Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/2060(INI)
Postup v rámci schôdze
Postup dokumentu : A8-0365/2016

Predkladané texty :

A8-0365/2016

Rozpravy :

PV 12/12/2016 - 17
CRE 12/12/2016 - 17

Hlasovanie :

PV 13/12/2016 - 5.6
CRE 13/12/2016 - 5.6
Vysvetlenie hlasovaní

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0487

Prijaté texty
PDF 385kWORD 56k
Utorok, 13. decembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Práva žien v štátoch Východného partnerstva
P8_TA(2016)0487A8-0365/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 13. decembra 2016 o právach žien v krajinách Východného partnerstva (2016/2060(INI))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ), v ktorých je rodová rovnosť ustanovená ako jedna z hlavných zásad, na ktorých je EÚ založená,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z 18. decembra 1979,

–  so zreteľom na Pekinskú akčnú platformu OSN (1995) pre rovnosť, rozvoj a mier,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN č. 1820 (2008) a č. 1325 (2000) a na nedávnu rezolúciu č. 2242 (2015) o ženách, mieri a bezpečnosti,

–  so zreteľom na Pekinské vyhlásenie a akčnú platformu zo septembra 1995, na akčný program medzinárodnej konferencie o populácii a rozvoji (káhirská konferencia) zo septembra 1994 a na výsledky ich hodnotiacich konferencií,

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 18. novembra 2015 s názvom Preskúmanie európskej susedskej politiky (ESP) (SWD(2015)0500),

–  so zreteľom na závery Rady z 18. februára 2008 o európskej susedskej politike, z 20. apríla 2015 o preskúmaní európskej susedskej politiky a zo 14. decembra 2015 o preskúmaní európskej susedskej politiky,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 7. mája 2009 v Prahe,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 28. – 29. novembra 2013 vo Vilniuse, s názvom Východné partnerstvo: cesta vpred,

–  so zreteľom na spoločné vyhlásenie zo samitu Východného partnerstva, ktorý sa uskutočnil 21. – 22. mája 2015 v Rige,

–  so zreteľom na dohody o pridružení/prehĺbené a komplexné zóny voľného obchodu (DCFTA) medzi Európskou úniou a Európskym spoločenstvom pre atómovú energiu a ich členskými štátmi na jednej strane a Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou na strane druhej,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 232/2014 z 11. marca 2014, ktorým sa ustanovuje nástroj európskeho susedstva(1) (ENI),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. júla 2015 o akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu na roky 2015 – 2019,

–  so zreteľom na závery Rady z 26. októbra 2015 o akčnom pláne pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na spoločný pracovný dokument Komisie a vysokej predstaviteľky Únie z 21. septembra 2015 s názvom Rodová rovnosť a posilnenie postavenia žien: ako môžu vonkajšie vzťahy EÚ v období 2016 – 2020 zmeniť život dievčat a žien,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 21. januára 2016 o dohodách o pridružení/prehĺbených a komplexných zónach voľného obchodu s Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o obnovení akčného plánu EÚ o rodovej rovnosti a posilnení postavenia žien v rámci rozvojovej spolupráce(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2013 o gendercíde (rodovo podmienenom vraždení): chýbajúce ženy?(5),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia a na nedávne uznesenie z 9. júla 2015 o revízii európskej susedskej politiky(6),

–  so zreteľom na projekt Rady Európy na zlepšenie prístupu žien k spravodlivosti v piatich krajinách Východného partnerstva,

–  so zreteľom na Istanbulský dohovor Rady Európy z roku 2011,

–  so zreteľom na správy o krajinách v súvislosti s istanbulským akčným plánom boja proti korupcii OECD a na správy o pokroku krajín Východného partnerstva,

–  so zreteľom na dohovory Medzinárodnej organizácie práce o rodovej rovnosti, najmä Dohovor z roku 1951 o rovnakom odmeňovaní (č. 100), Dohovor z roku 1958 o diskriminácii (v zamestnaní a povolaní) (č. 111), Dohovor z roku 1981 o pracovníkoch so zodpovednosťou za rodinu (č. 156) a Dohovor z roku 2000 o ochrane materstva (č. 183),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre zahraničné veci (A8-0365/2016),

A.  keďže podľa vyhlásenia z Prahy sa Východné partnerstvo zakladá na oddanosti zásadám medzinárodného práva a základným hodnotám vrátane demokracie, právneho štátu a dodržiavania ľudských práv a základných slobôd; keďže vo vyhlásení z Rigy sa v súvislosti s rodovou rovnosťou hovorí o „sľubnej novej ére spolupráce“;

