Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2276(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0151/2016

Predkladané texty :

A8-0151/2016

Rozpravy :

PV 07/06/2016 - 17
CRE 07/06/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 08/06/2016 - 12.15
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0267

Prijaté texty
PDF 320kWORD 151k
Streda, 8. júna 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Vesmírne spôsobilosti pre európsku bezpečnosť a obranu
P8_TA(2016)0267A8-0151/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 8. júna 2016 o vesmírnych spôsobilostiach pre európsku bezpečnosť a obranu (2015/2276(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na hlavu V Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na hlavy XVII a XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na žiadosť Francúzska zo 17. novembra 2015 o pomoc a podporu podľa článku 42 ods. 7 ZEÚ,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. novembra 2015 o posilnení trestnoprávnej reakcie na radikalizáciu vedúcu k terorizmu a násilnému extrémizmu,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 18. decembra 2013 a 25. – 26. júna 2015,

–  so zreteľom na závery Rady z 25. novembra 2013 a 18. novembra 2014 o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike,

–  so zreteľom na závery Rady z 20. – 21. februára 2014 o politike v oblasti kozmického priestoru,

–  so zreteľom na správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a riaditeľky Európskej obrannej agentúry zo 7. júla 2014 o pokroku pri vykonávaní záverov Európskej rady z decembra 2013,

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. mája 2015 o vykonávaní jej oznámenia o obrane,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 11. decembra 2013 s názvom Komplexný prístup EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) Jensa Stoltenberga v Európskom parlamente z 30. marca 2015 o užšej spolupráci medzi EÚ a NATO,

–  so zreteľom na vyhlásenia námestníka ministra obrany USA Boba Worka z 28. januára 2015 a 10. septembra 2015 o tretej kompenzačnej stratégii USA (Offset Strategy) a jej dôsledkoch pre partnerov a spojencov,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie PK/VP a Komisie z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (JOIN(2015)0050),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady č. 541/2014/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru(3),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre priemysel, výskum a energetiku (A8-0151/2016),

A.  keďže bezpečnostné prostredie je čoraz nebezpečnejšie a problematickejšie v rámci Únie i mimo nej a je charakterizované teroristickými útokmi a masovým vraždením, čo sa týka všetkých členských štátov a na čo musia členské štáty reagovať prijatím spoločnej stratégie a koordinovanej reakcie; keďže tieto problémy si vyžadujú posilnenie bezpečnosti EÚ prostredníctvom neustáleho rozvoja a podpory spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky EÚ tak, aby sa stala účinnejším politickým nástrojom a skutočnou zárukou bezpečnosti občanov EÚ a ochrany európskych noriem, záujmov a hodnôt, ako je to zakotvené v článku 21 ZEÚ;

B.  keďže EÚ musí posilniť svoju úlohu ako poskytovateľa bezpečnosti na domácej úrovni aj v zahraničí, a tak zabezpečiť stabilitu v susedných krajinách a na celom svete; keďže Únia musí prispievať k boju proti bezpečnostným problémom, najmä tým, ktoré vyplývajú z terorizmu doma aj v zahraničí, a to aj prostredníctvom podporovania tretích krajín v boji proti terorizmu a jeho hlavným príčinám; keďže členské štáty a Únia musia spolupracovať na vytvorení účinného a jednotného systému riadenia hraníc s cieľom zabezpečiť vonkajšie hranice;

C.  keďže Únia musí posilniť svoju spoluprácu a koordináciu s Organizáciou Severoatlantickej zmluvy a so Spojenými štátmi americkými, ktoré sú aj naďalej zárukou európskej bezpečnosti a stability, ako aj s Organizáciou Spojených národov, Organizáciou pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe, Africkou úniou a ostatnými susedmi a regionálnymi partnermi;

D.  keďže je nutné, aby Únia riešila základné príčiny problémov v súvislosti s našou bezpečnosťou, nepokojov a ozbrojených konfliktov v našom susedstve, migrácie, zhoršovania životných podmienok ľudí zo strany štátnych a neštátnych aktérov, ako aj narúšania štátneho a regionálneho poriadku, a to i následkom zmeny klímy a chudoby, prostredníctvom komplexného prístupu k riadeniu kríz v rámci Únie i mimo nej založeného na pravidlách a hodnotách;

E.  keďže satelitné spôsobilosti by sa mohli využiť na lepšie posúdenie a identifikovanie toku nelegálnych prisťahovalcov a ich trás a v prípade tých, ktorí prichádzajú zo severnej Afriky, na identifikovanie oblastí, v ktorých nastupujú na lode, s cieľom rýchlejšie zasiahnuť a zachrániť viac životov;

F.  keďže Európska rada, ktorá zasadala v júni 2015 a zameriavala sa na obranu, vyzvala na podporu väčšej a systematickejšej európskej obrannej spolupráce s cieľom zaistiť kľúčové spôsobilosti, a to aj prostredníctvom koherentného a efektívneho využívania finančných prostriedkov EÚ a existujúcich spôsobilostí EÚ;

G.  keďže politika v oblasti kozmického priestoru je nevyhnutná pre strategickú autonómiu, ktorú musí EÚ rozvíjať, aby sa zachovali citlivé technologické a priemyselné spôsobilosti, ako aj nezávislé spôsobilosti na vykonávanie posúdení;

H.  keďže vesmírne spôsobilosti pre európsku bezpečnosť a obranu sú dôležité, a v niektorých prípadoch dokonca nevyhnutné pre široké spektrum situácií od každodenného mierového využívania po krízové riadenie a naliehavejšie bezpečnostné výzvy vrátane priamej vojny; keďže rozvoj takýchto spôsobilostí si vyžaduje dlhodobé úsilie; keďže rozvoj budúcich spôsobilostí treba plánovať už počas využívania súčasných spôsobilostí;

I.  keďže šírenie vesmírnych technológií a rastúca závislosť spoločností od satelitov zvyšujú súperenie o vesmírne prostriedky (trasy, frekvencie), v dôsledku čoho sa satelity stávajú kritickou infraštruktúrou; keďže rozvoj protisatelitných technológií (ASAT) vrátane spôsobilostí v oblasti orbitálnych zbraní, ktorému sa venujú viaceré strany, signalizuje ozbrojovanie kozmického priestoru;

