Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 17. decembra 2015 - ŠtrasburgFinálna verzia
Zriadenie, pôsobnosť, počet členov a doba trvania vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle
 Ibrahim Halawa, ktorému potenciálne hrozí trest smrti
 Situácia na Maldivách
 Malajzia
 Rámcová dohoda o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom (protokol na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky) ***
 Rámcová dohoda o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej (súhlas) ***
 Rámcová dohoda o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom (uznesenie)
 Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe
 Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti
 20.výročie Daytonskej mierovej dohody
 Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP
 Patenty a práva šľachtiteľov rastlín
 Situácia v Burundi
 Ochrana Národného parku Virunga v Konžskej demokratickej republike

Zriadenie, pôsobnosť, počet členov a doba trvania vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle
PDF 256kWORD 73k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o zriadení, pôsobnosti, počte členov a dobe trvania vyšetrovacieho výboru vo veci merania emisií v automobilovom priemysle (2015/3037(RSO))
P8_TA(2015)0462B8-1424/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť predloženú 283 poslancami o zriadenie vyšetrovacieho výboru, ktorý by sa zaoberal vyšetrením možného porušenia práva Únie a nesprávneho postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s meraniami emisií v automobilovom priemysle,

–  so zreteľom na návrh Konferencie predsedov,

–  so zreteľom na článok 226 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie 95/167/ES, Euratom, ESUO z 19. apríla 1995 o podrobných ustanoveniach upravujúcich výkon vyšetrovacích právomocí Európskeho parlamentu(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 715/2007 z 20. júna 2007 o typovom schvaľovaní motorových vozidiel so zreteľom na emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 5 a Euro 6) a o prístupe k informáciám o opravách a údržbe vozidiel(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2007/46/ES z 5. septembra 2007, ktorou sa zriaďuje rámec pre typové schválenie motorových vozidiel a ich prípojných vozidiel, systémov, komponentov a samostatných technických jednotiek určených pre tieto vozidlá(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/50/ES z 21. mája 2008 o kvalite okolitého ovzdušia a čistejšom ovzduší v Európe(4) a prebiehajúce konania o porušení povinnosti v tejto súvislosti,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 443/2009 z 23. apríla 2009 , ktorým sa stanovujú výkonové emisné normy nových osobných automobilov ako súčasť integrovaného prístupu Spoločenstva na zníženie emisií CO2 z ľahkých úžitkových vozidiel(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. októbra 2015 o meraní emisií v automobilovom priemysle(6), v ktorom sa vyzýva na dôkladné vyšetrenie v súvislosti s úlohou a zodpovednosťou Komisie a orgánov členských štátov, a to okrem iného so zreteľom na problémy uvedené v správe Spoločného výskumného centra Komisie z roku 2011,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 692/2008, pokiaľ ide o emisie ľahkých osobných a úžitkových vozidiel (Euro 6) (D042120),

–  so zreteľom na stanovisko Technického výboru – motorové vozidlá zriadeného podľa článku 40 ods. 1 smernice 2007/46/ES z 28. októbra 2015,

–  so zreteľom na článok 198 rokovacieho poriadku,

1.  rozhodol zriadiť vyšetrovací výbor na vyšetrenie možného porušenia práva Únie a nesprávneho postupu pri jeho uplatňovaní v súvislosti s meraniami emisií v automobilovom priemysle bez toho, aby tým boli dotknuté právomoci vnútroštátnych súdov alebo súdov Únie;

2.  rozhodol, že vyšetrovací výbor:

   vyšetrí údajné zlyhanie Komisie pri plnení povinnosti uloženej v článku 14 ods. 3 nariadenia (ES) č. 715/2007 posudzovať skúšobné cykly používané na meranie emisií, a ak už nie sú primerané alebo neodrážajú skutočné emisie, upravovať ich tak, aby náležite odrážali emisie vznikajúce pri skutočnej jazde na ceste, napriek informáciám o závažnom a pretrvávajúcom prekračovaní limitných hodnôt emisií pre vozidlá pri normálnom používaní v rozpore s povinnosťami stanovenými v článku 5 ods. 1 nariadenia (ES) č. 715/2007 vrátane správ Spoločného výskumného centra Komisie z rokov 2011 a 2013 a výskumu Medzinárodnej rady pre čistú dopravu, ktorá bola zverejnená v máji 2014;
   vyšetrí údajné zlyhanie Komisie a orgánov členských štátov pri prijímaní vhodných a účinných opatrení na dohľad nad presadzovaním a pri presadzovaní výslovného zákazu rušiacich zariadení, ako je stanovené v článku 5 ods. 2 nariadenia (ES) č. 715/2007;
   vyšetrí údajné zlyhanie Komisie pri včasnom zavedení skúšok odrážajúcich skutočné jazdné podmienky a pri prijímaní opatrení, ktoré by riešili používanie rušiacich mechanizmov, ako je stanovené v článku 5 ods. 3 nariadenia (ES) č. 715/2007;
   vyšetrí údajné zlyhanie členských štátov pri stanovení účinných, primeraných a odrádzajúcich sankcií uplatniteľných voči výrobcom za porušenie ustanovení nariadenia (ES) č. 715/2007 vrátane používania rušiacich zariadení, odmietnutia poskytnúť prístup k informáciám a falšovania výsledkov skúšok typového schvaľovania alebo zhody v prevádzke, ako sa stanovuje v článku 13 ods. 1 a 2 uvedeného nariadenia;
   vyšetrí údajné zlyhanie členských štátov pri prijímaní všetkých opatrení potrebných na zabezpečenie vykonávania ustanovení o sankciách uplatniteľných pri porušení nariadenia (ES) č. 715/2007, ako sa to vyžaduje v článku 13 ods. 1 uvedeného nariadenia;
   zhromaždí a zanalyzuje informácie s cieľom zistiť, či Komisia a členské štáty mali dôkazy o používaní rušiacich mechanizmov ešte pred oznámením o porušení vydaným Agentúrou Spojených štátov amerických na ochranu životného prostredia 18. septembra 2015;
   zhromaždí a zanalyzuje informácie o vykonávaní ustanovení smernice 2007/46/ES zo strany členských štátov, najmä pokiaľ ide o článok 12 ods. 1 a článok 30 ods. 1, 3 a 4;
   zhromaždí a zanalyzuje informácie s cieľom zistiť, či Komisia a členské štáty mali dôkazy o používaní rušiacich zariadení pri skúškach na emisie CO2;
   predloží všetky odporúčania, ktoré považuje v tejto oblasti za potrebné;

3.  rozhodol, že vyšetrovací výbor predloží priebežnú správu do šiestich mesiacov od začiatku svojej činnosti a záverečnú správu do 12 mesiacov od začiatku svojej činnosti;

4.  rozhodol, že vyšetrovací výbor bude zložený z 45 členov;

5.  poveruje svojho predsedu, aby zabezpečil uverejnenie tohto rozhodnutia v Úradnom vestníku Európskej únie.

(1) Ú. v. ES L 113, 19.5.1995, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 171, 29.6.2007, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 263, 9.10.2007, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 152, 11.6.2008, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 1.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0375.


Ibrahim Halawa, ktorému potenciálne hrozí trest smrti
PDF 270kWORD 82k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o Ibrahimovi Halawovi, ktorý potenciálne čelí trestu smrti (2015/3016(RSP))
P8_TA(2015)0463RC-B8-1402/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Egypte, najmä na uznesenie z 15. januára 2015 o situácii v Egypte(1) a uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti(2),

–  so zreteľom na závery Rady pre zahraničné veci o Egypte z augusta 2013 a februára 2014,

–  so zreteľom na Dohodu o pridružení medzi EÚ a Egyptom z roku 2001, ktorá vstúpila do platnosti v roku 2004 a bola doplnená Akčným plánom EÚ – Egypt z roku 2007,

–  so zreteľom na správu o pokroku Egypta v rámci ESP za rok 2014 z 25. marca 2015,

–  so zreteľom na nedávne vyhlásenia Európskej služby pre vonkajšiu činnosť o Egypte vrátane vyhlásení zo 16. júna 2015 o rozsudkoch v Egypte a zo 4. februára 2015 o odsúdení aktivistov v Egypte,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej v mene EÚ a generálneho tajomníka Rady Európy Thorbjørna Jaglanda k Európskemu a Svetovému dňu proti trestu smrti z 10. októbra 2015,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ týkajúce sa trestu smrti a usmernenia pre politiku EÚ voči tretím krajinám týkajúcu sa mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach z roku 1966, Dohovor OSN o právach dieťaťa a Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, ktorého zmluvnou stranou je aj Egypt, so zreteľom na rezolúcie Valného zhromaždenia OSN, najmä na rezolúciu z 18. decembra 2014 o moratóriu na vykonávanie trestu smrti (69/186),

–  so zreteľom na ústavu Egyptskej arabskej republiky,

–  so zreteľom na egyptský zákon č. 107 z 24. novembra 2013 o práve na verejné zhromaždenia, sprievody a pokojné demonštrácie,

–  so zreteľom na prezidentský dekrét z novembra 2014 (zákon 140), ktorý umožňuje vrátenie cudzích štátnych príslušníkov obvinených z trestného činu do ich domovskej krajiny,

–  so zreteľom na zásady a usmernenia Africkej komisie pre ľudské práva a práva národov týkajúce sa práva na spravodlivý proces a právnu pomoc v Afrike; so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže írsky občan Ibrahim Halawa je väznený už viac ako dva roky pre obvinenie z účasti na nezákonnom proteste v dňoch 16. a 17. augusta 2013 počas rodinnej dovolenky v Káhire, počas ktorého demonštranti údajne spôsobili úmrtia a poškodenie cudzej veci; keďže pri týchto protestoch zomrelo 97 ľudí, väčšinou v dôsledku neprimeraného použitia sily zo strany bezpečnostných síl; keďže Ibrahim Halawa mal v čase zadržania 17 rokov, a preto bol stále mladistvý podľa egyptského aj medzinárodného práva;

B.  keďže Ibrahim Halawa bol zadržaný spolu s jeho troma sestrami, keď hľadali úkryt v mešite Al-Fateh potom, ako počas demonštrácie vypuklo násilie; keďže orgány jeho tri sestry následne prepustili;

C.  keďže prokurátor nepredložil dôkaz, že by sa Ibrahim Halawa počas demonštrácií zapojil čo len do jedného aktu násilia; keďže prokurátor sa opiera výlučne o policajných svedkov a správy, ako aj vyšetrovania vedené spravodajskými službami; keďže egyptský súd opakovane odkladá a odročuje jeho súdny proces, naposledy 15. decembra 2015; keďže nebol obvinený najmenej rok od jeho zadržania; keďže Ibrahim Halawa čaká spolu s ďalšími 493 osobami, z ktorých je väčšina dospelá, na hromadný súd, ktorý sa má konať 19. decembra 2015 bez akejkoľvek záruky, že sa uplatnia minimálne normy pre slobodný a spravodlivý súdny proces, pričom v prípade odsúdenia budú potenciálne čeliť trestu smrti; keďže v máji 2015 Egypt popravil šesť osôb, z ktorých jedna bola v tom istom veku, ako je v súčasnosti Ibrahim Halawa;

D.  keďže od roku 2013 bol prostredníctvom hromadných súdnych procesov vynesený veľký počet trestov smrti proti údajným členom Moslimského bratstva a údajným podporovateľom odvolaného prezidenta Mursího; keďže tieto postupy sú v rozpore so záväzkami Egypta podľa medzinárodného práva;

E.  keďže v článku 10 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uvádza, že každý má rovnaké právo, aby bol riadne a verejne vypočutý nezávislým a nestranným súdom, pokiaľ ide o určenie jeho práv a povinností alebo o akékoľvek trestné obvinenie proti nemu;

F.  keďže Ibrahim Halawa je väznený za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu a zhromažďovania a Amnesty International ho považuje za väzňa svedomia; keďže sloboda prejavu a sloboda zhromažďovania sú neodmysliteľné piliere každej demokratickej a pluralitnej spoločnosti; keďže v článku 73 egyptskej ústavy sa stanovuje, že občania majú právo organizovať verejné zhromaždenia, sprievody, demonštrácie a všetky formy pokojných protestov;

G.  keďže sú správy, že od vojenského prevratu v júni 2013 v Egypte došlo k veľkému počtu zadržaní demonštrantov a väzňov svedomia; keďže sloboda združovania, sloboda zhromažďovania a sloboda prejavu sú naďalej oblasťami, ktoré od júla 2013 vyvolávajú osobitné znepokojenie;

H.  keďže Ibrahim Halawa čelí mimoriadne tvrdým podmienkam väzby, ktoré zahŕňajú údajné mučenie a iné kruté, neľudské a ponižujúce zaobchádzanie počas zadržania a väzby, a bola mu odmietnutá lekárska a právna pomoc; keďže podľa jeho rodiny a právnych zástupcov drží Ibrahim Halawa od 21. októbra 2015 hladovku na protest proti svojej pokračujúcej väzbe, čím vážne ohrozuje svoj zdravotný stav;

I.  keďže egyptská prokuratúra pre severnú Káhiru a súd neuznali Ibrahima Halawu za mladistvého v čase jeho zadržania, a to v rozpore s povinnosťami egyptských orgánov podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktorého je Egypt zmluvnou stranou;

J.  keďže akýkoľvek rozsudok ukladajúci trest smrti ľuďom vo veku do 18 rokov v čase spáchania trestného činu a poprava sú nezlučiteľné s medzinárodnými záväzkami Egypta;

K.  keďže Charles Flanagan, írsky minister zahraničných vecí a obchodu, vyjadril sklamanie po neprestajnom odkladaní prípadu Ibrahima Halawu v Egypte; keďže írski konzulárni úradníci sa zúčastnili na všetkých doterajších pojednávaniach a uskutočnili aj 48 konzulárnych návštev Ibrahima Halawu, čo zdôrazňuje význam, ktorý prípadu prikladá írska vláda;

L.  keďže Egypt už prepustil cudzích štátnych príslušníkov na základe prezidentského dekrétu z novembra 2014, ktorý umožňuje vyhostenie cudzích štátnych príslušníkov obvinených z trestného činu do ich domovskej krajiny;

M.  keďže Egypt doteraz nevykonal predbežné opatrenia požadované Africkou komisiou pre ľudské práva a práva národov v marci 2015 s cieľom zabezpečiť integritu Ibrahima Halawu a ostatných mladistvých, ktorých sa prípad týka, ich okamžitým prepustením na kauciu;

N.  keďže EÚ a jej členské štáty sa usilujú rozvíjať užšie vzťahy s Egyptom a jeho obyvateľmi ako dôležitým susedom a partnerom v širokom spektre oblastí; keďže Egypt je najľudnatejšou arabskou krajinou s viac než 80 miliónmi obyvateľov a najvýznamnejšou krajinou v oblasti južného Stredomoria; keďže čelí vážnym bezpečnostným hrozbám v dôsledku situácie v susedných krajinách; keďže politický, hospodársky a sociálny vývoj v Egypte má významný vplyv na celý región aj mimo neho;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad neprijateľným porušením základných ľudských práv vyplývajúcim zo svojvoľného zadržiavania írskeho občana Ibrahima Halawu a vyzýva egyptské orgány, aby ho okamžite a bezpodmienečne vydali írskym orgánom v súlade s prezidentským dekrétom vydaným v novembri 2014 na základe egyptského zákona č. 140;

2.  vyjadruje najhlbšie znepokojenie nad zhoršujúcim sa stavom Ibrahima Halawu z dôvodu jeho hladovky a údajných zlých podmienok vo väzení; vyzýva egyptské orgány, aby prioritne zabezpečili zachovanie dobrého zdravia a pohody Ibrahima Halawu, kým zostáva vo väzení; žiada, aby sa všetky obvinenia z mučenia a zlého zaobchádzania s Ibrahimom Halawom dôkladne a nezávisle vyšetrili;

3.  žiada egyptské orgány, aby zabezpečili dodržiavanie článku 10 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, v ktorom sa uvádza, že „so všetkými osobami zbavenými osobnej slobody sa zaobchádza ľudsky a s rešpektom k prirodzenej dôstojnosti človeka“;

4.  pripomína egyptským orgánom, že Egypt je viazaný nespochybniteľnými medzinárodnými záväzkami podľa Dohovoru o právach dieťaťa, ktoré sa uplatňujú na Ibrahima Halawu; žiada egyptské orgány, aby kategoricky zamietli hrozbu trestu smrti, ak by Ibrahim Halawa bol odsúdený, a to vzhľadom na to, že bol zadržaný ako mladistvý;

5.  znovu opakuje absolútne odmietavé stanovisko EÚ k trestu smrti za každých okolností a vyzýva na úplné moratórium na ukladanie trestu smrti v Egypte; naliehavo vyzýva Egypt, aby ratifikoval Druhý opčný protokol k Medzinárodnému paktu o občianskych a politických právach z roku 1996, ktorého cieľom je zrušenie trestu smrti;

6.  je mimoriadne znepokojený tým, že egyptské orgány nedodržali právo na spravodlivý súdny proces pre Ibrahima Halawu a 493 spoluobžalovaných, a najmä chýbajúcou možnosťou preskúmať alebo spochybniť ich pokračujúce zadržiavanie a obvinenia voči nim, opakovaným odmietaním prístupu k advokátom a príliš dlhým trvaním vyšetrovacej väzby, čo porušuje domáce a medzinárodné záväzky Egypta;

7.  je naďalej presvedčený, že pre advokátov Ibrahima Halawu bude mimoriadne ťažké predložiť individuálnu obhajobu v prípade, že sa o jeho prípade bude pojednávať v rámci hromadného súdneho procesu so všetkými obžalovanými, ktorí boli zadržaní v súvislosti s protestmi v auguste 2013;

8.  dôrazne odsudzuje využívanie hromadných súdnych procesov v rámci súdnych konaní a vyzýva egyptské orgány, aby dodržiavali medzinárodné právo a zaručili najvyššie medzinárodné štandardy so zreteľom na právo na spravodlivé súdne konanie a riadny proces; vyzýva egyptské orgány, aby prepustili osoby zadržiavané za pokojné uplatňovanie svojho práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania zakotveného v egyptskej ústave a medzinárodných dohovoroch, ktorých je Egypt zmluvnou stranou; vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s vážnym zhoršovaním mediálneho prostredia; odsudzuje súdne procesy s egyptskými a zahraničnými novinármi a ich odsudzovanie v neprítomnosti;

9.  žiada, aby Európska služba pre vonkajšiu činnosť prostredníctvom Delegácie EÚ v Káhire a členské štáty, najmä Írsko, monitorovali všetky vypočutia v procese s Ibrahimom Halawom a jeho spoluobvinenými; očakáva, že ESVČ nastolí tento prípad na najvyššej úrovni dialógu s Egyptom a pravidelne bude informovať Európsky parlament o monitorovaní súdnych procesov; vyzýva írske orgány, ako aj delegáciu EÚ, aby naďalej poskytovali plnú právnu, konzulárnu a inú podporu Ibrahimovi Halawovi a jeho príbuzným a pravidelne ho navštevovali vo väzení; vyzýva egyptské orgány, aby vzhľadom na európske občianstvo Ibrahima Halawu naďalej uľahčovali konzulárny prístup írskej vláde;

10.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi Egyptskej arabskej republiky a dočasnej vláde Egypta.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0012.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.


Situácia na Maldivách
PDF 180kWORD 80k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o situácii na Maldivách (2015/3017(RSP))
P8_TA(2015)0464RC-B8-1409/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Maldivách, najmä na uznesenia zo 16. septembra 2004(1) a z 30. apríla 2015(2),

−  so zreteľom na záverečnú správu z 22. marca 2014 volebnej pozorovateľskej misie EÚ na parlamentných voľbách v Maldivskej republike,

−  so zreteľom na spoločné miestne vyhlásenie z 30. septembra 2014 o hrozbách pre občiansku spoločnosť a ľudské práva na Maldivách, ktoré vydali delegácia EÚ po dohode s veľvyslanectvami členských štátov EÚ, Nórska a Švajčiarska v Colombe akreditovanými pre Maldivy,

−  so zreteľom na vyhlásenie z 12. marca 2015, ktoré predniesol predseda Delegácie pre vzťahy s krajinami južnej Ázie o zatknutí bývalého prezidenta Mohameda Našída na Maldivách a so zreteľom na list z 10. apríla 2015, ktorý predseda Výboru pre zahraničné veci adresoval ministrovi zahraničných veci Maldivskej republiky,

−  so zreteľom na vyhlásenie zo 14. marca 2015 hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o odsúdení bývalého prezidenta Maldív Mohameda Našída,

−  so zreteľom na vyhlásenie z 5. novembra 2015 hovorcu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o vyhlásení výnimočného stavu prezidentom Maldív,

−  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR), ktorého zmluvnou stranou sú Maldivy,

−  so zreteľom na vyhlásenie z 18. marca 2015 vysokého komisára OSN pre ľudské práva Zajda Ra´ada al-Husajna o súdnom procese s bývalým prezidentom Mohamedom Našídom,

−  so zreteľom na stanovisko č. 33/2015 (Maldivy) zo 4. septembra 2015 pracovnej skupiny OSN pre svojovoľné zadržiavanie,

−  so zreteľom na dokumenty súvisiace s posledným všeobecným pravidelným preskúmaním (UPR) pred radou OSN pre ľudské práva o Maldivách zo 6. mája 2015,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže posledné prezidentské voľby v roku 2013, v ktorých sa dostal k moci Abdulla Yameen Abdul Gayoom, poznačili nezrovnalosti;

B.  keďže 13. marca 2015 bol Mohamed Našíd, prvý demokraticky zvolený prezident Maldív, odsúdený na 13 rokov odňatia slobody na základe politicky motivovaných obvinení, a keďže túto skutočnosť odsúdila pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie; keďže jeho proces sa vyznačoval nezrovnalosťami; keďže iní bývalí funkcionári vrátane bývalého viceprezidenta Ahmeda Adíba a bývalých ministrov obrany Mohameda Nazima a Tholhatha Ibrahima, boli tiež zatknutí a uväznení;

C.  keďže boli vznesené obavy v súvislosti s vysoko spolitizovaným maldivským súdnictvom, ktoré v priebehu rokov zneužíva svoje právomoci a koná v prospech súčasnej vládnej strany a proti opozičným politikom;

D.  keďže 4. novembra 2015 vláda Maldív vyhlásila výnimočný stav a o šesť dní neskôr ho zrušila, čo sa javilo ako prostriedok na predídenie masovým protivládnym protestom, a keďže vláda bola široko odsúdená za pozastavenie základných práv občanov a za to, že udelila vojsku a polícii právomoc ľubovoľne prehliadať a zatýkať;

E.  keďže 27. a 28. novembra 2015 polícia na Maldivách rozohnala opozičných demonštrantov s použitím slzotvorného plynu a paprikového spreja a zatkla viac ako desiatku demonštrantov, ktorí požadovali prepustenie bývalého prezidenta a ďalších väznených politických lídrov;

F.  keďže Mahfúz Saíd, právnik v oblasti ľudských práv a člen právneho tímu bývalého prezidenta Mohameda Našída, bol napadnutý 4. septembra 2015;

G.  keďže moratórium na trest smrti na Maldivách (vrátane oneskorených trestov udelených maloletým osobám), ktoré bolo prijaté v roku 1953, bolo odvolané v apríli 2014;

H.  keďže parlament schválil zákon, podľa ktorého sa výzvy na reštriktívne opatrenia a ďalšie súvisiace sankcie proti vláde Maldív a jej členom považujú za trestný čin zrady;

I.  keďže podľa výboru Medziparlamentnej únie pre ľudské práva poslancov patria Maldivy medzi najhoršie krajiny na svete v súvislosti s útokmi proti opozičným poslancom, pričom opoziční politici sú bežne zastrašovaní, zatýkaní a väznení; keďže sloboda prejavu (vrátane slobody médií), sloboda združovania a demokratická pluralita sú stále viac v ohrození, pričom sú zatknuté a obvinené stovky protivládnych demonštrantov;

J.  keďže existujú tiež obavy týkajúce sa rastúcej militantnosti islamských radikálov a mnohých radikalizovaných mladých mužoch a ženách, ktorí údajne vstúpili do organizácie Islamský štát (IŠ); keďže sa odhaduje, že Maldivy majú v pomere k počtu obyvateľov najvyšší počet bojovníkov IŠ na svete;

K.  keďže Ahmed Rilwan, novinár kritizujúci vládu, ktorý „zmizol“ v auguste 2014, je stále nezvestný a v súčasnosti existujú obavy, že je mŕtvy;

L.  keďže gangy a radikálne islamistické skupiny – údajne v spolupráci s políciou – často napádajú inštitúcie, organizácie a jednotlivcov, ktorí kritizujú činnosť vlády alebo sú obvinení z podpory ateizmu, a keďže toto vytvára klímu zastrašovania;

M.  keďže sa zvyšuje počet prípadov obťažovania, hrozieb a útokov proti organizáciám občianskej spoločnosti a ochrancom ľudských práv vrátane bývalej Komisie pre ľudské práva na Maldivách (HRCM), ktorú najvyšší súd kritizoval za predloženie správy na všeobecné pravidelné preskúmanie Rady OSN pre ľudské práva;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad postupným úpadkom demokratických štandardov a rastúcimi autoritatívnymi tendenciami na Maldivách, čo vytvára atmosféru strachu a politického napätia, ktoré by mohlo ohroziť pokrok, ktorý sa dosiahol v nedávnych rokoch v oblasti nastoľovania ľudských práv, demokracie a právneho štátu v krajine;

2.  odsudzuje tvrdé zásahy proti politickým oponentom; žiada vládu Maldív, aby okamžite a bezpodmienečne prepustila bývalého prezidenta Mohameda Našída, bývalého viceprezidenta Ahmeda Adeeba a bývalých ministrov obrany Mohameda Nazima a Tholhatha Ibrahima, spoločne so Sheikhom Imranom Abdullaom a ostatnými politickými väzňami, a aby ich zbavila všetkých obvinení; je tiež znepokojený zhoršujúcim sa zdravotným stavom bývalého prezidenta;

3.  opakovane potvrdzuje svoju silnú nespokojnosť s vážnymi nedostatkami v súdnom procese s bývalým prezidentom Mohamedom Našídom;

4.  vyzýva vládu Maldív, aby zaručila úplnú nestrannosť súdnictva a aby dodržiavala riadny zákonný postup a rešpektovala právo na spravodlivý, nestranný a nezávislý súdny proces; zdôrazňuje, že je potrebné odpolitizovať súdnictvo a bezpečnostné služby v krajine;

5.  vyjadruje v tejto súvislosti svoje silné znepokojenie nad odvolaním generálneho prokurátora a pripomína vláde, že úrad generálneho prokurátora je podľa maldivskej ústavy nezávislým ústavným orgánom a že generálny prokurátor musí mať možnosť vykonávať svoj legitímny ústavný mandát bez svojvoľného politického zasahovania či zastrašovania zo strany iných zložiek vlády;

6.  je hlboko znepokojený sústavným úpadkom ľudských práv vrátane zneužívania výnimočného stavu výkonnými silami na Maldivách, ako aj hrozbou ďalšieho zhoršovania situácie; pripomína Maldivskej republike jej medzinárodné záväzky týkajúce sa dodržiavania ľudských práv vrátane práv detí a základných slobôd;

7.  žiada, aby politické strany nastolili skutočný dialóg o budúcnosti tohto krehkého ostrovného štátu;

8.  žiada vládu Maldív, aby rešpektovala a plne podporovala právo na protest a právo na slobodu prejavu, združovania a zhromažďovania a aby sa nesnažila tieto práva obmedzovať; tiež žiada vládu Maldív, aby skončila s beztrestnosťou pre členov ozbrojených skupín, ktorí používajú násilie proti ľuďom podporujúcim náboženskú toleranciu, pokojným protestujúcim, kritickým médiám a občianskej spoločnosti; žiada Maldivy, aby v plnej miere plnili svoje medzinárodné povinnosti;

9.  žiada vládu Maldív, aby chránila práva prodemokratických aktivistov, umiernených moslimov, zástancov sekularizmu a tých, ktorí sa vzpierajú propagácii wahhábisticko-salafistickej ideológie na Maldivách, a aby zabezpečili ich právo na účasť vo všetkých oblastiach verejného života na Maldivách;

10.  pripomína, že sloboda médií je základom fungujúcej demokracie; vzýva vládu a orgány Maldív, aby zabezpečili primeranú ochranu novinárov a bojovníkov za ľudské práva, ktorí v dôsledku svojej legitímnej činnosti čelia hrozbám a útokom, a aby v tejto súvislosti umožnili, aby sa riadne vyšetrilo zmiznutie Ahmeda Rilwana, napadnutie Mahfúza Saída a útoky a hrozby namierené proti novinárom, členom občianskej spoločnosti a nezávislým inštitúciám;

11.  žiada, aby sa znova bezodkladne zaviedlo moratórium na trest smrti s cieľom jeho zrušenia a aby sa uskutočnila revízia trestného zákona s cieľom zastaviť používanie telesných trestov;

12.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre turistov, ktorí plánujú cestovať do tejto krajiny, vydali dôkladné upozornenia týkajúce sa situácie v oblasti ľudských práv; zároveň vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby úzko sledovala situáciu v oblasti ľudských práv a politickú situáciu na Maldivách;

13.  žiada EÚ a jej členské štáty, aby vzhľadom na pokračujúci úpadok demokracie a zhoršovanie sa situácie v oblasti ľudských práv na Maldivách zaviedli reštriktívne opatrenia v podobe cielených sankcií zameraných na zmrazenie zahraničných aktív členov maldivskej vlády a jej vedúcich podporovateľov spomedzi maldivskej podnikateľskej komunity a aby im uložili zákaz vycestovať;

14.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Komisii, Rade, členským štátom a vláde a parlamentu Maldív.

(1) Ú. v. EÚ C 140 E, 9.6.2005, s. 165.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0180.


