Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2094(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0053/2016

Predkladané texty :

A8-0053/2016

Rozpravy :

PV 27/04/2016 - 21
CRE 27/04/2016 - 21

Hlasovanie :

PV 28/04/2016 - 4.67
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0203

Prijaté texty
PDF 339kWORD 168k
Štvrtok, 28. apríla 2016 - Brusel Finálna verzia
Ženy pracujúce v domácnosti a opatrovateľky v EÚ
P8_TA(2016)0203A8-0053/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 28. apríla 2016 o ženách pracujúcich v domácnosti a opatrovateľkách v EÚ (2015/2094(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii, najmä na jej preambulu a články 3 a 6,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej články 1, 3, 27, 31, 32, 33 a 47,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP), najmä na jeho článok 4 ods. 1, ktorý zakazuje otroctvo a nevoľníctvo, a článok 14, ktorý zakazuje diskrimináciu,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Európsku sociálnu chartu z 3. mája 1996, najmä na jej časť I a časť II článok 3,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. júna 2014 o strategickom rámci EÚ v oblasti ochrany zdravia a bezpečnosti pri práci na obdobie rokov 2014 – 2020 (COM(2014)0332),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. októbra 2010 o otázke žien na neistých pracovných miestach(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. júla 2010 o atypických zmluvách, zabezpečených profesionálnych dráhach, flexiistote a nových formách sociálneho dialógu(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. septembra 2001 o obťažovaní na pracovisku(3),

–  so zreteľom na správu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok (Eurofound) z roku 2013 s názvom Ženy, muži a pracovné podmienky v Európe,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2008 s názvom Opatrenia na boj proti nelegálnej práci v Európskej únii a správu z roku 2013 s názvom Boj proti nelegálnej práci v 27 členských štátoch Európskej únie a Nórsku: prístupy a opatrenia od roku 2008,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2007 o podpore dôstojnej práce pre všetkých(4),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 24. mája 2006 s názvom Podpora dôstojnej práce pre všetkých – prínos Únie k implementácii programu dôstojnej práce vo svete (COM(2006)0249),

–  so zreteľom na štúdiu Agentúry pre základné práva (FRA) z roku 2015 s názvom Ťažké formy pracovného vykorisťovania migrujúcich pracovníkov v Európskej únii. Povinnosti štátov a práva obetí,

–  so zreteľom na správu Agentúry pre základné práva z roku 2011 s názvom Nelegálni migranti zamestnávaní v domácnosti: problémy v oblasti základných práv v EÚ a jej členských štátoch,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(5),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru zo 16. októbra 2014 na tému rozvoj služieb pre rodiny v záujme zvýšenia miery zamestnanosti a podpory rovnosti mužov a žien v zamestnaní,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 18. novembra 2008 obsahujúce odporúčania pre Komisiu, týkajúce sa uplatňovania zásady rovnakého odmeňovania žien a mužov(8),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2007 s názvom Pracovné podmienky v Európskej únii: rodové hľadisko,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2014 s názvom Odvetvie rezidenčnej starostlivosti: pracovné podmienky a kvalita pracovných miest,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o neregulárnych migrantkách v Európskej únii(9),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín z 18. decembra 1990,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o právnom postavení migrujúcich pracovníkov z 24. novembra 1977,

–  so zreteľom na Viedenský dohovor o diplomatických stykoch z 18. apríla 1961,

–  o zreteľom na Dohovor OSN o právach osôb so zdravotným postihnutím z 13. decembra 2006,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2011 s názvom Podnikové iniciatívy pre pracovníkov, ktorí sa starajú o postihnuté deti alebo dospelých,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o situácii žien v preddôchodkovom veku(10),

–  so zreteľom na spoločnú správu Výboru pre sociálnu ochranu a Európskej komisie z 10. októbra 2014 s názvom Primeraná sociálna ochrana v súvislosti s potrebami dlhodobej starostlivosti v starnúcej spoločnosti,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2015 s názvom Práca a starostlivosť – opatrenia na zosúladenie súkromného a pracovného života v čase demografických zmien,

–  so zreteľom na stanovisko Úseku Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru pre zamestnanosť, sociálne veci a občianstvo z 26. mája 2010 o profesionalizácii práce v domácnosti(11),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce (MOP) č. 189 a odporúčanie č. 201 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov prijaté 16. júna 2011 na Medzinárodnej konferencii práce MOP,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/51/EÚ, ktorým sa členské štáty splnomocňujú, aby v záujme Európskej únie ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov z roku 2011 (dohovor č. 189)(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o návrhu dohovoru Medzinárodnej organizácie práce doplneného odporúčaním o pracovníkoch v domácnosti(13),

–  so zreteľom na správy MOP IV (1) a IV (2) s názvom Dôstojná práca pre pracovníkov v domácnosti, vypracované pre 99. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce v júni 2010, a správy IV (1) a IV (2) (vydané v dvoch dieloch) s názvom Dôstojná práca pre pracovníkov v domácnosti, vypracované pre 100. zasadnutie Medzinárodnej konferencie práce v júni 2011,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0053/2016),

A.  keďže podľa Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 je pracovník v domácnosti každá osoba vykonávajúca prácu v domácnosti, či už pre domácnosť alebo viaceré domácnosti, ktorá je v pracovnoprávnom vzťahu, no osoba, ktorá vykonáva prácu v domácnosti len príležitostne alebo ojedinele a nie ako povolanie, nie je pracovník v domácnosti;

B.  keďže opatrovateľská práca znamená prácu vykonávanú vo verejných alebo súkromných zariadeniach alebo v súkromnej domácnosti (v súkromných domácnostiach) s cieľom poskytovať osobnú starostlivosť o deti, starších, chorých ľudí alebo ľudí so zdravotným postihnutím; keďže prácu opatrovateľov môžu vykonávať profesionálni opatrovatelia, ktorých môžu zamestnávať verejné alebo súkromné subjekty alebo rodiny alebo ktorí sú samostatne zárobkovo činnými osobami, a/alebo ju môžu vykonávať aj neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú obvykle rodinnými príslušníkmi;

C.  keďže termín pracovníci v domácnosti a opatrovatelia zahŕňa rozličné skupiny pracujúcich, okrem iného pracovníkov, ktorí bývajú v domácnostiach, externých pracovníkov, pomocníkov pracujúcich za hodinovú mzdu vo viacerých domácnostiach, vypomáhajúcich rodinných príslušníkov, denných alebo nočných opatrovateľov, osoby, ktoré strážia deti, au-pair, strážcov, ktorých situácia a podmienky sa môžu významne líšiť;

