Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2147(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0371/2015

Predkladané texty :

A8-0371/2015

Rozpravy :

PV 19/01/2016 - 4
CRE 19/01/2016 - 4

Hlasovanie :

PV 19/01/2016 - 5.9
CRE 19/01/2016 - 5.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0009

Prijaté texty
PDF 496kWORD 260k
Utorok, 19. januára 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu
P8_TA(2016)0009A8-0371/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (2015/2147(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0100),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Uvoľnenie potenciálu kolektívneho financovania v Európskej únii (COM(2014)0172),

–  so zreteľom na prílohu k oznámeniu Komisie s názvom Regulačná vhodnosť a efektívnosť (REFIT): Výsledky a ďalšie kroky (COM(2013)0685),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012 (COM(2013)0627),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. apríla 2013 s názvom Akčný plán elektronického obchodu na roky 2012 – 2015 – Stav v roku 2013 (SWD(2013)0153),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (COM(2013)0147),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (COM(2013)0048),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 s názvom O obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora (COM(2012)0721),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu: Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (COM(2008)0464),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(7) (smernica o informáciách verejného sektora),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online)(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb(9),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz(15),

–  so zreteľom na prvé hodnotenie smernice 96/9//ES o právnej ochrane databáz,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(16) vrátane zmien predložených v nariadení (ES) č. 1882/2003,

–  so zreteľom na dohodu z 28. septembra 2015 o partnerstve Číny a Európskej únie pri vývoji siete 5G a súvisiace dohody,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 s názvom Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva: Akčný plán EÚ(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o podpore práv spotrebiteľa na jednotnom digitálnom trhu(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o poplatkoch za súkromné kopírovanie(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o integrovanom trhu s doručovaním balíkov s cieľom podporiť rast elektronického obchodu v EÚ(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 so stanoviskom k hodnotiacej správe týkajúcej sa orgánu BEREC a jeho úradu(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2013 o správe o uplatňovaní regulačného rámca pre elektronické komunikácie(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o klamlivých reklamných praktikách(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o dokončení jednotného digitálneho trhu(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o novom programe európskej spotrebiteľskej politiky(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2013 o vykonávaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o dokončení jednotného digitálneho trhu(32),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o internetovej distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o ochrane kritických informačných infraštruktúr – dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: Na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti(34),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila(35),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu(36),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 s názvom Správa internetu: ďalšie kroky(37),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu(38),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí(39),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie začlenenú do zmlúv článkom 6 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na článok 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ktorý EÚ ratifikovala 23. decembra 2010 (2010/48/ES),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

–  so zreteľom na články 9, 12, 14, 16 a 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0371/2015),

A.  keďže rýchlo sa rozvíjajúce využívanie internetu a mobilných komunikácií zmenilo spôsob, akým občania, spoločnosti a ich zamestnanci komunikujú, dostávajú sa k informáciám a poznatkom, inovujú, spotrebúvajú, spoločne využívajú, zúčastňujú sa na aktivitách a pracujú; keďže sa tým rozšírilo a zmenilo hospodárstvo, uľahčil sa prístup malých a stredných podnikov k potenciálnej zákazníckej základni 500 miliónov zákazníkov v rámci EÚ, ako aj na celosvetové trhy a jednotlivcom sa umožnil rozvoj nových podnikateľských nápadov a obchodných modelov;

B.  keďže všetky politiky Únie a právne predpisy v oblasti jednotného digitálneho trhu by mali používateľom a podnikom poskytovať nové príležitosti a umožňovať vznik a rozvoj nových cezhraničných služieb online za konkurencieschopné ceny, odstraňovať prekážky medzi členskými štátmi a uľahčovať prístup európskych podnikov, najmä MSP a začínajúcich podnikov, na cezhraničný trh, keďže ide o kľúčový faktor pre rast a zamestnanosť v EÚ, a zároveň by mali uznať, že si tieto príležitosti vyžiadajú štrukturálne zmeny a celostný prístup vrátane sociálneho rozmeru a potrebu rýchleho zaplnenia medzery v oblasti digitálnych zručností;

C.  keďže aj napriek tomu, že 75 % hodnoty pridanej vďaka digitálnemu hospodárstvu pochádza z tradičných priemyselných odvetví, miera digitálnej transformácie tradičného priemyslu ostáva naďalej nízka – len 1,7 % podnikov EÚ plne využíva moderné digitálne technológie a len 14 % MSP využíva internet ako predajný kanál; keďže Európa musí využiť obrovský potenciál IKT na digitalizáciu priemyslu a zachovanie si celosvetovej konkurencieschopnosti;

D.  keďže budovanie dátového hospodárstva vo veľkej miere závisí od právneho rámca, ktorý podporuje rozvoj, správu, udržiavanie a rozširovanie databáz, a vyžaduje si preto právny rámec, ktorý je otvorený inováciám a je praktický;

E.  keďže v roku 2013 dosahoval celosvetový trhový podiel hospodárstva spoločného využívania zdrojov približne 3,5 miliardy USD a dnes Komisia odhaduje rastový potenciál, ktorý presahuje 100 miliárd USD;

F.  keďže vysoká a konzistentná úroveň ochrany spotrebiteľov, posilňovanie ich postavenia a spokojnosti nevyhnutne zahŕňa výber, kvalitu, flexibilitu, transparentnosť, informácie, interoperabilitu a dostupné, bezpečné internetové prostredie s vysokou úrovňou ochrany dát;

G.  keďže hnacou silou digitálneho hospodárstva sú tvorivosť a inovácie a keďže je preto nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany práv duševného vlastníctva;

H.  keďže 44,8 % domácností v EÚ(40) nemá prístup k rýchlemu internetu a súčasné politiky a stimuly nepriniesli primeranú digitálnu infraštruktúru, a to najmä vo vidieckych oblastiach;

I.  keďže regióny v EÚ sú na veľmi odlišných úrovniach, čo sa týka ich digitálnej prepojiteľnosti, ľudského kapitálu, využívania internetu, integrácie digitálnych technológií podnikmi a verejných digitálnych služieb, ako ukazuje hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy; keďže regiónom, ktoré pri týchto piatich ukazovateľoch dosahujú slabé výsledky, hrozí, že premeškajú výhody digitálnej doby;

1.ÚVOD: PREČO POTREBUJEME JEDNOTNÝ DIGITÁLNY TRH

1.  víta oznámenie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe; domnieva sa, že dosiahnutie jednotného digitálneho trhu založeného na súbore spoločných pravidiel, by mohlo podporiť konkurencieschopnosť EÚ, pozitívne vplývať na rast a tvorbu pracovných miest, znovu naštartovať jednotný trh a prispieť k tomu, aby bola spoločnosť inkluzívnejšia a ponúkala občanom a podnikom nové príležitosti, a to najmä výmenou inovácií, je presvedčený, že vykonávanie horizontálneho prístupu sa teraz musí posilniť vrátane včasného prijatia 16 iniciatív, keďže digitálne hnacie prvky ovplyvňujú každého občana a každý rozmer spoločnosti a hospodárstva;

2.  súhlasí s Komisiou, že Európsky parlament, Rada a Komisia spoločne zodpovedajú za riadenie a včasnú realizáciu jednotného digitálneho trhu; nabáda Komisiu, aby sa spojila so zainteresovanými stranami v spoločenskej a sociálnej oblasti a aby ich v maximálnej miere zapojila do rozhodovacieho procesu;

3.  domnieva sa, že lepšia regulácia si vyžaduje taký prístup k právnym predpisom, ktorý je štandardne digitálny, založený na zásadách a technologicky neutrálny; aby sa poskytol priestor inováciám, treba posúdiť, či sú existujúce právne predpisy, doplnkové neregulačné opatrenia a rámce presadzovania v nadväznosti na nevyhnutné konzultácie a hodnotenia vplyvu na tento účel v digitálnom veku vhodné, a to vo svetle nových technológií a obchodných modelov, s cieľom prekonať právnu roztrieštenosť jednotného trhu, znížiť administratívnu záťaž a podporiť rast a inovácie;

4.  domnieva sa, že nevyhnutnou podmienkou uvoľnenia inovácií a rastu v digitálnom hospodárstve je dôvera používateľov a podnikov v digitálne prostredie; je presvedčený, že základom verejnej politiky by malo byť posilňovanie ich dôvery prostredníctvom ochrany údajov a noriem bezpečnosti, vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a posilňovanie ich postavenia a moderné právne predpisy pre podniky, pričom uznáva, že obchodné modely pre digitálne podniky sú postavené na dôvere ich používateľov;

5.  poukazuje na to, že elektronický obchod prináša v Európskej únii 500 miliárd EUR ročne a je dôležitým doplnkom kamenného obchodu, pričom spotrebiteľom zároveň prináša väčšiu ponuku, a to najmä v odľahlých oblastiach, a poskytuje malým a stredným podnikom nové príležitosti; vyzýva Komisiu, aby identifikovala a odstránila prekážky, ktoré ovplyvňujú elektronický obchod, s cieľom vytvoriť skutočný cezhraničný elektronický trh; domnieva sa, že medzi tieto prekážky patria nedostatok interoperability a spoločných noriem, nedostatok primeraných informácií, ktoré spotrebiteľom umožňujú prijímať informované rozhodnutia a nedostatočný prístup k moderným cezhraničným platbám;

6.  podporuje plán Komisie zabezpečiť, aby sa politika hospodárskej súťaže EÚ plne uplatňovala na jednotný digitálny trh, keďže hospodárska súťaž prináša spotrebiteľom väčší výber, ale tiež poskytuje rovnaké podmienky a vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný nedostatok európskeho digitálneho rámca zvýraznil zlyhanie v oblasti zosúladenia záujmov malých a veľkých poskytovateľov;

7.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby Komisia a členské štáty podporili dynamickejšie hospodárstvo, ktoré umožňuje, aby sa darilo inováciám a odstraňuje prekážky pre podniky, najmä inovatívne podniky, MSP, začínajúce podniky a rozvíjajúce sa podniky, tzv. scale-ups, aby mali prístup na trhy za rovnakých podmienok, prostredníctvom rozvoja elektronickej verejnej správy, nadčasového a integrovaného regulačného a neregulačného rámca, prístupu k financovaniu vrátane nových modelov financovania začínajúcich podnikov EÚ, MSP a iniciatív občianskej spoločnosti a dlhodobej stratégie investovania do digitálnej infraštruktúry, zručností, digitálneho začlenenia, výskumu a inovácií; pripomína, že ústretová politika voči inováciám, ktorá podporuje hospodársku súťaž a inovácie, by mala poskytovať aj možnosť prístupu projektov k financovaniu; vyzýva preto Komisiu, aby zaistila bezproblémové cezhraničné kolektívne financovanie a nabáda členské štáty, aby vytvárali podmienky pre kolektívne financovanie;

