Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2330(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0031/2016

Predkladané texty :

A8-0031/2016

Rozpravy :

PV 24/02/2016 - 14
CRE 24/02/2016 - 14

Hlasovanie :

PV 25/02/2016 - 7.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0059

Prijaté texty
PDF 557kWORD 218k
Štvrtok, 25. februára 2016 - Brusel Finálna verzia
Európsky semester pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016
P8_TA(2016)0059A8-0031/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. februára 2016 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2016 (2015/2330(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 5 Zmluvy o Európskej únii a článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 145, 148 a 152 a článok 153 ods. 5 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 174 ZFEÚ,

–  so zreteľom na článok 349 ZFEÚ, ktorým sa vymedzuje osobitný status najvzdialenejších regiónov,

–  so zreteľom na smernicu Rady 1999/70/ES z 28. júna 1999 o rámcovej dohode o práci na dobu určitú, ktorú uzavreli ETUC, UNICE a CEEP,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej hlavu IV (Solidarita),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2015 s názvom Ročný prieskum rastu 2016 – Posilniť oživenie a upevniť konvergenciu (COM(2015)0690),

–  so zreteľom na správu Komisie z 26. novembra 2015 s názvom Správa o mechanizme varovania na rok 2016 (COM(2015)0691),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 26. novembra 2015 na odporúčanie Rady o hospodárskej politike v eurozóne (COM(2015)0692),

–  so zreteľom na návrh spoločnej správy Komisie a Rady o zamestnanosti z 26. novembra 2015, ktorá sprevádza oznámenie Komisie o ročnom prieskume rastu na rok 2016 (COM(2015)0700),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. októbra 2015 s názvom Na ceste k dobudovaniu hospodárskej a menovej únie (COM(2015)0600),

–  so zreteľom na návrh Komisie na rozhodnutie Rady z 2. marca 2015 o usmerneniach politík zamestnanosti členských štátov (COM(2015)0098) a na pozíciu Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 na túto tému(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. januára 2015 s názvom Optimálne využívanie flexibility v rámci existujúcich pravidiel Paktu stability a rastu (COM(2015)0012),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2014 o efektívnych, prístupných a pružných systémoch zdravotnej starostlivosti (COM(2014)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. októbra 2013 s názvom Posilnenie sociálneho rozmeru hospodárskej a menovej únie (COM(2013)0690),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. februára 2013 s názvom K sociálnym investíciám do rastu a súdržnosti – vrátane realizácie Európskeho sociálneho fondu v rokoch 2014 – 2020 (COM(2013)0083),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu (C(2013)0778),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. apríla 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. decembra 2011 s názvom Iniciatíva „Príležitosti pre mladých“ (COM(2011)0933),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. decembra 2010 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 15. novembra 2011 na túto tému(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na oznámenie s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 a následný Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019, ktorý sa priamo zmieňuje o zamestnanosti a ekonomickej nezávislosti žien,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2008/867/ES z 3. októbra 2008 o aktívnom začleňovaní ľudí vylúčených z trhu práce,

–  so zreteľom na „správu piatich predsedov“ z 22. júna 2015 s názvom Dobudovanie európskej hospodárskej a menovej únie,

–  so zreteľom na závery Rady o podpore sociálneho hospodárstva ako kľúčovej hybnej sily hospodárskeho a sociálneho rozvoja v Európe (13414/15),

–  so zreteľom na správu Výboru pre sociálnu ochranu z roku 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o znižovaní nerovností s osobitným zameraním na chudobu detí(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(4),

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie O-000121/2015 – B8-1102/2015 Rade a na svoje s ňou spojené uznesenie z 29. októbra 2015 o odporúčaní Rady týkajúcom sa integrácie dlhodobo nezamestnaných na trhu práce(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o aspektoch zamestnanosti a sociálnych aspektoch stratégie Európa 2020(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. júla 2014 o zamestnanosti mladých ľudí(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2014 o stratégii EÚ v oblasti bezdomovstva(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. februára 2009 o sociálnom hospodárstve(12),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 2. februára 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o zriadení európskej platformy na posilnenie spolupráce v oblasti prevencie a odrádzania od nelegálnej práce(13),

–  so zreteľom na záverečné pripomienky výboru OSN pre práva osôb so zdravotným postihnutím k úvodnej správe Európskej únie (september 2015),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 3/2015 s názvom Záruka EÚ pre mladých ľudí: prijali sa prvé kroky, ale vykonávanie čelí rizikám(14),

–  so zreteľom na publikáciu Eurostatu z apríla 2015 o nezamestnanosti v regiónoch Európskej únie,

–  so zreteľom na európsku štvrťročnú správu o stave zamestnanosti a sociálnej situácii z marca 2015(15),

–  so zreteľom na pracovný dokument OECD z 9. decembra 2014 o trendoch v nerovnosti príjmov a jej vplyve na hospodársky rast,

–  so zreteľmi na piaty a šiesty prieskum európskych pracovných podmienok z roku 2010 a 2015(16),

–  so zreteľom na nadchádzajúcu správu Eurofoundu zo 16. februára 2016 o úlohe sociálnych partnerov v európskom semestri,

–  so zreteľom na správu Eurofoundu zo 17. júna 2014 s názvom Zmeny mechanizmov stanovovania výšky miezd v kontexte krízy a nového režimu hospodárskej správy EÚ,

–  so zreteľom na rozpravu so zástupcami národných parlamentov o prioritách európskeho semestra na rok 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0031/2016),

A.  keďže miera nezamestnanosti od polovice roku 2013 pomaly klesá, nie však dostatočne na odstránenie nezamestnanosti a chudoby, a to aj napriek podporným makroekonomickým politikám a účinku štrukturálnych reforiem; keďže však miera nezamestnanosti je v mnohých členských štátoch naďalej príliš vysoká a v súčasnosti dosahuje 9,9 % aktívnych obyvateľov, t. j. 23 miliónov Európanov, pričom asi polovicu z nich tvoria dlhodobo nezamestnaní, a v eurozóne predstavuje viac ako 10 %, čo je stále podstatne viac ako v roku 2008; keďže preto je nevyhnutné vziať do úvahy špecifické mikroekonomické okolnosti a sú potrebné vhodné štrukturálne reformy, ktorých sociálny vplyv musí byť posúdený pred tým, než nadobudnú účinnosť;

B.  keďže hospodárske oživenie pokračuje už tretí rok, pričom sa predpokladá, že v roku 2016 dosiahne tempo rastu v EÚ-28 mieru 2 % a v eurozóne 1,8 %, avšak medzi jednotlivými členskými štátmi aj v rámci ich územia je toto tempo nerovnomerné a čiastočne ho ženú dočasné faktory, ako je pokračujúci pokles cien energie, čo prispieva k rastu kúpnej sily v prípadoch, keď to má vplyv na reálnu ekonomiku; keďže táto skutočnosť ukazuje, že EÚ môže urobiť viac pre to, aby svoje ekonomické a sociálne oživenie zintenzívnila a aby bolo v strednodobom horizonte udržateľnejšie, najmä v súčasnej situácii neistoty panujúcej v globálnom hospodárstve;

C.  keďže fiškálna konsolidácia sa v EÚ-28 zlepšuje, pričom deficit všeobecných rozpočtov klesol z 4,5 % v roku 2011 na 2,5 % v roku 2015;

D.  keďže ako uviedla Komisia(17) rozdiely v zamestnanosti a sociálne rozdiely v rámci členských štátov a medzi nimi pretrvávajú a sociálny vývoj smeruje k ďalšej divergencii v celej EÚ, ktorá brzdí rast, zamestnanosť a súdržnosť; keďže spoločnosti, ktoré sa vyznačujú vysokou úrovňou rovnosti a investícií do ľudí, majú lepšie výsledky, pokiaľ ide o odolnosť v oblasti rastu a zamestnanosti;

E.  keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí na úrovni EÚ je 22,6 % a v roku 2014 12,3 % mladých ľudí nebolo zamestnaných, zapojených do procesu vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), čím boli vystavení riziku vylúčenia z pracovného trhu a straty zručností a ľudského kapitálu; keďže táto situácia prispieva k nedostatku individuálnej autonómie a ohrozuje sociálnu integráciu; keďže primárnu zodpovednosť za riešenie nezamestnanosti mládeže nesú členské štáty, pokiaľ ide o vytváranie a vykonávanie regulačných rámcov na trhu práce, systémov vzdelávania a odbornej prípravy a aktívnych politík trhu práce;

