Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2067(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0317/2016

Predkladané texty :

A8-0317/2016

Rozpravy :

PV 22/11/2016 - 12
CRE 22/11/2016 - 12

Hlasovanie :

PV 23/11/2016 - 10.5
CRE 23/11/2016 - 10.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0440

Prijaté texty
PDF 373kWORD 54k
Streda, 23. novembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky
P8_TA(2016)0440A8-0317/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. novembra 2016 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike) (2016/2067(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na uplatňovanie spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (podľa výročnej správy Rady Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike),

–  so zreteľom na článok 42 ods. 6 a článok 46 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ) o nadviazaní trvalej štruktúrovanej spolupráce;

–  so zreteľom na výročnú správu podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) Európskemu parlamentu o spoločnej zahraničnej a bezpečnostnej politike (13026/2016), najmä časti týkajúce sa spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky (SBOP),

–  so zreteľom na články 2 a 3 a na Hlavu V Zmluvy o Európskej únii, a najmä na jej články 21 a 36, článok 42 ods. 2, článok 42 ods. 3 a článok 42 ods. 7,

–  so zreteľom na závery Rady o spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike z 25. novembra 2013, 18. novembra 2014, 18. mája 2015, 27. júna 2016 a 17. októbra 2016,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 20. decembra 2013 a 26. júna 2015,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 21. mája 2015 o uplatňovaní spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky(1), z 21. mája 2015 o vplyve vývoja na európskych trhoch v oblasti obrany na bezpečnostné a obranné spôsobilosti v Európe(2), z 11. júna 2015 o strategickej vojenskej situácii v oblasti Čierneho mora po nezákonnej anexii Krymu Ruskom(3), z 13. apríla 2016 o EÚ v meniacom sa globálnom prostredí – prepojenejší, konfliktnejší a komplexnejší svet(4) a zo 7. júna 2016 o operáciách na podporu mieru – spolupráca EÚ s OSN a Africkou úniou(5),

–  so zreteľom na dokument s názvom Shared Vision, Common Action: A Stronger Europe – A Global Strategy for the European Union’s Foreign and Security Policy (Spoločná vízia, spoločný postup: Silnejšia Európa – Globálna stratégia pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku Európskej únie), ktorý PK/VP Federica Mogherini predstavila 28. júna 2016,

–  so zreteľom na plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, ktorý predložila PK/VP Federica Mogheriniová 14. novembra 2016 a závery Rady zo 14. novembra 2016 o vykonávaní globálnej stratégie EÚ v oblasti bezpečnosti a obrany,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie zo 6. apríla 2016 o boji proti hybridným hrozbám (JOIN(2016)0018) a na súvisiace závery Rady z 19. apríla 2016,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie z 28. apríla 2015 o budovaní kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja (JOIN(2015)0017) a návrh Komisie z 5. júla 2016 na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa mení nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 230/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru (COM(2016)0447),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie z 5. júla 2016 o prvkoch celoeurópskeho strategického rámca pre podporu reformy sektora bezpečnosti (JOIN(2016)0031),

–  so zreteľom na závery Rady o platforme na podporu misií z 18. apríla 2016,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. apríla 2015 s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na obnovenú stratégiu vnútornej bezpečnosti Európskej únie na roky 2015 – 2020 a na súvisiace závery Rady z 15. – 16. júna 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 20. apríla 2016 s názvom Napĺňanie Európskeho programu v oblasti bezpečnosti s cieľom bojovať proti terorizmu a pripraviť pôdu pre účinnú a skutočnú bezpečnostnú úniu (COM(2016)0230),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie z 11. decembra 2013 o komplexnom prístupe EÚ k vonkajším konfliktom a krízam (JOIN(2013)0030) a na súvisiace závery Rady z 12. mája 2014,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 22. novembra 2012 o počítačovej bezpečnosti a obrane(6); so zreteľom na spoločné oznámenie vysokej predstaviteľky a Komisie zo 7. februára 2013 s názvom Stratégia Európskej únie pre kybernetickú bezpečnosť: otvorený, bezpečný a chránený kybernetický priestor (JOIN(2013)0001); so zreteľom na rámec Rady pre politiku EÚ v oblasti kybernetickej obrany z 18. novembra 2014,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 5. júla 2016 s názvom Posilnenie odolnosti kybernetického systému a podpora konkurencieschopného a inovačného odvetvia kybernetickej bezpečnosti v Európe (COM(2016)0410),

