Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2325(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0024/2016

Predkladané texty :

A8-0024/2016

Rozpravy :

PV 08/03/2016 - 5
CRE 08/03/2016 - 5

Hlasovanie :

PV 08/03/2016 - 6.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0073

Prijaté texty
PDF 377kWORD 128k
Utorok, 8. marca 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Situácia utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ
P8_TA(2016)0073A8-0024/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ (2015/2325(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 8 a článok 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor o právnom postavení utečencov z roku 1951 a na Protokol týkajúci sa právneho postavenia utečencov z roku 1967,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979 a na všeobecné odporúčanie č. 32 výboru CEDAW o rodových rozmeroch postavenia utečenca, azylu, štátnej príslušnosti a postavenia žien bez štátnej príslušnosti zo 14. novembra 2014,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995 a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5, Peking +10, Peking +15 a Peking +20,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. mája 2015 s názvom Európska migračná agenda COM(2015)0240,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2015 s názvom Akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),

–  so zreteľom na závery Rady z 12. októbra 2015 o migrácii, a najmä v nich vyjadrený záväzok týkajúci sa ľudských práv žien a dievčat,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ z 26. júna 2013 o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany,

–  so zreteľom na návrh Komisie na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ (COM(2015)0452),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 862/2007 z 11. júla 2007 o štatistike Spoločenstva o migrácii a medzinárodnej ochrane,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 z 26. júna 2013, ktorým sa stanovujú kritériá a mechanizmy na určenie členského štátu zodpovedného za posúdenie žiadosti o medzinárodnú ochranu podanej štátnym príslušníkom tretej krajiny alebo osobou bez štátnej príslušnosti v jednom z členských štátov,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 s názvom Akčný plán pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku z 25. marca 2015 s názvom Vykonávanie európskej susedskej politiky v roku 2014 (SWD(2015)0076),

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov (BR OSN) č. 1325 a č. 1820 o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom(1),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0024/2016),

A.  keďže v dôsledku pretrvávajúcich konfliktov, regionálnej nestability a porušovania ľudských práv vrátane rodového násilia a využívania znásilňovania ako vojnovej zbrane hľadá v EÚ medzinárodnú ochranu čoraz väčší počet mužov, žien a detí, ktorý nemá v histórii obdobu;

B.  keďže medzi žiadateľmi o azyl v celej Európskej únii existuje veľká miera rodovej nerovnosti; keďže ženy tvoria v priemere jednu tretinu osôb, ktoré žiadajú o azyl; keďže od začiatku roka 2015 do novembra toho istého roka priplávalo cez Stredozemné more k európskym brehom asi 900 000 ľudí, pričom približne 38 % z celkového počtu tvorili ženy a deti; keďže Vysoký komisár Organizácie Spojených národov pre utečencov (UNHCR) informoval, že 55 % osôb, ktoré od januára 2016 prišli do Grécka s cieľom požiadať o azyl v EÚ, predstavujú ženy a deti; keďže počas týchto ciest poháňaných nádejou prišlo o život už príliš veľa ľudí, z toho mnoho žien;

C.  keďže ženy a osoby LGBTI sú terčom osobitných foriem prenasledovania na základe rodu, ktoré sa v konaniach o azyle príliš často stále nezohľadňujú;

D.  keďže rezolúcia Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 o ženách, mieri a bezpečnosti nedosiahla svoj hlavný cieľ chrániť ženy a podstatne zvýšiť ich účasť na politických a rozhodovacích procesoch;

E.  keďže podľa odhadov UNHCR sa každoročne uchádza o azyl v členských štátoch EÚ 20 000 žien a dievčat z krajín, v ktorých sa praktizuje mrzačenie ženských genitálií; keďže značný počet žien, ktoré podajú žiadosť o azyl, tak robí na základe strachu z mrzačenia ženských genitálií;

F.  keďže UNHCR odhaduje, že 71 % žiadateliek o azyl v EÚ z krajín, v ktorých sa praktizuje mrzačenie ženských genitálií, tvoria ženy, ktoré sa stali obeťami takéhoto mrzačenia; keďže Európsky súd pre ľudské práva svojimi rozsudkami zastavil vyhostenie dievčat, ktorým hrozilo nútené podstúpenie mrzačenia genitálií, a to so zreteľom na nenapraviteľné škody na ich fyzickom a psychickom zdraví, ku ktorým by pravdepodobne došlo;