J.  keďže pokiaľ ide o oblasť obrany a bezpečnosti, Únia by mohla konať okrem iného prostredníctvom takých inštitúcií ako Európska obranná agentúra a Satelitné stredisko EÚ;

K.  keďže európske vesmírne prostriedky sa vyvíjali v priebehu posledných piatich desaťročí vďaka koordinovanému úsiliu národných vesmírnych agentúr a neskôr Európskej vesmírnej agentúry (ESA); keďže Zmluva o kozmickom priestore, základný právny rámec medzinárodných právnych predpisov v oblasti kozmického priestoru, nadobudla platnosť v októbri 1967;

L.  keďže rozvoj a zachovanie vesmírnych spôsobilostí na účely bezpečnosti a obrany v Európe si vyžaduje účinnú spoluprácu a súčinnosť medzi členskými štátmi, ako aj s európskymi a medzinárodnými inštitúciami;

M.  keďže vesmírne spôsobilosti EÚ by mali byť kompatibilné so spôsobilosťami NATO a USA, aby sa mohli v plnej miere využiť ako sieť v prípade krízy;

N.  keďže výskum a vývoj vesmírnych technológií je sektor s vysokou návratnosťou investícií, v rámci ktorého sa vytvárajú aj vysokokvalitné softvérové a hardvérové vedľajšie produkty s rozličným komerčným využitím;

1.  domnieva sa, že vesmírne spôsobilosti a služby zohrávajú okrem iného v súvislosti s európskou bezpečnosťou a obranou významnú úlohu; je presvedčený, že súčasné a budúce vesmírne spôsobilosti a služby zabezpečia členským štátom a Únii lepšiu operačnú kapacitu s dvojakým použitím na vykonávanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky a iných politík EÚ v oblastiach, ako je vonkajšia činnosť, riadenie hraníc, námorná bezpečnosť, poľnohospodárstvo, životné prostredie, opatrenia v oblasti klímy, energetická bezpečnosť, zvládanie katastrof, humanitárna pomoc a doprava;

2.  domnieva sa, že je potrebné ďalšie vykonávanie SBOP; opätovne potvrdzuje, že je potrebné zvýšiť účinnosť, viditeľnosť a vplyv SBOP; opätovne potvrdzuje význam a pridanú hodnotu politiky v oblasti kozmického priestoru pre SBOP; domnieva sa, že vesmír by mal byť zahrnutý do budúcich politík Únie (napr. v oblasti vnútornej bezpečnosti, dopravy, kozmického priestoru, energetiky, výskumu) a že synergie s vesmírom by sa mali ďalej posilňovať a využívať; zdôrazňuje, že využitie vesmírnych spôsobilostí vo vojne proti terorizmu a teroristickým organizáciám prostredníctvom schopnosti lokalizovať a monitorovať ich výcvikové tábory je zásadne dôležité;

3.  domnieva sa, že vlády jednotlivých štátov a Únia by mali zlepšiť prístup k spôsobilostiam v oblasti satelitnej vesmírnej komunikácie, získavania informácií o situácii v kozmickom priestore, presnej navigácie a pozorovania Zeme a zabezpečiť nezávislosť Európy, pokiaľ ide o kľúčové vesmírne technológie a prístup do kozmického priestoru; domnieva sa, že najmä získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore bude aj naďalej zohrávať dôležitú úlohu vo vojenských a civilných záležitostiach; zdôrazňuje záväzok zabrániť militarizácii kozmického priestoru; uznáva, že na dosiahnutie tohto cieľa sú potrebné dostatočné finančné investície; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili autonómiu EÚ, pokiaľ ide o vesmírne štruktúry, a zároveň na tento účel poskytli nevyhnutné zdroje; zastáva názor, že tento cieľ je nevyhnutný pre civilné aktivity (v západných krajinách sa odhaduje, že 6 % až 7 % HDP je závislých od satelitných zameriavacích a navigačných technológií) a pre bezpečnosť a obranu; je presvedčený, že spolupráca by sa mala iniciovať na medzivládnom základe a prostredníctvom ESA;

4.  zdôrazňuje bezpečnostný rozmer programu Copernicus, najmä jeho aplikácií zameraných na predchádzanie a reakciu na krízu, humanitárnu pomoc a spoluprácu, predchádzanie konfliktom, čo zahŕňa monitorovanie súladu s medzinárodnými zmluvami, a námorný dohľad; naliehavo vyzýva vysokú predstaviteľku, Komisiu a členské štáty, aby posilnili cieľ predchádzania konfliktom v oblasti vesmírnych spôsobilostí;

5.  zdôrazňuje, že politika EÚ v oblasti kozmického priestoru podporuje vedecký a technický pokrok, priemyselnú konkurencieschopnosť a vykonávanie politík EÚ v súlade s článkom 189 ZFEÚ, ktorý zahŕňa aj bezpečnostnú a obrannú politiku; pripomína, že dva hlavné programy EÚ – Galileo a Copernicus – sú civilné programy pod civilnou kontrolou a že európsky charakter programov Galileo a Copernicus tieto programy umožnil a zabezpečil ich úspech; naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby zabezpečili, že európske vesmírne programy budú rozvíjať civilné vesmírne spôsobilosti a služby dôležité pre schopnosti európskej bezpečnosti a obrany, najmä prostredníctvom pridelenia primeraných finančných prostriedkov na výskum; je presvedčený, že kapacita vesmírnych spôsobilostí s dvojakým použitím je dôležitá pre čo najúčinnejšie využívanie zdrojov;

