Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2072(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0357/2016

Predkladané texty :

A8-0357/2016

Rozpravy :

PV 12/12/2016 - 16
CRE 12/12/2016 - 16

Hlasovanie :

PV 13/12/2016 - 5.5
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0486

Prijaté texty
PDF 425kWORD 65k
Utorok, 13. decembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Súdržná politika EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu
P8_TA(2016)0486A8-0357/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o súdržnej politike EÚ v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu (2016/2072(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu – Spolupracovať v záujme posilnenia ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 2. júla 2014 s názvom Na ceste k prosperujúcemu hospodárstvu založenému na údajoch (COM(2014)0442),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 22. januára 2014 s názvom Za obnovu európskeho priemyslu (COM(2014)0014),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 9. januára 2013 s názvom Akčný plán pre podnikanie 2020: Opätovné stimulovanie podnikateľského ducha v Európe (COM(2012)0795),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 18. decembra 2012 o obsahu na digitálnom jednotnom trhu (COM(2012)0789),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ (COM(2012)0537),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 26. septembra 2012 s názvom Konkurencieschopnosť európskych podnikov s luxusným tovarom (SWD(2012)0286),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 30. júna 2010 s názvom Európa ako popredná svetová destinácia cestovného ruchu – nový politický rámec pre európsky cestovný ruch (COM(2010)0352),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 27. apríla 2010 s názvom Uvoľnenie potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu (COM(2010)0183),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z júna 2015 s názvom Podpora konkurencieschopnosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu pre rast a zamestnanosť (EASME/COSME/2015/003),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z júna 2009 o vplyve kultúry na tvorivosť,

–  so zreteľom na oznámenie Výboru regiónov z 30. mája 2013 o podpore kultúrnych a kreatívnych odvetví,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru na tému Tvorivé a kultúrne odvetvia – silná stránka Európy v celosvetovej konkurencii(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1017 z 25. júna 2015 o Európskom fonde pre strategické investície, Európskom centre investičného poradenstva a Európskom portáli investičných projektov a o zmene nariadení (EÚ) č. 1291/2013 a (EÚ) č. 1316/2013 – Európsky fond pre strategické investície(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1295/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje program Kreatívna Európa (2014 až 2020) a zrušujú rozhodnutia č. 1718/2006/ES, č. 1855/2006/ES a č. 1041/2009/ES(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1291/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a zrušuje rozhodnutie č. 1982/2006/ES(4),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1303/2013 zo 17. decembra 2013, ktorým sa stanovujú spoločné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde, Európskom poľnohospodárskom fonde pre rozvoj vidieka a Európskom námornom a rybárskom fonde a ktorým sa stanovujú všeobecné ustanovenia o Európskom fonde regionálneho rozvoja, Európskom sociálnom fonde, Kohéznom fonde a Európskom námornom a rybárskom fonde, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1083/2006 (5) (ďalej len „nariadenie o spoločných ustanoveniach“),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1301/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde regionálneho rozvoja a o osobitných ustanoveniach týkajúcich sa cieľa Investovanie do rastu a zamestnanosti, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1080/2006(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1299/2013 zo 17. decembra 2013 o osobitných ustanoveniach na podporu cieľa Európska územná spolupráca z Európskeho fondu regionálneho rozvoja(7),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1287/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa zriaďuje program pre konkurencieschopnosť podnikov a malé a stredné podniky (COSME) (2014 – 2020) a ktorým sa zrušuje rozhodnutie č. 1639/2006/ES(8),

–  so zreteľom na závery Rady zo 16. júna 2016 o rodovej rovnosti,

–  so zreteľom na závery Rady z 27. mája 2015 o presahovaní oblasti kultúry a tvorivej oblasti s cieľom podnecovať inováciu, hospodársku udržateľnosť a sociálnu inklúziu,

–  so zreteľom na závery Rady z 10. decembra 2012 o aktualizácii oznámenia o priemyselnej politike: silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o kultúre ako katalyzátore tvorivosti a inovácie,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu a Rade z 8. júna 2016 s názvom Stratégia EÚ pre medzinárodné kultúrne vzťahy (JOIN(2016)0029),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 s názvom Smerom k integrovanému prístupu ku kultúrnemu dedičstvu pre Európu(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. septembra 2013 o podpore európskych odvetví kultúry a tvorivej činnosti ako zdrojov hospodárskeho rastu a zamestnanosti(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 23. októbra 2012 o malých a stredných podnikoch (MSP): konkurencieschopnosť a príležitosti na podnikanie(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o kultúrnych rozmeroch vonkajšej činnosti EÚ(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. mája 2011 o uvoľnení potenciálu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(14),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. apríla 2008 o kultúrnom priemysle v Európe(15),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júna 2007 o spoločenskom postavení umelcov(16),

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov pre vzdelávanie, vedu a kultúru (UNESCO) o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov z 20. októbra 2005,

–  so zreteľom na správu OECD a EUIPO z 18. apríla 2016 s názvom Obchod s falšovaným a pirátskym tovarom – mapovanie hospodárskeho vplyvu(17),

–  so zreteľom na štúdiu organizácie UNESCO z decembra 2015 s názvom Cultural times: The first global map of cultural and creative industries (Éra kultúry: prvá celosvetová mapa kultúrneho a kreatívneho priemyslu),

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny odborníkov z členských štátov EÚ z novembra 2015 s názvom Towards more efficient financial ecosystems: innovative instruments to facilitate access to finance for the cultural and creative sectors (Smerom k efektívnejším finančným ekosystémom: inovatívne nástroje na uľahčenie prístupu kultúrneho a kreatívneho priemyslu k financovaniu),

–  so zreteľom na článok 167 a článok 173 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na spoločné schôdze Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kultúru a vzdelávanie podľa článku 55 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a Výboru pre kultúru a vzdelávanie a stanovisko Výboru pre právne veci (A8-0357/2016),

A.  keďže Komisia v uvedenom oznámení s názvom Podpora kultúrnych a tvorivých sektorov v záujme rastu a zamestnanosti v EÚ uznáva kľúčovú úlohu kultúrneho a kreatívneho priemyslu(18) pre sociálny a hospodársky rozvoj EÚ a jej členských štátov;

B.  keďže EÚ by mala podporiť nové zdroje inteligentného, udržateľného a inkluzívneho rastu a investovať do nich; keďže by v tejto súvislosti mala uvoľniť zatiaľ zväčša nevyužívaný potenciál kreatívneho a kultúrneho priemyslu v oblasti vytvárania rastu a pracovných miest, a to kvôli ich významnému vplyvu v oblastiach ako nové obchodné modely, kreativita a inovácia, digitalizácia a budovanie zručností;

C.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel má dvojakú a vnútornú hodnotu, pretože prostredníctvom priamych väzieb na umelcov a tvorcov zachováva a podporuje kultúrnu a jazykovú rozmanitosť a posilňuje európsku, národnú, regionálnu a miestnu identitu, pričom podporuje sociálnu súdržnosť a spolu s rôznymi modelmi tvorby hodnôt významne prispieva ku kreativite, k investíciám, rastu, inováciám a k zamestnanosti a je hnacou silou udržateľného hospodárskeho rastu v EÚ a jej členských štátoch;