G.  keďže ženy a dievčatá žiadajúce o azyl potrebujú osobitnú ochranu a majú iné obavy ako muži, čo si vyžaduje, aby sa pri vykonávaní všetkých azylových politík a postupov vrátane posudzovania žiadostí o azyl zohľadňovala rodová otázka a aby sa jednotlivé prípady posudzovali individuálne; keďže žiadosti o azyl súvisiace s násilím by sa mali vybavovať spôsobom, ktorý ochráni ženy pred druhotnou viktimizáciou v priebehu azylového konania;

H.  keďže integračný proces a práva žien a dievčat sú oslabené, keď ich právne postavenie závisí od ich manžela;

I.  keďže príslušné akty, ktoré tvoria spoločný európsky azylový systém, sa musia transponovať a vykonávať v súlade so Ženevským dohovorom o právnom postavení utečencov a s ďalšími relevantnými nástrojmi;

J.  keďže zaobchádzanie so ženami a s dievčatami žiadajúcimi o azyl sa v jednotlivých členských štátoch značne líši, pričom pretrvávajú závažné nedostatky;

K.  keďže utečenky a žiadateľky o azyl sú často vystavené viacnásobnej diskriminácii a vo väčšej miere im hrozí sexuálne a rodovo motivované násilie v krajinách ich pôvodu, tranzitu a v cieľových krajinách; keďže obzvlášť zraniteľné sú ženy a dievčatá bez sprievodu, ženy, ktoré sú hlavami rodiny, tehotné ženy, osoby so zdravotným postihnutím a staršie osoby;

L.  keďže utečenky sa nestretávajú len s hrozbami v súvislosti s ich osobnou bezpečnosťou (dlhé a nebezpečné cesty do exilu, obťažovanie, ľahostajnosť úradov a často sexuálne zneužívanie a násilie, dokonca aj potom, čo sa dostanú na miesto, ktoré sa zdá byť bezpečné, a z toho vyplývajúca spoločenská stigmatizácia), ale sú tiež zodpovedné za fyzickú bezpečnosť, dobré životné podmienky a prežitie svojich rodín;

M.  keďže mnoho utečencov, ktorí prišli do Európy, žije v provizórnych podmienkach v táboroch alebo na uliciach, pričom ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné;

N.  keďže zločinecké siete využívajú nedostatok bezpečných ciest do EÚ pre žiadateľov o azyl a utečencov, regionálnu nestabilitu, konflikty a zraniteľnosť žien a dievčat na úteku na ich vykorisťovanie prostredníctvom obchodovania s ľuďmi a sexuálneho vykorisťovania;

O.  keďže ženy, ktoré sú obeťami násilia a obchodovania s ľuďmi, sú viac vystavené riziku pohlavne prenosných chorôb;

P.  keďže Úrad UNHCR informoval o prípadoch násilia voči utečenkám a deťom a ich zneužívania vrátane sexuálneho násilia, a to počas celej ich cesty i pobytu v preplnených prijímacích centrách v EÚ;

Q.  keďže ženy a dievčatá, ktoré hľadajú útočisko v EÚ, často utekajú pred režimami, ktoré ženy utláčajú, neuznávajú rovnosť žien a mužov, tolerujú násilie voči ženám i zneužívanie a detské, skoré a nútené manželstvá;

R.  keďže prijímacie centrá veľmi často nemajú žiadne vnútorné priestory, kde by mohli ubytované matky opatrovať svoje deti a starať sa o ne; keďže zariadenia na poskytovanie právnej pomoci navyše neposkytujú dostatočnú podporu pri informovaní o rodinných príslušníkoch a pri pátraní po nich;

S.  keďže prijímacie ani tranzitné zariadenia v celej Európskej únii nespĺňajú najzákladnejšie požiadavky na predchádzanie násiliu založenému na rodovej príslušnosti, ako sú samostatné kúpeľne, sprchy a priestory na nocľah pre ženy;

T.  keďže dievčatám na úteku pred konfliktom a prenasledovaním hrozí väčšie riziko detského, skorého a núteného manželstva, znásilnenia, sexuálneho a fyzického zneužívania a prostitúcie;

U.  keďže odlúčenie od rodinných príslušníkov, a to aj počas zadržania, vystavuje ženy a deti väčším rizikám;

V.  keďže napriek tomu, že zlúčenie rodiny je základným ľudským právom, jeho výkon sa systematicky odkladá a dokonca sa toto právo porušuje a keďže ženy a deti sú prvými obeťami odopierania tohto práva alebo odloženia jeho výkonu;

