Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2032(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0222/2016

Predkladané texty :

A8-0222/2016

Rozpravy :

PV 14/09/2016 - 19
CRE 14/09/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 15/09/2016 - 11.11
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0358

Prijaté texty
PDF 333kWORD 156k
Štvrtok, 15. septembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Prístup k financovaniu pre MSP a zvýšenie rozmanitosti financovania MSP v rámci únie kapitálových trhov
P8_TA(2016)0358A8-0222/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o prístupe MSP k financovaniu a zvýšení rozmanitosti financovania MSP v rámci únie kapitálových trhov (2016/2032(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financovaniu(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o revízii usmernení Komisie v súvislosti s posúdením vplyvu a o úlohe testovania MSP(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. apríla 2016 o výročnej správe Európskej investičnej banky (ďalej len „EIB“) za rok 2014(3),

–  so zreteľom na uznesenie z 25. februára 2016 o výročnej správe Európskej centrálnej banky za rok 2014(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 o vytváraní únie kapitálových trhov(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o výročnej správe o politike hospodárskej súťaže EÚ(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 k hodnoteniu a výzvam v súvislosti s nariadením EÚ o finančných službách: vplyvy a cesta vpred k účinnejšiemu a efektívnejšiemu rámcu EÚ pre finančnú reguláciu a úniu kapitálových trhov(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k rodinným podnikom v Európe(9),

–  so zreteľom na diskusiu z 13. apríla 2016 na základe otázky na ústne zodpovedanie v mene skupín PPE, S&D, ECR, ALDE a GUE/NGL týkajúcej sa preskúmania koeficientu na podporu MSP(10);

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. decembra 2011 s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. septembra 2015 s názvom Akčný plán na vybudovanie únie kapitálových trhov (COM(2015)0468),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Modernizácia jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Usmernenia o štátnej pomoci na podporu rizikových finančných investícií(11),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/7/EÚ zo 16. februára 2011 o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách(12),

–  so zreteľom na prieskum Európskej centrálnej banky z decembra 2015 o prístupe podnikov k financovaniu v eurozóne od apríla do septembra 2015,

–  so zreteľom na druhý konzultačný dokument Bazilejského výboru pre bankový dohľad o revíziách normalizovaného prístupu k úverovému riziku z decembra 2015,

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. júna 2015 s názvom Hodnotenie nariadenia (ES) č. 1606/2002 z 19. júla 2002 o uplatňovaní medzinárodných účtovných noriem (COM(2015)0301),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Kolektívne financovanie v únii kapitálových trhov EÚ (SWD(2016)0154),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES zo 6. mája 2003, ktoré sa týka vymedzenia mikropodnikov, malých a stredných podnikov(13),

–  so zreteľom na mesačník Európskej centrálnej banky z júla 2014(14),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. januára 2016 s názvom Balík opatrení proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam: ďalšie kroky k dosiahnutiu účinného zdaňovania a väčšej daňovej transparentnosti v EÚ (COM(2016)0023),

–  so zreteľom na návrh nariadenia, ktoré Komisia predložila 30. novembra 2015, o prospekte, ktorý sa má zverejňovať pri verejnej ponuke cenných papierov alebo ich prijatí na obchodovanie (COM(2015)0583),

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre bankovníctvo o MSP a koeficiente na podporu MSP(15),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. júla 2015 s názvom Spolupráca v oblasti zamestnanosti a rastu: úloha národných podporných bánk (NPB) pri podpore Investičného plánu pre Európu (COM(2015)0361),

–  so zreteľom na správu Komisie o mechanizme varovania na rok 2016 z 26. novembra 2015 (COM(2015)0691),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0222/2016),

A.  keďže mikropodniky, malé a stredné podniky a spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou zohrávajú dôležitú úlohu v európskej ekonomike z hľadiska zamestnanosti a rastu, pričom v roku 2014 MSP predstavovali 67 % celkovej zamestnanosti, 71,4 % rastu zamestnanosti a 58 % pridanej hodnoty v nefinančnom sektore v EÚ(16);

B.  keďže v súčasnosti v právnych predpisoch Únie neexistuje žiadna výslovná definícia MSP okrem kategórií „malé podniky“ a „stredné podniky“ v rámci smernice o účtovníctve;

C.  keďže európske MSP sú veľmi rozmanité a zahŕňajú veľké množstvo mikropodnikov, ktoré často pôsobia v tradičných odvetviach, ako aj rastúci počet začínajúcich podnikov a rýchlo sa rozvíjajúcich inovačných podnikov; keďže tieto obchodné modely čelia odlišným problémom, a tým pádom majú aj odlišné potreby financovania;

D.  keďže väčšina európskych MSP pôsobí predovšetkým na národnej úrovni; keďže len pomerne málo MSP sa zapája do cezhraničných činností v rámci EÚ, zatiaľ čo tie, ktoré sa zaoberajú vývozom mimo Únie, predstavujú malú menšinu;

E.  keďže 77 % nevyrovnaného financovania MSP v Európe poskytujú banky(17);

F.  keďže financovanie MSP by malo byť čo najširšie, aby sa zabezpečil optimálny prístup MSP k financiám vo všetkých fázach vývoja podniku; keďže to zahŕňa aj vhodné regulačné prostredie pre všetky spôsoby financovania, ako je bankové financovanie, financovanie kapitálovými trhmi, vlastnými zmenkami, lízingom, kolektívnym financovaním, rizikovým kapitálom, partnerskými úvermi atď.;

G.  keďže inštitucionálni investori ako poisťovne významne prispievajú k financovaniu MSP prostredníctvom prenášania a transformácie rizík;

H.  keďže vo svojej správe o MSP a koeficiente na podporu MSP z marca 2016 EBA dospel k záveru, že neexistuje žiadny dôkaz o tom, že koeficient na podporu MSP predstavoval dodatočný stimul na poskytovanie úverov pre MSP v porovnaní úvermi pre veľké podniky; keďže však uznal, že na vyvodzovanie jednoznačných záverov môže byť priskoro, a to vzhľadom na obmedzenia pri jeho posudzovaní, najmä pokiaľ ide o obmedzenia v súvislosti s dostupnými údajmi, relatívne nedávne zavedenie koeficientu na podporu MSP, skutočnosť, že prekážkou identifikácie účinkov koeficientu na podporu MSP môžu byť prelínajúce sa udalosti, a použitie veľkých podnikov v úlohe kontrolnej skupiny; keďže EBA namiesto toho zistil, že vo všeobecnosti lepšie kapitalizované banky poskytujú MSP väčšie pôžičky a že pri menších a mladších firmách existuje väčšia pravdepodobnosť, že budú v úverovej kríze, než v prípade veľkých a starších firiem; keďže tiež poznamenáva, že zákonodarca zaviedol koeficient na podporu MSP ako preventívne opatrenie s cieľom neohroziť úvery pre MSP;

