Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2106(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0360/2015

Predkladané texty :

A8-0360/2015

Rozpravy :

PV 18/01/2016 - 18
CRE 18/01/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 19/01/2016 - 5.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0006

Prijaté texty
PDF 455kWORD 152k
Utorok, 19. januára 2016 - Štrasburg
Hodnotenie a výzvy regulácie finančných služieb EÚ
P8_TA(2016)0006A8-0360/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov (2015/2106(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 k tejto téme(1),

–  so zreteľom na správu z 25. februára 2009 skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière,

–  so zreteľom na správu Bazilejského výboru pre bankový dohľad o vplyve a zodpovednosti bankového dohľadu z júla 2015,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Počiatočné úvahy o prekážkach rozvoja rozsiahlych a integrovaných kapitálových trhov v EÚ (SWD(2015)0013),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o únii kapitálových trhov, ktoré 19. júna 2015 schválila Rada pre hospodárske a finančné záležitosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na neformálnu správu výboru ECON(2) s názvom Posilnenie súdržnosti právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb, ktorú výbor schválil 30. januára 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2014 s názvom Reformovaný finančný sektor pre Európu (COM(2014)0279),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hospodárske preskúmanie programu regulácie finančného sektora (SWD(2014)0158),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o európskom systéme finančného dohľadu(3),

–  so zreteľom na správu Komisie o poslaní a organizácii Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) (COM(2014)0508),

–  so zreteľom na správu Komisie o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0216),

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká o regulačnej úprave expozícií dlhového nástroja z marca 2015(5),

–  so zreteľom na záverečnú správu komisie parlamentu Spojeného kráľovstva pre bankové normy s názvom Trvalá zmena bankovníctva (Changing banking for good),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0360/2015),

A.  keďže finančná kríza v rokoch 2007 – 2008 a jej rozsiahly negatívny vplyv boli spôsobené okrem iného nedostatočným uplatňovaním vhodnej, vysoko kvalitnej regulácie finančných služieb na čoraz zložitejších trhoch a produktoch; keďže v ostatných rokoch bol spustený ambiciózny reformný program pre finančný sektor EÚ na posilnenie finančnej regulácie a dohľadu, obnovenie finančnej stability a zvýšenie odolnosti finančného systému voči šokom, obmedzenie rizík pre daňovníkov a lepšie slúženie potrebám investorov a finančným potrebám reálnej ekonomiky; keďže vyhliadky na rast v Európe sa zlepšili, ale úplné oživenie sa ešte nedosiahlo;

B.  keďže nastali významné zmeny, ktoré stále prebiehajú, vo všetkých finančných sektoroch vrátane bankovníctva, poisťovníctva, trhov s cennými papiermi, investičných fondov a infraštruktúry finančného trhu;

C.  keďže transpozícia a realizácia reformy finančnej regulácie ešte stále prebieha a ešte nebola ukončená, pričom mnohé dôležité reformy ešte nezačali a treba dokončiť najmä mnohé delegované a vykonávacie akty; keďže situácia v bankovom sektore a v sektore poisťovníctva a finančných trhov sa vyznačuje neustálymi zmenami a inováciou, čo znamená, že predpisy upravujúce tieto sektory podliehajú neustálemu hodnoteniu s cieľom zabezpečiť primeranosť a účinnosť a preto neustále prispôsobovanie týchto nariadení;

D.  keďže kapitálový trh v Únii zostáva fragmentovaný; Keďže únia kapitálových trhov (ÚKT) potenciálne poskytuje hodnotný rámec na zabezpečenie rovnakého prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky v celej EÚ a na podporu inovačných miest pre trhové financovanie; keďže špecifické nedostatky úverov pre MSP a mikropodniky vyplývajú aj z hospodárskej nestability a nedostatku cielených riešení pre reálnu ekonomiku; keďže sa často cituje kontext v USA založený na kapitálových trhoch, ktorý sa však zásadne odlišuje od kontextu EÚ založeného na bankovníctve, a nemal by sa kopírovať alebo používať ako vzor; Keďže únia kapitálových trhov je príležitosťou na posilnenie kapitálových trhov EÚ ako doplnok k finančníctvu založenom na bankovníctve; keďže v Spojených štátoch po finančnej kríze sa bankové úvery pre podnikateľské subjekty rozvinuli silnejšie než financovanie založené na kapitálových trhoch;

Zhodnotenie situácie a výzvy súčasného rámca

1.  konštatuje, že oznámenie Komisie s názvom Reformovaný finančný sektor pre Európu poskytuje prvé zhodnotenie reformy finančného sektora, ale nedokáže poskytnúť úplné hodnotenie a kvantitatívnu analýzu celkového vplyvu a vzájomného pôsobenia jednotlivých opatrení;

2.  víta balík Komisie o investíciách vrátane ÚKT; zdôrazňuje potrebu doplnkového nebankového financovania spoločností a okrem toho, že hlavnou zásadou budovania ÚKT by mal byť väčší dôraz na koncových používateľov kapitálových trhov, t. j. na spoločnosti a investorov; zdôrazňuje, že účinný a efektívny rámec finančných služieb zabezpečujúci finančnú stabilitu je predpokladom zvyšovania (dlhodobých) investícií a podpory rastu v konkurencieschopnom európskom hospodárstve; zdôrazňuje prepojenie medzi hospodárskou a finančnou stabilitou; ďalej zdôrazňuje, že spoľahlivé hospodárske politiky, účinné štrukturálne reformy a zdravé rozpočtové politiky dláždia cestu zdraviu a potenciálu rastu reálnej ekonomiky v členských štátoch a v EÚ; uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať kapitálové trhy pri riešení potrieb financovania hospodárstiev členských štátov;

3.  uznáva skutočnosť, že súčasná finančná a dlhová kríza viedla k nebývalým negatívnymi dôsledkom, najmä pre reálnu ekonomiku a peniaze daňových poplatníkov; uznáva v tomto kontexte finančné právne predpisy, ktoré prijali európske inštitúcie počas posledných päť rokov, ktoré posilnili európsku finančnú architektúru pre prípad kríz v budúcnosti; víta akčný plán ÚKT Komisie; víta skutočnosť, že Komisia zaradila účinnú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov ako jednu zo zásad, o ktoré sa opiera únia kapitálových trhov;

