Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2280(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0202/2016

Predkladané texty :

A8-0202/2016

Rozpravy :

PV 12/09/2016 - 19
CRE 12/09/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 13/09/2016 - 4.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0321

Prijaté texty
PDF 398kWORD 134k
Utorok, 13. septembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Európska územná spolupráca – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia
P8_TA(2016)0321A8-0202/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o Európskej územnej spolupráci – najlepšie postupy a inovatívne opatrenia (2015/2280(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XVIII,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (ďalej „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 236/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovujú spoločné pravidlá a postupy pre vykonávanie nástrojov Únie na financovanie vonkajšej činnosti(5),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 231/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj predvstupovej pomoci (IPA II)(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva(7),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(8),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(9),

–  so zreteľom na Územnú agendu Európskej únie 2020: smerom k inkluzívnej, inteligentnej a udržateľnej Európe rozmanitých regiónov, dohodnutú na neformálnom zasadnutí ministrov zodpovedných za územné plánovanie a územný rozvoj 19. mája 2011 v Gödöllő v Maďarsku,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o pripravenosti členských štátov EÚ na účinný a včasný začiatok nového programového obdobia politiky súdržnosti(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o oneskorenom začiatku vykonávania politiky súdržnosti na roky 2014 – 2020(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na Šiestu správu o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti (COM(2014)0473),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. septembra 2015 o investovaní do zamestnanosti a rastu: podpora hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti v Únii(12),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020 – Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015politike súdržnosti a preskúmaní stratégie Európa 2020(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o snahe o zjednodušenie a zameranie na výkonnosť v politike súdržnosti na obdobie 2014 – 2020(14),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(15),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov o pridanej hodnote makroregionálnych stratégií (COM(2013)0468) a príslušné závery Rady z 22. októbra 2013,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z januára 2015 s názvom Nová úloha makroregiónov v európskej územnej spolupráci,

–  so zreteľom na štúdiu generálneho riaditeľstva pre vnútorné politiky (tematickej sekcie B: štrukturálne politiky a politiky súdržnosti) z júla 2015 s názvom Európske zoskupenie územnej spolupráce ako nástroj na podporu a zlepšovanie územnej spolupráce v Európe,

–  so zreteľom na dokument Komisie z 22. februára 2016 s názvom Investičný plán pre Európu: nové usmernenia pre kombinovanie Európskeho štrukturálneho a investičného fondu s Európskym fondom pre strategické investície (EFSI),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané v máji 2015 s názvom Finančné nástroje na podporu územného rozvoja,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 14. decembra 2015 s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov (COM(2015)0639),

–  so zreteľom na vyhlásenie Výboru regiónov z 2. septembra 2015 s názvom 25 rokov INTERREG: nový impulz pre cezhraničnú spoluprácu,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov vydané v decembri 2015 s názvom Územná vízia 2050: aká budúcnosť?,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov zo 17. decembra 2015 s názvom Posilnenie cezhraničnej spolupráce: je potrebný lepší regulačný rámec?,

–  so zreteľom na podkladový dokument, ktorý pripravilo luxemburské predsedníctvo Rady, s názvom Pohľad späť na 25 rokov iniciatívy Interreg a príprava budúcej územnej spolupráce,

–  so zreteľom na závery Rady k téme 25 rokov iniciatívy Interreg: jej prínos k cieľom politiky súdržnosti,

–  so zreteľom na iniciatívu luxemburského predsedníctva za osobitné právne ustanovenia pre pohraničné regióny s cieľom reagovať na potreby a výzvy v týchto oblastiach s názvom Nástroj na prideľovanie a uplatňovanie špecifických ustanovení na zlepšenie cezhraničnej spolupráce(16),

–  so zreteľom na celoeurópsku verejnú konzultáciu Komisie, ktorá sa začala 21. septembra 2015 pri príležitosti Európskeho dňa spolupráce, o zostávajúcich prekážkach cezhraničnej spolupráce(17),

–  so zreteľom na výsledky úplne prvého prieskumu Eurobarometra zameraného na identifikovanie a zmapovanie postojov občanov žijúcich v pohraničných oblastiach v záujme dosiahnutia lepšie cielených intervencií EÚ, ktorý Komisia vykonala v roku 2015(18),

–  so zreteľom na správu OECD z roku 2013 s názvom Regióny a inovácie: cezhraničná spolupráca,

–  so zreteľom na správu Výboru regiónov s názvom Správa o monitorovaní EZÚS za rok 2014 – uskutočňovanie stratégie Európa 2020(19),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0202/2016),

A.  keďže v pohraničných regiónoch žije približne 38 % európskeho obyvateľstva a keďže EÚ čelí významnej hospodárskej, finančnej a sociálnej kríze, ktorá osobitne znevýhodňuje ženy na všetkých frontoch; keďže EÚ musí zahrnúť rodovú rovnosť ako hlavný prvok do všetkých politík a postupov Európskej územnej spolupráce;

