Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2324(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0226/2016

Predkladané texty :

A8-0226/2016

Rozpravy :

PV 12/09/2016 - 19
CRE 12/09/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 13/09/2016 - 4.17
CRE 13/09/2016 - 4.17
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0336

Prijaté texty
PDF 303kWORD 135k
Utorok, 13. septembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Stratégia EÚ pre alpský región
P8_TA(2016)0336A8-0226/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. septembra 2016 o stratégii EÚ pre alpský región (2015/2324(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 192, článok 265 ods. 5 a článok 174 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. júla 2015 o stratégii Európskej únie pre alpský región (COM(2015)0366) a na sprievodný akčný plán a podporný analytický dokument (SWD(2015)0147),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006(1) (nariadenie o spoločných ustanoveniach alebo NSU),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1302/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa mení nariadenie (ES) č. 1082/2006 o Európskom zoskupení územnej spolupráce (EZÚS), pokiaľ ide o vyjasnenie, zjednodušenie a zlepšenie zakladania a fungovania takýchto zoskupení(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. a 20. decembra 2013 o stratégii Európskej únie pre alpský región,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 8. októbra 2015 na tému Oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre alpský región(4),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 3. decembra 2014 na tému Makroregionálna stratégia Európskej únie pre alpský región(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 3. júla 2012 o vývoji makroregionálnych stratégií EÚ: súčasná prax a vyhliadky do budúcnosti, najmä v oblasti Stredozemia(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. mája 2013 o makroregionálnej stratégii pre Alpy(7),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 20. mája 2014 o riadení makroregionálnych stratégií (COM(2014)0284),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. januára 2011 s názvom Prínos regionálnej politiky k udržateľnému rastu v rámci stratégie Európa 2020 (COM(2011)0017),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/52/EÚ zo 16. apríla 2014, ktorou sa mení smernica 2011/92/EÚ o posudzovaní vplyvov určitých verejných a súkromných projektov na životné prostredie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2001/42/ES z 27. júna 2001 o posudzovaní účinkov určitých plánov a programov na životné prostredie,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2005/370/ES zo 17. februára 2005 o uzavretí v mene Európskeho spoločenstva Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia (Aarhuský dohovor),

–  so zreteľom na otváraciu konferenciu o stratégii Európskej únie pre alpský región, ktorá sa konala v Brde (Slovinsko) 25. a 26. januára 2016,

–  so zreteľom na konferenciu zainteresovaných strán o stratégii Európskej únie pre alpský región, ktorá sa konala v Innsbrucku 17. septembra 2014,

–  so zreteľom na konferenciu zainteresovaných strán o stratégii Európskej únie pre alpský región, ktorá sa konala v Miláne 1. a 2. decembra 2014,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 96/191/ES z 26. februára 1996, ktoré sa týka uzatvorenia Dohovoru o ochrane Álp (Alpský dohovor),

–  so zreteľom na súhrnnú správu Komisie o verejnej konzultácii o stratégii Európskej únie pre alpský región,

–  so zreteľom na vyjadrenie názorov zainteresovaných strán obsiahnuté v Politickom uznesení k stratégii Európskej únie pre alpský región prijatom 18. októbra 2013 v Grenobli,

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Nová úloha makroregiónov v Európskej územnej spolupráci, ktorú v januári 2015 uverejnilo Generálne riaditeľstvo Európskeho parlamentu pre vnútornú politiku Únie (sekcia B: Štrukturálne politiky a politiky súdržnosti),

–  so zreteľom na bielu knihu Komisie z 1. apríla 2009 s názvom Adaptácia na zmenu klímy: Európsky rámec opatrení (COM(2009)0147),

–  so zreteľom na prehľad výsledkov inovácií v Únii na rok 2015 vypracovaný Európskou komisiou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Zelená infraštruktúra – Zveľaďovanie prírodného kapitálu Európy (COM(2013)0249),

–  so zreteľom na usmernenia Komisie z roku 2014 s názvom Umožnenie synergie medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi, programom Horizont 2020 a ďalšími programami Únie spojenými s výskumom, inováciami a konkurencieschopnosťou,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskej centrálnej banke, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov a Európskej investičnej banke z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre regionálny rozvoj a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci, Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre dopravu a cestovný ruch a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0226/2016),

A.  keďže s cieľom podporiť celkový harmonický rozvoj je potrebné posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť v celej EÚ;

B.  keďže makroregionálne stratégie sú v súčasnosti základným nástrojom prispievania k cieľu hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti; keďže tieto stratégie sú podporované na základe zásady troch „nie“, t. j. žiadne nové právne predpisy, žiadne nové finančné prostriedky a žiadne nové inštitúcie;

C.  keďže makroregionálna stratégia pre Alpy by mohla pomôcť zvrátiť hospodársky úpadok prostredníctvom investícií do výskumu, inovácie a podpory podnikania, a to s prihliadnutím na jedinečné vlastnosti a hodnoty regiónu;

D.  keďže cieľom makroregiónálnych stratégií by malo byť to, aby sa lepšie dosahovali spoločné ciele jednotlivých regiónov na základe dobrovoľného a koordinovaného prístupu bez vytvárania ďalších nariadení;

