Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 19. januára 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Žiadosť o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského
 Žiadosť o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského
 Viacročný plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori ***I
 Výročná správa o politike hospodárskej súťaže EÚ
 Úloha medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ
 Hodnotenie a výzvy regulácie finančných služieb EÚ
 Vonkajšie faktory, ktoré predstavujú prekážku pre podnikanie žien v Európe
 Politiky zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže
 Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu

Žiadosť o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského
PDF 255kWORD 66k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského (2015/2241(IMM))
P8_TA(2016)0001A8-0004/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského, ktorú 13. augusta 2015 podal generálny prokurátor Poľskej republiky v súvislosti s konaním, ktoré má začať poľský hlavný inšpektor pre cestnú dopravu (ref. č. CAN-PST-SCW.7421.35493.2015.5.A.0475), a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 9. septembra 2015,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Czesław Adam Siekierski sa v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku vzdal svojho práva na vypočutie,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 a článok 108 Ústavy Poľskej republiky a na článok 7b ods. 1 a článok 7c ods. 1 v spojení s článkom 10b poľského zákona z 9. mája 1996 o výkone mandátu poslanca a senátora,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0004/2016),

A.  keďže generálny prokurátor Poľskej republiky postúpil žiadosť poľského hlavného inšpektora pre cestnú dopravu o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Poľskú republiku Czesława Adama Siekierského v súvislosti s priestupkom podľa článku 92a Zákonníka o menších priestupkoch z 20. mája 1971 v spojení s článkom 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke z 20. júna 1997; keďže pri tomto údajnom priestupku ide o prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti v zastavanej oblasti;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného členského štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;

C.  keďže v článku 105 ods. 2 a článku 108 Ústavy Poľskej republiky sa uvádza, že voči poslancovi alebo senátorovi nemôže byť vyvodená trestná zodpovednosť bez súhlasu Sejmu alebo Senátu;

D.  keďže teda prislúcha Európskemu parlamentu, aby rozhodol, či Czesław Adam Siekierski bude alebo nebude zbavený imunity;

E.  keďže údajný priestupok nemá priamu ani zjavnú súvislosť s výkonom povinností Czesława Adama Siekierského ako poslanca Európskeho parlamentu;

F.  keďže Európsky parlament v tomto prípade nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by išlo o fumus persecutionis, t. j. o dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že táto žiadosť bola predložená so zámerom politicky uškodiť príslušnému poslancovi;

1.  rozhodol zbaviť Czesława Adama Siekierského imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky a Czesławovi Adamovi Siekierskému.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, 101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, 149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Žiadosť o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského
PDF 254kWORD 66k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského (2015/2268(IMM))
P8_TA(2016)0002A8-0005/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o zbavenie imunity Czesława Adama Siekierského, ktorú 7. septembra 2015 podal generálny prokurátor Poľskej republiky v súvislosti s konaním, ktoré má začať poľský hlavný inšpektor pre cestnú dopravu (ref. č. CAN-PST-SCW.7421.573278.2015.3.A.0475), a ktorá bola oznámená na plenárnej schôdzi 5. októbra 2015,

–  so zreteľom na skutočnosť, že Czesław Adam Siekierski sa v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku vzdal svojho práva na vypočutie,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu z 20. septembra 1976,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 105 ods. 2 a článok 108 Ústavy Poľskej republiky a na článok 7b ods. 1 a článok 7c ods. 1 v spojení s článkom 10b poľského zákona z 9. mája 1996 o výkone mandátu poslanca a senátora,

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0005/2016),

A.  keďže generálny prokurátor Poľskej republiky postúpil žiadosť poľského hlavného inšpektora pre cestnú dopravu o zbavenie imunity poslanca Európskeho parlamentu zvoleného za Poľskú republiku Czesława Adama Siekierského v súvislosti s priestupkom podľa článku 92a Zákonníka o menších priestupkoch z 20. mája 1971 v spojení s článkom 20 ods. 1 zákona o cestnej premávke z 20. júna 1997; keďže pri tomto údajnom priestupku ide o prekročenie najvyššej dovolenej rýchlosti v zastavanej oblasti;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného členského štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;

C.  keďže v článku 105 ods. 2 a článku 108 Ústavy Poľskej republiky sa uvádza, že voči poslancovi alebo senátorovi nemôže byť vyvodená trestná zodpovednosť bez súhlasu Sejmu alebo Senátu;

D.  keďže teda prislúcha Európskemu parlamentu, aby rozhodol, či Czesław Adam Siekierski bude alebo nebude zbavený imunity;

E.  keďže podľa článku 9 ods. 7 rokovacieho poriadku sa Výbor pre právne veci nemôže za žiadnych okolností vysloviť o vine či nevine poslanca;

F.  keďže Európsky parlament v tomto prípade nenašiel žiadny dôkaz o tom, že by išlo o fumus persecutionis, t. j. o dostatočne závažné a konkrétne podozrenie, že táto žiadosť bola predložená so zámerom politicky uškodiť príslušnému poslancovi;

1.  rozhodol zbaviť Czesława Adama Siekierského imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru príslušnému orgánu Poľskej republiky a Czesławovi Adamovi Siekierskému.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, 101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, 149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.


Viacročný plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori ***I
PDF 665kWORD 167k
Pozmeňujúce návrhy prijaté Európskym parlamentom 19. januára 2016 k návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 302/2009 (COM(2015)0180 – C8-0118/2015 – 2015/0096(COD))(1)
P8_TA(2016)0003A8-0367/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 3 a (nové)
(3a)  Plán obnovy zohľadňuje osobitosti rôznych druhov výstroja. Pri vykonávaní plánu obnovy by mala Únia a členské štáty venovať osobitnú pozornosť nepriemyselným rybárskym činnostiam a najremeselnejším a najudržateľnejším druhom výstroja, ako sú tradičné pasce („almadrabas“, „tonnare“), ktoré veľmi pozitívnym spôsobom prispievajú k obnove populácií tuniaka vďaka vysokej úrovni selektívnosti a nízkemu vplyvu na životné prostredie morských ekosystémov a ktoré sú cenné z vedeckého hľadiska.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 14
(14)   V prípade všetkých zmien plánu obnovy prijatých komisiou ICCAT v rokoch 2012. 2013 a 2014, ktoré zatiaľ neboli transponované, by sa malo pristúpiť k ich začleneniu do práva Únie. Vzhľadom na to, že táto transpozícia sa týka plánu, ktorého ciele a opatrenia boli definované komisiou ICCAT, toto nariadenie sa nevzťahuje na celý obsah viacročných plánov v zmysle článkov 9 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/20131.
(14)   V prípade všetkých zmien plánu obnovy prijatých komisiou ICCAT v rokoch 2006, 2012, 2013 a 2014, ktoré zatiaľ neboli transponované, by sa malo pristúpiť k ich transpozícii do práva Únie. Vzhľadom na to, že táto transpozícia sa týka plánu, ktorého ciele a opatrenia boli definované komisiou ICCAT, toto nariadenie sa nevzťahuje na celý obsah viacročných plánov v zmysle článkov 9 a 10 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/20131.
____________
____________
1Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1).
1Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej rybárskej politike, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1954/2003 a (ES) č. 1224/2009 a zrušujú nariadenia Rady (ES) č. 2371/2002 a (ES) č. 639/2004 a rozhodnutie Rady 2004/585/ES (Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 22).
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15
(15)  Budúce záväzné zmeny plánu obnovy populácie je potrebné transponovať do práva Únie. Aby sa umožnilo pružné začlenenie takýchto zmien do práva Únie, právomoc prijímať akty v súlade s článkom 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) by sa mala delegovať na Európsku komisiu (ďalej len „Komisia“). Je mimoriadne dôležité, aby Komisia počas prípravných prác uskutočnila príslušné konzultácie, a to aj na úrovni expertov. Pri príprave a vypracúvaní delegovaných aktov by Komisia mala zabezpečiť, aby sa príslušné dokumenty postúpili Európskemu parlamentu a Rade súčasne, včas a primeraným spôsobom.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 15 a (nové)
(15a)  Nariadením (EÚ) č. 1380/2013 sa ustanovuje pojem minimálnych ochranných referenčných veľkostí. V záujme zabezpečenia jednotnosti by sa mal pojem minimálnych veľkostí zavedený komisiou ICCAT transponovať do práva Únie ako „minimálne ochranné referenčné veľkosti“. Následne by sa mali odkazy na minimálne veľkosti tuniaka modroplutvého uvedené v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/98 vykladať v rámci tohto nariadenia ako odkazy na minimálne ochranné referenčné veľkosti.
_______________
1a Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/98 z 18. novembra 2014 o vykonaní medzinárodných záväzkov Únie v súlade s článkom 15 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1380/2013 v rámci Medzinárodného dohovoru o zachovaní atlantických tuniakov a Dohovoru o budúcej mnohostrannej spolupráci v oblasti rybárstva v severozápadnom Atlantiku (Ú. v. EÚ L 16, 23.1.2015, s. 23).
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 17
(17)  Komisia by mala v mimoriadne naliehavých situáciách prijať bezprostredne uplatniteľné vykonávacie akty, ktoré sa v riadne opodstatnených prípadoch týkajú operácií premiestnenia, operácií umiestnenia do klietok a zaznamenávania a nahlasovania činností pascí a plavidiel.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh nariadenia
Odôvodnenie 24
(24)   Článkom 15 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 sa zaviedla povinnosť vylodiť úlovky, ktorá pre úlovky tuniaka modroplutvého platí od 1. januára 2015. Podľa článku 15 ods. 2 daného nariadenia však povinnosťou vylodiť úlovky nie sú dotknuté medzinárodné záväzky Únie, medzi ktoré patria aj záväzky vyplývajúce z odporúčaní komisie ICCAT. Na základe toho istého ustanovenia je Komisia splnomocnená prijímať delegované akty na účely prevzatia týchto medzinárodných záväzkov do práva Únie, čo zahŕňa najmä výnimky z povinnosti vylodiť úlovky. Preto bude v niektorých situáciách stanovených v delegovanom nariadení Komisie (EÚ) 2015/98 z 18. novembra 2014 možné odhadzovať úlovky tuniaka modroplutvého. Preto nie je potrebné, aby sa v toto nariadenie vzťahovalo na takéto povinnosti odhadzovania,
(24)   Delegovaným nariadením (EÚ) 2015/98 sa stanovujú výnimky z povinnosti vylodiť úlovky tuniaka modroplutvého uvedenej v článku 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 s cieľom zabezpečiť, aby Únia dodržiavala medzinárodné povinnosti v rámci dohovoru. Delegovaným nariadením sa vykonávajú určité ustanovenia odporúčania 13-07 komisie ICCAT, ktorými sa stanovuje povinnosť odhadzovať a vypúšťať úlovky pre plavidlá a pasce loviace tuniaka modroplutvého za určitých okolností vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori. Toto nariadenie sa preto nemusí vzťahovať na povinnosti odhadzovať a vypúšťať úlovky a nebudú ním teda dotknuté príslušné ustanovenia stanovené v delegovanom nariadení (EÚ) 2015/98.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh nariadenia
Článok 1 – odsek 1
1.  Týmto nariadením sa stanovujú všeobecné pravidlá, na základe ktorých má Únia vykonávať plán obnovy populácie vymedzený v článku 3 ods. 1.
1.  Týmto nariadením sa stanovujú všeobecné pravidlá, na základe ktorých má Únia vykonávať plán obnovy populácie vymedzený v článku 3 ods. 1, pričom sa zohľadňujú špecifické charakteristiky rôznych druhov rybárskeho výstroja a venuje sa osobitná pozornosť tradičnému, udržateľnejšiemu a remeselnejšiemu výstroju, akým sú pasce.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh nariadenia
Článok 3 – bod 16
(16)  „kapacita chovu“ je množstvo rýb (v tonách), ktoré možno na danej farme držať na účely výkrmu a chovu;
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh nariadenia
Článok 5 – odsek 1
1.   Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby rybolovné činnosti jeho rybolovných plavidiel a pascí zodpovedali rybolovným možnostiam pre tuniaka modroplutvého, ktoré má k dispozícii vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori.
1.   Každý členský štát prijme nevyhnutné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby rybolovné úsilie jeho rybolovných plavidiel a pascí zodpovedalo rybolovným možnostiam pre tuniaka modroplutvého, ktoré má k dispozícii vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, a ktorými zaistí sociálno-hospodársku životaschopnosť svojich pascí.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 – pododsek 1 a (nový)
Ročné rybolovné plány predkladané každým členským štátom stanovujú rovnomerné rozdelenie kvót medzi skupinami výstrojov s cieľom pomáhať zabezpečiť súlad s individuálnymi kvótami a povoleným množstvom vedľajších úlovkov.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh nariadenia
Článok 7 – odsek 1 a (nový)
1a.  Členské štáty pri vnútroštátnom prideľovaní kvót používajú transparentné a objektívne kritériá vrátane kritérií environmentálneho, sociálneho a ekonomického charakteru a venujú osobitnú pozornosť ochrane a prosperite malých, remeselných a tradičných rybárov používajúcich pasce a ďalšie selektívne rybolovné metódy, ako aj podpore týchto metód.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 3
3.   Maximálny počet rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou členského štátu, ktoré lovia tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, je obmedzený na počet a celkovú zodpovedajúcu hrubú tonáž rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou daného členského štátu, ktoré v období od 1. januára 2007 do 1. júla 2008 lovili, ponechávali na palube, prekladali, prepravovali alebo vyloďovali tuniaka modroplutvého. V prípade rybolovných plavidiel sa dané obmedzenie uplatňuje podľa typu výstroja.
3.   Maximálny počet a zodpovedajúca hrubá tonáž rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou členského štátu, ktoré lovia tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, sú obmedzené na počet a celkovú zodpovedajúcu hrubú tonáž rybárskych plavidiel plaviacich sa pod vlajkou daného členského štátu, ktoré v období od 1. januára 2007 do 1. júla 2008 lovili, ponechávali na palube, prekladali, prepravovali alebo vyloďovali tuniaka modroplutvého. V prípade rybolovných plavidiel sa dané obmedzenie uplatňuje podľa typu výstroja.
Pozmeňujúci návrh 41
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 6 a (nový)
6a.  Odchylne od odsekov 2, 3 a 5 členské štáty preskúmajú systém kvót pre tuniaka modroplutvého, ktorý sankcionuje rybárov maloobjemového rybolovu, s cieľom odstrániť monopolné postavenie, v ktorom sa v súčasnosti nachádzajú vlastníci veľkých lodí, a podporiť udržateľnejšie systémy rybolovu, ako sú napríklad systémy, ktoré sa využívajú pre maloobjemový rybolov;
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh nariadenia
Článok 8 – odsek 7
7.   Odchylne od odsekov 3 a 6 pre roky 2015, 2016 a 2017 platí, že každý členský štát obmedzí počet svojich plavidiel na lov vakovou sieťou bez oprávnenia na rybolov tuniaka modroplutvého v rámci výnimky uvedenej v článku 13 ods. 2 písm. b) na počet plavidiel na lov vakovou sieťou, ktoré povolil v rokoch 2013 a 2014.
7.   Pre roky 2015, 2016 a 2017 platí, že každý členský štát obmedzí počet svojich plavidiel na lov vakovou sieťou na počet plavidiel na lov vakovou sieťou, ktoré povolil v rokoch 2013 alebo 2014. Toto neplatí pre plavidlá na lov vakovou sieťou pôsobiace na základe výnimky stanovenej v článku 13 ods. 2 písm. b).
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh nariadenia
Článok 10 – odsek 5
5.  Lov tuniaka modroplutvého pomocou iných typov výstroja, ako sú uvedené v odsekoch 1 až 4 a v článku 11, a to vrátane pascí, je povolený počas celého roka.
5.  Lov tuniaka modroplutvého pomocou iných typov výstroja, ako sú uvedené v odsekoch 1 až 4 a v článku 11, a to vrátane pascí, je povolený počas celého roka v súlade s ochrannými a riadiacimi opatreniami komisie ICCAT.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh nariadenia
Kapitola III – Oddiel 2 – názov
MINIMÁLNA VEĽKOSŤ, NÁHODNÉ ÚLOVKY, VEDĽAJŠIE ÚLOVKY
MINIMÁLNA OCHRANNÁ REFERENČNÁ VEĽKOSŤ, NÁHODNÉ ÚLOVKY, VEDĽAJŠIE ÚLOVKY
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh nariadenia
Článok 12
Ustanoveniami tohto oddielu nie je dotknutý článok 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 vrátane prípadnej výnimky podľa článku 15 ods. 2 daného nariadenia.
Ustanoveniami tohto oddielu nie je dotknutý článok 15 nariadenia (EÚ) č. 1380/2013 vrátane prípadných uplatniteľných výnimiek.
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh nariadenia
Článok 13 – názov
Minimálna veľkosť
Minimálna ochranná referenčná veľkosť
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 1
1.  Minimálna veľkosť jedincov tuniaka modroplutvého ulovených vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori je stanovená na 30 kg alebo 115 cm vidlicovej dĺžky.
1.  Minimálna ochranná referenčná veľkosť jedincov tuniaka modroplutvého ulovených vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori je stanovená na 30 kg alebo 115 cm vidlicovej dĺžky.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh nariadenia
Článok 13 – odsek 2 – úvodná časť
Odchylne od odseku 1 je minimálna veľkosť stanovená na 8 kg alebo 75 cm vidlicovej dĺžky v prípade týchto jedincov tuniaka modroplutvého:
Odchylne od odseku 1 je minimálna ochranná referenčná veľkosť stanovená na 8 kg alebo 75 cm vidlicovej dĺžky v prípade týchto jedincov tuniaka modroplutvého:
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh nariadenia
Článok 15 – odsek 4
4.  V prípade, že kvóta pridelená členskému štátu, pod ktorého právomoc patrí predmetné rybárske plavidlo alebo pasca, už bola vyčerpaná, je nutné zabrániť lovu tuniaka modroplutvého. Mŕtve jedince tuniaka modroplutvého sa vyloďujú, zabavujú; následne sa prijmú primerané opatrenia. V súlade s článkom 27 všetky členské štáty každoročne nahlasujú tieto množstvá Komisii, ktorá ich postupuje sekretariátu ICCAT.
4.  V prípade, že kvóta pridelená členskému štátu, pod ktorého právomoc patrí predmetné rybárske plavidlo alebo pasca, už bola vyčerpaná, je nutné zabrániť lovu tuniaka modroplutvého. Mŕtve jedince tuniaka modroplutvého sa vyloďujú celé a nespracované, zabavujú sa a následne sa prijmú primerané opatrenia. V súlade s článkom 27 všetky členské štáty každoročne nahlasujú tieto množstvá Komisii, ktorá ich postupuje sekretariátu ICCAT.
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh nariadenia
Kapitola III – Oddiel 3 – názov
POUŽÍVANIE LIETADIEL
POUŽÍVANIE VZDUŠNÝCH PROSTRIEDKOV
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh nariadenia
Článok 18 – odsek 3 a (nový)
3a.  Každý tuniak modroplutvý sa vyloďuje celý, bez žiabier a vnútorností. Každý členský štát prijme opatrenia potrebné na to, aby v najväčšej možnej miere zabezpečil vypúšťanie živých, najmä mladých jedincov tuniaka modroplutvého, ktoré boli ulovené v rámci rekreačného alebo športového rybolovu.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh nariadenia
Článok 19 – odsek 1 – písmeno a
a)  zoznam všetkých rybolovných plavidiel, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou a ktoré môžu na základe osobitného oprávnenia vykonávať aktívny rybolov tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori;
a)  zoznam všetkých rybolovných plavidiel, ktoré sa plavia pod jeho vlajkou a ktoré môžu na základe oprávnenia vykonávať aktívny rybolov tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori;
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh nariadenia
Článok 19 a (nový)
Článok 19a
Vzťah k nariadeniu (ES) č. 1224/2009
Okrem kontrolných opatrení stanovených v nariadení (ES) č. 1224/2009 sa uplatňujú aj kontrolné opatrenia uvedené v tejto kapitole, pokiaľ v tejto kapitole nie je stanovené inak.
Pozmeňujúci návrh 25
Návrh nariadenia
Článok 20 – odsek 2
2.  V prípade, že sa kvóta plavidla považuje za vyčerpanú, členský štát odníme oprávnenie na rybolov tuniaka modroplutvého a požiada plavidlo, aby sa bezodkladne dostavilo do prístavu, ktorý mu určí.
2.  V prípade, že sa kvóta plavidla považuje za vyčerpanú, členský štát odníme oprávnenie na rybolov tuniaka modroplutvého a môže požiadať plavidlo, aby sa bezodkladne dostavilo do prístavu, ktorý mu určí.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh nariadenia
Článok 21 – odsek 1
1.  Každý členský štát do 15. februára každého roka elektronicky zasiela Komisii zoznam svojich pascí, ktoré môžu na základe osobitného oprávnenia loviť tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori. Tento zoznam obsahuje názov pascí a ich registračné číslo a musí zodpovedať formátu, ktorý zodpovedá požiadavkám Usmernení komisie ICCAT k predkladaniu údajov a informácií.
1.  Každý členský štát do 15. februára každého roka elektronicky zasiela Komisii zoznam svojich pascí, ktoré môžu na základe oprávnenia loviť tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori. Tento zoznam obsahuje názov pascí a ich registračné číslo a musí zodpovedať formátu, ktorý zodpovedá požiadavkám Usmernení komisie ICCAT k predkladaniu údajov a informácií.
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh nariadenia
Článok 24 – odsek 5 – pododsek 2
Komisia v riadne opodstatnených a mimoriadne naliehavých situáciách prijme bezprostredne uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 59 ods. 3.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh nariadenia
Článok 29 – odsek 3
3.  V prípade, že členské štáty na oznámenie podľa odsekov 1 a 2 uplatňujú článok 80 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 404/2011, možno odhadované množstvá tuniaka modroplutvého ponechané na palube oznámiť v dohodnutom čase pred príchodom do prístavu.
3.  V prípade, že členské štáty na oznámenie podľa odsekov 1 a 2 uplatňujú článok 80 ods. 3 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 404/2011, možno odhadované množstvá tuniaka modroplutvého ponechané na palube oznámiť v dohodnutom čase pred príchodom do prístavu. Ak je vzdialenosť rybolovnej oblasti od prístavu kratšia než štyri hodiny, odhadované množstvá tuniaka modroplutvého ponechané na palube možno zmeniť kedykoľvek pred príchodom.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh nariadenia
Článok 37 – odsek 2
Komisia v riadne opodstatnených a mimoriadne naliehavých situáciách prijme bezprostredne uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 59 ods. 3.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh nariadenia
Článok 46 – odsek 2
Komisia v riadne opodstatnených a mimoriadne naliehavých situáciách prijme bezprostredne uplatniteľné vykonávacie akty v súlade s postupom uvedeným v článku 59 ods. 3.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh nariadenia
Článok 47 – odsek 4
4.   Členské štáty zabezpečia, aby ich strediská monitorovania rybolovu postúpili Komisii a ňou určenému orgánu v reálnom čase a vo formáte „https data feed“ správy VMS zaslané rybárskymi plavidlami, ktoré sa plavia pod ich vlajkou. Komisia dané správy zašle elektronicky sekretariátu ICCAT.
4.   Členské štáty odovzdajú údaje uvedené v tomto článku v súlade s článkom 28 vykonávacieho nariadenia (EÚ) č. 404/2011. Komisia dané správy zašle elektronicky sekretariátu ICCAT.
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 2 – písmeno c a (nové)
ca)  počas každého premiestnenia z jednej farmy na inú;
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh nariadenia
Článok 49 – odsek 5 – písmeno a a (nové)
aa)   pozorovať a monitorovať rybárske a poľnohospodárske operácie v súlade s príslušnými ochrannými a riadiacimi opatreniami komisie ICCAT;
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh nariadenia
Článok 57
Článok 57
vypúšťa sa
Postup prijatia zmien
1.  S cieľom začleniť do práva Únie zmeny platných ustanovení plánu obnovy populácií tuniaka modroplutvého, ktoré sú pre Úniu záväzné, Komisia môže v prípade potreby v súlade s článkom 58 zmeniť nepodstatné ustanovenia tohto nariadenia prostredníctvom delegovaných aktov.
Pozmeňujúci návrh 35
Návrh nariadenia
Článok 58
Článok 58
vypúšťa sa
Vykonávanie delegovania právomoci v prípade zmien
1.  Komisii sa udeľuje právomoc prijímať delegované akty za podmienok stanovených v tomto článku.
2.  Právomoc prijímať delegované akty uvedené v článku 57 sa Komisii udeľuje na dobu neurčitú.
3.  Delegovanie právomoci uvedené v článku 57 môže Európsky parlament alebo Rada kedykoľvek odvolať. Rozhodnutím o odvolaní sa ukončuje delegovanie právomoci, ktoré sa v ňom uvádza. Rozhodnutie nadobúda účinnosť dňom nasledujúcim po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie alebo k neskoršiemu dátumu, ktorý je v ňom určený. Nie je ním dotknutá platnosť delegovaných aktov, ktoré už nadobudli účinnosť.
4.  Komisia oznamuje delegovaný akt hneď po jeho prijatí súčasne Európskemu parlamentu a Rade.
5.  Delegovaný akt prijatý podľa článku 57 nadobudne účinnosť, len ak Európsky parlament alebo Rada voči nemu nevzniesli námietku v lehote dvoch mesiacov odo dňa oznámenia uvedeného aktu Európskemu parlamentu a Rade alebo ak pred uplynutím uvedenej lehoty Európsky parlament a Rada informovali Komisiu o svojom rozhodnutí nevzniesť námietku. Na podnet Európskeho parlamentu alebo Rady sa táto lehota predĺži o dva mesiace.
Pozmeňujúci návrh 36
Návrh nariadenia
Článok 59 – odsek 3
3.  Ak sa odkazuje na tento odsek, uplatňuje sa článok 8 nariadenia (EÚ) č. 182/2011 v spojení s jeho článkom 5.
vypúšťa sa
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh nariadenia
Článok 61 – odsek 1
Toto nariadenie nadobúda účinnosť tretím dňom po jeho uverejnení v Úradnom vestníku Európskej únie.
Toto nariadenie nadobúda účinnosť dvadsiatym dňom nasledujúcim po dni jeho uverejnenia v Úradnom vestníku Európskej únie.
Pozmeňujúci návrh 38
Návrh nariadenia
Príloha I – odsek 2
2.  Okrem ustanovení článku 8 ods. 3 platí, že maximálny počet rybolovných plavidiel, ktoré sú oprávnené loviť tuniaka modroplutvého v Jadranskom mori na účely chovu za osobitných podmienok platných pre výnimku uvedenú v článku 13 ods. 2 písm. b), sa rovná počtu rybolovných plavidiel Únie, ktoré v roku 2008 vykonávali cielený rybolov tuniaka modroplutvého.
2.  Okrem ustanovení článku 8 ods. 3 platí, že maximálny počet rybolovných plavidiel, ktoré sú oprávnené loviť tuniaka modroplutvého v Jadranskom mori na účely chovu za osobitných podmienok platných pre výnimku uvedenú v článku 13 ods. 2 písm. b), sa rovná počtu rybolovných plavidiel Únie, ktoré v roku 2008 vykonávali cielený rybolov tuniaka modroplutvého. Na uvedený účel sa zohľadní počet chorvátskych rybolovných plavidiel, ktoré sa zúčastnili na cielenom rybolove tuniaka modroplutvého v roku 2008.
Pozmeňujúci návrh 39
Návrh nariadenia
Príloha IV – odsek 2 – riadok 2
Počet kusov:
Druh:

Počet kusov:
Druh:
Hmotnosť:

Pozmeňujúci návrh 40
Návrh nariadenia
Príloha VII – bod 7 – písmeno a
a)   mali povolený prístup k posádke plavidla a personálu farmy, ako aj v výstroju, klietkam a vybaveniu;
a)   mali povolený prístup k posádke plavidla, personálu farmy a pasci, ako aj k výstroju, ku klietkam a k vybaveniu;

(1) Vec bola vrátená gestorskému výboru na opätovné posúdenie podľa článku 61 ods. 2 druhého pododseku (A8-0367/2015).


Výročná správa o politike hospodárskej súťaže EÚ
PDF 486kWORD 172k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ (2015/2140(INI))
P8_TA(2016)0004A8-0368/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie zo 4. júna 2015 o politike hospodárskej súťaže za rok 2014 (COM(2015)0247) a na pracovný dokument útvarov Komisie ako sprievodný dokument z toho istého dňa,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a najmä na jej články 101 – 109, články 147 a 174,

–  so zreteľom na príslušné pravidlá hospodárskej súťaže, usmernenia a rozhodnutia Komisie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ za rok 2013(1) a na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 k výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ za rok 2012(2), ako aj na požiadavky Európskeho parlamentu, ktoré sú v nich uvedené,

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematická sekcia A (hospodárska a vedecká politika)) pre Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa s názvom Nekalé obchodné praktiky medzi podnikmi v potravinovom dodávateľskom reťazci(3),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Vnútorný trh medzinárodnej cestnej nákladnej dopravy: sociálny dumping a kabotáž(4),

–  so zreteľom na správu Európskej siete pre hospodársku súťaž z mája 2012 s názvom Správa o presadzovaní právnych predpisov na ochranu hospodárskej súťaže a o činnostiach monitorovania trhu európskymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v potravinárskom odvetví(5),

–  so zreteľom na smernice Rady 77/799/EHS a 2011/16/EÚ o administratívnej spolupráci v oblasti daní,

–  so zreteľom na závery a návrhy činností v rámci projektu OECD a skupiny G20 o narúšaní základu dane a presune ziskov,

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie zo 6. mája 2015 o začatí skúmania elektronického obchodu podľa článku 17 nariadenia Rady (ES) č. 1/2003 (C(2015)3026),

–  so zreteľom na smernicu 2014/104/EÚ z 26. novembra 2014 o nárokoch na náhradu škody,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. júna 2014 o usmerneniach o štátnej pomoci v oblasti energetiky a ochrany životného prostredia(6),

–  so zreteľom na nariadenie Komisie (EÚ) č. 651/2014 zo 17. júna 2014 o vyhlásení určitých kategórií pomoci za zlučiteľné s vnútorným trhom podľa článkov 107 a 108 ZFEÚ,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 139/2004 z 20. januára 2004 o kontrole koncentrácií medzi podnikmi,

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 9. júla 2014 s názvom Smerom k účinnejšej kontrole koncentrácií v EÚ (COM(2014)0449),

–  so zreteľom na vyšetrovanie v oblasti hospodárskej súťaže vo farmaceutickom sektore z 8. júla 2009 a následné správy, najmä piatu správu o monitorovaní patentových sporov,

–  so zreteľom na všeobecný rámec pre posudzovanie udržateľnosti potravinových a poľnohospodárskych systémov (SAFA), ktorý vypracovala Organizácia pre výživu a poľnohospodárstvo Organizácie Spojených národov (FAO),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0368/2015),

A.  keďže politika hospodárskej súťaže EÚ je jedným zo základných pilierov sociálneho trhového hospodárstva v Európe a dôležitým nástrojom fungujúceho vnútorného trhu Únie;

B.  keďže v oblasti hospodárskej súťaže je názor Európskej únie na medzinárodnej scéne vypočutý a rešpektovaný; keďže toto jednotné a nezávislé zastúpenie vo vonkajších záležitostiach, ktoré je podporené jednoznačne vymedzenými právomocami, umožňuje Únii uplatňovať jej skutočnú politickú, demografickú a hospodársku moc;

C.  keďže politika hospodárskej súťaže je svojou podstatou prostriedkom ochrany európskej demokracie, a to tým, že zabraňuje nadmernej koncentrácii ekonomickej a finančnej moci v rukách niekoľko málo subjektov;

D.  keďže Európska únia je vytvorená ako otvorené sociálne trhové hospodárstvo s voľnou a spravodlivou hospodárskou súťažou, ktorej zámerom je zvýšiť blahobyt spotrebiteľov a životnú úroveň všetkých občanov EÚ, a keďže Európska únia vytvára vnútorný trh, ktorý má umožniť udržateľný rozvoj v Európe na základe vyrovnaného hospodárskeho rastu a stability cien;

E.  keďže cieľom rozhodného uplatňovania zásad vyplývajúcich z právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže v zmysle Zmluvy o EÚ je prispievať k dosahovaniu celkových cieľov hospodárskej politiky EÚ a zároveň prinášať výhody spotrebiteľom, pracovníkom a podnikateľom a presadzovať inovácie a rast, a to prostredníctvom kontroly a obmedzovania nekalých trhových postupov plynúcich z monopolov a dominantného postavenia na trhu tak, aby mal každý rovnakú príležitosť na úspech;

F.  keďže nezávislosť vnútroštátnych orgánov na ochranu hospodárskej súťaže má mimoriadny význam;

G.  keďže v dôsledku existencie kartelov vznikajú každý rok straty vo výške 181 – 320 miliárd EUR, čo predstavuje približne 3 % HDP EÚ;

H.  keďže, pokiaľ ide o náklady na energiu, európsky jednotný trh dosahuje horšie výsledky ako vnútorný trh USA, s cenovým rozptylom 31 % v porovnaní s 22 % v USA;

I.  keďže v mnohých členských štátoch MSP, ktoré predstavujú 98 % firiem v EÚ a 67 % zamestnaných ľudí, stále postihuje ťažká úverová kríza;

J.  keďže sa odhaduje, že daňové úniky, daňové podvody a daňové raje stoja daňovníkov EÚ 1 bilión EUR stratených príjmov ročne a narušujú hospodársku súťaž na jednotnom trhu medzi spoločnosťami, ktoré platia dane, a spoločnosťami, ktoré dane neplatia;

K.  keďže najmä v posledných rokoch sa musia účastníci trhu vyrovnať s novými výzvami, ktoré so sebou prináša najmä dynamika digitálneho hospodárstva a predovšetkým narušenie hospodárskej súťaže v dôsledku agresívnych daňových politík a vnútroštátnych daňových politík (ktoré pravdepodobne značne poškodzujú vnútorný trh), čo si od Komisie vyžaduje okamžitú a cielenú reakciu ; keďže celosvetová spolupráca na presadzovaní pravidiel hospodárskej súťaže pomáha zabrániť nesúladu v prijatých nápravných opatreniach a vo výsledkoch opatrení na presadzovanie práva a pomáha podnikom znižovať svoje náklady na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi;

L.  keďže vzhľadom na výzvy digitálneho veku je potrebné hĺbkovo preskúmať existujúce nástroje práva hospodárskej súťaže;

M.  keďže v oblasti medzinárodnej leteckej dopravy chýbajú pravidlá spravodlivej hospodárskej súťaže a regulácie podnikov vo vlastníctve štátu vo vzťahu k leteckým spoločnostiam z niektorých tretích krajín, ktoré prevádzkujú linky smerujúce do a z Európy, pričom majú na niektorých trasách dominantné postavenie, čo európskym leteckým spoločnostiam spôsobuje značné škody a poškodzuje prepojenosť európskych uzlových letísk, čím sa obmedzuje možnosť výberu pre európskych spotrebiteľov;

N.  keďže hospodárska súťaž nemá vo všetkých členských štátoch rovnaký dosah;

O.  keďže je potrebné, aby sa v politike hospodárskej súťaže osobitne zohľadnili ciele trvalo udržateľného rozvoja a sociálnej súdržnosti;

P.  keďže sociálny dumping je faktorom, ktorý narúša vnútorný trh, čím poškodzuje práva spotrebiteľov i pracovníkov;

Q.  keďže základom rastu Európy je zaručiť voľný pohyb osôb, tovaru, služieb a kapitálu;

1.  víta správu Komisie, ktorá podčiarkuje dôležitosť politiky v oblasti hospodárskej súťaže v EÚ a konštatuje, že sa vzťahuje na podstatnú časť predchádzajúceho funkčného obdobia Komisie pod vedením komisára pre hospodársku súťaž Almuniu;

2.  vyzýva Komisiu, aby v budúcnosti Európskemu parlamentu predkladala ako neoddeliteľnú súčasť tejto správy aj odvetvovo špecifický pracovný dokument;

3.  víta skutočnosť, že komisárka pre hospodársku súťaž Vestager si želá úzko spolupracovať s Európskym parlamentom na vypracovaní politiky v oblasti hospodárskej súťaže ako jedného z kľúčových nástrojov Európskej únie na tvorbu spoločného vnútorného trhu, a vyzýva Komisiu, aby vykonávala vnútornú politiku EÚ v oblasti hospodárskej súťaže tak, aby neboli obmedzované trhové stratégie firiem, ktoré im umožňujú konkurovať na svetových trhoch subjektom z krajín mimo EÚ;

4.  zdôrazňuje, že účinná a dôveryhodná politika hospodárskej súťaže sa nesmie zameriavať výhradne na znižovanie spotrebiteľských cien, ale že súčasne musí mať neustále na zreteli strategické záujmy európskeho hospodárstva, napríklad: schopnosť inovácie; investície; konkurencieschopnosť a udržateľnosť; osobitné podmienky hospodárskej súťaže pre MSP, začínajúce podniky a mikropodniky; a potrebu podporovať vysoké pracovné a environmentálne štandardy;

5.  vyzýva Komisiu, aby zastavila sociálny dumping, a zdôrazňuje, že rozhodnutia týkajúce sa politiky hospodárskej súťaže musia osobitne zohľadňovať sociálny dosah;

6.  nazdáva sa, že charakteristické vlastnosti digitálneho hospodárstva, ktoré vyplývajú predovšetkým zo skutočnosti, že marginálne náklady majú tendenciu znižovať sa až na nulu, a z výrazných sieťových účinkov priaznivo vplývajú na rast koncentrácie na kľúčových trhoch; vyzýva Komisiu, aby prispôsobila svoju politiku hospodárskej súťaže osobitým vlastnostiam tohto sektora;

7.  vyzýva Komisiu, aby dobudovala vnútorný trh v oblastiach, ktoré sú zatiaľ roztrieštené a nedokončené, a aby čo najrýchlejšie odstránila zistené neodôvodnené obmedzenia trhu a prekážky hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že politika hospodárskej súťaže bude zároveň posilňovať sociálnu súdržnosť v Únii;

8.  zdôrazňuje, že pracovné priority orgánu na ochranu hospodárskej súťaže a ich prezentácia v správe o hospodárskej súťaži za rok 2014 do značnej miery zodpovedajú spoločným prioritám; domnieva sa však, že v niektorých oblastiach je potrebná rozhodnejšia činnosť, na čo by sa mala Komisia v budúcom roku dôrazne zamerať; zdôrazňuje, že v rámci presadzovania hospodárskej súťaže je dôležitá spolupráca na celosvetovej úrovni; podporuje aktívne zapojenie Komisie do medzinárodnej siete pre hospodársku súťaž;

9.  znova vyzýva Komisiu, ako to bolo v predchádzajúcej výročnej správe, aby zabránila nadmernej koncentrácii na trhu a zneužívaniu dominantného postavenia na trhu v spojení s tvorbou jednotného digitálneho trhu, pretože tak sa zabezpečí vysoká úroveň služieb pre zákazníkov a možnosť atraktívnejších cien;

10.  považuje za nevyhnutné zaručiť spravodlivé podmienky na digitálnom trhu a bojovať proti zneužívaniu dominantných pozícií a daňovej optimalizácii a v konečnom dôsledku slúžiť spotrebiteľom;

11.  domnieva sa, že rozvoj elektronickej verejnej správy je významným faktorom podpory rastu, najmä z hľadiska účasti MSP; žiada preto členské štáty, aby využívali všetky nástroje, ktoré majú k dispozícii prostredníctvom nových právnych predpisov v oblasti verejného obstarávania, na podporu európskeho rastu v EÚ, a žiada Komisiu, aby podporovala všetky iniciatívy súvisiace s rozvojom elektronickej verejnej správy; ďalej zdôrazňuje, že propagovanie a zavádzanie systémov elektronickej verejnej správy vo všetkých členských štátoch pomáha s efektívnym monitorovaním porušení a so zaisťovaním transparentnosti vo verejnom aj v súkromnom sektore;

12.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty začnú včas implementovať nové právne predpisy v oblasti verejného obstarávania, najmä pokiaľ ide o používanie elektronického obstarávania a elektronickej verejnej správy a nových ustanovení o zohľadňovaní sociálnych a environmentálnych kritérií a o rozdeľovaní zákaziek na časti, s cieľom podnietiť inovácie a hospodársku súťaž, podporiť MSP na trhoch s verejným obstarávaním a zabezpečiť optimalizáciu verejných výdavkov;

13.  vyzýva Komisiu, aby naďalej posilňovala úsilie zamerané na ambiciózne otvorenie medzinárodných trhov verejného obstarávania s cieľom odstrániť rozdiely v miere otvorenosti trhov verejného obstarávania EÚ v porovnaní s inými obchodnými partnermi, a aby sa na tento účel zohľadnila jeho správa k návrhu Komisie na nástroj medzinárodného verejného obstarávania a jeho nadchádzajúcu revíziu;

14.  poukazuje na to, že zákazníkom na jednotnom trhu sa predávajú výrobky, ktorých zloženie sa v jednotlivých zásielkach líši, hoci značka a balenie sú rovnaké; vyzýva Komisiu, aby určila, či má v rámci politiky EÚ v oblasti hospodárskej súťaže tento postup negatívny dosah na dodávateľov miestnych a regionálnych produktov, najmä na MSP;

15.  považuje za zásadne dôležité, aby Komisia naďalej presadzovala lepšie zbližovanie a spoluprácu medzi vnútroštátnymi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže v EÚ;

16.  víta pevnú väzbu medzi presadzovaním pravidiel hospodárskej súťaže a stratégiou jednotného digitálneho trhu, a to najmä v krokoch súvisiacich s praktikami geografického blokovania a licenčnými dohodami, v záujme dokončenia jednotného digitálneho trhu; domnieva sa, že podobná väzba má vo vnútornom energetickom trhu zásadný význam pre odstraňovanie prekážok brániacich cezhraničnému voľnému toku energie a budovaniu energetickej únie;

17.  domnieva sa, že hospodárska súťaž v odvetví telekomunikácií má zásadný význam nielen ako hnací motor inovácií a investícií do sietí, ale tiež povzbudzuje k dostupným cenám a možnosti výberu v oblasti služieb pre spotrebiteľov; vyzýva preto Komisiu, aby chránila hospodársku súťaž v tomto odvetví, a to aj pri prideľovaní frekvenčného spektra;

18.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala nekalé a nezákonné doložky a praktiky, ktoré využíva bankové odvetvie v spotrebiteľských zmluvách; vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s európskou sieťou pre hospodársku súťaž podporovala výmenu osvedčených postupov; naliehavo žiada Komisiu, aby znížila všetky druhy byrokracie, ktorá je výsledkom uplatňovania politiky hospodárskej súťaže;

