Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 26. mája 2016 - BruselFinálna verzia
Virtuálne meny
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/010 FR/MoryGlobal
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/011 GR/Supermarket Larissa
 Žiadosť o zbavenie imunity Gianlucu Buonanna
 Dočasné opatrenia v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Švédska *
 Transatlantické toky údajov
 Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie
 Chudoba: rodové hľadisko
 Necolné prekážky obchodu na jednotnom trhu
 Stratégia jednotného trhu

Virtuálne meny
PDF 278kWORD 102k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o virtuálnych menách (2016/2007(INI))
P8_TA(2016)0228A8-0168/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na dokument Banky pre medzinárodné zúčtovanie o digitálnych menách z novembra 2015(1),

–  so zreteľom na publikáciu banky Bank of England o hospodárstvach s digitálnymi menami (Q3/2014)(2),

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho orgánu pre bankovníctvo z júla 2014 o virtuálnych menách(3),

–  so zreteľom na analýzu Európskej centrálnej banky z februára 2015 o systémoch virtuálnych mien(4),

–  so zreteľom na akčný plán Európskej komisie na posilnenie boja proti financovaniu terorizmu z 2. februára 2016(5),

–  so zreteľom na štúdiu Komisie z mája 2015 o objeme výpadku príjmov z DPH v EÚ(6),

–  so zreteľom na štúdiu Spoločného výskumného centra Európskej komisie o digitálnom programe virtuálnych mien(7),

–  so zreteľom na usmernenia Finančnej akčnej skupiny (FATF) pre rizikovo orientovaný prístup k virtuálnym menám od júna 2015,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 12. februára 2016 o boji proti financovaniu terorizmu(8),

–  so zreteľom na rozsudok Európskeho súdneho dvora o výmene virtuálnej meny za tradičné meny – oslobodenie od dane (C-264/14)(9) a stanovisko, ktoré predložila generálna advokátka Kokott 16. júla 2015(10),

–  so zreteľom na konzultáciu ESMA z júla 2015 o investovaní s použitím virtuálnych mien alebo tzv. technológie distributed ledger(11),

–  so zreteľom na briefing EPRS o trhu a hospodárstvach s menou bitcoin a jej regulácii(12),

–  so zreteľom na správu Europolu z 18. januára 2016 s názvom Zmeny v spôsobe vykonávania teroristických útokov Islamského štátu (Changes in modus operandi of Islamic State terrorist attacks)(13),

–  so zreteľom na správu FATF z júna 2014 o virtuálnych menách(14),

–  so zreteľom na štúdiu OECD s názvom Otázka bitcoinu – mena a nedôveryhodné transferové technológie (The Bitcoin Question - currency versus trust-less transfer technology)(15),

–  so zreteľom na diskusný príspevok zamestnancov MMF z januára 2016 o virtuálnych menách a širších súvislostiach(16),

–  so zreteľom na správu hlavného poradcu pre oblasť vedy pri Úrade pre vedu vlády Spojeného kráľovstva o tzv. technológii distributed ledger: za hranicou technológie block chain z roku 2016(17),

–  so zreteľom na vypočutie vo Výbore pre hospodárske a menové veci o virtuálnych menách z 25. januára 2016,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0168/2016),

A.  keďže všeobecne použiteľná definícia ešte nebola zavedená, ale virtuálna mena (VM) sa niekedy označuje ako digitálna hotovosť a Európsky orgán pre bankovníctvo (EBA) ju považuje za digitálneho nositeľa hodnoty, ktorý nie je emitovaný centrálnou bankou alebo verejným orgánom ani nevyhnutne naviazaný na oficiálnu menu, ale je prijatý fyzickými alebo právnickými osobami ako platobný prostriedok, pričom je možné ho prevádzať, ukladať alebo s ním elektronicky obchodovať; keďže VM sú predovšetkým založené na tzv. distributed ledger technology (DLT), technologickej základni pre viac ako 600 schém VM(18), ktorá uľahčuje tzv. „peer-to-peer“ výmenu, pričom najvýznamnejšou spomedzi VM je bitcoin; hoci bol spustený v roku 2009 a v súčasnosti je jeho trhový podiel medzi VM založenými na DLT takmer 90 %, pričom trhová hodnota bitcoinov v obehu je asi 5 miliárd EUR(19), zatiaľ nedosiahol systémový objem;

B.  keďže DLT zahŕňa databázy s rôznymi úrovňami dôveryhodnosti a odolnosti s potenciálom na spracovanie veľkého množstva transakcií rýchlo a s transformačnou kapacitou nielen v oblasti VM, ale v širšom zmysle aj v odvetví finančných technológií, kde zúčtovanie a vyrovnanie môžu predstavovať jeden zjavný spôsob použitia, ako aj iné spôsoby okrem financovania, najmä vzhľadom na preukazovanie identity a majetku;

C.  keďže investície do DLT sú neoddeliteľnou súčasťou pokračujúceho inovačného cyklu v odvetví finančných technológií a dodnes dosiahli viac ako 1 miliardu EUR, jednak vďaka financovaniu z rizikového kapitálu a jednak vďaka podnikovým investíciám(20);

Príležitosti a riziká spojené s VM a DLT v rýchlo sa vyvíjajúcom technologickom platobnom prostredí

1.  zdôrazňuje, že VM a DLT majú potenciál pozitívne prispievať k blahobytu občanov a k hospodárskemu rozvoju vrátane finančného sektora, a to prostredníctvom:

   a) zníženia transakčných a prevádzkových nákladov na platby a predovšetkým cezhraničné prevody finančných prostriedkov, pravdepodobne výrazne pod úroveň 1 % v porovnaní s bežnými 2 % až 4 % v prípade systémov on-line platieb(21), a s priemerne viac ako 7 % v prípade cezhraničných prevodov finančných prostriedkov(22), čím sa podľa optimistických odhadov znížia celkové globálne náklady na prevody finančných prostriedkov až o 20 miliárd EUR;
   b) vo všeobecnosti zníženia nákladov na prístup k financovaniu aj bez tradičných bankových účtov, čím sa podieľajú na finančnom začleňovaní a „cieľoch G20 a G8 „5x5“(23);
   c) zvýšenia odolnosti a, v závislosti od štruktúry schémy, rýchlosti platobných systémov a obchodovania s tovarmi a službami vďaka inherentne decentralizovanej štruktúre DLT, ktorá by mohla naďalej spoľahlivo fungovať aj v prípade, ak by časti jej siete zlyhali alebo boli napadnuté hackermi;
   d) umožnenia systémom, ktoré kombinujú jednoduchosť používania, nízke transakčné a prevádzkové náklady a vysoký stupeň súkromia, ale bez úplnej anonymity, aby sa v prípade nezákonného konania dali transakcie do istej miery vystopovať a aby sa vo všeobecnosti zvýšila transparentnosť účastníkov trhu;
   e) používania takýchto systémov na rozvoj zabezpečených on-line riešení mikroplatieb, ktoré rešpektujú súkromie jednotlivca a ktoré by prípadne mohli nahradiť niektoré súčasné on-line obchodné modely, ktoré toto súkromie značne narúšajú;
   f) potenciálneho zlúčenia rôznych typov tradičných a inovatívnych platobných mechanizmov, od kreditných kariet po mobilné riešenia, do jednej bezpečnej a ľahko používateľnej aplikácie, čo by mohlo zmodernizovať určité aspekty elektronického obchodu v Európe a prehĺbiť jednotný trh;

2.  konštatuje, že systémy VM a DLT v sebe zahŕňajú riziká, ktorými je potrebné sa náležite zaoberať, aby sa zvýšila ich dôveryhodnosť, pričom s ohľadom na súčasné okolnosti sú to najmä:

   a) neexistencia flexibilných, no zároveň odolných a spoľahlivých správcovských štruktúr alebo vymedzenie takýchto štruktúr, najmä pri niektorých spôsoboch použitia DLT, ako napríklad bitcoin, čo vyvoláva neistotu a problémy týkajúce sa ochrany spotrebiteľa alebo všeobecnejšie používateľa, najmä v prípadoch, ktoré vývojári pôvodného softvéru nepredvídajú;
   b) vysoká nestálosť VM a riziko špekulatívnych bublín, absencia tradičných foriem regulačného dohľadu, záruk a ochrany, teda problémov, ktoré zaťažujú najmä spotrebiteľov;
   c) niekedy obmedzená kapacita regulačných orgánov v oblasti nových technológií, čo môže sťažiť určenie vhodných a včasných opatrení na zabezpečenie riadneho a spoľahlivého fungovania DLT aplikácií, keď alebo dokonca pred tým, než sa stanú dosť veľké na to, aby boli systematicky významné;
   d) právna neistota obklopujúca nové spôsoby použitia DLT;
   e) spotreba energie pri prevádzke niektorých VM, ktorá sa podľa správy hlavného vedeckého poradcu vlády Spojeného kráľovstva o DLT v prípade bitcoinu odhaduje na viac ako 1 GW, čo si vyžaduje investície do výskumu a presadzovanie efektívnejších foriem mechanizmov overovania transakcií;
   f) nedostatok dostatočne transparentnej a ľahko dostupnej technickej dokumentácie o fungovaní konkrétnych VM a ďalších DLT systémov;
   g) potenciálne zdroje finančnej nestability, ktorú môžu súvisieť s derivátovými produktmi založenými na nedostatočnom pochopení vlastností VM;
   h) možné budúce dlhodobé obmedzenia účinnosti menovej politiky v prípade, ak sa súkromné schémy VM rozšíria do takej miery, že nahradia oficiálnu menu;
   i) riziko prevodov na „čiernom trhu“, prania špinavých peňazí, financovania terorizmu(24) a daňových podvodov, vyhýbania sa daňovým povinnostiam a inej trestnej činnosti založenej na „pseudonymite“ a „zmiešaných službách“, ktoré niektoré takéto služby ponúkajú, a decentralizovaný charakter niektorých VM, majúc na pamäti, že vysledovateľnosť hotovostných transakcií má tendenciu byť oveľa nižšia;

3.  poukazuje na to, že riešenie týchto rizík si bude vyžadovať posilnenie regulačnej kapacity a vypracovanie silného právneho rámca, ktorý dokáže včas a primerane reagovať, ak a keď používanie niektorých aplikácií DLT začne rýchlo stúpať a stanú sa systematicky významné;

4.  zdôrazňuje však, že ak sa právna úprava prijme vo veľmi skorej fáze, nemusí sa prispôsobiť aktuálnej situácii, ktorá sa stále mení, a môže u verejnosti vyvolať mylný dojem, čo sa týka výhod alebo bezpečnosti virtuálnych mien;

Využitie DLT mimo oblasti platieb

5.  konštatuje, že potenciál DLT urýchliť, decentralizovať, automatizovať a štandardizovať procesy založené na údajoch za nižšie ceny dokáže zásadne zmeniť spôsob, akým sa prevádza hodnota a ukladajú záznamy, s dôsledkami tak pre súkromný, ako aj verejný sektor, pričom verejného sektora sa to týka v troch rozmeroch: ako poskytovateľa služieb, vykonávateľa kontroly a zákonodarcu;

6.  poukazuje na to, že procesy zúčtovania, vyrovnania a ďalšie procesy riadenia po ukončení obchodnej transakcie v súčasnosti stoja svetový finančný sektor výrazne nad 50 miliárd EUR ročne(25), a že práve toto spolu s procesmi odsúhlasovania položiek na bankových účtoch sú oblasti, kde by sa používanie DLT mohlo ukázať ako transformačné z hľadiska účinnosti, rýchlosti a odolnosti, ale znamenalo by tiež nové problémy v oblasti regulácie;

7.  zdôrazňuje skutočnosť, že v tejto súvislosti zaviedli subjekty súkromného sektora viacero iniciatív a vyzýva príslušné orgány na európskej a národnej úrovni, aby takéto iniciatívy monitorovali;

8.  ďalej konštatuje, že DLT by sa mohla využiť na zvýšenie výmeny údajov, transparentnosti a dôvery nielen medzi vládou a občanmi, ale aj medzi subjektmi súkromného sektora a klientmi;

9.  uvedomuje si stále sa rozvíjajúci potenciál DLT aj mimo finančného sektora vrátane kryptokapitálového kolektívneho financovania a služieb v oblasti mediácie, najmä vo finančnom a právnom sektore, a potenciál inteligentných zmlúv spolu s digitálnym podpisom, aplikácií umožňujúcich zvýšenú bezpečnosť údajov a synergií s rozvojom internetu vecí;

10.  zdôrazňuje dynamiku, ktorú technológie block-chain vytvárajú v podnikateľskom prostredí, ako aj ich potenciál transformácie do reálneho hospodárstva v dlhodobom horizonte;

11.  uznáva potenciál DLT pomáhať vládam pri obmedzovaní prania špinavých peňazí, podvodov a korupcie;

12.  vyzýva vládne agentúry, aby po vykonaní riadneho posúdenia vplyvu testovali DLT systémy s cieľom zlepšiť poskytovanie služieb a riešení elektronickej verejnej správy občanom, v súlade s pravidlami EÚ v oblasti ochrany údajov; nabáda vládne agentúry, aby zamedzili efektu zablokovania, ktorý môže súvisieť so závislosťou na súkromných DLT systémoch; uznáva najmä potenciál DLT pri zlepšovaní systémov katastra;

13.  odporúča, aby vládne agentúry a príslušné orgány, ktorých úlohou je analyzovať veľké objemy údajov, preskúmali používanie kontrolných a oznamovacích nástrojov na báze DLT v reálnom čase ako súčasť programu RegTech vo finančnom sektore a mimo neho vrátane zamerania sa aspoň na zníženie značného výpadku príjmov z DPH v Únii(26);

Inteligentná regulácia smerom k podpore inovácií a zabezpečeniu integrity

14.  požaduje primeraný regulačný prístup na úrovni EÚ, aby sa inovácie už v počiatočnom štádiu nezabrzdili alebo nenavýšili výdavky na ne, pričom berie vážne regulačné problémy, ktoré so sebou môže priniesť rozšírené využívanie VM a DLT;

15.  zdôrazňuje podobnosť medzi technológiou DLT, ktorá pozostáva zo súboru uzlov, ktoré sú súčasťou systému a používajú spoločnú databázu a celosvetovou webovou sieťou (World Wide Web), definovanou ako celosvetový súbor zdrojov logicky prepojených prostredníctvom hypertextových odkazov; konštatuje, že tak DLT, ako aj WWW, fungujú v rámci internetu, globálneho systému prepojených sietí superpočítačov a osobných počítačov a bezdrátových počítačových sietí;

16.  pripomína, že internet, napriek pokusom na presadzovanie prístupu viacerých zainteresovaných strán, naďalej riadi Správa národných telekomunikácií a informačnej politiky, agentúra pod Ministerstvom obchodu Spojených štátov amerických;

17.  víta vytvorenie Dynamickej koalície pre technológie block-chain na Fóre pre správu internetu a vyzýva Komisiu, aby podporovala spoločnú a inkluzívnu správu DLT, s cieľom predchádzať problémom, ktoré predtým vznikali pri vývoji internetu;

18.  zdôrazňuje, že kľúčové právne predpisy EÚ, napríklad EMIR, CSDR, SFD, MiFID/MiFIR, PKIPCP a AIFMD by mohli poskytovať právny rámec v súlade s vykonávanými činnosťami a bez ohľadu na základnú technológiu, a to aj vtedy, keď sa používanie VM a DLT rozšíri na nové trhy a činnosti; poznamenáva však, že môže vzniknúť potreba viac prispôsobiť právne predpisy;

19.  víta návrhy Komisie na zahrnutie výmenných platforiem VM do smernice o boji proti praniu špinavých peňazí (AMLD) s cieľom ukončiť anonymitu spojenú s takýmito platformami; očakáva, že akýkoľvek návrh v tejto súvislosti bude cielený, odôvodnený úplnou analýzou rizík spojených s VM a bude vychádzať z dôkladného hodnotenia vplyvu;

20.  odporúča, aby Komisia vypracovala komplexnú analýzu VM a na základe tohto posúdenia zvážila prípadné revízie príslušných právnych predpisov EÚ týkajúcich sa platieb vrátane smernice o platobných účtoch (PAD), smernice o platobných službách (PSD) a smernice o elektronickom peňažníctve, a to vzhľadom na nové možnosti, ktoré ponúka nový technologický vývoj vrátane VM a DLT, s cieľom ďalej zvýšiť konkurenciu a znížiť transakčné náklady, a to aj prostredníctvom posilnenej interoperability a prípadne aj prostredníctvom podpory univerzálnej a nepatentovanej elektronickej peňaženky;

21.  konštatuje, že viaceré miestne virtuálne meny boli vytvorené v Európe, v neposlednom rade ako reakcia na finančnú a s ňou súvisiacu úverovú krízu; žiada osobitnú obozretnosť pri vymedzovaní virtuálnych mien v kontexte akýchkoľvek budúcich legislatívnych návrhov s cieľom náležite zohľadniť existenciu „miestnych mien“ s neziskovým charakterom, ktoré majú často obmedzenú zastupiteľnosť a prinášajú významné sociálne a environmentálne výhody, a s cieľom zabrániť neprimeranej regulácii v tejto oblasti, pokiaľ nedochádza k vyhýbaniu sa alebo obchádzaniu daňovej povinnosti;

22.  požaduje vytvorenie horizontálnej pracovnej skupiny DLT (PS DLT) pod vedením Komisie, ktorú budú tvoriť experti z technických a regulačných oblastí, s cieľom:

   i) zabezpečiť potrebné odborné znalosti technického a regulačného charakteru v rôznych relevantných sektoroch použitia DLT, spojiť zainteresované strany a podporiť príslušné verejné subjekty na úrovni EÚ a členských štátov v ich úsilí monitorovať používanie DLT v Európe a na celom svete;
   ii) podporiť informovanosť a analyzovať prínosy a riziká, a to aj pre konečných užívateľov, využívania DLT s cieľom čo najlepšie využiť jej potenciál vrátane zamerania sa na identifikáciu základného súboru atribútov systémov DLT vedúcich k dosiahnutiu všeobecného záujmu, napríklad nechránených otvorených štandardov, a stanovením noriem pre najlepšie postupy v prípadoch, v ktorých takéto normy vznikajú;
   iii) podporovať včasnú, informovanú a primeranú reakciu na nové príležitosti a výzvy vyplývajúce zo zavedenia významných DLT aplikácií vrátane vypracovania plánu budúcich opatrení na úrovni EÚ a členských štátov, ktorý by zahŕňal posúdenie existujúcej európskej právnej úpravy, s cieľom aktualizovať ju v prípade významného a systémového používania DLT tam, kde je to vhodné, a zároveň riešiť ochranu spotrebiteľa a systémové problémy;
   iv) vypracovať záťažové testy pre všetky relevantné aspekty VM a ďalších DLT systémov dosahujúcich úroveň používania, ktorá ich robí systematicky dôležité z hľadiska stability;

23.  zdôrazňuje dôležitosť informovanosti spotrebiteľov, transparentnosti a dôvery pri používaní VM; vyzýva Komisiu, aby v spolupráci s členskými štátmi a odvetvím VM vypracovala usmernenia s cieľom zabezpečiť poskytovanie správnych, jasných a úplných informácií súčasným a budúcim používateľom VM, ktoré im umožnia informovane sa rozhodnúť, čím sa zlepší transparentnosť systémov VM, pokiaľ ide o spôsob, akým sa organizujú a prevádzkujú, a akým sa z hľadiska ochrany spotrebiteľa odlišujú od regulovaných platobných systémov podliehajúcich dohľadu;

o
o   o

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) http://www.bis.org/cpmi/publ/d137.pdf
(2)  http://www.bankofengland.co.uk/publications/Documents/quarterlybulletin/2014/qb14q3digitalcurrenciesBitcoin2.pdf
(3) https://www.eba.europa.eu/documents/10180/657547/EBA-Op-2014-08+Opinion+on+Virtual+Currencies.pdf
(4) https://www.ecb.europa.eu/pub/pdf/other/virtualcurrencyschemesen.pdf
(5) http://ec.europa.eu/justice/newsroom/criminal/news/160202_en.htm
(6) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5592_en.htm
(7)  http://publications.jrc.ec.europa.eu/repository/bitstream/JRC97043/the%20digital%20agenda%20of%20virtual%20currencies_final.pdf
(8) http://www.consilium.europa.eu/en/press/press-releases/2016/02/12-conclusions-terrorism-financing/
(9)  http://eur-lex.europa.eu/legal-content/EN/TXT/?qid=1463564584935&uri=CELEX:62014CJ0264
(10) http://eur-lex.europa.eu/legal-content/SK/TXT/?uri=CELEX%3A62014CC0264
(11) https://www.esma.europa.eu/sites/default/files/library/2015/11/2015-532_call_for_evidence_on_virtual_currency_investment.pdf
(12)  http://www.europarl.europa.eu/RegData/bibliotheque/briefing/2014/140793/LDM_BRI(2014)140793_REV1_EN.pdf
(13)  https://www.europol.europa.eu/sites/default/files/publications/changes_in_modus_operandi_of_is_in_terrorist_attacks.pdf
(14) http://www.fatf-gafi.org/media/fatf/documents/reports/virtual-currency-key-definitions-and-potential-aml-cft-risks.pdf
(15) http://www.oecd.org/daf/fin/financial-markets/The-Bitcoin-Question-2014.pdf
(16) https://www.imf.org/external/pubs/ft/sdn/2016/sdn1603.pdf
(17) https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/492972/gs-16-1-distributed-ledger-technology.pdf
(18) http://www.bis.org/cpmi/publ/d137.pdf
(19) http://coinmarketcap.com/
(20) Pozri aj: http://www.coindesk.com/state-of-Bitcoin-blockchain-2016/
(21) https://www.eba.europa.eu/documents/10180/657547/EBA-Op-2014-08+Opinion+on+Virtual+Currencies.pdf
(22) https://remittanceprices.worldbank.org/sites/default/files/rpw_report_december_2015.pdf
(23)  http://web.worldbank.org/WBSITE/EXTERNAL/TOPICS/EXTFINANCIALSECTOR/0,,contentMDK:22383199~pagePK:210058~piPK:210062~theSitePK:282885,00.html
(24) Síce existuje potenciál na využívanie VM na financovanie terorizmu, no Europol nedávno (18. januára 2016) poukázal na to, že „napriek správam od tretích strán naznačujúcim použitie anonymných mien ako bitcoin zo strany teroristov na financovanie svojich činností, sa toto zatiaľ nepotvrdilo orgánmi presadzovania práva“.
(25) https://www.gov.uk/government/uploads/system/uploads/attachment_data/file/492972/gs-16-1-distributed-ledger-technology.pdf
(26) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-5592_en.htm


