Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2128(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0026/2016

Predkladané texty :

A8-0026/2016

Rozpravy :

PV 07/03/2016 - 15
CRE 07/03/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 08/03/2016 - 6.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0071

Prijaté texty
PDF 494kWORD 163k
Utorok, 8. marca 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Výročná správa za rok 2014 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom
P8_TA(2016)0071A8-0026/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2016 o výročnej správe o ochrane finančných záujmov EÚ – boji proti podvodom za rok 2014 (2015/2128(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 325 ods. 5 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenia o predchádzajúcich výročných správach Komisie a Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF),

–  so zreteľom na správu Komisie z 31. júla 2015 s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2014 (COM(2015)0386) a na sprievodné pracovné dokumenty útvarov Komisie (SWD(2015)0151, SWD(2015)0152, SWD(2015)0153, SWD(2015)0154, SWD(2015)0155 a SWD(2015)0156),

–  so zreteľom na výročnú správu úradu OLAF za rok 2014,

–  so zreteľom na správu o činnosti dozorného výboru úradu OLAF za rok 2014,

–  so zreteľom na výročnú správu Dvora audítorov o plnení rozpočtu za rozpočtový rok 2014 spolu s odpoveďami inštitúcií,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. októbra 2015 s názvom Ochrana rozpočtu EÚ do konca roka 2014 (COM(2015)0503),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. septembra 2015 o boji proti korupcii v EÚ: zohľadnenie obáv podnikov a občianskej spoločnosti (CCMI/132),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. februára 2014 s názvom Správa EÚ o boji proti korupcii (COM(2014)0038),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 250/2014 z 26. februára 2014, ktorým sa ustanovuje program na podporu činností v oblasti ochrany finančných záujmov Európskej únie (program Hercule III) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 804/2004/ES(1),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry (COM(2013)0534), ktorý Komisia predložila 17. júla 2013,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 883/2013 z 11. septembra 2013 o vyšetrovaniach vykonávaných Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), ktorým sa zrušuje nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1073/1999 a nariadenie Rady (Euratom) č. 1074/1999(2),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady z 11. júla 2012 o boji proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy Únie prostredníctvom trestného práva (COM(2012)0363), ktorý predložila Komisia,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. septembra 2011 o úsilí EÚ v boji proti korupcii(4), svoje vyhlásenie z 18. mája 2010 o úsilí Únie v boji proti korupcii(5) a oznámenie Komisie zo 6. júna 2011 s názvom Boj proti korupcii v EÚ (COM(2011)0308),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES, Euratom) č. 2988/95 z 18. decembra 1995 o ochrane finančných záujmov Európskych spoločenstiev(6),

–  so zreteľom na správu za rok 2015 o výpadku príjmov z DPH, ktorej vypracovanie zadala Európska komisia,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov o verejnom obstarávaní vo výdavkoch EÚ v oblasti súdržnosti,

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-105/14 – Taricco a iní,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a Výboru pre ústavné veci (A8-0026/2016),

A.  keďže členské štáty a Komisia spoločne zodpovedajú za plnenie približne 80 % rozpočtu Únie; keďže členské štáty sú zodpovedné predovšetkým za výber vlastných zdrojov okrem iného prostredníctvom DPH a cla;

B.  keďže riadne verejné výdavky a ochrana finančných záujmov EÚ by mali byť kľúčovými prvkami politiky EÚ, ktorej cieľom je posilniť dôveru občanov tým, že sa zabezpečí riadne, účinné a účelné využívanie ich peňazí; keďže riadne finančné hospodárenie by sa malo kombinovať s prístupom tzv. maximálneho využitia každého eura;

C.  keďže dosiahnutie dobrého výkonu zahŕňa vstupy, výstupy, výsledky a vplyvy, ktoré sa pravidelne hodnotia v rámci auditov výkonnosti;

D.  keďže v dôsledku rozmanitosti právnych a administratívnych systémov členských štátov vzniká náročné prostredie, v ktorom treba riešiť nezrovnalosti a bojovať proti podvodom, a keďže Komisia by preto mala prijať kroky k ďalšiemu znásobeniu úsilia, aby sa boj proti podvodom a korupcii viedol efektívnym spôsobom a aby viedol k hmatateľnejším a uspokojivejším výsledkom;

E.  keďže Európsky úrad pre boj proti podvodom (OLAF) má zodpovednosť za ochranu finančných záujmov Únie tým, že vyšetruje podvody, korupciu a iné nezákonné činnosti; keďže jeho dozorný výbor bol zriadený na účely posilnenia a zaručenia nezávislosti úradu OLAF pravidelným sledovaním vykonávania vyšetrovacej funkcie tohto úradu; keďže najmä dozorný výbor sleduje vývoj týkajúci sa uplatňovania procesných záruk a trvania vyšetrovaní vo svetle informácií poskytnutých generálnym riaditeľom v súlade s článkom 7 ods. 8 nariadenia (EÚ, Euratom) č. 883/2013;

F.  keďže korupcia ovplyvňuje všetky členské štáty a stojí hospodárstvo EÚ približne 120 miliárd EUR ročne, ako sa uvádza v prvej správe Komisie o protikorupčnej politike Európskej únie, ktorá bola zverejnená vo februári 2014;

G.  keďže korupcia môže pomôcť financovať činnosti sietí organizovaného zločinu alebo terorizmu v Európe; keďže korupcia ohrozuje aj dôveru občanov v inštitúcie a demokratické procesy;

H.  keďže – okrem predpokladu existencie civilizačných výziev založených na etických zásadách typických pre právny štát – boj proti podvodom a korupcii prispieva ku konkurencieschopnosti Únie v globálnom hospodárstve;

1.  berie na vedomie správu Komisie s názvom Ochrana finančných záujmov Európskej únie – Boj proti podvodom – Výročná správa za rok 2014; žiada Komisiu, aby vo svojich výročných správach o ochrane finančných záujmov EÚ včasnejšie reagovala na požiadavky Európskemu parlamentu;

Odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí

2.  konštatuje, že všetky nahlásené nezrovnalosti zodpovedajú celkovej sume približne 3,24 miliardy EUR; zdôrazňuje, že celkový finančný dosah podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2014 sa v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o 36 %, kým počet nezrovnalostí vzrástol o 48 %; zdôrazňuje, že z nahlásených nezrovnalostí 2,27 miliardy EUR súvisí s výdavkami a zodpovedá 1,8 % celkových platieb;

3.  poukazuje na to, že z celkového počtu 16 473 nezrovnalostí, ktoré v roku 2014 oznámili Komisii, bolo 1 649 podvodov, čo zodpovedá sume 538,2 milióna EUR; berie na vedomie, že podvodné nezrovnalosti súvisiace s výdavkami zodpovedali sume 362 miliónov EUR, čo predstavuje 0,26 % celkových platieb, a podvodné nezrovnalosti súvisiace s príjmami zodpovedali sume 176,2 milióna EUR, čo predstavuje 0,88 % hrubej výšky tradičných vlastných zdrojov (TVZ) vybraných v roku 2014;

