Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2056(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0294/2016

Predkladané texty :

A8-0294/2016

Rozpravy :

PV 21/11/2016 - 13
CRE 21/11/2016 - 13

Hlasovanie :

PV 22/11/2016 - 5.7
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0434

Prijaté texty
PDF 311kWORD 56k
Utorok, 22. novembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Zelená kniha o retailových finančných službách
P8_TA(2016)0434A8-0294/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 22. novembra 2016 o Zelenej knihe o retailových finančných službách (2016/2056(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 11. mája 1999 s názvom Vykonávanie rámca pre finančné trhy: akčný plán (Akčný plán pre finančné služby) (COM(1999)0232),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 31. januára 2007s názvom Vyšetrovanie v odvetví retailového bankovníctva podľa článku 17 nariadenia (ES) č. 1/2003 (Záverečná správa) (COM(2007)0033),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 30. apríla 2007 o retailových finančných službách na jednotnom trhu (COM(2007)0226),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES z 23. apríla 2008 o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 924/2009 zo 16. septembra 2009 o cezhraničných platbách v Spoločenstve, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 2560/2001(2),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 11. januára 2012 s názvom Smerom k integrovanému európskemu trhu s kartovými, internetovými a mobilnými platbami (COM(2011)0941),

–  so zreteľom na správu Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov o osvedčených postupoch týkajúcich sa internetových stránok na porovnávanie cien z roku 2014,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov pre inštitúcie EÚ k Spoločnému rámcu pre hodnotenie rizika a transparentnosť pre inštitúcie zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia z apríla 2016,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/17/EÚ zo 4. februára 2014 o spotrebiteľských zmluvách o úvere týkajúcich sa nehnuteľností určených na bývanie a na pozmeňujúce smernice 2008/48/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/65/EÚ z 15. mája 2014 o trhoch s finančnými nástrojmi a na pozmeňujúcu smernicu 2002/92/ES a smernicu 2011/61/EÚ(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 910/2014 z 23. júla 2014 o elektronickej identifikácii a dôveryhodných službách pre elektronické transakcie na vnútornom trhu a o zrušení smernice 1999/93/ES(5),

–  so zreteľom na smernicu 2009/65/ES, naposledy zmenenú smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2014/91/EÚ z 23. júla 2014, ktorou sa mení smernica 2009/65/ES o koordinácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení týkajúcich sa podnikov kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP), pokiaľ ide o funkcie depozitára, politiky odmeňovania a sankcie(6),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2014/92/EÚ z 23. júla 2014 o porovnateľnosti poplatkov za platobné účty, o presune platobných účtov a o prístupe k platobným účtom so základnými funkciami(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1286/2014 z 26. novembra 2014 o dokumentoch s kľúčovými informáciami pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení(8),

–  so zreteľom na správu Komisie z 8. augusta 2014 o fungovaní európskych orgánov dohľadu (ESA) a európskeho systému finančného dohľadu (ESFS) (COM(2014)0509),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/751 z 29. apríla 2015 o výmenných poplatkoch za platobné transakcie viazané na kartu(9),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2366 z 25. novembra 2015 o platobných službách na vnútornom trhu, ktorou sa menia smernice 2002/65/ES, 2009/110/ES a 2013/36/EÚ a nariadenie (EÚ) č. 1093/2010 a ktorou sa zrušuje smernica 2007/64/ES(10),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/97 z 20. januára 2016 o distribúcii poistenia(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. mája 2016 o virtuálnych menách(12),

–  so zreteľom na Zelenú knihu Komisie z 10. decembra 2015 o retailových finančných službách na jednotnom trhu: Lepšie produkty, väčší výber a viac príležitostí pre spotrebiteľov a podniky (COM(2015)0630),

–  so zreteľom na reakciu EBA na Zelenú knihu Komisie z 21. marca 2016 o retailových finančných službách na jednotnom trhu,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0294/2016),

A.  keďže trh EÚ v oblasti retailových finančných služieb zostáva pomerne málo rozvinutý a roztrieštený, napríklad pokiaľ ide o nízky počet cezhraničných transakcií, preto sú potrebné účinné opatrenia na uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu a podporu inovácií prospešných pre koncových používateľov;

B.  keďže dynamika trhov s retailovými finančnými službami, ktorú charakterizuje kombinácia pomerne vysokej koncentrácie a nedostatočnej hospodárskej súťaže, môže mať za následok obmedzený výber a nízku návratnosť vynaložených prostriedkov, ako aj výrazné rozdiely medzi členskými štátmi; keďže nadnárodné spoločnosti s pobočkami vo viacerých členských štátoch môžu tieto prekážky obísť ľahšie než malé spoločnosti;

C.  keďže európsky trh retailových finančných služieb by bol životaschopný iba v prípade, ak by predstavoval skutočnú pridanú hodnotu pre spotrebiteľov tým, že by zabezpečil účinnú hospodársku súťaž, prístup a ochranu spotrebiteľa, a to najmä vo vzťahu k produktom skutočne potrebným na účasť na hospodárskom živote;

