Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2346(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0160/2016

Predkladané texty :

A8-0160/2016

Rozpravy :

PV 25/05/2016 - 23
CRE 25/05/2016 - 23

Hlasovanie :

PV 26/05/2016 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0236

Prijaté texty
PDF 436kWORD 111k
Štvrtok, 26. mája 2016 - Brusel Finálna verzia
Necolné prekážky obchodu na jednotnom trhu
P8_TA(2016)0236A8-0160/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o necolných prekážkach obchodu na jednotnom trhu (2015/2346(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom A Single Market Strategy for Europe - Analysis and Evidence (Stratégia pre jednotný trh v Európe – Analýza a dôkazy) (SWD(2015)0202),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Report on Single Market Integration and Competitiveness in the EU and its Member States (Správa o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch) (SWD(2015)0203),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu zo septembra 2014 s názvom „Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 k vnútornému trhu so službami: súčasný stav a ďalšie kroky(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán(2),

–  so zreteľom na vydanie prehľadu výsledkov jednotného trhu on-line z októbra 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0160/2016),

A.  keďže európsky jednotný trh predstavuje dôležitý príspevok k hospodárstvam európskych krajín;

B.  keďže sa odhaduje, že dokončenie jednotného trhu s voľným pohybom tovaru, služieb, verejného obstarávania, digitálneho hospodárstva a zriadenie orgánu pre spotrebiteľské právo by znamenalo hospodárske výnosy v rozmedzí od 651 miliárd do 1,1 bilióna EUR ročne, čo zodpovedá 5 % až 8,63 % HDP EÚ;

C.  keďže viac ako 20 rokov po otvorení jednotného trhu neopodstatnené necolné prekážky obchodu (NPO) naďalej ovplyvňujú obchod a pohyb tovaru a služieb medzi členskými štátmi; keďže príčinou týchto NPO môže byť protekcionizmus a môžu byť sprevádzané byrokratickými prekážkami, ktoré sú veľmi často neprimerané k ich účelu;

D.  keďže jednotný trh služieb tvorí podľa odhadov približne 70 % európskeho hospodárstva, ale na obchode v rámci EÚ sa podieľa iba približne 20 %;

E.  keďže 25 % regulovaných povolaní sa reguluje iba v jedinom členskom štáte;

F.  keďže sa odhaduje, že potenciálne zisky z fungujúceho jednotného digitálneho trhu môžu predstavovať približne 415 miliárd EUR ročne a do roku 2020 by nárast HDP mohol predstavovať približne 0,4 % a keďže v právnych predpisoch EÚ je množstvo medzier, ktoré bránia jeho riadnemu fungovaniu;

G.  keďže iba 2 % nových MSP, mikropodnikov a začínajúcich podnikov sa podujali na cezhraničné rozširovanie prostredníctvom priamych zahraničných investícií;

H.  keďže z pohľadu spotrebiteľov nedostatky na jednotnom trhu vrátane slabého vykonávania právnych predpisov EÚ alebo spôsobom, ktorý je v rozpore s cieľmi jednotného trhu, často vedú k slabšej ponuke produktov a vyšším cenám tovarov a služieb;

I.  keďže v prípade podnikov sa náklady prejavujú drahšími dodávateľskými reťazcami, ktoré vedú k vyššej cene ich vlastných výrobkov, alebo zmenšením prístupu k službám podnikov, čo poškodzuje ich konkurencieschopnosť; keďže konkurenčné trhové prostredie podnecuje inovácie;

J.  keďže zložitosť súčasného režimu DPH možno takisto považovať za NPO;

K.  keďže protisúťažné daňové dohody medzi členskými štátmi a veľkými nadnárodnými spoločnosťami možno považovať za neopodstatnené NPO;

L.  keďže podniky a jednotlivci čelia veľkým prekážkam pri cezhraničných aktivitách na jednotnom trhu pre nedostupnosť a nekvalitnosť informácií, asistenčných služieb a on-line postupov, čo spôsobuje veľkú administratívnu záťaž a značné náklady na dosiahnutie súladu;

