Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 189 hlavy XIX Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. februára 2013 s názvom Priemyselná politika EÚ v oblasti kozmického priestoru (COM(2013)0108),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 4. apríla 2011 s názvom Smerom k stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov (COM(2011)0152),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 19. apríla 2016 s názvom Európska iniciatíva v oblasti cloud computingu – budovanie konkurencieschopnej dátovej a znalostnej ekonomiky v Európe (COM(2016)0178),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. júna 2010 s názvom Akčný plán pre aplikácie globálneho navigačného satelitného systému (GNSS) (COM(2010)0308),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 512/2014 zo 16. apríla 2014, ktorým sa mení nariadenie (EÚ) č. 912/2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 377/2014 z 3. apríla 2014, ktorým sa zriaďuje program Copernicus a ktorým sa zrušuje nariadenie (EÚ) č. 911/2010(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 912/2010 z 22. septembra 2010 o zriadení Agentúry pre európsky GNSS, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1321/2004 o štruktúrach riadenia európskych programov satelitnej rádiovej navigácie a ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1285/2013 z 11. decembra 2013 o zriadení a využívaní európskych systémov satelitnej navigácie, ktorým sa ruší nariadenie Rady (ES) č. 876/2002 a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 683/2008(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/758 z 29. apríla 2015 o požiadavkách typového schválenia pri zavádzaní palubného systému eCall využívajúceho službu tiesňovej linky 112 a o zmene smernice 2007/46/ES(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 165/2014 zo 4. februára 2014 o tachografoch v cestnej doprave, ktorým sa ruší nariadenie Rady (EHS) č. 3821/85 o záznamovom zariadení v cestnej doprave a mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 561/2006 o harmonizácii niektorých právnych predpisov v sociálnej oblasti, ktoré sa týkajú cestnej dopravy(6),

–  so zreteľom na príslušné závery Rady a na ministerské Amsterdamské vyhlásenie zo 14. apríla 2016 o spolupráci v oblasti prepojenej a automatizovanej dopravy ,

–  so zreteľom na návrh uznesenia z 8. júna 2016 o vesmírnych spôsobilostiach pre európsku bezpečnosť a obranu(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. decembra 2013 o priemyselnej politike EÚ v oblasti kozmického priestoru – uvoľnenie potenciálu pre hospodársky rast v kozmickom sektore(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2012 o stratégii Európskej únie v oblasti kozmického priestoru v prospech občanov(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2011 o dopravných aplikáciách globálneho navigačného satelitného systému – krátkodobá a strednodobá politika EÚ(10),

–  so zreteľom na štúdiu z januára 2016 s názvom Rozvoj trhu s vesmírnymi technológiami v Európe (Space Market Uptake in Europe)(11),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku

A.  keďže hlavné činnosti EÚ týkajúce sa kozmického priestoru majú veľký význam pre vedecký a technický pokrok, inovácie, hospodársky rast, konkurencieschopnosť priemyslu, sociálnu súdržnosť, tvorbu kvalifikovaných pracovných miest a zakladanie podnikov a nové príležitosti pre dodávateľský aj odberateľský trh;

B.  keďže satelitná navigácia, pozorovanie Zeme a satelitné komunikačné služby by mohli významne prispieť k realizácii širokého spektra politík Únie; keďže európski občania by zo satelitnej navigácie a pozorovania Zeme mohli mať významný úžitok;

C.  keďže vykonávaním hlavných kozmických programov sa preukázala pridaná hodnotu spolupráce na úrovni EÚ; keďže EÚ naďalej chýba integrovaná a súdržná politika v oblasti kozmického priestoru;

D.  keďže autonómny prístup do kozmického priestoru má pre EÚ strategický význam; keďže vysoko spoľahlivé a presné informácie o polohe a čase a údaje získané pozorovaním Zeme majú zásadný význam pre posilnenie európskej nezávislosti a keďže oba programy majú jedinečný inovatívny prístup k technológiám; keďže Únia v období do roku 2020 investuje do infraštruktúry systémov GNSS a Copernicus viac ako 11 miliárd EUR;

