schválenie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre cenné papiere a trhy (ESMA) z 24. septembra 2015 predĺžiť funkčné obdobie predsedu ESMA o ďalšie päťročné obdobie (C8-0315/2015),

–  so zreteľom na článok 48 ods. 4 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1095/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre cenné papiere a trhy) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/77/ES(1),

–  so zreteľom na rokovací poriadok,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0346/2015),

A.  keďže v roku 2011 v súlade s článkom 48 ods. 2 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 Rada orgánov dohľadu ESMA vymenovala prvého predsedu ESMA na základe otvoreného výberového konania na funkčné obdobie piatich rokov;

B.  keďže článok 48 ods. 4 nariadenia (EÚ) č. 1095/2010 stanovuje, že Rada orgánov dohľadu ESMA môže po zohľadnení hodnotenia uvedeného v danom ustanovení predĺžiť funkčné obdobie predsedu ESMA jedenkrát s výhradou potvrdenia Európskym parlamentom;

C.  keďže 24. septembra 2015 Rada orgánov dohľadu ESMA navrhla predĺžiť funkčné obdobie úradujúcemu predsedovi ESMA Stevenovi Maijoorovi o ďalšie päťročné obdobie a informovala o tom Európsky parlament;

D.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 17. novembra 2015 vypočutie úradujúceho predsedu ESMA Stevena Maijoora, počas ktorého Steven Maijoor predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru;

1.  schvaľuje návrh predĺžiť funkčné obdobie Stevena Maijoora ako predsedu ESMA o ďalšie päťročné obdobie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, ESMA a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 84.


Operatívna a strategická spolupráca medzi Bosnou a Hercegovinou a Europolom *
PDF 251kWORD 63k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o návrhu vykonávacieho rozhodnutia Rady, ktorým sa schvaľuje uzavretie dohody medzi Bosnou a Hercegovinou a Európskym policajným úradom (Europol) o operatívnej a strategickej spolupráci zo strany Europolu (10509/2015 – C8-0276/2015 – 2015/0808(CNS))
P8_TA(2015)0453A8-0352/2015

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Rady (10509/2015),

–  so zreteľom na článok 39 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii v znení zmenenom Amsterdamskou zmluvou a na článok 9 Protokolu č. 36 o prechodných ustanoveniach, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0276/2015),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/371/SVV zo 6. apríla 2009 o zriadení Európskeho policajného úradu (Europol)(1), a najmä na jeho článok 23 ods. 2,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/934/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa prijímajú vykonávacie predpisy upravujúce vzťahy Europolu s jeho partnermi vrátane výmeny osobných údajov a utajovaných skutočností(2), a najmä na jeho články 5 a 6,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2009/935/SVV z 30. novembra 2009, ktorým sa určuje zoznam tretích štátov a organizácií, s ktorými Europol uzavrie dohody(3),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0352/2015),

1.  schvaľuje návrh Rady;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  vyzýva Komisiu, aby po nadobudnutí účinnosti nového nariadenia o Europole (2013/0091(COD)) posúdila ustanovenia obsiahnuté v dohode o spolupráci, najmä ustanovenia o ochrane údajov; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament a Radu o výsledkoch tohto posúdenia a v prípade potreby predložila odporúčanie na poverenie začať opätovné medzinárodné rokovania o dohode;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a Europolu.

(1) Ú. v. EÚ L 121, 15.5.2009, s. 37.
(2) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 6.
(3) Ú. v. EÚ L 325, 11.12.2009, s. 12.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť Írska – EGF/2015/006 IE/PWA International
PDF 360kWORD 87k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii podľa bodu 13 Medziinštitucionálnej dohody z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení (žiadosť EGF/2015/006 – IE/PWA International, Írsko) (COM(2015)0555 – C8-0329/2015 – 2015/2295(BUD))
P8_TA(2015)0454A8-0363/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0555 – C8-0329/2015),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0363/2015),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie prepusteným pracovníkom by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF v rámci Komisie, Európskeho parlamentu a Rady prostredníctvom skrátenia času na hodnotenie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Írsko predložilo žiadosť EGF/2015/006 IE/PWA International o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepustenia 108 pracovníkov v podniku PWA International Ltd (PWAI), ktorého činnosť patrí podľa klasifikácie NACE Rev. 2 do divízie 33 (Oprava a inštalácia strojov a prístrojov)(4) v regióne južného a východného Írska na úrovni NUTS 2, a keďže sa očakáva, že na týchto opatreniach sa zúčastnia všetci prepustení pracovníci;

E.  keďže žiadosť nespĺňa tradičné kritériá oprávnenosti stanovené nariadením EGF z hľadiska počtu prepustených pracovníkov a je predložená na základe intervenčného kritéria uvedeného v článku 4 ods. 2 uvedeného nariadenia, ktorý umožňuje výnimku v prípade výnimočných okolností;

1.  súhlasí s Komisiou, že tvrdenia, ktoré uvádza Írsko, možno kvalifikovať ako „výnimočné okolnosti“, a že Írsko je preto oprávnené na finančný príspevok vo výške 442 293 EUR podľa uvedeného nariadenia;

2.  konštatuje, že írske orgány podali žiadosť o finančný príspevok z EGF 19. júna 2015 a že Komisia dokončila svoje hodnotenie 6. novembra 2015; víta krátke obdobie hodnotenia trvajúce menej než päť mesiacov;

3.  konštatuje, že PWAI bol zriadený v roku 1989 v Rathcoole, Co Dublin ako spoločný podnik spoločností United Technologies Corporation a Lufthansa Technik Airmotive Ireland;

4.  poznamenáva, že Írsko sa v 90. rokoch 20. storočia špecializovalo na odvetvie servisných a generálnych opráv (SGO), z ktorého v tom čase malo významný prospech, ale ktoré spôsobilo jeho osobitnú citlivosť na nedávny trend umiestňovania činnosti SGO do blízkosti rastúcich globálnych centier leteckej dopravy, t. j. do Ázie, ako aj na nepriaznivé vplyvy globálnych obchodných dohôd; domnieva sa, že existencia ďalších dvoch írskych žiadosti o mobilizáciu EGF v odvetví „oprava a inštalácia strojov a prístrojov“(5) je dôkazom tejto zraniteľnosti; konštatuje tiež, že činnosti SGO boli v Európe, najmä v Írsku, vážne postihnuté uzatvorením podniku SR Technics v roku 2009 a uzatvorením podniku Lufthansa Technik Airmotive Ireland v roku 2014, čo spôsobilo stratu približne 1 520 pracovných miest;

5.  konštatuje, že hoci je miera nezamestnanosti v južnom Dubline (11,61 %) len o niečo vyššia ako celoštátny priemer (10,83 %), za týmito číslami sa skrýva značné znevýhodnenie na miestnej úrovni a že uzavretie podniku PWAI má vážny dosah na zamestnanosť a na miestne, regionálne alebo národné hospodárstvo z dôvodu už existujúcej zložitej situácie v oblasti spolu s kumulatívnym vplyvom uzavretia troch významných podnikov v odvetví SGO v krátkom období;

6.  súhlasí s tým, že už existujúca zložitá situácia v oblasti spolu s kumulatívnym vplyvom uzavretia troch významných podnikov v odvetví SGO v krátkom období a skutočnosť, že v Írsku nezostali v tomto odvetví žiadni zamestnávatelia, môže odôvodniť výnimku z prahovej hodnoty 500 prepustených pracovníkov stanovenej v článku 4 ods. 1 nariadenia o EGF; v tejto súvislosti opakuje svoje odporúčanie Komisii, aby objasnila kritériá pre výnimky stanovené v článku 4 ods. 1 nariadenia o EGF alebo znížila prahovú hodnotu 500 prepustených pracovníkov;

7.  víta skutočnosť, že írske orgány sa s cieľom poskytnúť pracovníkom urýchlenú pomoc rozhodli začať poskytovať personalizované služby postihnutým pracovníkom 22. mája 2015, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

8.  ďalej víta skutočnosť, že aj 108 mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a ktorí v deň podania žiadosti ešte nedosiahli vek 25 rokov, bude mať prístup k personalizovaným službám spolufinancovaným z EGF;

9.  poznamenáva, že Írsko plánuje päť typov opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: i) poradenstvo a plánovanie a rozvoj kariérneho postupu, ii) granty EGF na odbornú prípravu, iii) programy odbornej prípravy a ďalšieho vzdelávania, iv) programy v oblasti vysokoškolského vzdelávania a v) časovo obmedzené príspevky; odporúča, aby tento program EGF nadväzoval na program podobný programu EGF pre podnik SR Technics, ktorý viedol ku kladným výsledkom v prípade 53,45 % príjemcov, ktorí sa vrátili späť do zamestnania v septembri 2012, t. j. menej ako 12 mesiacov od ukončenia programu; konštatuje, že výdavky na tieto opatrenia budú oprávnené na finančný príspevok z EGF od 22. mája 2014 do 19. júna 2017;

10.  víta rozmanitosť vzdelávacích opatrení, ktoré budú poskytnuté príjemcom; konštatuje, že nástroje na podporu podniku a samostatne zárobkovej činnosti budú dostupné iba pre obmedzený počet príjemcov;

11.  konštatuje, že orgány odhadujú, že 24,81 % nákladov sa použije na časovo obmedzené príspevky, čo je naďalej oveľa menej ako povolené maximum vo výške 35 % celkových nákladov;

12.  konštatuje, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po konzultáciách so sociálnymi partnermi;

13.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb podporovaného z EGF mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

14.  pripomína význam, ktorý zohráva zvyšovanie zamestnateľnosti všetkých pracovníkov prostredníctvom upravenej odbornej prípravy a uznávania zručností a schopností, ktoré nadobudli počas pracovnej kariéry; očakáva, že odborná príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka bude prispôsobená nielen potrebám prepustených pracovníkov, ale aj aktuálnemu podnikateľskému prostrediu;

15.  konštatuje, že írske orgány potvrdzujú, že na oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojich výročných správach uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov s cieľom zabezpečiť, aby sa plne dodržiavali platné nariadenia a aby nemohlo dochádzať k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

16.  víta zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

17.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že rozhodnutia v oblasti obchodnej politiky sa budú skúmať z hľadiska ich možného vplyvu na trh práce Únie;

18.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mobilizácia EGF je navrhnutá iba pre 108 prepustených zamestnancov, ktorí majú z tohto nástroja profitovať, a poukazuje na to, že širší výklad článku 4 ods. 1 nariadenia o EGF nemusí byť vhodný;

19.  konštatuje, že cieľom tohto návrhu je mobilizovať EGF pre zatiaľ najnižší počet prepustených pracovníkov, aký bol doteraz navrhovaný;

20.  poznamenáva, že takmer 80 % prepustených pracovníkov je vo veku od 30 do 54 rokov, a patria teda do skupiny vyznačujúcej sa vysokou zamestnateľnosťou a nízkym rizikom dlhodobej nezamestnanosti;

21.  poukazuje na to, že všetkých 108 pracovníkov bolo prepustených v hospodárskom odvetví klasifikovanom ako „oprava a inštalácia strojov a prístrojov“, konkrétnejšie leteckých prúdových motorov, čo znamená, že ide o kvalifikovaných pracovníkov schopných prispôsobiť sa trhu práce;

22.  zdôrazňuje, že k prepúšťaniu došlo v obci Rathcoole nachádzajúcej sa v blízkosti Dublinu, ktorý je hospodárskym a priemyselným centrom s klesajúcou nezamestnanosťou, rastúcou podnikateľskou činnosťou a celkovým hospodárskym rastom;

23.  upozorňuje na skutočnosť, že každý odkaz na žiadosť EGF/2009/021 IE/SR Technics je príliš široký, keďže predmetná vec siaha do roku 2009;

24.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

25.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

26.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o uvoľnení prostriedkov Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii

(žiadosť Írska – EGF/2015/006 IE/PWA International)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2015/2458.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1893/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zavádza štatistická klasifikácia ekonomických činností NACE Revision 2 a ktorým sa mení nariadenie Rady (EHS) č. 3037/90 a niektoré nariadenia ES o osobitných oblastiach štatistiky (Ú. v. EÚ L 393, 30.12.2006, s. 1).
(5) EGF/2014/016 IE/Lufthansa Technik (COM(2013)0047) a EGF/2009/021 IE/SR Technics (COM(2010)0489).


Zoznam inváznych nepôvodných druhov
PDF 266kWORD 76k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o návrhu vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (D041932/01 – 2015/3010(RSP))
P8_TA(2015)0455B8-1345/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh vykonávacieho nariadenia Komisie, ktorým sa prijíma zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 (D041932/01),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 z 22. októbra 2014 o prevencii a manažmente introdukcie a šírenia inváznych nepôvodných druhov(1), a najmä na jeho článok 4 ods. 1,

–  so zreteľom na článok 11 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(2),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Komisia má prostredníctvom vykonávacích aktov prijať zoznam inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie („zoznam Únie“) na základe kritérií stanovených v článku 4 ods. 3 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1143/2014 („nariadenie IAS“) a keďže tieto vykonávacie akty sa majú prijať v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 27 ods. 2 nariadenia;

B.  keďže tieto návrhy vykonávacích aktov sa majú predložiť výboru uvedenému v článku 27 ods. 1 nariadenia IAS do 2. januára 2016 a nadobudnú účinnosť v 20. deň po ich uverejnení v Úradnom vestníku;

C.  keďže zoznam Únie má byť záväzný v celom rozsahu a priamo uplatniteľný vo všetkých členských štátoch;

D.  keďže existuje veľké množstvo inváznych nepôvodných druhov, a preto je dôležité zabezpečiť, aby sa prioritná pozornosť venovala podskupine inváznych nepôvodných druhov, ktoré sa považujú za druhy vzbudzujúce obavy Únie;

E.  keďže invázne nepôvodné druhy by sa mali považovať za druhy vzbudzujúce obavy Únie vtedy, ak sú škody, ktoré spôsobujú v dotknutých členských štátoch, natoľko výrazné, že odôvodňujú prijatie osobitných opatrení uplatniteľných v celej Únii vrátane členských štátov, ktoré zatiaľ nie sú dotknuté, alebo je nepravdepodobné, že budú dotknuté;

F.  keďže počas neformálnych rokovaní trialógu bolo uznané, že najdôležitejšie je zabezpečiť, aby identifikácia inváznych nepôvodných druhov vzbudzujúcich obavy Únie bola naďalej primeraná a zameriavala sa na druhy, ktorých zaradenie na zoznam Únie by účinne a nákladovo efektívnym spôsobom zabránilo nepriaznivému vplyvu týchto druhov alebo by tento vplyv minimalizovalo alebo zmiernilo;

G.  keďže kritériá zaraďovania na zoznam Únie sú kľúčovým nástrojom uplatňovania nariadenia IAS;

H.  keďže kritériá zaraďovania na zoznam Únie by mali zabezpečiť, aby potenciálne invázne nepôvodné druhy s najvýraznejším nepriaznivým vplyvom boli medzi tými, ktoré treba zaradiť na zoznam, s cieľom takisto zabezpečiť účinné využívanie zdrojov;

I.  keďže podľa odôvodnenia 13 nariadenia IAS by sa mali stanoviť spoločné kritériá na vykonávanie posúdení rizík s cieľom zabezpečiť dodržiavanie pravidiel podľa príslušných dohôd Svetovej obchodnej organizácie a jednotné uplatňovanie tohto nariadenia;

J.  keďže v odôvodnení 32 nariadenia IAS sa uvádza, že s cieľom zohľadniť najnovší vedecký vývoj v oblasti životného prostredia by sa mala na Komisiu delegovať právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie na stanovenie spoločných prvkov na vypracovanie posúdení rizík;

K.  keďže v odôvodnení 32 nariadenia IAS sa ďalej uvádza, že je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas svojich prípravných prác uskutočňovala príslušné konzultácie, a to aj na expertnej úrovni, a aby Komisia pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov zabezpečila súbežné, včasné a vhodné postúpenie príslušných dokumentov Európskemu parlamentu a Rade;

L.  keďže Európsky parlament nebol riadne informovaný o stanovení spoločných prvkov na vypracovanie posúdení rizík a keďže postúpenie relevantných dokumentov Európskeho parlamentu nebolo súbežné, včasné a primerané;

M.  keďže Komisia je splnomocnená prijímať delegované akty v súlade s článkom 29 nariadenia IAS s cieľom bližšie špecifikovať typ dôkazov prijateľných na účely článku 4 ods. 3 písm. b) tohto nariadenia a poskytnúť podrobný opis uplatňovania článku 5 ods. 1 písm. a) až h) a keďže podrobný opis musí zahŕňať metodiku, ktorá sa použije pri posudzovaní rizík, s prihliadnutím na príslušné vnútroštátne a medzinárodné normy a potrebu uprednostniť opatrenia proti inváznym nepôvodným druhom, ktoré majú – alebo môžu mať – výrazný nepriaznivý vplyv na biodiverzitu alebo súvisiace ekosystémové služby, ako aj na ľudské zdravie alebo hospodárstvo, pričom takýto nepriaznivý vplyv sa považuje za priťažujúcu okolnosť;

N.  keďže Komisia nedodržala ustanovenia článku 4 ods. 3 nariadenia IAS, bližšie nešpecifikovala typ dôkazov prijateľných na účely článku 4 ods. 3 písm. b) nariadenia IAS a neposkytla podrobný opis uplatňovania článku 5 ods. 1 písm. a) až h) tohto nariadenia vrátane metodiky, ktorá sa má použiť pri posudzovaní rizík;

O.  keďže Komisia nezabezpečila, aby všetky členské štáty pri navrhovaní zaradenia určitého druhu na zoznam Únie vykonávali metodiku, ktorá sa má použiť pri posudzovaní rizík, rovnako, a keďže nie je možné zaistiť, aby členské štáty používali ten istý typ dôkazov a uplatňovali rovnaké celkové normy;

P.  keďže dôvody na zaradenie druhu do návrhu zoznamu Únie nie sú založené na vedeckých, ale skôr na politických kritériách;

Q.  keďže zaraďovanie druhu na zoznam nevychádza zo štandardizovaného posudzovania rizika a metodiky, ale skôr z politickej vôle členských štátov;

R.  keďže návrhom zoznamu Únie sa nerieši problém inváznych nepôvodných druhov komplexne tak, aby sa chránila pôvodná biodiverzita a ekosystémové služby a minimalizoval a zmiernil sa vplyv, ktorý by tieto druhy mohli mať na ľudské zdravie alebo z hospodárskeho hľadiska;

S.  keďže nariadenie IAS ako osobitný legislatívny nástroj EÚ by mohlo riešiť nedoriešené otázky spojené so stratou biodiverzity, priniesť výsledky a prispieť k dosiahnutiu cieľov stratégie v oblasti biodiverzity, ale iba vtedy, ak ho miestne orgány a široká verejnosť správne vykonávajú a podporujú;

T.  keďže viaceré príslušné vnútroštátne orgány, zainteresované strany a široká verejnosť kritizujú počiatočný zoznam Komisie natoľko, že v súčasnosti majú vážne pochybnosti o budúcej účinnosti nariadenia IAS, najmä preto, že mnohé z najproblematickejších inváznych nepôvodných druhov nie sú zaradené do zoznamu, zatiaľ čo na zozname sa nachádzajú niektoré druhy, ktoré nemajú žiadny výrazný negatívny vplyv na biodiverzitu, ekosystémové služby, ľudské zdravie či hospodárstvo alebo v prípade ktorých by opatrenia, ktoré by sa prijali, spôsobili neprimerané náklady;

U.  keďže v rámci počiatočného zoznamu sú opomenuté druhy, ktoré patria medzi najškodlivejšie invázne nepôvodné druhy v Európe; keďže i keď niektoré suchozemské rastliny a druhy cicavcov spĺňajú kritériá a k dispozícii je rozsiahle posúdenie rizika, nie sú zaradené do zoznamu; keďže druhy cicavcov, ktoré boli medzi najrýchlejšie sa rozširujúcimi nepôvodnými druhmi v Európe v uplynulých rokoch, nie sú na zozname uvedené a keďže uvedené nie sú ani rozšírené a rýchlo sa šíriace druhy rastlín so značnými a dobre zdokumentovanými nepriaznivými účinkami na ľudské zdravie;

1.  domnieva sa, že návrh vykonávacieho nariadenia Komisie prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (EÚ) č. 1143/2014;

2.  žiada Komisiu, aby stiahla svoj návrh vykonávacieho nariadenia a aby predložila výboru nový návrh;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 317, 4.11.2014, s. 35.
(2) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.


Produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené
PDF 353kWORD 81k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o vykonávacom rozhodnutí Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené (2015/3006(RSP))
P8_TA(2015)0456B8-1365/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2279 zo 4. decembra 2015, ktorým sa podľa nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 povoľuje uvádzať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), sú z nej zložené alebo vyrobené(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1829/2003 z 22. septembra 2003 o geneticky modifikovaných potravinách a krmivách(2), a najmä na jeho článok 7 ods. 3 a článok 19 ods. 3,

–  so zreteľom na články 11 a 13 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011 zo 16. februára 2011, ktorým sa ustanovujú pravidlá a všeobecné zásady mechanizmu, na základe ktorého členské štáty kontrolujú vykonávanie vykonávacích právomocí Komisie(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho úradu pre bezpečnosť potravín z 15. júla 2015(4),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 2 a 3 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Spoločnosť Monsanto Europe S.A. predložila 17. mája 2010 v súlade s článkami 5 a 17 nariadenia (ES) č. 1829/2003 príslušnému orgánu Holandska žiadosť o uvedenie na trh potravín, zložiek potravín a krmív, ktoré obsahujú kukuricu NK603 × T25, sú z nej zložené alebo vyrobené;

B.  keďže geneticky modifikovaná kukurica MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2 opísaná v žiadosti exprimuje proteín CP4 EPSPS, ktorý prepožičiava rastline toleranciu voči herbicídom na báze glyfozátu, a proteín PAT, ktorý prepožičiava rastline toleranciu voči herbicídom na báze glufozinátu amónneho, a keďže Medzinárodná agentúra pre výskum rakoviny (špecializovaná agentúra Svetovej zdravotníckej organizácie zaoberajúca sa rakovinou) označila 20. marca 2015 glyfozát za látku, ktorá je pravdepodobne karcinogénna pre človeka(5);

C.  keďže Komisia sa napriek prijatiu návrhu uznesenia 1. decembra 2015 vo Výbore Európskeho parlamentu pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, v ktorom namietal voči návrhu vykonávacieho rozhodnutia, ktorým sa povoľuje umiestňovať na trh produkty, ktoré obsahujú geneticky modifikovanú kukuricu NK603 × T25 (MON-ØØ6Ø3-6 × ACS-ZMØØ3-2), rozhodla nerešpektovať zásadu lojálnej spolupráce medzi inštitúciami EÚ tým, že prijala vykonávacie rozhodnutie 4. decembra 2015, čo bolo 10 dní pred začiatkom prvej plenárnej schôdze Európskeho parlamentu, na ktorej mohol Európsky parlament hlasovať o návrhu uznesenia po jeho prijatí vo výbore;

D.  keďže 22. apríla 2015 Komisia vyjadrila v dôvodovej správe k svojmu legislatívnemu návrhu na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003 poľutovanie nad skutočnosťou, že od nadobudnutia účinnosti nariadenia (ES) č. 1829/2003 prijímala Komisia rozhodnutia o povolení v súlade s platnými právnymi predpismi bez podpory stanoviska výboru členských štátov a že navrátenie dokumentácie Komisii na konečné rozhodnutie, čo je v podstate výnimka pre tento postup ako celok, sa stalo normou pri rozhodovaní o povoľovaní geneticky modifikovaných potravín a krmív;

E.  keďže Komisia bola vymenovaná na základe súboru politických usmernení predložených Európskemu parlamentu a keďže v rámci týchto usmernení bol prijatý záväzok preskúmať platné právne predpisy týkajúce sa povoľovania geneticky modifikovaných organizmov (GMO);

F.  keďže legislatívny návrh z 22. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, bol 28. októbra 2015 Európskym parlamentom zamietnutý(6), pretože napriek tomu, že pestovanie GMO nutne prebieha na území členského štátu, obchodovanie s nimi má cezhraničný charakter, čo znamená, že vnútroštátny zákaz predaja a použitia, ako ho navrhuje Komisia, by nebol vynútiteľný bez znovuzavedenia hraničných kontrol dovážaného tovaru;

G.  keďže súčasný systém schvaľovania geneticky modifikovaných potravín a krmív nefunguje dobre, ako odhalil francúzsky denník Le Monde 14. októbra 2015(7), lebo bol povolený dovoz do EÚ šiestich geneticky modifikovaných odrôd kukurice nesúcich genetické modifikácie, ktoré neboli zahrnuté do posudzovania počas postupu povoľovania, a spoločnosť Syngenta oznámila Európskej agentúre pre bezpečnosť potravín a Komisii dodatočné geneticky modifikované vlastnosti až v júli 2015, hoci dovoz týchto odrôd bol schválený už v rokoch 2008 až 2011;

H.  keďže Európsky parlament zamietol legislatívny návrh, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1829/2003, a vyzval Komisiu, aby svoj návrh stiahla a predložila nový;

1.  domnieva sa, že vykonávacie rozhodnutie Komisie (EÚ) 2015/2279 prekračuje rámec vykonávacích právomocí, ktoré sú stanovené v nariadení (ES) č. 1829/2003;

2.  domnieva sa, že rozhodnutie Komisie pristúpiť k prijatiu vykonávacieho rozhodnutia Komisie (EÚ) č. 2015/2279, hoci bol jeho návrh zamietnutý gestorským výborom pred hlasovaním v pléne, je v rozpore s článkom 13 ods. 2 Zmluvy o Európskej únii, pokiaľ ide o vzájomnú lojálnu spoluprácu medzi inštitúciami;

3.  domnieva sa, že všetky vykonávacie rozhodnutia o povolení uvedenia produktov, ktoré obsahujú geneticky modifikované organizmy, sú z nich zložené alebo vyrobené, na trh podľa nariadenia (ES) č. 1829/2003 v jeho súčasnej nefunkčnej forme by mali byť pozastavené, kým sa neprijme nové nariadenie na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  domnieva sa, že vykonávacie rozhodnutie Komisie nie je v súlade s právnymi predpismi Únie, pretože nie je zlučiteľné s cieľom nariadenia (ES) č. 1829/2003 a nariadenia (ES) č. 396/2005(8), ktorý podľa všeobecných zásad uvedených v nariadení (ES) č. 178/2002(9) spočíva v tom, že poskytne základ pre zabezpečenie vysokej miery ochrany ľudského života a zdravia, zdravia a dobrých životných podmienok zvierat, životného prostredia a záujmov spotrebiteľov v súvislosti s geneticky modifikovanými potravinami a krmivami a súčasne zabezpečí efektívne fungovanie vnútorného trhu;

5.  žiada Komisiu, aby zrušila vykonávacie rozhodnutie (EÚ) 2015/2279;

6.  vyzýva Komisiu, aby na základe Zmluvy o fungovaní Európskej únie predložila nový legislatívny návrh na zmenu nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorý zohľadní často vyjadrované pripomienky členských štátov, ktoré sa netýkajú len otázok bezpečnosti GMO pre zdravie a životné prostredie;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 322, 8.12.2015, s. 58.
(2) Ú. v. EÚ L 268, 18.10.2003, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 55, 28.2.2011, s. 13.
(4) Vedecká skupina EFSA pre GMO (Vedecká skupina EFSA pre geneticky modifikované organizmy), 2015. Vedecké stanovisko k žiadosti (EFSA-GMO-NL-2010-80) týkajúcej sa umiestnenia geneticky modifikovanej NK603 × T25 tolerantnej voči herbicídom na trh na použitie v potravinách a krmivách, jej dovozu a spracovania v zmysle nariadenia (ES) č. 1829/2003, ktorú predložila spoločnosť Monsanto. EFSA Journal: 2015; 13(7):4165, 23 s. doi:10.2903/j.efsa.2015.4165.
(5) IARC Monographs Volume 112: evaluation of five organophosphate insecticides and herbicides 20 March 2015 http://www.iarc.fr/en/media-centre/iarcnews/pdf/MonographVolume112.pdf
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0379.
(7) http://www.lemonde.fr/planete/article/2015/10/14/failles-dans-l-homologation-de-six-mais-ogm-en-europe_4788853_3244.html
(8) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 396/2005 z 23. februára 2005 o maximálnych hladinách rezíduí pesticídov v alebo na potravinách a krmivách rastlinného a živočíšneho pôvodu a o zmene a doplnení smernice Rady 91/414/EHS (Ú. v. EÚ L 70, 16.3.2005, s. 1).
(9) Nariadenie (ES) č. 178/2002 Európskeho parlamentu a Rady z 28. januára 2002, ktorým sa ustanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín (Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1).


