Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2278(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0159/2016

Predkladané texty :

A8-0159/2016

Rozpravy :

PV 12/09/2016 - 19
CRE 12/09/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 13/09/2016 - 4.1
CRE 13/09/2016 - 4.1
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0320

Prijaté texty
PDF 393kWORD 124k
Utorok, 13. septembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Politika súdržnosti a stratégie výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3)
P8_TA(2016)0320A8-0159/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o politike súdržnosti a stratégiách výskumu a inovácií pre inteligentnú špecializáciu (RIS3) (2015/2278(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 4, 162 a 174 až 178,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1300/2013 zo 17. decembra 2013 o Kohéznom fonde, ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1084/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1305/2013 zo 17. decembra 2013 o podpore rozvoja vidieka prostredníctvom Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1698/2005(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o inteligentnej špecializácii: prepojenie centier excelentnosti na dosiahnutie správnej politiky súdržnosti(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(9),

–  so zreteľom na dokument Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov s EFSI,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2014 s názvom Výskum a inovácia ako zdroje obnoveného rastu (COM(2014)0339),

–  so zreteľom na šiestu správu Komisie o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti z 23. júla 2014 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do rastu a zamestnanosti – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na príručku, ktorú Komisia vydala v roku 2014 pod názvom Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. októbra 2010 s názvom Príspevok regionálnej politiky k inteligentnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2010)0553),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. septembra 2013 s názvom Meranie inovačných výstupov v Európe: smerom k novému ukazovateľu inovácie“ (COM(2013)0624),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 4. mája 2012 s názvom Aktívne starnutie: inovácia – inteligentné zdravie – lepšia kvalita života(10),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 30. mája 2013 s názvom Odstraňovanie rozdielov v oblasti inovácií(11),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 7. októbra 2014 s názvom Opatrenia na podporu vytvárania ekosystémov pre začínajúce podniky v oblasti špičkových technológií(12),

–  so zreteľom na vnútorný pracovný dokument Komisie z roku 2014, ktorý obsahuje usmernenia pre tvorcov politík a vykonávacie orgány – Umožniť súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, iniciatívou Horizont 2020 a inými programami Únie spojenými s výskumom, inováciou a konkurencieschopnosťou (SWD(2014)0205),

–  so zreteľom na pilotný projekt Politika súdržnosti a súčinnosť s fondmi v oblasti výskumu a vývoja: cesta k excelentnosti,

–  so zreteľom na prípravnú akciu Európskeho parlamentu v regióne Východné Macedónsko a Trácia (REMTh),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0159/2016),

A.  keďže v týchto časoch hospodárskej, finančnej a sociálnej krízy musí EÚ zvýšiť svoje úsilie o dosiahnutie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho hospodárskeho rastu;

B.  keďže posilnenie výskumu, technologického vývoja a inovácií je jednou z investičných priorít v rámci Európskeho fondu regionálneho rozvoja (EFRR) na roky 2014 – 2020; keďže podpora inovácií v EÚ a v rámci členských štátov sa značne líši, najmä pokiaľ ide o využívanie znalostí a technológií pri podpore inovácií;

C.  keďže v programovom období 2014 – 2020 sa od členských štátov prvýkrát požaduje, aby vyvinuli národné a/alebo regionálne stratégie pre inteligentnú špecializáciu zapojením celoštátnych a regionálnych riadiacich orgánov a zainteresovaných strán, ako sú inštitúcie vysokoškolského vzdelávania, priemysel a sociálni partneri, do procesu objavovania podnikateľského potenciálu;

D.  keďže inteligentná špecializácia kombinuje a spája rôzne politiky vrátane politík pre podnikanie, vzdelávanie a inovácie s cieľom umožniť regiónom určiť a vybrať si prioritné oblasti svojho rozvoja a súvisiace investície tým, že sa zamerajú na svoje silné stránky a komparatívne výhody;

E.  keďže stratégie RIS3 by mali pomôcť, aby sa zvýšila konkurencieschopnosť európskeho hospodárstva, rozvíjala európska pridaná hodnota v oblasti inovácií, vytvorilo viac vysokokvalitných pracovných miest a zohľadnila široká škála nových skúseností; keďže tieto stratégie by mali prispieť k šíreniu osvedčených postupov a rozvoju nového podnikateľského ducha, a to spolu s fungujúcim jednotným digitálnym trhom a inteligentnou špecializáciou, ktorá by mohla viesť k novým zručnostiam, znalostiam, inováciám a zamestnanosti, s cieľom lepšie využívať výsledky výskumu a ťažiť zo všetkých foriem inovácií;

