Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2014/2150(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0208/2015

Predkladané texty :

A8-0208/2015

Rozpravy :

PV 11/04/2016 - 18
CRE 11/04/2016 - 18

Hlasovanie :

PV 12/04/2016 - 5.11
CRE 12/04/2016 - 5.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0104

Prijaté texty
PDF 388kWORD 124k
Utorok, 12. apríla 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Program regulačnej vhodnosti a efektívnosti
P8_TA(2016)0104A8-0208/2015

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 k programu regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (2014/2150(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálne dohody o lepšej tvorbe práva(1),

–  so zreteľom na praktické opatrenia, na ktorých sa 22. júla 2011 zhodli príslušné útvary Európskeho parlamentu a Rada, týkajúce sa vykonávania článku 294 ods. 4 ZFEÚ v prípade zhody dosiahnutej v prvom čítaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie v súvislosti s posúdením vplyvu a o úlohe testovania MSP(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2012 o 18. správe o lepšej tvorbe právnych predpisov – uplatňovanie zásad subsidiarity a proporcionality (2010)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. septembra 2011 o lepšej tvorbe právnych predpisov, subsidiarite a proporcionalite a inteligentnej regulácii(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o zaručení nezávislých posúdení vplyvu(7),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady o inteligentnej regulácii zo 4. decembra 2014,

–  so zreteľom na správu Komisie o programe regulačnej vhodnosti a efektívnosti (REFIT): súčasný stav a výhľad do budúcnosti (COM(2014)0368),

–  so zreteľom na predchádzajúce oznámenia Komisie o vhodnosti právnych predpisov EÚ (COM(2012)0746 a COM(2013)0685),

–  so zreteľom na správu Komisie o subsidiarite a proporcionalite (19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011) (COM(2012)0373),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Inteligentná regulácia – plnenie potrieb malých a stredných podnikov (COM(2013)0122),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie o monitorovaní a konzultáciách o inteligentnej regulácii pre malé a stredné podniky (SWD(2013)0060),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o inteligentnej regulácii v Európskej únii (COM(2010)0543),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie pre konzultácie so zainteresovanými stranami z roku 2014,

–  so zreteľom na záverečnú správu skupiny nezávislých zúčastnených strán na vysokej úrovni pre oblasť administratívnej záťaže s názvom Znižovanie byrokracie v Európe – dedičstvo a výhľad do budúcnosti z 24. júla 2014, a najmä na nesúhlasné stanovisko štyroch členov skupiny na vysokej úrovni so skúsenosťami v oblasti ochrany zamestnancov, verejného zdravia, životného prostredia a spotrebiteľov, ktoré sa nachádza v prílohe 12,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(8),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii (COM(2015)0216),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie, ktorým sa zriaďuje platforma REFIT (C(2015)3261) a oznámenie Komisie s názvom Platforma REFIT – štruktúra a fungovanie (C(2015)3260),

–  so zreteľom na rozhodnutie predsedu Európskej komisie o zriadení nezávislého regulačného kontrolného výboru (C(2015)3263), oznámenie Komisie s názvom Regulačný kontrolný výbor – poslanie, úlohy a personál (C(2015)3262), a oznámenie Komisie s názvom Štandardná dôvodová správa (C(2015)3264/2),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2015)0111),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0208/2015),

A.  keďže program REFIT je kľúčovým prvkom novej stratégie Komisie pre lepšiu tvorbu právnych predpisov;

B.  keďže cieľom programu REFIT je zjednotenie úsilia na zavedenie lepšej tvorby právnych predpisov, zjednodušenie právnych predpisov EÚ a zníženie administratívnej a/alebo regulačnej záťaže a vykročenie smerom k dobrej správe vecí verejných vychádzajúcej z tvorby politík na základe overených poznatkov, v ktorej posudzovanie vplyvu a kontroly ex post zohrávajú zásadnú úlohu, avšak nenahrádzajú politické riešenia;