19.  je presvedčený, že politika hospodárskej súťaže by mala zohrávať významnú úlohu pri zabezpečovaní toho, aby boli finančné trhy pre spotrebiteľov bezpečnejšie a transparentnejšie; víta tiež legislatívne opatrenia v oblasti elektronických platieb, a to najmä zavedenie stropov pre medzibankové poplatky za platobné transakcie kartou;

20.  pripomína Komisii, že politika hospodárskej súťaže so sebou prináša aj reguláciu cien za služby, ku ktorým je ťažké priradiť trhovú hodnotu, napr. poplatky za výber z bankomatu;

21.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala sieť bankomatov z hľadiska politiky hospodárskej súťaže vzhľadom na to, že ide o sieťovú infraštruktúru;

22.  vyjadruje presvedčenie, že by sa mala venovať väčšia pozornosť tomu, akým spôsobom treba podporovať európske spoločnosti, pretože tie musia čeliť celosvetovej konkurencii podnikom podobnej veľkosti z iných častí sveta, ktoré sa nemusia riadiť rovnakými pravidlami hospodárskej súťaže, aké musia spĺňať európske subjekty na domácej pôde;

23.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie súladu medzi obchodnou a konkurenčnou politikou Únie a cieľmi jej priemyselnej politiky; zdôrazňuje, že politika Únie v oblasti hospodárskej súťaže by nemala brániť vzniku európskych priemyselných šampiónov v hospodárstve; žiada preto, aby obchodná politika a politika hospodárskej súťaže podporovali rozvoj a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu na svetovej úrovni;

24.  uznáva, že veľa energeticky náročných priemyselných odvetví má hospodárske ťažkosti a niektoré z nich, ako napríklad oceliarstvo, sú v kríze; žiada Komisiu, aby prehodnotila pravidlá EÚ pre poskytovanie štátnej pomoci energeticky náročným priemyselným odvetviam, s cieľom zabezpečiť účinnú ochranu pred únikom uhlíka a vytvoriť spravodlivé príležitosti pre priemyselné odvetvia EÚ, a to najmä pre tie energeticky náročné odvetvia, ktoré sú najviac ohrozené;

Antitrustové konania prípady zneužívania dominantného postavenia

25.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie vo vyšetrovaní prípadov zneužívania dominantného postavenia na trhu na úkor spotrebiteľov EÚ;

26.  konštatuje, že zneužívanie dominantného postavenia je zakázané a predstavuje pre hospodársku súťaž vážny problém;

27.  zastáva názor, že Komisia postupuje v prípadoch týkajúcich sa porušenia protimonopolného práva úspešne a výrazne prispieva k budovaniu vnútorného trhu s rovnakými pravidlami hospodárskej súťaže;

28.  zdôrazňuje, že postupy narúšajúce hospodársku súťaž a monopoly môžu pôsobiť ako prekážky obchodu narúšajúce obchodné a investičné toky; vyzýva Komisiu aby v záujme voľného a spravodlivého svetového obchodu prijala na medzinárodnej úrovni opatrenia proti kartelom a protisúťažným, oligopolným a monopolným praktikám, ktoré škodia hospodárskej súťaži;

29.  domnieva sa, že platné ustanovenia pre ukladanie pokút za porušovanie pravidiel právnickým osobám je nutné doplniť o sprievodné postihy zodpovedných fyzických osôb; zastáva názor, že pokuty by mali byť dostatočne vysoké, aby mali odrádzajúci účinok; zdôrazňuje dôležitosť úspešnej politiky informátorov, ktorá umožnila Komisii odhaliť kartely;

30.  považuje právnu istotu za rozhodujúcu a vyzýva Komisiu, aby do legislatívneho nástroja začlenila ustanovenia o pokutách, aké sa napríklad ukladajú za vytváranie kartelov;

31.  konštatuje, že tradičné trhové modely politiky hospodárskej súťaže nemusia vyhovovať potrebám digitálneho hospodárstva a že využívanie cenových ukazovateľov v tomto dynamickom hospodárskom odvetví často neslúži plánovanému cieľu; žiada Komisiu, aby na základe nových kritérií vyhotovila komplexné právne a hospodárske posúdenie rýchlo sa rozvíjajúcich trhov a obchodných modelov s krátkou životnosťou, ktoré využívajú digitálne podniky, aby tým získala jasnú predstavu o štruktúre trhu a trhových trendoch, prijala vhodné opatrenia na ochranu spotrebiteľov a náležite zohľadnila dôležitosť údajov a osobitných trhových štruktúr digitálneho hospodárstva; poukazuje na to, že na účely vymedzenia príslušného trhu, najmä v digitálnom hospodárstve, sa musia vzťahovať odpovedajúce kritériá hodnotenia z hľadiska hospodárskej súťaže;

32.  zastáva názor, že ochrana duševného vlastníctva je ústredným prvkom spravodlivej hospodárskej súťaže, a s poľutovaním poznamenáva, že svetové spoločnosti nie sú ochotné zakúpiť si licencie požadované na používanie európskych patentov; vyzýva Komisiu, aby poskytla účinnú ochranu patentov nevyhnutných pre normu a uskutočňovala dôkladný dohľad s cieľom zabezpečiť, aby používatelia patentov získavali licencie riadnym spôsobom;

33.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala, či existuje nejaké prepojenie medzi vysokým výskytom politikov a bývalých ministrov v správnych radách energetických spoločností a oligopolnými postupmi v odvetví energetiky v niektorých členských štátoch;

34.  vytýka zdĺhavé vyšetrovanie vedené proti americkému internetovému gigantu Google a vyjadruje poľutovanie nad tým, že za niekoľko rokov prieťahov vo vyšetrovaní bez akejkoľvek transparentnosti nebol dosiahnutý žiadny definitívny výsledok, pretože Komisia sa až do roku 2014 zdráhala dať najavo svoju vôľu odstrániť trhové obmedzenia; poukazuje na skutočnosť, že najmä v prípade, že ide o dynamické trhy, majú konania s prieťahmi de facto rovnaký účinok ako vyčistenie trhu a môžu vytvoriť neistotu pre všetky zúčastnené strany;

35.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôkladné vyšetrenie postupu spoločnosti Google, na základe ktorého je operačný systém Android predávaný iba v spojení s inými službami spoločnosti Google a výrobcovia nesmú vopred nainštalovať konkurenčné produkty; ďalej vyzýva Komisiu, aby podrobne preskúmala dominantné postavenie spoločnosti Google na trhu v oblasti priamych hotelových rezervácií a aby hľadala vhodné riešenie tohto problému; podporuje opatrenia Komisie určené na vytvorenie vyššej miery interoperability a prenosnosti medzi všetkými digitálnymi odvetviami, čím sa zabráni scenáru, v ktorom „víťaz berie všetko“; zdôrazňuje, že je dôležité vybaviť Komisiu správnymi nástrojmi, aby si mohla zachovať aktualizovaný prehľad o rýchlom vývoji na digitálnom trhu;

36.  vyzýva Komisiu, aby opatrne viedla a uzavrela všetky ostatné otvorené vyšetrovania kartelov a aby odstránila akékoľvek obmedzenia trhu; víta skutočnosť, že nová komisárka odmietla podľahnúť politickému nátlaku a žiada, aby sa konania urýchlili a výsledky sa mohli dosiahnuť v priebehu budúceho roka; víta preto oznámenie námietok, ktoré Komisia spoločnosti Google zaslala, ktoré sa týka služby porovnávania cien; vyzýva Komisiu, aby s rozhodnosťou pokračovala v preskúmaní všetkých problémov, ktoré svojim vyšetrovaním zistí, a to aj vo všetkých ostatných oblastiach skresleného vyhľadávania, aby sa zabezpečila rovnosť podmienok pre všetky subjekty na digitálnom trhu;

37.  poukazuje na to, že podľa článku 8 nariadenia o konaniach vo veci kartelov, teda nariadenia (ES) č. 1/2003, môže Komisia nariadiť dočasné opatrenia v prípade, že existuje riziko vážneho a nenapraviteľného poškodenia hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby určila, do akej miery by sa mohli tieto opatrenia uplatňovať v dlhotrvajúcich konaniach vo veci hospodárskej súťaže, najmä na digitálnom trhu;

38.  pripomína, že sieťová neutralita (čo znamená zásadu, podľa ktorej sa ku každému internetovému dátovému prenosu pristupuje rovnako, bez diskriminácie, obmedzenia či zasahovania, nezávisle od odosielateľa dát, ich príjemcu, druhu, obsahu, zariadenia, služby či aplikácie) má zásadný význam pre to, aby sa zabezpečilo, že nebude žiadna diskriminácia medzi internetovými službami a aby sa v plnej miere zaručila hospodárska súťaž;

39.  zdôrazňuje, že politika hospodárskej súťaže by mala vychádzať z dôkazov, a víta odvetvové vyšetrovanie Komisie v oblasti elektronického obchodu, v ktorom sa zameriava na možné prekážky brániace cezhraničnému online obchodu s tovarom a službami napr. v odvetviach elektroniky, odevov, obuvi a digitálneho obsahu;

40.  poznamenáva, že kauza Google vyvolala všeobecnú diskusiu o moci dominantných internetových platforiem, akými sú eBay, Facebook, Apple, LinkedIn, Amazon, Uber, Airbnb, atď, o ich vplyve na trhy a na verejnú sféru a o potrebe ich regulácie v záujme ochrany verejnej sféry; poukazuje nato, že cieľom regulácie internetových platforiem by malo byť poskytnutie záruky vyššej ochrany spotrebiteľa a zároveň zachovanie stimulov k inováciám;

41.  vyzýva Komisiu, aby vyšetrila dominantné postavenie spoločnosti Google na trhu s priamymi hotelovými rezerváciami; poukazuje na to, že táto spoločnosť sa snaží o to, aby si osoby hľadajúce hotel rezervovali a zaplatili cez Google, a nie cez tretiu stranu poskytujúcu služby v oblasti cestovného ruchu či ubytovania; zdôrazňuje, že tento manéver môže byť kontroverzný, pretože Google tak vystupuje ako online cestovná kancelária, či jej ekvivalent, ktorý si účtuje rezervačné poplatky; konštatuje, že väčšina hotelierov by preferovala priame rezervácie pred rezerváciami cez stránku tretej strany či agregátora; podčiarkuje, že Google by mohol využiť tento pákový efekt svojho dominantného postavenia a prostredníctvom tohto nástroja oslabiť konkurentov na trhoch cestovného ruchu, a tým poškodiť spotrebiteľov;

42.  víta nedávno prijaté pozmeňujúce návrhy Komisie k návrhu nariadenia (ES) č. 773/2004 týkajúce sa vedenia konaní Komisie podľa článkov 81 a 82 Zmluvy o ES a súvisiace oznámenia plynúce zo smernice o žalobách o náhradu škody; považuje za nešťastné, že Európsky parlament nebol do vypracúvania pozmeňujúcich návrhov zapojený;

43.  poukazuje na to, že politika hospodárskej súťaže zohráva kľúčovú úlohu v dokončovaní jednotného digitálneho trhu; zastáva názor, že pevná politika hospodárskej súťaže v oblasti rýchlo sa rozvíjajúcich trhov si vyžaduje dôkladnú znalosť trhu; preto víta skutočnosť, že v rámci vykonávania stratégie jednotného digitálneho trhu prebieha odvetvové vyšetrovanie elektronického obchodu;

Štátna pomoc

44.  vyzýva Komisiu, aby ako strážkyňa zmlúv pozorne sledovala vykonávanie uvedenej smernice v členských štátoch a zabezpečila jednotné uplatňovanie jej ustanovení v celej EÚ; vyzýva Komisiu, aby sa v členských štátoch a v administratívnych orgánoch na regionálnej a miestnej úrovni aktívne zasadzovala za dodržiavanie európskej politiky hospodárskej súťaže a vysvetľovanie jej právneho základu; zdôrazňuje, že je dôležité rovnakým spôsobom sa zaoberať horizontálnou a vertikálnou štátnou pomocou; vidí potrebu opatrení, ktoré treba prijať na zvýšenie povedomia vo všetkých častiach Európskej únie o klasifikácii a udeľovaní nezákonnej štátnej pomoci, najmä v prípade, že sa takéto rozhodnutia o štátnej pomoci rovnajú opatreniam narúšajúcim hospodársku súťaž či protekcionistickým opatreniam; zastáva však názor, že odľahlým či okrajovým regiónom a ostrovom by mal byť poskytnutý väčší priestor, než aký sa im poskytuje, pokiaľ ide o uplatňovanie ustanovení o štátnej pomoci;

45.  zastáva názor, že Komisia musí najmä v súvislosti s konaniami o štátnej pomoci intenzívnejšie overovať údaje poskytované členskými štátmi a zlepšiť ich spoľahlivosť, pretože sa opakovane objavujú pokusy o nedodržiavanie právneho stavu a povinností alebo o hľadanie kompromisov, ktoré sú viac-menej na hranici zákona; ďalej sa nazdáva, že tieto preskúmania by sa mali zakladať na predpoklade, že v strategických a životne dôležitých odvetviach, akými sú energetika, doprava a zdravotníctvo, musia štáty zabezpečiť úplnú bezpečnosť, nepretržitosť dodávok a poskytovania služieb všetkým svojim občanom, a že sa musia postarať o to, aby neprijali právne ustanovenia, ktoré poškodzujú ostatné členské štáty či Úniu;

46.  opäť zdôrazňuje, že štrukturálne fondy EÚ sa nesmú využívať spôsobom, ktorý priamo alebo nepriamo podporuje premiestňovanie služieb alebo výroby do iného členského štátu, napr. čakacou lehotou pre podniky, ktoré sú príjemcami týchto fondov; zdôrazňuje, že štátna pomoc je niekedy potrebná na to, aby sa zaručilo poskytovanie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu vrátane energetiky, dopravy a telekomunikácií; zdôrazňuje, že štátna intervencia je často tým najúčinnejším politickým nástrojom, ktorým možno zaručiť poskytovanie služieb so zásadným významom pre zachovanie hospodárskych a sociálnych podmienok v izolovaných, odľahlých či okrajových regiónoch a na ostrovoch v Únii;

47.  víta, že Komisia v roku 2014 prijala nové usmernenia o štátnej pomoci v oblasti energetiky a životného prostredia a že ich pretransformovala do všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách;

48.  víta začlenenie sociálnej pomoci pre dopravu obyvateľov vzdialených regiónov do všeobecného nariadenia o skupinových výnimkách, čím sa problému prepojenosti dostalo uznania; zdôrazňuje, že prepojenosť okrajových ostrovných regiónov je významná aj z hľadiska zachovania a zvýšenia prijateľnej úrovne hospodárskej a sociálnej iniciatívy tým, že sa zachovajú nevyhnutné obchodné spojenia;

49.  víta súčasné vyšetrovanie Komisie týkajúce sa odložených daňových pohľadávok a záväzkov, čo je v prospech bankového odvetvia vo viacerých členských štátoch; zastáva názor, že odložené daňové pohľadávky a odložené záväzky by mali byť so spätnou účinnosťou povolené v zmysle ustanovení o štátnej pomoci, ak sa viažu s konkrétnymi podmienkami týkajúcimi sa finančných cieľov pre reálnu ekonomiku;

50.  pripomína svoju požiadavku, aby Komisia preskúmala, či bankové odvetvie od začiatku krízy získalo implicitné dotácie a štátnu podporu v podobe nekonvenčnej podpory likvidity;

51.  víta zavedenie nových usmernení pre štátnu pomoc v rámci rizikového financovania, ktorých prvotný zámer je umožniť účinnejšiu podporu MSP, inovatívnym podnikom so strednou kapitalizáciou a začínajúcim podnikom, ktoré sú vzhľadom na svoju veľkosť výrazne znevýhodnené;

52.  kritizuje skutočnosť, že najmä daňové modely narúšajúce hospodársku súťaž môžu spôsobiť značné problémy stredným podnikom, ako aj mnohým členským štátom, ktoré tieto daňové modely neuplatňujú;

53.  víta skutočnosť, že v rámci modernizácie právnych predpisov o štátnej pomoci prejavila Komisia iniciatívu a vydala nové usmernenia, ktoré vysvetlia, čo sa rozumie pod pojmom štátna pomoc v daňovej oblasti a v primeranom transferovom oceňovaní;

54.  žiada Komisiu o samostatnú štúdiu, v ktorej zhodnotí, či ustanovenia EÚ o štátnej pomoci brzdia konsolidáciu a zvyšovanie konkurencieschopnosti európskych firiem v porovnaní s ich svetovými konkurentmi, prinajmenšom vzhľadom na mechanizmy verejného obstarávania, a to i v súvislosti s nedávnym uzavretím transpacifického partnerstva;

Kontrola fúzií

55.  konštatuje, že v digitálnom hospodárstve sa fúzie a akvizície doteraz oceňovali prevažne na základe obratu predmetného podniku, čo je nedostatočné; zdôrazňuje, že podniky s nízkym obratom a značnými počiatočnými stratami môžu mať veľkú zákaznícku základňu, a teda aj podstatné objemy dát a silné postavenie na trhu, ako dokladá akvizícia spoločnosti WhatsApp spoločnosťou Facebook, ktorú Komisia schválila bez akýchkoľvek podmienok, čím sa vytvoril precedens;

56.  zastáva názor, že v niektorých odvetviach hospodárstva, a to v prvom rade v digitálnom hospodárstve, by sa mali uplatňovať dodatočné kritériá nad rámec prístupu vychádzajúceho z ceny, podielu na trhu a obratu, pretože z fúzií môžu často vyplývať trhové obmedzenia;

57.  nazdáva sa, že najmä v digitálnom hospodárstve a v súvislosti s ochranou spotrebiteľa sa musia aktualizovať všeobecné pravidlá hospodárskej súťaže, aby držali krok s trhovou realitou, a musia sa zaviesť ďalšie nové kritériá na hodnotenie fúzií, ako je nákupná cena, možné prekážky brániace vstupu na trh, zásadný význam údajov a prístup k údajom, osobitné vlastnosti platformy a súvisiace sieťové účinky, ako aj otázka toho, či v predmetnom odvetví vládne celosvetová hospodárska súťaž; vyzýva Komisiu, aby pri tom brala do úvahy hlavne obchodný model daného podniku v digitálnom hospodárstve a možné prekážky brániace vstupu na trh vrátane faktorov ako priestor pre prechod medzi platformami a prenosnosť údajov;

58.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť, že by spoločné ponuky v oblasti elektronického obchodu mohli predkladať aj nezávislí maloobchodní predajcovia, ktorým sa na základe práva hospodárskej súťaže umožňuje navzájom spolupracovať prostredníctvom ich kamenných obchodov;

59.  domnieva sa, že chybné hodnotenie trhovej sily, ktoré je spojené s doterajšou definíciou trhu, často poškodzuje európske podniky, a to najmä vo veku globalizácie a v rámci dynamického digitálneho trhu; vyzýva Komisiu, aby zvážila možnosť úprav v rámci nariadenia o fúziách;

60.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa v otázke vymedzenia trhu príliš často používa striktný vnútroštátny prístup, a tým sa náležite nezohľadňuje internacionalizácia trhov, ako to bola napríklad v prípade nariadenia o fúziách;

Finančná pomoc a dane

61.  zdôrazňuje, že tak, ako sa už po piaty raz uviedlo vo výročnej správe o hospodárskej súťaži, dočasná štátna pomoc vo finančnom sektore bola potrebná pre stabilizáciu svetového finančného systému, ale musí sa rýchlo obmedziť alebo úplne odstrániť a preskúmať, ak sa má banková únia dokončiť; zdôrazňuje, že je naďalej naliehavo potrebné odstrániť dotácie v podobe implicitných záruk poskytovaných finančným inštitúciám, ktoré sú stále príliš veľké na to, aby mohli padnúť, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky vo finančnom odvetví a chrániť daňových poplatníkov, v ktorých záujme treba zaručiť, aby dotácie neslúžili súkromným právnickým osobám na vytváranie neočakávaných ziskov alebo výhod; zdôrazňuje, že je dôležité zaujať k štátnej pomoci reštriktívny prístup;

62.  zdôrazňuje, že spravodlivejšia hospodárska súťaž v oblasti daní je nevyhnutná pre integritu vnútorného trhu, životaschopnosť verejných financií a rovnaké podmienky hospodárskej súťaže;

63.  nazdáva sa, že medzi jednotlivými štátmi došlo v uplynulých rokoch k významným rozdielom vo využívaní štátnej pomoci vo finančnom sektore, a to môže viesť k narušeniu hospodárskej súťaže v tomto odvetví; vyzýva Komisiu, aby objasnila pravidlá a postupy, na základe ktorých možno povoliť štátnu pomoc vo finančnom sektore; zastáva názor, že najneskôr po dokončení bankovej únie sa štátna pomoc pre bankový sektor musí postupne zastaviť, pričom treba zabezpečiť, že právne predpisy nebudú narúšať hospodársku súťaž v prospech veľkých bánk a že pre MSP bude dostupný dostatok úverov;

64.  vyjadruje presvedčenie, že Komisia by mala zvážiť možnosť, aby bola štátna pomoc bankám podmienená poskytnutím úverov malým a stredným podnikom;

65.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla plán postupu pre nižšiu, ale lepšie cielenú štátnu pomoc, ktorého cieľom bude zníženie štátnej pomoci, ktorá vytvorí podmienky pre zníženie daní, čo podporí nové podniky a spravodlivú hospodársku súťaž namiesto toho, aby sa podporovali staré štruktúry a etablované subjekty;

66.  zdôrazňuje skutočnosť, že keď sa štátna pomoc využíva na služby všeobecného záujmu, rozhodujúci je práve prospech občanov, a nie jednotlivých podnikov či verejných subjektov;

67.  vyzýva Komisia, aby dôsledne sledovala podmienky, ktoré má navrhnúť Európska centrálna banka, na udeľovanie nových licencií s cieľom zabezpečiť vytvorenie jednotných podmienok bez veľkých prekážok brániacich vstupu na trh; je pevne presvedčený o tom, že vzhľadom na vysokú koncentráciu bankového sektora v niektorých členských štátoch by vysoký počet bankových subjektov bol dobrý pre spotrebiteľov a MSP;

68.  zdôrazňuje kľúčový význam právnych predpisov EÚ v oblasti dotácií z hľadiska boja proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam zo strany nadnárodných spoločností;

69.  víta vyšetrovanie, ktoré otvorila Komisia v roku 2014, v oblasti nezákonnej štátnej pomoci prostredníctvom nekalej daňovej súťaže vytvárajúcej výhody pre isté jednotlivé podniky a ktoré sa v roku 2015 rozšírilo na všetkých 28 krajín EÚ; ďalej vyzýva členské štáty, aby v budúcnosti Komisii včas a bezodkladne predložili všetky príslušné informácie o svojich daňových postupoch a aby dlhodobo plnili svoju povinnosť oznamovať Komisii a Európskemu parlamentu podrobné údaje o akýchkoľvek osobitných dojednaniach, ktoré môžu mať vplyv na iné členské štáty a MSP;

70.  konštatuje, že v nedávnych funkčných obdobiach Komisia otvorila len veľmi obmedzený počet vyšetrovaní potenciálnych káuz štátnej pomoci daňovej povahy, a to i napriek riadne odôvodneným podozreniam, ktoré boli v medzičase zverejnené; vyzýva Komisiu, aby použila zistenia súčasných vyšetrovaní ako základ pre presnejšie a účinnejšie usmernenia k štátnej pomoci daňovej povahy, aby v plnej miere využila svoje právomoci v zmysle predpisov EÚ o hospodárskej súťaži na odstránenie škodlivých daňových postupov a aby postihovala členské štáty a podniky, v prípade ktorých sa zistilo zapojenie do týchto postupov; žiada Komisiu, aby zároveň spresnila, ktoré daňové opatrenia nie sú v súlade s politikou štátnej pomoci;

71.  nazdáva sa, že v záujme docielenia spravodlivej hospodárskej súťaže medzi podnikmi v súlade s nariadením Komisie (EÚ) č. 651/2014 by sa mala poskytovať pomoc podnikom nachádzajúcim sa v regiónoch postihnutých dočasným či trvalým znevýhodnením a že by sa mala venovať väčšia flexibilita regiónom postihnutým ťažkými hospodárskymi problémami, napr. regiónom zahrnutým v cieľoch konvergencie a konkurencieschopnosti a ostrovným regiónom;

72.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že od roku 1991 bol prešetrený iba veľmi obmedzený počet prípadov štátnej pomoci spôsobujúcich nekalú daňovú súťaž, a zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť široký prístup k informáciám, aby sa dal podnet k väčšiemu množstvu vyšetrovaní podozrivých prípadov; vyjadruje svoje znepokojenie nad obmedzenými zdrojmi, ktoré majú príslušné útvary Komisie momentálne k dispozícii, čo môže obmedziť ich schopnosť zaoberať sa väčším množstvom prípadov;

73.  zdôrazňuje, že konania o štátnej pomoci samy o sebe nemôžu v množstve členských štátov zastaviť nekalú daňovú súťaž; rok po odhalení kauzy LuxLeaks sú nutné ďalšie hmatateľné výsledky, napr. vytvoriť spoločný konsolidovaný základ dane z príjmov právnických osôb, zrevidovať smernicu o DPH tak, aby sa zamedzilo podvodom, zaviesť medzinárodným veľkým podnikom povinnosť ohlasovať obrat a zisky oddelene pre jednotlivé krajiny a požadovať od členských štátov, aby zvýšili transparentnosť vo svojich daňových postupov a zaviedli vzájomnú ohlasovaciu povinnosť;

74.  zastáva názor, že daňové postupy, ktoré v súčasnosti isté členské štáty používajú, vážne ohrozujú vnútorný trh, že najmä nadnárodné spoločnosti musia spravodlivo a primerane prispievať k verejným financiám členským štátov a že je potrebné ďalej prešetriť rozšírené škodlivé daňové postupy a daňové rozhodnutia, ktoré vedú k narúšaniu základu dane z príjmov právnických osôb a k agresívnemu daňovému plánovaniu v Európe; víta nový výbor TAXE;

75.  nazdáva sa, že spravodlivá daňová súťaž je jedným zo základných prvkov vnútorného trhu, ale že bez ohľadu na primárnu právomoc členských štátov sa musí zabrániť nekalej daňovej súťaži, napríklad prostredníctvom harmonizovaných základov dane, výmeny informácie medzi daňovými orgánmi a udelením výslovného zákonného práva kontrolovať pohyby kapitálu, ak je to nevyhnutné pre riadne fungovanie daňového systému v Únii; zastáva názor, že zavedením spoločného základu dane z príjmov právnických osôb (CCTB) by sa pomohlo vniesť do systému väčšiu transparentnosť; vyjadruje presvedčenie, že otázkou konsolidácie sa možno zaoberať v neskoršej fáze a že by nemala predstavovať prekážku brániacu urýchlenému zavedeniu CCTB;

76.  zdôrazňuje, že v rámci vnútorného trhu sú noví účastníci a MSP pôsobiace iba v jednej krajine znevýhodnení v porovnaní s nadnárodnými spoločnosťami, ktoré môžu presúvať zisky alebo vykonávať iné formy agresívneho daňového plánovania prostredníctvom rôznych rozhodnutí a nástrojov, ktoré majú k dispozícii len oni; so znepokojením konštatuje, že pri rovnosti ostatných podmienok zabezpečujú výsledné nižšie daňové záväzky nadnárodným spoločnostiam vyšší zisk po zdanení a vytvárajú nerovnaké podmienky na úkor ich konkurentov na jednotnom trhu, ktorí nevyužívajú agresívne daňové plánovanie a ktorí platia dane na mieste či miestach, kde vytvárajú zisk; zdôrazňuje, že propagácia škodlivých daňových postupov prostredníctvom vytvorenia európskej spoločnosti s ručením obmedzeným s jediným spoločníkom (SUP), ktorej riadiace ustanovenia explicitne ustanovujú, že takáto spoločnosť môže mať dve rozličné sídla – t.j. registrované sídlo na jednom mieste a administratívne ústredie na inom – je pre EÚ chybný prístup;

77.  zdôrazňuje, že Komisia musí mať samozrejme prístup k údajom vymieňaným medzi daňovými orgánmi, ktoré sú relevantné z hľadiska právnych predpisov v oblasti hospodárskej súťaže;

78.  nazdáva sa, že spravodlivú hospodársku súťaž môže prekaziť daňové plánovanie; vyzýva Komisiu, aby upravila vymedzenie pojmu „stála prevádzkareň“ tak, aby spoločnosti nemohli umelo zabrániť tomu, aby mali zdaniteľnú prítomnosť v členských štátoch, v ktorých majú hospodársku činnosť; zdôrazňuje, že toto vymedzenie pojmu by sa malo tiež vzťahovať na osobitnú situáciu digitálneho odvetvia, v ktorom spoločnosti, ktoré sa zapájajú do úplne dematerializovaných digitálnych činností, možno považovať za spoločnosti so stálou prevádzkarňou v členskom štáte, ak majú v hospodárstve danej krajiny významnú digitálnu prítomnosť;

79.  zdôrazňuje, že Komisia by pri riešení dohôd o hospodárskej súťaži mala nahliadať na vnútorný trh ako na jeden trh, nie ako na množstvo miestnych či vnútroštátnych trhov;

80.  domnieva sa, že vzhľadom na štúdie, podľa ktorej odhadov výška daňových podvodov a obchádzania daňových povinností každoročne dosahuje až jednu miliardu eur (1 000 000 000 000), musia členské štáty konečne začať konať a túto prax obmedziť; zastáva názor, že obmedzenie daňových podvodov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam je zásadné pre pokrok v konsolidácii štátnych rozpočtov; víta skutočnosť, že ministri financií skupiny G20 nedávno prijali nové predpisy vypracované OECD o narúšaní základu dane a presune ziskov, ktoré zlepšia transparentnosť, pomôžu preklenúť medzery a obmedzia využívanie daňových rajov; zastáva názor, že vzhľadom na mieru integrácie musí EÚ zájsť ďalej než idú návrhy prezentované v projekte OECD o narúšaní základu dane a presune ziskov (BEPS) z hľadiska koordinácie a konvergencie zamerané na predchádzanie všetkým formám škodlivej daňovej súťaže v rámci vnútorného trhu; zdôrazňuje však prístup OECD je stále založený na soft law a že jej činnosť musí dopĺňať riadny legislatívny rámec na úrovni EÚ na riešenie potrieb jednotného trhu, napr. vo forme smernice proti BEPS nad rámec iniciatívy OECD v oblasti BEPS v oblastiach, ktoré nie sú dostatočne pokryté; žiada zhodnotenie hospodárskeho a finančného vplyvu vyhýbaniu sa daňovej povinnosti a daňových podvodov a ich vplyvu z hľadiska hospodárskej súťaže;

81.  zastáva názor, že v súvislosti s nekalými daňovými postupmi, ktoré uplatňujú niektoré členské štáty, politika vnútorného trhu a hospodárskej súťaže musia ísť ruka v ruke s cieľom zabezpečiť, aby boli zisky spravodlivo rozdelené a aby nebolo možné presúvať zisky do istých členských štátov alebo dokonca mimo EÚ s cieľom minimalizovať daňovú povinnosť;

82.  zdôrazňuje, že komplexná, transparentná a účinná výmena daňových informácií je zásadným predpokladom prevencie agresívneho daňového plánovania; zdôrazňuje tiež, že zjednodušením daňových dojednaní na úrovni členských štátov by sa prispelo k zvýšeniu transparentnosti a zrozumiteľnosti;

83.  víta zámer komisárky pre hospodársku súťaž zmeniť kontrolu štátnej pomoci a docieliť spravodlivé daňové zaťaženie pre všetkých; očakáva, že do tejto reorganizácie prebehne plná a vyčerpávajúca analýza, a žiada členské štáty, aby sprístupnili Európskemu parlamentu všetky požadované dokumenty a aby zaujali konštruktívny prístup a prestali blokovať pokrok v tejto oblasti, v súvislosti s čím treba mať na pamäti, že jednotlivé členské štáty musia reagovať na jednotlivé politické imperatívy na základe svojej geografickej polohy, svojej veľkosti, rôznych fyzických a iných vlastností a stavu ich hospodárskeho a sociálneho rozvoja, a žiada, aby sa uskutočnila revízia pokynov k štátnej pomoci v daňovej oblasti tak, aby sa vzťahovali na prípady nekalej hospodárskej súťaže, ktoré prekračujú rámec daňových rozhodnutí a prevodov;

84.  žiada Komisiu, aby v blízkej budúcnosti ustanovila podrobné pokyny k štátnej pomoci v daňovej oblasti a k transferovému oceňovaniu; zdôrazňuje, že podobné pokyny v iných politických oblastiach sa pri odstraňovaní a prevencii zavádzania istých postupov v členských štátoch, ktoré neplnia predpisy EÚ o štátnej pomoci, prejavili ako veľmi účinné; poukazuje na to, že tieto pokyny sú účinné iba vtedy, keď obsahujú veľmi presné ustanovenia, a to i v podobe kvantitatívnych prahových hodnôt;

85.  žiada Komisiu, aby za vážne prípady nezákonnej štátnej pomoci zvážila zavedenie sankcií, či už proti štátu alebo zúčastnenej spoločnosti;

86.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne upravila súčasné predpisy tak, aby finančné prostriedky získané porušením predpisov EÚ o štátnej pomoci daňovej povahy boli vyplatené členským štátom, ktoré utrpeli škodu v dôsledku narušenia základu dane, alebo do rozpočtu EÚ, a nie členskému štátu, ktorý poskytol nezákonnú štátnu pomoc v podobe daňových opatrení, ako sa to deje v súčasnosti, čo vytvára ďalšie stimuly pre daňové úniky; žiada Komisiu, aby plne využila svoje právomoci vyplývajúce z pravidiel hospodárskej súťaže EÚ na boj proti škodlivým daňovým praktikám;

87.  žiada, aby sa legislatívnym rámcom EÚ predchádzalo narúšaniu hospodárskej súťaže prostredníctvom agresívneho daňového plánovania a daňových únikov; odporúča, aby sa v záujme vytvorenia rovnakých podmienok pre všetkých vytvorila automatická povinná výmena daňových rozhodnutí, CCCTB a záruka, že žiaden zisk neopustí EÚ bez zdanenia;

Hospodárska súťaž v ére globalizácie

88.  tvrdí, že v ére globalizácie je medzinárodná spolupráca kľúčová na účinné uplatňovanie zásad práva hospodárskej súťaže; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala užšiu medzinárodnú spoluprácu v oblasti hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že dohody v oblasti práva hospodárskej súťaže, ktoré umožňujú výmenu informácií medzi vyšetrujúcimi orgánmi na ochranu hospodárskej súťaže, by mohli osobitným spôsobom prispieť k medzinárodnej spolupráci v otázkach hospodárskej súťaže;

89.  zastáva názor, že Transatlantické obchodné a investičné partnerstvo (TTIP) všetky ostatné obchodné a investičné medzinárodné dohody by mali obsahovať rozsiahlu kapitolu venovanú hospodárskej súťaži;

90.  zdôrazňuje, že obchodní partneri by mali mať výhody z rastúcej hospodárskej súťaže v oblasti obchodu, z investícií súkromného sektora vrátane tých, ktoré sa realizujú formou verejno-súkromných partnerstiev, a z vyššej úrovne blahobytu spotrebiteľov;

91.  zdôrazňuje, že Európska únia by mala zintenzívniť svoje snahy v oblasti sledovania vykonávania obchodných dohôd, aby mohla okrem iného posúdiť, či sa dodržiavajú normy politiky hospodárskej súťaže a či sa záväzky obchodných partnerov úplne vykonávajú a presadzujú;

92.  vyzýva Komisiu, aby použila obchodnú politiku ako prostriedok pri vytváraní celosvetových pravidiel hospodárskej súťaže na odstránenie početných pretrvávajúcich prekážok, ktoré bránia obchodu; za ideálny cieľ považuje dosiahnutie multilaterálnej dohody o pravidlách hospodárskej súťaže v rámci Svetovej obchodnej organizácie;

93.  podporuje iniciatívy UNCTAD a OECD v oblasti politiky hospodárskej súťaže a ich úsilie o zlepšenie celosvetovej spolupráce v oblasti politiky hospodárskej súťaže;

94.  podnecuje Komisiu a orgány hospodárskej súťaže členských štátov, aby sa aktívne zúčastňovali na medzinárodnej sieti pre hospodársku súťaž;

95.  žiada zavedenie opatrení, ktorými sa zabezpečí, aby všetky výrobky dovážané z tretích krajín vyhovovali environmentálnym, hygienickým a sociálnym normám, ktoré sa uplatňujú v Únii a bránia sa na svetovom trhu, aby boli európski priemyselní výrobcovia chránení pred nekalou hospodárskou súťažou;

96.  vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvojové krajiny v ich úsilí o posilnenie spravodlivej hospodárskej súťaže; vyzýva Komisiu, aby ďalej rozvíjala spoluprácu najmä s orgánmi hospodárskej súťaže rozvíjajúcich sa ekonomík a zabezpečila zavedenie primeraných záruk;

97.  upozorňuje, že rovnaký prístup k zdrojom vrátane energetických zdrojov má značný vplyv na rovnocennú a spravodlivú hospodársku súťaž na celosvetovom trhu; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam cenovo dostupnej a udržateľnej energie a bezpečnosti dodávok energie v obchodných dohodách;

Hospodárska súťaž v jednotlivých sektoroch

98.  vyzýva Komisiu, aby zverejnila zistenia súčasných vyšetrovaní postupov hospodárskej súťaže v odvetviach dodávok potravín, energetiky, dopravy a médií;

99.  víta nové pokyny k štátnej pomoci pre letecké spoločnosti a letiská v EÚ, ktoré sú súčasťou balíka predpisov Komisie o modernizácii štátnej pomoci; žiada Komisiu, aby v medzinárodných dohodách naliehavo zaviedla podobný súbor predpisov pre dotované letecké spoločnosti, ktoré linky smerujúce z tretích krajín do a z EÚ, s cieľom zabezpečiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi dopravcami EÚ a tretích krajín;

100.  naliehavo žiada Komisiu, aby podporila výmenu osvedčených postupov prostredníctvom Európskej siete pre hospodársku súťaž s cieľom riešiť obavy zmienené v súvislosti s alianciami medzi distribútorami, ktorých v mnohých prípadoch prešetrujú príslušné orgány v členských štátoch; žiada, aby sa v týchto diskusiách zvážila súčinnosť medzi vnútroštátnou a európskou úrovňou;

101.  nabáda Európsku sieť pre hospodársku súťaž, aby diskutovala o rozširujúcej sa sieti maloobchodných nákupných združení na vnútroštátnej úrovni a úrovni EÚ;

102.  žiada Komisiu, aby postupne vypracovala rámec EÚ pre hospodársku súťaž, ktorý bude zahŕňať monitorovanie potravinového dodávateľského reťazca v Európe, ukazovatele SAFA ( rámca pre posudzovanie udržateľnosti potravinového a poľnohospodárskeho systému) Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) vrátane ukazovateľov uvedených v oddieloch Spravodlivé stanovovanie cien a transparentné zmluvy (S.2.1.1) a Práva dodávateľov (S.2.2.1);

103.  žiada zriadenie európskeho strediska pre sledovanie potravinových a poľnohospodárskych cien v mieste pôvodu a mieste určenia; upozorňuje na španielsky cenový index IPOD pre miesto pôvodu a miesto určenia ako možný model na sledovanie možného zneužívania poľnohospodárov a spotrebiteľov maloobchodníkmi;

104.  žiada prijatie záväzných opatrení, ktorými možno v potravinárskom dodávateľskom reťazci bojovať proti maloobchodníkom poškodzujúcim poľnohospodárov a spotrebiteľov;

105.  je osobitne znepokojený situáciou v mliekárenskom odvetví, v ktorom maloobchodníci po zrušení systému kvót diktujú ceny hlboko pod hranicu nákladov;

Demokratické posilnenie politiky hospodárskej súťaže

106.  víta pravidelný dialóg medzi komisárkou pre hospodársku súťaž a Európskym parlamentom, zastáva však názor, že nestačí mať len právo na vypočutie v zásadných otázkach;

107.  poznamenáva, že v oblasti práva hospodárskej súťaže je Európsky parlament zapojený do legislatívneho procesu iba prostredníctvom konzultačného postupu, pričom môže právne predpisy ovplyvňovať oveľa menej než Komisia a Rada;

108.  víta pravidelný dialóg, ktorý Komisia vedie s Európskym parlamentom o otázkach hospodárskej súťaže; znova žiada, aby sa základné legislatívne smernice a usmernenia prijímali v rámci postupu spolurozhodovania; nazdáva sa, že súčasný dialóg medzi Európskym parlamentom a orgánom EÚ pre hospodársku súťaž by sa mal posilniť, najmä na účely posúdenia a prijatia úkonov na základe výziev, ktoré Európsky parlament vydal v predchádzajúcich rokoch; vyjadruje presvedčenie, že nezávislosť GR pre hospodársku súťaž je nanajvýš dôležitá na to, aby sa úspešne dosiahli jeho ciele; žiada Komisiu, aby vyčlenila dostatočné finančné prostriedky a ľudské zdroje pre GR pre hospodársku súťaž žiada predovšetkým, aby útvary, ktoré tieto usmernenia vypracujú, boli prísne oddelené od útvarov, ktoré sú zodpovedné za ich uplatňovanie v konkrétnych prípadoch;

109.  domnieva sa, že by mal mať spolurozhodovacie právomoci v politike hospodárskej súťaže; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v článkoch 103 a 109 ZFEÚ sa počíta len s poradou s Európsky parlamentom; domnieva sa, že tento demokratický deficit nemožno tolerovať; navrhuje, aby sa spomínaný deficit odstránil čím skôr prostredníctvom medziinštitucionálnych dohôd v oblasti politiky hospodárskej súťaže a navrhuje, aby sa napravil aj budúcou zmenou zmluvy;

110.  žiada, aby Európskemu parlamentu bola v politike hospodárskej súťaže – najmä ak ide o zásadné smernice a záväzné usmernenia –priznaná právomoc spolurozhodovania, a vyjadruje poľutovanie nad tým, že demokratický rozmer tejto oblasti politiky Únie nebol pri poslednej novelizácii zmlúv posilnený; žiada Komisiu, aby predložila návrhy príslušnej zmeny zmluvy na rozšírenie rozsahu pôsobnosti riadneho legislatívneho postupu aj na právne predpisy v oblasti hospodárskej súťaže;

111.  žiada Komisiu, aby Európsky parlament viac zapojila do špecifických odvetvových preskúmaní a pritom chránila dôvernosť istých informácií, ktoré predložia zúčastnené strany; žiada, aby sa nariadenia Rady v budúcnosti zakladali na článku 114 ZFEÚ, ktorý sa zaoberá fungovaním vnútorného trhu, aby mohli byť prijímané v rámci postupu spolurozhodovania v prípade, že sa čoskoro neuskutoční potrebná zmena zmluvy; zdôrazňuje, že činnosť na smernici o žalobách o náhradu škody môže slúžiť ako model pre budúcu medziinštitucionálnu spoluprácu v otázkach hospodárskej súťaže; vyzýva komisárku pre hospodársku súťaž, aby sa pokračovala v začatom dialógu s príslušnými parlamentnými výbormi, ako aj s pracovnou skupinou pre hospodársku súťaž Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci;

112.  zastáva názor, že Komisia by mala v dohľadnom čase vypracovať a zverejniť hodnotenie rôznych návrhov Európskeho parlamentu k ďalšiemu rozvoju politiky hospodárskej súťaže, ktoré sa sústredí na výsledky a vytýčený cieľ;

113.  zdôrazňuje, že pri svojej budúcej činnosti by GR Komisie pre hospodársku súťaž mala náležite zohľadniť stanoviská, ktoré prijal Európsky parlament v minulých správach o politike hospodárskej súťaže;

114.  nazdáva sa, že by sa mali zachovať všetky formy dialógu, ktoré sa doposiaľ vyskúšali a overili;

o
o   o

115.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vnútroštátnym orgánom na ochranu hospodárskej súťaže.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0051.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0576.
(3) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/563438/IPOL_STU(2015)563438_EN.pdf
(4) http://www.eesc.europa.eu/?i=portal.en.ten-opinions.36372
(5) http://ec.europa.eu/competition/ecn/food_report_en.pdf
(6) Ú. v. EÚ C 200, 28.6.2014, s. 1.