8.  domnieva sa, že je potrebné posúdiť účinky digitalizácie na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a náležite prispôsobiť existujúce opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti; upozorňuje na možnosť úrazov, ktorým môžu byť ľudia vystavení pri telepráci alebo hromadnej práci (crowdworking) z domu; zdôrazňuje, že duševné zdravotné problémy súvisiace s prácou, ako je syndróm vyhorenia spôsobený neustálou dostupnosťou a ústupom tradičného pracovného času, predstavujú pre pracovníkov vážne riziko; vyzýva Komisiu, aby dala vypracovať štúdiu o vedľajších účinkoch digitalizácie, napr. vyššej intenzite práce, o psychickej pohode a rodinnom živote pracovníkov, ako aj o rozvoji kognitívnych schopností detí;

9.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi ďalej rozvíjala iniciatívy na podporu podnikania, najmä inovatívne obchodné modely, ktoré pomôžu zmeniť pohľad na to, ako je definovaný úspech a podporia kultúru podnikania a inovácií; okrem toho sa domnieva, že rôznorodosť a špecifické vlastnosti rôznych vnútroštátnych inovačných stredísk sa môžu zmeniť na skutočnú konkurenčnú výhodu pre EÚ na globálnom trhu, a preto by sa mali prepojiť a inovatívne ekosystémy by sa mali posilniť tam, kde spolupracujú rôzne odvetvia a podniky;

10.  je znepokojený doterajšími rozdielnymi vnútroštátnymi prístupmi členských štátov k regulácii internetu a hospodárstva spoločného využívania zdrojov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade s právomocami EÚ prijala opatrenia na podporu inovácií a spravodlivej hospodárskej súťaže, odstránenie prekážok digitálneho obchodu, ako aj na zachovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti a integrity jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zachovanie internetu ako otvorenej, neutrálnej, zabezpečenej, inkluzívnej, globálnej platformy pre komunikáciu, výrobu, zapojenie sa, tvorbu, kultúrnu diverzitu a inovácie v záujme občanov a spotrebiteľov a s cieľom prispieť k úspechu európskych podnikov na celom svete;

11.  poznamenáva, že digitálna revolúcia ovplyvňuje každý aspekt našich spoločností a prináša výzvy a príležitosti; je presvedčený, že má potenciál posilniť ešte viac postavenie občanov, spotrebiteľov a podnikateľov, a to spôsobmi, ktoré doteraz neboli možné; vyzýva Komisiu, aby vytvorila politiku, ktorá podporuje aktívnu účasť občanov a umožňuje im využívať zmenu smerom k digitálnym technológiám vo svoj prospech; vyzýva ďalej Komisiu, aby naďalej posudzovala, ako digitálna revolúcia formuje európsku spoločnosť;

12.  vyzýva Komisiu, aby bojovala proti právnej roztrieštenosti tým, že výrazne zvýši mieru koordinácie rôznych GR pri vypracúvaní novej regulácie a aby dôrazne nabádala členské štáty k tomu, aby zabezpečili, aby spôsob, akým sa regulácia implementuje, zostal jednotný;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súlad so základnými právami, najmä s právnymi predpismi o ochrane údajov, prostredníctvom všetkých iniciatív vypracovaných v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh a zároveň uznáva pridanú hodnotu tejto stratégie pre hospodárstvo EÚ; pripomína, že je dôležité urýchlene prijať všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernicu o ochrane údajov, a to v záujme dotknutých subjektov i podnikov; požaduje revíziu smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, aby sa zabezpečil súlad jej ustanovení s balíkom o ochrane údajov, keď tento balík nadobudne účinnosť;

2.LEPŠÍ PRÍSTUP PRE SPOTREBITEĽOV A PODNIKY V CELEJ EURÓPE NA JEDNOTNÝ DIGITÁLNY TRH

2.1.Pravidlá cezhraničného elektronického obchodu, ktorým môžu spotrebitelia a podniky dôverovať

14.  víta snahu Komisie prijať zásadný návrh v oblasti online zmlúv týkajúcich sa digitálneho obsahu zakúpeného na internete a zlepšiť právnu ochranu spotrebiteľov v tejto oblasti; domnieva sa, že takéto zlepšenia musia byť cielené a že rozdiely medzi obsahom na jednej strane a hmotným tovarom na strane druhej, treba pozorne analyzovať; poukazuje na to, že kým spotrebitelia kupujúci digitálny obsah na hmotnom nosiči sú chránení zákonmi na ochranu spotrebiteľa, práva spotrebiteľov pri kúpe digitálneho obsahu na internete ostávajú naďalej prevažne neregulované a nejasné, a to najmä so zreteľom na právne záruky, vadný obsah a špecifické nepoctivé podmienky, pokiaľ ide o digitálne služby; zdôrazňuje, že súčasné zaradenie celého digitálneho obsahu pod služby môže vzbudzovať obavy, keďže nemusí zodpovedať očakávaniam spotrebiteľov, pretože registrácia pre stríming nie je rozlíšená od kúpy obsahu na stiahnutie; súhlasí s tým, že spotrebitelia by mali mať rovnakú a nadčasovú úroveň ochrany bez ohľadu na to, či nakupujú digitálny obsah online alebo offline;

15.  domnieva sa, že ďalšia harmonizácia právneho rámca upravujúceho online predaj digitálneho obsahu a hmotného tovaru spoločnosťami zákazníkom, bez ohľadu na to, či ide o cezhraničné alebo tuzemské transakcie a pri zachovaní súdržnosti pravidiel pre online a offline predaj, ktorá sa vyhýba pretekom až k regulačnému dnu, vypĺňa legislatívne medzery a vychádza z existujúcej právnej úpravy v oblasti ochrany spotrebiteľa, je základom pre praktický a vyvážený prístup; zdôrazňuje, že by sa to malo dosiahnuť technologicky neutrálnym spôsobom a podnikom by nemali vznikať neprimerané náklady;

16.  domnieva sa, že návrhy Komisie na pravidlá pre spotrebiteľov a podniky týkajúce sa cezhraničných zmlúv by mali zamedziť riziku zväčšovania rozdielov medzi platnými právnymi normami pre nakupovanie offline a online a domnieva sa, že predaj online a offline by sa mal riešiť celistvo a malo by sa k obom typom predaja pristupovať rovnako, na základe existujúcej vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, pretože odlišné právne normy by spotrebitelia mohli vnímať ako odopieranie svojich práv; trvá na tom, že akýkoľvek nový návrh by mal byť v súlade s článkom 6 nariadenia Rím I a poukazuje na skutočnosť, že Komisia plánuje na rok 2016 REFIT celého acquis v oblasti ochrany spotrebiteľov; v tomto kontexte opäť vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by sa jej plánovaný návrh pre hmotné tovary nemal predložiť v rovnakom čase ako REFIT;

17.  domnieva sa, že zmluvné pravidlá pre digitálny obsah musia byť založené na zásadách, ak majú byť technologicky neutrálne a nadčasové; v súvislosti s návrhom Komisie v tejto oblasti okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať nejednotnosti a prekrývaniu s existujúcimi právnymi predpismi, ako aj akémukoľvek riziku vzniku neopodstatnených právnych rozdielov medzi online a offline zmluvami a rôznymi distribučnými kanálmi z dlhodobého hľadiska, a to aj s prihliadnutím na REFIT v oblasti spotrebiteľského acquis;

18.  žiada, aby sa v stratégii pre aktívnych spotrebiteľov posúdilo najmä to, či je v online prostredí uľahčený prechod spotrebiteľov ku konkurencii a či je potrebné prijať opatrenia, aby sa spotrebiteľom prechod ku konkurencii uľahčil, a to v záujme posilnenia konkurencie na online trhoch; poukazuje tiež na to, že je potrebné zaistiť dostupné služby elektronického obchodu v celom hodnotovom reťazci, a to vrátane dostupných informácií, platobných mechanizmov a služieb pre zákazníkov;

19.  vyzýva Komisiu, aby spolu so zainteresovanými stranami posúdila uskutočniteľnosť, užitočnosť a potenciálne príležitosti a nedostatky spôsobené zavedením značiek dôvery EÚ pre konkrétne odvetvia online predaja, a to s využitím najlepších postupov existujúcich systémov značky dôvery v členských štátoch, s cieľom získať dôveru spotrebiteľov a zabezpečiť kvalitu, najmä vo vzťahu k cezhraničnému internetovému predaju, a odstrániť veľký počet existujúcich značiek dôvery, ktorý môže vyvolávať zmätok, a aby súbežne posúdila ďalšie možnosti, napríklad samoreguláciu alebo zakladanie skupín zainteresovaných strán na vymedzenie spoločných zásad pre služby zákazníkom;

20.  víta celkové úsilie Komisie pri vytváraní celoeurópskej platformy pre riešenie sporov online (RSO) a vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi pracovala na včasnom a správnom vykonávaní nariadenia o RSO, najmä pokiaľ ide o prekladateľské služby, ako aj smernice o ARS; vyzýva Komisiu a príslušné zainteresované strany, aby posúdili, ako by sa dal ďalej zlepšiť prístup k informáciám o spoločných sťažnostiach spotrebiteľov;

21.  požaduje ambiciózny rámec na presadzovanie spotrebiteľského acquis a smernice o službách; nabáda Komisiu, aby využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie úplného a správneho uplatňovania platných právnych predpisov a konaní o porušení predpisov vždy, keď sa zistí nesprávne alebo nedostatočné vykonávanie právnych predpisov;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia proti online predaju nelegálneho obsahu a tovaru tým, že zvýšia spoluprácu a výmenu informácií a najlepších postupov v záujme boja proti nelegálnym aktivitám na internete; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že digitálny obsah dodaný spotrebiteľom by mal byť bez akýchkoľvek práv tretích strán, ktoré by mohli brániť spotrebiteľom využívať digitálny obsah v súlade so zmluvou;

23.  žiada dôslednú, cielenú a na dôkazoch založenú analýzu zameranú na otázku, či by všetky subjekty v hodnotovom reťazci vrátane online sprostredkovateľov, online platforiem, poskytovateľov obsahu a služieb, ako aj offline sprostredkovateľov, ako sú distribútori a maloobchodníci, mali prijať primerané a zodpovedajúce opatrenia proti nezákonnému obsahu, falšovaným výrobkom a porušovaniu práv duševného vlastníctva na komerčnej úrovni, pričom by pre koncových používateľov bola zabezpečená možnosť získavať prístup k informáciám a šíriť ich alebo používať aplikácie a služby podľa vlastného výberu;

24.  zdôrazňuje, že zásada nulovej tolerancie v oblasti transpozície nariadení EÚ musí byť základným pravidlom pre členské štáty aj Európsku úniu; domnieva sa však, že konanie o porušení povinnosti by malo byť vždy až krajnou možnosťou a malo by sa začínať až po uskutočnení niekoľkých pokusov o koordináciu a nápravu; zdôrazňuje, že je zásadne dôležité tieto konania skrátiť;

25.  víta revíziu nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľov, ktorú Komisia ohlásila; domnieva sa, že rozšírenie právomocí orgánov dohľadu a posilnenie ich vzájomnej spolupráce je nutnou podmienkou efektívneho presadzovania spotrebiteľských pravidiel v oblasti nakupovania online;