C.  keďže Komisia zriadila novú platformu Refit na podporu svojej práce v rámci programu REFIT, ktorá pozostáva z dvoch skupín: „vládnej skupiny“, ktorá zahŕňa skupinu odborníkov na vysokej úrovni z verejnej služby v každom členskom štáte, a „skupiny zainteresovaných strán“, ktorá zahŕňa maximálne 20 odborníkov, dvaja z nich zastupujú Európsky hospodársky a sociálny výbor a Výbor regiónov, pričom ostatní odborníci zastupujú podniky vrátane MSP, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti;

D.  keďže ročná hodnotiaca tabuľka programu REFIT umožňuje posúdenie pokroku dosiahnutého vo všetkých oblastiach politiky a každej iniciatívy, ktorú určila Komisia, vrátane opatrení prijatých Európskym parlamentom a Radou;

E.  keďže Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva z roku 2003 je vzhľadom sa súčasné legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo Lisabonskou zmluvou, zastaraná;

F.  keďže v posledných rokoch program lepšej tvorby práva napriek tomu prispel k zlepšeniu legislatívnych postupov; keďže veľký počet rôznych názvov a programov zavedených Komisiou v tejto oblasti, ako napr. „lepšia právna regulácia“, „lepšia tvorba právnych predpisov“, „inteligentná regulácia“, „regulačná vhodnosť“, „najskôr myslieť na malých“, „kontroly vhodnosti“, a „ABR +“ neposkytuje dostatočnú jasnosť a transparentnosť v súvislosti s cieľmi opatrení, najmä pokiaľ ide o občanov, a mali by sa preto lepšie kombinovať;

G.  keďže vo svojom oznámení Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ z 19. mája 2015 Komisia navrhla ucelený holistický prístup k lepšej tvorbe právnych predpisov, ktorý zohľadňuje celý cyklus tvorby politiky a vyžaduje cielenú interakciu medzi všetkými inštitúciami, a keďže z tohto dôvodu oznámenie podrobne preskúma Európsky parlament s cieľom dosiahnuť čo najlepšie výsledky v záujme občanov Únie;

H.  keďže zámery a ciele Únie uvedené v článku 3 ZEÚ sú rovnako dôležité; keďže Komisia zdôrazňuje, že program REFIT nespochybňuje existujúce politické ciele, ani by nemal mať negatívny vplyv na zdravie a bezpečnosť občanov, spotrebiteľov, pracovníkov alebo životné prostredie;

I.  keďže Komisia v druhom polroku 2014 uskutočnila verejné konzultácie o revízii usmernení pre posúdenie vplyvu a usmernení pre konzultácie so zainteresovanými stranami;

J.  keďže Komisia pri stanovovaní svojho pracovného programu na rok 2015 po prvýkrát uplatnila takzvanú zásadu politickej diskontinuity na odôvodnenie stiahnutia veľkého počtu zatiaľ neprijatých legislatívnych návrhov;

K.  keďže sa Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 plánovala zamerať svoje činnosti na hlavné hospodárske a sociálne výzvy a cieľom jej novej štruktúry je zaručiť súdržnejší politický prístup, čím sa zvýši transparentnosť v EÚ, a teda aj prijatie zo strany občanov;

Lepšia právna regulácia

1.  berie na vedomie rozhodnutie predsedu Komisie Junckera poveriť prvého podpredsedu Komisie portfóliom lepšej právnej regulácie, čo zodpovedá výzve Európskeho parlamentu a zdôrazňuje vysoký politický význam tejto témy; očakáva, že toto poverenie bude viesť k európskym právnym predpisom, ktoré budú mať čo najvyššiu kvalitu, budú spĺňať očakávania občanov a zainteresovaných strán a zabezpečí sa nimi, že ciele verejnej politiky vrátane spotrebiteľských, environmentálnych, sociálnych, zdravotných a bezpečnostných noriem nebudú ohrozené;

2.  poukazuje na to, že lepšia tvorba práva by mala zahŕňať „kultúru“ verejnej správy na všetkých úrovniach Európskej únie pri zohľadnení nadmerných úrovní byrokracie v celej EÚ a potreby zjednodušenia právnych predpisov, a mala by obsahovať vykonávanie a uplatňovanie právnych aktov Únie na európskej, ako aj vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zabezpečiť dobrú správu vecí verejných a „priateľské správanie voči Európe“ na všetkých úrovniach;