D.  keďže ďalší rozvoj trhu s retailovými finančnými službami na úrovni EÚ s primeraným legislatívnym rámcom, ktorým by sa stanovovala potrebná ochrana spotrebiteľa, by nielen uľahčil dôležitú a plodnú cezhraničnú činnosť, ale zároveň by mohol vytvoriť väčší priestor pre zdravú hospodársku súťaž na vnútroštátnej úrovni; keďže skutočný európsky vnútorný trh v oblasti retailových finančných služieb má veľký potenciál na to aby spotrebiteľom poskytoval lepšie finančné služby a produkty, väčší výber a lepší prístup k finančným službám a produktom, ako aj nižšie ceny; keďže vplyv konkurencie na ceny sa líši v závislosti od odvetvia a produktu;

E.  keďže zelená kniha sa zameriava najmä na finančné služby pre občanov, ktorí majú záujem o cezhraničné služby; keďže je dôležité, aby prípadne predložené nové návrhy takisto boli prínosom pre všetkých spotrebiteľov v EÚ s cieľom zabezpečiť, aby trh s retailovými finančnými službami fungoval pre všetkých;

F.  keďže pri odstraňovaní prekážok a obmedzovaní existujúcich protekcionistických tendencií, ktoré zabraňujú inováciám v oblasti retailových finančných služieb, by sme mali zostať ambiciózni; keďže skutočný jednotný trh zatraktívni EÚ ako centrum inovatívnych finančných služieb;

G.  keďže rýchla transformácia, ktorú so sebou prinášajú digitalizácia a inovácia v oblasti finančných technológií, má v prípade, ak sa obozretne riadi, potenciál vytvárať nové a často lepšie finančné produkty pre spotrebiteľov a prispieť k finančnému začleneniu, a to aj prostredníctvom zníženia transakčných nákladov a zjednodušenia prístupu k financiám, ale prináša aj dôležité výzvy v oblasti bezpečnosti, ochrany údajov, ochrany spotrebiteľa, zdaňovania, spravodlivej hospodárskej súťaže a finančnej stability, ktoré by sa mali dôkladne monitorovať s cieľom maximalizovať prínosy pre občanov;

H.  keďže mnohé služby sa presúvajú na internet, je dôležité, aby sa zabezpečilo, že sa na nikoho nezabudne a že prístup k nim sa tam, kde je to potrebné s cieľom zabrániť finančnému vylúčeniu, zabezpečí aj prostredníctvom iných ako digitálnych kanálov;

I.  keďže všetko úsilie o posilnenie trhu EÚ s retailovými finančnými službami treba koordinovať s programami jednotného digitálneho trhu, únie kapitálových trhov a stratégie jednotného trhu, pričom celkovým cieľom tohto úsilia má byť posilnenie vytvárania pracovných miest, udržateľného rastu, finančnej stability a úlohy spotrebiteľa v európskom hospodárstve;

J.  zdôrazňuje, že európsky trh s retailovými finančnými službami musí byť prínosný pre MSP, a to z hľadiska ponuky aj dopytu; pokiaľ ide o ponuku, znamená to zabezpečiť zlepšenie prístupu MSP k financovaniu; pokiaľ ide o dopyt, znamená to umožniť MSP jednoduchší prístup na cezhraničné trhy;

K.  keďže dokončenie vnútorného trhu je dôležité pre spotrebiteľov, a je tiež nevyhnutné na to, aby sa európskym podnikom v odvetví finančných technológií umožnilo ťažiť z výhod vnútorného trhu, aby mohli konkurovať tradičným subjektom s cieľom ponúknuť inovatívne riešenia priaznivé pre spotrebiteľov a vytvárať pracovné miesta v celej EÚ;

L.  keďže mikropodniky, malé a stredné podniky sú oporou európskeho hospodárstva a hybnou silou zamestnanosti a rastu; keďže každý európsky právny predpis a iniciatívu treba prispôsobiť charakteristikám týchto podnikov;

M.  keďže dokončenie európskeho vnútorného trhu je veľmi dôležité pre spotrebiteľov aj podniky a keďže nové inovatívne subjekty začínajú ponúkať alternatívy k existujúcim službám;

1.  víta zelenú knihu Komisie o retailových finančných službách (ktorá zahŕňa aj poistenie) a živú a plodnú diskusiu, ktorú zatiaľ vyvolala; víta tiež verejné konzultácie o zelenej knihe, ktoré zainteresovaným stranám umožnili predložiť ich stanoviská na základe ich osobitnej situácie alebo odvetvia; zdôrazňuje, že jednotný prístup k oblasti retailových finančných služieb by bol kontraproduktívny vzhľadom na rôznorodosť aktérov a produktov;

2.  domnieva sa, že pokiaľ ide o hospodársku súťaž, cezhraničnú činnosť a inovácie, digitalizácia bude naďalej vytvárať nové príležitosti pre spotrebiteľov, investorov, MSP a iné podniky; zdôrazňuje, že digitalizácia samotná nestačí na vytvorenie životaschopného európskeho trhu s retailovými finančnými službami; konštatuje, že mnohé prekážky, ako napríklad rôzne daňové, sociálne, zdravotné, zmluvné režimy a režimy ochrany spotrebiteľa, ani rôznosť jazykov a kultúr, nemožno vyriešiť len pomocou digitalizácie;

