Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 12. mája 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Krymskí Tatári
 Gambia
 Džibutsko
 Povinná automatická výmena informácií v oblasti daní *
 Vysledovateľnosť produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu
 Štatút trhového hospodárstva Číny
 Opatrenia v nadväznosti na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele udržateľného rozvoja a súčasný stav
 Povinné označovanie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade niektorých potravín
 Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke
 Prevencia obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu

Krymskí Tatári
PDF 183kWORD 88k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o krymských Tatároch (2016/2692(RSP))
P8_TA(2016)0218RC-B8-0582/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Východnom partnerstve, Ukrajine a Ruskej federácii,

–  so zreteľom na správy misie na hodnotenie situácie v oblasti ľudských práv na Kryme, ktorú realizoval Úrad pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a Vysoký komisár OBSE pre národnostné menšiny (HCNM),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Medzinárodný pakt o hospodárskych, sociálnych a kultúrnych právach, Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach a na Deklaráciu OSN o právach pôvodných obyvateľov (UNDRIP),

–  so zreteľom na rozhodnutia Európskej rady z 21. marca, 27. júna a zo 16. júla 2014, ktorými sa ukladajú sankcie voči Ruskej federácii v nadväznosti na nezákonnú anexiu Krymu,

–  so zreteľom na rezolúciu Valného zhromaždenia OSN č. 68/262 z 27. marca 2014 s názvom Územná celistvosť Ukrajiny,

–  so zreteľom na správu organizácie Freedom House s názvom Sloboda vo svete v roku 2016, ktorá hodnotí stav politických a občianskych slobôd na nezákonne anektovanom Kryme ako „neslobodný“,

–  so zreteľom na rozsudok tzv. Krymského najvyššieho súdu z 26. apríla 2016, ktorým sa Medžlis krymskotatárskeho ľudu vyhlásil za extrémistickú organizáciu a ktorým sa zakázala jeho činnosť na Krymskom polostrove,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorkyne podpredsedníčky Komisie / vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) zo 14. apríla 2016 o zastavení činnosti Medžlisu krymských Tatárov a z 26. apríla 2016 o rozhodnutí „Krymského najvyššieho súdu“ o zákaze činnosti Medžlisu,

–  so zreteľom na oznámenie komisára pre ľudské práva Rady Európy z 26. apríla 2016, v ktorom naliehavo vyzýva na zrušenie zákazu činnosti Medžlisu, a na vyhlásenie generálneho tajomníka Rady Európy z 26. apríla 2016, že zákaz činnosti Medžlisu sa mohol zameriavať na krymskotatárske spoločenstvo ako celok,

–  so zreteľom na protokol z Minska z 5. septembra 2014 a na memorandum z Minska z 19. septembra 2014 o uplatňovaní 12-bodového mierového plánu,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ruská federácia nezákonne anektovala Krym a Sevastopol, a preto je okupujúcim štátom, ktorý porušil medzinárodné právo vrátane Charty OSN, Helsinského záverečného aktu, Budapeštianskeho memoranda z roku 1994 a Zmluvy o priateľstve, spolupráci a partnerstve medzi Ruskou federáciou a Ukrajinou z roku 1997;

B.  keďže Európska únia a medzinárodné spoločenstvo opakovane vyslovovali znepokojenie zo situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv na okupovaných územiach a systematické prenasledovanie tých ľudí, ktorí neuznávajú nové orgány; keďže tieto tzv. orgány sa zameriavali na domorodú komunitu krymských Tatárov, ktorých väčšina odmieta prevzatie polostrova Ruskom a bojkotovala takzvané referendum 16. marca 2014; keďže inštitúcie a organizácie krymských Tatárov sú čoraz častejšie označované ako „extrémistické“ a poprední členovia sú zatýkaní ako „teroristi“ alebo im hrozí také zatknutie; keďže praktiky namierené proti Tatárom zahrnujú únosy, nedobrovoľné zmiznutia, násilie, mučenie a mimosúdne popravy, ktoré orgány de facto nevyšetrovali ani nestíhali, ako aj systémové právne problémy týkajúce sa vlastníckych práv a registrovania;

C.  keďže vedúcim predstaviteľom krymských Tatárov, a teda aj Mustafovi Džemilevovi a Rafatovi Čubarovovi, predtým zakázali vstup na Krym a teraz im ho znovu povolili, ale im hrozí zatknutie, čiže majú rovnaký osud ako mnoho ďalších členov Medžlisu a krymskotatárskych aktivistov a vysídlených ľudí; keďže vyše 20 000 krymských Tatárov muselo opustiť okupovaný Krym a presťahovať sa do vnútrozemia Ukrajiny podľa údajov, ktoré poskytla vláda Ukrajiny;

D.  keďže vodca krymskotatárskeho ľudu Mustafa Džemilev, ktorý predtým strávil 15 rokov v sovietskom väzení, zverejnil zoznam 14 krymských Tatárov, ktorí sú politickými väzňami tzv. ruských „orgánov“ na Kryme, vrátane prvého podpredsedu Medžlisu Achťoma Čijgoza, ktorý je vo väzení v Simferopole a čaká na súd; požaduje, aby sa osobitná pozornosť venovala jeho zdravotnému stavu, a zdôrazňuje, že je dôležité, aby jeho súdny proces bol verejný a aby ho monitorovala Rada Európy a iné medzinárodné organizácie;

E.  keďže Ruská federácia obmedzuje vstup na Krym Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE), OSN a Rade Európy, nehovoriac o mimovládnych organizáciách pôsobiacich v oblasti ľudských práv a nezávislých novinárov; keďže toto obmedzovanie vstupu veľmi sťažuje monitorovanie dodržiavania ľudských práv na Kryme a poskytovanie informácií;

F.  keďže v roku 1944 celú populáciu krymských Tatárov, pôvodných obyvateľov Krymu, násilne deportovali do iných častí vtedajšieho ZSSR, pričom až do roku 1989 nemala právo na návrat; keďže Verchovna Rada Ukrajiny 12. novembra 2015 prijala uznesenie, v ktorom uznala, že vyhostenie krymských Tatárov v roku 1944 bolo genocídou, a dátum 18. mája vyhlásila za pamätný deň;

G.  keďže tzv. Krymský najvyšší súd 26. apríla 2016 vydal rozhodnutie v prospech žiadosti tzv. Krymskej generálnej prokurátorky Natálie Poklonskej, kde obviňuje Medžlis, ktorý bol od svojho založenia v roku 1991 zastupiteľským orgánom krymských Tatárov a až do mája 1999 mal riadne právne postavenie, z extrémizmu, terorizmu, porušovania ľudských práva, protiprávneho konania a sabotážnych aktov proti úradom;

H.  keďže Medžlis bol vyhlásený za extrémistickú organizáciu a ruské ministerstvo spravodlivosti ho zahrnulo do zoznamu medzivládnych organizácií, ktorých činnosť sa musí byť pozastaviť; keďže činnosť Medžlisu je odvtedy zakázaná tak na Kryme, ako aj v Rusku; keďže tento zákaz by sa mohol vzťahovať na vyše 2 500 členov 250 dedinských a mestských medžlisov na Kryme;

I.  keďže rozhodnutie tzv. generálnej prokurátorky a tzv. Krymského najvyššieho súdu sú neoddeliteľnými súčasťami politiky potláčania a zastrašovania na strane Ruskej federácie, ktorá trestá túto menšinu za lojálnosť voči ukrajinskému štátu počas nezákonnej anexie polostrova dvoma rokmi;

J.  keďže ide o jasné porušenie medzinárodného humanitárneho práva (vrátane štvrtého Haagskeho dohovoru z roku 1907, štvrtého Ženevského dohovoru roku 1949 a jeho dodatkového protokolu I z roku 1977), podľa ktorého okupačná mocnosť nemôže stíhať civilné obyvateľstvo za trestné činy, ktoré sa stali pred okupáciou, a trestné zákony okupovaného územia zostávajú v platnosti;

1.  rozhodne odsudzuje rozhodnutie tzv. Krymského najvyššieho súdu o zákaze činnosti Medžlisu krymskotatárskeho ľudu a požaduje jeho okamžité zrušenie; domnieva sa, že toto rozhodnutie spôsobuje systematické a cielené prenasledovanie krymských Tatárov, a považuje ho za politicky motivované opatrenie zamerané na ďalšie zastrašovanie legitímnymi predstaviteľmi tatárskeho spoločenstva; zdôrazňuje dôležitosť tohto demokraticky zvoleného rozhodovacieho orgánu zastupujúceho krymskotatársky ľud;

2.  poukazuje na to, že zákaz činnosti Medžlisu krymskotatárskeho ľudu, ktorý je legitímnym a uznaným zastupiteľským orgánom pôvodných obyvateľov Krymu, vytvára úrodnú pôdu na stigmatizovanie krymských Tatárov, ďalšiu diskrimináciu voči nim a porušovanie ich ľudských práv a základných občianskych slobôd a je pokusom o ich vyhnanie z Krymu, ktorý je ich historickou domovinou; vyjadruje znepokojenie nad tým, že označovanie Medžlisu za extrémistickú organizáciu môže viesť ďalším obvineniam v súlade s ustanoveniami trestného zákonníka Ruskej federácie;

3.  pripomína, že zákaz Medžlisu znamená, že bude mať zákaz schádzať sa, zverejňovať svoje názory v médiách, organizovať verejné podujatia či využívať bankové účty; požaduje, aby EÚ poskytovala finančnú podporu na činnosti Medžlisu, kým funguje v exile; požaduje zvýšenie finančných prostriedkov pre ľudskoprávne organizácie pracujúce v mene Krymu;

4.  pripomína si smutné druhé výročie protiprávnej anexie Krymského polostrova Ruskou federáciou 20. februára 2014; pripomína svoje vážne odsúdenie tohto aktu, ktorý bol v rozpore s medzinárodným právom; vyjadruje svoj pevné odhodlanie pokračovať v politike neuznania protiprávnej anexie Krymu a dodržiavať sankcie uložené v dôsledku tejto anexie a požaduje, aby sa zvážilo rozšírenie zoznamu osôb, na ktoré sa vzťahujú sankcie EÚ v súvislosti so zákazom Medžlisu; vyzýva všetky členské štáty, aby sa dôsledne pridržiavali tohto zoznamu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že bez súhlasu ukrajinských orgánov Krym navštívili niektorí politici z členských štátov EÚ, vrátane poslancov ich národných parlamentov a Európskeho parlamentu, a vyzýva poslancov, aby v budúcnosti nepodnikali takéto návštevy;

5.  znovu potvrdzuje svoje pevné odhodlanie súvisiace so zvrchovanosťou a územnou celistvosťou Ukrajiny v rámci jej medzinárodne uznaných hraníc a s jej slobodným a zvrchovaným rozhodnutím pokračovať v európskej ceste; vyzýva všetky strany, aby bezodkladne začali pracovať na mierovom opätovnom začlenení okupovaného Krymského polostrova do ukrajinského právneho poriadku cez politický dialóg a plne v súlade s medzinárodným právom; je presvedčený, že obnovenie ukrajinskej kontroly nad polostrovom je hlavnou požiadavkou na obnovenie vzťahov spolupráce s Ruskou federáciou vrátane pozastavenia sankcií súvisiacich s Krymom;

6.  odsudzuje tvrdé obmedzovanie slobody prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania vrátane návštev tradičných pamätných udalostí, ako sú napríklad výročie vyhostenia krymských Tatárov Stalinovým totalitným režimom Sovietskeho zväzu a kultúrne zhromaždenia krymských Tatárov;

7.  odsudzuje obmedzovanie slobody médií na Kryme, najmä odobratie licencie najväčšej krymskotatárskej televíznej stanice ATR; požaduje znovuotvorenie tejto stanice a televízneho kanála pre deti Lale a rozhlasovú stanicu Mejdan; domnieva sa, že týmito aktmi sa krymskotatársky ľud pripravil o dôležitý nástroj na zachovanie jeho kultúrnej a jazykovej identity; berie na vedomie vytvorenie novej televíznej stanice Millet a požaduje zabezpečenie jej úplnej redakčnej nezávislosti;

8.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad systematickým obmedzovaním slobody prejavu pod zámienkou extrémizmu a monitorovanie sociálnych médií s cieľom identifikácie aktivistov, ktorí neuznávajú nový poriadok a ktorí kritizujú platnosť „referenda“ uskutočneného 16. marca 2014; pripomína, že sto členských štátov Valného zhromaždenia OSN zaujalo rovnaký postoj prijatím rezolúcie č. 68/262;

9.  pripomína, že domorodí krymskí Tatári utrpeli historickú nespravodlivosť, ktorá viedla k tomu, že sovietske orgány ich hromadne deportovali a ich pôdu a finančné zdroje vyvlastnili; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že diskriminačné politiky, ktoré uplatňujú tzv. orgány, bránia navráteniu týchto majetkov a zdrojov alebo sa používajú ako nástroj na kúpenie podpory;

10.  naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, ktorá podľa medzinárodného humanitárneho práva nesie konečnú zodpovednosť ako okupačný štát na Kryme za presadzovanie právneho poriadku na Kryme a ochranu občanov pred svojvoľnými súdnymi alebo administratívnymi opatreniami a nariadeniami, čiže aby plnila svoje záväzky ako člen Rady Európy, a za vykonávanie nezávislého medzinárodného vyšetrovania každého porušenia medzinárodného práva či ľudských práv, ktorého sa dopustia okupačné sily a tzv. miestne orgány; požaduje reaktiváciu kontaktnej skupiny pre rodiny nezvestných osôb;

11.  požaduje trvalý a neobmedzený vstupu na Krym pre dôležité medzinárodné ľudskoprávne organizácie s cieľom monitorovania situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv;

12.  víta iniciatívu Ukrajiny na vytvorenie medzinárodného rokovacieho mechanizmu vo formáte Ženeva plus na obnovenie ukrajinskej zvrchovanosti nad Krymom, ktorý by mali zahrnovať aj priamu angažovanosť EÚ; vyzýva Ruskú federáciu, aby začala rokovať s Ukrajinou a ostatnými stranami o odsune vojsk z Krymu, aby zrušila obchodné a energetické embargá a odvolala výnimočný stav na Kryme;

13.  vyzýva na zachovanie historického a tradičného multikultúrneho prostredia Krymu a na úplné rešpektovanie ukrajinského a tatárskeho jazyka a iných menšinových jazykov a osobitých kultúr; odsudzuje právny tlak na kultúrne a vzdelávacie organizácie krymských Tatárov vrátane tých, ktoré sa venujú krymskotatárskym deťom;

14.  vyzýva Ruskú federáciu, aby vyšetrila všetky prípady mučenia väzňov nezákonne zadržiavaných na Kryme vrátane prvého podpredsedu Medžlisu Achťoma Čijgoza, Mustafu Degermendžiho a Aliho Asanova, ktorých zatkli na Kryme tzv. miestne orgány za pokojný protesty proti okupácii, a aby zaručila ich bezpečný návrat na Ukrajinu; pripomína svoju požiadavku na prepustenie Olega Sencova a Oleksandra Kolčenka; naliehavo vyzýva Ruskú federáciu, aby skoncovala s politicky motivovaným stíhaním disidentov a občianskych aktivistov; odsudzuje ich následný prevoz do Ruskej federácie a násilné prisúdenie ruského občianstva; vyzýva Ruskú federáciu, aby úzko spolupracovala s Radou Európy a OBSE v uvedených prípadoch;

15.  vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť a Radu, aby zvýšili tlak na Ruskú federáciu, aby umožnila medzinárodným organizáciám vstup na Krym na účely monitorovania situácie v oblasti dodržiavania ľudských práv vzhľadom na pokračujúce porušovanie základných slobôd a ľudských práv na tomto polostrove a vytvorenia stáleho medzinárodného monitorovacieho a konvenčného mechanizmu; zdôrazňuje, že každá medzinárodná prítomnosť priamo na mieste by sa mala dobre koordinovať, dohodnúť s Ukrajinou a mali by ju podporovať dôležité medzinárodné ľudskoprávne organizácie;

16.  opakuje svoje hlboké znepokojenie nad situáciou LGBTI osôb na Kryme, ktorá sa výrazne zhoršila po ruskej anexii;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie / vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov, prezidentovi, vláde a parlamentu Ukrajiny, Rade Európy, Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a prezidentovi, vláde a parlamentu Ruskej federácie a Medžlisu krymskotatárskeho ľudu.


Gambia
PDF 187kWORD 87k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o Gambii (2016/2693(RSP))
P8_TA(2016)0219RC-B8-0591/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Gambii,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2015 o prioritách EÚ na rok 2015 pre Radu OSN pre ľudské práva(1),

–  so zreteľom na viaceré parlamentné otázky týkajúce sa situácie v Gambii,

–  so zreteľom na vyhlásenie Európskej služby pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) zo 17. apríla 2016 o situácii v oblasti ľudských práv v Gambii,

–  so zreteľom na viaceré vyhlásenia delegácie EÚ v Gambii,

–  so zreteľom na uznesenie Komisie Africkej únie z 28. februára 2015 o situácii v oblasti ľudských práv v Gambijskej republike,

–  so zreteľom na vyhlásenie generálneho tajomníka OSN Pan Ki-Muna zo 17. apríla 2016,

–  so zreteľom na správu Rady OSN pre ľudské práva, ktorú vypracoval osobitný spravodajca pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie, dodatok: služobná cesta do Gambie z 2. marca 2015,

–  so zreteľom na správu osobitného spravodajcu OSN pre protizákonné, skrátené a svojvoľné popravy v Gambii z 11. mája 2015,

–  so zreteľom na správu pracovnej skupiny OSN pre všeobecné pravidelné preskúmanie o Gambii z 24. decembra 2014,

–  so zreteľom na Dohodu o partnerstve z Cotonou podpísanú v júni 2000,

–  so zreteľom na ústavu Gambie,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov,

–  so zreteľom na Deklaráciu OSN o odstránení všetkých foriem neznášanlivosti a diskriminácie na základe náboženstva a viery z roku 1981,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Yahya Jammeh prevzal moc v Gambii vo vojenskom prevrate v roku 1994; keďže bol zvolený za prezidenta v roku 1996 a odvtedy bol do tejto funkcie opätovne zvolený ešte trikrát za sporných okolností;

B.  keďže prezidentské voľby sú naplánované na 1. decembra 2016 a parlamentné voľby na 6. apríla 2017; keďže posledné prezidentské voľby konané v roku 2011 Hospodárske spoločenstvo západoafrických štátov (ECOWAS) odsúdilo pre chýbajúcu legitimitu a boli sprevádzané represiami a zastrašovaním opozičných strán a ich voličov;

C.  keďže pokojné protesty konané 14. apríla 2016 na predmestí hlavného mesta Banjul, Serekunda, vyzývajúce na volebnú reformu, vyústili do násilných reakcií gambijských bezpečnostných síl a do svojvoľného zadržiavania demonštrantov, medzi nimi aj viacerých členov Spojenej demokratickej strany (UDP); keďže Solo Sandeng, opozičný líder a člen UDP, zomrel počas zadržiavania krátko po jeho zatknutí za podozrivých okolností;

D.  keďže členovia UDP sa opätovne zhromaždili 16. apríla 2016 a žiadali spravodlivosť v súvislosti so smrťou pána Sandega a prepustenie ostatných členov ich strany; keďže polícia vypustila na demonštrantov slzotvorný plyn a zatkla viacero osôb;

E.  keďže ďalší opozičný líder Ousainou Darboe a ďalší vysokí funkcionári strany boli zatknutí a zostávajú vo väzbe, pričom údajne utrpeli vážne zranenia;

F.  keďže Alagiemu Abdouliemu Ceesayovi, výkonnému riaditeľovi nezávislej rozhlasovej stanice Teranga FM, ktorého 2. júla 2015 zatkla Národná spravodajská agentúra (NIA), bolo trikrát zamietnuté prepustenie na kauciu napriek jeho zlého zdravotného stavu;

G.  keďže v marci 2016 pracovná skupina OSN pre svojvoľné zadržiavanie zverejnila stanovisko, prijaté na jej poslednom zasadnutí v decembri 2015, v ktorom zdôraznila, že pán Ceesay bol svojvoľne zbavený slobody, a vyzvala Gambiu, aby ho prepustila a stiahla všetky obvinenia proti nemu;

H.  keďže obhajcovia ľudských práv a novinári v Gambii sú obeťami nekalých praktík a represívnych právnych predpisov a neustále čelia obťažovaniu a zastrašovaniu, zatýkaniu a zadržiavaniu, ako aj nedobrovoľnému zmiznutiu alebo vyhrážkam, aby odišli do exilu;

I.  keďže mučenie a iné formy zlého zaobchádzania sa v Gambii pravidelne používajú; keďže ľudia sú údajne pravidelne brutálne mučení alebo sa s nimi inak zle zaobchádza s cieľom získať „priznania“, ktoré sa potom používajú pred súdom, ako to dokazuje správa vypracovaná po návšteve osobitného spravodajcu OSN pre mučenie a iné kruté, neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trestanie v Gambii v roku 2014;

J.  keďže NIA a polícia bežne vykonávajú svojvoľné zadržiavanie, ako je prípad bývalého námestníka ministra poľnohospodárstva Ousmana Jammeha a islamských akademikov Sheikha Omara Colleya, Imana Ousmana Sawaneha a Imama Cherna Gassama, a jednotlivci sú často zadržiavaní bez obvinenia pri prekročení lehoty 72 hodín, v ktorej sa podozrivá osoba musí predviesť pred súd, čo je v rozpore s ústavou;

K.  keďže súčasné právne predpisy proti homosexualite v Gambii stanovujú dlhodobé tresty odňatia slobody a vysoké pokuty za „homosexualitu s priťažujúcimi okolnosťami“; keďže LGBTI osoby sú často obeťami hrozieb, útokov a svojvoľného zatknutia bezpečnostnými silami a niektoré z nich boli nútené kvôli svojej bezpečnosti opustiť krajinu;

L.  keďže Gambia je jednou z pätnástich najchudobnejších krajín sveta, keď takmer štvrtina obyvateľstva čelí chronickému nedostatku potravín; keďže krajina je značne závislá od medzinárodnej pomoci; keďže 14 475 Gambijčanov požiadalo o azyl v EÚ od roku 2015;

M.  keďže situácia v oblasti ľudských práv, demokracie a právneho štátu v Gambii vyvoláva vážne obavy; keďže EÚ od konca roku 2009 riešila tieto otázky v rámci dialógu podľa článku 8 Dohody z Cotonou, avšak so slabým konkrétnym pokrokom;

N.  keďže vzhľadom na tieto obavy nad situáciou v oblasti ľudských práv EÚ drasticky obmedzila svoju pomoc Gambii, hoci zostáva najväčším poskytovateľom pomoci tejto krajine v celkovej výške 33 miliónov EUR vyčlenených v rámci národného indikatívneho programu (NIP) na roky 2015 – 2016; keďže po tomto znížení pomoci prezident Jammeh náhle v júni 2015 vyhostil chargé d’affaires EÚ v Gambii Agnes Guillardovú;

O.  keďže NIP pre Gambiu na roky 2015 – 2016 poskytuje investície do poľnohospodárstva a potravinovej bezpečnosti, ako aj do odvetvia dopravy, ale na rozvoj občianskej spoločnosti, demokratickú správu vecí verejných alebo na presadzovanie ľudských práv a zásad právneho štátu nie sú vyčlenené žiadne finančné prostriedky;

P.  keďže Gambia je členom ECOWAS; keďže v júli 2014 EÚ a ECOWAS uzavreli dohodu o hospodárskom partnerstve (DHP), ktorá bude ratifikovaná v roku 2016; keďže DHP posilní nielen spravodlivý obchod, ale tiež ľudské práva a splnenie cieľov v oblasti trvalo udržateľného rozvoja;

Q.  keďže Gambia je členským štátom Africkej únie (AÚ), zmluvným štátom Africkej charty a signatárom Africkej charty o demokracii, voľbách a správe;

R.  keďže zákon o zmene volebného práva z roku 2015 zvyšuje ceny pre opozičné strany, čím sa Gambia stala jednou z najdrahších krajín, pokiaľ ide o uchádzanie sa o verejnú funkciu, pričom sa obmedzujú práva občanov v tomto procese;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad rýchlo sa zhoršujúcou bezpečnostnou situáciou a situáciou v oblasti ľudských práv v Gambii a odsudzuje útoky zo 14. a 16. apríla 2016 proti pokojným demonštrantom;

2.  požaduje okamžité prepustenie všetkých demonštrantov zadržaných v súvislosti s protestmi zo 14. a 16. apríla 2016; žiada, aby vláda Gambijskej republiky zabezpečila riadny proces pre všetky podozrivé osoby zadržiavané na základe tvrdenia, že sa zúčastnili na pokuse o protiústavnú zmenu vlády; vyzýva gambijské orgány, aby za každých okolností zaistili fyzickú a psychickú integritu týchto podozrivých osôb a zraneným bezodkladne zabezpečili zdravotnú starostlivosť; vyjadruje znepokojenie nad svedectvami o mučení a zlom zaobchádzaním s ďalšími väzňami;

3.  naliehavo vyzýva gambijské orgány, aby urýchlene vykonali nezávislé vyšetrovanie týchto udalostí, a predovšetkým vyjadruje vážne znepokojenie nad správou o smrti opozičného aktivistu Sola Sandenga;

4.  dôrazne odsudzuje prípady nedobrovoľného zmiznutia, svojvoľného zadržiavania a mučenia, ako aj ďalšie prípady porušovania ľudských práv namierené proti hlasom opozície vrátane novinárov, obhajcov ľudských práv, politických oponentov a kritikov, ako aj proti lesbám, gejom, bisexuálnym a transrodovým osobám, k čomu došlo za vlády prezidenta Yahya Jammeha; žiada, aby všetci väzni zadržiavaní bez kontaktu s vonkajším svetom boli buď postavení pred súd, alebo prepustení;

5.  vyzýva EÚ a AÚ, aby spolupracovali s Gambiou s cieľom zaviesť záruky proti mučeniu, zabezpečiť nezávislý prístup k väzňom a zreformovať všetky právne predpisy zasahujúce do práv na slobodu prejavu, združovania a pokojného zhromažďovania vrátane trestných činov poburovania, ohovárania a „šírenia nepravdivých informácií“ v trestnom zákonníku, ako aj zmenu informačného a komunikačného zákona z roku 2013, ktorý zahŕňa cenzúru vyjadrení na internete;

6.  vyzýva Gambiu, aby ratifikovala Dohovor OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu;

7.  vyzýva vládu Gambie, aby preskúmala dôkazy o porušovanie ľudských práv zo strany NIA, vytvorila právne predpisy, ktoré sa budú zaoberať rovnakými právami pre občanov vrátane problematiky rodovej nerovnosti, a aby pokračovala v plánoch na vytvorenie národnej komisie pre ľudské práva v súlade s parížskymi zásadami pre inštitúcie pre ľudské práva s cieľom vyšetriť a sledovať údajné porušovanie ľudských práv;

8.  naliehavo žiada vládu Gambie a regionálne orgány, aby prijali všetky potrebné opatrenia na zastavenie diskriminácie a kriminalizácie LGBTI osôb a útokov na ne a zaručili im právo na slobodu prejavu vrátane odstránenia ustanovení z trestného zákonníka Gambie, ktoré kriminalizujú LGBTI osoby;

9.  vyzýva gambijské orgány, aby zabránili akejkoľvek náboženskej diskriminácii a podporili mierový a inkluzívny dialóg medzi všetkými komunitami a konali v jeho prospech;

10.  vyzýva ECOWAS a AÚ, aby sa naďalej angažovali v otázke pokračujúceho porušovania ľudských práv zo strany gambijského režimu; pripomína, že bezpečnosť a stabilizácia naďalej predstavujú v regióne západnej Afriky významný problém, a trvá na potrebe, aby AÚ a ECOWAS pozorne sledovali situáciu v Gambii a udržiavali trvalý politický dialóg s gambijskými orgánmi o posilňovaní demokracie a právneho štátu;

11.  naliehavo žiada vládu Gambijskej republiky, aby ratifikovala Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe ešte pred prezidentskými voľbami naplánovanými na december 2016;

12.  vyzýva vládu Gambie, aby nadviazala skutočný dialóg so všetkými opozičnými politickými stranami o legislatívnych a politických reformách, ktorými sa zabezpečia slobodné a spravodlivé voľby a zaručí sa rešpektovanie slobody združovania a zhromažďovania, a to v súlade s medzinárodnými záväzkami Gambie; pripomína, že dôležitým faktorom úspechu týchto volieb je úplná účasť opozície a nezávislej občianskej spoločnosti na nezávislých a slobodných voľbách;

13.  vyzýva medzinárodné spoločenstvo vrátane miestnych organizácií pre ľudské práva a MVO, ako aj delegáciu EÚ v Gambii a iné relevantné medzinárodné inštitúcie, aby aktívne monitorovali volebný postup s osobitným zreteľom na zabezpečenie verejného dodržiavania slobody združovania a zhromažďovania;

14.  vyzýva vládu Gambie, aby prijala všetky potrebné opatrenia s cieľom zaručiť za každých okolností úplné dodržiavanie slobody prejavu a slobody tlače; v tejto súvislosti žiada reformu ustanovení informačného a komunikačného zákona s cieľom uviesť vnútroštátne právne predpisy do súladu s medzinárodnými normami;

15.  je znepokojený tým, že v NIP pre Gambiu na roky 2015 – 2016 sa neposkytuje žiadna podpora alebo financovanie pre občiansku spoločnosť alebo na demokratickú správu vecí verejných, presadzovanie zásad právneho štátu a ochranu ľudských práv; vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby demokratická správa vecí verejných, právny štát a ochrana ľudských práv boli kľúčovými odvetviami každej prípadnej budúcej dohody o rozvojovej spolupráci medzi EÚ a Gambiou;

16.  vyzýva delegáciu EÚ v Gambii, aby využila všetky dostupné nástroje vrátane európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva s cieľom aktívne monitorovať väzenské podmienky v Gambii a aby sprevádzala a sledovala vyšetrovanie vládneho potlačenia protestov zo 14. a 16. apríla 2016, ako aj zaobchádzanie s demonštrantmi, ktorí sú zadržiavaní, a ešte viac zintenzívnila úsilie o zapojenie politických predstaviteľov opozície, študentských vodcovia, novinárov, obhajcovia ľudských práv, odborárov a LGBTI lídrov;

17.  naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby vykonávali verejné konzultácie podľa článku 96 Dohody z Cotonou a zvážili zmrazenie všetkej nehumanitárnej pomoci pre vládu Gambie a uloženie zákazu cestovania alebo iných cielených sankcií voči úradníkom zodpovedným za závažné porušovanie ľudských práv;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, vládam členských štátov Hospodárskeho spoločenstva západoafrických štátov, vláde a parlamentu Gambie, generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov, Rade OSN pre ľudské práva a Spoločnému parlamentnému zhromaždeniu AKT – EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0079.


