Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2353(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0224/2016

Predkladané texty :

A8-0224/2016

Rozpravy :

PV 05/07/2016 - 9
CRE 05/07/2016 - 9

Hlasovanie :

PV 06/07/2016 - 6.9
CRE 06/07/2016 - 6.9
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0309

Prijaté texty
PDF 533kWORD 197k
Streda, 6. júla 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Príprava povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie
P8_TA(2016)0309A8-0224/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu zo 6. júla 2016 o príprave povolebnej revízie VFR na roky 2014 – 2020: príspevok Európskeho parlamentu pred predložením návrhu Komisie (2015/2353(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 311, 312 a 323 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(1), a najmä na jeho článok 2,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) 2015/623 z 21. apríla 2015, ktorým sa mení nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2014/335/EÚ, Euratom z 26. mája 2014 o systéme vlastných zdrojov Európskej únie(3),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o rokovaniach o VFR na roky 2014 – 2020: získavanie skúseností a ďalší postup(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. decembra 2013 o vzťahoch Európskeho parlamentu s inštitúciami, ktoré zastupujú národné vlády(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 19. novembra 2013 o VFR na roky 2014 – 2020(8) a o Medziinštitucionálnej dohode o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2013 o politickej dohode o viacročnom finančnom rámci na roky 2014 – 2020(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2013 o viacročnom finančnom rámci(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 v záujme dosiahnutia pozitívneho výsledku postupu schvaľovania viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júna 2011 o investovaní do budúcnosti: nový viacročný finančný rámec (VFR) pre konkurencieschopnú, udržateľnú a inkluzívnu Európu(13),

–  so zreteľom na medziinštitucionálne spoločné vyhlásenie o presadzovaní rodového hľadiska pripojené k VFR,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. júna 2016 k revízii viacročného finančného rámca (VFR) v polovici uplatňovania,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre dopravu a cestovný ruch, Výboru pre regionálny rozvoj, Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka, Výboru pre kultúru a vzdelávanie, Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre ústavné veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0224/2016),

A.  keďže súčasný viacročný finančný rámec (VFR) bol prvýkrát prijatý na základe nových ustanovení Lisabonskej zmluvy, podľa ktorých Rada prijme jednomyseľne nariadenie o VFR v súlade s mimoriadnym legislatívnym postupom a po získaní súhlasu Európskeho parlamentu;

B.  keďže súčasný VFR dohodnutý v roku 2013 odráža priority Únie stanovené v čase jeho prijatia; keďže EÚ bude v ďalších rokoch naďalej čeliť výzvam, s ktorými sa pri schvaľovaní VFR nepočítalo; keďže počet priorít financovania z prostriedkov EÚ sa zvýšil, ale VFR zostal nezmenený;

C.  keďže v záujme zaistenia demokratickej legitímnosti nového VFR a s cieľom poskytnúť novej Komisii a novému Európskemu parlamentu príležitosť, aby potvrdili a prehodnotili politické a rozpočtové priority EÚ zodpovedajúcou úpravou VFR, Európsky parlament vyjadril požiadavku o začlenenie doložky o povolebnej revízii;

D.  keďže dohoda o VFR na roky 2014 – 2020 bola výsledkom dlhého a náročného procesu rokovaní, ktoré prebiehali vo veľmi ťažkých sociálnych, hospodárskych a finančných podmienkach; keďže v dôsledku toho sa celková úroveň VFR v porovnaní s predchádzajúcim programovým obdobím prakticky znížila;

E.  keďže vzhľadom na to, že z politického hľadiska bolo nemožné zmeniť všeobecné čísla vo VFR, ktoré stanovila Európska rada, Európskemu parlamentu sa podarilo vyrokovať začlenenie osobitného článku do nariadenia o VFR, ktorý sa týka povinného a komplexného preskúmania/revízie VFR, vypracovania nových ustanovení o väčšej flexibilite a vytvorenia skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje;

Právny rámec a rozsah preskúmania/revízie v polovici obdobia

1.  pripomína, že v súlade s článkom 2 nariadenia o VFR je Komisia povinná predložiť do konca roka 2016 preskúmanie fungovania VFR, v ktorom je v plnej miere zohľadnená aktuálna hospodárska situácia, ako aj najnovšie makroekonomické prognózy a ku ktorému je podľa potreby pripojený legislatívny návrh na revíziu nariadenia o VFR;

2.  domnieva sa v tejto súvislosti, že hoci je cieľom preskúmania posúdenie a vyhodnotenie fungovania VFR z hľadiska jeho vykonávania, nových hospodárskych podmienok a ďalších nových udalostí a ako také by mohlo zachovať legislatívny status quo, súčasťou revízie je zmena nariadenia o VFR zahŕňajúca (okrem legislatívnych ustanovení) aj stropy VFR, a to na základe náležitého dodržania článku 312 ZFEÚ a obmedzení rozsahu revízie VFR stanovených v poslednej vete článku 2 nariadenia o VFR; pripomína, že podľa znenia uvedeného článku sa takouto revíziou nezníži finančné krytie vopred pridelené jednotlivým krajinám; zdôrazňuje, že v súvislosti s revíziou VFR neboli stanovené žiadne ďalšie obmedzenia, a preto je revízia stropov VFR smerom nahor možná; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že v článku 323 ZFEÚ sa požaduje zabezpečenie finančných prostriedkov na plnenie právnych záväzkov Únie voči tretím stranám;

3.  pripomína, že podľa článku 311 ZFEÚ si Únia zabezpečí prostriedky potrebné na dosiahnutie svojich cieľov a uskutočňovanie svojich politík; domnieva sa preto, že ak by sa pri preskúmaní dospelo k záveru, že súčasné stropy boli príliš nízke, ich zvýšenie by sa požadovalo na základe primárneho práva;

4.  zdôrazňuje, že v článku 17 nariadenia o VFR je stanovená možnosť revízie VFR v prípade nepredvídaných okolností; poukazuje na rozsah kríz, ktoré zasiahli Úniu od prijatia súčasného VFR v roku 2013;

5.  zdôrazňuje, že toto uznesenie sa musí zamerať na analýzu čisto rozpočtových aspektov fungovania VFR a že sa nebude zaoberať právnymi základmi odvetvových právnych predpisov; konštatuje však, že mnohé politiky a programy EÚ si stanovujú vlastné požiadavky týkajúce prieskumu/revízie, najmä na rok 2017;

I.Prieskum VFR – posúdenie jeho prvých rokov

6.  domnieva sa, že pri prieskume VFR v roku 2016 by sa mal zhodnotiť celý rad vážnych kríz a nových politických podnetov a spolu s nimi aj ich príslušné rozpočtové dôsledky, ktoré nebolo možné predvídať v čase prijatia VFR; berie okrem iného na vedomie migračnú a utečeneckú krízu, vonkajšie núdzové situácie, vnútorné bezpečnostné záležitosti, krízu v poľnohospodárstve, financovanie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), platobnú krízu v rámci rozpočtu EÚ, trvale vysokú mieru nezamestnanosti, najmä mladých ľudí, ako aj chudobu a sociálne vylúčenie; okrem toho poukazuje na nedávnu medzinárodnú dohodu o zmene klímy a rastúci tlak na rozvojovú politiku; konštatuje, že s cieľom financovať dodatočné naliehavé potreby sa považovalo za potrebné prvýkrát v histórii uplatniť mechanizmy flexibility a osobitné nástroje v rámci VFR, pretože sa ukázalo, že stropy VFR sú v niektorých okruhoch príliš nízke; domnieva sa, že VFR narazil v posledných dvoch rokoch na svoje hranice;

7.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ musí zodpovedať politickým a strategickým prioritám EÚ a zabezpečiť rovnováhu medzi dlhodobými prioritami a novými výzvami; zdôrazňuje v tejto súvislosti kľúčovú úlohu, ktorú musí rozpočet Únie zohrávať pri vykonávaní spoločne dohodnutej stratégie Európa 2020, na ktorú sa predovšetkým zameriava a ktorá je jeho ústrednou prioritou; domnieva sa preto, že preskúmanie VFR by malo zahŕňať kvalitatívnu analýzu toho, či a v akom rozsahu boli dosiahnuté ciele vymedzené v tejto stratégii; trvá na tom, aby toto posúdenie bolo spojené s prognózou toho, či finančné prostriedky vyčlenené na podporu tejto stratégie na zvyšné roky súčasného VFR budú dostatočné na to, aby umožnili jej úspešnú realizáciu;

A.Kľúčové udalosti a výzvy

Migračná a utečenecká kríza

8.  zdôrazňuje, že konflikty v Sýrii, na Blízkom východe a vo viacerých regiónoch Afriky mali humanitárne a migračné dôsledky, ktorých rozsah nemá obdobu; pripomína, že to malo priamy dosah na EÚ, do ktorej prišlo len v roku 2015 vyše jedného milióna utečencov, pričom sa očakáva, že v nasledujúcich rokoch ich bude ešte viac; pripomína, že táto kríza viedla k rozsiahlej finančnej reakcii EÚ a mala teda závažný dosah na jej rozpočet, najmä na okruhy 3 (Bezpečnosť a občianstvo) a 4 (Globálna Európa);