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/010 FR/MoryGlobal
PDF 353kWORD 85k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Francúzska – EGF/2015/010 FR/MoryGlobal) (COM(2016)0185 – C8-0136/2016 – 2016/2043(BUD))
P8_TA(2016)0229A8-0182/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0185 – C8-0136/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0182/2016),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom umiestňovaní na trh práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže prijatie nariadenia o EGF odráža dohodu, ktorú dosiahli Európsky parlament a Rada a ktorá sa týka opätovného zavedenia kritéria krízovej mobilizácie, stanovenia finančného príspevku Únie na 60 % celkových odhadovaných nákladov na navrhované opatrenia, zvýšenia efektívnosti pri spracúvaní žiadostí o príspevok z EGF Komisiou, Európskym parlamentom a Radou prostredníctvom skrátenia času na posudzovanie a schvaľovanie, rozšírenia oprávnených opatrení a okruhu príjemcov zahrnutím samostatne zárobkovo činných osôb a mladých ľudí a financovania stimulov na zakladanie vlastných podnikov;

D.  keďže Francúzsko predložilo žiadosť EGF/2015/010 FR/MoryGlobal o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v hospodárskom sektore zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 49 (Pozemná doprava a doprava potrubím) a divízie 52 (Skladové a pomocné činnosti v doprave) na celom kontinentálnom území Francúzska a keďže sa očakáva, že sa na týchto opatreniach bude podieľať 2 132 prepustených pracovníkov, ktorí majú nárok na príspevok z EGF; keďže žiadosť vychádza zo súdnej likvidácie spoločnosti MoryGlobal a nadväzuje na žiadosť EGF/2014/017 FR/Mory-Ducros;

E.  keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov dosiahol počet prepustených pracovníkov najmenej 500 osôb v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov, a/alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Francúzsko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 5 146 800 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 8 528 000 EUR;

2.  poznamenáva, že Komisia dodržala lehotu 12 týždňov od prijatia žiadosti francúzskych orgánov 19. novembra 2015 do dokončenia svojho posúdenia, či žiadosť spĺňa podmienky na poskytnutie finančného príspevku, 7. apríla 2016 a informovala o ňom Európsky parlament v ten istý deň;

3.  domnieva sa, že prepúšťanie v spoločnosti MoryGlobal súvisí so všeobecným poklesom materiálnej výroby v Európe, čo viedlo k zníženiu objemu prepravy a cenovej vojne v odvetví cestnej nákladnej dopravy, čo vyústilo do neustáleho znižovania prevádzkových marží a k sérii strát v prípade tohto odvetvia vo Francúzsku od roku 2007, po čom nasledovala vlna konkurzov vrátane konkurzu spoločnosti Mory-Ducros a neskôr spoločnosti MoryGlobal, ktorá opätovne zamestnala 2 107 bývalých pracovníkov spoločnosti Mory-Ducros;

4.  upozorňuje, že podpora z EGF pre 2 513 bývalých pracovníkov spoločnosti Mory-Ducros, ktorá bola schválená v apríli 2015(4), predstavuje 6 052 200 EUR;

5.  konštatuje, že do dnešného dňa boli v sektore pozemnej dopravy a dopravy potrubím podané dve ďalšie žiadosti o príspevok z EGF: EGF/2014/017 FR/Mory-Ducros a EGF/2011/001 AT/Nieder- und Oberoesterreich, pričom obe boli predložené na základe celosvetovej finančnej a hospodárskej krízy a týkali sa 2 804 prepustených pracovníkov v uvedenom odvetví; konštatuje, že niekoľko opatrení v týchto dvoch žiadostiach je podobných;

6.  berie na vedomie skutočnosť, že francúzske orgány začali poskytovať personalizované služby postihnutým pracovníkom 23. apríla 2015, teda pred podaním žiadosti o poskytnutie podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

7.  víta skutočnosť, že Francúzsko prijalo sociálny plán, na ktorom sa finančne podieľa aj spoločnosť MoryGlobal, a to pred prijatím dodatočnej podpory z EGF; oceňuje, že požadovaná pomoc z EGF nezahŕňa opatrenia podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia o EGF, a síce príspevky, ale je zameraná na opatrenia so skutočnou pridanou hodnotou, ktorých cieľom je opätovné začlenenie prepustených pracovníkov na trh práce v budúcnosti;

8.  berie na vedomie, že personalizované služby spolufinancované prostredníctvom EGF, ktoré sa majú poskytovať, pozostávajú z poradenstva a usmernenia poskytovaného tímom odborných poradcov, čo dopĺňa sociálny plán a Contrat de Sécurisation Professionnelle (zmluvu o profesionálnom zabezpečení) financované zo strany francúzskeho štátu na to, aby pracovníkom pomohli pri návrate do zamestnania; poznamenáva, že traja dodávatelia, ktorí vedú tím konzultantov, sú tí, ktorí poskytovali služby pre pracovníkov prepustených zo spoločnosti Mory-Ducros; očakáva, že Komisia a francúzske orgány budú prísne dodržiavať zásadu, podľa ktorej sa platby agentúram majú vyplácať na základe dosiahnutých výsledkov;

9.  poznamenáva, že dodávatelia (spoločnosti Sodie, BPI a AFPA Transitions) budú poskytovať podporu prepusteným pracovníkom a pomáhať im, aby zotrvali na trhu práce a našli si nové pracovné miesta, a to individualizovanými službami, napríklad kolektívnymi a individuálnymi informačnými stretnutiami, zmenou pracovného miesta a poskytovaním pomoci pri hľadaní nových pracovných miest;

10.  zastáva názor, že pracovníci vo veku 55 až 64 rokov sú vystavení vyššiemu riziku dlhodobej nezamestnanosti a vylúčenia z trhu práce, čo môže mať za následok sociálne vylúčenie; domnieva sa preto, že uvedení pracovníci, ktorí tvoria viac ako 19 % príjemcov, na ktorých majú byť pripravované kroky zamerané, majú osobitné potreby, pokiaľ ide o poskytnutie personalizovaného prístupu v súlade s článkom 7 nariadenia o EGF;

11.  poznamenáva, že Francúzsko naznačilo, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný na základe konzultácií so zástupcami cieľových príjemcov a sociálnych partnerov;

12.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné; víta skutočnosť, že Francúzsko poskytlo všetky potrebné záruky, že navrhované opatrenia budú dopĺňať opatrenia financované zo štrukturálnych fondov ako kombinované opatrenie na prispôsobenie sa globálnym výzvam, aby sa dosiahol udržateľný hospodársky rast, ako je zdôraznené v hodnotení vykonávania Európskeho fondu pre prispôsobenie sa globalizácii 2007-2014(5);

13.  poznamenáva, že dodávatelia, ktorí vedú tím konzultantov, poskytujú aj služby pracovníkom prepusteným zo spoločnosti Mory-Ducros; vyzýva Komisiu, aby vypracovala hodnotenie nákladovej účinnosti prebiehajúcej podpory prepusteným pracovníkom spoločnosti Mory-Ducros, keďže súčasná žiadosť nadväzuje na žiadosť EGF/2014/017 FR/Mory-Ducros a personalizované služby poskytujú tí istí dodávatelia;

14.  berie do úvahy citlivý charakter osobitného pracovného trhu, keďže Francúzsko má najvyšší podiel z krajín EÚ-28, pokiaľ ide o pridanú hodnotu v rámci odvetvia služieb pozemnej dopravy;

15.  berie na vedomie potvrdenie francúzskych orgánov, že v súvislosti s navrhovanými opatreniami nedostávajú finančnú podporu z iných fondov alebo finančných nástrojov Únie a že sa dopĺňajú s opatreniami financovanými zo štrukturálnych fondov;

16.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF je doplnková k vnútroštátnym opatreniam a nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré sú zodpovedné členské štáty alebo spoločnosti;

17.  oceňuje zdokonalený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

18.  pripomína svoju požiadavku Komisii, aby zabezpečila verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

19.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

20.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

21.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii

(žiadosť Francúzska – EGF/2015/010 FR/MoryGlobal)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/989.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Rozhodnutie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/738 z 29. apríla 2015 o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť EGF/2014/017 FR/Mory-Ducros, Francúzsko) (Ú. v. EÚ L 117, 8.5.2015, s. 47).
(5) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/IDAN/2016/558763/EPRS_IDA(2016)558763_EN.pdf


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/011 GR/Supermarket Larissa
PDF 359kWORD 83k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť Grécka – EGF/2015/011 GR/Supermarket Larissa) (COM(2016)0210 – C8-0149/2016 – 2016/2050(BUD))
P8_TA(2016)0230A8-0181/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0210 – C8-0149/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (nariadenie o EGF),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (MID z 2. decembra 2013), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na päť predchádzajúcich žiadostí o mobilizáciu EGF súvisiacich s maloobchodným sektorom,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. apríla 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF/2016/000 TA 2016 – Technická pomoc na podnet Komisie)(4),

–  so zreteľom na postup trialógu podľa bodu 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0181/2016),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom umiestňovaní na trh práce; keďže Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii (EGF) pomáha pracovníkom, ktorí boli prepustení z malých a stredných podnikov a nadnárodných spoločností, a to nezávisle od politík alebo záujmov, ktoré viedli k rozhodnutiu o uzavretí, najmä v prípade nadnárodných spoločností; keďže nariadenie o EGF a obchodná politika Únie by sa mali ďalej zamerať na to, ako zachovať pracovné miesta, výrobu a know-how v rámci Únie;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre pracovníkov, ktorí ju potrebujú, by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii EGF;

C.  keďže Grécko predložilo žiadosť EGF/2015/011 GR/Supermarket Larissa o finančný príspevok z EGF v dôsledku prepúšťania v hospodárskom sektore zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 47 (Maloobchod, okrem motorových vozidiel a motocyklov) v regiónoch na úrovni NUTS 2 Stredná Macedónia (Κεντρική Μακεδονία) (EL12) a Tesália (Θεσσαλία) (EL14) a keďže sa očakáva, že na opatreniach sa zúčastní 557 prepustených pracovníkov, ako aj 543 mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), sú vo veku do 30 rokov a pochádzajú z tých istých regiónov; keďže títo pracovníci boli prepustení po konkurze a zatvorení spoločnosti Supermarket Larissa ABEE;

D.  keďže žiadosť bola predložená na základe kritérií zásahu uvedených v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF, v ktorom sa vyžaduje, aby počas referenčného obdobia štyroch mesiacov dosiahol počet prepustených pracovníkov najmenej 500 osôb v jednom podniku v jednom členskom štáte vrátane pracovníkov, ktorí boli prepustení u jeho dodávateľov a u nadväzujúcich výrobcov, a/alebo samostatne zárobkovo činných osôb, ktorých činnosť sa skončila;

1.  súhlasí s Komisiou, že podmienky stanovené v článku 4 ods. 1 písm. a) nariadenia o EGF sú splnené, a že Grécko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 6 468 000 EUR podľa uvedeného nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov vo výške 10 780 000 EUR;

2.  konštatuje, že finančný príspevok bude určený pre 557 prepustených pracovníkov, z ktorých je 194 mužov a 363 žien;

3.  pripomína, že ďalším 543 mladým ľuďom mladším ako 30 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy, v tom istom regióne môžu by poskytnuté personalizované služby, ako je profesijné poradenstvo v rámci iniciatívy na podporu zamestnanosti mladých ľudí;

4.  konštatuje, že Komisia dodržala lehotu 12 týždňov od doručenia žiadosti od gréckych orgánov 26. novembra 2015 až do ukončenia posúdenia toho, či sú splnené podmienky poskytnutia finančného príspevku 14. apríla 2016, a informovala o tom Európsky parlament 15. apríla 2016;

5.  konštatuje, že sa očakáva, že okrem 557 prepustených pracovníkov sa 543 mladých ľudí mladších ako 30 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET), z tých istých regiónov zapojí do opatrení a budú im poskytnuté personalizované služby spolufinancované z EGF; konštatuje, že žiadosť gréckych orgánov o zahrnutie osôb NEET do týchto opatrení je dôsledkom nedostatku pracovných miest v regióne v porovnaní s vysokým počtom uchádzačov o zamestnanie, pričom v Thessalii je 73,5 % nezamestnaných osôb bez práce dlhšie ako 12 mesiacov (Eurostat);

6.  konštatuje, že v dôsledku hlbokej recesie, v ktorej sa grécke hospodárstvo nachádza a po ktorej nasledoval pokles spotreby domácností a kúpnej sily, bol objem maloobchodu s potravinami, nápojmi a tabakom v roku 2015 o viac ako 30 % nižší ako na začiatku krízy v roku 2008; konštatuje, že predaj v spoločnosti Supermarket Larissa kopíroval rovnaký klesajúci trend;

7.  preto konštatuje, že spoločnosť Supermarket Larissa, t. j. družstvo malých predajní potravín, ktorá vznikla v roku 1986 a mala 42 predajní a 600 zamestnancov, nedokázala prekonať svoje straty a musela zatvoriť svoje obchody v druhom štvrťroku 2014; upozorňuje, že tomu nebolo možné zabrániť úspornými opatreniami, najmä znížením miezd (-30 %), opätovným prerokovaním nájomného a odložením dátumu splatnosti faktúr; konštatuje, že táto situácia nastala aj v dôsledku radikálneho obmedzenia úverov pre podniky v situácii, keď kvantitatívne uvoľňovanie Európskej centrálnej banky nedokázalo stimulovať poskytovanie úverov; konštatuje, že tento prípad je dramatickým dôsledkom trvalého tlaku na Grécko zo strany veriteľov a európskej politiky úsporných opatrení;

8.  víta skutočnosť, že grécke orgány začali poskytovať personalizované služby dotknutým pracovníkom 26. februára 2016, teda pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF na navrhovaný koordinovaný balík;

9.  poznamenáva, že opatrenia na podporu príjmov budú prísne obmedzené na maximálne 35 % z celkového balíka personalizovaných opatrení, ako sa uvádza v nariadení o EGF, a že tieto opatrenia sú podmienené aktívnou účasťou cieľovej skupiny príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním zamestnania alebo odbornou prípravou;

10.  konštatuje, že napriek niektorým úsporným opatreniam, ktoré družstvo prijalo, ako je znižovanie miezd, opätovné prerokovanie nájomných zmlúv, predĺženie dátumu splatnosti faktúr, ponuka lacnejších výrobkov a zníženie prevádzkových nákladov, muselo začať zatvárať predajne jednu po druhej;

11.  konštatuje, že opatrenia, ktoré Grécko pripravuje pre prepustených pracovníkov a osoby NEET, sú zahrnuté do týchto kategórií: profesijné poradenstvo; odborná príprava, rekvalifikácia a odborné vzdelávanie; príspevok na založenie podniku; príspevok na účasť a odbornú prípravu; príspevok na mobilitu;

12.  berie na vedomie pomerne vysokú sumu (15 000 EUR), ako súčasť personalizovaných služieb, ktorú môžu pracovníci alebo osoby NEET dostať, ak založia vlastný podnik; zároveň konštatuje, že veľký počet prepustených pracovníkov má skúsenosti s podnikaním, čo zvyšuje ich šance na úspech v tomto odvetví;

13.  berie na vedomie možnosť, že niektoré nové podniky budú mať formu sociálnych družstiev, a v tejto súvislosti víta úsilie gréckych orgánov o posilnenie odvetvia sociálneho hospodárstva v Grécku;

14.  konštatuje dôležitosť začatia informačnej kampane s cieľom osloviť osoby NEET, ktoré by mohli byť vhodné na tieto opatrenia; pripomína svoju pozíciu, pokiaľ ide o potrebu pomôcť osobám NEET trvalým a udržateľným spôsobom;

15.  víta skutočnosť, že koordinovaný balík personalizovaných služieb bol vypracovaný po ďalšej konzultácii so zástupcami príjemcov a sociálnymi partnermi;

16.  pripomína, že podľa článku 7 nariadenia o EGF by sa v návrhu koordinovaného balíka personalizovaných služieb mali vopred zohľadniť budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti a koordinovaný balík by mal byť kompatibilný s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné;

17.  zdôrazňuje dôležitosť zlepšovania zamestnateľnosti všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a očakáva, že táto príprava ponúkaná v rámci koordinovaného balíka naplní potreby tak prepustených pracovníkov, ako aj samotného podnikateľského prostredia;

18.  vyzýva Komisiu, aby v budúcich návrhoch uviedla podrobnejšie informácie o odvetviach, ktoré majú potenciál rásť, a teda poskytovať ľuďom prácu, a aby zbierala podstatné údaje o dosahu financovania z EGF vrátane kvality pracovných miest a o miere opätovného začlenenia dosiahnutého prostredníctvom EGF;

19.  konštatuje, že grécke orgány potvrdzujú, že na uvedené oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie;

20.  oceňuje zdokonalený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

21.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

22.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

23.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

24.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii

(žiadosť Grécka – EGF/2015/011 GR/Supermarket Larissa)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/990.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0112.


