Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2321(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0204/2016

Predkladané texty :

A8-0204/2016

Rozpravy :

PV 04/07/2016 - 14
CRE 04/07/2016 - 14

Hlasovanie :

PV 05/07/2016 - 4.3
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0297

Prijaté texty
PDF 433kWORD 189k
Utorok, 5. júla 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Utečenci: sociálne začleňovanie a integrácia na trhu práce
P8_TA(2016)0297A8-0204/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2016 o utečencoch: sociálne začleňovanie a integrácia na trhu práce (2015/2321(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(2),

–  so zreteľom na desaťbodový akčný plán Komisie pre prisťahovalectvo, prijatý na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a Rady pre vnútorné veci v Luxemburgu 20. apríla 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 s názvom Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2016)0377),

–  so zreteľom na smernicu navrhnutú Komisiou pre Európsky parlament a Radu o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností (COM(2016)0378),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ (COM(2015)0452),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (smernica o podmienkach prijímania),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ v oblasti návratu (COM(2015)0453),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, ktorým sa ustanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom (C(2015)6250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o pravidlách verejného obstarávania v súvislosti so súčasnou azylovou krízou (COM(2015)0454),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2015)0040),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (C(2015)7293),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: okamžité opatrenia operatívneho, rozpočtového a právneho charakteru na základe európskej migračnej agendy (COM(2015)0490),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2015 s názvom Akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510),

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2014, na svojom mimoriadnom zasadnutí 23. apríla 2015, na svojom zasadnutí 25. a 26. júna 2015, na neformálnom stretnutí hláv štátov alebo vlád EÚ venovanom migrácii 23. septembra 2015, na svojom zasadnutí 15. októbra 2015, a na svojich zasadnutiach 17. a 18. decembra 2015 a 18. a 19. februára 2016,

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada na svojom zasadnutí týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa budúcnosti politiky návratu 8. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 12. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa opatrení na zvládanie utečeneckej a migračnej krízy 9. novembra 2015 a na zasadnutí týkajúcom sa stavu bez štátnej príslušnosti 4. decembra 2015,

–  so zreteľom na závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov, prijaté na zasadnutí Rady 20. júla 2015,

–  so zreteľom na spoločný akčný plán EÚ a Turecka z 15. októbra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie konferencie na vysokej úrovni o trase cez východné Stredozemie a západný Balkán prijaté 8. októbra 2015 a na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov, ktoré vydali po svojom zasadnutí o príleve utečencov pozdĺž západobalkánskej migračnej trasy z 25. októbra 2015,

–  so zreteľom na akčný plán a politické vyhlásenie prijaté na samite Európskej únie a Afriky o migrácii, ktorý sa konal vo Vallette v dňoch 11. a 12. novembra 2015,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny,

–  so zreteľom na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti, ktorá sprevádza oznámenie Komisie o ročnom prieskume rastu za rok 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1994 (2014),

–  so zreteľom na činnosť a správy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), najmä na výročnú správu o situácii v oblasti azylu v Európskej únii za rok 2014,

–  so zreteľom na článok 33 ods. 1 a 2 Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), a najmä na štúdie o ťažkých formách pracovného vykorisťovania,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie A o integrácii migrantov a jej dôsledkoch pre trh práce, štúdiu tematickej sekcie C o vykonávaní článku 80 ZFEÚ, o nových prístupoch, alternatívnych cestách a spôsoboch prístupu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu ku konaniam o azyle, o preskúmaní nových legislatívnych ciest v oblasti pracovnej migrácie do EÚ, o posilnení spoločného európskeho azylového systému a alternatív k dublinskému nariadeniu a o spolupráci EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie, na oznámenia a dokumenty tematické sekcie A a D o finančných prostriedkoch EÚ na migračné politiky a integráciu utečencov: analýza efektívnosti a najlepších postupov do budúcnosti a na štúdiu tematickej sekcie EXPO s názvom Migranti v Stredozemí: ochrana ľudských práv,

–  so zreteľom na štúdie Európskej migračnej siete (EMS), najmä na štúdiu o politikách, postupoch a údajoch týkajúcich sa maloletých bez sprievodu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Vysokého komisára OSN pre utečencov,

–  so zreteľom na činnosť a správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov,

–  so zreteľom na činnosť a správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Európskej rady pre utečencov a exulantov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k európskej migračnej agende, prijaté na 115. plenárnom zasadnutí Výboru regiónov v dňoch 3. – 4. decembra 2015,

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2015 k európskej migračnej agende a akčnému plánu EÚ proti prevádzaniu migrantov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016 o integrácií utečencov v EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(3),

–  so zreteľom na skúsenosti získané prostredníctvom programu EQUAL a na ponaučenia,

–  so zreteľom na spoločné základné zásady politiky integrácie prisťahovalcov v EÚ, ktoré prijala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci v novembri 2004, najmä na zásady 3, 5 a 7,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia(4),

–  so zreteľom na príslušné publikácie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), najmä na publikácie s názvami Ukazovatele integrácie prisťahovalcov 2015: usadzovanie; Zabezpečiť fungovanie integrácie: utečenci a ďalšie osoby, ktoré potrebujú ochranu; Nový profil migrantov v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy,

–  so zreteľom na príslušné publikácie nadácie Eurofound, najmä publikáciu s názvom Výzvy politickej koordinácie pre štátnych príslušníkov tretích krajín a publikáciu s názvom Prístup k integrácii utečencov v EÚ do pracovného trh,

–  so zreteľom na interný diskusný dokument Medzinárodného menového fondu s názvom Príliv utečencov v Európe: hospodárske výzvy,

–  so zreteľom na výročnú správu databázy azylových informácií za obdobie 2014 − 2015 s názvom Spoločný azylový systém na rázcestí: utečenci postihnutí krízou solidarity v Európe,

–  so zreteľom na úvahy UNHCR týkajúce sa medzinárodnej ochrany osôb utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky, druhá aktualizácia z 22. októbra 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ(7),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C Európskeho parlamentu vypracovanú vo februári 2016 s názvom Utečenky a žiadateľky o azyl: otázka integrácie, Problematika migrácie,

–  so zreteľom na závery európskeho tripartitného sociálneho samitu zo 16. marca 2016, najmä na vyhlásenie európskych hospodárskych a sociálnych partnerov o utečeneckej kríze,

–  so zreteľom na medzinárodné povinnosti vyplývajúce z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Dohovoru OSN o právach dieťaťa a vzhľadom na základné právo všetkých detí na bezplatný prístup k základnému vzdelávaniu bez ohľadu na ich pohlavie, rasový, etnický alebo sociálny pôvod,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0204/2016),

A.  keďže utečenecká kríza je predovšetkým humanitárna kríza spôsobená okrem iného destabilizáciou štátov v susedstve EÚ, ktorá má aj dlhodobé dopady na trhy práce a na občiansku spoločnosť, a preto si vyžaduje dlhodobé a premyslené riešenia slúžiace na zabezpečenie sociálnej súdržnosti na miestnej úrovni a úspešnej integrácie nových obyvateľov do našich spoločností;

B.  keďže Ženevský dohovor vznikol na ochranu európskych utečencov po druhej svetovej vojne a keďže tento dohovor vymedzuje, kto je utečenec, a stanovuje celý rad práv utečencov, ako aj povinnosti štátov;

C.  keďže existujú tri druhy právneho postavenia požívajúce alebo potenciálne požívajúce medzinárodnú ochranu: osoby s postavením utečenca, osoby žiadajúce o azyl a osoby pod doplnkovou ochranou; keďže politiky v oblasti sociálneho začlenenia a integrácie do trhu práce by sa mali prispôsobiť ich špecifickým potrebám;

