Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2138(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0021/2016

Predkladané texty :

A8-0021/2016

Rozpravy :

PV 11/04/2016 - 20
CRE 11/04/2016 - 20

Hlasovanie :

PV 12/04/2016 - 5.13
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0106

Prijaté texty
PDF 364kWORD 114k
Utorok, 12. apríla 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Získavanie vedomostí o EÚ v škole
P8_TA(2016)0106A8-0021/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. apríla 2016 o získavaní vedomostí o EÚ v škole (2015/2138(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na článok 165 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1288/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje „Erasmus+“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport, a ktorým sa zrušujú rozhodnutia č. 1719/2006/ES, č. 1720/2006/ES a č. 1298/2008/ES(1),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1093/2012/EÚ z 21. novembra 2012 o Európskom roku občanov (2013)(2),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ) č. 390/2014 zo 14. apríla 2014, ktorým sa ustanovuje program „Európa pre občanov“ na obdobie rokov 2014 – 2020(3),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(4),

–  so zreteľom na deklaráciu o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia) z neformálneho zasadnutia ministrov školstva Európskej únie zo 17. marca 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. augusta 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (COM(2015)0408),

–  so zreteľom na vykonávacie rozhodnutie Komisie zo 14. septembra 2015 o prijatí ročného pracovného programu na rok 2016 na vykonávanie programu „Erasmus +“: program Únie pre vzdelávanie, odbornú prípravu, mládež a šport (C(2015)6151),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. a 29. novembra 2011 o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. septembra 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie za rok 2015 o vykonávaní obnoveného rámca pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018) (COM(2015)0429),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. apríla 2009 s názvom Stratégia EÚ pre mládež – investovanie a posilnenie postavenia mládeže: Obnovená otvorená metóda koordinácie s cieľom riešiť výzvy a príležitosti týkajúce sa mládeže (COM(2009)0200),

–  so zreteľom na uznesenie Rady z 27. novembra 2009 o obnovenom rámci pre európsku spoluprácu v oblasti mládeže (2010 – 2018)(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. mája 1992 o politike v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy pred rokom 1993(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. septembra 2006 o iniciatívach na doplnenie učebných plánov prostredníctvom vhodných podporných opatrení na zahrnutie európskeho rozmeru(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. septembra 2008 o zlepšovaní kvality vzdelávania učiteľov(11),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0021/2016),

A.  keďže vzdelanie je základné ľudské právo a verejný statok, ktorý by mal byť rovnako prístupný pre všetkých;

B.  keďže hlavná úloha vzdelávania je formovanie uvedomelých občanov, a preto presahuje plnenie hospodárskych cieľov EÚ a vnútroštátnych stratégií;

C.  keďže ciele vzdelávania zahŕňajú prípravu jednotlivcov na život a aktívne občianstvo v čoraz komplexnejších, náročnejších, multikultúrnejších a integrovanejších spoločnostiach;

D.  keďže podľa prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2014 má 44 % občanov Európskej únie pocit, že len čiastočne rozumejú tomu, ako funguje EÚ, a 52 % Európanov sa domnieva, že na ich hlase v EÚ nezáleží(12);

E.  keďže na posledných voľbách do Európskeho parlamentu sa zúčastnilo len 42,61 % občanov EÚ a iba 27,8 % osôb vo veku 18 až 24 rokov, čo predstavuje najnižšiu volebnú účasť od roku 1979(13);

F.  keďže nedostatočné vedomosti o EÚ a slabé porozumenie jej konkrétnej pridanej hodnote môžu prispievať k vnímaniu demokratického deficitu a viesť k všeobecne rozšírenému euroskepticizmu v členských štátoch a kandidátskych krajinách; keďže demokratické deficity je nutné riešiť v záujme boja proti čoraz väčšej priepasti medzi hlasom európskych občanov a inštitúciami EÚ;

