Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2285(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0030/2016

Predkladané texty :

A8-0030/2016

Rozpravy :

PV 24/02/2016 - 14
CRE 24/02/2016 - 14

Hlasovanie :

PV 25/02/2016 - 7.7
CRE 25/02/2016 - 7.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0058

Prijaté texty
PDF 461kWORD 133k
Štvrtok, 25. februára 2016 - Brusel Finálna verzia
Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016
P8_TA(2016)0058A8-0030/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: ročný prieskum rastu na rok 2016 (2015/2285(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej článok 121 ods. 2, články 136 a 148,

–  so zreteľom na článok 9 ZFEÚ (horizontálna sociálna doložka),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1175/2011 zo 16. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Rady (ES) č. 1466/97 o posilnení dohľadu nad stavmi rozpočtov a o dohľade nad hospodárskymi politikami a ich koordinácii(1),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2011/85/EÚ z 8. novembra 2011 o požiadavkách na rozpočtové rámce členských štátov(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1174/2011 zo 16. novembra 2011 o opatreniach na presadzovanie vykonávania nápravy nadmernej makroekonomickej nerovnováhy v rámci eurozóny(3),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 1177/2011 z 8. novembra 2011, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1467/97 o urýchľovaní a objasňovaní vykonania postupu pri nadmernom schodku(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1176/2011 zo 16. novembra 2011 o prevencii a náprave makroekonomických nerovnováh(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1173/2011 zo 16. novembra 2011 o účinnom presadzovaní rozpočtového dohľadu v eurozóne(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 473/2013 z 21. mája 2013 o spoločných ustanoveniach o monitorovaní a posudzovaní návrhov rozpočtových plánov a zabezpečení nápravy nadmerného deficitu členských štátov v eurozóne(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 472/2013 z 21. mája 2013 o sprísnení hospodárskeho a rozpočtového dohľadu nad členskými štátmi v eurozóne, ktoré majú závažné ťažkosti v súvislosti so svojou finančnou stabilitou, alebo im takéto ťažkosti hrozia(8),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 25. – 26. marca 2010 a zo 17. júna 2010, ako aj na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady (EÚ) 2015/1184 zo 14. júla 2015 o hlavných smeroch hospodárskych politík členských štátov a Európskej únie(9),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov na rok 2015(10),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 o optimálnom využívaní flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. júna 2015 o preskúmaní rámca správy hospodárskych záležitostí: hodnotenie a výzvy(12),

–  so zreteľom na správu o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie (tzv. správa piatich predsedov),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na komuniké lídrov skupiny G20 zo samitu 15. a 16. novembra 2015 v Antalyi,

–  so zreteľom na aktualizované informácie Medzinárodného menového fondu k posúdeniu udržateľnosti zamestnancov pre postup vzájomného hodnotenia skupiny G20 v oblasti nerovnováh a rastu (október 2015),

–  so zreteľom na dohodu 21. konferencie zmluvných strán, ktorá sa prijala na konferencii o zmene klímy v Paríži konanej 12. decembra 2015,

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2015,

–  so zreteľom na štúdie a hĺbkové analýzy koordinácie hospodárskych politík v eurozóne v rámci európskeho semestra vypracované pre Výbor pre hospodárske a menové veci (november 2015),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0690), na správu o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691) a na návrh spoločnej správy o zamestnanosti (COM(2015)0700),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje program na podporu štrukturálnych reforiem na obdobie rokov 2017 až 2020 a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (EÚ) č. 1303/2013 a (EÚ) č. 1305/2013 (COM(2015)0701),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o dobudovaní európskej hospodárskej a menovej únie(14),

–  so zreteľom na odporúčania Rady o hospodárskej politike v eurozóne,

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2016,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 14. decembra 2015 o verejných financiách v HMÚ za rok 2015 (inštitucionálny dokument 014),

–  so zreteľom na rozpravu s Komisiou na pôde Európskeho parlamentu na tému Balík opatrení týkajúci sa európskeho semestra – ročný prieskum rastu na rok 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0030/2016),

A.  keďže hospodárske oživenie v Európskej únii už prebieha, ale oživenie medzi členskými štátmi a v rámci nich je stále slabé a nerovnomerné a čiastočne je spôsobené prechodnými a vonkajšími faktormi vrátane nízkych cien ropy;

B.  keďže niektoré členské štáty čelia pretrvávajúcemu problému veľmi nízkych mier rastu;

C.  keďže globálny hospodársky rast sa spomaľuje kvôli hospodárskym a finančným otrasom vo viacerých rozvíjajúcich sa hospodárstvach, čoho výsledkom sú nové strategické výzvy, ktorým sa Európska únia musí náležite prispôsobiť;