4.  zdôrazňuje, že celkový finančný dosah nepodvodných nezrovnalostí oznámených v roku 2014 sa v porovnaní s rokom 2013 zvýšil o 47 %, zatiaľ čo ich počet klesol o 5 %; konštatuje tiež, že nepodvodné nezrovnalosti súvisiace s výdavkami ovplyvnili 1,54 % celkových platieb a nepodvodné nezrovnalosti súvisiace s príjmami ovplyvnili 3,66 % TVZ vybraných v roku 2014;

5.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala plnú zodpovednosť za vrátenie neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov z rozpočtu EÚ, ako aj za lepší výber vlastných zdrojov, a aby vytvorila jednotné zásady predkladania správ vo všetkých členských štátoch s cieľom zbierať primerané, porovnateľné a presné údaje;

6.  zdôrazňuje, že nepodvodné nezrovnalosti často súvisia s nedostatočným poznaním zložitých pravidiel a požiadaviek; domnieva sa, že zjednodušenie pravidiel a postupov zo strany členských štátov a Komisie zníži počet takýchto nezrovnalostí; domnieva sa, že boj proti nezrovnalostiam, vrátane podvodu, si vyžaduje, aby malo obyvateľstvo a všetky inštitucionálne orgány na európskej, vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni o tejto problematike vedomosť; konštatuje, že je nevyhnutné, aby bola vo všetkých inštitúciách a orgánoch, ktoré sú zapojené do využívania fondov, vytvorená kultúra pomáhajúca predchádzaniu podvodom a boju proti nim, a vyzýva členské štáty, aby podporovali výmenu osvedčených postupov;

7.  pripomína, že s cieľom dosiahnuť lepšiu udržateľnosť financií sú členské štáty zapojené do pokračujúcej fiškálnej konsolidácie a obmedzení, a je pevne presvedčený, že všetky dostupné zdroje sú potrebné na investície v členských štátoch s cieľom stimulovať udržateľný hospodársky rast; domnieva sa, že musia byť podniknuté všetky potrebné opatrenia na to, aby sa zabránilo všetkým podvodným činnostiam v oblasti obchodnej politiky a súvisiacich rozpočtových prostriedkov a aby boli tieto činnosti zastavené, pričom by sa mali skombinovať všetky príslušné politické nástroje (ako napr. vyšetrovania trestných činov, vytvorenie spoľahlivých modelov analýzy a úsilie riešiť nedostatky a neúspechy týkajúce sa nedostatočnej politiky Komisie); vyzýva členské štáty, aby vynaložili väčšie úsilie o zabezpečenie toho, že prostriedky z rozpočtu EÚ na projekty prispievajúce k rastu a vytváraniu pracovných miest v Európe a na vymáhanie colného dlhu po odhalení podvodov budú správne využívané; zdôrazňuje, že z všeobecného hľadiska by boj proti nedovolenému obchodu a nezákonným finančným tokom mal byť aj naďalej vysokou prioritou EÚ a členských štátov;

8.  víta, že Komisia prijala viacročnú stratégiu boja proti podvodom, ktorá pomáha odstraňovať výrazné rozdiely v počte nezrovnalostí oznamovaných jednotlivými členskými štátmi;

Príjmy – vlastné zdroje

9.  so znepokojením poznamenáva, že objem TVZ ovplyvnených podvodmi sa v roku 2014 zvýšil o 191 % v porovnaní s rokom 2013 a objem ovplyvnený nepodvodnými nezrovnalosťami sa v roku 2014 zvýšil o 146 % v porovnaní s predchádzajúcim rokom;

10.  vyjadruje znepokojenie, že priemerná miera návratnosti TVZ na členský štát pre podvodné, ako aj nepodvodné nezrovnalosti dosiahla za rok 2014 úroveň 24 %, a bola tak na historickom minime; naliehavo vyzýva členské štáty, aby spätne získavali príslušné sumy, pričom apeluje najmä na členské štáty, ktoré musia spätne získať najväčšie sumy;

11.  vyjadruje znepokojenie nad výpadkom príjmov z DPH a odhadovanými stratami pri výbere DPH, ktoré v roku 2013 dosiahli 168 miliárd EUR; poukazuje na skutočnosť, že v 13 z 26 členských štátov EÚ, ktoré boli preverované v roku 2014, presiahla priemerná odhadovaná strata na DPH 15,2 %; poukazuje na to, že Komisia nemá prístup k informáciám, ktoré si vymieňajú členské štáty s cieľom predchádzať a bojovať proti takzvaným „kolotočovým“ podvodom; vyzýva všetky členské štáty, aby sa zúčastňovali na práci v rámci platformy Eurofisc vo všetkých oblastiach svojej činnosti, a tak uľahčili výmenu informácií a prispievali k boju proti podvodom; opakovane zdôrazňuje, že Komisia má právomoc kontrolovať a dohliadať na opatrenia, ktoré prijímajú členské štáty; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere využívala svoje výkonné právomoci s cieľom kontrolovať členské štáty a pomôcť im v boji proti podvodom v oblasti DPH a vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam; berie na vedomie, že Komisia od roku 2013 používa mechanizmus rýchlej reakcie s cieľom vyrovnať sa s rozsiahlymi a neočakávanými podvodmi v oblasti DPH;

12.  nabáda Komisiu, aby vytvorila mechanizmus, ktorý by motivoval podniky, aby pravidelne platili dane a nevyhýbali sa daňovým povinnostiam;

13.  berie na vedomie rastúci počet koordinačných centier podporovaných agentúrami Eurojust a Europol; víta výsledky cezhraničných operácií Vertigo 2 a 3 a efektívnej spolupráce medzi orgánmi presadzovania práva a súdnymi orgánmi v Nemecku, Poľsku, Holandsku, Veľkej Británii, Belgicku, Španielsku, Českej republike a Švajčiarsku, ktorá viedla k zneškodneniu zločineckých sietí zodpovedných za podvody v sume približne 320 miliónov EUR z daňových príjmov vrátane DPH;

14.  vyjadruje znepokojenie vzhľadom na colné kontroly a s nimi súvisiaci výber daní, ktoré predstavujú vlastný zdroj rozpočtu EÚ; pripomína, že colné orgány členských štátov vykonávajú kontroly, aby zistili, či dovozcovia dodržiavajú pravidlá v oblasti colných taríf a dovozu tovaru a poukazuje na to, že Dvor audítorov zistil, že kvalita týchto kontrol sa medzi jednotlivými členskými štátmi líši; vyzýva Komisiu, aby znovu aktualizovala príručku pre colnú kontrolu, vydanú v roku 2014, s cieľom odstrániť nedostatky zistené Dvorom audítorov, a to napríklad pokiaľ ide o otázky týkajúce sa zaobchádzania s precleným dovážaným tovarom v iných členských štátoch;