4.  uznáva úspechy finančnej regulácie v reakcii na dôsledky finančnej krízy; je znepokojený čoraz väčšou komplexnosťou, čo sa odráža vo vyššej sume, podrobnosti a počte úrovní regulácie a dohľadu s požiadavkami na medzinárodnej, európskej a vnútroštátnej úrovni; poznamenáva, že zložité predpisy odrážajú aj zložité finančné trhy vrátane finančných nástrojov, infraštruktúry trhu a inštitúcií; zdôrazňuje, že príliš zložité predpisy a prísnejšie podmienky môžu negatívne ovplyvniť investície; domnieva sa, že zložitosť predpisov sa musí tiež riešiť v súvislosti ich uplatňovaním na nefinančných koncových užívateľov finančných produktov; zdôrazňuje, že je potrebná medzinárodná regulačná spolupráca v globálnom rámci s lepšou spoluprácou a zvýšenou zodpovednosťou;

5.  Konštatuje, že pevná a spoľahlivá ÚKT musí uznávať prepojenie s inými finančnými sektormi, preskúmať dodatočné trhové zdroje financovania reálnej ekonomiky a byť založená predovšetkým na dobre fungujúcich existujúcich štruktúrach; zdôrazňuje potrebu celostného pohľadu na reguláciu finančných služieb EÚ, v ktorej únia kapitálových trhov doplní bankové financovanie; žiada, aby ÚKT odrážala pohľad spotrebiteľov a investorov, okrem svojej orientácie na financovanie spoločností; na tento účel by Komisia mala úzko spolupracovať s ESRB, ESA a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi na vyriešenie akýchkoľvek rozdielov v prístupe, ktoré by mohli oslabiť ciele ÚKT; žiada Komisiu, aby využila fungujúce osvedčené postupy s cieľom vytvoriť kapitálový trh pre celú Úniu;

6.  domnieva sa, že právne predpisy nie sú vždy najvhodnejšou politickou reakciou, a že by sa mali náležite zohľadniť nelegislatívne a trhovo založené prístupy;

7.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala integrovaný prístup v ÚKT a venovala pozornosť iným politickým programom, ako napríklad rozvoju jednotného digitálneho trhu a prebiehajúcim reformám v oblasti práva obchodných spoločností a správy a riadenia spoločností; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala zohľadniť najnovší technologický vývoj; v tejto súvislosti vyslovuje obavy ohľadom hrozieb pre počítačovú bezpečnosť a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že bude integrovaným rozmerom stratégie EÚ;

8.  domnieva sa, že účinná a efektívna regulácia finančných služieb EÚ by mala byť koherentná, konzistentná (aj na medzisektorovom základe), primeraná, neduplicitná a bez nadmernej zložitosti a zabraňovať právnej neistote, regulačnej arbitráži a vysokým transakčným nákladom; ďalej sa domnieva, že by to malo umožniť sprostredkovateľom plniť úlohu pri smerovaní finančných prostriedkov do reálnej ekonomiky, a teda uľahčiť jej financovanie, a slúžiť sporiteľom a investorom a účinne riešiť riziká pre finančnú stabilitu a daňových poplatníkov, predchádzať opakovaniu finančných kríz a pôsobiť ako štít proti systémovým rizikám; domnieva sa, že by mal podporovať prehlbovanie jednotného trhu a zameriavať sa na konkrétne ciele, ktoré je možné lepšie dosiahnuť na európskej úrovni, pričom by mal ponechať priestor inovačnému financovaniu s miestnym zameraním;

9.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim problémom týkajúcim sa IBAN kódov, ktoré sa stále nepovažujú za platné pre priame inkasá z účtov v banke so sídlom v inom členskom štáte, ako je štát príjemcu;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné zhodnotiť rámec finančných služieb pomocou kvantitatívnych aj kvalitatívnych prístupu; poznamenáva, že podobné projekty sa uskutočňujú v rámci iných jurisdikcií, najmä v USA; zdôrazňuje, že toto hodnotenie by malo prispieť k budovaniu lepšie fungujúcich finančných trhov slúžiacich financovaniu potrieb reálnej ekonomiky okrem iného riešením dier, medzier, nezrovnalostí, nejednotností a nevyvážeností, a nemalo by oslabiť legislatívne výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli, berúc do úvahy požiadavky uvedené v doložkách o preskúmaní prijatých v každom osobitnom legislatívnom akte, a bez toho, aby očakávali výsledky, by sa nemalo chápať ako cvičenie vedúce k deregulácii;

11.  je presvedčený, že jednotný trh s finančnými službami slúži podnikom, ale v konečnom dôsledku musí byť v prospech zákazníkov a investorov; trvá na tom, že mnohé zábrany a prekážky cezhraničnému prístupu, uvádzaniu na trh a investíciám naďalej pretrvávajú a musia sa analyzovať, riešiť a prekonať pri zachovaní najvyššej úrovne ochrany investorov; pripomína, že zníženie prekážok pre toky kapitálu posilní dlhodobé vyhliadky rastu s určitosťou len v prípade, ak sa správne stanovia celkové stimuly pre spoločnosti; ďalej berie do úvahy význam rozvinutého miestneho ekosystému, ktorý umožňuje menším spoločnostiam pritiahnuť kapitál na rast;