Džibutsko
PDF 359kWORD 97k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o Džibutsku (2016/2694(RSP))
P8_TA(2016)0220RC-B8-0594/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Džibutsku vrátane uznesenia zo 4. júla 2013 o situácii v Džibutsku(1) a uznesenia z 15. januára 2009 o situácii v Africkom rohu(2),

–  so zreteľom na národný indikatívny program pre Džibutsko v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu z 19. júna 2014,

–  so zreteľom na vyhlásenia hovorcu Európskej služby pre vonkajšiu činnosť z 12. apríla 2016 a 23. decembra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie vysokej predstaviteľky Federicy Mogheriniovej v mene EÚ pri príležitosti svetového dňa slobody tlače 3. mája 2016,

–  so zreteľom na regionálne politické partnerstvo EÚ za mier, bezpečnosť a rozvoj v Africkom rohu,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach,

–  so zreteľom na Dohovor proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu,

–  so zreteľom na Dohovor o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov, ktorú Džibutsko ratifikovalo,

–  so zreteľom na opatrenia a oznámenia Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo (FAO) týkajúce sa Džibutska,

–  so zreteľom na predbežné závery volebnej pozorovateľskej misie Africkej únie z 10. apríla 2016, ktorá monitorovala prezidentské voľby,

–  so zreteľom na Rímsky štatút Medzinárodného trestného súdu, ktorého je Džibutsko zmluvnou stranou od roku 2003,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu, ktorú 30. decembra 2014 podpísala vládna koalícia UMP (Únia pre prezidentskú väčšinu) a koalícia opozičných strán USN (Únia národnej spásy), ktorej cieľom je presadzovanie „mierových a demokratických národných politík“,

–  so zreteľom na vyhlášku č. 2015 – 3016 PR/PM z 24. novembra 2015, ktorú prijala rada ministrov Džibutska a ktorou sa zavádzajú mimoriadne bezpečnostné opatrenia v nadväznosti na útoky v Paríži 13. novembra 2015,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Protokol k Africkej charte ľudských práv a práv národov týkajúci sa práv žien v Afrike,

–  so zreteľom na Dohodu z Cotonou, ktorá bola podpísaná 23. júna 2000 a revidovaná 22. júna 2010,

–  so zreteľom na ústavu Džibutskej republiky z roku 1992, ktorou sa uznávajú základné slobody a hlavné zásady dobrej správy vecí verejných,

–  so zreteľom na usmernenia pre volebné pozorovateľské a monitorovacie misie Africkej únie,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Ismail Omar Guelleh je prezidentom Džibutska od roku 1999 a v apríli 2016 jednoznačne zvíťazil vo voľbách so ziskom 87,1 % hlasov, pričom opozičné strany a skupiny bojujúce za práva kritizovali skutočnosť, že tento výsledok sa dosiahol pomocou politickej represie; keďže niektorí kandidáti z radov opozície bojkotovali voľby v rokoch 2005, 2011 a 2016; keďže prezident Guelleh presvedčil národné zhromaždenie, aby v roku 2010 zmenilo ústavu, pričom predtým oznámil, že nebude kandidovať vo voľbách v roku 2016, čím sa mu umožnilo uchádzať sa o tretie funkčné obdobie v roku 2011; keďže protesty občianskej spoločnosti boli potlačené;

B.  keďže Džibutsko je vďaka svojej významnej polohe v Adenskom zálive strategicky dôležité pre zahraničné vojenské základne a považuje sa za kľúčový bod v boji proti pirátstvu a terorizmu;

C.  keďže desať džibutských žien začalo v Paríži hladovku a požaduje medzinárodné vyšetrenie znásilnení džibutských žien, pričom štyri ženy, ktoré držia hladovku tvrdia, že sa stali obeťami znásilnenia, zatiaľ čo ďalšia žena, tridsaťročná Fatou Ambassa, drží hladovku na pamiatku svojej sesternice Halimy, ktorá sa v roku 2003 ako šestnásťročná údajne stala obeťou skupinového znásilnenia a zomrela; keďže osem z týchto žien protestovalo počas devätnástich dní od 25. marca do 12. apríla 2016 a ďalších desať žien v protestoch pokračovalo v Bruseli; keďže džibutské orgány spochybňujú ich požiadavky; keďže ženy boli držané ako rukojemníčky počas konfliktu medzi džibutskou armádou a FRUD-armé; keďže Výbor džibutských žien proti znásilneniu a beztrestnosti (Comité des Femmes Djiboutiennes Contre le Viol et l’Impunité (COFEDVI)), ktorý bol zriadený v roku 1993, zaznamenal na základe asi 20 sťažností 246 prípadov znásilnenia vojakmi;

D.  keďže na monitorovanie volieb nebola pozvaná žiadna volebná pozorovateľská misia EÚ a keďže džibutské orgány odmietli misiu volebných expertov, ktorú EÚ ponúkla; keďže volebná pozorovateľská misia Africkej únie odporúča zriadenie nezávislej volebnej komisie zodpovednej za volebný proces vrátane oznámenia predbežných výsledkov;

E.  keďže traja opoziční kandidáti Omar Elmi Khaireh, Mohamed Moussa Ali a Djama Abdourahman Djama spochybnili výsledky volieb, ktoré sa konali v apríli 2016, pretože boli netransparentné a neodrážali vôľu džibutského ľudu; keďže miestne organizácie bojujúce za ľudské práva neuznali výsledky; keďže opozícia má naďalej iba veľmi malý politický priestor a sloboda prejavu je obmedzená; keďže policajné zložky a bezpečnostné služby dôsledne kontrolujú krajinu a súdnictvo je slabé a blízke vláde; keďže lídri opozície boli sústavne uväzňovaní a prenasledovaní a objavili sa správy o mučení; keďže armáda údajne dostala príkaz, aby odviedla zástupcov opozície z niektorých volebných miestností, aby sa volebné urny mohli naplniť, a iné obvody, napr. Ali-Sabieh, boli pod vojenskou kontrolou; keďže prezident Guelleh usporiadal oslavu, aby údajne odmenil armádu za jej príspevok k voľbám, a to ešte pred oficiálnym vyhlásením výsledkov; keďže Africká únia vyjadrila poľutovanie nad nezrovnalosťami (chýbajúce záznamy, neodosielanie výsledkov a skutočnosť, že hlasy sa nespočítali verejne);

F.  keďže 31. decembra 2015 po vylúčení opozičných poslancov sa zákon vyhlasujúci výnimočný stav, ktorý bol zavedený v novembri 2015, použil na obmedzenie individuálnych slobôd a prenasledovanie opozičných aktivistov, obhajcov ľudských práv, odborárov a novinárov;

G.  keďže 30. decembra 2014 vládnuca koalícia UMP podpísala rámcovú dohodu s opozičnou koalíciou UNS, podľa ktorej sa má uskutočniť reforma národnej nezávislej volebnej komisie (Commission Electorale National Indépendante), vytvoriť spoločný parlamentný výbor a vykonať krátkodobé a strednodobé reformy; keďže vo februári 2015 bol zriadený spoločný parlamentný výbor, ale nebol predložený ani jeden z najdôležitejších návrhov zákonov (napríklad zákon o zriadení nezávislej spoločnej volebnej komisie a zákon o právach a povinnostiach politických strán); keďže 26. augusta 2015 džibutské orgány oznámili, že sa neuskutoční reforma volebnej komisie;

H.  keďže v Džibutsku neexistujú žiadne súkromné televízne ani rozhlasové stanice a orgány dôsledne monitorujú opozičné internetové stránky a pravidelne blokujú internetové stránky organizácií pôsobiacich v oblasti ľudských práv a sociálnych médií; keďže vláda vlastní hlavné noviny La Nation a štátnu rozhlasovú a televíznu spoločnosť Radiodiffusion-Télévision de Djibouti, ktorá uplatňuje autocenzúru; keďže v roku 2015 organizácia Freedom House vyhlásila, že tlač v Džibutsku nie je slobodná; keďže Džibutsko je na 170. mieste (zo 180 krajín) na celosvetovom rebríčku slobody tlače z roku 2015, ktorý zostavuje organizácia Reportéri bez hraníc; keďže počas vlády koalície UMP boli opozičné strany a aktivisti neustále prenasledovaní a proti mnohým straníckym aktivistom a novinárom vrátane spravodajcu BBC sa počas prezidentských volieb v roku 2016 viedli súdne konania; keďže 19. januára 2016 bolo na základe súdneho príkazu zastavené vydávanie hlavných opozičných novín L’Aurore; keďže národná komisia pre komunikáciu, ktorá mala byť zriadená v roku 1993, sa ešte nevytvorila;

I.  keďže najmä v roku 2012 došlo v regióne Mablas k vlne svojvoľných zatýkaní osôb podozrivých z členstva vo FRUD-armé;

J.  keďže orgány údajne najmenej 27 ľudí zabili a vyše 150 zranili 21. decembra 2015 počas kultúrnych slávností v Buldugo, i keď džibutská vláda zdôrazňuje, že o život prišlo iba sedem osôb; keďže okrem toho polícia neskôr vnikla do priestorov, v ktorých sa stretli vedúci predstavitelia opozície, a zranila dvoch prominentných vodcov opozície (Abdourahmana Mohammeda Guelleha, generálneho tajomníka USN, a Hamouda Abdi Souldana), a to bez toho, aby proti nim vzniesla obvinenia; keďže obaja boli prepustení len niekoľko dní pred prezidentskými voľbami, pričom prvý z nich čelí obvineniu zo spáchania trestného činu; keďže odborový vodca a obhajca ľudských práv Omar Ali Ewado bol držaný v izolácii od 29. decembra 2015 do 14. februára 2016 za zverejnenie zoznamu obetí masakry a zoznamu osôb, ktoré sú stále nezvestné; keďže aj jeho advokát bol zadržaný na letisku; keďže Saida Housseina Robleha, člena opozície a tajomníka LDDH, postrelila džibutská polícia a v súčasnosti sa nachádza v exile v Európe;

K.  keďže podmienky zadržiavania v džibutských väzniciach sú veľmi znepokojujúce;

L.  keďže po teroristických útokoch v Paríži, ku ktorým došlo 13. novembra 2015, džibutská rada ministrov prijala 24. novembra 2015 vyhlášku č. 2015 – 3016 PR/PM, ktorou sa zakazujú zhromažďovania na verejných priestranstvách a ktorou sa prijímajú opatrenia na boj proti terorizmu;

M.  keďže v Džibutsku neexistujú žiadne právne predpisy proti domácemu násiliu a znásilňovaniu v manželstve; keďže úrady informovali Výbor OSN pre odstránenie diskriminácie žien (CEDAW) o tom, že si uvedomujú nedostatky vo svojom úsilí bojovať proti rodovo motivovanému násiliu; keďže aj napriek tomu, že mrzačenie ženských pohlavných orgánov je už od roku 2005 nezákonné, bolo vykonané v rôznych formách u 98 % žien v Džibutsku;

N.  keďže podľa Svetovej banky žije viac ako 23 % obyvateľov Džibutska v extrémnej chudobe a 74 % z nich žije z menej ako 3 USD na deň; keďže potravinovú neistotu v Džibutsku prehlbujú vysoké ceny potravín, nedostatok vody, zmena klímy a zmenšujúce sa pastviny; keďže Džibutsko je príjemcom balíka pomoci EÚ vo výške 79 miliónov EUR určenej pre krajiny Afrického rohu postihnuté javom El Niño;

O.  keďže dodržiavanie ľudských práv, demokratických zásad a zákonnosti tvorí samotný základ partnerstva AKT-EÚ a predstavuje základné prvky Dohody z Cotonou; keďže EÚ by mala podľa článku 8 Dohody z Cotonou bezodkladne zintenzívniť pravidelný politický dialóg s Džibutskom;

P.  keďže Džibutsko v súčasnosti čerpá 105 miliónov EUR z bilaterálnych fondov EÚ najmä na vodu a sanitáciu, ako aj na potravinovú a výživovú bezpečnosť ako súčasť národného indikatívneho programu EÚ v rámci 11. Európskeho rozvojového fondu; keďže Džibutsko v období 2013 až 2017 prijme celkovo 14 miliónov EUR v rámci iniciatívy EÚ s názvom Podpora odolnosti Afrického rohu, ktorej cieľom je posilniť komunity v ich snahe vyrovnať sa s opakovanými suchami;

Q.  keďže v Džibutsku v súčasnosti žije viac ako 15 000 utečencov zo Somálska a Eritrey a približne 8 000 ďalších z Jemenu; keďže dievčatá a ženy v utečeneckých táboroch sú vystavené nebezpečenstvu rodového násilia; keďže Komisia poskytuje pomoc, ako napríklad záchranné služby a finančnú pomoc komunitám, v ktorých sa nachádzajú utečenecké tábory;

1.  vyjadruje znepokojenie nad prerušením demokratizačného procesu v Džibutsku, ktoré parlament prehĺbil prijatím zmien v ustanoveniach džibutskej ústavy o obmedzení funkčných období prezidenta, a nad tvrdeniami, že členovia opozície boli prenasledovaní a vylúčení z mnohých volebných miestností; zdôrazňuje význam spravodlivých volieb bez akéhokoľvek zastrašovania;

2.  požaduje dôkladné vyšetrenie transparentnosti volebného procesu a volieb v roku 2016 v Džibutsku; opakuje výzvu EÚ, aby boli zverejnené výsledky zo všetkých volebných miestností vo voľbách v rokoch 2013 a 2016;

3.  dôrazne odsudzuje prípady znásilňovania civilistiek údajne páchané džibutskými vojakmi, ktoré ohlásili rôzne mimovládne organizácie a na ktoré poukazujú prípady protestných hladoviek, a vyzýva džibutské orgány, aby dôkladne vyšetrili najmä pôsobenie armády a ukončili beztrestnosť; vyzýva OSN, aby preskúmala situáciu v oblasti ľudských práv v Džibutsku, najmä situáciu žien v krajine; vyjadruje hlbokú solidaritu s džibutskými ženami v súčasnosti držiacimi protestnú hladovku vo Francúzsku a v Belgicku;

4.  odsudzuje vojenské a policajné zásahy do demokratických procesov a opakuje, že dôkladné a transparentné preskúmanie volebného procesu má zásadný význam; vyjadruje znepokojenie nad zjavnou snahou prezidenta predčasne oslavovať víťazstvo vo voľbách v apríli 2016; pripomína, že Džibutsko je signatárom Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu a že v článku 16 džibutskej ústavy sa stanovuje, že „nikto nesmie byť vystavený mučeniu alebo zlému zaobchádzaniu ani krutým, nehumánnym, ponižujúcim alebo potupným aktom“; vyzýva Džibutsko, aby dôkladne vyšetrilo obvinenia z mučenia a zlého zaobchádzania a zabezpečilo, že páchatelia budú stíhaní a v prípade odsúdenia primerane potrestaní, a že obete budú v primeranej miere odškodnené, a aby vytvorilo nezávislý mechanizmus na vyšetrovanie obvinení zo zneužitia úradnej moci;

5.  vyjadruje poľutovanie nad rozhodnutím džibutských orgánov nereformovať národnú volebnú komisiu, ako sa predpokladá v rámcovej dohode podpísanej 30. decembra 2014, a naliehavo ich vyzýva, aby úzko spolupracovali s opozíciou na vytvorení spravodlivejšieho a transparentnejšieho volebného procesu;

6.  pripomína džibutským orgánom ich záväzok podľa usmernení Africkej únie pre volebné pozorovacie a monitorovacie misie chrániť novinárov, odsudzuje spôsob, akým sa zaobchádza s novinármi a pripomína týmto orgánom význam slobody tlače a práva na spravodlivý súdny proces; požaduje odôvodnené vysvetlenie od džibutských orgánov v súvislosti so zaobchádzaním s novinármi; rozhodne odsudzuje, že v období príprav na prezidentské voľby boli prenasledovaní a väznení opoziční lídri, novinári a nezávislí aktivisti v oblasti ľudských práv bez toho, aby boli obvinení; vyzýva džibutské orgány, aby zastavili represie voči politickým oponentom a novinárom a aby prepustili všetky osoby, ktoré sú zadržiavané z politických dôvodov alebo za uplatňovanie práva na slobodu médií; vyzýva džibutské orgány, aby upravili právne predpisy krajiny týkajúce sa výnimočného stavu tak, aby boli v plnom súlade s medzinárodným právom;

7.  odsudzuje nedostatok nezávislej tlače v Džibutsku a monitorovanie a cenzúru webových stránok kritických voči vláde; vyjadruje poľutovanie nad praxou autocenzúry uplatňovanou v štátnych médiách; vyzýva džibutskú vládu, aby udelila vysielacie licencie v pásme FM všetkým nezávislým mediálnym subjektom, ktoré o to požiadajú; vyzýva vládu, aby umožnila zahraničným novinárom slobodný vstup do krajiny, aby mohli vykonávať svoju prácu bezpečne a objektívne; vyzýva džibutskú vládu, aby zriadila národnú komisiu pre komunikačné prostriedky a aby povolila činnosť nezávislého a súkromného vysielania;

8.  odsudzuje popravy vykonané na kultúrnom podujatí 21. decembra 2015 a následné zadržiavanie a akty zastrašovania obhajcov ľudských práv a členov opozície; vyjadruje sústrasť rodinám obetí a žiada úplné a nezávislé vyšetrovanie s cieľom identifikovať zodpovedné osoby a postaviť ich pred spravodlivosť; opätovne odsudzuje svojvoľné zadržiavanie osôb a vyzýva na dodržiavanie práva na obhajobu;

9.  vyzýva džibutské orgány, aby zaručili dodržiavanie ľudských práv zakotvených v štátnych i medzinárodných zmluvách, ktoré Džibutsko podpísalo, a aby zabezpečili občianske a politické práva a slobody vrátane práva na pokojné demonštrácie a slobodu tlače;

10.  naliehavo vyzýva vládu, aby naďalej zabezpečovala odbornú prípravu polície a ďalších úradníkov na účely uplatňovania zákona o obchodovaní s ľuďmi, aby zintenzívnila snahu o postavenie obchodníkov s ľuďmi pred spravodlivosť a zvýšila informovanosť o probléme obchodovania s ľuďmi v justičných, zákonodarných a administratívnych orgánoch, v občianskej spoločnosti a medzi mimovládnymi organizáciami pôsobiacimi v krajine, ako aj u širokej verejnosti;

11.  požaduje, aby pre ženy a mužov v Džibutsku platila rovnosť pred zákonom, a pripomína jeho orgánom, že je zmluvnou stranou Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien;

12.  víta zásahy džibutskej vlády v súvislosti s rozšírenou praxou mrzačenia ženských pohlavných orgánov, ale očakáva ďalšie zlepšenie;

13.  vyzýva orgány krajiny, aby mimovládnym organizáciám udelili prístup do okresov Obock, Tadjoural a Dikhil;

14.  žiada civilné a vojenské orgány, aby preukázali maximálnu zdržanlivosť počas policajných a vojenských operácií na severe krajiny, a najmä aby nepoužívali žiadne násilie voči civilnému obyvateľstvu a nevyužívali ho ako štít okolo vojenských táborov;

15.  vyjadruje ochotu pozorne sledovať situáciu v Džibutsku a navrhnúť obmedzujúce opatrenia v prípade porušenia Dohody z Cotonou (2000), najmä jej článku 8 a článku 9; vyzýva Komisiu, aby takisto situáciu starostlivo monitorovala;

16.  naliehavo vyzýva Európsku službu pre vonkajšiu činnosť, Komisiu a ich partnerov, aby spolupracovali s Džibutskom na dlhodobej politickej reforme, ktorú by mal uľahčiť najmä už existujúci silný vzťah, vzhľadom na skutočnosť, že Džibutsko je kľúčovým partnerom v boji proti terorizmu a pirátstvu v regióne, že na jeho území sa nachádza vojenská základňa a že prispieva k stabilite v regióne;

17.  vyzýva Komisiu, aby poskytla ďalšiu podporu nezávislým organizáciám a občianskej spoločnosti, najmä prostredníctvom vyhlásenia výzvy na predkladanie ponúk čo najskôr v rámci európskeho nástroja pre demokraciu a ľudské práva;

18.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie vláde Džibutska, inštitúciám Africkej únie, Medzivládnemu úradu pre rozvoj, Lige arabských štátov, Organizácii islamskej spolupráce, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, členským štátom EÚ a spolupredsedom Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT-EÚ.

(1) Ú. v. EÚ C 75, 26.2.2016, s. 160.
(2) Ú. v. EÚ C 46 E, 24.2.2010, s. 102.


Povinná automatická výmena informácií v oblasti daní *
PDF 520kWORD 175k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o návrhu smernice Rady, ktorou sa mení smernica 2011/16/EÚ, pokiaľ ide o povinnú automatickú výmenu informácií v oblasti daní (COM(2016)0025 – C8-0030/2016 – 2016/0010(CNS))
P8_TA(2016)0221A8-0157/2016

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0025),

–  so zreteľom na články 113 a 115 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0030/2016),