F.  keďže rozvoj stratégií RIS3 zahŕňa proces vytvárania multilaterálnych mechanizmov riadenia, identifikácie lokalizovaných oblastí s najväčším strategickým potenciálom, stanovenie strategických priorít a navrhovanie účinných podporných služieb pre podniky s cieľom maximalizovať znalostný rozvojový potenciál regiónu;

G.  keďže stratégie RIS3 prispievajú k efektívnemu využívaniu finančných prostriedkov EÚ, ovplyvňujú všetky členské štáty a regióny Únie a umožňujú v plnej miere využívať potenciál všetkých regiónov, čím pomáhajú EÚ odstraňovať rozdiely v oblasti inovácií, ktoré existujú vnútorne aj na medzinárodnej úrovni, a umožňujú zlepšiť konkurencieschopnosť EÚ na celosvetovej úrovni;

H.  keďže včasný a úspešný rozvoj stratégií RIS3 v členských štátoch do značnej miery závisí od zvýšenia ich administratívnej kapacity na plánovanie, rozpočtovanie, vykonávanie a hodnotenie v súlade s politickým rámcom, a to s cieľom posilniť súkromné investície do výskumu, vývoja a inovácií; keďže tento rozvoj musí zohľadniť skutočnosť, že počiatočné hodnotenia stratégií inteligentnej špecializácie priniesli zmiešaný obraz, najmä pokiaľ ide o výber priorít, ktoré sa často považujú za príliš všeobecné alebo nedostatočne prepojené na regionálne hospodárske a inovačné štruktúry, čo znamená, že stratégie inteligentnej špecializácie treba v tomto smere zlepšiť;

I.  keďže platforma RIS3 napomáha partnerské výmeny zdola nahor a prenos poznatkov medzi zúčastnenými regiónmi; keďže tento proces musí byť prioritou vzhľadom na budúce navrhovanie a praktické využívanie iniciatív inteligentnej špecializácie;

Kľúčová úloha RIS3 v prínose politiky súdržnosti k dosiahnutiu cieľov stratégie Európa 2020

1.  zdôrazňuje, že stratégie inteligentnej špecializácie podporujú tematickú koncentráciu a strategické programovanie európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) a vedú k zvýšenej orientácii na výkonnosť v teréne, čím prispievajú k dosahovaniu cieľov stratégie Európa 2020; zdôrazňuje, že cieľom týchto stratégií je vytvárať vo všetkých regiónoch udržateľný rast založený na vedomostiach, vyvážený rozvoj a vysokokvalitné pracovné miesta, a to nielen v dobre rozvinutých oblastiach, ale aj v regiónoch, ktoré prechádzajú premenou, ako aj v menej rozvinutých a vidieckych a ostrovných regiónoch;

2.  požaduje, aby sa v plnej miere dodržiavali nové ustanovenia o ex ante kondicionalite pre prideľovanie prostriedkov z európskych štrukturálnych a investičných fondov, aby stratégie inteligentnej špecializácie mohli fungovať;

3.  vyzýva všetky zapojené subjekty, aby rozvíjali RIS3 na základe analýz existujúcich kapacít, aktív a právomocí každého regiónu, a aby sa zamerali na objavovanie podnikateľského potenciálu s cieľom odhaliť vznikajúce segmenty alebo komparatívne výhody pre inteligentnú špecializáciu, aby sa vyhli násilnej a umelej nadmernej špecializácii, a aby podporovali intenzívnejšie partnerstvo medzi verejným a súkromným sektorom, pričom je ale vždy potrebné zabrániť možnému konfliktu záujmov medzi súkromným a verejným sektorom;

4.  podporuje široké vymedzenie pojmu inovácia ako pretvorenie myšlienky na nové alebo lepšie výrobky, alebo služby zavedené na trh, na nový alebo lepší prevádzkový postup použitý v priemysle a obchode alebo na nový prístup k sociálnej službe;