Úloha medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ
PDF 208kWORD 119k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o úlohe medzikultúrneho dialógu, kultúrnej rozmanitosti a vzdelávania pri propagovaní základných hodnôt EÚ (2015/2139(INI))
P8_TA(2016)0005A8-0373/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2, 21 a článok 27 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej články 165 a 167 a predovšetkým článok 17, podľa ktorého musí Únia rešpektovať postavenie, ktoré majú cirkvi a náboženské združenia alebo spoločenstvá, ako aj filozofické a nekonfesionálne organizácie v členských štátoch podľa vnútroštátneho práva a musí uznávať ich identitu a ich osobitný prínos a udržiavať s nimi otvorený, transparentný a pravidelný dialóg,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej články 10, 11 a 22 a jej preambulu,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, najmä na článok 2 jeho protokolu č. 1,

–  so zreteľom na rezolúciu OSN z 20. decembra 2010 s názvom Kultúra a rozvoj,

–  so zreteľom na Miléniovú deklaráciu Organizácie Spojených národov (2000), a najmä na jej články o ľudských právach, demokracii a dobrej správe vecí verejných,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) (1979),

–  so zreteľom na Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z roku 2005 (Dohovor UNESCO),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv (1948), a najmä na jej článok 16, a Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva alebo viery,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN 67/179 z 20. decembra 2012 a rezolúciu Rady pre ľudské práva 22/20 z 22. marca 2013,

–  so zreteľom na svoje odporúčanie Rade z 13. júna 2013 o návrhu usmernení EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery(1) a na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 24. júna 2013,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1983/2006/ES z 18. decembra 2006 o Európskom roku medzikultúrneho dialógu (2008)(2),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2008 o presadzovaní kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu vo vonkajších vzťahoch Únie a jej členských štátov(3),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (11855/2012), ktorý prijala Rada pre zahraničné veci 25. júna 2012,

–  so zreteľom na bielu knihu Rady Európy zo 7. mája 2008 o medzikultúrnom dialógu s názvom Žiť spolu dôstojne ako seberovní,

–  so zreteľom na európsku stratégiu pre kultúru v globalizovanom svete (COM(2007)0242), ktorej cieľom je presadzovať informovanosť o kultúrnej rozmanitosti a hodnotách EÚ, dialóg s občianskou spoločnosťou a výmeny osvedčených postupov,

–  so zreteľom na výsledky a následné opatrenia prípravnej akcie pre kultúru vo vonkajších vzťahoch EÚ, 2014,

–  so zreteľom na Protokol o kultúrnej spolupráci, ktorý tvorí prílohu k vzorovej dohode o voľnom obchode(4),

–  so zreteľom na Parížske vyhlásenie o presadzovaní občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktoré bolo prijaté na neformálnej schôdzi ministrov školstva krajín EÚ 17. marca 2015 v Paríži (8496/15),

–  so zreteľom na záverečné spoločné odporúčania predsedníckej trojky na Európskej konferencii mládeže v Luxemburgu v roku 2015, ktorá zohľadnila konzultácie v rámci štruktúrovaného dialógu zameraného na posilnenie postavenia mladých ľudí v rámci politickej účasti na demokratickom živote v Európe a vyzvala Európsky parlament, aby presadzoval vzdelávanie založené na hodnotách a aktívnu občiansku výchovu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výbor pre kultúru a vzdelávanie(A8-0373/2015),

A.  keďže Európa predstavuje nesmierne bohatstvo kultúrnej, sociálnej, jazykovej a náboženskej rozmanitosti; keďže v tejto súvislosti sú spoločné hodnoty, ako je sloboda, sociálna spravodlivosť, rovnosť a nediskriminácia, demokracia, ľudské práva, právny štát, tolerancia a solidarita, ktoré spájajú naše spoločnosti, rozhodujúce pre budúcnosť Európy;

B.  keďže nejde o právny pojem, medzikultúrny dialóg nie je upravený vo vnútroštátnom práve, práve EÚ ani medzinárodnom práve, ale vychádza z medzinárodných rámcov zameraných na ochranu ľudských práv a kultúrnej rozmanitosti;

C.  keďže medzikultúrny dialóg bol v rôznych štúdiách a záveroch počas Roka európskeho medzikultúrneho dialógu (2008) predbežne vymedzený ako proces zahŕňajúci otvorenú a na rešpekte založenú výmenu či interakciu medzi jednotlivcami, skupinami a organizáciami s odlišným kultúrnym pozadím alebo svetonázorom; keďže medzi jeho ciele patrí: dosiahnuť hlbšie pochopenie rôznorodých pohľadov a praktík, zvýšiť účasť, ako aj možnosti a schopnosti výberu, podporiť rovnosť a zlepšiť kreatívne procesy;

D.  keďže je dôležité poskytnúť potrebné prostriedky, najmä finančné, uprednostniť financovanie programov určených na posilnenie medzikultúrneho dialógu a dialógu medzi občanmi s cieľom prehĺbiť vzájomný rešpekt v rámci výraznej kultúrnej rozmanitosti, odhaľovať zložitú realitu našich spoločností, zabezpečovať koexistenciu rôznych kultúrnych identít a vierovyznaní, ako aj zdôrazňovať, aký prínos majú rôzne kultúry pre európske spoločnosti a európske dedičstvo, a účinne urovnávať konflikty;

E.  keďže dosiahnutie tohto cieľa je nielen úlohou pre orgány verejnej moci a osoby, ktoré prijímajú rozhodnutia, ale aj spoločnou zodpovednosťou spoločnosti ako celku vrátane širokej škály zainteresovaných subjektov, ako sú rodiny, médiá, pedagógovia, podniky, ako aj vodcovia komunít a náboženských skupín; keďže okrem politických subjektov je dôležité zdôrazniť úlohu všetkých ostatných zainteresovaných subjektov, ktoré sa podieľajú na medzikultúrnom dialógu;

F.  keďže konkrétne články Charty základných práv Európskej únie majú pre medzikultúrny dialóg osobitný význam tým, že presadzujú rovnosť, nediskrimináciu, kultúrnu, náboženskú a jazykovú rozmanitosť, slobodu prejavu a pohybu a občianske práva na hospodársku a politickú účasť;

G.  keďže zmysluplný medzikultúrny dialóg si vyžaduje solídne znalosti vlastnej kultúry a iných kultúr;

H.  keďže vzhľadom na Európsky rok rozvoja 2015, preskúmanie miléniových rozvojových cieľov OSN a výsledok samitu OSN o udržateľnom rozvoji z roku 2015 zohráva kultúra jednoznačnú úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a odstraňovaní chudoby vo svete; žiada tiež výraznejšie začlenenie kultúry do agendy OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja na obdobie po roku 2015;

I.  keďže Európa a svet čelia mnohým výzvam spojeným s globalizáciou, migráciou, náboženskými a medzikultúrnymi konfliktmi a vzostupom radikalizmu;

J.  keďže v kontexte medzikultúrneho dialógu je zásadne dôležité uplatňovanie všeobecných ľudských práv (ako individuálnych práv) aj kultúrnych práv (ktoré uznávajú osobitné a početné kultúrne identity);

K.  keďže rozvoj vzdelávacej mobility študentov a učiteľov a iných foriem medzinárodnej výmeny môže viesť k lepšiemu svetu, v ktorom sa ľudia budú slobodne pohybovať a viesť otvorený medzikultúrny dialóg;

1.  tvrdí, že prístup Európskej únie by mal zhodnotiť a zhrnúť vynikajúcu prácu vykonanú počas Európskeho roka medzikultúrneho dialógu (2008), zintenzívniť výmenu osvedčených postupov a podporovať nový štruktúrovaný dialóg o medzikultúrnych a medzináboženských otázkach vo svetle všetkých nedávnych a dramatických udalostí so všetkými zainteresovanými stranami: európskymi a národnými politikmi, miestnymi a regionálnymi orgánmi, cirkvami, náboženskými združeniami a spoločenstvami, filozofickými a nekonfesionálnymi organizáciami, organizáciami a platformami občianskej spoločnosti, pracovníkmi v športovej, kultúrnej a vzdelávacej oblasti, národnými a európskymi radami mládeže, vedeckými kruhmi a médiami;

2.  nabáda všetky zainteresované strany k tomu, aby vypracovali aktuálne, jednoznačné, s politikou súvisiace vymedzenie pojmu „medzikultúrny dialóg“, aby zaviedli alebo zharmonizovali metódy, kvalitatívne kritériá a ukazovatele na posudzovanie vplyvu programov a projektov v oblasti medzikultúrneho dialógu a aby skúmali metódy medzikultúrneho porovnávania;

3.  zastáva názor, že posilnenie medzikultúrneho, medzináboženského a prístupu založeného na hodnotách v oblasti vzdelávania je potrebné na dosiahnutie a presadzovanie vzájomného rešpektu, integrity, etických zásad kultúrnej rozmanitosti, sociálneho začleňovania a súdržnosti, a to aj prostredníctvom programov výmen a mobility určených pre všetkých;

4.  tvrdí, že kultúrnou rozmanitosťou by sa mali zaoberať aj audiovizuálne a kultúrne odvetvia; nabáda tieto odvetvia k tomu, aby našli kreatívne spôsoby toho, ako presadiť dohodu o národných, regionálnych a miestnych akčných plánoch vykonávania Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

5.  žiada, aby sa zohľadnil medzináboženský dialóg ako súčasť medzikultúrneho dialógu, ako predpoklad mieru a základný nástroj urovnávania konfliktov zameraný na dôstojnosť jednotlivca a na potrebu dodržiavať ľudské práva na celom svete, a to s osobitným dôrazom na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania a na právo náboženských menšín na ochranu;

6.  zdôrazňuje, že skutočný medzikultúrny a medzináboženský dialóg podporuje pozitívne a kooperačné interakcie, podporuje porozumenie a rešpekt medzi kultúrami, zvyšuje rozmanitosť a rešpekt voči demokracii, slobode a ľudským právam, ako aj toleranciu voči všeobecným a kultúrne podmieneným hodnotám;

7.  zdôrazňuje význam včasnej integrácie a vzdelávania segregovaných komunít;

8.  zastáva názor, že EÚ ako celosvetový činiteľ mieru by mala do vonkajších vzťahov EÚ a rozvojovej politiky začleniť kultúru a kultúrnu výmenu a posilniť vzdelávanie ako prostriedky na posilnenie spoločných kľúčových hodnôt, ako sú hodnoty rešpektu a vzájomného porozumenia, a poskytnúť účinné nástroje na zmysluplný a udržateľný prístup k urovnávaniu konfliktov, budovaniu mieru a predchádzaniu krízam;

9.  domnieva sa, že v súlade s článkom 167 ods. 4 ZFEÚ by kultúrny dialóg a rozmanitosť mali byť prierezovo integrované do všetkých oblastí politiky EÚ, ktoré majú vplyv na spoločné základné hodnoty EÚ a práva, ako je politika v oblasti mládeže, vzdelávacia politika, mobilita, zamestnanosť a sociálne veci, vonkajšie politiky, práva žien a rodová rovnosť, obchod a regionálny rozvoj;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné vyškoliť a pripraviť budúce generácie, aby odvážne riešili problémy a dokázali efektívne a inovatívne pristupovať k výzvam, ktorým budú čeliť európski občania v budúcnosti, a to tým, že sa im poskytne prístup ku skutočnej občianskej výchove a zabezpečí sa, aby mali motiváciu a odhodlanie získať spôsobilosti a zručnosti, ako je podnikateľský duch, vodcovstvo a budovanie kapacít;

11.  uznáva, že medzikultúrny dialóg je nástroj inkluzívneho demokratického zapájania občanov a posilňovania ich postavenia, a to najmä vo vzťahu ku spoločnému majetku a verejným priestorom; tvrdí, že ako taký môže medzikultúrny dialóg výrazne prispieť k prehĺbeniu demokracie a k rozvoju väčšieho a hlbšieho začleňovania a pocitu spolupatričnosti;

12.  domnieva sa, že zvyšovanie verejných investícií do inkluzívneho, kvalitného a dostupného formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania je prvým krokom pri poskytovaní rovnakého prístupu a rovnakých príležitostí pre všetkých; pripomína, že je potrebné zaistiť kultúrnu a sociálnu rozmanitosť v triedach a vzdelávacích zariadeniach aj medzi vyučujúcimi, a to v záujme zníženia predčasného ukončovania školskej dochádzky a posilnenia vzdelávania znevýhodnených detí s cieľom podporovať rovnosť a posilňovať sociálnu súdržnosť medzi budúcimi generáciami;

13.  zdôrazňuje, že formálne, neformálne a informálne vzdelávanie a prístup k celoživotnému vzdelávaniu prinášajú nielen vedomosti, zručnosti a spôsobilosti, ale by tiež mali pomôcť vzdelávajúcim sa osobám, aby rozvíjali etické a občianske hodnoty a aby sa stali aktívnymi, zodpovednými a otvorenými členmi spoločnosti; z tohto hľadiska zdôrazňuje potrebu občianskeho vzdelávania už od nízkeho veku a uznáva význam spolupráce medzi všetkými zainteresovanými stranami v oblasti vzdelávania; presadzuje rozvíjanie iniciatívnosti a angažovanosti detí a mladých ľudí v záujme posilnenia sociálnych väzieb, ako aj vytvorenia pocitu spolupatričnosti a vypracovania etických kódexov na odstraňovanie diskriminácie;

14.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva neformálne a informálne vzdelávanie, a uznáva prínos vytvárania súčinnosti a partnerstiev medzi všetkými úrovňami a formami vzdelávania, a to aj medzigeneračného; zdôrazňuje aj význam účasti na športových a dobrovoľníckych činnostiach pri podnecovaní rozvoja občianskych, sociálnych a medzikultúrnych spôsobilostí a prispievaní k sociálnemu začleňovaniu znevýhodnených a zraniteľných skupín a všeobecnejšie občanov, najmä detí, a to výučbou vedúcou k získaniu ducha tímovej práce, rešpektovaniu rozmanitosti, a tým bojovať proti sociálnym javom, ako sú násilie, radikalizmus, rasizmus a xenofóbia, a vybudovať základy pre konštruktívny a mierový dialóg medzi komunitami; z tohto hľadiska pripomína kľúčovú úlohu programov EÚ v oblasti kultúry, médií, vzdelávania, mládeže a športu ako nástrojov na odstránenie netoleranciie a predsudkov a na podporu pocitu spolupatričnosti a rešpektovania kultúrnej rozmanitosti;

15.  zdôrazňuje, že je dôležité vybudovať pevné prepojenia medzi kultúrou a vzdelávaním s cieľom rozvíjať spôsobilosti a prenosné zručnosti, zvýšiť počet špičkových a bezpečných pracovných miest v súlade s agendou MOP v oblasti dôstojnej práce a dosiahnuť vyššiu mieru sociálneho začlenenia a aktívneho občianstva; tieto uvedené ciele zaraďuje medzi hlavné ciele v rámci uplatňovania základných hodnôt EÚ uvedených v článku 2 Zmluvy o Európskej únii a v Charte základných práv Európskej únie; pripomína hodnotu programu CONNECT, jediného programu EÚ, ktorý propaguje kultúrne a vzdelávacie projekty, a nabáda Komisiu, aby zvážila novú sériu pilotných opatrení na overenie uskutočniteľnosti takéhoto systému v súčasnosti;

16.  podporuje mobilitu mladých ľudí a učiteľov, ako aj všetky formy spolupráce medzi školami a univerzitami, napríklad spoločné vzdelávacie platformy, spoločné študijné programy a spoločné projekty, ako prostriedky na podporu porozumenia a oceňovania kultúrnej rozmanitosti a nadobúdania sociálnych, občianskych a medzikultúrnych spôsobilostí a zručností mladými ľuďmi; z tohto hľadiska sa domnieva, že ak sa deti dostávajú do styku s inými kultúrami už vo veľmi nízkom veku, pomáha im to získať základné životné zručnosti a spôsobilosti potrebné pre ich osobný rozvoj, budúce zamestnanie a aktívne občianstvo EÚ; zdôrazňuje, že začlenenie cielených vzdelávacích školských exkurzií do rôznych členských štátov a nadnárodná mobilita malých detí predstavuje tiež nástroj na položenie základov európskych kultúr, umenia, jazykov a hodnôt; osobitne podporuje mobilitu učiteľov na základnej a stredoškolskej úrovni v záujme výmeny skúseností a vytvárania vlastných nástrojov, ktorými možno čeliť vyvíjajúcim sa spoločenským výzvam a reagovať na ne; zdôrazňuje úlohu a význam programu Erasmus+, ktorý podnecuje informovanosť mladých ľudí o Európe a vytvára pocit spolupatričnosti a kultúru medzikultúrneho dialógu uľahčovaním ich mobility, ako aj zvýšením ich zamestnateľnosti; podporuje najmä ďalšie opatrenia na uľahčenie prístupu znevýhodnených skupín a osôb s osobitnými potrebami k akciám v oblasti mobility v rámci programu Erasmus+ a ich začlenenia do týchto akcií;

17.  nabáda členské štáty, aby rozvíjali kvalitné programy odbornej prípravy na podporu rozmanitosti, posilnenie postavenie pedagógov, vychovávateľov a komunitných pracovníkov, ako aj poradenské služby pre deti a ich rodičov na školách a v neformálnych a informálnych zariadeniach s cieľom uspokojovať vzdelávacie potreby a potreby odbornej prípravy detí z rôznych kultúr a rôzneho sociálneho prostredia a odstraňovať všetky formy diskriminácie a rasizmu vrátane šikanovania a počítačového šikanovania; berie na vedomie, že vzdelávacie zdroje by sa mali znovu preskúmať s cieľom podporiť multiperspectívne a viacjazyčné vzdelávanie a že viacjazyčné a medzikultúrne skúseností a zručnosti učiteľov sa musia v tejto súvislosti systematicky podporovať a oceňovať;

18.  zdôrazňuje význam investícií do programov celoživotného vzdelávania učiteľov, ktoré ich vybavia potrebnými pedagogickými spôsobilosťami v otázkach migrácie, asimilácie a sociálnej psychológie a ktoré im umožnia využívať rozmanitosť ako bohatý zdroj pre výučbu v triedach;

19.  berie na vedomie zásadnú úlohu učiteľov pri posilňovaní sociálnych väzieb (v spolupráci s rodinami), vytváraní pocitu spolupatričnosti a pomáhaní mladým ľuďom s rozvojom etických a občianskych hodnôt;

20.  uznáva, že pre študentov je potrebné vytvoriť študijné prostredie založené na právach a zohľadňujúce rodové hľadisko, aby spoznali a hájili ľudské práva vrátane práv žien a detí, základné hodnoty a občianske zapojenie, práva a povinnosti občanov, demokraciu a právny štát, aby mali dôveru vo svoju identitu, aby vedeli, že ich hlas je počuť, a aby cítili, že ich komunity ich oceňujú; nabáda členské štáty a vzdelávacie zariadenia, aby posilňovali aktívne zapájanie študentov do riadenia svojich vzdelávacích štruktúr;

21.  zdôrazňuje úlohu nových informačných a komunikačných technológií a internetu ako nástrojov na podporu medzikultúrneho dialógu; propaguje využívanie sociálnych médií na posilnenie informovanosti o spoločných hodnotách a zásadách Európskej únie medzi občanmi a zdôrazňuje význam mediálnej gramotnosti na všetkých úrovniach vzdelávania ako nástroja na podporu medzikultúrneho dialógu medzi mladými ľuďmi; zároveň nabáda ESVČ a všetkých vedúcich zastúpení EÚ, aby nové digitálne nástroje využívali v maximálnej možnej miere;

22.  uznáva potrebu zabezpečiť udržateľnú a štrukturálnu podporu MVO, organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv, mládežníckych organizácií a vzdelávacích inštitúcií s cieľom čeliť extrémizmu prostredníctvom sociálnej súdržnosti a sociálneho začleňovania, aktívneho občianstva a posilnenia postavenia a účasti mládeže, a to najmä v rámci malých miestnych iniciatív a iniciatív pôsobiacich na najnižšej úrovni v teréne;

23.  uznáva, že MVO, kultúrne siete a platformy, ako aj vyššie uvedené inštitúcie zohrávajú a mali by naďalej zohrávať kľúčovú úlohu tam, kde sú štruktúry, politiky či programy formálneho medzikultúrneho dialógu menej rozvinuté; podporuje ďalší dialóg medzi Európskou úniou a veľkými mestami, regiónmi a miestnymi orgánmi s cieľom lepšie zanalyzovať i) súvislosť medzi mestskými modelmi, v ktorých občania žijú, a úspechom či neúspechom školských systémov, ii) prínos formálneho a informálneho vzdelávania pre všetky deti a rodiny, a iii) koordináciu vzdelávacích štruktúr v záujme podpory efektívneho medzikultúrneho dialógu;

24.  žiada, aby sa pozornosť opäť upriamila na propagáciu medzikultúrnej spoločnosti založenej na solidarite, najmä medzi mladými ľuďmi, a to prostredníctvom plnenia programu Európa pre občanov a využívajúc primerané financovanie umožňujúce plnenie týchto cieľov budovania súdržnejšej a inkluzívnejšej spoločnosti a podporovania aktívneho občianstva, ktoré je otvorené svetu, rešpektuje kultúrnu rozmanitosť a je založené na spoločných hodnotách Európskej únie;

25.  podporuje inkluzívnu vzdelávaciu činnosť a odbornú prípravu v oblasti kultúry a športu pre všetky vekové skupiny, ako aj dobrovoľníctvo, a to s cieľom posilniť procesy socializácie a zapojenie menšín, znevýhodnených komunít, migrantov a utečencov do kultúrneho a spoločenského života vrátane riadiacich a rozhodovacích činností;

26.  uznáva dôležitosť formálneho, neformálneho a informálneho vzdelávania, ako aj dobrovoľníctva na podporu osobného rozvoja so zameraním na kognitívne a nekognitívne zručnosti a spôsobilosti, kritické myslenie, schopnosť vyrovnať sa s odlišnými názormi, mediálnu gramotnosť, antidiskriminačné a medzikultúrne zručnosti a spôsobilosti a učenie sa jazykov, ako aj na sociálne a občianske schopnosti vrátane vzdelávania v oblasti kultúrneho dedičstva, a to ako nástroja na riešenie súčasných výziev prostredníctvom citlivého výkladu;

27.  potvrdzuje, že pri riešení problematiky medzikultúrneho dialógu a vzdelávania je potrebné zachovať rodový pohľad a zohľadňovať potreby ľudí, ktorí sú obeťami rôznych foriem diskriminácie, vrátane ľudí so zdravotným postihnutím, ľudí, ktorí sa identifikujú ako LGBTI osoby, a ľudí pochádzajúcich z marginalizovaných komunít;

28.  nabáda inštitúcie EÚ, aby rozšírili svoju analýzu na všetky formy radikalizácie a iniciovali nové úvahy o podstate a procesoch politického extrémizmu a násilia, vychádzajúc pritom z premisy, že radikalizácia je dynamický, vzťahový proces a nepredvídaný a nepredvídateľný dôsledok série zmien; víta preto Parížske vyhlásenie o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie zo 17. marca 2015 prostredníctvom vzdelávania ako úsilia o posilnenie aktívneho dialógu medzi kultúrami, ako aj celosvetovej solidarity a vzájomného rešpektovania, a to zameraním pozornosti na význam občianskeho vzdelávania vrátane zvyšovania informovanosti o jedinečnej úlohe kultúrnych nástrojov na podporu vzájomného rešpektu medzi žiakmi a študentmi;

29.  pripomína legitímnosť a zodpovednosť, ktoré majú vlády a európske inštitúcie, s podporou spravodajských služieb a orgánov presadzovania práva, pri riešení trestnej činnosti; konštatuje však, že v súlade s Chartou základných práv EÚ musia represívne opatrenia vždy rešpektovať základné práva, ako je právo na ochranu osobných údajov, sloboda prejavu, prezumpcia neviny a účinné opravné prostriedky;

30.  domnieva sa, že pri propagovaní základných hodnôt, medzikultúrneho dialógu a kultúrnej rozmanitosti na medzinárodnej úrovni by EÚ mala dôrazne odsudzovať akékoľvek neľudské a ponižujúce zaobchádzanie a všetky prípady porušenia ľudských práv, aby sa konkrétnym spôsobom presadzovalo plnohodnotné dodržiavanie Všeobecnej deklarácie ľudských práv;

31.  vyzýva členské štáty, aby zaistili plnohodnotné zavedenie záväzných európskych a medzinárodných antidiskriminačných noriem do vnútroštátneho práva;

32.  vyzýva členské štáty, aby marginalizované komunity, migrantov, utečencov, hostiteľské komunity, ako aj sekulárne komunity a komunity veriacich zapojili do začleňovacích procesov založených na úcte a posilňovaní postavenia a zabezpečili ich účasť na občianskom a kultúrnom živote humánnym a udržateľným spôsobom a s rešpektom za každých okolností, predovšetkým v naliehavých situáciách;

33.  víta prípravnú akciu pre kultúru vo vonkajších vzťahoch EÚ a jej úlohu pri posilňovaní úlohy kultúry ako strategického faktoru ľudského, spoločenského a hospodárskeho rozvoja, ktorá tak prispieva k plneniu cieľov vonkajšej politiky, a vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a zastúpenia EÚ na celom svete, aby kultúru takisto začlenili do vonkajšej politiky EÚ ako jej integrálnu súčasť, aby vymenovali kultúrneho atašé pre každé zastúpenie EÚ v partnerských tretích krajinách a aby pracovníkom ESVČ zabezpečili odbornú prípravu v oblasti kultúrneho rozmeru vonkajšej politiky; vyzýva Komisiu, aby uplatňovala kultúrnu diplomaciu a medzikultúrny dialóg vo všetkých nástrojoch týkajúcich sa vonkajších vzťahov EÚ a v rozvojovej agende EÚ; ďalej vyzýva EÚ a členské štáty, aby posilnili spoluprácu s inými európskymi a medzinárodnými organizáciami ako s OSN a jej príslušnými agentúrami, najmä s UNESCO, UNICEF a UNHCR, a aby požadovali účinné a výraznejšie zastúpenie EÚ v rámci ich orgánov; okrem toho vyzýva na spoluprácu s národnými kultúrnymi inštitúciami s cieľom zlepšiť využívanie existujúcich nástrojov, napríklad klastrov národných kultúrnych inštitúcií EÚ (EUNIC) založených na kultúrnych sieťach, a prípravu nových nástrojov na boj proti spoločným výzvam v globalizovanom svete;

34.  domnieva sa, že kultúra by sa mala stať základnou súčasťou politického dialógu s tretími krajinami a pripomína, že je potrebné, aby sa kultúra systematicky začleňovala do rozvojových projektov a programov; preto zdôrazňuje, že je potrebné odstrániť prekážky brániace mobilite umelcov, pedagógov, akademikov a pracovníkov v oblasti kultúry, a to harmonizovaním a zjednodušením postupov udeľovania víz v záujme podpory kultúrnej spolupráce so všetkými časťami sveta;

35.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali stratégie uznávajúce medzikultúrny dialóg ako proces interaktívnej komunikácie v rámci kultúr a medzi kultúrami s cieľom zabezpečiť rovnosť príležitostí a vzájomný rešpekt, vypracovať a uplatniť účinné riešenia na boj proti hospodárskym a sociálnym nerovnostiam a príčinám vylúčenia, ako aj všetkým formám diskriminácie a dosiahnuť hlbšie pochopenie rôznorodých pohľadov a praktík; pripomína, že médiá vrátane sociálnych médií zohrávajú kľúčovú úlohu ako potenciálna platforma extrémnych prejavov a ako prostriedok boja proti xenofóbnym slovným prejavom, prekonávania stereotypov a predsudkov a presadzovania tolerancie;

36.  pripomína, že kultúrne dedičstvo predstavuje rozmanitosť kultúrnych prejavov, a preto by sa malo chrániť a propagovať prijatím harmonizovaných právnych predpisov a medzinárodných dohôd, a to v úzkej spolupráci s UNESCO;

37.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby prostredníctvom opatrení v oblasti súdržnosti komunity, ktoré sú schopné úspešne odstraňovať ekonomické a sociálne nerovnosti, predchádzali extrémizmu, ako je xenofóbia, rasizmus a všetky formy diskriminácie a marginalizácie, a zapojili široké spektrum subjektov, ako sú urbanisti, sociálni pracovníci, komunity, cirkevné a náboženskú združenia, pedagógovia, organizácie na podporu rodín a zdravotníci, a to s cieľom bojovať proti extrémizmu, zabezpečiť sociálne začleňovanie, ako aj formálnu a materiálnu rovnosť, podporovať rozmanitosť a posilňovať súdržnosť komunity;

38.  odporúča Európskej únii, aby spolupracovala na sprístupňovaní učenia a školského vzdelávania deťom utečencov tým, že bude naďalej podporovať programy v oblasti prístupu ku vzdelaniu v humanitárnych krízach a zabezpečovať integráciu migrantov, ktorí sú študenti, v Európe;

39.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, navrhli a vykonávali interaktívne metódy zamerané na účasť detí a mládeže na všetkých úrovniach verejnej správy;

40.  zdôrazňuje úlohu rodiny pri zachovávaní kultúrnej identity, tradícií, etiky a hodnotových systémov spoločnosti a zdôrazňuje, že uvedenie detí do problematiky kultúry, hodnôt a noriem ich spoločnosti začína v rodine;

41.  vyzýva Komisiu a Radu, aby prijali medzikultúrny dialóg za kľúčový a záväzný politický cieľ EÚ, a tým prostredníctvom rôznych politických opatrení, iniciatív a fondov vrátane medzikultúrneho dialógu s tretími krajinami, najmä s nestabilnými štátmi, zaručili podporu EÚ;

42.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby dávali iniciatívam zameraným na podporu kultúrnej rozmanitosti, medzikultúrneho dialógu a vzdelávania ešte väčšiu prioritu a aby v plnej miere využívali finančné nástroje, programy a iniciatívy EÚ, ako sú programy Erasmus+, Európa pre občanov, Kreatívna Európa a Horizont 2020, susedskú politiku EÚ a nástroje v oblasti vonkajších vzťahov, ako aj orgány, ako je Agentúra Európskej únie pre základné práva, na presadzovanie a podporu kultúrnej rozmanitosti a medzikultúrneho dialógu v Európe a so susedskými štátmi a inými oblasťami vo svete;

43.  zdôrazňuje bohatstvo európskej kinematografie z hľadiska príspevku ku kultúrnej rozmanitosti a jej úlohy pri šírení hodnôt Európskej únie a nabáda európskych občanov k rozvoju kritického ducha;

44.  pripomína úlohu Ceny LUX pri odmeňovaní európskych filmov, ktoré znázorňujú európsku identitu alebo európsku kultúrnu rozmanitosť;

45.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby posúdili dôsledky opatrení prijatých v kontexte tejto správy, a vyzýva Komisiu, aby predložila monitorovaciu správu a preskúmanie;

46.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva a členským štátom.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2013)0279.
(2) Ú. v. EÚ L 412, 30.12.2006, s. 44.
(3) Ú. v. EÚ C 320, 16.12.2008, s. 10.
(4) Ú. v. EÚ L 127, 14.5.2011, s. 1418.


Hodnotenie a výzvy regulácie finančných služieb EÚ
PDF 455kWORD 152k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s reguláciou finančných služieb EÚ: vplyv a cesta k efektívnejšiemu a účinnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov (2015/2106(INI))
P8_TA(2016)0006A8-0360/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie s názvom Vytváranie únie kapitálových trhov (COM(2015)0063) a na uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 k tejto téme(1),

–  so zreteľom na správu z 25. februára 2009 skupiny odborníkov na vysokej úrovni pre finančný dohľad v EÚ, ktorej predsedá Jacques de Larosière,

–  so zreteľom na správu Bazilejského výboru pre bankový dohľad o vplyve a zodpovednosti bankového dohľadu z júla 2015,

–  so zreteľom na pracovný dokument Komisie s názvom Počiatočné úvahy o prekážkach rozvoja rozsiahlych a integrovaných kapitálových trhov v EÚ (SWD(2015)0013),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o únii kapitálových trhov, ktoré 19. júna 2015 schválila Rada pre hospodárske a finančné záležitosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na neformálnu správu výboru ECON(2) s názvom Posilnenie súdržnosti právnych predpisov EÚ v oblasti finančných služieb, ktorú výbor schválil 30. januára 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. mája 2014 s názvom Reformovaný finančný sektor pre Európu (COM(2014)0279),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Hospodárske preskúmanie programu regulácie finančného sektora (SWD(2014)0158),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o európskom systéme finančného dohľadu(3),

–  so zreteľom na správu Komisie o poslaní a organizácii Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) (COM(2014)0508),

–  so zreteľom na správu Komisie o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. mája 2015 s názvom Návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0216),

–  so zreteľom na správu Európskeho výboru pre systémové riziká o regulačnej úprave expozícií dlhového nástroja z marca 2015(5),

–  so zreteľom na záverečnú správu komisie parlamentu Spojeného kráľovstva pre bankové normy s názvom Trvalá zmena bankovníctva (Changing banking for good),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0360/2015),

A.  keďže finančná kríza v rokoch 2007 – 2008 a jej rozsiahly negatívny vplyv boli spôsobené okrem iného nedostatočným uplatňovaním vhodnej, vysoko kvalitnej regulácie finančných služieb na čoraz zložitejších trhoch a produktoch; keďže v ostatných rokoch bol spustený ambiciózny reformný program pre finančný sektor EÚ na posilnenie finančnej regulácie a dohľadu, obnovenie finančnej stability a zvýšenie odolnosti finančného systému voči šokom, obmedzenie rizík pre daňovníkov a lepšie slúženie potrebám investorov a finančným potrebám reálnej ekonomiky; keďže vyhliadky na rast v Európe sa zlepšili, ale úplné oživenie sa ešte nedosiahlo;

B.  keďže nastali významné zmeny, ktoré stále prebiehajú, vo všetkých finančných sektoroch vrátane bankovníctva, poisťovníctva, trhov s cennými papiermi, investičných fondov a infraštruktúry finančného trhu;

C.  keďže transpozícia a realizácia reformy finančnej regulácie ešte stále prebieha a ešte nebola ukončená, pričom mnohé dôležité reformy ešte nezačali a treba dokončiť najmä mnohé delegované a vykonávacie akty; keďže situácia v bankovom sektore a v sektore poisťovníctva a finančných trhov sa vyznačuje neustálymi zmenami a inováciou, čo znamená, že predpisy upravujúce tieto sektory podliehajú neustálemu hodnoteniu s cieľom zabezpečiť primeranosť a účinnosť a preto neustále prispôsobovanie týchto nariadení;

D.  keďže kapitálový trh v Únii zostáva fragmentovaný; Keďže únia kapitálových trhov (ÚKT) potenciálne poskytuje hodnotný rámec na zabezpečenie rovnakého prístupu k financovaniu pre malé a stredné podniky v celej EÚ a na podporu inovačných miest pre trhové financovanie; keďže špecifické nedostatky úverov pre MSP a mikropodniky vyplývajú aj z hospodárskej nestability a nedostatku cielených riešení pre reálnu ekonomiku; keďže sa často cituje kontext v USA založený na kapitálových trhoch, ktorý sa však zásadne odlišuje od kontextu EÚ založeného na bankovníctve, a nemal by sa kopírovať alebo používať ako vzor; Keďže únia kapitálových trhov je príležitosťou na posilnenie kapitálových trhov EÚ ako doplnok k finančníctvu založenom na bankovníctve; keďže v Spojených štátoch po finančnej kríze sa bankové úvery pre podnikateľské subjekty rozvinuli silnejšie než financovanie založené na kapitálových trhoch;

Zhodnotenie situácie a výzvy súčasného rámca

1.  konštatuje, že oznámenie Komisie s názvom Reformovaný finančný sektor pre Európu poskytuje prvé zhodnotenie reformy finančného sektora, ale nedokáže poskytnúť úplné hodnotenie a kvantitatívnu analýzu celkového vplyvu a vzájomného pôsobenia jednotlivých opatrení;

2.  víta balík Komisie o investíciách vrátane ÚKT; zdôrazňuje potrebu doplnkového nebankového financovania spoločností a okrem toho, že hlavnou zásadou budovania ÚKT by mal byť väčší dôraz na koncových používateľov kapitálových trhov, t. j. na spoločnosti a investorov; zdôrazňuje, že účinný a efektívny rámec finančných služieb zabezpečujúci finančnú stabilitu je predpokladom zvyšovania (dlhodobých) investícií a podpory rastu v konkurencieschopnom európskom hospodárstve; zdôrazňuje prepojenie medzi hospodárskou a finančnou stabilitou; ďalej zdôrazňuje, že spoľahlivé hospodárske politiky, účinné štrukturálne reformy a zdravé rozpočtové politiky dláždia cestu zdraviu a potenciálu rastu reálnej ekonomiky v členských štátoch a v EÚ; uznáva dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať kapitálové trhy pri riešení potrieb financovania hospodárstiev členských štátov;

3.  uznáva skutočnosť, že súčasná finančná a dlhová kríza viedla k nebývalým negatívnymi dôsledkom, najmä pre reálnu ekonomiku a peniaze daňových poplatníkov; uznáva v tomto kontexte finančné právne predpisy, ktoré prijali európske inštitúcie počas posledných päť rokov, ktoré posilnili európsku finančnú architektúru pre prípad kríz v budúcnosti; víta akčný plán ÚKT Komisie; víta skutočnosť, že Komisia zaradila účinnú úroveň ochrany spotrebiteľov a investorov ako jednu zo zásad, o ktoré sa opiera únia kapitálových trhov;

4.  uznáva úspechy finančnej regulácie v reakcii na dôsledky finančnej krízy; je znepokojený čoraz väčšou komplexnosťou, čo sa odráža vo vyššej sume, podrobnosti a počte úrovní regulácie a dohľadu s požiadavkami na medzinárodnej, európskej a vnútroštátnej úrovni; poznamenáva, že zložité predpisy odrážajú aj zložité finančné trhy vrátane finančných nástrojov, infraštruktúry trhu a inštitúcií; zdôrazňuje, že príliš zložité predpisy a prísnejšie podmienky môžu negatívne ovplyvniť investície; domnieva sa, že zložitosť predpisov sa musí tiež riešiť v súvislosti ich uplatňovaním na nefinančných koncových užívateľov finančných produktov; zdôrazňuje, že je potrebná medzinárodná regulačná spolupráca v globálnom rámci s lepšou spoluprácou a zvýšenou zodpovednosťou;

5.  Konštatuje, že pevná a spoľahlivá ÚKT musí uznávať prepojenie s inými finančnými sektormi, preskúmať dodatočné trhové zdroje financovania reálnej ekonomiky a byť založená predovšetkým na dobre fungujúcich existujúcich štruktúrach; zdôrazňuje potrebu celostného pohľadu na reguláciu finančných služieb EÚ, v ktorej únia kapitálových trhov doplní bankové financovanie; žiada, aby ÚKT odrážala pohľad spotrebiteľov a investorov, okrem svojej orientácie na financovanie spoločností; na tento účel by Komisia mala úzko spolupracovať s ESRB, ESA a vnútroštátnymi príslušnými orgánmi na vyriešenie akýchkoľvek rozdielov v prístupe, ktoré by mohli oslabiť ciele ÚKT; žiada Komisiu, aby využila fungujúce osvedčené postupy s cieľom vytvoriť kapitálový trh pre celú Úniu;

6.  domnieva sa, že právne predpisy nie sú vždy najvhodnejšou politickou reakciou, a že by sa mali náležite zohľadniť nelegislatívne a trhovo založené prístupy;

7.  vyzýva Komisiu, aby uplatňovala integrovaný prístup v ÚKT a venovala pozornosť iným politickým programom, ako napríklad rozvoju jednotného digitálneho trhu a prebiehajúcim reformám v oblasti práva obchodných spoločností a správy a riadenia spoločností; ďalej sa domnieva, že Komisia by mala zohľadniť najnovší technologický vývoj; v tejto súvislosti vyslovuje obavy ohľadom hrozieb pre počítačovú bezpečnosť a žiada Komisiu, aby zabezpečila, že bude integrovaným rozmerom stratégie EÚ;

8.  domnieva sa, že účinná a efektívna regulácia finančných služieb EÚ by mala byť koherentná, konzistentná (aj na medzisektorovom základe), primeraná, neduplicitná a bez nadmernej zložitosti a zabraňovať právnej neistote, regulačnej arbitráži a vysokým transakčným nákladom; ďalej sa domnieva, že by to malo umožniť sprostredkovateľom plniť úlohu pri smerovaní finančných prostriedkov do reálnej ekonomiky, a teda uľahčiť jej financovanie, a slúžiť sporiteľom a investorom a účinne riešiť riziká pre finančnú stabilitu a daňových poplatníkov, predchádzať opakovaniu finančných kríz a pôsobiť ako štít proti systémovým rizikám; domnieva sa, že by mal podporovať prehlbovanie jednotného trhu a zameriavať sa na konkrétne ciele, ktoré je možné lepšie dosiahnuť na európskej úrovni, pričom by mal ponechať priestor inovačnému financovaniu s miestnym zameraním;