–  so zreteľom na odôvodnené stanovisko predložené na základe Protokolu č. 2 o uplatňovaní zásad subsidiarity a proporcionality švédskym Parlamentom, ktorý tvrdí, že návrh legislatívneho aktu nie je v súlade so zásadou subsidiarity,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0157/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh smernice
Odôvodnenie 1
(1)  V posledných rokoch značne narástli problémy, ktoré predstavujú daňové podvody a daňové úniky, a stali sa stredobodom pozornosti v Únii i vo svete. Automatická výmena informácií predstavuje v tomto smere významný nástroj a Komisia vo svojom oznámení zo 6. decembra 2012, ktoré obsahuje akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, zdôraznila potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňových záležitostiach. Európska Rada vo svojich záveroch z 22. mája 2013 požiadala o rozšírenie automatickej výmeny informácií na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.
(1)  V posledných rokoch značne narástli problémy, ktoré predstavujú daňové podvody, vyhýbanie sa daňovým povinnostiam a daňové úniky, a stali sa stredobodom pozornosti v Únii i vo svete. Automatická výmena informácií predstavuje v tomto smere významný nástroj a Komisia vo svojom oznámení zo 6. decembra 2012, ktoré obsahuje akčný plán na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom, zdôraznila potrebu dôrazne presadzovať automatickú výmenu informácií ako budúci európsky a medzinárodný štandard pre transparentnosť a výmenu informácií v daňových záležitostiach. Európska Rada vo svojich záveroch z 22. mája 2013 požiadala o rozšírenie automatickej výmeny informácií na úrovni Únie a na celosvetovej úrovni s cieľom bojovať proti daňovým podvodom, daňovým únikom a agresívnemu daňovému plánovaniu.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh smernice
Odôvodnenie 2
(2)  Skupiny nadnárodných podnikov pôsobia vo viacerých krajinách, čo im umožňuje využívať praktiky agresívneho daňového plánovania, ktoré pre domáce spoločnosti nie sú dostupné. Takýmito praktikami nadnárodných podnikov môžu byť obzvlášť zasiahnuté čisto domáce spoločnosti, t. j. zvyčajne malé a stredné podniky (MSP), ktorých daňové zaťaženie je vyššie než zaťaženie skupín nadnárodných podnikov. Pre všetky členské štáty to zas môže znamenať stratu príjmov a existuje aj riziko súťaženia s cieľom prilákať skupiny nadnárodných podnikov tým, že sa im ponúknu ďalšie daňové výhody. Ide preto o problém pre riadne fungovanie vnútorného trhu.
(2)  Skupiny nadnárodných podnikov pôsobia vo viacerých krajinách, čo im umožňuje využívať praktiky agresívneho daňového plánovania, ktoré pre domáce spoločnosti nie sú dostupné. Takýmito praktikami nadnárodných podnikov môžu byť obzvlášť zasiahnuté čisto domáce spoločnosti, t. j. zvyčajne malé a stredné podniky (MSP), pretože efektívna sadzba daní, ktoré spravidla odvádzajú, je oveľa bližšia k zákonným sadzbám než je tomu v prípade nadnárodných spoločností, čo vedie k narúšaniu a poruchám vnútorného trhu, ako aj narúšaniu hospodárskej súťaže na úkor MSP. Aby sa zamedzilo narušeniu hospodárskej súťaže, domáce podniky by nemali byť znevýhodnené z dôvodu svojej veľkosti alebo nedostatočného cezhraničného obchodu. Okrem toho to pre všetky členské štáty môže znamenať stratu príjmov a existuje aj riziko nekalej súťaže medzi nimi s cieľom prilákať skupiny nadnárodných podnikov tým, že sa im ponúknu ďalšie daňové výhody. Ide preto o problém pre riadne fungovanie vnútorného trhu. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že za riadne fungovanie vnútorného trhu je zodpovedná práve Komisia.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh smernice
Odôvodnenie 2 a (nové)
(2a)  Pre Úniu je mimoriadne dôležité, aby daňové pravidlá boli navrhnuté tak, aby sa nezamedzilo rastu či investíciám, podniky Únie neboli konkurenčne znevýhodnené, ani sa nezvýšilo riziko dvojitého zdanenia a aby sa minimalizovali náklady a administratívne zaťaženie podnikov.
Pozmeňujúci návrh 4
Návrh smernice
Odôvodnenie 3
(3)  Daňové orgány Únie potrebujú komplexné a relevantné informácie o skupinách nadnárodných podnikov, pokiaľ ide o ich štruktúru, politiku transferového oceňovania a interné transakcie v rámci a mimo nej. Uvedené informácie daňovým orgánom umožnia reagovať na škodlivé daňové praktiky pomocou zmien právnych predpisov alebo primeranými posúdeniami rizík a daňovými auditmi, a zároveň im umožnia zistiť, či spoločnosti využívali praktiky, ktoré vedú k umelému presúvaniu veľkých súm príjmov do daňovo zvýhodnených prostredí.
(3)  Daňové orgány členských štátov potrebujú komplexné a relevantné informácie o skupinách nadnárodných podnikov, pokiaľ ide o ich štruktúru, politiku transferového oceňovania, daňové priznania, daňové úľavy a interné transakcie v rámci Únie a mimo nej. Uvedené informácie daňovým orgánom umožnia reagovať na škodlivé daňové praktiky pomocou zmien právnych predpisov alebo primeranými posúdeniami rizík a daňovými auditmi, a zároveň im umožnia zistiť, či spoločnosti využívali praktiky, ktoré vedú k umelému presúvaniu veľkých súm príjmov do daňovo zvýhodnených prostredí. Komisia by tiež mala mať prístup k informáciám, ktoré si medzi sebou vymieňajú daňové orgány členských štátov, aby zabezpečila dodržiavanie príslušných pravidiel o hospodárskej súťaži. Komisia by s informáciami mala zaobchádzať ako s dôvernými a mala by prijať všetky vhodné opatrenia na ochranu uvedených informácií.
Pozmeňujúci návrh 5
Návrh smernice
Odôvodnenie 4
(4)   Vyššia transparentnosť smerom k daňovým orgánom by mohla na skupiny nadnárodných podnikov zaúčinkovať ako stimul na to, aby upustili od určitých praktík a odvádzali spravodlivo vymeraný diel daní v krajine, kde sa vytvárajú zisky. Zvýšenie transparentnosti pre skupiny nadnárodných podnikov je preto nevyhnutnou súčasťou boja proti narúšania základu dane a presunu ziskov.
(4)   Primeraná úroveň informácií, ktoré sa poskytujú daňovým orgánom členských štátov, ako aj Komisii, a ktoré si uvedené daňové orgány vymieňajú navzájom by mohla na skupiny nadnárodných podnikov zaúčinkovať ako stimul na to, aby upustili od určitých praktík a odvádzali dane splatné v krajine, kde sa vytvára hodnota. Zvýšil by sa tým aj vzájomný tlak medzi členskými štátmi a pozornosť finančných trhov by sa zamerala na fiškálnu zodpovednosť nadnárodných podnikov. Zvýšenie transparentnosti pre skupiny nadnárodných podnikov bez toho, aby sa narúšala konkurencieschopnosť Únie, je preto nevyhnutnou súčasťou boja proti narúšania základu dane a presunu ziskov a v konečnom dôsledku aj vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam.
Pozmeňujúci návrh 6
Návrh smernice
Odôvodnenie 6
(6)  V správe podľa jednotlivých krajín by skupiny nadnárodných podnikov mali uvádzať každoročne a za každú daňovú jurisdikciu, v ktorej podnikajú, sumu príjmov, zisk pred zdanením príjmov, ako aj zaplatenú a vzniknutú daň z príjmov. Skupiny nadnárodných podnikov by takisto mali nahlasovať počet svojich zamestnancov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky a hmotný majetok v každej daňovej jurisdikcii. Skupiny nadnárodných podnikov by mali okrem toho identifikovať každý subjekt v rámci skupiny, ktorý podniká v konkrétnej daňovej jurisdikcii, a mali by uviesť predmet činnosti každého takého subjektu.
(6)  V správe podľa jednotlivých krajín by skupiny nadnárodných podnikov mali uvádzať každoročne a za každú daňovú jurisdikciu, v ktorej podnikajú, sumu príjmov, zisk pred zdanením príjmov, ako aj zaplatenú a vzniknutú daň z príjmov a daňové úľavy. Skupiny nadnárodných podnikov by takisto mali nahlasovať počet svojich zamestnancov, deklarovaný kapitál, nerozdelené zisky a hmotný majetok v každej daňovej jurisdikcii. Skupiny nadnárodných podnikov by mali okrem toho identifikovať každý subjekt v rámci skupiny, ktorý podniká v konkrétnej daňovej jurisdikcii, a mali by uviesť predmet činnosti každého takého subjektu.
Pozmeňujúci návrh 7
Návrh smernice
Odôvodnenie 8
(8)  Na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu musí zaistiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi skupinami nadnárodných podnikov z EÚ a skupinami nadnárodných podnikov z krajín mimo EÚ, v prípade ktorých má jeden alebo viacero subjektov sídlo v . V oboch prípadoch by preto takéto skupiny mali podliehať oznamovacej povinnosti.
(8)  Na zabezpečenie riadneho fungovania vnútorného trhu musí Únia zaistiť spravodlivú hospodársku súťaž medzi skupinami nadnárodných podnikov z EÚ a skupinami nadnárodných podnikov z krajín mimo EÚ, v prípade ktorých má jeden alebo viacero subjektov sídlo v Únii. V oboch prípadoch by preto takéto skupiny mali podliehať oznamovacej povinnosti. Členské štáty by v tejto súvislosti mali byť zodpovedné za presadzovanie oznamovacej povinnosti nadnárodných podnikov, napríklad prostredníctvom zavedenia sankčných opatrení voči nadnárodným podnikom v prípade, že správu nepodajú.
Pozmeňujúci návrh 8
Návrh smernice
Odôvodnenie 9 a (nové)
(9a)  Členské štáty by mali zabezpečiť, že zachovajú alebo zvýšia úroveň ľudských, technických a finančných zdrojov určených na automatickú výmenu informácií medzi daňovými správami a na spracúvanie údajov v rámci daňových správ.
Pozmeňujúci návrh 9
Návrh smernice
Odôvodnenie 11
(11)  Pokiaľ ide o výmenu informácii medzi členskými štátmi, v smernici Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS sa už stanovuje povinná automatická výmena informácií v mnohých oblastiach. Jej rozsah by sa mal rozšíriť s cieľom stanoviť povinnú automatickú výmenu správ podľa jednotlivých krajín medzi členskými štátmi.
(11)  Pokiaľ ide o výmenu informácii medzi členskými štátmi, v smernici Rady 2011/16/EÚ z 15. februára 2011 o administratívnej spolupráci v oblasti daní a zrušení smernice 77/799/EHS sa už stanovuje povinná automatická výmena informácií v mnohých oblastiach. Jej rozsah by sa mal rozšíriť s cieľom stanoviť povinnú automatickú výmenu správ podľa jednotlivých krajín medzi členskými štátmi a oznamovanie takýchto správ Komisii. Okrem toho by Komisia mala využívať správy podľa jednotlivých krajín na posúdenie súladu členských štátov s pravidlami štátnej pomoci Únie, pretože jedným z rozmerov nekalých daňových praktík v oblasti zdaňovania právnických osôb je aj štátna pomoc.
Pozmeňujúci návrh 10
Návrh smernice
Odôvodnenie 12
(12)  Povinná automatická výmena správ podľa jednotlivých krajín medzi členskými štátmi by v každom prípade mala zahŕňať oznamovanie vymedzeného súboru základných informácií, ktoré by boli prístupné tým členským štátom, v ktorých je jeden alebo viac subjektov danej skupiny nadnárodných podnikov na základe informácií v správe podľa jednotlivých krajín buď rezidentom na daňové účely, alebo podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne skupiny nadnárodných podnikov.
(12)  Povinná automatická výmena správ podľa jednotlivých krajín medzi členskými štátmi a s Komisiou by v každom prípade mala zahŕňať oznamovanie vymedzeného súboru základných informácií, ktoré by mali byť založené na jednotných vymedzeniach pojmov a ktoré by boli prístupné tým členským štátom, v ktorých je jeden alebo viac subjektov danej skupiny nadnárodných podnikov na základe informácií v správe podľa jednotlivých krajín buď rezidentom na daňové účely, alebo podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne skupiny nadnárodných podnikov.
Pozmeňujúci návrh 11
Návrh smernice
Odôvodnenie 16
(16)  Je potrebné špecifikovať jazykové požiadavky na výmenu informácií medzi členskými štátmi o správach podľa jednotlivých krajín. Takisto je potrebné prijať praktické opatrenia potrebné na modernizáciu siete CCN. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 20 ods. 6 a článku 21 ods. 7 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.
(16)  Je potrebné špecifikovať jazykové požiadavky na výmenu informácií medzi členskými štátmi o správach podľa jednotlivých krajín a oznamovanie takýchto informácií Komisii. Takisto je potrebné prijať praktické opatrenia potrebné na modernizáciu siete CCN a zabezpečiť, aby sa zamedzilo zdvojovaniu noriem, ktoré by viedlo k zvýšeniu administratívnych nákladov u podnikateľských subjektov. S cieľom zabezpečiť jednotné podmienky vykonávania článku 20 ods. 6 a článku 21 ods. 7 by sa mali Komisii udeliť vykonávacie právomoci. Tieto právomoci by sa mali vykonávať v súlade s nariadením Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 182/2011.
Pozmeňujúci návrh 12
Návrh smernice
Odôvodnenie 18 a (nové)
(18a)  V ročných správach členských štátov určených Komisii podľa tejto smernice by sa mal uviesť rozsah podávania správ podľa článku 8aa a oddielu II bodu 1 prílohy III k tejto smernici a jej súčasťou by mal byť aj zoznam všetkých jurisdikcií, v ktorých sú hlavné materské subjekty jednotlivých subjektov nachádzajúcich sa v Únii rezidentmi, ale úplné správy neboli podané ani vymenené.
Pozmeňujúci návrh 13
Návrh smernice
Odôvodnenie 18 b (nové)
(18b)  Malo by byť možné, aby nedošlo k výmene informácií podľa tejto smernice, ak by takáto výmena viedla k porušeniu obchodného, priemyselného či služobného tajomstva alebo obchodného postupu alebo prezradeniu informácií, ktorých zverejnenie by odporovalo verejnému poriadku.
Pozmeňujúci návrh 14
Návrh smernice
Odôvodnenie 18 c (nové)
(18c)  Pozornosť by sa mala venovať uzneseniu Európskeho parlamentu z 25. novembra 2015 o daňových rozhodnutiach a ďalších opatreniach podobného charakteru alebo účinku, správe Výboru Európskeho parlamentu pre právne veci o návrhu smernice Európskeho parlamentu a Rady, ktorou sa mení smernica 2007/36/ES, pokiaľ ide o podnietenie dlhodobého zapojenia akcionárov, a smernici 2013/34/EÚ, pokiaľ ide o určité prvky vyhlásenia o správe a riadení, ako aj uzneseniu Európskeho parlamentu zo 16. decembra 2015 s odporúčaniami Komisii o začlenení transparentnosti, koordinovanosti a konvergencie do politík dane z príjmov právnických osôb v Únii.
Pozmeňujúci návrh 15
Návrh smernice
Odôvodnenie 20
(20)  Keďže cieľ tejto smernice, ktorým je účinná administratívna spolupráca medzi členskými štátmi za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nemôžu uspokojivo dosiahnuť jednotlivé členské štáty, a preto, z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti, ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.
(20)  Keďže cieľ tejto smernice, a to efektívnu administratívnu spoluprácu medzi členskými štátmi a s Komisiou za podmienok zlučiteľných s riadnym fungovaním vnútorného trhu, nie je možné uspokojivo dosiahnuť na úrovni jednotlivých členských štátov, ale z dôvodu požadovanej jednotnosti a účinnosti ho možno lepšie dosiahnuť na úrovni Únie, môže Únia prijať opatrenia v súlade so zásadou subsidiarity stanovenou v článku 5 Zmluvy o Európskej únii. V súlade so zásadou proporcionality stanovenou v uvedenom článku táto smernica neprekračuje rámec nevyhnutný na dosiahnutie daného cieľa.
Pozmeňujúci návrh 16
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod -1 (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 1 – odsek 1
-1.  Článok 1 ods. 1 sa nahrádza takto:
1.  Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá a postupy vzájomnej spolupráce členských štátov s cieľom vymieňať si informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a vynucovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2.
„1. Touto smernicou sa ustanovujú pravidlá a postupy vzájomnej spolupráce členských štátov a s Komisiou s cieľom vymieňať si informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov týkajúcich sa daní uvedených v článku 2.“
Pozmeňujúci návrh 17
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno -a (nové)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 3 – bod 2
-a)  Článok 3 ods. 2 sa nahrádza takto:
(2)  „ústredný kontaktný úrad“ je úrad takto určený, ktorý nesie hlavnú zodpovednosť za kontakty s ostatnými členskými štátmi v oblasti administratívnej spolupráce;
(2)  „ústredný kontaktný úrad“ je úrad takto určený, ktorý nesie hlavnú zodpovednosť za kontakty s ostatnými členskými štátmi a s Komisiou v oblasti administratívnej spolupráce;
Pozmeňujúci návrh 18
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 – písmeno a
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 3 – bod 9 – písmeno a
(a)  na účely článku 8 ods. 1 a článkov 8a a 8aa systematické oznamovanie vopred určených informácií inému členskému štátu, a to bez predchádzajúcej žiadosti vo vopred stanovených pravidelných intervaloch; na účely článku 8 ods. 1 sa odkaz na dostupné informácie týka informácií, ktoré sa nachádzajú v daňových spisoch členského štátu oznamujúceho informácie, ktoré možno získať v súlade s postupmi zberu a spracúvania informácií v tomto členskom štáte;
a)  na účely článku 8 ods. 1 a článkov 8a a 8aa systematické oznamovanie vopred určených informácií inému členskému štátu a Komisii, a to bez predchádzajúcej žiadosti vo vopred stanovených pravidelných intervaloch; na účely článku 8 ods. 1 sa odkaz na dostupné informácie týka informácií, ktoré sa nachádzajú v daňových spisoch členského štátu oznamujúceho informácie, ktoré možno získať v súlade s postupmi zberu a spracúvania informácií v tomto členskom štáte.
Pozmeňujúci návrh 19
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 a (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 4 – odsek 6
1a.  Článok 4 ods. 6 sa nahrádza takto:
6.  Pokiaľ kontaktná jednotka alebo príslušný úradník posielajú alebo prijímajú žiadosť alebo odpoveď na žiadosť o spoluprácu, informujú ústredný kontaktný úrad svojho členského štátu na základe postupov tohto členského štátu.
„6. Pokiaľ kontaktná jednotka alebo príslušný úradník posielajú alebo prijímajú žiadosť alebo odpoveď na žiadosť o spoluprácu, informujú ústredný kontaktný úrad svojho členského štátu a Komisiu na základe postupov tohto členského štátu.“
Pozmeňujúci návrh 20
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 b (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 6 – odsek 2
1b.  Článok 6 ods. 2 sa nahrádza takto:
2.  Žiadosť uvedená v článku 5 môže obsahovať odôvodnenú žiadosť o vykonanie konkrétneho administratívneho zisťovania. Ak sa dožiadaný orgán domnieva, že nie je potrebné žiadne administratívne zisťovanie, bezodkladne oznámi svoje dôvody dožadujúcemu orgánu.
„2. Žiadosť uvedená v článku 5 môže obsahovať odôvodnenú žiadosť o vykonanie konkrétneho administratívneho zisťovania. Ak sa dožiadaný orgán domnieva, že nie je potrebné žiadne administratívne zisťovanie, bezodkladne oznámi svoje dôvody dožadujúcemu orgánu a Komisii.“
Pozmeňujúci návrh 21
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 1 c (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 8 – odsek 1 – písmeno e a (nové)
1c.  V článku 8 ods. 1 sa dopĺňa toto písmeno:
„ea) správy podľa jednotlivých krajín,“
Pozmeňujúci návrh 22
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 8aa – odsek 2
2.  Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bola správa podľa jednotlivých krajín v súlade s odsekom 1 prijatá, prostredníctvom automatickej výmeny oznámi obsah správy všetkým ostatným členským štátom, v ktorých je jeden alebo viac jednotlivých subjektov danej skupiny nadnárodných podnikov oznamujúceho subjektu na základe informácií v správe podľa jednotlivých krajín buď rezidentom na daňové účely, alebo podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne, a to v lehote stanovenej v odseku 4.
2.  Príslušný orgán členského štátu, v ktorom bola správa podľa jednotlivých krajín v súlade s odsekom 1 prijatá, prostredníctvom automatickej výmeny čo najskôr oznámi správu všetkým ostatným členským štátom, v ktorých je jeden alebo viac jednotlivých subjektov danej skupiny nadnárodných podnikov oznamujúceho subjektu na základe informácií v správe podľa jednotlivých krajín buď rezidentom na daňové účely, alebo podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne, a to v lehote stanovenej v odseku 4. Príslušný orgán dotknutého členského štátu oznámi tiež správu podľa jednotlivých krajín Komisii, ktorá je zodpovedná za centralizovaný register správ podľa jednotlivých krajín, ktorý je k dispozícii jej príslušným útvarom.
Pozmeňujúci návrh 23
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 8aa – odsek 3 – písmeno a
a)  súhrnné informácie o sume príjmov, zisku (strate) pred zdanením príjmov, zaplatenej dani z príjmu, vzniknutej dani z príjmu, deklarovanom kapitáli, akumulovaných ziskoch, počte zamestnancov, ako aj o hmotnom majetku inom než peňažných prostriedkoch a peňažných ekvivalentoch, vo vzťahu ku každej jurisdikcii, v ktorej skupina nadnárodných podnikov pôsobí;
a)  súhrnné informácie o sume príjmov, zisku (strate) pred zdanením príjmov, zaplatenej dani z príjmu, vzniknutej dani z príjmu, deklarovanom kapitáli, akumulovaných ziskoch, počte zamestnancov, hmotnom majetku inom než peňažné prostriedky či peňažné ekvivalenty, vo vzťahu ku každej jurisdikcii, v ktorej skupina nadnárodných podnikov pôsobí, o získaných subvenciách z verejných zdrojov, hodnote aktív a ročných nákladoch na ich udržiavanie a predajoch a nákupoch uskutočnených skupinou;
Pozmeňujúci návrh 24
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 8aa – odsek 3 – písmeno b a (nové)
ba)  budúce európske daňové identifikačné číslo (DIČ) skupiny nadnárodných podnikov uvedené v akčnom pláne Komisie z roku 2012 na posilnenie boja proti daňovým podvodom a daňovým únikom.
Pozmeňujúci návrh 37
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 8 aa – odsek 4 a (nový)
4a.  S cieľom zvýšiť transparentnosť pre občanov Komisia zverejňuje celkový súhrn správ za jednotlivé krajiny na základe informácií obsiahnutých v centralizovanom registri správ podľa jednotlivých krajín. Komisia pritom dodržiava ustanovenia článku 23a týkajúce sa dôvernosti.
Pozmeňujúci návrh 26
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 a (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 9 – odsek 1 – úvodná časť
2a.  Úvodná časť článku 9 ods. 1 sa nahrádza takto:
1.  Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje informácie uvedené v článku 1 ods. 1 príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu v každom z týchto prípadov:
„1. Príslušný orgán každého členského štátu oznamuje informácie uvedené v článku 1 ods. 1 príslušnému orgánu ktoréhokoľvek iného dotknutého členského štátu a Komisii v každom z týchto prípadov:
Pozmeňujúci návrh 27
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 2 b (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 9 – odsek 2
2b.  Článok 9 ods. 2 sa nahrádza takto:
2.  Príslušné orgány každého členského štátu môžu spontánnou výmenou oznamovať príslušným orgánom iných členských štátov akékoľvek informácie, o ktorých vedia a ktoré môžu byť príslušným orgánom týchto iných členských štátov užitočné.
„2. Príslušné orgány každého členského štátu môžu spontánnou výmenou oznamovať príslušným orgánom iných členských štátov a Komisii akékoľvek informácie, o ktorých vedia a ktoré môžu byť príslušným orgánom týchto iných členských štátov užitočné.
Pozmeňujúci návrh 28
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 4 a (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 23 – odsek 2
4a.  Článok 23 ods. 2 sa nahrádza takto:
2.  Členské štáty oznamujú Komisii všetky relevantné informácie potrebné na hodnotenie účinnosti administratívnej spolupráce v súlade s touto smernicou v boji proti daňovým únikom a vyhýbaniu sa dani.
„2. Členské štáty oznamujú Komisii všetky relevantné informácie potrebné na hodnotenie účinnosti administratívnej spolupráce v súlade s touto smernicou v boji proti vyhýbaniu sa daňovým povinnostiam, daňovým únikom a daňovým podvodom.
Pozmeňujúci návrh 29
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 23 – odsek 3
3.  Členské štáty oznamujú Komisii každoročné posúdenie efektívnosti automatickej výmeny informácií podľa článkov 8, 8a a 8aa, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formu a podmienky oznamovania tohto každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.”
3.  Členské štáty oznamujú Komisii každoročné posúdenie efektívnosti automatickej výmeny informácií podľa článkov 8, 8a a 8aa, ako aj dosiahnuté praktické výsledky. Komisia informuje Európsky parlament a Radu o uvedených výsledkoch vhodným spôsobom, napr. vo forme ročnej konsolidovanej správy, v ktorej rozoberie výsledky a výstup postupu podávania správ. Komisia prijme prostredníctvom vykonávacích aktov formu a podmienky oznamovania tohto každoročného posúdenia. Uvedené vykonávacie akty sa prijmú v súlade s postupom preskúmania uvedeným v článku 26 ods. 2.”
Pozmeňujúci návrh 30
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 a (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 23 – odsek 3 a (nový)
5a.  Do článku 23 sa vkladá tento odsek:
„3a. Komisia predkladá Európskemu parlamentu a Rade ročnú konsolidovanú správu o ročných hodnoteniach členských štátov, pokiaľ ide o účinnosť automatických výmen informácií, ako aj o dosiahnutých praktických výsledkoch.“
Pozmeňujúci návrh 31
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 b (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 23 – odsek 3 b (nový)
5b.  Do článku 23 sa vkladá tento odsek:
„3b. V prípade, že Komisia prostredníctvom posúdenia vplyvu o dôsledkoch zverejňovania informácií podľa jednotlivých krajín zistí, že pre skupiny nadnárodných podnikov nevyplývajú žiadne negatívne dôsledky, bezodkladne navrhne právny predpis, aby sa tieto informácie sprístupnili verejnosti.“
Pozmeňujúci návrh 32
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 5 c (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 24 – odsek 1
5c.  Článok 24 ods. 1 sa nahrádza takto:
1.  Ak príslušný orgán členského štátu prijme od tretej krajiny informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a vynucovanie vnútroštátnych právnych predpisov tohto členského štátu týkajúcich sa daní uvedených v článku 2, uvedený orgán môže za predpokladu, že sa to umožňuje na základe dohody s touto treťou krajinou, poskytnúť tieto informácie príslušným orgánom členských štátov, pre ktoré môžu byť užitočné, a všetkým dožadujúcim orgánom, ktoré o ne požiadajú.
1. Ak príslušný orgán členského štátu prijme od tretej krajiny informácie, ktoré sú predvídateľne relevantné pre správu a presadzovanie vnútroštátnych právnych predpisov tohto členského štátu týkajúcich sa daní uvedených v článku 2, uvedený orgán môže za predpokladu, že sa to umožňuje na základe dohody s touto treťou krajinou, poskytnúť tieto informácie príslušným orgánom členských štátov, pre ktoré môžu byť užitočné, a všetkým dožadujúcim orgánom, ktoré o ne požiadajú, ako aj Komisii.
Pozmeňujúci návrh 33
Návrh smernice
Článok 1 – odsek 1 – bod 7 a (nový)
Smernica 2011/16/EÚ
Článok 27 a (nový)
7a.  Vkladá sa tento článok:
„Článok 27a
Preskúmanie
Komisia preskúma účinnosť tejto smernice do ... tri roky po dátume nadobudnutia účinnosti tejto smernice.“
Pozmeňujúci návrh 34
Návrh smernice
Príloha – Príloha III – oddiel II – odsek 1 – pododsek 2
Ak existuje viac než jeden jednotlivý subjekt tej istej skupiny nadnárodných podnikov, ktorý je rezidentom na daňové účely v Únii, a ak je splnená jedna alebo viac podmienok stanovených v písmene b), skupina nadnárodných podnikov môže poveriť jeden z takýchto jednotlivých subjektov, aby podal správu podľa jednotlivých krajín v súlade s požiadavkami článku 8aa ods. 1 za akýkoľvek vykazovaný fiškálny rok v lehote uvedenej v článku 8aa ods. 1 a aby danému členskému štátu oznámil, že týmto podaním má byť splnená požiadavka na podávanie správ za jednotlivé subjekty takejto skupiny nadnárodných podnikov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v Únii. Uvedený členský štát v súlade s článkom 8aa ods. 2 oznámi obsah prijatej správy podľa jednotlivých krajín všetkým ostatným členským štátom, v ktorých je jeden alebo viac jednotlivých subjektov danej skupiny nadnárodných podnikov na základe informácií v správe podľa jednotlivých krajín buď rezidentom na daňové účely, alebo podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne.
Ak existuje viac než jeden jednotlivý subjekt tej istej skupiny nadnárodných podnikov, ktorý je rezidentom na daňové účely v Únii, a ak je splnená jedna alebo viac podmienok stanovených v písmene b), skupina nadnárodných podnikov môže poveriť jeden z takýchto jednotlivých subjektov, najlepšie ten, ktorý má najvyšší obrat, aby podal správu podľa jednotlivých krajín v súlade s požiadavkami článku 8aa ods. 1 za akýkoľvek vykazovaný fiškálny rok v lehote uvedenej v článku 8aa ods. 1 a aby danému členskému štátu oznámil, že týmto podaním má byť splnená požiadavka na podávanie správ za jednotlivé subjekty takejto skupiny nadnárodných podnikov, ktoré sú rezidentmi na daňové účely v Únii. Uvedený členský štát v súlade s článkom 8aa ods. 2 oznámi obsah prijatej správy podľa jednotlivých krajín všetkým ostatným členským štátom, v ktorých je jeden alebo viac jednotlivých subjektov danej skupiny nadnárodných podnikov na základe informácií v správe podľa jednotlivých krajín buď rezidentom na daňové účely, alebo podlieha dani v súvislosti s činnosťou vykonávanou prostredníctvom stálej prevádzkarne.

