Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2015/2274(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0286/2016

Predkladané texty :

A8-0286/2016

Rozpravy :

PV 24/10/2016 - 15
CRE 24/10/2016 - 15

Hlasovanie :

PV 25/10/2016 - 7.2
CRE 25/10/2016 - 7.2
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0402

Prijaté texty
PDF 461kWORD 60k
Utorok, 25. októbra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Stratégia EÚ voči Iránu po jadrovej dohode
P8_TA(2016)0402A8-0286/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 25. októbra 2016 o stratégii EÚ voči Iránu po jadrovej dohode (2015/2274(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (VP/PK) Federicy Mogheriniovej a iránskeho ministra zahraničných vecí Mohammada Javada Zarifa zo 16. apríla 2016 v Teheráne,

–  so zreteľom na rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2231 (2015) schválenú 20. júla 2015,

–  so zreteľom na závery Rady o dohode o iránskom jadrovom programe z 20. júla 2015,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Iráne, najmä na uznesenie z 10. marca 2011 o postoji EÚ k Iránu(1), uznesenie zo 14. júna 2012 o situácii etnických menšín v Iráne(2), uznesenie zo 17. novembra 2011 o Iráne – nedávnych prípadoch porušovania ľudských práv(3) a uznesenie z 3. apríla 2014 o stratégii EÚ voči Iránu(4),

–  so zreteľom na strategický rámec a akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu; so zreteľom na výročné správy EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia k výročným správam EÚ o ľudských právach,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o treste smrti(5),

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike z 10. marca 2016, na jeho nedávne vyhlásenia z 20. mája a 8. júna 2016, v ktorých vyjadril znepokojenie nad väznením obhajcov ľudských práv a nedávnou vlnou podnecovania nenávisti voči bahájskej komunite, a na správu generálneho tajomníka OSN z 3. marca 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 70/173 o situácii v oblasti ľudských práv v Iránskej islamskej republike (A/RES/70/173) prijatú 17. decembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie PK/VP Federicy Mogheriniovej o poprave mladistvého páchateľa v Iráne zo 14. októbra 2015 a o odsúdení iránskej obhajkyne ľudských práv Narges Mohammadiovej z 20. mája 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod (A8-0286/2016),

A.  keďže v nadväznosti na iránsku dohodu o využívaní jadrovej energie a vnútorný politický vývoj v Iráne nastáva príležitosť pre reformy v tejto krajine a pre zlepšenie jej vzťahov s Európskou úniou;

Vzťahy medzi EÚ a Iránom

Politický dialóg

1.  je presvedčený, že spoločný komplexný akčný plán, inak známy ako iránska dohoda o využívaní jadrovej energie, bol pozoruhodným úspechom pre mnohostrannú diplomaciu, a najmä pre európsku diplomaciu, čo musí umožniť nielen reálne zlepšenie vzťahov medzi EÚ a Iránom, ale aj pomôcť pri podpore stability v celom regióne; nazdáva sa, že všetky strany sú teraz zodpovedné za zabezpečenie jeho dôsledného a úplného vykonávania; víta vytvorenie spoločnej komisie zloženej zo zástupcov Iránu a skupiny E3/EU+3 (Čína, Francúzsko, Nemecko, Ruská federácia, Spojené kráľovstvo a USA, spolu s PK/VP); plne podporuje vysokú predstaviteľku Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku v jej úlohe koordinátora spoločnej komisie zriadenej v rámci spoločného komplexného akčného plánu a domnieva sa, že striktné a plnohodnotné uplatňovanie spoločného komplexného akčného plánu je mimoriadne dôležité;

2.  víta návštevu PK/VP Mogheriniovej a siedmich európskych komisárov v Iráne, ktorá sa uskutočnila 16. apríla 2016, a to ako významný míľnik na ceste ku stanoveniu ambicióznej agendy bilaterálnych vzťahov EÚ a Iránu v oblastiach spoločného záujmu; konštatuje, že viaceré vyhlásenia Komisie a delegácií EÚ v Iráne – na poslednej z ktorých sa zúčastnili podpredsedníčka Komisie/vysoká predstaviteľka a siedmi komisári – sa zamerali na obchodné a hospodárske väzby;

3.  pripomína, že rozhodnutie Rady zrušiť všetky sankcie voči Iránskej islamskej republike súvisiace s jadrovým programom ako výsledok plnenia záväzkov v rámci spoločného komplexného akčného plánu umožňuje opätovnú spoluprácu s Iránom a vytvorí príležitosti a výhody pre obe strany tým, že zabezpečí potenciál pre opätovné otvorenie iránskeho trhu európskym podnikom; pripomína, že veľkú časť iránskej populácie tvoria pomerne vysoko vzdelaní a mladí ľudia, že Irán má jednu z najrozmanitejších štruktúr HDP v regióne, potrebuje investície a je potenciálnym trhom pre vysokokvalitný európsky tovar;

4.  víta otvorenosť vo vzťahu k Iránu; poukazuje na to, že vývoj vzťahov EÚ a Iránu by mal napredovať ruka v ruke so zavádzaním jadrovej dohody/spoločného komplexného akčného plánu; pripomína, že v zmysle dohody môže jeho nevykonanie zo strany Iránu viesť k opätovnému zavedeniu sankcií; nabáda na obnovu vzťahov medzi EÚ a jej členskými štátmi na jednej strane a Iránom na strane druhej, pričom obe strany by mali úzko spolupracovať na bilaterálnych a multilaterálnych záležitostiach s cieľom zaistiť väčšiu stabilitu v regióne a účinné vykonávanie dohody o využívaní jadrovej energie; je presvedčený, že vzťahy medzi EÚ a Iránom by sa mali rozvíjať prostredníctvom viacvrstvového dialógu týkajúceho sa politických, diplomatických, hospodárskych, akademických, technických a medziľudských kontaktov, ktoré zahŕňajú aktérov občianskej spoločnosti, MVO a obhajcov ľudských práv; podporuje uvoľnenie vzťahov medzi EÚ a Iránom pre vzájomný prospech oboch strán, ktoré budú založené na realistickom zhodnotení spoločných záujmov a rozdielov s cieľom podporiť postupné rozšírenie spolupráce v atmosfére budovania dôvery, predovšetkým v prospech obyvateľov Iránu a EÚ; v tejto súvislosti podporuje záväzok EÚ na obnovu spolupráce s Iránom založenej na „dialógu štyroch C“: dialóg, ktorý je komplexný z hľadiska rozsahu; ústretový v oblastiach, ktoré sú v spoločnom záujme Iránu a EÚ; kritický, otvorený a priamy v oblastiach, kde Irán a EÚ nemajú rovnaký názor, ale hľadajú spoločnú reč; a ktorý má celkovo konštruktívny charakter aj postup;