9.  pripomína, že v priebehu roka 2015 mali doplňujúce opatrenia schválené v súlade s európskou migračnou agendou bezprostredný dosah na rozpočet, čo sa odrazilo predovšetkým v opravných rozpočtoch 5 a 7/2015; ďalej pripomína, že bolo schválené použitie dodatočnej sumy 1 506 miliónov EUR v rozpočte EÚ na rok 2016 prostredníctvom mobilizácie nástroja flexibility s cieľom poskytnúť dodatočné zdroje na opatrenia týkajúce sa migrácie, resp. utečencov v okruhu 3 (Bezpečnosť a občianstvo), napríklad navýšenie prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) a Fondu pre vnútornú bezpečnosť (ISF), ako aj zdroje pre tri agentúry, ktorých činnosť súvisí s migráciou, konkrétne Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO) a Europol;

10.  konštatuje, že na základe uvedených rozpočtových rozhodnutí sa v plnej miere vyčerpala malá rezerva, ktorá bola v tomto okruhu k dispozícii, a v podstate sa urobila revízia stropov okruhu 3; upozorňuje ďalej na návrhy novej Komisie, ktoré by mali mať dosah na rozpočet EÚ, najmä návrh prepracovaného znenia nariadenia Dublin III s celkovým vplyvom na rozpočet na zvyšné obdobie VFR vo výške 1 829 miliónov EUR, návrh na vytvorenie Európskej agentúry pre pohraničnú a pobrežnú stráž, ktorá by na zvyšné obdobie VFR dostala celkový rozpočet vo výške 1 212 miliónov EUR, a nový mechanizmus núdzovej podpory, ktorého dosah na rozpočet v období 2016 – 2018 sa odhaduje na minimálne 700 miliónov EUR; zdôrazňuje, že stav je natoľko kritický, že dodatočné rozpočtové prostriedky pre Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF) schválené v novembri 2015 museli byť v marci 2016 znížené, aby bolo možné financovať ešte naliehavejšie potreby, napríklad potrebu zabezpečiť humanitárnu pomoc v EÚ, ktorá je predmetom vyššie uvedeného nového mechanizmu núdzovej podpory;

11.  domnieva sa, že riešenie európskej migračnej a utečeneckej krízy si vyžaduje európsky prístup založený na solidarite a spravodlivom rozdelení bremena; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že rozpočet EÚ by mal podporovať členské štáty pri zmierňovaní záťaže, ktorú predstavujú náklady súvisiace s prijímaním utečencov, keďže to zníži tlak na rozpočty tých členských štátov, ktoré čelia osobitne vysokému prílevu utečencov; zdôrazňuje, že tento prístup vytvorí synergie a okrem toho bude účinný a nákladovo efektívny pre všetky členské štáty;

12.  zdôrazňuje, že boli vynaložené značné, ale nedostatočné rozpočtové prostriedky na riešenie hlavných príčin utečeneckej a migračnej krízy, a to prostredníctvom posilnenia konkrétnych programov EÚ v okruhu 4; pripomína uskutočnené kroky, napríklad prerozdelenie 170 miliónov EUR na opatrenia súvisiace s migráciou a utečencami v roku 2015, ako aj schválenie dodatočných 130 miliónov EUR v roku 2016 v okruhu 4 na opatrenia súvisiace s migráciou a utečencami zároveň s presunutím 430 miliónov EUR v rámci nástroja predvstupovej pomoci, nástroja rozvojovej spolupráce a nástroja európskeho susedstva; pripomína ďalej, že Komisia predložila rôzne dodatočné návrhy, ktoré majú dosah na rozpočet EÚ, na riešenie vonkajšieho rozmeru migračnej a utečeneckej krízy, napríklad návrhy na vytvorenie trustových fondov EÚ (trustového fondu EÚ Madad a núdzového trustového fondu pre Afriku, ktorých počiatočný vplyv na rozpočet sa odhadoval na 570 miliónov EUR v prvom prípade a na 405 miliónov EUR v druhom prípade), ako aj nástroja pre utečencov v Turecku, na financovanie ktorého sa má z rozpočtu EÚ vyčleniť 1 miliarda EUR, nepočítajúc pritom ďalšie prípadné financovanie; zdôrazňuje, že ďalšie plánované opatrenia, ktoré oznámila Komisia, napríklad prísľub z londýnskej konferencie alebo záväzky z iných podujatí, ako bol samit EÚ – Turecko, ktorý sa konal 18. marca 2016, budú znamenať ďalší tlak na rozpočet Únie; zdôrazňuje, že ďalšie budúce rozpočtové prostriedky by mali tiež umožniť začlenenie zraniteľných skupín migrantov, najmä žien, detí a LGBTI osôb; vyjadruje však obavy, že vzhľadom na množstvo problémov, ktorým EÚ čelí, budú žiaduce ďalšie opatrenia;

13.  domnieva sa preto, že v čase uzatvárania dohody o VFR na roky 2014 – 2020 nebolo možné predpokladať rozsah migračnej a utečeneckej krízy ani finančný dosah opatrení, ktoré naplánovala Komisia s cieľom riešiť túto problematiku; vyzdvihuje skutočnosť, že v dôsledku nedostatku zdrojov musela EÚ vytvoriť pomocné nástroje ad hoc, spoločne financované členskými štátmi, z rozpočtu EÚ a z Európskeho rozvojového fondu, napríklad trustové fondy EÚ (trustový fond Madad a núdzový trustový fond pre Afriku) a nástroj pre utečencov v Turecku; pripomína, že v dôsledku chýbajúcej všeobecnej rozpočtovej stratégie na riešenie migračnej a utečeneckej krízy bol Európsky parlament pri rozhodovaní o použití rozpočtových prostriedkov EÚ odsunutý na vedľajšiu koľaj; zdôrazňuje, že zvyšovaním počtu týchto nástrojov vzniká problém zodpovednosti a demokratickej kontroly v EÚ, ktoré treba riešiť; vyjadruje ďalej poľutovanie nad tým, že členské štáty ani zďaleka nezabezpečili očakávané príspevky do týchto trustových fondov, čo ohrozuje úspešnosť týchto fondov; opakuje svoju výzvu adresovanú členským štátom, aby bezodkladne splnili svoje záväzky a povinnosti;

Nízka úroveň investícií

14.  pripomína, že od začiatku svetovej hospodárskej a finančnej krízy EÚ trpí nízkou a nedostatočnou úrovňou investícií; konštatuje predovšetkým, že v roku 2014 bol celkový objem investícií o 15 % nižší ako v roku 2007, čo znamená pokles investícií o 430 miliárd EUR; zdôrazňuje, že nedostatočné investovanie spomaľuje hospodársku obnovu a má priame následky na rast, tvorbu pracovných miest a konkurencieschopnosť;

15.  konštatuje, že v reakcii na tento naliehavý problém nová Komisia navrhla v roku 2014 investičný plán pre Európu a vytvorenie Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) s cieľom mobilizovať 315 miliárd EUR na nové investície do reálnej ekonomiky; opakovane zdôrazňuje svoju jasnú podporu EFSI, ktorý má dôrazným a cieleným spôsobom naštartovať hospodárske odvetvia, ktoré vytvárajú rast a pracovné miesta; konštatuje, že mnohé projekty už boli schválené a vykonávajú sa; konštatuje, že záruka, ktorú poskytuje Únia na EFSI, je krytá zo záručného fondu vo výške 8 miliárd EUR zriadeného v rámci rozpočtu EÚ;

16.  pripomína, že na zaistenie dodatočných finančných prostriedkov boli rozpočtové prostriedky vyčlenené na dva dôležité programy EÚ, a to Horizont 2020 a Nástroj na prepájanie Európy, znížené o 2,2 miliardy EUR v prvom prípade a o 2,8 miliardy EUR v druhom prípade a že zvyšné 3 miliardy EUR sú pokryté z nepridelených rezerv VFR; zdôrazňuje záväzok Európskeho parlamentu prijatý počas rokovaní o EFSI čo najviac obmedziť negatívny dosah na tieto dva programy, v ktorých finančnom krytí, o ktorom sa rozhodlo až v roku 2013, boli urobené výrazné škrty v porovnaní s návrhom Komisie už v priebehu rokovaní o VFR na roky 2014 – 2020;

17.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že tá časť rozpočtu EÚ, ktorá je určená na výskum a inováciu, je často ako prvá postihnutá akýmikoľvek škrtmi v rozpočte; poznamenáva, že výskumné a inovačné programy vytvárajú pre EÚ pridanú hodnotu, a zdôrazňuje kľúčovú úlohu týchto programov v podporovaní konkurencieschopnosti, a tým aj pri zabezpečovaní budúceho rastu a dlhodobej prosperity Únie;

18.  zdôrazňuje v tomto kontexte, že v súlade s článkom 15 nariadenia o VFR boli v rokoch 2014 – 2015 prednostne vyčlenené zdroje na program Horizont 2020 (200 miliónov EUR na Európsku radu pre výskum a akcie Marie Curie) a COSME (50 miliónov EUR) s cieľom čiastočne kompenzovať zníženie pridelených rozpočtových prostriedkov v rokoch 2013 až 2014; konštatuje, že týmto prednostným vyčlenením sa nezmenilo celkové finančné krytie programov, v dôsledku čoho sa zníži objem rozpočtových prostriedkov v druhej polovici VFR; zdôrazňuje pritom, že prednostne vyčlenené prostriedky na Horizont 2020 a COSME boli v plnej miere vyčerpané, čím sa preukázala výborná výkonnosť týchto programov a ich ešte väčšia absorpčná kapacita;