D.  keďže európska kultúra a umenie sú plodom 3 000 rokov spoločného kultúrneho dedičstva, sú nositeľom vedomostí a hodnôt a prispievajú k ochrane hmotných aj nehmotných dôkazov o človekom vytváranom aj prírodnom svete pre súčasné a budúce generácie;

E.  keďže kultúrna diplomacia založená na vzájomnom rešpektovaní hodnôt a osobitostí posilňuje dvojstranné a viacstranné vzťahy medzi európskymi a tretími krajinami, prostredníctvom medziľudských kontaktov a spolupráce vo všetkých oblastiach kultúry a kreatívnej tvorby buduje mosty medzi spoločnosťami a prispieva k lepšiemu vzájomnému pochopeniu a spoločným projektom, pričom je hnacou silou hospodárskeho a sociálneho rastu;

F.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva pri plnení svojej úlohy šíriteľa európskych hodnôt, akými sú kultúra, tvorivosť, kvalita, excelentnosť a remeselná výroba, k „mäkkej moci“, ktorú Európa využíva na svetovej scéne;

G.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel je stredobodom duálneho a krehkého ekosystému, ktorý existuje medzi veľkými skupinami medzinárodne konkurencieschopných a inovatívnych MSP a začínajúcimi podnikmi, ktoré neustále obnovujú túto oblasť, uchovávajú a podporujú rôznorodosť, vytvárajú pracovné miesta, ale niekedy sú zraniteľné, najmä pokiaľ ide o ich prístup na trhy a k finančným prostriedkom;

H.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel poskytuje v Európe viac ako 12 miliónov pracovných miest na plný úväzok, čo predstavuje 7,5 % pracovnej sily EÚ, a vytvára približne 509 miliárd EUR pridanej hodnoty k HDP (5,3 % celkovej hrubej pridanej hodnoty EÚ); keďže kultúrny a kreatívny priemysel má v niektorých regiónoch podstatne vyšší percentuálny podiel na HDP a zamestnáva vyššie percento miestnej pracovnej sily;

I.  keďže podľa štúdie Európskeho patentového úradu a Úradu pre harmonizáciu vnútorného trhu generujú tzv. odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva viac než štvrtinu pracovných miest a viac než tretinu hospodárskej činnosti v EÚ;

J.  keďže takmer 39 % HDP EÚ generujú odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva, pričom odvetvia intenzívne využívajúce ochranné známky generujú 34 % celkového objemu, odvetvia intenzívne využívajúce dizajn 13 %, odvetvia intenzívne využívajúce patenty 14 % a odvetvia intenzívne využívajúce autorské práva 4,2 %(19);

K.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel zamestnáva v EÚ 2,5 krát viac ľudí ako výrobcovia automobilov a päťkrát viac ako chemický priemysel;

L.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel zohráva významnú úlohu pri vytváraní živých a jedinečných regiónov, čo môže zvýšiť kvalitu života občanov a môže byť významným faktorom priťahujúcim investície;

M.  keďže autori a výkonní umelci sú základom a samotným zdrojom kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

N.  keďže nie je príliš pravdepodobné, že by sa pracovné miesta zo sektoru kultúry presunuli do zahraničia, lebo sú viazané na špecifické spôsobilosti z oblasti kultúry, často na regionálnej úrovni a histórie; keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva výraznou mierou k zamestnanosti mladých ľudí, a to oveľa viac ako akékoľvek iné odvetvie, pričom počas hospodárskej krízy po roku 2008 sa toto odvetvie ukázalo ako najodolnejšie; keďže zamestnanosť v kultúrnom a kreatívnom priemysle v rokoch 2008 až 2014 rástla v celej EÚ; uznáva významnú úlohu Európskeho sociálneho fondu pri presadzovaní zamestnanosti mládeže a rozvoja zručností;

O.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel má z hľadiska miestneho rozvoja atraktívne vlastnosti: využíva spektrum zručností na rôznych úrovniach, podporuje zvyčajne sociálnu zodpovednosť a inkluzívnosť a v oblastiach, kde sa nachádza, vytvára pozitívne externality; keďže jeho otvorenosť a interakcia s inými aktivitami prináša aglomeračné a klastrové účinky a má tendenciu generovať vysoký podiel celkovej pridanej hodnoty na miestnej úrovni;

P.  keďže pružnosť a mobilita sú v kontexte profesionálnej umeleckej činnosti neoddeliteľné, a je preto dôležité, aby nepredvídateľnú a niekedy neistú povahu umeleckej profesie vyvážila záruka skutočnej sociálnej ochrany;

Q.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel pozostáva väčšinou z malých podnikov a mikropodnikov a keďže podniky pôsobiace v kultúrnom a kreatívnom sektore, ktoré majú menej ako 10 zamestnancov, predstavujú viac ako 95 %(20) pracovnej sily;

R.  keďže sa mylne tvrdí, že s investovaním do kultúrneho a kreatívneho priemyslu je spojený vyšší stupeň rizika než v prípade iných typov podnikov, a keďže tento argument vychádza okrem iného z toho, že kultúrny a kreatívny priemysel intenzívne využíva práva duševného vlastníctva a že s používaním nehmotných statkov ako záruk v prípade financovania sú spojené ťažkosti;

S.  keďže je čoraz zriedkavejšie, aby umelci z kultúrnych a kreatívnych odvetví mali trvalé zamestnanie; keďže ide v čoraz väčšej miere o samostatne zárobkovo činné osoby, osoby alternujúce medzi samostatnou zárobkovou činnosťou a zamestnaním alebo osoby zamestnané na čiastočný úväzok alebo vykonávajúce nepravidelnú pracovnú činnosť;

T.  keďže kultúrne iniciatívy a odvetvia zohrávajú v oblasti miestneho a regionálneho rozvoja viacero úloh, pričom tradične zvyšujú príťažlivosti regiónov, zabezpečujú sociálno-ekonomické začlenenie a rozvoj vidieckych a izolovaných oblastí a umožňujú integrovanú a udržateľnú obnovu miest;

U.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel zohráva kľúčovú úlohu pri reindustrializácii Európy, je hnacou silou rastu a jeho strategická pozícia mu umožňuje presahovanie inovácií do ďalších odvetví, ako sú cestovný ruch, maloobchod a digitálne technológie;

V.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel je hnacou silou inovácie a rozvoja IKT v Európe; keďže digitálna transformácia priemyslu ponúka nové možnosti rozvoja nových obchodných modelov a rozširovania trhu, je však aj výzvou pre tradičné odvetvia kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

W.  keďže kreatívny priemysel patrí medzi odvetvia s najväčším podnikateľským duchom a rozvíja prierezové zručnosti ako kreatívne myslenie, riešenie problémov, tímová práca a vynaliezavosť;

X.  keďže cestovný ruch zameraný na priemyselné dedičstvo a múzeá priemyslu môžu poskytnúť nové kultúrne a hospodárske vyhliadky, najmä pre postindustriálne regióny, a zachovať tradičné európske know-how;

Y.  keďže spomedzi rôznych zdrojov financovania EÚ len Kreatívna Európa a Európsky fond pre strategické investície uvádzajú kultúrny a kreatívny priemysel ako osobitnú prioritu;

