Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2284(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0227/2016

Predkladané texty :

A8-0227/2016

Rozpravy :

PV 15/09/2016 - 7
CRE 15/09/2016 - 7

Hlasovanie :

PV 15/09/2016 - 11.14
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0361

Prijaté texty
PDF 390kWORD 138k
Štvrtok, 15. septembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Činnosti, dosah a pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014
P8_TA(2016)0361A8-0227/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. septembra 2016 o činnosti, vplyve a pridanej hodnote Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2007 až 2014 (2015/2284(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014–2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 546/2009 z 18. júna 2009, ktorým sa mení a dopĺňa nariadenie (ES) č. 1927/2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1927/2006 z 20. decembra 2006, ktorým sa zriaďuje Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii(3),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade o činnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii v rokoch 2013 a 2014 (COM(2015)0355),

–  so zreteľom na hodnotenie ex post Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) – záverečná správa z augusta 2015,

–  so zreteľom na osobitnú správu Dvora audítorov č. 7/2013 s názvom Priniesol Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii pridanú hodnotu EÚ v podobe opätovného začlenenia prepustených pracovníkov?,

–  so zreteľom na správu Európskeho monitora reštrukturalizácie (ERM) nadácie Eurofound z roku 2012 s názvom Po reštrukturalizácii: pracovné trhy, pracovné podmienky a spokojnosť so životom,

–  so zreteľom na prípadovú štúdiu nadácie Eurofound s názvom Pridaná hodnota Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: porovnanie skúseností v Nemecku a vo Fínsku (2009),

–  so zreteľom na správu ERM nadácie Eurofound z roku 2009 s názvom Reštrukturalizácia v recesii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. septembra 2011 o budúcnosti Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. septembra 2010 o financovaní a fungovaní Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii(5),

–  so zreteľom na uznesenia o mobilizácii EGF prijaté Európskym parlamentom od januára 2007 vrátane poznámok Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci týkajúcich sa jednotlivých žiadostí,

–  so zreteľom na rokovania osobitnej pracovnej skupiny pre EGF Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanoviská Výboru pre rozpočet, Výboru pre medzinárodný obchod, Výboru pre kontrolu rozpočtu, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0227/2016),

A.  keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) bol zriadený s cieľom podporovať pracovníkov, ktorí boli prepustení z dôvodu veľkých štrukturálnych zmien v celosvetovom obchode, a vyjadriť solidaritu s nimi; keďže cieľom EGF je prispievať k inteligentnému, udržateľnému a inkluzívnemu rastu a podporovať udržateľnú zamestnanosť prípravou prepustených pracovníkov na nové pracovné miesta a ich podporou; keďže EGF bol zriadený na riešenie núdzových situácií poskytovaním rýchleho zásahu a krátkodobej pomoci v reakcii na naliehavé a nepredvídané problémy na trhu práce zahŕňajúce rozsiahle prepúšťanie, na rozdiel od Európskeho sociálneho fondu (ESF), z ktorého sa tiež poskytuje podpora prepusteným pracovníkom, ale ktorý je zameraný na riešenie dlhodobých štrukturálnych nerovnováh, predovšetkým prostredníctvom celoživotného vzdelávania; domnieva sa, že EGF by počas nasledujúceho programového obdobia mal aj naďalej pôsobiť mimo viacročného finančného rámca;

B.  keďže reštrukturalizácia sa v posledných rokoch stala rozšírenejšia a v niektorých odvetviach sa zosilňuje a rozširuje sa do iných odvetví; keďže spoločnosti majú zodpovednosť za často nepredvídané účinky týchto rozhodnutí na spoločenstvá a na hospodársku a sociálnu štruktúru členských štátov; keďže EGF napomáha zmierňovaniu negatívnych účinkov týchto rozhodnutí týkajúcich sa reštrukturalizácie; keďže čoraz viac prípadov využitia EGF súvisí s reštrukturalizačnými stratégiami veľkých podnikov a nadnárodných spoločností, o ktorých sa zvyčajne rozhoduje bez účasti zamestnancov a ich zástupcov; keďže presídľovanie, premiestňovanie, zatváranie podnikov, fúzie, akvizície, prevzatia podnikov, reorganizácia výroby a outsourcing činností sú najbežnejšími formami reštrukturalizácie;

C.  keďže prispôsobivosť a proaktívnosť pri zmene pracovných miest a zamestnaní však môže byť obmedzovaná neistotou, pretože zmeny prinášajú so sebou možné riziko nezamestnanosti, nižších miezd a sociálnej neistoty; keďže opätovné začlenenie príjemcov prostriedkov EGF do zamestnania bude úspešnejšie, ak bude viesť ku kvalite zamestnania;

D.  keďže družstvá riadia reštrukturalizáciu sociálne zodpovedným spôsobom a vďaka ich špecifickému modelu riadenia založenému na spoločnom vlastníctve, demokratickej účasti a kontrole členov, ako aj vďaka schopnosti družstiev spoliehať sa na svoje vlastné finančné zdroje a podporné siete sú flexibilnejšie a inovatívnejšie pri postupnom riadení reštrukturalizácie, ako aj pri vytváraní novej podnikateľskej činnosti;

E.  keďže v článku 19 nariadenia (EÚ) č. 1309/2013 sa požaduje, aby Komisia predložila Európskemu parlamentu a Rade každé dva roky kvantitatívnu a kvalitatívnu správu o činnostiach EGF v predchádzajúcich dvoch rokoch;

