Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2252(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0301/2015

Predkladané texty :

A8-0301/2015

Rozpravy :

PV 11/04/2016 - 16
CRE 11/04/2016 - 16

Hlasovanie :

PV 12/04/2016 - 5.10
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0103

Prijaté texty
PDF 361kWORD 101k
Utorok, 12. apríla 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Výročné správy za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite
P8_TA(2016)0103A8-0301/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 k výročným správam za roky 2012 – 2013 o subsidiarite a proporcionalite (2014/2252(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rady, týkajúce sa plnenia ustanovení článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade dohôd dosiahnutých v prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(4),

–  so zreteľom na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2012 (COM(2013)0566) a na výročnú správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite za rok 2013 (COM(2014)0506),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii zo 4. decembra 2014,

–  so zreteľom na závery konferencie predsedov parlamentov Európskej únie z 21. apríla 2015,

–  so zreteľom na polročné správy konferencie COSAC o vývoji postupov a praxe v Európskej únii, pokiaľ ide o parlamentnú kontrolu, z 27. septembra 2012, 17. mája 2013, 4. októbra 2013, 19. júna 2014, 14. novembra 2014,

–  so zreteľom na záverečnú správu Skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže zo 14. októbra 2014 s názvom Cutting Red Tape in Europe – Legacy and Outlook(5),

–  so zreteľom na články 52 a 132 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre ústavné veci (A8-0301/2015),

A.  keďže v roku 2012 dostala Komisia odôvodnené stanoviská v súvislosti s 83 legislatívnymi návrhmi; keďže v roku 2012 bolo prijatých celkovo 292 predložených dokumentov vrátane tých, ktoré sa nepovažujú za odôvodnené stanoviská;

B.  keďže v roku 2013 dostala Komisia odôvodnené stanoviská v súvislosti s 99 legislatívnymi návrhmi; keďže v roku 2013 bolo celkovo prijatých 313 predložených dokumentov vrátane tých, ktoré sa nepovažujú za odôvodnené stanoviská;

C.  keďže v roku 2012 národné parlamenty vydali 12 odôvodnených stanovísk k návrhu Monti II(6), ktoré predstavujú 19 hlasov (prahová hodnotu je 18), a tak sa prvýkrát uplatnila tzv. žltá karta, čo si vyžaduje, aby inštitúcia, ktorá návrh predložila, návrh i preskúmala a odôvodnila svoje rozhodnutie, pokiaľ ide o to, či sa má návrh zrušiť, pozmeniť alebo ponechať;

D.  keďže Komisia stiahla návrh Monti II, ale uviedla, že sa domnieva, že návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, a že návrh bol stiahnutý vzhľadom na jeho nedostatočnú podporu v Európskom parlamente a Rade ministrov(7);

E.  keďže v roku 2013 národné parlamenty vydali 13 odôvodnených stanovísk k návrhu na zriadenie Európskej prokuratúry(8), ktoré predstavujú 18 hlasov, čo bol dôvod na druhé uplatnenie postupu žltej karty;

F.  keďže Komisia dospela k záveru, že jej návrh je v súlade so zásadou subsidiarity a že stiahnutie alebo zmena návrhu nie sú potrebné; keďže Komisia vyhlásila, že v legislatívnom procese náležite zohľadní odôvodnené stanoviská(9);

G.  keďže viaceré národné parlamenty vyjadrili obavy, pokiaľ ide o prístup Komisie, pretože považovali dôvody a argumenty predložené Komisiou za nedostatočné; keďže Výbor pre právne veci a Výbor pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci Európskeho parlamentu o tejto téme rokovali;

H.  keďže v následných rokovaniach s Radou o Európskom prokurátorovi sa zúžili rozsah a pracovné metódy v porovnaní s pôvodným návrhom, na základe ktorého boli vydané odôvodnené stanoviská;

I.  keďže Komisia je vzhľadom na svoje právo iniciatívy zodpovedná zabezpečiť, aby sa správne rozhodnutia o tom, či a ako navrhnúť opatrenie na úrovni EÚ, prijímali vo včasnej fáze tvorby politík;

J.  keďže Komisia vykonáva revíziu usmernení týkajúcich sa procesu posudzovania vplyvu, ktorá zahŕňa zohľadnenie zásady subsidiarity a proporcionality;

K.  keďže Európsky parlament zriadil vlastné oddelenie posudzovania vplyvu, ktoré vypracovalo 50 počiatočných hodnotení a dve podrobné hodnotenia posúdení vplyvu, ktoré predložila Komisia v roku 2013;