M.  keďže monitorovanie prekážok a nákladov je čiastkové a nesystematické a chýba v ňom kvantifikácia a jasné určenie prekážok a nákladov, čo sťažuje stanovenie priorít politických opatrení;

I.Kontext a ciele politiky

1.  uvedomuje si, že napriek odstráneniu colných prekážok od 1. júla 1968 voľnému pohybu tovaru a služieb naďalej bránia NPO, ako sú neopodstatnené vnútroštátne technické predpisy, regulačné a neregulačné požiadavky na výrobky, poskytovateľov služieb a podmienky poskytovania služieb alebo byrokracia; zdôrazňuje, že posilnenie jednotného trhu si vyžaduje naliehavé opatrenia na odstránenie takýchto NPO, tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov;

2.  považuje NPO za neprimerané a diskriminačné regulačné opatrenia predstavujúce záťaž a spôsobujúce náklady pre podnik, ktorý chce vstúpiť na trh, a ktoré nevznikajú podnikom, ktoré už sú na trhu, alebo náklady, ktoré vznikajú zahraničným podnikom, ktoré domáce podniky nemusia znášať, bez toho, aby tým bolo dotknuté právo členských štátov regulovať a sledovať legitímne ciele v oblasti verejnej politiky, ako je ochrana životného prostredia a práva spotrebiteľov a práva v oblasti zamestnávania;

3.  uznáva, že rozdiely na vnútroštátnej úrovni môžu vzniknúť z dôvodu viacúrovňového riadenia; domnieva sa, že na všetkých úrovniach rozhodovania v oblasti regulácie treba riadne pochopiť potrebu primeranosti opatrení pri sledovaní legitímnych cieľov verejnej politiky; domnieva sa, že konzistentnosť a súdržnosť politiky a regulačnej praxe môžu výrazne prispieť k odstraňovaniu NPO;

4.  domnieva sa, že ak takéto NPO možno odôvodniť ako primerané, informácie o odlišných vnútroštátnych regulačných požiadavkách by mali byť ľahko dostupné a súvisiace poskytovanie notifikačných informácií a informácií o ukončení postupov čo najzrozumiteľnejšie; domnieva sa, že zavádzanie súčasného systému založeného na širokom spektre kontaktných miest, ktorý zahŕňa kontaktné miesta pre výrobky a jednotné kontaktné miesta, je v členských štátoch nekonzistentné a je mimoriadne zložité; pripomína význam posilnenia a zefektívnenia existujúcich nástrojov jednotného trhu pre MSP s cieľom zjednodušiť ich cezhraničnú expanziu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na zjednodušenie a zlepšenie týchto systémov, najmä na potrebu urýchleného zlepšenia jednotných kontaktných miest a vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila do konca roka 2016 správu o pokroku a ďalších krokoch; zdôrazňuje, že čím otvorenejší a prístupnejší daný členský štát je v oblasti regulačných požiadaviek, tým atraktívnejší sa stáva pre zahraničné investície;

5.  víta iniciatívu jednotnej digitálnej brány, ktorá bola oznámená v oznámení Komisie o jednotnom digitálnom trhu, ako pozitívny krok; vyzýva Komisiu, aby vytvorila jedno prístupové miesto pre podniky a spotrebiteľov ku všetkým informáciám o jednotnom trhu, k pomoci a riešeniu problémov a vnútroštátnym a celoeurópskym postupom potrebným na cezhraničnú prevádzku v EÚ;

6.  domnieva sa, že spolupráca Komisie a členských štátov na zlepšení fungovania siete SOLVIT je dôležitá pri odstraňovaní NPO, najmä v geografických alebo priemyselných oblastiach, kde podniky nepoužívajú sieť SOLVIT často a príslušný orgán sa nezaoberá všetkými predloženými prípadmi;