F.  keďže v roku 2014 sa nezamestnanosť v EÚ-28 zvýšila o 0,8 % a v eurozóne o 0,4 % a existujú značné rozdiely vo výsledkoch európskych krajín, keď sa v piatich krajinách miera zamestnanosti znížila v rokoch 2009 až 2014 najmenej o päť percentuálnych bodov; keďže v roku 2014 sa počet samostatne zárobkových osôb zvýšil zhruba rovnakým tempom ako zamestnanosť a od roku 2013 je nárast celkovej zamestnanosti spôsobený predovšetkým väčším počtom zmlúv na dobu určitú, hoci situácia v tejto oblasti sa medzi jednotlivými členskými štátmi významne líši; keďže úroveň nezamestnanosti a jej sociálne dôsledky sa v rôznych európskych krajinách líšia; keďže mnohí mladí ľudia buď začnú ďalšie postgraduálne štúdium v snahe vyhnúť sa nezamestnanosti, alebo opustia svoju krajinu pôvodu s cieľom hľadať prácu v iných členských štátoch; keďže vnútroštátne štatistiky o nezamestnanosti mladých ľudí nepostihujú tieto dva prípady;

G.  keďže miera zamestnanosti žien (63,5 % v máji 2015) stále výrazne zaostáva za cieľom Európy 2020 (75 %) a práca žien na čiastočný úväzok zostáva naďalej nadmerne vysoká (32,2 %) v porovnaní s mužmi (8,8 %), i keď sa zohľadní vlastná vôľa a potreby jednotlivcov; keďže zvýšením účasti žien na pracovnom trhu možno znížiť tieto rozdiely a riešiť riziko chudoby a sociálneho vylúčenia, ktoré vo zvýšenej miere hrozí ženám;

H.  keďže strata ľudského kapitálu z dôvodu nezamestnanosti je obrovská a keďže celkové náklady na nezamestnanosť mládeže sa odhadujú na 153 miliárd eur za rok(18); keďže popri finančných a sociálnych účinkoch nezamestnanosť, nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť negatívne ovplyvňujú sociálnu konvergenciu a v konečnom dôsledku brzdia udržateľný hospodársky rast;

I.  keďže v roku 2014 bolo asi 5 % pracovnej sily v EÚ-28 nezamestnaných dlhšie ako jeden rok a 3,1 % viac ako dva roky; keďže iba polovica pracovníkov vo veku 55 až 65 rokov je zamestnaná a dlhodobá nezamestnanosť je obzvlášť rozšírená medzi mladšími a staršími pracovníkmi; keďže diskriminácia dlhodobo nezamestnaných uchádzačov o zamestnanie je, žiaľ, veľmi častá; keďže takéto praktiky sú založené na psychologickej stigme spojenej s nezamestnanosťou a spôsobujú, že zamestnávatelia vnímajú nezamestnaných a starších žiadateľov ako menej kompetentných a horšie zamestnateľných než zamestnané osoby; keďže je potrebné, aby zamestnávatelia školili manažérov ľudských zdrojov tak, aby prekonali svoje predsudky voči nezamestnaným a starším pracovníkom a zamerali sa skôr na kvalifikáciu a skúsenosti než na aktuálny status zamestnanosti;

J.  keďže približne 20 % aktívnych občanov v EÚ má iba základné digitálne zručnosti a 40 % obyvateľov EÚ možno považovať za nedostatočne digitálne zručných; keďže napriek problémom, ktoré majú mnohí ľudia vrátane mladých pri vstupe na pracovný trh, existujú v EÚ približne 2 milióny voľných pracovných miest, z ktorých je takmer 900 000 v digitálnom odvetví, a 39 % spoločností stále ťažko hľadá zamestnancov s požadovanou kvalifikáciou, hoci prieskumy ukazujú, že práve spoločnosti, ktorým sa nedarí nájsť pracovníkov s požadovanou kvalifikáciou, často odmietajú uzatvárať dlhodobé pracovné zmluvy; keďže len každý tretí Európan bol v roku 2012 tým, ktorý nebol nadmieru kvalifikovaný alebo nedostatočne kvalifikovaný so zreteľom pracovné miesto, ktoré zastával; keďže nízka úroveň vzdelania a nesúlad medzi vzdelaním a potrebami pracovného trhu sú hlavnými príčinami, prečo sa mladí ľudia stávajú osobami NEET, čo negatívne ovplyvňuje rast; keďže je nevyhnutné určiť hlavné príčiny predčasného ukončovania školskej dochádzky a členské štáty inštruovať, aby na vzdelávanie vynakladali opäť také množstvo prostriedkov, ktoré umožnia dosiahnuť ciele stratégie Európa 2020;

K.  keďže nelegálna práca pripravuje pracovníkov o ich sociálne a pracovné práva, podporuje sociálny damping, má vážne rozpočtové dôsledky, pretože vedie k strate daňových príjmov a sociálnych príspevkov, má negatívny vplyv na zamestnanosť, produktivitu a kvalitu práce, rozvoj zručností a celoživotné vzdelávanie a nepriaznivo ovplyvňuje efektívnosť a účinnosť systému dôchodkových práv, okrem iného tým, že prehlbuje dôchodkové rozdiely a takisto negatívne ovplyvňuje prístup k zdravotnej starostlivosti v niektorých členských štátoch; keďže existuje potreba väčšieho úsilia o zmenu nelegálnej práce na legálnu;

L.  keďže napriek skutočnosti, že atypické alebo neštandardné formy zamestnávania ako také nepredstavujú neistú prácu, situácie neistej práce sa vyskytujú častejšie v prípade zmlúv tohto druhu, aj keď takéto zmluvy predstavujú menšinu existujúcich pracovnoprávnych vzťahov(19); keďže nedostatočné zabezpečenie je ďalším kľúčovým prvkom neistej životnej situácie a zahŕňa neistú prácu, nedostatočný príjem, absenciu ochrany pred prepustením a neznámu dĺžku pracovného pomeru; keďže v niektorých členských štátoch sa množstvo zmlúv tohto typu v znepokojujúcej miere zvyšuje; keďže s cieľom zabrániť nevhodnému využívaniu takýchto zmlúv je potrebné implementovať efektívny a účinný mechanizmus kontrol na vnútroštátnej úrovni; keďže je dôležité stimulovať vytváranie kvalitných pracovných miest, ktoré poskytujú dostatočný príjem a ekonomickú bezpečnosť rodinám;

M.  keďže jedným z piatich cieľov stratégie Európa 2020 je znížiť aspoň o 20 miliónov počet osôb, ktoré žijú v chudobe alebo im hrozí chudoba a sociálne vylúčenie; keďže takmer 123 miliónov ľudí v EÚ sa nachádza v tejto situácii; keďže v roku 2013 26,5 milióna detí v 28 krajinách EÚ bolo ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže počet Európanov ohrozených chudobou sa v rokoch 2009 – 2012 zvýšil, ale situácia sa stabilizovala so zreteľom na počty v roku 2013 a 2014; keďže bezdomovectvo sa zvýšilo v mnohých členských štátoch EÚ; keďže v roku 2012 bolo 32,2 milióna postihnutých osôb vo veku nad 16 rokov ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením; keďže ciele Európy 2020 ešte neboli dosiahnuté, a preto je potrebné okamžité vyhodnotenie stratégie EÚ 2020;

N.  keďže počet osôb vo veku nad 65 rokov v pomere k počtu osôb vo veku 15 až 64 rokov v EÚ má do roku 2060 vzrásť z 27,8 % na 50,1 % a celková miera ekonomickej závislosti(20) sa má stabilizovať na úrovni viac ako 120 % do polovice budúceho desaťročia a potom vzrásť na viac ako 140 % do roku 2060; keďže tieto faktory, ako aj ďalšie demografické zmeny, ako je starnutie populácie, hustota obyvateľstva alebo rozptyl obyvateľstva, poukazujú na nutnosť, aby verejné orgány zaviedli komplexné a sociálne zodpovedné politiky s cieľom zvýšiť mieru pôrodnosti, umožniť vysokú mieru kvalitnej zamestnanosti, podporiť získavanie dostatočných prostriedkov pre systémy sociálneho zabezpečenia a aktívne starnutie, zaviesť sociálne zodpovedné reformy na pracovnom trhu a v dôchodkových systémoch a zabezpečiť dostatočnosť a primeranosť prvého dôchodkového piliera v krátkodobom, strednodobom i dlhodobom horizonte;

O.  keďže rozdiely medzi dôchodkami žien a mužov dosahujú v EÚ aj naďalej významnú úroveň – 40 %, čo odráža rozdiely medzi ženami a mužmi, pokiaľ ide o prácu na plný a čiastočný úväzok, rodové rozdiely v platoch a kratšiu kariéru žien;