G.  keďže podľa Osobitného Eurobarometra 437 z roku 2015 veľká väčšina Európanov súhlasí s tým, že školské vyučovanie a školské materiály by mali obsahovať informácie o rozmanitosti v oblasti náboženstva a viery, etnického pôvodu, sexuálnej orientácie a rodovej identity(14);

H.  keďže zvýšená informovanosť o prínosoch európskych politík, napríklad o voľnom pohybe osôb a služieb v Únii a programoch mobility EÚ, môže pomôcť pri vytváraní pocitu príslušnosti k EÚ, ducha spoločenstva a akceptácie multikultúrnej a mnohonárodnostnej spoločnosti;

I.  keďže úspešné systémy vzdelávania a učebné plány spolu s vyšším vplyvom Európanov na procesoch rozhodovania o politikách EÚ a spolu s ich vyšším podielom na tomto rozhodovaní by mohli spôsobiť väčší záujem o záležitosti EÚ a pocit porozumenia a príslušnosti, a súčasne prispieť k boju proti sociálnym rozdielom, kultúrnej segregácii a pocitom deprivácie;

J.  keďže väčšina členských štátov zahrnula vzdelávanie o EÚ do svojich učebných plánov a programov odbornej prípravy učiteľov; keďže aj naďalej existujú rozdiely medzi členskými štátmi a v rámci nich;

K.  keďže v niektorých členských štátoch sa síce témy EÚ všeobecne vyučujú na rôznych úrovniach vzdelávania a v rámci rôznych predmetov povinného vzdelávania, primárne však tvoria malú časť učebných osnov, ktoré má odučiť daný učiteľ;

L.  keďže znalosti a zručnosti učiteľov a ďalšieho vzdelávacieho personálu je nutné ďalej rozvíjať a aktualizovať počiatočnou a priebežnou odbornou prípravou a keďže v tomto smere si vzdelávacie ustanovizne a učitelia vyžadujú účinnú, na mieru prispôsobenú pomoc, relevantnú pre ich konkrétne potreby;

M.  keďže podľa štúdie Learning Europe at school, ktorú pre GR pre vzdelávanie a kultúru vypracovala súkromná poradenská firma ICF GHK(15), sú do vzdelávania učiteľov v oblasti problematiky EÚ zapojené hlavne inštitúcie a združenia mimo rámec vysokoškolského vzdelávania;

N.  keďže štúdia vplyvu programu Erasmus, ktorú predložila Komisia v roku 2014, dokazuje pozitívny vplyv mobility vo vzdelávaní a internacionalizácii štúdia nielen na učebné plány a zamestnateľnosť, ale aj z hľadiska znalostí o Európe, rozvoja pocitu európskeho občianstva a pozitívneho postoja k Európe a hlasovania v európskych voľbách;

Európsky rozmer vo vzdelávaní

1.  zdôrazňuje rastúci význam európskeho rozmeru vo vzdelávaní naprieč disciplínami, stupňami a formami vzdelávania a potrebu širokého a dôkladného chápania tejto koncepcie, ktorá zohľadňuje komplexný, dynamický a viacúrovňový charakter tohto rozmeru, pričom kľúčovým prvkom je získavanie vedomostí o EÚ v škole;

2.  zdôrazňuje, že rozmer EÚ vo vzdelávaní zásadne prispieva k tomu, aby občania lepšie porozumeli EÚ a opätovne si k nej vytvorili vzťah, a môže upevniť úlohu hodnôt stanovených v článku 2 Zmluvy o EÚ a posilniť hlas Únie vo svete vyznačujúcom sa vzájomnou previazanosťou;

3.  zdôrazňuje, že je potrebné chápať a podporovať príklon k základným hodnotám Európskej únie; pripomína, že znalosť a chápanie spoločnej histórie a hodnôt EÚ a jej členských štátov je kľúčom ku vzájomnému porozumeniu, pokojnému spolunažívaniu, tolerancii a solidarite, ako aj k chápaniu základných zásad Európskej únie;