D.  keďže Európa stále čelí významnému nedostatku investícií, čo výrazným spôsobom oslabuje dlhodobý potenciál rastu EÚ, zatiaľ čo prebytok bežného účtu v eurozóne sa zvyšuje; keďže verejný a súkromný dlh zostáva v mnohých krajinách vysoký, aj keď sa deficity bežného účtu znížili; keďže viaceré členské štáty by mali zintenzívniť úsilie o uskutočnenie zmysluplných štrukturálnych reforiem;

E.  keďže napriek tomu, že viaceré členské štáty zaznamenali výrazný pokles deficitu bežného účtu a zníženie jednotkových nákladov práce, čistý zahraničný dlh ako percentuálny podiel HDP sa neznížil vo väčšine členských štátov;

F.  keďže miera zamestnanosti stúpa, ale stále nepostačuje na to, aby sa podstatne znížila nezamestnanosť, najmä nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť, ako aj chudoba;

G.  keďže Európa je hospodársky priestor, ktorý je v porovnaní so svojimi konkurentmi najviac závislý od dovážaných zdrojov; keďže vybudovanie skutočného obehového hospodárstva v Európe je teda nevyhnutným predpokladom budúceho hospodárskeho rastu;

H.  keďže kríza v roku 2008 nebola len cyklickej, ale tiež štrukturálnej povahy, čo vysvetľuje jej trvalé účinky;

I.  keďže voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu je základom udržateľného hospodárskeho rastu v rámci jednotného trhu Európskej únie;

J.  keďže vyhýbanie sa daňovým povinnostiam, daňové úniky a agresívne daňové plánovanie spôsobili miliardové straty potenciálnych príjmov do verejných financií vo viacerých členských štátoch, a to v prospech veľkých korporácií, čo podkopáva základy solidarity medzi krajinami a spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi;

Súbor politík

1.  víta balík týkajúci sa ročného prieskumu rastu na rok 2016 a navrhovaný súbor politík investovania, štrukturálnych reforiem a fiškálnej zodpovednosti s cieľom ďalej podporovať vyššie úrovne rastu a posilniť oživenie európskeho hospodárstva a stúpajúcu konvergenciu; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o účinné vykonávanie štrukturálnych reforiem a tiež silnejšiu koordináciu na európskej úrovni, je potrebné veľké úsilie členských štátov zamerané na dosiahnutie pevnejšej hospodárskej obnovy a všeobecnej prosperity;

2.  víta zlepšenia vo verejných financiách, najmä postupne klesajúci pomer dlhu k HDP v prípade EÚ a eurozóny a pokles celkových rozpočtových deficitov; konštatuje však, že podiel verejného dlhu naďalej rastie v niekoľkých členských štátoch s nízkym rastom nominálneho HDP a nízkou infláciou a že postup pri nadmernom deficite stále prebieha v súvislosti s deviatimi členskými štátmi; poukazuje na to, že mnohé členské štáty majú obmedzený fiškálny priestor na riešenie možných nových hospodárskych otrasov, a preto by sa malo uvažovať o posilnení európskej koordinácie v záujme podpory fiškálnej konsolidácie bez toho, aby sa narušil rast;

3.  poznamenáva, že globálna konkurencieschopnosť Európskej únie zostáva dôležitým cieľom, a upozorňuje na význam štrukturálnych reforiem, investícií do výskumu a vývoja, efektívneho využívania zdrojov, inovácií zvyšujúcich produktivitu a znižovania makroekonomických nerovnováh; zároveň sa domnieva, že zhoršujúce sa globálne vyhliadky si tiež vyžadujú posilnenie domáceho dopytu, aby sa európske hospodárstvo stalo odolnejším; je znepokojený najmä možným znížením celosvetového dopytu;

4.  domnieva sa, že makroekonomická nerovnováha by sa mala riešiť koordinovaným úsilím za účasti všetkých členských štátov, a to na základe príslušných reforiem a investícií; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že každý členský štát si musí plniť svoje individuálne povinnosti; konštatuje, že z vysokých prebytkov bežného účtu vyplýva možnosť väčšieho domáceho dopytu; zdôrazňuje, že vysoké úrovne verejného a súkromného zadlženia predstavujú výraznú zraniteľnosť a že na ich rýchlejšie zníženie sú potrebné príslušné fiškálne politiky a vyšší rast;

5.  vyzýva, aby sa vyvinulo ďalšie úsilie s cieľom podporiť oživenie a posilniť približovanie sa vo vzťahu k subjektom dosahujúcim najlepšie výsledky a napraviť makroekonomickú nerovnováhu, a to aj zvýšením produktivity a podporou investícií;

