Zoznam 
Prijaté texty
Streda, 9. marca 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Nevznesenie námietky: výcvik, skúšanie a pravidelné preverovanie pilotov v oblasti výkonnostnej navigácie
 Zníženie obsahu síry v niektorých kvapalných palivách ***I
 Obchodná diverzia určených základných liekov do Európskej únie ***I
 Dohoda medzi EÚ a Andorou o automatickej výmene informácií o finančných účtoch *
 Vymenovanie nového výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)
 Procesné záruky pre deti podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní ***I
 Usmernenia pre rozpočet na rok 2017 – Oddiel III
 Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva
 Dohoda o tabaku (dohoda so spoločnosťou PMI)

Nevznesenie námietky: výcvik, skúšanie a pravidelné preverovanie pilotov v oblasti výkonnostnej navigácie
PDF 253kWORD 66k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči návrhu nariadenia Komisie, ktorým sa mení nariadenie Komisie (EÚ) č. 1178/2011, pokiaľ ide o výcvik, skúšanie a pravidelné preverovanie pilotov v oblasti výkonnostnej navigácie (D042244/03 – 2016/2545(RPS))
P8_TA(2016)0074B8-0287/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh nariadenia Komisie (D042244/03),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 216/2008 z 20. februára 2008 o spoločných pravidlách v oblasti civilného letectva a zriadení Európskej agentúry pre bezpečnosť letectva, ktorým sa zrušuje smernica Rady 91/670/EHS, nariadenie (ES) č. 1592/2002 a smernica 2004/36/ES(1), a najmä na jeho článok 7 ods. 6,

–  so zreteľom na stanovisko predložené 18. decembra 2015 výborom, ktorý je uvedený v článku 65 vyššie uvedeného nariadenia,

–  so zreteľom na list Komisie z 12. februára 2016, ktorým ho žiada, aby oznámil, že nevznesie námietku voči návrhu nariadenia,

–  so zreteľom na list Výboru pre dopravu a cestovný ruch predsedovi Konferencie predsedov výborov z 23. februára 2016,

–  so zreteľom na článok 5a ods. 3 rozhodnutia Rady 1999/468/ES z 28. júna 1999, ktorým sa ustanovujú postupy pre výkon vykonávacích právomocí prenesených na Komisiu(2),

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre dopravu a cestovný ruch,

–  so zreteľom na článok 106 ods. 4 písm. d) a článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v tretej a štvrtej zarážke článku 105 ods. 6 rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 8. marca 2016,

A.  keďže cieľom návrhu nariadenia Komisie je okrem iného predĺžiť o jeden rok súčasné prechodné obdobie pre držiteľov preukazu spôsobilosti súkromného pilota, a to od 8. apríla 2016 do apríla 2017;

B.  keďže lehota na vznesenie námietok voči návrhu nariadenia Komisie pre Európsky parlament uplynie 23. apríla 2016;

C.  keďže nadobudnutím účinnosti nariadenia Komisie 8. apríla 2016 by sa predišlo právnemu vákuu, ktoré by sa dotklo niekoľko tisíc občanov EÚ, ktorí sú držiteľmi preukazu spôsobilosti súkromného pilota (PPL) vydaného Federálnym leteckým úradom Spojených štátov (FAA);

D.  keďže v prípade, že sa dátum nezmení, budú títo piloti povinní potvrdiť si platnosť svojich FAA preukazov spôsobilosti alebo ich zameniť za preukazy EÚ, čo si vyžiada značné zdroje a čas, tak na strane vnútroštátnych orgánov, ako aj pilotov;

E.  keďže Komisia a Európska agentúra pre bezpečnosť letectva sú ochotné rokovať o zjednodušenom postupe, aby sa uľahčilo vzájomné uznávanie a zjednodušila zámena týchto preukazov spôsobilosti pilotov medzi EÚ a USA a keďže tento nový postup budú môcť piloti využiť pravdepodobne v druhom polroku 2016;

1.  oznamuje, že nevznesie námietku voči návrhu nariadenia Komisie;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Komisii a pre informáciu Rade.

(1) Ú. v. EÚ L 79, 19.3.2008, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 184, 17.7.1999, s. 23.


Zníženie obsahu síry v niektorých kvapalných palivách ***I
PDF 332kWORD 63k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (Kodifikácia) (COM(2014)0466 – C8-0107/2014 – 2014/0216(COD))
P8_TA(2016)0075A8-0037/2016

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0466),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 192 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0107/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. októbra 2014(1),

–  po porade s Výborom regiónov,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(2),

–  so zreteľom na článok 103 a článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0037/2016),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. marca 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o znížení obsahu síry v niektorých kvapalných palivách (Kodifikácia)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/802.)

(1) Ú. v. EÚ C 12, 15.1.2015, s. 117.
(2) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Obchodná diverzia určených základných liekov do Európskej únie ***I
PDF 331kWORD 62k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o zabránení obchodnej diverzie určených základných liekov do Európskej únie (kodifikované znenie) (COM(2014)0319 – C8-0015/2014 – 2014/0165(COD))
P8_TA(2016)0076A8-0038/2016

(Riadny legislatívny postup – kodifikácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0319),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 207 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0015/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 20. decembra 1994 o zrýchlenej pracovnej metóde pre úradnú kodifikáciu právnych textov(1),

–  so zreteľom na článok 103 a článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0038/2016),

A.  keďže podľa stanoviska konzultačnej pracovnej skupiny právnych služieb Európskeho parlamentu, Rady a Komisie je predmetom uvedeného návrhu iba jasná a jednoduchá kodifikácia platných textov bez zmeny ich podstaty;

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. marca 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o zabránení obchodnej diverzii určených základných liekov do Európskej únie (kodifikované znenie)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/793.)

(1) Ú. v. ES C 102, 4.4.1996, s. 2.


Dohoda medzi EÚ a Andorou o automatickej výmene informácií o finančných účtoch *
PDF 249kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov v mene Európskej únie (COM(2015)0631 – C8-0028/2016 – 2015/0285(NLE))
P8_TA(2016)0077A8-0047/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2015)0631),

–  so zreteľom na návrh pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Andorrským kniežatstvom upravujúcej opatrenia rovnocenné s tými, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES o zdaňovaní príjmu z úspor v podobe výplaty úrokov (15510/2015),

–  so zreteľom na článok 115 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) a článok 218 ods. 8 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0028/2016),

–  so zreteľom na článok 59, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0047/2016),

1.  schvaľuje uzavretie pozmeňujúceho protokolu k dohode;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Andorrského kniežatstva.


Vymenovanie nového výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA)
PDF 249kWORD 62k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o návrhu na vymenovanie výkonného riaditeľa Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) (C8-0023/2016 – 2016/0902(NLE))
P8_TA(2016)0078A8-0045/2016

(Schválenie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rady orgánov dohľadu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov (EIOPA) z 3. februára 2016 na vymenovanie výkonného riaditeľa EIOPA na päťročné obdobie (C8-0023/2016),

–  so zreteľom na článok 51 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1094/2010 z 24. novembra 2010, ktorým sa zriaďuje Európsky orgán dohľadu (Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov) a ktorým sa mení a dopĺňa rozhodnutie č. 716/2009/ES a zrušuje rozhodnutie Komisie 2009/79/ES(1),

–  so zreteľom na rokovací poriadok,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0045/2016),

A.  keďže funkčné obdobie súčasného výkonného riaditeľa EIOPA sa skončí 31. marca 2016;

B.  keďže 28. januára 2016 rada orgánov dohľadu EIOPA navrhla na základe otvoreného výberového konania, aby bol v súlade s článkom 51 ods. 2 a 3 nariadenia (EÚ) č. 1094/2010 za výkonného riaditeľa vymenovaný Fausto Parente na päťročné funkčné obdobie;

C.  keďže Výbor pre hospodárske a menové veci usporiadal 23. februára 2016 vypočutie Fausta Parenteho, počas ktorého Fausto Parente predniesol úvodné vyhlásenie a následne odpovedal na otázky členov výboru;

1.  schvaľuje návrh vymenovať Fausta Parenteho za výkonného riaditeľa EIOPA;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade, Komisii, EIOPA a vládam členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 331, 15.12.2010, s. 48.


Procesné záruky pre deti podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní ***I
PDF 330kWORD 77k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o procesných zárukách pre deti podozrivé alebo obvinené v trestnom konaní (COM(2013)0822 – C7-0428/2013 – 2013/0408(COD))
P8_TA(2016)0079A8-0020/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0822),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 82 ods. 2 písm. b) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0428/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality Holandskou druhou komorou, ktorá tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. marca 2014(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 16. decembra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0020/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 9. marca 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o procesných zárukách pre deti, ktoré sú podozrivými alebo obvinenými osobami v trestnom konaní

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/800.)

(1) Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 63.