4.  upozorňuje, že EÚ by mala byť vzhľadom na svoj vplyv na každodenný život občanov viditeľne prítomnejšia a lepšie integrovaná v učebných materiáloch a mimoškolských aktivitách; domnieva sa, že obsah výslovne súvisiaci s EÚ môže byť pre školské učebné plány a osobný rast študentov výraznou pridanou hodnotou;

5.  zdôrazňuje potrebu používania aktívnych a participačných vyučovacích metód prispôsobených veku, úrovni, potrebám a záujmom žiakov a študentov a plnohodnotného využívania možností, ktoré ponúkajú informačné a komunikačné technológie a médiá vrátane sociálnych médií;

6.  upozorňuje, že európsky rozmer vo vzdelávaní by mal žiakom a študentom umožniť nielen získavať vedomosti a rozvíjať pocit spolupatričnosti a európske občianske zručnosti, ale takisto rozvíjať kritické myslenie v súvislosti s EÚ, a to aj prostredníctvom vzdelávania o základných hodnotách EÚ založených na zásadách právneho štátu a ľudských právach, o správe vecí verejných a rozhodovacích procesoch EÚ a o ich dôsledkoch pre ich členský štát a ich demokratickú účasť; nabáda preto, aby sa dramatizačné hry Európskeho parlamentu mládeže využívali na to, aby deťom a študentom pomáhali porozumieť európskym procesom a zlepšiť ich informovanosť o európskych záležitostiach;

7.  poukazuje na to, že Európsku úniu tvoria jej členské štáty prostredníctvom svojej jedinečnej histórie a kultúry a že rozvoj Únie je naďalej neoddeliteľne spätý s jej členskými štátmi; zdôrazňuje zároveň príspevok rôznych kultúr k európskym spoločnostiam a európskemu dedičstvu;

8.  poznamenáva, že vplyv EÚ na členské štáty je značný a že vzdelávanie o EÚ na školách by malo zohľadňovať tak úlohu členských štátov pri rozvoji EÚ, ako aj vplyv EÚ na vývoj v jednotlivých členských štátoch;

9.  poukazuje na to, že členské štáty a EÚ musia ísť príkladom všetkým aktérom zapojeným do výučby a vzdelávania o EÚ v škole a praktikovať základné európske hodnoty sociálneho začleňovania a európskej a medzinárodnej solidarity;

10.  pripomína potrebu zabezpečiť, zlepšiť a rozšíriť počiatočné aj priebežné profesijné príležitosti v oblasti celoživotného vzdelávania učiteľov a pedagógov a poskytnúť im primeranú podporu a zdroje, aby tak mohli začleniť rozmer EÚ do vyučovania, najmä pokiaľ ide o históriu a výchovu k občianstvu, ako aj zaviesť stratégie zamerané na žiakov a študentov a prispôsobiť svoje vyučovacie metódy potrebám žiakov a študentov;

11.  pripomína, že je potrebné propagovať a podporovať mnohojazyčné a medzikultúrne schopnosti pedagógov, ako aj možnosti mobility pedagógov, partnerského učenia a výmeny najlepších postupov medzi pedagógmi, napríklad prostredníctvom organizovania seminárov na európskej úrovni;

12.  zdôrazňuje úlohu univerzít pri príprave a školení vysoko kvalifikovaných a motivovaných učiteľov a pedagógov; vyzýva na podnecovanie a podporu krokov členských štátov zameraných na zabezpečenie možností špecializovaných kvalifikačných kurzov v rámci univerzít, otvorených a prístupných zapísaným študentom aj učiteľom a pedagógom z praxe;

13.  zdôrazňuje význam a potenciál európskeho prístupu k vyučovaniu histórie (zohľadňujúc pritom právomoci členských štátov v tejto veci), keďže niektoré historické udalosti boli určujúce pre vznik európskeho ideálu a hodnôt; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali historické spoločnosti a centrá historického výskumu s cieľom zdôrazniť hodnotu ich vedeckého príspevku k európskej histórii a ich úlohy pri udržiavaní aktuálnej informovanosti učiteľov;