I.  keďže financovanie mikropodnikov a malých a stredných podnikov napriek nedávnemu miernemu zlepšeniu trpelo krízou viac než financovanie veľkých podnikov a keďže MSP v eurozóne čelili, a naďalej do istej miery čelia, sprísneniu požiadaviek bánk na kolaterál(18);

J.  keďže pokiaľ ide o obavy, od prvého kola prieskumu o prístupe podnikov k financovaniu (SAFE) zostalo dominantným problémom pre MSP v eurozóne „hľadanie zákazníkov“, zatiaľ čo „prístup k financiám“ bol na nižšej priečke; keďže posledný prieskum uverejnený v decembri 2015 preukázal, že dostupnosť vonkajšieho financovania pre MSP sa výrazne líši medzi jednotlivými krajinami v eurozóne; keďže prístup k financiám stále zostáva väčším problémom pre MSP ako pre veľké podniky;

K.  keďže vnútroštátne/regionálne podporné banky zohrávajú dôležitú úlohu pri umožňovaní dlhodobého financovania; keďže zintenzívnili svoju činnosť s cieľom byť protiváhou v nevyhnutnom pákovom efekte v sektore komerčných bánk; keďže tiež zohrávajú dôležitú úlohu pri uplatňovaní finančných nástrojov EÚ mimo pôsobnosti Európskeho fondu pre strategické investície;

L.  keďže zlepšenie prístupu k financovaniu pre MSP by nemalo viesť k zníženiu finančných štandardov a obmedzeniu nariadení;

M.  keďže v Švajčiarsku WIR Bank predstavuje doplnkový menový systém, ktorý slúži najmä MSP v oblastiach hotelierstva, stavebníctva, výroby, maloobchodu a profesijných služieb; keďže systém WIR predstavuje mechanizmus vyrovnávania, v ktorom podniky od seba vzájomne nakupujú bez použitia švajčiarskych frankov; keďže sa však systém WIR často používa v spojení so švajčiarskym frankom v transakciách zahŕňajúcich dve meny; keďže systému WIR pripadá podiel približne 1 až 2 % švajčiarskeho HDP; keďže sa preukázala proticyklickosť systému WIR voči HDP a ešte výraznejšie voči počtu nezamestnaných;

N.  keďže do apríla 2015 údajne smernicu o oneskorených platbách z roku 2011 správne prebralo len 21 z 28 členských štátov, hoci termín uplynul už viac než dva roky predtým;

O.  keďže Komisia v správe o mechanizme varovania na rok 2016 upozorňuje, že na jednej strane je rast čoraz závislejší od zdrojov domáceho dopytu, najmä výraznejšieho oživenia v oblasti investícií, a na druhej strane, aj keď sa spotreba nedávno posilnila, domáci dopyt zostáva slabý, a to z dôvodu výrazného znižovanie pákového efektu vo viacerých členských štátoch;

P.  keďže v smernici Rady 2004/113/ES sa zakazuje diskriminácia na základe pohlavia v oblasti prístupu k tovaru a službám vrátane finančných služieb; keďže prístup k financovaniu sa považuje za jednu z hlavných prekážok, ktorým čelia ženy podnikateľky; keďže ženy podnikateľky majú tendenciu začať s nižším kapitálom, menej si požičiavať a používať skôr rodinné financovanie dlhového alebo kapitálového financovania;

Rozmanité potreby financovania rozmanitého odvetvia MSP

1.  uznáva rozmanitosť malých a stredných podnikov vrátane mikropodnikov a spoločností so strednou trhovou kapitalizáciou v členských štátoch, čo sa odzrkadľuje v ich podnikateľských modeloch, veľkosti, geografickej polohe, socioekonomickom prostredí, etape vývoja, finančnej štruktúre, právnej forme a rôznej odbornej prípravy v oblasti podnikania;

2.  uznáva výzvy, ktorým čelia MSP vzhľadom na rozdiely v podmienkach financovania a potrebách MSP medzi členskými štátmi a regiónmi, najmä pokiaľ ide o množstvo a náklady na dostupné financovanie, ktoré sú ovplyvnené faktormi, ktoré sú špecifické pre MSP a krajinu a región, v ktorom sú založené, vrátane hospodárskej volatility, pomalého rastu a vyššej finančnej zraniteľnosti; berie na vedomie aj iné výzvy, ktorým čelia MSP, ako napríklad prístup k zákazníkom; poukazuje na to, že kapitálové trhy sú rozdrobené a regulované v rámci EÚ rozdielne a že dosiahnutá integrácia sa čiastočne stratila v dôsledku krízy;

3.  zdôrazňuje potrebu toho, aby sa rozmanité a zlepšené možnosti verejného a súkromného financovania pre MSP nestrácali po počiatočnej fáze, ale aby pokračovali počas celého ich životného cyklu, a zdôrazňuje, že je potrebný dlhodobý strategický prístup, aby bolo chránené obchodné financovanie; zdôrazňuje, že prístup k financovaniu je dôležitý aj pre prevody podnikov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali MSP v tomto procese, a to aj v prvých rokoch ich fungovania; konštatuje, že pokiaľ ide o reguláciu a podporu iniciatív, je potrebný diverzifikovaný individuálny prístup; poukazuje na to, že neexistuje univerzálny model financovania a vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj širokej škály prispôsobených programov, nástrojov a iniciatív, a to s cieľom podporovať podniky v ich počiatočnej fáze, fáze rastu a fáze transferu, pri zohľadnení ich veľkosti, obratu a finančných potrieb; konštatuje, že podniky žien častejšie než podniky mužov fungujú v oblasti služieb a v iných oblastiach založených na nemateriálnych zdrojoch; konštatuje, že nízky podiel žien, ktoré vedú MSP, je čiastočne spôsobený ťažším prístupom k financovaniu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Európsky nástroj mikrofinancovania Progress, ktorý má za cieľ podporovať rovnosť príležitostí pre ženy a mužov, mal v oblasti mikroúverov v roku 2013 pomer mužov a žien 60:40; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, aby jej programy zamerané na uľahčenie prístupu k financovaniu pre MSP neznevýhodňovali ženy podnikateľky;

4.  vyzýva Komisiu, aby posúdila diskrimináciu, ktorej čelia MSP, ktoré riadia iné zraniteľné skupiny spoločnosti;

5.  je presvedčený, že diverzifikovaný, dobre regulovaný a stabilný sektor finančných služieb ponúkajúci širokú škálu nákladovo efektívnych a prispôsobených možností financovania dokáže najlepšie naplniť skutočné potreby financovania MSP a skutočnej ekonomiky, čím umožňuje dlhodobý udržateľný rozvoj; zdôrazňuje dôležitosť tradičných modelov bankovníctva zahŕňajúc v tejto súvislosti malé regionálne banky, sporiteľne a verejné inštitúcie; v tomto smere pripomína, že je potrebné zabezpečiť rovnaký dôraz na zlepšovanie prístupu k financovaniu pre mikropodniky a samostatných obchodníkov;