Usmernenia pre rozpočet na rok 2017 – Oddiel III
PDF 387kWORD 134k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o všeobecných usmerneniach pre prípravu rozpočtu na rok 2017, oddiel III – Komisia (2016/2004(BUD))
P8_TA(2016)0080A8-0036/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 106a Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva pre atómovú energiu,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(3),

–  so zreteľom na svoje legislatívne uznesenie z 25. novembra 2015 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu(4),

–  so zreteľom na všeobecný rozpočet Európskej únie na rozpočtový rok 2016(5) a na dve spoločné vyhlásenia, na ktorých sa dohodli Európsky parlament, Rada a Komisia(6) ,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o platobnom pláne na roky 2015 – 2016(7), ktorý bol schválený 19. mája 2015,

–  so zreteľom na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2015(8),

–  so zreteľom na ročný prieskum rastu na rok 2016, ktorý uskutočnila Komisia(9),

–  so zreteľom na hlavu II kapitolu 8 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0036/2016),

A.  keďže rozpočet na rok 2017 by mal stanoviť cestu smerom k hospodárskemu rastu a vytváraniu pracovných miest v kontexte krehkého hospodárskeho oživenia ohrozovaného situáciou na rozvíjajúcich sa globálnych trhoch a pretrvávajúceho geopolitického napätia;

B.  keďže rozpočet na rok 2017 bude ovplyvnený vývojom migračnej a utečeneckej krízy;

C.  keďže rozpočet na rok 2017 sa bude prekrývať s revíziou viacročného finančného rámca (VFR) v polovici trvania;

D.  keďže v dôsledku rovnováhy medzi vnútorným dopytom a vonkajším obchodom je EÚ do určitej miery hospodársky závislá od globálneho vývoja;

Všeobecné poznámky

1.  poznamenáva, že rozpočet Únie sa ukázal byť dôležitým zdrojom pri riešení nedávnych kríz a napĺňaní potrieb, s ktorými sa nevyhnutne nepočítalo počas rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020, ako je Európsky fond pre strategické investície (EFSI), migračná a utečenecká kríza alebo geopolitické napätia v európskom susedstve, v dôsledku ktorých vzniklo niekoľko vážnych problémov a núdzových situácií, zatiaľ čo v EÚ je tempo hospodárskeho oživenia a investícií pod reálnymi možnosťami a pretrváva nedostatok investícií;

2.  zdôrazňuje, že obmedzená schopnosť rozpočtu Únie prispieť k riešeniu týchto kríz v tejto fáze vyplýva najmä z použitia všetkých dostupných prostriedkov dohodnutých v rokovaniach o VFR, a najmä z použitia osobitných nástrojov, ako je nástroj flexibility; pripomína rozhodujúcu úlohu Parlamentu vo formovaní týchto nástrojov počas rokovaní o VFR; zdôrazňuje však, že ak sa budú krízy aj naďalej prehlbovať, ani úplná aktivácia platných ustanovení o flexibilite nebude postačovať na riešenie tohto problému; v tejto súvislosti naliehavo vyzýva Radu, aby prehodnotila svoju pozíciu k otázke zahrnutia osobitných nástrojov VFR do rozpočtu, aby sa tak zmiernili obmedzenia, ktoré zaťažujú rozpočet Únie; opakuje v tejto súvislosti svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa platobné rozpočtové prostriedky na osobitné nástroje (nástroj flexibility, Fond solidarity EÚ, Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii a rezerva na núdzovú pomoc) mali počítať nad rámec stropov VFR, ako je to v prípade záväzkov; očakáva, že táto otázka sa vyrieši v súvislosti s preskúmaním VFR v polovici trvania;

Zostavovanie rozpočtu zohľadňujúce hospodárske prognózy a v súlade s európskym semestrom pre koordináciu hospodárskych politík

3.  poukazuje na Európsku hospodársku prognózu Komisie z jesene 2015, podľa ktorej došlo k miernemu oživeniu, ktoré je však stále pod úrovňou rastového potenciálu EÚ; zdôrazňuje však, že toto oživenie musí vychádzať z posilnenia základov rastu s cieľom stimulovať vytváranie pracovných miest a návrat k úplnej zamestnanosti, konštatuje, že dlhodobá a veľmi dlhodobá nezamestnanosť, najmä v najchudobnejších regiónoch Únie a medzi mladými ľuďmi, má stále znepokojujúcu úroveň a že EÚ má ťažkosti s priemyselnou reštrukturalizáciou; konštatuje, že pretrvávajú rozdiely z hľadiska hospodárskeho rozvoja medzi jednotlivými európskymi regiónmi a členskými štátmi, a poukazuje na rozdiel medzi najchudobnejšími a najbohatšími Európanmi; poukazuje tiež na vznik nových výziev, ako sú riziko spomalenia rastu rozvíjajúcich sa hospodárstiev a globálneho obchodu s osobitným tlakom vyplývajúcim z nestability na čínskych trhoch, potreba riešiť migračnú a utečeneckú krízu a pretrvávajúce geopolitické napätia;

4.  poukazuje okrem toho na ročný prieskum rastu na rok 2016, ktorý uskutočnila Komisia; je pevne presvedčený, že posilnenie investícií, a to aj lepšie koordinovaným zvyšovaním verejných a súkromných investícií so zameraním na ciele stratégie Európa 2020, je vhodnou politickou odpoveďou v záujme vyrovnanejšej hospodárskej politiky; domnieva sa, že tieto dva prvky by sa mali zvážiť pri príprave návrhu rozpočtu na rok 2017, pretože by to malo pomôcť určiť priority v rámci ekonomického kontextu; požaduje teda väčšiu súčinnosť medzi úniovým rozmerom európskeho semestra pre koordináciu hospodárskych politík a rozpočtom Únie, čo je tiež základným kameňom stabilnej eurozóny;

5.  víta v tejto súvislosti úsilie Komisie o rozšírenie využívania európskych štrukturálnych a investičných fondov na podporu kľúčových priorít zdôraznených v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny; berie na vedomie návrh Komisie na vytvorenie programu na podporu štrukturálnej reformy a naliehavo vyzýva Komisiu, aby zaručila, že financovanie sa bude využívať na posilnenie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v súlade s článkom 174 ZFEÚ;

6.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že rozpočet Únie je v posledných rokoch vedľajšou obeťou dvojakého správania členských štátov, čo ich viedlo k tomu, že považujú svoje príspevky do rozpočtu Únie za záťaž a pristupujú k nim ako k premennej; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ môže ako investičný rozpočet priniesť mimoriadne vysokú pridanú hodnotu EÚ tým, že posilní rast, konkurencieschopnosť a vytváranie pracovných miest v členských štátoch; upozorňuje na to, že je potrebné, aby sa k príspevkom členských štátov do rozpočtu Únie nepristupovalo ako k premennej v závislosti od makroekonomických podmienok; opätovne pripomína aj pridanú hodnotu rozpočtu Únie z hľadiska synergií a úspor z rozsahu; zdôrazňuje osobitnú situáciu izolovaných a okrajových regiónov;

7.  berie na vedomie a ľutuje skutočnosť, že vyhýbanie sa daňovým povinnostiam právnických osôb spôsobilo obrovské straty v daňových príjmoch členských štátov, a tým aj zníženie ich príspevkov do rozpočtu EÚ; okrem toho sa domnieva, že takáto nespravodlivá daňová súťaž v niektorých prípadoch znamená presun HDP z jedného členského štátu do druhého a presun HND do daňových rajov mimo EÚ, čím sa znižujú celkové príspevky členských štátov do rozpočtu EÚ;

Prekonávanie kríz

8.  zdôrazňuje skutočnosť, že Únia musela v posledných rokoch čeliť niekoľkým krízam, v prípade ktorých by sa malo nájsť celostné riešenie; upozorňuje, že kríza v súvislosti s utečencami v Únii a v susedných krajinách vyplývajúca zo sýrskeho konfliktu zatiaľ nebola vyriešená; pripomína, že táto kríza sa v roku 2015 vyhrotila a pokračuje v roku 2016 náhlym a obrovským nárastom počtu utečencov a migrantov, ktorí sú na úteku do Únie s cieľom požiadať o azyl; zdôrazňuje, že to má ďalší dosah na vnútornú krízu; zdôrazňuje, že rozpočet Únie poskytol okamžitú reakciu na krízu a jeho objem treba výrazne zvýšiť s cieľom účinne financovať vykonávanie politík EÚ na riešenie tejto krízy, pričom by mal slúžiť ako súčasť európskeho riešenia na prekonanie tejto núdzovej situácie v budúcnosti;

9.  zdôrazňuje, že na rozpočet na rok 2017 budú mať vplyv vnútorné a vonkajšie bezpečnostné výzvy, ktoré môžu nadobudnúť aj formu hrozieb terorizmu alebo extrémizmu, a vykonávanie spoločného programu medzi Úniou a členskými štátmi zameraného na zaistenie toho, aby bola EÚ priestorom slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam rozpočtových nástrojov EÚ, ako je Fond pre vnútornú bezpečnosť (ISF), pri riešení najdôležitejších výziev, okrem iného prostredníctvom posilnenia preventívnych opatrení, ako aj cezhraničnej operačnej spolupráce;

10.  víta prijatie EFSI, ktorý bude predstavovať jeden z hlavných nástrojov na zvyšovanie investícií na úrovni EÚ a bude prispievať k stimulovaniu vytvárania pracovných miest; s uspokojením konštatuje, že značný počet projektov a operácií EIF už bol schválený a že bolo možné zistiť synergie medzi EFSI a programom Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby aktívne uľahčovala synergie medzi rôznymi fondmi EÚ a zaviedla systém sledovania s cieľom určiť prípady kombinovania finančných prostriedkov EÚ; trvá na tom, že je potrebné primerane využívať hodnotiacu tabuľku; povzbudzuje členské štáty a súkromné subjekty, aby v plnej miere využívali finančné prostriedky, ktoré sú dostupné prostredníctvom EFSI; pripomína, že rozpočet Únie poskytuje základ investičného plánu sprístupnením sumy 8 miliárd EUR potrebnej vo viazaných a v platobných rozpočtových prostriedkoch na financovanie záručného fondu EFSI, z ktorej už bola v rozpočtoch na roky 2015 a 2016 mobilizovaná celková suma 3,38 miliardy EUR; pripomína, že celková rezerva pre záväzky sa plne využila na tento účel v roku 2016, a konštatuje, že podľa legislatívneho finančného výkazu EFSI Komisia očakáva podobný scenár pre návrh rozpočtu na rok 2017; potvrdzuje svoj záväzok posilniť program Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy prostredníctvom ročného rozpočtového postupu s cieľom čo najviac kompenzovať škrty dohodnuté počas rokovaní o EFSI;