D.  keďže odvetvie domácej práce zamestnávalo podľa údajov Medzinárodnej organizácie práce (MOP) v roku 2010 viac než 52 miliónov ľudí na celom svete, ku ktorým je nutné pripočítať 7,4 milióna pracovníkov v domácnosti mladších než 15 rokov, čo predstavuje 5 až 9 % všetkých pracovných miest v priemyselne vyspelých krajinách; keďže podľa MOP väčšinu pracovníkov v tomto odvetví tvoria ženy, ktoré v roku 2010 predstavovali 83 % globálnej pracovnej sily v domácnosti, pričom v EÚ v tomto odvetví pôsobilo 2,5 milióna osôb a 88 % z nich boli ženy; keďže toto odvetvie sa vyznačuje značnou feminizáciou; keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia výraznou mierou prispievajú k dosiahnutiu cieľov rodovej rovnosti stratégie Európa 2020 tým, že účinne poskytujú mnohým rodinám v EÚ infraštruktúru, ktorá im umožňuje zladiť rodinný a pracovný život;

E.  keďže profesionalizácia znamená, že sa pracovníkom v určitom odvetví udelia také isté práva v oblasti zamestnania a sociálnej ochrany; keďže prácu v domácnosti a odvetvie opatrovateľských služieb možno profesionalizovať prostredníctvom kombinácie verejných financií (daňové úľavy), financií v sociálnej oblasti (rodinné prídavky, pomoc pri podnikaní, vzájomné spoločnosti a zdravotné poistenie, zamestnanecké rady atď.) a súkromných financií (platba za služby súkromnými osobami);

F.  keďže v obidvoch odvetviach sa rozmáha nelegálna práca a vykorisťovanie;

G.  keďže práca v domácnosti a opatrovateľstvo sa vyznačujú predovšetkým týmito vlastnosťami: pracovná neistota, mobilita, flexibilita, sezónnosť, rotácia, nestálosť, dočasnosť a prevažne nelegálna práca;

H.  keďže podľa MOP 29,9 % pracovníkov v domácnostiach je úplne vyňatých z vnútroštátnych pracovnoprávnych predpisov a práca v domácnosti a opatrovateľské služby v EÚ sú dodnes len veľmi zriedkavo a nerovnomerne regulované zo strany členských štátov, čo vedie k tomu, že pracovníci v domácnostiach často nie sú považovaní za typických alebo riadnych pracovníkov, a preto majú veľmi obmedzené pracovné práva a sociálne zabezpečenie(14);

I.  keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia, ktorí sú vylúčení z pracovného práva, nemajú záruku bezpečného a zdravého pracovného prostredia a čelia značnej diskriminácii, pokiaľ ide o úroveň uplatňovania ich práv a ochrany v porovnaní so všeobecnými normami krajiny; keďže navyše nemajú právo zapojiť sa do odborových organizácií ani iných foriem kolektívneho vyjednávania, resp. nevedia, ako sa zapojiť, alebo sa v tomto smere stretajú s ťažkosťami, v dôsledku čoho sú mimoriadne zraniteľní, predovšetkým vinou obmedzeného sociálneho zabezpečenia (najmä pokiaľ ide o dávky v nezamestnanosti, nemocenské a úrazové dávky, ako aj materskú a rodičovskú dovolenku a ďalšie typy opatrovateľskej dovolenky) a ich častého vylúčenia z právnej ochrany pred prepustením zo zamestnania;

J.  keďže dodržiavanie a uplatňovanie existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov na ochranu pracovných práv pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov je pre niektoré členské štáty ešte stále nevyriešeným problémom;

K.  keďže primeraná regulácia tohto odvetvia by prispela k boju proti nelegálnej práci;

L.  keďže niektoré odvetvové podporné opatrenia, napríklad švédsky odpočet z daní v prípade domácich služieb, francúzske „šeky na platbu za služby poskytované v domácnosti“, belgické „šeky za služby“ sa osvedčili ako účinné pri obmedzovaní nelegálnej práce, zlepšovaní pracovných podmienok a zabezpečovaní riadnych pracovných práv pre pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov;

M.  keďže sa odhaduje, že v súčasnosti v EÚ je opatera poskytovaná prevažne neformálnymi, neplatenými opatrovateľmi, ktorých je možno považovať za zraniteľnú skupinu vzhľadom na rastúci tlak poskytovať sofistikovanejšiu a technickejšiu opateru; keďže 80 % všetkých opatrovateľov sú ženy, čo ovplyvňuje úrovne zamestnanosti žien, zladenie pracovného a súkromného života, rodovú rovnosť a zdravé starnutie;

N.  keďže v odvetví práce v domácnosti – ktoré zamestnáva väčšinou ženy – sú priaznivé podmienky na vykorisťovanie pracovníkov; keďže tento jav predstavuje závažné porušenie základných práv, proti ktorému treba chrániť tak pracovníkov bez dokladov, ako aj občanov EÚ;

O.  keďže podľa Agentúry pre základné práva patria práce v domácnosti a opatrovateľské služby k odvetviam s vyšším rizikom ťažkých foriem pracovného vykorisťovania v EÚ; keďže toto vykorisťovanie sa často prejavuje neexistenciou formálnych zmlúv alebo zmluvami, ktoré nezodpovedajú skutočne vykonávaným úlohám, príliš nízkymi mzdami, nepravidelnou plácou a často dokonca absenciou pláce, príliš dlhou pracovnou dobou a absenciou dovolenky, ako aj prípadmi pohlavného, rasového a/alebo sexistického zneužívania;

P.  keďže pracovníci v domácnostiach pracujú často nad rámec bežného pracovného času a 45 % z nich nemá právo na voľný deň v týždni alebo platenú ročnú dovolenku(15); keďže pracovníci, ktorí bývajú v domácnostiach, a najmä opatrovatelia majú povinnosti a úlohy, ktoré im neumožňujú, aby využívali primeraný súvislý čas na odpočinok;

Q.  keďže viac ako tretina žien pracujúcich v domácnosti nemá nárok na materskú dovolenku ani súvisiace práva a príspevky(16) a v niektorých krajinách nemajú pracovníci v domácnosti a opatrovatelia právo na žiadne príspevky v nezamestnanosti;

R.  keďže mnohé pracovné miesta v zdravotníctve a v odvetví opatrovateľstva v niektorých členských štátoch sú stále slabo platené, často sa v nich neposkytujú riadne zmluvy ani iné základné pracovné práva a sú málo atraktívne z dôvodu veľkého rizika fyzického a emocionálneho stresu, hrozby vyčerpania a nedostatočných možností pracovného postupu; keďže toto odvetvie ponúka len málo príležitostí na odbornú prípravu a navyše zamestnancami sú predovšetkým starší ľudia, ženy a migrujúci pracovníci;

S.  keďže pracovníci v domácnosti často pracujú v žalostných alebo nebezpečných podmienkach, alebo nie sú vhodne vyškolení na vykonávanie osobitných úloh, čo môže viesť k zraneniu na pracovisku; keďže by sa mali zaručiť rovnaké opatrenia v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre všetkých pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov bez ohľadu na typ zamestnania, to znamená pre formálne zamestnaných pracovníkov aj pre pracovníkov priamo zamestnaných súkromnými domácnosťami;