12.  domnieva sa, že ochrana spotrebiteľa nemusí nevyhnutne znamenať veľké množstvo informácií, a že je potrebné zamerať sa skôr na kvalitu a zrozumiteľnosť informácií umožňujúcich správne rozhodovanie – informácie musia byť relevantné, presné, porovnateľné, zrozumiteľné, spoľahlivé a aktuálne; je znepokojený tým, že veľký počet informácií pre zákazníkov a ich zložitosť nemusí nakoniec slúžiť skutočným potrebám zákazníkov; žiada rovnováhu medzi poskytovaním spotrebiteľom informácií, ktoré potrebujú na prijímanie informovaných rozhodnutí a pochopenie prípadných rizík, a súčasným nezaťažovaním hospodárskych subjektov, najmä malých a stredných podnikov; nabáda na ďalšiu digitalizáciu údajov; zdôrazňuje, že finanční poradcovia a zamestnanci poskytujúci spotrebiteľské poradenstvo vo finančných inštitúciách by mali dostať potrebnú odbornú prípravu a čas, aby mohli slúžiť zákazníkom presným spôsobom; berie na vedomie význam účinných kontrolných právomocí zasahovať pri uvádzaní produktov na trh, ak je to potrebné; poukazuje na potrebu európskej iniciatívy pre lepšie a podrobnejšie finančné vzdelávanie najneskôr do konca roku 2016, s ohľadom na osobitné potreby každého členského štátu, a taktiež potrebu zabezpečiť plnú informovanosť o výhodách a nevýhodách investícií kapitálových trhov; zdôrazňuje tiež, že finančné vzdelávanie by sa malo zamerať na MSP, aby sa naučili, ako využívať kapitálové trhy; verí v prínos väčšej transparentnosti s cieľom umožniť spoločnostiam, investorom a spotrebiteľom pochopiť komparatívne náklady a prínosy rôznych služieb poskytovaných účastníkmi trhu, ale tiež konštatuje, že väčšia transparentnosť musí prísť s pridanou hodnotou pre zákazníkov alebo príslušné orgány dohľadu a byť zameraná na praktické využívanie informácií a údajov;

13.  zdôrazňuje prínos diverzifikácie aktív, pokiaľ ide o triedy aktív pôvod aktív, čo umožní lepšiu diverzifikáciu rizika a splnení potreby investorov; zdôrazňuje, že cieľom prudenciálnej regulácie nie je uprednostňovať určité triedy aktív; požaduje prístup k regulácii založený na riziku s uplatňovaním rovnakých pravidiel na rovnaké riziká, ktorý bude doplnený ďalšími štandardizovanými opatreniami; domnieva sa, že je vhodná presnejšia kategorizácia tried aktív, najmä vytvorením kategórií, ako je napríklad infraštruktúra; uznáva, že projekty infraštruktúry nie sú ako také menej rizikové, a požaduje primeranú prudenciálnu reguláciu; podporuje ďalší výskum týkajúci sa rizík a prínosov infraštruktúry vrátane zverejnenia uplatňovanej metodiky, aby bolo možné vyvodiť závery podložené dôkazmi;

14.  zdôrazňuje potrebu jednotnosti prístupu založeného na riziku a teda aj zníženia príležitostí na regulačnú arbitráž; zdôrazňuje nevyhnutnosť odstrániť prepojenie medzi štátmi a bankami na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom úplného a dôsledného vnútroštátneho vykonávania smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) a ustanovení jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) a jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF); berie na vedomie príspevky Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) a Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) k vystaveniu bánk voči štátnym dlhom, ktoré zahŕňa dôkladné zváženie ďalších krokov; zdôrazňuje, že politiky by mali výslovne zohľadňovať vzájomné pôsobenie medzi individuálnymi a endogénnymi rizikami, najmä vtedy, keď finančné inštitúcie používajú rovnaké štandardné modely rizík schválené regulátormi;

15.  berie na vedomie prípadné nezamýšľané dôsledky viacnásobných požiadaviek v oblasti kapitálu likvidity a pákového efektu na transformáciu splatnosti, poskytovanie dlhodobého financovania a tvorbu trhu a likvidity, pričom zároveň pripomína, že požiadavky boli zavedené ako odpoveď na finančnú krízu; je znepokojený skutočnosťou, že neprimeranosť požiadaviek môže ohroziť obchodné modely malých a stredných bánk, a preto mať nezamýšľané dôsledky pre štruktúru finančného odvetvia; žiada Komisiu, aby v spolupráci s orgánmi dohľadu prioritne vypracovala analýzu týchto dôsledkov pre bankový a poisťovací sektor;

16.  vyjadruje znepokojenie nad interakciou medzi právnymi predpismi o trhoch a kapitálovými požiadavkami, v ktorej sa nové subjekty dostali do pôsobnosti ako regulované subjekty v rámci preskúmania smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), ale nariadenie o kapitálových požiadavkách nebolo nastavené tak, aby odzrkadľoval rozmanitejšie typy spoločností;

17.  vyjadruje znepokojenie, že platné výnimky podľa nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) pre nefinančné spoločnosti boli čiastočne odstránené v smernici a nariadení o kapitálových požiadavkách, pokiaľ ide o uplatňovanie úpravy ocenenia pohľadávok (CVA); vyzýva Komisiu, aby lepšie plnila svoju úlohu pri zabezpečovaní konzistentnosti prístupu a výsledkov politiky v rôznych legislatívnych návrhoch;

18.  domnieva sa, že špecializované ustanovenia v platných pravidlách pre nefinančné spoločnosti by mali byť rozšírené a stať sa primeranejšími s cieľom obmedziť administratívnu záťaž a neznížiť dostupný kapitál pre budúce investície do ekonomiky; vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní EMIR reagovala na ťažkosti pri uplatňovaní komplexných režimov zjednodušením postupov, ale aby naďalej uznávala účel výnimky s cieľom zabezpečiť, aby nefinančné podniky neboli zaťažované právnymi predpismi zameranými na účastníkov finančného trhu;

19.  vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní EMIR posúdila účinok, ktorý by mohlo mať znížene kvality kolaterálu prijímaného centrálnymi protistranami (CCP) na odolnosť CCP, a aby zvážila, či by niektorí účastníci trhu, ako napríklad dôchodkové fondy, nemali byť trvalo vyňaté z centrálneho zúčtovania, ak by ich účasť znížila celkovú stabilitu finančného systému v dôsledku prijímania alternatívneho nehotovostného kolaterálu;