F.  keďže neexistuje žiadny európsky právny rámec týkajúci sa informovania pracovníkov a konzultácií s nimi, predvídania a riadenia reštrukturalizácie s cieľom predvídať zmeny a predchádzať strate pracovných miest; keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 15. januára 2013(6) žiadal, aby Komisia podľa článku 225 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a po konzultácii so sociálnymi partnermi čo najskôr predložila návrh právneho aktu o informovaní pracovníkov a konzultáciách s nimi, predvídaní a riadení reštrukturalizácie (v nadväznosti na podrobné odporúčania uvedené v prílohe k svojmu uzneseniu); keďže existujú značné rozdiely na vnútroštátnej úrovni týkajúce sa zodpovedností zamestnávateľov voči svojim zamestnancom v tomto procese; keďže sa dvakrát usporiadali konzultácie s európskymi sociálnymi partnermi a Komisia nekonala; keďže Komisia podala neuspokojivé odpovede na uznesenia Európskeho parlamentu v oblasti informovania, konzultácií a reštrukturalizácie, čo zdôrazňuje potrebu konkrétnych krokov v tejto oblasti; keďže dobre vyvinuté systémy pracovnoprávnych vzťahov, ktoré udeľujú pracovníkom a ich zástupcom práva v oblasti konzultácií a informácií, majú zásadný význam; keďže posilnenou smernicou o informovaní a poradách by sa mohlo pomôcť zabezpečiť, aby rokovania o vhodnom pláne prebiehali za spravodlivých podmienok a včas;

G.  keďže minimálny počet prepustených pracovníkov sa znížil z 1 000 na 500 prepustených pracovníkov s možnosťou, že za výnimočných okolností alebo v prípade malých trhov práce sa posúdi žiadosť o prostriedky z EGF, ak má prepúšťanie vážny vplyv na zamestnanosť a na miestne, regionálne alebo národné hospodárstvo;

H.  keďže od 1. januára 2014 môžu byť oprávnenými príjemcami podpory a môžu prijímať pomoc aj osoby, ktoré boli predtým samostatne zárobkovo činné; keďže Komisia by mala zabezpečiť, aby EGF reagoval na špecifické potreby samostatne zárobkovo činných pracovníkov, pretože počet samostatne zárobkovo činných osôb sa neustále zvyšuje; keďže do 31. decembra 2017 mladí ľudia, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) v regiónoch oprávnených v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí, môžu využiť podporu z EGF, a to v rovnakom počte ako je počet cieľových príjemcov;

I.  keďže súčasný EGF sa zameriava nielen na podporu prepustených pracovníkov, ale aj na vyjadrenie solidarity s týmito pracovníkmi;

J.  keďže pôvodný rozpočet EGF bol 500 miliónov EUR ročne; keďže súčasný rozpočet je 150 miliónov EUR ročne, pričom od zriadenia fondu dosahujú priemerné ročné výdavky približne 70 miliónov EUR;

K.  keďže pôvodná miera spolufinancovania bola 50 %, v období rokov 2009 – 2011 sa zvýšila na 65 %, v období rokov 2012 – 2013 sa vrátila späť na úroveň 50 % a v súčasnosti dosahuje 60 %;

L.  keďže v období rokov 2007 až 2014 bolo podaných 134 žiadostí z 20 členských štátov, ktoré sa týkali 122 121 pracovníkov, ktorým bola určená podpora, a keďže celkovo bolo požiadané o 561,1 milióna EUR; konštatuje, že v období rokov 2007 – 2013 bola miera plnenia rozpočtu len 55 %; keďže v období rokov 2007 až 2014 bol najväčší počet žiadostí v spracovateľskom priemysle, a to najmä v automobilovom priemysle, v ktorom sa žiadosti týkali 29 000 zo 122 121 pracovníkov (23 % z celkového počtu podaných žiadostí); keďže hospodárska kríza doteraz najviac postihla menšie podniky s menej ako 500 pracovníkmi;

M.  keďže Európsky dvor audítorov odporúča, aby Európsky parlament, Komisia a Rada zvážili obmedzenie financovania EÚ na opatrenia, ktoré pravdepodobne prinesú pridanú hodnotu EÚ, namiesto financovania už existujúcich vnútroštátnych systémov na podporu príjmov pracovníkov, ako sa stanovuje v článku 7 ods. 1 písm. b); keďže sa zistilo, že opatrenia EGF majú najväčšiu pridanú hodnotu, ak sa použijú na spolufinancovanie služieb pre prepustených pracovníkov, ktoré obvykle neexistujú vo vnútroštátnych systémoch dávok v nezamestnanosti, a to v prípadoch, keď sú tieto služby zamerané na odbornú prípravu, a nie na príspevky, a keď sú individualizované a doplňujú štandardné systémy, a to najmä pre najzraniteľnejšie skupiny pracovníkov, ktorí boli prepustení; v tejto súvislosti poznamenáva, že treba investovať do potenciálu bývalých zamestnancov a že je dôležité v plnej miere posúdiť potreby miestnych trhov práce a požiadavky týchto trhov na zručnosti, keďže toto by malo tvoriť základ odbornej prípravy a zvyšovania spôsobilostí s cieľom uľahčiť rýchle opätovné začleňovanie pracovníkov do trhu práce; opätovne pripomína, že členské štáty majú povinnosť účinne plniť rozpočet EGF;

N.  keďže EGF nerieši problém nezamestnanosti v EÚ; keďže v záujme vyriešenia krízy nezamestnanosti v EÚ sa do centra politiky EÚ musí postaviť vytváranie, ochrana a udržateľnosť pracovných miest; keďže miera nezamestnanosti v EÚ, najmä mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, si naliehavo vyžaduje iniciatívy ponúkajúce nové profesijné vyhliadky;

O.  keďže referenčné obdobie posúdenia EGF na účely tejto správy je od roku 2007 do roku 2014; keďže hodnotenie ex post, ktoré vypracovala Komisia, sa týka rokov 2007 – 2013, a audítorská správa Dvora audítorov sa týka obdobia 2007 – 2012;

P.  keďže pri využívaní EGF by sa mali zabezpečiť a podporovať zásady rodovej rovnosti a nediskriminácie, ktoré patria medzi základné hodnoty Únie a sú zakotvené v stratégii Európa 2020;