T.  keďže špecifiká pracoviska, na ktorom tieto osoby vykonávajú svoju prácu, nezbavujú zamestnávateľa povinnosti splniť podmienky bezpečnosti a ochrany zdravia, predchádzať rizikám a rešpektovať súkromie osôb, ktoré trávia noc v domácnosti;

U.  keďže au-pair sú skupinou pracovníkov v domácnosti, ktorí často nie sú považovaní za riadnych pracovníkov; keďže podľa mnohých správ to môže viesť k zneužívaniu, napríklad núteniu au-pair pracovať nad rámec bežného pracovného času; keďže au-pair musia mať rovnakú úroveň ochrany ako ostatní pracovníci v domácnosti;

V.  keďže väčšina pracovníkov v domácnosti a ošetrovateľov sú migrantky, vysoké percento ktorých sa nachádza v neregulárnej situácii, pričom mnohé z nich nie sú plnoleté alebo sú príležitostné pracovníčky, ktorým neboli uznané ich práva a kvalifikácie a ony samé svoje práva často ani nepoznajú, majú obmedzený prístup k verejným službám alebo majú problémy s prístupom k týmto službám, nedostatočne ovládajú miestny jazyk a trpia v dôsledku nedostatočného sociálneho začlenenia;

W.  keďže migrujúci pracovníci, napríklad pracovníci v domácnosti, môžu byť vystavení viacnásobnej diskriminácii a sú špecificky zraniteľní, pokiaľ ide o rodové formy násilia a diskriminácie, pretože často pracujú v zlých, nezákonných podmienkach; keďže by sa malo vyvinúť konkrétne úsilie na odstránenie zlého zaobchádzania s takýmito pracovníkmi, nepravidelného vyplácania ich mzdy, ich nespravodlivého prepúšťania zo zamestnania a aktov násilia alebo sexuálneho zneužívania namierených voči nim;

X.  keďže najmä migranti bez dokladov, ktorí sa rozhodnú vykonávať prácu v domácnosti, sú osobitne vystavení riziku diskriminácie a vykorisťovania; keďže nie sú vzhľadom na svoj nelegálny status pripravení brániť sa a žiadať o pomoc, pretože majú strach, že budú odhalení a vyhostení; keďže bezohľadní zamestnávatelia túto situáciu zneužívajú;

Y.  keďže pracovníčky bez dokladov z radov migrantiek čelia znepokojivej úrovni diskriminácie a nenahlasujú prípady zneužívania, nezákonného prepustenia, nevyplatenia mzdy a násilia, pre nedostatok vedomostí o svojich právach a prekážky ako jazykovú bariéru alebo strach zo zatknutia alebo straty zamestnania;

Z.  keďže migrantky sa často rozhodnú, alebo sú prinútené hľadať zamestnanie ako pracovníčky v domácnosti a opatrovateľky, keďže takéto pracovné miesta sa považujú za dočasné s nízkymi požiadavkami na zručnosti;

AA.  keďže rastúci dopyt po pomocnom personáli pre domácnosť a po opatere detí, zdravotne postihnutých a starších osôb viedol k zvýšenej feminizácii migrácie do Európy;

AB.  keďže migrantky sú často nútené vykonávať nelegálnu prácu;

AC.  keďže agentúry tretích strán sú v niektorých prípadoch napojené na siete obchodovania so ženami a nútených prác alebo na iné trestné činnosti zahŕňajúcich nelegálne prijímanie žien do zamestnania a ich vykorisťovanie rozličnými spôsobmi; keďže podľa údajov Eurostatu 80 % registrovaných obetí obchodovania s ľuďmi sú ženy, pričom 19 % z nich je pracovne vykorisťovaných, a to aj v domácnosti;

AD.  keďže je nevyhnutné venovať pozornosť detskej práci, obťažovaniu a rozsiahlemu porušovaniu pracovných práv v odvetví práce v domácnosti;

AE.  keďže integrácia migrantov na trhu práce je dôležitým krokom k sociálnemu a kultúrnemu začleneniu;

AF.  keďže ťažisko zodpovednosti za domáce práce je viac na ženách než na mužoch a nie je ohodnotené ani finančne ani z hľadiska uznania hodnoty týchto prác; keďže existuje súvislosť medzi mierou zamestnanosti žien a ich rodinnými povinnosťami; keďže viac ako 20 miliónov Európanov (z nich dve tretiny tvoria ženy) sa stará o dospelé závislé osoby, čo im bráni vykonávať profesionálnu činnosť na plný pracovný úväzok, čím sa prehlbuje rozdiel v odmeňovaní žien a mužov a umocňuje riziko, že ženy v preddôchodkovom veku budú vo vyššom veku trpieť chudobou;

AG.  keďže napriek známemu vývoju, keď takmer 20 % európskeho obyvateľstva má viac ako 65 rokov a odhaduje sa, že v roku 2050 to bude 25 % obyvateľstva, asi 80 % času venovaného opatere o staršiu alebo zdravotne postihnutú osobu – to znamená niekoľko dní v týždni alebo každý deň – stále zabezpečujú neformálni a/alebo rodinní opatrovatelia a napriek rastúcemu počtu opatrovateľov v EÚ poskytujú neformálnu opateru väčšinou ženy vo veku od 45 do 75 rokov (zvyčajne životné partnerky, dcéry alebo nevesty v strednom veku);

AH.  keďže kríza viedla k zníženiu verejných investícií do sektora opatrovateľstva, čo mnohých ľudí, prevažne ženy, prinútilo obmedziť svoj pracovný čas, alebo sa vrátiť domov a starať sa o závislé osoby, starších ľudí, chorých alebo o deti;

AI.  keďže rastúci počet starších ľudí, klesajúci počet ľudí v produktívnom veku a krátenie verejných rozpočtov majú výrazný vplyv na služby v sociálnej oblasti a keďže to bude mať aj vplyv na ľudí, ktorí budú musieť zosúladiť pracovné povinnosti a povinnosti týkajúce sa opatery, a to často v náročných podmienkach;

AJ.  keďže finančná a sociálna kríza výrazne zasiahla jej občanov a rezidentov, zhoršili neistotu pracovných miest a chudobu, nezamestnanosť a sociálne vylúčenie a vedú k obmedzenému alebo neexistujúcemu prístupu k verejným a sociálnym službám;

AK.  keďže vo väčšine členských štátov súčasné politické modely dlhodobej starostlivosti nie sú vhodné nato, aby plnili potreby našich starnúcich spoločností, a keďže väčšina členských štátov dosiaľ neprijala politické iniciatívy na riešenie otázky demografickej zmeny;

AL.  keďže návyky, zvyky aj formy rodín prešli značným vývojom, čo si vyžaduje viac pracovníkov v domácnosti a nevyhnutne vedie k nových potrebám v oblasti opatrovateľstva a podpory v moderných domácnostiach, najmä pre ženy, ktoré pracujú mimo domova a rodiny osamelých rodičov;