3.  zdôrazňuje, že Komisia by mala uprednostňovať rozvoj určitých opatrení a mala by sa zamerať na kvalitu právnych predpisov a lepšie presadzovanie existujúcich právnych predpisov, a nie na počet legislatívnych aktov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že náklady by nemali byť rozhodujúcim faktorom, ale že kvalita právnych predpisov je jedinou vhodnou referenčnou hodnotou a že program REFIT sa nesmie použiť na oslabenie udržateľnosti alebo akýchkoľvek sociálnych, pracovných, environmentálnych a spotrebiteľských noriem;

4.  navrhuje, aby Komisia zvážila zavedenie „klauzúl o skončení platnosti“ do legislatívnych iniciatív na obmedzenú dobu, a to pod podmienkou, že to nebude viesť k právnej neistote a do legislatívnych opatrení sa v prípade potreby začlenia „doložky o preskúmaní“, aby sa pravidelne prehodnocoval význam legislatívnych opatrení na európskej úrovni;

5.  zdôrazňuje, že európsky právny predpis spravidla nahrádza 28 predpisov jednotlivých štátov, čo posilňuje spoločný vnútorný trh a vedie k menšej byrokracii;

6.  víta balík opatrení z 19. mája 2015 zameraný na lepšiu právnu reguláciu; podporuje pretrvávajúci záväzok Komisie k programu lepšej tvorby práva; zdôrazňuje, že prácu plánovanú v oznámení o programe REFIT treba považovať za pokračujúci proces, ktorým sa zabezpečí vhodnosť európskych právnych predpisov na daný účel, dosiahnu sa spoločné ciele zákonodarcov a splnia sa očakávania občanov, najmä zamestnancov, podnikov a iných zainteresovaných strán;

7.  berie na vedomie záväzok Komisie o novej medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva zohľadňujúcej zmeny, ktoré priniesla Lisabonská zmluva, ako aj rámcová dohoda medzi Európskym parlamentom a Komisiou, ktorá zosúlaďuje najlepšie postupy v oblastiach, ako sú legislatívne plánovanie, posúdenia vplyvu, systematické ex post hodnotenia právnych predpisov EÚ a plnenie a využívanie delegovaných a vykonávacích aktov, a berie na vedomie uzatvorenie rokovaní;

8.  víta skutočnosť, že Komisia potvrdila, že lepšia tvorba práva nie je v žiadnom prípade zameraná na dereguláciu konkrétnych oblastí politiky alebo spochybnenie hodnôt, ktorým prikladáme význam, ako sú sociálna ochrana, ochrana životného prostredia a základných práv vrátane práva na zdravie;

9.  uznáva dlhodobú intenzívnu prácu skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni, ktorá predložila návrhy na znižovanie administratívnej záťaže Európskej komisii a identifikovala najlepšie postupy s cieľom vykonávať právne predpisy EÚ v členských štátoch čo najviac nebyrokraticky; poznamenáva, že štyria členovia skupiny nezávislých zainteresovaných strán na vysokej úrovni sa vyslovili proti niekoľkým záverom uvedeným v záverečnej správe skupiny pre administratívnu záťaž a vydali nesúhlasné stanovisko; očakáva, že Komisia zohľadní záujmy všetkých zainteresovaných strán zapojených do procesu;

10.  zdôrazňuje význam sociálneho dialógu a rešpektovania autonómie sociálnych partnerov; zdôrazňuje, najmä pokiaľ ide o článok 9 ZFEÚ, že sociálni partneri môžu v súlade s článkom 155 ZFEÚ uzatvárať dohody, ktoré môžu viesť k právnym predpisom EÚ na základe spoločnej žiadosti signatárskych strán; očakáva od Komisie, že bude rešpektovať autonómiu zmluvných strán a uzavreté dohody a k ich obavám bude pristupovať seriózne, a zdôrazňuje, že program lepšej tvorby právaj nesmie byť zámienkou na nezohľadňovanie či obchádzanie dohôd medzi sociálnymi partnermi a že preto zamietne akékoľvek posudzovania vplyvu dohôd sociálnych partnerov;

11.  poukazuje na to, že počas predchádzajúceho volebného obdobia spôsobil výber medzi vykonávacími a delegovanými aktmi početné medziinštitucionálne spory; považuje preto za dôležité, aby sa vypracovali špecifické usmernenia, ako to žiadal Európsky parlament vo svojom uznesení prijatom 25. februára 2014;