3.  konštatuje, že vzhľadom na potrebu proaktívnej práce vo všetkých fázach procesu tvorby politík s cieľom účinne a primerane reagovať na vývoj takéhoto inovačného a rýchlo sa meniaceho trhu prichádza iniciatíva súvisiaca so zelenou knihou včas;

4.  domnieva sa, zjednodušenie právnych predpisov, ktoré je umožnené snahou odrádzať od príliš komplexných produktov a služieb, je mimoriadne dôležité v úsilí vytvárať produkty, ktoré sú lepšie porovnateľné v rámci trhov členských štátov, najmä v sektore poisťovníctva;

5.  pripomína, že už bolo prijaté široké spektrum právnych predpisov EÚ týkajúcich sa jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb, medzi nimi napríklad smernica o platobných službách 2, nariadenie o multilaterálnych výmenných poplatkoch, smernica o platobných účtoch, smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, smernica o hypotekárnych úveroch a smernica o rozdelení poistenia; vyzýva Komisiu, aby dôkladne sledovala transpozíciu a vykonávanie týchto právnych predpisov, aby sa predišlo zdvojovaniu a prekrývaniu;

6.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať pozitívny vývoj na retailových finančných trhoch tým, že sa vytvorí konkurenčné prostredie a zachovajú rovnaké podmienky pre všetky zúčastnené strany vrátane existujúcich prevádzkovateľov a nové subjekty, a to s pravidlami, ktoré sú z hľadiska technológie a obchodného modelu čo najviac neutrálne; poukazuje na to, že takýto prístup je nevyhnutný, aby sa v neposlednom rade podporil rast začínajúcich podnikov a nových a inovatívnych MSP;

7.  žiada Komisiu, aby zabezpečila platnosť rovnakých pravidiel pre všetky služby, aby sa predišlo vytváraniu narušení hospodárskej súťaže, najmä v súvislosti so vznikom nových poskytovateľov retailových finančných služieb; zdôrazňuje, že tieto pravidlá nesmú brzdiť inovácie; zdôrazňuje, že integráciu trhu by mohlo podporiť vytvorenie „kontaktných miest“, ktoré umožňujú zainteresovaným stranám podávať správy nezákonnom uplatňovaní ustanovení EÚ týkajúcich sa cezhraničnej činnosti;

8.  konštatuje, že v prvom štvrťroku 2016 v Európe financovanie prostredníctvom odvetvia finančných technológií predstavovalo len 348 miliónov USD v porovnaní s 1,8 miliardy USD v Severnej Amerike a 2,6 miliardy USD v Číne, čo dokazuje naliehavú potrebu rýchleho mentálneho posunu a primeranej regulačnej reakcie na technologický vývoj, aby sa Európa stala vedúcim trhom pre inovácie; zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb, na ktorom sú zabezpečené rovnaké podmienky pre nových účastníkov, zvýši atraktívnosť EÚ ako centra inovatívnych finančných služieb a spotrebiteľom poskytne viac a lepších možností pri nižšej sadzbe; zdôrazňuje, že hoci prevratné technológie predstavujú regulačné výzvy, zároveň ponúkajú veľké príležitosti v oblasti inovácií, z ktorých majú prospech koncoví používatelia, a sú impulzom pre hospodársky rast a zamestnanosť;

9.  zdôrazňuje, že najmä s cieľom posilniť dôveru a spokojnosť spotrebiteľov môže iniciatíva zelená kniha uspieť len vtedy, ak sa v nej bude klásť silný dôraz na vytvorenie trhu EÚ, na ktorom budú mať dobre chránení spotrebitelia rovnaké príležitosti a prístup k transparentným, jednoduchým a cenovo výhodným produktom; uznáva pozitívnu hodnotu poskytovania jednoduchých, bezpečných a štandardizovaných produktov pre zákazníkov; vyzýva európske orgány dohľadu, aby pravidelne vyhodnocovali vplyv viazaného predaja na ceny a hospodársku súťaž v oblasti retailových finančných služieb; vyzýva Komisiu, aby zaviedla jednoduchý, prenosný a bezpečný rámec pre finančné produkty; vyzýva ďalej Komisiu, aby preskúmala možnosť vytvorenia harmonizovaného právneho rámca pre štandardizované opcie na zlyhanie najbežnejších finančných produktov EÚ podľa vzoru základného bankového účtu a modelu celoeurópskeho dôchodkového produktu;

10.  zdôrazňuje, že návrhy, ktoré vyplynú zo zelenej knihy, musia byť v súlade so zásadou proporcionality;

11.  pripomína, že všetky iniciatívy na základe zelenej knihy by mali byť zlučiteľné so zintenzívnením medzinárodného boja proti daňovým podvodom, vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam a daňovým únikom a praniu špinavých peňazí, a to vrátane väčšieho úsilia o vypracovanie systému spoločného daňového identifikačného čísla;