Začleniť transparentnosť, koordinovanosť a konvergenciu do politík dane z príjmov právnických osôb
PDF 550kWORD 215k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii (2015/2010(INL))
P8_TA(2015)0457A8-0349/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh správy osobitného výboru pre daňové rozhodnutia a ďalšie opatrenia podobného charakteru alebo účinku (2015/2066(INI) (osobitný výbor TAXE 1)),

–  so zreteľom na záverečnú správu Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a skupiny G20 o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS) uverejnenú 5. októbra 2015,

–  so zreteľom na články 46 a 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0349/2015),

Hlavné zistenia zo škandálu LuxLeaks

A.  keďže medzinárodné konzorcium novinárov International Consortium of Investigative Journalists (ICIJ) o daňových rozhodnutiach a iných škodlivých daňových praktikách v Luxembursku (LuxLeaks) v novembri 2014 odhalilo, že takmer 340 nadnárodných spoločností uzatvorilo tajné dohody s Luxemburskom, ktoré mnohým z nich umožnilo znížiť globálne daňové účty na minimum, a to na úkor verejného záujmu Únie, a zároveň nevykonávať žiadnu alebo takmer žiadnu hospodársku činnosť v Luxembursku;

B.  keďže odhalenia ukázali, že niektorí daňoví poradcovia úmyselne a cielene pomáhali nadnárodným spoločnostiam získať najmenej 548 daňových rozhodnutí v Luxembursku v rokoch 2002 až 2010; keďže tieto tajné dohody obsahujú zložité finančné štruktúry určené na vytváranie značného zníženia dane;

C.  keďže v dôsledku týchto daňových rozhodnutí požívalo veľké množstvo spoločností daňové sadzby nižšie než 1 % zo ziskov, ktoré presunuli do Luxemburska; keďže v mieste svojho pôsobenia niektoré nadnárodné spoločnosti využívajú rozličné verejné tovary a služby, pričom neplatia svoj spravodlivý podiel dane; keďže takmer nulové účinné sadzby dane za zisky vytvorené niektorými nadnárodnými spoločnosťami môžu poškodzovať Úniu a iné ekonomiky;

D.  keďže dcérske spoločnosti podnikov v Luxembursku spravujúce transakcie v objeme stoviek miliónov eur majú v mnohých prípadoch len malé pobočky a vykonávajú len málo hospodárskej činnosti v Luxembursku, pričom na niektorých adresách sídli vyše 1 600 spoločností;

E.  keďže vyšetrovania osobitného výboru TAXE 1 odhalili, že praktika daňových rozhodnutí sa nevykonáva výlučne v Luxembursku, ale ide o obvyklý postup v celej Únii; keďže praktika daňových rozhodnutí sa môže legitímne použiť na poskytnutie potrebnej právnej istoty pre podniky a na zníženie finančného rizika čestných firiem, je však otvorená možnému zneužitiu a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a tým, že sa zabezpečí právna istota len pre niektoré vybrané subjekty, môže vzniknúť istá nerovnosť medzi spoločnosťami, ktorým boli daňové rozhodnutia poskytnuté, a spoločnosťami, ktoré takéto rozhodnutia nevyužívajú;

F.  keďže sa berie ohľad na správu OECD uverejnenú 12. februára 2013 s názvom Addressing Base Erosion and Profit Shifting, v ktorej sa navrhujú nové medzinárodné normy na boj proti narúšaniu základu dane a presunu ziskov (BEPS);

G.  keďže sa berie ohľad tiež na komuniké zo zasadnutia ministrov financií a guvernérov centrálnych bánk skupiny G20, ktoré sa konalo 5. októbra 2015;

H.  keďže okrem niektorých chvályhodných výnimiek vrcholní politickí predstavitelia jednotlivých štátov neboli v dostatočnej miere ochotní riešiť problém vyhýbania sa daňovým povinnostiam v zdaňovaní príjmov právnických osôb;

I.  keďže Únia vykonala veľký pokrok v hospodárskej integrácii, príkladom ktorého je hospodárska a menová únia a banková únia, a že koordinácia daňových politík na úrovni Únie v rámci obmedzení stanovených Zmluvou o fungovaní Európskej únie je neodmysliteľnou súčasťou integračného procesu;

Zdaňovanie právnických osôb a agresívne daňové plánovanie

J.  keďže príjmy z dane z príjmu právnických osôb v 28 členských štátoch Únie predstavovali v priemere 2,6 % HDP v roku 2012(1);

K.  keďže v situácii, keď chýbajú investície a rast, je dôležité udržať spoločnosti v Únii alebo prilákať do nej nové spoločnosti a keďže je preto rozhodujúce, aby Únia zvýšila svoju príťažlivosť pre miestne a zahraničné podniky;

L.  keďže celé daňové plánovanie by malo prebiehať v medziach zákona a uplatniteľných zmlúv;

M.  keďže agresívne daňové plánovanie spočíva vo využívaní technických aspektov daňového systému alebo rozdielov medzi dvoma či viacerými daňovými systémami či právnych medzier na účely zníženia daňovej povinnosti;

N.  keďže systémy agresívneho daňového plánovania majú často za následok použitie kombinácie medzinárodných daňových rozdielov, veľmi priaznivých špecifických vnútroštátnych daňových pravidiel a využívania daňových rajov;

O.  keďže na rozdiel od agresívneho daňového plánovania daňové podvody a daňové úniky predstavujú predovšetkým nezákonnú činnosť obchádzania daňových povinností;

P.  keďže najprimeranejšou odpoveďou na agresívne daňové plánovanie sa zdajú byť dobré právne predpisy, ich riadne vykonávanie a medzinárodná koordinácia, pokiaľ ide o zamýšľaných výsledky;

Q.  keďže celková strata štátnych príjmov v dôsledku vyhýbaniu sa daňovej povinnosti pri zdaňovaní príjmov právnických osôb sa všeobecne vyrovnáva buď zvýšením celkovej úrovne dane, škrtmi vo verejných službách alebo zvýšením verejného dlhu, čím sa poškodzujú ostatní daňoví poplatníci, ako aj celkové hospodárstvo;

R.  keďže podľa štúdie(2) sa odhaduje, že straty príjmov Únie v dôsledku daňových únikov z dane príjmov právnických osôb by mohli dosiahnuť približne 50 – 70 miliárd EUR ročne, pričom táto suma predstavuje sumu stratenú presunom ziskov, a keďže táto štúdia tiež odhaduje, že uvedené straty príjmov Únie v dôsledku daňových únikov z dane príjmov právnických osôb by mohli v skutočnosti dosahovať výšku približne 160 – 190 miliárd EUR, ak by sa vzali do úvahy osobitné daňové dohody, nedostatky vo výbere dane a iné podobné činnosti;

S.  keďže tá istá štúdia odhaduje efektívnosť dane z príjmu právnických osôb na 75 %, hoci štúdia tiež potvrdzuje, že nejde o sumy, pri ktorých by sa mohlo očakávať, že ich daňové orgány vyberú, pretože určité percento týchto súm by bolo neprimerane nákladné alebo technicky ťažko vyberateľné; keďže ak by podľa štúdie bolo nájdené a implementované v celej Únii úplné riešenie problému BEPS, predpokladaný pozitívny vplyv na daňové príjmy členských štátov by predstavoval 0,2 % z celkových daňových príjmov;

T.  keďže straty spôsobené BEPS predstavujú hrozbu pre riadne fungovanie vnútorného trhu a dôveryhodnosť, účinnosť a spravodlivosť systémov zdaňovania právnických osôb v rámci Únie; keďže tá istá štúdia okrem toho spresňuje, že výpočty nezahŕňajú odhady činnosti v rámci tieňovej ekonomiky, a že nedostatočná prehľadnosť štruktúr a platieb niektorých spoločností znamená, že je ťažké odhadnúť presný vplyv na daňové príjmy, a preto môže mať oveľa väčší vplyv, než odhaduje správa;

U.  keďže škody spôsobené BEPS taktiež dokazujú neexistenciu rovnakých podmienok medzi spoločnosťami, ktoré pôsobia len v jednom členskom štáte, najmä MSP, rodinné podniky a samostatne zárobkovo činné osoby, a v nej platia dane, a niektorými nadnárodnými spoločnosťami, ktoré dokážu presunúť zisky z jurisdikcií s vysokou daňovou sadzbou do jurisdikcií s nízkou daňovou sadzbou a využívať agresívne daňové plánovanie, a tak znížiť svoj celkový základ dane a vyvíjať dodatočný tlak na verejné financie na úkor občanov a MSP v Únii;

V.  keďže nadnárodné spoločnosti používajú prax agresívneho daňového plánovania v rozpore so zásadou spravodlivej hospodárskej súťaže a sociálnej zodpovednosti podnikov, ktoré sú zakotvené v oznámení COM(2011)0681, pretože navrhovanie stratégií daňového plánovania si vyžaduje zdroje, ktoré sú dostupné iba veľkým podnikom, a keďže týmto sa vytvárajú rozdielne podmienky pre MSP a veľké korporácie, čo treba urýchlene riešiť;

W.  keďže ďalej zdôrazňuje, že daňová súťaž v rámci Únii a vo vzťahu k tretím krajinám môže byť v niektorých prípadoch na škodu a môže viesť k pretekom o čo najnižšiu daňovú sadzbu, pričom lepšia transparentnosť, koordinácia a konvergencia poskytujú účinný rámec, ktorý zaručí spravodlivú hospodársku súťaž medzi podnikmi v Únii a ochráni štátne rozpočty pred nepriaznivými výsledkami;

X.  keďže opatrenia umožňujúce agresívne daňové plánovanie sú nezlučiteľné so zásadou lojálnej spolupráce medzi členskými štátmi;

Y.  keďže agresívne daňové plánovanie uľahčuje rastúca zložitosť podnikania a digitalizácia a globalizácia hospodárstva, ktoré popri iných faktoroch vedú k narušeniu hospodárskej súťaže, čo poškodzuje rast a podniky Únie, najmä MSP;

Z.  keďže boj proti agresívnemu daňovému plánovaniu nedokážu riešiť jednotlivé členské štáty samostatne; keďže netransparentné a nekoordinované politiky zdaňovania príjmov právnických osôb so sebou prinášajú hrozbu pre fiškálnu politiku členských štátov, čo vedie k neproduktívnym výsledkom, akým je vyššie zdaňovanie menej mobilných daňových základov;

AA.  keďže absencia koordinovanej činnosti spôsobuje, že mnohé členské štáty prijímajú jednostranné vnútroštátne opatrenia; keďže takéto opatrenia sa často ukázali ako neúčinné, nedostatočné a v niektorých prípadoch na škodu veci;

AB.  keďže je preto potrebný koordinovaný a viackoľajový prístup na úrovni jednotlivých štátov, Únie a na medzinárodnej úrovni;

AC.  keďže Únia je priekopníkom v celosvetovom boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu, a to najmä pri podpore pokroku na úrovni OECD v projekte BEPS; keďže Únia by mala pri vývoji projektu BEPS naďalej zohrávať priekopnícku úlohu v snahe zabrániť škodám, ktoré môže BEPS napáchať v členských štátoch, ale aj v rozvojových krajinách po celom svete; pritom by mala zabezpečiť prijatie opatrení týkajúcich sa BEPS a iných závažných otázok pre rozvojové krajiny, ako sú tie uvedené v správe pracovnej skupiny G20 pre rozvoj z roku 2014;

AD.  keďže Komisia a členské štáty zabezpečia, aby sa na úrovni Únie ako minimálny štandard vykonával komplexný balík opatrení OECD pre BEPS a aby bol naďalej ambiciózny; keďže je rozhodujúce, aby všetky krajiny OECD vykonávali projekt BEPS;

AE.  keďže okrem oblastí činnosti uvedených v tejto správe by Komisia mala jasne stanoviť, ako bude vykonávať všetkých 15 výstupov projektu OECD/G20 BEPS, a čo najskôr navrhnúť ambiciózny plán legislatívnych opatrení, aby povzbudila ostatné krajiny k tomu, aby sa pri vykonávaní akčného plánu riadili usmerneniami OECD a príkladom Únie; keďže Komisia by mala zvážiť aj oblasti, v ktorých by Únia mala ísť ďalej ako minimálne normy, ktoré odporúča OECD;

AF.  keďže podľa zmlúv Únie je právomoc prijímať právne predpisy o zdaňovaní príjmov právnických osôb v súčasnosti v kompetencii členských štátov, avšak prevažná väčšina problémov súvisiacich s agresívnym daňovým plánovaním je nadnárodnej povahy;

AG.  keďže väčšia koordinácia vnútroštátnych daňových politík preto predstavuje jedinú schodnú cestu, ako vytvoriť rovnocenné podmienky a vyhnúť sa opatreniam, ktoré uprednostňujú nadnárodné spoločnosti na úkor MSP;

AH.  keďže nedostatočná koordinácia daňových politík v Únii vedie k významnej finančnej a administratívnej záťaži občanov a podnikov pôsobiacich vo viac než jednom členskom štáte Únie – čo platí ešte viac pre MSP – a k neúmyselnému dvojitému zdaňovaniu, dvojitému nezdaneniu alebo k uľahčeniu agresívneho daňového plánovania a keďže takéto prípady by sa mali odstrániť, čo si vyžaduje transparentnejšie a jednoduchšie riešenia;

AI.  keďže osobitná pozornosť pri tvorbe daňových pravidiel a primeraných administratívnych postupov by sa mala venovať MSP a rodinným podnikom, ktoré sú kostrou hospodárstva Únie;

AJ.  keďže celoeurópsky register skutočného vlastníctva musí byť funkčný do 26. júna 2017, čo by pomohlo pri odhaľovaní možných daňových únikov a presunu ziskov;

AK.  keďže z odhalení škandálu LuxLeaks a práce osobitného výboru TAXE 1 jasne vyplýva potreba legislatívnych opatrení Únie na zlepšenie transparentnosti, koordinácie a konvergencie v politikách zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii;

AL.  keďže zdaňovanie príjmov právnických osôb by sa malo riadiť zásadou zdaňovania ziskov v mieste ich vzniku;

AM.  keďže Komisia a členské štáty by mali naďalej zohrávať veľmi aktívnu úlohu na medzinárodnej scéne s cieľom pracovať na zriadení medzinárodných noriem založených predovšetkým na transparentnosti, výmene informácií a zrušení škodlivých daňových opatrení;

AN.  keďže zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, ako sa uvádza v Zmluve o fungovaní Európskej únie, požaduje, aby Únia zabezpečila, aby všetky fázy tvorby politiky vo všetkých oblastiach, a to i vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov právnických osôb, neodporovali cieľu udržateľného rozvoja, ale naopak ho podporovali;

AO.  keďže koordinovaný prístup k systému zdaňovania príjmov právnických osôb v celej Únii by umožnil riešiť problém nekalej hospodárskej súťaže a posilnil konkurencieschopnosť podnikov Únie, najmä MSP;

AP.  keďže Komisia a členské štáty by mali ďalej rozvíjať elektronické riešenia uplatňované v postupoch týkajúcich sa zdaňovania s cieľom znižovať administratívnu záťaž a zjednodušovať cezhraničné postupy;

AQ.  keďže Komisia by mala posúdiť dosah daňových výhod udelených existujúcim osobitným hospodárskym zónam v Únii; v tejto súvislosti podporuje výmenu osvedčených postupov medzi daňovými orgánmi;

Transparentnosť

AR.  keďže zvýšenie transparentnosti v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb môže zlepšiť výber daní, zefektívniť prácu daňových orgánov a má rozhodujúci význam pre zvýšenie dôvery verejnosti v daňové systémy a vlády, a práve to by malo byť významnou prioritou;

   (i) keďže zvýšená transparentnosť, pokiaľ ide o činnosti veľkých nadnárodných spoločností, a najmä pokiaľ ide o zisky, uhradenú daň zo zisku, získané dotácie a vrátenie daní, množstvo zamestnancov a vlastné aktíva, je nevyhnutná na zabezpečenie účinného riešenia BEPS zo strany daňových správ; keďže je potrebné dosiahnuť správnu rovnováhu medzi transparentnosťou, ochranou osobných údajov a obchodnou citlivosťou údajov, ako aj posúdiť dosah na menšie podniky; keďže jednou z dôležitých foriem tejto transparentnosti je výkazníctvo podľa jednotlivých krajín; keďže akýkoľvek návrh Únie týkajúci sa výkazníctva podľa jednotlivých krajín by mal v prvom rade vychádzať zo šablóny OECD; keďže je možné, aby Únia konala nad rámec usmernení OECD a aby zaviedla výkazníctvo podľa jednotlivých krajín ako povinné a verejné, a keďže Európsky parlament hlasoval za úplné verejné výkazníctvo podľa jednotlivých krajín v svojich pozmeňujúcich návrhoch prijatých 8. júla 2015(3) k návrhu revidovanej smernice o právach akcionárov; keďže Komisia viedla konzultáciu na túto tému od 17. júna do 9. septembra 2015 s cieľom preskúmať rôzne možnosti vykonávania výkazníctva podľa jednotlivých krajín(4); keďže 88 % subjektov, ktorí verejne odpovedali na túto konzultáciu, vyhlásilo, že podporujú zverejňovanie daňových informácií podnikmi;
   (ii) keďže vykonávanie agresívneho daňového plánovania korporáciami nie je zlučiteľné so sociálnou zodpovednosťou podnikov; keďže niektoré podniky v rámci Únie už začali dokazovať, že si v plnej miere plnia daňové povinnosti, tým, že požiadali o označenie „spravodlivý platca dane“(5) a hlásia sa k tomuto označeniu, a keďže tieto opatrenia môžu mať silný odrádzajúci účinok a dokážu meniť správanie podnikov z dôvodu rizika, ktoré nedodržiavanie predpisov môže predstavovať pre ich reputáciu, a preto by toto označenie malo vychádzať z jednotných kritérií na európskej úrovni;
   (iii) keďže zvýšená transparentnosť by sa dosiahla, keby sa členské štáty informovali navzájom a Komisiu o každom novom príspevku, pomoci, výnimke, stimule alebo podobných opatreniach, ktoré by mohli mať významný vplyv na ich efektívnu sadzbu dane; keďže takéto oznamovanie by mohlo pomôcť členským štátom pri zisťovaní škodlivých daňových praktík;
   (iv) keďže napriek nedávneho súhlasu Rady so zmenou smernice Rady 2011/16/EÚ(6), pokiaľ ide o automatickú výmenu daňových rozhodnutí, existuje riziko, že členské štáty medzi sebou dostatočne nekomunikujú o možnom vplyve ich daňových dohôd s určitými spoločnosťami na výber daní v iných členských štátoch; keďže vnútroštátne daňové orgány by si mali automaticky vymieňať všetky daňové rozhodnutia bezodkladne po ich vydaní; keďže Komisia by mala mať prístup k daňovým rozhodnutiam prostredníctvom zabezpečeného centrálneho registra; keďže daňové rozhodnutia, ktoré využívajú daňové orgány, by mali podliehať zvýšenej transparentnosti za predpokladu, že budú zachované dôverné informácie a obchodné informácie citlivého charakteru;
   (v) keďže bezcolné prístavy sa údajne používajú na skrytie transakcií pred daňovými orgánmi;
   (vi) keďže pokrok v boji proti daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a agresívnemu daňovému plánovaniu môže byť monitorovaný iba pomocou harmonizovanej metodiky, ktorú možno použiť na odhad veľkosti priamych a nepriamych daňových medzier vo všetkých členských štátoch a v Únii ako celku; keďže odhad daňovej medzery by mal byť iba začiatkom v poskytovaní ďalších informácií o daňových otázkach;
   (vii) keďže súčasný právny rámec Únie na ochranu informátorov je nedostatočný a existujú značné rozdiely medzi spôsobmi, akými jednotlivé členské štáty poskytujú ochranu informátorov; keďže pri neexistencii tejto ochrany zamestnanci, ktorí majú dôležité informácie, pochopiteľne nebudú ochotní zverejniť informácie, a tie potom nebudú k dispozícii; keďže informátori pomohli zmobilizovať pozornosť verejnosti na problematiku nespravodlivého zdanenia, členské štáty by mali zvážiť opatrenia, ktoré ochránia takúto činnosť; keďže by preto bolo vhodné poskytnúť v celej Únii ochranu informátorov, ktorí vnútroštátnym alebo európskym orgánom oznámia podozrenie na pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonnú činnosť alebo pretrvávajúce neriešené porušovanie pravidiel, pochybenia, podvod alebo nezákonné činnosti, ktoré by mohli mať vplyv na verejný záujem, verejnosť ako celok; keďže takáto ochrana by mala byť v súlade s celkovým právnym systémom; keďže táto ochrana by mala byť účinným prostriedkom proti neodôvodnenému trestnému stíhaniu, hospodárskym sankciám a diskriminácii;

Koordinácia

AS.  keďže právomoc prijímať právne predpisy o zdaňovaní príjmov právnických osôb je v kompetencii členských štátov, avšak prevažná väčšina problémov súvisiacich s agresívnym daňovým plánovaním je nadnárodnej povahy; keďže väčšia koordinácia vnútroštátnych daňových politík preto predstavuje jediný možný spôsob, ako riešiť BEPS a agresívne daňové plánovanie;

   (i) keďže povinný spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb (CCCTB) na úrovni Únie by bol významným krokom smerom k vyriešeniu týchto problémov spojených s agresívnym daňovým plánovaním v rámci Únie a mal by sa naliehavo zaviesť; keďže konečným cieľom je úplný, povinný CCCTB s možnými dočasnými výnimkami pre MSP, ktoré nie sú nadnárodnými spoločnosťami, a pre spoločnosti bez cezhraničnej činnosti, pričom metóda vzorca pre rozdelenie by mala vychádzať z kombinácie objektívnych premenných; keďže do zavedenia úplného CCCTB Komisia zvažuje prijatie dočasných opatrení proti príležitostiam na presun ziskov; keďže je potrebné zabezpečiť, aby tieto opatrenia vrátane kompenzácie cezhraničných strát neviedli k zvýšeniu BEPS; keďže tieto opatrenia nie sú dokonalou náhradou konsolidácie a bol by potrebný čas, aby sa tento nový režim plne sprevádzkoval;
   (ii) keďže napriek práci skupiny pre kódex správania o škodlivom zdaňovaní príjmov právnických osôb pretrvávajú opatrenia agresívneho daňového plánovania v celej Únii; keďže predchádzajúce pokusy o posilnenie správy a mandátu skupiny a o prispôsobenie a rozšírenie pracovných metód a kritérií stanovených v kódexe, ktorých cieľom je boj proti novým formám škodlivých daňových praktík v súčasnom hospodárskom prostredí neboli úspešné; keďže činnosti skupiny sú charakteristické všeobecným nedostatkom transparentnosti a zodpovednosti; keďže z tohto dôvodu musí prebehnúť zásadná reforma efektívnosti a fungovania skupiny a musí sa zabezpečiť jej väčšia účinnosť a transparentnosť, najmä prostredníctvom uverejňovania výročných správ a zápisníc, v ktorých sa budú uvádzať aj stanoviská členských štátov; keďže skupina by mala byť schopná zaujať stanovisko k otázkam plynúcich z daňových politík vo viac než v jednom členskom štáte bez toho, aby malá menšina členských štátov blokovala odporúčania;
   (iii) keďže hlavnou zásadou zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii by malo byť, že dane sa platia v krajinách, kde sa vykonáva skutočná hospodárska činnosť spoločnosti a kde sa tvorí hodnota; keďže by sa mali vypracovať kritériá, aby sa zabezpečilo, že sa tak stane; keďže akékoľvek použitie patentovej kolónky či iných preferenčných daňových režimov musí tiež zabezpečiť, aby sa dane platili v mieste ich vzniku podľa kritérií definovaných v opatrení č. 5 projektu BEPS, pričom sa tiež ustanovia spoločné európske vymedzenia toho, čo možno označiť za podporu výskumu a rozvoja a čo nie, a vymedzenia pre harmonizáciu využitia patentových a inovačných kolónok, a zároveň sa zrušenie starého režimu presunie na 30. júna 2017;
   (iv) keďže niektoré členské štáty jednostranne zaviedli pravidlá o kontrolovaných zahraničných podnikoch (KZP) s cieľom primerane zabezpečiť, aby zisky zaparkované v krajinách s nízkou alebo žiadnou daňou boli účinne zdaňované; keďže tieto pravidlá treba koordinovať s cieľom predchádzať rôznorodosti vnútroštátnych pravidiel o KZP v Únii, ktorá by narušila fungovanie vnútorného trhu;
   (v) keďže smernica 2011/16/EÚ stanovuje spoluprácu medzi členskými štátmi v oblasti daňových kontrol a auditov a podporuje výmenu osvedčených postupov medzi daňovými orgánmi; keďže však nástroje ustanovené v uvedenej smernici nie sú dostatočne účinné a rozdielne vnútroštátne prístupy k audítorským spoločnostiam sú v kontraste s vysoko organizovanými metódami daňového plánovania určitých spoločností;
   (vi) keďže na to, aby bola automatická výmena informácií vo všeobecnosti a konkrétne o daňových rozhodnutiach účinná, je potrebný spoločný európsky režim daňového identifikačného čísla; keďže Komisia by mala zvážiť zriadenie spoločného európskeho obchodného registra;
   (vii) keďže Komisia sa rozhodla predĺžiť mandát platformy pre dobrú správu v daňových záležitostiach, ktorá sa mala skončiť v roku 2016, ako aj rozšíriť jej pôsobnosť a posilniť jej pracovné metódy; keďže platforma môže pomôcť dosiahnuť nový akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, uľahčiť rokovania o daňových rozhodnutiach členských štátov vzhľadom na navrhované nové pravidlá výmeny informácií a poskytnúť spätnú väzbu o nových iniciatívach proti vyhýbaniu sa daňovej povinnosti; keďže však Komisia musí posilniť profil, rozšíriť členstvo a zvýšiť účinnosť platformy pre dobrú správu daňových záležitostí;
   (viii) keďže Komisia by mala analyzovať a žiadať vykonávanie reforiem v daňových správach v rámci procesu európskeho semestra s cieľom posilniť kapacity daňových správ na vnútroštátnej a európskej úrovni pre výber daní, aby tak mohli účinne vykonávať svoje úlohy, a teda posilniť pozitívny dosah účinného výberu daní a účinných opatrení proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti na príjmy členských štátov;

Konvergencia

AT.  keďže samotná zlepšená koordinácia nevyrieši základné problémy vyplývajúce zo skutočnosti, že existujú rozdielne pravidlá týkajúce sa zdanenia príjmov právnických osôb v rôznych členských štátoch; keďže súčasťou celkovej reakcie na agresívne daňové plánovanie musí byť zosúlaďovanie obmedzeného počtu vnútroštátnych daňových postupov; keďže toto sa dá dosiahnuť pri súčasnom zachovaní suverenity členských štátov v súvislosti s ďalšími prvkami ich systémov dane z príjmov právnických osôb;

   (i) keďže postupy agresívneho daňového plánovania niekedy môžu vyplynúť z kumulatívnych výhod zo zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia uzatvorených jednotlivými členskými štátmi, ktoré majú naopak za následok dvojité nezdanenie; keďže rozšírenie zmlúv o zamedzení dvojitého zdanenia podpísaných medzi jednotlivými členskými štátmi a tretími krajinami môže viesť k príležitostiam pre nové medzery; keďže v súlade s opatrením 15 projektu OECD/G20 BEPS je potrebné vypracovať multilaterálny nástroj na zmenu dvojstranných daňových zmlúv; keďže Komisii by mal byť zverený mandát na rokovanie s tretími krajinami o daňových dohodách v mene Únie namiesto súčasnej praxe, za ktorej prebiehajú dvojstranné rokovania, ktoré nevedú k optimálnym výsledkom; keďže Komisia by mala zabezpečiť, aby tieto dohody obsahovali ustanovenia o reciprocite a aby zakazovali akýkoľvek nepriaznivý dosah na občanov a podniky Únie, najmä na MSP, ktorý by plynul z extrateritoriálneho uplatňovania právnych predpisov tretích krajín v jurisdikcii Únie a jej členských štátov;
   (ii) keďže Únia by mala mať vlastné aktuálne vymedzenie pojmu daňových rajov;
   (iii) keďže Únia by mala uplatňovať protiopatrenia voči spoločnostiam, ktoré využívajú takéto daňové raje; keďže toto sa už požadovalo v správe Európskeho parlamentu o výročnej správe o daniach za rok 2014(7), v ktorej sa požaduje zavedenie prísnejších sankcií zameraných na predchádzanie tomu, aby spoločnosti porušovali daňové štandardy EÚ alebo ich obchádzali, a to vo forme neposkytnutia finančných prostriedkov EÚ a prístupu k štátnej pomoci alebo k verejnému obstarávaniu podvodným spoločnostiam alebo spoločnostiam so sídlom v daňových rajoch alebo krajinách narúšajúcich hospodársku súťaž priaznivými daňovými podmienkami; nalieha na členské štáty, aby získali späť všetky druhy verejnej pomoci poskytnutej spoločnostiam, ak sa tieto spoločnosti podieľajú na porušovaní daňových noriem EÚ; keďže aj členské štáty by mali podliehať protiopatreniam v prípade, že odmietnu pristúpiť k zmene svojich škodlivých preferenčných daňových režimov, ktoré oslabujú existenciu rovnocenných podmienok v Únii;
   (iv) keďže nové záväzné vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ je potrebné s cieľom zabezpečiť, aby sa zdaňovanie uskutočňovalo tam, kde dochádza k hospodárskej činnosti a kde sa vytvára hodnota; keďže toto by mali sprevádzať minimálne záväzné kritériá s cieľom určiť, či má hospodárska činnosť dostatočnú váhu, aby sa zdaňovala v konkrétnom členskom štáte, s cieľom vyhnúť sa problému tzv. schránkových firiem, najmä pokiaľ ide o výzvy, ktoré plynú z digitálneho hospodárstva;
   (v) keďže prebiehajúce vyšetrovania Komisie v súvislosti s údajným porušovaním pravidiel štátnej pomoci Únie odhalili neužitočný nedostatok transparentnosti, pokiaľ ide o spôsob, akým by sa tieto pravidlá mali uplatňovať; keďže na nápravu tohto stavu by Komisia mala vydať usmernenia o štátnej pomoci s cieľom objasniť, ako určí prípady štátnej pomoci daňovej povahy, čím by poskytla väčšiu právnu istotu pre podniky a členské štáty; keďže v rámci modernizácie režimu štátnej pomoci by mala Komisia zabezpečiť účinnú ex-post kontrolu zákonnosti udelenej štátnej pomoci;
   (vi) keďže jedným z nezamýšľaných účinkov smernice Rady 2003/49/ES(8) je, že cezhraničné vyplácanie úrokov a licenčných poplatkov môže byť nezdanené (alebo zdanené na veľmi nízkej úrovni); keďže by sa malo zaviesť všeobecné pravidlo proti zneužívaniu v uvedenej smernici, ako aj v smernici Rady 2005/19/ES(9) a iných príslušných právnych predpisoch Únie;
   (vii) keďže zrážková daň alebo opatrenie s podobným účinkom v celej Únii by zabezpečilo, že všetky zisky vytvorené v Únii alebo tie, ktoré majú z Únie odísť, budú skôr, než opustia jej hranice, aspoň raz v Únii zdanené;
   (viii) keďže súčasný rámec Únie na riešenie sporov týkajúcich sa dvojitého zdanenia medzi členskými štátmi nefunguje účinne a bolo by prínosom, ak by existovali jasnejšie pravidlá a prísnejšie harmonogramy, ktoré by nadväzovali na systémy, ktoré sú už v prevádzke;
   (ix) keďže daňoví poradcovia zohrávajú ústrednú úlohu v umožňovaní agresívneho daňového plánovania, pretože pomáhajú spoločnostiam vytvoriť zložité právne štruktúry, aby mohli využiť nezrovnalosti a medzery, ktoré sa objavujú v rozličných daňových systémoch; keďže k podstatnej revízii systému zdaňovania príjmov právnických osôb nemôže dôjsť bez toho, aby sa prešetrili postupy týchto poradenských firiem; keďže v rámci tohto vyšetrovania sa musí posúdiť konflikt záujmov v týchto firmách, ktoré na jednej strane poskytujú poradenstvo národným vládam o tvorbe daňových systémov a na druhej strane poradenstvo podnikom o tom, ako najlepšie optimalizovať svoje daňové záväzky v rámci takýchto systémov;

AU.  keďže celkovú efektívnosť výberu daní, pojem daňovej spravodlivosti a dôveryhodnosť vnútroštátnych daňových správ neohrozuje len agresívne daňové plánovanie a činnosti BEPS; keďže Únia a členské štáty by mali prijať podobne rozhodné kroky na vyriešenie problému daňových únikov a daňových podvodov pri zdaňovaní príjmov právnických aj fyzických osôb, ako aj problémov, ktoré sa týkajú výberu iných daní než daní z príjmov právnických osôb, najmä DPH; keďže tieto ostatné prvky výberu daní a správy daní predstavujú podstatnú časť existujúcich daňových medzier;

AV.  keďže Komisia by preto mala zvážiť aj to, ako bude riešiť tieto širšie otázky, najmä presadzovanie pravidiel týkajúcich sa DPH v členských štátoch a ich uplatňovania v cezhraničných prípadoch, ako aj nedostatky pri výbere DPH (ktorá je v niektorých členských štátoch významným zdrojom národných príjmov), prax vyhýbania sa povinnosti platby DPH a tiež negatívne dôsledky určitých daňových amnestií alebo netransparentných systémov odpúšťania daní; keďže takéto nové opatrenia by mali zahŕňať posúdenie rovnováhy nákladov a prínosov,

1.  žiada Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila do júna 2016 jeden alebo viacero legislatívnych návrhov v nadväznosti na podrobné odporúčania, ktoré sú uvedené v prílohe;

2.  potvrdzuje, že tieto odporúčania rešpektujú základné práva a zásadu subsidiarity;

3.  domnieva sa, že finančné dôsledky vyžiadaného návrhu by sa mali pokryť z príslušných rozpočtových prostriedkov;

4.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie a priložené podrobné odporúčania postúpil Komisii, Rade a vládam a parlamentom členských štátov.

PRÍLOHA K UZNESENIU

PODROBNÉ ODPORÚČANIA K OBSAHU VYŽIADANÉHO NÁVRHU

A.  Transparentnosť

Odporúčanie A1. Povinné, verejné výkazníctvo podľa krajín pre všetky odvetvia zo strany nadnárodných spoločností

Európsky parlament opakovane vyzýva Komisiu, aby prijala všetky potrebné kroky a do prvého štvrťroka 2016 zaviedla podrobné a verejné výkazníctvo podľa krajín (CBC-R) pre všetky nadnárodné spoločnosti vo všetkých odvetviach.

–  Tento návrh by mal byť vypracovaný na základe požiadaviek, ktoré predložila OECD vo svojej šablóne údajov CBC-R uverejnenej v septembri 2014 (opatrenie č. 13 OECD/G20 projekt BEPS).

–  Pri vypracúvaní návrhu by Komisia mala taktiež zvážiť:

–  výsledky konzultácie Komisie o CBC-R, ktorá sa uskutočnila od 17. júna do 9. septembra 2015 a skúmala rôzne možnosti prípadnej implementácie CBC-R v Únii;

–  návrhy na verejné CBC-R načrtnuté v revidovanej smernici o právach akcionárov, ktorú odhlasoval Európsky parlament 8. júla 2015(10), a podľa výsledku prebiehajúceho trialógu o uvedenej smernici.

Odporúčanie A2. Nové označenie „spravodlivý platca dane“ pre spoločnosti, ktoré uplatňujú dobré postupy v oblasti daní

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila návrh na dobrovoľné európske označenie „spravodlivý platca dane“.

–  Návrh by mal zahŕňať európsky rámec kritérií oprávnenosti, podľa ktorého by označenie mohli udeľovať národné orgány.

–  Tento rámec kritérií oprávnenosti by mal jasne uvádzať, že označenie „spravodlivý platca dane“ sa udeľuje iba tým spoločnostiam, ktoré išli nad rámec toho, čo je pre ne povinné podľa práva Únie a vnútroštátneho práva.

–  Pre spoločnosti by toto označenie „spravodlivý platca dane“ malo byť motiváciou k tomu, aby sa platba spravodlivého podielu daní stala súčasťou ich politiky sociálnej zodpovednosti podnikov a aby vyjadrovali svoj postoj k daňovým záležitostiam vo svojich výročných správach.

Odporúčanie A3. Povinné oznamovanie nových daňových opatrení

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila čo najskôr návrh na nový mechanizmus, podľa ktorého budú členské štáty povinné bezodkladne informovať ostatné členské štáty a Komisiu, ak majú v úmysle zaviesť nový príspevok, úľavu, výnimku, stimul alebo podobné opatrenie, ktoré by mohlo mať významný vplyv na efektívnu sadzbu dane v členskom štáte alebo na základ dane v inom členskom štáte.

–  Tieto oznámenia členských štátov obsahujú analýzy presahu významného vplyvu nových daňových opatrení na iné členské štáty a rozvojové krajiny na podporu činnosti skupiny pre kódex správania pri zisťovaní škodlivých daňových praktík.

–  Tieto nové daňové opatrenia by mali byť tiež zahrnuté v procese európskeho semestra, a mali by sa vypracovať odporúčania k ďalším krokom.

–  Európskemu parlamentu by mali byť poskytnuté pravidelné aktualizované informácie o týchto oznámeniach, ako aj hodnotenie vykonané Komisiou.

–  Mali by sa naplánovať sankcie pre členské štáty, ktoré si tieto oznamovacie povinnosti nebudú plniť.