14.  vyzýva Dom európskej histórie, aby najmä pre študentov a učiteľov na všetkých úrovniach vzdelávania vytvoril osobitné programy, nástroje a aktivity tvoriace presvedčivý príbeh európskej integrácie a jej základných hodnôt;

15.  vyzýva na okamžité obnovenie a posilnenie občianstva EÚ a výchovy k občianstvu v súčasných aj budúcich členských štátoch s cieľom vybaviť študentov spôsobom primeraným ich veku potrebnými vedomosťami, hodnotami, zručnosťami a kompetenciami a umožniť im, aby používali kritické myslenie a utvárali si informované a vyvážené názory, uplatňovali svoje demokratické práva a zodpovednosť vrátane volebného práva, vážili si rozmanitosť, podporovali medzikultúrny a medzináboženský dialóg a boli aktívnymi a zodpovednými občanmi;

16.  upozorňuje, že väčšie zapojenie študentov a rodičov do riadenia škôl môže prispieť k boju proti diskriminácii, posilneniu udržateľnej participatívnej demokracie a občianstva a podpore dôvery a spolupráce medzi rôznymi aktérmi; vyzýva vzdelávacie inštitúcie, aby zaviedli demokratické riadenie a rozšírili jeho pôsobnosť, okrem iného výraznejším zohľadňovaním názorov študentských zastúpení, keďže demokracii sa treba učiť a treba ju zažiť;

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť motiváciu a možnosti učiteľov a študentov dozvedieť sa viac o EÚ z vlastnej skúsenosti, napríklad prostredníctvom školských exkurzií do iných krajín, návštev európskych inštitúcií, kontaktov s predstaviteľmi EÚ, študentských stáží v inštitúciách EÚ a mediálneho vzdelávania (napríklad prostredníctvom Európskeho portálu pre mládež), s plnohodnotným využívaním nových informačných a komunikačných technológií a otvorených vzdelávacích zdrojov;

18.  vyzýva na plnohodnotné využívanie možností, ktoré ponúkajú digitálne technológie, na ďalší rozvoj cezhraničného vzdelávania prostredníctvom digitálnych kurzov a videokonferencií, a to s cieľom uľahčiť študentom objavovanie iných stanovísk a prístupov k ich vedným disciplínam;

19.  zdôrazňuje, že osvojenie si cudzích jazykov môže byť kľúčové pre zvyšovanie medzikultúrnej informovanosti a pre vybavenie občanov zručnosťami potrebnými na život a prácu v čoraz zložitejšom a globalizovanejšom svete;

20.  vyzdvihuje kľúčovú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia vrátane práce s mládežou, dobrovoľníctva, medzigeneračného a rodinného vzdelávania a vzdelávania dospelých, ako aj športu ako pedagogického nástroja, pri rozvíjaní sociálnych a občianskych zručností, kompetencií a vzorcov správania a formovaní zodpovedných a aktívnych občanov Európy; zdôrazňuje potrebu uznať a potvrdzovať takéto kompetencie v rámci formálneho vzdelávania a vytvoriť užšie prepojenie medzi formálnym vzdelávaním, neformálnym vzdelávaním a informálnym učením;

21.  vyzýva na zaujatie medzikultúrneho prístupu ku vzdelávacej politike, ktorý môže umožniť skutočnú integráciu študentov-prisťahovalcov do škôl na základe obojstranných znalostí odlišných kultúr a budovania spoločných hodnôt;

Úloha Únie

22.  nabáda Komisiu, aby aj naďalej podporovala úsilie rozvíjať a propagovať rozmer EÚ vo vzdelávaní a mobilitu vzdelávacích aktérov, a aby kľúčovým zúčastneným stranám a občanom aktívne poskytovala informácie vrátane informácií o relevantných možnostiach financovania a dostupných štúdiách a správach; v tomto smere podporuje lepšie používanie nových komunikačných technológií a médií vrátane sociálnych médií;