Z.  keďže po nadobudnutí účinnosti nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 by bolo možné za štátnu pomoc považovať niektoré opatrenia v odvetví kultúrneho dedičstva (najmä reštaurovanie a uchovávanie) a v niektorých prípadoch aj v odvetví kultúrnych činností s podporou prostriedkov z EÚ a z ďalších regionálnych fondov, a to napriek ich lokálnemu charakteru a nekomerčnej povahe a nekomerčnej organizácii príslušných činností a kultúrnych inštitúcií, čo by bolo závažnou prekážkou pre príslušné regionálne orgány a viedlo by to k oneskoreniam pri vykonávaní týchto opatrení;

AA.  keďže na dnešnom zbližujúcom sa a globalizovanom trhu je inovatívny a na výskume založený európsky kultúrny a kreatívny priemysel mimoriadne dôležitý na zaistenie jazykovej a kultúrnej rozmanitosti, plurality a ponuky inovatívnych služieb vysokej kvality;

AB.  keďže napriek tomu, že v súčasnosti je prístupné a šíriteľné oveľa väčšie množstvo kultúrneho a kreatívneho obsahu ako kedykoľvek predtým, najmä prostredníctvom služieb, ako sú platformy zhromažďujúce obsah nahraný používateľmi alebo služby s agregovaným obsahom, a napriek tomu, že distribučné a výrobné náklady vďaka technologickému vývoju klesli, kultúrny a kreatívny priemysel nezaznamenal v súvislosti s týmto nárastom spotreby porovnateľný nárast príjmov, a to najmä pre netransparentnosť hodnotového reťazca a právnu nezrozumiteľnosť, ako aj pre ťažkosti tradičných odvetví pri prispôsobovaní sa digitálnej transformácii;

AC.  keďže sa na Komisiu nalieha, aby prijala primerané opatrenia s cieľom umožniť vznik zaujímavých legálnych ponúk a cezhraničnej dostupnosti v záujme zníženia hodnotového rozdielu a zabezpečenia spravodlivého odmeňovania autorov, tvorcov, interpretov a držiteľov práv za ich diela;

AD.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel sa výrazne mení v dôsledku toho, že nárast digitálnych technológií prináša zmeny podmienok umeleckej tvorby a ovplyvňuje právo duševného vlastníctva;

AE.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel je naďalej nedocenený a nedostatočne uznávaný, najmä z hľadiska jeho schopnosti získať prístup k počiatočnému kapitálu a financovaniu;

AF.  keďže v najnovšej štúdii vypracovanej na žiadosť Komisie(21) sa v definícii kultúrneho a kreatívneho priemyslu zohľadňujú aj odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, v ktorých má významnú úlohu kreativita; keďže módny priemysel a odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky sú závislé od stabilných kultúrnych a kreatívnych vstupov, prispievajú k zachovaniu stáročia používaného európskeho know-how a čerpajú z kultúrneho dedičstva a tradícií, ktoré nemožno nahradiť; keďže by sa mala posilniť spolupráca, aby sa zohľadňovali zmeny v zamestnanosti a potreba osobitných zručností;

AG.  keďže vnútroštátne odhady týkajúce sa kultúrneho a kreatívneho priemyslu sú zriedka porovnateľné, keďže členské štáty ešte stále používajú rozdielne definície kultúrneho a kreatívneho priemyslu; konštatuje, že tieto definície zahŕňajú aj široké kategórie kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako softvér, reklama a marketing, ktoré sú mimoriadne úspešné nielen z hospodárskeho hľadiska, ale aj ako príklady európskej kreativity a podnikavosti;

AH.  keďže medzinárodný obchod s falšovaným a pirátskym tovarom tvoril v roku 2013 2,5 % svetového obchodu a 5 % dovozu do EÚ, čo predstavuje hodnotu 85 miliárd EUR;

AI.  keďže v priemyselnom hospodárstve sa investície primárne zameriavali na hmotný majetok, ktorý bol hlavnou hnacou silou rastu, zatiaľ čo v dnešnom kreatívnom hospodárstve je hlavným cieľom investícií, zdrojom hodnoty a hnacou silou rastu nehmotný majetok; keďže financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu by sa malo vnímať v tomto kontexte;

AJ.  keďže rozvoj digitálnych technológií a infraštruktúry je prioritou európskej politiky, no stále treba zlepšiť šírenie kultúrneho a kreatívneho tovaru a online služieb prostredníctvom kultúrnych inštitúcií;

AK.  keďže kultúrny a kreatívny priemysel prispieva k uchovávaniu a zlepšovaniu ohromného kultúrneho, historického a architektonického dedičstva Európy; keďže kultúrny a kreatívny sektor je dôležitý z hľadiska rozvoja kultúrnej diplomacie, cestovného ruchu, propagácie národných a miestnych kultúr, pričom je motorom snahy o pokrok a rozvoj miest a regiónov;

Definícia a štatistiky

1.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala komplexný, koherentný a dlhodobý rámec priemyselnej politiky pre kultúrny a kreatívny sektor, a vyzýva EÚ, aby zahrnula rozvoj, účinnú podporu a ochranu a primerané financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu do svojich strategických cieľov a všeobecných priorít s cieľom naštartovať jeho konkurencieschopnosť a umožniť mu naplniť svoj potenciál z hľadiska tvorby kvalitných pracovných miest a rastu;

2.  vyzýva Komisiu, aby svoje budúce politiky pripravovala na základe tejto definície kultúrneho a kreatívneho priemyslu: „kultúrny a kreatívny priemysel predstavujú tie odvetvia, ktoré sa zakladajú na kultúrnych hodnotách, kultúrnej rozmanitosti, individuálnej a/alebo kolektívnej tvorivosti, zručnostiach a talente a majú potenciál generovať inovácie, bohatstvo a pracovné miesta vytváraním sociálnych a hospodárskych hodnôt predovšetkým z duševného vlastníctva; patria sem tieto odvetvia, ktoré závisia od kultúrnych a kreatívnych vstupov: architektúra, archívy a knižnice, umelecké remeslá, audiovizuálna oblasť (vrátane filmu, televízie, softvéru, videohier, multimédií a hudby zo záznamu), kultúrne dedičstvo, dizajn, odvetvia vyrábajúce luxusné výrobky, v ktorých má významnú úlohu kreativita, a móda, festivaly, naživo hraná hudba, divadelné umenie, knihy a publikácie (noviny a časopisy), rozhlas a výtvarné umenie, reklama“;

3.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, že členské štáty používajú na klasifikáciu činností patriacich do kultúrneho a kreatívneho priemyslu vnútroštátne systémy, stanovila konkrétne ukazovatele s cieľom monitorovať a analyzovať kultúrny, hospodársky a spoločenský dosah a dynamiku svojich politík a regulačných návrhov súvisiacich s kultúrnymi a kreatívnymi sektormi, ako aj úlohu tohto odvetvia ako nositeľa inovácie a rastu vo všetkých ostatných oblastiach činnosti v EÚ i v súvislosti s prepojenými tretími krajinami; preto zdôrazňuje, že Komisia by mala nájsť alternatívne zdroje údajov s cieľom doplniť a zlepšiť oficiálne štatistiky; zdôrazňuje, že v kultúrnom a kreatívnom priemysle sa často vyskytujú zložité obchodné modely, ktoré môžu byť pre tradičné formy financovania problémom, a že je dôležité zaistiť, aby boli pozitívne účinky verejných investícií viditeľnejšie, a zabezpečiť takú úroveň analýzy, ktorá je potrebná na prilákanie väčšieho objemu súkromných investícií; vyzýva ďalej Komisiu, aby umožnila koordináciu s cieľom uľahčiť nadnárodné synergie, ako sú projekty spolupráce, možnosti mobility a spoločné podniky v tejto oblasti;