2.2.Cenovo dostupné vysokokvalitné cezhraničné doručovanie zásielok

26.  zdôrazňuje skutočnosť, že hoci služby doručovania zásielok fungujú dobre pre spotrebiteľov v niektorých členských štátoch, neefektívne doručovacie služby, najmä pokiaľ ide o konečný úsek doručovania, sú jednou z hlavných prekážok pre cezhraničný elektronický obchod v niektorých členských štátoch a jedným z najčastejšie hlásených dôvodov ukončenia využívania online transakcií spotrebiteľmi a podnikmi; domnieva sa, že nedostatky systému cezhraničného doručovania zásielok je možné vyriešiť len z perspektívy európskeho jednotného trhu a zdôrazňuje význam hospodárskej súťaže v tomto odvetví, ako aj potrebu, aby sa doručovacie odvetvie prispôsobilo moderným životným návykom a ponúkalo flexibilné možnosti doručovania, ako napr. siete zberných miest, odberné centrá a porovnávanie cien;

27.  zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné, účinné a vysokokvalitné doručovacie služby sú základným predpokladom pre prosperujúci cezhraničný elektronický obchod a preto podporuje navrhované opatrenia na zlepšenie transparentnosti cien s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o štruktúre ceny, zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia tovaru, interoperabilite a regulačnom dohľade, ktorý by mal byť zameraný na hladké fungovanie trhov s cezhraničným doručovaním zásielok, ako aj na podporu systémov na sledovanie zásielok, čo umožní dostatočnú flexibilitu na to, aby sa trh s doručovaním mohol rozvíjať a prispôsobovať technologickým inováciám;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si aktívne vymieňali najlepšie postupy v doručovacom odvetví a vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o konzultácii s verejnosťou o cezhraničnom doručovaní zásielok, ako aj o výsledkoch samoregulácie; víta vytvorenie pracovnej skupiny ad hoc pre cezhraničné doručovanie zásielok;

29.  vyzýva ďalej Komisiu, aby v spolupráci s prevádzkovateľmi navrhla komplexný akčný plán vrátane usmernení pre najlepšie postupy, s cieľom nájsť inovatívne riešenia na zlepšenie služieb, zníženie nákladov a vplyvu na životné prostredie v záujme prehĺbenia integrácie jednotného trhu s doručovaním zásielok a poštovými službami, a aby odstránila prekážky, s ktorými sa prevádzkovatelia poštových služieb stretávajú pri cezhraničnom doručovaní a posilnila spoluprácu medzi orgánom BEREC a regulačnými orgánmi pre poštové služby (ERGP) a v prípade potreby navrhla revíziu príslušných právnych predpisov;

30.  zdôrazňuje, že ďalšia harmonizácia doručovania zásielok zamýšľaná Komisiou by nemala viesť k nižšej sociálnej ochrane a horším pracovným podmienkam doručovateľov bez ohľadu na ich zamestnanecké postavenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rešpektovanie práv pracovníkov v tomto odvetví, pokiaľ ide o prístup k systémom sociálneho zabezpečenia a právo na kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje skutočnosť, že poskytovanie sociálneho zabezpečenia patrí do právomoci členského štátu;

2.3.Predchádzanie neopodstatnenému geografickému blokovaniu (geo-blocking)

31.  domnieva sa, že sú potrebné ambiciózne, cielené kroky na zlepšenie prístupu k tovarom a službám, najmä odstránením praktík neopodstatneného geografického blokovania a nespravodlivej cenovej diskriminácie na základe zemepisnej polohy, ktorých dôsledkom je často vytváranie monopolov a uchyľovanie sa k nezákonnému obsahu zo strany spotrebiteľov;

32.  podporuje záväzok Komisie účinne riešiť problém neopodstatneného geografického blokovania doplnením existujúceho rámca elektronického obchodu a posilnením relevantných ustanovení existujúcich právnych predpisov; považuje za zásadne dôležité zamerať sa na vzťahy medzi podnikmi, ktoré vedú ku geografickému blokovaniu, napríklad na selektívnu distribúciu v prípadoch, keď je to v rozpore s právom hospodárskej súťaže a segmentáciu trhov, ako aj na technologické opatrenia a technické postupy (sledovanie IP adresy alebo zámerná nekompatibilita systémov), ktorých výsledkom je neodôvodnené obmedzovanie prístupu k cezhraničným službám informačnej spoločnosti, na uzatváranie cezhraničných zmlúv o kúpe tovaru a služieb, ale aj na súvisiace činnosti, ako sú platby a doručovanie tovaru, pričom sa zohľadní zásada proporcionality, najmä pre malé podniky a mikropodniky;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby internetoví obchodníci predávajúci v jednom či viacerých členských štátoch pristupovali ku všetkým spotrebiteľom v rámci Únie rovnako, a to aj z hľadiska prístupu k zľavám a iným akciám;

34.  podporuje najmä plánované preskúmanie praktického uplatňovania článku 20 ods. 2 smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu zo strany Komisie s cieľom analyzovať možné formy neodôvodnenej diskriminácie spotrebiteľov a ďalších prijímateľov služieb na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska; vyzýva Komisiu, aby určila a vymedzila výstižné skupiny prípadov odôvodnenej diskriminácie podľa článku 20 ods. 2 smernice o službách na vnútornom trhu s cieľom ozrejmiť, čo je neodôvodnené diskriminačné správanie zo strany súkromných subjektov, a poskytnúť pomoc pri výklade orgánom zodpovedným za uplatňovanie článku 20 ods. 2 v praxi, ako sa to uvádza v článku 16 smernice o službách na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby vyvinula spoločné úsilie o doplnenie ustanovenia článku 20 ods. 2 do prílohy k nariadeniu (ES) č. 2006/2004 s cieľom zužitkovať vyšetrovacie právomoci a právomoci na presadzovanie práva, ktoré má sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa;

35.  zdôrazňuje, že pomocou zákazu geografického blokovania by sa nikdy nemala maloobchodným predajcom ukladať povinnosť dodávať tovar zo svojich internetových obchodov do určitého členského štátu, ak vôbec nemajú záujem predávať svoje výrobky do všetkých členských štátov a chcú radšej zostať maloobchodníkmi alebo predávať len spotrebiteľom v blízkosti svojich obchodov;

36.  ďalej poukazuje na význam prebiehajúceho vyšetrovania odvetvia elektronického obchodu z hľadiska hospodárskej súťaže s cieľom preskúmať okrem iného to, či obmedzenia využívajúce neodôvodnené geografické blokovanie, napríklad diskriminácia na základe IP adresy, poštovej adresy alebo krajiny vydania kreditnej karty, porušujú pravidlá práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť dôveru spotrebiteľov a podnikov zohľadnením výsledkov vyšetrovania odvetvia a posúdením toho, či sú cielené zmeny nariadenia o skupinovej výnimke vrátane článku 4a a článku 4b nevyhnutné, s cieľom obmedziť nežiaduce presmerovanie a územné obmedzenia;

37.  víta návrh Komisie na zvýšenie prenosnosti a interoperability s cieľom stimulovať voľný pohyb legálne nadobudnutého a sprístupneného obsahu alebo služieb ako prvý krok smerom k ukončeniu neodôvodneného geografického blokovania, ako aj smerom k dostupnosti a cezhraničnej funkčnosti registrácií; zdôrazňuje, že neexistuje rozpor medzi zásadou teritoriality a opatreniami na odstránenie prekážok prenosnosti obsahu;

38.  varuje pred nekontrolovaným vydávaním záväzných celoeurópskych licencií, keďže by to mohlo viesť k zníženiu dostupného obsahu pre používateľov; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam územných licencií v EÚ predstavuje zásada teritoriality zásadný prvok systému autorských práv;

2.4.Lepší prístup k digitálnemu obsahu – moderný, európskejší rámec pre autorské práva

39.  víta záväzok Komisie modernizovať súčasný rámec upravujúci autorské právo s cieľom prispôsobiť ho digitálnemu veku; zdôrazňuje, že akákoľvek zmena by mala byť cielená a zameraná nielen na spravodlivé a primerané odmeňovanie tvorcov a iných držiteľov práv, hospodársky rast, konkurencieschopnosť a lepšie spotrebiteľské skúsenosti, ale aj na potrebu zabezpečenia ochrany základných práv;

40.  zdôrazňuje, že zárobkové činnosti alebo obchodné modely založené na porušovaní autorského práva, sú vážnou hrozbou pre fungovanie jednotného digitálneho trhu;

41.  vyjadruje presvedčenie, že reforma by mala zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi všetkými zainteresovanými záujmami; upozorňuje, že kreatívny priemysel má svoje špecifiká a čelí odlišným výzvam vyplývajúcim hlavne z rôznych typov obsahu a kreatívnych diel a z použitých obchodných modelov; keďže v štúdii s názvom Teritorialita a jej vplyv na financovanie audiovizuálnych diel (Territoriality and its impact on the financing of audiovisual works) sa zdôrazňuje dôležitá úloha územných licencií vzhľadom na refinancovanie európskych filmov; vyzýva preto Komisiu, aby lepšie identifikovala a zohľadnila tieto špecifiká;

42.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli v akejkoľvek reforme smernice o autorskom práve zohľadnené výsledky ex-post hodnotenia vplyvu a uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o smernici 2001/29/ES a aby bola akákoľvek reforma založená na pevných dôkazoch vrátane posúdenia možného vplyvu akýchkoľvek zmien na rast a pracovné miesta, kultúrnu rozmanitosť a najmä na výrobu, financovanie a distribúciu audiovizuálnych diel;

43.  zdôrazňuje, že cielené výnimky a obmedzenia vzťahujúce sa na autorské právo majú zásadnú úlohu v tom, že prispievajú k hospodárskemu rastu, inováciám a tvorbe pracovných miest, podporujú budúcu tvorivosť a zlepšujú inovatívnosť a tvorivú a kultúrnu rozmanitosť v Európe; pripomína podporu Európskeho parlamentu pre preskúmanie uplatňovania minimálnych noriem v rámci výnimiek z autorského práva a jeho obmedzení a riadne uplatňovanie týchto výnimiek a obmedzení stanovených v smernici 2001/29/ES;

44.  zdôrazňuje, že prístup k výnimkám z autorského práva a jeho obmedzeniam by mal byť vyvážený, cielený a formátovo neutrálny a mal by sa zakladať len na preukázaných potrebách a nemal by mať vplyv na kultúrnu rozmanitosť Európy, jej financovanie a spravodlivé odmeňovanie autorov;