Vysledovateľnosť produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu
PDF 269kWORD 78k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu (2016/2532(RSP))
P8_TA(2016)0222B8-0581/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1379/2013 z 11. decembra 2013 o spoločnej organizácii trhov s produktmi rybolovu a akvakultúry, ktorým sa menia nariadenia Rady (ES) č. 1184/2006 a (ES) č. 1224/2009 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 104/2000(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 178/2002 z 28. januára 2002, ktorým sa stanovujú všeobecné zásady a požiadavky potravinového práva, zriaďuje Európsky úrad pre bezpečnosť potravín a stanovujú postupy v záležitostiach bezpečnosti potravín(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004(3),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 882/2004 z 29. apríla 2004 o úradných kontrolách uskutočňovaných s cieľom zabezpečiť overenie dodržiavania potravinového a krmivového práva a predpisov o zdraví zvierat a starostlivosti o zvieratá(4),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 1224/2009 z 20. novembra 2009, ktorým sa zriaďuje systém kontroly Spoločenstva na zabezpečenie dodržiavania pravidiel spoločnej politiky v oblasti rybného hospodárstva a ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia (ES) č. 847/96, (ES) č. 2371/2002, (ES) č. 811/2004, (ES) č. 768/2005, (ES) č. 2115/2005, (ES) č. 2166/2005, (ES) č. 388/2006, (ES) č. 509/2007, (ES) č. 676/2007, (ES) č. 1098/2007, (ES) č. 1300/2008, (ES) č. 1342/2008 a ktorým sa zrušujú nariadenia (EHS) č. 2847/93, (ES) č. 1627/94 a (ES) č. 1966/2006(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o potravinovej kríze, podvodoch v potravinovom reťazci a ich kontrole(6),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre rybárstvo,

–  so zreteľom na otázku Komisii o vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry v oblasti stravovacích služieb a maloobchodu (O-000052/2016 – B8-0365/2016),

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže EÚ je najväčší trh s morskými plodmi na svete, ktorý je zásobovaný rybárskym sektorom EÚ aj dovozom z tretích krajín;

B.  keďže spotrebitelia majú právo na zrozumiteľne podané informácie vrátane informácií o pobrežných a geografických zónach výlovu a mali by mať možnosť v plnej miere sa spoliehať na celý reťazec, ktorý poskytuje produkty rybolovu na trhu EÚ; keďže EÚ a členské štáty majú povinnosť chrániť občanov EÚ pred podvodnou činnosťou; keďže všetky dovážané výrobky musia spĺňať pravidlá a normy EÚ;

C.  keďže Komisia pripravuje podrobný a vyčerpávajúci zoznam dobrovoľných informácií týkajúcich sa produktov rybolovu a akvakultúry uvádzaných na trh v EÚ; keďže zistenia Komisie by mohli viesť k zriadeniu externej štruktúry na certifikáciu dobrovoľných informácií o produktoch rybolovu a akvakultúry na trhu EÚ;

D.  keďže na základe plánu kontroly Európskej komisie na rok 2015(7), ktorý hodnotil, v akej miere sa na trhu vyskytuje biele rybie mäso, pri ktorom sa nesprávne uvádza deklarovaný druh, sa zistilo, že deklarované druhy boli potvrdené v 94 % odobraných vzoriek; keďže pri určitých druhoch však miera nesúladu bola veľmi vysoká, pričom miera 6 % sa považuje za relatívne nízku v porovnaní s inými obmedzenejšími štúdiami v členských štátoch;

E.  keďže podľa článku 36 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 má Európska komisia do 1. januára 2015 predložiť Európskemu parlamentu a Rade správu o uskutočniteľnosti rôznych možností systému environmentálnej značky pre produkty rybolovu a akvakultúry;

F.  keďže spoločná organizácia trhov (SOT) by mala zaručiť spravodlivú hospodársku súťaž a príjem pre výrobcov rybárskych produktov predávaných alebo kupovaných v EÚ;

1.  vyjadruje závažné obavy a nespokojnosť v súvislosti s výsledkami rôznych štúdií, ktoré poukazujú na vysokú mieru nesprávneho označovania rybích výrobkov predávaných na trhu EÚ, a to aj v reštauráciách inštitúcií EÚ; opätovne zdôrazňuje, že úmyselné a podvodné nesprávne označovanie druhov rýb predstavuje porušenie pravidiel EÚ vrátane spoločnej rybárskej politiky a podľa vnútroštátneho práva môže predstavovať trestný čin;

2.  vyzýva členské štáty, aby v snahe bojovať proti podvodom a zistiť, v ktorej časti dodávateľského reťazca sa ryby nesprávne označujú, posilnili vnútroštátne kontroly vrátane kontrol nespracovaných rýb v reštauráciách a stravovacom sektore; je znepokojený nahrádzaním vysokokvalitných druhov druhmi nižšej kvality; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, aké opatrenia by sa mohli prijať na zlepšenie vysledovateľnosti produktov rybolovu a akvakultúry; podporuje vytvorenie pracovnej skupiny s cieľom zosúladiť uplatňovanie systémov vysledovateľnosti vo všetkých členských štátoch a zriadenie externej štruktúry na certifikáciu dobrovoľných informácií o produktoch rybolovu a akvakultúry na trhu EÚ;

3.  podporuje dôsledný systém vysledovateľnosti od vylodenia po spotrebu, ktorý by upevnil dôveru spotrebiteľov a zároveň znížil obchodnú závislosť od dovážaných produktov rybolovu a akvakultúry, čím by sa posilnil trh EÚ; vyzýva Komisiu, aby využila potenciál čiarového kódu podľa DNA, ktorý by mohol napomáhať pri identifikácii druhov sekvenovaním DNA, a to s cieľom zlepšiť vysledovateľnosť;

4.  víta nový rámec spoločnej organizácie trhov a naliehavo vyzýva Komisiu, aby v súlade s článkom 36 nariadenia (EÚ) č. 1379/2013 predložila správu o uskutočniteľnosti rôznych možností systému environmentálnej značky pre produkty rybolovu a akvakultúry; zdôrazňuje, že je potrebné stanoviť minimálne štandardy na udeľovanie environmentálnej značky; domnieva sa, že kľúčovými prvkami systému označovania sa musí zabezpečiť transparentnosť, nezávislosť a dôveryhodnosť procesu certifikácie; požaduje hĺbkovú analýzu výhod zriadenia celoúnijného systému označovania;

5.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne monitorovala, do akej miery sa požadované informácie uvádzajú na etiketách; zdôrazňuje, že označenie musí poskytovať zrozumiteľné, overiteľné a presné informácie; nabáda členské štáty, aby v kontexte dobrovoľného označovania uvádzali všetky dostupné informácie, ktoré umožňujú spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili informačné kampane o požiadavkách na označovanie produktov rybolovu a akvakultúry;

6.  zdôrazňuje, že solídna európska politika označovania v rybárskom odvetví by mohla kľúčovým spôsobom prispieť k podpore hospodárskeho rozvoja pobrežných komunít, k uznaniu najlepších postupov rybárov a k vyzdvihnutiu kvality ich produktov dodávaných spotrebiteľom;

7.  vyzýva Komisiu, aby v záujme zaručenia práva spotrebiteľov na presné, spoľahlivé a zrozumiteľné informácie prijala opatrenia na nápravu zmätočnej situácie, ktorú spôsobujú súčasné požiadavky na označovanie vychádzajúce z oblastí a podoblastí FAO (Organizácie OSN pre výživu a poľnohospodárstvo) a ktorá je osobitne závažná v prípade niektorých podoblastí oblasti 27, v rámci ktorej sa napríklad Galícia a Kádizský záliv označujú ako „portugalské vody“, Wales ako „Írske more“ a Bretónsko ako „Biskajský záliv“;

8.  upriamuje pozornosť na potrebu transparentného a jasného uvádzania informácií o pôvode produktov rybolovu;

9.  zdôrazňuje potrebu zabezpečiť, aby všetky budúce environmentálne značky Únie ako aj environmentálne označovanie morských plodov tretích strán a systémy certifikácie boli v súlade s usmerneniami FAO pre environmentálneho označovanie rýb a produktov rybolovu z morských lovísk;

10.  domnieva sa, že celoúnijná environmentálne značka pre produkty rybolovu a akvakultúry, o ktorej kritériách by sa malo ďalej diskutovať na úrovni EÚ, by mohla prispieť k zlepšeniu vysledovateľnosti a poskytovaniu transparentných informácií spotrebiteľom; je presvedčený, že takáto značka by sa mohla financovať z Európskeho námorného a rybárskeho fondu (ENRF);

11.  konštatuje, že niektoré obchodné názvy rýb platné v členských štátoch sa v jednotlivých členských štátoch v dôsledku vnútroštátnej praxe odlišujú, čo by mohlo spôsobiť určitý zmätok; víta prácu Komisie, pokiaľ ide o naštartovanie pilotného projektu, ktorý schválil Európsky parlament a ktorého cieľom je vytvoriť verejnú databázu, ktorá poskytne informácie o obchodných názvoch vo všetkých úradných jazykoch EÚ;

12.  nabáda Komisiu, aby účinnejšie oboznamovala verejnosť so svojou prácou v oblasti ochrany morských zdrojov a boja proti nezákonnému rybolovu;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii.

(1) Ú. v. EÚ L 354, 28.12.2013, s. 1.
(2) Ú. v. ES L 31, 1.2.2002, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.
(4) Ú. v. EÚ L 165, 30.4.2004, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 1.
(6) Prijaté texty, P7_TA(2014)0011.
(7). http://ec.europa.eu/food/safety/official_controls/food_fraud/fish_substitution/index_en.htm?subweb=343&lang=en


Štatút trhového hospodárstva Číny
PDF 256kWORD 69k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o štatúte trhového hospodárstva Číny (2016/2667(RSP))
P8_TA(2016)0223RC-B8-0607/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na právne predpisy EÚ v oblasti ochrany proti dumpingu (nariadenie Rady (ES) č. 1225/2009 z 30. novembra 2009 o ochrane pred dumpingovými dovozmi z krajín, ktoré nie sú členmi Európskeho spoločenstva(1)),

–  so zreteľom na protokol o pristúpení Číny k Svetovej obchodnej organizácii (WTO),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o obchodných vzťahoch EÚ – Čína,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európska únia a Čína sú dve z najväčších obchodných zoskupení na svete, Čína je druhým najväčším obchodným partnerom EÚ a EÚ je najväčším obchodným partnerom Číny, pričom vzájomný obchod predstavuje viac ako 1 miliardu EUR denne;

B.  keďže v roku 2015 prvýkrát presiahli investície z Číny do EÚ úroveň investícií z EÚ do Číny; keďže čínsky trh je hlavnou hnacou silou ziskovosti pre mnohé priemyselné odvetvia a značky v EÚ;

C.  keďže po vstupe Číny do WTO sa pre prístupovú fázu dohodlo ustanovenie, ktoré umožňovalo špecifickú metodiku výpočtu dumpingu, ktorá bola uvedená v oddiele 15 protokolu o pristúpení Číny a ktorá slúži ako základ pre odlišné zaobchádzanie s výrobkami dovážanými z Číny;

D.  keďže každé rozhodnutie týkajúce sa dovozu z Číny po decembri 2016 musí byť v súlade s právom Únie a s pravidlami WTO;

E.  keďže ustanovenia oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, ktoré zostávajú v platnosti aj po roku 2016, sú základom pre uplatňovanie neštandardnej metodiky na dovoz z Číny po roku 2016;

F.  keďže vzhľadom na súčasnú úroveň zasahovania štátu do čínskeho hospodárstva rozhodnutia spoločností týkajúce sa cien, nákladov, výstupov a vstupov nereagujú na signály trhu, ktoré odrážajú ponuku a dopyt;

G.  keďže Čína sa v protokole o pristúpení zaviazala okrem iného k tomu, že umožní, aby všetky jej ceny určovali trhové sily, a keďže EÚ musí zabezpečiť, aby Čína v plnej miere dodržiavala svoje povinnosti spojené s členstvom vo WTO;

H.  keďže čínska nadvýroba má už teraz vážne sociálne, hospodárske a environmentálne dôsledky pre EÚ, čo dokazuje nedávny negatívny vplyv na oceliarsky priemysel v EÚ, najmä v Spojenom kráľovstve, a ak by bol Číne udelený štatút trhového hospodárstva, mohlo by to viesť k značným sociálnym dôsledkom na pracovné miesta v EÚ;

I.  keďže 56 zo 73 antidumpingových opatrení platných v súčasnosti v EÚ sa uplatňuje na čínsky dovoz;

J.  keďže nedávno ukončená verejná konzultácia o možnom udelení štatútu trhového hospodárstva Číne môže byť zdrojom ďalších informácií, ktoré pomôžu pri riešení tejto otázky;

K.  keďže v oznámení Komisie z 10. októbra 2012 s názvom Silnejší európsky priemysel v prospech rastu a oživenia hospodárstva (COM(2012)0582) sa stanovuje cieľ zvýšiť do roku 2020 podiel priemyslu na HDP EÚ na 20 %;

1.  pripomína význam partnerstva EÚ s Čínou, v ktorom obchod a investície zohrávajú kľúčovú úlohu;

2.  zdôrazňuje, že Čína nie je trhovým hospodárstvom a že päť kritérií, ktoré EÚ určila na vymedzenie krajín s trhových hospodárstvom, ešte nebolo splnených;

3.  vyzýva Komisiu, aby koordinovala so svojimi hlavnými obchodnými partnermi úsilie, a to aj v kontexte nadchádzajúcich samitov G7 a G20, ako najlepšie zabezpečiť, aby všetky ustanovenia oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny k WTO, ktoré budú naďalej platné po roku 2016, boli z právneho hľadiska plne zohľadnené v príslušných vnútroštátnych postupoch, a aby odmietla akékoľvek jednostranné ústupky, pokiaľ ide o udelenie štatútu trhového hospodárstva Číne;

4.  zdôrazňuje, že na nadchádzajúcom summite EÚ – Čína, by mali byť prerokované otázky týkajúce sa štatútu trhového hospodárstva;

5.  vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila všetky obavy zo strany priemyslu EÚ, odborových organizácií a ďalších zainteresovaných strán týkajúce sa dôsledkov na zamestnanosť, životné prostredie, normy a udržateľný hospodársky rast vo všetkých dotknutých výrobných odvetviach a na priemysel EÚ ako celok a v tomto kontexte zabezpečila ochranu pracovných miest EÚ;

6.  je presvedčený, že pokiaľ Čína nesplní všetkých päť kritérií potrebných na to, aby sa mohla považovať za trhové hospodárstvo, EÚ by v rámci antidumpingových a antisubvenčných vyšetrovaní dovozu z Číny mala používať neštandardnú metodiku pri určovaní porovnateľnosti cien, a to na základe a pri plnom uplatnení tých častí oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny, ktoré vytvárajú priestor na uplatňovanie neštandardnej metodiky; vyzýva Komisiu, aby vypracovala návrh v súlade s touto zásadou;

7.  zároveň zdôrazňuje bezprostrednú potrebu všeobecnej reformy nástrojov na ochranu obchodu EÚ s cieľom zaručiť rovnaké podmienky pre priemysel EÚ, aké majú Čína a ďalší obchodní partneri, v plnom súlade s pravidlami WTO; vyzýva Radu, aby rýchlo dosiahla dohodu s Európskym parlamentom o modernizácii nástrojov na ochranu obchodu v Únii;

8.  poveruje svojho predsedu, aby toto uznesenie postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 343, 22.12.2009, s. 51.


Opatrenia v nadväznosti na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele udržateľného rozvoja a súčasný stav
PDF 274kWORD 86k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o následných opatreniach a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 (2016/2696(RSP))
P8_TA(2016)0224B8-0583/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dokument s názvom „Transformujeme náš svet: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030“, ktorý bol prijatý na samite OSN o trvalo udržateľnom rozvoji 25. septembra 2015 v New Yorku,

–  so zreteľom na tretiu medzinárodnú konferenciu o financovaní rozvoja, ktorá sa konala v Addis Abebe 13. až 16. júla 2015,

–  so zreteľom na správu medziagentúrnej expertnej skupiny pre ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja (IAEG-SDGs), ktorá bola uverejnená 17. decembra 2015 a schválená na 47. zasadnutí Štatistickej komisie OSN v marci 2016,

–  so zreteľom na stretnutie Hospodárskej a sociálnej rady OSN (ECOSOC) v skupine na vysokej úrovni, ktoré sa má konať 18. – 22. júla 2016 na tému „Vykonávanie rozvojového programu na obdobie po roku 2015: prechod od záväzkov na výsledky“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. mája 2015 o financovaní rozvoja(1),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2014 o EÚ a celosvetovom rozvojovom rámci na obdobie po roku 2015(2),

–  so zreteľom na parížsku dohodu prijatú na 21. konferencii zmluvných strán (COP21) 12. decembra 2015 v Paríži,

–  so zreteľom na článok 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), ktorý opätovne potvrdzuje, že EÚ „zabezpečuje vzájomný súlad medzi svojimi politikami a činnosťami zohľadňujúc všetky svoje ciele“,

–  so zreteľom na prebiehajúci rozvoj globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ktorou sa bude riadiť celosvetová činnosť Európskej únie,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. novembra 2015 o úlohe EÚ v rámci OSN – ako lepšie plniť ciele EÚ v oblasti zahraničnej politiky(3),

–  so zreteľom na závery Rady zo 26. októbra 2015 o nadväznosti politík v záujme rozvoja,

–  so zreteľom na revíziu stratégie Európa 2020 s názvom „Nový prístup po roku 2020“,

–  so zreteľom na Parížsku deklaráciu o účinnosti pomoci, Akčný plán z Akkry a vyhlásenie a akčný plán, ktoré boli prijaté na fóre na vysokej úrovni o účinnosti pomoci v decembri 2011 v Pusane,

–  so zreteľom na Európsky konsenzus o rozvoji a jeho blížiacu sa revíziu,

–  so zreteľom na článok 208 ZFEÚ, ktorý stanovuje, že vo všetkých vonkajších politikách Európskej únie treba zohľadňovať zásadu súdržnosti politík v oblasti rozvoja,

–  so zreteľom na výsledky svetového humanitárneho samitu, ktorý sa bude konať 23. – 24. mája 2016 v Istanbule v Turecku,

–  so zreteľom na list z 29. marca 2016, ktorý zaslal Výbor pre rozvoj komisárovi pre medzinárodnú spoluprácu a rozvoj o otázke sledovania a preskúmania cieľov trvalo udržateľného rozvoja,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v rezolúcii Valného zhromaždenia OSN č. 70/1 sa požaduje, aby sa ciele a zámery sledovali a preskúmali pomocou súboru globálnych ukazovateľov; keďže generálny tajomník OSN bol poverený vypracovaním výročnej správy o pokroku v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja s cieľom poskytnúť podporu pri sledovaní a preskúmaní v rámci politického fóra na vysokej úrovni pre trvalo udržateľný rozvoj; keďže správa o pokroku v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja sa má zakladať na údajoch vypracovaných v rámci národných štatistických systémov a informáciách zhromaždených na rôznych úrovniach;

B.  keďže Štatistická komisia na svojom 46. zasadnutí (3. – 6. marca 2015) schválila plán postupu pri rozvoji a realizácii globálneho rámca ukazovateľov;

C.  keďže medziagentúrna expertná skupina pre ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja (IAEG-SDGs), ktorá bola poverená úlohou plne rozvinúť návrh rámca ukazovateľov na monitorovanie cieľov a úloh rozvojovej agendy po roku 2015, navrhla ukazovatele na preskúmanie programu trvalo udržateľného rozvoja po roku 2030, ktoré boli odsúhlasené na 47. zasadnutí Štatistickej komisie OSN v marci 2016;

D.  keďže navrhovaný súbor 230 ukazovateľov pre ciele trvalo udržateľného rozvoja predstavuje dobré východisko a pevný rámec na sledovanie a preskúmanie pokroku pri plnení 17 cieľov trvalo udržateľného rozvoja;

E.  keďže viacero ukazovateľov ešte nie je dokončených a signatárske členské štáty budú musieť zároveň vypracovať svoje vnútroštátne ukazovatele v súlade s globálnymi ukazovateľmi, ktoré sú prispôsobené ich vnútroštátnym podmienkam;

F.  keďže rámec globálnych ukazovateľov by mala schváliť Hospodárska a sociálna rada (ECOSOC) v júli 2016 a Valné zhromaždenie v septembri 2016;

G.  keďže Rada pre zahraničné veci zasadne vo svojom zložení pre rozvoj 12. mája 2016 a mala by pripraviť pozíciu EÚ na zasadnutie politického fóra na vysokej úrovni v júli 2016 a mala by určiť, v akej súvislosti prebehne tematická diskusia o obchode a rozvoji so zameraním na príspevok EÚ k súkromnému sektoru pri vykonávaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

H.  keďže celosystémové strategické plánovanie, vykonávanie a podávanie správ sú nevyhnutné, aby sa zabezpečilo, že rozvojový systém OSN bude poskytovať pri vykonávaní nového programu súdržnú a integrovanú podporu;

I.  keďže nový univerzálny rámec pre udržateľný rozvoj si vyžaduje väčšiu súdržnosť medzi rôznymi oblasťami politík a rôznymi subjektmi EÚ, na čo je potrebná ďalšia koordinácia, dialóg a spolupráca na všetkých úrovniach v rámci inštitúcií EÚ a medzi nimi s cieľom zabezpečiť integráciu všetkých troch pilierov trvalo udržateľného rozvoja (environmentálneho, hospodárskeho a sociálneho) do vnútorných aj vonkajších politík EÚ;

J.  keďže schôdza politického fóra na vysokej úrovni v júli 2016 bude zahŕňať dobrovoľné preskúmania 22 krajín, medzi nimi aj štyroch európskych – Estónsko, Fínsko, Francúzsko, Nemecko –, a tematické preskúmania pokroku v dosahovaní cieľov trvalo udržateľného rozvoja vrátane prierezových otázok, ktoré bude podporené hodnoteniami funkčných komisií ECOSOC a iných medzivládnych orgánov a fór;

1.  vyzýva Radu pre zahraničné veci v jej zložení pre rozvoj, aby ešte pred zasadnutím politického fóra na vysokej úrovni v júli 2016 prijala súdržnú a spoločnú pozíciu EÚ, pričom zohľadní pozíciu Európskeho parlamentu vyjadrenú v tomto uznesení; vyjadruje presvedčenie, že pre dôveryhodnosť EÚ a jej vedúce postavenie je rozhodujúce, aby predložila spoločnú pozíciu; je znepokojený tým, že Komisia neuverejnila oznámenie o sledovaní a hodnotení programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 pred zasadnutím politického fóra na vysokej úrovni, ako o to žiadali členovia Výboru pre rozvoj, ktoré by slúžilo ako základ pre spoločnú pozíciu EÚ;

2.  víta správu medziagentúrnej expertnej skupiny pre ukazovatele trvalo udržateľného rozvoja; domnieva sa, že táto správa je pozoruhodným úspechom a dobrým základom pre rokovania, pretože navrhované ukazovatele poukazujú na omnoho rôznorodejší súbor štrukturálnych problémov;

3.  víta osobitnú kapitolu o rozčlenených údajoch a význam, ktorý sa udeľuje posilneniu vnútroštátnych štatistických kapacít;

4.  uznáva rozhodujúcu úlohu politického fóra na vysokej úrovni pri preskúmaní vykonávania cieľov trvalo udržateľného rozvoja; zdôrazňuje, že tento orgán musí zabezpečiť koordinované a účinné posudzovanie potrieb a prijatie plánu postupu potrebného na účinné vykonávanie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030;

5.  zdôrazňuje, že program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 a ciele trvalo udržateľného rozvoja predstavujú obnovený medzinárodný záväzok usilovať sa o odstránenie chudoby, opätovne vymedziť a modernizovať stratégie rozvoja na najbližších 15 rokov a zabezpečiť splnenie cieľov;

6.  vyzýva Komisiu, aby predložila návrh rozsiahlej stratégie trvalo udržateľného rozvoja, ktorá bude obsahovať všetky relevantné oblasti vnútornej a vonkajšej politiky, v ktorom zahrnie podrobný harmonogram do roku 2030, preskúmanie v polovici trvania a osobitný postup, ktorým sa zabezpečí plné zapojenie Európskeho parlamentu, vrátane konkrétneho realizačného plánu na koordináciu plnenia 17 cieľov, 169 úloh a 230 globálnych ukazovateľov a na zabezpečenie súladu s cieľmi parížskej dohody a ich plnenia; zdôrazňuje význam univerzálnosti cieľov a skutočnosť, že EÚ a jej členské štáty sa zaviazali k úplnému vykonaniu všetkých cieľov a úloh, v praxi aj v teórii;

7.  trvá na tom, že nová stratégia EÚ pre trvalo udržateľný rozvoj a súvisiace implementačné politiky by mali byť predmetom širokej konzultácie so všetkými zainteresovanými stranami vrátane národných parlamentov, miestnych orgánov a občianskej spoločnosti, a to prostredníctvom inkluzívneho procesu;

8.  žiada, aby Komisia vypracovala oznámenie o sledovaní a preskúmaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, v ktorom uvedie jasné informácie o vykonávacej štruktúre programu na úrovni EÚ a členských štátov; zdôrazňuje skutočnosť, že všetky príslušné generálne riaditeľstvá Komisie a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) by mali byť plne zapojené do začleňovania programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 do nadchádzajúceho preskúmania stratégie Európa 2020 a nadchádzajúcej globálnej stratégie EÚ v oblasti zahraničnej a bezpečnostnej politiky, čím sa zabezpečí pevná súdržnosť politík pre trvalo udržateľný rozvoj;

9.  zdôrazňuje, že revízia Európskeho konsenzu o rozvoji musí v plnej miere odrážať nový program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, čo zahŕňa zmenu paradigmy a plnohodnotnú transformáciu rozvojovej politiky EÚ; pripomína, že na dosiahnutie cieľov a súvisiacich úloh je nevyhnutné primerané a cielené plánovanie pomoci v rámci rozvojovej spolupráce, a to s náležitým ohľadom na zásady účinnosti pomoci;

10.  zdôrazňuje, že EÚ musí plne využiť nadchádzajúce strednodobé preskúmanie viacročného finančného rámca (VFR) s cieľom zabezpečiť, aby mechanizmy financovania a rozpočtové riadky odrážali všetky záväzky programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, na ktorých sa EÚ dohodla; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa bezodkladne opätovne zaviazali splniť cieľ venovať 0,7 % HND na oficiálnu rozvojovú pomoc a aby predložili harmonogram postupného zvýšenia oficiálnej rozvojovej pomoci na cieľovú úroveň 0,7 %;

11.  vyzýva na pravidelný dialóg medzi politickým fórom na vysokej úrovni a Komisiou o dosiahnutom pokroku, o ktorom má byť Európsky parlament pravidelne oboznamovaný v súlade so zásadami transparentnosti a vzájomnej zodpovednosti; trvá na potrebe posilneného dialógu medzi Komisiou a Európskym parlamentom o vykonávaní programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, najmä pokiaľ ide o rozvojovú politiku a súdržnosť politík v záujme rozvoja;

12.  vyzýva Komisiu a ESVČ, aby na základe úzkej konzultácie s ostatnými partnermi predložili konkrétne návrhy, ako lepšie začleniť súdržnosť politík v záujme rozvoja do vykonávania programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a vyzýva, aby sa tento nový prístup uplatňoval vo všetkých inštitúciách EÚ s cieľom zabezpečiť účinnú spoluprácu a prekonať „neochotný“ postoj;

13.  zdôrazňuje, že je dôležité začleniť koncepciu súdržnosti politík v záujme rozvoja; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby na základe úzkej konzultácie s ostatnými partnermi predložili konkrétne návrhy, ako lepšie začleniť súdržnosť politík v záujme rozvoja do prístupu EÚ k vykonávaniu programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a vyzýva, aby tento nový prístup presadzovali všetky inštitúcie EÚ;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby rozvíjala účinné mechanizmy monitorovania, preskúmavania a zodpovednosti zamerané na vykonávanie programu trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, a pravidelne o tom podávala správu Európskemu parlamentu; v tejto súvislosti pripomína potrebu zvýšiť demokratickú kontrolu zo strany Európskeho parlamentu, podľa možnosti prostredníctvom záväznej medziinštitucionálnej dohody podľa článku 295 ZFEÚ;

15.  vyzýva Komisiu a špecializované agentúry, fondy a programy OSN, aby začali dialóg na vysokej úrovni o realizácii cieľov trvalo udržateľného rozvoja v záujme koordinácie politík, programov a operácií EÚ, OSN a iných darcov; zdôrazňuje význam rozčlenených a dostupných údajov z hľadiska monitorovania pokroku a hodnotenia výsledkov;

16.  vyzýva agentúry a orgány OSN, aby posilnili súdržnosť politík v záujme rozvoja v rámci pracovných štruktúr OSN s cieľom účinne integrovať všetky rozmery trvalo udržateľného rozvoja;

17.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Európskej komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku a generálnemu tajomníkovi Organizácie Spojených národov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0196.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2014)0059.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0403.


