Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2320(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0248/2016

Predkladané texty :

A8-0248/2016

Rozpravy :

PV 14/09/2016 - 19
CRE 14/09/2016 - 19

Hlasovanie :

PV 15/09/2016 - 11.12
CRE 15/09/2016 - 11.12
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0359

Prijaté texty
PDF 408kWORD 159k
Štvrtok, 15. septembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Ako najlepšie využiť potenciál MSP vytvárať pracovné miesta?
P8_TA(2016)0359A8-0248/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o najlepšom spôsobe využitia potenciálu malých a stredných podnikov (MSP) vytvárať pracovné miesta (2015/2320(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 173 a 49,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020),

–  so zreteľom na iniciatívu „Small Business Act“ (COM(2008)0394),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o regulačnej vhodnosti (COM(2013)0685),

–  so zreteľom na akčný plán Komisie pre podnikanie 2020,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán na zlepšenie prístupu MSP k financovaniu (COM(2011)0870),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest (COM(2012)0173),

–  so zreteľom na európsky investičný plán,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. júna 2012 s názvom Smerom k oživeniu hospodárstva sprevádzanému tvorbou veľkého počtu pracovných miest(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2013 o zlepšení prístupu MSP k financiám(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o tom, ako môže Európska únia prispievať k vytváraniu priaznivého prostredia pre podniky, podnikateľské subjekty a začínajúce podniky na tvorbu nových pracovných miest(3),

–  so zreteľom na smernicu o oneskorených platbách (smernica 2011/7/EÚ),

–  so zreteľom na program Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie („ZSI“),

–  so zreteľom na program EÚ pre výskum a inováciu Horizont 2020,

–  so zreteľom na program EÚ pre konkurencieschopnosť podnikov a malých a stredných podnikov (COSME),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. apríla 2014 o konzultačnom procese top ten a zmiernení záťaže právnych predpisov EÚ na MSP(4),

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Minimalizovanie regulačného zaťaženia pre MSP – prispôsobenie právnych predpisov EÚ potrebám mikropodnikov (COM(2011)0803),

–  so zreteľom na Výročnú správu Európskej komisie 2013/2014 o európskych MSP – Čiastočné a krehké oživenie,

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z januára 2013 s názvom Born global: The potential of job creation in new international businesses (Globálne zrodené spoločnosti: potenciál tvorby pracovných miest v nových medzinárodných podnikoch),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2013 s názvom Public policy and support for restructuring in SMEs (Verejná politika a podpora reštrukturalizácie MSP),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z januára 2016 s názvom ERM annual report 2015: Job creation in SMEs (Správa ERM za rok 2015: vytváranie pracovných miest v malých a stredných podnikoch),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2012 s názvom Public measures to support self-employment and job creation in one-person and micro enterprises (Verejné opatrenia na podporu samostatnej zárobkovej činnosti a vytváranie pracovných miest u jednotlivcov a mikropodnikov),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2011 s názvom SMEs in the crisis: Employment, industrial relations and local partnership (MSP v kríze: zamestnanosť, odvetvové vzťahy a miestne partnerstvo),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2011 s názvom Employee representation at establishment level in Europe (Zastúpenie zamestnancov na úrovni podniku v Európe),

–  so zreteľom na správu nadácie Eurofound z roku 2014 s názvom Social dialogue in micro and small companies (Sociálny dialóg v malých podnikoch a mikropodnikoch),

–  so zreteľom na prieskum Európskej komisie z roku 2015 o prístupe podnikov k financovaniu (SAFE),

–  so zreteľom na Výročnú správu Európskej komisie 2014/2015 o európskych MSP – MSP znovu začínajú prijímať do zamestnania,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o vytvorení konkurencieschopného trhu práce EÚ pre 21. storočie: zosúladenie zručností a kvalifikácií s dopytom a pracovnými príležitosťami ako spôsob na prekonanie krízy(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(7),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2003/361/ES o vymedzení mikropodnikov a malých a stredných podnikov,

–  so zreteľom na prieskum Eurobarometra z roku 2015 o internacionalizácii malých a stredných podnikov,

–  so zreteľom na štúdiu OECD z roku 2015 s názvom Financovanie malých a stredných podnikov a podnikateľov v roku 2015 – prehľad OECD,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet a Výboru pre regionálny rozvoj (A8-0248/2016),

A.  keďže MSP (v roku 2014 ich pôsobilo v EÚ-28 22,3 milióna(8)) vytvárajú viac pracovných miest ako iné spoločnosti zo súkromného sektora a zabezpečujú asi dve tretiny všetkých pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ a keďže podnikatelia a MSP významne prispievajú k sociálno-ekonomickému rastu a rozvoju EÚ; keďže podpora MSP pomáha v úsilí o znižovanie európskej miery nezamestnanosti a nezamestnanosti mladých ľudí, ktorá je na úrovni 8,9 % resp. 19,4 %(9); keďže počet nezamestnaných (v roku 2015 zhruba 23 miliónov) je naďalej na historicky najvyššej úrovni;

B.  keďže v roku 2014 MSP výrazne prispeli k rastu zamestnanosti, a to v nefinančnom sektore až o 71 %;

C.  keďže tvorbu pracovných miest v MSP ovplyvňuje niekoľko vnútorných a vonkajších faktorov, pričom medzi ich základné podmienky patria zvládnuteľná hospodárska súťaž (a to aj zo strany nadnárodných spoločností a tieňového hospodárstva), zvládnuteľná administratívna záťaž a celkové výrobné náklady, a prístup k finančným prostriedkom a kvalifikovaným pracovníkom;

D.  keďže z nedávneho výskumu nadácie Eurofound vyplýva, že MSP s tendenciou vytvárať pracovné miesta sú často mladé, inovatívne, medzinárodne aktívne, umiestnené v mestských oblastiach a vedené zručnými manažérmi, a majú komplexné stratégie rastu a investícií;

E.  keďže MSP zohrávajú dôležitú úlohu pri posilňovaní hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti a zároveň prispievajú k inteligentnejšiemu, udržateľnejšiemu a inkluzívnejšiemu rastu; so zreteľom na význam odvetvia MSP v teréne, najmä vo vidieckych oblastiach;

F.  keďže napriek tomu, že 90 % svetového rastu sa odohráva mimo EÚ, len 13 % MSP podniká medzinárodne za hranicami EÚ;

G.  keďže existujú rozdiely v charakteristikách MSP v rámci EÚ, t. j. v rozsahu a vplyve na národné hospodárstva; keďže existujú historické dôvody pre tieto rozdiely;

H.  keďže existuje nedostatok zručností a rozdiely v tejto oblasti v rámci EÚ, ako aj tok kvalifikovaných osôb najmä z členských štátov, ktoré k EÚ pristúpili po roku 2004, a krajín eurozóny zasiahnutých krízou, do iných členských štátov, čo vytvára okrajové regióny s ťažkosťami v oblasti prístupu ku kvalifikovaným pracovníkom v dôsledku fenoménu tzv. úniku mozgov;