9.  vyjadruje znepokojenie nad pretrvávajúcim problémom týkajúcim sa IBAN kódov, ktoré sa stále nepovažujú za platné pre priame inkasá z účtov v banke so sídlom v inom členskom štáte, ako je štát príjemcu;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné zhodnotiť rámec finančných služieb pomocou kvantitatívnych aj kvalitatívnych prístupu; poznamenáva, že podobné projekty sa uskutočňujú v rámci iných jurisdikcií, najmä v USA; zdôrazňuje, že toto hodnotenie by malo prispieť k budovaniu lepšie fungujúcich finančných trhov slúžiacich financovaniu potrieb reálnej ekonomiky okrem iného riešením dier, medzier, nezrovnalostí, nejednotností a nevyvážeností, a nemalo by oslabiť legislatívne výsledky, ktoré sa doteraz dosiahli, berúc do úvahy požiadavky uvedené v doložkách o preskúmaní prijatých v každom osobitnom legislatívnom akte, a bez toho, aby očakávali výsledky, by sa nemalo chápať ako cvičenie vedúce k deregulácii;

11.  je presvedčený, že jednotný trh s finančnými službami slúži podnikom, ale v konečnom dôsledku musí byť v prospech zákazníkov a investorov; trvá na tom, že mnohé zábrany a prekážky cezhraničnému prístupu, uvádzaniu na trh a investíciám naďalej pretrvávajú a musia sa analyzovať, riešiť a prekonať pri zachovaní najvyššej úrovne ochrany investorov; pripomína, že zníženie prekážok pre toky kapitálu posilní dlhodobé vyhliadky rastu s určitosťou len v prípade, ak sa správne stanovia celkové stimuly pre spoločnosti; ďalej berie do úvahy význam rozvinutého miestneho ekosystému, ktorý umožňuje menším spoločnostiam pritiahnuť kapitál na rast;

12.  domnieva sa, že ochrana spotrebiteľa nemusí nevyhnutne znamenať veľké množstvo informácií, a že je potrebné zamerať sa skôr na kvalitu a zrozumiteľnosť informácií umožňujúcich správne rozhodovanie – informácie musia byť relevantné, presné, porovnateľné, zrozumiteľné, spoľahlivé a aktuálne; je znepokojený tým, že veľký počet informácií pre zákazníkov a ich zložitosť nemusí nakoniec slúžiť skutočným potrebám zákazníkov; žiada rovnováhu medzi poskytovaním spotrebiteľom informácií, ktoré potrebujú na prijímanie informovaných rozhodnutí a pochopenie prípadných rizík, a súčasným nezaťažovaním hospodárskych subjektov, najmä malých a stredných podnikov; nabáda na ďalšiu digitalizáciu údajov; zdôrazňuje, že finanční poradcovia a zamestnanci poskytujúci spotrebiteľské poradenstvo vo finančných inštitúciách by mali dostať potrebnú odbornú prípravu a čas, aby mohli slúžiť zákazníkom presným spôsobom; berie na vedomie význam účinných kontrolných právomocí zasahovať pri uvádzaní produktov na trh, ak je to potrebné; poukazuje na potrebu európskej iniciatívy pre lepšie a podrobnejšie finančné vzdelávanie najneskôr do konca roku 2016, s ohľadom na osobitné potreby každého členského štátu, a taktiež potrebu zabezpečiť plnú informovanosť o výhodách a nevýhodách investícií kapitálových trhov; zdôrazňuje tiež, že finančné vzdelávanie by sa malo zamerať na MSP, aby sa naučili, ako využívať kapitálové trhy; verí v prínos väčšej transparentnosti s cieľom umožniť spoločnostiam, investorom a spotrebiteľom pochopiť komparatívne náklady a prínosy rôznych služieb poskytovaných účastníkmi trhu, ale tiež konštatuje, že väčšia transparentnosť musí prísť s pridanou hodnotou pre zákazníkov alebo príslušné orgány dohľadu a byť zameraná na praktické využívanie informácií a údajov;

13.  zdôrazňuje prínos diverzifikácie aktív, pokiaľ ide o triedy aktív pôvod aktív, čo umožní lepšiu diverzifikáciu rizika a splnení potreby investorov; zdôrazňuje, že cieľom prudenciálnej regulácie nie je uprednostňovať určité triedy aktív; požaduje prístup k regulácii založený na riziku s uplatňovaním rovnakých pravidiel na rovnaké riziká, ktorý bude doplnený ďalšími štandardizovanými opatreniami; domnieva sa, že je vhodná presnejšia kategorizácia tried aktív, najmä vytvorením kategórií, ako je napríklad infraštruktúra; uznáva, že projekty infraštruktúry nie sú ako také menej rizikové, a požaduje primeranú prudenciálnu reguláciu; podporuje ďalší výskum týkajúci sa rizík a prínosov infraštruktúry vrátane zverejnenia uplatňovanej metodiky, aby bolo možné vyvodiť závery podložené dôkazmi;

14.  zdôrazňuje potrebu jednotnosti prístupu založeného na riziku a teda aj zníženia príležitostí na regulačnú arbitráž; zdôrazňuje nevyhnutnosť odstrániť prepojenie medzi štátmi a bankami na vnútroštátnej úrovni prostredníctvom úplného a dôsledného vnútroštátneho vykonávania smernice o ozdravení a riešení krízových situácií bánk (BRRD) a ustanovení jednotného mechanizmu riešenia krízových situácií (SRM) a jednotného fondu na riešenie krízových situácií (SRF); berie na vedomie príspevky Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) a Európskeho výboru pre systémové riziká (ESRB) k vystaveniu bánk voči štátnym dlhom, ktoré zahŕňa dôkladné zváženie ďalších krokov; zdôrazňuje, že politiky by mali výslovne zohľadňovať vzájomné pôsobenie medzi individuálnymi a endogénnymi rizikami, najmä vtedy, keď finančné inštitúcie používajú rovnaké štandardné modely rizík schválené regulátormi;

15.  berie na vedomie prípadné nezamýšľané dôsledky viacnásobných požiadaviek v oblasti kapitálu likvidity a pákového efektu na transformáciu splatnosti, poskytovanie dlhodobého financovania a tvorbu trhu a likvidity, pričom zároveň pripomína, že požiadavky boli zavedené ako odpoveď na finančnú krízu; je znepokojený skutočnosťou, že neprimeranosť požiadaviek môže ohroziť obchodné modely malých a stredných bánk, a preto mať nezamýšľané dôsledky pre štruktúru finančného odvetvia; žiada Komisiu, aby v spolupráci s orgánmi dohľadu prioritne vypracovala analýzu týchto dôsledkov pre bankový a poisťovací sektor;

16.  vyjadruje znepokojenie nad interakciou medzi právnymi predpismi o trhoch a kapitálovými požiadavkami, v ktorej sa nové subjekty dostali do pôsobnosti ako regulované subjekty v rámci preskúmania smernice o trhoch s finančnými nástrojmi (MiFID), ale nariadenie o kapitálových požiadavkách nebolo nastavené tak, aby odzrkadľoval rozmanitejšie typy spoločností;

17.  vyjadruje znepokojenie, že platné výnimky podľa nariadenia o infraštruktúre európskych trhov (EMIR) pre nefinančné spoločnosti boli čiastočne odstránené v smernici a nariadení o kapitálových požiadavkách, pokiaľ ide o uplatňovanie úpravy ocenenia pohľadávok (CVA); vyzýva Komisiu, aby lepšie plnila svoju úlohu pri zabezpečovaní konzistentnosti prístupu a výsledkov politiky v rôznych legislatívnych návrhoch;

18.  domnieva sa, že špecializované ustanovenia v platných pravidlách pre nefinančné spoločnosti by mali byť rozšírené a stať sa primeranejšími s cieľom obmedziť administratívnu záťaž a neznížiť dostupný kapitál pre budúce investície do ekonomiky; vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní EMIR reagovala na ťažkosti pri uplatňovaní komplexných režimov zjednodušením postupov, ale aby naďalej uznávala účel výnimky s cieľom zabezpečiť, aby nefinančné podniky neboli zaťažované právnymi predpismi zameranými na účastníkov finančného trhu;

19.  vyzýva Komisiu, aby pri preskúmaní EMIR posúdila účinok, ktorý by mohlo mať znížene kvality kolaterálu prijímaného centrálnymi protistranami (CCP) na odolnosť CCP, a aby zvážila, či by niektorí účastníci trhu, ako napríklad dôchodkové fondy, nemali byť trvalo vyňaté z centrálneho zúčtovania, ak by ich účasť znížila celkovú stabilitu finančného systému v dôsledku prijímania alternatívneho nehotovostného kolaterálu;

20.  je znepokojený nedostatkom dostupných a atraktívnych (dlhodobých) investičných a sporiacich produktov pre spotrebiteľov s primeraným rizikom; opakuje potrebu rozmanitosti pri výbere spotrebiteľov a investorov, keďže dôvera investorov je kľúčom k vyšším investíciám; zdôrazňuje, že treba podporovať prostredie, ktoré stimuluje inovácie finančných produktov, vytvára väčšiu rozmanitosť a prínosy pre reálnu ekonomiku a poskytuje zvýšené stimuly pre investície, a ktoré tiež môže prispieť k zabezpečeniu primeraných, bezpečných a udržateľných dôchodkov, napríklad vypracovaním celoeurópskeho dôchodkového produktu (PEPP), s jednoduchým transparentným dizajnom; vyzýva ESA, aby analyzovali a vypracovali správy v súlade so svojim mandátom o spotrebiteľských trendoch, najmä pokiaľ ide o retailové produkty;

21.  víta rozmanitosť obchodných modelov; vyzýva na potrebu zohľadniť túto rozmanitosť v oblasti regulácie a dohľadu, plne berúc do úvahy charakter, veľkosť, zložitosť a rizikovosť posudzovaných subjektov za predpokladu, že budú splnené zásady spravodlivej hospodárskej súťaže a účinného dohľadu; pripomína, že rozmanitosť foriem financovania je silnou stránkou;

22.  domnieva sa, že úspešná ÚKT by spoločnostiam v EÚ všetkých veľkostí a v rôznych fázach rastu umožnila prístup na kapitálové trhy EÚ v užívateľsky ústretovej, účinnej a nízkonákladovej podobe; domnieva sa, že regulácia by nemala komplikovať kótovanie a nemala by brániť kótovaniu nekótovaných spoločností; zdôrazňuje potrebu optimalizovaného regulačného režimu pre primárny trh na uľahčenie získavania finančných prostriedkov a súčasné zabezpečenie primeranej úrovne ochrany investorov; zdôrazňuje potenciál inovačného trhového financovania, najmä možností finančných technológií vrátane crowdfundingu a peer-to-peer úverov, a zdôrazňuje potrebu zosúladiť príslušné regulačné požiadavky; žiada Komisiu, aby poskytla dostatočný priestor pre vznik týchto nových modelov a aby ich skúmala a podporovala, pričom by uprednostňovala ich cezhraničný rozmer a zaistila zníženie prekážok vstupu na trh; vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty v rozvoji kapitálových trhov prostredníctvom svojho útvaru na podporu štrukturálnej reformy;

23.  požaduje primeranú a jasne vymedzenú deľbu právomocí medzi EÚ a vnútroštátnou úrovňou, majúc na pamäti, že vnútroštátne orgány dohľadu majú viac poznatkov o miestnych charakteristikách trhu; zdôrazňuje, že je nutné zabezpečiť účinnosť jednotného mechanizmu dohľadu (SSM), rovnaké podmienky a transparentnosť, a že sa treba vyhnúť konfliktom záujmov medzi orgánmi dohľadu a dohliadanými subjektmi; je znepokojený vplyvom univerzálneho prístupu k dohľadu na menšie subjekty pôsobiace predovšetkým na národnej úrovni v rámci jednotného mechanizmu dohľadu (SSM);

24.  berie na vedomie úspechy pri vytváraní bankovej únie a zdôrazňuje jej významnú úlohu pri riešení prepojenia medzi štátnymi a bankovými rizikami a znižovania systémových rizík prostredníctvom jednotnej akcie; berie na vedomie postupné dokončenie bankovej únie; zdôrazňuje, že je potrebné úplné a včasné vykonávanie existujúcich právnych predpisov; berie na vedomie diskusie o európskom systéme ochrany vkladov (EDIS), ku ktorému sa Európsky parlament vyjadrí ako spoluzákonodarca; zdôrazňuje, že cieľ zabrániť morálnemu hazardu, ktorý zabezpečuje dodržiavanie zásady zodpovednosti, zostáva hlavnou témou; kritizuje nízku citlivosť na riziko pri výpočte príspevkov do SRF; uznáva snahy o ukončenie nariadenia o štrukturálnej reforme bánk;

25.  zdôrazňuje potrebu vykonávať a presadzovať uplatňovanie prijatých právnych predpisov pred zvažovaním akejkoľvek podstatnej revízie týchto právnych predpisov; zdôrazňuje, že rýchla transpozícia smernice 2014/59/EÚ do vnútroštátnych právnych predpisov a primerané financovanie a účinnosť SRM musia byť prvoradé, a preto trvá na tom, že plné vykonávanie týchto opatrení sa musí dokončiť v rámci riadneho legislatívneho rámca; v tejto súvislosti zdôrazňuje kľúčový význam zníženia priamych vzájomných väzieb medzi štátnymi rozpočtami a bankovými rizikami, ktoré predstavujú významnú hrozbu pre finančnú stabilitu; konštatuje, že z dôvodu chýbajúcich pravidiel pre štáty, ktoré stratili prístup na finančné trhy v dôsledku výrazného zadlženia, prichádzajú opatrenia často neskoro, čo môže nepriaznivo ovplyvniť finančnú stabilitu;

26.  znovu opakuje, že je potrebné vytvoriť rovnaké podmienky v rámci EÚ, a to aj pokiaľ ide banky pod dohľadom SSM a banky nezúčastnených členských štátov, a podporuje plné začlenenie členských štátov mimo eurozóny do bankovej únie, pričom uznáva, že určité prvky v súčasnosti stanovujú dobrovoľnú účasť; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa jednotný trh bude naďalej rozvíjať pri súčasnom uznávaní národných špecifík; vyzýva Komisiu, aby naďalej uplatňovala pevný prístup z hľadiska regulácie a dohľadu k tzv. paralelnému alebo tieňovému bankovníctvu s cieľom zmierniť systémové riziká a zlepšiť transparentnosť; víta významné kroky dosiahnuté v európskej regulácii poisťovníctva uplatňovaním smernice Solventnosť II od 1. januára 2016, ktorá musí byť prehodnotená a prípadne rozvinutá ešte ďalej, pri súčasnom zvážení medzinárodného rámca pre globálne systémovo dôležité poisťovne;

27.  uznáva tradičnú závislosť MSP od bankového financovania vzhľadom na ich špecifický charakter, rôzne rizikové profily a rozmanitosť v Európe; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu, ECB a vnútroštátnymi orgánmi posúdila dostatočnosť financovania MSP, analyzovala prekážky a prínosy diverzifikácie spôsobov financovania a možnosti, ako by banky i nebankové inštitúcie mohli zvýšiť financovanie MSP a rozšíriť spoločnostiam výber medzi rôznymi metódami financovania v rôznych štádiách ich vývoja; pripomína význam nástrojov, ako je napríklad koeficient na podporu MSP; navrhuje, aby sa iniciatívy na zlepšenie financovania MSP rozšírili na startupy, mikropodniky a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou; zdôrazňuje potenciál inovačných a do značnej miery nevyužitých miest pre financovanie MSP vrátane poskytovania úverov peer-to-peer, crowdfundingu a súkromného umiestňovania, a zdôrazňuje potrebu racionalizovať príslušné regulačné požiadavky;

28.  zdôrazňuje dôležitosť rýchleho vykonávania už prijatých opatrení, ktoré sprevádzajú ciele ÚKT; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby aktívne využívali kategóriu rastového trhu MSP v budúcej regulácii finančných služieb;

29.  domnieva sa, že spoločnosti by mali mať prístup k primeranému výberu druhov trhu v EÚ v závislosti od ich veľkosti, zložitosti a ambícií získavania finančných prostriedkov, a zdôrazňuje potrebu hlbších a integrovanejších celoeurópskych kapitálových trhov, ktoré sú oddelené, ale zlučiteľné s kriticky dôležitými regionálnymi a miestnymi trhmi;

30.  víta nadchádzajúce preskúmanie smernice o prospekte; zdôrazňuje, že preskúmanie by sa malo zamerať na zníženie nákladov a zjednodušenie postupov pre MSP, pričom by malo dosiahnuť správne vyváženie z hľadiska ochrany investorov;

31.  uznáva nepretržité úsilie o vytvorenie transparentnejšieho trhu so sekuritizáciou, čím sa zabezpečí vysoká úroveň procesu, právna istota a porovnateľnosť všetkých sekuritizačných nástrojov; zdôrazňuje potrebu zriadiť archív údajov; zdôrazňuje, že prísne požiadavky podkladových vysokokvalitných aktív a kalibrácie podľa skutočného rizikového profilu a informovanosti o rizikách všetkých účastníkov sekuritizačných trhov sú potrebné, berúc do úvahy rizikovosť sekuritizácie, najmä syntetickej sekuritizácie, ako sa ukázalo počas krízy, uznávajúc odlišné skúsenosti v EÚ a USA; trvá na tom, že požiadavky na ponechanie sa nesmú znížiť tak, aby sa zabránilo morálnemu hazardu; zdôrazňuje potrebu zvážiť nezávislé osvedčenie o splnení kvalifikačných kritérií; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila dôkladné vyhodnotenie rizík a prínosov sekuritizácie pre malé a stredné podniky, investorov a finančnú stabilitu a predajnosti sekuritizačných nástrojov ako prioritu, a aby podala správu Európskemu parlamentu;

32.  domnieva sa, že prístup zameraný na väčšiu štandardizáciu produktov a postupov môže znížiť zložitosť, ale tiež zintenzívniť riziká koncentrácie; vyjadruje znepokojenie nad nebezpečenstvom, že účastníci trhu môžu ísť rovnakým smerom v prípade napätia na trhu, a požaduje primerané záruky a dohľad na príslušnej úrovni s ohľadom na rozvoj kvalitného sekuritizačného trhu;

33.  zdôrazňuje potrebu zosúladiť obsah a frekvenciu oznamovacích povinností aj prostredníctvom poskytnutia jedného kontaktného miesta subjektom s cieľom vyhnúť sa akémukoľvek zdvojovaniu požiadaviek a spôsobov oznamovania; vyzýva Komisiu, ESA a SSM, aby preskúmali, ktoré údaje sú skutočne potrebné, zosúladili vzory a poskytli zjednodušenia a výnimky pre MSP; zdôrazňuje, že oznámené údaje môžu najlepšie využiť orgány dohľadu, ak budú tieto údaje môcť byť získané vypočúvaním a medzinárodne konzistentné; považuje za potrebné uplatniť pomerný prístup k vývoju analytického úverového súboru údajov (AnaCredit); domnieva sa, že rozsah a úroveň podrobnosti sa musí ďalej posúdiť vzhľadom na jej náklady a prínosy;

34.  žiada Komisiu a orgány dohľadu, aby riešili interakciu medzi medzinárodnými štandardmi finančného výkazníctva (IFRS) a požiadavkami na obozretnosť, pretože väčšia súdržnosť by slúžila hospodárstvu a prudenciálnemu dohľadu, a aby preskúmala vplyv daňového účtovníctva na vlastné zdroje; podporuje pokusy o zosúladenie definície nesplácaných úverov;

35.  vyzýva na podstatné zníženie zvýhodňovania dlhového financovania s cieľom zlepšiť hospodársku odolnosť a prideľovanie kapitálu a posilniť ÚKT, ktorá budú atraktívnejšia pre emitentov a investorov; zdôrazňuje, že daň z finančných transakcií má vplyv na likviditu trhu, najmä v krátkodobom horizonte, hoci prispieva aj k obmedzeniu nadmernej špekulácie;

36.  zdôrazňuje, že okrem regulácie a dohľadu by sa mali ďalej sledovať snahy o kultúrnu zmenu vo finančnom sektore; vyzýva všetkých aktérov vo finančnom sektore vrátane bánk, nebankových subjektov, národných centrálnych bánk a ECB, aby sa snažili o zmenu kultúry a vytvorenie kultúry dodržiavania pravidiel v rámci ich organizácií, ktorá bude klásť na prvé miesto záujmy klientov, zabezpečí systém zodpovednosti zodpovedných kľúčových manažérov a dlhodobejšiu orientáciu účastníkov finančného trhu a prispeje k rôznorodosti finančných zdrojov; zdôrazňuje výhody dlhodobého partnerského prístupu k financovaniu a diverzifikovaného európskeho bankového sektora, pričom dôležitú úlohu vzťahového bankovníctva vo financovaní mikropodnikov, malých a stredných podnikov, najmä z hľadiska zníženia asymetrie informácií, a to aj vďaka nástrojom, ktoré sú k dispozícii prostredníctvom nových digitálnych technológií;

37.  vyzýva na podporu ďalších poskytovateľov ratingov s cieľom zvýšiť hospodársku súťaž na vysoko koncentrovanom trhu; pripomína, že Komisia má uverejniť správu o vhodnosti a uskutočniteľnosti podpory európskej verejnej ratingovej agentúry pre štátne dlhopisy a/alebo európskej ratingovej nadácie pre všetky ostatné úverové ratingy do konca roka 2016; kritizuje vysokú úroveň nákladov, ktoré vzniknú malým a stredným podnikom pri získavaní externého úverového ratingu; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej skúmať, ako by MSP mohli byť hodnotené porovnateľným a cenovo dostupným spôsobom, vrátane rozšíreného prístupu interných ratingov (AIRBA); vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo svojom úsilí na preklenutie informačnej asymetrie;

38.  vyzýva na intenzívnejšie zameranie v tvorbe politiky na globálnu konkurencieschopnosť finančného sektora EÚ, pri súčasnom vyhnutí sa regulačným pretekom ku dnu a bez ohrozenia finančnej stability a ochrany spotrebiteľa; zdôrazňuje, že celoúniovú ÚKT treba vnímať v kontexte zlepšovania konkurencieschopnosti európskych podnikov a hospodárstva EÚ; zdôrazňuje, že účinný finančný sektor je nevyhnutnou podmienkou účinného prideľovania kapitálu, a tým aj rastu;

39.  zdôrazňuje význam medzinárodného rámca, pokiaľ ide o jeho rozsah, metodiky a dôsledky pre rámec EÚ; vyzýva členské štáty, Radu, Komisiu a ESA na zosúladenie pozície EÚ s cieľom zvýšiť jej vplyv a presadzovať právne predpisy, ktoré prijala prostredníctvom demokratického procesu; zdôrazňuje potrebu dosiahnuť súlad novej regulácie s európskym acquis a s medzinárodnými usmerneniami, a primerané vykonávanie vrátane rozsahu, aby sa predišlo zbytočným rozptylom a zdvojovaniu právnych predpisov; domnieva sa, že toto sú nevyhnutné predpoklady úspechu pri dosahovaní všeobecných cieľov na podporu dlhodobej globálnej stability, zachovanie Európy ako atraktívneho miesta pre medzinárodných investorov a vyhnutie sa negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť finančných sektorov EÚ; pripomína zásadu lojálnej spolupráce medzi Úniou a jej členskými štátmi uvedenú v článku 4 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii; domnieva sa, že európske orgány dohľadu by mali byť zapojené do diskusií o globálnych regulačných zásadách v medzinárodných normotvorných orgánoch; zdôrazňuje, že regulačný dialóg s USA by mal byť ďalej posilnený; v tejto súvislosti znovu opakuje, že otázky regulácie finančných služieb by mali byť zahrnuté do medzinárodných rokovaní;

40.  zdôrazňuje, že rozhodnutia o rovnocennosti sú potrebné na riešenie prekážok prístupu na trh a príslušných regulačných rámcov, majúc na pamäti, že takéto jednostranné rozhodnutia musia byť v prospech európskych podnikov a spotrebiteľov, a že rovnocennosť s inými jurisdikciami má potenciál zvyšovať prílev kapitálu a prilákať ďalšie investície do Európy; zdôrazňuje potrebu rozvíjať konzistentný a koherentný systém rozumného uznávania rovnakých alebo podobných noriem;

41.  žiada Komisiu, aby navrhla jednotný, ucelený, transparentný a praktický rámec pre postupy a rozhodnutia o rovnocennosti tretích krajín, berúc do úvahy analýzu založenú na výsledkoch a medzinárodné normy alebo dohody; žiada, aby sa všetky rozhodnutia o rovnocennosti prijímali prostredníctvom delegovaných aktov; domnieva sa, že orgány dohľadu by mali zohrávať príslušnú úlohu pri hodnotení súladu rozhodnutia o rovnocennosti pre tretie krajiny;

Lepšia regulácia finančných služieb v EÚ

42.  je presvedčený, že lepšia finančná regulácia predpokladá robustný rámec a začína tým, že členské štáty budú uplatňovať súčasné acquis; zdôrazňuje, že účinné, efektívne a jednotné vykonávanie právnych predpisov je kľúčové, a vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predkladala pravidelné správy o stave transpozície a vykonávania právnych predpisov a v prípade potreby konaní vo veci porušenia právnych predpisov, ktoré sa vedú voči členským štátom; naliehavo žiada členské štáty, aby riadne uplatňovali právne predpisy; domnieva sa, že nadmerná regulácia (tzv. goldplating) neuľahčuje fungovanie vnútorného trhu a hospodársku súťaž; domnieva sa, že ani priťahovanie podnikania prostredníctvom voľného uplatňovania nižších noriem neuľahčuje fungovanie vnútorného trhu; žiada Komisiu, aby vypracovala dôkladnú analýzu a správu o všetkých ďalších nadmerných regulačných opatreniach prijatých členskými štátmi v oblasti finančných právnych predpisov a predložila ju Európskemu parlamentu do konca roka 2016;

43.  vyzýva členské štáty, aby sa zaviazali k dodržiavaniu termínov stanovených pre transpozíciu smerníc, pretože okrem toho, že ide o zákonnú požiadavku, je to kľúčové, aby sa zabránilo zbytočnému omeškaniu pri úplnom vykonávaní právnych predpisov, ako aj ich čiastočnému alebo nerovnomernému uplatňovaniu v celej Únii, čo môže mať za následok absenciu rovnakých podmienok pre rôznych aktérov a iné typy narušenia;

44.  zdôrazňuje potrebu kvalitnejšej a medzisektorovej koordinácie v rámci návrhov a procesov navrhovania Komisie a ESA, ktorá zahŕňa načasovanie, stanovenie priorít a zabránenie prekrývaniu; zdôrazňuje, že toto by malo zabrániť akejkoľvek duplicite základného aktu v delegovaných aktoch, ale aj zabrániť tomu, aby politické rozhodnutia, ktoré sa mali vyriešiť v rámci príslušného základného aktu, ponechali na delegované akty;

45.  vyzýva Komisiu, aby umožnila včasné zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán, a to aj na úrovni skupín expertov; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila vyváženú účasť na konzultáciách, tým že bude odrážať rôznorodosť zainteresovaných strán, a uľahčovaním a zabezpečením lepších podmienok pre účasť malých zainteresovaných strán zastupujúcich podniky, spotrebiteľov a občiansku spoločnosť, vrátane spôsobu, akým sa organizujú konzultácie a kladú otázky;

46.  víta ciele lepšej právnej regulácie; uznáva všeobecnú potrebu preskúmať vhodnosť regulácie teraz a v budúcnosti; táto spôsobilosť sa však nemôže oddeliť od fungovania finančného sektora ako celku; zdôrazňuje úlohu programu REFIT pri dosahovaní efektívnej a účinnej regulácie finančných služieb, ktorá náležite zohľadní zásada proporcionality, a pri podpore hodnotenia situácie; žiada, aby Európsky parlament zohrával významnejšiu úlohu v rozhodovaniach a hodnoteniach, ktoré sú súčasťou programu REFIT; pripomína, že sa treba zamerať na zlepšenie regulácie, a nie dereguláciu; zdôrazňuje, že zabezpečenie dostupnosti, transparentnosti, jednoduchosti a férovosti na celom vnútornom trhu by malo byť súčasťou programu lepšej právnej regulácie pre spotrebiteľov; zdôrazňuje tiež, že EÚ nesmie spôsobiť nežiaducu záťaž v snahe dosiahnuť väčšiu harmonizáciu v únii kapitálových trhov;

47.  domnieva sa, že ESA a SSM a zohrávajú kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov lepšej právnej regulácie a dohľadu; zdôrazňuje úlohu ESA a SSM pri zabezpečovaní súdržnosti a súladu medzi rôznymi právnymi predpismi, znižovaní neistoty a regulačnej arbitráže a upevňovaní vzájomne prospešnej spolupráce medzi účastníkmi trhu; zdôrazňuje, že ESA a SSM musia byť primerane financované a personálne obsadené, ak majú plniť úlohy, ktoré im zverili spoluzákonodarcovia;

48.  zdôrazňuje, že revízia nariadení o ESA musí odrážať ustanovenia o zodpovednosti a transparentnosti pre posilnenú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu, ako sa stanovuje v nariadení o SSM a SRM, a musí posilniť nezávislosť ESA od Komisie; domnieva sa, že je nevyhnutné preskúmať možnosti uľahčenia väčšej účasti ESA na poradnej úrovni počas fázy na 1. úrovni pri súčasnom rešpektovaní výsad spoluzákonodarcov;

49.  zdôrazňuje potrebu rešpektovať vzájomné pôsobenie, konzistentnosť a súdržnosť medzi základnými aktmi a delegovanými a vykonávacími aktmi; opätovne zdôrazňuje, že politické rozhodnutia musia byť prijaté spoluzákonodarcami v základnom akte, a nemalo by sa to prenechávať na delegované akty, ktoré majú „dopĺňať alebo meniť určité nepodstatné prvky legislatívneho aktu“ (článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie); trvá na tom, aby sa Komisia a orgány dohľadu by pri vypracúvaní návrhov delegovaných a vykonávacích aktov a usmernení, pridržiavali právomocí ustanovených v základných aktoch a dodržiavali dohodu spoluzákonodarcov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v minulosti, orgány dohľadu pri vypracúvaní vykonávacích aktov nie vždy dodržiavali mandát stanovený európskymi zákonodarcami, vyjadruje poľutovanie nad tým, že koordinácia medzi Komisiou (delegované akty) a ESA (technické normy) je nedostatočná, a preto môže negatívne ovplyvniť kvalitu plnenia, najmä keď podrobné požiadavky nie sú prijaté skôr, ako krátko pred koncom lehoty na vykonanie základného aktu;

50.  vyzýva Komisiu, aby úplne oddelila tak delegované, ako aj vykonávacie akty, a aby sa vyhla prijímaniu balíkov s cieľom umožniť včasné prijatie týchto aktov;

51.  vyzýva Komisiu, aby akékoľvek pozmeňujúce návrhy k návrhu regulačných technických noriem (RTN) a vykonávacích technických noriem (VTN) predložených orgánmi ESA učinila transparentnými pre spoluzákonodarcov a zúčastnené strany;

52.  zdôrazňuje, že včasné právne preskúmanie zo strany Komisie by nemalo znížiť transparentnosť procesu voči Európskemu parlamentu, alebo právo Európskeho parlamentu na konzultácie; žiada, aby počas procesu navrhovania európske orgány dohľadu aktívne poskytovali Európskemu parlamentu pravidelne, v plnom rozsahu a bez odkladu predbežné návrhy a priebežné informácie o dosiahnutom pokroku a konzultovali o nich s Európskym parlamentom;

53.  vyzýva Komisiu a ESA, aby plne dodržiavali termíny na predkladanie stanovené spoluzákonodarcami a aby bezodkladne poskytli spoluzákonodarcom vysvetlenie v prípade, že sa očakáva, že termín nebude dodržaný;

54.  pripomína ESA, že technické normy, usmernenia a odporúčania sú viazané zásadou proporcionality; vyzýva ESA, aby zaujali opatrený prístup k rozsahu a počtu usmernení, najmä ak nie sú výslovne oprávnené v základnom právnom akte; poznamenáva, že takýto reštriktívny prístup sa vyžaduje aj vzhľadom na obmedzené zdroje ESA a potrebu stanoviť priority ich úloh, pričom praktické obmedzenia účinného dohľadu nesmú byť stanovené rozpočtovými obmedzeniami, a žiada, aby boli zabezpečené primerané zdroje pre orgány dohľadu, aby im umožnili vykonávať spoľahlivý, nezávislý a účinný dohľad pri výkone ich mandátu;

55.  vyzýva orgány dohľadu, aby využili svoje právo požadovať informácie o tom, ako sú základné akty sú uplatňované členskými štátmi, a pravidelnejšie vykonávali partnerské preskúmania vnútroštátnych príslušných orgánov s cieľom posilniť konvergenciu dohľadu vo všetkých členských štátoch;

56.  vyzýva Komisiu a ESA, aby pravidelne uverejňovali konsolidované verzie právnych predpisov EÚ týkajúcich sa finančných služieb na svojich webových stránkach, vrátane zhrnutia, ktoré bude dostupné a zrozumiteľné pre podniky, spotrebiteľov, organizácie občianskej spoločnosti a ďalších; domnieva sa, že by bolo vhodné preskúmať možnosť vytvorenia spoločného registra, ktorý by obsahoval odkazy na vnútroštátne vykonávanie;

Ďalšie napredovanie

57.  vyzýva Komisiu a ESA, aby pravidelne (aspoň raz ročne) uskutočňovali kontroly súdržnosti a konzistentnosti aj na medziodvetvovom základe a pre každý návrh legislatívneho aktu, a o vykonávaní prijatých právnych predpisov vrátane tých o RTS a ITS, a aby vyčlenili zdroje na túto činnosť;

58.  vyzýva Komisiu a ESA, aby pravidelne (aspoň raz ročne) uskutočňovali kontroly proporcionality a účinnosti, najmä so zreteľom na požiadavky vzťahujúce sa na malých a stredných účastníkov trhu a pre každý návrh legislatívneho aktu, a aby vyčlenili zdroje na túto činnosť; vyzýva Komisiu, aby zverejnila zelenú knihu skúmajúcu nové prístupy k podpore proporcionality v oblasti finančnej regulácie;

59.  zdôrazňuje, že vplyv jednotlivých legislatívnych opatrení sa líši od ich kumulatívneho vplyvu; vyzýva útvary Komisie v spolupráci s európskymi orgánmi dohľadu, SSM a ESRB, aby každých päť rokov vykonávali komplexné kvantitatívne a kvalitatívne hodnotenie kumulatívneho vplyvu regulácie finančných služieb EÚ na finančné trhy a ich účastníkov na úrovni EÚ a členských štátov s cieľom identifikovať nedostatky a medzery, posúdiť výkonnosť, efektívnosť a účinnosť regulácie finančných služieb a s cieľom zabezpečiť, že nebude brániť spravodlivej hospodárskej súťaži a rozvoju hospodárstva, a aby o tom podala správu Európskemu parlamentu; zdôrazňuje význam vykonávania podrobných posúdení vplyvu a analýz nákladov a prínosov akýchkoľvek budúcich právnych predpisov s cieľom preukázať pridanú hodnotu právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o hospodársky rast a vytváranie pracovných miest; zdôrazňuje, že posúdenia vplyvu a analýzy nákladov a prínosov by mali zahŕňať dôkladné hodnotenia vplyvu opatrení úrovne 2, ktoré tvoria významnú časť finančného regulačného rámca EÚ; pripomína, že vyčíslenie vplyvu legislatívnych opatrení by mohlo byť ťažké, najmä vzhľadom na to, že ich prínos sa dá len veľmi ťažko zmerať, ale metódy kvantifikácie by sa mali naďalej používať;

60.  vyzýva útvary Komisie, aby dokončili prvé hodnotenie do konca roku 2016 a aby vypracovali správu o celkovom vplyve a, v samostatných kapitolách, taktiež s pomocou nezávislého výskumu, o týchto prvkoch:

   účinky na rôzne finančné sektory, vrátane vhodného diferencovaného rozpisu účastníkov trhu podľa veľkosti, zložitosti a obchodného modelu, a na nefinančné subjekty,
   možné medzery a nedostatky, pričom sa vezme do úvahy možný vývoj nových hrozieb a rizík, ako aj prekrývanie a neželané dôsledky,
   skutočné a predpokladané hospodárske vplyvy, ako aj konkurencieschopnosť európskeho finančného sektora vo svete,
   možnosti úžitku pre reálnu ekonomiku vrátane MSP, spotrebiteľov a zamestnanosti,
   potreba ďalej zlepšiť existujúce a rozšíriť doplňujúce nástroje financovania rátane účinkov na prístup k financovaniu pre MSP a spoločnosti so strednou kapitalizáciou;
   vplyv na dopyt a ponuku dlhodobého financovania,
   účinky na prideľovanie a diverzifikáciu aktív a rizikách, ako aj o vývoji pomeru vlastného kapitálu Tier 1 k celkovým aktívam finančných inštitúcií,
   účinnosť a vhodnosť rámca pre retailových investorov, inštitucionálnych investorov a spotrebiteľov a klientov, vrátane rámca transparentnosti;
   účinnosť odstránenia prekážok jednotného trhu, obmedzenia regulačnej arbitráže a podpory hospodárskej súťaže,
   celkový vplyv na finančnú stabilitu a morálny hazard vrátane posúdenia možných nákladov a rizika nedostatočnej regulácie, s prihliadnutím na účinné vykonávanie odporúčaní G20, a úroveň vzájomnej previazanosti finančných firiem;
   vplyv na finančnú stabilitu účtovania spravodlivej hodnoty IFRS v porovnaní s obozretným účtovníctvom,
   účinnosť a vhodnosť rámca pre makroprudenciálny dohľad v EÚ,
   schopnosť ESA riadne vykonávať úlohy, ktoré im boli udelené na základe súčasného právneho rámca a kroky, ktoré môžu byť potrebné na zlepšenie rámca, najmä na financovanie ESA v blízkej budúcnosti,
   vzájomná závislosť s medzinárodnými normami a účinky na globálnu konkurencieschopnosť európskych podnikov, s prihliadnutím na porovnanie medzi EÚ a inými hlavnými jurisdikciami z hľadiska existujúcej regulácie a miera, do akej je implementovaná;

61.  vyzýva Komisiu, aby predložila svoje zistenia Európskemu parlamentu a Rade a aby v prípade potreby navrhla opatrenia;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0268.
(2) http://www.europarl.europa.eu/document/activities/cont/201402/20140210ATT79138/20140210ATT79138EN.pdf
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0202.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0161.
(5) http://www.esrb.europa.eu/pub/pdf/other/esrbreportregulatorytreatmentsovereignexposures032015.en.pdf?29664e3495a886d806863aac942fcdae


Vonkajšie faktory, ktoré predstavujú prekážku pre podnikanie žien v Európe
PDF 381kWORD 124k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o vonkajších faktoroch, ktoré predstavujú prekážku pre podnikanie žien v Európe (2015/2111(INI))
P8_TA(2016)0007A8-0369/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) a na článok 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 16, 21 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien, ktorý Valné zhromaždenie OSN prijalo rezolúciou 34/180 z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/113/ES z 13. decembra 2004 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania medzi mužmi a ženami v prístupe k tovaru a službám a k ich poskytovaniu(1) a s ňou súvisiaci rozsudok Súdneho dvora Európskej únie z 1. marca 2011 vo veci Test-Achats (C-236/09)(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(3),

–  so zreteľom na správu Komisie z 3. októbra 2008 s názvom Realizácia barcelonských cieľov týkajúcich sa zariadení starostlivosti o deti v predškolskom veku (COM(2008)0638),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 21. septembra 2010 s názvom Stratégia rovnosti žien a mužov 2010 – 2015 (COM(2010)0491),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/41/EÚ zo 7. júla 2010 o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania so ženami a mužmi vykonávajúcimi činnosť ako samostatne zárobkovo činné osoby a o zrušení smernice Rady 86/613/EHS(4),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o zlepšení rodovej vyváženosti medzi nevýkonnými riadiacimi pracovníkmi spoločností kótovaných na burze a súvisiacich opatreniach (smernica o zastúpení žien vo vrcholových orgánoch spoločností (COM(2012)0614),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. januára 2013 s názvom Akčný plán pre podnikanie 2020: opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe (COM(2012)0795),

–  so zreteľom na správu Komisie o pokroku v oblasti barcelonských cieľov s názvom Rozvoj služieb starostlivosti o malé deti v Európe na zabezpečenie udržateľného a inkluzívneho rastu z 29. mája 2013 (COM(2013)0322),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o podnikaní žien v rámci malých a stredných podnikov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o odstraňovaní rodových stereotypov v EÚ(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o vedeckej a univerzitnej kariére žien a probléme skleného stropu(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. októbra 2011 s názvom Vytvárať priaznivé prostredie na podporu sociálnych podnikov v rámci sociálnej ekonomiky a sociálnych inovácií (COM(2011)0682),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0369/2015),

A.  keďže podnikanie má kľúčový význam pre zamestnanosť, hospodársky rast, inovácie, rozvoj a celkovo znižovanie chudoby;

B.  keďže článok 16 Charty základných práv Európskej únie jasne odkazuje na slobodu podnikania pre všetkých občanov EÚ, čím sa posilňuje a podporuje podnikateľská činnosť vrátane podnikania žien;

C.  keďže podiel žien medzi podnikateľmi (10,3 milióna) v EÚ-28 v roku 2012 predstavoval iba 31 %(10) a iba 34,4 % samostatne zárobkovo činných osôb v EÚ sú ženy;

D.  keďže ženy sú často iba úradne registrovanými majiteľmi firiem, a to výlučne s cieľom získať od úverových inštitúcií a európskych, vnútroštátnych a regionálnych orgánov verejnej správy finančné úľavy a výhodné podmienky; keďže v skutočnosti tieto ženy fungujú ako „predná línia“, pretože zatiaľ čo nesú podnikateľské riziko, skutočné rozhodovanie v spoločnosti je ponechané na mužov;

E.  keďže podiel žien podnikateliek zaostáva vo všetkých členských štátoch a skrýva nevyužitý potenciál rastu a prosperity;

