Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2140(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0368/2015

Predkladané texty :

A8-0368/2015

Rozpravy :

PV 18/01/2016 - 14
CRE 18/01/2016 - 14

Hlasovanie :

PV 19/01/2016 - 5.4
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0004

Prijaté texty
PDF 486kWORD 172k
Utorok, 19. januára 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa o politike hospodárskej súťaže EÚ
P8_TA(2016)0004A8-0368/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (2015/2140(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 4. júna 2015 o politike hospodárskej súťaže za rok 2014 (COM(2015)0247) a na pracovný dokument útvarov Komisie ako sprievodný dokument z toho istého dňa,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 101 – 109, články 147 a 174,

–  so zreteľom na príslušné pravidlá hospodárskej súťaže, usmernenia a rozhodnutia Komisie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ za rok 2013(1) a na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ za rok 2012(2), ako aj na požiadavky Európskeho parlamentu, ktoré sú v nich uvedené,

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematická sekcia A (hospodárska a vedecká politika)) pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s názvom Nekalé obchodné praktiky medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Vnútorný trh medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy: sociálny dumping a kabotáž(4),

–  so zreteľom na správu Európskej siete pre hospodársku súťaž z mája 2012 s názvom Správa o presadzovaní právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže a o činnostiach monitorovania trhu európskymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v potravinárskom odvetví(5),

–  so zreteľom na smernice Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní,

–  so zreteľom na závery a návrhy činností v rámci projektu OECD a skupiny G20 o narúšaní základu dane a presune ziskov,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie zo 6. mája 2015 o začatí skúmania elektronického obchodu podľa článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (C(2015)3026),

–  so zreteľom na smernicu 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o nárokoch na náhradu škody,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. júna 2014 o usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia(6),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ (COM(2014)0449),

–  so zreteľom na vyšetrovanie v oblasti hospodárskej súťaže vo farmaceutickom sektore z 8. júla 2009 a následné správy, najmä piatu správu o monitorovaní patentových sporov,

–  so zreteľom na všeobecný rámec pre posudzovanie udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA), ktorý vypracovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0368/2015),

A.  keďže politika hospodárskej súťaže EÚ je jedným zo základných pilierov sociálneho trhového hospodárstva v Európe a dôležitým nástrojom fungujúceho vnútorného trhu Únie;

B.  keďže v oblasti hospodárskej súťaže je názor Európskej únie na medzinárodnej scéne vypočutý a rešpektovaný; keďže toto jednotné a nezávislé zastúpenie vo vonkajších záležitostiach, ktoré je podporené jednoznačne vymedzenými právomocami, umožňuje Únii uplatňovať jej skutočnú politickú, demografickú a hospodársku moc;

C.  keďže politika hospodárskej súťaže je svojou podstatou prostriedkom ochrany európskej demokracie, a to tým, že zabraňuje nadmernej koncentrácii ekonomickej a finančnej moci v rukách niekoľko málo subjektov;

D.  keďže Európska únia je vytvorená ako otvorené sociálne trhové hospodárstvo s voľnou a spravodlivou hospodárskou súťažou, ktorej zámerom je zvýšiť blahobyt spotrebiteľov a životnú úroveň všetkých občanov EÚ, a keďže Európska únia vytvára vnútorný trh, ktorý má umožniť udržateľný rozvoj v Európe na základe vyrovnaného hospodárskeho rastu a stability cien;

E.  keďže cieľom rozhodného uplatňovania zásad vyplývajúcich z právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže v zmysle Zmluvy o EÚ je prispievať k dosahovaniu celkových cieľov hospodárskej politiky EÚ a zároveň prinášať výhody spotrebiteľom, pracovníkom a podnikateľom a presadzovať inovácie a rast, a to prostredníctvom kontroly a obmedzovania nekalých trhových postupov plynúcich z monopolov a dominantného postavenia na trhu tak, aby mal každý rovnakú príležitosť na úspech;

F.  keďže nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže má mimoriadny význam;

G.  keďže v dôsledku existencie kartelov vznikajú každý rok straty vo výške 181 – 320 miliárd EUR, čo predstavuje približne 3 % HDP EÚ;

H.  keďže, pokiaľ ide o náklady na energiu, európsky jednotný trh dosahuje horšie výsledky ako vnútorný trh USA, s cenovým rozptylom 31 % v porovnaní s 22 % v USA;

I.  keďže v mnohých členských štátoch MSP, ktoré predstavujú 98 % firiem v EÚ a 67 % zamestnaných ľudí, stále postihuje ťažká úverová kríza;

J.  keďže sa odhaduje, že daňové úniky, daňové podvody a daňové raje stoja daňovníkov EÚ 1 bilión EUR stratených príjmov ročne a narušujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu medzi spoločnosťami, ktoré platia dane, a spoločnosťami, ktoré dane neplatia;

K.  keďže najmä v posledných rokoch sa musia účastníci trhu vyrovnať s novými výzvami, ktoré so sebou prináša najmä dynamika digitálneho hospodárstva a predovšetkým narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku agresívnych daňových politík a vnútroštátnych daňových politík (ktoré pravdepodobne značne poškodzujú vnútorný trh), čo si od Komisie vyžaduje okamžitú a cielenú reakciu ; keďže celosvetová spolupráca na presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže pomáha zabrániť nesúladu v prijatých nápravných opatreniach a vo výsledkoch opatrení na presadzovanie práva a pomáha podnikom znižovať svoje náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi;

L.  keďže vzhľadom na výzvy digitálneho veku je potrebné hĺbkovo preskúmať existujúce nástroje práva hospodárskej súťaže;

M.  keďže v oblasti medzinárodnej leteckej dopravy chýbajú pravidlá spravodlivej hospodárskej súťaže a regulácie podnikov vo vlastníctve štátu vo vzťahu k leteckým spoločnostiam z niektorých tretích krajín, ktoré prevádzkujú linky smerujúce do a z Európy, pričom majú na niektorých trasách dominantné postavenie, čo európskym leteckým spoločnostiam spôsobuje značné škody a poškodzuje prepojenosť európskych uzlových letísk, čím sa obmedzuje možnosť výberu pre európskych spotrebiteľov;

N.  keďže hospodárska súťaž nemá vo všetkých členských štátoch rovnaký dosah;

O.  keďže je potrebné, aby sa v politike hospodárskej súťaže osobitne zohľadnili ciele trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti;

P.  keďže sociálny dumping je faktorom, ktorý narúša vnútorný trh, čím poškodzuje práva spotrebiteľov i pracovníkov;

Q.  keďže základom rastu Európy je zaručiť voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu;

1.  víta správu Komisie, ktorá podčiarkuje dôležitosť politiky v oblasti hospodárskej súťaže v EÚ a konštatuje, že sa vzťahuje na podstatnú časť predchádzajúceho funkčného obdobia Komisie pod vedením komisára pre hospodársku súťaž Almuniu;

2.  vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti Európskemu parlamentu predkladala ako neoddeliteľnú súčasť tejto správy aj odvetvovo špecifický pracovný dokument;

