Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2127(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0050/2016

Predkladané texty :

A8-0050/2016

Rozpravy :

PV 27/04/2016 - 16
CRE 27/04/2016 - 16

Hlasovanie :

PV 28/04/2016 - 4.64
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0200

Prijaté texty
PDF 489kWORD 160k
Štvrtok, 28. apríla 2016 - Brusel Finálna verzia
Výročná správa Európskej investičnej banky za rok 2014
P8_TA(2016)0200A8-0050/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2014 (2015/2127(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu o činnosti Európskej investičnej banky za rok 2014,

–  so zreteľom na finančnú správu Európskej investičnej banky za rok 2014 a na jej štatistickú správu za rok 2014,

–  so zreteľom na správu Európskej investičnej banky o udržateľnosti za rok 2014 a na jej správu o posúdení operácií EIB v EÚ na základe troch pilierov za rok 2014 a na jej správu o výsledkoch mimo EÚ za rok 2014,

–  so zreteľom na výročné správy Výboru audítorov EIB za rok 2014,

–  so zreteľom na výročnú správu skupiny Európskej investičnej banky o činnostiach v rámci boja proti podvodom za rok 2014,

–  so zreteľom na operačný plán skupiny EIB na roky 2014 – 2016 (zo 17. decembra 2013), operačný plán EIF na roky 2014 – 2016 (z decembra 2013) a operačný plán skupiny EIB na roky 2015 – 2017 (z 21. apríla 2015),

–  so zreteľom na správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2014,

–  so zreteľom na správu orgánu EIB zodpovedného za dodržiavanie súladu s predpismi (Office of the Chief Compliance Officer) o činnosti za rok 2014,

–  so zreteľom na články 3 a 9 Zmluvy o európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 15, 126, 174, 175, 208, 209, 271, 308 a 309 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na protokol č. 5 k tejto zmluve o štatúte EIB,

–  so zreteľom na rokovací poriadok Európskej investičnej banky,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2014 o výročnej správe Európskej investičnej banky (EIB) za rok 2012(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 30. apríla 2015 o Výročnej správe Európskej investičnej banky za rok 2013(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva(3) a na oznámenie Komisie z 27. marca 2014 o dlhodobom financovaní európskeho hospodárstva (COM(2014)0168),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1080/2011/EÚ z 25. októbra 2011 o mandáte EIB pre vonkajšie činnosti na roky 2007 – 2013 a na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 466/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa Európskej investičnej banke poskytuje záruka EÚ za straty z finančných operácií na podporu investičných projektov mimo Únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 670/2012 z 11. júla 2012, ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 1639/2006/ES, ktorým sa ustanovuje rámcový program pre konkurencieschopnosť a inovácie (2007 – 2013), a nariadenie (ES) č. 680/2007, ktorým sa ustanovujú všeobecné pravidlá udeľovania finančnej pomoci Spoločenstva v oblasti transeurópskych dopravných a energetických sietí (pokiaľ ide o pilotnú fázu iniciatívy dlhopisov na projekty v rámci stratégie Európa 2020),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z októbra 2014, v ktorých sa Rada otvorene odvolávala na účasť EIB na nových investíciách cielených na fondy, ktoré sú zamerané na zlepšenie energetickej účinnosti a modernizáciu energetických systémov v členských štátoch s nižšími príjmami,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/20133(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Spolupráca v oblasti zamestnanosti a rastu: Úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kontrolu rozpočtu a stanoviská Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre rozpočet, Výboru pre hospodárske a menové veci a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0050/2016),

A.  keďže hlavnou úlohou EIB ako banky EÚ je finančná podpora projektov v záujme Únie, ktorá prispieva k vyváženému rozvoju vnútorného trhu a k sociálnej, hospodárskej a územnej súdržnosti, a tým k posilneniu európskej integrácie, ako aj vyššej zamestnanosti a konkurencieschopnosti Únie;

B.  keďže všetky činnosti financované Európskou investičnou bankou musia byť v súlade so zmluvami EÚ a so všeobecnými cieľmi a s prioritnými oblasťami EÚ vymedzenými v stratégii Európa 2020 a v rámci programu pre rast a zamestnanosť;

C.  keďže EIB a účely plnenia svojich úloh poskytuje pôžičky a záruky na neziskovom základe, ktoré uľahčujú financovanie projektov vo všetkých hospodárskych oblastiach;

D.  keďže finančná, hospodárska a sociálna kríza z roku 2008 viedla k vzniku závažných investičných nedostatkov a mimoriadnych úrovní nezamestnanosti, a to najmä medzi mladými ľuďmi, ako aj k perspektíve zdĺhavej stagnácie európskeho hospodárstva;

E.  keďže jednotlivé členské štáty a EÚ ako celok v súčasnosti stoja pred obrovským problémom, ktorý v celej histórii EÚ nemá obdobu a ktorý súvisí s potrebou zvládnuť hromadný príliv migrantov z rozličných častí sveta;

F.  keďže za súčasných okolností hlavnú úlohu EIB pri účinnom vykonávaní investičného plánu pre Európu a pri účinnom riadení Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) ako hlavného nástroja na oživenie rastu, vytvorenie dôstojných pracovných miest a na prekonanie sociálnych a územných rozdielov v Únii teraz charakterizuje kvalitatívne nová úroveň naliehavosti;

G.  keďže Európsky investičný fond (EIF) má zohrávať zásadnú úlohu pri reakcii skupiny EIB, pokiaľ ide o riešenie dlhodobých následkov krízy, ako aj prispievať k oživeniu európskeho hospodárstva prostredníctvom podpory malých a stredných podnikov;

H.  keďže EIB by nemala byť len finančná inštitúcia, ale aj banka poznatkov a osvedčených postupov, ktorá radí členským štátom a hospodárskym zainteresovaných stranám a prispieva k zvyšovaniu pridanej hodnoty fondov EÚ;

I.  keďže financovanie činností mimo EÚ z prostriedkov EIB je určené na podporu cieľov vonkajšej politiky EÚ v súlade s hodnotami Európskej únie a na základe dodržiavania udržateľných sociálnych a environmentálnych noriem;

J.  keďže rozsah a zložitosť úloh, pred ktorými v súčasnosti stojí EIB, si vyžaduje obnovenie záväzku prísne sa vyhýbať financovaniu projektov, ktoré porušujú základné štandardy riadneho finančného hospodárenia, čím poškodzujú dôveryhodnosť EIB ako bezúhonnej verejnej finančnej inštitúcie s ratingom AAA;