Povinné označovanie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade niektorých potravín
PDF 351kWORD 95k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade niektorých potravín (2016/2583(RSP))
P8_TA(2016)0225B8-0545/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011 z 25. októbra 2011 o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom, ktorým sa menia a dopĺňajú nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 1924/2006 a (ES) č. 1925/2006 a ktorým sa zrušuje smernica Komisie 87/250/EHS, smernica Rady 90/496/EHS, smernica Komisie 1999/10/ES, smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/13/ES, smernice Komisie 2002/67/ES a 2008/5/ES a nariadenie Komisie (ES) č. 608/2004(1) (nariadenie o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom), a najmä jeho článok 26 ods. 5 a 7,

–  so zreteľom na správy Komisie z 20. mája 2015 pre Európsky parlament a Radu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre mlieko, mlieko, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, a iné druhy mäsa ako hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso (COM(2015)0205) a o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu nespracovaných potravín, jednozložkových výrobkov a zložiek, ktoré predstavujú viac ako 50 % potraviny (COM(2015)0204),

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 17. decembra 2013 o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu v prípade mäsa, ktoré sa používa ako zložka, (COM(2013)0755) a pripojený pracovný dokument útvarov Komisie zo 17. decembra 2013 o označovaní pôvodu mäsa používaného ako zložka: postoje spotrebiteľov, uskutočniteľnosť možných scenárov a ich vplyv (SWD(2013)0437),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. februára 2015 o označovaní krajiny pôvodu mäsa v spracovaných potravinách(2) a na formálnu odpoveď Komisie prijatú 6. mája 2015,

–  so zreteľom na vykonávacie nariadenie Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013, ktorým sa stanovujú pravidlá pre uplatňovanie nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1169/2011, pokiaľ ide o uvedenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre čerstvé, chladené a mrazené mäso zo svíň, oviec, kôz a hydiny(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2014(4) o uvedenom vykonávacom nariadení Komisie (EÚ) č. 1337/2013 z 13. decembra 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o potravinovej kríze, podvodoch v potravinovom reťazci a ich kontrole(5),

–  so zreteľom na otázku Komisii o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu niektorých potravín (O-000031/2016 – B8-0363/2016),

–  so zreteľom na návrh uznesenia Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín,

–  so zreteľom na článok 128 ods. 5 a článok 123 ods. 2 rokovacieho poriadku,

A.  keďže v článku 26 ods. 5 nariadenia týkajúceho sa informácií o potravinách pre spotrebiteľa sa vyžaduje, aby Komisia predložila správy Európskemu parlamentu a Rade do 13. decembra 2014 týkajúce sa povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre iné druhy mäsa ako hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso, mlieko, mlieko, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, nespracované potraviny, jednozložkové výrobky a zložky, ktoré predstavujú viac ako 50 % potraviny;

B.  keďže podľa článku 26 ods. 8 nariadenia o poskytovaní informácií o potravinách spotrebiteľom sa od Komisie vyžaduje, aby do 13. decembra 2013 prijala vykonávacie akty týkajúce sa uplatňovania odseku 3 tohto článku;

C.  keďže pravidlá označovania pôvodu už boli zavedené a účinne fungujú v prípade mnohých iných potravinových výrobkov vrátane nespracovaného mäsa, vajec, ovocia a zeleniny, rýb, medu, extra panenského olivového oleja, panenského olivového oleja, vína a liehovín;

D.  keďže v článku 26 ods. 7 nariadenia týkajúceho sa informácií o potravinách pre spotrebiteľa sa stanovuje, že správy musia okrem iného zohľadňovať potrebu spotrebiteľa byť informovaný, uskutočniteľnosť povinného označovania krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu a analýzu nákladov a prínosov zavedenia takýchto opatrení; keďže v nariadení sa ďalej uvádza, že správy môžu byť doplnené o návrhy na zmenu príslušných ustanovení v právnych predpisoch EÚ;

E.  keďže v článku 26 ods. 2 nariadenia týkajúceho sa informácií o potravinách pre spotrebiteľa sa zdôrazňuje, že uvedenie krajiny alebo miesta pôvodu je povinné v tom prípade, ak by ich neuvedenie mohlo uviesť spotrebiteľa do omylu, pokiaľ ide o skutočnú krajinu pôvodu alebo miesto pôvodu potraviny, najmä ak by z informácií na potravine alebo z celého označenia inak vyplývalo, že potravina má odlišnú krajinu alebo miesto pôvodu;

F.  keďže Komisia zverejnila 20. mája 2015 správu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre mlieko, mlieko, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, a iné druhy mäsa ako hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso a správu o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu nespracovaných potravín, jednozložkových výrobkov a zložiek, ktoré predstavujú viac ako 50 % potraviny;

G.  keďže podľa správy Komisie COM(2013)0755 je vysledovateľnosť na účely označovania pôvodu tým zložitejšia, čím komplexnejšie sú fázy porciovania a spracovania v sektore mäsa a čím je pokročilejšia úroveň spracovania;

H.  keďže potravinový reťazec je častokrát dlhý a zložitý a zahŕňa mnohých prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a ďalšie subjekty; keďže spotrebitelia majú čoraz menej informácií o spôsobe výroby potravín a jednotliví prevádzkovatelia potravinárskych podnikov nemajú vždy prehľad o celom výrobnom reťazci;

I.  keďže celková ochota spotrebiteľov platiť za informácie o pôvode (WTP) sa javí ako mierna, ale spotrebiteľské prieskumy(6) WTP ukazujú, že spotrebitelia sú do značnej miery ochotní platiť viac za informácie o pôvode tovaru;

J.  keďže Európsky parlament vo svojom uznesení z 11. februára 2015 vyzval Komisiu, aby svoju správu zo 17. decembra 2013 doplnila o legislatívne návrhy, prostredníctvom ktorých by sa označenie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách stalo povinným, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť v celom potravinovom reťazci a lepšia informovanosť európskych spotrebiteľov, a aby zohľadnila posúdenie vplyvu a zabránila nadmerným nákladom a administratívnej záťaži; keďže Komisia ešte následné legislatívne návrhy nepredložila;

K.  keďže prísne špecifikácie existujú len v dobrovoľných systémoch kvality, ako sú chránené označenie pôvodu (CHOP), chránené zemepisné označenia (CHZO) alebo zaručená tradičná špecialita (ZTŠ), zatiaľ čo kritériá použité pri dobrovoľných systémoch označovania potravín, na ktoré sa vzťahuje nariadenie (EÚ) č. 1169/2011, sa môžu výrazne líšiť;

Konzumné mlieko a mlieko, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch

1.  poukazuje na to, že v bode 32 nariadenia o informáciách o potravinách pre spotrebiteľov sa uvádza, že mlieko je jedným z produktov, v prípade ktorých sa údaj o pôvode považuje za mimoriadne významný;

2.  zdôrazňuje, že podľa prieskumu Eurobarometer 2013 84 % spotrebiteľov považuje za nevyhnutné uvádzať pôvod mlieka, či už sa predáva ako také alebo ako zložka v mliečnych výrobkoch; poznamenáva, že to je jedným z viacerých faktorov, ktoré môžu ovplyvniť správanie spotrebiteľa;

3.  zdôrazňuje, že povinné označovanie pôvodu mlieka predávaného alebo používaného ako zložka v mliečnych výrobkoch je užitočným opatrením na ochranu kvality mliečnych výrobkov a ochranu pracovných miest v odvetví, ktoré prechádza vážnou krízou;

4.  konštatuje, že podľa prieskumu, ktorý doplnil správu Komisie o mlieku a iných druhoch mäsa, sa zvyšujú náklady na povinné označovanie pôvodu mlieka a mlieka, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, keď vzrastá zložitosť výrobného procesu; konštatuje, že rovnaký prieskum naznačuje, že podniky v niektorých členských štátoch nadhodnotili vplyv povinného označovania pôvodu na svoje konkurenčné postavenie, pretože prieskumom sa nedalo nájsť žiadne jasné vysvetlenie pre vysoké odhady nákladov, ktoré tieto podniky poskytli, ale uvádza sa v ňom, že to môže predstavovať signál silnej opozície voči označovaniu pôvodu;

5.  vyzýva na vytvorenie pracovnej skupiny Komisie, ktorá by ďalej posudzovala správu Komisie uverejnenú 20. mája 2015 s cieľom určiť, ktoré náklady možno znížiť na prijateľnú úroveň, ak sa ďalšie návrhy na povinné označovanie krajiny pôvodu obmedzia na mliečne výrobky a mierne spracované mliečne výrobky;

6.  oceňuje analýzu nákladov a prínosov zavedenia povinného označovania pôvodu mlieka a mlieka, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, ktorá je súčasťou prieskumu, ale domnieva sa, že Komisia vo svojich záveroch nezohľadňuje dostatočne pozitívne aspekty označovania krajiny pôvodu týchto produktov, napr. väčšiu informovanosť spotrebiteľov; konštatuje, že spotrebitelia sa môžu cítiť zavádzaní, ak sa neuvádzajú informácie o povinnom označovaní pôvodu a používa sa iné označovanie, napríklad formou národných vlajok;

7.  zdôrazňuje význam malých a stredných podnikov v spracovateľskom reťazci;

8.  domnieva sa, že Komisia by mala zohľadniť a analyzovať ekonomický vplyv povinného označovania pôvodu na MSP v rámci príslušných poľnohospodárskych a potravinárskych sektorov;

9.  domnieva sa, že v závere Komisie v súvislosti s mliekom a mliekom, ktoré sa používa ako zložka v mliečnych výrobkoch, sa pravdepodobne nadhodnocujú náklady na označovanie krajiny pôvodu, ktoré podnikom vzniknú, pretože sa v ňom hodnotia všetky mliečne výrobky spoločne;

10.  konštatuje, že Komisia dospela k záveru, že náklady na označovanie krajiny pôvodu mlieka by boli mierne;

Iné druhy mäsa

11.  zdôrazňuje, že podľa prieskumu Eurobarometer 2013 88 % spotrebiteľov považuje za potrebné uvádzať pôvod iných druhov mäsa ako hovädzie, bravčové, ovčie, kozie a hydinové mäso;

12.  pripomína, že škandál s konským mäsom poukázal na potrebu väčšej transparentnosti v dodávateľskom reťazci konského mäsa;

13.  konštatuje, že v správe Komisie sa uvádza, že prevádzkové náklady na povinné označovanie krajiny pôvodu v prípade druhov mäsa, ktoré patria do jej rámca, by boli relatívne nízke;

Spracované mäso

14.  zdôrazňuje, že Komisia vo svojej správe zo 17. decembra 2013 o povinnom označovaní krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu pre mäso, ktoré sa používa ako zložka, uznáva, že viac ako 90 % respondentov považuje za dôležité, aby sa označoval pôvod mäsa v spracovaných potravinárskych výrobkoch;

15.  domnieva sa, že spotrebitelia, ako aj mnohí profesionálni pracovníci sa vyslovujú v prospech povinného označovania mäsa v spracovaných výrobkoch, a že takéto opatrenie by umožnilo zachovať dôveru spotrebiteľov v potravinárske výrobky zavedením väčšej transparentnosti dodávateľského reťazca;

16.  zdôrazňuje, že povinné označovanie pôvodu na všetkých potravinových výrobkoch je v záujme európskych spotrebiteľov;

17.  poukazuje na to, že označovanie samo o osebe neposkytuje záruku proti podvodom, a zdôrazňuje potrebu nákladovo efektívneho systému kontroly, ktorým sa zabezpečí dôvera spotrebiteľov;

18.  pripomína, že ak sa systémy dobrovoľného označovania v rôznych členských štátoch vhodne uplatňovali, boli úspešné z hľadiska informovania spotrebiteľov a aj pre výrobcov;

19.  domnieva sa, že neschopnosť prijímať vykonávacie akty podľa článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011 znamená, že tento článok nemožno správne presadzovať;

20.  konštatuje, že už existujú chránené označenia pôvodu pre spracované mäsové a mliečne výrobky (napr. šunka a syr), podľa ktorých sa pôvod použitého mäsa stanovuje vo výrobných kritériách a uplatňuje sa zvýšená vysledovateľnosť; vyzýva preto Komisiu, aby podporovala vyvíjanie výrobkov s „chráneným označením pôvodu“ (CHOP), „chráneným zemepisným označením“ (CHZO) alebo s označením „zaručená tradičná špecialita“ (ZTŠ) v súlade s nariadením (EÚ) č. 1151/2012(7), a tým zaručila, že spotrebitelia budú mať prístup ku kvalitným výrobkom bezpečného pôvodu;

21.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby existujúce predpisy EÚ v oblasti označovania krajiny pôvodu neboli ohrozené žiadnymi prebiehajúcimi obchodnými rokovaniami, ako je napríklad TTIP, a aby sa neoslabilo právo navrhnúť ďalšie predpisy o označovaní krajiny pôvodu pre iné potraviny;

Závery

22.  vyzýva Komisiu, aby zaviedla povinné označovanie krajiny alebo miesta pôvodu všetkých druhov konzumného mlieka, mliečnych výrobkov a mäsových výrobkov a aby zvážila rozšírenie povinného uvádzania krajiny alebo miesta pôvodu na iné jednozložkové potraviny alebo potraviny s jednou hlavnou zložkou, a to predložením legislatívnych návrhov v týchto oblastiach;

23.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívne návrhy, na základe ktorých by sa uvádzanie pôvodu mäsa v spracovaných potravinách stalo povinným s cieľom zaručiť väčšiu transparentnosť v celom potravinovom reťazci a lepšie informovať európskych spotrebiteľov v nadväznosti na škandály s konským mäsom a iné prípady potravinových podvodov; poukazuje tiež na to, že v požiadavkách na povinné označovanie by sa mala zohľadňovať zásada proporcionality a administratívna záťaž pre prevádzkovateľov potravinárskych podnikov a orgány presadzovania práva;

24.  domnieva sa, že cieľom povinného označovania pôvodu je obnoviť dôveru spotrebiteľov v potravinárske výrobky; vyzýva Komisiu, aby v tomto zmysle predložila návrh s prihliadnutím na transparentnosť informácií a ich čitateľnosť pre spotrebiteľov, hospodársku životaschopnosť európskych podnikov a kúpnu silu spotrebiteľov;

25.  zdôrazňuje význam rovnakých podmienok na vnútornom trhu a žiada Komisiu, aby túto skutočnosť zohľadnila pri diskusii o pravidlách týkajúcich sa povinného označovania pôvodu;

26.  vyzýva Komisiu, aby podporovala systémy označovania týkajúce sa dobrých životných podmienok zvierat počas chovu, prepravy a zabíjania;

27.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia zatiaľ nezahrnula vajcia a vaječné výrobky do zoznamu potravín, v prípade ktorých je označenie krajiny pôvodu alebo miesta pôvodu povinné, hoci lacné vaječné výrobky vyrobené z tekutých alebo sušených vajec, ktoré sú primárne používané v spracovaných potravinách, sa dovážajú na trh EÚ z tretích krajín a predstavujú jasné obchádzanie zákazu klietkového chovu; zastáva preto názor, že v tejto súvislosti by povinné označovanie vaječných výrobkov a potravín obsahujúcich vajcia s cieľom uviesť ich pôvod a metódu chovu mohlo zlepšiť transparentnosť a ochranu, a vyzýva Komisiu, aby predložila analýzu trhu a v prípade potreby vypracovala vhodné legislatívne návrhy;

28.  je presvedčený, že označovanie krajiny pôvodu pre konzumné mlieko, málo spracované mliečne výrobky (ako sú syry a smotana) a málo spracované mäsové výrobky (napríklad slanina a párky) by bolo spojené s výrazne nižšími súvisiacimi nákladmi a že preverenie takéhoto označovania je prioritnou potrebou;

29.  domnieva sa, že označovanie pôvodu ako také nebráni podvodom; odporúča v tejto súvislosti, aby sa prijali rázne opatrenia na zintenzívnenie monitorovania, zlepšenie presadzovania platných právnych predpisov a zavedenie prísnejších sankcií;

30.  vyzýva Komisiu, aby prijala potrebné opatrenia na boj proti podvodom v súvislosti s pravidlami pre dobrovoľné označovanie pôvodu potravín;

31.  vyzýva Komisiu, aby podporovala existujúce systémy kvality pre poľnohospodárske výrobky a potraviny, ktoré sú upravené v nariadení (EÚ) č. 1151/2012 a žiada zintenzívnenie európskych propagačných kampaní pre tieto výrobky;

32.  opakuje svoju výzvu Komisii, aby splnila svoj právny záväzok prijať do 13. decembra 2013 vykonávacie akty potrebné na správne presadzovanie článku 26 ods. 3 nariadenia (EÚ) č. 1169/2011, aby vnútroštátne orgány mohli ukladať príslušné sankcie;

o
o   o

33.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 18.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0034.
(3) Ú. v. EÚ L 335, 14.12.2013, s. 19.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0096.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0011.
(6) http://ec.europa.eu/food/safety/docs/labelling_legislation_final_report_ew_02_15_284_en.pdf, s. 50.
(7) Ú. v. EÚ L 343, 14.12.2012, s. 1.


Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke
PDF 372kWORD 116k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o uplatňovaní smernice Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES (2015/2097(INI))
P8_TA(2016)0226A8-0076/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3 ods. 3 a 5 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na článok 8, článok 10, článok 153 ods. 1 písm. i) a článok 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 7, 9, 23, 24 a 33 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2013/62/EÚ zo 17. decembra 2013, ktorou sa mení smernica 2010/18/EÚ, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC z dôvodu zmeny štatútu Mayotte vo vzťahu k Európskej únii,

–  so zreteľom na závery schôdze predsedníctva Európskej rady, ktorá sa konala v Bruseli 23. a 24. marca 2006 (777751/1/06 REV 1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Lepšia rovnováha medzi pracovným a súkromným životom: väčšia podpora zosúladenia pracovného, súkromného a rodinného života (COM(2008)0635),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie z 20. februára 2013 s názvom Investovať do detí: východisko z bludného kruhu (C(2013)0778),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o európskom semestri pre koordináciu hospodárskych politík: zamestnanosť a sociálne aspekty v ročnom prieskume rastu na rok 2015(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 20. mája 2015 o materskej dovolenke(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(4),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu z mája 2015 s názvom Gender equality in employment and occupation - Directive 2006/54/EC, European Implementation Assessment (Rodová rovnosť v otázkach zamestnania a povolania – smernica 2006/54/ES: európske posúdenie vykonávania),

–  so zreteľom na štúdiu Generálneho riaditeľstva Európskeho parlamentu pre vnútorné politiky s názvom Maternity, Paternity and Parental Leave: Data Related to Duration and Compensation Rates in the European Union (Materská, otcovská a rodičovská dovolenka: údaje o trvaní a mierach kompenzácie v Európskej únii),

–  so zreteľom na štúdiu Európskej nadácie pre zlepšovanie životných a pracovných podmienok s názvom Promoting parental and paternity leave among fathers (Propagovanie rodičovskej a otcovskej dovolenky medzi otcami),

–  so zreteľom na správu Eurofound s názvom Maternity leave provisions in the EU Member States: Duration and allowances (Ustanovenia o materskej dovolenke v členských štátoch EÚ: dĺžka trvania a príspevky), (Eurofound, 2015),

–  so zreteľom na správu Eurofound z roku 2015 s názvom Promoting uptake of parental and paternity leave among fathers in the European Union (Propagovanie rodičovskej a otcovskej dovolenky medzi otcami v Európskej únii),

–  so zreteľom na štúdiu Európskej komisie z februára 2015 s názvom The Implementation of Parental Leave Directive 2010/18 in 33 European Countries (Vykonávanie smernice 2010/18 o rodičovskej dovolenke v 33 európskych krajinách),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0076/2016),

A.  keďže cieľ 75 percentnej miery zamestnanosti stanovený v stratégii Európa 2020 sa pravdepodobne nedosiahne pre ženy (v súčasnosti 63,5 %) do roku 2020; keďže existuje potreba proaktívnych politík zameraných na podporu účasti žien na trhu práce a na zaistenie a podporu ich návratu ako matiek na pracovný trh s cieľom dosiahnuť stabilné a dôstojné zamestnanie za rovnakých podmienok ako muži, a to najmä prostredníctvom politík na podporu lepšej rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom pre všetkých rodičov;

B.  keďže práca vykonávaná rodičmi v rodine a pri výchove detí predstavuje merateľný príspevok k hospodárstvu, ktorý má okrem toho veľký význam vzhľadom na demografický vývoj v Európe;

C.  keďže smernica 96/34/ES uznáva zosúladenie pracovného a rodinného života ako samostatnú tému, zatiaľ čo smernica 2010/18/EÚ stanovuje, že všetci pracovníci majú právo na štyri mesiace neplatenej rodičovskej dovolenky, pričom jeden z týchto mesiacov musí byť neprenosný; keďže zásada rodovej rovnosti v zamestnaní je v súčasnosti stanovená v právnych predpisoch EÚ; keďže rovnosť kariér mužov a žien vrátane cez nástroj rodičovskej dovolenky by pomohla dosiahnuť cieľ 75 % zamestnanosti stanovenej v stratégii Európa 2020 a riešiť problém oveľa veľa vyššej zraniteľnosti žien čeliacich chudobe, ale predstavuje tiež merateľný príspevok k hospodárstvu, ktorý má okrem toho veľký význam vzhľadom na demografický vývoj v Európe;

D.  keďže dostupné údaje potvrdzujú, že neplatené alebo slabo platené rodičovské dovolenky vedú k nízkej miere účasti, a že otcovia málo využívajú svoje práva na rodičovskú dovolenku; keďže úplne alebo čiastočne neprenosné a primerane platené rodičovské dovolenky rovnomernejšie využívajú obaja rodičia a pomáhajú znižovať diskrimináciu žien na pracovnom trhu;

E.  keďže zmiešaný model založený na materskej a spoločnej, t. j. rodičovskej dovolenke, umožňuje obom rodičom riadne spolurozhodovať na organizovaní nárokov na dovolenky, v najlepšom záujme detí a berúc do úvahy osobitosti pracovných miest;

F.  keďže rodičovská dovolenka má dlhodobý prínos pre vývoj dieťaťa; keďže v rámci súčasných verejných politík v tejto oblasti miera účasti otcov na rodičovskej dovolenke v členských štátoch Únie rastie ale zostáva nízka, pričom iba 10 % otcov si vyberie aspoň jeden deň rodičovskej dovolenky; keďže v 97 percentách sú to ženy, ktoré využívajú rodičovskú dovolenku, ktorá je dostupná pre oboch rodičov;

G.  keďže štúdie Eurofound potvrdili aspekty, ktoré ovplyvňujú mieru nastupovania otcov na rodičovskú dovolenku, ktoré zahŕňajú úroveň náhrady, flexibilitu systému dovoleniek, dostupnosť informácií, dostupnosť a pružnosť zariadení na starostlivosť o deti a mieru, do akej sa pracovníci obávajú izolácie od trhu práce pri poberaní dovolenky; keďže mnohí výskumníci(5) tvrdia, že otcovia, ktorí využívajú rodičovskú dovolenku, si vybudujú lepší vzťah s deťmi, a je pravdepodobnejšie, že sa budú aktívne podieľať na budúcich úlohách starostlivosti o deti; keďže tieto otázky preto treba riešiť;

H.  keďže Európska únia ako celok čelí vážnej demografickej výzve, vzhľadom na to, že miera pôrodnosti neustále klesá vo väčšine členských štátov, a keďže rodovo spravodlivé rodinné politiky by mali zlepšiť perspektívy žien na trhu práce, zlepšiť rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom a znížiť rodové rozdiely, pokiaľ ide o mzdy, dôchodky a celoživotné príjmy, a mať kladný vplyv na demografické procesy;

I.  keďže podľa Eurostatu bolo z 3 518 600 osôb, ktoré čerpali rodičovskú dovolenku v roku 2010, len 94 800 (2,7 %) mužov; keďže podľa výskumu nadácie Eurofound(6) vedie rodová nerovnosť v účasti na zamestnaní k závažným stratám pre európske hospodárstva, ktoré predstavovali v roku 2013 približne 370 miliárd EUR;

J.  keďže Komisia by spolu s členskými štátmi mala zaviesť osobitné opatrenia na podporu novej formy organizácie práce prostredníctvom pružnejších modelov, ktoré by pomocou nástrojov na zosúladenie pracovného a rodinného života umožnili rodičom účinne uplatniť svoje právo na rodičovstvo; keďže tieto opatrenia by mohli pomôcť znížiť diskrimináciu žien a pomôcť im vstúpiť zostať a vrátiť sa na trh práce bez hospodárskeho alebo sociálneho tlaku;

K.  keďže okrem rodovej rovnosti a prístupu žien k zamestnaniu by rodičovská dovolenka mala rodičom umožniť plniť si rodičovské povinnosti voči deťom;

L.  keďže je mimoriadne dôležité zabezpečiť, aby ženy mali právo kombinovať pracovné miesta so zodpovedajúcimi právami a právom na materstvo bez toho, aby boli za to penalizované, keďže ženy naďalej najviac trpia a sú najviac diskriminované; keďže táto diskriminácia sa môže prejavovať napríklad vyvíjaním nátlaku zo strany zamestnávateľov na ženy, ktorí sa ich počas pracovných pohovorov môžu pýtať na to, či majú deti a v akom veku, s cieľom ovplyvniť rozhodovanie žien a vybrať si bezdetné pracovníčky, ktoré sú „viac k dispozícii“, ako aj rastúcim ekonomickým a pracovným tlakom na zamestnankyne, aby si nebrali materskú dovolenku;

M.  keďže jedným z problémov obmedzujúcich vstup žien na trh práce a zotrvanie na ňom je ich zodpovednosť za starostlivosť o deti so zdravotným postihnutím, ktoré nie sú sebestačné a sú teda závislé a/alebo patria do znevýhodnených kategórií a skupín;

N.  keďže ak neexistujú žiadne ustanovenia týkajúce sa dovolenky, alebo ak sa existujúce považujú za nedostatočné, sociálni partneri môžu prostredníctvom kolektívnych zmlúv zohrávať dôležitú úlohu pri vypracúvaní nových ustanovení alebo aktualizácii súčasných ustanovení o materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke;

O.  keďže rovnováha medzi pracovným a súkromným životom je základným právom, ktoré by sa malo v plnej miere začleniť do každého textu EÚ, ktorý by mohol mať vplyv na túto tému; keďže vo všeobecnosti by sa mal zdôrazniť význam prorodinného pracovného prostredia;

P.  keďže väčšina členských štátov EÚ už plní minimálne požiadavky smernice o rodičovskej dovolenke (2010/18/EÚ) a v mnohých členských štátoch idú vnútroštátne ustanovenia nad rámec týchto požiadaviek;

Q.  keďže členské štáty by mali podporovať v súkromnom aj verejnom sektore podnikové modely sociálneho zabezpečenia, ktoré vyžadujú dodržiavanie práva na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

R.  keďže rozdiely medzi mužmi a ženami v čerpaní materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenky svedčia o jednoznačnej rodovej diskriminácii, pokiaľ ide o starostlivosť o deti a účasť žien na pracovnom trhu; keďže opatrenia, ktoré mali mužov povzbudiť k prevzatiu rovnakej miery zodpovednosti za rodinu, v mnohých členských štátoch neviedli k uspokojivým výsledkom;

S.  keďže pre rodičov rovnakého pohlavia je z hľadiska rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom veľmi dôležitá adekvátna individuálna rodičovská dovolenka s kompenzáciou;

T.  keďže ženy, ktoré si uplatňujú právo na rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom tým, že čerpajú rodičovskú dovolenku, čelia po návrate na pracovný trh stigmatizácii, v dôsledku ktorej sú ich pracovné podmienky menej priaznivé a pracovné zmluvy neisté;