19.  konštatuje takisto so značnými obavami, že miera úspešnosti programu Horizont 2020 klesla z 20 – 22 %, ktoré dosiahol jeho predchodca (7. RP) v predchádzajúcom programovom období, na 13 %; konštatuje, že následkom toho dostáva finančné prostriedky EÚ menší počet vysokokvalitných projektov v oblasti výskumu a inovácií; konštatuje, že podobne v dôsledku nedostatku rozpočtových prostriedkov sa zamieta mnoho znamenitých žiadostí týkajúcich sa Nástroja na prepájanie Európy;

Nezamestnanosť mladých ľudí

20.  zdôrazňuje, že miera nezamestnanosti mladých ľudí je naďalej alarmujúco vysoká a predstavuje jeden z najnaliehavejších a najzávažnejších súčasných problémov EÚ; zdôrazňuje, že vo februári 2016 bolo v celej Únii 4,4 milióna nezamestnaných mladých ľudí vo veku do 25 rokov a že tento podiel je v niekoľkých členských štátoch vyšší ako 40 % a v niektorých regiónoch EÚ vyšší ako 60 %; zdôrazňuje, že miera zamestnanosti v EÚ je výrazne nižšia ako cieľová hodnota stanovená v stratégii Európa 2020; zdôrazňuje preto, že príliš veľkému počtu mladých ľudí preto hrozí sociálne vylúčenie a že by sa mali prijať konkrétnejšie kroky v oblasti začleňovania mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET); poukazuje na skutočnosť, že množstvo vysoko vzdelaných a riadne vyškolených ľudských zdrojov má veľký vplyv na konkurencieschopnosť Európy, inovačné schopnosti a produktivitu, a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné investovať do vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a kultúry; uznáva ďalej význam stratégie EÚ pre mládež na obdobie 2010 – 2018;

21.  zdôrazňuje, že rozpočet EÚ významne prispieva k boju proti nezamestnanosti, najmä prostredníctvom Európskeho sociálneho fondu (ESF) a iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI); poukazuje na tvrdenie Komisie, že určenie vykonávacích orgánov bolo pre finančné toky tohto programu kľúčovou výzvou; zdôrazňuje tiež, že napriek počiatočnému oneskoreniu ich určenia a vykonávania YEI bola podľa aktuálnych údajov dosiahnutá plná absorpčná kapacita (ktorá sa čiastočne dosiahla výrazným zvýšením miery predbežného financovania tohto programu); konštatuje, že Komisia čoskoro ukončí hodnotenie tejto iniciatívy, a očakáva, že budú zavedené potrebné úpravy, aby sa zaručila jej úspešná realizácia; domnieva sa, že navrhnutý program na podporu štrukturálnych reforiem by mohol byť cenným prínosom k zlepšeniu administratívnej kapacity v členských štátoch v tomto kontexte; zdôrazňuje význam pokračujúceho hodnotenia výsledkov YEI, ktoré vykonávajú zainteresované subjekty vrátane mládežníckych organizácií;

22.  vyjadruje osobitné znepokojenie v súvislosti s nedostatkom nových viazaných rozpočtových prostriedkov na YEI od roku 2016, pretože celé jej pôvodné finančné krytie bolo prednostne pridelené v rokoch 2014 – 2015 (článok 15 nariadenia o VFR); zdôrazňuje, že hoci Európsky parlament podporoval toto prednostné pridelenie, nikdy nemal v úmysle ukončiť iniciatívu už po druhom roku jej financovania a že boli zavedené iné mechanizmy v rámci VFR, napríklad celková rezerva na záväzky, s cieľom zaistiť jej kontinuitu; pripomína, že celková rezerva na záväzky už bola uvoľnená len na financovanie EFSI; konštatuje tiež, že na základe toho istého článku boli prednostne vyčlenené prostriedky na program Erasmus+ (vo výške 150 miliónov EUR) – ďalší program EÚ, ktorý vo významnej miere prispieva k zlepšeniu zamestnateľnosti mladých ľudí a ktorý sa v plnej miere realizoval v prvých dvoch rokoch tohto obdobia; pripomína, že podľa Medzinárodnej organizácie práce (MOP) by účinná záruka pre mladých ľudí na úrovni Európskej únie stála krajiny eurozóny každý rok 21 miliárd EUR;

Vnútorná bezpečnosť

23.  pripomína nedávne teroristické útoky vo Francúzsku a v Belgicku a zvýšenú úroveň ohrozenia v iných členských štátoch, čo si vyžaduje koordinovanejšie a dôraznejšie kroky a prostriedky na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že Únia má Fond pre vnútornú bezpečnosť, ktorý je vhodným nástrojom, ako aj niekoľko agentúr, ktoré pôsobia v tejto oblasti a čelia rastúcemu tlaku; domnieva sa, že v tejto oblasti budú potrebné ďalšie európske opatrenia, a teda aj viac finančných prostriedkov, aby sa zaistila primeraná reakcia na toto ohrozenie; zdôrazňuje, že intenzívnejšia spolupráca v tejto oblasti si vyžaduje zvýšený počet zamestnancov príslušných agentúr, čo môže ešte viac zvýšiť tlak na rozpočet EÚ, a pripomína obmedzené zvýšenie počtu pracovníkov Európskeho centra pre boj proti terorizmu v Europole, financované prevedením prostriedkov z Fondu pre vnútornú bezpečnosť;

24.  zdôrazňuje, že vzhľadom na súčasné kroky a legislatívne návrhy zamerané na posilnenie justičnej spolupráce budú postupne potrebné ďalšie finančné a ľudské zdroje aj pre Eurojust, čo bude mať vplyv na rozpočet Únie;

Krízy v odvetví poľnohospodárstva

25.  zdôrazňuje, že nízke stropy pre spoločnú poľnohospodársku politiku (SPP) do roku 2020 zahŕňajú omnoho menšie rezervy než v predchádzajúcom VFR, hoci toto odvetvie čelí väčšiemu počtu problémov; pripomína, že táto politika má zásadný význam pre situáciu mnohých poľnohospodárov, pokiaľ ide o ich príjmy, najmä v časoch krízy, a poukazuje na vysokú mieru ročného čerpania prostriedkov, ktorá je takmer 100 %; pripomína rôzne krízy, ktorým čelili európski poľnohospodári od začiatku súčasného VFR, najmä v mliekarenskom sektore, sektore bravčového a hovädzieho mäsa a ovocia a zeleniny, a dlhodobé nepriaznivé následky strát, ktoré európskym poľnohospodárom spôsobilo ruské embargo na poľnohospodárske produkty; berie na vedomie zrušenie kvót na cukor v roku 2017 a jeho možný účinok na sektor cukru s náležitým ohľadom aj na osobitné potreby najvzdialenejších regiónov; zdôrazňuje rozpočtový vplyv núdzových opatrení, ktoré boli prijaté v reakcii na tieto krízy a v rámci ktorých sa z rozpočtu vyčlenilo 500 miliónov EUR v roku 2016 a 300 miliónov EUR v roku 2015, a ktoré boli financované z rezerv v okruhu 2; zdôrazňuje, že každé zníženie v tejto oblasti by ohrozilo územnú súdržnosť EÚ, najmä pokiaľ ide o vidiecke oblasti; navyše je proti akémukoľvek posunu smerom k opätovnému znárodneniu poľnohospodárskej politiky, čo by spôsobilo narušenie trhu a nekalú hospodársku súťaž medzi poľnohospodármi;

Environmentálne výzvy

26.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že cieľ vynaložiť aspoň 20 % z rozpočtu EÚ (v rámci súčasného VFR) na opatrenia týkajúce sa zmeny klímy nebol dosiahnutý a že podľa metodiky Komisie na uplatňovanie hľadiska klímy bolo na túto problematiku vynaložených len asi 12,7 % ročného rozpočtu; poukazuje na veľkú potrebu financovania krokov v oblasti klímy, ochrany biodiverzity a udržateľného využívania prírodných zdrojov, ktorá bude ešte väčšia v dôsledku pokračujúceho globálneho otepľovania; berie predovšetkým na vedomie dohodu o zmene klíme (COP 21), ktorá bola dosiahnutá na konferencii zmluvných strán dohovoru OSN v Paríži v roku 2015;

Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť

27.  pripomína, že politika súdržnosti je hlavnou investičnou politikou Únie, ktorej cieľom je znižovanie hospodárskych, sociálnych a územných rozdielov medzi všetkými regiónmi EÚ, a teda zvyšovanie úrovne života európskych občanov; vyzdvihuje jej dôležitú úlohu pri realizácii stratégie EÚ 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, najmä prostredníctvom jasného vyčlenenia zdrojov na opatrenia týkajúce sa klímy a na sociálne ciele, predovšetkým s cieľom bojovať proti rozšírenej chudobe, a to aj v prípade detí, rozdielom a sociálnemu vylúčeniu a podporovať zamestnanosť; vyzýva Komisiu, aby monitorovala úplné plnenie uvedených cieľov; domnieva sa ďalej, že bez toho, aby bolo dotknuté finančné krytie vopred pridelené jednotlivým krajinám, môžu aj štrukturálne fondy významným spôsobom prispieť v prípade vznikajúcich výziev, ako sú následky utečeneckej krízy;

