Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 14. apríla 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: podrobné pravidlá týkajúce sa určitých ustanovení Colného kódexu Únie
 Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov ***II
 Spracúvanie osobných údajov na účely predchádzania trestnej činnosti ***II
 Využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich (EÚ – PNR) ***I
 Pakistan, najmä útok v Láhaure
 Honduras: situácia obhajcov ľudských práv
 Nigéria
 Ochrana obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením ***I
 Odhad príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017
 Správa o Turecku za rok 2015
 Správa o Albánsku za rok 2015
 Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2015
 Plnenie cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností
 Súkromný sektor a rozvoj

Nevznesenie námietky voči delegovanému aktu: podrobné pravidlá týkajúce sa určitých ustanovení Colného kódexu Únie
PDF 258kWORD 71k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu nevzniesť námietku voči delegovanému nariadeniu Komisie z 5. apríla 2016, ktorým sa opravuje delegované nariadenie (EÚ) 2015/2446, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (C(2016)01934 – 2016/2639(DEA))
P8_TA(2016)0124B8-0452/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na delegované nariadenie Komisie (C(2016)01934),

–  so zreteľom na list Komisie z 11. marca 2016, v ktorom požiadala Európsky parlament, aby vyhlásil, že nevznesie námietky voči delegovanému nariadeniu,

–  so zreteľom na list Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa predsedovi Konferencie predsedov výborov zo 7. apríla 2016,

–  so zreteľom na článok 290 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013 z 9. októbra 2013, ktorým sa ustanovuje Colný kódex Únie(1), a najmä na jeho článok 160 a článok 284 ods. 5,

–  so zreteľom na odporúčanie pre rozhodnutie Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na článok 105 ods. 6 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na skutočnosť, že neboli vznesené námietky v lehote stanovenej v článku 105 ods. 6 tretej a štvrtej zarážke rokovacieho poriadku, ktorá vypršala 13. apríla 2016,

A.  keďže po uverejnení delegovaného nariadenia Komisie (EÚ) 2015/2446(2) boli zistené dve chyby;

B.  keďže prvá chyba sa týka predpokladu colného vyhlásenia ustanoveného v článku 139 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 pre niektoré druhy tovaru uvedené v článku 136 ods. 1 uvedeného delegovaného nariadenia; keďže poradie tovaru uvedené v článku 136 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 sa počas konečnej revízie uvedeného delegovaného nariadenia pred jeho prijatím zmenilo, ale odkazy na tento tovar v článku 139 uvedeného delegovaného nariadenia omylom aktualizované neboli; keďže predmetné odkazy by sa mali preto opraviť;

C.  keďže druhá chyba sa týka článku 141 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446; keďže do delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 neboli omylom zahrnuté aktuálne platné ustanovenia článku 233 ods. 1 písm. b) nariadenia Komisie (EHS) č. 2454/93(3), ktoré umožňujú, aby v niektorých obmedzených a veľmi špecifických prípadoch mohlo byť prekročenie hranice považované za vyhlásenie o dočasnom použití, vývoze alebo opätovnom vývoze, a keďže v dôsledku toho nie je možné, aby bol určitý tovar deklarovaný iba na základe prekročenia hranice colného územia Únie; keďže článok 141 ods. 1 delegovaného nariadenia (EÚ) 2015/2446 by sa mal preto opraviť;

D.  keďže tieto dve chyby, pokiaľ nebudú opravené do 1. mája 2016, keď príslušné ustanovenia nariadenia (EÚ) č. 952/2013 vstúpia do platnosti, ovplyvnia obchodné výmeny a budú mať veľmi negatívny vplyv na colné orgány a obchodníkov;

E.  keďže delegované nariadenie môže nadobudnúť účinnosť len na konci obdobia pre preskúmanie Európskeho parlamentu a Rady v prípade, že Európsky parlament ani Rada nevzniesli námietky, alebo ak pred skončením tohto obdobia Európsky parlament aj Rada informovali Komisiu o tom, že nevznesú námietky; keďže obdobie preskúmania je v článku 284 ods. 5 nariadenia (EÚ) č. 952/2013 stanovené na dva mesiace od dátumu oznámenia, t. j. do 5. júna 2016, a môže byť predĺžené o ďalšie dva mesiace;

F.  keďže však Komisia požiadala 11. marca 2016 z naliehavých dôvodov o to, aby Európsky parlament potvrdil delegované nariadenie skôr, ešte pred 1. májom 2016;

1.  vyhlasuje, že nevznesie námietku voči delegovanému nariadeniu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto rozhodnutie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 269, 10.10.2013, s. 1.
(2) Delegované nariadenie Komisie (EÚ) 2015/2446 z 28. júla 2015, ktorým sa dopĺňa nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 952/2013, pokiaľ ide o podrobné pravidlá, ktorými sa bližšie určujú niektoré ustanovenia Colného kódexu Únie (Ú. v. EÚ L 343, 29.12.2015, s. 1).
(3) Nariadenie Komisie (EHS) č. 2454/93 z 2. júla 1993, ktorým sa vykonáva nariadenie Rady (EHS) č. 2913/92, ktorým sa ustanovuje Colný kódex spoločenstva (Ú. v. ES L 253, 11.10.1993, s. 1).


Ochrana fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov ***II
PDF 254kWORD 64k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, a ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov) (05419/1/2016 – C8-0140/2016 – 2012/0011(COD))
P8_TA(2016)0125A8-0139/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05419/1/2016 – C8-0140/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality belgickou Poslaneckou snemovňou, nemeckou Spolkovou radou, francúzskym Senátom, talianskou Poslaneckou snemovňou a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 23. mája 2012(1),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2012(2),

–  so zreteľom na stanoviská európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 7. marca 2012(3) a z 19. novembra 2015(4),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2016)0214),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(5) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0139/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 229, 31.7.2012, s. 90.
(2) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 127.
(3) Ú. v. EÚ C 192, 30.6.2012, s. 7.
(4) Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 13.
(5) Prijaté texty, 12.3.2014, P8_TA(2014)0212.


Spracúvanie osobných údajov na účely predchádzania trestnej činnosti ***II
PDF 255kWORD 63k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o pozícii Rady v prvom čítaní na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV (05418/1/2016 – C8-0139/2016 – 2012/0010(COD))
P8_TA(2016)0126A8-0138/2016

(Riadny legislatívny postup: druhé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na pozíciu Rady v prvom čítaní (05418/1/2016 – C8-0139/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanoviská predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality nemeckou Spolkovou radou a švédskym parlamentom, ktoré tvrdia, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 10. októbra 2012(1),

–  so zreteľom na stanoviská európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov zo 7. marca 2012(2) a z 19. novembra 2015(3),

–  so zreteľom na stanovisko Komisie (COM(2016)0213),

–  so zreteľom na svoju pozíciu v prvom čítaní(4) k návrhu Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2012)0010),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 76 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie do druhého čítania Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0138/2016),

1.  schvaľuje pozíciu Rady v prvom čítaní;

2.  konštatuje, že akt bol prijatý v súlade s pozíciou Rady;

3.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal akt spoločne s predsedom Rady v súlade s článkom 297 ods. 1 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

4.  poveruje svojho generálneho tajomníka, aby podpísal akt hneď potom, čo sa overí, že všetky postupy boli náležite ukončené, a aby s generálnym tajomníkom Rady zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

(1) Ú. v. EÚ C 391, 18.12.2012, s. 127.
(2) Ú. v. EÚ C 192, 30.6.2012, s. 7.
(3) Ú. v. EÚ C 67, 20.2.2016, s. 13.
(4) Prijaté texty, 12.3.2014, P8_TA(2014)0219.


Využívanie údajov z osobných záznamov o cestujúcich (EÚ – PNR) ***I
PDF 337kWORD 108k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o využívaní údajov z osobných záznamov o cestujúcich na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti (COM(2011)0032 – C7-0039/2011 – 2011/0023(COD))
P8_TA(2016)0127A8-0248/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2011)0032),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2, článok 82 ods. 1 druhý pododsek písm. d) a článok 87 ods. 2 písm. a) Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0039/2011),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na príspevky, ktoré k návrhu legislatívneho aktu predložil bulharské Národné zhromaždenie, český Senát, nemecká Spolková rada, taliansky Senát, holandská Prvá komora, rakúska Národná rada, portugalské Republikové zhromaždenie a rumunský Senát,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 5. mája 2011(1),

–  so zreteľom na stanovisko európskeho dozorného úradníka pre ochranu údajov z 25. marca 2011(2),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014 v spojených veciach C-293/12 Digital Rights Ireland a C-594/12 Seitlinger a i.(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(4),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste zo 7. decembra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 59 a 188 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanovisko Výboru pre zahraničné veci a Výbor pre dopravu a cestovný ruch (A7-0150/2013),

–  so zreteľom na rozhodnutie Konferencie predsedov z 18. septembra 2014 o neukončených záležitostiach zo siedmeho volebného obdobia,

–  so zreteľom na druhú správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre dopravu a cestovný ruch (A8-0248/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. apríla 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o využívaní údajov zo záznamov o cestujúcich (PNR) na účely prevencie, odhaľovania, vyšetrovania a stíhania teroristických trestných činov a závažnej trestnej činnosti

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/681.)

(1) Ú. v. EÚ C 218, 23.7.2011, s. 107.
(2) Ú. v. EÚ C 181, 22.6.2011, s. 24.
(3) Rozsudok Súdneho dvora z 8. apríla 2014, Digital Rights Ireland Ltd a Seitlinger a i., spojené veci C-293/12 a C-594/12, ECLI:EU:C:2014:238.
(4) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.


Pakistan, najmä útok v Láhaure
PDF 186kWORD 86k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o Pakistane, najmä útoku v Láhaure (2016/2644(RSP))
P8_TA(2016)0128RC-B8-0466/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Pakistane,

–  so zreteľom na vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej z 27. marca 2016 o útoku v pakistanskom Láhaure,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného zástupcu EÚ pre ľudské práva Stavrosa Lambrinidisa z 29. októbra 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenia generálneho tajomníka OSN Pana Ki-Muna z 27. marca 2016 o bombovom útoku v Pakistane a z 21. januára 2016 o útoku na univerzitu Bacha Khan,

–  so zreteľom na vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN z 28. marca 2016 o teroristických útokoch v pakistanskom Láhaure,

–  so zreteľom na správy osobitného spravodajcu OSN pre slobodu náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre otázky menšín Rity Izsák-Ndiaye o „nenávistných prejavoch a podnecovaní k nenávisti voči menšinám v médiách“ z 5. januára 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie laureátky Nobelovej ceny za mier a držiteľky Sacharovovej ceny Malaly Yousafzaiovej z 27. marca 2016,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne OSN pre nezávislosť sudcov a právnikov Gabriely Knaulovej zo 4. apríla 2013 a správu pracovnej skupiny OSN pre prípady násilného alebo nedobrovoľného zmiznutia z 26. februára 2013 o misii v Pakistane,

–  so zreteľom na článok 18 Všeobecnej deklarácie ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ vo veci trestu smrti v revidovanom znení z 12. apríla 2013,

–  so zreteľom na závery Rady o Pakistane z 20. júla 2015,

–  so zreteľom na 5-ročný plán spolupráce EÚ a Pakistanu z marca 2012, ktorý obsahuje priority, ako sú dobrá správa vecí verejných a dialóg o ľudských právach, ako aj na druhý strategický dialóg medzi EÚ a Pakistanom z 25. marca 2014, ktorý s týmto plánom úzko súvisí,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ v oblasti presadzovania a ochrany slobody náboženského vyznania alebo viery,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1),

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže 27. marca 2016 došlo na ihrisku v parku Gulshan-e-Iqbal v Láhaure k samovražednému bombovému útoku, ktorý si vyžiadal 73 obetí a viac ako 300 zranených vrátane mnohých žien a detí; keďže k zodpovednosti za útok sa prihlásila teroristická islamská fundamentalistická skupina Jamaat-ul-Ahrar, ktorá uviedla, že sa úmyselne zameriava na kresťanov; keďže však väčšina zranených a zabitých boli moslimovia a všetci boli Pakistanci;

B.  keďže v čase teroristického útoku prebiehali v Islamabade násilné demonštrácie, pri ktorých prívrženci Mumtaza Qadriho, odsúdeného vraha guvernéra Salmána Tasíra, žiadali popravu Asie Bibiovej, ktorá bola obvinená z rúhania a odsúdená na smrť, a ktorej prípad guvernér Tasír obhajoval; keďže na pohrebe Quadriho, ktorý bol obesený, sa zúčastnili desaťtisíce ľudí, ktorí ho oslavovali ako hrdinu, pričom v sociálnych médiách kolovali fotografie súvisiace s touto udalosťou; keďže sudca, ktorý najskôr odsúdil Quadriho, musel utiecť z krajiny po tom, ako sa mu vyhrážali smrťou;

C.  keďže niektoré extrémistické skupiny môžu neobmedzene rozvíjať svoju ideológiu a svoje aktivity, napríklad niektoré študentské zväzy na univerzitách a fórum právnikov Khatm-e-Nubuwwat, ktoré je údajne hnacou silou nárastu trestných stíhaní na pakistanských súdoch za obvinenia z rúhania a je proti akýmkoľvek snahám zákonodarcov o reformu príslušných zákonov;

D.  keďže kresťania a ďalšie menšiny čelia nielen prenasledovaniu zo strany extrémistov, ale aj právnej diskriminácii, najmä v podobe pakistanských zákonov o rúhaní, ktoré sú diskriminačné a často sa v rozsiahlej miere zneužívajú z osobných i politických pohnútok; keďže samotní moslimovia sú naďalej obžalúvaní podľa týchto zákonov;

E.  keďže terorizmus a islamský extrémizmus si už roky vyberajú svoju daň na pakistanskom ľude, najmä na náboženských menšinách, ženách a deťoch; keďže od prijatia posledného uznesenia Európskeho parlamentu o Pakistane z 15. januára 2015(2) došlo v súvislosti s diskriminačnými zákonmi a nedostatočným presadzovaním k niekoľkým desiatkam ďalších teroristických a násilných útokov na náboženské menšiny;

F.  keďže terčom viacerých teroristických skupín v Pakistane sú náboženské menšiny, ako sú členovia spoločenstva Ahmadíja, kresťania, šiiti a hinduisti, ako aj suniti s odlišnými názormi; keďže komisia pre ľudské práva v Pakistane vo svojej výročnej správe za rok 2015 konštatovala, že páchatelia zostali vo väčšine prípadov nepotrestaní;

G.  keďže extrémistické skupiny údajne naďalej využívajú detských samovražedných atentátnikov; keďže vláda neprijala zákon o zriadení národnej komisie pre práva dieťaťa, nezávislého orgánu na ochranu a presadzovanie práv detí;

H.  keďže po masakre talibanských povstalcov v škole v decembri 2014 pakistanská vláda opätovne po šesťročnom moratóriu zaviedla trest smrti, najskôr len za teroristickú činnosť, ale neskôr za všetky hrdelné trestné činy; keďže Pakistan do konca roka 2015 popravil 326 osôb, čo je najvyšší doposiaľ zaznamenaný počet a tretí najvyšší počet na svete;

I.  keďže boje medzi pakistanskými vojenskými a neštátnymi ozbrojenými skupinami priniesli vyše milión vnútorne vysídlených osôb;

J.  keďže ženy z pakistanských náboženských menšín sú unášané, nútené k manželstvu a nútené k prestúpeniu na islam, pričom tento jav ignorujú policajné i civilné orgány;

K.  keďže Pakistan zohráva dôležitú úlohu pri podpore stability v južnej Ázii, a preto by mal ísť príkladom, pokiaľ ide o posilňovanie právneho štátu a ochranu ľudských práv;

L.  keďže EÚ je naďalej v plnej miere odhodlaná pokračovať v dialógu a spolupráci s Pakistanom v rámci päťročného plánu spolupráce;

1.  vyjadruje hlboké pobúrenie v súvislosti s útokom, ktorý sa odohral 27. marca 2016 v Láhaure, a dôrazne odsudzuje tieto nezmyselné násilné činy voči toľkým nevinným ľuďom;

2.  vyjadruje svoj najhlbší súcit a úprimnú sústrasť rodinám obetí a solidaritu s pakistanským ľudom a vládou;

3.  zdôrazňuje, že je absolútne nevyhnutné, aby boli páchatelia útoku v Láhaure postavení pred súd; vyzýva pakistanské orgány, najmä miestne a regionálne orgány, aby zabezpečili, aby boli tieto činy podrobené účinnému vyšetrovaniu a stíhaniu;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti so systematickým a závažným porušovaním slobody náboženského vyznania a viery v Pakistane; zdôrazňuje dôležitosť rešpektovania základných práv všetkých náboženských a etnických menšín žijúcich v Pakistane, aby mohli aj naďalej žiť v dôstojnosti, rovnosti a bezpečí a praktizovať svoje náboženstvo v úplnej slobode bez akéhokoľvek druhu nátlaku, diskriminácie, zastrašovania alebo obťažovania, a to v súlade so základnými zásadami Pakistanu;

5.  víta reformné iniciatívy vlády, napríklad návrh zákona na kriminalizáciu detského sobáša a zákon na ochranu žien pred násilím a obťažovaním, odblokovanie webovej stránky YouTube, rozhodnutie o vyhlásení sviatkov Holi, Diwali a Veľkej noci za sviatky náboženských menšín, ako aj osobné úsilie premiéra Nawáza Šarífa o návštevu hindského náboženského podujatia; naliehavo žiada vládu, aby ďalej zintenzívnila svoje úsilie o vytvorenie takej atmosféry v spoločnosti, v ktorej sú vítané menšiny i rozmanitosť myslenia; v tejto súvislosti pripomína národný akčný plán, sľubované a naliehavo potrebné reformy madrás, najmä vládne opatrenia proti nenávistným prejavom, a nedokončenú reformu polície a súdnictva; konštatuje, že v budúcnosti je potrebné prijať ambicióznejšie opatrenia, najmä v oblasti vzdelávania (odstrániť negatívne klišé a predsudky z učebných osnov a učebníc) a trestného stíhania tých, ktorí podnecujú k násiliu;

6.  víta odhodlanie pakistanskej vlády riešiť hrozby, ktoré predstavuje náboženský extrémizmus; nabáda na neustály dialóg medzi EÚ a členskými štátmi na jednej strane a Pakistanom na druhej strane o zabezpečení ochrany a presadzovania ľudských práv, najmä pokiaľ ide o ich úsilie v oblasti boja proti terorizmu a prostredníctvom vykonávania bezpečnostných právnych predpisov;

7.  domnieva sa, že hoci vojenská operácia oznámená v Pandžábe zohráva kľúčovú úlohu v boji proti terorizmu, rovnako dôležité je víťazstvo v ideologickej vojne proti extrémizmu, ktoré pre Pakistan zabezpečí tolerantnú a pokrokovú budúcnosť;

8.  vyzýva pakistanské orgány, aby riešili sociálne a ekonomické vylúčenie vrátane vylúčenia veľkej väčšiny kresťanov a iných náboženských menšín, ktoré vedú neistú existenciu;

9.  vyjadruje znepokojenie v súvislosti s pokračujúcim uplatňovaním zákonov o rúhaní v Pakistane a domnieva sa, že to zvyšuje atmosféru náboženskej neznášanlivosti; preto vyzýva pakistanskú vládu, aby preskúmala tieto zákony a ich uplatňovanie; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili riadne a urýchlené zabezpečenie spravodlivosti vo všetkých prípadoch rúhania; pripomína najmä prípad Asie Bibi a dôrazne nabáda najvyšší súd, aby dospel k rozhodnutiu v tejto veci;

10.  vyzýva pakistanské orgány, aby zaručili nezávislosť súdnictva, uplatňovanie zásady právneho štátu a riadny proces v súlade s medzinárodnými normami týkajúcimi sa súdneho konania; okrem toho vyzýva pakistanské orgány, aby poskytovali dostatočnú ochranu všetkým tým, ktorých sa prípady rúhania týkajú, najmä predstaviteľom právnického povolania v krajine, a aby chránili obvinených, svedkov, ich rodiny a komunity pred davovým násilím, a to aj osoby, ktoré boli zbavené obvinenia, ale nemôžu sa vrátiť späť do svojich domovov; vyzýva pakistanskú vládu, aby zabezpečila, aby sa obetiam cieleného násilia a prenasledovania dali k dispozícii primerané právne a iné prostriedky nápravy uplatniteľné podľa medzinárodných právnych predpisov o ľudských právach;

11.  pripomína svoj trvalý nesúhlas s trestom smrti za každých okolností; s vážnym znepokojením berie na vedomie výrazný nárast uplatňovania trestu smrti v Pakistane, a to, žiaľ, aj voči maloletým páchateľom, a žiada obnovenie moratória na trest smrti s cieľom zrušiť trest smrti v Pakistane;

12.  zdôrazňuje, že v boji proti terorizmu a náboženskému extrémizmu je kľúčové riešiť jeho základné príčiny zameraním sa na chudobu, zabezpečením náboženskej tolerancie a slobody vierovyznania a zaručením práva a bezpečného prístupu k vzdelávaniu pre deti, a najmä dievčatá;

13.  vyzýva pakistanskú vládu, aby rozšírila otvorené pozvanie aj na osobitných spravodajcov OSN, najmä na osobitného spravodajcu pre podporu a ochranu ľudských práv a základných slobôd v boji proti terorizmu, osobitného spravodajcu pre mimosúdne popravy, popravy bez riadneho konania a svojvoľné popravy a osobitného spravodajcu pre slobodu náboženského vyznania alebo viery, a v každom smere podporovala činnosť národnej komisie pre ľudské práva;

14.  vyzýva pakistanskú vládu, aby prijala potrebné opatrenia, ktorými zabezpečí, aby vzdelávacie zariadenia, miesta oddychu a miesta zhromažďovania menšinových komunít v oblastiach poznačených neistotou a konfliktom boli primerane chránené a aby bolo minimalizované riziko opakovaného výskytu podobných prípadov porušovania a zneužívania ľudských práv;

15.  nabáda všetkých regionálnych aktérov, aby výrazne zlepšili spoluprácu v oblasti boja proti terorizmu; potvrdzuje dôležitosť bezpodmienečného medzinárodného odhodlania bojovať proti terorizmu vrátane odstránenia všetkých foriem finančnej podpory teroristických sietí a bojovať proti ideologickej indoktrinácii, ktorá podnecuje extrémizmus a terorizmus;

16.  víta ratifikáciu Dohovoru o právach dieťaťa zo strany Pakistanu a vyzdvihuje opatrenia, ktoré pakistanské orgány prijali s cieľom zaoberať sa otázkou práv detí; vyzýva Pakistan, aby ratifikoval opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o účasti detí na ozbrojených konfliktoch a aby zriadil národnú komisiu pre práva dieťaťa;

17.  vyzýva Komisiu, podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú, Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Radu, aby v plnej miere spolupracovali s pakistanskou vládou v boji proti hrozbe terorizmu a aby ďalej podporovali vládu a ľud Pakistanu v ich pokračujúcom úsilí o vykorenenie terorizmu; vyzýva podpredsedníčku/vysokú predstaviteľku Federicu Mogheriniovú, aby pravidelne informovala Európsky parlament o pokroku dosiahnutom v rámci tohto dvojstranného úsilia;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, osobitnému zástupcovi EÚ pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva, predsedníctvu Bezpečnostnej rady OSN, Vysokému komisárovi OSN pre utečencov a vláde a parlamentu Pakistanu.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0007.


Honduras: situácia obhajcov ľudských práv
PDF 271kWORD 86k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o situácii obhajcov ľudských práv v Hondurase (2016/2648(RSP))
P8_TA(2016)0129RC-B8-0469/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na usmernenia EÚ o ochrancoch ľudských práv a usmernenia EÚ na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesieb, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb (LGBTI),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2012 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Dohody o pridružení medzi Európskou úniou a jej členskými štátmi na jednej strane a Strednou Amerikou na strane druhej(1),

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie EÚ o všeobecných voľbách v Hondurase v roku 2013 a na jej následnú misiu v roku 2015 v súvislosti s beztrestnosťou,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na odporúčania všeobecného pravidelného preskúmania Organizácie Spojených národov (UPR) pre Honduras z 8. mája 2015,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o globálnych hrozbách, ktorým čelia obhajcovia ľudských práv, a o situácii obhajcov ľudských práv žien,

–  so zreteľom na vyhlásenie osobitného spravodajcu OSN o situácii obhajcov ľudských práv v Hondurase vydané 18. marca 2016 v Ženeve,

–  so zreteľom na článok 25 rokovacieho poriadku o mechanizme preventívnych opatrení Medziamerickej komisie pre ľudské práva,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o domorodom a kmeňovom obyvateľstve v nezávislých krajinách z roku 1989 (dohovor MOP 169),

–  so zreteľom na vyhlásenie vedúcich misie EÚ o zložitej situácii komunity LGBTI v Hondurase zo 17. februára 2016,

–  so zreteľom na vyhlásenia orgánov EÚ vrátane vyhlásenia delegácie EÚ v Hondurase z 3. marca 2016 a vyhlásenia hovorcu podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Federicy Mogheriniovej zo 16. marca 2016,

–  so zreteľom na doložky o ľudských právach v dohode o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou a v dohode o partnerstve a spolupráci medzi EÚ a Strednou Amerikou, ktorá je v platnosti od roku 2013,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže podľa viacerých správ OSN o obhajcoch ľudských práv sú environmentálni aktivisti, obhajcovia práv pôvodného obyvateľstva, právnici, novinári, odborári, roľníci, aktivisti za práva žien a osoby LGBTI, ako aj iní aktivisti v Hondurase obeťami sú obeťami násilia, svojvoľného väznenia, hrozieb a vrážd;

B.  keďže honduraská vláda prijala pozitívne záväzky a iniciovala právne predpisy na ochranu obhajcov ľudských práv, novinárov a právnikov, čo zahŕňa okrem iného otvorenie úradu komisárky OSN pre ľudské práva, otvorenosť vnútroštátnych orgánov pre ľudské práva medzinárodným monitorovacím misiám a schválenie zákona z roku 2015 na ochranu obhajcov ľudských práv;

C.  keďže napriek uvedenému sa Honduras stal jednou z najnebezpečnejších krajín v regióne pre obhajcov ľudských práv; keďže Honduras je jednou z najnásilnejších krajín na svete pre environmentálnych aktivistov, keď bolo od roku 2010 do roku 2015 zavraždených najmenej 109 environmentálnych aktivistov;

D.  keďže podľa dostupných informácií bola známa ochrankyňa životného prostredia a práv pôvodného obyvateľstva a zakladateľka občianskej Rady organizácií ľudu a pôvodného obyvateľstva Hondurasu (COPINH) Berta Cáceresová 3. marca 2016 zavraždená neidentifikovanými mužmi vo svojej domácnosti; keďže jej smrť vzbudila medzinárodné pobúrenie a obavy verejnosti v súvislosti s problematikou obhajcov pôvodného obyvateľstva, životného prostredia a práv na využívanie pôdy v Hondurase;

E.  keďže iba o dva týždne neskôr, 16. marca 2016, bol zavraždený Nelson García, ktorý bol tiež členom COPINH; keďže rýchly zásah honduraských orgánov viedol k zadržaniu jeho údajného vraha;

F.  keďže občan Mexika Gustavovi Castrovi Sotovi, ktorý je jediným očitým svedkom vraždy pani Cáceresovej a sám utrpel strelné zranenia, takmer mesiac nemohol opustiť krajinu pre potreby vyšetrovania; keďže 6. apríla 2016 dostal povolenie na opustenie krajiny;

G.  keďže honduraská vláda okamžite odsúdila tento ohavný zločin, vyhlásila vyšetrovanie vraždy pani Cáceresovej za národnú prioritu a informovala verejnosť o dosiahnutom pokroku; keďže vláda pri vyšetrovaní tejto vraždy oficiálne požiadala o spoluprácu Organizáciu amerických štátov (OAS);

H.  keďže pani Cáceresová, ktorej sa stále vyhrážali, využívala preventívne opatrenia Medziamerickej komisie pre ľudské práva (IACHR), ktoré údajne Honduras účinne nevykonával; keďže pani Cáceresová je jednou z 15 obhajcov ľudských práv, ktorí boli v Hondurase zabití od roku 2010 do roku 2016 napriek tomu, že využívali tieto preventívne opatrenia;

I.  keďže tieto nedávne vraždy treba vnímať v kontexte desaťročného mierového odporu pod vedením COPINH a ostatných aktivistov proti vodnej elektrárni Agua Zarca na rieke Gualcarque, ktorá je obrovským projektom značne závislým od európskych investorov a technológie a ktorá sa údajne stavia bez slobodnej a informovanej konzultácie s cieľom získať súhlas príslušných domorodých spoločenstiev, ako to vyžaduje dohovor MOP 169; keďže holandská rozvojová banka FMO and spoločnosť Finnfund pozastavili platby na projekt priehrady Agua Zarca, ktorej hlavnou oponentkou bola pani Cáceresová;

J.  keďže vražda ochrankyne práv osôb LGBTI a transrodovej ženy a členky združenia Arcoíris Paoly Barrazovej z 24. januára 2016 upriamuje pozornosť na rastúce nebezpečenstvo, ktoré hrozí komunite LGBTI v Hondurase; keďže jej zavraždenie je najnovším zo série násilných úmrtí aktívnych členov organizácií pre ľudské práva osôb LGBTI za ostatných 11 mesiacov vrátane vrážd Angy Ferreirovej, Violety Rivasovej, Glorie Caroliny Hernández Vásquezovej (známej aj pod menom Génesis Hernández), Jorgea Albertu Castilla, Estefaníe Zúñigovej, Henryho Matamorosa a Josseliny Janety Aceituno Suazovej; keďže od roku 1994 bolo v Hondurase údajne zabitých 235 osôb LGBTI, pričom iba 48 prípadov skončilo na súde; keďže národný komisár pre ľudské práva vyhlásil, že 92 % zločinov sa riadne nevyšetrilo, a teda nevyjasnilo;

K.  keďže osobitný spravodajca OSN pre situáciu obhajcov ľudských práv Michel Frost 18. marca 2016 vyhlásil, že „tento bludný kruh násilia skončí až vtedy, keď sa skoncuje s beztrestnosťou a páchatelia týchto útokov budú postavení pred spravodlivosť“ a zdôraznil, že honduraské orgány musia bezodkladne prijať konkrétne opatrenia na zaistenie bezpečnosti všetkých obhajcov ľudských práv v krajine a ich rodín;

L.  keďže v Hondurase v súčasnosti pokračuje reforma trestného zákonníka, ktorý by mal vychádzať z medzinárodných dohovorov a mal by byť dôležitým nástrojom na zabezpečovanie práv zraniteľných skupín;

M.  keďže EÚ a jej členské štáty podporujú posilňovanie súdnictva a ľudských práv prostredníctvom rôznych programov a projektov spolupráce, najmä prostredníctvom Podporného programu pre ľudské práva (PADH) a programu Eurojusticia;

N.  keďže viaceré členské štáty ešte neratifikovali dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, čo znamená, že pilier „politického dialógu“ zatiaľ nevstúpil do platnosti; keďže dodržiavanie zásad demokracie, právneho štátu a ľudských, občianskych a politických práv občanov oboch regiónov sú základnými prvkami dohody o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou;

1.  čo najdôraznejšie odsudzuje nedávnu vraždu Berty Cáceresovej, Nelsona Garcíu a Paoly Barrazovej, ako aj všetky predchádzajúce vraždy obhajcov ľudských práv v Hondurase; vyjadruje úprimnú sústrasť rodinám a priateľom všetkých týchto obhajcov ľudských práv;

2.  vzdáva hold honduraskej environmentálnej aktivistke a domorodej vodkyni ľudu Lenca a zakladateľke a koordinátorke rady COPINH pani Cáceresovej, ktorá zasvätila svoj život posilňovaniu demokratickej spoločnosti vo svojej krajine; zdôrazňuje, že jej zavraždenie je príznačné pre krajiny s mimoriadne vysokým počtom vrážd a rozšírenou beztrestnosťou;

3.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad tým, že napriek preventívnym opatreniam, ktoré vydala IACHR, honduraské orgány neposkytli pani Cáceresovej primeranú ochranu; vyzýva honduraskú vládu, aby zmobilizovali všetky dostupné prostriedky s cieľom účinne vykonať 92 preventívnych opatrení IACHR, ktoré v súčasnosti v krajine pôsobia, a zabrániť páchaniu podobných aktov voči ďalším ohrozeným environmentálnym a domorodým aktivistom;

4.  naliehavo vyzýva na okamžité, nezávislé, objektívne a dôkladné vyšetrenie týchto a predchádzajúcich vrážd s cieľom postaviť osoby zodpovedné za ich naplánovanie i uskutočnenie pred spravodlivosť a skoncovať s beztrestnosťou; víta skutočnosť, že na žiadosť honduraskej vlády prešetrovanie vraždy pani Cáceresovej zahŕňa aj zástupcov Vysokého komisára OSN pre ľudské práva, ako aj OAS; zastáva názor, že nástroje dostupné v rámci OSN a IACHR, ako sú nezávislé medzinárodné vyšetrovanie tak, ako to požadujú obete, by mohli pomôcť zabezpečiť nestranné a spravodlivé objasnenie týchto vrážd;

5.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad atmosférou extrémneho násilia, najmä voči osobám LGBTI a voči tým, ktorí obhajujú ich práva; zdôrazňuje potrebu uskutočniť okamžité, dôkladné a nestranné vyšetrovanie vrážd aktívnych členov rôznych organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv osôb LGBTI;

6.  zdôrazňuje potrebu posilniť ochranu proti diskriminácii a trestným činom páchaným z nenávisti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity a vypracovať usmernenia o osvedčených postupoch v úzkej spolupráci s občianskou spoločnosťou; vyzýva na zahrnutie nových vhodných opatrení na zabránenie aktom diskriminácii a trestným činom z nenávisti a na ochranu komunity osôb LGBTI v rámci každej revízie trestného zákonníka;

7.  hoci je hlboko znepokojený celkovou situáciou v oblasti ľudských práv v Hondurase, víta nedávne právne reformy a snahu honduraskej vlády o zmiernenie súčasnej situácie obhajcov ľudských práv v krajine; vyzýva honduraské orgány, aby uviedli do platnosti a plne rozvinuli existujúci zákon z roku 2015 na ochranu obhajcov ľudských práv a aby v primeranej spolupráci s občianskou spoločnosťou plne sfunkčnili a primerane financovali vnútroštátny systém ochrany obhajcov ľudských práv, novinárov a právnikov; vyzýva vládu Hondurasu, aby v plnej miere vykonala odporúčania doručené v poslednom všeobecnom pravidelnom preskúmaní (UPR);

8.  oceňuje prácu vedúceho delegácie EÚ v Hondurase Ketila Karlsena a jeho tímu pri podpore honduraských obhajcov ľudských práv; vyzýva delegáciu EÚ, ako aj veľvyslanectvá a konzuláty členských štátov v krajine, aby aktívne sprevádzali a monitorovali postupy súvisiace s vyšetrovaním vrážd obhajcov ľudských práv, a aby zintenzívnili úsilie o zaangažovanie obhajcov ľudských práv, ktorí sú ohrození v súčasnosti;

9.  domnieva sa, že aktivity európskych investorov musia mať oporu v pevnom súbore politík v oblasti environmentálnych a sociálnych záruk; dôrazne podporuje uplatňovanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, s jasnými požiadavkami hĺbkového preverovania a zárukami riadenia rizika, a poskytovanie účinných opravných prostriedkov v prípade potreby; víta skutočnosť, že tak banka FMO, ako aj spoločnosť Finnfund verejne odsúdili vraždu Berty Cáceresovej a vyzvali na dôkladné prešetrenie, a skutočnosť, že 16. marca 2016, po správach o vražde Nelsona Garcíu, banka FMO a spoločnosť Finnfund pozastavili všetky svoje aktivity;

10.  vyzýva Komisiu a Európsku službu pre vonkajšiu činnosť na zabezpečenie toho, aby európska pomoc nepodporovala ani neschvaľovala rozvojové projekty bez toho, aby vopred nesplnili požiadavky slobodnej a informovanej konzultácie s pôvodnými spoločenstvami, nezabezpečili zmysluplnú konzultáciu so všetkými dotknutými spoločenstvami a nemali v platnosti silné záruky v oblasti ľudských práv, pracovných práv a ochrany životného prostredia;

11.  vyzýva členské štáty, ktoré neratifikovali dohodu o pridružení medzi EÚ a Strednou Amerikou, aby tak urobili; naliehavo vyzýva Radu, aby vypracovala jednotnú politiku voči Hondurasu, ktorá by zaviazala 28 členských štátov EÚ a jej inštitúcie k silnému spoločnému odkazu o úlohe ľudských práv vo vzťahu medzi EÚ a Hondurasom a v regióne ako celku;

12.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, parlamentom a vládam 28 členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Hondurasu, sekretariátu pre stredoamerickú hospodársku integráciu, Stredoamerickému parlamentu, Európsko-latinskoamerickému parlamentnému zhromaždeniu a Spoločenstvu štátov Latinskej Ameriky a Karibiku.

(1) Ú. v. EÚ C 434, 23.12.2015, s. 181.