W.  keďže ženy sú často nútené prijať nelegálnu prácu v nedôstojných podmienkach, aby mohli zostať v krajine, do ktorej pricestovali;

X.  keďže v Pekinskej akčnej platforme sa zdôrazňuje potreba zvýšiť účasť žien na riešení konfliktov na rozhodovacej úrovni a nutnosť náležite zapájať utečenky, vysídlené ženy a migrantky do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú;

Y.  keďže jedným z cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja (cieľ č. 5) je dosiahnutie rodovej rovnosti a zlepšenie životných podmienok žien do roku 2030;

1.  je presvedčený, že v záujme zvýšenia bezpečnosti utečeniek treba sprístupniť bezpečné a zákonné spôsoby vstupu do EÚ pre tých, ktorí utekajú pred konfliktom a prenasledovaním, a že by sa mal zohľadňovať rod; zdôrazňuje najmä to, že do programov EÚ zameraných na presídľovanie by sa malo zapojiť viac členských štátov; je presvedčený, že právne predpisy a politiky týkajúce sa neregulárnej migrácie by nemali brániť v prístupe ku konaniam EÚ o azyle; zdôrazňuje, že právo na azyl je zakotvené v článku 18 Charty základných práv EÚ;

2.  zdôrazňuje naliehavú potrebu okamžite zaistiť bezpečné a legálne azylové cesty s cieľom bojovať proti prevádzačským sieťam a vo väčšej miere umožniť ženám, deťom, starším osobám a osobám so zdravotným postihnutím hľadať útočisko bez toho, aby riskovali svoje životy; je hlboko znepokojený úmrtiami, navracaním a hrubým porušovaním ľudských práv na vonkajších hraniciach EÚ; zastáva názor, že zodpovednosť a náklady a prínosy by si malo rozdeliť všetkých 28 členských štátov a nielen krajiny prvého príchodu; vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom solidarity medzi členskými štátmi;

3.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby utečenky boli registrované jednotlivo a aby im boli vydané dokumenty, ktoré zaručia ich osobnú bezpečnosť, slobodu pohybu a prístup k základným službám, ako požaduje UNHCR;

4.  zdôrazňuje, že koordinačné výbory a všetky ďalšie druhy orgánov zastupujúce utečencov, či už v mestských alebo vidieckych oblastiach a v utečeneckých táboroch vrátane oblastí, do ktorých sa navracajú utečenci, by mali dodržiavať zásadu rodovej rovnosti, aby sa zabezpečilo rešpektovanie práv a napĺňanie potrieb utečeniek a žiadateliek o azyl;

5.  pripomína svoju výzvu všetkým členským štátom a Európskej únii, aby podpísali a ratifikovali Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor);

6.  žiada všetky členské štáty, aby v spolupráci s EÚ zabezpečili pre ženy, ktoré utrpeli ujmu na základe rodovej príslušnosti, špecializované posttraumatické poradenstvo a psychologickú a sociálnu starostlivosť, a to s priamym zapojením kvalifikovaných pracovníčok, ktoré sú odborníčkami v danej oblasti, a aby zaistili dostupnosť týchto služieb vo všetkých fázach konania o azyle;

7.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad správami o tom, že ženy a deti poskytujú v snahe o prežitie sexuálne služby s cieľom zaplatiť prevádzačom, aby mohli pokračovať v ceste za azylom v EÚ; opätovne zdôrazňuje, že bezpečné a legálne cesty do Európy majú kľúčový význam pre účinné predchádzanie tejto situácii;

8.  naliehavo vyzýva EÚ, aby pri zriaďovaní mechanizmu vybavovania sťažností v rámci kancelárie úradníka Frontexu pre základné práva zahrnula rodové hľadisko a aby riešila prípady porušovania ľudských práv, ktorých sa dopustila agentúra Frontex, členské štáty a úradníci tretích krajín pri spolupráci s agentúrou Frontex, ako Európsky parlament žiadal vo svojom uznesení z 2. decembra 2015 o osobitnej správe európskej ombudsmanky o vyšetrovaní z vlastného podnetu OI/5/2012/BEH-MHZ v súvislosti s Frontexom;

9.  požaduje prijatie cielených opatrení, ktoré zabezpečia plnú integráciu utečeniek a žiadateliek o azyl zamedzením všetkých foriem vykorisťovania, zneužívania, násilia a obchodovania s ľuďmi;