AM.  keďže mnohí ľudia odkázaní na opateru žijú aj v oblastiach postihnutých nedostatkom verejných zdrojov, izoláciou alebo inými okolnosťami, ktoré im sťažujú prístup k profesionálnym opatrovateľom alebo k verejným alebo súkromným zariadeniam opatrovateľskej služby, a keďže týmto ľuďom môžu poskytovať opateru len neprofesionálni opatrovatelia, ktorí sú veľmi často (ale nie vždy) ich rodinnými príslušníkmi;

AN.  keďže mnohé členské štáty majú nedostatok kvalitných opatrovateľských služieb, ktoré by boli prístupné všetkým bez ohľadu na príjem, t. j. služby musia byť prístupné a cenovo dostupné všetkým používateľom a ich rodinám;

AO.  keďže rozšírenie poradovníkov na podporné a opatrovateľské služby zvyšuje závislosť od pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, čím sa osoby odkázané na tieto služby často dostávajú do situácie chudoby a sociálneho vylúčenia;

AP.  keďže primeraná ochrana osôb so zdravotným postihnutím, starších ľudí, chorých, odkázaných osôb a maloletých je základnou zásadou Únie a keďže práca v domácnosti a opatrovateľstvo sú dôležitým odvetvím na zabezpečenie tejto ochrany;

AQ.  keďže právo na množstvo podporných služieb poskytovaných v domácom prostredí, v pobytových zariadeniach alebo iným spôsobom vrátane osobnej asistencie je zakotvené v článkoch 19 a 26 Dohovoru OSN o práve osôb so zdravotným postihnutím;

AR.  keďže finančne dostupní pracovníci v domácnosti a opatrovatelia zohrávajú dôležitú hospodársku aj sociálnu úlohu, keďže zbavujú povinností najmä iné ženy, ktoré sa tak môžu venovať kariére a spoločenskému životu, umožňujú ľuďom, ktorí využívajú ich služby, lepšie zosúladiť pracovný a súkromný život a mnohým osobám umožňujú aktívne zapojenie do pracovného trhu;

AS.  keďže toto odvetvie má hospodársky význam a poskytuje pracovné príležitosti pre veľkú časť pracovných síl, a to najmä pre pracovníkov s nízkou kvalifikáciou;

AT.  keďže práca v domácnosti a opatrovateľstvo je odvetvie vytvárajúce pracovné miesta; keďže tieto pracovné miesta musia byť vysokokvalitné, pretože vďaka práci, ktorú vykonávajú pracovníci v tomto odvetví, môže byť mnoho osôb ekonomicky a spoločensky aktívnych mimo svojho domova;

AU.  keďže prax pri zamestnávaní pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, ktorá je rozšírená v niektorých členských štátoch EÚ, spočíva skôr v dvojstranných dohodách medzi pracovníkom a hlavou domácnosti alebo závislou osobou než vo formálnych prostriedkoch, ako sú štátne štruktúry alebo firmy a podniky;

AV.  keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia majú právo na dôstojný život, s ohľadom na ich potrebu mať dobrú prácu, zladený súkromný a pracovný život, najmä v prípade pracovníkov, ktorí bývajú v domácnostiach, v ktorých pracujú, a musia mať rovnaké sociálne a pracovné práva ako ostatní pracovníci;

AW.  keďže Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 a odporúčanie č. 201 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov predstavujú historický súbor medzinárodných noriem zameraných na zlepšenie pracovných podmienok pre desiatky miliónov pracovníkov v domácnosti na celom svete; keďže väčšinu pracovníkov v domácnosti tvoria ženy a nové normy stanovené v dohovore MOP č. 189 sú dôležitým krokom k posilneniu rodovej rovnosti vo svete práce a k zabezpečeniu rovnakých práv žien a ich ochrany v súlade so zákonom; keďže medzi 22 štátmi, ktoré dosiaľ ratifikovali tento dohovor, je iba šesť členských štátov EÚ (Belgicko, Fínsko, Nemecko, Írsko, Taliansko a Portugalsko);

AX.  keďže cieľom Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 je právne uznanie domácich prác, rozšírenie práva na všetkých pracovníkov v domácnosti a predchádzanie porušovaniu práv a zneužívaniu;

AY.  keďže 48 štátov už ratifikovalo Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (1990) a 18 ďalších ho podpísalo, ale žiadny členský štát EÚ ho doteraz nepodpísal ani neratifikoval;

AZ.  keďže pracovníci v domácnosti a opatrovatelia sú dôležitými prispievateľmi k systémom sociálnej ochrany, ale vo všetkých diskusiách o reformách týkajúcich sa tejto oblasti je ich úloha často nesprávne chápaná a oni sami sú v nich nedostatočne zastúpení alebo sú vynechaní či prehliadaní;

BA.  keďže pracovné vzťahy, v ktorých pracujú pracovníci v domácnosti a opatrovatelia, sa výrazne líšia v jednotlivých členských štátoch, a to od nedostatočne platených, nelegálnych migrantov bez dokladov až po prácu v domácnosti a opatrovateľské služby poskytované v rámci verejných sociálnych služieb alebo súkromných sociálnych služieb zo strany podnikov, agentúr, združení a družstiev, alebo v rámci priameho zamestnania zo strany súkromných subjektov;

BB.  keďže v odvetví práce v domácnosti, najmä v odvetví opatrovateľstva v EÚ, pracujú aj muži, a preto si vyžadujú rovnakú ochranu a podporu, aby sa zabránilo akejkoľvek diskriminácii na základe pohlavia a zabezpečili sa rovnaké príležitosti na trhu práce, ako je uvedené v článku 19 a v článku 153 ZFEÚ;

BC.  keďže väčšina zamestnávateľov pracovníkov v domácnostiach nie je oboznámená so svojimi povinnosťami a právami;

BD.  keďže pracovné inšpekcie sa pre nedostatok monitorovania tohto odvetvia vo väčšine členských štátov často nevzťahujú na prácu v domácnosti;

BE.  keďže v prípade porušení pracovného práva, ako aj pre obete zneužívania alebo vykorisťovania je prístup k súdnym mechanizmom často zložitý; keďže strach z izolácie na pracovisku a ťažkosti pri prístupe k právnej podpore môžu predstavovať rozhodujúcu prekážku pre migrujúcich pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov nachádzajúcich sa v nelegálnej situácii;

BF.  keďže súčasná smernica o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (smernica 89/391/EHS) sa vzťahuje na formálne zamestnaných pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov s výnimkou pracovníkov priamo zamestnaných súkromnou domácnosťou;

1.  je presvedčený, že je potrebné, aby EÚ spoločne uznala prácu v domácnosti a opatrovateľstvo za skutočnú prácu, pretože uznanie tohto profesijného odvetvia by mohlo obmedziť nelegálnu prácu a podporiť sociálnu integráciu, a preto vyzýva EÚ a členské štáty, aby stanovili spoločné pravidlá pre prácu v domácnosti a opatrovateľstvo;