Malajzia
PDF 181kWORD 79k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o Malajzii (2015/3018(RSP))
P8_TA(2015)0465RC-B8-1412/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Malajzii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a združením ASEAN(1),

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne ESVČ z 15. apríla 2015 o nedávno prijatej zmene zákona o buričstve v Malajzii,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne ESVČ zo 17. marca 2015 o zatknutí Nuruly Izzahovej, opozičnej poslankyne parlamentu, v Malajzii,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorkyne ESVČ z 10. februára 2015 o odsúdení malajzijského opozičného politika Anwara Ibrahima,

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 9. apríla 2015 o návrhoch protiteroristického a protiburičského zákona,

–  so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie ESVČ o dialógu o politike ľudských práv medzi EÚ a združením ASEAN z 23. októbra 2015,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o obhajcoch ľudských práv,

–  so zreteľom na zasadnutie OSN k všeobecnému pravidelnému preskúmaniu v októbri 2013,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu o obchodovaní s ľuďmi z júna 2015,

–  so zreteľom na druhé všeobecné pravidelné preskúmanie Malajzie pred Radou OSN pre ľudské práva a so zreteľom na jej odporúčania z októbra 2013,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o obhajcoch ľudských práv z roku 1998,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach (ICCPR) z roku 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na Deklaráciu Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN) o ľudských právach,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ považuje Malajziu za kľúčového politického a hospodárskeho partnera v juhovýchodnej Ázii; keďže EÚ a Malajzia rokujú o dohode o partnerstve a spolupráci a dohode o voľnom obchode;

B.  keďže priestor pre verejné diskusie a slobodu prejavu v Malajzii sa rýchlo zmenšuje z dôvodu, že vláda sa uchyľuje k nejasne formulovaným trestnoprávnym predpisom s cieľom umlčať svojich kritikov a potlačiť nespokojnosť obyvateľstva a pokojné vyjadrovanie názorov vrátane diskusií o otázkach verejného záujmu; keďže ide medzi inými o zákon o buričstve, o tlačiarňach a publikáciách, komunikačný a multimediálny zákon a zákon o pokojnom zhromažďovaní;

C.  keďže 3. decembra 2015 bol v malajzijskom parlamente väčšinou hlasov prijatý návrh zákona o národnej bezpečnostnej rade; keďže návrh zákona udeľuje národnej bezpečnostnej rade pod vedením premiéra rozsiahle právomoci na vyhlásenie výnimočného stavu v akejkoľvek oblasti, ktorá sa považuje za bezpečnostné riziko, pričom rada dostala široké právomoci zatýkať a vykonávať prehliadky a zaistenia bez súdneho príkazu;

D.  keďže na základe zákona o buričstve bolo od začiatku roka 2014 vyšetrovaných alebo obvinených najmenej 78 ľudí;

E.  keďže bývalý vodca opozície Anwar Ibrahim bol vo februári 2015, po politicky motivovanom trestnom stíhaní a následnom trestnom konaní, ktoré nespĺňalo medzinárodné normy pre spravodlivý proces, odsúdený na základe obvinení zo sodomie; keďže mu bola odopretá náležitá lekárska starostlivosť;

F.  keďže osoby LGBTI v Malajzii sú kriminalizované na základe zákona o sodomii a regionálnych zákonov zakazujúcich nosenie šiat opačného pohlavia (tzv. cross-dressing) a čelia politicky motivovaným prejavom nenávisti, svojvoľnému zatýkaniu, fyzickému a sexuálnemu zneužívaniu, väzneniu a inému zneužívaniu;

G.  keďže malajzijský karikaturista Zulkiflee Anwar Ulhaque (Zunar) bol obvinený na základe zákona o buričstve po kritických tweetoch proti vláde v súvislosti s odsúdením Anwara Ibrahima; keďže bloger Khalid Ismath a akademik Azmi Sharom čelia podobným obvineniam;

H.  keďže malajzijská protikorupčná komisia vypočúvala predsedu vlády v súvislosti s obvineniami z korupcie po objavení vyše 600 miliónov EUR na jeho bankovom účte bez akéhokoľvek odôvodnenia zdroja a účelu, ako aj v súvislosti so samostatným podozrením, že z obchodov týkajúcich sa štátnej spoločnosti, ktorú sám založil, 1Malaysia Development Berhad (1MDB), zmizli stovky miliónov EUR;

I.  keďže po informovaní o týchto obvineniach čelia médiá a vydavateľstvá na základe zákona o tlačiarňach a publikáciách obmedzeniam a keďže právnik Matthias Chang a politik Khairuddin Abu Hassan boli po vlastnom vyšetrovaní týchto obvinení zatknutí;

J.  keďže počas svojej návštevy Malajzie 5. – 6. augusta 2015 vyjadrila vysoká predstaviteľka obavy zo zneužívania trestnoprávnych predpisov;

K.  keďže podľa OSN a mimovládnych organizácií sa malajzijské policajné sily čoraz častejšie uchyľujú k mučeniu, zatýkaniu v neskorých nočných hodinách, neodôvodnenému väzneniu a selektívnemu trestnému stíhaniu;

L.  keďže Malajzia naďalej vykonáva trest smrti, pričom takmer 1 000 väzňov v súčasnosti čaká na popravu;

M.  keďže Malajzia je členom Bezpečnostnej rady OSN a v súčasnosti predsedá združeniu ASEAN a 27. samit ASEAN-u sa konal v Kuala Lumpur od 18. do 22. novembra 2015;

1.  opätovne potvrdzuje pevný záväzok EÚ voči malajzijskému ľudu, s ktorým má EÚ silné a dlhotrvajúce politické, hospodárske a kultúrne väzby;

2.  vyjadruje poľutovanie nad zhoršujúcou sa situáciu v oblasti ľudských práv v Malajzii, a najmä zásahy proti aktivistom občianskej spoločnosti, akademickým pracovníkom, médiám a politickým aktivistom; vyjadruje obavy z prudkého nárastu počtu ľudí, ktorí čelia obvineniam alebo zatknutiu na základe zákona o buričstve;

3.  je zvlášť znepokojený prijatím návrhu zákona o národnej bezpečnostnej rade a žiada jeho stiahnutie; vyzýva vládu, aby zachovala náležitú rovnováhu medzi potrebou chrániť národnú bezpečnosť a nevyhnutnosťou chrániť občianske a politické práva;

4.  naliehavo vyzýva malajzijskú vládu, aby okamžite prepustila všetkých politických väzňov vrátane bývalého vodcu opozície Anwara Ibrahima, poskytla im primeranú lekársku starostlivosť a stiahla politicky motivované obvinenia vrátane tých, ktoré sú namierené proti karikaturistovi Zulkifleemu Anwarovi Haqueovi (Zunar), blogerovi Khalidovi Ismathovi, akademikovi Azmimu Sharomovi, politickej disidentke Khairuddine Abu Hassanovej, Matthiasovi Changovi a aktivistkám za ľudské práva Lene Hendryovej a Marii Chin Abdullahovej;

5.  vyzýva malajzijské orgány, aby zrušili zákon o buričstve a dali všetky právne predpisy vrátane zákona o predchádzaní terorizmu, o tlačiarňach a publikáciách, komunikačného a multimediálneho zákona, zákona o pokojnom zhromažďovaní a ďalších príslušných ustanovení trestného zákonníka do súladu s medzinárodnými normami upravujúcimi slobodu prejavu a zhromažďovania a ochranu ľudských práv; vyzýva malajzijské orgány, aby uľahčili organizovanie pokojných zhromaždení v celej krajine a zaručili bezpečnosť všetkých účastníkov a ich slobodu prejavu;

6.  žiada zriadenie nezávislej komisie pre sťažnosti na políciu a jej pochybenia, ako to odporučila policajná vyšetrovacia komisia v roku 2005, s cieľom vyšetriť obvinenia z mučenia a úmrtí v policajnej väzbe;

7.  zdôrazňuje dôležitosť nezávislých a transparentných vyšetrovaní obvinení z korupcie a plnej spolupráce s vyšetrovateľmi; naliehavo vyzýva malajzijskú vládu, aby upustila od vyvíjania nátlaku na malajzijskú protikorupčnú komisiu a médiá;

8.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad vzostupom šovinistických skupín, ktoré ešte viac prispievajú k vytváraniu etnického napätia;

9.  nabáda malajzijskú vládu, aby začala dialóg s opozičnými stranami a zainteresovanými občianskymi spoločnosťami;

10.  vyzýva malajzijskú vládu, aby ratifikovala kľúčové medzinárodné dohovory o ľudských právach vrátane Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu, Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie, Dohovoru MOP č.169, Rímskeho štatútu MTS, ako aj Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a jeho opčného protokolu;

11.  vyzýva malajzijskú vládu, aby rozšírila stále pozvanie na všetky osobitné postupy OSN, čím osobitným spravodajcom umožní návštevy Malajzie bez žiadosti o pozvanie;

12.  opakuje svoje stanovisko, že trest smrti je krutý, neľudský a ponižujúci, a vyzýva Malajziu, aby zaviedla moratórium ako prvý krok k zrušeniu trestu smrti za všetky trestné činy a aby zmiernila všetky rozsudky smrti na tresty odňatia slobody;

13.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby koordinovali politiky voči Malajzii v súlade so strategickým rámcom EÚ pre ľudské práva, s cieľom podporiť reformy v uvedených problémových oblastiach všetkými možnými prostriedkami vrátane OSN, keďže Malajzia je nestálym členom Bezpečnostnej rady OSN na obdobie 2015 – 2016;

14.  naliehavo vyzýva delegáciu EÚ v Malajzii, aby zintenzívnila snahy o financovanie projektov týkajúcich sa slobody prejavu a reformovania represívnych zákonov a aby využila všetky vhodné nástroje vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva, na ochranu obhajcov ľudských práv; naliehavo žiada zrušenie zákona o sodomii a v súlade s usmerneniami EÚ o ochrane a podpore práv osôb LGBTI vyzýva ESVČ, aby zintenzívnila svoju prácu v oblasti práv osôb LGBTI v Malajzii, ktoré čelia násiliu a prenasledovaniu, a zamerala sa najmä na dekriminalizáciu homosexuality a transrodovosti;

15.  opätovne potvrdzuje dôležitosť politického dialógu medzi EÚ a združením ASEAN o ľudských právach ako užitočného nástroja na výmenu osvedčených postupov a podporu iniciatív na budovanie kapacít;

16.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa počas budúcich rokovaní o dohode o voľnom obchode a o dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Malajziou riadne zohľadnia obavy týkajúce sa dodržiavania ľudských práv;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, parlamentu a vláde Malajzie, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vládam členských štátov združenia ASEAN.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0022.


Rámcová dohoda o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom (protokol na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky) ***
PDF 248kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Rámcovej dohode o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii v mene Európskej únie a jej členských štátov (13079/2014 – C8-0282/2014 – 2014/0222(NLE))
P8_TA(2015)0466A8-0340/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13079/2014),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Rámcovej dohode o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej na účely zohľadnenia pristúpenia Chorvátskej republiky k Európskej únii (13078/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 a 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0282/2014),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0340/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením Protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Vietnamskej socialistickej republiky.


Rámcová dohoda o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej (súhlas) ***
PDF 248kWORD 63k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej v mene Únie (05432/2015 – C8-0062/2015 – 2013/0440(NLE))
P8_TA(2015)0467A8-0339/2015

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05432/2015),

–  so zreteľom na návrh Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej (18204/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 a 209 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0062/2015),

–  so zreteľom na svoje nelegislatívne uznesenie zo 17. decembra 2015(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0339/2015),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Vietnamskej socialistickej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0468.


Rámcová dohoda o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom (uznesenie)
PDF 311kWORD 128k
Nelegislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Rámcovej dohody o komplexnom partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej v mene Únie (05432/2015 – C8-0062/2015 – 2013/0440(NLE)2015/2096(INI))
P8_TA(2015)0468A8-0342/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (05432/2015),

–  so zreteľom na návrh Rámcovej dohody o partnerstve a spolupráci medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Vietnamskou socialistickou republikou na strane druhej (18204/2010),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkami 207 a 209 Zmluvy o fungovaní Európskej únie v spojení s jej článkom 218 ods. 6 písm. a),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie zo 17. decembra 2015(1) o návrhu rozhodnutia,

–  so zreteľom na diplomatické vzťahy medzi Vietnamom a EÚ (v čase Európskych spoločenstiev), ktoré boli nadviazané 22. októbra 1990,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o spolupráci medzi EÚ a Vietnamom, ktorá nadobudla platnosť 1. júna 1996(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. augusta 2015 o tom, že EÚ a Vietnam dosiahli dohodu o komplexnej dohode o voľnom obchode, o ktorej sa rokovalo od 26. júna 2012,

–  so zreteľom na návrh odporúčania ombudsmanky EÚ Emily O’Reillyovej z 26. marca 2015, v ktorom vyzýva Komisiu, aby bez ďalšieho odkladu uskutočnila hodnotenie vplyvu na ľudské práva v kontexte pripravovanej dohody o voľnom obchode s Vietnamom,

–  so zreteľom na viacročný orientačný program Európskej únie pre Vietnam na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na dialóg o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom, ktorý sa začal v roku 2003, a na 4. kolo posilneného dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Vietnamom, ktoré sa uskutočnilo 19. januára 2015 v Bruseli,

–  so zreteľom na rokovania o dobrovoľnej dohode o partnerstve s Vietnamom v súvislosti s akčným plánom na vynútiteľnosť práva, správu a obchod v lesnom hospodárstve (FLEGT), ktoré sa začali v novembri 2010,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EHS) č. 1440/80 z 30. mája 1980 o uzatvorení dohody o spolupráci medzi Európskym hospodárskym spoločenstvom a Indonéziou, Malajziou, Filipínami, Singapurom a Thajskom – členskými krajinami Združenia krajín juhovýchodnej Ázie(3), a Protokol o rozšírení Dohody o spolupráci medzi Európskym spoločenstvom a členskými štátmi ASEAN o Vietnamskú socialistickú republiku, podpísaný 14. februára 1997(4),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Európskemu parlamentu a Rade z 18. mája 2015 s názvom EÚ a ASEAN: partnerstvo so strategickým zámerom,

–  so zreteľom na 10. samit ASEM, ktorý sa konal 16. – 17. októbra 2014 v Miláne, a ďalší samit, ktorý sa bude konať v Ulánbátare (Mongolsko) v roku 2016;

–  so zreteľom na návštevu delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s juhovýchodnou Áziou vo Vietname v októbri 2013,

–  so zreteľom na medziparlamentnú schôdzu EP – Vietnam, ktorá sa konala 30. októbra 2013 v Hanoji,

–  so zreteľom na návštevu predsedu Komisie Josého Manuela Barrosa vo Vietname v auguste 2014,

–  so zreteľom na návštevu predsedu vlády Vietnamu Nguyena Tana Dunga v Európskej únii v októbri 2014,

–  so zreteľom na 22. schôdzu spoločného výboru pre spoluprácu ASEAN – EÚ, ktorá sa konala 5. februára 2015 v Jakarte,

–  so zreteľom na svoje nedávne uznesenia o Vietname, najmä na uznesenie z 12. júla 2007 o ľudských právach vo Vietname(5), z 22. októbra 2008 o demokracii, ľudských právach a novej dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Vietnamom(6), z 26. novembra 2009 o situácii v Laose a vo Vietname(7), z 18. apríla 2013 o Vietname, a najmä slobode prejavu(8), z 15. januára 2014 o budúcnosti vzťahov medzi EÚ a združením ASEAN(9) a zo 17. apríla 2014 o súčasnom stave rokovaní o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 Stratégia digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(12),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúcich sa slobody prejavu online a offline, ktoré Rada EÚ pre zahraničné veci prijala 12. mája 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(13),

–  so zreteľom na skutočnosť, že Vietnam sa 28. júla 1995 stal riadnym členom Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN),

–  so zreteľom na skutočnosť, že Vietnam je zakladajúcim členom Komisie pre rieku Mekong (Mekong River Commission), ktorá bola založená 5. apríla 1995 na posilnenie spolupráce v záujme udržateľného rozvoja povodia rieky Mekong,

–  so zreteľom na 26. samit Združenia národov juhovýchodnej Ázie (ASEAN), ktorý sa konal 26. – 28. apríla 2015 v Kuala Lumpure a Langkawi v Malajzii,

–  so zreteľom na 14. samit o bezpečnosti v Ázii (dialóg IISS Shangri-La), ktorý sa konal 29. – 31. mája 2015 v Singapure,

–  so zreteľom na Hanojské základné vyhlásenie, národnú stratégiu Vietnamu na realizáciu Parížskej deklarácie o účinnosti pomoci,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny pre všeobecné pravidelné preskúmanie z 9. októbra 2009 o Vietname, ako aj na odporúčania druhej správy zo všeobecného pravidelného preskúmania o Vietname na 26. zasadnutí Rady Organizácie Spojených národov pre ľudské práva z 20. júna 2014 a na členstvo Vietnamu v Rade OSN pre ľudské práva na obdobie rokov 2014 – 2016,

–  so zreteľom na nedávnu ratifikáciu Vietnamom, pokiaľ ide o Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím, ako aj na dlho očakávanú návštevu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery v júli 2014,

–  so zreteľom na tohtoročné pripomenutie si konca vietnamskej vojny (pred 40 rokmi),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 druhý pododsek rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0342/2015),

A.  keďže rok 2015 je 25. výročím vzťahov medzi EÚ a Vietnamom; keďže tieto vzťahy sa rýchlo rozšírili z oblasti obchodu a pomoci na komplexnejší vzťah;

B.  keďže cieľom komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci je vytvoriť moderné, široko koncipované a vzájomne výhodné partnerstvo založené na spoločných záujmoch a zásadách ako rovnosť, vzájomný rešpekt, právny štát a ľudské práva;

C.  keďže EÚ je najväčším vývozným trhom Vietnamu; keďže EÚ je spolu so svojimi členskými štátmi najväčším poskytovateľom oficiálnej rozvojovej pomoci pre Vietnam a rozpočet EÚ na tento účel sa v rokoch 2014 – 2020 zvýši o 30 % na 400 miliónov EUR;

D.  keďže vietnamské orgány ohlásili zrušenie zákazu priamych zahraničných investícií v 45 sektoroch a prijali opatrenia na zmiernenie právnych predpisov týkajúcich sa podnikania v krajine s cieľom podporiť zahraničné investície;

E.  keďže Vietnam v posledných desaťročiach systematicky zastával výrazne proeurópsky postoj a aktívne spolupracuje s EÚ ako koordinátor krajín ASEAN pre vzťahy v rámci dialógu ASEAN – EÚ v rokoch 2012 – 2015 a ako hostiteľ 132. zhromaždenia Medziparlamentnej únie (IPU), ktoré sa konalo od 28. marca do 1. apríla 2015 v Hanoji; keďže počas jeho úlohy koordinátora došlo k výraznému zvýšeniu počtu a úrovne stretnutí medzi EÚ a združením ASEAN; keďže Vietnam sa stal členom Ázijskej banky pre investície do infraštruktúry (AIIB), ktorú vedie Peking;

F.  keďže vzťahy medzi EÚ a združením ASEAN sú komplexné a pokrývajú široké spektrum sektorov vrátane obchodu a investícií, rozvoja a hospodárskych a politických vecí; keďže akčný plán z Bandar Seri Begawanu z roku 2012 bol prijatý, aby sa regionálna spolupráca medzi EÚ a združením ASEAN v týchto sektoroch zameriavala strategickejšie;

G.  keďže o dohoda o Transpacifickom partnerstve (Trans-Pacific Partnership – TPP) medzi dvanástimi krajinami Tichomoria vrátane Vietnamu bola dokončená 5. októbra 2015 a vytvorila nový obchodný blok, ktorý zahŕňa 36 % celosvetového HDP a ktorý by mohol mať ďalekosiahle účinky na svetový obchod;

H.  keďže Vietnam dosiahol v posledných dvoch desaťročiach veľký pokrok v oblasti plnenia miléniových rozvojových cieľov, znižovania chudoby, hospodárskeho rozvoja, sociálneho zabezpečenia, zamestnanosti, vzdelávania a zdravotnej starostlivosti;

I.  keďže vplyv politiky „doi moi“ (obnova) a opatrenia na budovanie trhového hospodárstva viedli aj k zvýšeniu rozdielov medzi bohatými a chudobnými; keďže sa množia protesty proti zaberaniu pôdy a habaniu majetku vládou; keďže však celosvetová recesia negatívne ovplyvnila vietnamské vývozy, pričom rast HDP v roku 2014 bol jedným z najpomalších od konca ázijskej hospodárskej krízy; keďže Vietnam čelí výzve v súvislosti s pracovnou silou, ktorá každoročne rastie o viac ako milión osôb;

J.  keďže článok 1 ods. 1 komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci potvrdzuje záväzok v súvislosti so všeobecnými zásadami medzinárodného práva a stanovuje „dodržiavanie demokratických zásad a ľudských práv“ ako základný prvok dohody, pričom posilňuje vnútorné a medzinárodné politiky oboch strán; keďže stále dochádza k prípadom aktivistov za ľudské práva zatknutých za okolností, ktoré nie sú ani zďaleka transparentné, a keďže budúci zjazd Komunistickej strany Vietnamu naplánovaný na január 2016 bude skutočnou skúškou toho, do akej miery sa vo Vietname naozaj rešpektujú zásady demokracie;

K.  keďže obmedzenia vo Vietname týkajúce sa slobody prejavu online aj offline, slobody tlače a médií, prístupu k informáciám, slobody zhromažďovania a združovania, ako aj slobody náboženského vyznania, ako vyplýva zo správ osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, vzbudzujú aj naďalej vážne znepokojenie;

L.  keďže Vietnam je cenným partnerom EÚ v rámci rokovaní o zmene klímy a zaviazal sa znížiť emisie o 8 až 10 % v porovnaní s rokom 2010, ako aj znížiť spotrebu energie na HDP o 1 až 1,5 % za rok pri príležitosti príprav na konferenciu OSN o zmene klímy v Paríži, ktorá sa uskutoční v novembri 2015;

M.  keďže v dôsledku historických vzťahov majú mnohí európski občania vietnamský pôvod a keďže Česká republika uznala svojich občanov vietnamského pôvodu ako etnickú menšinu;

N.  keďže sa nedávno vystupňovalo napätie medzi Čínou a susednými krajinami v Juhočínskom mori vrátane Vietnamu v dôsledku jednostranných opatrení prijatých v sporných oblastiach v Juhočínskom mori, ktoré nie sú v súlade s medzinárodným právom; keďže zvýšenie napätia v súvislosti s územnými spormi v regióne vplýva na globálne otázky a vážne ohrozuje mier, bezpečnosť, stabilitu a medzinárodný obchod; keďže vyriešenie tohto napätia je hlavným strategickým záujmom EÚ s cieľom zachovať celosvetovú bezpečnosť, ako aj zabezpečiť stabilitu na hlavných morských trasách v Juhočínskom mori, ktoré majú veľký význam pre obchod EÚ; keďže Vietnam oficiálne podporuje podnet na súdne konanie, ktorý Filipíny predložili stálemu rozhodcovskému súdu v Haagu 16. marca 2015 na základe Dohovoru Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS);

O.  keďže Vietnam rozširuje spoluprácu so svojimi ázijskými susedmi v oblasti strategickej politiky, bezpečnosti a energetiky a zároveň posilňuje svoje dvojstranné vzťahy s kľúčovými medzinárodnými aktérmi, ako sú USA a Rusko, vzhľadom na znovu vznikajúce napätie v Juhočínskom mori;

P.  keďže Vietnam je aj naďalej silne kontaminovaný výbušnými pozostatkami vietnamskej vojny a obyvatelia a životné prostredie stále trpia účinkami približne 20 miliónov galónov látky Agent Orange (dioxínu), ktoré boli rozprášené;

1.  víta uzavretie komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci s Vietnamom, pričom vyzdvihuje značný strategický význam Vietnamu ako kľúčového partnera EÚ v juhovýchodnej Ázii a v združení ASEAN; zdôrazňuje, že v dohode sa vymedzujú budúce vzťahy v širšom spektre otázok, aby sa ďalej posilňovala spolupráca v oblasti globálnych a regionálnych výziev, ako sú dobrá správa a boj proti korupcii, hospodársky a sociálny pokrok pri zohľadnení zásady udržateľného rozvoja, odzbrojovanie a zbrane hromadného ničenia, ako aj boj proti terorizmu; vyzýva vlády a parlamenty členských štátov, aby urýchlili proces ratifikácie s cieľom zabezpečiť, aby dohoda mohla nadobudnúť platnosť;

2.  vyjadruje nádej, že EÚ aj Vietnam budú mať hospodársky úžitok z ratifikácie komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci; zdôrazňuje možné dôsledky budúcej dohody o obchode a investíciách na tvorbu pracovných miest a znižovanie chudoby; víta hospodárske a finančné reformy, ktoré uskutočnili vietnamské orgány na podporu ďalšej integrácie Vietnamu do svetového hospodárstva, a vyzýva Vietnam, aby v takýchto reformách pokračoval; vyzýva vietnamskú vládu a EÚ, aby v rámci viacstranných fór pokračovali v spolupráci v oblasti hospodárstva, obchodu a nových technológií; víta skutočnosť, že vietnamský HDP na obyvateľa sa od roku 2010 takmer zdvojnásobil;

3.  zdôrazňuje význam komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci pre vzťahy medzi EÚ a združením ASEAN; domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a združením ASEAN by sa mohla posilniť v rôznych oblastiach, ako je napríklad rozvoj finančného sektora, transparentnosť a koordinácia makroekonomických politík;

4.  vyzýva členské štáty, aby v úsilí dosiahnuť politickú súdržnosť čo najviac zosúladili jednotlivé ciele v oblasti svojej rozvojovej spolupráce s cieľmi stanovenými v komplexnej dohode o partnerstve a spolupráci;

5.  víta včasné vykonávanie komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci, zatiaľ čo ešte prebieha proces ratifikácie v oblastiach ako obchod, ľudské práva, migrácia, regionálna bezpečnosť, energetika, veda a technika;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité určiť jasné kritériá a záväzné termíny v súvislosti s vykonávaním komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci;

7.  víta články v komplexnej dohode o partnerstve a spolupráci, ktoré sa týkajú spoločného záväzku a spolupráce v oblasti ľudských práv; vyjadruje nádej, že vzájomne dohodnuté dodržiavanie demokratických zásad a ľudských práv bude ďalej posilňovať dlhodobý dialóg s vietnamskou vládou, najmä o podpore slobody prejavu, zhromažďovania, združovania a náboženského vyznania, ako je zakotvené v článku 69 vietnamskej ústavy a v článkoch 9, 10 a 11 Európskeho dohovoru o ľudských právach;

8.  zdôrazňuje aktivujúci, tvorivý a urýchľujúci potenciál otvoreného internetu a IKT pre budovanie komunít, občiansku spoločnosť a pre celosvetový hospodársky, sociálny, vedecký, kultúrny a politický rozvoj; zdôrazňuje preto význam neobmedzeného prístupu k bezplatnému a otvorenému internetu z hospodárskeho a sociálneho hľadiska, ako aj z hľadiska ľudských práv;

9.  víta rozhodnutie vietnamských orgánov zrušiť vízovú povinnosť pre občanov piatich európskych krajín a domnieva sa, že toto rozhodnutie bude stimulovať užšiu spoluprácu v odvetví cestovného ruchu;

10.  víta skutočnosť, že predseda vlády Vietnamu oznámil „riadiaci plán“ na vykonávanie odporúčaní uvedených vo všeobecnom pravidelnom preskúmaní Rady pre ľudské práva, ako aj stratégie reformy súdnictva, ktorá by sa mala dokončiť do roku 2020;

11.  víta zvýšenie rozpočtu na oficiálnu rozvojovú pomoc EÚ pre Vietnam na 400 miliónov EUR na roky 2014 – 2020; naliehavo vyzýva Komisiu, aby investovala do zvýšenia viditeľnosti, pokiaľ ide o činnosti a podporu EÚ vo Vietname, s cieľom maximalizovať strategický potenciál týchto zdrojov;

12.  nabáda EÚ, aby pokračovala v podpore rozvoja schopností Vietnamu presadzovať rešpektovanie dobrej správy vecí verejných a právneho štátu, a víta zameranie spolupráce EÚ okrem iného na reformy verejnej správy vrátane zdaňovania, čo je kľúčom k zaručeniu maximalizácie schopností vytvárať vnútorné príjmy a k boju proti daňovým únikom a korupcii, a na vedu a techniku, dopravu a plánovanie miest a regiónov, ako aj ich rozvoj;

13.  vyzýva Európsky parlament a Komisiu, aby v rámci úzkej spolupráce vyhodnotili všetky prípady porušovania ľudských práv s cieľom zabezpečiť riadny demokratický dohľad nad vykonávaním komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že Európskemu parlamentu budú relevantné dokumenty postúpené simultánne, včas a primeraným spôsobom;

14.  víta uzavretie rokovaní o dohode o voľnom obchode; rozhodne sa domnieva, že je nutné, aby dohoda o komplexnom partnerstve a spolupráci a dohoda o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom prispeli k posilneniu ľudských práv vo Vietname;

15.  pripomína, že budúca dohoda o voľnom obchode bude zahŕňať kapitolu o obchode a udržateľnom rozvoji, záväzky v oblasti základných pracovných noriem a dohovorov MOP a dodržiavania základných práv pracovníkov oboma stranami, ako aj záväzky, ktoré podporia zachovanie a udržateľné riadenie prírodných zdrojov, pričom sa osobitná pozornosť bude venovať sociálnej zodpovednosti podnikov a spravodlivým a etickým obchodným modelom;

16.  vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby naplnila očakávania vyplývajúce z novej dohody a zabezpečila, aby politiky EÚ a jej členských štátov v uskutočňované kontexte vykonávania dohody o partnerstve a spolupráci a budúcej dohody o voľnom obchode s Vietnamom pomáhali presadzovať dodržiavanie ľudských práv, právneho štátu a dobrej správy vecí verejných; požaduje budovanie kapacít na zlepšenie riešenia sťažností dotknutých jednotlivcov a spoločenstiev v súvislosti s článkom 35 komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci; vyzýva vietnamskú vládu, aby posilnila zapojenie občianskej spoločnosti prostredníctvom účasti združení a mimovládnych organizácií na politickom, hospodárskom a sociálnom rozvoji krajiny;

17.  vyzýva vietnamskú vládu, aby dosiahla konkrétny pokrok pri vykonávaní odporúčaní všeobecného pravidelného preskúmania Rady pre ľudské práva, počnúc vytvorením nezávislej národnej inštitúcie pre ľudské práva; naliehavo vyzýva Komisiu, aby poskytla Vietnamu potrebnú podporu pri budovaní kapacít; víta financovanie z prostriedkov EÚ prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a naliehavo požaduje, aby sa v týchto iniciatívach pokračovalo s cieľom podporiť úsilie vlády:

18.  vyzýva 12. zjazd Komunistickej strany Vietnamu so zreteľom na voľby v roku 2016, aby umožnil posilnenú účasť občanov na demokratickom fungovaní štátu, a to konkrétne povolením vytvárať opozičné strany, hnutia občianskej spoločnosti a MVO;

19.  odsudzuje skutočnosť, že podľa odhadov je viac ako 500 väzňov odsúdených na smrť; vyzýva vietnamskú vládu, aby zaviedla okamžité moratórium na popravy a prijala vhodné právne predpisy na zrušenie trestu smrti, a víta otvorenie systému, zároveň však stále vyjadruje poľutovanie nad zadržiavaním aktivistov v oblasti ľudských práv; v tejto súvislosti víta pripravenosť vlády znížiť počet trestných činov trestaných smrťou a vyzýva vládu, aby postupovala transparentne, pokiaľ ide o to, či a na základe akých obvinení sa ešte vykonávajú popravy;

20.  pripomína význam dialógu medzi EÚ a Vietnamom v oblasti ľudských práv ako kľúčového nástroja, ktorý by sa mal používať efektívnym a pragmatickým spôsobom, aby sa Vietnamu poskytla podpora a povzbudenie pri vykonávaní potrebných reforiem;

21.  naliehavo požaduje ratifikáciu Rímskeho štatútu Medzinárodného trestného súdu;

22.  poznamenáva, že odevný a textilný priemysel, ktorý zamestnáva viac ako dva milióny pracovníkov, je najväčším vývozným sektorom Vietnamu, a vyjadruje obavy nad nedostatkom mechanizmov, ktoré majú zamestnanci k dispozícii na obranu svojich práv; zdôrazňuje pozitívny signál, ktorý by vietnamské orgány vyslali ratifikovaním Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 87 o slobode združovania a ochrane práva odborovo sa organizovať a Dohovoru č. 98 o práve organizovať sa a kolektívne vyjednávať;

23.  vyzýva orgány, aby sa zdržali potláčania pokojného uplatňovania práva na slobodu prejavu, zhromažďovania a združovania; nalieha v tejto súvislosti na revízii trestného zákonníka, najmä jeho článkov 79, 87, 88 a 258; berie na vedomie amnestiu, ktorá bola nedávno udelená viac ako 18 000 väzňom, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že medzi nimi neboli politickí väzni; je naďalej znepokojený tým, že približne 60 väzňov svedomia vrátane obrancov ľudských práv, novinárov, blogerov, ako aj aktivistov v oblasti pozemkových práv, pracovníkov a aktivistov v oblasti životného prostredia je zadržiavaných vo vietnamských väzniciach a odsúdených v hromadných súdnych konaniach rôzneho druhu za trestné činy týkajúce sa predovšetkým slobody prejavu a trestné činy proti štátu, a žiada ich prepustenie; nabáda na reformy systému trestného súdnictva, predovšetkým trestného poriadku vrátane doložiek, ktoré kriminalizujú mierové aktivity z dôvodov národnej bezpečnosti; vyzýva orgány, aby vytvorili nezávislý systém trestného súdnictva;

24.  žiada, aby sa dodržiavala sloboda náboženského vyznania a aby sa skoncovalo s diskrimináciou a utláčaním etnických a náboženských menšín vrátane obťažovania, sledovania, zastrašovania, zadržiavania, domáceho väzenia, fyzických útokov a zákazu cestovania, pokiaľ ide o kresťanov, budhistov a stúpencov náboženstiev hoa hao a cao dai, a najmä aby sa skoncovalo s prenasledovaním náboženských spoločenstiev, ako je vietnamská zjednotená budhistická cirkev, ako aj montagnardských kresťanov a budhistov khmer krom; naliehavo žiada, aby sa vykonali reformy s cieľom zlepšiť sociálno-ekonomické podmienky etnických a náboženských menšín; požaduje revíziu právnych predpisov, ktoré upravujú registráciu náboženských skupín; pripomína tragický osud ctihodného Thich Quang Doa, 87-ročného budhistického disidenta, ktorý je vyše 30 rokov držaný v domácom väzení vo svojom kláštore bez toho, aby bol obvinený, a opakuje výzvu na jeho prepustenie;

25.  žiada bezodkladne vykonať reformu systému súdnictva s cieľom zaistiť medzinárodné normy pre spravodlivý proces, ako sa ustanovuje v článku 10 Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

26.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že Vietnam je jednou z hlavných krajín pôvodu obetí obchodovania s ľuďmi, ako aj nad správami o veľkom počte detí, najmä chlapcov, ktoré nie sú zákonom chránené proti sexuálnemu zneužívaniu a stávajú sa obeťami detskej prostitúcie, obchodovania alebo zlého zaobchádzania; naliehavo vyzýva Vietnam, aby vypracoval silné a účinné zákony na ochranu detí, ktoré ochránia všetky deti bez rozdielu pohlavia; vyzýva Komisiu, aby podporila Vietnam pri posilňovaní jeho kapacít v oblasti migračných politík a boja proti obchodovaniu s ľuďmi a organizovanému zločinu, a to aj v súvislosti s politikou v oblasti práce a migrácie; je rovnako znepokojený správami o vykorisťovaní vietnamských obetí obchodovania s ľuďmi vrátane maloletých v členských štátoch; vyzýva Komisiu, aby urýchlene zabezpečila úplné vykonávanie kľúčových ustanovení na ochranu stanovených v stratégii EÚ zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi; nabáda vládu Vietnamu a Komisiu, aby v rámci komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci zvážili vytvorenie podvýboru alebo špecializovanej pracovnej skupiny so zameraním na obchodovanie s ľuďmi;

27.  zdôrazňuje sociálno-ekonomické výzvy, ktorým Vietnam čelí, pokiaľ ide o jeho mladú populáciu a rastúcu vnútornú migráciu do miest;

28.  víta prijatie zmeneného zákona o pôde z roku 2013, je však naďalej vážne znepokojený porušovaním práv vlastníctva, násilným vysťahovaním a konfiškáciou pôdy štátom na účely rozvojových projektov, čo vedie k vyvlastňovaniu státisícov poľnohospodárov; vyzýva vládu, aby skoncovala so zaberaním pôdy a aby zriadila primerané mechanizmy podávania sťažností;

29.  víta rozsiahle právne záväzky vietnamských orgánov, pokiaľ ide o presadzovanie rodovej rovnosti a boj proti diskriminácii, vyjadruje však obavy, že domáce násilie, obchodovanie so ženami a deťmi, rastúci problém HIV/AIDS u žien a porušovanie sexuálnych a reprodukčných práv zostanú aj naďalej závažnými problémami; naliehavo vyzýva vietnamskú vládu, aby pokračovala v reforme svojho občianskeho registra a skoncovala s diskriminačnými postupmi, ku ktorým niekedy dochádza v dôsledku zvláštností systému „Hộ khẩu“ (matričnej knihy), čo mnohým rodinám, a najmä deťom, bráni v tom, aby boli zaregistrované, a teda mali prístup k vzdelaniu a sociálnym službám;

30.  chváli Vietnam za jeho vedúcu úlohu v Ázii, pokiaľ ide o rozvoj práv LGBTI, najmä za nedávno prijatý zákon o manželstve a rodine, ktorý umožňuje svadobné obrady osôb rovnakého pohlavia;

31.  vyjadruje rovnaké obavy ako vietnamská vláda, že korupcia predstavuje jeden z hlavných problémov vo Vietname; požaduje podrobnejšie preskúmanie situácií, v ktorých sú občania, ktorí oznámia korupciu, terčom útokov orgánov; naliehavo vyzýva vietnamské orgány, aby dôsledne vyšetrili prípady útokov namierených proti novinárom, blogerom a oznamovateľom; vyjadruje poľutovanie aj nad tým, že vietnamská vláda nenáležite používa článok 258 trestného zákonníka o „zneužívaní demokratických slobôd“, ktoré môže byť trestané až siedmimi rokmi odňatia slobody; poznamenáva, že napriek protikorupčnému zákonu bolo príslušné stíhanie úspešné iba vo veľmi malom počte prípadov, a vyzýva vládu, aby zlepšila vykonávanie tohto zákona;

32.  vyzýva vietnamské orgány, aby vynaložili väčšie úsilie, pokiaľ ide o boj proti korupcii, s cieľom vyslať pozitívny signál zahraničným investorom; poznamenáva, že slabá právna infraštruktúra a korupčný systém vedú k finančnej nepredvídateľnosti a sú vážnou prekážkou pre investičné a obchodné operácie;

33.  vyjadruje vážne znepokojenie, pokiaľ ide o environmentálne škody vo Vietname, najmä znečisťovanie životného prostredia, odlesňovanie a neudržateľné ťažobné činnosti, ktoré ničia celé regióny a vodné toky a narúšajú život miestnych spoločenstiev, ako aj o činnosti vietnamských spoločností v zahraničí, ktoré prispievajú k poškodzovaniu životného prostredia a zaberaniu pôdy;

34.  naliehavo vyzýva vietnamskú vládu, aby zaviedla opatrenia na zaručenie účinného presadzovania právnych predpisov na ochranu životného prostredia a biodiverzity, najmä pokiaľ ide o negatívne vplyvy odlesňovania a ťažby nerastných surovín, spolu s jasnými, časovo vymedzenými cieľmi, ktoré sú založené na výsledkoch, v každej z týchto oblastí; vyzýva Komisiu, aby poskytla Vietnamu potrebnú podporu pri budovaní kapacít na tento účel;

35.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia pre rieku Mekong najprv vykonala podrobné konzultácie a vypracovala komplexné posúdenia plánov na budovanie vodných elektrární na hlavnom toku rieky Mekong z hľadiska ich vplyvu na životné prostredie, rybolov a živobytie, ako aj cezhraničného vplyvu;

36.  berie na vedomie, že ministerstvo prírodných zdrojov a životného prostredia prijalo stratégiu na prispôsobenie sa zmene klímy; upozorňuje, že krajina sa podieľa na rozvoji využívania energie z biomasy a slnečnej energie, a víta dôrazné zameranie balíka pomoci EÚ (na roky 2014 – 2020) na rozvoj energie z udržateľných zdrojov;

37.  vzhľadom na zdravotné a environmentálne dedičstvo vietnamskej vojny vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili vytvorenie fondu na podporu obetiam a vojnovým veteránom a zintenzívnili príslušné opatrenia vyslaním misií odborníkov v oblasti dekontaminácie škodlivých látok a odstraňovania mín na územiach, ktoré si vyžadujú obete dokonca aj v súčasnosti, 40 rokov po skončení konfliktu;

38.  vyzýva vládu, aby prehodnotila svoje rozhodnutie vybudovať a prevádzkovať v lokalite Ninh prvú vietnamskú jadrovú elektráreň;

39.  víta skutočnosť, že Vietnam prijal konkrétne opatrenia zamerané na rozvoj poznatkov a výskumu v oblasti vedy a techniky, odstránenie nedostatkov vo vyššom vzdelávaní a prilákanie Vietnamcov žijúcich v zahraničí, ako aj na spoluprácu s európskymi a americkými akademickými inštitúciami s cieľom podporiť tento proces;

40.  vyzýva Čínu a dotknuté susedné krajiny vrátane Vietnamu, aby zintenzívnili úsilie o zmiernenie napätia v spornej oblasti v Juhočínskom mori; domnieva sa, že táto situácia by mohla ohroziť hlavné záujmy EÚ v regióne vrátane globálnej bezpečnosti a slobodnej plavby na hlavných námorných trasách, ktoré majú pre obchod EÚ rozhodujúci význam; zdôrazňuje potrebu riešiť spory mierovou cestou, pomocou budovania dôvery, dvojstranných a regionálnych diskusií a na základe medzinárodného práva vrátane morského práva a mediácie prostredníctvom nezávislých medzinárodných subjektov, ako je UNCLOS; pripomína, že je dôležité nájsť kooperatívne riešenia, do ktorých budú zapojené všetky strany; naliehavo vyzýva Komisiu a podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku, aby aktívne monitorovali situáciu a podporili riešenie sporu v súlade s medzinárodným právom; víta spoločné vyhlásenie čínskych a vietnamských lídrov z apríla 2015, v ktorom sa zaviazali nájsť mierové riešenie sporov týkajúcich sa ostrovov;

41.  víta úlohu združenia ASEAN, pokiaľ ide o mierové riadenie sporov, predovšetkým prostredníctvom snahy o vytvorenie regionálneho kódexu správania;

42.  požaduje posilnenie parlamentnej spolupráce a úlohy Európskeho parlamentu a medziparlamentných schôdzí ako prostriedkov na monitorovanie vykonávania komplexnej dohody o partnerstve a spolupráci;

43.  domnieva sa, že komplexná dohoda o partnerstve a spolupráci s Vietnamom je pre EÚ príležitosťou na to, ako posilniť svoju pozíciu v Ázii a zohrávať významnejšiu úlohu v regióne; zdôrazňuje, že táto dohoda je pre EÚ takisto príležitosťou na to, ako presadzovať svoje ciele, pokiaľ ide o mier, právny štát, demokraciu a ľudské práva, námornú bezpečnosť a spoločné využívanie zdrojov;

44.  zdôrazňuje, že podľa článku 218 ods. 10 ZFEÚ musí byť Európsky parlament ihneď a v plnom rozsahu informovaný vo všetkých etapách konania, pokiaľ ide o komplexnú dohodu o partnerstve a spolupráci; trvá na tom, že v rámci tohto postupu by sa Európskemu parlamentu mali poskytnúť aj rozsiahle písomné informácie o cieľoch, ktoré sa sledujú prostredníctvom opatrení a pozícií EÚ, najmä čo sa týka vývoja situácie v oblasti ľudských práv, slobody prejavu a zásady právneho štátu v krajine; okrem toho kladie dôraz na zásadnú úlohu, ktorú zohrávajú kontaktné miesta v rámci delegácie EÚ pri monitorovaní ľudských práv v krajine;

45.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Národnému zhromaždeniu Vietnamu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0467.
(2) Ú. v. ES L 136, 7.6.1996, s. 28.
(3) Ú. v. ES L 144, 10.6.1980, s. 1.
(4) Ú. v. ES L 117, 5.5.1999, s. 31.
(5) Ú. v. EÚ C 175 E, 10.7.2008, s. 615.
(6) Ú. v. EÚ C 15 E, 21.1.2010, s. 58.
(7) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 76.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0189.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0022.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0458.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
(12) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.


Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe
PDF 244kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe (2015/2936(RSP))
P8_TA(2015)0469B8-1347/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie z 21. októbra 2015, ktorým sa zriaďuje nezávislá Európska fiškálna rada s poradnou funkciou (C(2015)8000),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 21. októbra 2015 Rade týkajúce sa zriadenia rád pre konkurencieschopnosť v členských štátoch eurozóny (COM(2015)0601),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Plán na postupné dosiahnutie konzistentnejšieho vonkajšieho zastúpenia eurozóny na medzinárodných fórach (COM(2015)0602),

–  so zreteľom na návrh Komisie z 21. októbra 2015 na rozhodnutie Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia na postupné vytvorenie jednotného zastúpenia eurozóny v rámci Medzinárodného menového fondu (COM(2015)0603),

–  so zreteľom na správu s názvom Dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe (správa piatich predsedov),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy(1),

–  so zreteľom na nariadenia (EÚ) č. 1173/2011(2), (EÚ) č. 1174/2011(3), (EÚ) č. 1175/2011(4), (EÚ) č. 1176/2011(5) a (EÚ) č. 1177/2011(6), smernicu 2011/85/EÚ(7) a nariadenia (EÚ) č. 472/2013(8) a (EÚ) č. 473/2013(9) (balík šiestich legislatívnych aktov a balík dvoch legislatívnych aktov),

–  so zreteľom na smernicu 2014/49/EÚ o systémoch ochrany vkladov(10),

–  so zreteľom na otázku Komisii o dobudovaní hospodárskej a menovej únie (O-000152/2015 – B8-1113/2015),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže správa piatich predsedov o dobudovaní hospodárskej a menovej únie v Európe obsahuje návrhy na dobudovanie hospodárskej a menovej únie v Európe;

B.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy vyzdvihol potrebu ambiciózneho a urýchleného pokroku pri posilňovaní eurozóny;

C.  keďže Komisia v rámci prvej fázy plánu obsiahnutého v správe piatich predsedov uverejnila 21. októbra 2015 balík, ktorý obsahuje kroky smerujúce k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (HMÚ), pozostávajúce z dvoch oznámení, jedného odporúčania na odporúčanie Rady, návrhu rozhodnutia Rady a rozhodnutia Komisie;

Všeobecné hodnotenie

1.  berie na vedomie návrhy Komisie na posilnenie HMÚ a hoci uznáva, že sa už podnikli určité kroky správnym smerom, konštatuje, že je potrebné ďalšie úsilie, aby sa odstránili súčasné nedostatky inštitucionálneho rámca eurozóny;

2.  ako uvádza vo svojom uznesení o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: zhodnotenie situácie a výzvy, Európsky parlament trvá na plnení ustanovení balíka šiestich legislatívnych aktov a balíka dvoch legislatívnych aktov, a zároveň zdôrazňuje, že existujúce zmluvy a nástroje by umožnili prijatie potrebných dodatočných krokov k dobudovaniu HMÚ;

3.  ľutuje, že balík, ktorý uverejnila Komisia, nenecháva dostatočný priestor pre parlamentný dohľad a diskusiu na celoeurópskej úrovni, ktoré sú nevyhnutné na zabezpečenie demokratickej zodpovednosti nad rozhodnutiami prijatými v súvislosti s HMÚ, a tým aj na zaručenie podielu občanov na správe eurozóny;

4.  žiada Komisiu, aby v súlade so správou piatich predsedov včas konzultovala s Európskym parlamentom v kontexte príprav bielej knihy o prechode z prvej fázy do druhej fázy reforiem HMÚ;

Európsky semester

5.  žiada Komisiu, aby v súlade so správou piatich predsedov začala rokovania s Európskym parlamentom, Radou a Euroskupinou o medziinštitucionálnej dohode (MID) o správe európskych hospodárskych záležitostí vrátane európskeho semestra, a tiež o kontrole vykonávania programu makroekonomických úprav; trvá na tom, aby táto medziinštitucionálna dohoda v rámci zmlúv zaručila, že štruktúra európskeho semestra umožní zmysluplnú a pravidelnú parlamentnú kontrolu tohto procesu, najmä pokiaľ ide o odporúčania týkajúce sa eurozóny;

Európska fiškálna rada a rady pre konkurencieschopnosť v členských štátoch

6.  ľutuje, že Komisia sa rozhodla nevyužiť riadny legislatívny postup pre rozhodnutia týkajúce sa rád pre konkurencieschopnosť v členských štátoch a vyzýva Komisiu, aby na tento účel prijala legislatívny návrh;

7.  zdôrazňuje, že Európska fiškálna rada by sa mala ako poradný orgán Komisie zodpovedať Európskemu parlamentu a že jej hodnotenia by preto mali byť zverejňované a transparentné;

Vonkajšie zastúpenie eurozóny

8.  žiada Komisiu, aby zaručila, že medzinárodné zastúpenie eurozóny bude podliehať demokratickej kontrole Európskeho parlamentu;

o
o   o

9.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.
(2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(7) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(10) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 149.


Výročná správa o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti
PDF 600kWORD 276k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti (2015/2229(INI))
P8_TA(2015)0470A8-0344/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a ostatné zmluvy a nástroje OSN týkajúce sa ľudských práv, najmä na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, ktoré boli prijaté v New Yorku 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa a uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(1),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach,

–  so zreteľom na články 2, 3, 8, 21 a 23 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na strategický rámec EÚ a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu, ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012(2),

–  so zreteľom na usmernenia Európskej únie o ľudských právach,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 12. mája 2014(3),

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery(4),

–  so zreteľom na usmernenia pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie počas ich návštev mimo Európskej únie(5),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014, ktorú Rada prijala 22. júna 2015(6),

–  so zreteľom na akčný plán pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019, ktorý Rada prijala 20. júla 2015(7),

–  so zreteľom na akčný plán pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien: zmena životov dievčat a žien prostredníctvom vonkajších vzťahov EÚ na roky 2016 – 2020 (GAPII), ktorý Rada prijala 26. októbra 2015(8),

–  so zreteľom na závery Rady zo 14. mája 2012 na tému Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien(9),

–  so zreteľom na závery Rady z 5. decembra 2014 o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa(10),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (SZBP) 2015/260 zo 17. februára 2015, ktorým sa predlžuje mandát osobitného zástupcu Európskej únie pre ľudské práva(11),

–  so zreteľom na závery Rady z 26. mája 2015 o rodovej otázke v oblasti rozvoja(12),

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 z 31. októbra 2000 o ženách a mieri a bezpečnosti(13),

–  so zreteľom na svoje naliehavé uznesenia o prípadoch porušovania ľudských práv a zásad demokracie a právneho štátu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júna 2010 o politikách EÚ na podporu obhajcov ľudských práv(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2011 o vonkajších politikách EÚ na podporu demokratizácie(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o stratégii digitálnej slobody v zahraničnej politike EÚ(16),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. júna 2013 o slobode tlače a médií vo svete(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o korupcii vo verejnom a súkromnom sektore: vplyv na ľudské práva v tretích krajinách(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. októbra 2013 o diskriminácii na základe príslušnosti ku kaste(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o prioritách EÚ pre 25. zasadnutie Rady OSN pre ľudské práva(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o prioritách EÚ pre Radu OSN pre ľudské práva v roku 2015(21),

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 2. apríla 2014 k 69. zasadnutiu Valného zhromaždenia Organizácie Spojených národov(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o odstránení mučenia vo svete(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2013 a politike Európskej únie v tejto oblasti(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti(29),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. októbra 2014 o stratégii rozširovania a hlavných výzvach v rokoch 2014 – 2015(30),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskej rade, Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 8. marca 2011 o partnerstve pre demokraciu a spoločnú prosperitu s južným Stredozemím(31),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 25. mája 2011 o novej reakcii na meniace sa susedstvo(32),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 30. apríla 2014 o prístupe k rozvojovej spolupráci EÚ založenom na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva (SWD(2014)0152),

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva z 26. júna 2014, v ktorej vyzýva na vytvorenie otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny, ktorej úlohou by bolo vypracovať medzinárodný právne záväzný nástroj týkajúci sa nadnárodných spoločností a iných podnikov v súvislosti s ľudskými právami(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o novom prístupe EÚ k ľudským právam a demokracii – hodnotenie činnosti Európskej nadácie na podporu demokracie od jej vytvorenia(34),

–  so zreteľom na výročnú správu Populačného fondu OSN (UNFPA) a Detského fondu OSN (UNICEF) za rok 2014 o spoločnom programe týkajúcom sa mrzačenia ženských pohlavných orgánov(35),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0344/2015),

A.  keďže článok 21 ZEÚ zaväzuje EÚ, aby vyvíjala spoločnú zahraničnú a bezpečnostnú politiku založenú na zásadách demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávaní ľudskej dôstojnosti a zásady rovnosti a solidarity a dodržiavaní Charty OSN, Charty základných práv Európskej únie a medzinárodného práva;

B.  keďže podľa článku 6 ZEÚ Európska únia pristúpi k Európskemu dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd;

C.  keďže dodržiavanie, podpora, nedeliteľnosť a ochrana univerzálnosti ľudských práv musia byť základnými kameňmi vonkajšej činnosti EÚ;

D.  keďže zvýšená súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ, ako aj medzi jednotlivými vonkajšími politikami EÚ je nevyhnutným predpokladom úspešnej a účinnej politiky EÚ v oblasti ľudských práv; keďže zlepšenie súdržnosti by malo umožniť, aby EÚ rýchlejšie reagovala v počiatočných fázach porušovania ľudských práv;

E.  keďže záväzok EÚ týkajúci sa účinného multilateralizmu, v rámci ktorého zohráva ústrednú úlohu OSN, je neodlučiteľnou súčasťou vonkajšej politiky Únie a vychádza z presvedčenia, že multilaterálny systém založený na univerzálnych pravidlách a hodnotách je najvhodnejším systémom na riešenie globálnych kríz, výziev a hrozieb;

F.  keďže dodržiavanie ľudských práv sa spochybňuje a je ohrozené na celom svete; keďže viacero autoritárskych režimov vážne spochybňuje univerzálnosť ľudských práv, a to najmä na multilaterálnych fórach;

G.  keďže viac ako polovica svetového obyvateľstva stále žije v nedemokratických a represívnych režimoch a miera slobody vo svete v posledných niekoľkých rokoch neprestajne klesá; keďže nedodržiavanie ľudských práv spôsobuje náklady pre spoločnosť a pre jednotlivcov;

H.  keďže celosvetovo existuje mnoho pokusov o zúženie priestoru občianskej spoločnosti, a to aj v Rade OSN pre ľudské práva;

I.  keďže okrem konania slobodných volieb patrí medzi charakteristické črty demokratických režimov transparentné riadenie, dodržiavanie zásady právneho štátu, sloboda prejavu, dodržiavanie ľudských práv, existencia systému nezávislého súdnictva a rešpektovanie medzinárodného práva a medzinárodných dohôd a usmernení o dodržiavaní ľudských práv;

J.  keďže podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) pri príležitosti návrhu nového spoločného akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu uviedla, že ľudské práva sú jednou z hlavných priorít jej mandátu a určujúcim faktorom vo všetkých vzťahoch s inštitúciami EÚ, ako aj s tretími krajinami, medzinárodnými organizáciami a občianskou spoločnosťou; keďže v roku 2017 sa akčný plán pre ľudské práva a demokraciu podrobí preskúmaniu v polovici trvania, ktoré prebehne súbežne s preskúmaním externých finančných nástrojov v polovici trvania, čo by malo prispieť k väčšej súdržnosti vonkajšej činnosti EÚ;

K.  keďže Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ), Komisia, Rada a členské štáty sú zodpovedné za vykonávanie nového akčného plánu; keďže misie a zastúpenia EÚ v tretích krajinách môžu zohrávať významnú doplnkovú úlohu pri dosahovaní úspechu akčného plánu;

L.  keďže je potrebné zabezpečiť primerané zdroje a čo najefektívnejšie ich používať s cieľom posilniť podporu ľudských práv a demokracie v tretích krajinách;

M.  keďže EÚ by mala urobiť viac na to, aby zmerala vplyv svojich politík na ľudské práva, maximalizovala pozitívne účinky a zabránila negatívnym vplyvom alebo ich zmiernila a aby posilnila prístup k prostriedkom nápravy pre postihnuté obyvateľstvo;

N.  keďže spolupráca s vedúcimi predstaviteľmi a orgánmi tretích krajín vo všetkých dvojstranných a viacstranných fórach je jedným z najúčinnejších nástrojov na riešenie otázok ľudských práv v tretích krajinách; keďže organizácie občianskej spoločnosti v tretích krajinách sú kľúčovými partnermi pri formovaní a vykonávaní politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

O.  keďže EÚ považuje úzku spoluprácu s občianskou spoločnosťou a obhajcami ľudských práv v tretích krajinách za jednu zo svojich hlavných priorít pri riešení prípadov porušovania ľudských práv;

P.  keďže medzinárodná spolupráca by mala zohrávať významnejšiu úlohu pri posilňovaní dodržiavania základných práv a účinného parlamentného dohľadu nad spravodajskými službami, ktoré využívajú technológie digitálneho sledovania;

Q.  keďže EÚ a jej členské štáty sú úzkymi spojencami Medzinárodného trestného súdu od jeho vzniku a poskytujú mu finančnú, politickú, diplomatickú a logistickú podporu a zároveň podporujú univerzálnosť Rímskeho štatútu a bránia jeho integritu s cieľom posilňovať nezávislosť Medzinárodného trestného súdu;

R.  keďže politika podpory ľudských práv a demokracie by sa mala začleniť do všetkých ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom, ako je politika v oblasti rozvoja, migrácie, bezpečnosti, boja proti terorizmu, rozširovania a obchodu, s cieľom pokračovať v presadzovaní dodržiavania ľudských práv;

S.  keďže v článku 207 ZFEÚ sa stanovuje, že obchodná politika EÚ vychádza zo zásad a z cieľov vonkajšej činnosti Európskej únie;

T.  keďže rôzne formy migrácie predstavujú dôležitú výzvu v oblasti vonkajšej politiky EÚ, ktorá si vyžaduje okamžité, účinné a udržateľné riešenia s cieľom zabezpečiť, aby sa ľudské práva ľudí v núdzi, ako sú tí, ktorí utekajú pred vojnou a násilím, dodržiavali v súlade s európskymi hodnotami a medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv;

U.  keďže svetové hospodárstvo prechádza krízou, ktorá by mohla mať vplyv na hospodárske a sociálne práva, na životné podmienky ľudí (rast nezamestnanosti a chudoby, nerovnosti a neistého zamestnania, a nižšiu kvalitu služieb a obmedzený prístup k službám), a tým aj na ich blahobyt;

V.  keďže na základe univerzálnych a nedeliteľných hodnôt by sa sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania a viery mala stať jednou z priorít EÚ a treba ju bezpodmienečne podporovať; keďže tieto práva sú stále značne ohrozované, pretože počet prípadov násilia, ktoré s nimi súvisí, prudko stúpa;

W.  keďže všeobecné zrušenie trestu smrti je naďalej jednou z priorít EÚ v rámci jej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv; keďže v júni 2016 sa v nórskom Osle uskutoční 6. svetový kongres proti trestu smrti;

X.  keďže deti, ženy a príslušníci menšín čelia čoraz častejším a konkrétnejším hrozbám, násilným činom a sexuálnemu násiliu, a to najmä v oblastiach vojnových konfliktov;

Y.  keďže Sacharovova cena za rok 2014 bola udelená doktorovi Denisovi Mukwegemu za jeho vytrvalé úsilie ako lekárovi a obhajcovi ľudských práv, ktorý sa angažuje v mene obetí sexuálneho násilia a mrzačenia pohlavných orgánov; keďže mrzačenie ženských pohlavných orgánov je zásadným porušením práv žien a dievčat a keďže je absolútne nevyhnutné pripísať snahe bojovať proti mrzačeniu pohlavných orgánov a sexuálnemu násiliu ústrednú úlohu v rámci vonkajšej politiky EÚ a politiky EÚ v oblasti ľudských práv;

Z.  keďže v roku 2014 sa počet detí, ktoré v súčasnosti žijú v krajinách a oblastiach postihnutých ozbrojenými konfliktami a ktoré sú vystavené extrémnemu násiliu a traume a násilným náborom alebo sa stávajú zámerným cieľom násilných skupín, odhadoval na 230 miliónov;

AA.  keďže v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv sa uznáva právo každého jednotlivca na „životnú úroveň primeranú zdraviu a blahobytu jeho i jeho rodiny“, v rámci ktorého majú materstvo a detstvo nárok na osobitnú starostlivosť a pomoc, pričom zahŕňa aj zdravotnú starostlivosť; keďže v rezolúcii Rady pre ľudské práva (UNHRC) č. 26/28(36) sa požaduje, aby sa ďalšie zasadnutie Sociálneho fóra UNHRC zameralo na prístup k liekom v súvislosti s právom každého jednotlivca na najvyššiu dosiahnuteľnú úroveň telesného a duševného zdravia; keďže v ústave Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) sa uvádza, že „požívanie čo najvyššej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každého človeka bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomických alebo sociálnych podmienok“;

AB.  keďže zmena klímy ovplyvňuje prístup k vode, prírodným zdrojom a potravinám;

AC.  keďže cieľom zámerného a systematického ničenia cenných archeologických nálezísk tvoriacich súčasť svetového dedičstva, ktorého sa dopúšťajú teroristické organizácie a bojujúce skupiny, je destabilizovať obyvateľstvo a pripraviť ho o jeho kultúrnu identitu a toto ničenie by sa malo považovať nielen za vojnový zločin, ale aj za zločin proti ľudskosti;

Všeobecné úvahy

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že ľudské práva a demokratické hodnoty, ako sú napríklad sloboda prejavu, sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania a sloboda zhromažďovania a združovania, sú čoraz viac ohrozované v mnohých častiach sveta, a to aj v autoritárskych režimoch; vyjadruje takisto hlboké znepokojenie nad tým, že priestor pre občiansku spoločnosť sa zužuje a dochádza k útokom na čoraz väčší počet obhajcov ľudských práv na celom svete;

2.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o účinné začlenenie ľudských práv a demokratických hodnôt do jadra ich vzťahov s okolitým svetom, ako sa zaviazali v rámci ZEÚ; konštatuje, že EÚ by mala využiť vhodné opatrenia pri riešení závažných prípadov porušovania ľudských práv v tretích krajinách, najmä v prípade autoritárskych režimov, a to aj prostredníctvom vzťahov v oblasti obchodu, energetiky alebo bezpečnosti;

3.  opätovne zdôrazňuje, že je veľmi dôležité zabezpečiť väčšiu súdržnosť medzi vnútornými a vonkajšími politikami EÚ so zreteľom na rešpektovanie ľudských práv a demokratických hodnôt; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zatiaľ čo táto správa sa zaoberá vonkajšími politikami EÚ na presadzovanie ľudských práv, Európsky parlament tiež prijíma výročnú správu o situácii v oblasti základných práv v Európskej únii, ktorú vypracúva Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci; rovnako zdôrazňuje význam väčšej jednotnosti a súdržnosti a zabraňovania dvojitým štandardom vo vonkajších politikách EÚ a vo všetkých jej nástrojoch;

4.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby účinne riešili vnútorné výzvy v oblasti ľudských práv, ako sú situácia Rómov, zaobchádzanie s utečencami a migrantmi, diskriminácia lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, rasizmus, násilie páchané na ženách, podmienky zadržiavania a sloboda médií v členských štátoch, a zachovali tak dôveryhodnosť a konzistentnosť svojej vonkajšej politiky v oblasti ľudských práv;

5.  trvá na tom, že je dôležité zabezpečiť súdržnosť politiky EÚ v situáciách, keď dochádza k okupácii alebo anexii územia; pripomína, že vo všetkých takýchto situáciách by sa politika EÚ mala riadiť medzinárodným humanitárnym právom;

6.  je zásadne proti anexii, okupácii a osídľovaniu území a trvá na neodňateľnom práve národov na sebaurčenie;

7.  domnieva sa, že s cieľom splniť svoj záväzok dosiahnuť pokrok v oblasti ľudských práv a demokracie vo svete sa EÚ a jej členské štáty musia vyjadrovať konzistentne a jednotne a zabezpečiť, aby ich posolstvo bolo počuť;

8.  okrem toho zdôrazňuje význam posilnenej spolupráce medzi Komisiou, Radou, ESVČ, Európskym parlamentom a delegáciami EÚ v záujme zlepšenia celkovej súdržnosti politiky EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie a jej ústrednej pozície medzi všetkými politikami EÚ so zahraničným rozmerom, najmä v oblastiach týkajúcich sa rozvoja, bezpečnosti, zamestnanosti, migrácie, obchodu a technológií;

9.  vyzýva EÚ, aby zlepšila a systematizovala vplyv svojich politík na ľudské práva v plnom rozsahu a zabezpečila, aby tieto analýzy poslúžili na následné prepracovanie jej politík; vyzýva EÚ, aby vyvinula účinnejšie mechanizmy s cieľom maximalizovať pozitívne účinky jej politík na ľudské práva a zabrániť negatívnym vplyvom a zmierniť ich a aby posilnila prístup k prostriedkom nápravy pre postihnuté obyvateľstvo;

10.  upriamuje pozornosť na svoj dlhodobý záväzok podporovať ľudské práva a presadzovať demokratické hodnoty, čo sa okrem iného prejavuje v každoročnom udeľovaní Sacharovovej ceny za slobodu myslenia, v práci Podvýboru pre ľudské práva a v mesačných plenárnych rozpravách a uzneseniach o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

11.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zámerným a systematickým ničením cenných archeologických nálezísk a rabovaním na týchto náleziskách tvoriacich súčasť svetového dedičstva, ktorého sa s cieľom destabilizovať obyvateľstvo a narušiť jeho kultúrnu identitu dopúšťajú teroristické organizácie a bojujúce skupiny, ktoré financujú svoje násilné aktivity prostredníctvom nezákonného obchodu s ukradnutými umeleckými dielami; vyzýva preto Komisiu, aby v spolupráci s OSN a organizáciou UNESCO bojovala proti nezákonnému obchodovaniu s cennými umeleckými dielami z oblastí vojnových konfliktov a aby navrhla iniciatívy na ochranu kultúrneho dedičstva v týchto zónach; vyzýva Komisiu, aby klasifikovala zámerné ničenie spoločného dedičstva ľudstva ako zločin proti ľudskosti a aby v tejto súvislosti podnikla náležité právne kroky;

Nástroje politiky EÚ na presadzovanie ľudských práv a demokracie vo svete

Výročná správa EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete

12.  víta prijatie výročnej správy EÚ o ľudských práva a demokracii vo svete za rok 2014; domnieva sa, že výročná správa je nevyhnutným nástrojom na preskúmanie, komunikáciu a diskusiu o politike EÚ v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu vo svete; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili komplexné nadviazanie na otázky nastolené vo výročnej správe vrátane konkrétnych návrhov zameraných na vyriešenie týchto problémov, ako aj väčšiu súdržnosť rôznych správ o vonkajšej politike EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

13.  opätovne pozýva PK/VP na diskusiu s poslancami Európskeho parlamentu počas dvoch plenárnych zasadnutí ročne, a to prvý raz pri príležitosti predkladania výročnej správy EÚ a druhý raz v rámci odozvy na správu Európskeho parlamentu; zdôrazňuje, že písomné reakcie Komisie a ESVČ na uznesenie Európskeho parlamentu o výročnej správe o ľudských právach a demokracii zohrávajú dôležitú úlohu v medziinštitucionálnych vzťahoch, keďže umožňujú systematicky a dôkladne prijímať následné kroky ku všetkým bodom, ktoré uviedol Európsky parlament;

14.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za ich vyčerpávajúce správy o činnostiach, ktoré EÚ vykonala v oblasti ľudských práv a demokracie v roku 2014; domnieva sa však, že aktuálny formát výročnej správy o ľudských právach a demokracii by sa mohol zlepšiť tým, že by poskytol lepší prehľad o konkrétnom vplyve opatrení EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie v tretích krajinách a o dosiahnutom pokroku a že by bol ľahšie zrozumiteľný; ďalej požaduje podávanie správ o opatreniach prijatých v reakcii na uznesenia Európskeho parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

15.  v tejto súvislosti odporúča, aby ESVČ pri vypracúvaní výročnej správy zaujala analytickejší prístup a aby zároveň naďalej podávala správy o vykonávaní strategického rámca a akčného plánu EÚ; domnieva sa, že výročná správa by mala nielen zdôrazňovať úspechy EÚ a najlepšie postupy v tejto oblasti, ale tiež uviesť, pred akými výzvami a obmedzeniami EÚ stojí vo svojom úsilí o presadzovanie ľudských práv a demokracie v tretích krajinách a aké ponaučenia možno vyvodiť pre konkrétnu činnosť v nadchádzajúcich rokoch;

16.  zastáva názor, že správy týkajúce sa jednotlivých krajín predložené v rámci výročnej správy by mali byť menej opisné a menej statické a namiesto toho by mali lepšie odrážať plnenie stratégií jednotlivých krajín v oblasti ľudských práv a poskytnúť prehľad o vplyve činnosti EÚ na danom mieste;

Strategický rámec EÚ a (nový) akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu

17.  opakuje svoj názor, že prijatie strategického rámca EÚ a prvého akčného plánu EÚ pre ľudské práva a demokraciu v roku 2012 predstavovalo pre EÚ významný medzník v snahe o to, aby sa ľudské práva a demokracia bez výnimky začlenili do jej vzťahov s okolitým svetom;

18.  víta skutočnosť, že Rada v júli 2015 prijala nový akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019; vyjadruje ESVČ uznanie za konzultácie s Komisiou, Európskym parlamentom, členskými štátmi, občianskou spoločnosťou a regionálnymi a medzinárodnými organizáciami pri hodnotení prvého akčného plánu a vypracúvaní nového plánu;

19.  víta obnovený záväzok EÚ presadzovať a ochraňovať ľudské práva a podporovať demokraciu na celom svete; berie na vedomie, že tento akčný plán má EÚ umožniť, aby mohla zaujať cielenejší, systematickejší a koordinovanejší prístup v oblasti ľudských práv a demokracie, ako aj posilniť vplyv svojich politík a nástrojov na danom mieste; v tejto súvislosti podporuje uprednostňovanie piatich strategických oblastí činnosti;

20.  vyzýva PK/VP, ESVČ, Komisiu, Radu a členské štáty, aby zabezpečili efektívne a súdržné vykonávanie nového akčného plánu; upozorňuje najmä na dôležitosť zvýšenia účinnosti a maximalizácie miestneho vplyvu nástrojov, ktoré EÚ využíva na podporu dodržiavania ľudských práv a demokracie vo svete; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť rýchlu a primeranú reakciu na prípady porušovania ľudských práv; zdôrazňuje, že je dôležité zintenzívniť úsilie o zahrnutie ľudských práv a demokracie do všetkých vonkajších činností EÚ, a to aj na vysokej politickej úrovni;

21.  zdôrazňuje, že v záujme splnenia ambicióznych cieľov stanovených v rámci nového akčného plánu musí EÚ vyčleniť dostatok zdrojov a odborných kapacít, a to tak z hľadiska špecifických ľudských zdrojov v delegáciách a na ústredí, ako aj z hľadiska finančných prostriedkov, ktoré sú k dispozícii na projekty;

22.  opakuje svoj názor, že pevný konsenzus a posilnená koordinácia medzi členskými štátmi a inštitúciami EÚ sú potrebné, aby sa súdržne a dôsledne presadzoval program v oblasti ľudských práv a demokracie; pripomína, že akčný plán sa týka tak EÚ, ako aj členských štátov; preto rozhodne zdôrazňuje, že členské štáty by bez výnimky mali prevziať väčšiu zodpovednosť za vykonávanie akčného plánu a strategického rámca EÚ a používať ich ako svoj vlastný program pri presadzovaní ľudských práv a demokracie na dvojstrannej i mnohostrannej úrovni; s uspokojením berie na vedomie plánované predbežné hodnotenie nového akčného plánu a zdôrazňuje význam inkluzívnych konzultácií s cieľom dôsledne zohľadňovať dosiahnuté výsledky pri uplatňovaní hľadiska ľudských práv;

23.  v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby pravidelne diskutovala o otázkach týkajúcich sa ľudských práv a demokracie; opätovne vyzýva Radu pre zahraničné veci, aby každoročne usporadúvala verejnú diskusiu o činnosti EÚ v oblasti ľudských práv a demokracie;

24.  vyjadruje ESVČ a Komisii uznanie za podávanie správ o vykonávaní prvého akčného plánu a očakáva, že tieto správy budú poskytovať aj naďalej v rámci nového akčného plánu; navyše pripomína svoje odhodlanie dôsledne sa zapájať do vykonávania nového akčného plánu a do príslušných konzultácií;

25.  vyzýva PK/VP, aby v spolupráci so všetkými ostatnými členmi Komisie pripravila návrh programu, prostredníctvom ktorého sa ľudské práva začlenia do rozličných činností EÚ, najmä v oblasti rozvoja, migrácie, životného prostredia, zamestnanosti, ochrany údajov na internete, obchodu, investícií, technológií a podnikania;

Prehľad ďalších nástrojov politiky EÚ

Mandát osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva

26.  pripomína význam mandátu osobitného zástupcu EÚ (OZEÚ) pre ľudské práva v oblasti posilňovania viditeľnosti a účinnosti EÚ pri ochrane a presadzovaní ľudských práv a demokratických zásad na celom svete; oceňuje súčasného držiteľa mandátu za jeho významné úspechy a účasť na pravidelných výmenách názorov s Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou;