7.  zdôrazňuje, že pre mnohé spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, ktoré sa snažia obchodovať v inom členskom štáte, bude takéto rozširovanie z ich pohľadu stále predstavovať „medzinárodný obchod“; zdôrazňuje, že MSP, začínajúcim a inovačným podnikom, najmä podnikom v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, by sa mal v plnej miere umožniť rast prostredníctvom cezhraničného obchodu;

8.  domnieva sa, že jednou z úloh EÚ a členských štátov by v konečnom dôsledku malo byť zrušenie NPO, ak sú neopodstatnené alebo nesledujú ciele uvedené v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa uvádza, že Európa je založená na sociálne trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou;

9.  pripomína, že stratégia jednotného digitálneho trhu a stratégia pre jednotný trh v Európe zahŕňajú iniciatívy, ktoré by sa mali vykonávať rýchlo a ambiciózne s cieľom obmedziť NPO na jednotnom trhu; zdôrazňuje, že je kľúčové, aby boli tieto iniciatívy založené na zásadách lepšej právnej regulácie a na najúčinnejších nástrojoch, ako sú harmonizácia a vzájomné uznávanie;

II.Prierezové necolné prekážky

10.  domnieva sa, že rozdiely v rýchlosti transpozícii a presnej implementácii existujúcich smerníc na vnútroštátnej úrovni spôsobujú právnu neistotu pre podniky a odlišné podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

11.  domnieva sa, že v oblastiach, v ktorých Komisia zruší nepotrebné právne predpisy EÚ, by členské štáty mali urýchlene zrušiť príslušné vnútroštátne ustanovenia;

12.  domnieva sa, že časté neuplatňovanie práva Únie členskými štátmi nepriaznivo vplýva na jednotný trh a spotrebiteľov EÚ; domnieva sa tiež, že pomalý proces transpozície práva EÚ vedie k tomu, že niektoré členské štáty zneužívajú neprimerané predĺženie konečného termínu na dosiahnutie súladu; požaduje, aby sa kultúra súladu právnych predpisov naďalej podporovala v rámci spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi, ako je stanovené v stratégii jednotného trhu; zvýrazňuje potrebu urýchleného vyriešenia problému nesúladu právnych predpisov v členských štátoch;

13.  upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na problém, ktorý predstavuje dopĺňanie transponovaných smerníc o dodatočné pravidlá zo strany vlád jednotlivých štátov pri vykonávaní práva Únie, tzv. pozlacovanie;

14.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že intenzita a počet kontrol, ktorým sú v poslednej dobe vystavení zahraniční poskytovatelia služieb, neustále rastú; vyzýva členské štáty, aby sa zaistili, že tieto kontroly sú primerané, odôvodnené a nediskriminačné;

15.  zdôrazňuje, že nekonzistentné presadzovanie existujúcich riadne transponovaných pravidiel členskými štátmi spôsobuje jednotnému trhu rovnakú škodu ako oneskorená transpozícia; domnieva sa, že uplatňovanie a presadzovanie sú náročnejšie, keď spoločne používané pojmy, napríklad „vysledovateľnosť“ alebo „uvedené na trh“, majú v rôznych právnych predpisoch rôzne významy;

16.  domnieva sa, že rozdielne uplatňovanie rovnakých pravidiel v rôznych členských štátoch môže viesť k vytváraniu nových NPO; vyzýva Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie na minimalizáciu rozdielov v čo najskoršej fáze;

17.  domnieva sa, že Komisia by mala zvýšiť používanie jej usmernení v súvislosti s vykonávaním smerníc, keďže to môže byť užitočným nástrojom na zabezpečenie väčšej miery jednotného vykonávania;