5.  víta inštitucionálne zmeny vykonané v rámci Európskej služby pre vonkajšiu činnosť, ktoré odrážajú výsledky spoločného komplexného akčného plánu, najmä zriadenie pracovnej skupiny pre Irán v rámci ESVČ s cieľom koordinovať rôzne oblasti činností týkajúcich sa problematiky Iránu; víta kroky, ktoré prijala ESVČ na zriadenie delegácie EÚ v Teheráne, ktoré sa požadovalo už v predchádzajúcich uzneseniach EP, keďže tak bude EÚ umožnené spolupracovať s iránskymi orgánmi, aby sa v krajine zvýšila informovanosť verejnosti o samotnej EÚ, čím sa vyhne nedorozumeniam a dosiahne stále intenzívnejšia spolupráca medzi EÚ a Iránom; v tomto smere zdôrazňuje, že obchod a investície sú v kompetencii EÚ, a že zriadenie delegácie EÚ v Teheráne by uľahčilo spoluprácu medzi EÚ a Iránom v oblastiach obchodu, vzdelávania, kultúry, ľudských práv a environmentálnej udržateľnosti a výrazne prispelo k naplneniu očakávaní oboch strán; zdôrazňuje, že vysielanie Euronews v perzskom jazyku by v budúcnosti malo byť aj dôležitým médiovým premostením medzi Európskou úniou a divákmi, ktorí rozprávajú perzsky;

6.  pripomína, že EÚ a Irán sa rozhodli riešiť záležitosti spoločného záujmu konštruktívne; požaduje, aby stratégia opätovného nadviazania spolupráce EÚ a Iránu vychádzala spočiatku z opatrení zameraných na budovanie dôvery v technických oblastiach, ktoré by vytvárali pozitívne precedensy v oblasti spolupráce EÚ a Iránu a ktoré by mohli vydláždiť cestu zmysluplnejšej dlhodobej spolupráci;

7.  trvá na tom, že je dôležité rozvíjať parlamentný rozmer vzťahov medzi EÚ a Iránom ako súčasť stratégie pre opätovné nastolenie vzájomnej dôvery; v tejto súvislosti opakovane zdôrazňuje svoju podporu návrhu, o ktorom diskutoval Európsky parlament s Madžlísom a ktorý sa týkal medziparlamentného dialógu o boji proti terorizmu potvrdzujúceho, že v Iráne, na Blízkom východe aj v samotnej EÚ čelíme spoločným výzvam v oblasti radikalizácie; víta obnovený politický dialóg medzi EÚ a Iránom, ktorý sa týkal aj ľudských práv; podporuje budúci rozvoj dialógu o ľudských právach, aby zahrnul zástupcov súdnictva, bezpečnostných síl a občianskej spoločnosti; uznáva, že aj keď existuje podozrenie a nedôvera na oboch stranách, história medzi mnohými členskými štátmi a Iránom je dlhá a Iránu záleží na dobrých vzťahoch s EÚ, vďaka čomu je možný vzťah založený na vzájomnej dôvere a rešpekte; uznáva zložitosť vnútornej politiky Iránu a opakovane zdôrazňuje, že EÚ nemá v úmysle zasahovať do vnútorných politických rozhodnutí v tejto ani v žiadnej inej krajine, ale snaží sa o dosiahnutie spolupráce založenej na vzájomnom rešpektovaní medzinárodných noriem a zásad; je presvedčený, že vzťahy sa môžu plne normalizovať len v prípade, že sa bude súčasne vykonávať spoločný komplexný akčný plán prostredníctvom pravidelného a trvalého dialógu a že bezprostrednou prioritou by malo byť rozšírenie rámca vzťahov medzi EÚ a Iránom v oblastiach, v ktorých sa na tom spoločne dohodli; je však presvedčený, že konečným cieľom musí byť vytvorenie partnerstva medzi Iránom a Európskou úniou;

8.  potvrdzuje silný, zásadný a dlhodobý nesúhlas s používaním trestu smrti vo všetkých prípadoch a za akýchkoľvek okolností, a opätovne zdôrazňuje aj to, že zrušenie trestu smrti je kľúčovým cieľom politiky EÚ v oblasti ľudských práv a zahraničnej politiky EÚ; má naďalej kritický postoj k častému využívaniu trestu smrti v Iráne; považuje za významný cieľ politického dialógu zníženie miery uplatňovania trestu smrti; požaduje okamžité moratórium na vykonávanie trestu smrti v Iráne; berie na vedomie, že vo väčšine prípadov ide o popravy za trestné činy súvisiace s drogami; chápe, akej výzve čelí Irán ako jedna z hlavných drogových tranzitných trás vo svete, pričom na jeho území dochádza celosvetovo k 86 % prípadov zabavenia ópia; napriek tomu je presvedčený, že diskusia o otázkach týkajúcich sa trestu smrti, ako je jeho používanie v prípade trestných činov súvisiacich s drogami a v prípade osôb mladších ako 18 rokov, čo je v oboch prípadoch v rozpore s dobrovoľne prijatými medzinárodnými záväzkami Iránu v rámci ľudských práv a humanitárneho práva, by mohla byť spoločným základom pre riešenie tejto otázky; vyzýva poslancov iránskeho parlamentu, aby ako prvý krok zmenili článok 91 trestného zákonníka z roku 2013, aby tak bol zakázaný trest smrti v prípade osôb mladších ako 18 rokov; berie na vedomie, že iránskemu parlamentu bol predložený zákon, ktorý by v prípade schválenia znížil trest pre nenásilné trestné činy súvisiace s drogami z trestu smrti na doživotné odňatie slobody; konštatuje, že ak bude zákon schválený, mohol by výrazne znížiť počet popráv v Iráne;