Rastúci tlak na rozvojovú a susedskú politiku

28.  poukazuje na zvyšujúci sa tlak na všeobecné potreby v oblasti humanitárnej pomoci a znižovania rizika katastrof, ktorý je výsledkom konfliktov a vojen; upozorňuje na dohodu z Addis Abeby, v ktorej hlavy štátov a vlád potvrdili svoj silný politický záväzok splniť ciele udržateľného rozvoja, a uvedomuje si, že v tomto ohľade je potrebné vynaložiť prostriedky; pripomína spoločný záväzok, ktorý EÚ nedávno obnovila, zvýšiť oficiálnu rozvojovú pomoc (ODA) na 0,7 % svojho HND a vyčleniť aspoň 20 % svojej ODA na základné sociálne služby s dôrazom na vzdelávanie a zdravie; dôrazne odmieta používanie rozvojovej pomoci na iné ako rozvojové ciele;

29.  pripomína, že geopolitická situácia vo východnom susedstve je tiež nestabilná; zdôrazňuje dôležitú úlohu rozpočtu EÚ, pokiaľ ide o prispievanie k stabilizácii situácie v južnom aj vo východnom susedstve EÚ a riešenie týchto výziev poskytovaním podpory krajinám, ktoré v súčasnosti vykonávajú asociačné dohody, s cieľom dosiahnuť pokrok v oblasti reforiem a zaistiť prehĺbenie vzťahov medzi EÚ a príslušnými krajinami;

Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti

30.  víta strednodobé preskúmanie VFR ako príležitosť dosiahnuť výrazný pokrok smerom k účinnejšiemu začleňovaniu uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti do VFR a pri vykonávaní a monitorovaní spoločného vyhlásenia pripojeného k VFR v tomto smere;

Hromadenie neuhradených platieb

31.  upozorňuje na hromadenie neuhradených platieb v predchádzajúcom VFR (2007 – 2013), ktorých objem sa z úrovne 5 miliárd EUR na konci roka 2010 zvýšil na bezprecedentnú úroveň 11 miliárd EUR na konci roka 2011, na 16 miliárd EUR na konci roka 2012 a 23,4 miliardy EUR na konci roka 2013; upozorňuje, že toto hromadenie sa prenieslo aj do súčasného VFR (2014 – 2020) a na konci roka 2014 dosiahlo doteraz vrcholnú úroveň 24,7 miliardy EUR; zdôrazňuje, že na neustále naliehanie Európskeho parlamentu bol schválený platobný plán s cieľom znížiť do konca roka 2016 objem nahromadených žiadostí o úhradu platby týkajúcich sa politiky súdržnosti za obdobie 2007 – 2013 na „bežnú“ úroveň 2 miliardy EUR; poukazuje na to, že na konci roka 2015 bol v oblasti politiky súdržnosti konštatovaný objem neuhradených platieb za obdobie 2007 – 2013 vo výške minimálne 8,2 miliardy EUR a že podľa odhadov by tento objem mal do konca roka 2016 klesnúť pod 2 miliardy EUR; konštatuje, že tento pokles znamená iba dočasnú úľavu, pretože je len výsledkom toho, že predložené splatné žiadosti o platbu za programy z obdobia 2007 – 2013 a 2014 – 2020 predstavovali nižšie sumy, ako bolo pôvodne ohlásené; vyjadruje poľutovanie nad tým, že neboli podniknuté žiadne kroky na riešenie skrytých neuhradených platieb zistených v iných okruhoch; upozorňuje na skutočnosť, že podľa odhadov sa situácia z rokov 2012 – 2014 na konci súčasného VFR bude opakovať, ak sa neprijmú žiadne konkrétne opatrenia;

32.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že následky tejto platobnej krízy boli vážne a postihli príjemcov prostriedkov z rozpočtu EÚ, ako sú študenti, univerzity, MSP, výskumní pracovníci, MVO, miestne a regionálne orgány a iné príslušné subjekty; pripomína predovšetkým dramatický nedostatok platobných prostriedkov v oblasti humanitárnych operácií v roku 2014, ktorý mal negatívny vplyv na operácie EÚ zamerané na záchranu životov; pripomína, že Komisia musela siahnuť po zmierňujúcich opatreniach, ako je zníženie miery predbežného financovania a odloženie výziev na predkladanie ponúk/oznámení o vyhlásení obstarávania a s nimi spojeného udeľovania zákaziek; pripomína, že umelé spomaľovanie realizácie nových programov na obdobie 2014 – 2020 nastalo v dôsledku všeobecného nedostatku platieb, príkladom čoho je umelé oneskorenie v roku 2014 v prípade výziev na predkladanie ponúk v rámci Horizontu 2020 v hodnote 1 miliardy EUR, ktorého cieľom bolo zaistiť, aby platby boli splatné až v roku 2015, a nie v roku 2014; ďalej zdôrazňuje, že penále za oneskorené platby boli hradené z rozpočtu EÚ a predstavovali 3 milióny EUR tak v roku 2014, ako aj v roku 2015;

B.Výrazné využívanie ustanovení VFR o flexibilite

33.  zdôrazňuje, že s cieľom zaistiť dodatočné rozpočtové prostriedky, ktoré boli od roku 2014 potrebné na zvládnutie kríz alebo na financovanie nových politických priorít, rozpočtový orgán súhlasil, že po vyčerpaní všetkých dostupných rezerv sa budú vo veľkej miere môcť uplatniť ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje, ktoré sú súčasťou nariadenia o VFR; pripomína, že viaceré z týchto ustanovení vyplynuli priamo z návrhov Európskeho parlamentu, pre ktorý bola požiadavka čo najväčšej flexibility jednou z jeho kľúčových požiadaviek počas rokovaní o VFR;

34.  konštatuje najmä, že boli mobilizované osobitné nástroje na zvládnutie utečeneckej a migračnej krízy (v roku 2016 sa vyčerpali všetky prostriedky nástroja flexibility, t. j. 1 530 miliónov EUR; prostriedky rezervy na núdzovú pomoc v roku 2016, t. j. 150 miliónov EUR), problému nedostatočných platieb (v roku 2015 bola zmobilizovaná rezerva na nepredvídané výdavky vo výške 3,16 miliardy EUR) a na financovanie záručného fondu EFSI (plné využitie celkovej rezervy na záväzky v roku 2014 vo výške 543 miliónov EUR); pripomína, že rozhodnutie mobilizovať rezervu na nepredvídané výdavky v platbách je spojené so znížením stropov pre platby na roky 2018 až 2020;

35.  očakáva, že ak by sa v roku 2016 objavili akékoľvek ďalšie potreby v súvislosti s migračnou a utečeneckou krízou vrátane tranže vo výške 200 miliónov EUR na nový nástroj na poskytovanie núdzovej pomoci v rámci Únie, ich výsledkom by mala byť mobilizácia rezervy na nepredvídané výdavky, hneď ako to bude potrebné; pripomína, že v rámci okruhu 3 už nie je k dispozícii žiadna rezerva a že nástroj flexibility bol na tento rok už plne využitý; navrhuje, aby sa preskúmali ďalšie možnosti flexibility v prípade nových výziev;

36.  pripomína, že legislatívna flexibilita zakotvená v bode 17 Medziinštitucionálnej dohody (MID) umožňuje zvýšenie celkového finančného krytia programov schválených v riadnom legislatívnom postupe až do výšky +/- 10 % na sedemročné obdobie; konštatuje, že „nové, objektívne a dlhodobé okolnosti“ umožňujú rozpočtovému orgánu odchýliť sa ešte viac od pôvodného finančného krytia; víta skutočnosť, že toto ustanovenie už bolo použité, aby Únia mohla reagovať na nepredvídané udalosti výrazným zvýšením pôvodných ročných prostriedkov pridelených na programy, ako je AMIF;

II.Strednodobé preskúmanie VFR – naliehavá potreba

37.  vychádzajúc z uvedených analýz je presvedčený, že záverom preskúmania fungovania súčasného VFR je, že skutočné strednodobé preskúmanie VFR, ustanovené v nariadení o VFR, je nevyhnutné, aby Únia mohla účinne čeliť celému radu výziev a zároveň plniť svoje politické ciele; pripomína, že splnenie stratégie Európa 2020 zostáva hlavnou prioritou, ktorá sa má podporovať z rozpočtu EÚ; zdôrazňuje, že je potrebné, aby boli v rozpočte EÚ primerané prostriedky na skutočné zaistenie investícií vedúcich k rastu a pracovným miestam, na dosiahnutie hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a na presadzovanie solidarity;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby pri príprave legislatívneho návrhu zohľadnila ďalej uvedené požiadavky Európskeho parlamentu týkajúce sa zmeny nariadenia o VFR, pokiaľ ide o číselné údaje a viaceré ustanovenia týkajúce sa fungovania VFR, ktoré musia byť uplatniteľné už v prípade súčasného VFR;