6.  nabáda MSP, aby považovali celú EÚ za svoj domáci trh a využili potenciál jednotného trhu pre svoje potreby financovania; víta iniciatívy Komisie na podporu MSP a začínajúcich podnikov na modernizovanom jednotnom trhu a naliehavo vyzýva Komisiu, aby pokračovala v príprave návrhov prispôsobených potrebám MSP; domnieva sa, že iniciatíva Startup Europe by mala pomáhať malým inovatívnym podnikom tak, že ich bude podporovať až kým nezačnú fungovať; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam súladu pravidiel a postupov v celej Únii a vykonávania iniciatívy Small Business Act; vyzýva Komisiu, aby v nadväznosti na iniciatívu Small Business Act predložila iniciatívu, ktorou by ďalej pomáhala podnikom pri prekonávaní fyzických aj regulačných prekážok; v tejto súvislosti uznáva, že inovácia je kľúčovým faktorom udržateľného rastu a zamestnanosti v EÚ a že osobitnú pozornosť treba venovať inovatívnym MSP; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať politika súdržnosti EÚ a regionálny fond EÚ ako zdroje financovania MSP; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili koordináciu, konzistentnosť a súčinnosť medzi európskymi nástrojmi a programami v prospech MSP, ako sú európske štrukturálne a investičné fondy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali holistický prístup k šíreniu informácií o všetkých príležitostiach na financovanie z prostriedkov EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty a Komisiu, aby výrazne pokročili smerom k ďalšiemu zjednodušeniu tak, aby bolo financovanie atraktívnejšie pre malé a stredné podniky;

7.  pripomína, že harmonizovanejšie právne a podnikateľské prostredie podporujúce včasné platby v obchodných transakciách je kľúčové z hľadiska prístupu k finančným prostriedkom; v tejto súvislosti zdôrazňuje finančné problémy, ktoré postihujú MSP, a stav neistoty dodávateľov súvisiaci s oneskorenými platbami väčších spoločností, verejných inštitúcií a orgánov; vyzýva Komisiu, aby počas preskúmania smernice o oneskorených platbách zvážila zavedenie osobitných opatrení zameraných na uľahčenie platieb pre MSP; vyzýva Komisiu, aby zverejnila svoju správu o implementácii smernice o oneskorených platbách, ktorá sa očakáva 16. marca 2016, a ak to bude vhodné, vypracovala nové návrhy s cieľom minimalizovať riziko pre cezhraničné platby a narušenia peňažného toku vo všeobecnosti;

8.  víta iniciatívu Komisie na obnovenie práce na vytvorení skutočného európskeho trhu s retailovými finančnými službami tým, že uverejnila Zelenú knihu o retailových finančných službách (2015); žiada Komisiu, aby venovala osobitnú pozornosť osobitostiam MSP a zabezpečila, aby cezhraničné činnosti v oblasti retailových finančných služieb viedli k zlepšeniu prístupu MSP k financiám;

9.  konštatuje, že začínajúce podniky a mikropodniky majú predovšetkým problémy získať primerané financovanie a zistiť a splniť regulačné finančné požiadavky, a to najmä vo fáze rozvoja berie na vedomie nedostatočnú harmonizáciu vnútroštátnych právnych predpisov v oblasti vytvárania MSP; nabáda preto členské štáty, aby pokračovali v ich úsilí o obmedzenie administratívnych prekážok a vytvorenie jednotných kontaktných miest ako centier pre všetky regulačné požiadavky pre podnikateľov; nabáda členské štáty, EIB a národné podporné banky, aby v tejto súvislosti poskytovali informácie o možnostiach financovania a programoch záruk za pôžičky;

10.  víta iniciatívu Komisie s cieľom identifikovať zbytočné prekážky a obmedzenia brániace finančnému sektoru pri poskytovaní financovanie pre reálnu ekonomiku, najmä MSP vrátane mikropodnikov; zdôrazňuje skutočnosť, že dosiahnutie dobre fungujúceho európskeho kapitálového trhu je pre finančný sektor jednou z najdôležitejších iniciatív; zdôrazňuje, že je dôležité zjednodušiť alebo zmeniť pravidlá, ktoré viedli k nežiaducim dôsledkom pre MSP alebo brzdili ich rozvoj; zdôrazňuje, že by to nemalo viesť k zbytočnému zníženiu finančných regulačných štandardov, no malo by sa umožniť zjednodušenie právnych predpisov; zdôrazňuje ďalej, že nové návrhy Komisie nesmú viesť k zložitejšej právnej úprave, ktorá môže negatívne ovplyvniť investície; domnieva sa, že európsky prístup k finančnej regulácii a únia kapitálových trhov by mali náležite zohľadniť medzinárodný vývoj, aby sa zabránilo zbytočným rozdielom a duplicite v právnych predpisoch a aby Európa zostala atraktívnym priestorom pre medzinárodných investorov; zdôrazňuje, že európske hospodárstvo musí byť atraktívne pre vysokú úroveň priamych zahraničných investícií (PZI), vrátane priamych zahraničných investícií na zelenej lúke, čím sa budú stimulovať nielen kapitálové trhy, ale aj odvetvia súkromného kapitálu, ako aj rizikový kapitál a investície do európskeho priemyslu; ďalej sa domnieva, že Komisia a členské štáty by mali prijať strategický plán na podporu financovania MSP so zreteľom na ich internacionalizáciu;

11.  opakuje, že revidované pravidlá verejného obstarávania a udeľovania koncesií by nemali byť prekážkou prístupu MSP a mikropodnikov na trh obstarávania;

12.  vyzýva Komisiu a Radu, aby venovali väčšiu pozornosť ťažkostiam MSP v otázke dopytu s cieľom lepšie ich zohľadniť v odporúčaní týkajúcom sa hospodárskej politiky eurozóny, v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny a v následnom hodnotení súladu členských štátov s odporúčaniami;