9.  zdôrazňuje skutočnosť, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by výrazne znížilo počet popráv (podľa iránskych odhadov až o 80 %); žiada o spoluprácu EÚ a Iránu v boji proti nelegálnemu obchodu s drogami pri súčasnom dodržiavaní noriem v oblasti ľudských práv, ktorá je jedným zo spôsobov riešenia problému popráv v krajine; vyzýva Komisiu, aby poskytla Iránu technickú pomoc a zabezpečila budovanie administratívnych kapacít zamerané na posilnenie právneho štátu v Iráne, a to aj prostredníctvom podpory reformy systému súdnictva v záujme zlepšenia zodpovednosti a alternatív k odňatiu slobody a trestu smrti; vyzýva Komisiu, aby zaistila, aby sa akákoľvek technická či iná pomoc ponúkaná Iránu nezneužívala na porušovanie ľudských práv;

Obchod a hospodárske záležitosti

10.  berie na vedomie stanovený cieľ Iránu dosiahnuť ročnú mieru rastu 8 %; je presvedčený, že na dosiahnutie tohto cieľa sú pre Irán najdôležitejšie európske investície; zdôrazňuje skutočnosť, že Európska únia nestojí v ceste povolenej hospodárskej činnosti s Iránom a nebude stáť v ceste spolupráci medzinárodných firiem a finančných inštitúcií s Iránom, ak budú postupovať v súlade s príslušnými právnymi predpismi; zdôrazňuje, že na to, aby Irán mohol realizovať svoj hospodársky potenciál, bude musieť vytvoriť transparentné hospodárske prostredie priaznivé pre medzinárodné investície a prijať protikorupčné opatrenia na všetkých úrovniach, najmä pokiaľ ide o súlad s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktorá rieši otázky ako zastavenie finančných tokov do teroristických organizácií; žiada EÚ, aby plne podporila úsilie Iránu v tomto procese, najmä prostredníctvom podpory práce na príprave bilaterálnej investičnej dohody medzi EÚ a Iránom;

11.  zdôrazňuje, že obchod a obnovený prístup ku globálnemu systému obchodovania založenému na pravidlách môže potenciálne prelomiť izoláciu Iránu a že obchod by mohol byť dôležitým nástrojom na posilnenie politického dialógu a stimulovanie spolupráce medzi krajinami v regióne s cieľom zvýšiť regionálny rozvoj, zamestnanosť a stabilitu v širšom regióne;

12.  konštatuje, že Irán je druhé najväčšie hospodárstvo na Blízkom východe s odhadovaným nominálnym HDP vo výške 397 miliárd USD v roku 2015; okrem toho konštatuje, že obchod EÚ s Iránom je v súčasnosti na úrovni zhruba 8 miliárd USD a v ďalších dvoch rokoch sa očakáva jeho zvýšenie na štvornásobok; pripomína, že EÚ bývala hlavným obchodným partnerom Iránu, a verí, že by jej cieľom malo byť dostať sa opäť do tejto pozície; podporuje rozšírenie obchodných vzťahov EÚ a Iránu a žiada EÚ, aby rozvíjala obchodnú, finančnú a hospodársku spoluprácu s Iránom v záujme zlepšenia životných podmienok a zamestnanosti iránskeho ľudu a zintenzívnenia regionálneho rozvoja; domnieva sa, že rozširovanie obchodu s Iránom a investícií v Iráne môže v dlhodobom horizonte prispievať k presadzovaniu mieru a stability v širšom regióne, ak EÚ dokáže hľadať príležitosti pre regionálne investičné režimy, napríklad vo vzťahu k energetike a dopravnej konektivite;

13.  domnieva sa, že hoci boli podpísané mnohé zmluvy s európskymi podnikmi, Irán nie je schopný plniť svoje záväzky z dôvodu nedostatočnej likvidity, čo znamená, že proces otvárania Iránu sa nachádza v začarovanom kruhu;

14.  konštatuje, že Irán je najväčším hospodárstvom sveta mimo WTO; podporuje snahu Iránu o vstup do WTO; konštatuje, že súčasný mandát EÚ na rokovania o dohode o obchode a spolupráci s Iránom je zastaraný; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti posilnenia obchodných a investičných väzieb s cieľom uviesť Irán do väčšieho súladu s pravidlami WTO a ochraňovať európske investície; zdôrazňuje, že formálny rámec rokovaní by EÚ umožnil plne využiť jej pozíciu najväčšieho integrovaného trhu a hospodárskeho zoskupenia a vytvoriť fórum na výmenu názorov a dialóg; vyzýva EÚ, aby preskúmala možnosť obnovenia rozhovorov s Iránom o jeho vstupe do Svetovej obchodnej organizácie (WTO), keďže členstvo vo WTO by prinieslo ďalšiu liberalizáciu iránskeho hospodárstva, čo by posilnilo rast, začlenilo krajinu do globálneho systému založeného na pravidlách, poskytlo mechanizmus na podporu nevyhnutných hospodárskych reforiem v Iráne a zaviedlo zodpovednosť Iránu v súvislosti s medzinárodnými záväzkami; žiada Komisiu, aby využila tieto rokovania ako príležitosť presadzovať kľúčové reformy v oblasti pracovných práv na základe kľúčových dohovorov MOP; je znepokojený oneskorením pri menovaní predsedu pracovnej skupiny WTO pre pristúpenie Iránu; žiada Komisiu o úplné využitie jej vplyvu, aby bola táto prekážka bezodkladne odstránená a aby sa začal proces vstupu Iránu do WTO; domnieva sa, že na to, aby Finančná akčná skupina prístupový proces ukončila, mala by odstrániť Irán zo svojich verejných vyhlásení;

15.  považuje nedostatočnú slobodu prejavu na internete, systematické sledovanie a monitorovanie internetovej prevádzky a nedostatok digitálnych slobôd za prekážku obchodu s Iránom a tiež porušenie práv a slobôd ľudí; zdôrazňuje potenciál otvoreného a bezpečného internetu v Iráne pre digitálne hospodárstvo; opakuje svoju výzvu na zavedenie účinného európskeho režimu kontroly vývozu, aby sa zabránilo zneužívaniu položiek a technológií s dvojakým použitím na porušovanie ľudských práv a proti EÚ;