Nigéria
PDF 190kWORD 93k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o Nigérii (2016/2649(RSP))
P8_TA(2016)0130RC-B8-0478/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Nigérii,

–  so zreteľom na prejav prezidenta Muhammadua Buhariho na pôde Európskeho parlamentu 3. februára 2016,

–  so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku o situácii v Nigérii,

–  so zreteľom na závery Rady o situácii v Nigérii vrátane záverov z 9. februára 2015,

–  so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia generálneho tajomníka Organizácie Spojených národov o situácii v Nigérii,

–  so zreteľom na predchádzajúce vyhlásenia Bezpečnostnej rady Organizácie Spojených národov o situácii v Nigérii,

–  so zreteľom na vyhlásenia PK / VP a ministra zahraničných vecí Nigérijskej federatívnej republiky na šiestom ministerskom dialógu medzi Nigériou a EÚ, ktorý sa uskutočnil v Bruseli 15. marca 2016,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady pridať hnutie Boko Haram do zoznamu EÚ s teroristickými organizáciami, ktorý vstúpil do platnosti 29. mája 2014;

–  so zreteľom na druhú revíziu Dohody z Cotonou na obdobie 2007 – 2013, ktorú Nigéria ratifikovala 27. septembra 2010,

–  so zreteľom na Deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z roku 1981, ktorú Nigéria ratifikovala 22. júna 1983,

–  so zreteľom na ústavu Nigérijskej federatívnej republiky, a najmä na jej ustanovenia o ochrane slobody vyznania v hlave VI – Právo na slobodu myslenia, svedomia a náboženského vyznania,

–  so zreteľom na výsledky nigérijských prezidentských volieb z marca 2015,

–  so zreteľom na správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 29. septembra 2015 o násilnostiach páchaných skupinou Boko Haram a o vplyve na dodržiavanie ľudských práv v postihnutých krajinách,

–  so zreteľom na ciele OSN v oblasti udržateľného rozvoja prijaté v septembri 2015,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa, ktorý Nigéria ratifikovala 16. apríla 1991,

–  so zreteľom na správu organizácie Amnesty International s názvom Nigéria: V očakávaní spravodlivosti, v očakávaní zmeny. Vláda musí určiť priority v otázke zodpovednosti na severovýchode,

–  so zreteľom na správu organizácie Human Rights Watch z januára 2016 o Nigérii,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Nigéria je vďaka obrovským zdrojom najväčšou ekonomikou v Afrike a jej najľudnatejším a kultúrne najrozmanitejším národom; keďže zohráva kľúčovú úlohu v regionálnej a africkej politike a je hnacou silou regionálnej integrácie prostredníctvom Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS); keďže sa však zaraďuje medzi najnespravodlivejšie krajiny na svete aj vďaka rozšírenej korupcii, ktorá významne prispieva k ekonomickým a sociálnym rozdielom, pričom bezpečnosť krajiny ohrozuje násilná extrémistická skupina Boko Haram;

B.  keďže roky vojenskej diktatúry, korupcie, politickej nestability a slabého riadenia znamenali nedostatočné investície do infraštruktúry krajiny, vzdelávania a sociálnych služieb a keďže toto stále oslabuje sociálne a ekonomické práva v Nigérii;

C.  keďže viac ako šesť Nigérijčanov z 10 musí vyžiť z menej ako 2 amerických dolárov na deň; keďže extrémna chudoba je ešte naliehavejšia v severných štátoch, ktoré sú najmenej rozvinutými oblasťami krajiny; keďže táto chudoba priamo prispieva k sociálnym rozporom, náboženskej neznášanlivosti a regionálnym rozdielom; keďže Giniho index Nigérie prudko vzrástol a dosiahol v roku 2010 hodnotu 48.80;

D.  keďže organizácia Transparency International zaradila Nigériu na 136. miesto zo 175 krajín v indexe vnímania korupcie za rok 2015; keďže podľa niektorých odhadov sa každoročne odcudzí nigérijská ropa v hodnote 3 miliardy až 8 miliárd amerických dolárov;

E.  keďže napriek pokojnému prechodu prezidenta Buhariho k moci v marci 2015 mier a stabilitu v Nigérii ohrozila vlna útokov, vrážd a únosov, spáchaných násilnou extrémistickou skupinou Boko Haram, hospodárstvo začalo upadať z dôvodu nízkych celosvetových cien ropy, slabých politických inštitúcií, neúčinného boja proti korupcii a nevyriešených konfliktov v delte rieky Niger a v takzvanom strednom pásme;

F.  keďže príslušníci skupiny Boko Haram v rokoch 2014 a 2015 zabili aspoň 8 200 civilných obyvateľov; keďže sa odhaduje, že vyše 2,6 milióna ľudí bolo vysídlených v rámci krajiny a viac ako 14,8 milióna ľudí je postihnutých povstaním skupiny Boko Haram;

G.  keďže terorizmus je globálnou hrozbou, ale schopnosť celosvetového spoločenstva spolupracovať s nigérijskými orgánmi v boji proti skupine Boko Haram závisí v plnej miere od vierohodnosti, zodpovednosti a transparentnosti novej vlády; keďže skutočnosť, že vláda nedokázala skoncovať s beztrestnosťou za vojnové zločiny na najvyššej úrovni, je jedným z hlavných problémov v tejto krajine; keďže prezident Buhari prisľúbil, že začne s vyšetrovaniami týchto problémov;

H.  keďže cieľom skupiny Boko Haram je vytvorenie plne islamského štátu v Nigérii vrátane uplatňovania trestných súdov „šaría” po celej krajine a zakázanie západného vzdelávania; keďže skupina Boko Haram uniesla ženy a dievčence, aby ich potom nasadila do samovražedných útokov; keďže výsledkom nedávnych samovražedných bombových útokov vrátane tých, ku ktorým došlo 16. marca, 11. februára a 31. januára 2016 v severovýchodnej Nigérii, bol veľký počet mŕtvych;

I.  keďže prípady sexuálneho a rodovo podmieneného násilia a násilia voči lesbám, gejom, bisexuálnym, transrodovým a intersexuálnym (LGBTI) osobám sú stále veľmi početné v problémových regiónoch severovýchodnej Nigérie a keďže základné práva ako vzdelávanie mladých dievčat a žien, sociálna spravodlivosť a spravodlivé rozdeľovanie štátnych príjmov v spoločnosti sa dramaticky zhoršujú, podobne ako boj proti korupcii;

J.  keďže skupina Boko Haram uniesla 14. a 15. apríla 2014 asi 270 školáčok zo školy v meste Chibok na severovýchode Nigérie a keďže väčšina týchto školáčok je stále nezvestná; keďže ich osud zostáva záhadou, ale existujú obavy, že väčšina z nich bola nútená buď sa vydať za povstalcov, alebo sa stať rebelmi pod hrozbou sexuálneho násilia alebo predaja do otroctva, pričom nemoslimské dievčence museli konvertovať na islam; keďže skupina Boko Haram od roku 2009 uniesla vyše 2 000 žien a dievčat, pričom asi 400 žien uniesla 24. novembra 2014 z mesta Damasak v štáte Borno;

K.  keďže nigérijská armáda 6. apríla 2016 oznámila, že tri týždne predtým sa vzdalo asi 800 jej bojovníkov; keďže nigérijskí vojaci od 26. februára 2016 zachránili 11 595 rukojemníkov počas útokov na územie obsadené skupinou Boko Haram v hornatých oblastiach medzi Nigériou, Čadom a Kamerunom;

L.  keďže neutešená situácia unesených školáčok odhalila väčšie problémy vrátane pravidelných útokov na školy, nedostatok učiteľov a naliehavú potrebu medzinárodného financovania na opravu a obnovu zničených budov; keďže nedostatok vzdelávacích príležitostí znamená, že niektoré deti nechodili mnoho rokov do školy;

M.  keďže násilný extrémizmus skupiny Boko Haram je nevyberavý a vlnou násilia spôsobil obrovské utrpenie ľuďom všetkých vierovyznaní a etník; keďže v minulom roku sa údajne zvýšil počet zabitých kresťanov v severnej Nigérii;

N.  keďže región stredného pásma trpel rokmi hospodárskeho a politického napätia medzi etnickými a náboženskými spoločenstvami, pričom nedávne násilnosti boli poháňané bojom o moc a prístupom k pôde medzi sťahovavým a vidieckym obyvateľstvom;

O.  keďže ropné a plynárenské odvetvie je aj naďalej hlavným zdrojom príjmov Nigérie, hoci rozdeľovanie prínosov hospodárskeho bohatstva krajiny je mimoriadne nerovnomerné; keďže miera chudoby a nezamestnanosti v severnej Nigérii je podstatne vyššia ako na juhu, ktorý je bohatý na ropu; keďže podľa Svetovej banky Nigéria v dôsledku korupcie stratila od roku 1960 asi 400 miliárd amerických dolárov na príjmoch z ropy a ďalších 20 miliárd dolárov z príjmov z ropy zmizlo z nigérijskej štátnej pokladnice v posledných dvoch rokoch;

P.  keďže na základe rozhodnutia úradu prezidenta sa vytvoril osobitný vyšetrovací výbor, ktorý má vyšetrovať bezpečnostné jednotky z údajného porušovania ľudských práv vrátane vrážd, mučenia a násilných zmiznutí;

Q.  keďže v súčasnosti sa v nigérijskom senáte diskutuje o navrhovanom zákone, ktorého zámerom je potrestanie šírenia „násilníckych vyhlásení“ prostredníctvom sociálnych médií alebo kritiky vlády iných alebo prostredníctvom tlačených a elektronických médií;

1.  víta pokojný prechod moci v Nigérii po prezidentských voľbách a s nadšením hľadí na veľké očakávania súvisiace s ambicióznym reformným programom prezidenta Buhariho a jeho vlády;

2.  je hlboko znepokojený veľkými sociálnymi, ekonomickými, politickými a bezpečnostnými problémami, ktoré Nigéria musí riešiť, a vyjadruje poľutovanie nad nedostatočným pokrokom pri riešení korupcie, ktorá už desaťročia ničí nigérijskú spoločnosť;

3.  uznáva, že Nigéria by mohla byť hospodárskou a politickou hnacou silou v Afrike, ale jej vývoj sa spomalil pre zlé ekonomické riadenie, slabé demokratické inštitúcie a obrovské rozdiely; ďalej požaduje, aby EÚ a jej členské štáty splnili svoj záväzok a poskytli komplexnú politickú, rozvojovú a humanitárnu pomoc na podporu programov na všetkých úrovniach štátnej správy, pomocou ktorým sa má riešiť chudoba, nezamestnanosť mladých ľudí a zlé postavenie žien;

4.  je presvedčený, že na čele boja proti korupcii musia stáť nigérijské orgány, a je presvedčený, že ak sa to nepodarí, bude to znamenať ďalšie roky chudobu, rozdiely, poškodenie dobrého mena, zníženie zahraničných investícií a oslabenie životných možností mladých ľudí; ďalej ponúka svoju podporu pri plnení tohto cieľa a v snahe o prerušenie prepojenia medzi korupčnými praktikami a terorizmom;

5.  oceňuje úsilie Buhariho vlády o presadzovanie protikorupčného programu, ako aj toho, aby všetky vládne finančné operácie prechádzali cez jeden bankový účet, čoho zámerom je monitorovanie výdavkov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby prijali konkrétne opatrenia a účinne obmedzili nezákonné finančné toky, daňové úniky a vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a aby posilnili demokratickú medzinárodnú spoluprácu v daňových otázkach;

6.  vyjadruje solidaritu s obyvateľmi Nigérie, ktorí trpia teroristickými činmi páchanými príslušníkmi skupiny Boko Haram, čoho výsledkom sú tisíce mŕtvych a vyše dvoch miliónov vysídlených ľudí; naliehavo vyzýva nigérijskú vládu, aby prijala opatrenia potrebné na zabezpečenie ochrany civilistov v súlade s regionálnymi a medzinárodnými záväzkami v oblasti dodržiavania ľudských práv vrátane komplexného, nezávislého a účinného vyšetrovania týchto trestných činov;

7.  rozhodne odsudzuje nedávne násilie a útoky skupiny Boko Haram a vyzýva federálnu vládu, aby chránila svoje obyvateľstvo a odstránila hlavné príčiny násilia tým, že zabezpečí rovnaké práva pre všetkých občanov, bude riešiť problémy nerovnosti, kontroly nad úrodnou poľnohospodárskou pôdou, nezamestnanosti a chudoby; odmieta každú násilnú odplatu nigérijskej armády v rozpore s humanitárnym právom; víta však program nigérijskej armády nazvaný Bezpečný koridor zameraný na rehabilitáciu bojovníkov skupiny Boko Haram;

8.  odsudzuje vraždenie nevinných žien, mužov a detí, znásilňovanie, mučenie a verbovanie detských vojakov a stojí na strane nigérijských obyvateľov v odhodlaní bojovať proti všetkým formám násilia v ich krajine;

9.  vyzýva nigérijskú vládu, aby vypracovala komplexnú stratégiu, ktorá sa zameria na hlavné príčiny terorizmu, a vyšetrila, ako sľúbila, dôkazy o tom, že nigérijské vojenské sily sa mohli dopustiť porušovania ľudských práv; víta bezpečnostný samit v Abuji, ktorý sa má uskutočniť v máji 2016, a vyzýva všetky zainteresované subjekty, aby hľadali konkrétne a uskutočniteľné riešenia v boji proti terorizmu bez toho, aby sa muselo obetovať dodržiavanie ľudských práv a demokracie; ďalej zdôrazňuje dôležitosť regionálnej spolupráce pri odstraňovaní hrozby, ktorú predstavuje zoskupenie Boko Haram;

10.  požaduje medzinárodné vyšetrovanie pod záštitou OSN, aby sa mohla určiť zodpovednosť tretích krajín za organizovanie a financovanie teroristických skupín v tomto regióne, ako je Boko Haram;

11.  je presvedčený, že druhé výročie únosu školáčok z mesta Chibok 14. apríla by malo byť novým podnetom pre vládu Nigérie a medzinárodné spoločenstvo na zabezpečenie ich okamžitého a bezpodmienečného prepustenia, ako aj prepustenia 400 žien a detí, ktoré uniesli z mesta Damasak v novembri 2014, ako aj všetkých ostatných unesených žien a detí;

12.  vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili jednoduchý prístup k celej škále služieb v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia žien a dievčat;

13.  so znepokojením berie na vedomie útoky na školy v severnej Nigérii, pre ktoré sa deti nemôžu vzdelávať a pre ktoré rastie riziko podnecovania radikalizácie, od ktorej závisia násilné extrémistické skupiny ako Boko Haram;

14.  konštatuje, že skupina Boko Haram zaútočila na moslimov, kresťanov, príslušníkov iných náboženstiev a ľudí bez viery bez rozdielu, a odsudzuje prudký vyostrenie násilia vrátane útokov na náboženské inštitúcie a na veriacich;

15.  ďalej odsudzuje útoky na poľnohospodárov a etnické konflikty medzi pastiermi a roľníkmi v oblasti tzv. stredného pásma, najmä v štátoch Plateau a Taraba, ktoré sa od roku 2014 vyznačovali vážnym porušovaním ľudských práv a smrťou tisícov ľudí;

16.  vyzýva nigérijskú vládu a medzinárodných partnerov, aby zvýšili investície do predchádzania a riešenia konfliktov medzi spoločenstvami pastierov dobytka a roľníkov, a to podporovaním spolupráce prostredníctvom iniciatív spoločného hospodárenia a hospodárenia s prírodnými zdrojmi;

17.  vyzýva prezidenta Buhariho, aby zabezpečil, že jeho vláda bude lepšie obhajovať právo Nigérijčanov na slobodu vierovyznania a práva všetkých svojich občanov v súlade so zákonmi a ústavou jeho krajiny, a žiada nigérijských náboženských vodcov, aby bojovali proti extrémizmu a radikalizácii;

18.  naliehavo vyzýva PK / VP a členské štáty, aby pokračovali v diplomatickom úsilí v Nigérii v záujme dosiahnutia mieru, bezpečnosti, dobrého spravovania verejných vecí a dodržiavania ľudských práv; naliehavo ich vyzýva, aby predovšetkým pokračovali v politickom dialógu s Nigériou podľa článku 8 revidovanej Dohody z Cotonou a aby v tejto súvislosti riešili otázky týkajúce sa všeobecných ľudských práv vrátane slobody myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery, ako aj zákazu diskriminácie z akéhokoľvek dôvodu, ktoré sú zakotvené vo svetových, regionálnych a vnútroštátnych nástrojoch v oblasti ľudských práv;

19.  žiada, aby nigérijské orgány zamietli zákon o zákaze neodôvodnených petícií a ďalších súvisiacich otázkach, o ktorom sa v súčasnosti diskutuje v nigérijskom senáte, pretože zákon oslabuje slobodu tlače a slobodu prejavu v Nigérii;

20.  vyzýva nigérijskú vládu a regionálne orgány, aby zastavili kriminalizáciu nigérijskej LGBTI komunity a zaručili ich právo na slobodu prejavu;

21.  vyzýva nigérijskú vládu, aby prijala núdzové opatrenia v delte rieky Niger vrátane opatrení na skončenie nelegálnych činností v súvislosti s ťažbou ropy;

22.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť, podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, parlamentom a vládam členských štátov, prezidentovi Nigérijskej federatívnej republiky, predsedovi Africkej únie, Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ, Panafrickému parlamentu a predstaviteľom Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov (ECOWAS).


Ochrana obchodného tajomstva pred jeho neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením ***I
PDF 332kWORD 81k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva) pred ich neoprávneným získaním, využitím a sprístupnením (COM(2013)0813 – C7-0431/2013 – 2013/0402(COD))
P8_TA(2016)0131A8-0199/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2013)0813),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C7-0431/2013),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 25. marca 2014(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 18. decembra 2015, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci a stanoviská Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0199/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 14. apríla 2016 na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o ochrane nesprístupneného know-how a obchodných informácií (obchodného tajomstva)

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, smernici (EÚ) 2016/943.)

(1) Ú. v. EÚ C 226, 16.7.2014, s. 48.


Odhad príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017
PDF 451kWORD 134k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017 (2016/2019(BUD))
P8_TA(2016)0132A8-0131/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 314 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 966/2012 z 25. októbra 2012 o rozpočtových pravidlách, ktoré sa vzťahujú na všeobecný rozpočet Únie, a zrušení nariadenia Rady (ES, Euratom) č. 1605/2002(1), a najmä na jeho článok 36,

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2),

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ, Euratom) č. 1023/2013 z 22. októbra 2013, ktorým sa mení Služobný poriadok úradníkov Európskej únie a Podmienky zamestnávania ostatných zamestnancov Európskej únie(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 28. októbra 2015 o pozícii Rady k návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2015 o spoločnom texte návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu(6),

–  so zreteľom na správu generálneho tajomníka v súvislosti s vypracovaním predbežného návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2017, ktorú odovzdal Predsedníctvu,

–  so zreteľom na predbežný návrh odhadu rozpočtu, ktorý vypracovalo Predsedníctvo 11. apríla 2016 v súlade s článkom 25 ods. 7 a článkom 96 ods. 1 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na návrh odhadu, ktorý vypracoval Výbor pre rozpočet v súlade s článkom 96 ods. 2 rokovacieho poriadku Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na články 96 a 97 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0131/2016),

A.  keďže tento postup je druhý úplný rozpočtový postup uskutočnený v novom volebnom období a v štvrtom roku viacročného finančného rámca na roky 2014 – 2020;

B.  keďže rozpočet na rok 2017, ako sa navrhuje v správe generálneho tajomníka, by charakterizovalo pokračovanie a zintenzívnenie politiky inštitúcie zameranej na zvýšenie efektívnosti vo všetkých oblastiach, v ktorých je to možné, bez zníženia kvality pracovného prostredia poslancov a zamestnancov;

C.  keďže generálny tajomník navrhol pre rozpočet na rok 2017 štyri prioritné ciele, a to: bezpečnosť a kybernetická bezpečnosť, postupné zrušenie výnimky pre írsky jazyk, prebiehajúce opatrenia na posilnenie postavenia poslancov v rámci ich mandátu a zatraktívnenie Európskeho parlamentu pre verejnosť a návštevníkov;

D.  keďže v súčasnej politickej a bezpečnostnej situácii vyplývajúcej z teroristických útokov v Európe by rozpočtový postup na rok 2017 mal viesť k zvýšeniu bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti Európskeho parlamentu;

E.  keďže generálny tajomník navrhol v predbežnom návrhu odhadu rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2017 rozpočet vo výške 1 910 073 000 EUR, čo predstavuje celkový nárast o 3,9 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2016, z čoho 1,7 % sa považuje za bežné výdavky, a predstavoval by 19,26 % prostriedkov okruhu V vo VFR na roky 2014 – 2020;

F.  keďže v rokoch 2017 až 2022 sa postupne zruší výnimka umožňujúca neprekladať všetky úradné dokumenty do írskeho jazyka, čo znamená prekladanie všetkých úradných dokumentov aj do írčiny, pričom sa navrhujú dodatočné mimoriadne výdavky vo výške 3,7 milióna EUR na splnenie tejto novej jazykovej požiadavky, čo zodpovedá 0,2 % celkového zvýšenia;

G.  keďže na posilnenie bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti sú potrebné dodatočné mimoriadne investície vo výške 47,6 milióna EUR, čo zodpovedá 2,6 % celkového zvýšenia;

H.  keďže miery inflácie sa od roku 2011 neustále znižujú; keďže skutočná miera inflácie v rámci pracovísk Európskeho parlamentu bola v rokoch 2015 a 2016 nižšia ako skutočná miera zvýšenia jeho rozpočtu;

I.  keďže takmer 60 % rozpočtu sú indexované výdavky, ktoré sú väčšinou určené na odmeny poslancov a zamestnancov a sú upravené podľa služobného poriadku, a na zmluvné záväzky, ktoré zodpovedajú osobitnej odvetvovej indexácii, ktorá je obyčajne vyššia ako štandardná miera inflácie;

J.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2016(7) zdôraznil, že rozpočet na rok 2016 by mal byť založený na realistickom základe a mal by byť v súlade so zásadami rozpočtovej disciplíny a riadneho finančného hospodárenia;

K.  keďže dôveryhodnosť Európskeho parlamentu ako zložky rozpočtového orgánu vo veľkej miere závisí od jeho schopnosti dostať pod kontrolu svoje vlastné výdavky;

L.  keďže Predsedníctvo prijalo 26. októbra 2015 nový súbor pravidiel pre riadenie príspevkov na asistentskú výpomoc, sprísnenie požiadaviek na úhradu zmlúv miestnych asistentov, a to prostredníctvom vyčlenenia aspoň 25 % výdavkov na asistentskú výpomoc na pokrytie výdavkov na akreditovaných asistentov;

Všeobecný rámec

1.  zdôrazňuje, že podiel rozpočtu Európskeho parlamentu v roku 2017 by sa mal udržať pod úrovňou 20 % okruhu V; poznamenáva, že úroveň predbežného návrhu odhadu rozpočtu na rok 2017, ako je stanovená v pozícii Predsedníctva z 9. marca 2016, zodpovedala 19,26 %, čo je menej ako v roku 2016 (19,39 %) a druhý najnižší podiel okruhu V za posledných osem rokov; ďalej znižuje svoj podiel na okruhu V na 19,17 % v roku 2017;

2.  domnieva sa však, berúc do úvahy spomalenie hospodárskeho rastu v členských štátoch, že predpokladaná miera inflácie na rok 2017 by sa nemala považovať za hlavné kritérium pre zvýšenie bežných výdavkov;

3.  potvrdzuje, že sa požadujú mimoriadne výdavky, ktoré predstavujú zvýšenie o 0,2 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2016, na postupné zrušenie výnimky pre írsky jazyk, ktoré vyplýva z nariadenia Rady (ES) č. 920/2005 z 13. júna 2005(8);

4.  berie na vedomie žiadosť zvýšiť výdavky na bezpečnosť a kybernetickú bezpečnosť o 2,6 %, čím by sa viac ako zdvojnásobili prostriedky vyčlenené v roku 2016; vyzýva generálneho tajomníka, aby Výbor pre rozpočet podrobne a transparentne informoval o súčasných a nadchádzajúcich opatreniach v oblasti bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti a o prehľade nákladov na ne;

5.  schvaľuje balík mimoriadnych výdavkov na investície do bezpečnosti v roku 2017 na základe analýzy predloženej Predsedníctvu vo februári 2016 a kontroly uskutočnenej po udalostiach z 22. marca 2016 (47,6 milióna EUR) a balík mimoriadnych výdavkov spojený s postupným ukončením výnimky pre používanie írskeho jazyka (3,7 milióna EUR);

6.  obmedzuje zvýšenie svojich bežných výdavkov na rok 2017 bez uvedených dvoch mimoriadnych balíkov na 1,4 % v porovnaní s bežnými výdavkami rozpočtu na rok 2016 a na 0,6 % v porovnaní s rozpočtom na rok 2016;

7.  stanovuje celkovú úroveň svojho odhadu na rok 2017 na 1 900 873 000 EUR, čo zodpovedá celkovému zvýšeniu v porovnaní s rokom 2016 o 3,4 %;

8.  zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal mať k dispozícii dostatočné zdroje potrebné na vykonávanie svojej základnej úlohy spolurozhodovacieho a rozpočtového orgánu; zdôrazňuje, že v súčasnej hospodárskej situácii by sa s týmito zdrojmi malo hospodáriť úsporne, pragmaticky a efektívne; poukazuje na to, že zabezpečenie primeranej úrovne financovania Európskeho parlamentu síce zodpovedá uplatňovaniu európskej demokracie, dôrazne by sa však malo odporúčať úsilie hľadať možné úspory a ďalej zvyšovať efektívnosť využívania verejných finančných prostriedkov;

9.  zdôrazňuje, že najväčšia časť rozpočtu Európskeho parlamentu a jeho ročná indexácia je stanovená podľa zákonných alebo zmluvných záväzkov, ktoré Európsky parlament nemôže ovplyvniť v rozpočtovom postupe;

Transparentnosť, prístupnosť a zrozumiteľnosť

10.  vyzýva generálneho tajomníka, aby predložil návrh na prezentáciu rozpočtu širokej verejnosti s dostatočnou podrobnosťou a v zrozumiteľnej a užívateľsky prístupnej forme na internetovej stránke Európskeho parlamentu s cieľom umožniť všetkým občanom lepšie pochopiť činnosti, priority a zodpovedajúcu štruktúru výdavkov Európskeho parlamentu; domnieva sa, že prvým krokom by mohlo byť sprístupnenie grafických informácií, ktoré sú v súčasnosti k dispozícii na intranete, aj na internetovej stránke Európskeho parlamentu;

11.  domnieva sa, že pokiaľ ide o rozpočtový postup, všetky relevantné informácie by sa mali predkladať členom Predsedníctva a Výboru pre rozpočet v každom štádiu postupu včas a zrozumiteľným spôsobom a s potrebnou mierou podrobnosti a členenia s cieľom umožniť Predsedníctvu, Výboru pre rozpočet a politickým skupinám viesť riadne rokovania a pri rozhodnutiach vychádzať z komplexného obrazu o stave a potrebách rozpočtu Európskeho parlamentu;

12.  zdôrazňuje potrebu presnosti a transparentnosti vo vývoji rozpočtu z jedného roka do druhého; domnieva sa, že hoci určité mimoriadne výdavky, napríklad na bezpečnosť, v rozpočte na rok 2017 sú opodstatnené, čoraz častejšie každoročné využívanie mimoriadnych výdavkov je problematické z hľadiska rozpočtovej kontroly a stability; požaduje presnejšie vymedzenie mimoriadnych výdavkov; domnieva sa, že na účely zodpovednosti a porovnateľnosti údajov vo všeobecnom rozpočte by sa malo uskutočniť posúdenie toho, či by sa mimoriadne výdavky mali zahrnúť do základu pre výpočet medziročného percentuálneho rozdielu medzi rozpočtami;

13.  opakuje svoju výzvu na strednodobé a dlhodobé rozpočtové plánovanie vrátane jasného rozlišovania medzi investíciami a operačnými výdavkami súvisiacimi s fungovaním Európskeho parlamentu, ako aj s jeho štatutárnymi povinnosťami (vrátane nájmov a akvizícií), ako požadoval vo svojom uznesení z 29. apríla 2015 o odhade príjmov a výdavkov Európskeho parlamentu na rozpočtový rok 2016(9), požaduje preto zmenu prezentovania rozpočtu, ktorou sa jasne odlíšia investičné a operačné výdavky;

14.  vyjadruje uznanie Predsedníctvu a GR ITEC v súvislosti s novým usporiadaním osobných stránok poslancov na oficiálnej internetovej stránke Európskeho parlamentu, ktoré umožňuje väčšiu transparentnosť, pokiaľ ide o zloženie a štatút ich pracovného tímu (vytvorenie novej záložky „asistent“ s podnadpismi: asistenti, akreditovaní asistenti, akreditovaní asistenti (zoskupenia), miestni asistent, poskytovatelia služieb, osoby poverené výkonom platieb, stážisti); žiada generálneho tajomníka, aby zabezpečil potrebnú kontrolu vykonávania nového súboru pravidiel týkajúcich sa príspevkov na asistentskú výpomoc, ktorý prijalo Predsedníctvo 26. októbra 2015;

15.  požaduje, aby rozpočet bol najmenej raz za päť rokov zostavený na základe reálnych potrieb jednotlivých položiek a nie na základe systému koeficientov;

Bezpečnosť a kybernetická bezpečnosť

16.  požaduje strednodobé a dlhodobé rozpočtové plány vrátane jasných informácií, pokiaľ ide o výdavky týkajúce sa bezpečnosti a kybernetickej bezpečnosti; okrem toho vzhľadom na nedávne udalosti vyzýva Predsedníctvo, aby čo najskôr aktualizovalo celkovú koncepciu bezpečnosti a zverejnilo ju, a to najneskôr do júna 2016;

17.  domnieva sa, že akékoľvek opatrenie v tejto oblasti by malo vychádzať z jasného hodnotenia potrieb Európskeho parlamentu a z primeranosti vzhľadom na súvisiace riziká; žiada generálneho tajomníka a Predsedníctvo, aby včas pred čítaním rozpočtu na rok 2017 v Európskom parlamente predložili Výboru pre rozpočet celkovú koncepciu bezpečnosti vrátane celkového hodnotenia vnímaných rizík a plánovaných bezpečnostných opatrení, ako aj alternatívnych možností spolu s podrobným posúdením ich vplyvu na rozpočet na rok 2017 a na nasledujúce rozpočty s jasným rozlíšením medzi investíciami a opakujúcimi sa výdavkami, a aby načrtli plánované opatrenia na posilnenie bezpečnosti Európskeho parlamentu v jeho priestoroch aj mimo nich, ako aj vplyv takýchto opatrení na rozpočet na rok 2017; žiada informácie o finančných dôsledkoch dohôd o medziinštitucionálnej administratívnej spolupráci v oblasti bezpečnosti;

18.  žiada generálneho tajomníka, aby posúdil, či je potrebné prehodnotiť platné poistné zmluvy (pre poslancov a zamestnancov) vzhľadom na teroristické hrozby, a aby v prípade potreby predložil návrhy na riešenie možných nedostatkov;

19.  domnieva sa, že systém bezpečnosti mimo priestorov Európskeho parlamentu by mali naďalej zabezpečovať belgické orgány;

Podpora poslancov pri výkone mandátu

20.  berie na vedomie prebiehajúce opatrenia s cieľom podporovať poslancov pri výkone mandátu;

21.  víta rozšírenie digitálneho portálu poslancov (elektronický portál), vyzýva však generálneho tajomníka, aby vzhľadom na „bezpapierovú iniciatívu“ zlepšil súčasný systém zasielania papierovej kópie výplatnej pásky poslancom s cieľom úplne tento systém zrušiť do konca roka 2017; domnieva sa, že elektronický portál by takúto možnosť mal poskytovať štandardne všetkým poslancom, čo by malo za následok značné úspory z časového i ekonomického hľadiska;

22.  víta zvýšenie kvality poradenstva a výskumu poskytovaného poslancom a výborom; pripomína, že so strednodobým hodnotením účinnosti spolupráce medzi výskumnou službou Európskeho parlamentu (EPRS) a tematickými sekciami sa počítalo pri vytváraní EPRS v roku 2013; žiada preto generálneho tajomníka, aby takéto hodnotenie uskutočnil a Výboru pre rozpočet predložil jeho výsledky do konca roka 2016; domnieva sa, že toto hodnotenie by malo obsahovať návrhy, ako zabezpečiť, aby pomoc, ktorú EPRS poskytuje, bola najlepšie prepojená s vývojom v príslušných tematických výboroch a zároveň spĺňala potreby jednotlivých poslancov a neprekrývala sa s aktivitami tematických sekcií a neviedla ku konkurencii medzi útvarmi;

23.  zastáva názor, že by sa mala posúdiť potreba prítomnosti poslancov v ich volebných obvodoch, a to aj s prihliadnutím na rozdiely medzi jednotlivými obvodmi, s cieľom zlepšiť postavenie poslancov pri práci v ich volebných obvodoch; domnieva sa, že mobilné pracoviská pre poslancov a podpora vo volebných obvodoch by mali vychádzať z posúdenia skutočných potrieb a využívania a nemali by vytvárať žiadne výrazné ani opakujúce sa dodatočné náklady pre Európsky parlament; trvá na tom, že by sa nemal poskytovať žiaden hardware, keďže príspevok na všeobecné výdavky poskytuje dostatočné zdroje na nákup špičkových zariadení; spochybňuje potrebu vytvárania súkromných mobilných pracovísk pre poslancov, keďže sa nezdá, že by to zodpovedalo spôsobu, akým si poslanci a ich kancelárie organizujú svoju prácu;

24.  súhlasí s tým, že nástroje informačných technológií sú dôležitým prostriedkom pre poslancov na to, aby mohli plniť svoje úlohy; opakuje však, že je potrebné umožniť inštaláciu voľne dostupného softvéru, čo by umožnilo dosiahnuť značné úspory nákladov na komunikačné poplatky a zlepšilo pracovné procesy v kanceláriách poslancov, pričom by sa zlepšila kybernetická bezpečnosť a zabezpečila ochrana údajov;

25.  požaduje, aby sa možnosť podpisovať interné dokumenty elektronickým podpisom stala samozrejmosťou vo všetkých prípadoch, ako je napríklad podpisovanie formulárov, písomných vyhlásení atď., pričom sa zabezpečí spoľahlivosť a bezpečnosť; požaduje posúdenie možnosti zaviesť overovací systém TAN v mobilných telefónoch poslancov; okrem toho sa domnieva, že by sa malo odrádzať od používania faxov a postupne by sa malo od ich používania upustiť podľa rozhodnutia jednotlivých poslancov;

26.  víta novú reformu týkajúcu sa doplňujúcich písomných otázok schválenú 3. septembra 2015 Výborom pre ústavné veci na žiadosť Výboru pre rozpočet pri prijímaní rozpočtu Európskeho parlamentu na rok 2016; žiada generálneho tajomníka, aby zriadil potrebné kontroly vykonávania nového výkladu; vyzýva Konferenciu predsedov, aby vykonala posúdenie tohto nového režimu písomných otázok, pokiaľ ide o doplňujúce otázky, aby sa preskúmali vzniknuté úspory, a aby o výsledkoch tohto posúdenia do augusta 2016 pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň roku 2016 informovala Výbor pre rozpočet;

27.  považuje za vhodné zachovať rozpočtové prostriedky na krytie výdavkov na asistentskú výpomoc na rok 2017 na rovnakej úrovni ako v roku 2016, zohľadňujúc pri tom právne záväznú indexáciu platnú podľa služobného poriadku;

28.  je presvedčený, že súčasná prezentácia parlamentnej činnosti poslancov na internetovej stránke Európskeho parlamentu nie je dostatočne presná ani nezodpovedá skutočným činnostiam poslancov; navrhuje, aby sa súčasné používanie hodnotenia internetových stránok zrušilo a aby sa zlepšili informácie o činnostiach jednotlivých poslancov na oficiálnej internetovej stránke Európskeho parlamentu; požaduje, aby sa hodnotili prezentácie vysvetlení hlasovania a jednominútových vystúpení, predovšetkým aby sa mohli zobrazovať oddelene od vystúpení v pléne a aby sa posudzovala pridaná hodnota vysvetlení hlasovania a možné alternatívy; očakáva, že príslušná pracovná skupina Predsedníctva, ktorá sa touto vecou zaoberá, predloží svoj program a zistenia Výboru pre rozpočet, hneď ako budú k dispozícii;

Výdavky poslancov

29.  opakuje svoju výzvu Predsedníctvu, aby presnejšie vymedzilo pravidlá týkajúce sa zodpovednosti za výdavky povolené v rámci príspevku na všeobecné výdavky, ktoré by mohli zahrnovať nákladovo efektívne opatrenia, napríklad to, že poslanci budú zverejňovať prehľady svojich výdavkov, čo už robí čoraz viac poslancov, a ktoré by sa mohli doplniť zjednodušeným systémom na splácanie nevyužitých finančných prostriedkov; pripomína, že zavedenie týchto opatrení by si nemalo vyžadovať dodatočných zamestnancov administratívy Európskeho parlamentu;

Politika v oblasti nehnuteľností

30.  pripomína, že strednodobá stratégia v oblasti nehnuteľností, ktorú prijalo Predsedníctvo v roku 2010, je v súčasnosti predmetom revízie; ľutuje, že Predsedníctvo ešte neuzavrelo svoje rokovania o strednodobej stratégii Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností; vyzýva generálneho tajomníka, aby Výboru pre rozpočet čo najskôr predložil novú strednodobú stratégiu v oblasti nehnuteľností, a to najneskôr do augusta 2016, ešte pred čítaním rozpočtu v Európskom parlamente na jeseň roku 2016;

31.  vyzýva Predsedníctvo, aby predložilo dlhodobú stratégiu pre budovy Európskeho parlamentu; opätovne pripomína, že k dlhodobým investíciám, ako sú projekty Európskeho parlamentu v oblasti nehnuteľností, sa musí pristupovať obozretne a transparentne; trvá na prísnom riadení nákladov, plánovaní projektov a dohľade; opakuje svoju výzvu týkajúcu sa transparentného rozhodovacieho procesu v rámci politiky v oblasti nehnuteľností založeného na včasnom poskytovaní informácií s náležitým zreteľom na článok 203 nariadenia o rozpočtových pravidlách; domnieva sa, že správa o dôvodoch omeškania a vyšších nákladoch Domu európskej histórie by sa mala začleniť do dlhodobej stratégie v oblasti budov;

32.  žiada, aby sa stanovisko týkajúce sa budov Európskeho parlamentu verne odrážalo v rozpočte; žiada preto, aby sa náklady na budovu KAD jasne uvádzali v konečnom rozpočte Európskeho parlamentu a aby sa majetkové investície v budúcnosti zahŕňali do rozpočtu, s cieľom vyhnúť sa možným zberným presunom;

33.  zastáva názor, že v súčasnom hospodárskom kontexte nebudú spustené žiadne ďalšie projekty Parlamentária bez predchádzajúcej porady s Výborom pre rozpočet a ich schválenia týmto výborom;

34.  navrhuje preto, aby sa počnúc rokom 2018 vytvoril osobitný riadok pre investície do výstavby budov, v rámci ktorého by sa ako základ na financovanie v roku 2018 použili prostriedky, ktoré sú navrhnuté na rok 2017 na mimoriadne výdavky;

35.  navrhuje, berúc do úvahy mimoriadne okolnosti v roku 2017, ktoré si vyžadujú veľké investície do bezpečnostnej infraštruktúry, aby sa použili všetky prostriedky nevyužité do konca roku 2017 na zaplatenie výdavkov na výstavbu budovy KAD s cieľom predísť v čo najvyššej miere platbám úrokov bankám za úvery, ktoré treba uzavrieť na financovanie výstavby;

36.  požaduje viac informácií o aktuálnom stave projektu renovácie budovy PHS; žiada, aby sa vykonala štúdia o renovácii budovy a aby túto štúdiu preskúmalo Predsedníctvo; očakáva od Predsedníctva, že pri príprave harmonogramu renovácie zváži potrebu zdravých a bezpečných pracovných podmienok; žiada, aby Predsedníctvo informovalo Výbor pre rozpočet o všetkých krokoch hneď, ako budú známe; v tejto súvislosti vyzýva Predsedníctvo, aby vytvorilo základy pre zmenu budovy PHS na príkladnú najmodernejšiu budovu z hľadiska energetickej účinnosti a urýchlene začalo modernizáciu budovy;

37.  vyzýva zodpovedných podpredsedov, aby Výboru pre rozpočet predložili správu o pokroku týkajúcu sa budovy KAD;

38.  domnieva sa, že štrukturálne a organizačné reformy zamerané na dosiahnutie väčšej efektívnosti, environmentálnej udržateľnosti a účinnosti by mali pokračovať prostredníctvom dôkladného preskúmania možných synergií a úspor; pripomína významné úspory, ktoré by sa mohli dosiahnuť, ak by Európsky parlament mal jedno pracovisko namiesto troch (Brusel, Štrasburg, Luxemburg); zdôrazňuje, že tento proces by sa mal viesť bez ohrozenia prvotriednej legislatívnej práce Európskeho parlamentu, jeho rozpočtových a kontrolných právomocí alebo kvality pracovných podmienok poslancov, asistentov a zamestnancov;

Otázky týkajúce sa zamestnancov

39.  víta návrh znížiť svoj plán pracovných miest v roku 2017 o 60 pracovných miest v súlade s dohodou dosiahnutou s Radou o návrhu všeobecného rozpočtu Európskej únie na rozpočtový rok 2016, ktorý Zmierovací výbor schválil v rámci rozpočtového postupu 14. novembra 2015;

40.  pripomína, že celkový stav zamestnancov v politických skupinách je vyňatý z cieľa zníženia počtu zamestnancov o 5 % v súlade s rozhodnutiami prijatými v súvislosti s rozpočtovými rokmi 2014, 2015 a 2016;

41.  podporuje ďalšie pracovné miesta požadované pre preklady a tlmočenie v írskom jazyku; vyníma tieto dodatočné pracovné miesta z cieľa zníženia o 5 % v súlade s odporúčaním Komisie; žiada generálneho tajomníka, aby konzultoval s írskymi poslancami s ohľadom na možnú racionalizáciu používania írskeho jazyka bez ohrozenia zaručených práv poslancov;

42.  podporuje zavedenie tlmočenia do  medzinárodnej posunkovej reči pre všetky plenárne rozpravy tak, aby aspoň tieto boli skutočne prístupné pre všetkých európskych občanov;

43.  víta pokrok, ktorý sa dosiahol v oblasti efektívnosti prekladu a tlmočenia; uznáva kvalitu a pridanú hodnotu služieb poskytovaných tlmočníkmi; požaduje skoré uzavretie udržateľnej dohody medzi generálnym tajomníkom a zástupcami tlmočníkov spájajúcej vysokú kvalitu pracovných podmienok a účinné riadenie s cieľom zamedziť nerovnovážnym stavom, pokiaľ ide o pracovný čas a celkovú neistotu medzi tlmočníkmi, berúc do úvahy sociálne nároky; žiada generálneho tajomníka, aby predložil ďalšie racionalizačné návrhy, napríklad vo väčšej miere vykonávať preklady a tlmočenie na požiadanie, najmä pokiaľ ide o činnosti medziskupín Európskeho parlamentu; domnieva sa, že systém jazykového profilovania zavedený od októbra 2014 v prípade pozmeňujúcich návrhov na úrovni výborov je príkladom zvýšenia účinnosti, ktoré možno vykonať a ktoré sa môže ďalej rozvíjať; zastáva názor, že tlmočenie a preklad sú základnými zložkami európskej demokracie, ktorá je otvorená pre všetkých, a v tom zmysle požaduje odmietnutie každej reformy, ktorá obmedzuje maximálny prístup k činnosti a dokumentom Európskeho parlamentu v najväčšej možnej miere;

44.  vyzýva Predsedníctvo, aby vyhodnotilo a v prípade potreby zrevidovalo pravidlá upravujúce štatút stážistov vrátane zavedenia minimálnej odmeny a harmonizácie súvisiacej s cenovými ponukami týkajúcimi sa stravovania pre všetkých stážistov v administratíve Európskeho parlamentu a v kanceláriách poslancov s cieľom zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie a chrániť sociálne práva stážistov;

45.  vyzýva Predsedníctvo na revíziu pravidiel týkajúcich sa uhrádzania nákladov na služobné cesty súvisiacich s cestovaním medzi pracoviskami Európskeho parlamentu, ktoré vynaložili akreditovaní asistenti, s cieľom zosúladiť ich s pravidlami platnými pre ostatných zamestnancov;

46.  zastáva názor, že by sa mal zaviesť tretí postup na to, aby zmluvu medzi poslancom a asistentom bolo možné ukončiť vzájomnou dohodou;

Služby vodičov/mobilita

47.  má výhrady voči návrhu na internalizáciu služby vodičov s cieľom nahradiť externého poskytovateľa tejto služby zmluvnými zamestnancami Európskeho parlamentu, čo bude zodpovedať približne 3,7 miliónu EUR bezprostredných dodatočných nákladov; domnieva sa, že za alternatívnu možnosť by sa mala považovať dobre vypracovaná externá zmluva uzatvorená v súlade s platnými pravidlami verejného obstarávania, v ktorej by externý poskytovateľ služieb bol jednoznačne povinný prevziať zodpovednosť za bezpečnosť a overovanie spoľahlivosti, ako aj za dôstojné pracovné podmienky a mzdy; internalizáciu služby by zvážil len v prípade, že náklady nepresiahnu náklady spojené so súčasným systémom a ak umožní dôstojné pracovné podmienky a mzdy pre vodičov, lepšiu rodovú rovnováhu a používanie ekologickejších vozidiel; žiada, aby sa Výboru pre rozpočet poskytli podrobné informácie pred prijatím akéhokoľvek rozhodnutia;

48.  žiada generálneho tajomníka, aby konzultoval s belgickými orgánmi s cieľom zabezpečiť jednoduchý prístup a celkovo optimálne využívanie, pokiaľ ide o nové priame vlakové spojenie medzi železničnou stanicou Bruxelles-Luxembourg a letiskom Zaventem, čo by mohlo zahŕňať aj akceptovanie preukazov poslancov namiesto súčasného systému laissez passer;

49.  domnieva sa, že vozový park by mal pozostávať z nákladovo a palivovo účinnejších a bezpečnejších vozidiel; zdôrazňuje skutočnosť, že by sa malo uprednostňovať používanie osobných dodávok a autobusov z letiska a na letisko v stanovených časových rozvrhoch; vyzýva generálneho tajomníka, aby predložil správu týkajúcu sa úplného prechodu na elektrické dopravné prostriedky do konca tohto desaťročia;

50.  žiada generálneho tajomníka, aby uskutočnil rokovanie s cestovnou kanceláriou Európskeho parlamentu; vyzýva cestovnú kanceláriu, aby intenzívnejšie porovnávala ceny; vyzýva ju, aby pri rezerváciách aktívne hľadala lacnejšie cestovné lístky a vo všeobecnosti ponúkala konkurenčnejšie ceny pre poslancov a všetky kategórie zamestnancov a súčasne zabezpečila vhodné podmienky v prípade potreby výmeny lístkov;

Komunikácia

51.  požaduje výsledky hodnotenia ex-post týkajúceho sa celkovej stratégie a metodiky informačnej a komunikačnej kampane v roku 2014 (hodnotiaca správa sa očakávala v 2. polroku 2015);

52.  opakuje svoju výzvu generálnemu tajomníkovi, aby informoval Výbor pre rozpočet o hodnotení parlamentnej volebnej kampane v roku 2014 a účinnosti komunikačných opatrení Európskeho parlamentu určených širokej verejnosti;

53.  uznáva úlohu informačných kancelárií Európskeho parlamentu pri zvyšovaní informovanosti o činnostiach Európskeho parlamentu a Únie vo všeobecnosti; domnieva sa, že v súvislosti s informačnými kanceláriami Európskeho parlamentu by sa malo počítať s opatreniami na zvýšenie efektívnosti; domnieva sa, že informačné kancelárie Európskeho parlamentu by v najväčšej možnej miere mali byť umiestnené v tej istej budove ako zastúpenia Komisie a mali by spoločne s nimi využívať služby back-office; žiada hodnotenie cieľov, úloh a výkonnosti informačných kancelárií Európskeho parlamentu, pričom s ohľadom na toto hodnotenie by sa mali vymedziť priority;

54.  žiada posúdenie možnosti užšej spolupráce s televíziou ARTE v Štrasburgu s cieľom zriadiť európske mediálne centrum na účely odbornej prípravy pre mladých novinárov;

55.  vyzýva generálneho tajomníka, aby podal správu o podnikoch a organizáciách, ktoré získali prístup do Európskeho parlamentu, aby mohli usporiadať fóra týkajúce sa ich aktivít; vyzýva generálneho tajomníka, aby zabezpečoval rovnováhu medzi rôznymi odvetviami a rôznymi druhmi organizácií, ktoré získajú prístup do Európskeho parlamentu;

Ďalšie otázky

56.  naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby predložil podrobnú správu o vykonávaní administratívnych častí dohôd o spolupráci medzi Európskym parlamentom, Výborom regiónov a Európskym hospodárskym a sociálnym výborom a na jej základe navrhol možné opatrenia na prehĺbenie administratívnej spolupráce v oblastiach ako logistika, infraštruktúra či bezpečnosť;

57.  naliehavo vyzýva generálneho tajomníka, aby objasnil súčasné riadenie telocvične Európskeho parlamentu a jej aktuálne využívanie zamestnancami Európskeho parlamentu; ďalej žiada objasnenie pokračujúcich súdnych sporov a možností, ktoré sú k dispozícii na zabezpečenie účinného a nákladovo efektívneho riadenia telocvične v budúcnosti;

58.  domnieva sa, že v oblasti výdavkov na nábytok možno dosiahnuť ďalšie úspory, keďže sa nazdáva, že nárast vo výške 3 589 832 EUR v roku 2016 a podobný nárast v roku 2017 oproti 2 415 168 EUR v roku 2015 nie je vôbec opodstatnený;

59.  víta obmedzenejšie a efektívnejšie používanie prepravných debien („cantines“); nabáda na spoločné využívanie týchto prepravných debien pri cestách do Štrasburgu;

60.  žiada generálneho tajomníka, aby v plnej miere uplatňoval ducha a znenie nariadenia o rozpočtových pravidlách, pokiaľ ide o ekologické a hospodársky efektívne verejné obstarávanie, prostredníctvom posilnenia súvisiacej stratégie verejného obstarávania Európskeho parlamentu;

61.  nabáda na ďalšie úsilie o dosahovanie úspor energie, a to najmä pokiaľ ide o systémy osvetlenia a vykurovania budov, keďže z rokovaní o rozpočte na rok 2016 vyplýva, že existuje priestor na zlepšenie;

62.  podporuje väčšiu propagáciu zdravých a organických potravín; preto navyše vyzýva Predsedníctvo, aby posúdilo možnosti poskytovania zdravých potravín nielen z hľadiska diverzifikácie služieb, ale predovšetkým v súvislosti s poskytovaním čerstvého ovocia a zeleniny za prijateľnejšie ceny;

o
o   o

63.  schvaľuje odhad rozpočtu na rozpočtový rok 2017;

64.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie a odhad rozpočtu Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 298, 26.10.2012, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 287, 29.10.2013, s. 15.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0376.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0407.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0172.
(8) Ú. v. EÚ L 156, 18.6.2005, s. 3.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0172.