12.  berie na vedomie rastúcu zložitosť retailových finančných produktov; trvá na tom, že je potrebné vyvinúť iniciatívy a nástroje, ktoré zlepšia hospodársku súťaž a spotrebiteľom zo škály pre nich dostupných produktov umožnia identifikovať a porovnať tie bezpečné, udržateľné a jednoduché; podporuje iniciatívy ako sú Hlavný investično-informačný dokument pre podniky kolektívneho investovania do prevoditeľných cenných papierov (PKIPCP) a Hlavný informačný dokument pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP); zdôrazňuje potrebu prispôsobiť tieto informačné mechanizmy digitálnej realite; domnieva sa, že súhrn prospektu by mal byť zosúladený s hlavným informačným dokumentom pre štrukturalizované retailové investičné produkty a investičné produkty založené na poistení (PRIIP), aby sa retailovým investorom umožnilo riadne posúdiť riziká spojené s cennými papiermi ponúkanými verejnosti alebo prijatými na obchodovanie;

13.  pripomína nedávny vývoj legislatívneho rámca pre bankový sektor, najmä smernicu o ozdravení a riešení krízových situácií bánk a smernicu o systémoch ochrany vkladov; pripomína, že novozavedený režim riešenia krízových situácií viedol k tomu, že retailovým investorom sa ponúkajú nástroje spojené s vyšším rizikom straty; trvá na tom, že je potrebné informovať spotrebiteľa o dosahu nových pravidiel, najmä v prípade, ak sú jeho vklady a investície ohrozené záchranou pomocou vnútorných zdrojov; žiada Komisiu, aby preskúmala, či členské štáty uplatňujú smernicu o systémoch ochrany vkladov správne; poukazuje na to, že predaj niektorých nástrojov, na ktoré možno uplatniť záchranu pomocou vnútorných zdrojov, retailovým investorom je veľmi problematický, pokiaľ ide o primeranú ochranu spotrebiteľa aj zabezpečenie praktickej realizovateľnosti záchrany pomocou vnútorných zdrojov, a vyzýva Komisiu, aby preskúmala možnosti obmedzenia týchto postupov;

14.  poznamenáva, že európsky trh s retailovými finančnými službami bude realizovateľný len vtedy, ak spotrebitelia budú môcť využívať rovnakú právnu ochranu v celej EÚ; zdôrazňuje potrebu aktualizovať a podporovať sieť na riešenie finančných sporov FIN-NET;

15.  konštatuje, že absencia systému poistných záruk v niektorých členských štátoch môže narušiť dôveru spotrebiteľov, a vyzýva Komisiu, aby zvážila zavedenie právnych predpisov v záujme povinného uplatňovania systému poistných záruk;

16.  zdôrazňuje, že vždy by sa malo zohľadňovať hľadisko finančného začleňovania, a že by sa mali prijať opatrenia na zabezpečenie toho, aby všetci spotrebitelia mali rovnaký prístup k aspoň najzákladnejším finančným službám aj prostredníctvom iných ako elektronických kanálov, aby sa zabránilo finančnému vylúčeniu;

17.  domnieva sa, že štrukturálne zmeny vo finančnom sektore – od vzniku spoločností zaoberajúcich sa finančnými technológiami (FinTech) až po fúzie a akvizície – ktoré by mohli mať za následok znižovanie počtu zamestnancov a zatváranie pobočiek, sa musia uskutočniť bez zníženia kvality služieb pre najzraniteľnejšie skupiny, najmä pre starších ľudí a ľudí žijúcich vo vidieckych alebo riedko osídlených oblastiach;

18.  zdôrazňuje význam finančného vzdelávania ako nástroja na ochranu a posilnenie postavenia spotrebiteľov; požaduje rozšírenie prístupu k nezávislému finančnému vzdelávaniu a podporu pri ňom a zdôrazňuje potrebu zvýšiť informovanosť spotrebiteľov o investičných možnostiach;

19.  konštatuje, že digitalizácia môže priniesť výhody pre retailových investorov, napríklad ľahšiu porovnateľnosť produktov, lepší a ľahší prístup k cezhraničným investíciám a následnú spravodlivejšiu hospodársku súťaž medzi poskytovateľmi, ako aj rýchlejšie a jednoduchšie postupy registrácie a platieb a z nich vyplývajúce nižšie transakčné náklady, ale môže tiež spôsobovať problémy, ktoré nemožno ignorovať, ako je potreba zabezpečiť dodržiavanie zásady „poznaj svojho zákazníka“ (PSZ), boj proti praniu špinavých peňazí a požiadavky na ochranu údajov, ako aj riziká, ako napríklad zraniteľnosť centralizovaných systémov voči kybernetickým útokom; žiada identifikovanie a monitorovanie novovznikajúcich a súčasných trendov na finančných trhoch a z nich vyplývajúcich výhod a rizík, pričom ako orientačné kritérium by sa mal používať ich pravdepodobný vplyv na retailových investorov;