–  Komisia by mala tiež zvážiť, či by bolo vhodné prinútiť firmy poskytujúce daňové poradenstvo, aby vnútroštátnym daňovým orgánom oznamovali, že vytvorili a začnú presadzovať isté daňové systémy s úmyslom pomôcť spoločnostiam znížiť si svoje celkové daňové záväzky, ako je to v súčasnosti bežné v niektorých členských štátoch; a tiež by mala zvážiť, či by výmena týchto informácií medzi členskými štátmi prostredníctvom skupiny pre kódex správania predstavovala efektívny nástroj na zlepšenie v oblasti zdaňovania príjmov právnických osôb v Únii.

Odporúčanie A4. Rozšírenie automatickej výmeny informácií o daňových rozhodnutiach na všetky daňové rozhodnutia a do určitej miery ich zverejnenie

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby doplnila smernicu 2011/16/EÚ, ktorá obsahuje návrhy na automatickú výmenu informácií o daňových rozhodnutiach, o:

–  rozšírenie rozsahu pôsobnosti automatickej výmeny informácií nad cezhraničné daňové rozhodnutia s cieľom zahrnúť všetky daňové rozhodnutia v oblasti dane z príjmu právnických osôb. Poskytované informácie musia byť súhrnné a vo vzájomne dohodnutom formáte, aby sa zabezpečilo ich efektívne využitie daňovými orgánmi v príslušných krajinách;

–  podstatné zvýšenie transparentnosti daňových rozhodnutí na úrovni Únie, s náležitým prihliadnutím na dôvernosť a obchodné tajomstvo a berúc do úvahy súčasné najlepšie postupy uplatniteľné v niektorých členských štátoch, prostredníctvom každoročného uverejňovania správy, ktorá bude zhŕňať hlavné prípady obsiahnuté v zabezpečenom centrálnom registri daňových rozhodnutí a predbežných cenových dojednaní, ktorý má zriadiť Komisia;

–  informácie v správe musia byť poskytované v dohodnutej, štandardizovanej podobe, aby ich mohla verejnosť efektívne používať;

–  zabezpečí sa, že Komisia bude zohrávať kompletnú a zmysluplnú úlohu v povinnej výmene informácií o daňových rozhodnutiach vytvorením zabezpečeného centrálneho registra prístupného pre členské štáty a Komisiu o všetkých daňových rozhodnutiach dohodnutých v Únii;

–  zabezpečí sa, aby sa tým členským štátom, ktoré si automaticky nevymieňajú informácie o daňových rozhodnutiach tak, ako by mali, ukladali primerané sankcie.

Odporúčanie A5. Transparentnosť bezcolných prístavov

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  stanoviť maximálnu lehotu, v rámci ktorej sa môže tovar predávať v bezcolných prístavoch oslobodený od cla, spotrebných daní a DPH;

–  zaviazať orgány bezcolných prístavov, aby bezodkladne informovali príslušné daňové orgány členských štátov a tretích krajín o každej transakcii vykonávanej ich daňovými rezidentmi v priestoroch bezcolných prístavov.

Odporúčanie A6. Odhad Komisie daňovej medzery dane z príjmov právnických osôb

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby:

–  vytvorila na základe osvedčených postupov v súčasnosti používaných členskými štátmi harmonizovanú metodiku, ktorá by bola sprístupnená verejnosti a ktorú budú môcť členské štáty používať na odhad veľkosti priamej a nepriamej daňovej medzery dane z príjmov právnických osôb, teda rozdielu medzi dlžnými a zaplatenými daňami z príjmu právnických osôb, vo všetkých členských štátoch;

–  spolupracovala s členskými štátmi s cieľom zabezpečiť poskytovanie všetkých potrebných údajov, ktoré sa majú analyzovať pomocou metodiky s cieľom vytvoriť čo možno najpresnejšie údaje;

–  používala dohodnutú metodiku a všetky potrebné údaje s cieľom vypracúvať a uverejňovať každý polrok odhad priamych a nepriamych daňových medzier dane z príjmov právnických osôb v celej Únii.

Odporúčanie A7. Ochrana informátorov

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  chrániť informátorov, ktorí konajú iba vo verejnom záujme (a nie aj pre peniaze alebo z iných osobných pohnútok) s cieľom odhaliť pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonnú činnosť vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov právnických osôb v členskom štáte Únie. Takýto informátori by mali byť chránení, ak oznámili podozrenie na pochybenia, protiprávne konanie, podvod alebo nezákonnú činnosť svojim príslušným orgánom, a takisto by mali byť chránení, ak v prípadoch pretrvávajúceho neriešeného porušovania pravidiel, pochybenia, podvodu alebo nezákonnej činnosti vo vzťahu k zdaňovaniu príjmov právnických osôb, ktorá by mohla ovplyvniť verejný záujem, oznámili svoje obavy verejnosti všeobecne;

–  zabezpečiť, aby sa v Únii zachovalo právo na slobodu prejavu a právo na informácie;

–  takáto ochrana by mala byť v súlade s celkovým právnym systémom a mala by účinne riešiť neodôvodnené trestné stíhanie, hospodárske sankcie a diskrimináciu;

–  takýto legislatívny návrh by mal vychádzať z nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014(11) a mal by zohľadňovať ďalšie budúce právne predpisy Únie v tejto oblasti;

–  takýto legislatívny návrh by mohol tiež zohľadňovať odporúčanie Rady Európy CM/Rec(2014)7(12) o ochrane informátorov, a najmä vymedzenie pojmu informátor ako osoby, „ktorá oznamuje či zverejňuje informácie o ohrození alebo poškodení verejného záujmu v kontexte svojho pracovného pomeru, či je to už vo verejnom alebo súkromnom sektore“.

B.  Koordinácia

Odporúčanie B1. Zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predložila legislatívny návrh na zavedenie spoločného konsolidovaného základu dane z príjmu právnických osôb:

V prvej fáze, teda do júna 2016, povinný spoločný základ dane z príjmov právnických osôb (Common Corporate Tax Base - CCTB) v Únii, v rámci možností s dočasnou výnimkou pre malé a stredné podniky, ktoré nie sú nadnárodnými spoločnosťami, a spoločnosti bez cezhraničnej činnosti, aby existoval len jeden súbor pravidiel pre spoločnosti pôsobiace vo viacerých členských štátoch na výpočet ich zdaniteľného zisku.

Ako druhý krok čo najskôr, ale určite najneskôr do konca roka 2017, povinný CCTB, pri náležitom zohľadnení rôznych možností (s ohľadom na náklady, napríklad začlenenia malých a stredných podnikov a spoločností bez cezhraničnej činnosti);

CCTB by mal vychádzať z metódy vzorca pre rozdelenie, ktorá odráža reálne hospodárske činnosti spoločností a nezvýhodňuje neodôvodnene určité členské štáty.

Počas prechodného obdobia medzi zavedením povinného CCTB a úplného CCTB súbor opatrení na obmedzenie presunu ziskov (najmä prostredníctvom transferového oceňovania) minimálne vrátane legislatívneho návrhu Únie proti BEPS. Tieto opatrenia by nemali zahŕňať dočasný režim cezhraničného vyrovnávania strát, pokiaľ Komisia nebude môcť zaručiť, že bude transparentný a nevytvorí možnosť zneužitia na agresívne daňové plánovanie.

Komisia by mala zvážiť, do akej miery by bolo potrebné vypracovať spoločný súbor všeobecne akceptovaných účtovných zásad s cieľom prípravy podkladových účtovných údajov, ktoré sa majú použiť na účely CCTB.

Akýkoľvek návrh na CCTB či úplný CCTB by mal zahŕňať doložku o zákaze vyhýbania sa daňovým povinnostiam.

Odporúčanie B2. Posilniť mandát a zlepšiť transparentnosť skupiny Rady pre kódex správania (zdaňovanie podnikov)

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na začlenenie skupiny pre kódex správania do metódy Spoločenstva ako pracovnú skupinu Rady za účasti Komisie a Európskeho parlamentu ako pozorovateľov.

–  Skupina pre kódex správania musí byť transparentnejšia, účinnejšia a zodpovednejšia, a to aj prostredníctvom:

–  pravidelného poskytovania, aktualizácie a uverejňovania svojho dohľadu nad mierou, do akej členské štáty spĺňajú odporúčania stanovené skupinou pre kódex správania v jej polročnej správe o pokroku ministrom financií;

–  pravidelného poskytovania, aktualizácie a uverejňovania zoznamu škodlivých daňových praktík každé dva roky;

–  pravidelnej prípravy, poskytovania a uverejňovania svojich zápisníc vrátane vyššej transparentnosti v procese tvorby odporúčaní, v ktorých sa budú uvádzať najmä pozície zástupcov členských štátov;

–  vymenovania politického predsedu ministrami financií;

–  vymenovania predstaviteľa na vysokej úrovni a zástupcu každým členským štátom s cieľom zvýšiť viditeľnosť tohto orgánu.

–  Úlohy skupiny pre kódex správania zahŕňajú:

–  identifikáciu škodlivých daňových praktík v Únii;

–  navrhovanie opatrení a harmonogramov na elimináciu škodlivých daňových postupov, a monitorovanie výsledkov odporúčaní/navrhovaných opatrení;

–  skúmanie správ o účinkoch presahovania nových daňových opatrení, ktoré poskytujú členské štáty, ako je uvedené vyššie, a posudzovanie toho, či je potrebné opatrenie;

–  navrhovanie ďalších iniciatív zameraných na daňové opatrenia vo vonkajšej politike Únie;

–  zlepšovanie mechanizmov presadzovania proti praktikám, ktoré uľahčujú agresívne daňové plánovanie.

Odporúčanie B3. Patentové kolónky a iné preferenčné režimy: Prepojenie preferenčných režimov s miestom tvorby hodnoty

Európsky parlament vyzýva komisiu, aby naďalej poskytovala usmernenie členským štátom o tom, ako zaviesť režimy patentových kolóniek v súlade s tzv. upraveným prístupom na základe spojitosti (modified nexus approach) tak, aby sa zabezpečilo, že nebudú škodlivé.

–  Tieto usmernenia by mali jasne stanoviť, že preferenčné režimy, ako napríklad patentové kolónky, musia byť založené na upravenom prístupe na základe spojitosti, v zmysle jeho vymedzenia v opatrení č. 5 OECD pre projekt BEPS, to znamená, že musí existovať priama súvislosť medzi dotknutými daňovými výhodami a príslušnými činnosťami výskumu a vývoja.

–  Rozsiahle schémy patentových kolóniek, ktoré nemajú žiadnu spojitosť so zemepisným pôvodom a „vekom“ znalostí, by sa mali považovať za škodlivé praktiky.

–  Ak do 12 mesiacov členské štáty nebudú dôsledne uplatňovať tento nový prístup, Komisia by mala predložiť záväzný legislatívny návrh.

–  Komisia by mala predložiť návrhy na spoločné európske normy a vymedzenia pojmov toho, čo možno označiť za podporu výskumu a rozvoja a čo nie, a na harmonizáciu používania patentových a inovačných kolóniek a zároveň presunie zrušenie starého režimu na 30. jún 2017 tým, že skráti harmonogram pravidiel o zachovaní predchádzajúceho stavu.

Odporúčanie B4. Kontrolované zahraničné podniky

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  zabezpečiť koordinovaný rámec Únie pre pravidlá o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach s cieľom zabezpečiť, aby boli zisky, ktoré sú zaparkované v krajinách s nízkymi alebo žiadnymi daňami, účinne zdaňované a aby sa predišlo tomu, že by rôznorodosť vnútroštátnych pravidiel o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach v Únii narušovala fungovanie vnútorného trhu. Tento rámec by mal zabezpečiť úplné využitie právnych predpisov o kontrolovaných zahraničných spoločnostiach mimo situácií čisto umelých konštrukcií. To by nemalo brániť jednotlivým členským štátom v zavádzaní prísnejších pravidiel.

Odporúčanie B5. Zlepšenie koordinácie členských štátov v oblasti daňových kontrol

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na zmenu smernice 2011/16/EÚ s cieľom:

–  zabezpečiť účinnejšie súbežné daňové audity a kontroly, keď sa dva alebo viaceré vnútroštátne daňové orgány rozhodnú vykonávať kontroly jednej alebo viacerých osôb, ktoré pre nich predstavujú spoločné alebo dopĺňajúce sa záujmy;

–  zabezpečiť, aby audit materskej spoločnosti a jej dcérskych spoločností so sídlom v Únii vykonávali ich príslušné daňové orgány v rovnakom čase pod vedením daňových orgánov krajiny, v ktorej sídli materská spoločnosť, s cieľom zabezpečiť efektívny tok informácií medzi daňovými orgánmi. Ako súčasť tohto procesu:

–  by si daňové orgány mali pravidelne vymieňať informácie o svojich vyšetrovaniach s cieľom zabezpečiť, aby skupiny nevyužívali nesúlady alebo medzery v kombinácii rôznych vnútroštátnych daňových systémov;

–  lehoty na výmenu informácií o prebiehajúcich auditoch by sa mali znížiť na minimum;

–  daňové orgány spoločnosti by mali systematicky informovať daňové orgány iných subjektov v rovnakej skupine, pokiaľ ide o výsledok daňovej kontroly;

–  žiadne rozhodnutie o výsledku daňovej kontroly daňovým orgánom by nemalo byť prijaté skôr, než budú informované ostatné dotknuté daňové orgány.

Odporúčanie B6. Zavedenie spoločného európskeho daňového identifikačného čísla

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie európskeho daňového identifikačného čísla.

–  Návrh sa zakladá na návrhu európskeho daňového identifikačného čísla v akčnom pláne Komisie o boji proti daňovým podvodom a daňovým únikom z roku 2012 (opatrenie č. 22)(13)a výsledku následnej konzultácie v roku 2013(14).

C.  Konvergencia

Odporúčanie C1. Nový prístup k medzinárodným daňovým dohodám

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh, ktorý umožní Únii vystupovať jednotne vo vzťahu k medzinárodným daňovým dohodám.

–  Komisii by mal byť zverený mandát na rokovanie s tretími krajinami o daňových dohodách v mene Únie namiesto súčasnej praxe, za ktorej prebiehajú bilaterálne rokovania, ktoré nevedú k optimálnym výsledkom, najmä v prípade rozvojových krajín.

–  Komisia musí zabezpečiť, aby tieto dohody obsahovali ustanovenia o reciprocite a aby zakazovali akýkoľvek nepriaznivý dosah na občanov a podniky Únie, najmä MSP, ktorý by vyplýval z extrateritoriálneho uplatňovania právnych predpisov tretej krajiny v jurisdikcii Únie a jej členských štátov.

–  Mala by sa zaviesť spoločná mnohostranná dohoda Únie o zdaňovaní, ktorá by nahradila početné dvojstranné daňové dohody uzatvorené medzi členskými štátmi navzájom a s inými krajinami.

–  Všetkých nové dohody o medzinárodnom obchode uzatvorené Úniou by mali obsahovať doložku týkajúcu sa dobrej daňovej správy.

–  Všetky medzinárodné daňové dohody musia ustanovovať mechanizmus presadzovania.

Odporúčanie C2. Vytvoriť spoločné a presvedčivé vymedzenie pojmu „daňové raje“

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby v spolupráci okrem iného s OECD a Organizáciou Spojených národov predložila návrh na ustanovenie presvedčivých kritérií na vymedzenie tzv. daňových rajov.

–  Tieto kritériá by mali vychádzať z komplexných, transparentných, spoľahlivých, objektívnych overiteľných a všeobecne uznávaných ukazovateľoch, ďalej rozvíjať zásady dobrej správy v zmysle oznámenia Komisie z roku 2009 o podpore dobrej správy v daňových záležitostiach(15): výmena informácií a administratívna spolupráca; spravodlivá hospodárska súťaž a transparentnosť.

–  Tieto kritériá by sa mali týkať pojmov ako bankové tajomstvo, záznamy o vlastníctve podnikov, trustov a nadácií, uverejňovanie účtov podnikov, kapacita na výmenu informácií, efektívnosť daňovej správy, podpora daňových únikov, existencia škodlivých právnych nástrojov, prevencia prania špinavých peňazí, automatická výmena informácií, existencia dvojstranných dohôd a medzinárodné záväzky v oblasti transparentnosti a justičná spolupráca.

–  Na základe týchto kritérií by Komisia mala predložiť revidovaný zoznam daňových rajov, ktorý by nahradil jej predbežný zoznam navrhnutý v júni 2015.

–  Tento zoznam daňových rajov by mal byť prepojený s príslušnými daňovými právnymi predpismi ako referenčný bod pre iné politiky a právne predpisy.

–  Komisia by mala preskúmať zoznam najmenej každý polrok alebo po odôvodnenej žiadosti niektorej z jurisdikcií na zozname.

Odporúčanie C3. Protiopatrenia voči spoločnostiam, ktoré využívajú daňové raje

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh katalógu protiopatrení, ktoré by Únia a členské štáty mali uplatňovať ako akcionári a poskytovatelia financií verejných inštitúcií, bánk a programov financovania, ktorý sa bude uplatňovať na spoločnosti, ktoré využívajú daňové raje s cieľom zaviesť režimy agresívneho daňového plánovania a preto nespĺňajú normy Únie pre dobrú správu v daňových záležitostiach.

–  Tieto protiopatrenia by mali zahŕňať:

–  zákaz prístupu k štátnej pomoci alebo verejnému obstarávaniu na úrovni Únie alebo na vnútroštátnej úrovni;

–  zákaz prístupu k niektorým fondom Únie.

–  Toto by malo byť možné dosiahnuť okrem iného prostredníctvom:

–  zmeny štatútu Európskej investičnej banky (EIB) (protokol č. 5 priložený k zmluvám), aby sa zabezpečilo, že žiadne financovanie EIB nebude môcť ísť konečným príjemcom alebo finančným sprostredkovateľom, ktorí využívajú daňové raje alebo škodlivé daňové praktiky(16);

–  zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017(17) s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne finančné prostriedky EFSI nemohli dostať k takýmto spoločnostiam(18);

–  zmeny nariadení Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013(19), (EÚ) č. 1306/2013(20), (EÚ) č. 1307/2013(21) a (EÚ) č. 1308/2013(22) s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne finančné prostriedky SPP nemohli dostať k takýmto spoločnostiam;

–  pokračovania procesu modernizácie štátnej pomoci, aby sa zabezpečilo, že členské štáty nebudú poskytovať štátnu pomoc takýmto spoločnostiam(23);

–  zmeny nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013(24) s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne peniaze z piatich európskych štrukturálnych a investičných fondov (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, Európsky námorný a rybársky fond) nemohli dostať k takýmto spoločnostiam;

–  zmeny Dohody o založení Európskej banky pre obnovu a rozvoj (EBOR) s cieľom zabezpečiť, aby sa žiadne financovanie EBOR nemohlo dostať k takýto spoločnostiam(25);

–  zákazu uzatvárania obchodných dohôd Úniou s jurisdikciami, ktoré Komisia vymedzila ako „daňové raje“.

Komisia skontroluje, či je možné existujúce obchodné dohody s krajinami identifikovanými ako daňové raje pozastaviť či ukončiť.

Odporúčanie C4. Stála prevádzkareň

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  upraviť vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť. Toto vymedzenie by sa malo tiež vzťahovať na situácie, v ktorých spoločnosti, ktoré sa zapájajú do úplne dematerializovaných digitálnych činností, možno považovať za spoločnosti so stálou prevádzkarňou v členskom štáte, ak majú v hospodárstve danej krajiny významnú digitálnu prítomnosť;

–  zaviesť na úrovni Únie vymedzenie minimálnej „ekonomickej podstaty“, ktoré sa bude vzťahovať aj na digitálne hospodárstvo, aby sa zabezpečilo, že spoločnosti skutočne vytvárajú hodnotu a prispievajú do ekonomiky členského štátu, v ktorej majú zdaniteľnú prítomnosť.

Predchádzajúce dve vymedzenia by mali tvoriť súčasť konkrétneho zákazu tzv. schránkových spoločností.

Odporúčanie C5. Zlepšenie rámca Únie pre transferové oceňovanie

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom:

–  vypracovať na základe svojich skúsenosti a analýzy nových zásad OECD pre transferové oceňovanie špecifické usmernenia Únie, ktoré stanovia, akým spôsobom by sa mali uplatňovať zásady OECD a ako by sa mali vykladať v kontexte Únie, aby:

–  zodpovedali hospodárskej realite vnútorného trhu;

–  poskytovali istotu, jasnosť a spravodlivosť pre členské štáty a pre spoločnosti pôsobiace v Únii;

–  znížili riziko zneužitia pravidiel na účely presunu ziskov.

Odporúčanie C6. Nesúlady z dôvodu rozdielnej klasifikácie

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh s cieľom buď:

–  harmonizovať vnútroštátne vymedzenia pojmov dlhové, kapitálové, neprehľadné a transparentné subjekty, harmonizovať pridelenie aktív a pasív na stálu prevádzkareň, a harmonizovať rozdelenie nákladov a ziskov medzi rôznymi subjektmi v rámci tej istej skupiny; alebo

–  predchádzať dvojitému nezdaneniu v prípade nesúladu.

Odporúčanie C7. Zmena režimu štátnej pomoci Únie v rozsahu týkajúcom sa dane

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby najneskôr do polovice roka 2017 predložila návrh na:

–  usmernenia k štátnej pomoci, ktoré objasnia, akým spôsobom Komisia určí príklady štátnej pomoci daňovej povahy, a tým poskytne väčšiu právnu istotu podnikom a členským štátom vzhľadom na skutočnosť, že v iných odvetviach sa takéto usmernenia prejavili ako vysoko účinné pri ukončovaní praktík v členských štátoch, ktoré sú v rozpore s právom Únie v oblasti štátnej pomoci, a pri boji proti nim; pričom tento účinok možno dosiahnuť iba prostredníctvom veľmi podrobných usmernení vrátane číselných prahových hodnôt;

–  verejné určenie daňových politík, ktoré nie sú v súlade s politikou štátnej pomoci, s cieľom poskytnúť spoločnostiam a členským štátom usmernenia a lepšiu právnu istotu; Komisia na tento účel vyčlení zdroje pre GR pre hospodársku súťaž, aby mohlo účinne zasahovať v akýchkoľvek otázkach týkajúcich sa nezákonnej štátnej pomoci (vrátane selektívnych daňových výhod).

Európsky parlament tiež vyzýva Komisiu, aby v dlhodobejšom horizonte posúdila možnosť upraviť existujúce pravidlá s cieľom zabrániť tomu, aby sumy získané späť v dôsledku porušenia pravidiel Únie o štátnej pomoci, boli vrátené členským štátom, ktoré nezákonnú pomoc daňovej povahy poskytli, ako je to v súčasnosti. Vrátená štátna pomoc by sa napríklad mohla prideliť do rozpočtu Únie alebo členským štátom, ktoré boli poškodené narušením ich daňových základov.

Odporúčanie C8. Zmeniť smernice Rady 90/435/EHS(26), 2003/49/ES, a 2005/19/ES a iné príslušné právne predpisy Únie a zavedenie všeobecného pravidla proti zneužívaniu

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby predložila návrh:

–  Po zavedení všeobecného pravidla proti zneužívaniu (VPPZ) do smernice 90/435/EHS s cieľom čo najskôr začať so zavádzaním VPPZ do smernice 2003/49/ES a predložiť návrhy na zavedenie VPPZ do smernice 2005/19/ES a iných príslušných právnych predpisov Únie.

–  Na zahrnutie takéhoto VPPZ do všetkých budúcich právnych predpisov Únie, ktoré sa týkajú daňových záležitostí alebo majú daňové účinky.

–  Vo vzťahu k smernici 2003/49/ES, okrem zavedenia VPPZ tiež odstrániť požiadavku, aby členské štáty zvýhodňovali platby úrokov a licenčných poplatkov, ak neexistuje účinné zdaňovanie niekde inde v Únii.

–  Vo vzťahu k smernici 2005/19/ES, okrem zavedenia VPPZ zaviesť aj dodatočné povinnosti týkajúce sa transparentnosti a – ak sa tieto zmeny ukážu ako nedostatočné na to, aby zabránili agresívnemu daňovému plánovaniu – zaviesť minimálnu daňovú rezervu ako požiadavku na používanie „daňových výhod“ (ako napríklad nezdanenie dividend) alebo iné opatrenia podobného účinku.

Odporúčanie C9. Zlepšenie mechanizmov riešenia cezhraničných daňových sporov

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby do leta 2016 predložila návrh

–  na zlepšenie súčasných mechanizmov riešenia cezhraničných daňových sporov v Únii, ktoré by sa nezameriavali len na prípady dvojitého zdanenia, ale aj dvojitého nezdanenia. Cieľom je vytvoriť koordinovaný prístup Únie k riešeniu sporov, jasnejšie pravidlá a prísnejšie časové harmonogramy, vychádzajúc z už existujúcich systémov;

–  činnosť a rozhodnutie mechanizmu riešenia sporov by mali byť transparentné, aby sa znížila neistota, ktorú pociťujú spoločnosti pri uplatňovaní daňových právnych predpisov.

Odporúčanie C10. Zaviesť zrážkovú daň alebo opatrenie s podobným účinkom s cieľom zabrániť tomu, aby z Únie unikali nezdanené zisky

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby do leta 2016 predložila návrh na zavedenie zrážkovej dane alebo opatrenia s podobným účinkom s cieľom zabezpečiť, aby všetky zisky vytvorené v Únii, ktoré majú Úniu opustiť, boli skutočne zdanené v Únii ešte predtým, než prekročia hranice Únie.

D.  Iné opatrenia

Odporúčanie D1. Dodatočné opatrenia na riešenie daňových medzier

Európsky parlament vyzýva Komisiu, aby sa zamerala aj na ďalšie faktory presahujúce agresívne daňové plánovanie a činnosti BESPS, ktoré prispievajú k existujúcim daňovým medzerám, vrátane:

–  vyšetrovania príčiny nízkej efektívnosti, pokiaľ ide o výber daní vrátane výberu DPH;

–  vyšetrovania zdrojov daňovej nespravodlivosti alebo slabej dôveryhodnosti daňových správ v iných oblastiach, ako zdaňovanie príjmov právnických osôb;

–  stanovenia zásad pre daňové amnestie vrátane okolností, za ktorých by boli vhodné, a tých, za ktorých by boli lepšie iné politické možnosti, ako aj uloženia požiadavky členským štátom, aby vopred informovali Komisiu o akejkoľvek novej daňovej amnestii, s cieľom odstrániť negatívne dôsledky týchto politík na budúci výber daní;

–  navrhnutia minimálnej úrovne transparentnosti pre opatrenia na odpúšťanie daní a dobrovoľné daňové prázdniny vykonávané národnými vládami;

–  poskytnutia väčšieho priestoru členským štátom pri zohľadňovaní dodržiavania daňových povinností spoločnosťami, a najmä systematických prípadov nedodržiavania týchto pravidiel, ako faktora pri zadávaní verejných zákaziek;

–  zabezpečenia, aby daňové úrady mali úplný a zmysluplný prístup k centrálnym registrom skutočného vlastníctva spoločností a trustov, a aby tieto registre boli riadne udržiavané a kontrolované.

Toto môžu členské štáty dosiahnuť, ak urýchlene transponujú štvrtú smernicu proti praniu špinavých peňazí, aby tak zabezpečili rozsiahly a zjednodušený prístup k informáciám v centrálnych registroch skutočných vlastníkov vrátane organizácií občianskej spoločnosti, novinárov a občanov.

(1) http://ec.europa.eu/taxation_customs/resources/documents/taxation/gen_info/economic_analysis/tax_structures/2014/report.pdf
(2) Európska pridaná hodnota legislatívnej správy o transparentnosti, koordinácii a konvergencii politík zdaňovania právnických osôb v Európskej únii, Dr. Benjamin Ferrett, Daniel Gravino a Silvia Merler – zatiaľ neuverejnené.
(3) Prijaté texty, 8.7.2015, P8_TA(2015)0257.
(4) http://ec.europa.eu/finance/consultations/2015/further-corporate-tax-transparency/index_en.htm.
(5) Napríklad Fair Tax Mark: http://www.fairtaxmark.net/.
(6) Smernica Rady 2011/16/EÚ z  15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS (Ú. v. EÚ L 64, 11.3.2011, s. 1).
(7) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+REPORT+A8-2015-0040+0+DOC+XML+V0//SK
(8) Smernica Rady 2003/49/ES z 3. júna 2003 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom na výplaty úrokov a licenčných poplatkov medzi združenými spoločnosťami rôznych členských štátov (Ú. v. EÚ L 157, 26.6.2003, s. 49).
(9) Smernica Rady 2005/19/ES zo 17. februára 2005, ktorou sa mení a dopĺňa smernica 90/434/EHS o spoločnom systéme zdaňovania, uplatniteľnom na obchodné spoločnosti rôznych členských štátov pri zlučovaní, rozdeľovaní a prevode aktív a výmene akcií (Ú. v. EÚ L 58, 4.3.2005, s. 19).
(10) Prijaté texty, 8.7.2015, P8_TA(2015)0257.
(11) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 596/2014 zo 16. apríla 2014 o zneužívaní trhu (nariadenie o zneužívaní trhu) a o zrušení smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/6/ES a smerníc Komisie 2003/124/ES, 2003/125/ES a 2004/72/ES (Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 1).
(12) http://www.coe.int/t/dghl/standardsetting/cdcj/Whistleblowers/protecting_whistleblowers_en.asp
(13) COM(2012)0722.
(14) https://circabc.europa.eu/faces/jsp/extension/wai/navigation/container.jsp
(15) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2009:0201:FIN:SK:PDF
(16) http://www.eib.org/attachments/general/governance_of_the_eib_en.pdf
(17) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície (Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1).
(18) http://ec.europa.eu/priorities/jobs-growth-investment/plan/docs/proposal_regulation_efsi_en.pdf
(19) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487).
(20) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1306/2013 zo 17. decembra 2013 o financovaní, riadení a monitorovaní spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 352/78, (ES) č. 165/94, (ES) č. 2799/98, (ES) č. 814/2000, (ES) č. 1290/2005 a (ES) č. 485/2008 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 549).
(21) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1307/2013 zo 17. december 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá priamych platieb pre poľnohospodárov na základe režimov podpory v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 637/2008 a nariadenie Rady (ES) č. 73/2009 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 608).
(22) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1308/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa vytvára spoločná organizácia trhov s poľnohospodárskymi výrobkami, a ktorým sa zrušujú nariadenia Rady (EHS) č. 922/72, (EHS) č. 234/79, (ES) č. 1037/2001 a (ES) č. 1234/2007 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 671).
(23) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?pubRef=-//EP//TEXT+TA+P7-TA-2013-0026+0+DOC+XML+V0//SK
(24) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320).
(25) http://www.ebrd.com/news/publications/institutional-documents/basic-documents-of-the-ebrd.html
(26) Smernica Rady 90/435/EHS z 23. júla 1990 o spoločnom systéme zdaňovania uplatňovanom v prípade materských spoločností a dcérskych spoločností v rozličných členských štátoch (Ú. v. ES L 225, 20.8.1990, s. 6).