E.  keďže Európska geostacionárna navigačná prekrývacia služba (ďalej len „EGNOS”), ktorou sa rozširujú signály GPS, je už v prevádzke a Galileo začne ponúkať svoje prvé služby už čoskoro; keďže program Copernicus je funkčný a jeho hlavné služby sú používateľom už k dispozícii a údaje sú voľne dostupné na celom svete;

F.  keďže technológie vyvinuté v rámci kozmického výskumu sa do značnej miery navzájom obohacujú a môžu mať vedľajšie účinky v ďalších politických oblastiach;

G.  keďže na rozvoj kapacít na spracovanie a uskladnenie veľkých objemov údajov získaných prostredníctvom satelitov je nevyhnutné prepojiť existujúcu infraštruktúru v oblasti uchovávania údajov s vytváraním sietí a vysokovýkonnou výpočtovou technikou v Európe, a preto je dôležité umožniť rozvoj silného a konkurencieschopného európskeho nadväzujúceho odvetvia pozorovania Zeme;

H.  keďže sa očakáva, že európsky GNSS počas nasledujúcich dvoch desaťročí prinesie hospodárske a sociálne výhody vo výške približne 60 – 90 miliárd eur; keďže potenciál ročného obratu trhu nadväzujúcich služieb pozorovania Zeme do roku 2030 sa odhaduje na približne 2,8 miliardy eur, z čoho viac ako 90 % by malo pochádzať z programu Copernicus;

I.  keďže zavádzanie nadväzujúcich aplikácií a služieb založených na vesmírnych údajoch naďalej výrazne zaostáva za očakávaniami; keďže v záujme plného využitia potenciálu vesmírnych údajov treba podporovať dopyt verejného i súkromného sektora a je nevyhnutné prekonať fragmentáciu trhu a všetky technické, právne a iné prekážky fungovania vnútorného trhu v oblasti vesmírnych produktov a služieb;

J.  keďže Komisia vo svojom pracovnom programe na rok 2016 oznámila, že plánuje predložiť európsku stratégiu v oblasti kozmického priestoru a v apríli 2016 začala verejné konzultácie; keďže toto uznesenie bude pre túto stratégiu prínosom;

Stratégia v oblasti kozmického priestoru a rozvoj trhu

1.  vyzýva Komisiu, aby predložila komplexnú, ambicióznu a progresívnu stratégiu a zabezpečila v krátkodobom, strednodobom a dlhodobom horizonte vedúce postavenie Európy v oblasti vesmírnych technológií a služieb na svetových trhoch, nezávislý prístup Európy do vesmíru a rovnaké podmienky pre európsky kozmický priemysel;

2.  domnieva sa, že jedným z hlavných prvkov stratégie by mal byť rozvoj trhu vesmírnych údajov, služieb a aplikácií na maximalizáciu sociálno-hospodárskych prínosov programov EÚ v oblasti kozmického priestoru;

3.  vyzýva Komisiu, aby v rámci nadchádzajúcej stratégie predložila návrh na jasnú európsku vesmírnu priemyselnú politiku;

4.  zdôrazňuje, že budúci rozvoj vesmírnych programov EÚ by sa mal zameriavať na používateľov a mali by ho určovať potreby používateľov z verejnej, súkromnej a akademickej sféry;

5.  uznáva, že do vykonávania európskej politiky v oblasti kozmického priestoru sa zapája široká škála zainteresovaných strán, najmä Komisia, Agentúra pre európsky GNSS (ďalej len „GSA”), Európska vesmírna agentúra (ďalej len „ESA”), poskytovatelia služieb programu Copernicus (Eumetsat, Európska environmentálna agentúra, Európska námorná bezpečnostná agentúra Frontex, Európske centrum pre strednodobé predpovede počasia, Spoločné výskumné centrum a Mercator Ocean), členské štáty a priemyselné odvetvie; vyzýva na ďalšie posilnenie spolupráce, najmä medzi EÚ a ESA; vyzýva Komisiu, aby pri rozvoji spôsobilostí európskeho priemyslu zohrávala významnú úlohu s cieľom zlepšiť prístup k údajom, rozvoj trhu a konkurencieschopnosť na celosvetovom trhu;

