Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2228(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0153/2016

Predkladané texty :

A8-0153/2016

Rozpravy :

PV 25/05/2016 - 22
CRE 25/05/2016 - 22

Hlasovanie :

PV 26/05/2016 - 6.8
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0235

Prijaté texty
PDF 400kWORD 161k
Štvrtok, 26. mája 2016 - Brusel Finálna verzia
Chudoba: rodové hľadisko
P8_TA(2016)0235A8-0153/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko (2015/2228(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 8, 9, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej ustanovenia o sociálnych právach a o rovnosti medzi mužmi a ženami,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 (CEDAW),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre rast Európa 2020, a najmä na jej cieľ znížiť počet Európanov žijúcich pod vnútroštátnou hranicou chudoby o 25 % do roku 2020, čím sa z chudoby vymaní viac než 20 miliónov ľudí, a so zreteľom na potrebu plnohodnotného zavedenia systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov členských štátov s cieľom zaistiť primeranú podporu príjmov,

–  so zreteľom na balík Komisie o sociálnych investíciách z roku 2013,

–  so zreteľom na spoločenstvo Európskeho sociálneho fondu pre postupy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti (GenderCoP), a najmä na pracovnú skupinu GenderCoP pre chudobu a začleňovanie,

–  so zreteľom na článok 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach pre štrukturálne fondy na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na výročnú konferenciu Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v roku 2014,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES,

–  so zreteľom na plán Komisie z augusta 2015 s názvom Nový začiatok s cieľom riešiť problém vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na výsledky prieskumu EÚ týkajúceho sa lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových osôb, ktorý uskutočnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) a ktoré boli zverejnené 17. mája 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii(1) a z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. októbra 2010(3) na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o materskej dovolenke,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o situácii žien v preddôchodkovom veku(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o situácii osamelých matiek(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami Komisii o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(13),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Osamelí rodičia a zamestnanosť v Európe (Single parents and employment in Europe), ktorej vypracovanie zadala Komisia a ktorá bola zverejnená v apríli 2014,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o plnení cieľov v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na zvyšujúce sa náklady domácností a so zreteľom na priložené stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0040/2016),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0153/2016),

A.  keďže podľa najnovších údajov Eurostatu zostáva počet žien žijúcich v chudobe trvalo vyšší než počet mužov – v súčasnosti ide o približne 64,6 milióna žien v porovnaní s 57,6 milióna mužov(14); keďže táto skutočnosť ukazuje, že chudoba má odlišný vplyv na ženy a mužov; keďže ženy boli v roku 2014 v EÚ-28 obzvlášť ohrozené chudobou, pričom miera dosahovala 46,6 % pred sociálnymi transfermi a 17,7 % po sociálnych transferoch; keďže miera chudoby žien sa v členských štátoch značne líši; keďže bez ohľadu na osobitosti ohrozených skupín, ako sú staršie ženy, slobodné ženy, osamelé matky, lesby, bisexuálne ženy, transrodové ženy a ženy so zdravotným postihnutím, je miera chudoby migrantiek a príslušníčok etnických menšín rovnaká v celej EÚ; keďže 38,9 % obyvateľstva a 48,6 % slobodných žien v EÚ-28 sa nedokáže vyrovnať s neočakávanými výdavkami; keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva uvádza, že ženy tvoria väčšinu najchudobnejších ľudí sveta a počet žien žijúcich v chudobe na vidieku sa od roku 1975 zvýšil o 50 %, že ženy odpracujú v celosvetovom meradle dve tretiny pracovného času a vyprodukujú polovicu svetových potravín, ale zarábajú len 10 % svetových príjmov a vlastnia menej než 1 % svetového majetku;

B.  keďže rodová rovnosť na trhu práce, ktorú možno dosiahnuť zvýšením sociálneho a hospodárskeho blahobytu, je prospešná nielen pre ženy, ale aj pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok; keďže cieľ zabezpečiť rovnosť medzi mužmi a ženami bol stanovený už v Rímskej zmluve z roku 1957;

C.  keďže vlády sa v Dohovore OSN o právach dieťaťa a v programe pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 zaviazali zabezpečiť, aby všetci chlapci a všetky dievčatá dokončili úplné základné vzdelanie; keďže Európsky parlament zorganizoval na Medzinárodný deň žien v máji 2015 podujatie s názvom Posilnenie postavenia dievčat a žien prostredníctvom vzdelávania; keďže tak formálne vzdelávanie, ako aj informálne učenie majú zásadný význam pre prekonanie marginalizácie a viacnásobnej diskriminácie, pretože zabezpečujú dialóg, otvorenosť a porozumenie medzi komunitami a posilňujú postavenie marginalizovaných komunít;

D.  keďže v čase hospodárskej recesie sú ľudia, ktorým už hrozí život v chudobe (čo sú s väčšou pravdepodobnosťou ženy), v zraniteľnej pozícii na trhu práce a pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, najmä členovia skupín vystavených viacnásobnej diskriminácii; keďže prieskum EÚ týkajúci sa LGBT osôb ukázal, že lesbám a bisexuálnym a transrodovým ženám hrozí neprimerane vysoké riziko diskriminácie na základe ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, a to v oblasti zamestnania (19 %), vzdelávania (19 %), bývania (13 %), zdravotnej starostlivosti (10 %) a prístupu k sociálnym službám (8 %); keďže to vedie k neprimeraným rizikám pre ich hospodársky a sociálny blahobyt;

E.  keďže politika úsporných opatrení, ktorú požaduje Komisia a uplatňujú členské štáty, spolu s hospodárskou krízou posledných niekoľko rokov prehĺbila nerovnosti a ovplyvnila najmä ženy, pričom zhoršila ich chudobu a ešte viac ich vylúčila z trhu práce; keďže došlo k obmedzeniu siete verejných služieb a infraštruktúry poskytujúcej starostlivosť o deti, starších ľudí a chorých ľudí, ako aj k zredukovaniu ponuky kvalitných a bezplatných verejných služieb tohto druhu;