16.  zdôrazňuje tiež, že je dôležité, aby Irán rozvíjal hospodárske a obchodné vzťahy s regionálnymi aktérmi a náležite pritom zohľadňoval pravidlá WTO, s cieľom vytvoriť súdržné hospodárske a obchodné zoskupenie; poukazuje na to, že EÚ môže na rozvoj a budovanie tohto regionálneho dialógu poskytnúť svoje odborné znalosti a svoju podporu;

17.  je presvedčený, že zrušenie hospodárskych a finančných sankcií súvisiacich s využívaním jadrovej energie zo strany EÚ a medzinárodného spoločenstva, ako je stanovené v spoločnom komplexnom akčnom pláne, je dôležitým prvkom na preukázanie toho, že EÚ plní svoje záväzky voči Iránu, ako aj na poskytnutie dôkazu o ochote posilniť hospodársku spoluprácu s cieľom dosiahnuť vzájomný hospodársky prospech; konštatuje však, že hoci väčšina hospodárskych a finančných sankcií už bola zrušená, niektoré zostávajú v platnosti a nie sú ovplyvnené jadrovou dohodou; vyzýva EÚ, aby spolupracovala s podnikmi so sídlom v EÚ na zaistení úplnej transparentnosti ich činností v Iráne; žiada, aby sa dôraz kládol aj na kvalitu, aj na množstvo investícií, a požaduje iniciatívu podobnú tej, ktorá sa realizovala po zrušení sankcií v Mjanmarsku/Barme s cieľom posúdiť, či nové investície dodržiavajú hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv; poznamenáva, že účinné vykonávanie usmernení v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov je dôležité, ak majú mať rozšírené obchodné vzťahy medzi EÚ a Iránom pozitívny vplyv na iránsku spoločnosť ako celok;

18.  znovu poukazuje na právnu neistotu, ktorá pre spoločnosti z EÚ, ktoré chcú investovať v Iráne, vyplýva z primárnych amerických sankcií a z toho, že sa transakcie uskutočňujú v dolároch, čo podkopáva očakávaný hospodársky prínos, ktorý by mohol mať spoločný komplexný akčný plán pre iránsky ľud; trvá na potrebe riešiť tento problém a ďalšie finančné záležitosti v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny s cieľom poskytnúť spoločnostiam z EÚ potrebnú zrozumiteľnosť a právnu istotu na to, aby mohli v Iráne pôsobiť; žiada zmenu v prístupe k obchodovaniu s Iránom; žiada o to, aby bolo euro menou používanou pri transakciách s Iránom s cieľom zabrániť americkým orgánom ukladať pokuty, ako to robili v minulosti v prípade niektorých európskych bánk; podporuje priamy dialóg s USA zameraný na zaistenie kontinuity obchodných výmen a európskych investícií v Iráne;

19.  súčasne zdôrazňuje, že väčšie úsilie o zaistenie prostredia vedúceho k medzinárodným investíciám je nevyhnutné pre to, aby Irán presadil svoj hospodársky potenciál; v tejto súvislosti vyzýva Irán, aby zaistil transparentnosť svojho finančného sektora a bojoval proti korupcii a praniu špinavých peňazí v súlade s odporúčaniami Finančnej akčnej skupiny; víta akčný plán iránskej vlády týkajúci sa odporúčaní Finančnej akčnej skupiny, ako aj odborných schôdzí predstaviteľov EÚ a Iránu, ktoré sa uskutočnili 12. júla a mali za cieľ uskutočniť v tomto smere potrebné reformy;

20.  víta pozitívne výsledky, ktoré sa už dosiahli v rámci spoločného komplexného akčného plánu, napríklad zvýšenie objemu obchodu medzi Iránom a EÚ počas prvých šiestich mesiacov roku 2016 o 43 % v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2015, skutočnosť, že 30 iránskych bánk sa opäť napojilo na systém SWIFT, ako aj pozitívny vplyv spoločného komplexného akčného plánu na posilňovanie trendu znižovania inflácie a úrokových mier v Iráne; víta skutočnosť, že v Iráne dnes aktívne pôsobí čoraz viac malých európskych bánk, čo uľahčuje poskytovanie úverov MSP; žiada, aby sa pri posilňovaní obchodných vzťahov venovala osobitná pozornosť úlohe MSP z Európy a Iránu;

21.  víta skutočnosť, že iránska vláda chce prilákať zahraničné investície, keďže priame zahraničné investície sú potrebné vo všetkých významných hospodárskych odvetviach; konštatuje, že v najbližších 10 rokoch budú pravdepodobne potrebné investície do infraštruktúry v objeme viac než 1 bilión USD, čo je príležitosťou pre európske podniky, a to aj v odvetviach energetiky, výroby automobilov a výroby lietadiel; víta skutočnosť, že od podpisu spoločného komplexného akčného plánu navštívilo Teherán 180 obchodných delegácií vrátane delegácií z 15 z členských štátov EÚ, čo je znamením čoraz väčšieho záujmu o hospodárske vzťahy s Iránom; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby preskúmali možnosť využívania záruk za vývozné úvery na posilnenie obchodu, financovania projektov a investovania v Iráne; podporuje úspešné uzatváranie dohôd medzi iránskou vládou a spoločnosťami Airbus a Boeing ako ďalšie opatrenie na podporu dôvery po prijatí spoločného komplexného akčného plánu;

Odvetvová spolupráca

22.  konštatuje, že Irán má druhé najväčšie zásoby plynu a štvrté najväčšie zásoby ropy na svete; je presvedčený, že spolupráca v oblasti energetiky môže zohrávať významnú úlohu v diverzifikácii zdrojov dodávok energie do EÚ a znižovaní energetickej závislosti členských štátov na jednom dodávateľovi energie, a tým prispieť k energetickej bezpečnosti EÚ; domnieva sa, že zrušenie hospodárskych sankcií môže otvoriť cestu k významným investíciám do odvetvia ropy a zemného plynu a do iných odvetví hospodárstva, ktoré by mohli mať z investícií a prístupu k novým technológiám prospech; vyzýva európske podniky, aby investovali do iránskej energetiky; požaduje najmä podporu EÚ v oblasti rozvoja technológie LNG v Iráne; domnieva sa, že investície do Iránu musia byť v úplnom súlade s dlhodobými záväzkami EÚ týkajúcimi sa dekarbonizácie;