Správa o Turecku za rok 2015
PDF 331kWORD 160k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o správe o Turecku za rok 2015 (2015/2898(RSP))
P8_TA(2016)0133B8-0442/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na správu Komisie o Turecku za rok 2015 (SWD(2015)0216),

–  so zreteľom na závery Rady z 15. decembra 2015 o rozširovaní a procese stabilizácie a pridruženia a na predchádzajúce relevantné závery Rady a Európskej rady,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 10. novembra 2015 o stratégii rozširovania EÚ (COM(2015)0611),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady 2008/157/ES z 18. februára 2008 o zásadách, prioritách a podmienkach obsiahnutých v prístupovom partnerstve s Tureckou republikou (ďalej len „prístupové partnerstvo“) a na predchádzajúce rozhodnutia Rady o prístupovom partnerstve z rokov 2001, 2003 a 2006,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie v nadväznosti na samit EÚ a Turecka, ktorý sa konal 29. novembra 2015, a na akčný plán EÚ a Turecka,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2015 o 100. výročí genocídy Arménov(1),

–  so zreteľom na medzivládnu konferenciu zo 14. decembra 2015, počas ktorej bola oficiálne otvorená kapitola 17 o hospodárskej a menovej politike,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Turecku, najmä na uznesenie z 10. februára 2010 o správe o pokroku Turecka za rok 2009(2), z 9. marca 2011 o správe o pokroku Turecka za rok 2010(3), z 29. marca 2012 o správe o pokroku Turecka za rok 2011(4), z 18. apríla 2013 o správe o pokroku Turecka za rok 2012(5), z 13. júna 2013 o situácii v Turecku(6), z 12. marca 2014 o správe o pokroku Turecka za rok 2013(7), z 13. novembra 2014 o tureckých opatreniach vyvolávajúcich napätie vo výhradnej hospodárskej zóne Cypru(8), z 15. januára 2015 o slobode prejavu v Turecku(9) a z 10. júna 2015 o správe o pokroku Turecka za rok 2014(10),

–  so zreteľom na svoju výzvu Komisii v uznesení o správe Komisie o pokroku Turecka za rok 2014, aby prehodnotila spôsob, akým sa doteraz viedli rokovania, a posúdila, ako by sa dali zlepšiť a zintenzívniť vzťahy a spolupráca medzi EÚ a Tureckom,

–  so zreteľom na rokovací rámec pre Turecko z 3. októbra 2005,

–  so zreteľom na vyhlásenie vydané Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi 21. septembra 2005 vrátane ustanovenia, že uznanie všetkými členskými štátmi je nevyhnutnou súčasťou rokovaní, a na to, že Turecko musí plne vykonávať dodatkový protokol k Ankarskej dohode tým, že odstráni všetky prekážky slobodného pohybu tovaru bez predsudkov a diskriminácie,

–  so zreteľom na skutočnosť, že podľa záverov zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 pristúpenie Turecka k EÚ závisí od úplného súladu s kodanskými kritériami a integračnej kapacity EÚ,

–  so zreteľom na článok 46 Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP), v ktorom sa uvádza, že zmluvné strany sa zaväzujú dodržiavať konečné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva vo všetkých konaniach, ktorých sú účastníkmi,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na krízu v Sýrii, na snahy o dosiahnutie prímeria a mierového urovnania a záväzky Turecka posilniť stabilitu a presadzovať dobré susedské vzťahy intenzívnym úsilím o vyriešenie neuzavretých bilaterálnych otázok, sporov a konfliktov s jeho susednými krajinami týkajúcimi sa pozemských a námorných hraníc a vzdušného priestoru, a to v súlade s Chartou OSN a hodnotami a zásadami, na ktorých je EÚ založená,

–  so zreteľom na skutočnosť, že ústredným prvkom procesu rokovaní je dodržiavanie zásad právneho štátu, medzi ktoré patria najmä deľba moci, demokracia, sloboda prejavu, ľudské práva, práva menšín a náboženská sloboda,

–  so zreteľom na schválenie 3 miliárd EUR na riadenie utečeneckej krízy v Turecku, z čoho 1 miliarda EUR pochádza z rozpočtu EÚ a zvyšok od členských štátov,

–  so zreteľom na prácu Kati Piriovej ako stálej spravodajkyne Výboru Európskeho parlamentu pre zahraničné veci pre Turecko,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže prístupové rokovania s Tureckom sa začali 3. októbra 2005 a keďže začiatok takýchto rokovaní je východiskovým bodom dlhodobého procesu s otvoreným koncom založeného na spravodlivej a prísnej podmienenosti a záväzku uskutočniť reformy;

B.  keďže EÚ by mala zostať oporou pre reformy v Turecku vzhľadom na transformačnú silu prístupových rokovaní a procesu rozširovania;

C.  keďže v súlade so závermi zo zasadnutia Európskej rady z decembra 2006 je nutný úplný súlad s kodanskými kritériami a EÚ musí mať potrebnú integračnú kapacitu, keďže Turecko sa zaviazalo k splneniu kodanských kritérií, primeraným a účinným reformám a postupnému zosúladeniu právnych predpisov s acquis EÚ; keďže tieto snahy by sa mali chápať ako príležitosť Turecka posilňovať svoje inštitúcie a pokračovať v procese demokratizácie a modernizácie;

D.  keďže jadro rokovacieho procesu predstavuje dodržiavanie zásad právneho štátu, a to vrátane najmä oddelenia právomocí, slobody prejavu a médií, ľudských práv a demokracie, boja proti korupcii a organizovanému zločinu, dobrých susedských vzťahov, slobody náboženského vyznania, slobody spolčovania a pokojného protestu, práv menšín, práv žien a boja proti diskriminácii zraniteľných skupín, akými sú Rómovia, osoby so zdravotným postihnutím a lesby, gejovia, bisexuálne, transrodové a intersexuálne (LGBTI) osoby;

E.  so zreteľom na skutočnosť, že pokiaľ ide o politické kritériá, tempo reforiem sa spomalilo a došlo k značnému posunu späť v oblasti slobody prejavu a slobody zhromažďovania;

F.  keďže Turecko má stále jeden z najvyšších počtov uväznených novinárov na svete;

G.  keďže podľa hodnotenia organizácie Freedom House týkajúceho sa slobody tlače a médií sa Turecko stále považuje za krajinu, ktorá nemá slobodnú tlač a má len čiastočnú slobodu internetu;

H.  keďže bezpečnostná situácia v Turecku sa rýchlo zhoršuje vnútorne aj navonok;

I.  keďže Turecko čelilo viacerým teroristickým útokom, ktoré sa pripisujú tzv. Islamského štátu v Iraku a Levante (ISIL)/Daesh, v Diyarbakire, Suruci, Anrare a Istanbule, pri ktorých prišlo celkovo o život 150 nevinných ľudí;

J.  keďže bombardovanie Aleppa a iných častí Sýrie Ruskom vedie k výraznému zvyšovaniu počtu utečencov hľadajúcich ochranu v Turecku;

K.  keďže EÚ a Turecko sa dohodli na oživení rokovacieho procesu a intenzívnej spolupráci v oblasti migrácie;

L.  keďže obyvatelia Turecka doteraz preukázali obdivuhodnú pohostinnosť k veľkému počtu utečencov, ktorí medzi nimi žijú; keďže podľa UNHCR je Turecko hostiteľskou krajinou najväčšej populácie utečencov na svete s asi 2,7 miliónmi registrovaných utečencov zo Sýrie, Iraku a Afganistanu;

M.  keďže turecké orgány nesúhlasili s opätovným otvorením pravoslávneho seminára na ostrove Heybeliada;

I.Súčasný stav vzťahov medzi EÚ a Tureckom

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie, vzhľadom na posun späť v oblasti dodržiavania demokracie a zásad právneho štátu vnútri Turecka, nad tým, že celkové tempo reforiem v Turecku sa výrazne spomalilo v uplynulých rokoch a v niektorých kľúčových oblastiach, ako je nezávislosť súdnictva, sloboda zhromažďovania, sloboda prejavu, rešpektovanie ľudských práv a zásad právneho štátu, dochádza k závažnému zhoršeniu a stále väčšiemu odchyľovaniu sa od plnenia kodanských kritérií, ktoré kandidátske krajiny musia dodržiavať;

2.  zdôrazňuje, že Turecko je pre EÚ kľúčovým strategickým partnerom a aktívne a dôveryhodné rokovania by poskytli vhodný rámec na využívanie plného potenciálu vzťahov medzi EÚ a Tureckom; berie na vedomie oživenie rokovacieho procesu zo strany EÚ a dúfa, že otvorenie kapitol povedie ku konkrétnemu pokroku; požaduje v tejto súvislosti konkrétny pokrok a skutočné odhodlanie zo strany Turecka; opakovane zdôrazňuje svoju výzvu Komisii, aby opätovne posúdila spôsob, akým sa doteraz viedli rokovania, a to, ako by sa mohli zlepšiť a zintenzívniť vzťahy a spolupráca medzi EÚ a Tureckom; dôrazne podporuje štruktúrovaný, pravidelnejší a otvorený politický dialóg na vysokej úrovni o kľúčových tematických otázkach spoločného záujmu, ako sú migrácia, boj proti terorizmu, energetika, hospodárstvo a obchod;

3.  je presvedčený, že odklad správy Komisie o pokroku za rok 2015 až na obdobie po tureckých voľbách z novembra 2015 bol zlým rozhodnutím, pretože vznikol dojem, že EÚ je ochotná prehliadať porušovanie základných práv výmenou za spoluprácu tureckej vlády, pokiaľ ide o utečencov; žiada Komisiu, aby sa zaviazala zverejňovať výročné správy o pokroku v súlade s konkrétnym a pevne stanoveným harmonogramom; vyzýva Komisiu aj Radu, aby neignorovali vnútorný vývoj v Turecku a jasne sa zasadili za dodržiavanie zásad právneho štátu a základných práv v Turecku, ako je stanovené v kodanských kritériách, a to bez ohľadu na iné záujmy;

4.  berie na vedomie výsledky parlamentných volieb z 1. novembra 2015 a vytvorenie novej vlády; opakuje svoju výzvu na zníženie 10 % volebného kvóra a požaduje transparentnosť pri financovaní politických strán a volebných kampaní; oceňuje aktívnu účasť dobrovoľníkov občianskej spoločnosti počas volieb a vysokú volebnú účasť; odsudzuje však zastrašovanie a obťažovanie médií a diskrimináciu opozičných strán pri informovaní v rámci predvolebnej kampane, atmosféru násilia a zastrašovania poznačenú najmä útokmi na jednotlivých kandidátov a kancelárie opozičných strán, predovšetkým kanceláriu Ľudovej demokratickej strany (HDP), a intenzívnu politickú polarizáciu; víta skutočnosť, že Veľké národné zhromaždenie Turecka sa vďaka posledným dvom voľbám stalo inkluzívnejším pre menšinové skupiny v Turecku, a to napriek 10 % kvóru;

5.  požaduje prehĺbenie colnej únie a rozšírenie rozsahu jej platnosti, aby sa vzťahovala na nové odvetvia vrátane poľnohospodárskych výrobkov, služieb a verejného obstarávania; berie na vedomie, že začatie rokovaní o tejto téme sa plánuje v druhej polovici roka 2016; pripomína, že colná únia môže dosiahnuť svoj plný potenciál len v prípade, že Turecko bude v plnej miere vykonávať dodatkový protokol vo vzťahu k všetkým členským štátom; zastáva názor, že záujmy Turecka by sa mali zvážiť v budúcich dohodách o voľnom obchode podpísaných EÚ s tretími stranami, najmä v prípade rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) medzi EÚ a USA; vyzýva na zlepšenie voľného pohybu osôb a posilnenie medzikultúrnych výmen;

6.  berie s uspokojením na vedomie, že zintenzívnil politický dialóg medzi EÚ a Tureckom v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky a v roku 2015 Turecko dosiahlo lepší súlad s vyhláseniami EÚ a rozhodnutiami Rady; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Turecko sa nestotožnilo s rozhodnutím Rady po nezákonnom pripojení Krymu Ruskou federáciou a po udalostiach na východe Ukrajiny vrátane reštriktívnych opatrení;

7.  opakovane zdôrazňuje, že Turecko by malo ďalej zosúlaďovať svoju zahraničnú politiku s politikou EÚ podľa ustanovení rokovacieho rámca; považuje za veľmi dôležité, aby sa posilnila výmena informácií o otázkach zahraničnej politiky, a pozýva tureckého ministra zahraničných vecí k účasti na zasadnutiach Rady pre zahraničné veci vždy, keď je to relevantné; pripomína strategický význam Turecka pre energetickú bezpečnosť EÚ ako kľúčovej tranzitnej krajiny; domnieva sa, že rýchly rozvoj spolupráce v oblasti energetiky a rozšírenie energetického tranzitného koridoru cez Turecko do Európskej únie má zásadný význam;

8.  opakovane zdôrazňuje potrebu posilňovať dobré susedské vzťahy, ktoré tvoria základnú súčasť rokovacieho rámca a podstatný prvok procesu rozširovania; vyzýva v tejto súvislosti Turecko, aby vyvinulo väčšie úsilie o vyriešenie otvorených dvojstranných otázok vrátane nedoriešených zákonných povinností a sporov so svojimi bezprostrednými susedmi týkajúcich sa pozemných a námorných hraníc a vzdušného priestoru, a to v súlade s ustanoveniami Charty OSN a medzinárodným právom, vyzýva tureckú vládu, aby podpísala a ratifikovala Dohovor Organizácie Spojených národov o morskom práve (UNCLOS); naliehavo vyzýva tureckú vládu, aby ukončila opakované vnikanie do gréckeho vzdušného priestoru a pobrežných vôd a taktiež skončila s praktikami preletov tureckých vojenských lietadiel nad gréckymi ostrovmi; vyjadruje poľutovanie nad tým, že doteraz nebola odvolaná hrozba casus belli, ktorú vyhlásilo Veľké národné zhromaždenie Turecka voči Grécku; nalieha na Turecko a Arménsko, aby pristúpili k normalizácii svojich vzťahov nadviazaním diplomatických vzťahov bez kladenia podmienok, a vyzýva na otvorenie turecko-arménskej hranice, čo by viedlo k zlepšeniu ich vzťahov, najmä z hľadiska cezhraničnej spolupráce a hospodárskej integrácie;

II.Dodržiavanie zásad právneho štátu, demokracie, ľudských práv a základných slobôd

9.  domnieva sa, že v súlade so záväzkom EÚ dodržiavať zásady právneho štátu a základné hodnoty sú v Turecku naliehavo potrebné reformy v oblasti súdnictva a základných práv a v oblasti spravodlivosti, slobody a bezpečnosti; vyzýva Radu EÚ, bez toho, aby boli dotknuté pozície členských štátov, aby po splnení oficiálnych kritérií na začatia rokovaní navrhla otvorenie kapitoly 23 (súdnictvo a základné práva) a kapitoly 24 (spravodlivosť, sloboda a bezpečnosť) a zabezpečila formovanie reformného procesu v Turecku na základe hodnôt a noriem EÚ; vyzýva Turecko, aby v oblasti reformy súdnictva plne spolupracovalo s Radou Európy a Benátskou komisiou;

10.  odsudzuje závažný posun späť v uplynulých dvoch rokoch, pokiaľ ide o slobodu prejavu, vyjadrovania a presvedčenia online aj offline v Turecku, ktoré sa v najnovšom indexe slobody tlače vo svete uverejnenom organizáciou Reportéri bez hraníc umiestnilo na 149. mieste zo 180 krajín; pripomína, že podľa vlastných údajov tureckých orgánov je Turecko krajinou, ktorá drží rekord v najvyššom počte uväznených novinárov; pripomína, že sloboda presvedčenia, vyjadrovania a prejavu vrátane nezávislých médií sú základnými európskymi hodnotami; víta rozhodnutie ústavného súdu o tom, že boli porušené práva Cana Dündara a Erdema Güla; pripomína, že tieto osoby naďalej čelia súdnym konaniam, pričom prokurátori požadujú viacnásobné tresty na doživotie, vyjadruje znepokojenie nad rozhodnutím počas celého trvania súdneho procesu vylúčiť verejnosť a požaduje, aby sa vykonalo dôkladné a objektívne vyšetrovanie tvrdení novinárov týkajúcich sa prepravy zbraní do Sýrie; odsudzuje nedávne vyhlásenia prezidenta Turecka namierené proti ústavnému súdu; požaduje okamžité prepustenie všetkých väznených novinárov a vyzýva európskych diplomatov, aby aj naďalej podrobne monitorovali všetky trestné konania proti novinárom; odsudzuje osobné útoky popredných vládnych úradníkov na novinárov a oponentov a stále autoritatívnejšie tendencie tureckých vedúcich predstaviteľov; naliehavo vyzýva Turecko, aby zakročilo proti zastrašovaniu novinárov vo všetkých jeho formách, najmä tým, že vyšetrí všetky fyzické útoky a hrozby proti novinárom a aktívne zabráni útokom na médiá, ale tiež tým, že upokojí napätú politickú klímu, ktorá vytvára prostredie obmedzujúce slobodu prejavu v médiách a na internete;

11.  berie na vedomie index vnímania korupcie za rok 2015, ktorý zverejnila organizácia Transparency International 27. januára 2016 a ktorý poukazuje na zvýšenie korupcie v Turecku v minulom roku, pričom Turecko sa v ňom teraz nachádza na 66. mieste; zdôrazňuje potrebu, aby turecká vláda vyslala jasné a konzistentné signály, že skutočne mieni bojovať proti korupcii na všetkých úrovniach moci;

12.  pripomína, že jednou z priorít Turecka by mal byť boj proti korupcii; vyzýva preto Turecko, aby aktualizovalo svoju protikorupčnú stratégiu a akčný plán, vytvorilo nezávislý protikorupčný orgán a dosiahlo presvedčivé výsledky v podobe vyšetrovania, trestného stíhania a odsúdenia páchateľov vrátane prípadov na vysokej úrovni;

13.  vyzýva, aby sa obnovila nezávislosť mediálnej spoločnosti Koza İpek Holding a mediálnej skupiny Feza a z ich predstavenstiev boli odstránení všetci zástupcovia vlády, aby sa desiatky prepustených zamestnancov, ktorí vyjadrili svoju nespokojnosť s prevzatím týchto médií vládou, vrátili na svoje pozície a boli stiahnuté obvinenia z terorizmu podané voči nim;

14.  odsudzuje násilné a nezákonné prevzatie niekoľkých tureckých novín vrátane najnovšieho prípadu novín Zaman, a vyjadruje znepokojenie nad rozhodnutím televízie Digiturk zastaviť vysielanie televíznych kanálov, ktoré sa údajne zakladá okrem iného na politických motívoch; vyzýva tureckú vládu, aby ukončila politický a ekonomický nátlak na nezávislé médiá; dôrazne odsudzuje verbálne a fyzické útoky a rastúce využívanie hanobenia a protiteroristických právnych predpisov proti novinárom; berie na vedomie zákaz obsahu online a konvenčného spravodajstva, ako aj prax blokovania webových stránok, najmä sociálnych sietí, čo viedlo k autocenzúre v radoch novinárov zo strachu, že kritizovanie orgánov povedie k ešte väčším represáliám; vyjadruje veľké znepokojenie v súvislosti so zablokovaním desiatok tisícok webových stránok, so zmenami zákona o regulácii internetových médií prijatými v marci 2015 a v súvislosti s právomocami riaditeľstva telekomunikácií (TIB), ktoré mu umožňujú zablokovanie webových stránok do štyroch hodín z rôznych vágnych dôvodov; je znepokojený skutočnosťou, že turecký prevádzkovateľ satelitného vysielania Turksat zastavil v piatok 26. februára 2016 vysielanie stanice IMC TV na žiadosť prokurátora z Ankary povereného vyšetrovaním, či uvedený kanál nepodporuje „teroristickú“ skupinu; vyjadruje znepokojenie nad mimoriadne vysokými daňovými pokutami uloženými mediálnym organizáciám; požaduje revíziu zákona o internete s cieľom podporiť prostredie vedúce k slobode prejavu na internete a k ochrane súkromia a osobných práv; odsudzuje pokusy predstaviteľov tureckej vlády o zastrašovanie a v niektorých prípadoch o vyhostenie niekoľkých medzinárodných novinárov; požaduje nezávislé vyšetrenie vrážd novinárov Najiho Jerfa a Ibrahima Abdela Qadera a Faresa Hammadiho z blogu o Sýrii s názvom Rakka je v tichosti vyvražďovaná, ktoré sa udiali na tureckej pôde; odsudzuje vyšetrovanie, zatýkanie, tresty odňatia slobody a sankčné pokuty za údajné urážky hlavy štátu na základe článku 299 trestného zákonníka; vyzýva tureckú vládu, aby naliehavo a prioritne vyriešila tieto otázky s cieľom ochrániť pluralitu v súlade s medzinárodnými normami; domnieva sa, že otvorená verejná diskusia je kľúčovým prvkom každej zdravej demokracie;

15.  vyzýva tureckú vládu, aby prijala kvalitný zákon o ochrane údajov a vytvorila nezávislý orgán na ochranu údajov v súlade s európskymi normami, čím sa vytvoria potrebné podmienky na efektívnu a účinnú medzinárodnú spoluprácu polície a súdnictva a výmenu informácií a zároveň to prispeje k splneniu kritérií na liberalizáciu vízového režimu; vyzýva turecké orgány, aby jasne vymedzili výnimky z rozsahu pôsobnosti zákona, najmä, čo sa týka spracovania údajov súvisiacich so zdravím, a aby zaviedli postup výberového konania, ktorým sa zaručí nezávislosť príslušníkov orgánu na ochranu údajov;

16.  opakuje svoje znepokojenie v súvislosti s protiteroristickým zákonom, najmä s jeho širokým a príliš nejasným vymedzením terorizmu, organizovanej trestnej činnosti a propagandy, v dôsledku čoho je zjavne nemožné určiť presnú povahu takýchto trestných činov; trvá na tom, že právne predpisy v oblasti trestného práva a boja proti terorizmu musia byť v súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorú by Turecko malo plne rešpektovať a uplatňovať; vyzýva Turecko, aby vytvorilo politické a právne prostredie, ktoré umožní súdom vykonávať svoje úlohy nezávisle a nestranne, a to aj v praxi, aby sa nestalo nástrojom na potláčanie vnútorného nesúhlasu; vyzýva Turecko, aby uplatňovalo všetky rozsudky európskych súdov; vyjadruje znepokojenie nad početnými prípadmi preradenia, nedobrovoľného preloženia a prepúšťania sudcov a prokurátorov, ktoré oslabujú nezávislosť, nestrannosť a účinnosť súdnictva, ako aj dodržiavanie zásad riadneho procesu a rozdelenia právomocí; vyzýva na naliehavé obnovenie deľby moci a prijatie zmysluplných krokov na zaistenie úplnej nezávislosti súdnictva; vyjadruje poľutovanie nad prekrúcaním spravodlivosti v prospech niektorých politikov, ktoré sa po korupčnom škandále v roku 2013 stalo v Turecku bežným javom; zdôrazňuje, že úloha a vplyv výkonnej moci vo Vysokej rade sudcov a prokurátorov sa musia obmedziť a sú potrebné dostatočné záruky proti prekladaniu sudcov proti ich vôli;

17.  pripomína, že mimoriadny hospodársky rast Turecka v posledných desiatich rokoch viedol k nebývalému rozmachu v oblasti bývania a infraštruktúry, často na úkor ochrany životného prostredia a environmentálnych problémov; vyjadruje osobitné znepokojenie nad rozličnými megaprojektmi v krajine a naliehavo apeluje na vládu, aby vykonala posúdenie ich vplyvov na životné prostredie a sociálnych vplyvov a do navrhovania projektov náležite zapojila miestne obyvateľstvo, aby sa v čo najväčšej miere dalo vyhnúť dlhodobým nepriaznivým účinkom urbanizácie, zaberania priestoru a zhoršenia životného prostredia;

18.  zastáva názor, že proces ústavnej reformy by mal vyústiť do sekulárnej, pluralitnej, inkluzívnej a tolerantnej spoločnosti; zdôrazňuje, že nová ústava by mala byť založená na širokom konsenze v celom politickom spektre a spoločnosti ako celku pri plnom rešpektovaní práv menšín bez ohľadu na ich kultúrne alebo náboženské zázemie, čím sa poskytne pevný základ pre základné slobody a právny štát; nalieha na Turecko, aby dodržiavalo zásady právneho štátu a základné práva a slobody, najmä slobodu náboženských a národnostných menšín; zdôrazňuje potrebu prijať komplexné antidiskriminačné právne predpisy vrátane zákazu diskriminácie a nenávistných prejavov na základe etnického pôvodu, náboženského vyznania, sexuálnej orientácie, pohlavia alebo rodovej identity a zahrnúť zákaz takejto diskriminácie do novej ústavy; zdôrazňuje, že toto by nemalo brániť Turecku v tom, aby priznalo osobitné práva občanom na základe etnického pôvodu, náboženského vyznania alebo jazyka, aby si mohli zachovať svoju identitu; v tejto súvislosti konštatuje, že sú nevyhnutné ďalšie opatrenia na to, aby sa vyriešili problémy príslušníkov gréckej menšiny, najmä v súvislosti s ich vzdelávaním a majetkovými právami; naliehavo vyzýva turecké orgány, aby prijali súdne opatrenia voči osobám a orgánom zodpovedným za spáchanie každého druhu trestného činu z nenávisti vrátane antisemitizmu, ako bolo vyhlásené v tzv. demokratizačnom balíku vlády z roku 2013; odsudzuje pasívny postoj tureckej vlády k vážnym hrozbám voči kresťanom a ich duchovným v sociálnych médiách; očakáva, že turecká vláda bude so všetkými tureckými občanmi zaobchádzať bez akýchkoľvek predsudkov na základe ich náboženského presvedčenia; vyzýva turecké orgány, keďže Turecko má najväčšiu populáciu rómskej menšiny na svete, aby zaviedli konkrétne a účinné opatrenia na dosiahnutie de facto rovnocenných práv pre Rómov v tureckej spoločnosti a na zlepšenie ich situácie, a to s osobitným zreteľom na situáciu rómskych detí a začlenenie rómskych žien;

19.  vyzýva Turecko, aby naďalej úzko spolupracovalo s Komisiou na nových pripravovaných právnych predpisoch a vykonávaní existujúcich právnych predpisov s cieľom zaistiť kompatibilitu s acquis EÚ;

20.  zdôrazňuje, že v súlade s európskymi hodnotami je potrebné v plnej miere rešpektovať právo na odlišné životné štýly, a to svetské, ako aj tie založené na viere, a zachovávať oddelenie štátu a cirkvi;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité pokračovať v procese reforiem v oblasti slobody myslenia, svedomia a náboženského vyznania tým, že sa náboženským spoločenstvám umožní získať právnu subjektivitu, že sa odstránia všetky obmedzenia týkajúce sa odbornej prípravy, vymenúvania a nástupníctva duchovných, že sa budú dodržiavať príslušné rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a odporúčania Benátskej komisie a že sa odstránia všetky formy diskriminácie alebo prekážok na základe náboženského vyznania; vyzýva Turecko, aby rešpektovalo odlišný charakter a význam Ekumenického patriarchátu a uznalo jeho právnu subjektivitu; opakovane vyjadruje potrebu umožniť opätovné otvorenie seminára na ostrove Chalki, odstrániť všetky prekážky jeho riadneho fungovania a povoliť verejné používanie cirkevného titulu ekumenický patriarcha;

22.  vyzýva tureckú vládu, aby zastavila svoje plány na výstavbu jadrovej elektrárne v Akkuyu; poukazuje na to, že plánovaná lokalita sa nachádza v regióne s výskytom silných zemetrasení, a preto predstavuje vážnu hrozbu nielen pre Turecko, ale aj pre celý stredozemský región; žiada preto tureckú vládu, aby sa pripojila k dohovoru z Espoo, ktorý zaväzuje zmluvné strany, aby sa navzájom informovali a radili o zvažovaných veľkých projektoch, ktoré by mohli mať podstatný nepriaznivý cezhraničný vplyv na životné prostredie; žiada tureckú vládu, aby spolupracovala s vládami susedných krajín, ako je Grécko a Cyprus, v priebehu ďalšieho vývoja situácie týkajúcej sa projektu Akkuyu alebo aby s nimi aspoň konzultovala;

23.  vyjadruje znepokojenie nad vysokým výskytom násilia na ženách a nedostatočným vykonávaním vnútroštátnych právnych predpisov, ktoré majú tomu násiliu zabrániť a ženy pred týmto násilím ochrániť; takisto trvá na tom, aby orgány účinne presadzovali existujúce právne predpisy proti násiliu na ženách a domácemu násiliu, čo je veľmi rozšírený problém vo vidieckych aj mestských oblastiach, aby riešili nedostatočné ohlasovanie rodovo motivovaného násilia, poskytovali podporné služby a ochranu obetiam takéhoto násilia, trestali páchateľov a zvyšovali sociálne povedomie a riešili akceptovanie rodovo motivovaného násilia v spoločnosti; dôrazne odporúča, aby vláda podporovala rodovú rovnosť v politickej, hospodárskej, sociálnej, kultúrnej, občianskej alebo akejkoľvek inej oblasti;

24.  vyzýva Turecko, aby vyvinulo úsilie o ochranu práv komunity LGBTI; vyjadruje vážne znepokojenie nad nedostatočnou ochranou poskytovanou osobám LGBTI pred násilnými činmi; v tejto súvislosti zdôrazňuje sklamanie z nezahrnutia ochrany pred trestnými činmi nenávisti na základe sexuálnej orientácie a rodovej identity do zákona o trestných činoch z nenávisti; vyjadruje poľutovanie, že trestné činy z nenávisti páchané na osobách LGBTI často zostávajú nepotrestané alebo tresty páchateľov sa znižujú z dôvodu údajnej „protiprávnej provokácie“ zo strany obetí;

III.Kurdský mierový proces a situácia na juhovýchode Turecka

25.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršujúcou sa situáciou na juhovýchode Turecka; pripomína, že turecká vláda je povinná chrániť všetkých ľudí žijúcich na jej území bez ohľadu na ich kultúrny alebo náboženský pôvod; berie na vedomie legitímne právo Turecka bojovať proti terorizmu v súlade s medzinárodným právom; zdôrazňuje však, že bezpečnostné opatrenia sa musia vykonávať pri rešpektovaní zásad právneho štátu a ľudských práv; zdôrazňuje, že všetky operácie bezpečnostných síl musia byť primerané a nesmú mať podobu kolektívneho trestu; odsudzuje pochybenia špeciálnych bezpečnostných síl a žiada, aby páchatelia boli postavení pred súd; vyzýva na uplatňovanie humanitárneho práva s cieľom poskytovať zraneným zdravotnú starostlivosť, na ktorú majú nárok;

26.  odsudzuje a nepovažuje za odôvodnený návrat k násiliu zo strany PKK, ktorá je uvedená na zozname EÚ obsahujúcom teroristické organizácie; zdôrazňuje, že neexistuje násilné riešenie kurdskej otázky, a nalieha na tureckú vládu, aby prevzala zodpovednosť za obnovenie rokovaní s cieľom dosiahnuť komplexné a udržateľné riešenie kurdskej otázky; vyzýva stranu PKK, aby zložila zbrane, upustila od teroristickej taktiky a na vyjadrenie svojich očakávaní používala mierové a právne prostriedky; dôrazne odsudzuje útoky na bezpečnostné sily a civilistov; v tejto súvislosti vyjadruje vážne znepokojenie nad budovaním barikád a kopaním zákopov bojovníkmi YDG-H; trvá však na tom, že pokojné protesty sa musia povoliť;

27.  vyzýva turecké orgány, aby okamžite zrušili zákazy vychádzania, ktoré boli zavedené v rozpore s tureckou ústavou; vyjadruje obzvlášť vážne znepokojenie nad situáciou v mestách Cizre a Sur/Diyarbaki a odsudzuje skutočnosť, že dochádza k zabíjaniu a zraneniam civilistov, ktorých ponechávajú bez vody, potravín a zdravotnej pomoci; vyzýva Turecko, aby umožnilo Medzinárodnému červenému polmesiacu zmierniť humanitárnu krízu, ktorá sa odvíja v mestách Cizre a Diyarbaki; naliehavo vyzýva vládu, aby umožnila prijímanie zranených do nemocnice tým, že bude rešpektovať predbežné opatrenia ESĽP, a zabezpečila bezpečný spôsob odchodu civilistov z miest, kde platí zákaz vychádzania; vyjadruje hlboké znepokojenie nad rastúcim počtom úmrtí a poranení civilistov, ktoré treba dôkladne vyšetriť, a nad tým, že okolo 400 000 ľudí bolo vnútorne vysídlených; zdôrazňuje, že rodinám sa ako akt ľudskej dôstojnosti musí umožniť, aby sa mohli dostať k telám na uliciach a pochovať ich; zdôrazňuje zodpovednosť tureckej vlády za zabezpečenie dodržiavania ľudských práv a zaistenie bezpečnosti a prístupu k tovaru a službám pre celé civilné obyvateľstvo v prevažne kurdských častiach Turecka zasiahnutých bojmi; žiada tureckú vládu, aby zaviedla formálny mechanizmus naliehavej pomoci a odškodnenia pre tých, ktorí museli opustiť svoje domovy, stali sa nezamestnanými a stratili svoje živobytie; vyjadruje poľutovanie nad zničením historického dedičstva;

28.  berie so znepokojením na vedomie projekty transformácie miest a presídľovania v oblastiach zasiahnutých konfliktom, ktoré nedávno predstavila turecká vláda, a vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím týkajúcim sa rozsiahleho vyvlastňovania v okrese Sur v Diyarbarkire vrátane majetku vo vlastníctve obcí a cirkevného majetku, čo by bolo porušením práv náboženských menšín; vyzýva tureckú vládu, aby rešpektovala kultúrne odlišnosti tohto regiónu a zdržala sa ďalšieho posilňovania štruktúry centralizovanej miestnej vlády v regióne; vyzýva na preskúmanie rozhodnutia o vyvlastnení a plánov obnovy začatím dialógu a spolupráce s obecnými a mestskými úradmi pri rešpektovaní práv obyvateľov a majiteľov nehnuteľností;

29.  je zdesený akciami policajných jednotiek pre špeciálne operácie známych ako „tímy Esedullah“, ktoré sa zdajú zodpovedné za závažné porušovanie ľudských práv vrátane úmyselného zabíjania civilistov na juhovýchode Turecka; žiada o dôkladné vyšetrenie akcií „tímov Esedullah“ tureckými orgánmi a plnú zodpovednosť a potrestanie osôb vinných z porušovania ľudských práv;

30.  vyzýva na okamžité prímerie a obnovenie mierového procesu s cieľom dosiahnuť riešenie kurdskej otázky na základe rokovaní; zdôrazňuje prioritu, ktorou je dosiahnutie pokroku v oblasti demokratizácie a zmierenia; v tejto súvislosti požaduje, aby sa v rámci Veľkého národného zhromaždenia Turecka zriadil osobitný výbor pre riešenie kurdskej otázky s cieľom prispieť k trvalému mieru obnovením pocitu spravodlivosti a vyliečením tráum, ktoré sú náchylné na politické zneužívanie; nalieha na EÚ, aby sa bezodkladne ujala aktívnej úlohy v mierovom procese; zdôrazňuje, že je dôležité, aby sa prioritou stalo posilnenie sociálnych, kultúrnych a politických práv osôb kurdského pôvodu a zabezpečenie rovnakého zaobchádzania s nimi; opakuje svoju výzvu určenú Turecku ako členovi Rady Európy, aby zrušilo svoje výhrady voči Európskej charte miestnej samosprávy s cieľom zaručiť jej úplné uplatňovanie vo všetkých jej aspektoch;

31.  vyjadruje veľké poľutovanie nad zastrašovaním a stíhaním viac ako 1 000 akademických pracovníkov, ktorí podpísali petíciu za mier; odsudzuje prepustenie alebo suspendovanie takmer 50 z nich, ako aj uväznenie ďalších štyroch signatárov; zdôrazňuje, že jednotlivci zodpovední za zabitie právnika Tahira Elçiho – ktorý zasvätil svoj život mieru a ľudským právam – musia byť postavení pred súd; vyjadruje vážne znepokojenie nad súdnym vyšetrovaním zameraným predovšetkým na členov strany HDP, ako aj nad pokračujúcim uväzňovaním a odvolávaním miestnych starostov vrátane 25 spolustarostov a nad hrozbami, ktorým čelia mnohí kurdskí politici;

32.  dôrazne odsudzuje teroristické útoky, ktoré sa pripisujú ISIL/Daesh v Diyarbakire, Suruci, Ankare a Istanbule; vyjadruje solidaritu s obeťami a ich rodinami a s občanmi Turecka stojacimi v prvej línii boja proti extrémizmu; takisto dôrazne odsudzuje bombové výbuchy v Ankare zo 17. februára 2016, ku ktorým sa prihlásila militantná skupina TAK (Sokoly za slobodu Kurdistanu), ako aj útok v Ankare z 13. marca 2016 a vyjadruje sústrasť rodinám obetí a pozostalým; zdôrazňuje, že je dôležité dôkladne vyšetriť tieto útoky s cieľom postaviť páchateľov pred súd; domnieva sa, že silnejšia spolupráca medzi Europolom a tureckými orgánmi presadzovania práva je kľúčom k účinnému boju proti terorizmu;

33.  víta účasť Turecka na globálnej koalícii na boj proti ISIL a otvorenie jeho základní Spojeným štátom a koaličným silám; naliehavo vyzýva Turecko, aby konalo s nevyhnutnou zdržanlivosťou a plne spolupracovalo so svojimi západnými spojencami;

34.  vyzýva Turecko, aby zintenzívnilo svoje úsilie o zabránenie tomu, aby sa zahraniční bojovníci, peniaze a vybavenie dostávali k ISIL/Daesh a iným extrémistickým skupinám cez jeho územie; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s možnosťou, že turecké orgány neprijali všetky možné opatrenia na zastavenie činností ISIL/Daesh a zabránenie jej činnosti, najmä v oblasti boja proti nelegálnemu obchodovaniu s ropou cez turecké hranice; vyzýva EÚ, aby posilnila svoju kapacitu na výmenu informácií a v tejto záležitosti úzko spolupracovala s tureckými orgánmi s cieľom ďalej podporovať boj proti sieťam prevádzačov; berie na vedomie nedostatky pri zatýkaní zahraničných bojovníkov a kontrole hraníc s Irakom a Sýriou;