Vzťahy medzi EÚ a Čínou
PDF 430kWORD 178k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou (2015/2003(INI))
P8_TA(2015)0458A8-0350/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nadviazanie diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou 6. mája 1975,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré začalo v roku 2003,

–  so zreteľom na hlavný právny rámec vzťahov s Čínou, konkrétne na Dohodu o obchode a hospodárskej spolupráci medzi ES a Čínou(1) podpísanú v máji 1985, ktorá pokrýva hospodárske a obchodné vzťahy a program spolupráce medzi EÚ a Čínou,

–  so zreteľom na strategický program spolupráce EÚ – Čína 2020 prijatý 21. novembra 2013,

–  so zreteľom na štruktúrovaný politický dialóg medzi EÚ a Čínou, ktorý bol formálne nadviazaný v roku 1994, a na strategický dialóg na vysokej úrovni o strategických a zahraničnopolitických otázkach, ktorý bol nadviazaný v roku 2010, najmä na 5. strategický dialóg na vysokej úrovni medzi EÚ a Čínou, ktorý sa uskutočnil 6. mája 2015 v Pekingu,

–  so zreteľom na rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci prebiehajúce od roku 2007,

–  so zreteľom na rokovania o dvojstrannej investičnej dohode, ktoré sa začali v januári 2014,

–  so zreteľom na 17. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 29. júna 2015 v Bruseli, a na spoločné vyhlásenie vydané na záver tohto samitu,

–  so zreteľom na pripomienky predsedu Európskej rady Donalda Tuska z 29. júna 2015 na spoločnej tlačovej konferencii s čínskym predsedom vlády Li Kche-čchiangom po 17. samite EÚ – Čína, v ktorých vyjadril obavy EÚ týkajúce sa slobody prejavu a združovania v Číne, poukázal aj na situáciu príslušníkov menšín, napr. Tibeťanov a Ujgurov, a nabádal Čínu na návrat k zmysluplnému dialógu so zástupcami dalajlámu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. októbra 2006 s názvom EÚ – Čína: bližšie partnerstvo, viac zodpovednosti (COM(2006)0631),

–  so zreteľom na usmernenia Rady týkajúce sa politiky pre východnú Áziu,

–  so zreteľom na závery Rady s názvom Strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou prijaté na zasadnutí Rady pre všeobecné záležitosti a vonkajšie vzťahy 11. – 12. decembra 2006,

–  so zreteľom na strategický dokument Komisie pre Čínu na roky 2007 – 2013, viacročný indikatívny program na roky 2011 – 2013, hodnotenie strategického dokumentu v polovici trvania z roku 2010 a hodnotenie viacročného indikatívneho programu na roky 2011 – 2013,

–  so zreteľom na úplne prvý politický dokument Číny o EÚ vydaný 13. októbra 2003,

–  so zreteľom na nový zákon o národnej bezpečnosti, ktorý prijal stály výbor Čínskeho národného ľudového kongresu 1. júla 2015, a na uverejnenie druhého návrhu nového zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO z 5. mája 2015,

–  so zreteľom na bielu knihu o čínskej vojenskej stratégii z 26. mája 2015,

–  so zreteľom na dialóg EÚ a Číny o ľudských právach, ktorý sa začal v roku 1995 a ktorého 32. kolo sa konalo v Pekingu 8. – 9. decembra 2014,

–  so zreteľom na 60 odvetvových dialógov prebiehajúcich medzi Čínou a Úniou, ktoré sa okrem iného týkajú životného prostredia, regionálnej politiky, zamestnanosti a sociálnych vecí a občianskej spoločnosti,

–  so zreteľom na ustanovenie dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktorý sa začal vo februári 2012 a zahŕňa všetky spoločné iniciatívy EÚ a Číny v tejto oblasti,

–  so zreteľom na dohodu o vedeckej a technickej spolupráci medzi ES a Čínou, ktorá nadobudla platnosť v roku 2000(2), a dohodu o partnerstve v oblasti vedy a techniky podpísanú 20. mája 2009,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o zmene klímy vydané na 17. samite EÚ – Čína v júni 2015 a na plánované vnútroštátne stanovené príspevky (INDC), ktoré Čína predložila k Rámcovému dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) 30. júna 2015,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ a Číny o energetickej bezpečnosti vydané 3. mája 2012 v Bruseli a na dialóg o energetike medzi ES a Čínou,

–  so zreteľom na rokovania za okrúhlym stolom medzi Čínou a EÚ,

–  so zreteľom na 18. národný zjazd Komunistickej strany Číny, ktorý sa konal v dňoch 8. – 14. novembra 2012, a na zmeny vo vedení stáleho výboru politbyra, o ktorých sa na tomto zjazde rozhodlo,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na závery štvrtého plenárneho zasadnutia 18. Ústredného výboru Komunistickej strany Číny (štvrté plénum), ktoré sa konalo 20. – 23. októbra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu vydané na 26. samite združenia ASEAN z 27. apríla 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku zo 6. mája 2015 po jej stretnutí s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom,

–  so zreteľom na svoju poslednú medziparlamentnú schôdzu EP – Čína, ktorá sa konala 26. novembra 2013,

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Číne, najmä na uznesenie z 23. mája 2012 s názvom EÚ a Čína: Nevyvážený obchod?(3), z 2. februára 2012 o zahraničnej politike EÚ voči skupine BRICS a ďalším rozvíjajúcim sa mocnostiam: Ciele a stratégie(4), zo 14. marca 2013 o jadrovej hrozbe a ľudských právach v Kórejskej ľudovodemokratickej republike(5), zo 17. apríla 2014 o situácii v Severnej Kórei(6), z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku(7) do roku 2030, a z 12. marca 2015 o výročnej správe vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. septembra 2006 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(9), z 5. februára 2009 o obchodných a hospodárskych vzťahoch s Čínou(10), zo 14. marca 2013 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(11), z 9. októbra 2013 o rokovaniach medzi EÚ a Čínou o dvojstrannej investičnej dohode(12), a z 9. októbra 2013 o obchodných vzťahoch medzi EÚ a Taiwanom(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenia o ľudských právach z 26. novembra 2009 o Číne: práva menšín a uplatňovanie trestu smrti(14), z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(15), z 5. júla 2012 o pohoršení v súvislosti s násilnými potratmi v Číne(16), z 12. decembra 2013 o odoberaní orgánov v Číne(17), a z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(18),

–  so zreteľom na zbrojné embargo zavedené zo strany EÚ po zásahu na Námestí nebeského pokoja v júni 1989, ktoré Európsky parlament podporil vo svojom uznesení z 2. februára 2006 o výročnej správe Rady pre Európsky parlament o hlavných aspektoch a základných možnostiach SZBP(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2005 o vzťahoch medzi EÚ, Čínou a Taiwanom a o bezpečnosti na Ďalekom východe(20),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010 o Tibete: plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka(21), z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov(22) a zo 14. júna 2012 o situácii v oblasti ľudských práv v Tibete(23),

–  so zreteľom na deväť kôl rokovaní od roku 2002 do roku 2010 medzi vysokými predstaviteľmi čínskej vlády a dalajlámu; so zreteľom na bielu knihu Číny o Tibete s názvom „Cestu rozvoja v Tibete riadi neprekonateľná sila toku histórie“, ktorú vydala informačná kancelária Štátnej rady Číny 15. apríla 2015, so zreteľom na Memorandum o skutočnej autonómii z roku 2008 a oznámenie o Memorande o skutočnej autonómii z roku z roku 2009, ktoré obe predstavili zástupcovia 14. dalajlámu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0350/2015),

A.  keďže v roku 2015 si pripomíname 40. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou; keďže strategické partnerstvo EÚ – Čína má veľký význam pre vzťahy medzi EÚ a Čínskou ľudovou republikou (ČĽR) a pre hľadanie spoločných odpovedí na mnohé globálne problémy, medzi ktoré patrí globálna a regionálna bezpečnosť, boj proti terorizmu, boj proti organizovanému zločinu, počítačová bezpečnosť, zbrane hromadného ničenia a nešírenie jadrových zbraní, energetická bezpečnosť, globálna finančná regulácia a regulácia trhu, zmena klímy a udržateľný rozvoj, ako aj vytváranie rámca na riešenie dvojstranných problémov medzi EÚ a Čínou;

B.  keďže Čína a EÚ začali v roku 2013 rokovania o bilaterálnych investičných zmluvách (BIT);

C.  keďže Čína s veľkým a rozširujúcim sa trhom je významným obchodným partnerom EÚ; keďže prebiehajúce rokovania o dohode o investíciách predstavujú jednu z najdôležitejších otázok v dvojstranných obchodných vzťahoch EÚ a Číny;

D.  keďže pod vedením Sia Ťin-pchinga, súčasného generálneho tajomníka Komunistickej strany Číny (KSČ) a prezidenta, začala Čína množstvo iniciatív vrátane projektu „novej hodvábnej cesty“ na ekonomické spojenie Číny so Strednou Áziou a nakoniec s Európou a Afrikou, zriadenia Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB) a strategicky významnej energetickej dohody s Ruskom o dodávke 38 miliárd metrov kubických zemného plynu ročne, vybudovaní ropovodu a iných spoločných projektoch prieskumu a ťažby ropy v Číne; keďže Čína presadzuje v posledných rokoch čoraz aktívnejšiu investičnú politiku v EÚ, ako aj u jej východných susedov;

E.  keďže prezident Číny Si Ťin-pching začal realizovať „čínsky sen“, ktorý bol predložený ako koncepcia a vízia zameraná na realizáciu národnej obnovy a budovanie primerane prosperujúcej spoločnosti v širokom spektre hospodárskeho, sociálneho, kultúrneho a politického rozmeru a na to, aby sa Čína stala plne rozvinutou krajinou do roku 2049;

F.  keďže Čína zaznamenala za posledných 20 rokov veľmi vysokú úroveň hospodárskeho rastu a 600 miliónov obyvateľov Číny sa vymanilo z chudoby;

G.  keďže prepad čínskeho akciového trhu v roku 2015 mal negatívny vplyv na globálnu finančnú stabilitu, a to aj v EÚ;

H.  keďže čínska politika plánovaného rodičovstva spôsobila od roku 1980 rýchle starnutie populácie, pričom viac ako 200 miliónov obyvateľov má v súčasnosti nad 60 rokov;

I.  keďže zhoršenie životného prostredia v Číne má dramatické rozmery a je potrebné, aby vláda prijala ešte naliehavejšie, silnejšie a cielené opatrenia; keďže o trvalo udržateľnom rozvoji a zmene klímy sa rokovalo na nedávnom samite EÚ – Čína a bolo vydané spoločné vyhlásenie o zmene klímy;

J.  keďže Čína uznala, že je potrebné riešiť hrozbu zmeny klímy, a rozhodla sa prijať protokol alebo iný právny nástroj, ktorý umožní dosiahnuť v tejto otázke na konferencii o zmene klímy v Paríži komplexnú dohodu;

K.  keďže populárna protikorupčná kampaň prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorá sa začala v roku 2012 a jej cieľom je riešenie otázok riadenia zameraním sa na úradníkov strany, vlády, armády a štátnych spoločností, ktorí sú podozriví z korupcie, si vyžiadala jednu vysoko postavenú obeť za druhou a poukázala nielen na úplatkárstvo, ale aj na obrovské majetky, ktoré nahromadili čínski predstavitelia, a odhalila tiež infiltráciu mocných zločineckých sietí do politického systému;

L.  keďže zahraničné MVO prekvitali a zohrali zásadnú úlohu z hľadiska rozvoja miestnych MVO a otvorenia sa Číny od čias reformy;

M.  keďže v záujme národnej bezpečnosti, Čína vydala tento rok tri nové návrhy zákonov, ktoré obsahujú aj ustanovenia o kybernetickej bezpečnosti a o MVO;

N.  keďže v roku 2013 a 2014 boli mestá Peking, Kunming a Urumči cieľmi vážnych a násilných teroristických útokov, pri ktorých zahynulo 72 ľudí a 356 bolo zranených; keďže Čína pripravuje zákon proti terorizmu, čo svedčí o tom, že boj proti terorizmu je najvyššou prioritou vlády;

O.  keďže v júni 2015 hongkonská zákonodarná rada hlasovala proti kontroverznému návrhu, ktorý by umožnil voličom z Hongkongu voliť svojho najvyššieho predstaviteľa výkonnej moci, ale iba zo zoznamu uchádzačov schváleného propekinskou komisiou; keďže práve tento návrh vyvolal od konca septembra do polovice decembra 2014 79-dňové prodemokratické „dáždnikové hnutie“ masových protestov;

P.  keďže čínske vedenie sa domnieva, že rast ČĽR je nezvratnou skutočnosťou vyplývajúcou z posunu od „reaktívnej diplomacie“ k „proaktívnej diplomacii“;

Q.  keďže nová biela kniha o čínskej vojenskej stratégii vychádza z predpokladu, že treba ustúpiť od tradičného zmýšľania o tom, že pôda je dôležitejšia ako more, a že by sa mal pripisovať väčší význam riadeniu morí a ochrane námorných práv a záujmov; keďže Čína odmieta uznať Dohovor OSN o morskom práve v súvislosti so spormi v Juhočínskom a Východočínskom mori;

R.  keďže Čína a krajiny ASEAN sľúbili v roku 2002 vo svojom vyhlásení o správaní vytvoriť podmienky na „mierové a trvalé riešenie“ v Juhočínskom mori; keďže napriek tomu stále rastie napätie so susednými krajinami, ako sú Taiwan, Vietnam, Filipíny, Malajzia a Brunej;

S.  keďže Čína je hlavným politickým podporovateľom, najväčším investorom, poskytovateľom pomoci, dodávateľom potravín, energie a obchodným partnerom Severnej Kórey; keďže čínski odborníci nedávno odhalili, že Severná Kórea už pravdepodobne má 20 jadrových hlavíc;

T.  keďže v dôsledku krízy na Ukrajine Rusko a Čína zintenzívnili vzájomné vzťahy v nevídanom rozsahu;

U.  keďže 8. mája 2015 Rusko a Čína podpísali dvojstrannú dohodu o „bezpečnosti informácií“, ktorá definuje kybernetické hrozby ako prenos informácií, ktoré by mohli ohroziť „spoločensko-politické a sociálno-ekonomické systémy, ako aj duchovné, morálne a kultúrne prostredie štátov“;

V.  keďže od roku 2005 Čína rozšírila úvery do štátov Latinskej Ameriky na celkový objem približne 100 miliárd dolárov; keďže Čína je v súčasnosti hlavným obchodným partnerom Brazílie a druhým najväčším partnerom napríklad Argentíny, Venezuely a Kuby;

W.  keďže čínska vláda uznáva dôležitosť a univerzálnosť ľudských práv, ale neukazuje konkrétne výsledky zlepšenia situácie v oblasti ľudských práv;

X.  keďže Čína oficiálne a formálne prijala univerzálnosť ľudských práv a v posledných troch desaťročiach sa rozhodla pre dodržiavanie medzinárodného rámca pre ľudské práva podpísaním širokej škály zmlúv o ľudských právach, čím sa stala súčasťou medzinárodného právneho a inštitucionálneho rámca v oblasti ľudských práv;

Y.  keďže na začiatku roku 2015 prezident Si Ťin-pching verejne oznámil svoj úmysel rozšíriť uplatňovanie zásad právneho štátu v celej krajine v presvedčení, že účinné súdnictvo má pre moderné hospodárstvo a spoločnosť Číny zásadný význam;

Z.  keďže KSČ uznáva päť náboženstiev, ktoré však strana v konečnom dôsledku kontroluje v rámci pracovného oddelenia jednotného frontu; keďže tento zoznam je výlučnej povahy, čo vedie k diskriminácii iných náboženstiev a cirkví;

AA.  keďže EÚ a Čína vedú dialóg o ľudských právach od roku 1995;

AB.  keďže ombudsmanka EÚ vo svojom návrhu odporúčania prijatého 26. marca 2015 kritizovala absenciu hodnotenia vplyvu na ľudské práva, pokiaľ ide o mechanizmus urovnávania sporov medzi investormi a štátom v rokovaniach o dohode o obchode a investíciách s Vietnamom; keďže je to dôležitý precedens pre rokovania o dvojstrannej investičnej dohode medzi EÚ a Čínou;

AC.  keďže obyvatelia Tibetu vyjadrujú svoju kultúrnu identitu prostredníctvom hnutia Lhakar („biela streda“) tak, že každú stredu nosia len tibetské odevy, hovoria len po tibetsky a jedia len tibetské jedlo; keďže doposiaľ sa viac ako 140 Tibeťanov zaživa spálilo na protest proti politike čínskej vlády v autonómnej oblasti Tibet a keďže smrť lámu Tenzina Deleka Rinpoche vo väzení nedávno vyvolala nové napätie; keďže v Tibete sa realizuje politika osídľovania krajiny Chanami; keďže v roku 2015 si pripomíname 50. výročie vytvorenia Tibetskej autonómnej oblasti; keďže v uplynulých rokoch sa nedosiahol žiadny pokrok pri riešení tibetskej krízy vzhľadom na to, že posledné kolo mierových rozhovorov sa uskutočnilo v roku 2010;

AD.  keďže EÚ naďalej zastáva v kontexte vzťahov medzi ČĽR a Taiwanom politiku jednej Číny;

Strategické partnerstvo a spolupráca EÚ – Čína

1.  víta 40. výročie nadviazania diplomatických vzťahov medzi EÚ a Čínou ako zdroj inšpirácie na posilnenie strategického partnerstva, ktoré je také potrebné v multipolárnom a globalizovanom svete a urýchli prebiehajúce rokovania o novej dohode o partnerstve a spolupráci na základe dôvery, transparentnosti a dodržiavania ľudských práv; zdôrazňuje, že obe strany na poslednom samite EÚ – Čína konanom 29. júna 2015 opätovne potvrdili svoje odhodlanie prehĺbiť toto partnerstvo; zdôrazňuje, že Čína je kľúčovou medzinárodnou mocnosťou a jedným z najdôležitejších partnerov EÚ; zdôrazňuje, že obe strany sú odhodlané podporovať v najbližšom desaťročí komplexné strategické partnerstvo medzi EÚ a Čínou, ktoré bude vzájomne prínosné pre EÚ aj Čínu; vyjadruje podporu dvojročnému strategickému dialógu na vysokej úrovni, hospodárskemu a obchodnému dialógu na vysokej úrovni a dialóg na vysokej úrovni medzi národmi, ako aj viac ako šesťdesiatim sektorovým dialógom medzi EÚ a Čínou o rozmanitých otázkach; vyzýva na to, aby tieto sektorové dialógy viedli k budovaniu dôvery a hmatateľným výsledkom;

2.  víta výsledok 17. samitu medzi EÚ a Čínou, ktorý sa konal v Bruseli 29. júna 2015, aby sa dvojstranné vzťahy posunuli na novú úroveň a vyslal sa signál v prospech užšej politickej spolupráce presahujúcej rámec čisto obchodných vzťahov a smerujúcej ku koordinovanému prístupu k riešeniu globálnych výziev; poznamenáva, že obe strany plne uznávajú pokrok dosiahnutý pri vykonávaní strategického programu spolupráce medzi EÚ a Čínou do roku 2020 a že dvojstranný mechanizmus preskúmania na úrovni úradníkov sa zriadi s cieľom sledovať nasledujúce kroky; víta skutočnosť, že na samite sa obe strany dohodli na súbore priorít s cieľom zlepšiť ich vzájomnú dvojstrannú spoluprácu a posilniť globálny rozmer ich strategického partnerstva;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty EÚ vo vzťahu k čínskej vláde vystupovali jednotne, najmä vzhľadom na súčasnú dynamiku pekinskej diplomacie a pretvorenie architektúry globálneho riadenia; zdôrazňuje ukončenie rokovaní o článkoch dohody o Ázijskej banke pred investície do infraštruktúry (AIIB) a teší sa na úzku spoluprácu EÚ s AIIB v budúcnosti; vyjadruje poľutovanie nad chýbajúcou intenzívnou diskusiou a úzkou koordináciou na úrovni EÚ, pokiaľ ide o členstvo členských štátov v AIIB; zdôrazňuje význam obchodnej a investičnej politiky ako najzjavnejšej oblasti na uplatnenie maximálneho vplyvu v rámci strategického vzťahu s Čínou; berie na vedomie nedávno vytvorenú spoluprácou medzi Čínou a skupinou krajín strednej a východnej Európy, tiež známou ako skupina 16+ 1 a zahŕňajúcou viacero členských štátov EÚ, no domnieva sa, že táto spolupráca by nemala rozdeliť EÚ a oslabiť jej pozíciu voči Číne a mala by riešiť aj otázky ľudských práv; vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Komisiu, aby predložili Európskemu parlamentu výročnú správu o vývoji vzťahov EÚ a Číny; požaduje posilnenie obchodu a investícií s Čínou, ktorý bude možné presadzovať na základe pravidiel;

4.  uznáva, že Čína by mala hrať významnejšiu úlohu v multilaterálnych finančných inštitúciách, ktorá lepšie odráža veľkosť jej hospodárstva; domnieva sa, že nedávno založená AIIB predstavuje pre Čínu príležitosť na to, aby sa ako zodpovedný činiteľ zapájala do multilaterálneho poriadku; nabáda novú inštitúciu, aby sa odchýlila od minulých chýb, ktoré spočívali v uprednostňovaní financovania veľkolepých projektov infraštruktúry, a namiesto toho stanovila ako prioritu technickú pomoc a prístup k celosvetovým znalostiam pri vyvážení environmentálnych, sociálnych a rozvojových priorít;

5.  Považuje za veľmi dôležité, aby európsky príspevok k účasti na AIIB zahŕňal: transparentné postupy posudzovania úverov; jasné normy týkajúce sa dobrej správy vecí verejných, sociálnej zodpovednosti a životného prostredia; a problém zabezpečenia toho, aby krajiny prijímajúce úver nestrácali kontrolu nad zadlžením;

6.  víta účasť viacerých členských štátov v AIIB; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom intenzívnej diskusie a úzkej koordinácie na úrovni EÚ v reakcii na túto iniciatívu čínskej vlády, ktorá má vytvoriť nové viacstranné inštitúcie; naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ a členské štáty, aby toto považovali za dôrazné upozornenie s cieľom vyhnúť sa podobnému nedostatku koordinácie v budúcnosti;

7.  víta politickú dohodu s cieľom zlepšiť prepojenia strategickej infraštruktúry medzi EÚ a Čínou; víta preto rozhodnutie o zriadení novej platformy v oblasti prepojiteľnosti s cieľom vytvoriť priaznivé prostredie pre udržateľné a interoperabilné cezhraničné infraštruktúrne siete v krajinách a regiónoch medzi EÚ a Čínou; predovšetkým vyzdvihuje pripravenosť EÚ začať tento projekt na európskej úrovni; naliehavo vyzýva obe strany, aby sa chopili príležitostí vyplývajúcich z úzkeho prepojenia oboch partnerov vrátane spolupráce na investíciách do infraštruktúry v krajinách popri novej hodvábnej ceste a novej námornej hodvábnej ceste;

8.  upozorňuje na dynamický rast čínskeho hospodárstva za posledných dvadsať rokov a zdôrazňuje, že členské štáty EÚ by mali viac využívať príležitosti, ktoré ponúka tento hospodársky rozvoj; berie na vedomie čínsky záujem na investovaní do strategickej infraštruktúry v Európe a zdôrazňuje potrebu spolupracovať s Čínou a inými krajinami v regióne na projektoch, ako sú čínska iniciatíva Jedno pásmo, jedna cesta a Junckerov investičný plán EÚ vrátane železničného spojenia, námorných prístavov a letísk; naliehavo žiada PK/VP a Komisiu, aby sa zamysleli nad dôsledkami celosvetovej investičnej politiky Číny, ako aj nad jej investičnými aktivitami v EÚ a jej východnom susedstve; zdôrazňuje v súlade s v minulosti prijatými pozíciami Európskeho parlamentu a pri plnom rešpektovaní právomocí INTA význam dvojstrannej investičnej dohody medzi EÚ a Čínou, o ktorej sa v súčasnosti rokuje; požaduje, aby sa do bilaterálnej investičnej zmluvy zaradila aj plnohodnotná kapitola o trvalo udržateľnom rozvoji umožňujúca pevné záväzky so zreteľom na základné pracovnoprávne normy MOP a kľúčové multilaterálne environmentálne dohody; zdôrazňuje trend čoraz častejších sťažnosti európskych podnikov na to, že sú obeťami svojvoľnej regulácie a diskriminácie; zdôrazňuje význam úspešného výsledku prebiehajúcich rokovaní o dohode o investíciách s cieľom ďalej uľahčiť investície a realizovať ochranu investícií a prístup na trh vrátane verejného obstarávania a spravodlivého zaobchádzania so spoločnosťami v Európe aj Číne; vyzýva na ďalšie opatrenia a aktívnu následnú činnosť na zaručenie vyváženejších obchodných vzťahov v nadväznosti na odstránenie obchodných a investičných prekážok, ktorým čelia európske spoločnosti; vyzýva Čínu a EÚ, aby rozšírili spoluprácu v záujme zlepšenia prístupu pre MSP na oba bloky trhov; zdôrazňuje záväzok EÚ a Číny týkajúci sa otvorenej celosvetovej ekonomiky a spravodlivého, transparentného obchodného a investičného prostredia založeného na pravidlách, čím sa zaručia rovnaké podmienky a kroky proti protekcionizmu;

9.  v tejto súvislosti berie na vedomie vytvorenie iniciatívy Jedno pásmo, jedna cesta zameranej na výstavbu veľkých energetických a komunikačných spojení v strednej, západnej a južnej Ázii až po Európu; domnieva sa, že vzhľadom na geostrategický význam tejto iniciatívy by mala byť realizovaná multilaterálnym spôsobom; domnieva sa, že je nanajvýš dôležité rozvinúť synergie a projekty pri plnej transparentnosti a so zapojením všetkých zainteresovaných strán;

10.  žiada o zlepšenie koordinácie medzi EÚ a Čínou v oblastiach strategického významu, ako sú G20 bezpečnosť a obrana, boj proti terorizmu, nelegálna migrácia, medzinárodný zločin, nešírenie jadrových zbraní, globálna a regionálna bezpečnosť, počítačová bezpečnosť, zbrane hromadného ničenia, energetická bezpečnosť, globálna finančná regulácia a regulácia trhu a ich správa, zmena klímy, ako aj urbanizácia, programy rozvoja a pomoci a udržateľný rozvoj; zdôrazňuje význam spolupráce v oblasti regionálneho rozvoja, ako aj dialógu a výmen s prihliadnutím na stratégiu Európa 2020 a na nadchádzajúci trinásty päťročný plán Číny;

11.  vyzýva ESVČ, aby zabezpečila, že ľudské práva sa stanú jednou z priorít v rámci vzťahov a dialógov s Čínou;

12.  požaduje, aby záväzky z marca 2014 prijaté počas návštevy prezidenta Si Ťin-pchinga v Bruseli a týkajúce sa prehĺbenia výmen medzi EÚ a Čínou o otázkach ľudských práv išli ruka v ruke s konkrétnym zlepšením situácie na mieste;

13.  naliehavo vyzýva Radu a Komisiu, aby prostredníctvom konštruktívneho dialógu naďalej nabádali Čínu na prechod k zásadám právneho štátu a rešpektovaniu ľudských práv a aby podporovali jej integráciu do svetového hospodárstva;

14.  víta prehĺbenie partnerstva medzi EÚ a Čínou v oblasti urbanizácie; vyzýva na ďalšiu spoluprácu v oblasti mestského územného plánovania a projektovania, verejných služieb, ekologických budov a inteligentnej dopravy; nabáda na vytvorenie nových spoločných programov zahŕňajúcich európske a čínske mestá a spoločnosti;

15.  víta spoločné vyhlásenie z tretieho stretnutia v rámci dialógu na vysokej úrovni medzi národmi EÚ a Číny, ktoré sa konalo 15. septembra 2015; zdôrazňuje význam medziľudských výmen a uľahčenia výmen v prospech občanov EÚ a Číny; vyjadruje podporu dialógu na vysokej úrovni medzi národmi, aby sa zameral na spoločné projekty, výmenu najlepších postupov a napomáhanie medziľudských kontaktov; zdôrazňuje, že by sa mala podporovať predovšetkým výmena odborníkov a študentov medzi oboma stranami;

16.  je znepokojený dumpingovými praktikami a nedostatkom transparentnosti, pokiaľ ide o čínsku vládnu politiku a dotácie prostredníctvom daňových úľav, grantov na pôdu, lacných úverov, subvencovaných surovín, ako aj iné opatrenia;

17.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s prekážkami, s ktorými sa stretávajú európske podniky na čínskom trhu, ako sú nútené prevody technológií, nedostatočné presadzovanie práv duševného vlastníctva a diskriminačné zaobchádzanie; zdôrazňuje význam reformy trhu v Číne, uplatňovania zásad trhového hospodárstva, odstránenia diskriminácie a neodôvodneného obmedzovania;

18.  uznáva možnosti vyplývajúce z čínskych investícií v Európe v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že tento fond je otvorený pre investície viacerých subjektov, mal by však zostať pod správou EÚ;

19.  uznáva náročnosť úlohy postaviť čínske hospodárstvo na skutočne udržateľnú cestu v rámci novej normálnej situácie; domnieva sa, že výraznejšie zapojenie Číny do medzinárodných hospodárskych organizácií, ako je MMF, by mohlo pozitívne prispieť k väčšej udržateľnosti a vyváženosti čínskej a svetovej ekonomiky, ako aj k reforme týchto organizácií; naliehavo vyzýva čínske orgány, aby poskytovali spoľahlivé štatistiky a zlepšili transparentnosť, pokiaľ ide o stav hospodárstva;

20.  so znepokojením konštatuje, že v uplynulých mesiacoch čínske akciové indexy stratili tretinu svojej hodnoty a stovky spoločností prerušili obchodovanie na burze v dôsledku nadmerného prepadu akcií; vyjadruje znepokojenie nad súčasnou finančnou krízou, ktorá zasahuje Čínu, najmä jej akciové trhy, a uznáva, že to predstavuje hrozbu pre svetové hospodárstvo, keďže Čína má popredné postavenie vo svetovom obchode a vo svetovom finančnom systéme; naliehavo žiada čínske orgány, aby riešili otázku transformácie súčasného hospodárskeho modelu na udržateľné hospodárstvo; konštatuje, že nedávny dramatický pokles na čínskej burze priamo konfrontoval kultúru vládnej kontroly s inherentnou volatilitou finančných trhov;

21.  víta skutočnosť, že v uplynulých desaťročiach sa značný počet čínskych občanov vymanil z extrémnej chudoby vďaka značnému hospodárskemu rastu a postupnému otvoreniu čínskeho hospodárstva; vyjadruje však obavy, že toto zlepšenie hospodárskej situácie často spôsobuje environmentálne problémy a veľké nerovnosti;

22.  víta skutočnosť, že v nedávnom spoločnom vyhlásení EÚ a Číny o zmene klímy, ktoré bolo prijaté na samite konanom 29. júna 2015, obe strany vyjadrili odhodlanie spolupracovať s cieľom dosiahnuť ambicióznu a právne záväznú dohodu na konferencii o zmene klímy v Paríži v roku 2015; naliehavo vyzýva všetky strany konferencie, aby využili podnety získané vyhláseniami o zmene klímy na úrovni EÚ – Čína a USA – Čína; zdôrazňuje potrebu spolupracovať v oblasti energetiky s cieľom spoločne riešiť početné výzvy súvisiace s energetickou bezpečnosťou a celosvetovou energetickou štruktúrou;

Vnútorná situácia

23.  konštatuje, že pod vedením prezidenta Si Ťin-pchinga prejavuje čínska vláda čoraz väčšiu asertivitu vo vnútri i navonok; poukazuje na to, že aktivisti za ľudské práva, právnici, novinári, blogeri, akademici a ďalší reprezentanti občianskej spoločnosti sa domnievajú, že ich sloboda je obmedzovaná tak, ako nebola celé desaťročia; podotýka, že doterajšia situácia v Číne v oblasti ľudských práv naďalej vyvoláva vážne znepokojenie;

24.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s blížiacim sa prijatím návrhu zákona o zaobchádzaní so zahraničnými MVO, keďže by znamenal ďalšie oklieštenie priestoru pre čínsku občiansku spoločnosť a výrazne by obmedzil slobodu združovania a prejavu v krajine, a to vrátane zákazu, aby „zámorské mimovládne organizácie“, ktoré nie sú zaregistrované na čínskom ministerstve verejnej bezpečnosti a na bezpečnostných útvaroch provincií, poskytovali finančné prostriedky akýmkoľvek čínskym jednotlivcom alebo organizáciám, ako aj zákazu, aby čínske skupiny vykonávali „činnosti“ v mene zámorských neregistrovaných MVO alebo s ich súhlasom vrátane tých, ktoré majú sídlo v Hongkongu a Macau; vyzýva čínske orgány, aby tento zákon zásadne zrevidovali a uviedli ho do súladu s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

25.  vyjadruje znepokojenie nad novým návrhom zákona o kybernetickej bezpečnosti, ktorý by podporil a inštitucionalizoval postupy cenzúry a sledovania kybernetického priestoru a mohol by nútiť európske spoločnosti, aby do svojej IT infraštruktúry povinne začleňovali tzv. zadné vrátka; poznamenáva, že reformovaní čínski právnici a obhajcovia občianskych práv sa obávajú, že tento zákon bude aj naďalej obmedzovať slobodu vyjadrovania a zvýši sa autocenzúra; poukazuje na závažný negatívny vplyv zákonov v oblasti počítačov a mimovládnych organizácií na aktivity európskych podnikov a inštitúcií v ČĽR, preto vyzýva Európsku radu, ESVČ a Komisiu, aby u čínskych orgánov naďalej dôrazne protestovali proti týmto veľmi kontroverzným opatreniam; je znepokojený tým, ako široké je čínske vymedzenie pojmov „národná bezpečnosť“ a „významné hrozby“ v novom čínskom zákone o národnej bezpečnosti, ktorý medzi hrozby zahŕňa aj „škodlivé kultúrne vplyvy“; konštatuje, že v tomto zákone sú formulované vnútroštátne bezpečnostné záujmy Číny tak rozsiahlo a vágne, že čínskej vláde poskytujú takmer neobmedzené možnosti vystupovať proti konaniu, osobám alebo publikáciám, s ktorými nesúhlasí;

26.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že hoci je protikorupčná kampaň čínskeho vedenia chvályhodným úsilím o posilnenie dôvery občanov voči vláde, charakterizuje ju nedostatočná transparentnosť a vo väčšine prípadov nedodržiavanie zásad právneho štátu; konštatuje, že v niektorých prípadoch sa kampaň zneužíva na vnútorné boje a na posilňovanie úlohy a moci KS Číny; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa táto kampaň vedie spôsobmi, ktoré naďalej oslabujú zásady právneho štátu, pričom obvinení úradníci sú údajne zadržiavaní v nezákonnom detenčnom systéme, sú zbavení základnej právnej ochrany a často sú donucovaní k priznaniu;