20.  je znepokojený nedostatkom dostupných a atraktívnych (dlhodobých) investičných a sporiacich produktov pre spotrebiteľov s primeraným rizikom; opakuje potrebu rozmanitosti pri výbere spotrebiteľov a investorov, keďže dôvera investorov je kľúčom k vyšším investíciám; zdôrazňuje, že treba podporovať prostredie, ktoré stimuluje inovácie finančných produktov, vytvára väčšiu rozmanitosť a prínosy pre reálnu ekonomiku a poskytuje zvýšené stimuly pre investície, a ktoré tiež môže prispieť k zabezpečeniu primeraných, bezpečných a udržateľných dôchodkov, napríklad vypracovaním celoeurópskeho dôchodkového produktu (PEPP), s jednoduchým transparentným dizajnom; vyzýva ESA, aby analyzovali a vypracovali správy v súlade so svojim mandátom o spotrebiteľských trendoch, najmä pokiaľ ide o retailové produkty;

21.  víta rozmanitosť obchodných modelov; vyzýva na potrebu zohľadniť túto rozmanitosť v oblasti regulácie a dohľadu, plne berúc do úvahy charakter, veľkosť, zložitosť a rizikovosť posudzovaných subjektov za predpokladu, že budú splnené zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a účinného dohľadu; pripomína, že rozmanitosť foriem financovania je silnou stránkou;

22.  domnieva sa, že úspešná ÚKT by spoločnostiam v EÚ všetkých veľkostí a v rôznych fázach rastu umožnila prístup na kapitálové trhy EÚ v užívateľsky ústretovej, účinnej a nízkonákladovej podobe; domnieva sa, že regulácia by nemala komplikovať kótovanie a nemala by brániť kótovaniu nekótovaných spoločností; zdôrazňuje potrebu optimalizovaného regulačného režimu pre primárny trh na uľahčenie získavania finančných prostriedkov a súčasné zabezpečenie primeranej úrovne ochrany investorov; zdôrazňuje potenciál inovačného trhového financovania, najmä možností finančných technológií vrátane crowdfundingu a peer-to-peer úverov, a zdôrazňuje potrebu zosúladiť príslušné regulačné požiadavky; žiada Komisiu, aby poskytla dostatočný priestor pre vznik týchto nových modelov a aby ich skúmala a podporovala, pričom by uprednostňovala ich cezhraničný rozmer a zaistila zníženie prekážok vstupu na trh; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v rozvoji kapitálových trhov prostredníctvom svojho útvaru na podporu štrukturálnej reformy;

23.  požaduje primeranú a jasne vymedzenú deľbu právomocí medzi EÚ a vnútroštátnou úrovňou, majúc na pamäti, že vnútroštátne orgány dohľadu majú viac poznatkov o miestnych charakteristikách trhu; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť účinnosť jednotného mechanizmu dohľadu (SSM), rovnaké podmienky a transparentnosť, a že sa treba vyhnúť konfliktom záujmov medzi orgánmi dohľadu a dohliadanými subjektmi; je znepokojený vplyvom univerzálneho prístupu k dohľadu na menšie subjekty pôsobiace predovšetkým na národnej úrovni v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (SSM);

24.  berie na vedomie úspechy pri vytváraní bankovej únie a zdôrazňuje jej významnú úlohu pri riešení prepojenia medzi štátnymi a bankovými rizikami a znižovania systémových rizík prostredníctvom jednotnej akcie; berie na vedomie postupné dokončenie bankovej únie; zdôrazňuje, že je potrebné úplné a včasné vykonávanie existujúcich právnych predpisov; berie na vedomie diskusie o európskom systéme ochrany vkladov (EDIS), ku ktorému sa Európsky parlament vyjadrí ako spoluzákonodarca; zdôrazňuje, že cieľ zabrániť morálnemu hazardu, ktorý zabezpečuje dodržiavanie zásady zodpovednosti, zostáva hlavnou témou; kritizuje nízku citlivosť na riziko pri výpočte príspevkov do SRF; uznáva snahy o ukončenie nariadenia o štrukturálnej reforme bánk;

25.  zdôrazňuje potrebu vykonávať a presadzovať uplatňovanie prijatých právnych predpisov pred zvažovaním akejkoľvek podstatnej revízie týchto právnych predpisov; zdôrazňuje, že rýchla transpozícia smernice 2014/59/EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov a primerané financovanie a účinnosť SRM musia byť prvoradé, a preto trvá na tom, že plné vykonávanie týchto opatrení sa musí dokončiť v rámci riadneho legislatívneho rámca; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčový význam zníženia priamych vzájomných väzieb medzi štátnymi rozpočtami a bankovými rizikami, ktoré predstavujú významnú hrozbu pre finančnú stabilitu; konštatuje, že z dôvodu chýbajúcich pravidiel pre štáty, ktoré stratili prístup na finančné trhy v dôsledku výrazného zadlženia, prichádzajú opatrenia často neskoro, čo môže nepriaznivo ovplyvniť finančnú stabilitu;

26.  znovu opakuje, že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky v rámci EÚ, a to aj pokiaľ ide banky pod dohľadom SSM a banky nezúčastnených členských štátov, a podporuje plné začlenenie členských štátov mimo eurozóny do bankovej únie, pričom uznáva, že určité prvky v súčasnosti stanovujú dobrovoľnú účasť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa jednotný trh bude naďalej rozvíjať pri súčasnom uznávaní národných špecifík; vyzýva Komisiu, aby naďalej uplatňovala pevný prístup z hľadiska regulácie a dohľadu k tzv. paralelnému alebo tieňovému bankovníctvu s cieľom zmierniť systémové riziká a zlepšiť transparentnosť; víta významné kroky dosiahnuté v európskej regulácii poisťovníctva uplatňovaním smernice Solventnosť II od 1. januára 2016, ktorá musí byť prehodnotená a prípadne rozvinutá ešte ďalej, pri súčasnom zvážení medzinárodného rámca pre globálne systémovo dôležité poisťovne;