5.   vyzýva regióny, aby navrhli systémy inovatívnych podporných služieb, ktoré doplnia alebo nahradia existujúce podporné služby, s cieľom umožniť danému regiónu dosiahnuť svoj maximálny konkurenčný potenciál, pomôcť podnikom prijímať nové poznatky a technológie, aby si zachovali konkurencieschopnosť a zabezpečiť, aby zdroje pre výskum a inovácie dosiahli kritický objem;

6.  žiada Komisiu, aby upravila všeobecné nariadenie o skupinových výnimkách tak, aby EŠIF mohli ponúkať podmienky známky excelentnosti;

7.  žiada vnútroštátne orgány, aby investovali do regionálneho spravodajstva a hĺbkovej analýzy rozsiahlych údajov, čo im umožní preukázať svoju jedinečnú konkurenčnú výhodu a tiež pochopiť vývoj regionálnych podnikov v globálnom hodnotovom reťazci;

8.  domnieva sa, že platforma S3, ktorú zriadilo GR REGIO Európskej komisie a ktorá je umiestnená v spoločnom výskumnom centre v Seville, hrá kľúčovú úlohu v poradenstve a referenčnom porovnávaní regiónov v oblasti inovačných stratégií, pri pomoci zaostávajúcim regiónom a posilňovaní viacúrovňového riadenia a súčinnosti medzi regiónmi tým, že poskytuje informácie, metodiku, odborné poznatky a poradenstvo národným a regionálnym tvorcom politík; zdôrazňuje, že v rámci tejto platformy by sa malo nepretržite vyvíjať úsilie o aktualizáciu jej databázy zohľadňujúc miestne potreby, špecifiká a priority regiónov a miest;

9.  zastáva názor, že platforma S3 v Seville by mala venovať osobitnú pozornosť zaostávajúcim regiónom a predovšetkým by im mala pomôcť pri formulovaní a riadení ich stratégií;

10.  domnieva sa, že menšie regióny majú viac problémov pri vytváraní a realizácii stratégií, a požaduje vypracovanie návrhov na zvýšenie podpory takýchto regiónov s cieľom zlepšiť vykonávanie stratégií S3 a výmenu najlepších postupov;

11.  víta skutočnosť, že Komisia sa v poslednom čase zameriava na zaostávajúce regióny, ako naznačuje nedávne zavedenie pilotného projektu týkajúceho sa prípravnej akcie Európskeho parlamentu v regióne Východné Macedónsko a Trácia, ktorý sa do konca roku 2017 rozšíri na regióny z 8 členských štátov;

12.  víta pokračovanie platformy na sledovanie regionálnej inovácie Plus (RIM plus) zriadenej GR Komisie pre rast, vytvorenie observatória pre výskum a inovácie (RIO) zriadeného GR RTD a rôznych politických vedomostných centier v rámci GR JRC (EK), ktoré poskytujú ucelené údaje, ukazovatele a usmernenia pre vnútroštátne a regionálne strany zúčastnené na platforme S3;

13.  očakáva ďalšie podrobnosti týkajúce sa Európskej rady pre inováciu (EIC), ktorej cieľom je vytvorenie jedného kontaktného miesta pre inovátorov, čo umožní prepojiť výdobytky vedy s potrebami podnikov a verejných orgánov v Európe;

14.  pripomína, že verejné financovanie je naďalej dôležitým hnacím prvkom inovácií; vyzýva príslušné orgány, aby k väčšiemu zameraniu sa na finančné nástroje pristupovali opatrne, pretože inovácie by sa nemali zameriavať len na granty, ale mali by byť schopné nájsť aj alternatívne spôsoby financovania, ako sú pôžičky a záruky, a zároveň zachovať rovnováhu medzi grantmi a alternatívnymi prostriedkami (verejné a súkromné financovanie);

Viacúrovňové riadenie a jeho kapacita

15.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že niektoré členské štáty sa rozhodli pre národnú RIS3 bez toho, aby dali miestnym a regionálnym orgánom príležitosť vyjadriť vlastný názor, čím narúšajú zdola nahor smerujúci proces objavovania podnikateľského potenciálu, ktorý by sa mal zakotviť v RIS3; zdôrazňuje význam regionálneho prístupu, keďže vykonávanie stratégií RIS3 môže byť úspešné len vtedy, ak sa bude vychádzať z miestnych a regionálnych daností; vyzýva príslušné členské štáty, aby zvážili nahradenie národnej RIS3 regionálnymi RIS3, aby neprišli o možnosti rastu, a žiada lepšiu koordináciu medzi národnými a regionálnymi stratégiami S3 vždy, keď je to vhodné, s cieľom prispôsobiť ich budúcim potrebám a požiadavkám udržateľného rozvoja, najmä v odvetví potravín a energetiky; vyjadruje poľutovanie nad tým, že zásada partnerstva zakotvená v článku 5 NSU nebola vždy dodržaná; vyzýva členské štáty, aby dodržiavali zásadu partnerstva vo všetkých fázach prípravy a vykonávania dohody o partnerstve a operačných programov;