6.  zdôrazňuje, že je potrebné zjednodušiť inštitucionálnu architektúru pre vesmírne aktivity EÚ, aby sa uľahčilo využívanie zo strany verejných aj súkromných používateľov. žiada Komisiu, aby sa touto potrebou zaoberala vo svojej stratégii a aby navrhla jasné vymedzenie úlohy rôznych aktérov;

7.  zdôrazňuje význam regionálnej dimenzie; podporuje väčšie zapojenie regionálnych a miestnych orgánov v rámci úspešnej politiky EÚ v oblasti kozmického priestoru; trvá na tom, že je potrebné koordinovať iniciatívy na národnej úrovni s cieľom zamedziť duplicite medzi Komisiou a členskými štátmi;

Technické prekážky

8.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol vo vzťahu k obom hlavným vesmírnym programom Galileo a Copernicus; domnieva sa, že by sa mali považovať za doplnkové programy a že by sa mali podporovať ďalšie synergie; vyzýva Komisiu, aby dodržiavala harmonogram a zabezpečila rýchle a riadne fungovanie vesmírnej a pozemnej infraštruktúry a služieb poskytovaných v rámci oboch hlavných programov; domnieva sa, že je rozhodujúce udržať dôveru súkromného sektora, aby sa predišlo ďalšiemu omeškaniu; pripomína globálne trhové príležitosti pre európsky GNSS spojené s rozšírením pokrytia EGNOS v juhovýchodnej a východnej Európe, Afrike a na Blízkom východe;

9.  podporuje rozvoj integrovaných aplikácií využívajúcich tak EGNOS, ako aj Galileo a Copernicus;

10.  domnieva sa, že šírenie údajov programu Copernicus je príliš roztrieštené a že na to, aby ich európsky priemysel mohol využívať, je potrebný prístup na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že zlepšenie prístupu k údajom získaným pozorovaním Zeme je predpokladom pre rozvoj silného sektora nadväzujúcich priemyselných odvetví; zdôrazňuje najmä, že je potrebný rýchlejší prístup k veľkým súborom údajov získaných pozorovaním Zeme, ako sú časové rady;

11.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že údaje z programu Copernicus sa sprístupnia nezávislým platformám v oblasti IKT, čo by umožnilo ukladanie, riadenie a spracovanie veľkých dát a ľahký prístup k nim a uľahčilo integráciu súborov údajov z čo najväčšieho počtu zdrojov a ich sprístupnenie používateľovi; domnieva sa, že tieto platformy by mali:

12.  odporúča tiež, aby Komisia úzko spolupracovala s členskými štátmi a ESA na vytváraní riadne integrovaného systému infraštruktúry s náležitou úrovňou bezpečnosti údajov;

13.  zdôrazňuje, že rozvoj trhu so systémom Galileo bude bez čipových súborov a prijímačov kompatibilných so systémom Galileo vážne ohrozený; víta preto sumu vyčlenenú na podporu ich rozvoja v rozpočte pre európsky GNSS na „základné prvky“ programu financovania, ktorý spravuje GSA; naliehavo žiada Komisiu, aby v rámci strednodobého preskúmania preskúmala, či by sa táto suma mala zvýšiť;

14.  vyzýva GSA, aby naďalej spolupracovala s výrobcami čipových súborov a prijímačov s cieľom pochopiť ich potreby a poskytnúť im potrebné technické informácie a špecifikácie, s cieľom zabezpečiť, aby užívateľské zariadenie bolo kompatibilné so systémom Galileo; je presvedčený, že potreby priemyselného odvetvia by sa mali začleniť do vývojového procesu programu, aby systém aj naďalej spĺňal potreby trhu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa program Galileo presadil v priemyselnom odvetví ako jedna z referenčných konfigurácií prijímačov s multi-konšteláciou;