Výdavky

15.  so znepokojením berie na vedomie, že počet nezrovnalostí súvisiacich s výdavkami EÚ, ktoré boli v roku 2014 nahlásené ako podvod, klesol po 76 % náraste v roku 2013 len o 4 %; nalieha na príslušné orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zníženie počtu podvodných nezrovnalostí, nie však na úkor kontrolných noriem;

16.  vyjadruje znepokojenie nad stálym nárastom počtu ohlásených nepodvodných nezrovnalostí súvisiacich s priamo riadenými finančnými prostriedkami EÚ, a to pokiaľ ide o počet prípadov, ako aj peňažné sumy; s prekvapením konštatuje, že počet podvodných nezrovnalostí nahlásených v roku 2014 bol štvornásobne vyšší ako v prechádzajúcom roku, a vyzýva Komisiu, aby poskytla podrobné vysvetlenie a prijala nevyhnutné kroky na zamedzenie tomuto trendu;

17.  vyjadruje preto znepokojenie nad tým, že odvetvie rozvoja vidieka zodpovedalo v roku 2014 za najväčší počet oznámených podvodných nezrovnalostí, pričom v porovnaní s rokom 2013 vykazovalo najväčší nárast; poukazuje na to, že približne 71 % z celkového počtu oznámených podvodných nezrovnalostí v oblasti prírodných zdrojov (poľnohospodárstvo, rozvoj vidieka a rybné hospodárstvo) malo pôvod v Maďarsku, Taliansku, Poľsku a Rumunsku;

18.  uznáva, že miera návratnosti prostriedkov Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu (EPZF) zo strany členských štátov je pod celkovým priemerom a menej ako polovica prostriedkov z nezrovnalostí zistených v roku 2009 bola do konca roka 2014 vrátená; poukazuje na výrazné rozdiely v schopnostiach členských štátov vymôcť sumy, pokiaľ ide o neoprávnené platby, ktoré boli zistené v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), a naliehavo vyzýva Bulharsko, Francúzsko, Grécko a Slovensko, aby výrazne zlepšili svoje výsledky; uznáva, že mechanizmus vyrovnania (pravidlo 50/50) poskytuje silnú motiváciu pre členské štáty, aby vymáhali od príjemcov neoprávnene vyplatené sumy v rámci EPZF tak rýchlo, ako je to možné; vyjadruje poľutovanie nad tým, že rok 2014 bol tretím rokom po sebe s nárastom počtu prípadov podvodných nezrovnalostí v rámci EPZF a štvrtým rokom po sebe s nárastom počtu oznámených podvodov, pokiaľ ide o rozvoj vidieka; zdôrazňuje potrebu rýchlejšieho vymáhania finančných prostriedkov;

19.  poznamenáva, že nezrovnalosti v súvislosti so spoločnou rybárskou politikou sa v roku 2014 vrátili na hodnotu porovnateľnú s rokom 2012 po tom, ako v roku 2013 dosiahli najvyššiu úroveň; konštatuje, že najčastejšie odhaľovanou kategóriou nezrovnalosti v období rokov 2010 – 2014 bola „Nespôsobilosť akcie/projektu na získanie podpory“, za ktorou nasledovalo „Porušenie pravidiel verejného obstarávania“;

20.  poznamenáva, že pokiaľ ide o programové obdobie politiky súdržnosti v období 2007 – 2013, bolo v roku 2014 ohlásených 306 podvodných nezrovnalostí, čo v porovnaní s rokom 2013 predstavuje pokles o 5%; je vážne znepokojený tým, že v roku 2014 došlo v porovnaní s rokom 2013 k nárastu objemu finančných prostriedkov ovplyvnených podvodnými nezrovnalosťami, a to o viac ako 115 miliónov EUR (76 %), čo je najmä dôsledok výrazného zvýšenia súm (660 %) zahrnutých do Kohézneho fondu; konštatuje, že zo 74 prípadov preukázaných podvodov v politike súdržnosti medzi rokmi 2008 a 2014 61 prípadov (82 %) ohlásili tri členské štáty – Nemecko (42 prípadov), Poľsko (11 prípadov) a Slovinsko (8 prípadov); vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že 14 členských štátov zistilo mieru preukázaných podvodov v tomto období vo výške 0 %, čo môže vyvolať pochybnosti o účinnosti ich systémov kontroly;

21.  je taktiež znepokojený tým, že v oblasti súdržnosti celkový časový odstup medzi výskytom nezrovnalosti, jej odhalením a konečným oznámením Komisii vzrástol, a to až na 3 roky a 4 mesiace; pripomína, že po odhalení nezrovnalostí nasledujú ďalšie postupy (príkazy na vymáhanie, vyšetrovania úradu OLAF a pod.); nalieha na Komisiu, aby s členskými štátmi spolupracovala na zlepšení účinnosti ich postupov odhaľovania a oznamovania;

22.  víta celkový pokles ohlásených nezrovnalostí v súvislosti s predvstupovou pomocou; vyjadruje poľutovanie nad stále narastajúcim trendom týkajúcim sa nezrovnalostí v súvislosti s nástrojom predvstupovej pomoci (IPA) od roku 2010, a to v sumách, ako aj počte prípadov, pričom k tomuto nepriaznivému vývoju najvýraznejšie prispieva Turecko, a vyzýva Komisiu, aby urobila maximum pre zlepšenie situácie predovšetkým s ohľadom na nadchádzajúci proces posilnenej spolupráce EÚ – Turecko;

Zistené problémy a potrebné opatrenia

Lepšie oznamovanie

23.  so znepokojením konštatuje, že napriek mnohým výzvam zo strany Európskeho parlamentu na zavedenie jednotných zásad predkladania správ vo všetkých členských štátoch situácia zostáva veľmi neuspokojivá a stále existujú značné rozdiely v počte podvodných a nepodvodných nezrovnalostí oznámených jednotlivými členskými štátmi; domnieva sa, že tento problém vytvára skreslený obraz o skutočnej situácii úrovne porušení a ochrany finančných záujmov EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby venovala veľké úsilie vyriešeniu problému rôznych prístupov členských štátov k odhaľovaniu nezrovnalostí a nehomogénnych výkladov pri používaní právneho rámca EÚ;

24.  víta záväzok Komisie uverejňovať každé dva roky správu EÚ o boji proti korupcii a s potešením očakáva nasledujúcu správu, ktorá bude uverejnená na začiatku roka 2016; vyzýva Komisiu, aby do správy začlenila kapitolu o výsledkoch, ktoré dosahujú inštitúcie EÚ v boji proti korupcii, a aby vykonala ďalšiu analýzu na úrovni inštitúcií EÚ týkajúcu sa použitých politík s cieľom určiť základné kritické faktory, zraniteľné oblasti a rizikové činitele prispievajúce ku korupcii;