B.  keďže celkovým cieľom Európskej územnej spolupráce je znížiť vplyv štátnych hraníc s cieľom znížiť rozdiely medzi regiónmi, odstrániť zvyšné prekážky, ktoré stoja v ceste cezhraničnému investovaniu a spolupráci, posilniť súdržnosť a presadzovať harmonický hospodársky, sociálny a kultúrny rozvoj Únie ako celku;

C.  keďže Európska územná spolupráca je neoddeliteľnou súčasťou politiky súdržnosti, pretože upevňuje územnú súdržnosť Únie;

D.  keďže členské štáty majú možnosť využívať Európsku územnú spoluprácu na riešenie výziev, ktoré prináša migračná kríza;

E.  keďže počet európskych občanov, ktorí naplno využívajú vnútorný trh EÚ a slobodu pohybu, je stále dosť nízky;

F.  keďže programy Európskej územnej spolupráce boli vypracované na základe zásad spoločného riadenia, viacúrovňového riadenia a partnerstva v rámci kolektívneho procesu, ktorý v záujme riešenia spoločných cezhraničných problémov a zjednodušenia výmeny osvedčených postupov združuje celú škálu európskych, vnútroštátnych, regionálnych a miestnych aktérov;

G.  keďže sa treba spoločne zamyslieť nad štruktúrou Európskej územnej spolupráce po roku 2020;

Európska pridaná hodnota Európskej územnej spolupráce, najlepšie postupy a prínos k cieľom stratégie Európa 2020

1.  konštatuje, že Európska územná spolupráca sa stala jedným z dvoch rovnocenných cieľov politiky súdržnosti na obdobie 2014 – 2020 a bolo jej venované samostatné nariadenie; zdôrazňuje však, že rozpočet 10,1 miliardy EUR, ktorý bol na ňu vyčlenený, predstavuje iba 2,8 % rozpočtu politiky súdržnosti a nestačí na riešenie významných problémov, ktoré musí zvládnuť Európska územná spolupráca, ani neodráža vysokú úroveň jej európskej pridanej hodnoty; v tejto súvislosti pripomína sklamanie Európskeho parlamentu z výsledku rokovaní o viacročnom finančnom rámci na obdobie 2014 – 2020, pokiaľ ide o zníženie rozpočtových prostriedkov na Európsku územnú spoluprácu; je presvedčený, že zvýšený rozpočet pre Európsku územnú spoluprácu v nasledujúcom programovom období posilní pridanú hodnotu politiky súdržnosti; požaduje, aby sa dôraznejšie uplatňoval článok 174 ZFEÚ o územnej súdržnosti, najmä pokiaľ ide o vidiecke oblasti, oblasti zasiahnuté zmenami v priemysle a regióny závažne a trvalo znevýhodnené prírodnými a demografickými podmienkami, ako sú najvzdialenejšie regióny, najsevernejšie regióny s nízkou hustotou obyvateľstva, ostrovné, cezhraničné a horské regióny; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri vykonávaní politiky súdržnosti venovali osobitnú pozornosť oblastiam, ktoré sú zo zemepisného a demografického hľadiska najviac znevýhodnené;

2.  poznamenáva, že Európska územná spolupráca bola v súlade s cieľmi stratégie Európa 2020 pretvorená tak, aby orientáciou na tematickú koncentráciu a výsledky dosiahla väčší vplyv, bez toho, aby bol dotknutý územný prístup, ktorý umožňuje pokračovanie regionálnych priorít; je presvedčený, že je potrebné naďalej venovať pozornosť špecifikám Európskej územnej spolupráce; žiada preto lepšie vyhodnotenie programov Európskej územnej spolupráce s cieľom preukázať ich vplyv a pridanú hodnotu;

3.  uznáva, že cezhraničná spolupráca je kľúčovým nástrojom pri rozvoji pohraničných regiónov, ktoré sú považované za skutočné laboratóriá európskej integrácie; zdôrazňuje, že cezhraničná spolupráca v obdobiach 2000 – 2006 a 2007 – 2013 sa vyznačovala jasnou orientáciou na strategickejšie zamerané priority a docielila najlepšie postupy v oblasti lepšej prepojiteľnosti a dostupnosti, prenosu znalostí a inovácií, posilňovania regionálnej identity, riešenia environmentálnych problémov, posilňovania inštitucionálnej kapacity, zdravotnej starostlivosti, vzdelávania, zamestnanosti, mobility práce, ako aj civilnej ochrany, vytvárania nových partnerstiev a upevňovania existujúcich partnerstiev;