E.  keďže zmena klímy sa uskutočňuje rýchlejšie v alpskom regióne v porovnaní s celosvetovým priemerom a čoraz viac vedie k prírodným katastrofám, ako sú lavíny a záplavy;

F.  keďže makroregionálna stratégia sa snaží určiť zdroje a využívať spoločný rozvojový potenciál regiónov;

G.  keďže makroregionálne stratégie predstavujú model viacúrovňového riadenia, v ktorom majú zainteresované strany zastupujúce miestnu, regionálnu a celoštátnu úroveň zásadný význam pre úspech stratégií; keďže by sa mala podporovať vzájomná spolupráca medzi rôznymi makroregiónmi s cieľom zlepšiť ich politickú súdržnosť v súlade s európskymi cieľmi;

H.  keďže makroregionálne stratégie môžu prispieť k rozvoju cezhraničných stratégií a medzinárodných projektov na vytváranie sietí spolupráce v prospech regiónu ako celku;

I.  keďže regionálne identity a kultúrne dedičstvo alpského regiónu, najmä jeho ľudová kultúra a zvyky, si zaslúžia osobitnú ochranu;

J.  keďže výrazný prístup zdola nahor, ktorý prijali regióny alpskej oblasti, viedol k vypracovaniu stratégie Európskej únie pre alpský región (EUSALP) zameranej na účinné riešenie spoločných problémov celého alpského regiónu;

K.  keďže Alpský región zohráva dôležitú úlohu pri hospodárskom rozvoji členských štátov a poskytuje množstvo ekosystémových služieb pre mestské a prímestské oblasti, ktoré s ním susedia;

L.  keďže makroregionálna stratégia pre alpský región bude mať vplyv na 80 miliónov ľudí, ktorí žijú v 48 regiónoch v siedmich krajinách, z ktorých päť sú členskými štátmi EÚ (Rakúsko, Francúzsko, Nemecko, Taliansko a Slovinsko) a dve sú krajiny mimo EÚ (Lichtenštajnsko a Švajčiarsko);

M.  keďže stratégia EÚ pre alpský región musí zosúladiť udržateľnosť životného prostredia s hospodárskym rozvojom v prirodzenom prostredí, ktoré je tiež významnou turistickou atrakciou;

N.  keďže vyľudňovanie je hlavným problémom niektorých alpských oblastí a väčšina obyvateľov alpského regiónu nemôže prežiť len z alpského cestovného ruchu, a preto musia ďalej rozvíjať poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo a iné priemyselné odvetvia a služby šetrné voči životnému prostrediu;

O.  keďže medzi regiónmi zahrnutými v stratégii existujú značné rozdiely, a preto je potrebná koordinácia politík a odvetví medzi rôznymi regiónmi (horizontálne) aj vnútri jednotlivých regiónov (vertikálne);

P.  keďže Alpský región sa vyznačuje jedinečnými zemepisnými a prírodnými charakteristikami a predstavuje vzájomne prepojený makroregión a tranzitný región, ktorý má významný potenciál rozvoja; keďže sú však potrebné špecifické reakcie na problémy vyplývajúce z problematiky životného prostredia, demografie, dopravy, cestovného ruchu a spotreby energie, sezónnosti a multičinnosti a koordinované územné plánovanie by mohlo priniesť lepšie výsledky a vytvoriť pridanú hodnotu pre územnú súdržnosť v alpských oblastiach a oblastiach predhoria Álp;

Q.  keďže alpský región je „vodárenskou vežou“ Európy a Alpy dodávajú dostatok vody na zabezpečenie až 90 % potrieb podhorských oblastí v lete; keďže voda je dôležitá na výrobu energie z vodných elektrární, na zavlažovanie poľnohospodárskej pôdy, udržateľné hospodárenie v lesoch, na zachovanie biodiverzity a krajiny a zásobovanie pitnou vodou; keďže treba zachovať kvalitu vôd a nízke hladiny vody v riekach v Alpách a nájsť primeranú rovnováhu medzi záujmami miestnych obyvateľov a potrebami životného prostredia;

R.  keďže alpským regiónom sa tiahnu hranice a prekonanie týchto prekážok je základným predpokladom spolupráce v tejto oblasti v prospech voľného pohybu osôb, služieb, tovaru a kapitálu, a teda hospodárskej, sociálnej a environmentálnej interakcie; keďže stratégia pre alpský región zároveň poskytuje príležitosť na posilnenie cezhraničnej spolupráce, na vytvorenie väzieb a sietí spájajúcich ľudí a hospodárske činnosti, a tým na odstránenie hraníc a prekážok, ktoré vytvárajú;

S.  keďže Komisia vo svojom oznámení o stratégii EÚ pre alpský región poukazuje na potrebu znížiť vplyv dopravy cez Alpy s cieľom zachovať environmentálne dedičstvo Álp, ako aj na význam vykonávania stratégie, aby sa dosiahlo zdravšie a lepšie zachované životné prostredie pre miestne obyvateľstvo;

T.  keďže voľný pohyb ľudí je základným právom a predpokladom – obzvlášť v pohraničných oblastiach – dosiahnutia cieľov hospodárskej, sociálnej, územnej a environmentálnej súdržnosti, silnej a udržateľnej konkurencieschopnosti a rovnakého prístupu k zamestnaniu;

