Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2885(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : B8-1227/2016

Predkladané texty :

B8-1227/2016

Rozpravy :

PV 24/11/2016 - 12
CRE 24/11/2016 - 12

Hlasovanie :

PV 01/12/2016 - 6.25
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0480

Prijaté texty
PDF 203kWORD 51k
Štvrtok, 1. decembra 2016 - Brusel Finálna verzia
Prístup k energii v rozvojových krajinách
P8_TA(2016)0480B8-1227/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 1. decembra 2016 o prístupe k energii v rozvojových krajinách (2016/2885(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na ciele udržateľného rozvoja, najmä cieľ trvalo udržateľného rozvoja č. 7 o prístupe k energii a ciele 12 a 13 o trvalo udržateľnej spotrebe a výrobe, resp. o zmene klímy,

–  so zreteľom na iniciatívu Udržateľná energia pre všetkých (SE4ALL), ktorú začala OSN v roku 2011,

–  so zreteľom na iniciatívu Komisie s názvom Dodajme rozvoju energiu, ktorá sa začala v roku 2012 s cieľom poskytnúť do roku 2030 prístup k udržateľnej energii ďalším 500 miliónom ľuďom v rozvojových krajinách,

–  so zreteľom na článok 208 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), v ktorom sa stanovuje, že znižovanie chudoby, a v dlhodobom horizonte odstránenie chudoby, je hlavným cieľom rozvojovej politiky EÚ,

–  so zreteľom na článok 191 ZFEÚ a na politiku EÚ v oblasti klímy,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 233/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa zriaďuje nástroj financovania rozvojovej spolupráce (DCI)(1), jej prílohu I, ktorá obsahuje ustanovenia o udržateľnej energii v rámci geografických programov, a jeho prílohu II s ustanoveniami o udržateľnej energetickej zložke v tematickom programe DCI zameraného na celosvetové verejné statky a problémy (GPGC),

–  so zreteľom na príslušné programové dokumenty v rámci DCI a v rámci Európskeho rozvojového fondu (ERF) vrátane národných indikatívnych programov (NIP), ktoré zahŕňajú aj energetický sektor, a ročných akčných programov (RAP), ktorými sa realizujú tieto národné indikatívne programy,

–  so zreteľom na iniciatívu z roku 2014 s názvom Koridor čistej energie pre Afriku, ktorej cieľom je podporiť urýchlené zavádzanie energie z obnoviteľných zdrojov v Afrike, čím by sa obmedzili emisie skleníkových plynov a závislosť od dovážaných fosílnych palív,

–  so zreteľom na svoje preskúmanie relevantných návrhov programových dokumentov DCI a ERF pred ich schválením výbormi DCI a ERF,

–  so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy (UNFCCC) v decembri 2015 v Paríži a na prijatie Parížskej dohody, ktorá je vôbec prvou všeobecnou a právne záväznou globálnou dohodou o klíme,

–  so zreteľom na 22. konferenciu strán (COP 22) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC), ktorá sa konala 7. – 18. novembra 2016 v Marrákeši,

–  so zreteľom na schôdzu na vysokej úrovni, ktorá sa konala sa 21. septembra 2016 počas zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku, týkala sa iniciatívy v oblasti obnoviteľných energií a partnerstva EÚ - AÚ a ktorej predsedali Idriss Déby, predseda Africkej únie, Alpha Condé, prezident Guinejskej republiky, Nkosazana Dlamini-Zuma, predsedníčka Komisie Africkej únie, a Akinwumi Adesina, prezident Africkej rozvojovej banky, za prítomnosti zástupcov Európskej únie, Stefana Manservisiho, generálneho riaditeľa GR pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj, a Felicea Zaccheoa, zástupcu vedúceho oddelenia C6, klimatické zmeny a energetika, ako aj Ségolène Royalovej, francúzskej ministerky pre životné prostredie, trvalo udržateľný rozvoj a energetiku,