11.  zdôrazňuje význam programov Horizont 2020, COSME, programov na financovanie MSP, Erasmus+ a programov a politík, ktoré podporujú rozvoj prostredia pre podniky priaznivého pre inovácie a ktoré prispievajú k úspechu stratégie Európa 2020; s uspokojením berie na vedomie vysokú mieru čerpania programov Horizont 2020, vyjadruje však obavy v súvislosti so znepokojivo nízkou priemernou mierou úspešnosti projektového financovania, v dôsledku čoho zostáva mnoho vynikajúcich projektov bez financovania; vyzýva členské štáty, aby preskúmali možnosti prevziať tie projekty v rámci programu Horizont 2020, ktoré získali pozitívne hodnotenie, ale nemožno ich spolufinancovať pre nedostupnosť rozpočtových prostriedkov; pripomína dôležitú úlohu malých a stredných podnikov, ktoré tvoria základ európskeho hospodárstva; zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal ďalej uľahčovať prístup MSP k trhom a financovaniu prostredníctvom existujúcich programov, ako je COSME; opakuje, že budúcnosť Únie je spojená s jej schopnosťou zavádzať inovácie v kľúčových strategických odvetviach s cieľom dosiahnuť európsku konkurencieschopnosť v rámci svetového hospodárstva;

12.  domnieva sa, že najmä iniciatíva na podporu zamestnanosti mladých ľudí je základným príspevkom k prioritnému cieľu Únie, ktorým je tvorba pracovných miest a rast; opätovne zdôrazňuje svoje odhodlanie pokračovať vo financovaní tohto programu s cieľom rozšíriť ho, a ponúknuť tak väčšiemu počtu mladých ľudí vrátane mladých migrantov prichádzajúcich do EÚ perspektívu skutočného vstupu na pracovný trh prostredníctvom ponuky kvalitných pracovných miest, ďalšieho vzdelávania alebo učňovskej prípravy; vyjadruje poľutovanie nad tým, že počas rokovaní o rozpočte EÚ na rok 2016 neboli pridelené žiadne nové záväzky na ďalšie financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, hoci nezamestnanosť mladých ľudí v EÚ stále dosahuje najvyššie úrovne; pripomína, že tento cieľ treba zvážiť spolu s potrebou presadzovať mobilitu mladých ľudí, ako to presadzuje program Erasmus+; zdôrazňuje význam spoločného vyhlásenia troch inštitúcií (Parlament, Rada a Komisia) o rozpočte na rok 2016, v ktorom sa uvádza, že „zníženie nezamestnanosti mládeže zostáva vysokou a spoločnou politickou prioritou“, a na tento účel tri inštitúcie „opätovne potvrdzujú svoje odhodlanie čo najlepšie využiť dostupné rozpočtové zdroje na jej riešenie, a najmä na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí“; poznamenáva, že napriek počiatočnému meškaniu vo vykonávaní tejto iniciatívy a napriek tomu, že v mnohých členských štátoch sa aj naďalej váha v súvislosti s určením orgánov pre operačné programy iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, súčasné údaje týkajúce sa plnenia poukazujú na úplnú schopnosť čerpania; vyzýva Komisiu, aby predložila svoje hodnotenie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí najneskôr do konca apríla 2016 a v každom prípade včas na to, aby sa predĺženie tohto programu mohlo zahrnúť do rozpočtu EÚ na rok 2017; zdôrazňuje, že trvalé riešenie pre financovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí prostredníctvom nových viazaných rozpočtových prostriedkov do roku 2020 bude súčasťou revízie VFR v polovici trvania; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam prostriedkov z Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) na podporu mladých ľudí vo veku do 25 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), a to v rovnakom počte ako pracovníkov, ktorí dostávajú podporu v regiónoch s vysokou nezamestnanosťou mládeže;

13.  zdôrazňuje, že podľa nedávnej správy aliancie Save the Children (Zachráňte deti) je v súčasnosti 27 miliónov detí v EÚ ohrozených chudobou; pripomína uznesenie Európskeho parlamentu z 24. novembra 2015(10), v ktorej obhajuje zriadenie záruky pre deti s cieľom pomôcť vymaniť ich z chudoby, zabezpečiť prostredie vhodné na ich osobný rozvoj a predchádzať ich vykorisťovaniu a sociálnemu vylúčeniu; víta úsilie tých členských štátov, ktoré nedávno prijali stratégie na zníženie chudoby detí s cieľom znížiť celkovú úroveň chudoby, teda aj detí a mladých ľudí; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že členské štáty dodržiavajú Dohovor OSN o právach dieťaťa a zásady Charty základných práv Európskej únie; považuje vzdelanie, starostlivosť o deti, zdravotnícke služby, bývanie a bezpečnosť za základné potreby, na ktoré má právo každé európske dieťa vrátane tých, ktoré prichádzajú do Európy spolu s utečencami a migrantmi;

14.  pripomína význam európskych agentúr pri zabezpečovaní vykonávania európskych právnych predpisov, a tým aj pri plnení cieľov politiky EÚ týkajúcich sa na jednej strane konkurencieschopnosti, rastu a zamestnanosti a na druhej strane riadenia súčasnej migračnej a utečeneckej krízy; trvá preto na tom, aby boli poskytnuté primerané finančné a ľudské zdroje na administratívne aj operačné výdavky, ktoré agentúram umožnia plnenie svojich pridelených úloh a dosahovanie čo najlepších výsledkov; v súvislosti s migračnou a utečeneckou krízou pripomína zvýšenie počtu zamestnancov a rozpočtových prostriedkov v prípade agentúr pôsobiacich v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí v rozpočtoch na roky 2015 a 2016; zdôrazňuje však, že ďalšie zvýšenia budú potrebné v rozpočte na rok 2017 s cieľom umožniť týmto agentúram zvládnuť ich zvýšené pracovné zaťaženie a dodatočné úlohy; okrem toho vyzýva Komisiu, aby poskytla aktualizované a konsolidované informácie a strednodobú a dlhodobú stratégiu, pokiaľ ide o tieto agentúry;

15.  je znepokojený pretrvávaním sociálno-ekonomických rozdielov a ťažkostí pri dosahovaní cieľa EÚ týkajúceho sa sociálno-ekonomickej konvergencie; zdôrazňuje, že rozpočet Únie by mal podporovať politiky zbližovania, integrácie a súdržnosti založené na ochrane a podpore podnikania, vytváranie dôstojných, kvalitných a stabilných pracovných miest, udržateľné využívanie prírodných zdrojov a ochranu životného prostredia prostredníctvom dosahovania svojich cieľov v rámci stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu; vyjadruje osobitné obavy v súvislosti s využitím menšieho objemu platobných rozpočtových prostriedkov pre Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), než sa očakávalo;

16.  uznáva význam programov konzumácie mlieka a ovocia v školách a navrhuje analyzovať, do akej miery by bolo možné zvýšiť ich financovanie; pripomína mnohé krízy v posledných rokoch vrátane krízy v poľnohospodárstve, najmä v dôsledku vplyvu ruského embarga; naliehavo vyzýva na ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť odolnosť poľnohospodárstva EÚ voči zmene klímy a zároveň celkovo znížiť emisie skleníkových plynov z poľnohospodárstva a zabezpečiť hospodársku životaschopnosť tohto odvetvia;

17.  berie na vedomie, že napriek mobilizácii značného objemu rozpočtových prostriedkov počas rokov 2015 a 2016 na riešenie migračnej a utečeneckej krízy sa ešte stále nenašlo riešenie, a to ani interne v rámci Únie, ani externe v krajinách pôvodu utečencov; zdôrazňuje však, že rozpočtové prostriedky sú nedostatočné a že sú potrebné značné dodatočné finančné prostriedky na riešenie tejto krízy, keďže zvýšenie počtu utečencov a migrantov nemožno považovať za dočasný jav; zdôrazňuje, že treba hľadať dlhodobejšie riešenia, a to nielen v rámci ročného rozpočtového postupu, ale aj v rámci nadchádzajúcej revízie VFR v polovici trvania; naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila strednodobý a dlhodobý politický a finančný plán na riešenie migračnej krízy a jej vplyvu na rozpočet na rok 2017; konštatuje, že všetky opatrenia financované z prostriedkov EÚ by sa mali považovať za investície na riešenie výziev spojených s utečencami a migráciou; zdôrazňuje potrebu riešiť základné príčiny fenoménu migrácie zlepšením životných podmienok, najmä prostredníctvom lepšieho vzdelávania a zdravotníckych služieb, ako aj posilnením podpory investícií do infraštruktúry v krajinách pôvodu migrantov alebo v krajinách, kde najprv hľadali útočisko; zdôrazňuje, že financovanie zamerané na zvládnutie migračnej a utečeneckej krízy by nemalo ohrozovať ani brzdiť vykonávanie iných dôležitých politík EÚ; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že solidarita je základnou zásadou rozpočtu EÚ; je znepokojený tým, že počas utečeneckej krízy sa solidarita neprejavuje rovnako vo všetkých členských štátoch; opätovne žiada Komisiu, aby predložila návrh, ako môže rozpočet EÚ podnietiť členské štáty k vyváženejšiemu prístupu k solidarite;

18.  vyjadruje svoje hlboké znepokojenie nad nedostatočnou mierou ochrany maloletých osôb bez sprievodu po celý čas ich cesty na bezpečné miesto a vyzýva na dôkladné prešetrenie prípadu 10 000 nezvestných detí, o ktorom informoval EUROPOL;

19.  zdôrazňuje, že je dôležité zvýšiť financovanie programov pre presídľovanie, postupov premiestňovania a procesov návratu, a to najmä v rámci Fondu pre azyl, migráciu a integráciu, s cieľom dosiahnuť efektívnu európsku azylovú a migračnú politiku a zároveň predchádzať neregulárnej migrácii a obmedzovať ju; zdôrazňuje potrebu vytvoriť v rámci rozpočtu EÚ možnosti na rozvoj oblastí presídlenia a bezpečných zón na africkom kontinente a na Blízkom východe, a to v spolupráci s Africkou úniou, Ligou arabských štátov a UNHCR;