27.  uznáva tradičnú závislosť MSP od bankového financovania vzhľadom na ich špecifický charakter, rôzne rizikové profily a rozmanitosť v Európe; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu, ECB a vnútroštátnymi orgánmi posúdila dostatočnosť financovania MSP, analyzovala prekážky a prínosy diverzifikácie spôsobov financovania a možnosti, ako by banky i nebankové inštitúcie mohli zvýšiť financovanie MSP a rozšíriť spoločnostiam výber medzi rôznymi metódami financovania v rôznych štádiách ich vývoja; pripomína význam nástrojov, ako je napríklad koeficient na podporu MSP; navrhuje, aby sa iniciatívy na zlepšenie financovania MSP rozšírili na startupy, mikropodniky a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou; zdôrazňuje potenciál inovačných a do značnej miery nevyužitých miest pre financovanie MSP vrátane poskytovania úverov peer-to-peer, crowdfundingu a súkromného umiestňovania, a zdôrazňuje potrebu racionalizovať príslušné regulačné požiadavky;

28.  zdôrazňuje dôležitosť rýchleho vykonávania už prijatých opatrení, ktoré sprevádzajú ciele ÚKT; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne využívali kategóriu rastového trhu MSP v budúcej regulácii finančných služieb;

29.  domnieva sa, že spoločnosti by mali mať prístup k primeranému výberu druhov trhu v EÚ v závislosti od ich veľkosti, zložitosti a ambícií získavania finančných prostriedkov, a zdôrazňuje potrebu hlbších a integrovanejších celoeurópskych kapitálových trhov, ktoré sú oddelené, ale zlučiteľné s kriticky dôležitými regionálnymi a miestnymi trhmi;

30.  víta nadchádzajúce preskúmanie smernice o prospekte; zdôrazňuje, že preskúmanie by sa malo zamerať na zníženie nákladov a zjednodušenie postupov pre MSP, pričom by malo dosiahnuť správne vyváženie z hľadiska ochrany investorov;

31.  uznáva nepretržité úsilie o vytvorenie transparentnejšieho trhu so sekuritizáciou, čím sa zabezpečí vysoká úroveň procesu, právna istota a porovnateľnosť všetkých sekuritizačných nástrojov; zdôrazňuje potrebu zriadiť archív údajov; zdôrazňuje, že prísne požiadavky podkladových vysokokvalitných aktív a kalibrácie podľa skutočného rizikového profilu a informovanosti o rizikách všetkých účastníkov sekuritizačných trhov sú potrebné, berúc do úvahy rizikovosť sekuritizácie, najmä syntetickej sekuritizácie, ako sa ukázalo počas krízy, uznávajúc odlišné skúsenosti v EÚ a USA; trvá na tom, že požiadavky na ponechanie sa nesmú znížiť tak, aby sa zabránilo morálnemu hazardu; zdôrazňuje potrebu zvážiť nezávislé osvedčenie o splnení kvalifikačných kritérií; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôkladné vyhodnotenie rizík a prínosov sekuritizácie pre malé a stredné podniky, investorov a finančnú stabilitu a predajnosti sekuritizačných nástrojov ako prioritu, a aby podala správu Európskemu parlamentu;

32.  domnieva sa, že prístup zameraný na väčšiu štandardizáciu produktov a postupov môže znížiť zložitosť, ale tiež zintenzívniť riziká koncentrácie; vyjadruje znepokojenie nad nebezpečenstvom, že účastníci trhu môžu ísť rovnakým smerom v prípade napätia na trhu, a požaduje primerané záruky a dohľad na príslušnej úrovni s ohľadom na rozvoj kvalitného sekuritizačného trhu;

33.  zdôrazňuje potrebu zosúladiť obsah a frekvenciu oznamovacích povinností aj prostredníctvom poskytnutia jedného kontaktného miesta subjektom s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek zdvojovaniu požiadaviek a spôsobov oznamovania; vyzýva Komisiu, ESA a SSM, aby preskúmali, ktoré údaje sú skutočne potrebné, zosúladili vzory a poskytli zjednodušenia a výnimky pre MSP; zdôrazňuje, že oznámené údaje môžu najlepšie využiť orgány dohľadu, ak budú tieto údaje môcť byť získané vypočúvaním a medzinárodne konzistentné; považuje za potrebné uplatniť pomerný prístup k vývoju analytického úverového súboru údajov (AnaCredit); domnieva sa, že rozsah a úroveň podrobnosti sa musí ďalej posúdiť vzhľadom na jej náklady a prínosy;

34.  žiada Komisiu a orgány dohľadu, aby riešili interakciu medzi medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS) a požiadavkami na obozretnosť, pretože väčšia súdržnosť by slúžila hospodárstvu a prudenciálnemu dohľadu, a aby preskúmala vplyv daňového účtovníctva na vlastné zdroje; podporuje pokusy o zosúladenie definície nesplácaných úverov;

35.  vyzýva na podstatné zníženie zvýhodňovania dlhového financovania s cieľom zlepšiť hospodársku odolnosť a prideľovanie kapitálu a posilniť ÚKT, ktorá budú atraktívnejšia pre emitentov a investorov; zdôrazňuje, že daň z finančných transakcií má vplyv na likviditu trhu, najmä v krátkodobom horizonte, hoci prispieva aj k obmedzeniu nadmernej špekulácie;

36.  zdôrazňuje, že okrem regulácie a dohľadu by sa mali ďalej sledovať snahy o kultúrnu zmenu vo finančnom sektore; vyzýva všetkých aktérov vo finančnom sektore vrátane bánk, nebankových subjektov, národných centrálnych bánk a ECB, aby sa snažili o zmenu kultúry a vytvorenie kultúry dodržiavania pravidiel v rámci ich organizácií, ktorá bude klásť na prvé miesto záujmy klientov, zabezpečí systém zodpovednosti zodpovedných kľúčových manažérov a dlhodobejšiu orientáciu účastníkov finančného trhu a prispeje k rôznorodosti finančných zdrojov; zdôrazňuje výhody dlhodobého partnerského prístupu k financovaniu a diverzifikovaného európskeho bankového sektora, pričom dôležitú úlohu vzťahového bankovníctva vo financovaní mikropodnikov, malých a stredných podnikov, najmä z hľadiska zníženia asymetrie informácií, a to aj vďaka nástrojom, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom nových digitálnych technológií;