18.  konštatuje pretrvávanie rozdielov vo vnútroštátnej regulácii trhu s výrobkami, ktorému naďalej čelia cezhranične pôsobiace podniky z hľadiska miery obmedzenia aj rozdielov medzi členskými štátmi; domnieva sa, že to podniky zbytočne núti prispôsobovať ich výrobky a služby, aby spĺňali viaceré normy a uspeli v opakovanom testovaní, čo obmedzuje obchod v rámci EÚ, znižuje rast a bráni tvorbe pracovných miest;

19.  domnieva sa, že keďže úspory z rozsahu sa znižujú v dôsledku potreby ponúkať viac druhov výrobkov, v prípade MSP a mikropodnikov sa záťaž prerozdeľuje neúmerne v mnohým smeroch, či už z hľadiska právneho, finančného alebo iného;

20.  upozorňuje na súčasnú nízku úroveň cezhraničného verejného obstarávania, pričom menej ako 20 % všetkých verejných obstarávaní v Únii sa zverejňuje na celoeurópskych platformách a iba 3,5 % zákaziek sa zadáva spoločnostiam z iných členských štátov; zdôrazňuje ťažkosti, s ktorými sa stretávajú najmä MSP v rámci účasti na cezhraničnom verejnom obstarávaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nových smerníc EÚ o verejnom obstarávaní a udeľovaní koncesií, ktoré museli členské štáty transponovať do apríla 2016; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali tieto právne predpisy EÚ vrátane úplného elektronického procesu verejného obstarávania;

21.  zdôrazňuje, že náklady na dosiahnutie súladu s požiadavkami týkajúcimi sa DPH sú jednou z najväčších necolných prekážok obchodu; žiada o praktické návrhy na zjednodušenie DPH;

22.  uznáva, že odlišné režimy DPH v rámci Únie môžu byť vnímané ako NOP; zdôrazňuje, že malý režim jedného kontaktného miesta pre DPH (DPH – MOSS) je dobrý spôsob, ako napomôcť odstráneniu tejto prekážky a najmä podporiť MSP v ich cezhraničnej činnosti; uznáva, že ešte stále pretrvávajú niektoré menšie problematické aspekty týkajúce sa schémy DPH – MOSS, vyzýva Komisiu, aby spoločnostiam v rámci EÚ ďalej uľahčovala povinnosť platenia DPH;

23.  domnieva sa, že mnohé vnútroštátne administratívne postupy, napríklad požiadavky na formalizáciu dokumentov zo strany vnútroštátnych orgánov alebo úradov, tiež vytvárajú NPO; vyzýva členské štáty, aby využívali riešenia týkajúce sa elektronickej správy, čo zahŕňa uprednostňovanie interoperability a digitálneho podpisu v záujme modernizácie svojich verejných správ, čerpali z príkladov Estónska a Dánska poskytovaním väčšieho množstva a dostupnejších digitálnych služieb občanom a podnikom a zjednodušili cezhraničnú spoluprácu a interoperabilitu verejnej správy bez toho, aby sa tým ohrozila ochrana osobných údajov; domnieva sa, že používanie elektronickej správy je dôležitým nástrojom, no nemalo by viesť k vylúčenie alternatívnych spôsobov prístupu k informáciám alebo občanov, ktorí nemajú potrebné zručnosti na používanie digitálnych služieb;

24.  vyzýva Komisiu, aby dôrazne pristupovala k presadzovaniu v praxi s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie a vykonávanie pravidiel jednotného trhu členskými štátmi; v tejto súvislosti sa domnieva, že proces vykonávania transponovaných smerníc by sa mal lepšie koordinovať, napríklad prostredníctvom špecializovaných seminárov o transpozícii organizovaných Komisiou a výmeny najlepších postupov s cieľom minimalizovať rozdiely v právnych systémoch jednotlivých členských štátov v počiatočnej fáze;

III.Sektorové necolné prekážky obchodu

Jednotný trh s tovarom

25.  podčiarkuje význam zásady vzájomného uznávania pri zabezpečovaní trhového prístupu k jednotnému trhu pre tovar, ktorý nie je harmonizovaný na úrovni Únie, a v prípadoch, keď členské štáty majú národné a veľmi často odlišné pravidlá týkajúce sa výrobkov, ak je pôvodný zámer týchto pravidiel rovnaký;

