Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2005(ACI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0039/2016

Predkladané texty :

A8-0039/2016

Rozpravy :

PV 08/03/2016 - 13
CRE 08/03/2016 - 13

Hlasovanie :

PV 09/03/2016 - 11.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0081

Prijaté texty
PDF 367kWORD 102k
Streda, 9. marca 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva
P8_TA(2016)0081A8-0039/2016
Rozhodnutie
 Príloha
 Príloha

Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (2016/2005(ACI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov zo 16. decembra 2015,

–   so zreteľom na návrh medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva,

–  so zreteľom na článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii predložený Komisiou (COM(2015)0216 a jej prílohy),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1) (ďalej len "rámcová dohoda z roku 2010"),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou európskych spoločenstiev zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe práva(2) (ďalej len "medziinštitucionálna dohoda z roku 2003"),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2015 o pracovnom programe Komisie na rok 2016(4),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 18. a 19. februára 2016,

–  so zreteľom na článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0039/2016),

A.  keďže Európsky parlament opakovane požadoval opätovné prerokovanie medziinštitucionálnej dohody z roku 2003, aby sa v nej zohľadnilo nové legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, aby sa zjednotili najlepšie postupy a aby sa táto dohoda aktualizovala v súlade s programom lepšej tvorby právnych predpisov;

B.  keďže Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a viaceré národné parlamenty vyjadrili svoje stanovisko k oznámeniu Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215), k uvedenému návrhu medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii predloženému Komisiou alebo ku konsenzu, ktorý dosiahli inštitúcie v súvislosti s novou medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva;

C.  keďže Európsky parlament v uvedenom uznesení zo 16. septembra 2015 uvítal začatie rokovaní o novej medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva a stanovil viacero priorít, najmä pokiaľ ide o kvalitu legislatívnych návrhov Komisie, ročné a viacročné programovanie, posilnenie posúdenia vplyvu legislatívnych návrhov, rovnaký prístup oboch zložiek legislatívneho orgánu k informáciám počas celého legislatívneho procesu, riadne medziinštitucionálne konzultácie, opatrenia Komisie v nadväznosti na návrhy a odporúčania Európskeho parlamentu, ako aj predloženie podrobného odôvodnenia v každom prípade, keď sa plánuje stiahnutie legislatívneho návrhu;

D.  keďže medziinštitucionálne rokovania sa oficiálne začali 25. júna 2015;

E.  keďže 16. decembra 2015 Konferencia predsedov schválila väčšinou hlasov predbežnú dohodu o znení novej medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ktorú 8. decembra 2015 dosiahli zástupcovia troch inštitúcií (ďalej len "nová MID");

F.  keďže cieľom novej MID je nahradiť medziinštitucionálnu dohodu z roku 2003 a Medziinštitucionálny spoločný prístup k posudzovaniu vplyvu z novembra 2005 a keďže príloha k novej MID má nahradiť spoločnú dohodu o delegovaných aktoch z roku 2011;

G.  keďže v súlade s vyhlásením Európskeho parlamentu a Komisie uvedeným v prílohe II k tomuto rozhodnutiu novou MID nie je dotknutá rámcová dohoda z roku 2010;

H.  keďže však určité ustanovenia rámcovej dohody z roku 2010 môžu byť v dôsledku novej MID zastarané alebo si môžu vyžadovať aktualizáciu;

I.  keďže v novej MID sú naplánované ďalšie medziinštitucionálne rokovania, ktoré sa týkajú najmä praktických dohôd o spolupráci a výmene informácií pri uzatváraní medzinárodných dohôd a kritérií uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ o delegovaných a vykonávacích aktoch;

J.  keďže v dôsledku novej MID bude potrebné zmeniť určité ustanovenia rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktoré sa týkajú napríklad pracovného programu Komisie a overovania právneho základu aktov;

K.  keďže nová MID určitým spôsobom rieši problematické body, na ktoré poukázal Výbor pre ústavné veci Európskeho parlamentu vo svojom dokumente s názvom Príspevok výboru AFCO k pozícii Európskeho parlamentu k rokovaniam o zmene medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 22. apríla 2015;

1.  víta dohodu, ktorú inštitúcie dosiahli, a domnieva sa, že je vhodným základom pre nadviazanie a rozvíjanie nových, otvorenejších a transparentnejších vzájomných vzťahov týchto inštitúcií, ktoré umožnia lepšiu tvorbu práva v záujme občanov Únie;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie, že v súvislosti s lepšou tvorbou práva sa pri rokovaniach o MID nedodržala zaužívaná prax, pokiaľ ide o komitologický postup v Európskom parlamente;