27.  vyjadruje sústrasť rodinám a priateľom vyše 173 obetí zničujúcich výbuchov v prístavnom meste Tchien-ťin z 12. augusta 2015, ktorý vyhnal z domova tisíce obyvateľov; berie na vedomie rastúci počet pokojných masových environmentálnych demonštrácií v rôznych častiach krajiny, poukazuje na nezákonné skladovanie tisícok ton vysoko jedovatých chemických látok vo vzdialenosti necelých 600 metrov od obývaných oblastí, čo je protizákonné; považuje pomalú a tajnostkársku oficiálnu informačnú politiku v súvislosti s katastrofou v meste Tchien-ťin za veľmi kontraproduktívnu, najmä v kombinácii s cenzúrou proti oznámeniam v spoločenských médiách o tejto veľkej tragédii; zdôrazňuje význam implementácie všetkých noriem priemyselnej bezpečnosti v súlade s čínskymi a medzinárodnými právnymi predpismi a vyzýva čínsku vládu, aby sprísnila bezpečnostné a environmentálne normy, ktoré sa týkajú nebezpečnej výroby, a uviedla ich v prvom rade do súladu s vlastnými zákonmi Číny;

28.  konštatuje, že v súvislosti s výbuchmi, ktoré nastali 12. augusta 2015 v Tiencine a 31. augusta 2015 v Tung-jingu, je naliehavé, aby sa Čína vážne zaoberala otázkou priemyselnej bezpečnosti, najmä v súvislosti s korupciou a beztrestnosťou;

29.  zdôrazňuje naliehavú potrebu prijatia ďalších opatrení na ochranu životného prostredia vzhľadom na to, že napríklad v roku 2014 len osem zo 74 najväčších miest dosiahlo vnútroštátnu normu pre koncentráciu znečistenia ovzdušia tuhými časticami 2,5, a vzhľadom na to, že v Číne ochorie každoročne následkom kontaminovanej vody 190 miliónov ľudí; varuje pred tým, že dvojitá vodná kríza (silné znečistenie spolu so zvýšenou spotrebou vody) by mohla spôsobiť veľkú politickú a sociálnu nestabilitu; pripomína, že náklady, ktoré prináša zhoršovanie životného prostredia v Číne, znášajú aj susediace krajiny; poukazuje na náklady, ktoré prináša zhoršovanie životného prostredia, a dúfa, že v ďalšej päťročnici bude životné prostredie prioritou; konštatuje tiež, že nedostatočná ochrana životného prostredia nielen nedokáže predchádzať ekologickým škodám, ale je aj zdrojom nekalej hospodárskej súťaže; víta dohodu medzi EÚ a Čínou o posilnení spolupráce v záujme riešenia kľúčových environmentálnych výziev v oblasti znečisťovania ovzdušia, vody a pôdy; víta skutočnosť, že podľa nového zákona o ochrane životného prostredia sú za environmentálne škody spôsobené počas daného funkčného obdobia zodpovední miestni predstavitelia, a to aj so spätnou platnosťou, a že odhodlanie chrániť životné prostredie bude mať väčšiu váhu pri povyšovaní týchto miestnych kádrov; naliehavo žiada celoštátne aj miestne orgány, aby konštruktívne a aktívne zapájali environmentálne organizácie a spoločenské hnutia do monitorovania, realizácie a presadzovania čínskych environmentálnych politík a iniciatív; pripomína, že na summite EÚ – Čína v júni minulého roku boli tiež zavedené opatrenia politík v oblasti životného prostredia a zmeny klímy, podľa ktorých má Čína dodržiavať limity emisií CO2 so zreteľom na summit v Paríži v decembri 2015 a byť v súlade so strategickým programom 2020 prijatým v Pekingu v roku 2013;

30.  víta zvýšenú spoluprácu EÚ a Číny a výmenu skúseností v oblasti práv a ochrany spotrebiteľov, ako aj posilňovanie opatrení, ktorými čínska vláda v tomto smere reaguje a ktoré sa odrážajú v sprísnených pravidlách týkajúcich sa povinností maloobchodných predajcov podľa profesionálneho kódexu správania, pokiaľ ide o povinnosti v oblasti vrátenia a opravy tovaru, potenciálnych podvodov, zavádzajúcej a podvodnej propagácie, systémov vopred uskutočňovaných platieb a ochrany osobných údajov spotrebiteľov, predovšetkým so zreteľom na čínske rýchlo expandujúce odvetvie internetového obchodu;

31.  poznamenáva, že v uplynulých rokoch sa čínska politika v oblasti boja proti terorizmu rýchlo vyvinula od reaktívnej „obrany proti teroru“ k proaktívnemu prístupu „vojny proti teroru“, spolu s trvalým „krízovým riadením“, ktoré zahŕňa opatrenia v bezprecedentnom rozsahu v dotknutých regiónoch a v spoločnosti; je znepokojený z návrhu čínskeho zákona o boji proti terorizmu, ktorý môže viesť k ďalšiemu porušovaniu ľudských práv a slobody prejavu, združovania a vierovyznania, najmä v Tibete a Sin-ťiangu ako regiónoch s menšinovým obyvateľstvom;

32.  je solidárny s čínskym ľudom v jeho úsilí bojovať proti terorizmu a extrémizmu; vyjadruje však obavu, že ak sa vymedzenie pojmu „terorista“ uvedené v návrhu čínskeho zákona o boji proti terorizmu významne nezmení, môže umožniť trestanie takmer každého pokojného prejavu tibetskej kultúry, náboženstva či identity, odlišného od štátnych prejavov;

33.  vyzýva Čínu, aby zvýšila slobodu internetu a dodržiavala kybernetickú bezpečnosť vo všetkých krajinách;

34.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Sin-ťiang sa nachádza v začarovanom kruhu, pretože na jednej strane tam existujú násilné separatistické a extrémistické skupiny medzi moslimskými Ujgurmi hovoriacimi po turkicky, ktorí však nepredstavujú veľkú väčšinu, a na druhej strane Peking v záujme stability čoraz častejšie reaguje na sociálne nepokoje represiou, zvyšuje prítomnosť svojho bezpečnostného aparátu v regióne, čím odtrháva mnohých Ujgurov od Pekingu a živí protichánske (protičínske) nálady medzi ujgurským obyvateľstvom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v Sin-ťiangu odsúva ujgurská kultúra na okraj, vrátane toho, že sa štátnym zamestnancom zakazuje navštevovať mešity a niekde aj dodržiavať ramadán; vyzýva čínske orgány, aby vynaložili maximálne úsilie o skutočný dialóg s ujgurskou komunitou a o ochranu kultúrnej identity ujgurského obyvateľstva; vyjadruje znepokojenie nad cestovnými obmedzeniami, predovšetkým v Tibete a v oblasti Sin-ťiang, ktorým možno vystaviť občanov EÚ, najmä v prípade diplomatov a novinárov; konštatuje, že na čínskych občanov (vrátane diplomatov a novinárov) sa v členských štátoch EÚ žiadne takéto obmedzenia nevzťahujú; veľmi naliehavo preto požaduje prijatie opatrení na presadzovanie zásady reciprocity;

35.  vyjadruje sympatie a solidaritu obyvateľom Hongkongu, ktorí podporujú demokratické reformy; zdôrazňuje, že autonómia Hongkongu je zaručená ústavou; tvrdí, že zavedenie plnohodnotného všeobecného volebného práva v osobitnom administratívnom regióne je plne zlučiteľné so zásadou „jedna krajina, dva systémy“; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nepodarilo dotiahnuť do konca reformu volebného zákona v súvislosti s vymenovaním vedúceho správy v Hongkongu; vyjadruje nádej, že v blízkej budúcnosti bude možné odštartovať nový reformný proces s cieľom poskytnúť obyvateľom Hongkongu v roku 2017 priame všeobecné volebné právo so skutočnou možnosťou výberu medzi rôznymi kandidátmi; víta spoločnú správu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť a Európskej komisie Európskemu parlamentu a Rade z 24. apríla 2015 nazvanú Osobitná administratívna oblasť Hong Kong: výročná správa za rok 2014 a podporuje odhodlanie EÚ posilňovať v Hongkongu demokraciu vrátane zásad právneho štátu, nezávislosť súdnictva, základné slobody a práva, transparentnosť a slobodu informácií a prejavu;

36.  dôrazne podporuje prístup „jedna krajina, dva systémy“ ako základ dobrých vzťahov medzi Osobitnými administratívnymi oblasťami Hongkong a Macao a pevninskou Čínou;

37.  vyjadruje znepokojenie nad nedávnymi politickými a občianskymi nepokojmi v Hongkongu a vyzýva Čínu, aby si plnila záväzky voči obyvateľom Hongkongu v oblasti zachovania ich práv a slobôd v zmysle spoločného vyhlásenia Číny a Veľkej Británie podpísaného v roku 1984;

Vonkajšia situácia

38.  berie na vedomie, že „čínsky sen“ prezidenta Si Ťin-pchinga o národnej obrode má od svojho začiatku za cieľ dosiahnuť silnejšiu a aktívnejšiu úlohu Číny vo svete; nabáda PK/VP, aby preskúmala možnosti vytvorenia spoločného prístupu EÚ a USA k Číne všade tam, kde by to prispelo k podpore záujmov EÚ; zdôrazňuje, že neustály vzostup Číny ako svetovej mocnosti si naliehavo vyžaduje kontinuálne prehodnocovanie strategických priorít Európy vo vzťahoch s Čínou; zdôrazňuje, že je potrebné, aby svetová mocnosť ako Čína v globalizovanom a nezávislom kontexte aktívnejšie a konštruktívnejšie prispievala k riešeniu svetových výziev a regionálnych konfliktov, ako aj k dosiahnutiu multilaterálneho svetového poriadku, v ktorom sa rešpektujú medzinárodné právo, univerzálne hodnoty a mier; domnieva sa, že Čína by mala čoraz viac zaujímať miesto medzi poprednými krajinami sveta a konať pritom v súlade s pravidlami platnými pre všetkých;

39.  berie na vedomie prioritu prezidenta Si Ťin-pchinga, ktorou sú vzťahy s USA, vzhľadom na jeho návrh na „nový druh vzťahov veľmocí“ medzi Čínou, USA a ďalšími regionálnymi aktérmi; podporuje konštruktívnejší prístup k novému svetovému poriadku, ktorý by Čína mala pomôcť vytvoriť a integrovať, a to poriadku založenému na univerzálnych hodnotách ľudských práv, demokracie a ľudskej bezpečnosti; vyzýva EÚ, aby bola v Ázii aktívnejšia a aby spolupracovala s Čínou, USA a ďalšími regionálnymi aktérmi v záujme väčšej stability v tomto regióne;

40.  zdôrazňuje, že v nedávnej bielej knihe o čínskej vojenskej stratégii sa uvádza úmysel Pekingu ešte viac zväčšiť čínske námorné sily a rozsah ich operácií, a to prechodom z „obrany pobrežných vôd “ na „ochranu na otvorenom mori“; vyjadruje poľutovanie nad jednostranným vytvorením identifikačnej zóny protivzdušnej obrany a následnými nárokmi na kontrolu leteckej premávky nad územím Japonska a Južnej Kórey; volá po vyváženom postoji s cieľom zabrániť obavám susedov Číny a väčšiemu napätiu v Tichom a Indickom oceáne a zaistiť zásadný záujem Európy týkajúci sa slobodnej plavby na moriach;

41.  považuje za poľutovaniahodné, že na rozdiel od vyhlásenia o správaní z roku 2002 sa niekoľko strán hlási o pôdu na Spratlyho ostrovoch, a je mimoriadne znepokojený súčasným značným úsilím Číny, ktoré zahŕňa budovanie vojenských zariadení, prístavov a aspoň jednej pristávacej dráhy; dôrazne varuje pred hroziacim nebezpečenstvom zvýšenej prítomnosti a konfliktov súperiacich námorných plavidiel a vzdušných hliadok v tejto oblasti a možným zriadením identifikačného pásma protivzdušnej obrany nad Juhočínskym morom;

42.  je naďalej znepokojený eskaláciou napätia medzi jednotlivými stranami v Juhočínskom mori; vyzýva preto všetky zúčastnené strany, aby sa vyhýbali jednostranným provokatívnym krokom v oblasti Juhočínskeho mora, a zdôrazňuje význam mierového urovnávania sporov na základe medzinárodného práva a s pomocou nestrannej medzinárodnej mediácie, ako je Dohovor OSN o morskom práve (UNCLOS); považuje za poľutovaniahodné, že Čína odmieta uznať právomoc UNCLOS-u aj rozhodcovského súdu; naliehavo vyzýva Čínu, aby prehodnotila svoj postoj, a vyzýva všetky strany vrátane Číny, aby rešpektovali konečné rozhodnutie UNCLOS-u; domnieva sa, že cestou k možnému mierovému riešeniu napätia v oblastiach Juhočínskeho a Východočínskeho mora je rokovanie a spoločné uplatňovanie kódexov správania v záujme mierového využívania predmetných morských oblastí vrátane vytvorenia bezpečných obchodných trás a kvót pre rybolov alebo pridelenia oblastí na prieskum zdrojov; podporuje naliehavú výzvu 26. summitu združenia ASEAN na rýchle prijatie kódexu správania v oblasti Juhočínskeho mora; víta dohodu medzi Čínou a Združením národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o urýchlení konzultácií týkajúcich sa kódexu správania na riešenie sporov v Juhočínskom mori; berie na vedomie taiwanskú Mierovú iniciatívu pre Juhočínske more s cieľom dosiahnuť konsenzus o kódexe správania a vytvoriť mechanizmus umožňujúci všetkým stranám spolupracovať pri spoločnom využívaní prírodných a morských zdrojov v tomto regióne; podporuje všetky kroky, ktoré umožnia, aby sa z Juhočínskeho mora stalo „more mieru a spolupráce“;

43.  vyzýva PK/VP, aby identifikovala riziká pre mier a bezpečnosť v tomto regióne i vo svete, keby vo Východočínskom a Juhočínskom mori vypukol ozbrojený konflikt, a to v súlade s prioritami uvedenými v stratégii námornej bezpečnosti Európskej únie, t. j. aké riziká by to znamenalo pre slobodu a bezpečnosť plavby v tomto regióne a aké riziká tu existujú pre konkrétne európske záujmy; domnieva sa, keďže iní aktéri (konkrétne Austrália) sú už v súčasnosti v Tichomorí politicky aktívni, že EÚ by sa mala opierať o bilaterálnu a multilaterálnu spoluprácu, aby účinne prispievala k bezpečnosti v tomto regióne;

44.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby využila všetok svoj vplyv s cieľom zaistiť stabilitu na Kórejskom polostrove a presvedčiť KĽDR, aby sa vrátila k vierohodným rokovaniam o odstraňovaní jadrových zbraní a prijala konkrétne kroky na ich odstránenie; pripomína, že Čína zostáva najdôležitejším spojencom Severnej Kórey, preto nabáda čínsku vládu, aby spolu s medzinárodným spoločenstvom zohrala konštruktívnu úlohu v naliehavom riešení ťažkej situácie v oblasti ľudských práv v Severnej Kórei vrátane riešenia problému tisícov severokórejských utečencov, ktorí utekajú pred otrasnými domácimi podmienkami cez hranice do Číny; naliehavo žiada čínsku vládu, aby im v súlade so svojimi záväzkami štátu, ktorý je stranou Dohovoru OSN o utečencoch, neupierala právo žiadať o azyl a nevracala ich násilne do Severnej Kórey, ale aby naopak chránila ich základné ľudské práva; vyzýva EÚ, aby v tomto smere vyvíjala diplomatický tlak na čínsku vládu, v súlade s globálnym cieľom EÚ, ktorým je nešírenie zbraní;

45.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby využila vplyv na Pakistan a presvedčila ho, aby prestal živiť nestabilitu v tomto regióne;

46.  víta spoluprácu medzi EÚ a Čínou v oblasti bezpečnosti a obrany vrátane protipirátskych operácií v Adenskom zálive a volá po ďalšom spoločnom úsilí o riešenie svetových bezpečnostných a obranných otázok, napríklad terorizmu;

47.  upriamuje pozornosť Pekingu na neodmysliteľnú úlohu USA a EÚ, pokiaľ ide o ciele v súvislosti s modernizáciou Číny; okrem toho pripomína Pekingu jeho medzinárodné záväzky a povinnosti stáleho člena Bezpečnostnej rady OSN v oblasti prispievania k mieru a svetovej bezpečnosti; vyjadruje v tomto smere poľutovanie nad tým, že Čína spolu s Ruskom trvalo blokuje kroky OSN v súvislosti so Sýriou, kde Baššár al-Asad už štyri roky vedie krvavú vojnu proti sýrskemu ľudu;

48.  zdôrazňuje význam vzájomnej dôvery a spolupráce medzi Čínou, EÚ a inými kľúčovými medzinárodnými aktérmi v záujme riešenia svetových bezpečnostných otázok; dúfa, že Čína podporí iniciatívy pod vedením EÚ a USA zamerané na skoncovanie s porušovaním medzinárodného práva, ktoré spôsobuje konflikt na východnej Ukrajine, a na obnovu územnej celistvosti a suverenity Ukrajiny po agresii Ruska;

Situácia v oblasti ľudských práv

49.  konštatuje, že je veľký rozpor medzi oficiálnym čínskym úsilím o univerzálnosť ľudských práv a zhoršujúcou sa situáciu v oblasti ľudských práv; konštatuje, že nedávne zhoršenie situácie v oblasti ľudských práv a slobôd v Číne sa začalo v roku 2013 a zintenzívnilo už existujúce prísne opatrenia voči obyvateľstvu, pričom sa ešte viac obmedzil priestor pre prejavy občianskej spoločnosti a pokojný nátlak; je veľmi znepokojený tým, že sa v Číne zatýkajú, súdia a odsudzujú početní aktivisti v oblasti občianskych práv, obhajcovia ľudských práv a kritici vlády, ako aj skutočnosťou, že čínska polícia zadržala alebo vypočúvala viac než 100 právnikov a aktivistov pôsobiacich v oblasti ľudských práv; vyzýva čínske orgány, aby zadržiavané osoby prepustili a zaistili im možnosť vykonávať svoje povolanie bez prekážok;

50.  domnieva sa, že pevné a trvalé vzťahy medzi EÚ a Čínou musia poskytnúť účinnú platformu pre vyspelý, zmysluplný a otvorený dialóg o ľudských právach, založený na vzájomnom rešpekte; okrem toho sa domnieva, že 40. výročie vzťahov medzi EÚ a Čínou v roku 2015 je reálnou príležitosťou dosiahnuť v tejto oblasti pokrok;

51.  naliehavo žiada Európsku úniu, aby naďalej požadovala zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv v Číne v rámci všetkých dialógov vedených na akejkoľvek úrovni a aby do všetkých bilaterálnych zmlúv dohodnutých s Čínou zaraďovala doložky o ľudských právach;

52.  víta 33. dialóg medzi EÚ a Čínou o ľudských právach uskutočnený 8. a 9. decembra 2014; konštatuje, že tento dialóg spolu s tlakom iných medzinárodných partnerov prispel k niektorým konkrétnym krokom; zdôrazňuje, že EÚ dala niekoľkokrát jasne najavo, že chce, aby dialóg viedol k hmatateľnejším zlepšeniam situácie v oblasti ľudských práv v praxi;

53.  pripomína, že univerzálnosť ľudských práv bola vždy v jadre dialógov medzi EÚ a Čínou o ľudských právach; berie so znepokojením na vedomie, že podľa oficiálneho čínskeho stanoviska sa univerzálnosť spochybňuje na základe kultúrnych rozdielov, čo je významným zdrojom pojmových rozdielov vedúcich k neporozumeniu a nedôvere vo vzťahoch medzi EÚ a Čínou a obmedzuje to pokrok v dialógoch medzi EÚ a Čínou o ľudských právach; vyzýva preto čínske vedenie, aby prehodnotilo svoj prístup k tejto problematike a aby rešpektovalo univerzálnosť ľudských práv v súlade so Všeobecnou deklaráciou ľudských práv; okrem toho naliehavo žiada, aby inštitúcie EÚ spolupracovali v rámci svojich dialógov s čínskymi orgánmi na podpore rešpektovania univerzálnosti;

54.  je naďalej vážne znepokojený tým, že Čína je v súčasnosti štátom s najvyšším počtom popráv na svete a naďalej každoročne tajne uplatňuje trest smrti na tisícoch ľudí, bez ohľadu na medzinárodné minimálne normy v oblasti používania trestu smrti; opätovne zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti prispieva k zvýšeniu ľudskej dôstojnosti a k postupnému rozvoju ľudských práv.

55.  je naďalej znepokojený pretrvávajúcimi prísnymi obmedzeniami slobody prejavu, združovania, zhromažďovania a náboženského vyznania, ako aj aktivít organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv;

56.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa v Číne s náboženskými a etnickými menšinami často zaobchádza diskriminačne;

57.  kritizuje skutočnosť, že hoci v Číne nie je sloboda náboženstva právom, ktoré formálne garantuje ústava, v praxi vláda obmedzuje náboženské praktiky na oficiálne schválené a uznávané náboženské organizácie; podporuje odpor čínskych cirkví proti obnovenej vládnej stratégii počínšťovania kresťanstva; odsudzuje najmä pokračujúcu protikresťanskú kampaň v provincii Če-ťiang, počas ktorej boli v roku 2014 desiatky kostolov zbúrané a bolo odstránených viac ako 400 krížov; zdieľa obavy cirkví týkajúce sa iných provincií, kde je silná prítomnosť kresťanov; okrem toho odsudzuje protibudhistické kampane realizované prostredníctvom tzv. vlasteneckého vzdelávania vrátane opatrení zameraných na správu tibetských budhistických kláštorov štátom; odsudzuje programy tzv. právneho vzdelávania pre budhistických mníchov a mníšky; nedokáže pochopiť a akceptovať zákaz zobrazovania dalajlámu v Číne; je znepokojený tým, že sa čínsky trestný zákon používa na perzekúciu Tibeťanov a budhistov, ktorých náboženské činnosti sa kladú na jednu úroveň so separatizmom; domnieva sa, že jeho obavy sa potvrdzujú, keďže mnísi a mníšky tvoria v súčasnosti viac než 44 % politických väzňov v Tibete; vyjadruje poľutovanie nad tým, že prostredie na praktizovanie budhizmu v Tibete sa po tibetských protestoch z marca 2008 výrazne zhoršilo, keďže čínska vláda zaujala dôraznejší prístup k tzv. vlasteneckému vzdelávaniu vrátane opatrení na mikromanažment záležitostí tibetských budhistických mníchov, napríklad prostredníctvom nevolených správnych výborov zavedených do každého kláštora, programov tzv. právneho vzdelávania pre mníchov a mníšky s cieľom zaistiť, aby sa „nepodieľali na aktivitách smerujúcich k rozštiepeniu vlasti a narušeniu spoločenského poriadku“, ako aj zákazu zobrazovania dalajlámu;

58.  konštatuje, že niektoré záväzky predložil prezident Si Ťin-pching s cieľom „dosiahnuť komplexný pokrok v oblasti vládnutia krajine podľa práva“, a to spolu s bojom proti korupcii; je však veľmi znepokojený nedávnym zatknutím viac než 200 právnikov, najmä právnikov so zameraním na prípady v oblasti ľudských práv, pričom mnohí boli obvinení z rušenia verejného poriadku a zo snahy o oslabenie strany, pričom orgány tvrdia, že tieto drastické opatrenia sú v skutočnosti obranou čínskeho právneho systému; zdôrazňuje, že tieto opatrenia sú v rozpore s tvrdením čínskych orgánov o presadzovaní zásad právneho štátu a oslabujú každú snahu o politickú reformu;

59.  pripomína, že podľa oficiálneho čínskeho stanoviska majú sociálno-ekonomické práva naďalej prednosť pred individuálnymi občianskymi a politickými právami, pričom v európskom chápaní sa tieto práva považujú za základné a rovnako dôležité a hospodársky rozvoj a ľudské práva majú rovnaké smerovanie, čo vyjadruje rozdiely medzi európskym a čínskym vnímaním ľudských práv, ktoré vidno v oficiálnych postojoch; ďalej zdôrazňuje, že komplexná ochrana ľudských práv má zásadný význam pre pokračovanie hospodárskeho rastu v Číne, preto naliehavo žiada čínske orgány, aby zabezpečili dodržiavanie sociálno-ekonomických práv a občianskych a politických práv;

60.  kritizuje veľmi reštriktívne mediálne prostredie Číny a prísne kontrolovanú digitálnu oblasť, v ktorej sa zahraničný (aj európsky) webový obsah blokuje a domáci obsah považovaný za politickú hrozbu sa bežne maže a cenzuruje; dôrazne protestuje proti vysokému počtu čínskych občanov väznených za porušenie zákona, ktoré sa týka slobody prejavu, najmä na internete;

61.  je hlboko znepokojený tým, že čínska vláda pokračuje v tvrdej politickej línii voči tibetskému obyvateľstvu, najmä tým, že odmieta dalajlámov „prístup strednej cesty“, ktorý sa nesnaží o nezávislosť ani separáciu, ale o skutočnú autonómiu v rámci ústavy ČĽR; naliehavo žiada čínsku vládu, aby opäť začala dialóg s predstaviteľmi Tibetu; nesúhlasí s marginalizáciou tibetskej kultúry zo strany KS Číny a vyzýva čínske orgány, aby dodržiavali slobodu prejavu, združovania a vierovyznania Tibeťanov; vyjadruje poľutovanie nad zhoršovaním humanitárnej situácie v Tibete, ktoré viedlo k zvýšeniu počtu sebaupálení; je veľmi znepokojený nedávno prijatými opatreniami zameranými na kriminalizáciu sebaupálení, konkrétne na trestanie osôb údajne spojených s osobami, ktoré sa upálili; odsudzuje násilné presídľovanie viac ako 2 miliónov tibetských nomádov a pastierov od roku 2006 do tzv. „nových socialistických dedín“, pretože sú odrezaní od zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a prosperity; je rovnako znepokojený pretrvávajúcim presunom populácií čínskych Chanov do Tibetu; vyjadruje znepokojenie nad prípadmi mučenia, zmiznutia, svojvoľného zadržiavania a odopierania prístupu k zdravotnej starostlivosti v prípade väzňov, medzi ktorých patrí aj mních Tenzin Delek Rinpoche a desať ďalších známych tibetských väzňov; požaduje dôkladné vyšetrenie všetkých prípadov úmrtia vo väzniciach; je hlboko znepokojený zhoršením životného prostredia Tibetu; zdôrazňuje, že Tibetská náhorná plošina sa rýchlo otepľuje, čo môže spôsobiť topenie ľadovcov v Tibete, z ktorých mnohé stekajú do najväčších riek v Ázii;

62.  naliehavo žiada európske spoločnosti investujúce v Číne, aby rešpektovali medzinárodné pracovnoprávne normy a zaviazali sa ísť nad rámec čínskych pracovných práv, ak nespĺňajú normy dohodnuté na medzinárodnej úrovni;

Vzťahy s Taiwanom

63.  domnieva sa, že Čína aj Taiwan sú významní hospodárski partneri EÚ v oblasti Ázie a Tichomoria; víta každé významné zlepšenie ich vzájomných vzťahov; podporuje rokovanie o bilaterálnej investičnej dohode medzi EÚ a Taiwanom, keďže Taiwan je pre podniky EÚ na regionálnej úrovni najlepšou vstupnou bránou a odrazovým mostíkom do Číny a už mnohé štáty – vrátane Čínskej ľudovodemokratickej republiky – uzavreli takéto (de facto) dohody s Taiwanom;

64.  berie na vedomie, že čínska vláda nenamieta voči zapojeniu Taiwanu do niektorých organizácií OSN (WHO, ICAO); vyjadruje znepokojenie nad tým, že čínska vláda opätovne potvrdila účinnosť antiseparačného zákona z roku 2005, ktorým sa umožňuje použitie vojenských prostriedkov v prípade, že Taiwan vyhlási nezávislosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z južnej Číny ešte stále mieri na Taiwan 1 500 rakiet dlhého doletu; domnieva sa, že postupná demilitarizácia tejto oblasti by zbližovanie oboch strán ešte viac uľahčila; zdôrazňuje, že všetky spory medzi Čínou a Taiwanom by sa mali riešiť mierovými prostriedkami na základe medzinárodného práva; zdôrazňuje, že stretnutie vrcholných predstaviteľov krajín na oboch stranách Taiwanského prielivu, ktoré sa uskutočnilo 23. mája 2015 na ostrove Kinmen, bolo povzbudivým krokom; konštatuje, že toto stretnutie bolo tretím formálnym stretnutím medzi osobami zodpovednými za vzťahy s protistranou z Číny a Taiwanu; podporuje iniciatívy, ktoré rozvíjajú vzťahy medzi Čínou a Taiwanom mierovým spôsobom;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, ESVČ, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a pristupujúcich a kandidátskych krajín, vláde Čínskej ľudovej republiky, čínskemu Národnému ľudovému zhromaždeniu, taiwanskej vláde a taiwanskému Legislatívnemu Yuanu.

(1) Ú. v. ES L 250, 19.9.1985, s. 2.
(2) Ú. v. ES L 6, 11.1.2000, s. 40.
(3) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 33.
(4) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 1.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2013)0096.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0462.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0075.
(9) Ú. v. EÚ C 305 E, 14.12.2006, s. 219.
(10) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 132.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2013)0097.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2013)0411.
(13) Prijaté texty, P7_TA(2013)0412.
(14) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.
(15) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.
(16) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 98.
(17) Prijaté texty, P7_TA(2013)0603.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2014)0252.
(19) Ú. v. EÚ C 288 E, 25.11.2006, s. 59.
(20) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 471.
(21) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 118.
(22) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 121.
(23) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 185.