F.  keďže rodiny osamelého rodiča sú viac ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (49,8 % v porovnaní s 25,2% priemerných domácností s nezaopatrenými deťmi, hoci medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely)(15); keďže v roku 2014 tvorili ženy podľa Eurostatu 56,6 % domácností s jedným rodičom v Únii; keďže chudoba má výrazný vplyv na osobný rozvoj a vzdelanie detí a dôsledky môžu pretrvávať po celý život; keďže rozdiely vo vzdelávaní medzi deťmi z odlišného sociálno-ekonomického prostredia sa zväčšili (v 11 krajinách nepresahuje poskytovanie vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre deti vo veku 0 až 3 roky 15 %); keďže existuje veľká pravdepodobnosť prenosu chudoby na viaceré generácie; keďže nedostatok kvalitného vzdelania je faktor, ktorý významne zvyšuje riziko chudoby detí a sociálneho vylúčenia detí, a riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky výrazne zvyšujú rôzne faktory súvisiace s rodinným životom, napríklad nestabilita, násilie či zlé podmienky bývania;

G.  keďže chudobou sú postihnuté najmä ženy žijúce vo vidieckych oblastiach; keďže mnohé ženy, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach, nie sú ani zaregistrované na trhu práce alebo ako nezamestnané; keďže miera nezamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach je extrémne vysoká a tie, ktoré zamestnané sú, majú veľmi nízke príjmy; keďže ženy vo vidieckych oblastiach majú obmedzený prístup k vzdelaniu, včasnej diagnostike rakoviny a zdravotnej starostlivosti všeobecne;

H.  keďže život s rizikom chudoby vedie k sociálnemu vylúčeniu a nedostatočnému zapojeniu do života spoločnosti, čo sa týka prístupu k vzdelaniu, spravodlivosti, celoživotnému vzdelávaniu, základným zdravotníckym službám, dôstojnému bývaniu a výžive, vode a energii i prístupu a účasti, pokiaľ ide o kultúru a informácie, šport a verejnú dopravu; keďže investície do politík na podporu žien zlepšujú aj životné podmienky ich rodín, najmä ich detí;

I.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov dosahuje 16,3 % a keďže netypické a neisté formy pracovných zmlúv takisto postihujú ženy viac než mužov;

J.  keďže ženy, ktoré chcú začať podnikať majú veľmi často ťažkosti so získavaním prístupu k úveru, pretože tradiční finanční sprostredkovatelia nie sú ochotní úvery poskytovať, lebo sa domnievajú, že podnikateľky sú viac vystavené riziku a majú menšiu tendenciu zabezpečovať rast svojich podnikov a uskutočňovať výhodné investície;

K.  keďže ženy sú často zamestnané ako pracovníčky v domácnosti, v mnohých prípadoch mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho pracovného práva; keďže najmä ženám bez dokladov hrozí riziko nútenej práce a vykorisťovania v tejto oblasti;

L.  keďže ženy častejšie než muži preberajú zodpovednosť za starostlivosť o starších, chorých alebo závislých rodinných príslušníkov, ako aj o deti, a častejšie prerušujú svoju kariéru, čo vedie k nižšej účasti a dlhým obdobiam nečinnosti na trhu práce; keďže zavádzanie kvalitných sociálnych služieb a zariadení zameraných na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve alebo starostlivosť o iné závislé osoby, ako sú starší ľudia, za dostupné ceny znižuje riziko chudoby; keďže len málo členských štátov dosiahlo alebo prekonalo barcelonské ciele, ktoré treba považovať za nutnosť v snahe dospieť k rovnocennému rozdeleniu zodpovednosti za starostlivosť;

M.  keďže vzhľadom na medzigeneračný rozmer chudoby je riešenie situácie dievčat a mladých žien, ktoré sú vystavené sociálnemu vylúčeniu a chudobe, kľúčové z hľadiska boja proti feminizácii chudoby;

N.  keďže v celej EÚ-27 je 34 % osamelých matiek v aktívnom veku ohrozených chudobou v porovnaní so 17 % v prípade iných rodín v aktívnom veku s deťmi;

O.  keďže rozdiely v oblasti nárokov na dôchodok dosahujú v priemere 39 %, čo je dôsledkom nerovnováhy spôsobenej pretrvávajúcou nerovnosťou, pokiaľ ide o mzdy a prístup k zamestnaniu, diskrimináciou a rozdielom v odmeňovaní mužov a žien na trhu práce; keďže tento rozdiel v dôchodkoch predstavuje prekážku pre ekonomickú nezávislosť žien a je jedným z dôvodov, prečo sa ženy vo vyššom veku ocitajú pod hranicou chudoby; keďže sú potrebné kroky na zaistenie rovnakého prístupu k dôstojným dôchodkovým systémom pre ženy; keďže v členských štátoch, ktoré vykonali smernicu 2006/54/ES, sa v rokoch 2006 až 2012 rozdiely v dôchodkoch zmenšili(16);

P.  keďže zvýšenie rizika chudoby je úzko spojené s rozpočtovými škrtmi, ktoré majú vplyv na vzdelávanie, systémy sociálneho zabezpečenia a služby starostlivosti; keďže ženy a deti najtvrdšie zasiahla kríza a úsporné opatrenia, ktoré boli prijaté vo viacerých európskych krajinách;

Q.  keďže ženy sú kľúčovou silou hospodárskeho a sociálneho rozvoja a dobré vzdelávanie je jednou z najúčinnejších dostupných stratégií na dosiahnutie úspechu na trhu práce a vymanenie sa z cyklu chudoby; keďže značná finančná záťaž vzdelávania, ktoré nie je poskytované bezplatne, a to vzhľadom na súvisiace priame i nepriame náklady, je pre ľudí žijúcich v chudobe výraznou prekážkou v ceste za lepšou kvalifikáciou; keďže dievčatá podávajú v škole lepšie výkony než chlapci, ale často narážajú na väčšie problémy alebo im rodinné či iné tlaky bránia v tom, aby tento vzdelávací úspech premenili na profesijné úspechy;