12.  víta oznámenie Komisie, že plánuje zjednodušiť správu grantov v rámci spoločnej poľnohospodárskej politiky (SPP), európskych štrukturálnych a investičných fondov a programu Horizont 2020;

Transparentnosť a konzultácie zainteresovaných strán

13.  víta skutočnosť, že Komisia uznala dôležitú úlohu konzultačného procesu v programe REFIT; poukazuje na to, že podľa článku 11 ods. 2 TEÚ majú všetky inštitúcie povinnosť viesť otvorený, transparentný a pravidelný dialóg so zastupujúcimi združeniami a občianskou spoločnosťou; vyzýva inštitúcie, aby venovali osobitnú pozornosť povinnému a pravidelnému dialógu so zastupujúcimi združeniami a s občianskou spoločnosťou;

14.  poznamenáva, že vďaka väčšej transparentnosti môže byť fungovanie EÚ účinnejšie a môže sa posilniť dôvera občianskej spoločnosti v EÚ;

15.  v tejto súvislosti víta názor Komisie, že dialóg s občanmi, sociálnymi partnermi a inými hospodárskymi subjektmi a subjektmi občianskej spoločnosti prispieva k zabezpečovaniu transparentných, účinných a jednotných právnych predpisov EÚ, a podporuje zámer Komisie spresniť, ako sa dopracúva k svojim návrhom, napríklad vo forme legislatívnych textov alebo oznámi Komisie;

16.  poznamenáva, že vo svojej stratégii lepšej tvorby práva Komisia výrazne vylepšuje úlohu verejných konzultácií; berie na vedomie, že Komisia bude v budúcnosti vykonávať 12- týždňovú verejnú konzultáciu a) pred vypracovaním nových legislatívnych návrhov a b) ak sa posudzujú existujúce legislatívne ustanovenia a kontroluje ich vhodnosť a c) o plánoch a posúdeniach vplyvu ex-ante; ďalej konštatuje, že po prijatí návrhu bude okrem toho Komisia poskytovať občanom a zainteresovaným stranám možnosť pripomienkovať návrh Komisie v lehote ôsmich týždňov a bude zasielať tieto pozície Rade a Európskemu parlamentu;

17.  vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby uskutočnila vyvážené a transparentné posúdenie pozícií a spätnej väzby od všetkých účastníkov konzultačného postupu, a najmä aby zabezpečila, aby verejné konzultácie nemohli dobre financované a organizované organizácie zainteresovaných strán zneužiť na vlastné účely; vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoje závery z konzultácií;

18.  konštatuje, že posudzovania vplyvu by sa mali zverejňovať, len keď Komisia prijala politické iniciatívy; v záujme transparentnosti rozhodnutí Komisie sa domnieva, že je nevyhnutné, aby sa posúdenia vplyvu uverejňovali aj vtedy, ak prijala rozhodnutie nepredložiť legislatívny návrh;

19.  konštatuje, že Európsky hospodársky a sociálny výbor, ktorý má poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu v zastupovaní občianskej spoločnosti; konštatuje, že Výbor regiónov, ktorý má tiež poradný štatút, zohráva kľúčovú úlohu pri zastupovaní miestnych a regionálnych orgánov v EÚ a v hodnotení vykonávania právnych predpisov EÚ; poznamenáva, že s oboma poradnými orgánmi môžu podľa súčasných právnych predpisov Európsky parlament, Rada a Komisia vopred konzultovať vo všetkých prípadoch, keď to Európsky parlament a Rada považujú za užitočné; nazdáva sa, že ak sa s nimi včas a riadne konzultuje o špecifických otázkach a využijú sa ich konkrétne odborné skúsenosti, môže to prispieť k lepšej tvorbe práva;

20.  nazdáva sa, že do tvorby politík EÚ by mali byť výraznejšie zapojené regionálne a miestne orgány, najmä tým, že v ranej fáze prípravy právnych predpisov prispejú odbornými poznatkami a skúsenosťami členských štátov na regionálnej a miestnej úrovni; poznamenáva, že všetky inštitúcie musia vo svojej legislatívnej práci dodržiavať zásady subsidiarity a proporcionality;