23.  konštatuje, že v súčasnosti viac ako polovicu energetických potrieb iránskych domácností zabezpečuje zemný plyn; zdôrazňuje veľký potenciál rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v Iráne, krajine, ktorá má v roku priemerne 300 dní slnečného svitu a odhadované výrobné kapacity zodpovedajúce 13-násobku celkovej iránskej spotreby energie; vyzýva Komisiu, aby podporovala rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v Iráne ako príspevok k diverzifikácii skladby zdrojov energie tejto krajiny;

24.  vyzýva Irán, aby sa zapojil do iniciatívy pre transparentnosť v ťažobnom priemysle (EITI), a žiada, aby sa spoluprácou medzi EÚ a Iránom v oblasti energetiky dôsledne podporoval cieľ zlepšiť environmentálne, sociálne aj hospodárske prínosy pre obyvateľstvo EÚ aj Iránu;

25.  zdôrazňuje, že Irán čelí mnohým výzvam v oblasti životného prostredia vrátane nedostatku vody a degradácie pôdy a že EÚ by mala okrem toho, že bude naplno využívať potenciál obchodnej spolupráce, rokovať s Iránom s cieľom zvýšiť ochranu životného prostredia a podporiť environmentálne trvalo udržateľný rozvoj; žiada o spoluprácu v oblasti životného prostredia, konkrétne v oblasti riadenia ochrany vôd (vrátane podpory Iránu v oblasti záchrany Urmijského jazera), boja proti rozširovaniu púští, monitorovania zemetrasení, ako aj riešenia znečisťovania ovzdušia a odpadového hospodárstva; v tomto kontexte vyjadruje osobitné znepokojenie nad úrovňou znečistenia Kaspického mora a naliehavo žiada, aby EÚ a jej členské štáty aktívne podporovali úsilie iránskej vlády o zvrátenie tejto hrozivej skazy; víta skutočnosť, že iránske MVO pôsobiace v oblasti ochrany životného prostredia rozvíjajú partnerstvá s inými MVO v regióne; víta ich členstvo v IUCN a pripojenie sa k Ramsarskému dohovoru; vyzýva Komisiu, aby pomáhala iránskym MVO pri rozvoji projektov v oblasti participatívneho riadenia;

26.  domnieva sa, že regionálny dialóg a spolupráca v environmentálnych záležitostiach medzi Iránom a jeho susedmi sú nevyhnutné na riešenie výziev ako znečistenie ovzdušia, nedostatok vody a rozširovanie púšte; zdôrazňuje, že by EÚ mala takúto regionálnu spoluprácu uľahčovať ako významné opatrenie na budovanie dôvery, a mala by stavať na ochote regionálnych aktérov využívať európske odborné znalosti v tejto oblasti;

27.  berie na vedomie štúdie, podľa ktorých jadrová energia v Iráne z dôvodu nízkych zásob uránu a nákladov na jeho ťažbu možno nebude konkurencieschopná; žiada však Európsku komisiu, aby preskúmala potenciál civilnej jadrovej spolupráce s Iránom v súlade so záväzkom prijatým v rámci spoločného komplexného akčného plánu a aby povzbudila Irán k podpisu Dohovoru o jadrovej bezpečnosti; víta návrh niektorých iránskych činiteľov na vytvorenie regionálneho dialógu o bezpečnosti a ochrane civilných jadrových programov;

28.  zdôrazňuje potenciál spolupráce v oblasti bezpečnosti letectva, na základe ktorej sa zabezpečí technická pomoc a prístup k potrebným komponentom, ktoré sú potrebné na to, aby boli iránske spoločnosti vyškrtnuté z európskej čiernej listiny;

29.  berie na vedomie skutočnosť, že v Iráne sú 3 milióny afganských občanov, z toho 950 000 má v Iráne formálne právne postavenie utečenca, čím sa Irán stáva jednou z krajín s najvyšším počtom utečencov; víta dodatočné finančné prostriedky EÚ vo výške 6,5 milióna EUR na podporu Iránu v oblasti vzdelávania a zdravotnej starostlivosti o afganských obyvateľov v krajine; zdôrazňuje, že je potrebné prijať konkrétne opatrenia na ochranu ľudských práv afganských migrantov a afganských utečencov v Iráne, vrátane ich práva na spravodlivý proces a rovnosť pred zákonom; je presvedčený, že spolupráca medzi EÚ a Iránom pri riadení utečencov môže zvýšiť vzájomné porozumenie, zlepšiť dodržiavanie medzinárodného práva a ľudských práv žiadateľov o azyl a samotných utečencov, ako aj prispieť k riešeniu konfliktov s cieľom znížiť príčiny súčasného aj budúceho pohybu utečencov; je presvedčený, že spolupráca medzi EÚ a Iránom pri riadení utečencov by mala zlepšiť životné podmienky utečencov v Iráne a zabrániť obchodovaniu s ľuďmi; domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a Iránom by mala zahŕňať aj komplexný dialóg o migrácii, najmä o politických a legislatívnych prístupoch a prioritách týkajúcich sa regulárnej a neregulárnej migrácie, žiadateľov o azyl a utečencov, a to na vnútroštátnej aj regionálnej úrovni;

30.  uznáva, že mladí, vzdelaní a technologicky vyspelí obyvatelia Iránu (podľa odhadov je viac ako 60 % populácie mladšej ako 30 rokov) a jeho pulzujúca spoločnosť môžu poskytnúť konkrétne príležitosti na rozvoj medziľudských kontaktov s EÚ založených na zásadách reciprocity a vzájomného rešpektu; domnieva sa, že výmenné programy pre mládež patria medzi najúspešnejšie aktivity zbližujúce spoločnosti a kultúry; víta preto zvýšenie počtu študentov z Iránu, ktorí v rámci programu Erasmus Mundus prichádzajú na európske univerzity, ako spôsob boja proti nepochopeniam a stereotypom; žiada posilnenie spolupráce v oblasti vzdelávania, výskumu a inovácií prostredníctvom rozsiahlejšej výmeny študentov a výskumných pracovníkov, a to aj na základe spolupráce univerzít v oblastiach, ako sú okrem iného životné prostredie, obnoviteľné zdroje energie, spravodlivosť, ľudské práva a dobrá správa vecí verejných; vyzýva Komisiu, aby zvýšila rozpočet vyčlenený na študentov programu Erasmus Mundus z Iránu; víta pracovné semináre, ktoré sa nedávno uskutočnili na teheránskej univerzite s cieľom zvýšiť informovanosť o potenciálnych prínosoch, ktoré môžu pre iránske univerzity vyplývať z účasti na programe Horizont 2020; vyzýva iránsku vládu, aby vymenovala národného koordinátora programu Horizont 2020 poskytujúceho technickú pomoc a poradenstvo iránskym univerzitám pri podávaní žiadostí o projekty programu Horizont 2020; vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosť uľahčenia štúdia a ďalšieho vzdelávania iránskych akademických a výskumných pracovníkov na európskych univerzitách; požaduje vytvorenie programu EÚ spájajúceho výskumných pracovníkov a študentov z Iránu, krajín Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive a Európy s cieľom uskutočniť analýzu skúsenosti a poznatkov z regionálnej integrácie v Európe;