Investičný program EIB podporujúci ciele politík EÚ

Uprednostňovanie investícií na zrýchlenie oživenia a zvýšenie produktivity

1.  víta výročné správy EIB za rok 2014 a jej úspechy predstavené v týchto správach a dôrazne nabáda EIB, aby pokračovala vo svojom úsilí o posilnenie investícií v EÚ, ktoré sú na nízkej úrovni;

2.  víta predovšetkým skutočnosť, že EIB v roku 2014 financovala 285 000 malých a stredných podnikov, čím zachránila 3,6 milióna pracovných miest, a podpísala zmluvy celkovo na 413 projektov v rámci EÚ v hodnote 69 miliárd EUR a 92 nových projektov mimo EÚ v celkovej hodnote 7,98 miliardy EUR; víta aj skutočnosť, že EIF v tom istom roku prostredníctvom svojich kapitálových a záručných aktivít poskytol 3,3 miliardy EUR v prospech menších podnikov, čím bol úspešné vykonaný jeden z najambicióznejších obchodných plánov EIB s celkovým objemom finančných prostriedkov skupiny EIB vo výške 80,3 miliardy EUR; víta skutočnosť, že objem podpísaných finančných operácií EIB v roku 2014 je na najvyššej úrovni od roku 2009, zdôrazňuje však, že objem podpísaných finančných operácií má ďalší potenciál; schvaľuje zvýšenie kapitálu EIB o 10 miliárd EUR, na ktorom sa dohodli všetky členské štáty v roku 2012;

3.  poznamenáva však, že v roku 2014 bolo 59,4 % všetkých projektov podpísaných EIB vyčlenených pre prvých päť hospodárstiev EÚ, kým podiel zvyšných 23 členských štátov dosiahol len 30,3 %; nabáda EIB, aby zaviedla vyváženejšiu úverovú politiku voči členským štátom vzhľadom na šírku súčasných aj dlhodobých problémov, pred ktorými stojí Únia;

4.  vyzýva EIB, aby poskytla členským štátom, ktoré majú nižšiu úspešnosť schvaľovaní projektov, zvýšenú technickú podporu vo fáze pred schválením, a nabáda EIB, aby uľahčila výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o úspešný vývoj projektov;

5.  vyzýva EIB, aby sa zamerala na investície do reálnej ekonomiky na účely podpory tvorby pracovných miest a rastu v EÚ;

6.  upozorňuje na dramaticky vysokú mieru nezamestnanosti v mnohých členských štátoch, najmä v prípade mladých ľudí, a nalieha na EIB, aby pri vykonávaní svojich politík túto situáciu zohľadňovala;

7.  poukazuje na to, že hoci sa pri operáciách berie ohľad na dostupnosť finančných prostriedkov, operácie musia byť zamerané na vytvorenie investícií, ktoré zlepšujú oživenie hospodárstva a produktívnu zamestnanosť a musí ich dopĺňať dôsledná podpora členským štátom zameraná na prípadné zvýšenie kapacít čerpania zdrojov, ako aj stále odhodlanie vyhýbať sa riziku územnej rozdrobenosti;

8.  konštatuje, že nedostatočná kapacita v oblasti tvorby projektov vo verejnom a súkromnom sektore a nízka úroveň kapacity niektorých členských štátov na prijímanie úverov v spojení so súčasnými trhovými podmienkami predstavujú významné problémy pre program požičiavania EIB; naliehavo preto žiada EIB, aby výrazne posilnila svoju technickú pomoc a finančné poradenstvo vo všetkých kľúčových oblastiach činnosti a aby boli ľahko dostupné vo vzťahu k všetkým členským štátom, s cieľom dosiahnuť oveľa vyššiu úroveň schopnosti vytvárať rast;

9.  víta použitie rámca pre posúdenie na základe troch pilierov (3PA) a rámca merania výsledkov (ReM) Európskou investičnou bankou na účely ex ante posúdenia očakávaných výsledkov investičných projektov v rámci EÚ aj mimo nej;

10.  žiada EIB, aby pri posudzovaní a hodnotení projektov dôrazne uprednostňovala dlhodobý účinok investícií a aby pri tom zohľadňovala nielen finančné ukazovatele, ale predovšetkým aj ich príspevok k udržateľnému rozvoju a k vyššej kvalite života tým, že budú viesť k ďalšiemu zlepšeniu v oblasti zamestnanosti, sociálnych noriem a životného prostredia;

11.  zdôrazňuje, že schválenie financovania projektu by malo byť založené na primeranej finančnej analýze a analýze rizík, finančnej životaschopnosti a riadnom rozpočtovom hospodárení; domnieva sa, že projekty schválené na financovanie EIB by mali ponúkať jasnú pridanú hodnotu pre európske hospodárstvo;

12.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v správe o posúdení na základe troch pilierov neboli uvedené žiadne informácie, či už založené na posúdení na základe troch pilierov alebo vychádzajúce z iných príslušných nástrojov, o skutočných výsledkoch dosiahnutých operáciami uskutočnenými v roku 2014 v rámci EÚ (na rozdiel od výsledkov dosiahnutých mimo EÚ), a to aj napriek tomu, že posúdenie na základe troch pilierov bolo vytvorené s osobitným účelom zlepšiť schopnosť EIB monitorovať vykonávanie sledovaním účinkov počas celého projektového cyklu; očakáva, že z dôvodu prebiehajúcej harmonizácie medzi rámcom posúdenia na základe troch pilierov a rámcom merania výsledkov sa začiatkom roka 2016 zavedie nový harmonizovaný rámec, ktorý bude lepšie prispôsobený na ex post hodnotenie a vykazovanie výsledkov projektov v rámci EÚ aj mimo nej a ktorý bude plne v súlade s hodnotiacou tabuľkou operácií EFSI, a že sa tento rámec použije na podávanie správ EIB za rok 2015; žiada o systematické zverejňovanie jednotlivých hodnotení projektov;

13.  berie na vedomie operačný plán EIB na obdobie 2015 – 2017; víta skutočnosť, že v tomto pláne sa uznáva, že rýchlosť oživenia sa v jednotlivých členských štátoch líši, a že plán stanovil hospodársku a sociálnu súdržnosť ako prierezový cieľ politiky;