1.  berie na vedomie hodnotenie ex post EGF a prvú dvojročnú správu; konštatuje, že Komisia si plní svoju povinnosť podávať správy; domnieva sa, že tieto a iné správy nepostačujú na úplné zabezpečenie transparentnosti a účinnosti EGF; vyzýva členské štáty, ktoré využívajú EGF, aby zverejnili všetky údaje a hodnotenia prípadov využitia a začlenili posúdenie vplyvu na rodovú rovnosť do správ o prípadoch využitia; dôrazne nabáda všetky členské štáty, aby včas zverejnili svoje žiadosti a záverečné správy podľa platného nariadenia; domnieva sa, že i keď si Komisia plní svoju povinnosť podávať správy, mohla by zverejniť všetky relevantné dokumenty týkajúce sa prípadov využitia EGF vrátane svojich interných správ zo služobných ciest na základe monitorovacích návštev týkajúcich sa podaných žiadostí v členských štátoch;

2.  víta predĺženie obdobia financovania z jedného na dva roky; pripomína, že z výskumu nadácie Eurofound vyplýva, že obdobie 12 mesiacov nebolo dostatočne dlhé, aby pomohlo všetkým prepusteným pracovníkom, najmä najzraniteľnejším skupinám, ako sú pracovníci s nízkou kvalifikáciou, starší pracovníci, ženy a najmä osamelí rodičia;

3.  konštatuje, že z hodnotenia EGF vyplynulo, že výsledky zásahov tohto fondu sú ovplyvnené takými faktormi, ako je úroveň vzdelania a kvalifikácie pracovníkov, ktorým bola určená podpora, ako aj absorpčná schopnosť príslušných trhov práce a HDP prijímajúcich krajín; zdôrazňuje, že tieto faktory sú zväčša ovplyvňované dlhodobými opatreniami, ktoré možno účinne podporovať prostredníctvom európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF); poukazuje na potrebu zohľadňovať tieto faktory a situáciu na miestnych trhoch práce vždy, keď sa má poskytnúť pomoc z EGF; poznamenáva, že na to, aby sa dosiahli rýchlejšie a účinnejšie výsledky, je dôležitá väčšia súčinnosť medzi EGF a EŠIF; zdôrazňuje, že EŠIF môžu pôsobiť ako nadväzujúce opatrenia v oblasti podpory EGF podnecovaním investícií, celkového rastu a vytvárania pracovných miest; zdôrazňuje, že zásahy EGF by mali byť zamerané na investície, ktoré prispievajú k rastu, zamestnanosti, vzdelávaniu, zručnostiam a geografickej mobilite pracovníkov a mali by byť koordinované s existujúcimi programami EÚ s cieľom pomáhať ľuďom zamestnať sa a podporovať podnikanie, najmä v regiónoch a odvetviach, ktoré sú už postihnuté nepriaznivými účinkami globalizácie alebo reštrukturalizácie hospodárstva; zdôrazňuje, že by sa mali uprednostňovať integrované prístupy založené na programoch financovaných z viacerých fondov s cieľom udržateľne riešiť problém nezamestnanosti a prepúšťania, a to účinným prideľovaním zdrojov a užšou koordináciou a súčinnosťou, najmä medzi ESF a EFRR; je pevne presvedčený, že integrovaná stratégia založená na programoch financovaných z viacerých fondov by znížila riziko premiestnenia a vytvorila priaznivé podmienky na návrat priemyselnej výroby do EÚ;

4.  domnieva sa, že reformy nariadenia zlepšili fungovanie EGF; konštatuje, že toto zlepšenie zjednodušilo postupy prístupu k EGF pre členské štáty, čo by malo viesť k zvýšenému využívaniu tohto nástroja členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby navrhla opatrenia na odstránenie všetkých prekážok, ktoré sa týkajú administratívnej kapacity, ktoré bránili využívaniu EGF; domnieva sa, že EGF by nemal plniť funkciu makroekonomickej stabilizácie;

5.  konštatuje, že znížené rozpočtové prostriedky vyčlenené na EGF v ročnom rozpočte boli dostatočné na to, aby poskytovali potrebnú pomoc a podporu, ktoré sú zásadné a nutné pre osoby, ktoré prišli o zamestnanie; zdôrazňuje však, že od roku 2014 bol rozsah pôsobnosti EGF rozšírený tak, aby zahŕňal osoby NEET a kritérium krízy, a že v prípade výrazného nárastu počtu žiadostí alebo doplnenia novej pôsobnosti rozpočtové prostriedky možno nebudú postačovať a budú sa musieť zvýšiť, aby sa zabezpečilo účinné fungovanie EGF;

6.  zdôrazňuje význam silného sociálneho dialógu založeného na vzájomnej dôvere a spoločnej zodpovednosti a považuje ho za najlepší nástroj na hľadanie konsenzuálnych riešení a spoločných vyhliadok pri predvídaní procesov reštrukturalizácie, pri predchádzaní týmto procesom a pri ich riadení; zdôrazňuje, že to pomôže zabrániť strate pracovných miest, a tým aj prípadom využitia EGF;

7.  poznamenáva, že došlo k značnému zvýšeniu počtu žiadostí počas výnimočného obdobia 2009 – 2011, čo umožnilo podávať žiadosti na základe kritérií súvisiacich s krízou, a že tento rozsah pôsobnosti bol ďalej rozšírený s cieľom trvalo začleniť kritérium krízy a samostatne zárobkovo činné osoby od roku 2014 do roku 2020; víta rozšírenie tejto výnimky na obdobie po roku 2013; konštatuje, že viac ako polovicu z celkového počtu projektov od roku 2007 do roku 2014 tvorili projekty súvisiace s krízou; ďalej zdôrazňuje, že v niektorých členských štátoch pokračujú nepriaznivé účinky hospodárskej krízy;