10.  zdôrazňuje, že pri navrhovaní, realizácii a vyhodnocovaní všetkých politík a opatrení EÚ týkajúcich sa migrácie a azylu by sa malo brať do úvahy rodové hľadisko;

Rodová dimenzia rozhodovania o štatúte utečenca

11.  žiada, aby sa v rámci širších reforiem migračnej a azylovej politiky prijal nový komplexný súbor usmernení na úrovni EÚ k rodovej problematike, ktoré plne zohľadnia sociálne, kultúrne a politické dimenzie prenasledovania a budú zahŕňať opatrenia zamerané na prijímanie a integráciu;

12.  zdôrazňuje, že aj v krajinách považovaných za bezpečné môžu byť ženy vystavené prenasledovaniu založenému na rodovej príslušnosti, pričom osoby LGBTI môžu byť takisto terčom zneužívania, a majú preto oprávnený nárok žiadať o poskytnutie ochrany; vyzýva všetky členské štáty, aby zaviedli konania o azyle a snažili sa vypracovať programy odbornej prípravy, ktoré budú zohľadňovať potreby žien s početnými marginalizovanými identitami vrátane LGBTI žien; naliehavo žiada všetky členské štáty, aby bojovali proti škodlivým stereotypom, pokiaľ ide o správanie a vlastnosti LGBTI žien, a plne uplatňovali Chartu základných práv EÚ v súvislosti s ich žiadosťami o azyl; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť, aby prijímacie zariadenia vo všetkých členských štátoch zohľadňovali potreby LGBTI osôb; upozorňuje, že násilie páchané na LGBTI osobách je v prijímacích zariadeniach bežné;

13.  zdôrazňuje, že rodové formy násilia a diskriminácie, medzi ktoré okrem iného patrí znásilnenie a sexuálne násilie, mrzačenie ženských genitálií, nútené manželstvo, domáce násilie, tzv. zločiny zo cti a rodová diskriminácia povolená štátom, predstavujú prenasledovanie a mali by sa považovať za opodstatnené dôvody na žiadanie o azyl v EÚ, čo by sa malo odzrkadliť v nových rodových usmerneniach;

14.  vyzýva Komisiu, aby zhromažďovala podrobné štatistiky o migrácii a medzinárodnej ochrane s cieľom doplniť viac kategórií údajov rozdelených podľa rodovej príslušnosti, najmä v súvislosti s etapami azylového konania po prijatí pôvodného rozhodnutia;

15.  naliehavo žiada Komisiu, aby vypracovala vysvetľujúce usmernenia pre problematiku mrzačenia ženských genitálií, v ktorých sa naplno zohľadnia usmernenia UNHCR týkajúce sa prenasledovania na základe rodovej príslušnosti a pokyny k otázke mrzačenia ženských genitálií a jasne stanovia povinnosti členských štátov, pričom sa osobitný dôraz bude klásť na identifikáciu zraniteľných žiadateľov o azyl a na komunikáciu s nimi; zdôrazňuje, že ženy, ktoré sa stali obeťami mrzačenia ženských genitálií, môžu mať ťažkosti pri vyjadrovaní svojej traumy z tohto mrzačenia; vyzýva členské štáty na prijatie opatrení s cieľom zabezpečiť, aby všetky formy násilia na ženách vrátane mrzačenia ženských genitálií mohli byť uznané ako formy prenasledovania a aby sa tak na obete vzťahovala ochrana podľa Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 v súlade s článkom 60 Istanbulského dohovoru;

16.  vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby azylové konania na hraniciach boli v súlade s usmerneniami UNHCR o medzinárodnej ochrane, najmä s ohľadom na prenasledovanie založené na rodovej príslušnosti, a v súlade s usmerneniami UNHCR týkajúcimi sa požiadaviek na štatút utečenca na základe sexuálnej orientácie a/alebo rodovej identity, ktoré jasne vymedzujú povinnosti členských štátov;

17.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na opísanú situáciu preskúmala zvýšenie financovania programov Daphne a Odysseus a ich širší rozsah a aby posúdila, či by sa tieto programy mohli prispôsobiť súčasnej situácii s cieľom chrániť utečenky;