45.  zdôrazňuje, že kým využívanie analýzy textu a údajov si vyžaduje väčšiu právnu istotu, ktorá výskumným pracovníkom a vzdelávacím inštitúciám umožní vo väčšej miere využívať materiál chránený autorským právom, a to aj v rámci rôznych štátov, každá výnimka platná v celej Európe týkajúca sa analýzy textu a údajov by sa mala uplatňovať iba vtedy, keď má používateľ zákonný prístup, a mala by sa vypracovať po porade so všetkými zainteresovanými stranami po posúdení vplyvu založenom na dôkazoch;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť zrozumiteľnosť a transparentnosť systému autorského práva, najmä so zreteľom na obsah vytvorený používateľmi a na poplatky za kopírovanie na súkromné účely v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodnú ich uplatňovať; v tejto súvislosti poznamenáva, že občania by mali byť informovaní o skutočnej výške poplatku spojeného s autorským právom, jeho účele a ako bude použitý;

2.5.Zníženie záťaže a prekážok týkajúcich sa DPH pri predaji cez hranice

47.  domnieva sa, že pri náležitom zohľadnení vnútroštátnych právomocí je potrebná lepšia koordinácia v oblasti zdaňovania s cieľom zabraňovať deformáciám trhu, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a vytvoriť skutočný európsky jednotný digitálny trh, čo si okrem iného vyžaduje vytvorenie celoeurópskeho spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb;

48.  domnieva sa, že v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie predpisov v prípade malých a inovačných podnikov pôsobiacich v celej Európe je mimoriadne dôležité vytvoriť zjednodušený, jednotný a konzistentný systém DPH na internete; víta zavedenie malého režimu jedného kontaktného miesta pre DPH, čo predstavuje krok smerom k ukončeniu dočasného režimu EÚ v oblasti DPH; vyjadruje však znepokojenie, že neexistencia prahovej hodnoty komplikuje určitým MSP snahy o dodržiavanie súčasného režimu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala tento režim a urobila ho ústretovejším voči podnikateľom;

49.  žiada tiež, aby sa pre podobné tovary a služby plne rešpektovala zásada daňovej neutrality bez ohľadu na to, či sú digitálne alebo fyzické; vyzýva Komisiu, aby v súlade s prijatými záväzkami čo najskôr predložila návrh umožňujúci členským štátom znížiť sadzby DPH pre tlač, elektronickú vydavateľskú činnosť, elektronické knihy a publikácie online s cieľom vyhnúť sa diskriminácii na jednotnom trhu;

50.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi daňovými orgánmi a zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať vhodné riešenia v oblasti platenia daní v hospodárstve spoločného využívania zdrojov;

51.  víta prijatie revízie smernice o platobných službách; zdôrazňuje, že ak má Únia rozšíriť celoeurópske elektronické obchodovanie, je potrebné bezodkladne na úrovni celej EÚ zaviesť okamžité platby prostredníctvom internetu alebo mobilného telefónu na základe spoločných noriem a musí sa urýchlene dosiahnuť primerané vykonávanie revidovanej smernice o platobných službách;

3.VYTVORENIE VHODNÝCH A ROVNAKÝCH PODMIENOK PRE MODERNÉ DIGITÁLNE SIETE A INOVATÍVNE SLUŽBY

3.1.Prijatie účelných pravidiel v oblasti telekomunikácií

52.  zdôrazňuje, že súkromné investície do rýchlych a ultrarýchlych komunikačných sietí sú predpokladom akéhokoľvek digitálneho pokroku, pričom tento pokrok musí byť stimulovaný stabilným regulačným rámcom EÚ, ktorý umožňuje investovať všetkým účastníkom, a to aj vo vidieckych a odľahlých oblastiach; domnieva sa, že posilnená hospodárska súťaž sa spája s vyššou úrovňou investícií do infraštruktúry, inováciami, väčšou možnosťou výberu a nižšími cenami pre spotrebiteľov a podniky; domnieva sa, že existuje málo dôkazov o spojitosti medzi zlučovaním operátorov a zvýšenými investíciami a výstupmi do sietí; domnieva sa, že túto skutočnosť treba starostlivo posúdiť a presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže s cieľom zabrániť nadmernej koncentrácii trhu, vytváraniu oligopolov na európskej úrovni a negatívnemu vplyvu na spotrebiteľov;

53.  zdôrazňuje význam úspešného vykonávania EFSI v záujme maximalizovania investícií zameraním sa na projekty s rizikovejším profilom, stimuláciou hospodárskeho oživenia, podporou rastu a poskytovaním stimulov na súkromné investície vrátane mikroúverov a rizikového kapitálu na podporu financovania inovatívnych podnikov na rôznych stupňoch vývoja; v prípadoch zlyhania trhu zdôrazňuje, význam plného využívania verejných prostriedkov dostupných pre digitálne investície, zabezpečenia synergického účinku medzi programami EÚ, ako sú Horizont 2020, Nástroj na prepojenie Európy, ďalšie príslušné štrukturálne fondy a iné nástroje vrátane komunitných projektov a štátnej pomoci, v súlade s usmerneniami pre štátnu pomoc, okrem iného s cieľom podporiť verejné siete WLAN vo väčších a menších obciach, keďže sa ukázalo, že je to nevyhnutným predpokladom pre regionálnu, sociálnu a kultúrnu integráciu, ako aj vzdelávanie;

54.  pripomína členským štátom ich záväzok dosiahnuť do roku 2020 celoplošné zavedenie cieľových rýchlostí aspoň 30 Mb/s; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, či je súčasná stratégia širokopásmového pripojenia pre mobilné a pevné siete vrátane jej cieľov nadčasová a či spĺňa podmienky pre rýchle pripojenie pre všetkých s cieľom zabrániť digitálnej priepasti pre potreby hospodárstva založeného na údajoch a pre rýchle zavedenie 5G a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia;

55.  zdôrazňuje, že rozvoj digitálnych služieb vrátane tzv. služieb over-the-top zvýšil dopyt a hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov, ako aj potrebu investícií do digitálnej infraštruktúry, zdôrazňuje, že modernizácia telekomunikačného rámca by nemala viesť k zbytočnej regulačnej záťaži, ale mala by zaručiť nediskriminačný prístup k sieťam a zavádzať nadčasové riešenia, ktoré tam, kde je to možné, vychádzajú z podobných pravidiel pre podobné služby podporujúce inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž, a mala by zaručovať ochranu spotrebiteľov;

56.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby boli práva koncových používateľov stanovené telekomunikačným rámcom koherentné, primerané a nadčasové a po prijatí balíka „prepojeného kontinentu“ zahŕňali ľahšiu zmenu a transparentnosť zmlúv pre koncových používateľov; víta nadchádzajúcu revíziu smernice o univerzálnych službách popri revízii telekomunikačného rámca, ktorou sa zaručí účinnosť požiadaviek na prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému internetu, s cieľom znížiť digitálnu priepasť a preskúmať dostupnosť služby čísla 112;

57.  zdôrazňuje, že európsky jednotný digitálny trh by mal koncovým spotrebiteľom každodenný život uľahčovať; vyzýva preto Komisiu, aby vyriešila problém cezhraničného prenosu telefónnych hovorov, aby sa spotrebiteľom umožnilo telefonovať neprerušovane pri prekračovaní hraníc v Únii;

58.  víta rôzne prebiehajúce konzultácie, ktoré nedávno spustilo GR CNECT v oblasti digitálnej agendy pre Európu, najmä v oblastiach revízie telekomunikačných pravidiel EÚ, potreby rýchlosti a kvality internetu po roku 2020, a online platforiem, cloudových a dátových služieb, zodpovednosti sprostredkovateľov a hospodárstva spoločného využívania zdrojov, naliehavo však žiada Komisiu, aby zaistila konzistentnosť medzi všetkými týmito súbežnými iniciatívami;

59.  zdôrazňuje, že rádiové frekvenčné spektrum je kriticky dôležitým zdrojom pre vnútorný trh s mobilnou, bezdrôtovou širokopásmovou komunikáciou, ako aj pre vysielanie, a je zásadne dôležité pre budúcu konkurencieschopnosť Európskej únie; vyzýva predovšetkým na harmonizovaný, hospodársku súťaž podporujúci rámec na alokáciu frekvenčného spektra a jeho účinné riadenie, aby sa zabránilo prieťahom pri jeho alokácii, a na rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu a vo svetle Lamyho správy(41) na dlhodobú stratégiu pre budúce použitia rôznych frekvenčných pásiem, ktoré sú potrebné najmä na uvedenie 5G internetu do používania;

60.  zdôrazňuje, že včasné vykonávanie a jednotné a transparentné presadzovanie telekomunikačných pravidiel v členských štátoch EÚ, ako je balíček „prepojený kontinent“, je zásadným pilierom pre vytvorenie jednotného digitálneho trhu, pre zabezpečenie prísneho uplatňovania zásady neutrality siete a, najmä v súvislosti s včasným komplexným prehodnotením, pre zrušenie roamingových poplatkov pre všetkých európskych spotrebiteľov do 15. júna 2017;

61.  vyzýva Komisiu, aby v záujme ďalšej integrácie jednotného digitálneho trhu zabezpečila zavedenie účinnejšieho inštitucionálneho rámca posilnením úlohy, kapacity a rozhodnutí orgánu BEREC s cieľom dosiahnuť jednotné uplatňovanie regulačného rámca, zabezpečiť dohľad na rozvojom jednotného trhu a riešiť cezhraničné spory; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť finančné a ľudské zdroje a tomu primerane ďalej zlepšiť štruktúru riadenia BEREC;

3.2.Mediálny rámec pre 21. storočie

62.  zdôrazňuje duálny charakter audiovizuálnych médií ako sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho kapitálu; poznamenáva, že potreba budúcej regulácie médií na európskej úrovni vyplývala z potreby zabezpečiť a podporovať rozmanitosť audiovizuálnych médií a stanoviť prísne normy pre ochranu neplnoletých osôb a spotrebiteľov, spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže a zabezpečiť viac flexibility, pokiaľ ide o kvantitatívne a komerčné pravidlá v oblasti komunikácie;

63.  zdôrazňuje, že uplatňovanie zásady krajiny pôvodu zakotvenej v smernici AVMS je na ceste k spoločnému trhu so službami nevyhnutným predpokladom pre cezhraničné poskytovanie audiovizuálneho obsahu; zdôrazňuje zároveň, že uplatňovanie tejto zásady nebráni dosahovaniu cieľov v sociálnej a kultúrnej oblasti a nevylučuje sa tým potreba prispôsobiť aj iné právne predpisy Únie, než je smernica AVMS, zdôrazňuje, že v záujme zamedzenia svojvoľnému výberu jurisdikcie (forum shopping), by sa mala krajina pôvodu zisku z reklamy, jazyk služby a verejnosť, ktorú má reklama a obsah osloviť, považovať za súčasť kritérií na určenie alebo namietanie „krajiny pôvodu“ audiovizuálnej mediálnej služby;