R.  keďže stereotypy šírené spoločnosťou sú zakorenené v patriarcháte a ženám ponechávajú podriadenú úlohu v spoločnosti, čím prispievajú k feminizácii chudoby; keďže tieto stereotypy sa rozvíjajú v detstve a odrážajú sa vo výbere vzdelávania a odbornej prípravy, čo pokračuje až po trh práce; keďže ženy sú naďalej príliš často obmedzované na úlohy „vhodné pre ženy“, za ktoré stále nie sú riadne platené, a zostávajú nedostatočne zastúpené v oblastiach ako matematika, veda, podnikanie, IKT a inžinierstvo a tiež v riadiacich pozíciách; keďže tieto stereotypy spolu s tým, že normatívnu úlohu pri určovaní výšky miezd majú odvetvia, ktorým dominujú muži, vedú k diskriminácia z dôvodu pohlavia;

S.  keďže stratégia Európa 2020, ktorej cieľom je urobiť z EÚ inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, obsahuje ambiciózne ciele, ako sú miera zamestnanosti vo výške 75 % a zníženie počtu osôb postihnutých alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením do roku 2020 aspoň o 20 miliónov; keďže ciele stratégie zahŕňajú zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %;

T.  keďže jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je zabezpečiť, aby vysokoškolské vzdelanie získalo 40 % osôb vo veku od 30 do 34 rokov namiesto súčasného priemeru na úrovni 37,9 %; keďže priemerná hodnota v prípade žien prekročila 42,3 % v porovnaní s priemerným podielom mužov vo výške 33,6 %;

U.  keďže splnenie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe ako jedného z piatich merateľných cieľov tejto stratégie si vyžaduje výrazný nový politický impulz; keďže tieto ciele nemožno dosiahnuť, ak nebude politika na boj proti chudobe zahŕňať silný rodový rozmer, pričom treba zároveň prijať vnútroštátne politiky s cieľom chrániť najmä ženy pred rizikom chudoby;

V.  keďže chudoba, sociálne vylúčenie a ekonomická závislosť žien môžu byť priťažujúcimi faktormi pre obete násilia páchaného na ženách a naopak, pretože násilie má dosah na zdravie žien a často vedie k strate zamestnania, bezdomovectvu, sociálnemu vylúčeniu a chudobe; keďže k tomu patrí aj neprimeraná zraniteľnosť voči obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu; keďže navyše mnohé ženy, ktoré sú tejto forme násilia vystavené, naďalej s agresormi žijú, pretože sú ekonomicky závislé;

W.  keďže rodová rovnosť poskytuje nástroj na boj proti chudobe žien, pretože má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a vedie k väčšiemu zapojeniu žien do trhu práce, čo má zase mnoho sociálnych a hospodárskych prínosov;

Chudoba a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

1.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu kvalitných verejných služieb v boji proti chudobe, najmä chudobe žien, pretože ženy sú od takýchto služieb viac závislé;

2.  zdôrazňuje, že mužov treba nabádať na podporu rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach trhu práce a zapájať ich do nej;

3.  domnieva sa, že členské štáty by mali prioritne riešiť problematiku zladenia súkromného a pracovného života zavedením pracovných podmienok priaznivých pre rodinu, ako je prispôsobiteľný pracovný čas a možnosť telepráce; poznamenáva, že nedostatok cenovo dostupnej kvalitnej starostlivosti o deti, závislé osoby a starších ľudí, a najmä jaslí, predškolských zariadení a zariadení dlhodobej starostlivosti, prispieva k sociálnemu vylúčeniu, rodovým rozdielom v zamestnanosti, rozdielom v odmeňovaní a súvisiacim rozdielom v dôchodkoch; zdôrazňuje, že rovnaký prístup k bezplatnému kvalitnému vzdelávaniu v ranom detstve a cenovo dostupnej starostlivosti, formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu, informálnemu učeniu a službám na podporu rodín je kľúčový pre motivovanie žien na vstup na trh práce a zotrvanie na ňom, zabezpečenie rovnakých príležitostí a prelomenie cyklov chudoby, pretože ženám pomôže získať nezávislosť a kvalifikáciu, ktorú potrebujú na výkon zamestnania;

4.  vyjadruje poľutovanie nad politikami úspor, ktoré spolu s hospodárskou krízou prispievajú k zvyšovaniu miery chudoby, najmä v prípade žien;

5.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozvíjali a využívali dostupné politické a finančné nástroje vrátane balíka o sociálnych investíciách s cieľom dosiahnuť barcelonské ciele; v tejto súvislosti požaduje, aby sa optimalizoval Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), aby sa pri využívaní sociálnych investícií a nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) prisúdila priorita zavedeniu verejných a súkromných zariadení zabezpečujúcich starostlivosť a pomoc pre deti a iné závislé osoby; navrhuje, aby Komisia prostredníctvom mechanizmu spolufinancovania vyčlenila osobitné zdroje na podporu stimulov pre konkrétne oblasti, ktoré majú nedostatok zariadení VSRD a kde je miera zamestnanosti žien mimoriadne nízka;

6.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky na ochranu, zlepšovanie a presadzovanie bezplatných a kvalitných verejných služieb, predovšetkým v oblastiach zdravotníctva, školstva, sociálneho zabezpečenia a spravodlivosti; pripomína, že pre verejné služby je kľúčové, aby mali k dispozícii finančné a ľudské zdroje potrebné na plnenie svojich cieľov;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na podporu zladenia pracovného a súkromného života, a to s cieľom umožniť ženám, najmä tým, ktoré sú najviac ohrozené chudobou, venovať sa na plný úväzok kariére alebo, ak to uprednostňujú, poskytnúť im prístup k práci na čiastočný úväzok alebo s pružným pracovným časom;