P.  keďže rastúci počet závislých starších ľudí má a bude mať stále väčší vplyv na systémy zdravotnej a dlhodobej starostlivosti a potrebu zdrojov formálnej, ako aj neformálnej starostlivosti; keďže súčasné systémy sociálneho zabezpečenia dostatočne nezohľadňujú situáciu neformálnych poskytovateľov starostlivosti, ktorí pre spoločnosť predstavujú obrovský zdroj;

Q.  keďže verejné a súkromné zadlženie zostáva v mnohých členských štátoch príliš vysoké, čo znižuje silu hospodárstva EÚ; keďže nízke úrokové miery v eurozóne možno využiť na rozšírenie poľa pôsobnosti pre opatrenia v členských štátoch; keďže je naliehavo potrebná dôkladná diskusia o riešení dlhu v EÚ;

R.  keďže so zreteľom na súčasný trend v nasledujúcich 10 až 15 rokoch sa bude 90 % svetového rastu vytvárať mimo EÚ; domnieva sa preto, že je potrebné pokračovať v rozvoji a podpore stratégií reálneho rastu a tvorby pracovných miest v členských štátoch; keďže je nevyhnutné zaviesť inovatívne priemyselné a trhové politiky s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť v rámci EÚ a globálnu konkurencieschopnosť EÚ, a teda zaručiť udržateľné a sociálne inkluzívne príležitosti pre zamestnanosť;

S.  keďže 20 % výdavkov Európskeho sociálneho fondu by sa malo použiť na riešenie chudoby a sociálneho vylúčenia v členských štátoch;

T.  keďže v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) bolo už schválených 69 projektov v 18 krajinách a 56 operácií (celkové financovanie v rámci EFSI vo výške približne 1,4 miliárd EUR) a očakáva sa, že to bude viesť k investíciám v objeme viac než 22 miliárd EUR a účasti približne 71 000 MSP; keďže v záujme splnenia dlhodobých barcelonských záväzkov je potrebné vynaložiť väčšie úsilie na zabezpečenie finančných prostriedkov pre sociálnu infraštruktúru, ako je starostlivosť o deti; keďže tieto projekty zahŕňajú predovšetkým projekty veľkej infraštruktúry, zatiaľ čo malé a stredné podniky a mikropodniky sú zvyčajne vylúčené z týchto fondov napriek ich dôležitosti ako chrbtice európskeho hospodárstva a generátora kvalitných pracovných miest;

U.  keďže podniky sociálneho hospodárstva predstavujú 2 milióny podnikov (10 % všetkých podnikov EÚ), ktoré zamestnávajú viac ako 14 miliónov ľudí, čo predstavuje približne 6,5 % pracovníkov v EÚ;

V.  keďže najvzdialenejšie regióny čelia obrovským ťažkostiam súvisiacim s ich špecifickými charakteristikami, ktoré obmedzujú ich potenciál rastu; keďže miera nezamestnanosti v týchto regiónoch sa pohybuje od 15 % do 32,4 %;

W.  keďže 6,9 milióna občanov EÚ si v súčasnosti uplatňuje svoje základné právo na voľný pohyb a žije a pracuje v inej krajine EÚ; keďže počet cezhraničných pracovníkov predstavuje viac ako 1,1 milióna; keďže voľný pohyb osôb má zásadný význam pre väčšie zbližovanie európskych krajín;

X.  keďže zvyšujúci sa počet utečencov v Európe si žiada solidaritu a vyrovnanejšie a väčšie úsilie zo strany členských štátov a regionálnych a miestnych orgánov, pokiaľ ide o integračné opatrenia, ako je sociálna pomoc, v súlade s príslušnými právnymi predpismi EÚ v oblasti azylu a strednodobé až dlhodobé akcie a stratégie pre prijímanie a integráciu utečencov do spoločnosti;

Investovanie do ľudí

1.  zdôrazňuje, že nutnosť investovať do sociálneho rozvoja nie je len prostriedkom, ako zaručiť možnosť dosiahnuť udržateľný a inkluzívny hospodársky rozvoj a konvergenciu, ale musí byť aj osobitným cieľom ako takým; zdôrazňuje preto význam kvality ukazovateľov zamestnanosti, chudoby a nerovnosti; víta výzvu Komisie na investície do služieb, ako sú podpora bývania, zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti a rehabilitačné služby; zdôrazňuje, že hlavným cieľom všetkých politík EÚ by mala zostať hospodárska a sociálna súdržnosť a že je potrebné vynaložiť viac úsilia na realizáciu komplexnejšieho a objektívnejšieho hodnotenia na základe rozmanitosti a charakteristík členských štátov;

2.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojom ročnom prieskume rastu (RPR) zdôrazňuje potrebu venovať väčšiu pozornosť sociálnej spravodlivosti v kontexte nových národných programov stability a reforiem a do postupu pri makroekonomickej nerovnováhe (PMN) pridáva tri ukazovatele v oblasti zamestnanosti (miera aktivity obyvateľstva, nezamestnanosť mladých a dlhodobá nezamestnanosť); naliehavo žiada, aby mali tieto ukazovatele skutočne rovnakú váhu ako existujúce ukazovatele, čo im umožní začať hĺbkovú analýzu v príslušných členských štátoch a zaručiť, že ich vnútorné nerovnováhy sa budú ďalej hodnotiť, pričom sa navrhnú a budú monitorovať hospodárske a sociálne reformy;

3.  víta skutočnosť, že Komisia v tomto ročnom prieskume rastu postavila sociálnu spravodlivosť do stredobodu oživenia európskeho hospodárstva; zdôrazňuje úspechy EÚ v oblasti konvergencie vytvorením EMÚ a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na väčšie posilnenie sociálneho zbližovania v Únii; žiada Komisiu, aby definovala a vyčíslila svoju koncepciu sociálnej spravodlivosti, ktorá sa má dosiahnuť prostredníctvom ročného prieskumu rastu na rok 2016 a európskeho semestra, pričom zohľadní politiku v oblasti zamestnanosti i sociálnu politiku;

4.  konštatuje, že kvalitné a inkluzívne pracovné miesta sú zásadným pilierom sociálnej spravodlivosti a podporujú ľudskú dôstojnosť pre všetkých; domnieva sa, že v tomto zmysle musia byť vytváranie kvalitných pracovných miest a tvorba rastu stredobodom politík EÚ a členských štátov, najmä politík týkajúcich sa mladých ľudí a generácie vo veku nad 55 rokov, ako spôsob budovania udržateľnejších sociálnych ekonomík v EÚ; nalieha na členské štáty, aby zaviedli a ďalej rozvíjali politiky zamestnanosti mladých ľudí a prispôsobili tieto politiky skutočným potrebám trhu práce;

5.  vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov podporila typy spolupráce zahŕňajúcej vlády, podniky vrátane sociálnych podnikov, vzdelávacie zariadenia, personalizované služby, občiansku spoločnosť a sociálnych partnerov, a to na základe výmeny najlepších postupov a s cieľom lepšie zladiť systémy vzdelávania a odbornej prípravy členských štátov, aby bolo možné bojovať proti nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými kvalifikáciami, uspokojovať potreby trhu práce a podporiť prístup k zamestnaniu a jeho udržanie na otvorenom trhu práce pre všetkých ľudí v Európe, najmä prostredníctvom duálneho odborného vzdelávania; nabáda členské štáty, aby v spolupráci so sociálnymi partnermi starostlivo navrhli a zhodnotili ex ante všetky štrukturálne reformy v národných vzdelávacích systémoch, aby sa zaručilo, že vzdelanie poskytne občanom náležité nástroje; vyzýva členské štáty, aby do svojich programov vzdelávania a odbornej prípravy zahrnuli podnikateľskú kultúru a zásady sociálneho hospodárstva; vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov podporila širšiu investičnú stratégiu celého cyklu vzdelávania a odbornej prípravy, ktorý zahŕňa všetky odvetvia celoživotného vzdelávania, učenie sa prácou a praktický výcvik a formálne aj neformálne vzdelávanie;