27.  víta predĺženie mandátu OZEÚ do februára 2017 a opakuje svoju požiadavku, aby sa tento mandát zmenil na trvalý; požaduje preto revíziu tohto mandátu tak, aby OZEÚ mal iniciatívnu právomoc, primerané ľudské a finančné zdroje a možnosť verejne vystupovať, podávať správy o výsledkoch návštev v tretích krajinách a komunikovať pozíciu EÚ v otázkach ľudských práv, aby sa posilnila úloha OZEÚ zlepšením jej viditeľnosti a účinnosti;

28.  opakuje svoju výzvu Rade, aby v mandáte geografických OZEÚ stanovila povinnosť úzko spolupracovať s OZEÚ pre ľudské práva;

Stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a úloha delegácií EÚ

29.  konštatuje, že Politický a bezpečnostný výbor v nadväznosti na spoločné úsilie delegácií EÚ, inštitúcií EÚ a členských štátov schválil 132 stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; opakovane vyjadruje podporu cieľu stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny, ktorým je prispôsobiť pôsobenie EÚ v každej krajine jej špecifickej situácii a potrebám; zdôrazňuje, že je potrebné neprestajne posudzovať stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny a v prípadne potreby ich upraviť a požaduje ďalšie zlepšovanie spolupráce, komunikácie a výmeny informácií medzi delegáciami EÚ, veľvyslanectvami členských štátov a inštitúciami EÚ pri vypracúvaní a vykonávaní týchto stratégií;

30.  opakuje svoju požiadavku, aby poslanci Európskeho parlamentu mali prístup k obsahu stratégií v náležitom formáte, aby tak mohli riadne a transparentne vykonávať svoje povinnosti; odporúča, aby ESVČ a Komisia v záujme zlepšenia transparentnosti stratégií v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny navonok komunikovali cieľ každej tejto stratégie; trvá na tom, aby ESVČ mala pre každú jednotlivú stratégiu jasné a merateľné ukazovatele pokroku;

31.  dôrazne poukazuje na to, že je dôležité zohľadňovať stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny na všetkých úrovniach tvorby politiky vo vzťahu ku konkrétnym tretím krajinám, okrem iného aj pri príprave politických dialógov na vysokej úrovni, dialógov o ľudských právach, dokumentov o stratégii krajiny a ročných akčných programov;

32.  víta skutočnosť, že všetky delegácie a misie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP) zriadili kontaktné miesta pre ľudské práva a/alebo rodové otázky; konštatuje však, že verejne dostupné informácie na internete sú v mnohých prípadoch zastarané, a preto požaduje ich rýchle zrevidovanie;

33.  pripomína svoje odporúčanie, aby PK/VP a ESVČ vypracovali jasné operačné usmernenia, pokiaľ ide o úlohu kontaktných miest v delegáciách, aby tak mohli pôsobiť ako skutoční poradcovia pre ľudské práva a efektívne vykonávať svoju prácu, dodržiavajúc pritom súdržnosť a inkluzívnosť, s cieľom optimalizovať činnosť týchto delegácií; domnieva sa, že činnosť kontaktných miest pre ľudské práva by mal podporovať aj diplomatický personál členských štátov; zastáva názor, že práca kontaktných miest pre ľudské práva by mala byť úplne nezávislá a mala by sa vykonávať bez politického zasahovania a obťažovania zo strany vnútroštátnych orgánov tretích krajín, najmä v rámci svojich kontaktov s aktivistami v oblasti ľudských práv a občianskej spoločnosti;

Dialógy a konzultácie o ľudských právach

34.  uznáva, že dialógy o ľudských právach s tretími krajinami môžu byť účinným nástrojom obojstrannej účasti a spolupráce, pokiaľ ide o podporu a ochranu ľudských práv, pod podmienkou, že nebudú samoúčelné, ale budú prostriedkom na zabezpečenie konkrétnych záväzkov a výsledkov protistrán; preto víta a podporuje nadviazanie dialógov o ľudských právach s čoraz väčším počtom krajín, ako je napríklad Mjanmarsko/Barma; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie napríklad šieste kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Moldavskom;

35.  naliehavo vyzýva PK/VP a ESVČ, aby viedli svoje dialógy o ľudských právach a zodpovedajúce semináre občianskej spoločnosti s jasným zameraním orientovaným na výsledky, odzrkadľujúc stratégie v oblasti ľudských práv pre jednotlivé krajiny; naliehavo vyzýva ESVČ, aby systematicky viedla prípravný dialóg s organizáciami občianskej spoločnosti, ktorý by mal automaticky prispievať do samotného dialógu; ďalej trvá na tom, aby PK/VP, OZEÚ pre ľudské práva a ESVČ počas dialógov o ľudských právach systematicky, zodpovedne a transparentne poukazovali na jednotlivé prípady obhajcov ľudských práv, ktorí sú ohrozovaní alebo väznení, ako aj na jednotlivé prípady politických väzňov a porušovania ľudských práv; považuje za zásadné, aby ESVČ systematicky zabezpečovala, aby sa plnili všetky záväzky prijaté počas každého z dialógov o ľudských právach;

36.  opakuje svoju výzvu adresovanú ESVČ, aby v spolupráci s občianskou spoločnosťou a organizáciami pôsobiacimi v oblasti ľudských práv vytvorila komplexný mechanizmus na monitorovanie a skúmanie fungovania dialógov o ľudských právach s cieľom zlepšiť ich dosah; domnieva sa, že ak sú takéto dialógy sústavne neúspešné, mali by sa vyvodiť politické závery a použiť alternatívne nástroje na podporu pokroku v oblasti ľudských práv v dotknutej krajine; v tejto súvislosti konštatuje, že dialóg o ľudských právach s Ruskom sa v roku 2014 pozastavil, a takisto berie na vedomie, že dialógy o ľudských právach s Čínou a Bieloruskom neprinášajú výsledky; naliehavo preto žiada, aby ESVČ zásadne prehodnotila svoju stratégiu v oblasti ľudských práv voči Rusku a Číne;

37.  vyzýva EÚ a jej delegácie, aby spoločne s občianskou spoločnosťou zintenzívnili svoj politický dialóg s vládami porušujúcimi ľudské práva, demokraciu a zásady právneho štátu, a trvá na tom, že politický dialóg o ľudských právach medzi EÚ a tretími krajinami musí zahŕňať inkluzívnejšie a komplexnejšie vymedzenie nediskriminácie, okrem iného v súvislosti s LGBTI osobami, náboženstvom alebo vierou, pohlavím, rasovým alebo etnickým pôvodom, vekom, ako aj so zdravotným postihnutím a sexuálnou orientáciou; zdôrazňuje, že najmä v krajinách, ktoré majú slabé výsledky v oblasti rozvoja aj dodržiavania ľudských práv, by sa mala rozvojová pomoc zachovať, a dokonca posilniť, ale mala by sa poskytovať predovšetkým prostredníctvom organizácií občianskej spoločnosti a mimovládnych miestnych partnerov a systematicky monitorovať, pričom by sa mali prijímať vládne záväzky na zlepšenie situácie v oblasti ľudských práv na danom mieste;

38.  uznáva význam dodatočných opatrení proti jednotlivcom (cielené sankcie, ako je zmrazenie aktív alebo zákaz cestovať) pri zaobchádzaní s autoritárskymi režimami v prípade, že dialógy neustále zlyhávajú;

Usmernenia EÚ o ľudských právach

39.  víta skutočnosť, že Rada v máji 2014 prijala usmernenia EÚ v oblasti ľudských práv týkajúce sa slobody prejavu online a offline; pripomína však svoju žiadosť, aby ESVČ objasnila postup výberu tém, na ktoré sa usmernenia EÚ vzťahujú, a takisto aby v tejto veci konzultovala s Európskym parlamentom a občianskou spoločnosťou pred výberom tém;

40.  opakuje svoju výzvu adresovanú PK/VP a ESVČ, aby účinne a dôsledne vykonávali usmernenia EÚ o medzinárodnom humanitárnom práve,(37) a to aj pokiaľ ide o konflikty a humanitárne krízy v krajinách, ako je Sýria, Irak, Líbya a Ukrajina; v tejto súvislosti odporúča, aby ESVČ podporovala organizácie občianskej spoločnosti, ktoré presadzujú dodržiavanie medzinárodného humanitárneho práva štátnymi i neštátnymi aktérmi; okrem toho naliehavo žiada, aby EÚ aktívne využívala všetky nástroje, ktoré má k dispozícii, na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva štátnymi a neštátnymi aktérmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby prispeli k prebiehajúcej iniciatíve Švajčiarska a Medzinárodného výboru Červeného kríža zameranej na posilnenie dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva;

41.  dôrazne upozorňuje, že je dôležité pomocou riadne vymedzených kritérií systematicky posudzovať plnenie usmernení EÚ o ľudských právach vrátane vykonávania usmernení EÚ týkajúcich sa presadzovania a ochrany práv dieťaťa; domnieva sa, že s cieľom zabezpečiť riadne vykonávanie týchto usmernení treba prijať ďalšie opatrenia zamerané na zvyšovanie informovanosti o ich obsahu medzi pracovníkmi ESVČ a delegácií EÚ a na zastúpeniach členských štátov v zahraničí; opakuje svoju výzvu určenú občianskej spoločnosti a organizáciám pôsobiacim v oblasti ľudských práv, aby sa aktívnejšie zapájali do výberu, vypracúvania, hodnotenia a skúmania týchto usmernení;

Ľudské práva a demokracia vo vonkajších politikách a nástrojoch EÚ

42.  pripomína, že EÚ sa zaviazala k tomu, že ľudské práva a demokracia budú ústrednou témou jej vzťahov s tretími krajinami; preto zdôrazňuje, že presadzovanie ľudských práv a demokratických zásad treba podporiť prostredníctvom všetkých politík EÚ a jej vhodných finančných nástrojov, ktoré majú vonkajší rozmer, ako napríklad prostredníctvom politiky rozširovania a susedskej politiky, spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a politík v oblasti rozvoja, obchodu, migrácie, spravodlivosti a vnútorných vecí; v tejto súvislosti zdôrazňuje nedávne snahy EÚ o zahrnutie otázky porušovania ľudských práv do svojho mechanizmu včasného varovania spojeného s predchádzaním krízam;

43.  zdôrazňuje záväzok EÚ vyplývajúci zo zmluvy, ktorým je zabezpečiť, aby sa všetky jej vonkajšie politiky a činnosti navrhovali a vykonávali spôsobom, ktorý upevňuje a podporuje ľudské práva a právny štát;

44.  považuje vonkajšie finančné nástroje EÚ za dôležitý prostriedok na podporu a obranu hodnôt demokracie a ľudských práv v zahraničí; opakuje svoje výzvy na zlepšenie súdržnosti rôznych tematických a geografických nástrojov;

45.  berie na vedomie úsilie Komisie o splnenie svojho záväzku zahrnúť ustanovenia o ľudských právach do svojich posúdení vplyvu, pokiaľ ide o legislatívne a nelegislatívne návrhy, vykonávacie opatrenia a obchodné dohody; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zlepšila kvalitu a komplexnosť týchto posúdení vplyvu a príslušné následné opatrenia a aby zabezpečila systematické začleňovanie otázok týkajúcich sa ľudských práv; zdôrazňuje úlohu, ktorú by v tomto procese mohla zohrávať občianska spoločnosť;

Politika rozširovania a susedská politika

46.  pripomína, že politika rozširovania EÚ je jedným z najsilnejších nástrojov na posilnenie dodržiavania ľudských práv a demokratických zásad; konštatuje, že proces rozširovania bude pokračovať aj napriek tomu, že k rozšíreniu nemôže dôjsť až do roku 2019 z dôvodu stavu rokovaní a situácie v dotknutých krajinách, a víta zavedenie nového prístupu v prístupových rokovaniach o kapitolách týkajúcich sa súdnictva a základných práv a spravodlivosti, slobody a bezpečnosti, ktorý náležite zohľadňuje čas potrebný na riadne vykonanie príslušných reforiem;

47.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršením situácie týkajúcej sa slobody prejavu a médií v určitých krajinách zapojených do procesu rozširovania a v niekoľkých krajinách európskeho susedstva; zdôrazňuje naliehavú potrebu zlepšiť nezávislosť a transparentnosť vlastníctva médií v týchto krajinách a riešiť otázku politického a hospodárskeho tlaku na novinárov, ktorý často vedie k cenzúre i autocenzúre; vyzýva Komisiu, aby v rámci procesu prístupových rokovaní naďalej monitorovala a uprednostňovala dodržiavanie slobody prejavu a médií;

48.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že náležité vykonávanie právnych rámcov na ochranu menšín je aj naďalej problémom, ako sa uvádza v stratégii rozširovania v rokoch 2014 – 2015 vypracovanej Komisiou(38); vyzýva krajiny zapojené do procesu rozširovania, aby zintenzívnili svoje úsilie o vytvorenie kultúry akceptovania menšín, a to prostredníctvom ich lepšieho zapájania do rozhodovacích procesov a posilnenia ich začleňovania do systému vzdelávania s osobitným zameraním na rómske deti; naliehavo vyzýva EÚ, aby počas celého procesu rozširovania dôsledne sledovala vykonávanie ustanovení o ochrane ľudských práv vrátane práv príslušníkov menšín a o boji proti všetkým formám diskriminácie vrátane trestných činov z nenávisti na základe sexuálnej orientácie;

49.  so znepokojením konštatuje zhoršovanie demokratickej politickej kultúry v niektorých kandidátskych a potenciálnych kandidátskych krajinách a v niekoľkých krajinách európskeho susedstva; pripomína, že dobrá správa vecí verejných, dodržiavanie zásady právneho štátu, sloboda presvedčenia a ľudské práva, politický dialóg, dosiahnutie kompromisu a zapojenie všetkých zainteresovaných strán do procesu rozhodovania sú základom demokratických režimov; s rovnakým znepokojením berie na vedomie slabý pokrok, ktorý dosiahli krajiny zapojené do procesu rozširovania pri zlepšovaní nezávislosti súdnictva a v boji proti korupcii; spolu s Komisiou nalieha na krajiny zapojené do procesu rozširovania, aby dosiahli dôveryhodné výsledky vo vyšetrovaniach, v stíhaniach a konečných rozsudkoch;

50.  v kontexte prebiehajúceho preskúmania európskej susedskej politiky pripomína, že v ZEÚ sa stanovuje, že EÚ rozvíja so susednými krajinami osobitné vzťahy založené na hodnotách EÚ, ktoré zahŕňajú dodržiavanie ľudských práv a demokracie(39); takisto pripomína, že v nadväznosti na Arabskú jar z roku 2011 EÚ opätovne vymedzila svoju politiku susedstva na základe zásady „viac za viac“, ktorej cieľom je posilniť demokratické inštitúcie a pokrok v oblasti ľudských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že na dodržiavanie ľudských práv a demokratických zásad majú výrazný dosah závažné problémy, ktorým susedstvo EÚ čelí v posledných niekoľkých rokoch, ako napríklad šírenie nestability a konfliktu na Blízkom východe a v severnej Afrike, ako aj extrémistické a džihádistické skupiny, ktoré tieto situácie využívajú, a takisto ľudské utrpenie spôsobené opatreniami Ruska;

51.  vyjadruje preto presvedčenie, že základnou súčasťou revidovanej európskej susedskej politiky by mala byť aj naďalej podpora ľudských práv a demokratických zásad; zdôrazňuje, že podpora ľudských práv a demokracie je zároveň v záujme partnerských krajín aj EÚ;

52.  zdôrazňuje, že EÚ by mala naďalej aktívne podporovať demokratické a účinné inštitúcie pôsobiace v oblasti ľudských práv, občiansku spoločnosť a slobodné médiá v susedných krajinách; v tejto súvislosti s uspokojením berie na vedomie pokračujúcu výraznú podporu v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva a nástroja na podporu občianskej spoločnosti; rovnako víta dôsledné a účinné pôsobenie Európskej nadácie na podporu demokracie (EED) vo východnom a južnom susedstve v prospech podpory demokracie a dodržiavania základných práv a slobôd, ako sa uvádza v prvej hodnotiacej správe Európskeho parlamentu o Európskej nadácii pre demokraciu(40); dôrazne nabáda EÚ a členské štáty, aby naďalej poskytovali silné stimuly a odborné znalosti z vlastných transformačných procesov s cieľom podporiť procesy demokratických reforiem v susedstve EÚ;

53.  zastáva názor, že je absolútne nevyhnutné ukončiť ruskú agresiu na Ukrajine a zabezpečiť stabilitu a dodržiavanie ľudských práv;

Ľudské práva prostredníctvom obchodu

54.  opakuje svoju podporu systematickému začleňovaniu doložiek o ľudských právach do všetkých medzinárodných dohôd medzi EÚ a tretími krajinami, pričom sa okrem iného zohľadnia európsky sociálny dialóg a pracovné normy MOP; vyzýva Komisiu, aby účinne a systematicky monitorovala a posudzovala vykonávanie doložiek o ľudských právach a aby Európskemu parlamentu pravidelne podávala správy o dodržiavaní ľudských práv v partnerských krajinách; víta skutočnosť, že Rada systematickejšie využíva reštriktívne opatrenia voči tretím krajinám, ktoré úmyselne porušujú ľudské práva; v tejto súvislosti odporúča, aby EÚ vždy, keď v tretej krajine, s ktorou bola uzatvorená dohoda, dôjde k hrubému porušeniu ľudských práv, podnikla konkrétne kroky v rámci uskutočňovania primeraných opatrení v zmysle doložiek o ľudských právach;

55.  víta nadobudnutie účinnosti nového všeobecného systému preferencií (VSP) (nariadenie (EÚ) č. 978/2012) 1. januára 2014; s uspokojením konštatuje, že 14 krajinám boli do konca roka 2014 udelené preferencie VSP+, a pripomína, že tieto krajiny sú povinné pokračovať v ratifikácii 27 hlavných medzinárodných dohovorov a monitorovať ich účinné vykonávanie v súlade s kritériami stanovenými v týchto dohovoroch, ako aj Európskou úniou; so záujmom očakáva, že Komisia tieto záležitosti riadne a transparentne posúdi a do konca roka 2015 podá Európskemu parlamentu a Rade správu o stave ratifikácie a účinného vykonávania dohovorov krajinami, na ktoré sa vzťahujú preferencie VSP+; pripomína svoje odporúčanie, aby bol Rímsky štatút zaradený do budúceho zoznamu dohovorov;

Podnikanie a ľudské práva

56.  domnieva sa, že obchod a ľudské práva sa môžu navzájom zosúladiť a že podnikateľská komunita musí zohrávať dôležitú úlohu v podporovaní ľudských práv a demokracie; je presvedčený, že presadzovanie ľudských práv by malo vychádzať zo spolupráce medzi vládou a súkromným sektorom; v tejto súvislosti opätovne potvrdzuje, že európske spoločnosti by mali prijať vhodné opatrenia, aby zabezpečili, že v rámci ich činností v tretích krajinách sa dodržiavajú normy v oblasti ľudských práv; okrem toho opätovne potvrdzuje, že je dôležité, aby EÚ podporovala sociálnu zodpovednosť podnikov a aby európske podniky zohrávali vedúcu úlohu pri presadzovaní medzinárodných noriem v oblasti podnikania a ľudských práv; ďalej vyzýva EÚ, aby sa aktívne zapojila do 12. zasadnutia pracovnej skupiny OSN o problematike ľudských práv a nadnárodných spoločností a iných podnikov a aby podporovala úsilie o zosúladenie svojich politík s usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky; odporúča EÚ a jej členským štátom, aby sa zapojili do diskusie o právne záväznom medzinárodnom nástroji v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci systému OSN;

57.  s ohľadom na uvedené výzvy sa domnieva, že ESVČ by mala vyžadovať, aby delegácie EÚ spolupracovali s podnikmi z EÚ pôsobiacimi v tretích krajinách s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv v ich činnostiach súvisiacich s podnikaním; okrem toho pripomína svoju žiadosť, aby delegácie EÚ zahrnuli dodržiavanie ľudských práv v podnikateľskej činnosti ako prioritu do miestnych výziev na predkladanie návrhov v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR) a aby delegácie EÚ prijali všetky potrebné opatrenia na ochranu obhajcov ľudských práv v súlade s usmerneniami EÚ o obhajcoch ľudských práv;

58.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby do konca roka 2015 podala správu o uplatňovaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(41) členskými štátmi EÚ;

59.  žiada, aby EÚ vyvíjala spoločné úsilie o riešenie problému zaberania pôdy tým, že bude podporovať primerané záruky s cieľom predchádzať tomuto javu v dotknutých krajinách a v podnikoch EÚ a iných európskych podnikoch, ktoré pôsobia v týchto krajinách;

60.  vyzýva EÚ, aby vypracovala pilotný projekt zameraný na nedeliteľnosť ľudských práv, otázky týkajúce sa pôdy (zaberanie pôdy a nútené vysťahovanie) a súdržnosť politík EÚ v tejto súvislosti; vyzýva EÚ, aby informovala o svojich úvahách týkajúcich sa pristúpenia k Opčnému protokolu k Medzinárodnému paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach v súlade so záväzkom prijatým v akčnom pláne EÚ pre ľudské práva a demokraciu na obdobie rokov 2015 – 2019;

Ľudské práva a rozvoj

61.  domnieva sa, že rozvojová spolupráca a podpora ľudských práv a demokratických zásad by sa mali realizovať spoločne; v tejto súvislosti pripomína, že OSN vyhlásila, že v prípade neexistencie prístupu založeného na ľudských právach nemožno v plnej miere dosiahnuť rozvojové ciele; pripomína tiež, že EÚ sa zaviazala podporovať partnerské krajiny pri zohľadnení stavu ich vývoja a ich pokroku v oblasti ľudských práv a demokracie; nabáda na zahrnutie jasne vymedzených rámcov výsledkov do všetkých nástrojov s cieľom zabezpečiť začlenenie marginalizovaných a zraniteľných skupín a uplatňovať prístup založený na ľudských právach;

62.  víta pracovný dokument útvarov Komisie o prístupe k rozvojovej spolupráci EÚ založenom na právach, v ktorom sú zahrnuté všetky ľudské práva vrátane práv žien a dievčat, uverejnený v apríli 2014, ktorý Rada uvítala; nabáda Komisiu, aby monitorovala vykonávanie prístupu založeného na ľudských právach a zaručila, aby sa ľudské práva a rozvojová spolupráca vzájomne v praxi posilňovali; vyzýva Komisiu, aby poskytla transparentné a verejné posúdenie uplatňovania súboru nástrojov EÚ zameraného na prístup založený na právach; naliehavo vyzýva EÚ, aby prostredníctvom účinného, dôsledného a uvážlivého využívania všetkých dostupných nástrojov na podporu a ochranu ľudských práv a ich obhajcov a prostredníctvom účinnosti svojej politiky rozvojovej pomoci posilňovala svoju úlohu rozhodného podporovateľa ľudských práv vo svete v súlade s novým cieľom udržateľného rozvoja č. 16;

63.  víta prijatie ambiciózneho programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 na osobitnom samite OSN v New Yorku, ako aj vedúcu úlohu, ktorú zohráva EÚ v tomto procese, a najmä pokiaľ ide o začleňovanie základných hodnôt EÚ, ako sú ľudské práva a dobrá správa vecí verejných; s uspokojením konštatuje, že tento nový program jasne vychádza zo záväzkov v oblasti ľudských práv a že jeho 17 cieľov a 169 úloh je zameraných na uplatňovanie ľudských práv pre všetkých; stotožňuje sa s víziou, o ktorú sa opiera tento dokument a ktorou je svet založený na všeobecnom dodržiavaní ľudských práv a ľudskej dôstojnosti, právneho štátu, spravodlivosti, rovnosti a nediskriminácie, ako aj na rešpektovaní rasovej, etnickej a kultúrnej rozmanitosti a rovnakých príležitostí, čím sa umožňuje plné využitie ľudského potenciálu a prispieva k spoločnej prosperite; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, opatrenia na jeho monitorovanie a jeho budúce vykonávanie všetkými zainteresovanými stranami vrátane občianskej spoločnosti a súkromného sektora vychádzali z prístupov založených na ľudských právach a rodovej rovnosti, ako aj z cieľov odstránenia chudoby, znižovania nerovností a obmedzovania sociálneho vylúčenia a demokratizácie hospodárstva;

64.  zdôrazňuje význam súdržnosti politík v záujme rozvoja pre realizáciu nového programu trvalo udržateľného rozvoja; poukazuje na to, že prístup založený na ľudských právach by mal viesť k hlbšiemu pochopeniu súdržnosti politík v záujme rozvoja, keďže bez odstránenia prekážok, ktoré bránia v uplatňovaní práv, nemožno dosiahnuť pokrok pri presadzovaní trvalo udržateľného rozvoja a odstránenia chudoby;

65.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu riešiť celosvetovú záťaž, ktorú predstavujú choroby súvisiace s chudobou a zanedbávané ochorenia; požaduje ambicióznu dlhodobú politickú stratégiu a akčný plán pre celosvetové zdravie, inovácie a prístup k liekom, ktoré by okrem iného zahŕňali investície do výskumu a vývoja s cieľom zaistiť právo na primeranú životnú úroveň z hľadiska zdravia a blahobytu každého človeka bez diskriminácie na základe rasy, náboženstva, politického presvedčenia, hospodárskych či sociálnych podmienok, rodovej identity alebo sexuálnej orientácie;

66.  trvá na tom, že akčný program z Addis Abeby predstavuje záväzok zabezpečovať všeobecné minimum sociálnej ochrany, všeobecné zdravotné poistenie a základné verejné služby pre všetkých vrátane zdravotnej starostlivosti a vzdelávania;

67.  s uspokojením berie na vedomie usmerňujúci dokument na boj proti terorizmu, ktorý vypracovali ESVČ a Komisia a ktorý schválila Rada, s cieľom zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv pri plánovaní a vykonávaní projektov na podporu boja proti terorizmu v tretích krajinách; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili účinné vykonávanie tohto dokumentu, počnúc jeho rozsiahlym publikovaním; v tejto súvislosti pripomína, že dodržiavanie základných práv a slobôd je základom úspešných politík v oblasti boja proti terorizmu, a to aj pokiaľ ide o využívanie technológií digitálneho sledovania; podporuje medzinárodné úsilie o zastavenie porušovania ľudských práv, ktorého sa dopúšťa ISIS/Dá’iš;

Práva pôvodného obyvateľstva

68.  vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby v súlade so záverečným dokumentom svetovej konferencie o pôvodnom obyvateľstve (rezolúcia Valného zhromaždenia OSN č. 69/2(42)) podporili preskúmanie mandátu mechanizmu expertov na práva pôvodného obyvateľstva s cieľom monitorovať, zhodnotiť a zlepšiť uplatňovanie Deklarácie o právach pôvodného obyvateľstva; naliehavo vyzýva členské štáty, aby požadovali, aby všetci držitelia mandátu na osobitné postupy venovali osobitnú pozornosť otázkam týkajúcim sa žien a dievčat z radov pôvodného obyvateľstva a aby o týchto otázkach systematicky informovali Radu pre ľudské práva; naliehavo vyzýva ESVČ a členské štáty, aby aktívne podporili systémový akčný plán pre pôvodné obyvateľstvo, o ktorého vypracovanie požiadalo Valné zhromaždenie OSN v rezolúcii zo septembra 2014, najmä pokiaľ ide o organizovanie pravidelných konzultácií s pôvodným obyvateľstvom ako súčasť tohto procesu; vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že v niektorých oblastiach západnej Afriky osoby postihnuté duševnými poruchami pripútavajú ku stromom v lesoch alebo ich zanechávajú na uliciach, čo sú všeobecne rozšírené praktiky so súhlasom miestnych spoločenstiev;

Opatrenia EÚ týkajúce sa migrácie a utečencov

69.  vyjadruje hlboké znepokojenie a solidaritu, pokiaľ ide o vysoký počet utečencov a migrantov, ktorí sú vystavení vážnemu porušovaniu ľudských práv ako obete konfliktov, prenasledovania, zlyhaní v oblasti správy a sietí nelegálneho prisťahovalectva, obchodovania s ľuďmi, pašovania, extrémistických skupín a zločineckých gangov; takisto vyjadruje hlboké poľutovanie nad tragickými stratami životov ľudí, ktorí sa snažia dostať k hraniciam EÚ;

70.  zdôrazňuje naliehavú potrebu riešiť základné príčiny migračných tokov, a zamerať sa preto na vonkajší rozmer utečeneckej krízy, a to aj prostredníctvom nájdenia trvalo udržateľných riešení konfliktov v našom susedstve a budovania spolupráce a partnerstiev s dotknutými tretími krajinami, ako aj pomocou vonkajších politík EÚ; zdôrazňuje potrebu komplexného prístupu k migrácii založeného na ľudských právach a vyzýva EÚ, aby posilnila spoluprácu s OSN vrátane jej agentúr, ako aj s regionálnymi organizáciami, vládami a mimovládnymi organizáciami s cieľom riešiť základné príčiny migračných tokov a zlepšiť situáciu v utečeneckých táboroch v blízkosti oblastí konfliktov; opakuje svoju výzvu adresovanú EÚ, aby zabezpečila, aby všetky dohody o migračnej spolupráci a readmisii so štátmi, ktoré nie sú členmi EÚ, boli v súlade s medzinárodným právom; pripomína, že globálna stratégia v oblasti migrácie je úzko spätá s rozvojovými a humanitárnymi politikami vrátane vytvorenia humanitárnych koridorov a poskytovania humanitárnych víz, ako aj s ostatnými vonkajšími politikami; berie na vedomie operáciu námorných síl Európskej únie (EUNAVFOR MED) v Stredozemnom mori namierenú proti pašerákom a prevádzačom v Stredozemnom mori; takisto zdôrazňuje naliehavú potrebu vypracovať silnejšie politiky na úrovni Únie s cieľom riešiť naliehavé otázky týkajúce sa migrantov a utečencov a nájsť účinný, spravodlivý a udržateľný mechanizmus rozdelenia záťaže medzi členskými štátmi; vyzdvihuje opatrenia, ktoré Komisia navrhla 9. septembra 2015 na riešenie utečeneckej krízy, ako je napríklad plánovaná revízia dublinského nariadenia;

71.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoju podporu na boj proti obchodovaniu s ľuďmi prostredníctvom vonkajších politík, a to s osobitným dôrazom na ochranu obetí, a najmä maloletých osôb; rozhodne sa domnieva, že EÚ by mala posilniť spoluprácu s tretími krajinami a ostatnými relevantnými aktérmi v záujme výmeny osvedčených postupov a prispievania k rozbitiu medzinárodných sietí obchodovania s ľuďmi; opätovne zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky členské štáty EÚ vykonávali smernicu EÚ 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania(43) a stratégiu na roky 2012 – 2016 zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi(44);

72.  poukazuje na to, že v roku 2014 bolo vysídlených 17,5 milióna osôb v dôsledku katastrof spojených s klímou; poukazuje na to, že toto vysídľovanie sa týka najmä južných regiónov, ktoré sú najviac vystavené vplyvom zmeny klímy; poukazuje na to, že k 85 % týchto vysídlení dochádza v rozvojových krajinách, najmä v rámci jednej krajiny alebo v rámci určitých častí krajín; poukazuje na to, že členské štáty EÚ sa v rámci miléniových rozvojových cieľov zaviazali vyčleniť 0,7 % svojho HDP na financovanie rozvojovej pomoci;

73.  žiada EÚ, aby sa aktívne zapojila do diskusie o pojme „klimatický utečenec“ vrátane jeho možného právneho vymedzenia v medzinárodnom práve alebo v akýchkoľvek právne záväzných medzinárodných dohodách;

74.  opakovane zdôrazňuje svoju výzvu na vypracovanie spoločnej pozície EÚ k používaniu ozbrojených bezpilotných lietadiel, ktorá by podporovala dodržiavanie ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva a ktorá by mala riešiť otázky ako právny rámec, proporcionalita, zodpovednosť, ochrana civilistov a transparentnosť; opäť naliehavo žiada, aby EÚ zakázala vývoj, výrobu a používanie plne autonómnych zbraní, ktoré umožňujú vykonávanie útokov bez ľudského zásahu; vyzýva EÚ, aby sa vyslovila proti mimosúdnemu a cielenému zabíjaniu a zakázala ho a aby sa zaviazala zabezpečiť vhodné opatrenia v súlade s domácimi a medzinárodnými právnymi záväzkami v prípade, keď existuje dôvodné podozrenie, že jednotlivec alebo subjekt v rámci jej jurisdikcie môže byť zapojený do nezákonného cieleného zabíjania v zahraničí;

Medzinárodné kultúrne a športové podujatia a ľudské práva

75.  je vážne znepokojený skutočnosťou, že niektoré hlavné športové podujatia sa organizujú v autoritárskych štátoch, v ktorých dochádza k porušovaniu ľudských práv a základných slobôd; zdôrazňuje, že treba organizovať kampane na zvyšovanie povedomia širokej verejnosti v súvislosti s potrebou zaistiť ustanovenia o ľudských právach v súvislosti so športovými podujatiami vrátane problému nútenej prostitúcie a obchodovania s ľuďmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby spolupracovali s UNHCR a ďalšími viacstrannými fórami, ako aj s národnými športovými federáciami, podnikovými subjektmi a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť plné dodržiavanie ľudských práv na takýchto podujatiach, a to aj tým, že plné dodržiavanie ľudských práv bude jedným z rozhodujúcich kritérií na vyhodnotenie návrhov na organizovanie veľkých medzinárodných športových podujatí; v tejto súvislosti venuje osobitnú pozornosť nadchádzajúcim majstrovstvám sveta FIFA v Rusku v roku 2018 a v Katare v roku 2022, ako aj olympijským hrám v Pekingu v roku 2022;

Činnosť EÚ v rámci multilaterálnych organizácií

76.  opakuje svoju plnú podporu pevnému zapojeniu EÚ do podpory a presadzovania ľudských práv a demokratických zásad prostredníctvom spolupráce so štruktúrami OSN a s jej špecializovanými agentúrami, s Radou Európy, OBSE a OECD v súlade s článkami 21 a 220 ZEÚ; víta preto prijatie cieľov udržateľného rozvoja;

77.  okrem toho opakuje, že je dôležité, aby sa EÚ aktívne a dôsledne zapájala do všetkých mechanizmov OSN pre ľudské práva, najmä do tretieho výboru Valného zhromaždenia OSN a UNHRC; oceňuje snahy ESVČ, delegácií EÚ v New Yorku a Ženeve a členských štátov EÚ o posilnenie súdržnosti EÚ o otázkach ľudských práv na úrovni OSN; nabáda EÚ, aby zvýšila svoje úsilie o presadenie svojich názorov, a to aj zintenzívnením čoraz viac rozšíreného vytvárania medziregionálnych iniciatív, ako aj predkladaním spoločných rezolúcií a prevzatím vedúcej úlohy v tejto oblasti;