Bankové úvery pre malé a stredné podniky

13.  uznáva, že bankové úvery sú tradične najdôležitejším vonkajším zdrojom financovania pre MSP v Únii, keďže bankové financovanie predstavuje viac ako tri štvrtiny financovania MSP, zatiaľ čo v USA predstavuje menej ako polovicu, čo spôsobuje osobitnú zraniteľnosť MSP voči sprísneniu podmienok poskytovania bankových úverov; konštatuje, že finančná kríza prispela k rozdrobeniu financovania prostredníctvom bánk a bankových úverových podmienok; vyjadruje poľutovanie nad existujúcimi rozdielmi medzi podmienkami úverovania MSP, ktoré sa nachádzajú v rôznych krajinách eurozóny, hoci sa postupne znižujú, ktoré tiež odzrkadľujú rozdiely vo vnímaní rizika a v hospodárskych podmienkach; berie na vedomie príspevky bankovej únie pri riešení tejto fragmentácie; vyzýva členské štáty, aby plne implementovali smernicu 2004/113/ES a aby spolupracovali s finančným sektorom, pokiaľ ide o ich povinnosť zabezpečiť plný a rovnaký prístup k bankovým úverom pre MSP; zdôrazňuje dôležitú a riadne rozvinutú úlohu bánk s konkrétnymi regionálnymi a miestnymi znalosťami pri poskytovaní finančných prostriedkov pre MSP vzhľadom na ich dlhodobý vzťah s týmito podnikmi; zdôrazňuje, že tam, kde existujú dobre rozvinuté miestne banky, tieto banky preukázali svoju účinnosť pri poskytovaní úverov MSP a zabraňovaní stratám; zdôrazňuje preto význam miestnych rozvojových bánk;

14.  zdôrazňuje, že kým digitalizácia napreduje, a preto sa objavujú nové zdroje financovania, miestna prítomnosť tradičných úverových inštitúcií, a to najmä na ostrovoch a súostroviach, ako aj vo vidieckych, v odľahlých a okrajových oblastiach, má naďalej zásadný význam pre prístup MSP k financovaniu;

15.  nabáda banky, aby považovali celú EÚ za svoj domáci trh a využili potenciál jednotného trhu na poskytovanie finančných prostriedkov MSP vrátane tých, ktoré nepôsobia v rovnakom členskom štáte ako daná banka;

16.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť zavedenia programov financovania úverov (Funding for Lending), ktoré by sprístupnili finančné prostriedky ECB bankám s jediným účelom poskytovať úvery malým a stredným podnikom; vyzýva Komisiu, aby posúdila možnosť vypracovať nové iniciatívy na pritiahnutie investícií;

17.  zdôrazňuje dôležitú úlohu národných a regionálnych podporných bánk a inštitúcií pri financovaní MSP; pripomína ich ústrednú pozíciu v rámci okna EFSI pre MSP a dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú pri zapájaní členských štátov do projektov EFSI; domnieva sa, že EFSI je dôležitým zdrojom financovania pre MSP; je presvedčený, že EIB/EIF by mali zintenzívniť svoje úsilie s cieľom poskytnúť MSP odborné znalosti o prístupe k financovaniu a nástroje na uľahčenie kontaktov s investormi, napríklad Európsky fond podnikateľských anjelov; vyzýva Komisiu, aby posúdila úlohu národných/regionálnych podporných bánk ako katalyzátora dlhodobého financovania pre MSP, a najmä určila a šírila osvedčené postupy a podporovala členské štáty, aby na tomto základe vytvárali národné/regionálne podporné banky, ak v nich v súčasnosti takéto subjekty neexistujú; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali inkluzívny rast a zabezpečili lepšiu koordináciu a konzistentnosť všetkých investičných politík EÚ zameraných na MSP vrátane EFSI, regionálnych fondov EÚ a Európskeho investičného fondu (EIB);

18.  pripomína, že je rovnako dôležité posilniť kapacity bánk na poskytovanie úverov pre MSP a zvýšiť ich schopnosť poskytovať úvery MSP; poukazuje na to, že financovanie výlučne prostredníctvom kapitálových trhov nedokáže poskytnúť dostatočné finančné prostriedky a vhodné finančné riešenia vrátane prístupu ku kapitálu pre MSP; konštatuje, že diverzifikácia úverových zdrojov by viedla k väčšej stabilite finančného sektora;

19.  zdôrazňuje, že zdravý, stabilný a odolný bankový sektor a únia kapitálových trhov sú základnými predpokladmi na posilnenie prístupu MSP k financovaniu; konštatuje, že nariadenie o kapitálových požiadavkách (CRR) a smernica o kapitálových požiadavkách (CRD IV), a najmä vyššia úroveň a kvalita kapitálu, sú priamymi odpoveďami na krízu a tvoria základ obnovenej stability finančného sektora; víta skutočnosť, že Komisia považuje poskytovanie úverov MSP za jednu z prioritných oblastí v rámci preskúmania CRR; berie na vedomie, že Komisia skúma možnosti toho, aby všetky členské štáty začali využívať miestne úverové družstvá, ktoré pôsobia mimo rozsahu pôsobnosti pravidiel EÚ týkajúcich sa kapitálových požiadaviek pre banky; zdôrazňuje potrebu obozretných právnych predpisov týkajúcich sa úverových družstiev, ktorými sa zaistí finančná stabilita aj možnosť, aby úverové družstvá mohli poskytovať konkurencieschopne úvery;

20.  konštatuje početné regulačné požiadavky na banky a ich možné negatívne dôsledky na poskytovanie úverov pre MSP, pričom zároveň pripomína, že požiadavky sa zaviedli ako odpoveď na finančnú krízu; zdôrazňuje, že treba zabrániť požiadavke na dvojité podávanie správ a viaceré spôsoby podávania správ, ako aj všeobecne zbytočnej administratívnej záťaži pre úverové inštitúcie, najmä malé banky; vyzýva Komisiu, aby s podporou EBA a jednotného mechanizmu dohľadu (SSM) vyhodnotila dôsledky regulačných požiadaviek pre banky, pokiaľ ide o poskytovanie úverov MSP;

21.  konštatuje, že poskytovanie úverov pre MSP nebolo príčinou finančnej krízy; pripomína rozhodnutie spoluzákonodarcov zaviesť koeficient na podporu MSP do rámca CRR/CRD IV a že jeho zámerom bolo zachovať kapitálové požiadavky na poskytovanie úverov MSP v súlade s požiadavkami dohody Bazilej II radšej než s požiadavkami dohody Bazilej III; zdôrazňuje význam koeficientu na podporu MSP pre zachovanie a zvýšenie bankových úverov pre MSP; berie na vedomie správu EBA z marca 2016 o koeficiente na podporu MSP; vyjadruje znepokojenie nad možným negatívnym vplyvom jeho odstránenia; víta zámer Komisie zachovať koeficient, ďalej ho posudzovať a skúmať, či by sa prah mal zvýšiť v záujme ďalšieho zlepšenia prístupu MSP k bankovým úverom; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť prehodnotenia koeficientu na podporu vrátane jeho veľkosti, prahu a možného vzájomného ovplyvňovania s inými regulačnými požiadavkami, ako aj s vonkajšími prvkami, akými sú zemepisná poloha a sociálno-ekonomické prostredie, s cieľom zvýšiť jeho účinnosť; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť, že by koeficient bol trvalý; vyzýva Bazilejský výbor pre bankový dohľad (BCBS), aby podporil koeficient na podporu MSP a aby zvážil zníženie kapitálových požiadaviek pre expozície pre MSP;