B.  keďže posilnená diferenciácia medzi krajinami a väčšia zodpovednosť partnerských krajín sú kľúčovými zásadami revidovanej ESP, berúc do úvahy špecifickú situáciu každej krajiny;

C.  keďže rodová rovnosť medzi ženami a mužmi je zakotvená v ústavách a právnych systémoch všetkých krajín Východného partnerstva a všetky tieto krajiny už bez výhrad ratifikovali väčšinu dôležitých medzinárodných dohovorov v tejto oblasti; odsudzuje skutočnosť, že v krajinách Východného partnerstva sú ženy stále vystavené sociálnej diskriminácii;

D.  keďže všetky krajiny Východného partnerstva vyvinuli stratégie, programy alebo akčné plány na zlepšenie situácie žien;

E.  keďže v štátoch Východného partnerstva bolo v roku 2015 len 17 zo 136 vyšších ministerských pozícií obsadených ženami, ženy tvorili v priemere 16 % zvolených poslancov parlamentu a zastávali v priemere len 17 % najvyšších pozícií v štátnej službe; keďže iba tri politické strany v celom regióne viedli ženy;

F.  keďže vertikálna a horizontálna segregácia zamestnanosti žien na pracovných trhoch štátov Východného partnerstva je naďalej hlboko zakorenená v kultúrnych a spoločenských normách; keďže ďalšou záťažou pre ženy je „druhá zmena“ spočívajúca v neplatenej domácej práci;

G.   keďže stereotypy, ktoré sú v spoločnosti značne rozšírené, prisudzujú ženám podriadenú úlohu; keďže tieto stereotypy vznikajú už v detstve a prejavujú sa pri výbere vzdelania a odbornej prípravy a následne na trhu práce;

H.  keďže veľa žien vo vidieckych oblastiach, kde nie sú iné možnosti, prijíma slabo platené pracovné miesta v poľnohospodárstve, často bez oficiálnej registrácie a bez akýchkoľvek práv sociálneho zabezpečenia; keďže odstránenie nerovnosti medzi mužmi a ženami v poľnohospodárstve by mohlo zaistiť rovnaký prístup mužov a žien k zamestnaniu, ako aj rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty;

I.   keďže ženy a muži v krajinách Východného partnerstva sa často stretávajú s ťažkosťami, pokiaľ ide o prístup k službám a právam v oblasti sexuálneho a reprodukčného zdravia (SRZP), a stále existujú vážne prekážky pre chudobné ženy, migrantov, etnické menšiny a osoby žijúce vo vidieckych oblastiach; keďže menej než 50 % žien v krajinách Východného partnerstva využíva moderné metódy antikoncepcie a v niektorých krajinách je to dokonca menej než 20 %, pričom medzi hlavné príčiny patrí nedostatočné poradenstvo, vysoké náklady a nemožnosť výberu a nespoľahlivosť dodávok antikoncepčných prostriedkov;

J.  keďže pretrvávajú závažné nedostatky v prístupe k spravodlivosti pre ženy, ktoré sú obeťami rodovo motivovaného násilia, pričom ide najmä o chýbajúcu kriminalizáciu všetkých foriem násilia páchaného na ženách, výrazne nedostatočné nahlasovanie takýchto zločinov, veľmi málo odsudzujúcich rozsudkov za znásilnenie, a veľmi malé alebo žiadne štátne financovanie podporných služieb;

K.  keďže miera výskytu násilia páchaného na ženách a akceptovania tohto násilia sa síce v jednotlivých krajinách Východného partnerstva podstatne líši, ale celkovo je relatívne vysoká, keď v štyroch zo šiestich krajín je úroveň výskytu fyzického násilia počas života vyššia ako 20 %; keďže nie je k dispozícii dostatok porovnateľných údajov na zistenie výskytu fyzického, sexuálneho a psychického násilia na pracovisku, tiež veľmi pravdepodobne v dôsledku zriedkavého oznamovania prípadov jeho výskytu; keďže riziko násilia je oveľa vyššie v prípade žien, ktoré patria k etnickým menšinám, ako napríklad Rómom;

L.  keďže krajiny Východného partnerstva sú naďalej krajinami pôvodu, a v niektorých prípadoch tranzitnými a cieľovými krajinami, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi vrátane žien a dievčat, a to aj na účely sexuálneho vykorisťovania;

M.  keďže pretrvávajúce konflikty naďalej bránia rozvoju tohto regiónu, čo má zásadný vplyv na život a ľudské práva dotknutých osôb vrátane žien a dievčat;

N.  keďže pretrvávajúci konflikt na východe Ukrajiny prehĺbil rodové stereotypy, ktoré zdôrazňujú postavenie mužov ako ochrancov a žien ako poskytovateliek starostlivosti, a obmedzil účasť žien na riešení konfliktu a zapojenie doň;