3.  víta skutočnosť, že komisárka pre hospodársku súťaž Vestager si želá úzko spolupracovať s Európskym parlamentom na vypracovaní politiky v oblasti hospodárskej súťaže ako jedného z kľúčových nástrojov Európskej únie na tvorbu spoločného vnútorného trhu, a vyzýva Komisiu, aby vykonávala vnútornú politiku EÚ v oblasti hospodárskej súťaže tak, aby neboli obmedzované trhové stratégie firiem, ktoré im umožňujú konkurovať na svetových trhoch subjektom z krajín mimo EÚ;

4.  zdôrazňuje, že účinná a dôveryhodná politika hospodárskej súťaže sa nesmie zameriavať výhradne na znižovanie spotrebiteľských cien, ale že súčasne musí mať neustále na zreteli strategické záujmy európskeho hospodárstva, napríklad: schopnosť inovácie; investície; konkurencieschopnosť a udržateľnosť; osobitné podmienky hospodárskej súťaže pre MSP, začínajúce podniky a mikropodniky; a potrebu podporovať vysoké pracovné a environmentálne štandardy;

5.  vyzýva Komisiu, aby zastavila sociálny dumping, a zdôrazňuje, že rozhodnutia týkajúce sa politiky hospodárskej súťaže musia osobitne zohľadňovať sociálny dosah;

6.  nazdáva sa, že charakteristické vlastnosti digitálneho hospodárstva, ktoré vyplývajú predovšetkým zo skutočnosti, že marginálne náklady majú tendenciu znižovať sa až na nulu, a z výrazných sieťových účinkov priaznivo vplývajú na rast koncentrácie na kľúčových trhoch; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila svoju politiku hospodárskej súťaže osobitým vlastnostiam tohto sektora;

7.  vyzýva Komisiu, aby dobudovala vnútorný trh v oblastiach, ktoré sú zatiaľ roztrieštené a nedokončené, a aby čo najrýchlejšie odstránila zistené neodôvodnené obmedzenia trhu a prekážky hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že politika hospodárskej súťaže bude zároveň posilňovať sociálnu súdržnosť v Únii;

8.  zdôrazňuje, že pracovné priority orgánu na ochranu hospodárskej súťaže a ich prezentácia v správe o hospodárskej súťaži za rok 2014 do značnej miery zodpovedajú spoločným prioritám; domnieva sa však, že v niektorých oblastiach je potrebná rozhodnejšia činnosť, na čo by sa mala Komisia v budúcom roku dôrazne zamerať; zdôrazňuje, že v rámci presadzovania hospodárskej súťaže je dôležitá spolupráca na celosvetovej úrovni; podporuje aktívne zapojenie Komisie do medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž;

9.  znova vyzýva Komisiu, ako to bolo v predchádzajúcej výročnej správe, aby zabránila nadmernej koncentrácii na trhu a zneužívaniu dominantného postavenia na trhu v spojení s tvorbou jednotného digitálneho trhu, pretože tak sa zabezpečí vysoká úroveň služieb pre zákazníkov a možnosť atraktívnejších cien;

10.  považuje za nevyhnutné zaručiť spravodlivé podmienky na digitálnom trhu a bojovať proti zneužívaniu dominantných pozícií a daňovej optimalizácii a v konečnom dôsledku slúžiť spotrebiteľom;

11.  domnieva sa, že rozvoj elektronickej verejnej správy je významným faktorom podpory rastu, najmä z hľadiska účasti MSP; žiada preto členské štáty, aby využívali všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii prostredníctvom nových právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania, na podporu európskeho rastu v EÚ, a žiada Komisiu, aby podporovala všetky iniciatívy súvisiace s rozvojom elektronickej verejnej správy; ďalej zdôrazňuje, že propagovanie a zavádzanie systémov elektronickej verejnej správy vo všetkých členských štátoch pomáha s efektívnym monitorovaním porušení a so zaisťovaním transparentnosti vo verejnom aj v súkromnom sektore;

12.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty začnú včas implementovať nové právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o používanie elektronického obstarávania a elektronickej verejnej správy a nových ustanovení o zohľadňovaní sociálnych a environmentálnych kritérií a o rozdeľovaní zákaziek na časti, s cieľom podnietiť inovácie a hospodársku súťaž, podporiť MSP na trhoch s verejným obstarávaním a zabezpečiť optimalizáciu verejných výdavkov;

13.  vyzýva Komisiu, aby naďalej posilňovala úsilie zamerané na ambiciózne otvorenie medzinárodných trhov verejného obstarávania s cieľom odstrániť rozdiely v miere otvorenosti trhov verejného obstarávania EÚ v porovnaní s inými obchodnými partnermi, a aby sa na tento účel zohľadnila jeho správa k návrhu Komisie na nástroj medzinárodného verejného obstarávania a jeho nadchádzajúcu revíziu;

14.  poukazuje na to, že zákazníkom na jednotnom trhu sa predávajú výrobky, ktorých zloženie sa v jednotlivých zásielkach líši, hoci značka a balenie sú rovnaké; vyzýva Komisiu, aby určila, či má v rámci politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže tento postup negatívny dosah na dodávateľov miestnych a regionálnych produktov, najmä na MSP;

15.  považuje za zásadne dôležité, aby Komisia naďalej presadzovala lepšie zbližovanie a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ;

16.  víta pevnú väzbu medzi presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže a stratégiou jednotného digitálneho trhu, a to najmä v krokoch súvisiacich s praktikami geografického blokovania a licenčnými dohodami, v záujme dokončenia jednotného digitálneho trhu; domnieva sa, že podobná väzba má vo vnútornom energetickom trhu zásadný význam pre odstraňovanie prekážok brániacich cezhraničnému voľnému toku energie a budovaniu energetickej únie;

17.  domnieva sa, že hospodárska súťaž v odvetví telekomunikácií má zásadný význam nielen ako hnací motor inovácií a investícií do sietí, ale tiež povzbudzuje k dostupným cenám a možnosti výberu v oblasti služieb pre spotrebiteľov; vyzýva preto Komisiu, aby chránila hospodársku súťaž v tomto odvetví, a to aj pri prideľovaní frekvenčného spektra;

18.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala nekalé a nezákonné doložky a praktiky, ktoré využíva bankové odvetvie v spotrebiteľských zmluvách; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s európskou sieťou pre hospodársku súťaž podporovala výmenu osvedčených postupov; naliehavo žiada Komisiu, aby znížila všetky druhy byrokracie, ktorá je výsledkom uplatňovania politiky hospodárskej súťaže;

19.  je presvedčený, že politika hospodárskej súťaže by mala zohrávať významnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby boli finančné trhy pre spotrebiteľov bezpečnejšie a transparentnejšie; víta tiež legislatívne opatrenia v oblasti elektronických platieb, a to najmä zavedenie stropov pre medzibankové poplatky za platobné transakcie kartou;

20.  pripomína Komisii, že politika hospodárskej súťaže so sebou prináša aj reguláciu cien za služby, ku ktorým je ťažké priradiť trhovú hodnotu, napr. poplatky za výber z bankomatu;