16.  domnieva sa, že kvalita spolupráce správnych orgánov a príslušných subjektov v regiónoch bude mať rozhodujúci vplyv na stratégiu RIS3 a zreteľne zníži riziko nesprávneho výberu priorít; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam konzultácií s podnikmi a najmä s MSP, pretože „vízia inovácie“ bude úspešná len vtedy, ak podniky budú mať zodpovedajúci potenciál na jej zavedenie do praxe;

17.  zdôrazňuje význam lepšej koordinácie medzi všetkými úrovňami riadenia pre podporu predstavy regionálnych stratégií, ktorá je založená na prístupe zdola nahor, a to vrátane všetkých orgánov inteligentnej špecializácie a zainteresovaných strán, ako aj odborníkov, občianskej spoločnosti a koncových používateľov, aby sa tak prelomila neochota spolupracovať; poukazuje na to, že neprispôsobenie príslušných predpisov v členských štátoch vytvára prekážky pri uskutočňovaní investícií do výskumu a inovácií;

18.  poukazuje na to, že občianska spoločnosť zohrávala pri stratégiách RIS3 obmedzenú úlohu, a vyzýva na posilnenie jej účasti prostredníctvom platforiem a partnerstiev spolupráce, keďže to môže pomôcť lepšie vypracúvať stratégie, posilniť spoluprácu so spoločnosťou a skvalitniť správu;

19.  zdôrazňuje význam úzkej koordinácie medzi operačnými programami a RIS3 počas celej fázy vykonávania;

20.  vyzýva na prehĺbenie dialógu a spolupráce medzi inštitúciami EÚ (Európsky parlament a Rada) a tiež na úrovni výkonnej moci (Komisia a vnútroštátne vykonávacie orgány) s cieľom vytvoriť priaznivý rámec pre inováciu a výskum a posilniť vykonávanie RIS3 v kontexte nadchádzajúceho preskúmania viacročného finančného rámca 2014;

21.  vyzýva Komisiu a ostatné zainteresované orgány, aby poskytli dodatočnú pomoc pri vykonávaní stratégií RIS3 tým členským štátom, ktoré ju potrebujú;

22.  vyzýva k nepretržitému úsiliu o podporu zmeny mentality a presadzovanie inovačných politických prístupov s cieľom podporovať intraregionálnu, medziregionálnu, extraregionálnu, cezhraničnú a nadnárodnú spoluprácu aj prostredníctvom makroregiónov, a to za pomoci existujúcich nástrojov ako INTERREG, s cieľom naďalej posilňovať európsku pridanú hodnotu v stratégiách;

23.  pripomína, že treba zdôrazniť význam sociálnej inovácie, ktorá môže pomôcť pri vytváraní nových obchodných modelov a kultúr, čím sa vytvorí vhodné prostredie na zavedenie obehového hospodárstva;

24.  vyzýva Komisiu, aby predložila integrované oznámenie o pridanej hodnote stratégií RIS3 a ich vykonávaní v operačných programoch, na čo nadviažu návrhy na ďalšie kroky v 7. správe o súdržnosti;

25.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatkom medziregionálnej spolupráce na základe témy inteligentnej špecializácie; poznamenáva, že spoločný strategický rámec ponúka možnosť využiť až 15 % fondov podľa nariadenia o spoločných ustanoveniach (Európsky fond regionálneho rozvoja, Európsky sociálny fond, Kohézny fond, Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka a Európsky námorný a rybársky fond) na takúto spoluprácu mimo vlastného regiónu; zdôrazňuje, že v správe podľa článku 16 ods. 3 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov sa poukazuje na to, že tieto možnosti neboli doteraz dostatočne využívané; vyzýva členské štáty a regionálne orgány, aby vo väčšej miere využívali ponúkané možnosti;