20.  berie na vedomie vytvorenie Regionálneho trustového fondu Európskej únie v reakcii na sýrsku krízu a Núdzového trustového fondu pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike; nalieha na členské štáty, aby dodržali svoje sľuby a prispievali do týchto fondov v rovnakej miere ako EÚ, t. j. sumou 2,3 miliardy EUR; vyjadruje hlboké znepokojenie nad nízkou úrovňou finančných príspevkov členských štátov; zdôrazňuje, že budú potrebné ďalšie finančné prostriedky na zabezpečenie humanitárnej pomoci pozdĺž tranzitných trás a na zvládnutie výziev, ktoré predstavujú zvyšujúce sa počty utečencov; poukazuje na to, že nedostatočné financovanie humanitárnej pomoci vrátane pomoci na opatrenia v oblasti zdravotníctva a vzdelávania v táboroch bolo pre ešte väčší počet utečencov stimulom, aby sa vydali na riskantnú cestu do EÚ; pripomína, že uvedené fondy boli vytvorené v reakcii na nedostatočnú flexibilitu a financovanie v rozpočte EÚ; trvá na tom, že opatrenia prijaté na riešenie migračného a utečeneckého problému by nemali byť na úkor rozvojových politík EÚ v iných oblastiach a že je potrebné dodržiavať pravidlá zodpovednosti pre všetky činnosti EÚ v tejto oblasti;

21.  zdôrazňuje, že členské štáty opätovne potvrdili svoj záväzok na neformálnom stretnutí hláv štátov a predsedov vlád krajín EÚ 23. septembra 2015, na ktorom sa diskutovalo o otázkach migrácie, na zasadnutí Európskej rady 15. októbra 2015 a na samite vo Vallette 11. a 12. novembra 2015; pripisuje mimoriadnu dôležitosť verejným vyhláseniam Rady týkajúcim sa reakcie na nevídanú migračnú a utečeneckú krízu; očakáva, že Rada splní očakávania, ktoré vyplývajú z jej vlastných vyhlásení a rozhodnutí, najmä pokiaľ ide o príspevky členských štátov, ktoré majú zodpovedať podpore trustovému fondu Madad a trustovému fondu pre Afriku z rozpočtu EÚ, ako aj o úplné vykonávanie návrhu Komisie o nástroji pre utečencov v Turecku; berie na vedomie, že niektoré členské štáty okrem toho prispievajú prostredníctvom iných programov humanitárnej pomoci, ako je napríklad Svetový potravinový program a UNHCR;

22.  víta princíp a ciele nástroja pre utečencov v Turecku, ktorého prostriedky majú predstavovať 3 miliardy EUR, a naliehavo vyzýva všetky členské štáty, aby splnili svoje politické prísľuby a poskytli primeranú finančnú podporu v rámci balíka pre tento nástroj; je pevne odhodlaný uplatňovať všetky politické a inštitucionálne prostriedky nátlaku s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty plnili svoje záväzky týkajúce sa príspevkov do Regionálneho trustového fondu pre Sýriu, Núdzového trustového fondu pre Afriku a nástroja pre utečencov v Turecku; očakáva, že Komisia vysvetlí, ako by sa mal poskytnúť príspevok Únie v rámci príslušných stropov jej rozpočtu na roky 2016 a 2017; kritizuje skutočnosť, že Rada a Komisia vylúčili Parlament z rokovaní o vytvorení nástroja a mobilizácii príspevku Únie, ako dokazuje oznámenie Komisie o jej zámere financovať príspevok Únie presunutím prostriedkov z nedávno prijatého rozpočtu Únie na rok 2016 a vyhradením rezerv v rozpočte na rok 2017; okrem toho zdôrazňuje potrebu zvýšiť vplyv vonkajších výdavkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrhy s cieľom určiť, ako by bolo možné posilniť synergie medzi nástrojmi vonkajšieho financovania EÚ a ako by bolo možné dosiahnuť, aby bol ich strategický prístup súdržnejší; domnieva sa, že tieto trustové fondy a nástroj pre utečencov nie sú ani vnútri, ani mimo rozpočtu EÚ, v dôsledku čoho im chýba potrebná zodpovednosť a demokratický proces, ktoré predpisuje metóda Spoločenstva, a má preto v úmysle podrobne monitorovať zriadenie fondov a nástroja a ich vykonávanie; zdôrazňuje, že tieto kroky sú zjavným porušením práv Parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu;

23.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že geopolitická situácia vo východnom susedstve je nestála, a vyzýva EÚ, aby väčšmi podporovala krajiny, ktoré v súčasnosti vykonávajú dohody o pridružení, s cieľom pokročiť s reformami a zabezpečiť prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a týmito krajinami;

Platby

24.  pripomína, že v rozpočtoch na roky 2015 a 2016 Komisia vo viacerých prípadoch nepožiadala o dodatočné platobné rozpočtové prostriedky v niekoľkých prípadoch svojej reakcie na krízy (prednostné čerpanie 2 miliárd EUR pre Grécko, prvé iniciatívy v oblasti migrácie), pričom namiesto toho pristúpila k presunu už dostupných zdrojov; zdôrazňuje, že sa tým zvýšil tlak na platobné rozpočtové prostriedky na rok 2016 a do budúcnosti, pričom sa potenciálne opäť vytvára situácia, v ktorej rozpočtové prostriedky nemusia postačovať na naplnenie skutočných potrieb finančných programov naprieč okruhmi a budú mať priamy vplyv na vedúcich projektov a občanov; vyjadruje znepokojenie nad tým, že táto situácia spolu s oneskorením začiatku vykonávania programov v rámci zdieľaného hospodárenia by mohla opäť vytvoriť podmienky, ktoré na konci minulého VFR viedli k nebývalej úrovni nesplatených záväzkov a k neudržateľnému množstvu neuhradených žiadostí o platbu; pripomína svoju dlhodobú pozíciu, že nepredvídané platobné potreby by sa mali financovať z nových rozpočtových prostriedkov;

25.  požaduje úplné vykonávanie spoločných vyhlásení o platbách dohodnutých medzi Parlamentom, Radou a Komisiou v rokoch 2015 a 2016; pripomína záväzok usporiadať počas tohto roka najmenej tri medziinštitucionálne schôdze o platbách, aby sa preskúmalo plnenie platieb a revidované prognózy; berie na vedomie oznámenie Komisie, že na konci roka 2015 dosahovali nevyriešené platby sumu 8,2 miliardy EUR, čo je takmer polovica jej pôvodných očakávaní; má v úmysle predložiť túto otázku na prvej medziinštitucionálnej schôdzi o platbách v marci 2016 s cieľom určiť príčiny tejto rozdielnosti a možný dlhodobý vplyv na prognózy platieb; očakáva, že Rada vo svojom čítaní rozpočtu Únie na rok 2017 zohľadní a bude plne dodržiavať sumy potvrdené na schôdzi v apríli 2016; nalieha na Komisiu, aby Parlamentu a Rade poskytla, v súlade s dohodou v spoločnom vyhlásení prijatom v rámci rozpočtového postupu na rok 2016, dlhodobejšie prognózy očakávaného vývoja platieb až do konca VFR na roky 2014 – 2020 s cieľom vyhnúť sa neuhradeným žiadostiam o platbu v druhej polovici VFR;

26.  zdôrazňuje, že podľa očakávaní sa európske štrukturálne a investičné fondy budú v plnej miere vykonávať v roku 2017, a varuje pred nedostatočnou úrovňou platobných rozpočtových prostriedkov v rozpočte na pokrytie tejto zvýšenej úrovne čerpania; nabáda Komisiu, aby v svojom návrhu rozpočtu zvýšila platby na nevyhnutné úrovne; vyjadruje znepokojenie nad neskorým prijatím operačných programov a nad rizikom nahromadenia nového množstva neuhradených platieb v druhej polovici VFR; nabáda Komisiu, aby aktívne spolupracovala s členskými štátmi, a nalieha na ne, aby vynaložili všetko úsilie s cieľom zabezpečiť rýchle vymenovanie programových orgánov, ktorých neexistencia je hlavnou príčinou súčasných oneskorení; víta ochotu Komisie úzko spolupracovať s členskými štátmi na požiadanie, najmä pokiaľ ide o prípadnú úpravu operačných programov s cieľom umožniť lepšiu synergiu medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a domácimi problémami súvisiacimi s utečeneckou krízou;

Ďalšie problémy osobitného významu

27.  pripomína význam uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti, ktoré by malo byť súčasťou politík Únie ako horizontálna zásada; vyzýva Komisiu, aby pri príprave rozpočtu na rok 2017 zaviedla v náležitých prípadoch do praxe zásadu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti;

28.  víta skutočnosť, že 12. decembra 2015 v Paríži sa 196 strán, ktoré podpísali Rámcový dohovor Organizácie Spojených národov o zmene klímy, dohodlo na všeobecnej, záväznej, dynamickej a diferencovanej dohode, pomocou ktorej sa má čeliť výzvam v oblasti zmeny klímy; vyjadruje však poľutovanie nad skutočnosťou, že nie je jasné, ako darcovské krajiny splnia cieľ ročne poskytnúť 100 miliárd USD na podporu rozvojových krajín, a najmä ako odsúhlasia spoločnú metodiku započítania finančných prostriedkov na oblasť zmeny klímy; poznamenáva, že táto otázka sa má vyriešiť pred konferenciou COP 22 v Marrákeši, a očakáva, že Komisia predloží konsolidovaný regulačný rámec EÚ, ktorý plne spĺňa všetky záväzky prijaté v Paríži, a bude s takýmto financovaním počítať vo svojom návrhu rozpočtu na rok 2017; pripomína, že EÚ súhlasila s tým, že najmenej 20 % jej rozpočtu na roky 2014 – 2020, t. j. až 180 miliárd EUR, by sa malo použiť na opatrenia súvisiace s klímou a že je potrebné „jemné doladenie“ rozpočtu EÚ s ohľadom na problematiku klímy; žiada Komisiu, aby naďalej podporovala výdavky EÚ na udržateľnú efektívnu infraštruktúru a udržateľné spôsoby dopravy; nabáda Komisiu, aby urýchlene vykonávala závery Rady zo 17. novembra 2015 s ohľadom na klimatický fond a fond politiky súdržnosti;