6.  poznamenáva, že vzdelávacie úsilie je v prvom rade zamerané na mladšiu časť pracovnej sily, avšak mnohé členské štáty potrebujú rozšíriť zameranie vzdelávania pracovnej sily tak, aby zahŕňalo vzdelávanie dospelých a odbornú prípravu; zdôrazňuje, že z nedostatočných investícii do vzdelávania, najmä digitálnych zručností, plynie riziko pre konkurenčné postavenie Európy a pre zamestnateľnosť európskej pracovnej sily; preto povzbudzuje členské štáty, aby si ako prioritu stanovili rozsiahle vzdelávanie v oblasti digitálnych zručností; vyzýva Komisiu, aby na úrovni členských štátov presadzovala širšiu investičnú stratégiu pre celý cyklus vzdelávania a odbornej prípravy zahŕňajúci všetky sektory celoživotného vzdelávania, učenie sa prácou a praktický výcvik, duálne vzdelávanie a formálne aj neformálne vzdelávanie a aby zohľadnila potrebu zlepšiť vzdelávanie dospelých s cieľom reagovať na demografické zmeny lepším prispôsobením systémov členských štátoch v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy potrebám trhu práce; vyzýva členské štáty, aby podporovali učňovské vzdelávanie a plne využívali prostriedky programu ERASMUS +, ktoré sú k dispozícii pre učňov, s cieľom zaručiť kvalitu a atraktívnosť tohto druhu odbornej prípravy;

7.  zdôrazňuje potrebu investovať do ľudí v čo najskoršej fáze životného cyklu, aby sa znížila nerovnosť a podporilo sociálne začlenenie v mladom veku; preto požaduje zabezpečenie prístupu ku kvalitným, inkluzívnym a cenovo dostupným službám vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve (VSRD) pre všetky deti vo všetkých členských štátoch;

8.  pripomína význam zručností a schopností získaných v neformálnom a informálnom vzdelávacom prostredí z hľadiska zlepšenia zamestnateľnosti mladých ľudí a ľudí, ktorí boli po určitý čas mimo trhu práce v dôsledku opatrovateľských povinností; zdôrazňuje preto, že je dôležité vytvoriť systém validácie neformálnych a informálnych foriem znalostí a skúseností, najmä znalostí a skúseností získaných prostredníctvom dobrovoľníckych činností; domnieva sa, že jednotné osvedčovanie a vzájomné uznávanie kvalifikácií prispeje k preklenutiu priepasti medzi nedostatkom zručností na európskom trhu práce a mladými uchádzačmi o zamestnanie; trvá na tom, aby sa pristúpilo k vykonávaniu rámca celoživotného vzdelávania zameraného na flexibilnú dráhu vzdelávania, v ktorej sa bude uznávať formálne, ale aj neformálne a informálne vzdelávanie, s cieľom podnietiť rovnocennosť a sociálnu súdržnosť a poskytnúť možnosť zamestnania zraniteľnejším skupinám;

9.  víta návrh Komisie posilniť záruku pre mladých ľudí na národnej, regionálnej a miestnej úrovni a zdôrazňuje jej význam pre prechod zo školy do zamestnania; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že záruka pre mladých ľudí nebola v mnohých členských štátoch účinne implementovaná; zdôrazňuje potrebu zaručiť vhodné formy spolupráce medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti na miestnej, vnútroštátnej a európskej úrovni a sociálnymi podpornými službami, a to väčšinovými i individualizovanými; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby záruka pre mladých mala dosah na mladých ľudí, ktorí sú vystavení viacnásobnému vylúčeniu a extrémnej chudobe; vzhľadom na to vyzýva Komisiu, aby zvážila cielené preskúmanie záruky pre mladých ľudí a jej finančných nástrojov vrátane Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí; je presvedčený, že Komisia môže zohrávať úlohu v zameraní pozornosti členských štátov na potrebu konať a uľahčiť výmenu osvedčených postupov, pokiaľ ide o to, ako najlepšie bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí;

10.  víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa individualizovaného prístupu k dlhodobo nezamestnaným, ale je znepokojený vážnou situáciou dlhodobo nezamestnaných v Európe, ktorých počet prevyšuje 12 miliónov; domnieva sa, že takýto prístup si bude vyžadovať zvýšené úsilie v oblasti ľudských zdrojov, ako potrebnú úroveň vzdelania zúčastnených, aby mohli usmerňovať nezamestnaných, pokiaľ ide o to, ako odstrániť prípadné nedostatky vo vzdelaní alebo odbornej príprave; žiada primeranú podporu uchádzačom o zamestnanie v podobe poskytovania integrovaných služieb a prístupu k vysoko kvalitnému vzdelaniu a odbornej príprave, aby sa odstránili prípadné nedostatky; zdôrazňuje, že profesijné kvalifikačné procesy si vyžadujú primerané finančné zdroje, ktoré je potrebné smerovať k nezamestnaným osobám všetkých vekových kategórií, a že na to, aby boli aktívne politiky v oblasti zamestnanosti účinné, musia obsahovať požiadavky na príslušné vnútroštátne orgány a zamestnávateľov, ako aj na dlhodobo nezamestnaných;

11.  pripomína, že integrácia nezamestnaných osôb má zásadný význam pre ich sebadôveru, život a budúci rozvoj a je kľúčom k boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a v neposlednom rade prispeje k zabezpečeniu udržateľnosti vnútroštátnych systémov sociálneho zabezpečenia; domnieva sa, že je potrebné vziať do úvahy sociálnu situáciu týchto občanov a ich potreby; zdôrazňuje však, že 12,7 % osôb v produktívnom veku trpí chudobou pracujúcich (na základe údajov za rok 2014, zvýšenie z 11 % v roku 2009), takže je nevyhnutný prístup zahŕňajúci integrované aktívne začlenenie a sociálne investície; žiada Komisiu, aby zapojila členské štáty do stratégií a opatrení zameraných na zníženie chudoby a sociálneho vylúčenia v súlade so stratégiou Európa 2020; vyzýva Komisiu, aby podporila snahy o vytvorenie inkluzívnych možností celoživotného vzdelávania pre pracovníkov a uchádzačov o prácu všetkých vekových kategórií a aby čo najskôr prijala opatrenia na zlepšenie prístupu k finančným prostriedkom EÚ a prípadne uvoľnila ďalšie zdroje, ako to bolo v prípade Iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

12.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby sa úsilie EÚ v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu aktívne zameralo na rastúci počet ľudí bez domova, ktorých momentálne nezachytávajú ukazovatele používané na meranie cieľa EÚ v oblasti boja proti chudobe, ale ktorí predstavujú znepokojivú sociálnu realitu, v ktorej sa ročne ocitnú minimálne 4 milióny ľudí(21);

13.  zdôrazňuje potrebu rýchlo a účinne reagovať na potreby nezamestnaných ľudí vo veku nad 55 rokov; žiada Komisiu i členské štáty, aby podporovali flexibilné riešenia zamestnania pre týchto ľudí (vrátane čiastočného pracovného úväzku a dočasného zamestnania), ktoré budú uspokojovať ich osobitné potreby, a tým sa zabráni ich predčasnému vypadnutiu z pracovného pomeru; zdôrazňuje, že je dôležité, aby starší zamestnanci na pracovisku odovzdávali svoje poznatky a skúsenosti mladším pracovníkom, napríklad tým, že budú na pracovisku viac zapojení do procesov odbornej prípravy, čím sa zabezpečí, že sa pracovníci starší ako 55 rokov neocitnú v situácii bez práce;

Štrukturálne reformy sociálnym a zodpovedným spôsobom

14.  konštatuje, že EÚ ako celok aj mnohé členské štáty EÚ naďalej trpia štrukturálnymi problémami, ktoré je naliehavo potrebné riešiť; je znepokojený sociálnym vplyvom opatrení fiškálnych úprav, ktoré sa zameriavajú na zníženie výdavkov, a zdôrazňuje, že by hospodárska politika mala byť v súlade s článkom 9 ZFEÚ; poukazuje na to, že je potrebné naďalej uprednostňovať verejné a súkromné investície a spoločensky a ekonomicky vyvážené štrukturálne reformy, ktoré znižujú nerovnosti, a podporovať udržateľný rast a zodpovednú fiškálnu konsolidáciu (s ohľadom na udržateľnosť dlhu, ekonomický cyklus a investičné medzery), vrátane politík v oblasti príjmov prostredníctvom boja proti daňovým podvodom a vyhýbaniu sa daňovej povinnosti, čím sa posilní vývoj smerom k väčšej súdržnosti a vzrastajúci sociálnej konvergencii; domnieva sa, že tieto politiky podporujú priaznivé prostredie pre podnikanie a verejné služby s cieľom vytvárať kvalitné pracovné miesta, dosahovať sociálny pokrok a podporovať investície, ktoré poskytujú sociálne aj ekonomické prínosy; zdôrazňuje, že tieto priority sa dosiahnu, len ak budú primerané investície do ľudského kapitálu a do celoživotného vzdelávania prioritou a spoločnou stratégiou; trvá na zapojení sociálnych partnerov, pokiaľ ide o štrukturálne reformy a politiky na trhu práce;