6.  zdôrazňuje, že kozmické programy majú bezpečnostné a obranné výhody, ktoré sú technologicky prepojené s civilnými výhodami, a zdôrazňuje v tejto súvislosti kapacitu dvojakého využitia programov Galileo a Copernicus; domnieva sa, že táto kapacita by sa mala plne rozvinúť v nasledujúcich generáciách, napríklad aj pokiaľ ide o vyššiu presnosť a lepšiu autentifikáciu, šifrovanie, kontinuitu a integritu (Galileo); zdôrazňuje, že údaje z pozorovania Zeme s vysokým rozlíšením a lokalizačné systémy sú užitočné pre použitia v civilných a bezpečnostných oblastiach, napríklad v oblasti zvládania katastrof, humanitárnych akcií, pomoci utečencom, námorného dozoru, globálneho otepľovania, energetickej bezpečnosti a globálnej bezpečnosti potravín, ako aj pri zisťovaní výskytu globálnych prírodných katastrof, ako sú najmä sucho, zemetrasenia, povodne a lesné požiare, a pri reakcii na ne; berie na vedomie potrebu lepšej interakcie medzi bezpilotnými lietadlami a satelitmi; žiada, aby sa v rámci preskúmania v polovici trvania poskytli dostatočné prostriedky na budúci rozvoj všetkých satelitných systémov;

7.  domnieva sa, že holistický, integrovaný a dlhodobý prístup ku kozmickému sektoru na úrovni EÚ je nevyhnutný; je presvedčený, že kozmický sektor by mal byť uvedený v novej globálnej stratégii EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, a to so zreteľom na súčasný rozvoj vesmírnych programov EÚ s dvojakým použitím a potrebu ďalej rozvíjať civilné vesmírne programy EÚ, ktoré možno použiť na civilné i obranné účely;

8.  víta multilaterálnu iniciatívu zameranú na vytvorenie medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore, ktorú finančne podporuje EÚ, ako spôsob zavedenia noriem správania v kozmickom priestore, keďže jej cieľom je dosiahnuť väčšiu bezpečnosť, ochranu a udržateľnosť vo vesmírnom priestore poukazovaním na to, že vesmírne činnosti by mali zahŕňať vysoký stupeň obozretnosti, náležitej starostlivosti a primeranej transparentnosti s cieľom vybudovať dôveru v rámci kozmického sektora;

9.  žiada Komisiu, aby urýchlene vymedzila potreby EÚ, pokiaľ ide o potenciálny prínos politiky v oblasti kozmického priestoru k SBOP vo všetkých hlavných aspektoch: vypúšťanie, určovanie polohy, snímky, komunikácia, kozmické poveternostné javy, kozmický odpad, kybernetická bezpečnosť, rušenie preťažením (jamming), rušenie predstieraním identity (spoofing) a iné úmyselné ohrozenia, bezpečnosť pozemného segmentu; domnieva sa, že budúce vesmírne funkcie súčasných európskych systémov by sa mali nastaviť podľa požiadaviek SBOP a mali by zahŕňať všetky uvedené aspekty;

10.  požaduje, aby podmienky potrebné pre budúce systémy, súkromné alebo verejné, ktoré prispievajú k aplikáciám súvisiacim s bezpečnosťou ľudského života (napr. určovanie polohy, manažment letovej prevádzky (ATM)), boli vymedzené s ohľadom na ochranu pred možnými bezpečnostnými útokmi (rušenie preťažením (jamming), rušenie predstieraním identity (spoofing), kybernetické útoky, kozmické poveternostné javy a kozmický odpad); domnieva sa, že tieto bezpečnostné požiadavky by mali byť overiteľné a mali by podliehať dohľadu európskeho subjektu (ako je EASA);

11.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozvoj európskych vesmírnych spôsobilostí pre európsku bezpečnosť a obranu by sa mal riadiť dvoma kľúčovými strategickými cieľmi: bezpečnosť na planéte prostredníctvom kozmických systémov na obežnej dráhe zameraných na monitorovanie zemského povrchu alebo na poskytovanie informácií o polohe, navigácii a čase alebo satelitnej komunikácie a bezpečnosti v kozmickom priestore, ako aj vesmírnej bezpečnosti, t. j. bezpečnosti na obežnej dráhe a vo vesmíre prostredníctvom pozemných a družicových systémov na získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore;

12.  identifikuje nebezpečenstvo kybernetickej vojny a hybridných hrozieb pre európske vesmírne programy, pričom berie do úvahy, že spoofing a jamming by mohli narúšať vojenské misie alebo by mohli mať ďalekosiahle dôsledky na každodenný život na Zemi; je presvedčený, že kybernetická bezpečnosť si vyžaduje spoločný prístup zo strany EÚ, jej členských štátov a podnikov, ako aj odborníkov v oblasti internetu; vyzýva preto Komisiu, aby programy v oblasti kozmického priestoru zahrnula do svojich činností v oblasti kybernetickej bezpečnosti;

13.  domnieva sa, že by sa mala posilniť koordinácia kozmických systémov neusporiadane rozmiestnených v rôznych členských štátoch na rôzne vnútroštátne potreby, aby bolo možné rýchlo predvídať narušenie rôznych aplikácií (napr. pre manažment letovej prevádzky);

14.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi Komisiou, Európskou službou pre vonkajšiu činnosť, Agentúrou pre európsky GNSS, Európskou obrannou agentúrou, Európskou vesmírnou agentúrou a členskými štátmi má rozhodujúci význam pre zlepšenie európskych vesmírnych spôsobilostí a služieb; zastáva názor, že Únia, a predovšetkým PK/VP, by mala koordinovať, uľahčovať a podporovať takúto spoluprácu v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany prostredníctvom osobitného operačného koordinačného centra; vyjadruje presvedčenie, že Európska vesmírna agentúra by mala zohrávať významnú úlohu pri vymedzení a vykonávaní jednotnej európskej politiky v oblasti kozmického priestoru, ktorá zahŕňa bezpečnostnú a obrannú politiku;

15.  vyzýva Európsku komisiu, aby predložila výsledky zavedenej európskej rámcovej spolupráce pre bezpečnostný a obranný výskum v oblasti kozmického priestoru, a žiada o predloženie odporúčaní o tom, ako ju ďalej rozvíjať; vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako civilný a vojenský výskum v rámci programu Horizont 2020 pomohol v oblasti vesmírnych spôsobilostí pri vykonávaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky;