25.  vyzýva Komisiu, aby harmonizovala rámec oznamovania podozrení z podvodu a stanovila pravidlá pre podávanie správ o všetkých súdnych konaniach prebiehajúcich v členských štátoch v súvislosti s možným podvodným využívaním zdrojov EÚ a požadovala pritom, aby boli v oznámeniach výslovne uvádzané súdne kroky prijaté na základe súdnych odporúčaní úradu OLAF;

26.  vyzýva Komisiu, aby vyvinula systém presných ukazovateľov a jednoducho použiteľných jednotných kritérií, ktorý sa bude zakladať na požiadavkách uvedených v Štokholmskom programe, s cieľom merať úroveň korupcie v členských štátoch; vyjadruje znepokojenie nad spoľahlivosťou a kvalitou údajov, ktoré poskytujú členské štáty; vyzýva preto Komisiu, aby úzko spolupracovala s členskými štátmi na zabezpečení poskytovania komplexných, presných a spoľahlivých údajov a mala pritom na pamäti cieľ spočívajúci v úplnom vykonávaní systému jednotného auditu; vyzýva Komisiu, aby vypracovala index korupcie na zaradenie členských štátov do kategórií;

27.  vyzýva Komisiu, aby členským štátom v súvislosti s posudzovaním výsledkov získaných v boji proti korupcii poskytla presné informácie s cieľom uľahčiť postupné a nepretržité vykonávanie záväzkov, ktoré každý členský štát prijal v oblasti boja proti korupcii;

28.  opakovane vyzýva Komisiu, aby pohotovo presadzovala právne predpisy o minimálnej úrovni ochrany oznamovateľov v Európskej únii; vyzýva európske inštitúcie, aby zmenili Služobný poriadok úradníkov Európskej únie s cieľom zabezpečiť nielen formálny záväzok úradníkov oznamovať nezrovnalosti, ale aj stanoviť primeranú ochranu oznamovateľov; vyzýva tieto európske inštitúcie a iné subjekty, ktoré ešte nevykonávajú článok 22 písm. c) Služobného poriadku úradníkov Európskej únie, aby tak bezodkladne urobili; naliehavo žiada, aby všetky inštitúcie EÚ prijali vnútorné pravidlá týkajúce sa oznamovania nezákonného konania zo strany zamestnancov a ich povinnosti, ktoré by boli zamerané na ochranu oznamovateľov; domnieva sa, že tieto predpisy by mali byť vyslovene rozšírené na oznamovateľov odhaľujúcich podvody v súvislosti s medzinárodnými dohodami, vrátane obchodných dohôd;

29.  poukazuje na význam prístupu k informáciám a transparentnosť lobizmu, ako aj používania finančných prostriedkov zo zdrojov EÚ na podporu práce nezávislých organizácií v tejto oblasti;

30.  domnieva sa, že miera transparentnosti by sa mohla zvýšiť prostredníctvom vytvorenia legislatívnej stopy pre lobovanie v EÚ s cieľom prechodu z dobrovoľného na povinný register EÚ pre všetky činnosti lobovania vzhľadom na všetky inštitúcie EÚ;

31.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zachovala svoju prísnu politiku prerušovania a pozastavovania platieb v súlade s príslušným právnym základom; víta skutočnosť, že Komisia prijala nové rozhodnutie týkajúce sa mechanizmu včasného varovania; očakáva vytvorenie komplexného systému včasného odhaľovania rizík a vylučovania hospodárskych subjektov, ktorý má Komisia navrhnúť; vyzýva Komisiu, aby lepšie informovala členské štáty a miestne orgány o vykonávaní svojej politiky uvedomujúc si, že politické úvahy by nemali negatívne vplývať na tento postup;

32.  preto požaduje, aby sa vo všetkých politikách Únie prierezovo uplatňoval článok 325 ZFEÚ a aby sa nielen reagovalo na podvody, ale sa im aj predchádzalo; požaduje, aby sa dodržiaval článok 325 ZFEÚ a najmä odsek 5 o výročných správach, ktoré v súčasnosti vykazujú ročné oneskorenie; požaduje zjednodušenie, a to najmä pokiaľ ide o spôsob využívania európskych dotácií v politike súdržnosti; požaduje, aby sa dodržiavali dohodnuté postupy a ratifikovali dohody o boji proti podvodom na regionálnej a medzinárodnej úrovni, ktoré boli uzavreté medzi Úniou a tretími krajinami alebo organizáciami tretích strán; požaduje prijatie opatrení nadväzujúcich na odporúčania pre akčný plán, ktoré sú súčasťou uznesenia Európskeho parlamentu z 23. októbra 2013 o organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praní špinavých peňazí: odporúčania týkajúce sa opatrení a iniciatív, ktoré sa majú prijať(7), najmä odporúčanie 130 o viditeľnosti opatrení prijatých členskými štátmi na boj proti podvodom a organizovanej trestnej činnosti a odsek 131 o všeobecnom akčnom pláne na roky 2014 – 2019 pre boj proti organizovanej trestnej činnosti, korupcii a praniu špinavých peňazí – body i) až xxi); požaduje, aby sa predložili prvé výsledky, pokiaľ ide o vykonávanie smernice o boji proti praniu špinavých peňazí; ďalej požaduje, aby sa zabezpečila lepšia informovanosť o nástrojoch boja proti korupcii, ktoré využíva úrad OLAF, ako aj o koordinácii postupov členských štátov na vymáhanie súm získaných podvodným spôsobom;

33.  vyzýva EÚ, aby požiadala o členstvo v Skupine štátov proti korupcii (GRECO) Rady Európy;

34.  víta skutočnosť, že v roku 2014 bolo v platnosti 48 dohôd, ktoré sa týkali vzájomnej administratívnej pomoci v 71 krajinách, pričom s ďalšími 49 krajinami sa rokuje, vrátane hlavných obchodných partnerov, ako napríklad USA a Japonska, a žiada, aby bol Európsky parlament neustále informovaný o vývojoch týchto rokovaní; zdôrazňuje, že prioritou v súvislosti s ochranou finančných záujmov EÚ a účinným bojom proti podvodom je zabezpečenie toho, že všetky strany budú uplatňovať existujúce právne predpisy a dodržiavať príslušné medzinárodné dohody vrátane príslušných doložiek o boji proti podvodom a korupcii, ktorými sa ustanovujú sankcie; vyzýva Komisiu, aby pokračovala v spolupráci s ďalšími krajinami v oblasti boja proti podvodom a uzavrela nové dohody o administratívnej spolupráci; vyzýva Komisiu, aby naďalej do všetkých medzinárodných dohôd EÚ zahŕňala ustanovenia zamerané na boj proti podvodom a korupcii, aby tak pripravila pôdu pre posilnenú spoluprácu v oblasti boja proti organizovanému zločinu, pašeráctvu a ďalším formám nezákonného alebo nedovoleného obchodu;