Príprava na Svetový humanitárny samit: výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci
PDF 418kWORD 171k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o príprave na Svetový humanitárny samit: Výzvy a príležitosti v oblasti humanitárnej pomoci (2015/2051(INI))
P8_TA(2015)0459A8-0332/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 46/182 z 19. decembra 1991 o posilnení koordinácie humanitárnej pomoci pri mimoriadnych udalostiach(1),

–  so zreteľom na transformačný program Medziagentúrneho stáleho výboru (IASC)(2),

–  so zreteľom na zásady partnerstva (schválené Svetovou humanitárnou platformou) z 12. júla 2007(3),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/290 z 9. júla 2010 o práve na vzdelanie v naliehavých situáciách(4) a príslušné usmernenia vrátane usmernení UNICEF a UNESCO,

–  so zreteľom na usmernenia Medziagentúrneho stáleho výboru OSN pre začlenenie zásahov proti rodovému násiliu do humanitárnej činnosti(5),

–  so zreteľom na Sendaiský rámec na znižovanie rizika katastrof na roky 2015 – 2030 prijatý na tretej Svetovej konferencii OSN o znižovaní rizika katastrof, ktorá sa konala 14. – 18. marca 2015 v Sendai, Japonsko(6),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 69/313 z 27. júla 2015, ktorou sa stanovuje akčný program tretej medzinárodnej konferencie o financovaní rozvoja z Addis Abeby(7),

–  so zreteľom na rozpravy v rámci prípravy 32. medzinárodnej konferencie Medzinárodného hnutia Červeného kríža a Červeného polmesiaca, ktorá sa bude konať 8. – 10. decembra 2015 v Ženeve,

–  so zreteľom na správu o globálnej humanitárnej pomoci v roku 2015(8),

–  so zreteľom na globálny humanitárny prehľad z júna 2015(9),

–  so zreteľom na zásady dobrého humanitárneho darcovstva (GHD)(10),

–  so zreteľom na Skupinu odborníkov OSN na vysokej úrovni pre financovanie humanitárnej pomoci,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1257/96 z 20. júna 1996 o humanitárnej pomoci(11),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o humanitárnej pomoci z roku 2007 (ďalej len „Európsky konsenzus“), spoločné vyhlásenie podpísané Komisiou, Radou, Európskym parlamentom a členskými štátmi(12), a svoj akčný plán, ktorý sa má obnoviť,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 375/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zakladá Európsky dobrovoľnícky zbor pre humanitárnu pomoc („iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ“)(13), a Výročnú správu o vykonávaní iniciatívy Dobrovoľníci pomoci EÚ v roku 2014(14),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1313/2013/EÚ zo 17. decembra 2013 o mechanizme Únie v oblasti civilnej ochrany(15),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie „Rodové hľadisko v humanitárnej pomoci: rôzne potreby, vhodná pomoc“ (SWD(2013)0290)(16),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade – Výročná správa o politikách humanitárnej pomoci a civilnej ochrany Európskej únie a ich vykonávaní v roku 2014 (COM(2015)0406)(17),

–  so zreteľom na výročnú správu Generálneho riaditeľstva Komisie pre humanitárnu pomoc a civilnú ochranu (GR ECHO) o činnosti za rok 2014(18),

–  so zreteľom na závery Rady z 22. júna 2015 o spoločných zásadách viacúčelovej hotovostnej pomoci na zabezpečenie humanitárnych potrieb(19),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z 20. novembra 1989 a na jej Opčný protokol k Dohovoru o účasti detí v ozbrojených konfliktoch z 25. mája 2000; so zreteľom na usmernenia EÚ o deťoch a ozbrojených konfliktoch (aktualizované v roku 2008),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o novom globálnom partnerstve pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľnom rozvoji po roku 2015(20),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. mája 2013 o komplexnom prístupe EÚ k zvyšovaniu odolnosti(21),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. júna 2014 o akčnom rámci z Hjóga na obdobie po roku 2015: riadenie rizík v záujme dosiahnutia odolnosti(22),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. decembra 2014 o transformačnom programe na obdobie po roku 2015(23),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie z 9. septembra 2015 s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2015)0040)(24),

–  so zreteľom na regionálne, tematické a globálne konzultácie v rámci prípravy na Svetový humanitárny samit(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o situácii v Jemene(28); uznesenie z 11. júna 2015 o situácii v Nepále po zemetraseniach(29); uznesenie z 30. apríla 2015 o situácii v utečeneckom tábore Jarmúk v Sýrii(30); uznesenie z 12. marca 2015 o Južnom Sudáne vrátane nedávnych únosov detí(31); uznesenie z 12. februára 2015 o humanitárnej kríze v Iraku a Sýrii, najmä v súvislosti s IŠ(32); a na svoje uznesenie z 15. januára 2015 o situácii v Líbyi(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(34); a na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(35),

–  so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, v ktorom sa stanovuje, že „Únia zohľadní ciele rozvojovej spolupráce pri uskutočňovaní politík, ktoré môžu ovplyvniť rozvojové krajiny“,

–  so zreteľom na článok 214 ZFEÚ o činnosti Únie v oblasti humanitárnej pomoci,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. septembra 2015 s názvom Smerom k svetovému humanitárnemu samitu: globálne partnerstvo zásadovej a účinnej humanitárnej činnosti (COM(2015)0419)(36) a sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0166)(37),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0332/2015),

A.  keďže vo veľmi krehkom svete čelíme nárastu rôznorodosti, frekvencie a intenzity prírodných katastrof a hladomorov a bezprecedentnej eskalácii počtu a zložitosti konfliktov;

B.  keďže rastúce výzvy ako urbanizácia, rýchly rast populácie, demografické zmeny, častejší výskyt a zvýšená intenzita prírodných katastrof, zhoršovanie životného prostredia, rozširovanie púští, zmena klímy, početné dlhodobé a súbežné konflikty s regionálnym vplyvom a nedostatok zdrojov prispeli k následkom chudoby, nerovnosti, migrácie, presídľovania krehkosti a následne dramaticky zvýšili potrebu humanitárnej reakcie na celom svete;

C.  keďže počet ľudí v núdzi sa od roku 2004 viac ako zdvojnásobil na viac ako 100 miliónov v roku 2015; keďže 250 miliónov ľudí je postihnutých humanitárnymi krízami; keďže počet násilne vysídlených osôb dosiahol svoju najvyššiu úroveň od druhej svetovej vojny s asi 60 miliónmi vysídlených osôb vrátane takmer 40 miliónov vysídlených osôb v rámci ich vlastných krajín; keďže viac ako polovica svetových utečencov sú deti;

D.  keďže miliarda ľudí by mohla byť vysídlená z dôvodu zmeny klímy do roku 2050, pričom viac ako 40 %svetovej populácie žije v oblastiach vyznačujúcich sa vážnym nedostatkom vody; keďže hospodárske straty spôsobené prírodnými katastrofami pravdepodobne prudko narastú v porovnaní s aktuálnou stratou, ktorá je 300 miliárd USD ročne;

E.  keďže v posledných ôsmich rokoch rastúce potreby a problémy, chýbajúce trvalé záväzky a zvyšujúce sa náklady na humanitárnu pomoc prispeli k tomu, že súčasný humanitárny systém dosiahol hranice svojich možností a mnohé organizácie sú nútené dočasne pozastaviť poskytovanie potravinovej pomoci, prístreší a ďalšie humanitárne operácie na záchranu životov;

F.  keďže humanitárne nemocnice sú často cieľom útokov, pri ktorých sa používajú zbrane hromadného ničenia, keďže narastajú hrozby a útoky na humanitárnych pracovníkov; keďže bezpečnosť humanitárnych pracovníkov a zranených je veľmi často ohrozovaná; a keďže tieto útoky sú porušením medzinárodného humanitárneho práva a vážnou hrozbou pre budúcnosť humanitárnej pomoci;

G.  keďže humanitárne zásady ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a základné pravidlá medzinárodného humanitárneho práva a ľudských práv obsiahnuté v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch, musia byť základom všetkých humanitárnych opatrení; keďže musí byť bezpodmienečne zabezpečená ochrana vysídlených osôb a keďže musí prevládať nezávislosť pomoci, teda pomoc, ktorá je bez akéhokoľvek politického, hospodárskeho alebo bezpečnostného vplyvu a akéhokoľvek typu diskriminácie;

H.  keďže všetky strany zapojené do konfliktu vrátane štátnych a neštátnych ozbrojených strán musia zabezpečiť humanitárnym aktérom takýto prístup, ktorý potrebujú na pomoc zraniteľnému civilnému obyvateľstvu postihnutému konfliktom;

I.  keďže ženy a deti sú nielen obzvlášť zraniteľné a neprimerane vystavené riziku, v oblastiach postihnutých katastrofou počas núdzových stavov aj po nich takisto čelia vykorisťovaniu, marginalizácii, infekciám a sexuálnemu násiliu a násiliu založenému na rodovej nerovnosti, ktoré sú používané ako vojnová zbraň; keďže ženy a deti sú vystavené zvýšenému riziku, ktoré je výsledkom vysídľovania a rozpadu bežných štruktúr ochrany a podpory; keďže medzinárodné humanitárne právo vyžaduje, aby sa dievčatám a ženám znásilneným počas vojny poskytla všetka potrebná zdravotná starostlivosť bez diskriminácie; keďže nebezpečné umelé prerušenie tehotenstva uvádza Svetová zdravotnícka organizácia ako jednu z troch hlavných príčin úmrtnosti matiek; keďže zdravie matiek, psychologická starostlivosť o znásilnené ženy, vzdelávanie a školská dochádzka vysídlených detí sú hlavnými výzvami v utečeneckých táboroch;

J.  keďže konsolidovaná humanitárna výzva na rok 2015 dosiahla rekordnú výšku v histórii OSN, takmer 19 miliárd EUR; keďže napriek rekordným príspevkom darcov bola financovaná iba štvrtina celosvetovej výzvy a EÚ má ťažkosti s financovaním svetových humanitárnych výziev a operácií, ktoré podporuje GR ECHO; keďže toto zvyšuje potrebu globálne koordinovaného, včasného, predvídateľného a pružného financovania prispôsobeného rôznym okolnostiam a podporovaného novým verejno-súkromným partnerstvom pre inovačnú pripravenosť a metódami poskytovania; keďže EÚ má ťažkosti s financovaním svetových humanitárnych výziev a operácií ECHO; keďže obnovený záväzok týkajúci sa cieľa poskytovania pomoci vo výške 0,7 % a včasné plnenie záväzkov sú v tomto kontexte ešte dôležitejšie;

K.  keďže príčinou väčšiny humanitárnych kríz súvisia s človekom; keďže 80 % medzinárodnej humanitárnej pomoci EÚ sa sústreďuje na krízy spôsobené ľudskou činnosťou, ktoré si v podstate vyžadujú politické a nielen humanitárne riešenie; keďže chudoba a zraniteľnosť voči krízam sú vnútorne prepojené, čo zdôrazňuje potrebu riešiť základné príčiny kríz, zvyšovať odolnosť, posilňovať schopnosť prispôsobiť sa prírodným katastrofám a zmene klímy a plniť dlhodobé potreby postihnutých obyvateľov; keďže dôsledky humanitárnych kríz, ako sú migrácia a problémy utečencov, sa budú ešte zväčšovať, ak sa nebudú riešiť hlavné príčiny a nebude lepšie prepojenie medzi humanitárnou pomocou a pomocou v oblasti rozvojovej spolupráce;

L.  keďže humanitárna pomoc a rozvoj sú prepojené, najmä pokiaľ ide o potrebu posilniť odolnosť voči katastrofám, a to zmierňovaním rizík a ochranou proti šokom, ako kľúčovými prostriedkami na zníženie humanitárnych potrieb a boj proti nedostatkom v oblasti zdravia, hygieny, vzdelávania, výživy a dokonca základných útočísk;

M.  keďže medzinárodná, miestna a regionálna koordinácia, výmena informácií a spoločné programovanie, zber údajov a posudzovanie hodnotení pomôžu zlepšiť rozhodovanie, efektívnosť, účinnosť a zodpovednosť pri poskytovaní pomoci;

N.  keďže je potrebné vybudovať väčšiu dôveru a rozšíriť spoluprácu medzi subjektmi súkromného sektora, MVO, miestnymi orgánmi, medzinárodnými organizáciami a vládami; keďže obchodné zdroje, odborné znalosti, dodávateľské reťazce, výskumné a vývojové kapacity a logistika môžu prispieť k zabezpečeniu vyššej efektivity v oblasti pripravenosti a humanitárnej činnosti;

O.  keďže financovanie v rámci kapitoly týkajúcej sa humanitárnej pomoci EÚ, na ktorú sa vyčlenilo 909 miliónov EUR v roku 2015, predstavuje menej než 1 % celkového rozpočtu EÚ; keďže zlepšenie prepojenia medzi odstraňovaním následkov katastrofy a dlhodobou pomocou je jedným spôsobom, ako znížiť súčasný rozdiel medzi mimoriadnymi humanitárnymi potrebami a dostupnými prostriedkami;

P.  keďže MVO a medzinárodné organizácie, ako napr. Červený kríž a agentúry OSN, sú v súčasnosti hlavnými realizátormi humanitárnej pomoci, pričom poskytujú pomoc pri záchrane života a ochranu približne 120 miliónom ľudí ročne;

Q.  keďže prevencia, vnútroštátna reakcia a vnútroštátne kapacity zohrávajú dôležitú úlohu pri čo najlepšom uspokojovaní potrieb a znižovaní potreby medzinárodnej pomoci; keďže v roku 2015 iba 2 % celkovej medzinárodnej humanitárnej pomoci putovali priamo miestnym a vnútroštátnym MVO v postihnutých krajinách, hoci v porovnaní s inými subjektmi je zvyčajne ich reaktivita, znalosť potrieb a možnosť poskytovať pomoc ľuďom postihnutým krízou na lepšej úrovni; keďže zabezpečenie zodpovednosti voči ľuďom a komunitám postihnutým krízou je stále žiaducejšie;

R.  keďže humanitárna pomoc sa musí aj naďalej zakladať na potrebách, ktoré posúdili humanitárne subjekty, a keďže darcovia by sa mali zdržať využívania pomoci ako nástroja krízového riadenia;

S.  keďže humanitárna reakcia a používané nástroje by mali byť prispôsobené potrebám, ktoré boli spoločne posúdené, a mali by závisieť od meniacich sa okolností; keďže je nevyhnutné vyvinúť všetko úsilie na zabezpečenie toho, aby sa dodržiavanie ľudských práv a predovšetkým špecifické potreby žien, detí, starších osôb, osôb so zdravotným postihnutím, menšín a pôvodného obyvateľstva a iných zraniteľných skupín začlenili do úsilia o poskytovanie humanitárnej reakcie;

T.  keďže globálne subjekty sú nabádané k tomu, aby zahrnuli humanitárne reakcie do mechanizmov monitorovania ľudských práv a predkladania správ;

U.  keďže prvý Svetový humanitárny samit (WHS), ktorý sa bude konať v Istanbule 23. a 24. mája 2016, by mal viesť k pretvoreniu humanitárnej štruktúry, aby sa stala inkluzívnejšou, účinnejšou, transparentnejšou a skutočne globálnou s cieľom reagovať na predpokladané zvýšenie humanitárnych potrieb súvisiacich so súčasnými i budúcimi výzvami, ako sú potravinová bezpečnosť, populačný rast, zmena klímy, nestabilita, bezpečnosť humanitárnych pracovníkov, nútené vysídľovanie a spoločensko-ekonomický rozvoj;

V.  keďže Svetový humanitárny samit bude nadväzovať na niekoľko medzivládnych rokovaní o znižovaní rizika katastrof, financovaní rozvoja, programe udržateľného rozvoja v období po roku 2015 a zmene klímy, ktoré budú v nadchádzajúcich rokoch formovať rozvojové a humanitárne prostredie, a poskytnú tak jedinečnú, rozhodujúcu a konkrétnu príležitosť na zosúladenie cieľov, zásad a opatrení a riešenie globálnych potrieb a zvyšovanie odolnosti najzraniteľnejších skupín koherentnejším spôsobom;

W.  keďže EÚ ako hlavný darca má zodpovednosť a potrebný vplyv na prevzatie vedúcej úlohy v úsilí o lepšie a inovatívnejšie spôsoby plnenia potrieb a zabezpečenie životaschopných dlhodobých riešení pre milióny ľudí postihnutých konfliktami a katastrofami;

X.  keďže nedávne vystupňovanie, svetová úroveň akútnej podvýživy a regionálne a medzinárodné vedľajšie externé vplyvy politickej nestability v krajinách zatriedených medzi krajiny 3. stupňa ohrozenia znovu pripomenuli, že je potrebné, aby Svetový humanitárny samit urýchlil transformáciu humanitárneho systému a aby lepšie slúžil ľuďom v núdzi;

Od globálnych konzultácií po globálne opatrenia

1.  víta rozhodnutie generálneho tajomníka OSN zvolať prvý Svetový humanitárny samit (WHS) viacerých zainteresovaných strán a ochotu Turecka ho usporiadať; vyzýva členské štáty, aby podporili WHS a dosiahli jednoznačné výsledky Rady, pričom sa stanovia konkrétne záväzky a prioritné oblasti činnosti, pri presadzovaní operačnej účinnosti, spoločných noriem kvality, lepšej koordinácie a partnerstva s novými darcami na základe politicky nezaujatej pomoci, ako aj spoločného porozumenia a uplatňovania humanitárnych zásad ľudskosti, neutrality, nestrannosti a nezávislosti a dodržiavania záväzkov vyplývajúcich z medzinárodného humanitárneho práva;

2.  víta iniciatívu OSN zhromaždiť informácie z celého sveta s cieľom zmapovať prírodné katastrofy a konflikty a zistiť, ako zachrániť a ochrániť väčší počet ľudí pred vplyvom takýchto kríz; víta takisto usporiadanie ôsmych konzultácií na regionálnej úrovni, ktorých súčasťou boli aj tematické schôdze a globálna konzultácia – so zástupcami vlád, občianskej spoločnosti, MVO, dobrovoľníckych sietí, obchodných a náboženských sietí – ako aj iniciatívu online konzultácií a zriadenie Skupiny na vysokej úrovni pre humanitárne financovanie, ktorej EÚ spolupredsedá;

3.  zdôrazňuje, že súčasné obrovské humanitárne výzvy si vyžadujú, aby sa na Svetovom humanitárnom samite utužil inkluzívnejší, rozmanitý a skutočne globálny humanitárny systém, ktorý zároveň uznáva rôznorodosť súčasného systému humanitárnej reakcie a komplementárne úlohy všetkých subjektov; vyzýva EÚ, aby podporovala globálny konsenzus o humanitárnej činnosti, ktorý potvrdzuje zásady humanitárnej pomoci a záväzky a nároky podľa medzinárodného humanitárneho práva, pričom zabezpečuje ochranné reakcie zamerané na ľudí a založené na ľudských právach a núti vlády niesť zodpovednosť za svoje úlohy a povinnosti pri ochrane osôb; zvyšuje informovanosť o negatívnych vplyvoch politizácie humanitárnej pomoci a pripomína, že presadzovanie kľúčových humanitárnych zásad a ich trvalé dodržiavanie je rozhodujúce pre zabezpečenie humanitárneho priestoru v oblastiach, ktoré sú zasiahnuté konfliktami a prírodnými katastrofami;

4.  zdôrazňuje, že na to, aby bol výsledný dokument WHS zmysluplný, mal by obsahovať päťročný plán rozvoja a fungovania konkrétnych prijatých politických záväzkov vrátane medzivládneho rámca monitorovania a zodpovednosti, hodnotenie postupov organizácií pomoci a posúdenie vplyvu, na ktorom budú spolupracovať príslušné zainteresované strany;

5.  žiada WHS, aby prepojila agendy rozvoja po roku 2015, Sendaijského rámca pre znižovanie rizika katastrof a 21. konferencie OSN o zmene klímy (COP21) s cieľom posilniť súdržnosť jednotlivých politík a inštitúcií na budovanie odolnosti voči katastrofám a aby vyzvala na aktívnejšiu účasť rozvojových subjektov pri zvyšovaní odolnosti; vyzýva darcovské vlády, aby pre svoje vnútroštátne politiky vytvorili spoločný súbor cieľov, priorít a ukazovateľov prepájajúcich tieto rámce;

6.  vyzýva EÚ a jej členské štáty ako najväčších darcov a kľúčových operačných aktérov, aby išli aktívnym príkladom; zdôrazňuje, že všetky humanitárne opatrenia EÚ by sa mali riadiť zásadou solidarity a zodpovednosti a mali by byť zamerané na zaručenie fyzickej aj psychologickej ochrany zraniteľných osôb; žiada celosvetové, komplexné a dlhodobé riešenie pre masy ľudí utekajúce z konfliktných regiónov; konštatuje, že úloha a dôveryhodnosť Európy na svetovej humanitárnej scéne je tiež ohrozená v súvislosti s reakciou EÚ na súčasnú krízu;

7.  žiada WHS, aby sa zaviazal dodržiavať systematický participatívny prístup založený na výsledkoch stanovením osobitných ukazovateľov a pracovnej metodiky, pričom tento prístup majú posilňovať a spoločne uplatňovať darcovia a vykonávacie agentúry, aby sa dotknuté osoby mohli podieľať na celom cykle humanitárnej činnosti; vyzýva WHS, aby sa usilovala o inštitucionalizáciu, lepšie monitorovanie a hodnotenie rámca OSN pre zodpovednosť voči postihnutému obyvateľstvu;

8.  zdôrazňuje, že WHS je takisto príležitosťou pre všetky zainteresované strany, aby zvážili naliehavú potrebu reformy OSN smerujúcej k inkluzívnemu, transparentnému a účinnému systému koordinácie spolu s inkluzívnejším a lepšie operujúcim Medziagentúrnym stálym výborom, lepším zapojením partnerov v záujme zvýšenia komplementárnosti a úplným sprevádzkovaním transformačného programu, ako aj posilnenia mnohostrannej štruktúry humanitárnej pomoci pre akúkoľvek krízu tým, že sa vytvorí spoľahlivý systém hodnotenia potrieb slúžiaci ako základ pre spoločné výzvy (zabezpečenie komplexného finančného dozoru), systém vzájomného porovnania nákladov agentúr a monitorovací a hodnotiaci mechanizmus;

9.  trvá na tom, že bez komplexných a významných prostriedkov nebude takéto celosvetové opatrenie úspešné; zdôrazňuje, že riešenie nových a chronických katastrof a zraniteľností si vyžaduje vyhýbanie sa paralelným systémom, rozšírenie základu financovania, dlhodobé predvídateľné investície a dodržiavanie nového programu udržateľného rozvoja, najmä podporovaním spoločného posudzovania rizika a potrieb, plánovania a financovania medzi aktérmi v humanitárnej a rozvojovej oblasti, ako aj oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje potrebu, aby sa humanitárna a rozvojová pomoc lepšie dopĺňali, a to v záujme riešenia nedostatkov v oblasti účinnosti a financovania humanitárnej pomoci a aby boli sprevádzané vyšším financovaním rozvojovej pomoci a humanitárnych prostriedkov; pripomína v tejto súvislosti dlhodobý medzinárodný záväzok dosiahnuť cieľ na úrovni 0,7 % HND;

10.  naliehavo vyzýva EÚ ako najväčšieho darcu humanitárnej pomoci na svete, aby na WHS preukázala vedúce postavenie a požadovala pružnejšie spôsoby poskytovania humanitárnej pomoci, ako aj proaktívne a jednotné opatrenia a účinné nástroje na predchádzanie krízam; naliehavo vyzýva EÚ a ostatných darcov, aby si plnili svoje finančné záväzky a rozvíjali možnosti skrátenia času potrebného na premenu finančných záväzkov na opatrenia v praxi; okrem toho poukazuje na význam predkladania správ o ľudských právach ako mechanizmu včasného varovania pre prípad krízy a vyzýva WHS, aby to zohľadnil pri prechode od kultúry reakcie ku kultúre prevencie;

Slúžiť potrebám ľudí v konflikte

11.  vyzýva EÚ, aby v rámci reakcie založenej na potrebách začlenila ochranu medzi priority humanitárnej činnosti vytvorením systému plnenia záväzkov a jej zaradením do programovania; zdôrazňuje potrebu inštitucionalizácie úlohy inšpektorov ochrany a rozvoja strategických a integrovaných prístupov s dostatočnými finančnými prostriedkami na ochranné činnosti aj v prvej fáze núdzových situácií; naliehavo vyzýva EÚ, aby sa v humanitárnej činnosti pevnejšie zaviazala k prístupu založenému na ľudských právach s cieľom zabezpečiť, aby sa dodržiavala dôstojnosť, potreby a práva konkrétnych zraniteľných skupín, najmä žien, mládeže, migrantov, ľudí s HIV, LGBTI osôb a osôb so zdravotným postihnutím;

12.  vyzýva EÚ, aby v rámci WHS podporovala komplexnú dohodu o praktických spôsoboch posilnenia rešpektovania a dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva (MHP), medzinárodného práva v oblasti ľudských práv a utečeneckého práva, ako je šírenie noriem MHP v rámci regionálnych a celoštátnych správnych orgánov, bezpečnostných síl, miestnych orgánov a u vodcov komunít a aby podporovala úlohu Medzinárodného trestného súdu, ktorá spočíva v zrušení beztrestnosti za porušovanie medzinárodného humanitárneho práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

13.  zdôrazňuje potrebu rozšíriť dohovor o utečencoch a Kampalský dohovor na ochranu a pomoc vysídleným osobám na celom svete a obyvateľstvu postihnutému zmenou klímy, ako aj na ich ochranu pred rôznymi formami násilia, ako je obchodovanie s ľuďmi, rodové násilie, a ekonomické násilie a násilie v mestách, keďže sa môžu odôvodnene obávať prenasledovania alebo im môže hroziť vážne ublíženie; zdôrazňuje, že migrantom musí byť ponúknutá rovnaká úroveň ochrany ich práv, aká je zaručená všetkým ostatným skupinám v časoch krízy; žiada, aby sa pozornosť venovala najmä zraniteľným skupinám, ako sú migranti, osoby bez štátnej príslušnosti a utečenci, ktoré sú v humanitárnej diskusii často opomínané; žiada o novú generáciu nástrojov na ochranu ľudských práv s cieľom pomôcť chrániť tieto skupiny obyvateľstva;

14.  zdôrazňuje potrebu zásadného posunu, pokiaľ ide o podporu ponúkanú utečencom a hostiteľským krajinám a komunitám; podporuje súhrnnú správu z celosvetového konzultačného procesu, ktorá obsahuje výzvu, aby sa v rámci samitu preskúmala komplexná dohoda o prijímaní utečencov, ktorá uzná príspevky hostiteľských krajín, zabezpečí dlhodobé, predvídateľné a udržateľné finančné balíky na pomoc týmto krajinám; urobí utečencov samostatnými tým, že im poskytne príležitosť postaviť sa na vlastné nohy a vytvorí spravodlivejšie podmienky pre ich presídlenie do tretích krajín;

15.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa snažili o dosiahnutie spoločného globálneho pochopenia a sprevádzkovania humanitárnych zásad v rámci prípravy na WHS a spoločne vypracovali rozsiahly kódex správania pre súčasných a nových darcov so širokou účasťou s cieľom vymieňať si najlepšie postupy, uľahčovať prístup k ľuďom v núdzi a posilniť platné záväzky pre osvedčené darcovské postupy, ako tie zohľadnené v zásadách GHD;

16.  vyzýva EÚ, aby presadzovala začlenenie transparentnosti a zodpovednosti ako hlavných zásad do vyhlásenia WHS, pričom sa použijú špecifické označenia a rozčlenené údaje (t. j. podľa rodu a veku s osobitnými ukazovateľmi pre deti), ktoré budú slúžiť ako základ pre návrh a hodnotenie programu, a podporia sa iniciatívy za transparentnosť noriem poskytovania medzinárodnej humanitárnej pomoci s cieľom zabezpečiť globálny rámec výsledkov zodpovednosti na meranie pokroku;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť potravu, vodu, prístrešie, hygienické zariadenia a lekárske ošetrenie, základné práva každej ľudskej bytosti; je mimoriadne znepokojený nad rizikom epidémií súvisiacich s katastrofálnymi hygienickými podmienkami a obmedzeným prístupom k bezpečnej pitnej vode a nad nedostatkom prístupu k základným liekom v humanitárnych krízach; vyzýva EÚ, aby prevzala vedúcu úlohu pri zabezpečovaní primeraného poskytovania základných liekov a bezpečnej pitnej vody v situácii humanitárnych kríz;

18.  vyzýva Úniu a všetkých medzinárodných aktérov, aby v utečeneckých táboroch posilnili metodiku humanitárnej pomoci, najmä pokiaľ ide o zriadenie mobilných laboratórií v rámci boja proti epidémiám nákazlivých chorôb, zlepšovanie metód distribúcie núdzovej pomoci s prihliadnutím na najzraniteľnejšie skupiny a zlepšovanie hygieny a núdzovej sanitárnej infraštruktúry;

19.  zdôrazňuje potrebu začleniť ochranu detí do humanitárnej pomoci s cieľom predchádzať zneužívaniu, zanedbávaniu, využívaniu detí a násiliu voči nim a reagovať na ne; zdôrazňuje, že deti sú hlavnými nositeľmi zmeny, a preto je dôležité v rámci humanitárnej pomoci vytvárať priestory vhodné pre deti;

20.  zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú ženy zohrávajú v konfliktoch a v situáciách po nich, keďže sú osobami prvého zásahu v krízach a spájajú svoje rodiny a komunity; vyzýva darcov a vlády, aby začlenili rodovú rovnosť do humanitárnych programov a aby podporovali posilnenie postavenia žien a dievčat;

21.  naliehavo vyzýva, aby sa poskytovanie humanitárnej pomoci vykonávalo v súlade s medzinárodným humanitárnym právom a aby humanitárna pomoc EÚ nepodliehala obmedzeniam, ktoré stanovia iní partnerskí darcovia; vyjadruje obavy, že sa znásilnenie a ďalšie druhy sexuálneho a rodového násilia páchaného na ženách a dievčatách naďalej používa ako vojnová zbraň v núdzových humanitárnych situácií a odsudzuje túto skutočnosť; zdôrazňuje potrebu riešiť toto násilie spolu s jeho fyzickými a psychologickými následkami; požaduje prijatie globálneho záväzku s cieľom zabezpečiť, aby boli ženy a dievčatá chránené od začiatku každej núdzovej situácie či krízy, a to riešením rizika sexuálneho a rodového násilia, zvýšením informovanosti, zabezpečením stíhania páchateľov tohto násilia a zaistením, aby mali ženy a dievčatá počas humanitárnych kríz prístup k plnej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia vrátane bezpečného umelého prerušenia tehotenstva namiesto udržiavania stavu, ktorý predstavuje neľudské zaobchádzanie, ako to vyžaduje medzinárodné humanitárne právo a ako sa stanovuje v Ženevských dohovoroch a ich dodatkových protokoloch;

22.  domnieva sa, že všetci pracovníci zapojení do poskytovania humanitárnej pomoci vrátane polície a ozbrojených síl by mali dostať primerané, rodovo citlivé školenia a že sa musí zaviesť prísny kódex správania, ktorý by bránil zneužívaniu ich postavenia a zabezpečoval rodovú rovnosť;

23.  vyzýva humanitárne subjekty, aby zapracovali stratégie na prevenciu a zmiernenie rodovo motivovaného násilia do všetkých intervencií podľa sektorov, pričom by uľahčovali identifikáciu nových nástrojov EÚ v oblasti financovania, a aby sa na tento účel riadili revidovanými usmerneniami na začlenenie zásahov proti rodovo motivovanému násiliu do humanitárnych akcií, ktoré pripravilo fórum Global Protection Cluster; domnieva sa, že humanitárne subjekty (vrátane EÚ) by mali vo všetkých etapách viesť s dievčatami a chlapcami (najmä s dospievajúcimi dievčatami) konzultácie o pripravenosti na katastrofy a o reakcii na ne;

24.  výzva príslušné humanitárne agentúry, aby posilnili svoju koordináciu s cieľom identifikovať a chrániť obete a potenciálne obete sexuálneho vykorisťovania a zneužívania;

25.  uznáva hodnotu komplexného prístupu EÚ v koordinácii a súdržnosti jej širokej škály nástrojov vonkajšej politiky pre investovanie do trvalých politických riešení; upozorňuje na osobitné charakteristiky humanitárnej pomoci a zdôrazňuje nutnosť odlíšiť humanitárnu reakciu od zahraničných politických, bezpečnostných a protiteroristických aspektov prostredníctvom prijatia záruk; odsudzuje akékoľvek zneužívanie alebo nerešpektovanie humanitárnych zásad, keďže takéto zneužívanie významne oslabuje poskytovanie pomoci a bezpečnosť humanitárnych pracovníkov; trvá na tom, že protiteroristické opatrenia by nemali spochybňovať ani blokovať humanitárne úsilie, a vyzýva, aby sa WHS touto otázkou zaoberal v primeranej miere;

Humanitárna účinnosť

26.  odsudzuje súvislé marenie pokusov o poskytnutie humanitárnej pomoci a akékoľvek činnosti, ktoré porušujú zásady poskytovania pomoci osobám v nebezpečenstve a zásadu nevyhostenia, ktoré sa vzťahujú na vysídlené osoby, zo strany všetkých subjektov, bez rozdielu, či ide o člena EÚ alebo nie; vyzýva vlády, aby si plnili primárnu povinnosť chrániť civilné obyvateľstvo a pomáhať mu a zaviedli právne a politické rámce, aby sa uľahčil prístup k humanitárnej pomoci a jej poskytovanie v súlade s medzinárodným humanitárnym právom; navrhuje, aby tieto rámce zahŕňali oslobodenie od dane z humanitárnej pomoci, zníženie transakčných nákladov spojených s tokmi platieb a zjednodušenie colných režimov; vyzýva darcov, vlády hosťovských krajín a vykonávacie subjekty, aby dodržiavali ustanovenia týkajúce sa humanitárnej pomoci a jej poskytovania prostredníctvom všetkých možných kanálov a aby si plnili svoje povinnosti s cieľom zabezpečiť, aby sa profesionálna, včasná, koordinovaná, vhodná a kvalitná pomoc dostala ku všetkým tým, ktorí ju potrebujú, a to aj vo vzdialených oblastiach;

27.  je hlboko znepokojený, v súvislosti s lepšou ochranou humanitárnych subjektov, nad opakujúcimi sa útokmi na humanitárnych pracovníkov a infraštruktúry vrátane nemocníc; zdôrazňuje, že je potrebná ďalšia práca s cieľom zlepšiť ich bezpečnosť, ochranu a slobodu pohybu podľa medzinárodného práva; podporuje systematické začleňovanie osobitných doložiek posilňujúcich zodpovednosť za ochranu humanitárnych pracovníkov do právnych predpisov a plánov darcov pre všetky krajiny, ako aj dôkladné a systematické monitorovanie útokov proti všetkým humanitárnym pracovníkom a podávanie správ o útokoch;

28.  podporuje odporúčania Komisie týkajúce sa komplexného prehľadu účinnosti;

29.  zdôrazňuje potrebu pokračovať v dialógu o doplnkových úlohách a mandátoch jednotlivých humanitárnych subjektov; domnieva sa, že civilné humanitárne a vojenské subjekty musia byť jasne rozlíšené; zastáva názor, že sa musí uprednostňovať civilná humanitárna reakcia; vyzýva WHS, aby skúmala nové rámce pre lepšiu koordináciu medzi subjektmi ako kľúčový prvok pre efektívnejšiu, účinnejšiu a primeranejšiu humanitárnu reakciu; zdôrazňuje potrebu lepšej analýzy miestnych operačných kapacít a lepšieho spoločného posudzovania potrieb a zodpovednosti za humanitárne akcie;

30.  vyzýva, aby sa účinným spôsobom vyvinulo vážne úsilie zabezpečiť právo na vzdelávanie v dlhotrvajúcich humanitárnych krízach prostredníctvom poskytovania potrebných finančných a ľudských zdrojov, keďže chýbajúce vzdelanie ohrozuje budúcnosť detí a ďalší rozvoj spoločnosti; zdôrazňuje význam sústavného vzdelávania pre ochranu a podporu spoločných a univerzálnych hodnôt, akými sú ľudská dôstojnosť, rovnosť, demokracia a ľudské práva;

31.  so zreteľom na alarmujúci počet detí, ktorým je odopreté vzdelanie a so zreteľom na obrovský potenciál, ktorý má vzdelávanie pri zvyšovaní odolnosti obyvateľstva, víta záväzok Komisie zvýšiť finančné prostriedky na vzdelanie pre deti v núdzovej humanitárnej situácii; vyzýva Radu, aby podporila návrh Komisie vyčleniť 4 % rozpočtu humanitárnej pomoci EÚ na tento účel; domnieva sa, že toto zvýšenie by nemalo viesť k tomu, aby sa iným primárnym potrebám venovalo menej pozornosti;

32.  vyjadruje znepokojenie nad vzdelávaním a školskou dochádzkou detí v utečeneckých táboroch a naliehavo vyzýva EÚ a všetky medzinárodné subjekty, aby posilnili kapacity školského vzdelávania v utečeneckých táboroch;