15.  zdôrazňuje, že sociálne zodpovedné reformy sa musia zakladať na solidarite, integrácii, sociálnej spravodlivosti a spravodlivom prerozdelení bohatstva – to je model, ktorý zaručuje rovnosť a sociálnu ochranu, chráni zraniteľné skupiny a zlepšuje životnú úroveň všetkých občanov;

16.  zdôrazňuje potrebu presadzovať a chrániť sociálne trhové hospodárstvo, ktoré vytvára rámec, v ktorom konkurencieschopnosť a vysoké sociálne normy prispievajú k sociálnej spravodlivosti a sociálna spravodlivosť stimuluje konkurencieschopnosť; ďalej zdôrazňuje, že je nevyhnutné nájsť rovnováhu medzi hospodárskymi hľadiskami a potrebou zabezpečiť účinnú fiškálnu konsolidáciu, udržateľné hospodárstvo, skutočnú sociálnu súdržnosť a zvýšenú sociálnu ochranu; vyzýva Komisiu, aby rozšírila svoj prístup k platobnej neschopnosti a bankrotu(22) a zlepšila reštrukturalizáciu dlhu a programy „druhej šance“;

17.  zdôrazňuje, že ročný prieskum rastu by mal konzistentnejšie hodnotiť vývoj nerovnosti v Európe prostredníctvom ekonomických ukazovateľov, akými sú indexy Gini a Palma;

18.  vyzýva členské štáty, aby sa aktívne zapojili do platformy pre nelegálnu prácu a v nadväznosti na výmenu osvedčených postupov prijali konkrétne opatrenia s cieľom vyrovnať sa s nelegálnou prácou, tzv. schránkovými firmami a predstieranou samostatnou zárobkovou činnosťou, pretože ohrozujú kvalitu práce, ako aj prístup pracovníkov k systémom sociálnej ochrany a k národným verejným financiám, čo vedie k nekalej hospodárskej súťaži medzi európskymi podnikmi; vyzýva členské štáty, aby sa viac snažili o to, aby sa nelegálna práca zmenila v deklarovanú prácu, a primerane vybavili inšpekcie práce, posilnili mechanizmy inšpekcie práce a navrhli opatrenia, ktoré umožnia pracovníkom prejsť zo šedej ekonomiky do oficiálnej ekonomiky, a aby tak získali prístup k systémom na ochranu pracovníkov; nabáda členské štáty, aby zaviedli daňové sadzby súvisiace so stupňom stability a kvality rôznych foriem pracovnoprávnych vzťahov ako jeden zo stimulov stálych pracovných zmlúv;

19.  domnieva sa, že mzdový rozptyl zvyšuje nerovnosť a škodí produktivite a konkurencieschopnosti podnikov; žiada Komisiu a členské štáty, aby vykonávali opatrenia zlepšujúce kvalitu pracovných miest s cieľom obmedziť roztrieštenosť trhu práce v kombinácii s opatreniami na zvýšenie minimálnych miezd na primeranú úroveň v súlade so zásadou subsidiarity a posilniť kolektívne vyjednávanie a postavenie pracovníkov v systémoch stanovovania miezd, aby sa znížilo mzdové rozpätie; je presvedčený, že je to potrebné vykonať s cieľom podporiť celkový dopyt a hospodárske oživenie, znížiť mzdové nerovnosti a bojovať proti chudobe pracujúcich;

20.  domnieva sa, že starostlivo zvážená flexiistota prispieva k zabráneniu pracovnej roztrieštenosti a k podpore zachovania udržateľnej kvalitnej zamestnanosti, ale obáva sa, že v mnohých členských štátoch nie je flexiistota dostatočne uplatňovaná; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby pri uplatňovaní modelu flexiistoty zabezpečili v prípade potreby ochranu pracovných práv a noriem sociálneho zabezpečenia; vyzýva členské štáty, aby modernizovali svoje právne predpisy na ochranu zamestnanosti s cieľom podporiť väčšiu stabilitu v zamestnaní a bezpečnosť pri prechode medzi pracovnými miestami, ako aj – v prípade potreby – prostredníctvom užšej a lepšej spolupráce medzi verejnými a súkromnými službami zamestnanosti, a prístup zamestnancov k právam sociálneho zabezpečenia; niekoľko členských štátov vykonalo reformy, ktorých pozitívne výsledky sú viditeľné napríklad vo zvyšovaní miery zamestnanosti, ale ľutuje, že v niektorých prípadoch uprednostnili v reformách trhu práce flexibilitu na úkor pracovnej istoty, čo vedie k neistote a nedostatočnej ochrane zamestnania; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila monitorovanie zneužívania opakovaného uzatvárania zmlúv na dobu určitú, ako aj po sebe nasledujúcich atypických zmlúv v súkromnom i verejnom sektore;

21.  vyzýva členské štáty, aby vzali do úvahy celkový vývoj príjmov pracovníkov verejných služieb, prípadne aj minimálnych príjmov bez toho, aby bol dotknutý rast produktivity, udržateľným a stabilným spôsobom, ktorý neohrozí ich vlastné právomoci;

22.  víta iniciatívu Komisie týkajúcu sa investícií do ľudského kapitálu s cieľom obnoviť úroveň zamestnanosti a udržateľného rastu, ale je veľmi znepokojený skutočnosťou, že verejné výdavky na vzdelávanie zaznamenali pokles o 3,2 %(23) od roku 2010 a pokles v jedenástich členských štátoch v poslednom roku, pre ktorý sú údaje k dispozícii (2013);

23.  zdôrazňuje význam aktívnych politík v oblasti trhu práce v súčasnom kontexte; vyzýva členské štáty, aby zvýšili rozsah a účinnosť aktívnych politík trhu práce;

24.  poznamenáva, že je potrebné chápať prechod k digitálnemu hospodárstvu v kontexte zvyšovania kvalifikácie a odbornej prípravy, ako aj nových foriem zamestnania;

25.  vyzýva členské štáty, aby postupne presúvali daňové zaťaženie z práce na iné zdroje spôsobom, ktorý nebude prekážať ani najzraniteľnejším skupinám v spoločnosti, najmä zle plateným pracovníkom, ani celkovej konkurencieschopnosti, a pritom zabezpečili dlhodobú udržateľnosť verejných dôchodkových systémov a zodpovedajúce financovanie systémov sociálneho zabezpečenia a sociálnej ochrany; vyzýva členské štáty, aby takisto implementovali daňové predpisy, ktoré podporia stimuly pre podnikanie a tvorbu pracovných miest, najmä pre mladých ľudí a aj pre osoby nad 55 rokov, aby bolo možné využiť odborné skúsenosti týchto pracovníkov a zabezpečiť odovzdanie ich znalostí a posilniť projekty v oblasti výskumu a inovácií v európskych podnikoch; naliehavo vyzýva členské štáty, aby znížili administratívnu záťaž s cieľom podporiť podnikanie mladých ľudí;

26.  vyzýva, aby sa v rámci európskeho semestra a RPR vyhodnotila dôležitosť politík v oblasti príjmov vrátane dôchodkov, ukazovateľov príjmov a fiškálnej politiky, s cieľom zabezpečiť sociálnu súdržnosť a zvrátiť trend nerovnosti;

27.  vyzýva členské štáty, aby posúdili a zvýšili investície do svojich súčasných systémov sociálnej ochrany, aby efektívne riešili problém chudoby a nerovností a zamedzovali chudobe a nerovnostiam, a zároveň aby boli ich systémy sociálnej ochrany udržateľné vzhľadom na očakávané demografické, sociálne a hospodárske výzvy a aby zlepšovali odolnosť členských štátov v časoch krízy; zdôrazňuje, že vysokokvalitné systémy sociálneho zabezpečenia a sociálne investície sú mimoriadne dôležité, ak si chce Európa zachovať svoju hlavnú konkurenčnú výhodu – vysoko kvalifikovaných pracovníkov a produktívne podniky;

28.  v súlade so zásadou subsidiarity by si členské štáty mali ponechať plnú zodpovednosť za organizáciu svojich dôchodkových systémov aj za rozhodovanie o úlohe každého z troch pilierov dôchodkového systému v jednotlivých členských štátoch. domnieva sa, že by dôchodkové systémy mali poskytovať záruky proti chudobe v starobe a že z tohto dôvodu je nutné vykonávať politiky pre zabezpečenie silného, udržateľného a primeraného prvého dôchodkového piliera;