U.  keďže územie, na ktoré sa vzťahuje stratégia EUSALP, zahŕňa horské oblasti, ktoré ležia v jeho srdci, a oblasti predhoria Álp vrátane metropolitných oblastí, ktoré sú navzájom prepojené celým radom úzkych vzájomných vplyvov a funkčných vzťahov ovplyvňujúcich hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj;

V.  keďže tento región so zachovanými ekosystémami a ich službami môže byť základom pre množstvo hospodárskych činností s dôrazom na poľnohospodárstvo, lesné hospodárstvo, cestovný ruch a energetiku, berúc do úvahy kultúrne a prírodné dedičstvo regiónu;

W.  keďže stratégia Európskej únie pre alpský región, ktorá je prvou makroregionálnou stratégiou týkajúcou sa horskej oblasti, môže byť vzorom a inšpiráciou pre iné horské oblasti v EÚ;

X.  keďže predchádzajúce makroregionálne stratégie EÚ zaznamenali úspech spolupráce tohto druhu a priniesli užitočné skúsenosti na vypracúvanie nových makroregionálnych stratégií;

Všeobecné úvahy a riadenie

1.  víta oznámenie Komisie o stratégii Európskej únie pre alpský región a sprievodný akčný plán; verí, že toto je krok vpred pre rozvoj regiónu v súlade s cieľom inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu stanoveným v stratégii Európa 2020; konštatuje, že stratégia a akčný plán môžu zohrávať významnú úlohu v snahe zabrániť vyľudňovaniu regiónu, najmä pokiaľ ide o odchod mladých ľudí;

2.  zdôrazňuje cenné skúsenosti získané pri uplatňovaní Alpského dohovoru, ktorý vyvažuje hospodárske, sociálne a environmentálne záujmy; vyzýva zúčastnené krajiny, aby rešpektovali dosiahnuté dohody a zachovávali vysokú úroveň angažovanosti v prospech trvalo udržateľného rozvoja a ochrany Álp;

3.  víta skutočnosť, že európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) poskytujú potenciálne významné zdroje a širokú škálu nástrojov a možností pre stratégiu; požaduje posilnenie súčinnosti na podporu koordinácie a komplementárnosti medzi EŠIF a inými fondmi a nástrojmi súvisiacimi s piliermi stratégie, najmä s programom Horizont 2020, Nástrojom na prepájanie Európy, programom LIFE, programom COSME pre MSP, programom Interreg Alpine Space a Európskym fondom pre strategické investície (EFSI), pri ktorých by Komisia mala preskúmať možnú pridanú hodnotu konkrétnych výziev zameraných na jednotlivé problémy týkajúce sa alpského regiónu;

4.  vyzýva Komisiu a vnútroštátne, regionálne a miestne orgány, ktoré sú zodpovedné za prípravu, riadenie a realizáciu programov EŠIF, aby zdôrazňovali význam makroregionálnych projektov a akcií; očakáva zintenzívnenie spoločnej činnosti koordináciou tých politík, programov a stratégií EÚ, ktoré zohrávajú úlohu v Alpách, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala praktické uplatňovanie dotknutých programov s cieľom zabrániť prekrývaniu a maximalizovať komplementárnosť a pridanú hodnotu; okrem toho vyzýva Komisiu, aby európskym občanom aj inštitúciám členských štátov zabezpečila jednoduchý prístup k príslušným dokumentom s cieľom zaistiť úplnú transparentnosť v súvislosti s postupom, ktorý sa má dodržať;

5.  pripomína význam zásady troch „nie“, keďže makroregióny sú rámce, ktoré stavajú na pridanej hodnote iniciatív spolupráce a súčinnosti medzi rôznymi finančnými nástrojmi EÚ;

6.  vyzýva príslušné orgány členských štátov a zúčastnené regióny, aby zosúladili svoje vnútroštátne a regionálne politiky a mechanizmy financovania vždy, ak je to možné, s akciami a cieľmi stratégie EUSALP a upravili svoje prijaté operačné programy s cieľom zabezpečiť, aby sa čo najskôr realizovali budúce projekty v rámci stratégie EUSALP a aby riadiace orgány náležite zohľadnili priority stratégie EUSALP pri vykonávaní operačných programov (napr. prostredníctvom cielených výziev, bonusových bodov alebo vyčlenením rozpočtových prostriedkov); požaduje posilnenie makroregionálneho prístupu ešte pred reformou politiky súdržnosti po roku 2020 a zdôrazňuje význam integrovaných makroregionálnych projektov a opatrení;

7.  vyzýva EIB, aby v spolupráci s Komisiou preskúmala možnosť zriadenia investičnej platformy pre alpský región, ktorá by umožnila mobilizáciu finančných prostriedkov z verejných a súkromných zdrojov; vyzýva na vytvorenie súboru projektov pre tento región, ktorý by prilákal investorov; v tejto súvislosti nabáda Komisiu, EIB a zúčastnené krajiny, aby plne využívali možnosti dostupné v rámci Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI), s cieľom financovať tak projekty v regióne v záujme dosiahnutia trvalo udržateľného rozvoja a hospodárskeho rastu a stimulovania zamestnanosti na makroregionálnej úrovni;