21.  víta zámer Komisie sprehľadniť legislatívny proces a viac do celého procesu zapojiť verejnosť a zástupcov zainteresovaných strán;

22.  víta rozhodnutie Komisie, aby sa v budúcnosti vykonávali aj štvortýždňové verejné konzultácie o návrhoch delegovaných aktov a dôležitých vykonávacích aktov predtým, ako budú členské štáty hlasovať o svojich pozíciách v príslušnom výbore;

23.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala svoje usmernenia týkajúce sa hodnotenia, pričom posilní účasť zúčastnených strán a zintenzívni konzultácie s nimi a použije najpriamejšiu metódu, aby občanom EÚ umožnila zúčastňovať sa na rozhodovaní;

24.  berie na vedomie novú sekciu na internetových stránkach Komisie s názvom Lighten the Load – Have Your Say (Obmedzte záťaž – vyjadrite sa) o lepšej tvorbe práva a vyzýva na vyvážené a transparentné preskúmanie pripomienok v tejto sekcii Komisiou a novou platformou REFIT; domnieva sa však, že panel REFIT by nemal byť vo svojich postupoch a diskusiách príliš zaťažujúci, ale mal by byť orgánom schopným rýchlo reagovať a pracovať podrobnejšie v európskom legislatívnom procese; zastáva názor, že konzultácie prostredníctvom tejto webovej stránky Komisie nemôžu nahradiť verejné konzultácie so zainteresovanými stranami;

Posúdenia vplyvu a európska pridaná hodnota

25.  poznamenáva, že posúdenia vplyvu sú dôležitým nástrojom podpory rozhodovania vo všetkých inštitúciách EÚ a že zohrávajú v lepšej tvorbe práva; významnú úlohu; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli prísnejšie pri plnení svojich záväzkov a pri posudzovaní vplyvu budúcich a súčasných právnych predpisov; zdôrazňuje však, že tieto posudzovania nie sú náhradou za politické hodnotenia a rozhodnutia a že sloboda poslancov Európskeho parlamentu vykonávať svoju politickú činnosť nesmie byť žiadnym spôsobom obmedzovaná;

26.  domnieva sa, že posudzovanie konkurencieschopnosti by malo tvoriť významnú časť postupu posudzovania vplyvu; domnieva sa, že návrhy revidovaných usmernení by mali obsahovať usmernenia, ako by sa mal vplyv na konkurencieschopnosť posudzovať a zvažovať v rámci záverečnej analýzy; podporuje prevládajúci názor, že návrhy s negatívnym vplyvom na konkurencieschopnosť by Komisia nemala prijať, ak sa nepredložia dôkazy o významných prínosoch, ktoré sa nedajú vyčísliť;

27.  je presvedčený, že zásady lepšej regulácie by sa mali uplatňovať na rozhodnutia o sekundárnych, ako aj primárnych právnych predpisoch; vyzýva Komisiu, aby podľa potreby k delegovaným a vykonávacím aktom priložila posúdenie vplyvu vrátane konzultácií so zainteresovanými stranami;

28.  je presvedčený, že posudzovanie vplyvu musí byť komplexné, že musí existovať najmä vyvážené hodnotenie hospodárskych, sociálnych a environmentálnych dôsledkov a že sa musí posudzovať vplyv na základné práva občanov a rovnosť medzi ženami a mužmi; zdôrazňuje, že analýza nákladov a prínosov je len jedným z mnohých kritérií;