4.  zdôrazňuje, že potreba získať štatistické údaje o kultúrnom a kreatívnom priemysle tiež prispieva do diskusie o kultúrnej politike, a nabáda Komisiu a Eurostat, aby pri svojom úsilí o pravidelnú analýzu a meranie vplyvu politík v oblasti kultúry na kultúrne a kreatívne sektory ako celok zahrnuli kultúrne a kreatívne sektory do svojich výročných štatistík, a to na základe analýzy hodnoty a prienikov vytvorených kultúrnym a kreatívnym priemyslom v digitálnom veku, a aby každé dva roky uverejnili odvetvovú správu o vývoji kultúrneho a kreatívneho priemyslu v Európe; v tejto súvislosti vyzdvihuje potrebu posilniť úlohu Eurostatu a Spoločného výskumného centra;

Rámcové podmienky a podpora inovácií

5.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla systém na zastrešenie oblastí výskumu a vývoja (VaV), produkcie európskeho kreatívneho obsahu a technologických inovácií v oblasti médií a inde; konštatuje, že takýto zastrešujúci systém by podporoval produkciu kreatívnych a konkurencieschopných služieb v EÚ, obchodné a pracovné príležitosti, a zlepšil prístup MSP a začínajúcich podnikov na trh, a zároveň by bol inšpiráciou pre pluralitné a pestré európske prostredie založené na silných synergiách medzi kultúrnym a kreatívnym priemyslom a technologickou inováciou, čím by sa posilnil jednotný európsky digitálny trh;

6.  zdôrazňuje, že digitálne technológie a infraštruktúra sú závislé od obsahu, ktorý poskytujú autori; poznamenáva, že priamy prístup k publiku na celom svete vedie k vzniku nových foriem umeleckého a kreatívneho obsahu; preto vyzýva Komisiu, aby zvážila potreby všetkých príslušných aktérov a vytvorila primeraný právny rámec hodnotového reťazca v digitálnom veku zahrňujúci autorské práva, v ktorom budú zohľadnené osobitosti tohto odvetvia, umožnia sa ďalšie inovácie, presadzovať sa budú transparentné zmluvné vzťahy a ktorý povedie k zakotveniu práva na spravodlivú odmenu a právnu ochranu autorov, tvorcov a všetkých strán zapojených do tvorivého procesu, ako aj ich diela, čím sa zaistí prosperujúce digitálne hospodárstvo;

7.  zdôrazňuje, že treba spolupracovať a neustále si vymieňať poznatky a najlepšie postupy medzi členskými štátmi s cieľom podporovať a inšpirovať kreatívny priemysel a presadzovať kreativitu a produktivitu na všetkých úrovniach;

8.  domnieva sa, že ochrana autorských a s nimi súvisiacich práv je základom príjmov kultúrneho a kreatívneho priemyslu; žiada Komisiu, aby vzhľadom na prebiehajúcu reformu autorského práva vypracovala v spolupráci so skupinami zástupcov odvetvia a spotrebiteľov vyvážené právne riešenia prispôsobené digitálnemu veku, ktoré budú podporovať MSP, veľmi malé podniky a mikropodniky, tvorcov, držiteľov práv, používateľov práv, spotrebiteľov a samostatne zárobkovo činné osoby a budú spĺňať ich záujmy, aby bolo jasné, že výnimky zo zodpovednosti sa môžu uplatňovať iba na poskytovateľov skutočne neutrálnych a pasívnych online služieb, ktoré sú uvedené v smernici o elektronickom obchode a v judikatúre Súdneho dvora EÚ, a nie na služby, ktoré sa aktívne používajú pri distribúcii, propagovaní a speňažovaní obsahu na úkor tvorcov; domnieva sa, že vzhľadom na to, že digitálne prostredie nepozná hranice, je potrebné zaistiť jednotný postup regulačných orgánov, orgánov presadzovania práva a súdnictva v rámci EÚ;

9.  zdôrazňuje, že výskum venovaný držiteľom práv a netransparentné pravidlá v oblasti autorského práva predstavujú administratívnu záťaž, ktorej výsledkom sú vysoké náklady a značné úsilie, ktoré znášajú najmä MSP s cezhraničnou pôsobnosťou; odporúča preto, aby sa v záujme jednoduchšieho vysporiadania autorských práv vytvorila spoločná celoeurópska databáza so všetkými dostupnými informáciami o držiteľoch práv pre každé odvetvie;

10.  zdôrazňuje, že smernica 2014/26/EÚ viedla k zlepšeniu systému na vysporiadanie autorských práv v prípade hudobných diel v internetovom prostredí; žiada Komisiu, aby takisto zlepšila dobrú správu, efektívnosť, transparentnosť a zodpovednosť organizácií kolektívnej správy práv v iných sektoroch;

11.  zdôrazňuje, že pirátstvo a falšovanie predstavujú aj naďalej vážny problém pre kultúrny a kreatívny priemysel, ako aj pre občanov; zdôrazňuje, že tieto nezákonné činnosti vedú k značným stratám príjmov a pracovných miest a môžu byť zdrojom bezpečnostných a zdravotných rizík, na ktoré sa treba zamerať; víta skutočnosť, že predstavitelia tohto odvetvia sa zapájajú do hľadania riešení na boj proti pirátstvu a falšovaniu, a zdôrazňuje, že treba posilniť boj proti týmto nezákonným činnostiam;

12.  zdôrazňuje potrebu monitorovať a posilniť uplatňovanie platných pravidiel presadzovania práva v celej EÚ; odporúča, aby sa zvážilo zavedenie prísnejších sankcií a podpora systému záruk v oblasti vysledovateľnosti s cieľom odradiť od falšovania, a to predovšetkým veľkých komerčných falšovateľov, a aby sa zvýšila náhrada škody a kompenzácia pre držiteľov práv; žiada EÚ a členské štáty, aby začali informačné kampane zamerané na boj proti pirátstvu a falšovaniu, aby identifikovali trendy a efektívnejšie sa na ne zamerali a zároveň nabádali držiteľov práv a poskytovateľov služieb, aby zabezpečili jednoduchý prístup k právnemu obsahu, a tým odrádzali o pirátstva; napokon zdôrazňuje potrebu zapojiť všetkých aktérov digitálneho sveta do boja proti online falšovaniu;

13.  vyzýva Komisiu, aby navrhla účinné opatrenia na boj proti internetovému pirátstvu, a najmä aby zabezpečila, aby online služby, na ktorých je uložený obsah, uplatňovali účinné opatrenia na odstránenie nezákonného obsahu zo svojich služieb a aby uskutočnili kroky na zabránenie opakovanému zobrazeniu tohto obsahu po jeho odstránení;

14.  domnieva sa, že je nevyhnutné odstrániť nejednotné zmýšľanie v tradičných oblastiach politiky a podporovať kultúrne a kreatívne prieniky;