14.  berie do úvahy skutočnosť, že EIB reštrukturalizovalo klasifikáciu svojich hlavných cieľov verejnej politiky pre skupinu EIB na roky 2015 – 2017 (inovácie a ľudský kapitál, MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, efektívna infraštruktúra a životné prostredie) spôsobom, ktorý sa líši od formulácie jej cieľov verejnej politiky na roky 2014 – 2016 (zvýšenie potenciálu rastu a zamestnanosti, environmentálna udržateľnosť, hospodárska a sociálna súdržnosť a konvergencia, ako aj opatrenie v oblasti klímy); konštatuje, že ciele verejnej politiky boli zosúladené s vyvíjajúcimi sa hospodárskymi okolnosťami, a v tejto súvislosti žiada EIB, aby zabezpečila, že dva prierezové ciele – pre hospodársku a sociálnu súdržnosť v EÚ a pre opatrenie v oblasti klímy – sa spoločne s predpokladaným percentuálnym pomerom podpísaných finančných operácií prispievajúcich k ich splneniu ešte viac posilnia;

15.  domnieva sa však, že podoba činností EIB v správe o činnosti za rok 2014 nie je celkom v súlade s cieľmi verejnej politiky na rok 2014; okrem toho vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom rôznych finančných nástrojov a iniciatív EIB, ktoré sa uskutočnili v roku 2014; odporúča, aby sa EIB pri oznamovaní informácií o svojej činnosti nezameriavala predovšetkým na objem realizovaných investícií, ale skôr na ich účinok;

16.  očakáva, že EIB prispeje k preskúmaniu stratégie Európa 2020 v polovici trvania predložením informácií o svojich činnostiach a ich vplyve na dosahovanie cieľov tejto stratégie;

17.  vyzýva EIB, aby zvážila vypracovanie komplexnejšej a analytickej správy o svojich ročných činnostiach v roku 2015, ktorá by obsahovala primeraný súhrn informácií z jej tematických správ a ktorá by lepšie zodpovedala požiadavkám článku 9 štatútu EIB;

18.  víta nové informácie uvedené v pracovnom dokumente o finančných nástrojoch, ktorý je priložený k návrhu rozpočtu; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcim globálnym prehľadom ročných záväzkov a platieb do EIB a očakáva ďalšie podrobné údaje;

19.  zdôrazňuje, že investície, štrukturálne reformy a vhodné rozpočtové politiky musia byť súčasťou celkovej stratégie;

Podpora zamestnanosti mladých ľudí, inovácií a malých a stredných podnikov

20.  víta vykonávanie iniciatívy EIB s názvom Kvalifikácia a zamestnanosť – investície do mladých ľudí v roku 2014 a nabáda EIB, aby neprestávala investovať do vzdelávania, rozvoja kvalifikácií a zamestnanosti mladých ľudí; vyzýva EIB, aby podala úplnú správu o výsledkoch dosiahnutých prostredníctvom jej iniciatívy Investície do mladých ľudí, okrem iného prostredníctvom použitia ukazovateľa, ako je udržateľná zamestnanosť vyplývajúca z osobitných operácií;

21.  víta, že v roku 2014 bol zavedený nový sortiment produktov v rámci nástroja InnovFin – Financie EÚ pre inovátorov, ktorý je k dispozícii novátorom všetkých veľkostí, ako aj skutočnosť, že bola zavedená poradenská služba InnovFin pre veľké projekty v oblasti výskumu a vývoja; berie tiež na vedomie vytvorenie nového rozšíreného rizikového mandátu skupiny EIB v roku 2014;

22.  konštatuje, že EIB v roku 2014 podpísala celkovo 225 operácií v rámci EÚ na podporu inovácií a kvalifikácií (62 operácií v oblasti inovácií a výskumu a vývoja za 9,6 miliardy EUR a 25 operácií v oblasti vzdelávania a kvalifikácie za 4,4 miliardy EUR) a v rámci malých a stredných podnikov a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou (138 operácií za 22,2 miliardy EUR);

23.  berie na vedomie zvýšenie kapitálu EIF o 1,5 miliardy EUR v roku 2014 a jeho rekordné investície pri poskytovaní rizikového financovania malým a stredným podnikom vo výške až 3,3 miliardy EUR, pomocou ktorých sa prostredníctvom pákového efektu získal kapitál vo výške 14 miliárd EUR; žiada o komplexný a transparentný prehľad operácií EIF, ktoré majú byť zahrnuté vo výročnej správe o EIB;

24.  konštatuje, že skupina EIB posiela finančné prostriedky pre MSP a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou prostredníctvom rozličných finančných sprostredkovateľov s cieľom zlepšiť podmienky prístupu k finančným prostriedkom a samotný prístup k finančným prostriedkom; vyzýva EIB, aby preto oveľa užšie spolupracovala so svojimi finančnými sprostredkovateľmi v členských štátoch a aby na nich naliehala, aby šírili príslušné informácie potenciálnym príjemcom s cieľom vytvoriť prostredie ústretové pre podnikateľov, ktoré MSP poskytne jednoduchší prístup k finančným prostriedkom;

25.  konštatuje, že malé a stredné podniky v mnohých častiach Európy čelia veľkým ťažkostiam, pokiaľ ide o prístup k potrebnému financovaniu; v tejto súvislosti víta väčší dôraz EIB na podporu malých a stredných podnikov; zdôrazňuje význam EIB pri sprostredkovaní partnerstiev a posilňovaní podporných nástrojov na financovanie činností mikropodnikov a malých a stredných podnikov a pre inovačné začínajúce podniky; ďalej vyzýva EIB, aby viac spolupracovala s regionálnymi verejnými inštitúciami s cieľom optimalizovať možnosti financovania pre malé a stredné podniky;

26.  víta programy EIB na uľahčenie obchodu, najmä nástroj na financovanie obchodu pre MSP, ktorý poskytuje záruky zahraničným bankám, ktoré poskytujú MSP finančné prostriedky na obchod, čím prispieva k oživeniu obchodných tokov a zmierneniu obmedzení súvisiacich s dostupnosťou kolaterálu, a ďalšie nové projekty v oblasti financovania obchodu zamerané na krajiny vážne postihnuté hospodárskou krízou alebo na mieru prispôsobené finančné riešenia, ako je Európsky nástroj mikrofinancovania Progress, ktorého cieľom je finančné začleňovanie;