23.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spoločný rámec a vypracovala pokyny s konkrétnymi príkladmi na získavanie vedomostí o EÚ s cieľom podporovať objektívne a kritické myslenie o prínosoch Európskej únie pre jej občanov a zároveň rešpektovať právomoci členských štátov v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

24.  žiada Komisiu, aby podporovala ďalší výskum, ktorý má zistiť, ako sa o EÚ v súčasnosti vyučuje v školách v celej Európe, ako sa táto téma objavuje v učebných plánoch a počas skúšok a či a) učitelia a pedagógovia majú dostatočný prístup k relevantným programom a opatreniam EÚ v oblasti odborného rozvoja, celoživotného vzdelávania a platforiem na výmenu najlepších postupov a či b) financované opatrenia zamerané na efektívne začleňovanie získavania vedomostí o EÚ v školách majú na školy vôbec nejaký vplyv;

25.  vyzýva Komisiu, aby podnecovala, podporovala a uľahčovala existenciu sietí, ktoré propagujú tak vzdelávanie o EÚ na vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni, ako aj výmeny najlepších postupov medzi týmito sieťami na úrovni Únie a ktoré sú súčasťou takéhoto vzdelávania a výmen, a aby identifikovala oblasti zlepšenia;

26.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi aj kandidátskymi krajinami, so zreteľom na rozmer EÚ vo vzdelávaní a boj proti diskriminácii a predsudkom vo vzdelávacích prostrediach, a to aj posudzovaním učebných materiálov a politík v oblasti boja proti šikanovaniu a politík boja proti diskriminácii;

27.  zdôrazňuje významnú úlohu programov Erasmus+, Európa pre občanov a Kreatívna Európa pri podpore vzdelávania a odbornej prípravy, jazykových zručností, aktívneho občianstva, kultúrnej informovanosti, medzikultúrneho porozumenia a ďalších hodnotných kľúčových a prierezových kompetencií; zdôrazňuje význam týchto programov pre posilňovanie európskeho občianstva a potrebu zvýšenej a primeranej finančnej podpory pre tieto programy, väčšieho zamerania na ich kvalitatívne výsledky a širšieho prístupu k mobilite, s osobitným zreteľom na učiteľov a iných pedagógov, mladých ľudí s rôznym sociálno-ekonomickým zázemím, ako aj zraniteľné a znevýhodnené skupiny a ľudí s osobitnými potrebami;

28.  pripomína široké spektrum opatrení, ktoré ponúka program Erasmus+, ako aj jeho popularitu a uznanie medzi verejnosťou, predovšetkým pokiaľ ide o mobilitu študentov v rámci ich štúdia; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvýšili informovanosť o tých častiach programu Erasmus+, ktoré sú menej známe, napríklad o Európskej dobrovoľníckej službe;

29.  víta pracovný program Komisie na rok 2016 na vykonávanie programu Erasmus+ a jej odhodlanie uskutočňovať konkrétne kroky v nadväznosti na Parížsku deklaráciu, najmä kroky zamerané na zvyšovanie vplyvu programu Erasmus+ na podporu aktívneho a demokratického občianstva, medzikultúrneho dialógu, sociálneho začleňovania a solidarity, vrátane výraznejšej podpory organizácií občianskej spoločnosti v ich kľúčovej úlohe v oblasti výchovy k občianstvu;

30.  vyzýva Komisiu, aby zlepšila pedagogické aspekty a schopnosť reagovať na potreby škôl v prípade projektov financovaných prostredníctvom mechanizmu programu Jean Monnet, a to tým, že školám zaistí možnosť podávať žiadosti priamo a zaistí finančné prostriedky na dlhšie obdobie, napríklad na tri roky, v súlade so spôsobom financovania modulov programu Jean Monnet; vyzýva Komisiu, aby opatrenia modulov Jean Monnet sprístupnila inštitúciám zameraným na odbornú prípravu učiteľov a aby uvedené inštitúcie povzbudzovala v tom, aby ich zaraďovali do svojich programov;