Žiadosť o zbavenie imunity Gianlucu Buonanna
PDF 258kWORD 73k
Rozhodnutie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o žiadosti o zbavenie imunity Gianlucu Buonanna (2016/2003(IMM))
P8_TA(2016)0231A8-0180/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na žiadosť o povolenie na vyžiadanie údajov od telefonických spoločností v súvislosti s telefonickou prevádzkou čísla, ktoré používa Gianluca Buonanno, ktorú podal 20. novembra 2015 zástupca prokurátora všeobecného súdu mesta Vercelli v Taliansku a ktorá bola prednesená v pléne 14. decembra 2015, v súvislosti s trestným konaním, ktoré začal všeobecný súd vo Vercelli na podnet Gianlucu Buonanna v súvislosti s telefonickými vyhrážkami, ktoré údajne dostal od neznámeho volajúceho na svojom mobilnom telefónnom čísle 14. apríla 2015 (Ref. č. 2890/15 R.G.N.R. mod. 44),

–  po vypočutí Gianlucu Buonanna v súlade s článkom 9 ods. 5 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na článok 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie, ako aj na článok 6 ods. 2 Aktu z 20. septembra 1976 o všeobecných a priamych voľbách poslancov Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 12. mája 1964, 10. júla 1986, 15. a 21. októbra 2008, 19. marca 2010, 6. septembra 2011 a 17. januára 2013(1),

–  so zreteľom na článok 68 Ústavy Talianskej republiky,

–  so zreteľom na článok 4 zákona č. 140 z 20. júna 2003, ktorým sa zakladajú ustanovenia na vykonanie článku 68 ústavy a ktorý sa týka trestného stíhania osôb vo vysokých štátnych funkciách(2),

–  so zreteľom na článok 5 ods. 2, článok 6 ods. 1 a článok 9 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0180/2016),

A.  keďže zástupca prokurátora všeobecného súdu mesta Vercelli v Taliansku podal žiadosť o povolenie na vyžiadanie údajov od telefonických spoločností v súvislosti s telefonickou prevádzkou čísla, ktoré používa poslanec Európskeho parlamentu zvolený za Taliansko, Gianluca Buonanno, v súvislosti s trestným konaním, ktoré začal všeobecný súd vo Vercelli na podnet uvedeného poslanca v súvislosti s telefonickými vyhrážkami, ktoré údajne dostal od neznámeho volajúceho na svoje mobilné telefónne číslo 14. apríla 2015;

B.  keďže podľa článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie požívajú poslanci Európskeho parlamentu na území svojho vlastného štátu imunitu priznanú členom parlamentu daného členského štátu;

C.  keďže v článku 68 Ústavy Talianskej republiky sa ustanovuje, že bez súhlasu príslušnej komory parlamentu nesmie byť žiadny poslanec parlamentu podrobený osobnej ani domovej prehliadke, nesmie byť zadržaný ani inak pozbavený osobnej slobody, ani vzatý do väzby, s výnimkou prípadov, keď ide o vykonanie konečného rozsudku súdu alebo keď je poslanec prichytený pri páchaní trestného činu, pre ktorý musí dôjsť k okamžitému zatknutiu. Takýto súhlas je potrebný aj na účely sledovania hovorov alebo komunikácie poslanca alebo na zadržanie jeho korešpondencie;

D.  keďže v článku 4 zákona č. 140 z 20. júna 2003, ktorým sa zakladajú ustanovenia na vykonanie článku 68 ústavy a ktorý sa týka trestného stíhania osôb vo vysokých štátnych funkciách, sa okrem iného ustanovuje, že ak je potrebné získať údaje o telefonickej prevádzke poslanca parlamentu, mal by príslušný orgán požiadať o súhlas tú komoru parlamentu, ktorej je daná osoba členom;

E.  keďže žiadosť o zbavenie imunity Gianlucu Buonanna sa týka prístupu vyšetrovacích orgánov k záznamom telefonátov z mobilného telefónneho čísla poslanca zo dňa, počas ktorého, podľa tvrdenia poslanca, dostal výhražné telefonáty;

F.  keďže zástupca prokurátora všeobecného súdu mesta Vercelli v žiadosti o zbavenie imunity pripúšťa, že nie je jasné, či sa majú parlamentné výsady uplatňovať aj v prípadoch, keď je poslanec údajnou obeťou trestného činu; keďže však zástupca prokurátora dospel k záveru, že najlepší výklad vnútroštátnej legislatívy je, že výsady by sa mali vzťahovať na poslancov parlamentu bez ohľadu na ich postavenie v konaní; keďže však nepredložil žiadny prípad vnútroštátnej judikatúry na podporu svojho záveru;

G.  keďže nie je úlohou Európskeho parlamentu vykladať vnútroštátne predpisy o výsadách a imunitách poslancov parlamentu; keďže sa však zdá vhodné pripomenúť, že cieľom článku 9 Protokolu č. 7 o výsadách a imunitách Európskej únie je predovšetkým zabezpečiť nezávislosť poslancov tým, že sa zabráni akémukoľvek nátlaku vo forme hrozby zadržania alebo súdneho konania voči nim počas zasadaní Európskeho parlamentu; keďže v tomto prípade sa javí ako nesporné, že na dotknutého poslanca nebol vyvíjaný takýto nátlak, pretože trestné konanie sa týka údajných hrozieb, ktoré oznámil samotný poslanec ako obeť telefonických vyhrážok;

H.  keďže vzhľadom na uvedené skutočnosti sa zdá, že nebolo potrebné, aby zástupca prokurátora všeobecného súdu mesta Vercelli žiadal súhlas Európskeho parlamentu na účely získania údajov týkajúcich sa telefonickej prevádzky Gianluca Buonanna zo dňa 14. apríla 2015;

I.  keďže bez ohľadu na uvedené skutočnosti sa zdá vhodné v záujme právnej istoty žiadosti zástupcu prokurátora všeobecného súdu mesta Vercelli ad cautelam vyhovieť;

1.  rozhodol zbaviť Gianlucu Buonanna imunity;

2.  poveruje svojho predsedu, aby ihneď postúpil toto rozhodnutie a správu gestorského výboru zástupcovi prokurátora všeobecného súdu mesta Vercelli v Taliansku a Gianlucovi Buonannovi.

(1) Rozsudok Súdneho dvora z 12. mája 1964, Wagner/Fohrmann a Krier, C-101/63, ECLI:EÚ:C:1964:28; rozsudok Súdneho dvora z 10. júla 1986, Wybot/Faure a iní, C-149/85, ECLI:EÚ:C:1986:310; rozsudok Všeobecného súdu z 15. októbra 2008, Mote/Parlament, T-345/05, ECLI:EÚ:T:2008:440; rozsudok Súdneho dvora z 21. októbra 2008, Marra/De Gregorio a Clemente, C-200/07 a C-201/07, ECLI:EÚ:C:2008:579; rozsudok Všeobecného súdu z 19. marca 2010, Gollnisch/Parlament, T-42/06, ECLI:EÚ:T:2010:102; rozsudok Súdneho dvora zo 6. septembra 2011, Patriciello, C-163/10, ECLI: EÚ:C:2011:543; rozsudok Všeobecného súdu zo 17. januára 2013, Gollnisch/Parlament, T-346/11 a T-347/11, ECLI:EÚ:T:2013:23.
(2) Legge n. 140, disposizioni per l’attuazione dell’articolo 68 della Costituzione nonché in materia di processi penali nei confronti delle alte cariche dello Stato, z 20. júna 2003 (GURI č. 142 z 21. júna 2003).


Dočasné opatrenia v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Švédska *
PDF 407kWORD 69k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Švédska v súlade s článkom 9 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1523 a článkom 9 rozhodnutia Rady (EÚ) 2015/1601 o zavedení dočasných opatrení v oblasti medzinárodnej ochrany v prospech Talianska a Grécka (COM(2015)0677 – C8-0017/2016 – 2015/0314(NLE))
P8_TA(2016)0232A8-0170/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2015)0677),

–  so zreteľom na článok 78 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0017/2016),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0170/2016),

1.  schvaľuje zmenený návrh Komisie;

2.  vyzýva Komisiu, aby zmenila svoj návrh v súlade s článkom 293 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie;

3.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

4.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť návrh Komisie;

5.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade a Komisii.

Text predložený Komisiou   Pozmeňujúci návrh
Pozmeňujúci návrh 1
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 5
(5)  Švédsko čelí núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín na jeho územie, spôsobeného výraznými zmenami migračných tokov. Švédsko 8. decembra 2015 formálne požiadalo o pozastavenie plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601.
(5)  Švédsko čelí núdzovej situácii v dôsledku náhleho prílevu štátnych príslušníkov tretích krajín na jeho územie, spôsobeného výraznými zmenami migračných tokov. Švédsko 8. decembra 2015 formálne požiadalo o pozastavenie plnenia svojich povinností vyplývajúcich z rozhodnutí Rady (EÚ) 2015/1523 a (EÚ) 2015/1601, pretože čelí problémom vyplývajúcim z toho, že je krajinou prvého vstupu aj konečnou destináciou.
Pozmeňujúci návrh 2
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 9
(9)  Švédsko v roku 2015 zďaleka najvyšší počet žiadostí o medzinárodnú ochranu na obyvateľa v EÚ (11 503 žiadostí na milión obyvateľov).
(9)  Švédsko malo v roku 2015 zďaleka najvyšší počet žiadostí o medzinárodnú ochranu na obyvateľa v EÚ (11 503 žiadostí na milión obyvateľov) a v marci 2016 prijalo celkovo 170 104 žiadateľov, z toho 73 331 detí vrátane 36 181 maloletých bez sprievodu.
Pozmeňujúci návrh 3
Návrh rozhodnutia
Odôvodnenie 10
(10)  Švédsko takisto čelí ťažkej situácii vzhľadom na nedávny výrazný nárast počtu maloletých bez sprievodu – každý štvrtý žiadateľ tvrdí, že je maloletým bez sprievodu.
(10)  Švédsko takisto čelí ťažkej situácii vzhľadom na nedávny výrazný nárast počtu maloletých bez sprievodu – každý štvrtý žiadateľ tvrdí, že je maloletým bez sprievodu, pričom tieto osoby majú osobitné potreby a vyžadujú dodatočné zdroje, aby sa pre ne zabezpečil prístup k zdravotnej starostlivosti, dôstojnému ubytovaniu a vzdelaniu v súlade s pravidlami Únie týkajúcimi sa azylu.

Transatlantické toky údajov
PDF 187kWORD 86k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. maja 2016 o transatlantických tokoch údajov (2016/2727(RSP))
P8_TA(2016)0233RC-B8-0623/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o Európskej únii (Zmluva o EÚ), Zmluvu o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ) a na články 6, 7, 8, 11, 16, 47 a 52 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane fyzických osôb pri spracovaní osobných údajov a voľnom pohybe týchto údajov(1) (ďalej len „smernica o ochrane údajov“),

–  so zreteľom na rámcové rozhodnutie Rady 2008/977/SVV z 27. novembra 2008 o ochrane osobných údajov spracúvaných v rámci policajnej a justičnej spolupráce v trestných veciach(2),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/679 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov a o voľnom pohybe takýchto údajov, ktorým sa zrušuje smernica 95/46/ES (všeobecné nariadenie o ochrane údajov)(3), a smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/680 z 27. apríla 2016 o ochrane fyzických osôb pri spracúvaní osobných údajov príslušnými orgánmi na účely predchádzania trestným činom, ich vyšetrovania, odhaľovania alebo stíhania alebo na účely výkonu trestných sankcií a o voľnom pohybe takýchto údajov a o zrušení rámcového rozhodnutia Rady 2008/977/SVV(4),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie 2000/520/ES z 26. júla 2000 (rozhodnutie o bezpečnom prístave),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. novembra 2013 o obnovení dôvery v toky údajov medzi EÚ a USA (COM(2013)0846),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 27. novembra 2013 o fungovaní systému bezpečného prístavu z pohľadu občanov EÚ a spoločností usadených v EÚ (COM(2013)0847) (oznámenie o bezpečnom prístave),

–  so zreteľom na rozsudok Súdneho dvora zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems/Data Protection Commissioner (EU:C:2015:650),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade zo 6. novembra 2015 o prenose osobných údajov z EÚ do Spojených štátov amerických podľa smernice 95/46/ES v nadväznosti na rozsudok Súdneho dvora vo veci C-362/14 (Schrems) (COM(2015)0566),

–  so zreteľom na vyhlásenie pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 o dôsledkoch rozsudku vo veci Schrems z 3. februára 2016,

–  so zreteľom na zákon o súdnych prostriedkoch nápravy z roku 2015, ktorý prezident Obama svojím podpisom uzákonil 24. februára 2016 (H.R.1428),

–  so zreteľom na americký zákon o slobode z roku 2015(5),

–  so zreteľom na reformy signálového spravodajstva USA stanovené v politickej smernici prezidenta č. 28 (PPD-28)(6),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu a Rade z 29. februára 2016 s názvom Transatlantické toky údajov: obnovenie dôvery prostredníctvom silných záruk (COM(2016)0117),

–  so zreteľom na stanovisko pracovnej skupiny zriadenej podľa článku 29 č. 01/2016 z 13. apríla 2016 k návrhu rozhodnutia o primeranosti ochrany súkromia medzi EÚ a USA,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2014 o programe sledovania Národnej bezpečnostnej agentúry Spojených štátov amerických, orgánoch sledovania v jednotlivých členských štátoch a ich vplyve na základné práva občanov EÚ a na transatlantickú spoluprácu v oblasti spravodlivosti a vnútorných vecí(7), a na svoje uznesenie z 29. októbra 2015 o opatreniach nadväzujúcich na uznesenie Európskeho parlamentu z 12. marca 2014 o hromadnom elektronickom sledovaní občanov EÚ(8),

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže Európsky súdny dvor vo svojom rozsudku zo 6. októbra 2015 vo veci C-362/14 Maximillian Schrems proti Data Protection Commissioner zrušil platnosť rozhodnutia o bezpečnom prístave a ozrejmil, že primeraná úroveň ochrany v tretej krajine sa má chápať ako „v podstate rovnocenná“ úrovni ochrany zaručenej v rámci Únie, v dôsledku čoho je naliehavo potrebné ukončiť rokovania o ochrane súkromia medzi EÚ a USA, aby sa zabezpečila právna istota v súvislosti s tým, ako by sa mali osobné údaje z EÚ prenášať do USA;

B.  keďže „chrániť údaje“ znamená chrániť ľudí, ktorých sa spracúvané informácie týkajú, a keďže takáto ochrana je jedným zo základných práv, ktoré sú uznané Úniou (článok 8 Charty základných práv a článok 16 Zmluvy o fungovaní Európskej únie);

C.  keďže ochrana osobných údajov, rešpektovanie súkromného života a komunikácie, právo na bezpečnosť, právo prijímať a rozširovať informácie a sloboda podnikania sú základné práva, ktoré sa majú dodržiavať a vyvažovať;

D.  keďže pri skúmaní úrovne ochrany poskytovanej treťou krajinou je Komisia povinná posúdiť obsah platných pravidiel v danej krajine odvodených od jej domáceho práva alebo jej medzinárodných záväzkov, ako aj postupy navrhnuté na zabezpečenie súladu s týmito pravidlami, keďže podľa článku 25 ods. 2 smernice o ochrane údajov musí zohľadniť všetky okolnosti týkajúce sa prenosu osobných údajov do tretej krajiny; keďže toto posúdenie sa nesmie týkať iba právnych predpisov a postupov súvisiacich s ochranou osobných údajov na obchodné a súkromné účely, ale musí tiež zahŕňať všetky aspekty rámca uplatniteľného na danú krajinu alebo odvetvie, najmä (nie však výlučne) presadzovanie práva, vnútroštátnu bezpečnosť a dodržiavanie základných práv;

E.  keďže malé a stredné podniky (MSP) sú najrýchlejšie rastúcim odvetvím hospodárstva EÚ a čoraz viac závisia od voľného toku údajov; keďže MSP predstavovali 60 % spoločností, ktoré sa spoliehali na dohodu o bezpečnom prístave, ktorá im umožňovala využívať zjednodušené a nákladovo efektívne postupy zhody;

F.  keďže hospodárstva USA a EÚ predstavujú viac ako 50 % svetového HDP, 25 % svetového vývozu a vyše 30 % svetového dovozu; keďže hodnota hospodárskych vzťahov medzi EÚ a USA je najvyššia na svete, pričom celkový objem transatlantického obchodu v roku 2014 mal hodnotu 1,09 bilióna USD a v porovnaní s ním dosahoval celkový objem obchodu USA s Kanadou hodnotu 741 miliárd USD a s Čínou 646 miliárd USD;

G.  keďže cezhraničné toky údajov medzi USA a Európou sú najväčšie na svete – o 50 % väčšie ako toky údajov medzi USA a Áziou a takmer dvojnásobne väčšie ako toky údajov medzi USA a Latinskou Amerikou – a keďže prenos a výmena osobných údajov sú základným prvkom podopierajúcim úzke väzby medzi EÚ a USA v obchodných činnostiach a v oblasti presadzovania práva;

H.  keďže vo svojom stanovisku č. 01/2016 pracovná skupina zriadená podľa článku 29 privítala výrazné zlepšenia, ktoré prináša ochrana súkromia medzi EÚ a USA v porovnaní rozhodnutím o bezpečnom prístave, najmä doplnenie kľúčových vymedzení pojmov, mechanizmov na zabezpečenie dohľadu nad zoznamom ochrany súkromia, ako aj aktuálne povinné vonkajšie a vnútorné kontroly zhody, a keďže pracovná skupina tiež vyjadrila vážne obavy týkajúce sa obchodných aspektov aj prístupu verejných orgánov k údajom prenášaným v rámci mechanizmu ochrany súkromia;

I.  keďže Andorra, Argentína, Kanada, Faerské ostrovy, Guernsey, ostrov Man, Jersey, Uruguaj, Izrael, Švajčiarsko a Nový Zéland boli doteraz uznané ako krajiny/územia poskytujúce primeranú úroveň ochrany údajov a bol im poskytnutý zvýhodnený prístup na trh EÚ;

1.  víta úsilie, ktoré Komisia a administratíva USA vynaložili v záujme dosiahnutia výrazných zlepšení v rámci mechanizmu ochrany súkromia v porovnaní s rozhodnutím o bezpečnom prístave, najmä doplnenie kľúčových vymedzení pojmov ako „osobné údaje“, „spracovanie“ a „prevádzkovateľ“, mechanizmy na zabezpečenie dohľadu nad zoznamom ochrany súkromia, ako aj aktuálne povinné vonkajšie a vnútorné kontroly zhody,

2.  vyzdvihuje naďalej rozhodujúci význam transatlantických vzťahov pre oboch partnerov; zdôrazňuje, že v rámci komplexného riešenia medzi USA a EÚ by sa malo rešpektovať právo na ochranu údajov a právo na súkromie; pripomína, že jedným zo základných cieľov EÚ je ochrana osobných údajov, a to aj pri ich presune k jej hlavnému partnerovi v oblasti medzinárodného obchodu;

3.  trvá na tom, že ochrana súkromia medzi EÚ a USA musí byť v súlade s primárnym a sekundárnym právom a relevantnými rozsudkami Súdneho dvora a Európskeho súdu pre ľudské práva;

4.  poznamenáva, že v prílohe VI (list Roberta S. Litta z kancelárie riaditeľa národnej spravodajskej služby (ODNI)) sa objasňuje, že podľa politickej smernice prezidenta č. 28 (ďalej len „PPD-28“) sa v šiestich prípadoch aj naďalej povoľuje hromadný zber osobných údajov a komunikácií osôb, ktoré nie sú občanmi USA; poukazuje na to, že takýto hromadný zber má byť len „maximálne cielený“ a „zmysluplný“, čo nespĺňa prísnejšie kritériá nevyhnutnosti a proporcionality, ako sa vyžaduje podľa charty;

5.  pripomína tiež, že právna istota, najmä jasné a jednotné pravidlá, sú kľúčovým prvkom pre rozvoj a rast podnikov, predovšetkým v prípade MSP, aby sa tak zabezpečilo, že nebudú vystavené právnej neistote a nebudú znášať závažné dôsledky z hľadiska ich fungovania a schopnosti obchodovať naprieč Atlantikom;

6.  víta skutočnosť, že v rámci ochrany súkromia medzi EÚ a USA sa zaviedol mechanizmus právnej nápravy pre jednotlivcov; vyzýva Komisiu a administratívu USA, aby riešili súčasnú zložitosť postupu s cieľom sprehľadniť ho a zefektívniť;

7.  vyzýva Komisiu, aby sa usilovala o jednoznačnosť, pokiaľ ide o právne vymedzenie „písomných záruk“ zo strany USA;

8.  víta vymenovanie ombudsmana v rámci ministerstva zahraničných vecí USA, ktorý bude spolupracovať s nezávislými orgánmi s cieľom poskytnúť odpovede dozorným orgánom EÚ, ktoré sprostredkujú individuálne žiadosti týkajúce sa vládneho sledovania; domnieva sa však, že táto nová inštitúcia nie je dostatočne nezávislá a neboli jej zverené dostatočné právomoci na účinný výkon a presadzovanie jej povinností;

9.  víta významnú úlohu, ktorá orgánom na ochranu údajov členských štátov v rámci ochrany súkromia medzi EÚ a USA pripadla v oblasti vyšetrovania a preskúmavania žiadostí týkajúcich sa ochrany osobných údajov podľa Charty základných práv Európskej únie, ako aj pri pozastavovaní prenosov údajov, a tiež povinnosť vyriešiť takéto sťažnosti uloženú ministerstvu obchodu USA;

10.  uznáva, že ochrana súkromia medzi EÚ a USA je súčasťou širšieho dialógu medzi EÚ a tretími krajinami vrátane USA týkajúceho sa ochrany údajov, obchodu, bezpečnosti a súvisiacich práv a cieľov v spoločnom záujme; vyzýva preto všetky zúčastnené strany, aby spoločne pracovali na vytváraní a neustálom zlepšovaní funkčných spoločných medzinárodných rámcov a na vnútroštátnych právnych predpisoch, ktoré povedú k naplneniu týchto záujmov;

11.  trvá na tom, že právna istota, pokiaľ ide o prenos osobných údajov medzi EÚ a USA, je nevyhnutným predpokladom dôvery spotrebiteľov, rozvoja transatlantického obchodu a spolupráce v oblasti presadzovania práva, a preto je z hľadiska účinnosti a dlhodobého vykonávania nástrojov umožňujúcich takéto prenosy absolútne nevyhnutné, aby tieto nástroje boli v súlade s primárnym a sekundárnym právom EÚ;

12.  vyzýva Komisiu, aby v plnom rozsahu zrealizovala odporúčania, ktoré pracovná skupina zriadená podľa článku 29 vyjadrila vo svojom stanovisku č. 01/2016 k návrhu rozhodnutia o primeranosti ochrany súkromia medzi EÚ a USA;

13.  vyzýva Komisiu, aby si splnila povinnosť vyplývajúcu z rámca ochrany súkromia medzi EÚ a USA, t. j. aby pravidelne vykonávala rozsiahle preskúmanie svojho rozhodnutia o primeranosti a jeho právneho zdôvodnenia, najmä vzhľadom na nové všeobecné nariadenie o ochrane údajov, ktoré sa začne uplatňovať o dva roky;

14.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na súčasné nedostatky mechanizmu ochrany súkromia pokračovala v dialógu s administratívou USA s cieľom dohodnúť ďalšie zlepšenia;

15.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a Kongresu USA.