31.  vyjadruje veľké znepokojenie nad zatýkaním osôb s dvojitým občianstvom EÚ a Iránu pri ich vstupe na územie Iránu a zdôrazňuje, že toto zatýkanie bráni medziľudským kontaktom; vyzýva iránske orgány, aby umožnili iránskej diaspóre v Európe bezpečne cestovať do svojej rodnej krajiny;

Regionálna bezpečnosť

32.  zdôrazňuje výrazný vplyv rôznych národov a kultúr Iránu v priebehu tisícročí, a to aj v Európe; konštatuje, že Irán je vďaka svojej geostrategickej polohe, veľkosti populácie a hospodárstva, zásobám ropy a zemného plynu a svojmu vplyvu v regióne významným hráčom na Blízkom východe a v oblasti Perzského zálivu; zdôrazňuje, že iránskym strategickým záujmom najlepšie vyhovuje obnova regionálnej stability a snaha o ich presadzovanie nekonkuruje a nemala by konkurovať záujmom iných významných hráčov v tomto regióne;

33.  je presvedčený, že dohoda o využívaní jadrovej energie otvára možnosť spolupráce pri riešení bezpečnostnej krízy v regióne; je presvedčený, že Irán môže a mal by zohrávať stabilizačnú úlohu v regióne; je presvedčený, že normalizácia vzťahov s Iránom môže prospieť celému regiónu; domnieva sa, že uznanie postavenia Iránu ako významného hráča v regióne by malo viesť k tomu, že bude v tomto regióne zohrávať stabilizačnú úlohu; zdôrazňuje, že revízia európskej susedskej politiky (ESP), ktorá bola predložená 18. novembra 2015, obsahuje v kontexte širšej spolupráce plány na zapojenie tretích krajín susediacich s partnerskými krajinami v susedstve EÚ; nabáda preto na zavedenie tematických rámcov navrhujúcich spoluprácu medzi Úniou, partnerskými štátmi v južnom susedstve a kľúčovými regionálnymi hráčmi, ako je Irán, v regionálnych záležitostiach ako bezpečnosť, energetika a riadenie utečencov;

34.  vyzýva všetky štáty v regióne, najmä Saudskú Arábiu a Irán, aby sa zdržali nepriateľskej rétoriky, ktorá do konfliktov iba prilieva oheň, a činnosti a podpory nepriateľských ozbrojených skupín v regióne, vrátane vojenského krídla Hizballáhu a an-Nusry; vyjadruje znepokojenie nad rastúcou militarizáciou v širšom regióne a v kontexte úsilia o podporu plného rešpektovania zvrchovanosti všetkých krajín v samotnom regióne podporuje snahy o väčšiu kontrolu zbrojenia, zákaz šírenia zbraní, boj proti terorizmu, a zároveň uznáva legitimitu obáv súvisiacich s obranou; vyjadruje znepokojenie nad vývojom testov iránskych balistických rakiet, ktorý je v rozpore s duchom rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 2231 (2015), hoci nepredstavuje porušenie spoločného komplexného akčného plánu;

35.  je presvedčený, že v rámci politického dialógu medzi EÚ a Iránom by sa mal vyzvať Irán a aj iní významní hráči v regióne, aby konštruktívne prispeli k riešeniu politickej krízy v Iraku, Jemene, Sýrii, Libanone a Afganistane, a to na základe dodržiavania medzinárodného práva a zvrchovanosti týchto krajín; žiada, aby sa model diplomacie EÚ zakladal skôr na politických prioritách ako na náboženských identitách a na zásade zabezpečenia rešpektu, spoľahlivosti a bezpečnosti národov vo všetkých krajinách Blízkeho východu vrátane obyvateľov Izraela a Palestíny, a to s cieľom podporovať stabilnejší a harmonický Blízky východ; domnieva sa, že spolupráca medzi EÚ a Iránom v oblasti boja proti terorizmu a násilnému extrémizmu v regióne je významnou súčasťou politického dialógu;

36.  je presvedčený, že nemôže existovať riešenie konfliktov na Blízkom východe, v severnej Afrike a v oblasti Perzského zálivu bez spoločnej dohody všetkých aktérov; víta preto angažovanosť Iránu, pokiaľ ide o sýrske mierové rozhovory, prostredníctvom jeho účasti v medzinárodnej skupine na podporu Sýrie; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že iránsky príspevok zatiaľ neviedol k citeľnému zlepšeniu situácie, a žiada, aby Irán prispel aspoň k zjednodušeniu poskytovania humanitárnej pomoci s cieľom zvýšiť ochranu civilného obyvateľstva pred útokmi a konštantne hľadať dlhodobé riešenie konfliktu; v tomto kontexte konštatuje, že Asadov režim v Sýrii je z hľadiska svojho prežitia čoraz viac závislý od Iránu, a preto vyzýva iránske orgány, aby využili svoj vplyv a doviedli sýrsky konflikt k mierovému ukončeniu;