18.  berie na vedomie návrh Komisie zostaviť spoločný európsky zoznam bezpečných krajín pôvodu; žiada, aby sa podnikli všetky náležité kroky na zabezpečenie súladu tohto prístupu so zásadou nevyhostenia a aby sa neoslabovali práva žien, detí a iných zraniteľných skupín; žiada, aby sa uplatňovala rodová diferenciácia; domnieva sa, že žiadny zoznam bezpečných krajín pôvodu by nemal viesť k menej priaznivému procesnému zaobchádzaniu so ženami, ktorých žiadosti o azyl sú založené na strachu z rodovo motivovaného násilia alebo na skúsenosti s ním; zdôrazňuje, že treba predísť unáhleným rozhodnutiam, ktoré náležite nezohľadňujú nebezpečenstvo, a dokonca hrozbu smrti pre ženy, ktoré boli vystavené rodovo motivovanému násiliu, ak sa ich žiadosť zamietne a ony sú nútené vrátiť sa do svojej krajiny;

19.  žiada, aby sa pri posudzovaní dôveryhodnosti vo všetkých členských štátoch uplatňoval objektívnejší a rodovo citlivý prístup a aby sa pre osoby zodpovedné za rozhodovanie zaviedla rozšírená odborná príprava zameraná na posudzovanie dôveryhodnosti, ktorá bude zahŕňať rodový rozmer; upozorňuje, že posudzovania dôveryhodnosti nikdy nemôžu byť úplne presné a nemali by sa využívať ako jediný základ pre zamietavé rozhodnutie o azyle; odporúča, aby sa pri posudzovaní žiadostí žien o azyl zohľadňovali kultúrne, sociálne a psychologické profily vrátane kultúrneho zázemia, vzdelania, tráum, strachu, hanby a/alebo kultúrnych nerovností medzi mužmi a ženami;

20.  vyzýva členské štáty, aby uvádzali dôvody kladných rozhodnutí o azyle s cieľom sprístupniť užitočné údaje o zohľadňovaní rodovo motivovaného násilia a zabezpečiť transparentnosť, pokiaľ ide o dôvody, na základe ktorých sa podľa dohovoru vyhovelo žiadostiam o azyl;

21.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby poskytovali ženám informácie o azylových konaniach, ich právach a osobitných službách pre žiadateľky o azyl; zdôrazňuje, že právo žien podať žiadosť o azyl nezávisle od ich manžela má kľúčový význam pre posilnenie postavenia žien a zásadu nevyhostenia; naliehavo žiada členské štáty, aby informovali všetky ženy o ich práve podať nezávislú žiadosť o azyl, a tak im umožnili žiadať o priznanie postavenia utečenky alebo žiadateľky o azyl a udržať si toto postavenie bez ohľadu na situáciu ostatných členov ich rodiny;

22.  vyzýva členské štáty, aby plne vykonávali smernicu 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania a smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov;

23.  zastáva názor, že kedykoľvek existuje podozrenie na rodovo motivované násilie, mali by sa urýchlene prijať opatrenia, pokiaľ ide o humanitárnu pomoc, a to vzhľadom na skutočnosť, že zraniteľné skupiny, ako sú ženy a deti, sú v extrémne vysokej miere vystavené formám fyzického násilia a psychického nátlaku na trasách nelegálnej migrácie, kde sú upierané všetky druhy práv;

24.  zdôrazňuje, že ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné voči vykorisťovaniu zo strany prevádzačov; vyzýva preto členské štáty, aby zintenzívnili svoju policajnú a súdnu spoluprácu vrátane spolupráce s Europolom, Frontexom, Eurojustom a Európskym podporným úradom pre azyl (EASO) s cieľom účinne bojovať proti prevádzaniu migrantov a obchodovaniu s nimi;

25.  zdôrazňuje zásadný význam poskytovania starostlivosti o deti a o závislé osoby počas preverovania a azylových pohovorov s cieľom zabezpečiť spravodlivú príležitosť podať žiadosť o azyl;

Potreby žien v konaniach o azyle

26.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby riadne informovali žiadateľky o azyl o ich právach, najmä o práve požiadať, aby s nimi viedli pohovor a tlmočili im osoby ženského pohlavia, a práve na osobný pohovor bez účasti tretej osoby; naliehavo žiada členské štáty, aby pre osoby vedúce pohovor a tlmočníčky zabezpečili komplexné a povinné školenie o sexuálnom násilí, traume a pamäti, nalieha na členské štáty, aby zabezpečili, že sa tieto práva budú dodržiavať; naliehavo vyzýva členské štáty, aby dodržiavali článok 15 ods. 3 smernice o azylovom konaní;