2.  vyzýva Komisiu, aby predložila súbor politických nástrojov pre oblasť práce v domácnosti a opatrovateľstvo a stanovila kvalitatívne usmernenia pre obe odvetvia; domnieva sa, že takéto iniciatívy by sa mali zamerať na:

   (a) zavedenie všeobecného rámca na profesionalizáciu práce v domácnosti a opatrovateľstva, čo povedie k uznaniu a štandardizácii príslušných profesií a zručností a budovaniu kariéry, vrátane nárokov nahromadených v súlade so špecifikami členských štátov;
   (b) bezodkladné predloženie návrhu smernice o dovolenke pre opatrovateľov a rámca pre uznávanie postavenia neprofesionálnych opatrovateľov, ktorým sa im zabezpečí odmeňovanie a minimálne normy sociálnej ochrany počas obdobia, v ktorom vykonávajú opatrovateľskú činnosť, podpora z hľadiska odbornej prípravy a osobitné opatrenia, ktoré im pomôžu zlepšiť ich životné a pracovné podmienky;

3.  víta záväzok Komisie venovať sa iniciatíve Nový štart pre pracujúcich rodičov a opatrovateľov;

4.  vyzýva členské štáty, aby stanovili požiadavku odbornej kvalifikácie pre určité druhy prác v domácnosti (opatrovanie seniorov, detí, osôb so zdravotným postihnutím), ktoré si vyžadujú špecifické zručnosti a kvalifikáciu;

5.  je presvedčený, že odvetvie práce v domácnosti a opatrovateľstva a jeho profesionalizácia môžu viesť k vytváraniu pracovných miest a rastu, a preto je nevyhnutné spravodlivé odmeňovanie; domnieva sa, že riešenia by mohli byť súčasťou modelu sociálnej inovácie;

6.  je presvedčený, že profesionalizácia pracovníkov v oblasti služieb pre domácnosť zvýši príťažlivosť odvetvia, kvalitu poskytovaných služieb a podporí dôstojnú a uznávanú prácu;

7.  poukazuje na význam podpory uznávania odborných kvalifikácií a zručností pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov v tomto odvetví s cieľom zabezpečiť im lepšie vyhliadky profesionálneho rozvoja, ako aj osobitnú odbornú prípravu pre jednotlivcov pracujúcich so starými ľuďmi a deťmi, a to s cieľom posilniť tvorbu kvalitných pracovných miest, ktoré povedú ku kvalitnej zamestnanosti a lepším pracovným podmienkam, vrátane poskytovania formálnych zmlúv, prístupu k vzdelávaniu a väčšieho spoločenského uznania; uznáva, že je dôležité zaručiť potvrdzovanie a osvedčenie nadobudnutých zručností, kvalifikácií a skúseností a podporovať profesionálny rast; domnieva sa, že na dosiahnutie tohto cieľa je mimoriadne dôležité zavádzať vzdelávacie a rekvalifikačné kurzy;

8.  vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty, aby zaviedli systémy na profesionalizáciu, odbornú prípravu, trvalý rozvoj zručností a uznávanie kvalifikácií pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek vrátane zvýšenia ich gramotnosti (v náležitých prípadoch) s cieľom zlepšiť možnosti ich osobného, profesionálneho a pracovného rozvoja;

9.  žiada členské štáty, aby medzitým regulovali akékoľvek pracovné vzťahy medzi domácnosťami – keď vystupujú ako zamestnávatelia – a zamestnancami/pracovníkmi vykonávajúcimi platené služby v domácnosti zamestnávateľa;

10.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali konkrétny právny rámec, ktorý umožní legálne a organizované zamestnávanie pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a ktorým sa stanovia práva a povinnosti zainteresovaných osôb v záujme poskytnutia právnej istoty pracovníkom tohto odvetvia a ich potenciálnym zamestnávateľom; žiada tiež, aby sa náležite zohľadňovali špecifiká pracovnej zmluvy, ako aj to, že mnohí zamestnávatelia sú súkromné osoby bez hlbších znalostí právneho formalizmu;

11.  vyzýva členské štáty, aby prijali rozhodné opatrenia v odvetviach práce v domácnosti a opatrovateľstva, ktoré hospodárstvu prinášajú vysokú pridanú hodnotu, a to tým, že uznajú túto prácu ako plnoprávne zamestnanie a pracovníkom v domácnosti a opatrovateľom zaručia skutočnú ochranu ich pracovných práv a sociálnu ochranu prostredníctvom pracovnoprávnych predpisov alebo kolektívnych dohôd;

12.  podporuje Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189 o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov, doplnený odporúčaním č. 201, keďže globálne rieši potrebu, aby sa na pracovníkov vzťahoval zákonník práce, a požaduje sociálne práva, nediskrimináciu a rovnaké zaobchádzanie;

13.  vyzýva všetky členské štáty, aby urýchlene ratifikovali Dohovor Medzinárodnej organizácie práce č. 189, zabezpečili jeho dôsledné uplatňovanie v záujme zlepšenia pracovných podmienok a aby zaručili súlad s článkami tohto dohovoru MOP a odporúčaním MOP č. 201 z roku 2011; pripomína, že v súlade so stanovami MOP sú vlády povinné predložiť dohovor a odporúčanie svojim vnútroštátnym zákonodarcom s cieľom podporiť opatrenia na vykonávanie týchto nástrojov a že v prípade dohovoru je cieľom postupu predkladania podporiť ratifikáciu;

14.  domnieva sa, že ratifikácia zo strany všetkých členských štátov EÚ by znamenala krok smerom k presadzovaniu a ochrane ľudských práv a predstavovala by jasný politický signál proti všetkým formám zneužívania, obťažovania a násilia páchaného na všetkých pracovníkoch, a najmä na pracovníčkach v domácnosti;

15.  vyzýva členské štáty, aby pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov zahrnuli do všetkých vnútroštátnych pracovných, zdravotníckych, antidiskriminačných zákonov a zákonov v oblasti sociálnej starostlivosti a poistenia a uznali tak ich prínos pre hospodárstvo a spoločnosť; vyzýva preto Komisiu, aby zvážila preskúmanie všetkých smerníc EÚ, ktoré vylučujú pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov z uplatňovania práv, ktoré majú ďalšie kategórie pracovníkov;

16.  uvedomuje si neochotu niektorých členských štátov prijať právne predpisy v súkromnej sfére; domnieva sa však, že spoločnosť aj príslušní pracovníci doplatia na neprijatie opatrení; zdôrazňuje, že predpokladaný nárast dopytu po opatrovateľoch, a to najmä v súkromných domácnostiach, si bude vyžadovať prijatie týchto právnych predpisov v záujme úplnej ochrany týchto pracovníkov; vyzýva preto členské štáty, aby spolu so sociálnymi partnermi prijali opatrenia na zabezpečenie primeraného a náležitého systému kontrol v súlade s článkom 17 dohovoru MOP č. 189, ako aj primerané pokuty za porušenie zákonov a predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci;