(1) Ú. v. ES L 281, 23.11.1995, s. 31.
(2) Ú. v. EÚ L 350, 30.12.2008, s. 60.
(3) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 1.
(4) Ú. v. EÚ L 119, 4.5.2016, s. 89.
(5) https://www.congress.gov/114/plaws/publ23/PLAW-114publ23.pdf
(6) https://www.whitehouse.gov/the-press-office/2014/01/17/presidential-policy-directive-signals-intelligence-activities
(7) Prijaté texty, P7_TA(2014)0230.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0388.


Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie
PDF 369kWORD 114k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o vytváraní nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie (2015/2323(INI))
P8_TA(2016)0234A8-0161/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie (COM(2015)0339),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. júla 2015 s názvom Otvorenie verejnej konzultácie o novej koncepcii trhu s energiou (COM(2015)0340),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 16. februára 2016 s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 26. novembra 2014 s názvom Investičný plán pre Európu (COM(2014)0903),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. novembra 2012 s názvom V záujme lepšieho fungovania vnútorného trhu s energiou (COM(2012)0663),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011 s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2010/31/EÚ z 19. mája 2010 o energetickej hospodárnosti budov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 95/46/ES z 24. októbra 1995 o ochrane osobných údajov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov,

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie 2012/148/EÚ z 9. marca 2012 o prípravách na zavádzanie inteligentných meracích systémov,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. júna 2008 s názvom Smerom k Európskej charte práv spotrebiteľov energie(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2013 o zabezpečení fungovania vnútorného trhu s energiou(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o Pláne postupu v energetike do roku 2050(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 4. februára 2014 o miestnych a regionálnych dôsledkoch vývoja inteligentných sietí(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. apríla 2014 o ochrane spotrebiteľa – ochrane spotrebiteľov pri poskytovaní dodávateľských služieb(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k Európskej energetickej únii(6),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0161/2016),

1.  víta oznámenie Komisie s názvom Vytváranie nového prístupu s dôrazom na spotrebiteľov energie;

2.  zdôrazňuje, že správa sa výlučne sústredí na spotrebiteľov energie v domácnostiach v kontexte energetickej transformácie; zdôrazňuje, že na priemyselných odberateľov by sa mal vzťahovať samostatný rámec;

3.  zdôrazňuje, že výsledkom prebiehajúcej energetickej transformácie je prechod od energetického systému založeného na centralizovanej výrobe k decentralizovanejšiemu, pružnému systému založenému na obnoviteľných zdrojoch energie;

4.  upozorňuje na náklady spojené s prechodom na novú koncepciu trhu v niektorých členských štátoch; žiada Komisiu, aby náležite zohľadnila tieto náklady z hľadiska cenovej dostupnosti a konkurencieschopnosti;

5.  pripomína, že konečným cieľom by malo byť dosiahnuť hospodárstvo, ktoré by bolo založené na úplnom uplatňovaní zásady „energetická efektívnosť na prvom mieste/prvoradé palivo“ a uprednostnení úspor energie a opatrení na strane dopytu namiesto na strane ponuky, aby sa mohli splniť naše ciele v oblasti klímy v súlade s parížskou dohodou a jej scenárom 1,5 °C, energetickou bezpečnosťou, konkurencieschopnosťou a najmä nižšími účtami spotrebiteľov za energie;

6.  domnieva sa, že energetická únia by v tejto súvislosti mala dbať predovšetkým na záujmy súčasnej generácie a budúcich generácií občanov a mala by:

   a) poskytovať občanom stabilnú, cenovo dostupnú, účinnú a udržateľnú energiu a vysokokvalitné energeticky účinné výrobky a služby;
   b) umožniť občanom vyrábať, spotrebúvať a skladovať vlastnú obnoviteľnú energiu a obchodovať s ňou, jednotlivo alebo kolektívne, prijímať opatrenia na úsporu energie a stať sa aktívnymi účastníkmi na trhu s energiou prostredníctvom spotrebiteľského výberu a možnosti bezpečne a sebavedomo reagovať na dopyt; v tejto súvislosti by sa na úrovni EÚ prostredníctvom participatívneho procesu vedeného Komisiou malo dohodnúť praktické spoločné chápanie vymedzenia pojmu „výrobcovia-spotrebitelia“;
   c) prispieť k odstráneniu energetickej chudoby;
   d) chrániť spotrebiteľov pred zneužívaním, nekalými praktikami a praktikami, ktoré odporujú hospodárskej súťaži, zo strany trhových aktérov a umožniť im plne uplatňovať svoje práva;
   e) vytvoriť vhodné podmienky na zaistenie dobre fungujúceho a konkurenčného vnútorného trhu s energiou, ktorý poskytne spotrebiteľom možnosť výberu a transparentný a jasný prístup k informáciám;

7.  domnieva sa, že pri postupnom odstraňovaní regulovaných cien energie pre spotrebiteľov by sa mala zohľadňovať skutočná úroveň hospodárskej súťaže na trhu v kontexte stratégie energetickej únie, ktorá by mala zaistiť, aby mali spotrebitelia prístup k bezpečným cenám energie;

8.  domnieva sa, že vo všeobecnosti by výsledkom energetickej transformácie mal byť účinnejší, transparentnejší, udržateľnejší, decentralizovanejší a inkluzívnejší energetický systém, ktorý je prospešný pre celú spoločnosť, pomáha zvýšiť zapojenie občanov a miestnych a regionálnych aktérov a umožňuje im stať sa vlastníkmi alebo sa podieľať na vlastníctve v rámci výroby, distribúcie a uskladňovania energie, pričom zároveň chráni najzraniteľnejšie skupiny ľudí a zaručí, že budú mať prínos s opatrení energetickej účinnosti a z obnoviteľnej energie;

Smerom k dobre fungujúcemu trhu s energiou v prospech občanov

9.  domnieva sa, že hoci sa dosiahol určitý pokrok, stále nebol vo všetkých členských štátoch EÚ splnený cieľ tretieho energetického balíka zabezpečiť skutočne konkurenčný maloobchodný trh s energiou priaznivý pre spotrebiteľov, o čom svedčia trvalo vysoké úrovne koncentrácie na trhu, neodrazenie klesajúcich veľkoobchodných cien v maloobchodných cenách, nízke počty spotrebiteľov, ktorí prechádzajú k inej ponuke, a nízka miera ich spokojnosti;

10.  preto sa domnieva, že Komisia by mala identifikovať alebo vypracovať ďalšie ukazovatele dobre fungujúcich trhov s energiou priaznivých pre spotrebiteľov; zdôrazňuje, že v takýchto ukazovateľoch by sa mali zohľadniť okrem iného hospodársky vplyv zmeny dodávateľa energie na spotrebiteľov energie, technické prekážky zmeny dodávateľov alebo plán a úroveň informovanosti spotrebiteľov;

11.  zdôrazňuje, že otvorené, transparentné a konkurencieschopné dobre regulované trhy sú dôležité na zachovanie nízkych cien, stimulovanie inovácií, zlepšovanie služieb zákazníkom a odstránenie prekážok brániacim novým inovačným podnikateľským modelom, ktoré môžu byť prínosom pre občanov, preniesť na nich zodpovednosť a predchádzať energetickej chudobe;

12.  pripomína, že výber zákazníkov v distribučných sieťach je obmedzený, keďže fungujú ako prirodzené monopoly, t. j. zákazníci nemôžu zmeniť svojho prevádzkovateľa distribučného systému; poukazuje na potrebu vhodného trhového monitorovania prevádzkovateľov distribučných sietí, aby boli zákazníci chránení pred náhlym zvýšením cien za distribúciu;

13.  domnieva sa, že Komisia a členské štáty by mali prijať opatrenia potrebné na to, aby sa prínos zvýšenia miery prepojenosti vnútroštátnych sietí neprenášal na prevádzkovateľov distribučných sústav, ale premenil sa priamo na prínosy pre koncových spotrebiteľov; okrem toho sa domnieva, že zlepšovanie miery prepojenia vnútroštátnych sietí musí mať pozitívny vplyv na cenu energie pre spotrebiteľov, a preto je nutné zabrániť tomu, aby sa prospech obmedzoval na prevádzkovateľov distribučných sústav;

14.  vyzýva preto Komisiu a členské štáty, aby dôsledne zabezpečili plné vykonávanie tretieho energetického balíka, a žiada o jeho revíziu v podobe novej koncepcie trhu s energiou tak, aby sa v súvislosti s domácimi spotrebiteľmi zohľadnili tieto odporúčania:

   a) odporúča zlepšiť frekvenciu účtov za energiu a prehľadnosť a zrozumiteľnosť účtov za energiu a zmlúv na uľahčenie interpretovania a porovnávania; trvá na tom, aby sa používal zrozumiteľný jazyk, pričom by sa malo vyhýbať technickým výrazom; žiada Komisiu, aby v tejto súvislosti stanovila minimálne normy informovania vrátane osvedčených postupov; zdôrazňuje, že v účtoch by sa mali jasne identifikovať fixné poplatky, dane a odvody, aby ich zákazník dokázal jasne odlíšiť od variabilných nákladov súvisiacich so spotrebou; pripomína existujúce požiadavky na dodávateľov, aby uvádzali na účte podiel každého zdroja energie na celkovom palivovom mixe dodávateľa za predchádzajúci rok zrozumiteľným a jasne porovnateľným spôsobom vrátane odkazu na miesto, kde možno nájsť informácie o vplyve na životné prostredie, pokiaľ ide o emisie CO2 a rádioaktívny odpad;
   b) odporúča vytvoriť jedno kontaktné miesto, ktoré by poskytovalo všetky dôležité informácie umožňujúce spotrebiteľom prijímať informované rozhodnutia;
   c) odporúča, aby prevádzkovatelia distribučných sústav, keďže majú prístup k historickej spotrebe domácností, ako aj prevádzkovatelia nezávislých porovnávacích nástrojov, spolupracovali s regulačnými orgánmi na posúdení, ako najlepšie môžu proaktívne poskytovať spotrebiteľom porovnávanie ponúk s cieľom umožniť všetkým spotrebiteľom, aj tým, ktorí nemajú prístup k internetu alebo zručnosti, zistiť, či by mohli ušetriť peniaze prechodom;
   d) odporúča vypracovať usmernenia pre nástroje na porovnávanie cien s cieľom zabezpečiť spotrebiteľom možnosť prístupu k nezávislým, aktuálnym a zrozumiteľným porovnávacím nástrojom; domnieva sa, že členské štáty by mali vypracovať akreditačné systémy, ktoré by zahŕňali všetky porovnávacie nástroje, v súlade s usmerneniami Rady európskych energetických regulačných orgánov (CEER);
   e) odporúča vytvorenie nových platforiem, ktoré budú slúžiť ako nezávislé nástroje na porovnávanie cien, aby mali spotrebitelia väčší prehľad o účtoch; odporúča, aby takéto nezávislé platformy poskytovali spotrebiteľom porovnateľným spôsobom informácie o percentuálnom podiele zdrojov energie a rôznych daniach, poplatkoch a doplatkoch obsiahnutých v tarifách za energiu, aby spotrebitelia mohli ľahšie hľadať vhodnejšie ponuky, pokiaľ ide o cenu, kvalitu a udržateľnosť; navrhuje, aby túto úlohu prevzali existujúce orgány, napríklad štátne ministerstvá energetiky, regulačné orgány alebo organizácie spotrebiteľov; odporúča vypracovanie aspoň jedného takéhoto nezávislého nástroja na porovnávanie cien na členský štát;
   f) odporúča na zlepšenie maloobchodnej hospodárskej súťaže medzi dodávateľmi, aby členské štáty vypracovali usmernenia, po konzultácii s prevádzkovateľmi nástrojov na porovnávanie cien a spotrebiteľskými skupinami, ktoré zabezpečia, aby návrhy taríf od rôznych dodávateľov umožnili ich jednoduché porovnávanie a predchádzali zavádzaniu spotrebiteľov;
   g) odporúča, aby sa spotrebitelia informovali popri účtoch za energiu o najvhodnejšej a najvýhodnejšej tarife, na základe historickej spotreby, a že by malo byť možné, aby spotrebitelia, ak si to želajú, mohli čo najjednoduchším spôsobom prejsť na túto tarifu; konštatuje, že vzhľadom na skutočnosť, že miera prechodu k iným ponukám je v Európe nízka, sa mnoho domácností, najmä tie najzraniteľnejšie, nezapája do trhu s energiou a zostávajú im nevhodné, neaktuálne a drahé tarify;
   h) odporúča preskúmať opatrenia, ktoré umožnia, aby maloobchodné ceny lepšie odrážali veľkoobchodné ceny, aby sa tak zvrátil trend narastajúceho podielu fixných prvkov v účtoch za energiu, predovšetkým výdavkov a odvodov a v niektorých prípadoch sieťových poplatkov, ktoré sú často regresívnymi prvkami; zdôrazňuje zarážajúci rozdiel medzi odvodmi a daňami, ktoré platia domáci a priemyselní odberatelia;

15.  je pevne presvedčený, že všetky webové stránky a digitálna fakturácia dodávateľov energie by mali byť plne prístupné osobám so zdravotným postihnutím a spĺňať príslušné požiadavky európskej normy EN 301 549;

16.  trvá na tom, aby členské štáty plne vykonávali ustanovenia týkajúce sa prechodu k iným ponukám, ako sa stanovujú v treťom energetickom balíku, a aby sa vo vnútroštátnych právnych predpisoch zaručovalo právo spotrebiteľov zmeniť dodávateľa rýchlym, jednoduchým a bezplatným spôsobom bez poplatkov alebo pokút za ukončenie zmluvy; trvá na tom, že presadzovanie tohto práva prostredníctvom dohľadu nad trhom a účinných, primeraných a odradzujúcich sankcií je kľúčové a podporuje odporúčania ACER o zmene dodávateľa s názvom Most k roku 2025;

17.  domnieva sa, že by sa mali podporovať systémy kolektívneho prechodu k iným ponukám a kampane v tejto oblasti s cieľom pomôcť spotrebiteľom nájsť si lepšiu ponuku, pokiaľ ide o cenu i kvalitu; zdôrazňuje, že takéto systémy musia byť nezávislé, dôveryhodné, transparentné, komplexné a inkluzívne, aby sa dostali aj k tým, ktorí sú v tejto oblasti menej angažovaní; navrhuje, aby boli miestne orgány, regulačné orgány, spotrebiteľské organizácie a ďalšie neziskové organizácie spôsobilé plniť túto úlohu s cieľom vyhnúť sa praktikám zneužívania;

18.  dôrazne požaduje, aby členské štáty s cieľom chrániť spotrebiteľov energie správne vykonávali a presadzovali ustanovenia smernice o nekalých obchodných praktikách a smernice o ochrane spotrebiteľov, najmä najzraniteľnejších, týkajúce sa podomového predaja, nekalých podmienok a praktík a agresívnych marketingových metód; konštatuje, že sa zvýšil počet sťažností týkajúcich sa podomového predaja v niekoľkých členských štátoch;

19.  víta zámer Komisie zvážiť začlenenie právnych predpisov, ktoré sa priamo týkajú energetiky, do prílohy k nariadeniu o spolupráci v oblasti ochrany spotrebiteľa(7);

Zaistenie inkluzívneho energetického systému tým, že sa občanom pomôže prevziať zodpovednosť za energetickú transformáciu, vyrábať vlastnú energiu a dosiahnuť energetickú efektívnosť

20.  domnieva sa, že v kontexte dobre fungujúceho energetického systému miestne orgány, komunity, družstvá, domácnosti a jednotlivci sú kľúčovými aktérmi, mali by významne prispieť k energetickej transformácii a mali by sa aktívne podporovať, aby sa stali výrobcami a dodávateľmi energie, ak sa tak rozhodnú; konštatuje, že je preto dôležité, aby Európska únia prijala spoločné operačné vymedzenie pojmu „výrobcovia-spotrebitelia“;

21.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli systémy merania čistej spotreby v záujme podpory vlastnej a družstevnej výroby energie;

22.  domnieva sa, že významné zmeny v správaní občanov budú potrebné na dosiahnutie optimálnej energetickej transformácie; domnieva sa, že stimuly a prístup ku kvalitným informáciám sú v tomto ohľade kľúčové, a žiada Komisiu, aby sa touto otázkou zaoberala v rámci nadchádzajúcich návrhov; navrhuje, že vzdelávacie a informačné kampane budú dôležitým faktorom v úsilí o zmenu správania;

23.  domnieva sa, že obmedzený prístup ku kapitálu a finančným znalostiam, významné počiatočné investičné náklady a dlhé obdobia splácania predstavujú prekážky pre zavádzanie vlastnej výroby energie a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti; podnecuje preto nové podnikateľské modely, systémy kolektívneho nákupu a inovačné finančné nástroje s cieľom motivovať všetkých spotrebiteľov k vlastnej výrobe energie, spotrebe a energetickej efektívnosti; navrhuje stanoviť to ako významný cieľ pre EIB, EFSI, Horizont 2020 a štrukturálne fondy, ktoré by mali verejné orgány a aktéri trhu plne využiť; opakuje, že projekty by sa mali financovať na základe porovnávacej nákladovej účinnosti, pričom je nutné pamätať na klimatické a energetické ciele a záväzky jednotlivých štátov aj EÚ;

24.  požaduje stabilné dostatočné a nákladovo efektívne systémy odmeňovania s cieľom zaručiť investorom istotu a zvýšiť využívanie energie z obnoviteľných zdrojov malého a stredného rozsahu pri minimalizácii skreslení trhu; vyzýva členské štáty, aby naplno využívali výnimky de minimis uvedené v usmernení o štátnej pomoci na rok 2014; domnieva sa, že sieťové tarify a ďalšie poplatky by mali byť transparentné nediskriminačné, transparentné, mali by spravodlivo odrážať vplyv spotrebiteľa na sieť, pričom by sa malo zamedziť dvojitému spoplatneniu a zaručiť dostatočné finančné prostriedky na údržbu a rozvoj distribučnej sústavy; vyjadruje poľutovanie nad retroaktívnymi zmenami v systémoch podpory, ako aj nad zavedením nespravodlivých a represívnych daní a poplatkov, ktoré majú nepriaznivý vplyv na rozširovanie vlastnej výroby energie; zdôrazňuje význam dobre naplánovaných a proti budúcim zmenám odolných systémov podpory vytvárajúcich istotu pre investorov a efektívnu hodnotu, a vyhnutia sa takýmto zmenám v budúcnosti; zdôrazňuje, že výrobcovia-spotrebitelia, ktorí sieti poskytujú uskladňovacie kapacity, by sa mali odmeňovať;

25.  odporúča znížiť na absolútne minimum administratívne prekážky kapacít samovýroby, najmä odstránením obmedzení prístupu na tento trh a do siete; navrhuje skrátenie a zjednodušenie povoľovacích postupov prechodom na jednoduchú oznamovaciu povinnosť pri súčasnom rešpektovaní všetkých zákonných požiadaviek a zabezpečení informovania prevádzkovateľov distribučných sústav; poukazuje na to, že revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch energie by mohla obsahovať osobitné ustanovenia na odstránenie prekážok a podporu spoločných/družstevných systémov výroby energie prostredníctvom jednotných kontaktných miest, ktoré by sa zaoberali povoľovaním projektov a poskytovali by finančné a technické znalosti, a/alebo osobitné informačné kampane na miestnej a európskej úrovni, ako aj zaručením prístupu výrobcom- spotrebiteľom k alternatívnym mechanizmom riešenia sporov;

26.  zdôrazňuje potrebu priaznivého, stabilného a spravodlivého rámca pre nájomníkov a osoby žijúce v domoch s viacerými bytmi, aby aj oni mali možnosť ťažiť z výhod spoluvlastníctva, vlastnej výroby energie a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti;

27.  vyzýva Komisiu, aby viac podporovala Dohovor primátorov a starostov, Inteligentné mestá a obce a komunity využívajúce 100 % obnoviteľných zdrojov energie s cieľom rozšíriť ho a ďalej ho zmeniť na nástroj podpory vlastnej výroby energie a opatrení na zvýšenie energetickej efektívnosti, boj proti energetickej chudobe, na uľahčenie výmeny najlepších postupov medzi všetkými miestnymi orgánmi, regiónmi a členskými štátmi a na zabezpečenie toho, aby boli všetky miestne orgány informované o finančnej podpore, ktorú majú k dispozícii;