31.  konštatuje, že v Únii v súčasnosti prebieha kríza jej demokratickej legitimity nielen kvôli nedostatočným vedomostiam Európanov o mechanizmoch EÚ, ale aj kvôli nezohľadňovaniu ich hlasu v rozhodovacích procesoch; zdôrazňuje, že na opätovné získanie legitimity musí Únia zastaviť kolaps svojich demokratických štruktúr a obnoviť väzbu na svojich občanov;

32.  vyzýva Komisiu, aby účinne vykonávala program Európa pre občanov s cieľom plniť ciele demokratickej a inkluzívnejšej spoločnosti, a tak posilňovala zapájanie občanov do rozhodovacích procesov;

33.  vyzýva Komisiu, aby intenzívne sledovala dosah všetkých programov EÚ na rozvoj zmyslu ich účastníkov pre občianstvo a občiansku účasť;

34.  žiada Komisiu, aby ďalej rozvíjala a v čo najširšej miere propagovala virtuálne platformy eTwinning, EPALE a School Education Gateway a pokračovala v podpore a rozvoji ďalších digitálnych platforiem, ako je Teachers’ Corner, s cieľom uľahčiť prístup k vysoko kvalitným, relevantným, ľahko použiteľným a aktualizovaným učebným materiálom relevantným pre získavanie vedomostí o EÚ a dostupným vo všetkých jazykoch EÚ;

35.  žiada Komisiu, aby uľahčila kritickú revíziu materiálov, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na platforme Teachers' Corner, a to pedagógmi, ktorí v súčasnosti o EÚ vyučujú, a akademikmi, ktorí sa na štúdium EÚ špecializujú, s cieľom zaistiť ich kvalitu a vhodnosť;

36.  zdôrazňuje úlohu informačných kancelárií európskych inštitúcií a víta ich odhodlanie podporovať vzťahy s členskými štátmi, s celoštátnymi, regionálnymi a miestnymi vzdelávacími inštitúciami, mládežníckymi organizáciami a médiami s cieľom zblížiť ich navzájom a zaistiť, aby mladí ľudia chápali, akú úlohu tieto inštitúcie zohrávajú v ich každodennom živote;

37.  vyzýva na otvorenú a spoločnú diskusiu medzi Komisiou a mestami, ako aj s miestnymi a regionálnymi orgánmi, v oblasti prepojenia školských systémov a mestských modelov, čo je spôsob, ako pochopiť dôsledky rôznych prístupov ku dnešným medzikultúrnym vzťahom v Európe;

38.  nabáda Komisiu, aby čo najskôr začala presadzovať získavanie vedomostí o EÚ v škole ako odporúčanie v rámci procesu rokovania s kandidátskymi krajinami, ktoré sa uchádzajú o členstvo v EÚ;

Úloha členských štátov

39.  nabáda členské štáty, aby podporovali, preskúmali a aktualizovali svoje vzdelávacie systémy a všetky formy obsahu učebných plánov týkajúcich sa EÚ na všetkých úrovniach vzdelávania vrátane odborného vzdelávania a prípravy, s cieľom posilniť rozmer EÚ v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými aktérmi na úrovni EÚ a vnútroštátnej úrovni, pričom dôrazne nabáda regióny a miestne orgány, aby postupovali rovnako, najmä ak majú priame právomoci v oblasti vzdelávacích systémov;

40.  nabáda členské štáty, aby podporovali všetky možnosti, ako žiakom, študentom, učiteľom a iným pedagógom sprostredkovať viac informácií o EÚ prostredníctvom formálneho vzdelávania, neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, a aby plne využívali a dopĺňali finančné nástroje, programy a iniciatívy EÚ v tomto smere;

41.  žiada členské štáty, aby prijali ďalšie opatrenia na podporu hodnôt medzikultúrneho, nediskriminačného a inkluzívneho vzdelávania a občianstva v školských a univerzitných učebných plánoch;