35.  víta kľúčovú úlohu, ktorú plní program makrofinančnej pomoci EÚ (MFA) pri presadzovaní reforiem zo strany najbližších obchodných partnerov EÚ; žiada, aby Komisia aj naďalej podávala Európskemu parlamentu a členským štátom správy s cieľom zabezpečiť, aby sa všetky prostriedky použili v úplnom súlade so základným nariadením a konzistentne s regionálnou súdržnosťou a presadzovaním regionálnej stability, čim sa obmedzí riziko zneužívania návratných úverov; požaduje dlhodobé posúdenie vplyvu programov makrofinančnej pomoci na boj proti korupcii a podvodom v prijímajúcich krajinách;

36.  opakuje svoju požiadavku adresovanú dvorom audítorov jednotlivých členských štátov, aby zverejňovali národné vyhlásenia objasňujúce využívanie finančných prostriedkov EÚ;

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby na svojich príslušných úrovniach vypracovali prepojené databázy nezrovnalostí v oblasti politiky súdržnosti vrátane nezrovnalostí vyplývajúcich z verejného obstarávania, keďže takéto databázy môžu poskytnúť základ pre zmysluplnú a komplexnú analýzu frekvencie, závažnosti a príčin týchto nezrovnalostí a pre zabezpečenie finančného objemu podvodných nezrovnalostí; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty zabezpečili, že budú Komisii včas a vhodným spôsobom predkladané presné a porovnateľné údaje bez toho, aby dochádzalo k neprimeranému zvýšeniu administratívneho zaťaženia;

Lepšie kontroly

38.  poukazuje na zložitý charakter nezrovnalostí; zastáva názor, že Komisia a členské štáty musia uskutočňovať rázne kroky proti podvodným nezrovnalostiam; domnieva sa, že nepodvodné nezrovnalosti by sa mali riešiť správnymi opatreniami, a to najmä transparentnejšími a jednoduchšími požiadavkami, väčšou technickou pomocou ktorú Komisia poskytuje členským štátom, a lepšou výmenou osvedčených postupov a získaných skúseností; domnieva sa, že metodológia výpočtu chýb sa musí harmonizovať na úrovni EÚ a členských štátov;

39.  víta skutočnosť, že v rámci „kontrol Spoločenstva“ ex-ante a ex-post sa odhaľuje čoraz viac prípadov nezrovnalostí, a preto sa nazdáva, že tieto kontroly by mali byť ďalej podporované;

40.  vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby vykonávali lepšie kontroly a využívali všetky dostupné informácie s cieľom predchádzať chybám a neoprávneným platbám zahrňujúcim finančné prostriedky EÚ;

41.  nabáda Komisiu, aby ďalej posilňovala svoju úlohu dohľadu prostredníctvom auditov, kontrolných a inšpekčných činností, plánov nápravných opatrení a včasných písomných varovaní; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a využili svoj potenciál na odhaľovanie a nápravu chýb ešte predtým, ako požiadajú Komisiu o preplatenie; v tejto súvislosti zdôrazňuje osobitnú hodnotu preventívnych opatrení pri zabraňovaní platbám, čím zaniká potreba následných opatrení na účely vymáhania spreneverených finančných prostriedkov;

42.  opätovne vyzýva Komisiu, aby vypracovala systém výmeny informácií medzi príslušnými orgánmi s cieľom umožniť krížovú kontrolu účtovných záznamov týkajúcich sa transakcií medzi dvoma alebo viacerými členskými štátmi, aby nedochádzalo k cezhraničným podvodom v oblasti využívania štrukturálnych fondov a investícií a aby sa tým zaistil horizontálny prístup k ochrane finančných záujmov Európskej únie;

43.  víta skutočnosť, že útvary Komisie v roku 2014 vypracovali a vykonávali svoje stratégie na boj proti podvodom; vyzýva agentúry EÚ, výkonné agentúry a spoločné podniky, aby urobili to isté; zdôrazňuje úlohu koordinačných útvarov pre boj proti podvodom (AFCOS) v boji proti podvodom; víta prijatie národných stratégií boja proti podvodom Bulharskom, Gréckom, Chorvátskom, Maltou a Slovenskom a vyzýva príslušné členské štáty, aby čo najskôr predložili svoje vnútroštátne stratégie boja proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie vnútroštátnych stratégií boja proti podvodom;

44.  okrem toho netrpezlivo očakáva posilnenie spolupráce medzi členskými štátmi a Komisiou, pokiaľ ide o spôsob riadenia finančných prostriedkov; žiada, aby sa zamestnancom orgánov zapojených do riadenia finančných prostriedkov, najmä v koordinačných útvaroch pre boj proti podvodom, poskytovala komplexná odborná príprava, aby mohli rozvíjať vlastné vnútroštátne stratégie na boj proti podvodom;

45.  víta priaznivé výsledky prvého výročného prehľadu programu Hercule III; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že rozpočet vyčlenený na tento program nebude postačujúci; požaduje dodatočné informácie založené na výkonnosti, najmä o prínose 55 konferencií a školení o účinnosti opatrení prijatých členskými štátmi v boji proti podvodom, korupcii a iným protiprávnym konaniam poškodzujúcim finančné záujmy Európskej únie;

46.  opakuje, že podľa článku 325 ods. 2 ZFEÚ členské štáty „prijmú rovnaké opatrenia na zamedzenie podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Únie, aké prijímajú na zamedzenie podvodov poškodzujúcich ich vlastné finančné záujmy“; zastáva názor, že uvedené ustanovenie sa v EÚ nedodržiava; domnieva sa, že Komisia by mala vypracovať horizontálnu politiku boja proti podvodom a korupcii; zdôrazňuje, že Komisia tiež zodpovedá za efektívne využívanie finančných prostriedkov, a preto ju vyzýva, aby zaviedla interné požiadavky na výkon;

47.  domnieva sa, že je potrebné väčšie zapojenie obyvateľov Európy do fáz plánovania a kontroly, a to prostredníctvom ľahko dostupných informačných nástrojov, najmä v prípadoch financovania významnej infraštruktúry; vyzýva Komisiu, aby zvážila myšlienku participatívneho rozpočtu s cieľom zapojiť občanov do monitorovania čerpania fondov EÚ a aby zriadila prístupné elektronické kontaktné miesto na oznamovanie podvodov;

48.  poznamenáva, že vymedzenie, klasifikácia, odhaľovanie a oznamovanie nezrovnalostí sú medzi členskými štátmi a aj v rámci nich stále rôzne, najmä z dôvodu rôznych vymedzení nezrovnalostí; domnieva sa, že je potrebné ďalšie zosúladenie, a v tejto súvislosti víta delegované nariadenie Komisie z 8. júla 2015 o oznamovaní nezrovnalostí, ktorým sa dopĺňa nariadenie o spoločných ustanoveniach; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci politiky súdržnosti zaviedli ucelené stratégie prístupu k nezrovnalostiam a boja proti podvodom; poukazuje na preventívne a nápravné opatrenia prijaté Komisiou na predchádzanie podvodným nezrovnalostiam, a to aj prerušením 193 platieb v rámci politiky súdržnosti;