22.  zdôrazňuje, že prísne hodnotenie rizika a posudzovanie kvalitatívnych informácií je jednou z hlavných schopností bánk, najmä pokiaľ ide o komplexné poskytovanie úverov MSP; domnieva sa, že poznatky a informovanosť o osobitostiach MSP v bankovom prostredí by sa mali zvyšovať; zdôrazňuje dôverný charakter informácií, ktoré banky dostávajú pri posudzovaní úverovej bonity MSP;

23.  víta skutočnosť, že rôzne prebiehajúce iniciatívy na zlepšenie dostupnosti štandardizovaných a transparentných informácií o úveroch MSP, vďaka ktorým sa môže zvýšiť dôvera investorov; zdôrazňuje však potrebu uplatňovať zásadu proporcionality pri žiadaní o takéto informácie o úveroch;

24.  zdôrazňuje, že proporcionalita je hlavnou zásadou, ktorou sa riadia európske inštitúcie, európske orgány dohľadu a jednotný mechanizmus dohľadu pri vypracúvaní a vykonávaní právnych predpisov, noriem, usmernení a postupov v oblasti dohľadu; vyzýva Komisiu, aby po dohode so spoluzákonodarcami poskytla ďalšie usmernenia pre európske orgány dohľadu a ECB/jednotný mechanizmus dohľadu týkajúce sa toho, ako majú uplatňovať zásadu proporcionality, a aby trvala na jej zachovávaní bez oslabenia súčasných regulačných noriem, pričom zároveň umožní zjednodušenie legislatívy;

25.  poukazuje na prínosy záruk tretích strán v zmluvách o úveroch pre podnikateľov; žiada, aby sa vo väčšej miere zohľadňovali tieto záruky tretích strán pri hodnotení úverových ratingov, ako aj prudenciálne pravidlá a postupy dohľadu;

26.  pripomína, že úverové inštitúcie musia na požiadanie poskytnúť MSP vysvetlenie rozhodnutia o ratingu; vyzýva Komisiu, aby zhodnotila vykonávanie tohto ustanovenia a posilnila ustanovenia uvedené v článku 431 ods. 4 nariadenia o kapitálových požiadavkách, a tiež podnecovala poskytovanie spätnej väzby pre MSP; berie na vedomie prebiehajúce diskusie Komisie s príslušnými zainteresovanými stranami s cieľom zlepšiť kvalitu a konzistentnosť tejto spätnej väzby; konštatuje, že táto spätná väzba by mohla byť východiskovým bodom pri hľadaní zdrojov informácií a poradenstva o nebankovom financovaní;

27.  konštatuje, že úverové ratingy sú dôležitým a niekedy určujúcim prvkom pre investičné rozhodnutia; upozorňuje na skutočnosť, že v niektorých členských štátoch existujú interné systémy hodnotenia kreditného rizika (ICAS) riadené národnými centrálnymi bankami, ktorých úlohou je posudzovať prijateľnosť zábezpeky, pričom umožňujú MSP získať posúdenie ich úverovej bonity; vyzýva Komisiu, ECB a národné centrálne banky, aby ďalej skúmali, či a ako tieto systémy možno použiť s cieľom pomôcť MSP získať prístup ku kapitálovým trhom;

28.  vyzýva Komisiu a EBA, aby poskytli presnejšie usmernenia o uplatňovaní predpisov o odklade splátok; žiada Komisiu, aby vypracovala hodnotenie vplyvu týkajúce sa súčasného režimu odkladu splátok nesplácaných úverov a pripomína, že nesplácané úvery v súvahách bánk brzdia poskytovanie nových úverov, najmä pre MSP; zdôrazňuje, že zavedenie hranice de minimis pre menšie priestupky by pomohlo zabrániť zbytočnému a neodôvodnenému poklesu úverovej bonity MSP; berie na vedomie prebiehajúce konzultácie Bazilejského výboru pre bankový dohľad (BCBS) týkajúce sa vymedzenia problémových expozícií a odkladu splatnosti;

29.  poukazuje na to, že obmedzenia nákupu štátnych dlhopisov zo strany bánk alebo zvýšenie váhy týchto dlhopisov by mohlo zvýšiť náklady na úvery a zvýšiť konkurenčnú medzeru v EÚ, pokiaľ sa nebude realizovať za určitých podmienok;

30.  berie na vedomie opatrenia, ktoré prijala ECB 10. marca 2016, a najmä novú sériu štyroch cielenými dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO II), ktorými sa budú stimulovať bankové úvery pre reálnu ekonomiku; zdôrazňuje, že menové politiky samotné by nestačili na stimuláciu rastu a investícií a že sa musia dopĺňať vhodnými fiškálnymi politikami a štrukturálnymi reformami;

31.  zdôrazňuje význam verejných inštitúcií ako alternatívy súkromného bankovníctva slúžiacej ako zdroj financovania pre MSP;

32.  vyzýva Komisiu, aby posúdila primeranosť, pokiaľ ide o predčasné splácanie úverov v celej EÚ, napríklad hornú hranicu obmedzujúcu náklady pre MSP a väčšiu transparentnosť zmlúv pre MSP;

Nebankové zdroje financovania MSP

33.  vyzýva členské štáty, aby podporovali kultúru podstupovania rizika a účasti na kapitálovom trhu; pripomína, že finančné vzdelávanie pre MSP má nielen kľúčový význam pre zvýšenie množstva pôžičiek od bánk, ale aj pre rozšírenie používania a prijímania riešení kapitálového trhu a podnietenie žien a mladých ľudí k tomu, aby začali podnikať alebo rozšírili svoje podniky, čo umožní lepšie posúdenie nákladov a prínosov súvisiacich rizík; zdôrazňuje význam jasných požiadaviek týkajúcich sa finančných informácií; podnecuje členské štáty, aby začlenili základné zásady finančného vzdelávania a etiky do predvysokoškolského vzdelávania a univerzitných osnov, čím posilnia zapájanie mladých ľudí do činnosti MSP; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zlepšili finančnú gramotnosť a prístup MSP k finančným zručnostiam a znalostiam, a aby zabezpečili vymieňanie najlepších postupov; poukazuje však na to, že aj MSP samotné v tomto smere nesú zodpovednosť;

34.  zdôrazňuje výhody lízingu pre MSP, keďže sa ním uvoľňuje kapitál spoločnosti na ďalšie investovanie do udržateľného rastu;