I.  keďže napriek pravidlám vnútorného trhu pretrvávajú výrazné rozdiely v EÚ, pokiaľ ide o regulačné rámce MSP, najmä čo sa týka miery istoty budúceho regulačného vývoja a právnej kvality regulácie všeobecne;

J.  keďže zástupcovia MSP poukazujú na vysokú cenu práce ako jedno z významných obmedzení v oblasti tvorby pracovných miest a očakávajú zníženie uvedených nákladov, pričom najvyššia cena práce bola zistená v nadmerne regulovaných a byrokratizovaných systémoch;

K.  keďže pre MSP je z dôvodu ich menšej štruktúry ťažšie plniť regulačné normy ako pre veľké podniky;

L.  keďže zastúpenie zamestnancov a sociálny dialóg nie sú v prípade MSP také rozšírené ako v prípade väčších podnikov, a pre odbory v niektorých krajinách je prioritou snaha o posilnenie zastúpenia zamestnancov v MSP, a to napríklad prostredníctvom snahy o podporu zakladania zamestnaneckých rád v rámci MSP(10);

M.  keďže sociálne a solidárne hospodárstvo poskytuje zamestnanie viac než 14 miliónom ľudí, čo predstavuje zhruba 6,5 % pracovníkov v EÚ; keďže v EÚ sú 2 milióny podnikov sociálneho a solidárneho hospodárstva, čo predstavuje 10 % podnikov v Únii; keďže sociálne podniky preukázali svoju odolnosť počas hospodárskej krízy;

N.  keďže MSP lepšie odolávajú hospodárskej kríze z hľadiska poklesu počtu pracovných miest, pričom najmä družstvá pôsobiace v oblasti priemyslu a služieb preukázali od krízy z roku 2008 lepšiu odolnosť než iné podniky v rovnakých odvetviach;

O.  keďže prevody podnikov smerom k zamestnancom v právnej forme družstva ako dobre fungujúci typ prevodov podnikov, čo dokazuje ich vysoká miera odolnosti(11);

P.  keďže príliš mnoho pracovných miest je stále neobsadených kvôli nízkej mobilite pracovnej sily a kvôli tomu, že niektoré systémy vzdelávania a odbornej prípravy nezodpovedajú súčasnej realite na pracovnom trhu;

Q.  keďže tzv. zelené odvetvie bolo počas recesie jedným z hlavných čistých tvorcov pracovných miest v Európe, a keďže MSP s dlhodobým plánom pôsobiť v tzv. zelenom hospodárstve vytvárajú pracovné miesta, ktoré sú voči súčasným externalitám globalizovaného hospodárstva odolnejšie(12);

R.  keďže údaje o zmluvnej úprave a organizácii práce v MSP sú vo všeobecnosti ťažko získateľné;

S.  keďže podľa nadácie Eurofound sú v mnohých krajinách pracovné podmienky vrátane pracovného času v MSP často upravené pružnejšie a neformálnejšie než vo väčších spoločnostiach; keďže počiatočné dôsledky krízy zrejme viedli k rozmachu existujúcich „vnútorných“ pružných možností s tým, ako sa organizácie snažili vyrovnať sa s posunom vonkajších okolností a požiadaviek;

T.  keďže ECB tvrdí, že kríza štátnych dlhov zvýšila v krajinách eurozóny zasiahnutých krízou náklady bánk na financovanie, a tie sa potom preniesli na MSP v podobe vyšších úrokových sadzieb alebo menších úverov;

U.  keďže rozpočet EÚ by sa mal využiť na podporu vytvárania dlhodobých, kvalitných a kvalifikovaných pracovných miest a potenciálu MSP vytvárať dôstojné a udržateľné pracovné miesta;

V.  keďže prístup k financovaniu je stále jednou z hlavných prekážok brániacich vytváraniu a rastu MSP, najmä v prípade podnikov sociálneho hospodárstva, okrem iného z dôvodu nedostatku dostatočne diverzifikovanej škály nástrojov vlastného imania a rizikového kapitálu v celej Únii, ktorá je potrebná v rastovej fáze spoločnosti;

W.  keďže niektoré spoločnosti vnímajú podnikateľov z historických dôvodov skôr negatívne, čo sa v niektorých prípadoch prejavuje aj v diskriminačným zaobchádzaním so sektorom MSP zo strany vlády, a to napríklad v porovnaní s tým, ako výhodné prostredie je v týchto krajinách vytvorené pre zahraničné investície, najmä pre nadnárodné spoločnosti;

X.  keďže nerovnaké podmienky medzi nadnárodnými spoločnosťami a MSP vyplývajú aj z praxe presunu ziskov do krajín, ktoré sú považované za daňové raje;

Y.  keďže Komisiou uskutočnené štúdie neobsahujú podrobné posúdenie potenciálneho vplyvu Transatlantického obchodného a investičného partnerstva (dohody TTIP) na MSP v rôznych členských štátoch;

Potenciál vytvárania pracovných miest a kvalifikovaná pracovná sila

1.  pripomína, že takmer 99 % európskych spoločností sú MSP, a tak tvoria základ hospodárstva EÚ;

2.  je presvedčený, že v záujme zabezpečenia lepších podmienok na vytváranie kvalitných pracovných miest v sektore MSP musia členské štáty a Komisia riešiť nasledujúce problémy, ktoré sú nerovnomerne rozložené v rôznych členských štátoch a rôznych regiónoch: nedostatok zručností, nedostatočný odhad budúcich potrieb v oblasti zručností, nesúlad medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, odliv mozgov, nepotrebné regulačné zaťaženie a regulačná neistota vo všetkých oblastiach, nedostatočný dialóg medzi zainteresovanými subjektmi pracovného trhu, obmedzený prístup k financovaniu a verejnému obstarávaniu, nedostatočná inovačná kapacita a prístup k novým technológiám, nedostatočná podpora MSP v politikách verejných investícií, tieňové hospodárstvo a výhodná pozícia nadnárodných spoločností;

3.  zastáva názor, že riešenie uvedených štrukturálnych problémov by viedlo okrem iného k spravodlivejšej hospodárskej súťaži a rozšíreniu sociálneho príspevku a daňovej základne na vyšší počet hospodárskych subjektov, čo by členským štátom umožnilo financovať politiky podporujúce vytváranie pracovných miest, a to najmä v rámci MSP, pričom by sa zabezpečila spravodlivá hospodárska súťaž medzi členskými štátmi a vyrovnanejšie podmienky na trhu;

4.  zdôrazňuje potrebu regulačného prostredia podporujúceho investície, ktoré súčasne podporuje udržateľný rast a kvalitné pracovné miesta;