26.  zdôrazňuje, že mnohé podniky nemajú informácie o vzájomnom uznávaní a domnievajú sa, že pri obchodovaní na jednotnom trhu musia dodržať vnútroštátne požiadavky v cieľovom členskom štáte;

27.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zlepšenie uplatňovania vzájomného uznávania; v tejto súvislosti očakáva plán Komisie na zvýšenie informovanosti a revíziu nariadenia o vzájomnom uznávaní; domnieva sa, že aj harmonizácia je účinný nástroj na zabezpečenie rovnakého prístupu pre tovary a služby na jednotný trh;

Jednotný trh so službami

28.  upozorňuje na problémy poskytovateľov služieb, najmä v oblasti obchodných služieb, odvetví dopravy a stavebníctve, vyplývajúce z viacnásobných a rozmanitých neopodstatnených a neprimeraných požiadaviek týkajúcich sa povoľovania, registrácie, predbežnej notifikácie alebo de facto požiadaviek na zriadenie; zdôrazňuje, že to môže viesť k diskriminácii zahraničných poskytovateľov služieb, čo by bolo v rozpore so zásadou voľného pohybu služieb; v tejto súvislosti požaduje rozvinutejšiu elektronickú správu a systém elektronickej registrácie s cieľom zjednodušiť tento proces pre poskytovateľov služieb;

29.  zdôrazňuje, že prekážkami jednotného trhu sú najmä nedostatočné vykonávanie a rozdielne uplatňovanie smernice o službách;

30.  zdôrazňuje potrebu jasného a jednotného regulačného prostredia, ktoré umožňuje rozvoj služieb na trhu, ktorý chráni pracovníkov a spotrebiteľov a zabezpečuje, aby existujúci a noví prevádzkovatelia na jednotnom trhu EÚ nečelili nezmyselným regulačným prekážkam bez ohľadu na druh podnikania, ktorému sa venujú;

31.  upozorňuje aj na neopodstatnené alebo neprimerané obmedzenia v niektorých členských štátoch, pokiaľ ide o právnu formu poskytovateľov služieb, ako aj ich akcionársku a riadiacu štruktúru, a tiež pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa spoločného výkonu povolania; zdôrazňuje, že niektoré z týchto obmedzení môžu predstavovať neprimerané alebo neopodstatnené prekážky cezhraničného poskytovania služieb; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dôsledné posudzovanie primeranosti regulačných požiadaviek a obmedzení uplatniteľných na služby;

32.  zdôrazňuje, že povinnosť oznamovania uvedená v smernici o službách mohla byť účinným nástrojom znižovania alebo odstraňovania neopodstatnených necolných prekážok obchodu, ale zo strany členských štátov a Komisie sa jej nevenovala dostatočná pozornosť; preto víta opätovné zameranie sa na postup oznamovania v stratégii pre jednotný trh, keďže prostredníctvom včasného zapojenia môžu byť vnútroštátne opatrenia revidované s cieľom nájsť riešenie problémov skôr ako sa vyskytnú; ďalej sa domnieva, že pri zavádzaní nových regulačných opatrení by sa od členských štátov mali požadovať podrobnejšie odôvodnenia; zdôrazňuje pozitívne skúsenosti s postupom oznamovania týkajúcim sa výrobkov a navrhuje, aby sa použili ako príklad na zlepšenie postupu v prípade služieb;

33.  pripomína, že verejné služby využívajú osobitnú ochranu vo vzťahu k pravidlám vnútorného trhu z dôvodu úloh všeobecného záujmu, ktoré plnia, a preto pravidlá stanovené verejnými orgánmi na ich riadne fungovanie nepredstavujú NPO; v tejto súvislosti pripomína, že sociálne a zdravotné služby nie sú predmetom smernice o službách;