21.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala sieť bankomatov z hľadiska politiky hospodárskej súťaže vzhľadom na to, že ide o sieťovú infraštruktúru;

22.  vyjadruje presvedčenie, že by sa mala venovať väčšia pozornosť tomu, akým spôsobom treba podporovať európske spoločnosti, pretože tie musia čeliť celosvetovej konkurencii podnikom podobnej veľkosti z iných častí sveta, ktoré sa nemusia riadiť rovnakými pravidlami hospodárskej súťaže, aké musia spĺňať európske subjekty na domácej pôde;

23.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie súladu medzi obchodnou a konkurenčnou politikou Únie a cieľmi jej priemyselnej politiky; zdôrazňuje, že politika Únie v oblasti hospodárskej súťaže by nemala brániť vzniku európskych priemyselných šampiónov v hospodárstve; žiada preto, aby obchodná politika a politika hospodárskej súťaže podporovali rozvoj a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na svetovej úrovni;

24.  uznáva, že veľa energeticky náročných priemyselných odvetví má hospodárske ťažkosti a niektoré z nich, ako napríklad oceliarstvo, sú v kríze; žiada Komisiu, aby prehodnotila pravidlá EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci energeticky náročným priemyselným odvetviam, s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu pred únikom uhlíka a vytvoriť spravodlivé príležitosti pre priemyselné odvetvia EÚ, a to najmä pre tie energeticky náročné odvetvia, ktoré sú najviac ohrozené;

Antitrustové konania prípady zneužívania dominantného postavenia

25.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie vo vyšetrovaní prípadov zneužívania dominantného postavenia na trhu na úkor spotrebiteľov EÚ;

26.  konštatuje, že zneužívanie dominantného postavenia je zakázané a predstavuje pre hospodársku súťaž vážny problém;

27.  zastáva názor, že Komisia postupuje v prípadoch týkajúcich sa porušenia protimonopolného práva úspešne a výrazne prispieva k budovaniu vnútorného trhu s rovnakými pravidlami hospodárskej súťaže;

28.  zdôrazňuje, že postupy narúšajúce hospodársku súťaž a monopoly môžu pôsobiť ako prekážky obchodu narúšajúce obchodné a investičné toky; vyzýva Komisiu aby v záujme voľného a spravodlivého svetového obchodu prijala na medzinárodnej úrovni opatrenia proti kartelom a protisúťažným, oligopolným a monopolným praktikám, ktoré škodia hospodárskej súťaži;

29.  domnieva sa, že platné ustanovenia pre ukladanie pokút za porušovanie pravidiel právnickým osobám je nutné doplniť o sprievodné postihy zodpovedných fyzických osôb; zastáva názor, že pokuty by mali byť dostatočne vysoké, aby mali odrádzajúci účinok; zdôrazňuje dôležitosť úspešnej politiky informátorov, ktorá umožnila Komisii odhaliť kartely;

30.  považuje právnu istotu za rozhodujúcu a vyzýva Komisiu, aby do legislatívneho nástroja začlenila ustanovenia o pokutách, aké sa napríklad ukladajú za vytváranie kartelov;

31.  konštatuje, že tradičné trhové modely politiky hospodárskej súťaže nemusia vyhovovať potrebám digitálneho hospodárstva a že využívanie cenových ukazovateľov v tomto dynamickom hospodárskom odvetví často neslúži plánovanému cieľu; žiada Komisiu, aby na základe nových kritérií vyhotovila komplexné právne a hospodárske posúdenie rýchlo sa rozvíjajúcich trhov a obchodných modelov s krátkou životnosťou, ktoré využívajú digitálne podniky, aby tým získala jasnú predstavu o štruktúre trhu a trhových trendoch, prijala vhodné opatrenia na ochranu spotrebiteľov a náležite zohľadnila dôležitosť údajov a osobitných trhových štruktúr digitálneho hospodárstva; poukazuje na to, že na účely vymedzenia príslušného trhu, najmä v digitálnom hospodárstve, sa musia vzťahovať odpovedajúce kritériá hodnotenia z hľadiska hospodárskej súťaže;

32.  zastáva názor, že ochrana duševného vlastníctva je ústredným prvkom spravodlivej hospodárskej súťaže, a s poľutovaním poznamenáva, že svetové spoločnosti nie sú ochotné zakúpiť si licencie požadované na používanie európskych patentov; vyzýva Komisiu, aby poskytla účinnú ochranu patentov nevyhnutných pre normu a uskutočňovala dôkladný dohľad s cieľom zabezpečiť, aby používatelia patentov získavali licencie riadnym spôsobom;

33.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či existuje nejaké prepojenie medzi vysokým výskytom politikov a bývalých ministrov v správnych radách energetických spoločností a oligopolnými postupmi v odvetví energetiky v niektorých členských štátoch;

34.  vytýka zdĺhavé vyšetrovanie vedené proti americkému internetovému gigantu Google a vyjadruje poľutovanie nad tým, že za niekoľko rokov prieťahov vo vyšetrovaní bez akejkoľvek transparentnosti nebol dosiahnutý žiadny definitívny výsledok, pretože Komisia sa až do roku 2014 zdráhala dať najavo svoju vôľu odstrániť trhové obmedzenia; poukazuje na skutočnosť, že najmä v prípade, že ide o dynamické trhy, majú konania s prieťahmi de facto rovnaký účinok ako vyčistenie trhu a môžu vytvoriť neistotu pre všetky zúčastnené strany;

35.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôkladné vyšetrenie postupu spoločnosti Google, na základe ktorého je operačný systém Android predávaný iba v spojení s inými službami spoločnosti Google a výrobcovia nesmú vopred nainštalovať konkurenčné produkty; ďalej vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala dominantné postavenie spoločnosti Google na trhu v oblasti priamych hotelových rezervácií a aby hľadala vhodné riešenie tohto problému; podporuje opatrenia Komisie určené na vytvorenie vyššej miery interoperability a prenosnosti medzi všetkými digitálnymi odvetviami, čím sa zabráni scenáru, v ktorom „víťaz berie všetko“; zdôrazňuje, že je dôležité vybaviť Komisiu správnymi nástrojmi, aby si mohla zachovať aktualizovaný prehľad o rýchlom vývoji na digitálnom trhu;

36.  vyzýva Komisiu, aby opatrne viedla a uzavrela všetky ostatné otvorené vyšetrovania kartelov a aby odstránila akékoľvek obmedzenia trhu; víta skutočnosť, že nová komisárka odmietla podľahnúť politickému nátlaku a žiada, aby sa konania urýchlili a výsledky sa mohli dosiahnuť v priebehu budúceho roka; víta preto oznámenie námietok, ktoré Komisia spoločnosti Google zaslala, ktoré sa týka služby porovnávania cien; vyzýva Komisiu, aby s rozhodnosťou pokračovala v preskúmaní všetkých problémov, ktoré svojim vyšetrovaním zistí, a to aj vo všetkých ostatných oblastiach skresleného vyhľadávania, aby sa zabezpečila rovnosť podmienok pre všetky subjekty na digitálnom trhu;