5.  konštatuje, že okrem iného majú náklady na prácu ako súčasť podnikania vplyv na potenciál MSP v oblasti vytvárania pracovných miest a môžu mať vplyv na konkurencieschopnosť; preto zdôrazňuje, že daňová záťaž by sa mala presunúť z práce na iné zdroje zdanenia, ktoré menej poškodzujú zamestnanosť a rast, a pritom je potrebné zaistiť primeranú sociálnu ochranu;

6.  zdôrazňuje, že sa musí dosiahnuť vysoká úroveň ochrany pracovníkov, a zníženie nákladov na prácu znížením úrovne ochrany pracovníkov by nemalo byť prostriedkom na zníženie nezamestnanosti; okrem toho varuje, že obmedzovanie práv a miezd pracovníkov by mohlo vyvolať väčší odlev kvalifikovaných pracovníkov a vystaviť MSP nedostatku kvalifikovaných pracovníkov, a súčasne generovať v Európe pracovnú neistotu; domnieva sa, že vyššia flexibilita pracovného trhu by nemala viesť ku zníženiu ochrany pracovníkov, pretože nezvyšuje potenciál MSP v oblasti vytvárania pracovných miest;

7.  zastáva názor, že nepotrebná akademizácia špecifických profesií nepomáha riešiť problém nedostatku zručností v malých a stredných podnikoch; domnieva sa, že odborné vzdelanie a príprava, a najmä duálne systémy realizované v spolupráci s MSP, by mali mať väčšiu podporu verejnosti; zdôrazňuje, že duálne odborné vzdelávanie a odborná príprava je významný nástroj znižovania nezamestnanosti mladých ľudí, a vyzýva na podporu MSP, ktoré poskytujú mladým ľuďom odbornú prípravu, aby sa stali kvalifikovanými a zručnými pracovníkmi, a významne tak prispievajú k začleňovaniu mladých ľudí do pracovného trhu a do spoločnosti; poukazuje na to, že duálny systém vzdelávania používaný v jednom členskom štáte nemožno jednoducho skopírovať do iného členského štátu;

8.  žiada členské štáty, aby podporovali rozvoj silnej podnikateľskej kultúry začlenením súvisiacich zručností do vzdelávania a odbornej prípravy;

9.  domnieva sa, že členské štáty by mali podporovať programy učňovského vzdelávania v MSP okrem iného aj prostredníctvom daňových a finančných stimulov a rámcov kvality vrátane BOZP; pripomína, že MSP majú veľmi špecifické potreby v oblasti zručností; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že programy duálneho vzdelávania a kombinácia možností vzdelávania a stáži sa musí takisto podnecovať, pretože hrajú dôležitú hospodársku a sociálnu úlohu ako nástroje na podporu rovnakých príležitostí pre všetkých občanov;

10.  naliehavo žiada členské štáty, aby vytvorili formy spolupráce zahŕňajúce všetky úrovne verejnej správy, podniky (vrátane podnikov spojených so sociálnym hospodárstvom), odborové zväzy, vzdelávacie inštitúcie a iné zainteresované strany, a to s cieľom upraviť ich systémy vzdelávania a odbornej prípravy tak, aby riešili rozpory medzi zručnosťami či kvalifikáciami a potrebami pracovného trhu, najmä MSP; vyzýva na podporu väčšieho rozsahu neformálnej odbornej prípravy vrátane odbornej prípravy pri práci a výmeny znalostí medzi pracovníkmi;

11.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu podnikov, vrátane MSP a mikropodnikov, v oblasti spolupráce s tvorcami politiky a sociálnymi partnermi na transformácii vzdelávacích systémov a programov odbornej prípravy v Európe, a to z hľadiska vyučovacích metód aj podoby osnov, a to s cieľom viac zdôrazniť rozvoj pracovných zručností 21. storočia, najmä digitálnych zručností, kritického myslenia, riešenia problémov a tímovej práce; v tomto kontexte zdôrazňuje význam skúseností z prvej ruky a z reálneho života;

12.  zdôrazňuje, že je dôležité zmenšiť nedostatok kvalifikovanej pracovnej sily, ktorému čelia inovatívne MSP; vyjadruje presvedčenie, že Komisia musí klásť dôraz na uľahčenie príslušnej odbornej prípravy a vzdelávania, čo môže prispieť k odstráneniu nedostatku zručností v oblasti IKT, ktoré sú pre inovatívne MSP nevyhnutné;

13.  je presvedčený, že na účely zosúladenia dopytu a ponuky práce by mali členské štáty zaviesť reformy vzdelávacích systémov, ktoré budú zohľadňovať zmeny spoločenského kontextu s ohľadom na dôležitosť výučby a vzdelávania v oblasti jedného alebo viacerých jazykov a technologických inovácií;

14.  vyzýva členské štáty, aby poskytovali vhodnú odbornú prípravu a zaistili neustály profesijný rozvoj učiteľov v záujme presadzovania aktuálnych výučbových metód a rozvoja zručností a schopností 21. storočia;

15.  požaduje taktiež prijatie ďalších opatrení zameraných na začlenenie generácie 50+ do pracovného trhu, podnikania, vzdelávania alebo odbornej prípravy, a to s cieľom zabrániť dlhodobej nezamestnanosti a riziku sociálneho vylúčenia tejto kategórie pracovníkov a ich rodín;

16.  domnieva sa, že MSP zohrávajú významnú úlohu pri vytváraní tzv. zelených pracovných miest; povzbudzuje k tomu, aby sa ďalej investovalo do potenciálu MSP pri pretváraní environmentálnych výziev na podnikateľské príležitosti;

17.  uznáva čoraz väčší význam samostatnej zárobkovej činnosti a mikropodnikov, ktoré majú zásadný význam pre naštartovanie inovácií a podnikania; vyjadruje však znepokojenie nad rastúcim javom predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti v celej EÚ, o ktorom sa nemožno domnievať, že pozitívne prispieva k „rastúcemu počtu mikropodnikov“, ale naopak vedie k neistote zamestnania, zhoršeniu pracovných podmienok a zníženiu sociálnej ochrany, zhoršuje tiež vnímanie podnikania, čím sa mnohí ľudia dostávajú do zraniteľných situácií a vytvárajú sa nové sociálne problémy, ktoré je nutné riešiť;

18.  zdôrazňuje, že administratívna záťaž regulácie je neprimerane vyššia v prípade samostatne zárobkovo činných osôb než v prípade väčších spoločností; v tomto smere sa domnieva, že akékoľvek opatrenia týkajúce sa predstieranej samostatnej zárobkovej činnosti musia byť jednoznačne cielené a nesmú na jednotlivcov uvaľovať zbytočnú administratívnu záťaž;

19.  je znepokojený neistými pracovnými podmienkami veľkého počtu samostatne zárobkovo činných pracovníkov a ich čoraz vyššou mierou chudoby; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby presadzovali siete spolupráce mikropodnikov a malých podnikov vo forme družstiev (napríklad družstvá jednotlivých výrobcov, družstvá osôb na voľnej nohe, družstvá MSP, družstvá pre činnosť a zamestnanosť), keďže tieto siete výrazne posilňujú udržateľnosť jednotiek, ktoré ich tvoria, ako aj ich potenciál v oblasti zamestnanosti;