Podpora rozvoja riadenia reakcie na strane spotreby

28.  zdôrazňuje, že aby bolo možné stimulovať reakciu na strane spotreby, musia sa ceny energie v špičke a mimo špičky líšiť, a preto podporuje rozvoj dynamického určovania cien na základe slobodnej voľby prostredníctvom posúdenia jeho účinkov na všetkých spotrebiteľov; zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť technológie, ktoré dávajú cenové signály, ktoré odmeňujú flexibilnú spotrebu, čím umožňujú spotrebiteľom lepšie reagovať; domnieva sa, že všetky tarify musia byť transparentné, porovnateľné a jasne vysvetlené; odporúča ďalej analyzovať spôsoby vytvorenia a realizácie systému progresívnych a variabilných taríf s cieľom motivovať k úsporám energie, tvorbe vlastnej energie, reakcii dopytu a energetickej efektívnosti; pripomína Komisii, že pri príprave ďalších legislatívnych návrhov je nutné zaručiť, aby zavedeniu dynamického určovania cien zodpovedalo zvýšené informovanie spotrebiteľov;

29.  domnieva sa, že spotrebitelia by mali mať jednoduchý a včasný prístup k údajom o svojej spotrebe a súvisiacich nákladoch, čo by im pomohlo prijímať informované rozhodnutia; konštatuje, že len 16 členských štátov sa zaviazalo k veľkoplošnému nasadeniu inteligentných meračov do roku 2020; domnieva sa, že tam, kde sa zavádzajú inteligentné merače, by členské štáty mali zaručiť pevný právny rámec, aby sa zaručilo, že konečné a spätné účtovanie a zavedenie bude pre spotrebiteľov účinné a finančne dostupné, najmä pre energeticky chudobných spotrebiteľov; dôrazne požaduje, aby sa prínosy inteligentných meračov spravodlivo rozdeľovali medzi prevádzkovateľov sietí a používateľov;

30.  zdôrazňuje, že vývoj inteligentných technológií zohráva v rámci energetickej transformácie kľúčovú úlohu a môže zákazníkom pomôcť so znižovaním ich nákladov na energie a so zlepšovaním ich energetickej efektívnosti; vyzýva preto na urýchlené zavedenie IKT vrátane mobilných aplikácií, online platforiem a online fakturácie; zdôrazňuje, že tento vývoj nesmie zabúdať na najzraniteľnejších a menej zapojených spotrebiteľov, pričom by nemali viesť k vyšším účtom týchto spotrebiteľov, ak z nich nemajú priamy prospech; konštatuje, že osobitná podpora by sa mala venovať týmto skupinám, a že vy sa malo predísť akémukoľvek efektu uzamknutia, ktorý by mohol ohroziť možnosť spotrebiteľov slobodne si vybrať medzi tarifami a dodávateľmi;

31.  zdôrazňuje potrebu uľahčiť vývoj inteligentných sietí a zariadení, ktoré zautomatizujú riadenie dopytu po energii v reakcii na cenové signály; domnieva sa, že inteligentné zariadenia musia zabezpečiť vysokú úroveň ochrany údajov a byť interoperabilné, musia byť vytvorené tak, aby z nich mali prospech koncoví používatelia, a musia byť vybavené funkciami, ktoré zlepšujú energetické úspory a podporujú rozvoj trhov s energetickými službami a riadenie dopytu;

32.  zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali mať možnosť slobodného výberu agregátorov a spoločností poskytujúcich energetickej služby bez ohľadu na dodávateľov;

33.  zdôrazňuje, že zber, spracúvanie a uchovávanie údajov občanov, ktoré súvisia s energiou, by mali spravovať subjekty spravujúce prístup k údajom nediskriminačným spôsobom, a mali by byť v súlade s existujúcimi právnymi predpismi EÚ o súkromí a ochrane údajov, v ktorých sa stanovuje, že spotrebitelia by vždy mali mať nad svojimi údajmi kontrolu, a že údaje by sa tretím stranám mali poskytovať len po výslovnom súhlase spotrebiteľa; domnieva sa, že občania by okrem toho mali mať možnosť uplatniť svoje právo na opravu a vymazanie osobných údajov;

Riešenie príčin energetickej chudoby

34.  žiada zlepšenú koordináciu na úrovni EÚ na boj proti energetickej chudobe vrátane zdieľania najlepších postupov medzi členskými štátmi a vypracovania širokého, spoločného vymedzenia energetickej chudoby, pričom by sa zameralo na myšlienku, že prístup k cenovo dostupnej energii je základným sociálnym právom;

35.  dôrazne konštatuje, že na posúdenie situácie a čo najúčinnejšiu cielenú pomoc energeticky chudobným občanom, domácnostiam a komunitám je nevyhnutná lepšia dostupnosť a zhromažďovanie údajov;

36.  zdôrazňuje, že v tejto oblasti je dôležité podporovať všetky synergie, najmä možné synergie medzi miestnymi orgánmi a prevádzkovateľmi distribučných sústav, ktorí môžu poskytnúť najviac informácií o miere energetickej chudoby a odhaľovať rizikové situácie, pričom je nutné plne rešpektovať európske a vnútroštátne pravidlá ochrany údajov;

37.  domnieva sa, že riadiaci rámec energetickej únie by mal obsahovať ciele a správy členských štátov týkajúce sa energetickej chudoby a že by sa mal vypracovať súbor osvedčených postupov;

38.  domnieva sa, že opatrenia na zvýšenie energetickej efektívnosti sú ústredným prvkom každej nákladovo efektívnej stratégie na riešenie energetickej chudoby a zraniteľnosti spotrebiteľov a dopĺňajú politiky sociálneho zabezpečenia; vyzýva na opatrenia, ktorými by sa zaručilo, že pri energeticky účinnej obnove existujúcich budov sa bude v kontexte revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov a smernice o energetickej efektívnosti, najmä jej článku7, zameriavať na energeticky chudobných občanov; navrhuje, aby sa zvážil cieľ znížiť do roku 2030 počet energeticky nehospodárnych domov, so zameraním na prenajímané nehnuteľnosti a sociálne bývanie; je presvedčený, že budovy vlastnené a využívané verejnými orgánmi by mali ísť v tejto oblasti príkladom;

39.  žiada, aby finančné prostriedky EÚ na energetickú efektívnosť a podporu vlastnej výroby energie boli zamerané aj na energeticky chudobných spotrebiteľov s nízkym príjmom, a aby sa nimi riešil problém rozdielnej motivácie nájomníkov a majiteľov;

40.  domnieva sa, že je síce dôležité rešpektovať odlišnú prax v jednotlivých členských štátoch, dobre zacielené sociálne tarify majú zásadný význam pre zraniteľných občanov s nízkymi príjmami, a preto by sa mali podporovať; domnieva sa, že takéto sociálne tarify musia byť plne transparentné;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 286 E, 27.11.2009, s. 24.
(2) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 8.
(3) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 62.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0065.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0342.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.
(7) Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 z 27. októbra 2004 o spolupráci medzi národnými orgánmi zodpovednými za vynucovanie právnych predpisov na ochranu spotrebiteľa (Ú. v. EÚ L 364, 9.12.2004, s. 1).


Chudoba: rodové hľadisko
PDF 400kWORD 161k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o chudobe: rodové hľadisko (2015/2228(INI))
P8_TA(2016)0235A8-0153/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 a článok 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 8, 9, 151, 153 a 157 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej ustanovenia o sociálnych právach a o rovnosti medzi mužmi a ženami,

–  so zreteľom na Dohovor OSN o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien z roku 1979 (CEDAW),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o predchádzaní násiliu na ženách a domácemu násiliu a o boji proti nemu (Istanbulský dohovor),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ pre rast Európa 2020, a najmä na jej cieľ znížiť počet Európanov žijúcich pod vnútroštátnou hranicou chudoby o 25 % do roku 2020, čím sa z chudoby vymaní viac než 20 miliónov ľudí, a so zreteľom na potrebu plnohodnotného zavedenia systémov sociálneho zabezpečenia a dôchodkových systémov členských štátov s cieľom zaistiť primeranú podporu príjmov,

–  so zreteľom na balík Komisie o sociálnych investíciách z roku 2013,

–  so zreteľom na spoločenstvo Európskeho sociálneho fondu pre postupy v oblasti uplatňovania hľadiska rodovej rovnosti (GenderCoP), a najmä na pracovnú skupinu GenderCoP pre chudobu a začleňovanie,

–  so zreteľom na článok 7 nariadenia o spoločných ustanoveniach pre štrukturálne fondy na roky 2014 – 2020,

–  so zreteľom na výročnú konferenciu Európskej platformy proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu v roku 2014,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2010/18/EÚ z 8. marca 2010, ktorou sa vykonáva revidovaná Rámcová dohoda o rodičovskej dovolenke uzavretá medzi BUSINESSEUROPE, UEAPME, CEEP a ETUC a zrušuje smernica 96/34/ES,

–  so zreteľom na plán Komisie z augusta 2015 s názvom Nový začiatok s cieľom riešiť problém vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny,

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 3. decembra 2015 s názvom Strategický záväzok pre rodovú rovnosť na roky 2016 – 2019 (SWD(2015)0278),

–  so zreteľom na výsledky prieskumu EÚ týkajúceho sa lesieb, gejov, bisexuálnych a transrodových osôb, ktorý uskutočnila Agentúra Európskej únie pre základné práva (FRA) a ktoré boli zverejnené 17. mája 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 13. októbra 2005 o ženách a chudobe v Európskej únii(1) a z 3. februára 2009 o nediskriminácii z dôvodu pohlavia a medzigeneračnej solidarite(2),

–  so zreteľom na svoju pozíciu prijatú v prvom čítaní 20. októbra 2010(3) na účely prijatia smernice Európskeho parlamentu a Rady 2011/.../EÚ, ktorou sa mení a dopĺňa smernica o materskej dovolenke,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2011 o podobe chudoby žien v Európskej únii(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. apríla 2011 o prioritách a náčrte nového politického rámca EÚ zameraného na boj proti násiliu páchanému na ženách(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 13. septembra 2011 o situácii žien v preddôchodkovom veku(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. októbra 2011 o situácii osamelých matiek(7),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 24. mája 2012 s odporúčaniami Komisii o uplatňovaní zásady rovnakej odmeny pre mužov a ženy za rovnakú prácu alebo prácu rovnakej hodnoty(8),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 6. februára 2013 o 57. zasadnutí Komisie OSN pre postavenie žien: Odstránenie a prevencia všetkých foriem násilia páchaného na ženách a dievčatách(9),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. marca 2013 o vplyve hospodárskej krízy na rodovú rovnosť a práva žien(10),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. marca 2015 o pokroku dosiahnutom v oblasti rovnosti žien a mužov v Európskej únii v roku 2013(11),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii EÚ pre rovnosť medzi ženami a mužmi na obdobie po roku 2015(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. októbra 2015 o uplatňovaní smernice Európskeho parlamentu a Rady 2006/54/ES z 5. júla 2006 o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania(13),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Osamelí rodičia a zamestnanosť v Európe (Single parents and employment in Europe), ktorej vypracovanie zadala Komisia a ktorá bola zverejnená v apríli 2014,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci o plnení cieľov v oblasti boja proti chudobe s ohľadom na zvyšujúce sa náklady domácností a so zreteľom na priložené stanovisko Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0040/2016),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a stanoviská Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0153/2016),

A.  keďže podľa najnovších údajov Eurostatu zostáva počet žien žijúcich v chudobe trvalo vyšší než počet mužov – v súčasnosti ide o približne 64,6 milióna žien v porovnaní s 57,6 milióna mužov(14); keďže táto skutočnosť ukazuje, že chudoba má odlišný vplyv na ženy a mužov; keďže ženy boli v roku 2014 v EÚ-28 obzvlášť ohrozené chudobou, pričom miera dosahovala 46,6 % pred sociálnymi transfermi a 17,7 % po sociálnych transferoch; keďže miera chudoby žien sa v členských štátoch značne líši; keďže bez ohľadu na osobitosti ohrozených skupín, ako sú staršie ženy, slobodné ženy, osamelé matky, lesby, bisexuálne ženy, transrodové ženy a ženy so zdravotným postihnutím, je miera chudoby migrantiek a príslušníčok etnických menšín rovnaká v celej EÚ; keďže 38,9 % obyvateľstva a 48,6 % slobodných žien v EÚ-28 sa nedokáže vyrovnať s neočakávanými výdavkami; keďže vysoký komisár OSN pre ľudské práva uvádza, že ženy tvoria väčšinu najchudobnejších ľudí sveta a počet žien žijúcich v chudobe na vidieku sa od roku 1975 zvýšil o 50 %, že ženy odpracujú v celosvetovom meradle dve tretiny pracovného času a vyprodukujú polovicu svetových potravín, ale zarábajú len 10 % svetových príjmov a vlastnia menej než 1 % svetového majetku;

B.  keďže rodová rovnosť na trhu práce, ktorú možno dosiahnuť zvýšením sociálneho a hospodárskeho blahobytu, je prospešná nielen pre ženy, ale aj pre hospodárstvo a spoločnosť ako celok; keďže cieľ zabezpečiť rovnosť medzi mužmi a ženami bol stanovený už v Rímskej zmluve z roku 1957;

C.  keďže vlády sa v Dohovore OSN o právach dieťaťa a v programe pre trvalo udržateľný rozvoj do roku 2030 zaviazali zabezpečiť, aby všetci chlapci a všetky dievčatá dokončili úplné základné vzdelanie; keďže Európsky parlament zorganizoval na Medzinárodný deň žien v máji 2015 podujatie s názvom Posilnenie postavenia dievčat a žien prostredníctvom vzdelávania; keďže tak formálne vzdelávanie, ako aj informálne učenie majú zásadný význam pre prekonanie marginalizácie a viacnásobnej diskriminácie, pretože zabezpečujú dialóg, otvorenosť a porozumenie medzi komunitami a posilňujú postavenie marginalizovaných komunít;

D.  keďže v čase hospodárskej recesie sú ľudia, ktorým už hrozí život v chudobe (čo sú s väčšou pravdepodobnosťou ženy), v zraniteľnej pozícii na trhu práce a pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, najmä členovia skupín vystavených viacnásobnej diskriminácii; keďže prieskum EÚ týkajúci sa LGBT osôb ukázal, že lesbám a bisexuálnym a transrodovým ženám hrozí neprimerane vysoké riziko diskriminácie na základe ich sexuálnej orientácie alebo rodovej identity, a to v oblasti zamestnania (19 %), vzdelávania (19 %), bývania (13 %), zdravotnej starostlivosti (10 %) a prístupu k sociálnym službám (8 %); keďže to vedie k neprimeraným rizikám pre ich hospodársky a sociálny blahobyt;

E.  keďže politika úsporných opatrení, ktorú požaduje Komisia a uplatňujú členské štáty, spolu s hospodárskou krízou posledných niekoľko rokov prehĺbila nerovnosti a ovplyvnila najmä ženy, pričom zhoršila ich chudobu a ešte viac ich vylúčila z trhu práce; keďže došlo k obmedzeniu siete verejných služieb a infraštruktúry poskytujúcej starostlivosť o deti, starších ľudí a chorých ľudí, ako aj k zredukovaniu ponuky kvalitných a bezplatných verejných služieb tohto druhu;

F.  keďže rodiny osamelého rodiča sú viac ohrozené chudobou alebo sociálnym vylúčením (49,8 % v porovnaní s 25,2% priemerných domácností s nezaopatrenými deťmi, hoci medzi jednotlivými členskými štátmi existujú veľké rozdiely)(15); keďže v roku 2014 tvorili ženy podľa Eurostatu 56,6 % domácností s jedným rodičom v Únii; keďže chudoba má výrazný vplyv na osobný rozvoj a vzdelanie detí a dôsledky môžu pretrvávať po celý život; keďže rozdiely vo vzdelávaní medzi deťmi z odlišného sociálno-ekonomického prostredia sa zväčšili (v 11 krajinách nepresahuje poskytovanie vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve pre deti vo veku 0 až 3 roky 15 %); keďže existuje veľká pravdepodobnosť prenosu chudoby na viaceré generácie; keďže nedostatok kvalitného vzdelania je faktor, ktorý významne zvyšuje riziko chudoby detí a sociálneho vylúčenia detí, a riziko predčasného ukončenia školskej dochádzky výrazne zvyšujú rôzne faktory súvisiace s rodinným životom, napríklad nestabilita, násilie či zlé podmienky bývania;

G.  keďže chudobou sú postihnuté najmä ženy žijúce vo vidieckych oblastiach; keďže mnohé ženy, ktoré žijú vo vidieckych oblastiach, nie sú ani zaregistrované na trhu práce alebo ako nezamestnané; keďže miera nezamestnanosti žien vo vidieckych oblastiach je extrémne vysoká a tie, ktoré zamestnané sú, majú veľmi nízke príjmy; keďže ženy vo vidieckych oblastiach majú obmedzený prístup k vzdelaniu, včasnej diagnostike rakoviny a zdravotnej starostlivosti všeobecne;

H.  keďže život s rizikom chudoby vedie k sociálnemu vylúčeniu a nedostatočnému zapojeniu do života spoločnosti, čo sa týka prístupu k vzdelaniu, spravodlivosti, celoživotnému vzdelávaniu, základným zdravotníckym službám, dôstojnému bývaniu a výžive, vode a energii i prístupu a účasti, pokiaľ ide o kultúru a informácie, šport a verejnú dopravu; keďže investície do politík na podporu žien zlepšujú aj životné podmienky ich rodín, najmä ich detí;

I.  keďže rozdiel v odmeňovaní žien a mužov dosahuje 16,3 % a keďže netypické a neisté formy pracovných zmlúv takisto postihujú ženy viac než mužov;

J.  keďže ženy, ktoré chcú začať podnikať majú veľmi často ťažkosti so získavaním prístupu k úveru, pretože tradiční finanční sprostredkovatelia nie sú ochotní úvery poskytovať, lebo sa domnievajú, že podnikateľky sú viac vystavené riziku a majú menšiu tendenciu zabezpečovať rast svojich podnikov a uskutočňovať výhodné investície;

K.  keďže ženy sú často zamestnané ako pracovníčky v domácnosti, v mnohých prípadoch mimo rozsahu pôsobnosti vnútroštátneho pracovného práva; keďže najmä ženám bez dokladov hrozí riziko nútenej práce a vykorisťovania v tejto oblasti;

L.  keďže ženy častejšie než muži preberajú zodpovednosť za starostlivosť o starších, chorých alebo závislých rodinných príslušníkov, ako aj o deti, a častejšie prerušujú svoju kariéru, čo vedie k nižšej účasti a dlhým obdobiam nečinnosti na trhu práce; keďže zavádzanie kvalitných sociálnych služieb a zariadení zameraných na vzdelávanie a starostlivosť v ranom detstve alebo starostlivosť o iné závislé osoby, ako sú starší ľudia, za dostupné ceny znižuje riziko chudoby; keďže len málo členských štátov dosiahlo alebo prekonalo barcelonské ciele, ktoré treba považovať za nutnosť v snahe dospieť k rovnocennému rozdeleniu zodpovednosti za starostlivosť;

M.  keďže vzhľadom na medzigeneračný rozmer chudoby je riešenie situácie dievčat a mladých žien, ktoré sú vystavené sociálnemu vylúčeniu a chudobe, kľúčové z hľadiska boja proti feminizácii chudoby;

N.  keďže v celej EÚ-27 je 34 % osamelých matiek v aktívnom veku ohrozených chudobou v porovnaní so 17 % v prípade iných rodín v aktívnom veku s deťmi;

O.  keďže rozdiely v oblasti nárokov na dôchodok dosahujú v priemere 39 %, čo je dôsledkom nerovnováhy spôsobenej pretrvávajúcou nerovnosťou, pokiaľ ide o mzdy a prístup k zamestnaniu, diskrimináciou a rozdielom v odmeňovaní mužov a žien na trhu práce; keďže tento rozdiel v dôchodkoch predstavuje prekážku pre ekonomickú nezávislosť žien a je jedným z dôvodov, prečo sa ženy vo vyššom veku ocitajú pod hranicou chudoby; keďže sú potrebné kroky na zaistenie rovnakého prístupu k dôstojným dôchodkovým systémom pre ženy; keďže v členských štátoch, ktoré vykonali smernicu 2006/54/ES, sa v rokoch 2006 až 2012 rozdiely v dôchodkoch zmenšili(16);

P.  keďže zvýšenie rizika chudoby je úzko spojené s rozpočtovými škrtmi, ktoré majú vplyv na vzdelávanie, systémy sociálneho zabezpečenia a služby starostlivosti; keďže ženy a deti najtvrdšie zasiahla kríza a úsporné opatrenia, ktoré boli prijaté vo viacerých európskych krajinách;

Q.  keďže ženy sú kľúčovou silou hospodárskeho a sociálneho rozvoja a dobré vzdelávanie je jednou z najúčinnejších dostupných stratégií na dosiahnutie úspechu na trhu práce a vymanenie sa z cyklu chudoby; keďže značná finančná záťaž vzdelávania, ktoré nie je poskytované bezplatne, a to vzhľadom na súvisiace priame i nepriame náklady, je pre ľudí žijúcich v chudobe výraznou prekážkou v ceste za lepšou kvalifikáciou; keďže dievčatá podávajú v škole lepšie výkony než chlapci, ale často narážajú na väčšie problémy alebo im rodinné či iné tlaky bránia v tom, aby tento vzdelávací úspech premenili na profesijné úspechy;