37.  vyzýva na podporu ďalších poskytovateľov ratingov s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž na vysoko koncentrovanom trhu; pripomína, že Komisia má uverejniť správu o vhodnosti a uskutočniteľnosti podpory európskej verejnej ratingovej agentúry pre štátne dlhopisy a/alebo európskej ratingovej nadácie pre všetky ostatné úverové ratingy do konca roka 2016; kritizuje vysokú úroveň nákladov, ktoré vzniknú malým a stredným podnikom pri získavaní externého úverového ratingu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej skúmať, ako by MSP mohli byť hodnotené porovnateľným a cenovo dostupným spôsobom, vrátane rozšíreného prístupu interných ratingov (AIRBA); vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí na preklenutie informačnej asymetrie;

38.  vyzýva na intenzívnejšie zameranie v tvorbe politiky na globálnu konkurencieschopnosť finančného sektora EÚ, pri súčasnom vyhnutí sa regulačným pretekom ku dnu a bez ohrozenia finančnej stability a ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje, že celoúniovú ÚKT treba vnímať v kontexte zlepšovania konkurencieschopnosti európskych podnikov a hospodárstva EÚ; zdôrazňuje, že účinný finančný sektor je nevyhnutnou podmienkou účinného prideľovania kapitálu, a tým aj rastu;

39.  zdôrazňuje význam medzinárodného rámca, pokiaľ ide o jeho rozsah, metodiky a dôsledky pre rámec EÚ; vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a ESA na zosúladenie pozície EÚ s cieľom zvýšiť jej vplyv a presadzovať právne predpisy, ktoré prijala prostredníctvom demokratického procesu; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť súlad novej regulácie s európskym acquis a s medzinárodnými usmerneniami, a primerané vykonávanie vrátane rozsahu, aby sa predišlo zbytočným rozptylom a zdvojovaniu právnych predpisov; domnieva sa, že toto sú nevyhnutné predpoklady úspechu pri dosahovaní všeobecných cieľov na podporu dlhodobej globálnej stability, zachovanie Európy ako atraktívneho miesta pre medzinárodných investorov a vyhnutie sa negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť finančných sektorov EÚ; pripomína zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi uvedenú v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii; domnieva sa, že európske orgány dohľadu by mali byť zapojené do diskusií o globálnych regulačných zásadách v medzinárodných normotvorných orgánoch; zdôrazňuje, že regulačný dialóg s USA by mal byť ďalej posilnený; v tejto súvislosti znovu opakuje, že otázky regulácie finančných služieb by mali byť zahrnuté do medzinárodných rokovaní;

40.  zdôrazňuje, že rozhodnutia o rovnocennosti sú potrebné na riešenie prekážok prístupu na trh a príslušných regulačných rámcov, majúc na pamäti, že takéto jednostranné rozhodnutia musia byť v prospech európskych podnikov a spotrebiteľov, a že rovnocennosť s inými jurisdikciami má potenciál zvyšovať prílev kapitálu a prilákať ďalšie investície do Európy; zdôrazňuje potrebu rozvíjať konzistentný a koherentný systém rozumného uznávania rovnakých alebo podobných noriem;

41.  žiada Komisiu, aby navrhla jednotný, ucelený, transparentný a praktický rámec pre postupy a rozhodnutia o rovnocennosti tretích krajín, berúc do úvahy analýzu založenú na výsledkoch a medzinárodné normy alebo dohody; žiada, aby sa všetky rozhodnutia o rovnocennosti prijímali prostredníctvom delegovaných aktov; domnieva sa, že orgány dohľadu by mali zohrávať príslušnú úlohu pri hodnotení súladu rozhodnutia o rovnocennosti pre tretie krajiny;

Lepšia regulácia finančných služieb v EÚ

42.  je presvedčený, že lepšia finančná regulácia predpokladá robustný rámec a začína tým, že členské štáty budú uplatňovať súčasné acquis; zdôrazňuje, že účinné, efektívne a jednotné vykonávanie právnych predpisov je kľúčové, a vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala pravidelné správy o stave transpozície a vykonávania právnych predpisov a v prípade potreby konaní vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa vedú voči členským štátom; naliehavo žiada členské štáty, aby riadne uplatňovali právne predpisy; domnieva sa, že nadmerná regulácia (tzv. goldplating) neuľahčuje fungovanie vnútorného trhu a hospodársku súťaž; domnieva sa, že ani priťahovanie podnikania prostredníctvom voľného uplatňovania nižších noriem neuľahčuje fungovanie vnútorného trhu; žiada Komisiu, aby vypracovala dôkladnú analýzu a správu o všetkých ďalších nadmerných regulačných opatreniach prijatých členskými štátmi v oblasti finančných právnych predpisov a predložila ju Európskemu parlamentu do konca roka 2016;

43.  vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k dodržiavaniu termínov stanovených pre transpozíciu smerníc, pretože okrem toho, že ide o zákonnú požiadavku, je to kľúčové, aby sa zabránilo zbytočnému omeškaniu pri úplnom vykonávaní právnych predpisov, ako aj ich čiastočnému alebo nerovnomernému uplatňovaniu v celej Únii, čo môže mať za následok absenciu rovnakých podmienok pre rôznych aktérov a iné typy narušenia;

44.  zdôrazňuje potrebu kvalitnejšej a medzisektorovej koordinácie v rámci návrhov a procesov navrhovania Komisie a ESA, ktorá zahŕňa načasovanie, stanovenie priorít a zabránenie prekrývaniu; zdôrazňuje, že toto by malo zabrániť akejkoľvek duplicite základného aktu v delegovaných aktoch, ale aj zabrániť tomu, aby politické rozhodnutia, ktoré sa mali vyriešiť v rámci príslušného základného aktu, ponechali na delegované akty;