O.  keďže od začiatku konfliktu bolo na Ukrajine vnútorne vysídlených viac než 1,5 milióna ľudí – z toho dve tretiny predstavujú ženy a deti – a títo ľudia majú sťažený prístup k zdravotnej starostlivosti, bývaniu a zamestnaniu;

P.  keďže rómske dievčatá v Moldavsku strávia v škole v priemere menej než štyri roky v porovnaní s 11 rokmi u nerómskych dievčat, a to v dôsledku detských a skorých manželstiev, neplánovaných tehotenstiev a povinností súvisiacich so starostlivosťou o deti;

Q.  keďže EÚ a jej členské štáty sa zasadzujú o ochranu, plnenie a uplatňovanie ľudských práv žien a dievčat a dôrazne presadzujú tieto práva vo všetkých vonkajších vzťahoch vrátane tých, ktoré idú nad rámec rozvojovej spolupráce;

R.  keďže rodová rovnosť je naďalej horizontálnou prioritou v rámci európskej susedskej politiky (ESP) a nástroja európskeho susedstva (ENI) a keďže revidovaná ESP by mala zahŕňať posilnenú podporu občianskej spoločnosti a obnovený dôraz na význam rodovej rovnosti; keďže občianska spoločnosť zohráva veľmi dôležitú úlohu pri dosahovaní rodovej rovnosti v rámci Východného partnerstva;

S.  keďže viaceré programy EÚ, ako je Erasmus +, Cosme, Kreatívna Európa a Horizont 2020, sú otvorené krajinám Východného partnerstva;

T.  keďže predpôrodná starostlivosť a kvalifikovaná pôrodná asistencia majú spolu s akútnou pôrodníckou starostlivosťou a zabezpečením základných potrieb zásadný význam pri znižovaní úmrtnosti matiek; keďže krajiny Východného partnerstva stále zaostávajú pri poskytovaní pomoci všetkým ženám, najmä ženám z najchudobnejších a najvzdialenejších oblastí a ženám patriacim k marginalizovaným skupinám, ako sú príslušníčky národnostných menšín, migrantky a ženy so zdravotným postihnutím;

1.  považuje za nevyhnutné zlepšiť situáciu v oblasti práv žien v krajinách Východného partnerstva; poukazuje na to, že zásadné ekonomické zmeny a hospodárska neistota negatívne ovplyvnili ekonomickú situáciu žien, čo narúša ich skutočnú rovnosť;

2.  poukazuje na to, že nevyhnutným predpokladom posilnenia práv žien a zlepšenia ich situácie v dotknutých krajinách je obvykle celková politická stabilita a dodržiavanie ľudských práv;

3.  zastáva názor, že krajiny Východného partnerstva musia prijať okamžité opatrenia na posilnenie rovnosti medzi ženami a mužmi v spoločnosti vrátane prijatia národných akčných plánov a spolupráce s medzinárodnými organizáciami a zainteresovanými subjektmi občianskej spoločnosti;

4.  vyzýva krajiny Východného partnerstva na odstránenie nedostatkov v ich antidiskriminačných rámcoch, na väčšie využívanie právnych predpisov proti diskriminácii na základe pohlavia vrátane väčšieho používania medzinárodných noriem pri súdnych rozhodnutiach s cieľom posilniť vykonateľnosť právnych predpisov a na skoncovanie s porušovaním práv žien v týchto krajinách;

5.  konštatuje, že v niektorých krajinách Východného partnerstva je napriek dekriminalizácii homosexuality situácia LGBTI osôb stále neistá a znepokojujúca; čo najdôraznejšie odsudzuje všetky formy diskriminácie a násilia voči LGBTI osobám a vyzýva vnútroštátne orgány, aby prijali politiky na boj proti všetkým formám diskriminácie na základe sexuálnej orientácie;

6.  zdôrazňuje, že sú potrebné verejné informačné kampane a inštitucionálne zmeny zamerané na odstránenie závažných stereotypov, ktoré sa týkajú žien a negatívne ovplyvňujú všetky oblasti účasti žien v spoločnosti;

7.  vyzýva vnútroštátne orgány, aby boli ostražité a rozhodné a aby sankcionovali tých, ktorí urážajú alebo stigmatizujú LGBTI osoby, a to najmä vo verejných službách a verejnom priestore;

Účasť žien na rozhodovacom procese

8.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že v štátoch Východného partnerstva je výrazná a viditeľná absencia žien v mocenských štruktúrach;

9.  poukazuje na pretrvávajúce diskriminačné praktiky na politickej scéne krajín Východného partnerstva, kde sa schopnosti a zručnosti žien neprestávajú spochybňovať ani vtedy, keď sa im podarí dosiahnuť politické a rozhodovacie pozície na vysokej úrovni;