27.  so znepokojením konštatuje, že mnoho pracovníkov zapojených do konaní o azyle v EÚ nie je oboznámených s problematikou mrzačenia ženských genitálií; vyzýva členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni spolupracovali so svojimi azylovými orgánmi s cieľom zaviesť lepšie postupy na podporu a pomoc ženám a dievčatám, ktoré sa stali obeťami mrzačenia ženských genitálií alebo im toto mrzačenie hrozí;

28.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby poskytovali aktuálne a dostupné informácie o azylovom konaní a osobitných právach a nárokoch žiadateliek o azyl;

29.  naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili plný prístup k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu a právam vrátane prístupu k bezpečnému umelému prerušeniu tehotenstva a aby urýchlene vyčlenili ďalšie zdroje na poskytovanie zdravotnej starostlivosti;

30.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili ženám ochranu a pomoc počas ich pobytu v utečeneckých táboroch, pri hraničných kontrolách a samozrejme po vstupe do EÚ;

31.  naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu a uplatňovali jeho článok 59, v ktorom sa jasne uvádza, že zmluvné strany prijmú potrebné opatrenia na zastavenie konania o vyhostení a/alebo udelenie samostatného povolenia na pobyt v prípade zániku manželstva tým migrantkám, ktorých pobytový status závisí od statusu ich manžela;

32.  požaduje, aby sa žiadateľkám o azyl a migrantkám udelilo právne postavenie nezávislé od postavenia ich manžela s cieľom zabrániť vykorisťovaniu, znížiť zraniteľnosť a dosiahnuť väčšiu rovnosť;

33.  zdôrazňuje, že migrujúce ženy a dievčatá bez dokumentov by mali mať plný prístup k svojim základným právam a že by sa mali vypracovať možnosti pre legálnu migráciu;

34.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby postupy zlučovania rodín zabezpečovali individuálne práva žien a dievčat, ktoré sa pripájajú k svojim rodinám v EÚ, aby nemuseli byť závislé od potenciálne zneužívajúceho vzťahu s mužským členom rodiny, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo práci;

35.  dôrazne odsudzuje využívanie sexuálneho násilia na ženách ako vojnovej zbrane; domnieva sa, že osobitná pozornosť by sa mala venovať migrujúcim ženám a dievčatám zneužitým v rámci konfliktov, a to zabezpečením prístupu k lekárskej a psychologickej pomoci;

36.  víta skutočnosť, že úrad EASO vytvoril nový modul odbornej prípravy v oblasti rodovej problematiky, rodovej identity a sexuálnej orientácie; požaduje, aby sa uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti a rodové rozpočtovanie plne začlenilo do činnosti úradu EASO prostredníctvom kontaktných miest pre rodové otázky a formálnej spolupráce s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť (EIGE); požaduje, aby informácie o krajine pôvodu zahŕňali aj údaje o právnej a faktickej situácii žien vrátane informácií o prenasledovaní žien alebo hrozbe prenasledovania zo strany neštátnych subjektov;

37.  nabáda všetky členské štáty, aby plne využívali dublinské nariadenie s cieľom zabezpečiť, že rodiny budú môcť byť spolu a ich žiadosti o azyl budú spracúvať rovnaké orgány;

Prijímanie a zadržiavanie

38.  žiada, aby sa skoncovalo s akýmkoľvek zadržiavaním detí v EÚ a aby rodičia mohli žiť so svojimi deťmi v primerane prispôsobených zariadeniach, kým budú čakať na rozhodnutie o azyle;

39.  zdôrazňuje, že by nemalo dochádzať k zadržiavaniu žiadateľov o azyl a je možné ho uplatniť iba vtedy, ak naň existuje legitímny dôvod a v každom jednotlivom prípade sa stanovilo, že je potrebné a primerané, pričom nikdy nemôže byť odôvodnené v prípade osôb mladších ako 18 rokov; domnieva sa, že dodržiavanie práva požiadať o azyl znamená zavedenie otvorených a humánnych opatrení na prijímanie žiadateľov o azyl vrátane bezpečného a dôstojného zaobchádzania v súlade s ľudskými právami; zdôrazňuje, že je potrebné vytvoriť alternatívy zadržiavania vrátane prístupov zameraných na zapojenie, ktoré spĺňajú potreby zraniteľných skupín;