–  so zreteľom na technickú dohodu medzi spôsobilosťou NATO pre reakciu na počítačové incidenty (NICRC) a stálym tímom reakcie EÚ na núdzové počítačové situácie (CERT-EU) podpísanú 10. februára 2016, ktorá uľahčuje výmenu väčšieho množstva informácií o kybernetických incidentoch,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie EÚ – NATO podpísané 8. júla 2016 v kontexte samitu NATO vo Varšave v roku 2016 (Spoločné vyhlásenie predsedov Európskej rady a Európskej komisie a generálneho tajomníka Organizácie Severoatlantickej zmluvy),

–  so zreteľom na komuniké varšavského samitu, ktoré vydali hlavy štátov a predsedovia vlád krajín zúčastnených na rokovaní Severoatlantickej rady vo Varšave 8. – 9. júla 2016,

–  so zreteľom na výsledky Eurobarometra 85.1 z júna 2016,

–  so zreteľom na článok 132 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci (A8-0317/2016),

Strategické súvislosti

1.  konštatuje, že európske bezpečnostné prostredie sa výrazne zhoršilo a stáva sa čoraz nestabilnejším, nebezpečnejším a menej predvídateľným; konštatuje, že hrozby sú konvenčné, ako aj hybridné, vytvárané štátnymi, ako aj neštátnymi aktérmi, prichádzajú z juhu a z východu a zasahujú členské štáty rozličným spôsobom;

2.  pripomína, že bezpečnosť členských štátov EÚ je vzájomne hlboko prepojená, a konštatuje, že na spoločné hrozby a riziká reagujú nekoordinovane a každý sám, čo komplikuje a často znemožňuje zaujať vo väčšej miere spoločný prístup; zdôrazňuje, že tento nedostatok koordinácie je jedným zo slabých miest činnosti Únie; konštatuje, že Európe chýba pružnosť na účinné riešenie hybridných hrozieb, ktoré majú často cezhraničný rozmer;

3.  domnieva sa, že Európa teraz musí reagovať na paletu čoraz zložitejších kríz: od západnej Afriky cez Sahel, Africký roh, Blízky východ a východnú Ukrajinu až po Kaukaz; domnieva sa, že EÚ by mala zintenzívniť dialóg a spoluprácu s tretími krajinami z tohto regiónu, ako aj s regionálnymi a subregionálnymi organizáciami; zdôrazňuje, že EÚ by mala byť pripravená zvládať štrukturálne zmeny v medzinárodnom bezpečnostnom prostredí a výzvy zahŕňajúce medzištátne konflikty, zlyhania štátov a kybernetické útoky, ako aj bezpečnostné dôsledky zmeny klímy;

4.  so znepokojením konštatuje, že terorizmus vykonávaný radikálnymi islamistickými organizáciami a jednotlivcami sa v bezprecedentnom rozsahu zameriava na Európu, čo dostáva európsky spôsob života pod tlak; zdôrazňuje, že v dôsledku toho sa bezpečnosť jednotlivca dostala na vrchol záujmu, čo oslabilo tradičné rozlišovanie medzi vonkajšou a vnútornou dimenziou bezpečnosti;

5.  vyzýva EÚ, aby sa adaptovala na tieto bezpečnostné výzvy, najmä tým, že bude efektívnejšie využívať existujúce nástroje SBOP v súlade s ostatnými vonkajšími a vnútornými nástrojmi; vyzýva na lepšiu spoluprácu a koordináciu medzi členskými štátmi, najmä v oblasti boja proti terorizmu;

6.  vyzýva na silnú preventívnu politiku založenú na komplexných programoch deradikalizácie; konštatuje, že je nevyhnutná aj väčšia aktivita v boji proti radikalizácii a teroristickej propagande v rámci EÚ a v rámci vonkajších vzťahov EÚ; vyzýva Komisiu, aby prijala opatrenia proti šíreniu extrémistického obsahu online a podporovala aktívnejšiu justičnú spoluprácu medzi systémami trestného súdnictva za účasti Eurojustu v boji proti radikalizácii a terorizmu vo všetkých členských štátoch;