L.  keďže národné parlamenty uviedli, že začlenenie významných a početných delegovaných právomocí sťažuje možnosť účinne vyhodnotiť, či budú konečné pravidlá v súlade so zásadou subsidiarity;

M.  keďže kontrola subsidiarity a proporcionality, ako aj posúdenie vplyvu sa vykonáva iba na začiatku legislatívneho procesu;

1.  konštatuje, že zásady subsidiarity a proporcionality sú hlavnými zásadami Európskej únie;

2.  zdôrazňuje, že využívanie právomocí EÚ by sa malo riadiť zásadami subsidiarity a proporcionality, ako je uvedené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii; víta skutočnosť, že v rokoch 2012 a 2013 inštitúcie EÚ a národné parlamenty dôsledne kontrolovali dodržiavanie týchto dvoch zásad;

3.  víta intenzívnejšiu účasť národných parlamentov na európskom legislatívnom procese v uplynulých rokoch a ich výraznejšie zapojenie do tohto procesu, čo malo za následok zvýšenú informovanosť o zásadách, na ktorých je založená EÚ, vrátane zásad subsidiarity a proporcionality v medziinštitucionálnom kontexte; konštatuje však, že v tejto súvislosti je stále potrebné vyvíjať ďalšie úsilie; navrhuje ako prvý krok, aby Komisia v záujme posilnenia dialógu medzi ňou a národnými parlamentmi každý rok uskutočnila diskusiu s každým národným parlamentom;

4.  okrem toho sa domnieva, že zásady subsidiarity a proporcionality predstavujú východiskový bod pre tvorbu politiky; zdôrazňuje preto, že na začiatku legislatívneho procesu je dôležité posúdiť, či ciele politiky možno lepšie dosiahnuť na európskej úrovni než prostredníctvom vnútroštátnych alebo regionálnych iniciatív;

5.  berie na vedomie význam parlamentov, ich územného vplyvu a blízkosti k občanom a žiada, aby sa v prípade potreby viac zapájali do systému včasného varovania;

6.  konštatuje však, že väčšinu stanovísk národných parlamentov predkladá len niekoľko národných komôr; nabáda ostatné komory, aby sa viac zapájali do európskej diskusie;

7.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby európske inštitúcie dodržiavali zásady subsidiarity a proporcionality zakotvené v článku 5 Zmluvy o Európskej únii a v Protokole č. 2 k Zmluve o fungovaní Európskej únie, ktoré sú všeobecného charakteru a zaväzujú inštitúcie pri výkone právomocí Únie, okrem oblastí, ktoré spadajú do výlučnej právomoci Únie a na ktoré sa zásada subsidiarity neuplatňuje;

8.  zastáva názor, že mechanizmus overovania zásady subsidiarity má veľký význam pre spoluprácu medzi európskymi a vnútroštátnymi inštitúciami;

9.  poznamenáva, že výročné správy Komisie sú trochu povrchné, a vyzýva Komisiu, aby zvážila prípravu podrobnejších správ týkajúcich sa spôsobu, akým sa pri tvorbe politík EÚ dodržiava subsidiarita, a najmä proporcionalita;

10.  berie na vedomie metodiku Komisie vo výročných správach za roky 2012 a 2013, v rámci ktorej sa využívajú štatistické údaje, ktorými sa odôvodnené stanoviská predložené národnými parlamentmi k balíku návrhov klasifikujú ako iba jedno odôvodnené stanovisko, a nie ako odôvodnené stanovisko ku každému z jednotlivých návrhov;

11.  konštatuje, že z celkového hľadiska v porovnaní s rokmi 2010 a 2011 výrazne vzrástol podiel odôvodnených stanovísk ako percentuálny podiel všetkých predložených dokumentov a že v roku 2012 predstavovali odôvodnené stanoviská 25 % z celkového počtu predložených dokumentov, zatiaľ čo v roku 2013 tvorili 30 % dokumentov predložených národnými parlamentmi v rámci postupu stanoveného v protokole č. 2; v tejto súvislosti berie na vedomie konzultácie s národnými parlamentmi v rámci legislatívneho procesu;

12.  poukazuje na to, že v roku 2012 došlo k prvému uplatneniu postupu tzv. žltej karty národnými parlamentmi v súvislosti so zásadou subsidiarity, a to v reakcii na návrh nariadenia Komisie o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby (Monti II); konštatuje, že hoci Komisia dospela k záveru, že zásada subsidiarity porušená nebola, návrh stiahla pre nedostatočnú politickú podporu; poznamenáva, že druhý postup tzv. žltej karty bol spustený v roku 2013 v prípade návrhu Komisie na nariadenie Rady o zriadení Európskej prokuratúry; konštatuje, že Komisia dospela k záveru, že návrh je v súlade so zásadou subsidiarity, a rozhodla sa ho zachovať;