10.  požaduje rovnaký prístup k moci a zastúpenie žien na všetkých úrovniach riadenia a rozhodovania s cieľom podporiť ich vedúcu úlohu; uznáva zásadnú úlohu organizácií občianskej spoločnosti a medzinárodných mimovládnych organizácií pri podpore pozitívnych reforiem a opatrení na ochranu práv žien a zlepšenie ich účasti na politických a ekonomických činnostiach; nabáda na výmenu najlepších postupov, čo sa týka podpory politickej účasti žien v decentralizovaných inštitúciách a miestnych orgánoch; zdôrazňuje skutočnosť, že udržateľné výsledky sa dajú najlepšie dosiahnuť pod vedením politických strán, a preto podčiarkuje kľúčovú úlohu európskych politických strán a ich ženské sekcie;

11.  vyzýva štáty Východného partnerstva, aby podporovali a posilňovali politickú účasť a vedúce postavenie žien; zdôrazňuje, že zvýšená účasť žien na správach zavádzajúcich kľúčové reformy, ako sú protikorupčné a hospodárske reformy, by bola prospešná; víta každé úsilie zamerané na dosiahnutie tohto cieľa, ako napríklad povinné kvóty pre zoznamy kandidátov, granty, školenia a podpora poskytovaná političkám a aktivistkám, ako ak mentorské programy a osvetové kampane zamerané na zmenu obrazu žien v médiách;

12.  zdôrazňuje pozitívnu úlohu, ktorú môže zohrávať Parlamentné zhromaždenie Euronest pri podpore politickej účasti žien a ich zviditeľnenia vo Východnom partnerstve; víta prvé zasadnutie Fóra žien Euronestu, ktoré sa konalo v marci 2016; všeobecnejšie ďalej nabáda EÚ, aby vytvorila a podporovala nadnárodné siete žien v politike;

13.  dôrazne podporuje účasť a úlohu žien vo vládnych i mimovládnych protikorupčných organizáciách, na protikorupčných opatreniach a programoch a v boji proti korupcii; zastáva názor, že zvýšenie účasti žien na politickom živote a vyšších úrovniach štátnej správy krajín Východného partnerstva by vo všeobecnosti prispelo k obnove politickej triedy, a tým k pokračujúcim politickým transformáciám;

14.  pripomína, že volebné pozorovateľské misie EÚ a iné medzinárodné volebné pozorovateľské misie poskytujú vo svojich správach odporúčania týkajúce sa účasti žien na volebnom procese; vyzýva EÚ, aby v plnej miere využila tieto odporúčania v rámci európskej susedskej politiky;

Hospodárska účasť žien

15.  konštatuje, že celkovo sú ženy v krajinách Východného partnerstva v relatívne vysokej miere integrované do pracovnej sily, ale ich hospodárska účasť v poslednom čase klesá;

16.  konštatuje, že rodové stereotypy a diskriminácia žien bránia väčšiemu začleneniu žien do trhu práce a sú príčinou ďalších prekážok pre podnikateľské aktivity žien;

17.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy sú zamestnané v oveľa väčšom rozsahu v službách a štátnom sektore s výrazne nižšími mzdami ako v odvetviach zamestnávajúcich väčšinou mužov, že rozdiel v odmeňovaní žien a mužov je naďalej vysoký a niekedy predstavuje až 50 % a že ženy čelia kultúrnym a sociologickým prekážkam, ktoré im bránia v prístupe k riadiacim pozíciám, ako sa často stáva aj v EÚ;

18.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že ženy vo všetkých krajinách Východného partnerstva pôsobia prevažne v slabo platených sektoroch napriek svojej vysokej úrovni vzdelania; požaduje zapájanie žien do procesu rozhodovania a vykonávania hospodárskych politík, presadzovanie podnikateľských programov na začlenenie a podporu žien v rámci spoločností a podnikov a realizáciu projektov miestneho rozvoja, ktoré sú zamerané na posilnenie ekonomického postavenia žien; podporuje cielený prístup k zabezpečeniu väčšieho počtu ženských vzorov na vedúcich a riadiacich pozíciách, aby mladšia generácia verila vo svoju schopnosť zastávať vedúce miesta vo všetkých sektoroch práce; zdôrazňuje nutnosť aktívnej účasti žien v odboroch a naliehavú potrebu prekonať právne a štrukturálne prekážky diskriminujúce ženy v pracovnom prostredí, pričom cieľom je zabezpečiť rovnakú odmenu za rovnakú prácu, aby sa odstránili rozdiely v mzdách a dôchodkoch medzi oboma rodmi;