8.  zdôrazňuje potrebu vhodných informačných kampaní týkajúcich sa stratégie EÚ pre alpský región a nabáda členské štáty na zabezpečenie toho, aby stratégia bola dostatočne viditeľná a jej ciele a výsledky sa primerane oznámili na všetkých úrovniach vrátane cezhraničných a medzinárodných úrovní; požaduje podporu koordinácie a výmen najlepších postupov pri vykonávaní makroregionálnych stratégií EÚ, najmä v oblasti riadenia prírodného a kultúrneho dedičstva s cieľom vytvoriť udržateľné turistické atrakcie;

9.  požaduje, aby sa na makroregionálnej úrovni vytvorila podporná vykonávacia štruktúra pre riadiace orgány stratégie EUSALP v spolupráci a po dohode s Komisiou, členskými štátmi a regiónmi; okrem toho víta zastúpenie Európskeho parlamentu v jej riadiacich orgánoch a domnieva sa, že Európsky parlament by mal byť zapojený do monitorovania vykonávania stratégie;

10.  vyzýva na aktívnu úlohu Komisie v realizačnej fáze stratégie EUSALP; je presvedčený, že spolu s členskými štátmi a regiónmi prostredníctvom zdieľaného hospodárenia a v súlade so zásadami subsidiarity a proporcionality by sa Komisia mala podieľať vo všetkých štádiách na plánovaní a realizácii projektov, na ktoré sa vzťahuje stratégia, a to v neposlednom rade s cieľom zabezpečiť skutočnú účasť miestnych a regionálnych zainteresovaných subjektov spomedzi verejných orgánov, hospodárskych a sociálnych partnerov a organizácií zastupujúcich občiansku spoločnosť, pokiaľ ide o makroregión, a riadnu koordináciu s inými stratégiami a mechanizmami financovania, ktoré podporuje EÚ;

11.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala vykonávanie stratégie EUSALP na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov;

12.  podporuje strategické plánovanie v mestských aj vidieckych oblastiach alpského regiónu s cieľom podporovať vytváranie sietí a spoločné ciele v rámci ucelenej, koordinovanej a integrovanej politiky (napr. v súvislosti s energiou z obnoviteľných zdrojov, dobrými životnými podmienkami, logistikou a inováciami v oblasti podnikania a sociálnej oblasti); nabáda na výmenu príkladov najlepších postupov, čo sa týka udržateľného cestovného ruchu, medzi regiónmi a aj v súvislosti s inými existujúcimi makroregionálnymi stratégiami;

13.  trvá na tom, že pri prijímaní rozhodnutí by miestne a regionálne orgány mali v partnerstve s miestnou a regionálnou občianskou spoločnosťou zohrávať vedúcu úlohu v riadiacich orgánoch a v prevádzkových, technických a vykonávacích orgánoch stratégie, a to pri plnom rešpektovaní zásad subsidiarity a viacúrovňového riadenia;

14.  domnieva sa, že investície by mali smerovať do zabezpečenia rovnakého a účinného prístupu k zdravotnej starostlivosti, oddeleniam prvej pomoci a k núdzovej pomoci v prospech všetkých obyvateľov regiónu, najmä vo vidieckych oblastiach, aby sa predišlo vyľudňovaniu;

15.  vyzýva Komisiu, aby každé dva roky Európskemu parlamentu a Rade predkladala správu o vykonávaní stratégie EUSALP na základe objektívnych kritérií a merateľných ukazovateľov s cieľom posúdiť fungovanie a pridanú hodnotu tejto stratégie z hľadiska rastu a zamestnanosti, znižovania rozdielov a trvalo udržateľného rozvoja;

16.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok energie s prihliadnutím na životné prostredie; zdôrazňuje potrebu udržateľnosti, konkurencieschopnosti a modernizácie existujúcej hydroenergetickej infraštruktúry, ktorá je v prevádzke už dlhšie obdobie, pričom sa prihliada na vplyv, ktorý hydroenergetická infraštruktúra môže mať na životné prostredie a geologickú štruktúru, a súčasne sa podporujú malé (mini, mikro a piko) elektrárne; zdôrazňuje, že integrované riadenie a ochrana vodných zdrojov sú rozhodujúce faktory trvalo udržateľného rozvoja Álp, a preto aj miestnemu obyvateľstvu by sa malo umožniť angažovať sa v súvislosti s vodnou energiou a využívať pridanú hodnotu, ktorú vytvára; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prispievali k dobre fungujúcim sieťam v makroregióne s cieľom zaručiť bezpečnosť dodávok a zriadiť štruktúry na výmenu najlepších postupov v oblasti cezhraničnej spolupráce;

17.  zdôrazňuje potrebu ďalej posilňovať sociálny rozmer s cieľom zabezpečiť, aby sa presadzoval model rastu, ktorý dokáže zaručiť udržateľný rast, sociálne začlenenie a sociálnu ochranu pre všetkých, najmä v pohraničných oblastiach; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam stanovenia priorít a prijímania opatrení na boj proti všetkým formám diskriminácie;