35.  víta podporu a príspevok Turecka k dohode dosiahnutej medzi veľmocami o ukončení nepriateľských vojenských akcií v Sýrii a o poskytnutí humanitárnej pomoci ľuďom v núdzi; oceňuje to ako dôležitý krok smerom k vyriešeniu sýrskej krízy; konštatuje, že ukončenie nepriateľských vojenských akcií by sa malo vzťahovať na strany konfliktu s výnimkou skupín, ktoré Bezpečnostná rada OSN označila za teroristické organizácie; vyzýva všetky strany, aby urýchlene a v plnej miere realizovali tieto záväzky; pripomína svoje presvedčenie, že neexistuje žiadne vojenské riešenie sýrskeho konfliktu a trvá na potrebe dosiahnutia politického riešenia; odsudzuje vojenskú intervenciu Turecka proti kurdským silám na severe Sýrie, ktorá oslabuje boj proti ISIL/Daesh a ohrozuje úsilie o dosiahnutie mieru a bezpečnosti;

IV.Spolupráca EÚ a Turecka v oblasti utečeneckej/migračnej krízy

36.  podporuje obnovenie politickej angažovanosti medzi EÚ a Tureckom v súvislosti s geopolitickými výzvami a najmä utečeneckou a migračnou krízou; uznáva veľký humanitárny prínos Turecka, ktoré prijalo najväčšiu populáciu utečencov na svete; naliehavo vyzýva EÚ a Turecko, aby spojili svoje sily v záujme zlepšenia a zabezpečenia dôstojných životných podmienok a základných kapacít utečeneckých táborov a uľahčili prácu Úradu vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR) s cieľom zabrániť hromadnému odchodu migrantov; naliehavo vyzýva EÚ, aby ďalej spolupracovala s úradníkmi tureckej vlády na zabezpečení správneho zdokumentovania migrantov; pripomína, že Turecko je jednou z hlavných tranzitných krajín migrantov a utečencov, ktorí cestujú do EÚ, a to nielen zo Sýrie, ale aj z mnohých ďalších krajín; zdôrazňuje význam spolupráce s Tureckom pri zvládaní utečeneckej krízy a zabránení stratám na životoch na mori; víta pozorovateľskú misiu NATO v Egejskom mori;

37.  víta aktiváciu spoločného akčného plánu EÚ a Turecka pre utečencov a riadenie migrácie, ku ktorej došlo 29. novembra 2015, ako súčasť komplexného programu spolupráce založeného na spoločnej zodpovednosti, vzájomných záväzkoch a výsledkoch, a trvá na potrebe okamžite ho vykonávať; zdôrazňuje však, že spolupráca EÚ a Turecka v oblasti migrácie by nemala byť spojená kalendárom, obsahom a podmienkami rokovacieho procesu; domnieva, že prenesenie utečeneckej krízy do Turecka nie je dôveryhodným a dlhodobým riešením tohto problému; vyzýva členské štáty EÚ k solidarite a požaduje zvýšenie počtu krajín, ktoré prijmú presídľovaných utečencov v duchu rozdelenia záťaže a zodpovednosti;

38.  zdôrazňuje, že 3 miliardy EUR a dodatočné finančné prostriedky nástroja pre utečencov v Turecku sa musia riadne využiť tak, aby priniesli rýchly a priamy prospech utečencom a ich hostiteľským spoločenstvám realizáciou projektov, ktoré uspokoja bezprostrednú potrebu zabezpečenia potravín, zdravotnej starostlivosti, sanitácie a vzdelávania; žiada o úplné zapojenie Európskeho parlamentu ako spoluzákonodarcu a rozpočtového orgánu do rozhodovacieho procesu; naliehavo vyzýva na rýchlejšie vyplácanie sľúbených finančných prostriedkov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v spolupráci s Tureckom zabezpečili zavedenie mechanizmu na kontrolu riadneho využívania finančných prostriedkov na tento účel, dôkladné monitorovanie tohto mechanizmu a pravidelné informovanie Európskeho parlamentu Komisiou o využití týchto finančných prostriedkov; zdôrazňuje potrebu venovať osobitnú pozornosť zraniteľným skupinám, ako sú ženy a deti, najmä siroty, a náboženským menšinám, ako sú kresťania a jezídovia; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné riešiť rodové násilie a zneužívanie žien a dievčat na trasách migrantov vedúcich cez Turecko;

39.  oceňuje nedávne rozhodnutie tureckej vlády otvoriť pracovný trh sýrskym utečencom; nabáda na prijatie naliehavejších opatrení na zabezpečenie prístupu všetkých 700 000 sýrskych detí k vzdelávaniu; chváli tureckú vládu za bezplatné poskytovanie zdravotných služieb a vzdelávania sýrskym utečencom; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že žiadosť UNHCR o zvýšenie financovania nebola splnená a Svetový potravinový program musel kvôli zníženiu finančných prostriedkov znížiť svoj nutričný pomer na 80 %; chváli Turecko za jednostranné vyplnenie tejto finančnej medzery a vyzýva členské štáty a EÚ, aby zvýšili finančné prostriedky pre agentúry OSN a ich partnerské MVO v Turecku;

40.  oceňuje Turecko, ktoré až donedávna zachovávalo politiku otvorených hraníc v prospech sýrskych utečencov; víta nadobudnutie účinnosti nových pravidiel vo vízovom režime Turecka, ktoré už pripravujú pôdu na podstatné zníženie počtu prípadov nezákonného prechodu hraníc; zdôrazňuje však, že oveľa prísnejšia vízová politika v súlade s vízovou politikou EU sa musí uplatňovať na krajiny predstavujúce hlavný zdroj nezákonnej migrácie, aby sa obmedzil prílev migrantov, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu, cez Turecko do Európy; zdôrazňuje, že Turecko potrebuje všetku pomoc pri posilnení bezpečnosti svojich hraníc a pri zintenzívnení boja proti prevádzačom; vyzýva Turecko, aby preukazovalo nulovú toleranciu a prijalo účinné opatrenia na zastavenie praktík obchodníkov s ľuďmi a toku utečencov na grécke ostrovy, čoho dôsledkom sú humanitárne, politické, sociálne a bezpečnostné problémy v EÚ; nabáda na väčšiu spoluprácu medzi Tureckom, Bulharskom a Gréckom v oblasti pátracích a záchranných operácií v Egejskom mori a vyzýva agentúru Frontex, aby ponúkla svoju podporu tureckej pobrežnej stráži a posilnila vzájomnú výmenu informácií; uznáva, že opatrenia proti trestnému prevádzaniu môžu byť účinné len v spojení so zavedením bezpečných a legálnych ciest pre utečencov a žiadateľov o azyl na vstup do Európskej únie;

41.  zdôrazňuje, že zastavenie migrácie do EÚ by nemalo viesť k odsunu utečencov alebo ich nezákonnému zadržiavaniu; vyzýva Komisiu, pokiaľ ide o spoločný akčný plán medzi EÚ a Tureckom, aby vyšetrila obvinenia uvedené v správe Amnesty International z 1. apríla 2016, podľa ktorých Turecko uskutočňuje nútené návraty sýrskych utečencov; trvá na tom, že všetky postupy núteného návratu z Grécka do Turecka musia byť plne v súlade s medzinárodným právom a právnymi predpismi EÚ týkajúcimi sa prístupu k azylu a medzinárodnej ochrane a uplatňovania základných práv a procesných záruk; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby pozorne sledovala spôsob, akým turecké orgány uplatňujú dohodu a či sa dodržiava zásada nevyhostenia v prípade osôb vrátených do Turecka; opätovne vyzýva tureckú vládu, aby zrušila geografickú výhradu k Ženevskému dohovoru z roku 1951; trvá na tom, že je veľmi dôležité zaviesť bezpečné a legálne cesty pre utečencov, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby podstatne zvýšili svoje úsilie v otázke presídlenia; domnieva sa, že je nevyhnutné nájsť politické riešenie sýrskej krízy; naliehavo vyzýva Turecko, aby podstatne zintenzívnilo svoje úsilie s cieľom nájsť politické riešenie a konkrétne prekonať svoje výhrady voči účasti Kurdov na mierových rokovaniach v Ženeve;

42.  víta skutočnosť, že turecké orgány a UNHCR v Turecku zosúlaďujú svoje databázy registrácie utečencov do jedného registračného systému; domnieva sa, že je mimoriadne potrebné zamerať sa na technické spôsoby interoperability a zlučiteľnosti tejto databázy s európskou databázou registrácie žiadateľov o azyl, Eurodac; zdôrazňuje, že je takisto dôležité, aby utečenci po tom, ako opustia Turecko s cieľom dostať sa do Európy, boli odhlásení z tureckej databázy;

43.  zdôrazňuje, že vykonávanie dohody o readmisii osôb vo vzťahu k všetkým členským štátom má zásadný význam pre EÚ, pretože poskytuje príležitosť na účinnejšiu politiku návratu migrantov, ktorí nepotrebujú medzinárodnú ochranu; víta politickú dohodu, ktorú obe strany dosiahli na samite medzi EÚ a Tureckom z 29. novembra 2015, v tom zmysle, že od júna 2016 sa bude v plnom rozsahu uplatňovať dohoda o readmisii osôb; vyzýva všetky strany, aby plne a účinne realizovali existujúce dvojstranné dohody o readmisii a zabezpečili úplné dodržiavanie základných práv navrátených migrantov;

44.  nabáda vládu, aby komplexným a nediskriminačným spôsobom splnila kritériá identifikované v pláne liberalizácie vízového režimu vo vzťahu k všetkým členským štátom; pripomína, že liberalizácia vízového režimu je proces založený na zásluhách a len v prípade splnenia noriem sa tureckým občanom umožní bezvízové cestovanie; žiada Komisiu, aby poskytla väčšiu technickú pomoc pri plnení podmienok plánu liberalizácie vízového režimu;

V.Pokrok v rokovaniach o znovuzjednotení Cypru

45.  oceňuje značný pokrok dosiahnutý v rokovaniach o znovuzjednotení Cypru pod záštitou OSN; víta spoločné vyhlásenie oboch vedúcich predstaviteľov z 11. februára 2014 ako základ na urovnanie sporu; podporuje premenu Cyperskej republiky na bikomunitnú, bizonálnu federáciu s jedinou suverenitou, jedinou medzinárodnou subjektivitou a jediným občianstvom, s politickou rovnosťou medzi dvoma komunitami a s rovnakými príležitosťami pre všetkých svojich občanov, a to bez toho, aby bola dotknutá konečná dohoda, a v súlade s príslušnými rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN a medzinárodným právom; oceňuje konštruktívny prístup vedúcich predstaviteľov grécko-cyperskej aj turecko-cyperskej komunity na ostrove a ich odhodlanie a neúnavné úsilie o čo najskoršie dosiahnutie spravodlivého, komplexného a realizovateľného riešenia; zdôrazňuje význam riešenia desaťročia trvajúceho cyperského problému pre celý región, ako aj pre Európu/Európsku úniu; víta preto možnosť nového referenda o znovuzjednotení a vyzýva všetky strany, aby prispeli k pozitívnemu výsledku;

46.  pripomína, že nevyriešená otázka Cypru ovplyvňuje vývoj vzťahov medzi EÚ a Tureckom, a preto vyzýva všetky zúčastnené strany, aby vynaložili spoločné úsilie o jej vyriešenie;

47.  vyzýva Turecko, aby splnilo svoj záväzok úplného a nediskriminačného vykonávania dodatkového protokolu k dohode o pridružení medzi ES a Tureckom vo vzťahu k všetkým členským štátom vrátane Cyperskej republiky, lebo splnenie tohto záväzku by mohlo byť pre rokovací proces významným impulzom;

48.  vyjadruje poľutovanie nad tureckou politikou nelegálneho osídľovania a vyzýva Turecko, aby sa zdržalo ďalšieho osídľovania okupovaných oblastí Cypru tureckými občanmi, lebo takéto konanie je v rozpore so Ženevským dohovorom a zásadami medzinárodného práva; naliehavo žiada Turecko, aby ukončilo všetky opatrenia, ktoré menia demografickú rovnováhu na ostrove, a tým vytvárajú prekážky pre budúce riešenie;

49.  vyzýva Turecko, aby upustilo od akéhokoľvek konania vo výhradnej hospodárskej zóne (VHZ) Cypru, ktoré by mohlo vyvolať napätie a krízu v tomto veľmi citlivom regióne a ktoré by mohli negatívne ovplyvniť rokovania o demokratickom riešení, ktoré by ukončilo súčasný neprijateľný dichotomický stav; uznáva právo členských štátov podpisovať bilaterálne a iné dohody v kontexte ich zvrchovaných práv s cieľom využiť prírodné zdroje vo vlastnej VHZ;

50.  víta dohodu medzi oboma vedúcimi predstaviteľmi o viacerých opatreniach na budovanie dôvery vrátane otvorenia dvoch nových hraničných priechodov a prepojenia elektrických sietí; poznamenáva, že čo sa týka interoperability mobilných telefónov, prakticky sa nedosiahol žiaden pokrok; nalieha preto na obe strany, aby bezodkladne pristúpili k vykonávaniu všetkých dohodnutých opatrení; vyzýva EÚ, aby plne podporila dosiahnutie dohody, a to politicky aj finančne; vyzýva Turecko, aby aktívne podporovalo rokovací proces a pozitívny výsledok; vyzýva Turecko, aby začalo sťahovať svoje jednotky z Cypru a odovzdalo uzavretú časť mesta Famagusta Organizácii Spojených národov v súlade s rezolúciou BR OSN č. 550 (1984); oceňuje skutočnosť, že Výboru pre nezvestné osoby (ktorý sa zaoberá nezvestnými turecko-cyperskými aj grécko-cyperskými osobami) sa udelil prístup na všetky relevantné miesta vrátane vojenských priestorov; naliehavo však vyzýva Turecko, aby poskytlo prístup k príslušným archívom, čo by maximalizovalo efektívnosť práce výboru;

51.  víta iniciatívu prezidenta Cyperskej republiky Nicosa Anastasiadesa, aby sa turečtina stala úradným jazykom EÚ, a nabáda strany, aby urýchlili tento proces; poznamenáva, že ešte pred nadobudnutím platnosti dohody o urovnaní sa musí dobre pripraviť vykonávanie acquis EÚ v budúcom turecko-cyperskom ústavnom štátnom zriadení; víta v tejto súvislosti zriadenie bikomunitného ad hoc výboru pre prípravu na EÚ; nabáda Európsky parlament aj Komisiu, aby zintenzívnili svoje snahy o zapojenie tureckých Cyperčanov do prípravy na úplné začlenenie do EÚ; vyzýva predsedu Európskeho parlamentu, aby v prípade dosiahnutia urovnania podnikol nevyhnutné kroky;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Rady Európy, predsedovi Európskeho súdu pre ľudské práva, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Tureckej republiky.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0094.
(2) Ú. v. EÚ C 341 E, 16.12.2010, s. 59.
(3) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 98.
(4) Ú. v. EÚ C 257 E, 6.9.2013, s. 38.
(5) Ú. v. EÚ C 45, 5.2.2016, s. 48.
(6) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 117.
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0235.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2014)0052.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2015)0014.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0228.


Správa o Albánsku za rok 2015
PDF 204kWORD 113k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o správe o Albánsku za rok 2015 (2015/2896(RSP))
P8_TA(2016)0134B8-0440/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Albánskou republikou na strane druhej,

–  so zreteľom na závery predsedníctva zo zasadnutia Európskej rady v Solúne 19. a 20. júna 2003 o perspektíve pristúpenia krajín západného Balkánu k EÚ,

–  so zreteľom na rozhodnutie Európskej rady z 26. – 27. júna 2014 udeliť Albánsku štatút kandidátskej krajiny na členstvo v EÚ a na závery Rady z 15. decembra 2015,

–  so zreteľom na siedme zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko, ktoré sa uskutočnilo 18. mája 2015 v Bruseli,

–  so zreteľom na vstup Albánska do Organizácie Severoatlantickej zmluvy (NATO) 1. apríla 2009,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedu viedenského samitu o západnom Balkáne z 27. augusta 2015, ako aj na odporúčania organizácií občianskej spoločnosti pre viedenský samit v roku 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. novembra 2015 s názvom Stratégia rozširovania EÚ (COM(2015)0611) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Albánsku za rok 2015 (SWD(2015)0213),

–  so zreteľom na spoločné závery z piateho dialógu na vysokej úrovni o kľúčových prioritách, ktoré boli prijaté 24. marca 2015 v Tirane,

–  so zreteľom na záverečnú správu volebnej pozorovateľskej misie OBSE/ODIHR z 8. septembra 2015 o miestnych voľbách, ktoré sa konali 21. júna 2015,

–  so zreteľom na deviatu schôdzu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Albánsko, ktorá sa uskutočnila 9. – 10. novembra 2015 v Bruseli,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Albánsku,

–  so zreteľom na prácu, ktorú vo funkcii stáleho spravodajcu pre Albánsko vo Výbore pre zahraničné veci odviedol Knut Fleckenstein,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Albánsko na svojej ceste k pristúpeniu k EÚ stabilne napredovalo;

B.  keďže (potenciálne) kandidátske krajiny sa posudzujú na základe vlastných zásluh a harmonogram pristúpenia závisí od kvality nevyhnutných reforiem;

C.  keďže stále pretrvávajú problémy, ktoré treba urýchlene a efektívne vyriešiť, aby sa mohlo pokročiť na ceste k pristúpeniu k EÚ;

D.  keďže pre ďalší pokrok v rámci procesu pristúpenia k EÚ je nevyhnutné dôsledné prijímanie a plné vykonávanie reforiem v oblasti piatich kľúčových priorít, ako aj trvalá politická angažovanosť;

E.  keďže ochrana slobody náboženstva a kultúrneho dedičstva a spravovanie majetku v súlade so zásadou právneho štátu sú základnými hodnotami Európskej únie;

F.  keďže konštruktívny a udržateľný politický dialóg medzi politickými silami o reformách súvisiacich s EÚ má zásadný význam pre ďalší pokrok v rámci procesu pristúpenia k EÚ; keďže pre úspešný a udržateľný proces reforiem je mimoriadne dôležité čestné konanie, konštruktívny dialóg, spolupráca a ochota pristúpiť na kompromis medzi vládou a opozíciou;

G.  keďže v súvislosti s procesom pristúpenia Albánska k EÚ existuje politický konsenzus a podpora širokej verejnosti; keďže úspech reformného programu veľmi závisí od existencie demokratického politického prostredia v krajine;

H.  keďže nepretržitý pokrok predovšetkým v oblasti právneho štátu, reformy súdnictva, boja proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti, reformy verejnej správy a základných práv má v reformnom procese rozhodujúci význam; keďže v záujme otvorenia prístupových rokovaní a konsolidácie svojho prechodu k demokracii musí Albánsko zintenzívniť reformné úsilie v týchto oblastiach, ako aj v súvislosti s ďalšími kľúčovými prioritami; keďže EÚ určila zásadu právneho štátu za kľúčovú otázku svojho procesu rozširovania a okrem toho zdôraznila, že treba posilniť správu hospodárskych záležitostí a verejnú správu vo všetkých krajinách západného Balkánu;

1.  víta stabilný pokrok Albánska, pokiaľ ide o reformy v oblasti kľúčových priorít, ktoré sú potrebné na otvorenie prístupových rokovaní; nabáda vládu, parlament a politické strany, aby udržali tempo reforiem a urýchlili ich vykonávanie; vyzýva ich, aby urýchlene pristúpili k zásadnej reforme súdnictva; podčiarkuje význam riadneho a včasného vykonania týchto reforiem;

2.  vyzýva všetky politické strany, aby vyvinuli ďalšie úsilie s cieľom zapojiť sa do konštruktívnejšieho a skutočného politického dialógu, ktorý umožní prijať a vykonávať kľúčové reformy; je pevne presvedčený, že udržateľná spolupráca medzi vládou a opozíciou v parlamente má zásadný význam pre proces pristúpenia Albánska k EÚ a splnenie prístupových kritérií; rozhodne zdôrazňuje, že je dôležité, aby si zachovali odhodlanie budovať demokratickú politickú kultúru, čo zahŕňa otvorenosť voči dialógu, rokovaniu a kompromisu a úplné vylúčenie bojkotov a radikalizmu; víta zriadenie a činnosť Národnej rady pre európsku integráciu, ktorá by mala podľa očakávaní zabezpečiť, aby bol reformný proces súvisiaci s EÚ inkluzívnejší; naliehavo žiada, aby sa ešte viac posilnili možnosti parlamentu monitorovať vykonávanie a súlad s acquis;

3.  vyjadruje vládnym i opozičným stranám uznanie za ich konštruktívnu spoluprácu a za to, že sa v parlamente jednomyseľne prijal zákon, ktorý znemožňuje vymenovanie a zvolenie páchateľov trestných činov do verejných funkcií (dekriminalizačný zákon); víta prijatie súvisiacich predpisov v parlamente a požaduje urýchlené a dôsledné uplatňovanie ducha i litery tohto zákona; dôrazne nabáda parlament, aby šiel pri vykonávaní právnych predpisov príkladom s cieľom posilniť dôveru občanov a podnikateľských kruhov v ich politických predstaviteľov a vo verejné inštitúcie;

4.  víta odhodlanie Albánska komplexne a dôkladne zreformovať systém súdnictva a dôrazne nabáda albánske orgány, aby urýchlene pokračovali v prípravách na túto zásadnú reformu s cieľom posilniť dôveru občanov v systém súdnictva; oceňuje prácu ad hoc parlamentného výboru pre reformu súdnictva pri príprave reformy; vyzdvihuje úzku spoluprácu s Benátskou komisiou; ďalej podnecuje kooperatívny prístup na ceste k prijatiu tejto reformy; vyzýva všetky strany, aby sa pri zohľadnení odporúčaní Benátskej komisie usilovali o dosiahnutie kompromisu, pokiaľ ide o zásadné zmeny v súdnictve, ktoré sa týkajú okrem iného úplnej nezávislosti a zodpovednosti sudcov a prokurátorov, ako aj nestrannosti súdov, a to predovšetkým najvyššieho súdu a ústavného súdu a najvyššej súdnej rady;

5.  zdôrazňuje, že je potrebné riešiť súčasné nedostatky vo fungovaní systému súdnictva vrátane otázky jeho nezávislosti od ostatných zložiek moci, politického zasahovania, selektívnej spravodlivosti a obmedzenej zodpovednosti, vysokej miery korupcie, neúčinných mechanizmov kontroly, nedostatočných zdrojov, celkovej dĺžky súdnych konaní a nedostatku jasných profesijných kritérií na vymenúvanie a služobný postup sudcov; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť transparentnosť a zrealizovať príslušné odporúčania, ktoré vo svojej hodnotiacej správe zo štvrtého kola vydala Skupina štátov proti korupcii (GRECO) v súvislosti s predchádzaním korupcii sudcov a prokurátorov;

6.  odporúča Komisii, aby dôkladne monitorovala pokrok dosiahnutý pri reforme súdnictva, a nabáda ju, aby Európskemu parlamentu a Rade podala správu, len čo Albánsko v tejto reforme dostatočne pokročí, a aby zohľadnila tieto závery a pokrok Albánska pri vykonávaní piatich kľúčových priorít, keď bude zvažovať odporúčanie na začatie prístupových rokovaní;

7.  víta prijatie stratégie reformy verejnej správy na roky 2015 – 2020 a jej akčného plánu na roky 2015 – 2017, ako aj stratégie reformy riadenia verejných financií na roky 2014 – 2020; kladie dôraz na to, že verejná služba musí byť profesionálna a transparentná s cieľom slúžiť záujmom občanov, poskytovať im lepšie služby a pripraviť sa na efektívne vedenie budúcich prístupových rokovaní; berie na vedomie úsilie o dosiahnutie toho, aby verejná správa bola ústretovejšia voči občanom; naliehavo vyzýva vládu, aby pokračovala vo svojom úsilí posilniť administratívne kapacity, odpolitizovať verejnú správu, bojovať proti korupcii v štátnej službe a zlepšiť postupy prijímania pracovníkov na základe zásluh a výkonnosti; požaduje plné a účinné vykonávanie zákona o verejnej službe a nového zákona o administratívnych postupoch; vyzýva na posilnenie právomoci, autonómie, efektívnosti a zdrojov štruktúr pôsobiacich v oblasti ľudských práv, ako je úrad ombudsmana; žiada, aby sa dvom novým komisárom, a to komisárovi pre deti a komisárovi pre zabránenie mučeniu, pridelili primerané rozpočtové prostriedky; víta prijatie decentralizačnej stratégie na roky 2015 – 2020 a zákona o miestnej samospráve, čo zvyšuje administratívne a finančné kapacity jednotiek miestnej samosprávy a zabezpečuje konzultácie medzi centrálnou vládou a miestnou samosprávou; poukazuje na potrebu viac objasniť úlohy a povinnosti miestnej samosprávy a pokračovať v úzkom dialógu s príslušnými zainteresovanými stranami vrátane zástupcov občianskej spoločnosti;

8.  je naďalej znepokojený rozšírenou korupciou, a to najmä v oblasti vzdelávania, zdravotnej starostlivosti, súdnictva, verejného obstarávania, koncesií verejno-súkromného partnerstva, stavebníctva a priestorového plánovania, miestnej samosprávy a verejnej služby; požaduje posilnenie miestnej samosprávy; víta prijatie národnej protikorupčnej stratégie na roky 2015 – 2020 a akčného plánu na roky 2015 – 2017; vyzýva príslušné orgány, aby dôkladne monitorovali a skúmali akčný plán, zlepšili výsledky v oblasti vyšetrovania, trestného stíhania a odsúdenia v prípadoch korupcie na všetkých úrovniach, striktne presadzovali protikorupčné právne predpisy a posilnili nezávislosť protikorupčných inštitúcií a spoluprácu medzi nimi; víta návrh zákona o ochrane informátorov a o zlepšení transparentnosti a kontroly finančných prostriedkov politických strán; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť schopnosť orgánov presadzovania práva viesť aktívne a účinné vyšetrovanie; je pevne presvedčený, že pokrok pri reforme súdnictva výrazne posilní aj boj proti korupcii a organizovanej trestnej činnosti;

9.  berie na vedomie angažovanosť vlády v boji proti organizovanej trestnej činnosti, ktorá viedla k niekoľkým úspešným operáciám veľkého rozsahu v oblasti presadzovania práva, a to aj v spolupráci s orgánmi susedných krajín a členských štátov EÚ; naďalej ho však znepokojuje nízky počet právoplatných odsúdení; zdôrazňuje, že je potrebné ďalej rozvíjať spoluprácu medzi prokuratúrou a políciou a zabezpečiť účinné následné opatrenia na justičnej úrovni; požaduje vyčlenenie primeraných zdrojov pre políciu a prokuratúru na boj proti organizovanej trestnej činnosti; víta nedávne operácie zamerané na boj proti obchodníkom s drogami, ale konštatuje, že takéto obchodovanie je pre Albánsko naďalej závažným problémom; vyzýva príslušné orgány, aby posilnili svoje úsilie v boji proti výrobe a obchodovaniu s drogami a omamnými látkami, a to aj zintenzívnením medzinárodnej a regionálnej spolupráce; požaduje intenzívnejšiu spoluprácu medzi orgánmi presadzovania práva v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi, lepšiu ochranu a odškodnenie obetí a zlepšenie výsledkov, pokiaľ ide o vyšetrovanie, trestné stíhanie a odsúdenie; vyzýva príslušné orgány, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti obchodovaniu so zbraňami;

10.  berie na vedomie hodnotenie a odporúčania týkajúce sa volebného procesu, ktoré OBSE/ODIHR vypracovala po miestnych voľbách v júni 2015, keď medzinárodní pozorovatelia zaznamenali množstvo nezrovnalostí; zdôrazňuje, že parlamentné voľby v roku 2017 budú dôležitou skúškou procesu integrácie Albánska do EÚ; vyzýva príslušné orgány, aby vyvinuli maximálne úsilie na prípravu slobodných a spravodlivých volieb; víta zriadenie ad hoc parlamentného výboru pre volebnú reformu v januári 2016 a nabáda na účinné vykonávanie jeho odporúčaní, najmä so zreteľom na prípravu a usporiadanie nadchádzajúcich volieb; vyjadruje znepokojenie nad celkovou politizáciou volebného procesu a vyzýva príslušné orgány, aby v záujme zvýšenia dôvery verejnosti v tento proces riešili okrem iného procedurálne nedostatky vrátane volebných sporov, nezávislosti volebných komisií, transparentnosti a účinnosti pri financovaní politických strán, údajných prípadov kupovania hlasov a zastrašovania voličov a zneužívania štátnych zdrojov; konštatuje, že je potrebné, aby ústredná volebná komisia stanovila jasnú internú zodpovednosť za dohľad nad financovaním strán a nezostávať len pri čisto formálnych kontrolách vyhlásení politických strán;

11.  víta skutočnosť, že parlament prijal uznesenie o úlohe občianskej spoločnosti pri demokratickom rozvoji krajiny, a poukazuje na zlepšovanie spolupráce medzi štátnymi inštitúciami a organizáciami občianskej spoločnosti vrátane ich účasti na zasadnutiach Národnej rady pre európsku integráciu; oceňuje prijatie plánu pre občiansku spoločnosť a nabáda na jeho hladkú realizáciu; odporúča, aby sa podnikli kroky na inštitucionalizáciu spolupráce s organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom posilniť demokraciu a ochranu ľudských práv a občianskych slobôd prostredníctvom účasti verejnosti a zvýšiť transparentnosť rozhodovacieho procesu; vyzýva príslušné orgány, aby obmedzili administratívnu záťaž pre organizácie občianskej spoločnosti a zrevidovali daňové pravidlá a iné príslušné predpisy s cieľom uľahčiť poskytovanie súkromných darov; vyzýva príslušné orgány, aby nabádali organizácie občianskej spoločnosti na aktívnu účasť, pokiaľ ide o dohľad nad volebným procesom, a na zapojenie do poskytovania komplexných a včasných informácií verejnosti o procese pristúpenia k EÚ;

12.  naliehavo žiada albánsku vládu, aby venovala osobitnú pozornosť zlepšovaniu vyhliadok mladých ľudí a aby investovala do modernizácie a reformy vzdelávacieho systému s cieľom zvýšiť zamestnateľnosť a profesijné vyhliadky najmä pre mladých ľudí; zdôrazňuje, že je potrebné zmeniť súčasný únik mozgov na ich cirkuláciu, ktorá podporuje mobilitu a zároveň vytvára značný potenciál pre riadne kariérne vyhliadky v Albánsku; víta pomoc z IPA zameranú na vzdelávanie, zamestnanosť a sociálne politiky;

13.  pripomína svoju výzvu určenú príslušným orgánom, aby zabezpečili spravodlivosť pre obete udalostí z 21. januára 2011;

14.  odsudzuje zlé zaobchádzanie s podozrivými na policajných staniciach, preplnenosť väzníc, nedostatočnú zdravotnú starostlivosť a nevyhovujúce podmienky vo väzenských zariadeniach;

15.  pripomína, že inštitucionálne mechanizmy na ochranu práv dieťaťa sú stále nedostatočné; naliehavo vyzýva orgány na zreformovanie systému súdnictva pre mladistvých tak, aby bol v súlade s medzinárodnými normami; požaduje výrazné zvýšenie finančných prostriedkov prideľovaných na systém ochrany detí, najmä pokiaľ ide o útvary na ochranu detí na miestnej a regionálnej úrovni; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že niektoré útvary na ochranu detí museli ukončiť činnosť pre nedostatok finančných zdrojov; naliehavo vyzýva orgány, aby zabezpečili prístup detí k útvarom na ochranu detí aj vo vidieckych oblastiach;

16.  oceňuje atmosféru náboženskej tolerancie v krajine, dobrú spoluprácu medzi náboženskými komunitami a ich pozitívne vzťahy so štátom; vyzýva všetky príslušné orgány a náboženské komunity, aby sa spoločne usilovali o zachovanie a podporovanie náboženskej harmónie;

17.  pripomína, že ku kľúčovým prioritám patrí potreba účinných legislatívnych a politických opatrení na posilnenie ochrany ľudských práv, menšinových práv a politík boja proti diskriminácii; poznamenáva, že Rómovia a Egypťania žijú v ťažkých podmienkach a často sa stretávajú so sociálnym vylúčením a diskrimináciou; oceňuje prijatie národného akčného plánu na integráciu Rómov a Egypťanov na roky 2015 – 2020 a účinnejšie vykonávanie politík začleňovania Rómov; konštatuje, že miera zápisov a predčasného ukončenia školskej dochádzky rómskych detí a situácia rómskych a egyptských detí žijúcich na ulici vrátane prípadov ich násilného vysťahovania bez riadneho procesu či poskytnutia primeraného alternatívneho ubytovania naďalej vyvolávajú znepokojenie; požaduje zlepšenie ochrany práv detí a systému súdnictva pre mladistvých; víta uznesenie parlamentu o ochrane práv a slobôd osôb patriacich ku komunite LGBTI; konštatuje, že druhý pochod Pride v Tirane v júni 2015 sa uskutočnil bez väčších incidentov; odporúča, aby sa z existujúcich právnych predpisov odstránili ustanovenia diskriminujúce transrodové a intersexuálne osoby; vyzýva príslušné orgány, aby ďalej zlepšovali situáciu, pokiaľ ide o začleňovanie a toleranciu vo vzťahu ku všetkým menšinám v krajine, a to aj posilňovaním úlohy Štátneho výboru pre menšiny;

18.  odporúča, aby sa vhodnými mechanizmami riešili problémy rodovej nerovnosti, rodovej diskriminácie a domáceho násilia; víta novelu volebného zákona prijatú v apríli 2015, ktorou sa stanovuje 50 % rodová kvóta na zoznamoch kandidátov do obecných rád;

19.  poznamenáva, že doteraz nebolo zabezpečené presadzovanie vlastníckych práv; naliehavo požaduje dokončenie procesu registrácie majetku, reštitúcií a náhrad a účinné vykonávanie stratégie v oblasti vlastníckych práv na roky 2012 – 2020; poukazuje na to, že lepšie presadzovanie vlastníckych práv bude mať pozitívny vplyv na miestne a zahraničné investície;

20.  opäť zdôrazňuje kľúčový význam profesionálnych, nezávislých a pluralitných prevádzkovateľov verejnoprávneho vysielania a súkromných médií; vyjadruje znepokojenie nad rozšírenou autocenzúrou novinárov, ktorým sa niekedy fyzicky bráni informovať o určitých udalostiach a ktorí sú pre svoju prácu napádaní alebo zastrašovaní, a nad prípadmi priameho zasahovania do redakčnej nezávislosti; v tejto súvislosti vyjadruje poľutovanie nad tým, že Balkánska investigatívna regionálna sieť sa stala terčom vyhrážok, že na ňu bude podaná žaloba za ohováranie, po tom, čo prešetrovala kriminálnu minulosť kandidáta na starostu v miestnych voľbách v roku 2015; požaduje prijatie opatrení na posilnenie profesijných a etických noriem pre novinárov; žiada širšie uplatňovanie zákona o audiovizuálnych médiách; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť transparentnosť štátnej reklamy v médiách a vyvíjať ďalšie úsilie o zaručenie nezávislosti orgánu pre audiovizuálne médiá a verejnoprávneho vysielania; je znepokojený zmenami v postupoch voľby generálneho riaditeľa albánskej spoločnosti pre verejnoprávne rozhlasové a televízne vysielanie (RTSh); vyzýva vládu a opozíciu, aby zabezpečili riadne fungovanie národnej rozhlasovej a televíznej spoločnosti tým, že určia konsenzuálneho kandidáta na post riaditeľa; zdôrazňuje, že treba dokončiť oneskorený proces digitalizácie;

21.  konštatuje, že Albánsko je pomerne pripravené, pokiaľ ide o vytvorenie fungujúceho trhového hospodárstva; víta lepší výber daní a kampaň vlády proti neformálnej ekonomike; hoci berie na vedomie zvýšenie zamestnanosti, vyjadruje znepokojenie nad vysokou mierou nezamestnanosti, a to najmä pokiaľ ide o nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobo nezamestnaných, ktorá tvorí viac ako 50 % celkovej nezamestnanosti; naliehavo žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť rovnakým príležitostiam a aby sa prijali ďalšie opatrenia na zvýšenie zamestnanosti žien na trhu práce; zostáva znepokojený pretrvávajúcimi a závažnými nedostatkami, pokiaľ ide o právny štát, regulačné prostredie, presadzovanie vlastníckych práv a boj proti korupcii, ktoré sú prekážkou v úsilí o zlepšenie podnikateľského prostredia; naliehavo žiada Albánsko, aby realizáciou účinných hospodárskych reforiem komplexne riešilo stále pálčivý problém rozsiahleho tieňového hospodárstva spojeného s rozšírenou korupciou; naliehavo žiada, aby sa podnikli kroky na riešenie nedostatkov v oblasti vymáhateľnosti zmluvného plnenia a právneho štátu, na boj proti stále rozsiahlej tieňovej ekonomike a na zaradenie programu fiškálnej konsolidácie a znižovania verejného dlhu medzi priority; naliehavo požaduje, aby sa vo väčšej miere podporovali mechanizmy na ochranu spotrebiteľa;

22.  vyzýva Albánsko, aby vyvinulo ďalšie úsilie o zosúladenie s právnymi predpismi EÚ v oblasti životného prostredia a požiadavkami kapitoly 27; v tejto súvislosti víta vytvorenie Národnej agentúry pre chránené oblasti a Agentúry pre albánske pobrežie;

23.  vyzýva albánsku vládu, aby kontrolovala budovanie vodných elektrární v ekologicky citlivých oblastiach, napríklad v okolí rieky Vjosa, ako aj v chránených oblastiach a aby zachovala neporušenosť existujúcich národných parkov; odporúča zlepšiť kvalitu posúdení vplyvu na životné prostredie, čo by umožnilo zohľadňovať normy EÚ stanovené v smernici o vtákoch, smernici o biotopoch a v rámcovej smernici o vode; nabáda albánsku vládu, aby zvýšila transparentnosť prostredníctvom účasti verejnosti a verejných konzultácií o plánovaných projektoch;

24.  vyzýva Albánsko, aby vykonávalo príslušné merania týkajúce sa ochrany životného prostredia a nakladania s odpadom a prijalo dodatočné opatrenia proti nesprávnej likvidácii a odstraňovaniu odpadu, najmä morského odpadu;

25.  vyzýva vládu, aby prijala a vykonávala národnú energetickú stratégiu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Albánsko nepredložilo Energetickému spoločenstvu akčný plán pre energiu z obnoviteľných zdrojov, v dôsledku čoho sa začalo konanie o porušení povinnosti; rovnako vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že Albánsko nedodržalo termín stanovený Energetickým spoločenstvom na zosúladenie svojich právnych predpisov so smernicou o energetickej účinnosti konečného využitia energie a energetických službách z roku 2006; naliehavo vyzýva vládu, aby vyvinula viac úsilia, pokiaľ ide o energetickú účinnosť, a to prijatím nového zákona o energetickej hospodárnosti budov;

26.  vyjadruje Albánsku uznanie za to, že je naďalej konštruktívnym partnerom v regióne a zohráva aktívnu úlohu v oblasti regionálnej spolupráce; zdôrazňuje význam zabezpečenia dobrých susedských vzťahov, ktoré sú naďalej nevyhnutné; pozitívne hodnotí angažovanosť Albánska, pokiaľ ide o iniciatívy regionálnej spolupráce, ktoré boli prijaté na samitoch západného Balkánu v Berlíne v roku 2014 a vo Viedni v roku 2015; víta konštruktívnu úlohu Albánska v rámci programu týkajúceho sa prepojenosti; vyzýva príslušné orgány, aby pred nadchádzajúcim samitom, ktorý sa má konať v roku 2016 v Paríži, zaistili úplné a urýchlené vykonávanie technických noriem a mäkkých opatrení v odvetví dopravy, ktoré boli dohodnuté na samite západného Balkánu vo Viedni v roku 2015;

27.  víta pretrvávajúcu politickú vôľu zlepšiť vzťahy so Srbskom a nabáda Albánsko a Srbsko, aby prijali ďalšie opatrenia na podporu regionálnej stability a spolupráce, ako aj dobrých susedských vzťahov; v súvislosti s týmto úsilím nabáda Albánsko, aby pokračovalo v budovaní úradu pre regionálnu spoluprácu mládeže so sídlom v Tirane, ktorý má mimoriadny význam pre ďalšie zmierovanie v regióne, najmä medzi mladými ľuďmi; odporúča urýchliť výstavbu hlavných infraštruktúrnych projektov, ako je železničné prepojenie a moderná diaľnica medzi Tiranou a Skopje v rámci koridoru VIII; vyjadruje Albánsku uznanie za to, že dosiahlo plný súlad so všetkými relevantnými vyhláseniami v oblasti SZBP a závermi Európskej rady, ako aj za jeho pripravenosť prispieť k európskym systémom pomoci pre sýrskych utečencov a ich presídľovania; naliehavo žiada vládu, aby sa naďalej usilovala riešiť vysoký počet zjavne neopodstatnených žiadostí o azyl podaných v členských štátoch a aby podnikla rozhodné kroky prostredníctvom mechanizmu monitorovania stavu po liberalizácii vízového režimu s cieľom nadviazať užšiu operačnú spoluprácu a realizovať výmenu informácií s členskými štátmi a susednými krajinami; vyzýva tiež vládu, aby zvážila prijatie ďalších opatrení na zlepšenie sociálno-ekonomických životných podmienok; víta návrh Komisie vytvoriť spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu a podporuje zaradenie Albánska do tohto zoznamu;

28.  v kontexte berlínskeho procesu podporuje vytvorenie fóra občianskej spoločnosti západného Balkánu, ktoré poskytne príležitosť zástupcom občianskej spoločnosti z regiónov vymieňať si názory, vysloviť pripomienky a formulovať konkrétne odporúčania pre subjekty s rozhodovacou právomocou, a vyzýva na pokračovanie tohto procesu počas nasledujúceho samitu, ktorý sa bude konať v Paríži v roku 2016, ako aj na organizáciu prípravných seminárov pre organizácie občianskej spoločnosti v regióne;

29.  víta angažovanosť Albánska v boji proti radikalizácii a terorizmu a prijatie príslušných bezpečnostných stratégií a akčného plánu; víta skutočnosť, že aktualizovaný strategický rámec zahŕňa stratégiu v oblasti boja proti násilnému extrémizmu; vyjadruje znepokojenie nad tým, že Albánsko a ďalšie krajiny sú postihnuté problémom, ktorý predstavujú vracajúci sa zahraniční bojovníci, islamská radikalizácia a násilný extrémizmus; v tejto súvislosti víta opatrenia albánskej vlády s cieľom zabrániť odlevu zahraničných bojovníkov, ktorí sa chcú pripojiť k ISIS v Iraku a Sýrii; považuje za nevyhnutné pokračovať vo vykonávaní účinnej politiky s cieľom predchádzať islamskej radikalizácii, bojovať proti násilnému extrémizmu aj so zapojením organizácií občianskej spoločnosti a náboženských komunít, brániť toku zahraničných teroristických bojovníkov a narúšať ho, bojovať proti financovaniu terorizmu, ako aj vyvinúť pre spravodajské služby a orgány presadzovania práva osobitný prístup založený na zásadách právneho štátu a ucelenú súdnu politiku, pokiaľ ide o páchateľov; okrem toho odporúča zintenzívnenie účinnej regionálnej spolupráce a spolupráce s príslušnými útvarmi členských štátov v tejto otázke vrátane výmeny informácií; zastáva názor, že všetkými opatreniami prijatými v tomto smere by sa malo zabezpečiť dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd v súlade s medzinárodnými normami a nástrojmi;

30.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že pre neochotu spolupracovať a dosiahnuť kompromis v rámci albánskej delegácie nemožno v súčasnosti viesť žiadnu zmysluplnú diskusiu v Parlamentnom výbore pre stabilizáciu a pridruženie a že na jeho deviatej schôdzi sa nemohlo prijať žiadne odporúčanie; vyzýva na podniknutie krokov s cieľom posilniť Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie, aby mohol pozitívne prispieť k procesu pristúpenia Albánska k EÚ;

31.  žiada Komisiu, aby do svojich budúcich správ zahrnula podrobné informácie o podpore poskytovanej Albánsku prostredníctvom nástroja predvstupovej pomoci (IPA) a o vykonávaní opatrení, najmä pokiaľ ide o pomoc z IPA vyčlenenú na vykonávanie kľúčových priorít a príslušných projektov, a to s ohľadom na vyhlásenie Komisie o strategickom dialógu s Európskym parlamentom;

32.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vláde a parlamentu Albánska.


Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2015
PDF 227kWORD 140k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o správe o Bosne a Hercegovine za rok 2015 (2015/2897(RSP))
P8_TA(2016)0135B8-0441/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Dohodu o stabilizácii a pridružení medzi Európskymi spoločenstvami a ich členskými štátmi na jednej strane a Bosnou a Hercegovinou na druhej strane(1),

–  so zreteľom na žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v Európskej únii z 15. februára 2016,

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady z 21. apríla 2015 o uzavretí dohody o stabilizácii a pridružení s Bosnou a Hercegovinou,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 19. až 20. júna 2003 o západnom Balkáne a na prílohu k nim s názvom Solúnska agenda pre západný Balkán: približovanie sa k európskej integrácii,

–  so zreteľom na závery Rady o Bosne a Hercegovine zo 16. marca, z 12. októbra a 15. decembra 2015,

–  so zreteľom na prvú schôdzu Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie EÚ – Bosna a Hercegovina, ktorá sa konala 5. – 6. novembra 2015 v Sarajeve, a na prvé zasadnutia Rady pre stabilizáciu a pridruženie medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktoré sa konalo 11. decembra 2015, a výboru pre stabilizáciu a pridruženie medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktoré sa konalo 17. decembra 2015,

–  so zreteľom na záverečné vyhlásenie predsedu viedenského samitu o západnom Balkáne z 27. augusta 2015 a na odporúčania organizácií občianskej spoločnosti pre viedenský samit v roku 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. novembra 2015 s názvom Stratégia rozširovania EÚ (COM(2015)0611) a na sprievodný pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o Bosne a Hercegovine za rok 2015 (SWD(2015)0214),

–  so zreteľom na písomný záväzok k európskej integrácii, ktorý predsedníctvo Bosny a Hercegoviny prijalo 29. januára 2015 a ktorý parlamentné zhromaždenie Bosny a Hercegoviny schválilo 23. februára 2015, ako aj na program reforiem pre Bosnu a Hercegovinu na roky 2015 – 2018 prijatý na všetkých troch úrovniach verejnej správy v júli 2015,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o tejto krajine vrátane uznesenia z 9. júla 2015 o spomienke na Srebrenicu(2) a zo 17. decembra 2015 o 20. výročí Daytonskej mierovej dohody(3),

–  so zreteľom na konferenciu o európskej budúcnosti Bosny a Hercegoviny – 20 rokov po Daytonskej mierovej dohode, ktorá sa konala v Európskom parlamente 9. decembra 2015,

–  so zreteľom na prácu, ktorú vo funkcii stáleho spravodajcu pre Bosnu a Hercegovinu vo Výbore pre zahraničné veci odviedol Cristian Dan Preda,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ podporuje európsku perspektívu Bosny a Hercegoviny a jej územnú celistvosť, zvrchovanosť a jednotu;

B.  keďže pristúpenie k EÚ je inkluzívny proces, ktorý si vyžaduje národný konsenzus o programe reforiem; keďže občania Bosny a Hercegoviny musia byť v centre reforiem;

C.  keďže EÚ iniciovala obnovený prístup k Bosne a Hercegovine, aby táto krajina mohla dosiahnuť pokrok v integračnom procese do EÚ a riešiť zostávajúce problémy v sociálno-ekonomickej oblasti a v oblasti právneho štátu, čo by jej umožnilo pripraviť sa na budúce členstvo; keďže na základe tohto prístupu nadobudla 1. júna 2015 platnosť dohoda o stabilizácii a pridružení;

D.  keďže medzi rôznymi úrovňami verejnej správy je nevyhnutný účinný mechanizmus koordinácie pre záležitosti EÚ medzi rôznymi úrovňami vlády, aby sa zabezpečila lepšia interakcia s EÚ, aby sa uľahčilo zosúlaďovanie, vykonávanie a presadzovanie právnych predpisov EÚ a aby bola žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ úspešná; keďže Rada ministrov Bosny a Hercegoviny prijala 26. januára 2016 Rozhodnutie o systéme koordinácie v procese európskej integrácie v Bosne a Hercegovine; keďže pokrok v jej koordinácii v záležitostiach EÚ pre Bosnu a Hercegovinu otvorí možnosť v plnej miere využívať financovanie EÚ;

E.  keďže je ešte stále 84 500 osôb vnútorne vysídlených a obrovský počet utečencov z Bosny a Hercegoviny sa nachádza v susedných krajinách, celej Európe a na celom svete;

F.  keďže silná politická podpora je kľúčovým faktorom k tomu, aby sa zefektívnilo inštitucionálne usporiadanie krajiny;

1.  víta prvú pozitívnejšiu správu Komisie o Bosne a Hercegovine a opakuje svoje jednoznačné odhodlanie podporovať európsku perspektívu Bosny a Hercegoviny; vyzýva orgány, aby preukázali odhodlanie v snahe o vykonanie inštitucionálnych a socioekonomických reforiem vrátane ich účinnej implementácie, a tiež dosahovanie stáleho pokroku v integračnom procese do EÚ; vyzýva na transparentnosť v procese plánovania a uskutočňovania reforiem; víta spoločný akčný plán štátu a subjektov na vykonávanie reformného programu 2015 – 2018 a vyzýva na harmonizovanú implementáciu s cieľom dosiahnuť skutočnú a viditeľnú zmenu v celej krajine a zlepšiť životy občanov Bosny a Hercegoviny;

2.  víta skutočnosť, že Bosna a Hercegovina predložila 15. februára 2016 žiadosť o členstvo v EÚ; vyzýva Radu, aby čo najskôr preskúmala túto žiadosť a bezodkladne ju poslala Komisii na začatie prípravy stanoviska;

3.  víta skutočnosť, že rada ministrov Bosny a Hercegoviny 26. januára 2016 prijala rozhodnutie, ktorým sa zriaďuje koordinačný mechanizmus pre záležitosti EÚ, a 9. februára 2016 rokovaciu pozíciu o prispôsobení dohody o stabilizácii a pridružení po pristúpení Chorvátska k EÚ; pripomína, že tieto prvky sú spolu s primeraným pokrokom dosahovaným vo vykonávaní programu reforiem potrebné na to, aby EÚ posúdila žiadosť o členstvo ako dôveryhodnú; žiada, aby sa stanovisko subjektov k prijatému mechanizmu koordinácie bezodkladne harmonizovalo a podporuje spoluprácu medzi všetkými zainteresovanými stranami na ďalšom zlepšení; vyzýva na jeho urýchlené zavedenie a naliehavo požaduje konštruktívnu spoluprácu v záležitostiach EÚ; zdôrazňuje, že tento mechanizmus je nevyhnutný na efektívne rozhodovanie v procese pristúpenia k EÚ; víta prvé konkrétne konzultácie, ktoré sa uskutočnili na parlamentnej úrovni, so zreteľom na úplné vykonávanie koordinačného mechanizmu, a dôrazne nabáda k ďalšiemu posilneniu týchto stretnutí medzi inštitucionálnymi aktérmi; opätovne trvá na prispôsobení obchodných koncesií poskytnutých podľa dohody o stabilizácii a pridružení; domnieva sa, že úplné vykonávanie dohody o stabilizácii a pridružení vrátane jej prispôsobenia je dôležitým prvkom záväzku Bosny a Hercegoviny voči EÚ a jednou z významných podmienok podpory jej kandidatúry na členstvo v EÚ; odporúčam aby Bosna a Hercegovina do svojho pokroku smerom k EÚ zapájala aj členské štáty EÚ;

4.  znova zdôrazňuje potrebu pokračovať aj s ústavnými, právnymi a politickými reformami, ktoré by Bosnu a Hercegovinu premenili na plne účinný, inkluzívny a fungujúci štát a pritom zaručili rovnosť a demokratické zastúpenie všetkých jej štátotvorných národov a všetkých občanov a zabezpečili, aby všetci občania mohli kandidovať a mali právo byť zvolení a byť činní na všetkých politických úrovniach na rovnakom základe a bez ohľadu na ich etnickú alebo náboženskú príslušnosť v súlade so zásadami vyjadrenými vo svojom predchádzajúcom uznesení vrátane kodanských kritérií a acquis EÚ, odporúčaní Benátskej komisie a Európskeho dohovoru o ľudských právach (EDĽP) a príslušných rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP); vyzýva verejné orgány, aby aktívne presadzovali zásady legitímneho zastúpenia, federalizmu, decentralizácie a subsidiarity, ako aj európske hodnoty a význam európskej perspektívy; vyzýva inštitúcie EÚ, aby sa aktívne zapojili do úsilia o nájdenie udržateľného riešenia ústavného usporiadania Bosny a Hercegoviny;

5.  nalieha na politických a náboženských predstaviteľov, aby sa neuchyľovali k nacionalistickej a separatistickej rétorike, ktorá rozdeľuje a polarizuje spoločnosť, a aby pokračovali v politickom dialógu a činnostiach zameraných na vzájomný rešpekt, konsenzus a spoluprácu medzi legitímnymi politickými predstaviteľmi a ochranu rozmanitosti spoločnosti v krajine; vyzýva všetkých občanov, aby prijali možnosť zmierenia a spolupráce, čo sú kľúčové podmienky na získanie európskej perspektívy;

6.  zdôrazňuje významnú úlohu miestnej občianskej spoločnosti v procese budovania mieru a dosahovania zmierenia, najmä zapojenia mládeže do medzikultúrneho dialógu a výmen, ako aj do politickej sféry; berie na vedomie významnú úlohu kultúrnych aktivistov, umelcov, spisovateľov a akademikov v oblasti presadzovania dialógu a porozumenia medzi rôznymi skupinami v spoločnosti; naliehavo požaduje presadzovanie výchovy k demokracii, základným právam a občianstvu v Bosne a Hercegovine;

7.  berie na vedomie oznámenie prezidenta Republiky srbskej o odložení plánovaného referenda v Republike srbskej o celoštátnom systéme súdnictva Bosny a Hercegoviny; s poľutovaním však konštatuje, že toto rozhodnutie nebolo schválené národným zhromaždením Republiky srbskej; vyzýva na úplné upustenie od myšlienky referenda, keďže spochybňuje súdržnosť, zvrchovanosť a celistvosť krajiny a ohrozuje vynakladané úsilie o zlepšenie sociálno-ekonomickej situácie všetkých občanov Bosny a Hercegoviny a o dosahovanie ďalšieho pokroku v oblasti integrácie do EÚ; zdôrazňuje, že akékoľvek nedostatky v oblasti súdnictva v Bosne a Hercegovine by sa mali riešiť v duchu spolupráce, a nie jednostrannými iniciatívami, a to v rámci rozšíreného štruktúrovaného dialógu o justícii; pripomína, že podľa Daytonskej dohody Republika srbská nemá právo na odtrhnutie;

8.  je veľmi znepokojený vyhláseniami ministra vnútra Republiky srbskej o budúcom výcviku osobitných policajných jednotiek Republiky srbskej v Ruskej federácii, o prehĺbení spolupráce najmä v oblasti výmeny informácií a o zámere nakúpiť ruské vojenské vybavenie; vyzýva verejné orgány Republiky srbskej, aby neviedli nezávislú zahraničnú a bezpečnostnú politiku, ktorá môže oslabovať politiku na celoštátnej úrovni;

9.  víta nadobudnutie platnosti dohody o stabilizácii a pridružení a skutočnosť, že Parlamentný výbor pre stabilizáciu a pridruženie bol prvý spoločný orgán vytvorený na jej základe; vyjadruje však hlboké poľutovanie nad tým, že neprijal svoj rokovací poriadok vzhľadom na pokusy o zavedenie blokovania na etnickom základe do pravidiel hlasovania Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie; pripomína, že dohoda o stabilizácii a pridružení si vyžaduje prijatie rokovacieho poriadku a jeho neprijatie je v priamom rozpore s plnením tejto dohody; naliehavo vyzýva bosniansku delegáciu, aby v tejto súvislosti na nasledujúcej schôdzi Parlamentného výboru pre stabilizáciu a pridruženie bezodkladne začala konštruktívne pracovať na prijatí rokovacieho poriadku; víta prvé zasadnutie Rady pre stabilizáciu a pridruženie medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ, ktoré sa konalo 11. decembra 2015;

10.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že korupcia vrátane korupcie na najvyššej úrovni je naďalej rozšírená a že politické záväzky sa neprejavili v konkrétnych výsledkoch; je naďalej znepokojený slabým právnym a inštitucionálnym rámcom pre boj proti korupcii, ktorý umožňuje beztrestnú účasť na korupčných praktikách, ako aj nízkym počtom konečných rozsudkov v prípadoch korupcie; požaduje zlepšenie výsledkov účinného vyšetrovania a trestného stíhania prípadov korupcie na vysokých pozíciách – v súvislosti s politikmi, vysoko postavenými úradníkmi a regulačnými inštitúciami a v rámci verejného obstarávania a privatizácie; víta prijatie protikorupčnej stratégie a akčného plánu na roky 2015 – 2019 a naliehavo žiada vyčlenenie dostatočných rozpočtových prostriedkov na ich realizáciu; požaduje výrazné rozšírenie celoštátnej spolupráce medzi agentúrami; požaduje bezodkladné vytvorenie štruktúr cielene zameraných na prevenciu korupcie a jej monitorovanie a prijatie politických dokumentov zameraných na prevenciu korupcie na všetkých úrovniach verejnej správy; naliehavo vyzýva na bezodkladné úplné vykonanie odporúčaní skupiny GRECO;

11.  zdôrazňuje, že funkčné a stabilné súdnictvo má mimoriadny význam pre zaistenie uplatňovania zásad právneho štátu v krajine a pre ďalší pokrok Bosny a Hercegoviny na ceste do EÚ; vyjadruje znepokojenie nad zvýšeným tlakom politických aktérov na súdnictvo; konštatuje nevyhnutnú potrebu posilnenia nezávislosti súdnictva v Bosne a Hercegovine; vyjadruje znepokojenie nad prípadmi politického zasahovania do súdnych konaní, politizáciou postupov vymenúvania v oblasti súdnictva a pretrvávajúcou fragmentáciou na štyri rôzne právne systémy, ako aj absenciou účinného a objektívneho systému posudzovania odborných kvalít sudcov; víta aktualizovanú stratégiu reformy sektora súdnictva v rokoch 2014 – 2018 a vyzýva na vypracovanie akčného plánu na jej vykonávanie s výrazným zameraním na celoštátnu harmonizáciu; považuje za zásadné, aby sa zaistil profesionálnejší, nezávislejší a spoľahlivejší súdny systém vrátane systematického uplatňovania objektívnych kritérií pri vymenúvaní; víta protokol, ktorý podpísali ministri spravodlivosti jednotlivých entít aj celého štátu a ktorý je zameraný na reformu súdnictva na štátnej úrovni a na reformu Vysokej rady pre sudcov a prokuratúru; víta vymenovanie ombudsmana, ale je znepokojený pokračujúcimi ťažkosťami v oblasti finančných a ľudských zdrojov, ktorým čelí úrad ombudsmana; vyzýva na rýchle prijatie zákona o reforme inštitútu ombudsmana;

12.  naďalej vyjadruje znepokojenie nad veľmi obmedzeným prístupom k bezplatnej právnej pomoci; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby prijali zákon o bezplatnej právnej pomoci na celoštátnej úrovni ako predpoklad na zabezpečenie rovnoprávneho, účinného a nediskriminačného prístupu k spravodlivosti; domnieva sa, že uplatňovanie takéhoto zákona je nevyhnutné na posilnenie dôvery občanov v právny štát;

13.  dôrazne odsudzuje ešte stále účinný zákon o verejnom poriadku v Republike srbskej, ktorý ohrozuje základné demokratické práva ako slobodu zhromažďovania, slobodu združovania a slobodu médií; naliehavo vyzýva na plnohodnotné vykonávanie zákona o slobodnom prístupe k informáciám, keďže je ešte stále nerovnomerné a často sa obmedzuje pri uplatňovaní práva na súkromie a ochranu obchodných záujmov spoločností, ktoré obchodujú so štátom, čo občanom nedáva efektívnu možnosť odvolania v prípade odopretia informácií; vyzdvihuje prijatie novely trestného zákonníka Bosny a Hercegoviny, ktorá uvádza jeho ustanovenia o mučení, nedobrovoľnom zmiznutí a znásilnení do súladu s medzinárodnými normami; naliehavo žiada verejné orgány, aby do trestného zákonníka zahrnuli trestné činy uvedené v dodatkovom protokole k medzinárodnému Dohovoru o počítačovej kriminalite;

14.  považuje za dôležité zlepšovať spoluprácu medzi parlamentmi na celoštátnej úrovni a na úrovni entít aj dištriktu Brčko a organizovať spoločné schôdze týchto parlamentov; berie na vedomie záväzky prijaté v rámci parlamentného partnerstva a naliehavo požaduje urýchlenú realizáciu výsledných odporúčaní, ako aj sfunkčnenie dohodnutého rámca spolupráce; v tomto kontexte víta podpis dokumentu o koncepcii mechanizmu spolupráce parlamentov v Bosne a Hercegovine na činnostiach súvisiacich s integračným procesom do EÚ; požaduje zlepšenie celkovej koordinácie so zhromaždeniami na úrovni kantónov;

15.  berie na vedomie úlohu, ktorú zohráva spoločný parlamentný výbor pre bezpečnosť a obranu pri zabezpečovaní demokratickej kontroly nad ozbrojenými silami Bosny a Hercegoviny; je znepokojený veľmi rozšírenou prítomnosťou zbraní v nelegálnej držbe obyvateľstva a ešte stále veľmi veľkými zásobami munície a zbraní, za ktoré stále zodpovedajú ozbrojené sily; chváli pokrok, ktorý ozbrojené sily dosiahli pri likvidovaní najnestabilnejšej munície a budovaní udržateľnej kapacity na spravovanie zvyšku zásob; naliehavo vyzýva na prijatie komplexného prístupu k riešeniu zostávajúcich výziev v oblasti odmínovania krajiny do roku 2019; vyzýva Komisiu a PK/VP, aby rozšírila pomoc pri týchto činnostiach;

16.  naliehavo žiada členov pracovnej skupiny pre prípravu novely volebného zákona Bosny a Hercegoviny, aby zaistili, aby zmeny tohto zákona vytvorili základ pre skutočne demokratické voľby ako prejav zvrchovanosti; zdôrazňuje, že demokratické voľby nemožno dosiahnuť, kým nebude možné trvalo uplatňovať široké spektrum iných ľudských práv a základných slobôd bez diskriminácie na základe etnickej príslušnosti, náboženstva, pohlavia, politických či iných názorov, majetku, pôvodu či iného stavu, ako aj bez svojvoľných a neprimeraných obmedzení;

17.  zastáva názor, že fragmentácia verejnej správy, jej spolitizovanie a slabá koordinácia politiky brzdia inštitucionálne a legislatívne reformy a majú vplyv na poskytovanie verejných služieb občanom; vyzýva príslušné orgány na všetkých úrovniach, aby posilnili strednodobé plánovanie politík a aby vypracovali komplexný celoštátny strategický rámec pre reformu verejnej správy a program hospodárenia s verejnými financiami v súlade s európskymi princípmi verejnej správy, ktoré boli pre kandidátov na členstvo v EÚ identifikované v rámci programu OECD s názvom SIGMA;

18.  uznáva, že poľnohospodárstvo je pre Bosnu a Hercegovinu kľúčové hospodárske odvetvie, keďže od neho priamo alebo nepriamo závisí zhruba 20 % obyvateľstva Bosny a Hercegoviny; víta preto pokrok dosiahnutý v oblasti bezpečnosti potravín a veterinárnej politiky, ako aj rozhodnutie Komisie schváliť vývoz mlieka a mliečnych výrobkov z Bosny a Hercegoviny do EÚ; nabáda na väčšie úsilie o zosúladenie veterinárneho a fytosanitárneho kontrolného systému s európskymi normami, ako aj na zavedenie potrebných inštitucionálnych štruktúr, ktoré by umožnili využívanie nástroja predvstupovej pomoci pre rozvoj vidieka; vyzýva vládu, aby podporovala vytvorenie celoštátneho ministerstva poľnohospodárstva a s ním spojenej rozvojovej stratégie;

19.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatočnými mechanizmami spolupráce medzi vládou a organizáciami občianskej spoločnosti (OOS) vrátane ich obmedzenej schopnosti zapájať sa do politického dialógu o programe reforiem; považuje za zásadné rozšíriť úlohu občianskej spoločnosti a zapájať občanov do procesu pristúpenia k EÚ; opakuje výzvu na vytvorenie a uplatňovanie transparentných a inkluzívnych mechanizmov EÚ pre verejné konzultácie; vyzýva príslušné orgány na všetkých úrovniach, aby zlepšili príslušný právny a finančný rámec, prijali celoštátnu stratégiu pre OOS a zabezpečili transparentné verejné financovanie pre OOS s cieľom podporovať participatívnejšiu a inkluzívnejšiu demokraciu v celej krajine; vyzýva OOS a aktivistov na výrazné posilnenie ich kapacít a štruktúr a spoluprácu s orgánmi Bosny a Hercegoviny, EÚ a medzinárodným spoločenstvom; vyzýva tieto orgány, aby im v tomto úsilí pomáhali;

20.  berie na vedomie nekoordinované vykonávanie stratégie na roky 2014 – 2016 na boj proti organizovanému zločinu; naliehavo požaduje prijatie a vykonávanie novej stratégie a akčného plánu v oblasti prania špinavých peňazí podľa odporúčaní výboru MONEYVAL; zdôrazňuje, že je potrebný prístup zameraný na obete a multidisciplinárna a komplexná stratégia boja proti obchodovaniu s drogami a ľuďmi; vyzýva orgány EÚ a Bosny a Hercegoviny, aby spolupracovali na účinnom boji proti obchodovaniu s ľuďmi a poskytovaní ochrany obetiam; víta prijatie akčného plánu boja proti obchodovaniu s ľuďmi v Bosne a Hercegovine na roky 2016 – 2019 vrátane jeho zamerania na problémy súvisiace s migrujúcimi pracovníkmi a núteným žobraním detí a vyzýva na jeho účinnú realizáciu; vyjadruje pretrvávajúce znepokojenie veľkým množstvom nelegálnych zbraní v Bosne, ktoré sa ľahko dostávajú do EÚ; vyzýva príslušné orgány, aby posilnili svoje úsilie o stíhanie obchodníkov so zbraňami a pašerákov a vynakladali väčšie úsilie v boji proti nekontrolovanému šíreniu zbraní a nezákonnému obchodovaniu s nimi, a to najmä pokiaľ ide o ručné a ľahké zbrane, a to aj prostredníctvom posilnenej regionálnej spolupráce a spolupráce medzi Bosnou a Hercegovinou a EÚ;

21.  vyzýva orgány, aby vypracovali akčný plán na vykonávanie stratégie na roky 2015 – 2020 na predchádzanie terorizmu a boj proti nemu; vyzýva orgány, aby posilnili svoje úsilie s cieľom zabezpečiť účinnejšiu celoštátnu spoluprácu medzi políciou a spravodajskými a bezpečnostnými agentúrami v boji proti terorizmu a násilnému extrémizmu; vyzýva na posilnenie protiteroristickej kapacity Bosny a Hercegoviny; nalieha na príslušné orgány, aby vyvinuli väčšie úsilie v boji proti financovaniu terorizmu vrátane vytvorenia právneho rámca s cieľom umožniť zmrazenie aktív teroristických skupín; považuje za dôležité, aby bezpečnostné operácie v Bosne a Hercegovine boli koordinované a údaje sa šírili v rámci krajiny; zdôrazňuje, že užšia spolupráca medzi regionálnymi bezpečnostnými službami má taktiež zásadný význam, a podporuje ďalšiu spoluprácu v tomto smere;

22.  zdôrazňuje, že Bosnu a Hercegovinu vážne postihol fenomén zahraničných bojovníkov a radikalizácie; je znepokojený radikalizáciou mladých ľudí, z ktorých vysoký počet – v porovnaní s inými krajinami regiónu – sa pridal k skupine Dá’iš; vyzýva na pokračovanie a posilnenie opatrení proti radikalizácii a terorizmu; víta úsilie o posilnenie dialógu medzi náboženstvami vrátane spoločného vyhlásenia politických a náboženských lídrov, v ktorom odsudzujú terorizmus a násilný extrémizmus; víta prvé rozsudky vynesené vo veci zahraničných bojovníkov na základe trestných činov financovania teroristickej činnosti, verejného podnecovania teroristických aktivít, ako aj organizovania a pridávania sa k skupine Dá’iš; vyzýva na urýchlený rozvoj účinných programov deradikalizácie a urýchlenú snahu o zabezpečenie lepšej hospodárskej perspektívy Bosne a Hercegovine v súlade s pozitívnym programom pre mládež v krajinách západného Balkánu, čo ich odradí od pridruženia k radikálnym alebo extrémistickým ideológiám; podporuje úsilie o zapojenie médií, akademickej obce a občianskej spoločnosti pri podpore zvyšovania informovanosti o rizikových faktoroch, ktoré spôsobujú radikalizáciu rozvinúť do násilného extrémizmu; vyzýva na vytvorenie vnútroštátnych a regionálnych sietí na zvyšovanie povedomia o radikalizácii, a to na základe najlepších postupov a nástrojov zo siete EÚ na zvyšovanie povedomia o radikalizácii; nabáda k užšej spolupráci s bezpečnostnými útvarmi EÚ a susedných krajín zahŕňajúcej výmenu informácií; podporuje policajné operácie v celej Bosne a Hercegovine vedúce k zatýkaniu osôb podozrivých z organizovania, podpory a financovania teroristických činností;

23.  konštatuje, že právny a inštitucionálny rámec pre dodržiavanie ľudských práv a základných slobôd si vyžaduje podstatné zlepšenia; vyzýva k tomu, aby sa v spolupráci s OOS vypracovala celoštátna protidiskriminačná stratégia; opäť naliehavo vyzýva, aby sa do antidiskriminačného zákona začlenilo jasné vymedzenie rodovej identity, sexuálnej orientácie, veku a zdravotného postihnutia ako dôvodov diskriminácie; vyzýva na jeho účinné vykonávanie a posilnenie úlohy ombudsmana pre ľudské práva; je znepokojený diskrimináciou osôb so zdravotným postihnutím v oblasti zamestnania, vzdelávania, prístupu k zdravotnej starostlivosti a poskytovania iných služieb; vyjadruje znepokojenie nad násilím z nenávisti, nenávistnými prejavmi a správami o rozšírení hrozieb voči LGBTI osobám; nabáda vládu, aby tento problém riešila okrem iného vykonávaním opatrení na zvýšenie povedomia o právach LGBTI osôb v súdnictve, orgánoch presadzovania práva a širokej verejnosti; berie na vedomie významný pokrok v dokončovaní procesu evidencie občanov v prípade Rómov, je však naďalej znepokojený tým, že kroky v oblasti zlepšovania ich zdravia, vzdelania a vyhliadok na zamestnanie sú obmedzené; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby osobitne bojovali proti rodovej diskriminácii; naliehavo žiada zrušenie ustanovenia o treste smrti v ústave entity Republika srbská;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa nedosiahol žiadny pokrok, pokiaľ ide o vykonanie rozsudkov v prípadoch Sejdić a Zornić a pripomína, že Bosna a Hercegovina naďalej porušuje tieto rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva; opätovne zdôrazňuje, že nevykonanie týchto rozsudkov naďalej vedie k diskrimináciu občanov Bosny a Hercegoviny a mohlo by preto brániť v ceste pristúpenia Bosny a Hercegoviny k EÚ;

25.  naliehavo vyzýva na razantnejšie a riadne vyšetrovanie a trestné stíhanie v prípade trestných činov páchaných z nenávisti a verbálnych prejavov nenávisti, a to aj na etnickom základe, a v prípade šírenia extrémistických ideológií prostredníctvom sociálnych médií; vyjadruje poľutovanie nad tým, že federácia zostáva jediným územím na západnom Balkáne, kde sa trestanie trestných činov z nenávisti neupravuje v trestnom zákone, a naliehavo požaduje, aby sa doň príslušné ustanovenie vložilo; podobne požaduje, aby sa do trestných zákonov všetkých entít vložilo ustanovenie o nenávistných prejavoch;

26.  opakuje, že volebné právo a volebný systém musia dávať všetkým trom štátotvorným národom a všetkým ostatným občanom možnosť slobodne a samostatne voliť vlastných legitímnych politických zástupcov inštitúcií a verejných orgánov;

27.  zdôrazňuje dôležitú úlohu občianskej spoločnosti pri ochrane a podpore práv menšín v krajine, ako aj pri podpore sociálnej harmónie a tolerancie a zvyšovaní povedomia ľudí o prínosoch rozmanitosti; vyzýva na dôslednejšie zapájanie občianskej spoločnosti do riešenia výziev, ktoré prináša etnické rozdelenie, a to s cieľom pomôcť krajine s priblížením k EÚ; požaduje lepšiu koordináciu medzi príslušnými orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti s cieľom zabezpečiť lepšie presadzovanie zákona o menšinách;

28.  víta prijatie stratégie na roky 2015 – 2018 na vykonávanie Dohovoru Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu; požaduje urýchlené prijatie a zavedenie rámcovej stratégie vykonávania Istanbulského dohovoru; vyjadruje znepokojenie nad tým, že na celoštátnej úrovni chýba komplexný právny rámec v oblasti sexuálnych útokov a primeraný mechanizmus odškodnenia pre obete; vyzýva príslušné orgány, aby zabezpečili riadne financovanie a lepšiu právnu úpravu pre tzv. bezpečné domy a zlepšovanie a zaviedli harmonizovaný systém monitorovania prípadov násilia na ženách a zhromažďovania údajov o týchto prípadoch; taktiež vyzýva, aby sa vyvinulo maximálne úsilie s cieľom zvýšiť účasť žien v politike a v zamestnaní, zlepšiť ich sociálnu a hospodársku situáciu, najmä pokiaľ ide o prístup k právu na materskú dovolenku a dávkam, a podporovať, chrániť a posilňovať práva žien; naliehavo vyzýva vlády na všetkých úrovniach, aby s pomocou občianskej spoločnosti zvýšili informovanosť o týchto otázkach tak, aby ženy mohli využívať zákonne dostupné ochranné opatrenia;

29.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu vzdelávania pri vytváraní a podpore tolerantnej a inkluzívnej spoločnosti, ako aj pri podpore spolupráce a súdržnosti presahujúcej kultúrne, náboženské a etnické hranice; s ľútosťou konštatuje pomalý pokrok pri riešení javu „dve školy pod jednou strechou“ a iných foriem segregácie a diskriminácie na školách, ako aj skutočnosť, že stále nie sú vypracované spoločné základné študijné osnovy; naliehavo požaduje prijatie konkrétnych opatrení zameraných na naštartovanie odstránenia segregácie vzdelávacieho systému; zdôrazňuje, že je potrebné značné úsilie na zvýšenie účinnosti roztriešteného systému vzdelávania pri súčasnom zabezpečení práva na rovnaké príležitosti vzdelávania vo všetkých úradných jazykoch Bosny a Hercegoviny, ako aj práva každého spoločenstva na vzdelanie v jeho jazyku; naliehavo vyzýva orgány, aby účinne zaviedli princípy inkluzívneho vzdelávania, a to aj pokiaľ ide o deti so zdravotným postihnutím;

30.  víta aktívne zapojenie Bosny a Hercegoviny do platformy západného Balkánu pre vzdelávanie a odbornú prípravu, ako aj jej pokračujúce zapojenie do programov Erasmus+ a Western Balkans Youth Window, ktoré zohráva veľmi dôležitú úlohu v boji s veľmi vysokou mierou nezamestnanosti mladých ľudí; víta tiež odhodlanie Bosny a Hercegoviny zúčastniť sa štúdie OECD PISA v roku 2018; považuje túto štúdiu za užitočný nástroj diskusie o kvalite vzdelávania a potrebných reformách; vyzdvihuje, že všetkých 13 ministerstiev školstva a všetky súvisiace agentúry vyjadrili vôľu podieľať sa na tomto spoločnom úsilí; vyzýva Komisiu, aby zvážila financovanie účasti Bosny a Hercegoviny v tejto štúdii z predvstupových fondov;

31.  zdôrazňuje, že nezávislé a profesionálne mediálne inštitúcie sú jednou z kľúčových zložiek prekvitajúcej demokratickej spoločnosti; vyjadruje preto znepokojenie spiatočníckymi krokmi v oblasti slobody prejavu, prípadmi politického nátlaku a zastrašovania novinárov vrátane vystavenia niektorých mediálnych spoločností falošným finančným a iným kontrolám zo strany miestnych a celoštátnych orgánov a pokračujúcou polarizáciou médií na základe politickej a etnickej príslušnosti; vyzýva príslušné orgány, aby vykonali dôsledné vyšetrovanie útokov na novinárov a aby vytvorili právny rámec ochrany novinárov; navyše naliehavo vyzýva na urýchlené zabezpečenie politickej, inštitucionálnej a finančnej nezávislosti regulačného orgánu pre oblasť komunikácií a na zaručenie transparentnosti vlastníctva médií odstránením všetkých medzier v právnych predpisoch, ktoré systematicky bránia úplnej transparentnosti; konštatuje, že realizácia týchto opatrení je kľúčová na zabezpečenie toho, aby nedochádzalo k žiadnym nenáležitým politickým tlakom; žiada zabezpečenie plurality médií a vysielania vo všetkých úradných jazykoch; vzhľadom na význam existencie verejnoprávneho vysielania pre jednotu Bosny a Hercegoviny vyzýva tiež na posilnenie redakčnej nezávislosti a finančnej stability verejnoprávneho vysielania; vyjadruje znepokojenie tým, že sa trestne nestíhajú kybernetické útoky namierené proti informačným stránkam;

32.  víta pokrok pri vybavovaní nedoriešených prípadov vojnových zločinov; berie na vedomie obavy Medzinárodného trestného tribunálu pre bývalú Juhosláviu týkajúce sa nedostatočných následných opatrení štátnej prokuratúry vo veci opakovaných žiadostí o doriešenie prípadov vojnových zločinov; požaduje prehodnotenie národnej stratégie týkajúcej sa vojnových zločinov, účinnejšie trestné stíhanie v prípadoch sexuálneho násilia spáchaného počas vojny a zlepšenie ochrany obetí; žiada, aby sa zaručilo ich právo na účinnú kompenzáciu;

33.  berie na vedomie určité kroky a požaduje výraznejšie napredovanie, pokiaľ ide o trvalý návrat utečencov a osôb vysídlených v rámci krajiny vrátane zamestnania, vzdelávania, sociálnej ochrany, zdravotnej starostlivosti a návratu majetku na miestnej úrovni; pripomína, že je dôležité podporovať ich trvalý návrat do Bosny a Hercegoviny, najmä do Republiky srbskej; vyzýva všetky úrovne vlády na ich ochranu a na urýchlenie procesu ich návratu zavedením a vykonávaním všetkých potrebných legislatívnych a administratívnych opatrení; vyzýva na účinné vykonávanie revidovanej stratégie týkajúcej sa prílohy VII k Daytonskej mierovej dohode; vyzýva Komisiu, aby poskytla primeranú finančnú a projektovú podporu, ktorá by tento proces uľahčila; poznamenáva, že počet nezvestných osôb je naďalej vysoký, a vyzýva príslušné orgány, aby nastúpili na cestu intenzívnej spolupráce a zintenzívnili úsilie pri hľadaní 7 019 osôb stále nezvestných v dôsledku vojny; zdôrazňuje, že je potrebné viac rozvinúť alternatívne prístupy k spravodlivosti, a to okrem iného na základe stratégie pre spravodlivosť v prechodnom období v rámci Rozvojového programu OSN; vyzýva príslušné orgány Bosny a Hercegoviny, aby investovali významné prostriedky do príslušných programov;

34.  konštatuje, že povojnová obnova a rekonštrukcia síce bola v Bosne a Hercegovine zväčša úspešná a priviedla krajinu bližšie k EÚ, pretrvávajú však výzvy týkajúce sa udržateľnosti procesu zmierenia; zdôrazňuje preto význam vzdelávania v oblasti zmierenia a vzájomného porozumenia v spoločnosti;

35.  víta zvýšenie registrovanej zamestnanosti, ako aj prvé kroky vykonané s cieľom posilniť koordináciu politík a zlepšiť podnikateľské prostredie; je naďalej znepokojený vplyvom štátu na hospodárstvo, kvalitou verejných financií, vysokým stupňom závislosti od financovania z medzinárodných úverových investícií, nejasným pôvodom medzinárodných investícií a zložitými podmienkami na trhu práce; zdôrazňuje potrebu riešiť pretrvávajúco vysokú dlhodobú mieru nezamestnanosti (27,6 %), a to aj veľmi vysokú mieru nezamestnanosti mladých ľudí (62,7 %), ako aj otázku rozsiahleho neformálneho hospodárstva a zlepšovať fungovanie trhu práce;

36.  víta prijatie nových pracovnoprávnych predpisov oboma entitami; vyjadruje poľutovanie nad neexistenciou zjednoteného uceleného hospodárskeho priestoru, čo narúša podnikateľské prostredie; naliehavo vyzýva na ďalšie zlepšovanie podnikateľského prostredia prostredníctvom posilnenia právneho štátu, zjednodušenia vymáhateľnosti zmluvného plnenia a boja proti korupcii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Bosna a Hercegovina nevytvorila stratégiu pre MSP na úrovni štátu;

37.  zdôrazňuje, že je potrebné zreformovať a harmonizovať rozdrobené systémy sociálneho zabezpečenia na základe potrieb občanov, aby bolo možné zabezpečiť rovnaké zaobchádzanie pre všetkých; konštatuje, že odborové a pracovné práva vrátane zákonov týkajúcich sa zdravia a bezpečnosti sú stále obmedzené, a zdôrazňuje, že je dôležité tieto zákony v celej krajine vylepšovať a harmonizovať;

38.  naliehavo požaduje prijatie celoštátnych odvetvových stratégií v oblasti dopravy, energetiky a životného prostredia; zdôrazňuje, že tieto stratégie sú okrem iného potrebné na to, aby bolo možné naplno využívať predvstupovú pomoc EÚ;

39.  víta zapojenie Bosny a Hercegoviny do iniciatívy Western Balkan 6; zdôrazňuje význam dvoch hlavných investičných projektov, Stara Gradiška a Svilaj, ktoré uľahčia obchod, regionálnu integráciu a udržateľný rast; naliehavo žiada príslušné orgány, aby zaistili úplné a urýchlené vykonávanie technických noriem a nenormatívnych opatrení v oblasti dopravy, ktoré boli dohodnuté na samite krajín západného Balkánu vo Viedni v roku 2015 (napr. zosúladenie a zjednodušenie postupov prekračovania hraníc, informačných systémov a režimov údržby, oddelenie a prístup tretích strán do sietí) ešte pred konaním nasledujúceho samitu v roku 2016 v Paríži;

40.  žiada, aby výsledky sčítania obyvateľov, domov a bytov boli bez ďalších prieťahov zverejnené, pretože sú nápomocné pri hospodárskom a sociálnom plánovaní; poukazuje na to, že údaje zo sčítania v roku 2013 bude potrebné uviesť v dotazníku, ktorý Bosna a Hercegovina dostane od Komisie;

41.  naliehavo vyzýva štatistické úrady Bosny a Hercegoviny, aby uviedli svoje štatistiky do súladu s normami Eurostatu;

42.  vyjadruje znepokojenie nad spiatočníckymi krokmi v oblasti informačnej spoločnosti; požaduje urýchlené uskutočnenie prechodu na digitálne technológie; naliehavo vyzýva na vytvorenie dozorného orgánu pre certifikáciu elektronického obchodu a elektronického podpisu zákonmi na štátnej úrovni, pretože je ešte stále potrebné implementovať ho vzhľadom na absenciu takéhoto orgánu; vyzýva zodpovedné orgány, aby urýchlili úspešné používanie európskeho núdzového čísla 112, ktoré sa zaviedlo v roku 2009;

43.  berie vedomie opatrenia a kroky vykonané na prispôsobenie sa zmene klímy a počiatočné kroky na rozvoj siete ochrany prírody Natura 2000; vyzýva príslušné orgány, aby zaviedli harmonizovaný právny rámec ochrany životného prostredia a opatrení v oblasti klímy a aby posilnili strategické plánovanie a zabezpečenie súladu s acquis v týchto oblastiach; vyzýva príslušné orgány, aby v súlade s normami EÚ v oblasti životného prostredia zabránili nadmernému znečisťovaniu ovzdušia, a to aj pokiaľ ide o znečistenie spôsobené ropnou rafinériou v Bosanskom Brode; opakuje, že je potrebné, aby Bosna a Hercegovina v plnej miere plnila svoje záväzky týkajúce sa Dohovoru o hodnotení vplyvu na životné prostredie presahujúceho štátne hranice (Espoo, 1991) a jeho Protokolu o strategickom environmentálnom hodnotení (Kyjev, 2003);

44.  vyzýva vládu Bosny a Hercegoviny, aby regulovala a kontrolovala budovanie vodných elektrární v ekologicky citlivých oblastiach, ako aj v chránených a potenciálne chránených oblastiach, a aby zachovala neporušenosť existujúcich národných parkov, akými sú Národný park Sutjeska a Národný park Una; odporúča zlepšiť kvalitu posúdení vplyvov na životné prostredie tak, aby zohľadnili normy EÚ stanovené v smernici o vtákoch, smernici o biotopoch a v rámcovej smernici o vode; povzbudzuje vládu Bosny a Hercegoviny k tomu, aby zvýšila transparentnosť prostredníctvom verejnej účasti a konzultácií o plánovaných projektoch s miestnymi spoločenstvami, vedeckými expertmi a občianskym sektorom;

45.  vyjadruje blahoželanie Bosne a Hercegovine pri príležitosti začiatku jej predsedníctva v Energetickom spoločenstve v roku 2016; je však znepokojený tým, že Energetické spoločenstvo Bosne a Hercegovine uložilo sankcie; opätovne vyzýva Bosnu a Hercegovinu, aby prijala opatrenia na pripojenie k energetickej infraštruktúre susedných krajín a aby plnila všetky svoje zmluvné záväzky podľa Zmluvy o Energetickom spoločenstve;

46.  odsudzuje zákon o verejnom pokoji a poriadku prijatý v Republike srbskej vo februári 2015, podľa ktorého sú trestné príspevky v sociálnych médiách, ktoré narúšajú verejný poriadok alebo obsahujú neslušný, útočný alebo urážlivý obsah, keďže to pripravuje pôdu na zákonné obmedzovanie slobody prejavu na internete a slobodných médií a môže spôsobiť autocenzúru používateľov sociálnych médií;

47.  oceňuje konštruktívnu a aktívnu úlohu Bosny a Hercegoviny v rámci podpory regionálnej spolupráce; domnieva sa, že konkrétna spolupráca v oblastiach spoločného záujmu môže prispieť k stabilizácii západného Balkánu; víta dohodu o hraniciach s Čiernou Horou; žiada ďalšie úsilie o vyriešenie otvorených dvojstranných otázok vrátane otázok hraníc so Srbskom a Chorvátskom a riešenie cezhraničného znečisťovania životného prostredia; víta prvé spoločné zasadnutie Rady ministrov Bosny a Hercegoviny so srbskou vládou, ktoré sa uskutočnilo 4. novembra 2015 v Sarajeve;

48.  víta zvýšenie miery zosúladenia s rozhodnutiami SZBP z 52 % na 62 %; vzhľadom na žiadosť Bosny a Hercegoviny o členstvo v EÚ považuje za potrebné v značnej miere koordinovať zahraničnú politiku so SZBP EÚ;

49.  vyzýva orgány Bosny a Hercegoviny, aby v kontexte nadchádzajúcich miestnych volieb uplatňovali príslušné odporúčania medzinárodných a miestnych pozorovateľov a Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) OBSE, a to s cieľom zaistiť dôveryhodnosť a integritu volebného procesu; naliehavo vyzýva príslušné orgány, aby sa čo najskôr začali venovať regulácii miestnych volieb v Mostare;

50.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke, Rade, Komisii, predsedníctvu Bosny a Hercegoviny, Rade ministrov Bosny a Hercegoviny, parlamentnému zhromaždeniu Bosny a Hercegoviny, vládam a parlamentom Federácie Bosny a Hercegoviny a Republiky srbskej a vládam 10 kantónov.