19.  konštatuje, že cenovo dostupné služby starostlivosti o deti a jasné ustanovenia týkajúce sa rodičovskej dovolenky majú rozhodujúci význam pri zvyšovaní účasti žien na trhu práce; konštatuje, že v niektorých prípadoch má nedostatok takýchto služieb vplyv na prístup dievčat a mladých žien k vzdelaniu a na ich profesijný rast, pretože sa musia starať o svojich súrodencov;

20.  zdôrazňuje, že ženy najčastejšie nesú zodpovednosť za starostlivosť o staršie a nezaopatrené osoby a že ženy s deťmi často čelia prekážkam pri opätovnom zaradení do pracovného života; zdôrazňuje, že rovnomerné rozdelenie neplatenej práce, ako je starostlivosť a práce v domácnosti, medzi mužov a ženy je jednou z podmienok pre účasť žien na trhu práce a ich ekonomickú nezávislosť; naliehavo vyzýva vnútroštátne orgány, aby ďalej posilňovali sieť kvalitných zariadení starostlivosti o staršie a nezaopatrené osoby;

21.  zdôrazňuje, že ochranné právne ustanovenia existujúce v niektorých krajinách Východného partnerstva, ktoré zakazujú zamestnávanie žien v potenciálne nebezpečných zamestnaniach, obmedzujú prístup žien k určitým profesiám a práci a ďalej obmedzujú ich možnosti na trhu práce; nabáda tieto krajiny, aby tieto ustanovenia preskúmali;

22.  poukazuje na význam kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy žien a dievčat pri uľahčovaní ich začleňovania do trhu práce a pripomína aj úlohu vzdelávania pri odstraňovaní stereotypov súvisiacich s úlohou žien; zdôrazňuje potrebu cielenej podpory a poradenstva pre ženy podnikateľky, ktoré často nemajú prístup k úverom alebo obchodným sieťam a čelia vysokej regulačnej záťaži;

23.  podnecuje rozvoj sociálneho hospodárstva pre ženy a uľahčenie využívania mikroúverov ako nástroja na zabezpečenie hospodárskej nezávislosti žien a stimulovanie podnikateľských programov, ktorých cieľom je začleniť ženy do spoločností a podnikov; v tejto súvislosti poukazuje na rozhodujúci význam transparentnosti, spravodlivého prístupu a dostupnosti informácií o nástrojoch finančnej podpory;

24.  požaduje rovnaký prístup všetkých detí k vzdelávaniu, a to aj na úrovni starostlivosti o deti, predškolského, základného, stredného a vysokoškolského vzdelávania a vzdelávania v predmetoch STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), pričom osobitnú pozornosť treba venovať vzdelávaniu a odbornej príprave dievčat žijúcich vo vidieckych oblastiach, prostredníctvom vzdelávania a povzbudzovania v útlom veku, čo pomôže posilniť rast v kľúčovej oblasti hospodárskeho rozvoja; žiada, aby sa ženám otvorili všetky možnosti, čo sa týka vzdelávania a povolaní, ktoré sú pre ne stále zakázané; zdôrazňuje problém detskej práce, ktorá bráni deťom získať prístup k primeranému vzdelaniu alebo odbornej príprave, čo má následne vplyv na ich schopnosť získať dobré postavenie na trhu práce; podporuje širšie prepojenie partnerských krajín s agentúrami a programami EÚ, ako je Horizont 2020, Kreatívna Európa, COSME a Erasmus+;

25.  zdôrazňuje, že detská práca je naďalej závažným problémom v niektorých krajinách Východného partnerstva, najmä v Moldavsku, Gruzínsku a Azerbajdžane; vyzýva tieto krajiny, aby stanovili konkrétne ciele odstránenia všetkých foriem detskej práce a zabezpečili plné presadzovanie príslušných právnych predpisov;

Násilie páchané na ženách

26.  vyjadruje názor, že je potrebné bojovať proti domácemu násiliu a rodovo motivovanému násiliu vrátane sexuálneho zneužívania, núteného náhradného materstva a obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania v krajinách Východného partnerstva, ktoré často zostáva nenahlásené vzhľadom na spoločenské akceptovanie takéhoto správania;