64.  domnieva sa, že každý, vrátane poskytovateľov online audiovizuálnych mediálnych platforiem a užívateľských rozhraní, by mal podliehať smernici AVMS, pokiaľ ide o audiovizuálne mediálne služby; zdôrazňuje význam pravidiel zameraných na zlepšenie vyhľadávania legálneho obsahu a informácií s cieľom posilniť slobodu médií, pluralizmus a nezávislý výskum a zaručiť dodržiavanie zásady nediskriminácie zabezpečujúcej jazykovú a kultúrnu rozmanitosť; zdôrazňuje, že na realizovanie možnosti nájdenia audiovizuálneho obsahu vo verejnom záujme, môžu členské štáty zaviesť osobitné pravidlá, ktorých cieľom je zachovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a rôznorodosť informácií, názorov a médií, zaručiť ochranu detí, mladých ľudí a menšín a ochranu spotrebiteľov vo všeobecnosti; vyzýva na prijatie opatrení na zabezpečenie dostupnosti audiovizuálnych mediálnych služieb pre zraniteľné skupiny ľudí; vyzýva Komisiu, aby podporila zákonnú ponuku audiovizuálneho mediálneho obsahu uprednostňovaním nezávislých európskych diel;

65.  nalieha na Komisiu, aby zohľadnila meniace sa návyky sledovania a nové spôsoby prístupu k audiovizuálnemu obsahu, a to zosúladením lineárnych a nelineárnych služieb a stanovením spoločných minimálnych požiadaviek na európskej úrovni pre všetky audiovizuálne mediálne služby, s cieľom zabezpečiť ich dôsledné uplatňovanie, okrem prípadov, keď je takýto obsah nevyhnutným ukončením iného než audiovizuálneho obsahu alebo audiovizuálnych služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali pojem „mediálna služba“ vymedzený v článku 1 smernice AVMS takým spôsobom, aby sa pri zachovaní primeranej flexibility v rozhodovaní členských štátov viac zohľadnil možný sociálno-politický dosah služieb a jeho osobitné prvky, a to najmä ich význam z hľadiska formovania mienky a jej rozmanitosti, ako aj otázka redakčnej zodpovednosti;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rovnako vykonávali a efektívne uplatňovali zákaz akejkoľvek audiovizuálnej mediálnej služby v EÚ, ktorou sa porušuje ľudská dôstojnosť a podnecuje k nenávisti či rasizmu;

67.  zdôrazňuje, že prispôsobenie smernice AVMS by malo znížiť reguláciu a posilniť spoločnú reguláciu a samoreguláciu vyvážením pomeru práv a povinností vysielateľov s právami a povinnosťami iných účastníkov trhu, a to prostredníctvom horizontálneho a prierezového regulačného prístupu k médiám; domnieva sa, že je potrebné uprednostniť zásadu jasnej rozpoznateľnosti a rozlišovania medzi reklamou a obsahom programu pred zásadou oddeľovania reklamy a obsahu programu, naprieč všetkými formami médií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery je zachovanie bodu 6.7 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej podpory na verejnoprávne vysielanie primerané a relevantné;

68.  domnieva sa, že právna koncepcia upravená v smernici 93/83/EHS, by po ďalšom posúdení mohla zlepšiť cezhraničný prístup k legálnemu online obsahu a službám na jednotnom digitálnom trhu bez spochybnenia zásady zmluvnej slobody, primeranej odmeny autorov a umelcov a územného charakteru výlučných práv;

3.3.Účelné regulačné prostredie pre platformy a sprostredkovateľov

3.3.1.Úloha online platforiem

69.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, či je možné vyriešiť potenciálne problémy spojené s online platformami riadnym a úplným vykonávaním existujúcich právnych predpisov a účinným presadzovaním práva hospodárskej súťaže EÚ, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a spravodlivú a účinnú hospodársku súťaž medzi online platformami a zabrániť vytváraniu monopolov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiku ústretovú k inováciám, ktorá uľahčí vstup na trh a podporí inovácie; domnieva sa, že prioritami by mali byť transparentnosť, nediskriminácia, uľahčenie prechodu medzi platformami alebo online službami, čím sa spotrebiteľom poskytne výber, prístup k platformám a identifikácia a odstraňovanie prekážok vytvárania a rozvoja platforiem;

70.  konštatuje navyše, že ustanovenia smernice o elektronickom obchode boli následne vylepšené smernicou o nekalých obchodných praktikách, smernicou o právach spotrebiteľov, ako aj inými zložkami spotrebiteľského acquis, a že tieto smernice sa musia riadne presadzovať a uplatňovať voči obchodníkom, ktorí využívajú online platformy, ako aj voči obchodníkom na tradičných trhoch; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so všetkými zainteresovanými subjektmi a Európskym parlamentom zaviedla jasné usmernenia v oblasti možnosti uplatňovania spotrebiteľského acquis na obchodníkov, ktorí využívajú online platformy, a prípadne aby pomáhala orgánom na ochranu spotrebiteľov v členských štátoch s riadnym presadzovaním spotrebiteľského práva;

71.  oceňuje iniciatívu Komisie s cieľom analyzovať úlohu platforiem v digitálnej ekonomike v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu, keďže to ovplyvní niekoľko nadchádzajúcich legislatívnych návrhov; domnieva sa, že táto analýza by mala slúžiť na identifikáciu potvrdených a jasne vymedzených problémov v špecifických oblastiach podnikania a možných nedostatkov v oblasti ochrany spotrebiteľa a na rozlišovanie medzi online službami a poskytovateľmi online služieb; zdôrazňuje, že k platformám, ktoré sa zaoberajú kultúrnym tovarom, najmä audiovizuálnym médiám, sa musí pristupovať osobitným spôsobom, ktorý rešpektuje Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

72.  vyzýva Komisiu, aby v prvom štvrťroku 2016 podala Európskemu parlamentu správu o výsledkoch relevantných konzultácií a zabezpečila jednotný prístup v rámci nadchádzajúcich legislatívnych revízií; varuje pred deformáciami trhu alebo prekážkami vstupu na trh pre online služby zavedením nových povinností pre krížové subvencovanie predovšetkým zastaraných obchodných modelov;

73.  zdôrazňuje, že obmedzená zodpovednosť sprostredkovateľov má zásadný význam z hľadiska ochrany otvorenosti internetu, základných práv, právnej istoty a inovácií; uznáva v tejto súvislosti, že ustanovenia smernice o elektronickom obchode v oblasti zodpovednosti sprostredkovateľa sú nadčasové a technologicky neutrálne;

74.  upozorňuje na skutočnosť, že v záujme využitia obmedzenej zodpovednosti musí poskytovateľ služby informačnej spoločnosti pri získaní skutočnej vedomosti o nezákonnej činnosti alebo podozrení na takúto činnosť konať promptne, s cieľom odstrániť alebo znemožniť prístup k danej informácii; žiada Komisiu, aby zabezpečila jednotné vykonávanie tohto ustanovenia v súlade s Chartou základných práv, aby sa zabránilo akejkoľvek privatizácii presadzovania práva, a aby zaručila prijatie dostatočných a primeraných opatrení proti predaju nelegálneho obsahu a tovaru;

75.  domnieva sa, že vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúce trhy a rozmanitosť platforiem, od neziskových po medzipodnikové platformy (B2B), ktoré zahŕňajú rôzne služby, sektory a širokú škálu účastníkov, neexistuje jasné vymedzenie platforiem a univerzálny prístup by mohol vážne spomaliť inovácie a z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti znevýhodniť európske spoločnosti;

76.  domnieva sa, že príjmy niektorých online sprostredkovateľov a online platforiem pochádzajú z kultúrnych diel a obsahu, ale o tieto príjmy sa nie vždy delia s ich autormi; vyzýva Komisiu, aby zvážila všetky možnosti založené na dôkazoch, v záujme každého prípadu netransparentnosti a prevodu hodnoty z obsahu do služieb, čo umožní, aby autori, umelci a držitelia práv boli spravodlivo odmeňovaní za používanie svojich diel na internete bez toho, aby sa tým obmedzili inovácie;

3.3.2.Nové možnosti, ktoré ponúka hospodárstvo spoločného využívania zdrojov

77.  víta silnejšiu hospodársku súťaž a lepšie možnosti výberu pre spotrebiteľa vyplývajúce z hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako aj príležitosti na vytváranie pracovných miest, hospodársky rast, konkurencieschopnosť, inkluzívnejší trh práce a posilnenie obehového hospodárstva EÚ prostredníctvom efektívnejšieho využívania zdrojov, zručností a iných aktív; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili ďalší rozvoj hospodárstva spoločného využívania zdrojov identifikovaním umelých prekážok a príslušných právnych predpisov, ktoré bránia jeho rastu;

78.  vyzýva Komisiu, aby v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov analyzovala, ako nájsť rovnováhu medzi posilnením postavenia spotrebiteľov a ich ochranou, a aby v prípade, ak je potrebné objasnenie, zabezpečila primeranosť spotrebiteľského právneho rámca v oblasti digitálnych technológií, a to aj v prípadoch možného zneužívania, a aby tiež určila, v ktorých prípadoch sú dostatočné alebo účinnejšie následné nápravné opatrenia;

79.  poznamenáva, že je vo vlastnom záujme spoločností, ktoré využívajú tieto nové obchodné modely založené na dobrej povesti a dôvere, aby prijímali opatrenia na odrádzanie od nezákonnej činnosti pri poskytovaní nových prvkov na ochranu spotrebiteľov;

80.  žiada Komisiu, aby vytvorila skupinu zainteresovaných strán poverenú presadzovaním najlepších postupov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov;

81.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnosť politiky zamestnanosti a sociálnej politiky z hľadiska digitálnych inovácií, podnikania a rastu hospodárstva spoločného využívania zdrojov a jeho potenciálu pre flexibilnejšie formy zamestnania, a to identifikovaním nových foriem zamestnania a posúdením potreby modernizácie právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania tak, aby existujúce práva zamestnancov a systémy sociálneho zabezpečenia mohli byť v digitálnom svete zachované; zdôrazňuje, že poskytovanie sociálneho zabezpečenia patrí do právomoci členského štátu; žiada Komisiu, aby identifikovala a uľahčila výmenu najlepších postupov v EÚ v týchto oblastiach a na medzinárodnej úrovni;

3.3.3.Boj proti nezákonnému obsahu na internete

82.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na politikách a právnom rámci na boj proti nezákonnému obsahu a materiálom na internete vrátane nenávistných prejavov, ktoré budú v plnej miere v súlade so základnými právami stanovenými v Charte základných práv Európskej únie, najmä s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, existujúcimi právnymi predpismi EÚ a členských štátov, ako aj zásadami nevyhnutnosti, proporcionality, riadneho súdneho procesu a právneho štátu; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:

   zabezpečiť konzistentné a účinné nástroje na presadzovanie práva pre európske a vnútroštátne policajné orgány a orgány presadzovania práva;
   poskytnúť jasné usmernenia, pokiaľ ide o boj proti nezákonnému obsahu na internete vrátane nenávistných prejavov;
   podporovať verejno-súkromné partnerstvá a dialóg medzi verejnými a súkromnými subjektmi v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ;
   objasniť úlohu sprostredkovateľov a online platforiem v súlade s Chartou základných práv Európskej únie;
   zabezpečiť, aby vytvorenie jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu v rámci Europolu malo vhodný právny základ pre aktivity, ktoré jednotka bude vykonávať;
   zabezpečiť osobitné opatrenia na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete a účinnú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zaručiť práva a ochranu detí na internete a podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je vytvoriť bezpečný internet pre deti, ako aj
   spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami pri podporovaní vzdelávacích a osvetových kampaní;