4.  uznáva, že nadnárodná spolupráca pomáha pri podpore výskumu, inovácií a znalostnej ekonomiky, prispôsobovaní sa zmene klímy a presadzovaní udržateľnej dopravy a mobility prostredníctvom nadnárodných prístupov a prispieva k posilňovaniu inštitucionálnej kapacity; zdôrazňuje, že integrovaný územný prístup a nadnárodná spolupráca sú mimoriadne dôležité z hľadiska ochrany životného prostredia, najmä pokiaľ ide o vodu, biodiverzitu a energie;

5.  uznáva, že medziregionálna spolupráca umožňuje mestám a regiónom spolupracovať na mnohých otázkach a témach, v rámci čoho dochádza k výmene skúseností a osvedčených postupov, čím sa zvyšuje efektívnosť mnohých regionálnych a miestnych politík; domnieva sa, že by sa mali riešiť výrazné rozdiely v rozvoji medzi vidieckymi a mestskými oblasťami a problémy metropolitných regiónov;

6.  je presvedčený, že vďaka účinnej cezhraničnej a nadnárodnej spolupráci je geografická oblasť atraktívnejšia pre obchodné spoločnosti tým, že čo najefektívnejšie využíva miestny, regionálny a cezhraničný potenciál, ako aj ľudský kapitál s cieľom lepšie riešiť potreby a očakávania obchodných spoločností, ale aj zabrániť presídľovaniu spoločností do tretích krajín, vyľudňovaniu regiónov EÚ a väčšej miere nezamestnanosti;

7.  je presvedčený, že Európska územná spolupráca ponúka výraznú európsku pridanú hodnotu, prispieva k mieru, stabilite a regionálnej integrácii, a to aj v rámci politiky rozširovania a susedstva, ako aj v celosvetovom meradle prostredníctvom šírenia osvedčených postupov; je presvedčený, že cezhraničná spolupráca môže v súvislosti s riadením migračnej krízy priniesť pridanú hodnotu;

8.  poukazuje na to, že v období 2014 – 2020 sa asi 41 % rozpočtu EFRR vyčleneného na Európsku územnú spoluprácu(20) investuje do opatrení na zlepšenie životného prostredia, zatiaľ čo 27 % sa investuje do posilnenia inteligentného rastu vrátane výskumu a inovácií a 13 % pôjde na podporu inkluzívneho rastu prostredníctvom činností súvisiacich so zamestnanosťou, vzdelávaním a odbornou prípravou, pričom 33 programov sa bude zameriavať na zlepšenie všeobecnej cezhraničnej prepojiteľnosti; ďalej poznamenáva, že 790 miliónov EUR sa vyčlení na posilnenie inštitucionálnej kapacity prostredníctvom vytvárania alebo posilňovania štruktúr spolupráce a zlepšovania efektívnosti verejných služieb;

9.  zdôrazňuje, že koncepcia orientácie na výsledky si vyžaduje, aby sa v rámci programov Interreg zabezpečila kvalitná spolupráca na úrovni projektov a aby sa uplatňoval nový typ hodnotenia, ktorý zohľadňuje osobitný charakter každého programu a prispieva k zníženiu administratívnej záťaže príjemcov a riadiacich orgánov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby spolupracovali a vymieňali si informácie a osvedčené postupy s cieľom vykonať posúdenia a vydať pokyny k tomu, ako koncepciu orientácie na výsledky prispôsobiť špecifikám Európskej územnej spolupráce; uznáva, že plnú pridanú hodnotu programov Európskej územnej spolupráce nemožno hodnotiť iba pomocou kvantitatívnych ukazovateľov, a vyzýva Komisiu, aby stanovila ďalšie kvalitatívne ukazovatele, ktoré by lepšie odrážali výsledky dosiahnuté v rámci územnej spolupráce;

10.  so znepokojením berie na vedomie neskoré prijatie programov Interreg a naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zmobilizovali úsilie v záujme ich účinného a úspešného vykonávania a odstránenia prekážok cezhraničnej spolupráce s cieľom predísť vážnym problémom, ktoré už boli zdôraznené v programovom období 2007 – 2013; vyzýva Komisiu, aby prijala všetky opatrenia potrebné na urýchlenie vykonávania programov Európskej územnej spolupráce;

11.  s poľutovaním si všíma nedostatok spoľahlivých cezhraničných údajov a dôkazov o účinnosti cezhraničnej integrácie v kontexte podávania správ o výkonnostnom rámci; preto vyzýva Komisiu, Eurostat a riadiace orgány, aby spolupracovali na stanovení spoločných hodnotiacich kritérií, spoločne koordinovali samostatnú databázu a vytyčovali metodiky cezhraničného poskytovania, využívania a výmeny spoľahlivých údajov; berie na vedomie existujúce problémy v súvislosti s vykonávaním integrovaných územných prístupov, ktoré vyplývajú z výrazne odlišnej miery oprávnenia regionálnych a miestnych orgánov členských štátov;