7.  konštatuje, že po prvýkrát od druhej svetovej vojny sa hranice v Európe zmenili pomocou sily; zdôrazňuje škodlivý vplyv vojenskej okupácie na bezpečnosť Európy ako celku; pripomína, že akákoľvek zmena hraníc Ukrajiny pomocou sily je v rozpore so zásadami Helsinského záverečného aktu a Charty OSN;

8.  zdôrazňuje, že podľa Eurobarometra 85.1 uverejneného v júni 2016 by približne dve tretiny občanov EÚ uvítali väčšiu angažovanosť EÚ v otázkach bezpečnostnej a obrannej politiky;

9.  zastáva názor, že jednotnejšia, a tým aj účinnejšia európska zahraničná a bezpečnostná politika môže rozhodujúcim spôsobom prispieť k zníženiu intenzity ozbrojených stretov v Iraku a Sýrii a k eliminovaniu samozvaného Islamského štátu;

Revidovaná a rozhodnejšia SBOP

10.  je pevne presvedčený, že v dôsledku toho treba dôkladne a výrazne revidovať SBOP s cieľom umožniť EÚ a jej členským štátom, aby rozhodujúcim spôsobom prispeli k bezpečnosti Únie, zvládaniu medzinárodných kríz a potvrdeniu strategickej autonómie EÚ; pripomína, že žiadna krajina nedokáže čeliť aktuálnym bezpečnostným problémom sama;

11.  je presvedčený, že úspešná revízia SBOP bude musieť od samého začiatku procesu v plnej miere zapojiť členské štáty EÚ, aby sa zabránilo riziku patových situácií v budúcnosti; zdôrazňuje praktické a finančné výhody ďalšej spolupráce pre rozvoj európskych obranných spôsobilostí a berie na vedomie prebiehajúce iniciatívy, ktoré by mali pokračovať prostredníctvom konkrétnych opatrení na zasadnutí Európskej rady v decembri 2016 týkajúcom sa obrany; takisto vyzýva členské štáty a EÚ na primerané investície do bezpečnosti a obrany;

12.  zdôrazňuje, že vytvorenie stálej štruktúrovanej spolupráce (článok 42 ods. 6 ZEÚ) umožní rozvinúť vlastnú obranu alebo stálu štruktúru pre vlastnú obranu, ktorá môže posilniť operácie krízového riadenia;

13.  zdôrazňuje, že Európa už nemá plnú kontrolu nad svojím bezpečnostným prostredím a výberom času a miesta akcie, a preto by EÚ mala byť prostredníctvom misií a operácií SBOP, ako aj iných príslušných nástrojov schopná zasahovať v celom spektre krízového riadenia vrátane predchádzania krízam a riešenia kríz, čím by zahrnula všetky fázy cyklu konfliktu a zároveň sa v plnej miere zúčastňovala na zachovaní bezpečnosti Európy a zabezpečovaní spoločnej bezpečnosti a obrany celej oblasti slobody, bezpečnosti a spravodlivosti; nabáda Európsku radu, aby začala spoločnú bezpečnostnú a obrannú politiku premieňať na spoločnú obranu uvedenú v článku 42 ods. 2 ZEÚ; domnieva sa, že na tento účel by jedným z významných cieľov SBOP malo byť posilnenie odolnosti EÚ;

14.  víta plán SBOP, ktorý PK/VP predstavila s konkrétnym harmonogramom a krokmi; víta skutočnosť, že tento plán dopĺňa nadchádzajúci európsky obranný akčný plán; zdôrazňuje, že je potrebné posilniť vojenskú zložku SBOP; rozhodne sa vyslovuje za to, aby členské štáty koordinovali investície do bezpečnosti a obrany, ako aj za zvýšenie finančnej podpory na výskum obrany na úrovni EÚ;

15.  rovnako zdôrazňuje, že SBOP by mala vychádzať zo zásady pevnej kolektívnej obrany a efektívneho financovania a že by sa mala vykonávať koordinovane s medzinárodnými inštitúciami v oblasti bezpečnosti a obrany a v plnej miere sa dopĺňať s NATO; domnieva sa, že EÚ by mala podnecovať členské štáty, aby splnili ciele NATO týkajúce sa kapacity, v rámci ktorých sa požaduje minimálna úroveň výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP, ako sa potvrdilo na samitoch vo Walese a Varšave;