35.  poznamenáva, že únia kapitálových trhov je príležitosťou na vyplnenie regulačných medzier v súčasnom rámci aj zosúladenia cezhraničnej regulácie; poukazuje na to, že ak bankové pôžičky nenapĺňajú finančné a obchodné potreby MSP, vytvára sa kapitálové vákuum; zdôrazňuje, že ďalší rozvoj kapitálových trhov a bankovej únie musí sprevádzať opakované úsilie o zjednotenie procesov a postupov EÚ a hodnotenie existujúceho finančného regulačného rámca, najmä pokiaľ ide o jeho vplyv na MSP a celkovú makrofinančnú a makroekonomickú stabilitu; zdôrazňuje, že toto hodnotenie by sa malo vykonať zohľadňujúc odporúčania týkajúce sa praktickosti zavedených opatrení; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila vhodný a prispôsobený regulačný rámec pre poskytovateľov financovania pre MSP, ktorý pre nich nebude priveľkou záťažou a získa si tiež dôveru investorov; domnieva sa, že v komplexnej a dobre premyslenej únii kapitálových trhov by všetci účastníci trhu s rovnakými podstatnými vlastnosťami mali podliehať jednotnému súboru pravidiel, mať rovnaký prístup k súboru finančných nástrojov alebo služieb a keď pôsobia na trhu, malo by sa s nimi zaobchádzať rovnako; víta akčný plán Komisie pre úniu kapitálových trhov, ktorého cieľom je uľahčiť prístup MSP k rozmanitejším možnostiam financovania; zdôrazňuje, že modely financovania založené na bankách a na kapitále by sa mali navzájom dopĺňať;

36.  pripomína značné náklady pre MSP spojené so vstupom na kapitálové trhy, ako napríklad dlhové a akciové trhy; zdôrazňuje potrebu primeranej regulácie, ktorá by mala mať menej zložité a zaťažujúce požiadavky na uverejňovanie a kótovanie pre MSP s cieľom vyhnúť sa zdvojeniu a znížiť náklady na prístup na kapitálové trhy, ale bez ohrozenia ochrany investorov alebo stability finančného systému; berie na vedomie zavedenie režimu minimálneho poskytovania informácií pre MSP v návrhu nového nariadenia Komisie o prospekte, o ktorom sa v súčasnosti rokuje; konštatuje, že nariadenie by nemalo predstavovať príliš veľkú prekážku napríklad pri prechode z univerzálnej kategórie do inej, alebo medzi kótovanými a nekótovanými spoločnosťami; preto zastáva názor, že by sa mal uprednostniť fázový prístup s postupným zvyšovaním regulačných požiadaviek; v tejto súvislosti odkazuje na rastové trhy MSP zabezpečené smernicou MiFID II a naliehavo žiada urýchlené uplatnenie tohto nástroja;

37.  zdôrazňuje význam transparentnosti, normalizácie a verejnej dostupnosti informácií o financovaní MSP pre banky, investorov, orgány dohľadu a iné zainteresované strany na pochopenie rizikového profilu, prijímanie informovaných rozhodnutí a zníženie nákladov na financovanie; domnieva sa, že na tento účel by mohlo poslúžiť vytvorenie európskej databázy zhromažďujúcej informácie o obchodných stratégiách a finančných potrebách MSP, do ktorej by MSP mohli dobrovoľne vložiť svoje údaje a aktualizovať ich; vyzýva Komisiu, aby zvážila jednotné identifikačné číslo pre MSP; upriamuje ďalšiu pozornosť na potenciál, ktorý ponúkajú štruktúry spájajúce banky a nebankové subjekty v záujme podpory MSP; víta informačnú stratégiu Komisie týkajúcu sa MSP, najmä určenie najdôležitejších podporných a poradenských kapacít pre MSP snažiace sa získať alternatívne financovanie v každom členskom štáte a presadzovanie príkladov osvedčených postupov na úrovni EÚ a preskúmavanie možností na podporu celoeurópskych informačných systémov spájajúcich MSP a alternatívnych poskytovateľov financovania;

38.  pripomína, že účtovné štandardy sú rozhodujúce, keďže predstavujú rámec toho, akým spôsobom sa poskytujú informácie subjektom dohľadu a investorom, a keďže sa administratívna záťaž podnikov odlišuje v závislosti od platných účtovných štandardov; berie na vedomie prebiehajúce rokovania o vhodnosti navrhovania osobitných spoločných účtovných štandardov pre MSP a očakáva ďalšie úvahy týkajúce sa tejto problematiky;

39.  zdôrazňuje potenciál nových inovačných finančných technológií (FinTech) na lepšie spájanie MSP s potenciálnymi investormi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali rozvoj iniciatív v oblasti FinTech, a aby preskúmali potenciálne riziká a potrebu primeraného harmonizovaného regulačného rámca EÚ bez toho, aby sa bránilo inováciám;

40.  zdôrazňuje potrebu podporovať inovácie prostredníctvom platforiem na poskytovanie úverov; nabáda banky, aby považovali využívanie týchto inovačných technológií za príležitosť; zdôrazňuje, že alternatívne zdroje financovania ponúkajú riešenia pre začínajúce podniky, ženy podnikateľkym, a najmä inovatívne MSP; vyzýva Komisiu, aby preskúmala potrebu a potenciál harmonizovaného rámca EÚ pre alternatívne zdroje financovania, aby sa zvýšila dostupnosť tohto druhu financovania pre MSP v celej EÚ; pripomína, že ak má byť systém účinný, musí si MSP aj veriteľ plne uvedomovať možné riziká a príležitosti spojené s mechanizmom financovania; pripomína, že súčasné zákony a predpisy v oblasti kolektívneho financovania sa v jednotlivých členských štátoch výrazne odlišujú, pričom sa nezdá, že slúžia na podporu cezhraničných činností; víta hodnotenie Komisie týkajúce sa existujúceho rámca pre kolektívne financovanie; podporuje zvolený prístup nepretržitého monitorovania trhu, monitorovania vývoja právnych predpisov a stimuláciu ďalšieho zbližovania regulačných postupov, výmeny osvedčených postupov a uľahčovania cezhraničných investícií; súčasne pripomína, že kolektívne financovanie a úvery medzi partnermi by nemali byť nadmerne regulované, keďže by sa tým bránilo ich rozvoju; vyzýva Komisiu, aby podnecovala vytváranie nových platforiem pre súkromné kapitálové financovanie, ako sú mezanínové financovanie a podnikateľskí anjeli; vyzýva Komisiu, aby podporovala bezpečné úvery spoločnostiam zo strany súkromných osôb prostredníctvom partnerského poskytovania úverov alebo retailových dlhopisov; zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby tieto nové formy financovania boli v úplnom súlade s príslušnou daňovou a finančnou legislatívou, aby sa nestali nástrojom na vyhýbanie sa daňovým povinnostiam alebo vytváranie finančnej neprehľadnosti; zdôrazňuje potrebu prehodnotiť súčasné právne predpisy v tejto oblasti;