18.  pripomína zásadu zaručenia všeobecného prístupu k verejným službám na celom území EÚ, najmä v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, sociálnych služieb a mobility, pričom osobitnú pozornosť treba venovať potrebám ľudí so zdravotným postihnutím; zdôrazňuje potrebu, aby zúčastnené krajiny podporovali alternatívne a inovačné riešenia pre alpský región v oblasti poskytovania verejných služieb vrátane riešení konkrétnych situácií prispôsobených miestnym a regionálnym potrebám; v tejto súvislosti vyzýva zúčastnené krajiny, aby vytvárali stimuly na rozvoj verejno-súkromných partnerstiev; pripomína však zásady prístupnosti a cenovej dostupnosti kvalitných verejných služieb pre všetkých;

19.  je znepokojený zhoršovaním stavu ekosystémov a rizikom prírodných katastrof v určitých častiach alpského regiónu; zdôrazňuje, že treba v plnej miere uplatňovať stratégie na riadenie rizík prírodných katastrof a na prispôsobenie sa zmene klímy; zdôrazňuje potrebu rozvíjať a realizovať spoločné plány pre nepredvídané udalosti v reakcii na cezhraničné znečistenie; požaduje zriadenie spoločných tímov rýchlej reakcie pre turistické oblasti postihnuté prírodnými katastrofami, ako sú zosuvy bahna, zosuvy pôdy a záplavy; v tejto súvislosti poukazuje na potrebu lepšie propagovať mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany;

Zamestnanosť, hospodársky rast a inovácie

20.  berie na vedomie, že alpské regióny predstavujú prírodné dedičstvo, ktoré treba chrániť, pričom zahŕňajú obrovské množstvo prírodných oblastí, ako aj mimoriadnu rozmanitosť ekosystémov, od horských po nížinné až k stredomorským na pobreží, čo umožňuje hospodársku oblasť a biosféru založenú na spolužití medzi prírodou a ľuďmi; zdôrazňuje preto potrebu aktívnej synergickej spolupráce medzi poľnohospodárstvom a inými hospodárskymi činnosťami v chránených oblastiach (sústava Natura 2000, národné parky atď.) s cieľom vytvoriť integrované produkty cestovného ruchu a pripomína význam zachovania a ochrany jedinečného biotopu horských regiónov;

21.  vyzdvihuje možnosti, ktoré ponúka stratégia, z hľadiska rozvoja trhu práce, ktorý sa vyznačuje rôznymi významnými stupňami cezhraničného dochádzania do zamestnania; domnieva sa, že medzi investičnými prioritami stratégie pre alpský región by malo byť zvyšovanie kvalifikácie pracovnej sily a tvorba nových pracovných miest v „zelenom“ hospodárstve; zdôrazňuje však, že MSP – veľmi často rodinné podniky ako malé poľnohospodárske podniky a malé spracovateľské podniky – v oblasti cestovného ruchu, poľnohospodárstva, obchodu, remesiel a výroby tvoria integrovaným a udržateľným spôsobom jadro hospodárskej činnosti v alpskom regióne, a teda predstavujú chrbtovú kosť životného, kultúrneho a prírodného prostredia v Alpách a dôležitý zdroj zamestnanosti; zdôrazňuje potrebu ďalej diverzifikovať hospodárske činnosti a pracovné príležitosti v alpskom regióne;

22.  zdôrazňuje potrebu uprednostňovať investície do digitálnej infraštruktúry a význam zabezpečenia rýchleho a efektívneho prístupu k vysokorýchlostnému internetovému pripojeniu, a tým aj k digitálnym a elektronickým službám, ako je elektronický obchod a využívanie kanálov digitálneho marketingu a práca na diaľku, a tiež k ďalším možnostiam pre ľudí, ktorí žijú v oblastiach vzdialených od veľkých mestských centier, a to pri súčasnej podpore možných alternatív k fyzickému premiestňovaniu sa;

23.  domnieva sa, že inovácie a využívanie nových technológií v kľúčových oblastiach hospodárstva podporované stratégiami inteligentnej špecializácie a financované z existujúcich zdrojov financovania z EÚ (napr. EFRR, ESF, COSME, Horizont 2020 alebo Erasmus +) by mohli pomôcť vytvárať kvalitné pracovné miesta v strategických sektoroch, akými sú vedy o živej prírode, biohospodárstvo, energetika, ekologické produkty, nové materiály a elektronické služby; pripomína, že je dôležité zabezpečiť výraznú podporu pre MSP, čo by mohlo pomôcť zvrátiť súčasný trend vyľudňovania niektorých oblastí a území alpského regiónu;

24.  vyzýva príslušné orgány alpských členských štátov a regiónov, aby spoločne s Komisiou preskúmali uskutočniteľnosť vykonávania spoločného programu (na základe článku 185 ZFEÚ) v nasledujúcom programovom období s cieľom podporiť integráciu činností v oblasti výskumu a inovácií v alpskej oblasti, a to v rámci koherentných európskych hodnotových reťazcov začlenených do stratégií inteligentnej špecializácie;