16.  pripomína, že ku konfliktom a krízam v Európe a jej okolí dochádza vo fyzickom aj kybernetickom priestore, a zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť a kybernetická obrana musia byť preto zahrnuté medzi kľúčové prvky SBOP a plne premietnuté do všetkých vnútorných a vonkajších politík EÚ;

17.  víta skutočnosť, že PK/VP predstavila globálnu stratégiu zahraničnej a bezpečnostnej politiky Európskej únie (EUGS), ako nevyhnutný a pozitívny vývoj inštitucionálneho rámca, v ktorom sa SZBP a SBOP budú realizovať a rozvíjať; vyjadruje poľutovanie nad slabým zapojením členských štátov do prípravy EUGS;

18.  zdôrazňuje, že na to, aby sa zabezpečilo rýchle a účinné vykonávanie politických ambícií, priorít a komplexného prístupu EUGS vo forme bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane, ktorej predchádzal plán vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany, je potrebné silné odhodlanie, angažovanosť a podpora zo strany členských štátov a národných parlamentov v úzkej spolupráci so všetkými príslušnými orgánmi EÚ; poukazuje na úzke spojenie medzi plánom vykonávania v oblasti bezpečnosti a obrany a širším vykonávaním EUGS, nadchádzajúcim akčným plánom Komisie v oblasti európskej obrany a uplatňovaním spoločného vyhlásenia EÚ a NATO podpísaného vo Varšave; víta prebiehajúcu prácu PK/VP a členských štátov v rámci procesu vykonávania; zdôrazňuje, že na vykonávanie EUGS a na účinnú a rozhodnejšiu SBOP treba prideliť primerané zdroje;

19.  považuje za potrebné vypracovať sektorovú stratégiu v nadväznosti na EUGS – čo musí schváliť a predložiť Rada – ktorá by konkretizovala civilné a vojenské ambície, úlohy, požiadavky a priority spôsobilostí; pripomína svoje predchádzajúce výzvy na vypracovanie bielej knihy o európskej obrane a naliehavo vyzýva Radu, aby bezodkladne vypracovala tento dokument; vyjadruje obavu, že navrhovaný plán realizácie týkajúci sa bezpečnosti a obrany výrazne zaostáva za parlamentnými a verejnými očakávaniami; pripomína nedeliteľnosť bezpečnosti všetkých členských štátov Európskej únie;

20.  berie na vedomie Pakt o európskej bezpečnosti, ktorý navrhli ministri zahraničných vecí Nemecka a Francúzska, a podporuje okrem iného myšlienku spoločnej analýzy európskeho strategického prostredia, v rámci ktorej by sa vypracúvanie hodnotenia hrozieb stalo pravidelnou spoločnou činnosťou, čím by sa dosiahlo vzájomné rešpektovanie obáv jednotlivých strán a podpora spoločných spôsobilostí a spoločného postupu; takisto víta nedávne iniciatívy ostatných členských štátov týkajúce sa rozvoja SBOP; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom vlastného posúdenia nečinnosti členských štátov pri vykonávaní predchádzajúcich európskych záväzkov v oblasti obrany;

21.  poznamenáva, že na tento účel je potrebná spolupráca s podobnými činnosťami NATO; poznamenáva, že vážny záväzok a intenzívnejšia a efektívnejšia výmena (spravodajských) informácií medzi členskými štátmi sú neodmysliteľné;

22.  konštatuje, že vnútorná a vonkajšia bezpečnosť sa čoraz viac integruje a medzi fyzickým a kybernetickým priestorom sa ťažšie rozlišuje, a preto sa stáva nevyhnutnou aj integrácia ich obsahov, pričom treba dať EÚ možnosť konať v rámci celého spektra nástrojov až po úroveň podľa článku 42 ods. 7 Zmluvy o Európskej únii;

SBOP a integrovaný prístup ku krízam

23.  zdôrazňuje, že je dôležité vytvoriť stále veliteľstvo EÚ pre civilné a vojenské misie a operácie SBOP, odkiaľ by integrovaný operačný štáb podporoval celý plánovací cyklus od počiatočnej politickej koncepcie až po podrobné plány; zdôrazňuje, že by nešlo o kópiu štruktúr NATO, ale namiesto toho o potrebné inštitucionálne opatrenie na posilnenie spôsobilostí plánovania a zabezpečovania misií a operácií SBOP;