41.  berie na vedomie návrhy Komisie na vytvorenie rámca pre jednoduchú, transparentnú a štandardizovanú sekuritizáciu a kalibráciu prudenciálnych požiadaviek pre banky; konštatuje, že v spojitosti so sekuritizáciou MSP môžu existovať riziká aj prínosy; konštatuje možný vplyv týchto návrhov na poskytovanie bankových úverov pre MSP a investície do nich; zdôrazňuje potrebu transparentnosti, pokiaľ ide o podkladové riziká a potrebu prispieť k stabilite finančného systému;

42.  poznamenáva, že nejednotnosť vnútroštátnych predpisov týkajúcich sa platobnej neschopnosti a súvisiaca právna neistota predstavuje jednu z prekážok pre cezhraničné investície do MSP a začínajúcich podnikov; zastáva názor, že zjednodušené a harmonizované pravidlá v tejto oblasti by pomohli začínajúcim podnikom, mikropodnikom, malým a stredným podnikom a zlepšili podnikateľské prostredie EÚ; víta preto rozhodnutie Komisie zaoberať sa touto otázkou v legislatívnom návrhu, ako sa uvádza v akčnom pláne pre úniu kapitálových trhov, a so záujmom očakáva budúci návrh; domnieva sa, že Komisia by mala zvážiť rôzne možnosti uplatňovania rámca EÚ pre platobnú neschopnosť a vydať odporúčania pre členské štáty, aby mohli prijímať alebo uplatňovať právne predpisy týkajúce sa účinných a transparentných režimov platobnej neschopnosti a včasný proces reštrukturalizácie, a tiež odstránenie administratívnej a regulačnej záťaže pre MSP, ako sa uvádza v odporúčaniach pre jednotlivé krajiny;

43.  zdôrazňuje potenciál financovania zo strany rizikového kapitálu, najmä pre nekótované začínajúce a inovatívne MSP; konštatuje, že tieto trhy v EÚ nie sú dostatočne rozvinuté; víta iniciatívu Komisie na revíziu právnych predpisov týkajúcich sa EuVECA a EuSEF; okrem toho zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné, aby sa Komisia zaoberala roztrieštenosťou celého sektora investičných fondov na jednotlivé štáty;

44.  zdôrazňuje vplyv návrhu štruktúry dane z príjmov právnických a fyzických osôb a možných daňových úľav na vnútornú finančnú kapacitu MSP; upozorňuje na skutočnosť, že v mnohých členských štátoch sa zdaňovanie MSP a niektorých nadnárodných podnikov veľmi líši, čo negatívne ovplyvňuje konkurencieschopnosť MSP a výrazne znižuje účinnosť financovania MSP z rôznych zdrojov; poukazuje na to, že vzhľadom na nekalé daňové praktiky niektorých nadnárodných spoločností čelia MSP až o 30 % vyššiemu zdaňovania oproti tomu, ktoré by pre ne platilo v prípade spravodlivých daňových postupov, čo následne ovplyvňuje ich schopnosť samofinancovania; v tejto súvislosti víta balík opatrení Komisie proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, ktorým by sa malo dosiahnuť jednoduchšie, účinnejšie a spravodlivejšie zdaňovanie v EÚ; poukazuje na to, že členské štáty by sa mali snažiť o dosiahnutie spravodlivého, účinného a transparentného daňového systému, ktorý priťahuje financovanie a investície, s cieľom vytvoriť lepšie možnosti pre vznik a rast MSP; zdôrazňuje potrebu predovšetkým v počiatočnej fáze zaviesť finančné výnimky pre MSP, ktoré im umožnia získať dostatok prostriedkov na nasledujúce obdobia ich životného cyklu; zdôrazňuje potrebu daňovej politiky, ktorá znižuje celkové daňové zaťaženie a znižuje dane za prácu a pre podniky; zdôrazňuje, že je dôležité zaoberať sa daňovým zvýhodňovaním dlhu oproti vlastnému kapitálu;

45.  poukazuje na to, že na zabezpečenie potrebných finančných prostriedkov pre začínajúce podniky, mikropodniky, malé a stredné podniky je niekedy je nevyhnutná priama štátnu pomoc, ktorá nenarúša prínosy hospodárskej súťaže, a to najmä ak sociálno-ekonomické podmienky neumožňujú prístup k ďalším zdrojom financovania; zdôrazňuje význam transparentnosti, pokiaľ ide o verejné systémy a štátnu pomoc na podporu investícií do MSP, ako aj vzniku nových inštitúcií zameraných na financovanie a investície;

46.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby preskúmali skúseností švajčiarskeho systému WIR založeného v roku 1934, ktorého podstatou je úverová zúčtovacia asociácia medzi MSP, a použili ho ak východisko, keďže WIR úspešne funguje ako makroekonomický stabilizátor v obdobiach znižovania objemu úverov a počas kríz likvidity;

47.  vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu výročnú správu o stave vykonávania iniciatív a jeho vplyve na zlepšenie prístupu k financovaniu pre MSP v Európe; vyzýva Komisiu, aby zahrnula svoje vlastné hodnotenie strategického smerovania a odporúčané zmeny, ak to bude vhodné;

48.  vyzýva Komisiu, aby vykonala audit existujúcich nástrojov, ako sú štrukturálne fondy a iné príslušné programy, zameraný na primeranosť ich finančnej podpory pre MSP vzhľadom na sledované ciele, a ak to bude vhodné, vzhľadom na ich vplyv zmierňujúci dôsledky krízy na MSP;

49.  uznáva, že mikropodniky a MSP pôsobiace v kultúrnych a tvorivých odvetviach majú stále väčší význam pre investície, rast, inovácie a zamestnanosť a že zohrávajú kľúčovú úlohu pri udržiavaní a podpore kultúrnej a jazykovej rozmanitosti;

50.  zdôrazňuje, že s uverejnením výsledkov prieskumu Komisie o prístupe kultúrnych a tvorivých odvetví k financiám z októbra 2013 vyplynulo, že kultúrne a tvorivé podniky majú veľké ťažkosti pri získavaní prístupu k úverom a nedostatok finančných prostriedkov sa odhaduje na 8 miliárd až 13,3 miliardy EUR;