42.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili investície do kvalitného vzdelávania, a to aj prostredníctvom výraznejšieho partnerstva so súkromným sektorom, aby presadzovali rovnaké príležitosti pre všetkých a poskytli všetkým vzdelávacím inštitúciám a inštitúciám zameraným na poskytovanie odbornej prípravy, ako aj učiteľom a iným pedagógom potrebnú podporu, ktorá im umožní zaviesť a neustále rozvíjať rozmer EÚ vo vzdelávaní už od raného veku a nad rámec výučby v škole;

43.  vyzýva členské štáty, aby pre všetkých žiakov a študentov zabezpečili rovnaký a inkluzívny prístup k inovatívnemu a kvalitnému formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu, ako aj k možnostiam celoživotného vzdelávania; vyzýva v tomto smere členské štáty, aby urgentne prijali v roku 2008 predložený návrh smernice o uplatňovaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženstvo či vieru, zdravotné postihnutie, vek či sexuálnu orientáciu, ktorá by chránila pred diskrimináciou vo vzdelávaní z týchto dôvodov;

44.  vyzýva členské štáty, aby migrantov, utečencov a náboženské komunity zapojili do procesu budovania občianstva na základe rešpektu a posilňovania postavenia, čím sa zaistí ich zapojenie do občianskeho a kultúrneho života;

45.  vyzýva členské štáty, aby podporovali a uľahčovali vysoko kvalitnú odbornú prípravu učiteľov, iných pedagogických pracovníkov, mladých lídrov a školiteľov v oblasti EÚ, okrem iného tým, že im umožnia stráviť časť ich prípravy v inom členskom štáte a že zabezpečia uznávanie ich kompetencií učiť o EÚ, napríklad zavedením a propagáciou označenia Euroučiteľ;

46.  domnieva sa, že členské štáty by na báze dialógu a spolupráce so vzdelávacími subjektmi mali pri začleňovaní rozmeru EÚ do svojich vzdelávacích programov hľadať možnosti na výmenu nápadov a príkladov osvedčených postupov, aby tak okrem iného upevňovali poznatky mladých ľudí o procese budovania občianstva a inštitúcií EÚ a prehlbovali u nich pochopenie tohto procesu, čím mladým ľudom umožnia vnímať Úniu ako neoddeliteľnú súčasť svojho životného priestoru, ktorú môžu utvárať, čo sa od nich aj očakáva;

47.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby uznali a podporili sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, najmä mládežnícke organizácie, pri prekonávaní priepasti medzi EÚ a jej občanmi štruktúrovaným a udržateľným spôsobom, pričom by mali propagovať a podporovať nástroje participatívnej a priamej demokracie;

o
o   o

48.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 50.
(2) Ú. v. EÚ L 325, 23.11.2012, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 115, 17.4.2014, s. 3.
(4) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(5) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(6) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 31.
(7) Ú. v. EÚ C 311, 19.12.2009, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1
(9) Ú. v. EÚ C 150, 15.6.1992, s. 366.
(10) Ú. v. EÚ C 306 E, 15.12.2006, s. 100.
(11) Ú. v. EÚ C 8 E, 14.1.2010, s. 12.
(12) Štandardný Eurobarometer 81, jar 2014: Public opinion in the European Union (Verejná mienka v Európskej únii)(http://ec.europa.eu/public_opinion/archives/eb/eb81/eb81_publ_en.pdf), s. 117 a 131.
(13) http://www.eprs.sso.ep.parl.union.eu/lis/lisrep/13-EPRS-publications/2015/COMM_STUD_558351_UpdateReview-EN.pdf, s. 43-45.
(14) Osobitný Eurobarometer 437, 2015: Discrimination in the EU in 2015 (Diskriminácia v EÚ v roku 2015)(http://ec.europa.eu/COMMFrontOffice/PublicOpinion/index.cfm/ResultDoc/download/DocumentKy/68004), s. 100.
(15) http://www.eupika.mfdps.si/Files/Learning%20Europe%20at%20School%20final%20report.pdf

Právne oznámenie