R.  keďže stereotypy šírené spoločnosťou sú zakorenené v patriarcháte a ženám ponechávajú podriadenú úlohu v spoločnosti, čím prispievajú k feminizácii chudoby; keďže tieto stereotypy sa rozvíjajú v detstve a odrážajú sa vo výbere vzdelávania a odbornej prípravy, čo pokračuje až po trh práce; keďže ženy sú naďalej príliš často obmedzované na úlohy „vhodné pre ženy“, za ktoré stále nie sú riadne platené, a zostávajú nedostatočne zastúpené v oblastiach ako matematika, veda, podnikanie, IKT a inžinierstvo a tiež v riadiacich pozíciách; keďže tieto stereotypy spolu s tým, že normatívnu úlohu pri určovaní výšky miezd majú odvetvia, ktorým dominujú muži, vedú k diskriminácia z dôvodu pohlavia;

S.  keďže stratégia Európa 2020, ktorej cieľom je urobiť z EÚ inteligentné, udržateľné a inkluzívne hospodárstvo, obsahuje ambiciózne ciele, ako sú miera zamestnanosti vo výške 75 % a zníženie počtu osôb postihnutých alebo ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením do roku 2020 aspoň o 20 miliónov; keďže ciele stratégie zahŕňajú zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky pod 10 %;

T.  keďže jedným z cieľov stratégie Európa 2020 je zabezpečiť, aby vysokoškolské vzdelanie získalo 40 % osôb vo veku od 30 do 34 rokov namiesto súčasného priemeru na úrovni 37,9 %; keďže priemerná hodnota v prípade žien prekročila 42,3 % v porovnaní s priemerným podielom mužov vo výške 33,6 %;

U.  keďže splnenie cieľa stratégie Európa 2020 v oblasti boja proti chudobe ako jedného z piatich merateľných cieľov tejto stratégie si vyžaduje výrazný nový politický impulz; keďže tieto ciele nemožno dosiahnuť, ak nebude politika na boj proti chudobe zahŕňať silný rodový rozmer, pričom treba zároveň prijať vnútroštátne politiky s cieľom chrániť najmä ženy pred rizikom chudoby;

V.  keďže chudoba, sociálne vylúčenie a ekonomická závislosť žien môžu byť priťažujúcimi faktormi pre obete násilia páchaného na ženách a naopak, pretože násilie má dosah na zdravie žien a často vedie k strate zamestnania, bezdomovectvu, sociálnemu vylúčeniu a chudobe; keďže k tomu patrí aj neprimeraná zraniteľnosť voči obchodovaniu s ľuďmi a sexuálnemu vykorisťovaniu; keďže navyše mnohé ženy, ktoré sú tejto forme násilia vystavené, naďalej s agresormi žijú, pretože sú ekonomicky závislé;

W.  keďže rodová rovnosť poskytuje nástroj na boj proti chudobe žien, pretože má pozitívny vplyv na produktivitu a hospodársky rast a vedie k väčšiemu zapojeniu žien do trhu práce, čo má zase mnoho sociálnych a hospodárskych prínosov;

Chudoba a rovnováha medzi pracovným a súkromným životom

1.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu kvalitných verejných služieb v boji proti chudobe, najmä chudobe žien, pretože ženy sú od takýchto služieb viac závislé;

2.  zdôrazňuje, že mužov treba nabádať na podporu rodovej rovnosti vo všetkých oblastiach a na všetkých úrovniach trhu práce a zapájať ich do nej;

3.  domnieva sa, že členské štáty by mali prioritne riešiť problematiku zladenia súkromného a pracovného života zavedením pracovných podmienok priaznivých pre rodinu, ako je prispôsobiteľný pracovný čas a možnosť telepráce; poznamenáva, že nedostatok cenovo dostupnej kvalitnej starostlivosti o deti, závislé osoby a starších ľudí, a najmä jaslí, predškolských zariadení a zariadení dlhodobej starostlivosti, prispieva k sociálnemu vylúčeniu, rodovým rozdielom v zamestnanosti, rozdielom v odmeňovaní a súvisiacim rozdielom v dôchodkoch; zdôrazňuje, že rovnaký prístup k bezplatnému kvalitnému vzdelávaniu v ranom detstve a cenovo dostupnej starostlivosti, formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu, informálnemu učeniu a službám na podporu rodín je kľúčový pre motivovanie žien na vstup na trh práce a zotrvanie na ňom, zabezpečenie rovnakých príležitostí a prelomenie cyklov chudoby, pretože ženám pomôže získať nezávislosť a kvalifikáciu, ktorú potrebujú na výkon zamestnania;

4.  vyjadruje poľutovanie nad politikami úspor, ktoré spolu s hospodárskou krízou prispievajú k zvyšovaniu miery chudoby, najmä v prípade žien;

5.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby rozvíjali a využívali dostupné politické a finančné nástroje vrátane balíka o sociálnych investíciách s cieľom dosiahnuť barcelonské ciele; v tejto súvislosti požaduje, aby sa optimalizoval Európsky sociálny fond (ESF) a Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR), aby sa pri využívaní sociálnych investícií a nariadenia o Európskom fonde pre strategické investície (EFSI) prisúdila priorita zavedeniu verejných a súkromných zariadení zabezpečujúcich starostlivosť a pomoc pre deti a iné závislé osoby; navrhuje, aby Komisia prostredníctvom mechanizmu spolufinancovania vyčlenila osobitné zdroje na podporu stimulov pre konkrétne oblasti, ktoré majú nedostatok zariadení VSRD a kde je miera zamestnanosti žien mimoriadne nízka;

6.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli politiky na ochranu, zlepšovanie a presadzovanie bezplatných a kvalitných verejných služieb, predovšetkým v oblastiach zdravotníctva, školstva, sociálneho zabezpečenia a spravodlivosti; pripomína, že pre verejné služby je kľúčové, aby mali k dispozícii finančné a ľudské zdroje potrebné na plnenie svojich cieľov;

7.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali potrebné opatrenia na podporu zladenia pracovného a súkromného života, a to s cieľom umožniť ženám, najmä tým, ktoré sú najviac ohrozené chudobou, venovať sa na plný úväzok kariére alebo, ak to uprednostňujú, poskytnúť im prístup k práci na čiastočný úväzok alebo s pružným pracovným časom;

8.  vyzýva Komisiu, aby v úzkej spolupráci s členskými štátmi začala komplexnú legislatívnu iniciatívu so zámerom naplniť potreby matiek a otcov, pokiaľ ide o rôzne typy dovolenky, a to materskú, otcovskú, rodičovskú a opatrovateľskú dovolenku, najmä s cieľom pomôcť mužom v tom, aby zohrávali aktívnu úlohu ako otcovia, čím sa umožní spravodlivejšie rozdelenie rodinných povinností, a tak budú mať ženy rovnaké možnosti zapojiť sa do trhu práce, čo zase zvýši ich ekonomickú nezávislosť; má na pamäti, že niektoré členské štáty už v tejto oblasti prijali právne predpisy presahujúce rámec ustanovení práva EÚ; vyzýva členské štáty, aby zvážili právne predpisy na ochranu alebo posilnenie materských, otcovských a rodičovských práv; zdôrazňuje skutočnosť, že v roku 2010 len 2,7 % osôb využívajúcich právo na rodičovskú dovolenku boli muži, čo zvýrazňuje potrebu konkrétnych krokov na zabezpečenie práv na rodičovskú dovolenku;

9.  opakuje, že je sklamaný zo stiahnutia smernice o materskej dovolenke po mnohých rokoch snahy o prekonanie patovej situácie, a teda zaistenie lepšej ochrany európskych občanov; vyzýva Komisiu, aby predložila nový návrh a navrhla záväzné právo na platenú otcovskú dovolenku; domnieva sa, že vo všetkých členských štátoch treba prijať osobitné opatrenia na zlepšenie rovnováhy medzi pracovným a súkromným životom žien; naliehavo žiada Komisiu, aby do rámca európskeho semestra začlenila výraznejší sociálny rozmer a ciele rodovej rovnosti v zamestnaní;

10.  víta návrh na zavedenie opatrovateľskej dovolenky, ako sa predpokladá v pláne Komisie na nový začiatok s cieľom riešiť problém vyváženia pracovného a súkromného života, ktorému čelia pracujúce rodiny;

Chudoba a práca

11.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby so zreteľom na ciele stratégie Európa 2020 zaviedli politiky na podporu zamestnanosti žien a začlenenie sociálne marginalizovaných skupín žien na trh práce, posilnili a zlepšili vzdelávanie a investovali viac do školiacich a informačných kampaní, čím zabezpečia, že pri následnom začleňovaní žien do trhu práce bude prevládať kvalifikácia, pričom by mali klásť dôraz na celoživotné vzdelávanie, pretože ženám poskytuje zručnosti nevyhnutné na prístup ku kvalitným pracovným miestam a dáva im možnosť rekvalifikácie na neustále sa meniacom trhu práce; požaduje, aby sa zvýšila propagácia predmetov STEM so zameraním na mladé dievčatá v záujme včasného riešenia existujúcich vzdelávacích stereotypov a boja proti dlhodobým rozdielom v zamestnaní a odmeňovaní; požaduje rozvoj cenovo dostupných a kvalitných verejných služieb starostlivosti, prispôsobiteľný, ale nie neistý pracovný čas, ktorý bude prospešný pre ženy i mužov, a opatrenia na boj proti profesijnej a odvetvovej segregácii mužov a žien, a to aj v podnikateľskom svete a v riadiacich pozíciách;

12.  zdôrazňuje, že prístup k úverom, finančným službám a poradenstvu je kľúčový pre posilnenie postavenia žien čeliacich sociálnemu vylúčeniu v podnikaní a pre zvýšenie ich zastúpenia v tomto odvetví; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby prijali účinné opatrenia s cieľom zlepšiť prístup k financovaniu pre ženy, ktoré chcú začať svoje vlastné obchodné alebo investičné projekty, a aby podporovali podnikanie žien, pretože prispieva k všeobecnému hospodárskemu a sociálnemu rozvoju, uľahčili prístup k úverom, a to aj prostredníctvom mikroúverových nástrojov, najmä so zreteľom na zraniteľné ženy vystavené viacnásobnej diskriminácii, a vytvárali a rozširovali programy samostatnej zárobkovej činnosti spôsobom, ktorý nepovedie k neistote; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam výmeny a propagácie najlepších postupov, mentorstva, ženských vzorov a ďalších foriem podpory nezamestnaných žien;

13.  zdôrazňuje, že kľúčový význam majú: reforma makroekonomických a sociálnych politík a politík trhu práce prostredníctvom ich zosúladenia s politikami v oblasti rodovej rovnosti, aby sa ženám zaručila ekonomická a sociálna spravodlivosť, prehodnotenie metód používaných na určenie miery chudoby a vytvorenie stratégií presadzovania spravodlivého rozdelenia bohatstva;

14.  poznamenáva, že ženy sú častejšie zamestnávané na neistých a slabo platených pracovných miestach a na základe neštandardných pracovných zmlúv; konštatuje, že ďalší aspekt pracovnej neistoty je miera nedobrovoľnej práce na kratší pracovný čas, ktorá prispieva k riziku chudoby a vzrástla zo 16,7 % na 19,6 % celkovej zamestnanosti; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie v boji proti nelegálnej práci, neistým pracovným miestam a zneužívaniu netypických foriem zmlúv, medzi ktoré patria aj pracovné zmluvy na nula hodín v niektorých členských štátoch; upozorňuje na vysokú mieru nelegálnej práce, ktorú vykonávajú ženy a ktorá má negatívny vplyv na ich príjem, sociálne zabezpečenie a ochranu, ako aj nepriaznivý účinok na HDP EÚ; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zvážili vykonávanie odporúčaní Medzinárodnej organizácie práce (MOP) zameraných na zníženie počtu neistých pracovných miest(17), ako je napríklad analýza a sprísnenie podmienok, za ktorých sa neisté pracovné zmluvy môžu využívať, a obmedzenie obdobia, počas ktorého môžu byť pracovníci opätovne zamestnaní na základe takejto zmluvy a po uplynutí ktorého by mali dostať možnosť zamestnať sa na trvalú pracovnú zmluvu;

15.  vyzýva členské štáty, aby monitorovali práva pracujúcich žien, ktoré v čoraz väčšej miere vykonávajú slabo platenú prácu a sú obeťami diskriminácie;

16.  poukazuje na to, že existujú nové kategórie žien žijúcich v chudobe, ktoré pozostávajú z mladých kvalifikovaných žien, a veľká časť mladých absolventiek je odsúdená na neistý pracovný život a príjem, ktorý len zriedka prekračuje hranicu chudoby (tzv. noví chudobní);

17.  opakovane vyzýva Komisiu, aby zrevidovala existujúce právne predpisy s cieľom odstrániť rozdiely v odmeňovaní žien a mužov a zmenšiť rozdiely v ich dôchodkoch; konštatuje, že pre odstránenie rozdielov v odmeňovaní žien a mužov majú zásadný význam opatrenia zamerané na zvýšenie transparentnosti miezd, a vyzýva členské štáty, aby vykonávali odporúčanie Komisie zo 7. marca 2014 týkajúce sa posilnenia zásady rovnakej odmeny pre ženy a mužov prostredníctvom transparentnosti vrátane presunutia dôkazného bremena pri sťažnostiach na rodovú diskrimináciu na pracovisku;

18.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala štúdiu o tom, aký vplyv majú postupy súvisiace s oficiálnym uznaním zmeny pohlavia alebo ich absencia na postavenie transrodových osôb na trhu práce, najmä na ich prístup k zamestnaniu, úroveň odmeňovania, kariérny rast a dôchodky;

19.  so znepokojením konštatuje, že ženy často dostávajú dôchodok, ktorý sotva presahuje životné minimum, a to z rôznych dôvodov, napríklad preto, že kvôli starostlivosti o rodinu prerušili alebo ukončili svoj pracovný život, prevažnú časť života pracovali na čiastočný úväzok alebo vykonávali neplatenú prácu pre svojho manžela, najmä v oblasti obchodu alebo poľnohospodárstva, a neprispievali do systému sociálneho zabezpečenia;

20.  víta skutočnosť, že Komisia vo svojej novej stratégii pre rodovú rovnosť považuje rovnakú odmenu za prácu rovnakej hodnoty za jednu z kľúčových oblastí činnosti; vyzýva Komisiu, aby prijala oznámenie venované novej stratégii pre rodovú rovnosť a práva žien na obdobie po roku 2015 a umožnila tak účinnú realizáciu cieľov a politík, ktoré sú v nej zahrnuté;

21.  žiada členské štáty, aby zabezpečili, že každá osoba, ktorá dočasne pozastaví svoju profesijnú činnosť s cieľom venovať sa výchove detí alebo starostlivosti o staršie osoby, sa bude môcť opätovne začleniť do trhu práce a vrátiť sa na svoju bývalú pozíciu a úroveň kariérneho postupu;

22.  vyzýva Komisiu, aby uskutočnila posúdenie vplyvu systémov minimálneho príjmu v EÚ a zvážila ďalšie kroky, pri ktorých by sa zohľadnili hospodárske a sociálne okolnosti každého členského štátu, ako aj posúdenie toho, či tieto systémy umožňujú domácnostiam napĺňať základné osobné potreby; opäť naliehavo žiada členské štáty, aby zaviedli minimálny vnútroštátny dôchodok, ktorý nemôže byť nižší než hranica rizika chudoby;

23.  konštatuje, že ženy na dôchodku sú najzraniteľnejšou skupinou a často žijú v chudobe alebo im chudoba hrozí; vyzýva členské štáty, aby k problematike znižovania rozdielov v dôchodkoch žien a mužov pristupovali ako k ekonomickému cieľu; vyzýva členské štáty na zreformovanie dôchodkových systémov s cieľom trvalo zabezpečovať primerané dôchodky pre všetkých, aby sa odstránili rozdiely v dôchodkoch žien a mužov; domnieva sa, že je potrebné, aby nástroje na riešenie rozdielov v dôchodkoch zahŕňali úpravu dôchodkových systémov s cieľom zabezpečiť rovnosť medzi ženami a mužmi, ako aj úpravu vzdelávacích systémov a systémov kariérneho plánovania a rodičovskej dovolenky i ďalších služieb na podporu rodičovstva; vyzýva členské štáty, aby zvážili poskytovanie spoločných dôchodkových práv v prípade rozvodu a rozluky, a to v súlade so zásadou subsidiarity; konštatuje, že zamestnanecké starobné dôchodkové systémy sa čoraz viac spravujú v súlade so zásadami uplatňovanými v poisťovníctve, čo by mohlo viesť k vzniku početných medzier z hľadiska sociálnej ochrany(18); zdôrazňuje, že Súdny dvor Európskej únie sa jasne vyjadril, že zamestnanecké dôchodkové systémy treba považovať za odmeňovanie a že zásada rovnakého zaobchádzania sa teda vzťahuje aj na ne;

Chudoba: všeobecné odporúčania

24.  konštatuje, že osoby žijúce v chudobe v porovnaní s obyvateľmi v lepšej situácii často platia vyššie jednotkové náklady za ten istý tovar a služby, ktoré sú nevyhnutné na ich sociálne a ekonomické prežitie, najmä pokiaľ ide o telekomunikácie, energiu a vodu; vyzýva členské štáty, aby úzko spolupracovali s dodávateľmi a prevádzkovateľmi na rozvoji mechanizmov podpory a sociálnej tarifikácie v prospech najodkázanejších osôb v spoločnosti, najmä čo sa týka dodávok vody a elektrickej energie, s cieľom odstrániť energetickú chudobu domácností;

25.  opätovne zdôrazňuje úlohu vzdelávania v boji proti rodovým stereotypom, pri posilňovaní postavenia žien a dievčat v sociálnej, ekonomickej, kultúrnej a politickej oblasti a vo vedeckej kariére i pri ukončení cyklu chudoby prostredníctvom začleňovania žien do odvetví, v ktorých sú nedostatočne zastúpené, ako je veda, technika, inžinierstvo a podnikanie, a vyzýva Komisiu, aby ciele v oblasti odbornej prípravy žien zapracovala do odporúčaní pre jednotlivé krajiny; zdôrazňuje úlohu neformálneho vzdelávania; vyzýva členské štáty, aby investície do vzdelávania dievčat a žien zamerané na zvýšenie ich potenciálu zahrnuli ako neoddeliteľnú súčasť do svojich hospodárstiev a plánov obnovy; nabáda členské štáty, aby sa snažili pomáhať mladým ženám pri prechode z formálneho vzdelávania na trh práce; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky vzdelávacie inštitúcie sprostredkúvali demokratické hodnoty s cieľom podporovať toleranciu, aktívne občianstvo, sociálnu zodpovednosť a rešpektovanie rozdielov týkajúcich sa rodov, menšín a etnických a náboženských skupín; poukazuje na význam športu a telesnej výchovy pri prekonávaní predsudkov a stereotypov a na ich potenciálnu hodnotu pri napomáhaní sociálne zraniteľných mladých ľudí vrátiť sa na správnu cestu;

26.  vyjadruje znepokojenie nad tým, že ženy, ktoré majú deti, sú na pracovisku diskriminované, pretože sú matkami, a nie preto, že ich pracovný výkon je v porovnaní s kolegami horší; naliehavo žiada členské štáty, aby aktívne podporovali pozitívny obraz matiek ako zamestnankýň a bojovali proti fenoménu „trestania za materstvo“, ktorý zistilo viacero výskumných štúdií;

27.  vyzýva Komisiu a členské štáty na zabezpečenie toho, aby sa štrukturálne a investičné fondy, najmä ESF, ako aj EFSI využívali na zlepšenie vzdelávania a odbornej prípravy v záujme zlepšenia prístupu na trh práce a boja proti nezamestnanosti, chudobe a sociálnemu vylúčeniu žien; zdôrazňuje, že 20 % podiel ESF, ktorý je vyčlenený na opatrenia v oblasti sociálneho začleňovania a projekty zamerané na sociálnu inováciu, by sa mohol aktívnejšie využívať na podporu iniciatív, ako sú miestne projekty malého rozsahu, ktorých cieľom je posilniť postavenie žien trpiacich chudobou a sociálnym vylúčením; naliehavo vyzýva členské štáty, aby uskutočnili viac informačných kampaní o príležitostiach na účasť na projektoch financovaných EÚ;

28.  požaduje mechanizmy financovania, ktoré podnietia dosiahnutie rovnakého zastúpenia v oblastiach, v ktorých panuje rodová nerovnováha, a zdôrazňuje potrebu údajov rozčlenených podľa rodovej príslušnosti s cieľom lepšie pochopiť situáciu dievčat, chlapcov, mužov a žien a môcť tak účinnejšie reagovať na nerovnováhu; žiada Komisiu, aby predložila informácie o účasti na európskych programoch mobility na vzdelávacie účely, ako sú Erasmus+, Kreatívna Európa a Európa pre občanov, rozčlenené na základe rodovej príslušnosti a veku;