25.  podporuje spájanie do klastrov a spoluprácu medzi verejnými a súkromnými podnikmi, univerzitami, výskumnými inštitútmi a ďalšími významnými zainteresovanými stranami s cieľom podporovať inovácie a umožniť využívať synergie medzi alpskými oblasťami a oblasťami predhoria Álp; domnieva sa, že plánované činnosti by mali vychádzať z vnútroštátnych a regionálnych stratégií výskumu a inovácií pre inteligentnú regionálnu špecializáciu s cieľom zabezpečiť efektívnejšie a účelnejšie investície;

26.  uvedomuje si význam, aký z hľadiska úspechu stratégie EUSALP má rozvoj projektov pre združenia, inštitúcie, mikropodniky a MSP, ktoré pôsobia v kultúrnych a tvorivých sektoroch, a to vzhľadom na vplyv, ktorý majú na investície, rast, inovácie a zamestnanosť, ako aj pre kľúčovú úlohu, ktorú tieto podniky zohrávajú pri ochrane a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

27.  zdôrazňuje, že makroregionálna stratégia pre Alpy by mala nielen zabezpečiť príležitosti na zachovanie, udržanie a v prípade potreby prispôsobenie foriem tradičnej hospodárskej činnosti, ako sú poľnohospodárstvo a lesné hospodárstvo a remeselné hospodárske činnosti, ale tiež podporiť inovácie a rozvoj nových iniciatív v tejto oblasti, napríklad prostredníctvom nástroja EÚ InnovFin; poukazuje na potrebu, aby sa MSP poskytol jednoduchší prístup k podpore a financovaniu majúc pri tom na pamäti ich úlohu pri vytváraní pracovných miest;

28.  zdôrazňuje, že spolupráca medzi regiónmi, predovšetkým cezhraničná spolupráca, má zásadný význam pre ďalší rozvoj cestovného ruchu v širšom regióne; nabáda na tvorbu stratégií cestovného ruchu založených na existujúcom prírodnom a kultúrnom dedičstve, udržateľnosti a inováciách; zdôrazňuje sociálny, kultúrny a hospodársky rozmer rôznych alpských tradícií a zvykov, ktorých rozmanitosť by sa mala podporovať a udržiavať;

29.  poznamenáva, že riadenie a opätovné usadenie dravcov a šeliem v alpských regiónoch prebieha na vnútroštátnej a miestnej úrovni, pričom tieto druhy nerozoznávajú administratívne hranice, a že migrácia je vo svojej podstate cezhraničný jav; v záujme zabránenia stretom, ktoré súvisia s týmto opätovným usadením, však vyzýva členské štáty, aby zlepšili koordináciu medzi jednotlivými orgánmi, pričom treba posilniť výmenu informácií a najlepších postupov s cieľom zlepšiť riadenie a ochranu poľnohospodárskych podnikov a pastevných zvierat v rámci alpskej stratégie, a to v súvislosti s platformou Alpského dohovoru pre veľké šelmy, voľne žijúce kopytníky a spoločnosť;

30.  podporuje diverzifikáciu ponuky v oblasti cestovného ruchu vytvorením nových možností v oblasti cestovného ruchu prispôsobených regionálnym potrebám a využívajúcich regionálne zdroje, ako napríklad turistické vzdelávacie parky a trasy a cestovný ruch súvisiaci s gastronómiou a vinárstvom, kultúrou, zdravím, vzdelávaním a športom, s cieľom predĺžiť tak turistickú sezónu a uvoľniť tlak na infraštruktúru a dosiahnuť celoročnú zamestnanosť v cykle cestovného ruchu, ako aj agroturistika zameranú na prilákanie návštevníkov k vidieckym činnostiam a činnostiam v prírode organizovaným hotelmi mimo oblastí hlavného záujmu, a s cieľom posilniť konkurencieschopnosť a udržateľnosť turistických destinácií; podporuje propagáciu nových turistických aktivít, ktoré sú lepšie prispôsobené zmene klímy a ochrane životného prostredia; zdôrazňuje tiež potrebu podporiť a posilniť koordináciu horských záchranných služieb;

31.  podporuje opatrenia, ktoré pomôžu zmierniť tlak na dopravnú infraštruktúru, t. j. rozloženie kalendára školských prázdnin a s tým súvisiacich období dovoleniek, inteligentné navrhovanie cestného mýta a poskytovanie stimulov zo strany poskytovateľov služieb cestovného ruchu počas hlavných období cestovania a dopravných špičiek;

32.  pripomína hospodársky význam podpory rozvoja ekologických a udržateľných turistických činnosti pre celý alpský región vrátane miest v blízkosti jazier a kúpeľných miest; takisto nabáda členské štáty, aby využívali možnosti cyklistiky v spojení so železničnou dopravou alebo intermodálnymi dopravnými službami; na základe najlepších postupov poukazuje na platformy cestovného ruchu, ktoré boli vytvorené v rámci projektov financovaných EÚ;

33.  poznamenáva, že od jednej osoby sa často požaduje, aby počas roka vykonávala rôzne činnosti, a to niekedy na cezhraničnom základe; vyzýva Komisiu, členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby podnecovali spoluprácu medzi subjektmi, ktoré zabezpečujú úvodnú odbornú prípravu a odbornú prípravu v priebehu vykonávania funkcie; zdôrazňuje výhody, ktoré by priniesol program Erasmus + zameraný na cezhraničnú učňovskú prípravu;