26.  požaduje rozvoj mechanizmov flexibility a koordinácie prepájajúcich výsledky procesu RIS3 s vykonávaním programu Horizont 2020 a ďalších programov; nabáda regióny, aby využívali také formy nadnárodnej spolupráce, ako je iniciatíva Vanguard, známka excelentnosti, platforma pre výmenu poznatkov, platformy S3, cesta k dokonalosti a regionálne inovačné systémy na kolokáciu centier Európskeho inovačného a technologického inštitútu (EIT); žiada, aby sa uľahčil rozvoj strategických partnerstiev klastrov s cieľom podporiť investície, posilniť koordináciu, vytvoriť súčinnosť a propagovať výmeny názorov, aby sa zabránilo duplikácii a neefektívnemu vynakladaniu verejných zdrojov;

27.  nabáda vnútroštátne a európske inštitúcie, aby naďalej monitorovali „inovačnú priepasť“ nielen medzi členskými štátmi EÚ a v rámci regiónov NUTS 2, ale v čoraz väčšej miere aj vnútri členských štátov;

28.  je presvedčený, že postupy by sa mali zjednodušiť a nedostatky v administratívnych postupoch stratégií by sa mali odstrániť;

29.  vyzýva zodpovedné orgány na všetkých úrovniach, aby zjednodušili postupy a znížili počet problémových miest v procese správy týchto stratégií; nabáda k investíciám do ľudského kapitálu, a to aj prostredníctvom medziregionálnych partnerstiev EÚ, aby sa zvýšila správna kapacita a manažovanie, vykonávanie a monitorovanie procesu RIS3 prebiehalo úspešne bez toho, že by sa vytvárali ďalšie úrovne správy; vyzýva orgány, aby prioritnú pozornosť venovali výskumu a inováciám v regiónoch, ktoré majú príslušný potenciál, ale kde investície v tejto oblasti sú nedostatočné;

30.  naliehavo žiada regióny a členské štáty, aby zintenzívnili využívanie dostupných rozpočtových prostriedkov na technickú pomoc s cieľom zabezpečiť efektívne a účinné vykonávanie RIS3;

31.  pripomína, že stratégie inteligentnej špecializácie by mali byť tiež silným nástrojom na riešenie sociálnych, environmentálnych, klimatických a energetických výziev, na podporu šírenia poznatkov a technologickej diverzifikácie;

Lepšia súčinnosť v záujme rastu a tvorby pracovných miest

32.  kritizuje nedostatočnú súčinnosť medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi a ďalšími finančnými nástrojmi EÚ, čo bráni koordinácii, súdržnosti a integrácii finančných prostriedkov EÚ a tiež znižuje ich výsledky a účinok; žiada, aby sa venovalo viac pozornosti preskúmaniu toho, ako možno dosiahnuť lepší strategický prístup k súčinnosti a využiť kombináciu, doplnkovosť a potenciál finančných nástrojov takým spôsobom, aby sa zabezpečilo plné využitie záruk EÚ na financovanie investičných platforiem;

33.  zdôrazňuje potrebu naďalej rozvíjať a prehlbovať prístupy tzv. trojitej a štvoritej špirály k inteligentnej špecializácii na regionálnej úrovni, a to za účasti orgánov verejnej správy, podnikov, univerzít a občanov; zdôrazňuje, že úloha posledných dvoch uvedených účastníkov (t. j. inštitúcií vyššieho vzdelávania/výskumných inštitúcií a občianskych organizácií) by sa mala posilniť v rámci nového programovania EÚ a druhov financovania;

34.  žiada zvýšenú podporu pre MSP a začínajúce podniky (start-up), keďže veľká väčšina z nich stojí v čele prevratných inovácií a taktiež výrazne prispieva k identifikácii miestnych talentov v rozličných oblastiach a k zamestnávaniu mladých ľudí;

35.  nabáda k nepretržitému hľadaniu spoľahlivých ukazovateľov na monitorovanie výkonnosti v oblasti inovácií na všetkých úrovniach riadenia zlepšením mobilizácie a koordinácie zdrojov Eurostatu a iných generálnych riaditeľstiev Komisie, ako aj zohľadnením výsledkov OECD, ESPON a ďalších aktérov v tejto oblasti, ako sú národné štatistické úrady;