83.  víta akčný plán Komisie na modernizáciu uplatňovania práv duševného vlastníctva online, pokiaľ ide o ich porušovanie na komerčnej úrovni; domnieva sa, že presadzovanie autorského práva stanovené v smernici 2004/48/ES je mimoriadne dôležité a že autorské právo a s ním súvisiace práva sú účinné len do tej miery, do akej sú účinné opatrenia na ich presadzovanie a ochranu;

84.  zdôrazňuje, že EÚ čelí značnému počtu prípadov porušenia práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje úlohu Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva pri poskytovaní spoľahlivých údajov a objektívnej analýzy dôsledkov porušovania práv pre hospodárske subjekty; vyzýva na prijatie účinného, udržateľného, primeraného a modernizovaného prístupu k presadzovaniu, vykonávaniu a ochrane práv duševného vlastníctva online, najmä pokiaľ ide o porušovanie práv na komerčnej úrovni;

85.  poznamenáva, že porušovanie autorského práva môže byť v niektorých prípadoch dôsledkom toho, že je ťažké nájsť legálne dostupný želaný obsah; žiada preto vytvorenie širšej škály používateľsky jednoduchých legálnych ponúk a ich verejnú propagáciu;

86.  víta prístup zameraný na sledovanie toku peňazí a nabáda účastníkov dodávateľského reťazca, aby prijali koordinované a primerané opatrenia na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na komerčnej úrovni na základe praxe dobrovoľných dohôd; zdôrazňuje, že Komisia by spolu s členskými štátmi mala podporovať informovanosť a náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci a mala by nabádať na výmenu informácií a najlepších postupov, ako aj na posilnenú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom; trvá na tom, aby boli všetky opatrenia odôvodnené, koordinované a primerané a aby pre poškodené strany zahŕňali možnosť uplatniť účinné a ľahko použiteľné prostriedky nápravy; domnieva sa, že je potrebné zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o dôsledkoch porušovania autorského práva a s ním súvisiacich práv;

3.4.Posilňovanie dôvery a bezpečnosti v oblasti digitálnych sietí, odvetví, služieb a infraštruktúr a nakladanie s osobnými údajmi

87.  domnieva sa, že zabezpečenie dôvery v digitálne služby, dátové technológie, systémy informačných technológií a platobné systémy, kritickú infraštruktúru a online siete a posilňovanie ich bezpečnosti si vyžaduje zvýšené zdroje, ako aj spoluprácu medzi európskym odvetvím kybernetickej bezpečnosti, verejným a súkromným sektorom, najmä prostredníctvom spolupráce v oblasti výskumu vrátane programu Horizont 2020, ako aj verejno-súkromnými partnerstvami; podporuje výmenu najlepších postupov členských štátov v rámci verejno-súkromných partnerstiev v tejto oblasti;

88.  žiada, aby sa vyvinulo úsilie na zlepšenie odolnosti voči kybernetickým útokom s výraznejšou úlohou pre ENISA, najmä s cieľom zvýšiť informovanosť o rizikách a znalosť základných bezpečnostných procesov medzi používateľmi, najmä MSP, v záujme zabezpečenia základnej úrovne zabezpečenia pre podniky, ako sú šifrovanie údajov a komunikácie bez medzifáz (end-to-end encryption) a aktualizácie softvéru, a aby sa podporovalo využívanie koncepcie zabudovaných bezpečnostných prvkov (security-by-design);

89.  domnieva sa, že poskytovatelia softvéru by mali lepšie propagovať bezpečnostné výhody slobodného softvéru a aktualizácií softvéru pre používateľov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala celoeurópsky koordinovaný program odhaľovania zraniteľných miest (coordinated vulnerability disclosure programme) vrátane nápravy už známych zraniteľných miest softvéru, ako prostriedku proti zneužívaniu týchto miest a porušovaniu bezpečnosti a ochrany osobných údajov;

90.  domnieva sa, že je potrebné urýchlene prijať účinnú smernicu o NIS, aby sa zabezpečil koordinovaný prístup EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; domnieva sa, že vyššia úroveň spolupráce medzi členskými štátmi a príslušnými inštitúciami a orgánmi v EÚ a výmena najlepších postupov sú nevyhnutným predpokladom ďalšej digitalizácie tohto odvetvia, pričom je potrebné zaistiť ochranu základných práv, najmä v oblasti ochrany údajov;

91.  zdôrazňuje skutočnosť, že rýchlo rastúci počet útokov na siete a prípadov počítačovej kriminality si žiada harmonizovanú reakciu EÚ a jej členských štátov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti siete a informácií; vyjadruje presvedčenie, že zaistenie bezpečnosti na internete zahŕňa ochranu sietí a kritickej infraštruktúry, zabezpečenie schopnosti agentúr na presadzovanie práva bojovať proti trestnej činnosti vrátane terorizmu, násilnej radikalizácie, sexuálneho využívania a zneužívania detí na internete, a tiež využívanie údajov nevyhnutne potrebných na boj proti trestnej činnosti na internete a mimo neho; zdôrazňuje, že takto vymedzená bezpečnosť je spolu s ochranou základných práv v kyberpriestore potrebná na posilnenie dôvery v digitálne služby, a preto je nutným základom pre vytvorenie konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu;

92.  pripomína, že nástroje ako šifrovanie sú užitočné pre občanov aj podniky ako nástroje na zabezpečenie súkromia a aspoň základnej úrovne komunikačnej bezpečnosti; odsudzuje skutočnosť, že ich možno využiť aj na trestnú činnosť;

93.  víta Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) v rámci Europolu, ktoré prispieva k rýchlejším reakciám v prípade kybernetických útokov; žiada legislatívny návrh na posilnenie mandátu EC3 a žiada urýchlenú transpozíciu smernice 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy;

94.  konštatuje, že odhalenia hromadného elektronického sledovania poukazujú na potrebu opätovného získania dôvery občanov v dôvernosť a bezpečnosť digitálnych služieb, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prísneho dodržiavania existujúcich právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov a základných práv pri spracúvaní osobných údajov na komerčné účely alebo na účely presadzovania práva; v tej súvislosti pripomína dôležitosť existujúcich nástrojov, napríklad zmlúv o vzájomnej právnej pomoci, ktoré sú v súlade so zásadami právneho štátu a znižujú riziko nenáležitého prístupu k údajom, ktoré sú uložené na cudzom území;

95.  pripomína, že podľa článku 15 ods. 1 smernice o elektronickom obchode: (2000/31/ES) „Členské štáty neuložia poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť.“; predovšetkým pripomína, že Súdny dvor Európskej únie rozsudkami C-360/10 a C-70/10 zamietol opatrenia „aktívneho monitorovania“ takmer všetkých používateľov dotknutých služieb (v jednom prípade poskytovateľov prístupu k internetu a v druhom prípade sociálnej siete) a spresnil, že akýkoľvek príkaz, ktorým by sa poskytovateľovi hostingových služieb ukladala povinnosť všeobecného monitorovania, sa zakazuje;

4.MAXIMALIZÁCIA RASTOVÉHO POTENCIÁLU DIGITÁLNEHO HOSPODÁRSTVA

96.  domnieva sa, že s ohľadom na zásadný význam európskeho priemyslu a oveľa rýchlejší rast digitálneho hospodárstva v porovnaní so zvyškom hospodárstva má digitálna transformácia odvetví zásadný význam pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a jeho energetickú transformáciu, ale môže byť úspešná iba vtedy, ak európske spoločnosti pochopia jej význam z hľadiska zvýšenia efektívnosti a prístupu k nevyužitému potenciálu, čo umožní integrovanejšie a prepojené hodnotové reťazce schopné reagovať rýchlo a pružne na požiadavky spotrebiteľov;

97.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala plán digitálnej transformácie zahŕňajúci modernizáciu právnych predpisov a využitie príslušných nástrojov na investovanie do VaV a infraštruktúry, s cieľom podporiť digitalizáciu odvetvia vo všetkých oblastiach, ako sú výroba, energetika, doprava a maloobchod, a to podporením prijatia digitálnych technológií a koncovej prepojenosti v hodnotových reťazcoch, ako aj inovatívnych služieb a obchodných modelov;

98.  domnieva sa, že regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prijímať a predvídať tieto zmeny, čo by prispelo k tvorbe pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;

99.  žiada zároveň, aby sa venovala osobitná pozornosť malým a stredným podnikom, predovšetkým prípadnému preskúmaniu iniciatívy „Small Business Act“, keďže ich digitálna transformácia je nevyhnutná z hľadiska konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v hospodárstve a užšej spolupráce medzi podnikmi a začínajúcimi podnikmi, ktorá by mohla viesť k udržateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu modelu a vzniku globálnych lídrov;

100.  opätovne zdôrazňuje význam európskych satelitných navigačných systémov, a to najmä systémov Galileo a Egnos, pre rozvoj jednotného digitálneho trhu, pokiaľ ide o označovanie polohy údajov a časové označovanie pre aplikácie veľkých dát (big data) a internetu vecí;

4.1.Budovanie dátového hospodárstva

101.  domnieva sa, že hospodárstvo založené na údajoch je kľúčom k hospodárskemu rastu; zdôrazňuje príležitosti, ktoré môžu hospodárstvu a spoločnosti poskytnúť nové informačné a komunikačné technológie, napríklad veľké dáta (big data), cloud computing, internet vecí, 3D tlač a iné technológie, najmä ak sa integrujú do iných odvetví, ako sú energetika, doprava a logistika, finančné služby, vzdelávanie, maloobchod, výroba, výskum alebo zdravotnícke a núdzové služby, a ak ich orgány verejnej moci použijú na rozvoj inteligentných miest, lepšie riadenie zdrojov a zlepšenie ochrany životného prostredia; zdôrazňuje predovšetkým príležitosti, ktoré prináša digitalizácia energetického sektoru prostredníctvom inteligentných meračov, inteligentných sietí a dátových stredísk pre efektívnejšiu a flexibilnejšiu výrobu energie; zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev a víta iniciatívy Komisie v tejto súvislosti;

102.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zabezpečiť, aby každý vedecký výskumný projekt, ktorý je aspoň z 50 % financovaný z verejných zdrojov, bol prístupný a bezplatný v digitálnej podobe v primeranom časovom rámci, ktorý nebude ohrozovať hospodárske a sociálne prínosy vrátane využívania vydavateľstiev v tejto súvislosti;