Mobilita a konektivita

34.  zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť dopravné a energetické prepojenie medzi zúčastnenými krajinami vrátane miestnej, regionálnej a cezhraničnej dopravy a intermodálnych spojení s vnútrozemím (vrátane veľkých mestských aglomerácií), a to aj s cieľom podporiť rozvoj regiónu, posilniť kvalitu života jeho obyvateľov a prilákať nových obyvateľov pri súčasnom posúdení toho, či sa existujúce siete dajú obnoviť a/alebo rozšíriť, pričom celkovým je lepšia realizácia sietí TEN-T; zdôrazňuje význam budovania inteligentnej infraštruktúry; domnieva sa, že novovybudovaná infraštruktúra by sa mala zmeniť na skutočné „technologické koridory“, v rámci ktorých by sa vybudovala oddelená infraštruktúra, konkrétne elektrické vedenia, telefónne linky, širokopásmové a ultraširokopásmové vedenia, plynovody, optické siete, vodovody atď.;

35.  požaduje holistický prístup k budúcemu navrhovaniu a vykonávaniu politiky v oblasti dopravy a životného prostredia v Alpách; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu uprednostniť modálne presuny na dosiahnutie rýchleho prechod z cestnej na železničnú dopravu, najmä v prípade nákladnej dopravy, a žiada Komisiu, aby podporovala tento prechod; taktiež v tomto kontexte požaduje, aby sa príjmy pochádzajúce z cestnej dopravy využili na podporu realizácie a rozvoja efektívnej a ekologickej osobnej a nákladnej železničnej dopravy a na zníženie hlučnosti a znečisťovania životného prostredia, a berie na vedomie prípadné projekty v oblastiach, ako napríklad riadenie dopravy, technologická inovácia, interoperabilita atď.; požaduje tiež, aby sa v alpskom regióne rozšírila existujúca infraštruktúra vrátane kvalitných intermodálnych a interoperabilných systémov; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť prepojenie a dostupnosť pre všetkých obyvateľov regiónu;

36.  zdôrazňuje význam prepájania prepravných trás s inými časťami Európy a dôležitosť prepojení s koridormi TEN-T pri súčasnom maximálnom využívaní existujúcej infraštruktúry; pripomína, že horský terén je naďalej prekážkou pri zbližovaní občanov EÚ a že EÚ prisľúbila zvýšiť finančné prostriedky určené na cezhraničnú dopravnú infraštruktúru; vyzýva preto zúčastnené krajiny, aby svoje úsilie tiež zamerali na realizáciu a plánovanie doplnkových projektov, ktoré sú udržateľné a inkluzívne, pričom prepájajú a rozvíjajú súčasnú sieť TEN-T;

37.  upozorňuje na nedostatok účinných, neznečisťujúcich prepojení v horských oblastiach a medzi horskými a priľahlými oblasťami; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby umožnili čisté, nízkouhlíkové a lepšie prepojenia, najmä v prípade železničných sietí, na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zvýšiť súdržnosť a kvalitu života v týchto oblastiach; nabáda na usadzovanie v alpskom regióne a podporuje ho;

38.  vyzýva krajiny zúčastňujúce sa na makroregionálnej stratégii, aby zohľadňovali špecifické podmienky cezhraničných pracovníkov a v súvislosti s alpským makroregiónom vytvorili dohody týkajúce sa cezhraničných pracovníkov;

39.  podporuje rozvoj inovatívnych foriem miestnej dopravy na vyžiadanie vrátane inteligentných dopravných informácií, riadenia dopravy, telematiky a multimodality aj vzhľadom na potenciál spoločného medziregionálneho využívania činností v tejto oblasti;

40.  zdôrazňuje nedostatok účinných digitálnych prepojení v horských oblastiach; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčili lepšie prepojenia na regionálnej a miestnej úrovni s cieľom zlepšiť kvalitu života a podporovať rozvoj nových aktivít a vytváranie pracovných miest v týchto oblastiach, ako aj nabádať na presídľovanie;

41.  zdôrazňuje význam verejných investícií do horských oblastí s cieľom riešiť zlyhanie trhu, pokiaľ ide o poskytovanie digitálnej konektivity v týchto oblastiach; zdôrazňuje význam úplného a univerzálneho pokrytia širokopásmovým internetom vrátane horských regiónov s cieľom zabezpečiť dlhodobú životaschopnosť odľahlých oblastí osídlenia a hospodárskych oblastí; vyzýva Komisiu, aby navrhla konkrétne riešenia tohto problému;

Životné prostredie, biodiverzita, zmena klímy a energetika

42.  zdôrazňuje význam ochrany a posilnenia biodiverzity v alpskom regióne; vyzýva, aby sa spoločným úsilím zaviedli inovatívne opatrenia na jej ochranu a zachovanie, a zároveň požaduje dôkladné preskúmanie úlohy veľkých dravcov a možnosti zavedenia nápravných opatrení a tiež plné dodržiavanie acquis Únie v oblasti ochrany životného prostredia a biodiverzity, pôdy a vody; zdôrazňuje význam zabezpečenia toho, aby sa všetky prípadné opatrenia prijímali s cieľom zabrániť zdvojovaniu už existujúcich legislatívnych iniciatív;