D.  keďže vznikla potreba analyzovať príčiny utečeneckej krízy s cieľom podniknúť účinné a okamžité kroky; keďže, okrem toho, sú hlavnými príčinami utečeneckej krízy konflikty a keďže ich vyriešenie by mohlo výrazne znížiť počet utečencov umožniť ostatným vrátiť sa do ich krajiny;

E.  keďže počet žiadateľov o azyl a utečencov v Európe v rokoch 2014 a 2015 je bezprecedentný a je dôsledkom zložitej humanitárnej situácie v niektorých krajinách v susedstve EÚ; keďže lepší prístup k informáciám prostredníctvom nových technológií by mohol zabrániť prekvitaniu prevádzačov a pašerákov;

F.  keďže akčný plán a politické vyhlásenie prijaté na samite EÚ – Afrika o migrácii, ktorý sa konal vo Vallette v dňoch 11. a 12. novembra 2015, nepriniesli praktické, rozhodné opatrenia;

G.  keďže integráciu utečencov do spoločnosti a trhu práce možno dosiahnuť iba vtedy, ak existuje solidarita medzi všetkými členskými štátmi a v ich spoločnostiach, ako aj spoločné odhodlanie;

H.  keďže počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku sa má do roku 2020 znížiť o 7,5 milióna; keďže predpokladaný vývoj potrieb pracovného trhu v EÚ poukazuje na objavujúce sa a budúce nedostatky v konkrétnych oblastiach;

I.  keďže profesijná integrácia je odrazovým mostíkom pre sociálne začlenenie;

J.  keďže sociálne začleňovanie a integrácia utečencov do hostiteľských štátov a najmä do ich trhov práce je dynamický dvojsmerný, ako aj dvojrozmerný proces (zahŕňajúci práva a povinnosti), ktorý predstavuje výzvu a príležitosť, v ktorom si začlenenie utečencov vyžaduje úsilie miestnych správ, hostiteľských komunít a samotných utečencov, ako aj členských štátov, ich miestnej a prípadne regionálnej správy, a zapojenie a podporu sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a dobrovoľníckych organizácií;

K.  keďže úspešná integrácia si vyžaduje nielen začlenenie do trhu práce, ale aj prístup k jazykovým kurzom pri príchode, k bývaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave, sociálnej ochrane a zdravotnej starostlivosti vrátane podpory duševného zdravia;

L.  keďže podmienky na trhu práce v hostiteľských krajinách sú rozhodujúcim faktorom úspešnej integrácie utečencov; keďže nezamestnanosť je naďalej znepokojivo vysoká a najmä nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť ešte stále dosahujú znepokojivé úrovne, pričom zosúladenie ponuky a dopytu na trhu práce je sústavným problémom;

M.  keďže každý utečenec je individuálna osobnosť s vlastnou minulosťou, vlastnými poznatkami, zručnosťami, kvalifikáciami, pracovnými a životnými skúsenosťami a potrebami, ktoré treba vziať na vedomie; keďže utečenci môžu vykonávať a vytvárať hospodársku činnosť, ktorá môže byť prínosom pre hostiteľské komunity;

N.  keďže okrem toho 24,4 % všetkého obyvateľstva EÚ žije v ohrození chudobou a sociálnym vylúčením a takmer 10 % čelí závažnej materiálnej deprivácii;

O.  keďže štátni príslušníci tretích krajín čelia mnohým ťažkostiam pri uznávaní svojich zručností a kvalifikácií; keďže uznávanie kvalifikácií získaných v tretej krajine je spojené s preverovaním zručností;

P.  keďže uznávanie odbornej prípravy a kvalifikácií dospelých utečencov a osobitné ustanovenia týkajúce sa získavania akademických kvalifikácií a špecifických zručností sú nevyhnutné na ich vstup na pracovný trh;

Q.  keďže poskytnutie skutočného prístupu na trh práce pre utečencov a žiadateľov o azyl je dôležité pre obnovenie ich ľudskej dôstojnosti a sebaúcty a je nákladovo efektívne, pričom predstavuje zodpovedný prístup k verejným financiám, ktorý znižuje náklady znášané členskými štátmi a miestnymi orgánmi, pričom utečencom a žiadateľom o azyl umožňuje stať sa aktívnymi fiškálnymi prispievateľmi;

R.  keďže ženy a maloleté osoby z radov utečencov a žiadateľov o azyl majú osobitné potreby ochrany; keďže všetky politiky v oblasti sociálneho začlenenia a integrácie do trhu práce musia zahŕňať hľadisko rodovej rovnosti a ochrany dieťaťa;

S.  keďže podľa údajov poskytnutých Europolom po príchode do Európy zmizlo v roku 2015 prinajmenšom 10 000 detí bez sprievodu;

T.  keďže násilné vysídľovanie, konflikty, porušovania ľudských práv a vojny môžu mať závažný vplyv na telesné a duševné zdravie ľudí; keďže okrem toho utečenky a žiadateľky o azyl sú obeťami veľmi vysokej miery rodovo motivovaného násilia;

U.  keďže veľká časť žiadateľov o azyl, ktorí pricestovali do Európy, čelí neľudským a neistým podmienkam a žije v táboroch bez prístupu k dostatočne kvalitným zdrojom a službám na uspokojenie ich základných potrieb;

V.  keďže článok 33 ods. 1 Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1951 o právnom postavení utečencov stanovuje, že „žiadny zmluvný štát nevyhostí („refouler“) utečenca akýmkoľvek spôsobom alebo ho nevráti na hranice území, na ktorých by jeho život alebo jeho osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov“;

W.  keďže článok 3 ods. 1 a 2 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (1984) stanovujú, že „žiadny zmluvný štát nevypovie, nevráti („refouler“), ani nevydá žiadnu osobu do iného štátu, v ktorom existujú vážne dôvody domnievať sa, že by mohla byť vystavená mučeniu [...] príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti a v prípade potreby aj to, či v príslušnom štáte existuje jednotný model závažného, zjavného alebo masového porušovania ľudských práv“;

X.  keďže diskriminácia je spolu s faktormi v oblasti jazyka, vzdelania a inštitúcií jednou z najvážnejších prekážok zabraňujúcich prisťahovalcom vo všeobecnosti v plnej miere sa zapojiť do trhu práce a do spoločnosti(9);

Y.  keďže polovica z utečencov a žiadateľov o azyl, ktorí v roku 2015 prišli do EÚ, je vo veku 18 až 34 rokov a štvrtinu tvorili deti; keďže deti pochádzajú z konfliktných oblastí, v ktorých bola ich školská dochádzka prerušená alebo obmedzená, niekedy na dlhé obdobia, alebo z utečeneckých táborov, kde iba menšina z nich bola zapojená do vzdelávania alebo navštevovala miestne školy;

Z.  keďže pokiaľ ide o zlúčenie rodiny utečencov, smernica 2003/86/ES stanovuje, že krajiny EÚ nesmú stanoviť podmienky týkajúce sa minimálnej dĺžky pobytu na ich území predtým ako sa utečenci môžu zlúčiť so svojimi rodinnými príslušníkmi;

1.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ založila svoju reakciu na situáciu na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti, ako sa ustanovuje v článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a na holistickom prístupe, ktorý zohľadňuje potrebu zlepšiť bezpečné a legálne spôsoby migrácie a zabezpečuje plné dodržiavanie existujúcich zákonov a základných európskych práv a hodnôt; zdôrazňuje, že pri riadení prílevu utečencov a žiadateľov o azyl je nevyhnutné ihneď zaviesť stály mechanizmus premiestnenia pre všetky členské štáty;