8.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi začala komplexnú legislatívnu iniciatívu so zámerom naplniť potreby matiek a otcov, pokiaľ ide o rôzne typy dovolenky, a to materskú, otcovskú, rodičovskú a opatrovateľskú dovolenku, najmä s cieľom pomôcť mužom v tom, aby zohrávali aktívnu úlohu ako otcovia, čím sa umožní spravodlivejšie rozdelenie rodinných povinností, a tak budú mať ženy rovnaké možnosti zapojiť sa do trhu práce, čo zase zvýši ich ekonomickú nezávislosť; má na pamäti, že niektoré členské štáty už v tejto oblasti prijali právne predpisy presahujúce rámec ustanovení práva EÚ; vyzýva členské štáty, aby zvážili právne predpisy na ochranu alebo posilnenie materských, otcovských a rodičovských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že v roku 2010 len 2,7 % osôb využívajúcich právo na rodičovskú dovolenku boli muži, čo zvýrazňuje potrebu konkrétnych krokov na zabezpečenie práv na rodičovskú dovolenku;

9.  opakuje, že je sklamaný zo stiahnutia smernice o materskej dovolenke po mnohých rokoch snahy o prekonanie patovej situácie, a teda zaistenie lepšej ochrany európskych občanov; vyzýva Komisiu, aby predložila nový návrh a navrhla záväzné právo na platenú otcovskú dovolenku; domnieva sa, že vo všetkých členských štátoch treba prijať osobitné opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien; naliehavo žiada Komisiu, aby do rámca európskeho semestra začlenila výraznejší sociálny rozmer a ciele rodovej rovnosti v zamestnaní;

10.  víta návrh na zavedenie opatrovateľskej dovolenky, ako sa predpokladá v pláne Komisie na nový začiatok s cieľom riešiť problém vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny;

Chudoba a práca

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na ciele stratégie Európa 2020 zaviedli politiky na podporu zamestnanosti žien a začlenenie sociálne marginalizovaných skupín žien na trh práce, posilnili a zlepšili vzdelávanie a investovali viac do školiacich a informačných kampaní, čím zabezpečia, že pri následnom začleňovaní žien do trhu práce bude prevládať kvalifikácia, pričom by mali klásť dôraz na celoživotné vzdelávanie, pretože ženám poskytuje zručnosti nevyhnutné na prístup ku kvalitným pracovným miestam a dáva im možnosť rekvalifikácie na neustále sa meniacom trhu práce; požaduje, aby sa zvýšila propagácia predmetov STEM so zameraním na mladé dievčatá v záujme včasného riešenia existujúcich vzdelávacích stereotypov a boja proti dlhodobým rozdielom v zamestnaní a odmeňovaní; požaduje rozvoj cenovo dostupných a kvalitných verejných služieb starostlivosti, prispôsobiteľný, ale nie neistý pracovný čas, ktorý bude prospešný pre ženy i mužov, a opatrenia na boj proti profesijnej a odvetvovej segregácii mužov a žien, a to aj v podnikateľskom svete a v riadiacich pozíciách;

12.  zdôrazňuje, že prístup k úverom, finančným službám a poradenstvu je kľúčový pre posilnenie postavenia žien čeliacich sociálnemu vylúčeniu v podnikaní a pre zvýšenie ich zastúpenia v tomto odvetví; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia s cieľom zlepšiť prístup k financovaniu pre ženy, ktoré chcú začať svoje vlastné obchodné alebo investičné projekty, a aby podporovali podnikanie žien, pretože prispieva k všeobecnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, uľahčili prístup k úverom, a to aj prostredníctvom mikroúverových nástrojov, najmä so zreteľom na zraniteľné ženy vystavené viacnásobnej diskriminácii, a vytvárali a rozširovali programy samostatnej zárobkovej činnosti spôsobom, ktorý nepovedie k neistote; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam výmeny a propagácie najlepších postupov, mentorstva, ženských vzorov a ďalších foriem podpory nezamestnaných žien;

13.  zdôrazňuje, že kľúčový význam majú: reforma makroekonomických a sociálnych politík a politík trhu práce prostredníctvom ich zosúladenia s politikami v oblasti rodovej rovnosti, aby sa ženám zaručila ekonomická a sociálna spravodlivosť, prehodnotenie metód používaných na určenie miery chudoby a vytvorenie stratégií presadzovania spravodlivého rozdelenia bohatstva;

14.  poznamenáva, že ženy sú častejšie zamestnávané na neistých a slabo platených pracovných miestach a na základe neštandardných pracovných zmlúv; konštatuje, že ďalší aspekt pracovnej neistoty je miera nedobrovoľnej práce na kratší pracovný čas, ktorá prispieva k riziku chudoby a vzrástla zo 16,7 % na 19,6 % celkovej zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti nelegálnej práci, neistým pracovným miestam a zneužívaniu netypických foriem zmlúv, medzi ktoré patria aj pracovné zmluvy na nula hodín v niektorých členských štátoch; upozorňuje na vysokú mieru nelegálnej práce, ktorú vykonávajú ženy a ktorá má negatívny vplyv na ich príjem, sociálne zabezpečenie a ochranu, ako aj nepriaznivý účinok na HDP EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili vykonávanie odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraných na zníženie počtu neistých pracovných miest(17), ako je napríklad analýza a sprísnenie podmienok, za ktorých sa neisté pracovné zmluvy môžu využívať, a obmedzenie obdobia, počas ktorého môžu byť pracovníci opätovne zamestnaní na základe takejto zmluvy a po uplynutí ktorého by mali dostať možnosť zamestnať sa na trvalú pracovnú zmluvu;

15.  vyzýva členské štáty, aby monitorovali práva pracujúcich žien, ktoré v čoraz väčšej miere vykonávajú slabo platenú prácu a sú obeťami diskriminácie;

16.  poukazuje na to, že existujú nové kategórie žien žijúcich v chudobe, ktoré pozostávajú z mladých kvalifikovaných žien, a veľká časť mladých absolventiek je odsúdená na neistý pracovný život a príjem, ktorý len zriedka prekračuje hranicu chudoby (tzv. noví chudobní);