40.  poukazuje na to, že mnohé žiadateľky o azyl a utečenky zažili extrémne násilie a zadržiavaním sa ich trauma môže ešte prehĺbiť; zdôrazňuje, že zadržiavanie žiadateľov o azyl len na administratívne účely je porušením práva na slobodu zakotveného v článku 6 Charty základných práv EÚ; žiada, aby všetky členské štáty okamžite skoncovali so zadržiavaním detí, tehotných a dojčiacich žien a obetí znásilnenia, sexuálneho násilia a obchodovania s ľuďmi a aby pre ne zabezpečili primeranú psychologickú podporu;

41.  naliehavo žiada všetky členské štáty, aby skrátili maximálnu možnú dĺžku zadržiavania pred odsunom tak, aby neprekračovala lehotu stanovenú v smernici o návrate; domnieva sa, že dlhotrvajúce zadržiavanie spôsobuje zraniteľným skupinám neprimeranú ujmu;

42.  naliehavo žiada, aby sa pre zadržiavané žiadateľky o azyl, ktoré boli vystavené sexuálnemu zneužívaniu, zabezpečilo náležité lekárske poradenstvo, a to aj v prípadoch, keď zneužitie viedlo tehotenstvu, a aby sa im poskytla nevyhnutná fyzická a psychická zdravotná starostlivosť, podpora a právna pomoc; žiada, aby Komisia a členské štáty okamžite prikročili k opatreniam, ktorými zaistia bezpečné, ľudské a primerané podmienky prijímania, tranzitu a zadržiavania, pričom ženy a rodiny budú mať k dispozícii samostatné ubytovanie a hygienické zariadenia; poukazuje na to, že poskytovanie vhodných základných hygienických potrieb pre všetky ženy a dievčatá by malo byť bežnou praxou v rámci programov pomoci;

43.  poukazuje na to, že priamym aj nepriamym zapojením utečeniek do riadenia distribúcie potravín a nepotravinárskeho tovaru sa zabezpečí, aby tieto výrobky distribuovali a kontrolovali priamo dospelé členky domácností, čo zaručí ich spravodlivé rozdeľovanie;

44.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v prijímacích centrách pre utečencov a žiadateľov o azyl zariadili vhodné priestory, ktoré im umožnia starať sa o svoje deti a opatrovať ich;

45.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli alebo posilnili mechanizmy na monitorovanie preplnených prijímacích centier v EÚ, v ktorých sa nemusia nutne uplatňovať minimálne normy na zmiernenie rodovo motivovaného násilia, s cieľom zabrániť, aby obťažovanie žien a detí pokračovalo aj v krajine príchodu;

46.  zdôrazňuje, že v rámci postupov prijímania by sa mali uprednostniť potreby zraniteľných osôb, ako sú ženské obete násilia a dievčatá, najmä dievčatá bez sprievodu;

47.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť v prijímacích zariadeniach náležitú právnu pomoc pre ženy s cieľom poskytnúť im cennú podporu, pokiaľ ide o informácie o rodinných príslušníkoch a pátranie po nich;

48.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali opatrenia na zabránenie núteným manželstvám, ktoré musia ženy a dievčatá uzavrieť po získaní postavenia utečeniek na nátlak mužov dúfajúcich, že si tak zaistia bezpečný prístup, na ktorý by inak nemali právo;

49.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa nezávisle vyšetrili všetky obvinenia vrátane prípadov sexuálneho zneužitia a násilia založeného na rodovej príslušnosti na miestach zadržiavania prisťahovalcov alebo na hraniciach a aby sa zabezpečil prístup pre novinárov a príslušné organizácie občianskej spoločnosti;

50.  domnieva sa, že pri zadržiavaní žiadateliek o azyl je potrebné, aby zariadenia a materiály spĺňali osobitné hygienické potreby žien, malo by sa podporovať využívanie strážkyň a dozorkýň a všetok personál určený na prácu so zadržanými ženami by mal absolvovať školenie týkajúce sa rodovo špecifických potrieb a ľudských práv žien;

51.  zastáva názor, že zadržiavaným žiadateľkám o azyl, ktoré nahlásia zneužívanie, treba poskytnúť okamžitú ochranu, podporu a poradenstvo a ich tvrdenia musia vyšetriť príslušné a nezávislé orgány pri plnom rešpektovaní zásady dôvernosti vrátane prípadov, keď sú ženy zadržiavané spoločne so svojimi manželmi/partnermi/ďalšími príbuznými; domnieva sa, že v rámci ochranných opatrení by sa malo špeciálne zohľadňovať nebezpečenstvo odplaty;