2.  berie na vedomie vysokú mieru rozmanitosti a nejasnosť používania pojmu utečenec na verejnosti a v rámci politickej diskusie; zdôrazňuje význam jasného vymedzenia utečencov podľa zákonnej definície zakotvenej v Ženevskom dohovore z 28. júla 1951, ktorý bol zmenený Newyorským protokolom z 31. januára 1967, a v právnych predpisoch EÚ, najmä vymedzeniami v článku 2 písm. c), d), e), f) a g) v smernici o uznávaní kvalifikácií (2011/95/EÚ)(10) a v článku 2 písm. a), b) a c) smernice o podmienkach prijímania; zdôrazňuje, že na účely vykonávania rozličných európskych a medzinárodných politík je dôležité jasne rozlišovať medzi utečencami a ekonomickými migrantmi;

3.  poukazuje na to, že osoba oprávnená na doplnkovú ochranu je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá sa nekvalifikuje ako utečenec, ale ktorá rovnako čelí reálnemu riziku utrpenia, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, alebo civilista, ktorý čelí vážnemu a individuálnemu ohrozeniu svojho života z dôvodu neselektívneho násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (pozri smernicu o oprávnení na medzinárodnú ochranu);

4.  zdôrazňuje, že existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o čas a spôsob spracovania žiadostí o medzinárodnú ochranu v členských štátoch; zdôrazňuje, že zdĺhavé a príliš byrokratické postupy môžu brániť utečencom a žiadateľom o azyl v prístupe k vzdelávaniu, odbornej príprave, usmerneniam v oblasti zamestnanosti a na trh práce, aktivácii programov EÚ a členských štátov a účinnému a koordinovanému využívaniu finančných prostriedkov v tejto oblasti, a zároveň zvyšujú zraniteľnosť utečencov a žiadateľov o azyl, pokiaľ ide o nelegálnu prácu a neisté pracovné podmienky; poukazuje na naliehavú potrebu zriadiť spoločný azylový systém, aby sa zlepšili postupy uznávania a zároveň zabezpečila čo najvyššia úroveň bezpečnosti pre utečencov a európskych občanov; odporúča, aby sa prijali opatrenia zamerané na podporu členských štátov, ktoré sú z geografických dôvodov intenzívnejšie zapojené do prvotného prijímania; uznáva, že doba platnosti udeleného povolenia na pobyt (najmä pre osoby s doplnkovou ochranou) pôsobí ako prekážka integrácie do trhu práce, ak je táto doba relatívne krátka;

5.  zároveň požaduje, aby sa prijali účinné opatrenia mimo územia EÚ, aby sa zabezpečilo, že osoby, ktoré sú oprávnené, sa môžu bezpečne dostať do hostiteľskej krajiny, aby sa spravovali žiadosti o medzinárodnú ochranu a zvládali nejasné migračné toky;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že s cieľom uľahčiť sociálne začleňovanie a integráciu utečencov do trhu práce je nevyhnutné rozvíjať prístup, ktorý si vyžaduje náležité prispôsobenie sa a predpokladá spoluprácu, a riešiť vážne a mnohostranné otázky, ako sú: všetky formy diskriminácie, jazykové bariéry, ktoré sú prvou prekážkou integrácie, potvrdzovanie zručností, rozdielne sociálno-ekonomické, vzdelanostné a kultúrne zázemie; bývanie, zdravotné potreby vrátane psychosociálnej a posttraumatickej podpory, zlúčenie rodín a tiež významný podiel znevýhodnených skupín medzi utečencami, najmä znepokojujúci počet detí vrátane maloletých bez sprievodu, ľudí so zdravotným postihnutím, starších ľudí a žien(11), z ktorých všetci si vyžadujú riešenia prispôsobené ich individuálnym potrebám;

7.  odmieta myšlienku vytvoriť osobitné trhy práce pre utečencov;

8.  zastáva názor, že príslušná národná minimálna mzda by mala naďalej platiť aj pre utečencov;

9.  poukazuje na znepokojivú situáciu žien v utečeneckých táboroch v Európe, a najmä na ich životné a hygienické podmienky, ktoré zaručujú núdzové sanitárne opatrenia; zdôrazňuje, že ženy majú v porovnaní s mužmi rozdielne potreby zdravotnej starostlivosti, pretože sú viac vystavené mnohým rizikám vrátane násilia založeného na rodovej príslušnosti, komplikácií v oblasti reprodukčného zdravia a kultúrnych prekážok v prístupe k zdravotnej starostlivosti; domnieva sa preto, že politiky v tejto oblasti nemôžu byť rodovo neutrálne;

10.  poukazuje na význam rozlišovania medzi núdzovými opatreniami a opatreniami, ktoré sa majú prijať v strednodobom až dlhodobom horizonte, s cieľom účinne riešiť rôznorodé potreby;

11.  opakuje význam uznania rodového rozmeru hneď od začiatku určovania postavenia utečenca, ako aj uznania potrieb žien, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, a osobitných výziev sociálneho začleňovania a integrácie do trhu práce, ktorým ženy čelia; majúc na pamäti, že ženy majú častejšie ako muži zodpovednosť za starostlivosť o deti, ako aj o starších, chorých a nezaopatrených rodinných príslušníkov, požaduje rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami vo všetkých politikách a postupoch spojených so sociálnym začlenením a začlenením do trhu práce, azylom a migráciou; pripomína, že poskytovanie kvalitnej a dostupnej starostlivosti o deti a pružné pracovné podmienky sú kľúčové príklady, ako zlepšiť prístup rodičov na trh práce a umožnili posilnenie ich hospodárskeho a sociálneho postavenia;

12.  zdôrazňuje prínosy vzdelávania v oblasti sociálneho začlenenia a integrácie do trhu práce; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť všetkým utečencom, najmä dievčatám a ženám, prístup k formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu a informálnemu učeniu a k celoživotnej odbornej príprave kombinovanej s pracovnými skúsenosťami(12); požaduje okrem toho spoľahlivé a transparentné postupy uznávania kvalifikácií získaných v zahraničí, mimo Európskej únie;

13.  vyzýva členské štáty, aby zriadili systém jazykového vzdelávania, ktorý by úzko prepájal všeobecné a odborné jazykové vzdelávanie;

14.  zdôrazňuje význam na mieru prispôsobeného integračného prístupu založeného na rovnosti príležitostí a význam potrebnej pozornosti venovanej potrebám a špecifickým výzvam rôznych cieľových skupín; v tejto súvislosti zdôrazňuje veľký dopyt po programoch gramotnosti;

Výzvy a príležitosti

15.  domnieva sa, že poskytnutie prístupu k ubytovaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, sociálnej ochrane a na trh práce a zabezpečenie rešpektovania ich základných práv a toho, aby boli trhy práce inkluzívne na miestnej úrovni i na úrovni členských štátov, môže zohrávať dôležitú úlohu pri obnovení ich ľudskej dôstojnosti a sebaúcty a zdôrazňuje, že je tiež nákladovo efektívne, pretože by im umožnilo sebestačnosť, získanie hospodárskej nezávislosti a prispenie k spoločnosti, čo je zásadným krokom k ich úspešnému začleneniu do tejto spoločnosti, a predstavuje zodpovedný prístup k verejným financiám, ktorý znižuje náklady členských štátov a miestnych orgánov, keďže sa tým umožňuje integrácia utečencov a zároveň im umožňuje stať sa aktívnymi fiškálnymi prispievateľmi, čo možno považovať za prínosné pre ich osobnostný rast, rozvoj a sebadôveru, spoločenské uznanie, ako aj pre spoločnosť a spoločenstvo ako celok; upozorňuje na to, že zo zdravotných dôvodov, pre vek z iných dôvodov nie všetci utečenci, ktorí prichádzajú do EÚ, sú schopní pracovať; pripomína, že smernica o oprávnení na medzinárodnú ochranu a smernica o podmienkach prijímania poskytujú právo na prístup na trh práce a k odbornému vzdelávaniu pre žiadateľov o azyl i pre osoby pod medzinárodnou ochranou;