3.  víta najmä výsledky rokovaní o viacročnom a ročnom medziinštitucionálnom plánovaní, opatrenia, ktoré Komisia prijíma v nadväznosti na legislatívne iniciatívy Európskeho parlamentu, a poskytovanie odôvodnení a vedenie konzultácií v prípadoch, keď je plánované stiahnutie legislatívnych návrhov; zdôrazňuje, že dohodnutý silný dôraz na pracovný plán Komisie nemožno chápať tak, že odôvodňuje akékoľvek obmedzenie legislatívnych právomocí Európskeho parlamentu alebo jeho práva iniciatívy; víta dosiahnutie dohody o medziinštitucionálnej výmene názorov v prípade, že sa plánuje zmena právneho základu aktu, a vyjadruje pevné odhodlanie odolať akýmkoľvek pokusom oslabiť legislatívne právomoci Európskeho parlamentu pomocou zmeny právneho základu;

4.  zdôrazňuje význam ustanovení novej MID týkajúce sa nástrojov lepšej tvorby práva (hodnotenia vplyvu, konzultácie s verejnosťou a so zainteresovanými stranami, posúdenia atď.) z hľadiska inkluzívneho a transparentného procesu rozhodovania vyznačujúceho sa dobrou informovanosťou, ako aj správneho uplatňovania právnych predpisov, pričom poznamenáva, že tieto ustanovenia zaisťujú výsady zákonodarcov; je presvedčený, že posudzovania vplyvu musia byť komplexné a vyvážené a mali by sa v nich okrem iného posúdiť náklady pre výrobcov, spotrebiteľov, pracovníkov, správcov a životné prostredie, ktoré vyplývajú z neprijatia potrebných právnych predpisov; je znepokojený tým, že znenie týkajúce sa posúdení vplyvu dostatočne nezaväzuje tri inštitúcie, aby vo svojich posúdeniach vplyvu zahrnovali aj testy týkajúce sa malých a stredných podnikov (MSP) a testy konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať potreby MSP a venovať im pozornosť vo všetkých fázach legislatívneho cyklu; zdôrazňuje, že v súlade s pracovným dokumentom útvarov Komisie z 19. mája 2015 s názvom Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2015)0111) sa posúdenie vplyvu na MSP zahrnie v správach o posúdení vplyvu, a vyzýva Komisiu, aby poskytla doplňujúce informácie o tomto postupe; víta, že bol vytýčený cieľ spočívajúci v lepšom vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov Únie okrem iného lepším vymedzením vnútroštátnych opatrení, ktoré sa nevyžadujú v právnych predpisoch Únie, ktoré majú byť transponované (tzv. pozlacovanie), a majúc na pamäti, že členské štáty majú možnosť uplatňovať prísnejšie normy, ak právo Únie vymedzuje len minimálne normy, očakáva od členských štátov, že takéto opatrenia jasne uvedú a zdokumentujú;

5.  poznamenáva, že kumulatívne náklady právnych predpisov môžu mať za následok značné ťažkosti pre podniky a jednotlivcov, ktorých sa dotýkajú pravidlá Únie;

6.  berie na vedomie list z 15. decembra 2015 zaslaný prvým podpredsedom Komisie a týkajúci sa fungovania nového výboru pre kontrolu regulácie, ktorý má dohliadať na kvalitu posúdení vplyvu vypracovaných Komisiou (avšak bez toho, aby získal právo vetovať legislatívne návrhy, čo spadá do právomoci zvolených orgánov); pripomína, že vo svojom uznesení z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a úlohe testov vplyvu na MSP(5) žiadal, aby sa posilnila nezávislosť výboru pre kontrolu regulácie (predtým „výbor pre posudzovanie vplyvu“), vrátane najmä toho, aby členovia výboru nepodliehali politickej kontrole; v tejto súvislosti sa domnieva, že zriadenie výboru pre kontrolu regulácie je vítaným prvým krokom pri dosahovaní nezávislosti; upozorňuje na to, že svoje vlastné posúdenie vplyvu môžu vykonávať aj zákonodarcovia, ak to považujú za potrebné; poznamenáva, že posúdenia vplyvu nenahrádzajú politický rozhodovací proces; okrem toho zdôrazňuje, že v novej MID sa ustanovuje výmena informácií medzi inštitúciami, čo sa týka najlepších postupov a metód súvisiacich s posudzovaniami vplyvu, čím poskytuje príležitosť na včasné preskúmanie činnosti výboru pre kontrolu regulácie, a to v záujme dosiahnutia spoločnej metodiky;