49.  pripomína, že nariadenie o spoločných ustanoveniach vyžaduje od riadiacich orgánov, aby zaviedli účinné a primerané opatrenia proti podvodom, ktoré by mali byť zakotvené vo vnútroštátnych stratégiách boja proti podvodom; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje preventívne opatrenia; v tejto súvislosti víta vytvorenie systému včasného odhalenia rizík a žiada najmä o posilnenie technických a administratívnych kapacít riadiacich orgánov, aby boli zabezpečené spoľahlivejšie systémy kontroly, ktoré budú schopné znižovať riziká podvodov a zvyšovať schopnosť ich odhaľovania, a to aj v menej rozvinutých regiónoch, bez neprimeraného finančného a administratívneho zaťaženia; zdôrazňuje, že prevencia by mala zahŕňať sústavné vzdelávanie a podporu pracovníkov zodpovedných za správu a kontrolu finančných prostriedkov v rámci príslušných orgánov, ako aj výmenu informácií a osvedčených postupov; poukazuje na kľúčovú úlohu miestnych a regionálnych orgánov a partnerov v boji proti podvodom, zabezpečení transparentnosti a predchádzaní stretom záujmov;

50.  oceňuje rozhodnutie Komisie uskutočniť hodnotenie v polovici obdobia v roku 2018 s cieľom stanoviť, či nová regulačná štruktúra pre politiku súdržnosti naďalej zabraňuje nezrovnalostiam vrátane podvodov a znižuje riziko ich výskytu, a očakáva, že mu budú predložené podrobné informácie o vplyve nových pravidiel na systémy správy a kontroly, a to tak z hľadiska výskytu nezrovnalostí a podvodov, ako aj z hľadiska všeobecného vykonávania tejto politiky;

51.  vyzýva Komisiu a Európsky dvor audítorov, aby uľahčili transparentnosť údajov o audite tým, že vydajú podrobnejšie informácie, pokiaľ ide o členské štáty s najlepšími a najhoršími výsledkami vo všetkých politických oblastiach a odvetviach, aby subjekty mohli určiť oblasti, v ktorých je pomoc najviac potrebná, a navrhnúť príslušné opatrenia;

Smernica o ochrane finančných záujmov EÚ a nariadenie o Európskej prokuratúre

52.  víta vyhlásenie Komisie v jej výročnej správe o ochrane finančných záujmov Európskej únie z roku 2014, v ktorom pripomína, že smernica o ochrane finančných záujmov EÚ, ako aj nariadenie o zriadení Európskej prokuratúry (nariadenie o Európskej prokuratúre) „by mali doplniť a posilniť právny rámec a značne posilniť boj proti podvodom“; opakuje svoj postoj, že existuje naliehavá potreba čo najskôr prijať smernicu o ochrane finančných záujmov EÚ, do pôsobnosti ktorej by mala patriť DPH a ktorá by mala obsahovať jasné vymedzenie trestných činov v oblasti ochrany finančných záujmov, minimálne pravidlá pre najvyššie uplatniteľné tresty odňatia slobody a minimálne pravidlá týkajúce sa premlčania; pripomína vec Taricco, v ktorej Súdny dvor upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podvod v oblasti DPH je skutočne zahrnutý vo vymedzení podvodu v oblasti ochrany finančných záujmov podľa Dohovoru o ochrane finančných záujmov z roku 1995;

53.  zdôrazňuje, že by sa malo čo najskôr prijať aj nariadenie o Európskej prokuratúre, a žiada Radu, aby vysvetlila, prečo sa rokovania odďaľujú;

Verejné obstarávanie

54.  konštatuje, že úroveň nezrovnalostí spôsobených nedodržiavaním pravidiel verejného obstarávania je aj naďalej vysoká; vyzýva členské štáty, aby urýchlene transponovali do vnútroštátneho práva smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/24/EÚ z 26. februára 2014 o verejnom obstarávaní(8), na základe ktorej sa elektronické obstarávanie stáva povinným a ktorou sa zavádza povinnosť monitorovania a ohlasovacia povinnosť s cieľom obmedziť podvody pri obstarávaniach a iné závažné nezrovnalosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné zverejňovanie dokumentácie týkajúcej sa príjemcov, a najmä subdodávateľov;

55.  žiada Komisiu, aby dôsledne uplatňovala opatrenia týkajúce sa voľnej úvahy a vylúčenia, pokiaľ ide o verejné obstarávanie, s vykonávaním riadneho overovania spoľahlivosti v každom štádiu a uplatňovaním kritérií vylúčenia s cieľom zabrániť účasti spoločností v prípade akéhokoľvek konfliktu záujmov, čo je nevyhnutné pre ochranu dôveryhodnosti inštitúcií;

56.  zdôrazňuje, že nedodržanie pravidiel verejného obstarávania v programovom období 2007 – 2013 sa stalo významným zdrojom chýb, pričom išlo aj o vyhýbanie sa verejnému obstarávaniu rozdelením zákaziek na menšie ponuky s cieľom vyhnúť sa prekročeniu prahovej hodnoty a používanie nevhodných postupov; upozorňuje, že nové smernice o verejnom obstarávaní je potrebné vykonať do apríla 2016; zdôrazňuje, že na zníženie počtu nezrovnalostí sa vyžaduje, aby členské štáty správne vykonali tieto smernice; preto vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia pre riadne vykonávanie smerníc; vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala vykonávanie smerníc; domnieva sa, že pomocou ex ante kondicionalít by sa mohlo zlepšiť verejné obstarávanie; zdôrazňuje potrebu transparentnejších a prístupnejších pravidiel;

57.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že financovanie veľkých projektov v oblasti infraštruktúry nie je plne transparentné; vyzýva Komisiu, aby zvážila predloženie návrhu, ktorý by stanovil povinnosť zverejňovať všetky finančné správy a projekty týkajúce sa významných verejných stavebných prác vrátane dokumentácie o subdodávateľoch;

58.  žiada Komisiu, aby zverejnila všetku dokumentáciu týkajúcu sa projektu vysokorýchlostnej železnice medzi Lyonom a Turínom a jeho financovania;

59.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala databázu nezrovnalostí, na základe ktorej bude možné uskutočňovať zmysluplnú a komplexnú analýzu frekvencie, závažnosti a príčin chýb pri verejnom obstarávaní; vyzýva príslušné orgány členských štátov, aby vyvinuli a analyzovali svoje vlastné databázy nezrovnalostí vrátane nezrovnalostí, ktoré vznikajú pri verejnom obstarávaní, a aby spolupracovali s Komisiou s cieľom poskytovať uvedené informácie spôsobom a v časovom horizonte, ktorý uľahčí činnosť Komisie;

60.  spochybňuje nepodvodný charakter rastúceho počtu závažných chýb urobených v rámci postupov zadávania verejných zákaziek a žiada Komisiu, aby bola v tejto súvislosti mimoriadne ostražitá, a to nielen zapojením sa do dialógu s členskými štátmi s cieľom lepšieho uplatňovania existujúcich i nových smerníc v oblasti verejného obstarávania, ale aj predložením relevantných prípadov úradu OLAF na zváženie ďalšieho postupu;