(1) Ú. v. ES L 164, 30.6.2015, s. 2.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0276.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0471.


Plnenie cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností
PDF 505kWORD 192k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o plnení cieľa v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na rastúce náklady domácností (2015/2223(INI))
P8_TA(2016)0136A8-0040/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (ZEÚ), najmä na jej článok 3, a na Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), najmä na jej článok 9,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 1 a článok 34 ods. 3,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 223/2014 z 11. marca 2014 o Fonde európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1304/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom sociálnom fonde a o zrušení nariadenia Rady (ES) č. 1081/2006(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom fonde námorného a rybného hospodárstva zahrnuté do spoločného strategického rámca a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde a Kohéznom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1083/2006(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES(7), a na svoje uznesenie z 15. decembra 2010 o revízii akčného plánu pre energetickú efektívnosť(8),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov(9),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. októbra 2015 s názvom „Pracovný program Komisie na rok 2016 – Bežný prístup už nestačí“ (COM(2015)0610),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. marca 2014 s názvom Zhodnotenie vykonávania stratégie Európa 2020 na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2014)0130),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť (COM(2010)0758) a na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru a Výboru regiónov, ako aj na svoje uznesenie z 15. novembra 2011(10) týkajúce sa tej istej témy,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. marca 2010 s názvom Európa 2020: Stratégia na zabezpečenie inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu (COM(2010)2020), ako aj na svoje uznesenie zo 16. júna 2010 k stratégii Európa 2020(11),

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 64/292 z 28. júla 2010 s názvom „Právo ľudí na vodu a hygienu“ (The human right to water and sanitation)(12),

–  so zreteľom na pilotný projekt Komisie týkajúci sa vytvorenia spoločnej metodiky v súvislosti s referenčnými rozpočtami v Európe,

–  so zreteľom na správu výskumného centra UNICEF Innocenti z roku 2012 s názvom „Meranie chudoby detí: nové tabuľky s hodnotením chudoby detí v bohatých krajinách sveta“(13),

–  so zreteľom na správu výskumného centra UNICEF Innocenti z roku 2014 s názvom „Deti recesie: vplyv hospodárskej krízy na kvalitu života detí v bohatých krajinách“(14),

–  so zreteľom na štvrťročnú správu Komisie o stave zamestnanosti a sociálnej situácii v EÚ zo septembra 2015(15),

–  so zreteľom na balík opatrení Komisie v oblasti sociálnych investícií z 20. februára 2013,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 15. júna 2011 k európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: európsky rámec pre sociálnu a územnú súdržnosť(16),

–  so zreteľom na správu OECD s názvom Sme v tom spolu: prečo je menej nerovnosti prínosom pre všetkých z 21. mája 2015,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. septembra 2013 na tému „Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej“(17),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2013 na tému „Európsky minimálny príjem a ukazovatele chudoby“(18),

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 31. marca 2011 k európskej platforme proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu(19),

–  so zreteľom na spoločné stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu (SPC) a Výboru pre zamestnanosť (EMCO) z 3. októbra 2014 s názvom Preskúmanie stratégie Európa 2020 v polovici obdobia(20),

–  so zreteľom na výročnú správu Výboru pre sociálnu ochranu z 10. marca 2015 s názvom Sociálna situácia v Európskej únii (2014)(21),

–  so zreteľom na štúdie s názvom Stav pôžičiek: Kumulatívne náklady predátorských praktík“(22), jún 2015, a „Le panier de la ménagère ... pauvre“(23), august 2008,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru regiónov z 15. februára 2011 s názvom Európska platforma proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu: hlavná iniciatíva v rámci stratégie Európa 2020(24),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water(25),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. júla 2015 o iniciatíve na podporu zelených pracovných miest: Využitie potenciálu ekologického hospodárstva vytvárať pracovné miesta(26),

–  so zreteľom na rozhodnutie Rady (EÚ) 2015/1848 z 5. októbra 2015 o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov na rok 2015(27) a na svoje stanovisko z 8. júla 2015 k návrhu rozhodnutia Rady o usmerneniach pre politiky zamestnanosti členských štátov(28),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(29),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. júna 2013 o sociálnom bývaní v Európskej únii(30),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. júla 2012 s odporúčaniami Komisii o prístupe k základným bankovým službám(31),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. októbra 2010 o úlohe minimálneho príjmu v boji proti chudobe a podpore inkluzívnej spoločnosti v Európe(32),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0040/2016),

A.  keďže od roku 2008 do roku 2013 sa počet ľudí ohrozených chudobou alebo sociálnym vylúčením v EÚ zvýšil zo 117 miliónov na 122,6 miliónov; keďže v roku 2013 bolo 16,7 % obyvateľov EÚ ohrozených chudobou po sociálnych transferoch, 9,6 % bolo v situácii vážnej hmotnej núdze a 10,7 % domácností sa považovalo za domácnosti s veľmi nízkou pracovnou intenzitou; keďže tento vývoj je v rozpore so strategickým cieľom EÚ, ktorý si stanovila vo svojej stratégii Európa 2020 a podľa ktorého sa má do roku 2020 znížiť počet ľudí postihnutých alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením najmenej o 20 miliónov;

B.  keďže podľa metodiky Eurostatu prah rizika chudoby predstavuje 60 % mediánu národného ekvivalentného disponibilného príjmu;

C.  keďže zlepšenie energetických úspor a energetickej efektívnosti, najmä pokiaľ ide o obydlia, by mnohým domácnostiam umožnilo uniknúť energetickej chudobe; keďže 10 % občanov EÚ malo v roku 2015 nedoplatky za služby spojené s bývaním (37 % v najviac postihnutých členských štátoch); 12 % občanov EÚ si nemohlo dovoliť v roku 2014 mať dostatočné teplo vo svojich domovoch (60 % v najviac postihnutých členských štátoch); 16 % obyvateľov EÚ žilo v roku 2014 v obydliach so zatekajúcou strechou a vlhkými stenami (33 % v najviac postihnutých členských štátoch) podľa štatistík SILC;

D.  keďže počet dlhodobo nezamestnaných presahuje 12 miliónov, pričom 62 % z nich bolo bez práce dlhšie ako dva po sebe idúce roky; keďže u dlhodobo nezamestnaných je vyššia pravdepodobnosť, že budú postihnutí chudobou a sociálnym vylúčením;

E.  so zreteľom na význam fondu pre európsku pomoc najchudobnejším (FEAD) a jeho ďalšej existencie v čase, keď sociálna kríza postihuje stále viac Európanov;

F.  keďže článok 34 ods. 3 Charty základných práv Európskej únie stanovuje, že s cieľom bojovať proti sociálnemu vylúčeniu a chudobe Únia uznáva a rešpektuje právo na sociálnu pomoc a pomoc pri bývaní s cieľom zabezpečiť dôstojnú existenciu všetkých osôb, ktoré nemajú dostatok prostriedkov;

G.  keďže v niektorých krajinách sa v určitom čase relatívne rýchlo zvýšili ceny základných tovarov a služieb, a tým vzrástli aj rodinné výdavky;

H.  keďže ako najzraniteľnejšie skupiny sa stále označujú „chronický chudobní“, ktorí sú často dlhodobo nezamestnaní, ale občas zamestnaní s nízkymi mzdami, ako aj osamelí ľudia žijúci s deťmi, ktorí nie sú v zamestnaní alebo pracujú v priemere menej hodín, než osoby primárne zárobkovo činné;

I.  keďže ukazovatele absolútnej chudoby nie sú doposiaľ stanovené;

J.  keďže zlé alebo nedostatočné bývanie výrazne znižuje šance viesť normálny život; keďže kvalita bývania (vrátane zodpovedajúcej izolácie atď.) poskytovaného osobám v situáciách ohrozenia sa počas krízy znížila v dôsledku neschopnosti financovať údržbu; keďže život v nekvalitnom bývaní po dlhšiu dobu môže ovplyvniť fyzické zdravie;

K.  keďže zvýšenie rodinných výdavkov spojených s nákladmi na bývanie, stravovanie, služby (elektrina, plyn, voda), dopravu, zdravotnú starostlivosť, alebo nákladmi spojenými so vzdelávaním sťažuje dosiahnutie cieľa znížiť chudobu stanoveného v stratégii Európa 2020;

L.  keďže v mnohých krajinách EÚ sa náklady na základný a nevyhnutný tovar a služby v posledných rokoch výrazne zvýšili, čo vedie k zvýšeniu celkových nákladov domácností;

M.  keďže kombinácia finančnej a hospodárskej krízy a poklesu príjmu domácností viedlo k zvýšeniu nezamestnanosti a sociálnemu vylúčeniu v rámci EÚ, a to najmä medzi najviac ohrozenými skupinami obyvateľstva, čím sa zvýšila záťaž pre sociálne služby;

N.  keďže nezamestnanosť medzi mladými ľuďmi, ktorá je už i tak vyššia než u iných vekových skupín, od krízy v Európskej únii prudko vzrástla a v súčasnosti prekročila 20 %, z čoho vyplýva pre mladých ľudí riziko postihnutia chudobou už vo veľmi mladom veku; so zreteľom na záverečné pripomienky Výboru Organizácie spojených národov pre práva dieťaťa, pokiaľ ide o najnovšie pravidelné správy niektorých európskych krajín vo vzťahu k nárastu chudoby a/alebo úrovne rizika chudoby u detí v dôsledku hospodárskej krízy; keďže tento nárast ovplyvňuje práva na zdravie, vzdelanie a sociálnu ochranu;

O.  keďže chudoba, ktorá bola v členských štátoch po veľmi mnoho rokov na vysokej úrovni, má stále zásadný vplyv na hospodárstvo, poškodzuje hospodársky rast, zvyšuje deficity verejných rozpočtov a znižuje európsku konkurencieschopnosť;

P.  keďže nevhodné bývanie a nedostatočné vykurovanie majú nepriaznivý účinok na ľudské zdravie, vzdelanie a sociálne začlenenie a začlenenie do zamestnania, a to najmä u najzraniteľnejších skupín; keďže ľudia trpia tým, že nie sú schopní vykurovať svoje domy, a to v severných aj južných členských štátoch; keďže podľa údajov zo štatistiky EU-SILC nadmerná záťaž, pokiaľ ide o náklady na bývanie (podľa formy vlastníctva), je vyššia pre nájomníkov v súkromnom sektore nájomného bývania v niektorých členských štátoch, čo možno vysvetliť nízkou kvalitou bývania a vysokými cenami; keďže mnohé krajiny majú problém s úhradou nákladov na základný tovar a služby, a to aj v dôsledku rastúcich cien za energie;

Q.  keďže energetická chudoba je spojená so všeobecnou chudobou a je výsledkom viacerých východiskových podmienok vrátane otázok týkajúcich sa zdravia a zdravotného postihnutia, nedostatočného prístupu k ponukám prispôsobeným na mieru alebo online službám, nízkych príjmov, typu vykurovacieho systému používaného v domácnosti a kvality a energetickej efektívnosti bytového fondu;

R.  keďže nezamestnaní, rodiny s osamelým rodičom, rodiny s nízkymi príjmami, vdovy a vdovci, dlhodobo choré osoby, starší ľudia, mladí ľudia, ľudia so zdravotným postihnutím a menšiny patria často medzi najviac zraniteľné skupiny, ktorým hrozí riziko chudoby a ktoré trpia najmä v dôsledku vysokých nákladov na bývanie;

S.  keďže veľký rozdiel medzi členskými štátmi v oblasti zabezpečovania dobrých životných podmienok a minimálny príjem vedie k tomu, že v niektorých členských štátoch dobré životné podmienky znižujú riziko chudoby o 60 %, zatiaľ čo v iných len o 15 %; keďže priemerný vplyv zabezpečovania dobrých životných podmienok na zníženie rizika chudoby v EÚ je 35 %;

T.  keďže pripravovaná správa nadácie Eurofound s názvom Bývanie v Európe bude zahŕňať model odhadujúci, že vzhľadom na súčasné úrovne nedostatočného bývania (obydlí) (podľa údajov roku 2011) sú celkové náklady hospodárstiev krajín EÚ 28 na liečebné výdavky vo výške viac ako 170 miliárd EUR ročne; keďže, ak by sa vykonali všetky opravy, úspory v oblasti liečebných nákladov by dosiahli okolo 8 miliárd EUR v prvom roku, čo by prinášalo aj naďalej prospech v budúcnosti;

U.  keďže OSN tvrdí, že ľudské právo na vodu a sanitáciu oprávňuje každého na kvalitnú, bezpečnú, fyzicky prístupnú, cenovo dostupnú a prijateľnú vodu v dostatočnom množstve na osobné a domáce použitie; keďže v ďalšom odporúčaní OSN sa uvádza, že 3 % príjmu domácností by sa mali považovať za strop pre platby za vodu v prípadoch, kde sa platby uplatňujú; keďže privatizácia služieb dodávok vody má negatívny vplyv na domácnosti, ktoré žijú v chudobe alebo sú ohrozené chudobou;

V.  keďže energetická chudoba sa stáva čoraz rozšírenejším problémom v Európe a keďže situácia sa v najbližších niekoľkých rokoch pravdepodobne zhorší v dôsledku predpokladaného nárastu cien energií, zodpovedajúceho zvýšenia príjmovej nerovnosti a chudoby všeobecne, nedostatku vhodných vykurovacích systémov a všeobecnej zlej kvality izolácie budov, najmä v stredomorských krajinách;

W.  keďže v EÚ žije v chudobe o 12 miliónov viac žien ako mužov; keďže medzi faktory, ktoré prispievajú k tejto nerovnosti, patria mzdové a dôchodkové rozdiely medzi ženami a mužmi, veľký podiel žien vykonávajúcich neistú prácu a skutočnosť, že ženy sú často nútené byť ekonomicky neaktívne v dôsledku starostlivosti o deti, ktorá im neumožňuje pracovať;

X.  keďže rodové rozdiely v odmeňovaní, dĺžke pracovného času a trvaní pracovného života, ktorým ženy čelia počas pracovného života, majú priamy vplyv na ich život na dôchodku; keďže ženy staršie ako 65 rokov sú podstatne viac ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením v porovnaní s mužmi, keďže priemerný dôchodok žien je v súčasnosti často výrazne nižší než u mužov;

Y.  keďže energetická únia musí zabezpečiť účinnú reakciu na energetickú chudobu, ktorá postihuje viac ako 100 miliónov Európanov, a to prostredníctvom posilnenia postavenia najzraniteľnejších spotrebiteľov, zlepšenia energetickej efektívnosti pre najzraniteľnejších a zavedenia nápravných opatrení s cieľom zabezpečiť prístup k cenovo dostupnej energii pre ľudí v núdzi;

Z.  keďže v smernici 2012/27/EÚ sa členské štáty vyzývajú, aby vypracovali programy na zvyšovanie informovanosti a poskytovali jednotlivcom a domácnostiam informácie a poradenstvo v oblasti energetickej efektívnosti;

AA.  keďže situácia chudoby jednotlivých rodín je nedeliteľná, je potrebné zdôrazniť účinok energetického aspektu na chudobu;

AB.  keďže obnova vnútroštátneho fondu budov s cieľom zlepšenia efektívnosti využívania energie bude mať priamy vplyv na náklady na energiu, najmä pre menej majetné rodiny a podporí tvorbu pracovných miest;

AC.  keďže 22 348 834 domácností (približne 11 % obyvateľov EÚ) vynakladá viac ako 40 % disponibilného príjmu na bývanie; keďže v rámci európskeho semestra sa nadmerná záťaž vyplývajúca z nákladov na bývanie určila ako „sociálny trend, ktorý treba sledovať“; keďže 21 942 491 (približne 10,8 % obyvateľov EÚ) domácností má ťažkosti udržať primeranú teplotu v domácnosti; keďže EÚ a členské štáty by mali urýchlene identifikovať, vykonávať a zachovať politické opatrenia, ktoré domácnostiam umožnia uhradiť náklady na bývanie, vrátane prídavkov na bývanie;

AD.  keďže ceny na energetickom trhu sa v Európe navzájom približujú, pričom kúpna sila sa nepribližuje rovnakou mierou;

AE.  keďže prístup k bývaniu je základným právom, ktoré možno považovať za predpoklad výkonu ďalších základných práv a prístupu k nim, ako aj za predpoklad prístupu k životu v podmienkach ľudskej dôstojnosti; keďže zabezpečenie prístupu k pomoci pri zabezpečení slušného a vhodného bývania je medzinárodným záväzkom členských štátov, ktorý musí Únia zohľadňovať vzhľadom na to, že právo na prístup k bývaniu a pomoc v oblasti bývania je uznané v článku 34 Charty základných práv Európskej únie, v článkoch 30 a 31 revidovanej Európskej sociálnej charty, ktorú prijala Rada Európy, a v článku 25 Všeobecnej deklarácie ľudských práv, ako aj v mnohých ústavách členských štátov;

AF.  keďže bývanie predstavuje najvýznamnejšiu položku výdavkov európskych domácností; keďže nárast cien spojených s bývaním (pozemky, nehnuteľnosti, nájomné, spotreba energie) predstavuje zdroj nestability a úzkosti a je potrebné ho vnímať ako dôležitú tému;

AG.  keďže zlé podmienky bývania a energetická chudoba sú vyššie v krajinách s nižším podielom sociálneho nájomného bývania, tzn. v krajinách východnej Európy a Stredozemia;

AH.  keďže fond sociálneho nájomného bývania ako percento z celkového bytového fondu poukazuje na to, že západné a severné krajiny majú vyšší podiel verejného sociálneho bývania v porovnaní s priemerom EÚ, zatiaľ čo krajiny Stredozemia a východnej Európy udržujú minimálny (okolo 5 %) fond sociálneho bývania alebo nemajú sektor sociálneho bývania;

AI.  keďže podľa výskumu nadácie Eurofound sú „nedoplatky za služby“ pre mnoho ľudí s nízkymi príjmami hlavným typom dlhov, čo sa niekedy prehliada;

AJ.  keďže sociálne bývanie zohráva zásadnú úlohu pri dosiahnutí cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti znižovania chudoby, pretože prispieva k zabezpečeniu vysokej úrovne zamestnanosti a sociálneho začlenenia a súdržnosti, podporuje profesijnú mobilitu a pomáha v boji proti chudobe;

AK.  keďže správa nadácie Eurofound s názvom „Prístup k sociálnym dávkam: zníženie miery nepoberania“ jasne upozorňuje na problém, že systémy sociálnych dávok a minimálneho príjmu nie vždy pomáhajú tým, ktorí majú na ich využívanie nárok; keďže nestačí len zriadiť takéto systémy a keďže by sa malo zabezpečiť ich využívanie pre tých, ktorí na to majú nárok; keďže sa musia zohľadniť tiež úspory dosiahnuté v dlhodobom horizonte v dôsledku toho, že dávky boli poskytnuté cieľovým skupinám obyvateľstva rýchlo, účinne a efektívne;

AL.  keďže kríza má dôsledky pre podmienky prístupu k bývaniu pre domácnosti, ako aj pre investície do sociálneho bývania v rámci Únie, keďže verejné výdavky na investície v oblasti sociálneho bývania sú týmto značne ovplyvnené a keďže z toho pre členské štáty a Úniu vyplýva povinnosť naliehavo konať tak, aby sa zaručilo právo na prístup k dôstojnému a cenovo dostupnému bývaniu;

AM.  keďže chudoba a sociálne vylúčenie zostávajú kľúčovým sociálnym determinantom zdravia a životných podmienok vrátane strednej dĺžky života, najmä vzhľadom na vplyv chudoby detí na zdravie a kvalitu života detí, a keďže, pokiaľ ide o zdravie, pretrvávajú významné rozdiely medzi bohatými a chudobnými, pokiaľ ide o cenovo dostupný prístup k zdravotníckym službám, príjmy a bohatstvo, a v niektorých oblastiach sa stále zvyšujú;

AN.  keďže Výbor Rady Európskej únie pre sociálnu ochranu vyjadril vo svojom stanovisku z 20. mája 2010 znepokojenie nad skutočnosťou, že súčasná hospodárska a finančná kríza by mohla mať negatívny dopad na prístup občanov k zdravotnej starostlivosti a na rozpočty členských štátov pre zdravotníctvo;

AO.  keďže súčasná hospodárska a finančná kríza môže mať vo viacerých členských štátoch vážny vplyv na sektor zdravotníctva, a to na strane ponuky, ako aj na strane dopytu;

AP.  keďže obmedzenia spôsobené súčasnou hospodárskou a finančnou krízou by mohli vážne poškodiť dlhodobú finančnú a organizačnú životaschopnosť systémov zdravotnej starostlivosti členských štátov a brániť rovnosti v prístupe k starostlivosti na ich území;

AQ.  keďže kombinácia chudoby a iných foriem zraniteľnosti, ako sú detstvo či staroba, zdravotné postihnutie alebo príslušnosť k menšine, zvyšuje riziká nerovností v oblasti zdravia a keďže, naopak, zlý zdravotný stav môže viesť k chudobe a/alebo k sociálnemu vylúčeniu;

AR.  keďže podľa posledných údajov z Eurostatu 21 % domácností v EÚ28 nemá prístup k internetu a keďže 20 % ľudí vo veku 16 až 74 rokov hovorí, že nikdy nepoužili internet; keďže Holandsko má najvyšší podiel domácností, ktoré majú prístup k internetu (95 %), zatiaľ čo Bulharsko je na konci zoznamu s 54 % domácností, ktoré majú prístup k internetu;

AS.  keďže jednotný digitálny trh je jednou z 10 priorít novej Komisie a keďže v budúcnosti si bude 90 % pracovných miest vyžadovať určitý stupeň IT zručností; keďže, zatiaľ čo 59 % európskych občanov má prístup k sieti 4G, vo vidieckych oblastiach tento podiel nepresahuje hranicu 15 %;

AT.  keďže dôstojné pracovné miesto je stále najlepší spôsob, ako zostať mimo rizika chudoby a sociálneho vylúčenia, a keďže odborné znalosti v oblasti informačných a komunikačných technológií a prístup k nim sú nesporné aktíva pri hľadaní zamestnania;

AU.  keďže rezolúcia Valného zhromaždenia Organizácie spojených národov č. 64/292 z 28. júla 2010 o ľudskom práve na vodu a sanitáciu“ uznáva právo na bezpečnú a čistú pitnú vodu ako základné právo nevyhnutné na plný výkon práva na život a všetkých ľudských práv;

AV.  keďže prierezový charakter rodových aspektov chudoby si vyžaduje celostný prístup k riešeniu viacnásobnej diskriminácie a otázok, akými sú bývanie, náklady na energiu, verejné služby, istota zamestnania a daňové politiky;

AW.  keďže ciele boja proti chudobe nemožno splniť bez toho, aby sa riešila chudoba žien, pretože rodová rovnosť a posilnenie hospodárskeho postavenia a emancipácie žien sú potrebné na čoraz vyššiu konvergenciu cieľov odstraňovania chudoby;

AX.  keďže pri zbere údajov a tvorbe politiky v oblasti chudoby, životných nákladov a príjmov na základe domácností ako základných jednotiek sa predpokladá rovnomerné a rovnaké rozdelenie zdrojov medzi členmi domácnosti; keďže v skutočnosti sa domácnosti líšia a rozdelenie nemusí byť rovnaké a môže byť rodovo podmienené, je potrebné pristupovať k tvorbe politiky na základe individuálnych nákladov a príjmov;

AY.  keďže 17 % domácností s osamelým rodičom, ktoré s veľkou prevahou vedú matky, nedokáže mať v dome primerané teplo v porovnaní len s 10 % celkového obyvateľstva; keďže veľkoobchodné ceny energie sa znižujú, pričom maloobchodné ceny sa zvyšujú, a tým sa zvyšujú aj náklady; keďže, žiaľ, chýba vymedzenie pojmu energetickej chudoby zo strany EÚ, pričom tento jav neprimerane postihuje ženy;

AZ.  keďže miera nezamestnanosti u mladých žien je vyššia než u iných vekových skupín, a tým sú ženy vystavené riziku chudoby už od nižšieho veku;

BA.  keďže rastúce náklady domácností a nadmerná záťaž v dôsledku nákladov na bývanie sú jedným z hybných faktorov bezdomovectva u žien, treba vykonať viac výskumov o miere a príčinách straty domova u žien alebo ich odchodu z domova; keďže zadlženosť domácností a jednotlivca priamo súvisí s nákladmi domácností a je kľúčovým hybným faktorom chudoby a sociálneho vylúčenia;

Hlavné odporúčania

Na základe odporúčaní vypracovaných v tomto uznesení:

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v plnej miere investovali do boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a aby prijali integrovanú stratégiu boja proti ich rôznym podobám prostredníctvom celostného prístupu, v ktorom sa spojí hospodárska politika, politika v oblasti zamestnanosti, energetiky, dopravy a sociálna politika na základe osvedčených postupov;

2.  vyzýva členské štáty, aby podpísali moratórium na odpájanie od vykurovania v zimnom období s cieľom zabezpečiť, aby počas vymedzeného zimného obdobia nemohla byť žiadna domácnosť odpojená od dodávok energie alebo aby sa odpojeným domácnostiam museli obnoviť dodávky energie, pričom zdôrazňuje, že súvisiace náklady už svojou povahou patria do zodpovednosti verejnej moci, keďže za sociálne politiky nesú primárnu zodpovednosť vlády; vyzýva členské štáty, aby zhodnotili opatrenia potrebné na splnenie noriem Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúce sa primeranej teploty v domácnosti;

3.  vyzýva Komisiu, aby vykonala posúdenie vplyvu systému minimálneho príjmu v EÚ a aby zvážila ďalšie kroky, pričom zohľadní hospodárske a sociálne podmienky každého členského štátu a tiež posúdi, či systémy umožňujú domácnostiam uspokojiť základné osobné potreby; vyzýva Komisiu, aby na tomto základe zhodnotila, akým spôsobom a prostriedkami sa na úrovni členských štátov poskytuje primeraný minimálny príjem v súlade s vnútroštátnymi postupmi a tradíciami, ktoré rešpektujú charakteristické vlastnosti každého z nich, s cieľom podporiť sociálnu konvergenciu v celej Únii;

4.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili účelnejšie, cielenejšie a dôkladnejšie monitorované využívanie európskych štrukturálnych a investičných fondov vnútroštátnymi, regionálnymi a miestnymi orgánmi s cieľom bojovať proti energetickej chudobe, rastúcim životným nákladom, sociálnemu vylúčeniu, zlým podmienkam bývania a nedostatočnej kvality bytového fondu; vyjadruje presvedčenie, že Komisia by mala umožniť väčšiu flexibilitu v tejto oblasti;

5.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby venovali samit téme znižovania chudoby a extrémnej chudoby a sociálneho vylúčenia a prístupu k dôstojnej životnej úrovni;

Politiky EÚ na splnenie cieľa v oblasti boja proti chudobe

6.  považuje za poľutovaniahodné, že počet ľudí ohrozených alebo trpiacich chudobou alebo sociálnym vylúčením sa zvýšil napriek tomu, že stratégia Európa 2020 má za cieľ znížiť počet ľudí v tejto kategórii aspoň o 20 miliónov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že index v oblasti chudoby vykazuje zlepšenie iba v niektorých členských štátoch; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby obnovili svoj záväzok týkajúci sa cieľa znížiť chudobu, ktorý sa čoraz viac vzďaľuje z dosahu;

7.  vyzýva členské štáty, aby každému poskytli primeranú dostupnú podporu vrátane minimálneho príjmu na potrebné obdobie a aby poskytli rozličné druhy kompenzácie nevyhnutnej na riešenie situácie chudoby v prípade, ak náklady nemožno v krátkodobom výhľade znížiť; zdôrazňuje dôležitosť vymedzenia kritérií oprávnenosti s cieľom využívať primeraný systém minimálneho príjmu;

8.  vyzýva členské štáty, aby prehodnotili a upravili akékoľvek politiky, ktoré môžu viesť k nárastu chudoby;

9.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť rozšírenia Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby na obdobie po skončení programového obdobia 2014 – 2020 spolu s lepšou koordináciou s ostatnými európskymi fondmi, a to najmä s Európskym sociálnym fondom (ESF), a aktívnou politikou zamestnanosti s cieľom uľahčiť vstup najodkázanejších osôb na trh práce a posúdiť, do akej miery priniesol tento program úžitok najodkázanejším a najzraniteľnejším skupinám, ako sú mladé ženy, rodiny s osamelým rodičom, zdravotne postihnuté osoby a staršie ženy;

10.  vyzýva členské štáty, aby uľahčili združeniam pôsobiacim v oblasti boja proti chudobe prístup k európskemu financovaniu z Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD) bez ďalšieho administratívneho zaťaženia týchto združení, ktoré často nemajú dostatok zamestnancov;

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli mechanizmy uznávania zručností získaných skôr neformálne, než na formálnom základe;

12.  zdôrazňuje, že nástroje, ako je záruka pre mladých ľudí, sa musia vykonávať s komplexným pochopením štruktúry zamestnanosti regiónov, v ktorých majú byť vykonané; to znamená, že je potrebné novo vymedziť úlohu agentúr v oblasti zamestnanosti, tzn. pomáhať používateľom, zohľadňovať všetky konkrétne špecifiká týchto používateľov, aktualizovať zručnosti a zamerať pozornosť na rozvoj sektorov prostredníctvom priameho kontaktu s podnikmi s cieľom zistiť, aké zručnosti vyžadujú od potenciálnych zamestnancov;

13.  víta zámer Komisie navrhnúť vytvorenie európskeho piliera sociálnych práv; pripomína, že tento pilier by mal splniť podmienky článku 9 ZFEÚ;

14.  podporuje zámer Komisie zabezpečiť v sociálnej oblasti pre Úniu hodnotenie AAA tým, že predloží nové opatrenia s cieľom zlepšiť účinnosť politík v sociálnej oblasti a oblasti zamestnanosti, medzi ktoré patrí jasná stratégia v záujme boja proti rodovo motivovaným aspektom sociálneho vylúčenia;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vypracovali, prijali a vykonávali rámec EÚ na znižovanie chudoby a sociálneho vylúčenia v súlade so stratégiou Európa 2020 pozostávajúci z konkrétnych opatrení a postupov, a to aj v oblasti energetickej chudoby;

16.  pripomína stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru s názvom Koordinovaná európska činnosť s cieľom zabrániť energetickej chudobe a bojovať proti nej a poznamenáva jeho odporúčanie „zriadiť európske observatórium pre oblasť chudoby, v ktorom by sa združili všetky zainteresované strany s cieľom pomôcť definovať európske ukazovatele v oblasti energetickej chudoby (spoločne s Eurostatom), vypracovať prehľad situácie, identifikovať osvedčené postupy a vypracovať odporúčania na efektívnejšie prevenciu a riešenie problému a na ustanovenie európskej solidarity v tejto sfére“; zdôrazňuje dôležitosť rozvoja ukazovateľov a zhromažďovania údajov týkajúcich sa spotreby a nákladov domácností vo vzťahu k energetickej chudobe s cieľom poskytnúť spoľahlivé informácie a umožniť tvorbu politiky založenú na dôkazoch a účinné monitorovanie;

17.  domnieva sa, že chudoba a sociálne vylúčenie majú medzigeneračnú zložku, a preto zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť deťom z domácností pod hranicou chudoby prístup k vzdelaniu, a podporuje politiky zamerané na prevenciu predčasného ukončenia školskej dochádzky;

18.  vyzýva Radu a členské štáty, aby v kontexte rastúcej chudoby zintenzívnili svoje úsilie a prišli na pomoc ľuďom ohrozeným chudobou či sociálnym vylúčením, k čomu patrí pevné rodové hľadisko, napríklad v podobe odporúčania Rady, s cieľom dosiahnuť cieľ zníženia chudoby ustanovený v stratégii Európa 2020;

19.  pripomína, že je potrebné posilniť postavenie žien a dievčat prostredníctvom vzdelávania, či už formálneho a neformálneho, a poukazuje na úlohu vzdelávania pri boji proti rodovým stereotypom a boji proti stigmatizácii chudoby a pri zvyšovaní príjmov žien prostredníctvom ich začleňovania do odvetví, v ktorých sú nedostatočne zastúpené, ako je veda, technológia, inžinierstvo a podnikanie, a vyzýva Komisiu, aby do odporúčaní pre jednotlivé krajiny začlenila ciele odbornej prípravy žien;

20.  požaduje, aby každý členský štát poskytol podrobný postup plánu na znižovanie chudoby a spôsob, akým jeho stratégia bude riešiť rodové aspekty chudoby a sociálneho vylúčenia;

Zdroje a príjem chudobných domácností

21.  zdôrazňuje, že slušný príjem je zásadný, aby sa ľuďom umožnilo žiť dôstojný život; zdôrazňuje, že hoci môže mať zamestnanosť rozhodujúcu úlohu ako únik pred chudobou, je dôležité mať dostatočný minimálny príjem, aby sa ľuďom pomohlo uspokojiť základné potreby; pripomína, že v roku 2013 bolo chudobou po sociálnych transferoch ohrozených 16,7 % obyvateľov EÚ 28, čo znamená, že ich disponibilný príjem bol nižší ako vnútroštátna prahová hodnota ohrozenia chudobou a že chudoba zamestnaných zostáva naďalej neprijateľne vysoká;

22.  vyzýva Komisiu, aby v rámci európskeho semestra vypracovala odporúčania pre členské štáty týkajúce sa politík, ktoré sa majú zaviesť, a reforiem, ktoré sa majú vykonať za účelom účinného boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu s cieľom presadzovať sociálnu konvergenciu so zreteľom na osobitné vlastnosti každého členského štátu;

23.  pripomína stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému „Európsky minimálny príjem a ukazovatele chudoby“; poznamenáva, že toto stanovisko podporuje európsky rámec pre primeraný minimálny príjem, v ktorom by sa mali ustanoviť spoločné štandardy a ukazovatele, poskytnúť metódy na monitorovanie ich vykonávania a zlepšiť dialóg medzi zainteresovanými stranami, členskými štátmi a inštitúciami EÚ; nazdáva sa, že tento rámec by sa mal zakladať na dôkazoch a právach a mal by zohľadňovať sociálny a hospodársky kontext každého členského štátu a musí rešpektovať zásadu subsidiarity;

24.  zdôrazňuje, že systémy minimálneho príjmu by mali predchádzať vážnej hmotnej núdze domácností, mali by z nej domácnosti vymaňovať a mali by umožňovať príjem nad hranicou chudoby; pripomína, že minimálny príjem je kľúčovým nástrojom na splnenie podmienok článku 9 ZFEÚ, ktorým sa zaručuje primeraná sociálna ochrana, boj proti sociálnemu vylúčeniu, začlenenie do spoločnosti a ochrana ľudského zdravia a väčšia rovnosť príležitostí; podporuje stanovisko Hospodárskeho a sociálneho výboru, že systémy minimálneho príjmu by malo sprevádzať celoživotné vzdelávanie, zapojenie zainteresovaných strán a aktívne politiky pracovného trhu zamerané na pomoc nezamestnaným osobám pri návrate na trh práce a hľadaní dôstojných pracovných miest;

25.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby poskytovali informácie, poradenstvo a podporu ľuďom, ktorým hrozí chudoba a sociálne vylúčenie, pri prijímaní informovaných rozhodnutí týkajúcich sa ich spotreby energie a aby podporovali mimovládne subjekty, miestne orgány poskytujúce cielené poradenstvo v oblasti energetiky a vyškolili poradcov v oblasti energetiky a zároveň uložili poskytovateľom energie povinnosť uvádzať domácnostiam na faktúrach za energie informácie o opatreniach na zníženie spotreby energie a zvýšenie energetickej efektívnosti;

26.  povzbudzuje členské štáty a Komisiu, aby v náležitých prípadoch pristúpili k proaktívnej tvorbe politiky vo vzťahu k primeranému bývaniu, aby sa zabezpečil prístup ku kvalitnému bývaniu; vyzýva členské štáty, aby uplatňovali primeranú nájomnú politiku v prípade, že sa žiadajú naliehavé sociálne opatrenia, a zdôrazňuje, že túto politiku by mali sprevádzať programy v oblasti bývania a komunitné programy na zvýšenie bytového fondu pre rôzne sociálne znevýhodnené cieľové skupiny; zdôrazňuje, že v celej EÚ sú stále potrebné účinné opatrenia s cieľom zabrániť tvorbe bublín na trhu s nehnuteľnosťami, ako je účinná regulácia v oblasti ochrany spotrebiteľa na hypotekárnom trhu; povzbudzuje v tomto smere k politikám zameraným na pomoc domácnostiam s finančnými ťažkosťami, aby mohli zotrvať vo svojom primárnom obydlí;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili základné právo európskych občanov na pomoc v oblasti bývania ako základného predpokladu ľudskej dôstojnosti; vyzýva na uznanie významu dostupného nájomného bývania ako prostriedku na uľahčenie prístupu k bývaniu pre osoby s nízkymi príjmami, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili dostatočný počet cenovo dostupných obydlí;

28.  zdôrazňuje, že chudoba starších ľudí je veľkým problémom v mnohých členských štátoch; vyzýva preto členské štáty, aby reformovali dôchodkové systémy v záujme zabezpečenia primeranej úrovne dôchodkových príjmov, ako aj udržateľnosti a bezpečnosti dôchodkových systémov;

29.  vyzýva Komisiu, aby riešila problém bezdomovectva ako extrémnej formy chudoby, najmä problém úmrtí bezdomovcov a ľudí žijúcich v domovoch bez kúrenia počas zimného obdobia; žiada členské štáty, aby prehodnotili svoj pokrok smerujúci k odstráneniu týchto extrémnych foriem chudoby;

30.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlene identifikovali, zaviedli a zachovávali politické opatrenia, ktoré umožnia domácnostiam pokrytie nákladov na bývanie vrátane príspevku na bývanie, vzhľadom na to, že 22 348 834 domácností (približne 11 % obyvateľov EÚ) vynakladá viac ako 40 % disponibilného príjmu na bývanie a 21 942 491 domácností (približne 10,8 % obyvateľov EÚ) má ťažkosti s udržiavaním primeranej teploty v domácnosti;

31.  pripomína, že domácnosti s nízkymi príjmami a osoby postihnuté alebo ohrozené chudobou sú závislejšie na poskytovaní cenovo dostupných, kvalitných verejných služieb; žiada členské štáty, aby uhradili potrebné verejné výdavky, ktorými zabezpečia vysokokvalitné a cenovo dostupné verejné služby pre domácnosti s nízkymi príjmami;