29.  víta úsilie Komisie o vypracovanie stratégie rozpočtu EÚ zameraného na výsledky; vyzýva Komisiu, aby preukázala pokrok v oblasti zjednodušenia financovania EÚ, najmä so zreteľom na zníženie bremena vykonávania a riadenia projektov financovaných EÚ; zdôrazňuje, že osobitná pozornosť by sa mala venovať výkonnosti finančných nástrojov, ktoré môžu mať v rámci programov financovania Únie dosah na významné cieľové skupiny, ako sú MSP, inovačné podniky a mikropodniky; domnieva sa tiež, že okrem inštitúcií Únie majú značnú zodpovednosť aj členské štáty vzhľadom na skutočnosť, že 80 % rozpočtu patrí do zdieľaného hospodárenia; vyzýva preto členské štáty, aby urobili všetko pre zaručenie riadneho finančného hospodárenia a obmedzenie chýb a aby predchádzali akýmkoľvek oneskoreniam vo vykonávaní programov v rámci svojej zodpovednosti; zdôrazňuje potrebu väčšmi sa zamerať na vypracovanie vhodných kvantitatívnych a kvalitatívnych ukazovateľov výstupu s cieľom merať výkonnosť a získať konkrétnu predstavu o účinkoch výdavkov EÚ v reálnej ekonomike; vyzýva členské štáty, aby presadzovali a zaviedli konkrétne opatrenia na aktívny boj proti korupcii v oblasti verejného obstarávania a ponúk;

30.  potvrdzuje svoju podporu medzinárodnému výskumnému a inžinierskemu programu ITER a je odhodlaný zabezpečiť jeho primerané financovanie; je však znepokojený možnými ďalšími zdržaniami a dodatočnými nákladmi v súvislosti s týmto programom, ako aj súvisiacim možným dosahom na rozpočet Únie; vyjadruje preto poľutovanie nad skutočnosťou, že nebolo možné posúdiť úroveň rozpočtových prostriedkov pre ITER na rok 2016 so zreteľom na aktualizovaný plán a harmonogram platieb; očakáva, že tento revidovaný plán bude zahrnutý do prípravy návrhu rozpočtu na rok 2017; požaduje vytvorenie riadneho mechanizmu zodpovednosti, ktorý poskytne jasný prehľad o sumách finančných prostriedkov poskytovaných na tento medzinárodný projekt a vyhodnotí efektívnosť ich využitia;

31.  pripomína, že konečná dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 ustanovená v článku 2 nariadenia o VFR zahŕňa povinné preskúmanie VFR na roky 2014 – 2020, ku ktorej má byť predložený legislatívny návrh na revíziu VFR do konca roka 2016; zdôrazňuje, že účelom tohto preskúmania/revízie je posúdiť kvalitatívne a kvantitatívne fungovanie VFR a riešiť systémové nedostatky rozpočtu Únie, ako aj zabezpečiť, aby sa Únii poskytli dostatočné zdroje na účinné riešenie vnútorných a vonkajších kríz a financovanie vyvíjajúcich sa politických priorít pre druhú polovicu súčasného VFR; zdôrazňuje, že Rada by mala naplniť očakávania, ktoré vyplývajú z vyhlásení a rozhodnutí Európskej rady; zdôrazňuje v tejto súvislosti, že Rada by mala prevziať zodpovednosť za zabezpečenie poskytnutia rozpočtových prostriedkov potrebných s cieľom reagovať na nové úlohy a nepredvídané okolnosti, okrem iného prostredníctvom revízie stropov VFR smerom nahor; plánuje prijať jednotný prístup v rámci rokovaní o rozpočte na rok 2017 a revízie VFR; vyjadruje silné pochybnosti o tom, či je zvládanie daných kríz možné financovať v rámci obmedzení súčasného VFR; okrem toho zdôrazňuje, že revízia VFR v roku 2016 je príležitosťou prispôsobiť jeho prostriedky a rozšíriť jeho flexibilitu;

32.  opakuje svoju pozíciu v prospech potrebnej hĺbkovej reformy systému vlastných zdrojov Únie a prisudzuje najvyšší politický význam práci skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje, ktorá bola zriadená v rámci dohody o VFR na roky 2014 – 2020; očakáva, že Komisia a Rada zohľadnia konečný výsledok, ktorý sa očakáva do konca roku 2016, vrátane akejkoľvek novej možnosti vlastných zdrojov; pripomína, že hlavným zámerom reformy vlastných zdrojov je dosiahnuť autonómnejšiu, stabilnejšiu, jednoduchšiu, spravodlivejšiu, udržateľnejšiu a predvídateľnejšiu stranu príjmov rozpočtu Únie a zároveň zmierniť záťaž v podobe nadmerných výdavkov z vnútroštátnych rozpočtov a zlepšiť transparentnosť a viditeľnosť pre občanov, bez toho, aby sa zvýšilo celkové daňové zaťaženie občanov; je presvedčený, že na to, aby bol rozpočet EÚ úplne nezávislý, je potrebné zaviesť skutočné vlastné zdroje;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a Európskemu dvoru audítorov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0407.
(5) Ú. v. EÚ L 48, 24.2.2016.
(6) Pozri prílohu k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0407).
(7) Pozri prílohu II k legislatívnemu uzneseniu Európskeho parlamentu z 8. júla 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0263).
(8) http://ec.europa.eu/economy_finance/publications/eeip/pdf/ip011_en.pdf.
(9) http://ec.europa.eu/europe2020/pdf/2016/ags2016_annual_growth_survey.pdf.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0401.


Medziinštitucionálna dohoda o lepšej tvorbe práva
PDF 367kWORD 102k
Rozhodnutie
Príloha
Príloha
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o uzatvorení medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva (2016/2005(ACI))
P8_TA(2016)0081A8-0039/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov zo 16. decembra 2015,

–   so zreteľom na návrh medziinštitucionálnej dohody medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva,

–  so zreteľom na článok 17 ods. 1 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na článok 295 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na návrh medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii predložený Komisiou (COM(2015)0216 a jej prílohy),

–  so zreteľom na rámcovú dohodu z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(1) (ďalej len "rámcová dohoda z roku 2010"),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Komisiou európskych spoločenstiev zo 16. decembra 2003 o lepšej tvorbe práva(2) (ďalej len "medziinštitucionálna dohoda z roku 2003"),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o vhodnosti právnych predpisov EÚ a subsidiarite a proporcionalite – 19. správa o lepšej tvorbe právnych predpisov za rok 2011(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. septembra 2015 o pracovnom programe Komisie na rok 2016(4),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Európskej rady z 18. a 19. februára 2016,

–  so zreteľom na článok 140 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre ústavné veci (A8-0039/2016),

A.  keďže Európsky parlament opakovane požadoval opätovné prerokovanie medziinštitucionálnej dohody z roku 2003, aby sa v nej zohľadnilo nové legislatívne prostredie, ktoré sa vytvorilo v dôsledku Lisabonskej zmluvy, aby sa zjednotili najlepšie postupy a aby sa táto dohoda aktualizovala v súlade s programom lepšej tvorby právnych predpisov;

B.  keďže Výbor regiónov, Európsky hospodársky a sociálny výbor a viaceré národné parlamenty vyjadrili svoje stanovisko k oznámeniu Komisie z 19. mája 2015 s názvom Lepšia právna regulácia v záujme lepších výsledkov – program EÚ (COM(2015)0215), k uvedenému návrhu medziinštitucionálnej dohody o lepšej právnej regulácii predloženému Komisiou alebo ku konsenzu, ktorý dosiahli inštitúcie v súvislosti s novou medziinštitucionálnou dohodou o lepšej tvorbe práva;

C.  keďže Európsky parlament v uvedenom uznesení zo 16. septembra 2015 uvítal začatie rokovaní o novej medziinštitucionálnej dohode o lepšej tvorbe práva a stanovil viacero priorít, najmä pokiaľ ide o kvalitu legislatívnych návrhov Komisie, ročné a viacročné programovanie, posilnenie posúdenia vplyvu legislatívnych návrhov, rovnaký prístup oboch zložiek legislatívneho orgánu k informáciám počas celého legislatívneho procesu, riadne medziinštitucionálne konzultácie, opatrenia Komisie v nadväznosti na návrhy a odporúčania Európskeho parlamentu, ako aj predloženie podrobného odôvodnenia v každom prípade, keď sa plánuje stiahnutie legislatívneho návrhu;

D.  keďže medziinštitucionálne rokovania sa oficiálne začali 25. júna 2015;

E.  keďže 16. decembra 2015 Konferencia predsedov schválila väčšinou hlasov predbežnú dohodu o znení novej medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva, ktorú 8. decembra 2015 dosiahli zástupcovia troch inštitúcií (ďalej len "nová MID");

F.  keďže cieľom novej MID je nahradiť medziinštitucionálnu dohodu z roku 2003 a Medziinštitucionálny spoločný prístup k posudzovaniu vplyvu z novembra 2005 a keďže príloha k novej MID má nahradiť spoločnú dohodu o delegovaných aktoch z roku 2011;

G.  keďže v súlade s vyhlásením Európskeho parlamentu a Komisie uvedeným v prílohe II k tomuto rozhodnutiu novou MID nie je dotknutá rámcová dohoda z roku 2010;