13.  konštatuje, že odôvodnené stanoviská vydané národnými parlamentmi poukazujú na rozdielny výklad zásad subsidiarity a proporcionality; v tejto súvislosti pripomína, že zásada subsidiarity, ako je formulovaná v zmluvách, Únii umožňuje konať v oblastiach, ktoré nepatria do jej výlučnej právomoci, len v takom rozsahu a vtedy, ak ciele zamýšľané touto činnosťou nemôžu členské štáty uspokojivo dosiahnuť na ústrednej úrovni alebo na regionálnej a miestnej úrovni, ale z dôvodov rozsahu alebo účinkov navrhovanej činnosti ich možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie; rovnako pripomína, že podľa zásady proporcionality neprekračuje obsah a forma činnosti Únie rámec toho, čo je nevyhnutné na dosiahnutie cieľa zmlúv; nabáda národné parlamenty, aby sa pri posudzovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality dôsledne riadili znením ZEÚ; dôrazne odporúča, aby sa národné parlamenty a európske inštitúcie zapájali do výmeny názorov a praktických skúseností s kontrolou dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality.

14.  konštatuje, že odôvodnené stanoviská národných parlamentov sa značne líšia, pokiaľ ide o druh argumentov a ich formu; vyjadruje poľutovanie nad absenciou spoločných vzorcov, v dôsledku čoho je ťažšie posúdiť, na základe čoho národné parlamenty zasahujú;

15.  pripomína obavy vyjadrené v predchádzajúcich správach Európskeho parlamentu v súvislosti s prípadmi, keď sa zásade subsidiarity v posúdeniach vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, nevenovala primeraná pozornosť; ďalej pripomína, že na tento problém upozorňovali aj výročné správy výboru pre posudzovanie vplyvu (IAB); poznamenáva, že podľa výboru pre posudzovanie vplyvu viac než 30 % posúdení vplyvu, ktoré výbor preskúmal v rokoch 2012 a 2013, obsahovalo neuspokojivú analýzu zásady subsidiarity; vyjadruje znepokojenie nad tým, že tento počet vzrástol v roku 2014 na 50 %, a naliehavo žiada Komisiu, aby sa pri revízii usmernení, ktoré sa vzťahujú na posúdenia vplyvu, zaoberala touto otázkou a zvrátila tento trend;

16.  konštatuje dôležitosť posúdení vplyvu ako prostriedkov na podporu rozhodovania v legislatívnom procese a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu riadneho preskúmania otázok týkajúcich sa zásad subsidiarity a proporcionality;

17.  zdôrazňuje, že dôkladné posúdenia vplyvu, ktoré podrobne vyhodnocujú dodržiavanie zásady subsidiarity, sú nevyhnutné na zlepšenie dôvery občanov, ktorí zásadu subsidiarity často považujú za kľúčový prvok demokratického procesu; preto zdôrazňuje, že posilnené kontroly subsidiarity by sa mohli považovať za dôležitý nástroj na zníženie tzv. „demokratického deficitu“;

18.  opakovane zdôrazňuje výzvu vyjadrenú v uvedenom uznesení zo 14. septembra 2011, aby sa vnútroštátne posúdenia vplyvu používali ako doplnok k posúdeniam Komisie, ktorých reforma je predmetom súčasných diskusií, s cieľom podporiť navrhované právne predpisy; domnieva sa, že nedávno vytvorené oddelenia Európskeho parlamentu pre posudzovanie vplyvu budú pozitívnym spôsobom dopĺňať činnosť Komisie;

19.  vyjadruje sklamanie nad odpoveďou Komisie národným parlamentom v situáciách, keď sa uplatnili žlté karty; domnieva sa, že je potrebné, aby Komisia komplexne reagovala na akékoľvek obavy národných parlamentov, a to okrem zverejneného stanoviska aj individuálne v rámci dialógu; nazdáva sa, že je tiež potrebné, aby Komisia podrobne vysvetlila svoju pozíciu pred príslušným výborom alebo výbormi Európskeho parlamentu;

20.  zdôrazňuje, že postup žltej karty, ktorý je nástrojom ovplyvňovania procesu rozhodovania v EÚ, by mohol byť účinne posilnený skoršou výmenou informácií o pozíciách národných parlamentov, a preto nabáda národné parlamenty na výmenu názorov o rozsahu a hodnotiacich metódach používaných na posúdenie zhody so zásadami subsidiarity a proporcionality;