43.  poukazuje na to, že alpský makroregión ponúka veľké možnosti v oblasti inovatívnych riešení, čo by z neho mohlo urobiť jedinečné skúšobné laboratórium pre obehové hospodárstvo; v rozpočtovom postupe na rok 2017 navrhne pilotný projekt na preskúmanie potenciálu tejto oblasti s cieľom vypracovať osobitné stratégie týkajúce sa obehového hospodárstva, napríklad v oblastiach výroby, spotreby a nakladania s odpadom;

44.  zdôrazňuje význam podpory vlastnej výroby energie, zlepšenia energetickej účinnosti a podpory rozvoja najúčinnejších obnoviteľných zdrojov energie v regióne, počnúc vodnými zdrojmi cez solárne a veterné zdroje až geotermálnym zdrojom, ako aj presadzovania rozvoja foriem energie z obnoviteľných zdrojov, ktoré sú charakteristické pre Alpy; berie na vedomie vplyv na kvalitu ovzdušia vyplývajúci z využívania rôznych druhov spaľovania v odvetví vykurovania; podporuje udržateľné využívanie lesného dreva bez zníženia existujúcej lesnej plochy, ktorá je dôležitá pre rovnováhu vnútri horského ekosystému a pre ochranu pred lavínami, zosuvmi pôdy a záplavami;

45.  zdôrazňuje naliehavú potrebu vyvíjať nové stratégie zamerané na boj proti znečisťovaniu ovzdušia, vyvolávajúcemu obavy o verejné zdravie, a na boj proti zmene klímy, najmä v priemyselnejších a hustejšie osídlených oblastiach makroregiónu, ako aj určiť existujúce zdroje znečisťovania a dôkladne monitorovať emisie znečisťujúcich látok; na základe toho vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky udržateľnej dopravy v súlade s cieľmi prijatými na parížskom zasadnutí COP 21 a podporuje zachovanie a udržanie ekosystémových služieb v celom alpskom makroregióne;

46.  zdôrazňuje význam infraštruktúry na prepravu energie a podporuje inteligentné systémy distribúcie, uskladňovania a prenosu energie, ako aj investície do energetickej infraštruktúry v oblasti výroby aj prepravy elektriny a plynu v súlade so sieťou TEN-E a do realizácie konkrétnych projektov uvedených v zozname projektov záujmu Energetického spoločenstva; zdôrazňuje význam využívania miestnych, najmä obnoviteľných, zdrojov energie, s cieľom znížiť závislosť od dovozu; požaduje podporu decentralizovanej/vlastnej výroby energie a zlepšenie energetickej účinnosti vo všetkých odvetviach;

47.  naliehavo vyzýva zúčastnené krajiny, aby vyvinuli spoločné úsilie pri vykonávaní územného plánovania a integrovaného územného riadenia pri zapojení viacerých zainteresovaných strán (vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov, vedeckej obce, MVO atď.) z regiónu;

48.  vyzýva na ďalšie posilnenie spolupráce a činností v rámci Svetového strediska pre monitorovanie ľadovcov vzhľadom na nedávne rozhodnutia prijaté na konferencii COP 21 v Paríži a na stratégiu, ktorá bude na ne nadväzovať;

49.  je znepokojený tým, že zmena klímy a stúpajúce teploty sú vážnou hrozbou pre prežitie druhov žijúcich vo vysokých nadmorských výškach a že roztápanie ľadovcov je ďalším dôvodom na obavy, pretože má závažný dosah na zdroje podzemnej vody; požaduje rozsiahly nadnárodný plánu boja proti topenie ľadovcov a reakcie na zmenu klímy v celej oblasti Álp;

50.  vyzýva zúčastnené krajiny, aby pokračovali vo svojom úsilí o diverzifikáciu zdrojov dodávok energie a rozvoj dostupných obnoviteľných zdrojov, ako je slnečná a veterná energia, v rámci výrobného energetického mixu; zdôrazňuje udržateľnosť a konkurencieschopnosť vodných elektrární; vyzýva zúčastnené krajiny, aby prispeli k zriadeniu dobre fungujúcich sietí energetickej infraštruktúry v makroregióne;

51.  zdôrazňuje, že diverzifikácia zdrojov dodávok energie nielen zlepší energetickú bezpečnosť makroregiónu, ale umožní aj väčšiu hospodársku súťaž, ktorá prinesie značné výhody pre hospodársky rozvoj regiónu;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a národným a regionálnym parlamentom krajín zúčastnených na stratégii EUSALP (Francúzska, Talianska, Švajčiarska, Lichtenštajnska, Rakúska, Nemecka a Slovinska).

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 303.
(4) Ú. v. EÚ C 32, 28.1.2016, s. 12.
(5) Ú. v. EÚ C 19, 21.1.2015, s. 32.
(6) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ C 55, 12.2.2016, s. 117.

Právne oznámenie