15.  pripomína, že systém Galileo sa od ostatných konštelácií GNSS bude odlišovať určitými výhodami, ako sú overovanie verejne prístupnej služby a vysoká presnosť a spoľahlivosť obchodných služieb; zdôrazňuje, že je nevyhnutné, aby sa tieto diferenciačné výhody čo najskôr sprístupnili s cieľom zabezpečiť, aby sa systém Galileo stal referenčnou konšteláciou a aby sa mohli propagovať výhody oproti jeho konkurentom;

16.  zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť, aby sa zaviedli potrebné technické normy s cieľom umožniť používanie vesmírnych technológií a služieb; naliehavo žiada Komisiu, aby vytvorila tematické pracovné skupiny s odborníkmi z členských štátov s cieľom vypracovať tieto normy;

Prekážky na trhu

17.  domnieva sa, že činnosti verejného sektora vrátane tých, ktorými sú poverené európske agentúry, by mali byť predvídateľné, aby sa stimulovali investície súkromného sektora; domnieva sa, že budúce vesmírne služby by mali poskytovať a obstarávať obchodné spoločnosti, pokiaľ neexistuje dobrý dôvod tak neurobiť, napríklad z dôvodu konkrétnych bezpečnostných rizík; poukazuje na to, že strednodobé hodnotenia nariadení týkajúcich sa programov Copernicus a Galileo by sa mali využívať na to, aby sa zabezpečila vyššia účasť súkromného sektora na obstarávaní služieb;

18.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súvislosti s údajmi programu Copernicus čo najskôr jasne vymedzila úlohu základných verejných služieb (aké produkty poskytujú v rámci politiky otvoreného a slobodného prístupu, postupov, ktorými možno doplniť nové produkty) a čo by sa malo ponechať na nadväzujúci sektor; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či sú na interné prevádzkové účely potrebné údaje získané pozorovaním Zeme s veľmi vysokým rozlíšením; domnieva sa, že takéto údaje by sa mali získavať od európskych komerčných poskytovateľov, aby si európsky priemysel vybudoval silné postavenie, ktoré mu umožní predávať na komerčných trhoch na celom svete; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia na uľahčenie obstarávania vesmírnych služieb zo strany verejných orgánov vrátane podpory obstarávania vo fáze pred komerčným využitím na podporu inovačných podnikov, najmä MSP;

19.  žiada, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie na zvýšenie povedomia o potenciálnych európskych vesmírnych programoch medzi verejným a súkromným sektorom a koncovými používateľmi a na podporu využívania údajov získaných v kozmickom priestore vo verejnom sektore a v podnikateľskej sfére; domnieva sa, že prístup zameraný na riešenie problémov s prihliadnutím na potreby používateľov, pri ktorom sa politické potreby koordinujú s príslušnými prevádzkovými satelitnými službami, môže byť účinný; odporúča, aby Komisia podporovala výmenu najlepších postupov, ako je UK Space for Smarter Government Programme; domnieva sa, že Komisia môže zohrávať dôležitú úlohu pri zisťovaní potrieb verejného sektora a pomôcť stimulovať dopyt užívateľov;

20.  oceňuje rôzne informačné aktivity Komisie, GSA a ESA, poskytovateľov služieb programu Copernicus, národných vesmírnych agentúr a iných zainteresovaných strán; zdôrazňuje ako úspešné príklady osvedčených postupov výročné konferencie o európskej politike v oblasti kozmického priestoru, konferencie Európske vesmírne riešenia, Vesmírne dni, európsky veľtrh kozmického priestoru, výtvarnú súťaž v rámci projektu Galileo, súťaž týkajúcu sa európskeho satelitného navigačného programu a Copernicus Masters;