37.  víta pripravenosť Iránu podporiť súčasné úsilie o stabilizáciu Iraku, naliehavo ho žiada, aby v záujme skoncovania so sektárskym násilím zohrával zmysluplnú úlohu, a žiada o väčšie úsilie o to, aby boli všetky militantné skupiny pôsobiace v krajine združené pod vedením irackej vlády, aby boli zohľadnené záujmy všetkých zainteresovaných; zdôrazňuje, že EÚ a Irán čelia spoločným nepriateľom v podobe ISIS/Dá’iš, al-Káidy, al-Nusry a s nimi spojených organizácií, ktoré Bezpečnostná rada OSN označila za teroristické a ktoré sa inšpirujú extrémistickým zvráteným výkladom islamu; oceňuje pomoc Iránu v boji proti ISIS/Dá’iš vrátane jeho včasnej podpory kurdskej regionálnej vlády v Arbíle, a je si vedomý jeho rozhodujúceho nasadenia v Iraku, ktoré zabránilo ISIS/Dá’iš v ďalšom postupe a viedlo k opätovnému získaniu oblastí, ktoré boli predmetom džihadistického terorizmu; je však znepokojený opakovane sa objavujúcimi správami o rozpúšťaní kádrov organizácie al-Káida; upozorňuje na dohodu medzi Iránom a Austráliou o výmene spravodajských informácií o boji proti ISIS/Dá’iš;

38.  je presvedčený, že regionálne súperenie je hlavným dôvodom konfliktov v niektorých krajinách v regióne; je veľmi znepokojený vzostupom sektárskeho násilia v regióne a zdôrazňuje potrebu trvalej a komplexnej diplomatickej angažovanosti EÚ v záujme riešenia základnej dynamiky konfliktu prostredníctvom dlhodobej podpory etnicko-sektárskeho zmierenia; so znepokojením berie na vedomie kontinuálne sa vyostrujúci konflikt medzi Iránom a Saudskou Arábiou o politický a náboženský vplyv a varuje pred jeho dôsledkami z hľadiska riešenia konfliktov a bezpečnosti nielen na Blízkom východe; domnieva sa, že politika zbližovania medzi Iránom a Saudskou Arábiou a ich konštruktívna spolupráca sú veľmi dôležité pre zmiernenie regionálneho napätia, sú cestou na ukončenie ozbrojeného konfliktu v Iraku, Sýrii a Jemene a z neho vyplývajúcich migračných tokov a sú dôležité aj pre vyriešenie základných príčin terorizmu a extrémizmu, ktoré sú hrozbou pre tento región, pre Európsku úniu aj pre iné oblasti; žiada o to, aby EÚ na základe aktívnej diplomacie zmiernila napätie medzi Teheránom a Rijádom, a to aj prostredníctvom budovania dôvery, dvojúrovňovej diplomacie a opatrení na zmiernenie napätia zameraných v prvej fáze normalizácie ich vzťahov na obnovu saudsko-iránskych diplomatických vzťahov; žiada EÚ, aby na uvedený účel spolupracovala s USA a Ruskom, a to najmä pokiaľ ide o podporu rozvoja novej regionálnej bezpečnostnej infraštruktúry, ktorá zohľadňuje obavy z ohrozenia a legitímne bezpečnostné obavy Iránu a Saudskej Arábie a poskytuje bezpečnostné záruky tak Iránu, ako aj krajinám Rady pre spoluprácu v Perzskom zálive; zdôrazňuje, že spolupráca v oblasti námornej bezpečnosti v Perzskom zálive vrátane podpisu charty o voľnej plavbe by mohla byť prvým opatrením na budovanie dôvery v rámci rozvoja regionálnej dôvery a spolupráce;

39.  dôrazne odsudzuje opakované výzvy iránskeho režimu na zničenie Izraela a tiež jeho politiku popierania holokaustu;

Sociálno-ekonomické otázky, právny štát, demokracia a ľudské práva

40.  nazdáva sa, že iránske revolučné dedičstvo a jeho ústava ako islamskej republiky a tiež značné rozdiely medzi Iránom a EÚ, pokiaľ ide o politicko-inštitucionálny systém, nesmú prekážať otvorenosti a úprimnému a priamemu dialógu a nájdeniu spoločného riešenia otázok týkajúcich sa demokracie, právneho štátu a ľudských práv; vyzýva Iránsku islamskú republiku, aby rozšírila priestor pre politickú pluralitu; zdôrazňuje, že Madžlís je proreformný a proeurópsky, domnieva sa však, že výsledky volieb do parlamentu a zhromaždenia expertov vo februári 2016 odrážajú vôľu iránskeho ľudu, ponúkajú možnosť posilnenej spolupráce s Európskou úniou a jej členskými štátmi, ktorá by mala viesť k vybudovaniu konštruktívnych vzťahov, a tiež možnosť vnútorných hospodárskych, politických a sociálnych reforiem; vyzýva Irán, aby v plnej miere umožnil konanie slobodných a spravodlivých volieb, ktoré by boli v súlade s medzinárodnými normami;

41.  konštatuje, že Irán sa otvára z dôvodu, že potrebuje pomoc pri napĺňaní potrieb svojich občanov a udržaní mladých a vzdelaných ľudí v krajine, čo je dôležité pre jej stabilitu;

42.  so znepokojením konštatuje, že Irán má najvyšší počet trestov smrti a popráv na obyvateľa na svete; zdôrazňuje, že zrušenie trestu smrti za trestné činy súvisiace s drogami by výrazne znížilo počet popráv; v tejto súvislosti víta možnosť, že novozvolený Madžlís zvažuje právne predpisy, ktoré vylúčia niektoré trestné činy spojené s drogami zo zoznamu trestných činov, za ktoré sa ukladá trest smrti;

43.  konštatuje, že prijatie islamského trestného zákonníka v roku 2013 dáva sudcom väčšiu diskrečnú právomoc a že ratifikácia Dohovoru OSN o právach dieťaťa Iránom zakazuje popravy detí a umožňuje mladistvým páchateľom odsúdeným na trest smrti pred rokom 2013 požiadať o nové súdne konanie; žiada Irán, aby zabezpečil plné uplatňovanie tohto zákazu a informovanie všetkých príslušných páchateľoch o tomto práve; žiada Irán, aby vyhlásil moratórium na trest smrti;