F.  keďže prekážky podnikania žien, napríklad prevaha žien medzi nezamestnanými, pretrvávajúce rozdiely v podnikateľskej činnosti a nedostatočné zapojenie žien do riadiacich činností, sú navzájom prepojené, je ťažké ich prekonávať a ich odstránenie si vyžiada komplexné kritériá;

G.  keďže kvantitatívny výskum v oblasti podnikania žien je zriedkavý, i tak však z nedávnych štúdií vyplýva, že muži uprednostňujú podnikateľskú dráhu viac než ženy(11);

H.  keďže podnikanie žien, ktoré je starostlivo odlíšené od falošnej samostatnej zárobkovej činnosti, je významným zdrojom ekonomickej nezávislosti, ktorá ženám umožňuje ďalej sa integrovať do trhu práce; keďže podnikanie žien je pre ženy príležitosťou posilniť svoju úlohu vo vedúcich pozíciách v podnikateľskom sektore a vyvolať zmenu kultúry tak vnútri, ako aj mimo svojich podnikov; keďže tieto ženy môžu byť dôležitým vzorom pre dievčatá a mladé ženy, ktoré sa vydali rovnakou cestou;

I.  keďže ženy majú obrovský podnikateľský potenciál a podnikanie žien je o hospodárskom raste, vytváraní pracovných miest a posilňovaní postavenia žien;

J.  keďže rozhodnutie stať sa samostatne zárobkovo činnou osobou je aktom sebarealizácie, ktorý si však vyžaduje vysokú mieru záväzku; keďže vysoká miera osobnej zodpovednosti vedie k výnimočne dlhému pracovnému času, takže samostatná zárobková činnosť by sa nemala vnímať len ako doplnkový zdroj príjmu; keďže ženy podnikateľky môžu zosúladiť svoj rodinný život a prácu len vtedy, ak im to umožnia vonkajšie okolnosti, to znamená, ak majú k dispozícii primeranú starostlivosť o deti a ak otcovia zohrávajú aktívnu úlohu pri poskytovaní starostlivosti a vedení domácnosti;

K.  keďže prístupnosť, kvalita a cenová dostupnosť zariadení starostlivosti o deti a zariadení starostlivosti o starších ľudí a osoby so zdravotným postihnutím sú naďalej kľúčovou hybnou silou zvyšovania účasti žien na trhu práce;

L.  keďže rozdelenie rodinných a opatrovateľských povinností medzi ženami a mužmi má vplyv na podnikanie žien, ako aj účasť žien na trhu práce a keďže dosiahnutie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom je nevyhnutnosťou, pokiaľ ide o ekonomickú nezávislosť žien; keďže v jednej štvrtine členských štátov sa neposkytuje otcovská dovolenka;

M.  keďže administratívna záťaž má naďalej nepriaznivý vplyv na podnikateľského ducha žien a mužov, a preto sú potrebné účinná právna regulácia a právne predpisy na posilnenie ekonomického postavenia žien a vytvorenie stabilného hospodárstva s udržateľným, inteligentným a inkluzívnym rastom;

N.  keďže ženy majú tendenciu hodnotiť úroveň inovácií svojich podnikov nižšie ako muži a iba malá časť patentov Európskeho patentového úradu (EPÚ) sa udeľuje ženám(12);

O.  keďže rozhodnutia, ktoré musia ženy prijať počas svojho vzdelávania a horizontálnej a vertikálnej rodovej segregácie v oblasti zamestnávania, znamenajú, že začať podnikať v oblasti vedy a techniky alebo premeniť vynález na ziskový produkt dokáže menej žien ako mužov; keďže veda a technika, inovácie a vynálezy sú zároveň pojmy, ktoré sa spájajú väčšinou s mužmi, čo znižuje atraktívnosť týchto odborov pre ženy a vedie k tomu, že inovácie a vynálezy žien sa uznávajú a oceňujú menej;

P.  keďže ženy podnikateľky sa často viac sústreďujú na odvetvia, ktoré sa považujú za menej ziskové, ako sú vzdelávanie, zdravotná starostlivosť a práca pre komunitu, na rozdiel od odvetví technológií a IT, ktoré majú vysoký potenciál rastu a v ktorých dominujú muži, a keďže častejšie pracujú v malých podnikoch s nižším rastom a obratom; keďže výsledkom toho bol priemerný rozdiel medzi čistým príjmom žien podnikateliek a mužov podnikateľov v EÚ-28 v roku 2012 na úrovni 6 %(13);

Q.  keďže nové zelené technológie a ekologické podnikanie predstavujú odvetvie, ktoré má obrovský potenciál na rozvoj a podporu rovnocenného podnikania, a to z hľadiska rovnakého prístupu k financovaniu, ako aj rovnakého počtu zúčastnených žien podnikateliek a mužov podnikateľov;

R.  keďže samostatná zárobková činnosť v jednočlenných firmách, čo je forma podnikania mnohých žien, zvyčajne neprináša veľké zisky, takže týmto ženám počas ich pracovného života, ako aj v starobe osobitne hrozí riziko chudoby;

S.  keďže z rozličných štúdií(14) vyplýva, že ženy podnikateľky začínajú podnikať s nižším kapitálom, vyberajú si nižšie úvery a na účely poradenstva a získania finančných prostriedkov využívajú skôr rodinu než dlhové alebo kapitálové financovanie od bánk, tzv. podnikateľských anjelov, súkromný kapitál alebo rizikový kapitál;

T.  keďže Európsky nástroj mikrofinancovania Progress má za cieľ podporovať rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, pričom však pomer mužov a žien v oblasti mikroúverov v roku 2013 bol 60:40(15);

U.  keďže ženy podnikateľky sú v porovnaní s mužmi menej ochotné zadlžiť sa alebo rozšíriť svoje podnikanie, najmä pre nižšiu úroveň sebadôvery, pokiaľ ide o ich podnikanie;

V.  keďže väčšie ťažkosti, ktoré majú ženy podnikateľky pri získavaní prístupu k financovaniu, by mohli sčasti súvisieť i s ťažkosťami pri budovaní dostatočnej úverovej histórie a manažérskych skúseností;

W.  keďže na rozhodnutia zúčastnených strán o nových podnikoch môžu mať vplyv stereotypy týkajúce sa schopností žien a mužov v oblasti podnikania; keďže vysoká pravdepodobnosť diskriminácie pri snahe o získanie prístupu k financovaniu by mohla mať vplyv na rozhodovanie žien začať podnikať alebo urobiť tak s nižším úverom;

X.  keďže zapájanie ľudí z rôznych prostredí do investičných procesov môže prispieť k tomu, aby sa predchádzalo skupinovému a stereotypnému mysleniu;

Y.  keďže smernica 2004/113/ES zakazuje diskrimináciu na základe pohlavia v prístupe k tovaru a službám a jej rozsah pôsobnosti zahŕňa banky, finančné služby a služby spojené so zakladaním podnikov; keďže je ťažké dokázať nepriamu diskrimináciu v tejto oblasti a členské štáty nedisponujú údajmi ani presnými informáciami o prípadoch diskriminácie z hľadiska prístupu k financovaniu;

Z.  keďže z údajov vyplýva, že ženy – i napriek presvedčeniu, že ženy investorky sú lepšími manažérmi rizík(16) – sa vyznačujú väčším odporom k riziku a nižšou dôverou; keďže to môže viesť k zníženej schopnosti vzbudzovať dôveru u externých strán a následne by to mohlo ovplyvniť ich možnosti financovania;

AA.  keďže ženy podnikateľky vo významnej miere prispievajú k vytváraniu nových príležitostí na rozvoj, ako aj na znižovanie sociálneho vylúčenia a posilňovanie sociálnej súdržnosti; keďže prekážky sociálneho podnikania sa zdajú byť menej výrazné v prípade žien a keďže rovnaká účasť v sociálnych odvetviach je pre ženy skúsenosťou, ktorá znamená posilnenie ich postavenia a ktorá im uľahčuje začiatky v podnikaní v iných odvetviach;

AB.  keďže vo väčšine prípadov ženy podnikateľky pôsobia v odvetviach, ktoré sú z hľadiska ekonomickej návratnosti a konkurencieschopnosti na trhu druhoradé;

AC.  keďže oblasť rodovej rovnosti a prístupu sociálnych podnikateľov k financovaniu sa vyznačuje nedostatočným výskumom, pričom pre sociálne podniky je podľa všetkého celkovo zložitejšie získať financovanie;

AD.  keďže vzdelávanie v oblasti podnikania, či už formálne alebo informálne, je kľúčom k povzbudzovaniu väčšieho počtu žien a dievčat, aby sa realizovali v tejto oblasti;

1.  nabáda členské štáty, aby uznali hodnotu podnikania žien pre svoje ekonomiky a rozpoznali prekážky, ktoré je potrebné prekonať; vyzýva členské štáty a regióny, aby navrhli konkrétne stratégie na podporu kultúry podnikania žien a mali pritom na pamäti úsilie, ktoré sa vyvíja v súvislosti s potrebami, motívmi a podmienkami, pokiaľ ide o odstránenie rodových stereotypov, ako aj rôzne štýly riadenia a vedenia a nové spôsoby organizácie a riadenia spoločností;

2.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila úplné začlenenie rodového hľadiska do všetkých budúcich politík v oblasti podnikania;

3.  žiada členské štáty, aby aktívne spolupracovali so súkromným sektorom s cieľom upozorniť na podniky, ktoré sa usilujú o podporu rodovej rovnosti a najlepších postupov;

4.  vyzýva členské štáty, aby prijali programy zamerané na pomoc, podporu a poradenstvo pre ženy podnikateľky pri zakladaní novátorských podnikov produkujúcich hodnoty a bohatstvo a založených na zásadách sociálnej zodpovednosti;

5.  vyzýva členské štáty, aby na regionálnej úrovni zhromažďovali rodovo diferencované údaje vrátane údajov o rôznych oblastiach podnikania žien s cieľom uznať prínos žien podnikateliek v sociálnej oblasti a pravidelne podávať správy o ich počte; odporúča, aby sa údaje zbierali a konsolidovali na európskej úrovni za podpory Európskeho inštitútu pre rodovú rovnosť a Eurostatu; odporúča, aby bolo rodové hľadisko začlenené do metodiky každého výskumu, ktorý v oblasti podnikania, sociálneho hospodárstva a sociálnych podnikov vykoná kvalifikovaný expert na rodovú problematiku, a aby sa osobitná pozornosť venovala skúsenostiam žien s mnohonásobnou marginalizovanou identitou;

6.  vyzýva Komisiu, aby otázku podnikania žien zahrnula do svojej stratégie týkajúcej sa rovnosti medzi ženami a mužmi po roku 2015;

7.  požaduje, aby sa k podnikaniu žien zaujal holistický prístup, ktorý by bol zameraný na povzbudzovanie a podporovanie žien v tom, aby si budovali kariéru v podnikaní, ktorý by uľahčoval prístup k financovaniu a podnikateľským príležitostiam a ktorý by vytváral prostredie, ktoré by ženám umožňovalo využívať ich potenciál a stať sa úspešnými podnikateľkami, a to okrem iného zaistením súladu medzi pracovným a osobným životom, prístupu k zariadeniam starostlivosti o deti a primerane prispôsobenej odbornej prípravy;

8.  vyzýva inštitúcie EÚ, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zintenzívnili boj proti rodovým stereotypom a zaviedli opatrenia zamerané na boj proti stereotypným názorom na mužské a ženské vlastnosti a schopnosti, ktoré naďalej pretrvávajú v odvetviach, v ktorých dominujú muži, ako sú veda a technika, inovácie a vynálezy; domnieva sa, že v týchto odvetviach môžu osoby s rozhodovacími právomocami, investori, finančný sektor a trh vnímať ženy ako menej dôveryhodné alebo menej profesionálne, v dôsledku čoho niekedy hľadia potenciálni zákazníci, dodávatelia, partneri, banky a investori na ženy podnikateľky skepticky, pričom tie musia oveľa vytrvalejšie dokazovať svoje znalosti, zručnosti a schopnosti, aby dokázali získať potrebné finančné prostriedky;

Rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

9.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uznali hodnotu podnikania pre rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom mužov a žien, odstránili prekážky, ktoré brzdia podnikanie žien alebo mu dokonca úplne bránia, a prijali jednotný rámec opatrení na podporu účasti žien na trhu práce; v nadväznosti na rozhodnutie stiahnuť návrh na zmenu smernice o materskej dovolenke a v záujme zabezpečenia pokroku v oblasti politiky rovnosti na úrovni EÚ nabáda na konštruktívny dialóg medzi inštitúciami s cieľom stanoviť, ako čo najlepšie podporovať a realizovať politiky zosúladenia pracovného a súkromného života, ako aj rovnaké rozdelenie rodinných povinností, a to aj tým, že sa zdôrazní úloha mužov pri podpore rovnosti; opakuje, že otcovská a rodičovská dovolenka môže mať priaznivý vplyv na účasť žien na trhu práce, a nabáda členské štáty, aby zvážili zavedenie otcovskej dovolenky, ak tak ešte neurobili; vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2016 navrhla konkrétne opatrenia (vrátane legislatívnych návrhov) na zvýšenie účasti žien na trhu práce prostredníctvom opatrení na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

10.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pripomenuli, že je dôležité dosiahnuť barcelonské ciele v záujme dosiahnutia rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých, ako aj vykonávať primerané legislatívne a nelegislatívne opatrenia stanovené v pláne Komisie o rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom, ktorý bol uverejnený v auguste 2015, a využívať vhodné nástroje a stimuly vrátane európskych fondov, ako sú Európsky sociálny fond, Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka, s cieľom zaručiť poskytovanie cenovo dostupnej kvalitnej starostlivosti o deti a iné závislé osoby vrátane starších závislých osôb a rodinných príslušníkov so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje význam účelného a pružného pracovného času s cieľom umožniť rodičom a opatrovateľom, aby prispievali k zdravej rovnováhe medzi pracovným a súkromným životom; pripomína dôležitosť úplnej ochrany sociálnych práv v prípade osobitných okolností, v ktorých sa nachádzajú samostatne zárobkovo činné osoby, bez ktorých je inovatívne a inkluzívne podnikanie nemožné;

11.  zdôrazňuje, že treba zmeniť spôsob, akým sa v spoločnosti, na pracovisku a v rodine tradične prideľujú rodové úlohy, a to podnecovaním mužov k tomu, aby sa viac zapájali do domácich prác a starostlivosti o závislých príbuzných, napríklad prostredníctvom povinnej otcovskej dovolenky, neprenosnej otcovskej dovolenky a verejných politík, ktoré umožňujú účinné zosúladenie rodinných a pracovných povinností, a to najmä pre ženy a predovšetkým vo vysoko konkurenčných a v mobilných odvetviach, v ktorých je dlhý a pružný pracovný čas bežný, ako aj prostredníctvom celoživotného vzdelávania, aby držali krok s najnovším technologickým vývojom a príležitosťami na trhu;

Informácie a siete

12.  zdôrazňuje, že je dôležité pozerať ďalej za počiatočnú fázu s cieľom pomôcť tým ženám, ktoré sa rozhodli vydať na podnikateľskú dráhu, pri upevňovaní a rozširovaní ich podnikov, a takisto poukazuje na význam vytvárania sietí a výmeny najlepších postupov, mentorstva, príkladov žien a partnerskej podpory pre tieto ženy, a to aj v záujme prechodu k inovatívnejším, udržateľnejším a ziskovejším odvetviam bez toho, aby boli ohrozené podmienky pre zdravé všeobecné blaho;

13.  zdôrazňuje obrovský potenciál žien novátoriek a podnikateliek a dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať pri digitálnej transformácii hospodárstva; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby investovali do digitálneho potenciálu žien a dievčat a aby plne podporovali a propagovali digitálnu podnikateľskú kultúru pre ženy a začleňovanie a zapájanie žien do informačnej spoločnosti;

14.  zdôrazňuje veľký význam verejného priestoru na pomoc pri vyvíjaní projektov (ktoré by zabezpečovali viditeľnosť a fungovali ako inkubátory pre spoločnosti) a poskytovaní finančnej a daňovej podpory, dôležitých a aktuálnych informácií a poradenstva o tom, ako začať podnikať, najmä pre podnikateľky začiatočníčky; rovnako zdôrazňuje význam finančných prostriedkov pre konsolidáciu podnikania, väčšieho zastúpenia na sociálnych fórach, politík v oblasti rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom a uznania zo strany orgánov, že táto skupina – noví aj dlho pôsobiaci podnikatelia – je pre spoločnosť dôležitá;

15.  víta vytvorenie rôznych európskych sietí pre ženy podnikateľky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktívnejšie informovala o úspechoch žien podnikateliek a jasne uznala tieto potenciálne vzory prostredníctvom ocenení za podporu podnikania (Enterprise Promotion Awards) a európskej súťaže v oblasti sociálnych inovácií (European Social Innovation Competition);

16.  domnieva sa, že európske siete žien podnikateliek by mali vytvoriť európsku a vnútroštátnu sieť s cieľom podporovať ženy a pomáhať im pri získavaní finančných prostriedkov a v rámci poradenských služieb na zjednodušenie prístupu;

17.  vyzýva Komisiu, aby zdôraznila používanie fór v rámci svojej pripravovanej európskej elektronickej platformy pre podnikanie žien a začlenila postupný plán získavania prístupu k európskym možnostiam financovania a zároveň aby zabezpečila, aby bola táto elektronická platforma príťažlivá pre potenciálnych investorov a vládne služby členských štátov, v snahe znížiť byrokraciu pre ženy podnikateľky zjednodušením administratívnych postupov, čím sa zabezpečí elektronická platforma, ktorá by sa mohla v budúcnosti používať v danom odvetví;

18.  vyzýva Komisiu, aby – bez akéhokoľvek dosahu na rozpočet Komisie a v rámci existujúcej štruktúry – v úzkej spolupráci s členskými štátmi a so spoločnosťami zo súkromného sektora zriadila európske podnikateľské centrum pre ženy, ktoré by fungovalo ako kontaktný bod na podporu iniciatív Komisie pre ženy podnikateľky, poskytovalo manažérsku a technickú podporu, vytváralo a posilňovalo existujúce siete a monitorovalo podnikateľské iniciatívy a programy financované z rozpočtu EÚ a v súvislosti s nimi uplatňovalo hľadisko rodovej rovnosti;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali ženám podnikateľkám prístup k najdôležitejším technickým, vedeckým a podnikateľským sieťam, keďže tento prístup je nevyhnutný pre rozvíjanie podnikateľských koncepcií, stretávanie potenciálnych zákazníkov, dodávateľov a partnerov, chápanie trhu s jeho trendmi, príležitosťami a slabými stránkami a získavanie strategických informácií, zaisťovanie spolupráce a podpory;

Prístup k financovaniu

20.  vyzýva vlády členských štátov, ich úrady a orgány pre rovnosť (ak existujú), aby spolupracovali s finančným sektorom, pokiaľ ide o ich povinnosť zabezpečiť rovnosť medzi mužmi a ženami v oblasti prístupu ku kapitálu pre samostatne zárobkovo činné osoby a MSP; vyzýva ich, aby preskúmali možnosti zavedenia rodovej rovnosti do svojich systémov podávania správ týkajúcich sa prideľovania pôžičiek, do úpravy svojich rizikových profilov podľa špecifických potrieb, investičných mandátov a personálnych štruktúr, ako aj do finančných produktov a ich propagácie;

21.  vyzýva členské štáty, aby zostavili mapy pomoci, na základe ktorých sa stanovia opatrenia na podporu podnikania medzi ženami a konkurencieschopnosti a podnikania v oblasti obchodu, od posilňovania podnikateľskej kultúry po prijímanie nových technológií alebo financovanie výskumu, vývoja a inovácií;

22.  vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti pri prideľovaní finančných prostriedkov EÚ v súvislosti s podnikaním; navrhuje Komisii, aby zaviedla rodové kvóty vo všetkých formách cielenej podpory poskytovanej nedostatočne zastúpeným a znevýhodneným skupinám, aby sa zaistil pokrok smerom k dosiahnutiu rovnosti v podnikaní;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby okrem iných opatrení zlepšili viditeľnosť financovania podnikateľskej činnosti prostredníctvom zostavovania máp pomoci na účely mikrofinancovania v rámci Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress a aby preskúmali možnosti spolupráce so súkromným sektorom v záujme investovania do „ženských“ odvetví, ako sú štátne záruky na úvery;

24.  zdôrazňuje, že v rámci nasledujúceho programového obdobia 2014 – 2020 je dôležité využívať všetky možné finančné toky a najmä štrukturálne fondy;

25.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby s cieľom podnecovať podnikanie žien podporovali opatrenia a činnosti zamerané na poskytovanie pomoci a poradenstva ženám, ktoré sa rozhodli stať sa podnikateľkami, pričom by mali uľahčovať a zjednodušovať prístup s financovaniu a iným formám podpory, a aby odstránili byrokratické a iné prekážky, ktoré ženám bránia v tom, aby začali podnikať;

26.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala a vypracovala návrhy týkajúce sa zvýšenia záujmu žien o zakladanie podnikov; zdôrazňuje, že ženy s potrebným obchodným duchom by mali byť informované o programoch podpory a možnostiach financovania;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v úzkej spolupráci s Európskym inštitútom pre rodovú rovnosť začali zhromažďovať rodovo diferencované údaje o prístupe podnikateľov k financiám a aby ďalej skúmali a zisťovali, či existuje nezvratný dôkaz o priamej alebo nepriamej diskriminácii žien v tejto súvislosti, a ak áno, ako by sa malo pristupovať k vonkajším faktorom, ktoré ovplyvňujú hodnotenia investorov týkajúce sa životaschopnosti začínajúcich podnikov pod vedením žien;

28.  vyzýva Komisiu, aby vo svojom ďalšom preskúmaní riešila osobitné výzvy, ktorým čelia ženy podnikateľky, a aby aktualizovala iniciatívu „Small Business Act“ pre Európu, ako aj výročné správy týkajúce sa tejto iniciatívy; vyjadruje presvedčenie, že tieto výzvy by sa mali zohľadňovať vo všetkých programoch súvisiacich s iniciatívou „Small Business Act“ pre Európu a že by sa mal stanoviť dodatočný akčný plán na prekonanie prekážok, ktorým čelia ženy podnikateľky;

29.  víta, že Komisia preskúmala uplatňovanie smernice 2004/113/ES a jej transpozíciu členskými štátmi do ich vnútroštátnych právnych poriadkov, ale vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným zameraním na zistenie nepriamej diskriminácie; žiada Komisiu, aby ďalej preskúmala smernicu tak, že zváži účinnejšie opatrenia na riešenie tohto potenciálneho druhu diskriminácie;

30.  domnieva sa, že by sa mal zabezpečiť ľahší prístup k financovaniu pre ženy podnikateľky, ktoré pôsobia v inovatívnych a udržateľných odvetviach, v ktorých majú prevahu muži, s osobitným dôrazom na IKT, stavebníctvo a dopravu; v tejto súvislosti vyzýva na rozsiahlejšie monitorovanie s cieľom predchádzať javu, keď muži využívajú ženy ako „zásterku“, aby si zaistili ľahšie podmienky financovania;

Vzdelávanie a odborná príprava v oblasti podnikania

31.  nabáda členské štáty, aby v rámci vzdelávania a odbornej prípravy podporovali podnikateľskú kultúru; zdôrazňuje dôležitosť vzdelávania na všetkých úrovniach, ako formálneho vzdelávania, tak aj informálneho učenia vrátane celoživotného vzdelávania, v záujme podpory podnikania a rozvoja nového podnikania vrátane IKT, a najmä v oblastiach, ktoré študujú väčšinou dievčatá, ako je zdravotná starostlivosť a iné služby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytli stimuly na zabezpečenie vyváženejšieho zastúpenia žien a mužov v podnikateľskom sektore a zvýšili toto zastúpenie tak, že budú vo väčšej miere informovať ženy o výhodách odbornej prípravy v oblasti podnikania;

32.  vyzýva školy a univerzity, aby nabádali dievčatá a ženy, aby sa venovali predmetom, ktoré vedú ku kariére v odvetviach v oblasti vedy, financií a v rýchlo rastúcich ziskových odvetviach, ako sú nové technológie vrátane zelených technológií, digitálneho prostredia a IT;

33.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s verejným sektorom, so súkromným sektorom, s mimovládnymi organizáciami, univerzitami a so školami na vypracúvaní väčšieho množstva programov učňovskej prípravy, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia vrátane tých, ktoré študentom umožňujú realizovať rozvojové projekty založené na skutočných podnikateľských koncepciách od mladého veku a tzv. podnikateľských inkubátoroch, ktorých účelom je posilnenie postavenia mladých podnikateľov, pričom by sa vzdelávali v oblasti kultúry pracovných práv, učili sa ju chápať a uplatňovať;

34.  vyzýva EÚ, aby investovala do programov na poskytovanie nepretržitej odbornej prípravy pre ženy zamestnankyne i ženy podnikateľky, prostredníctvom ktorej by si stále aktualizovali svoje zručnosti a získali by kvalitný profesionálny rozvoj, s osobitným odkazom na komerčný sektor;

35.  zdôrazňuje, že ženám podnikateľkám treba uľahčovať prístup, a to aj prostredníctvom grantov, kurzov odbornej prípravy o základných právnych aspektoch založenia a vedenia spoločnosti, ako sú zákony o založení podniku, duševnom vlastníctve a ochrane údajov, daňových pravidlách, elektronickom obchode, dostupných verejných grantoch atď., a prostredníctvom odbornej prípravy v oblasti nových informačných a komunikačných technológií, sociálnych sietí, obchodovania on-line, vytvárania sietí atď.;

36.  so znepokojením konštatuje, že ženy často podceňujú svoje zručnosti, pravdepodobne v dôsledku stereotypov zakorenených v spoločnosti, a častejšie ako muži sa priznávajú k nedostatku podnikateľských zručností, sebadôvery, asertivity a ochoty riskovať na začiatku podnikania a že preto je potrebné vytvoriť motivačné a psychologické podporné programy na zvýšenie sebavedomia žien podnikateliek;

Sociálne podnikanie

37.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uskutočnili výskum, ktorého účelom by bolo objasniť väčšiu podnikateľskú aktivitu žien v sociálnom podnikaní a jeho možný multiplikačný účinok na tradičné podnikanie;

38.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj finančných nástrojov, ktorými sú spoločnosti odmeňované podľa ich prínosu pre spoločnosť a k rozvoju známky dôveryhodnosti pre sociálne a environmentálne podnikanie; odporúča, aby sa rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien zaradili medzi opatrenia sociálneho vplyvu, na základe čoho by sa podnietil väčší počet sociálnych podnikateľov k tomu, aby o svojom podniku uvažovali z rodovej perspektívy;

39.  zdôrazňuje, že alternatívne obchodné modely, ako sú družstvá a vzájomné spoločnosti, zohrávajú významnú úlohu pri presadzovaní rodovej rovnosti a podpore udržateľného a inkluzívneho rozvoja a rastu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby napomáhali a podporovali takéto alternatívne modely;

o
o   o

40.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 373, 21.12.2004, s. 37.
(2) Ú. v. EÚ C 130, 30.4.2011, s. 4.
(3) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(4) Ú. v. EÚ L 180, 15.7.2010, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 56.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2013)0074.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0311.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0292.
(10) Správa Komisie (2014) s názvom Statistical data on Women entrepreneurs in Europe (Štatistické údaje o podnikaní žien v Európe).
(11) Komisia (2012), Flash Eurobarometer č. 354 o podnikaní v EÚ a za jej hranicami (Entrepreneurship in the EU and beyond).
(12) Správa Komisie (2008) s názvom Evaluation on policy: promotion of women innovators and entrepreneurship (Hodnotenie politiky: podpora inovácií a podnikania žien).
(13) Komisia (2014), štúdia s názvom Statistical data on Women entrepreneurs in Europe (Štatistické údaje o podnikaní žien v Európe).
(14) Štúdia tematickej sekcie Európskeho parlamentu (2015) s názvom Women’s Entrepreneurship: closing the gender gap in access to financial and other services and in social entrepreneurship (Podnikanie žien: zmenšovanie rodových rozdielov v prístupe k finančným a iným službám a v sociálnom podnikaní).
(15) Komisia (2015), Interim evaluation of the European Progress Microfinance Facility (Predbežné hodnotenie Európskeho nástroja mikrofinancovania Progress).
(16) KPMG (2015), správa s názvom Women in Alternative Investments (Ženy v oblasti alternatívnych investícií).


Politiky zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže
PDF 559kWORD 151k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže (2015/2088(INI))
P8_TA(2016)0008A8-0366/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej články 165 a 166,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o podpore prístupu mládeže na trh práce a posilnení postavenia účastníkov odbornej prípravy, odborných stáží a učňovského vzdelávania(1),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady o zavedení záruky pre mladých ľudí,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. januára 2013 o systéme záruk pre mladých ľudí(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2014 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: plnenie priorít na rok 2014(4),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(5),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady o rámci kvality pre stáže(6) a so zreteľom na otázku na písomné zodpovedanie E-010744/2015 z 2. júla 2015 o odporúčaní Rady o rámci kvality pre stáže,

–  so zreteľom na závery Rady z apríla 2015 o posilňovaní medziodvetvovej politickej spolupráce s cieľom účinne riešiť sociálno-ekonomické výzvy, ktorým čelia mladí ľudia(7),

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím,

–  so zreteľom na zoznam tém vo vzťahu k úvodnej správe Európskej únie, ktorý prijal výbor Organizácie spojených národov pre práva osôb so zdravotným postihnutím(8),

–  so zreteľom na informačnú správu strediska Cedefop z júna 2013 s názvom Cesty k obnove: tri scenáre týkajúce sa zručností a pracovného trhu na rok 2025,

–  so zreteľom na informačnú správu strediska Cedefop z marca 2014 s názvom Nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami: viac, ako sa zdá,

–  so zreteľom na štúdiu strediska Cedefop z novembra 2014 s názvom Problém potvrdzovania: ako blízko je Európa k uznávaniu všetkých foriem učenia sa?,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Šiesta správa o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti: investovanie do rastu a zamestnanosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska stratégia pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020: obnovený záväzok vybudovať Európu bez bariér (COM(2010)0636),

–  so zreteľom na správu Komisie z apríla 2015 s názvom Testovanie partnerstiev v oblasti záruky pre mladých ľudí v praxi: súhrnná správa o kľúčových úspechoch a ponaučeniach z prípravnej akcie Európskeho parlamentu k záruke pre mladých ľudí,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2015 s názvom Podnikanie mladých v Európe: hodnoty, prístupy, politiky,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1081/2006, a najmä na jeho kapitolu IV o iniciatíve na podporu zamestnanosti mladých ľudí(9),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0366/2015),

A.  keďže v súčasnosti je 4,5 milióna mladých ľudí vo veku od 15 do 24 rokov v Európskej únii nezamestnaných a keďže viac než 7 miliónov mladých Európanov vo veku od 15 do 24 rokov nie je ani zamestnaných, ani nie je v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

B.  keďže miera nezamestnanosti v celej Únii bola na konci roka 2014 na úrovni 9,9 % a keďže miera nezamestnanosti mladých ľudí dvojnásobne prevyšovala toto číslo, bola na úrovni 21,4 %;

C.  keďže mladí ľudia sú obzvlášť postihnutí krízou;

D.  keďže chýbajúce vhodné zručnosti pre pracovné miesta, ktoré sú k dispozícii, a neprimeranosť vzdelávania a odbornej prípravy sú významnými faktormi spôsobujúcimi nezamestnanosť mladých ľudí; keďže mladí ľudia aj naďalej čelia významným štrukturálnym prekážkam pri získavaní kvalitného zamestnania, ktoré dodržiava normy EÚ a vnútroštátne normy, napriek tomu, že majú vyššie vzdelanie a sú kvalifikovanejší než predchádzajúce generácie; keďže krízu v oblasti zamestnanosti mladých ľudí nemožno vyriešiť bez efektívneho a udržateľného vytvárania kvalitných pracovných miest v Európe;

E.  keďže oneskorený prístup na trh práce a dlhé obdobia chudoby majú nepriaznivý vplyv na kariérnu perspektívu, odmeňovanie, zdravie a sociálnu mobilitu;

F.  keďže mladí ľudia sú pre európske hospodárstvo veľmi dôležití a keďže je potrebné do nich investovať, aby mohli ponúkať zručnosti, po ktorých je na trhu práce dopyt, pričom sa musia predvídať aj ich budúce potreby;

G.  keďže mladí ľudia sa začleňujú do troch hlavných skupín: študenti, pracujúci a nezamestnaní a keďže v prípade každej z týchto skupín sa musí uplatňovať odlišný politický prístup s cieľom zabezpečiť začlenenie členov skupiny do trhu práce, to znamená, že mladí študenti musia mať zručnosti potrebné na trhu práce, mladí pracovníci musia počas celej svojej kariéry aktualizovať svoje zručnosti a odbornú prípravu a pokiaľ ide o mladých bez práce, je potrebné zohľadňovať skutočnosť, či patria medzi tých, ktorí sa aktívne uchádzajú o zamestnanie, alebo tých, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

H.  keďže je potrebné vyvinúť čo najväčšie úsilie, aby vzdelávacie systémy primerane pripravovali študentov na profesijné uplatnenie a zabezpečili úzku spoluprácu zástupcov vzdelávacieho sektora, v prípade potreby sociálnych služieb, zamestnávateľov a študentov;

I.  keďže plánovanie odbornej prípravy a vzdelávania sa výrazne zlepšuje a lepšie spĺňa požiadavky spoločnosti, trhu práce a potreby v oblasti zručností, ak sú študentské a mládežnícke organizácie zahrnuté do rozhodovacích procesov;

J.  keďže znevýhodnené, diskriminované a zraniteľné osoby často prichádzajú o možnosť rozvíjať svoj talent, schopnosti a zručnosti, keď sa v politikách v oblasti vzdelávania, zamestnanosti a sociálnej oblasti nezohľadňuje sociálny rozmer; keďže sektoru vzdelávania by sa mali prideliť dostatočné finančné prostriedky;

K.  keďže vykonávanie účinných politík týkajúcich sa vzdelávania, odbornej prípravy a zručností, za podpory zamestnávateľov, agentúr zamestnania a ďalších relevantných zainteresovaných strán môže pomôcť znížiť nezamestnanosť mladých ľudí;

L.  keďže je potrebná vhodná odborná príprava pre náborových pracovníkov, manažérov ľudských zdrojov, zamestnanecké služby, zamestnávateľov a vzdelávací sektor;

M.  keďže finančná kríza z roku 2008 spôsobila dodatočné problémy súvisiace s prístupom mladých ľudí na trh práce, keďže nezamestnanosť mladých ľudí je citlivejšia na hospodárske podmienky než celková nezamestnanosť, pretože mladí ľudia sú vo všeobecnosti menej skúsení;

N.  keďže mikropodniky a malé a stredné podniky sú jedným z najdôležitejších tvorcov pracovných miest v EÚ, predstavujú oveľa viac ako 80 % všetkých pracovných miest a boli priekopníkmi v mnohých ekologických odvetviach, ale môžu čeliť veľkým problémom pri predvídaní potrebných zručností a napĺňaní potenciálu pracovných miest;

O.  keďže podnikanie mladých ľudí môže prispieť k zníženiu nezamestnanosti mladých ľudí a prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy môže podporiť zamestnateľnosť mladých ľudí;

P.  keďže úspešnosť programov stáží a učňovského vzdelávania je rôzna naprieč Úniou, a to podľa ich charakteristík;

Q.  keďže záruka pre mladých ľudí predstavuje, ak sa účinne vykonáva, komplexný prístup k pomoci pre mladých ľudí, aby úspešne prešli na trh práce alebo k vysoko kvalitnému vzdelávaniu, ako to dokazujú úspechy prípravnej akcie Európskeho parlamentu k záruke pre mladých ľudí;

R.  keďže na účely dosiahnutia efektívnych výsledkov záruky pre mladých ľudí je nevyhnutné identifikovať skutočné profesijné potreby mladých ľudí, ako aj sektory s potenciálom rozvoja zamestnanosti, ako je sociálne hospodárstvo a zelené hospodárstvo, zabezpečiť neustále a starostlivé monitorovanie projektov, ale aj agentúr, ktoré ich vypracúvajú, a podávať pravidelné správy o pokroku, ktoré tieto opatrenia dosiahli v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí;

S.  keďže iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých je základným nástrojom na poskytovanie cielenej podpory pre mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy;

Spolupráca, účasť, partnerstvá

1.  poznamenáva, že rozvoj individuálnych zručností a šírenie znalostí a zručností patria medzi kľúčové prvky integrovanej politiky zamestnanosti a sociálnej politiky a že by mohli umožniť vytvoriť dlhodobý rast, podporiť európsku konkurencieschopnosť, bojovať proti chudobe a vybudovať inkluzívnejšiu európsku spoločnosť, ak politiky rozvoja zručností budú reagovať na viacvrstvové potreby a schopnosti nezamestnaných mladých ľudí; pripomína, že rozvoj zručností zostane bez účinku, ak sa súčasne nerieši vytváranie pracovných miest a primerané sociálne zabezpečenie;

2.  zdôrazňuje, že nový impulz pre zamestnanosť, rast a investície je základnou prioritou Komisie a že Komisia sa vo svojom pracovnom programe na rok 2015 zaviazala prijímať praktické iniciatívy na podporu začlenenia a zamestnateľnosti na trhu práce vrátane konkrétnych opatrení na podporu členských štátov pri začleňovaní mladých ľudí do pracovného procesu; opätovne pripomína, že Európsky parlament pravidelne predkladá návrhy rôznych riešení, pričom zdôrazňuje, že zamestnanosť, vzdelávanie a odborná príprava mladých ľudí by sa mali stať jednou z najvyšších priorít pre EÚ;

3.  pripomína mimoriadny význam zapojenia mladých ľudí, príslušných zainteresovaných strán, organizácií a sociálnych partnerov do podpory rozvoja, vykonávania, monitorovania a vyhodnocovania príslušných iniciatív zameraných na podporu zamestnanosti mladých ľudí na európskej úrovni, úrovni členských štátov a na miestnej úrovni;

4.  zdôrazňuje, že na jednej strane je v Európe 24 miliónov nezamestnaných ľudí vrátane 7,5 milióna mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, a na druhej strane existujú v EÚ dva milióny neobsadených voľných pracovných miest; poznamenáva, že existuje veľa príliš kvalifikovaných mladých nezamestnaných, ktorých zručnosti nezodpovedajú dopytu na trhu práce; poukazuje preto na potrebu vytvárať silné partnerstvá medzi miestnymi orgánmi, vzdelávacími službami a službami zamestnanosti – všeobecnými aj špecializovanými – a sociálnymi partnermi a podnikateľskou komunitou s cieľom podporovať vytváranie, vykonávanie a monitorovanie krátkodobých a strednodobých udržateľných, inkluzívnych a kvalitných stratégií a akčných plánov týkajúcich sa zamestnanosti; požaduje užšiu a štruktúrovanú spoluprácu a interakciu medzi školským a odborným vzdelávaním, verejnou správou, podnikmi a občianskou spoločnosťou, najmä študentskými a mládežníckymi organizáciami, s cieľom lepšie prispôsobiť zručnosti potrebám trhu práce, a to aj možnosťami druhej šance, aby sa maximálne zvýšila kvalita vzdelávania a odbornej prípravy; zdôrazňuje, že táto lepšia spolupráca má takisto zásadný význam pre účinné vykonávanie záruky pre mladých ľudí;

5.  víta nástroje na rozvoj zručností a predvídanie potrieb v oblasti zručností, ktoré Komisia navrhuje; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvoj zručností by mal podporovať rozvoj zručností v odboroch vedy, techniky, inžinierstva a matematiky, ktoré sú široko použiteľné v hospodárstve; zdôrazňuje však, že sú potrebné ambicióznejšie opatrenia a investície; je presvedčený, že na predvídanie budúcej potreby zručností je potrebné intenzívne zapojenie všetkých zainteresovaných strán trhu práce na všetkých úrovniach;

6.  vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby spolu so sociálnymi partnermi a poskytovateľmi odbornej prípravy prijali a vykonávali stratégie rozvoja a predvídania zručností s cieľom zlepšiť všeobecné a odvetvové zručnosti a špecifické zručnosti pre jednotlivé povolania; okrem toho zdôrazňuje význam partnerstiev a dôvery medzi vzdelávacími inštitúciami, podnikmi, sociálnymi partnermi a orgánmi;

7.  zdôrazňuje úlohu inštitúcií vyššieho vzdelávania, ktorú zohrávajú pri rozvíjaní znalostí a kompetencií požadovaných od absolventov na dosiahnutie úspechu na pracovnom trhu;

8.  zdôrazňuje, že pri znižovaní miery predčasného ukončovania školskej dochádzky, a to najmä v málo rozvinutých oblastiach, a zlepšovaní zamestnateľnosti mladých ľudí zohrávajú kľúčovú úlohu kompetentní a učitelia a školitelia, ktorí sú pripravení študentom pomôcť; zdôrazňuje, že je potrebné, aby bola učiteľom poskytovaná väčšia podpora zo strany škôl, inštitúcií odbornej prípravy, miestnych komunít a vzdelávacích politík, napr. prostredníctvom účinnejšej a modernejšej odbornej prípravy v oblasti nových zručností, ako sú zručnosti v oblasti podnikania a IKT, podpory partnerského učenia a výmeny najlepších postupov, ľahšieho prístupu k možnostiam odbornej prípravy a zdokonalených systémov neustáleho odborného vzdelávania a prípravy; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je dôležité investovať do rozvoja celoživotného vzdelávania učiteľov; dôrazne nesúhlasí so škrtmi v rozpočtoch na vzdelávanie, najmä ak sa kombinujú so znížením štipendií a grantov a so zvýšením poplatkov za vzdelávanie;

9.  podporuje začlenenie nových metód výučby a odbornej prípravy vypracovaných učiteľmi vzhľadom na konkrétne potreby triedy;

10.  zdôrazňuje, že poskytovatelia vzdelania a odbornej prípravy a podniky musia spolupracovať s cieľom navrhnúť certifikáciu, ktorá dôveryhodne preukáže platné zručnosti, ktoré títo absolventi nadobudli počas života;

11.  zdôrazňuje dôležitosť zapojenia mladých, inovatívnych zamestnávateľov do nepretržitého dialógu medzi školami a zamestnávateľmi v snahe lepšie prispôsobovať vzdelávanie a odbornú prípravu požiadavkám pracovného trhu; víta a zdôrazňuje význam mentorovacích programov pre budúce pracovné uplatnenie mladých ľudí;