20.  berie na vedomie investičný plán pre Európu, ktorý je určený na vytváranie nových pracovných miest a podporu inovácie a konkurencieschopnosti, a dúfa, že Európsky portál investičných projektov ako transparentná platforma projektov, do ktorých možno investovať v EÚ, pomôže orientovať investorov na existujúce príležitosti na podporu financovania rozvoja MSP a začínajúcich podnikov ako dôležitého a udržateľného spôsobu zníženia nezamestnanosti a podpory dlhodobého kvalitného zamestnávania; žiada preto, aby Európsky portál investičných projektov obsahoval rôzne kategórie s príslušnými prahovými hodnotami, čím by sa MSP a začínajúcim podnikom umožnilo naplno využívať jeho fungovanie;

21.  pripomína, že EÚ sa zaviazala posilniť svoju priemyselnú základňu tým, že stanovila cieľ, aby sa priemyselná výroba do roku 2020 podieľala na HDP minimálne 20 %, pričom do roku 2030 by sa mal tento podiel zvýšiť na 30 %; domnieva sa, že je to základný predpoklad pre účinné zlepšenie situácie v oblasti zamestnanosti v Európe;

22.  zdôrazňuje úlohu predvídavej právnej úpravy a zjednodušenia procesov v súvislosti s rýchlym vývojom v sektore znalostných a vysoko inovatívnych MSP vrátane podnikov sociálneho hospodárstva a družstiev, so zdôraznením jeho úlohy v inteligentnej špecializácii a so zreteľom na mestskú agendu EÚ, ako aj s výhľadom na Amsterdamský pakt a úlohu sieťových a zastrešujúcich štruktúr, akou je európske partnerstvo v oblasti inovácií;

23.  poznamenáva, že MSP v členských štátoch, ktoré nemajú verejné investičné banky, môžu byť v porovnaní s MSP v krajinách s fungujúcimi investičnými bankami vo verejnom vlastníctve v nevýhode, keďže posúdenie verejného záujmu nie je pre súkromné bankové inštitúcie prioritou;

24.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali právne predpisy v oblasti rovnakého prístupu MSP k verejnému obstarávaniu;

25.  vyzýva členské štáty, aby presadzovali vytváranie a rozvoj družstevných podnikov, keďže počas krízy boli preukázateľne odolnejšie, zaznamenali menej strát pracovných miest než priemerné podniky, a súčasne vytvárajú kvalitné pracovné miesta, ktoré sa nepresúvajú; žiada EIB a Komisiu, aby priebežne informovali Parlament o konkrétnych doteraz prijatých opatreniach na podporu prístupu k financovaniu pre družstvá a sociálne podniky;

26.  domnieva sa, že politiky EÚ a jednotlivých štátov by sa nemali zameriavať len na začínajúce MSP a vytváranie nových pracovných miest v MSP, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby naďalej podporovali prevody podnikov ako nástroj na zachovanie existujúcich pracovných miest v MSP, ktorým hrozí ukončenie činnosti; vyzýva na presadzovanie prevodov podnikov smerom k zamestnancom vo forme družstiev ako úspešného typu prevodov podnikov;

27.  vyzýva Komisiu, aby lepšie zapojila orgány členských štátov a miestne a regionálne orgány, inštitúcie poskytujúce terciárne vzdelávanie a odbornú prípravu, podniky, odborové zväzy a finančné inštitúcie s cieľom podpory a plného využívania finančných zdrojov EÚ (napr. EFSI, ESF, EFRR, COSME, Horizont 2020 a Erasmus +) tak, aby pomohla prekonať ťažkosti s prístupom k informáciám, poradenstvu a finančným prostriedkom, ktoré sú stále jednou z hlavných prekážok rastu MSP a ich potenciálu vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje tiež význam programov cezhraničnej propagácie MSP v rámci európskej výskumnej iniciatívy EUREKA, a to ako spôsobu prehlbovania spolupráce medzi MSP a výskumnými inštitútmi; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby lepšie koordinovali rôzne nástroje financovania určené pre MSP;

28.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že vzdelávanie a informácie o týchto príležitostiach sú k dnešnému dňu minimálne vo vzťahu ku skutočným potrebám a mnohým príležitostiam, ktoré tieto finančné prostriedky môžu predstavovať;

29.  naliehavo žiada Komisiu, aby v spolupráci s vnútroštátnymi kontaktnými bodmi vytvorila asertívne a účinné marketingové kampane určené výhradne MSP a venované nástroju Rýchla cesta k inovácii, ktorý je súčasťou programu Horizont 2020;

30.  vyzýva MSP (vrátane mikropodnikov), ako aj miestne a regionálne orgány, aby v plnej miere využili existujúce príležitosti kombinovať európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF) s fondom EFSI, pričom zohľadnia, že ide o dva doplnkové nástroje; odporúča skombinovať EŠIF a EFSI v rámci tematických investičných platforiem pre viaceré krajiny a vyzýva Komisiu a skupinu EIB, aby zvýšili svoje úsilie o zriadenie týchto platforiem s cieľom podporiť produkty skupiny EIB a zlepšiť prístup MSP k financovaniu;

31.  zdôrazňuje potrebu zvýšiť investície do výskumu, inovácií, kvalifikovanej odbornej prípravy a rozvoja s cieľom podnietiť kvalitatívny rast a potenciál na tvorbu pracovných miest v európskych MSP; zdôrazňuje, že v rámci okna MSP v EFSI sa na podporu MSP vyčlenilo 75 miliárd EUR; víta úspešné vykonávanie financovania MSP v rámci EFSI medzi doteraz schválenými projektmi;

32.  žiada Komisiu, aby pri revízii viacročného finančného rámca na obdobie 2014 – 2020 našla spôsob, ako v plnej miere kompenzovať zníženie rozpočtu fondu EFSI v rozpočtových prostriedkoch vyčlenených na program Horizont 2020, a to kvôli jeho významu v oblasti hospodárskeho rozvoja a vytvárania nových pracovných miest, najmä pre MSP;

33.  víta posun smerom k využívaniu finančných nástrojov na podporu MSP, ale domnieva sa, že grantové financovanie by sa malo zachovať tam, kde zohráva kľúčovú a nevyhnutnú úlohu pri podpore inovácií, vývoja a výskumu, ktoré sú rozhodujúce pre vytváranie pracovných miest a budúci hospodársky úspech Európy;