27.  odsudzuje používanie sexuálneho násilia voči ženám a dievčatám ako vojnovej zbrane vrátane hromadného znásilňovania, sexuálneho otroctva, prostitúcie a rodovo motivovaných foriem prenasledovania, čo zahŕňa aj obchodovanie s ľuďmi a sexuálnu turistiku; zdôrazňuje, že je potrebné bojovať proti núteným manželstvám, ako ich definuje Organizácia spojených národov (OSN), vrátane detských a predčasných manželstiev, a vyzýva východných susedov, aby sa dôsledne stavali proti všetkým formám vykorisťovania a zneužívania žien prostredníctvom náhradného materstva; vyzýva štáty Východného partnerstva, aby urýchlene podnikli kroky na prevenciu a stíhanie takýchto závažných trestných činov spáchaných v ich jurisdikcii a aj mimo ich územia; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dostatočné prostriedky na financovanie iniciatív proti násiliu na ženách a dievčatách, ktoré zaručia obetiam a pozostalým dlhodobý prístup k účinným službám, a preto by mali disponovať dostatkom personálu a zdrojov; požaduje, aby sa urýchlene prijali pozitívne opatrenia, ako napríklad programy odbornej prípravy, pre obete násilia, najmä ak sa starajú o deti, s cieľom začleniť ich do trhu práce;

28.  upozorňuje na to, že zločiny na základe rodovej príslušnosti a zločiny sexuálneho násilia sú klasifikované v Rímskom štatúte ako vojnové zločiny, zločiny proti ľudskosti alebo skutky, ktoré sú súčasťou genocídy či mučenia; v tejto súvislosti víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2106 o predchádzaní sexuálnemu násiliu počas konfliktov, ktorá bola prijatá 24. júna 2013,

29.  zdôrazňuje, že sú potrebné účinné mechanizmy na zabezpečenie ochrany obhajkýň ľudských práv;

30.  vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby vyčlenili viac zdrojov na boj proti všetkým formám násilia páchaného na ženách a aby pristúpili aj k zmene právnych nástrojov a poskytovaniu pomoci obetiam násilia; zdôrazňuje, že boj proti spoločenským stereotypom, ktoré vedú k ďalšej stigmatizácii obetí znásilnenia, si vyžaduje inštitucionálne zmeny;

31.  zdôrazňuje dôležitosť cieľa trvalo udržateľného rozvoja č. 5 s osobitným zreteľom na jeho bod 2, v ktorom sa požaduje odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách vo verejnej aj súkromnej sfére, a upozorňuje, že je potrebné preskúmať existujúce právne predpisy v štátoch Východného partnerstva týkajúce sa násilia páchaného na ženách a dievčatách, pokiaľ ide o ich adekvátnosť pri účinnom predchádzaní a odstraňovaní násilia voči ženám a dievčatám, pričom sa treba osobitne zamerať na potrebu zákonov, ktoré sa budú zaoberať všetkými formami násilia (fyzickým, sexuálnym, psychologickým, ekonomickým), a primeraných trestov pre páchateľov, ako aj odškodnenia obetí a pozostalých;

32.  vyzýva krajiny Východného partnerstva, aby navrhli opatrenia, ktorými sa zabezpečí, že reťazec spravodlivosti bude zohľadňovať rodové otázky, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy expertov pracujúcich v oblasti práva, príslušníkov polície a ostatných pracovníkov, ktorí sa zaoberajú oznámeniami a správami o násilí voči ženám a dievčatám, aby obete takéhoto násilia boli riadne vypočuté, a navyše požaduje intenzívnejšiu spoluprácu a odbornú pomoc zo strany polície, právnikov, lekárov, psychológov, orgánov a dobrovoľníckych subjektov, ktoré sa venujú obetiam týchto útokov;

33.  opakovane zdôrazňuje, že výber pohlavia na základe rodových stereotypov je závažnou formou rodovo motivovaného násilia a porušovaním ľudských práv; podporuje realizáciu verejných informačných kampaní zameraných na zmenu postoja spoločnosti k praktikám výberu pohlavia a vyzýva na zvýšenie úsilia o predchádzanie a boj proti týmto praktikám;

34.  naliehavo vyzýva vlády, aby postupovali s väčším nasadením pri vyšetrovaní a trestnom stíhaní osôb podozrivých z obchodovania s ľuďmi a odsúdení osôb, ktoré boli usvedčené z obchodovania s ľuďmi na účely nútenej práce a sexuálneho vykorisťovania, aby chránili integritu dotknutých žien v súlade so severským modelom a aby podporovali mimovládne organizácie, ktoré obetiam poskytujú rehabilitačné a reintegračné služby;

35.  vyzýva na väčšiu spoluprácu medzi krajinami Východného partnerstva na jednej strane a agentúrami EÚ a orgánmi presadzovania práva členských štátov na druhej strane s cieľom bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré patrí k jednej z najvýnosnejších foriem organizovanej trestnej činnosti, a rozložiť zločinecké siete;