29.  poukazuje na to, že vo viacerých členských štátoch, napríklad vo Švédsku, v Českej republike, Holandsku, Spojenom kráľovstve a Nemecku poskytujú nezávislé orgány vládam konštruktívne pripomienky v súvislosti s legislatívnymi postupmi s cieľom znižovať byrokraciu pre podniky a občanov a merateľne a primerane znížiť náklady týkajúce sa povinností poskytovať informácie; konštatuje, že by sa mohli zohľadniť najlepšie postupy a skúsenosti existujúcich orgánov lepšej tvorby práva; berie na vedomie zmenu výboru Komisie pre posudzovanie vplyvu na nezávislý „regulačný kontrolný výbor“ a očakáva, že začlenenie nezávislých expertov bude mať priaznivý vplyv na proces posudzovania vplyvu v rámci Komisie; trvá na tom, že regulačný kontrolný výbor má výlučne poradnú úlohu a nesmie vydávať záväzné stanoviská; trvá na tom, že posudzovania vplyvu musia byť konzistentné a brať do úvahy všetky zmeny zavedené vo fáze konzultácií medzi útvarmi a mali by byť založené okrem iného na odhade, aké by boli dodatočné náklady pre členské štáty, ak by neexistovali žiadne riešenia na európskej úrovni; domnieva sa, že stanovisko regulačného kontrolného výboru by malo byť prílohou ku konečnému legislatívnemu návrhu; navrhuje v nadchádzajúcich rokovaniach o medziinštitucionálnej dohode prerokovať, či by mohol byť regulačný kontrolný výbor v spoločnom záujme inštitúcií ako čisto poradný orgán;

30.  víta skutočnosť, že pracovné skupiny Rady majú teraz v ranej fáze rozhovorov o konkrétnych legislatívnych návrhov brať do úvahy príslušné posúdenia vplyvu Komisie na základe orientačného kontrolného zoznamu; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že sekretariát Rady nemá vlastné oddelenie pre posudzovanie vplyvu a je presvedčený, že uvedené riešenie by prispelo k plneniu záväzkov Rady pri posudzovaní všetkých podstatných zmien k návrhom Komisie;

31.  poukazuje na to, že Európsky parlament zriadil vlastné riaditeľstvo pre posudzovanie vplyvu a európsku pridanú hodnotu, ktoré ponúka služby hodnotenia vplyvu ex-ante a ex-post pre parlamentné výbory, posudzuje pridanú hodnotu budúcich alebo súčasných politík EÚ a hodnotí možnosti politiky v oblasti vedy a techniky; konštatuje, že podľa informácií Komisie sa vykonalo v Európskom parlamente približne dvadsať posúdení vplyvu v súvislosti so zmenami návrhov Komisie; pripomína odborným výborom Európskeho parlamentu, aby dôslednejšie využívali nástroje parlamentného posudzovania vplyvu, a to najmä vtedy, keď je nutné vykonať väčšie zmeny v pôvodnom návrhu Komisie; poukazuje však na to, že to nesmie viesť k obmedzeniu manévrovacieho priestoru poslancov Európskeho parlamentu;

32.  zdôrazňuje potrebu zohľadniť každú zo zásad, na ktorých je založená Únia, vrátane zásady subsidiarity a proporcionality; vyzýva všetky inštitúcie EÚ, aby vždy zvážili krátkodobé a dlhodobé účinky právnych predpisov;

33.  poznamenáva, že tzv. oddychové obdobie po skončení rokovaní a pred konečným hlasovaním – v súčasnosti používané na revízie právnikov-lingvistov – by sa mohli ďalej využívať na dokončenie posudzovania vplyvu a kontrolu subsidiarity;

34.  vyjadruje presvedčenie, že všetky inštitúcie EÚ by mali vypracovať spoločný metodický prístup k posúdeniam vplyvu; zdôrazňuje skutočnosť, že legislatívne výsady Európskeho parlamentu a Rady zmeniť návrh Komisie musia zostať nezmenené;

35.  naliehavo žiada Komisiu, aby pri príprave delegovaných a vykonávacích aktov rozšírila svoje konzultácie s verejným i súkromným sektorom, so všetkými zainteresovanými stranami vrátane spotrebiteľov, aby mohla posúdiť, ako zvýšiť informovanosť o návrhoch v predbežnej fáze;

MSP a zásada „najskôr myslieť na malých“

36.  berie na vedomie záväzok Komisie na ďalšie zlepšenie testu MSP, najmä vzhľadom na skutočnosť, že vyše 20 miliónov malých a stredných podnikov (MSP) tvorí 99 % všetkých podnikov v EÚ a že MSP ako také sú základným kameňom hospodárskej činnosti, rastu a zamestnanosti; podporuje prehodnotenie prispôsobených dojednaní a menej prísnych režimov v posúdeniach vplyvu pre MSP, ak je preukázateľné, že tieto neohrozujú účinnosť právnych predpisov a že výnimky alebo menej prísne právne predpisy neprispievajú k fragmentácii vnútorného trhu ani neobmedzujú prístup naň; víta preto záväzok Komisie zvážiť pružnejšie pravidlá pre MSP vrátane priamej výnimky pre mikropodniky, ak je to vhodné a uskutočniteľné a nie je ohrozené účinné uplatňovanie sociálnych, ekologických a hospodárskych cieľov navrhovaných právnych ustanovení;