39.  zdôrazňuje, že na jeseň 2016 sa očakávajú dva legislatívne návrhy so značnými rozpočtovými vplyvmi, konkrétne predĺženie EFSI a zavedenie plánu vonkajších investícií; očakáva, že všetky informácie týkajúce sa financovania týchto dvoch návrhov budú sprístupnené čo najskôr s cieľom umožniť, aby boli riadne zohľadnené pri rokovaniach o prieskume VFR v polovici obdobia; opätovne zdôrazňuje svoj zásadný postoj, že nové politické iniciatívy by nemali byť financované z existujúcich programov a politík EÚ;

40.  zdôrazňuje, že zmeny, ktoré boli dohodnuté počas prieskumu VFR v polovici obdobia, by mali byť neodkladne uskutočnené a začlenené už do rozpočtu Únie na rok 2017; vyzýva preto Komisiu, aby čo najskôr predložila svoj legislatívny návrh na revíziu nariadenia o VFR s cieľom umožniť súbežné rokovania o revízii VFR a o rozpočte EÚ na rok 2017 a tiež včasnú dohodu o týchto otázkach;

41.  berie na vedomie výsledok referenda v Spojenom kráľovstve z 23. júna 2016; v tomto ohľade vyzýva Komisiu, aby rozpočtovému orgánu poskytla všetky relevantné informácie o možných rozpočtových vplyvoch tohto referenda bez toho, aby tým bol dotknutý výsledok ďalších rokovaní medzi Spojeným kráľovstvom a EÚ;

42.  berie na vedomie významný príspevok, ktorým EÚ podporila mier a zmierenie v Írsku, najmä prostredníctvom programov PEACE, ktoré sa zameriavajú na Severné Írsko a pohraničné grófstva na juhu; konštatuje, že výsledok referenda v Spojenom kráľovstve môže v súvislosti s mierovým procesom spôsobiť vážne problémy a ohrozuje integritu mierového procesu a Veľkopiatkovej dohody; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala mierový proces prostredníctvom kontinuálneho financovania programu PEACE;

A.Požiadavky Európskeho parlamentu na druhú polovicu obdobia VFR

VFR – číselné údaje (záväzky)

43.  je presvedčený o tom, že hoci plne schvaľuje rozsiahlu politickú a finančnú podporu pre EFSI, z rozpočtu EÚ by sa nemali financovať nové iniciatívy na úkor existujúcich programov a politík Únie; má v úmysle splniť svoj záväzok v plnej miere kompenzovať škrty týkajúce sa EFSI ovplyvňujúce Horizont 2020 a NPE, aby mohli plniť svoje ciele, ktoré boli prijaté len pred dvomi rokmi, a aby mohla Únia dosiahnuť svoje ciele v oblasti výskumu a inovácií; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že úroveň financovania ďalších programov v podokruhu 1a („Konkurencieschopnosť pre rast a zamestnanosť“) by nemala byť touto kompenzáciou ovplyvnená, pričom poukazuje na ich nesporný prínos k rastu, tvorbe pracovných miest a konkurencieschopnosti; domnieva sa, že rezervy v podokruhu 1a nie sú dostatočné na uspokojenie týchto potrieb, a preto vyzýva na zvýšenie stropu tohto podokruhu;

44.  dôrazne podporuje pokračovanie iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI), ktorá predstavuje spôsob, ako rýchlo reagovať pri riešení nezamestnanosti mladých ľudí na základe potrebných úprav vyplývajúcich z prebiehajúceho hodnotenia; domnieva sa, že je možné to dosiahnuť iba tým, že bude na iniciatívu na podporu zamestnanosti mladých ľudí do konca existujúceho VFR vyčlenených aspoň toľko viazaných rozpočtových prostriedkov, koľko ich bolo na tento program vyčlenených každoročne v priebehu prvých dvoch rokov tohto obdobia (6 miliárd EUR prednostne uvoľnených v rokoch 2014 – 2015), a to na základe výsledku nadchádzajúceho posúdenia Komisie; konštatuje, že súčasťou toho by mala byť revízia stropov v podokruhu 1b („Hospodárska, sociálna a územná súdržnosť“) smerom nahor, pretože nie sú k dispozícii žiadne rezervy;

45.  je pevne presvedčený, že celkové rozpočtové prostriedky a vopred pridelené vnútroštátne balíky pre SPP, vrátane priamych platobných rozpočtových prostriedkov, by v priebehu revízie VFR mali ostať nezmenené; zdôrazňuje aj význam toho, aby sa zabezpečilo, že prostriedky vyčlenené na Európsky námorný a rybársky fond neboli znížené, s cieľom umožniť splnenie cieľov nedávnej reformy spoločnej rybárskej politiky;

46.  domnieva sa, že z rozsahu migračnej a utečeneckej krízy spôsobenej konfliktmi a zmenou klímy je zrejmé, že v nadchádzajúcich rokoch možno v okruhu 3 („Bezpečnosť a občianstvo“) očakávať zvýšenie dodatočných potrieb na tento účel s výraznými rozpočtovými dôsledkami; zdôrazňuje tiež, že v tomto istom okruhu budú potrebné dodatočné finančné prostriedky na podporu posilnených opatrení na úrovni EÚ týkajúcich sa vnútornej bezpečnosti v EÚ a boja proti terorizmu; žiada Komisiu, aby čo najskôr vypracovala aktualizovaný odhad rozpočtu potrebného do konca aktuálneho VFR na riešenie všetkých výziev v týchto oblastiach;

47.  je preto pevne presvedčený o tom, že i v prípade mobilizácie malých rezerv, ktoré sú k dispozícii v okruhu 3, a napriek existujúcim ustanoveniam o flexibilite nebudú disponibilné zdroje stačiť na zvládnutie zvýšených potrieb v tomto okruhu; vyzýva preto na výrazné zvýšenie prostriedkov Fondu pre azyl, migráciu a integráciu a Fondu pre vnútornú bezpečnosť, ako aj prostriedkov pre agentúry Únie, ktoré pôsobia v tejto oblasti (Frontex, Európsky podporný úrad pre azyl (EASO), Europol, Eurojust a Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA)) a ktoré získali nové povinnosti, ako aj prostriedkov na ďalšie iniciatívy, ktoré môžu byť prijaté; domnieva sa, že je potrebná revízia stropov v okruhu 3 smerom nahor;

48.  očakáva, že jednotný postup v záujme účinného riešenia vonkajšieho rozmeru migračnej a utečeneckej krízy, najmä politickej stabilizácie európskeho susedstva a subsaharskej Afriky a boja proti humanitárnym a hospodárskym príčinám migrácie, sa v budúcich rokoch zintenzívni a budú ho sprevádzať väčšie požiadavky na financovanie v rámci okruhu 4 (Globálna Európa); zdôrazňuje, že takéto požiadavky dodatočného financovania by sa nemali uplatňovať na úkor existujúcich vonkajších činností EÚ vrátane jej rozvojovej politiky; žiada preto revíziu stropov v okruhu 4 smerom nahor;

49.  požaduje zvýšenie finančnej podpory troch európskych programov, ktoré sa priamo týkajú občanov – Kreatívna Európa, Európa pre občanov a Erasmus +, keďže tieto programy vytvárajú nové položky subvencií, aby reagovali na súčasnú situáciu integrácie a vzdelávania utečencov, a sú v prvej línii krokov Únie a členských štátov zameraných na zlepšenie celkovej sociálnej situácie, vzájomného porozumenia a spolužitia v našich rozdielnych spoločnostiach;

VFR – číselné údaje (platby)

50.  domnieva sa, že je v prvom rade potrebné podniknúť kroky, ktorými sa predíde vzniku ďalšej platobnej krízy ku koncu súčasného VFR; pevne verí, že by sa malo vyvinúť maximálne úsilie o to, aby sa predišlo podobnému nahromadeniu neuhradených faktúr, aké bolo zaznamenané počas predchádzajúceho obdobia; zdôrazňuje však, že už dnes je možné očakávať, že v druhej polovici VFR dôjde k výraznému tlaku na platby, pričom potreby platobných rozpočtových prostriedkov by mali súčasne dosiahnuť svoje normálne maximum; domnieva sa, že dodatočný tlak vyplýva okrem iného zo započítania rezervy na nepredvídané udalosti do stropov platieb na roky 2018 – 2020, ktoré sú už aj tak obmedzené, z výrazného oneskorenia pri zavádzaní nových programov, na ktoré sa vzťahuje zdieľané hospodárenie, vrátane iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, z platobného profilu EFSI a z dodatočných platieb zodpovedajúcich nedávnemu zvýšeniu viazaných rozpočtových prostriedkov v súvislosti s migračnou a utečeneckou krízou;