37.  poukazuje na to, že podľa článku 8 nariadenia o konaniach vo veci kartelov, teda nariadenia (ES) č. 1/2003, môže Komisia nariadiť dočasné opatrenia v prípade, že existuje riziko vážneho a nenapraviteľného poškodenia hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby určila, do akej miery by sa mohli tieto opatrenia uplatňovať v dlhotrvajúcich konaniach vo veci hospodárskej súťaže, najmä na digitálnom trhu;

38.  pripomína, že sieťová neutralita (čo znamená zásadu, podľa ktorej sa ku každému internetovému dátovému prenosu pristupuje rovnako, bez diskriminácie, obmedzenia či zasahovania, nezávisle od odosielateľa dát, ich príjemcu, druhu, obsahu, zariadenia, služby či aplikácie) má zásadný význam pre to, aby sa zabezpečilo, že nebude žiadna diskriminácia medzi internetovými službami a aby sa v plnej miere zaručila hospodárska súťaž;

39.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže by mala vychádzať z dôkazov, a víta odvetvové vyšetrovanie Komisie v oblasti elektronického obchodu, v ktorom sa zameriava na možné prekážky brániace cezhraničnému online obchodu s tovarom a službami napr. v odvetviach elektroniky, odevov, obuvi a digitálneho obsahu;

40.  poznamenáva, že kauza Google vyvolala všeobecnú diskusiu o moci dominantných internetových platforiem, akými sú eBay, Facebook, Apple, LinkedIn, Amazon, Uber, Airbnb, atď, o ich vplyve na trhy a na verejnú sféru a o potrebe ich regulácie v záujme ochrany verejnej sféry; poukazuje nato, že cieľom regulácie internetových platforiem by malo byť poskytnutie záruky vyššej ochrany spotrebiteľa a zároveň zachovanie stimulov k inováciám;

41.  vyzýva Komisiu, aby vyšetrila dominantné postavenie spoločnosti Google na trhu s priamymi hotelovými rezerváciami; poukazuje na to, že táto spoločnosť sa snaží o to, aby si osoby hľadajúce hotel rezervovali a zaplatili cez Google, a nie cez tretiu stranu poskytujúcu služby v oblasti cestovného ruchu či ubytovania; zdôrazňuje, že tento manéver môže byť kontroverzný, pretože Google tak vystupuje ako online cestovná kancelária, či jej ekvivalent, ktorý si účtuje rezervačné poplatky; konštatuje, že väčšina hotelierov by preferovala priame rezervácie pred rezerváciami cez stránku tretej strany či agregátora; podčiarkuje, že Google by mohol využiť tento pákový efekt svojho dominantného postavenia a prostredníctvom tohto nástroja oslabiť konkurentov na trhoch cestovného ruchu, a tým poškodiť spotrebiteľov;

42.  víta nedávno prijaté pozmeňujúce návrhy Komisie k návrhu nariadenia (ES) č. 773/2004 týkajúce sa vedenia konaní Komisie podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES a súvisiace oznámenia plynúce zo smernice o žalobách o náhradu škody; považuje za nešťastné, že Európsky parlament nebol do vypracúvania pozmeňujúcich návrhov zapojený;

43.  poukazuje na to, že politika hospodárskej súťaže zohráva kľúčovú úlohu v dokončovaní jednotného digitálneho trhu; zastáva názor, že pevná politika hospodárskej súťaže v oblasti rýchlo sa rozvíjajúcich trhov si vyžaduje dôkladnú znalosť trhu; preto víta skutočnosť, že v rámci vykonávania stratégie jednotného digitálneho trhu prebieha odvetvové vyšetrovanie elektronického obchodu;

Štátna pomoc

44.  vyzýva Komisiu, aby ako strážkyňa zmlúv pozorne sledovala vykonávanie uvedenej smernice v členských štátoch a zabezpečila jednotné uplatňovanie jej ustanovení v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa v členských štátoch a v administratívnych orgánoch na regionálnej a miestnej úrovni aktívne zasadzovala za dodržiavanie európskej politiky hospodárskej súťaže a vysvetľovanie jej právneho základu; zdôrazňuje, že je dôležité rovnakým spôsobom sa zaoberať horizontálnou a vertikálnou štátnou pomocou; vidí potrebu opatrení, ktoré treba prijať na zvýšenie povedomia vo všetkých častiach Európskej únie o klasifikácii a udeľovaní nezákonnej štátnej pomoci, najmä v prípade, že sa takéto rozhodnutia o štátnej pomoci rovnajú opatreniam narúšajúcim hospodársku súťaž či protekcionistickým opatreniam; zastáva však názor, že odľahlým či okrajovým regiónom a ostrovom by mal byť poskytnutý väčší priestor, než aký sa im poskytuje, pokiaľ ide o uplatňovanie ustanovení o štátnej pomoci;

45.  zastáva názor, že Komisia musí najmä v súvislosti s konaniami o štátnej pomoci intenzívnejšie overovať údaje poskytované členskými štátmi a zlepšiť ich spoľahlivosť, pretože sa opakovane objavujú pokusy o nedodržiavanie právneho stavu a povinností alebo o hľadanie kompromisov, ktoré sú viac-menej na hranici zákona; ďalej sa nazdáva, že tieto preskúmania by sa mali zakladať na predpoklade, že v strategických a životne dôležitých odvetviach, akými sú energetika, doprava a zdravotníctvo, musia štáty zabezpečiť úplnú bezpečnosť, nepretržitosť dodávok a poskytovania služieb všetkým svojim občanom, a že sa musia postarať o to, aby neprijali právne ustanovenia, ktoré poškodzujú ostatné členské štáty či Úniu;

46.  opäť zdôrazňuje, že štrukturálne fondy EÚ sa nesmú využívať spôsobom, ktorý priamo alebo nepriamo podporuje premiestňovanie služieb alebo výroby do iného členského štátu, napr. čakacou lehotou pre podniky, ktoré sú príjemcami týchto fondov; zdôrazňuje, že štátna pomoc je niekedy potrebná na to, aby sa zaručilo poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vrátane energetiky, dopravy a telekomunikácií; zdôrazňuje, že štátna intervencia je často tým najúčinnejším politickým nástrojom, ktorým možno zaručiť poskytovanie služieb so zásadným významom pre zachovanie hospodárskych a sociálnych podmienok v izolovaných, odľahlých či okrajových regiónoch a na ostrovoch v Únii;

47.  víta, že Komisia v roku 2014 prijala nové usmernenia o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia a že ich pretransformovala do všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách;

48.  víta začlenenie sociálnej pomoci pre dopravu obyvateľov vzdialených regiónov do všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, čím sa problému prepojenosti dostalo uznania; zdôrazňuje, že prepojenosť okrajových ostrovných regiónov je významná aj z hľadiska zachovania a zvýšenia prijateľnej úrovne hospodárskej a sociálnej iniciatívy tým, že sa zachovajú nevyhnutné obchodné spojenia;