103.  vyzýva Komisiu, aby do marca 2016 spolu so všetkými relevantnými expertmi vrátane výskumných pracovníkov, občianskej spoločnosti a verejného a súkromného sektoru vykonala rozsiahle a transparentné preskúmanie veľkých dát (big data) s cieľom predvídať potreby technológií veľkých dát, ako aj potreby pre výpočtovú infraštruktúru, najmä pokiaľ ide o európske superpočítače, a to vrátane lepších podmienok v rámci neregulačného a existujúceho regulačného rámca pre rast a inovácie v tomto odvetví a v záujme maximalizácie príležitostí a riešenia možných rizík a výziev pri budovaní dôvery napríklad v súvislosti s prístupom k údajom, bezpečnosťou a ochranou údajov;

104.  žiada vypracovanie nadčasového a technologicky neutrálneho európskeho prístupu a ďalšiu integráciu jednotného trhu súvisiacu s internetom vecí a priemyselným internetom s transparentnou stratégiou pre určovanie noriem a interoperabilitu a posilnenie dôvery v tieto technológie prostredníctvom cielených a štandardných opatrení v oblasti bezpečnosti, transparentnosti a súkromia; víta iniciatívu „voľného toku údajov“, ktorá by na základe komplexného posúdenia mala objasniť pravidlá používania, prístupu a vlastníctva údajov, pri zohľadnení obavy z vplyvu požiadaviek na lokalizáciu údajov na fungovanie jednotného trhu, a uľahčiť zmenu poskytovateľov služieb s cieľom zabrániť viazanosti na určitého poskytovateľa a deformácii trhu;

105.  domnieva sa, že vo verejnej správe by sa mal štandardne využívať prístup otvorených údajov; naliehavo vyzýva, aby sa dosiahol pokrok v otázke rozsahu a rýchlosti uvoľňovania informácií ako otvorených údajov, identifikovania kľúčových súborov údajov, ktoré sa majú sprístupniť, v otázke podpory opätovného použitia otvorených údajov v otvorenej forme, ich prínosu pre rozvoj inovatívnych služieb vrátane cezhraničných riešení, transparentnosti a prínosov pre hospodárstvo a spoločnosť;

106.  uznáva rastúce obavy spotrebiteľov v EÚ v súvislosti s používaním a ochranou osobných údajov poskytovateľmi online služieb, keďže majú rozhodujúci význam pri budovaní dôvery spotrebiteľov v digitálne hospodárstvo; zdôrazňuje dôležitú úlohu aktívnych spotrebiteľov pri posilňovaní hospodárskej súťaže; zdôrazňuje tým, aké dôležité je pre spotrebiteľov, aby boli lepšie informovaní o používaní svojich údajov, najmä v prípade služieb poskytovaných výmenou za údaje a ich práva na prenosnosť údajov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila pravidlá v oblasti kontroly prenosnosti údajov v súlade s kľúčovou zásadou, že občania by mali mať kontrolu nad svojimi údajmi;

107.  vyjadruje presvedčenie, že súlad s právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov a účinné záruky ochrany súkromia a bezpečnosti v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov vrátane osobitných ustanovení týkajúcich sa ochrany detí ako zraniteľných spotrebiteľov, sú rozhodujúce pre zvyšovanie dôvery občanov a spotrebiteľov v odvetvie hospodárstva založené na údajoch; zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť o úlohe údajov a význame výmeny údajov pre spotrebiteľov v súvislosti s ich základnými právami a v rámci hospodárstva a stanoviť pravidlá upravujúce vlastníctvo údajov a kontrolu občanov nad svojimi osobnými údajmi; zdôrazňuje úlohu individuálne zameraných služieb a produktov, ktoré by sa mali pripravovať v súlade s požiadavkami na ochranu údajov; žiada podporu štandardnej ochrany súkromia a ochranu súkromia už v štádiu návrhu, čo by tiež mohlo mať pozitívny vplyv na inovácie a hospodársky rast; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nediskriminačný prístup k spracúvaniu všetkých údajov; zdôrazňuje, že najmä pre malé a stredné podniky je dôležité uplatňovať prístup založený na riziku, ktorý pomáha odstraňovať zbytočnú administratívnu záťaž a poskytuje právnu istotu, a tiež zabezpečiť demokratický dohľad a nepretržité monitorovanie zo strany verejných orgánov; zdôrazňuje, že osobné údaje potrebujú osobitnú ochranu a uznáva, že zavedenie dodatočných záruk, ako sú pseudonymizácia a anonymizácia, môže zvýšiť ochranu tam, kde sa osobné údaje používajú v aplikáciách veľkých dát a poskytovateľmi online služieb;

108.  konštatuje, že Komisia vo svojom hodnotení smernice o databázach považuje túto smernicu za prekážku pre rozvoj európskeho hospodárstva založeného na údajoch; vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na možnosti politiky zrušila smernicu 96/9/ES;

4.2.Posilňovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom interoperability a normalizácie

109.  domnieva sa, že európsky plán normalizácie IKT a revízia rámca interoperability vrátane poverení Komisie pre európske normalizačné organizácie, by mali byť súčasťou európskej digitálnej stratégie na dosiahnutie úspor z rozsahu, úspor v rozpočte a zlepšenia konkurencieschopnosti európskych spoločností a zvýšenie medziodvetvovej a cezhraničnej interoperability tovarov a služieb prostredníctvom rýchlejšieho zadefinovania dobrovoľných, trhovo orientovaných a globálnych noriem otvoreným a konkurencieschopným spôsobom, ktoré dokážu MSP ľahko realizovať; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby procesy štandardizácie zahŕňali všetky príslušné zainteresované strany, pritiahli najlepšie technológie a zabránili riziku vytvárania monopolov alebo uzavretých hodnotových reťazcov, najmä pre MSP a začínajúce podniky, a aby na medzinárodnej úrovni aktívne podporovala európske normy vzhľadom na globálny charakter iniciatív normalizácie IKT;

110.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili podiel voľne dostupného a slobodného softvéru a jeho opätovné používanie v rámci orgánov verejnej správy a medzi nimi ako riešenie na zvýšenie interoperability;

111.  konštatuje, že Komisia v súčasnosti konzultuje s príslušnými zainteresovanými subjektmi o zavedení palubnej interoperabilnej, normalizovanej a bezpečnej platformy s otvoreným prístupom, pre možné budúce aplikácie alebo služby, ako to požaduje Európsky parlament v nariadení o systéme eCall; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že táto platforma nebude obmedzovať inovácie, voľnú hospodársku súťaž a možnosť výberu pre spotrebiteľov;

112.  vyzýva Komisiu, s prihliadnutím na rýchlo sa šíriace inovácie v sektore dopravy, aby vypracovala koordinovanú stratégiu o prepojení v tomto sektore a najmä vytvorila regulačný rámec pre prepojené vozidlá s cieľom zabezpečiť interoperabilitu s rôznymi službami, vrátane diagnostiky a údržby na diaľku, v záujme podpory spravodlivej hospodárskej súťaže a uspokojenia naliehavej potreby výrobkov, ktoré sú v súlade s požiadavkami kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov, a aby zároveň zabezpečila fyzickú bezpečnosť pasažierov; je presvedčený, že partnerstvá medzi automobilovým a telekomunikačným odvetvím sú potrebné v záujme zabezpečenia toho, aby sa prepojené vozidlá a infraštruktúra týkajúca sa prepojených vozidiel vyvíjali na základe spoločných noriem v celej Európe;

4.3.Inkluzívna elektronická spoločnosť (e-society)

113.  konštatuje, že internet a IKT majú obrovský vplyv na emancipáciu žien a dievčat; uznáva, že účasť žien v digitálnom sektore EÚ má pozitívny vplyv na európsky HDP; zdôrazňuje výrazný potenciál žien inovátoriek a podnikateliek a úlohu, ktorú môžu zohrávať v digitálnej transformácii; zdôrazňuje potrebu prekonania rodových stereotypov a plne podporuje digitálnu podnikateľskú kultúru pre ženy, ako aj integráciu a zapojenie žien do informačnej spoločnosti;

114.  uznáva potenciál jednotného digitálneho trhu zabezpečiť prístup a účasť pre všetkých občanov vrátane osôb s osobitnými potrebami, starších ľudí, menšín a iných občanov patriacich do zraniteľných skupín, pokiaľ ide o všetky aspekty digitálneho hospodárstva, vrátane produktov a služieb chránených autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami, najmä prostredníctvom rozvoja inkluzívnej digitálnej spoločnosti a zabezpečenia toho, aby všetky programy elektronickej verejnej správy boli plne prístupné; je hlboko znepokojený nedostatočným pokrokom, pokiaľ ide o ratifikáciu Marakéšskej zmluvy, a nalieha na je urýchlenú ratifikáciu; nalieha v tejto súvislosti na rýchle prijatie návrhu smernice o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora;

4.3.1.Digitálne zručnosti a znalosti

115.  poukazuje na skutočnosť, že nesúlad medzi ponukou a dopytom, pokiaľ ide o zručnosti, predstavuje problém z hľadiska rozvoja digitálneho hospodárstva, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti Únie a vyzýva Komisiu, aby ako naliehavú prioritu vypracovala stratégiu v oblasti zručností, ktorá tento nedostatok odstráni; vyzýva Komisiu, aby použila rozpočtové prostriedky z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na podporu združení (tzv. grassroots movements), ktoré sprostredkúvajú digitálne zručnosti znevýhodneným mladým ľuďom; vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu sprístupňovaním priestorov;

116.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili mediálnu a internetovú gramotnosť pre všetkých občanov EÚ, najmä pre zraniteľné skupiny ľudí, prostredníctvom iniciatív a koordinovaných opatrení a investovania do vytvárania európskych sietí na výučbu mediálnej gramotnosti; zdôrazňuje, že schopnosť samostatne a kriticky používať médiá a nakladať s nadmerným množstvom informácií si vyžaduje celoživotné vzdelávanie zahŕňajúce všetky generácie, ktoré podlieha neustálym zmenám, a že táto schopnosť umožňuje všetkým generáciám osvojiť si primerané a nezávislé nakladanie s nadmerným množstvom informácií; poukazuje na to, že tým, že sa profily pracovných miest a zručností stali komplexnejšími, sa na odbornú prípravu, ako aj na ďalšie vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie kladú nové nároky – najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT);

117.  nabáda členské štáty, aby integrovali nadobúdanie digitálnych zručností do školských osnov, zlepšili potrebné technické vybavenie a podporovali spoluprácu medzi univerzitami a technickými vysokými školami s cieľom rozvíjať spoločné osnovy v oblasti elektronického vzdelávania, ktoré sú uznané v systéme ECTS; zdôrazňuje, že osnovy vzdelávania a odbornej prípravy musia byť zamerané na rozvoj kritického myslenia v prístupe k používaniu a dôkladnému pochopeniu nových médií, digitálnych a informačných zariadení a rozhraní, aby ľudia mohli byť aktívnymi používateľmi nových technológií, a nie iba koncovými používateľmi; zdôrazňuje význam náležitej odbornej prípravy učiteľov v oblasti digitálnych zručností, spôsobov efektívnej výučby vrátane úspešnej výučby hravou formou a využívania týchto zručností v procese učenia vo všeobecnosti prostredníctvom zatraktívnenia odborov matematiky, IT a vedy a technológií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výskum o účinkoch digitálnych médií na duševné schopnosti;