51.  pripomína, že platobné rozpočtové prostriedky sú riadnym dôsledkom záväzkov z minulosti; očakáva preto, že nové zvýšenia viazaných rozpočtových prostriedkov bude sprevádzať zodpovedajúce zvýšenie platobných rozpočtových prostriedkov vrátane revízie stropov pre platby smerom nahor; domnieva sa navyše, že strednodobé preskúmanie/revízia VFR je skvelou príležitosťou na posúdenie aktuálneho stavu vykonávania platieb a aktualizovaných výhľadov, pokiaľ ide o očakávaný vývoj platieb do konca súčasného VFR; domnieva sa, že všetky tri inštitúcie by mali vypracovať a schváliť záväzný spoločný platobný plán na obdobie 2016 – 2020; trvá na tom, že takýto nový platobný plán by mal vychádzať z riadneho finančného hospodárenia a zabezpečiť jednoznačnú stratégiu plnenia všetkých platobných potrieb vo všetkých okruhoch do konca súčasného VFR, a zabrániť vzniku skrytých oneskorených platieb z dôvodu umelého spomalenia vykonávania niektorých viacročných programov a iných zmierňujúcich opatrení ako zníženie výšky predbežného financovania;

52.  je odhodlaný vyriešiť jednoznačným spôsobom otázku zahrnutia platieb súvisiacich s osobitnými nástrojmi VFR do rozpočtu; pripomína nevyriešený rozpor medzi Komisiou a Európskym parlamentom na jednej strane a Radou na druhej strane týkajúci sa výkladu, ktorý stál v popredí pozornosti pri rozpočtových rokovaniach v posledných rokoch; opakuje svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by sa platby na mobilizáciu osobitných nástrojov v záväzkoch mali tiež počítať nad rámec ročných stropov VFR pre platby;

Podmienka zaistenia základného práva EÚ

53.  trvá na tom, že všetky krajiny by mali v kontexte utečeneckej krízy a rozhodnutia o mechanizme cieleného prerozdeľovania prevziať plný podiel zodpovednosti; vyzýva Komisiu, aby zaviedla mechanizmus finančného bonusu a malusu v súvislosti s tým, či členské štáty plnia alebo neplnia svoje záväzky v rámci opatrení, ktoré prijala EÚ; tvrdí, že akýkoľvek finančný príspevok pochádzajúci z potrestania členského štátu, ktorý tieto opatrenia nerešpektuje, by sa mal vrátiť do rozpočtu EÚ ako mimoriadny príjem;

Mimoriadne príjmy

54.  je pevne presvedčený, že akýkoľvek prebytok, ktorý by vyplynul z nedostatočného plnenia rozpočtu EÚ alebo z postihov uložených podnikom za porušenie právnych predpisov EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, by sa mal začleniť do rozpočtu ako mimoriadny príjem v rozpočte EÚ bez akýchkoľvek zodpovedajúcich úprav príspevkov na základe HND; domnieva sa, že toto opatrenie by významne prispelo k odľahčeniu rozpočtu EÚ od platobného problému; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila vhodný legislatívny návrh;

55.  je presvedčený o tom, že v rozpočte EÚ by sa malo opäť umožniť rušenie viazanosti vo všetkých okruhoch na základe úplného alebo čiastočného neuskutočnenia opatrení, na ktoré boli dané rozpočtové prostriedky vyčlenené, a rozpočtový orgán by ho mal využívať v rámci každoročného rozpočtového postupu; je pevne presvedčený o tom, že pre súčasné obmedzenia, ktoré ovplyvňujú rozpočet EÚ, a dodatočným potrebám financovania, ktorým Únia čelí, by sa takéto ustanovenie malo uplatňovať aj na rušenie viazanosti vyplývajúce z realizácie programov z obdobia rokov 2007 – 2013 vrátane uzatvorenia programov politiky súdržnosti; vyzýva Komisiu, aby v tomto smere predložila vhodný legislatívny návrh;

Ustanovenia o flexibilite a osobitné nástroje

56.  zdôrazňuje, že len frekvencia a miera mobilizácie osobitných nástrojov VFR za posledné dva roky sú bez akýchkoľvek pochybností dôkazom významu ustanovení o flexibilite a mechanizmov, ktoré sú ustanovené v nariadení o VFR; zdôrazňuje dlhodobú pozíciu Európskeho parlamentu, podľa ktorej by flexibilita mala umožniť čo najväčšie uplatnenie všeobecných stropov VFR pre záväzky a platby;

57.  domnieva sa preto, že strednodobá revízia nariadenia o VFR by mala viesť k odstráneniu celého radu prekážok a obmedzení, ktoré si vynútila Rada v súvislosti s ustanoveniami o flexibilite v čase prijímania VFR; domnieva sa hlavne, že by sa mali zrušiť akékoľvek obmedzenia prenosov nevyužitých rozpočtových prostriedkov a rezerv, a to buď stanovením ročných stropov (celková rezerva na platby), alebo zavedením časových obmedzení (celková rezerva na záväzky); domnieva sa, že pre súčasné rozpočtové obmedzenia v niekoľkých okruhoch by sa nemal vymedziť žiadny konkrétny rozsah využívania zdrojov v rámci celkovej rezervy na záväzky;

58.  zdôrazňuje predovšetkým mobilizáciu celého objemu nástroja flexibility v roku 2016; konštatuje, že tento nástroj umožňuje financovanie jasne identifikovaných výdavkov, ktoré nemožno financovať v rámci stropov, ktoré sú k dispozícii pre jeden alebo viaceré okruhy, a ktoré nie sú spojené so žiadnou konkrétnou politikou EÚ; domnieva sa preto, že umožňuje skutočnú flexibilitu v rozpočte EÚ, najmä v prípade závažnej krízy; žiada preto výrazné zvýšenie jeho finančného krytia na ročnú sumu až do výšky 2 miliardy EUR a poukazuje zároveň na to, že táto suma je rozpočte zapísaná len pod podmienkou, že rozpočtový orgán rozhodne o mobilizácii tohto nástroja; pripomína, že nástroj flexibility nie je spojený s konkrétnou oblasťou politiky a možno ho využiť na akýkoľvek účel považovaný za potrebný;

59.  poukazuje na úlohu rezervy na núdzovú pomoc, ktorá spočíva v zabezpečení rýchlej reakcie na špecifické požiadavky tretích krajín týkajúce sa pomoci v prípade nepredvídaných udalostí, a podčiarkuje jej mimoriadny význam v súčasnej situácii; žiada výrazné zvýšenie jej finančného krytia a vyčlenenie ročných rozpočtových prostriedkov do výšky 1 miliardy EUR;

60.  konštatuje, že platia rôzne pravidlá, pokiaľ ide o obdobia na uskutočnenie prenosov nevyužitých rozpočtových prostriedkov v prípade osobitných nástrojov VFR, ako sú konkrétne nástroj flexibility, rezerva na núdzovú pomoc, Fond solidarity EÚ a Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii; žiada harmonizáciu týchto pravidiel, aby bolo možné uplatniť na tieto nástroje všeobecné pravidlo n+3;

61.  pripisuje osobitný význam rezerve na nepredvídané výdavky ako krajnej možnosti v rámci reakcie na nepredvídané okolnosti; zdôrazňuje, že podľa Komisie je táto rezerva jediným osobitným nástrojom, ktorý možno mobilizovať len na platobné rozpočtové prostriedky, a tak predísť platobnej kríze v rozpočte EÚ, aká nastala v roku 2014; vyjadruje poľutovanie nad tým, že na rozdiel od predchádzajúceho obdobia je v nariadení o VFR stanovená povinná kompenzácia rozpočtových prostriedkov; je pevne presvedčený, že v dôsledku tejto požiadavky nastala neudržateľná situácia, ktorá v skutočnosti zníži stropy VFR v posledných rokoch príslušného obdobia, a povedie teda k ďalšiemu tlaku na rozpočet EÚ; zdôrazňuje, že rezerva na nepredvídané výdavky je v každom prípade posledným prostriedkom, o použití ktorého spoločne rozhodnú obidve zložky rozpočtového orgánu; žiada preto, aby sa pravidlo povinnej kompenzácie okamžite a so spätnou účinnosťou zrušilo a aby došlo k revízii jeho maximálnej ročnej sumy smerom nahor na 0,05 % HND EÚ;

Opatrenia nadväzujúce na medzinárodné dohody o environmentálnych zmenách

62.  konštatuje, že dohoda z konferencie COP 21, ktorá sa konala v Paríži, je univerzálna, dynamická a diferencovaná a zameriava sa na výzvy v oblasti zmeny klímy; zdôrazňuje, že na základe tejto dohody treba vyčleniť prostriedky EÚ na podporu boja proti zmene klímy v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že všetky finančné prostriedky vyčlenené na prípadné opatrenia na základe dohody COP 21°by sa mali dodatočne pripojiť k existujúcim prostriedkom vyčleneným na činnosti týkajúce sa zmeny klímy a vyzýva Komisiu, aby v dostatočnom čase pred revíziou predstavila svoju stratégiu vykonávania a svoje prvé hodnotenie možného vplyvu dohody COP 21 na rozpočet EÚ; ďalej zdôrazňuje, že revízia VFR vytvára vynikajúcu príležitosť na zabezpečenie toho, aby sa dosiahol cieľ 20 % prostriedkov na opatrenia spojené s klímou a aby sa stanovilo prípadné zvýšenie tejto prahovej hodnoty v súlade s medzinárodnými záväzkami EÚ prijatými na konferencii COP 21; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby bol mechanizmus zohľadňovania opatrení v oblasti klímy plne funkčný a aby bola zdokonalená existujúca metóda sledovania takéhoto vynakladania finančných prostriedkov; ďalej pripomína, že EÚ sa tiež zaviazala vykonávať strategický plán na podporu biologickej rozmanitosti v rámci príslušného dohovoru OSN, a zdôrazňuje, že by mala vyčleniť dostatočné zdroje na splnenie svojich záväzkov v tejto oblasti;