78.  požaduje dodržiavanie základných práv obyvateľov Západnej Sahary vrátane slobody združovania, slobody prejavu a práva zhromažďovať sa; žiada prepustenie všetkých západosaharských politických väzňov; požaduje, aby poslanci, nezávislí pozorovatelia, mimovládne organizácie a tlač mali prístup na územie Západnej Sahary; naliehavo žiada OSN, aby Misii OSN pre referendum v Západnej Sahare (MINURSO) poskytla mandát v oblasti ľudských práv v súlade so všetkými ostatnými mierovými misiami OSN vo svete; podporuje spravodlivé a trvalé urovnanie konfliktu v Západnej Sahare, a to na základe práva západosaharského ľudu na sebaurčenie a v súlade s príslušnými rezolúciami OSN;

79.  pripomína význam zachovania inštitucionalizovanej praxe vysielania parlamentných delegácií do VZ OSN; víta obnovenie tohto postupu v roku 2015, a to na 28. zasadnutí UNHRC;

80.  zdôrazňuje, že s cieľom zvýšiť dôveryhodnosť a legitimitu UNHRC musia všetci jej členovia dodržiavať najvyššie normy ľudských práv a plniť svoje záväzky v oblasti ľudských práv; domnieva sa že ľudské práva sa musia podporovať, rozvíjať a konsolidovať na všetkých medzinárodných fórach; vyzýva Komisiu, aby uverejnila správu o činnostiach a opatreniach, ktoré vykonáva na presadzovanie programu v oblasti ľudských práv, a aby posilnila zodpovednosť a záväzky medzinárodných organizácií, ako sú WTO a Svetová banka (BIRD, IFC, MIGA), v oblasti ľudských práv;

81.  opätovne potvrdzuje svoj záväzok ukončiť beztrestnosť za najzávažnejšie trestné činy ohrozujúce medzinárodné spoločenstvo a zabezpečiť spravodlivosť pre obete vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a genocídy, a preto opätovne pripomína svoju silnú podporu Medzinárodnému trestnému súdu; považuje za poľutovaniahodné, že v roku 2014 žiaden štát neratifikoval Rímsky štatút; zdôrazňuje zodpovednosť ukončiť beztrestnosť osôb zodpovedných za genocídu, zločiny proti ľudskosti a vojnové zločiny vrátane tých, ktoré sa týkajú sexuálneho násilia, a tieto osoby stíhať; vyjadruje vážne znepokojenie nad tým, že niekoľko zatýkacích rozkazov sa dosiaľ nevykonalo; naliehavo žiada, aby EÚ poskytovala aj naďalej silnú diplomatickú a politickú podporu pre posilnenie a rozšírenie vzťahu medzi Medzinárodným trestným súdom a OSN, najmä v Bezpečnostnej rade OSN, ako aj v rámci dvojstranných vzťahov a na všetkých ostatných fórach; vyzýva EÚ vrátane jej delegácií, ako aj členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie pri presadzovaní univerzálnosti Rímskeho štatútu a jeho ratifikácie a účinného vykonávania; vyzýva členské štáty, aby poskytli Medzinárodnému trestnému súdu potrebné zdroje a posilnili svoju podporu medzinárodného systému trestného súdnictva, a to okrem iného finančnou podporou poskytovanou subjektom občianskej spoločnosti napríklad prostredníctvom európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva (EIDHR); požaduje realizáciu súboru nástrojov EÚ z roku 2013 v oblasti komplementárnosti medzinárodnej a národnej justície;

82.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne podporovali Medzinárodný trestný súd a potrebu presadzovania jeho rozhodnutí vo všetkých druhoch dialógov s tretími krajinami;

Zlepšenie dodržiavania ľudských práv vo svete

Sloboda myslenia, svedomia a náboženského vyznania alebo viery

83.  pripomína, že sloboda myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery je základným ľudským právom, ktoré je uznané vo Všeobecnej deklarácii ľudských práv, ako aj zaručené článkom 18 Medzinárodného paktu OSN o občianskych a politických právach; pripomína, že táto sloboda je previazaná s inými ľudskými právami a základnými slobodami, ktoré zahŕňajú právo veriť či neveriť, slobodu praktikovať teistickú, neteistickú alebo ateistickú vieru a právo prijať vieru, zmeniť ju a upustiť od nej alebo sa k nej vrátiť podľa vlastného uváženia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že niektoré krajiny OSN stále nedodržiavajú normy OSN a používajú štátnu represiu, ktorá môže zahŕňať fyzické tresty, tresty odňatia slobody, neprimerané pokuty, a dokonca trest smrti, čo je v rozpore so slobodou náboženského vyznania alebo viery; je znepokojený zvýšeným prenasledovaním náboženských alebo vieroučných menšín vrátane kresťanských komunít, ako aj nezákonným poškodzovaním miest ich zhromažďovania;

84.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie s cieľom prispieť k odstráneniu všetkých foriem náboženskej diskriminácie a podporovať dialóg medzi náboženstvami v rokovaniach s tretími krajinami; požaduje konkrétne opatrenia na ochranu náboženských menšín, neveriacich, odpadlíkov a ateistov, ktorí sú obeťami zákonov o rúhaní, a vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zasadzovali o zrušenie takýchto zákonov; víta záväzok EÚ podporovať slobodu náboženstva alebo viery na medzinárodných fórach, a to aj prostredníctvom podporovania mandátu osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery; plne podporuje prax EÚ ujímať sa vedúcej úlohy pri prijímaní tematických rezolúcií o tejto otázke v rámci Rady pre ľudské práva a Valného zhromaždenia OSN; žiada prijať konkrétne akcie a opatrenia na účinné vykonávanie a zlepšovanie usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery; domnieva sa, že by sa na medzinárodných aj regionálnych fórach mali prijať opatrenia v rámci zachovania otvoreného, transparentného a pravidelného dialógu s náboženskými združeniami a spoločenstvami podľa článku 17 ZFEÚ, a to aj prostredníctvom delegácií EÚ; rovnako upozorňuje na potrebu zabezpečiť systematickú a jednotnú odbornú prípravu zamestnancov EÚ v ústrediach a v delegáciách;

Opatrenia EÚ proti trestu smrti

85.  víta spoločné vyhlásenie PK/VP a generálneho tajomníka Rady Európy(45) z októbra 2014, v ktorom znovu potvrdili svoje dôrazné a absolútne odmietavé stanovisko k trestu smrti vo všetkých prípadoch a za všetkých okolností; zastáva názor, že celosvetové zrušenie trestu smrti by malo byť jedným z ústredných cieľov EÚ v oblasti ľudských práv; konštatuje, že podpora tretím krajinám v rámci protidrogovej politiky by sa mala zamerať na zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami; žiada EÚ a členské štáty, aby sa v rámci šiesteho svetového kongresu proti trestu smrti, ktorý sa bude konať v júni 2016 v Osle (Nórsko), jednoznačne vyslovili proti trestu smrti, aby zintenzívnili záväzky týkajúce sa zrušenia trestu smrti a aby podporovali kampane na zvyšovanie povedomia verejnosti o tejto téme;

86.  vyjadruje znepokojenie nad stúpajúcim počtom rozsudkov smrti a popráv na celom svete; vyjadruje hlboké poľutovanie, že niektoré tretie krajiny majú vo svojich právnych predpisoch ešte stále trest smrti; považuje za poľutovaniahodné, že Bielorusko po dvojročnej prestávke obnovilo vykonávanie popráv; preto opakovane vyzýva Bielorusko, aby zaviedlo moratórium na trest smrti, ktoré by malo v konečnom dôsledku viesť k jeho zrušeniu; konštatuje, že právne predpisy ôsmich štátov stanovujú trest smrti za homosexualitu;

87.  naliehavo vyzýva ESVČ, Komisiu a členské štáty, aby poskytli usmernenia pre komplexnú a účinnú európsku politiku v súvislosti s trestom smrti, ktorá by mala obsahovať pevné a posilnené mechanizmy týkajúce sa identifikácie, poskytovania právnej pomoci a diplomatického zastúpenia, pokiaľ ide o desiatky Európanov, ktorým hrozí poprava v tretích krajinách;

88.  vyzýva EÚ, aby pokračovala v rokovaniach s krajinami, ktoré trest smrti stále uplatňujú, a využila pritom všetky nástroje diplomacie a spolupráce s cieľom zaistiť jeho zrušenie; okrem toho pripomína svoju výzvu, aby EÚ naďalej monitorovala podmienky, v akých sa uskutočňujú popravy v krajinách, ktoré ešte stále uplatňujú trest smrti;

Boj proti mučeniu a zlému zaobchádzaniu

89.  domnieva sa, že pri príležitosti 30. výročia Dohovoru OSN proti mučeniu a vzhľadom na to, že mučenie a zlé zaobchádzanie sa naďalej používajú na celom svete, by EÚ mala zintenzívniť svoje úsilie o odstránenie týchto závažných foriem porušovania ľudských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že príslušníci zraniteľných skupín, ako sú deti a ženy alebo etnické, jazykové či náboženské menšiny, ktorí sú v prípade zadržania vystavovaní mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu, si vyžadujú osobitnú pozornosť; naliehavo preto vyzýva ESVČ a PK/VP, aby sa výraznejšie angažovali v boji proti mučeniu a inému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu prostredníctvom intenzívnejšieho diplomatického úsilia a systematickejšieho formovania verejnej mienky, čo by odrážalo hodnoty a zásady, ku ktorým sa EÚ zaviazala; odporúča, aby ESVČ, delegácie a členské štáty využívali plný potenciál všetkých existujúcich nástrojov, napríklad usmernení EÚ týkajúcich sa mučenia(46); v tejto súvislosti odporúča sústavné zlepšovanie mechanizmov kontroly vývozu liekov, ktoré možno použiť na popravy alebo mučenie, vrátane cielenej doložky o konečnom využití, ktorou by sa pozastavil alebo zastavil prenos tovaru súvisiaceho s bezpečnosťou, ktorý zjavne nemá žiadne iné praktické použitie ako na účely vykonania trestu smrti alebo mučenia;

90.  zdôrazňuje, že existujú krajiny, ktoré neprijali opatrenia na riešenie naliehavej potreby vytvorenia riadne financovaných plánov na zlepšenie podmienok vo väzeniach; poznamenáva, že sa dosiahol len veľmi malý pokrok, pokiaľ ide o zabezpečenie toho, aby väzenské zariadenia spĺňali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv a aby boli chránené práva väzňov na život, fyzickú nedotknuteľnosť a dôstojnosť; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť podmienky zadržiavania, pokiaľ ide o rešpektovanie ľudských práv, a že uväznené osoby by nemali byť predmetom neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania;

Diskriminácia

91.  zdôrazňuje, že žiadnu formu diskriminácie, násilie, trestanie formou odplaty, mučenie, sexuálne zneužívanie žien a dievčat, mrzačenie pohlavných orgánov, detské manželstvá, nútené manželstvá, obchodovanie so ženami, diskrimináciu alebo sociálne vylúčenie na základe spoločenskej triedy alebo pôvodu ani domáce násilie nemožno za žiadnych okolností odôvodňovať na základe sociálneho, náboženského alebo kultúrneho presvedčenia či tradícií;

92.  čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy diskriminácie vrátane diskriminácie na základe rasy, farby pleti, pohlavia, sexuálnej orientácie, rodovej identity, jazyka, kultúry, náboženského vyznania alebo viery, sociálneho pôvodu, kasty, rodu, veku, zdravotného postihnutia alebo na základe akejkoľvek inej okolnosti; naliehavo žiada, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie pri odstraňovaní všetkých foriem diskriminácie, rasizmu a xenofóbie prostredníctvom dialógov o ľudských právach a politických dialógov, práce delegácií EÚ a verejnej diplomacie; ďalej naliehavo žiada, aby EÚ pokračovala v podpore ratifikácie a úplného vykonávania všetkých dohovorov OSN, ktoré podporujú tento cieľ, napríklad Medzinárodného dohovoru o odstránení všetkých foriem rasovej diskriminácie a Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

Práva LGBTI osôb

93.  domnieva sa, že EÚ by mala pokračovať vo svojej snahe zlepšiť dodržiavanie práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych (LGBTI) osôb v súlade s usmerneniami EÚ o tejto otázke(47); odporúča vykonávanie týchto usmernení, a to aj prostredníctvom školení personálu EÚ v tretích krajinách; vyjadruje poľutovanie, že v 75 krajinách je homosexualita stále trestným činom, pričom osem z nich zaň ukladá trest smrti, a domnieva sa, že postupy a násilné činy voči jednotlivcom na základe ich sexuálnej orientácie by nemali zostať nepotrestané; podporuje pokračujúcu prácu vysokého komisára OSN pre ľudské práva s cieľom bojovať proti týmto diskriminačným zákonom, ako aj činnosť ďalších orgánov OSN; je znepokojený obmedzeniami základných slobôd obhajcov ľudských práv LGBTI osôb a vyzýva EÚ, aby ich viac podporovala; konštatuje, že základné práva LGBTI osôb sa budú s väčšou pravdepodobnosťou rešpektovať, ak budú mať tieto osoby prístup k právnym inštitútom, akými sú napríklad registrované partnerstvo alebo manželstvo;

94.  zdôrazňuje, že menšinové komunity v tretích krajinách majú špecifické potreby a že by sa mala podporovať ich úplná rovnosť vo všetkých oblastiach hospodárskeho, sociálneho, politického a kultúrneho života;

Diskriminácia na základe príslušnosti ku kaste

95.  s veľkým znepokojením berie na vedomie rozsah a dôsledky diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste a pretrvávajúce porušovanie ľudských práv na základe príslušnosti ku kaste vrátane odopierania prístupu k právnemu systému alebo zamestnaniu a pretrvávajúcej segregácie, chudoby a stigmatizácie; žiada prijatie nástroja EÚ na prevenciu a odstránenie diskriminácie z dôvodu príslušnosti ku kaste; odporúča zahrnúť túto tému do usmernení a akčných plánov ESVČ a Komisie, najmä v rámci boja EÚ proti všetkým formám diskriminácie a v rámci úsilia o boj proti násiliu páchanému na ženách a dievčatách a proti všetkým formám diskriminácie voči nim;

Práva osôb so zdravotným postihnutím

96.  víta ratifikáciu Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím; pripomína význam jeho účinného vykonávania členskými štátmi aj inštitúciami EÚ; zdôrazňuje najmä potrebu dôveryhodne uplatňovať zásadu univerzálnej dostupnosti a všetky práva osôb so zdravotným postihnutím vo všetkých príslušných politikách EÚ vrátane oblasti rozvojovej spolupráce a vyzdvihuje normatívnu a horizontálnu povahu tejto otázky;

97.  nabáda PK/VP, aby pokračovala v podpore procesu ratifikácie a vykonávania Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím krajinami, ktoré ho ešte neratifikovali alebo ktoré ho zatiaľ nevykonávajú;

98.  zdôrazňuje, že medzinárodné spoločenstvo stanovilo situáciu žien so zdravotným postihnutím ako prioritu; pripomína závery Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ktorý uviedol, že politiky a programy na riešenie problému násilia páchaného na ženách a dievčatách so zdravotným postihnutím by sa mali vypracovať v úzkej spolupráci s osobami so zdravotným postihnutím, uznávajúc ich autonómnosť, a s organizáciami zastupujúcimi osoby so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje potrebu pravidelného dohľadu nad ústavmi a zodpovedajúcej odbornej prípravy pre opatrovateľov; vyzýva EÚ, aby boj proti diskriminácii osôb so zdravotným postihnutím začlenila do svojich politík vonkajšej činnosti, spolupráce a rozvojovej pomoci vrátane EIDHR;

Práva žien a dievčat

99.  pripomína, že Sacharovova cena za rok 2014 bola udelená doktorovi Denisovi Mukwegemu za jeho výraznú angažovanosť v prípadoch obetí sexuálneho násilia a nepretržité presadzovanie práv žien, čo viedlo k zvýšeniu informovanosti o používaní násilia a mrzačenia pohlavných orgánov v prípade žien, dievčat a detí ako vojnového prostriedku; dôrazne odsudzuje všetky formy zneužívania a násilia páchaného na ženách, dievčatách a deťoch, najmä využívanie sexuálneho násilia ako vojnovej zbrane, ako aj mrzačenie ženských pohlavných orgánov, detské, predčasné a nútené manželstvá, sexuálne otroctvo, znásilnenie medzi manželmi a ostatné formy škodlivých tradičných praktík; zdôrazňuje, že je potrebné, aby ženy, dievčatá a deti zneužívané v konfliktoch mali prístup k zdravotnej a psychologickej starostlivosti v súlade s medzinárodným právom; v tejto súvislosti berie na vedomie list PK/VP týkajúci sa politiky humanitárnej pomoci, najmä pokiaľ ide o predchádzanie sexuálnemu násiliu a zabezpečovanie primeranej podpory a prístupu k zdravotnej a psychologickej starostlivosti ženám v prípade znásilnení v konfliktných situáciách; vyzýva členské štáty Rady Európy, aby podpísali a ratifikovali istanbulský Dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu;

100.  zdôrazňuje potrebu výmeny osvedčených postupov zo strany ESVČ v záujme boja proti nedostatočnému prístupu obetí trestných činov spojených so sexuálnym násilím k spravodlivosti; dôrazne odsudzuje nedostatočný prístup žien v tretích krajinách k spravodlivosti, najmä v prípadoch, keď sú obeťami násilia založeného na rodovej príslušnosti; žiada Komisiu, aby sa aktívne zapájala do trestného stíhania týchto trestných činov v tretích krajinách a v niektorých prípadoch aj v členských štátoch; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s ESVČ s cieľom zlepšiť podporu poskytovanú obetiam, začlenila intervencie v oblasti násilia založeného na rodovej príslušnosti do humanitárnych akcií EÚ a uprednostňovala humanitárne akcie EÚ zamerané na násilie založené na rodovej príslušnosti a sexuálne násilie počas konfliktov; víta prijatie záväzku EÚ nadviazať na globálny samit o ukončení sexuálneho násilia počas konfliktov, ktorý sa konal v júni 2014 v Londýne, a naliehavo preto vyzýva Komisiu, aby prijala konkrétne opatrenia;

101.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom preventívnych politík týkajúcich sa násilia založeného na rodovej príslušnosti, nedostatkom podpory obetiam a vysokou mierou beztrestnosti pre páchateľov v mnohých krajinách; žiada ESVČ, aby si s tretími krajinami vymieňala osvedčené postupy týkajúce sa postupov tvorby práva a programov odbornej prípravy pre policajných a súdnych pracovníkov a zamestnancov štátnej služby; naliehavo vyzýva EÚ, aby podporila organizácie občianskej spoločnosti, ktorých činnosť sa zameriava na obranu ľudských práv a podporu rodovej rovnosti v tretích krajinách, a aby úzko spolupracovala s medzinárodnými organizáciami pôsobiacimi v oblasti rodovej rovnosti, ako sú MOP, OECD, OSN a Africká únia, s cieľom vytvoriť synergie a podporovať posilnenie postavenia žien;

102.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad nárastom násilia založeného na rodovej príslušnosti v mnohých častiach sveta a nad stúpajúcim počtom prípadov feminicídy v Latinskej Amerike, ku ktorému dochádza v kontexte všeobecného násilia a štrukturálnej diskriminácie; dôrazne odsudzuje násilie založené na rodovej príslušnosti vo všetkých formách a ohavné zločiny feminicídy, ako aj prevažujúcu beztrestnosť týchto zločinov, čo môže ešte viac povzbudiť k násiliu a vraždám;

103.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad možným porušovaním ľudských práv týkajúceho sa žien a dievčat v utečeneckých táboroch na Strednom východe a v Afrike vrátane hlásených prípadov sexuálneho násilia a nerovnakého zaobchádzania so ženami a dievčatami; žiada ESVČ, aby sa zasadila o prísnejšie pravidlá a osvedčené postupy v tretích krajinách s cieľom ukončiť nerovnosť utečencov bez ohľadu na pohlavie;

104.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že polovica svetovej populácie čelí mzdovej diskriminácii, pričom ženy na celom svete zarábajú 60 až 90 % priemerného príjmu mužov;

105.  vyzýva Komisiu, ESVČ a PK/VP, aby pokračovali v podpore politického a hospodárskeho posilňovania postavenia žien a dievčat prostredníctvom uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých svojich vonkajších politikách a programoch, a to aj prostredníctvom štruktúrovaných dialógov s tretími krajinami, verejného nastoľovania otázok rodovej problematiky a vyčleňovania dostatočných finančných prostriedkov na tento účel; s uspokojením berie na vedomie nový rámec pre rodovú rovnosť a posilnenie postavenia žien na roky 2016 – 2020(48); zdôrazňuje, že je potrebné zamerať sa na horizontálny pilier, ktorého cieľom je, aby si Komisia a ESVČ efektívnejšie plnili záväzky EÚ, pokiaľ ide o posilnenie práv žien a dievčat prostredníctvom vonkajších vzťahov;

106.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom rodovej rovnosti v politickej sfére; pripomína, že ženy a muži sú si rovní a mali by mať rovnaké politické práva a občianske slobody, a vyjadruje tiež poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú nedostatočne zastúpené v hospodárskom, sociálnom a politickom rozhodovaní; zdôrazňuje potrebu vypracovať účinné mechanizmy ochrany pre obhajkyne ľudských práv; odporúča, aby sa zaviedol systém kvót s cieľom poskytnúť spôsob, ako podporovať účasť žien v politických orgánoch a na demokratickom procese, a to predovšetkým ako kandidátok;

107.  vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala posilnenie hospodárskeho, sociálneho a politického postavenia žien ako nástroj na presadzovanie riadneho uplatňovania ich práv a základných slobôd a aby prisudzovala najvyššiu dôležitosť prístupu ku kvalitnému vzdelávaniu pre dievčatá vrátane dievčat z najchudobnejších a najviac marginalizovaných spoločenstiev; požaduje podporu zameranú na odborné vzdelávanie žien, na zabezpečenie lepšieho prístupu k odbornému vzdelávaniu v oblasti vedy a techniky, na vytvorenie školiacich programov v oblasti rodovej rovnosti na vzdelávanie odborníkov v tretích krajinách a na prijatie krokov zabraňujúcich tomu, aby sa prostredníctvom učebných materiálov šírili stereotypy; naliehavo vyzýva EÚ, aby zahrnula túto prioritu do všetkých svojich diplomatických a obchodných činností a činností v oblasti rozvojovej spolupráce;

108.  zdôrazňuje, že je potrebné zachovať kontinuitu vzdelávania pre dievčatá v utečeneckých táboroch, v konfliktných oblastiach a v oblastiach, ktoré sú postihnuté extrémnou chudobou a extrémnymi podmienkami životného prostredia, ako sú suchá a záplavy;

109.  nabáda EÚ, aby pokračovala v uplatňovaní podpory žien a dievčat v rámci operácií SBOP a štruktúr OSN zameraných na budovanie mieru a pokračovala vo svojom úsilí zameranom na vykonávanie a posilňovanie rezolúcií Bezpečnostnej rady OSN č. 1325(2000)(49) a č. 1820(2008)(50) o ženách, mieri a bezpečnosti; v tejto súvislosti vyzýva EÚ, aby na medzinárodnej úrovni podporila uznanie pridanej hodnoty účasti žien na predchádzaní konfliktom a ich riešení, ako aj na mierových operáciách, humanitárnej pomoci a rekonštrukcii po konflikte a na procesoch prechodu k demokracii vedúcich k trvalým a stabilným politickým riešeniam; takisto zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť úplnú škálu ľudských práv pre ženy a prispievať k posilňovaniu ich postavenia, a to aj v rámci programu na obdobie po roku 2015 a prostredníctvom podpory Pekinskej akčnej platformy a istanbulského dohovoru; víta skutočnosť, že EÚ podporuje rezolúcie OSN o rodových otázkach, najmä pokiaľ ide o úlohu slobody prejavu a presvedčenia v posilňovaní postavenia žien; s uspokojením berie na vedomie závery 59. zasadnutia Komisie OSN pre postavenie žien(51);

110.  vyzýva Komisiu, aby systematicky začleňovala konkrétne opatrenia na zlepšenie účasti žien na volebných procesoch do všetkých volebných pozorovateľských misií EÚ v súlade s usmerneniami EÚ v tejto oblasti, s prihliadnutím na závery, ku ktorým dospel seminár vedúcich odborníkov na voľby, ktorý sa konal v apríli 2014 v Bruseli, a aby sa poučila zo skúseností z predchádzajúcich misií;

111.  víta úsilie, ktoré ESVČ vyvíja v tretích krajinách s cieľom posilniť plnenie povinností a záväzkov v oblasti práv žien vyplývajúcich z Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, Pekinskej akčnej platformy a káhirského vyhlásenia o populácii a rozvoji v rámci rozvojového programu na obdobie po roku 2015;

112.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa neoslabovalo „acquis“ Pekinskej akčnej platformy, pokiaľ ide o prístup k vzdelávaniu a zdravotnej starostlivosti ako základné ľudské právo a o ochranu sexuálnych a reprodukčných práv; zdôrazňuje skutočnosť, že univerzálne rešpektovanie sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv a prístup k príslušným službám prispievajú k zníženiu detskej a materskej úmrtnosti; poukazuje na to, že plánovanie rodiny, zdravie matiek a ľahký prístup k antikoncepcii a bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva sú dôležitými aspektmi pre záchranu životov žien a pomáhajú im znovu vybudovať svoje životy, ak sa stali obeťami znásilnenia; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby tieto politiky tvorili jadro rozvojovej spolupráce s tretími krajinami;

113.  považuje manželstvá neplnoletých za zásadné porušenie ľudských práv, ktoré ovplyvňuje všetky aspekty života dotknutých dievčat, ohrozuje ich vzdelávanie, a tým obmedzuje ich vyhliadky, ohrozuje ich zdravie a zvyšuje riziko, že budú obeťami násilia a zneužívania;

114.  s veľkým znepokojením konštatuje, že od 80. rokov 20. storočia alarmujúcou rýchlosťou vzrástol sektor neviest na objednávku; so znepokojením konštatuje, že existuje celý rad zdokumentovaných prípadov žien, ktoré boli ako „nevesty na objednávku“ napadnuté a/alebo zavraždené po svadbe s mužom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že na webových stránkach zaoberajúcich sa „objednávaním neviest“ sa objavuje značný počet maloletých dievčat, a zdôrazňuje, že, ak sa deti využívajú na sexuálne účely, musí sa to považovať za zneužívanie detí;

115.  odsudzuje prax donosenia dieťaťa náhradnou matkou, ktorá narúša ľudskú dôstojnosť ženy, pretože jej telo a reprodukčné funkcie sa používajú ako tovar; domnieva sa, že prax gestačného donosenia dieťaťa náhradnou matkou, ktorá zahŕňa reprodukčné vykorisťovanie a využívanie ľudského tela na finančné účely alebo iný zisk, najmä v prípade zraniteľných žien v rozvojových krajinách, sa musí zakázať a považovať za naliehavú záležitosť v rámci nástrojov týkajúcich sa ľudských práv;

Práva detí

116.  opätovne potvrdzuje naliehavú potrebu všeobecnej ratifikácie a účinného vykonávania Dohovoru OSN o právach dieťaťa a jeho opčných protokolov; vyzýva všetky štáty, aby sa zaviazali odstrániť najhoršie formy detskej práce, ako je vymedzené v článku 3 dohovoru MOP č. 182, ktoré zahŕňajú detské otroctvo, obchodovanie s deťmi, prostitúciu a nebezpečnú prácu a ktoré majú vplyv na telesné a duševné zdravie detí;

117.  víta závery Rady o presadzovaní a ochrane práv dieťaťa(52), ktoré boli prijaté v decembri 2014, a vyzýva EÚ, aby naďalej podporovala partnerské krajiny v boji proti všetkým formám násilia páchaného na deťoch vrátane sexuálneho vykorisťovania a posilnila ich kapacity na ochranu práv detí; víta globálne zavedenie súboru nástrojov EÚ a UNICEF v oblasti práv dieťaťa v roku 2014(53); berie na vedomie vyhlásenie komisára Rady Európy pre ľudské práva z mája 2014 o právach intersexuálnych detí;

118.  opätovne žiada Komisiu, aby navrhla komplexnú stratégiu a akčný plán pre práva detí na nasledujúcich päť rokov, aby sa práva detí uprednostňovali v rámci vonkajších politík EÚ, čím podporí úsilie EÚ zamerané na presadzovanie ich práv, najmä prispievaním k zabezpečovaniu prístupu detí k vode, hygiene, zdravotnej starostlivosti a vzdelávaniu, zabezpečením rehabilitácie a reintegrácie detí zaradených do ozbrojených skupín, ako aj prostredníctvom odstránenia detskej práce, mučenia, problému detského čarodejníctva, detských manželstiev a sexuálneho vykorisťovania, poskytovaním pomoci deťom v ozbrojených konfliktoch a zabezpečovaním ich prístupu k vzdelávaniu v oblastiach konfliktov a v utečeneckých táboroch; vyzýva PK/VP, aby každoročne podávala Európskemu parlamentu správu o výsledkoch dosiahnutých v oblasti vonkajších opatrení EÚ zameraných na deti; oceňuje kampaň „Deti, a nie vojaci“ a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvýšili svoju podporu v záujme dosiahnutia cieľa, ktorým je ukončiť do roku 2016 nábor a využívanie detí v konfliktoch vládnymi ozbrojenými silami;

119.  víta spoluprácu EÚ s organizáciou UNICEF, ktorá vyústila do súboru nástrojov pre začleňovanie práv detí v rámci rozvojovej spolupráce a do podpory miléniových rozvojových cieľov a programov na ochranu detí, ktoré sú kľúčové v záujme uplatňovania práv detí, najmä v nestabilných situáciách, ako aj spoluprácu s UNRWA;

120.  víta skutočnosť, že EÚ aktívne spolupracuje s niekoľkými osobitnými spravodajcami OSN (OS OSN) pre hospodárske, sociálne a kultúrne práva vrátane OS v oblasti práva ľudí na bezpečnú pitnú vodu a hygienu, OS pre právo na vzdelanie, OS pre právo na výživu, OS pre extrémnu chudobu a ľudské práva a OS pre primerané bývanie; s uspokojením konštatuje, že podpora hospodárskych, sociálnych a kultúrnych práv bola posilnená v rámci viacročného orientačného programu EIDHR na roky 2014 – 2017, ktorého cieľom je okrem iného prispieť k posilneniu odborových zväzov, zvýšeniu povedomia o otázkach súvisiacich so mzdami, ochrane pôdneho dedičstva, podpore sociálnej integrácie prostredníctvom zlepšovania ekonomického postavenia a zníženiu ekonomickej diskriminácie a násilia na pracovisku;

Posilnenie demokracie na celom svete

121.  zdôrazňuje záväzok EÚ presadzovať a podporovať dodržiavanie ľudských práv a demokratických hodnôt vo vzťahoch so zvyškom sveta; znovu pripomína, že demokratické režimy sú charakteristické nielen slobodnými a spravodlivými voľbami, ale okrem iných aspektov aj slobodou prejavu, tlače a združovania, zásadami právneho štátu a zodpovednosti, nezávislosťou súdnictva a nestrannou administratívou; zdôrazňuje, že ako sa pripomína v záveroch zo zasadnutia Rady z 18. novembra 2009 o podpore demokracie vo vonkajších vzťahoch EÚ, demokracia a ľudské práva sú neoddeliteľne spojené a navzájom sa posilňujú; víta skutočnosť, že nový akčný plán pre ľudské práva a demokraciu venuje zvýšenú pozornosť činnostiam zameraným na podporu demokracie;

Ochrana slobody prejavu a posilnenie občianskej spoločnosti

122.  opakuje, že sloboda prejavu je kľúčovou zložkou každej demokratickej spoločnosti, keďže živí kultúru pluralizmu, ktorý oprávňuje občiansku spoločnosť a občanov vyvodzovať zodpovednosť voči svojim vládam a osobám prijímajúcim rozhodnutia, a podporuje dodržiavanie zásad právneho štátu; preto naliehavo vyzýva EÚ, aby zintenzívnila svoje úsilie o presadzovanie slobody prejavu prostredníctvom svojich vonkajších politík a nástrojov;

123.  opakuje svoju výzvu, aby EÚ a jej členské štáty posilnili monitorovanie všetkých typov obmedzení slobody prejavu a médií v tretích krajinách a aby urýchlene a systematicky takéto obmedzenia odsudzovali, dokonca aj keď sa používajú s legitímnymi cieľmi, ako je napríklad boj proti terorizmu, bezpečnosť štátu alebo presadzovanie práva; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť účinné vykonávanie usmernení EÚ týkajúcich sa slobody prejavu online a offline a pravidelné monitorovanie ich vplyvu; pripomína cieľ EÚ zabezpečiť a chrániť nediskriminačný prístup k informáciám a slobodu prejavu pre všetkých jednotlivcov, či už online, alebo offline;

124.  domnieva sa, že informačné a komunikačné technológie (IKT) tým, že čo najviac sprístupňujú informácie, predstavujú príležitosti na zlepšovanie ľudských práv, presadzovanie demokratických postupov a na sociálny a hospodársky rozvoj; okrem toho zdôrazňuje príspevok IKT k úsiliu hnutí občianskej spoločnosti, najmä v nedemokratických režimoch; vyjadruje znepokojenie nad využívaním IKT zo strany niektorých autoritárskych režimov, čo stále viac ohrozuje aktivistov v oblasti ľudských práv a demokracie; zdôrazňuje, že je potrebné poskytovať väčšiu podporu v oblastiach presadzovania slobody médií, ochrany nezávislých novinárov a blogerov, zmenšovania digitálnej priepasti a uľahčovania neobmedzeného prístupu k informáciám; vyzýva Komisiu, aby v rámci revízie systému kontroly vývozu EÚ venovala osobitnú pozornosť aspektom ľudských práv, pokiaľ ide o položky s dvojakým použitím;

Podpora EÚ pre obhajcov ľudských práv

125.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že občianska spoločnosť vrátane obhajcov ľudských práv je čoraz viac terčom útokov na celom svete; je hlboko znepokojený tým, že čoraz väčší počet krajín, ako sú Rusko a niektoré krajiny strednej Ázie, prijíma prísne právne predpisy na potláčanie činností mimovládnych organizácií obmedzovaním ich prístupu k financovaniu zo zahraničia a zavedením náročných požiadaviek na podávanie správ a prísnych sankcií za ich neplnenie; pripomína, že právo na slobodu zhromažďovania a združovania je základnou črtou demokratickej, otvorenej a tolerantnej spoločnosti; požaduje obnovenie úsilia s cieľom napádať obmedzenia a zastrašovanie, ktorému čelia ľudia pracujúci pre organizácie občianskej spoločnosti na celom svete, a požaduje, aby EÚ bola príkladom v oblasti ochrany a presadzovania príslušných práv;