H.  keďže však určité ustanovenia rámcovej dohody z roku 2010 môžu byť v dôsledku novej MID zastarané alebo si môžu vyžadovať aktualizáciu;

I.  keďže v novej MID sú naplánované ďalšie medziinštitucionálne rokovania, ktoré sa týkajú najmä praktických dohôd o spolupráci a výmene informácií pri uzatváraní medzinárodných dohôd a kritérií uplatňovania článkov 290 a 291 ZFEÚ o delegovaných a vykonávacích aktoch;

J.  keďže v dôsledku novej MID bude potrebné zmeniť určité ustanovenia rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu, ktoré sa týkajú napríklad pracovného programu Komisie a overovania právneho základu aktov;

K.  keďže nová MID určitým spôsobom rieši problematické body, na ktoré poukázal Výbor pre ústavné veci Európskeho parlamentu vo svojom dokumente s názvom Príspevok výboru AFCO k pozícii Európskeho parlamentu k rokovaniam o zmene medziinštitucionálnej dohody o lepšej tvorbe práva z 22. apríla 2015;

1.  víta dohodu, ktorú inštitúcie dosiahli, a domnieva sa, že je vhodným základom pre nadviazanie a rozvíjanie nových, otvorenejších a transparentnejších vzájomných vzťahov týchto inštitúcií, ktoré umožnia lepšiu tvorbu práva v záujme občanov Únie;

2.  vyjadruje hlboké poľutovanie, že v súvislosti s lepšou tvorbou práva sa pri rokovaniach o MID nedodržala zaužívaná prax, pokiaľ ide o komitologický postup v Európskom parlamente;

3.  víta najmä výsledky rokovaní o viacročnom a ročnom medziinštitucionálnom plánovaní, opatrenia, ktoré Komisia prijíma v nadväznosti na legislatívne iniciatívy Európskeho parlamentu, a poskytovanie odôvodnení a vedenie konzultácií v prípadoch, keď je plánované stiahnutie legislatívnych návrhov; zdôrazňuje, že dohodnutý silný dôraz na pracovný plán Komisie nemožno chápať tak, že odôvodňuje akékoľvek obmedzenie legislatívnych právomocí Európskeho parlamentu alebo jeho práva iniciatívy; víta dosiahnutie dohody o medziinštitucionálnej výmene názorov v prípade, že sa plánuje zmena právneho základu aktu, a vyjadruje pevné odhodlanie odolať akýmkoľvek pokusom oslabiť legislatívne právomoci Európskeho parlamentu pomocou zmeny právneho základu;

4.  zdôrazňuje význam ustanovení novej MID týkajúce sa nástrojov lepšej tvorby práva (hodnotenia vplyvu, konzultácie s verejnosťou a so zainteresovanými stranami, posúdenia atď.) z hľadiska inkluzívneho a transparentného procesu rozhodovania vyznačujúceho sa dobrou informovanosťou, ako aj správneho uplatňovania právnych predpisov, pričom poznamenáva, že tieto ustanovenia zaisťujú výsady zákonodarcov; je presvedčený, že posudzovania vplyvu musia byť komplexné a vyvážené a mali by sa v nich okrem iného posúdiť náklady pre výrobcov, spotrebiteľov, pracovníkov, správcov a životné prostredie, ktoré vyplývajú z neprijatia potrebných právnych predpisov; je znepokojený tým, že znenie týkajúce sa posúdení vplyvu dostatočne nezaväzuje tri inštitúcie, aby vo svojich posúdeniach vplyvu zahrnovali aj testy týkajúce sa malých a stredných podnikov (MSP) a testy konkurencieschopnosti; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadňovať potreby MSP a venovať im pozornosť vo všetkých fázach legislatívneho cyklu; zdôrazňuje, že v súlade s pracovným dokumentom útvarov Komisie z 19. mája 2015 s názvom Usmernenia pre lepšiu právnu reguláciu (SWD(2015)0111) sa posúdenie vplyvu na MSP zahrnie v správach o posúdení vplyvu, a vyzýva Komisiu, aby poskytla doplňujúce informácie o tomto postupe; víta, že bol vytýčený cieľ spočívajúci v lepšom vykonávaní a uplatňovaní právnych predpisov Únie okrem iného lepším vymedzením vnútroštátnych opatrení, ktoré sa nevyžadujú v právnych predpisoch Únie, ktoré majú byť transponované (tzv. pozlacovanie), a majúc na pamäti, že členské štáty majú možnosť uplatňovať prísnejšie normy, ak právo Únie vymedzuje len minimálne normy, očakáva od členských štátov, že takéto opatrenia jasne uvedú a zdokumentujú;

5.  poznamenáva, že kumulatívne náklady právnych predpisov môžu mať za následok značné ťažkosti pre podniky a jednotlivcov, ktorých sa dotýkajú pravidlá Únie;

6.  berie na vedomie list z 15. decembra 2015 zaslaný prvým podpredsedom Komisie a týkajúci sa fungovania nového výboru pre kontrolu regulácie, ktorý má dohliadať na kvalitu posúdení vplyvu vypracovaných Komisiou (avšak bez toho, aby získal právo vetovať legislatívne návrhy, čo spadá do právomoci zvolených orgánov); pripomína, že vo svojom uznesení z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie pre posudzovanie vplyvu a úlohe testov vplyvu na MSP(5) žiadal, aby sa posilnila nezávislosť výboru pre kontrolu regulácie (predtým „výbor pre posudzovanie vplyvu“), vrátane najmä toho, aby členovia výboru nepodliehali politickej kontrole; v tejto súvislosti sa domnieva, že zriadenie výboru pre kontrolu regulácie je vítaným prvým krokom pri dosahovaní nezávislosti; upozorňuje na to, že svoje vlastné posúdenie vplyvu môžu vykonávať aj zákonodarcovia, ak to považujú za potrebné; poznamenáva, že posúdenia vplyvu nenahrádzajú politický rozhodovací proces; okrem toho zdôrazňuje, že v novej MID sa ustanovuje výmena informácií medzi inštitúciami, čo sa týka najlepších postupov a metód súvisiacich s posudzovaniami vplyvu, čím poskytuje príležitosť na včasné preskúmanie činnosti výboru pre kontrolu regulácie, a to v záujme dosiahnutia spoločnej metodiky;

7.  víta dohodu o spolupráci, ktorú dosiahli inštitúcie, s cieľom aktualizovať a zjednodušiť právne predpisy a vymieňať si názory v tomto smere, a to pred finalizáciou pracovného programu Komisie; zdôrazňuje význam dohodnutého „ročného prieskumu záťaže“ ako nástroj na identifikáciu a sledovanie, jasným a transparentným spôsobom, výsledkov úsilia Únie s cieľom zabrániť prílišnej regulácii a administratívnemu zaťaženiu a znížiť ich mieru, ktorý by mal zahŕňať zoznam osobitne zameraný na MSP a mal by rozlišovať medzi záťažou, ktorú sa jednotlivé návrhy Komisie snažia zaviesť, a aktmi jednotlivých členských štátov; zdôrazňuje, že uskutočniteľnosť a vhodnosť zavedenia cieľov na zníženie záťaže v konkrétnych sektoroch treba dôkladne vyhodnocovať podľa jednotlivých prípadov a v úzkej spolupráci medzi inštitúciami, a to pri súčasnom zameraní sa na kvalitu právnych predpisov a bez toho, aby sa oslabili príslušné normy Únie; očakáva, že Komisia bude pravidelne navrhovať zrušenie právnych aktov, ak sa bude takéto zrušenie považovať za potrebné; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že sa tri inštitúcie dohodli na tom, aby sa posúdenia vplyvu zaoberali aj vplyvom návrhov na administratívnu záťaž, a to najmä z hľadiska MSP; uznáva, že príslušné právne predpisy Únie môžu znížiť administratívnu záťaž pre MSP tým, že 28 rozdielnych súborov pravidiel nahradia jediným súborom pravidiel pre vnútorný trh;

8.  je v presvedčený o tom, že vo vzťahu k delegovaným a vykonávacím aktom sa v zásade našlo vyvážené riešenie, ktorým sa zabezpečuje transparentnosť a rovnosť zákonodarcov, zdôrazňuje však, že treba urýchlene dosiahnuť dohodu o vhodných kritériách na vymedzenie delegovaných a vykonávacích aktov a uviesť všetky základné akty do súladu s právnym rámcom, ktorý zaviedla Lisabonská zmluva;

9.  uznáva, že dohodnuté opatrenia na zlepšenie vzájomnej výmeny názorov a informácií medzi Európskym parlamentom a Radou ako zákonodarcov predstavujú krok vpred; domnieva sa však, že tieto opatrenia by sa mali ďalej rozvíjať, najmä pokiaľ ide o vzájomný prístup k informáciám a stretnutiam, s cieľom zabezpečiť skutočnú vyváženosť a rovnaké zaobchádzanie medzi zákonodarcami v rámci celého legislatívneho postupu a zaručiť, aby sa dodržiavala zásada vzájomnej lojálnej spolupráce medzi inštitúciami; varuje pred tým, aby sa dohodnutá neformálna výmena názorov nestala novou platformou pre netransparentné medziinštitucionálne rokovania;

10.  pripomína, že v ZFEÚ sa ustanovuje riadny legislatívny postup s troma čítaniami; poukazuje na to, že ak Európsky parlament a Rada v plnom rozsahu uplatňujú svoje právomoci v rámci legislatívneho postupu, dohody v druhom čítaní by mali predstavovať štandardný postup, keďže dohody v prvom čítaní by sa mali používať len v prípade, že sa prijalo premyslené a explicitné rozhodnutie tak spraviť;