20.  konštatuje, že poskytovatelia finančných služieb čoraz častejšie používajú na rôzne účely používajú finančné a nefinančné údaje spotrebiteľov získané z rôznych zdrojov, a to najmä v sektoroch kreditného rizika a poisťovníctva; zdôrazňuje, že používanie osobných údajov a veľkých dát poskytovateľmi finančných služieb by malo byť v súlade s právnymi predpismi EÚ o ochrane údajov, malo by sa obmedzovať výlučne na to, čo je potrebné na poskytovanie služby a prinášať výhody spotrebiteľom; v tejto súvislosti by sa mala prísne kontrolovať demutualizácia rizika pri poistení vyplývajúca z veľkých dát;

21.  zdôrazňuje, že prístup k hotovosti prostredníctvom bankomatov predstavuje základnú verejnú službu, ktorá sa musí poskytnúť bez akýchkoľvek diskriminačných alebo nezákonných praktík, a že sa teda nesmie spájať s nadmernými nákladmi;

22.  zdôrazňuje, že je potrebná väčšia dôvera spotrebiteľov v oblasť finančných služieb, keďže je naďalej nízka, najmä pokiaľ ide o finančné produkty s vysokým kurzovým rizikom, a vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že existujúce opatrenia zamerané na zlepšenie finančnej gramotnosti a informovanosti sa v plnej miere zrealizujú a že sa v prípade potreby zavedú ďalšie opatrenia s cieľom umožniť spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia, zvýšiť transparentnosť týchto produktov a odstrániť prekážky pre zmenu dodávateľa a akékoľvek neoprávnené náklady, ktoré s tým súvisia, alebo odstúpenie od zmluvy; zdôrazňuje, že európsky štandardizovaný informačný list (ESIS) a štandardné európske formuláre pre informácie o spotrebiteľskom úvere by sa mali systematicky poskytovať spotrebiteľom pred uzavretím zmluvy ako súčasť predbežného výpočtu úveru, pôžičky alebo hypotéky;

23.  konštatuje, že zamestnanci prvého kontaktu vo finančných inštitúciách a u poskytovateľov finančných služieb zohrávajú kľúčovú úlohu pri sprístupňovaní retailových služieb pre všetky skupiny spoločnosti a spotrebiteľov v EÚ; poukazuje na to, že títo zamestnanci by v zásade mali absolvovať odbornú prípravu a mal by im byť poskytnutý čas na to, aby mohli poskytovať spoľahlivé služby svojim zákazníkom a nemali by sa stať prostriedkom na dosahovanie obchodných cieľov alebo stimulov, ktoré by mohli spochybniť ich nezaujatosť alebo poradenstvo, pričom by vždy mali konať v záujme zákazníkov v súlade s ustanoveniami týkajúcimi sa ochrany spotrebiteľa smernice MiFID II;

24.  zdôrazňuje skutočnosť, že prístup k cenovo dostupnému a nezávislému poradenstvu je kľúčový pre správne investičné rozhodnutia; zdôrazňuje, že zlepšenie poradenstva si vyžaduje najmä širšiu ponuku štandardizovaných retailových investičných produktov a účinné informačné dokumenty pre investorov v prípade zložitých aj jednoduchých produktov;

25.  konštatuje, že ponuka cenovo dostupného a cieleného finančného poradenstva, ktoré by malo užší rozsah než riadne investičné poradenstvo, ktoré sa riadi smernicou MiFID, v súčasnosti aj napriek existujúcemu dopytu chýba; berie na vedomie doterajšie úvahy a iniciatívy prijaté v niektorých členských štátoch týkajúce sa vytvorenia takejto sprostredkovateľskej služby; vyzýva Komisiu, členské štáty a účastníkov trhu, aby určili, skúmali a nasledovali osvedčené postupy a iniciatívy v tomto smere;

26.  poukazuje na nedostatky vo vnútroštátnom uplatňovaní smernice MiFID II, čo v mnohých prípadoch viedlo k stanovenie požiadaviek na sprostredkovateľov týkajúcich sa podávania správ, ktoré sú náročné na prácu a nie sú účinným zlepšením ochrany spotrebiteľa, pričom presahujú rozsah smernice MiFID II; žiada ponaučenia z tejto skúsenosti;

27.  zdôrazňuje, že retailové bankovníctvo zohráva rozhodujúcu úlohu pri riadnom prenose podmienok menovej politiky na trh, a najmä na spotrebiteľov; zdôrazňuje význam vhodného prostredia menovej politiky zameraného na podporu dlhodobých úspor spotrebiteľov;

28.  zdôrazňuje, že v záujme zabezpečenia efektívneho a dynamického jednotného trhu v oblasti retailových finančných služieb by nemalo dôjsť k nijakému zbytočnému alebo nespravodlivým rozlišovaniu medzi členskými štátmi patriacimi do eurozóny a ostatnými členskými štátmi;

29.  domnieva sa, že prijatie jednotnej meny vo všetkých členských štátoch bez výnimky by zefektívnilo a spevnilo jednotný trh pre retailové finančné služby;