Zjednodušenie

63.  domnieva sa, že strednodobé preskúmanie/revízia predstavuje skvelú príležitosť uskutočniť prvé posúdenie a hodnotenie fungovania príslušných politík a programov EÚ, ako aj fungovania ustanovení VFR o flexibilite a osobitných nástrojov, a očakáva, že Komisia predloží analýzu, v ktorej sú identifikované nedostatky súčasného systému vykonávania; venuje osobitnú pozornosť posudzovaniu vplyvu nových prvkov zavedených v tomto programovom období, ako sú vopred stanovené podmienky v rámci politiky súdržnosti, na proces vykonávania; domnieva sa, že pri strednodobom preskúmaní/revízii VFR by sa malo zohľadňovať aj uplatnenie pridelených prostriedkov v záujme dosahovania cieľov; vyzýva Komisiu, aby predložila konkrétne návrhy, ako riešiť možné nedostatky a zlepšiť a racionalizovať vykonávanie počas zostávajúcich rokoch súčasného VFR, aby sa zabezpečilo čo najefektívnejšie využitie obmedzených finančných zdrojov a znížila administratívna záťaž pre príjemcov;

Rozpočtovanie na základe výsledkov / Rozpočet EÚ zameraný na výsledky

64.  zdôrazňuje, že je dôležité ukázať pridanú hodnotu plnenia rozpočtu EÚ, a podporuje zavedenie kultúry zameranej na výsledky ako kľúčového prvku výdavkov EÚ; zdôrazňuje, že tam, kde je to vhodné, a najmä v programoch zameraných na inovácie, by sa posúdenie výkonnosti a orientácie na výsledky malo stať hlavnou zásadou; uznáva prácu Komisie v súvislosti s iniciatívou Rozpočet EÚ zameraný na výsledky, ktorú je potrebné ešte viac rozvinúť, a očakáva výsledky práce medziinštitucionálnej pracovnej skupiny odborníkov pre zostavovanie rozpočtu na základe výkonnosti; je presvedčený, že tento prístup môže byť spôsobom, ako posilniť výkonnosť programov, ktoré nie sú dostatočne výkonné; zdôrazňuje však, že technické alebo programové nedostatky nemôžu viesť k zníženiu rozpočtu EÚ alebo k upusteniu od politických priorít a že lepšie vynakladanie finančných prostriedkov samo osebe nevyrieši problém nedostatočných finančných prostriedkov na uspokojenie naliehavých a rastúcich potrieb; pripomína Komisii, že Európsky parlament ako jedna zložka rozpočtového orgánu musí byť zapojený do vytvárania stratégie Komisie v tejto oblasti;

Finančné nástroje

65.  berie na vedomie väčšiu úlohu finančných nástrojov v rámci rozpočtu Únie ako doplnkovej formy financovania v porovnaní s dotáciami a grantmi; uznáva potenciál týchto nástrojov, pokiaľ ide o zvyšovanie finančného, a teda aj politického dosahu rozpočtu Únie; zdôrazňuje však, že prechod z nástrojov tradičného financovania na inovačnejšie nástroje sa neodporúča pre všetky politické oblasti, pretože nie všetky politiky sú v plnej miere založené na trhových princípoch; zdôrazňuje, že finančné nástroje sú alternatívnym a doplnkovým spôsobom financovania a nemali by sa využívať na projekty, ktoré môžu mať prospech iba z využitia grantov, ktoré sú osobitne dôležité pre menej rozvinuté regióny;

66.  vyzýva Komisiu, aby počas strednodobého preskúmania/strednodobej revízie uskutočnila hĺbkovú analýzu využívania finančných nástrojov od začiatku súčasného programového obdobia; zdôrazňuje, že pri posudzovaní finančného nástroja nemôže byť jediným hodnotiacim kritériom rozmer pákového efektu; v tejto súvislosti pripomína význam kritérií doplnkovosti a posúdenia prínosu k plneniu politických cieľov EÚ;

67.  nabáda Komisiu, aby zistila všetky oblasti politiky EÚ, kde by bolo možné skombinovať granty s finančnými nástrojmi a aby sa zaoberala otázkou vhodnej rovnováhy medzi nimi; je pevne presvedčený, že možnosť skombinovať rôzne prostriedky EÚ na základe harmonizovaných pravidiel riadenia by pomohla s optimalizáciou synergií medzi dostupnými zdrojmi financovania na úrovni EÚ; zdôrazňuje, že zvýšené používanie finančných nástrojov by nemalo viesť k znižovaniu v rozpočte Únie; pripomína jeho opakované výzvy na zvýšenie transparentnosti a demokratickej kontroly v súvislosti s vykonávaním finančných nástrojov podporovaných z rozpočtu Únie;

B.Úvahy Európskeho parlamentu týkajúce sa obdobia VFR po roku 2020

68.  pripomína, že podľa článku 25 nariadenia o VFR Komisia predloží pred 1. januárom 2018 návrh nového viacročného finančného rámca; zdôrazňuje preto, že už v rámci nadchádzajúceho preskúmania/nadchádzajúcej revízie by sa malo diskutovať o celom rade kľúčových prvkov týkajúcich sa VFR;

69.  domnieva sa, že medzi kľúčové priority, ktorými sa treba zaoberať, patria úpravy trvania VFR, dôsledná reforma systému vlastných zdrojov, väčší dôraz na jednotnosť rozpočtu a väčšia rozpočtová flexibilita; ďalej je presvedčený, že je potrebné preskúmať podmienky rozhodovacieho procesu, aby sa zaručila demokratická legitímnosť a súlad s ustanoveniami zmluvy;

70.  pripomína rozpočtové zásady jednotnosti, presnosti rozpočtu, ročnej platnosti, vyrovnanosti, všeobecnosti, špecifikácie, riadneho finančného hospodárenia a transparentnosti, ktoré musia byť dodržiavané pri zostavovaní a plnení rozpočtu Únie;

71.  zdôrazňuje, že podstatným faktorom problémov medzi členskými štátmi pri schvaľovaní viacročného finančného rámca je ich prvoradý dôraz na čistú bilanciu; pripomína svoje stanovisko, že rozpočet Únie nie je jednoduchá hra s nulovým súčtom, ale skôr dôležitý impulz pre konvergenciu a vyjadrenie spoločných stratégií, ktoré vytvárajú spoločnú pridanú hodnotu; preto naliehavo vyzýva členské štáty, aby zmenili svoje vnímanie a postoj, pokiaľ ide o rozpočet Únie, aby teda stanovili veľkosť rozpočtu na základe dôkladného vyhodnotenia finančných potrieb vyplývajúcich z právnych záväzkov Únie, jej politických cieľov stanovených v jej programoch a politikách, ako aj medzinárodných záväzkov, s cieľom zaručiť, že výsledkom nebude ďalšia patová situácia, v dôsledku ktorej sa Únia ešte viac vzdiali od svojich občanov; žiada preto Komisiu, aby vypracovala štúdiu o úsporách, ktoré dosiahli členské štáty na vnútroštátnej úrovni ako výsledok politických opatrení financovaných na úrovni EÚ;

72.  poukazuje na politickú nevyhnutnosť zaviesť rozhodovací postup, ktorý zaručí dostupnosť potrebných finančných zdrojov buď na úrovni EÚ, alebo na vnútroštátnej úrovni, aby sa zabezpečilo plné vykonávanie politických rozhodnutí prijatých Európskou radou;

Dĺžka trvania

73.  pripomína, že podľa odôvodnenia 3 nariadenia o VFR všetky tri inštitúcie súhlasili so spoločným preskúmaním najvhodnejšej dĺžky trvania v rámci preskúmania/revízie; opätovne zdôrazňuje svoje stanovisko, že dĺžka trvania VFR by mala byť v súlade s politickým cyklom Európskeho parlamentu aj Komisie a zabezpečiť tak, aby sa európske voľby stali fórom, v rámci ktorého sa diskutuje o budúcich výdavkových prioritách;

74.  zdôrazňuje však, že najmä v prípade programov spadajúcich pod zdieľané hospodárenie v oblasti politiky súdržnosti a rozvoja vidieka je veľmi dôležitá dlhodobá predvídateľnosť vzhľadom na to, ako dlho trvá schvaľovanie odvetvových právnych predpisov a operačných programov na národnej a regionálnej úrovni;

75.  domnieva sa, že vzhľadom na rýchlo sa meniace politické prostredie a so zreteľom na zabezpečovanie väčšej flexibility by sa niektoré prvky VFR mali schváliť na päť rokov, zatiaľ čo iné, napríklad tie, ktoré sa týkajú programov vyžadujúcich dlhodobejšie programovanie, a/alebo politík stanovujúcich komplexné postupy vytvárania systémov realizácie, ako je politika súdržnosti alebo rozvoj vidieka, by sa mali schvaľovať na obdobie 5+5 rokov s povinnou strednodobou revíziou;