12.  zdôrazňuje význam administratívnej spôsobilosti a fungovania agentúr zamestnania; požaduje posilnenie zásady partnerstva medzi verejnými orgánmi a občianskou spoločnosťou, ako aj to, aby sa miestnym a regionálnym orgánom a ďalším relevantným zainteresovaným stranám poskytla príslušná odborná príprava s cieľom zabezpečiť účinnejšie a strategickejšie využívanie európskych finančných prostriedkov; takisto žiada vlády, aby boli ambicióznejšie a aby vyvíjali väčšie úsilie, pokiaľ ide o predvídanie potrieb mladých ľudí, podnikov a občianskej spoločnosti, ako aj subjektov poskytujúcich vzdelanie a odbornú prípravu, a pokiaľ ide o rýchlejšiu realizáciu programov v oblasti zamestnanosti a monitorovanie dosiahnutého pokroku;

13.  zdôrazňuje význam úzkej medzisektorovej spolupráce, najmä medzi službami zamestnanosti a vzdelávacími službami;

14.  pripomína, že politiky by sa mali zamerať na pomoc mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy vrátane tých, ktorí prišli o zamestnanie, pri pokračovaní vo vzdelávaní alebo pri integrácii na trhu práce;

15.  konštatuje, že ak sa európske finančné prostriedky využijú efektívnejšie a strategickejšie, môžu predstavovať výkonný nástroj rastu a rozvoja univerzít a podnikov; vyzýva na zvýšenie objemu finančných zdrojov na šírenie informácií o nástrojoch európskeho financovania, ako aj na rozšírenie znalostí a zručností v univerzitách a podnikoch, ktoré sú potrebné na získavanie finančných prostriedkov, štúdium a riadenie projektov financovania;

16.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie riadneho používania finančných prostriedkov EÚ je veľmi dôležité zaviesť systém dohľadu a monitorovania používania týchto prostriedkov;

17.  požaduje ocenenie EÚ pre najlepšie projekty v oblasti boja proti nezamestnanosti mladých ľudí, pričom toto ocenenie by sa mohlo prepojiť s celoeurópskou súťažou European Youth Award a európskou cenou For youth employment in the Social Economy; žiada Komisiu, aby zviditeľnila takéto iniciatívy, a tým zvýšila povedomie o nich a priblížila sa k potrebám občanov; zdôrazňuje však, že je potrebná rozpočtová zodpovednosť, a vyzýva preto, aby sa takéto iniciatívy financovali v rámci existujúceho rozpočtu;

18.  požaduje progresívnu európsku stratégiu kvalifikácií orientovanú na výsledky s cieľom usmerňovať národné stratégie kvalifikácií, začleňovať ich do národných plánov na vytváranie pracovných miest a zároveň poskytovať komplexný rámec pre odvetvové akčné plány navrhované v rámci balíka opatrení v oblasti zamestnanosti;

19.  vyzýva členské štáty, aby čo najskôr začali konať na základe odporúčaní pre jednotlivé krajiny v oblasti vzdelávania a pracovného trhu, ktoré sú uvedené v európskom semestri, a tiež na základe ďalších odporúčaní Komisie;

MSP a podnikanie

20.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu podnikov vrátane MSP, aktérov sociálneho a solidárneho hospodárstva a mikropodnikov, pokiaľ ide o odbornú prípravu týkajúcu sa zručností v oblasti pracovného života a vytvárania pracovných miest pre mladých ľudí; zdôrazňuje potrebu poskytnúť mladým ľuďom vzdelávanie, ktoré ich pripraví na podnikanie v najširšom možnom rozsahu; podporuje rozvoj praktických zručností v bezpečnom prostredí potrebných na zakladanie a riadenie podnikov a to aj jeho zahrnutie do učebných osnov, ako aj prierezové kompetencie, zručnosti a znalosti v oblasti podnikania, ktoré sú skutočne získané prostredníctvom praktických a reálnych skúseností; navrhuje, aby sa podnikanie vyučovalo v rámci rôznych predmetov alebo ako samostatný predmet a zdôrazňuje potrebu prístupu ku kvalitným stážam a k odbornej príprave v priebehu univerzitného stupňa vzdelávania a po ňom; zdôrazňuje, že získanie demokratických zručností a zručností v oblasti tímovej práce, schopnosti prevziať zodpovednosť, analýzy situácií je súčasťou celoživotného vzdelávania podporujúceho aktívne občianstvo; poukazuje na možnosti a výhody zapájania širokej skupiny aktérov (úspešní mladí podnikatelia, mimovládne organizácie venujúce sa podnikaniu) pri poskytovaní vzdelávania o podnikaní;

21.  pripomína, že podpora podnikania, chápanie hospodárskych súvislostí a posilnenie vlastnej zodpovednosti a iniciatívy sú dôležité faktory pri podpore aktívneho prístupu k budovaniu vlastnej kariéry; domnieva sa, že podpora podnikania je zodpovednosťou verejných orgánov, sektora vzdelávania, podnikov a občianskej spoločnosti; opätovne zdôrazňuje potrebu rozvoja mobility v rámci podnikov; opätovne pripomína úlohu finančných inštitúcií pri zakladaní podnikov a prístupe k financovaniu a vyzýva na investovanie, rozvoj zručností a predvídanie v rozvíjajúcich sa sektoroch a v sektoroch s potenciálom rozvoja vrátane čistých technológií a zelených pracovných miest, pretože majú veľký potenciál vytvárať kvalitné pracovné miesta;

22.  zdôrazňuje, že podnikateľské zručnosti je možné získať aj prostredníctvom programov rozvoja zručností organizovaných mimo všeobecného vzdelávacieho systému a že tieto programy môžu zahŕňať tútorstvo a mentorstvo skúsených školiteľov, podnikateľov a odborníkov v oblasti podnikania, ktoré uľahčujú potenciálnym podnikateľom nielen získať hodnotné podnikateľské know-how, poradenstvo a spätnú väzbu, ale umožňujú im aj rozvíjať cenné siete kontaktov s existujúcimi podnikmi a podnikateľmi, ktoré by inak možno dosiahli za veľmi dlhý čas;

23.  zdôrazňuje, že je nutné zjednodušiť administratívne a finančné požiadavky týkajúce sa zakladania a riadenia podnikov prostredníctvom zjednodušenia postupov, jednoduchšieho prístupu k úverom, rizikovému kapitálu a mikrofinancovaniu pre začínajúce podniky, zaručeného prístupu k vysokorýchlostnému internetu, prispôsobeného poradenstva, zavedenia motivačných opatrení pre podnikateľov zamestnávajúcich mladých ľudí, keď je to možné; poukazuje na význam mikrofinancovania a programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI), ako aj Investičného plánu pre Európu pri dosahovaní týchto cieľov; zdôrazňuje potrebu zriadenia jednotných kontaktných miest na vybavovanie všetkých príslušných administratívnych postupov týkajúcich sa zakladania a riadenia podnikov; opätovne pripomína, že všetky administratívne požiadavky by mali zohľadňovať dodržiavanie práv pracujúcich;

24.  podnecuje členské štáty, aby sa zapojili do programu Erasmus pre mladých podnikateľov a aby ho propagovali medzi mladými ľuďmi, ktorí majú záujem začať podnikateľský projekt, aby mohli ťažiť zo zahraničnej skúsenosti a aby mohli nadobudnúť nové zručnosti, ktoré im pomôžu úspešne realizovať ich podnikateľské projekty;

25.  pripomína, že kreatívne odvetvia patria medzi najvýznamnejšie podnikateľské a rýchlo rastúce sektory a že kreatívne vzdelávanie rozvíja prenosné zručnosti, ako sú kreatívne myslenie, schopnosť riešiť problémy, tímová práca a vynaliezavosť; uznáva skutočnosť, že umelecké odvetvia a mediálne sektory sú mimoriadne príťažlivé pre mladých ľudí;

26.  pripomína, že svoje miesto tu majú aj pracovné miesta, ktoré sa spájajú s tradičnými zručnosťami a sú často tými, ktoré nemožno presunúť inam a ktoré navyše pomáhajú stimulovať miestne hospodárstva a majú svoj kultúrny význam; vyzýva členské štáty, aby preto zabezpečili zachovanie remesiel a profesií s tradičnými a kultúrnymi prvkami a ich efektívne odovzdanie mladším generáciám prostredníctvom vykonávania špecializovaných programov;

27.  požaduje vytvorenie priaznivých podmienok pre sociálne hospodárstvo s cieľom kombinovať vytváranie pracovných miest pre mladých ľudí a rozvoj sociálneho kapitálu; požaduje lepšie začlenenie podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva do vnútroštátnych a európskych akčných plánov pre zamestnanosť, rozvoj zručností a sociálnu integráciu na účely uvoľnenia a využitia ich potenciálu vytvárať pracovné miesta a ich prínosu z hľadiska plnenia hlavných cieľov stratégie EÚ 2020;

28.  pripomína, že zamestnávatelia a podnikatelia zohrávajú dôležitú úlohu pri odbornej príprave na pracovisku a pri poskytovaní učňovského vzdelávania, a že táto úloha by sa mala ďalej podporovať a rozvíjať;

29.  upozorňuje, že politiky na podporu podnikania mladých si žiadajú strednodobé a dlhodobé plánovanie; zdôrazňuje, že politiky na podporu podnikania by mali zohľadňovať rozličné požiadavky v jednotlivých členských štátoch;

30.  vyzýva na účinnú podporu sociálne zodpovedných, zelených a udržateľných podnikateľských projektov, ako aj na podporu udržateľných alternatívnych modelov, ako sú družstvá, ktoré sú založené na demokratickom rozhodovacom procese a usilujú sa o vplyv na miestnu komunitu;

Zručnosti potrebné na získanie zamestnania

31.  zdôrazňuje akútnu potrebu zvyšovania kvalifikácie a motivácie poradcov vo verejných agentúrach zamestnanosti tak, aby dokázali proaktívne reagovať na potreby mladých uchádzačov o zamestnanie, pomáhať im pri získavaní dodatočnej kvalifikácie a pri identifikovaní zručností potrebných pre uplatnenie na pracovnom trhu

32.  pripomína, že vo všetkých fázach vzdelávania a odbornej prípravy je potrebné kvalitné prispôsobené poradenstvo a podpora, ktoré môžu znížiť riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky a tiež pomáhať pri prekonávaní problémov pri vstupe na trh práce; zdôrazňuje, že toto zameranie na odbornosť by malo byť zakotvené v učebných osnovách a musí sa poskytovať v spolupráci s hospodárskymi aktérmi a agentúrami zamestnania; opätovne pripomína, že učenie sa jazykov a nadobúdanie digitálnej gramotnosti je základ;

33.  upozorňuje na nedostatky v kvalite kariérneho poradenstva v členských štátoch, zdôrazňuje nevyhnutnosť zvyšovania kvality kariérneho poradenstva na školách a neustálej profesijnej prípravy kariérnych poradcov, tak aby boli schopní kvalifikovane pomôcť žiakom a študentom pri výbere kariérnej cesty;

34.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali najlepšie postupy systému profesijného poradenstva na školách, v ktorom sú žiaci monitorovaní od mladšieho školského stupňa až po prvé kroky na trhu práce;

35.  zdôrazňuje význam pravidelného monitorovania potrieb budúcich zručností, a vyzýva členské štáty a všetky zainteresované strany, aby si vymieňali osvedčené postupy v tejto oblasti a ďalej rozvíjali nástroje na monitorovanie a prognózovanie;

36.  víta novú podobu existujúcej webovej stránky Panoráma zručností EÚ, ktorá je komplexným a užívateľsky jednoduchým ústredným zdrojom informácií a správ o potrebách zručností v jednotlivých povolaniach a sektoroch v EÚ a ktorá pomáha tvorcom politík, odborníkom, agentúram zamestnania, poradcom v oblasti zamestnania a jednotlivcom prijímať lepšie a informovanejšie rozhodnutia;

37.  vyzýva členské štáty, aby si vymieňali najlepšie postupy v oblasti odborného vzdelávania a rozvoja odbornej prípravy prostredníctvom zručností a zabezpečili tak lepší prístup mladých ľudí k trhu práce, a aby preskúmali programy odbornej prípravy, prípadne predvídajúc potreby trhu; zdôrazňuje význam praktického podnikateľského kódovania a elektronických zručností, ktoré sú nevyhnutné pre profesijný rozvoj v 21. storočí; poukazuje na význam realizácie akčného plánu pre podnikanie 2020 a stratégie EÚ v oblasti elektronických zručností; pripomína, že celoživotné poradenstvo o rozvoji profesijnej dráhy by malo byť k dispozícii po celý pracovný život s cieľom udržiavať a rozvíjať zručnosti a znalosti;

38.  podnecuje členské štáty, aby propagovali a podporovali možnosti profesijnej mobility u mladých ľudí, ktorí sú zapojení do procesu učňovskej prípravy, s cieľom umožniť im rozvíjať ich zručnosti prostredníctvom kontaktu s inými systémami odbornej prípravy a inými typmi spoločností, ale takisto s cieľom poskytnúť im príležitosť využívať cudzí jazyk, čo im pomôže trvalo sa uplatniť na trhu práce;

39.  zdôrazňuje , že je dôležité rozvíjať sociálne zručnosti, ktoré uľahčujú úspešnú komunikáciu na pracovnom trhu a rozvoj profesijnej kariéry a ktoré sú nevyhnutným doplnkom odborných znalostí a skúseností;

40.  zdôrazňuje naliehavú potrebu potvrdzovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ktoré zahŕňajú rozmer dobrovoľníctva a ktoré sú neoceniteľným zdrojom pri budovaní zručností mladých ľudí potrebných pre pracovný život;

41.  pripomína, že neformálne vzdelávanie a informálne učenie sú zásadné pre rozvoj mäkkých zručností, ako sú komunikačné a rozhodovacie schopnosti; vyzýva preto na investovanie do inkluzívnych možností poskytovania neformálneho vzdelávania a informálneho učenia na uznanie vplyvu a hodnoty takto získaných skúseností, zručností a schopností;

42.  naliehavo požaduje zavedenie systému odbornej prípravy a štúdií, ktorý zahŕňa inovatívne a zároveň dostupné prístupy a ktorý sa zameriava na rozvoj základných zručností, ako aj intelektuálnych a technických zručností;

43.  zdôrazňuje, že je dôležité ďalej rozvíjať nástroj EURES, predovšetkým v pohraničných oblastiach, s cieľom podporiť mladých ľudí, aby sa uchádzali o ponuky pracovných miest, stáží alebo učňovskej prípravy v zahraničí, a podporiť ich plánovanú mobilitu poskytnutím príslušnej pomoci a poradenstva;

44.  pripomína, že politiky v oblasti vzdelávania a kvalifikácií by nemali byť zamerané len na plnenie potrieb pracovného trhu, ale aj na vybavenie jednotlivcov prierezovými kompetenciami potrebnými na to, aby sa z nich stali aktívni a zodpovední občania; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rešpektovali skutočnosť, že vzdelávanie a odborná príprava predstavujú základné právo a prinášajú vysokú hodnotu;

45.  zdôrazňuje význam celostného (holistického) vzdelávania, napr. v podobe občianskeho vzdelávania, ktoré má byť nedeliteľnou súčasťou vzdelávania vo všetkých prúdoch vzdelávania a je žiaduce pre prípravu mladých pri prechode do pracovného života;

46.  poukazuje na skutočnosť, že je dôležité rozvíjať schopnosť študentov učiť sa a že je potrebné poskytnúť im účinné stratégie vzdelávania; zdôrazňuje, že naučiť sa učiť sa uľahčí získavanie znalostí, zručností, postojov a schopností, ktoré umožnia jednotlivcom stanoviť si, naplánovať a dosiahnuť svoje vlastné ciele vzdelávania a stať sa samostatným študentom, ktorý je schopný čeliť intenzívnym zmenám na trhu práce;

47.  zdôrazňuje, že športovanie umožňuje jednotlivcom rozvíjať širokú škálu prierezových zručností, ktoré zvyšujú ich uplatniteľnosť na pracovnom trhu, a zároveň im pomáha uspieť ako vodcom a dosahovať svoje ciele; zdôrazňuje súvis medzi športom, zamestnateľnosťou, vzdelávaním a odbornou prípravou.

48.  vyjadruje znepokojenie nad zhoršením výsledkov vyplývajúcich z posledného prieskumu v rámci programu PISA (Program pre medzinárodné hodnotenie žiakov) v niektorých členských štátoch Európskej únie; vyzýva členské štáty, aby považovali vzdelanie za hlavnú prioritu v záujme dosahovania cieľov stratégie Európa 2020;

49.  zdôrazňuje, že odborná príprava na pracovisku a kvalitná formatívna učňovská príprava, posilnené partnerstvami medzi školami, vzdelávacími inštitúciami a podnikmi, predstavujú spôsoby, ako zlepšiť prístup mladých ľudí k trhu práce, pričom lepším využívaním týchto možností, zlepšením pomoci pri voľbe povolania by sa mohla zväčšiť skupina potenciálnych uchádzačov o voľné pracovné miesta a tiež zlepšiť ich pripravenosť na prácu; pripomína úspech týchto opatrení v niektorých členských štátoch; domnieva sa, že spoločné používanie najlepších postupov v tejto oblasti by prispelo k zníženiu nezamestnanosti mladých ľudí; zdôrazňuje, že pokiaľ ide o znevýhodnených študentov, je potrebná osobitná podpora, ako napríklad doučovanie a podporné kurzy, a pomoc podnikom pri zvládaní administratívnych a organizačných úloh;

50.  zdôrazňuje hodnotu kvalitného učňovského vzdelávania vo všetkých sektoroch zamestnanosti a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali ženy vo výbere učňovského vzdelávania a povolaní, v ktorých tradične prevládajú muži;

51.  zdôrazňuje, že prepojením teoretického vzdelávania s praktickou odbornou prípravou, integráciou zručností významných z hľadiska zamestnateľnosti do základného akademického programu a zabezpečovaním vysoko kvalitných stáží by sa mal podporiť bezproblémový prechod od vzdelávania k zamestnanosti, ako sa to stanovuje v Európskej charte kvality stáží a odbornej prípravy, pričom pomôcť by malo aj uznávanie kvalifikácie získanej prostredníctvom formálneho a neformálneho vzdelávania alebo počas dobrovoľníckych skúseností; zdôrazňuje, že vysoko kvalitné praxe/stáže by mali vždy priniesť jasné študijné výsledky a stážisti/učni by nemali byť vykorisťovaní;

52.  pripomína, že stáže a praxe prispôsobené aktuálnym potrebám by mali viesť k zamestnaniu a že stáže by mali slúžiť na prípravu stážistov na zamestnanie, a odsudzuje akékoľvek zneužívanie vrátane falošných stáží, ktoré oslabujú práva pracovníkov v oblasti sociálneho zabezpečenia; zdôrazňuje, že stáže by mali viesť k zlepšeniu zručností a zvýšeniu zamestnateľnosti; vyzýva členské štáty, aby prijali odrádzajúce opatrenia na zabránenie zneužívania statusu stáží a zintenzívnili informačné kampane o právach stážistov;

53.  víta rámec kvality pre stáže a Európske združenie učňovskej prípravy; zdôrazňuje, že je dôležité, aby Komisia pozorne sledovala jeho vykonávanie v členských štátoch; naliehavo žiada Európske združenie učňovskej prípravy, aby podporilo dostupnosť učňovského vzdelávania mladým ľuďom tým, že bude presadzovať odstránenie prekážok, ako sú poplatky za učňovskú prípravu;

54.  pripomína, so zreteľom na právomoci členských štátov v tejto oblasti, veľký význam duálneho modelu vzdelávania, ako aj získavania praktických, sociálnych a komunikačných zručností; zdôrazňuje, že sociálne a komunikačné zručnosti môžu pomôcť mladým ľuďom pri nadobúdaní sebadôvery a zjednodušiť im vstup na trh práce; zdôrazňuje, že duálny model sa musí zameriavať na sociálne, hospodárske a kultúrne súvislosti každej krajiny a nesmie sa vnímať ako jediný správny systém odborného vzdelávania a prípravy; vyzýva preto na uznanie a posilnenie duálneho vzdelávania na všetkých úrovniach;

55.  vyzýva na posilnenie spolupráce medzi vzdelávacími inštitúciami – na odbornej aj vyššej úrovni – a podnikateľmi pri vypracovávaní osnov prispôsobených potrebám trhu práce;

56.  poukazuje na výhody flexibilného a na študenta zameraného prístupu vo vzdelávaní, ktorý umožňuje zmenu a úpravu študijného zamerania podľa potrieb študenta, takže nie je viazaný svojím prvotným rozhodnutím;

57.  varuje členské štáty pred nejednotnosťou druhov zmlúv ponúkaných mladým ľuďom; požaduje, aby sa v tejto súvislosti vo väčšej miere viedli úvahy v záujme zvýšenia účinnosti;

58.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili atraktívnosť programov a štúdia predmetov v oblasti vedy, technológie, inžinierstva a matematiky s cieľom riešiť existujúci nedostatok zručností v tejto oblasti; zdôrazňuje však, že humanitné vedy a všeobecné spoločenské znalosti sú nevyhnutné, pokiaľ ide o efektívne využívanie príležitostí, ktoré poskytujú odbory vedy, techniky, inžinierstva a matematiky, a mali by preto získať účinnú podporu v rámci inštitúcií a zohrávať jednoznačnú úlohu pri rozvoji ich učebných plánov; vyzýva členské štáty, aby vo vzdelávacích inštitúciách podporovali medziodvetvový prístup v rámci rôznych oblastí, ako sú spoločné programy humanitných odborov, vedných odborov, IKT, inžinierstva, ekonomiky a ďalších dôležitých odborov;

59.  povzbudzuje členské štáty, aby do vzdelávacieho procesu zapojili nové technológie, aby na všetkých úrovniach a vo všetkých typoch vzdelávania a odbornej prípravy vrátane vzdelávania učiteľov zintenzívnili a zlepšili odbornú prípravu v oblasti informačných a komunikačných technológií a digitálnych zručností, poskytovali viac akademických titulov a učebných plánov v oblasti digitálnych zručností a motivovali mladých ľudí, aby študovali IKT a aby si budovali kariéru v tejto oblasti; zdôrazňuje, že je potrebné vybudovať v školách a na univerzitách lepšiu technologickú základňu a zabezpečiť potrebnú infraštruktúru; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam otvorených vzdelávacích zdrojov (OVZ), ktoré zaisťujú prístup k vzdelávaniu pre každého a zlepšujú zamestnateľnosť podporovaním procesu celoživotného vzdelávania; opätovne pripomína, že je potrebné povzbudzovať dievčatá a mladé ženy, aby sa venovali štúdiu IKT;

60.  zdôrazňuje, že je potrebné vyvinúť opatrenia na povzbudenie dievčat, aby sa zapojili do štúdia predmetov vedy, techniky, inžinierstva a matematiky, a na zriadenie kvalitného profesijného poradenstva s cieľom podporiť ich pri pokračovaní v ich profesijnej kariére v tejto oblasti, keďže ženy sú aj naďalej do značnej miery nedostatočne zastúpené v povolaniach súvisiacich s vedou, technikou, inžinierstvom a matematikou a predstavujú len 24 % vedeckých a technických pracovníkov, a keďže povolania v odboroch vedy, techniky, inžinierstva a matematiky patria medzi 20 úzkoprofilových voľných pracovných miest v členských štátoch;

61.  poukazuje na to, že aj napriek vysokej miere nezamestnanosti mladých ľudí v niektorých členských štátoch a neobsadeným pracovným miestam v iných členských štátoch zostáva mobilita pracovnej sily v rámci EÚ nízka; pripomína preto význam mobility pracovníkov pre konkurencieschopný trh práce a zdôrazňuje, že je potrebné zmierniť jazykové a kultúrne prekážky, ktoré ju obmedzujú, a to poskytovaním jazykových kurzov zameraných na jednotlivé sektory a školenia o interkultúrnej komunikácii pre nezamestnaných;

62.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa problémy s nedostatkom kvalifikácií a nesúladom medzi ponúkanými a žiadanými kvalifikáciami riešili propagáciou a uľahčením mobility študentov a uznávania kvalifikácií, lepším využívaním všetkých nástrojov a programov EÚ, ako sú Erasmus +, európsky kvalifikačný rámec, európsky pas zručností, záruka pre mladých ľudí, životopis Europass, pas podnikateľských zručností, EURES, znalostné aliancie, Európska aliancia pre učňovskú prípravu, európsky systém prenosu kreditov, európsky referenčný rámec zabezpečenia kvality odborného vzdelávania a prípravy (EQAVET) a európsky systém kreditov pre odborné vzdelávanie a prípravu (ECVET); zdôrazňuje význam klasifikácie ESCO, ktorá identifikuje a kategorizuje zručnosti, kompetencie a kvalifikácie dôležité pre trh práce EÚ a vzdelávanie a odbornú prípravu, a to v 25 európskych jazykoch; v tejto súvislosti zdôrazňuje dôležitosť primeranej prenosnosti sociálnych práv v EÚ a vzhľadom na túto skutočnosť pripomína význam programu Erasmus+, Európskeho sociálneho fondu a siete EURES; vyzýva členské štáty, aby podporovali kurzy odbornej prípravy v tých odvetviach, v ktorých existuje veľký nesúlad medzi ponukou a dopytom;

63.  vyzýva na optimálne využívanie existujúceho financovania EÚ, napríklad v rámci programu Erasmus+, pri stimulovaní rozvoja prierezových zručností a kompetencií u mladých ľudí s cieľom efektívnejšie bojovať proti nezamestnanosti mladých ľudí v Európe;

64.  poukazuje na program Erasmus+ ako na kľúčový nástroj na zabezpečenie kvality odborného vzdelávania a prípravy v EÚ a podporuje medzinárodné výmeny v rámci odbornej prípravy;

65.  pripomína, že účinné vykonávanie záruky pre mladých ľudí a iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí môžu tiež zlepšiť možnosti mladých ľudí na trhu práce vďaka tomu, že sa nimi prekonávajú nedostatky vzdelávania a zabezpečujú sa zručnosti, ktoré sú relevantné vzhľadom na potreby udržateľného trhu práce a hospodárstva, a môžu poskytnúť cenné pracovné skúsenosti a uľahčiť zriaďovanie úspešných podnikov; pripomína, že na tento účel je nevyhnutné identifikovať skutočné profesijné potreby mladých ľudí, ako aj sektory s potenciálom rozvoja zamestnanosti, ako je sociálne hospodárstvo a zelené hospodárstvo, zabezpečiť neustále a starostlivé monitorovanie projektov, ale aj agentúr, ktoré ich vypracúvajú, a podávať pravidelné správy o pokroku, ktoré sa týmito opatreniami dosiahli v boji proti nezamestnanosti mladých ľudí;

66.  zdôrazňuje potrebu zjednodušiť administratívne postupy vykonávania záruky pre mladých ľudí a naliehavú potrebu odstrániť všetky byrokratické prekážky, ktoré by mohli obmedziť jej účinnosť;

67.  víta nedávne rozhodnutie spoluzákonodarcov EÚ o zvýšení predbežného financovania iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, ktorého zámerom je uľahčiť vykonávanie tejto dôležitej iniciatívy v regiónoch a štátoch s finančnými ťažkosťami; vyzýva členské štáty a miestne a regionálne orgány na využitie dostupných finančných prostriedkov na urýchlenie potrebných zlepšení a vypracovanie udržateľných riešení namiesto riešení ad hoc; vyzýva členské štáty, aby rýchlo a účinne vykonali operačné programy iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

Rovnaké príležitosti

68.  zdôrazňuje, že rozvoj zručností – ak sa vykonáva ako integrovaný koncept – by sa mohol stať mechanizmom, ktorý vedie k rovnakým príležitostiam pre ľudí zo znevýhodnených skupín vrátane znevýhodnených menšín a ktorý ich podporuje, najmä deti a mladých ľudí z rodín zasiahnutých chudobou, dlhodobou nezamestnanosťou, znevýhodnených prisťahovalcov a ľudí so zdravotným postihnutím; poukazuje na prvoradý význam prevencie, ako aj celoživotnej podpory a poradenstva od najskoršieho možného štádia pre znevýhodnené skupiny z hľadiska zabezpečenia produktívnej a vysoko kvalifikovanej pracovnej sily pre trh práce; zdôrazňuje okrem toho potrebu poskytovať podporu a zabezpečovať rozvoj zručností prostredníctvom školení pre zamestnávateľov, náborových pracovníkov a manažérov ľudských zdrojov o podpore začlenenia znevýhodnených skupín na trhu práce; zdôrazňuje, že začlenenie najviac znevýhodnených osôb so sebou prináša vhodnú odbornú prípravu zamestnávateľov, oddelení pre ľudské zdroje a vyučujúcich s cieľom čo najlepším možným spôsobom podporiť najviac znevýhodnené osoby spoločnosti, aby ich začlenenie bolo účinnejšie; opätovne zdôrazňuje význam univerzálneho prístupu všetkých k vzdelávaniu;

69.  zdôrazňuje, že rozvoj zručností v nadväzovaní kontaktov je mimoriadne dôležitý pre mladých ľudí, a to najmä pre mládež, ktorá má málo pracovných skúseností alebo pochádza z nedostatočne zastúpených alebo znevýhodnených skupín; poukazuje na skutočnosť, že výučba nadväzovania kontaktov sa môže stať stratégiou na uľahčenie získania zamestnania, rozvoja kariéry a preskúmania kariérnych príležitostí;

70.  poukazuje na to, že zatiaľ čo ženy tvoria väčšinu (60 %) absolventov vysokých škôl v Európskej únii, miera ich zamestnanosti a kariérny postup neodrážajú ich plný potenciál; zdôrazňuje, že dosiahnutie inkluzívneho a dlhodobého hospodárskeho rastu závisí od odstránenia rozdielov medzi dosiahnutým vzdelaním žien a ich postavením na trhu práce, predovšetkým prostredníctvom odstránenia horizontálnej a vertikálnej segregácie;

71.  zdôrazňuje potrebu, aby agentúry zamestnania zvýšili aktivitu pri odstraňovaní fyzických bariér v prístupe k ich službám v zmysle Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím;

72.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporovali najlepšie postupy a integráciu mladých ľudí so zdravotným postihnutím v oblastiach vzdelávania vrátane celoživotného vzdelávania a zamestnanosti, a to prostredníctvom opatrení, ako sú investície do iniciatív v oblasti sociálneho podnikania, ktoré podporujú týchto mladých ľudí, alebo finančné stimuly pre organizácie, ktoré ich prijmú do zamestnania;

73.  zdôrazňuje kľúčový význam dostupnej finančnej a grantovej podpory pre osoby so zdravotným postihnutím, ktorá má byť integrálnou súčasťou informačných a vzdelávacích programov na podporu podnikania;

Nová generácia, nové príležitosti, nové výzvy

74.  poznamenáva, že potenciál, talent a zručnosti, ale aj hodnoty a priority mladých ľudí, ktorí vyrástli v ére prudkého technologického pokroku, sa líšia od predošlých generácií, a preto treba zdôrazniť potrebu programov a iniciatív, ktoré by prekonali priepasť medzi generáciami; poznamenáva, že to by tiež pomohlo pochopiť prínosy mladšej generácie, ako sú schopnosť súčasne pracovať na viacerých úlohách, tvorivosť, mobilita či pripravenosť na zmenu a predovšetkým tímová prácu; zdôrazňuje, že systémy vzdelávania a odbornej prípravy by mali byť dostatočne pružné na to, aby umožnili úplný rozvoj zručností a talentu mladých ľudí; navyše poukazuje na to, že aj náboroví pracovníci a personál zamestnaneckých služieb by mali byť dobre vyškolení a mali by mať zručnosti, ktoré im umožnia pochopiť novú generáciu; konštatuje tiež, že nie všetci mladí ľudia majú automaticky zručnosti a schopnosti, aby v plnej miere splnili digitálne požiadavky, a preto opakovane pripomína, že poskytnutie rovnakého prístupu k digitálnym nástrojom a súvisiacemu školeniu všetkým je ešte dôležitejšie ako predtým;

o
o   o

75.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 29.
(2) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 67.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0394.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2014)0038.
(5) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(6) Ú. v. EÚ C 88, 27.3.2014, s. 1
(7) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 3.
(8) CRPD/C/EU/Q/1
(9) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.


Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu
PDF 496kWORD 260k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu (2015/2147(INI))
P8_TA(2016)0009A8-0371/2015

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie (SWD(2015)0100),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2240 z 25. novembra 2015, ktorým sa zriaďuje program pre riešenia interoperability a spoločné rámce pre verejnú správu, podniky a občanov v Európe (program ISA2) ako prostriedok modernizácie verejného sektora(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Uvoľnenie potenciálu kolektívneho financovania v Európskej únii (COM(2014)0172),

–  so zreteľom na prílohu k oznámeniu Komisie s názvom Regulačná vhodnosť a efektívnosť (REFIT): Výsledky a ďalšie kroky (COM(2013)0685),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa stanovujú opatrenia týkajúce sa jednotného európskeho trhu s elektronickými komunikáciami a na dosiahnutie prepojeného kontinentu a ktorým sa menia smernice 2002/20/ES, 2002/21/ES a 2002/22/ES a nariadenia (ES) č. 1211/2009 a (EÚ) č. 531/2012 (COM(2013)0627),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 23. apríla 2013 s názvom Akčný plán elektronického obchodu na roky 2012 – 2015 – Stav v roku 2013 (SWD(2013)0153),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach týkajúcich sa zníženia nákladov na zavedenie vysokorýchlostných elektronických komunikačných sietí (COM(2013)0147),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o opatreniach na zabezpečenie vysokej úrovne bezpečnosti sietí a informácií v Únii (COM(2013)0048),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 s názvom O obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora (COM(2012)0721),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II – Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Akt o jednotnom trhu: Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 27. októbra 2010 s názvom Na ceste k Aktu o jednotnom trhu: Pre vysoko konkurencieschopné sociálne trhové hospodárstvo – 50 návrhov, ako lepšie spoločne pracovať, podnikať a obchodovať (COM(2010)0608),

–  so zreteľom na návrh smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/116/ES o lehote ochrany autorského práva a niektorých súvisiacich práv (COM(2008)0464),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 283/2014 z 11. marca 2014 o usmerneniach pre transeurópske siete v oblasti telekomunikačnej infraštruktúry, ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1336/97/ES(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/26/EÚ z 26. februára 2014 o kolektívnej správe autorských práv a práv súvisiacich s autorským právom a o poskytovaní multiteritoriálnych licencií na práva na hudobné diela na online využívanie na vnútornom trhu(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1316/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení Nástroja na prepájanie Európy, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 913/2010 a zrušujú sa nariadenia (ES) č. 680/2007 a (ES) č. 67/2010(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/37/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa mení smernica 2003/98/ES o opakovanom použití informácií verejného sektora(7) (smernica o informáciách verejného sektora),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 524/2013 z 21. mája 2013 o riešení spotrebiteľských sporov online, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES (nariadenie o riešení spotrebiteľských sporov online)(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/13/EÚ z 10. marca 2010 o koordinácii niektorých ustanovení upravených zákonom, iným právnym predpisom alebo správnym opatrením v členských štátoch týkajúcich sa poskytovania audiovizuálnych mediálnych služieb(9),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 243/2012/EÚ zo 14. marca 2012, ktorým sa zriaďuje viacročný program politiky rádiového frekvenčného spektra(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(11),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1211/2009 z 25. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje Orgán európskych regulátorov pre elektronické komunikácie (BEREC) a jeho úrad(12),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu(13),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2002/58/ES z 12. júla 2002, týkajúcu sa spracovávania osobných údajov a ochrany súkromia v sektore elektronických komunikácií(14),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 96/9/ES z 11. marca 1996 o právnej ochrane databáz(15),

–  so zreteľom na prvé hodnotenie smernice 96/9//ES o právnej ochrane databáz,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(16) vrátane zmien predložených v nariadení (ES) č. 1882/2003,

–  so zreteľom na dohodu z 28. septembra 2015 o partnerstve Číny a Európskej únie pri vývoji siete 5G a súvisiace dohody,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o vykonávaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2001/29/ES z 22. mája 2001 o zosúladení niektorých aspektov autorských práv a s nimi súvisiacich práv v informačnej spoločnosti(17),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 s názvom Cesta k obnovenému konsenzu o vymožiteľnosti práv duševného vlastníctva: Akčný plán EÚ(18),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o podpore práv spotrebiteľa na jednotnom digitálnom trhu(20),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. februára 2014 o poplatkoch za súkromné kopírovanie(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o integrovanom trhu s doručovaním balíkov s cieľom podporiť rast elektronického obchodu v EÚ(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. januára 2014 o reindustrializácii Európy s cieľom podporiť konkurencieschopnosť a udržateľnosť(23),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o uvoľnení potenciálu cloud computingu v Európe(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 so stanoviskom k hodnotiacej správe týkajúcej sa orgánu BEREC a jeho úradu(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. októbra 2013 o správe o uplatňovaní regulačného rámca pre elektronické komunikácie(26),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. októbra 2013 o klamlivých reklamných praktikách(27),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o digitálnej agende pre rast, mobilitu a zamestnanosť: čas zaradiť vyššiu rýchlosť(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2013 o dokončení jednotného digitálneho trhu(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o novom programe európskej spotrebiteľskej politiky(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. mája 2013 o vykonávaní smernice o audiovizuálnych mediálnych službách(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o dokončení jednotného digitálneho trhu(32),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2012 o internetovej distribúcii audiovizuálnych diel v Európskej únii(33),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. júna 2012 o ochrane kritických informačných infraštruktúr – dosiahnuté ciele a ďalšie kroky: Na ceste ku globálnej kybernetickej bezpečnosti(34),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. apríla 2012 o konkurencieschopnom jednotnom digitálnom trhu – elektronická verejná správa ako vedúca sila(35),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. septembra 2010 o dobudovaní vnútorného trhu v oblasti elektronického obchodu(36),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 s názvom Správa internetu: ďalšie kroky(37),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. mája 2010 o novej digitálnej agende pre Európu: 2015.eu(38),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. júna 2010 o internete vecí(39),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie začlenenú do zmlúv článkom 6 Zmluvy o EÚ,

–  so zreteľom na článok 9 Dohovoru OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím (UNCRPD), ktorý EÚ ratifikovala 23. decembra 2010 (2010/48/ES),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov, ktorý 20. októbra 2005 prijala Organizácia Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO),

–  so zreteľom na články 9, 12, 14, 16 a 26 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa v súlade s článkom 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre právne veci, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0371/2015),

A.  keďže rýchlo sa rozvíjajúce využívanie internetu a mobilných komunikácií zmenilo spôsob, akým občania, spoločnosti a ich zamestnanci komunikujú, dostávajú sa k informáciám a poznatkom, inovujú, spotrebúvajú, spoločne využívajú, zúčastňujú sa na aktivitách a pracujú; keďže sa tým rozšírilo a zmenilo hospodárstvo, uľahčil sa prístup malých a stredných podnikov k potenciálnej zákazníckej základni 500 miliónov zákazníkov v rámci EÚ, ako aj na celosvetové trhy a jednotlivcom sa umožnil rozvoj nových podnikateľských nápadov a obchodných modelov;

B.  keďže všetky politiky Únie a právne predpisy v oblasti jednotného digitálneho trhu by mali používateľom a podnikom poskytovať nové príležitosti a umožňovať vznik a rozvoj nových cezhraničných služieb online za konkurencieschopné ceny, odstraňovať prekážky medzi členskými štátmi a uľahčovať prístup európskych podnikov, najmä MSP a začínajúcich podnikov, na cezhraničný trh, keďže ide o kľúčový faktor pre rast a zamestnanosť v EÚ, a zároveň by mali uznať, že si tieto príležitosti vyžiadajú štrukturálne zmeny a celostný prístup vrátane sociálneho rozmeru a potrebu rýchleho zaplnenia medzery v oblasti digitálnych zručností;

C.  keďže aj napriek tomu, že 75 % hodnoty pridanej vďaka digitálnemu hospodárstvu pochádza z tradičných priemyselných odvetví, miera digitálnej transformácie tradičného priemyslu ostáva naďalej nízka – len 1,7 % podnikov EÚ plne využíva moderné digitálne technológie a len 14 % MSP využíva internet ako predajný kanál; keďže Európa musí využiť obrovský potenciál IKT na digitalizáciu priemyslu a zachovanie si celosvetovej konkurencieschopnosti;

D.  keďže budovanie dátového hospodárstva vo veľkej miere závisí od právneho rámca, ktorý podporuje rozvoj, správu, udržiavanie a rozširovanie databáz, a vyžaduje si preto právny rámec, ktorý je otvorený inováciám a je praktický;

E.  keďže v roku 2013 dosahoval celosvetový trhový podiel hospodárstva spoločného využívania zdrojov približne 3,5 miliardy USD a dnes Komisia odhaduje rastový potenciál, ktorý presahuje 100 miliárd USD;

F.  keďže vysoká a konzistentná úroveň ochrany spotrebiteľov, posilňovanie ich postavenia a spokojnosti nevyhnutne zahŕňa výber, kvalitu, flexibilitu, transparentnosť, informácie, interoperabilitu a dostupné, bezpečné internetové prostredie s vysokou úrovňou ochrany dát;

G.  keďže hnacou silou digitálneho hospodárstva sú tvorivosť a inovácie a keďže je preto nevyhnutné zabezpečiť vysokú úroveň ochrany práv duševného vlastníctva;

H.  keďže 44,8 % domácností v EÚ(40) nemá prístup k rýchlemu internetu a súčasné politiky a stimuly nepriniesli primeranú digitálnu infraštruktúru, a to najmä vo vidieckych oblastiach;

I.  keďže regióny v EÚ sú na veľmi odlišných úrovniach, čo sa týka ich digitálnej prepojiteľnosti, ľudského kapitálu, využívania internetu, integrácie digitálnych technológií podnikmi a verejných digitálnych služieb, ako ukazuje hodnotiaca tabuľka digitálnej agendy; keďže regiónom, ktoré pri týchto piatich ukazovateľoch dosahujú slabé výsledky, hrozí, že premeškajú výhody digitálnej doby;

1.ÚVOD: PREČO POTREBUJEME JEDNOTNÝ DIGITÁLNY TRH

1.  víta oznámenie s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe; domnieva sa, že dosiahnutie jednotného digitálneho trhu založeného na súbore spoločných pravidiel, by mohlo podporiť konkurencieschopnosť EÚ, pozitívne vplývať na rast a tvorbu pracovných miest, znovu naštartovať jednotný trh a prispieť k tomu, aby bola spoločnosť inkluzívnejšia a ponúkala občanom a podnikom nové príležitosti, a to najmä výmenou inovácií, je presvedčený, že vykonávanie horizontálneho prístupu sa teraz musí posilniť vrátane včasného prijatia 16 iniciatív, keďže digitálne hnacie prvky ovplyvňujú každého občana a každý rozmer spoločnosti a hospodárstva;