34.  nalieha na členské štáty a Komisiu, aby v rámci celostného prístupu k podpore MSP do roku 2017 výrazne pokročili pri ďalšom zjednodušovaní financovania EÚ so zreteľom na uplatňovanie, riadenie a monitorovanie/kontrolu projektov, najmä prostredníctvom zavedenia jednotného celoeurópskeho elektronického postupu verejného obstarávania, dokončenia e-súdržnosti, jednotného auditu založeného na zásade rizika, zníženia dátových a informačných požiadaviek a odstránenia nadmernej regulácie prostredníctvom rozsiahlej regulačnej optimalizácie; zdôrazňuje však, že je potrebné zabezpečiť primeranú rovnováhu medzi zjednodušením na jednej strane a odhaľovaním a prevenciou nezrovnalostí vrátane podvodu na druhej strane; žiada Komisiu, aby počas strednodobého preskúmania/revízie predložila návrhy legislatívnych zmien predpisov týkajúcich sa politiky súdržnosti s cieľom uľahčiť prístup k financovaniu pre MSP, a najmä pre začínajúce podniky, ktoré sa chcú rozšíriť; pripomína, že na základe výpočtov Komisie môžu z európskeho elektronického postupu verejného obstarávania, transparentnosti a obmedzení administratívnych výdavkov vyplynúť úspory vo výške až 50 miliárd EUR ročne;

35.  vyzýva Komisiu, aby skôr, než začne plnohodnotnú diskusiu s Parlamentom o ďalšom finančnom rámci a politike súdržnosti na obdobie po roku 2020, vykonala kvantitatívne štúdie potrebné na zmeranie vplyvu politík a nástrojov na podporu MSP, čo by umožnilo vykonať prípravné práce pomocou monitorovania ich výsledkov a hodnotenia ich účinnosti v porovnaní s inými formami pomoci, ktoré sa nezameriavajú na podniky, ktoré nedosahujú určitú veľkosť;

36.  zdôrazňuje význam prístupu k podporným finančným opatreniam EÚ a k elektronickým verejným službám pre MSP v menších mestách a na vidieku, ktorý zlepšuje ich potenciál v oblasti zamestnanosti a prispieva k hospodárskemu rozvoju oblastí ohrozených úbytkom obyvateľov;

37.  vyzýva MSP, aby prekonali rodové rozdiely na pracovnom trhu, okrem iného v oblasti zamestnanosti a miezd, a to poskytovaním alebo podporou zariadení starostlivosti o deti, voľna pre osoby poskytujúce opateru, pružného pracovného času pre tieto osoby, a zaistením rovnakej odmeny za rovnakú prácu pre mužov i ženy;

38.  vyzýva členské štáty, aby zaistili zabezpečenie miestnej infraštruktúry starostlivosti o deti, a to s cieľom uľahčiť prístup rodičov na pracovný trh;

39.  vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti IKT a STEM s cieľom vybaviť súčasnú a budúcu pracovnú silu náležitými elektronickými zručnosťami; nabáda Komisiu a členské štáty, aby podporovali programy poskytujúce nezamestnaným mladým ľuďom zručnosti v elektronickej oblasti, napríklad otvorené internetové kurzy, a aby rovnaký prístup podporovali aj vo vzťahu ku generácii 50+ a aktívnym seniorom;

40.  zdôrazňuje, že sú potrebné cielené stimuly pre začínajúce podniky, MSP a mikropodniky s cieľom uľahčiť ich zakladanie a fungovanie, a že je potrebné uľahčiť prijímanie kvalifikovaných pracovníkov a odbornú prípravu zamestnancov;

41.  považuje za zásadne dôležité ďalej poilniť mobilitu v oblasti európskeho učňovského vzdelávania a odbornej prípravy;

42.  nabáda členské štáty, regionálne vlády, vzdelávacie inštitúcie a sociálnych partnerov, aby vytvorili príležitosti pre mladých ľudí na získanie podnikateľských zručností, a aby lepšie uznávali a overovali neformálne vzdelanie a zručnosti; tiež zdôrazňuje význam mentorstva pre mladých podnikateľov a začínajúce MSP s cieľom zvýšiť mieru úspešnosti a udržateľnosť spoločností a pracovných miest;

43.  je pevne presvedčený, že je nutné zachovať osvedčenie pre remeselných majstrov;

44.  víta program Erasmus pre mladých podnikateľov, ktorý pomáha zabezpečiť mladým podnikateľom znalosti a užitočné zručnosti na začatie a/alebo úspešné prevádzkovanie podnikov; domnieva sa, že takéto programy by mali ďalej podporovať členské štáty a Komisia, aby zvýšili informovanosť cieľových skupín o tomto programe a pomohli väčšiemu počtu mladých ľudí úspešne rozvinúť podnikanie;

45.  vyzýva členské štáty, aby prijali priaznivé legislatívne rámce propagujúce a podporujúce zamestnávanie mladých ľudí v MSP alebo nabádajúce mladých ľudí k tomu, aby zakladali vlastné podniky, okrem iného zlepšením prístupu k informáciám a poradenstvu, uľahčením prístupu k úverom a financovaniu a vytvorením jednotných kontaktných miest; domnieva sa, že tieto rámce by mali zahŕňať aj presadzovanie programov pracovného umiestňovania študentov, aby mohli získať prvé praktické skúsenosti v MSP pri súčasnom zabezpečení dostatočnej sociálnej ochrany;

46.  konštatuje, že by sa mali prijať opatrenia uľahčujúce uznávanie kvalifikácií a diplomov v rámci Európy, a to vrátane diplomov a internetových osvedčení vydávaných hromadnými otvorenými online kurzami (MOOC), a overovanie neformálneho vzdelávania, aby sa odborníkom umožnilo prispievať svojimi znalosťami a zručnosťami v celej Európe;

47.  víta Komisiou predložený legislatívny návrh týkajúci sa insolvencie podnikov, vrátane včasnej reštrukturalizácie a tzv. druhej šance, ktorý má riešiť strach zo zlyhania a zaistiť, aby podnikatelia dostali druhú šancu;

48.  zdôrazňuje, že sociálna zodpovednosť podnikov má v Európe dlhú tradíciu, a že sociálne zodpovedné podniky sú dodnes vzormi; zdôrazňuje, že MSP môžu zohrávať významnú úlohu pri zaisťovaní environmentálne, sociálne a hospodársky udržateľného rastu;

Priaznivé a stabilné regulačné prostredie

49.  vyzýva členské štáty, aby sa vyhýbali nadmernej regulácii, ktorá brzdí konkurencieschopnosť a potenciál podnikov vytvárať pracovné miesta; je toho názoru, že odstránenie nepotrebnej regulačnej a administratívnej záťaže spolu s vypracovaním rozumnej a udržateľnej regulácie, a to vrátane systematického využívania tzv. testu MSP, ako aj účinné presadzovanie v členských štátoch, sú správnym spôsobom zníženia nákladov MSP a na zvýšenie potenciálu vytvárať nové pracovné miesta; trvá na tom, že to nesmie ohrozovať ochranu pracovníkov;