36.  nabáda krajiny Východného partnerstva, aby čo najskôr podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor o predchádzaní násiliu na ženách a o boji proti nemu, pretože žiadna z dotknutých krajín ho neratifikovala, a vyzýva príslušné orgány, aby zaviedli a dôsledne monitorovali účinné vykonávanie vnútroštátnych stratégií na boj proti násiliu páchanému na ženách;

37.  vyzýva na uplatňovanie Pekinskej akčnej platformy v oblasti vzdelávania a zdravia ako základných ľudských práv vrátane prístupu k dobrovoľnému plánovaniu rodiny a k celej škále služieb reprodukčného a sexuálneho zdravia, čo zahŕňa aj antikoncepciu, bezpečné a legálne prerušenie tehotenstva a sexuálnu výchovu;

38.  zdôrazňuje, že riziko úmrtia na rakovinu kŕčka maternice je desaťkrát vyššie v krajinách Východného partnerstva v porovnaní so západnou Európou a že tento typ rakoviny je najčastejšou formou rakoviny u žien vo veku od 15 do 44 rokov, a preto má ďalekosiahly vplyv na štruktúru spoločnosti; požaduje vnútroštátne organizované programy skríningu a očkovania na boj proti tomuto vývoju;

39.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ženám v krajinách Východného partnerstva sa budú práva, ako je prístup k vízam, práva na legálny pobyt a sociálne práva, udeľovať individuálne a nie v závislosti od rodinného alebo manželského stavu;

40.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby postupy zlučovania rodín zabezpečovali individuálne práva žien a dievčat, ktoré sa pripájajú k svojim rodinám v EÚ, aby nemuseli byť závislé od potenciálne zneužívajúceho vzťahu s členom rodiny, pokiaľ ide o prístup k zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu alebo práci;

Úloha žien v mierovom riešení konfliktov

41.  vyzdvihuje úlohu, ktorú ženy zohrávajú pri riešení konfliktov, budovaní mieru a núdzových situáciách súvisiacich s konfliktami, keď napríklad poskytujú humanitárnu pomoc vysídleným osobám; zdôrazňuje, že ženy by mali byť plne začlenené do mierových rokovaní, úsilia o obnovu a politickej transformácie;

42.  podporuje ďalšie úsilie o mierové riešenie konfliktov a žiada väčšie zapojenie žien do týchto procesov, v súlade s rezolúciami Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 a 2242 o ženách, mieri a bezpečnosti;

43.  požaduje osobitnú ochranu žien a dievčat, ktoré žiadajú o azyl, lebo ženy a dievčatá sú obzvlášť zraniteľné a môžu byť na úteku pred násilím na základe rodovej príslušnosti, ale nemusia byť schopné alebo ochotné prezradiť príslušné informácie počas procesu určovania postavenia utečenca;

Príklady najlepších postupov

44.  zdôrazňuje význam výmeny najlepších postupov a pozitívnych príkladov, ktoré možno uplatniť aj v iných krajinách Východného partnerstva; domnieva sa, že medzi projekty, ktoré treba vyzdvihnúť, by mala patriť iniciatíva OSN Ženy – UNDP financovaná švédskou vládou s názvom Ženy v politike v Moldavsku, ktorá podporuje budovanie kapacít žien v politike a kampane na zvyšovanie povedomia o prínose žien k politickému procesu;

45.  víta program EÚ a EBOR v krajinách Východného partnerstva Ženy v podnikaní, ktorý poskytuje malým a stredným podnikom, ktoré vedú ženy, prístup k financovaniu a podnikateľskému poradenstvu prostredníctvom úverových liniek, podpory v oblasti riadenia rizík a technickej pomoci pre miestne partnerské banky, ktoré spolupracujú s týmito MSP, a tiež podnikateľské poradenstvo, odbornú prípravu a mentorstvo;

46.  poukazuje na pozitívne príklady väčšieho začlenenia žien do riešenia konfliktov a zmierenia, ako je Transkaukazský mierový a bezpečnostný dialóg žien (Trans-Caucasus Women’s Peace and Security Dialogue), ktorý bol vytvorený v roku 1994 a ktorý vypracovala Národná mierová nadácia (USA), aby ženy v kaukazskej oblasti mohli pracovať na projektoch, ako napríklad rehabilitácia detských obetí vojny, školenia pre budovanie mieru a demokracie;