2.  súhlasí s Komisiou, že Európsky parlament, Rada a Komisia spoločne zodpovedajú za riadenie a včasnú realizáciu jednotného digitálneho trhu; nabáda Komisiu, aby sa spojila so zainteresovanými stranami v spoločenskej a sociálnej oblasti a aby ich v maximálnej miere zapojila do rozhodovacieho procesu;

3.  domnieva sa, že lepšia regulácia si vyžaduje taký prístup k právnym predpisom, ktorý je štandardne digitálny, založený na zásadách a technologicky neutrálny; aby sa poskytol priestor inováciám, treba posúdiť, či sú existujúce právne predpisy, doplnkové neregulačné opatrenia a rámce presadzovania v nadväznosti na nevyhnutné konzultácie a hodnotenia vplyvu na tento účel v digitálnom veku vhodné, a to vo svetle nových technológií a obchodných modelov, s cieľom prekonať právnu roztrieštenosť jednotného trhu, znížiť administratívnu záťaž a podporiť rast a inovácie;

4.  domnieva sa, že nevyhnutnou podmienkou uvoľnenia inovácií a rastu v digitálnom hospodárstve je dôvera používateľov a podnikov v digitálne prostredie; je presvedčený, že základom verejnej politiky by malo byť posilňovanie ich dôvery prostredníctvom ochrany údajov a noriem bezpečnosti, vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a posilňovanie ich postavenia a moderné právne predpisy pre podniky, pričom uznáva, že obchodné modely pre digitálne podniky sú postavené na dôvere ich používateľov;

5.  poukazuje na to, že elektronický obchod prináša v Európskej únii 500 miliárd EUR ročne a je dôležitým doplnkom kamenného obchodu, pričom spotrebiteľom zároveň prináša väčšiu ponuku, a to najmä v odľahlých oblastiach, a poskytuje malým a stredným podnikom nové príležitosti; vyzýva Komisiu, aby identifikovala a odstránila prekážky, ktoré ovplyvňujú elektronický obchod, s cieľom vytvoriť skutočný cezhraničný elektronický trh; domnieva sa, že medzi tieto prekážky patria nedostatok interoperability a spoločných noriem, nedostatok primeraných informácií, ktoré spotrebiteľom umožňujú prijímať informované rozhodnutia a nedostatočný prístup k moderným cezhraničným platbám;

6.  podporuje plán Komisie zabezpečiť, aby sa politika hospodárskej súťaže EÚ plne uplatňovala na jednotný digitálny trh, keďže hospodárska súťaž prináša spotrebiteľom väčší výber, ale tiež poskytuje rovnaké podmienky a vyjadruje poľutovanie nad tým, že súčasný nedostatok európskeho digitálneho rámca zvýraznil zlyhanie v oblasti zosúladenia záujmov malých a veľkých poskytovateľov;

7.  zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby Komisia a členské štáty podporili dynamickejšie hospodárstvo, ktoré umožňuje, aby sa darilo inováciám a odstraňuje prekážky pre podniky, najmä inovatívne podniky, MSP, začínajúce podniky a rozvíjajúce sa podniky, tzv. scale-ups, aby mali prístup na trhy za rovnakých podmienok, prostredníctvom rozvoja elektronickej verejnej správy, nadčasového a integrovaného regulačného a neregulačného rámca, prístupu k financovaniu vrátane nových modelov financovania začínajúcich podnikov EÚ, MSP a iniciatív občianskej spoločnosti a dlhodobej stratégie investovania do digitálnej infraštruktúry, zručností, digitálneho začlenenia, výskumu a inovácií; pripomína, že ústretová politika voči inováciám, ktorá podporuje hospodársku súťaž a inovácie, by mala poskytovať aj možnosť prístupu projektov k financovaniu; vyzýva preto Komisiu, aby zaistila bezproblémové cezhraničné kolektívne financovanie a nabáda členské štáty, aby vytvárali podmienky pre kolektívne financovanie;

8.  domnieva sa, že je potrebné posúdiť účinky digitalizácie na ochranu zdravia a bezpečnosť pri práci a náležite prispôsobiť existujúce opatrenia v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti; upozorňuje na možnosť úrazov, ktorým môžu byť ľudia vystavení pri telepráci alebo hromadnej práci (crowdworking) z domu; zdôrazňuje, že duševné zdravotné problémy súvisiace s prácou, ako je syndróm vyhorenia spôsobený neustálou dostupnosťou a ústupom tradičného pracovného času, predstavujú pre pracovníkov vážne riziko; vyzýva Komisiu, aby dala vypracovať štúdiu o vedľajších účinkoch digitalizácie, napr. vyššej intenzite práce, o psychickej pohode a rodinnom živote pracovníkov, ako aj o rozvoji kognitívnych schopností detí;

9.  vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi ďalej rozvíjala iniciatívy na podporu podnikania, najmä inovatívne obchodné modely, ktoré pomôžu zmeniť pohľad na to, ako je definovaný úspech a podporia kultúru podnikania a inovácií; okrem toho sa domnieva, že rôznorodosť a špecifické vlastnosti rôznych vnútroštátnych inovačných stredísk sa môžu zmeniť na skutočnú konkurenčnú výhodu pre EÚ na globálnom trhu, a preto by sa mali prepojiť a inovatívne ekosystémy by sa mali posilniť tam, kde spolupracujú rôzne odvetvia a podniky;

10.  je znepokojený doterajšími rozdielnymi vnútroštátnymi prístupmi členských štátov k regulácii internetu a hospodárstva spoločného využívania zdrojov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade s právomocami EÚ prijala opatrenia na podporu inovácií a spravodlivej hospodárskej súťaže, odstránenie prekážok digitálneho obchodu, ako aj na zachovanie hospodárskej a sociálnej súdržnosti a integrity jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na zachovanie internetu ako otvorenej, neutrálnej, zabezpečenej, inkluzívnej, globálnej platformy pre komunikáciu, výrobu, zapojenie sa, tvorbu, kultúrnu diverzitu a inovácie v záujme občanov a spotrebiteľov a s cieľom prispieť k úspechu európskych podnikov na celom svete;

11.  poznamenáva, že digitálna revolúcia ovplyvňuje každý aspekt našich spoločností a prináša výzvy a príležitosti; je presvedčený, že má potenciál posilniť ešte viac postavenie občanov, spotrebiteľov a podnikateľov, a to spôsobmi, ktoré doteraz neboli možné; vyzýva Komisiu, aby vytvorila politiku, ktorá podporuje aktívnu účasť občanov a umožňuje im využívať zmenu smerom k digitálnym technológiám vo svoj prospech; vyzýva ďalej Komisiu, aby naďalej posudzovala, ako digitálna revolúcia formuje európsku spoločnosť;

12.  vyzýva Komisiu, aby bojovala proti právnej roztrieštenosti tým, že výrazne zvýši mieru koordinácie rôznych GR pri vypracúvaní novej regulácie a aby dôrazne nabádala členské štáty k tomu, aby zabezpečili, aby spôsob, akým sa regulácia implementuje, zostal jednotný;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť súlad so základnými právami, najmä s právnymi predpismi o ochrane údajov, prostredníctvom všetkých iniciatív vypracovaných v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh a zároveň uznáva pridanú hodnotu tejto stratégie pre hospodárstvo EÚ; pripomína, že je dôležité urýchlene prijať všeobecné nariadenie o ochrane údajov a smernicu o ochrane údajov, a to v záujme dotknutých subjektov i podnikov; požaduje revíziu smernice o súkromí a elektronických komunikáciách, aby sa zabezpečil súlad jej ustanovení s balíkom o ochrane údajov, keď tento balík nadobudne účinnosť;

2.LEPŠÍ PRÍSTUP PRE SPOTREBITEĽOV A PODNIKY V CELEJ EURÓPE NA JEDNOTNÝ DIGITÁLNY TRH

2.1.Pravidlá cezhraničného elektronického obchodu, ktorým môžu spotrebitelia a podniky dôverovať

14.  víta snahu Komisie prijať zásadný návrh v oblasti online zmlúv týkajúcich sa digitálneho obsahu zakúpeného na internete a zlepšiť právnu ochranu spotrebiteľov v tejto oblasti; domnieva sa, že takéto zlepšenia musia byť cielené a že rozdiely medzi obsahom na jednej strane a hmotným tovarom na strane druhej, treba pozorne analyzovať; poukazuje na to, že kým spotrebitelia kupujúci digitálny obsah na hmotnom nosiči sú chránení zákonmi na ochranu spotrebiteľa, práva spotrebiteľov pri kúpe digitálneho obsahu na internete ostávajú naďalej prevažne neregulované a nejasné, a to najmä so zreteľom na právne záruky, vadný obsah a špecifické nepoctivé podmienky, pokiaľ ide o digitálne služby; zdôrazňuje, že súčasné zaradenie celého digitálneho obsahu pod služby môže vzbudzovať obavy, keďže nemusí zodpovedať očakávaniam spotrebiteľov, pretože registrácia pre stríming nie je rozlíšená od kúpy obsahu na stiahnutie; súhlasí s tým, že spotrebitelia by mali mať rovnakú a nadčasovú úroveň ochrany bez ohľadu na to, či nakupujú digitálny obsah online alebo offline;

15.  domnieva sa, že ďalšia harmonizácia právneho rámca upravujúceho online predaj digitálneho obsahu a hmotného tovaru spoločnosťami zákazníkom, bez ohľadu na to, či ide o cezhraničné alebo tuzemské transakcie a pri zachovaní súdržnosti pravidiel pre online a offline predaj, ktorá sa vyhýba pretekom až k regulačnému dnu, vypĺňa legislatívne medzery a vychádza z existujúcej právnej úpravy v oblasti ochrany spotrebiteľa, je základom pre praktický a vyvážený prístup; zdôrazňuje, že by sa to malo dosiahnuť technologicky neutrálnym spôsobom a podnikom by nemali vznikať neprimerané náklady;

16.  domnieva sa, že návrhy Komisie na pravidlá pre spotrebiteľov a podniky týkajúce sa cezhraničných zmlúv by mali zamedziť riziku zväčšovania rozdielov medzi platnými právnymi normami pre nakupovanie offline a online a domnieva sa, že predaj online a offline by sa mal riešiť celistvo a malo by sa k obom typom predaja pristupovať rovnako, na základe existujúcej vysokej úrovne ochrany spotrebiteľa, pretože odlišné právne normy by spotrebitelia mohli vnímať ako odopieranie svojich práv; trvá na tom, že akýkoľvek nový návrh by mal byť v súlade s článkom 6 nariadenia Rím I a poukazuje na skutočnosť, že Komisia plánuje na rok 2016 REFIT celého acquis v oblasti ochrany spotrebiteľov; v tomto kontexte opäť vyzýva Komisiu, aby zvážila, či by sa jej plánovaný návrh pre hmotné tovary nemal predložiť v rovnakom čase ako REFIT;

17.  domnieva sa, že zmluvné pravidlá pre digitálny obsah musia byť založené na zásadách, ak majú byť technologicky neutrálne a nadčasové; v súvislosti s návrhom Komisie v tejto oblasti okrem toho zdôrazňuje, že je dôležité predchádzať nejednotnosti a prekrývaniu s existujúcimi právnymi predpismi, ako aj akémukoľvek riziku vzniku neopodstatnených právnych rozdielov medzi online a offline zmluvami a rôznymi distribučnými kanálmi z dlhodobého hľadiska, a to aj s prihliadnutím na REFIT v oblasti spotrebiteľského acquis;

18.  žiada, aby sa v stratégii pre aktívnych spotrebiteľov posúdilo najmä to, či je v online prostredí uľahčený prechod spotrebiteľov ku konkurencii a či je potrebné prijať opatrenia, aby sa spotrebiteľom prechod ku konkurencii uľahčil, a to v záujme posilnenia konkurencie na online trhoch; poukazuje tiež na to, že je potrebné zaistiť dostupné služby elektronického obchodu v celom hodnotovom reťazci, a to vrátane dostupných informácií, platobných mechanizmov a služieb pre zákazníkov;

19.  vyzýva Komisiu, aby spolu so zainteresovanými stranami posúdila uskutočniteľnosť, užitočnosť a potenciálne príležitosti a nedostatky spôsobené zavedením značiek dôvery EÚ pre konkrétne odvetvia online predaja, a to s využitím najlepších postupov existujúcich systémov značky dôvery v členských štátoch, s cieľom získať dôveru spotrebiteľov a zabezpečiť kvalitu, najmä vo vzťahu k cezhraničnému internetovému predaju, a odstrániť veľký počet existujúcich značiek dôvery, ktorý môže vyvolávať zmätok, a aby súbežne posúdila ďalšie možnosti, napríklad samoreguláciu alebo zakladanie skupín zainteresovaných strán na vymedzenie spoločných zásad pre služby zákazníkom;

20.  víta celkové úsilie Komisie pri vytváraní celoeurópskej platformy pre riešenie sporov online (RSO) a vyzýva Komisiu, aby spolu s členskými štátmi pracovala na včasnom a správnom vykonávaní nariadenia o RSO, najmä pokiaľ ide o prekladateľské služby, ako aj smernice o ARS; vyzýva Komisiu a príslušné zainteresované strany, aby posúdili, ako by sa dal ďalej zlepšiť prístup k informáciám o spoločných sťažnostiach spotrebiteľov;

21.  požaduje ambiciózny rámec na presadzovanie spotrebiteľského acquis a smernice o službách; nabáda Komisiu, aby využila všetky prostriedky, ktoré má k dispozícii, na zabezpečenie úplného a správneho uplatňovania platných právnych predpisov a konaní o porušení predpisov vždy, keď sa zistí nesprávne alebo nedostatočné vykonávanie právnych predpisov;

22.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia proti online predaju nelegálneho obsahu a tovaru tým, že zvýšia spoluprácu a výmenu informácií a najlepších postupov v záujme boja proti nelegálnym aktivitám na internete; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že digitálny obsah dodaný spotrebiteľom by mal byť bez akýchkoľvek práv tretích strán, ktoré by mohli brániť spotrebiteľom využívať digitálny obsah v súlade so zmluvou;

23.  žiada dôslednú, cielenú a na dôkazoch založenú analýzu zameranú na otázku, či by všetky subjekty v hodnotovom reťazci vrátane online sprostredkovateľov, online platforiem, poskytovateľov obsahu a služieb, ako aj offline sprostredkovateľov, ako sú distribútori a maloobchodníci, mali prijať primerané a zodpovedajúce opatrenia proti nezákonnému obsahu, falšovaným výrobkom a porušovaniu práv duševného vlastníctva na komerčnej úrovni, pričom by pre koncových používateľov bola zabezpečená možnosť získavať prístup k informáciám a šíriť ich alebo používať aplikácie a služby podľa vlastného výberu;

24.  zdôrazňuje, že zásada nulovej tolerancie v oblasti transpozície nariadení EÚ musí byť základným pravidlom pre členské štáty aj Európsku úniu; domnieva sa však, že konanie o porušení povinnosti by malo byť vždy až krajnou možnosťou a malo by sa začínať až po uskutočnení niekoľkých pokusov o koordináciu a nápravu; zdôrazňuje, že je zásadne dôležité tieto konania skrátiť;

25.  víta revíziu nariadenia o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľov, ktorú Komisia ohlásila; domnieva sa, že rozšírenie právomocí orgánov dohľadu a posilnenie ich vzájomnej spolupráce je nutnou podmienkou efektívneho presadzovania spotrebiteľských pravidiel v oblasti nakupovania online;

2.2.Cenovo dostupné vysokokvalitné cezhraničné doručovanie zásielok

26.  zdôrazňuje skutočnosť, že hoci služby doručovania zásielok fungujú dobre pre spotrebiteľov v niektorých členských štátoch, neefektívne doručovacie služby, najmä pokiaľ ide o konečný úsek doručovania, sú jednou z hlavných prekážok pre cezhraničný elektronický obchod v niektorých členských štátoch a jedným z najčastejšie hlásených dôvodov ukončenia využívania online transakcií spotrebiteľmi a podnikmi; domnieva sa, že nedostatky systému cezhraničného doručovania zásielok je možné vyriešiť len z perspektívy európskeho jednotného trhu a zdôrazňuje význam hospodárskej súťaže v tomto odvetví, ako aj potrebu, aby sa doručovacie odvetvie prispôsobilo moderným životným návykom a ponúkalo flexibilné možnosti doručovania, ako napr. siete zberných miest, odberné centrá a porovnávanie cien;

27.  zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné, účinné a vysokokvalitné doručovacie služby sú základným predpokladom pre prosperujúci cezhraničný elektronický obchod a preto podporuje navrhované opatrenia na zlepšenie transparentnosti cien s cieľom zlepšiť informovanosť spotrebiteľov o štruktúre ceny, zodpovednosti v prípade straty alebo poškodenia tovaru, interoperabilite a regulačnom dohľade, ktorý by mal byť zameraný na hladké fungovanie trhov s cezhraničným doručovaním zásielok, ako aj na podporu systémov na sledovanie zásielok, čo umožní dostatočnú flexibilitu na to, aby sa trh s doručovaním mohol rozvíjať a prispôsobovať technologickým inováciám;

28.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby si aktívne vymieňali najlepšie postupy v doručovacom odvetví a vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o konzultácii s verejnosťou o cezhraničnom doručovaní zásielok, ako aj o výsledkoch samoregulácie; víta vytvorenie pracovnej skupiny ad hoc pre cezhraničné doručovanie zásielok;

29.  vyzýva ďalej Komisiu, aby v spolupráci s prevádzkovateľmi navrhla komplexný akčný plán vrátane usmernení pre najlepšie postupy, s cieľom nájsť inovatívne riešenia na zlepšenie služieb, zníženie nákladov a vplyvu na životné prostredie v záujme prehĺbenia integrácie jednotného trhu s doručovaním zásielok a poštovými službami, a aby odstránila prekážky, s ktorými sa prevádzkovatelia poštových služieb stretávajú pri cezhraničnom doručovaní a posilnila spoluprácu medzi orgánom BEREC a regulačnými orgánmi pre poštové služby (ERGP) a v prípade potreby navrhla revíziu príslušných právnych predpisov;

30.  zdôrazňuje, že ďalšia harmonizácia doručovania zásielok zamýšľaná Komisiou by nemala viesť k nižšej sociálnej ochrane a horším pracovným podmienkam doručovateľov bez ohľadu na ich zamestnanecké postavenie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili rešpektovanie práv pracovníkov v tomto odvetví, pokiaľ ide o prístup k systémom sociálneho zabezpečenia a právo na kolektívne vyjednávanie; zdôrazňuje skutočnosť, že poskytovanie sociálneho zabezpečenia patrí do právomoci členského štátu;

2.3.Predchádzanie neopodstatnenému geografickému blokovaniu (geo-blocking)

31.  domnieva sa, že sú potrebné ambiciózne, cielené kroky na zlepšenie prístupu k tovarom a službám, najmä odstránením praktík neopodstatneného geografického blokovania a nespravodlivej cenovej diskriminácie na základe zemepisnej polohy, ktorých dôsledkom je často vytváranie monopolov a uchyľovanie sa k nezákonnému obsahu zo strany spotrebiteľov;

32.  podporuje záväzok Komisie účinne riešiť problém neopodstatneného geografického blokovania doplnením existujúceho rámca elektronického obchodu a posilnením relevantných ustanovení existujúcich právnych predpisov; považuje za zásadne dôležité zamerať sa na vzťahy medzi podnikmi, ktoré vedú ku geografickému blokovaniu, napríklad na selektívnu distribúciu v prípadoch, keď je to v rozpore s právom hospodárskej súťaže a segmentáciu trhov, ako aj na technologické opatrenia a technické postupy (sledovanie IP adresy alebo zámerná nekompatibilita systémov), ktorých výsledkom je neodôvodnené obmedzovanie prístupu k cezhraničným službám informačnej spoločnosti, na uzatváranie cezhraničných zmlúv o kúpe tovaru a služieb, ale aj na súvisiace činnosti, ako sú platby a doručovanie tovaru, pričom sa zohľadní zásada proporcionality, najmä pre malé podniky a mikropodniky;

33.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby internetoví obchodníci predávajúci v jednom či viacerých členských štátoch pristupovali ku všetkým spotrebiteľom v rámci Únie rovnako, a to aj z hľadiska prístupu k zľavám a iným akciám;

34.  podporuje najmä plánované preskúmanie praktického uplatňovania článku 20 ods. 2 smernice 2006/123/ES o službách na vnútornom trhu zo strany Komisie s cieľom analyzovať možné formy neodôvodnenej diskriminácie spotrebiteľov a ďalších prijímateľov služieb na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska; vyzýva Komisiu, aby určila a vymedzila výstižné skupiny prípadov odôvodnenej diskriminácie podľa článku 20 ods. 2 smernice o službách na vnútornom trhu s cieľom ozrejmiť, čo je neodôvodnené diskriminačné správanie zo strany súkromných subjektov, a poskytnúť pomoc pri výklade orgánom zodpovedným za uplatňovanie článku 20 ods. 2 v praxi, ako sa to uvádza v článku 16 smernice o službách na vnútornom trhu; vyzýva Komisiu, aby vyvinula spoločné úsilie o doplnenie ustanovenia článku 20 ods. 2 do prílohy k nariadeniu (ES) č. 2006/2004 s cieľom zužitkovať vyšetrovacie právomoci a právomoci na presadzovanie práva, ktoré má sieť spolupráce v oblasti ochrany spotrebiteľa;

35.  zdôrazňuje, že pomocou zákazu geografického blokovania by sa nikdy nemala maloobchodným predajcom ukladať povinnosť dodávať tovar zo svojich internetových obchodov do určitého členského štátu, ak vôbec nemajú záujem predávať svoje výrobky do všetkých členských štátov a chcú radšej zostať maloobchodníkmi alebo predávať len spotrebiteľom v blízkosti svojich obchodov;

36.  ďalej poukazuje na význam prebiehajúceho vyšetrovania odvetvia elektronického obchodu z hľadiska hospodárskej súťaže s cieľom preskúmať okrem iného to, či obmedzenia využívajúce neodôvodnené geografické blokovanie, napríklad diskriminácia na základe IP adresy, poštovej adresy alebo krajiny vydania kreditnej karty, porušujú pravidlá práva Únie v oblasti hospodárskej súťaže; zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť dôveru spotrebiteľov a podnikov zohľadnením výsledkov vyšetrovania odvetvia a posúdením toho, či sú cielené zmeny nariadenia o skupinovej výnimke vrátane článku 4a a článku 4b nevyhnutné, s cieľom obmedziť nežiaduce presmerovanie a územné obmedzenia;

37.  víta návrh Komisie na zvýšenie prenosnosti a interoperability s cieľom stimulovať voľný pohyb legálne nadobudnutého a sprístupneného obsahu alebo služieb ako prvý krok smerom k ukončeniu neodôvodneného geografického blokovania, ako aj smerom k dostupnosti a cezhraničnej funkčnosti registrácií; zdôrazňuje, že neexistuje rozpor medzi zásadou teritoriality a opatreniami na odstránenie prekážok prenosnosti obsahu;

38.  varuje pred nekontrolovaným vydávaním záväzných celoeurópskych licencií, keďže by to mohlo viesť k zníženiu dostupného obsahu pre používateľov; zdôrazňuje, že vzhľadom na význam územných licencií v EÚ predstavuje zásada teritoriality zásadný prvok systému autorských práv;

2.4.Lepší prístup k digitálnemu obsahu – moderný, európskejší rámec pre autorské práva

39.  víta záväzok Komisie modernizovať súčasný rámec upravujúci autorské právo s cieľom prispôsobiť ho digitálnemu veku; zdôrazňuje, že akákoľvek zmena by mala byť cielená a zameraná nielen na spravodlivé a primerané odmeňovanie tvorcov a iných držiteľov práv, hospodársky rast, konkurencieschopnosť a lepšie spotrebiteľské skúsenosti, ale aj na potrebu zabezpečenia ochrany základných práv;

40.  zdôrazňuje, že zárobkové činnosti alebo obchodné modely založené na porušovaní autorského práva, sú vážnou hrozbou pre fungovanie jednotného digitálneho trhu;

41.  vyjadruje presvedčenie, že reforma by mala zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi všetkými zainteresovanými záujmami; upozorňuje, že kreatívny priemysel má svoje špecifiká a čelí odlišným výzvam vyplývajúcim hlavne z rôznych typov obsahu a kreatívnych diel a z použitých obchodných modelov; keďže v štúdii s názvom Teritorialita a jej vplyv na financovanie audiovizuálnych diel (Territoriality and its impact on the financing of audiovisual works) sa zdôrazňuje dôležitá úloha územných licencií vzhľadom na refinancovanie európskych filmov; vyzýva preto Komisiu, aby lepšie identifikovala a zohľadnila tieto špecifiká;

42.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli v akejkoľvek reforme smernice o autorskom práve zohľadnené výsledky ex-post hodnotenia vplyvu a uznesenie Európskeho parlamentu z 9. júla 2015 o smernici 2001/29/ES a aby bola akákoľvek reforma založená na pevných dôkazoch vrátane posúdenia možného vplyvu akýchkoľvek zmien na rast a pracovné miesta, kultúrnu rozmanitosť a najmä na výrobu, financovanie a distribúciu audiovizuálnych diel;

43.  zdôrazňuje, že cielené výnimky a obmedzenia vzťahujúce sa na autorské právo majú zásadnú úlohu v tom, že prispievajú k hospodárskemu rastu, inováciám a tvorbe pracovných miest, podporujú budúcu tvorivosť a zlepšujú inovatívnosť a tvorivú a kultúrnu rozmanitosť v Európe; pripomína podporu Európskeho parlamentu pre preskúmanie uplatňovania minimálnych noriem v rámci výnimiek z autorského práva a jeho obmedzení a riadne uplatňovanie týchto výnimiek a obmedzení stanovených v smernici 2001/29/ES;

44.  zdôrazňuje, že prístup k výnimkám z autorského práva a jeho obmedzeniam by mal byť vyvážený, cielený a formátovo neutrálny a mal by sa zakladať len na preukázaných potrebách a nemal by mať vplyv na kultúrnu rozmanitosť Európy, jej financovanie a spravodlivé odmeňovanie autorov;

45.  zdôrazňuje, že kým využívanie analýzy textu a údajov si vyžaduje väčšiu právnu istotu, ktorá výskumným pracovníkom a vzdelávacím inštitúciám umožní vo väčšej miere využívať materiál chránený autorským právom, a to aj v rámci rôznych štátov, každá výnimka platná v celej Európe týkajúca sa analýzy textu a údajov by sa mala uplatňovať iba vtedy, keď má používateľ zákonný prístup, a mala by sa vypracovať po porade so všetkými zainteresovanými stranami po posúdení vplyvu založenom na dôkazoch;

46.  zdôrazňuje, že je dôležité posilniť zrozumiteľnosť a transparentnosť systému autorského práva, najmä so zreteľom na obsah vytvorený používateľmi a na poplatky za kopírovanie na súkromné účely v tých členských štátoch, ktoré sa rozhodnú ich uplatňovať; v tejto súvislosti poznamenáva, že občania by mali byť informovaní o skutočnej výške poplatku spojeného s autorským právom, jeho účele a ako bude použitý;

2.5.Zníženie záťaže a prekážok týkajúcich sa DPH pri predaji cez hranice

47.  domnieva sa, že pri náležitom zohľadnení vnútroštátnych právomocí je potrebná lepšia koordinácia v oblasti zdaňovania s cieľom zabraňovať deformáciám trhu, daňovým únikom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a vytvoriť skutočný európsky jednotný digitálny trh, čo si okrem iného vyžaduje vytvorenie celoeurópskeho spoločného konsolidovaného základu dane z príjmov právnických osôb;

48.  domnieva sa, že v záujme zníženia nákladov na dodržiavanie predpisov v prípade malých a inovačných podnikov pôsobiacich v celej Európe je mimoriadne dôležité vytvoriť zjednodušený, jednotný a konzistentný systém DPH na internete; víta zavedenie malého režimu jedného kontaktného miesta pre DPH, čo predstavuje krok smerom k ukončeniu dočasného režimu EÚ v oblasti DPH; vyjadruje však znepokojenie, že neexistencia prahovej hodnoty komplikuje určitým MSP snahy o dodržiavanie súčasného režimu; vyzýva preto Komisiu, aby preskúmala tento režim a urobila ho ústretovejším voči podnikateľom;

49.  žiada tiež, aby sa pre podobné tovary a služby plne rešpektovala zásada daňovej neutrality bez ohľadu na to, či sú digitálne alebo fyzické; vyzýva Komisiu, aby v súlade s prijatými záväzkami čo najskôr predložila návrh umožňujúci členským štátom znížiť sadzby DPH pre tlač, elektronickú vydavateľskú činnosť, elektronické knihy a publikácie online s cieľom vyhnúť sa diskriminácii na jednotnom trhu;

50.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi daňovými orgánmi a zainteresovanými stranami s cieľom vypracovať vhodné riešenia v oblasti platenia daní v hospodárstve spoločného využívania zdrojov;

51.  víta prijatie revízie smernice o platobných službách; zdôrazňuje, že ak má Únia rozšíriť celoeurópske elektronické obchodovanie, je potrebné bezodkladne na úrovni celej EÚ zaviesť okamžité platby prostredníctvom internetu alebo mobilného telefónu na základe spoločných noriem a musí sa urýchlene dosiahnuť primerané vykonávanie revidovanej smernice o platobných službách;

3.VYTVORENIE VHODNÝCH A ROVNAKÝCH PODMIENOK PRE MODERNÉ DIGITÁLNE SIETE A INOVATÍVNE SLUŽBY

3.1.Prijatie účelných pravidiel v oblasti telekomunikácií

52.  zdôrazňuje, že súkromné investície do rýchlych a ultrarýchlych komunikačných sietí sú predpokladom akéhokoľvek digitálneho pokroku, pričom tento pokrok musí byť stimulovaný stabilným regulačným rámcom EÚ, ktorý umožňuje investovať všetkým účastníkom, a to aj vo vidieckych a odľahlých oblastiach; domnieva sa, že posilnená hospodárska súťaž sa spája s vyššou úrovňou investícií do infraštruktúry, inováciami, väčšou možnosťou výberu a nižšími cenami pre spotrebiteľov a podniky; domnieva sa, že existuje málo dôkazov o spojitosti medzi zlučovaním operátorov a zvýšenými investíciami a výstupmi do sietí; domnieva sa, že túto skutočnosť treba starostlivo posúdiť a presadzovať pravidlá hospodárskej súťaže s cieľom zabrániť nadmernej koncentrácii trhu, vytváraniu oligopolov na európskej úrovni a negatívnemu vplyvu na spotrebiteľov;

53.  zdôrazňuje význam úspešného vykonávania EFSI v záujme maximalizovania investícií zameraním sa na projekty s rizikovejším profilom, stimuláciou hospodárskeho oživenia, podporou rastu a poskytovaním stimulov na súkromné investície vrátane mikroúverov a rizikového kapitálu na podporu financovania inovatívnych podnikov na rôznych stupňoch vývoja; v prípadoch zlyhania trhu zdôrazňuje, význam plného využívania verejných prostriedkov dostupných pre digitálne investície, zabezpečenia synergického účinku medzi programami EÚ, ako sú Horizont 2020, Nástroj na prepojenie Európy, ďalšie príslušné štrukturálne fondy a iné nástroje vrátane komunitných projektov a štátnej pomoci, v súlade s usmerneniami pre štátnu pomoc, okrem iného s cieľom podporiť verejné siete WLAN vo väčších a menších obciach, keďže sa ukázalo, že je to nevyhnutným predpokladom pre regionálnu, sociálnu a kultúrnu integráciu, ako aj vzdelávanie;

54.  pripomína členským štátom ich záväzok dosiahnuť do roku 2020 celoplošné zavedenie cieľových rýchlostí aspoň 30 Mb/s; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila, či je súčasná stratégia širokopásmového pripojenia pre mobilné a pevné siete vrátane jej cieľov nadčasová a či spĺňa podmienky pre rýchle pripojenie pre všetkých s cieľom zabrániť digitálnej priepasti pre potreby hospodárstva založeného na údajoch a pre rýchle zavedenie 5G a ultrarýchleho širokopásmového pripojenia;

55.  zdôrazňuje, že rozvoj digitálnych služieb vrátane tzv. služieb over-the-top zvýšil dopyt a hospodársku súťaž v prospech spotrebiteľov, ako aj potrebu investícií do digitálnej infraštruktúry, zdôrazňuje, že modernizácia telekomunikačného rámca by nemala viesť k zbytočnej regulačnej záťaži, ale mala by zaručiť nediskriminačný prístup k sieťam a zavádzať nadčasové riešenia, ktoré tam, kde je to možné, vychádzajú z podobných pravidiel pre podobné služby podporujúce inovácie a spravodlivú hospodársku súťaž, a mala by zaručovať ochranu spotrebiteľov;

56.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby boli práva koncových používateľov stanovené telekomunikačným rámcom koherentné, primerané a nadčasové a po prijatí balíka „prepojeného kontinentu“ zahŕňali ľahšiu zmenu a transparentnosť zmlúv pre koncových používateľov; víta nadchádzajúcu revíziu smernice o univerzálnych službách popri revízii telekomunikačného rámca, ktorou sa zaručí účinnosť požiadaviek na prístup k vysokorýchlostnému širokopásmovému internetu, s cieľom znížiť digitálnu priepasť a preskúmať dostupnosť služby čísla 112;

57.  zdôrazňuje, že európsky jednotný digitálny trh by mal koncovým spotrebiteľom každodenný život uľahčovať; vyzýva preto Komisiu, aby vyriešila problém cezhraničného prenosu telefónnych hovorov, aby sa spotrebiteľom umožnilo telefonovať neprerušovane pri prekračovaní hraníc v Únii;

58.  víta rôzne prebiehajúce konzultácie, ktoré nedávno spustilo GR CNECT v oblasti digitálnej agendy pre Európu, najmä v oblastiach revízie telekomunikačných pravidiel EÚ, potreby rýchlosti a kvality internetu po roku 2020, a online platforiem, cloudových a dátových služieb, zodpovednosti sprostredkovateľov a hospodárstva spoločného využívania zdrojov, naliehavo však žiada Komisiu, aby zaistila konzistentnosť medzi všetkými týmito súbežnými iniciatívami;

59.  zdôrazňuje, že rádiové frekvenčné spektrum je kriticky dôležitým zdrojom pre vnútorný trh s mobilnou, bezdrôtovou širokopásmovou komunikáciou, ako aj pre vysielanie, a je zásadne dôležité pre budúcu konkurencieschopnosť Európskej únie; vyzýva predovšetkým na harmonizovaný, hospodársku súťaž podporujúci rámec na alokáciu frekvenčného spektra a jeho účinné riadenie, aby sa zabránilo prieťahom pri jeho alokácii, a na rovnaké podmienky pre všetkých účastníkov trhu a vo svetle Lamyho správy(41) na dlhodobú stratégiu pre budúce použitia rôznych frekvenčných pásiem, ktoré sú potrebné najmä na uvedenie 5G internetu do používania;

60.  zdôrazňuje, že včasné vykonávanie a jednotné a transparentné presadzovanie telekomunikačných pravidiel v členských štátoch EÚ, ako je balíček „prepojený kontinent“, je zásadným pilierom pre vytvorenie jednotného digitálneho trhu, pre zabezpečenie prísneho uplatňovania zásady neutrality siete a, najmä v súvislosti s včasným komplexným prehodnotením, pre zrušenie roamingových poplatkov pre všetkých európskych spotrebiteľov do 15. júna 2017;

61.  vyzýva Komisiu, aby v záujme ďalšej integrácie jednotného digitálneho trhu zabezpečila zavedenie účinnejšieho inštitucionálneho rámca posilnením úlohy, kapacity a rozhodnutí orgánu BEREC s cieľom dosiahnuť jednotné uplatňovanie regulačného rámca, zabezpečiť dohľad na rozvojom jednotného trhu a riešiť cezhraničné spory; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť finančné a ľudské zdroje a tomu primerane ďalej zlepšiť štruktúru riadenia BEREC;

3.2.Mediálny rámec pre 21. storočie

62.  zdôrazňuje duálny charakter audiovizuálnych médií ako sociálneho, kultúrneho a hospodárskeho kapitálu; poznamenáva, že potreba budúcej regulácie médií na európskej úrovni vyplývala z potreby zabezpečiť a podporovať rozmanitosť audiovizuálnych médií a stanoviť prísne normy pre ochranu neplnoletých osôb a spotrebiteľov, spravodlivé podmienky hospodárskej súťaže a zabezpečiť viac flexibility, pokiaľ ide o kvantitatívne a komerčné pravidlá v oblasti komunikácie;

63.  zdôrazňuje, že uplatňovanie zásady krajiny pôvodu zakotvenej v smernici AVMS je na ceste k spoločnému trhu so službami nevyhnutným predpokladom pre cezhraničné poskytovanie audiovizuálneho obsahu; zdôrazňuje zároveň, že uplatňovanie tejto zásady nebráni dosahovaniu cieľov v sociálnej a kultúrnej oblasti a nevylučuje sa tým potreba prispôsobiť aj iné právne predpisy Únie, než je smernica AVMS, zdôrazňuje, že v záujme zamedzenia svojvoľnému výberu jurisdikcie (forum shopping), by sa mala krajina pôvodu zisku z reklamy, jazyk služby a verejnosť, ktorú má reklama a obsah osloviť, považovať za súčasť kritérií na určenie alebo namietanie „krajiny pôvodu“ audiovizuálnej mediálnej služby;

64.  domnieva sa, že každý, vrátane poskytovateľov online audiovizuálnych mediálnych platforiem a užívateľských rozhraní, by mal podliehať smernici AVMS, pokiaľ ide o audiovizuálne mediálne služby; zdôrazňuje význam pravidiel zameraných na zlepšenie vyhľadávania legálneho obsahu a informácií s cieľom posilniť slobodu médií, pluralizmus a nezávislý výskum a zaručiť dodržiavanie zásady nediskriminácie zabezpečujúcej jazykovú a kultúrnu rozmanitosť; zdôrazňuje, že na realizovanie možnosti nájdenia audiovizuálneho obsahu vo verejnom záujme, môžu členské štáty zaviesť osobitné pravidlá, ktorých cieľom je zachovať kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a rôznorodosť informácií, názorov a médií, zaručiť ochranu detí, mladých ľudí a menšín a ochranu spotrebiteľov vo všeobecnosti; vyzýva na prijatie opatrení na zabezpečenie dostupnosti audiovizuálnych mediálnych služieb pre zraniteľné skupiny ľudí; vyzýva Komisiu, aby podporila zákonnú ponuku audiovizuálneho mediálneho obsahu uprednostňovaním nezávislých európskych diel;

65.  nalieha na Komisiu, aby zohľadnila meniace sa návyky sledovania a nové spôsoby prístupu k audiovizuálnemu obsahu, a to zosúladením lineárnych a nelineárnych služieb a stanovením spoločných minimálnych požiadaviek na európskej úrovni pre všetky audiovizuálne mediálne služby, s cieľom zabezpečiť ich dôsledné uplatňovanie, okrem prípadov, keď je takýto obsah nevyhnutným ukončením iného než audiovizuálneho obsahu alebo audiovizuálnych služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ďalej rozvíjali pojem „mediálna služba“ vymedzený v článku 1 smernice AVMS takým spôsobom, aby sa pri zachovaní primeranej flexibility v rozhodovaní členských štátov viac zohľadnil možný sociálno-politický dosah služieb a jeho osobitné prvky, a to najmä ich význam z hľadiska formovania mienky a jej rozmanitosti, ako aj otázka redakčnej zodpovednosti;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rovnako vykonávali a efektívne uplatňovali zákaz akejkoľvek audiovizuálnej mediálnej služby v EÚ, ktorou sa porušuje ľudská dôstojnosť a podnecuje k nenávisti či rasizmu;

67.  zdôrazňuje, že prispôsobenie smernice AVMS by malo znížiť reguláciu a posilniť spoločnú reguláciu a samoreguláciu vyvážením pomeru práv a povinností vysielateľov s právami a povinnosťami iných účastníkov trhu, a to prostredníctvom horizontálneho a prierezového regulačného prístupu k médiám; domnieva sa, že je potrebné uprednostniť zásadu jasnej rozpoznateľnosti a rozlišovania medzi reklamou a obsahom programu pred zásadou oddeľovania reklamy a obsahu programu, naprieč všetkými formami médií; vyzýva Komisiu, aby preskúmala, do akej miery je zachovanie bodu 6.7 oznámenia Komisie o uplatňovaní pravidiel štátnej podpory na verejnoprávne vysielanie primerané a relevantné;

68.  domnieva sa, že právna koncepcia upravená v smernici 93/83/EHS, by po ďalšom posúdení mohla zlepšiť cezhraničný prístup k legálnemu online obsahu a službám na jednotnom digitálnom trhu bez spochybnenia zásady zmluvnej slobody, primeranej odmeny autorov a umelcov a územného charakteru výlučných práv;

3.3.Účelné regulačné prostredie pre platformy a sprostredkovateľov

3.3.1.Úloha online platforiem

69.  naliehavo žiada Komisiu, aby preskúmala, či je možné vyriešiť potenciálne problémy spojené s online platformami riadnym a úplným vykonávaním existujúcich právnych predpisov a účinným presadzovaním práva hospodárskej súťaže EÚ, s cieľom zabezpečiť rovnaké podmienky a spravodlivú a účinnú hospodársku súťaž medzi online platformami a zabrániť vytváraniu monopolov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala politiku ústretovú k inováciám, ktorá uľahčí vstup na trh a podporí inovácie; domnieva sa, že prioritami by mali byť transparentnosť, nediskriminácia, uľahčenie prechodu medzi platformami alebo online službami, čím sa spotrebiteľom poskytne výber, prístup k platformám a identifikácia a odstraňovanie prekážok vytvárania a rozvoja platforiem;

70.  konštatuje navyše, že ustanovenia smernice o elektronickom obchode boli následne vylepšené smernicou o nekalých obchodných praktikách, smernicou o právach spotrebiteľov, ako aj inými zložkami spotrebiteľského acquis, a že tieto smernice sa musia riadne presadzovať a uplatňovať voči obchodníkom, ktorí využívajú online platformy, ako aj voči obchodníkom na tradičných trhoch; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so všetkými zainteresovanými subjektmi a Európskym parlamentom zaviedla jasné usmernenia v oblasti možnosti uplatňovania spotrebiteľského acquis na obchodníkov, ktorí využívajú online platformy, a prípadne aby pomáhala orgánom na ochranu spotrebiteľov v členských štátoch s riadnym presadzovaním spotrebiteľského práva;