49.  víta súčasné vyšetrovanie Komisie týkajúce sa odložených daňových pohľadávok a záväzkov, čo je v prospech bankového odvetvia vo viacerých členských štátoch; zastáva názor, že odložené daňové pohľadávky a odložené záväzky by mali byť so spätnou účinnosťou povolené v zmysle ustanovení o štátnej pomoci, ak sa viažu s konkrétnymi podmienkami týkajúcimi sa finančných cieľov pre reálnu ekonomiku;

50.  pripomína svoju požiadavku, aby Komisia preskúmala, či bankové odvetvie od začiatku krízy získalo implicitné dotácie a štátnu podporu v podobe nekonvenčnej podpory likvidity;

51.  víta zavedenie nových usmernení pre štátnu pomoc v rámci rizikového financovania, ktorých prvotný zámer je umožniť účinnejšiu podporu MSP, inovatívnym podnikom so strednou kapitalizáciou a začínajúcim podnikom, ktoré sú vzhľadom na svoju veľkosť výrazne znevýhodnené;

52.  kritizuje skutočnosť, že najmä daňové modely narúšajúce hospodársku súťaž môžu spôsobiť značné problémy stredným podnikom, ako aj mnohým členským štátom, ktoré tieto daňové modely neuplatňujú;

53.  víta skutočnosť, že v rámci modernizácie právnych predpisov o štátnej pomoci prejavila Komisia iniciatívu a vydala nové usmernenia, ktoré vysvetlia, čo sa rozumie pod pojmom štátna pomoc v daňovej oblasti a v primeranom transferovom oceňovaní;

54.  žiada Komisiu o samostatnú štúdiu, v ktorej zhodnotí, či ustanovenia EÚ o štátnej pomoci brzdia konsolidáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti európskych firiem v porovnaní s ich svetovými konkurentmi, prinajmenšom vzhľadom na mechanizmy verejného obstarávania, a to i v súvislosti s nedávnym uzavretím transpacifického partnerstva;

Kontrola fúzií

55.  konštatuje, že v digitálnom hospodárstve sa fúzie a akvizície doteraz oceňovali prevažne na základe obratu predmetného podniku, čo je nedostatočné; zdôrazňuje, že podniky s nízkym obratom a značnými počiatočnými stratami môžu mať veľkú zákaznícku základňu, a teda aj podstatné objemy dát a silné postavenie na trhu, ako dokladá akvizícia spoločnosti WhatsApp spoločnosťou Facebook, ktorú Komisia schválila bez akýchkoľvek podmienok, čím sa vytvoril precedens;

56.  zastáva názor, že v niektorých odvetviach hospodárstva, a to v prvom rade v digitálnom hospodárstve, by sa mali uplatňovať dodatočné kritériá nad rámec prístupu vychádzajúceho z ceny, podielu na trhu a obratu, pretože z fúzií môžu často vyplývať trhové obmedzenia;

57.  nazdáva sa, že najmä v digitálnom hospodárstve a v súvislosti s ochranou spotrebiteľa sa musia aktualizovať všeobecné pravidlá hospodárskej súťaže, aby držali krok s trhovou realitou, a musia sa zaviesť ďalšie nové kritériá na hodnotenie fúzií, ako je nákupná cena, možné prekážky brániace vstupu na trh, zásadný význam údajov a prístup k údajom, osobitné vlastnosti platformy a súvisiace sieťové účinky, ako aj otázka toho, či v predmetnom odvetví vládne celosvetová hospodárska súťaž; vyzýva Komisiu, aby pri tom brala do úvahy hlavne obchodný model daného podniku v digitálnom hospodárstve a možné prekážky brániace vstupu na trh vrátane faktorov ako priestor pre prechod medzi platformami a prenosnosť údajov;

58.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť, že by spoločné ponuky v oblasti elektronického obchodu mohli predkladať aj nezávislí maloobchodní predajcovia, ktorým sa na základe práva hospodárskej súťaže umožňuje navzájom spolupracovať prostredníctvom ich kamenných obchodov;

59.  domnieva sa, že chybné hodnotenie trhovej sily, ktoré je spojené s doterajšou definíciou trhu, často poškodzuje európske podniky, a to najmä vo veku globalizácie a v rámci dynamického digitálneho trhu; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť úprav v rámci nariadenia o fúziách;

60.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa v otázke vymedzenia trhu príliš často používa striktný vnútroštátny prístup, a tým sa náležite nezohľadňuje internacionalizácia trhov, ako to bola napríklad v prípade nariadenia o fúziách;

Finančná pomoc a dane

61.  zdôrazňuje, že tak, ako sa už po piaty raz uviedlo vo výročnej správe o hospodárskej súťaži, dočasná štátna pomoc vo finančnom sektore bola potrebná pre stabilizáciu svetového finančného systému, ale musí sa rýchlo obmedziť alebo úplne odstrániť a preskúmať, ak sa má banková únia dokončiť; zdôrazňuje, že je naďalej naliehavo potrebné odstrániť dotácie v podobe implicitných záruk poskytovaných finančným inštitúciám, ktoré sú stále príliš veľké na to, aby mohli padnúť, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky vo finančnom odvetví a chrániť daňových poplatníkov, v ktorých záujme treba zaručiť, aby dotácie neslúžili súkromným právnickým osobám na vytváranie neočakávaných ziskov alebo výhod; zdôrazňuje, že je dôležité zaujať k štátnej pomoci reštriktívny prístup;

62.  zdôrazňuje, že spravodlivejšia hospodárska súťaž v oblasti daní je nevyhnutná pre integritu vnútorného trhu, životaschopnosť verejných financií a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže;

63.  nazdáva sa, že medzi jednotlivými štátmi došlo v uplynulých rokoch k významným rozdielom vo využívaní štátnej pomoci vo finančnom sektore, a to môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže v tomto odvetví; vyzýva Komisiu, aby objasnila pravidlá a postupy, na základe ktorých možno povoliť štátnu pomoc vo finančnom sektore; zastáva názor, že najneskôr po dokončení bankovej únie sa štátna pomoc pre bankový sektor musí postupne zastaviť, pričom treba zabezpečiť, že právne predpisy nebudú narúšať hospodársku súťaž v prospech veľkých bánk a že pre MSP bude dostupný dostatok úverov;

64.  vyjadruje presvedčenie, že Komisia by mala zvážiť možnosť, aby bola štátna pomoc bankám podmienená poskytnutím úverov malým a stredným podnikom;

65.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla plán postupu pre nižšiu, ale lepšie cielenú štátnu pomoc, ktorého cieľom bude zníženie štátnej pomoci, ktorá vytvorí podmienky pre zníženie daní, čo podporí nové podniky a spravodlivú hospodársku súťaž namiesto toho, aby sa podporovali staré štruktúry a etablované subjekty;

66.  zdôrazňuje skutočnosť, že keď sa štátna pomoc využíva na služby všeobecného záujmu, rozhodujúci je práve prospech občanov, a nie jednotlivých podnikov či verejných subjektov;

67.  vyzýva Komisia, aby dôsledne sledovala podmienky, ktoré má navrhnúť Európska centrálna banka, na udeľovanie nových licencií s cieľom zabezpečiť vytvorenie jednotných podmienok bez veľkých prekážok brániacich vstupu na trh; je pevne presvedčený o tom, že vzhľadom na vysokú koncentráciu bankového sektora v niektorých členských štátoch by vysoký počet bankových subjektov bol dobrý pre spotrebiteľov a MSP;