34.  upozorňuje, že poskytovatelia stavebných služieb vo svojom domovskom štáte často musia plniť určité požiadavky týkajúce sa svojej organizačnej štruktúry, okrem iného v súvislosti so systémami organizačnej certifikácie, v dôsledku čoho je pre nich príliš zložité ponúkať svoje služby cezhranične, čo odrádza od voľného pohybu stavebných služieb a odborníkov;

35.  vyzýva Komisiu, aby riešila tieto prekážky, a to aj prostredníctvom lepšieho vzájomného uznávania, keď je to vhodné, a v prípade potreby prostredníctvom legislatívnych opatrení; zdôrazňuje, že budúce opatrenia, ako je navrhovaný pas služieb, by nemali viesť k dodatočnej administratívnej záťaži, ale mali by sa nimi odstraňovať NPO;

36.  vyzýva Komisiu, aby odstránila záťaž spojenú s rozdrobeným bankovým sektorom v Európe, ktorá nerezidentom, najmä MSP spôsobuje ťažkosti pri otváraní bankových účtov v inom členskom štáte;

37.  poukazuje na to, že niektoré právne úpravy v členských štátoch týkajúce sa podmienok prístupu a vykonávania regulovaných povolaní môžu byť neprimerané a vytvárať neopodstatnené regulačné prekážky brániace prístupu k niektorým profesiám a mobilite poskytovateľov služieb v regulovaných profesiách; uznáva však dôležitosť zaručenia spravodlivej súťaže, kvalitnej odbornej prípravy a podpory úspešných systémov získavania kvalifikácií;

38.  súhlasí s názorom Komisie, že systémy duálneho vzdelávania sa musia odporučiť ako príklady osvedčených postupov v rámci Európskej únie;

39.  víta vzájomné hodnotenie vykonané v ostatných dvoch rokoch; domnieva sa, že postupy partnerského preskúmania, ktoré sú dobre navrhnuté a podnecujú otvorenú diskusiu medzi členskými štátmi, môžu byť účinné pri podpore zmien; nabáda členské štáty a Komisiu, aby rozšírili túto prax, a to najmä na iné oblasti riadenia jednotného trhu;

40.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala reformnými prioritami členských štátov v oblasti profesionálnych služieb v kontexte európskeho semestra a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny týkajúcimi sa deregulácie určitých povolaní v členských štátoch;

Jednotný trh v oblasti maloobchodu

41.  zdôrazňuje partnerské preskúmanie maloobchodných prevádzok, ktoré uskutočnila Komisia v rokoch 2014 – 2015, ktoré preukázalo, že maloobchodní predajcovia na jednotnom trhu často čelia neprimeraným a nevhodným prevádzkovým podmienkam a postupom;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili proces uvoľňovania potenciálu úplného jednotného digitálneho trhu a vykonávanie digitálnej agendy EÚ;

43.  poukazuje na to, že niektoré členské štáty zavádzajú pravidlá, ktoré diskriminujú hospodársku činnosť v maloobchodných alebo veľkoobchodných sektoroch na základe veľkosti plochy, na ktorej sa táto činnosť vykonáva, veľkosti podniku alebo pôvodu kapitálu, čo je v rozpore s myšlienkou jednotného trhu a zásadami voľnej hospodárskej súťaže a obmedzuje to rozvoj trhu práce;

44.  poukazuje na to, že predpisy, ktoré ukladajú obmedzenia týkajúce sa maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti a ktoré sú v rozpore s právom EÚ, sú neprimerané a môžu vytvárať značné prekážky pre vstup na trh, čo vedie k menšiemu počtu nových predajní, narúša hospodársku súťaž a zvyšuje ceny pre spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že niektoré opatrenia vrátane príspevkov a inšpekčných poplatkov môžu fungovať ako NPO, ak nie sú odôvodnené cieľmi verejnej politiky; domnieva sa, že žiadne prevádzkové obmedzenia vzťahujúce sa na maloobchodnú alebo veľkoobchodnú činnosť by túto činnosť nemali zbytočne alebo neprimeraným spôsobom obmedzovať a nesmú viesť k de facto diskriminácii medzi subjektmi na trhu;