36.  zdôrazňuje, že koordinované a komplementárne využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov spolu s programom Horizont 2020 a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI) v súlade s usmernením Komisie z februára 2016 o komplementarite medzi EŠIF a EFSI poskytuje vynikajúcu príležitosť na podporu inovácií na regionálnej, národnej a európskej úrovni zvyšovaním príťažlivosti investícií do výskumu a inovácií s cieľom prilákať súkromný kapitál na doplnenie verejného financovania; vyzýva miestne a regionálne orgány, aby čo najlepšie využili možnosti kombinovania týchto nástrojov;

37.  žiada, aby sa podnikli kroky na získanie potrebných informácií, ktoré by pomohli dosiahnuť súčinnosť medzi rôznymi politikami a nástrojmi dostupnými v rámci RIS3, ako sú politika súdržnosti na obdobie 2014 – 2020, platforma inteligentnej špecializácie, Európske stredisko pre monitorovanie klastrov, európske partnerstvo v oblasti inovácií, fórum európskych stratégií, kľúčové podporné technológie a výskumné infraštruktúry;

38.  nabáda regióny, aby pri vykonávaní svojich RIS3 posilnili ducha otvorených inovácií a spoluprácu ekosystémov na základe modelu štvoritej špirály;

39.  zdôrazňuje význam prispôsobenia vzdelávania a výskumu skutočným potrebám trhu v snahe zabezpečiť, aby nové inovácie uspokojili dopyt a viedli k hospodárskemu rastu;

Inteligentné mestá ako hybná sila pre RIS3

40.  pripomína kľúčovú úlohu, ktorú musia mestské oblasti EÚ zohrávať v hospodárskom a sociálnom rozvoji EÚ tým, že fungujú ako strediská pre rôzne subjekty a sektory, spájajú rôzne výzvy a príležitosti v oblasti inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu, a tým, že slúžia ako priekopníci integrovaného politického prístupu prispôsobeného miestnym podmienkam; zdôrazňuje dôležitosť mestských oblastí ako katalyzátora využívania ľudských zdrojov, infraštruktúry a investičného potenciálu pre rozvoj inovačných zoskupení;

41.  vyzýva Komisiu, aby s osobitným zreteľom na integrované územné investície zohľadnila RIS3 a iné programy inovácie pri vypracúvaní európskej mestskej agendy s cieľom vytvoriť súčinnosť a silné väzby v prospech efektívneho využívania zdrojov;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité uľahčiť inovatívnu medzisektorovú a cezhraničnú spoluprácu a spoluprácu formou koncepcie tzv. trojitej špirály reagujúcu na európske výzvy, aby sa mestá a regióny mohli pretvorili na inteligentnejšie, ekologickejšie a príjemnejšie miesta na život a prácu;

43.  zdôrazňuje potrebu ďalšieho rozvoja a rozširovania koncepcie „inteligentných a prepojených miest” v celej Európe; víta zámer holandského predsedníctva EÚ zaviesť prístup zdola nahor na posilnenie postavenia miest, a to v koordinácii s regionálnymi orgánmi, vypracovať mestskú agendu EÚ, ako aj prejsť od inteligentných miest k mestám vyznačujúcim sa excelentnosťou; v tejto súvislosti podporuje prípravu Amsterdamského paktu, ktorý sa zameriava na udržateľný rast a vytváranie pracovných miest, na podporu prepojení medzi všetkými stranami, občanmi a sociálnymi organizáciami a na podporu udržateľného a sociálne inkluzívneho rozvoja;

44.  upriamuje pozornosť na propagáciu rôznych systémov spolupráce a výmeny poznatkov medzi mestami v oblasti inteligentnej špecializácie a inovácie, ako je sieť Otvorené a aktívne inteligentné mestá podporovaná Komisiou;

45.  podporuje iniciatívy Komisie a Rady na podporu mestskej agendy EÚ v súvislosti s Amsterdamským paktom; vyzýva Komisiu, aby posilnila súdržnosť medzi mestskou a regionálnou politikou; žiada Komisiu, aby predložila návrhy na zosúladenie iniciatív a metodiky „inteligentných miest“ a RIS3 v 7. správe o súdržnosti;