68.  zdôrazňuje kľúčový význam právnych predpisov EÚ v oblasti dotácií z hľadiska boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností;

69.  víta vyšetrovanie, ktoré otvorila Komisia v roku 2014, v oblasti nezákonnej štátnej pomoci prostredníctvom nekalej daňovej súťaže vytvárajúcej výhody pre isté jednotlivé podniky a ktoré sa v roku 2015 rozšírilo na všetkých 28 krajín EÚ; ďalej vyzýva členské štáty, aby v budúcnosti Komisii včas a bezodkladne predložili všetky príslušné informácie o svojich daňových postupoch a aby dlhodobo plnili svoju povinnosť oznamovať Komisii a Európskemu parlamentu podrobné údaje o akýchkoľvek osobitných dojednaniach, ktoré môžu mať vplyv na iné členské štáty a MSP;

70.  konštatuje, že v nedávnych funkčných obdobiach Komisia otvorila len veľmi obmedzený počet vyšetrovaní potenciálnych káuz štátnej pomoci daňovej povahy, a to i napriek riadne odôvodneným podozreniam, ktoré boli v medzičase zverejnené; vyzýva Komisiu, aby použila zistenia súčasných vyšetrovaní ako základ pre presnejšie a účinnejšie usmernenia k štátnej pomoci daňovej povahy, aby v plnej miere využila svoje právomoci v zmysle predpisov EÚ o hospodárskej súťaži na odstránenie škodlivých daňových postupov a aby postihovala členské štáty a podniky, v prípade ktorých sa zistilo zapojenie do týchto postupov; žiada Komisiu, aby zároveň spresnila, ktoré daňové opatrenia nie sú v súlade s politikou štátnej pomoci;

71.  nazdáva sa, že v záujme docielenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 by sa mala poskytovať pomoc podnikom nachádzajúcim sa v regiónoch postihnutých dočasným či trvalým znevýhodnením a že by sa mala venovať väčšia flexibilita regiónom postihnutým ťažkými hospodárskymi problémami, napr. regiónom zahrnutým v cieľoch konvergencie a konkurencieschopnosti a ostrovným regiónom;

72.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že od roku 1991 bol prešetrený iba veľmi obmedzený počet prípadov štátnej pomoci spôsobujúcich nekalú daňovú súťaž, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť široký prístup k informáciám, aby sa dal podnet k väčšiemu množstvu vyšetrovaní podozrivých prípadov; vyjadruje svoje znepokojenie nad obmedzenými zdrojmi, ktoré majú príslušné útvary Komisie momentálne k dispozícii, čo môže obmedziť ich schopnosť zaoberať sa väčším množstvom prípadov;

73.  zdôrazňuje, že konania o štátnej pomoci samy o sebe nemôžu v množstve členských štátov zastaviť nekalú daňovú súťaž; rok po odhalení kauzy LuxLeaks sú nutné ďalšie hmatateľné výsledky, napr. vytvoriť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, zrevidovať smernicu o DPH tak, aby sa zamedzilo podvodom, zaviesť medzinárodným veľkým podnikom povinnosť ohlasovať obrat a zisky oddelene pre jednotlivé krajiny a požadovať od členských štátov, aby zvýšili transparentnosť vo svojich daňových postupov a zaviedli vzájomnú ohlasovaciu povinnosť;

74.  zastáva názor, že daňové postupy, ktoré v súčasnosti isté členské štáty používajú, vážne ohrozujú vnútorný trh, že najmä nadnárodné spoločnosti musia spravodlivo a primerane prispievať k verejným financiám členským štátov a že je potrebné ďalej prešetriť rozšírené škodlivé daňové postupy a daňové rozhodnutia, ktoré vedú k narúšaniu základu dane z príjmov právnických osôb a k agresívnemu daňovému plánovaniu v Európe; víta nový výbor TAXE;

75.  nazdáva sa, že spravodlivá daňová súťaž je jedným zo základných prvkov vnútorného trhu, ale že bez ohľadu na primárnu právomoc členských štátov sa musí zabrániť nekalej daňovej súťaži, napríklad prostredníctvom harmonizovaných základov dane, výmeny informácie medzi daňovými orgánmi a udelením výslovného zákonného práva kontrolovať pohyby kapitálu, ak je to nevyhnutné pre riadne fungovanie daňového systému v Únii; zastáva názor, že zavedením spoločného základu dane z príjmov právnických osôb (CCTB) by sa pomohlo vniesť do systému väčšiu transparentnosť; vyjadruje presvedčenie, že otázkou konsolidácie sa možno zaoberať v neskoršej fáze a že by nemala predstavovať prekážku brániacu urýchlenému zavedeniu CCTB;

76.  zdôrazňuje, že v rámci vnútorného trhu sú noví účastníci a MSP pôsobiace iba v jednej krajine znevýhodnení v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania prostredníctvom rôznych rozhodnutí a nástrojov, ktoré majú k dispozícii len oni; so znepokojením konštatuje, že pri rovnosti ostatných podmienok zabezpečujú výsledné nižšie daňové záväzky nadnárodným spoločnostiam vyšší zisk po zdanení a vytvárajú nerovnaké podmienky na úkor ich konkurentov na jednotnom trhu, ktorí nevyužívajú agresívne daňové plánovanie a ktorí platia dane na mieste či miestach, kde vytvárajú zisk; zdôrazňuje, že propagácia škodlivých daňových postupov prostredníctvom vytvorenia európskej spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (SUP), ktorej riadiace ustanovenia explicitne ustanovujú, že takáto spoločnosť môže mať dve rozličné sídla – t.j. registrované sídlo na jednom mieste a administratívne ústredie na inom – je pre EÚ chybný prístup;

77.  zdôrazňuje, že Komisia musí mať samozrejme prístup k údajom vymieňaným medzi daňovými orgánmi, ktoré sú relevantné z hľadiska právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže;

78.  nazdáva sa, že spravodlivú hospodársku súťaž môže prekaziť daňové plánovanie; vyzýva Komisiu, aby upravila vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť; zdôrazňuje, že toto vymedzenie pojmu by sa malo tiež vzťahovať na osobitnú situáciu digitálneho odvetvia, v ktorom spoločnosti, ktoré sa zapájajú do úplne dematerializovaných digitálnych činností, možno považovať za spoločnosti so stálou prevádzkarňou v členskom štáte, ak majú v hospodárstve danej krajiny významnú digitálnu prítomnosť;

79.  zdôrazňuje, že Komisia by pri riešení dohôd o hospodárskej súťaži mala nahliadať na vnútorný trh ako na jeden trh, nie ako na množstvo miestnych či vnútroštátnych trhov;