8.  konštatuje, že v období 2007 až 2014 podalo 20 členských štátov 131 žiadostí o financovanie v celkovej výške 542,4 milióna EUR určených pre 121 380 pracovníkov;

9.  konštatuje, že Komisia vylepšila databázu EGF, v ktorej sa na štatistické účely uchovávajú kvantitatívne údaje o prípadoch využívania EGF, čím sa členským štátom uľahčilo predkladanie žiadostí a Komisii analýza a porovnávanie údajov o prípadoch využitia EGF; ďalej konštatuje, že Komisia zahrnula EGF do spoločného systému na spoločné finančné hospodárenie, čoho dôsledkom by malo byť predkladanie správnejších a úplnejších žiadostí a ďalšie skrátenie času potrebného na žiadosť, ktorú predložil členský štát; konštatuje, že tento systém umožňuje zjednodušenie podávania žiadostí členskými štátmi a naliehavo žiada Komisiu, aby urýchlila spracúvanie žiadostí, aby sa financovanie mohlo rýchlo poskytovať s cieľom maximalizovať jeho vplyv;

10.  vyzýva Komisiu, aby v plnej miere predvídala účinky rozhodnutí týkajúcich sa obchodnej politiky na trh práce EÚ a aby zároveň zohľadňovala informácie o týchto účinkoch založené na dôkazoch, ktoré boli zdôraznené v žiadostiach o príspevok z EGF; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala dôkladné posúdenia vplyvu ex-ante a ex-post vrátane posúdení sociálneho vplyvu, zahŕňajúce potenciálne účinky na zamestnanosť, konkurencieschopnosť a hospodárstvo, ako aj vplyv na malé a stredné podniky, a aby súčasne zabezpečovala účinnú koordináciu ex-ante medzi GR pre obchod a GR pre zamestnanosť; vyzýva Európsky parlament, aby organizoval pravidelné spoločné vypočutia Výboru pre medzinárodný obchod a Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci s cieľom prispieť k zlepšeniu koordinácie medzi obchodnou politikou a EGF a jej monitorovania; považuje za potrebné zintenzívniť využívanie EGF pri riešení problému premiestňovania, ako aj odvetvových kríz zapríčinených výkyvmi dopytu vo svete; dôrazne odmieta akúkoľvek iniciatívu, ktorá by chcela, aby bol EGF vo svojej súčasnej podobe a so súčasným rozpočtom považovaný za intervenčný nástroj pre pracovné miesta, ktoré sme v Európskej únii stratili v dôsledku obchodných stratégií rozhodnutých na úrovni EÚ vrátane budúcich obchodných dohôd alebo obchodných dohôd, ktoré sa už uplatňujú; zdôrazňuje potrebu silnej súdržnosti medzi obchodnými a priemyselnými politikami a potrebu modernizácie nástrojov EÚ na ochranu obchodu;

11.  vyzýva Komisiu, aby štatút trhového hospodárstva priznala obchodným partnerom iba vtedy, keď splnia všetkých päť kritérií, ktoré stanovila; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby zaviedla jasnú a účinnú stratégiu, pokiaľ ide o otázky týkajúce sa udelenia štatútu trhového hospodárstva tretím krajinám, s cieľom zachovať konkurencieschopnosť podnikov z EÚ a pokračovať v boji proti akejkoľvek forme nespravodlivej hospodárskej súťaže;

12.  zdôrazňuje, že jedným z hlavných cieľom EGF je pomôcť pracovníkom, ktorí prišli o zamestnanie v dôsledku výraznej zmeny v obchodovaní Únie s tovarom alebo službami, ako sa stanovuje v článku 2 písm. a) tohto nariadenia; domnieva sa, že dôležitou úlohou EGF je zabezpečiť podporu pre pracovníkov prepustených v dôsledku nepriaznivých dôsledkov obchodných sporov; vyzýva preto Komisiu, aby objasnila, že strata pracovných miest v dôsledku obchodných sporov, ktoré vedú k výraznej zmene v obchodovaní Únie s tovarom alebo službami, patrí plne do rozsahu pôsobnosti EGF;

13.  zdôrazňuje, že EGF v nijakom prípade nemôže pôsobiť ako náhrada serióznej politiky predchádzania reštrukturalizáciám a ich predvídania; zdôrazňuje význam skutočnej priemyselnej politiky na úrovni EÚ, ktorá prináša udržateľný a inkluzívny rast;

14.  žiada Komisiu, aby vypracovala štúdie vplyvu globalizácie na jednotlivé odvetvia a aby na základe zistení predložila návrhy, ktoré by motivovali podniky predvídať zmeny vo svojich odvetviach a pripraviť svojich zamestnancov na prepúšťanie;

15.  zdôrazňuje, že niektoré členské štáty uprednostnili využívanie ESF pred EGF z dôvodu vyššej miery spolufinancovania v prípade ESF, rýchlejšieho vykonávania opatrení ESF, nedostatočného predbežného financovania v rámci EGF a zdĺhavého postupu schvaľovania EGF; domnieva sa však, že zvýšená miera spolufinancovania a rýchlejší proces podávania a schvaľovania žiadostí stanovené v novom nariadení riešia niektoré z týchto problémov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že podpora z EGF sa doteraz nedostala k prepusteným pracovníkom vo všetkých členských štátoch a vyzýva členské štáty, aby poskytovali túto podporu v prípade hromadného prepúšťania;

16.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že podľa správy Dvora audítorov trvá schvaľovanie žiadosti o podporu z EGF v priemere 41 týždňov; žiada, aby sa nešetrilo úsilím na urýchlenie postupov; víta úsilie Komisie minimalizovať oneskorenia a zjednodušiť postup podávania žiadostí; zdôrazňuje, že v tejto súvislosti je nevyhnutné posilnenie kapacít členských štátov, a dôrazne odporúča, aby všetky členské štáty začali čím skôr vykonávať opatrenia; konštatuje, že mnohé členské štáty už tak robia;