17.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili a presadzovali primeranú úroveň bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, napríklad ochranu materstva, a aby prijali opatrenia na predchádzanie pracovným úrazom a rizikám zranení a chorôb z povolania; zdôrazňuje, že v prípade osôb, ktoré už pracujú v tomto odvetví, je potrebné skvalitniť normy prostredníctvom vzdelávania zameraného na prax a systémov rekvalifikácie; nazdáva sa, že takéto vzdelávanie by malo zahŕňať riadenie rizík v oblasti úloh súvisiacich s polohami a pohybom, riadenie biologických a chemických rizík, ako aj asistenčné technológie;

18.  domnieva sa, že je dôležité bojovať proti neistej a nelegálnej práci, keďže tento jav vážne ovplyvňuje pracovníkov v domácnostiach, a to najmä migrujúce pracovníčky, a tým zhoršuje ich beztak zraniteľnú pozíciu; zdôrazňuje význam odstránenia a stíhania takýchto praktík vrátane detskej práce; v tejto súvislosti podporuje riešenie neistej situácie pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov v rámci európskej platformy proti nelegálnej práci; pripomína, že nelegálna práca ich oberá o sociálne zabezpečenie a má negatívny dosah na ich pracovné podmienky z hľadiska bezpečnosti a ochrany zdravia; očakáva preto, že európska platforma proti nelegálnej práci bude predchádzať nelegálnej práci a odrádzať od nej, keďže tieňové hospodárstvo ohrozuje istotu zamestnania, vplýva na kvalitu opatery a na pracovné podmienky mnohých nelegálnych opatrovateľov, ohrozuje udržateľnosť systému sociálneho zabezpečenia a znižuje daňové príjmy do štátnych pokladníc;

19.  vyzýva členské štáty, aby investovali do počtu a kvality prostriedkov predchádzania, odhaľovania a odstraňovania vysokého počtu prípadov nelegálneho zamestnania v sektore práce v domácnosti a opatrovateľstva, najmä pokiaľ ide o prípady obchodovania s ľuďmi a zneužívania pracovných síl a prípady spoločností poskytujúcich služby v domácnosti a opatrovateľské služby, ktoré využívajú nelegálne zamestnávanie a nepravú samostatne zárobkovú činnosť, s cieľom chrániť pracovníkov a podporovať prechod z nelegálnej na legálnu prácu prostredníctvom lepšej ochrany a účinnejších mechanizmov kontroly a inšpekcie práce;

20.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostupnosť legálnych možností migrovať do EÚ a zaviedli cielené programy legálnej migrácie; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty uzatvorili dvojstranné dohody s tými štátmi, ktoré podľa štatistík posielajú pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, s cieľom zlegalizovať tok ich posielania a prijímania a napomôcť tak boj proti sieťam s obchodovaním s ľuďmi a sieťam v oblasti nútenej práce, pritom však odrádzať od sociálneho dampingu; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali Medzinárodný dohovor o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a ich rodinných príslušníkov, ktorý prijalo Valné zhromaždenie OSN 18. decembra 1999;

21.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy legalizácie založené na poučení z minulých skúseností, pomocou ktorých by sa obmedzili situácie, keď sú nelegálni migrujúci pracovníci vykorisťovaní a zneužívaní; naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali a chránili nelegálnych pracovníkov v domácnosti alebo opatrovateľov, keď sa rozhodnú vyjsť zo začarovaného kruhu „skrytej“ práce;

22.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby podporovali vyšetrovanie prípadov obchodovania s ľuďmi s cieľom vykorisťovania, a to konkrétne v oblasti prác v domácnosti, aby zlepšili mechanizmus identifikácie a ochrany týchto obetí a zapojili MVO, odborové zväzy, orgány verejnej moci a všetkých občanov do procesu odhaľovania obchodovania s ľuďmi a ťažkého vykorisťovania;

23.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby rozšírili nástroje a mechanizmy zavedené na riešenie problému obchodovania s ľuďmi, akými sú referenčné mechanizmy alebo povolenia na prechodný pobyt, a aby ich preskúmali s cieľom rozšíriť ich rozsah pôsobnosti na prípady ťažkého pracovného vykorisťovania, ktorého sa netýka obchodovanie s ľuďmi;

24.  vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 17 dohovoru Medzinárodnej organizácie práce č. 189 vytvorili účinné a prístupné mechanizmy podávania sťažností a prostriedky na zabezpečenie súladu s právnymi predpismi a nariadeniami jednotlivých štátov na ochranu pracovníkov v domácnosti; okrem toho žiada členské štáty, aby vypracovali a uplatňovali opatrenia v oblasti pracovnej inšpekcie, presadzovania a sankcií s náležitým ohľadom na osobitné charakteristiky práce v domácnosti v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami; žiada, aby tieto opatrenia, pokiaľ je to v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi a nariadeniami, určili podmienky, za ktorých možno vstupovať do priestorov domácnosti s náležitým ohľadom na súkromie; žiada členské štáty, aby v súlade s vnútroštátnymi predpismi zvážili, akými mechanizmami by sa dalo účinne pôsobiť proti zneužívaniu práv, napríklad prostredníctvom domových prehliadok v prípadoch, keď existuje odôvodnené podozrenie zo zneužívania;

25.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom inšpekcií v záujme kontroly, monitorovania a dohľadu nad náborom pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek, ktoré by vykonávali firmy alebo agentúry pre ich umiestňovanie, a poukazuje na potrebu zvýšenia počtu štátnych inšpektorov a inšpekcií na účely kontroly dodržiavania zákona;

26.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby vyvinuli potrebné úsilie a vypracovali inovatívne metódy kontroly rešpektujúce súkromie, najmä pokiaľ ide o súkromné domy, do ktorých inšpektori nemôžu vstúpiť bez súdneho povolenia, a aby primeraným spôsobom inštruovali a odborne vzdelávali inšpektorov s cieľom odstrániť zlé zaobchádzanie, vykorisťovanie vrátane finančného vykorisťovania a akty násilia alebo sexuálneho zneužívania pracovníkov v domácnosti;

27.  vyzýva členské štáty, aby zorganizovali kampane na podporu zviditeľnenia a zvýšenia povedomia širokej verejnosti a súkromných orgánov o výhodách zlegalizovanej práce v domácnosti a opatrovateľstva, v ktorých sa zdôrazní dôstojnosť tejto práce a uzná dôležitá úloha a prínos pracovníčok v domácnosti a opatrovateliek k fungovaniu spoločnosti; zároveň vyzýva členské štáty, aby zvyšovali povedomie o existencii ťažkého vykorisťovania v súkromných domácnostiach tým, že stanovia cieľ nulovej tolerancie voči vykorisťovaniu týchto pracovníčok;