61.  pripomína, že v núdzových situáciách, ako je používanie finančných prostriedkov na pomoc utečencom, často dochádza k výnimkám z bežných postupov verejného obstarávania tým, že sa využije priamy prístup k finančným prostriedkom; vyjadruje poľutovanie nad tým, že z týchto dôvodov často dochádza k ich zneužitiu; vyzýva Komisiu, aby efektívnejšie sledovala používanie týchto výnimiek a rozšírenú prax rozdelenia zákaziek, aby nedošlo k prekročeniu prahu, s cieľom vyhnúť sa riadnemu postupu pri verejnom obstarávaní;

62.  poukazuje na to, že v osobitnej správe č. 10/2015 s názvom „Úsilie riešiť problémy s verejným obstarávaním vo výdavkoch EÚ v oblasti súdržnosti by sa malo zintenzívniť“ Európsky dvor audítorov analyzuje postupy spojené s verejným obstarávaním; konštatuje, že nedodržiavanie pravidiel verejného obstarávania vedie k chybám, ktoré môžu spôsobiť oneskorené vykonávanie a finančné opravy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili úplný súlad s ex ante kondicionalitou, pokiaľ ide o účinné uplatňovanie právnych predpisov o verejnom obstarávaní, do konca roku 2016; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili náležitú a rýchlu transpozíciu balíka smerníc o verejnom obstarávaní z roku 2014;

63.  naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby v plnej miere využívali možnosti, ktoré v oblasti verejného obstarávania poskytujú nástroje informačných technológií, vrátane nástrojov v oblasti elektronického obstarávania, výmeny osvedčených postupov a preventívnych nástrojov bodovania rizika; oceňuje internetový nástroj upozorňujúci na podvody Arachne, ktorý vyvinula Komisia a ktorého cieľom je určiť najrizikovejšie projekty na základe súboru ukazovateľov rizika, a vyzýva členské štáty, aby tento nástroj používali;

Zostavovanie rozpočtu na základe výkonu a prístup založený na pomere medzi kvalitou a cenou

64.  zdôrazňuje, že je dôležité ísť príkladom, a vrelo víta medziinštitucionálny prístup k zostavovaniu rozpočtu na základe výkonu; vyzýva Komisiu, aby prijímala fázu plánovania, vykonávania a kontroly viacročného finančného rámca v súlade so zásadou zostavovania rozpočtu na základe výkonu;

65.  poukazuje na význam ďalších a nepretržitých opatrení na predchádzanie podvodným nezrovnalostiam a zároveň opakuje svoju výzvu na prijatie novej metodiky zameranej na výkon, a nie na formálne hodnotenie programov, v súlade so zásadou rozpočtovania EÚ zameraného na výsledky; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju činnosť vo vzťahu k uplatňovaniu ukazovateľov účinnosti a účelnosti vo všetkých svojich programoch, a nesústredila sa len na chybovosť; ďalej vyzýva Komisiu, aby nepracovala iba na 3 hlavných kategóriách – hospodárnosti, účinnosti a účelnosti –, ale aby sa začala zameriavať aj na novú trojicu (ekológia, rovnosť a etika);

66.  žiada, aby sa do procesu výberu projektov na financovanie v rámci Únie i mimo nej povinne zahrnuli posúdenia ex ante, pokiaľ ide o pridanú hodnotu z environmentálneho, hospodárskeho a zo sociálneho hľadiska, a aby výsledky týchto posúdení a použité ukazovatele boli zverejnené a plne prístupné;

67.  konštatuje, že podávanie správ o výkonnosti je stále nedostatočné a že je potrebné pravidelne hodnotiť vstupné parametre (finančné, ľudské, materiálne, organizačné alebo regulačné prostriedky potrebné na vykonávanie programu), výstupy (konečné výsledky programu), výsledky (okamžité účinky programu) a vplyvy (dlhodobé zmeny v spoločnosti);

68.  víta zriadenie siete národných kontaktných bodov v členských štátoch a začlenenie protikorupčných cieľov do procesu hospodárskeho riadenia v rámci európskeho semestra;

69.  naliehavo žiada Komisiu, aby bezodkladne zverejnila posúdenie všetkých dohôd s tabakovými spoločnosťami, s cieľom zhodnotiť ich účinnosť v boji proti podvodom a falšovaniu, ktoré ohrozujú finančné záujmy EÚ, a aby posúdila, či je vhodné obnoviť dohody tohto typu.

70.  kladie dôraz na úlohu Európskeho dvora audítorov, najvyšších kontrolných úradov, Európskej komisie a riadiacich orgánov pri kontrole oprávnenosti a uskutočňovania verejných výdavkov; vyzýva Európsky dvor audítorov a Komisiu, aby na účely rozšírenia rozsahu a podielu kontrolovaných finančných prostriedkov a projektov ďalej zlepšovali svoju spoluprácu s najvyššími kontrolnými úradmi členských štátov;

Pašovanie tabaku a falšovanie tovaru

71.  vyjadruje znepokojenie nad zistením európskej ombudsmanky(9), že Komisia, s výnimkou GR pre zdravie, „neuplatňuje v plnej miere pravidlá Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) OSN a usmernenia, ktorými sa riadi transparentnosť a lobizmus, pokiaľ ide o tabak“; zastáva preto názor, že dôveryhodnosť a vážnosť Komisie je ohrozená;

72.  naliehavo žiada všetky príslušné inštitúcie EÚ, aby uplatňovali článok 5 ods. 3 Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (RDKT) v súlade s odporúčaniami obsiahnutými v usmerneniach k nemu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby bezodkladne zverejnila posúdenie dohôd s tabakovými spoločnosťami a posúdenie vplyvu týkajúce sa uplatňovania RDKT; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť, čo sa týka dohôd o tabaku a ich prípadného obnovenia, a naliehavo žiada členské štáty, aby pravidelne podávali správy o výdavkoch vzniknutých v súvislosti s finančnými prostriedkami, ktoré získali v dôsledku takýchto dohôd;

73.  víta pozitívne výsledky mnohých spoločných colných operácií, ktorých súčasťou bola spolupráca úradu OLAF a členských štátov s rôznymi útvarmi tretích krajín a ktorých výsledkom bola konfiškácia okrem iného 1,2 milióna falošných kusov tovaru vrátane parfumov, náhradných dielov pre motorové vozidlá, elektronických zariadení a 130 miliónov cigariet; zdôrazňuje skutočnosť, že pašovanie tovaru podliehajúceho vysokým daniam spôsobuje značné straty príjmov do rozpočtov EÚ a členských štátov a že priame straty colných príjmov v dôsledku pašovania cigariet sa odhadujú na viac ako 10 miliárd EUR ročne; pripomína, že obchod s falšovaným tovarom spôsobuje škodu rozpočtom členských štátov, ako aj európskym podnikom;