29.  nabáda členské štáty, aby sa maximálne vynasnažili odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a prijali aktívnejšie opatrenia na podporu účasti žien na pracovnom trhu; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podľa okolností v súlade so zásadou subsidiarity a za pomoci sociálnych partnerov propagovali rodinne zamerané politiky, ktoré by zabezpečili lepšiu starostlivosť o ďalšie závislé osoby a tiež schopnosť rodičov ako takú, vhodné ustanovenia týkajúce sa materskej a rodičovskej dovolenke a finančne prístupnú starostlivosť o deti, ktorá by zabezpečila dobré podmienky pre deti, a umožnili ošetrujúcim osobám rovnaký prístup na pracovný trh, aby bolo možné dosiahnuť väčšiu vyváženosť medzi súkromným a pracovným životom, čo je dôležité najmä pri zapájaní žien na pracovný trh; nabáda členské štáty, aby preskúmali pretrvávanie nízkej pôrodnosti v EÚ a zvážili uplatnenie výhodnejšej daňovej diferenciácie podľa počtu detí v domácnosti; vyzýva členské štáty, aby poskytovali rodinám pomoc nielen prostredníctvom finančnej podpory, ale aj vo forme služieb;

30.  poznamenáva, že nízka hustota obyvateľstva alebo vysoké rozptýlenie obyvateľstva značne zvyšujú náklady na poskytovanie verejných služieb, akými sú zdravotná starostlivosť a školstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri analyzovaní účinkov demografických zmien a ich vplyvu na udržateľnosť verejných financií zohľadňovali uvedené príčiny a následky;

31.  zdôrazňuje skutočnosť, že v záujme účinnosti je potrebné zamerať investície EFSI na vytváranie nových investícií v oblastiach, v ktorých je nízka chuť investovať, namiesto toho, aby nahrádzali investície, ktoré by boli vytvorené inde, alebo vysoko ziskové investície, ktoré by sa uskutočnili tak či tak; opakovane zdôrazňuje význam investícií do ľudského kapitálu a iných sociálnych investícií, ako sú zdravotná starostlivosť, starostlivosť o deti alebo cenovo dostupné bývanie, a zdôrazňuje potrebu účinného vykonávania balíka týkajúceho sa sociálnych investícií;

32.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili všetky úrovne správy a príslušné zainteresované strany do určenia prekážok, ktoré bránia investíciám, a zamerali sa pritom na regióny a sektory, v ktorých je to najnaliehavejšie, ako aj na sprístupnenie primeraných nástrojov spájajúcich verejné a súkromné financovanie;

Podpora udržateľného rastu prostredníctvom oživenia investícií

33.  zdôrazňuje potrebu podporovať udržateľný inkluzívny rast, ktorý vedie k vytváraniu väčšieho počtu a kvalitnejších pracovných miest pre všetkých a konkrétnych vyhliadok, a to aj pre mladých ľudí, s cieľom reagovať na vnútorné a vonkajšie výzvy, ktorým čelí EÚ; podotýka, že s cieľom zabezpečiť udržateľnosť by sa mala väčšia pozornosť venovať prispôsobeniu existujúcich pracovných miest, a to aj pracovných miest pre ohrozené skupiny obyvateľstva, rýchlo sa meniacemu pracovnému trhu a novo vznikajúcim odvetviam;

34.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa zamerali na mikropodniky, malé a stredné podniky, ktoré sú kľúčovým prvkom pri zabezpečovaní udržateľného a inkluzívneho rozvoja a vytvárania pracovných miest a pri vyrovnávaní rozdielov v pomere medzi mužmi a ženami, pokiaľ ide o samostatne zárobkovú činnosť; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zaviedli daňové režimy spojené s udržateľnými modelmi podnikania, ktoré zvýhodňujú inovatívne začínajúce podniky a uľahčujú vytváranie pracovných miest malými a strednými podnikmi, monitorovali vplyv daňových stimulov na udržateľný rozvoj a aby vytvorili mechanizmy, ktoré by mohli viesť tieto podniky k tomu, aby dosiahli medzinárodnú úroveň a fungovali v tomto kontexte; zdôrazňuje preto nutnosť zaviesť komplexné politiky na úrovni EÚ, aby umožnili členským štátom čeliť výzvam, ktoré budú predstavovať konkurenti mimo EÚ;

35.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi prijala opatrenia na zabezpečenie lepšej informovanosti o všetkých európskych fondoch a programoch, ktoré majú potenciál podporiť podnikanie, investície a prístup k financovaniu, ako je Erasmus pre podnikateľov, Európska sieť služieb zamestnanosti (sieť EURES), Program pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME), program v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a Európsky fond pre strategické investície (EFSI); pripomína význam zásady partnerstva, prístupu zdola nahor a primeraného prideľovania zdrojov;

36.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila všetky uvedené programy komplexným spôsobom s cieľom predísť konfliktom medzi cieľmi a požiadavkami a obmedziť byrokraciu; súčasťou tohto preskúmania by mala byť analýza implementácie každým členským štátom, čím sa zabezpečí väčšia rovnosť v prístupe k finančným prostriedkom;

37.  Európsky sociálny fond by mal venovať viac prostriedkov na financovanie možnosti, aby sa nezamestnaní pracovníci okrem programov odbornej prípravy vo svojej krajine pôvodu zapojili aj do programov odbornej prípravy v členských štátoch EÚ, čím sa uľahčí ich integrácia na európskom trhu práce, ktorý si zvolia, a podporí sa tak ich európske občianstvo;

38.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali politiky oživujúce záujem o podnikanie medzi mladými ľuďmi už od útleho veku, a to vytváraním príležitostí pre stáže a návštevy podnikov;

39.  vyzýva členské štáty, aby v záujme podpory podnikania medzi mladými ľuďmi podporovali združenia a iniciatívy, ktoré pomáhajú mladým podnikateľom pri vypracúvaní inovačných projektov, tým, že im poskytnú administratívnu, právnu alebo organizačnú podporu;

40.  zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva vrátane podnikov poskytujúcich sociálne služby sa pri získavaní súkromného alebo verejného financovania stretávajú s ešte väčšími ťažkosťami ako tradičné podniky, čo je okrem iného spôsobené tým, že pracovníci inštitúcií finančného sprostredkovania nepoznajú realitu týchto podnikov; zdôrazňuje potrebu poskytnúť im väčšiu podporu, najmä pokiaľ ide o prístup k rozličným formám financovania vrátane európskych fondov; zdôrazňuje aj skutočnosť, že treba obmedziť administratívnu záťaž v záujme podpory sociálnych podnikov; nalieha, že je nutné poskytnúť im právny rámec, napr. prostredníctvom európskeho štatútu družstiev, združení, nadácií a vzájomných spoločností, uznať ich činnosť v EÚ a zabrániť nekalej hospodárskej súťaži; vyzýva Komisiu, aby podporovala investície do sociálneho hospodárstva, a oceňuje skutočnosť, že časť financovania programu EaSI je vyčlenená na pomoc zabezpečovaniu prístupu k financovaniu podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva;

41.  zdôrazňuje vysokú spoločenskú a hospodársku hodnotu investícií v oblasti sociálnej ochrany vrátane sociálnych služieb;

Lepšie využívanie európskych fondov na podporu sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti

42.  víta v prvý rok vykonávania EFSI a jeho úlohu, ktorou je podpora najlepších projektov na európskej úrovni; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že EFSI umožní lepšie sociálne a hospodárske zbližovanie členských štátov a ich regiónov v rámci EÚ a že všetky členské štáty využijú možnosť prístupu k tomuto fondu v súlade s cieľmi kohéznej politiky; vyzýva Komisiu, aby monitorovala a kontrolovala investície v rámci EFSI; je presvedčený, že treba zverejniť správu, ktorá by sa mala zamerať na audit a meranie ekonomického a sociálneho vplyvu príslušných investícií v reálnom vyjadrení;

43.  poukazuje na to, že investičné priority musia byť orientované na projekty v oblasti infraštruktúry, ktoré sú jednoznačne potrebné na zaručenie väčšej súdržnosti, sociálnej spravodlivosti alebo rozvoja ľudského kapitálu, alebo na zvýšenie udržateľného inkluzívneho rastu; vyzýva Komisiu, aby v prípade každého investičného projektu financovaného z prostriedkov EÚ požadovala predchádzajúcu prezentáciu očakávaných sociálnych a hospodárskych výsledkov a jeho následné monitorovanie a vyhodnotenie; poukazuje na to, že je nutné zabrániť negatívnemu vplyvu, ktoré by mohli mať tieto projekty na životné prostredie;