6.  je povzbudený miernym zlepšením ukazovateľov trhu práce, pričom uznáva, že rozdiely medzi členskými štátmi sú naďalej veľké a nezamestnanosť je stále neprijateľne vysoká; poukazuje na potrebu vychádzať z nedávnych zlepšení, a to aj zvýšením kvality vytvorených pracovných miest a ich produktivity; žiada, aby sa vyvinula väčšia snaha s cieľom zintenzívniť investície do zručností, zabezpečiť, aby trhy práce boli inkluzívnejšie, vytvárať kvalitné pracovné miesta a znižovať chudobu, sociálne vylúčenie a rastúce nerovnosti v príjmoch a bohatstve pri súčasnom zachovávaní rozpočtovej disciplíny; zdôrazňuje, že ukazovateľom zamestnanosti by sa mala prikladať rovnaká dôležitosť ako existujúcim ukazovateľom, čo by umožnilo vykonanie podrobnej analýzy, s cieľom zabrániť dvojúrovňovému prístupu, a že tieto ukazovatele by sa mali riadne zohľadniť v politike EÚ a usmerneniach pre členské štáty;

7.  víta obnovenie integrovaných usmernení stratégie Európa 2020 a požaduje posilniť úlohu stratégie Európa 2020 pri usmerňovaní európskeho semestra v súlade s cieľmi zmluvy a uplatniteľnými právnymi predpismi a pri zabránení tomu, aby sa zopakovala kríza štátneho dlhu; zdôrazňuje význam ambicióznych politík a nástrojov s cieľom zabezpečiť, aby Európa vyťažila čo najviac z energetickej a digitálnej transformácie, a to aj vďaka primeraným investíciám do výskumu, vývoja a inovácií a do zručností, aby sa znížili rozdiely medzi Európou a jej hlavnými svetovými konkurentmi z hľadiska celkovej produktivity faktorov; považuje za kľúčové, aby sa riešili ekonomické nerovnosti, ktoré sú prekážkou pre dlhodobý hospodársky rast; vyzýva Komisiu, aby sa v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zaoberala environmentálnymi fiškálnymi reformami, a to aj v kontexte fiškálnej zodpovednosti; požaduje, aby sa dôsledne a komplexne monitorovalo približovanie sa k subjektom, ktoré zaznamenali najlepšie výsledky pri plnení cieľov stratégie Európa 2020;

Investície

8.  vyzýva na vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), ktorý sa použije na dosiahnutie maximálneho účinku s cieľom podporovať strategické projekty, ktoré nie sú inak financované, a to v súlade s jeho mandátom; vyzýva členské štáty a nástroj EFSI, aby úzko zapájali miestne a regionálne orgány do vytvárania databáz projektov a investičných platforiem za pomoci Európskeho centra investičného poradenstva a Európskeho portálu investičných projektov; zdôrazňuje tiež, že je dôležité dosiahnuť súčinnosť medzi EFSI a európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi;

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využívali európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) v plnej miere a v súlade so stratégiou Európa 2020 s cieľom posilniť súdržnosť a zmierniť rozdiely v rámci jednotného trhu tým, že sa všetkým regiónom umožní rozvíjať svoje konkurenčné výhody a uľahčia sa ďalšie súkromné investície; domnieva sa, že tieto investície by mali slúžiť konzistentnej priemyselnej politike a zahŕňať osobitný dôraz na tvorbu kvalitných pracovných miest, najmä pre mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu primeraných administratívnych kapacít, aktívnej úlohy regiónov a lepšej koordinácie na všetkých úrovniach verejnej správy a medzi nimi; žiada, aby sa zvážili ďalšie možné politické opatrenia na zníženie investičnej medzery v EÚ;

10.  uvedomuje si prebiehajúci proces znižovania pákového efektu v súkromnom sektore; zdôrazňuje, že miera investícií v Európe je výrazne pod úrovňou spred krízy; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť urýchleného zavedenia bankovej únie a štrukturálnej reformy bánk, ako aj na význam podpory kapitálových investícií do MSP vďaka vytvoreniu únie kapitálových trhov; žiada, aby sa EFSI a COSME maximálne využívali s cieľom zlepšiť prístup MSP k finančným prostriedkom; domnieva sa, že lepšia predvídateľnosť regulačného rámca jednotného trhu by zlepšila dôveru investorov;

11.  zdôrazňuje, že sú potrebné väčšie investície do ľudského kapitálu, najmä do vzdelávania a inovácií, a to aj v kontexte reforiem trhu práce; zdôrazňuje potrebu zlepšovať národné systémy vzdelávania, odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, ktoré sa musia prispôsobiť novým požiadavkám na zručnosti a znalosti na trhu práce v EÚ; zdôrazňuje, že všetky tieto opatrenia umožnia inovácie ako kľúčový faktor rastu, produktivity a konkurencieschopnosti; vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti zvýšili produktivitu verejných investícií;