7.  víta dohodu o spolupráci, ktorú dosiahli inštitúcie, s cieľom aktualizovať a zjednodušiť právne predpisy a vymieňať si názory v tomto smere, a to pred finalizáciou pracovného programu Komisie; zdôrazňuje význam dohodnutého „ročného prieskumu záťaže“ ako nástroj na identifikáciu a sledovanie, jasným a transparentným spôsobom, výsledkov úsilia Únie s cieľom zabrániť prílišnej regulácii a administratívnemu zaťaženiu a znížiť ich mieru, ktorý by mal zahŕňať zoznam osobitne zameraný na MSP a mal by rozlišovať medzi záťažou, ktorú sa jednotlivé návrhy Komisie snažia zaviesť, a aktmi jednotlivých členských štátov; zdôrazňuje, že uskutočniteľnosť a vhodnosť zavedenia cieľov na zníženie záťaže v konkrétnych sektoroch treba dôkladne vyhodnocovať podľa jednotlivých prípadov a v úzkej spolupráci medzi inštitúciami, a to pri súčasnom zameraní sa na kvalitu právnych predpisov a bez toho, aby sa oslabili príslušné normy Únie; očakáva, že Komisia bude pravidelne navrhovať zrušenie právnych aktov, ak sa bude takéto zrušenie považovať za potrebné; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že sa tri inštitúcie dohodli na tom, aby sa posúdenia vplyvu zaoberali aj vplyvom návrhov na administratívnu záťaž, a to najmä z hľadiska MSP; uznáva, že príslušné právne predpisy Únie môžu znížiť administratívnu záťaž pre MSP tým, že 28 rozdielnych súborov pravidiel nahradia jediným súborom pravidiel pre vnútorný trh;

8.  je v presvedčený o tom, že vo vzťahu k delegovaným a vykonávacím aktom sa v zásade našlo vyvážené riešenie, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť a rovnosť zákonodarcov, zdôrazňuje však, že treba urýchlene dosiahnuť dohodu o vhodných kritériách na vymedzenie delegovaných a vykonávacích aktov a uviesť všetky základné akty do súladu s právnym rámcom, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva;

9.  uznáva, že dohodnuté opatrenia na zlepšenie vzájomnej výmeny názorov a informácií medzi Európskym parlamentom a Radou ako zákonodarcov predstavujú krok vpred; domnieva sa však, že tieto opatrenia by sa mali ďalej rozvíjať, najmä pokiaľ ide o vzájomný prístup k informáciám a stretnutiam, s cieľom zabezpečiť skutočnú vyváženosť a rovnaké zaobchádzanie medzi zákonodarcami v rámci celého legislatívneho postupu a zaručiť, aby sa dodržiavala zásada vzájomnej lojálnej spolupráce medzi inštitúciami; varuje pred tým, aby sa dohodnutá neformálna výmena názorov nestala novou platformou pre netransparentné medziinštitucionálne rokovania;

10.  pripomína, že v ZFEÚ sa ustanovuje riadny legislatívny postup s troma čítaniami; poukazuje na to, že ak Európsky parlament a Rada v plnom rozsahu uplatňujú svoje právomoci v rámci legislatívneho postupu, dohody v druhom čítaní by mali predstavovať štandardný postup, keďže dohody v prvom čítaní by sa mali používať len v prípade, že sa prijalo premyslené a explicitné rozhodnutie tak spraviť;

11.  víta záväzok zabezpečiť transparentnosť legislatívnych postupov, zdôrazňuje však, že na jej dosiahnutie sú potrebné konkrétnejšie ustanovenia a nástroje, najmä pokiaľ ide o používanie dohôd v prvom čítaní;

12.  domnieva sa tiež, že by sa mali lepšie využívať opatrenia na politický dialóg s národnými parlamentmi; v tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitú úlohu, ktorú prisudzuje národným parlamentom významnejšiu úlohu, a zdôrazňuje, že spolu s úlohou, ktorú zohrávajú pri monitorovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, sa môžu pozitívnym spôsobom podieľať na politickom dialógu, čo aj robia; nabáda na lepšie využívanie existujúcich mechanizmov subsidiarity a proporcionality stanovených v zmluvách; zdôrazňuje potrebu väčšej pružnosti pri vymáhaní lehoty ôsmich týždňov, ktorú majú národné parlamenty na vydanie odôvodneného stanoviska k nedodržaniu zásady subsidiarity;

13.  požaduje komplexné vyhodnotenie vplyvu, ktorý bude mať nová MID na rámcovú dohodu z roku 2010 a ďalšie súvisiace medziinštitucionálne dohody, majúc na zreteli potrebu zachovať pozíciu a právomoci Európskeho parlamentu a zjednodušiť štruktúru viacerých opatrení, ktorými sa riadia medziinštitucionálne vzťahy;