17.  opakovane vyzýva Komisiu, aby zrevidovala existujúce právne predpisy s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a zmenšiť rozdiely v ich dôchodkoch; konštatuje, že pre odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov majú zásadný význam opatrenia zamerané na zvýšenie transparentnosti miezd, a vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti vrátane presunutia dôkazného bremena pri sťažnostiach na rodovú diskrimináciu na pracovisku;

18.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o tom, aký vplyv majú postupy súvisiace s oficiálnym uznaním zmeny pohlavia alebo ich absencia na postavenie transrodových osôb na trhu práce, najmä na ich prístup k zamestnaniu, úroveň odmeňovania, kariérny rast a dôchodky;

19.  so znepokojením konštatuje, že ženy často dostávajú dôchodok, ktorý sotva presahuje životné minimum, a to z rôznych dôvodov, napríklad preto, že kvôli starostlivosti o rodinu prerušili alebo ukončili svoj pracovný život, prevažnú časť života pracovali na čiastočný úväzok alebo vykonávali neplatenú prácu pre svojho manžela, najmä v oblasti obchodu alebo poľnohospodárstva, a neprispievali do systému sociálneho zabezpečenia;

20.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojej novej stratégii pre rodovú rovnosť považuje rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty za jednu z kľúčových oblastí činnosti; vyzýva Komisiu, aby prijala oznámenie venované novej stratégii pre rodovú rovnosť a práva žien na obdobie po roku 2015 a umožnila tak účinnú realizáciu cieľov a politík, ktoré sú v nej zahrnuté;

21.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, že každá osoba, ktorá dočasne pozastaví svoju profesijnú činnosť s cieľom venovať sa výchove detí alebo starostlivosti o staršie osoby, sa bude môcť opätovne začleniť do trhu práce a vrátiť sa na svoju bývalú pozíciu a úroveň kariérneho postupu;

22.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila posúdenie vplyvu systémov minimálneho príjmu v EÚ a zvážila ďalšie kroky, pri ktorých by sa zohľadnili hospodárske a sociálne okolnosti každého členského štátu, ako aj posúdenie toho, či tieto systémy umožňujú domácnostiam napĺňať základné osobné potreby; opäť naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli minimálny vnútroštátny dôchodok, ktorý nemôže byť nižší než hranica rizika chudoby;

23.  konštatuje, že ženy na dôchodku sú najzraniteľnejšou skupinou a často žijú v chudobe alebo im chudoba hrozí; vyzýva členské štáty, aby k problematike znižovania rozdielov v dôchodkoch žien a mužov pristupovali ako k ekonomickému cieľu; vyzýva členské štáty na zreformovanie dôchodkových systémov s cieľom trvalo zabezpečovať primerané dôchodky pre všetkých, aby sa odstránili rozdiely v dôchodkoch žien a mužov; domnieva sa, že je potrebné, aby nástroje na riešenie rozdielov v dôchodkoch zahŕňali úpravu dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť rovnosť medzi ženami a mužmi, ako aj úpravu vzdelávacích systémov a systémov kariérneho plánovania a rodičovskej dovolenky i ďalších služieb na podporu rodičovstva; vyzýva členské štáty, aby zvážili poskytovanie spoločných dôchodkových práv v prípade rozvodu a rozluky, a to v súlade so zásadou subsidiarity; konštatuje, že zamestnanecké starobné dôchodkové systémy sa čoraz viac spravujú v súlade so zásadami uplatňovanými v poisťovníctve, čo by mohlo viesť k vzniku početných medzier z hľadiska sociálnej ochrany(18); zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie sa jasne vyjadril, že zamestnanecké dôchodkové systémy treba považovať za odmeňovanie a že zásada rovnakého zaobchádzania sa teda vzťahuje aj na ne;

Chudoba: všeobecné odporúčania

24.  konštatuje, že osoby žijúce v chudobe v porovnaní s obyvateľmi v lepšej situácii často platia vyššie jednotkové náklady za ten istý tovar a služby, ktoré sú nevyhnutné na ich sociálne a ekonomické prežitie, najmä pokiaľ ide o telekomunikácie, energiu a vodu; vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s dodávateľmi a prevádzkovateľmi na rozvoji mechanizmov podpory a sociálnej tarifikácie v prospech najodkázanejších osôb v spoločnosti, najmä čo sa týka dodávok vody a elektrickej energie, s cieľom odstrániť energetickú chudobu domácností;

25.  opätovne zdôrazňuje úlohu vzdelávania v boji proti rodovým stereotypom, pri posilňovaní postavenia žien a dievčat v sociálnej, ekonomickej, kultúrnej a politickej oblasti a vo vedeckej kariére i pri ukončení cyklu chudoby prostredníctvom začleňovania žien do odvetví, v ktorých sú nedostatočne zastúpené, ako je veda, technika, inžinierstvo a podnikanie, a vyzýva Komisiu, aby ciele v oblasti odbornej prípravy žien zapracovala do odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje úlohu neformálneho vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby investície do vzdelávania dievčat a žien zamerané na zvýšenie ich potenciálu zahrnuli ako neoddeliteľnú súčasť do svojich hospodárstiev a plánov obnovy; nabáda členské štáty, aby sa snažili pomáhať mladým ženám pri prechode z formálneho vzdelávania na trh práce; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky vzdelávacie inštitúcie sprostredkúvali demokratické hodnoty s cieľom podporovať toleranciu, aktívne občianstvo, sociálnu zodpovednosť a rešpektovanie rozdielov týkajúcich sa rodov, menšín a etnických a náboženských skupín; poukazuje na význam športu a telesnej výchovy pri prekonávaní predsudkov a stereotypov a na ich potenciálnu hodnotu pri napomáhaní sociálne zraniteľných mladých ľudí vrátiť sa na správnu cestu;