Transpozícia smernice

1.  zdôrazňuje, že ustanovenia potrebné na transpozíciu smernice 2010/18/EÚ majú v jednotlivých členských štátoch rôznu podobu; domnieva sa preto, že pri tejto transpozícii sa musia v plnej miere rešpektovať platné právne predpisy v oblasti kolektívneho vyjednávania medzi sociálnymi partnermi;

2.  domnieva sa, že keďže nie všetky členské štáty EÚ nasledovali samostatný alebo postupný prístup k materskej a rodičovskej dovolenke, klasifikácia typov dovolenky na úrovni EÚ je zložitá;

3.  pripomína, že tzv. pozlacovanie zo strany členských štátov môže zvýšiť zložitosť regulácie a v skutočnosti znížiť súlad; vyzýva členské štáty, aby sa vyhli vzniku dodatočnej administratívnej záťaže pri transpozícii právnych predpisov EÚ;

4.  podnecuje členské štáty, ktoré tak zatiaľ neurobili, aby v rozumnom čase poskytli Európskej komisii tabuľky zhody medzi ustanoveniami smernice a opatreniami na transpozíciu smernice; považuje za nevyhnutné, aby členské štáty zabezpečili potrebné zdroje na inšpekcie s cieľom overiť dodržiavanie právnych predpisov na ochranu práv rodičov; vyzýva Komisiu, aby dôkladne monitorovala vykonávanie smernice v členských štátoch, aby sa zabezpečilo, že sa nebude zneužívať pružnosť, ktorú ponúka; považuje zásadu zdieľania osvedčených postupov za užitočný prostriedok na dosiahnutie týchto cieľov;

5.  vyjadruje poľutovanie nad rozdielmi v opatreniach na transpozíciu smernice, pokiaľ ide o jej rozsah pôsobnosti, čím sa vytvárajú systémy, ktoré sú pre pracovníkov viac alebo menej priaznivé, a napríklad to v závislosti od sektora zamestnania (viac ochrany sa v EÚ poskytuje vo verejnom sektore než v súkromnom, takže má priekopnícku úlohu) alebo od trvania ich zmluvy; odporúča, aby sa na tento účel prijali všetky možné opatrenia, aby sa smernica riadne implementovala jednotným spôsobom v súkromnom aj verejnom sektore; zdôrazňuje, že každý bez ohľadu ma pohlavie by mal mať zaručené právo na rodičovskú dovolenku bez diskriminácie, bez ohľadu na sektor zamestnania alebo druh pracovnej zmluvy, podľa ktorého sú otcovia a matky zamestnaní;

6.  víta skutočnosť, že niektoré členské štáty transponovali ustanovenia smernice nad rámec jej minimálneho rozsahu pôsobnosti, vďaka čomu jej ustanovenia môžu využívať samostatne zárobkovo činné osoby, učni/stážisti, páry rovnakého pohlavia a rodičia osvojených detí;

7.  je presvedčený, že poskytovanie sociálnej starostlivosti je v právomoci členských štátov;

8.  vyzýva na prijatie členskými štátmi sociálnych politík orientovaných na rodiny, ktoré umožnia uplatňovanie všetkej podpory zahrnutej v smernici v prípade dlhotrvajúceho pobytu v zahraničí rodičov, ktorí sa usilujú o dokončenie postupu medzinárodnej adopcie;

9.  poznamenáva, že po viac než desaťročí od transpozície smernice 96/34/ES členskými štátmi pretrváva rodová nerovnosť, pokiaľ ide o čerpanie rodičovskej dovolenky; berie tiež na vedomie veľké rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o maximálne trvanie rodičovskej dovolenky a systémy týkajúce sa mzdy počas dovolenky; domnieva sa, že problematika mzdy počas dovolenky je kľúčová na zabezpečenie toho, aby rodičia s nízkymi príjmami a osamelí rodičia mali rovnaké podmienky ako všetci ostatní rodičia; víta rôzne opatrenia, ktoré boli prijaté, aby povzbudili otcov, aby využívali svoju rodičovskú dovolenku; uznáva hodnotu EÚ ako prostriedku na upriamenie pozornosti členských štátov na potrebu konať a sprostredkovať výmenu poradenstva a pomoci tým členským štátom, ktoré to potrebujú, najmä v oblasti sociálnych práv; domnieva sa, že Komisia by mala navrhnúť opatrenia, ktoré bo povzbudili otcov, aby využívali rodičovskú dovolenku, a žiada účinnejšiu výmenu osvedčených postupov v tejto oblasti medzi členskými štátmi;

10.  berie na vedomie, že niektoré členské štáty sa rozhodli udeliť prístup k právam sociálneho zabezpečenia iba počas obdobia, ktoré je kratšie ako maximálne trvanie rodičovskej dovolenky, čím sa znižuje skutočné využívanie tohto maximálneho trvania rodičmi;

11.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zaručili, že práva, ktoré udeľujú verejné politiky v oblasti rodiny, napríklad rodičovská dovolenka, boli koncipované ako individuálne a neprenosné, aby sa obaja rodičia podnecovali k lepšiemu zosúladeniu súkromného a pracovného života; domnieva sa, že tieto práva by mali byť čo najviac individualizované, aby sa pomohol dosiahnuť cieľ 75 percentnej miery zamestnanosti stanovený v stratégii Európa 2020 a podpory rodovej rovnosti; domnieva sa, že by sa mala umožniť rodičom určitá flexibilita, pokiaľ ide o používanie rodičovskej dovolenky, a že by v žiadnom prípade nemala byť prekážkou pri dosahovaní cieľa 75-percentnej zamestnanosti žien a mužov stanovenom v stratégii 2020; domnieva sa, že systém prijatý sociálnymi partnermi by mal podporovať také riešenie, v ktorom by podstatná časť dovolenky zostala neprenosná; zdôrazňuje, že s oboma rodičmi by sa malo zaobchádzať rovnakým spôsobom, pokiaľ ide o práva na príjem a dĺžku trvania rodičovskej dovolenky;

12.  zdôrazňuje, že rodičia a rodiny s deťmi, ktorí prerušili kariéru, aby ich mohli vychovávať, musia znášať nielen stratu príjmov, ale aj vyššie výdavky a príliš nízke ocenenie ich rodičovskej úlohy;

13.  poznamenáva, že pružnosť, ktorú umožňuje smernica členským štátom pri stanovovaní podmienok rodičovskej dovolenky – dovolenka na plný čas, dovolenka na čiastočný čas – alebo pokiaľ ide o obdobia práce či predbežné oznámenia ako podmienky udelenia rodičovskej dovolenky; konštatuje, že v niektorých členských štátoch nie sú zamestnanci s neštandardnými pracovnými zmluvami ako napr. zmluvami na dobu určitú(7) a zmluvami s nula pracovnými hodinami(8) zahrnutí do týchto opatrení a je znepokojený zneužívaním týchto druhov pracovných zmlúv; berie na vedomie iniciatívy členských štátov, ktorými sa v tomto rámci poskytuje pracovníkom maximálna flexibilita, aby rodičovská dovolenka zodpovedala ich pracovným a súkromným podmienkam, domnieva sa však, že cieľom všetkých opatrení by malo byť posilniť využívanie rodičovskej dovolenky;

14.  poznamenáva, že návrat do práce po rodičovskej dovolenke môže byť náročnou a stresujúcou situáciou pre rodiča i pre dieťa; vyzýva členské štáty, aby prijali rodinné politiky uľahčujúce hladký a postupný návrat do práce a celkovo optimálne zosúladenie pracovného a súkromného života, a zároveň uvažovali o podpore teleworkingu, práce z domu a inteligentnej práce tak, aby tieto politiky nepredstavovali ďalšiu záťaž pre zamestnancov;

15.  vyzýva členské štáty, aby pri prijímaní opatrení zabezpečili, že podniky budú môcť plánovať s istotou, a aby v tejto súvislosti venovali osobitnú pozornosť potrebám najmenších a malých a stredných podnikov;

16.  žiada Komisiu o zlepšenie a posilnenie ustanovení smernice 2010/18/EÚ týkajúcich sa podmienok oprávnenosti a podrobných pravidiel udeľovania rodičovskej dovolenky osobám, ktoré majú deti so zdravotným postihnutím alebo so závažným či dlhodobým ochorením, berúc tiež do úvahy najlepšie postupy v členských štátoch (predĺženie hornej vekovej hranice dieťaťa, pokiaľ ide o oprávnenosť na rodičovskú dovolenku alebo dovolenku z dôvodu starostlivosti o dieťa, alebo ľahší prístup k práci na čiastočný úväzok po návrate do práce, predĺženie trvania dovolenky atď.);

17.  zdôrazňuje, že je potrebné zaručiť priaznivé podmienky týkajúce sa návratu do práce osôb, pracovníka, ktoré čerpali rodičovskú dovolenku, najmä pokiaľ ide o opätovné dosadenie na rovnaké pracovné miesto alebo na rovnocenné alebo podobné pracovné miesto podľa zmluvných podmienok alebo podmienok zamestnania, úpravy pracovného času a/alebo postupov týkajúcich sa návratu do práce (vrátane povinnosti zamestnávateľa odôvodniť každé odmietnutie), využívanie období skolení a ochrany pred prepustením a menej priaznivým zaobchádzaním z dôvodu žiadosti o rodičovskú dovolenku alebo jej čerpania a obdobia ochrany, aby sa mohli opäť prispôsobiť svojej práci;

Za účinnú smernicu, ktorá rieši výzvy rovnováhy medzi prácou a súkromným životom

18.  berie na vedomie stiahnutie návrhu preskúmania smernice o materskej dovolenke Komisiou a skutočnosť, že v kontexte plánu Nový začiatok riešenia výziev rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom Komisia v tejto fáze nepočíta so zverejnením konečnej správy o uplatňovaní smernice o rodičovskej dovolenke; vyzýva Komisiu, aby sa pri súčasnom dodržiavaní zásady subsidiarity vrátila k ambicióznemu a realistickému návrhu, ktorý skutočne umožní lepšie zosúladenie pracovného a rodinného života;

19.  domnieva sa, že politické diskusie by sa mali zamerať aj na rad nelegislatívnych iniciatív s cieľom spoločne s členskými štátmi a občianskou spoločnosťou zdôrazniť úlohu, ktorú zohrávajú rodičia, a podporovať rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom;

20.  verí, že takéto úvahy by sa mali presunúť do širokej nelegislatívnej iniciatívy na podporu zosúladenia pracovného a rodinného života v členských štátoch;

21.  domnieva sa, že vzhľadom na prelínanie rôznych dovoleniek týkajúcich sa rodiny je potrebný súlad rôznych textov na úrovni EÚ za účasti sociálnych partnerov s cieľom poskytnúť rodinám perspektívu dovolenky počas celého života na podporu rovnejšieho rozdelenia úloh starostlivosti medzi ženami a mužmi; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktivovala doložku o preskúmaní právnych predpisov EÚ o rodičovskej dovolenke; domnieva sa, že sú potrebné jasnejšie sformulované právne predpisy odstraňujúce zložitosť, zlepšujúce dodržiavanie a chrániace pracovníkov;

22.  žiada sociálnych partnerov na základe správy Komisie uverejnenej vo februári 2015, aby riešili nedostatky smernice o rodičovskej dovolenke súvisiace s úplným dosahovaním jej cieľov, pokiaľ ide o rovnováhu medzi pracovným a súkromným životom, účasť žien na trhu práce, demografické výzvy a podiel mužov na vykonávaní rodinných úloh vrátane starostlivosti o deti a iné nezaopatrené osoby; domnieva sa, že by sa mali prijať účinnejšie opatrenia na vyváženejšie rozdelenia zodpovednosti v rámci rodiny medzi mužmi a ženami;

23.  zdôrazňuje, že uspokojivý režim rodičovskej dovolenky je úzko spojený s primeranou odmenou; konštatuje, že ak neexistujú žiadne ustanovenia týkajúce sa dovolenky, alebo ak sa existujúce považujú za nedostatočné, sociálni partneri môžu prostredníctvom kolektívnych zmlúv zohrávať dôležitú úlohu pri vypracúvaní nových ustanovení alebo aktualizácii súčasných ustanovení o materskej, otcovskej a rodičovskej dovolenke; žiada členské štáty, aby po dohode so sociálnymi partnermi opätovne preskúmali svoje systémy finančných náhrad v prípade rodičovskej dovolenky s cieľom dosiahnuť primeranú a dôstojnú úroveň náhrady príjmu, ktorá by podnecovala aj mužov k rodičovskej dovolenke presahujúcej minimálne obdobie zaručené smernicou;

24.  domnieva sa, že podpora individualizácie práva na dovolenku a pozitívnych opatrení zameraných na podporu úlohy otcov je nevyhnutná pri dosahovaní rodovo vyváženého zosúladenia pracovného a súkromného života;

25.  požaduje, aby Komisia a sociálni partneri skúmali možnosť ponuky primeraného predĺženia minimálneho obdobia rodičovskej dovolenky zo štyroch na šesť mesiacov s cieľom zabezpečiť lepšie zosúladenie rodinného a pracovného života;

26.  zdôrazňuje, že lepšia koordinácia, súdržnosť a prístupnosť systémov čerpania dovolenky (zahŕňajúcich materskú, otcovskú alebo rodičovskú dovolenku) v členských štátoch zvyšuje mieru účasti a celkovú účinnosť; zdôrazňuje, že v tomto zmysle je nevyhnutná a naliehavá smernica EÚ o dvojtýždňovej otcovskej dovolenke;

27.  zdôrazňuje potrebu predĺžiť obdobie, počas ktorého môžu obaja rodičia uplatňovať svoje právo na rodičovskú dovolenku; vyzýva Komisiu a sociálnych partnerov, aby zvýšili vek dieťaťa, do ktorého si možno vziať rodičovskú dovolenku, a takisto vzali do úvahy, že možnosť čerpať rodičovskú dovolenku rodičmi detí so zdravotným postihnutím alebo dlhodobým ochorením by sa mala predĺžiť aj na obdobie po dosiahnutí zákonného veku detí stanoveného v smernici;

28.  vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby riešili mnohé prekážky brániace návratu do zamestnania po dlhej rodičovskej dovolenke s cieľom zabrániť tomu, aby sa táto dovolenka stala pascou vedúcou k vylúčeniu z trhu práce; v tejto súvislosti pripomína, že rovnosť žien a mužov sa môže dosiahnuť iba spravodlivým rozdelením platenej a neplatenej práce, ako aj povinností spojených s prácou, rodinou a starostlivosťou;

29.  vyzýva členské štáty, aby pokračovali v úsilí o lepšiu konvergenciu pri výmene osvedčených postupov v oblasti zosúladenia pracovného a rodinného života a zároveň venovali osobitnú pozornosť politikám podporujúcim vstup, účasť a návrat matiek na trhu práce a zapojenie otcov do rodinného života a zvyšujúcim účasť otcov na rodičovskej dovolenke; vyzýva Komisiu, aby spoločne s členskými štátmi sledovala a podporovala tieto akcie;

30.  domnieva sa, že na splnenie barcelonských cieľov popri legislatívnych opatreniach na podporu rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom by sa členské štáty s finančnou podporou rôznych nástrojov EÚ mali zamerať na rozvoj vysokokvalitných, inkluzívnych, cenovo dostupných a prístupných verejných alebo súkromných služieb starostlivosti o dieťa, k dispozícii od okamihu, keď sa rodič rozhodne vrátiť na trh práce, s osobitnou pozornosťou venovanou chudobným rodinám a rodinám ohrozeným sociálnym vylúčením;

31.  vyzýva členské štáty, aby zvyšovali povedomie rodičov o prínosoch ich účasti v programoch vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre ich deti a pre nich samotných; vyzýva členské štáty, aby prispôsobili štruktúru a kritériá oprávnenosti vysokokvalitného, inkluzívneho vzdelávania a služieb starostlivosti v ranom detstve čoraz rozmanitejším pracovných modelom, a pomáhali tak rodičom plniť si svoje pracovné záväzky alebo nájsť si prácu, a zároveň zachovať záujmy dieťaťa na prvom mieste;

32.  domnieva sa, že integrovaný prístup k rovnosti žien a mužov – vrátane politík na prekonanie stereotypných rodových rolí – a zosúladeniu pracovného a rodinného života v budúcich právnych predpisoch EÚ by priniesol súdržnosť a transparentnosť a pomohol by zabezpečiť šírenie rodovo vyváženého zosúladenia pracovného a rodinného života; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť v celej spoločnosti o právach a opravných prostriedkoch týkajúcich sa rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom;

33.  vyzýva Komisiu, aby posúdila pozitívny vplyv iniciatív týkajúcich sa zosúladenia pracovného a súkromného života s cieľom vyvážiť plnenie rodinných a domácich povinností, pričom sa zohľadní aj osobitná zodpovednosť osôb, ktoré sa starajú o deti so zdravotným postihnutím, deti, ktoré sú závislé a/alebo patria k znevýhodneným kategóriám alebo skupinám;

o
o   o

34.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0068.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0207.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
(5) http://www.oecd.org/gender/parental-leave-where-are-the-fathers.pdf
(6) https://www.eurofound.europa.eu/news/news-articles/social-policies/international-womens-day-2016-the-campaign-for-equality-continues
(7) Peter Moss, 10th International Review of Leave Policies and Related Research 2014, jún 2014, s. 39.
(8) https://www.cipd.co.uk/binaries/zero-hours-contracts_2013-myth-reality.pdf


Prevencia obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu
PDF 506kWORD 192k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 12. mája 2016 o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania z rodového hľadiska (2015/2118(INI))
P8_TA(2016)0227A8-0144/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 druhý pododsek Zmluvy o Európskej únii a na články 8, 79 a 83 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na články 3, 5 a 23 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW) z roku 1979, najmä na článok 6, ktorého cieľom je bojovať proti všetkým formám obchodovania so ženami a proti využívaniu prostitúcie žien,

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd (EDĽP),

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Dohovor Organizácie Spojených národov o potlačovaní a zrušení obchodu s ľuďmi a využívaní prostitúcie tretími osobami z roku 1949,

–  so zreteľom na Pekinskú deklaráciu a akčnú platformu, ktoré boli prijaté na Štvrtej svetovej konferencii OSN o ženách 15. septembra 1995, a na následné záverečné dokumenty prijaté na mimoriadnych zasadnutiach OSN Peking +5 (2000), Peking +10 (2005) a Peking +15 (2010) a na hodnotiacej konferencii Peking +20,

–  so zreteľom na protokol z roku 2000 o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, (a najmä na medzinárodne schválené vymedzenie obchodovania s ľuďmi, ktoré je v ňom uvedené) doplňujúci Dohovor Organizácie Spojených národov proti nadnárodnému organizovanému zločinu,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o právach dieťaťa z roku 1989 a na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii, a na uznesenie Európskeho parlamentu z 27. novembra 2014 o 25. výročí Dohovoru OSN o právach dieťaťa(1),

–  so zreteľom na Dohovor o ľudských právach a biomedicíne z Ovieda,

–  so zreteľom na haagsky dohovor o osvojeniach,

–  so zreteľom na Spoločný komentár OSN k smernici EÚ o predchádzaní obchodovaniu s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí, v ktorom sa požaduje poskytovanie medzinárodnej ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi, a to rodovo citlivým spôsobom,

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o nútenej alebo povinnej práci č. 29 a jeho článok 2, v ktorom sa vymedzuje nútená práca,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a na odporúčania Rady Európy v tejto oblasti,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/2219 z 25. novembra 2015 o Agentúre Európskej únie pre odbornú prípravu v oblasti presadzovania práva (CEPOL) a ktorým sa nahrádza a zrušuje rozhodnutie Rady 2005/681/SVV(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov a ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2001/220/SVV(3),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV(4),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/52/ES z 18. júna 2009, ktorou sa stanovujú minimálne normy pre sankcie a opatrenia voči zamestnávateľom štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členských štátov(5),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na ich území(6),

–  so zreteľom na smernicu Rady 2004/81/ES z 29. apríla 2004 o povoleniach na trvalý pobyt, vydávaných štátnym príslušníkom tretích krajín, ktorí sú obeťami nezákonného obchodovania s ľuďmi alebo ktorí boli predmetom konania umožňujúceho nelegálne prisťahovalectvo a ktorí spolupracovali s príslušnými orgánmi(7),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ na roky 2012 – 2016 zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2012)0286),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Správa o vykonávaní stratégie EÚ zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi v polovici trvania (SWD(2014)0318),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európsky program v oblasti bezpečnosti (COM(2015)0185),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na situačnú správu Europolu s názvom Obchodovanie s ľuďmi v EÚ (február 2016),

–  so zreteľom na správu Eurostatu s názvom Obchodovanie s ľuďmi, ročník 2015,

–  so zreteľom na posúdenie vykonávania smernice 2011/36/EÚ na európskej úrovni, ktoré vypracovalo generálne riaditeľstvo pre parlamentné výskumné služby,

–  so zreteľom na štúdiu o rodovom rozmere obchodovania s ľuďmi z roku 2016, ktorú zadala Komisia,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. februára 2014 s odporúčaniami pre Komisiu o boji proti násiliu voči ženám(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. februára 2014 o sexuálnom vykorisťovaní a prostitúcii a ich vplyve na rodovú rovnosť(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(10),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanovisko Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0144/2016),

A.  keďže obchodovanie s ľuďmi je závažným porušením základných práv, ako sa uvádza v článku 5 ods. 3 Charty základných práv EÚ, ako aj nerešpektovaním ľudskej dôstojnosti a porušením fyzickej i psychickej integrity obetí, čo im spôsobuje vážnu ujmu, ktorej následkami často trpia celý zvyšok života, a predstavuje tiež závažnú, väčšinou organizovanú trestnú činnosť stimulovanú vysokým dopytom a ziskami odhadovanými na približne 150 miliárd USD ročne(11), ktorá oslabuje právny štát; keďže rozdiely medzi právnymi predpismi členských štátov výrazne uľahčujú činnosť organizovaných zločineckých skupín, riziko trestného stíhania je stále príliš nízke a sankcie na odrádzanie od tejto trestnej činnosti sú nepostačujúce v porovnaní s potenciálne vysokými ziskami;

B.  keďže obchodovanie s ľuďmi je v článku 2 smernice 2011/36/EÚ vymedzené ako zlákanie, preprava, presun, ukrývanie alebo prevzatie osôb vrátane výmeny alebo odovzdania kontroly nad týmito osobami na účely vykorisťovania, a to prostredníctvom hrozby alebo použitia násilia alebo iných foriem donucovania, únosu, podvodu, klamstva, zneužitia moci alebo zraniteľného postavenia, alebo odovzdávania či prijímania platieb alebo výhod na dosiahnutie súhlasu osoby majúcej kontrolu nad inou osobou; keďže vykorisťovanie zahŕňa prinajmenšom zneužívanie iných osôb na prostitúciu alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby vrátane žobrania, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo zneužívanie na trestnú činnosť, alebo odoberanie orgánov;

C.  keďže obchodovanie s ľuďmi má mnohoraké podoby a jeho obete vykonávajú rôzne legálne a nelegálne činnosti, ktoré okrem iného zahŕňajú poľnohospodárstvo, spracovanie potravín, sexuálny priemysel, domácu prácu, výrobu, starostlivosť, upratovacie služby, iné odvetvia (najmä odvetvia služieb), žobranie, kriminalitu, manželstvo vynútené násilím, sexuálne vykorisťovanie detí na internete, nezákonné osvojenia a obchodovanie s ľudskými orgánmi;

D.  keďže podľa Spoločného komentára OSN k smernici EÚ – Prístup založený na ľudských právach (2011) viacero agentúr OSN pripomína, že treba brať na vedomie obchodovanie s mužmi aj so ženami a zaoberať sa podobnými aj odlišnými skúsenosťami žien a mužov v súvislosti so zraniteľnosťou a násilím;

E.  keďže súčasná utečenecká kríza poukázala na nedostatok vhodných nástrojov na európskej úrovni, ktoré by umožňovali spoločne bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi, a to najmä obchodovaniu zameranému na sexuálne vykorisťovanie žien a detí;

F.  keďže univerzálna stratégia nie je účinná a proti rôznym formám obchodovania, ako je napríklad obchodovanie na účely sexuálneho vykorisťovania, obchodovanie na účely pracovného vykorisťovania a obchodovanie s deťmi, treba bojovať prostredníctvom osobitných a prispôsobených politických opatrení;

G.  keďže treba vyzdvihnúť smernicu 2011/36/EÚ (ďalej len „smernica”) za jej prístup orientovaný na ľudské práva a obete, v rámci ktorého sa na základe medzinárodného práva priznáva obetiam obchodovania s ľuďmi nárok na určité práva a služby bez ohľadu na ich ochotu či schopnosť zúčastňovať sa na trestnom konaní (podľa článku 11 ods. 3 danej smernice);

H.  keďže treba zabezpečiť, aby všetky podporné služby pre obete obchodovania boli skutočne nepodmienené a aby nedochádzalo k ďalšej viktimizácii;

I.  keďže obchodovanie s ľuďmi je na jednej strane výsledkom globálnych hospodárskych a sociálnych rozdielov a na druhej strane tento problém prehlbuje nerovnosť medzi ženami a mužmi v ekonomickej a spoločenskej oblasti, ako aj v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

J.  keďže najnovšie štatistiky ukazujú, že väčšinu obetí obchodovania s ľuďmi tvoria ženy; keďže rodová príslušnosť samotná automaticky neznamená zraniteľnosť, pretože na vytvorení stavu zraniteľnosti v prípade žien a dievčat sa podieľa veľa faktorov vrátane chudoby, sociálneho vylúčenia, sexizmu a diskriminácie;

K.  keďže ženy a dievčatá tvoria 80 % evidovaných obetí obchodovania s ľuďmi(12), čo možno sčasti pripísať na vrub štrukturálnemu násiliu a diskriminácii žien a dievčat;

L.  keďže dopyt po ženách, dievčatách, mužoch a chlapcoch v odvetví prostitúcie je rozhodujúcim motivačným faktorom obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania; keďže dopyt po lacnej pracovnej sile a neschopnosť dodržiavať pracovné práva sú motivačnými faktormi obchodovania s ľuďmi na účely pracovného vykorisťovania;

M.  keďže tolerancia rodovej nerovnosti a násilia voči ženám a dievčatám v rámci spoločnosti a nedostatočná informovanosť verejnosti o otázkach súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi prispievajú k zachovávaniu prostredia, ktoré je zhovievavé voči obchodovaniu s ľuďmi;

N.  keďže výskyt tých druhov prostitúcie, v ktorých je možné nájsť obete obchodovania s ľuďmi najčastejšie, ako je napríklad pouličná prostitúcia, sa znížil v krajinách, ktoré kriminalizujú obchodovanie so sexom a činnosti vytvárajúce zisky z prostitúcie iných;

O.  keďže obchodovanie so ženami, s dievčatami, mužmi a chlapcami na účely sexuálneho vykorisťovania sa obmedzilo v krajinách, kde je trestne stíhaný dopyt, a to vrátane kupliarstva i kupovania sexuálnych služieb;

P.  keďže menšinové skupiny a prisťahovalci, napríklad Rómovia, tvoria neúmerne vysoký počet obetí obchodovania s ľuďmi, pretože sú sociálne a ekonomicky marginalizovaní;

Q.  keďže rodové očakávania a diskriminácia škodia všetkým, pričom muži zriedkavejšie priznávajú, že sa stali obeťou vykorisťovania;

R.  keďže posilnením ekonomického a sociálneho postavenia žien a menšinových skupín by sa zmenšilo riziko, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi;

S.  keďže identifikácia obetí je aj naďalej náročná a keďže v záujme pomoci obetiam obchodovania a v záujme stíhania a usvedčovania obchodníkov s ľuďmi je nutné posilniť podporu a ochranu obetí vrátane práva obete zákonne sa usadiť a pracovať v členskom štáte, do ktorého bola obeť predaná, a tiež zlepšovať prístup obetí k spravodlivosti a odškodneniu;