16.  žiada členské štáty, aby sa usilovali vykonávať odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra;

17.  poukazuje na to, že včasný a pretrvávajúci zásah je dôležitý v úsilí o čo čo najúčinnejšie sociálne začlenenie a integráciu utečencov do trhu práce a do miestnych spoločenstiev, ktoré slúži na zníženie rizika toho, že neskôr budú pociťovať izoláciu, nedostatočnosť alebo nezačlenenosť; pripomína, že opatrenia včasného zásahu by mohli zahŕňať včasnú účasť prostredníctvom dobrovoľnej práce, interných školení, mentorstva a zapojenia spoločenstva;

18.  uznáva význam práce občianskej spoločnosti a dobrovoľníckych organizácií, ktoré podporujú posilnenie postavenia, integráciu a vlastnú odolnosť všetkých žiadateľov o azyl a utečencov pred a počas ich účasti na trhu práce; zdôrazňuje, že by sa mali prijať nevyhnutné opatrenia s cieľom náležite školiť tých, ktorí sú dobrovoľne zapojení do integračného a vzdelávacieho procesu utečencov; poukazuje na význam zavedenia a budovania sociálnych a spoločenských sietí medzi spoločenstvami utečencov a migrantov a s nimi, s cieľom uľahčenia ich prístupu na trh práce;

19.  zdôrazňuje skutočnosť, že podmienky na trhu práce v hostiteľskej krajine sú jedným z rozhodujúcich faktorov, pokiaľ ide o zabezpečenie udržateľnej a úspešnej integrácie utečencov; je oboznámený so skutočnosťou, že utečenci sa navzájom líšia vekom, zručnosťami a poznatkami; zdôrazňuje, že nezamestnanosť v EÚ, najmä nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť, je v niektorých krajinách a regiónoch stále znepokojivo vysoká, a že Komisia a členské štáty by mali pokračovať v uprednostňovaní politík a investícií zameraných na vytváranie kvalitných pracovných miest a hospodárskeho rastu pre celú spoločnosť, s osobitným zameraním na najzraniteľnejších ľudí a hospodársky rast; pripomína, že opatrenia na vytváranie kvalitných pracovných miest, podporu aktívnych trhov práce a boj proti nezamestnanosti musia byť opodstatnené vzhľadom na miestnu situáciu, inak nebudú účinné;

20.  ďalej poukazuje na veľké rozdiely v sociálnych a hospodárskych podmienkach v rámci EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť ich, keď sú utečenci premiestňovaní, s cieľom maximalizovať ich vyhliadky na integráciu do trhu práce, keďže príliš často sú najskôr premiestňovaní na miesta, kde ich nemožno začleniť do trhu práce;

21.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby prijímanie utečencov sprevádzala spoľahlivá integračná politika, ako napríklad jazykové a orientačné kurzy, ktoré poskytujú ucelený prehľad o základných právach a hodnotách EÚ a o sociálnom začleňovaní; zdôrazňuje, že nadobudnutie jazykových zručností zohráva zásadnú úlohu pri úspešnej integrácii utečencov, najmä na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby od utečencov, ktorým pravdepodobne udelia azyl a ktorí nájdu zamestnanie v hostiteľskej krajine, vyžadovali všeobecné a na zamestnanie zamerané komplexné jazykové kurzy, a aby tieto kurzy poskytovali; zastáva názor, že vyučovanie jazykov by sa malo poskytovať už v hotspotoch a prijímacích centrách;

22.  zdôrazňuje potrebu včasného, spravodlivého, transparentného a bezplatného hodnotenia formálnych a neformálnych zručností utečencov a žiadateľov o azyl, ako aj uznania ich kvalifikácie s cieľom sprostredkovať im prístup k aktívnym politikám trhu práce, a to najmä prostredníctvom odbornej prípravy a usmernení v oblasti zamestnanosti vrátane opatrení zaručujúcich ich prístup k trhu práce a k nediskriminačným pracovným podmienkam, ako aj prispôsobených opatrení, ktoré im umožnia v plnej miere využiť osobný potenciál, a zosúladenia ponuky práce a dopytu v hostiteľských krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam posilnenia úlohy európskeho kvalifikačného rámca a bezodkladného zavedenia účinnejších nástrojov na uznávanie a overovanie kvalifikácií, skúseností a zručností; poukazuje na to, že občania EÚ by ako celok mohli mať z takýchto účinných nástrojov úžitok; zdôrazňuje však, že toto posúdenie by v žiadnom prípade nemalo viesť k procesu diskrimináciu vo vzťahu ku kvalifikácii žiadateľov o azyl a zručnosti a potenciál zamestnateľnosti by nemali byť kritériom rozhodovania o žiadostiach o azyl; zdôrazňuje, že obmedzené zdroje by sa mali dobre vynakladať na včasné riešenie azylových konaní a na rýchlu a účinnú integráciu utečencov;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že verejné výdavky pokrývajúce mimoriadne investície do opatrení a programov sociálneho začleňovania a integrácie na trhu práce budú mať pravdepodobne pozitívny vplyv na HDP v krátkodobom horizonte, zatiaľ čo strednodobé alebo dlhodobé dôsledky na verejné financie budú závisieť od účinnosti týchto opatrení;

24.  v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie zohľadniť vplyv mimoriadneho prílivu utečencov v súvislosti s mimoriadnymi výdavkami pre členské štáty v rámci preventívnej alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu pri posudzovaní prípadných dočasných odchýlok od požiadaviek Paktu stability a rastu(13);

25.  zdôrazňuje skutočnosť, že hlavné fondy EÚ dostupné v oblasti sociálneho začleňovania a integrácie na trhu práce, najmä Európsky sociálny fond (ESF), Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), majú rozličné zamerania, cieľové skupiny a spôsoby riadenia na úrovni členských štátov; zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky slúžia na podporu cielených iniciatív na zlepšenie jazykových a odborných zručností, na podporu prístupu k službám a na trh práce a na podporu informačných kampaní zacielených tak na hostiteľské komunity, ako aj na migrantov; pripomína význam využívania integračného fondu na skutočné integračné opatrenia a pripomína členským štátom význam zásady partnerstva v záujme zabezpečenia účinného a lepšie koordinovaného využívania týchto prostriedkov; poukazuje však na to, že cieľ integrácie utečencov do trhu práce sa musí odrážať v prisudzovaní väčšieho významu Európskemu sociálnemu fondu;

26.  zdôrazňuje, že keďže tieto finančné prostriedky nie sú dostatočné, sú prioritne potrebné zvýšené verejné investície a dodatočné zdroje na poskytovanie priamej finančnej podpory miestnym orgánom, sociálnym partnerom, sociálnym a hospodárskym aktérom občianskej spoločnosti a dobrovoľníckym organizáciám na opatrenia zamerané na sprostredkovanie rýchlej integrácie utečencov a žiadateľov o azyl do spoločnosti a na trh práce, a to v neposlednom rade s cieľom predísť spoločenskému napätiu, osobitne v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou;