26.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že ženy, ktoré majú deti, sú na pracovisku diskriminované, pretože sú matkami, a nie preto, že ich pracovný výkon je v porovnaní s kolegami horší; naliehavo žiada členské štáty, aby aktívne podporovali pozitívny obraz matiek ako zamestnankýň a bojovali proti fenoménu „trestania za materstvo“, ktorý zistilo viacero výskumných štúdií;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa štrukturálne a investičné fondy, najmä ESF, ako aj EFSI využívali na zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy v záujme zlepšenia prístupu na trh práce a boja proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu žien; zdôrazňuje, že 20 % podiel ESF, ktorý je vyčlenený na opatrenia v oblasti sociálneho začleňovania a projekty zamerané na sociálnu inováciu, by sa mohol aktívnejšie využívať na podporu iniciatív, ako sú miestne projekty malého rozsahu, ktorých cieľom je posilniť postavenie žien trpiacich chudobou a sociálnym vylúčením; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uskutočnili viac informačných kampaní o príležitostiach na účasť na projektoch financovaných EÚ;

28.  požaduje mechanizmy financovania, ktoré podnietia dosiahnutie rovnakého zastúpenia v oblastiach, v ktorých panuje rodová nerovnováha, a zdôrazňuje potrebu údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti s cieľom lepšie pochopiť situáciu dievčat, chlapcov, mužov a žien a môcť tak účinnejšie reagovať na nerovnováhu; žiada Komisiu, aby predložila informácie o účasti na európskych programoch mobility na vzdelávacie účely, ako sú Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov, rozčlenené na základe rodovej príslušnosti a veku;

29.  pripomína predovšetkým právo detí migrantov a utečencov, a to chlapcov aj dievčat, na prístup k vzdelávaniu, ktoré je jednou z priorít európskych spoločností; zdôrazňuje preto, že by sa na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni mali prijať mimoriadne opatrenia v oblasti vzdelávania migrantov v súvislosti s pretrvávajúcou migračnou krízou; zdôrazňuje, že vzdelávanie je kľúčom k integrácii a zamestnateľnosti, a ak sa vnútroštátne vzdelávacie systémy nezhostia tejto náročnej úlohy, môže to vyvolať ďalšiu kultúrnu segregáciu a prehĺbiť sociálne rozdiely; poukazuje na to, že prístup k vzdelaniu na požadovanej úrovni kvality spolu s jazykovou a psychologickou podporou, a to tak v utečeneckých táboroch, ako aj v mestách, ktoré utečencov prijímajú, by nemal byť obmedzovaný byrokratickými a administratívnymi otázkami súvisiacimi s uznaním postavenia utečenca;

30.  zdôrazňuje prínos dobrovoľníckych organizácií a tretieho sektora v tejto oblasti a nalieha na členské štáty, aby podporovali ich úsilie; pripomína vysokú účasť žien na dobrovoľnom vzdelávaní a iných činnostiach, ako aj pri podpore a zlepšovaní vzdelávacích možností, napríklad pre deti utečencov a znevýhodnené deti;

31.  zdôrazňuje, že vplyv chudoby a sociálneho vylúčenia na deti môže pretrvávať celý život a viesť k medzigeneračnému prenosu chudoby; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch je riziko chudoby a sociálneho vylúčenia medzi deťmi úzko prepojené s úrovňou vzdelania ich rodičov, predovšetkým matiek, a so situáciou rodičov na trhu práce, ich sociálnou situáciou a formami podpory rodín zo strany členských štátov; odporúča, aby členské štáty zaistili, že všetci mladí ľudia budú mať prístup ku kvalitnému bezplatnému verejnému vzdelávaniu v každom veku, a to aj v ranom detstve; zdôrazňuje úlohu výchovného poradenstva pre deti, ktorého cieľom je umožniť im využívať ich plný potenciál; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať cielenými programami ďalšie vzdelávanie mladistvých matiek, ktorých predčasné ukončenie školskej dochádzky je prvým krokom vedúcim k chudobe; zdôrazňuje, že treba zaviesť komplexný súbor opatrení na boj proti chudobe detí a podporu dobrých životných podmienok detí, ktorý bude založený na troch pilieroch, a to na prístupe k primeraným zdrojom a zladení pracovného a rodinného života, na prístupe ku kvalitným službám a na zapájaní detí do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, a do kultúrnych, voľnočasových a športových aktivít; opakuje, že je potrebné zabezpečiť ľahký prístup k informáciám za rovnakých podmienok, najmä pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, vzdelávanie dospelých, zdravotnú starostlivosť a dostupnú ekonomickú podporu;

32.  zdôrazňuje, že neuznávanie LGBTI rodín mnohými členskými štátmi vedie k nižším príjmom a vyšším životným nákladom pre LGBTI osoby, čím sa zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia; domnieva sa, že právne predpisy v oblasti rovnakého zaobchádzania sú zásadne dôležitým nástrojom boja proti chudobe vyplývajúcej z marginalizácie a diskriminácie postihujúcej sexuálne a rodové menšiny; v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby prijala návrh smernice z roku 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; okrem toho žiada, aby sa pri akomkoľvek budúcom prepracovaní smerníc o rodovej rovnosti výslovne zahrnul zákaz diskriminácie na základe rodovej identity; je naďalej znepokojený tým, že informovanosť o právach a povedomie o existencii orgánov a organizácií ponúkajúcich podporu obetiam diskriminácie je na nízkej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala účinnosť vnútroštátnych orgánov a postupov na riešenie sťažností;

33.  požaduje plné uplatňovanie smernice 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, pričom žiada revíziu tejto smernice tak, aby sa od spoločností vyžadovalo vypracovanie opatrení alebo plánov týkajúcich sa rodovej rovnosti vrátane opatrení na odstránenie segregácie, vytvorenia systémov odmeňovania a opatrení na podporu kariéry žien;