44.  vzhľadom na ťažkosti členských štátov plne využívať európske fondy zdôrazňuje, že EÚ musí zabezpečovať riadne a lepšie využívanie svojich investícií, ktoré musia byť v súlade s jej prioritami a so základnými hodnotami, ako je uvedené v zmluvách a Charte základných práv, ako aj efektívne riadenie svojich zdrojov, a musí znížiť administratívne zaťaženie a prekážky v súvislosti s prístupom, vykonávaním a hodnotením; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť, aby mali všetky podniky rovnakú možnosť prístupu k financovaniu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dôkladné monitorovanie využívania finančných prostriedkov EÚ;

45.  víta výzvu Komisie adresovanú členským štátom, aby zintenzívnili sociálne investície s cieľom podporiť hospodársku, teritoriálnu a sociálnu súdržnosť, najmä v oblasti (formálnej a neformálnej) zdravotnej a dlhodobej starostlivosti, ako aj sociálnych služieb, starostlivosti o dieťa, podpory bývania a rehabilitačných služieb; vyzýva podniky a všetkých ďalších oprávnených príjemcov, aby lepšie využívali investičné mechanizmy, ktoré sú poskytované európskymi fondmi a projektmi, ktoré majú priame uplatňovanie; ďalej vyzýva Komisiu, aby monitorovala, či členské štáty riadne vykonávajú odporúčania EÚ;

46.  zdôrazňuje, že formálni a najmä neformálni opatrovatelia predstavujú dôležitý pilier v rámci snahy zvládnuť rýchlo rastúce požiadavky súvisiace s budúcimi systémami starostlivosti v Európe; zdôrazňuje potrebu zlepšiť sociálnu ochranu opatrujúcich rodinných príslušníkov, ktorí musia často obmedziť svoju platenú prácu, aby mohli poskytovať neplatenú starostlivosť, a preto strácajú práva na sociálne zabezpečenie;

47.  uznáva úsilie Komisie zvýšiť využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a berie na vedomie návrh Komisie členským štátom týkajúci sa financovania technickej pomoci; zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky by sa nemali použiť výlučne na vykonávanie odporúčaní pre jednotlivé krajiny, pretože by to mohlo viesť k tomu, že by sa vynechali iné dôležité oblasti investovania;

48.  súhlasí s tým, že je potrebné rozvíjať proces hospodárskej a sociálnej konvergencie s cieľom podporiť sociálnu, hospodársku a územnú súdržnosť v členských štátoch a ich regiónoch a medzi nimi, ale zdôrazňuje, že to treba považovať za cieľ spoločného projektu, v ktorom zohráva kľúčovú úlohu sociálny dialóg a zapojenie všetkých relevantných zúčastnených strán; poukazuje na to, že sociálna politika je súčasťou spoločných právomocí rozdelených medzi EÚ a členské štáty a že úloha EÚ v tejto oblasti je v súlade s článkom 153 ZFEÚ a so zásadou subsidiarity obmedzená na podporu a dopĺňanie činnosti členských štátov;

49.  vyzýva na riešenie ekonomických nerovností, ktoré sú prekážkou brániacou dlhodobému hospodárskemu rastu; zdôrazňuje, že rozdiely medzi najchudobnejšími regiónmi a zvyškom EÚ sa prehlbujú, a požaduje bezodkladné cielené úsilie na európskej aj vnútroštátnej úrovni na podporu súdržnosti a rastu v týchto regiónoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto podporili strategické investície s cieľom zvýšiť konkurencieschopnosť v súlade s článkom 174 ZFEÚ, najmä v regiónoch, ktoré sú závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami;

50.  vyzýva Komisiu, aby rozšírila uplatňovanie článku 349 ZFEÚ s cieľom dosiahnuť väčšiu integráciu najvzdialenejších regiónov do Európy regiónov a aby diferencovala politiky EÚ s cieľom zaručiť rovnakú hodnotu regiónov a podporiť väčšiu konvergenciu; zdôrazňuje, že je nutné venovať osobitnú pozornosť najvzdialenejším regiónom, nielen pokiaľ ide o prideľovanie finančných prostriedkov, ale aj o vplyv, ktorý európske politiky môžu mať na ich sociálnu situáciu a úroveň zamestnanosti; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že európske rozhodnutia a prideľovanie finančných prostriedkov bude sprevádzať náležité monitorovanie a že prinesú výrazné zlepšenie životných podmienok občanov najvzdialenejších regiónov;

51.  vyzýva Komisiu, aby v rámci preskúmania VFR v polovici trvania preverila možnosť zvýšenia financovania z ESF na zabezpečenie primeranosti jeho cieľov a zohľadnenie nových výziev, ktoré boli zahrnuté, ako je dlhodobá nezamestnanosť alebo začlenenie utečencov. vyzýva tiež na to, aby sa v rámci viacročného finančného rámca vytvoril konkrétny program pre tie subregióny EÚ, v ktorých miera nezamestnanosti presahuje 30 %, ako bolo dohodnuté;

Sociálne začlenenie ako príležitosť pre spoločnosť

52.  víta obnovenie integrovaných usmernení stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že dôležitosť stratégie Európa 2020 od jej vytvorenia vzrástla, a vyzýva členské štáty, aby posilnili jej uplatňovanie v praxi; žiada Komisiu a Radu, aby pozornejšie sledovali jej vykonávanie na celosvetovej a vnútroštátnej úrovni; domnieva sa, že je nevyhnutné začať pripravovať scenár na obdobie po stratégii Európa 2020 spojený s cieľmi trvalo udržateľného rozvoja;

53.  je znepokojený tým, že práca už sama o sebe nie je zárukou toho, že sa človek vymaní z chudoby, ani najlepším nástrojom na zaistenie sociálneho začlenenia, keďže v roku 2014 trpelo chudobou 12,7 % zamestnaných osôb v produktívnom veku, čo predstavuje zvýšenie oproti 11 % v roku 2009; vyzýva Komisiu, aby predložila integrovanú stratégiu EÚ zameranú na boj s chudobou, aby bolo možné bojovať proti mnohostrannosti chudoby vo všetkých skupinách, najmä v prípade najviac ohrozených skupín, a podporovať ich integrované aktívne zapojenie, ktoré by bolo podporené právom na skutočnú sociálnu ochranu; v tomto zmysle opätovne vyzýva Komisiu, aby predložila iniciatívu, ktorá by podporila zavedenie minimálnej mzdy v členských štátoch bez toho, aby došlo k porušeniu zásady subsidiarity;

54.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali a monitorovali efektívnejšie, účinnejšie a inkluzívnejšie formy systémov sociálnej ochrany a podpory príjmu, aby sa zabezpečilo, že tieto systémy poskytnú adekvátnu životnú úroveň nezamestnaným a osobám, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, a aby zároveň zaručili, že tieto mechanizmy nebudú udržiavať sociálnu závislosť a budú zaručovať prístup k vzdelávaniu, odbornej príprave a príležitostiam, ktoré im umožnia vstup na trh práce; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si vymieňali osvedčené postupy týkajúce sa účinnosti minimálneho príjmu z hľadiska znižovania nerovnosti a sociálneho vylúčenia v Európe;

55.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s príslušnými právnymi predpismi v oblasti udeľovania azylu prijali potrebné opatrenia, ktoré by zabezpečili zapojenie utečencov, migrantov s legálnym sídlom na území EÚ a žiadateľov o azyl do spoločnosti; zdôrazňuje však, že tieto opatrenia môžu byť účinné len vtedy, ak ich vykonajú spoločne všetky členské štáty; domnieva sa, že takýto prístup si bude vyžadovať pridelenie adekvátnych finančných prostriedkov, ktoré, vzhľadom na nestabilnú situáciu, nemôžu poskytnúť iba samotné členské štáty; vyzýva Komisiu, aby poskytla finančné prostriedky potrebné na vypracovanie komplexného prístupu k migrácii v rámci viacročného finančného rámca (VFR); vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali náležité opatrenia na pomoc utečencom usadiť sa a integrovať sa a aby zabezpečili aj to, že verejné služby budú mať dostatočné zdroje a budú včas predvídať požiadavky s cieľom uľahčiť hladký prechod utečencov na trh práce vrátane rýchleho uznávania kvalifikácií a schopností; miestne orgány a sociálni partneri by mali zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní riadnej integrácie migrantov na trh práce a predchádzaní tomu, aby boli vystavení pracovnému zneužívaniu;

56.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby do vnútroštátnych právnych predpisov v plnej miere transponovali a uplatňovali všetky ustanovenia obsiahnuté v aktualizovanej európskej migračnej agende; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia musela vo vzťahu k niekoľkým členským štátom prijať 40 rozhodnutí o porušení právnych predpisov vrátane 19 formálnych výziev členským štátom za neprijatie nevyhnutných opatrení na transpozíciu smernice o podmienkach prijímania; podporuje Komisiu v jej úsilí posilniť európsku migračnú agendu;