17.  konštatuje, že EGF je poznačený tým, že niektoré členské štáty, sociálni partneri a podniky ho značne nedoceňujú; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila svoju komunikáciu s členskými štátmi, sieťami odborových zväzov na celonárodnej a miestnej úrovni a so širokou verejnosťou; vyzýva členské štáty, aby podporovali informovanosť pracovníkov a ich zástupcov o EGF a aby tak robili včas s cieľom zabezpečiť, aby sa dosiahol čo najväčší počet potenciálnych príjemcov, ktorí by využili opatrenia EGF, a požaduje, aby sa účinnejšie propagoval prínos vyplývajúci z výsledkov dosiahnutých v rámci EGF;

18.  pripomína význam záruk brániacich premiestňovaniu podnikov, ktoré využívajú financovanie EÚ v rámci určeného časového obdobia, ktoré by v dôsledku prepúšťania mohli viesť k naštartovaniu ďalších režimov podpory;

Príjemcovia prostriedkov z EGF

19.  víta závery správy Dvora audítorov, podľa ktorých takmer všetci pracovníci oprávnení na podporu z EGF mohli využívať personalizované a dobre koordinované opatrenia prispôsobené ich individuálnym potrebám, a takmer 50 % pracovníkov, ktorí dostali finančnú pomoc, je teraz opäť zamestnaných; poznamenáva, že nedostatok včasného a účinného vykonávania programov EGF v niektorých členských štátoch viedol k nedostatočnému čerpaniu prostriedkov; domnieva sa, že zapojenie cieľových príjemcov alebo ich zástupcov, sociálnych partnerov, miestnych agentúr zamestnania a iných relevantných zainteresovaných strán do počiatočného posudzovania a podávania žiadosti je nevyhnutné na zabezpečenie pozitívnych výsledkov pre príjemcov; vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty pri vytváraní inovačných opatrení a programov a aby vo svojich hodnoteniach posúdila, do akej miery sa v návrhu koordinovaného balíka individualizovaných služieb zohľadnili budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a do akej miery bol kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné; vyzýva členské štáty, aby v súlade s článkom 7 súčasného nariadenia vyvinuli ďalšie úsilie s cieľom navrhnúť koordinovaný súbor personalizovaných služieb v záujme hospodárstva, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné; poukazuje na to, že inovácie, inteligentná špecializácia a efektívnosť využívania zdrojov sú kľúčové pre priemyselnú obnovu a hospodársku diverzifikáciu;

20.  konštatuje, že zo 73 projektov analyzovaných v správe Komisie o hodnotení ex post priemerný podiel príjemcov vo veku 55 alebo viac rokov bol 15 % a podiel príjemcov vo veku 15 – 24 rokov predstavoval 5 %; víta preto dôraz, ktorý sa v novom nariadení kladie na starších a mladších pracovníkov, a začleňovanie osôb NEET do určitých žiadostí; konštatuje, že priemerný podiel príjemkýň bol 33 % a príjemcov-mužov 67 %; konštatuje, že tieto čísla odzrkadľujú rodové zloženie zamestnancov, ktoré sa môže líšiť podľa odvetvia; vyzýva preto Komisiu, aby zabezpečila, že pri všetkých žiadostiach o pomoc z EGF sa bude pristupovať k ženám a mužom rovnako, a vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali údaje z rodového hľadiska s cieľom zistiť, aký to má vplyv na mieru opätovného zamestnávania príjemkýň; ďalej poznamenáva, že v niektorých žiadostiach o príspevok z EGF je počet cieľových príjemcov nízky v porovnaní s celkovým počtom oprávnených príjemcov, čo môže viesť k vplyvu, ktorý nie je optimálny;

21.  zastáva názor, že začleňovanie osôb NEET do žiadostí o podporu z EGF si často vyžaduje rôzne druhy zásahov a domnieva sa, že všetky príslušné subjekty vrátane sociálnych partnerov, skupín miestnych komunít a mládežníckych organizácií by mali byť zastúpené vo fáze vykonávania každého programu a mali by podporovať opatrenia potrebné na zabezpečenie maximálnej účasti osôb NEET; v tejto súvislosti nabáda členské štáty, aby mali silnú hlavnú agentúru, ktorá bude koordinovať vykonávanie programu, zabezpečovať špecializovanú a sústavnú podporu s cieľom pomáhať osobám NEET ukončiť program a tiež zabezpečiť maximálne vyplácanie finančných prostriedkov programu; domnieva sa, že nezávislé preskúmanie s osobitným dôrazom na zapojenie osôb NEET by identifikovalo lepšie postupy; je pevne presvedčený, že výnimka pre začleňovanie osôb NEET by mala pokračovať až do konca programového obdobia v decembri 2020;

22.  vyzýva Komisiu, aby do svojho hodnotenia EGF v polovici trvania zahrnula špecifické kvalitatívne a kvantitatívne posúdenie podpory z EGF určenej mladým ľuďom, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), najmä vzhľadom na vykonávanie záruky pre mladých ľudí a potrebnú súčinnosť medzi vnútroštátnymi rozpočtami, ESF a iniciatívou na podporu zamestnanosti mladých ľudí (YEI);

23.  konštatuje, že podľa hodnotenia ex post priemerná miera získania pomoci príjemcom vo všetkých 73 skúmaných prípadoch bola 78 %. Zahŕňa to 20 prípadov s mierou získania pomoci pre príjemcov 100 % alebo viac; trvá však na tom, že maximálna miera získania pomoci pre akýkoľvek prípad je 100 %, a preto používanie údajov vyšších ako 100 % skresľuje údaje a naznačuje výrazne vyššiu mieru získania pomoci než je v skutočnosti; konštatuje, že toto je aj prípad miery plnenia rozpočtu; vyzýva Komisiu, aby upravila svoje údaje s cieľom poskytnúť presnejšie posúdenie miery získania pomoci a miery plnenia rozpočtu;