37.  vyzýva Komisiu, aby neustávala vo svojom úsilí znižovať administratívnu záťaž pre MSP a tým pomôcť vytvoriť základ tvorby kvalitných pracovných miest a trvá na tom, že nesmú byť ohrozené ciele všeobecného blaha, okrem iného spotrebiteľských a ekologických, sociálnych noriem a noriem v oblasti zdravia a bezpečnosti, ako aj noriem pre rovnoprávne postavenie mužov a žien; zdôrazňuje, že znižovanie administratívnej záťaže nesmie viesť k zníženiu pracovných noriem alebo nárastu pochybných pracovných zmlúv a že k pracovníkom MSP a mikropodnikov sa musí pristupovať rovnako ako k pracovníkom vo väčších spoločnostiach, s rovnakými vysokými normami ochrany;

38.  zdôrazňuje, že hodnotenie vplyvu nových nariadení na MSP nesmie za žiadnych okolností viesť k spochybneniu práv zamestnancov;

39.  zdôrazňuje potrebu jasnejšie formulovať nariadenia, ktoré možno jednoducho vykonávať a ktoré môžu pomôcť všetkým subjektom pôsobiť v rámci právneho štátu; zdôrazňuje, že jednoduchšia a inteligentnejšia regulácia môže uľahčiť konzistentnú transpozíciu a účinnejšie a jednotnejšie presadzovanie zo strany členských štátov;

Hodnotenia ex post

40.  víta skutočnosť, že Komisia poníma analýzu ex post ako neoddeliteľnú súčasť lepšej právnej regulácie; zdôrazňuje, že v záujme lepšej právnej istoty občanov a podnikov by sa mali takéto analýzy vykonávať v dostatočnom časovom rámci, najlepšie niekoľko rokov po lehote na transpozíciu do vnútroštátneho práva; pripomína však, že posudzovania ex-post by nikdy nemali nahradiť povinnosť Komisie ako strážcu zmlúv účinne a včas monitorovať vykonávanie právnych predpisov Únie členskými štátmi a prijať všetky potrebné opatrenia na zaistenie ich správneho vykonávania;

41.  zdôrazňuje význam posudzovania ex-post a hodnotenia výkonnosti politiky pre hodnotenie vykonávania a účinnosti európskych právnych predpisov a politík EÚ v zmysle plánovaných výsledkov legislatívneho orgánu;

42.  domnieva sa, že národné parlamenty by mali byť zapojené do hodnotenia novej právnej úpravy ex-post, keďže by to prínosom aj pre správy Komisie a pomohlo pri preskúmaní rôznych vnútroštátnych problémov, ktoré jednotlivé právne predpisy a regulácie predstavujú;

Vykonávanie právnych predpisov EÚ členskými štátmi

43.  poznamenáva, že podľa Komisie jedna tretina regulačnej a administratívnej záťaže vyplýva z transpozičných opatrení, ktoré prijali členské štáty;

44.  uznáva, že v prípade smerníc je výsadou členských štátov rozhodnúť o tom, či na vnútroštátnej úrovni prijmú vyššie sociálne a environmentálne normy a normy v oblasti ochrany spotrebiteľa než tie, ktoré boli dohodnuté na úrovni EÚ, a víta akékoľvek rozhodnutie tak spraviť; opätovne potvrdzuje, že takéto vyššie normy, nie je potrebné vnímať ako tzv. pozlacovanie („gold plating“); vyzýva však príslušné vnútroštátne orgány, aby si uvedomili možné dôsledky tzv. pozlacovania (tzv. gold plating), v dôsledku čoho sa k právnym predpisom EÚ pridáva zbytočná byrokratická záťaž, keďže to môže viesť k mylnej predstave o legislatívnej činnosti EÚ, a to by zase mohlo podnietiť euroskepticizmus; žiada členské štáty, aby v záujme zjednodušenia zrušili zbytočné administratívne pravidlá na mieste pri vykonávaní smerníc a nariadení;