16.  víta rámec na podporu dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru; vyzýva Komisiu, aby informovala Európsky parlament o vykonávaní tohto rámca a jeho vplyve na bezpečnosť a obranu; vyzýva Komisiu, aby stanovila plán vykonávania, v ktorom zahrnie vymedzenie plánovanej architektúry;

17.  zdôrazňuje strategický význam podpory vesmírnych inovácií a výskumu pre bezpečnosť a obranu; berie na vedomie výrazný potenciál kritických vesmírnych technológií, ako je európsky systém na prenos údajov, ktorý umožňuje sústavné pozorovanie Zeme v reálnom čase, využívanie megazoskupení nanosatelitov a napokon vybudovanie citlivej vesmírnej kapacity; zdôrazňuje, že je potrebné, aby inovatívne technológie v oblasti veľkých dát plne využívali potenciál údajov z kozmického priestoru pre bezpečnosť a obranu; vyzýva Komisiu, aby začlenila tieto technológie do svojej európskej stratégie v oblasti kozmického priestoru;

18.  vyzýva na vypracovanie rôznych diplomatických iniciatív EÚ v otázkach kozmického priestoru, a to v bilaterálnom aj multilaterálnom kontexte, s cieľom prispieť k rozvoju inštitucionalizácie kozmického priestoru a k posilneniu opatrení zameraných na transparentnosť a budovanie dôvery; zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť prácu na presadzovaní medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore; nabáda ESVČ, aby zohľadňovala vesmírnu zložku pri rokovaniach v ostatných oblastiach;

19.  nabáda členské štáty, aby realizovali a dokončili spoločné programy a iniciatívy, ako sú nadnárodný kozmický snímkovací systém pre pozorovanie, sledovanie a prieskum, vládna satelitná komunikácia (GovSatcom) a programy dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST), a aby spájali svoje úsilie a vymieňali si skúsenosti v oblasti obrany a bezpečnosti, a vyjadruje podporu pre takéto spoločné programy a iniciatívy;

20.  víta prebiehajúci projekt agentúr EDA a ESA v oblasti vládnych satelitných komunikácií (GovSatcom), ktorý je jedným z hlavných programov agentúry EDA stanoveným Európskou radou v decembri 2013; v tejto súvislosti vyzýva zainteresované subjekty, aby zriadili trvalý program a aby využili európsku pridanú hodnotu agentúry EDA aj na vojenské satelitné komunikácie; víta úspešné dokončenie projektu DESIRE I a začatie demonštračného projektu DESIRE II pre budúcu prevádzku diaľkovo riadených leteckých systémov (RPAS) v neoddelenom vzdušnom priestore agentúrami EDA a ESA;

21.  domnieva sa, že spolupráca EÚ a USA, pokiaľ ide o budúce vesmírne spôsobilosti a služby na bezpečnostné a obranné účely, by priniesla osoh obom stranám; domnieva sa, že spolupráca EÚ a USA je efektívnejšia a kompatibilnejšia, keď sú obe strany na rovnakej technologickej a kapacitnej úrovni; žiada, aby Komisia identifikovala a riešila každú potenciálnu technologickú medzeru; berie na vedomie prácu vykonanú v súvislosti s treťou kompenzačnou stratégiou USA; naliehavo vyzýva Úniu, aby tento vývoj zohľadnila pri príprave svojej vlastnej globálnej stratégie v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a zahrnula vesmírne spôsobilosti na účely bezpečnosti a obrany do rozsahu pôsobnosti tejto stratégie; je presvedčený, že predchádzajúce existujúce bilaterálne vzťahy medzi členskými štátmi a USA by sa v prípade potreby mohli využiť; vyzýva PK/VP, aby s ministrami obrany prerokovala strategický prístup, ktorý sa zaujme, a aby informovala Európsky parlament o vývoji týchto rokovaní;

22.  je presvedčený, že EÚ by mala aj naďalej umožňovať vytváranie medzinárodného kódexu správania pre činnosti v kozmickom priestore s cieľom chrániť vesmírnu infraštruktúru a zároveň predchádzať ozbrojovaniu kozmického priestoru; domnieva sa, že rozvoj programu na získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) je v tejto súvislosti nevyhnutný; vyzýva Úniu, aby pracovala na dosiahnutí tohto cieľa v spolupráci s Výborom OSN pre mierové využívanie kozmického priestoru a ostatnými príslušnými partnermi;

23.  pripomína nevyhnutnosť úzkej spolupráce EÚ a NATO v oblasti bezpečnosti a obrany; vyjadruje presvedčenie, že spolupráca EÚ a NATO by mala zahŕňať budovanie odolnosti oboma zoskupeniami v súčinnosti so susedmi EÚ, ako aj investovanie do obrany; domnieva sa, že spolupráca v oblasti vesmírnych spôsobilostí a služieb by mohla ponúknuť vyhliadky na zlepšenie kompatibility medzi týmito dvoma rámcami; je presvedčený, že by sa tým zároveň posilnila úloha NATO, čo sa týka bezpečnostnej a obrannej politiky a kolektívnej obrany;

24.  upozorňuje však, že EÚ sa musí aj naďalej snažiť zabezpečovať čo najvyšší stupeň autonómie v oblasti kozmického priestoru a vo vojenskej oblasti; upozorňuje, že z dlhodobého hľadiska musí mať EÚ svoje vlastné nástroje na vytvorenie obrannej únie;

25.  domnieva sa, že ochrana vesmírnych spôsobilostí a služieb na účely bezpečnosti a obrany pred počítačovými útokmi, fyzickými hrozbami, odpadom alebo inými škodlivými zásahmi by mohla ponúknuť vyhliadky spolupráce medzi EÚ a NATO, ktorá by viedla k vytvoreniu potrebnej technologickej infraštruktúry na zabezpečenie prostriedkov, keďže v opačnom prípade by mnohomiliardové investície peňazí daňových poplatníkov do európskej vesmírnej infraštruktúry mohli vyjsť nazmar; uznáva, že komerčné satelitné telekomunikácie a ich rastúce využívanie na vojenské účely sú vystavené riziku útokov; vyzýva PK/VP, aby naďalej informovala Európsky parlament o vývoji spolupráce EÚ a NATO v tejto oblasti;