34.  opätovne potvrdzuje význam ekonomického a finančného vzdelávania v nízkom veku, pretože preukázateľne zlepšuje ekonomické rozhodovanie v neskoršom živote, a to aj v oblasti riadenia výdavkov a príjmov; odporúča výmenu najlepších postupov a podporu vzdelávacích programov zameraných na ženy a dievčatá v zraniteľných skupinách a marginalizovaných komunitách, ktoré čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

35.  konštatuje, že chýbajúci príjem partnera môže byť faktorom, ktorý vo výraznej miere prispieva k chudobe a sociálnemu vylúčeniu žien; poukazuje na často neistú situáciu vdov, rozvedených žien a osamelých matiek, ktorým súd zveril do starostlivosti deti, pre ktoré treba stanoviť primeranú výšku výživného; konštatuje, že neplatenie výživného môže osamelé matky uvrhnúť do chudoby; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvedené ženy sú náchylné na diskrimináciu a chudobu, čo dokazuje, že ženy ešte stále nie sú ekonomicky úplne nezávislé, a teda poukazuje na potrebu ďalších krokov v oblasti trhu práce a odstraňovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

36.  zdôrazňuje, že zber údajov o výdavkoch a príjmoch domácností treba doplniť o individualizované údaje, aby bolo možné zohľadňovať rodové rozdiely v rámci domácností;

37.  trvá na tom, že makroekonomická politika musí byť zlučiteľná s politikou v oblasti sociálnej rovnosti; opakuje, že finančné inštitúcie ako ECB a národné centrálne banky musia pri modelovaní makroekonomických menových politík alebo politík finančných služieb a rozhodovaní o nich zohľadňovať sociálne následky;

38.  opakuje svoju podporu, pokiaľ ide o iniciatívu zameranú na sformulovanie referenčného rozpočtu s usmerneniami, a vyzýva Komisiu, aby pri jeho vypracúvaní zahrnula rodové aspekty vrátane rodových rozdielov, ktoré sa prejavujú v rámci domácností;

39.  opäť potvrdzuje, že je potrebné uskutočniť výskum bezdomovectva žien, jeho príčin a hnacích faktorov, pretože súčasné údaje tento jav zachytávajú neadekvátne; konštatuje, že rodové prvky, ktoré by sa mali zohľadňovať, zahŕňajú rodovo podmienenú ekonomickú závislosť, dočasné bývanie a nevyužívanie sociálnych služieb;

40.  zdôrazňuje, že násilie voči ženám je v EÚ naďalej významný problém, ktorý ovplyvňuje svoje obete, a je naliehavo potrebné zapojiť jeho páchateľov do opatrení na boj proti násiliu voči ženám bez ohľadu na ich vek, vzdelanie, úroveň príjmov či sociálne postavenie, a poukazuje na to, že jeho vplyv na riziko marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia sa neustále zvyšuje; konštatuje, že ekonomická nezávislosť žien zohráva ústrednú úlohu v ich schopnosti vyhýbať sa situáciám rodovo motivovaného násilia pomocou prijímania aktívnych opatrení; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili systémy sociálnej ochrany zaručujúce sociálne práva ženám, ktoré sa stali obeťami násilia v akejkoľvek forme, či už ide o domáce násilie, obchodovanie s ľuďmi alebo prostitúciu, a aby podnikli kroky na ich opätovné začlenenie do trhu práce, pričom využijú aj nástroje ako ESF; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť dostupnosť informácií, čo sa týka právnych služieb pre obete násilia;

41.  zdôrazňuje, že je nutné odhodlane bojovať proti domácemu násiliu, a to najmä násiliu voči ženám; konštatuje, že ekonomická nezávislosť žien má pre ich život a schopnosť vymaniť sa zo situácií domáceho násilia kľúčový význam a že ženám, ktoré si vyčerpali platené voľno, hrozí strata zamestnania a ekonomickej nezávislosti; konštatuje, že nedávne zavedenie voľna udeleného v súvislosti s domácim násilím v Austrálii a USA zabezpečilo mnohým pracovníkom ochranu zamestnania pri riešení dôsledkov domáceho násilia, napríklad tým, že dotknutým osobám poskytuje čas na vybavenie návštev u lekára, zúčastňovanie sa na súdnych konaniach a zvládnutie ďalších postupov, ktoré treba v takýchto situáciách riešiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s obeťami domáceho násilia preskúmali zrealizovateľnosť a možné výsledky zavedenia systému mimoriadnej platenej dovolenky, a to v prípadoch, keď nedostatok platenej dovolenky je pre obete prekážkou v snahe udržať si zamestnanie pri zabezpečení svojho súkromia; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby zaviedli ďalšie opatrenia na zvýšenie povedomia o probléme domáceho násilia a pomáhali obetiam takéhoto násilia, podporovali lepšiu informovanosť a obranu ich práv a chránili ich ekonomickú nezávislosť;

42.  opäť vyzýva EÚ a všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor, a požaduje, aby sa urýchlene začala iniciatíva s cieľom vypracovať smernicu EÚ o boji proti násiliu voči ženám; opätovne vyzýva Komisiu, aby predstavila európsku stratégiu boja proti rodovo motivovanému násiliu a vyhlásila európsky rok boja proti rodovo motivovanému násiliu;

43.  domnieva sa, že je potrebné aktívne vyvíjať úsilie o zastavenie násilia voči ženám prostredníctvom zamerania sa na normy, ktoré násilie glorifikujú; zdôrazňuje, že proti stereotypom a štruktúram, ktoré sú základom pre násilie mužov voči ženám, je nutné bojovať aktívnymi opatreniami prostredníctvom kampaní a neustáleho vzdelávania o otázke machistických kultúr na národnej úrovni;

44.  poukazuje na to, že nové technológie by sa mali považovať za základný nástroj tvorby nových pracovných miest a za možnosť, ako ženy vymaniť z chudoby;

45.  nabáda členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi pomáhali zlepšovať kvalitu života žien na vidieku v záujme zníženia rizika chudoby, pričom budú poskytovať kvalitné vzdelávacie programy zamerané na posilnenie postavenia vidieckych žien, ako aj kvalitné podmienky zamestnania a dôstojný príjem pre túto skupinu; nabáda členské štáty, aby zabezpečili kvalitnú komunálnu, sociálnu a verejnú infraštruktúru s cieľom zlepšiť celkové životné podmienky vo vidieckych oblastiach;