27.  vyzýva EIB, aby na vypracovala účinnú komunikačnú politiku zameranú na potenciálnych súkromných príjemcov ako neoddeliteľnú súčasť svojej poradenskej funkcie; nabáda EIB, aby posilnila a rozšírila svoju sieť úradov v rámci EÚ;

28.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom informácií v správe o činnosti za rok 2014 o plnení dohody z júla 2014 medzi Komisiou a EIF v rámci Programu EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a MSP (COSME);

Zvýšenie environmentálnej udržateľnosti a boj proti zmene klímy

29.  konštatuje, že z 84 environmentálnych projektov podpísaných v rámci EÚ v roku 2014, ktoré dosiahli výšku 12,6 miliardy EUR, predstavovali projekty udržateľnej dopravy 5,1 miliardy EUR, projekty v oblasti energie z udržateľných zdrojov a energetickej účinnosti dosiahli 3,7 miliardy EUR a projekty ochrany životného prostredia 3,8 miliardy EUR; ďalej berie na vedomie, že podpísané operácie v rámci prierezového cieľa opatrenia v oblasti klímy dosiahli 16,8 miliardy EUR alebo 24 % zo všetkých finančných prostriedkov EIB v rámci EÚ;

30.  berie na vedomie, že podpora EIB určená na rozvoj kapacít energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2014 sa zväčša sústredila na päť najväčších ekonomík EÚ, pričom v 13 nových členských štátoch bolo vynaložených len 42 miliónov EUR zo 4,5 miliardy EUR na projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov v 28 krajinách EÚ; dodáva, že podobná koncentrácia bola zaznamenaná v oblasti energetickej účinnosti, v ktorej bolo pre 13 nových členských štátov vyčlenených len 148 miliónov EUR z 2 miliárd EUR; nabáda na postupné zvyšovanie podielu budúcich investícií do rozvoja kapacít obnoviteľných zdrojov energie a do oblasti energetickej účinnosti v nových členských štátoch, kým nedosiahne 30 % z celkových investícií do týchto oblastí do roku 2020; žiada, aby sa vynaložilo väčšie úsilie o ďalšie poskytovanie technickej pomoci vnútroštátnym a regionálnym orgánom s cieľom zlepšiť ich schopnosť pripraviť životaschopné projekty, ktoré umožnia viac investícií do odvetvia energetiky;

31.  víta zavedenie nových inovačných nástrojov v roku 2014 na podporu opatrenia v oblasti klímy, ako je nástroj na súkromné financovanie zlepšovania energetickej účinnosti a nástroj na financovanie prírodného kapitálu, a očakáva, že EIB bude vo svojich budúcich správach o činnosti informovať o ich vykonávaní;

32.  podporuje záväzok EIB podporovať iniciatívy, ktoré pomáhajú EÚ zachovať si vedúce postavenie a plniť si vlastné dlhodobé ambície na trhu s uhlíkom v kontexte rámca politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, nízkouhlíkovej stratégie do roku 2050 a rokovaní OSN o ochrane klímy s cieľom vytýčiť novú celosvetovú dohodu; vyzýva na revíziu podielu investícií EIB na opatrenie v oblasti klímy, keďže podiel vo výške 25 % sa už dosiahol;

33.  berie na vedomie prechod k rozvoju trhu so zelenými dlhopismi a vedúcu úlohu EIB v súvislosti s jej zelenými dlhopismi a dlhopismi Climate Awareness Bond, čo svedčí o záujme investorov o finančné produkty určené na udržateľný rast s nízkymi emisiami oxidu uhlíka a odolnosťou voči zmene klímy; vyzýva EIB, aby v roku 2016 prehodnotila svoje emisné normy v súvislosti so stratégiou EÚ v oblasti prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo do roku 2050;

34.  víta skutočnosť, že v septembri 2015 bola uverejnená stratégia EIB v oblasti zmeny klímy s názvom Uvoľnenie finančných prostriedkov pre prechod k nízkouhlíkovému hospodárstvu odolnému voči zmene klímy a súhrnná správa o hodnotení operácií financovania EIB na opatrenie v oblasti klímy (zmierňovanie) v rámci EÚ v rokoch 2010 – 2014; žiada, aby sa v konkrétnych akčných plánoch v nadväznosti na stratégiu EIB v oblasti klímy do roku 2017 uplatňoval konkrétny, merateľný, dosiahnuteľný, realistický a časovo ohraničený (SMART) prístup;

Podpora hospodárskej a sociálnej súdržnosti a zbližovania

35.  konštatuje, že 19,9 miliardy EUR alebo 29 % celkového financovania EIB v rámci EÚ v roku 2014 bolo určených na operácie podporujúce súdržnosť; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že neexistujú informácie o počte projektov, ktoré podporila skupina EIB v príslušných sektoroch, alebo finančných nástrojov, či uplatnených iniciatív súvisiacich s týmto prierezovým cieľom politiky;

36.  zdôrazňuje rozhodujúcu úlohu politiky súdržnosti pri znižovaní nevyváženosti medzi európskymi regiónmi a pri podpore európskej integrácie a v tejto súvislosti vyzdvihuje zásadný význam prístupu zameraného na výkonnosť; naliehavo vyzýva EIB, aby do svojich budúcich výročných správ začleňovala podrobné informácie o príspevku a výsledkoch dosiahnutých pri vykonávaní cieľov politiky súdržnosti prostredníctvom činností EIB;

37.  víta posilnenú úlohu, ktorú bude skupina EIB zohrávať pri vykonávaní politiky súdržnosti na programové obdobie 2014 – 2020; verí, že to je krok správnym smerom k zlepšeniu súčinnosti medzi EIB a EŠIF; vyzýva na zlepšenie jej činnosti v súlade s protokolom ZFEÚ (č. 28) o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; domnieva sa, že je potrebné posilniť spoluprácu medzi Komisiou, EIB a miestnymi a regionálnymi orgánmi s cieľom zabezpečiť, aby sa finančné nástroje účinne využívali na podporu územného rozvoja a súdržnosti; víta partnerstvo medzi Komisiou a EIB pri vytváraní poradnej platformy fi-compass; je pevne presvedčený, že je potrebné zjednodušiť pravidlá, ktorými sa riadi podpora poskytovaná z EŠIF na finančné nástroje v rámci EIB;