12.  vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby vytvárali vhodne štruktúrované monitorovacie systémy a hodnotiace plány s cieľom lepšie zhodnotiť dosiahnuté výsledky vzhľadom na ciele stratégie Európa 2020 a územnú integráciu;

Prínos k územnej súdržnosti

13.  zdôrazňuje, že Európska územná spolupráca predstavuje významný prínos k posilňovaniu cieľa územnej súdržnosti EÚ tým, že prepája rôzne odvetvové politiky na územnej úrovni; víta štúdiu Európskej siete monitorovacích centier územného plánovania a súdržnosti (ESPON) s názvom ET2050: scenáre územného vývoja a vízie pre Európu, ktorá môže slúžiť ako referenčný rámec pre ďalšie diskusie o príprave politiky súdržnosti po roku 2020;

14.  pripomína význam integrovaných územných investícií a miestneho rozvoja vedeného komunitou, ktoré sa v rámci programov Interreg na obdobie 2014 – 2020 nerealizujú v dostatočnej miere, a nabáda členské štáty, aby ich využívali vo výraznejšej miere, pričom zdôrazňuje, že si to vyžiada výraznejšiu účasť regionálnych a miestnych orgánov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pre príjemcov navrhli informačné programy a programy odbornej prípravy;

15.  zastáva názor, že nové nástroje územného rozvoja, ako sú integrované územné investície a miestny rozvoj vedený komunitou, sa môžu premietnuť do investícií do sociálnej, zdravotnej a vzdelávacej infraštruktúry, obnovy znevýhodnených mestských oblastí, tvorby pracovných miest a ostatných opatrení zameraných na zníženie izolácie migrantov a podporu ich začlenenia;

16.  odporúča, aby sa osobitná pozornosť venovala projektom, ktoré sa snažia prispôsobiť lokality a regióny novej demografickej situácii a bojovať proti nerovnostiam, ktoré z nej vyplývajú, a to prostredníctvom: 1) prispôsobenia sociálnej a mobilnej infraštruktúry demografickým zmenám a migračným tokom; 2) vytvorenia osobitných tovarov a služieb zameraných na starnúce obyvateľstvo; 3) podpory pracovných príležitostí pre starších ľudí, ženy a migrantov, ktoré prispievajú k sociálnemu začleneniu; 4) rozšírených digitálnych prepojení a vytvorenia platforiem, ktoré umožňujú a podporujú účasť občanov z izolovanejších regiónov a ich interakciu s rôznymi správnymi, sociálnymi a politickými službami orgánov na všetkých úrovniach (miestnej, regionálnej, vnútroštátnej a európskej);

17.  poukazuje na úlohu Európskej územnej spolupráce v ostrovných regiónoch, najvzdialenejších regiónoch, riedko osídlených regiónoch a horských a vidieckych oblastiach, kde predstavuje dôležitý nástroj posilňovania ich regionálnej spolupráce a integrácie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali osobitnú pozornosť využívaniu fondov v týchto regiónoch vrátane regiónov, ktoré susedia s tretími krajinami, s cieľom zlepšiť vykonávanie cezhraničných projektov, ktoré sú financované z prostriedkov Európskej územnej spolupráce;

18.  poukazuje na vzájomné dopĺňanie Európskej územnej spolupráce a makroregionálnych stratégií pri riešení spoločných výziev vo väčších funkčných oblastiach, ako aj na pozitívnu úlohu, ktorú môžu zohrávať makroregionálne stratégie v úsilí o riešenie spoločných problémov makroregiónov;

19.  domnieva sa, že by sa malo vyvíjať úsilie o lepšiu koordináciu, synergiu a komplementárnosť cezhraničných a nadnárodných prvkov s cieľom zlepšiť spoluprácu a integráciu na širších strategických územiach; požaduje lepšiu koordináciu riadiacich orgánov a vykonávateľov makroregionálnych stratégií; vyzýva Komisiu na posilnenie spolupráce, ako aj na opätovné posilnenie prepojení a súladu programov Európskej územnej spolupráce s vnútroštátnymi a regionálnymi programami počas ich vypracúvania s cieľom podporiť komplementaritu a predchádzať prekrývaniu;

20.  konštatuje, že niektoré regióny sa boria so závažnými migračnými problémami, a preto nabáda na využívanie programov Interreg a ich urýchlené vykonávanie s cieľom reagovať, okrem iného, na výzvy súvisiace s riešením utečeneckej krízy a na výmenu osvedčených postupov medzi miestnymi a regionálnymi orgánmi v pohraničných oblastiach vrátane tretích krajín, najmä prostredníctvom makroregionálnych stratégií;