51.  zdôrazňuje, že podľa údajov Eurostatu kultúrne a tvorivé odvetvia zamestnávali v roku 2014 2,9 % pracovnej sily EÚ, t. j. 6,3 milióna ľudí, čo je porovnateľné s počtom osôb pracujúcich v bankovníctve a poisťovníctve; ďalej zdôrazňuje, že kultúrne a tvorivé odvetvia tvoria takmer 4,5 % európskeho hospodárstva, pričom takmer 1,4 milióna malých a stredných podnikov tvorí a distribuuje kultúrny a tvorivý obsah v celej Európe, a že zamestnanosť v kultúrnych a tvorivých odvetviach od roku 2008 neustále rastie, a tak patria medzi najrýchlejšie rastúce odvetvia európskeho hospodárstva, ktoré tvoria približne 4,2 % celkového HDP EÚ;

52.  uznáva, že kultúra a inovácie sú rozhodujúcimi faktormi, ktoré pomáhajú regiónom prilákať investície; zdôrazňuje, že nie je príliš pravdepodobné, že by sa zamestnanie v kultúrnych a tvorivých odvetviach presunulo do zahraničia, lebo je viazané na špecifické kompetencie z oblasti kultúry a histórie, čo tiež prispieva k ochrane širokej škály tradičných umení a remesiel; zdôrazňuje, že je dôležité podporovať MSP, ktoré pracujú v menšinových či menej používaných jazykov, čo pomáha chrániť a podporovať kultúrnu a jazykovú rôznorodosť Európy, a že je dôležité podporovať začínajúce projekty mladých ľudí, ktorí sa zaujímajú o ochranu kultúry a kultúrne dedičstvo;

53.  zdôrazňuje, že ďalšia podpora a investície do kultúrnych a tvorivých odvetví budú mať pozitívny vplyv na zníženie nezamestnanosti mladých ľudí vzhľadom na veľký počet mladých ľudí absolvujúcich štúdium v tejto oblasti; konštatuje, že podľa nedávnej štúdie kultúrne a tvorivé odvetvia zamestnávali viac 15 až 29 ročných než akékoľvek iné odvetvia hospodárstva (19,1 % celkovej zamestnanosti v týchto odvetviach v porovnaní s 18,6 % vo zvyšku hospodárstva)(19); vyzýva členské štáty, aby posilnili rozvoj kultúrnych a tvorivých zručností a zriadili siete rozvoja podnikateľských zručností medzi systémami vzdelávania a odbornej prípravy, tvorivými podnikmi a kultúrnymi a umeleckými inštitúciami s cieľom podporiť interdisciplinárny prístup; vyzýva EÚ a členské štáty, aby rozšírili riešenia na podporu rozvoja talentov a zručností v kultúrnych a tvorivých odvetviach, napríklad vytvorením inovatívnych a pružných grantov na podporu tvorivosti a inovácie a rozvoja talentov;

54.  poukazuje na to, že podľa prieskumu z roku 2013, ktorý vykonala Komisia, majú prekážky prístupu k financovaniu v kultúrnych a tvorivých odvetviach veľmi osobitnú povahu, keďže tieto odvetvia majú väčšie ťažkosti, pokiaľ ide o prilákanie kapitálu a investícií z dôvodu obmedzenej databázy, nedostatku okamžite dostupných informácií o zdrojoch financovania, nedostatku podnikateľských zručností, závislosti od programov verejných investícií a nedostatku informácií spôsobených problémami pri posudzovaní rizík a oceňovaní nehmotného majetku, ako sú práva duševného vlastníctva;

55.  preto zdôrazňuje, že ak sa má zlepšiť prístup k finančným prostriedkom v kultúrnych a tvorivých odvetviach, je potrebné nájsť riešenia problému prístupu k financovaniu, ktoré budú zodpovedať potrebám týchto odvetví, najmä je potrebné získať odborné poznatky o posudzovaní osobitných rizík vyplývajúcich z nedostatočného hmotného kolaterálu a závislosti na nehmotnom majetku a neistote trhového dopytu v čase digitálnej zmeny; konštatuje, že tieto odborné znalosti sú potrebné v mikropodnikoch, ako aj v MSP a vo finančných inštitúciách; zdôrazňuje, že ako kolaterál možno akceptovať práva duševného vlastníctva; zdôrazňuje význam ustanovení zosúladeného legislatívneho rámca s ustanoveniami o daniach a právach duševného vlastníctva v EÚ, ktoré by mohli pomôcť prilákať investície a financovanie kultúrnych a tvorivých MSP;

56.  víta vytvorenie záručného mechanizmu programu Kreatívna Európa, a to i napriek skutočnosti, že ho sprevádzal výrazný časový sklz, pretože ide o jeden z nástrojov na riešenie naliehavej potreby prístupu k úverom na financovanie inovatívnych a udržateľných projektov v kultúrnych a tvorivých odvetviach, ktoré zahŕňajú mikropodniky, MSP, menšie neziskové združenia a MVO, a jeden z kľúčových prostriedkov na zaručenie potrebného spravodlivého odmeňovania tvorcov; víta iniciatívu plánu integrovaného vzdelávania, ktorú ponúka nástroj záruk bankárom a finančným sprostredkovateľom; dôrazne odporúča, aby sa potrebné opatrenia zaviedli v priebehu roku 2016, podľa pôvodného návrhu Komisie; pripomína, že sa podľa hodnotenia ex ante Komisie medzera vo financovaní zrejme presiahne 1 miliardu EUR ročne a že ide o medzeru medzi stratenými investíciami, keď sa spoločnostiam s dobrými podnikateľskými stratégiami a dobrým rizikovým profilom odmietne poskytnúť úver, alebo sa spoločnosti rozhodnú vôbec o úver neuchádzať, pretože nemajú dostatočný kolaterál;

57.  víta novú správu expertnej skupiny členských štátov pre prístup k financiám v kultúrnych a tvorivých odvetviach, správu vypracovanú prostredníctvom otvorenej metódy koordinácie, a zdôrazňuje, že v nej uvedené odporúčania má vykonávať Komisia s cieľom vytvoriť viac účinných a inovatívnych nástrojov, ako aj uľahčiť prístup k finančným prostriedkom;

o
o   o

58.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0069.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0200.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0063.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0268.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0408.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0004.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2016)0006.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0290.
(10) http://www.europarl.europa.eu/sides/getDoc.do?type=CRE&reference=20160413&secondRef=ITEM-024&language=SK&ring=O-2016-000060
(11) Ú. v. EÚ C 19, 22.1.2014, s. 4.
(12) Ú. v. EÚ L 48, 23.2.2011, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 124, 20.5.2003, s. 36.
(14) https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/art2_mb201407_pp79-97en.pdf
(15) EBA/OP/2016/04, 23.3.2016.
(16) Výročná správa Komisie o európskych MSP 2014/2015.
(17) Prieskum ECB o prístupe podnikov k financovaniu v eurozóne od apríla do septembra 2015.
(18) Prieskum ECB o prístupe podnikov k financovaniu v eurozóne od apríla do septembra 2015.
(19) Cultural Times – The first global map of cultural and creative industries, December 2015.

Právne oznámenie