29.  pripomína predovšetkým právo detí migrantov a utečencov, a to chlapcov aj dievčat, na prístup k vzdelávaniu, ktoré je jednou z priorít európskych spoločností; zdôrazňuje preto, že by sa na úrovni EÚ, ako aj na vnútroštátnej úrovni mali prijať mimoriadne opatrenia v oblasti vzdelávania migrantov v súvislosti s pretrvávajúcou migračnou krízou; zdôrazňuje, že vzdelávanie je kľúčom k integrácii a zamestnateľnosti, a ak sa vnútroštátne vzdelávacie systémy nezhostia tejto náročnej úlohy, môže to vyvolať ďalšiu kultúrnu segregáciu a prehĺbiť sociálne rozdiely; poukazuje na to, že prístup k vzdelaniu na požadovanej úrovni kvality spolu s jazykovou a psychologickou podporou, a to tak v utečeneckých táboroch, ako aj v mestách, ktoré utečencov prijímajú, by nemal byť obmedzovaný byrokratickými a administratívnymi otázkami súvisiacimi s uznaním postavenia utečenca;

30.  zdôrazňuje prínos dobrovoľníckych organizácií a tretieho sektora v tejto oblasti a nalieha na členské štáty, aby podporovali ich úsilie; pripomína vysokú účasť žien na dobrovoľnom vzdelávaní a iných činnostiach, ako aj pri podpore a zlepšovaní vzdelávacích možností, napríklad pre deti utečencov a znevýhodnené deti;

31.  zdôrazňuje, že vplyv chudoby a sociálneho vylúčenia na deti môže pretrvávať celý život a viesť k medzigeneračnému prenosu chudoby; zdôrazňuje, že vo všetkých členských štátoch je riziko chudoby a sociálneho vylúčenia medzi deťmi úzko prepojené s úrovňou vzdelania ich rodičov, predovšetkým matiek, a so situáciou rodičov na trhu práce, ich sociálnou situáciou a formami podpory rodín zo strany členských štátov; odporúča, aby členské štáty zaistili, že všetci mladí ľudia budú mať prístup ku kvalitnému bezplatnému verejnému vzdelávaniu v každom veku, a to aj v ranom detstve; zdôrazňuje úlohu výchovného poradenstva pre deti, ktorého cieľom je umožniť im využívať ich plný potenciál; zdôrazňuje, že je potrebné podporovať cielenými programami ďalšie vzdelávanie mladistvých matiek, ktorých predčasné ukončenie školskej dochádzky je prvým krokom vedúcim k chudobe; zdôrazňuje, že treba zaviesť komplexný súbor opatrení na boj proti chudobe detí a podporu dobrých životných podmienok detí, ktorý bude založený na troch pilieroch, a to na prístupe k primeraným zdrojom a zladení pracovného a rodinného života, na prístupe ku kvalitným službám a na zapájaní detí do rozhodnutí, ktoré sa ich týkajú, a do kultúrnych, voľnočasových a športových aktivít; opakuje, že je potrebné zabezpečiť ľahký prístup k informáciám za rovnakých podmienok, najmä pokiaľ ide o sociálne zabezpečenie, vzdelávanie dospelých, zdravotnú starostlivosť a dostupnú ekonomickú podporu;

32.  zdôrazňuje, že neuznávanie LGBTI rodín mnohými členskými štátmi vedie k nižším príjmom a vyšším životným nákladom pre LGBTI osoby, čím sa zvyšuje riziko chudoby a sociálneho vylúčenia; domnieva sa, že právne predpisy v oblasti rovnakého zaobchádzania sú zásadne dôležitým nástrojom boja proti chudobe vyplývajúcej z marginalizácie a diskriminácie postihujúcej sexuálne a rodové menšiny; v tejto súvislosti vyzýva Radu, aby prijala návrh smernice z roku 2008 o vykonávaní zásady rovnakého zaobchádzania s osobami bez ohľadu na náboženské vyznanie alebo vieru, zdravotné postihnutie, vek alebo sexuálnu orientáciu; okrem toho žiada, aby sa pri akomkoľvek budúcom prepracovaní smerníc o rodovej rovnosti výslovne zahrnul zákaz diskriminácie na základe rodovej identity; je naďalej znepokojený tým, že informovanosť o právach a povedomie o existencii orgánov a organizácií ponúkajúcich podporu obetiam diskriminácie je na nízkej úrovni; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby dôsledne monitorovala účinnosť vnútroštátnych orgánov a postupov na riešenie sťažností;

33.  požaduje plné uplatňovanie smernice 2006/54/ES o vykonávaní zásady rovnosti príležitostí a rovnakého zaobchádzania s mužmi a ženami vo veciach zamestnanosti a povolania, pričom žiada revíziu tejto smernice tak, aby sa od spoločností vyžadovalo vypracovanie opatrení alebo plánov týkajúcich sa rodovej rovnosti vrátane opatrení na odstránenie segregácie, vytvorenia systémov odmeňovania a opatrení na podporu kariéry žien;

34.  opätovne potvrdzuje význam ekonomického a finančného vzdelávania v nízkom veku, pretože preukázateľne zlepšuje ekonomické rozhodovanie v neskoršom živote, a to aj v oblasti riadenia výdavkov a príjmov; odporúča výmenu najlepších postupov a podporu vzdelávacích programov zameraných na ženy a dievčatá v zraniteľných skupinách a marginalizovaných komunitách, ktoré čelia chudobe a sociálnemu vylúčeniu;

35.  konštatuje, že chýbajúci príjem partnera môže byť faktorom, ktorý vo výraznej miere prispieva k chudobe a sociálnemu vylúčeniu žien; poukazuje na často neistú situáciu vdov, rozvedených žien a osamelých matiek, ktorým súd zveril do starostlivosti deti, pre ktoré treba stanoviť primeranú výšku výživného; konštatuje, že neplatenie výživného môže osamelé matky uvrhnúť do chudoby; zdôrazňuje skutočnosť, že rozvedené ženy sú náchylné na diskrimináciu a chudobu, čo dokazuje, že ženy ešte stále nie sú ekonomicky úplne nezávislé, a teda poukazuje na potrebu ďalších krokov v oblasti trhu práce a odstraňovania rozdielov v odmeňovaní žien a mužov;

36.  zdôrazňuje, že zber údajov o výdavkoch a príjmoch domácností treba doplniť o individualizované údaje, aby bolo možné zohľadňovať rodové rozdiely v rámci domácností;

37.  trvá na tom, že makroekonomická politika musí byť zlučiteľná s politikou v oblasti sociálnej rovnosti; opakuje, že finančné inštitúcie ako ECB a národné centrálne banky musia pri modelovaní makroekonomických menových politík alebo politík finančných služieb a rozhodovaní o nich zohľadňovať sociálne následky;

38.  opakuje svoju podporu, pokiaľ ide o iniciatívu zameranú na sformulovanie referenčného rozpočtu s usmerneniami, a vyzýva Komisiu, aby pri jeho vypracúvaní zahrnula rodové aspekty vrátane rodových rozdielov, ktoré sa prejavujú v rámci domácností;

39.  opäť potvrdzuje, že je potrebné uskutočniť výskum bezdomovectva žien, jeho príčin a hnacích faktorov, pretože súčasné údaje tento jav zachytávajú neadekvátne; konštatuje, že rodové prvky, ktoré by sa mali zohľadňovať, zahŕňajú rodovo podmienenú ekonomickú závislosť, dočasné bývanie a nevyužívanie sociálnych služieb;

40.  zdôrazňuje, že násilie voči ženám je v EÚ naďalej významný problém, ktorý ovplyvňuje svoje obete, a je naliehavo potrebné zapojiť jeho páchateľov do opatrení na boj proti násiliu voči ženám bez ohľadu na ich vek, vzdelanie, úroveň príjmov či sociálne postavenie, a poukazuje na to, že jeho vplyv na riziko marginalizácie, chudoby a sociálneho vylúčenia sa neustále zvyšuje; konštatuje, že ekonomická nezávislosť žien zohráva ústrednú úlohu v ich schopnosti vyhýbať sa situáciám rodovo motivovaného násilia pomocou prijímania aktívnych opatrení; vyzýva členské štáty a regionálne a miestne orgány, aby zabezpečili systémy sociálnej ochrany zaručujúce sociálne práva ženám, ktoré sa stali obeťami násilia v akejkoľvek forme, či už ide o domáce násilie, obchodovanie s ľuďmi alebo prostitúciu, a aby podnikli kroky na ich opätovné začlenenie do trhu práce, pričom využijú aj nástroje ako ESF; zdôrazňuje, že je potrebné zvýšiť dostupnosť informácií, čo sa týka právnych služieb pre obete násilia;

41.  zdôrazňuje, že je nutné odhodlane bojovať proti domácemu násiliu, a to najmä násiliu voči ženám; konštatuje, že ekonomická nezávislosť žien má pre ich život a schopnosť vymaniť sa zo situácií domáceho násilia kľúčový význam a že ženám, ktoré si vyčerpali platené voľno, hrozí strata zamestnania a ekonomickej nezávislosti; konštatuje, že nedávne zavedenie voľna udeleného v súvislosti s domácim násilím v Austrálii a USA zabezpečilo mnohým pracovníkom ochranu zamestnania pri riešení dôsledkov domáceho násilia, napríklad tým, že dotknutým osobám poskytuje čas na vybavenie návštev u lekára, zúčastňovanie sa na súdnych konaniach a zvládnutie ďalších postupov, ktoré treba v takýchto situáciách riešiť; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v súvislosti s obeťami domáceho násilia preskúmali zrealizovateľnosť a možné výsledky zavedenia systému mimoriadnej platenej dovolenky, a to v prípadoch, keď nedostatok platenej dovolenky je pre obete prekážkou v snahe udržať si zamestnanie pri zabezpečení svojho súkromia; vyzýva tiež Komisiu a členské štáty, aby zaviedli ďalšie opatrenia na zvýšenie povedomia o probléme domáceho násilia a pomáhali obetiam takéhoto násilia, podporovali lepšiu informovanosť a obranu ich práv a chránili ich ekonomickú nezávislosť;

42.  opäť vyzýva EÚ a všetky členské štáty, aby podpísali a ratifikovali Istanbulský dohovor, a požaduje, aby sa urýchlene začala iniciatíva s cieľom vypracovať smernicu EÚ o boji proti násiliu voči ženám; opätovne vyzýva Komisiu, aby predstavila európsku stratégiu boja proti rodovo motivovanému násiliu a vyhlásila európsky rok boja proti rodovo motivovanému násiliu;

43.  domnieva sa, že je potrebné aktívne vyvíjať úsilie o zastavenie násilia voči ženám prostredníctvom zamerania sa na normy, ktoré násilie glorifikujú; zdôrazňuje, že proti stereotypom a štruktúram, ktoré sú základom pre násilie mužov voči ženám, je nutné bojovať aktívnymi opatreniami prostredníctvom kampaní a neustáleho vzdelávania o otázke machistických kultúr na národnej úrovni;

44.  poukazuje na to, že nové technológie by sa mali považovať za základný nástroj tvorby nových pracovných miest a za možnosť, ako ženy vymaniť z chudoby;

45.  nabáda členské štáty, aby v spolupráci s regionálnymi a miestnymi orgánmi pomáhali zlepšovať kvalitu života žien na vidieku v záujme zníženia rizika chudoby, pričom budú poskytovať kvalitné vzdelávacie programy zamerané na posilnenie postavenia vidieckych žien, ako aj kvalitné podmienky zamestnania a dôstojný príjem pre túto skupinu; nabáda členské štáty, aby zabezpečili kvalitnú komunálnu, sociálnu a verejnú infraštruktúru s cieľom zlepšiť celkové životné podmienky vo vidieckych oblastiach;

46.  domnieva sa, že sa stále neuznávajú mnohé aspekty chudoby, a najmä chudoby žien, napríklad aj odopretie prístupu žien ku kultúre a k účasti na spoločenskom dianí, a preto vyzýva členské štáty, aby poskytovali podporu potrebnú na zaistenie toho, aby všetky ženy mohli využívať kultúrne, športové aktivity a voľný čas, s osobitným zreteľom na ženy, ktoré žijú v chudobe, ženy so zdravotným postihnutím a migrantky; domnieva sa, že existujúce ukazovatele závažnej materiálnej deprivácie vylučujú faktory prístupu ku kultúre a k účasti na spoločenskom dianí a umožňujú preto len neúplné chápanie chudoby; žiada, aby sa vytvorili ďalšie ukazovatele na posudzovanie vylúčenia z hľadiska účasti na spoločenskom, kultúrnom a politickom živote, a najmä jeho vplyvu na bludný kruh chudoby, ako aj jeho medzigeneračné dôsledky;

47.  konštatuje, že ženy so zdravotným postihnutím často trpia diskrimináciou v rámci rodinného prostredia a vo vzdelávaní, ich možnosti zamestnania sú obmedzené a sociálne dávky, ktoré dostávajú, nestačia na to, aby sa zabránilo ich upadnutiu do chudoby; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že členské štáty a regionálne a miestne orgány by mali ženám so zdravotným postihnutím poskytovať špecializovanú starostlivosť, ktorú potrebujú na uplatňovanie svojich práv, a mali by navrhovať kroky na pomoc s ich začleňovaním do trhu práce prostredníctvom ďalších podporných opatrení, najmä v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

48.  požaduje ambicióznejšie kroky zamerané na boj proti energetickej chudobe, ktorá neprimerane postihuje slobodné ženy, domácnosti s jedným rodičom a domácnosti pod vedením žien; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali vymedzenie pojmu energetická chudoba, ktoré bude zohľadňovať rodové aspekty tohto javu, a aby ho začlenili do budúceho prepracovaného znenia smernice o energetickej hospodárnosti budov; zdôrazňuje významnú úlohu komunitných energetických iniciatív, ako sú družstvá, pri posilňovaní postavenia zraniteľných spotrebiteľov energie, a najmä žien, ktoré sú vystavené chudobe, sociálnemu vylúčeniu a marginalizácii;

49.  opäť potvrdzuje svoju výzvu adresovanú Komisii, aby sa snažila vytvoriť európsku záruku pre deti, ktorá zabezpečí, že každé európske dieťa ohrozené chudobou bude mať prístup k bezplatnej zdravotnej starostlivosti, bezplatnému vzdelávaniu, bezplatnej starostlivosti o deti, dôstojnému bývaniu a primeranej výžive; zdôrazňuje, že takáto politika musí riešiť situáciu žien a dievčat, a to najmä v zraniteľných a marginalizovaných komunitách; konštatuje, že iniciatíva s názvom záruka pre mladých ľudí musí zahŕňať rodové hľadisko;

50.  nabáda členské štáty a Komisiu, aby zhromažďovali štatistiky rozčlenené podľa rodovej príslušnosti a zaviedli nové individuálne ukazovatele, pokiaľ ide o ženy a chudobu, ako nástroj na monitorovanie vplyvu širšej sociálnej a hospodárskej politiky a politiky zamestnanosti na ženy a chudobu s cieľom rozvíjať výmenu najlepších postupov, čo sa týka legislatívnych a rozpočtových nástrojov určených na boj proti chudobe, so zameraním na skupiny osobitne ohrozené chudobou, a to bez ohľadu na sexuálnu orientáciu či rodovú identitu;

51.  zdôrazňuje úlohu sociálnych podnikov pri posilňovaní postavenia a začleňovaní žien, ktoré sú vystavené chudobe, sociálnemu vylúčeniu a viacnásobnej diskriminácii;

52.  žiada Komisiu a členské štáty, aby vypracovali postupy zapojenia zainteresovaných strán, ktoré budú podporovať a uľahčovať priame zaangažovanie osôb ohrozených chudobou a sociálnym vylúčením, najmä žien a dievčat, do tvorby politiky v oblasti sociálneho začleňovania na všetkých úrovniach;

53.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uplatňovali rodové rozpočtovanie ako nástroj na zabezpečenie toho, že rozpočtové rozhodnutia budú zohľadňovať rodový rozmer a riešiť diferencované účinky;

54.  vyzýva členské štáty, aby v boji proti chudobe spolupracovali s mimovládnymi organizáciami, ktoré úspešne pôsobia v oblastiach postihnutých extrémnou chudobou a majú cenné know-how v miestnych komunitách; vyzýva členské štáty, aby podporovali účinnú spoluprácu na miestnej úrovni;

55.  vyzýva členské štáty a Komisiu, aby zapojili sociálnych partnerov (odborové zväzy a zamestnávateľov) a občiansku spoločnosť vrátane orgánov pôsobiacich v oblasti rodovej rovnosti do zabezpečovania rodovej rovnosti s cieľom podporovať rovnaké zaobchádzanie; zdôrazňuje, že sociálny dialóg musí zahŕňať monitorovanie a presadzovanie postupov v oblasti rodovej rovnosti na pracovisku vrátane pružných foriem organizácie práce s cieľom uľahčiť zladenie pracovného a súkromného života; zdôrazňuje význam kolektívnych zmlúv v boji proti diskriminácii a pri presadzovaní rovnosti medzi ženami a mužmi na pracovisku, ako aj iných nástrojov vrátane kódexov správania, výskumu a výmeny skúseností a osvedčených postupov v oblasti rodovej rovnosti;

o
o   o

56.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Ú. v. EÚ C 233 E, 28.9.2006, s. 130.
(2) Ú. v. EÚ C 67 E, 18.3.2010, s. 31.
(3) Ú. v. EÚ C 70 E, 8.3.2012, s. 162.
(4) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 77.
(5) Ú. v. EÚ C 296 E, 2.10.2012, s. 26.
(6) Ú. v. EÚ C 51 E, 22.2.2013, s. 9.
(7) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 60.
(8) Ú. v. EÚ C 264 E, 13.9.2013, s. 75.
(9) Ú. v. EÚ C 24, 22.1.2016, s. 8.
(10) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 6.
(11) Prijaté texty, P8_TA(2015)0050.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0218.
(13) Prijaté texty, P8_TA(2015)0351.
(14) http://ec.europa.eu/eurostat/tgm/refreshTableAction.do?tab=table&plugin=1&pcode=t2020_50&language=en
(15) Save the Children, Chudoba a sociálne vylúčenie detí v Európe (Child Poverty and Social Exclusion in Europe), Brusel, 2014, s. 14.
(16) http:\\www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/STUD/2015/547546/EPRS_STU(2015)547546_EN.pdf, s.11.
(17) Medzinárodná organizácia práce, Politiky a predpisy na boj proti neistým pracovným miestam (Policies and regulations to combat precarious employment), 2011.
(18) http://ec.europa.eu/justice/gender-equality/files/conference_sept_2011/dgjustice_oldagepensionspublication3march2011_en.pdf


Necolné prekážky obchodu na jednotnom trhu
PDF 436kWORD 111k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o necolných prekážkach obchodu na jednotnom trhu (2015/2346(INI))
P8_TA(2016)0236A8-0160/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Zlepšovanie jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom A Single Market Strategy for Europe - Analysis and Evidence (Stratégia pre jednotný trh v Európe – Analýza a dôkazy) (SWD(2015)0202),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Report on Single Market Integration and Competitiveness in the EU and its Member States (Správa o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch) (SWD(2015)0203),

–  so zreteľom na štúdiu výskumnej služby Európskeho parlamentu zo septembra 2014 s názvom „Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu“,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. septembra 2013 k vnútornému trhu so službami: súčasný stav a ďalšie kroky(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán(2),

–  so zreteľom na vydanie prehľadu výsledkov jednotného trhu on-line z októbra 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0160/2016),

A.  keďže európsky jednotný trh predstavuje dôležitý príspevok k hospodárstvam európskych krajín;

B.  keďže sa odhaduje, že dokončenie jednotného trhu s voľným pohybom tovaru, služieb, verejného obstarávania, digitálneho hospodárstva a zriadenie orgánu pre spotrebiteľské právo by znamenalo hospodárske výnosy v rozmedzí od 651 miliárd do 1,1 bilióna EUR ročne, čo zodpovedá 5 % až 8,63 % HDP EÚ;

C.  keďže viac ako 20 rokov po otvorení jednotného trhu neopodstatnené necolné prekážky obchodu (NPO) naďalej ovplyvňujú obchod a pohyb tovaru a služieb medzi členskými štátmi; keďže príčinou týchto NPO môže byť protekcionizmus a môžu byť sprevádzané byrokratickými prekážkami, ktoré sú veľmi často neprimerané k ich účelu;

D.  keďže jednotný trh služieb tvorí podľa odhadov približne 70 % európskeho hospodárstva, ale na obchode v rámci EÚ sa podieľa iba približne 20 %;