Reforma systému vlastných zdrojov

76.  zdôrazňuje potrebu plnohodnotnej reformy systému vlastných zdrojov na základe hlavných zásad jednoduchosti, spravodlivosti a transparentnosti; preto očakáva predloženie ambicióznej záverečnej správy skupiny na vysokej úrovni pre vlastné zdroje do konca roka 2016, ako aj rovnako ambiciózneho balíka legislatívnych návrhov Komisie týkajúcich sa vlastných zdrojov na obdobie po roku 2021, a to do konca roka 2017;

77.  zdôrazňuje potrebu znížiť podiel príspevkov do rozpočtu Únie založených na HND s cieľom odstrániť prístup primeranej návratnosti uplatňovaný členskými štátmi; zdôrazňuje, že by sa tým znížilo zaťaženie vnútroštátnych financií a zabezpečila sa tak dostupnosť dotknutých zdrojov, ktoré sú k dispozícii na rozpočty členských štátov; pripomína, že súčasný vlastný zdroj DPH je mimoriadne komplexný a predstavuje v podstate druhý príspevok založený na HND, a preto vyzýva, aby sa buď uskutočnila zásadná reforma tohto vlastného zdroja, alebo aby sa úplne zrušil; považuje však za potrebné zachovať príspevky založené na HND ako zložku rozpočtu vzhľadom na to, že plnia funkciu vyrovnávacieho príspevku;

78.  žiada zavedenie jedného alebo niekoľkých nových vlastných zdrojov, ktoré by boli jasne prepojené s európskymi politikami, ktoré vytvárajú pridanú hodnotu; konštatuje, že skupina na vysokej úrovni už diskutovala o veľkom počte možných nových vlastných zdrojov, ako napríklad o reformovanej DPH, dani z finančných transakcií, príjmoch ECB z emisie peňazí, zreformovanom systéme EÚ na obchodovanie s emisiami a zdaňovaní emisií uhlíka, zdaňovaní dopravy, zdaňovaní právnických osôb, zdaňovaní elektriny alebo digitálnom zdaňovaní; netrpezlivo očakáva odporúčania skupiny na vysokej úrovni, na ktorých základe bude môcť pokračovať a pripraviť pozíciu Európskeho parlamentu v tejto veci; v tomto ohľade žiada o zrušenie všetkých foriem korekcií;

Jednotnosť rozpočtu

79.  zdôrazňuje význam zásady jednotnosti rozpočtu a pripomína, že podľa článku 310 ods. 1 ZFEÚ musia byť všetky príjmy a výdavky Únie uvedené v rozpočte; vyjadruje znepokojenie nad tým, že sa nedávno prešlo z metódy Spoločenstva na medzivládne rozhodovanie, ako možno pozorovať od roku 2014 v súvislosti s vytvorením trustového fondu EÚ Bêkou pre Stredoafrickú republiku, regionálneho trustového fondu Madad, ktorý vznikol v reakcii na sýrsku krízu, a núdzového trustového fondu EÚ pre Afriku, ako aj nástroja pre utečencov v Turecku; zdôrazňuje, že táto forma financovania so sebou prináša prerozdelenie finančných prostriedkov v rámci existujúcich viacročných finančných programov, ktoré prerokovali a schválili tri inštitúcie; zdôrazňuje, že to ohrozuje demokratickú zodpovednosť, pretože Európsky parlament bol vylúčený z vytvárania týchto fondov;

80.  zdôrazňuje, že podľa zmluvy majú Európsky parlament a Rada pri tvorbe rozpočtu rovnocenné postavenie ako dve zložky rozpočtového orgánu; domnieva sa navyše, že plná parlamentná kontrola všetkých výdavkov je podstatným prvkom všetkých výdavkov EÚ; vyzýva Komisiu, aby zachovávala jednotnosť rozpočtu, ktorú považuje za hlavnú zásadu pri navrhovaní nových politických iniciatív;

81.  opäť pripomína svoju dlhodobú pozíciu, podľa ktorej by mal byť Európsky rozvojový fond (ERF) od roku 2021 začlenený do rozpočtu Únie a že zároveň by sa malo zaručiť financovanie mierového nástroja pre Afriku a operácií súvisiacich s bezpečnosťou;

82.  zdôrazňuje, že akákoľvek budúca integrácia ERF alebo takýchto ad hoc nástrojov do rozpočtu EÚ znamená, že ich príslušné finančné prídely sú nad rámec stropov VFR, ktoré budú musieť byť zodpovedajúcim spôsobom zrevidované, aby nebolo ohrozené financovanie iných politík a programov EÚ;

Posilnená flexibilita

83.  zdôrazňuje, že rigidná štruktúra rozpočtu Únie bráni rozpočtovému orgánu v možnosti primerane reagovať na meniace sa okolnosti; vyzýva preto na väčšiu flexibilitu v ďalšom VFR, najmä zvýšením flexibility medzi okruhmi vo forme flexibility nevyčerpaných rezerv a medzi rokmi, v záujme plného využívania stropov VFR;

84.  zdôrazňuje, že popri možnosti reagovať pružne na meniace sa okolnosti bez toho, aby to poškodilo dohodnuté programovanie, je tiež potrebné, aby Únia mohla rýchlo reagovať na postupujúce krízy, ako napr. súčasnú migračnú krízu; žiada preto, aby bola v rozpočte Únie nad rámec už existujúcich osobitných nástrojov VFR zriadená stála rezerva EÚ na krízové situácie s cieľom zabrániť ad hoc riešeniam, ako napríklad zriaďovanie trustových fondov; zdôrazňuje, že takýto mechanizmus, ktorého cieľom je reagovať na krízy a nepredvídané situácie, by mal vo svojej podstate fungovať ako nový osobitný nástroj VFR a mal by sa započítať nad rámec stropov VFR;

Rozhodovací proces

85.  pripomína kritický postoj Európskeho parlamentu voči spôsobu, akým prebiehal postup vedúci k prijatiu nariadenia o VFR na roky 2014 – 2020; pripomína, že prijatie nariadenia si vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu; zdôrazňuje preto, že Európsky parlament musí byť od začiatku v plnej miere zapojený do príslušných rokovaní; domnieva sa, že inštitúcie EÚ by mali formalizovať podmienky postupu prijímania ďalšieho VFR na základe dohody dosiahnutej v čase strednodobého prieskumu/strednodobej revízie VFR, v ktorej by sa mali zohľadniť slabé miesta predchádzajúcich rokovaní a v plnej miere zachovať úloha a výsady Európskeho parlamentu stanovené v zmluvách; domnieva sa, že tieto podmienky by mali byť nakoniec zakotvené aj v MID ako v prípade ročného rozpočtového postupu;

86.  domnieva sa, že požiadavka jednomyseľnosti pri prijímaní nariadenia o VFR predstavuje skutočnú prekážku v procese; v tomto zmysle žiada Európsku radu, aby aktivovala premosťovaciu doložku uvedenú v článku 312 ods. 2 ZFEÚ, aby sa tak umožnilo prijatie nariadenia o VFR kvalifikovanou väčšinou; okrem toho pripomína, že môže byť zavedená aj všeobecná premosťovacia doložka uvedená v článku 48 ods. 7 ZEÚ s cieľom uplatniť riadny legislatívny postup; zdôrazňuje, že prechod na hlasovanie kvalifikovanou väčšinou pri prijímaní nariadenia o VFR by bol v súlade s rozhodovacím procesom týkajúcim sa prijatia prakticky všetkých viacročných programov EÚ, ako aj ročného postupu pre prijímanie rozpočtu EÚ;

87.  pripomína, že zmluva neudeľuje Európskej Rade právo vykonávať legislatívne funkcie; v tejto súvislosti pripomína svoje rozhodné námietky voči zásahom Európskej rady do právnych predpisov počas posledných rokovaní o VFR; žiada od Európskej rady, aby sa obmedzila na svoje úlohy stanovené v zmluve a prestala zasahovať do zmien politiky, o ktorých sa má rozhodovať v rámci riadneho legislatívneho postupu, čím bude rešpektovať legislatívne právomoci Európskeho parlamentu v rámci spolurozhodovacieho postupu;

88.  trvá na tom, že legislatívny proces na prijatie nasledujúceho VFR by sa mal ukončiť do konca roka 2018, a to po zásadných rokovaniach medzi Európskym parlamentom a Radou; zdôrazňuje, že včasná dohoda o VFR umožní rýchle prijatie všetkých odvetvových nariadení a tiež začatie vykonávania všetkých nových programov bezodkladne 1. januára 2021; zdôrazňuje, že je dôležité lepšie informovať vnútroštátne parlamenty a európskych občanov o výzvach nového VFR, vo vhodných prípadoch prostredníctvom usporadúvania medziinštitucionálnych medziparlamentných konferencií;

o
o   o

89.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, ostatným dotknutým inštitúciám a orgánom, a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(2) Ú. v. EÚ L 103, 22.4.2015, s. 1.
(3)Ú. v. EÚ L 168, 7.6.2014, s. 105.
(4) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0378.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2013)0599.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2013)0455.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2013)0456.
(10) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 47.
(11) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 49.
(12) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ C 380 E, 11.12.2012, s. 89.

Právne oznámenie