26.  domnieva sa, že je nutné, aby civilné programy EÚ v oblasti kozmického priestoru zabezpečovali rôzne spôsobilosti a služby, ktoré sa dajú potenciálne využiť v mnohých sektoroch vrátane ďalších fáz vývoja systémov Copernicus a Galileo; berie na vedomie potrebu zvážiť už od počiatku akékoľvek obavy týkajúce sa bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že získavanie informácií o situácii v kozmickom priestore/kozmické poveternostné javy, satelitná komunikácia, elektronické spravodajstvo a včasné varovanie sú oblasti, ktoré by mohli profitovať z intenzívnejšej spolupráce medzi verejným a súkromným sektorom, dodatočnej podpory na úrovni EÚ a nepretržitého investovania zo strany agentúr pôsobiacich v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a podpory pre ne;

27.  poukazuje na význam verejnej regulovanej služby (PRS) systému Galileo pre navigáciu a usmerňovanie vojenských systémov; vyzýva vysokú predstaviteľku a členské štáty EÚ, aby zintenzívnili úsilie v súvislosti s možnou revíziou Zmluvy o kozmickom priestore z roku 1967 alebo aby iniciovali nový regulačný rámec, v ktorom sa zohľadní technologický pokrok od 60. rokov minulého storočia a ktorého cieľom je predchádzanie pretekom v zbrojení vo vesmíre;

28.  konštatuje, že transparentnosť a účinné zvyšovanie informovanosti Európanov o uplatnení vesmírnych programov EÚ, ktoré majú priamy vplyv na používateľov, ako napr. služby Galileo a Copernicus, majú rozhodujúci význam pre úspech týchto programov; domnieva sa, že tieto programy by sa mohli použiť na zvýšenie účinnosti strategického plánovania a operácií v rámci SBOP; nabáda na identifikáciu a rozvoj kapacitných potrieb v súvislosti s bezpečnosťou a obranou pre ďalšie generácie systémov Galileo a Copernicus;

29.  upozorňuje na existenciu verejnej regulovanej služby (PRS) programu Galileo, ktorá je obmedzená na vládou schválených používateľov a je vhodná pre citlivé aplikácie, v prípade ktorých sa musí zabezpečiť vysoká odolnosť a úplná spoľahlivosť; domnieva sa, že kapacita PRS by sa mala ďalej rozvíjať v najbližších generáciách, aby bolo možné reagovať na meniace sa hrozby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že prevádzkové postupy budú čo najefektívnejšie, a to najmä v prípade krízy; zdôrazňuje, že je potrebné pokračovať vo vývoji a v podpore aplikácií založených na spôsobilostiach programu Galileo vrátane spôsobilostí potrebných pre SBOP s cieľom maximalizovať sociálno-ekonomické výhody; ďalej pripomína, že je potrebné posilniť bezpečnosť infraštruktúry programu Galileo vrátane pozemného segmentu, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi vykonala potrebné kroky v tomto smere;

30.  zdôrazňuje vysokú úroveň zabezpečenia systémov GNSS v rámci EÚ; zdôrazňuje úspešné vykonanie úloh zadaných Agentúre pre európsky GNSS, najmä prostredníctvom Rady pre bezpečnostnú akreditáciu a Stredísk na monitorovanie bezpečnosti systému Galileo; v tejto súvislosti vyzýva na využívanie odborných znalostí a bezpečnostnej infraštruktúry Agentúry pre európsky GNSS aj v rámci programu Copernicus; žiada, aby sa táto otázka riešila v rámci preskúmania programov Galileo a Copernicus v polovici trvania;

31.  poukazuje najmä na prevádzkovú potrebu údajov z pozorovania Zeme s veľmi vysokým rozlíšením v rámci programu Copernicus a vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako by bolo možné splniť túto potrebu s ohľadom na požiadavky SBOP; zdôrazňuje tiež vývojové trendy, napríklad na pozorovanie v takmer reálnom čase a videoprenos z vesmíru, a odporúča Komisii, aby preskúmala, ako ich využiť, a to aj na bezpečnostné a obranné účely; ďalej pripomína, že je potrebné posilniť bezpečnosť infraštruktúry programu Copernicus vrátane pozemného segmentu, ako aj bezpečnosť údajov, a vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi podnikla potrebné kroky v tomto smere; okrem toho upozorňuje na význam úvah, ako by bolo možné zapojiť priemysel do riadenia operácií programu Copernicus;

32.  upozorňuje na to, že je potrebné zlepšiť proces šírenia informácií zo satelitov používateľom, a to aj prostredníctvom vybudovania nevyhnutnej technologickej infraštruktúry; poznamenáva skutočnosť uvedenú v oznámení Komisie, že 60 % elektroniky na palube európskych satelitov sa v súčasnosti dováža z USA; v tejto súvislosti žiada iniciatívu zameranú na to, ako ochrániť citlivé a osobné údaje;

33.  víta prebiehajúcu činnosť zameranú na poskytnutie autonómneho prístupu EÚ k vládnej satelitnej komunikácii (GovSatcom) a vyzýva Komisiu, aby aj naďalej dosahovala pokrok v súvislosti s týmto spisom; pripomína, že prvým krokom v procese bola identifikácia civilných a vojenských potrieb Komisiou a Európskou obrannou agentúrou, a domnieva sa, že iniciatíva by mala mať za následok vzájomné spájanie dopytu a mala by byť navrhnutá tak, aby najlepšie zodpovedala identifikovaným potrebám; vyzýva Komisiu, aby na základe potrieb a požiadaviek prijímateľov vypracovala posúdenie nákladov a prínosov rôznych riešení:

   poskytovanie služieb zo strany komerčných prevádzkovateľov;
   systém využívajúci súčasné spôsobilosti s možnosťou integrácie budúcich spôsobilostí; alebo
   vytvorenie nových kapacít na základe špecializovaného systému;

v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby riešila problematiku vlastníctva a zodpovednosti; konštatuje, že bez ohľadu na konečné rozhodnutie by každá nová iniciatíva mala byť vo verejnom záujme a slúžiť európskemu priemyslu (výrobcom, prevádzkovateľom, nosným raketám a ďalším segmentom priemyslu); nazdáva sa, že GovSatcom by sa mal tiež považovať za príležitosť na podporu konkurencieschopnosti a inovácií prostredníctvom využitia vývoja duálnych technológií v extrémne konkurenčnom a dynamickom kontexte trhu so satelitnými komunikačnými technológiami; zdôrazňuje, že je potrebné obmedziť závislosť od dodávateľov zariadení a služieb z krajín mimo EÚ;