38.  víta najmä financovanie zo strany EIB na podporu projektov v oblasti infraštruktúry a dopravy v európskych regiónoch; zdôrazňuje, že tieto formy finančnej podpory významne zvyšujú potenciál rozvoja obchodu, keďže podnecujú rast a stimulujú konkurencieschopnosť najmä v oblastiach, ktoré sú prirodzene geograficky znevýhodnené;

39.  berie na vedomie, že v roku 2014 EIB podpísala v rámci EÚ 104 projektov rozvoja sociálnej a hospodárskej infraštruktúry v celkovej výške 20,2 miliardy EUR, z čoho prostriedky na projekty strategickej prepravy (vrátane TEN-T) predstavovali 8,2 miliardy EUR, projekty pre konkurencieschopnú a bezpečnú energiu 7,5 miliardy EUR a projekty mestskej obnovy (vrátane zdravia) 4,5 miliardy EUR;

40.  zdôrazňuje, že investície do udržateľných projektov infraštruktúry majú zásadný význam pre zvýšenie konkurencieschopnosti a obnovu rastu a vytvárania pracovných miest v Európe; preto žiada, aby sa financovanie EIB použilo v prospech oblastí, ktoré sú najviac postihnuté vysokou nezamestnanosťou, a požaduje viac projektov sociálnej infraštruktúry; zdôrazňuje, že financovanie EIB by sa malo zamerať predovšetkým na krajiny, ktoré zaostávajú z hľadiska kvality a rozvoja infraštruktúr, pričom však treba zohľadňovať zásadu riadneho finančného hospodárenia a životaschopnosti projektov;

41.  so znepokojením sleduje tendenciu financovať infraštruktúru, ako sú napríklad diaľnice, ktoré podporujú spotrebu fosílnych palív, a teda sú v rozpore s dlhodobými cieľmi Únie, ako je prechod na bezuhlíkové hospodárstvo; vyzýva EIB, aby do procesu výberu projektov, ktoré sa majú financovať v rámci EÚ aj mimo nej, zahrnula povinné ex ante posudzovanie environmentálnej, hospodárskej a sociálnej pridanej hodnoty a aby sa všetky posudzovania ex anteex post vykonávali s aktívnym zapojením zainteresovaných subjektov, miestnych, regionálnych a vnútroštátnych orgánov a zástupcov občianskej spoločnosti; ďalej žiada o zverejnenie a úplné sprístupnenie výsledkov týchto hodnotení a použitých ukazovateľov;

42.  zdôrazňuje, že financovanie veľkých projektov často uľahčuje infiltráciu spoločností spojených s organizovaným zločinom; kritizuje skutočnosť, že EIB poskytla finančné prostriedky na diaľničný úsek „Passante di Mestre“, v súvislosti s ktorým prebieha vyšetrovanie daňových podvodov; so znepokojením konštatuje, že EIB nereagovala v tejto súvislosti na žiadosti uvedené v správe o výročnej správe za rok 2013 o ochrane finančných záujmov EÚ – boj proti podvodom; opätovne vyzýva EIB, aby pozastavila všetky formy financovania tohto projektu;

43.  zdôrazňuje význam regionálneho rozvoja a vyzýva EIB, aby posilnila dialóg a spoluprácu s regionálnymi a miestnymi orgánmi, bankami a agentúrami; domnieva sa, že v tejto súvislosti by sa mala podporovať aj cezhraničná spolupráca;

44.  vyzýva EIB, aby zvýšila svoju podporu určenú projektom, na ktoré sa vzťahujú makroregionálne stratégie EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v podpore udržateľných inovačných aj tradičných hospodárskych odvetví v EÚ; zdôrazňuje potrebu prepojiť Európu prostredníctvom intermodálnej dopravy, ako aj investícií zacielených na konkrétnu lokalitu; okrem toho požaduje vytvorenie finančných a investičných platforiem s cieľom umožniť spájanie finančných prostriedkov z rôznych zdrojov a mobilizáciu investícií potrebných na takéto makroregionálne projekty;

Riadenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI)

45.  víta nový Európsky fond pre strategické investície (EFSI); zdôrazňuje, že je potrebné, aby EFSI fungoval účinným, plne transparentným a spravodlivým spôsobom v súlade s kritériami svojho mandátu a nariadenia, a odporúča úzku spoluprácu a dohľad nad operáciami EFSI zo strany Európskeho parlamentu a Európskeho dvora audítorov; zdôrazňuje, že jeho prostriedky by mali preukázať skutočnú doplnkovosť v porovnaní s bežnými operáciami financovanými EIB; pripomína, že EFSI musí tiež prispievať k súdržnosti, a vyzýva EIB, aby zabezpečila súdržnosť a komplementárnosť s investíciami z európskych štrukturálnych a investičných fondov a iných verejných fondov; vyzýva EIB, aby implementovala a ďalej rozvíjala EFSI v úzkej spolupráci so spoluzákonodarcami, a to aj prostredníctvom včasného a povinného uzavretia očakávanej dohody medzi Európskym parlamentom a EIB;

46.  očakáva, že ciele EFSI budú v zhode s cieľmi verejnej politiky EIB a že výška investícií EIB na rok 2016 sa prispôsobí tak, aby odrážala aj operácie EFSI;

47.  zdôrazňuje, že EFSI by mal byť prospešný pre všetky členské štáty bez predbežnej odvetvovej alebo regionálnej alokácie a mal by byť v súlade s prebiehajúcimi regionálnymi alebo miestnymi investičnými iniciatívami; zdôrazňuje, že financovanie z EFSI by malo priniesť úžitok aj malým projektom;

48.  uznáva problémy spojené s vytvorením série strategických projektov EFSI a ich rýchlym uvedením do prevádzky; víta skutočnosť, že EIB zriadila Európske centrum investičného poradenstva, ktorého cieľom je poskytovať technickú pomoc a odborné znalosti potenciálnym navrhovateľom; očakáva, že mechanizmus technickej pomoci bude efektívne fungovať na miestnej a regionálnej úrovni;

49.  odporúča, aby členské štáty určili národné podporné banky, a odporúča užšiu spoluprácu medzi EIB a národnými podpornými bankami, finančnými inštitúciami a investičnými platformami s cieľom zhromaždiť a vymieňať si odborné znalosti a know-how, ako aj lepšie zosúladiť činnosti EIB s prioritami politík členských štátov; pripomína, že pokiaľ ide o zapojenie národných podporných bánk a inštitúcií do projektov EFSI, je potrebné zabezpečiť plnú transparentnosť a uprednostňovať zameranie na výsledky;