–  so zreteľom na správu zo 16. novembra 2000 Svetovej komisie pre priehrady : nový rámec pre rozhodovanie (Dams and Development: a new framework for decision-making),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 27. septembra 2011 o financovaní spevňovania infraštruktúr priehrad v rozvojových krajinách(2), z 2. februára 2012 o rozvojovej spolupráci EÚ na podporu cieľa všeobecného prístupu k energii do roku 2030(3) a z 12. júna 2012 o energetickej politike zapájania sa do spolupráce s partnermi za našimi hranicami: strategický prístup k bezpečným, udržateľným a konkurencieschopným dodávkam energie(4),

–  so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 15/2015 zo 6. októbra 2015 s názvom Podpora z energetického nástroja AKT – EÚ pre energiu z obnoviteľných zdrojov vo východnej Afrike,

–  so zreteľom na otázku na ústne zodpovedanie predloženú Komisii o prístupe k energii v rozvojových krajinách (O-000134/2016 – B8-1809/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rozvoj,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže udržateľný prístup k cenovo dostupnej, spoľahlivej a bezpečnej energii je kľúčový pre uspokojenie základných ľudských potrieb a ľudských práv vrátane prístupu k čistej vode, sanitácii, bezpečnému životnému prostrediu, zdravotnej starostlivosti, vykurovaniu a vzdelávaniu, pričom je nevyhnutný pre takmer všetky druhy hospodárskej činnosti a predstavuje rozhodujúcu hnaciu silu rozvoja; keďže existujú aj bezpečnostné a geopolitické aspekty prístupu k energii a keďže energetické otázky sa môžu stať hnacou silou konfliktov;

B.  keďže 1,2 miliardy ľudí nemá prístup k elektrickej energii a pre ešte vyšší počet ľudí je tento prístup je nespoľahlivý; keďže polovica tých, ktorí nemajú prístup k elektrine, žije v Afrike; keďže tento počet obyvateľov rastie, keďže na tomto kontinente rastie rýchlejšie ako hospodárstvo, v ktorom sa rozširuje prístup k energii;

C.  keďže z hľadiska prístupu k elektrickej energii je situácia v subsaharskej Afrike najhoršia na celom svete, ale vývoj odvetvia energetiky v tomto regióne smeruje k tomu, že do roku 2040 bude subsaharská Afrika spotrebúvať toľko elektrickej energie, ako India a Latinská Amerika spolu v roku 2010;

D.  keďže viac ako 70 % spotrebovanej energie v Afriky pochádza z obnoviteľných zdrojov, pričom takmer všetka sa získava z tradičného využívania biomasy; keďže ešte existujú obrovské príležitosti zahrnúť ďalšie zdroje, najmä pokiaľ ide o slnečnú a veternú energiu;

E.  keďže demografické trendy v Afrike budú mať veľký vplyv na požiadavky, pokiaľ ide o využitie pôdy na produkciu plodín, ako aj na potrebu palivového dreva;

F.  keďže globálne odlesňovanie spôsobuje takmer 20 % všetkých emisií CO2; keďže značná závislosť od tradičnej biomasy a neefektívne sporáky na varenie ohrozujú lesné a krovinaté plochy v mnohých regiónoch afrického kontinentu;

G.  keďže 2,3 miliardy ľudí využíva na varenie tradičnú biomasu, ako napríklad drevené uhlie, čo má vážne dôsledky pre zdravie a životné prostredie; keďže ženy znášajú neprimeraný podiel záťaže používania takýchto materiálov vrátane zberu palivového dreva, ktoré môže byť časovo náročné a ohrozovať tiež ich bezpečnosť; keďže používanie účinnejších sporákov na varenie znižuje čas a úsilie potrebné na prípravu jedál;

H.  keďže Afrika je kontinentom s najväčším potenciálom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov na planéte, ktorý zároveň najviac zaostáva s elektrifikáciou;

I.  keďže energetická chudoba je najrozšírenejšia vo vidieckych oblastiach, ale poskytovanie prístupu k energii v rýchlo rastúcich mestách je tiež veľkou výzvou z hľadiska zemepisu, konektivity a absencie infraštruktúry, a keďže najchudobnejšie krajiny v Afrike majú najväčšie výdavky za energiu;

J.  keďže je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa stále mladé trhy v oblasti elektrifikácie vidieka ďalej rozvíjali, kým nedozrejú a nestanú sa sebestačnými, a pokračovať v podpore programov zameraných na obnoviteľné, energeticky účinné a decentralizované energetické riešenia malého rozsahu;