33.  uznáva, že predvídateľnosť, prevádzková flexibilita a viacročné príspevky sú kľúčovými predpokladmi pre účinné a efektívne poskytovanie pomoci; žiada EÚ a jej členské štáty, aby vo vyhlásení WHS obnovili zásady dobrého humanitárneho darcovstva;

34.  zdôrazňuje, že sú potrebné globálne opatrenia na riešenie nedostatkov vo financovaní; žiada vytvorenie globálneho fondu pre humanitárnu pomoc (GFHA), ktorý podporí účasť a začlenenie darcov, ktorí nie sú členmi Výboru pre rozvojovú pomoc (DAC), a spojí všetky existujúce medzinárodné finančné mechanizmy, domáce zdroje a združené finančné prostriedky (fondy núdzovej reakcie OSN, Centrálny fond OSN na pomoc v núdzových situáciách, trustové fondy atď.) a ktorý bude doplnený o dobrovoľné finančné platby vlád, súkromného sektora a regionálnych organizácií; navrhuje, aby sa platby mohli použiť na odstránenie nedostatkov v humanitárnych záväzkoch pre núdzové situácie 3. stupňa, podporu pripravenosti, poskytovanie balíka sociálnej ochrany pre dlhodobých utečencov na zvýšenie odolnosti alebo na vyriešenie nepredvídaných núdzových situácií, akou je vypuknutie vírusu ebola atď.;

35.  zdôrazňuje potrebu, aby sa medzinárodné finančné inštitúcie v plnej miere angažovali a zmenili zameranie poskytovania zvýhodnených úverov najmä redefinovaním kritérií oprávnenosti pre prideľovanie prostriedkov, aby sa umožnila pružnejšia inštitucionálna reakcia na citlivé situácie a lepšie zohľadnila schopnosť štátu zhromaždiť domáce zdroje;

36.  nalieha na vlády, darcov a ich sprostredkovateľské prostredia, aby zjednodušili administratívne požiadavky pre implementačných partnerov uľahčením postupov a zmapovaním najlepších postupov v oblasti správy, uzatvárania zmlúv a podávania správ pri súčasnom zaručení zodpovednosti, aby podporovali iniciatívy, ktoré sú navrhnuté na účely poskytovania nepretržitej pomoci pri posilňovaní kapacity a monitorovania miestnych subjektov, a aby spevnili vnútroštátne koordinačné štruktúry;

37.  zdôrazňuje, že s cieľom lepšie chrániť a zabezpečiť život, ako aj dôstojnosť dotknutého obyvateľstva, miestne MVO musia mať prístup k priamemu financovaniu; nalieha na členské štáty EÚ a darcov, aby výrazne zvýšili priame financovanie miestnych humanitárnych subjektov, ktoré majú kapacitu, odbornosť a schopnosti konať v tejto oblasti a môžu zaručiť zodpovednosť;

38.  požaduje, aby sa na WHS uzavrela nová dohoda o pôsobení v nestabilných krajinách a dlhotrvajúcich krízach s udržateľnými programami, implementačnými plánmi a predvídateľným financovaním rozvoja; upozorňuje, že akčný program z Addis Abeby zdôrazňuje potrebu investícií do systémov sociálnej ochrany a záchranných sietí v záujme rýchlejšieho a efektívnejšieho rozšírenia reakcie v nestabilných situáciách;

Zníženie zraniteľnosti a riadenie rizika

39.  zdôrazňuje, že je potrebné prispôsobiť systém humanitárnej reakcie miestnym, vnútroštátnym a regionálnym požiadavkám, posilniť a angažovať pravidelne postihované obyvateľstvo vrátane žien všetkých vekových skupín, detí, osôb so zdravotným postihnutím, menšín a domorodých spoločenstiev, pričom sa uzná ich úloha agentov zmeny, a to podľa možnosti zabezpečením spätnej väzby od týchto skupín obyvateľstva, ako aj predbežnej konzultácie s nimi, pokiaľ ide o plánovanie a vykonávanie humanitárnych akcií;

40.  zdôrazňuje, že medzinárodná reakcia by mala skôr nadväzovať na existujúce miestne alebo vnútroštátne iniciatívy a partnerstvá, a nie spôsobovať vynakladanie súbežného úsilia; trvá na tom, že je dôležité posilniť miestne a regionálne kapacity pre poskytovanie humanitárnej pomoci a podľa možnosti zabezpečiť inkluzívne procesy, v rámci ktorých sú do postupov plánovania zahrnuté miestne orgány, občianska spoločnosť, súkromný sektor a dotknuté obyvateľstvo;

41.  zdôrazňuje potrebu nového globálneho modelu vzájomného dopĺňania humanitárnej a rozvojovej spolupráce subjektov – pričom sa im umožní postupne budovať odolnejšie a samostatnejšie spoločnosti – počnúc spoločnými analýzami a programovaním; zdôrazňuje, že takýto model by mal v prvom rade obsahovať vstupné stratégie pre rozvojové subjekty s cieľom umožniť im vybudovať v oblasti prepojenia, ďalej by mal začleniť krízových modifikátorov do rozvojových programov, mal by obsahovať výstupné stratégie pre humanitárne reakcie a umožniť im pružnejší prístup, a takisto by mal zahŕňať zodpovedné a pružné mechanizmy viacročného financovania na účely reakcie na dlhotrvajúce krízy; zdôrazňuje význam spolupráce s miestnymi MVO a predstaviteľmi občianskej spoločnosti pre vytvorenie trvalých štruktúr v oblastiach, ktorým hrozia konflikty;

42.  vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu na systematickejšie prepojenie humanitárnej pomoci, rozvojovej spolupráce a zvyšovania odolnosti, aby EÚ mohla byť flexibilnejšia a efektívnejšia v reagovaní na rastúce potreby, a aby sa takýmto lepším prepojením zaoberal aj WHS; vyzýva EÚ, aby pri preskúmaní v polovici trvania využila súčasný viacročný finančný rámec na ďalšie posilnenie prepojenia medzi humanitárnou a rozvojovou pomocou;

43.  zdôrazňuje význam znižovania rizika katastrof pre zvyšovanie odolnosti v štyroch prioritných oblastiach: 1. chápanie rizík katastrof; 2. posilnenie správy pre riadenie rizika katastrof; 3. investovanie do znižovania rizika katastrof pre plány zvyšovania odolnosti, pohotovostné plány a systémy včasného varovania; a 4. posilnenie pripravenosti na katastrofy pre účinnú reakciu a lepšie budovanie pri obnove, rehabilitácii a rekonštrukcii;

44.  vyzýva členské štáty EÚ a ďalších darcov, aby posilnili a rozvinuli vnútroštátne právne rámce pre humanitárne akcie, znižovanie a riadenie rizika katastrof na základe medzinárodných zákonov, pravidiel a zásad reakcií na katastrofy; zdôrazňuje, že pripravenosť na katastrofy, znižovanie rizika a odolnosť by mali byť systematicky začleňované do plánov reakcií, ktoré majú poskytovať miestne, regionálne a štátne administratívne orgány, priemysel a občianska spoločnosť, a zároveň by mali mať podporu v podobe dostatočného financovania a vyššej inovácie v oblasti predpovedania a modelovania rizík;

45.  požaduje, aby WHS kládol veľký dôraz na otázku zmeny klímy a humanitárnych akcií; domnieva sa, že by to malo zahŕňať plánovanie a budovanie odolnosti v súvislosti s dôsledkami zmeny klímy vrátane presídľovania a migrácie vyvolaných zmenou klímy, a to vo všetkých relevantných prípadoch tvorby politiky na regionálnej aj globálnej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby naďalej prijímala odvážne politické rozhodnutia na boj proti zmene klímy;

Transformácia prostredníctvom inovácie

46.  zdôrazňuje, že inovácia by mala čerpať z početných zdrojov, najmä zo znalosti postihnutých ľudí, občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev, ktorým je reakcia prednostne určená; zdôrazňuje význam minimálnych humanitárnych noriem pre posilnenie základných verejných služieb ako vzdelávanie, výživa, zdravotnícke služby, poskytovanie prístrešia, voda a sanitácia počas humanitárnych reakcií; je presvedčený, že verejno-súkromné a medzisektorové partnerstvá – v rámci ktorých majú verejný aj súkromný sektor spoločné hodnoty a priority spájajúce podnikateľské ciele s rozvojovými cieľmi EÚ a v rámci ktorých sa berie ohľad na medzinárodné normy v oblasti účinnosti rozvoja – môžu byť prostriedkom na doplnenie verejnej reakcie na rastúce humanitárne potreby; konštatuje, že keď je pomoc založená na hotovosti správne spojená so zásadami účinnosti pomoci, je efektívnym príkladom inovácie humanitárnej pomoci;

47.  víta závery Rady o spoločných zásadách pre viacúčelovú pomoc založenú na hotovosti na účely reakcie na humanitárne potreby; uznáva, že hoci len malá časť humanitárnej pomoci je v súčasnosti založená na hotovosti, využívanie takejto pomoci má veľký potenciál ako inovatívny, dôstojný, bezpečný, rodovo citlivý, flexibilný a nákladovo efektívny spôsob pokrytia základných núdzových potrieb najzraniteľnejších osôb; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pred WHS presadzovali spoločné zásady a používanie bezpodmienečnej pomoci založenej na hotovosti na základe analýzy situácie a reakcie a aby zároveň podporovali monitorovací mechanizmus;

48.  vyzýva EÚ, aby podnietila a podporila globálnu alianciu pre humanitárnu inováciu na vypracovanie celosvetovo dostupných etických prístupov v súlade s humanitárnymi zásadami a so zásadami OSN pre inováciu a technológie v rozvoji, ktoré zaručujú, že všetky investície do humanitárnych inovácií sú určené na zlepšenie výsledkov pre postihnuté obyvateľstvo; požaduje zriadenie fondov pre humanitárnu inováciu na regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

49.  uznáva, že inovácia môže zohrať dôležitú úlohu v reakcii na nové výzvy, ako aj v zlepšení existujúcich programov tým, že sa integrujú výsledky najnovšieho vývoja v iných sektoroch s cieľom vytvoriť, rozšíriť a rozvíjať modely, ktoré môžu viesť k prelomom v prekonávaní humanitárnych výziev;

50.  zdôrazňuje úlohu nových technológií a inovatívnych digitálnych nástrojov v organizácii a poskytovaní humanitárnej pomoci, a to najmä so zreteľom na jej poskytovanie a sledovanie, pozorovanie katastrof, výmenu informácií, koordináciu medzi darcami a sprostredkovanie vzťahov medzi agentúrami poskytujúcimi pomoc a miestnymi vládami predovšetkým vo vzdialených oblastiach a oblastiach postihnutých katastrofou; zdôrazňuje, že v Afrike, a najmä v subsaharskej Afrike v súčasnosti prebieha mobilná digitálna revolúcia s rastúcim počtom klientov mobilných sietí (a používateľov mobilných internetových služieb), vďaka čomu sú tieto nástroje a služby kľúčové pre zavedenie systémov včasného varovania a pre včasné poskytovanie informácií o zdravotných otázkach, oblastiach v ktorých hrozí nebezpečenstvo a kontaktoch na poskytovateľov pomoci;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty EÚ, aby podporili, pri dodržaní humanitárnych zásad a etických noriem, účasť podnikateľského sektora, najmä MSP, vypracovaním sprievodcu akciami pre podniky a presadzovaním miestnych a regionálnych partnerských platforiem pre štruktúrovanú, koordinovanú a udržateľnú účasť podnikov na riešení núdzových situácií; vyzýva členské štáty EÚ, aby lepšie zapájali podniky do ich príslušných národných plánov reakcií na núdzové situácie a mechanizmov zodpovednosti;

52.  vyzýva EÚ, aby preskúmala a podporila partnerstvá so začínajúcimi spoločnosťami, poisťovňami a technologickými firmami okrem iného s cieľom vyvinúť nástroje na pripravenosť a nasadenie v núdzových situáciách; zdôrazňuje potrebu podporiť a ďalej rozvíjať prácu Úradu pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) v globálnom mapovaní dostupných prostriedkov a kapacít súkromného sektora na posilnenie technickej spolupráce v úsilí v oblasti reakcie na katastrofy;

53.  vyzýva EÚ a jej humanitárnych partnerov, aby v kontexte WHS presadzovali lepšiu účasť mladých ľudí v procesoch pripravenosti na humanitárne akcie a obnovy a aby podporovali programy dobrovoľníctva;

54.  zdôrazňuje význam úlohy, ktorú môže zohrávať iniciatíva Dobrovoľníci pomoci EÚ v presadzovaní rozhodnutí prijatých v kontexte WHS a revidovaného európskeho humanitárneho konsenzu; zdôrazňuje, že skúsenosti dobrovoľníkov môžu popri skúsenostiach iných humanitárnych pracovníkoch zohrávať kľúčovú úlohu pri vytváraní najlepších postupov a implementačných nástrojov;

55.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na WHS podporili dôležitú úlohu presadzovania humanitárnej pomoci, keďže to môže byť účinný spôsob posilnenia ochrany a inovácie;

56.  zdôrazňuje, že záväzky prijaté v Istanbule sa musia plniť na úrovni EÚ a jej členských štátov; preto vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spoločne s humanitárnymi subjektmi navrhli program zavádzania výsledkov prijatých na samite v Istanbule; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť predvídateľné a včasné financovanie humanitárnej pomoci prostredníctvom rozpočtu EÚ tým, že viazaným rozpočtovým prostriedkom EÚ na humanitárne akcie budú zodpovedať platobné rozpočtové prostriedky na dostatočnej úrovni;

57.  požaduje súdržný a pevný nový akčný plán Európskeho konsenzu o humanitárnej pomoci, ktorý zaručí nestrannú a účinnú európsku humanitárnu pomoc prispôsobenú miestnej situácii, ktorá by mala zohľadňovať vek a rod a mala by byť nediskriminačná a primeraná potrebám;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) http://www.un.org/documents/ga/res/46/a46r182.htm
(2) https://interagencystandingcommittee.org/iasc-transformative-agenda
(3) https://docs.unocha.org/sites/dms/ROWCA/Coordination/Principles_of_Partnership_GHP_July2007.pdf
(4) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/64/290
(5) https://interagencystandingcommittee.org/files/guidelines-integrating-gender-based-violence-interventions-humanitarian-action
(6) http://www.preventionweb.net/files/43291_sendaiframeworkfordrren.pdf
(7) http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/69/313
(8) http://www.globalhumanitarianassistance.org/wp-content/uploads/2015/06/GHA-Report-2015_-Interactive_Online.pdf
(9) https://www.humanitarianresponse.info/en/system/files/documents/files/gho-status_report-final-web.pdf
(10) http://www.ghdinitiative.org/ghd/gns/principles-good-practice-of-ghd/principles-good-practice-ghd.html
(11) Ú. v. ES L 163, 2.7.1996, s. 1.
(12) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/HTML/?uri=URISERV:ah0009&from=EN
(13) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 1.
(14) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/PDF/?uri=CELEX:52015DC0335&from=SK
(15) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 924.
(16) http://ec.europa.eu/echo/sites/echo-site/files/Gender_SWD_2013.pdf
(17) https://ec.europa.eu/transparency/regdoc/rep/1/2015/SK/1-2015-406-SK-F1-1.PDF
(18) http://ec.europa.eu/atwork/synthesis/aar/doc/echo_aar_2014.pdf
(19) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9420-2015-INIT/sk/pdf
(20) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9241-2015-INIT/sk/pdf
(21) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/137319.pdf
(22) http://www.preventionweb.net/files/37783_eccommunicationsdgs.pdf
(23) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-16827-2014-INIT/sk/pdf
(24) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=JOIN:2015:0040:FIN:SK:PDF
(25) https://www.worldhumanitariansummit.org/
(26) Prijaté texty, P8_TA(2015)0196.
(27) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
(28) Prijaté texty, P8_TA(2015)0270.
(29) Prijaté texty, P8_TA(2015)0231.
(30) Prijaté texty, P8_TA(2015)0187.
(31) Prijaté texty, P8_TA(2015)0072.
(32) Prijaté texty, P8_TA(2015)0040.
(33) Prijaté texty, P8_TA(2015)0010.
(34) Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.
(35) Prijaté texty, P8_TA(2015)0176.
(36) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=comnat:COM_2015_0419_FIN
(37) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1441187290883&uri=SWD:2015:166:FIN


Rozvoj udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov
PDF 396kWORD 139k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o rozvoji udržateľného európskeho odvetvia výroby základných kovov (2014/2211(INI))
P8_TA(2015)0460A8-0309/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 147, 173, 174, 192 a 345,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane proti dumpingovému dovozu z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva(1),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 597/2009 z 11. júna 2009 o ochrane proti dumpingovému dovozu z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti(3), ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–   so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/75/EÚ z 24. novembra 2010 o priemyselných emisiách (integrovaná prevencia a kontrola znečisťovania životného prostredia)(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/35/ES z 21. apríla 2004 o environmentálnej zodpovednosti pri prevencii a odstraňovaní environmentálnych škôd(6), najmä na jej článok 1 a príslušné odôvodnenia,

–  so zreteľom na konsolidované znenie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2003/87/ES z 13. októbra 2003 o vytvorení systému obchodovania s emisnými kvótami skleníkových plynov v Spoločenstve, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 96/61/ES(7), a na rôzne súvisiace vykonávacie nariadenia,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Balík pre Energetickú úniu (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. mája 2014 s názvom Európska stratégia energetickej bezpečnosti (COM(2014)0330),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. júna 2013 s názvom Akčný plán pre konkurencieschopný a udržateľný oceliarsky priemysel v Európe (COM(2013)0407) a na pripojené informácie skupiny na vysokej úrovni,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Európa efektívne využívajúca zdroje – hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0021),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. marca 2012 o pláne prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v oceliarskom priemysle v EÚ: ochrana pracovníkov a priemyselných odvetví(10),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030,

–  so zreteľom na správu z 10. júna 2013, ktorej vypracovanie zadala Komisia Centru pre európske politické štúdie, s názvom Posúdenie kumulatívneho vplyvu na náklady pre oceliarsky priemysel,

–  so zreteľom na správu z 31. októbra 2013, ktorej vypracovanie zadala Komisia Centru pre európske politické štúdie, s názvom Posúdenie kumulatívneho vplyvu na náklady pre oceliarsky priemysel,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o využívaní potenciálu zamestnanosti ekologického rastu (SWD(2012)0092),

–  so zreteľom na dohodu o WTO nazývanú aj GATT z roku 1994, najmä na jej článok XX,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0309/2015),

A.  keďže základné kovy pozostávajú:

   z obyčajnej a zo špeciálnej ocele, z nehrdzavejúcej ocele, vysokopevnostnej ocele a zo superzliatiny,
   z neželezných kovov, ktorých referenčná cena sa stanovuje na londýnskom termínovom trhu na Londýnskej burze kovov (London Metal Exchange), konkrétne z hliníka, medi, cínu, niklu, olova a zo zinku,
   z kovových zliatin, ako je kobalt, molybdén, horčík a titán,
   zo vzácnych zemín,

ktoré sa všetky získavajú primárnym výrobným postupom, v ktorom sa kombinuje ťažba a metalurgické spracovanie prostredníctvom pyrometalurgie alebo hydrometalurgie, a keďže zdroje pre sekundárnu výrobu sa získavajú procesom obnovy a recyklácie;

B.  keďže európsky oceliarsky sektor zohráva historicky dôležitú úlohu v rámci európskeho integračného procesu a tvorí základ pre vytváranie európskej priemyselnej pridanej hodnoty a pre európske hodnotové reťazce; keďže odvetvie výroby základných kovov zohráva kľúčovú úlohu v oblasti rozvoja celého hospodárstva, a to jednak technologicky a jednak vyriešením problémov s dodávkami energie; keďže oceliarsky sektor v dôsledku straty viac ako 40 miliónov ton výrobnej kapacity ocele od roku 2008 a vyše 60 000 priamych pracovných miest a 100 000 nepriamych pracovných miest čelí najväčšej kríze vo svojej histórii v čase mieru, ktorá vedie k väčšej závislosti od dovozu z tretích krajín v sektoroch priemyselnej výroby a strate priemyselného know-how s priamym vplyvom na milióny pracovných miest; keďže prevláda presvedčenie, že celosvetová nadmerná kapacita sa pohybuje v rozmedzí od 300 miliónov do 400 miliónov ton, a to najmä v Číne;

C.  keďže odvetvie výroby základných kovov čelí výraznému zníženiu dopytu, ako aj silnej celosvetovej hospodárskej súťaži, a to najmä z tretích krajín, kde nie sú také vysoké normy a prísne nariadenia ako v Európe;

D.  keďže ceny energie v Európe sú vyššie ako v mnohých iných hospodárstvach, a to najmä pre nedostatočnú integráciu trhu s energiou, zvyšujúce sa dane, poplatky a náklady na siete, a výrazne obmedzujú konkurencieschopnosť európskeho odvetvia výroby základných kovov na celosvetovom trhu;

E.  keďže európske odvetvie výroby základných kovov čelí značnému úniku investícií do tretích krajín, ktoré je spôsobené najmä porovnateľne vysokými cenami energie a nákladmi na uhlík;

F.  keďže postupné zatváranie európskych podnikov na elektrolýzu, ktoré spracovávajú kovy ako hliník, meď a horčík, poukazuje na to, že Európa prechádza výraznou dezindustrializáciou v tomto odvetví, čo nie je spôsobené poklesom európskeho dopytu, ale najmä nárastom a zvýšením nestálosti cien elektrickej energie v niekoľkých členských štátoch a dumpingom z tretích krajín;

G.  keďže zliatiny kovov, ako sú železo, hliník, zinok, titán a meď (vrátane galvanizovaných plechov), ktoré sa v tomto uznesení vymedzujú ako základné kovy, sú veľmi dôležité na výrobu elektronických zariadení, strojov, prístrojov a motorových vozidiel a v stavebníctve; keďže odvetvie výroby základných kovov EÚ treba považovať za strategický prostriedok pre európsku konkurencieschopnosť, najmä pre ostatné priemyselné odvetvia a pre rozvoj existujúcich a nových infraštruktúr;

H.  keďže prioritou by malo byť riešenie otázky konkurencieschopnosti a riziko úniku uhlíka a je nevyhnutné vyhnúť sa všetkým protekcionistickým opatreniam;

I.  keďže od roku 2009 sa v rámci európskeho systému obchodovania s emisiami (ETS) zvyšoval nadbytok kvót a medzinárodných kreditov v porovnaní s emisiami, čo podstatne oslabilo ukazovateľ ceny uhlíka; keďže v budúcnosti hrozí, že zdraženie emisných povolení v rámci európskeho systému ETS vyvolá konkurenčný šok; keďže v prípade, že sa na medzinárodnej alebo vnútroštátnej úrovni nevyvinie porovnateľné úsilie, a to najmä prostredníctvom zavedenia trhu s uhlíkom podobného trhu EÚ, niektoré priemyselné odvetvia a zariadenia v EÚ stratia svoju medzinárodnú konkurencieschopnosť, čo môže do určitej miery viesť k úniku uhlíka; keďže v odvetví výroby základných kovov je ešte stále významný potenciál na úsporu energie, ktorú možno účinne dosiahnuť prostredníctvom súkromných investícií a systémov podpory pre modernizáciu zariadení;

J.  keďže európske odvetvie výroby základných kovov zápasí s časom pri snahe opäť dosiahnuť celosvetovú konkurencieschopnosť a schopnosť investovať v Európe, a tým riešiť sociálne a environmentálne výzvy, pričom musí z celosvetového hľadiska ísť príkladom v oblasti sociálnej a environmentálnej zodpovednosti svojich podnikov; keďže celosvetová nadmerná kapacita a nespravodlivé dotácie a dumping zo strany tretích krajín majú za následok ďalší tlak vyvíjaný na európsky trh pre základné kovy; keďže výrobné inovácie majú pozitívny vplyv na rast zamestnanosti vo všetkých fázach obchodného cyklu odvetví; keďže na druhej strane viacero podnikov presadzovalo stratégie zamerané na krátkodobé finančné výnosy na úkor inovácií, investícií do výskumu a vývoja, zamestnanosti a obnovy zručností; keďže zapojenie pracovníkov do inovácií a vymedzenia stratégie je najlepší spôsob, ako zaručiť hospodársky úspech; keďže podobne môže spravodlivý obchod s výrobkami z ocele fungovať len v súlade so základnými zamestnaneckými právami a environmentálnymi normami;

K.  keďže v industrializovanom hospodárstve efektívne využívajúcom zdroje je nevyhnutné zhodnocovať sekundárne kovy (získavané procesom obnovy a recyklácie), a to v rámci konkurencieschopného a udržateľného obehového hospodárstva, čo však nebude z kvalitatívneho ani kvantitatívneho hľadiska postačovať na úplné pokrytie potrieb európskych hospodárstiev v oblasti základných kovov; keďže bilancia EÚ v oblasti obchodovania s odpadovými materiálmi je pozitívna a je potrebné prijať viac opatrení na podporu recyklovania odpadových materiálov v Európe; keďže odvetvie výroby základných kovov, jeho suroviny a vedľajších dodávateľov treba vnímať komplexne a jednotne;

L.  keďže to platí najmä pre prechod na iné zdroje energie, v rámci ktorého sú základné kovy, ako napríklad vzácne zeminy, kľúčové pre nové technológie potrebné na jeho uskutočnenie; keďže Európa je ešte stále veľmi závislá od dovozu kovov potrebných na výrobu zariadení, ktoré sa používajú v oblasti výroby energie z obnoviteľných zdrojov a ktoré ponúkajú skutočné príležitosti pre toto odvetvie, konkrétne prekonanie možných ťažkostí s dodávkami; keďže investície do energie z obnoviteľných zdrojov a energetickej efektívnosti sú dôležitou hybnou silou pre investície do priemyselných produktov vrátane medi, hliníka a ocele; keďže ambiciózne európske politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a úspor energie by mohli byť hnacou silou dopytu po základných kovoch v Európe, čo by predovšetkým poskytlo príležitosť na vytváranie výrobkov s vysokou pridanou hodnotou; keďže prevláda nedostatok environmentálnej zodpovednosti podnikov a keďže existujú určité priemyselné oblasti, ktoré sú zjavne v rozpore s európskymi právnymi predpismi, a určité opustené miesta predstavujúce hrozbu pre ľudské zdravie a životné prostredie; keďže environmentálne normy a zásady obehového hospodárstva by mali byť základom pre investície do rozvoja a inovácií v odvetví výroby základných kovov v Európe; keďže podľa Plánu postupu v energetike do roku 2050, ktorý vypracovala Komisia, sa ukazuje, že eliminácia emisií uhlíka v energetickom odvetví a scenár vysokého podielu energie z obnoviteľných zdrojov sú menej nákladné než pokračovanie v súčasných politikách a že ceny energie z jadrových a fosílnych palív budú časom ďalej rásť, zatiaľ čo náklady na energie z obnoviteľných zdrojov budú klesať;

M.  keďže v stanovisku Výboru pre priemysel, výskum a energetiku k odporúčaniam Európskej komisii o rokovaniach o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (2014/2228(INI)) sa vyzdvihuje dôležitosť kapitoly o energii, a zároveň sa zdôrazňuje nevýhoda energeticky náročných odvetví EÚ a potreba zabezpečiť ich konkurencieschopnosť;

N.  keďže len ambiciózna inovačná politika, ktorá uvoľní cestu rozvoju vysokokvalitných, energeticky účinných a inovatívnych produktov (ako napríklad vysokopevnostná, ale zároveň pružná oceľ) a novým výrobným postupom umožní EÚ udržať si svoje postavenie pri ešte omnoho silnejšej celosvetovej konkurencii; keďže 65 % výdavkov podnikov na výskum a vývoj pochádza z výrobného odvetvia a keďže posilnenie našej priemyselnej základne je preto nevyhnutné na udržanie odborných znalostí a know-how v EÚ;

O.  keďže odvetvie výroby základných kovov EÚ stráca svoju konkurencieschopnosť aj pre vysokú regulačnú a administratívnu záťaž;

P.  keďže cieľom balíka energetickej únie je vytvoriť bezpečný, trvalo udržateľný, konkurencieschopný a finančne dostupný trh s energiou, aby sa posilnila celosvetová konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a znížili a zosúladili ceny energie v Európe a medzi členskými štátmi;

Q.  keďže uznanie hospodárskeho štatútu trhu ako štátom riadeného alebo iného netrhového hospodárstva bez toho, aby sa bralo do úvahy ich skutočné fungovanie, by oslabilo nástroje na ochranu obchodu a malo vážny vplyv na konkurencieschopnosť a zamestnanosť v európskom odvetví výroby základných kovov tým, že by zhoršilo vplyv cenovej vojny zo strany najväčšieho výrobcu ocele na svete a notoricky známej nadkapacity;

R.  keďže výskum, vývoj a inovácie v tomto odvetví sú pre európsky priemysel kľúčové; keďže zatváranie výrobných závodov nezriedka vedie k nezvratnej strate technológií a know-how a k strate kvalifikovanosti priemyselnej pracovnej sily;

Význam základných kovov pre európsky priemysel

1.  zdôrazňuje význam odvetvia výroby základných kovov pre celú škálu súvisiacich odvetví vrátane automobilového priemyslu, leteckého a kozmického priemyslu, výroby energie, stavebného priemyslu a baliarenského priemyslu;

2.  domnieva sa, že Európa, ktorá je už teraz veľmi závislá od surovín, si nemôže dovoliť vznik novej závislosti v prípade základných kovov, čo by malo veľmi nepriaznivý vplyv na už uvedené súvisiace odvetvia;

3.  poukazuje na to, že EÚ má v oceliarskom priemysle pretrvávajúci nedostatok výrobnej kapacity ocele z dôvodu masového zatvárania podnikov v posledných rokoch a obnovenia dopytu;

4.  zdôrazňuje, že dopyt po neželezných kovoch, ako sú hliník a meď, sa napriek kríze neustále zvyšuje;

Naliehavá potreba bojovať proti zmene klímy a vysokým cenám energie

5.  zdôrazňuje, že zmena súčasného systému ETS predstavuje jednu z najnaliehavejších otázok z hľadiska zabezpečenia konkurencieschopnosti odvetvia výroby základných kovov; konštatuje, že Európska komisia predložila návrhy, ktoré majú viesť k reforme systému ETS vo štvrtom období rokov 2021 – 2030, a v tejto súvislosti žiada spoluzákonodarcov, aby zabezpečili, aby sa do reformy začlenili otázky týkajúce sa úniku uhlíka, presadzovania účinnosti, priemyselných inovácií a optimálnej návratnosti, ktoré by sa mali touto reformou zaručiť, a aby sa zároveň zvážilo doplnenie systému obchodovania s emisiami ďalšími inovatívnymi nástrojmi a stratégiami s cieľom dosiahnuť skutočné zníženie emisií; vyzýva Komisiu, aby pri revidovaní systému ETS odmenila v rámci energeticky náročného priemyselného odvetvia subjekty s najlepšími výsledkami, keďže vyrábali tovar a zároveň dosahovali nižšie emisie;

6.  konštatuje, že v roku 2019 sa vytvorí rezerva stability trhu, a posudzuje návrh Komisie týkajúci sa štrukturálnej reformy systému ETS na obdobie po roku 2020, ktoré sa špecificky a samostatne preskúmajú v Európskom parlamente;

7.  žiada, aby energeticky náročné odvetvia aj naďalej vyvíjali úsilie zamerané na optimalizáciu recyklačných opatrení a zníženie emisií CO2 s cieľom zabezpečiť budúcu priemyselnú konkurencieschopnosť a dosiahnutie stanovených záväzných cieľov EÚ v oblasti zníženia emisií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že priemyselná konkurencieschopnosť, efektívnosť využívania zdrojov a znižovanie emisií sú navzájom sa dopĺňajúce ciele, pretože zatiaľ čo európska výroba začína ísť príkladom v oblasti produkcie emisií, zachovanie jej podielov na európskom a svetovom trhu predstavuje účinný spôsob, ako prispieť k zníženiu globálnych emisií skleníkových plynov z priemyselných zdrojov; dodáva, že to isté platí pre dovážané výrobky, ktoré spĺňajú rovnaké normy v oblasti energetickej účinnosti a emisií ako výrobky vyrobené v Európskej únii; zdôrazňuje, že podniky v tretích krajinách, ktoré sú súčasťou hodnotového reťazca, musia takisto konať v súlade s cieľmi EÚ v oblasti klímy a energie a najmä brať do úvahy pokrok v oblasti energetickej efektívnosti;

Úprava uhlíka na hraniciach – dočasné a pružné opatrenie medzinárodného rozmeru v súlade s WTO

8.  dôrazne trvá na tom, že Európska únia sa už od vytvorenia medzinárodného rokovacieho výboru, ktorý vypracoval Dohovor z Ria z roku 1992, bezúspešne snaží rokovať s tretími krajinami o medzinárodnej dohode zameranej na ochranu proti zmene klímy, a to aj napriek rastúcej naliehavosti, na ktorej sa vedecká obec prakticky jednomyseľne zhoduje a na ktorú upozorňuje; vyzýva, aby EÚ aj naďalej zastávala vedúce postavenie, a zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné zabezpečiť uzatvorenie celosvetovej záväznej dohody na konferencii v Paríži, ktorou by sa všetky strany dohody v plnej miere zaväzovali účinne predchádzať nebezpečnej zmene klímy; zdôrazňuje, že tieto rokovania musia viesť k právne záväznej dohode obsahujúcej hospodárske ciele pre všetky strany, k rešpektovaniu dohodnutého cieľa obmedziť globálne otepľovanie na úroveň pod 2 °C; zdôrazňuje, že komplexná medzinárodná dohoda prinesie rovnaké podmienky pre priemysel a zníži riziko úniku uhlíka z EÚ;