Podpora výskumu a inovácií

21.  vyzdvihuje výsledky dosiahnuté v oblasti výskumu a inovácií, ako sú spoločné výskumné projekty, spolupráca výskumných ústavov a spoločností, vytvorenie medzinárodných pohraničných univerzít, cezhraničných výskumných stredísk, cezhraničných školiacich stredísk, vytváranie cezhraničných klastrov a sietí spoločností, cezhraničné inkubátory a poradenské služby pre MSP, označovanie „špičkové technológie“ na prilákanie zahraničných investorov atď.; berie na vedomie dôležitú úlohu programov Interreg pri posilňovaní konkurencieschopnosti a inovačného potenciálu regiónov prostredníctvom podpory synergií stratégií pre inteligentnú špecializáciu, spolupráce klastrov a rozvoja inovačných sietí; žiada Komisiu, aby predložila komplexný prehľad územnej spolupráce v rámci EFRR a ESF na základe spoločného strategického rámca (príloha I k nariadeniu o spoločných ustanoveniach (nariadenie (EÚ) č. 1303/2013));

22.  je si vedomý, že investície na posilnenie inteligentného rastu vrátane výskumu a inovácií predstavujú 27 % prostriedkov EFRR vyčlenených na programy cezhraničnej spolupráce na obdobie 2014 – 2020(21); berie tiež na vedomie, že 35 % rozpočtu nadnárodných programov sa používa na podporu inteligentného rastu posilňovaním výskumu a inovácií;

23.  zdôrazňuje potrebu sformovať cezhraničné prístupy k politike inovácií, napríklad spoločné výskumné programy a spoločné programy mobility, spoločné výskumné infraštruktúry, partnerstvá a siete spolupráce; upozorňuje na skutočnosť, že rozdielne právne predpisy v jednotlivých členských štátoch brzdia spoločné úsilie o cezhraničné rozšírenie výskumu a inovácie;

24.  naliehavo žiada, aby sa synergie a doplnkovosť programov a fondov vrátane európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF), programu Horizont 2020, Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) atď. a ďalších fondov EÚ zameriavali na maximalizáciu kvantity, kvality a dosahu investícií do výskumu a inovácií; odporúča, aby miestne a regionálne orgány v plnej miere využili možnosti kombinovania týchto fondov na podporu MSP a projektov v oblasti výskumu a inovácie, prípadne vrátane cezhraničných projektov; vyzýva MSP, aby v plnej miere využili príležitosti, ktoré ponúkajú tieto fondy, s cieľom prispieť k vykonávaniu týchto programov Európskej územnej spolupráce;

25.  naliehavo požaduje, aby sa prijali cezhraničné stratégie inovácie a zároveň sa zaistila doplnkovosť s už existujúcimi stratégiami pre inteligentnú špecializáciu, ako aj s ďalšími existujúcimi programami a stratégiami; nabáda na posúdenie potenciálu cezhraničných synergií a mobilizáciu rôznych zdrojov financovania;

26.  domnieva sa, že finančné nástroje musia byť neoddeliteľnou súčasťou programov Európskej územnej spolupráce prostredníctvom dopĺňania grantov s cieľom podporovať prístup MSP k financovaniu, výskumu a inováciám; domnieva sa, že väčšia miera využívania finančných nástrojov by mohla pritiahnuť viac investícií na projekty Interreg, vytvárať nové pracovné miesta a umožniť dosiahnutie lepších výsledkov; pripomína zásadný význam iniciatív v oblasti technickej podpory a prispôsobenej odbornej prípravy pre dosiahnutie maximálneho prínosu využívania finančných nástrojov, dokonca aj v menej rozvinutých regiónoch;

Riadenie a koordinácia politiky

27.  pripomína, že hoci je Európska územná spolupráca plnohodnotným cieľom politiky súdržnosti od programového obdobia 2007 – 2013, v šiestej správe o súdržnosti sa jej nevenuje dostatočná pozornosť; pripomína potenciál Európskeho zoskupenia územnej spolupráce (EZÚS), a to nielen ako nástroja na podporu a presadzovanie Európskej územnej spolupráce a riadenie cezhraničných projektov, ale aj ako prostriedku, ktorý prispieva ku komplexnému integrovanému územnému rozvoju, a flexibilnej platformy pre viacúrovňové riadenie;

28.  víta zjednodušené nariadenie o EZÚS (nariadenie (EÚ) č. 1302/2013) a vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili úsilie o uľahčenie vytvárania EZÚS; poukazuje však na to, že toto nariadenie nepostačuje na prekonanie všetkých existujúcich právnych prekážok cezhraničnej spolupráce; víta preto iniciatívu luxemburského predsedníctva, ktoré navrhlo osobitný právny nástroj pre pohraničné regióny, ktorý členským štátom dáva príležitosť dohodnúť sa na osobitných právnych ustanoveniach; víta iniciatívu Komisie vykonať do konca roka 2016 analýzu prekážok cezhraničnej spolupráce, ktorá sa bude venovať riešeniam a príkladom osvedčených postupov; žiada Komisiu, aby do tejto analýzy zahrnula štúdiu o potrebách pohraničných regiónov; so záujmom očakáva výsledky celoeurópskej verejnej konzultácie Komisie o zostávajúcich prekážkach cezhraničnej spolupráce, ktorá sa začala 21. septembra 2015; žiada Komisiu, aby vo svojej analýze zohľadnila odporúčania Európskeho parlamentu a výsledky verejnej konzultácie;