28.  vyzýva členské štáty, aby usporiadali kampane na zvýšenie povedomia o právach a povinnostiach pracovníkov v domácnosti, opatrovateľov a zamestnávateľov a o rizikách a vplyve vykorisťovania v odvetví práce v domácnosti a aby sa zasadzovali o uznanie práce v domácnosti a opatrovateľstva; navrhuje, aby členské štáty vypracovali usmerňujúce programy;

29.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli a v spolupráci so sociálnymi partnermi zlepšili informačné kanály venované právam pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a aby zaistili čo najvyššiu dostupnosť týchto informácií pre všetkých pracovníkov; v tomto zmysle odporúča, aby na základe najlepších postupoch v členských štátoch vytvorili regionálne a miestne informačné centrá, linky pomoci a webové stránky, ktoré by poskytovali podporu a informácie, aj v podobe informačných kampaní, o právach pracovníkov v domácnosti a opatrovateľoch v každom členskom štáte, dostupné v jazyku tohto štátu a v iných vhodných jazykoch; zdôrazňuje, že takéto informácie by mali vedieť poskytovať aj organizácie občianskej spoločnosti, ako sú organizácie zastupujúce ženy a migrantov; zdôrazňuje, že tieto nástroje sa musia vytvárať aj tak, aby poskytovali čo možno najlepšie postupy, poradenstvo a usmernenia prípadným zamestnávateľom vrátane rodín a agentúr, a že by sa mali poskytovať vzorové pracovné zmluvy, aby sa zaručilo, že zamestnávatelia si splnia svoje povinnosti;

30.  požaduje, aby sa v každom sektore rázne zakročilo proti spoločnostiam, ktorých podnikateľský model sa opiera o vykorisťovanie nelegálnych pracovníkov s cieľom minimalizovať prevádzkové náklady, maximalizovať zisk a oslabiť konkurencieschopnosť spoločností, ktoré neuplatňujú nelegálne praktiky;

31.  zdôrazňuje dôležitú úlohu, ktorú môžu zohrávať odborové organizácie pri organizovaní pracovníkov a informovaní týchto pracovníkov o ich právach a povinnostiach; poznamenáva, že je to spôsob, aby boli pracovníci v domácnosti jednotne zastúpení, aby mohli kolektívne vyjednávať zmluvy a chrániť svoje práva a záujmy;

32.  žiada riadne zastúpenie sociálnych partnerov na európskej úrovni a úrovni jednotlivých štátov, najmä odborové zväzy, aby v súlade s vnútroštátnymi postupmi zintenzívnili odvetvové kolektívne vyjednávanie v záujme účinného napredovania a presadzovania dôstojných pracovných podmienok v týchto odvetviach; žiada tiež náležité zastúpenie profesijných organizácií, organizácií spolupracujúcich s pracovníkmi v domácnosti a opatrovateľmi a pracujúcich v ich záujme, ako aj zastúpenie ostatných relevantných organizácií občianskej spoločnosti s cieľom zaručiť, aby si boli v plnej miere vedomí úlohy zabezpečenia pracovných práv žien zamestnaných ako pracovníčky v domácnosti a opatrovateľky;

33.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pracovníčky v domácnosti a opatrovateľky sú stále nedostatočne zastúpené v odborových organizáciách jednotlivých členských štátov a vyzýva na zabezpečenie účasti týchto pracovníčok v odborových zväzoch;

34.  zdôrazňuje tiež význam zoskupenia zamestnávateľov do federácií alebo do iných typov organizácií na vnútroštátnej úrovni, pretože sa domnieva, že bez takýchto organizácií zamestnávateľov bude úsilie o zabezpečenie právneho postavenia práce v domácnosti a opatrovateľstva, ako aj o zlepšenie pracovných podmienok a zvýšenie príťažlivosti takýchto pracovných miest zbytočné;

35.  poznamenáva, že zamestnávatelia v súkromných domácnostiach zohrávajú kľúčovú úlohu pri dodržiavaní spravodlivých pracovných noriem a práv; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby zamestnávatelia a zamestnanci mali k dispozícii relevantné informácie;

36.  vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia s cieľom lepšie monitorovať a zdokumentovať zraniteľné a podceňované povolania pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a aby navrhla opatrenia na riešenie tejto situácie;

37.  žiada Komisiu a príslušné európske agentúry, aby vypracovali štúdiu porovnávajúcu rôzne systémy legalizovaných prác v domácnosti a zhromažďovali údaje týkajúce sa situácie v členských štátoch; domnieva sa, že tieto údaje by mali slúžiť na výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi, aby sa predovšetkým optimalizoval boj proti vykorisťovaniu pracovníkov v domácnosti; takisto vyzýva Komisiu, aby dala vypracovať štúdiu o prínose opatrovateľov a pracovníkov v domácnosti pre systémy sociálnej ochrany a hospodárstva členských štátov;

38.  podporuje výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi v záujme zlepšenia opatrení a ich dosahu;

39.  je presvedčený, že prijatie a prispôsobenie najlepších postupov z určitých členských štátov by mohlo viesť k legálnym formám zamestnania pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov;

40.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zozbierali, analyzovali a uverejnili spoľahlivé štatistické údaje rozdelené podľa veku, pohlavia a národnosti s cieľom umožniť erudované diskusie pri hľadaní najlepších riešení profesionalizácie odvetvia práce v domácnosti a žiada, aby boli Eurofond a OSHA poverené vypracovaním metód na zabezpečenie ochrany, podávanie sťažností a zvyšovanie informovanosti;

41.  vyzýva Komisiu, aby zahrnula diskusie o situácii v odvetviach pomocníkov v domácnosti a opatrovateľov do programu Výboru pre zamestnanosť (EMCO);

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri revidovaní a navrhovaní príslušných právnych aktov alebo zákonov jednotlivých štátov zaručili, že sa budú brať do úvahy záujmy pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov a zároveň dodržiavať právomoci jednotlivých štátov;

43.  uznáva obrovský sociálny a hospodársky prínos rodinných príslušníkov – opatrovateľov a dobrovoľníkov (neformálne opatrovateľstvo) a rastúce zodpovednosti, ktoré sú na nich kladené vzhľadom na to, že sa poskytuje menej služieb a náklady na ne rastú;

44.  poznamenáva, že sa zvyšuje počet ľudí, ktorí dlhodobo žijú v zariadeniach ústavnej starostlivosti, a dochádza k ďalšiemu sociálnemu vylúčeniu osôb so zdravotným postihnutím v EÚ, čo je priamym porušením záväzkov EÚ v rámci Dohovoru OSN o práve osôb so zdravotným postihnutím a Európskej stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia 2010 – 2020;

45.  domnieva sa, že sa musia podnecovať nepriame formy domácej opatery a podporovať projekty zamerané na schopnosť viesť nezávislý život, ktoré ľuďom so zdravotným postihnutím umožňujú vybrať si kvalifikovaných profesionálnych pracovníkov a ich služby využívať u seba doma, a to najmä v závažných prípadoch postihnutia;