K.  keďže energetická chudoba má aj rodový rozmer; keďže dôsledky energetickej chudoby sú horšie pre ženy;

L.  keďže zabezpečenie prístupu k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii pre všetkých do roku 2030 je všeobecný cieľ udržateľného rozvoja č. 7; keďže aj splnenie záväzkov v oblasti klímy vyžaduje dôrazné a rozvážne úsilie v oblasti energetiky a keďže Afrika teda čelí dvojsečnej výzve, pretože musí výrazne zvýšiť prístup svojich občanov k základným energetickým službám a zároveň plniť svoje záväzky vyplývajúce z dohody o zmene klímy;

M.  keďže v správe Programu OSN pre životné prostredie s názvom Globálne trendy v oblasti investícií do energie z obnoviteľných zdrojov v roku 2016 sa uvádza, že ročné globálne investície do novej kapacity obnoviteľných zdrojov energie predstavovali viac ako dvojnásobok investícií do uhoľných a plynových elektrární v roku 2015; keďže na trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov v roku 2015 dominovala solárna fotovoltaika a veterná energia; keďže v roku 2015 boli investície do obnoviteľných zdrojov energie v rozvojových krajinách prvýkrát vyššie než v rozvinutých krajinách;

N.  keďže v správe Svetovej komisie pre priehrady zo 16. novembra 2000 sa konštatuje, že zatiaľ čo veľké priehrady nedokázali vyprodukovať elektrickú energiu, poskytnúť vodu ani zamedziť škodám v dôsledku záplav v takej miere, ako sa očakávalo, majú obrovský sociálny a environmentálny vplyv, a snahy o zmiernenie tohto vplyvu boli doteraz do značnej miery neúspešné;

O.  keďže cieľ dosiahnuť všeobecný prístup k energii je prepojený s cieľom klimatickej spravodlivosti;

P.  keďže klimatická spravodlivosť spája ľudské práva s rozvojom, aby sa zabezpečil prístup zameraný na ľudí, pričom sa chránia práva najzraniteľnejších ľudí a rovnomerne a spravodlivo sa rozdeľuje záťaž a prínosy zmeny klímy a jej účinky;

Q.  keďže nestály tok financovania opatrení v oblasti zmeny klímy a transferu technológií v súvislosti so zmenou klímy môžu ohroziť ochotu vedúcich predstaviteľov Afriky, pokiaľ ide o rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov s cieľom splniť program industrializácie tohto kontinentu;

R.  keďže Parížska dohoda zdôrazňuje potrebu podporovať všeobecný prístup k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, a to posilnením rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov;

S.  keďže existuje množstvo dôkazov a široký konsenzus v súvislosti s tým, že decentralizovaná výroba energie z obnoviteľných zdrojov v malom rozsahu a miestne siete a mimosieťové riešenia sú často najúčinnejšie, že takéto riešenia najviac prispievajú k všeobecnému pokroku v oblasti rozvoja a najviac minimalizujú nepriaznivý vplyv na životné prostredie alebo mu zabraňujú;

T.  keďže miestna výroba obnoviteľnej energie sa zdôrazňuje v nariadení o DCI a programy a projekty DCI a ERF v oblasti energetiky by mali byť koncipované tak, aby odrážali pohľad na výhody decentralizovanej výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

U.  keďže rozvojová pomoc EÚ v oblasti energetiky sa výrazne zvýšila a v období 2014 – 2020 by mali tieto výdavky dosiahnuť 3,5 miliardy EUR; keďže 30 národných investičných plánov, z ktorých polovica je pre africké krajiny, zahŕňa energetický sektor;

V.  keďže energetický nástroj AKT – EÚ, ktorý bol vytvorený v júni 2005, má za cieľ podporovať prístup k moderným energetickým službám pre chudobných z vidieckych a prímestských oblastí so silným dôrazom na subsaharskú Afriku a energiu z obnoviteľných zdrojov; keďže súvisiaca osobitná správa Európskeho dvora audítorov č. 15/2015 obsahuje viacero odporúčaní pre Komisiu, ktoré sa týkajú dôslednejšieho výberu projektov, posilnenia ich monitorovania a zlepšenia vyhliadok na ich udržateľnosť;