29.  domnieva sa, že programy Interreg by mali pri dodržiavaní programových priorít a schválenej intervenčnej logiky a ako doplnok ďalších vhodných finančných prostriedkov podporovať reakcie na záležitosti týkajúce sa migrácie a azylu a rozvíjať účinné integračné politiky; žiada o využitie otvorenosti Komisie v záujme rýchleho preskúmania a schválenia zmien operačných programov na roky 2014 – 2020 v prípadoch, keď ich členské štáty požadujú, a výlučne s cieľom riešiť naliehavé otázky utečeneckej krízy;

30.  zvažuje výraznejšie využívanie finančných nástrojov ako flexibilných mechanizmov, ktoré možno využívať spolu s grantmi; zdôrazňuje, že finančné nástroje môžu v prípade, že sa účinne uplatňujú, výrazne zvýšiť vplyv financovania; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu jasných, konzistentných a cielených pravidiel týkajúcich sa finančných nástrojov s cieľom pomôcť zjednodušiť proces prípravy a realizácie pre správcov a príjemcov finančných prostriedkov; upozorňuje na príležitosť ťažiť zo špecifických odborných znalostí a know-how prostredníctvom nástrojov finančného inžinierstva a technickej pomoci od EIB;

31.  zdôrazňuje, že v programovom období 2007 – 2013 sa dostatočne neposúdilo prípadné vzájomné dopĺňanie programov Interreg a ďalších programov, ktoré financuje EÚ; žiada o vytvorenie vhodných koordinačných mechanizmov na zabezpečenie účinnej koordinácie, doplnkovosti a synergie medzi EŠIF a inými únijnými a vnútroštátnymi nástrojmi financovania, ako je Horizont 2020, ako aj s EFSI a EIB;

32.  odporúča, aby sa do hodnotiacich plánov riadiacich orgánov zaradili priebežné hodnotenia zamerané na osobitné posúdenie účinnosti vzájomných synergií programov;

33.  zdôrazňuje rastúci význam cezhraničných pracovných trhov s obrovskou dynamikou v oblasti tvorby bohatstva a pracovných miest; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naplno využívali príležitosti, ktoré ponúkajú programy Interreg, na uľahčenie cezhraničnej pracovnej mobility, a to aj podporovaním zásady rovnakých príležitostí a poprípade aj úpravou administratívneho a sociálneho regulačného rámca, ako aj posilnením dialógu medzi všetkými úrovňami riadenia;

34.  považuje za kľúčové zvýšiť súčinnosť a komplementaritu medzi programami Európskej územnej spolupráce a službami EURES, keďže zohrávajú mimoriadne dôležitú úlohu v cezhraničných regiónoch s významnou mierou cezhraničného dochádzania; vyzýva členské štáty a regióny, aby v plnej miere využívali príležitosti, ktoré ponúkajú služby EURES v oblasti zamestnanosti a pracovnej mobility v celej EÚ;

35.  je presvedčený, že pre rozvoj programov Interreg má mimoriadny význam zásada viacúrovňového riadenia, zásada partnerstva a skutočné vykonávanie európskeho kódexu správania;

Zjednodušenie

36.  zdôrazňuje, že aj keď existuje samostatné nariadenie pre Európsku územnú spoluprácu, vykonávanie programov územnej spolupráce by sa malo ďalej zjednodušiť, a vyzýva skupinu na vysokej úrovni pre zjednodušenie1, aby zvážila opatrenia na zjednodušenie a zníženie administratívnej záťaže prijímateľov ešte pred legislatívnym návrhom Európskej územnej spolupráce a plánovaním programov Interreg na obdobie po roku 2020;

37.  vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne opatrenia na zjednodušenie pravidiel podávania správ, vykonávanie auditov a poskytovania štátnej pomoci a aby zharmonizovala postupy; naliehavo žiada, aby sa vypracovali štandardné požiadavky pre všetky programy Interreg podľa jednotlivých zložiek;

38.  vyzýva členské štáty, aby zjednodušili svoje vnútroštátne ustanovenia a vyhýbali sa pridávaniu povinností nad rámec požiadaviek (tzv. pozlacovaniu); naliehavo žiada, aby sa realizovala elektronická súdržnosť a zracionalizovali sa administratívne postupy;