11.  víta záväzok zabezpečiť transparentnosť legislatívnych postupov, zdôrazňuje však, že na jej dosiahnutie sú potrebné konkrétnejšie ustanovenia a nástroje, najmä pokiaľ ide o používanie dohôd v prvom čítaní;

12.  domnieva sa tiež, že by sa mali lepšie využívať opatrenia na politický dialóg s národnými parlamentmi; v tejto súvislosti vyzdvihuje dôležitú úlohu, ktorú prisudzuje národným parlamentom významnejšiu úlohu, a zdôrazňuje, že spolu s úlohou, ktorú zohrávajú pri monitorovaní dodržiavania zásad subsidiarity a proporcionality, sa môžu pozitívnym spôsobom podieľať na politickom dialógu, čo aj robia; nabáda na lepšie využívanie existujúcich mechanizmov subsidiarity a proporcionality stanovených v zmluvách; zdôrazňuje potrebu väčšej pružnosti pri vymáhaní lehoty ôsmich týždňov, ktorú majú národné parlamenty na vydanie odôvodneného stanoviska k nedodržaniu zásady subsidiarity;

13.  požaduje komplexné vyhodnotenie vplyvu, ktorý bude mať nová MID na rámcovú dohodu z roku 2010 a ďalšie súvisiace medziinštitucionálne dohody, majúc na zreteli potrebu zachovať pozíciu a právomoci Európskeho parlamentu a zjednodušiť štruktúru viacerých opatrení, ktorými sa riadia medziinštitucionálne vzťahy;

14.  domnieva sa, že k takémuto zjednodušeniu by malo dôjsť, až keď sa v celom rozsahu zavedú všetky praktické opatrenia na uplatňovanie novej MID, pričom následne by inštitúcie mohli takisto posúdiť, či môžu byť potrebné prípadné úpravy novej MID vzhľadom na skúsenosti, ktoré sa dovtedy nadobudnú pri uplatňovaní novej MID;

15.  zdôrazňuje význam riadneho uplatňovania dohody a zabezpečenia toho, aby sa záväzky a termíny stanovené v novej medziinštitucionálnej dohode dodržiavali;

16.  poukazuje najmä na tieto otázky, ktoré si vyžadujú ďalšie nadväzujúce opatrenia na technickej a/alebo politickej úrovni, a to za aktívnej účasti všetkých parlamentných výborov s relevantnými skúsenosťami a opierajúc sa o ich odborné znalosti:

   programovanie (technické preskúmanie rámcovej dohody z roku 2010 a rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu);
   overovanie právneho základu aktov (preskúmanie rokovacieho poriadku, aby bolo možné začleniť ustanovenia o trojstrannej výmene názorov);
   posúdenie uplatňovania uvedených usmernení pre lepšiu právnu reguláciu zo strany Komisie a posúdenie účinného fungovania novovytvoreného výboru pre kontrolu regulácie, najmä s cieľom overiť v súlade s odsekom 6, či pôsobí nezávisle a jeho členovia nepodliehajú žiadnej politickej kontrole;
   transparentnosť a koordinácia legislatívneho procesu (vrátane primeraného používania postupov prvého a druhého čítania, praktické opatrenia na výmenu názorov, spoločné využívanie informácií a porovnanie harmonogramov, transparentnosť v kontexte trojstranných rokovaní, vývoj platforiem a nástrojov na zriadenie spoločnej databázy o aktuálnom stave legislatívnych spisov, poskytovanie informácií národným parlamentom a praktické opatrenia na spoluprácu a spoločné využívanie informácií v súvislosti s rokovaniami o medzinárodných dohodách a s ich uzatváraním);
   hodnotenie nezávislosti výboru pre kontrolu regulácie pri plnení jeho úlohy dohľadu a poskytovania objektívneho poradenstva týkajúceho sa príslušných posúdení vplyvu a prípadné nadväzujúce činnosti;
   očakávanie Európskeho parlamentu, aby v súlade príslušnými ustanoveniami novej MID Komisia čo najskôr predložila návrhy stanovujúce ciele, ak je to možné, na zníženie záťaže v kľúčových odvetviach a zároveň zabezpečila plnenie cieľov právnych predpisov;
   zabezpečenie operačnej a právnej súdržnosti medzi novou MID a dohodami o spolupráci, pokiaľ ide o poradné orgány Únie;
   delegované a vykonávacie akty na základe svojho uznesenia z 25. februára 2014 o opatreniach nadväzujúcich na delegovanie legislatívnych právomocí a ku kontrole vykonávania vykonávacích právomocí Komisie zo strany členských štátov(6) (rokovania o vymedzujúcich kritériách pre delegované a vykonávacie akty, zriadenie registra delegovaných aktov a úplné prispôsobenie aktov prijatých pred Lisabonskou zmluvou);
   vykonávanie a uplatňovanie právnych predpisov Únie (kontrola oznamovania členskými štátmi, pokiaľ ide o transpozíciu smerníc a tiež akékoľvek vnútroštátne opatrenie presahujúce rámec ustanovení právnych predpisov Únie (tzv. pozlacovanie));

17.  schvaľuje návrh dohody uvedený v prílohe I k tomuto rozhodnutiu;

18.  schvaľuje vyhlásenie Európskeho parlamentu a Komisie uvedené v prílohe II k tomuto rozhodnutiu;

19.  žiada gestorský výbor, aby preskúmal, do akej miery zmeny alebo výklad rokovacieho poriadku alebo zmeny postupov Európskeho parlamentu, správy a komunikačných kanálov s ostatnými inštitúciami sú potrebné na uplatňovanie novej MID;

20.  poveruje svojho predsedu, aby novú MID podpísal spoločne s predsedom Rady a predsedom Komisie a zabezpečil jej uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie vrátane jeho príloh Rade a Komisii pre informáciu.

PRÍLOHA I

Medziinštitucionálna dohoda medzi Európskym parlamentom, Radou Európskej únie a Európskou komisiou o lepšej tvorbe práva,

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá medziinštitucionálnej dohode uverejnenej v Ú. v. EÚ L 123, 12.5.2016, s. 1.)

PRÍLOHA II

VYHLÁSENIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A KOMISIE PRI PRÍLEŽITOSTI PRIJATIA MEDZIINŠTITUCIONÁLNEJ DOHODY O LEPŠEJ TVORBE PRÁVA

Európsky parlament a Komisia zastávajú názor, že v tejto dohode sa zohľadňuje rovnováha medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou, ako sa ustanovuje v zmluvách, ako aj príslušné právomoci uvedených inštitúcií.

Nie je ňou dotknutá rámcová dohoda z 20. októbra 2010 o vzťahoch medzi Európskym parlamentom a Európskou komisiou(7).

(1) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.
(2) Ú. v. EÚ C 321, 31.12.2003, s. 1.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0061.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0323.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2014)0069.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0127.
(7) Ú. v. EÚ L 304, 20.11.2010, s. 47.


Dohoda o tabaku (dohoda so spoločnosťou PMI)
PDF 270kWORD 85k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 9. marca 2016 o dohode o tabaku (dohoda so spoločnosťou Philip Morris International) (2016/2555(RSP))
P8_TA(2016)0082RC-B8-0312/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dohodu o boji proti pašovaniu a falšovaniu a všeobecné komuniké spoločnosti Philip Morris International (ďalej len „PMI”) a prepojených podnikov, Únie a jej členských štátov z 9. júla 2004,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES(1),

–  so zreteľom na Rámcový dohovor Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku (ďalej len „RDKT WHO”) a Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami prijatý na piatom zasadnutí konferencie zmluvných strán Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku prostredníctvom rozhodnutia RDKT/COP5(1) z 12. novembra 2012,

–  so zreteľom na návrh Komisie zo 4. mája 2015 týkajúci sa rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie Protokolu na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku, pokiaľ ide o ustanovenia predmetného protokolu, ktoré spadajú pod hlavu V časti III Zmluvy o fungovaní Európskej únie (COM(2015)0193),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 24. februára 2016 s názvom „Technical assessment of the experience made with the Anti-Contraband and Anti Counterfeit Agreement and General Release of 9 July 2004 among Philip Morris International and affiliates, the Union and its Member States” (Technické posúdenie skúseností s dohodou o boji proti pašovaniu a falšovaniu a všeobecným komuniké spoločnosti Philip Morris International a prepojených podnikov, Únie a jej členských štátov z 9. júla 2004) (SWD(2016)0044),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. októbra 2007 o vplyve dohody medzi Spoločenstvom, členskými štátmi a spoločnosťou Philip Morris na zintenzívnenie boja proti podvodom a pašovaniu cigariet a o pokroku pri uplatňovaní odporúčaní parlamentného vyšetrovacieho výboru v rámci tranzitného systému Spoločenstva(2),

–  so zreteľom na otázku Komisii o dohode o tabaku (dohode so spoločnosťou Philip Morris International) (O-000010/2016 – B8-0109/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže ochrana finančných záujmov EÚ je jednou z hlavných priorít Komisie, a keďže nezákonný obchod s tabakovými výrobkami a najmä pašovanie nezákonne dovážaných a falšovaných cigariet stojí vnútroštátne rozpočty a rozpočet EÚ podľa konzervatívneho odhadu viac ako 10 miliárd EUR v stratených verejných príjmoch ročne;

B.  keďže protizákonný obchod je zločin, ktorý prispieva k financovaniu inej medzinárodnej organizovanej trestnej činnosti vrátane obchodovania s ľuďmi, drogami a zbraňami, a v niektorých prípadoch aj teroristických skupín;

C.  keďže hlavným cieľom dohody so spoločnosťou PMI je znížiť výskyt pašovaných cigariet spoločnosti PMI na čiernom trhu s tabakom v EÚ;