W.  keďže nedávno sa začala európska iniciatíva financovania elektrifikácie (ElectriFI) a keďže ďalšie mechanizmy financovania zahŕňajú nástroje kombinovania grantov EÚ s pôžičkami alebo vlastným kapitálom verejných a súkromných investorov (kombinované financovanie) v rôznych častiach sveta, činnosti Európskej investičnej banky v oblasti energetiky v rámci jej vonkajšieho úverového mandátu a operácie v sektore energetiky v rámci trustového fondu EÚ a Afriky pre infraštruktúru;

X.  keďže na dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č. 7 je nevyhnutný rastúci príspevok zo súkromných investícií; keďže akékoľvek rozhodnutie podporovať využívanie verejno-súkromných partnerstiev prostredníctvom kombinovaného financovania v rozvojových krajinách by malo byť založené na dôkladnom posúdení týchto mechanizmov a na skúsenostiach z minulosti; keďže treba za každých okolností zabrániť grantovým príspevkom na projekty, ktoré sú už komerčne životaschopné;

Y.  keďže prioritou musí byť odborná príprava špecializovaných a vysoko špecializovaných pracovníkov s cieľom zabezpečiť prístup k energii v rozvojových krajinách, a keďže na tento účel treba vyčleniť značnú časť finančných prostriedkov;

Z.  keďže celosvetové dotácie na fosílne palivá sa pohybuje okolo 500 miliárd USD ročne, spôsobujú skôr zvyšovanie emisií skleníkových plynov než ich znižovanie a majú tendenciu prospievať skôr pomerne dobre situovaným ľuďom ako chudobným; keďže tieto dotácie by sa mali postupne prestať využívať a vlády by tak mohli uvoľniť značné zdroje na oveľa efektívnejšie sociálne politiky a na rozšírenie prístupu k cenovo dostupnej, spoľahlivej, udržateľnej a modernej energii, pričom by sa znížili nerovnosti a zvýšila sa kvalita života;

1.  pripomína, že prístup k energii urýchľuje rozvoj; upozorňuje na rozsah a dôsledky energetickej chudoby v rozvojových krajinách a na rozhodné zapojenie EÚ do úsilia o znižovanie tejto chudoby; zdôrazňuje, že na zníženie energetickej chudoby a dosiahnutie cieľa udržateľného rozvoja č. 7, najmä v odľahlých vidieckych oblasti v regiónoch bez pripojenia na energetické rozvody, je potrebné odhodlané a spoločné úsilie vlád, občianskej spoločnosti a ďalších zainteresovaných strán v postihnutých krajinách, ako aj medzinárodných partnerov; pripomína, že politiky v oblasti zmeny klímy a obchodu by sa mali navzájom podporovať pri dosahovaní udržateľného rozvoja a odstraňovaní chudoby v rámci programu 2030 v a súlade s Parížskou dohodou;

2.  zdôrazňuje silné prepojenie medzi energetikou a potenciálnymi bezpečnostnými problémami a domnieva sa, že riadenie v oblasti energetiky sa síce obtiažne vykonáva, je však nevyhnutnou podmienkou hospodárskeho a ľudského rozvoja vo všetkých rozvojových krajinách;

3.  poukazuje na to, že elektrifikácia je výsledkom podpory verejných orgánov, ktorá zase závisí od dobrej správy energetických distribučných služieb a od schopnosti štátov vykonávať svoje zvrchované funkcie;

4.  vyzýva EÚ, aby zahrnula rodové hľadisko do všetkých svojich energetických politík so zameraním na ženy s osobitnými potrebami;

5.  podporuje iniciatívu Komisie s názvom Dodajme rozvoju energiu s cieľom poskytnúť do roku 2030 prístup k udržateľnej energii ďalším 500 miliónom ľudí v rozvojových krajinách, a to prostredníctvom takých programových prvkov, ako je vytvorenie nástroja technickej pomoci, v rámci ktorého odborníci EÚ napomáhajú rozvoj technických znalostí v rozvojových krajinách a podporu budovania kapacít a transferu technológií; zdôrazňuje úlohu energie ako hybnej sily v mnohých ďalších oblastiach, ako je zdravotníctvo, vzdelávanie, čistá voda, poľnohospodárstvo i telekomunikácie a internetové pripojenie; zdôrazňuje, že iniciatíva s názvom Dodajme rozvoju energiu musí byť v plnej miere zosúladená s cieľmi rozvojovej politiky EÚ stanovenými v Lisabonskej zmluve;