39.  zdôrazňuje, že sa musí rozšíriť a zjednodušiť úprava účasti občianskej spoločnosti a súkromných subjektov, a to vždy so zreteľom na potrebu transparentnosti a zodpovednosti; poukazuje na to, že vytváranie verejno-súkromných partnerstiev by mohlo ponúkať celý rad potenciálnych výhod, ale zahŕňa aj riziko konfliktu záujmov, ktorý by sa mohol primerane vyriešiť prostredníctvom nástrojov záväzného a nezáväzného práva; vyzýva Komisiu, aby včas poskytovala ucelené a jasné usmernenia k uplatňovaniu finančných nástrojov v programoch Európskej územnej spolupráce;

40.  zdôrazňuje, že všetky zjednodušenia týkajúce sa programov rastu a zamestnanosti sa musia vzťahovať aj na programy Interreg;

41.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť mechanizmy na monitorovanie príjemcov v rámci zjednodušujúcich opatrení;

42.  domnieva sa, že prioritou by malo byť spojenie síl na mieste a posilnenie vzájomnej dôvery medzi subjektmi naprieč hranicami, pričom finančné nástroje môžu v tomto úsilí poskytnúť cennú pomoc;

Budúce odporúčania

43.  domnieva sa, že Európska územná spolupráca preukázala svoju účinnosť a je potrebné ďalej rozvíjať jej potenciál; vyzdvihuje jej potenciál, ktorý siaha nad rámec regionálnej politiky, napr. v oblastiach jednotného trhu, digitálnej agendy, zamestnanosti, mobility, energetiky, výskumu, vzdelávania, kultúry, zdravia a životného prostredia, a preto vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvážili zachovanie Európskej územnej spolupráce ako dôležitého nástroja, prisúdili jej výraznejšiu úlohu v rámci politiky súdržnosti po roku 2020 a výrazne zvýšili je rozpočet;

44.  domnieva sa, že by sa mala zachovať základná filozofia spolupráce a súčasná štruktúra Európskej územnej spolupráce vrátane súladu so zásadou hlavného prijímateľa, ako aj dôraz na cezhraničný aspekt; vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc zo skúseností svojej 25-ročnej histórie analyzovala možný vývoj súboru harmonizovaných kritérií, a to nielen na základe počtu obyvateľstva, ale aj na základe sociálno-ekonomických a územných špecifík;

45.  zdôrazňuje význam cezhraničnej spolupráce na vonkajších hraniciach EÚ v rámci nástroja predvstupovej pomoci a nástroja európskeho susedstva; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že osvedčené postupy, ktoré umožňujú zníženie administratívnej záťaže pre príjemcov programov Interreg, sa budú môcť uplatňovať aj na programy vykonávané na vonkajších hraniciach EÚ;

46.  pripomína potenciál miestnej spolupráce medzi občanmi, ktorý ponúka tzv. fond malých projektov, v súvislosti so sumami na malé projekty a mikroprojekty na podporu občianskej angažovanosti, s osobitným zreteľom na malé projekty cezhraničnej spolupráce medzi susediacimi pohraničnými oblasťami; žiada, aby sa podporovalo financovanie takýchto projektov, a pripomína, že si to bude vyžadovať ďalšie úsilie, pokiaľ ide o zjednodušenie a flexibilitu;

47.  nabáda k tomu, aby sa spoločne stanovili stratégie pre pohraničné oblasti, a tak sa oživil integrovaný a udržateľný územný rozvoj, pričom by sa mali cezhranične vykonávať a šíriť integrované prístupy a harmonizovať administratívne postupy a právne ustanovenia; konštatuje, že je dôležité podporiť vyvážený územný rozvoj v regiónoch;

48.  zastáva názor, že väčšia pozornosť by sa mala venovať podpore cezhraničnej spolupráce medzi horskými pohraničnými oblasťami s uprednostnením vidieckych oblastí;

49.  zdôrazňuje, že kultúrna spolupráca by mala byť jedným z cieľov Európskej územnej spolupráce; domnieva sa preto, že by sa mala väčšmi podporiť spolupráca v oblasti kultúry a vzdelávania medzi cezhraničnými oblasťami, ktoré majú spoločné kultúrne a jazykové dedičstvo;

50.  vyzýva regionálne a miestne orgány, aby zohrávali väčšiu, dôležitejšiu úlohu pri navrhovaní, riadení a vyhodnocovaní Európskej územnej spolupráce, najmä pokiaľ ide o cezhraničnú spoluprácu, so zreteľom na skutočnosť, že niektoré regióny už majú takéto právomoci;

51.  vyzýva Komisiu, aby zvážila úlohu finančných nástrojov ako doplnku ku grantom; považuje za zásadné užšie spolupracovať s EIB na podpore MSP a mobilizácii finančných a technických poznatkov Komisie aj EIB ako katalyzátor pre investície; vyzýva Komisiu a EIB, aby zosúladili finančné nástroje s cieľmi územnej spolupráce;