27.  oceňuje úsilie Komisie o zjednodušenie a posilnenie súčinnosti medzi dostupnými finančnými nástrojmi; zdôrazňuje však, že treba ďalej rozvíjať prístupnosť, doplnkovosť a transparentnosť týchto prostriedkov s cieľom posilniť kapacity členských štátov na prijímanie a integráciu utečencov a žiadateľov o azyl;

28.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Fond pre azyl, migráciu a integráciu vyčerpal všetky svoje zdroje; naliehavo preto vyzýva, aby sa pri revízii VFR fond zachoval;

29.  zdôrazňuje skutočnosť, že zásady rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, rovnakých príležitostí a rodovej rovnosti by mali byť vždy zaručené pri vypracúvaní a uskutočňovaní politík a opatrení sociálneho začleňovania a integrácie;

30.  ďalej zdôrazňuje, že integrácia a opatrenia na začleňovanie zamerané na utečencov a žiadateľov o azyl by nemali čerpať finančné zdroje určené na programy zamerané na iné znevýhodnené skupiny, ale nevyhnutne si vyžadujú ďalšie sociálne investície odrážajúce potrebu ďalších opatrení; navyše zdôrazňuje, že by sa dostupné finančné prostriedky EÚ mali vynakladať efektívnejšie a účelnejšie; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní takýchto integračných politík zohľadnila údaje o trhu práce a sociálnej situácii s cieľom zabezpečiť, aby proces integrácie nezhoršil sociálnu a hospodársku situáciu v hostiteľských regiónoch;

31.  preto vyzýva Komisiu, aby pri revízii viacročného finančného rámca (VFR) posúdila zavedenie podielu najmenej 25 % z rozpočtu na politiku súdržnosti do ESF s cieľom zabezpečiť primerané zdroje na integráciu utečencov na trhu práce v dlhodobom horizonte; vyzýva Radu, aby v rámci nadchádzajúcej revízie VFR upravila stropy celkových prídelov a na jednotlivé okruhy s cieľom zohľadniť vnútorné a vonkajšie výzvy, ktoré vznikli v súvislosti s utečeneckou krízou a zosúladila ich s potrebami členských štátov s najväčšími výzvami v oblasti integrácie(14);

32.  poukazuje na to, že na zabezpečenie účelného prideľovania v pôsobnosti ESF by členské štáty mali prispôsobiť súvisiace vnútroštátne pravidlá, ak je to potrebné, s cieľom zabezpečiť, aby sa so žiadateľmi o azyl zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi EÚ a tretích štátov, ktorí majú prístup na trh práce;

Zabezpečiť fungovanie integrácie

33.  zdôrazňuje potrebu presne vymedzenej korelácie medzi všetkými legislatívnymi aktmi v rámci európskej migračnej agendy(15) s cieľom zabezpečiť dobré riadenie v oblasti utečencov a migrantov;

34.  konštatuje, že účasť všetkých aktérov zapojených do spoločnosti má kľúčový význam, a preto navrhuje, aby sa pri rešpektovaní právomocí členských štátov v oblasti integračných opatrení posilnila výmena najlepších postupov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že integračné opatrenia pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom by mali presadzovať začlenenie, a nie izoláciu; poznamenáva, že miestne a regionálne orgány vrátane miest zohrávajú v integračnom procese veľmi dôležitú úlohu;

35.  je pevne presvedčený, že integrácia utečencov na trhu práce bude zložitá bez aktívnej, rozsiahlej podpory mikropodnikov a malých a stredných podnikov v EÚ; zastáva názor, že príslušné orgány v členských štátoch by mali MSP poskytovať komplexnú a cielenú podporu a poradenstvo v súvislosti s integráciou utečencov na trhu práce;

36.  podporuje úsilie Komisie pri aktualizácii európskej migračnej agendy, najmä prostredníctvom revízie nariadenia Dublin III, s cieľom zlepšiť solidaritu, spoločnú zodpovednosť a harmonizáciu noriem ochrany medzi členskými štátmi; zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý by mala mobilita utečencov pri riešení potreby pracovných síl a ich nedostatku, ako aj pri začleňovaní utečencov do trhu práce, vrátane povzbudenia členských štátov k tomu, aby umožnili zlučovanie rodín; zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na vytvorenie skutočne jednotného spoločného európskeho azylového systému a komplexnej a udržateľnej politiky legálnej migrácie do EÚ, na uspokojenie dopytu na trhu práce z hľadiska zručností, v ktorom kľúčovú úlohu hrajú sociálne začleňovanie a aktívne politiky integrácie;

37.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia prijala 40 rozhodnutí o porušení proti mnohým členským štátom za nesplnenie povinnosti vykonávať kľúčové politiky spoločného európskeho azylového systému vrátane výzvy 19 členským štátom, ktoré neoznámili opatrenia na transpozíciu smernice o prijímacích podmienkach, v ktorej sa stanovujú základné normy týkajúce sa napríklad prístupu k zamestnaniu a odbornému vzdelávaniu, školskej dochádzky a vzdelávania maloletých, jedla, ubytovania, zdravotnej starostlivosti, lekárskej a psychologickej starostlivosti a uvádzajú ustanovenia pre znevýhodnené osoby; je presvedčený, že Komisia by mala urobiť viac, aby sa zabezpečilo, že existujúce pravidlá sa plne a účinne vykonajú; naliehavo vyzýva členské štáty, aby napravili túto situáciu v súlade s normami v oblasti ľudských práv a európskymi zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a lojálnej spolupráce zakotvenými v zmluvách;

38.  berie na vedomie vyhlásenie predsedu Junckera(16) v prejave o stave Únie 2015, ktorý potvrdil svoju podporu poskytnúť žiadateľom o azyl prístup na pracovný trh počas toho, ako sa ich žiadosti spracúvajú; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom odhodlania Komisie vykonávať prijaté rozhodnutia; je znepokojený rozhodnutím niektorých členských štátov zavrieť svoje vnútorné hranice alebo zaviesť dočasnú kontrolu hraníc, čo ohrozuje slobodný pohyb v schengenskom priestore;

39.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dohoda zo septembra 2015 o rozdeľovaní utečencov medzi členské štáty sa uspokojivo nerealizuje; zdôrazňuje, že kvóty na prijímanie utečencov nie sú splnené vo väčšine členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali dohody čo najskôr a urýchlili proces prijímania a presídľovania utečencov;

40.  zdôrazňuje, že zdĺhavé spracúvanie žiadostí o medzinárodnú ochranu a neregistrovanie žiadateľov o azyl pri ich príchode nielenže bráni včasnému a legálnemu vstupu utečencov a žiadateľov o azyl na trh práce, ale tiež vytvára podmienky na rozvoj nelegálnej práce a všetkých foriem vykorisťovania; zdôrazňuje, že treba podporovať tie členské štáty, ktoré sú v poprednej línii pri riadení registrácií žiadateľov o azyl;

41.  zdôrazňuje, že prístup k spravodlivosti a ochrane by sa mal zabezpečiť všetkým obetiam vykorisťovania a diskriminácie; zdôrazňuje kľúčovú činnosť sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti, miestnych orgánov, hospodárskych a sociálnych aktérov a dobrovoľníckych organizácií pri oslovovaní týchto pracovníkov a poskytovaní informácií, najmä o ich právach a povinnostiach a o ochrane, na ktorú majú nárok, a podpory, ktorú potrebujú zohľadňujúc tiež možnú dočasnú povahu pobytu utečencov;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť vzniku get s cieľom zabezpečiť účinnú integráciu utečencov do spoločnosti;