45.  vyzýva Komisiu, aby umožnila včasné zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán, a to aj na úrovni skupín expertov; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila vyváženú účasť na konzultáciách, tým že bude odrážať rôznorodosť zainteresovaných strán, a uľahčovaním a zabezpečením lepších podmienok pre účasť malých zainteresovaných strán zastupujúcich podniky, spotrebiteľov a občiansku spoločnosť, vrátane spôsobu, akým sa organizujú konzultácie a kladú otázky;

46.  víta ciele lepšej právnej regulácie; uznáva všeobecnú potrebu preskúmať vhodnosť regulácie teraz a v budúcnosti; táto spôsobilosť sa však nemôže oddeliť od fungovania finančného sektora ako celku; zdôrazňuje úlohu programu REFIT pri dosahovaní efektívnej a účinnej regulácie finančných služieb, ktorá náležite zohľadní zásada proporcionality, a pri podpore hodnotenia situácie; žiada, aby Európsky parlament zohrával významnejšiu úlohu v rozhodovaniach a hodnoteniach, ktoré sú súčasťou programu REFIT; pripomína, že sa treba zamerať na zlepšenie regulácie, a nie dereguláciu; zdôrazňuje, že zabezpečenie dostupnosti, transparentnosti, jednoduchosti a férovosti na celom vnútornom trhu by malo byť súčasťou programu lepšej právnej regulácie pre spotrebiteľov; zdôrazňuje tiež, že EÚ nesmie spôsobiť nežiaducu záťaž v snahe dosiahnuť väčšiu harmonizáciu v únii kapitálových trhov;

47.  domnieva sa, že ESA a SSM a zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov lepšej právnej regulácie a dohľadu; zdôrazňuje úlohu ESA a SSM pri zabezpečovaní súdržnosti a súladu medzi rôznymi právnymi predpismi, znižovaní neistoty a regulačnej arbitráže a upevňovaní vzájomne prospešnej spolupráce medzi účastníkmi trhu; zdôrazňuje, že ESA a SSM musia byť primerane financované a personálne obsadené, ak majú plniť úlohy, ktoré im zverili spoluzákonodarcovia;

48.  zdôrazňuje, že revízia nariadení o ESA musí odrážať ustanovenia o zodpovednosti a transparentnosti pre posilnenú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu, ako sa stanovuje v nariadení o SSM a SRM, a musí posilniť nezávislosť ESA od Komisie; domnieva sa, že je nevyhnutné preskúmať možnosti uľahčenia väčšej účasti ESA na poradnej úrovni počas fázy na 1. úrovni pri súčasnom rešpektovaní výsad spoluzákonodarcov;

49.  zdôrazňuje potrebu rešpektovať vzájomné pôsobenie, konzistentnosť a súdržnosť medzi základnými aktmi a delegovanými a vykonávacími aktmi; opätovne zdôrazňuje, že politické rozhodnutia musia byť prijaté spoluzákonodarcami v základnom akte, a nemalo by sa to prenechávať na delegované akty, ktoré majú „dopĺňať alebo meniť určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu“ (článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie); trvá na tom, aby sa Komisia a orgány dohľadu by pri vypracúvaní návrhov delegovaných a vykonávacích aktov a usmernení, pridržiavali právomocí ustanovených v základných aktoch a dodržiavali dohodu spoluzákonodarcov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v minulosti, orgány dohľadu pri vypracúvaní vykonávacích aktov nie vždy dodržiavali mandát stanovený európskymi zákonodarcami, vyjadruje poľutovanie nad tým, že koordinácia medzi Komisiou (delegované akty) a ESA (technické normy) je nedostatočná, a preto môže negatívne ovplyvniť kvalitu plnenia, najmä keď podrobné požiadavky nie sú prijaté skôr, ako krátko pred koncom lehoty na vykonanie základného aktu;

50.  vyzýva Komisiu, aby úplne oddelila tak delegované, ako aj vykonávacie akty, a aby sa vyhla prijímaniu balíkov s cieľom umožniť včasné prijatie týchto aktov;

51.  vyzýva Komisiu, aby akékoľvek pozmeňujúce návrhy k návrhu regulačných technických noriem (RTN) a vykonávacích technických noriem (VTN) predložených orgánmi ESA učinila transparentnými pre spoluzákonodarcov a zúčastnené strany;

52.  zdôrazňuje, že včasné právne preskúmanie zo strany Komisie by nemalo znížiť transparentnosť procesu voči Európskemu parlamentu, alebo právo Európskeho parlamentu na konzultácie; žiada, aby počas procesu navrhovania európske orgány dohľadu aktívne poskytovali Európskemu parlamentu pravidelne, v plnom rozsahu a bez odkladu predbežné návrhy a priebežné informácie o dosiahnutom pokroku a konzultovali o nich s Európskym parlamentom;

53.  vyzýva Komisiu a ESA, aby plne dodržiavali termíny na predkladanie stanovené spoluzákonodarcami a aby bezodkladne poskytli spoluzákonodarcom vysvetlenie v prípade, že sa očakáva, že termín nebude dodržaný;

54.  pripomína ESA, že technické normy, usmernenia a odporúčania sú viazané zásadou proporcionality; vyzýva ESA, aby zaujali opatrený prístup k rozsahu a počtu usmernení, najmä ak nie sú výslovne oprávnené v základnom právnom akte; poznamenáva, že takýto reštriktívny prístup sa vyžaduje aj vzhľadom na obmedzené zdroje ESA a potrebu stanoviť priority ich úloh, pričom praktické obmedzenia účinného dohľadu nesmú byť stanovené rozpočtovými obmedzeniami, a žiada, aby boli zabezpečené primerané zdroje pre orgány dohľadu, aby im umožnili vykonávať spoľahlivý, nezávislý a účinný dohľad pri výkone ich mandátu;