57.  vzhľadom na starnutie európskeho obyvateľstva a vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých oblastiach EÚ upozorňuje členské štáty na sociálne riziko, ktoré predstavuje neschopnosť zabezpečiť udržateľnosť, bezpečnosť, primeranosť a účinnosť systémov sociálneho zabezpečenia v nadchádzajúcich desaťročiach; nabáda preto členské štáty, aby vypracoval stratégiu, ktorá by zabezpečila, že v spoločnosti zostane aktívne väčšie množstvo ľudí;

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolupracovali pri odstraňovaní prekážok spravodlivej pracovnej mobility, pretože voľný pohyb je základným právom v EÚ, a aby na jednej strane konali tak, aby došlo k zvýšeniu miery zamestnanosti, a na druhej strane tak, aby sa zabezpečilo, že sa s pracovníkmi využívajúcimi možnosťou mobility v rámci EÚ bude zaobchádzať rovnako ako s pracovníkmi príslušného členského štátu, že nebude dochádzať k ich zneužívaniu alebo diskriminácii a že budú zaručené ich práva v oblasti zamestnanosti a v sociálnej oblasti;

59.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali pracovnú mobilitu medzi členskými štátmi v celej EÚ ako prostriedok k vytváraniu príležitostí pre pracujúcich aj pre podniky; žiada členské štáty, aby využívali a podporovali existujúce európske nástroje na uľahčenie tejto mobility pracovnej sily, najmä Európsku sieť služieb zamestnanosti EURES; v cezhraničných regiónoch, kde je mobilita pracovnej sily skutočne vysoká, nabáda členské štáty, aby rozvíjali cezhraničné partnerstvá siete EURES s cieľom pomôcť pracovníkom pri projektoch mobility;

60.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala konkrétny plán, ako bude európsky semester využitý na vykonávanie zásad Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

61.  konštatuje, že sociálny dialóg je kľúčovým nástrojom na zlepšenie pracovných podmienok a že – v záujme toho, aby sa zabezpečili najlepšie možné podmienky pre dialóg medzi sociálnymi partnermi, – v tejto súvislosti je predpokladom existencia silných odborových zväzov, účasť zamestnancov na záležitostiach týkajúcich sa spoločnosti a posilnenie kolektívnych dohôd; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili kvalitu sociálneho dialógu aj na európskej úrovni a zabezpečili včasné a zmysluplné konzultácie so sociálnymi partnermi, a umožnili tak potrebné analýzy a zahrnutie návrhov do rozhodovacích procesov;

62.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili svoje úsilie o riešenie sociálneho a mzdového dampingu v EÚ, ktorý významne poškodzuje postihnutých pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia členského štátu; ďalej žiada, aby do tohto úsilia boli zapojení sociálni partneri na všetkých úrovniach;

Lepšia koordinácia európskeho semestra

63.  víta odporúčanie Komisie o eurozóne, ktoré posilňuje spoločnú analýzu a vymedzenie stratégií sociálneho a hospodárskeho rozmeru členských štátov v rámci HMÚ a zdôrazňuje potrebu zladiť tieto kritériá; varuje však pred možnosťou vzniku dvojúrovňovej EÚ;

64.  domnieva sa, že východiskom pre posilnenie sociálneho rozmeru musia byť odporúčania týkajúce sa eurozóny, a to pokiaľ ide o:

   (a) sociálny rozmer zameraný na udržanie európskeho sociálneho trhového hospodárstva, vrátane usilovanie o lepšie mzdové úrovne pokiaľ možno vo forme minimálnej mzdy stanovených na dôstojné úrovni a so zapojením sociálnych partnerov, a to v súlade so zásadou subsidiarity;
   (b) sociálny rozmer zameraný na udržanie európskeho sociálneho trhového hospodárstva s predpokladom lepšej mzdovej úrovne, pokiaľ možno vo forme minimálnej mzdy stanovenej na dôstojnej úrovni a so zapojením sociálnych partnerov, a to v súlade so zásadou subsidiarity;
   (c) spoločné zasadnutia Rady EPSCO a Rady ECOFIN s cieľom podporiť tvorbu koordinovaných sociálno-ekonomických politík zameraných na podporu konkurencieschopnosti v Európe, ako aj na udržateľné oživenie rastu a vytvárania kvalitných pracovných miest;
   (d) zasadnutia ministrov práce a sociálnych vecí eurozóny s cieľom lepšie integrovať jej sociálny rozmer a náležite riešiť sociálne nerovnováhy;

65.  vyzýva Komisiu, aby čo najskôr predstavila návrh na vytvorenie piliera pre sociálne práva, ktorý by bol schopný zabezpečiť rovnaké podmienky v celej EÚ a ktorý by bol súčasťou snahy o vybudovanie skutočne celoeurópskeho pracovného trhu a tiež prostriedkom na podporu väčšieho hospodárskeho a sociálneho zbližovania, s cieľom vyriešiť ekonomické a sociálne nerovnosti, ktoré existujú v členských štátoch a medzi nimi;

66.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila primerané monitorovanie a sledovanie vykonávania odporúčaní pre jednotlivé krajiny a zaručila primeraný dôraz na otázky zamestnanosti a sociálneho začlenenia;

67.  požaduje silnejšiu úlohu pre stratégiu Európa 2020 pre inteligentný, inkluzívny a udržateľný rast a žiada, aby sa jej ciele, najmä sociálne ciele, odrážali rovnako vo všetkých nástrojoch európskeho semestra vrátane odporúčaní pre jednotlivé krajiny;

68.  víta skutočnosť, že Komisia jasne odlišuje európsku a vnútroštátnu fázu, pokiaľ ide o európsky semester; zdôrazňuje potrebu užšej koordinácie medzi európskymi inštitúciami pri tvorbe, vykonávaní a hodnotení európskej stratégie udržateľného a inkluzívneho rastu; vyzýva Komisiu, aby stanovila jasnú agendu v tomto smere, a to aj zapojením sociálnych partnerov, národných parlamentov a ďalších relevantných zúčastnených strán z občianskej spoločnosti, čím sa zabezpečí, že jarné zasadnutie Európskej rady bude hlavným časovým rámcom pre definovanie politických priorít na základe návrhov Komisie, Európskeho parlamentu a Rady; domnieva sa, že Komisia by mohla prevziať monitorovanie a podávanie správ, pokiaľ ide o to, či boli zohľadnené návrhy na uplatňovanie niektorých odporúčaní pre jednotlivé krajiny na základe konzultácií so sociálnymi partnermi;

69.  domnieva sa, že v záujme zladenia európskych a vnútroštátnych politík v oblasti rastu a zabezpečenia ich relevantnosti v praxi je nevyhnutné posilniť úlohu sociálnych partnerov na európskej a vnútroštátnej úrovni; zdôrazňuje, že v záujme dosiahnutia pokroku, pokiaľ ide o vzostupnú konvergenciu a vyváženú konkurencieschopnosť a spravodlivosť, musí sociálny dialóg pokračovať vo všetkých fázach európskeho semestra; v tomto zmysle víta úsilie Komisie zamerané na oživenie sociálneho dialógu a zjednodušený prístup zavedený ročným prieskumom rastu na rok 2015; poukazuje však na to, že situácia v mnohých členských štátoch je naďalej neuspokojivá na vnútroštátnej úrovni;

70.  domnieva sa, že Komisia by mohla posilniť úlohu úradníkov pre európsky semester prostredníctvom lepšieho vymedzenia ich cieľov a funkcií;

o
o   o

71.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.
(2) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0401.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0389.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0068.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2014)0060.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2014)0010.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0394.
(11) Prijaté texty, P7_TA(2014)0043.
(12) Prijaté texty, P6_TA(2009)0062.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2016)0033.
(14) http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf
(15) http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=89⟨Id=en≠wsId=2193&furtherNews=yes
(16) http://www.eurofound.europa.eu/european-working-conditions-surveys-ewcs
(17) Spoločná správa o zamestnanosti za rok 2016, s. 2.
(18) http://www.eca.europa.eu/Lists/ECADocuments/SR15_03/SR15_03_SK.pdf
(19) Study on Precarious Work and Social Rights (VT/2010/084), s. 164-170.
(20) Celkové neaktívne obyvateľstvo vo vzťahu k zamestnaným osobám vo veku od 20 do 64 rokov.
(21) http://ec.europa.eu/social/BlobServlet?docId=9770&langId=en
(22) Vyjadrené v odporúčaní z 12. marca 2014 (C(2014)1500).
(23) Spoločná správa o zamestnanosti za rok 2016, s. 19.

Právne oznámenie