24.  zdôrazňuje prínos misií a operácií SBOP vrátane pomoci na hraniciach, budovania kapacít, vojenských výcvikových misií a námorných operácií k medzinárodnému mieru a stabilite;

25.  považuje za poľutovaniahodné, že v misiách a operáciách SBOP sa naďalej vyskytujú štrukturálne nedostatky, čo ohrozuje ich účinnosť; domnieva sa, že by malo ísť o skutočné nástroje, ktoré by sa mohli lepšie integrovať do EUGS;

26.  berie v tejto súvislosti na vedomie úroveň politických ambícií stanovených v rámci EUGS v záujme integrovaného prístupu ku konfliktom a krízam, pokiaľ ide o angažovanosť Únie vo všetkých fázach cyklu konfliktu prostredníctvom prevencie, riešenia a stabilizácie, ako aj záväzok vyhýbať sa predčasnému stiahnutiu sa; domnieva sa, že EÚ by mala koherentne podporovať členské štáty, ktoré sú účastníkmi koalície proti samozvanému Islamskému štátu, prostredníctvom zriadenia operácie SBOP zameranej na výcvik v Iraku;

27.  víta myšlienku „regionalizovaných“ misií SBOP prítomných v oblasti Sahelu, najmä preto, že zodpovedá vôli krajín subregiónu posilniť spoluprácu v oblasti bezpečnosti prostredníctvom platformy G5 Sahel; je presvedčený, že by to mohlo predstavovať príležitosť na posilnenie efektívnosti a relevantnosti misií SBOP (EUCAP Sahel Mali a EUCAP Sahel Niger) prítomných v tejto oblasti; je pevne presvedčený, že táto koncepcia „regionalizácie“ musí vychádzať zo skúseností v teréne, jasných cieľov a prostriedkov na ich dosiahnutie, a nemala by byť vymedzená len na základe politických faktorov;

28.  zdôrazňuje, že pri všetkých rozhodnutiach Rady o budúcich misiách a operáciách by sa na prvé miesto malo klásť angažovanie sa v konfliktoch, ktoré priamo ovplyvňujú bezpečnosť EÚ alebo bezpečnosť partnerov a regiónov, kde EÚ zohráva úlohu garanta bezpečnosti; domnieva sa, že rozhodnutie o angažovaní sa by malo vychádzať zo spoločnej analýzy a chápania strategického prostredia a zo spoločných strategických záujmov členských štátov, pričom by sa mali zohľadniť opatrenia ostatných spojencov a organizácií, ako sú OSN a NATO; domnieva sa, že misie SBOP na budovanie kapacít sa musia koordinovať s reformou bezpečnostného sektora a prácou Komisie v oblasti právneho štátu;

29.  berie na vedomie návrh Komisie na zmenu nariadenia (EÚ) č. 230/2014, ktorým sa ustanovuje nástroj na podporu stability a mieru, s cieľom rozšíriť pomoc Únie na vyzbrojenie vojenských subjektov v partnerských krajinách, pretože to považuje za nevyhnutný príspevok k ich odolnosti, ktorý zníži pravdepodobnosť, že sa opäť stanú terčom konfliktu a útočiskom pre nepriateľské aktivity namierené proti EÚ; zdôrazňuje, že by sa tak malo diať za mimoriadnych okolností, ako sa uvádza v článku 3a uvedeného návrhu na zmenu nariadenia (EÚ) č. 230/2014, s cieľom prispieť k udržateľnému rozvoju, dobrému riadeniu a právnemu štátu; v tejto súvislosti vyzýva ESVČ a Komisiu, aby urýchlili vykonávanie iniciatívy budovania kapacít na podporu bezpečnosti a rozvoja s cieľom zlepšiť účinnosť a udržateľnosť misií SBOP;

30.  zdôrazňuje, že je takisto potrebné identifikovať ďalšie finančné nástroje s cieľom posilniť budovanie kapacít partnerov v oblasti bezpečnosti a obrany; vyzýva ESVČ a Komisiu, aby zabezpečili úplný súlad a koordináciu s cieľom dosiahnuť najlepšie výsledky a zabrániť duplicite na mieste;