30.  poznamenáva, že kapacitu na úrovni EÚ na zber a analýzu údajov v tejto oblasti bude pravdepodobne treba posilniť; konštatuje, že niektorým z najsľubnejších návrhov v rámci zelenej knihy bude potrebné poskytnúť široký a primeraný empirický základ pred tým, než bude možné pristúpiť k legislatívnemu procesu; zdôrazňuje, že metodiky a predpoklady takejto empirickej práce treba riadne zverejniť, pričom by sa mali v plnej miere využiť i výsledky monitorovacej činnosti ESA na základe nariadenia o EBA s cieľom identifikovať výhody a riziká rôznych inovácií a prípadné legislatívne opatrenia potrebné na dosiahnutie správnej rovnováhy medzi nimi;

31.  vyzýva Komisiu, aby riešila otázku zavádzajúceho predaja finančných produktov a služieb; predovšetkým vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala vykonávanie nových pravidiel vyplývajúcich zo smernice MiFID II, ktorými sa zakazuje provízia pre nezávislých finančných poradcov a obmedzuje jej používanie v prípade iných ako nezávislých poradcov, a na základe tohto monitorovania posúdila, či by sa tieto obmedzenia nemali sprísniť;

Krátkodobé priority

32.  zdôrazňuje, že treba posilniť presadzovanie právnych predpisov EÚ a vnútroštátnych právnych predpisov v oblastiach financií a ochrany spotrebiteľa, a že jednotný trh v oblasti retailových finančných služieb si vyžaduje vysokú úroveň legislatívy v oblasti ochrany spotrebiteľa a ich konzistentné a dôsledné presadzovanie vo všetkých členských štátoch; zároveň konštatuje, že množstvo právnych predpisov týkajúcich sa retailových finančných služieb sa v posledných rokoch zvýšilo, cieľom čoho je zvýšiť prudenciálnu stabilitu, posilniť ochranu spotrebiteľa a obnoviť dôveru v tento sektore; zdôrazňuje, že európske orgány dohľadu by mali zintenzívniť svoju činnosť, pokiaľ ide o problémy spotrebiteľov a retailových investorov, a že príslušné orgány v tejto oblasti v niektorých členských štátoch by mali začať pracovať aktívnejšie a kompetentnejšie; vyzýva dozorné orgány členských štátov na výmenu osvedčených postupov, aby sa zabezpečilo uplatňovanie právnych predpisov v oblasti retailových finančných služieb takým spôsobom, ktorý zabezpečí spravodlivú hospodársku súťaž a súčasne presadzovanie právnych predpisov v oblasti ochrany spotrebiteľov;

33.  vyzýva Komisiu, aby pri postupe súvisiacom s plánovanou bielou knihou o financovaní a riadení ESA venovala osobitnú pozornosť zabezpečeniu toho, aby orgány získali modely financovania a mandáty potrebné na zaujatie aktívnejšej a viac na spotrebiteľa orientovanej úlohy na trhu s retailovými finančnými službami a zároveň a súčasne zabezpečovali finančnú stabilitu;

34.  víta angažovanosť Komisie v oblasti podpory financovania udržateľných a ekologických investícií a naliehavo vyzýva Komisiu, aby vychádzajúc z predchádzajúcich konzultácií a v úzkej spolupráci s Európskym parlamentom zohrávala proaktívnejšiu úlohu pri využívaní únie kapitálových trhov ako súčasti vykonávania parížskej dohody podporovala rastúci trh udržateľného a zodpovedného investovania (SZI) tým, že bude podporovať udržateľné investície, a to poskytovaním účinných a štandardizovaných informácií o kritériách environmentálneho, sociálneho a správneho dosahu (ESG) s použitím kritérií pro kótované spoločnosti a finančných sprostredkovateľov, ako aj vhodným premietnutím týchto kritérií v systémoch riadenia investícií a normách pre výkazníctvo, a to na základe podobných ustanovení, aké Európsky parlament úspešne presadzoval pri nedávnej revízii smernice o inštitúcii zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia; ďalej naliehavo vyzýva Komisiu, aby presadzovala „ratingové služby“ ESG a jednotný rámec pre trh so zelenými dlhopismi, a to na základe štúdie Komisie a práce študijnej skupiny G20 o ekologickom financovaní;

35.  žiada Komisiu, aby vystupňovala svoj boj proti diskriminácii na európskom trhu v oblasti retailových finančných služieb z dôvodu pobytu a v prípade potreby doplnila plánované všeobecné návrhy na ukončenie neopodstatneného geografického blokovania o ďalšie legislatívne iniciatívy zamerané osobitne na finančný sektor, pričom by zohľadňovala, že ceny niektorých produktov a služieb sú viazané na viaceré (regulačné aj geografické) faktory, ktoré sa v jednotlivých členských štátoch líšia;

36.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby okrem iného na základe štruktúry smernice o platobných účtoch (PAD) a analýzy sektoru poisťovníctva, ktorú vypracoval Európsky orgán pre poisťovníctvo a dôchodkové poistenie zamestnancov, vytvorila dobre štruktúrovaný a ľahko používateľný porovnávací portál v rámci EÚ, ktorý by pokrýval väčšiu časť alebo celý trh s retailovými finančnými službami; zdôrazňuje, že porovnávacie nástroje musia byť presné a relevantné pre spotrebiteľov, pričom sa musia zamerať nielen na ceny výrobkov, ale aj na ich kvalitu, majúc na pamäti, že porovnať možno len podobné výrobky;