12.  víta investičné profily jednotlivých krajín, v ktorých sú určené hlavné problémy spojené s investovaním v jednotlivých členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky úrovne verejnej správy a relevantné zainteresované strany do určovania prekážok pre investície, najmä so zameraním na vnútorný trh, utlmený domáci dopyt a štrukturálne reformy, ako aj na sprístupnenie primeraných nástrojov spájajúcich verejné a súkromné financovanie; poukazuje na dôležitosť vysokej miery produktívnych investícií z hľadiska udržateľného hospodárskeho procesu dobiehania medzi členskými štátmi; poznamenáva, že v každej krajine treba nájsť vhodnú rovnováhu medzi bežnými výdavkami, dlhodobou udržateľnosťou verejných financií a investíciami do potenciálu hospodárskeho rastu a že jednotný trh a európske nástroje, napríklad EFSI a EŠIF, zohrávajú dôležitú úlohu pri podpore zdravej úrovne investícií; zdôrazňuje, že nízke verejné investície do výskumu a inovácií vo viacerých krajinách by ich mohli ešte viac chytiť do pasce nízkych príjmov;

Štrukturálne reformy

13.  domnieva sa, že po dlhom období makroekonomických úprav by sa mal klásť dôraz na uskutočnenie štrukturálnych reforiem a investícií s cieľom posilniť potenciál rastu založený na kvalitných pracovných miestach a produktivite, podporovať spravodlivé, spoľahlivé, účinné a finančne udržateľné systémy sociálnej starostlivosti a podpory udržateľného prechodu hospodárstiev členských štátov pri dosahovaní efektívnejšieho využívania zdrojov;

14.  požaduje udržateľné reformy na trhoch s tovarom a službami a na trhoch práce, ako aj v súvislosti s dôchodkovými systémami a žiada lepšiu právnu reguláciu, ktorá podporuje inovácie, tvorbu pracovných miest a spravodlivú hospodársku súťaž podporujúcu blahobyt bez toho, aby sa oslabila ochrana spotrebiteľa;

15.  zdôrazňuje dôležitosť väčšej efektívnosti využívania zdrojov a energie, a to aj prostredníctvom rozvoja obehového hospodárstva; zdôrazňuje význam ďalšieho rozvoja skutočnej energetickej únie založenej na solidarite, účinnosti a rozmanitosti bez ignorovania domácich zdrojov energie vrátane obnoviteľnej energie; vyzýva Komisiu, aby tieto otázky zahrnula do odporúčaní pre jednotlivé krajiny, v ktorých sú najdôležitejšie pre konkurencieschopnosť a udržateľný rast;

16.  naliehavo žiada, aby sa prijali ďalšie kroky smerujúce k stimulovaniu tvorby kvalitných pracovných miest a k vytvoreniu odolných pracovných trhov, ktoré budú menej segmentované; zdôrazňuje význam udržateľných a efektívnych systémov sociálneho zabezpečenia; pripomína, že dôležitým faktorom z hľadiska zachovania udržateľnosti dôchodkových systémov je zabezpečenie vysokej miery zamestnanosti;

17.  zdôrazňuje potrebu modernej, účinnej, demokratickej a na občanov orientovanej verejnej správy na všetkých úrovniach verejnej správy, ako aj potrebu efektívnych a transparentných pravidiel verejného obstarávania; zdôrazňuje, že je dôležité prijímať ďalšie kroky smerom k skutočnej elektronickej správe v členských štátoch a medzi nimi; žiada Komisiu a členské štáty, aby identifikovali a opravili nedostatky vo svojich správach, ktoré sa v krízových situáciách môžu prejaviť ako škodlivé;

18.  požaduje zníženie daňového zaťaženia práce, o čom sa má rozhodovať na vnútroštátnej úrovni, pri súčasnom zabezpečení udržateľnosti systémov sociálnej ochrany;

19.  berie na vedomie návrh programu na podporu štrukturálnych reforiem, ktorého cieľom je posilnenie vykonávania reforiem zameraných na podporu rastu v členských štátoch a o ktorom sa má rozhodovať na základe riadneho legislatívneho postupu; pripomína, že sú to členské štáty, ktoré sú zodpovedné za vykonávanie štrukturálnych reforiem;

Fiškálna zodpovednosť

20.  pripomína potrebu zodpovedných fiškálnych politík zameraných na rast, zabezpečujúcich udržateľnosť dlhu a zohľadňujúcich hospodársky cyklus a nedostatok investícií a ktoré zároveň rešpektujú sociálne práva občanov; pripomína, že veľmi vysoká zadlženosť niektorých členských štátov predstavuje značné riziko v prípade možných budúcich otrasov v eurozóne; zdôrazňuje, že snahy o zvýšenie odolnosti verejných financií a posilnenie rastu bude potrebné zintenzívniť v krajinách s vysokým pomerom dlhu k HDP s cieľom uviesť ich na udržateľnú klesajúcu tendenciu;