43.  víta vytvorenie nástroja v oblasti zručností určeného štátnym príslušníkom tretích krajín v rámci Nového programu Komisie v oblasti zručností pre Európu, ktorého cieľom je posilniť včasné vymedzenie a zdokumentovanie zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín a predložiť sprievodcu obsahujúceho najlepšie postupy v oblasti podpory integrácie do trhu práce v členských štátoch a zdokonaľovanie výučby jazykov on-line pre novoprišlých utečencov a žiadateľov o azyl prostredníctvom on-line jazykových kurzov Erasmus+;

44.  víta Akčný plán Komisie pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín , ktorý sa zaoberá opatreniami, ktoré predchádzajú odchodu a príchodu, vzdelávaním, zamestnávaním a odbornou prípravou, prístupom k základným službám, aktívnou účasťou a sociálnym začleňovaním;

Odporúčania a najlepšie postupy

45.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili urýchlené a úplné začlenenie utečencov do trhu práce a ich sociálne začlenenie v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, situáciou na vnútroštátnom trhu práce a právnymi predpismi EÚ a krajiny, a poskytli im informácie o verejných službách a poskytli im prístup k nim, osobitne prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrane, integračným kurzom, modulom jazykovej výučby a iným opatreniam v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

46.  vyzýva Komisiu, aby posúdila cielenú revíziu smernice o prijímacích podmienkach s cieľom zabezpečiť, aby žiadatelia o medzinárodnú ochranu získali prístup na trh práce čo najskôr po podaní žiadosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšiu aproximáciu noriem sociálnej ochrany a rýchleho vydávania pracovných povolení vo všetkých členských štátoch;

47.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom zabezpečiť, aby utečenci a žiadatelia o azyl mali účinný prístup na trh práce, najmä tým, že bude overovať, či členské štáty neukladajú príliš obmedzujúce podmienky pre prístup k zamestnaniu, čo by viedlo k neprimerane ťažkému prístupu k zamestnaniu; vyzýva tiež členské štáty, aby odstránili byrokraciu s cieľom uľahčiť vstup zamestnateľným osobám na trh práce; poukazuje na to, že takéto opatrenia by boli prospešné pre integráciu utečencov a všeobecnejšie pre občanov EÚ;

48.  vyzýva členské štáty, aby skrátili čas potrebný na spracovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu s primeraným zohľadnením práv dotknutých osôb a bez zníženia kvality rozhodovania, posúdili úrovne vzdelania a kvalifikácie v prvých prijímacích zariadeniach, a tak cielenejšie rozšírili opatrenia včasnej intervencie, ako napríklad jazykovú prípravu, posudzovanie zručností a kurzy občianskej integrácie vrátane kurzov zameraných na základné európske práva, hodnoty a kultúru, najmä tým žiadateľom o azyl, ktorí majú dobré vyhliadky, že im bude priznaná medzinárodná ochrana, a vyzýva na to, aby k týmto opatreniam mali všetci rovnaký prístup; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty konkrétnymi a účinnými opatreniami, ktoré pomôžu zefektívniť spracúvanie žiadostí;

49.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili včasný, jednoduchý a rovnaký prístup utečencov a žiadateľov o azyl k odbornej príprave vrátane stáží a učňovského vzdelávania s cieľom zabezpečiť rýchle, účinné a úplné začlenenie do našich spoločností a trhu práce vrátane získania potrebných zručností na vybudovanie novej budúcnosti po návrate; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by sa mali vykonávať vo forme spoločných iniciatív súkromného sektora, odborov a občianskej spoločnosti; ďalej vyzýva členské štáty, aby uznávali a potvrdzovali existujúce zručnosti utečencov a formálne a neformálne schopnosti, talenty a odborné znalosti na individuálnom základe; pripomína, že prvá prekážka, ktorú utečenci musia prekonať, je jazyk; odporúča preto účinné opatrenia, ktoré im umožnia nielen naučiť sa a chápať jazyk hostiteľskej krajiny, ale aj podporiť vzájomné oboznámenie sa rôznych kultúr s cieľom zabrániť šíreniu xenofóbnych a rasistických nálad;

50.  žiada GR EMPL, aby sa zriadila pracovná skupina Komisie s cieľom čo najskôr vytvoriť celoeurópske normy pre tzv. mäkké zručnosti (soft skills) aj metódy na ich katalogizáciu;

51.  víta riešenia pre poskytovanie viacjazyčných informácií o príležitostiach zahŕňajúcich formálne a neformálne vzdelávanie, odbornú prípravu, stáže alebo dobrovoľnícku činnosť pre migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl; žiada preto o rozšírenie týchto ponúk;

52.  zdôrazňuje, že inovačné nástroje založené na nových médiách, akými sú sociálne médiá a aplikácie, by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní prístupu k službám a výmeny informácií, registrácie utečencov, hodnotenia zručností, hľadania zamestnania a jazykových kurzov, ako aj pri poskytovaní priamej pomoci ľuďom v núdzi; ďalej vyzýva členské štáty, aby zriadili špecializované platformy a viacjazyčné internetové portály zamerané na poskytovanie stručných a ľahko dostupných informácií o možnostiach uznávania, existujúcich programoch integrácie a zoznamy zodpovedných inštitúcií, pripomínajúc, že všetky členské štáty EÚ a EHP majú určené vnútroštátne informačné stredisko pre uznávanie akademického vzdelania, ktoré umožňuje porovnávanie akademických; v tomto kontexte vyzýva členské štáty na podporu tejto služby;

53.  upozorňuje na rozsah možností odbornej prípravy a modelov dostupných v členských štátoch, a najmä na model spoločného odborného vzdelávania a prípravy, ktorý je niektorým členským štátom a utečencom a žiadateľom o azyl neznámy alebo prakticky neznámy, ale ktorý môže významne prispieť k integrácii utečencov na trh práce a do spoločnosti tým, že pomáha pri prechode zo vzdelávania a odbornej prípravy do zamestnania, v dôsledku čoho môžu pracovníci absolvovať odbornú prípravu na kvalifikované povolania, v ktorých je nedostatok nových účastníkov;

54.  vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia o tom, ako možno rozpoznávať nadobudnuté kvalifikácie a zručnosti utečencov; v tejto súvislosti poukazuje na to, že v mnohých prípadoch odborná príprava a proces získavania kvalifikácií v krajinách pôvodu utečencov nespĺňajú európske normy; navrhuje, aby Komisia vypracovala odporúčania, ktoré by členským štátom umožnili jednoduchšie, rýchlejšie a účinnejšie zisťovať zručnosti, kompetencie, schopnosti a odborné znalosti utečencov; v tejto súvislosti poukazuje na rozdiely medzi trhmi práce členských štátov a ich odlišné potreby a dúfa, že s prihliadnutím na to sa potreby ľudskej práce v niektorých oblastiach môžu naplniť rýchlejšie, jednoduchšie a efektívnejšie a že sa zároveň utečenci budú integrovať do pracovného trhu rýchlejšie;

55.  vyzýva Komisiu, aby zvážila revíziu smernice o modrej karte;