50.  zastáva názor, že priaznivé a stabilné regulačné prostredie vrátane jasných pravidiel je nevyhnutným predpokladom pre vytváranie udržateľných a kvalitných pracovných miest v MSP; domnieva sa, že táto regulačná istota musí okrem iných prvkov zahŕňať zmluvné právo a fiškálnu a sociálnu reguláciu, ochranu pracovníkov, ako aj rozhodnutia o daniach, a tiež právnu istotu a procesnú účinnosť; domnieva sa, že stabilita regulačného prostredia sa najlepšie dosahuje trvalým zapojením sociálnych partnerov do rozhodovacieho procesu;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vzali do úvahy, že MSP pociťujú vplyv administratívnych požiadaviek v neprimeranej miere, a že by sa preto mali systematicky zvažovať opatrenia v záujme minimalizácie týchto záťaží a prekážok, a súčasne by sa malo zaistiť, aby zamestnanci mali primeranú ochranu zdravia a bezpečnosti; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že špecifické prekážky potrebujú prispôsobené riešenia, pri zohľadnení veľkej rozmanitosti MSP;

52.  zdôrazňuje význam účinnej, pružnej a vnímavej verejnej správy priaznivej pre MSP v členských štátoch v záujme podpory hodnôt podnikania, uľahčenia rastu MSP a možnosti plne rozvinúť ich potenciál generovať vysokokvalitné pracovné miesta;

53.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila efektívnu výmenu najlepších postupov medzi členskými štátmi s prihliadnutím na ich rôzne regulačné prostredia pre MSP; v tejto súvislosti víta sieť vyslancov MSP, ktorých úlohou je zlepšiť proces konzultácií s vnútroštátnymi MSP a spoluprácu medzi krajinami EÚ; tiež nabáda na spoluprácu medzi MSP, miestnymi orgánmi a školstvom, ktorá môže byť prínosná pre vytváranie podnikateľských klastrov a inkubátorov, čím sa zvýši ich potenciál vytvárať pracovné miesta; nabáda MSP k tomu, aby sa stali členmi reprezentatívnych organizácií a ich hlas tak bolo počuť na vnútroštátnej aj európskej úrovni, čo sa nadnárodným spoločnostiam zväčša darí; nabáda združenia MSP, aby MSP lepšie podporovali a zohrávali výraznejšiu úlohu ako spoľahlivý sociálny partner;

54.  vyzýva členské štáty, aby preskúmali pravidlá ovplyvňujúce MSP a plne uplatňovali zásadu „najprv myslieť na malých“ s cieľom odstrániť neodôvodnené prekážky, s ktorými sa stretávajú MSP, a dosiahnuť vysokú úroveň právnej regulačnej istoty ako predpoklad stability a kvality pracovných miest;

55.  zdôrazňuje, že je dôležité splniť podmienky ex-ante súvisiace s iniciatívou „Small Business Act“ s cieľom pomôcť so zlepšovaním prostredia a administratívnych postupov v oblasti rozvoja podnikov a podnikania, ako aj s využívaním možností financovania MSP;

56.  je presvedčený, že zjavné nerovnosti medzi MSP a nadnárodnými spoločnosťami je potrebné napraviť, aby sa MSP umožnilo použiť dodatočné zdroje a v spojení s verejnými investíciami vytvárať kvalitné pracovné miesta;

57.  vyzýva členské štáty, aby prostredníctvom daní motivovali rast a vznik odvetví tzv. podnikateľských anjelov, zárodkových fondov a trhových subjektov v počiatočných etapách;

58.  upozorňuje na regionálne rozdiely a nerovnováhy, pokiaľ ide o prístup MSP k financovaniu z národných podporných bánk, programov financovaných z EÚ a ďalších súkromných a verejných inštitúcií financovania; žiada rovnaké podmienky pre všetky MSP – s osobitným zameraním na menej rozvinuté, chudobnejšie a vzdialenejšie alebo izolované regióny, ktoré čelia vážnym problémom vyľudňovania a/alebo rozptýlenia, a na krajiny podliehajúce finančným a hospodárskym obmedzeniam – pokiaľ ide o prístup k financovaniu z finančných nástrojov podporovaných EÚ s využitím sprostredkovateľov;

59.  domnieva sa, že stabilnú finančnú situáciu podporujúcu rast, a teda zamestnanosť, možno vytvoriť len zlepšením prístupu k financovaniu prostredníctvom korekčného faktora MSP;

60.  zdôrazňuje, že mikroúvery, ktoré sa väčšinou zameriavajú na mikropodnikateľov a znevýhodnených ľudí, ktorí chcú začať samostatnú zárobkovú činnosť, je spôsobom na prekonanie prekážok pri prístupe k tradičným bankovým službám; uvítal by iniciatívy v oblasti inteligentného zjednodušovania zamerané na zlepšenie účinnosti posudzovania projektov, ktoré potrebujú mikroúvery; ďalej by uvítal opatrenia v oblasti zodpovednosti zamerané na finančných sprostredkovateľov, ktoré nadmerne nezaťažia MSP ani neúmerne nezvýšia náklady;

61.  upozorňuje na riziká v oblasti platobnej neschopnosti a úpadku, ktoré sa týkajú MSP čeliacich meškaniu platieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili presadzovanie smernice o oneskorených platbách; okrem toho vyzýva členské štáty, aby zvážili primerané finančné mechanizmy, napríklad bankové záruky;

62.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila európske rámcové nariadenie na uľahčenie vytvárania celoeurópskych trhov kolektívneho financovania a hromadného investovania;

63.  vyzýva Komisiu, aby uľahčila sekuritizáciu úverov poskytovaných mikropodnikom a MSP v záujme zvýšenia dostupnosti úverov pre tieto podniky;

64.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili regulačný rámec pre sociálne podniky;

65.  uznáva, že je dôležité zohľadňovať situáciu, osobitné potreby mikropodnikov a malých podnikov a ich ťažkosti s dodržiavaním predpisov, a to v kontexte uplatňovania opatrení v oblasti BOZP na podnikovej úrovni; zdôrazňuje, že zvyšovanie informovanosti, výmena osvedčených postupov, konzultácie, k ľahko použiteľné usmernenia a internetové platformy majú mimoriadny význam pre to, aby sa MSP a mikropodnikom pomohlo účinnejšie dodržiavať regulačné požiadavky v oblasti BOZP; vyzýva Komisiu, Európsku agentúru pre bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci (EU-OSHA) a členské štáty, aby naďalej vyvíjali praktické nástroje a usmernenia podporujúce, uľahčujúce a zlepšujúce dodržiavanie požiadaviek v oblasti BOZP zo strany MSP a mikropodnikov;