71.  oceňuje iniciatívu Komisie s cieľom analyzovať úlohu platforiem v digitálnej ekonomike v rámci stratégie jednotného digitálneho trhu, keďže to ovplyvní niekoľko nadchádzajúcich legislatívnych návrhov; domnieva sa, že táto analýza by mala slúžiť na identifikáciu potvrdených a jasne vymedzených problémov v špecifických oblastiach podnikania a možných nedostatkov v oblasti ochrany spotrebiteľa a na rozlišovanie medzi online službami a poskytovateľmi online služieb; zdôrazňuje, že k platformám, ktoré sa zaoberajú kultúrnym tovarom, najmä audiovizuálnym médiám, sa musí pristupovať osobitným spôsobom, ktorý rešpektuje Dohovor UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov;

72.  vyzýva Komisiu, aby v prvom štvrťroku 2016 podala Európskemu parlamentu správu o výsledkoch relevantných konzultácií a zabezpečila jednotný prístup v rámci nadchádzajúcich legislatívnych revízií; varuje pred deformáciami trhu alebo prekážkami vstupu na trh pre online služby zavedením nových povinností pre krížové subvencovanie predovšetkým zastaraných obchodných modelov;

73.  zdôrazňuje, že obmedzená zodpovednosť sprostredkovateľov má zásadný význam z hľadiska ochrany otvorenosti internetu, základných práv, právnej istoty a inovácií; uznáva v tejto súvislosti, že ustanovenia smernice o elektronickom obchode v oblasti zodpovednosti sprostredkovateľa sú nadčasové a technologicky neutrálne;

74.  upozorňuje na skutočnosť, že v záujme využitia obmedzenej zodpovednosti musí poskytovateľ služby informačnej spoločnosti pri získaní skutočnej vedomosti o nezákonnej činnosti alebo podozrení na takúto činnosť konať promptne, s cieľom odstrániť alebo znemožniť prístup k danej informácii; žiada Komisiu, aby zabezpečila jednotné vykonávanie tohto ustanovenia v súlade s Chartou základných práv, aby sa zabránilo akejkoľvek privatizácii presadzovania práva, a aby zaručila prijatie dostatočných a primeraných opatrení proti predaju nelegálneho obsahu a tovaru;

75.  domnieva sa, že vzhľadom na rýchlo sa rozvíjajúce trhy a rozmanitosť platforiem, od neziskových po medzipodnikové platformy (B2B), ktoré zahŕňajú rôzne služby, sektory a širokú škálu účastníkov, neexistuje jasné vymedzenie platforiem a univerzálny prístup by mohol vážne spomaliť inovácie a z hľadiska globálnej konkurencieschopnosti znevýhodniť európske spoločnosti;

76.  domnieva sa, že príjmy niektorých online sprostredkovateľov a online platforiem pochádzajú z kultúrnych diel a obsahu, ale o tieto príjmy sa nie vždy delia s ich autormi; vyzýva Komisiu, aby zvážila všetky možnosti založené na dôkazoch, v záujme každého prípadu netransparentnosti a prevodu hodnoty z obsahu do služieb, čo umožní, aby autori, umelci a držitelia práv boli spravodlivo odmeňovaní za používanie svojich diel na internete bez toho, aby sa tým obmedzili inovácie;

3.3.2.Nové možnosti, ktoré ponúka hospodárstvo spoločného využívania zdrojov

77.  víta silnejšiu hospodársku súťaž a lepšie možnosti výberu pre spotrebiteľa vyplývajúce z hospodárstva spoločného využívania zdrojov, ako aj príležitosti na vytváranie pracovných miest, hospodársky rast, konkurencieschopnosť, inkluzívnejší trh práce a posilnenie obehového hospodárstva EÚ prostredníctvom efektívnejšieho využívania zdrojov, zručností a iných aktív; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili ďalší rozvoj hospodárstva spoločného využívania zdrojov identifikovaním umelých prekážok a príslušných právnych predpisov, ktoré bránia jeho rastu;

78.  vyzýva Komisiu, aby v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov analyzovala, ako nájsť rovnováhu medzi posilnením postavenia spotrebiteľov a ich ochranou, a aby v prípade, ak je potrebné objasnenie, zabezpečila primeranosť spotrebiteľského právneho rámca v oblasti digitálnych technológií, a to aj v prípadoch možného zneužívania, a aby tiež určila, v ktorých prípadoch sú dostatočné alebo účinnejšie následné nápravné opatrenia;

79.  poznamenáva, že je vo vlastnom záujme spoločností, ktoré využívajú tieto nové obchodné modely založené na dobrej povesti a dôvere, aby prijímali opatrenia na odrádzanie od nezákonnej činnosti pri poskytovaní nových prvkov na ochranu spotrebiteľov;

80.  žiada Komisiu, aby vytvorila skupinu zainteresovaných strán poverenú presadzovaním najlepších postupov v hospodárstve spoločného využívania zdrojov;

81.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účinnosť politiky zamestnanosti a sociálnej politiky z hľadiska digitálnych inovácií, podnikania a rastu hospodárstva spoločného využívania zdrojov a jeho potenciálu pre flexibilnejšie formy zamestnania, a to identifikovaním nových foriem zamestnania a posúdením potreby modernizácie právnych predpisov v sociálnej oblasti a v oblasti zamestnávania tak, aby existujúce práva zamestnancov a systémy sociálneho zabezpečenia mohli byť v digitálnom svete zachované; zdôrazňuje, že poskytovanie sociálneho zabezpečenia patrí do právomoci členského štátu; žiada Komisiu, aby identifikovala a uľahčila výmenu najlepších postupov v EÚ v týchto oblastiach a na medzinárodnej úrovni;

3.3.3.Boj proti nezákonnému obsahu na internete

82.  vyzýva Komisiu, aby pokračovala v práci na politikách a právnom rámci na boj proti nezákonnému obsahu a materiálom na internete vrátane nenávistných prejavov, ktoré budú v plnej miere v súlade so základnými právami stanovenými v Charte základných práv Európskej únie, najmä s právom na slobodu prejavu a právom na informácie, existujúcimi právnymi predpismi EÚ a členských štátov, ako aj zásadami nevyhnutnosti, proporcionality, riadneho súdneho procesu a právneho štátu; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné:

   zabezpečiť konzistentné a účinné nástroje na presadzovanie práva pre európske a vnútroštátne policajné orgány a orgány presadzovania práva;
   poskytnúť jasné usmernenia, pokiaľ ide o boj proti nezákonnému obsahu na internete vrátane nenávistných prejavov;
   podporovať verejno-súkromné partnerstvá a dialóg medzi verejnými a súkromnými subjektmi v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ;
   objasniť úlohu sprostredkovateľov a online platforiem v súlade s Chartou základných práv Európskej únie;
   zabezpečiť, aby vytvorenie jednotky pre nahlasovanie internetového obsahu v rámci Europolu malo vhodný právny základ pre aktivity, ktoré jednotka bude vykonávať;
   zabezpečiť osobitné opatrenia na boj proti sexuálnemu zneužívaniu detí na internete a účinnú spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami s cieľom zaručiť práva a ochranu detí na internete a podporovať iniciatívy, ktorých cieľom je vytvoriť bezpečný internet pre deti, ako aj
   spolupracovať s príslušnými zainteresovanými stranami pri podporovaní vzdelávacích a osvetových kampaní;

83.  víta akčný plán Komisie na modernizáciu uplatňovania práv duševného vlastníctva online, pokiaľ ide o ich porušovanie na komerčnej úrovni; domnieva sa, že presadzovanie autorského práva stanovené v smernici 2004/48/ES je mimoriadne dôležité a že autorské právo a s ním súvisiace práva sú účinné len do tej miery, do akej sú účinné opatrenia na ich presadzovanie a ochranu;

84.  zdôrazňuje, že EÚ čelí značnému počtu prípadov porušenia práv duševného vlastníctva; zdôrazňuje úlohu Európskeho strediska pre sledovanie porušovania práv duševného vlastníctva pri poskytovaní spoľahlivých údajov a objektívnej analýzy dôsledkov porušovania práv pre hospodárske subjekty; vyzýva na prijatie účinného, udržateľného, primeraného a modernizovaného prístupu k presadzovaniu, vykonávaniu a ochrane práv duševného vlastníctva online, najmä pokiaľ ide o porušovanie práv na komerčnej úrovni;

85.  poznamenáva, že porušovanie autorského práva môže byť v niektorých prípadoch dôsledkom toho, že je ťažké nájsť legálne dostupný želaný obsah; žiada preto vytvorenie širšej škály používateľsky jednoduchých legálnych ponúk a ich verejnú propagáciu;

86.  víta prístup zameraný na sledovanie toku peňazí a nabáda účastníkov dodávateľského reťazca, aby prijali koordinované a primerané opatrenia na boj proti porušovaniu práv duševného vlastníctva na komerčnej úrovni na základe praxe dobrovoľných dohôd; zdôrazňuje, že Komisia by spolu s členskými štátmi mala podporovať informovanosť a náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci a mala by nabádať na výmenu informácií a najlepších postupov, ako aj na posilnenú spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom; trvá na tom, aby boli všetky opatrenia odôvodnené, koordinované a primerané a aby pre poškodené strany zahŕňali možnosť uplatniť účinné a ľahko použiteľné prostriedky nápravy; domnieva sa, že je potrebné zvyšovať informovanosť spotrebiteľov o dôsledkoch porušovania autorského práva a s ním súvisiacich práv;

3.4.Posilňovanie dôvery a bezpečnosti v oblasti digitálnych sietí, odvetví, služieb a infraštruktúr a nakladanie s osobnými údajmi

87.  domnieva sa, že zabezpečenie dôvery v digitálne služby, dátové technológie, systémy informačných technológií a platobné systémy, kritickú infraštruktúru a online siete a posilňovanie ich bezpečnosti si vyžaduje zvýšené zdroje, ako aj spoluprácu medzi európskym odvetvím kybernetickej bezpečnosti, verejným a súkromným sektorom, najmä prostredníctvom spolupráce v oblasti výskumu vrátane programu Horizont 2020, ako aj verejno-súkromnými partnerstvami; podporuje výmenu najlepších postupov členských štátov v rámci verejno-súkromných partnerstiev v tejto oblasti;

88.  žiada, aby sa vyvinulo úsilie na zlepšenie odolnosti voči kybernetickým útokom s výraznejšou úlohou pre ENISA, najmä s cieľom zvýšiť informovanosť o rizikách a znalosť základných bezpečnostných procesov medzi používateľmi, najmä MSP, v záujme zabezpečenia základnej úrovne zabezpečenia pre podniky, ako sú šifrovanie údajov a komunikácie bez medzifáz (end-to-end encryption) a aktualizácie softvéru, a aby sa podporovalo využívanie koncepcie zabudovaných bezpečnostných prvkov (security-by-design);

89.  domnieva sa, že poskytovatelia softvéru by mali lepšie propagovať bezpečnostné výhody slobodného softvéru a aktualizácií softvéru pre používateľov; vyzýva Komisiu, aby preskúmala celoeurópsky koordinovaný program odhaľovania zraniteľných miest (coordinated vulnerability disclosure programme) vrátane nápravy už známych zraniteľných miest softvéru, ako prostriedku proti zneužívaniu týchto miest a porušovaniu bezpečnosti a ochrany osobných údajov;

90.  domnieva sa, že je potrebné urýchlene prijať účinnú smernicu o NIS, aby sa zabezpečil koordinovaný prístup EÚ v oblasti kybernetickej bezpečnosti; domnieva sa, že vyššia úroveň spolupráce medzi členskými štátmi a príslušnými inštitúciami a orgánmi v EÚ a výmena najlepších postupov sú nevyhnutným predpokladom ďalšej digitalizácie tohto odvetvia, pričom je potrebné zaistiť ochranu základných práv, najmä v oblasti ochrany údajov;

91.  zdôrazňuje skutočnosť, že rýchlo rastúci počet útokov na siete a prípadov počítačovej kriminality si žiada harmonizovanú reakciu EÚ a jej členských štátov s cieľom zabezpečiť vysokú úroveň bezpečnosti siete a informácií; vyjadruje presvedčenie, že zaistenie bezpečnosti na internete zahŕňa ochranu sietí a kritickej infraštruktúry, zabezpečenie schopnosti agentúr na presadzovanie práva bojovať proti trestnej činnosti vrátane terorizmu, násilnej radikalizácie, sexuálneho využívania a zneužívania detí na internete, a tiež využívanie údajov nevyhnutne potrebných na boj proti trestnej činnosti na internete a mimo neho; zdôrazňuje, že takto vymedzená bezpečnosť je spolu s ochranou základných práv v kyberpriestore potrebná na posilnenie dôvery v digitálne služby, a preto je nutným základom pre vytvorenie konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu;

92.  pripomína, že nástroje ako šifrovanie sú užitočné pre občanov aj podniky ako nástroje na zabezpečenie súkromia a aspoň základnej úrovne komunikačnej bezpečnosti; odsudzuje skutočnosť, že ich možno využiť aj na trestnú činnosť;

93.  víta Európske centrum boja proti počítačovej kriminalite (EC3) v rámci Europolu, ktoré prispieva k rýchlejším reakciám v prípade kybernetických útokov; žiada legislatívny návrh na posilnenie mandátu EC3 a žiada urýchlenú transpozíciu smernice 2013/40/EÚ z 12. augusta 2013 o útokoch na informačné systémy;

94.  konštatuje, že odhalenia hromadného elektronického sledovania poukazujú na potrebu opätovného získania dôvery občanov v dôvernosť a bezpečnosť digitálnych služieb, a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu prísneho dodržiavania existujúcich právnych predpisov v oblasti ochrany osobných údajov a základných práv pri spracúvaní osobných údajov na komerčné účely alebo na účely presadzovania práva; v tej súvislosti pripomína dôležitosť existujúcich nástrojov, napríklad zmlúv o vzájomnej právnej pomoci, ktoré sú v súlade so zásadami právneho štátu a znižujú riziko nenáležitého prístupu k údajom, ktoré sú uložené na cudzom území;

95.  pripomína, že podľa článku 15 ods. 1 smernice o elektronickom obchode: (2000/31/ES) „Členské štáty neuložia poskytovateľom služieb prenosu, ukladania a hostingu všeobecnú povinnosť monitorovať informácie, ktoré prenášajú alebo ktoré uložili, ani všeobecnú povinnosť aktívne zisťovať skutočnosti alebo okolnosti, ktoré by naznačovali, že ide o nezákonnú činnosť.“; predovšetkým pripomína, že Súdny dvor Európskej únie rozsudkami C-360/10 a C-70/10 zamietol opatrenia „aktívneho monitorovania“ takmer všetkých používateľov dotknutých služieb (v jednom prípade poskytovateľov prístupu k internetu a v druhom prípade sociálnej siete) a spresnil, že akýkoľvek príkaz, ktorým by sa poskytovateľovi hostingových služieb ukladala povinnosť všeobecného monitorovania, sa zakazuje;

4.MAXIMALIZÁCIA RASTOVÉHO POTENCIÁLU DIGITÁLNEHO HOSPODÁRSTVA

96.  domnieva sa, že s ohľadom na zásadný význam európskeho priemyslu a oveľa rýchlejší rast digitálneho hospodárstva v porovnaní so zvyškom hospodárstva má digitálna transformácia odvetví zásadný význam pre konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva a jeho energetickú transformáciu, ale môže byť úspešná iba vtedy, ak európske spoločnosti pochopia jej význam z hľadiska zvýšenia efektívnosti a prístupu k nevyužitému potenciálu, čo umožní integrovanejšie a prepojené hodnotové reťazce schopné reagovať rýchlo a pružne na požiadavky spotrebiteľov;

97.  vyzýva Komisiu, aby urýchlene vypracovala plán digitálnej transformácie zahŕňajúci modernizáciu právnych predpisov a využitie príslušných nástrojov na investovanie do VaV a infraštruktúry, s cieľom podporiť digitalizáciu odvetvia vo všetkých oblastiach, ako sú výroba, energetika, doprava a maloobchod, a to podporením prijatia digitálnych technológií a koncovej prepojenosti v hodnotových reťazcoch, ako aj inovatívnych služieb a obchodných modelov;

98.  domnieva sa, že regulačný rámec by mal umožniť odvetviam prijímať a predvídať tieto zmeny, čo by prispelo k tvorbe pracovných miest, rastu a regionálnej konvergencii;

99.  žiada zároveň, aby sa venovala osobitná pozornosť malým a stredným podnikom, predovšetkým prípadnému preskúmaniu iniciatívy „Small Business Act“, keďže ich digitálna transformácia je nevyhnutná z hľadiska konkurencieschopnosti a vytvárania pracovných miest v hospodárstve a užšej spolupráce medzi podnikmi a začínajúcimi podnikmi, ktorá by mohla viesť k udržateľnejšiemu a konkurencieschopnejšiemu modelu a vzniku globálnych lídrov;

100.  opätovne zdôrazňuje význam európskych satelitných navigačných systémov, a to najmä systémov Galileo a Egnos, pre rozvoj jednotného digitálneho trhu, pokiaľ ide o označovanie polohy údajov a časové označovanie pre aplikácie veľkých dát (big data) a internetu vecí;

4.1.Budovanie dátového hospodárstva

101.  domnieva sa, že hospodárstvo založené na údajoch je kľúčom k hospodárskemu rastu; zdôrazňuje príležitosti, ktoré môžu hospodárstvu a spoločnosti poskytnúť nové informačné a komunikačné technológie, napríklad veľké dáta (big data), cloud computing, internet vecí, 3D tlač a iné technológie, najmä ak sa integrujú do iných odvetví, ako sú energetika, doprava a logistika, finančné služby, vzdelávanie, maloobchod, výroba, výskum alebo zdravotnícke a núdzové služby, a ak ich orgány verejnej moci použijú na rozvoj inteligentných miest, lepšie riadenie zdrojov a zlepšenie ochrany životného prostredia; zdôrazňuje predovšetkým príležitosti, ktoré prináša digitalizácia energetického sektoru prostredníctvom inteligentných meračov, inteligentných sietí a dátových stredísk pre efektívnejšiu a flexibilnejšiu výrobu energie; zdôrazňuje význam verejno-súkromných partnerstiev a víta iniciatívy Komisie v tejto súvislosti;

102.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zabezpečiť, aby každý vedecký výskumný projekt, ktorý je aspoň z 50 % financovaný z verejných zdrojov, bol prístupný a bezplatný v digitálnej podobe v primeranom časovom rámci, ktorý nebude ohrozovať hospodárske a sociálne prínosy vrátane využívania vydavateľstiev v tejto súvislosti;

103.  vyzýva Komisiu, aby do marca 2016 spolu so všetkými relevantnými expertmi vrátane výskumných pracovníkov, občianskej spoločnosti a verejného a súkromného sektoru vykonala rozsiahle a transparentné preskúmanie veľkých dát (big data) s cieľom predvídať potreby technológií veľkých dát, ako aj potreby pre výpočtovú infraštruktúru, najmä pokiaľ ide o európske superpočítače, a to vrátane lepších podmienok v rámci neregulačného a existujúceho regulačného rámca pre rast a inovácie v tomto odvetví a v záujme maximalizácie príležitostí a riešenia možných rizík a výziev pri budovaní dôvery napríklad v súvislosti s prístupom k údajom, bezpečnosťou a ochranou údajov;

104.  žiada vypracovanie nadčasového a technologicky neutrálneho európskeho prístupu a ďalšiu integráciu jednotného trhu súvisiacu s internetom vecí a priemyselným internetom s transparentnou stratégiou pre určovanie noriem a interoperabilitu a posilnenie dôvery v tieto technológie prostredníctvom cielených a štandardných opatrení v oblasti bezpečnosti, transparentnosti a súkromia; víta iniciatívu „voľného toku údajov“, ktorá by na základe komplexného posúdenia mala objasniť pravidlá používania, prístupu a vlastníctva údajov, pri zohľadnení obavy z vplyvu požiadaviek na lokalizáciu údajov na fungovanie jednotného trhu, a uľahčiť zmenu poskytovateľov služieb s cieľom zabrániť viazanosti na určitého poskytovateľa a deformácii trhu;

105.  domnieva sa, že vo verejnej správe by sa mal štandardne využívať prístup otvorených údajov; naliehavo vyzýva, aby sa dosiahol pokrok v otázke rozsahu a rýchlosti uvoľňovania informácií ako otvorených údajov, identifikovania kľúčových súborov údajov, ktoré sa majú sprístupniť, v otázke podpory opätovného použitia otvorených údajov v otvorenej forme, ich prínosu pre rozvoj inovatívnych služieb vrátane cezhraničných riešení, transparentnosti a prínosov pre hospodárstvo a spoločnosť;

106.  uznáva rastúce obavy spotrebiteľov v EÚ v súvislosti s používaním a ochranou osobných údajov poskytovateľmi online služieb, keďže majú rozhodujúci význam pri budovaní dôvery spotrebiteľov v digitálne hospodárstvo; zdôrazňuje dôležitú úlohu aktívnych spotrebiteľov pri posilňovaní hospodárskej súťaže; zdôrazňuje tým, aké dôležité je pre spotrebiteľov, aby boli lepšie informovaní o používaní svojich údajov, najmä v prípade služieb poskytovaných výmenou za údaje a ich práva na prenosnosť údajov; naliehavo vyzýva Komisiu, aby objasnila pravidlá v oblasti kontroly prenosnosti údajov v súlade s kľúčovou zásadou, že občania by mali mať kontrolu nad svojimi údajmi;

107.  vyjadruje presvedčenie, že súlad s právnymi predpismi v oblasti ochrany údajov a účinné záruky ochrany súkromia a bezpečnosti v zmysle všeobecného nariadenia o ochrane údajov vrátane osobitných ustanovení týkajúcich sa ochrany detí ako zraniteľných spotrebiteľov, sú rozhodujúce pre zvyšovanie dôvery občanov a spotrebiteľov v odvetvie hospodárstva založené na údajoch; zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť o úlohe údajov a význame výmeny údajov pre spotrebiteľov v súvislosti s ich základnými právami a v rámci hospodárstva a stanoviť pravidlá upravujúce vlastníctvo údajov a kontrolu občanov nad svojimi osobnými údajmi; zdôrazňuje úlohu individuálne zameraných služieb a produktov, ktoré by sa mali pripravovať v súlade s požiadavkami na ochranu údajov; žiada podporu štandardnej ochrany súkromia a ochranu súkromia už v štádiu návrhu, čo by tiež mohlo mať pozitívny vplyv na inovácie a hospodársky rast; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť nediskriminačný prístup k spracúvaniu všetkých údajov; zdôrazňuje, že najmä pre malé a stredné podniky je dôležité uplatňovať prístup založený na riziku, ktorý pomáha odstraňovať zbytočnú administratívnu záťaž a poskytuje právnu istotu, a tiež zabezpečiť demokratický dohľad a nepretržité monitorovanie zo strany verejných orgánov; zdôrazňuje, že osobné údaje potrebujú osobitnú ochranu a uznáva, že zavedenie dodatočných záruk, ako sú pseudonymizácia a anonymizácia, môže zvýšiť ochranu tam, kde sa osobné údaje používajú v aplikáciách veľkých dát a poskytovateľmi online služieb;

108.  konštatuje, že Komisia vo svojom hodnotení smernice o databázach považuje túto smernicu za prekážku pre rozvoj európskeho hospodárstva založeného na údajoch; vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na možnosti politiky zrušila smernicu 96/9/ES;

4.2.Posilňovanie konkurencieschopnosti prostredníctvom interoperability a normalizácie

109.  domnieva sa, že európsky plán normalizácie IKT a revízia rámca interoperability vrátane poverení Komisie pre európske normalizačné organizácie, by mali byť súčasťou európskej digitálnej stratégie na dosiahnutie úspor z rozsahu, úspor v rozpočte a zlepšenia konkurencieschopnosti európskych spoločností a zvýšenie medziodvetvovej a cezhraničnej interoperability tovarov a služieb prostredníctvom rýchlejšieho zadefinovania dobrovoľných, trhovo orientovaných a globálnych noriem otvoreným a konkurencieschopným spôsobom, ktoré dokážu MSP ľahko realizovať; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby procesy štandardizácie zahŕňali všetky príslušné zainteresované strany, pritiahli najlepšie technológie a zabránili riziku vytvárania monopolov alebo uzavretých hodnotových reťazcov, najmä pre MSP a začínajúce podniky, a aby na medzinárodnej úrovni aktívne podporovala európske normy vzhľadom na globálny charakter iniciatív normalizácie IKT;

110.  naliehavo vyzýva Komisiu a Radu, aby zvýšili podiel voľne dostupného a slobodného softvéru a jeho opätovné používanie v rámci orgánov verejnej správy a medzi nimi ako riešenie na zvýšenie interoperability;

111.  konštatuje, že Komisia v súčasnosti konzultuje s príslušnými zainteresovanými subjektmi o zavedení palubnej interoperabilnej, normalizovanej a bezpečnej platformy s otvoreným prístupom, pre možné budúce aplikácie alebo služby, ako to požaduje Európsky parlament v nariadení o systéme eCall; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že táto platforma nebude obmedzovať inovácie, voľnú hospodársku súťaž a možnosť výberu pre spotrebiteľov;

112.  vyzýva Komisiu, s prihliadnutím na rýchlo sa šíriace inovácie v sektore dopravy, aby vypracovala koordinovanú stratégiu o prepojení v tomto sektore a najmä vytvorila regulačný rámec pre prepojené vozidlá s cieľom zabezpečiť interoperabilitu s rôznymi službami, vrátane diagnostiky a údržby na diaľku, v záujme podpory spravodlivej hospodárskej súťaže a uspokojenia naliehavej potreby výrobkov, ktoré sú v súlade s požiadavkami kybernetickej bezpečnosti a ochrany údajov, a aby zároveň zabezpečila fyzickú bezpečnosť pasažierov; je presvedčený, že partnerstvá medzi automobilovým a telekomunikačným odvetvím sú potrebné v záujme zabezpečenia toho, aby sa prepojené vozidlá a infraštruktúra týkajúca sa prepojených vozidiel vyvíjali na základe spoločných noriem v celej Európe;

4.3.Inkluzívna elektronická spoločnosť (e-society)

113.  konštatuje, že internet a IKT majú obrovský vplyv na emancipáciu žien a dievčat; uznáva, že účasť žien v digitálnom sektore EÚ má pozitívny vplyv na európsky HDP; zdôrazňuje výrazný potenciál žien inovátoriek a podnikateliek a úlohu, ktorú môžu zohrávať v digitálnej transformácii; zdôrazňuje potrebu prekonania rodových stereotypov a plne podporuje digitálnu podnikateľskú kultúru pre ženy, ako aj integráciu a zapojenie žien do informačnej spoločnosti;

114.  uznáva potenciál jednotného digitálneho trhu zabezpečiť prístup a účasť pre všetkých občanov vrátane osôb s osobitnými potrebami, starších ľudí, menšín a iných občanov patriacich do zraniteľných skupín, pokiaľ ide o všetky aspekty digitálneho hospodárstva, vrátane produktov a služieb chránených autorskými právami a s nimi súvisiacimi právami, najmä prostredníctvom rozvoja inkluzívnej digitálnej spoločnosti a zabezpečenia toho, aby všetky programy elektronickej verejnej správy boli plne prístupné; je hlboko znepokojený nedostatočným pokrokom, pokiaľ ide o ratifikáciu Marakéšskej zmluvy, a nalieha na je urýchlenú ratifikáciu; nalieha v tejto súvislosti na rýchle prijatie návrhu smernice o dostupnosti webových stránok orgánov verejného sektora;

4.3.1.Digitálne zručnosti a znalosti

115.  poukazuje na skutočnosť, že nesúlad medzi ponukou a dopytom, pokiaľ ide o zručnosti, predstavuje problém z hľadiska rozvoja digitálneho hospodárstva, vytvárania pracovných miest a konkurencieschopnosti Únie a vyzýva Komisiu, aby ako naliehavú prioritu vypracovala stratégiu v oblasti zručností, ktorá tento nedostatok odstráni; vyzýva Komisiu, aby použila rozpočtové prostriedky z iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí na podporu združení (tzv. grassroots movements), ktoré sprostredkúvajú digitálne zručnosti znevýhodneným mladým ľuďom; vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu sprístupňovaním priestorov;

116.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili mediálnu a internetovú gramotnosť pre všetkých občanov EÚ, najmä pre zraniteľné skupiny ľudí, prostredníctvom iniciatív a koordinovaných opatrení a investovania do vytvárania európskych sietí na výučbu mediálnej gramotnosti; zdôrazňuje, že schopnosť samostatne a kriticky používať médiá a nakladať s nadmerným množstvom informácií si vyžaduje celoživotné vzdelávanie zahŕňajúce všetky generácie, ktoré podlieha neustálym zmenám, a že táto schopnosť umožňuje všetkým generáciám osvojiť si primerané a nezávislé nakladanie s nadmerným množstvom informácií; poukazuje na to, že tým, že sa profily pracovných miest a zručností stali komplexnejšími, sa na odbornú prípravu, ako aj na ďalšie vzdelávanie a celoživotné vzdelávanie kladú nové nároky – najmä v oblasti informačných a komunikačných technológií (IKT);

117.  nabáda členské štáty, aby integrovali nadobúdanie digitálnych zručností do školských osnov, zlepšili potrebné technické vybavenie a podporovali spoluprácu medzi univerzitami a technickými vysokými školami s cieľom rozvíjať spoločné osnovy v oblasti elektronického vzdelávania, ktoré sú uznané v systéme ECTS; zdôrazňuje, že osnovy vzdelávania a odbornej prípravy musia byť zamerané na rozvoj kritického myslenia v prístupe k používaniu a dôkladnému pochopeniu nových médií, digitálnych a informačných zariadení a rozhraní, aby ľudia mohli byť aktívnymi používateľmi nových technológií, a nie iba koncovými používateľmi; zdôrazňuje význam náležitej odbornej prípravy učiteľov v oblasti digitálnych zručností, spôsobov efektívnej výučby vrátane úspešnej výučby hravou formou a využívania týchto zručností v procese učenia vo všeobecnosti prostredníctvom zatraktívnenia odborov matematiky, IT a vedy a technológií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili výskum o účinkoch digitálnych médií na duševné schopnosti;

118.  poznamenáva, že sú potrebné verejné a súkromné investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania a nové možnosti ich financovania, aby sa zabezpečilo, že pracovníci, najmä tí menej kvalifikovaní, budú mať správne zručnosti pre digitálne hospodárstvo; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby spolu so súkromným sektorom vyvinuli ľahko dostupné, štandardizované a certifikované školenia online a inovatívne a dostupné programy výučby e-zručností s cieľom sprostredkovať účastníkom určité minimálne množstvo digitálnych zručností; nabáda členské štáty, aby z týchto online kurzov urobili neoddeliteľnú súčasť záruky pre mladých ľudí; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali základ pre vzájomné uznávanie digitálnych zručností a kvalifikácií prostredníctvom vytvorenia európskeho systému certifikácie alebo klasifikácie podľa príkladu spoločného európskeho referenčného rámca pre jazykové vzdelávanie a výučbu; zdôrazňuje, že cezhraničný prístup k obsahu prospieva ku kultúrnej rozmanitosti a mnohojazyčnosti Európy;

119.  víta skutočnosť, že na európskej úrovni bol naštartovaný projekt s názvom Veľká koalícia pre digitálne pracovné miesta, nabáda podniky, aby sa do tohto projektu zapojili a nalieha na Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili aktívnu účasť MSP; víta skutočnosť, že Komisia uvažuje o vytvorení nových systémov ukladania poznatkov pre verejný sektor prostredníctvom certifikovaných cloudových technológií a hĺbkovej analýzy údajov a textu, ktoré sú certifikované a zabezpečené legislatívou v oblasti ochrany údajov; domnieva sa, že používanie takýchto technológií si vyžaduje osobitnú odbornú prípravu v oblasti knihovníctva, archivácie a dokumentácie; navrhuje, aby sa digitálne formy spolupráce a spoločnej komunikácie vyučovali a uplatňovali na základe využívania a vývoja CC-licencií bez ohľadu na štátne a jazykové hranice pri vzdelávaní a v odbornej príprave, ako aj vo verejných výskumných zariadeniach, a aby sa presadzovali pri verejných súťažiach; poukazuje na kľúčovú úlohu duálneho vzdelávania;

120.  poznamenáva, že sú potrebné verejné a súkromné investície do odbornej prípravy a celoživotného vzdelávania, aby sa zabezpečilo, že pracovná sila v EÚ vrátane „digitálnej pracovnej sily“ pracujúcej v neštandardných formách zamestnania bude mať správne zručnosti pre digitálne hospodárstvo; konštatuje, že niektoré členské štáty zaviedli práva, ktoré pracovníkom zaručujú minimálne nároky na platené študijné voľno ako opatrenie na zlepšenie prístupu pracovníkov ku vzdelávaniu a k odbornej príprave;

4.3.2.Elektronická verejná správa

121.  domnieva sa, že rozvoj elektronickej verejnej správy je prioritou pre inovácie, pretože má pákový efekt vo všetkých odvetviach hospodárstva a zvyšuje efektívnosť, interoperabilitu a transparentnosť, znižuje náklady a administratívnu záťaž, umožňuje lepšiu spoluprácu medzi orgánmi verejnej správy a poskytuje lepšie, jednoduchšie a personalizovanejšie služby pre všetkých občanov a podniky vzhľadom na možnosti, ktoré ponúkajú digitálne sociálne inovácie; naliehavo vyzýva Komisiu, aby išla príkladom, pokiaľ ide o oblasť elektronickej verejnej správy, a spolu s členskými štátmi vypracovala ambiciózny a komplexný akčný plán elektronickej verejnej správy; vyjadruje presvedčenie, že tento akčný plán by mal vychádzať z potrieb používateľov a najlepších postupov vrátane kritérií pre pokrok, postupného sektorového prístupu pre uplatňovanie zásady „len raz“ vo verejnej správe, podľa ktorej by sa od občanov a podnikov nemali požadovať informácie už raz poskytnuté verejným orgánom, pričom sa zabezpečí súkromie občanov a vysoká úroveň ochrany údajov v súlade s požiadavkami a zásadami balíka o reforme ochrany údajov EÚ a plne v súlade s Chartou základných práv, ako aj vysokou úrovňou bezpečnosti týkajúcou sa týchto iniciatív; domnieva sa, že by sa ním malo takisto zabezpečiť úplné cezhraničné zavádzanie silného šifrovania elektronickej identifikácie a elektronických podpisov, najmä prostredníctvom rýchleho vykonávania nariadenia eIDAS a zvýšenej dostupnosti online verejných služieb; zdôrazňuje, že je dôležité, aby mali občania a podniky prístup k navzájom prepojeným obchodným registrom;

122.  vyzýva na vytvorenie komplexnej a plne dostupnej jednotnej digitálnej brány, stavajúc na už existujúcich iniciatívach a sieťach, ako jednotného koncového digitálneho procesu pre zriaďovanie a prevádzku podnikov v celej EÚ od online zakladania podnikov cez názvy domén, výmenu informácií o súlade, uznávanie elektronických faktúr, podávanie daňových priznaní, zjednodušený online systém DPH, online informácie o zhode výrobkov, najímanie zdrojov a vysielanie pracovníkov, práva spotrebiteľov, prístup k spotrebiteľským a obchodným sieťam až po oznamovacie postupy a mechanizmy urovnávania sporov;

123.  vyzýva ďalej Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere zabezpečili budovanie jednotných kontaktných miest podľa smernice o službách a aby prijali všetky nevyhnutné opatrenia na zabezpečenie ich efektívneho fungovania a tým uvoľnili ich plný potenciál;

124.  je znepokojený tým, že cloudové infraštruktúry pre výskumných pracovníkov a univerzity sú rozdrobené; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci so všetkými príslušnými zainteresovanými stranami vypracovala akčný plán, ktorý by viedol k vytvoreniu otvoreného a jednotného cloudu pre vedu do konca roka 2016, ktorý by mal plynulo integrovať už existujúce siete, dátové a vysokovýkonné počítačové systémy a služby elektronickej infraštruktúry naprieč vedeckými oblasťami v rámci spoločných politík, noriem a investícií; domnieva sa, že tento cloud by mal slúžiť ako stimul na rozvoj cloudov aj v iných oblastiach, než je veda, na lepšie prepojenie inovačných centier a ekosystémov pre začínajúce podniky a na zlepšenie spolupráce medzi univerzitami a priemyslom pri komerčnom využívaní technológií, v súlade s príslušnými pravidlami v oblasti dôvernosti informácií a na uľahčenie medzinárodnej koordinácie a spolupráce v tejto oblasti;

125.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obnovili svoj záväzok voči cieľom stratégie EÚ 2020 v oblasti výskumu a inovácií, ktoré sú základnými piliermi konkurencieschopného jednotného digitálneho trhu, hospodárskeho rastu a tvorby pracovných miest, prostredníctvom komplexného prístupu k otvorenej vede, otvoreným inováciám, otvoreným údajom a prenosu poznatkov; domnieva sa, že by to malo zahŕňať revidovaný právny rámec pre analýzu textu a údajov na účely vedeckého výskumu, zvýšené využívanie bezplatného a slobodného softvéru, a to najmä vo vzdelávacích zariadeniach a verejnej správe a ľahší prístup malých a stredných podnikov a začínajúcich podnikov k financovaniu v rámci Horizontu 2020 prispôsobenému krátkym inovačným cyklom v odvetví IKT; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam všetkých príslušných iniciatív, od verejno-súkromných partnerstiev a inovačných klastrov po európske technologické a vedecké parky, najmä v menej industrializovaných regiónoch Európy, a akcelerátorov začínajúcich podnikov a spoločných technologických platforiem, ako aj možnosti účinne licenciovať patenty nevyhnutné pre normu, v rámci obmedzení právnych predpisov EÚ o hospodárskej súťaži za spravodlivých, primeraných a nediskriminačných licenčných podmienok, s cieľom zachovať stimuly výskumu a vývoja a normalizácie a podporiť inovácie;

126.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby sa sústredila na uplatňovanie ustanovení v oblasti elektronického obstarávania, ako aj zavedenie jednotného európskeho dokumentu pre obstarávanie (pasu PP) s cieľom uľahčiť celkový hospodársky prínos, a tiež prístup na trh EÚ pre všetky hospodárske subjekty, ktoré spĺňajú všetky kritériá výberu, vylúčenia a vyhodnotenia ponúk; zdôrazňuje povinnosť verejných obstarávateľov uvádzať hlavné dôvody svojich rozhodnutí nerozdeliť zákazky na viacero častí v súlade s existujúcimi právnymi predpismi, aby sa zlepšil prístup inovačných podnikov a MSP na trhy verejného obstarávania;

4.4.Medzinárodný rozmer

127.  zdôrazňuje dôležitosť úplne nezávislej štruktúry správy internetu, aby sa internet zachoval ako transparentný a inkluzívny model multilaterálnej správy založenej na zásade, že internet je jedinečná, otvorená, bezplatná a stabilná platforma; považuje preto za zásadné, aby sa oneskorenie v prechode správcovstva ICAAN využilo na tento účel; je pevne presvedčený, že je potrebné vziať do úvahy globálny rozmer internetu vo všetkých príslušných politikách EÚ a vyzýva ESVČ, aby v plnej miere využila príležitosti, ktoré jej ponúka digitalizácia, pri vytváraní súdržnej vonkajšej politiky, zabezpečila, aby bola EÚ zastúpená v platformách internetovej správy a aby jej hlas zaznieval na globálnych fórach hlasnejšie, a to najmä pri stanovovaní noriem, pri príprave na zavedenie 5G a v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

128.  uznáva globálny charakter dátového hospodárstva; pripomína, že vytvorenie jednotného digitálneho trhu závisí od voľného toku údajov v rámci Európskej únie i mimo nej; žiada preto, aby EÚ a členské štáty v spolupráci s tretími krajinami v súlade s všeobecným nariadením o ochrane údajov a existujúcou judikatúrou EÚ v rámci stratégie pre jednotný digitálny trh vykonávali počas tejto spolupráce opatrenia na zabezpečenie vysokých štandardov ochrany údajov a bezpečných medzinárodných presunov údajov;

o
o   o

129.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 318, 4.12.2015, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 77.
(3) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.
(4) Ú. v. EÚ L 86, 21.3.2014, s. 14.
(5) Ú. v. EÚ L 84, 20.3.2014, s. 72.
(6) Ú. v. EÚ L 348, 20.12.2013, s. 129.
(7) Ú. v. EÚ L 175, 27.6.2013, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ L 165, 18.6.2013, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 95, 15.4.2010, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 81, 21.3.2012, s. 7.
(11) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
(12) Ú. v. EÚ L 337, 18.12.2009, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36.
(14) Ú. v. ES L 201, 31.7.2002, s. 37.
(15) Ú. v. ES L 77, 27.3.1996, s. 20.
(16) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(17) Prijaté texty, P8_TA(2015)0273.
(18) Prijaté texty, P8_TA(2015)0220.
(19) Prijaté texty, P8_TA(2015)0051.
(20) Prijaté texty, P8_TA(2014)0071.
(21) Prijaté texty, P7_TA(2014)0179.
(22) Prijaté texty, P7_TA(2014)0067.
(23) Prijaté texty, P7_TA(2014)0032.
(24) Prijaté texty, P7_TA(2013)0535.
(25) Prijaté texty, P7_TA(2013)0536.
(26) Prijaté texty, P7_TA(2013)0454.
(27) Prijaté texty, P7_TA(2013)0436.
(28) Prijaté texty, P7_TA(2013)0377.
(29) Prijaté texty, P7_TA(2013)0327.
(30) Prijaté texty, P7_TA(2013)0239.
(31) Prijaté texty, P7_TA(2013)0215.
(32) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 2.
(33) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 64.
(34) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 22.
(35) Ú. v. EÚ C 258 E, 7.9.2013, s. 64.
(36) Ú. v. EÚ C 50 E, 21.2.2012, s. 1.
(37) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 33.
(38) Ú. v. EÚ C 81 E, 15.3.2011, s. 45.
(39) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 24.
(40) Eurostat, 2014: http://ec.europa.eu/eurostat/statistics-explained/index.php/Information_society_statistics_at_regional_level#People_who_never_used_the_internet
(41) Správa o výsledkoch činnosti skupiny na vysokej úrovni týkajúcej sa budúceho použitia pásma UHF.

Právne oznámenie