126.  s uspokojením konštatuje, že v novom akčnom pláne PK/VP zopakovala záväzok EÚ posilniť postavenie miestnych aktérov a organizácií občianskej spoločnosti, a zdôrazňuje, že vzhľadom na výrazné zúženie jej priestoru si občianska spoločnosť, a to predovšetkým obhajcovia ľudských práv, vyžaduje zvýšenú pozornosť a úsilie zo strany EÚ; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby preto vypracovali ucelenú a komplexnú reakciu na hlavné problémy, pred ktorými občianska spoločnosť vrátane obhajcov ľudských práv stojí na celom svete;

127.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby na každej úrovni politického dialógu neustále monitorovali a poukazovali na prípady porušovania slobody zhromažďovania a združovania, a to aj prostredníctvom rôznych foriem zákazov a obmedzení pre organizácie občianskej spoločnosti a ich činnosti;

128.  okrem toho vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby využili všetky dostupné prostriedky na systematické poukazovanie na jednotlivé prípady ohrozených obhajcov ľudských práv a aktivistov občianskej spoločnosti, najmä osôb, ktoré sú v súčasnosti vo väzení; nabáda delegácie EÚ a diplomatické zbory členských štátov, aby naďalej aktívne podporovali obhajcov ľudských práv, a to prostredníctvom systematického monitorovania súdnych procesov, návštev zatknutých aktivistov a vydávaním vyhlásení v jednotlivých prípadoch, ako aj riešenia prípadov porušovania ľudských práv s príslušnými protistranami; trvá na tom, aby sa vyšší predstavitelia EÚ, predovšetkým PK/VP, komisári, osobitní zástupcovia EÚ a vládni úradníci z členských štátov pri cestách do krajín, v ktorých je občianska spoločnosť pod tlakom, systematicky stretávali s obhajcami ľudských práv;

129.  pozitívne vníma pomoc EÚ pre obhajcov ľudských práv a občiansku spoločnosť na celom svete prostredníctvom financovania z EIDHR; zdôrazňuje osobitný význam využívania EIDHR na ochranu obhajcov ľudských práv, ktorí sú najviac ohrození; zdôrazňuje tiež, že podpora pre obhajcov ľudských práv vystavených riziku by mala v prvom rade zohľadniť kritérium účinnosti a vyhýbať sa príliš obmedzujúcim podmienkam; vyzýva Komisiu, ESVČ a delegácie EÚ, aby zabezpečili, že finančné prostriedky dostupné pre obhajcov ľudských práv sa náležite využijú;

Podpora volebných procesov a posilnenie zásad právneho štátu, nezávislosti súdnictva a nestrannej verejnej správy v tretích krajinách

130.  víta skutočnosť, že EÚ v roku 2014 do celého sveta vyslala osem volebných pozorovateľských misií (VPM) a osem misií expertov na voľby (MEV); opätovne zdôrazňuje svoje pozitívne vnímanie pretrvávajúcej podpory EÚ zameranej na volebné procesy a poskytovanie volebnej pomoci, ako aj podpory domácim pozorovateľom;

131.  pripomína význam vhodného nadviazania na správy a odporúčania VPM ako spôsobu zvýšenia ich vplyvu a posilnenia podpory EÚ na presadzovanie demokratických noriem v dotknutých krajinách;

132.  odporúča, aby EÚ zintenzívnila svoje úsilie o rozvoj komplexnejšieho prístupu k procesu demokratizácie, v ktorom slobodné a spravodlivé voľby sú len jedným aspektom, s cieľom pozitívne prispieť k posilneniu demokratických inštitúcií a dôvery verejnosti vo volebné procesy na celom svete;

133.  v tejto súvislosti berie s uspokojením na vedomie začiatok druhej generácie pilotných projektov zameraných na podporu demokracie v rámci 12 vybraných delegácií EÚ v roku 2014 v nadväznosti na záväzok prijatý v záveroch Rady z novembra 2009 a v akčnom pláne na rok 2012 pre oblasť ľudských práv a demokracie; rozhodne zdôrazňuje význam týchto pilotných projektov pre dosiahnutie väčšej súdržnosti pri podpore demokracie prostredníctvom vonkajších politík a nástrojov EÚ;

134.  víta záväzok Komisie, ESVČ a členských štátov v rámci nového akčného plánu pre ľudské práva a demokraciu pevne a konzistentne spolupracovať s orgánmi riadiacimi voľby, parlamentnými inštitúciami, miestnymi mimovládnymi organizáciami, obhajcami ľudských práv a organizáciami občianskej spoločnosti v tretích krajinách s cieľom intenzívnejšie ich zapojiť do monitorovania volieb a prispieť k posilneniu ich postavenia, a teda k posilneniu demokratických procesov;

135.  pripomína, že skúsenosti a poznatky získané Európskou úniou, politikmi, akademickou obcou, médiami, MVO a občianskou spoločnosťou z prechodov k demokracii v rámci politiky rozširovania a v oblasti susedskej politiky by mohli pozitívne prispieť k identifikácii najlepších postupov, ktoré by sa mohli použiť na podporu a konsolidáciu iných procesov demokratizácie na celom svete;

136.  pripomína, že korupcia ohrozuje rovnaké uplatňovanie ľudských práv a oslabuje demokratické procesy, ako je uplatňovanie zásad právneho štátu a spravodlivého výkonu spravodlivosti; pripomína tiež, že EÚ požiadala o výlučnú právomoc na podpísanie Dohovoru OSN proti korupcii (UNCAC);

137.  vyjadruje presvedčenie, že EÚ by mala vo všetkých platformách na dialóg s tretími krajinami zdôrazňovať význam transparentnosti a prístupnosti, integrity, zodpovednosti a riadnej správy vecí verejných, verejného rozpočtu a verejného majetku v zmysle Dohovoru OSN proti korupcii; domnieva sa, že korupcia vo všetkých svojich formách oslabuje demokratické zásady a negatívne vplýva na sociálny a hospodársky rozvoj; požaduje kroky v nadväznosti na svoju požiadavku týkajúcu sa lepšieho monitorovania Dohovoru OSN proti korupcii a takisto aj správneho posúdenia odporúčaní OECD; domnieva sa, že EÚ by mala dôslednejšie a systematickejšie podporovať tretie krajiny v boji proti korupcii prostredníctvom odborných znalostí pri zriaďovaní a konsolidácii nezávislých a účinných protikorupčných inštitúcií, a to aj prostredníctvom proaktívnej spolupráce so súkromným sektorom; rovnako odporúča vyvinúť inovatívne finančné mechanizmy na posilnenie boja proti všetkým formám korupcie; v tejto súvislosti berie na vedomie výzvu na lepšiu reguláciu finančných transakcií na medzinárodnej úrovni;

138.  zastáva názor, že EÚ by mala posilniť svoje úsilie o podporu uplatňovania zásad právneho štátu a nezávislosti súdnictva na multilaterálnej a bilaterálnej úrovni; nabáda EÚ, aby podporovala nestranný výkon spravodlivosti na celom svete prostredníctvom podpory procesov legislatívnej a inštitucionálnej reformy v tretích krajinách; takisto nabáda delegácie EÚ a veľvyslanectvá členských štátov, aby systematicky monitorovali súdne procesy s cieľom podporiť nezávislosť súdnictva;

Zlepšenie činností Európskeho parlamentu v oblasti ľudských práv

139.  víta revíziu usmernení pre medziparlamentné delegácie Európskeho parlamentu o podpore ľudských práv a demokracie, ktorú vykonala Konferencia predsedov delegácií v spolupráci s Podvýborom pre ľudské práva; v tejto súvislosti odporúča systematickejšiu a transparentnejšiu prax nastoľovania otázok týkajúcich sa ľudských práv, najmä jednotlivých prípadov uvedených v uzneseniach Európskeho parlamentu, počas návštev delegácií v tretích krajinách, ako aj prax podávania správ o prijatých opatreniach Podvýboru pre ľudské práva v písomnej forme a v prípade, že je to politicky opodstatnené, prostredníctvom osobitných informačných zasadnutí;

140.  zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať v úvahách o najvhodnejších spôsoboch, ako maximalizovať dôveryhodnosť, viditeľnosť a účinnosť uznesení Európskeho parlamentu o prípadoch porušovania ľudských práv, demokracie a zásad právneho štátu;

141.  nabáda na diskusiu o zahrnutí rôznych nástrojov, ktoré má Európsky parlament k dispozícii v súvislosti s podporou a presadzovaním ľudských práv, do jediného strategického dokumentu, ktorý prijme Európsky parlament na plenárnej schôdzi;

o
o   o

142.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, Bezpečnostnej rade OSN, generálnemu tajomníkovi OSN, predsedovi 70. Valného zhromaždenia OSN, predsedovi Rady pre ľudské práva, vysokému komisárovi OSN pre ľudské práva a vedúcim delegácií EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.
(2) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-11855-2012-INIT/sk/pdf.
(3) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/142549.pdf.
(4) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/137585.pdf.
(5) http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201203/20120329ATT42170/20120329ATT42170EN.pdf.
(6) http://www.consilium.europa.eu/en/policies/pdf/st10152-en15_pdf/.
(7) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-10897-2015-INIT/sk/pdf.
(8) http://www.consilium.europa.eu/en/meetings/fac/2015/10/st13201-en15_pdf/.
(9) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/EN/foraff/130243.pdf.
(10) http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT.
(11) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX:32015D0260.
(12) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-9242-2015-INIT/sk/pdf.
(13) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1325(2000).
(14) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 69.
(15) Ú. v. EÚ C 33 E, 5.2.2013, s. 165.
(16) Prijaté texty, P7_TA(2012)0470.
(17) Prijaté texty, P7_TA(2013)0274.
(18) Prijaté texty, P7_TA(2013)0394.
(19) Prijaté texty, P7_TA(2013)0420.
(20) Prijaté texty, P7_TA(2014)0252.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2015)0079.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2014)0259.
(23) Prijaté texty, P7_TA(2014)0206.
(24) Prijaté texty, P8_TA(2015)0076.
(25) Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.
(26) Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.
(27) Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.
(28) Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.
(29) Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.
(30) http://ec.europa.eu/enlargement/pdf/key_documents/2014/20141008-strategy-paper_sk.pdf.
(31) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?uri=CELEX:52011DC0200.
(32) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=COM:2011:0303:FIN:sk:PDF.
(33) http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/082/52/PDF/G1408252.pdf?OpenElement.
(34) Prijaté texty, P8_TA(2015)0274.
(35) http://www.unfpa.org/sites/default/files/pub-pdf/Joint%20Programme%20on%20FGMC%20Summary%20Report.pdf.
(36) http://daccess-dds-ny.un.org/doc/UNDOC/GEN/G14/086/06/PDF/G1408606.pdf?OpenElement.
(37) https://www.consilium.europa.eu/ueDocs/cms_Data/docs/hr/news53.pdf.
(38) http://ec.europa.eu/enlargement/pdf/key_documents/2014/20141008-strategy-paper_sk.pdf.
(39) http://eur-lex.europa.eu/LexUriServ/LexUriServ.do?uri=OJ:L:2014:077:0027:0043:SK:PDF.
(40) Prijaté texty, P8_TA(2015)0274.
(41) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf.
(42) http://wcip2014.org/wp-content/uploads/2013/03/N1446828.pdf.
(43) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(44) https://ec.europa.eu/anti-trafficking/sites/antitrafficking/files/eu_strategy_towards_the_eradication_of_trafficking_in_human_beings_2012-2016_1.pdf.
(45) http://www.coe.int/en/web/portal/10-october-against-death-penalty.
(46) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cmsUpload/TortureGuidelines.pdf.
(47) http://www.consilium.europa.eu/uedocs/cms_data/docs/pressdata/en/foraff/137584.pdf.
(48) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5690_en.pdf.
(49) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1325(2000).
(50) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=S/RES/1820(2008).
(51) http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=E/2015/27.
(52) http://register.consilium.europa.eu/doc/srv?l=SK&f=ST%2015559%202014%20INIT.
(53) http://www.unicef.org/eu/crtoolkit/downloads/Child-Rights-Toolkit-Web-Links.pdf.


20.výročie Daytonskej mierovej dohody
PDF 252kWORD 67k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o 20. výročí Daytonskej mierovej dohody (2015/2979(RSP))
P8_TA(2015)0471RC-B8-1362/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Daytonskú mierovú dohodu, jej všeobecný rámec a dvanásť príloh,

–  so zreteľom na svoje uznesenia zo 7. júla 2005(1), z 15. januára 2009(2) a z 9. júla 2015(3) o Srebrenici,

–  so zreteľom na stanovisko Benátskej komisie z 11. marca 2005 o ústavnej reforme v Bosne a Hercegovine,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Daytonská mierová dohoda bola podpísaná 14. decembra 1995 v Paríži a zakončila najkrvavejšiu vojnu v Európe od konca druhej svetovej vojny;

B.  keďže na základe dohody sa skončila vojna, ale nepodarilo sa vytvoriť fungujúci, sebestačný štát, a keďže inštitucionálna štruktúra krajiny je príliš zložitá a ukázalo sa, že je neefektívna;

1.  pripomína dôležitosť podpísania Daytonskej mierovej dohody, pripomína si všetky tragické obete vojny v Bosne a Hercegovine a vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám tých, ktorí prišli o život;

2.  s poľutovaním konštatuje, že po 20 rokoch od skončenia vojny a vypracovania všeobecnej rámcovej dohody, v ktorej sa načrtli hlavné prvky mierovej dohody a budúca podoba krajiny, sa jednotlivým vládam krajiny nepodarilo vybudovať plne funkčný a sebestačný štát;

3.  víta dosiahnuté výsledky pokiaľ ide o návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny (IDP), ako aj rekonštrukciu a reštitúciu majetku v súlade s ustanoveniami prílohy VII k Daytonskej dohode; trvá na to, že treba v plnom rozsahu uplatňovať túto prílohu a súvisiacu stratégiu, aby sa mohol zabezpečiť udržateľný návrat, ako aj spravodlivé, komplexné a trvalé riešenia osobám vysídleným v rámci krajiny, utečencom a ďalším osobám, ktoré sú postihnuté konfliktom; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu udržateľného návratu Chorvátov, Bosniakov a ostatných do Republiky srbskej; zdôrazňuje, že treba pokročiť pri zlepšovaní sociálno-ekonomickej integrácie tých ľudí, ktorí sa vrátili; požaduje, aby sa úsilie na všetkých úrovniach lepšie koordinovalo a aby sa väčšia pozornosť venovala najzraniteľnejším vysídleným osobám vrátane Rómov a žien, ktoré sú obeťami násilia; s poľutovaním konštatuje, že podľa Medzinárodného výboru Červeného kríža je stále nezvestných približne 7 000 osôb, ktorých osud je neznámy;

4.  oceňuje pozitívnu transformáciu Bosny a Hercegoviny za posledných 20 rokov od vojnou spustošenej krajiny, ktorá sa spamätáva z vojny, k štátu, ktorý sa uchádza o členstvo v Európskej únii;

5.  pripomína záväzok EÚ poskytnúť Bosne a Hercegovine a všetkým krajinám západného Balkánu európsku perspektívu a vytvoriť podmienky na pokračovanie v prístupovom procese; je presvedčený, že regionálna spolupráca a európsky integračný proces sú najlepšími spôsobmi, ako podporovať zmierovanie a prekonávať nenávisť a rozdiely;

6.  vyzýva orgány, aby využili 20. výročie Daytonskej mierovej dohody ako stimul na posun vpred v oblasti nevyhnutných reforiem, a to najmä vzhľadom na pripravovanú žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ; pripomína, že riešenie sociálnych a hospodárskych potrieb občanov, ako aj zavedenie účinného koordinačného mechanizmu v otázkach EÚ musia byť prioritou; pripomína, že je tiež veľmi dôležité, aby sa súbežne pokračovalo v ústavných a politických reformách a demokratizácii politického systému, čo povedie k zabezpečeniu skutočnej rovnosti a demokratického zastúpenia všetkých troch štátotvorných národov a všetkých občanov tejto krajiny; zdôrazňuje, že všetci občania Bosny a Hercegoviny musia mať rovnaké príležitosti na to, aby boli volení do všetkých úrovní politického rozhodovania;

7.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam členských štátov, vláde a parlamentu Bosny a Hercegoviny a jej územnosprávnym celkom a vládam a parlamentom krajín západného Balkánu.

(1) Ú. v. EÚ C 157 E, 6.7.2006, s. 468.
(2) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 111.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0276.


Vývoz zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP
PDF 459kWORD 135k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o vývoze zbraní: vykonávanie spoločnej pozície 2008/944/SZBP (2015/2114(INI))
P8_TA(2015)0472A8-0338/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2008/944/SZBP z 8. decembra 2008, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu (ďalej „spoločná pozícia“)(1),

–  so zreteľom na preskúmanie spoločnej pozície, ktoré uskutočnila pracovná skupina Rady EÚ pre vývoz konvenčných zbraní (COARM),

–  so zreteľom na šestnástu výročnú správu Rady podľa článku 8 ods. 2 spoločnej pozície Rady 2008/944/SZBP, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2012/711/SZBP z 19. novembra 2012 o podpore činností EÚ s cieľom presadzovať medzi tretími krajinami kontrolu vývozu zbraní a zásady a kritériá spoločnej pozície 2008/944/SZBP,

–  so zreteľom na stratégiu EÚ proti šíreniu zbraní hromadného ničenia prijatú 9. decembra 2003,

–  so zreteľom na európsku bezpečnostnú stratégiu s názvom Bezpečná Európa v lepšom svete, ktorú prijala Európska rada 12. decembra 2003,

–  so zreteľom na Zmluvu o obchodovaní so zbraňami (ATT) prijatú Valným zhromaždením OSN 2. apríla 2013(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rokovaniach v súvislosti so Zmluvou o obchodovaní so zbraňami(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. mája 2015 o vplyve vývoja na európskych trhoch v oblasti obrany na bezpečnostné a obranné spôsobilosti v Európe(5), a najmä na jeho odseky 4, 10, 18, 19, 20 a 21,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2013/768/SZBP zo 16. decembra 2013 o činnostiach EÚ na podporu vykonávania Zmluvy o obchodovaní so zbraňami v rámci Európskej bezpečnostnej stratégie(6),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 428/2009 z 5. mája 2009, ktorým sa stanovuje režim Spoločenstva na kontrolu vývozov, prepravy, sprostredkovania a tranzitu položiek s dvojakým použitím(7), ako bolo zmenené nariadením (EÚ) č. 599/2014, a na zoznam položiek a technológií s dvojakým použitím uvedený v prílohe I,

–  so zreteľom oznámenie Komisie Rade a Európskemu parlamentu z 24. apríla 2014 s názvom Preskúmanie politiky kontroly vývozu: záruka bezpečnosti a konkurencieschopnosti v meniacom sa svete (COM(2014)0244),

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie z 12. júna 2014 o preskúmaní kontrolného systému vývozov položiek s dvojakým použitím,

–  so zreteľom na závery Rady z 21. novembra 2014 o preskúmaní politiky týkajúcej sa kontroly vývozu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o ľudských právach a technológiách: vplyv systémov neoprávneného vniknutia a sledovania na ľudské práva v tretích krajinách(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/43/ES zo 6. mája 2009 o zjednodušení podmienok pre transfery výrobkov obranného priemyslu v rámci Spoločenstva(9),

–  so zreteľom na stratégiu Únie na boj proti nedovolenému hromadeniu ručných a ľahkých zbraní (RĽZ) a ich munície a nedovolenému obchodovaniu s nimi prijatú 15. –16. decembra 2005 Európskou radou a na jednotnú akciu Rady 2002/589/SZBP z 12. júla 2002 o príspevku Európskej únie k boju proti destabilizačnému akumulovaniu a rozširovaniu ručných zbraní a ľahkých zbraní a ktorou sa zrušuje jednotná akcia 1999/34/SZBP,

–  so zreteľom na spoločnú pozíciu Rady 2003/468/SZBP z 23. júna 2003 o kontrole sprostredkovania zbraní(10),

–  so zreteľom na aktualizovaný Spoločný zoznam vojenského materiálu Európskej únie, ktorý Rada schválila 9. februára 2015,

–  so zreteľom na užívateľskú príručku k spoločnej pozícii Rady 2008/944/SZBP, ktorou sa vymedzujú spoločné pravidlá upravujúce kontrolu vývozu vojenskej technológie a materiálu,

–  so zreteľom na Wassenaarské usporiadanie kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím z 12. mája 1996, ako aj na zoznamy týchto položiek a technológií a munície(11), ktoré boli aktualizované v roku 2015,

–  so zreteľom na rozhodnutia prijaté na 19. plenárnom zasadnutí Wassenaarského usporiadania kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím, ktoré sa konalo 3. – 4. decembra 2013 vo Viedni;

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1236/2005 z 27. júna 2005 o obchodovaní s určitým tovarom, ktorý možno použiť na vykonanie trestu smrti, mučenie alebo iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o európskom programe v oblasti bezpečnosti z 28. apríla 2015 (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji prijatý 24. februára 2006,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 13. októbra 2011 s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637),

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja, najmä cieľ 16: podcieľ 16.4, ktorý žiada o výrazné zníženie nezákonných pohybov zbraní;

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/512/SZBP o reštriktívnych opatreniach s ohľadom na konanie Ruska, ktorým destabilizuje situáciu na Ukrajine,

–  so zreteľom na článok 42 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 346 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Zmluvu OSN o obchodovaní so zbraňami, ktorá nadobudla účinnosť 24. decembra 2014,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady OSN pre ľudské práva 24/35 z 8. októbra 2013 o vplyve transferov zbraní na ľudské práva v ozbrojených konfliktoch(12),

–  so zreteľom na článok 52 a článok 132 ods. 2 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0338/2015),

A.  keďže globálne bezpečnostné prostredie v rámci EÚ sa dramaticky zmenilo, najmä v krajinách ležiacich v južnom a východnom susedstve;

B.  keďže existuje inherentné právo na osobnú alebo kolektívnu sebaobranu podľa článku 51 Charty OSN;

C.  keďže v záujme medzinárodnej stability je dôležité zabezpečiť odstrašujúce opatrenia na základe individuálneho posúdenia, a to v úplnom súlade s článkom 51 Charty OSN a so štvrtým kritériom spoločnej pozície k zachovaniu mieru, bezpečnosti a stability v regióne;

D.  keďže nekontrolované šírenie zbraní predstavuje vážne riziko pre mier a bezpečnosť, ľudské práva a trvalo udržateľný rozvoj; keďže niekde na svete každú minútu zomrie človek kvôli ozbrojenému násiliu a vyrobí sa 15 nových zbraní;

E.  keďže regulácia medzinárodného obchodu so zbraňami je už vo svojej podstate celosvetovou ambíciou; keďže EÚ musí zabezpečiť súdržnosť svojich vonkajších činností ako celku v rámci svojich vonkajších vzťahov, aby podporila demokraciu a zásadu právneho štátu, predchádzala konfliktom, odstraňovala chudobu, posilňovala medzikultúrny dialóg a zachovávala medzinárodnú stabilitu a bezpečnosť; keďže v období 2010 – 2014 boli členské štáty EÚ zodpovedné za 25,4 % všetkých dodávok(13) veľkých konvenčných zbraní vo svete;

F.  keďže podľa Lisabonskej zmluvy je odstránenie chudoby prioritným cieľom rozvojovej politiky EÚ a takisto jednou z priorít jej vonkajšej činnosti zameranej na vybudovanie stabilnejšieho a lepšie prosperujúceho sveta; keďže dodávanie zbraní do krajín, v ktorých sa odohráva konflikt, nielen zvyšuje možnosť vyhrotenia páchania násilností, ale má takisto nepriaznivý vplyv na rozvojový potenciál týchto krajín, ako sa jednoznačne uvádza v správach humanitárnych organizácií, ktoré tento vplyv kvantifikovali(14);

G.  keďže členské štáty EÚ vyviezli roku 2013 zbrane s celkovou hodnotou 36,7 miliardy EUR, z toho zbrane v hodnote 26 miliárd EUR do tretích krajín; keďže to možno porovnať s celkovým rozpočtom nástroja európskeho susedstva na obdobie 2014 – 2020, ktorý je 15,4 miliardy EUR; keďže členské štáty EÚ sú zodpovedné za 30 % celkového vývozu zbraní; a sotva možno tvrdiť, že tieto obchodné toky sú v priamom bezpečnostnom záujme EÚ;

H.  keďže spoločná pozícia 2008/944/SZBP je právne záväzný rámec určujúci osem kritérií pre vývoz konvenčných zbraní, ktoré majú členské štáty EÚ uplatňovať v rozhodovaní o udelení licencií; keďže tento spoločný postoj by sa mal zohľadniť osobitne v súvislosti s vývojom európskeho trhu v oblasti obrany a európskej obrannej technologickej a priemyselnej základne (EDTIB);

I.  keďže kritériá a zásady uvedené v spoločnej pozícii oficiálne uplatňujú aj tieto tretie krajiny: Albánsko, Bosna a Hercegovina, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Kanada, Čierna Hora a Nórsko;

Globálne bezpečnostné prostredie a vývoz zbraní

1.  je hlboko znepokojený šírením ozbrojených konfliktov, najmä na Ukrajine, v Sýrii, Iraku, Líbyi a Jemene, ako aj medzinárodnými konfliktami, ktoré v čoraz viac globalizovanom svete ohrozujú svetovú stabilitu a bezpečnosť a majú za následok menej stabilné a menej bezpečné susedstvo EÚ; konštatuje, že transfery zbraní do štátov zasiahnutých konfliktom mohli k týmto konfliktom prispieť;

2.  považuje za poľutovaniahodné, že vývoj v posledných dvoch rokoch ukázal, že zbrane niekedy končia v rukách teroristov, represívnych režimov, krajín, kde môže dôjsť k náboru detí alebo ich využívaniu pri násilnostiach, alebo režimov, ktoré majú pochybné vzťahy s medzinárodným terorizmom či agresívnou domácou a zahraničnou politikou, a je presvedčený, že je preto nevyhnutné prijať účinné režimy kontroly vývozu zbraní; odsudzuje používanie zbraní na stupňovanie neistoty a ozbrojených konfliktov zvnútra aj zvonku, alebo na podporu vnútornej represie, regionálnych konfliktov či hrubého porušovania ľudských práv a základných slobôd; považuje tiež za poľutovaniahodné, že nezákonný obchod so zbraňami je aj naďalej veľmi rozšírený a výnosný;

3.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že približne pol milióna(15) ľudí každoročne umiera v dôsledku ozbrojeného násilia v ozbrojených konfliktoch a v súvislosti s trestnou činnosťou;

4.  opakuje, že dodržiavanie spoločnej pozície je základom pre napĺňanie zásad a hodnôt EÚ, najmä pokiaľ ide o medzinárodné právo v oblasti ľudských práv a medzinárodné humanitárne právo, ako aj vlastnej zodpovednosti EÚ, pokiaľ ide o regionálnu a celosvetovú bezpečnosť;

5.  konštatuje, že členské štáty EÚ sú hlavnými svetovými vývozcami zbraní a podľa 16. výročnej správy vyviezli v roku 2013 zbrane v hodnote 36,711 miliardy EUR, z čoho zbrane za 10,735 miliardy EUR boli vyvezené medzi členskými štátmi a zbrane za 25,976 miliardy EUR do tretích krajín; opakuje, že v článku 10 spoločnej pozície sa uvádza, že úvahy o hospodárskych, obchodných a priemyselných záujmoch členských štátov neovplyvnia uplatňovanie ôsmich kritérií, ktoré regulujú vývoz zbraní;

6.  vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sa článok 10 často prehliada, najmä v tom smere, že európske zbrojárske podniky čoraz viac kompenzujú svoj znížený obrat v Európe vývozom za hranice EÚ; je vážne znepokojený následkami pre bezpečnosť a obranu EÚ spôsobenými transferom citlivých znalostí a technológií do tretích krajín, ktorý predstavuje vyššie riziko závislosti od tretích krajín s rozdielnymi strategickými záujmami, napríklad od Ruska;

7.  pripomína, že obranný priemysel by mal slúžiť ako nástroj na vykonávanie obrany a bezpečnosti členských štátov, čím sa zaistí bezpečnosť režimu dodávok v EÚ a zároveň prispeje k vykonávaniu posilneného SZBP a SBOP, keďže sa tým významne prispieva k zabezpečeniu globálnej stability a bezpečnosti; uznáva, že vývozy zbraní pomáhajú posilňovať a ďalej rozvíjať priemyselnú a technologickú základňu európskej obrany, čo je dôležité pre širokú škálu inovácií a technologický rozvoj;

8.  uznáva legitimitu vývozu, ktorý je striktne v súlade s kritériami stanovenými v článku 4 písm. c) spoločnej pozície 2008/944/SZBP a uskutočňuje sa v reakcii na žiadosť adresovanú EÚ v súlade s právom na sebaobranu; podporuje dodávanie obranných zbraní v prípade legitímnej sebaobrany; berie na vedomie rozhodnutie niektorých členských štátov dodávať obranné zbrane pešmergom v irackom Kurdistane a Ukrajine; konštatuje, že členské štáty v tejto súvislosti vzájomne nekoordinujú svoj postup;

9.  poukazuje na to, že aj keď zamietnutia a pozastavenia licencií v dôsledku embárg alebo konfliktov sú pozitívnym signálom, naznačujú, že vývozná politika EÚ je len reakčná; domnieva sa, že na základe spoločného postupu by pred udelením licencie bolo potrebné dôkladnejšie posúdenie osobitných rizík spojených s prijímajúcimi krajinami a bezpečnostných záujmov EÚ;

10.  poznamenáva, že riziká vyplývajúce zo zneužívania, pašovania a hromadenia zbraní a výbušnín rastú a zostávajú problémom, ktorý je nutné riešiť; zdôrazňuje riziko, že zbrane z tretích krajín s vysokou mierou korupcie môžu byť dovezené do Európy v dôsledku nárastu pašovania zbraní a obchodovania so zbraňami a nedostatku kontrol na miestach vstupu, napríklad v prístavoch, čím je ohrozená bezpečnosť občanov, ako bolo zdôraznené v nedávnej správe Europolu(16);

11.  zdôrazňuje, že kontroly vývozu zbraní sú neoddeliteľnou súčasťou zahraničnej a bezpečnostnej politiky EÚ a musia sa riadiť zásadami zakotvenými v článku 21 ZEÚ, najmä zásadou podpory demokracie a právneho štátu a zachovávania mieru, predchádzania konfliktom a posilňovania medzinárodnej bezpečnosti; pripomína, že je nevyhnutné zabezpečiť súlad medzi vývozom zbraní a dôveryhodnosťou EÚ ako globálneho obhajcu ľudských práv; je hlboko presvedčený o tom, že účinnejšia implementácia ôsmich kritérií spoločnej pozície by výrazne prispeli k rozvoju SZBP aj SBOP; žiada, aby sa v novej globálnej stratégii EÚ pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku riadne zvážili otázky vývozov zbraní s ohľadom na zmeny v bezpečnostnom prostredí a s nimi súvisiace riziká a hrozby pre európsku bezpečnosť;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že nelegitímne, nelegálne a neregulované transfery zbraní aj naďalej oslabujú politickú stabilitu a brzdia demokratický, sociálny a/alebo hospodársky rozvoj v určitých častiach sveta; uznáva, že jednotný výklad a účinné vykonávanie ôsmeho kritéria spoločnej pozície 2008/944/SZBP by mohlo rozhodujúcim spôsobom prispieť k súdržnosti politík EÚ v oblasti rozvojových cieľov; žiada, aby sa naďalej venovala pozornosť ôsmemu kritériu s cieľom posúdiť prípadný negatívny vplyv zbrojných výdavkov na rozvojové príležitosti chudobnejších prijímajúcich krajín;

Zmluva o obchodovaní so zbraňami

13.  víta nadobudnutie účinnosti Zmluvy o obchodovaní so zbraňami (ATT); víta informačné činnosti, ktoré EÚ podnikla s cieľom podporiť všeobecnú ratifikáciu a vykonávanie Zmluvy o obchodovaní so zbraňami, a vyzýva na vynakladanie trvalého úsilia v tejto oblasti, najmä pokiaľ ide o krajiny, ktoré sú významnými obchodníkmi so zbraňami; naliehavo vyzýva členské štáty, ktoré túto zmluvu ešte neratifikovali, aby ju pri najbližšej príležitosti ratifikovali; uznáva, že aj keď je Zmluva o obchodovaní so zbraňami prínosná, má stále svoje nedostatky a nejasnosti (nejasné koncepty, výnimka z povinnosti podávať správy, chýbajúci režim sankcii);

14.  víta úspech prvej konferencie štátov, ktoré sú zmluvnými stranami, ktorá sa konala v Kankúne od 24. do 27. augusta 2015, pripomína však, že sa nepodarilo dosiahnuť žiadnu dohodu o vzore výročných správ; domnieva sa, že táto zmluva bude skutočne úspešná len vtedy, ak sa prijmú kroky na dosiahnutie toho, aby sa stala univerzálne uplatniteľnou, a ak sa zavedú záväzné alebo sankčné mechanizmy používané v prípade neuplatnenia príslušných pravidiel;

15.  víta požiadavku, aby zmluvné štáty ATT zohľadňovali počas procesu rozhodovania o licencii riziko, že zbrane, ktoré budú predmetom transferu, môžu byť použité na spáchanie alebo uľahčenie spáchania závažných činov rodovo motivovaného násilia alebo závažných činov násilia voči ženám a deťom; vyzýva členské štáty, aby posilnili výpovede týkajúce sa spoločnej pozície so zreteľom na rodovo motivované násilie alebo závažné prípady násilia páchaného na ženách a deťoch;

16.  oceňuje skutočnosť, že EÚ má právne záväzný, svetovo jedinečný rámec, prostredníctvom ktorého presadzuje kontrolu vývozu zbraní, a to aj v krízových regiónoch a krajinách so sporným prístupom k ľudským právam; v tejto súvislosti víta, že sa niekoľko európskych a tretích krajín pripojilo k systému kontroly vývozu zbraní založenému na spoločnej pozícii;

17.  víta skutočnosť, že kritériá a zásady spoločnej pozície 2008/944/SZBP dodržiavajú aj Albánsko, Bosna a Hercegovina, Kanada, bývalá Juhoslovanská republika Macedónsko, Island, Čierna Hora a Nórsko; konštatuje, že medzi EÚ a týmito tretími krajinami existuje od roku 2012 osobitný systém výmeny informácií;

Spoločná pozícia

18.  pripomína, že spoločná pozícia by mala viesť ku koordinovanému prístupu k obchodu so zbraňami, ktorý nemá vplyv na právo členských štátov uplatňovať prísnejšie vnútroštátne politiky, ako je stanovené v článku 3 spoločnej pozície; ďalej pripomína, že v každom prípade zostáva odmietnutie transferu akejkoľvek vojenskej technológie alebo zbraní výlučne v právomoci členských štátov a že spoločné normy stanovené v spoločnej pozícii sa majú považovať za minimálnu normu na riadenie transferov vojenskej technológie podľa odôvodnenia 3; poukazuje na to, že harmonizácia na európskej úrovni by sa nemala použiť ako zámienka na uvoľňovanie vnútroštátnych pravidiel;