46.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty prostredníctvom primeraného financovania zabezpečili širší prístup k ľahko prístupným a cenovo dostupným zariadeniam kvalitnej starostlivosti o deti, zdravotne postihnuté a staršie osoby, čím sa minimalizujú dôvody, aby sa tieto úlohy vykonávali na neformálnych alebo neistých základoch, a zlepší sa uznávanie hodnoty práce profesionálnych opatrovateľov; zdôrazňuje, že je potrebné, aby členské štáty vytvorili služby podporujúce rodinných, formálnych i neformálnych opatrovateľov;

47.  vyzýva členské štáty, aby podporovali nábory do služieb sociálnej starostlivosti a aby pracovali na zvyšovaní atraktívnosti tohto sektora ako životaschopnej kariérnej možnosti;

48.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby investovali do vytvárania stabilných, kvalitných pracovných miest v odvetví práce v domácnosti a opatrovateľstva, a to aj prostredníctvom fondov EÚ, akými sú Európsky sociálny fond (ESF) a program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI);

49.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali a presadzovali inovačné riešenia a investície do sociálnych a zdravotníckych služieb, ktoré majú veľký potenciál vytvárať pracovné miesta, zásadný význam pre riešenie potrieb našich starnúcich spoločností a otázok demografickej zmeny vo všeobecnosti a sú nutné na zabránenie negatívnym sociálnym následkom krízy;

50.  vyzýva Komisiu, aby vymieňala informácie a najlepšie postupy združení a družstiev pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov, ktoré sú súčasťou hospodárskych modelov v EÚ;

51.  vyzýva členské štáty, aby podporovali tvorbu družstiev pracovníkov v odvetviach opatrovateľských služieb a poskytovania služieb v domácnosti s osobitným zameraním na vidiecke oblasti vzhľadom na pozitívne účinky, ktoré budú mať na tvorbu kvalitných a udržateľných pracovných miest, a to najmä v prípade pracovníkov, ktorí majú ťažkosti so začlenením na trhu práce;

52.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby pracovníci v domácnosti v mladom veku neopúšťali školu, aby mohli nastúpiť do práce;

53.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala smernicu 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, vyzýva tiež členské štáty, aby systematicky vykonávali túto smernicu;

54.  žiada členské štáty, aby zvážili stimuly na podporu využívania legálnych pracovníkov v domácnostiach a opatrovateľov; nabáda členské štáty, aby zaviedli jednoduché systémy nahlasovania s cieľom odrádzať od nelegálnej práce a bojovať proti nej, ako to odporučil Európsky hospodársky a sociálny výbor vo svojom stanovisku na tému Rozvoj služieb pre rodiny v záujme zvýšenia miery zamestnanosti a podpory rovnosti mužov a žien v zamestnaní (SOC/508); odporúča Komisii, aby podporovala výmenu osvedčených postupov medzi členskými štátmi pomocou úspešných modelov, ktoré mali za následok pozitívny sociálny a pracovný vplyv na toto odvetvie, ako sú „šeky za služby“, ktoré uplatňuje Belgicko, alebo „šeky na platbu za všeobecné služby poskytované v domácnosti“ (CESU) vo Francúzsku;

55.  domnieva sa, že je užitočné upraviť právne predpisy takým spôsobom, aby sa vytvorili pružné, zmluvné dohody medzi pracovníkmi v domácnosti či opatrovateľmi a zamestnávateľmi s cieľom pomáhať obom stranám pri využívaní/poskytovaní najvhodnejších služieb v domácnostiach a súčasne zaručiť ochranu pracovníkov;

56.  odporúča členským štátom, aby podporovali jasnú reguláciu legálneho zamestnávania pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov prostredníctvom stimulov pracovníkom v domácnosti a ich potenciálnym zamestnávateľom, aby si zvolili legálnu formu zamestnania; takisto vyzýva členské štáty, aby odstránili právne prekážky, ktoré v súčasnosti významne obmedzujú legálne, priame zamestnávanie pracovníkov rodinami;

57.  opakuje žiadosť Európsky parlamentu, aby sa v odvetví opatrovateľských služieb viedol štruktúrovaný odvetvový dialóg(17);

58.  vyzýva členské štáty, aby zrovnoprávnili au-pair z EÚ a au-pair z krajín mimo EÚ tým, že im udelia kombinované povolenie na pobyt a prácu uvádzajúce pracovný čas, druh zmluvy a mzdové podmienky; vyzýva členské štáty, aby ratifikovali dohodu Rady Európy o umiestňovaní au-pair; žiada, aby členské štáty zlepšili akreditačný systém a kontrolné mechanizmy týkajúce sa agentúr pre umiestňovanie au-pair;

59.  pripomína, že je potrebné formálne uznať au-pair v súlade s Európskou dohodou o umiestňovaní au-pair a zintenzívniť kontroly, aby sa au-pair nestali neformálnou a lacnou náhradou pracovníkov v domácnosti a opatrovateľov;

60.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že pracovníci v domácnosti a opatrovatelia sa budú v Európe považovať za plnohodnotné ľudské bytosti, ktoré budú mať možnosť zosúladiť pracovný a súkromný život, a že sa na nich bude vzťahovať smernica o pracovnom čase (2003/88/ES), aby mali zabezpečený nevyhnutný čas na odpočinok a neboli nútení pracovať nadmerne dlhý pracovný čas;

61.  vyzýva členské štáty, aby prijali opatrenia zamerané na zladenie pracovného a rodinného života, keďže tieto opatrenia podporia ženy v tom, aby neopúšťali platené pracovné miesta, a zmenšia ich neskoršiu dôchodkovú medzeru;

62.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že pracovníci v domácnosti a opatrovatelia získajú príspevky na dôchodok v súlade s vnútroštátnymi právnymi predpismi;

63.  vyzýva členské štáty, ktoré majú na vnútroštátnej úrovni stanovenú minimálnu mzdu, aby zabezpečili, že všetkým opatrovateľom a pracovníkom v domácnosti bude vyplácaná minimálne táto sadzba;

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a Medzinárodnej organizácii práce.

(1) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 351 E, 2.12.2011, s. 39.
(3) Ú. v. ES C 77 E, 28.3.2002, s. 138.
(4) Ú. v. EÚ C 102 E, 24.4.2008, s. 321.
(5) Ú. v. EÚ L 204, 26.7.2006, s. 23.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.
(8) Ú. v. EÚ C 16 E, 22.1.2010, s. 21.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0068.
(10) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 9.
(11) SOC/372 – CESE 336/2010 fin.
(12) Ú. v. EÚ L 32, 1.2.2014, s. 32.
(13) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 128.
(14) Pracovníci v domácnostiach na celom svete: globálne a regionálne štatistiky a rozsah právnej ochrany, Medzinárodný úrad práce, Ženeva: MOP, 2013.
(15) Tamže.
(16) Tamže.
(17) Uznesenie Európskeho parlamentu zo 4. júla 2013 (Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 130).

Právne oznámenie