31.  konštatuje, že na tento účel by sa mali zrevidovať petersberské úlohy a bojové skupiny by sa mali čo najskôr stať použiteľným vojenským nástrojom prostredníctvom zvýšenej modularity a funkčnejšieho financovania; konštatuje, že nedostatok konštruktívneho postoja medzi členskými štátmi naďalej predstavuje politickú a operatívnu prekážku nasadenia bojových skupín; vyzýva Radu, aby iniciovala zriadenie počiatočného fondu (uvedeného v článku 41 ods. 3 ZEÚ) na naliehavé financovanie počiatočných fáz vojenských operácií;

32.  požaduje väčšiu flexibilitu rozpočtových pravidiel EÚ s cieľom podporiť jej schopnosť reagovať na krízy, ako aj vykonávanie súčasných ustanovení Lisabonskej zmluvy; požaduje reformu mechanizmu Athena s cieľom rozšíriť jeho pôsobnosť na všetky súvisiace náklady, a to najprv v rámci operácií rýchlej reakcie a nasadenia bojových skupín EÚ a následne v rámci všetkých vojenských operácií;

Spolupráca s NATO a ostatnými partnermi

33.  pripomína, že NATO a EÚ majú rovnaké strategické záujmy a musia riešiť rovnaké problémy na východe a na juhu; zdôrazňuje dôležitosť doložky o vzájomnej obrane, článok 42 ods. 7, pre členské štáty EÚ, či už sú alebo nie sú členmi NATO; konštatuje, že EÚ by mala byť schopná chrániť pomocou vlastných prostriedkov a v rovnakej miere členov EÚ, ktorí nie sú členmi NATO; berie na vedomie cieľ EUGS, ktorým je primeraná úroveň strategickej autonómie EÚ, a zdôrazňuje, že tieto dve organizácie musia zabezpečiť doplnkovosť svojich prostriedkov; domnieva sa, že „strategická autonómia“ EÚ by mala posilniť schopnosť Európy presadzovať bezpečnosť v rámci svojich hraníc aj mimo nich, ako aj partnerstvo s NATO a transatlantické vzťahy;

34.  domnieva sa, že základom úzkej a účinnej spolupráce EÚ a NATO je doplnkovosť a zlučiteľnosť ich misií, a teda aj inventárov ich nástrojov; zdôrazňuje, že vzťahy medzi týmito dvoma organizáciami by mali pokračovať na báze spolupráce, nie konkurencie; domnieva sa, že EÚ by mala podnecovať členské štáty, aby plnili ciele NATO týkajúce sa kapacity, v rámci ktorých sa požaduje minimálna úroveň výdavkov na obranu vo výške 2 % HDP;

35.  zdôrazňuje, že NATO je najlepšie vybavené na odradzovanie a obranu a je pripravené uplatňovať kolektívnu obranu (článok V Washingtonskej zmluvy) v prípade agresie voči jednému z jeho členov, zatiaľ čo SBOP sa v súčasnosti zameriava na udržanie mieru, predchádzanie konfliktom a posilňovanie medzinárodnej bezpečnosti (článok 42 ZEÚ), pričom má EÚ dodatočné prostriedky na to, aby mohla riešiť problémy vnútornej bezpečnosti členských štátov vrátane rozvratnej činnosti, na ktoré sa nevzťahuje článok V; opätovne pripomína, že cieľom „doložky o solidarite“ v článku 222 ZFEÚ je zabezpečiť ochranu demokratických inštitúcií a civilného obyvateľstva v prípade teroristického útoku;

36.  víta nedávne spoločné vyhlásenie, ktoré podpísala EÚ s NATO vo Varšave, a plne podporuje v ňom uvedené oblasti spolupráce; konštatuje, že vo vyhlásení sa skôr opisujú dobre zavedené neformálne postupy, ale spolupráca medzi EÚ a NATO sa neposúva na novú úroveň; zdôrazňuje, že je potrebné najmä prehĺbenie spolupráce a ďalšie doplnenie budovania kapacít, pokiaľ ide o hybridné a kybernetické hrozby a výskum; víta deklarovaný cieľ bratislavského plánu, aby sa spoločné vyhlásenie hneď začalo uplatňovať;