34.  poukazuje na to, že rozvoj dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST) je dobrou iniciatívou v rámci spolupráce v oblasti kozmického priestoru a krokom smerom k bezpečnosti v kozmickom priestore; požaduje ďalší rozvoj svojich kapacít týkajúcich sa SST ako prioritu Únie pre ochranu hospodárstva, bezpečnosti spoločnosti a občanov a vesmírnych spôsobilostí pre európsku bezpečnosť a obranu; domnieva sa, že SST by sa mal stať programom EÚ s vlastným rozpočtom, pričom sa zabezpečí, aby sa tým neobmedzili finančné prostriedky v prípade prebiehajúcich projektov; domnieva sa tiež, že EÚ by mala vytvoriť kapacitu celistvejšieho získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) s predvídateľnejšími spôsobilosťami, zahŕňajúcu dohľad nad kozmickým priestorom a analýzu a posúdenie možných hrozieb a rizík pre činnosti v oblasti kozmického priestoru; vyzýva preto Komisiu, aby vychádzala z SST pri rozvíjaní širšej koncepcie SSA, ktorá by riešila aj úmyselné ohrozenia kozmických systémov, a aby v spolupráci s ESA zohľadnila kozmické poveternostné javy a objekty v blízkosti Zeme, ako aj potrebu výskumu technologických systémov pre prevenciu vytvárania kozmického odpadu a jeho odstraňovanie; domnieva sa, že celistvá koordinácia kozmických činností by sa mala dosiahnuť bez toho, aby sa narušila sloboda využívania kozmického priestoru; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť umožniť súkromnému sektoru zohrávať významnú úlohu pri ďalšom rozvoji a udržiavaní verejnej časti systému SST, pre ktorý by mohla slúžiť ako príklad dvojstranná štruktúra riadenia programu Galileo;

35.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať politiky a výskumné spôsobilosti s cieľom zabezpečiť budúce využitia a rozvíjať konkurencieschopný európsky priemysel, ktorý je schopný dosiahnuť komerčný úspech založený na zdravom hospodárskom prostredí; berie na vedomie rastúci význam súkromných subjektov na trhu v oblasti vesmíru; zdôrazňuje potrebu a výhody zapojenia MSP do procesov výskumu, vývoja a výroby v súvislosti s vesmírnymi technológiami, najmä s tými, ktoré sú potrebné na zaisťovanie bezpečnosti; zostáva aj naďalej opatrný, pokiaľ ide o riziká týkajúce sa neregulovaných súkromných iniciatív, ktoré by mohli mať vplyv na bezpečnosť a obranu; zdôrazňuje, že rovnováha medzi rizikami a prínosmi sa môže meniť v rámci rozdielnych segmentov vesmírnych aktivít, a preto je potrebné posudzovať ju podľa konkrétnych prípadov, najmä vzhľadom na jej osobitné charakteristiky v súvislosti so suverenitou a strategickou autonómiou; vyzýva Komisiu a PK/VP, aby poskytli potrebné prostriedky na zamedzenie týmto rizikám;

36.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o kozmický priestor a vzhľadom na jeho strategický význam, povinnosť v súvislosti s investíciami musí znášať verejný sektor; zastáva názor, že vysoké náklady na rozvoj vesmírnych programov a infraštruktúry znamenajú, že jediný spôsob na zabezpečenie životaschopnosti takýchto projektov je prostredníctvom rázneho úsilia verejného sektora na prepojenie súkromných iniciatív;

37.  poukazuje na to, že pokiaľ ide o budúce financovanie európskych vesmírnych programov, bolo by žiaduce určiť, kedy by bolo možné využiť formy verejno-súkromného partnerstva;

38.  poukazuje na to, že správne regulačné a politické rámce musia byť stanovené s cieľom poskytnúť odvetviu ďalší impulz a stimuly na pokračovanie technologického vývoja a výskumu v oblasti vesmírnych spôsobilostí; žiada, aby sa vo vyššie uvedených oblastiach zabezpečilo nevyhnutné financovanie výskumu vesmíru; berie na vedomie dôležitú úlohu, ktorú môže zohrávať program Horizont 2020 pri pomoci EÚ znížiť svoju závislosť v oblasti kritických vesmírnych technológií; v tejto súvislosti pripomína, že časť programu Horizont 2020 týkajúca sa vesmíru patrí do priority „Vedúce postavenie priemyslu“, a to najmä do rámca špecifického cieľa „Vedúce postavenie v rámci podporných a priemyselných technológií“; domnieva sa preto, že program Horizont 2020 by sa mal použiť na podporu európskej základne vesmírnych technológií a vesmírnych priemyselných spôsobilostí; vyzýva Komisiu, aby sa v priebehu preskúmania programu Horizont 2020 v polovici trvania dostatočne zaoberala kritickými vesmírnymi technológiami pre bezpečnosť a obranu;