15.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vo svojich príslušných oblastiach právomoci podporovali medziodvetvovú spoluprácu tým, že zavedú „vzdelávacie laboratóriá“, tvorivé centrá, spoločné pracovné priestory, programy vytvárania kontaktov a kultúrne a tvorivé zoskupenia a siete na regionálnej, vnútroštátnej, európskej a medzinárodnej úrovni s cieľom podporiť interakcie medzi mikropodnikmi, malými, strednými a veľkými podnikmi a medzi neziskovými organizáciami a obchodnými spoločnosťami pôsobiacimi v kultúrnom a kreatívnom sektore, tradičnými remeslami, organizáciami pôsobiacimi v oblasti kultúrneho dedičstva, výskumnými centrami, univerzitami, investormi a tvorcami politík; okrem toho žiada o podporu pre rozvoj priaznivého právneho prostredia nakloneného inováciám na tvorbu a skúšanie nových obchodných modelov, výrobkov a služieb prostredníctvom strategických partnerstiev výrobcov, distribútorov a propagátorov a o podporu činností podnikateľských inkubátorov;

16.  domnieva sa, že pre EÚ a jej členské štáty je nevyhnutné zachovať si možnosť chrániť a rozvíjať svoje kultúrne a audiovizuálne politiky, a robiť tak v súlade so svojimi existujúcimi právnymi predpismi, normami a dohodami vrátane Dohovoru UNESCO o ochrane a podpore rozmanitosti kultúrnych prejavov; žiada preto, aby sa v zmluvách medzi Úniou a tretími krajinami výslovne uvádzalo vylúčenie služieb s kultúrnym a audiovizuálnym obsahom vrátane služieb poskytovaných on-line; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že je potrebné vylúčiť kultúrne a audiovizuálne služby z rozsahu pôsobnosti mandátu na rokovanie o všeobecných dohodách týkajúcich sa voľného obchodu, pričom upozorňuje, že kultúrne a kreatívne diela majú dvojakú a vnútornú hodnotu;

17.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala a podporovala vytváranie, zlepšovanie a rozširovanie infraštruktúry, ktorá je z hľadiska podpory tvorivých priemyselných odvetví v Európe kľúčová, a najmä aby zabezpečila šírenie vysokorýchlostného širokopásmového pripojenia vo vidieckych a odľahlých oblastiach;

18.  uznáva, že mnohé mestá a regióny v celej Európe vypracovali rozsiahle plány pre svoj miestny kultúrny a kreatívny priemysel; vyzýva Komisiu, aby nadviazala na najlepšie postupy z týchto stratégií;

19.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 považovali za významnú príležitosť na posilnenie európskej excelentnosti v kultúrnom a kreatívnom priemysle a zdôraznenie potreby primeraného plánovania a financovania;

20.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, aby využila potenciál kultúrnej diplomacie tým, že podporí a zlepší konkurencieschopnosť európskeho kultúrneho a kreatívneho sektora;

Digitalizácia kultúrneho a kreatívneho priemyslu

21.  zdôrazňuje, že kultúrny a kreatívny priemysel, ktorý tvoria väčšinou MSP, funguje v prostredí, ktoré sa neustále vyvíja, a ako taký je nútený koncipovať nové obchodné modely a pretvárať ich s cieľom vyvíjať riešenia založené na potrebách trhu a prilákať nové publikum; vyzdvihuje príležitosti, ktoré hospodárstvu a spoločnosti poskytujú nové IKT, ako sú technológie Big Data, cloud computing, internet vecí, najmä, ak sa spoja s odvetviami ako kultúrny a kreatívny priemysel, a predovšetkým v súvislosti s distribúciou, využívaním a produkciou kreatívnych diel; zdôrazňuje však, že na to, aby kultúrny a kreatívny priemysel mohol v plnej miere uchopiť potenciál nových technológií v oblasti rastu a pracovných miest, musí byť prioritou dokončenie jednotného digitálneho trhu; okrem toho zdôrazňuje, že je potrebné posilniť právnu istotu a znížiť administratívnu záťaž; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby podporili digitalizáciu kultúrneho obsahu; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že plán Komisie s názvom Digitalizácia priemyslu a rámec EÚ na presadzovanie práva by mali plne zohľadňovať osobitosti kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

22.  domnieva sa, že digitálne platformy sú spôsobom, ako poskytnúť širší prístup ku kultúrnym a kreatívnym dielam, a ponúkajú kultúrnym a kreatívnym odvetviam nesmierne príležitosti na vývoj nových obchodných modelov; zdôrazňuje, že treba uvažovať o tom, ako by tento proces mohol fungovať pri zabezpečení väčšej právnej istoty a rešpektovaní držiteľov práv; vyzdvihuje význam transparentnosti a zabezpečenia spravodlivých rovnakých podmienok; v tejto súvislosti sa domnieva, že ochrana držiteľov práv v oblasti autorských práv a duševného vlastníctva je potrebná na to, aby sa zabezpečilo uznávanie hodnôt a podpora inovácií, tvorivosti, investícií a tvorby obsahu;

23.  zdôrazňuje, že digitalizácia a konvergencia médií vytvárajú nové príležitosti na prístup k európskym dielam a ich distribúciu a propagáciu, a zdôrazňuje, že je dôležité zaručiť financovanie digitalizácie, zachovania a dostupnosti európskeho kultúrneho dedičstva na internete;

Pracovné podmienky v kultúrnom a kreatívnom odvetví

24.  poukazuje na skutočnosť, že, pokiaľ ide o pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle, najmä v odvetví médií a kultúry, obvyklou praxou sú atypické formy zamestnania (práca na čiastočný úväzok a pracovné zmluvy na určitý čas, dočasná agentúrna práca a ekonomicky závislá samostatná zárobková činnosť);

zdôrazňuje potrebu odstrániť prekážky, ktoré bránia mobilite umelcov a odborníkov v oblasti kultúry, a podporuje žiadosť Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru adresovanú Komisii, aby zabezpečila vhodné riešenie na zlepšenie mobility pracovníkov v kultúrnom a kreatívnom priemysle v EÚ a zjednodušenie konania o udelení víza pre účastníkov výmen s tretími krajinami;

25.  vyzýva členské štáty, aby vypracovali alebo zaviedli právny a inštitucionálny rámec v oblasti kreatívnej umeleckej tvorby prijatím alebo zavedením súboru ucelených a komplexných opatrení týkajúcich sa zmlúv, spôsobov kolektívneho zastupovania, sociálneho zabezpečenia, zdravotného poistenia, priameho a nepriameho zdaňovania a súladu s európskymi pravidlami s cieľom zlepšiť mobilitu umelcov v celej EÚ;

26.  berie na vedomie vysoký podiel žien v kreatívnom priemysle, a najmä matiek, ktoré sú samostatne zárobkovo činné alebo sa vracajú do zamestnania („matky-podnikateľky“);

27.  poukazuje na súčasný priemerný rozdiel v mzde (16,1 % v roku 2014) a v dôchodkoch (40,2 %) medzi ženami a mužmi v EÚ a zdôrazňuje, že ženy čelia v kultúrnom a kreatívnom priemysle podobným prekážkam ako v iných odvetviach hospodárstva, najmä pokiaľ ide o rozdiely v mzde a dôchodkoch žien a mužov, prístup k financovaniu, stereotypy, odbornú prípravu a celoživotné vzdelávanie;