56.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zintenzívnili svoje úsilie v boji proti všetkým formám diskriminácie, xenofóbii a rasizmu, a to aj prostredníctvom zvyšovania povedomia o antidiskriminačných právnych predpisoch, podpory miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za rovnosť pri ich práci a zintenzívnením ich vzájomnej komunikácie s médiami a občanmi v EÚ s cieľom bojovať proti akýmkoľvek dezinformáciám alebo xenofóbii, čo je v rozpore s európskymi hodnotami, pričom všetko toto úsilie významne prispeje k spoločenskému uznaniu a začleneniu utečencov; nabáda členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni využívali financovanie z programu Práva, rovnosť a občianstvo na poskytovanie odbornej prípravy v oblasti rozmanitosti a vzdelávali a informovali utečencov a migrantov, ktorí vstupujú na trh práce, o ich zákonných právach ako pracovníkov, aby sa zabránilo ich vykorisťovaniu zamestnávateľmi; zdôrazňuje, že viacnásobná diskriminácia by sa mala brať do úvahy v rámci všetkých migračných a integračných politík;

57.  víta spoločné vyhlásenie o utečeneckej kríze zo 16. marca 2016, ktoré vydali sociálni partneri na tripartitnom sociálnom samite, v ktorom zdôrazňujú svoje odhodlanie a ochotu spolupracovať s vládami a inými zainteresovanými subjektmi pri príprave a tvorbe politík na podporu začlenenia; zastáva názor, že sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti sú nenahraditeľnými sprostredkovateľmi, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri začleňovaní utečencov na trhu práce a v spoločnosti ako celku; nabáda Komisiu, aby posilnila dialóg so sociálnymi partnermi na základe vyváženého zastúpenia záujmov s cieľom identifikovať príležitosti pre utečencov v oblasti trhu práce a zamestnanosti;

58.  vyzýva členské štáty, aby sa poučili z výmeny skúseností a postupov na miestnej úrovni a uľahčovali ju s cieľom podporovať inkluzívne trhy práce pre všetkých obyvateľov vrátane osôb pod medzinárodnou ochranou a zapojiť mestá a miestne orgány do navrhovania a vykonávania politík v oblasti hospodárskeho a sociálneho začleňovania; zastáva názor, že je potrebné účinnejšie partnerstvo medzi rôznymi úrovňami vlády, a že iniciatívy úrovni EÚ a štátov musia dopĺňať a posilňovať opatrenia miest a zameriavať sa na skutočné potreby našich občanov; domnieva sa, že osvedčené postupy členských štátov by sa pri efektívnej koordinácii a zapájaní miest mali uznať a zviditeľniť;

59.  domnieva sa, že je potrebné poskytovať primerané školenia v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa zamestnanosti a nediskriminácie utečencom, ako aj orgánom, aby sa zabezpečilo, že utečenci nebudú vykorisťovaní nelegálnou prácou a inými formami závažného pracovného vykorisťovania či trpieť diskrimináciou na pracovisku;

60.  vyzýva Komisiu, aby finančne podporovala nadnárodné programy zabezpečujúce prenosnosť a prispôsobiteľnosť osvedčených postupov, ako napríklad projekty partnerského mentorstva a poradenstva na všetkých úrovniach riadenia a s viacerými zúčastnenými stranami navrhnuté a realizované rôznymi zúčastnenými stranami na úrovni EÚ, a tiež zabezpečila vykonávanie týchto projektov v teréne;

61.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii a novú smernicu o obetiach trestných činov, a rovnako aby zabezpečili včasné vyšetrenie a trestné stíhanie všetkých podnecovaní k násiliu vrátane násilia založeného na rodovej príslušnosti, násilia voči migrantom a žiadateľom o azyl bez ohľadu na ich pobytový status;

62.  zdôrazňuje narastajúce prejavy nenávisti, postoje proti migrantom, prejavy xenofóbneho násilia tak zo strany inštitúcií, ako aj jednotlivcov;

63.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili diplomatické vzťahy a prijali všetky potrebné hospodárske a sociálne opatrenia, ktoré umožnia stabilizáciu krajín pôvodu utečencov, aby tak mohli zostať vo svojich krajinách pôvodu alebo sa do nich vrátiť;

64.  žiada, aby sa čo najskôr uvoľnili finančné prostriedky v rámci ESF, AMIF, EFRR a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), aby členské štáty, ktoré znášajú najväčšie bremeno utečeneckej krízy, dostali účinnejšiu podporu;

Kultúra, vzdelávanie a šport

65.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby maloletým bez sprievodu bola poskytnutá osobitná ochrana pred vykorisťovaním na pracovisku, násilím a obchodovaním s ľuďmi; zdôrazňuje potrebu mentorov, a najmä osobitných opatrení pre dievčatá, ktoré sú často zraniteľnejšie a vystavené rôznym formám vykorisťovania, obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania a s väčšou pravdepodobnosťou nemajú možnosť vzdelávania sa;

66.  vyzýva Komisiu, aby zdôrazňovala význam kultúry, vzdelávania a odbornej prípravy v týchto operačných opatreniach vykonávaných v rámci európskej migračnej agendy; vyzýva Komisiu, aby prijala osobitnú politiku týkajúcu sa medzikultúrneho dialógu;

67.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby uprednostňovali integráciu prostredníctvom včasných cielených opatrení v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a športu, ako aj výzvy, ktorým čelia hostiteľské spoločnosti pri zaručovaní práva detí na vzdelanie bez ohľadu na ich postavenie utečenca, ako je uvedené v článku č. 22 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, pričom by mal uprednostniť najlepší záujem dieťaťa;

68.  trvá na potrebe vyčerpávajúcej analýzy prostredníctvom štúdií, výskumu a štatistiky, na základe ktorej bude možné najlepšie navrhnúť politické iniciatívy a akcie s cieľom zistiť, aká by mala byť stratégia vzdelávania pre utečencov, a to najmä pokiaľ ide o vzdelávanie dospelých, so zreteľom na ich súčasnú kvalifikáciu;

69.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu verejného bezplatného vzdelávania, kultúrneho, medzikultúrneho a medzináboženského dialógu, neformálneho/informálneho vzdelávania, celoživotného vzdelávania, politiky v oblasti mládeže a športu pri posilňovaní integrácie a sociálneho začleňovania utečencov a žiadateľov o azyl v Európe, pri pochopení solidarity hosťovských krajín v boji proti rasizmu, xenofóbii a extrémizmu a pre ich prínos k budovaniu súdržnejšej a inkluzívnejšej spoločnosti založenej na kultúrnej rozmanitosti, presadzovaní európskych hodnôt a ochrane základných práv; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť kultúrnu a jazykovú mediáciu počas toho, ako si utečenci a žiadatelia o azyl vytvárajú znalosti o jazyku, kultúrnych normách a spoločenských hodnotách hosťovskej krajiny;

70.  zdôrazňuje dôležitú úlohu športu ako nástroja na posilnenie sociálneho a medzikultúrneho dialógu prostredníctvom vytvorenia pozitívnych väzieb medzi miestnym obyvateľstvom a utečencami a žiadateľmi o azyl, a vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby zaviedli programy zamerané na sociálnu integráciu utečencov prostredníctvom spoločných kultúrnych a športových aktivít; preto podporuje jestvujúce iniciatívy športových organizácií a výmenu osvedčených postupov medzi rôznymi subjektmi zapojenými do športových aktivít zameraných na sociálnu integráciu utečencov;

71.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pre nové smerovanie programu Kreatívna Európa v súčasnosti miznú kultúrne siete;

72.  zdôrazňuje potrebu účinných postupov umožňujúcich plynulý prechod medzi vzdelávacími zariadeniami v utečeneckých táboroch a vzdelávacími systémami členských štátov, v ktorých sa nachádzajú;