Výdavky chudobných domácností na domácnosť

32.  víta činnosť Komisie v oblasti referenčného rozpočtu, ktorý je krokom správnym smerom, vzhľadom na to, že vyváženejšie hľadanie riešenia otázky príjmov a výdavkov chudobných domácností na základe prístupu vychádzajúceho z údajov je stále výzvou, ktorá leží pred nami; poukazuje na to, že referenčné rozpočty odrážajúce náklady domácností by sa mohli použiť na konštrukciu podpory a testovanie jej primeranosti; domnieva sa, že tento nástroj má kľúčový význam pre oživenie sociálnej súdržnosti Únie, zníženie nerovností a dosiahnutie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu; zdôrazňuje, že znižovanie výdavkov chudobných domácností na domácnosť bude mať pozitívny vplyv na príslušné domácnosti, ako aj na hospodárstvo, predovšetkým miestne hospodárstvo, a na sociálnu súdržnosť;

33.  pripomína, že chudobné domácnosti utrácajú najväčšiu časť svojich príjmov na potraviny, bývanie a verejné služby, preto žiada Komisiu, aby lepšie prepojila svoje politiky s rámcom boja proti chudobe, zlepšila výmenu osvedčených postupov a umožnila pravidelný dialóg s tými, ktorí sú obeťou chudoby, zabezpečila, že budú schopní podieľať sa na vývoji politík, ktoré sa ich týkajú;

34.  zdôrazňuje, že na úrovni Únie zatiaľ neexistuje definícia energetickej chudoby, a preto je veľmi ťažké riadne posúdiť závažnosť, príčiny a dôsledky tohto aspektu chudoby v Únii; vyzýva Komisiu, aby so zainteresovanými stranami vypracovala spoločnú definíciu energetickej chudoby a aby vymedzila faktory, ktoré prispievajú k zraniteľnosti domácností;

35.  vyzýva Komisiu, aby poskytla posúdenia vplyvu a informácie o osvedčených postupoch v oblasti boja proti chudobe v členských štátoch v tomto kontexte; zdôrazňuje, že energia musí byť cenovo dostupná pre všetkých občanov Únie;

36.  zdôrazňuje, že je extrémne dôležité zabrániť tomu, aby sa v budúcnosti stalo obeťou energetickej chudoby ešte viac mladých ľudí;

37.  konštatuje, že vzdelávanie v ekonomickej a vo finančnej oblasti už od raného veku môže zlepšiť rozhodovanie v ekonomickej oblasti v neskoršom veku, čo zahŕňa aj riadenie nákladov a príjmov; odporúča výmenu najlepších postupov a podporu vzdelávacích programov, ktoré sú zamerané na dievčatá a ženy zo zraniteľných skupín a marginalizovaných spoločenstiev ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením;

38.  zdôrazňuje, že výrazný podiel ľudí, ktorých sa týka energetická chudoba, je ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením a v dôsledku toho si nemôžu dovoliť počiatočné investície na energeticky účinné spotrebiče, ako je izolácia alebo obnoviteľné zdroje energie; poukazuje na to, že to vytvára začarovaný kruh neustáleho utrácania väčšej časti príjmu domácnosti, ako je potrebné, na účty za služby spojené s bývaním, zatiaľ čo energetická efektívnosť alebo nedostatok energie, ako aj iné problémy, sa neriešia;

39.  vyzýva Komisiu, Európsky inštitút pre rodovú rovnosť (EIGE) a členské štáty, aby vykonali prieskum bezdomovectva žien z hľadiska jeho príčin a hybných faktorov, pretože tento jav nie je v súčasných údajoch dostatočne zachytený; konštatuje, že medzi rodovo špecifické prvky, ktoré treba zohľadniť, patrí rodovo podmienená ekonomická závislosť, dočasné riešenie bývania a nedostupnosť sociálnych služieb;

40.  podporuje iniciatívu na vytvorenie referenčného rozpočtu s usmerneniami a vyzýva Komisiu, aby pri jeho tvorbe začlenila rodové aspekty vrátane rodových nerovností v rámci domácností;

41.  domnieva sa, že je nevyhnutné zohľadniť aj vyššiu dĺžku života žien ako potenciálny faktor zraniteľnosti a vylúčenia;

Zameranie financovania a politík na odstraňovanie chudoby a energetickej chudoby

42.  vyzýva členské štáty a EÚ, aby zabezpečili mikroúvery alebo pôžičky bez úroku alebo za nízke úrokové sadzby, napríklad prostredníctvom EIB, aby podporili domácnosti s nízkym príjmom pri počiatočnej investícii do obnoviteľných zdrojov energie a energetickej efektívnosti, ako je izolácia, solárna energia a energeticky účinné spotrebiče;

43.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby každá investícia, ktorá sa vykoná na nových domoch alebo pri obnove existujúcich domov, bola založená na energetickej efektívnosti;

44.  pripomína, že zameranie istých politík a financovania Únie na znižovanie energetických nákladov chudobných domácností investovaním do obnoviteľných zdrojov energie alebo energetickej efektívnosti môže mať v strednodobom horizonte viacero pozitívnych účinkov: zlepšenie podmienok bývania a zdravia dotknutých ľudí, zníženie nákladov na bývanie poskytnutím rozpočtových úľav pre chudobné rodiny, zvýšenie miestnych investícií, tvorba miestnej zamestnanosti a príspevok k cieľom stratégie EÚ 2020;

45.  zdôrazňuje, že je tiež potrebné kontrolovať využívanie finančných prostriedkov a zjednodušiť informácie a prístup k týmto zdrojom;

46.  trvá na tom, že je dôležité riešiť chudobu a to nielen zo sociálneho či politického hľadiska, ale aj z hospodárskeho hľadiska, s účinkami v strednodobom horizonte; trvá na tom, že Komisia musí do svojich priorít zahrnúť aj potrebu riešiť dynamiku nerovnosti, ktorá v súčasnosti existuje a vážne obmedzuje rast a ktorá má veľmi negatívny dopad na súdržnosť a mieru chudoby;

47.  zdôrazňuje úlohu EÚ a členských štátov v znižovaní nákladov domácností na energie, pričom EÚ má zabezpečovať bezpečnosť dodávok s cieľom zabrániť výraznejším výkyvom cien a špekulácii na trhu s energiou, vytvárať pevnejšie prepojenia a väčšiu trhovú integráciu a udržateľné investície do energie zvýšiť investície do výskumu obnoviteľných zdrojov energie a členské štáty zase posilňovať svoje politiky na podporu energetickej efektívnosti domácností s osobitným zameraním na domácnosti trpiace na chudobu a sociálne vylúčenie, ktoré nie sú zapojené do energetickej siete; nazdáva sa, že ochrana spotrebiteľa by mala byť jednou z priorít Únie;

48.  považuje za poľutovaniahodné finančné špekulácie týkajúce sa prírodných zdrojov a zdrojov energie, najmä tých, ktoré sú nepremiestniteľné, ako sú napríklad vodné elektrárne, a v tejto súvislosti vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na zníženie energetických nákladov chudobných rodín, napríklad pomocou príjmov získaných z uloženia príslušných daní;

49.  víta skutočnosť, že investície do energetickej efektívnosti a obnoviteľných zdrojov energie sú oprávnené v rámci programu európskych štrukturálnych a investičných fondov na roky 2014 – 2020 vzhľadom na ich význam pri znižovaní energetických nákladov domácností; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby využili plný potenciál európskych fondov, pokiaľ ide o boj proti energetickej chudobe; zdôrazňuje, že by sa mali riešiť prekážky brániace účinnému čerpaniu fondov, ako je dostupnosť prostriedkov Kohézneho fondu pre menšie organizácie alebo nedostatok informácií najmä o náležitostiach žiadostí o prostriedky;

50.  pripomína, že zameranie sa na príjemcov, ktorí pracujú s chudobnými domácnosťami alebo sú ich súčasťou, si vyžaduje určité predpoklady, ktoré sú lepšie splnené v rámci európskych štrukturálnych a investičných fondov a v menšej miere v rámci väčších fondov, ako je Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR);

51.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby uľahčili využívanie mechanizmov krížového financovania, a to najmä medzi Európskym sociálnym fondom (ESF) a EFRR, pokiaľ ide o projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie alebo energetickej efektívnosti zamerané na energeticky chudobné domácnosti; zdôrazňuje viacnásobné výhody programov zahŕňajúcich viacero fondov pri riešení prierezových otázok, ako sú otázky týkajúce sa energetickej chudoby;

52.  zdôrazňuje, že kvalita bývania domácností s nízkymi príjmami vo vidieckych oblastiach je často veľmi zlá, či už ide o nájomníkov alebo vlastníkov; pripomína, že táto skutočnosť prispieva k tzv. efektu slepej uličky, keď vysoké náklady na služby spojené s bývaním neumožňujú investície do znižovania energetických nákladov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili zacielenie programu LEADER a Európskeho poľnohospodárskeho fondu pre rozvoj vidieka (EPFRV) na riešenie energetickej chudoby vo vidieckych oblastiach, a to nasmerovaním operačných programov a financovania smerom k vytváraniu diverzifikovanej energie z obnoviteľných zdrojov najmä v lokálnych sieťach, čo zahŕňa opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti budov vyhradené pre energeticky chudobné domácnosti;

53.  pripomína, že nájomcovia majú obmedzený prístup k financovaniu energetickej efektívnosti, pretože nie sú vlastníkmi; pripomína, že nájomcovia môžu mať nižšiu motiváciu investovať, keďže sa ľahšie a častejšie premiestňujú ako majitelia domov; víta pilotný projekt Komisie s názvom „Palivová/energetická chudoba – posúdenie vplyvu krízy a hodnotenie existujúcich a možných nových opatrení v členských štátoch“, ktorý je zameraný na riešenie tohto problému; vyzýva Komisiu, aby na základe výsledkov tohto pilotného projektu vypracovala opatrenia na uvoľnenie finančných prostriedkov EÚ na opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti prijatých nájomcami;

54.  pripomína členským štátom, že najmenej 20 % celkových zdrojov ESF v každom členskom štáte by sa mali vyčleniť na tematický cieľ „podpory sociálneho začlenenia, boja proti chudobe a akejkoľvek diskriminácii“ a že Európsky fond pre európsku pomoc pre najodkázanejšie osoby sa môže tiež využívať na opatrenia v oblasti sociálneho začlenenia;

55.  zdôrazňuje, že najchudobnejšie domácnosti pocítia okamžitú úľavu a zlepšenie životných podmienok, pokiaľ sú vybavené drobnými nízkonákladovými obnoviteľnými zdrojmi energie, ako sú solárne panely na domoch, ktoré nie sú pripojené do energetickej siete;

Prepojenie sociálnych cieľov a energetickej politiky

56.  víta skutočnosť, že v právnych predpisoch týkajúcich sa európskej energetickej politiky sa uznávajú sociálne ciele v politikách energetickej efektívnosti, a to najmä v smernici 2012/27/EÚ o energetickej efektívnosti a v smernici 2010/31/EÚ o energetickej hospodárnosti budov; považuje za poľutovaniahodné, že členské štáty plne nevyužívajú potenciál príslušných ustanovení smernice 2012/27/EÚ, aby sa zamerali na domácnosti postihnuté energetickou chudobou a na sociálne bývanie (článok 7 ods. 7); vyzýva Komisiu, aby v rámci preskúmania a posúdenia vplyvu balíka opatrení v oblasti energetickej efektívnosti vyhodnotila vykonávanie a využívanie článku 7 ods. 7 a článku 5 ods. 7; vyzýva Komisiu aj, aby na základe tohto hodnotenia zvážila posilnenie článku 7, najmä jeho odseku 7, aby boli členské štáty povzbudzované k tomu, aby do svojich systémov záväzkov v oblasti energetickej efektívnosti zahrnuli požiadavky obsahujúce sociálne ciele;

57.  pripomína, že miestne orgány tiež zohrávajú úlohu pri podpore alternatívnych nástrojov financovania vrátane družstevných modelov a pri presadzovaní kolektívnych nákupných zmlúv, aby umožnili spotrebiteľom spojiť svoje energetické nároky a dosiahnuť tak nižšie ceny energie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporovali úlohu miestnych orgánov pri zmierňovaní energetickej chudoby;

58.  vyzýva členské štáty, aby dodržiavali normy Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) týkajúcich sa primeranej teploty v domácnosti; cieľom je podporiť najohrozenejšie skupiny, najmä malé deti, starších a trvalo chorých ľudí a ľudí so zdravotným postihnutím s cieľom chrániť ich zdravie a dobré životné podmienky;

59.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali okamžité opatrenia na riešenie neistej práce, ktorá bráni jednotlivcom, aby mali pravidelný a istý príjem a preto vytvára prekážku úspešnému vedeniu rozpočtu a plateniu účtov domácností;

60.  žiada Komisiu a členské štáty, aby poskytli prístup k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých v súlade s cieľmi OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

Bývanie a chudoba

61.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili rozhodné opatrenia týkajúce sa sociálneho bývania a posilnili investície do energetickej efektívnosti nájomných sociálnych bytov prostredníctvom európskych fondov; odporúča členským štátom, aby vytvorili ponuku kvalitného sociálneho bývania s cieľom zabezpečiť prístup všetkých, najmä tých, ktorí sú najviac odkázaní, k vhodnému bývaniu; povzbudzuje členské štáty, aby ďalej využívali príležitosti na poskytovanie sociálneho bývania s alternatívnymi právnymi úpravami; odporúča členským štátom, aby podporovali združenia spotrebiteľov;

62.  zdôrazňuje význam kvalitnej a dostupnej starostlivosti o deti, ktorá umožní rodičom vrátiť sa do práce a zvýšiť ich príjmy; zdôrazňuje, že je to dôležité najmä pre osamelých rodičov, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na bezodkladné zlepšenie starostlivosti o deti;

63.  konštatuje, že zvýšenie energetickej efektívnosti, renovácie a energia z obnoviteľných zdrojov sú kľúčovými predpokladmi pre boj proti energetickej chudobe; vyjadruje znepokojenie, že politiky v oblasti renovácie budov často nie sú zamerané na tých, ktorí sú najzraniteľnejší; trvá na tom, aby sa politiky v oblasti renovácie budov zameriavali predovšetkým na chudobné, hospodársky vylúčené a zraniteľné domácnosti s dôrazom na tie, ktoré čelia rodovým nerovnostiam a viacnásobnej diskriminácii;

64.  poukazuje na dôležitú úlohu sociálnych podnikov a alternatívnych obchodných modelov, ako sú družstevné podniky a vzájomné spoločnosti, ktorú zohrávajú pri uľahčovaní sociálneho začleňovania a posilnenia ekonomického postavenia žien, a to najmä žien z marginalizovaných spoločenstiev, a zvyšovania ich ekonomickej nezávislosti;

65.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zapojili zainteresované strany a zaviedli poradné procesy, ktoré podporia a uľahčia priame zapojenie osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, a to najmä žien a dievčat, do tvorby politík v oblasti sociálneho začleňovania na všetkých úrovniach;

66.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaviedli opatrenia na skoncovanie s poburujúcim rozdielom v odmeňovaní žien a mužov v EÚ, ktorý v súčasnosti predstavuje 16 % a dosahuje 39 % v prípade dôchodkov, a zdôrazňuje kľúčový význam tohto opatrenia pre slobodné ženy rodičky, ktorých náklady na domácnosť môžu byť naozaj zaťažujúce;

67.  konštatuje, že osamelí rodičia, z ktorých väčšina sú ženy, sú vystavení vyššiemu než priemernému riziku chudoby (34 %); konštatuje, že hlavným faktorom prispievajúcim k tomuto zvýšenému riziku je skutočnosť, že osamelí rodičia v dôsledku nákladov na starostlivosť o deti buď čelia vylúčeniu zo zamestnania alebo majú neisté, málo platené zamestnanie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby konali s cieľom prijať právne predpisy o mzde, ktorá pracovníkov zaručí splnenie základných potrieb;

68.  konštatuje, že rodové rozdiely v odmeňovaní práce a rozdiely v dôchodkoch zásadne prispievajú k chudobe žien; poukazuje na dlhodobé vplyvy na chudobu žien spôsobené vylúčením žien z odvetví hospodárstva, v ktorých tradične prevládajú muži, ako je technológia, veda, vrcholové riadenie a rozhodovanie, a nadmerným zastúpením žien v odvetviach s pomerne nízkymi mzdami, ako je starostlivosť, verejné služby, práca na čiastočný úväzok a neistá málo platená práca; vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že feminizácia chudoby je čiastočne podmienená dlhodobými rodovo nevyváženými normami, ktoré vedú k uprednostňovaniu sektorov, v ktorých dominujú muži, ako je napríklad finančníctvo, pri priemyselných politikách a dohodách o určovaní miezd;

69.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby riešili chudobu žien a ich sociálne vylúčenie prostredníctvom iniciatív na zabezpečenie kvalitných pracovných miest s dôstojnou mzdou v odvetviach, v ktorých prevládajú ženy; zdôrazňuje úlohu, ktorú môžu zohrávať odborové zväzy pri zastupovaní a posilňovaní postavenia žien na pracovisku a v boji proti ich vylúčeniu; vyzýva členské štáty, aby navrhli a vykonali prieskumy platov podľa zamestnávateľa a odvetvia s cieľom zviditeľniť nerovnaké platové systémy u žien a mužov na tom istom pracovnom mieste ako prostriedok urýchlenia prechodu na rovnaké odmeňovanie;

70.  zdôrazňuje, že v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu je nevyhnutné rozvíjať politiky s cieľom riešiť konkrétne okolnosti zraniteľných skupín a marginalizovaných spoločenstiev, ktoré čelia osobitným formám rodovej nerovnosti a viacnásobnej diskriminácii; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v rozvoji politík, ktoré riešia chudobu a sociálne vylúčenie, ktorým čelia ženy so zdravotným postihnutím, staršie ženy, utečenky, migrantky, Rómky a ženy z etnických menšín, ženy vo vidieckych oblastiach a v znevýhodnených oblastiach, slobodné matky, ako aj študentky na vysokých školách a univerzitách;

Chudoba a prístup k zdravotnej starostlivosti

71.  pripomína, že rovnaký prístup ku kvalitnej všeobecnej zdravotnej starostlivosti je medzinárodne uznávaný – najmä v rámci EÚ – ako základné právo;

72.  pripomína, že prístup k zdravotnej starostlivosti je veľmi často obmedzený v dôsledku finančných alebo regionálnych obmedzení (napríklad v riedko osídlených oblastiach), najmä pokiaľ ide o štandardnú starostlivosť (napríklad zubná alebo očná starostlivosť) a súvisiace preventívne opatrenia;

73.  zdôrazňuje, že kombinácia chudoby a iných foriem zraniteľnosti, ako sú detstvo či staroba, zdravotné postihnutie alebo príslušnosť k menšine, zvyšuje riziká nerovností v oblasti zdravia, a že zlý zdravotný stav môže viesť k chudobe;

74.  zdôrazňuje význam zdravotníckych a opatrovateľských služieb pri prekonávaní rozdielov týkajúcich sa schopností, a to prostredníctvom podpory sociálnej integrácie ľudí a boja proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

75.  víta oznámenie Komisie s názvom Akčný plán elektronického zdravotníctva na roky 2012 – 2020: inovačná zdravotná starostlivosť pre 21. storočie, ktorým sa zavádza dodatočné iniciatívy, najmä s cieľom zlepšiť prístup k zdravotníckym službám, znížiť zdravotné náklady a zabezpečiť väčšiu rovnosť medzi európskymi občanmi;

76.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pokračovali v úsilí o vyriešenie problému sociálno-ekonomickej nerovnosti, čo by v konečnom dôsledku umožnilo zmierniť niektoré nerovnosti v oblasti zdravotnej starostlivosti; okrem toho vyzýva Komisiu a členské štáty, na základe všeobecných hodnôt ľudskej dôstojnosti, slobody, rovnosti a solidarity, aby zamerali svoju pozornosť na potreby zraniteľných skupín, ako sú ľudia žijúci v chudobe;

77.  vyzýva členské štáty, aby vyriešili problémy nerovného prístupu k zdravotnej starostlivosti, ktoré majú vplyv na každodenné životy ľudí, napríklad v oblasti zubného a očného lekárstva;

78.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby vyvinula maximálne úsilie na podnietenie členských štátov, aby ponúkali pacientom úhrady finančných prostriedkov a urobili všetko potrebné na zníženie nerovnosti v prístupe k liekom na liečbu stavov alebo ochorení, ako je napríklad postmenopauzálna osteoporóza a Alzheimerova choroba, ktoré nie sú v niektorých členských štátoch hradené, a aby tak urobili čo najskôr;

Informačné a komunikačné technológie a chudoba

79.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že stratégia jednotného digitálneho trhu pre Európu, ktorú Komisia zverejnila, nezohľadňuje potrebu zabezpečiť všeobecný, rovný a neobmedzený prístup k novým digitálnym technológiám, trhom a telekomunikáciám, najmä s ohľadom na osoby ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením;

80.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby zaviedli stratégie zamerané na zníženie digitálnej priepasti a podporu rovnakého prístupu k novým informačným a komunikačným technológiám, najmä pre ľudí ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením;

Voda a chudoba

81.  pripomína, že Valné zhromaždenie Organizácie spojených národov uznáva právo na čistú a kvalitnú pitnú vodu a sanitárne zariadenia ako ľudské právo; konštatuje však, že v istých regiónoch, najmä vo vidieckych a odľahlých regiónoch, nie je zaručený prístup k pitnej vode a čoraz väčší počet ľudí má ťažkosti so zaplatením účtov za vodu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli maximálne úsilie o bezodkladné zabezpečenie toho, aby mal každý prístup k pitnej vode; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby zabezpečili minimálnu dodávku vody a aby chránili ľudské práva zraniteľných domácností;

82.  nabáda preto členské štáty, aby urobili všetko pre to, aby čo najskôr zabezpečili prístup k pitnej vode pre všetkých svojich obyvateľov;

o
o   o

83.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(2) Ú. v. EÚ L 72, 12.3.2014, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 470.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(6) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214.
(7) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.
(8) Ú. v. EÚ C 169 E, 15.6.2012, s. 66.
(9) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.
(10) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 57.
(11) Ú. v. EÚ C 236 E, 12.8.2011, s. 57.
(12) http://www.un.org/en/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/64/292&Lang=F
(13) http://www.unicef-irc.org/publications/pdf/rc10_fre.pdf
(14) https://www.unicef.fr/sites/default/files/userfiles/2014_Bilan12_Innocenti.pdf
(15) http://ec.europa.eu/social/main.jsp?langId=sk&catId=89&newsId=2345&furtherNews=yes
(16) Ú. v. EÚ C 248, 25.8.2011, s. 130.
(17) Ú. v. EÚ C 341, 21.11.2013, s. 21
(18) Ú. v. EÚ C 170, 5.6.2014, s. 23.
(19) Ú. v. EÚ C 166, 7.6.2011, s. 18
(20) Spoločné stanovisko Výboru pre zamestnanosť a Výboru pre sociálnu ochranu pre Radu, Rada EÚ, 13809/14 SOC 662 EMPL 120 EDUC 297 ECOFIN 876, 3. október 2014.
(21)http://ec.europa.eu/social/main.jsp?catId=738&langId=sk&pubId=7744&visible=0
(22) Center for responsible lending (Centrum pre zodpovedné pôžičky), Durham, http://www.responsiblelending.org/state-of-lending/cumulative/, http://www.uvcw.be/no_index/cpas/panier-etude-qualitative.pdf
(23) Ricardo Cherenti, Belgická federácia verejných lokálnych sociálnych akčných centier, http://www.uvcw.be/no_index/cpas/panier-etude-quantitative.pdf
(24) Stanovisko Výboru pre sociálnu ochranu adresované Rade, Rada Európskej únie, 649/11, SOC 124, 15. februára 2011.
(25) Prijaté texty, P8_TA(2015)0294.
(26) Prijaté texty, P8_TA(2015)0264.
(27) Ú. v. EÚ L 268, 15.10.2015, s. 28.
(28) Prijaté texty, P8_TA(2015)0261.
(29) Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.
(30) Ú. v. EÚ C 65, 19.2.2016, s. 40.
(31) Ú. v. EÚ C 349 E, 29.11.2013, s. 74.
(32) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 8.


Súkromný sektor a rozvoj
PDF 339kWORD 181k
Uznesenie Európskeho parlamentu zo 14. apríla 2016 o súkromnom sektore a rozvoji (2014/2205(INI))
P8_TA(2016)0137A8-0043/2016

Európsky parlament

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únii (ZFEÚ),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Silnejšia úloha súkromného sektora vzhľadom na dosiahnutie inkluzívneho a udržateľného rastu v rozvojových krajinách (COM(2014)0263) a závery Rady o tomto oznámení z 23. júna 2014 a z 12. decembra 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Globálne partnerstvo pre odstránenie chudoby a trvalo udržateľný rozvoj po roku 2015 (COM(2015)0044),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Dôstojný život pre všetkých (COM(2013)0092) a na závery Rady o tomto oznámení z 25. júna 2013,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Zvyšovanie vplyvu rozvojovej politiky EÚ: program zmien (COM(2011)0637), ako aj na závery Rady o tomto oznámení zo 14. mája 2012,

–  so zreteľom na akčný plán súkromných investícií do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako sa uvádza v správe Konferencie OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) o svetových investíciách za rok 2014(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o podpore rozvoja prostredníctvom zodpovedných obchodných praktík, a to aj pokiaľ ide o úlohu ťažobného priemyslu v rozvojových krajinách(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja(4) a najmä na výzvu na zladenie súkromného sektora s cieľmi v oblasti udržateľného rozvoja (SDG),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. marca 2014 o úlohe vlastníckych práv, vlastníctva majetku a vytvárania bohatstva pri odstraňovaní chudoby a podpore trvalo udržateľného rozvoja v rozvojových krajinách(5),

–  so zreteľom na správu Komisie Rade a Európskemu parlamentu o činnostiach platformy EÚ pre kombinované financovanie v rámci vonkajšej spolupráce od jej zriadenia do konca júla 2014 (COM(2014)0733),

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci z 2. marca 2005 a Akčný plán z Akkry zo 4. septembra 2008,

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 16/2014 s názvom Účinnosť kombinovania grantov v rámci regionálnych investičných nástrojov s pôžičkami od finančných inštitúcií na podporu vonkajších politík EÚ,

–  so zreteľom na Pusanské partnerstvo pre účinnú rozvojovú spoluprácu z 1. decembra 2011(6), a najmä na jeho bod 32, v ktorom sa uvádza potreba uznať vedúcu úlohu súkromného sektora pri presadzovaní inovácií, vytváraní bohatstva, príjmov a pracovných miest, mobilizácii domácich zdrojov a súčasne prispieť k znižovaniu chudoby,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie o verejno-súkromnej spolupráci(7) a partnerstvo za prosperitu(8), ktoré vyplynulo zo Základného kameňa súkromného sektora v Pusane,

–  so zreteľom na výsledný dokument konferencie OSN o trvalo udržateľnom rozvoji Rio+20, ktorá sa konala od 20. do 22. júna 2012, s názvom Takúto budúcnosť chceme(9),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv(10),

–  so zreteľom na iniciatívu OSN Global Compact a na usmernenia OECD pre nadnárodné spoločnosti: vzájomné dopĺňanie a významné príspevky(11),

–  so zreteľom na rámec investičnej politiky pre udržateľný rozvoj (IPFSD) konferencie UNCTAD(12),

–  so zreteľom na stratégiu rozvoja súkromného sektora na obdobie 2013 – 2017, ktorú vypracovala skupina Africkej rozvojovej banky, s názvom Podpora transformácie súkromného sektora v Afrike(13),

–  so zreteľom na tripartitné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky(14),

–  so zreteľom na Limskú deklaráciu UNIDO: Na ceste k inkluzívnemu a udržateľnému priemyselnému rozvoju (ISID)(15),

–  so zreteľom na program dôstojnej práce MOP,

–  so zreteľom na článok 9 ods. 2 písm. b) Dohovoru Organizácie Spojených národov o právach osôb so zdravotným postihnutím, ktorý stanovuje povinnosť zabezpečiť, aby súkromné subjekty, ktoré poskytujú zariadenia a služby verejné alebo poskytované verejnosti, zohľadňovali všetky hľadiská dostupnosti pre osoby so zdravotným postihnutím(16),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na rozvojový rámec na obdobie po roku 2015, podľa ktorého je súkromný sektor hlavný partner pri vykonávaní a má dôležitú úlohu pri prechode na ekologické hospodárstvo,

–  so zreteľom na dobrovoľné usmernenia pre zodpovednú správu držby pôdy z roku 2010(17),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozvoj a stanoviská Výboru pre zahraničné veci a Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0043/2016),

A.  keďže úloha verejného sektora je veľmi dôležitá na dosiahnutie cieľov v oblasti udržateľného rozvoja (SDG); keďže súkromný sektor je hybnou silou tvorby bohatstva a hospodárskeho rastu vo všetkých trhových hospodárstvach a v rozvojových krajinách vytvára 90 % pracovných miest a príjmov; keďže súkromný sektor predstavuje 84 % HDP v rozvojových krajinách podľa údajov Organizácie Spojených národov (OSN) a má kapacitu na zabezpečenie udržateľného základu na mobilizáciu domácich zdrojov, čo za predpokladu riadnej regulácie, dodržiavania ľudských práv, ochrany životného prostredia a prepojenia s konkrétnym dlhodobým zlepšovaním v oblasti domáceho hospodárstva, udržateľného rozvoja a zmenšovania rozdielov, vedie k menšej závislosti od pomoci;

B.  keďže podľa indexu ľudskej chudoby rozvojového programu OSN 1,2 miliardy osôb zarába menej než 1,25 dolára za deň; keďže nerovnosť rastie a spolu s chudobou je jednou z najvážnejších hrozieb pre celosvetovú stabilitu;

C.  keďže existuje jasná súvislosť medzi rozvojom silného spracovateľského priemyslu a zmenšovaním trhovej chudoby: zvýšením pridanej hodnoty priemyselnej výroby na obyvateľa o 1 % sa zníži počet chudobných o takmer 2 %(18);

D.  keďže sú potrebné značné investície, pričom podľa odhadov je výška prostriedkov, ktoré treba ročne poskytnúť v rozvojových krajinách, o 2,4 bilióna USD vyššia, ako sú súčasné výdavky; keďže súkromné financovanie môže dopĺňať, ale nie nahrádzať verejné financovanie;

E.  keďže Organizácia Spojených národov vyhlásila rok 2012 za Medzinárodný rok družstiev, aby sa zdôraznila ich úloha pri zabezpečovaní rozvoja, zlepšovaní postavenia ľudí, posilňovaní ľudskej dôstojnosti a pomoci pri plnení miléniových rozvojových cieľov (MDG); keďže družstevný sektor má celosvetovo približne 800 miliónov členov vo vyše 100 krajinách a odhaduje sa, že vytvára vyše 100 miliónov pracovných miest na celom svete;

F.  keďže mikropodniky a malé a stredné podniky, ktoré tvoria základ všetkých trhových hospodárstiev, sa musia vyrovnávať s omnoho väčšou regulačnou záťažou v rozvojových krajinách ako v rámci EÚ a väčšina z nich pracuje v tieňovom hospodárstve postihovanom kolísavosťou, kde im je upieraná právna ochrana, pracovné práva a prístup k financovaniu; keďže podľa správy Svetovej banky o „podnikaní“ (Doing Business) za rok 2014 sú práve najchudobnejšie krajiny najviac vystavené regulačnej záťaži(19);

G.  keďže industrializácia (najmä prostredníctvom rozvoja miestnych malých a stredných podnikov a malých a stredných priemyselných odvetví) je hybnou silou blahobytu a rozvoja;

H.  keďže v Deklarácii OSN o práve na rozvoj z roku 1986 sa rozvoj potvrdzuje ako základné ľudské právo; keďže táto deklarácia sa hlási k prístupu založenému na ľudských právach, ktorý sa vyznačuje napĺňaním všetkých ľudských práv (hospodárskych, sociálnych, kultúrnych, občianskych a politických); a keďže deklarácia sa rovnako hlási k posilňovaniu medzinárodnej spolupráce;

I.  keďže priame zahraničné investície majú potenciál prispieť k dosiahnutiu cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, ako sa to odráža v návrhu akčného plánu pre investície do cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja predloženom Konferenciou OSN pre obchod a rozvoj (UNCTAD) (akčný plán na podporu príspevkov súkromného sektora(20)), ak budú priame zahraničné investície náležitým spôsobom regulované a budú súvisieť s konkrétnymi zlepšeniami v domácom hospodárstve, napr. v oblasti transferu technológií a vytvárania možností odbornej prípravy pre miestnu pracovnú silu vrátane žien a mladých ľudí;

J.  keďže dovozné clá majú veľmi dôležitú úlohu pri zabezpečovaní verejných príjmov a umožňovaní rastu začínajúcich podnikov v rámci vlastného domáceho trhu rozvojových krajín; keďže dovozné clá na spracované poľnohospodárske výrobky môžu poskytovať priestor na zvyšovanie pridanej hodnoty a vytváranie pracovných miest v rámci vidieckych hospodárstiev a zároveň podporovať potravinovú bezpečnosť;

K.  keďže 60 % pracovných miest v rozvojovom svete sa vyskytuje v neformálnom sektore v mikropodnikoch a malých a stredných podnikoch a 70 % mikropodnikov a malých a stredných podnikov nedostáva nijaké finančné prostriedky od finančných inštitúcií, hoci ich potrebujú, aby rástli a vytvárali pracovné miesta;

L.  keďže 51 zo 100 najväčších hospodárskych subjektov na svete sú korporácie a prvých 500 nadnárodných korporácií vytvára takmer 70 % svetového obchodu;

M.  keďže priemerná pridaná hodnota priemyselnej výroby na obyvateľa v priemyselných krajinách je 10 násobne vyššia než v rozvojových krajinách a 90 násobne vyššia než v najmenej rozvinutých krajinách(21);

N.  keďže fiškálny priestor rozvinutých a rozvojových krajín je de facto obmedzený požiadavkami globálnych investorov a finančných trhov; keďže podľa informácií MMF na rozvojové krajiny osobitne nepriaznivo pôsobí skutočnosť, že právnické osoby sa vyhýbajú daňovým povinnostiam, pretože tieto krajiny sa spoliehajú viac na daň z príjmu právnických osôb na zvyšovanie príjmov než krajiny OECD; keďže postupy, ktoré uľahčujú daňové úniky nadnárodných spoločností a jednotlivcov, vo veľkej miere využívajú aj členské štáty EÚ;

O.  keďže skupina na vysokej úrovni poskytujúca poradenstvo generálnemu tajomníkovi OSN Pan Ki-munovi v otázkach programu rozvoja na obdobie po roku 2015, ktorá viedla konzultácie s generálnymi riaditeľmi 250 spoločností (s ročnými príjmami vo výške 8 biliónov USD) z 30 krajín, dospela k záveru, že udržateľnosť musí byť včlenená do podnikových stratégií, aby boli spoločnosti schopné využiť obchodné príležitosti na udržateľný rast; keďže ochotu súkromného sektora prispievať na udržateľný rozvoj často brzdí nedostatok jasných modelov pre podniky, aby sa mohli zapájať do partnerstiev s verejným sektorom; keďže súkromný sektor je potenciálnym poskytovateľom tovaru a služieb chudobným spoločenstvám a ľuďom, pričom znižuje náklady, zlepšuje výber a prispôsobovanie výrobkov a služieb ich osobitným potrebám, a tiež prispieva k šíreniu environmentálnych a sociálnych záruk a noriem;

P.  keďže neexistuje všeobecne uznávaná definícia verejno-súkromného partnerstva (VSP), tieto partnerstvá možno definovať ako viacstranné dohody medzi súkromnými aktérmi, verejnými orgánmi a organizáciami občianskej spoločnosti, ktorých cieľom je dosiahnuť všestranne prínosné verejné ciele prostredníctvom spoločného využívania zdrojov a/alebo odborných znalostí;

Q.  keďže európske inštitúcie v oblasti financovania rozvoja (EDFI) – skupina 15 dvojstranných inštitúcií, ktoré zohrávajú dôležitú úlohu pri poskytovaní dlhodobého financovania pre súkromný sektor v rozvojových a reformujúcich sa hospodárstvach, sa snažia investovať do spoločností s rozličnými účinkami na rozvoj, od spoľahlivého zásobovania elektrickou energiou a čistou vodou po poskytovanie financovania MSP a prístup malých fariem na trhy;

R.  keďže VSP boli desaťročia bežnou formou podnikania v rozvinutých krajinách, najmä v európskych krajinách a v USA, a v súčasnosti ich vo veľkej miere v rozvojových krajinách využíva väčšina darcov, pričom predstavujú približne 15 – 20 % celkových investícií do infraštruktúry;

S.  keďže 2,5 miliardy ľudí najmä z rozvojových krajín, z ktorých väčšinu tvoria ženy a mladí ľudia, naďalej nemá prístup k podnikateľským komunitám, formálnemu finančnému sektoru a príležitostiam vlastniť majetok a pôdu; keďže pretrvávajú rodové rozdiely vo výške 6 až 9 percentuálnych bodov medzi príjmovými skupinami v rozvojových krajinách; keďže sociálny dialóg je dôležitým nástrojom podpory rodovej rovnosti na pracovisku a boja proti nedostatočnému zastúpeniu podnikateľských komunít v rozvojových krajinách;

T.  keďže dobre pripravené a účinne realizované VSP sú schopné mobilizovať dlhodobé súkromné a verejné finančné prostriedky, viesť k inováciám technológií a obchodných modelov a vytvoriť vlastné mechanizmy, čím sa zabezpečí, že tieto partnerstvá budú zodpovedné za výsledky v oblasti rozvoja;

U.  keďže VSP v rozvojových krajinách sú doteraz väčšinou zamerané na odvetvia energetiky, infraštruktúry a telekomunikácie, zatiaľ čo ich potenciál v odvetviach, ako sú poľnohospodárstvo, vzdelanie, zelené technológie, výskum a inovácie, zdravotná starostlivosť a vlastnícke práva, je do značnej miery nevyužitý;

V.  keďže takmer dve tretiny pôžičiek, ktoré Európska investičná banka (EIB) poskytla africkým, karibským a tichomorským štátom (AKT) v posledných desiatich rokoch, boli určené na činnosti súkromného sektora; keďže investičný nástroj EIB vytvorený na základe dohody z Cotonou bol uznaný ako jedinečný revolvingový fond rizikového kapitálu na financovanie rizikovejších investícií na podporu rozvoja súkromného sektora;

W.  keďže hoci sa každoročne v rozvojových krajinách zamestná 45 miliónov uchádzačov o pracovné miesta(22), 34 % firiem v 41 krajinách priznáva, že nevedia nájsť potrebných pracovníkov;

X.  keďže v súvislosti s programom zmien sa kombinované financovanie považuje za dôležitý nástroj získavania ďalších zdrojov, v rámci ktorého sa granty EÚ kombinujú s pôžičkami alebo vlastným kapitálom verejných a súkromných investorov; keďže hoci v osobitnej správe Európskeho dvora audítorov č. 16 (2014) o využívaní kombinovaného financovania sa dospelo k záveru, že v prípade takmer polovice skúmaných projektov nie sú dostatočné dôkazy na to, aby bolo možné pokladať granty za odôvodnené, pričom v prípade niekoľkých z týchto prípadov existujú náznaky, že investície by sa boli uskutočnili aj bez prispenia EÚ;

Y.  keďže spracovateľský priemysel s približne 470 miliónmi pracovných miest na celom svete v roku 2009 a približne pol miliardou pracovných miest na svete v roku 2013(23) predstavuje vysoký potenciál pre zamestnanosť a tvorbu bohatstva a dôstojnú a vysoko kvalifikovanú prácu;

Z.  keďže svetové bohatstvo sa čoraz viac sústreďuje v rukách malej skupiny bohatej elity a predpokladá sa, že najbohatšie 1 % bude do roku 2016 vlastniť viac ako polovicu svetového bohatstva;

AA.  keďže spravodlivé a progresívne zdanenie s prvkami sociálneho zabezpečenia a sociálnej spravodlivosti zohráva kľúčovú úlohu pri znižovaní nerovností tým, že zabezpečuje prerozdeľovanie bohatstva v krajine smerom od občanov s vyšším príjmom k tým, ktorí sú v najväčšej núdzi;

Dlhodobá stratégia spolupráce so súkromným sektorom

1.  uznáva, že investície súkromného sektora v rozvojových krajinách môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja, ak sú riadne regulované; víta závery Rady z 12. decembra 2014 týkajúce sa významnejšej úlohy súkromného sektora v rozvojovej spolupráci a súhlasí s nimi; víta iniciatívu Komisie, ktorej cieľom je podporiť súkromný sektor v tom, aby sa rovnako ako iné vládne a mimovládne rozvojové organizácie a inkluzívne podnikateľské modely, ako sú družstvá a sociálne podniky, stal významným partnerom v zabezpečovaní inkluzívneho a udržateľného rozvoja v rámci cieľov OSN v oblasti trvalo udržateľného rozvoja, z čoho vyplýva záväzok súkromného sektora týkajúci sa dobrej správy vecí verejných, zmierňovania chudoby, tvorby bohatstva prostredníctvom udržateľných investícií, ako aj znižovania nerovností a podpory ľudských práv a noriem v oblasti životného prostredia a posilňovania miestnych hospodárstiev; zdôrazňuje, že rôzne úlohy aktérov súkromného a verejného sektora musia byť plne pochopené a uznané všetkými zúčastnenými stranami;

2.  vyzýva Komisiu, aby sa aj naďalej aktívne zapájala do diskusií o programe udržateľného rozvoja do roku 2030 a zároveň uznala rozmanitosť súkromného sektora a výzvy, ktorým čelí pri zmierňovaní chudoby najviac marginalizovaných a najvzdialenejších skupín obyvateľstva; domnieva sa, že akákoľvek politika EÚ so zámerom zapojiť súkromný sektor do rozvoja musí spresniť, ktorý segment súkromného sektora má na mysli;

3.  zdôrazňuje, že budúce partnerstvá v rámci programu udržateľného rozvoja do roku 2030 musia byť viac zamerané na riešenie chudoby a nerovnosti; pripomína, že oficiálna rozvojová pomoc (ODA) musí ostať kľúčovým prostriedkom na odstraňovanie všetkých foriem chudoby a uspokojovanie základných sociálnych potrieb v rozvojových krajinách, a nemôže ju nahradiť súkromné financovanie; uznáva možnosti dosiahnutia pákového efektu v oblasti súkromných financií prostredníctvom oficiálnej rozvojovej pomoci v prípade, že bude dodržaná transparentnosť, zodpovednosť, vlastníctvo a zosúladenie s prioritami krajiny a rizikom udržateľnosti dlhu;