50.  vyzýva EIB, aby zabezpečila, aby sa EFSI nepriamo nevyužíval ako prostriedok na zvýšenie kapitálu EIB; vyzýva preto EIB, aby vykonávala pravidelné preskúmanie svojej účasti v EFSI a preukázala, že podmienky o doplnkovosti ustanovené v článku 5 ods. 1 nariadenia (EÚ) č. 2015/1017 boli splnené, a najmä že súkromné zdroje financovania nie sú vytláčané na okraj;

51.  je znepokojený, že mnohé projekty, ktoré boli vybraté v tzv. skladovacej fáze, by získali prístup k financovaniu aj za normálnych podmienok a nespĺňajú požiadavku doplnkovosti; pripomína, že záruka EFSI mala umožniť EIB viac riskovať a zároveň si udržať rating AAA; zdôrazňuje, že bude veľmi dôkladne monitorovať plnenie tohto kritéria;

52.  očakáva, že skupina EIB bude osobitne ostražitá, pokiaľ ide o súlad s článkom 140 ods. 6 nariadenia o rozpočtových pravidlách, v ktorom sa ustanovuje, že finančné nástroje „nevytvárajú neoprávnené výhody, najmä v podobe neoprávnených dividend alebo zisku pre tretie strany“, so zreteľom na obavy, že EFSI by mohol nejakým spôsobom prispieť k „socializácii rizík a privatizácii ziskov“ vzhľadom na skúsenosti s financovaním v prípadoch, ako sú projekt Castor v Španielsku alebo projekt Passante di Mestre v Taliansku;

Preskúmanie iniciatívy dlhopisov na projekty

53.  domnieva sa, že iniciatíva dlhopisov na projekty by sa mala vážne posúdiť s ohľadom na jej finančný, sociálny a environmentálny vplyv; naliehavo vyzýva Komisiu, aby vytvorila inkluzívny a otvorený konzultačný proces na úrovni EÚ s aktívnou účasťou zástupcov Európskeho parlamentu o budúcnosti dlhopisov na projekty v období 2016 – 2020, než sa plne rozvinie súčasná pilotná fáza iniciatívy dlhopisov na projekty;

Aktualizácia vonkajšieho rozmeru intervencií EIB

54.  víta obnovený mandát EIB na vonkajšie úvery na roky 2014 – 2020, ktorý EÚ poskytuje záruku pokrývajúcu vonkajšie operácie EIB až do výšky 30 miliárd EUR, ako aj jeho základné ciele, najmä rozvoj miestneho súkromného sektora, rozvoj sociálnej a hospodárskej infraštruktúry, ako aj adaptáciu na zmenu klímy a zmiernenie zmeny klímy;

55.  vyzýva EIB, aby venovala pozornosť tretím krajinám a regiónom mimo EÚ, ktoré sužujú konflikty a extrémna chudoba, pričom hlavným cieľom je znížiť rozdiely v rozvoji medzi EÚ a týmito regiónmi, ako aj prispievať na programy podpory MSP v krajinách obchodných partnerov, a to aj prostredníctvom dostatočného financovania nástroja prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) pre MSP, s osobitným zameraním na krajiny južného Stredozemia a krajiny vo východoeurópskom susedstve; vyzýva EIB, aby v súčinnosti s Africkou rozvojovou bankou financovala dlhodobé investície zamerané na hospodársky rozvoj; víta skutočnosť, že granty EÚ sa čoraz viac kombinujú s poskytovaním úverov EIB, aby sa dosiahli lepšie výsledky projektov v partnerských krajinách EÚ;

56.  naliehavo žiada EIB, aby aj naďalej aktívne presadzovala udržateľný rast v rozvinutých a rozvojových krajinách, a tým podporila trvalo udržateľný rozvoj na celom svete; zdôrazňuje, že EIB sa ako finančná zložka Únie musí podieľať na dosahovaní cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; žiada, aby v rámci prieskumu mandátu EIB k poskytovaniu úverov tretím krajinám v polovici obdobia v roku 2016 bola osobitná pozornosť venovaná rozvojovému programu na obdobie po roku 2016;

57.  pripomína, že Európska investičná banka je najväčším zahraničným financovateľom v Turecku a že po začatí prístupových rokovaní v roku 2004 EIB zvýšila svoje úverové operácie pre túto krajinu, pričom za posledné desaťročie sa poskytlo približne 23 miliárd EUR; vyjadruje poľutovanie nad tým, že napriek pretrvávajúcej hospodárskej kríze v EÚ je Turecko s približne 3,5 % všetkých úverov EIB (2015) v súčasnosti na prvom mieste spomedzi prijímajúcich krajín EIB, ktoré nie sú členmi EÚ; žiada silnejšiu podmienenosť financovania, ktorá by bola úzko spojená s rešpektovaním ľudských práv a slobody prejavu;

58.  nabáda EIB, aby v reakcii na závažné problémy vyvolané prílevom migrantov do Európy vypracovala a zaviedla nevyhnutný komplexný prístup vrátane posilnených operácií v krajinách pôvodu týchto migrantov, ako aj v krajinách, ktoré priamo susedia s krajinami pôvodu;

59.  vyzýva v tejto súvislosti EIB, aby zamerala svoje činnosti na podporu investičných potrieb v oblastiach mestskej, zdravotnej, vzdelávacej a sociálnej infraštruktúry, na podnecovanie hospodárskych činností, ktoré vytvárajú nové pracovné príležitosti, a na presadzovanie cezhraničnej spolupráce medzi členskými štátmi a tretími krajinami;

60.  poukazuje na to, že EIB je dôležitým subjektom podpory priorít a cieľov zahraničnej politiky EÚ; odporúča lepšiu koordináciu a spoluprácu medzi EIB a útvarmi a nástrojmi vonkajšej politiky EÚ; vyzýva na pokračovanie a zlepšovanie systematického ex anteex post hodnotenia hospodárskeho, sociálneho a environmentálneho dosahu projektov podporovaných EIB z hľadiska cieľov ESVČ a všeobecných zásad, ktorými sa riadi vonkajšia činnosť Únie, ako je uvedené v článku 21 ZEÚ a v strategickom rámci a akčnom pláne EÚ v oblasti ľudských práv; vzhľadom na investície mimo EÚ žiada vypracovať podrobnú správu o akýchkoľvek prípadných stratách a o tom, ako a v ktorých prípadoch bol využitý nástroj záruk; víta skutočnosť, že EIB usporiadala niekoľko seminárov o podnikaní a ľudských právach;