21.  trvá na vykonávaní Paktu stability a rastu pri plnom využití existujúcich doložiek flexibility v súlade s oznámením Komisie z 13. januára 2015 (COM(2015)0012), aby sa okrem iného podporili väčšie investície a štrukturálne reformy a riešili sa bezpečnostné hrozby a prílev utečencov;

22.  zdôrazňuje potrebu zlepšenia výberu daní, boja proti daňovým podvodom a únikom, presadzovania opatrení v boji proti agresívnemu daňovému plánovaniu a daňovým rajom, ako aj potrebu lepšej koordinácie daňovej politiky v rámci EÚ; žiada vytvorenie daňových systémov, ktoré sú účinné a transparentné, v záujme zvýšenia výberu daní, predchádzania daňovým únikom a v záujme boja proti organizovanému zločinu; zastáva preto názor, že daňovým a colným orgánom by mali byť poskytnuté dostatočné ľudské, materiálne a finančné zdroje;

23.  podporuje praktické úsilie zohľadňujúce osobitné potreby krajín, ktoré je zamerané na zlepšenie kvality a efektívnosti a je rastovo orientované vo vzťahu k verejným výdavkom, a to najmä prostredníctvom posunu od neproduktívnych výdavkov k investíciám podporujúcim rast, ale bez toho, aby sa ohrozilo poskytovanie základných verejných a sociálnych služieb;

Osobitné zameranie na eurozónu

24.  víta odporúčanie k hospodárskej politike eurozóny, ktoré navrhla Komisia šesť mesiacov pred odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ako krok k prehĺbeniu koordinácie politiky v nadväznosti na „správu piatich predsedov“ a príslušné uznesenia Európskeho parlamentu;

25.  zdôrazňuje, že vzhľadom na vysokú úroveň vzájomnej závislosti a jednotnosť svojej menovej politiky je eurozóna hospodársky subjekt, v ktorom musí byť priblíženie k subjektom, ktoré zaznamenali najlepšie výsledky, presadzované a podporované lepšou koordináciou vnútroštátnych politík; zdôrazňuje dôležitosť zlepšených opatrení zo strany všetkých národných vlád smerom k zavedeniu hospodárskych reforiem a investícií v členských štátoch, ktoré sú potrebné na zníženie makroekonomických nerovnováh a zabránenie negatívnym účinkom presahovania vnútroštátnych politík do iných členských štátov; žiada preto dôkladné posúdenie týchto makroekonomických nerovnováh a účinkov presahovania, ktoré by doplnilo posúdenie slabých stránok každej krajiny a makroekonomický dialóg; trvá na plnej koherentnosti medzi odporúčaniami pre eurozónu a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny;

26.  víta zvýšenú pozornosť zameranú na celkové fiškálne zámery eurozóny, ktorá sa neodkláňa od individuálnej zodpovednosti členských štátov; pripomína, že fiškálny deficit v jednom členskom štáte nemožno kompenzovať fiškálnym prebytkom v inom členskom štáte, pokiaľ ide o postup pri nadmernom deficite; žiada pravidelné monitorovanie primeranosti celkových fiškálnych zámerov vzhľadom na súčasný nedostatok investícií;

27.  podporuje odporúčanie rozlišovať medzi fiškálnym úsilím jednotlivých členských štátov, pričom musia byť zohľadnené ich príslušné pozície k požiadavkám Paktu stability a rastu, na ich potreby v oblasti stabilizácie a na účinky presahovania; konštatuje, že pre mnohé členské štáty to znamená fiškálnu konsolidáciu zameranú na rast; poznamenáva na druhej strane, že niektoré krajiny majú väčší fiškálny priestor vo vzťahu k požiadavkám Paktu stability a rastu, ktorý by v súčasnej situácii mohli využiť na podporu domáceho hospodárstva;