73.  trvá na tom, že je potrebné, aby členské štáty, umožnili zapisovanie študentov z radov utečencov do škôl na všetkých úrovniach vzdelávania a vyzýva na zvýšené úsilie o distribúciu žiakov a ich efektívne umiestnenie do vnútroštátnych školských systémov;

74.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vytvorili tzv. vzdelávacie koridory tým, že budú podporovať dohody s európskymi univerzitami a Úniou vysokých škôl v Stredomorí (UNIMED) s cieľom prijať študentov z konfliktných oblastí a podnecovať vzájomnú podporu a dobrovoľníctvo; víta iniciatívy, ktoré v tomto smere prijalo niekoľko európskych univerzít a ich partnerstiev;

75.  víta európske a národné programy, ako aj súkromné iniciatívy neziskových inštitúcií poskytujúcich pomoc migrujúcim pracovníkom v oblasti vedy a iných odborných oblastiach, a zasadzuje sa za ich rozvoj a podporu;

76.  vyzýva členské štáty, aby na zabezpečenie okamžitého začiatku integrácie zaručili riešenia pre prakticky orientované, zrozumiteľné prípravné vzdelávacie informácie vo viacerých jazykoch;

77.  vyzýva členské štáty, aby poskytli cielenú podporu utečencom a žiadateľom o azyl spomedzi detí a mladým ľuďom, keď sa integrujú do školského systému, napríklad prostredníctvom intenzívnych jazykových a všeobecných úvodných programov vrátane pedagogickej podpory, ktoré umožnia zapojiť ich čo najskôr do bežných tried; zdôrazňuje nutnosť reagovať na jednotlivé potreby a zraniteľnosť špecifických skupín, najmä maloletých bez sprievodu a dospelých ľudí bez základného vzdelania;

78.  pripomína EÚ a členským štátom ich povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu mladistvých vrátane detských utečencov v núdzových situáciách v súlade s medzinárodnými predpismi, a najmä zaručiť ich prístup k školám a školským zariadeniam; víta cieľ vyčleniť z celkového rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc na rok 2016 na vzdelávanie 4 % finančných prostriedkov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej na medzinárodnej úrovni zasadzovali za rast objemu finančných prostriedkov na vzdelávanie v núdzových situáciách v rámci existujúcich programov pomoci v súvislosti so Svetovým humanitárnym samitom, ktorý sa má konať v máji 2016 v Istanbule;

79.  odporúča, aby sa detským utečencom zabezpečili dodatočné jazykové kurzy v jazyku domovskej krajiny;

80.  zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť podporné vzdelávacie opatrenia, najmä s cieľom zabezpečiť vhodné zariadenia v problémových oblastiach a centrách EÚ, ktoré podporia úsilie humanitárnych organizácií a MVO, ktoré už začali organizovať vzdelávacie a iné činnosti v táboroch, a poskytovať stimuly a podporu na rozvoj formálnych vzdelávacích štruktúr v utečeneckých táboroch vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách;

81.  víta novú výzvu na predkladanie návrhov na kultúrne, vzdelávacie a športové projekty a projekty mobility mládeže zamerané na medzikultúrny dialóg, kultúrne a sociálne začlenenie a integráciu v rámci programov Kreatívna Európa a Erasmus +; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu odstrániť existujúce prekážky pre žiadosti v prípade projektov zameraných na integráciu utečencov a uľahčiť prístup k programom pre všetkých žiadateľov;

82.  žiada členské štáty, aby podporovali iniciatívy na zabezpečenie väčšej spolupráce, súladu politík spolupráce a dialógu medzi verejnými orgánmi, mimovládnymi organizáciami a komunitami utečencov s cieľom posilniť vzájomné poznanie a porozumenie, a preskúmali ďalšie potenciálne iniciatívy na zabezpečenie rovnakého prístupu k vysokokvalitnému vzdelávaniu a tým aj integrácii migrantov a utečencov do pozitívneho vzdelávacieho prostredia;

83.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu učiteľov pri integrácii detí utečencov a migrantov a mladých ľudí do vzdelávacieho systému, a zdôrazňuje potrebu špecializovaných pedagogických pracovníkov a ďalšieho vzdelávania pre učiteľov, aby sa mohli kvalifikovať; v tomto kontexte žiada EÚ a členské štáty, aby zvážili vytvorenie kanálov spolupráce pre učiteľov, aby sa mohli podeliť o svoje skúsenosti, vymieňať si osvedčené postupy a získať podporu;

84.  vyzýva členské štáty, aby pomohli učiteľom a profesorom z radov migrantov získať pracovné miesta pedagógov, aby sa zlepšila ich situácia a aby sa ich jazykové a pedagogické zručnosti a skúsenosti využili v systémoch vzdelávania;

85.  podporuje myšlienku vytvorenia asistenčných pracovísk pre učiteľov, v ktorých by sa im poskytovala včasná pomoc pri riešení rôznych typov rozmanitosti v triede, podpora medzikultúrneho dialógu a usmernenie v prípade konfliktov alebo konfrontácie so študentmi, ktorým hrozí radikalizácia; navyše vyzýva členské štáty, aby rozšírili príležitosti politického vzdelávania a poskytovali ďalšie primerané možnosti odbornej prípravy a vzdelávacie materiály ako prostriedok na objasnenie toho, prečo ľudia utekajú, a na boj proti extrémizmu;

86.  zdôrazňuje dôležitosť škôl pri poskytovaní poradenstva a jazykovej a kultúrnej mediácie vrátane hodnôt hostiteľskej krajiny prostredníctvom programov občianskej výchovy a aktívneho občianstva, a pri hraní kľúčovej úlohy v urýchľovaní a zabezpečovaní sociálneho a kultúrneho začleňovania a integrácie nielen študentov, ale aj ich rodín;

87.  víta rozhodnutie Rady vyčleniť osobitné opatrenia v rámci pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018 o úlohe kultúry, umenia a medzikultúrneho dialógu pre integráciu migrantov a zhodnotiť existujúce osvedčené postupy v členských štátoch;

88.  zdôrazňuje, že by sa malo lepšie propagovať využívanie umenia ako nástroja integrácie a mala by sa uľahčiť a posilniť účasť utečencov na umeleckých činnostiach;

89.  víta novú pracovnú skupinu expertov na tému Dialóg medzi kultúrami a integrácia migrantov a utečencov prostredníctvom umenia a dialógu(17) vytvorenú Komisiou, od ktorej sa očakáva, že uverejní príručku osvedčených postupov do konca roku 2017;

90.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a ďalej rozvíjať vzdelávacie aplikácie, videonahrávky a cvičenia, ako aj vzdelávacie platformy pre utečencov s cieľom zjednodušiť a doplniť ich vzdelanie a odbornú prípravu;

o
o   o

91.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0176.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0105.
(4) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 91.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0008.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0073.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0418.
(9) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/note/join/2014/518768/IPOL-EMPL_NT%282014%29518768_EN.pdf
(10) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9.
(11) http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/social-issues-migration-health/making-integration-work-humanitarian-migrants_9789264251236-en
(12) Pozri prijaté texty, 8.3.2016, P8_TA(2016)0073.
(13) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6067_sk.htm
(14) http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/20131118IPR25534/EP-schv%C3%A1lil-nov%C3%BA-politiku-s%C3%BAdr%C5%BEnosti-325-mili%C3%A1rd-EUR-do-eur%C3%B3pskych-regi%C3%B3nov
(15) COM(2015)0240.
(16) http://ec.europa.eu/avservices/video/player.cfm?ref=I107934
(17) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14444-2015-INIT/sk/pdf

Právne oznámenie