52.  vyzýva Komisiu, členské štáty, a riadiace orgány, aby zvážili návrh luxemburského predsedníctva na vytvorenie nového právneho nástroja pre politiku súdržnosti po roku 2020 na základe výsledkov hodnotení ex post, vykonávania programov na obdobie 2014 – 2020 a primeraného posúdenia vplyvu;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v roku 2016 iniciovali štruktúrovanú diskusiu o budúcnosti Európskej územnej spolupráce po roku 2020 na úrovni EÚ a za účasti viacerých zainteresovaných strán s cieľom pripraviť politiku súdržnosti na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že táto diskusia by sa v prvom rade mala zaoberať záležitosťami, ktoré sa týkajú štruktúry Európskej územnej spolupráce, postupu pre prideľovanie programových rozpočtov a tiež práce na nových mechanizmoch, aby sa zabezpečilo širšie uplatňovanie koncepcie orientácie na výsledky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s Výborom regiónov a s príslušnými aktérmi občianskej spoločnosti a regionálnymi aktérmi;

54.  žiada o územnú víziu EÚ založenú na Zelenej knihe o územnej súdržnosti (COM(2008)0616) a poznamenáva, že budúca Biela kniha o územnej súdržnosti by takisto mohla byť dôležitá pre nasledujúce programové obdobie po roku 2020;

Zvyšovanie informovanosti verejnosti a zviditeľňovanie

55.  vyjadruje poľutovanie nad nízkou informovanosťou verejnosti o programoch Európskej územnej spolupráce a ich nedostatočnou viditeľnosťou a žiada, aby sa efektívnejšie informovalo o ich cieľoch, možnostiach, ktoré ponúkajú, a kanáloch, prostredníctvom ktorých sa projekty môžu realizovať, a následne o výsledkoch zavŕšených projektov; vyzýva Komisiu, členské štáty a riadiace orgány, aby vytvorili mechanizmus a rozsiahle inštitucionalizované platformy spolupráce s cieľom zvýšiť viditeľnosť a informovanosť; vyzýva Komisiu, aby zmapovala doterajšie úspechy programov a projektov Európskej územnej spolupráce a obsiahlo o nich informovala;

56.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úlohu, ktorú môže zohrávať EZÚS ako nástroj na účinnejšie napĺňanie miestnych potrieb v cezhraničných regiónoch;

57.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú miestne subjekty a podpora pri príprave projektov, a vyzýva riadiace orgány, aby posilnili existujúce propagačné nástroje, ako sú regionálne kontaktné miesta;

58.  konštatuje, že dobrá spolupráca medzi Európskou komisiou, EIB a miestnymi a regionálnymi orgánmi je nevyhnutná na zabezpečenie úspešného využívania finančných nástrojov na územný rozvoj a celú politiku súdržnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné zintenzívniť výmenu skúseností a poznatkov medzi Európskou komisiou a EIB na jednej strane a miestnymi a regionálnymi orgánmi na strane druhej;

59.  uznáva význam úlohy, ktorú zohráva územné (terénne) oživenie, šírenie informácií, zvyšovanie informovanosti na miestnej úrovni a podpora projektov, a preto vyzýva riadiace orgány, aby posilnili užitočné nástroje, ako sú územné kontaktné miesta;

60.  požaduje lepšiu koordináciu medzi Komisiou, riadiacimi orgánmi a všetkými zainteresovanými stranami s cieľom poskytnúť kritickú analýzu tematických výsledkov projektov s dôrazom tak na úspešné realizácie, ako aj na nedostatky, vydať odporúčania na obdobie po roku 2020 a zároveň zabezpečiť transparentnosť a blízkosť k občanom;

o
o   o

61.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(5) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 95.
(6) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 11.
(7) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27.
(8) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(9) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(10) Prijaté texty, P7_TA(2014)0015.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2014)0068.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0308.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0384.
(14) Prijaté texty, P8_TA(2015)0419.
(15) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(16) http://www.dat.public.lu/eu-presidency/Events/Informal-Ministerial-Meetings-on-Territorial-Cohesion-and-Urban-Policy-_26-27-November-2015_-Luxembourg-City_/Material/IMM-Territorial-_LU-Presidency_---Input-Paper-Action-3.pdf
(17) Tlačová správa Komisie IP/15/5686.
(18) Flash Eurobarometer 422 – Cezhraničná spolupráca v EÚ.
(19) http://cor.europa.eu/en/documentation/studies/Documents/EGTC_MonitoringReport_2014.pdf
(20) Príloha I (Európska územná spolupráca/Interreg) k oznámeniu Komisie s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov.
(21) Príloha I (Európska územná spolupráca/Interreg) k oznámeniu Komisie s názvom Investovanie do zamestnanosti a rastu – maximalizácia príspevku európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Právne oznámenie