37.  plne podporuje ďalšie posilnenie spolupráce v oblasti bezpečnosti a obrany s ostatnými inštitucionálnymi partnermi vrátane OSN, Africkej únie a OBSE, ako aj strategickými bilaterálnymi partnermi, najmä USA, v oblastiach, ako sú hybridné hrozby, námorná bezpečnosť, rýchla reakcia, boj proti terorizmu a kybernetická bezpečnosť;

Európska obranná spolupráca

38.  domnieva sa, že rozvoj silnejšieho obranného priemyslu by posilnil strategickú autonómiu a technologickú nezávislosť EÚ; je presvedčený, že posilnenie postavenia EÚ ako garanta bezpečnosti v európskom susedstve si vyžaduje primerané, dostatočné kapacity a konkurencieschopný, efektívny a transparentný obranný priemysel, ktorý zabezpečí udržateľný dodávateľský reťazec; konštatuje, že európsky obranný sektor je charakterizovaný roztrieštenosťou a duplicitou, ktoré treba postupne odstrániť poskytovaním stimulov a odmien všetkým národným zložkám a s ohľadom na dlhodobejšiu perspektívu integrovaného trhu v oblasti obrany;

39.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že členské štáty ešte nevykonali politický rámec pre systematickú a dlhodobú obrannú spoluprácu s dostatočnou angažovanosťou a že iniciatíva v oblasti združovania a spoločného využívania neviedla k hmatateľným výsledkom; vyzýva Radu, aby zaviedla pravidelné rozpravy o obrane každý polrok s cieľom poskytnúť strategické usmernenie a politický stimul pre SBOP a európsku obrannú spoluprácu;

40.  zdôrazňuje potrebu ďalšieho prehĺbenia kybernetickej obrannej spolupráce a zabezpečenia úplnej kybernetickej odolnosti misií SBOP; vyzýva Radu, aby začlenila kybernetickú obranu ako neoddeliteľnú súčasť do svojich rozpráv o obrane; vníma silnú potrebu národných stratégií kybernetickej obrany; vyzýva členské štáty, aby plne využili opatrenia na budovanie kybernetickej kapacity v rámci zodpovednosti Európskej obrannej agentúry (EDA) a využívali centrum excelentnosti NATO pre spoluprácu v oblasti kybernetickej obrany (CCDCOE);

41.  konštatuje, že všetky členské štáty majú problém udržiavať veľmi širokú škálu plne funkčných obranných spôsobilostí, najmä z dôvodu finančných obmedzení; vyzýva preto na väčšiu koordináciu a jasnejšie voľby, ktoré spôsobilosti je potrebné zachovať, aby sa členské štáty mohli špecializovať na určité spôsobilosti;

42.  domnieva sa, že ak majú byť ozbrojené sily členských štátov väčšmi kompatibilné a integrované, kľúčová je interoperabilita; preto zdôrazňuje, že členské štáty musia preskúmať možnosť spoločného obstarávania obranných prostriedkov; konštatuje, že protekcionistická a uzatvorená povaha obranných trhov v EÚ to sťažuje;

43.  pripomína, že silná európska technologická a priemyselná základňa v oblasti obrany, ktorá zahrnuje nástroje pre MSP, je základnou oporou SBOP a predpokladom spoločného trhu, ktorý EÚ umožní vybudovať si strategickú autonómiu;

44.  s poľutovaním konštatuje, že členské štáty uplatňujú smernicu 2009/81/ES o obstarávaní v oblasti obrany a bezpečnosti a smernicu 2009/43/ES o transfere výrobkov obranného priemyslu v rámci Európskej únie vo veľmi rozdielnom rozsahu; vyzýva preto Komisiu, aby uplatnila usmerňujúcu poznámku k článku 346 a ujala sa svojej úlohy strážkyne zmlúv tým, že začne konanie o porušení povinnosti v prípade porušenia smerníc; vyzýva členské štáty, aby zlepšili nadnárodné úsilie v oblasti vojenského obstarávania na strane dopytu, a európske priemyselné odvetvia na strane dodávateľov, aby posilnili svoju pozíciu na globálnom trhu prostredníctvom lepšej koordinácie a priemyselnej konsolidácie;