6.  domnieva sa, že príslušné ustanovenia v nariadení o nástroji financovania rozvojovej spolupráce, ktoré spoločne schválili Európsky parlament a Rada, hoci sú stručné, predstavujú dobrý základ pre rozvojovú pomoc EÚ v oblasti energetiky; pripomína, že tieto ustanovenia sú zamerané na prístup k energii a vyzdvihujú miestne a regionálne obnoviteľné zdroje energie a zaistenie prístupu pre chudobných ľudí vo vzdialených regiónoch;

7.  víta iniciatívu ElectriFI, ktorá poskytuje pružnú a inkluzívnu štruktúr umožňujúcu účasť rôznych partnerov ako napr. súkromného sektora, verejných inštitúcií a miestnych orgánov, ktoré môžu mať rovnaký prospech za rovnakých trhových podmienok pri náležitom zohľadnení potrieb a možností v každej cieľovej krajine/regióne; pripomína, že zapojenie partnerov z miestneho súkromného sektora a organizácií občianskej spoločnosti prispeje k zvýšeniu účinnosti uplatňovaných opatrení a zodpovednosti za ne;

8.  vyzýva Komisiu, aby na svojej internetovej stránke pravidelne uverejňovala správy o tom, aký pokrok sa dosiahol v súvislosti s dosahovaním cieľa iniciatívy Dodajme rozvoju energiu, aby uviedla, aký podiel celkového financovania energie v rozvojových krajinách bol vyčlenený na energiu z obnoviteľných zdrojov, vzdialené regióny, odbornú prípravu pracovníkov, vytváranie miestnych odborných znalostí a zručností a riešenia na miestnej úrovni a mimo siete, a aby stručne, ale čo najpresnejšie opísala zapojenie rôznych zainteresovaných strán do skončených i prebiehajúcich činností;

9.  poukazuje na vysoký potenciál obnoviteľných zdrojov energie v Afrike z hľadiska výroby solárnej a veternej energie, pokiaľ ide o zabezpečenie prístupu k energii pre všetkých, najmä vo vidieckych oblastiach; poukazuje na to, že cena fotovoltaických zariadení má zásadný vplyv na skutočné využívanie potenciálu slnečnej energie v Afrike; nalieha preto na EÚ a jej členské štáty, aby uľahčili transfer technológií na zavádzanie týchto zariadení v rozvojových krajinách;

10.  poznamenáva, že Afrika má približne 10 % celosvetového teoretického potenciálu vodnej energie; pripomína, že globálne otepľovanie bude mať dosah na zrážky, a teda predstavuje rastúci problém z hľadiska prístupu k vode a potravinovej bezpečnosti; takisto pripomína, že podľa Svetovej komisie pre priehrady budú chudobní obyvatelia, ďalšie zraniteľné skupiny a budúce generácie pravdepodobne znášať neprimeraný podiel sociálnych a environmentálnych nákladov spojených s projektmi veľkých priehrad bez toho, aby mali zodpovedajúci podiel hospodárskych výhod; opakuje, že malé vodné elektrárne sú udržateľnejšie a ekonomicky realizovateľnejšie než veľké vodné elektrárne;

11.  odporúča, aby agentúry poskytujúce finančné prostriedky (dvojstranné agentúry pomoci, viacstranné rozvojové banky, agentúry pre vývozné úvery a EIB) zabezpečili, že v prípade každej potenciálnej priehrady, pre ktorú je schválené financovanie, sa budú dodržiavať usmernenia Svetovej komisie pre priehrady; zdôrazňuje najmä, že každé plánovanie priehrad by sa malo hodnotiť na základe piatich kritérií: spravodlivosť, efektívnosť, participačné rozhodovanie, udržateľnosť a zodpovednosť; osobitne pripomína, že ak sa projekty dotýkajú domorodých a kmeňových národov, takéto procesy sa musia opierať o ich predchádzajúci, slobodný a informovaný súhlas;