Monitorovanie a hodnotenie

46.  konštatuje, že hoci väčšina regiónov prijala RIS3, veľký počet z nich stále nesplnil požiadavky ex ante kondicionality, pričom hlavným problémom je monitorovací mechanizmus, rozpočtový rámec a opatrenia na stimulovanie investícií súkromného sektora do výskumu a inovácií;

47.  pripomína miestnym a regionálnym subjektom prijímajúcim rozhodnutia dôležitosť ich záväzku používať RIS3 ako nástroj ekonomickej transformácie vo svojom regióne, a tým ovplyvňovať aj politiku EÚ;

48.  víta zameranie týchto regionálnych stratégií na energetiku, zdravie, informačné a komunikačné technológie, pokročilé materiály, potraviny, služby, cestovný ruch, udržateľné inovácie, dopravu, biohospodárstvo, výrobné systémy a kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj na ďalšie špecializácie a mimoriadne konkurencieschopné odvetvia daného regiónu; vyjadruje však poľutovanie nad chýbajúcou podrobnosťou v mnohých stratégiách a vyzýva na zdokonalenie procesu stanovovania priorít, čím sa predíde riziku zamerania všetkých stratégií na rovnaké otázky; vyzýva na vypracovanie stratégií nielen v oblasti vyspelej technológie, ale aj v oblasti nízkej technológie a sociálnej inovácie a nabáda všetky zainteresované strany, aby hľadali prieniky medzi sektormi, keďže takéto prieniky môžu podporiť inovácie;

49.  domnieva sa, že podpora národných stredísk na sledovanie stratégií inteligentnej špecializácie môže pomôcť vybudovať silnejšie systémy ukazovateľov na monitorovanie RIS3, najmä pokiaľ ide o metodiku a odbornú prípravu;

50.  konštatuje, že v niektorých RIS3 nie je dostatočne zdokumentované preukázanie jedinečných konkurenčných výhod regiónu, zatiaľ čo v iných RIS3 sa neuvádzajú dôkazy o schopnosti zainteresovaných strán podporovať podniky v oblasti inovácií alebo o schopnosti výskumných pracovníkov zabezpečiť aplikovaný výskum alebo nájsť komerčné využitie výsledkov; poznamenáva tiež, že niektoré regióny majú rozsiahle stratégie a zjednodušené monitorovacie ukazovatele; naliehavo preto žiada, aby sa zvýšila kapacita verejných orgánov zhromažďovať a posudzovať príslušné doručené informácie, a tiež aby sa posilnilo koordinované úsilie regiónov a ústredných orgánov identifikovať a štandardizovať existujúce databázy a sprístupniť ich zainteresovaným stranám;

51.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby využívali existujúce nástroje, ako je zisťovanie o inováciách v Spoločenstve (CIS) na pravidelné (ročné a v polovici trvania) kvantitatívne aj kvalitatívne monitorovanie vykonávania stratégií a aby do tohto procesu zapojili všetky zainteresované strany vrátane občianskej spoločnosti; konštatuje, že regióny aj členské štáty čelia podobným problémom týkajúcim sa hodnotenia monitorovania, a vyzýva regióny, aby zverejňovali pravidelné správy o dosahovaní cieľov na účely lepšej analýzy vplyvu RIS3 a aby zabezpečili transparentnosť a prístup verejnosti k informáciám z monitorovania; je si však vedomý toho, že bude trvať veľa rokov, kým stratégie prinesú ovocie, a včasné monitorovanie by sa preto malo prispôsobiť primeraným očakávaniam;

52.  nabáda regióny a členské štáty, aby aktívne pristupovali k včasnému vykonávaniu akčných plánov, a to vzhľadom na cieľový dátum na dodržiavanie ex ante kondicionality, ktorým je december 2016; žiada ich, aby stanovili a uplatňovali monitorovací mechanizmus v rámci nepretržitého preskúmavania RIS3, so zameraním na určenie investičných medzier, kde regionálni aktéri v oblasti inovácií môžu získať alebo zachovať si konkurenčnú výhodu;

53.  zastáva názor, že spoločná účasť na monitorovaní a hodnotení príslušných nástrojov v rámci RIS3, ako aj zosúladenie monitorovania a hodnotenia na účely podávania správ o rôznych nástrojoch, môže v tejto oblasti veľmi pomôcť; vyzýva preto všetky zainteresované strany a subjekty prijímajúce rozhodnutia, aby medzi sebou vytvárali súčinnosť a vypracovali opatrenia na zber a zlúčenie údajov z politík a nástrojov zahrnutých do osobitných stratégií RIS3;