21.  domnieva sa, že na podporu programu Copernicus a na jeho presadenie na trhu by sa malo vyvinúť väčšie úsilie;

22.  nabáda GSA, aby pokračovala v úsilí v oblasti propagácie a marketingu systému Galileo a služby EGNOS a poskytovania informácií o potrebách používateľov a vývoji na trhu satelitnej navigácie;

23.  domnieva sa, že Komisia by mala zapojiť regionálne centrá siete Europe Direct v členských štátoch do zlepšovania informovanosti o výhodách vesmírnych údajov z programov Copernicus a Galileo a podporovať verejné orgány pri zisťovaní ich potrieb;

Kozmický priestor v politikách EÚ

24.  odporúča, aby Komisia a členské štáty zabezpečili, aby sa infraštruktúra európskych vesmírnych programov a ich služby využívali v súvisiacich politikách a programoch; domnieva sa, že Komisia by mala posilniť prepojenie medzi kozmickými prostriedkami EÚ a činnosťami v oblastiach politiky, ako sú vnútorný trh, priemyselná základňa, zamestnanosť, rast, investície, energetika, klíma, životné prostredie, zdravie, poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, rybné hospodárstvo, doprava, cestovný ruch, jednotný digitálny trh, regionálna politika a územné plánovanie; domnieva sa, že riešenie výziev, ako sú migrácia, riadenie hraníc a trvalo udržateľný rozvoj, ponúka obrovský potenciál;

25.  nalieha preto na Komisiu, aby vykonala tzv. vesmírnu kontrolu všetkých existujúcich a nových politických iniciatív s cieľom zabezpečiť čo najlepšie využitie kozmických prostriedkov EÚ; naliehavo žiada Komisiu, aby revidovala existujúce právne predpisy EÚ s cieľom posúdiť, či sú potrebné akékoľvek zmeny na podporu využívania satelitných údajov a služieb GNSS, pozorovanie Zeme, telekomunikácie), zabezpečila sociálno-hospodárske a iné výhody a vykonala tzv. vesmírnu kontrolu všetkých nových právnych predpisov;

26.  nabáda Komisiu, aby preskúmala príležitosti využívania európskeho GNSS a programu Copernicus v susedstve Únie a v rámci rozvojovej politiky a pri rokovaniach o spolupráci s tretími krajinami a medzinárodnými organizáciami;

27.  zdôrazňuje kľúčový význam údajov európskeho GNSS pre zlepšenú bezpečnosť a efektívne využívanie inteligentných dopravných systémov a systémov riadenia dopravy; poukazuje na systém eCall a na právne predpisy týkajúce sa digitálneho tachografu, ktoré pomôžu spropagovať prijatie systémov Galileo a EGNOS; nabáda Komisiu, aby sa zaoberala aj ďalšími relevantnými oblasťami aplikácie, ktoré sú prínosom pre bezpečnosť občanov EÚ, ako sú tiesňové volanie či hlásenie polohy; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti prijala legislatívne opatrenia na zabezpečenie zlučiteľnosti čipových súborov GNSS so systémami Galileo/EGNOS, a to najmä v oblasti civilného letectva a kritickej infraštruktúry;

28.  zdôrazňuje, že kozmické údaje a služby môžu zohrávať dôležitú úlohu pri umožnení toho, aby Európa prevzala vedúcu úlohu v rámci veľkých technologických trendov, ako sú napríklad internet vecí, inteligentné mestá, veľké dáta a prepojené/autonómne vozidlá; v tejto súvislosti víta Amsterdamské vyhlásenie, ktoré zdôrazňuje úlohu systémov Galileo a EGNOS;

Prístup k finančným prostriedkom a odborným znalostiam

29.  zdôrazňuje, že je potrebné posilniť financovanie rozvoja nadväzujúcich aplikácií a služieb a odberateľského trhu vo všeobecnosti; vyzýva Komisiu, aby v čase nadchádzajúceho VFR preskúmala potrebu vyčleniť na tento účel väčšiu časť finančných prostriedkov EÚ vyčlenených na vesmírnu politiku;