46.  domnieva sa, že sa stále neuznávajú mnohé aspekty chudoby, a najmä chudoby žien, napríklad aj odopretie prístupu žien ku kultúre a k účasti na spoločenskom dianí, a preto vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu potrebnú na zaistenie toho, aby všetky ženy mohli využívať kultúrne, športové aktivity a voľný čas, s osobitným zreteľom na ženy, ktoré žijú v chudobe, ženy so zdravotným postihnutím a migrantky; domnieva sa, že existujúce ukazovatele závažnej materiálnej deprivácie vylučujú faktory prístupu ku kultúre a k účasti na spoločenskom dianí a umožňujú preto len neúplné chápanie chudoby; žiada, aby sa vytvorili ďalšie ukazovatele na posudzovanie vylúčenia z hľadiska účasti na spoločenskom, kultúrnom a politickom živote, a najmä jeho vplyvu na bludný kruh chudoby, ako aj jeho medzigeneračné dôsledky;

47.  konštatuje, že ženy so zdravotným postihnutím často trpia diskrimináciou v rámci rodinného prostredia a vo vzdelávaní, ich možnosti zamestnania sú obmedzené a sociálne dávky, ktoré dostávajú, nestačia na to, aby sa zabránilo ich upadnutiu do chudoby; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty a regionálne a miestne orgány by mali ženám so zdravotným postihnutím poskytovať špecializovanú starostlivosť, ktorú potrebujú na uplatňovanie svojich práv, a mali by navrhovať kroky na pomoc s ich začleňovaním do trhu práce prostredníctvom ďalších podporných opatrení, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

48.  požaduje ambicióznejšie kroky zamerané na boj proti energetickej chudobe, ktorá neprimerane postihuje slobodné ženy, domácnosti s jedným rodičom a domácnosti pod vedením žien; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali vymedzenie pojmu energetická chudoba, ktoré bude zohľadňovať rodové aspekty tohto javu, a aby ho začlenili do budúceho prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov; zdôrazňuje významnú úlohu komunitných energetických iniciatív, ako sú družstvá, pri posilňovaní postavenia zraniteľných spotrebiteľov energie, a najmä žien, ktoré sú vystavené chudobe, sociálnemu vylúčeniu a marginalizácii;

49.  opäť potvrdzuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby sa snažila vytvoriť európsku záruku pre deti, ktorá zabezpečí, že každé európske dieťa ohrozené chudobou bude mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive; zdôrazňuje, že takáto politika musí riešiť situáciu žien a dievčat, a to najmä v zraniteľných a marginalizovaných komunitách; konštatuje, že iniciatíva s názvom záruka pre mladých ľudí musí zahŕňať rodové hľadisko;

50.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali štatistiky rozčlenené podľa rodovej príslušnosti a zaviedli nové individuálne ukazovatele, pokiaľ ide o ženy a chudobu, ako nástroj na monitorovanie vplyvu širšej sociálnej a hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti na ženy a chudobu s cieľom rozvíjať výmenu najlepších postupov, čo sa týka legislatívnych a rozpočtových nástrojov určených na boj proti chudobe, so zameraním na skupiny osobitne ohrozené chudobou, a to bez ohľadu na sexuálnu orientáciu či rodovú identitu;

51.  zdôrazňuje úlohu sociálnych podnikov pri posilňovaní postavenia a začleňovaní žien, ktoré sú vystavené chudobe, sociálnemu vylúčeniu a viacnásobnej diskriminácii;

52.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali postupy zapojenia zainteresovaných strán, ktoré budú podporovať a uľahčovať priame zaangažovanie osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, najmä žien a dievčat, do tvorby politiky v oblasti sociálneho začleňovania na všetkých úrovniach;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali rodové rozpočtovanie ako nástroj na zabezpečenie toho, že rozpočtové rozhodnutia budú zohľadňovať rodový rozmer a riešiť diferencované účinky;

54.  vyzýva členské štáty, aby v boji proti chudobe spolupracovali s mimovládnymi organizáciami, ktoré úspešne pôsobia v oblastiach postihnutých extrémnou chudobou a majú cenné know-how v miestnych komunitách; vyzýva členské štáty, aby podporovali účinnú spoluprácu na miestnej úrovni;

55.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zapojili sociálnych partnerov (odborové zväzy a zamestnávateľov) a občiansku spoločnosť vrátane orgánov pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti do zabezpečovania rodovej rovnosti s cieľom podporovať rovnaké zaobchádzanie; zdôrazňuje, že sociálny dialóg musí zahŕňať monitorovanie a presadzovanie postupov v oblasti rodovej rovnosti na pracovisku vrátane pružných foriem organizácie práce s cieľom uľahčiť zladenie pracovného a súkromného života; zdôrazňuje význam kolektívnych zmlúv v boji proti diskriminácii a pri presadzovaní rovnosti medzi ženami a mužmi na pracovisku, ako aj iných nástrojov vrátane kódexov správania, výskumu a výmeny skúseností a osvedčených postupov v oblasti rodovej rovnosti;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 130.
(2) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 31.
(3) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 162.
(4) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77.
(5) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.
(6) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 9.
(7) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 60.
(8) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
(9) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 8.
(10) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 6.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
(14) http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=t2020_50&language=en
(15) Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe (Child Poverty and Social Exclusion in Europe), Brusel, 2014, s. 14.
(16) http:\\www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/547546/EPRS_STU(2015)547546_EN.pdf, s.11.
(17) Medzinárodná organizácia práce, Politiky a predpisy na boj proti neistým pracovným miestam (Policies and regulations to combat precarious employment), 2011.
(18) http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/conference_sept_2011/dgjustice_oldagepensionspublication3march2011_en.pdf

Právne oznámenie