66.  víta skutočnosť, že agentúra EU-OSHA zaviedla internetové interaktívne posudzovanie rizík (OiRA), a aj iné elektronické nástroje v členských štátoch, ktoré uľahčujú posudzovanie rizík a ktorých cieľom je presadzovať dodržiavanie predpisov a kultúru prevencie, a to najmä v mikropodnikoch a malých podnikoch; naliehavo žiada členské štáty, aby využívali európske finančné prostriedky na kroky v oblasti BOZP všeobecne a konkrétne na vývoj elektronických nástrojov, a to v záujme podpory MSP;

67.  vyzýva Komisiu, aby pri revízii strategického rámca zohľadňovala osobitnú situáciu mikropodnikov a malých a stredných podnikov s cieľom pomôcť týmto podnikom splniť ciele stanovené v oblasti bezpečnosti a ochrany zdravia na pracovisku;

68.  vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby a v rámci odporúčaní európskeho semestra pre jednotlivé krajiny prijala diferencovaný prístup na zlepšenie prostredia pre MSP s prihliadnutím na okolnosti konkrétnej krajiny a špecifické štrukturálne rozdiely medzi regiónmi EÚ, aby bolo možné zlepšiť väčšiu hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť; ďalej žiada Komisiu, aby sa sústredila na MSP, najmä na mikropodniky;

69.  konštatuje, že tematický cieľ 3 „posilnenie konkurencieschopnosti MSP“ viedol k tomu, že členské štáty zahrnuli do operačných programov dôraz na posilňovanie rastu a potenciálu tvorby pracovných miest pre MSP; zdôrazňuje, že ani neočakávané celoeurópske krízy v budúcnosti, ani hlavné iniciatívy by mali viesť k zníženiu záväzkov alebo platieb týkajúcich sa tematického cieľa 3 a príslušných nástrojov v rámci okruhu 1b všeobecného rozpočtu EÚ; uznáva, že MSP majú slabú kapitálovú pozíciu, a preto zdôrazňuje, že by sa v záujme zníženia rizík platobnej neschopnosti mali minimalizovať oneskorenia pri úhrade faktúr v rámci politiky súdržnosti; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preto ďalej zlepšovali tempo platieb pre MSP;

70.  zdôrazňuje, že výročná správa o európskych MSP 2014/2015 a ročný prieskum rastu na rok 2016 poukazujú na regionálne rozdiely v prostredí MSP a na iné nezrovnalosti, ktorými by sa mali účinne zaoberať členské štáty pred koncom programového obdobia, pričom by sa malo vyvinúť úsilie o zvýšenie internacionalizácie MSP odstránením necolných prekážok;

71.  vyzýva členské štáty s obmedzenou decentralizáciou riadenia fondov EÚ, aby administratívnu kapacitu určenú na technickú pomoc a miestne a regionálne systémy podpory pre MSP (aj pre mikropodniky) vrátane lepšieho prístupu k financovaniu a informačných riešení naklonili na stranu miestnych orgánov, pretože to umožní regionálne vyváženejšie výsledky a mieru čerpania, najmä v menej rozvinutých regiónoch;

72.  zdôrazňuje, že je potrebné priradiť k podnikovým inkubátorom aj podnikových vývojárov, aby začínajúce podniky mohli byť nástrojom na vytváranie stabilných udržateľných pracovných miest a aby sa potenciál udržal v podniku namiesto „predaja kľúčovej myšlienky“ na účel zisku;

73.  zdôrazňuje potrebu uľahčiť prístup k jednotnému trhu odstránením zostávajúcich neodôvodnených administratívnych prekážkok a bojom proti nekalej súťaži, narušeniu trhu, predstieranej samostatne zárobkovej činnosti a schránkovým spoločnostiam; vyzýva členské štáty, aby MSP z iných členských štátov zaistili spravodlivé podmienky prístupu na ich vnútroštátny trh, najmä pri poskytovaní cezhraničných služieb; v tejto súvislosti víta veľký dôraz kladený na MSP v stratégii jednotného trhu z roku 2015 a naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby nadviazali na pozitívne iniciatívy osobitnými opatreniami s hmatateľným obsahom pre MSP;

74.  vyzýva členské štáty, aby prijali priaznivé legislatívne rámce na zakladanie podnikov ako jeden zo spôsobov, ako sa vysporiadať s tieňovým hospodárstvom, čo znevýhodňuje najmä MSP, a plne využili novozriadené platformy na riešenie nelegálnej práce; uznáva, že hospodárska recesia a opatrenia vykonané v mnohých členských štátoch prispeli k rastu tieňového hospodárstva;

75.  je pevne presvedčený, že začleňovanie utečencov do pracovného trhu bude nemožné bez aktívnej, pevnej podpory zo strany mikropodnikov a MSP v EÚ;

76.  zdôrazňuje, že komplexná jazyková odborná príprava pre utečencov má mimoriadny význam; zdôrazňuje, že takáto odborná príprava by mala začať čo najskôr, a že pre začlenenie utečencov do podnikov sú zásadne dôležité jazykové znalosti súvisiace s prácou;

77.  zdôrazňuje, že je potrebné ďalšie úsilie a stimuly s cieľom podporiť a uľahčiť vznik malých a stredných podnikov vrátane sociálnych podnikov a mikropodnikov, pre ľudí z ohrozených skupín a na boj proti diskriminácii v tomto ohľade; zdôrazňuje, že celoživotný rozvoj zručností a poradenstvo sú významné nástroje na zaistenie rovnosti príležitostí; domnieva sa, že príslušné orgány členských štátov musia MSP zabezpečiť podporu a poradenstvo v oblasti začleňovania zraniteľných skupín do pracovného trhu;

78.  žiada, aby sa od mikropodnikov a MSP žiadnym spôsobom nevyžadovalo zverejňovanie nefinančných informácií o ich dobrovoľnej sociálnej angažovanosti; zdôrazňuje, že takéto zverejňovanie informácií môže generovať neprimerane vysoké byrokratické náklady a sociálnu angažovanosť firiem by skôr ohrozilo než podporilo;

79.  zdôrazňuje, že Európsky parlament vo svojom uznesení zo 6. februára 2013(13) o sociálnej zodpovednosti podnikov jednoznačne uviedol, že v slobodnej spoločnosti nesmie sociálna zodpovednosť podnikov nikdy spôsobiť, aby sa charitatívna činnosť stala povinnou; je pevne presvedčený o tom, že ak by sociálna zodpovednosť podnikov bola povinná, ľudia by boli menej ochotní podporovať charitatívne záležitosti;

80.  zdôrazňuje, že odvetvie dočasného zamestnania je pre MSP osobitne dôležité a že by sa na toto odvetvie malo nazerať obozretne;

Rovnaké podmienky pre všetkých

81.  konštatuje, že v niektorých prípadoch by politika hospodárskej súťaže EÚ mohla viesť k zvýhodneniu veľkých subjektov na trhu, ktoré sa vyznačujú väčšími úsporami z rozsahu než MSP; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že pravidlá hospodárskej súťaže EÚ musia zaručiť rovnaké podmienky pre malé, stredné a veľké podniky na prekonanie nedostatku úspor z rozsahu MSP, a tým umožniť ich internacionalizáciu a posilniť ich potenciál pre vytváranie nových pracovných miest, najmä v súvislosti s novými dohodami o medzinárodnom obchode;