19.  vyzýva členské štáty, aby jednotne vykladali a striktne uplatňovali kritériá spoločnej pozície vo všetkých prípadoch a neumožnili, aby politické a hospodárske úvahy v rozhodovacom procese prevážili; ďalej vyzýva členské štáty, aby zrušili už dohodnuté zmluvy v prípade, že dohoda kvôli zásadne zmenenej situácii porušuje spoločnú pozíciu;

20.  domnieva sa, že skutočným problémom je to, že členské štáty spoločnú pozíciu uplatňujú voľne a vykladajú nejednotne, a preto považuje za kľúčovú snahu o konzistentné a ambiciózne uplatňovanie jej ôsmich kritérií; v tomto smere pripomína, že neexistujú žiadne sankcie pre prípad porušenia kritérií, a považuje za vhodné zaistiť uskutočňovanie nezávislých kontrol a sankcie pre prípad porušenia spoločnej pozície;

21.  berie na vedomie hodnotenie spoločnej pozície 2008/944/SZBP, ktoré vypracovala pracovná skupina COARM, a záver, že náležite slúži cieľom stanoveným Radou a je v súlade s ATT; konštatuje, že nebola uskutočnená žiadna zmena, a to aj napriek vážnej situácii v Sýrii a Iraku, zintenzívnenej teroristickej činnosti a konfliktu a nestabilite, ktoré sú rozšírené na Blízkom východe a severe Afriky a mohli by zase mať vplyv na bezpečnosť samotnej Únie;

22.  berie na vedomie aktualizáciu užívateľskej príručky k spoločnej pozícii Rady, ako aj zoznam vojenského materiálu EÚ; so záujmom očakáva nový elektronický mechanizmus na výmenu informácií, ktorý má prijať pracovná skupina COARM; víta nové odkazy na aspekty ATT, ktoré ešte nie sú zahrnuté v spoločnej pozícii, a zmeny detailného usmernenia k siedmemu kritériu; žiada, aby sa vynakladalo úsilie najmä v súvislosti s usmerneniami pre účinné vykonávanie ôsmeho kritéria;

23.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili prísnejšie uplatňovanie ôsmich kritérií; domnieva sa, že členské štáty by aj na európskej úrovni v pracovnej skupine COARM mali rozšíriť svoje hodnotenia, aby sa zameriavali na situáciu v krajine určenia, ako aj na danú vojenskú technológiu; nabáda členské štáty, aby uplatňovali prísnejšie vnútroštátne kritériá;

24.  je znepokojený tým, aké dôsledky môžu mať skutočné či vnímané hrozby žalôb zo strany spoločností v niektorých členských štátoch na posudzovanie žiadostí o vývozné licencie; pripomína členským štátom, že prísne a dôsledné uplatňovanie ôsmich kritérií vytvára potrebný základ pre zamietnutie udelenia licencie;

25.  konštatuje, že druhým kritériom sa vyžaduje, aby členské štáty neudelili licenciu na vývoz len v prípade, ak existuje „zjavné riziko“, že by sa vojenská technológia a materiál, ktoré sa majú vyviezť, mohli použiť na vnútornú represiu; domnieva sa, že toto kritérium ponecháva priestor pre nejednotné uplatňovanie spoločných pravidiel; požaduje, aby v záujme ozrejmenia druhého kritéria došlo k spolupráci s Radou Európy, Úradom vysokého komisára OSN pre ľudské práva a organizáciami, ktoré v oblasti ľudských práv pôsobia;

26.  kritizuje časté porušovanie ôsmich kritérií rôznymi členskými štátmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neexistujú žiadne mechanizmy sankcií za porušenie ôsmich kritérií členským štátom a že neexistujú ani žiadne plány v tomto smere; domnieva sa, že by sa mali zabezpečiť spôsoby a prostriedky vykonávania nezávislého overovania a mechanizmy sankcií za porušenie spoločnej pozície;

27.  naliehavo žiada členské štáty, aby koncepciu rizika v procese udeľovania licencií na transfer zbraní riešili s predbežnou opatrnosťou, ako je štandardom pri riešení iných oblastí, ako terorizmus, pranie špinavých peňazí a environmentálne obavy;

28.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť koherentnejšiu politiku týkajúcu sa embárg a uplatňovať ich s okamžitým účinkom; vyzýva členské štáty, aby objasnili vnútroštátne a medzinárodné ustanovenia týkajúce sa vývozu „vojenských“ a „nevojenských“ zbraní, ktoré by mohli viesť k tomu, že transfery ručných zbraní budú obchádzať regulačné systémy, pretože budú uvádzané ako „nevojenské“;

29.  pripomína, že nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 258/2012, ktorým sa vykonáva článok 10 Protokolu Organizácie Spojených národov proti nezákonnej výrobe a obchodovaniu so strelnými zbraňami, má za cieľ zabezpečiť účinnú kontrolu transferov strelných zbraní na civilné použitie; uznáva legitímnosť vývozu loveckých a športových zbraní na civilné použitie podľa uvedeného nariadenia; víta revíziu právnych predpisov EÚ o strelných zbraniach (vrátane deaktivácie, administratívnych sankcií a signálnych zbraní) a zámer posilniť policajnú spoluprácu so susednými krajinami v oblasti pašovania zbraní; vyzýva preto Komisiu, aby posilnila schopnosti Europolu;

30.  vyzýva členské štáty, aby do spoločnej pozície zahrnuli mechanizmus, ktorý automaticky pozastaví účinnosť existujúcej vývoznej licencie do krajín, proti ktorým bolo po udelení licencie zavedené európske zbrojné embargo;

31.  navrhuje, aby sa preskúmala možnosť uplatňovania a rozšírenia ôsmich kritérií aj na transfer služieb spojených s vývozom zbraní, ako je poradenstvo, a na činnosti súkromných zbrojárskych spoločností sídliacich v EÚ v tretích krajinách; požaduje unifikovaný prístup EÚ k problematike tzv. plávajúcich zbrojníc;

32.  vyzýva všetky členské štáty, ktoré ešte plne nedodržiavajú spoločnú pozíciu Rady 2003/468/SZBP z 23. júna 2003 o kontrole sprostredkovania zbraní, aby vysvetlili, prečo ju nedodržiavajú a aké kroky navrhujú prijať (vrátane časového plánu) v záujme toho, aby svoje záväzky podľa tejto spoločnej pozície splnili; nabáda členské štáty, aby do svojich právnych predpisov v oblasti sprostredkovania obchodu so zbraňami zahrnuli transport zbraní a financovanie nákupu zbraní;

33.  je znepokojený možnými odklonmi vývozu a vyzýva členské štáty, aby zaviedli účinný kontrolný systém (systém monitorovania, doložku o nezneužívaní v osvedčeniach koncových používateľov, kontroly koncových používateľov na mieste) vrátane zvýšenia počtu pracovníkov vyčlenených na tento účel; domnieva sa, že by mala existovať rozšírená spolupráca medzi členskými štátmi navzájom, medzi členskými štátmi a Europolom a Eurojustom, ako aj s tretími krajinami, a to v záujme uľahčenia stíhania sprostredkovateľov a pašerákov za nezákonné transfery zbraní; vyzýva Radu, aby lepšie zosúladila siedme kritérium s článkom 11 ATT;

34.  je hlboko znepokojený možným obchádzaním kontrol vývozu EÚ prostredníctvom licencovanej výroby v tretích krajinách alebo prostredníctvom zámorských dcérskych spoločností, ktorých materské spoločnosti sídlia v EÚ; nalieha na pracovnú skupinu COARM, aby podrobne posúdila túto otázku vo svojej nasledujúcej výročnej správe;

35.  žiada väčšiu koordináciu na pracovnej úrovni v rámci Rady a ESVČ s cieľom zabezpečiť, aby sa náležite zohľadňovali aspekty týkajúce sa predchádzania konfliktom, rozvoja a ľudských práv; vyzýva na pravidelné konzultácie medzi pracovnými skupinami COARM a COHOM, ako aj na spoluprácu pracovnej skupiny COARM so všetkými relevantnými aktérmi v EÚ ako Intcen, protiteroristický koordinátor EÚ a delegácie EÚ, s cieľom zvýšiť koherentnosť a zlepšiť výmenu informácií, ktoré môžu byť relevantné pre rozhodnutia o licenciách na transfery zbraní, a to najmä so zreteľom na riziká v navrhovaných prijímajúcich krajinách a v záujme zvýšenia kvality rozhodovania v kontexte spoločnej pozície;

Transparentnosť

36.  vyjadruje poľutovanie nad neskorým prijatím šestnástej výročnej správy, keďže k takémuto omeškaniu ešte nikdy predtým nedošlo;

37.  konštatuje, že „prispieť v plnej miere“ znamená dodať údaje o finančnej hodnote vydaných licencií na vývoz zbraní aj skutočného vývozu, rozdelené jednak podľa miesta určenia, jednak podľa kategórie vojenského zoznamu EÚ; vyzýva zostávajúce členské štáty, aby splnili svoj záväzok podávať každoročne správu a poskytli údaje do 16. výročnej správy retrospektívne a do ďalších výročných správ v budúcnosti včas;

38.  konštatuje, že správa obsahuje štandardizované informácie o vydaných vývozných licenciách, ale neobsahuje komplexné informácie o skutočnom vývoze zbraní; naliehavo žiada Radu a PK/VP, aby preskúmali možnosti, ako zlepšiť dodržiavanie informačných povinností a zvýšiť transparentnosť a verejnú kontrolu rámca kontroly vývozu, a najmä aby zaistili, aby členské štáty informovali o akomkoľvek vývoze zbraní; požaduje nápravu tohto nedostatku a aby sa v súlade s tým zaistila výročná správa zvýrazňujúca reálne údaje o vývoze rozčlenené podľa typu a miesta určenia;

39.  vyzýva na zavedenie štandardizovaného postupu podávania a predkladania správ vrátane lehoty, na informovanie o skutočných vývozoch a na zjednotenie licenčných údajov uplatňovaných a dodržiavaných vo všetkých členských štátoch; vyzýva členské štáty, aby podávali úplné správy o zamietnutých licenciách vrátane špecifických licenčných informácií o prijímajúcom štáte a konkrétnom orgáne, opisu a množstve položiek, ktoré majú byť predmetom transferu s ohľadom na podkategórie zoznamu vojenského materiálu a o presných dôvodoch zamietnutia; navrhuje zmenu formátu výročnej správy a obnovenie verejnej a interaktívnej on-line databázy s možnosťou vyhľadávania;

40.  vyzýva na intenzívnejšie konzultácie medzi členskými štátmi so zreteľom na transfery do oslabených a nestabilných regiónov či krajín, najmä tých, ktoré vo svojom susedstve vystupujú agresívne; požaduje dôkladné a systematické overovanie uplatňovania režimu sankcií EÚ voči Rusku v oblasti vývozu zbraní a predaja technológií dvojakého použitia; vyzýva členské štáty, aby vytvorili zoznam osôb (vrátane právnických a fyzických), ktoré boli odsúdené za porušenie predpisov v oblasti vývozu zbraní a zistených prípadov diverzie vývozu, a osôb, ktoré neboli odsúdené súdom, je však o nich známe, že sa podieľajú na nezákonnom obchode so zbraňami alebo na aktivitách, ktoré predstavujú hrozbu pre medzinárodnú bezpečnosť; vyzýva členské štáty, aby poskytovali podrobné informácie o postupoch pri zrušení alebo pozastavení udelených licencií v prípadoch krajín, na ktoré sa vzťahuje embargo;

41.  považuje za zásadne dôležité, aby krajiny kandidujúce na pristúpenie k EÚ konali v súlade s pozíciami a zásadami EÚ v oblasti vývozu zbraní a obchodovania so zbraňami;

42.  požaduje sledovanie nezákonného obchodovania so zbraňami a spoluprácu v tejto oblasti, a to prostredníctvom kooperačných postupov so zapojením policajných jednotiek a pohraničných síl na základe výmeny informácií a databáz, a to s cieľom minimalizovať bezpečnostné riziká pre EÚ a jej občanov;

Verejná kontrola

43.  pripomína, že vlády nesú politickú zodpovednosť za to, či sa vojenský tovar alebo tovar s dvojakým použitím vyvezie alebo nie; vyzýva členské štáty, aby poskytovali podrobné informácie o každej vydanej licencii, aby bolo možné uskutočňovať kontroly na úrovni EÚ s cieľom zaistiť, že krajiny neporušujú kritériá spoločnej pozície z dôvodov hospodárskych, politických či osobných záujmov; vyzýva ESVČ a pracovnú skupinu COARM, aby sa chopili úlohy kontroly licencií, ktoré sú považované za licencie nespĺňajúce kritériá spoločnej pozície;

44.  je pevne presvedčený, že občania a parlamenty majú právo byť detailne informovaní o rozhodnutiach svojich vlád týkajúcich sa vývozu zbraní, pretože tieto rozhodnutia ovplyvňujú bezpečnosť a blaho národa a sú v záujme transparentnosti a väčšej miery verejnej kontroly; žiada, aby sa správy zverejňovali;

45.  vyzýva Radu a ESVČ, aby tiež zlepšili prístup k informáciám o sankciách a zbrojných embargách EÚ, keďže tieto informácie často nie sú aktuálne alebo nie sú poskytované v ľahko prístupnej podobe;

46.  vyzýva na posilnenie parlamentnej kontroly na národnej aj európskej úrovni prostredníctvom výročných správ Európskeho parlamentu; žiada, aby sa o európskom vývoze zbraní a európskej politike v oblasti zbrojného priemyslu rokovalo na nadchádzajúcej medziparlamentnej konferencii o SZBP/SBOP;

47.  víta pravidelné a čoraz transparentnejšie konzultácie s občianskou spoločnosťou; vyzýva Komisiu a ESVČ/COARM, aby pokračovali v tomto dialógu s občianskou spoločnosťou, mimovládnymi organizáciami a expertnými skupinami; nabáda občiansku spoločnosť a akademickú sféru, aby vykonávali nezávislé kontroly obchodu so zbraňami;

Nové technológie a otázka položiek s dvojakým použitím

48.  domnieva sa, že vďaka technologickému vývoju je čoraz ťažšie rozlišovať medzi výlučne vojenským a výlučne civilným použitím, a že je preto potrebné venovať osobitnú pozornosť zoznamu položiek s dvojakým použitím (Dual Use List) vo svetle Wassenaarského usporiadania; vyzýva PK/VP, členské štáty a Komisiu, aby zabezpečili, aby na úrovni Wassenaarského usporiadania a medzi vojenským zoznamom a prílohami k nariadeniu o dvojakom použití neexistovali žiadne medzery a aby venovali osobitnú pozornosť novým technológiám strategického významu, ako sú diaľkovo riadené letecké systémy, aplikovaná robotika a technológie určené na sledovanie;

49.  pripomína, že globálne šírenie niektorých technológií určených na sledovanie a zasahovanie môže nielen poškodzovať ľudské práva, ale môže byť aj výraznou hrozbou pre európske strategické záujmy a našu digitálnu infraštruktúru;

50.  víta prebiehajúcu iniciatívu Komisie na modernizáciu kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím v EÚ a jej zámer predložiť v prvej polovici roka 2016 nový legislatívny návrh na inteligentné a účinné politiky na reguláciu komerčného vývozu služieb týkajúcich sa zavádzania a využívania technológií s dvojakým použitím vrátane účinných záruk, aby sa predišlo tomu, že takéto kontroly vývozu poškodia vedecký výskum a výskum v oblasti bezpečnosti IT; zdôrazňuje, že návrh by sa mal zároveň zamerať na zlepšenie koherentnosti a transparentnosti režimu kontroly vývozu a plne zohľadňovať meniacu sa povahu výziev v oblasti bezpečnosti a rýchlosť technologického rozvoja, najmä pokiaľ ide o softvérové zariadenia určené na sledovanie a narušiteľský softvér; víta dohodu, ktorú 4. decembra 2013 dosiahli účastnícke štáty Wassenaarského usporiadania, o zavedení kontrol vývozu v oblastiach dohľadu, presadzovania práva, nástrojov na zhromažďovanie spravodajských informácií a systémov na sledovanie siete; pripomína naliehavú potrebu riešiť potenciálne nebezpečné vývozy produktov a služieb IKT, ktoré je možné použiť v súvislosti s porušovaním ľudských práv v niektorých tretích krajinách, ako bolo dohodnuté v spoločnom vyhlásení Európskeho parlamentu, Rady a Komisie v apríli 2014;

51.  vyzýva členské štáty, aby zaistili dostatok prostriedkov na skutočnú implementáciu a presadzovanie kontrol v oblasti vývozu, sprostredkovania a tranzitu položiek na dvojaké použitie; víta pokračujúce, z prostriedkov EÚ financované programy budovania kapacít na podporu systémov kontroly vývozu tovaru na dvojaké použitie v tretích krajinách; vyzýva členské štáty, aby mobilizovali aj školiace kapacity v rámci EÚ;

52.  zdôrazňuje, že by Komisia mala byť schopná spoločnostiam, ktoré majú pochybnosti o tom, či majú požiadať o vývoznú licenciu, poskytnúť presné a aktuálne informácie o zákonnosti a potenciálnych škodlivých dôsledkoch prípadných transakcií;

53.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy revízie možností využívania noriem EÚ v oblasti IKT na prevenciu potenciálne škodlivých dôsledkov vývozu týchto technológií alebo iných služieb do tretích krajín, kde pojmy ako „zákonný zásah“ nemožno považovať za rovnocenné s pojmoslovím Európskej únie, alebo ktoré majú napríklad zlú povesť v oblasti ľudských práv, prípade v ktorých neexistuje právny štát;

54.  potvrdzuje, že normy EÚ, a najmä tie, ktoré stanovuje Charta základných práv EÚ, by mali mať pri posudzovaní incidentov so zapojením technológií na dvojaké použitie použitých spôsobom, ktorý môže obmedzovať ľudské práva, prednosť pred inými úvahami;

55.  vyjadruje poľutovanie nad aktívnou spoluprácou niektorých európskych spoločností aj medzinárodných spoločností obchodujúcich s technológiami na dvojaké použitie, za podmienok, keď vedia o škodlivých dôsledkoch v oblasti ľudských práv, ku ktorým dochádza v rámci obchodovania s režimami, ktorých kroky porušujú ľudské práva;

56.  naliehavo žiada Komisiu, aby spoločnosti, ktoré sa do takýchto činností zapájajú, verejne vylúčila z možnosti účasti na obstarávaní v EÚ, z možnosti čerpať finančné prostriedky na výskum a vývoj a z možnosti poberať akúkoľvek inú formu finančnej podpory;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 335, 13.12.2008, s. 99.
(2) Ú. v. EÚ C 103, 27.3.2015, s. 1.
(3) Zmluva o obchodovaní so zbraňami, OSN, 13-27217.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0081.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0215.
(6) Ú. v. EÚ L 341, 18.12.2013, s. 56.
(7) Ú. v. EÚ L 134, 29.5.2009, s. 1.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0288.
(9) Ú. v. EÚ L 146, 10.6.2009, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 156, 25.6.2003, s. 79.
(11) http://www.wassenaar.org/controllists/, „zoznam položiek na dvojité použitie a zoznam technológií a munície“, Wassenaarské usporiadanie kontrol vývozu konvenčných zbraní a tovaru s dvojakým použitím, 25. marec 2015.
(12) A/HRC/RES/24/35.
(13) „Trends in international arms transfers“ (Trendy v medzinárodných transferoch zbraní), 2014, informačný prehľad Štokholmského medzinárodného ústavu pre výskum mieru SIPRI, marec 2015.
(14) IANSA, Oxfam International a Saferworld, Africa’s missing billions – International arms flows and the cost of conflict, (Afrike chýbajú miliardy – medzinárodné toky zbraní a náklady konfliktu), 2007.
(15) „Globálna záťaž ozbrojeného násilia 2015: Every Body Counts“ (Každý človek sa počíta), správa Ženevskej deklarácie o ozbrojenom násilí a rozvoji.
(16) Skúmanie budúcnosti organizovaného zločinu, Europol (2015).


Patenty a práva šľachtiteľov rastlín
PDF 259kWORD 71k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o patentoch a právach šľachtiteľov rastlín (2015/2981(RSP))
P8_TA(2015)0473RC-B8-1394/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. mája 2012 o patentovaní základných biologických procesov(1),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 98/44/ES zo 6. júla 1998 o právnej ochrane biotechnologických vynálezov(2), najmä na jej článok 4, ktorý uvádza, že produkty získane v podstate biologickými procesmi nie sú patentovateľné,

–  so zreteľom na Európsky patentový dohovor z 5. októbra 1973, najmä na jeho článok 53 písm. b),

–  so zreteľom na rozhodnutie rozšíreného odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu z 25. marca 2015 vo veci G2/12 (týkajúcej sa rajčiakov jedlých) a veci G2/13 (týkajúcej sa brokolice),

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenia Európskeho patentového dohovoru, najmä na ich článok 26, ktorým sa stanovuje, že v prípade európskych žiadostí o patenty a patentov týkajúcich sa biotechnologických vynálezov sa smernica 98/44/ES využíva ako doplnkový prostriedok výkladu,

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor o ochrane nových odrôd rastlín z 2. decembra 1961, revidovaný v Ženeve 10. novembra 1972, 23. októbra 1978 a 19. marca 1991 (ďalej len Dohovor UPOV 1991),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2100/94 z 27. júla 1994 o právach Spoločenstva k odrodám rastlín(3) (ďalej len „nariadenie Rady (ES) č. 2100/94“), najmä na jeho článok 15 písm. c) a d),

–  so zreteľom na Dohodu Rady o jednotnom patentovom súde z 19. februára 2013(4) (ďalej len „dohoda o JPS“), najmä na jej článok 27 písm. c),

–  so zreteľom na dohodu o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva vrátane obchodu s falzifikátmi (TRIPS), najmä na jej článok 27 ods. 3, v ktorom sa uvádza, že členské krajiny môžu vylúčiť z patentovateľnosti základných biologických procesov,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prístup k biologickému rastlinnému materiálu zahŕňajúcemu znaky rastlín je absolútne nevyhnutný na podporu inovácií a vyvíjanie nových odrôd s cieľom zabezpečiť celosvetovú potravinovú bezpečnosť, riešiť otázku zmeny klímy a zabrániť monopolom v odvetví šľachtenia a zároveň poskytovať viac príležitostí malým a stredným podnikom;

B.  keďže práva duševného vlastníctva sú dôležitým prostriedkom ochrany hospodárskych stimulov vývoja nových rastlinných produktov a zabezpečenia konkurencieschopnosti;

C.  keďže patenty na produkty pochádzajúce z konvenčného šľachtenia alebo patenty na genetické materiály potrebné na konvenčné šľachtenie môžu oslabiť výnimku stanovenú v článku 53 písm. b) Európskeho patentového dohovoru a v článku 4 smernice 98/44/ES;

D.  keďže produkty získané v podstate biologickými procesmi, napríklad rastliny, semená, pôvodné znaky a gény, by mali byť vylúčené z patentovateľnosti;

E.  keďže šľachtenie rastlín je inovatívny proces, ktorý využívali poľnohospodári a poľnohospodárske komunity od počiatkov poľnohospodárstva, a keďže nepatentované druhy a metódy šľachtenia sú dôležité pre genetickú diverzitu;

F.  keďže v smernici 98/44/ES sa upravujú biotechnologické vynálezy, najmä genetické inžinierstvo, ale ako sa uvádza v odôvodneniach 52 a 53, zákonodarca nemal v úmysle umožniť patentovateľnosť produktov získaných v podstate biologickými procesmi v pôsobnosti tejto smernice;

G.  keďže v súčasnosti čaká na rozhodnutie Európskeho patentového úradu mnoho žiadostí týkajúcich sa produktov získaných v podstate biologickými spôsobmi a keďže naliehavo treba vyjasniť rozsah pôsobnosti a výklad smernice 98/44/ES, najmä jej článku 4;

H.  keďže smernica 98/44/ES implicitne uznáva slobodné voľbu používať na experimentálne účely materiál, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť patentu, ako to vyplýva z článku 12 ods. 3 písm. b) a článku 13 ods. 3 písm. b);

I.  keďže výnimka pre šľachtiteľov stanovená v článku 27 písm. c) dohody o JPS sa bude uplatňovať iba na patenty udelené na základe jednotného patentového systému a nebude sa automaticky uplatňovať na vnútroštátne patenty v EÚ a keďže toto vyústi do nejednotnej situácie, pokiaľ ide o možnosť šľachtenia s materiálom získaným v podstate biologickými spôsobmi, na ktorý sa vzťahuje pôsobnosť patentu;

J.  keďže základnou zásadou medzinárodného systému práva odrôd rastlín založeného na dohovore UPOV z roku 1991 a systému EÚ založeného na nariadení Rady (ES) č. 2100/94 je to, že držiteľ práv k odrodám rastlín nesmie brániť ďalším osobám v užívaní chránenej odrody pre ďalšie šľachtenie;

1.  vyjadruje svoje znepokojenie nad nedávnym rozhodnutím rozšíreného odvolacieho senátu Európskeho patentového úradu vo veci G2/12 (týkajúcej sa rajčiakov jedlých) a veci G2/13 (týkajúcej sa brokolice), ktoré by mohlo viesť k rastu počtu patentov udelených Európskym patentovým úradom na pôvodné znaky, ktoré sa do nových odrôd zavedú v podstate biologickými procesmi, akými sú kríženie a výber;

2.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr objasnila rozsah pôsobnosti a výklad smernice 98/44/ES, najmä jej článok 4, článok 12 ods. 3 písm. b) a článok 13 ods. 3 písm. b), s cieľom zabezpečiť právnu zrozumiteľnosť v súvislosti so zákazom patentovateľnosti produktov získaných v podstate biologickými spôsobmi, a skutočnosť, že šľachtenie s biologickým materiálom, na ktorý sa vzťahuje rozsah pôsobnosti patentu, je dovolené;

3.  vyzýva Komisiu, aby oznámila Európskemu patentovému úradu svoje objasnenie týkajúce sa patentovateľnosti produktov získaných v podstate biologickými spôsobmi, aby sa mohlo používať ako dodatočný prostriedok výkladu;

4.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na účely šľachtenia rastlín zabezpečili Úniou zaručený prístup k materiálu získanému v podstate biologickými procesmi a jeho využívanie tak, aby nedochádzalo k interferenciám s postupom členských štátov zaručujúcim výnimku pre šľachtiteľov;

5.  vyzýva Komisiu, aby sa venovala otázke vylúčenia z patentovateľnosti v podstate biologických procesov v rámci mnohostranných diskusií o harmonizácii patentového práva;

6.  vyzýva Komisiu, aby predložila správu o vypracovaní a vplyve patentového práva v oblasti biotechnológie a genetického inžinierstva, ako sa to požaduje v článku 16 písm. c) smernice 98/44/ES a ako to požadoval Európsky parlament vo svojom uznesení z 10. mája 2012 o patentovaní základných biologických procesov;

7.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Európskemu patentovému úradu.

(1) Ú. v. EÚ C 261 E, 10.9.2013, s. 31.
(2) Ú. v. ES L 213, 30.7.1998, s. 13.
(3) Ú. v. ES L 227, 1.9.1994, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 175, 20.6.2013, s. 1.


Situácia v Burundi
PDF 197kWORD 98k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o situácii v Burundi (2015/2973(RSP))
P8_TA(2015)0474RC-B8-1348/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu z Cotonou,

–  so zreteľom na Arušskú dohodu o mieri a zmierení pre Burundi z 28. augusta 2000,

–  so zreteľom na Ústavu Burundi, a najmä na jej článok 96,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných (ACDEG),

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie z 13. decembra 2015 podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Federici Mogheriniovej a komisára pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj Nevena Mimicu o zhoršujúcej sa situácii v Burundi,

–  so zreteľom na závery Rady o konzultáciách medzi EÚ a Burundi podľa článku 96 Dohody z Cotonou prijaté 8. decembra 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2248 (2015) z 12. novembra 2015 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zástupcu generálneho tajomníka OSN Jana Eliassona, predsedníčky Komisie Africkej únie Nkosazany Dlaminiovej-Zumovej a PK/VP Federicy Mogheriniovej z 12. novembra 2015 o Burundi,

–  so zreteľom na rozhodnutia Mierovej a bezpečnostnej rady AÚ z 13. júna, 17. októbra a 13. novembra 2015 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na vyhlásenia, ktoré vydalo Východoafrické spoločenstvo (EAC) 31. mája a 6. júla 2015 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 9. decembra 2015 o situácii v Burundi,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) 2015/1755 z 1. októbra 2015 o reštriktívnych opatreniach vzhľadom na situáciu v Burundi,

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. marca, z 18. mája, 22. júna a zo 16. novembra 2015 o Burundi,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o situácii v Burundi(1),

–  so zreteľom na list, ktorý schválila Rada 26. októbra 2015 a ktorý obsahuje žiadosť o začatie konzultácií s burundskými orgánmi podľa článku 96 Dohody z Cotonou,

–  so zreteľom na vyhlásenie prokurátorky Medzinárodného trestného súdu Fatou Bensoudovej zo 6. novembra 2015,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bezpečnostná situácia v Burundi sa v posledných dňoch výrazne zhoršila po útokoch na tri vojenské tábory v Bujumbure; keďže burundské bezpečnostné sily zabili najmenej 87 osôb 11. a 12. decembra 2015; keďže mnohé z týchto zabití vykazujú znaky náhodného zabíjania;

B.  keďže v článku 96 ústavy Burundi a článku 7 ods. 3 Protokolu II arušskej dohody o mieri a zmierení sa stanovuje, že prezident nemôže byť vo funkcii viac ako dve funkčné obdobia; keďže prezident Pierre Nkurunziza zastáva tento úrad od roku 2005 a v roku 2010 bol znovu zvolený;

C.  keďže v Burundi sa 29. júna 2015 uskutočnili parlamentné a miestne voľby a 21. júla 2015 prezidentské voľby; keďže oba volebné procesy medzinárodné spoločenstvo nepovažuje za transparentné, inkluzívne, slobodné ani dôveryhodné; keďže Africká únia (AÚ) preto odmietla vyslať pozorovateľov na sledovanie volieb, EÚ pozastavila svoju volebnú misiu do Burundi a veľká časť burundskej opozície sa rozhodla voľby bojkotovať;

D.  keďže kandidatúra prezidenta Nkurunzizu na tretie funkčné obdobie a jeho následné opätovné zvolenie vo voľbách 21. júla 2015 uvrhli krajinu do najhlbšej politickej krízy od konca občianskej vojny;

E.  keďže burundská vláda nezohľadnila rozhodnutia a odporúčania, ktoré prijali AÚ a Východoafrické spoločenstvo (EAC) 13. júna 2015, resp. 6. júla 2015 a ktorých úplné vykonávanie by bolo pripravilo podmienky pre dôveryhodné voľby otvorené pre všetkých;

F.  keďže podľa Úradu vysokého komisára OSN pre ľudské práva (OHCHR) a ďalších organizácií pre ľudské práva došlo v krajine počas predvolebného a povolebného obdobia k politicky motivovaným porušovaniam ľudských práv, zneužívaniam ľudských práv a násilným činom namiereným proti aktivistom opozície, obhajcom ľudských práv a najmä novinárom vrátane Pierra Clavera Mbonimpu, ktorého syna našlí mŕtveho po tom, ako ho zatkla polícia, Marguerite Barankitseovej, Antoina Kaburaheho a Boba Ruguriku; keďže panuje rozšírený názor, že tieto činy sú väčšinou, ale nie výlučne, spojené so štátnymi inštitúciami; keďže hlavnú zodpovednosť za zaistenie bezpečnosti v Burundi a ochranu svojho obyvateľstva na základe dodržiavania zásad právneho štátu, ľudských práv a medzinárodného humanitárneho práva, nesie burundská vláda;

G.  keďže viac ako 200 000 ľudí je v dôsledku zhoršenia politickej situácii v Burundi vysídlených alebo hľadajú útočisko v susedných krajinách; keďže v júli 2015 EÚ zintenzívnila svoju humanitárnu pomoc a uvoľnila ďalších 4,5 milióna EUR na pomoc vysídlenému obyvateľstvu;

H.  keďže Burundi je jednou z najmenej rozvinutých krajín sveta; keďže takmer polovica (45 %) z 10,6 milióna obyvateľov Burundi je vo veku do 15 rokov (deti do 5 rokov predstavujú 19,9 %); keďže Burundi je na prvom mieste svetového indexu hladu, pričom 3 z piatich detí trpia spomaleným rastom; keďže v rokoch 2013 až 2014 kleslo Burundi o 2 miesta zo 178. na 180. v indexe ľudského rozvoja OSN, keďže štyria z piatich obyvateľov Burundi žijú z menej než 1,25 USD na deň a keďže 66,9 % obyvateľstva žije pod hranicou chudoby;

I.  keďže 26. októbra 2015 požiadala EÚ o začatie konzultácií podľa článku 96 dohody z Cotonou s cieľom vyšetriť nedodržiavanie podstatných prvkov dohody, najmä v oblasti ľudských práv, demokratických zásad a právneho štátu; keďže tieto konzultácie sa začali 8. decembra 2015;

J.  keďže 8. decembra 2015 EÚ uviedla, že pozície Burundi počas konzultácii podľa článku 96 Dohody z Cotonou znemožňujú napraviť neschopnosť Burundi dodržiavať kľúčové prvky jeho partnerstva s EÚ; keďže EÚ takisto zastala názor, že pozície Burundi neumožňujú uspokojivú odpoveď na rozhodnutia Rady Africkej únie pre mier a bezpečnosť zo 17. októbra a 13. novembra 2015, najmä pokiaľ ide o potrebu čo najskoršieho otvorenia úprimného a inkluzívneho dialógu na základe arušskej dohody;

K.  keďže patová politická situácia v Burundi poznačená nedostatkom dialógu medzi burundskými zainteresovanými stranami, a tým aj zhoršením bezpečnostnej a hospodárskej situácie, má vážne dôsledky pre obyvateľstvo a predstavujú vážne riziko pre stabilitu regiónu, v ktorom sa počas nasledujúcich dvoch rokov majú uskutočniť viaceré voľby (Uganda, Kongo, Rwanda);

L.  keďže medzinárodné spoločenstvo zohráva významnú úlohu ako garant arušských dohôd; keďže celé doterajšie regionálne a subregionálne úsilie zamerané na riešenie krízy a obnovenie dialógu medzi všetkými politickými silami neprinieslo pozitívne výsledky;

M.  keďže 1. augusta 2015 sa politická opozícia a občianska spoločnosť stretli v Addis Abebe, aby vytvorili národnú radu pre obnovenie arušských dohôd a zásad právneho štátu;