45.  vyjadruje znepokojenie nad neustálym poklesom financovania výskumu v oblasti obrany v jednotlivých členských štátoch, čo ohrozuje priemyselnú a technologickú základňu, a tým aj strategickú autonómiu Európy; vyzýva členské štáty, aby svoje armády vyzbrojili vybavením vyrábaným skôr európskym obranným priemyslom než jeho konkurentmi;

46.  je presvedčený, že posilnenie úlohy EDA v rámci koordinácie programov, projektov a činností založených na spôsobilostiach by bolo prínosom pre efektívnu SBOP; domnieva sa, že agentúru EDA treba podporiť v úplnom plnení jej cieľov, a to osobitne aj jej nadchádzajúcich priorít a úloh v kontexte akčného plánu v oblasti európskej obrany (EDAP) a európskeho programu výskumu v oblasti obrany (EDRP); vyzýva preto členské štáty, aby preskúmali organizáciu, postupy a činnosti agentúry a otvorili viac možností pre ďalšiu spoluprácu a integráciu; vyzýva členské štáty, aby poskytli EDA usmernenia týkajúce sa koordinácie preskúmania plánu rozvoja spôsobilostí v súlade s EUGS a odvetvovou stratégiou;

47.  zdôrazňuje, že kybernetická bezpečnosť je zo svojej podstaty oblasť politiky, v ktorej je kľúčová spolupráca a integrácia, a to nielen medzi členskými štátmi EÚ, kľúčovými partnermi a NATO, ale aj medzi jednotlivými subjektmi v rámci spoločnosti, keďže nejde iba o vojenskú zodpovednosť; žiada o jasnejšie usmernenia o tom, ako sa majú používať obranné a ofenzívne spôsobilosti EÚ a v akom kontexte; pripomína, že Európsky parlament opakovane vyzýval na dôkladnú revíziu nariadenia EÚ o vývoze položiek s dvojakým použitím s cieľom zabrániť tomu, aby sa softvér a ostatné systémy, ktoré sa môžu použiť proti digitálnej infraštruktúre EÚ a na porušovanie ľudských práv, dostali do nesprávnych rúk; vyzýva EÚ, aby na medzinárodných fórach – vrátane fór pre správu internetu, nie však len na nich – obhajovala zásadu, že kľúčová infraštruktúra internetu by mala byť neutrálnou zónou, v ktorej majú vlády pri presadzovaní svojich národných záujmov zakázané zasahovať;

48.  podporuje iniciatívy Komisie v oblasti obrany, ako sú akčný plán v oblasti obrany a politika v oblasti obranného priemyslu, ktoré by sa mali začať po predložení Bielej knihy EÚ o bezpečnosti a obrane; podporuje ďalšie zapojenie Komisie v oblasti obrany prostredníctvom rozsiahleho a dobre cieleného výskumu, plánovania a realizácie; víta prípravnú akciu pre výskum súvisiaci so SBOP a požaduje vyčlenenie dostatočných finančných prostriedkov na zvyšok súčasného viacročného finančného rámca (VFR); podporuje vypracovanie programu EÚ pre výskum v oblasti obrany v rámci budúceho VFR (na roky 2021 – 2027);

49.  nazdáva sa, že budúci program EÚ pre výskum v oblasti obrany by mal financovať výskumné projekty prioritných oblastí, ktoré majú odsúhlasiť členské štáty, a že európsky obranný fond by mohol podporovať financovanie spôsobilostí, ktoré spoločne dohodli členské štáty a ktoré majú uznanú pridanú hodnotu pre EÚ;

50.  vyzýva na reformu európskeho práva, aby mohol európsky obranný priemysel využívať rovnakú štátnu pomoc, akú majú k dispozícii americké priemyselné odvetvia;

o
o   o

51.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie predsedovi Európskej rady, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, generálnemu tajomníkovi NATO, predsedovi Parlamentného zhromaždenia NATO, generálnemu tajomníkovi OSN, úradujúcemu predsedovi Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a predsedovi Parlamentného zhromaždenia OBSE.

(1) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 59.
(2) Ú. v. EÚ C 353, 27.9.2016, s. 74.
(3) Ú. v. EÚ C 407, 4.11.2016, s. 74.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0120.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0249.
(6) Ú. v. EÚ C 419, 16.12.2015, s. 145.

Právne oznámenie