44.  okrem toho nabáda Irán, aby plne spolupracoval so všetkými mechanizmami OSN v oblasti ľudských práv a pracoval na uplatňovaní odporúčaní navrhnutých v tomto kontexte, vrátane všeobecného pravidelného preskúmania, tým, že medzinárodným organizáciám na ochranu ľudských práv umožní vykonávať ich činnosť; tento vývoj povedie k zlepšeniu postavenia Iránu v očiach európskej verejnosti; zdôrazňuje skutočnosť, že iránska vláda prostredníctvom dialógu zintenzívnila svoje pôsobenie v oblasti osobitných postupov OSN; vyzýva iránsku vládu, aby riešila zásadné obavy zdôraznené v správach osobitného spravodajcu OSN a generálneho tajomníka OSN o situácii v oblasti ľudských práv v Iráne, ako aj konkrétne výzvy na prijatie určitých opatrení, ktoré sú vyjadrené v rezolúciách Valného zhromaždenia OSN;

45.  vyzýva ESVČ a Komisiu, aby podporovali vytvorenie prostredia umožňujúceho riadne a nezávislé fungovanie organizácií občianskej spoločnosti; zdôrazňuje význam dodržiavania usmernení EÚ v oblasti ľudských práv, a to aj v prípade obhajcov ľudských práv, v kontexte vzťahov medzi EÚ a Iránom;

46.  žiada Irán, aby dodržiaval, chránil a plnil svoje záväzky vyplývajúce z Ústavy Iránskej islamskej republiky, Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach, Dohovoru o právach dieťaťa a Medzinárodného paktu o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach na základe dodržiavania práva na slobodu prejavu ako na internete, tak aj inde, na slobodu názoru, združovania a pokojného zhromažďovania, slobodu myslenia, svedomia, náboženského vyznania alebo viery a tým, že všetkým svojim občanom v zákonoch a praxi zaistí, aby mohli tak, ako je v týchto nástrojoch stanovené, využívať ľudské, sociálne a politické práva bez prenasledovania či diskriminácie na základe pohlavia, jazyka, náboženstva, politického či iného názoru, národnostného, etnického alebo sociálneho pôvodu, rodu, sexuálnej orientácie alebo iného štatútu; poukazuje na to, že sem patrí základné právo na rovnosť pred zákonom, ako aj právo na rovnaký prístup ku vzdelaniu, zdravotnej starostlivosti a pracovným príležitostiam;

47.  víta reformy uskutočnené na základe nového Trestného poriadku, vyjadruje však vážne obavy z toho, že tento kódex v plnej miere nezaručuje medzinárodné ochranné prvky spravodlivého procesu; vyzýva Irán, aby uskutočnil revíziu Trestného poriadku z roku 2014 tak, aby obsahoval záruky spravodlivého procesu; vyzýva Irán, aby zrevidoval a zmenil právne predpisy s cieľom zaistiť, aby tvrdenia získané v dôsledku mučenia, zlého zaobchádzania alebo iných foriem donucovania boli ako dôkazy v trestnom konaní vylúčené, a aby sa všetky obvinenia z mučenia a iných foriem zlého zaobchádzania, o ktorých sa príslušné orgány dozvedia, automaticky prešetrovali;

48.  vyzýva na prepustenie všetkých politických väzňov; vyzýva Irán, aby oslobodil väznených občanov EÚ zadržiavaných alebo odsúdených na základe súdneho procesu, ktorý nespĺňal medzinárodné normy, vrátane týchto osôb: Nazak Afshar (58 rokov) zadržiavaná od marca 2016, Kamal Foroughi (76 rokov) zadržiavaný od mája 2011; Homa Hoodfar (65 rokov) zadržiavaná od júna 2016 a Nazanin Zaghari-Ratcliffe (37 rokov) zadržiavaná od apríla 2016;

49.  uznáva existenciu veľkého množstva náboženských a vieroučných skupín v Iráne; konštatuje, že ústava Iránskej islamskej republiky formálne chráni niektoré náboženské menšiny a ich základné náboženské slobody; je však znepokojený nárastom počtu uväznených osôb, ktoré patria k náboženským menšinám, alebo osôb uväznených v dôsledku svojho presvedčenia; vyzýva iránske orgány, aby zabezpečili, že práva náboženských a etnických menšín budú v zákonoch plne rešpektované a chránené a že sa rozšíri náboženská sloboda;

50.  berie na vedomie pokrok, ktorý dosiahli iránske ženy v oblastiach vzdelávania, vedy a výskumu, čoho príkladom je skutočnosť, že väčšina študentov iránskych univerzít sú ženy; nabáda EÚ a jej členské štáty, aby v bilaterálnych vzťahoch s iránskymi orgánmi naďalej nastoľovali otázky týkajúce sa rodovej rovnosti; vyzýva na úplnú rodovú rovnosť prostredníctvom opatrení na odstránenie existujúcej právnej a praktickej diskriminácie žien a na zabezpečenie rovnakej účasti žien na pracovnom trhu a na všetkých formách hospodárskeho, kultúrneho, sociálneho a politického života; víta pokusy o navrhnutie zákona na ochranu žien pred násilím a dúfa, že novozvolený parlament zváži prijatie právnych predpisov, ktoré v plnej miere kriminalizujú páchanie násilia na ženách vrátane domáceho násilia a znásilnenia v manželstve;

51.  víta, že prezident Rúhání v rámci svojej kampane sľúbil, že predloží chartu občianskych práv, a jeho vyhlásenia o presadzovaní práv etnických menšín; domnieva sa, že táto charta by mala vychádzať z medzinárodných záväzkov Iránu v oblasti ľudských práv a byť s nimi v úplnom súlade; zdôrazňuje, že dodržiavanie zásady právneho štátu a nezávislosti súdnictva je pri poskytovaní nevyhnutnej právnej istoty potrebnej pre priame zahraničné investície dôležité, no predovšetkým je v záujme samotných iránskych občanov; vyzýva súdnictvo, aby rešpektovalo zásady spravodlivého a riadneho procesu a zaručilo podozrivým prístup k právnikovi; žiada ESVČ a Komisiu, aby spolupracovali s iránskymi orgánmi v oblastiach, ako je reforma súdnictva a reforma väzenského systému, vrátane podmienok vo väzeniach, zodpovednosť vlády, dodržiavanie zásad právneho štátu, slobody prejavu, všeobecných ľudských práv a základných slobôd občanov a boj proti korupcii;

o
o   o

52.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil vláde a parlamentu Iránu, Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a ESVČ.

(1) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 163.
(2) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 102.
(3) Ú. v. EÚ C 153 E, 31.5.2013, s. 157.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0339.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0348.

Právne oznámenie