45.  povzbudzuje Komisiu a členské štáty k tomu, aby zintenzívnili výmenu osvedčených postupov týkajúcich sa vykonávania a uplatňovania smerníc EÚ; nazdáva sa, že to by mohlo povzbudiť zainteresované strany a miestne a regionálne orgány k účasti na určovaní ťažkostí, ktoré nastávajú pri vykonávaní politiky EÚ na miestnej, regionálnej a vnútroštátnej úrovni;

46.  zdôrazňuje, že Európsky parlament má ako spoluzákonodarca záujem na pochopení skutočného vplyvu právnych predpisov EÚ potom, ako boli implementované; vyzýva preto Komisiu, aby Európskemu parlamentu umožnila plný prístup ku všetkým posúdeniam v tejto súvislosti vrátane zdroja zozbieraných údajov a prípravných dokumentov;

47.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na závažné a pretrvávajúce problémy spojené s vykonávaním nariadenia (ES) č. 1924/2006 o výživových a zdravotných tvrdeniach o potravinách vrátane problémov narušenia hospodárskej súťaže preskúmala vedecký základ tohto nariadenia a jeho užitočnosť a realistickosť a prípadne vypustila koncepciu nutričného zloženia; domnieva sa, že ciele nariadenia (ES) č. 1924/2006, ako je zabezpečenie toho, aby informácie, ktoré sa poskytujú v súvislosti s potravinami, boli pravdivé, a aby sa uvádzali konkrétne údaje o obsahu tuku, cukru a soli, sa v súčasnosti dosiahli nariadením (EÚ) č. 1169/2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom;

48.  poukazuje na spoločné politické vyhlásenie členských štátov a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 28. septembra 2011 a spoločné politické vyhlásenie Európskeho parlamentu, Rady a Komisie o vysvetľujúcich dokumentoch z 27. októbra 2011 a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby mal Európsky parlament prístup k vysvetľujúcim dokumentom;

Stiahnutie zatiaľ neprijatých legislatívnych návrhov Komisiou

49.  berie na vedomie, že novozvolená Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2015 po prvý raz nechala preskúmať všetky otvorené zákonné iniciatívy, pokiaľ ide o uplatňovanie základnej zásady politickej diskontinuity;

50.  poukazuje na to, že Súdny dvor vo svojom rozsudku zo 14. apríla 2015(9) potvrdil, že Komisia môže kedykoľvek v priebehu prijímania aktu Únie v rámci riadneho legislatívneho postupu stiahnuť návrh, pokiaľ Rada nekonala; vyzýva preto Komisiu, v záujme medziinštitucionálnej rovnováhy, aby v prípade stiahnutia návrhu najprv konzultovala s Európskym parlamentom, najmä po prvom čítaní, a náležite zohľadnila jeho pozíciu; v tejto súvislosti odkazuje najmä na uznesenia Európskeho parlamentu z 15. januára 2015;

51.  ďalej poukazuje na to, že Súdny dvor v tom istom rozsudku preberá tvrdenia Rady, že Komisia musí v prípade stiahnutia legislatívneho návrhu konať v súlade so zásadou prenesenia právomocí, zásadou inštitucionálnej rovnováhy a zásadou lojálnej spolupráce, ako sa ustanovuje v článku 13 ods. 2 ZEÚ, ako aj so zásadou demokracie, ako sa ustanovuje v článku 10 ods. 1 a 2 ZEÚ;

52.  zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť zdvojovaniu právnych predpisov;

o
o   o

53.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1; Prijaté texty 9. marca 2016, P8_TA(2016)0081.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0061.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0069.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0127.
(5) Ú. v. EÚ C 353 E, 3.12.2013, s. 117.
(6) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 87.
(7) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 31.
(8) Dokument EHSV INT/750.
(9) Rozsudok Súdneho dvora zo 14. apríla 2015, Komisia proti Rade, Vec C-409/13, ECLI:EU:C:2015:217].

Právne oznámenie