24.  víta skutočnosť, že mnohí príjemcovia získali nové zamestnanie predovšetkým vďaka individualizovanej pomoci z EFG pri hľadaní zamestnania a obnovili si svoje zručnosti prostredníctvom programov odbornej prípravy a príspevkov na mobilitu; víta tiež skutočnosť, že EGF umožnil niektorým zamestnancom začať podnikať vďaka pomoci na založenie alebo prevzatie podniku; zdôrazňuje preto značné pozitívne účinky, ktoré podľa údajov má EGF na sebavedomie, pocit uvedomenia si vlastných možností a motiváciu; zdôrazňuje, že pomoc z EGF zväčšila sociálnu súdržnosť tým, že umožnila ľuďom opäť sa zamestnať a vyhnúť sa pasciam nezamestnanosti;

25.  konštatuje, že podľa údajov zo správy ex post majú príjemcovia EGF relatívne nižšie dosiahnuté vzdelanie, než je priemer, a tým menej prenosných zručností, v dôsledku čoho majú za normálnych okolností menej pracovných príležitostí a sú zraniteľnejší na trhu práce; zastáva názor, že EGF môže priniesť najlepšiu pridanú hodnotu EÚ pri podpore programov odbornej prípravy a rekvalifikácie pre pracovníkov – a to najmä na podporu menej kvalifikovaných zraniteľných skupín – ktoré uprednostňujú zručnosti potrebné na trhu práce a umožňujú podnikanie;

26.  poznamenáva, že prieskum uskutočnený v rámci hodnotenia ex post priniesol nejednoznačné výsledky: 35 % respondentov uviedlo, že kvalita nového zamestnania bola vyššia alebo oveľa vyššia, 24 % uviedlo, že bola rovnaká, a 41 % uviedlo, že bola nižšia alebo oveľa nižšia; keďže však neexistujú systematické údaje, z ktorých by mohlo vychádzať posúdenie, odporúča Komisii zhromaždiť podrobnejšie informácie týkajúce sa vplyvu zásahov z EGF a ich kvality s cieľom neskôr prijať nápravné opatrenia, ktoré by sa mohli ukázať ako potrebné;

Nákladová účinnosť a pridaná hodnota EGF

27.  žiada Komisiu a členské štáty, aby zlepšili plnenie rozpočtu EGF tým, že umožnia väčšiu flexibilitu a účinnosť so zameraním na výsledky, vplyv a pridanú hodnotu, a to bez ohrozenia vhodného a transparentného využívania finančných prostriedkov a dodržiavania pravidiel; zastáva názor, že postup podávania žiadostí by sa mal zrýchliť, aby sa fond mohol účinnejšie využívať pre prepustených pracovníkov; vyjadruje znepokojenie nad rozdielom medzi zdrojmi požadovanými z EGF a prostriedkami, ktoré vrátili členské štáty, pričom priemerná miera plnenia rozpočtu je iba 45 %; vyzýva preto Komisiu, aby dôkladne posúdila dôvody nízkej miery plnenia rozpočtu a navrhla opatrenia na riešenie existujúcich prekážok a zabezpečila optimálne využívanie finančných prostriedkov z fondu; konštatuje, že miera opätovného začlenenia do práce po ukončení pomoci z EGF značne kolíše od 4 % do 86 %, a preto zdôrazňuje, že sú dôležité aktívne a inkluzívne opatrenia trhu práce; konštatuje, že výdavky EGF v niektorých členských štátoch neustále dosahujú lepšie výsledky ako v iných; navrhuje, aby Komisia naďalej poskytovala usmernenia a umožnila členským štátom, aby si vymieňali osvedčené postupy pri používaní finančných prostriedkov z EGF, aby sa zabezpečila maximálna miera opätovného začlenenia do práce za každé vynaložené euro;

28.  zastáva názor, že miera spolufinancovania vo výške 60 % by sa nemala zvyšovať;

29.  konštatuje, že podľa hodnotenia ex post Komisie v priemere iba 6 % finančných prostriedkov z EGF sa vydalo na administratívu a riadenie;

30.  konštatuje, že najvýznamnejším aspektom nákladovej účinnosti zisteným počas konzultácií so zainteresovanými stranami bol počet opätovne zamestnaných pracovníkov, ktorí namiesto poberania dávok v nezamestnanosti a iných sociálnych príspevkov teraz platia dane a príspevky na sociálne zabezpečenie;

31.  poznamenáva, že v niekoľkých prípadoch využitia EGF vyššie náklady na opatrenia podľa článku 7 ods. 4 nariadenia o EGF oslabujú celkový vplyv investície v rámci EGF; vyzýva Komisiu, aby riešila problém takýchto nákladov zavedením limitov;

32.  berie na vedomie návrh v hodnotení ex post, aby sa kontrafaktuálne hodnotenie vplyvu stalo dôležitým prvkom pochopenia pridanej hodnoty EGF; vyjadruje poľutovanie nad tým, že takéto hodnotenie nie je zatiaľ zavedené;

33.  víta záver Dvora audítorov, že EGF poskytol skutočnú pridanú hodnotu EÚ, keď sa používal na spolufinancovanie služieb pre prepustených pracovníkov alebo príspevky, ktoré obvykle neexistujú vo vnútroštátnych systémoch dávok v nezamestnanosti, čím podporil sociálnu súdržnosť v Európe; zdôrazňuje, že niektoré členské štáty nemajú ustanovenia sociálnej ochrany umožňujúce uspokojiť potreby pracovníkov, ktorí stratili zamestnanie;