45.  vyzýva Komisiu, aby stanovila najlepšie postupy týkajúce sa maloobchodných prevádzok s cieľom zabezpečiť voľný pohyb výrobkov a služieb a súčasne v plnej miere dodržiavala zásady proporcionality a subsidiarity;

46.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala prevádzkové obmedzenia maloobchodného a veľkoobchodného predaja na jednotnom trhu, v prípade potreby predložila návrhy reforiem a podala o tejto analýze správu na jar 2017;

47.  zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné a kvalitné doručovanie balíkov je základnou podmienkou prosperujúceho cezhraničného elektronického obchodu prospievajúceho najmä MSP a spotrebiteľom;

IV.Závery

48.  vyzýva Komisiu, aby v roku 2016 predložila komplexný prehľad necolných prekážok obchodu na jednotnom trhu a analýzu prostriedkov na ich odstránenie, pričom jasne a primerane odlíši NPO od opatrení na vykonávanie legitímnych záujmov verejnej politiky členského štátu vrátane ambiciózneho návrhu na čo najskoršie odstránenie týchto NPO s cieľom uvoľniť ešte nevyužitý potenciál jednotného trhu;

49.  vyzýva Komisiu, aby včas zvážila politické a legislatívne opatrenia EÚ vo vznikajúcich oblastiach po rozsiahlej konzultácii so zainteresovanými stranami, najmä MSP a organizáciami občianskej spoločnosti;

50.  vyzýva Komisiu, aby najskôr zabezpečila, aby členské štáty radšej dodržiavali existujúce pravidlá týkajúce sa jednotného trhu než vytvárali nové, dodatočné právne predpisy o záležitostiach, ktoré sú zahrnuté do existujúcich pravidiel;

51.  vyzýva Komisiu, aby prehĺbila svoju prácu v oblasti presadzovania práva a zásad, ktoré sú základom jednotného trhu; domnieva sa, že včasná intervencia so zreteľom na vnútroštátne opatrenia alebo postupy implementácie, ktoré predstavujú neopodstatnené necolné prekážky, môže byť účinná, a výsledky tak budú dosiahnuté rýchlejšie než prostredníctvom konaní vo veci porušenia; zdôrazňuje však, že v prípade závažných alebo pretrvávajúcich nedostatkov alebo nesprávneho uplatňovania práva Únie Komisia musí využiť všetky dostupné opatrenia vrátane uprednostňovania konaní o porušení povinnosti, aby zabezpečila úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ o jednotnom trhu;

52.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup Európskeho parlamentu k relevantným informáciám súvisiacim s predbežným konaním a konaním o porušení povinnosti je stále obmedzený, a požaduje zlepšenie transparentnosti v tomto ohľade s náležitým ohľadom na pravidlá dôvernosti;

53.  vyzýva členské štáty, aby vnímali jednotný trh ako spoločnú iniciatívu, ktorá si vyžaduje koordinovanú a kolektívnu starostlivosť a je podmienkou pre vytvorenie konkurencieschopného hospodárstva EÚ; domnieva sa, že dôsledky neopodstatnených necolných prekážok obchodu musia v konečnom dôsledku znášať spotrebitelia, ktorým sa bráni v prístupe k novým účastníkom na domácich trhoch, pričom čelia vyšším nákladom, nižšej kvalite a zníženej možnosti výberu; domnieva sa, že členské štáty by mali venovať viac času horizontálnym problémom jednotného trhu a identifikácii oblastí, ktoré si vyžadujú prioritné opatrenia zo strany jedného alebo viacerých členských štátov, s cieľom zachovať a prehĺbiť jednotný trh;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 84.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0580.

Právne oznámenie