39.  je presvedčený, že EÚ by mohla zohrávať úlohu pri zabezpečovaní, aby boli európske vesmírne spôsobilosti a služby spoľahlivejšie a odolnejšie a mohli pohotovejšie reagovať; je presvedčený, že schopnosť rýchlej reakcie s cieľom nahradiť alebo opraviť v kozmickom priestore poškodené prostriedky či prostriedky so zhoršenou funkčnosťou v prípade krízy by sa mala účinne rozvíjať prostredníctvom partnerstiev viacerých štátov, a to aj na európskej úrovni; oceňuje prácu ESA v súvislosti s rozvojom programu získavania informácií o situácii v kozmickom priestore (SSA) na odhaľovanie kolízií vesmírneho odpadu a satelitov a predchádzanie takýmto kolíziám; zdôrazňuje naliehavú potrebu znížiť riziko kolízií vyplývajúce z rastúceho počtu satelitov a vesmírneho odpadu; vyzýva Komisiu a Radu, aby naďalej financovali túto spôsobilosť aj po roku 2016; preto víta iniciatívu Komisie, ktorá sa týka európskej služby dohľadu nad kozmickým priestorom a sledovania tohto priestoru (SST), ktorý bude zabezpečovať nezávislosť EÚ v oblasti kozmického priestoru; kladie si otázku, či sú zavedené príslušné štruktúry riadenia s cieľom riadiť PRS a ostatné kľúčové vesmírne infraštruktúry v prípade ozbrojeného útoku alebo inej vážnej bezpečnostnej krízy;

40.  nabáda Komisiu a európske agentúry pôsobiace v oblasti vesmíru, bezpečnosti a obrany, aby spojili svoje sily s cieľom vypracovať bielu knihu o požiadavkách na odbornú prípravu, čo sa týka využívania vesmírnych spôsobilostí a služieb na účely bezpečnosti a obrany; zastáva názor, že by sa mali zmobilizovať zdroje EÚ na pilotné kurzy v tých oblastiach, ktoré si to podľa zistení členských štátov a príslušných európskych agentúr bezprostredne vyžadujú;

41.  je presvedčený, že ďalšia finančná a politická podpora rozvoja a využívania nosných rakiet EÚ a programu pre opakovane použiteľný demonštrátor na obežnej dráhe v Európe (tzv. PRIDE) je strategicky dôležitá, keďže demonštrátor je nákladovo efektívnejší a poskytuje nezávislosť v prístupe do kozmického priestoru a takisto predstavuje plán pre krízové riadenie kozmického priestoru;

42.  vyjadruje obavy z rastúcich nákladov na programy Copernicus a Galileo, ktoré výrazne presahujú pôvodne pridelené rozpočtové prostriedky; vyjadruje podporu ďalšiemu rozvoju vesmírnych spôsobilostí EÚ a zároveň požaduje vhodné riadenie finančných zdrojov;

43.  vyzýva tie členské štáty, ktoré neratifikovali Zmluvu o kozmickom priestore, aby tak urobili, vzhľadom na jej význam pri presadzovaní právnych predpisov v kozmickom priestore;

44.  víta proces a plány týkajúce sa vývoja nových európskych nosných rakiet Ariane 6 a VEGA a domnieva sa, že ich vývoj má zásadný význam pre dlhodobú životaschopnosť a nezávislosť európskych vesmírnych programov, ktoré slúžia na obranné a bezpečnostné účely; je pevne presvedčený, že zachovanie dominantnej pozície európskych nosných rakiet musí byť strategickým európskym cieľom v čase, keď sa objavujú noví konkurenti, ktorí sú výrazne podporovaní konkurencieschopnými modelmi financovania; zastáva názor, že na dosiahnutie tohto cieľa je potrebné prijať objektívne, primerané štrukturálne, legislatívne zmeny a zmeny vo financovaní, aby sa podporil rozvoj inovatívnych, konkurencieschopných projektov na európskej úrovni; okrem iného presadzuje inovácie z hľadiska opätovného využívania komponentov, keďže to predstavuje významný krok vpred z hľadiska efektívnosti aj udržateľnosti; domnieva sa, že EÚ by mala venovať osobitnú pozornosť dosahu niektorých projektov týkajúcich sa nezávislosti EÚ, napríklad spolupráci s Ruskom v citlivých oblastiach, ako je vypúšťanie satelitov pomocou rakiet Sojuz;

45.  berie na vedomie strategický význam nezávislého prístupu do kozmického priestoru a potrebu cielených opatrení EÚ, a to aj pokiaľ ide o bezpečnosť a obranu, keďže táto kapacita by umožnila, aby Európa získala prístup do kozmického priestoru v prípade krízy; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s ESA a členskými štátmi:

   koordinovala, vymieňala si a rozvíjala plánované vesmírne projekty a európske trhy tak, aby európsky priemysel mohol predvídať dopyt (a tým posilniť zamestnanosť a priemysel v Európe) a zároveň si vytvárať vlastný dopyt z hľadiska používania podnikmi,
   podporovala štartovaciu infraštruktúru a
   podporovala výskum a vývoj, a to aj prostredníctvom verejno-súkromných partnerstiev, predovšetkým v prelomových technológiách;

domnieva sa, že tieto snahy sú nevyhnutné pre konkurencieschopnosť Európy na globálnom trhu štartovacích technológií; okrem toho sa domnieva, že EÚ si musí zabezpečiť silnú základňu vesmírnych technológií a nevyhnutné priemyselné spôsobilosti, aby bola schopná navrhovať, vyvíjať, uvádzať do prevádzky, prevádzkovať a využívať kozmické systémy, a to od technologickej autonómie a kybernetickej bezpečnosti až po aspekty ponuky;

46.  domnieva sa, že Únia by mala podnecovať všetkých aktérov, ktorí sú súčasťou dodávateľských reťazcov zameraných na technológie a know-how, aby sa sústredili na vesmírne spôsobilosti a služby na účely bezpečnosti a obrany, a mala by presadzovať vývoj inovatívnych aplikácií a nových podnikateľských nápadov v tejto oblasti, najmä so zameraním na malé a stredné podniky a na rozvoj podnikania v tomto sektore; poznamenáva, že trvalé finančné investície sú potrebné na zachovanie technologického výskumu a vývoja; je pevne presvedčený, že verejný sektor musí poskytovať stimuly na vytváranie inkubátorov pre špecialistov a fondov určených na financovanie inovatívnych začínajúcich podnikov s cieľom zabezpečiť, aby vysoké náklady vesmírneho výskumu nebrzdili vznik inovatívnych projektov; požaduje vypracovanie plánu na využívanie vesmírnych technológií dvojakého použitia v kozmickom sektore, ktorého cieľom bude prispieť k rozvoju európskeho obranného priemyslu a k väčšej hospodárskej súťaži;