37.  vyzýva Komisiu, okrem iného s ohľadom na PAD, aby zmapovala pravidlá, existujúce, ako aj chýbajúce postupy, ktoré sa uplatňujú, resp. by sa mali uplatňovať v rámci domácej a cezhraničnej zmeny, v relevantných častiach európskeho trhu s retailovými finančnými službami a aby predložila koherentnú a komplexnú stratégiu s cieľom uľahčiť cezhraničnú zmenu pri poskytovaní retailových finančných služieb pre spotrebiteľov v celej EÚ;

38.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili štruktúry alternatívneho riešenia sporov týkajúce sa trhu s retailovými finančnými službami tým, že zabezpečia skutočnú nezávislosť subjektov alternatívneho riešenia sporov tým, že sa zabezpečí, aby tieto subjekty pokrývali všetkých aktérov na trhu, a prijatím opatrení na zabezpečenie vyššej účinnosti siete FIN-NET, ako aj zlepšenia informovanosti spotrebiteľov o nej; vyzýva Európsku komisiu, aby v nadväznosti na plánované hodnotenie implementácie odporúčania týkajúce sa kolektívneho uplatňovania nárokov na nápravu posúdila možnosť zavedenia európskeho systému kolektívneho odškodnenia;

39.  žiada Komisiu, aby dôkladnejšie preskúmala mätúce a niekedy zavádzajúce praktiky, s ktorými sa spotrebitelia stretávajú pri platbách kartou a výberoch hotovosti z bankomatu s menovým prepočtom a aby predložila koherentné riešenie, ktoré by v praxi spotrebiteľom umožnilo úplne pochopiť situáciu a kontrolovať ju, a to aj pokiaľ ide o platby súvisiace s digitálnym trhom;

40.  pripomína Komisii, že finančné inštitúcie naďalej rušia platnosť platobných kariet, ak sa ich držiteľ presťahuje do iného členského štátu, a žiada, aby boli prijaté opatrenia v tejto oblasti, okrem iného aby sa upovedomili vnútroštátne orgány;

41.  vyzýva Komisiu, aby podporovala vzájomné uznávanie a interoperabilitu elektronických identifikačných metód tak, aby to neovplyvnilo úroveň bezpečnosti už existujúcich systémov alebo ich schopnosť plniť požiadavky EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí; preto naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prostredníctvom dôslednej práce na vykonávaní nariadenia eIDAS a nových právnych predpisov v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí okrem iného vytvorili, čo by malo byť v plnej miere realizovateľné, všeobecné prostredie, v ktorom budú prísne bezpečnostné požiadavky kombinované so spravodlivými a jednoduchými postupmi na vlastnú identifikáciu spotrebiteľov v súlade so zásadami ochrany osobných údajov; žiada tiež Komisiu a členské štáty, aby určili a odstránili regulačné prekážky používania systémov elektronického podpisu pri podpisovaní zmlúv o finančných službách, a tiež aby podporovala rozširovanie povedomia o cezhraničných digitálnych službách v celej EÚ;

42.  poukazuje na to, že potenciálne transformačný vplyv technológie distributed ledger si vyžaduje vybudovanie regulačnej kapacity tak, aby sa včas identifikovali potenciálne systémové riziká a problémy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa; vyzýva preto Komisiu, aby vytvorila horizontálnu pracovnú skupinu na podrobné monitorovanie rizík a pomoc pri ich včasnom riešení;

43.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi vypracovala plán na vytvorenie koordinovanej siete národných jednotných kontaktných miest v súlade s pravidlami, ktoré sa na jednotné kontaktné miesta vzťahujú, ktoré by pomáhali retailovým finančným podnikom, ktoré budú chcieť lepšie využiť cezhraničné obchodné príležitosti;

44.  zdôrazňuje potrebu podporovať poskytovateľov retailových finančných služieb pri financovaní projektov súvisiacich s inováciou a životným prostredím; poukazuje na to, že by sa mohol zvážiť prístup podobný koeficientu na podporu MSP,

45.  vyzýva Komisiu, aby nadviazala na návrh orgánu EIOPA vytvoriť spoločný rámec pre hodnotenie rizík a transparentnosť inštitúcií zamestnaneckého dôchodkového zabezpečenia, pomocou ktorého by sa podporil zdravý systém druhého piliera v celej Únii, ako aj porovnateľnosť programov, a aby prispela k lepšiemu pochopeniu prínosov a rizík pre spotrebiteľov zo strany regulačných orgánov, orgánov dohľadu a samotných spotrebiteľov;

46.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala nové prístupy, ktoré by mohli spoločnostiam poskytnúť väčšiu regulačnú flexibilitu, aby mohli experimentovať a inovovať, a súčasne zachovať vysokú úroveň ochrany spotrebiteľa a bezpečnosti;