30.  zdôrazňuje, že EÚ má širokú škálu možností financovania, ktoré podporujú nadväzujúce odvetvia kozmického sektora (Horizont 2020, EŠIF, COSME, EFSI atď.); naliehavo vyzýva Komisiu, aby využívala tieto nástroje koordinovaným a cieleným spôsobom, aj prostredníctvom poradenských a osvetových služieb; vyzýva Komisiu, aby takisto zaviedla inovatívne a flexibilné finančné mechanizmy na riešenie nedostatočnej dostupnosti rizikového kapitálu; zdôrazňuje, že je potrebné venovať osobitnú pozornosť zjednodušenému prístupu k financovaniu pre európske začínajúce podniky, mikropodniky a MSP, najmä s cieľom pomôcť im uspieť v počiatočných fázach komercializácie;

31.  naliehavo žiada Komisiu, aby presadzovala internacionalizáciu vesmírnych spoločností vrátane MSP prostredníctvom lepšieho prístupu k finančným prostriedkom a primeranej podpory konkurencieschopnosti európskeho kozmického priemyslu, a to aj prostredníctvom špecializovaných opatrení EÚ, ktoré Európe umožnia nezávislý prístup do kozmického priestoru;

32.  odporúča, aby výskum a vývoj bol užšie prepojený s podporou programov rozvoja podnikania; domnieva sa, že inovačný potenciál programu Horizont 2020 by sa mal lepšie využívať pre kozmický sektor; požaduje primeranú stratégiu šírenia výsledkov výskumu v oblasti vesmíru v rámci programu Horizont 2020 v podnikateľskej sfére a domnieva sa, že je potrebné podporovať užšiu spoluprácu medzi univerzitami a súkromnými spoločnosťami v záujme vývoja aplikácií a služieb;

33.  je presvedčený, že zoskupenia kozmického priemyslu, inkubátory a podobné iniciatívy prispievajú k podpore ich akceptácie na trhu, stimulujú inovácie a podporujú synergie medzi odvetviami IKT a ďalšími odvetviami hospodárstva; víta úsilie niektorých členských štátov v tejto oblasti, ako aj podnikateľské inkubátory ESA; domnieva sa, že Komisia by mala nadviazať na úsilie o vytvorenie koherentnej stratégie EÚ, s cieľom podporiť podnikanie v oblasti kozmického priestoru a rozvíjať prostriedky na ich prepojenie so širším hospodárstvom; vyzýva Komisiu, aby pomohla odstrániť geografickú nerovnováhu takýchto činností v krajinách strednej a východnej Európy, ktoré zaostávajú; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť spoluprácu a výmenu informácií a osvedčených postupov a výmenu odborných infraštruktúrnych kapacít;

34.  domnieva sa, že EÚ a členské štáty by v spolupráci so súkromným sektorom mali zintenzívniť svoje úsilie zamerané na podporu zručností a podnikania a prilákať študentov technických univerzít, mladých vedcov a podnikateľov ku kozmickému sektoru; je presvedčený, že to pomôže udržať vedúce postavenie v oblasti vedy o vesmíre a zabrániť úniku mozgov vysoko vzdelaných a kvalifikovaných odborníkov do iných častí sveta;

o
o   o

35.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 150, 20.5.2014, s. 72. (2) Ú. v. EÚ L 122, 24.4.2014, s. 44. (3) Ú. v. EÚ L 276, 20.10.2010, s. 11. (4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 1. (5) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 77. (6) Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 1. (7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0267. (8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0534. (9) Ú. v. EÚ C 227 E, 6.8.2013, s. 16. (10) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 1. (11) Space Market Uptake in Europe, štúdia pre výbor ITRE, Generálne riaditeľstvo pre vnútorné politiky, tematická sekcia A, 2016, ISBN 978-92-823-8537-1.