21.  domnieva sa, že politický dialóg má stále väčší význam pri zabezpečení dodržiavania zásady subsidiarity; domnieva sa, že politický dialóg by sa mal zlepšiť nielen v prípadoch uplatnenia žltej alebo oranžovej karty, ale aj ako všeobecné pravidlo; víta v tejto súvislosti záväzok Junckerovej Komisie predstúpiť pred viaceré národné parlamenty a vyzýva Európsky parlament, aby zvážil podobné iniciatívy; domnieva sa, že spravodajcov treba nabádať, aby častejšie spolupracovali s národnými parlamentmi, najmä preto, že videokonferencie a iné metódy online spolupráce sú medzičasom jednoduchšie a účinnejšie;

22.  zdôrazňuje, že európske inštitúcie a národné parlamenty by sa mali ďalej usilovať o podporu „kultúry subsidiarity“ v celej EÚ; odporúča dve konkrétne iniciatívy, ktoré pomôžu lepšie zohľadňovať zásadu subsidiarity v súčasnom legislatívnom procese, a to: uľahčiť výraznejšie začleňovanie pozícií, hľadísk a iných návrhov národných parlamentov do politického dialógu, najmä v priebehu prípravných prác, ako sú zelené alebo biele knihy, ktoré predkladá Komisia, a zvážiť predĺženie obdobia určeného na konzultácie s národnými parlamentmi v rámci kontroly subsidiarity, ak o to národné parlamenty požiadajú z dôvodu časových obmedzení z oprávnených objektívnych dôvodov, ako sú prírodné katastrofy a obdobia prázdnin, ktoré sú predmetom dohody medzi národnými parlamentmi a Komisiou; domnieva sa, že toto by sa mohlo dosiahnuť prostredníctvom politického záväzku dohodnutého v prvom rade medzi inštitúciami a národnými parlamentmi bez toho, aby to viedlo k omeškaniu pri prijímaní príslušných právnych predpisov;

23.  ak sa členské štáty dohodnú na predĺžení lehoty poskytovanej národným parlamentom na vydanie odôvodneného stanoviska podľa článku 6 Protokolu o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality, malo by sa to zahrnúť do nasledujúcej revízie zmluvy; takéto predĺženie lehoty by sa potom mohlo stanoviť v sekundárnych právnych predpisoch;

24.  považuje za dôležité, aby bolo možné ľahko uplatniť postup žltej karty v prípade parlamentov, a zároveň opätovne zdôrazňuje zásadu subsidiarity v súlade so zmluvami;

25.  konštatuje, že niekoľko národných parlamentov v rámci konferencie COSAC vyjadrilo záujem navrhnúť zavedenie zelenej karty ako nástroja na zlepšenie politického dialógu, ktorý by národným parlamentom, ktoré najskôr získali podporu Parlamentu, poskytol možnosť predkladať Komisii konštruktívne návrhy na zváženie a s náležitým ohľadom na právo iniciatívy Komisie;

26.  konštatuje, že legislatívne návrhy sa môžu počas prípravy na prijatie v inštitúciách výrazne zmeniť; pripomína, že kontrola dodržiavania zásady subsidiarity sa vykonáva iba na začiatku, a nie pri ukončení legislatívneho procesu; pripomína tiež, že posúdenia vplyvu sa vo všeobecnosti vypracúvajú len v počiatočných, a nie v záverečných fázach legislatívneho procesu; zdôrazňuje potrebu hodnotenia v polovici trvania po začatí postupu prijímania a na konci legislatívneho procesu, čo v niektorých prípadoch umožňuje vydať varovanie členským štátom nedodržiavajúcim zásadu subsidiarity;

27.  preto žiada, aby sa v závere legislatívnych rokovaní a pred prijatím konečného znenia vykonávala ďalšia kontrola subsidiarity a úplné posudzovanie vplyvu s cieľom zaručiť súlad so zásadou subsidiarity a vykonať posúdenia vrátane proporcionality; vyjadruje presvedčenie, že takýto „čas na rozmyslenie“ by pomohol tvorcom politík pri posudzovaní toho, či sú právne predpisy v súlade so zásadami Únie, a že by sa zvýšila transparentnosť, pokiaľ ide o výsledok často dosť intenzívnych rokovaní;

28.  berie na vedomie politické ciele novej Komisie týkajúce sa iniciatív a návrhov právnych predpisov EÚ, ktorými sú: minimálne náklady; výhody pre občanov, podniky a pracovníkov; a zamedzenie zbytočnej regulačnej záťaže;