12.  pripomína, že bioenergia je komplexným zdrojom energie, ktorý je prepojený s poľnohospodárstvom, lesným hospodárstvom a priemyslom a vplýva na ekosystémy a biodiverzitu; konštatuje najmä, že rozvoj využívania biomasy ako zdroja energie prináša nové hrozby, a to pokiaľ ide o potravinovú bezpečnosť, istotu držby pôdy, odlesňovanie a degradáciu pôdy; pripomína, že by sa mala zohľadniť aj vodná stopa bioenergie, pretože mnohé časti Afriky už teraz trpia nedostatkom vody, pričom asi tretina africkej produktívnej oblasti už je klasifikovaná ako suchá pôda; zdôrazňuje preto, že je potrebné vypracovať tak v EÚ, ako aj v rozvojových krajinách, prísne a záväzné kritériá environmentálnej a sociálnej udržateľnosti v súvislosti s produkciou biomasy, aby bol splnený cieľ udržateľného rozvoja č. 7 v oblasti energetiky;

13.  zdôrazňuje, že je potrebné podporovať využívanie vysoko účinných sporákov na varenie a prechod na moderné palivá na varenie s cieľom zabrániť rýchlemu vyčerpaniu zdrojov dreva;

14.  víta existenciu rôznych iniciatív na medzinárodnej úrovni na podporu prístupu k energii z udržateľných zdrojov v rozvojových krajinách, najmä v Afrike, ale trvá na tom, že je potrebné zlepšiť ich koordináciu v záujme väčšej účinnosti; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby poskytli podporu a technickú pomoc pri vykonávaní akčného plánu týkajúceho sa iniciatívy s názvom Koridor čistej energie pre Afriku, ktorej cieľom je uspokojiť polovicu celkového dopytu po elektrickej energii z čistých, domácich, nákladovo efektívnych obnoviteľných zdrojov do roku 2030, a tým znížiť emisie oxidu uhličitého; vyzýva na užšiu spoluprácu medzi financujúcimi orgánmi, súkromným sektorom a vládami rozvojových krajín, aby sa urýchlilo dosahovanie cieľov; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať údržbu a zabezpečiť dostatočný prístup k dodávkam náhradných dielov a k technickým odborníkom vyškoleným v miestnych podmienkach;

15.  podporuje využívanie kombinovaného financovania tam, kde ide o najefektívnejšie využívanie finančných prostriedkov na rozvojovú pomoc pri plnení SDG 7, kde sa kladie dôraz na malé projekty a keď sa od zúčastnených podnikov vyžaduje vykonávať sociálnu zodpovednosť podnikov; vyzýva Komisiu, aby sa pozorne vyhýbala poskytovaniu finančných prostriedkov na akýkoľvek projekt, ktorý by bol životaschopný aj bez takejto podpory, hoci ich súkromný investor žiada; domnieva sa, že zásady účinnosti rozvoja sa musia dodržiavať aj pri operáciách kombinovaného financovania, a konštatuje, že dôležitými sú súlad s plánmi rozvoja prijímajúcich krajín, široká účasť zainteresovaných strán, transparentnosť a zodpovednosť, koordinácia a efektívnosť, ako aj merateľné a hmatateľné výsledky;

16.  vyzýva na postupné upúšťanie od dotácií na fosílne palivá a nabáda na pridelenie takto uvoľnených finančných prostriedkov na efektívne sociálne politiky a kroky zamerané na odstránenie energetickej chudoby v rozvojových krajinách;

17.  zdôrazňuje, že jediným hlavným meradlom úspechu opatrení EÚ je veľkosť ich príspevku k dosiahnutiu všeobecného prístupu k energii s minimálnymi emisiami skleníkových plynov, a to s ohľadom na zásadu spoločnej, ale rozdielnej zodpovednosti;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, generálnemu tajomníkovi OSN, generálnemu tajomníkovi skupiny afrických, karibských a tichomorských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 44.
(2) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 67.
(3) Ú. v. EÚ C 239 E, 20.8.2013, s. 83.
(4) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 28.

Právne oznámenie