N.  keďže 23. septembra 2015 prezident podpísal dekrét o vytvorení národnej komisie pre vnútorný burundský dialóg, ktorá mala v období šiestich mesiacov viesť rokovania; keďže občianska spoločnosť prejavila veľké pochybnosti, pokiaľ ide o prípadné výsledky práce tejto komisie, pretože väčšina predstaviteľov opozície alebo občianskej spoločnosti, ktorí vystupujú proti tretiemu funkčnému obdobiu prezidenta Nkurunzizu, čelí stíhaniu z dôvodu vyvolania povstania a účasti na pokuse o prevrat 13. a 14. mája 2015; keďže predseda nového národného zhromaždenia Pascal Nyabenda uviedol, že „osoby zapojené do organizácie a realizácie prevratu (...) nebudú mať účasť na dialógu“;

O.  keďže AÚ, EÚ a USA zaviedli zmrazenie aktív a zákaz cestovania pre vládu a predstaviteľov opozície, ktorých kroky a vyhlásenia prispievajú k pretrvávaniu násilia a bránia v hľadaní politického riešenia krízy v Burundi;

P.  keďže USA a viacero iných krajín odporučilo svojim občanom, aby vzhľadom na zhoršujúcu sa bezpečnostnú situáciu okamžite opustili Burundi;

Q.  keďže 17. októbra 2015 Mierová a bezpečnostná rada AÚ požiadala o dokončenie plánovania pre prípad nepredvídaných udalostí, aby v prípade, že si to situácia vyžiada, mohla byť do Burundi vyslaná misia na predchádzanie násiliu v krajine pod africkým vedením, a dohodla sa na začatí dôkladného vyšetrovania prípadov porušovania ľudských práv a ďalších činov páchaných na civilnom obyvateľstve Burundi;

R.  keďže generálny tajomník Organizácie Spojených národov Pan Ki-Mun predložil Bezpečnostnej rade 30. novembra 2015 na základe vývoja situácie tri návrhy s odporúčaniami týkajúcimi sa revízie mandátu prítomnosti OSN v Burundi, aby pripravil cestu pre mierovú misiu ako posledné riešenie v prípade, ak by došlo k zhoršeniu krízy;

S.  keďže bude nasadený podporný tím OSN s cieľom podporiť vnútorný dialóg v Burundi, poskytnúť poradenstvo vláde pri posilňovaní inštitúcií právneho štátu a otázkach odzbrojenia, koordinovať s regionálnymi aktérmi, monitorovať a podávať správy o situácii v krajine a uľahčiť plánovanie OSN pre väčšiu prítomnosť v Burundi;

T.  keďže AÚ a iní medzinárodní aktéri opakovane vyzvali na skutočný a inkluzívny dialóg so všetkými zainteresovanými stranami založený na dodržiavaní arušskej dohody a burundskej ústavy s cieľom nájsť konsenzuálne riešenie konfliktu v Burundi; keďže EÚ a OSN túto pozíciu podporujú;

U.  keďže sprostredkovateľské úsilie pokračuje s plnou podporou AÚ, EÚ a OSN s cieľom podporiť vnútorný burundský dialóg a nájsť konsenzuálne a mierové riešenie krízy v Burundi;

V.  keďže EÚ významne prispieva do ročný rozpočtu Burundi, ktorého približne polovica pochádza z medzinárodnej pomoci, a nedávno pridelila Burundi 432 miliónov EUR z Európskeho rozvojového fondu 2014 – 2020;

W.  keďže burundské orgány prostredníctvom dekrétu 530/1597 pozastavili činnosti 10 organizácií pre ľudské práva, konkrétne ACAT-Burundi, APRODH, AMINA, FOCODE, FORSC, Fontaine-ISOKO, Maison Shalom, PARCEM, RCP a SPPDF, a zablokovali ich bankové účty;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad vážnou politickou a bezpečnostnou situáciou v Burundi, rýchlo sa zhoršujúcou humanitárnou situáciou a možnými dôsledkami pre bezpečnosť a stabilitu celého subregiónu;

2.  dôrazne odsudzuje nedávne násilné útoky a nárast prípadov porušovania a zneužívania ľudských práv vrátane vrážd, mimosúdnych popráv, porušovania telesnej integrity, prípadov mučenia a iného krutého, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania, svojvoľného zatýkania a nezákonného zadržiavania vrátane zadržiavania detí, zaberania škôl vojskom a porušovania slobody tlače a prejavu, ako aj častého výskytu beztrestnosti; žiada podrobné a nezávislé vyšetrenie prípadov zabitia a násilia a na postavenie páchateľov týchto aktov pred súd;

3.  žiada okamžité ukončenie násilia, porušovania ľudských práv a politického zastrašovania oponentov a okamžité odzbrojenie všetkých ozbrojených skupín prepojených na politické strany v prísnom súlade s medzinárodným právom a ľudskými právami;

4.  nalieha na všetky strany, aby vytvorili podmienky potrebné na obnovenie dôvery a podporu národnej jednoty, a žiada okamžité obnovenie inkluzívneho a transparentného národného dialógu, do ktorého sa zapoja vláda, opozičné strany a zástupcovia občianskej spoločnosti;

5.  zdôrazňuje, že tento dialóg zameraný na dosiahnutie trvalého mieru, bezpečnosti a stability a na obnovu demokracie a právneho štátu v záujme občanov Burundi, by mal vychádzať z arušskej dohody a burundskej ústavy, čo si vyžaduje súlad s medzinárodným právo a zmluvami;

6.  poukazuje najmä na prítomnosť mnohých mladých ľudí vrátane detí vo veku do 18 rokov v ozbrojených skupinách v Burundi a žiada preto medzinárodné spoločenstvo, aby venovalo osobitnú pozornosť ich opätovnému začleneniu a podpore ich účasti na mierovom politickom procese;

7.  žiada, aby sa všetky strany v Burundi zdržali akéhokoľvek konania, ktoré by mohlo ohroziť mier a bezpečnosť v krajine; dôrazne odsudzuje všetky verejné vyhlásenia zamerané na podnecovanie k násiliu alebo nenávisti voči rôznym skupinám burundskej spoločnosti, ktoré by mohli zhoršiť súčasné napätie, a vyzýva všetkých aktérov, aby sa zdržali takýchto vyhlásení;

8.  pripomína burundským orgánom ich povinnosť zaistiť bezpečnosť na území krajiny a zaručiť dodržiavanie ľudských práv, občianskych a politických práv a základných slobôd, ako sa stanovuje v burundskej ústave, Africkej charte ľudských práv a práv národov a v iných medzinárodných a regionálnych nástrojoch v oblasti ľudských práv;

9.  v tejto súvislosti pripomína, že partnerstvo EÚ s Burundi sa riadi Dohodou z Cotonou a že všetky strany sú povinné dodržiavať a plniť podmienky tejto dohody, najmä dodržiavanie ľudských práv; pripomína najmä, že v článku 96 Dohody z Cotonou sa stanovuje možnosť zaviesť konzultačné postupy v prípadoch nedodržiavania ľudských práv, demokratických zásad a zásad právneho štátu, a v tejto súvislosti víta rozhodnutie EÚ začať konzultácie, ako sa ustanovuje v tomto článku;

10.  rázne odsudzuje porušenie arušskej dohody prezidentom Nkurunzizom tým, že vykonal prísahu na tretie prezidentské volebné obdobie;

11.  naliehavo žiada burundské orgány, aby prispeli k objasneniu masových zločinov spáchaných v rokoch 1962 až 2008, a to prostredníctvom súdnych a mimosúdnych opatrení, ako sú Komisia pre pravdu a zmierenie a osobitné tribunály podporujúce národné zmierenie;

12.  víta sprostredkovateľské úsilie pod vedením EAC s podporou AÚ a OSN s cieľom uľahčiť dialóg medzi burundskými zainteresovanými stranami; vyzýva PK/VP, aby podporovala toto sprostredkovateľské úsilie; vyzýva vládu Burundi a ostatné zainteresované strany, aby s mediátorom plne spolupracovali;

13.  vyjadruje vážne znepokojenie nad počtom obetí a prípadov závažných porušení ľudských práv hlásených od vypuknutia krízy; vyzýva príslušné orgány, aby uskutočnili dôkladné a rýchle vyšetrenie okolností a motívov týchto zločinov a zabezpečili, aby boli zodpovedné osoby postavené pred súd; opätovne zdôrazňuje, že nemôže existovať beztrestnosť pre tých, ktorí sú zodpovední za prípady vážneho porušovania ľudských práv; vyzýva orgány, aby zabezpečili, že školy zostanú bezpečným miestom vzdelávania; vyzýva prokurátorku MTS, aby dôsledne sledovala situáciu v Burundi, a podporuje jej vyhlásenie zo 6. novembra 2015;

14.  žiada zrušenie dekrétu 530/1597, ktorým sa ustanovuje dočasné pozastavenie činnosti viacerých organizácií pre ľudské práva, a vyzýva na okamžité zrušenie zmrazenia ich bankových účtov, aby tieto organizácie mohli slobodne vykonávať svoju činnosť;

15.  požaduje bezpečný návrat novinárov a obhajcov ľudských práv v exile, znovuotvorenie médií, ktorých činnosť bola ukončená po neúspešnom pokuse o štátny prevrat 13. a 14. mája 2015, a stiahnutie obvinení novinárov z priamej či nepriamej účasti na neúspešnom prevrate;

16.  je osobitne znepokojený dramatickou úrovňou diskriminácie a kriminalizácie osôb LGBTI v Burundi; opätovne pripomína skutočnosť, že sexuálna orientácia je súčasťou slobody prejavu a práva na súkromie zaručeného v medzinárodným práve v oblasti ľudských práv, podľa ktorého sa zásady rovnosti a nediskriminácie musia dodržiavať a musí sa zaručiť právo na slobodu prejavu; vyzýva preto Národné zhromaždenie a vládu v Burundi, aby zrušili články trestného zákona, ktoré diskriminujú osoby LGBTI;

17.  zdôrazňuje závažný vplyv krízy na deti a vyzýva Komisiu, aby sa aj naďalej angažovala s medzinárodnými partnermi s cieľom zabezpečiť poskytovanie služieb zdravotnej starostlivosti, vrátane základných liekov, bezpečný prístup k vzdelaniu a ochranu detí pred všetkými formami násilia, a zaručiť prístup k ďalším sociálnym službám;

18.  víta skutočnosť, že AÚ vyslala pozorovateľov a odborníkov v oblasti dodržiavania ľudských práv s cieľom monitorovať situáciu v oblasti ľudských práv, a zdôrazňuje, že spolupráca s nimi je dôležitá v záujme zjednodušenia vykonávania ich mandátu; okrem toho vyzýva Medzinárodný trestný súd, aby v rámci svojej jurisdikcie vyšetril údajné porušovanie ľudských práv počas nedávnej krízy;

19.  víta cielené sankcie, ktoré schválila EÚ, v súlade s rozhodnutím AÚ uvaliť cielené sankcie vrátane zákazu cestovať a zmrazenia majetku voči občanom Burundi, ktorých konanie a vyjadrenia prispievajú k pokračovaniu násilia a bránia snahám o dosiahnutie politického urovnania krízy; vyzýva EÚ, aby rozšírila tieto sankcie na všetky osoby, ktorých konanie predstavuje hrozbu pre mier a stabilitu v regióne, podnecuje nenávisť a porušuje arušskú dohodu;

20.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vzhľadom na vývoj verenej konzultácie podľa článku 96 Dohody z Cotonou by zvážili zmrazenie všetkej nehumanitárnej pomoci, ktorá sa poskytuje burundskej vláde, až pokým vládne sily nezastavia nadmerné používanie sily a porušovanie ľudských práv, ktoré zaznamenal Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva, a nenájde sa politické riešenie na základe celospoločenského dialógu v Burundi, a presmerovanie pomoci s cieľom posilniť občiansku spoločnosť; domnieva sa, že EÚ by mala riešiť základné problémy nerovnosti, chudoby a chronickej podvýživy s cieľom dosiahnuť nedávno schválené ciele udržateľného rozvoja;

21.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s pokračujúcim hromadným odchodom burundských utečencov do susedných krajín; opätovne potvrdzuje svoju podporu všetkým humanitárnym organizáciám, ktoré pracujú v teréne, a susedným hostiteľským krajinám; vyzýva medzinárodné spoločenstvo a humanitárne organizácie, aby naďalej poskytovali pomoc všetkým osobám, z ktorých sa v dôsledku konfliktu stali utečenci a vysídlenci; víta záväzok EÚ zvýšiť finančnú podporu a humanitárnu pomoc na riešenie naliehavých potrieb týchto skupín obyvateľstva;

22.  vyzýva Africkú úniu, OSN a EÚ, aby sa vážne zaoberali regionálnym rozmerom a zamedzili akejkoľvek ďalšej destabilizácii regiónu posilnením svojej prítomnosti na mieste, najmä udržiavaním trvalého politického dialógu medzi krajinami v regióne; naliehavo žiada AÚ, aby v tejto súvislosti zvážila nasadenie v koordinácii s Bezpečnostnou radou OSN mierovej misie pod africkým velením, ak sa bezpečnostná situácia v Burundi v oblasti ľudských práv ešte viac zhorší;

23.  naliehavo vyzýva PK/VP Federicu Mogheriniovú, aby pokračovala v úsilí o okamžité prepustenie Richarda Spirosa Hagabimanu, policajta gréckeho pôvodu v Burundi, ktorý bol protiprávne uväznený a mučený, pretože 28. júla 2015 ako policajt odmietol strieľať do davu;

24.  domnieva sa, že problémy v Burundi sú prepojené so spormi o kontrole nad úrodnou poľnohospodárskou pôdou, nerovnosťou príjmov a diskrimináciou; požaduje v tejto súvislosti zriadenie zodpovedného regulačného rámca, ktorý by určoval spôsob dodržiavania ľudských práv a záväzkov týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem korporáciami;

25.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Burundi, Rade ministrov AKT – EÚ, Komisii, Rade, Východoafrickému spoločenstvu a vládam jeho členských štátov, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, inštitúciám Africkej únie a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0275.


Ochrana Národného parku Virunga v Konžskej demokratickej republike
PDF 288kWORD 105k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 17. decembra 2015 o ochrane národného parku Virunga v Konžskej demokratickej republike (2015/2728(RSP))
P8_TA(2015)0475B8-1346/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, ktorý 16. novembra 1972 prijala v Paríži Generálna konferencia UNESCO,

–  so zreteľom na to, že UNESCO zaradilo v roku 1979 národný park Virunga na zoznam svetového dedičstva a v roku 1994 na zoznam svetového dedičstva v ohrození,

–  so zreteľom na Dohovor o biologickej diverzite prijatý 5. júna 1992 na samite Zeme v Riu de Janeiro,

–  so zreteľom na Dohovor o mokradiach majúcich medzinárodný význam predovšetkým ako biotopy vodného vtáctva prijatý v roku 1971 v Ramsare,

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti prijaté v roku 1976 (a ich aktualizácie) a na hlavné zásady OSN v oblasti podnikových a ľudských práv prijaté v roku 1971,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie po dosiahnutí dohody vo veci sťažnosti organizácie WWF International voči spoločnosti SOCO International plc z júla 2014,

–  so zreteľom na právny a zmluvný rámec pre odvetvie uhľovodíkov v Konžskej demokratickej republike vrátane zákona č. 81-013 o všeobecných predpisoch v oblasti baníctva a uhľovodíkov, banského kódexu a prípadného budúceho konžského kódexu pre oblasť uhľovodíkov, ako aj na zmluvu o deľbe a výrobe uhľovodíkov,

–  so zreteľom na otázku Komisii o ochrane národného parku Virunga v Konžskej demokratickej republike (O-000108/2015 – B8-1111/2015),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže národný park Virunga, ktorý sa nachádza v Konžskej demokratickej republike v provinciách Severné Kivu a vo Východnej provincii na hranici s Rwandou a Ugandou, je najstarší národný park Afriky, súčasť svetového dedičstva UNESCO a oblasť celosvetovo známa vďaka svojim jedinečným biotopom a bohatej biodiverzite, čím sa považuje za biologicky najrozmanitejší park v Afrike; park je známy predovšetkým vďaka horským gorilám, ktoré sú kriticky ohrozeným druhom, ktorý je na zozname v prílohe I Dohovoru o medzinárodnom obchode s ohrozenými druhmi voľne žijúcich živočíchov (CITES) z roku 1973;

B.  keďže podľa Dohovoru o biologickej diverzite, ktorý Konžská demokratická republika podpísala a ratifikovala, je ochrana biologickej diverzity spoločným záujmom ľudstva a neoddeliteľnou súčasťou rozvojového procesu; keďže dohovor je právne záväzný, pričom svojim signatárom ukladá povinnosť vykonávať jeho ustanovenia;

C.  keďže národný park Virunga je chránený aj Ramsarským dohovorom a zákonmi KDR; keďže Európska komisia a niektoré členské štáty EÚ podporujú zachovanie parku už 25 rokov;

D.  keďže národný park Virunga je jednou z troch lokalít Konžskej demokratickej republiky, na ktoré sa vzťahuje Ramsarský dohovor (č. 787); keďže Konžskej demokratickej republike vyplýva z Ramsarského dohovoru viacero záväzkov, ktoré sa týkajú lokalít zaradených na zoznam tohto dohovoru, ako napríklad povinnosť sformulovať a následne zrealizovať plány na podporu ochrany mokradí nachádzajúcich sa v zozname a podľa možnosti rozumne využívať mokrade na svojom území (článok 3 ods. 1 Ramsarského dohovoru);

E.  keďže podľa správy organizácie WWF z roku 2013 s názvom Ekonomická hodnota parku Virunga národný park Virunga generuje v súčasnosti hodnotu vo výške 48,9 milióna USD ročne; keďže park by mohol za stabilnej situácie prispieť k hospodárskemu rastu a rozsiahlejšiemu cestovnému ruchu, generovať hodnotu v ročnej výške jednej miliardy USD a zabezpečiť 45 000 pracovných miest;

F.  keďže napriek tomu, že park má štatút chránenej divočiny, už po desaťročia ho ohrozujú ozbrojené skupiny, ktoré sa venujú pytliactvu, odlesňovaniu a ďalším neudržateľným a nezákonným formám využívania zdrojov; keďže park Virunga sa v dôsledku toho dostal do zoznamu lokalít svetového dedičstva v ohrození; keďže ropná horúčka v kontexte obrovskej chudoby, slabého štátu, zlého spravovania verejných vecí a regionálnej neistoty by mohla mať vážne destabilizujúce sociálne a ekologické následky;

G.  keďže vláda Konžskej demokratickej republiky udelila koncesie na ťažbu ropy pokrývajúce 85 % parku; keďže spoločnosť SOCO International plc (ďalej len SOCO) je zatiaľ jedinou spoločnosťou, ktorá vykonala v parku prieskumné práce;

H.  keďže Konžská demokratická republika má síce zákon, ktorý zakazuje ekologicky nevyhovujúce aktivity v chránených oblastiach, ale SOCO v licencii na prieskum využíva výnimku z tohto zákona, ktorá umožňuje uskutočňovanie „vedeckých aktivít“ v chránených oblastiach;

I.  keďže SOCO International už nie je držiteľkou licencie na blok V v národnom parku Virunga;

J.  keďže výsledky systémovej štúdie poukazujú na prítomnosť ropy v národnom parku Virunga; pripomína, že ťažba (a prieskum) sú nezlučiteľné so zachovaním parku, ktorý je na zozname svetového dedičstva;

K.  keďže zodpovednosť za dodržiavanie ľudských práv je celosvetovou normou očakávaného správania všetkých firiem a podnikov bez ohľadu na to, kde vykonávajú svoju činnosť, ako sa pripomína v hlavných zásadách OSN týkajúcich sa podnikania a ľudských práv a v usmerneniach OECD pre nadnárodné podniky;

L.  keďže v národnom parku Virunga a v jeho okolí pokračuje už vyše dvoch desaťročí násilný konflikt; keďže povstalci a oficiálna armáda získavajú finančné prostriedky najmä z nezákonnej ťažby nerastov, nezákonného využívania jeho prírodných zdrojov (dreva, drevného uhlia atď.), z pytliackeho lovu ohrozených zvierat, ako aj z iného nezákonného obchodovania s prírodnými zdrojmi, pričom prieskum a využívanie prípadných zdrojov ropy pravdepodobne podnietia ďalšie násilie a závažné porušovanie ľudských práv a znečistia oblasť;

M.  keďže medzi najzávažnejšie environmentálne riziká spojené s rozvojom ťažby ropy v oblastiach bez riadnej verejnej správy patrí veľkoplošné odstraňovanie vegetácie, zavádzanie invazívnych rastlín, fragmentácia biotopov, väčšia pravdepodobnosť pytliactva a znečistenia spôsobeného únikom ropy, spaľovaním plynu a vznikom skládok; keďže nebezpečenstvo „ropnej kliatby“ by mohlo vyústiť do prehlbovania chudoby a ukazovateľov nerovnosti, ako dokumentujú prípadové štúdie, napríklad štúdia o delte rieky Niger;

N.  keďže udržateľný manažment pôdy, vody a voľne žijúcej zveri v parku Virunga prinesie priamy aj nepriamy hospodársky úžitok komunitám, ktoré sú veľmi závislé od prírodných zdrojov parku; keďže podľa údajov WWF by len cestovný ruch zameraný na horské gorily mohol zarobiť 30 miliónov amerických dolárov ročne a vytvoriť tisícky pracovných miest;

1.  zdôrazňuje, že je bezpodmienečne potrebné zabrániť nenapraviteľným škodám v národnom parku Virunga, ktorý UNESCO zaradilo v roku 1979 do zoznamu svetového dedičstva a v roku 1994 do zoznamu svetového dedičstva v ohrození;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tento park sa zároveň stal jedným z najnebezpečnejších miest na svete, pokiaľ ide o ochranu voľne žijúcich druhov; konštatuje s hlbokým znepokojením, že ozbrojené skupiny sa podieľajú na nezákonnom využívaní prírodných zdrojov parku, a to ťažobnými činnosťami a produkciou drevného uhlia, na podporu vojenských operácií, ako aj na osobný zisk; odsudzuje aj skutočnosť, že ozbrojené skupiny sa venujú rozsiahlemu pytliactvu s cieľom získavať potravu a obchodovať so slonovinou a s mäsom divých zvierat; navyše s hlbokým znepokojením konštatuje, že slabá disciplína, nepravidelné výplaty a nedostatok potravín spôsobili, že čoraz viac vojenského personálu sa zapája do nezákonných činností vrátane remeselnej ťažby, výroby drevného uhlia a pytliackeho lovu divých zvierat; konštatuje, že park je oblasťou s veľkým počtom voľne žijúcich druhov, pričom jeho rozloha dvoch miliónov akrov (790 000 hektárov) predstavuje obrovský problém z hľadiska ochrany, najmä pri obmedzenom vládnom financovaní; konštatuje, že 15. apríla 2014 traja ozbrojenci vážne zranili hlavného správcu parku belgického princa Emmanuela z Merode a za uplynulé desaťročie bolo v parku zavraždených vyše 140 správcov v aktívnej službe;

3.  zdôrazňuje, že v dôsledku prieskumu a ťažby ropy alebo ďalších nezákonných aktivít by mohlo dôjsť k nenapraviteľnému poškodeniu národného parku; považuje za neprijateľné, že v roku 2007 boli udelené koncesie na prieskum nálezísk ropy a jej ťažbu v národnom parku Virunga francúzskej ropnej spoločnosti TOTAL a britskej ropnej spoločnosti SOCO International, čo predstavuje porušenie Parížskeho dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva, Dohovoru o biologickej diverzite z roku 1992, Ramsarského dohovoru a konžských právnych predpisov; pripomína, že spoločnosť TOTAL síce súhlasila s tým, že nebude nikdy vykonávať prieskum na území národného parku Virunga (a to ani v prípade, že konžská vláda zmení hranice parku), spoločnosť SOCO International však v národnom parku uskutočnila prieskum ropných nálezísk a v júli 2014 dokončila seizmický prieskum, ktorého výsledky boli predložené konžskej vláde a svedčia o prítomnosti ropy; vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby neudelila licenciu inému prevádzkovateľovi;

4.  upozorňuje, že vláda Ugandy je v procese udeľovania licencie pre blok Ngaji, ktorý susedí s národným parkom Virunga a zahŕňa Edwardovo jazero, a zdôrazňuje, že k nevratným škodám v národnom parku Virunga by mohlo dôjsť aj v dôsledku prieskumu ložísk a ťažby;

5.  berie na vedomie dohodu, ktorú v júni 2014 dosiahli SOCO Internatioanl a ochranárska skupina WWF, v súvislosti so sťažnosťou WWF adresovanou národnému kontaktnému miestu (NKM) Veľkej Británie na to, že SOCO nedodržiava usmernenia OECD pre nadnárodné podniky, podľa ktorých sa spoločnosť zaväzuje, že nevykoná žiadny prieskum ani iné vrty v národnom parku Virunga ani nimi nepoverí inú spoločnosť, pokiaľ UNESCO a vláda Konžskej demokratickej republiky neuznajú, že tieto činnosti nie sú nezlučiteľné so štatútom svetového dedičstva; konštatuje, že táto podmienečná dohoda neposkytuje záruky na zastavenie prípadnej ropnej činnosti v parku; upozorňuje, že nejednoznačná pozícia SOCO International ponecháva priestor na to, aby sa park v plnej miere alebo čiastočne preklasifikoval a umožnil ťažbu ropy; konštatuje, že lokalita, ktorú spoločnosť SOCO na základe koncesie skúmala, pokrýva Edwardovo jazero a jeho okolie, pričom táto oblasť je domovom desiatok známych (a niektorých ohrozených) druhov vrátane šimpanzov, slonov, krokodílov a levov; preto vyzýva spoločnosť SOCO International plc a jej spoločnosť registrovanú v Konžskej demokratickej republike, aby natrvalo zastavili akýkoľvek prieskum na území parku Virunga a využívanie jeho prírodných zdrojov a aby rešpektovali súčasné hranice parku; okrem toho vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby zrušila povolenia na ropný prieskum, ktoré udelila na území národného parku Virunga, ako požaduje Výbor svetového dedičstva;

6.  zdôrazňuje, že rybolov v Edwardovom jazere vynáša podľa odhadov okolo 30 miliónov USD ročne, z čoho profituje miestna komunita, ktorá žije v okolí národného parku Virunga, a že navyše, ako vyplýva z nezávislej analýzy, ktorú dala vypracovať organizácia WWF, sa viac ako 50 000 rodín spolieha na Edwardovo jazero ako na zásobáreň sladkej vody;

7.  poukazuje na to, že podľa správy organizácie Global Witness zverejnenej v septembri 2014 v časopise Der Spiegel, v novinách Telegraph a New York Times existujú obvinenia, že SOCO International a jej dodávatelia uskutočnili nezákonné platby, pričom sa zdá, že platili ozbrojených povstalcov a profitovali zo strachu a násilia podporovaného vládnymi bezpečnostnými silami vo východnej časti Konžskej demokratickej republiky, keď žiadali o prístup do najstaršieho národného parku Afriky na účely prieskumu ťažby ropy;

8.  víta strategické environmentálne hodnotenie (SEA) týkajúce sa prieskumu/ťažby ropy v severnom regióne Albertínskej priekopovej prepadliny vrátane národného parku Virunga; domnieva sa, že na základe tohto hodnotenia by príslušné vlády vrátane vlády Konžskej demokratickej republiky mali byť schopné prijímať informované rozhodnutia vychádzajúce z riadnej analýzy vplyvu prieskumu a ťažby ropy; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že proces SEA sa značne oneskoril a prieskum ropy v národnom parku Virunga sa už začal, hoci proces hodnotenia ešte nebol dokončený;

9.  zdôrazňuje, že otázka ťažby ropy v Konžskej demokratickej republike je poznačená nedostatočným a neúčinným legislatívnym a regulačným systémom; vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby presadzovala a dodržiavala právo a predpisy Konžskej demokratickej republiky, ktorými sa zakazujú aktivity poškodzujúce životné prostredie, ako sú ropný prieskum a ťažba ropy v chránených oblastiach vrátane parku Virunga, a aby odstránila existujúce medzery v návrhu zákona o uhľovodíkoch a ochrane, ktoré umožňujú prieskum a využívanie prírodných zdrojov v národných parkoch a lokalitách svetového dedičstva;

10.  oceňuje riadiace orgány parku za ich úsilie o zabezpečenie udržateľného príjmu z výroby slnečnej a vodnej energie, čo zlepšuje príjem mnohých miestnych obyvateľov bez toho, aby sa ničila prírodná oblasť, a čo je povolené pri rozvoji územia s významom svetového dedičstva;

11.  poukazuje na to, že od začiatku 90. rokov 20. storočia dochádza v dôsledku konfliktov s ozbrojenými partizánmi, ktorí žijú v parku alebo v jeho okolí, k závažnému porušovaniu ľudských práv a mnohým aktom násilia; upozorňuje, že členovia Demokratických síl za oslobodenie Rwandy (FDLR), čo je partizánska skupina obvinená z páchania brutálnych činov počas genocídy v Rwande, ku ktorej došlo na jar 1994 a ktorá sa rozšírila aj na východ Konžskej demokratickej republiky, žijú v parku od roku 1996 a stále sa ukrývajú na druhej strane hranice v parku Virunga, pričom sa objavili správy, že aj milície Mai-Mai na území parku zabili, znásilnili a zranili mnoho ľudí a zničili celé dediny; naliehavo vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby odzbrojila povstalcov a obnovila bezpečnosť v oblasti parku; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa zintenzívnili represie voči aktivistom v oblasti ľudských práv a novinárom v Konžskej demokratickej republike; znovu naliehavo vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, aby uznávala a rešpektovala slobodu tlače a médií a presadzovala zásady právneho štátu a dodržiavala ľudské práva;

12.  pripomína, že podľa Dohovoru o ochrane svetového kultúrneho a prírodného dedičstva z Paríža je prieskum a ťažba ropy v rozpore so štatútom lokality patriacej do svetového dedičstva; okrem toho zdôrazňuje, že národný park Virunga je domovom mnohých ohrozených druhov, napríklad známych horských goríl, ktoré patria k posledným na planéte, a okapií, a že biotopy ohrozených druhov by sa mali prísne chrániť; víta rozhodnutie vlády KDR zriadiť osobitnú brigádu bojujúcu proti pytliactvu, vyzýva ju však, aby v spolupráci so sekretariátom CITES stanovila a podnikla dodatočné právne kroky s cieľom potláčať zločinecké siete zapojené do nezákonného obchodu; naliehavo vyzýva vládu Konžskej demokratickej republiky, pokiaľ ide o širšie hľadisko, aby posilnila úlohu strážcov parku a postihovala nezákonné činnosti páchané v parku;

13.  zdôrazňuje, že podľa správ sa na rokovaniach konžskej vlády a SOCO International hovorilo o otázke zmeny hraníc národného parku Virunga s cieľom znížiť klasifikáciu častí parku alebo parku ako celku, aby sa zlegalizovali práce na ropných vrtoch, hoci sa nezdá, že by vláda v tejto fáze oficiálne požiadala UNESCO o takúto zmenu;

14.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby koordinovala diplomatickú reakciu zo strany členských štátov EÚ a prípadných iných darcov činných v Konžskej demokratickej republike s cieľom pomôcť konžskej vláde, aby odmietla prieskum a ťažbu ropy v parku, zrušila povolenia na prieskum ropy udelené na území národného parku Virunga, ako požadoval Výbor pre svetové dedičstvo, ako aj v iných konžských oblastiach patriacich do svetového dedičstva UNESCO, a odmietla zmeny hraníc parku a jeho zmenšenie;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali celistvosť parku, napríklad tým, že zvýšia svoje záväzky týkajúce sa financovania udržateľnej ochrany životného prostredia, trvalo udržateľného hospodárskeho rozvoja a diverzifikácie priľahlého regiónu; vyzýva EÚ, aby predovšetkým podporovala vládu KDR pri vývoji trvalo udržateľných energetických a ekonomických alternatív k ťažobnému priemyslu, pri zlepšovaní mobilizácie domácich zdrojov – najmä prostredníctvom spravodlivých a progresívnych daňových systémov –, v správe vecí verejných a v boji proti pytliactvu, nelegálnej ťažbe dreva, nelegálnej ťažbe nerastných surovín a korupcii, čo sú pretrvávajúce problémy, ktorú môžu park nenávratne poškodiť;

16.  vyzýva Komisiu a členské štáty na prijatie všetkých vhodných opatrení s cieľom zabezpečiť, aby sa z projektu SEA stal skutočný nástroj použiteľný na rozhodovanie;

17.  zdôrazňuje, že členské štáty EÚ sú podľa medzinárodných a európskych právnych predpisov v oblasti ľudských práv povinné zabezpečiť, aby spoločnosti, ktoré vykonávajú činnosť v ich jurisdikciách, neporušovali ľudské práva alebo k takému porušovaniu priamo alebo nepriamo neprispievali prostredníctvom svojich obchodných činností a aby konali v súlade s prijatými kódexmi správania, ktoré podrobne uvádzajú normy pre sociálne a environmentálne správanie, aj v súlade s nástrojmi, ako je Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 169, usmernenia OECD pre nadnárodné podniky a všeobecné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali právne záväzné opatrenia s cieľom vziať účinne na zodpovednosť tie spoločnosti, ktoré preukázateľne obchádzajú vnútroštátne právne predpisy a medzinárodné zmluvy;

18.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia na riešenie hlavných príčin ozbrojených konfliktov a korupcie a podporovali trvalo udržateľný rozvoj a stratégie a projekty na budovanie mieru v národnom parku Virunga a v okolitom regióne;

19.  naliehavo vyzýva Komisiu, členské štáty, KDR a ropné spoločnosti zainteresované na ťažbe, aby chránili existujúce hranice parku Virunga a susediace územia pred ťažbou fosílnych palív;

20.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť na prijatie všetkých potrebných krokov s cieľom presvedčiť vládu Konžskej demokratickej republiky, aby prešetrila akty násilia voči obhajcom ľudských práv, ktorí v nej pôsobia, najmä v národnom parku Virunga, vrátane správcov parku, a podporovať vládu v čo najväčšom úsilí o zabránenie opakovania týchto aktov násilia;

21.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby prijala všetky opatrenia potrebné na to, aby sa zabezpečilo, že Úrad Veľkej Británie pre boj proti závažným podvodom (Serious Fraud Office) ako orgán so základnou právomocou a akýkoľvek ďalší príslušný orgán v plnej miere vyšetria všetky obvinenia z úplatkárstva a korupcie, ktoré im boli predložené a ktoré sa týkajú spoločnosti SOCO International plc a jej dcérskej spoločnosti registrovanej v KDR pod názvom SOCO Exploration and Production DRC SPRL (SOCO);

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, vládam a parlamentom členských štátov a Konžskej demokratickej republiky, Ugandskej republiky a Rwandskej republiky, Výboru svetového dedičstva UNESCO, Programu OSN pre životné prostredie a sekretariátu Ramsarského dohovoru.

Právne oznámenie