9.  zdôrazňuje, že medzinárodné opatrenia v oblasti klímy predstavujú najlepší návod na predchádzanie úniku uhlíka; zdôrazňuje skutočnosť, že ambiciózna medzinárodná dohoda o boji proti zmene klímy, ktorá by vytvorila rovnaké podmienky pre všetky krajiny spolupracujúce na mnohostrannej úrovni, ako aj súdržný globálny environmentálny režim na zníženie emisií oxidu uhličitého, by bol najlepší spôsob riešenia globálnych emisií; zdôrazňuje skutočnosť, že takáto dohoda by umožnila spravodlivú hospodársku súťaž medzi výrobcami základných kovov a viedla by k tomu, že úprava na hraniciach by sa stala zbytočnou, ak by sa jej vykonávanie účinne monitorovalo a prijali by sa všetky požadované zmeny; poukazuje na skutočnosť, že takáto medzinárodná dohoda musí nevyhnutne zahŕňať spoľahlivé záväzky krajín s najvyššími emisiami; poukazuje v tejto súvislosti aj na dodržiavanie sociálnych a environmentálnych noriem s cieľom vytvoriť rovnaké podmienky;

10.  uvádza, že pokiaľ ide o dovoz a vývoz, úprava uhlíka na hraniciach začleňuje do európskej regulácie model zníženia emisií, ktorý zahŕňa aj spotrebu na území, a že takýto prístup „zdola nahor“ možno zaviesť ako univerzálne riešenie pri rešpektovaní výlučnej právomoci každého štátu rozhodovať o ambíciách v rámci svojej politiky pre oblasť klímy, na ktoré sa vzťahuje dôsledné posúdenie vplyvu dôsledkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby budúce obchodné dohody obsahovali ustanovenia, ktorými sa výrazne zlepšia možnosti vývozu a prístup európskych výrobkov zo základných kovov na trh; pripomína, že Komisia by do regionálnych, dvojstranných a mnohostranných dohôd o voľnom obchode mala zahrnúť zákaz postupov narúšajúcich hospodársku súťaž v oblasti surovín (dvojité ceny, vývozné obmedzenia);

11.  zdôrazňuje, že všetky opatrenia, ktoré majú vplyv na obchod, musia byť v súlade s medzinárodnými obchodnými dohodami; tvrdí, že ciele politiky v oblasti zmeny klímy (ochrana života a zdravia ľudí, zvierat a rastlín, ako aj zachovanie neobnoviteľných prírodných zdrojov), ak sa vykonávajú nediskriminačným spôsobom a nie ako skryté obmedzenie obchodu, zodpovedajú výnimkám uvedeným v článku XX dohody GATT; objasňuje, že zmene klímy by sa pre jej globálny charakter mala venovať právna pozornosť; domnieva sa, že o atmosfére s nízkym obsahom uhlíka (čisté ovzdušie) sa už hovorilo ako o prírodnom zdroji, ktorý môže byť vyčerpaný, a preto ho treba považovať za verejný statok; okrem toho uvádza, že protiopatrenia nemožno vykonávať v dôsledku opatrení na úpravu uhlíka na hraniciach bez porušenia pravidiel medzinárodného obchodu a bez rizika odsúdenia; opätovne pripomína, že cieľom vôbec nie je chrániť európske priemyselné odvetvia, ale postaviť ich na rovnakú úroveň s ich zahraničnou konkurenciou;

12.  tvrdí, že by bolo žiaduce zvážiť pridelenie časti príjmov z aukcií iniciatívam na ochranu životného prostredia a opatreniam na boj proti zmene klímy, ako napríklad Zelenému klimatickému fondu zriadenému podľa dohôd z Kankúnu a iným medzinárodným finančným nástrojom v oblasti klímy;

13.  konštatuje, že dohodnuté normy týkajúce sa výpočtu obsahu uhlíka a emisie počas životného cyklu výrobku zvyšujú transparentnosť a môžu uľahčiť presadzovanie trvalo udržateľnej výroby a spotreby, a to aj v odvetví výroby kovov;

Kompenzácia nepriamych emisií

14.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v dôsledku režimu kompenzácie nepriamych nákladov, ktorá sa poskytuje vo forme štátnej pomoci, vznikol nový zdroj nespravodlivej hospodárskej súťaže v rámci jednotného trhu EÚ medzi výrobcami používajúcimi postupy náročné na spotrebu elektrickej energie, pričom niektorí z nich dostávajú finančnú podporu od orgánov verejnej moci; nalieha na to, že kompenzácia by sa mala harmonizovať a v odôvodnených prípadoch by sa mala poskytovať na európskej úrovni, aby sa zabezpečili rovnaké podmienky so svetovými konkurentmi a medzi európskymi výrobcami a aby sa zabezpečila skutočná ochrana pred únikom uhlíka; poznamenáva, že to osobitne platí pre šesť neželezných kovov, s ktorými sa obchoduje v rozpore s cenami, ktoré určil celosvetový dopyt a dodávka, stanovenými najmä prostredníctvom Londýnskej burzy kovov; chápe preto, že výrobcovia základných kovov ceny prijímajú a nie sú schopní presunúť zvýšenia nákladov na svojich zákazníkov; dospieva k záveru, že je nevyhnutné zachovať kompenzácie nepriamych emisií; odkazuje na dohodu o zriadení a prevádzke rezervy stability trhu, v ktorej sa uvádza: „Pri sledovaní cieľa zabezpečiť rovnaké podmienky by sa v rámci tohto preskúmania malo tiež zvážiť prijatie harmonizovaných opatrení týkajúcich sa kompenzácií za nepriame náklady na úrovni Únie“(11); odkazuje v tejto súvislosti na nariadenie Rady (ES) č. 1/2003 o vykonávaní pravidiel hospodárskej súťaže stanovených v článkoch 81 a 82 Zmluvy(12) a na články 107 a 108 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv rôznych systémov podpory v oblasti energie na maloobchodné ceny energie, ktoré priamo ovplyvňujú konkurencieschopnosť energeticky náročných priemyselných odvetví v jednotlivých členských štátoch;

15.  domnieva sa, že diferencovaný vplyv oxidu uhličitého na cenu elektriny v rámci energetického mixu každého dodávateľa je faktorom konkurencieschopnosti, ktorý prináleží okrem iného rozhodnutiu každého zvrchovaného štátu; víta návrh Komisie o európskej energetickej únii; zastáva názor, že dobre fungujúci vnútorný trh s energiou, ktorý dodáva bezpečnú a trvalo udržateľnú energiu a zabezpečuje primerané prepojenia členských štátov, prispeje k zníženiu cien energie pre európsky priemysel a spotrebiteľov; domnieva sa, že systém ETS je harmonizovaným opatrením EÚ na zníženie priemyselných emisií, a preto je potrebné riešiť jeho vplyv prostredníctvom harmonizovaného systému;

Podpora investovania do výroby nízkouhlíkových základných kovov

16.  naliehavo žiada, aby sa bezplatné kvóty pre zariadenia s najlepšími výsledkami v odvetviach s rizikom úniku uhlíka prideľovali podľa plánovaných investícií do nových zariadení, výskumu a vývoja (vrátane zachytávania, ukladania a využívania uhlíka) a odbornej prípravy personálu, a to čo najskôr a v každom prípade začínajúc rokom 2018 a počas štvrtej fázy v rokoch 2021 – 2030 s cieľom splniť vysoké normy v oblasti klímy a ochrany životného prostredia a zamestnaneckých práv; zdôrazňuje, že je absolútne potrebné investovať do výskumu a vývoja, aby mohla Európa zostať strediskom výnimočnosti v oblasti výroby základných kovov; pripomína, že odvetvia, ktoré investujú do tejto oblasti, najúspešnejšie prekonajú krízy; žiada, aby sa výnosy z aukcií v rámci systému ETS použili na financovanie opatrení v oblasti klímy vnútri EÚ a v rozvojových krajinách, ako aj investície do energie z obnoviteľných zdrojov a projektov energetickej účinnosti v priemyselných odvetviach; podporuje plány v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030 zriadiť finančný nástroj (NER400) na zachytávanie a ukladanie uhlíka, inovačné obnoviteľné zdroje energie a inováciu na zníženie obsahu uhlíka v priemyselných odvetviach, ako sa ustanovuje v záveroch Európskej rady z 23. októbra 2014; navrhuje, aby sa pilotné a demonštračné projekty týkajúce sa zachytávania, využívania a ukladania uhlíka stali súčasťou programov na financovanie nízkouhlíkových technológií, ktoré podporuje Komisia v súlade s rezervou pre nových účastníkov NER 300 a budúcou rezervou NER 400, pričom finančné riziko sa rozdelí medzi finančníka a prevádzkovateľa; pripomína dôležitosť verejných investícií a v európskom kontexte aj investovania finančných prostriedkov programu Horizont 2020 do zlepšovania environmentálnej a energetickej účinnosti odvetvia výroby základných kovov vrátane dosiahnutia nižších emisií uhlíka v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020; považuje odbornú prípravu pracovníkov v oblasti uplatňovania nízkouhlíkových technológií a postupov v priemysle za strategické investovanie, ktoré by sa malo v plnej miere začleniť do programov podporovaných Komisiou na financovanie prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo;

Finančné účtovníctvo a transparentnosť

17.  navrhuje, aby sa kvóty CO2 zverejňovali v čase zverejnenia ročných účtovných závierok podnikov a aby Európska únia podporila obnovenie prác na príslušnom medzinárodnom účtovnom štandarde;

18.  zdôrazňuje dôležitosť transparentnosti pri používaní príjmov získaných z prideľovania kvót členskými štátmi; odkazuje v tejto súvislosti na povinnosť členských štátov informovať Komisiu o použití výnosov získaných v rámci systému ETS; zdôrazňuje skutočnosť, že väčšia transparentnosť by umožnila občanom sledovať spôsob používania príjmov v rámci systému ETS vnútroštátnymi orgánmi verejnej moci;

19.  zdôrazňuje, že zariadenia a spoločnosti musia dodržiavať všetky právne požiadavky týkajúce sa sociálnej zodpovednosti a podávania správ s cieľom zabezpečiť rovnaké a účinné vykonávanie nariadení v oblasti životného prostredia a zaistiť, aby mali príslušné orgány a zainteresované strany vrátane zástupcov pracovníkov a zástupcov občianskej spoločnosti a miestnych spoločenstiev prístup ku všetkým dôležitým informáciám; zdôrazňuje právo prístupu k informáciám v environmentálnych záležitostiach, ako sa ustanovuje v Aarhuskom dohovore a vykonáva v právnych predpisoch EÚ a vnútroštátnych právnych predpisoch vrátane smernice 2003/87/ES; navrhuje, aby každé klasifikované zariadenie, ktoré podlieha systému ETS, každoročne poskytovalo komplexné informácie vrátane informácií o boji proti zmene klímy a dodržiavaní európskych smerníc v oblasti životného prostredia, bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci a aby sa tieto informácie sprístupňovali zástupcom pracovníkov, ako aj zástupcom občianskej spoločnosti z radov obyvateľov danej oblasti v blízkosti zariadenia;

Otázka zmlúv na dodávku elektriny

20.  zdôrazňuje, že pre konkurencieschopnosť európskeho odvetvia výroby základných kovov je dôležitá možnosť uzatvoriť dlhodobé zmluvy za určitých podmienok, ktoré musí objasniť Komisia, ktoré však musia byť v súlade s návratnosťou investícií, ktorá nemôže byť nižšia ako pätnásť rokov v prípade priemyslu s vysokými kapitálovými nárokmi; pripomína potrebu priemyselných subjektov mať svoje investície zabezpečené prostredníctvom predvídateľných cien a jasného právneho rámca; zdôrazňuje, že namiesto každoročných aukcií elektrickej energie by sa mala uprednostniť dlhodobá stabilita zmlúv na dodávku elektrickej energie; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s trhovými nariadeniami, ktoré v niektorých členských štátoch umožňujú vznik štrukturálnej priepasti medzi cenami elektrickej energie a výrobnými nákladmi; vyzýva Komisiu, aby bojovala proti neočakávaným ziskom súkromných oligopolov na trhoch s energiou;

21.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s trhovými nariadeniami, ktoré umožňujú vznik štrukturálnej priepasti medzi cenami elektrickej energie a výrobnými nákladmi;

Prenos zručností

22.  vyzýva, aby sa v každom výrobnom podniku, v ktorom sa vyskytujú neuspokojivé vekové pyramídy v prípade všetkých vysokokvalifikovaných výrobných pozícií, zorganizoval prenos zručností medzi generáciami pracovníkov; odporúča podporovanie zručností mladých zamestnancov v podnikoch prostredníctvom štrukturálnej politiky učňovskej prípravy s cieľom rozvoja kolektívnych zručností zamestnancov; zdôrazňuje význam zručností a kvalifikácií pracovníkov v odvetví výroby základných kovov; vyzýva na aktívnu zamestnanosť a priemyselné politiky, ktoré by zabezpečovali, aby sa tieto znalosti rozvíjali a uznali za dôležitý majetok európskeho odvetvia výroby základných kovov; žiada, aby sa pri posudzovaní životaschopnosti výroby v ktoromkoľvek výrobnom závode vzalo do úvahy zachovanie priemyselného know-how a kvalifikovanej pracovnej sily;

Dodávky surovín

23.  vyzýva, aby sa v rámci európskych diplomatických opatrení týkajúcich sa surovín pre kovovýrobu založených na strategických partnerstvách delila pridaná hodnota medzi európske krajiny a krajiny vyrábajúce suroviny tak, že sa podporí rozvoj kvalifikovaného zamestnania prostredníctvom hodnotového reťazca; žiada Komisiu, aby vytvorila nástroj na hĺbkovú analýzu trhu s oceľou, ktorý by mohol poskytnúť presné informácie o európskej a svetovej rovnováhe medzi dopytom a ponukou, pričom by rozlišoval medzi štrukturálnymi a cyklickými zložkami rozvoja týchto trhov; domnieva sa, že monitorovanie trhov s primárnymi a sekundárnymi základnými kovmi by mohlo poskytnúť cenné vstupné údaje pre opravné a aktívne opatrenia, ktoré sú nevyhnutné vzhľadom na cyklický charakter týchto oceliarskych odvetví; víta správu Európskej kompetenčnej siete pre vzácne zeminy (ERECON)(13); vyzýva Komisiu, aby aj naďalej prijímala opatrenia v rámci siete ERECON na rozvoj diverzifikovaného a udržateľného dodávateľského reťazca so vzácnymi zeminami pre Európu a najmä realizovala politické odporúčania a podporovala riešenia nahrádzania a väčšiu mieru recyklácie;

Opatrenia na ochranu európskeho obchodu so základnými kovmi: uprednostňovanie prevencie pred ozdravovaním, ktoré prichádza príliš neskoro

24.  vyzýva Radu, aby ukončila revíziu dvoch nariadení o nástrojoch na ochranu obchodu s cieľom zefektívniť, posilniť a urýchliť uplatňovanie týchto nástrojov a zabezpečiť, aby nedošlo k ich oslabeniu; navrhuje zavedenie fázy predbežného vyšetrovania v trvaní maximálne jeden mesiac, v rámci ktorého by sa uskutočnilo prvé preskúmanie sťažností týkajúcich sa dumpingu a dotácií, pričom na základe prvých zistení bude možné stanoviť preventívne nápravné opatrenia, po ktorých by mohlo nasledovať dôkladné vyšetrovanie; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že legislatívny návrh na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu zostal v Rade na mŕtvom bode aj napriek tomu, že Európsky parlament výrazne podporil prijatie ešte prísnejších opatrení zameraných proti nečestným dovozom z tretích krajín; vyzýva Radu, aby rýchlo pokročila s modernizáciou nástrojov na ochranu obchodu s cieľom zabezpečiť, aby sa mohla konečne zaviesť primeraná reakcia na nespravodlivé praktiky a európsky trh mohol byť chránený pred dumpingom, čím by sa zabezpečili rovnaké podmienky a možnosť plne využívať príležitosti, ktoré ponúka prechod na iné zdroje energie;

25.  presadzuje cieľ dosiahnutia rýchleho pokroku pri recyklácii vzácnych zemín a dôležitých kovov využívaných v Únii;

26.  zdôrazňuje, že nehrdzavejúca oceľ a hliník, ako aj všetky základné kovy sú predmetom globálnej hospodárskej súťaže; domnieva sa, že je naliehavo potrebné, aby Európska komisia vo svojej analýze a porovnaní ako referenčný trh analyzovala svetový trh a aby sa pri vymedzení relevantných geografických trhov neobmedzovala na svoj vnútorný trh; žiada vypracovanie posúdenia vplyvu výrobných kapacít, v rámci ktorého sa okrem iného zohľadní závod a pracovné miesta, skôr než GR Komisie pre hospodársku súťaž prijme akékoľvek rozhodnutie, a to, aby sa jeho závery začlenili do konečného verejného obrazu zainteresovaných strán; žiada revíziu politiky hospodárskej súťaže a pravidiel štátnej pomoci s cieľom umožniť zásahy verejnosti zamerané na zachovanie sociálnej a regionálnej súdržnosti, zlepšenie environmentálnych noriem a upokojenie obáv v súvislosti s verejným zdravím;

27.  podporuje vytváranie miestnych informačných a konzultačných výborov zodpovedných za predchádzanie priemyselným rizikám, v ktorých budú zastúpené všetky zainteresované strany s právomocami v oblasti dohľadu a varovania; kladie dôraz na uznávanie odborných znalostí zástupcov zamestnancov so zreteľom na strategické rozhodnutia podnikov a rozhodovanie;

Úloha základných kovov v obehovom hospodárstve

28.  vyzdvihuje v tejto súvislosti pozitívny vplyv sekundárnych kovov, ktoré pomáhajú výrazne znižovať energetické a surovinové vstupy; vyzýva preto Komisiu, aby umožnila rozvoj a fungovanie trhov so sekundárnymi kovmi; nabáda k tomu, aby sa zaviedlo obehové hospodárstvo v každom závode vyrábajúcom základné kovy s cieľom prepojiť využívanie vedľajších produktov a recyklovaných kovov a zvýšiť tým ich konkurencieschopnosť; žiada, aby sa stalo povinnosťou zavádzať obehové hospodárstvo v každom závode vyrábajúcom základné kovy s cieľom prepojiť využívanie vedľajších produktov a recyklovaných kovov a zvýšiť tým ich konkurencieschopnosť; presadzuje cieľ dosiahnutia rýchleho pokroku pri recyklácii vzácnych zemín a dôležitých kovov využívaných v Únii; požaduje vytvorenie silných prepojení medzi odvetvím recyklácie základných kovov a ostatnými priemyselnými odvetviami s cieľom posilniť veľkosť a pevnosť priemyselnej základne, a to najmä v regiónoch postihnutých dezindustrializáciou; zdôrazňuje v tejto súvislosti veľký potenciál nahrádzania výrobkov a materiálov a zvyšovania miery používania kovového šrotu okrem iného pri výrobe ocele a hliníka; zdôrazňuje, že väčšinu základných kovov je možné recyklovať mnohokrát so zlomkom energie použitej na prvotnú výrobu; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s obrovskou stratou energie pre Európu spôsobenú legálnym a nelegálnym vývozom hliníka a medi do krajín, ako sú Čína a India, teda štátov, ktoré samy zaviedli zákaz vývozu hliníka; domnieva sa, že vysoké environmentálne normy a zásady obehového hospodárstva by mali byť základom pre investície do rozvoja a inovácií v odvetví výroby základných kovov v Európe; vyzýva Komisiu, aby pripravila ekonomické stimuly na recykláciu kovov, a to aj v súčasnosti neefektívne využívaných rozhodujúcich surovín vrátane vzácnych zemín, a aby preskúmala, ako možno podporiť trhy pre recyklované materiály popri zelených certifikátoch pre recyklované materiály, požiadavkách ekodizajnu a daňových stimuloch, a aby zabezpečila, že politika súdržnosti a rozpočty EFSI sa budú takisto využívať na podporu efektívnosti využívania zdrojov a recyklácie; domnieva sa, že je potrebné zlepšiť právne predpisy v oblasti odpadov, aby bolo možné udržať fungovanie trhu EÚ s kovovým šrotom, napríklad prostredníctvom revízie smernice o vozidlách po skončení životnosti a iných právnych predpisov o odpadoch; prekladá návrh, aby sa stanovili kolektívne ciele, posilnila sa zodpovednosť výrobcu a rozšíril sa rozsah pôsobnosti právnych predpisov pri skončení ich životnosti, napr. v nákladných autách, autobusoch a motocykloch; zdôrazňuje, že je potrebné, aby kvalifikované a zručné osoby riešili prechod na udržateľnejšie výrobné postupy a produkty, a nabáda, aby sa vypracovala európska stratégia odbornej prípravy a vzdelávania, ktorá by podporovala spoločnosti, výskumné inštitúty a sociálnych partnerov pri spoločnom skúmaní zručností potrebných na dosiahnutie environmentálnej udržateľnosti.

o
o   o

29.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.
(2) Ú. v. EÚ L 188, 18.7.2009, s. 93.
(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 334, 17.12.2010, s. 17.
(5) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.
(6) Ú. v. EÚ L 143, 30.4.2004, s. 56.
(7) Ú. v. EÚ L 275, 25.10.2003, s. 32.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0032.
(9) Ú. v. EÚ C 251 E, 31.8.2013, s. 75.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2014)0104.
(11) Pozri odôvodnenie 9 rozhodnutia (EÚ) 2015/1814 (Ú. v. EÚ L 264, 9.10.2015, s. 1).
(12) Ú. v. ES L 1, 4.1.2003, s. 1.
(13) http://ec.europa.eu/growth/sectors/raw-materials/specific-interest/erecon/index_en.htm


Situácia v Maďarsku: kroky prijaté v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2015
PDF 269kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 o situácii v Maďarsku (2015/2935(RSP))
P8_TA(2015)0461RC-B8-1351/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na preambulu k Zmluve o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej druhé a štvrté až siedme odôvodnenie,

–  so zreteľom najmä na článok 2, článok 3 ods. 3 druhý pododsek a články 6 a 7 ZEÚ, ako aj na články ZEÚ a Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktoré sa týkajú dodržiavania, presadzovania a ochrany základných práv v EÚ,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie zo 7. decembra 2000, ktorá bola vyhlásená 12. decembra 2007 v Štrasburgu a nadobudla platnosť nadobudnutím platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 10. júna 2015 o situácii v Maďarsku(1), z 3. júla 2013 o situácii v oblasti základných práv: normy a postupy v Maďarsku(2), zo 16. februára 2012 o nedávnom politickom vývoji v Maďarsku(3) a z 10. marca 2011 o zákone o médiách v Maďarsku(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. marca 2014 s názvom Nový rámec EÚ na posilnenie právneho štátu (COM(2014)0158),

–  so zreteľom na prvý každoročný dialóg Rady o právnom štáte, ktorý sa konal 17. novembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z 27. novembra 2015 po jeho návšteve v Maďarsku,

–  so zreteľom na zákon CXL z roku 2015 o masovom prisťahovalectve, ktorý prijal maďarský parlament,

–  zreteľom na zákon CXLII z roku 2015 o účinnej ochrane maďarských hraníc a o masovom prisťahovalectve, ktorý prijal maďarský parlament,

–  so zreteľom na uznesenie maďarského parlamentu č. 36/2015 o posolstve vedúcim predstaviteľom Európskej únie, ktoré bolo prijaté 22. septembra 2015,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie Komisii v mene Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci o situácii v Maďarsku: kroky prijaté v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2015 (O-000140/2015 – B8-1110/2015),

–  so zreteľom na odpoveď Komisie z 5. novembra 2015 v nadväznosti na uznesenie Európskeho parlamentu z 10. júna 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie Komisie o situácii v Maďarsku počas rozpravy v pléne, ktorá sa konala v Parlamente 2. decembra 2015,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia je založená na hodnotách úcty k ľudskej dôstojnosti, slobody, demokracie, rovnosti, právneho štátu a rešpektovania ľudských práv vrátane práv osôb patriacich k menšinám a keďže tieto hodnoty sú univerzálne a spoločné členským štátom (článok 2 ZEÚ); keďže jasné riziko vážneho porušenia hodnôt uvedených v článku 2 ZEÚ členským štátom by viedlo k začatiu postupu podľa článku 7;

B.  keďže Charta základných práv Európskej únie je súčasťou primárneho práva EÚ a zakazuje akúkoľvek diskrimináciu najmä z dôvodu pohlavia, rasy, farby pleti, etnického alebo sociálneho pôvodu, genetických vlastností, jazyka, náboženstva alebo viery, politického alebo iného zmýšľania, príslušnosti k národnostnej menšine, majetku, narodenia, zdravotného postihnutia, veku alebo sexuálnej orientácie;

C.  keďže spôsob uplatňovania zásad právneho štátu na vnútroštátnej úrovni zohráva kľúčovú úlohu pri zaisťovaní dôvery v právne a administratívne systémy členských štátov; keďže odôvodnená neústupčivosť EÚ, pokiaľ ide o hodnoty rešpektovania demokracie, právneho štátu a základných práv je kľúčom k zabezpečeniu dôveryhodnosti Únie v jej vnútri i na medzinárodnej scéne;

D.  keďže právo na azyl je zaručené, a to s náležitým ohľadom na ustanovenia Ženevského dohovoru z 28. júla 1951 a jeho protokolu z 31. januára 1967 o postavení utečencov a v súlade so ZEÚ a ZFEÚ;

E.  keďže rozumné verejné výdavky a ochrana finančných záujmov EÚ by mali byť kľúčovými prvkami politiky EÚ s cieľom posilniť dôveru občanov tým, že sa zabezpečí riadne, účinné a efektívne využívanie ich finančných prostriedkov;

F.  keďže najnovší vývoj, iniciatívy a opatrenia prijaté v niekoľkých posledných rokoch v Maďarsku viedli k prudkému systémovému zhoršeniu situácie, pokiaľ ide o právny štát a základné práva, a to napríklad o slobodu prejavu vrátane akademickej slobody, ľudské práva migrantov, žiadateľov o azyl a utečencov, slobodu zhromažďovania a združovania, prekážky a obmedzovanie činnosti organizácií občianskej spoločnosti, právo na rovnaké zaobchádzanie, práva osôb patriacich k menšinám vrátane Rómov, Židov a LGBTI osôb, sociálne práva, fungovanie ústavného systému, nezávislosť súdnictva a ďalších inštitúcií a množstvo znepokojujúcich obvinení z korupcie a konfliktu záujmov;

G.  keďže maďarský parlament v júli a septembri 2015 schválil rad noviel týkajúcich sa najmä zákona o azyle, trestného zákonníka, trestného práva procesného, zákona o štátnych hraniciach, zákona o polícii a zákona o národnej obrane; keďže predbežné posúdenie zo strany Komisie odhalilo množstvo vážnych problémov a otázok, pokiaľ ide o zlučiteľnosť s acquis EÚ v oblasti azylu a hraníc a s chartou základných práv; keďže 6. októbra 2015 Komisia zaslala maďarskej vláde administratívny list; keďže maďarská vláda na tento list odpovedala; keďže 10. decembra 2015 Komisia začala proti Maďarsku konanie o porušení predpisov;

H.  keďže Komisia nezareagovala na žiadosť Parlamentu, aby začala proces hĺbkového monitorovania, pokiaľ ide o situáciu v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v Maďarsku; keďže Komisia vo svojom vyhlásení prezentovanom počas rozpravy v pléne, ktorá sa konala v Európskom parlamente 2. decembra 2015, uviedla, že je pripravená využiť všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, vrátane konania o porušení predpisov, aby zabezpečila, že Maďarsko – a ktorýkoľvek iný členský štát – plní svoje povinnosti podľa práva EÚ a rešpektuje hodnoty Únie zakotvené v článku 2 ZEÚ; keďže Komisia sa domnieva, že v tejto fáze nie sú splnené podmienky na to, aby sa v súvislosti s Maďarskom aktivoval rámec právneho štátu;

1.  opakuje svoje stanovisko vyjadrené v uznesení z 10. júna 2015 o situácii v Maďarsku;

2.  vyjadruje vážne znepokojenie nad množstvom rýchlych legislatívnych opatrení prijatých v uplynulých mesiacoch, ktoré mimoriadne sťažili prístup k medzinárodnej ochrane a neodôvodnene kriminalizovali utečencov, migrantov a žiadateľov o azyl; zdôrazňuje svoje obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie zásady nevyhostenia, čoraz častejšie zaisťovanie, a to aj maloletých osôb, a používanie xenofóbnej rétoriky, ktorá spája migrantov so sociálnymi problémami či bezpečnostnými rizikami, najmä prostredníctvom vládnych komunikačných kampaní a národných konzultácií, čo komplikuje integráciu; naliehavo žiada maďarskú vládu, aby sa vrátila k obvyklým postupom a zrušila mimoriadne opatrenia;

3.  je presvedčený, že všetky členské štáty musia v rámci svojej legislatívnej a správnej praxe plne dodržiavať právo EÚ a že všetky právne predpisy musia odrážať základné európske hodnoty, t. j. demokratické zásady, zásadu právneho štátu a základné práva, a byť s nimi v súlade;

4.  zdôrazňuje, že Európsky parlament opakovane vyzýval Radu, aby zareagovala na znepokojujúci vývoj v Maďarsku; naliehavo žiada Radu Európskej únie a Európsku radu, aby čo najskôr usporiadali diskusiu a prijali závery o situácii v Maďarsku; domnieva sa, že Rada a Komisia tým, že neberú do úvahy pripomienky Európskeho parlamentu, ktoré opakovane vyslovila väčšina jeho poslancov, ani na ne zodpovedajúcim spôsobom nereagujú, oslabujú zásadu vzájomnej lojálnej spolupráce inštitúcií v zmysle článku 13 ods. 2 ZEÚ;

5.  domnieva sa, že Maďarsko je skúškou pre EÚ, či dokáže svoju schopnosť a politickú vôľu reagovať na hrozby a porušenia jej vlastných základných hodnôt zo strany členského štátu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých ďalších členských štátoch dochádza k podobnému vývoju, a nazdáva sa, že nečinnosť EÚ možno k tomuto vývoju, pri ktorom sa objavujú znepokojujúce signály oslabovania právneho štátu podobné tým v Maďarsku, prispela; domnieva sa, že táto situácia vzbudzuje vážne obavy, pokiaľ ide o schopnosť Únie zabezpečiť neustále dodržiavanie politických kodanských kritérií po tom, ako členský štát vstúpi do Únie;

6.  pripomína úlohu Komisie ako strážkyne zmlúv pri zabezpečovaní toho, aby vnútroštátne právne predpisy boli v súlade s demokratickými zásadami, zásadou právneho štátu a základnými právami; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky hodnotenia a analýzy situácie v jednotlivých členských štátoch, ktoré vykonáva Komisia a Parlament, boli založené na faktoch a objektívne; vyzýva maďarskú vládu a Komisiu, aby úzko spolupracovali pri všetkých otázkach, o ktorých sa domnievajú, že by si mohli vyžadovať ďalšie hodnotenie alebo analýzu; s uspokojením berie na vedomie začatie konania o porušení predpisov voči Maďarsku v súvislosti s acquis v oblasti azylu;

7.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný prístup Komisie sa sústreďuje najmä na marginálne, technické aspekty právnych predpisov, pričom prehliada trendy, modely a kombinovaný účinok opatrení na právny štát a základné práva; domnieva sa, že konania o porušení predpisov vo väčšine prípadov neviedli k skutočným zmenám a riešeniu situácie v širšom meradle;

8.  opakovane vyzýva Komisiu, aby aktivovala prvú fázu rámca EÚ na posilnenie právneho štátu, a teda aby bezodkladne iniciovala proces hĺbkového monitorovania v súvislosti so situáciou v oblasti demokracie, právneho štátu a základných práv v Maďarsku vrátane kombinovaného účinku súboru opatrení, pričom by posúdila vznik systémovej hrozby v danom členskom štáte, ktorý by mohol viesť k jasnému riziku vážneho porušenia v zmysle článku 7 ZEÚ;

9.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo všetkých vyšetrovaniach a v plnej miere využila všetky existujúce legislatívne nástroje s cieľom zabezpečiť transparentné a riadne vynakladanie prostriedkov EÚ v Maďarsku na základe práva EÚ; berie na vedomie rozhodnutie Komisie zo 14. júla 2015 pozastaviť niektoré zmluvy v ôsmich programoch financovania EÚ z dôvodu použitia príliš reštriktívnych kritérií výberu pri verejnom obstarávaní v Maďarsku;

10.   poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, prezidentovi, vláde a parlamentu Maďarska, vládam a parlamentom členských štátov a kandidátskych krajín, Agentúre EÚ pre základné práva, Rade Európy a Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0227.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0315.
(3) Ú. v. EÚ C 249 E, 30.8.2013, s. 27.
(4) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 154.

Právne oznámenie