28.  konštatuje, že hoci je vysoký prebytok bežného účtu eurozóny vítaným znakom jej zahraničnej konkurencieschopnosti, jeho súčasná úroveň tiež odráža nedostatok vnútorných investícií, čo má negatívny vplyv na rast a zamestnanosť; zastáva názor, že silnejší domáci dopyt by bol výhodnejší z hľadiska udržateľného rastu eurozóny, ako aj v globálnom kontexte; je si vedomý toho, že prebytok bežného účtu niektorých členských štátov súvisí s pozitívnym účinkom presahovania naprieč hodnotovým reťazcom, z čoho môžu rôznym spôsobom ťažiť iné členské štáty; uznáva zároveň úlohu jednotnej meny pri podpore konkurencieschopnejších krajín udržať si v porovnaní so zvyškom sveta vysoké prebytky; víta zistenie uvedené v prognóze Komisie zo zimy 2016, v ktorom sa uvádza, že hospodársky rast v niektorých členských štátoch v roku 2015 bol vyvolaný najmä domácim dopytom; považuje za dôležité, aby členské štáty s vyšším prebytkom bežného účtu naďalej zvyšovali svoj domáci dopyt vo vlastnom aj všeobecnom záujme; zároveň vyzýva menej konkurencieschopné členské štáty, aby účinne vykonávali štrukturálne reformy a vysokokvalitné investície s cieľom modernizovať svoje hospodárstva a vytvoriť udržateľné podnikateľské prostredie pre dlhodobé investície v súlade so stratégiou Európa 2020; považuje to najlepší spôsob zníženia makroekonomických nerovnováh v členských štátoch, a to v porovnaní s vnútornou devalváciou, ktorá znižuje dopyt a spomaľuje hospodársky rast v celej eurozóne;

29.  zdôrazňuje potrebu podporovať skutočnú hospodársku a sociálnu konvergenciu poháňanú zlepšeniami produktivity a nenákladových faktorov; zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky členské štáty efektívne vykonávali štrukturálne reformy, zlepšovali kvalitu verejných výdavkov a disponovali dostatočnými kapacitami na investovanie s cieľom umožniť vyrovnaný a udržateľný rast, ktorý má zásadný význam aj pre znižovanie pomeru dlhu k HDP; uznáva, že vysoká úroveň verejného a súkromného dlhu výrazne znižuje schopnosť investovať, čo spomaľuje rast;

30.  pripomína, že výška miezd je vecou autonómneho kolektívneho vyjednávania, a vyzýva príslušné zúčastnené strany, aby zabezpečili zodpovedný a zároveň rast podporujúci vývoj miezd, ktorý by mal odrážať zvýšenia produktivity; vyzýva predovšetkým príslušné subjekty v krajinách s deficitom bežného účtu alebo takmer vyrovnaným stavom bežného účtu, aby naďalej vyvíjali úsilie o posilnenie produktivity a udržanie konkurencieschopnosti; zároveň vyzýva príslušných aktérov v krajinách s vysokým prebytkom bežného účtu, aby nadmerné úspory použili na podporu domáceho dopytu a investícií;

31.  žiada opatrenia na zabránenie tzv. preteku ku dnu v oblasti daní a sociálnych noriem, ktorý vedie k zvýšeniu nerovností; pripomína potrebu zachovania medzinárodnej konkurencieschopnosti založenej na produktivite a stúpajúcej konvergencii; víta skutočnosť, že sa v hodnotiacej tabuľke makroekonomických nerovnováh venuje zvýšená pozornosť trom ukazovateľom zamestnanosti, a žiada Komisiu, aby ich zrovnoprávnila s ostatnými; domnieva sa tiež, že analýza súčasnej hodnotiacej tabuľky kľúčových ukazovateľov v oblasti zamestnanosti a sociálnych ukazovateľov a príslušných ukazovateľov efektívneho využívania zdrojov by sa mala náležite zohľadniť v rámci politického usmernenia;

32.  berie na vedomie závery Európskej rady z decembra 2015 o hospodárskej a menovej únii a vyzýva Komisiu, aby čo najskôr začala pripravovať dlhodobejšie opatrenia;

Účinnejší Európsky semester prostredníctvom väčšej demokratickej zodpovednosti

33.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným vykonávaním odporúčaní pre jednotlivé krajiny a je presvedčený, že s cieľom zlepšiť ich vykonávanie je potrebné lepšie identifikovať jasne formulované priority na európskej úrovni, ako aj zvýšiť skutočnú verejnú diskusiu, politickú vôľu a angažovanosť na vnútroštátnej úrovni, čo povedie k vyššej relevantnosti a vnútroštátnej zodpovednosti; v tejto súvislosti víta návštevy členov Komisie v členských štátoch, ktorých cieľom je prediskutovať proces európskeho semestra a jeho dokumenty;

34.  žiada dosiahnutie náležitej rovnováhy medzi zameraním odporúčaní pre jednotlivé krajiny na hlavné priority a zabezpečením toho, aby riešili všetky kľúčové výzvy vrátane potreby zabrániť zopakovaniu krízy štátneho dlhu, ako aj potreby zvýšiť konkurencieschopnosť, rast a zamestnanosť, pričom sa zohľadnia ciele stratégie Európa 2020;

35.  víta rozpravu v pléne v spolupráci s predsedami Komisie a Euroskupiny o návrhoch odporúčaní pre eurozónu z 15. decembra 2015, a žiada, aby sa takéto plenárne rozpravy sa stali bežnou črtou európskeho semestra; domnieva sa, že takéto rozpravy posilňujú a dopĺňajú existujúci demokratický dialóg, najmä hospodársky dialóg, a pomáhajú zvyšovať zodpovednosť exekutívy;