55.  vyzýva orgány dohľadu, aby využili svoje právo požadovať informácie o tom, ako sú základné akty sú uplatňované členskými štátmi, a pravidelnejšie vykonávali partnerské preskúmania vnútroštátnych príslušných orgánov s cieľom posilniť konvergenciu dohľadu vo všetkých členských štátoch;

56.  vyzýva Komisiu a ESA, aby pravidelne uverejňovali konsolidované verzie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa finančných služieb na svojich webových stránkach, vrátane zhrnutia, ktoré bude dostupné a zrozumiteľné pre podniky, spotrebiteľov, organizácie občianskej spoločnosti a ďalších; domnieva sa, že by bolo vhodné preskúmať možnosť vytvorenia spoločného registra, ktorý by obsahoval odkazy na vnútroštátne vykonávanie;

Ďalšie napredovanie

57.  vyzýva Komisiu a ESA, aby pravidelne (aspoň raz ročne) uskutočňovali kontroly súdržnosti a konzistentnosti aj na medziodvetvovom základe a pre každý návrh legislatívneho aktu, a o vykonávaní prijatých právnych predpisov vrátane tých o RTS a ITS, a aby vyčlenili zdroje na túto činnosť;

58.  vyzýva Komisiu a ESA, aby pravidelne (aspoň raz ročne) uskutočňovali kontroly proporcionality a účinnosti, najmä so zreteľom na požiadavky vzťahujúce sa na malých a stredných účastníkov trhu a pre každý návrh legislatívneho aktu, a aby vyčlenili zdroje na túto činnosť; vyzýva Komisiu, aby zverejnila zelenú knihu skúmajúcu nové prístupy k podpore proporcionality v oblasti finančnej regulácie;

59.  zdôrazňuje, že vplyv jednotlivých legislatívnych opatrení sa líši od ich kumulatívneho vplyvu; vyzýva útvary Komisie v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu, SSM a ESRB, aby každých päť rokov vykonávali komplexné kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie kumulatívneho vplyvu regulácie finančných služieb EÚ na finančné trhy a ich účastníkov na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom identifikovať nedostatky a medzery, posúdiť výkonnosť, efektívnosť a účinnosť regulácie finančných služieb a s cieľom zabezpečiť, že nebude brániť spravodlivej hospodárskej súťaži a rozvoju hospodárstva, a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu; zdôrazňuje význam vykonávania podrobných posúdení vplyvu a analýz nákladov a prínosov akýchkoľvek budúcich právnych predpisov s cieľom preukázať pridanú hodnotu právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o hospodársky rast a vytváranie pracovných miest; zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu a analýzy nákladov a prínosov by mali zahŕňať dôkladné hodnotenia vplyvu opatrení úrovne 2, ktoré tvoria významnú časť finančného regulačného rámca EÚ; pripomína, že vyčíslenie vplyvu legislatívnych opatrení by mohlo byť ťažké, najmä vzhľadom na to, že ich prínos sa dá len veľmi ťažko zmerať, ale metódy kvantifikácie by sa mali naďalej používať;

60.  vyzýva útvary Komisie, aby dokončili prvé hodnotenie do konca roku 2016 a aby vypracovali správu o celkovom vplyve a, v samostatných kapitolách, taktiež s pomocou nezávislého výskumu, o týchto prvkoch:

   účinky na rôzne finančné sektory, vrátane vhodného diferencovaného rozpisu účastníkov trhu podľa veľkosti, zložitosti a obchodného modelu, a na nefinančné subjekty,
   možné medzery a nedostatky, pričom sa vezme do úvahy možný vývoj nových hrozieb a rizík, ako aj prekrývanie a neželané dôsledky,
   skutočné a predpokladané hospodárske vplyvy, ako aj konkurencieschopnosť európskeho finančného sektora vo svete,
   možnosti úžitku pre reálnu ekonomiku vrátane MSP, spotrebiteľov a zamestnanosti,
   potreba ďalej zlepšiť existujúce a rozšíriť doplňujúce nástroje financovania rátane účinkov na prístup k financovaniu pre MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou;
   vplyv na dopyt a ponuku dlhodobého financovania,
   účinky na prideľovanie a diverzifikáciu aktív a rizikách, ako aj o vývoji pomeru vlastného kapitálu Tier 1 k celkovým aktívam finančných inštitúcií,
   účinnosť a vhodnosť rámca pre retailových investorov, inštitucionálnych investorov a spotrebiteľov a klientov, vrátane rámca transparentnosti;
   účinnosť odstránenia prekážok jednotného trhu, obmedzenia regulačnej arbitráže a podpory hospodárskej súťaže,
   celkový vplyv na finančnú stabilitu a morálny hazard vrátane posúdenia možných nákladov a rizika nedostatočnej regulácie, s prihliadnutím na účinné vykonávanie odporúčaní G20, a úroveň vzájomnej previazanosti finančných firiem;
   vplyv na finančnú stabilitu účtovania spravodlivej hodnoty IFRS v porovnaní s obozretným účtovníctvom,
   účinnosť a vhodnosť rámca pre makroprudenciálny dohľad v EÚ,
   schopnosť ESA riadne vykonávať úlohy, ktoré im boli udelené na základe súčasného právneho rámca a kroky, ktoré môžu byť potrebné na zlepšenie rámca, najmä na financovanie ESA v blízkej budúcnosti,
   vzájomná závislosť s medzinárodnými normami a účinky na globálnu konkurencieschopnosť európskych podnikov, s prihliadnutím na porovnanie medzi EÚ a inými hlavnými jurisdikciami z hľadiska existujúcej regulácie a miera, do akej je implementovaná;

61.  vyzýva Komisiu, aby predložila svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade a aby v prípade potreby navrhla opatrenia;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0268.
(2) http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201402/20140210ATT79138/20140210ATT79138EN.pdf
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0202.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0161.
(5) http://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/other/esrbreportregulatorytreatmentsovereignexposures032015.en.pdf?29664e3495a886d806863aac942fcdae

Právne upozornenie - Politika ochrany súkromia