47.  žiada Komisiu, aby predložila návrh na vytvorenie „sporiaceho účtu EÚ“ s cieľom umožniť dlhodobé financovanie a podporu ekologickej transformácie v Európe;

48.  nalieha na Komisiu, aby objasnila použitie ustanovenia všeobecného záujmu, ktoré by v súčasnosti mohli nepriamo použiť aj členské štáty na zablokovanie nových produktov prichádzajúcich na trh, a umožnila európskym orgánom dohľadu stať aktívnymi sprostredkovateľmi medzi členskými štátmi v situáciách, keď existujú rozdielne výklady, pokiaľ ide o použitie tohto ustanovenia;

Dlhodobé otázky

49.  žiada Komisiu, aby hlbšie preskúmala realizovateľnosť, zmysluplnosť, výhody a náklady na odstránenie existujúcich prekážok cezhraničného poskytovania finančných služieb, a teda zabezpečenia domácej a cezhraničnej prenosnosti v rámci rôznych častí trhu s retailovými finančnými službami, napríklad pokiaľ ide o osobné dôchodkové poistenie a poistné produkty;

50.  zdôrazňuje, že smernica o hypotekárnych úveroch sa v súčasnosti transponuje, resp. je v členských štátoch v procese vykonávania; vyzýva Komisiu, aby pozorne monitorovala jej transpozíciu a vykonávanie a analyzovala vplyv tejto legislatívy na trh retailových finančných služieb; poznamenáva, že naďalej existujú významné prekážky brániace vytvoreniu pevnejšieho jednotného trhu s hypotekárnymi úvermi a spotrebiteľskými úvermi; preto nabáda Komisiu, aby pokročila, ale aby pri tom zabezpečila finančnú stabilitu, vyvažovala obavy súvisiace s ochranou súkromia a údajov zlepšeným cezhraničným prístupom k lepšie koordinovaným úverovým databázam a zabezpečila, aby sa neopakovali prípady, keď boli spotrebitelia neodôvodnene vystavení rizikám spojeným s konverziou meny;

51.  žiada Komisiu, aby spolu s členskými štátmi vykonala analýzu implementácie a vplyvu právnych predpisov EÚ v oblasti retailových finančných služieb; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podrobne preskúmali právne a iné prekážky cezhraničných operácií a na dokončenia trhu EÚ s retailovými finančnými službami; zdôrazňuje, že v takejto analýze treba zohľadňovať osobitosti MSP;

52.  vyzýva Komisiu, aby vykonala analýzu toho, aké údaje sú potrebné na to, aby veritelia mohli posudzovať úverovú bonitu svojich zákazníkov, a aby na základe tejto analýzy predložila návrhy na reguláciu tohto procesu posudzovania; vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala súčasné postupy úverových inštitúcií týkajúce sa zberu, spracovania a marketingu spotrebiteľských údajov, s cieľom zabezpečiť ich primeranosť a to, aby sa nimi neobmedzovali práva spotrebiteľov; vyzýva Komisiu, aby zvážila prijatie opatrení v tejto oblasti, ak by to bolo potrebné;

53.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, že digitálna komunikácia týkajúca sa retailových finančných služieb a ich predaja bude dostupná v podobách prístupných pre osoby so zdravotným postihnutím, a to aj prostredníctvom internetových stránok a sťahovateľných súborov; podporuje plné začlenenie všetkých retailových finančných služieb do rozsahu pôsobnosti smernice o požiadavkách na prístupnosť výrobkov a služieb („Európsky akt o prístupnosti“);

54.  víta úsilie o zvyšovanie transparentnosti pri stanovovaní cien služieb prenájmu vozidiel vrátane predaja doplnkového poistenia a iných poplatkov; zdôrazňuje, že všetky poplatky, či už povinné alebo voliteľné, spojené s prenájmom vozidiel by pre spotrebiteľa mali byť jasne a výrazne viditeľné v autopožičovni alebo na porovnávacích webových stránkach; pripomína Komisii potrebu presadzovania smernice o nekalých obchodných praktikách a víta nedávne prijatie nových vykonávacích usmernení vzhľadom na technologické zmeny;

55.  pripomína prácu, ktorá sa odviedla v súvislosti s nariadením o ratingových agentúrach; žiada Komisiu, aby preskúmala vplyv týchto právnych predpisov v súvislosti s produktami predávanými retailovým spotrebiteľom;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 133, 22.5.2008, s. 66.
(2) Ú. v. EÚ L 266, 9.10.2009, s. 11.
(3) Ú. v. EÚ L 60, 28.2.2014, s. 34.
(4) Ú. v. EÚ L 173, 12.6.2014, s. 349.
(5) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 73.
(6) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 186.
(7) Ú. v. EÚ L 257, 28.8.2014, s. 214.
(8) Ú. v. EÚ L 352, 9.12.2014, s. 1.
(9) Ú. v. EÚ L 123, 19.5.2015, s. 1.
(10) Ú. v. EÚ L 337, 23.12.2015, s. 35.
(11) Ú. v. EÚ L 26, 2.2.2016, s. 19.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2016)0228.

Právne oznámenie