61.  vyzýva EIB, aby Európskemu parlamentu a verejnosti poskytla detailné informácie o financovaní EIB a výkone funkcie obchodného ombudsmana na Ukrajine;

62.  víta riešenie prijaté spoločne so Svetovou bankou, ktoré EIB umožňuje podieľať sa na uľahčení nákupu ukrajinského plynu;

63.  vyjadruje svoj zámer podrobne kontrolovať vykonávanie externého mandátu EIB pred strednodobým preskúmaním, pričom sa zohľadní možná aktivácia dodatočných 3 miliárd EUR; potvrdzuje svoj záväzok podrobne preskúmať prvé „správy o dokončení projektov“, ktoré majú byť uverejnené v rámci mandátu na poskytovanie vonkajších úverov na obdobie 2014 – 2020; žiada, aby Európsky dvor audítorov vypracoval osobitnú správu o výsledkoch vonkajších úverových činností EIB a ich zosúlaďovaní s politikami EÚ;

Zlepšenie rámca správy, transparentnosti a kontroly EIB

64.  víta vysokú kvalitu aktív EIB, keďže miera znehodnotených úverov je takmer na úrovni 0 % (0,2 %) celkového úverového portfólia, a jej obozretné riadenie likvidity; domnieva sa, že je veľmi dôležité, aby si EIB udržala úverový rating AAA, a tak si zachovala prístup k medzinárodným kapitálovým trhom za čo najlepších podmienok financovania;

65.  navrhuje, aby EIB posilnila svoje kapacity v oblasti sektorovej analýzy a zverejňovala súhrnné štatistické údaje, ako aj informácie týkajúce sa čiastkových projektov, a tým uľahčila cielený prístup k určitým sektorom alebo typom MSP; zdôrazňuje potrebu začleniť do výročnej správy EIB ucelenejšiu a podrobnejšiu analýzu investičných požiadaviek podľa jednotlivých odvetví v EÚ s cieľom určiť všetky odvetvia, v ktorých investície nepostačujú na plnenie priorít EÚ; domnieva sa, že EIB by mala posúdiť schopnosť svojich investičných nástrojov odstraňovať tieto nedostatky;

66.  zdôrazňuje význam, ktorý EIB prikladá svojej politike nulovej tolerancie voči podvodom, korupcii a tajným dohodám, a jej záväzok týkajúci sa dôslednej integrity a etických pravidiel; v tejto súvislosti víta schválenie aktualizovanej politiky v oblasti boja proti podvodom Správnou radou EIB a výročnú správu skupiny EIB o činnostiach v rámci boja proti podvodom za rok 2014; očakáva, že EIB zastaví poskytovanie ďalších úverov na projekty, v súvislosti s ktorými prebieha vyšetrovanie korupcie na vnútroštátnej alebo európskej úrovni;

67.  víta prijatie prepracovaného rámca skupiny EIB pre boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu (AML-CFT) v júli 2014; nabáda EIB, aby sa usilovala o dialóg s občianskou spoločnosťou o zlepšení svojej politiky v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií; vyzýva EIB, aby stanovila novú zodpovednú daňovú politiku, počínajúc revíziou svojej politiky v oblasti nespolupracujúcich jurisdikcií v roku 2016; vyzýva EIB, aby priame financovanie, ako aj financovanie prostredníctvom sprostredkovateľov podmieňovala zverejňovaním daňovo relevantných údajov z jednotlivých krajín podľa ustanovenia smernice o kapitálových požiadavkách (CRD IV) pre úverové inštitúcie, ako aj informáciami o vlastníckych právach;

68.  vyzýva EIB, aby v kontexte ex ante posúdení podnikov, ktoré sú predmetom súdneho vyšetrovania, aktualizovala svoje politiky v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu a organizovaného zločinu;

69.  berie na vedomie správu o vykonávaní politiky transparentnosti EIB v roku 2014; trvá na tom, že je potrebné dosiahnuť najvyššiu úroveň transparentnosti a inštitucionálnej zodpovednosti, a to zabezpečením iniciatívneho zverejňovania úplných a riadnych rozpočtových informácií a prístupu k finančným údajom súvisiacim s projektmi financovanými prostredníctvom EIB;

70.  požaduje maximálnu transparentnosť a publicitu, pokiaľ ide o systém verejného obstarávania a subdodávok, a to, aby bol Európskemu parlamentu v každom prípade poskytnutý prístup k príslušným informáciám a finančnej dokumentácii;

71.  nabáda EIB, aby prísne dodržovala požiadavky súvisiace s verejným registrom dokumentov o životnom prostredí podľa Aarhuského nariadenia (nariadenie (ES) č. 1367/2006) a aby naďalej podávala pravidelné správy o svojich úverových činnostiach mimo EÚ v súlade s normami Iniciatívy za transparentnosť poskytovania medzinárodnej pomoci (IATI);

72.  opätovne pripomína, že EIB by mala posilniť svoje činnosti náležitej starostlivosti, aby sa zvýšila kvalita informácií o konečných príjemcoch a aby sa účinnejšie zabránilo transakciám s finančnými sprostredkovateľmi, ktorí majú negatívne záznamy, pokiaľ ide o transparentnosť, podvod, korupciu, organizovaný zločin, pranie špinavých peňazí a škodlivé sociálne a environmentálne vplyvy, alebo ktorí sú zapísaní v daňových rajoch, ktorí sa uchyľujú k agresívnemu daňovému plánovaniu; vyzýva EIB, aby iniciatívu dlhopisov na projekty nevyužívala na financovanie činností, do ktorých prenikol organizovaný zločin; opakovane zdôrazňuje potrebu, aby EIB spoločne s Komisiou vytvorila prísny verejný zoznam kritérií výberu finančných sprostredkovateľov;

73.  žiada EIB, aby vypracovala prísnejšie pravidlá týkajúce sa konfliktu záujmov a jasné, prísne a transparentné kritériá verejno-súkromných partnerstiev, ktoré sú príjemcami financovania, s cieľom zaistiť, aby medzi verejných a súkromných partnerov bola spravodlivo rozdelená nielen investičná časť projektov, ale aj riziká spojené s investíciami, aby sa tak chránil verejný záujem; vyzýva EIB, aby posilnila základňu know-how pre účasť vlád, regiónov a obcí na štruktúrach verejno-súkromných partnerstiev, a to aj poskytovaním usmernení;