4.  vyzýva na zvýšenie verejných investícií do verejných služieb prístupných pre všetkých, najmä pokiaľ ide o sektor dopravy, zdravia, vzdelávania a prístup k pitnej vode;

5.  domnieva sa, že súkromný a verejný sektor sú najúčinnejšie, keď spolupracujú v záujme vytvorenia zdravého prostredia pre investície, podnikateľskú činnosť a základy hospodárskeho rastu; zdôrazňuje, že všetky partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom sa musia sústreďovať na priority týkajúce sa spoločnej hodnoty, v ktorých sa spájajú ciele v oblasti podnikania s cieľmi EÚ v oblasti rozvoja, a zohľadňovať medzinárodné normy v oblasti účinnosti rozvoja; nazdáva sa, že musia byť navrhované a riadené spoločne s príslušnými partnerskými krajinami, aby sa zabezpečilo spoločné znášanie rizík, zodpovednosti a prínosov, nákladová efektívnosť a presné ciele v oblasti rozvoja, pravidelné čiastkové ciele, jasne vymedzená zodpovednosť a transparentnosť;

6.  víta úlohu, ktorú pri urýchľovaní domáceho rozvoja zohrávajú investície zahraničného súkromného sektora v rozvojových krajinách; ďalej zdôrazňuje, že je dôležité podporiť zodpovedné investície, ktoré stimulujú miestne trhy a pomáhajú zmierniť chudobu;

7.  podporuje prácu združenia európskych finančných inštitúcií v oblasti rozvoja (EDFI), keďže jeho členovia poskytujú kapitál podnikom v rozvojových krajinách prostredníctvom priamych investícií do spoločností, ako aj nepriamo tým, že vkladajú kapitál do miestnych komerčných bánk a do súkromného kapitálu na vyvíjajúcom sa trhu, so zameraním na mikropodniky a malé a stredné podniky (MMSP); dôrazne žiada Európsku komisiu, aby podporila tento druh programov v rámci financovania a spolupráce, keďže súkromný sektor je v rozvojových krajinách nanajvýš dôležitý;

8.  vyzýva na vypracovanie účinnejších noriem v oblasti transparentnosti a zodpovednosti pre technologické spoločnosti z EÚ v súvislosti s vývozom technológií, ktoré možno využiť na porušovanie ľudských práv, napomáhanie korupcii alebo kroky namierené proti bezpečnostným záujmom EÚ;

9.  zdôrazňuje, že obchodné, investičné, bezpečnostné a rozvojové politiky EÚ sú vzájomne prepojené a majú priamy vplyv na rozvojové krajiny; pripomína, že v článku 208 Lisabonskej zmluvy sa stanovuje zásada súdržnosti politík v záujme rozvoja, v rámci ktorej sa vyžaduje, aby sa ciele rozvojovej spolupráce zohľadňovali v politikách, ktoré môžu mať vplyv na rozvojové krajiny; žiada, aby boli všetky obchodné a investičné politiky hodnotené vzhľadom na vplyv na rozvoj, najmä pokiaľ ide o univerzálny prístup k tovarom a službám všeobecného záujmu; zdôrazňuje, že je dôležité skvalitniť kapitoly o trvalo udržateľnom rozvoji vo všetkých budúcich dvojstranných obchodných dohodách, a to s cieľom zahrnúť účinné systémy podávania správ pre súkromný sektor;

10.  zdôrazňuje, že je potrebné pozrieť sa na to, ako sa môže súkromný sektor ďalej angažovať v rámci európskej susedskej politiky s cieľom pomôcť vytvárať hospodársky rast a pracovné miesta v európskom susedstve, napríklad prostredníctvom výmeny odborných poznatkov týkajúcich sa poskytovania prístupu ku kapitálu;

11.  vyzýva Komisiu, aby propagovala, podporovala a financovala verejno-verejné partnerstvá ako prvú možnosť a zahrnula povinné a verejne dostupné ex ante posúdenia vplyvu, pokiaľ ide o chudobu a sociálnu otázku, do vykonávania rozvojových programov spolu so súkromným sektorom;

12.  vyzýva EÚ, aby začala viesť formálne konzultácie s organizáciami občianskej spoločnosti a spoločenstvami, na ktoré majú rozvojové projekty priamy či nepriamy vplyv;

13.  zdôrazňuje obrovský potenciál pridanej hodnoty EÚ, ktorá vzniká prostredníctvom partnerstiev so súkromným sektorom v úzkej spolupráci s členskými štátmi a príslušnými medzinárodnými organizáciami, z ktorých mnohé majú preukázateľné skúsenosti so spoluprácou so súkromným sektorom; zdôrazňuje, že plne fungujúce trhové hospodárstvo založené na zásade právneho štátu je aj naďalej dôležitým hnacím motorom hospodárskeho a sociálneho rozvoja a že rozvojová politika EÚ by mala odrážať túto skutočnosť;

14.  víta rámec pre obchodné vzťahy s OSN, v ktorom sa zdôrazňuje skutočnosť, že silný súkromný sektor dosahujúci hospodársky rast je nevyhnutný pre dosahovanie trvalo udržateľných rozvojových cieľov a že súkromný sektor významne prispieva k spoločnému hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu pokroku;

15.  víta účasť súkromného sektora na fóre na vysokej úrovni OECD o účinnosti pomoci; víta najmä iniciatívy prijaté v tejto súvislosti, ktoré sa týkajú inovatívnych spôsobov mobilizácie financovania rozvoja zo súkromného sektora, a spoločné vyhlásenie z Pusanu z roku 2011 o rozšírení a posilnení spolupráce verejného a súkromného sektora pre rozsiahly, inkluzívny a udržateľný rast;

16.  víta skutočnosť, že podiel neviazanej bilaterálnej pomoci sa sústavne zvyšoval, vyjadruje však znepokojenie nad pokračujúcimi formálnymi a neformálnymi druhmi viazanej pomoci(24); vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby splnili svoj záväzok v rámci Európskeho konsenzu o rozvoji „podporovať ďalšie uvoľnenie pomoci nad rámec existujúcich odporúčaní OECD“; zdôrazňuje potenciál ďalšej neviazanej pomoci podnecovať rast, ktorý by bol prínosom pre miestne podniky v rozvojových krajinách; požaduje zvýšenie skutočnej pomoci („real aid“) a udržateľné budovanie regionálnych/miestnych hodnotových reťazcov; požaduje ďalšie posilnenie postavenia miestnych aktérov a zdôrazňuje význam budovania udržateľných regionálnych/miestnych hodnotových reťazcov; zdôrazňuje význam miestnej a regionálnej zodpovednosti, ako aj vlastných vnútroštátnych stratégií a reformných programov partnerských krajín, zapojenia rozvojových projektov a pridanej hodnoty, ktorá vzniká zaistením miestnych dodávateľských reťazcov; verí, že rozvojová politika zohráva dôležitú úlohu v reakcii na príčiny súčasných migračných tokov do EÚ;

17.  rovnako uznáva právo všetkých krajín, najmä rozvojových krajín, aby stanovili dočasné kapitálové obmedzenia s cieľom zabrániť tomu, aby finančná kríza vznikala ako následok krátkodobých a nestálych súkromných finančných tokov; žiada odstránenie obmedzení týkajúcich sa tohto práva zo všetkých obchodných a investičných dohôd vrátane dohôd na úrovni WTO;

18.  poukazuje na to, že je potrebné, aby EÚ pri svojej podpore súkromného sektora zohľadňovala prístupnosť, keďže vylúčenie veľkých skupín obyvateľstva, ako napríklad osôb so zdravotným postihnutím, oberá súkromné podniky o trh nezanedbateľnej veľkosti;

Podporovanie miestneho súkromného sektora v rozvojových krajinách

19.  poukazuje na to, že mikropodniky a MSP v rozvojových krajinách môžu byť vystavené omnoho väčšej regulačnej záťaži ako takéto podniky v krajinách v EÚ a že nie sú právne chránené, nemajú vlastnícke práva a fungujú v nestabilnom neformálnom hospodárstve; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť systémov registrácie pôdy; zdôrazňuje potrebu podporovať miestny súkromný sektor v rozvojových krajinách, napr. prostredníctvom prístupu k financovaniu a podpory podnikania; vyzýva Komisiu, iných darcov a rozvojové agentúry, aby zvýšili podporu na budovanie kapacít domácich MSP;

20.  vyzýva EÚ, aby presadzovala rozvojové stratégie s národným vlastníctvom, ktoré formujú príspevky súkromného sektora do rozvojového rámca zameraného na domáce družstvá, MSP, mikropodniky, a najmä drobných poľnohospodárov, pretože oni majú najväčší potenciál byť hnacou silou, pokiaľ ide o spravodlivý rozvoj v krajinách;

21.  zdôrazňuje potrebu vo väčšej miere podporovať nadväzovanie partnerstiev s rozvojovými krajinami v záujme modernizácie ich regulačných rámcov vytvorením prostredia priaznivého pre súkromné iniciatívy a poskytovaním podporných mechanizmov pre podniky a zároveň nájsť správnu vyváženosť medzi vytváraním prostredia priaznivého pre investície a ochranou verejných záujmov a prostredia prostredníctvom regulácie; konštatuje, že treba podporovať vytvorenie spoľahlivých bankových systémov a daňových správ v rozvojových krajinách, ktoré sú schopné poskytovať efektívne finančné riadenie a riadenie verejných a súkromných prostriedkov; vyzýva partnerské vlády, aby zaviedli doložku o ukončení platnosti, na základe ktorej bude možné zrušiť nepotrebné opatrenia; konštatuje, že právne predpisy by mali byť predmetom hodnotenia vplyvu s cieľom posúdiť klesajúci trend pri vytváraní pracovných miest a riziká z hľadiska environmentálnych noriem;

22.  vyzýva EÚ, aby posilnila schopnosti rozvojových krajín mobilizovať domáce príjmy s cieľom bojovať proti daňovým únikom, korupcii a nezákonným finančným tokom, a najmä prispieť k tomu, aby najmenej rozvinuté krajiny a nestabilné štáty mali možnosť vybudovať účinnejšie a stabilnejšie riadiace inštitúcie, a to aj prostredníctvom vytvorenia spravodlivých a účinných daňových systémov; z toho dôvodu žiada EÚ, aby posilnila svoju finančnú a technickú pomoc rozvojovým krajinám s cieľom zabezpečiť vyššiu úroveň transparentnosti a zodpovednosti; vyzýva EÚ, jej členské štáty, všetky príslušné organizácie, rozvinuté a rozvojové krajiny, ktoré sú signatármi pusanského partnerstva pre účinnú rozvojovú spoluprácu z roku 2011, aby dodržiavali svoje záväzky zintenzívniť svoje úsilie zamerané na boj proti korupcii a nezákonným finančným tokom;

23.  vyzýva GR DEVCO Komisie, aby spolupracovalo s GR pre rast pri zvyšovaní počtu regionálnych štruktúr na podporu MSP a mikropodnikov v rozvojových krajinách podľa vzoru siete Enterprise Europe Network s cieľom pomáhať im pri dosahovaní legálneho statusu, získavaní prístupu k finančným prostriedkom a kapitálu a prístupu na trh a prekonávaní právnych prekážok, a najmä podporovať posilňovanie sprostredkovateľských organizácií, ktoré ich zastupujú; zdôrazňuje skutočnosť, že tieto štruktúry by sa mohli časom stať aj prostriedkom na začatie miestnych a regionálnych verejno-súkromných partnerstiev v rôznych oblastiach od agropodnikania po odbornú prípravu a programy zdravotnej starostlivosti, čím by sa uľahčilo budovanie kapacít, prenos znalostí a skúseností a združovanie miestnych a medzinárodných zdrojov;

24.  opakuje, že EÚ má zodpovednosť za podporu spravodlivého celosvetového daňového systému, ktorý zahŕňa účinné stanovenie povinných požiadaviek na verejné vykazovanie podľa jednotlivých krajín, pokiaľ ide o nadnárodné spoločnosti, vytvorenie verejných registrov skutočných vlastníkov spoločností, trustov a podobných právnych subjektov, zabezpečenie automatickej výmeny daňových informácií a spravodlivé rozdelenie práv na zdanenie pri rokovaniach o daňových a investičných zmluvách s rozvojovými krajinami; domnieva sa tiež, že rozvojové finančné inštitúcie by mali investovať len do spoločností a fondov, ktoré sú ochotné zverejniť svoje skutočné vlastníctvo a informovať o svojich finančných účtoch podľa jednotlivých krajín;

25.  pripomína, že colné režimy sú základným prvkom regulačného prostredia prispôsobeného rozvoju súkromného sektora v prospech chudobných a vytváraniu pracovných miest; so znepokojením však konštatuje, že v dohodách o hospodárskom partnerstve sa nariaďuje zníženie dovozných ciel v širokom spektre hospodárskych odvetví krajín AKT, pričom odstránenie všetkých ciel na dovoz z EÚ by výrazne znížilo príjmy z ciel, v niektorých prípadoch až o 15 – 20 % vládnych príjmov; naliehavo žiada EÚ, aby svoju obchodnú politiku koncipovala v súlade so zásadou súdržnosti politík v záujme rozvoja;

26.  víta balík EIB na financovanie projektov s vysokým vplyvom na rozvoj (IFE) vo výške 500 miliónov EUR v rámci investičného nástroja vytvoreného na základe dohody z Cotonou, ktorý EIB umožňuje intenzívnejšie spolupracovať so súkromným sektorom v rizikovejších oblastiach a v náročnejšom prostredí; vyjadruje poľutovanie nad škrtmi v balíku pôžičiek, ktoré EIB poskytuje Ázii; zdôrazňuje, že všetky investície EIB poskytované v rámci investičného nástroja vytvoreného na základe dohody z Cotonou by sa mali zladiť s rozvojovými stratégiami daných krajín v súlade so zásadou demokratickej zodpovednosti;

27.  zdôrazňuje skutočnosť, že v nestabilných štátoch a postkonfliktných národoch sú prekážky rozvoja súkromného sektora väčšie ako inde a vyžadujú si cielenejší prístup v záujme zlepšenia investičného prostredia a odstránenia útlmu, zastaraných obchodných predpisov, koristníckeho správania a vysokej miery korupcie; v tejto súvislosti odporúča, aby Komisia spolupracovala s partnerskými krajinami a súkromným sektorom v dialógu o politických reformách, aby sa podarilo prekonať hlbokú nedôveru medzi vládami a súkromným sektorom, ktorú tradične živí snaha o obohacovanie sa, klientelizmus a nedostatok legitímnosti;

28.  vyzýva Komisiu, členské štáty a rozvojové krajiny, aby sa vo väčšej miere usilovali podporovať zlepšenie ekonomického postavenia žien a vytvorili podporné mechanizmy pre podnikateľky; konštatuje, že prístup k finančnému začleneniu žien založený na úsporách preukázal pozitívne výsledky; odporúča prístup založený na začleňovaní rodového hľadiska do všetkých partnerských programov spojený s odbornou prípravou žien, mladých ľudí a osôb so zdravotným postihnutím v oblasti podnikania a cielenými sieťami ženských podnikateľských anjelov; vyzýva na zvýšenú podporu miestnych podnikateliek, aby mali prínos z rastu stimulovaného súkromným sektorom; odporúča, aby sa prijali opatrenia na monitorovanie procesu súvisiaceho s posilňovaním ekonomického postavenia žien a konštatuje, že podľa MMF by sa príjem na obyvateľa výrazne zvýšil, ak by mali ženy rovnaký podiel na pracovnej sile ako muži;

Zapojenie európskych a medzinárodných podnikov v záujme trvalo udržateľného rozvoja

29.  zdôrazňuje skutočnosť, že potenciál príspevku súkromného sektora k dlhodobo udržateľnému rozvoju je väčší ako jeho finančné zdroje, skúsenosti a odborné znalosti a zahŕňa vytváranie hodnotových reťazcov a distribučných kanálov na miestnej úrovni, čo vedie k vytváraniu pracovných miest, znižovaniu chudoby a nerovností, podpore práv a príležitostí žien a environmentálnej udržateľnosti, zvýšenému dosahu a účinnosti a lepšiemu prístupu k výrobkom, službám a technológiám, ktoré sú dostupné na trhu a cenovo prijateľné; žiada, aby európske úsilie v oblasti rozvoja zohrávalo významnú úlohu pri vykonávaní dohodnutých medzinárodných noriem, ako sú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a normy MOP, a to aj v spolupráci s podnikmi a investormi, aby sa zabezpečil súlad s hlavnými zásadami a usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky v ich obchodných činnostiach a dodávateľských reťazcoch v rozvojových krajinách;

30.  zdôrazňuje, že sociálny dialóg je nevyhnutný na zabezpečenie toho, aby sa súkromný sektor účinne zapájal do rozvoja; zdôrazňuje zodpovednosť rozvojových krajín za podporu sociálneho dialógu medzi zamestnávateľmi v súkromnom sektore, zamestnancami a národnými vládami ako na prostriedku na zlepšenie dobrej správy vecí verejných a stability štátov; vyzýva predovšetkým rozvojové krajiny, aby zabezpečili rozšírenie sociálneho dialógu na vývozné spracovateľské zóny a priemyselné zoskupenia;

31.  zdôrazňuje, že súkromný sektor, a najmä miestne MSP, musí byť popri dialógu so všetkými ostatnými rozvojovými partnermi zapojený do politického dialógu s cieľom uľahčiť vzájomné porozumenie a zvládnuť očakávania a zároveň zabezpečiť účinnosť a transparentnosť; v tejto súvislosti zdôrazňuje významnú úlohu delegácií EÚ v rozvojových krajinách ako platformy na takéto dialógy; vyzdvihuje pozitívnu úlohu družstiev ako katalyzátorov inkluzívneho rozvoja a ich schopnosť posilňovať postavenie komunít prostredníctvom vytvárania pracovných miest a príjmov; poukazuje predovšetkým na to, že pracovníci vytvorili družstvá a združenia na poskytovanie spoločných služieb s cieľom podporovať vlastnú samostatnú zárobkovú činnosť v neformálnom hospodárstve, zatiaľ čo vo vidieckych oblastiach sporiteľné a úverové družstvá poskytujú prístup k bankovým službám, ktoré chýbajú v mnohých komunitách, a financujú zakladanie malých podnikov a mikropodnikov; uznáva, že súkromný sektor zahŕňa subjekty, ako sú sociálne podniky a organizácie spravodlivého obchodu (Fairtrade), do ktorých práce sú integrované sociálne a environmentálne zásady; vyzýva Komisiu, aby zohľadnila toto úsilie vo svojej práci na úlohe súkromného sektora v rámci rozvoja;

32.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala návrh investorov a ďalších zainteresovaných strán na podporu záväzných pravidiel týkajúcich sa vykazovania podnikov v sociálnej oblasti, environmentálnej oblasti a oblasti ľudských práv v súlade so smernicou EÚ o podávaní nefinančných správ, ktoré sú súčasťou nových navrhovaných cieľov OSN v oblasti udržateľného rozvoja;

33.  vyzýva EÚ, aby prispela k posilňovaniu a budovaniu štruktúr, sietí a inštitúcií pre subjekty domáceho súkromného sektora, najmä mikropodniky a MSP, aby sa mohli zapájať do vnútroštátnej a regionálnej politiky;

34.  zdôrazňuje, že jedna z hlavných prekážok, ktoré bránia väčšiemu pôsobeniu súkromného sektora v rozvojových krajinách, spočíva v tom, že neexistujú výnosné projekty, a to v dôsledku nedostatočných právnych, inštitucionálnych a fiškálnych rámcov a kapacít presadzovania, ako aj zdrojov umožňujúcich investičné plánovanie a prípravu projektov; požaduje zintenzívnenie technickej pomoci poskytovanej sektoru verejných podnikov v partnerských krajinách, aby mohli posilňovať svoje kapacity na preberanie zodpovednosti za riadenie VSP a uplatňovať si nároky týkajúce sa vlastníctva na konci procesu; zdôrazňuje, že treba, aby súkromný sektor predvídal dlhodobé investície do výnosov, pretože vzhľadom na závislosť od akcionárov by im mohla chýbať dlhodobá vízia potrebná na výnosy v sociálnych odvetviach, ktoré sú kľúčové pre ľudský rozvoj;

35.  konštatuje, že účasť súkromného sektora na infraštruktúre v rozvojových krajinách sa podstatne zvýšila z 18 miliárd USD v roku 1990 na 150 miliárd USD v roku 2013; požaduje pokračujúcu angažovanosť v tejto súvislosti, pričom konštatuje, že chýbajúci prístup k infraštruktúre je hlavnou prekážkou rastu súkromného sektora a oslabuje produkciu a vytváranie pracovných miest;

36.  vyzdvihuje obrovský potenciál VSP v poľnohospodárstve na základe jasne vymedzeného a pevného legislatívneho rámca v oblasti vlastníckych práv a istoty držby pôdy s cieľom predchádzať zaberaniu pôdy a zabezpečiť rozsiahlejšiu a účinnejšiu poľnohospodársku výrobu; víta, že v roku 2014 sa začal vykonávať program EÚ na posilnenie správy pôdy v afrických krajinách; odporúča, aby EÚ a jej delegácie zohrávali čoraz významnejšiu úlohu v spolupráci s partnerskými vládami, ako aj EIB, Medzinárodným fondom pre rozvoj poľnohospodárstva (IFAD) a inými podobnými subjektmi zameranú na zapájanie súkromného sektora do vývoja trhovo orientovaných riešení problémov v poľnohospodárstve; zdôrazňuje potrebu zaviesť finančné stimuly, aby sa zabránilo vylúčeniu chudobného obyvateľstva žijúceho vo vzdialených oblastiach a poľnohospodárov, ktorí pestujú plodiny, ktoré nemajú žiadny komerčný význam alebo ktoré pravdepodobne nebudú atraktívne pre partnerov z oblasti agropodnikania; zdôrazňuje, že opatrenia by mali zahŕňať posudzovanie sociálnych a environmentálnych rizík a konzultáciu s legitímnymi zástupcami postihnutých spoločenstiev, od ktorých by sa vyžadoval slobodný, predchádzajúci a informovaný súhlas týkajúci sa príslušného projektu, prípadne poskytnutie právnej pomoci pre tieto spoločenstvá; žiada Komisiu, aby k projektom pripájala monitorovacie postupy a aby rokovala o revízii zmlúv v prípadoch, keď sa ukázali ako škodlivé pre miestne obyvateľstvo;

37.  vyzdvihuje tiež riziká súvisiace s VSP v poľnohospodárstve vrátane zaberania pôdy, ktorému treba predchádzať; zdôrazňuje význam zamerania pomoci na drobných poľnohospodárov, najmä ženy; vyzýva Komisiu, aby všetky VSP v sektore poľnohospodárstva zahŕňajúce finančné prostriedky EÚ prepojila s komplexnými opatreniami na ochranu drobných poľnohospodárov, pastierov a ďalších zraniteľných využívateľov pôdy proti možným stratám prístupu k pôde alebo vode; zdôrazňuje, že opatrenia by mali zahŕňať posudzovanie sociálnych a environmentálnych rizík ako podmienku na začatie príslušného projektu, prípadne na poskytnutie právnej pomoci pre tieto spoločenstvá; odporúča nahradenie projektov Novej aliancie G8 iniciatívami v rámci komplexného programu rozvoja afrického poľnohospodárstva (CAADP); zdôrazňuje, že finančné a sociálne kompenzácie musia mať záväzný charakter a že by sa mali vždy brať do úvahy alternatívne plány rozvoja;

38.  odporúča, aby EÚ naďalej podporovala projekty týkajúce sa energie z obnoviteľných zdrojov a ekologickej energie v rozvojových krajinách, najmä vo vzdialených vidieckych oblastiach, a to trvalo udržateľným spôsobom; víta skutočnosť, že jednou z priorít balíka IFE, ktorý poskytuje EIB, je investovať do energií, čo sa vo všeobecnosti považuje za kľúčový prvok pri naštartovaní hospodárskeho rastu v Afrike; očakáva, že inovačné nástroje financovania vyvolajú investície súkromného sektora do obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a prístupu k energii; rovnako nabáda EIB a európske rozvojové finančné inštitúcie na ďalšie financovanie investičných projektov na podporu zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa zmene klímy v Afrike v súlade so záväzkami a povinnosťami EÚ vyplývajúcimi z Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC); pripomína, že treba uprednostniť malé, mimosieťové a decentralizované projekty v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, aby sa zabezpečil prístup k energii vo vidieckych oblastiach, pričom sa zabráni možnému negatívnemu sociálnemu a environmentálnemu dosahu rozsiahlej energetickej infraštruktúry;

39.  nalieha na EÚ, aby vytvorila pevný regulačný rámec založený na kritériách účinnosti rozvoja, v rámci ktorého musí pôsobiť súkromný sektor vrátane podpory dlhodobých zmluvných VSP; nalieha na EÚ, aby podporovala VSP len v prípade, ak iné menej nákladné a riskantné možnosti financovania nie sú k dispozícii, na základe analýzy nákladovej efektívnosti; vyzýva EÚ, aby zaviedla účinné ochranné politiky pre projekty VSP s cieľom zaistiť dodržiavanie ľudských práv vrátane práv žien;

40.  víta výsledky združovania verejno-súkromných prostriedkov na zdravotnú starostlivosť a lepší prístup k liekom, ako aj na väčšie využívanie potenciálu transferu technológií v rozvojových krajinách; odporúča, aby sa EÚ stala sprostredkovateľom v otváraní možností spolupráce nad rámec prístupu k liekom v záujme reformy nefunkčných systémov zdravotníctva v rozvojových krajinách; zdôrazňuje, že podpora miestnych MSP sa dá posilniť nielen prostredníctvom nástrojov financovania, ale aj prostredníctvom transferov technológií, budovania kapacít, udržateľného rozvoja dodávateľov a podnikateľských prepojení;

41.  zdôrazňuje dôležitosť odstránenia nesúladu medzi systémom vzdelávania a existujúcim trhom práce v rozvojových krajinách; vyzýva Európsku komisiu, aby sprostredkovala programy a podporila VSP, ktoré zahrnú všetky dotknuté zainteresované strany ako školy, univerzity, vzdelávacie centrá a subjekty súkromného sektora s cieľom ponúknuť príležitosti v oblasti odbornej prípravy a vzdelávania relevantné pre trh; podporuje zriadenie inštitúcií duálnej odbornej prípravy, v ktorých sa mladí ľudia pri absolvovaní programov učňovskej prípravy kladúcich dôraz na praktické aspekty povolania môžu zúčastňovať aj na teoretických prednáškach na špecializovaných odborných školách;

42.  zdôrazňuje, že rozvoj schopnosti vlád ako regulátorov sa musí posilniť, aby mohli úspešne dosiahnuť udržateľný rozvoj;

Zásady spolupráce so súkromným sektorom

43.  zdôrazňuje skutočnosť, že spolupráca s odvetvím podnikov si vyžaduje pružný prístup prispôsobený nielen na základe želaných výstupov, ale aj vzhľadom na rozsah, v akom sú miestne podmienky priaznivé pre súkromné podnikanie a investície; odporúča, aby sa v prípade najmenej rozvinutých krajín a nestabilných štátov uplatňoval odlíšený prístup; poznamenáva, že investície a zapojenie súkromného sektora v odvetviach s cieľmi v oblasti trvalo udržateľného rozvoja sú v jednotlivých rozvojových krajinách veľmi odlišné; vyzýva darcov, aby poskytovali väčšinu svojej pomoci najmenej rozvinutým krajinám vo forme grantov;

44.  víta kritériá poskytovania priamej pomoci súkromnému sektoru, ktoré Komisia stanovila vo svojom oznámení o súkromnom sektore a rozvoji; žiada o vypracovanie jasne vymedzeného rámca platného pre všetky partnerstvá so súkromným sektorom uplatňujúc kritériá, ako sú opatrenia zamerané na mikropodniky, stratégie prístupu k úverom a pracovné začlenenie znevýhodnených skupín, žien a mladých ľudí, ktoré musia zabezpečiť dodržiavanie zásady súdržnosti politík v záujme rozvoja, zásad účinnosti rozvoja a cieľov rozvojovej politiky, konkrétne zníženia chudoby a nerovnosti; zastáva názor, že akékoľvek rozhodnutie podporovať využívanie VSP prostredníctvom kombinovaného financovania v rozvojových krajinách by malo byť založené na dôkladnom posúdení týchto mechanizmov, pokiaľ ide o vplyv na rozvoj, zodpovednosť a transparentnosť, a na skúsenostiach z minulosti;

45.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že neboli všade zavedené záruky na zabezpečenie účelného používania verejných financií; zdôrazňuje, že merateľné ukazovatele výstupov a monitorovacie a hodnotiace mechanizmy sa musia odsúhlasiť v prípravnej fáze projektu a zároveň sa musí zabezpečiť, aby boli investície v súlade s medzinárodnými ľudskými právami, sociálnymi a environmentálnymi normami a transparentnosťou, a aby súkromný sektor zaplatil svoj spravodlivý diel daní; zdôrazňuje význam posúdenia rizík, udržateľnosti dlhovej služby, transparentnosti a ochrany investícií; vyzdvihuje význam formálnej konzultačnej a kontrolnej úlohy národných parlamentov a občianskej spoločnosti v zabezpečovaní plnej zodpovednosti a transparentnosti; odporúča, aby sa v rozvojovej krajine, v ktorej rozvojový projekt prebieha, poskytol účinný prístup k spravodlivosti a odškodneniu obetiam podnikového zneužívania;

46.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, že podniky zapojené do rozvojových partnerstiev budú v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, budú sa riadiť zásadami sociálnej zodpovednosti podnikov a budú tieto zásady dodržiavať; dôrazne podporuje účinné a komplexné šírenie a vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv v rámci a mimo EÚ a zdôrazňuje potrebu prijať všetky nevyhnutné politické a legislatívne opatrenia na riešenie nedostatkov v účinnom vykonávaní týchto zásad OSN vrátane prístupu k spravodlivosti; odporúča, aby všetky podniky, ktoré pôsobia v rozvojových krajinách, zabezpečili úroveň transparentnosti v súlade s usmerneniami OECD pre nadnárodné spoločnosti z hľadiska dodržiavania ľudských práv, pozitívne prispievali k sociálnemu a environmentálnemu blahobytu rozvojových krajín a spolupracovali v partnerstve s organizáciami občianskej spoločnosti (OOS); zdôrazňuje, že členské štáty by mali vypracovať národné plány uplatňovania hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv a najmä usmernenia OECD vyplývajúce z hĺbkovej analýzy a týkajúce sa zodpovedných dodávateľských reťazcov nerastov a nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a s vysokým rizikom;

47.  zdôrazňuje, že v rámci obchodnej a rozvojovej politiky EÚ je potrebné rešpektovať politický priestor rozvojových krajín, ako aj priestor hospodárskych politík, predovšetkým v najmenej rozvinutých krajinách, aby sa tam, kde je to potrebné, zachovali kľúčové dovozné clá a podporovalo sa vytváranie kvalifikovaných a dôstojných pracovných miest v miestnych výrobných a poľnohospodársko-spracovateľských odvetviach ako možných faktorov vyššej domácej pridanej hodnoty, priemyselného rastu, rastu vývozu a diverzifikácie, ktoré sú kľúčovými prvkami inkluzívnej hospodárskej a sociálnej modernizácie; vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporou konkrétnych opatrení zabezpečili, aby nadnárodné podniky platili dane v tých krajinách, v ktorých vytvárajú zisk, a aby presadzovali účinné podávanie správ súkromného sektora rozčlenených podľa jednotlivých krajín a posilnili tým kapacitu mobilizácie domácich zdrojov a spravodlivú hospodársku súťaž;

48.  nabáda EÚ, aby podporovala prebiehajúci proces vypracúvania medzinárodného právne záväzného nástroja OSN pre nadnárodné spoločnosti a iné podnikateľské subjekty z hľadiska ľudských práv, keďže to ozrejmí povinnosti nadnárodných spoločností v oblasti ľudských práv a spoločností voči štátom, a zabezpečí zavedenie účinných nápravných opatrení pre obete v prípadoch, keď je domáca jurisdikcia zjavne neschopná tieto spoločnosti účinne stíhať;

49.  víta názor Komisie, že strategické piliere programu dôstojnej práce MOP sa musia posilniť ako prostriedok na riešenie nerovnosti a sociálneho vylúčenia, predovšetkým medzi najviac marginalizovanými skupinami vrátane žien, detí, starších osôb a osôb s postihnutím; zdôrazňuje, že je potrebné, aby spoločnosti podporovali spravodlivé zaobchádzanie s pracovníkmi a zabezpečili bezpečné a zdravé pracovné podmienky, sociálnu ochranu a sociálny dialóg, a zároveň umožnili konštruktívny vzťah medzi pracovníkmi, vedením a dodávateľmi;

Ďalší postup: kroky potrebné na to, aby sa súkromný sektor stal trvalým partnerom v rozvojovej politike

50.  vyzýva európske inštitúcie a orgány, aby vypracovali jasný, štruktúrovaný, transparentný a zodpovedný rámec, ktorým sa budú riadiť partnerstvá a zväzky so súkromným sektorom v rozvojových krajinách a zdôrazňuje, že súbežne s posilnením úlohy súkromného sektora treba vytvoriť vhodné záruky a inštitucionálne kapacity;

51.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vyvinuli jasnú a konkrétnu stratégiu na zabezpečenie zosúladenia súkromného sektora s rozvojovými prioritami národných vlád a občianskej spoločnosti v rozvojových krajinách;

52.  žiada, aby sa na úrovni EÚ zriadili mnohostranné platformy pre jednotlivé sektory, ktoré budú združovať súkromný sektor, organizácie občianskej spoločnosti, MVO, expertné skupiny, partnerské vlády, darcov, družstevné organizácie, sociálne podniky a ďalšie zainteresované strany s cieľom prekonať zdržanlivosť a nedostatok dôvery medzi partnermi a vyriešiť problémy, ktoré vznikajú náhodne v rámci zásahov rozvojovej spolupráce; v tomto smere zdôrazňuje významnú úlohu delegácií EÚ v jednotlivých krajinách ako subjektu, ktorý takýto dialóg umožňuje; poznamenáva, že návrh Komisie, aby sa posilnili existujúce mechanizmy, napríklad politické fórum o rozvoji, je krok správnym smerom;

53.  uznáva odporúčanie Dvora audítorov, aby Komisia jasne preukázala finančný a rozvojový prínos grantov EÚ pre projekty kombinovaného financovania; podporuje zámer Komisie, ktorá plánuje rozšíriť rozsah pôsobnosti kombinovaného financovania tak, aby zahŕňalo aj oblasti, ktoré sa netýkajú infraštruktúry, ako napríklad udržateľné poľnohospodárstvo, sociálne sektory a rozvoj miestneho súkromného partnerstva, ak Komisia predloží presvedčivé argumenty; trvá však na tom, že všetky operácie v rámci kombinovaného financovania musia byť v úplnom súlade s rozvojom, zásadami účinnosti, ako sú zodpovednosť a transparentnosť, a že sa musí zabezpečiť plnenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja; vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila mechanizmus zlučovania pôžičiek a grantov a aby posilnila svoje riadiace kapacity so zreteľom na projekty kombinovaného financovania, ako odporúča Dvor audítorov; vyzýva Komisiu, aby zdemokratizovala riadiacu štruktúra platformy kombinovaného financovania EÚ a regionálnych nástrojov kombinovaného financovania riadnym zapojením všetkých relevantných zainteresovaných strán na miestnej úrovni vrátane partnerských vlád, národných parlamentov, subjektov súkromného sektora, odborov a miestnych komunít; nalieha na Komisiu, aby posilnila kritériá na stanovenie grantov v rámci pomoci a určenie ich výšky, a aby podrobne špecifikovala pridanú hodnotu kombinovaného financovania v každom jej projekte;

54.  žiada rozšírenie súčasného mandátu EIB na poskytovanie zahraničných úverov, aby mala väčšiu úlohu pri dosahovaní trvalo udržateľného rozvoja a aby predovšetkým zohrávala aktívnejšiu úlohu v novej stratégii pre súkromný sektor prostredníctvom kombinovaného financovania, spolufinancovania projektov a rozvoja súkromného sektora na miestnej úrovni; okrem toho žiada väčšiu transparentnosť a zodpovednosť v partnerstvách a projektoch spojených s EIB; pripomína, že prvoradým cieľom finančných operácií EIB vykonávaných v rozvojových krajinách prostredníctvom záruky EÚ poskytnutej EIB by malo byť znižovanie chudoby a v dlhodobom horizonte jej úplné odstránenie; vyzýva EIB a ostatné rozvojové finančné inštitúcie členských štátov, aby zabezpečili, aby spoločnosti, ktoré prijímajú ich podporu, nevyužívali daňové úniky;

55.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila spojitosť partnerstiev a pôžičiek súkromnému sektoru v krajinách s nízkymi príjmami a v nestabilných štátoch s priamymi grantmi pre OOS a ich súlad s rozvojovými prioritami príslušných krajín, aby sa zabezpečila účasť občanov a aby prebiehali viacstranné postupy medzi OOS, miestnymi samosprávami a odborovými zväzmi;

56.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby všetky delegácie EÚ mali vzdelaných a kvalifikovaných zamestnancov, ktorí budú aktívne pripravení podporovať a realizovať partnerstvá s aktérmi zo súkromného sektora; konštatuje, že odhodlanie urýchliť spoločné využívanie kancelárií EIB v delegáciách EÚ je krokom správnym smerom; vyzýva Komisiu, aby v tejto záležitosti uplatňovala najlepšie postupy členských štátov, ktorých ambasády sú pre aktérov zo súkromného sektora zvyčajne prvým kontaktným miestom;

57.  vyzýva Komisiu, aby prejavila silnejšie odhodlanie, pokiaľ ide o využitie jej politického postavenia a hľadanie spôsobov dialógu vo vzťahu k vládam partnerských krajín a miestnym orgánom, s cieľom podporovať väčšiu a pozitívnejšiu interakciu so súkromným sektorom; zdôrazňuje skutočnosť, že dokumenty o stratégii krajiny, národné indikatívne programy a rozpočtová podpora môžu byť najcennejšími nástrojmi na presadzovanie reforiem podnikateľského prostredia v partnerských krajinách a podporu vnútroštátnej industrializácie; odporúča, aby EÚ podporila akčný plán UNCTAD pre investovanie do cieľov trvalo udržateľného rozvoja; upozorňuje na skutočnosť, že navrhovanie, štruktúrovanie a vykonávanie VSP je náročné a komplexné úsilie a ich úspech takisto závisí od priaznivého prostredia, v ktorom pôsobia;

58.  zdôrazňuje, že zodpovednosť za účinné spoločné opatrenia nenesú len darcovia a zapojené podniky, ale aj partnerské vlády; vyzýva EÚ, aby pracovala na posilňovaní budovania kapacít partnerských krajín na posudzovanie toho, kedy je vhodné zapojiť sa do projektov VSP; zdôrazňuje, že dobrá správa vecí verejných, právny štát, rámec reformy podnikového sektora, protikorupčné opatrenia, riadenie verejných financií a účinné verejné inštitúcie majú prvoradý význam pre rozvoj investícií, inovácií a súkromného sektora;

59.  žiada, aby sa kládol väčší dôraz na zlepšenie koordinácie darcov a spoločné programovanie a aby v centre pozornosti stálo dosahovanie merateľných výsledkov a výstupov rozvoja s cieľom zabezpečiť čo najväčší dosah rozvojovej politiky EÚ, ako aj úplnú zodpovednosť za výdavky na rozvoj;

o
o   o

60.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, konferencii UNCTAD, organizácii UNIDO a skupine odborníkov na vysokej úrovni pre program na obdobie po roku 2015.

(1) http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/wir2014_en.pdf
(2) Prijaté texty, P7_TA(2014)0163.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0196.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0250.
(6) http://www.oecd.org/development/effectiveness/49650173.pdf
(7) http://www.mofa.go.jp/mofaj/annai/honsho/seimu/nakano/pdfs/hlf4_5.pdf
(8) http://www.ifc.org/wps/wcm/connect/topics_ext_content/ifc_external_corporate_site/idg_home/p4p_home
(9)http://www.uncsd2012.org/content/documents/727The%20Future%20We%20Want%2019%20June%201230pm.pdf
(10) http://www.ohchr.org/Documents/Publications/GuidingPrinciplesBusinessHR_EN.pdf
(11) http://www.oecd.org/corporate/mne/34873731.pdf
(12) http://unctad.org/en/PublicationsLibrary/diaepcb2012d5_en.pdf
(13) http://www.afdb.org/fileadmin/uploads/afdb/Documents/Policy-Documents/2013-2017_-_Private_Sector_Development_Strategy.pdf
(14) http://www.ilo.org/wcmsp5/groups/public/---ed_emp/---emp_ent/---multi/documents/publication/wcms_094386.pdf
(15) http://www.unido.org/fileadmin/Lima_Declaration.pdf
(16) http://www.un.org/disabilities/documents/convention/convention_accessible_pdf.pdf
(17) http://www.fao.org/nr/tenure/voluntary-guidelines/en/
(18) http://www.unido.org/fileadmin/user_media/Services/PSD/WP4_2014_Industrialisation_and_social_well-being.pdf
(19) skupina Svetovej banky, Doing Business 2014: Understanding Regulations for Small and Medium-Size Enterprises (Pochopenie právnych predpisov pre malé a stredné podniky), 29. októbra 2013.
(20) http://unctad.org/en/PublicationChapters/wir2014ch4_en.pdf
(21) http://www.unido.org/fileadmin/user_media/Services/PSD/WP4_2014_Industrialisation_and_social_well-being.pdf
(22) Building an Employment-Oriented Framework for Strong, Sustainable and Balanced Growth – v podkladovom dokumente Challenges of Growth, Employment and Social Cohesion (výzvy rastu, zamestnanosti a sociálnej súdržnosti) na konferenciu na vysokej úrovni MOP-MMF, MOP 2010.
(23) https://www.unido.org/fileadmin/user_media/Research_and_Statistics/UNIDO_IDR_2013_main_report.pdf
(24) ActionAid (2005): Real Aid, An Agenda for Making Aid Work (Skutočná pomoc. Agenda na vykonávanie pomoci), s. 4.

Právne oznámenie