29.  domnieva sa, že prostredníctvom programov viacročného finančného rámca by sa mal posúdiť a preukázať súlad so zásadou subsidiarity, pokiaľ ide o preukázateľnú pridanú hodnotu v rámci prijímajúcich členských štátov;

30.  žiada Komisiu, aby v súlade so zásadami proporcionality a subsidiarity zjednodušila postup podávania žiadostí o finančné prostriedky EÚ s cieľom dosiahnuť, aby bol postup podávania žiadostí efektívnejší a viac zameraný na výsledky;

31.  zdôrazňuje svoj záväzok zabezpečiť dodržiavanie zásad subsidiarity a proporcionality prostredníctvom posúdení vlastných legislatívnych iniciatívnych správ, ex ante hodnotení posúdení vplyvu, ktoré vypracovala Komisia, a neustáleho posudzovania potenciálnej pridanej hodnoty EÚ a nákladov v prípade nekonania na európskej úrovni;

32.  poukazuje na nedávne diskusie o urovnávaní sporov medzi investorom a štátom (ISDS) a na návrhy Komisie na výmenu súčasného modelu; pripomína, že v článku 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie sa spoločná obchodná politika označuje ako integrálna oblasť vo výlučnej právomoci Únie, ktorá sa zakladá na jednotných zásadách; preto poznamenáva, že zásada subsidiarity sa nevzťahuje na spoločnú obchodnú politiku;

33.  vyzýva členské štáty, aby odblokovali dohovor komisie UNCITRAL o transparentnosti pri rozhodcovských konaniach medzi investorom a štátom na základe zmluvy, aby Komisia mohla tento dohovor podpísať v mene celej Únie; vyjadruje hlboké poľutovanie nad súčasnou situáciou, keď niektoré členské štáty sú zmluvnými stranami dohovoru a iné nie; domnieva sa, že tento príklad zdôrazňuje potrebu lepšieho objasnenia na všetkých stranách, pokiaľ ide o rozsah výlučnej právomoci Únie v oblasti priamych zahraničných investícií; pripomína, že rôzne politiky vykonávané členskými štátmi v oblasti ochrany investícií viedli k súčasnej situácii, keď sú členské štátny zmluvnými stranami približne 1 400 dvojstranných investičných zmlúv, ktoré majú miestami rôzne ustanovenia, čo by mohlo viesť k rozličnému zaobchádzaniu s investormi z EÚ v zahraničí v závislosti od pôvodu predmetných investícií;

34.  vzhľadom na finančnú pomoc EÚ iným krajinám, osobitne makrofinančnú pomoc, požaduje podrobnejšie posúdenia vplyvu ex ante a ex post, pokiaľ ide o proporcionalitu navrhovaných opatrení, aby sa tak zabezpečila účinnosť a skutočná užitočnosť tejto pomoci pre našich partnerov v núdzi; trvá na nutnosti zavedenia podmienok vyplácania pomoci a na riadnej kontrole využívania fondov vrátane opatrení na predchádzanie podvodom a korupcii a boj s nimi, ako aj dôkladnej kontroly Parlamentom; požaduje výraznú integráciu vonkajších nástrojov EÚ spájajúcich obchod, rozvoj a zahraničnú a bezpečnostnú politiku; zdôrazňuje, že členské štáty musia v tejto súvislosti ukázať väčšie odhodlanie;

35.  zdôrazňuje mimoriadny význam náležitých konzultácií, dialógu a zapojenia občanov, podnikov (konkrétne MSP) a občianskej spoločnosti do rozhodovacieho procesu EÚ týkajúceho sa obchodnej politiky.

36.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0061.
(3) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117.
(4) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87.
(5) http://ec.europa.eu/smart-regulation/refit/admin_burden/docs/08-10web_ce-brocuttingredtape_en.pdf
(6) Návrh nariadenia Rady o výkone práva uskutočniť kolektívnu akciu v rámci slobody usadiť sa a slobody poskytovať služby – (COM(2012)0130).
(7) List podpredsedu Komisie Šefčoviča z 12. septembra 2012 národným parlamentom.
(8) Návrh Komisie na zriadenie Európskej prokuratúry (EPPO) – (COM(2013)0534).
(9) Oznámenie Komisie z 27. novembra 2013 Európskemu parlamentu, Rade a národným parlamentom o preskúmaní návrhu nariadenia Rady o zriadení Európskej prokuratúry so zreteľom na zásadu subsidiarity v súlade s Protokolom č. 2 (COM(2013)0851).

Právne oznámenie