118.  poznamenáva, že sú potrebné verejné a súkromné investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania a nové možnosti ich financovania, aby sa zabezpečilo, že pracovníci, najmä tí menej kvalifikovaní, budú mať správne zručnosti pre digitálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu so súkromným sektorom vyvinuli ľahko dostupné, štandardizované a certifikované školenia online a inovatívne a dostupné programy výučby e-zručností s cieľom sprostredkovať účastníkom určité minimálne množstvo digitálnych zručností; nabáda členské štáty, aby z týchto online kurzov urobili neoddeliteľnú súčasť záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali základ pre vzájomné uznávanie digitálnych zručností a kvalifikácií prostredníctvom vytvorenia európskeho systému certifikácie alebo klasifikácie podľa príkladu spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové vzdelávanie a výučbu; zdôrazňuje, že cezhraničný prístup k obsahu prospieva ku kultúrnej rozmanitosti a mnohojazyčnosti Európy;

119.  víta skutočnosť, že na európskej úrovni bol naštartovaný projekt s názvom Veľká koalícia pre digitálne pracovné miesta, nabáda podniky, aby sa do tohto projektu zapojili a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili aktívnu účasť MSP; víta skutočnosť, že Komisia uvažuje o vytvorení nových systémov ukladania poznatkov pre verejný sektor prostredníctvom certifikovaných cloudových technológií a hĺbkovej analýzy údajov a textu, ktoré sú certifikované a zabezpečené legislatívou v oblasti ochrany údajov; domnieva sa, že používanie takýchto technológií si vyžaduje osobitnú odbornú prípravu v oblasti knihovníctva, archivácie a dokumentácie; navrhuje, aby sa digitálne formy spolupráce a spoločnej komunikácie vyučovali a uplatňovali na základe využívania a vývoja CC-licencií bez ohľadu na štátne a jazykové hranice pri vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj vo verejných výskumných zariadeniach, a aby sa presadzovali pri verejných súťažiach; poukazuje na kľúčovú úlohu duálneho vzdelávania;

120.  poznamenáva, že sú potrebné verejné a súkromné investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, aby sa zabezpečilo, že pracovná sila v EÚ vrátane „digitálnej pracovnej sily“ pracujúcej v neštandardných formách zamestnania bude mať správne zručnosti pre digitálne hospodárstvo; konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli práva, ktoré pracovníkom zaručujú minimálne nároky na platené študijné voľno ako opatrenie na zlepšenie prístupu pracovníkov ku vzdelávaniu a k odbornej príprave;

4.3.2.Elektronická verejná správa

121.  domnieva sa, že rozvoj elektronickej verejnej správy je prioritou pre inovácie, pretože má pákový efekt vo všetkých odvetviach hospodárstva a zvyšuje efektívnosť, interoperabilitu a transparentnosť, znižuje náklady a administratívnu záťaž, umožňuje lepšiu spoluprácu medzi orgánmi verejnej správy a poskytuje lepšie, jednoduchšie a personalizovanejšie služby pre všetkých občanov a podniky vzhľadom na možnosti, ktoré ponúkajú digitálne sociálne inovácie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby išla príkladom, pokiaľ ide o oblasť elektronickej verejnej správy, a spolu s členskými štátmi vypracovala ambiciózny a komplexný akčný plán elektronickej verejnej správy; vyjadruje presvedčenie, že tento akčný plán by mal vychádzať z potrieb používateľov a najlepších postupov vrátane kritérií pre pokrok, postupného sektorového prístupu pre uplatňovanie zásady „len raz“ vo verejnej správe, podľa ktorej by sa od občanov a podnikov nemali požadovať informácie už raz poskytnuté verejným orgánom, pričom sa zabezpečí súkromie občanov a vysoká úroveň ochrany údajov v súlade s požiadavkami a zásadami balíka o reforme ochrany údajov EÚ a plne v súlade s Chartou základných práv, ako aj vysokou úrovňou bezpečnosti týkajúcou sa týchto iniciatív; domnieva sa, že by sa ním malo takisto zabezpečiť úplné cezhraničné zavádzanie silného šifrovania elektronickej identifikácie a elektronických podpisov, najmä prostredníctvom rýchleho vykonávania nariadenia eIDAS a zvýšenej dostupnosti online verejných služieb; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali občania a podniky prístup k navzájom prepojeným obchodným registrom;

122.  vyzýva na vytvorenie komplexnej a plne dostupnej jednotnej digitálnej brány, stavajúc na už existujúcich iniciatívach a sieťach, ako jednotného koncového digitálneho procesu pre zriaďovanie a prevádzku podnikov v celej EÚ od online zakladania podnikov cez názvy domén, výmenu informácií o súlade, uznávanie elektronických faktúr, podávanie daňových priznaní, zjednodušený online systém DPH, online informácie o zhode výrobkov, najímanie zdrojov a vysielanie pracovníkov, práva spotrebiteľov, prístup k spotrebiteľským a obchodným sieťam až po oznamovacie postupy a mechanizmy urovnávania sporov;

123.  vyzýva ďalej Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere zabezpečili budovanie jednotných kontaktných miest podľa smernice o službách a aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich efektívneho fungovania a tým uvoľnili ich plný potenciál;

124.  je znepokojený tým, že cloudové infraštruktúry pre výskumných pracovníkov a univerzity sú rozdrobené; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vypracovala akčný plán, ktorý by viedol k vytvoreniu otvoreného a jednotného cloudu pre vedu do konca roka 2016, ktorý by mal plynulo integrovať už existujúce siete, dátové a vysokovýkonné počítačové systémy a služby elektronickej infraštruktúry naprieč vedeckými oblasťami v rámci spoločných politík, noriem a investícií; domnieva sa, že tento cloud by mal slúžiť ako stimul na rozvoj cloudov aj v iných oblastiach, než je veda, na lepšie prepojenie inovačných centier a ekosystémov pre začínajúce podniky a na zlepšenie spolupráce medzi univerzitami a priemyslom pri komerčnom využívaní technológií, v súlade s príslušnými pravidlami v oblasti dôvernosti informácií a na uľahčenie medzinárodnej koordinácie a spolupráce v tejto oblasti;

125.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obnovili svoj záväzok voči cieľom stratégie EÚ 2020 v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú základnými piliermi konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu, hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, prostredníctvom komplexného prístupu k otvorenej vede, otvoreným inováciám, otvoreným údajom a prenosu poznatkov; domnieva sa, že by to malo zahŕňať revidovaný právny rámec pre analýzu textu a údajov na účely vedeckého výskumu, zvýšené využívanie bezplatného a slobodného softvéru, a to najmä vo vzdelávacích zariadeniach a verejnej správe a ľahší prístup malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov k financovaniu v rámci Horizontu 2020 prispôsobenému krátkym inovačným cyklom v odvetví IKT; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam všetkých príslušných iniciatív, od verejno-súkromných partnerstiev a inovačných klastrov po európske technologické a vedecké parky, najmä v menej industrializovaných regiónoch Európy, a akcelerátorov začínajúcich podnikov a spoločných technologických platforiem, ako aj možnosti účinne licenciovať patenty nevyhnutné pre normu, v rámci obmedzení právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných licenčných podmienok, s cieľom zachovať stimuly výskumu a vývoja a normalizácie a podporiť inovácie;

126.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa sústredila na uplatňovanie ustanovení v oblasti elektronického obstarávania, ako aj zavedenie jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (pasu PP) s cieľom uľahčiť celkový hospodársky prínos, a tiež prístup na trh EÚ pre všetky hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú všetky kritériá výberu, vylúčenia a vyhodnotenia ponúk; zdôrazňuje povinnosť verejných obstarávateľov uvádzať hlavné dôvody svojich rozhodnutí nerozdeliť zákazky na viacero častí v súlade s existujúcimi právnymi predpismi, aby sa zlepšil prístup inovačných podnikov a MSP na trhy verejného obstarávania;

4.4.Medzinárodný rozmer

127.  zdôrazňuje dôležitosť úplne nezávislej štruktúry správy internetu, aby sa internet zachoval ako transparentný a inkluzívny model multilaterálnej správy založenej na zásade, že internet je jedinečná, otvorená, bezplatná a stabilná platforma; považuje preto za zásadné, aby sa oneskorenie v prechode správcovstva ICAAN využilo na tento účel; je pevne presvedčený, že je potrebné vziať do úvahy globálny rozmer internetu vo všetkých príslušných politikách EÚ a vyzýva ESVČ, aby v plnej miere využila príležitosti, ktoré jej ponúka digitalizácia, pri vytváraní súdržnej vonkajšej politiky, zabezpečila, aby bola EÚ zastúpená v platformách internetovej správy a aby jej hlas zaznieval na globálnych fórach hlasnejšie, a to najmä pri stanovovaní noriem, pri príprave na zavedenie 5G a v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

128.  uznáva globálny charakter dátového hospodárstva; pripomína, že vytvorenie jednotného digitálneho trhu závisí od voľného toku údajov v rámci Európskej únie i mimo nej; žiada preto, aby EÚ a členské štáty v spolupráci s tretími krajinami v súlade s všeobecným nariadením o ochrane údajov a existujúcou judikatúrou EÚ v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh vykonávali počas tejto spolupráce opatrenia na zabezpečenie vysokých štandardov ochrany údajov a bezpečných medzinárodných presunov údajov;

o
o   o

129.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2015, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 77.
(3) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.
(4) Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14.
(5) Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72.
(6) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.
(7) Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7.
(11) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
(12) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(14) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(15) Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20.
(16) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0273.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2015)0220.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2015)0051.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2014)0071.
(21) Prijaté texty, P7_TA(2014)0179.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2014)0067.
(23) Prijaté texty, P7_TA(2014)0032.
(24) Prijaté texty, P7_TA(2013)0535.
(25) Prijaté texty, P7_TA(2013)0536.
(26) Prijaté texty, P7_TA(2013)0454.
(27) Prijaté texty, P7_TA(2013)0436.
(28) Prijaté texty, P7_TA(2013)0377.
(29) Prijaté texty, P7_TA(2013)0327.
(30) Prijaté texty, P7_TA(2013)0239.
(31) Prijaté texty, P7_TA(2013)0215.
(32) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 2.
(33) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 64.
(34) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 22.
(35) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 64.
(36) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 1.
(37) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 33.
(38) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 45.
(39) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 24.
(40) Eurostat, 2014: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Information_society_statistics_at_regional_level#People_who_never_used_the_internet
(41) Správa o výsledkoch činnosti skupiny na vysokej úrovni týkajúcej sa budúceho použitia pásma UHF.

Právne oznámenie