36.  zdôrazňuje, že jarné zasadnutie Európskej rady by malo zostať ústredným momentom, v rámci ktorého sa zadefinujú politické priority; víta diskusie s Komisiou v pléne o prioritách ročného prieskumu rastu pred jeho prijatím a po ňom; pripomína, že stanovenie hospodárskej politiky v nadväznosti na odporúčanie Rady členským štátom je výkonným aktom, ktorý musí podliehať demokratickej kontrole a rozpravy v Európskom parlamente; vyzýva preto Radu, aby prijala odporúčania pre eurozónu a závery týkajúce sa balíka ročného prieskumu rastu po tom, ako mal Európsky parlament možnosť vyjadriť sa k nim; potvrdzuje svoju pripravenosť urýchlene preskúmať tieto dokumenty a prijať pozíciu ešte pred jarným zasadnutím Európskej rady; víta výzvu adresovanú Európskemu parlamentu, aby jeho predseda oznámil pozíciu EP na jarnom zasadnutí Európskej rady; pripomína ďalej, že zmluva vyžaduje, aby bol Európsky parlament informovaný po tom, čo Rada prijala odporúčania, ako aj o výsledkoch mnohostranného dohľadu;

37.  zdôrazňuje význam diskusií v národných parlamentoch o správach o jednotlivých krajinách a odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a o hlasovaní o národných programoch reforiem; vyzýva členské štáty, aby štruktúrovaným spôsobom zaangažovali sociálnych partnerov, miestne a regionálne orgány a ďalšie zainteresované strany, pričom využijú skoré zverejnenie správ o jednotlivých krajinách; zdôrazňuje nenahraditeľná úlohu sociálnych partnerov pri tvorbe miezd a kľúčovú úlohu, ktorú by mali zohrávať v rámci širšieho hospodárskeho dialógu, najmä pokiaľ ide o podporu produktivity; vyzýva ďalej na užšiu spoluprácu národných parlamentov a Európskeho parlamentu;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby začala rokovania o medziinštitucionálnej dohode o správe hospodárskych záležitostí; trvá na tom, aby táto medziinštitucionálna dohoda zaručila v rámci zmlúv, že štruktúra európskeho semestra umožní zmysluplnú a pravidelnú parlamentnú kontrolu tohto procesu, najmä pokiaľ ide o priority ročného prieskumu rastu a odporúčania týkajúce sa eurozóny;

Rozpočtové politiky

39.  vyjadruje poľutovanie nad absenciou uspokojivého pákového efektu z dôvodu obmedzenej veľkosti rozpočtu EÚ, pričom je nemožné zmeniť režim vlastných zdrojov a neexistuje žiadna súdržnosť medzi hospodárskymi prognózami, prioritami hospodárskej politiky a prípravou ročných a viacročných rozpočtov;

40.  konštatuje, že rozpočet EÚ priamo prispieva k dosiahnutiu dvoch z troch cieľov ročného prieskumu rastu na rok 2016 (opätovné naštartovanie investícií, uskutočňovanie štrukturálnych reforiem a uplatňovanie náležitých zodpovedných fiškálnych politík na úrovni uvedených politických záväzkov); víta v tejto súvislosti návrh Komisie nasmerovať finančné prostriedky EÚ do technickej pomoci na podporu štrukturálnych reforiem;

41.  domnieva sa, že rozpočet EÚ by mohol pomôcť odľahčiť rozpočty členských štátov a podporiť úsilie o konsolidáciu rozpočtov zavedením vlastných zdrojov, ako aj racionalizáciou výdavkov; je pevne presvedčený, že ak by sa verejné financie vo väčšej miere riadili na úrovni EÚ, umožnilo by to dosiahnuť úspory z rozsahu, a tým znížiť výdavky, napríklad v diplomatickej a vojenskej oblasti, bez toho, aby sa ohrozila zásada zdieľaného hospodárenia, najmä pokiaľ ide o štrukturálne fondy;

42.  pripomína nelegálnosť, ktorú predstavuje deficit rozpočtu EÚ; konštatuje, že členské štáty sa k rozpočtu EÚ stavajú ako k premennej v závislosti od možností ich vnútroštátnych rozpočtov;

43.  zdôrazňuje, že rozsiahlejšia integrácia na úrovni eurozóny je nevyhnutná na dokončenie hospodárskej a menovej únie (HMÚ) a že rozpočtová únia je základným kameňom správneho fungovania eura;