Vzdelávanie, zručnosti a odborná príprava

28.  zdôrazňuje, že tvorivý impulz je prítomný v každom človeku a že kreatívne zručnosti by sa mali rozvíjať od útleho veku, aby sa položili základy pre nepretržité obnovovanie tvorivého myslenia; poznamenáva však, že tieto zručnosti možno rozvíjať v každom veku, najmä prostredníctvom dostupných celoživotných vzdelávacích programov; nabáda členské štáty, aby v rámci vzdelávacích programov a programov odbornej prípravy podporovali nadobúdanie hlbších poznatkov o kultúrnom a kreatívnom priemysle, aby rozvíjali výučbu mediálnej gramotnosti a digitálnych zručností a aby zlepšili svoje systémy odbornej prípravy, vzdelávania a kvalifikácií, čím umožnia všetkým vekovým skupinám študentov získať komplexnú odbornú prípravu v kreatívnych umeleckých odboroch;

29.  upozorňuje na to, že absolventom kultúrnych a umeleckých odborov chýbajú prierezové, no najmä podnikateľské zručnosti, ako aj na ich nedostatočné poznatky o zákonoch týkajúcich sa autorských práv a o spôsoboch ochrany týchto práv; považuje preto za dôležité nabádať členské štáty a vzdelávacie inštitúcie, aby riešili tento nedostatok upravením programov výučby s cieľom zabezpečiť nepretržitú odbornú prípravu a lepšie prepojiť vzdelávanie o kreatívnosti a podnikaní a upevniť tak obchodné, finančné, marketingové a riadiace zručnosti kreatívnych podnikateľov;

30.  vyzýva členské štáty, aby zvýšili podporu učiteľov s cieľom umožniť im rozvíjať kreatívne a inovačné schopnosti mladých, a to modernizáciou vyučovacieho procesu a začlenením mediálnej gramotnosti, umenia, hudby, divadla a filmu do programov vzdelávania a odbornej prípravy; naliehavo vyzýva členské štáty, aby rozvíjali vedomosti o kultúrnom dedičstve, umeleckých postupoch a prejavoch, ako aj mäkké zručnosti zamerané na tvorivosť a inováciu; vyzýva takisto členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi školami, ktorej cieľom je vymieňať si najúčinnejšie metódy a postupy, pokiaľ ide o stimulovanie tvorivosti a inovácie, čím pomáhajú ľuďom poznať hodnotu produktov a služieb kreatívneho priemyslu;

31.  pripomína, že partnerstvá môžu spolu so vzdelaním prispieť aj k stimulujúcemu vzdelávaciemu prostrediu a k integrácii znevýhodnených a marginalizovaných komunít a zároveň ponúknuť príležitosti pre ľudí žijúcich v znevýhodnených štvrtiach;

32.  vyzdvihuje potenciál kultúrneho a kreatívneho priemyslu v oblasti zamestnanosti mladých ľudí a reindustrializácie, a najmä nárast príležitostí v kultúrnom a kreatívnom sektore, ktoré pre mladých ľudí vytvára digitálne prostredie; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zahrnuli kultúrny a kreatívny priemysel do iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí a poskytli finančné prostriedky na podporu kariéry, podnikania a odbornej prípravy v tomto sektore tým, že vytvoria programy učňovského vzdelávania, uľahčia mobilitu a výmenu prostredníctvom programov mentorstva a stáží; požaduje účinnejšie využívanie zdrojov poskytnutých v rámci systému záruky pre mladých;

33.   pripomína, že jedným z najvážnejších problémov, ktorému odvetvie kultúrneho dedičstva čelí, je postupný zánik tradičných zručností a remesiel; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili zachovanie dedičstva, kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, tradičných zručností a európskeho národného, regionálneho a miestneho know-how a aby chránili a propagovali remeselné živnosti spojené s kultúrnym a kreatívnym sektorom, aby podporovali a uľahčovali prenos know-how a aby venovali väčšiu pozornosť odbornej príprave a v záujme prilákania talentov aj vysoko kvalifikovanej pracovnej sile, a to vrátane vynikajúcich remeselných zručností v stavebníctve a pri reštauračných prácach a prácach v oblasti pamiatkovej starostlivosti; na tento účel zdôrazňuje, že medzi kultúrnou politikou a sociálnymi a výrobnými zdrojmi sa musia pestovať silné strategické väzby;

34.  vyzýva Komisiu, aby zvýšila informovanosť o kariérnych príležitostiach v remeselných a vo výrobných odvetviach spojených s kultúrnym a kreatívnym sektorom prostredníctvom informačných kampaní a politík na podporu prenosu poznatkov s cieľom zachovať remeselné a odborné zručnosti v týchto odvetviach;

35.  nabáda členské štáty, aby nadviazali na stimuly programu Erasmus+ s cieľom podporovať medzisektorové prístupy medzi rôznymi oblasťami vo formálnom, neformálnom a informálnom vzdelávaní, odbornej príprave a celoživotnom vzdelávaní; nabáda zariadenia vysokoškolského a odborného vzdelávania, aby prelínali programy medzi rôznymi druhmi umenia a kultúrou, vedou, inžinierstvom, technológiami, obchodom a inými príslušnými oblasťami; vyzýva predovšetkým na prijatie opatrení na preklenutie rozdielov medzi predmetmi v oblasti prírodných vied, technológií, inžinierstva a matematiky (tzv. predmety STEM) a IKT a predmetmi v oblasti umenia a dizajnu s cieľom podporovať rozvoj technických povolaní v kreatívnom priemysle a kreatívnych povolaní v odvetví STEM, ktoré sú nevyhnutné pre rast európskeho kultúrneho a kreatívneho sektora. zdôrazňuje potrebu podporovať centrá excelentnosti a propagovať výmeny medzi povolaniami v tomto sektore vrátane tretích krajín a prilákať a rozvíjať tvorivé myslenie;

36.  vyzýva členské štáty, aby podporovali spoluprácu medzi umeleckými školami, poskytovateľmi odborného vzdelávania, univerzitami a podnikmi v oblasti kultúrnych a kreatívnych sektorov, a to aj prostredníctvom pôsobenia umelcov v podnikoch a vzdelávacích zariadeniach s cieľom zabezpečiť väčší súlad medzi ponukou zručností a dopytom na trhu práce a naštartovať konkurenčný potenciál tohto odvetvia; odporúča rozvíjať možnosti kombinácie práce a učenia sa, akými sú systémy duálneho vzdelávania;

37.  odporúča navrhnúť a prijať politiky zamerané na zvýšenie účasti občanov EÚ na kultúrnom živote, ktorá je v mnohých členských štátoch stále kriticky nízka; zdôrazňuje, že by to malo prínos z hľadiska podpory tvorivejšieho myslenia a zabezpečenia väčšej a istejšej základne dopytu po kultúrnych a kreatívnych produktoch v EÚ;

38.  požaduje založiť „európsku cenu v oblasti kreatívneho a kultúrneho priemyslu“, ktorá bude podobná „Francúzsko-nemeckej cene pre kreatívny a kultúrny priemysel“;