54.  pripomína, že dobrá „stratégia na papieri“ neprinesie očakávané výsledky bez zavedenia podporných služieb pre podniky;

Hlavné ponaučenia a budúcnosť RIS3

55.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégie RIS3 často uznávajú potrebu pomôcť podnikom využívať všetky formy inovácií, no podporujú len inovácie založené na technologických poznatkoch; v tejto súvislosti navrhuje, aby sa RIS3 zaoberali aj inováciami v iných oblastiach, ako sú služby a kreatívny priemysel, a pripomína význam všetkých druhov inovačných systémov a inštitúcií bez ohľadu na ich veľkosť a prepojenie s miestnymi a regionálnymi zoskupeniami;

56.  zdôrazňuje, že ak majú RIS3 riešiť medzery v oblasti inovácií a podporovať vznik pracovných miest a rast v Európe, musia byť dobre vykonávané; zdôrazňuje, že na tento účel je dôležité podporovať stratégie uplatňujúce prístup zdola nahor a posilniť dohľad nad potenciálom RIS3 na všetkých úrovniach správy; v tejto súvislosti poznamenáva, že členské štáty by mali zapojiť svoje národné štatistické úrady s cieľom pomôcť regiónom pri vypracúvaní hodnotiacich a kontrolných mechanizmov;

57.  domnieva sa, že participatívny prístup v rámci stratégií sa musí začleniť do všetkých procesov vrátane monitorovacieho a hodnotiaceho procesu, pretože sa tým zvýši rozsah spolupráce pri dosahovaní cieľov RIS3;

58.  naliehavo vyzýva EÚ a členské štáty, aby nezabúdali na to, že tento nástroj musí byť realizovateľný, operatívny a efektívny, aby sa predišlo zaťaženiu príjemcov byrokraciou;

59.  vyzýva Komisiu, aby presadila preskúmanie stratégií v roku 2017 s cieľom posilniť ich účinnosť a efektívnosť a informovať o ich príspevku k budúcej politike súdržnosti aj k politike v oblasti výskumu a inovácie na obdobie po roku 2020, pričom zohľadní poznatky získané počas prvých rokov vykonávania týchto stratégií; vyzýva Komisiu, aby ešte pred vypracovaním siedmej správy o súdržnosti usporiadala celoeurópsku konferenciu za účasti Európskeho parlamentu, Výboru regiónov a iných zainteresovaných strán;

60.  uznáva, že stratégie inteligentnej špecializácie by mohli byť silným nástrojom na riešenie výziev v oblasti energetiky, efektívneho využívania zdrojov a energetickej bezpečnosti;

61.  vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala úlohu platformy S3, pomáhala zvýšiť podrobnosť stratégií a ďalej kládla dôraz na dôležitosť pákového efektu súkromných investícií;

62.  žiada GR REGIO a platformu S3, aby vypracovali a v rozsiahlej miere distribuovali krátky politický dokument o skúsenostiach získaných s RIS3 a aby sa v ňom zamerali na tieto oblasti: 1) analýzu silných a slabých stránok, možností a hrozieb v rámci získaných skúseností; 2) ponaučenia pre regióny a hlavné úskalia zaznamenané pri každom zo šiestich krokov, ktoré sú opísané v pokynoch pre RIS3; 3) odporúčania a štandardizované vzory pre nepretržité zlepšovanie RIS3 v záujme lepšieho navrhovania stratégií na obdobie po roku 2020; 4) ľudské kapacity, ktoré sú nevyhnutné pre úspešné navrhovanie a vykonávanie RIS3; domnieva sa, že regionálne siete zainteresované v oblasti výskumu a inovácie by sa mali povzbudzovať a podporovať pri propagovaní úspechov a získaných poznatkov, aby sa toto myslenie zakorenilo v regiónoch na všetkých úrovniach;

o
o   o

63.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 281.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 487.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0002.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(10) Ú. v. EÚ C 225, 27.7.2012, s. 46.
(11) Ú. v. EÚ C 218, 30.7.2013, s. 12.
(12) Ú. v. EÚ C 415, 20.11.2014, s. 5.

Právne oznámenie