47.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať úsilie o posilňovanie európskej spolupráce v tomto sektore s cieľom prekonať vysokú úroveň rozdrobenosti, najmä v súvislosti s inštitucionálnou stránkou dopytu; je presvedčený, že len viac nákladovo efektívny, transparentný a konsolidovaný európsky vesmírny priemysel môže byť konkurencieschopný na medzinárodnej úrovni; zdôrazňuje, že európska priemyselná politika v oblasti kozmického priestoru sa musí naďalej rozvíjať v koordinácii s Európskou vesmírnou agentúrou (ESA) s cieľom zabezpečiť komplementárnosti;

48.  pripomína, že s cieľom zachovať a posilniť bezpečnosť, obranu a stabilitu Európy je dôležité predchádzať vývozu citlivých vesmírnych technológií do krajín, ktoré ohrozujú regionálnu alebo globálnu bezpečnosť a stabilitu, presadzujú agresívnu zahraničnú politiku, priamo alebo nepriamo podporujú terorizmus alebo utláčajú vlastné obyvateľstvo; nalieha na vysokú predstaviteľku, členské štáty EÚ a Komisiu, aby sa uistili, že sa osem kritérií spoločnej pozície 944 a pravidlá o položkách s dvojakým použitím v plnej miere dodržiavajú, pokiaľ ide o vývoz citlivých vesmírnych technológií;

49.  zdôrazňuje potrebu lepšej koordinácie kapacít EÚ v oblasti kozmického priestoru prostredníctvom vybudovania nevyhnutnej architektúry systémov a postupov s cieľom zabezpečiť primeranú úroveň bezpečnosti vrátane bezpečnosti údajov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala a presadzovala model riadenia pre každý systém poskytujúci služby v oblasti bezpečnosti a obrany; v súvislosti s cieľom poskytovať integrovanú službu koncovým užívateľom sa domnieva, že kapacity EÚ v oblasti kozmického priestoru určené na bezpečnosť a obranu by malo riadiť osobitné koordinačné centrum operačných služieb (centrum pre riadenie a kontrolu, ako je uvedené v pracovnom programe Horizont 2020 na roky 2014 až 2015); domnieva sa, že, ak je to možné, toto centrum by malo byť z dôvodov nákladovej efektívnosti začlenené do jedného z existujúcich orgánov EÚ, ako je Agentúra pre európsky GNSS, Satelitné stredisko EÚ alebo Európska obranná agentúra, a to s prihliadnutím na spôsobilosti, ktoré tieto agentúry už zabezpečujú;

50.  domnieva sa, že vytvorenie dlhodobého právneho rámca, ktorý umožní trvalé investície na úrovni EÚ do bezpečnostných a obranných spôsobilostí, by mohlo podporiť väčšiu a systematickejšiu európsku obrannú spoluprácu s cieľom dosiahnuť kľúčové spôsobilosti; berie preto na vedomie závery Európskej rady z júna 2015; naliehavo vyzýva Radu, PK/VP a Komisiu, aby vypracovali potrebný rámec pre financovanie na úrovni EÚ;

51.  poznamenáva, že európsky vesmírny priemysel je vo veľkej miere koncentrovaný s vysokou úrovňou vertikálnej integrácie, pričom štyri podniky sú zodpovedné za viac ako 70 % celkovej zamestnanosti v európskom kozmickom sektore a 90 % zamestnanosti v oblasti výroby v európskom kozmickom sektore sa nachádza v šiestich krajinách; zdôrazňuje, že potenciál krajín, ktoré majú dobré výsledky v predkladaní patentov v oblasti vyspelých technológií, ale ktorým chýba tradícia vesmírnych aktivít, by sa nemal prehliadať, a vyzýva na vypracovanie politík na podporu účasti týchto krajín na európskom kozmickom sektore, a to aj s využitím nástrojov programu Horizont 2020;

52.  je takisto presvedčený, že výskum a vývoj v oblasti vesmírnych technológií a služieb by sa mal posilniť v rámci jednotného politického rámca EÚ;

53.  zastáva názor, že biela kniha na úrovni EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany by mohla byť vhodným prostriedkom na vytvorenie štruktúry, pokiaľ ide o budúcu angažovanosť EÚ v oblasti vesmírnych bezpečnostných a obranných spôsobilostí; vyzýva PK/VP, aby začala diskusiu o vymedzení úrovne ambícií EÚ v prekrývajúcich sa oblastiach vesmírnych spôsobilostí a bezpečnosti a obrany; domnieva sa, že by sa tým tiež mohol umožniť súdržný rozvoj vo všetkých oblastiach spôsobilostí, ktoré súvisia s udržiavaním mieru, predchádzaním konfliktom a posilňovaním medzinárodnej bezpečnosti, a to v súlade so zásadami Charty Organizácie Spojených národov; vyzýva Komisiu, aby v budúcom akčnom pláne v oblasti európskej obrany navrhla svoje plány vesmírnych aktivít na podporu bezpečnosti a obrany; zároveň uznáva výhody medzinárodnej spolupráce so spoľahlivými partnermi EÚ v oblasti bezpečnosti kozmického priestoru;

54.  pripomína, že vesmírny odpad je rastúcim problémom pre bezpečnosť kozmického priestoru, a vyzýva EÚ, aby podporila výskum a vývoj v oblasti technológií aktívneho odstraňovania odpadu (ADR); nabáda EÚ, aby investovala do vytvorenia medzinárodnej dohody, v ktorej sa právne vymedzí vesmírny odpad, stanovia pravidlá a nariadenia týkajúce sa jeho odstraňovania a objasnia otázky zodpovednosti; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť rozšírený mechanizmus globálneho získavania informácií o situácii v kozmickom priestore, a požaduje prepojenie európskeho systému SSA s partnermi, ako sú USA, ako aj ďalšie opatrenia na budovanie dôvery a výmenu informácií s ostatnými protistranami;

55.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Európskej rade, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, generálnemu tajomníkovi Organizácie Severoatlantickej zmluvy, agentúram EÚ v oblasti kozmického priestoru, bezpečnosti a obrany a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 158, 27.5.2014, s. 227.

Právne oznámenie