39.  vyzdvihuje obrovský potenciál žien v oblasti inovácií a podnikania a ich významnú úlohu v kultúrnom a kreatívnom priemysle; nabáda členské štáty, aby poskytli primeranú finančnú podporu a odbornú prípravu, a vyzdvihuje význam vytvárania sietí a výmeny najlepších postupov;

40.  požaduje, aby sa preskúmala možnosť programov mobility pre mladých inovátorov s cieľom podporovať výmeny a inovácie v kultúrnej a kreatívnej oblasti;

41.  berie na vedomie oznámenie Komisie s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu: Spolupráca na posilnení ľudského kapitálu, zamestnateľnosti a konkurencieschopnosti, pričom súhlasí s názorom, že: „V rýchlo sa meniacom svetovom hospodárstve budú zručnosti do veľkej miery určujúcim faktorom pre konkurencieschopnosť a schopnosť podnecovať inovácie. Priťahujú investície a sú katalyzátorom v pozitívnom kolobehu vytvárania pracovných miest a rastu. Sú kľúčom k sociálnej súdržnosti.“; považuje za potrebné venovať pri revízii rámca kľúčových kompetencií a európskeho kvalifikačného rámca osobitnú pozornosť tvorivým zručnostiam;

42.  nabáda členské štáty, aby zaviedli iniciatívy podobné iniciatíve talianskej vlády s názvom „bonus na kultúru“, v rámci ktorej poskytla 500 EUR všetkým osobám vo veku 18 rokov s riadnym pobytom v Taliansku, ktoré môžu použiť len na „kultúrne obohacujúce činnosti“, akými sú návštevy múzeí, galérií, archeologických nálezísk a lokalít kultúrneho dedičstva, knihy a filmy;

Financovanie

43.  poukazuje na to, že kultúrny a kreatívny priemysel vo veľkej miere využíva verejné financie určené pre oblasť kultúry, čo takisto významne prispieva aj ku kultúrnej rozmanitosti v Európskej únii; naliehavo preto žiada Komisiu a členské štáty, aby v rámci svojej pôsobnosti naďalej vyčleňovali vo svojich rozpočtoch primeranú časť verejných finančných prostriedkov na kultúru;

44.  zdôrazňuje, že na podporu kultúrneho a kreatívneho sektora je potrebné posilniť vládne politiky a zlepšiť rozpočet na kultúru; poukazuje na to, že verejné financie zaznamenali v členských štátoch výrazné rozpočtové škrty, čo významne ohrozuje európsku kultúrnu a tvorivú činnosť;

45.  poukazuje na úspech systémov daňových úľav pre kultúrny a kreatívny sektor, ktoré existujú v niektorých členských štátoch; nabáda preto všetky členské štáty, aby zaviedli takého systémy, pričom odsudzuje osobitné daňové úpravy, známe ako daňové stanoviská, ktoré umožnili niektorým spoločnostiam neprimerane si znížiť dane na minimum;

46.  konštatuje, že kultúrny a kreatívny priemysel sa môže zapájať do všetkých programov financovaných z prostriedkov EÚ, v porovnaní s jeho potenciálom však treba túto účasť považovať za nedostatočnú; žiada Komisiu, aby najprv vytvorila jednotné kontaktné miesto, t. j. webové sídlo, kde by jednotlivé príslušné GR úzko spolupracovali s cieľom poukázať na rôzne možnosti financovania pre kultúrne a kreatívne sektory, šíriť informácie prostredníctvom celoeurópskych kultúrnych a kreatívnych sietí a vnútroštátnych organizácií, zhromažďovať a propagovať príklady najlepších postupov, ako aj zvýšiť informovanosť finančných investorov a inštitúcií o osobitostiach a rôznych problémoch kultúrneho a kreatívneho priemyslu, pretože by sa tým zlepšila informovanosť a dostupnosť finančných prostriedkov pre kultúrny a kreatívny priemysel;

47.  vyzýva Komisiu, aby prostredníctvom všestrannej a prierezovej stratégie EÚ pracovala na presadzovaní podpory EÚ pre kultúrny a kreatívny priemysel vrátane financovania; zdôrazňuje však, že je potrebné uvedomiť si rôznorodosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu a následne aj jeho špecifické odvetvové potreby týkajúce sa prostredia financovania a inovácií, ako aj osobitné plány vykonávania, akým je spoločný rámcový režim pre programy Horizont 2020 a Kreatívna Európa; uznáva multiplikačný účinok, ktorý v kultúrnom a kreatívnom priemysle, najmä v určitých regiónoch vyvolávajú finančné prostriedky EÚ;

48.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú plnia neziskové, družstevné a sociálne podniky v kultúrnom a kreatívnom priemysle, a preto žiada, aby sa zabránilo akémukoľvek rozlišovaniu štrukturálneho a sociálneho financovania EÚ, ktoré by mohlo obmedziť oprávnenosť týchto štruktúr;

49.  poznamenáva, že preskúmanie viacročného finančného rámca v polovici obdobia a správy o vykonávaní programov EÚ treba chápať ako dve navzájom prepojené zložky toho istého procesu; poznamenáva, že najmä v prípade programov Kreatívna Európa, Horizont 2020 a štrukturálnych fondov (EFRR a ESF) treba osobitne zhodnotiť a ďalej podporovať úlohu a vplyv kultúrneho a kreatívneho priemyslu na rast, zamestnanosť a územnú súdržnosť, najmä pokiaľ ide o programy; zdôrazňuje, že tento proces by sa mal stať pevným a jednotným základom revízie VFR a štruktúry budúcich programov EÚ na obdobie po roku 2020;

50.  vyzýva Komisiu, aby dodržala článok 167 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie a stanovila kultúrny a kreatívny priemysel ako súčasť kultúrneho a kreatívneho sektora za horizontálnu prioritu v rámci režimov a programov financovania zo zdrojov EÚ, najmä v rámci programu Horizont 2020, programu Európskej únie v oblasti zamestnanosti a sociálnej inovácie (EaSI) a EŠIF;

51.  vyzýva Komisiu, aby na podporu väčšieho počtu projektov v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu v plnej miere využila potenciálne synergie medzi politikami EÚ s cieľom efektívne využiť finančné prostriedky dostupné v rámci programov EÚ, akými sú Horizont 2020, Nástroj na prepájanie Európy, Erasmus+, EaSI, Kreatívna Európa, COSME), a európske štrukturálne a investičné fondy (EŠIF);

52.  poukazuje na to, že na dosiahnutie účinnejšej interakcie medzi európskymi štrukturálnymi a investičnými fondmi (EŠIF) a inými európskymi programami na programové obdobie 2014 – 2020 stále možno urobiť oveľa viac, najmä pokiaľ ide o programy Erasmus+ a Kreatívna Európa uvedené v bodoch 4.6 a 6.4 prílohy I k nariadeniu o spoločných ustanoveniach, a to poskytovaním lepších informácií v celej EÚ a oveľa jednoznačnejším vykonávaním v členských štátoch a ich regiónoch;