74.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zvýšeným výskytom prípadov, ako sú pašovanie, nezákonné obchodovanie a ďalšie formy nedovoleného obchodovania, ktoré majú nielen vplyv na výber colných poplatkov členskými štátmi a následne na rozpočet EÚ, ale úzko súvisia aj s organizovaným medzinárodným zločinom, hrozbami pre spotrebiteľov a negatívnymi účinkami na fungovanie jednotného trhu, a ktoré narúšajú rovnaké podmienky pre všetky spoločnosti zúčastňujúce sa na hospodárskej súťaži, a najmä pre MSP; požaduje preto lepšiu koordináciu medzi Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF), colnými orgánmi a orgánmi pre dohľad nad trhom s cieľom nielen bojovať proti týmto problémom, ale aj obmedzovať obchod s produktmi, ktoré sú v rozpore s právami duševného vlastníctva v EÚ;

75.  zdôrazňuje, že aby nebola prerušená výroba a legálny obchod s generikami, je dôležité rozlišovať medzi zákonnými generikami a podvodnými falošnými liekmi, a znovu vyzýva všetky členské štáty, ktoré podpísali, ale ešte neratifikovali Protokol OSN na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, aby čo najskôr dokončili proces jeho ratifikácie;

Vyšetrovanie a úloha úradu OLAF

76.  berie na vedomie úlohu úradu OLAF v rámci rôznych spoločných colných operácií pri predchádzaní stratám pre rozpočet EÚ a žiada úrad OLAF, aby do svojich budúcich výročných správ zahrnul viac informácií a konkrétnych číselných údajov o svojom príspevku k ochrane príjmovej strany rozpočtu EÚ;

77.  víta každoročné medziinštitucionálne schôdze Rady, Komisie, Európskemu parlamentu, úradu OLAF a jeho dozorného výboru; trvá na rotujúcom predsedníctve medzi týmito tromi európskymi inštitúciami; vyzýva Komisiu, aby podporila iniciatívu EP, a naliehavo žiada Radu, aby prehodnotila svoje záporné stanovisko k tejto téme;

78.  opakuje svoju výzvu týkajúcu sa výročnej správy z roku 2013 o ochrane finančných záujmov Európskej únie(10) na urýchlené vyriešenie nevyriešených otázok medzi úradom OLAF a jeho dozorným výborom; opätovne zdôrazňuje, že úrad OLAF ani jeho dozorný výbor nedokážu účinne plniť svoje zákonné povinnosti podľa podmienok ich obmedzenej spolupráce v súčasnosti; so znepokojením upozorňuje na nedostatočný pokrok, a preto sa domnieva, že súčasná situácia je neprijateľná; vyzýva Komisiu, aby v plnej miere plnila svoju úlohu a aktívne pracovala na dlhodobom riešení, ktoré by sa malo bezodkladne realizovať;

79.  domnieva sa, že dozorný výbor by mal mať z hľadiska súladu so svojím mandátom nezávislý personál, ktorý bude oddelený od správy úradu OLAF a bude finančne nezávislý; vyzýva úrad OLAF, aby umožnil dozornému výboru prístup k dokumentom, ktoré dozorný výbor považuje za potrebné na plnenie jeho úloh v súlade s jeho právomocami; vyzýva Komisiu, aby v tomto zmysle predložila návrh na zmenu nariadenia o úrade OLAF;

80.  podotýka, že existuje rozpor medzi informáciami o podvodoch zhromažďovanými Európskym úradom pre boj proti podvodom (OLAF) z verejných a súkromných zdrojov v členských štátoch (správa úradu OLAF za rok 2014) a veľmi nerovnomerným spätným vymáhaním súm, ktoré bolo členským štátom odporučené úradom OLAF; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy zamerané na zvýšenie miery úspešnosti vymáhania pre prípady podvodov;

81.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplnú transparentnosť všetkých požiadaviek vnútroštátnych prokurátorov na zrušenie imunity zamestnancov úradu OLAF vrátane jeho generálneho riaditeľa;

82.  víta, že vyšetrovania, ktoré uskutočnil úrad OLAF, týkajúce sa spôsobilosti na preferenčné sadzobné opatrenia sa ukázali ako oprávnené, a vyzýva členské štáty, aby vzali tieto zistenia do úvahy a uskutočnili všetky nevyhnutné a vhodné opatrenia v súlade s ustanoveniami právnych predpisov EÚ v oblasti ciel; vyzýva Komisiu, aby s cieľom predísť stratám pre rozpočet EÚ v dôsledku dovozu tovaru v rámci preferenčných obchodných dohôd, v ktorého prípade neexistuje oprávnenie používať preferenčné sadzobné zaobchádzanie podľa preferenčných obchodných dohôd, pokračovala v overovaní, či členské štáty zvyšujú účinnosť svojich systémov riadenia rizík a stratégií kontroly na základe oznámenia o vzájomnej pomoci; ďalej vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí o vykonávanie hodnotení ex post pri preferenčných obchodných dohodách, ktoré majú významný hospodársky, sociálny a environmentálny vplyv, vrátane pravidelného systému podávania správ zo strany prijímajúcich štátov týkajúcich sa riadenia a kontroly preferenčného pôvodu tovaru;

83.  poznamenáva, že dôkladné stíhanie trestných činov vrátane podvodov, korupcie, prania špinavých peňazí a s nimi spojenej organizovanej trestnej činnosti a iných protizákonných činností, ktoré poškodzujú finančné záujmy EÚ, je conditio sine qua non efektívneho fungovania EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné systematicky plniť odporúčania úradu OLAF. domnieva sa, že nadviazanie na uvedené odporúčania si vyžaduje, aby mal úrad OLAF procesné práva vo vnútroštátnych právnych predpisoch, ktorých cieľom je uistiť sa, že vnútroštátne orgány zohľadňujú a rešpektujú tieto odporúčania;

84.  vyzýva Komisiu, aby objasnila hlavné dôvody, prečo členské štáty nepokračujú vo vyšetrovaní údajných prípadov podvodov poškodzujúcich finančné záujmy Európskej únie, ktoré im predkladá úrad OLAF;

o
o   o

85.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Súdnemu dvoru Európskej únie, Európskemu dvoru audítorov, Európskemu úradu pre boj proti podvodom (OLAF) a dozornému výboru úradu OLAF.

(1) Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 6.
(2) Ú. v. EÚ L 248, 18.9.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 121.
(5) Ú. v. EÚ C 161 E, 31.5.2011, s. 62.
(6) Ú. v. EÚ L 312, 23.12.1995, s. 1.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0444.
(8) Ú. v. EÚ L 94, 28.3.2014, s. 65.
(9) http://www.ombudsman.europa.eu/en/press/release.faces/en/61027/html.bookmark
(10) Prijaté texty, 11.3.2015, P8_TA(2015)0062.

Právne oznámenie