34.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že podľa Dvora audítorov jedna tretina finančných prostriedkov EGF kompenzuje vnútroštátne systémy na podporu príjmov pracovníkov a neprináša žiadnu pridanú hodnotu EÚ; naznačuje, že nové nariadenie o EGF obmedzuje náklady na osobitné opatrenia, ako sú príspevky na hľadanie zamestnania a stimuly pre zamestnávateľov k náboru pracovníkov, na 35 % z celkových nákladov na koordinovaný balík a že opatrenia podporované v rámci EGF nenahradzujú pasívne opatrenia sociálnej ochrany, ktoré členské štáty stanovujú vo svojich vnútroštátnych systémoch; trvá na tom, že EGF sa nemôže používať ako náhrada za záväzky podnikov voči ich pracovníkom; okrem toho vyzýva Komisiu, aby pri ďalšej revízii nariadenia spresnila, že EGF sa nemôže používať ako náhrada za záväzky členských štátov voči prepusteným pracovníkom;

35.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že miera plnenia rozpočtu je od 3 % do 110 % s priemernou mierou plnenia 55 %; domnieva sa, že táto situácia niekedy odzrkadľuje nedostatky vo fáze plánovania alebo v realizácie a mala by sa zlepšiť pomocou lepšie navrhnutých a lepšie realizovaných projektov;

36.  vyjadruje poľutovanie nad znížením financovania EGF; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodatočne podporili EGF s cieľom zabezpečiť, aby boli splnené potreby; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila dostatočný počet pracovníkov vo vzťahu k množstvu práce a aby zabránila zbytočným omeškaniam;

37.  zastáva názor, že opatrenia v rámci EGF a ESF by sa mali používať tak, aby sa vzájomne dopĺňali, a to s cieľom poskytovať konkrétne krátkodobé a všeobecnejšie dlhodobejšie riešenia; berie na vedomie záver, že vo všeobecnosti členské štáty účinne koordinovali EGF s ESF a vnútroštátnymi opatreniami na trhu práce a že počas auditu Dvora audítorov sa nezistilo žiadne prekrývanie ani dvojité financovanie jednotlivcov;

38.  vyjadruje spokojnosť so zistením zo správy Komisie o činnostiach EGF v rokoch 2013 a 2014, že Komisii neboli hlásené žiadne nezrovnalosti podľa nariadenia o EGF v rokoch 2013 a 2014, ani neboli uzavreté žiadne nezrovnalosti v súvislosti s EGF v rokoch 2013 a 2014;

Vplyv na malé a stredné podniky

39.  poznamenáva, že MSP tvoria 99 % všetkých podnikov v EÚ a zamestnávajú drvivú väčšinu pracovníkov v EÚ; v tejto súvislosti vyjadruje znepokojenie nad tým, že EGF mal len veľmi obmedzený vplyv na MSP, a to aj napriek tomu, že jednoznačne poskytuje priestor na zameranie sa na MSP s výhradou určitých kritérií; uznáva vysvetlenie Komisie, že dotknutí pracovníci nadväzujúcich dodávateľov neboli nikdy vylúčení úmyselne, ale vyzýva Komisiu, aby ďalej presmerovala EGF na MSP, ktoré zohrávajú kľúčovú úlohu v európskom hospodárstve, napr. väčším dôrazom na ustanovenie článku 8 písm. d) o potrebe určiť dodávateľov, nadväzujúcich výrobcov alebo subdodávateľov prepúšťajúcich podnikov alebo nadväzovaním na predchádzajúce prípady, keď EGF využili MSP, sociálne podniky a družstvá na podporu osvedčených postupov; zdôrazňuje, že treba venovať väčšiu pozornosť proporcionalite medzi pracovníkmi MSP a pracovníkmi veľkých spoločností;

40.  domnieva sa, že by sa mala viac využívať výnimka z limitu oprávnenosti, najmä v prospech MSP; zdôrazňuje význam ustanovení uvedených v článku 4 ods. 2 súčasného nariadenia pre MSP, keďže umožňujú na regionálnej úrovni a jednotlivo reštrukturalizovať hospodárske odvetvia postihnuté krízou alebo globalizáciou; uznáva problémy, s ktorými sa stretávajú žiadosti podľa týchto ustanovení a vyzýva Komisiu, aby podporila členské štáty pri riešení týchto problémov, aby sa EGF stal pracovným riešením pre prepustených pracovníkov; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pri plánovaní a podávaní žiadostí zohľadňovali zásadu „najskôr myslieť na malých“;

41.  berie na vedomie koncentráciu žiadostí v odvetviach spracovateľského priemyslu a stavebníctva a najmä v automobilovom a leteckom priemysle, pričom pomoc sa poskytuje predovšetkým veľkým podnikom; vyzýva členské štáty a regionálne samosprávy s výlučnými právomocami, aby aktívne podporovali prepustených pracovníkov v MSP, družstvách a sociálnych podnikoch a využívali pritom flexibilitu stanovenú v článku 4 ods. 2 súčasného nariadenia, najmä pokiaľ ide o kolektívne žiadosti MSP, a požaduje ďalšie nástroje podporujúce dôraznejšiu pomoc a širší prístup pre MSP; vyzýva aj na informovanie MSP o možnostiach, ktoré im poskytuje EGF; zdôrazňuje, že tieto prípady pomoci MSP by sa mali považovať za pridanú hodnotu EGF;

42.  vyjadruje spokojnosť so zistením správy Komisie o implementácii ex post, v ktorej sa poukazuje na pozitívny trend medzi zdrojmi využívanými na podporu miery podnikania a samostatnej zárobkovej činnosti na konci opatrení; konštatuje však, že priemerný podiel samostatnej zárobkovej činnosti vo všetkých prípadoch využitia EGF bol nízky (5 %) a že opatrenia by sa mali využiť na podporu podnikateľov, ako napríklad granty na začatie podnikateľskej činnosti a iné stimuly; zdôrazňuje v tejto súvislosti význam celoživotného vzdelávania, poradenstva a partnerských sietí; domnieva sa, že je ešte priestor na zlepšenie využívania EGF, samostatne alebo v spojení s inými fondmi, ako je EŠIF, a to s cieľom podporovať podnikanie a zakladanie nových podnikov, ale zdôrazňuje, že podpora podnikania by mala byť založená na udržateľných podnikateľských plánoch; vyzýva členské štáty, aby zdôrazňovali začleňovanie žien a dievčat do podnikateľských programov;