14.  domnieva sa, že k takémuto zjednodušeniu by malo dôjsť, až keď sa v celom rozsahu zavedú všetky praktické opatrenia na uplatňovanie novej MID, pričom následne by inštitúcie mohli takisto posúdiť, či môžu byť potrebné prípadné úpravy novej MID vzhľadom na skúsenosti, ktoré sa dovtedy nadobudnú pri uplatňovaní novej MID;

15.  zdôrazňuje význam riadneho uplatňovania dohody a zabezpečenia toho, aby sa záväzky a termíny stanovené v novej medziinštitucionálnej dohode dodržiavali;

16.  poukazuje najmä na tieto otázky, ktoré si vyžadujú ďalšie nadväzujúce opatrenia na technickej a/alebo politickej úrovni, a to za aktívnej účasti všetkých parlamentných výborov s relevantnými skúsenosťami a opierajúc sa o ich odborné znalosti:

   programovanie (technické preskúmanie rámcovej dohody z roku 2010 a rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu);
   overovanie právneho základu aktov (preskúmanie rokovacieho poriadku, aby bolo možné začleniť ustanovenia o trojstrannej výmene názorov);
   posúdenie uplatňovania uvedených usmernení pre lepšiu právnu reguláciu zo strany Komisie a posúdenie účinného fungovania novovytvoreného výboru pre kontrolu regulácie, najmä s cieľom overiť v súlade s odsekom 6, či pôsobí nezávisle a jeho členovia nepodliehajú žiadnej politickej kontrole;
   transparentnosť a koordinácia legislatívneho procesu (vrátane primeraného používania postupov prvého a druhého čítania, praktické opatrenia na výmenu názorov, spoločné využívanie informácií a porovnanie harmonogramov, transparentnosť v kontexte trojstranných rokovaní, vývoj platforiem a nástrojov na zriadenie spoločnej databázy o aktuálnom stave legislatívnych spisov, poskytovanie informácií národným parlamentom a praktické opatrenia na spoluprácu a spoločné využívanie informácií v súvislosti s rokovaniami o medzinárodných dohodách a s ich uzatváraním);
   hodnotenie nezávislosti výboru pre kontrolu regulácie pri plnení jeho úlohy dohľadu a poskytovania objektívneho poradenstva týkajúceho sa príslušných posúdení vplyvu a prípadné nadväzujúce činnosti;
   očakávanie Európskeho parlamentu, aby v súlade príslušnými ustanoveniami novej MID Komisia čo najskôr predložila návrhy stanovujúce ciele, ak je to možné, na zníženie záťaže v kľúčových odvetviach a zároveň zabezpečila plnenie cieľov právnych predpisov;
   zabezpečenie operačnej a právnej súdržnosti medzi novou MID a dohodami o spolupráci, pokiaľ ide o poradné orgány Únie;
   delegované a vykonávacie akty na základe svojho uznesenia z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov(6) (rokovania o vymedzujúcich kritériách pre delegované a vykonávacie akty, zriadenie registra delegovaných aktov a úplné prispôsobenie aktov prijatých pred Lisabonskou zmluvou);
   vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Únie (kontrola oznamovania členskými štátmi, pokiaľ ide o transpozíciu smerníc a tiež akékoľvek vnútroštátne opatrenie presahujúce rámec ustanovení právnych predpisov Únie (tzv. pozlacovanie));

17.  schvaľuje návrh dohody uvedený v prílohe I k tomuto rozhodnutiu;

18.  schvaľuje vyhlásenie Európskeho parlamentu a Komisie uvedené v prílohe II k tomuto rozhodnutiu;

19.  žiada gestorský výbor, aby preskúmal, do akej miery zmeny alebo výklad rokovacieho poriadku alebo zmeny postupov Európskeho parlamentu, správy a komunikačných kanálov s ostatnými inštitúciami sú potrebné na uplatňovanie novej MID;

20.  poveruje svojho predsedu, aby novú MID podpísal spoločne s predsedom Rady a predsedom Komisie a zabezpečil jej uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie vrátane jeho príloh Rade a Komisii pre informáciu.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(2) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0061.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0323.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2014)0069.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0127.


PRÍLOHA I

Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva,

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá medziinštitucionálnej dohode uverejnenej v Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.)


PRÍLOHA II

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A KOMISIE PRI PRÍLEŽITOSTI PRIJATIA MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ DOHODY O LEPŠEJ TVORBE PRÁVA

Európsky parlament a Komisia zastávajú názor, že v tejto dohode sa zohľadňuje rovnováha medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ako sa ustanovuje v zmluvách, ako aj príslušné právomoci uvedených inštitúcií.

Nie je ňou dotknutá rámcová dohoda z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1).

(1) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.

Právne oznámenie