D.  keďže platnosť dohody so spoločnosťou PMI uplynie 9. júla 2016;

E.  keďže Komisia vo svojom technickom hodnotení dohody s PMI dospela k záveru, že tento hlavný cieľ bol skutočne splnený, ale spochybňuje kauzálnu nadväznosť výsledku a poukazuje na to, že zníženie pašovaných cigariet spoločnosti PMI neviedlo k celkovému zníženiu množstva nezákonných výrobkov na trhu EÚ;

F.  keďže dohodou so spoločnosťou PMI sa poskytli finančné prínosy pre verejné príjmy približne vo výške 1 miliardy USD v ročných splátkach a vo výške 68,2 miliónov EUR vo forme finančných sankcií v prípade zaistenia, ktoré sa rozdelili medzi Komisiu (približne 10 %) a členské štáty (približne 90 %); keďže nie sú k dispozícii žiadne údaje o tom, ako členské štáty vynaložili príjmy získané na základe tejto dohody;

G.  keďže od podpísania dohody so spoločnosťou PMI došlo k významným zmenám právneho rámca aj trhového prostredia v oblasti nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, najmä v súvislosti s posilnením prítomnosti lacných neznačkových cigariet na trhu, a k vytvoreniu nového priestoru predaja tekutého nikotínu pre elektronické cigarety;

H.  keďže v súčasnosti prebiehajú na Súdnom dvore Európskej únie konania vo veciach C-358/14 Poľsko proti Európskemu parlamentu a Rade, C-477/14 Pillbox 38 (UK) Limited a C-547/14 Philip Morris Brands SARL a ďalší, v ktorých je napadnutá smernica 2014/40/EÚ, a výrobcovia tabaku by mali podania čo najskôr stiahnuť;

I.  keďže Komisia sa zaviazala ratifikovať protokol k Rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami s cieľom bojovať proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami, čo je zásadný krok na posilnenie právneho rámca pre boj proti nezákonnému obchodu s tabakovými výrobkami; keďže Komisia sa zaviazala vyzvať na ratifikáciu protokolu tretie krajiny;

J.  keďže pašovanie tabakových výrobkov oslabuje politiky EÚ v oblasti verejného zdravia a znamená, že nezákonné tabakové výrobky sú na mnohých miestach k dispozícii s výraznou nezákonnou zľavou, a to aj mladým ľuďom; keďže falšované cigarety sa nielenže nelegálne vyrábajú a dovážajú, ale navyše obsahujú neznáme zložky, čo predstavuje vážnu hrozbu pre zdravie;

1.  víta Protokol na odstránenie nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami k Rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku a vyzýva k čo najskoršiemu ukončeniu procesu ratifikácie;

2.  víta návrh Komisie ratifikovať protokol, ako aj jej záväzok vyzvať členské štáty a tretie krajiny, aby ho ratifikovali; poznamenáva, že doposiaľ protokol ratifikovalo 15 krajín vrátane piatich členských štátov EÚ a v súčasnosti sa na jeho ratifikáciu pripravuje EÚ;

3.  naliehavo žiada Komisiu, aby sa usilovala o urýchlenú ratifikáciu protokolu; domnieva sa však, že obnovenie dohody by vyslalo škodlivý a kontraproduktívny signál tretím krajinám, že EÚ udržuje nevhodné vzťahy s tabakovým priemyslom, hoci protokol tieto vzťahy jasne zakazuje;

4.  vyjadruje presvedčenie, že obnovenie dohody so spoločnosťou PMI, ktoré by mohlo spôsobiť poškodenie dobrého mena EÚ ako svetového lídra v oblasti kontroly tabaku, nemusí byť v súlade so záväzkami EÚ podľa článku 5 ods. 3 Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

5.  poukazuje na to, že v usmerneniach na vykonávanie článku 5 ods. 3 Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku sa uvádza, že existuje zásadný a nezmieriteľný rozpor medzi záujmami tabakového priemyslu a záujmami politiky v oblasti verejného zdravia;

6.  víta prijatie smernice Európskeho parlamentu a Rady 2014/40/EÚ z 3. apríla 2014 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov týkajúcich sa výroby, prezentácie a predaja tabakových a súvisiacich výrobkov a o zrušení smernice 2001/37/ES (smernica o tabakových výrobkoch); zdôrazňuje, že v smernici o tabakových výrobkoch sa už predpokladá právna požiadavka pre tabakové spoločnosti zaviesť a udržiavať systém Track and Trace, ktorý musí fungovať na sledovanie cigariet a tabaku na šúľanie od 20. mája 2019 a na sledovanie ostatných tabakových výrobkov od 20. mája 2024;

7.  zdôrazňuje, že Komisia musí prijať okamžité opatrenia na zabezpečenie úplnej transpozície smernice o tabakových výrobkoch vo všetkých členských štátoch; poznamenáva, že viaceré členské štáty neformálne naznačili Komisii, že proces transpozície smernice je ukončený; vyzýva Komisiu, aby po uplynutí lehoty stanovenej na 20. mája 2016 poskytla úplné informácie o aktuálnom stave transpozície;

8.  pripomína, že Komisia v máji 2015 sľúbila, že svoje posúdenie dohody s PMI dodá čo najskôr; zdôrazňuje, že Komisia zverejnenie tohto posúdenia niekoľkokrát odložila a nakoniec sa uskutočnilo 24. februára 2016, deň pred rozpravou na túto tému na plenárnom zasadnutí Európskeho parlamentu; vyjadruje pevné presvedčenie, že takéto oneskorené zverejnenie predstavuje závažné zlyhanie zo strany Komisie pri plnení jej povinnosti transparentnosti voči Európskemu parlamentu aj voči občanom, čím oslabuje schopnosť Európskeho parlamentu včas vyjadriť svoj názor na túto komplikovanú a citlivú otázku;

9.  berie na vedomie hodnotenie Komisie, podľa ktorého sa dohodou s PMI úspešne dosiahol cieľ, ktorým bolo obmedziť výskyt pašovaných výrobkov spoločnosti PMI na čiernom trhu s tabakovými výrobkami v EÚ, ako ukazuje pokles objemu autentických cigariet vyrobených spoločnosťou PMI zabavených v členských štátoch medzi rokmi 2006 a 2014 približne o 85 %; poznamenáva však, že Komisia spochybňuje kauzálnu závislosť tohto výsledku a zdôrazňuje tiež, že toto zníženie počtu pašovaných cigariet spoločnosti PMI neviedlo k celkovému zníženiu množstva nezákonných výrobkov na trhu EÚ; konštatuje, že pašovaný tovar pozostávajúci z pašovaných výrobkov od veľkých výrobcov bol postupne nahradený inými výrobkami vrátane lacných neznačkových cigariet zvyčajne vyrobených v tretích krajinách;

10.  je hlboko znepokojený tým, že rozpočet Európskeho úradu pre boj proti podvodom (OLAF) je podľa údajov uvedených v dohodách o tabaku čiastočne financovaný z ročných poplatkov získaných od tabakového priemyslu, pretože by to mohlo viesť k určitému konfliktu záujmov;

11.  zdôrazňuje, že dohoda so spoločnosťou PMI pri jej uzavretí v roku 2014 bola inovatívnym nástrojom boja proti nezákonnému obchodu s tabakom, zdôrazňuje však, že trhové a regulačné prostredie sa odvtedy výrazne zmenilo; zdôrazňuje, že v dohode sa neriešia dôležité aktuálne aspekty nezákonného obchodu s tabakovými výrobkami, najmä skutočnosť, že predmetom veľkej časti tohto obchodu sú v súčasnosti lacné neznačkové cigarety; preto zastáva názor, že na všetky prvky zahrnuté do dohody s PMI sa bude vzťahovať nový právny rámec pozostávajúci zo smernice o tabakových výrobkoch a protokolu k Rámcovému dohovoru WHO o kontrole tabaku;

12.  domnieva sa preto, že dohoda s PMI by sa nemala obnoviť, predĺžiť ani by sa o nej nemalo opätovne rokovať; žiada Komisiu, aby túto dohodu neobnovila, nepredĺžila, ani o nej opätovne nerokovala po skončení platnosti dohody;

13.  naliehavo žiada Komisiu, aby na úrovni EÚ k dátumu uplynutia platnosti dohody s PMI prijala všetky potrebné opatrenia na sledovanie a vyhľadávanie (systém Track and Trace) tabakových výrobkov spoločnosti PMI a aby v prípade nezákonného zadržania výrobkov tohto výrobcu vykonala právne kroky, kým nebudú v plnej miere vymáhateľné všetky ustanovenia smernice o tabakových výrobkoch, aby sa preklenula regulačná medzera medzi skončením platnosti dohody s PMI a nadobudnutím účinnosti smernice o tabakových výrobkoch a Rámcového dohovoru WHO o kontrole tabaku;

14.  vyzýva spoločnosť PMI, aby aj naďalej uplatňovala systém Track and Trace a systém náležitej starostlivosti (zásada poznaj svojho zákazníka), ktoré sú obsiahnuté v súčasnej dohode, a to bez ohľadu na to, či sa jej platnosť predĺži;

15.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že štyri dohody s tabakovými výrobcami sa nezaoberajú otázkou lacných neznačkových cigariet; vyzýva Komisiu, aby predložila akčný plán, ktorý by obsahoval nové opatrenia na urýchlené riešenie tohto problému;

16.  vyzýva Komisiu, aby predložila nový dodatočný právny predpis, v ktorom by sa zaviedol nezávislý systém Track and Trace a uplatňoval systém náležitej starostlivosti (zásada „poznaj svojho zákazníka“) na surový tabak, filtre a papier, ktoré využíva tabakový priemysel, čo by bol dodatočný nástroj v boji proti pašovaniu a falšovaniu výrobkov;

17.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, ako aj sekretariátu Rámcového dohovoru Svetovej zdravotníckej organizácie o kontrole tabaku.

(1) Ú. v. EÚ L 127, 29.4.2014, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ C 227 E, 4.9.2008, s. 147.

Právne oznámenie