52.  vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby spolupracovali s organizáciami občianskej spoločnosti a organizáciami pre ľudské práva s cieľom zmierniť nepríjemnú situáciu utečencov prežívajúcich v provizórnych podmienkach, najmä pokiaľ ide o zraniteľné ženy a dievčatá;

Sociálne začlenenie a integrácia

53.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali a realizovali konkrétne opatrenia na uľahčenie účasti utečeniek a žiadateliek o azyl na trhu práce vrátane jazykových kurzov, programov zameraných na gramotnosť, celoživotného vzdelávania a odbornej prípravy; vyzýva Komisiu, členské štáty a miestne orgány, aby zabezpečili právo dievčat z radov utečencov na prístup k vzdelávaniu stanovenému zákonom; zdôrazňuje význam informálneho učenia a neformálneho vzdelávania, ako aj kultúrnej výmeny pri začleňovaní a posilňovaní postavenia mladých žien a dievčat; zdôrazňuje význam rozšírenia prístupu utečeniek k vysokoškolskému vzdelávaniu; požaduje spoľahlivé a transparentné postupy uznávania kvalifikácií získaných v zahraničí;

54.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprístupnili finančné prostriedky a ďalšie zdroje pre organizácie občianskej spoločnosti a organizácie pre ľudské práva, ktoré poskytujú pomoc, podporujú začlenenie a monitorujú situáciu utečencov a žiadateľov o azyl v EÚ, najmä pokiaľ ide o prekonávanie prekážok a slabých miest, s ktorými sa stretávajú ženy a dievčatá;

55.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vedúcim predstaviteľkám, ktoré boli prenasledované vo svojich krajinách pôvodu a teraz sú v postavení utečeniek, poskytli záruky, že budú môcť bezpečne vykonávať svoje politické a sociálne aktivity v prospech práv žien a rodovej rovnosti v rámci EÚ;

56.  vyzdvihuje kľúčový význam dostupnej a kvalitnej starostlivosti o deti a iné závislé osoby z hľadiska posilnenia ekonomického a sociálneho postavenia utečeniek;

57.  nabáda členské štáty, aby okrem Fondu pre azyl, migráciu a integráciu využívali aj štrukturálne a investičné fondy s cieľom podporiť integráciu utečencov na trhu práce, a to s osobitným zameraním na starostlivosť o deti;

58.  požaduje rýchlejšie a efektívnejšie postupy zlučovania rodín a zber údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti, pokiaľ ide o rozhodnutia týkajúce sa zlučovania rodín; zdôrazňuje význam prístupu k právnej pomoci v prípadoch týkajúcich sa zlučovania rodín;

59.  je presvedčený, že vzájomným uznávaním kladných azylových rozhodnutí by sa otvorili väčšie možnosti pre pracovné miesta, integráciu a zlúčenie rodín;

60.  zdôrazňuje, že hostiteľské krajiny by mali zaručovať neobmedzený prístup k právu na kvalitné bezplatné verejné vzdelávanie, na služby zdravotnej starostlivosti, a to najmä v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia a práv, na zamestnanie, ktoré napĺňa potreby utečeniek, a na bývanie, ktoré zodpovedá potrebám žien a dievčat z radov utečencov; zdôrazňuje, že sociálna politika je kľúčom k integrácii;

61.  vyzýva na zavedenie komplexných programov, ktoré budú disponovať dostatočnými zdrojmi, s cieľom zaoberať sa nenaplnenými krátkodobými i dlhodobými zdravotnými potrebami utečeniek vrátane psychologického a sociálneho, ako aj posttraumatického poradenstva;

62.  zdôrazňuje významnú pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať sociálne podniky a alternatívne obchodné modely, napríklad vzájomné spoločnosti a družstvá, pri ekonomickom posilňovaní postavenia utečeniek a ich integrácii na trhu práce, ako aj v sociálnej a kultúrnej oblasti;

63.  nabáda na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o zapájanie miestnych komunitných organizácií a priamu účasť utečencov v súvislosti so sprostredkúvaním názorov utečeniek a žiadateliek o azyl tvorcom politík;

64.  domnieva sa, že miestne a regionálne orgány zohrávajú zásadnú úlohu pri začleňovaní utečeniek a žiadateliek o azyl, a to najmä so zreteľom na ich začlenenie na trhu práce; vyzýva tieto orgány, aby podporovali dialóg a diskusiu medzi utečenkami a miestnymi ženami;

o
o   o

65.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a UNHCR.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0422.

Právne oznámenie