43.  víta úsilie viacerých členských štátov o zvýšenie využívania opatrení na podporu podnikania a sociálneho hospodárstva vo forme grantov na začatie podnikateľskej činnosti a opatrení zameraných na podporu podnikania a sociálnych družstiev a služieb pre nových podnikateľov;

Požiadavky na údaje

44.  domnieva sa, že v kontexte mnohých komplikujúcich činiteľov, ako sú potenciálne opomenutia údajov, regionálne a národné špecifiká, rôzne makroekonomické a mikroekonomické podmienky, malé veľkosti vzoriek a určité nevyhnutné predpoklady, musí byť metodologický prístup uplatnený Komisiou dôsledný a transparentný a zameraný na vykonávanie opatrení proti nedostatkom, ktoré komplikujú tento prístup;

45.  zdôrazňuje, že podľa záverov správy Dvora audítorov niektoré členské štáty nestanovili kvantitatívne ciele opätovného začlenenia a že existujúce údaje nie sú dostatočné na posúdenie účinnosti opatrení na opätovné začleňovanie pracovníkov do zamestnania; berie na vedomie vyhlásenie Komisie, že nariadenie o EGF neobsahuje kvantitatívne ciele opätovného začleňovania a že rôzne opatrenia EGF možno posudzovať inými spôsobmi; odporúča preto, aby členské štáty stanovili kvantitatívne a kvalitatívne ciele opätovného začleňovania a systematicky rozlišovali medzi EGF, ESF a inými vnútroštátnymi opatreniami osobitne určenými pre pracovníkov, ktorí boli hromadne prepustení; ďalej vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o druhu a kvalite pracovných miest, ktoré si našli ľudia opätovne začlenení do trhu práce, a o strednodobom trende, pokiaľ ide o mieru opätovného začlenenia vďaka zásahom EGF; členské štáty by mali ďalej rozlišovať medzi dvomi hlavnými druhmi opatrení EGF, t. j. aktívnymi opatreniami týkajúcimi sa trhu práce a podporou príjmov vyplácanou pracovníkom, ako aj poskytovať podrobnejšie informácie o opatreniach, ktoré jednotliví účastníci využili, aby sa umožnila presnejšia analýza nákladov a prínosov rôznych opatrení; vyzýva tiež Komisiu, aby poskytla údaje týkajúce sa žiadostí EGF, ktoré na úrovni Komisie neboli schválené, a dôvody neschválenia;

46.  pripomína členským štátom ich povinnosť poskytnúť údaje o miere opätovného začlenenia 12 mesiacov po zavedení opatrení s cieľom zabezpečiť potrebné monitorovanie vplyvu a účinnosti EGF;

47.  zdôrazňuje, že treba zefektívniť audítorské postupy na vnútroštátnej úrovni s cieľom zaistiť súdržnosť a účinnosť a predísť zbytočnému zdvojovaniu činnosti subjektov pôsobiacich na rôznych úrovniach kontroly;

48.  odporúča posilnenie informačných tokov a mechanizmov podpory medzi národnou kontaktnou osobou a regionálnymi alebo miestnymi partnermi;

49.  odporúča, aby sa vykonávali pravidelnejšie partnerské hodnotenia, výmeny medzi jednotlivými krajinami alebo nadväzovanie partnerstiev, pokiaľ ide o nové prípady využitia EGF a predchádzajúce prípady využitia EGF, s cieľom vymieňať si osvedčené postupy a skúsenosti s vykonávaním; odporúča preto vytvorenie platformy najlepších postupov, ktorá je ľahko dostupná a podporuje lepšiu výmenu integrovaných riešení;

50.  berie na vedomie obavy výskumnej služby Európskeho parlamentu týkajúce sa metodiky výpočtu prínosu EGF; poukazuje na potrebu dodatočných požiadaviek na ukazovatele výkonnosti;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zachovali ustanovenia súčasného nariadenia o EGF týkajúce sa príspevkov pre opatrovateľov; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby vytvorili pružné pracovné a vzdelávacie opatrenia a, ak je to možné, uplatňovali tieto opatrenia v miestnych spoločenstvách, keďže mnoho prepustených pracovníčok môže mať menšiu geografickú flexibilitu z dôvodu rodinných opatrovateľských povinností;

52.  vyzýva regionálne a miestne príslušné orgány, sociálnych partnerov a organizácie občianskej spoločnosti, aby koordinovali úsilie medzi aktérmi na trhu práce na zlepšenie prístupu k finančnej podpore z EGF v prípadoch budúceho prepúšťania; okrem toho vyzýva na lepšie zapojenie sociálnych partnerov do činností monitorovania a hodnotenia fondu a na to, aby podnecovali zástupcov zainteresovaných žien, aby zabezpečili väčšiu pozornosť rodovým aspektom;

53.  vyzýva Komisiu, aby zvážila delegovanie hodnotenia EGF, ako sa to vyžaduje v článku 20 nariadenia Eurofoundu; domnieva sa, že v rámci tohto návrhu by Komisia mohla zabezpečiť pre Eurofound potrebné finančné zdroje zodpovedajúce bežným výdavkom na hodnotenie EGF a nákladom na ľudské zdroje; navyše, keďže hlavnou prekážkou lepších hodnotení je nedostatok vhodných údajov, Komisia by mohla požiadať členské štáty, aby Eurofoundu poskytli príslušné údaje;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 167, 29.6.2009, s. 26.
(3) Ú. v. EÚ L 406, 30.12.2006, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 119.
(5) Ú. v. EÚ C 308 E, 20.10.2011, s. 30.
(6) Ú. v. EÚ C 440, 30.12.2015, s. 23.

Právne oznámenie