82.  vyzýva členské štáty, aby sa orgány verejnej moci pri poskytovaní služieb oficiálne obmedzili na svoj štatutárny sektor, a teda aby ich osobitné daňové postavenie nespôsobovalo škody MSP kvôli narušeniu hospodárskej súťaže;

83.  poukazuje na to, že MSP v celej Európe charakterizuje rozmanitosť obchodných modelov a právnych foriem, a že by sa im všetkým, aj aktérom zo sociálneho hospodárstva, mali zaručiť rovnaké podmienky;

84.  zastáva názor, že nerovnaký prístup MSP na trhy, k informáciám, poradenstvu, verejným službám, zručnostiam a financiám v celej EÚ poškodzuje ich vyhliadky na vytváranie pracovných miest a vyplýva z množstva štrukturálnych rozdielov vo veľkosti a výkonnosti podnikov; preto sa domnieva, že tieto rozdiely je potrebné zohľadniť pri hodnotení politiky hospodárskej súťaže EÚ a fungovania vnútorného trhu;

85.  domnieva sa, že vnímanie MSP ako atraktívneho zamestnávateľa, založené na dobrých pracovných a zamestnaneckých podmienkach, je významnou konkurenčnou výhodou z hľadiska náboru kvalifikovaných pracovníkov;

86.  domnieva sa, že regulácia slúži všeobecnému záujmu a snaží sa o dosiahnutie niekoľkých cieľov, napríklad o zavedenie konkurenčného a spravodlivého trhu, o ochranu pracovníkov, o ochranu zdravia a bezpečnosti, o presadzovanie inovácie, o ochranu prírodného prostredia atď.; zdôrazňuje preto, že je potrebné mať jasný a efektívny regulačný rámec, ktorý MSP nespôsobuje zbytočnú byrokratickú záťaž, aby bolo možné zlepšiť ich fungovanie;

87.  konštatuje, že v regiónoch, kde je hospodársky rozvoj zameraný na prilákanie priamych zahraničných investícií, by nadnárodné spoločnosti mohli byť v niektorých prípadoch uprednostňované v legislatívnych záležitostiach; je presvedčený, že by sa malo preskúmať výhodnejšie zaobchádzanie s nadnárodnými spoločnosťami s cieľom znížiť možný negatívny vplyv na MSP, zaručiť rovnaké podmienky pre MSP a zlepšiť ich schopnosť vytvárať nové pracovné miesta; uznáva tiež, že mnohé MSP sú vytvorené na podporu nadnárodných spoločností a ich zamestnancov prostredníctvom poskytovania produktov a služieb vo výrobnom reťazci; zdôrazňuje potrebu podrobného monitorovania dodržiavania práv zamestnancov v týchto prípadoch a víta tiež krok OECD zameraný na výrazné zvýšenie transparentnosti medzinárodného daňového systému a požaduje urýchlené vykonávanie opatrení BEPS;

88.  vyzýva členské štáty, aby prijali zásadu zdaňovania príjmov tam, kde sú generované, a iné opatrenia zamerané proti praxi nadnárodných spoločností spočívajúcej v presúvaní ziskov, a to s cieľom zaistiť nadnárodným spoločnostiam aj MSP rovnaké podmienky a tým zlepšiť potenciál MSP vytvárať nové pracovné miesta;

89.  konštatuje, že lepší regulačný rámec a efektívne presadzovanie práva môžu prispieť k boju proti tieňovému hospodárstvu a daňovým únikom;

90.  zastáva názor, že v obchodných dohodách s tretími krajinami by mali zohľadňovať špecifické štrukturálne rozdiely v sektore MSP v regióne EÚ, a mal by sa v nich posúdiť ich vplyv na budúce vyhliadky zamestnávania a na práva a mzdy zamestnancov MSP;

91.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu týkajúce sa dôsledkov budúcej dohody o TTIP a udelenia štatútu trhového hospodárstva Číne na počet a kvalitu pracovných miest v sektore MSP vo všetkých členských štátoch; zdôrazňuje, že takéto posúdenie vplyvu by malo zahŕňať podrobnú analýzu typov MSP a sektorov, na ktoré môže mať vplyv;

92.  upozorňuje na príležitosti, ktoré ponúka jednotný digitálny trh; zdôrazňuje však potrebu hodnotenia potenciálnych rizík a prínosov pre MSP so zreteľom na ich potenciál rastu a vytvárania nových pracovných miest v rôznych členských štátoch, ako aj vplyvu na pracovníkov a systémy sociálneho zabezpečenia; navrhuje, aby Komisia vytvorila požadované podmienky pre to, aby sa MSP mohli prispôsobiť a postupne posunúť na jednotný digitálny trh;

93.  domnieva sa, že presadzovanie digitalizácie vo verejnom sektore (e-government) a zlepšovanie dostupnosti širokopásmového pripojenia v odľahlých oblastiach by znížilo náklady na založenie a prevádzkovanie MSP a umožnilo im tak ešte zvýšiť potenciál v oblasti vytvárania pracovných miest;

94.  nabáda MSP, aby podporovali teleprácu a smartworking, ktoré sú účinnými nástrojmi na znižovanie hmotných nákladov a zároveň umožňujú pracovníkom lepšie zladiť pracovný a rodinný život;

95.  víta prítomnosť informačných portálov zameraných konkrétne na MSP, ako je informačný portál o prístupe k finančným prostriedkom na portáli Vaša Európa, a vyzýva Komisiu, aby ešte zlepšila ich funkčnosť a prístupnosť a premenila ich na interaktívnejšie nástroje; osobitne zdôrazňuje význam skutočnej realizácie jednotnej digitálnej brány ohlásenej v stratégii jednotného trhu ako internetového prístupového bodu ku všetkým informáciám a službám súvisiacim s jednotným trhom;

o
o   o

96.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 81.
(2) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 2.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2014)0394.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0459.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0321.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0264.
(7) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 40.
(8) Výročná správa o európskych MSP za rok 2014/2015 (http://ec.europa.eu/growth/smes/business-friendly-environment/performance-review/index_en.htm).
(9) Údaje z februára 2016 (http://ec.europa.eu/eurostat/documents/2995521/7225076/3-04042016-BP-EN.pdf/e04dadf1-8c8b-4d9b-af51-bfc2d5ab8c4a).
(10) Správa nadácie Eurofound z roku 2011 Employee representation at establishment level in Europe (Zastúpenie zamestnancov na úrovni podniku v Európe).
(11) Publikácia CECOP z roku 2013, Business Transfers to Employees under the Form of a Cooperative in Europe (Prevody podnikov smerom k zamestnancom vo forme družstva v Európe).
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0264.
(13) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 33.

Právne oznámenie