T.  keďže približne 16 %(13) evidovaných obetí obchodovania s ľuďmi tvoria deti, pričom dievčatá tvoria až 13 %(14), a keďže detské obete sú mimoriadne zraniteľné a musia sa vyrovnávať so závažnou a trvalou fyzickou, duševnou a citovou ujmou;

U.  keďže 70 % identifikovaných obetí obchodovania s ľuďmi a 70 % osôb podozrivých z obchodovania s ľuďmi v EÚ tvoria štátni príslušníci krajín EÚ a väčšinu hlásených obetí zneužitých na účely sexuálneho vykorisťovania tvoria štátne príslušníčky krajín EÚ zo strednej a z východnej Európy(15); keďže štatistické údaje treba zohľadňovať pri vytváraní systémov identifikácie s cieľom zlepšiť identifikáciu všetkých obetí obchodovania s ľuďmi;

V.  keďže väčšinu evidovaných obetí tvoria ženy a dievčatá, s ktorými sa obchoduje na účely sexuálneho vykorisťovania, pričom spolu predstavujú 95 % obetí obchodovania na účely sexuálneho vykorisťovania(16); keďže obchodovanie je formou násilia voči ženám a dievčatám;

W.  keďže obchodovanie s ľuďmi predstavuje komplexný nadnárodný fenomén, ktorý možno účinne riešiť len vtedy, ak budú inštitúcie a členské štáty EÚ koordinovaným spôsobom spolupracovať, aby zabránili účelovému výberu jurisdikcie zo strany zločineckých skupín a jednotlivcov, pričom sa však zamerajú na identifikáciu a ochranu potenciálnych a skutočných obetí pri uplatnení integrovanej prierezovej perspektívy; keďže existuje jasný rozdiel medzi obchodovaním s ľuďmi a prevádzačstvom, ale osobitná pozornosť by sa mala venovať žiadateľom o azyl, utečencom, migrantom a iným zraniteľným skupinám, najmä deťom, maloletým bez sprievodu a ženám, pretože osoby patriace do týchto skupín sú vystavené početným rizikám a sú mimoriadne náchylné stať sa obeťou vykorisťovania a ďalšej viktimizácie;

X.  keďže o obchodovaní s ľuďmi často panuje predstava, že ho vykonávajú len organizované zločinecké skupiny, ale v skutočnosti ho môžu vykonávať aj rodinní príslušníci obete, jej priatelia, príbuzní, milostní partneri a bežní zamestnávatelia;

Y.  keďže väčšinu (70 %) podozrivých, stíhaných a odsúdených obchodníkov tvoria muži, i keď páchateľky predstavujú značnú menšinu (29 %) a môžu zohrávať významnú úlohu v procese obchodovania s ľuďmi(17), najmä v prípade obchodovania s deťmi;

Z.  keďže nato, aby boli akékoľvek právne predpisy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi účinné, musí ich sprevádzať jednoznačný kultúrny posun od kultúry beztrestnosti ku kultúre nulovej tolerancie obchodovania s ľuďmi;

AA.  keďže obetiam často chýbajú informácie o ich právach a o tom, ako ich účinne uplatňovať;

AB.  keďže obchodovanie s ľuďmi sa ako koncepcia líši od otroctva a širších diskusií o vykorisťovaní; keďže nie všetky druhy vykorisťovania možno označiť za obchodovanie s ľuďmi;

Všeobecné hodnotenie opatrení prijatých na riešenie rodového rozmeru obchodovania s ľuďmi pri vykonávaní smernice

1.  konštatuje, že smernica 2011/36/EÚ sa mala transponovať do vnútroštátnych právnych predpisov členských štátov do 6. apríla 2013 a že všetky členské štáty okrem jedného oznámili Komisii, že túto transpozíciu uskutočnili;

2.  vyzýva členské štáty, aby urýchlili úplné a správne presadzovanie smernice 2011/36/EÚ o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania;

3.  zdôrazňuje, že právny a politický rámec EÚ uznáva, že obchodovanie s ľuďmi je rodovo špecifický jav, a vyzýva členské štáty, aby prijali rodovo špecifické opatrenia(18); pripomína, že v článku 1 smernice sa zdôrazňuje potreba prijať rodovo citlivý prístup k obchodovaniu s ľuďmi; poukazuje na to, že ženy a muži i dievčatá a chlapci sú zraniteľní v rôznych ohľadoch a často sa s nimi obchoduje na odlišné účely, a preto musia mať opatrenia zamerané na prevenciu, pomoc a podporu rodovo špecifický charakter; okrem toho upozorňuje, že v stratégii EÚ sa násilie na ženách a rodová nerovnosť považuje za jednu z hlavných príčin obchodovania s ľuďmi a stanovuje sa súbor opatrení na riešenie rodového rozmeru tohto obchodovania;

4.  poukazuje na to, že Komisia je povinná vydať viacero správ v súvislosti s rôznymi stránkami vykonávania smernice; vyjadruje hlboké znepokojenie nad skutočnosťou, že tieto správy budú predložené neskoro, pretože sa tým vysiela znepokojujúci signál, čo sa týka ich priorít v súvislosti s presadzovaním; vyzýva Komisiu, aby si splnila povinnosť predložiť správy a držala sa harmonogramu uvedeného v smernici;

5.  pripomína povinnosť Komisie v zmysle článku 23 ods. 1 smernice 2011/36/EÚ predložiť Európskemu parlamentu a Rade v apríli 2015 správu s posúdením toho, do akej miery členské štáty prijali opatrenia potrebné na dosiahnutie súladu s touto smernicou; zdôrazňuje, že táto povinnosť podať správu nebola splnená načas;

6.  podčiarkuje, že je nevyhnutné dôsledne monitorovať rodový rozmer pri vykonávaní právnych predpisov EÚ týkajúcich sa boja proti obchodovaniu s ľuďmi, a naliehavo žiada Komisiu, aby tento prvok naďalej monitorovala pri posudzovaní dodržiavania a vykonávania smernice zo strany členských štátov;

7.  vyzdvihuje záslužnú prácu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi pri rozvíjaní znalostí a dôkazov o rôznych stránkach obchodovania s ľuďmi vrátane výskumu rodového rozmeru a osobitnej zraniteľnosti detí; zastáva však názor, že v záujme zrýchlenia reakcie EÚ na obchodovanie s ľuďmi by sa mandát koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi mohol rozšíriť;

8.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že orgány presadzovania práva v členských štátoch v plnej miere nevyužívajú kapacity Europolu nato, aby posilnili výmenu informácií s Europolom, a teda aby medzi vyšetrovaniami v rôznych členských štátoch existovalo prepojenie a bolo možné vytvoriť si širší spravodajský obraz o najnebezpečnejších sieťach organizovanej trestnej činnosti pôsobiacich v EÚ;

9.  víta skutočnosť, že Komisia vytvorila webovú stránku na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorá obsahuje databázu projektov financovaných EÚ tak v rámci Únie, ako aj mimo nej, i aktuálne informácie o právnych a politických nástrojoch EÚ, opatreniach na boj proti obchodovaniu s ľuďmi v členských štátoch, možnostiach financovania a iniciatívach EÚ;

10.  zdôrazňuje význam jasných, súvislých informácií pre obete a pracovníkov prvého kontaktu, ktorí môžu prísť do styku s obeťami, bezpečnostné sily, súdne orgány, políciu a sociálne služby vrátane informácií o právach, pokiaľ ide o núdzovú pomoc, lekárske ošetrenie a zdravotnú starostlivosť, povolenia na pobyt, pracovné práva, prístup k súdom a advokátovi, možnosti domáhania sa nápravy, osobitné práva detí atď.;

11.  zdôrazňuje, že je tiež dôležité venovať väčšiu pozornosť sprostredkovateľom, dodávateľom a subdodávateľom na trhu práce a pracovným agentúram, najmä vo vysokorizikových odvetviach, ako spôsob predchádzania obchodovaniu s ľuďmi, a to predovšetkým na účely pracovného vykorisťovania, ale aj sexuálneho vykorisťovania skrývaného za zmluvy, ktoré sa označujú ako zmluvy o poskytovaní služieb v hotelovom a cateringovom odvetví a služby osobnej starostlivosti;

12.  zdôrazňuje, že právny a politický rámec EÚ v oblasti obchodovania s ľuďmi spája vnútorné a vonkajšie aspekty, pričom sa ním uznáva, že kroky na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktoré je vážnym porušovaním ľudských práv, predstavujú jasný cieľ vonkajšej činnosti EÚ; takisto zdôrazňuje, že krajiny mimo EÚ sú často krajinami pôvodu a tranzitu pre obchodovanie s ľuďmi v rámci EÚ a že obchodovanie s ľuďmi ako nelegálna cezhraničná aktivita je dôležitou oblasťou spolupráce s krajinami mimo Spoločenstva; v tejto súvislosti víta skutočnosť, že Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) vypracovali na žiadosť Rady súbor informácií o činnostiach vykonávaných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi v prioritných krajinách a regiónoch, ako aj zoznam nástrojov, ktoré majú EÚ a jej členské štáty k dispozícii, vrátane vonkajších politík, ktoré sa zaoberajú obchodovaním s ľuďmi, a projektov v tejto oblasti financovaných EÚ a členskými štátmi; vyzýva členské štáty, aby v boji proti obchodovaniu s ľuďmi spolupracovali s Komisiou a ESVČ;

13.  domnieva sa, že žiadatelia o azyl, utečenci a migranti sú obzvlášť náchylní stať sa obeťami obchodovania a že osobitná pozornosť by sa mala venovať obchodovaniu so ženami, s deťmi a inými zraniteľnými skupinami; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali prepojenie medzi zvyšujúcim sa počtom prichádzajúcich utečencov a obchodovaním s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu, a to aj v hotspotoch, s cieľom identifikovať potenciálne obete a aby využívali všetky prostriedky na boj proti obchodníkom s ľuďmi a prevádzačom vrátane zlepšenia zberu údajov a zabezpečenia dodržiavania existujúcich noriem ochrany; pripomína úlohu agentúr a sietí EÚ pri včasnej identifikácii obetí na hraniciach EÚ i v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu väčšej spolupráce medzi Europolom, Eurojustom, vnútroštátnymi orgánmi a tretími krajinami, ako aj prostredníctvom využívania Európskeho informačného systému registrov trestov (ECRIS); požaduje viac zdrojov pre agentúry SVV s cieľom umožniť vymenovanie úradníkov agentúr vyškolených v rodovej problematike, najmä v tých členských štátoch, ktoré sú vystavené rastúcim zmiešaným migračným tokom; zdôrazňuje, že nový prístup založený na hotspotoch, ktorý je načrtnutý v agende, by nemal byť obmedzený iba na rýchle spracovanie a odstránenie nevybavených záležitostí, ale mal by zahŕňať aj primerané prvky boja proti obchodovaniu s ľuďmi zamerané na účinné odkazovanie potenciálnych obetí na príslušné miesta;

14.  vyzýva členské štáty, aby kriticky posúdili svoju registráciu utečencov a príslušné služby a štruktúry starostlivosti, pretože členovia tejto skupiny, najmä maloletí bez sprievodu, sú veľmi náchylní stať sa obeťou vykorisťovania zo strany zločineckých gangov a následného obchodovania s ľuďmi;

15.  domnieva sa, že treba viac zohľadňovať situáciu transrodových obetí, ktoré sa pre svoju rodovú identitu často stretávajú s diskrimináciou, so stigmatizáciou a s hrozbami násilia; zastáva názor, že transrodové osoby by sa mali považovať za zraniteľnú skupinu, pretože im obzvlášť hrozí riziko, že padnú do rúk obchodníkov s ľuďmi; domnieva sa, že tento faktor zraniteľnosti by mali členské štáty brať do úvahy pri vykonávaní individuálnych posúdení rizika, aby sa zaistilo, že obete obchodovania s ľuďmi dostanú vhodnú ochranu a starostlivosť; vyzýva členské štáty, aby pre úradníkov, v prípade ktorých je pravdepodobné, že sa dostanú do kontaktu s obeťami alebo možnými obeťami obchodovania s ľuďmi, zabezpečili vhodnú odbornú prípravu týkajúcu sa osobitostí transrodových obetí tak, aby ich boli schopní aktívnejšie identifikovať a prispôsobovať služby pomoci ich potrebám;

Rodové hľadisko v rámci prevencie obchodovania s ľuďmi

16.  zdôrazňuje, že podľa článku 11 smernice majú členské štáty povinnosť zaviesť mechanizmy na zabezpečenie včasnej identifikácie obetí a poskytnutia pomoci a podpory týmto obetiam, a to v spolupráci s príslušnými podpornými organizáciami; zdôrazňuje potrebu prístupu založeného na štyroch kľúčových stratégiách, ktorými sú prevencia, trestné stíhanie, ochrana obetí a viacúrovňové partnerstvo;

17.  vyzýva členské štáty, aby bojovali proti beztrestnosti, kriminalizovali obchodovanie s ľuďmi a zaistili, že páchatelia budú postavení pred súd a že sa sprísnia tresty; nalieha preto na členské štáty, aby ratifikovali všetky príslušné medzinárodné nástroje, dohody a právne záväzky vrátane Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, vďaka čomu bude snaha o boj proti obchodovaniu s ľuďmi účinnejšia, koordinovanejšia a súdržnejšia;

18.  požaduje jednotný prístup k stíhaniu trestných činov súvisiacich s obchodovaním s ľuďmi a tiež to, aby členské štáty zintenzívnili svoje vyšetrovanie a trestné stíhanie; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby rozšírili cezhraničnú spoluprácu a spoluprácu s príslušnými agentúrami EÚ;

19.  pripomína, že ženy a deti môžu byť nútené k výmene sexu za ochranu, aby prežili, pokročili na svojej migračnej ceste a zabezpečili si základnú obživu; zdôrazňuje, že ženy a deti, ktoré sa uchýlia k sexu v záujme prežitia, nie sú považované za obete obchodovania, a teda nemôžu dostať požadovanú pomoc;

20.  zdôrazňuje, že s cieľom zabrániť obchodovaniu s ľuďmi a prevádzačstvu je dôležité vytvoriť pre ženy a deti bezpečné a legálne spôsoby migrácie (napríklad humanitárne víza); poukazuje na to, že je tiež dôležité, aby cieľové krajiny zabezpečili, že migrantky, ktorým bol udelený legálny pobyt v cieľových krajinách, budú mať prístup k výučbe jazykov a ďalším prostriedkom sociálnej integrácie, najmä ku vzdelávaniu a k odbornej príprave, s cieľom umožniť uplatňovanie ich občianskych práv;

21.  vyzýva členské štáty, aby využívali riadne štruktúrované techniky vedenia pohovoru s obeťami, ktoré pomôžu zaistiť presnú rekonštrukciu udalostí bez toho, aby sa súčasne vyvíjal psychologický nátlak na obete, ktoré sú už vystrašené a zmätené;

22.  zdôrazňuje, že všetky snahy o boj proti obchodovaniu s ľuďmi musia vyvažovať zameranie na trestné stíhanie so zodpovednosťou za ochranu obetí; poznamenáva, že podpora obetiam zohráva dôležitú úlohu z hľadiska prevencie obchodovania s ľuďmi, pretože obete sa pri dostatočnej podpore dokážu lepšie zotaviť zo zažitej traumy, pomáhať pri stíhaní páchateľov, príprave preventívnych programov a informovanej tvorbe politík a vyhnúť sa tomu, aby sa opäť stali predmetom obchodovania;

23.  zdôrazňuje, že internet zohráva kľúčovú úlohu pri uľahčovaní obchodovania s ľuďmi, čím len prispieva k problémom v boji proti tejto závažnej forme organizovanej trestnej činnosti; odsudzuje skutočnosť, že internet sa v čoraz väčšej miere využíva na nábor obetí v EÚ i mimo nej prostredníctvom falošných pracovných ponúk, pričom vykorisťované obete poskytujú reklamné služby, a na výmenu informácií medzi zločineckými sieťami; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich príslušné právne predpisy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi zohľadnia túto skutočnosť a že pri úsilí o presadzovanie práva v súvislosti s počítačovými technológiami sa budú využívať odborné znalosti z rodovej oblasti, ktoré sú potrebné na zamedzenie všetkým formám tejto trestnej činnosti a na efektívny boj proti nim, najmä pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania; zdôrazňuje, že nové technológie, sociálne médiá a internet by sa mali využívať aj na šírenie osvedčených postupov, čo sa týka boja proti obchodovaniu s ľuďmi, a na zvyšovanie informovanosti a upozorňovanie potenciálnych obetí na riziká tohto obchodovania; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby hlbšie preskúmala úlohu internetu pri obchodovaní s ľuďmi a náležite informovala Európsky parlament;

24.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že identifikácia obetí je naďalej jednou z najťažších a najmenej úplných stránok vykonávania, ale zdôrazňuje, že sa tým neznižuje zodpovednosť členských štátov za ochranu týchto zraniteľných osôb; poukazuje na to, že vzhľadom na nátlakovú a klamlivú povahu tohto trestného činu si obete ani nemusia uvedomovať vlastnú zraniteľnosť; zdôrazňuje, že činnosti, ktoré sú obete obchodovania s ľuďmi nútené vykonávať, sa v niektorých členských štátoch považujú za trestné činy, čo v niektorých prípadoch oslabuje dôveru medzi obeťami a orgánmi; poukazuje na to, že v smernici 2011/36/EÚ sa zakazuje kriminalizácia obetí obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby rodovo citlivým spôsobom vykonávali články 11 až 17 smernice 2011/36/EÚ týkajúce sa ochrany a podpory obetí obchodovania s ľuďmi (najmä prostredníctvom zvýšenia počtu útočísk pre obete a posilnenia programov na reintegráciu obetí do spoločnosti) a aby v plnej miere uplatňovali smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov, s cieľom zaistiť pre obete obchodovania s ľuďmi náležitú podporu a pomoc, a to aj pokiaľ ide o právo na pobyt a prístup na trh práce v členskom štáte, do ktorého bola obeť predaná; zdôrazňuje, že tieto ustanovenia by nemali byť podmienené tým, že obete podajú žalobu alebo budú spolupracovať na vyšetrovaní trestného činu; vyzýva Komisiu, aby posilnila výmenu najlepších postupov v oblasti ochrany obetí;

25.  zdôrazňuje, že mimovládne organizácie a jednotlivci, ktorí sa zaoberajú ochranou obetí obchodovania s ľuďmi a pomocou pre tieto obete, by nemali niesť zodpovednosť za žiaden trestný čin;

26.  ostro kritizuje skutočnosť, že využívanie služieb obetí obchodovania ešte nie je vo všetkých členských štátoch trestným činom, uznáva však, že v súdnom kontexte je zložité dokázať vedomé konanie, a domnieva sa, že by to predstavovalo dôležitý krok smerom k uznaniu závažnosti tohto trestného činu, čím by sa zabezpečil skutočný rámec pre prevenciu obchodovania s ľuďmi a skoncovanie s kultúrou beztrestnosti;

27.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli dôrazné trestné postihy za zločiny obchodovania s ľuďmi, moderné otroctvo a vykorisťovanie a aby medzi trestné činy zaradili vedomé využívanie služieb obetí obchodovania s ľuďmi vrátane obetí obchodovania na účely prostitúcie, zneužívanie prostitúcie iných osôb alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby vrátane žobrania, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, nevoľníctvo alebo zneužívanie na trestnú činnosť či odoberanie orgánov; poukazuje na nízky počet stíhaní a usvedčení za trestný čin obchodovania s ľuďmi na vnútroštátnej úrovni;

28.  konštatuje, že prvoradým zdrojom informácií pre evidenciu obetí je polícia, čo poukazuje na potrebu dostatočných ľudských a finančných zdrojov vrátane cielenej a špecializovanej odbornej prípravy pre orgány presadzovania práva, ako aj na nutnosť väčšej rodovej vyváženosti medzi zamestnancami; zdôrazňuje skutočnosť, že evidencia obetí obchodovania s ľuďmi prostredníctvom väzení a zariadení určených na zaistenie v niektorých členských štátoch preukazuje nedostatky v systéme a v znalostiach zainteresovaných odborníkov; trvá na tom, že členské štáty EÚ musia uplatňovať právne predpisy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi účinne, a takisto zdôrazňuje, že s cieľom zlepšiť identifikáciu obetí a zabezpečiť rozpoznávanie rafinovaných spôsobov obchodovania by sa mal systém trestného súdnictva vo väčšej miere zameriavať na dynamiku vykorisťovania a uplatňovanie práva; v tejto súvislosti konštatuje, že podľa nariadenia (EÚ) 2015/2219 by mala agentúra CEPOL podporovať všeobecné dodržiavanie a pochopenie základných práv v oblasti presadzovania práva vrátane práv, podpory a ochrany obetí;

29.  požaduje, aby Europol a vnútroštátne policajné zložky priradili vyššiu prioritu stíhaniu tých, ktorí umožňujú obchodovanie s ľuďmi, a vyčlenili naň viac prostriedkov, pričom budú venovať osobitnú pozornosť zvyšovaniu informovanosti policajných zložiek i širokej verejnosti o nových formách obchodovania s ľuďmi;

30.  vyzýva Europol a členské štáty, aby posilnili svoje aktivity v boji proti osobám vykonávajúcim nábor, a to či už aktívnym prístupom alebo na základe svedectva obete, v súlade s článkom 9 smernice 2011/36/EÚ; zdôrazňuje, že osoby vykonávajúce nábor používajú rôzne cesty vrátane sociálnych sietí a internetových stránok (online náborové agentúry); vyzýva Komisiu, aby rozšírila mandát jednotky EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu (IRU), ktorú zriadil Europol, v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi;

31.  vyzýva Komisiu, aby vyhodnotila účinnosť spolupráce medzi členskými štátmi a Europolom v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi; zdôrazňuje význam systematickej výmeny údajov a prispievania všetkých členských štátov do európskych databáz používaných na tento účel vrátane databáz Europolu Focal Point Phoenix a Focal Point Twins; zdôrazňuje, že je potrebné, aby mali príslušníci pohraničnej a pobrežnej stráže prístup k databázam Europolu;

32.  poznamenáva, že obete prežívajú vykorisťovanie rôznym spôsobom a že identifikačná metóda, ktorá využíva „kontrolný zoznam“ ukazovateľov, môže brániť formálnej identifikácii, a teda mať dosah na prístup obetí k službám, pomoci a ochrane;

33.  zdôrazňuje, že v záujme podnecovania obetí, aby oznamovali tieto trestné činy príslušným orgánom, a teda uľahčenia včasnej identifikácie obetí je nevyhnutné zmeniť právne predpisy tak, aby boli obete obchodovania s ľuďmi v zmysle zákona uznané za držiteľov práv; zastáva názor, že obete obchodovania s ľuďmi by mali mať nárok na pomoc a ochranu; zdôrazňuje potrebu posilniť právomoci sociálnych pracovníkov, zdravotníckeho personálu a prisťahovaleckých úradov tak, aby určovali, čo predstavuje obchodovanie s ľuďmi a komu sa má podľa zákona poskytovať pomoc a ochrana;

34.  žiada lepšie vykonávanie a monitorovanie článku 8 smernice 2011/36/EÚ tak, aby sa zabezpečilo nestíhanie obetí obchodovania s ľuďmi a neuplatňovanie sankcií či trestov voči nim, a zdôrazňuje, že táto úprava zahŕňa neuplatňovanie sankcií či trestov voči osobám vykonávajúcim prostitúciu a nepotrestanie neoprávneného vstupu do krajín tranzitu či určenia alebo pobytu v týchto krajinách;

35.  so znepokojením berie na vedomie dôkazy o tom, že niektoré obete obchodovania s ľuďmi boli zatknuté a vyhostené namiesto toho, aby im bol v súlade so smernicou 2004/81/ES umožnený a uľahčený prístup k ich právam ako obetiam a k potrebnej pomoci;

36.  vyzýva Komisiu, aby na základe najlepších postupov vypracovala usmernenia pre rozvoj a uplatňovanie odborných znalostí o rodovej problematike v rámci činností orgánov presadzovania práva v celej EÚ;

37.  vyzýva členské štáty, aby spolupracovali na lepšom vypracúvaní usmernení, pokiaľ ide o identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré by pri tejto úlohe pomáhali konzulárnym službám a pohraničnej stráži;

38.  zdôrazňuje význam „sledovania peňazí“ ako kľúčovej stratégie na vyšetrovanie a stíhanie sietí organizovanej trestnej činnosti, ktoré profitujú z obchodovania s ľuďmi, a žiada, aby Europol a Eurojust posilnili svoje kapacity v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s Europolom a medzi sebou s cieľom vyšetrovať finančné aspekty a pranie špinavých peňazí v prípadoch obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že členské štáty by mali posilniť spoluprácu, pokiaľ ide o zmrazenie a zhabanie majetku jednotlivcov zapojených do obchodovania s ľuďmi, pretože takýto postup by mohol byť účinným prostriedkom na zmenu obchodovania s ľuďmi z „nízkorizikového a vysoko výnosného“ podnikania na „vysokorizikové a málo výnosné“; v tejto súvislosti vyzýva členské štáty, aby efektívnejšie využívali všetky dostupné existujúce nástroje, napríklad vzájomné uznávanie rozsudkov súdu, spoločné vyšetrovacie tímy a európsky vyšetrovací príkaz; domnieva sa, že zhabaný majetok osôb usvedčených z trestného činu obchodovania s ľuďmi by sa mal použiť na podporu a odškodnenie obetí obchodovania s ľuďmi; takisto poznamenáva, že obrovské finančné prostriedky získané prostredníctvom obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania sa využívajú na financovanie iných druhov závažnej trestnej činnosti;

39.  vyzýva agentúry pôsobiace v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí (SVV), ako sú Eurojust, Europol, FRA, Frontex, CEPOL a EASO, aby vytvorili stály program zlepšovania rodovej rovnováhy pri prijímaní rozhodnutí týkajúcich sa problematiky obchodovania s ľuďmi; požaduje, aby sa zverejnili údaje o rodovom zložení ich správnych rád a zamestnancov a aby sa následne uskutočnili diskusie s členskými štátmi o výhodách spravodlivého náboru a povyšovania v rámci orgánov presadzovania práva a orgánov presadzovania práva na hraniciach; takisto požaduje, aby sa v agentúrach SVV s prevažným zastúpením mužov pravidelne, nie ojedinele, realizovali programy, ako je program Europolu s názvom Female Factor;

40.  pripomína, že pre včasnú identifikáciu možných obetí a predchádzanie trestnej činnosti je rozhodujúca odborná príprava pracovníkov v praxi a úradníkov; preto vyzýva členské štáty, aby v plnej miere uplatňovali článok 18 ods. 3 smernice 2011/36/EÚ a vymieňali si najlepšie postupy, najmä pri vypracúvaní rodovo citlivých programov odbornej prípravy pre osoby, ktoré z titulu úradnej moci prichádzajú do styku s obeťami obchodovania s ľuďmi, vrátane príslušníkov polície a iných bezpečnostných zložiek, príslušníkov pohraničnej stráže, sudcov, úradníkov so súdnou právomocou, právnikov a členov iných súdnych orgánov, zdravotných pracovníkov v prvej línii, sociálnych pracovníkov a psychológov; zdôrazňuje, že súčasťou odbornej prípravy by malo byť rozvíjanie povedomia o rodovo motivovanom násilí a vykorisťovaní, odhaľovanie obetí, proces formálnej identifikácie a primeraná, rodovo špecifická pomoc obetiam;

41.  žiada, aby sa vo väčšom rozsahu vypracúvali a šírili informačné publikácie zamerané na prehlbovanie znalostí v rámci príslušných profesií, ako je napríklad Príručka pre zamestnancov konzulárnych a diplomatických služieb o pomoci obetiam obchodovania s ľuďmi a ich ochrane (Handbook for consular and diplomatic staff on how to assist and protect victims of human trafficking)(19);