44.  žiada, pokiaľ ide o pozíciu Európskeho parlamentu k eurozóne a jej rozpočtovej kapacite, aby sa zohľadnili závery iniciatívnej správy o rozpočtovej kapacite eurozóny, ktorá bude vypracovaná v priebehu roka 2016;

45.  žiada Európsku komisiu, aby pristúpila k revízii viacročného finančného rámca, ako bolo dohodnuté v júni 2013 v rámci politickej dohody medzi Európskym parlamentom, Komisiou a Radou; poukazuje na neadekvátnosť súčasného VFR, ktorá sa stala zrejmou v súvislosti s finančnou a humanitárnou krízou, ktoré zasiahli Európsku úniu medzi rokmi 2009 až 2014; zdôrazňuje tiež, že je potrebné vykonať zásadnú reformu finančného plánovania Únie, v rámci ktorej by sa komplexne preskúmali ciele, financovanie a trvanie dostupných nástrojov;

Politiky v oblasti životného prostredia, verejného zdravia a bezpečnosti potravín

46.  zdôrazňuje, že ak má reforma právnych predpisov v oblasti odpadu a akčný plán obehového hospodárstva urýchliť prechod európskeho hospodárstva na obehový model, je nevyhnutné začleniť odporúčania týkajúce sa tejto problematiky do procesu európskeho semestra s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a vytvárať pracovné miesta a udržateľný rast; odporúča, aby sa zásady obehového hospodárstva začlenili do odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

47.  znova zdôrazňuje, že je potrebný fiškálny rámec, ktorý odmeňuje rozvoj udržateľných politík a je v súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, čím poskytuje správne signály pre investície v oblasti efektívneho využívania zdrojov, modernizácie výrobných procesov a výroby ľahšie opraviteľného tovaru s dlhšou životnosťou; opätovne zdôrazňuje potrebu postupne zrušiť dotácie škodlivé pre životné prostredie, a to aj na fosílne palivá, a presunúť dane z práce na znečisťovanie životného prostredia;

48.  považuje za dôležité zhodnotiť v rámci európskeho semestra výkonnosť a udržateľnosť systémov zdravotnej starostlivosti a podporuje prechod na prístup založený na výsledkoch, ako aj zameranie na prevenciu chorôb a podporu zdravia; vyzýva Komisiu, aby spolu so všetkými zainteresovanými stranami vyvinula nástroje na monitorovanie výsledkov v oblasti zdravia, meranie prístupu k vysokokvalitnej zdravotnej starostlivosti a na podporu transparentnosti nákladov v oblasti medicínskeho výskumu s cieľom znížiť sociálne rozdiely a nerovnosti v oblasti zdravia v rámci členských štátov a medzi nimi; vyzýva Komisiu, aby v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny zohľadňovala dlhodobé zdravotné a fiškálne vplyvy opatrení zameraných na programy prevencie;

49.  zdôrazňuje význam udržateľnosti sektora zdravotníctva, ktorý zohráva významnú úlohu v hospodárstve ako celku, keďže zamestnáva 8 % celkovej európskej pracovnej sily a tvorí 10 % HDP v EÚ, a zdôrazňuje schopnosť tohto sektora zabezpečiť rovnaký prístup k službám zdravotnej starostlivosti pre všetkých občanov, keďže zdravie je zásadný faktor stability, udržateľnosti a ďalšieho rozvoja členských štátov a ich hospodárstiev;

Regionálne politiky

50.  je si vedomý významu investícií EÚ do menej rozvinutých regiónov a tiež dôležitosti zabezpečiť ich schopnosť prilákať ďalšie investície, a tým podporiť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť;

51.  poukazuje na prepojenie cieľov procesu európskeho semestra a programovania európskych štrukturálnych a investičných fondov na obdobie 2014 – 2020, ktoré sa odráža v partnerských dohodách; domnieva sa preto, že v nadväznosti na reformu počas obdobia 2014 – 2020 by nástroje politiky súdržnosti mohli zohrávať veľmi dôležitú úlohu pri vykonávaní odporúčaní pre jednotlivé krajiny, a tým podporiť štrukturálne reformy a prispieť k plneniu strategických cieľov EÚ, ako aj účinnému vykonávaniu partnerských dohôd; zdôrazňuje však viacročný a dlhodobý charakter programov a cieľov v rámci EŠIF, na rozdiel od ročného cyklu európskeho semestra, a potrebu koordinovať priority Európskej únie s vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi potrebami;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam členských štátov, národným parlamentom a Európskej centrálnej banke.

(1) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 12.
(2) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 41.
(3) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 8.
(4) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 33.
(5) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 25.
(6) Ú. v. EÚ L 306, 23.11.2011, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 11.
(8) Ú. v. EÚ L 140, 27.5.2013, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 192, 18.7.2015, s. 27.
(10) Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28.
(11) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0238.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0469.

Právne oznámenie