74.  žiada EIB, aby zabezpečila, že by sa od spoločností, ktoré sa zúčastňujú na projektoch spolufinancovaných EIB, malo vyžadovať dodržiavanie zásady rovnakej odmeny a transparentnosti miezd, ako aj zásady rodovej rovnosti, ako sa stanovuje v smernici Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania; ďalej poukazuje na skutočnosť, že EIB by pri rozhodovaní o projektoch určených na financovanie mala zohľadňovať opatrenia, ktoré prijali kandidátske podniky, pokiaľ ide o sociálnu zodpovednosť podnikov;

75.  domnieva sa, že by bolo užitočné vypracúvať pravidelné aktualizácie týkajúce sa administratívnych nákladov a poplatkov, ktoré uhrádza EIB, a vplyvu financovaných projektov z hľadiska zamestnanosti a pridanej ekonomickej hodnoty;

76.  odporúča, aby sa na webovej stránke EIB zverejnili dokumenty, ktoré nie sú dôverné, ako sú operačné plány banky za predchádzajúce roky, medziinštitucionálne dohody a memorandá a iné dôležité dohody, a aby sa od januára 2016 pravidelne zverejňovali zápisnice zo schôdzí riadiacich orgánov EIB; domnieva sa, že lepší prístup verejnosti k dokumentom je kľúčovým prvkom transparentnosti, zodpovednosti a integrity tejto inštitúcie;

77.  víta proces preskúmania mechanizmu vybavovania sťažností EIB, ktorý sa začal v septembri 2015, a verejné konzultácie otvorené príslušným zainteresovaným stranám; očakáva, že prebiehajúca revízia mechanizmu vybavovania sťažností zvýši a posilní jeho nezávislosť a účinnosť a prispeje aj k vyššej účinnosti a efektívnosti oddelenia pre mechanizmus vybavovania sťažností; žiada Predstavenstvo EIB, aby zohľadňovalo odporúčania tohto oddelenia a konalo podľa stanovísk európskeho ombudsmana; žiada o zabezpečenie stabilného toku informácií medzi oddelením EIB pre mechanizmus vybavovania sťažností a Správnou radou EIB; domnieva sa, že existuje potreba aktualizovať memorandum o porozumení medzi EIB a európskym ombudsmanom, aby ombudsman mohol vykonávať vonkajšiu kontrolu nad EIB aktívnejšie a aby sa zlepšili postupy monitorovania a ďalšia zodpovednosť EIB;

78.  víta výročné správy Výboru audítorov EIB za rozpočtový rok 2014 a naliehavo vyzýva zodpovedné orgány EIB, aby zabezpečili plný súlad s najlepšími postupmi obozretného bankovníctva v oblastiach, v ktorých v roku 2014 nebol dosiahnutý plný súlad; berie na vedomie zámer vedenia EIB reorganizovať kontrolné funkcie banky; podporuje požiadavku Výboru audítorov, pokiaľ ide o príslušný plán vykonávania, ako aj jeho úmysel pozorne monitorovať ďalší vývoj; schvaľuje skutočnosť, že Výbor audítorov napomenul vedenie a útvary EIB v tom zmysle, že EIB by mala zachovávať svoju kapacitu, ale zároveň neoslabovať súčasný rámec vnútornej kontroly;

79.  domnieva sa, že výročná správa EIB by mala venovať väčší dôraz na výsledky dokončených projektov; v tejto súvislosti vyzýva EIB, aby v spolupráci s projektovými partnermi zhrnula výsledky z každého dokončeného projektu, na základe čoho bude zhodnotená účinnosť financovania EIB;

80.  poznamenáva, že 27. októbra 2015 uplynie platnosť trojstrannej dohody uvedenej v článku 287 ods. 3 ZFEÚ, ktorá sa týka spolupráce medzi EIB, Komisiou a Dvorom audítorov, pokiaľ ide o metódy kontroly činností EIB pri hospodárení s finančnými prostriedkami Únie a členských štátov, ktorú vykonáva Dvor audítorov; žiada tieto tri inštitúcie, aby spolupracovali pri procese obnovenia a aktualizácie tejto dohody a aby zabezpečili, že nová dohoda sa bude vzťahovať na všetky existujúce, ako aj všetky nové nástroje alebo iniciatívy EIB, ktoré využívajú verejné finančné prostriedky EÚ alebo Európskeho rozvojového fondu; v tejto súvislosti žiada, aby sa Európskemu dvoru audítorov udelili väčšie právomoci, aby tak mohol dôkladnejšie vyhodnocovať a oznamovať úverové postupy, nástroje a iniciatívy EIB, ak priamo súvisia s využívaním rozpočtových prostriedkov EÚ;

Smerom ku komplexnej parlamentnej zodpovednosti

81.  domnieva sa, že zväčšujúca sa komplexnosť a čoraz väčší objem činností EIB spolu s trvajúcimi neistotami na finančných trhoch ešte viac zvyšujú potrebu nájsť riešenia na zavedenie účinného prudenciálneho bankového dohľadu nad EIB; vyjadruje preto poľutovanie, že Komisia ani EIB nezohľadnili návrhy na zavedenie regulačného vonkajšieho prudenciálneho dohľadu, ktoré v minulosti predložil Európsky parlament;

82.  podporuje úsilie zainteresovaných strán o vypracovanie medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom a EIB, čo umožní lepšiu spoluprácu medzi oboma inštitúciami; požaduje pravidelný štruktúrovaný dialóg medzi prezidentom EIB a Európskym parlamentom s cieľom zabezpečiť zvýšený parlamentný dohľad nad činnosťou EIB; okrem toho vyzýva EIB, aby v rámci tejto medziinštitucionálnej dohody súhlasila s uzatvorením dohody s Európskym parlamentom, na základe ktorej by poslanci Európskeho parlamentu mohli klásť priame otázky jej prezidentovi s dohodnutou lehotou na odpoveď, čo sa už uskutočňuje vo vzťahu k prezidentovi ECB;

o
o   o

83.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej investičnej banke a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Prijaté texty, P7_TA(2014)0201.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0183.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0161.
(4) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.

Právne oznámenie