80.  domnieva sa, že vzhľadom na štúdie, podľa ktorej odhadov výška daňových podvodov a obchádzania daňových povinností každoročne dosahuje až jednu miliardu eur (1 000 000 000 000), musia členské štáty konečne začať konať a túto prax obmedziť; zastáva názor, že obmedzenie daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam je zásadné pre pokrok v konsolidácii štátnych rozpočtov; víta skutočnosť, že ministri financií skupiny G20 nedávno prijali nové predpisy vypracované OECD o narúšaní základu dane a presune ziskov, ktoré zlepšia transparentnosť, pomôžu preklenúť medzery a obmedzia využívanie daňových rajov; zastáva názor, že vzhľadom na mieru integrácie musí EÚ zájsť ďalej než idú návrhy prezentované v projekte OECD o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS) z hľadiska koordinácie a konvergencie zamerané na predchádzanie všetkým formám škodlivej daňovej súťaže v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje však prístup OECD je stále založený na soft law a že jej činnosť musí dopĺňať riadny legislatívny rámec na úrovni EÚ na riešenie potrieb jednotného trhu, napr. vo forme smernice proti BEPS nad rámec iniciatívy OECD v oblasti BEPS v oblastiach, ktoré nie sú dostatočne pokryté; žiada zhodnotenie hospodárskeho a finančného vplyvu vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a daňových podvodov a ich vplyvu z hľadiska hospodárskej súťaže;

81.  zastáva názor, že v súvislosti s nekalými daňovými postupmi, ktoré uplatňujú niektoré členské štáty, politika vnútorného trhu a hospodárskej súťaže musia ísť ruka v ruke s cieľom zabezpečiť, aby boli zisky spravodlivo rozdelené a aby nebolo možné presúvať zisky do istých členských štátov alebo dokonca mimo EÚ s cieľom minimalizovať daňovú povinnosť;

82.  zdôrazňuje, že komplexná, transparentná a účinná výmena daňových informácií je zásadným predpokladom prevencie agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje tiež, že zjednodušením daňových dojednaní na úrovni členských štátov by sa prispelo k zvýšeniu transparentnosti a zrozumiteľnosti;

83.  víta zámer komisárky pre hospodársku súťaž zmeniť kontrolu štátnej pomoci a docieliť spravodlivé daňové zaťaženie pre všetkých; očakáva, že do tejto reorganizácie prebehne plná a vyčerpávajúca analýza, a žiada členské štáty, aby sprístupnili Európskemu parlamentu všetky požadované dokumenty a aby zaujali konštruktívny prístup a prestali blokovať pokrok v tejto oblasti, v súvislosti s čím treba mať na pamäti, že jednotlivé členské štáty musia reagovať na jednotlivé politické imperatívy na základe svojej geografickej polohy, svojej veľkosti, rôznych fyzických a iných vlastností a stavu ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja, a žiada, aby sa uskutočnila revízia pokynov k štátnej pomoci v daňovej oblasti tak, aby sa vzťahovali na prípady nekalej hospodárskej súťaže, ktoré prekračujú rámec daňových rozhodnutí a prevodov;

84.  žiada Komisiu, aby v blízkej budúcnosti ustanovila podrobné pokyny k štátnej pomoci v daňovej oblasti a k transferovému oceňovaniu; zdôrazňuje, že podobné pokyny v iných politických oblastiach sa pri odstraňovaní a prevencii zavádzania istých postupov v členských štátoch, ktoré neplnia predpisy EÚ o štátnej pomoci, prejavili ako veľmi účinné; poukazuje na to, že tieto pokyny sú účinné iba vtedy, keď obsahujú veľmi presné ustanovenia, a to i v podobe kvantitatívnych prahových hodnôt;

85.  žiada Komisiu, aby za vážne prípady nezákonnej štátnej pomoci zvážila zavedenie sankcií, či už proti štátu alebo zúčastnenej spoločnosti;

86.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne upravila súčasné predpisy tak, aby finančné prostriedky získané porušením predpisov EÚ o štátnej pomoci daňovej povahy boli vyplatené členským štátom, ktoré utrpeli škodu v dôsledku narušenia základu dane, alebo do rozpočtu EÚ, a nie členskému štátu, ktorý poskytol nezákonnú štátnu pomoc v podobe daňových opatrení, ako sa to deje v súčasnosti, čo vytvára ďalšie stimuly pre daňové úniky; žiada Komisiu, aby plne využila svoje právomoci vyplývajúce z pravidiel hospodárskej súťaže EÚ na boj proti škodlivým daňovým praktikám;

87.  žiada, aby sa legislatívnym rámcom EÚ predchádzalo narúšaniu hospodárskej súťaže prostredníctvom agresívneho daňového plánovania a daňových únikov; odporúča, aby sa v záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre všetkých vytvorila automatická povinná výmena daňových rozhodnutí, CCCTB a záruka, že žiaden zisk neopustí EÚ bez zdanenia;

Hospodárska súťaž v ére globalizácie

88.  tvrdí, že v ére globalizácie je medzinárodná spolupráca kľúčová na účinné uplatňovanie zásad práva hospodárskej súťaže; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala užšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že dohody v oblasti práva hospodárskej súťaže, ktoré umožňujú výmenu informácií medzi vyšetrujúcimi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, by mohli osobitným spôsobom prispieť k medzinárodnej spolupráci v otázkach hospodárskej súťaže;

89.  zastáva názor, že Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) všetky ostatné obchodné a investičné medzinárodné dohody by mali obsahovať rozsiahlu kapitolu venovanú hospodárskej súťaži;

90.  zdôrazňuje, že obchodní partneri by mali mať výhody z rastúcej hospodárskej súťaže v oblasti obchodu, z investícií súkromného sektora vrátane tých, ktoré sa realizujú formou verejno-súkromných partnerstiev, a z vyššej úrovne blahobytu spotrebiteľov;

91.  zdôrazňuje, že Európska únia by mala zintenzívniť svoje snahy v oblasti sledovania vykonávania obchodných dohôd, aby mohla okrem iného posúdiť, či sa dodržiavajú normy politiky hospodárskej súťaže a či sa záväzky obchodných partnerov úplne vykonávajú a presadzujú;

92.  vyzýva Komisiu, aby použila obchodnú politiku ako prostriedok pri vytváraní celosvetových pravidiel hospodárskej súťaže na odstránenie početných pretrvávajúcich prekážok, ktoré bránia obchodu; za ideálny cieľ považuje dosiahnutie multilaterálnej dohody o pravidlách hospodárskej súťaže v rámci Svetovej obchodnej organizácie;

93.  podporuje iniciatívy UNCTAD a OECD v oblasti politiky hospodárskej súťaže a ich úsilie o zlepšenie celosvetovej spolupráce v oblasti politiky hospodárskej súťaže;

94.  podnecuje Komisiu a orgány hospodárskej súťaže členských štátov, aby sa aktívne zúčastňovali na medzinárodnej sieti pre hospodársku súťaž;

95.  žiada zavedenie opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby všetky výrobky dovážané z tretích krajín vyhovovali environmentálnym, hygienickým a sociálnym normám, ktoré sa uplatňujú v Únii a bránia sa na svetovom trhu, aby boli európski priemyselní výrobcovia chránení pred nekalou hospodárskou súťažou;

96.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvojové krajiny v ich úsilí o posilnenie spravodlivej hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala spoluprácu najmä s orgánmi hospodárskej súťaže rozvíjajúcich sa ekonomík a zabezpečila zavedenie primeraných záruk;