53.  vyzýva Komisiu, aby časť nariadenia Komisie (EÚ) č. 651/2014 týkajúcu sa štátnej pomoci v oblasti kultúry a zachovania kultúrneho dedičstva upravila a/alebo vyložila vzhľadom na odôvodnenie 72 nariadenia a oznámenie Komisie z 19. mája 2016 s cieľom nezahrnúť pod pojem štátnej pomoci niektoré opatrenia v odvetví kultúrneho dedičstva (najmä pokiaľ ide o reštaurovanie a uchovanie) a v niektorých prípadoch kultúrne aktivity podporované z fondov EÚ a ďalších regionálnych fondov;

54.  poznamenáva, že záručný mechanizmus v rámci programu Kreatívna Európa je jedným zo spôsobov, ako riešiť naliehavú potrebu prístupu k finančným prostriedkom prostredníctvom úverov pre inovatívne a udržateľné projekty v kultúrnom a kreatívnom sektore; pripomína oneskorené spustenie záručného mechanizmu; zdôrazňuje, že je potrebné navýšiť rozpočet programu Kreatívna Európa a záručného mechanizmu s cieľom účinne podporovať európske kultúrne a tvorivé prejavy, diverzifikovať príjemcov finančných prostriedkov, zaručiť rovnaký prístup k záručnému mechanizmu a zlepšiť účasť subjektov z oblasti kultúry zo všetkých členských štátov;

55.  poznamenáva, že EFSI by mal pomáhať malým a stredným podnikom prekonať nedostatok kapitálu, pričom by sa mal obvykle zameriavať na projekty s vyšším rizikovým profilom a nie na projekty, ktoré sú podporované bežnými operáciami ECB(22); poznamenáva, že k septembru 2016 boli finančné prostriedky pridelené len niekoľkým projektom v kultúrnom a kreatívnom sektore, ktorý tvoria väčšinou MSP s vyššou mierou rizika, a projektom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a zdôrazňuje, že treba vynaložiť maximálne úsilie na to, aby sa lepšie využívali prostriedky z fondu EFSI;

56.  vyzýva ECB, aby v rámci riešenia nedostatočného financovania kultúrneho a kreatívneho priemyslu z fondu EFSI skúmala možné prepojenia s programom Kreatívna Európa a záručným mechanizmom s cieľom poskytovať účelové pôžičky pre kultúrny a kreatívny priemysel;

57.  vyzýva Komisiu, členské štáty a ECB, aby podporovali zmiešané spôsoby financovania, najmä formou verejno-súkromných partnerstiev s cieľom zamerať sa na problém nedostatočného kapitálového financovania kultúrneho a kreatívneho priemyslu a tento problém vyriešiť;

58.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zlepšili investičné prostredie a rozšírili spektrum finančných nástrojov, ktoré sú dostupné mikropodnikom a MSP v kultúrnom a kreatívnom sektore o nové a inovačné systémy financovania, ako sú mikroúver, návratné príspevky, kolektívne financovanie, financovanie rizikového kapitálu, počiatočný a rizikový kapitál; poznamenáva, že rôzne modely kolektívneho financovania a kolektívneho investovania v oblasti kultúrneho a kreatívneho priemyslu sa môžu stať spoľahlivým nástrojom financovania kultúrnych a kreatívnych projektov a aké také sa môžu stať vítaným doplnením tradičných zdrojov finančnej podpory kultúrneho a kreatívneho priemyslu ako celku; vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby naďalej monitorovali a podporovali rozvoj trhu kolektívneho financovania, zapájali verejné inštitúcie, lepšie využívali možnosti inštitucionálneho kolektívneho financovania, koordinovali jednotlivé regulačné prístupy, zabezpečili primeranú jednoznačnosť, pokiaľ ide o uplatňovanie pravidiel EÚ, rozvíjali najlepšie postupy a zlepšili regulačný rámec tým, že odstránia prekážky a/alebo v prípade potreby predstavia nový regulačný nástroj; poukazuje však na to, že týmto nemôžu nahradiť udržateľné verejné a súkromné financovanie kultúrneho a kreatívneho priemyslu;

59.  považuje za potrebné zlepšiť úlohu, ktorú zohrávajú verejné investičné banky v kultúrnom a kreatívnom sektore, a to zlepšením prístupu malých a stredných podnikov k úverom a poskytnutím pomoci podnikom pri rozširovaní ich trhov a vývozných aktivitách;

60.  domnieva sa, že na zlepšenie prístupu kultúrneho a kreatívneho priemyslu k financovaniu treba rozvíjať odborné znalosti v oblasti zisťovania a posudzovania hodnoty nehmotného majetku, ktorý by sa mohol použiť ako zábezpeka; zdôrazňuje, že je potrebné zlepšiť vedomosti finančných investorov a inštitúcií o osobitostiach a rôznych problémoch týkajúcich sa kultúrneho a kreatívneho priemyslu, ktoré sa považujú za rizikovejšie; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia zahrnula finančných sprostredkovateľov do systému odbornej prípravy v rámci záručného mechanizmu programu Kreatívna Európa, pretože sa tým môže zlepšiť schopnosť kultúrneho a kreatívneho priemyslu osloviť a presvedčiť vonkajších investorov; považuje však za užitočné vypracovať hodnotenie tohto systému a v prípade úspechu ho rozšíriť do rôznych oblastí politiky;

61.  požaduje preto presadzovanie „protokolov o majetku duševného vlastníctva“, ktoré uľahčia oceňovanie práv duševného vlastníctva, a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné mechanizmy na zlepšenie obchodovateľnosti s právami duševného vlastníctva a uznania ich plnej hodnoty ako majetku;

o
o   o

62.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 13, 15.1.2016, s. 83.
(2) Ú. v. EÚ L 169, 1.7.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 221.
(4) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 104.
(5) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 320.
(6) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 289.
(7) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 259.
(8) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 33.
(9) Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0293.
(11) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 95.
(12) Ú. v. EÚ C 68 E, 7.3.2014, s. 40.
(13) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 135.
(14) Ú. v. EÚ C 377 E, 7.12.2012, s. 142.
(15) Ú. v. EÚ C 247 E, 15.10.2009, s. 25.
(16) Ú. v. EÚ C 125 E, 22.5.2008, s. 223.
(17) OECD/EUIPO (2016), Obchod s falšovaným a pirátskym tovarom: mapovanie hospodárskeho vplyvu, OECD Publishing, Paris.
(18) Keďže v oznámení Komisie sa za kultúrny a kreatívny priemysel považuje: architektúra, archívy a knižnice, umelecké remeslá, audiovizuálne odvetvie (vrátane filmu, televízie, videohier a multimédií), kultúrne dedičstvo, dizajn (vrátane módneho návrhárstva), festivaly, hudba, divadelné a výtvarné umenie, publikačná činnosť a rádio.
(19) Analytická správa na odvetvovej úrovni (2013), Odvetvia intenzívne využívajúce práva duševného vlastníctva: príspevok k ekonomickej výkonnosti a zamestnanosti v Európskej únii, s. 8 (v angličtine) https://euipo.europa.eu/ohimportal/documents/11370/80606/IP+Contribution+study
(20) Štúdia Európskej komisie EASME/COSME/2015/003.
(21) Odkaz na štúdiu sa doplní po jej uverejnení. Všetky údaje uvedené v tomto uznesení vychádzajú z tejto štúdie.
(22) Nariadenie (EÚ) 2015/1017.

Právne oznámenie