47.  podporuje projekty na posilnenie postavenia žien, ktorými sa zvyšuje sebadôvera žien, zaručuje ich účasť a zvyšuje ich moc a autorita pri rozhodovaní vo všetkých oblastiach, ktoré ovplyvňujú ich životy; osobitne upozorňuje na úlohu slobody prejavu a presvedčenia pri posilňovaní postavenia žien; rozhodne podporuje projekty na posilnenie postavenia žien zamerané na presadzovanie účasti žien v miestnych voľbách, ako napríklad projekt WiLD (ženy v miestnej demokracii), vďaka ktorému bolo vo voľbách v Arménsku v rokoch 2013 a 2014 zvolených 70 % žien využívajúcich tento projekt, alebo ich účasti na vykonávaní hospodárskych politík, ako napríklad projekt UNDP, ktorý sa v súčasnosti realizuje v Azerbajdžane a ktorý je určený na podporu vytvárania podnikov vedených ženami v oblasti Masalli; víta projekt Rady Európy týkajúci sa zlepšenia prístupu žien k spravodlivosti v piatich krajinách Východného partnerstva, ktorého cieľom je identifikovať prekážky rovnakého prístupu žien k spravodlivosti, podporiť ich odstránenie a posilniť schopnosť krajín Východného partnerstva, pokiaľ ide o navrhovanie opatrení, ktoré zabezpečia, že reťazec spravodlivosti bude zohľadňovať rodové otázky, a to aj prostredníctvom odbornej prípravy expertov pracujúcich v oblasti práva;

Podpora EÚ v rámci európskej susedskej politiky

48.  zdôrazňuje, že za posledných päť rokov sa použilo 103 miliónov eur na 121 projektov a programov na podporu rodovej rovnosti v európskom susedstve vrátane 5 miliónov EUR na program Ženy v podnikaní v krajinách Východného partnerstva; uznáva, že EÚ už poskytla dôležitú podporu pri napĺňaní cieľov v oblasti práv žien a rodovej rovnosti, a to aj prostredníctvom programu TAIEX, v rámci ktorého sa poskytuje partnerská pomoc pri reforme verejnej správy a podporuje sa spolupráca v oblasti základných zásad a politík;

49.  poukazuje na to, že rodová rovnosť je síce horizontálnou zásadou v rámci európskej susedskej politiky a nástroja európskeho susedstva, ale v oblasti rodovej rovnosti by sa mali sledovať presnejšie a merateľnejšie ciele, a to aj pokiaľ ide o nový akčný plán pre rodovú rovnosť na obdobie 2016 – 2020; zdôrazňuje, že je naliehavo potrebné uplatňovať hľadisko rodovej rovnosti ako stratégiu na dosiahnutie rodovej rovnosti a realizovať pozitívne opatrenia v rámci národných akčných plánov európskej susedskej politiky;

50.  vyzýva Komisiu, aby využívala hľadisko rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach ESP a ENI, čím zabezpečí vypracovanie a monitorovanie konkrétnych cieľov v oblasti rodovej rovnosti;

51.  konštatuje, že v rámci revidovanej ESP by sa správy za jednotlivé krajiny mali zamerať na priority dohodnuté s partnermi; víta skutočnosť, že pravidelné správy o vývoji v susedstve sa budú zameriavať aj na rodovú rozmer;

52.  naliehavo požaduje začlenenie otázky práv žien a rodovej rovnosti spolu s navrhovanými opatreniami do programu pravidelných politických dialógov a dialógov o ľudských právach s krajinami Východného partnerstva;

53.  zdôrazňuje významnú úlohu parlamentnej diplomacie vo všetkých uvedených oblastiach a potrebu výmeny najlepších postupov;

54.  považuje za dôležité zhromažďovať harmonizované údaje o situácii žien v krajinách Východného partnerstva; podporuje možnosť zavedenia indexu rodovej rovnosti, ktorý vytvoril Európsky inštitút pre rodovú rovnosť, v krajinách Východného partnerstva ako súčasť projektov financovaných z nástroja európskeho susedstva;

55.  zdôrazňuje, že je potrebné poskytnúť podporu z ENI ženským organizáciám na miestnej úrovni a občianskej spoločnosti, pretože majú najlepšie možnosti na oslovenie miestneho obyvateľstva a prispievajú k zvyšovaniu povedomia a riešeniu problémov, s ktorými sa stretávajú ženy a dievčatá v regiónoch;

56.  nabáda členské štáty, aby vytvorili silnejšie bilaterálne a multilaterálne väzby s krajinami Východného partnerstva a aby sa aktívne zapájali do prechodnej pomoci, technickej podpory a výmeny skúseností; domnieva sa, že členské štáty, ktoré sú v tesnej fyzickej blízkosti krajín Východného partnerstva, by mohli zohrávať dôležitú úlohu pri uľahčovaní vytvárania silnejších väzieb a pri zapájaní ostatných členských štátov do partnerstiev s krajinami Východného partnerstva;

o
o   o

57.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 77, 15.3.2014, s. 27.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2016)0018.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0350.
(5) Ú. v. EÚ C 181, 19.5.2016, s. 21.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0272.

Právne oznámenie