97.  upozorňuje, že rovnaký prístup k zdrojom vrátane energetických zdrojov má značný vplyv na rovnocennú a spravodlivú hospodársku súťaž na celosvetovom trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam cenovo dostupnej a udržateľnej energie a bezpečnosti dodávok energie v obchodných dohodách;

Hospodárska súťaž v jednotlivých sektoroch

98.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila zistenia súčasných vyšetrovaní postupov hospodárskej súťaže v odvetviach dodávok potravín, energetiky, dopravy a médií;

99.  víta nové pokyny k štátnej pomoci pre letecké spoločnosti a letiská v EÚ, ktoré sú súčasťou balíka predpisov Komisie o modernizácii štátnej pomoci; žiada Komisiu, aby v medzinárodných dohodách naliehavo zaviedla podobný súbor predpisov pre dotované letecké spoločnosti, ktoré linky smerujúce z tretích krajín do a z EÚ, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi dopravcami EÚ a tretích krajín;

100.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporila výmenu osvedčených postupov prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž s cieľom riešiť obavy zmienené v súvislosti s alianciami medzi distribútorami, ktorých v mnohých prípadoch prešetrujú príslušné orgány v členských štátoch; žiada, aby sa v týchto diskusiách zvážila súčinnosť medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou;

101.  nabáda Európsku sieť pre hospodársku súťaž, aby diskutovala o rozširujúcej sa sieti maloobchodných nákupných združení na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ;

102.  žiada Komisiu, aby postupne vypracovala rámec EÚ pre hospodársku súťaž, ktorý bude zahŕňať monitorovanie potravinového dodávateľského reťazca v Európe, ukazovatele SAFA ( rámca pre posudzovanie udržateľnosti potravinového a poľnohospodárskeho systému) Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vrátane ukazovateľov uvedených v oddieloch Spravodlivé stanovovanie cien a transparentné zmluvy (S.2.1.1) a Práva dodávateľov (S.2.2.1);

103.  žiada zriadenie európskeho strediska pre sledovanie potravinových a poľnohospodárskych cien v mieste pôvodu a mieste určenia; upozorňuje na španielsky cenový index IPOD pre miesto pôvodu a miesto určenia ako možný model na sledovanie možného zneužívania poľnohospodárov a spotrebiteľov maloobchodníkmi;

104.  žiada prijatie záväzných opatrení, ktorými možno v potravinárskom dodávateľskom reťazci bojovať proti maloobchodníkom poškodzujúcim poľnohospodárov a spotrebiteľov;

105.  je osobitne znepokojený situáciou v mliekárenskom odvetví, v ktorom maloobchodníci po zrušení systému kvót diktujú ceny hlboko pod hranicu nákladov;

Demokratické posilnenie politiky hospodárskej súťaže

106.  víta pravidelný dialóg medzi komisárkou pre hospodársku súťaž a Európskym parlamentom, zastáva však názor, že nestačí mať len právo na vypočutie v zásadných otázkach;

107.  poznamenáva, že v oblasti práva hospodárskej súťaže je Európsky parlament zapojený do legislatívneho procesu iba prostredníctvom konzultačného postupu, pričom môže právne predpisy ovplyvňovať oveľa menej než Komisia a Rada;

108.  víta pravidelný dialóg, ktorý Komisia vedie s Európskym parlamentom o otázkach hospodárskej súťaže; znova žiada, aby sa základné legislatívne smernice a usmernenia prijímali v rámci postupu spolurozhodovania; nazdáva sa, že súčasný dialóg medzi Európskym parlamentom a orgánom EÚ pre hospodársku súťaž by sa mal posilniť, najmä na účely posúdenia a prijatia úkonov na základe výziev, ktoré Európsky parlament vydal v predchádzajúcich rokoch; vyjadruje presvedčenie, že nezávislosť GR pre hospodársku súťaž je nanajvýš dôležitá na to, aby sa úspešne dosiahli jeho ciele; žiada Komisiu, aby vyčlenila dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje pre GR pre hospodársku súťaž žiada predovšetkým, aby útvary, ktoré tieto usmernenia vypracujú, boli prísne oddelené od útvarov, ktoré sú zodpovedné za ich uplatňovanie v konkrétnych prípadoch;

109.  domnieva sa, že by mal mať spolurozhodovacie právomoci v politike hospodárskej súťaže; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v článkoch 103 a 109 ZFEÚ sa počíta len s poradou s Európsky parlamentom; domnieva sa, že tento demokratický deficit nemožno tolerovať; navrhuje, aby sa spomínaný deficit odstránil čím skôr prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd v oblasti politiky hospodárskej súťaže a navrhuje, aby sa napravil aj budúcou zmenou zmluvy;

110.  žiada, aby Európskemu parlamentu bola v politike hospodárskej súťaže – najmä ak ide o zásadné smernice a záväzné usmernenia –priznaná právomoc spolurozhodovania, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že demokratický rozmer tejto oblasti politiky Únie nebol pri poslednej novelizácii zmlúv posilnený; žiada Komisiu, aby predložila návrhy príslušnej zmeny zmluvy na rozšírenie rozsahu pôsobnosti riadneho legislatívneho postupu aj na právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže;

111.  žiada Komisiu, aby Európsky parlament viac zapojila do špecifických odvetvových preskúmaní a pritom chránila dôvernosť istých informácií, ktoré predložia zúčastnené strany; žiada, aby sa nariadenia Rady v budúcnosti zakladali na článku 114 ZFEÚ, ktorý sa zaoberá fungovaním vnútorného trhu, aby mohli byť prijímané v rámci postupu spolurozhodovania v prípade, že sa čoskoro neuskutoční potrebná zmena zmluvy; zdôrazňuje, že činnosť na smernici o žalobách o náhradu škody môže slúžiť ako model pre budúcu medziinštitucionálnu spoluprácu v otázkach hospodárskej súťaže; vyzýva komisárku pre hospodársku súťaž, aby sa pokračovala v začatom dialógu s príslušnými parlamentnými výbormi, ako aj s pracovnou skupinou pre hospodársku súťaž Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci;

112.  zastáva názor, že Komisia by mala v dohľadnom čase vypracovať a zverejniť hodnotenie rôznych návrhov Európskeho parlamentu k ďalšiemu rozvoju politiky hospodárskej súťaže, ktoré sa sústredí na výsledky a vytýčený cieľ;

113.  zdôrazňuje, že pri svojej budúcej činnosti by GR Komisie pre hospodársku súťaž mala náležite zohľadniť stanoviská, ktoré prijal Európsky parlament v minulých správach o politike hospodárskej súťaže;

114.  nazdáva sa, že by sa mali zachovať všetky formy dialógu, ktoré sa doposiaľ vyskúšali a overili;

o
o   o

115.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0051.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0576.
(3) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/563438/IPOL_STU(2015)563438_EN.pdf
(4) http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.ten-opinions.36372
(5) http://ec.europa.eu/competition/ecn/food_report_en.pdf
(6) Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1.

Právne oznámenie