42.  uznáva význam rozvíjania dlhodobých vzťahov medzi orgánmi presadzovania práva, poskytovateľmi služieb, rôznymi zúčastnenými stranami a obeťami s cieľom budovať dôveru a citlivo riešiť potreby obetí; zdôrazňuje, že podporné organizácie potrebujú na svoje projekty dostatočné finančné prostriedky, a vyjadruje znepokojenie nad tým, že mnohé z nich, najmä organizácie žien, pre finančné škrty zápasia s ťažkosťami;

43.  zdôrazňuje, že financovanie zo strany Komisie a členských štátov by malo byť zacielené na najvhodnejšieho poskytovateľa služieb, a to na základe potrieb obetí vrátane rodovo špecifických požiadaviek a požiadaviek zameraných na deti, odborných znalostí poskytovateľa a jeho možností zabezpečovať rozsiahlu a dlhodobú pomoc a starostlivosť;

44.  vyzýva členské štáty, aby aktívne zapájali sociálnych partnerov, súkromný sektor, odborové zväzy a občiansku spoločnosť, najmä mimovládne organizácie, ktoré bojujú proti obchodovaniu s ľuďmi a poskytujú pomoc obetiam, do svojich iniciatív na prevenciu obchodovania s ľuďmi, najmä v oblasti pracovného vykorisťovania, a to aj pokiaľ ide o identifikáciu obetí a osvetové činnosti;

45.  konštatuje, že hoci je sexuálne vykorisťovanie nezákonné vo všetkých členských štátoch, nebráni to obchodovaniu na účely takéhoto vykorisťovania; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali smernicu 2011/92/EÚ o boji proti sexuálnemu zneužívaniu a sexuálnemu vykorisťovaniu detí a proti detskej pornografii a aby zintenzívnili svoju policajnú a justičnú spoluprácu v záujme predchádzania sexuálnemu vykorisťovaniu detí a boja proti nemu; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi preskúmala, ako dopyt po sexuálnych službách podnecuje obchodovanie s ľuďmi vrátane obchodovania s deťmi a ako sa dá tento dopyt najlepšie znížiť; v tejto súvislosti pripomína povinnosť členských štátov venovať osobitnú pozornosť detským obetiam obchodovania s ľuďmi vrátane maloletých bez sprievodu prichádzajúcich z tretích krajín a poskytovať osobitnú ochranu deťom v trestnom konaní, pričom záujem dieťaťa sa vždy považuje za prvoradý;

46.  konštatuje, že zber údajov o obchodovaní s deťmi by mal byť založený na spoločnom vymedzení tohto kriminálneho javu; takisto poznamenáva, že niektoré členské štáty považujú obchodovanie s deťmi za osobitnú formu vykorisťovania a iné zahŕňajú detské obete do jednej skupiny s dospelými, čo znemožňuje vytvorenie komplexného súboru spravodajských informácií a stanovenie najlepších riešení v oblasti vyšetrovania na úrovni EÚ;

47.  zdôrazňuje, že podľa článku 23 ods. 2 smernice má Komisia povinnosť predložiť do roku 2016 správu hodnotiacu vplyv existujúcich vnútroštátnych právnych predpisov, čo sa týka kriminalizácie vedomého využívania služieb obete obchodovania s ľuďmi, a potrebu ďalších opatrení; zdôrazňuje, že Komisia by sa nemala opierať výlučne o správy, ktoré poskytuje členský štát, ale takisto by mala dodržiavanie predpisov posudzovať prostredníctvom spolupráce s občianskou spoločnosťou a inými príslušnými subjektmi, ako je skupina GRETA, a na základe správ o jednotlivých krajinách, ktoré vypracuje osobitný zástupca OBSE pre problematiku obchodovania s ľuďmi a moderných foriem otroctva;

48.  poukazuje na nedostatok vzájomnej zhody medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o to, čo tvorí dopyt po vykorisťovaní, a žiada Komisiu a členské štáty, aby navrhli usmernenia týkajúce sa sankcií pre klientov na základe severského modelu a zároveň šírili osvetu o všetkých formách obchodovania s ľuďmi, najmä sexuálneho vykorisťovania, a zviditeľňovali aj ostatné formy vykorisťovania ako zneužívanie na práce v domácnosti;

49.  konštatuje, že zvýšená zraniteľnosť určitých skupín osôb ich vystavuje osobitnému riziku, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi; vyjadruje však poľutovanie nad tým, že k obchodovaniu dochádza v dôsledku vysokého dopytu po výrobkoch a službách, ktoré sú založené na vykorisťovaní ľudí, čo je veľmi lukratívna forma organizovanej trestnej činnosti;

50.  poukazuje na údaje, ktoré potvrdzujú, že kriminalizácia kupovania sexuálnych služieb mala vo Švédsku odradzujúci účinok; zdôrazňuje normatívny účinok tohto modelu regulácie a jeho potenciál zmeniť spoločenské postoje s cieľom znížiť celkový dopyt po službách obetí obchodovania s ľuďmi;

51.  vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali článok 18 ods. 4 smernice a vypracovali osobitné stratégie znižovania dopytu po obchodovaní na účely sexuálneho vykorisťovania, napríklad programy odchodu a mechanizmy posilňovania postavenia prostituujúcich osôb i ochrany ich práv a znižovania ich zraniteľnosti voči vykorisťovaniu, ako aj kampane na odrádzanie od dopytu po sexuálnych službách obetí obchodovania s ľuďmi, pričom poznamenáva, že regulácia prostitúcie je v právomoci členských štátov; vyzýva Komisiu, aby ďalej skúmala akékoľvek väzby medzi dopytom po sexuálnych službách a obchodovaním s ľuďmi; domnieva sa, že zníženie dopytu možno dosiahnuť právnymi predpismi, ktorými sa trestnoprávna záťaž prenesie z osôb, ktoré sexuálne služby predávajú, na tie, ktoré ich od obetí obchodovania s ľuďmi kupujú;

52.  vyzýva EÚ, aby venovala pozornosť novým formám obchodovania s ľuďmi a ich vykorisťovania vrátane reprodukčného vykorisťovania a obchodovania s novonarodenými deťmi a aby tieto nové formy zviditeľňovala;

53.  so znepokojením konštatuje, že iba zopár členských štátov jasne vymedzilo programy znižovania dopytu a že vo všeobecnosti sa tieto programy zameriavajú na obchodovanie na účely sexuálneho vykorisťovania; vyzýva členské štáty, aby vypracovali programy znižovania dopytu pre všetky druhy obchodovania s ľuďmi;

54.  poznamenáva, že zdanlivé manželstvá sa môžu za určitých okolností považovať za obchodovanie s ľuďmi, ak existuje prvok nútenia alebo vykorisťovania, a že väčšia pravdepodobnosť, že sa stanú obeťami, je v prípade žien a dievčat;

55.  zdôrazňuje, že úsilie o zlepšenie rodovej rovnosti prispieva k prevencii obchodovania s ľuďmi a jeho súčasťou by mali byť stratégie na vytváranie programov vzdelávania a posilňovania postavenia žien a dievčat, aby sa zlepšila ich pozícia v spoločnosti a znížila sa ich zraniteľnosť voči obchodovaniu; vyzýva členské štáty, aby prijímali aktívnejšie preventívne opatrenia, ako sú informačné a osvetové kampane, odborná príprava určená konkrétne pre mužov, cielené semináre so zraniteľnými skupinami a vzdelávacie činnosti v školách vrátane propagácie rovnosti a boja proti sexistickým stereotypom a rodovo motivovanému násiliu, pretože rovnaké zaobchádzanie by malo byť cieľom celej spoločnosti;

56.  vyzdvihuje účinnosť osvetových systémov, ktoré vychovávajú spotrebiteľov tak, aby si vyberali produkty korporácií, ktoré garantujú, že v rámci ich dodávateľského reťazca nebola využitá otrocká práca, no poznamenáva, že samo osebe to nepostačuje na zníženie dopytu po obchodovaní s ľuďmi;

57.  poznamenáva, že už podľa smernice 2009/52/ES je nezákonné, aby zamestnávatelia využívali prácu alebo služby štátnych príslušníkov tretích krajín bez povolenia na pobyt v EÚ s vedomím, že ide o obete obchodovania s ľuďmi; uznáva, že tento právny predpis nezahŕňa štátnych príslušníkov krajín EÚ, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty na zabezpečenie toho, aby štátny príslušníci krajín EÚ, ktorí sú obeťami obchodovania, boli v ich vnútroštátnych právnych predpisoch chránení pred pracovným vykorisťovaním a aby sa zaviedli príslušné sankcie;

58.  pripomína, že podľa Europolu zmizlo v roku 2015 po príchode do EÚ približne 10 000 detí bez sprievodu a že tieto deti sa mohli stať obeťami obchodovania s ľuďmi a mohli byť vystavené všetkým druhom vykorisťovania a zneužívania; žiada členské štáty, aby v plnej miere vykonávali azylový balík a aby registrovali deti hneď po ich príchode s cieľom zaistiť ich začlenenie do systémov na ochranu detí; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili výmenu informácií s cieľom lepšie chrániť migrujúce deti v Európe;

59.  vyjadruje znepokojenie nad nedostatkom údajov o rómskych ženách a deťoch ohrozených obchodovaním s ľuďmi na účely nútenej práce či služieb vrátane žobrania; vyzýva Komisiu, aby poskytla údaje o rómskych ženách a deťoch uznaných za obete obchodovania s ľuďmi a údaje o tom, koľko z nich dostalo pomoc určenú obetiam a v ktorých krajinách;

60.  zdôrazňuje, že nútené manželstvo možno vnímať ako formu obchodovania s ľuďmi, ak je jeho súčasťou vykorisťovanie obete, a vyzýva všetky členské štáty, aby tento rozmer zahrnuli; zdôrazňuje, že vykorisťovanie môže byť sexuálne (znásilnenie medzi manželmi, nútená prostitúcia alebo pornografia) či ekonomické (domáce práce alebo nútené žobranie) a že nútené manželstvo môže byť konečným cieľom obchodovania (predanie obete ako manželky alebo uzavretie manželstva pod nátlakom); kladie dôraz na to, že pre orgány je náročné odhaliť takéto obchodovanie, pretože k nemu dochádza v súkromí; vyzýva členské štáty, aby pre tieto obete zabezpečili náležité služby, čo sa týka poskytnutia útočiska; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posilnila výmenu najlepších postupov;

61.  vyjadruje znepokojenie nad rozširujúcim sa javom nazývaným sexuálny grooming; poukazuje na to, že obete sú často v stave emocionálnej závislosti, čo sťažuje vyšetrovanie, pretože je komplikovanejšie ich identifikovať ako obete obchodovania s ľuďmi a často odmietajú vypovedať proti páchateľom; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posilnila výmenu najlepších postupov; vyzýva členské štáty, aby pre tieto obete zabezpečili osobitné útočisko a zaistili, že orgány presadzovania práva a súdne orgány uznajú ich postavenie obetí, a to predovšetkým pokiaľ ide o maloletých, s cieľom zabrániť ich stigmatizácii z dôvodu „deviantného správania“;

Rodový rozmer poskytovania pomoci, podpory a ochrany obetiam

62.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že nie všetky obete sa môžu ľahko dostať k službám, prípadne o týchto službách ani nevedia; zdôrazňuje, že v prístupe k službám nesmie existovať diskriminácia;

63.  poznamenáva, že obete obchodovania s ľuďmi potrebujú špecializované služby vrátane prístupu ku krátkodobému a dlhodobému ubytovaniu, programov na ochranu svedkov, zdravotnej starostlivosti a poradenstva, prekladových a tlmočníckych služieb, právnej nápravy, náhrady, prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave, čo zahŕňa výučbu jazyka krajiny ich pobytu, sprostredkovania práce a pomoci s (opätovnou) integráciou, mediáciou v manželských veciach a presídlením, pričom tieto služby by mali byť ďalej individualizované od prípadu k prípadu a osobitná pozornosť by sa mala venovať rodovej otázke;

64.  zdôrazňuje, že rodový rozmer obchodovania s ľuďmi znamená pre členské štáty povinnosť riešiť ho ako formu násilia páchaného na ženách a dievčatách; zdôrazňuje skutočnosť, že treba venovať väčšiu pozornosť dynamike vykorisťovania a dlhodobej emocionálnej a psychickej ujme, ktorá je s tým spojená; žiada Komisiu, aby predložila európsku stratégiu boja proti rodovo motivovanému násiliu, ktorá bude obsahovať legislatívny návrh týkajúci sa násilia páchaného na ženách a zahŕňajúci obchodovanie s ľuďmi;

65.  vyzdvihuje dobrú prácu mnohých služieb verejnej správy a občianskej spoločnosti pri identifikovaní obetí obchodovania s ľuďmi a pri poskytovaní pomoci a podpory obetiam, hoci táto činnosť sa nevykonáva dôsledne vo všetkých členských štátoch alebo so zreteľom na rôzne druhy obchodovania s ľuďmi;

66.  zdôrazňuje nutnosť zabezpečiť primerané finančné prostriedky pre nezávislé MVO a rodovo špecifické útočiská, aby sa náležite pokryli potreby vo všetkých etapách cesty obete v cieľových krajinách a aby sa pôsobilo preventívne v príslušných krajinách pôvodu a tranzitu a v cieľových krajinách;

67.  žiada členské štáty, aby zriadili horúce linky, na ktoré by obete obchodovania s ľuďmi a zneužívania mohli volať s cieľom požiadať o pomoc a poradenstvo; konštatuje, že takéto horúce linky sa už osvedčili v iných oblastiach, ako napríklad radikalizácia a únosy detí;

68.  naliehavo žiada členské štáty, aby pre obete obchodovania s ľuďmi zabezpečili rodovo špecifické poskytovanie služieb, ktoré bude zodpovedať ich potrebám, pričom uznajú akékoľvek potreby, ktoré môžu byť špecifické z hľadiska formy obchodovania, ktorej obeťou sa stali; poukazuje na to, že hoci väčšinu obetí tvoria ženy a dievčatá, mali by existovať špecializované služby pre obete všetkých rodov;

69.  zdôrazňuje, že mnohým obetiam sexuálneho vykorisťovania sa podávajú omamné látky s cieľom udržať ich v stave fyzickej a psychickej závislosti; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili špecializované podporné programy pre tieto obete a uznali tento aspekt ako priťažujúcu okolnosť pri svojej trestnoprávnej reakcii na obchodovanie s ľuďmi;

70.  zdôrazňuje, že kumulatívny vplyv rôznych typov diskriminácie na základe sexuálnej orientácie alebo rodovej identity spôsobuje, že LGBTI osoby sú mimoriadne zraniteľné, pokiaľ ide o obchodovanie s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby sa zaoberali špecifickými potrebami LGBTI osôb; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti podporila výmenu najlepších postupov;

71.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby všetky členské štáty systematicky uznávali právo na prístup k službám bezpečného umelého prerušenia tehotenstva v prípade ženských obetí obchodovania s ľuďmi, ktorých tehotenstvo je výsledkom ich vykorisťovania;

72.  domnieva sa, že by sa mal rozšíriť článok 11 ods. 5 smernice 2011/36/EÚ tak, aby zahŕňal pomoc zameranú na budúcu integráciu (štúdium jazyka, oboznámenie sa s kultúrou a spoločenstvom atď.), ak okolnosti umožnia obetiam požiadať o povolenie na pobyt;

73.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby občania EÚ a štátni príslušníci tretích krajín, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi, mali nárok na povolenie na pobyt;

74.  poznamenáva, že neregulárny zákonný pobytový štatút nebráni tomu, aby sa osoba stala obeťou obchodovania s ľuďmi, a že takéto obete by preto mali mať rovnaké práva ako ostatní; vyzýva členské štáty, aby nespájali problematiku migrácie a obchodovania s ľuďmi, pričom zdôrazňuje zásadu bezpodmienečného poskytovania pomoci stanovenú v smernici;

75.  vyzýva všetky členské štáty, aby účinne zaručili dodržiavanie práv obetí, a požaduje, aby sa vykonávanie smernice 2011/36/EÚ analyzovalo s ohľadom na ustanovenia smernice 2012/29/EÚ; vyzýva členské štáty, aby poskytovali bezplatnú právnu pomoc vrátane zastupovania, psychologickú a lekársku podporu a informácie o právach na pomoc a zdravotnú starostlivosť vrátane práva obetí sexuálneho vykorisťovania na umelé prerušenie tehotenstva všetkým, ktorí sa buď sami identifikujú ako obete obchodovania s ľuďmi, alebo spĺňajú dostatočný počet kritérií na identifikáciu obetí obchodovania, s cieľom pomôcť im v prístupe k ich právam, náhrade a/alebo prostriedkom právnej nápravy; zdôrazňuje, že sebaidentifikácia by nikdy nemala byť jedinou podmienkou na prístup k právam a službám prináležiacim obetiam;

76.  vyzýva členské štáty, aby sprístupnili právnu pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi nielen v trestných konaniach, ale aj vo všetkých občianskych, pracovnoprávnych alebo imigračných/azylových konaniach, na ktorých sa zúčastňujú;

77.  vyzýva členské štáty, aby pri rozhodovaní o limitoch podpory poskytovanej obetiam brali na vedomie, že na zotavenie sa z ujmy spôsobenej obchodovaním na účely sexuálneho vykorisťovania je potrebný dlhší čas v porovnaní s ostatnými formami obchodovania; žiada, aby sa rozšírili ochranné opatrenia pre obete obchodovania na účely sexuálneho vykorisťovania s cieľom minimalizovať ujmu, zabrániť tomu, aby sa znovu stali obeťami obchodovania, ako aj sekundárnej viktimizácii a v každom prípade zohľadňovať individuálne potreby;

Posúdenie ďalších rodovo citlivých opatrení prijatých v súvislosti s vykonávaním smernice

78.  zdôrazňuje, že každá povinnosť obetí zúčastniť sa na stíhaní obchodníkov s ľuďmi môže spôsobiť ujmu; zdôrazňuje, že v rámci prístupu založeného na ľudských právach by takáto povinnosť nemala byť podmienkou prístupu k službám;

79.  podčiarkuje, že všetky obete obchodovania s ľuďmi by mali byť systematicky informované o možnosti získať čas na zotavenie a premyslenie a že tento čas by sa im mal naozaj poskytnúť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v niektorých členských štátoch sa tieto práva transponovali len do právnych predpisov týkajúcich sa migrácie, a preto sa nevzťahujú na všetky obete obchodovania s ľuďmi, ale len na osoby v neregulárnej situácii; pripomína, že tieto práva treba zaručiť všetkým obetiam obchodovania s ľuďmi;

80.  pripomína, že podľa smernice 2004/81/ES sú členské štáty povinné poskytnúť obetiam obchodovania s ľuďmi čas na premyslenie a zotavenie; vyzýva členské štáty, aby pri určovaní dĺžky tohto obdobia zohľadňovali článok 13 Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a aby predĺžili minimálne 30-dňové obdobie na zotavenie a premyslenie stanovené v tomto dohovore v prípade obetí obchodovania na účely sexuálneho vykorisťovania vzhľadom na závažnú a trvalú ujmu, ktorú táto forma násilia spôsobuje;

81.  poznamenáva, že súčasná stratégia EÚ zameraná na odstránenie obchodovania s ľuďmi sa v roku 2016 skončí, a vyzýva Komisiu, aby ju zhodnotila a zaviedla novú stratégiu, ktorá bude uplatňovať prístup založený na ľudských právach so zameraním na obete, zahŕňať jasný rodový rozmer a obsahovať konkrétne kroky v tomto smere, primerane a účinne riešiť prevenciu a naďalej odrádzať od dopytu, ktorý stimuluje všetky formy obchodovania s ľuďmi; požaduje začlenenie tejto stratégie do ostatných oblastí politiky a jej zosúladenie s danými oblasťami s cieľom zabezpečiť účinné vykonávanie opatrení zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi, okrem iného v oblasti bezpečnosti, rodovej rovnosti, migrácie, kybernetickej bezpečnosti a presadzovania práva;

82.  vyzdvihuje tie členské štáty, ktoré zaviedli účinné vnútroštátne mechanizmy podávania správ a ustanovili národných spravodajcov, a vyzýva ich, aby zabezpečili, že tieto opatrenia budú nezávislé a vyčlenia sa na ne dostatočné zdroje, aby mohli plniť svoj účel najlepším možným spôsobom;

83.  vyzýva členské štáty, aby na účel posúdenia svojich stratégií a činností a zvýšenia úsilia o boj proti obchodovaniu s ľuďmi vymenovali nezávislého národného spravodajcu so zákonným právom vystúpiť pred národným parlamentom a vypracúvať odporúčania k tomu, ako najlepšie bojovať proti obchodovaniu s ľuďmi;

84.  vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali podrobnejšie a aktuálne údaje prostredníctvom zbierania spoľahlivých štatistických informácií získaných od všetkých hlavných aktérov, zabezpečenia homogénnosti týchto údajov a ich rozčlenenia podľa rodovej príslušnosti, veku, druhu vykorisťovania (v rámci podskupín druhov obchodovania s ľuďmi), krajiny pôvodu a cieľovej krajiny a zahrnutia obetí vnútorného obchodovania s cieľom lepšie identifikovať potenciálne obete a predchádzať trestnej činnosti; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili výmenu údajov s cieľom lepšie posúdiť rodový rozmer a najnovšie trendy pri obchodovaní s ľuďmi a účinnejšie bojovať proti tomuto javu; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že ich národní spravodajcovia budú hrať dôležitejšiu úlohu pri koordinácii iniciatív týkajúcich sa zberu údajov, a to v úzkej spolupráci s príslušnými organizáciami občianskej spoločnosti, ktoré pôsobia v tejto oblasti;

85.  poznamenáva, že napriek jasnému vymedzeniu obchodovania s ľuďmi v smernici prijali členské štáty vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch množstvo rôznych definícií; vyzýva Komisiu, aby túto vec preskúmala a podala správu o tom, čo tieto rozdielne definície v praxi znamenajú pre uplatňovanie smernice; zdôrazňuje, že je dôležité, aby bola táto koncepcia jasná, čím sa zabráni spájaniu s inými súvisiacimi, ale samostatnými otázkami;

86.  poznamenáva, že zainteresované strany vo všeobecnosti potvrdzujú, že drvivá väčšina obetí obchodovania s ľuďmi zostáva neodhalená; uznáva, že obchodovanie s osobami patriacimi do určitých zraniteľných skupín, ako sú mladí ľudia (bez domova), deti, osoby so zdravotným postihnutím a LGBTI osoby, sa do istej miery prehliadalo; zdôrazňuje, že je dôležité zlepšiť zhromažďovanie údajov, aby sa posilnilo úsilie o identifikáciu obetí v súvislosti s týmito skupinami, a rozvíjať najlepšie postupy na riešenie špecifických potrieb týchto obetí;

87.  zdôrazňuje, že na posilnenie snáh o boj proti obchodovaniu s ľuďmi v Európskej únii musia inštitúcie EÚ starostlivo posúdiť vykonávanie právnych predpisov EÚ v členských štátoch a v prípade potreby prijať ďalšie legislatívne a iné opatrenia;

88.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štandardizované usmernenia vrátane ochrany údajov v súvislosti so zhromažďovaním údajov pre príslušné orgány, ako sú napríklad orgány presadzovania práva, pohraničná stráž a imigračné úrady, sociálne služby, miestne orgány, väzenia, MVO a iní prispievatelia;

89.  vyzýva Komisiu na zabezpečenie toho, aby sa boju proti obchodovaniu s ľuďmi prisúdila v európskej migračnej agende (COM(2015)0240) väčšia priorita s cieľom uľahčiť zapojenie obetí do trestného stíhania obchodníkov s ľuďmi;

90.  vyzýva Komisiu, aby riešila problém zneužívania samostatnej zárobkovej činnosti pri zamestnávaní migrujúcich pracovníkov v niektorých členských štátoch EÚ s cieľom obchádzať miestne pracovné normy a pracovné povinnosti, pričom uznáva, že fiktívna samostatná zárobková činnosť sa často využíva v oblastiach zamestnávania migrantov, ktoré sú najviac náchylné na obchodovanie s ľuďmi;

91.  žiada EÚ a členské štáty, aby posilnili regionálnu spoluprácu v oblasti obchodovania s ľuďmi na známych trasách, ako napríklad z východu do EÚ, a to prostredníctvom využívania nástroja stability a pretrvávajúcej zodpovednosti kandidátskych krajín;

92.  žiada EÚ, aby prostredníctvom Eurostatu poskytla odhad počtu obetí obchodovania s ľuďmi, či už registrovaných alebo neregistrovaných, na základe všeobecného vzorca, ktorý používajú organizácie ako Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM), Úrad Organizácie Spojených národov pre drogy a kriminalitu (UNODC) a Medzinárodná organizácia práce (MOP);

93.  vyzýva členské štáty, aby do svojich smerníc proti obchodovaniu s ľuďmi zahrnuli zásadu nevyhostenia, a to podľa vzoru protokolu OSN o obchodovaní s ľuďmi a dohovoru Rady Európy o obchodovaní s ľuďmi, ako aj v súlade s povinnosťami štátov vyplývajúcimi z medzinárodného utečeneckého práva a medzinárodného práva v oblasti ľudských práv;

94.  nabáda EÚ a členské štáty, aby preskúmali najnovšie trendy a formy obchodovania s ľuďmi vrátane vplyvu, ktorý by súčasná migračná kríza mohla mať na obchodovanie s ľuďmi, s cieľom primerane a cielene reagovať na nový vývoj;

95.  žiada, aby Komisia v rámci pripravovanej správy o vykonávaní smernice 2011/36/EÚ vypracovala analýzu prepojení medzi jednotlivými druhmi obchodovania s ľuďmi a trás medzi nimi, pretože obete sú často vykorisťované rôznymi spôsobmi súčasne alebo sa presúvajú od jedného druhu obchodovania k druhému; požaduje, aby Komisia podporovala pokračujúci výskum hlavných príčin obchodovania s ľuďmi a ich vplyvu na rodovú rovnosť;

96.  vyzýva Komisiu, aby posúdila potrebu zrevidovať mandát budúcej Európskej prokuratúry s cieľom zaradiť po jej zriadení medzi jej právomoci boj proti obchodovaniu s ľuďmi;

97.  naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby podporila ratifikáciu Istanbulského dohovoru zo strany členských štátov, pretože ide o účinný nástroj na prechádzanie násiliu na ženách vrátane obchodovania a na boj proti nemu, ako aj na pomoc obetiam a ich ochranu;

o
o   o

98.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam členských štátov.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2014)0070.
(2) Ú. v. EÚ L 319, 4.12.2015, s. 1.
(3) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 57.
(4) Ú. v. EÚ L 101, 15.4.2011, s. 1.
(5) Ú. v. EÚ L 168, 30.6.2009, s. 24.
(6) Ú. v. EÚ L 348, 24.12.2008, s. 98.
(7) Ú. v. EÚ L 261, 6.8.2004, s. 19.
(8) Prijaté texty, P7_TA(2014)0126.
(9) Prijaté texty, P7_TA(2014)0162.
(10) Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.
(11) Odhady MOP, 2014, Profits and poverty: The Economics of Forced Labour.
(12) Správa Eurostatu s názvom Obchodovanie s ľuďmi, ročník 2015.
(13) Idem.
(14) Idem.
(15) Europol, Situačná správa: Obchodovanie s ľuďmi v EÚ (február 2016).
(16) Správa Eurostatu za rok 2015.
(17) Idem.
(18) Správa o vykonávaní stratégie EÚ zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi v polovici trvania, (SWD(2014)0318), s. 9.
(19) https://ec.europa.eu/anti-trafficking/publications/handbook-consular-and-diplomatic-staff-how-assist-and-protect-victims-human-trafficking_en

Právne oznámenie