E.  keďže 25 % regulovaných povolaní sa reguluje iba v jedinom členskom štáte;

F.  keďže sa odhaduje, že potenciálne zisky z fungujúceho jednotného digitálneho trhu môžu predstavovať približne 415 miliárd EUR ročne a do roku 2020 by nárast HDP mohol predstavovať približne 0,4 % a keďže v právnych predpisoch EÚ je množstvo medzier, ktoré bránia jeho riadnemu fungovaniu;

G.  keďže iba 2 % nových MSP, mikropodnikov a začínajúcich podnikov sa podujali na cezhraničné rozširovanie prostredníctvom priamych zahraničných investícií;

H.  keďže z pohľadu spotrebiteľov nedostatky na jednotnom trhu vrátane slabého vykonávania právnych predpisov EÚ alebo spôsobom, ktorý je v rozpore s cieľmi jednotného trhu, často vedú k slabšej ponuke produktov a vyšším cenám tovarov a služieb;

I.  keďže v prípade podnikov sa náklady prejavujú drahšími dodávateľskými reťazcami, ktoré vedú k vyššej cene ich vlastných výrobkov, alebo zmenšením prístupu k službám podnikov, čo poškodzuje ich konkurencieschopnosť; keďže konkurenčné trhové prostredie podnecuje inovácie;

J.  keďže zložitosť súčasného režimu DPH možno takisto považovať za NPO;

K.  keďže protisúťažné daňové dohody medzi členskými štátmi a veľkými nadnárodnými spoločnosťami možno považovať za neopodstatnené NPO;

L.  keďže podniky a jednotlivci čelia veľkým prekážkam pri cezhraničných aktivitách na jednotnom trhu pre nedostupnosť a nekvalitnosť informácií, asistenčných služieb a on-line postupov, čo spôsobuje veľkú administratívnu záťaž a značné náklady na dosiahnutie súladu;

M.  keďže monitorovanie prekážok a nákladov je čiastkové a nesystematické a chýba v ňom kvantifikácia a jasné určenie prekážok a nákladov, čo sťažuje stanovenie priorít politických opatrení;

I.Kontext a ciele politiky

1.  uvedomuje si, že napriek odstráneniu colných prekážok od 1. júla 1968 voľnému pohybu tovaru a služieb naďalej bránia NPO, ako sú neopodstatnené vnútroštátne technické predpisy, regulačné a neregulačné požiadavky na výrobky, poskytovateľov služieb a podmienky poskytovania služieb alebo byrokracia; zdôrazňuje, že posilnenie jednotného trhu si vyžaduje naliehavé opatrenia na odstránenie takýchto NPO, tak na úrovni Únie, ako aj na úrovni členských štátov;

2.  považuje NPO za neprimerané a diskriminačné regulačné opatrenia predstavujúce záťaž a spôsobujúce náklady pre podnik, ktorý chce vstúpiť na trh, a ktoré nevznikajú podnikom, ktoré už sú na trhu, alebo náklady, ktoré vznikajú zahraničným podnikom, ktoré domáce podniky nemusia znášať, bez toho, aby tým bolo dotknuté právo členských štátov regulovať a sledovať legitímne ciele v oblasti verejnej politiky, ako je ochrana životného prostredia a práva spotrebiteľov a práva v oblasti zamestnávania;

3.  uznáva, že rozdiely na vnútroštátnej úrovni môžu vzniknúť z dôvodu viacúrovňového riadenia; domnieva sa, že na všetkých úrovniach rozhodovania v oblasti regulácie treba riadne pochopiť potrebu primeranosti opatrení pri sledovaní legitímnych cieľov verejnej politiky; domnieva sa, že konzistentnosť a súdržnosť politiky a regulačnej praxe môžu výrazne prispieť k odstraňovaniu NPO;

4.  domnieva sa, že ak takéto NPO možno odôvodniť ako primerané, informácie o odlišných vnútroštátnych regulačných požiadavkách by mali byť ľahko dostupné a súvisiace poskytovanie notifikačných informácií a informácií o ukončení postupov čo najzrozumiteľnejšie; domnieva sa, že zavádzanie súčasného systému založeného na širokom spektre kontaktných miest, ktorý zahŕňa kontaktné miesta pre výrobky a jednotné kontaktné miesta, je v členských štátoch nekonzistentné a je mimoriadne zložité; pripomína význam posilnenia a zefektívnenia existujúcich nástrojov jednotného trhu pre MSP s cieľom zjednodušiť ich cezhraničnú expanziu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na zjednodušenie a zlepšenie týchto systémov, najmä na potrebu urýchleného zlepšenia jednotných kontaktných miest a vyzýva Komisiu, aby Európskemu parlamentu predložila do konca roka 2016 správu o pokroku a ďalších krokoch; zdôrazňuje, že čím otvorenejší a prístupnejší daný členský štát je v oblasti regulačných požiadaviek, tým atraktívnejší sa stáva pre zahraničné investície;

5.  víta iniciatívu jednotnej digitálnej brány, ktorá bola oznámená v oznámení Komisie o jednotnom digitálnom trhu, ako pozitívny krok; vyzýva Komisiu, aby vytvorila jedno prístupové miesto pre podniky a spotrebiteľov ku všetkým informáciám o jednotnom trhu, k pomoci a riešeniu problémov a vnútroštátnym a celoeurópskym postupom potrebným na cezhraničnú prevádzku v EÚ;

6.  domnieva sa, že spolupráca Komisie a členských štátov na zlepšení fungovania siete SOLVIT je dôležitá pri odstraňovaní NPO, najmä v geografických alebo priemyselných oblastiach, kde podniky nepoužívajú sieť SOLVIT často a príslušný orgán sa nezaoberá všetkými predloženými prípadmi;

7.  zdôrazňuje, že pre mnohé spoločnosti, najmä malé a stredné podniky, ktoré sa snažia obchodovať v inom členskom štáte, bude takéto rozširovanie z ich pohľadu stále predstavovať „medzinárodný obchod“; zdôrazňuje, že MSP, začínajúcim a inovačným podnikom, najmä podnikom v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, by sa mal v plnej miere umožniť rast prostredníctvom cezhraničného obchodu;

8.  domnieva sa, že jednou z úloh EÚ a členských štátov by v konečnom dôsledku malo byť zrušenie NPO, ak sú neopodstatnené alebo nesledujú ciele uvedené v článku 3 ods. 3 Zmluvy o Európskej únii, v ktorom sa uvádza, že Európa je založená na sociálne trhovom hospodárstve s vysokou konkurencieschopnosťou;

9.  pripomína, že stratégia jednotného digitálneho trhu a stratégia pre jednotný trh v Európe zahŕňajú iniciatívy, ktoré by sa mali vykonávať rýchlo a ambiciózne s cieľom obmedziť NPO na jednotnom trhu; zdôrazňuje, že je kľúčové, aby boli tieto iniciatívy založené na zásadách lepšej právnej regulácie a na najúčinnejších nástrojoch, ako sú harmonizácia a vzájomné uznávanie;

II.Prierezové necolné prekážky

10.  domnieva sa, že rozdiely v rýchlosti transpozícii a presnej implementácii existujúcich smerníc na vnútroštátnej úrovni spôsobujú právnu neistotu pre podniky a odlišné podmienky hospodárskej súťaže na vnútornom trhu;

11.  domnieva sa, že v oblastiach, v ktorých Komisia zruší nepotrebné právne predpisy EÚ, by členské štáty mali urýchlene zrušiť príslušné vnútroštátne ustanovenia;

12.  domnieva sa, že časté neuplatňovanie práva Únie členskými štátmi nepriaznivo vplýva na jednotný trh a spotrebiteľov EÚ; domnieva sa tiež, že pomalý proces transpozície práva EÚ vedie k tomu, že niektoré členské štáty zneužívajú neprimerané predĺženie konečného termínu na dosiahnutie súladu; požaduje, aby sa kultúra súladu právnych predpisov naďalej podporovala v rámci spolupráce medzi Komisiou a členskými štátmi, ako je stanovené v stratégii jednotného trhu; zvýrazňuje potrebu urýchleného vyriešenia problému nesúladu právnych predpisov v členských štátoch;

13.  upriamuje pozornosť Komisie a členských štátov na problém, ktorý predstavuje dopĺňanie transponovaných smerníc o dodatočné pravidlá zo strany vlád jednotlivých štátov pri vykonávaní práva Únie, tzv. pozlacovanie;

14.  upriamuje pozornosť na skutočnosť, že intenzita a počet kontrol, ktorým sú v poslednej dobe vystavení zahraniční poskytovatelia služieb, neustále rastú; vyzýva členské štáty, aby sa zaistili, že tieto kontroly sú primerané, odôvodnené a nediskriminačné;

15.  zdôrazňuje, že nekonzistentné presadzovanie existujúcich riadne transponovaných pravidiel členskými štátmi spôsobuje jednotnému trhu rovnakú škodu ako oneskorená transpozícia; domnieva sa, že uplatňovanie a presadzovanie sú náročnejšie, keď spoločne používané pojmy, napríklad „vysledovateľnosť“ alebo „uvedené na trh“, majú v rôznych právnych predpisoch rôzne významy;

16.  domnieva sa, že rozdielne uplatňovanie rovnakých pravidiel v rôznych členských štátoch môže viesť k vytváraniu nových NPO; vyzýva Komisiu, aby vynaložila maximálne úsilie na minimalizáciu rozdielov v čo najskoršej fáze;

17.  domnieva sa, že Komisia by mala zvýšiť používanie jej usmernení v súvislosti s vykonávaním smerníc, keďže to môže byť užitočným nástrojom na zabezpečenie väčšej miery jednotného vykonávania;

18.  konštatuje pretrvávanie rozdielov vo vnútroštátnej regulácii trhu s výrobkami, ktorému naďalej čelia cezhranične pôsobiace podniky z hľadiska miery obmedzenia aj rozdielov medzi členskými štátmi; domnieva sa, že to podniky zbytočne núti prispôsobovať ich výrobky a služby, aby spĺňali viaceré normy a uspeli v opakovanom testovaní, čo obmedzuje obchod v rámci EÚ, znižuje rast a bráni tvorbe pracovných miest;

19.  domnieva sa, že keďže úspory z rozsahu sa znižujú v dôsledku potreby ponúkať viac druhov výrobkov, v prípade MSP a mikropodnikov sa záťaž prerozdeľuje neúmerne v mnohým smeroch, či už z hľadiska právneho, finančného alebo iného;

20.  upozorňuje na súčasnú nízku úroveň cezhraničného verejného obstarávania, pričom menej ako 20 % všetkých verejných obstarávaní v Únii sa zverejňuje na celoeurópskych platformách a iba 3,5 % zákaziek sa zadáva spoločnostiam z iných členských štátov; zdôrazňuje ťažkosti, s ktorými sa stretávajú najmä MSP v rámci účasti na cezhraničnom verejnom obstarávaní; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam nových smerníc EÚ o verejnom obstarávaní a udeľovaní koncesií, ktoré museli členské štáty transponovať do apríla 2016; vyzýva členské štáty, aby v plnej miere vykonávali tieto právne predpisy EÚ vrátane úplného elektronického procesu verejného obstarávania;

21.  zdôrazňuje, že náklady na dosiahnutie súladu s požiadavkami týkajúcimi sa DPH sú jednou z najväčších necolných prekážok obchodu; žiada o praktické návrhy na zjednodušenie DPH;

22.  uznáva, že odlišné režimy DPH v rámci Únie môžu byť vnímané ako NOP; zdôrazňuje, že malý režim jedného kontaktného miesta pre DPH (DPH – MOSS) je dobrý spôsob, ako napomôcť odstráneniu tejto prekážky a najmä podporiť MSP v ich cezhraničnej činnosti; uznáva, že ešte stále pretrvávajú niektoré menšie problematické aspekty týkajúce sa schémy DPH – MOSS, vyzýva Komisiu, aby spoločnostiam v rámci EÚ ďalej uľahčovala povinnosť platenia DPH;

23.  domnieva sa, že mnohé vnútroštátne administratívne postupy, napríklad požiadavky na formalizáciu dokumentov zo strany vnútroštátnych orgánov alebo úradov, tiež vytvárajú NPO; vyzýva členské štáty, aby využívali riešenia týkajúce sa elektronickej správy, čo zahŕňa uprednostňovanie interoperability a digitálneho podpisu v záujme modernizácie svojich verejných správ, čerpali z príkladov Estónska a Dánska poskytovaním väčšieho množstva a dostupnejších digitálnych služieb občanom a podnikom a zjednodušili cezhraničnú spoluprácu a interoperabilitu verejnej správy bez toho, aby sa tým ohrozila ochrana osobných údajov; domnieva sa, že používanie elektronickej správy je dôležitým nástrojom, no nemalo by viesť k vylúčenie alternatívnych spôsobov prístupu k informáciám alebo občanov, ktorí nemajú potrebné zručnosti na používanie digitálnych služieb;

24.  vyzýva Komisiu, aby dôrazne pristupovala k presadzovaniu v praxi s cieľom zabezpečiť riadne uplatňovanie a vykonávanie pravidiel jednotného trhu členskými štátmi; v tejto súvislosti sa domnieva, že proces vykonávania transponovaných smerníc by sa mal lepšie koordinovať, napríklad prostredníctvom špecializovaných seminárov o transpozícii organizovaných Komisiou a výmeny najlepších postupov s cieľom minimalizovať rozdiely v právnych systémoch jednotlivých členských štátov v počiatočnej fáze;

III.Sektorové necolné prekážky obchodu

Jednotný trh s tovarom

25.  podčiarkuje význam zásady vzájomného uznávania pri zabezpečovaní trhového prístupu k jednotnému trhu pre tovar, ktorý nie je harmonizovaný na úrovni Únie, a v prípadoch, keď členské štáty majú národné a veľmi často odlišné pravidlá týkajúce sa výrobkov, ak je pôvodný zámer týchto pravidiel rovnaký;

26.  zdôrazňuje, že mnohé podniky nemajú informácie o vzájomnom uznávaní a domnievajú sa, že pri obchodovaní na jednotnom trhu musia dodržať vnútroštátne požiadavky v cieľovom členskom štáte;

27.  vyzýva Komisiu, aby podnikla kroky na zlepšenie uplatňovania vzájomného uznávania; v tejto súvislosti očakáva plán Komisie na zvýšenie informovanosti a revíziu nariadenia o vzájomnom uznávaní; domnieva sa, že aj harmonizácia je účinný nástroj na zabezpečenie rovnakého prístupu pre tovary a služby na jednotný trh;

Jednotný trh so službami

28.  upozorňuje na problémy poskytovateľov služieb, najmä v oblasti obchodných služieb, odvetví dopravy a stavebníctve, vyplývajúce z viacnásobných a rozmanitých neopodstatnených a neprimeraných požiadaviek týkajúcich sa povoľovania, registrácie, predbežnej notifikácie alebo de facto požiadaviek na zriadenie; zdôrazňuje, že to môže viesť k diskriminácii zahraničných poskytovateľov služieb, čo by bolo v rozpore so zásadou voľného pohybu služieb; v tejto súvislosti požaduje rozvinutejšiu elektronickú správu a systém elektronickej registrácie s cieľom zjednodušiť tento proces pre poskytovateľov služieb;

29.  zdôrazňuje, že prekážkami jednotného trhu sú najmä nedostatočné vykonávanie a rozdielne uplatňovanie smernice o službách;

30.  zdôrazňuje potrebu jasného a jednotného regulačného prostredia, ktoré umožňuje rozvoj služieb na trhu, ktorý chráni pracovníkov a spotrebiteľov a zabezpečuje, aby existujúci a noví prevádzkovatelia na jednotnom trhu EÚ nečelili nezmyselným regulačným prekážkam bez ohľadu na druh podnikania, ktorému sa venujú;

31.  upozorňuje aj na neopodstatnené alebo neprimerané obmedzenia v niektorých členských štátoch, pokiaľ ide o právnu formu poskytovateľov služieb, ako aj ich akcionársku a riadiacu štruktúru, a tiež pokiaľ ide o obmedzenia týkajúce sa spoločného výkonu povolania; zdôrazňuje, že niektoré z týchto obmedzení môžu predstavovať neprimerané alebo neopodstatnené prekážky cezhraničného poskytovania služieb; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť dôsledné posudzovanie primeranosti regulačných požiadaviek a obmedzení uplatniteľných na služby;

32.  zdôrazňuje, že povinnosť oznamovania uvedená v smernici o službách mohla byť účinným nástrojom znižovania alebo odstraňovania neopodstatnených necolných prekážok obchodu, ale zo strany členských štátov a Komisie sa jej nevenovala dostatočná pozornosť; preto víta opätovné zameranie sa na postup oznamovania v stratégii pre jednotný trh, keďže prostredníctvom včasného zapojenia môžu byť vnútroštátne opatrenia revidované s cieľom nájsť riešenie problémov skôr ako sa vyskytnú; ďalej sa domnieva, že pri zavádzaní nových regulačných opatrení by sa od členských štátov mali požadovať podrobnejšie odôvodnenia; zdôrazňuje pozitívne skúsenosti s postupom oznamovania týkajúcim sa výrobkov a navrhuje, aby sa použili ako príklad na zlepšenie postupu v prípade služieb;

33.  pripomína, že verejné služby využívajú osobitnú ochranu vo vzťahu k pravidlám vnútorného trhu z dôvodu úloh všeobecného záujmu, ktoré plnia, a preto pravidlá stanovené verejnými orgánmi na ich riadne fungovanie nepredstavujú NPO; v tejto súvislosti pripomína, že sociálne a zdravotné služby nie sú predmetom smernice o službách;

34.  upozorňuje, že poskytovatelia stavebných služieb vo svojom domovskom štáte často musia plniť určité požiadavky týkajúce sa svojej organizačnej štruktúry, okrem iného v súvislosti so systémami organizačnej certifikácie, v dôsledku čoho je pre nich príliš zložité ponúkať svoje služby cezhranične, čo odrádza od voľného pohybu stavebných služieb a odborníkov;

35.  vyzýva Komisiu, aby riešila tieto prekážky, a to aj prostredníctvom lepšieho vzájomného uznávania, keď je to vhodné, a v prípade potreby prostredníctvom legislatívnych opatrení; zdôrazňuje, že budúce opatrenia, ako je navrhovaný pas služieb, by nemali viesť k dodatočnej administratívnej záťaži, ale mali by sa nimi odstraňovať NPO;

36.  vyzýva Komisiu, aby odstránila záťaž spojenú s rozdrobeným bankovým sektorom v Európe, ktorá nerezidentom, najmä MSP spôsobuje ťažkosti pri otváraní bankových účtov v inom členskom štáte;

37.  poukazuje na to, že niektoré právne úpravy v členských štátoch týkajúce sa podmienok prístupu a vykonávania regulovaných povolaní môžu byť neprimerané a vytvárať neopodstatnené regulačné prekážky brániace prístupu k niektorým profesiám a mobilite poskytovateľov služieb v regulovaných profesiách; uznáva však dôležitosť zaručenia spravodlivej súťaže, kvalitnej odbornej prípravy a podpory úspešných systémov získavania kvalifikácií;

38.  súhlasí s názorom Komisie, že systémy duálneho vzdelávania sa musia odporučiť ako príklady osvedčených postupov v rámci Európskej únie;

39.  víta vzájomné hodnotenie vykonané v ostatných dvoch rokoch; domnieva sa, že postupy partnerského preskúmania, ktoré sú dobre navrhnuté a podnecujú otvorenú diskusiu medzi členskými štátmi, môžu byť účinné pri podpore zmien; nabáda členské štáty a Komisiu, aby rozšírili túto prax, a to najmä na iné oblasti riadenia jednotného trhu;

40.  vyzýva Komisiu, aby sa zaoberala reformnými prioritami členských štátov v oblasti profesionálnych služieb v kontexte európskeho semestra a odporúčaniami pre jednotlivé krajiny týkajúcimi sa deregulácie určitých povolaní v členských štátoch;

Jednotný trh v oblasti maloobchodu

41.  zdôrazňuje partnerské preskúmanie maloobchodných prevádzok, ktoré uskutočnila Komisia v rokoch 2014 – 2015, ktoré preukázalo, že maloobchodní predajcovia na jednotnom trhu často čelia neprimeraným a nevhodným prevádzkovým podmienkam a postupom;

42.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby urýchlili proces uvoľňovania potenciálu úplného jednotného digitálneho trhu a vykonávanie digitálnej agendy EÚ;

43.  poukazuje na to, že niektoré členské štáty zavádzajú pravidlá, ktoré diskriminujú hospodársku činnosť v maloobchodných alebo veľkoobchodných sektoroch na základe veľkosti plochy, na ktorej sa táto činnosť vykonáva, veľkosti podniku alebo pôvodu kapitálu, čo je v rozpore s myšlienkou jednotného trhu a zásadami voľnej hospodárskej súťaže a obmedzuje to rozvoj trhu práce;

44.  poukazuje na to, že predpisy, ktoré ukladajú obmedzenia týkajúce sa maloobchodnej a veľkoobchodnej činnosti a ktoré sú v rozpore s právom EÚ, sú neprimerané a môžu vytvárať značné prekážky pre vstup na trh, čo vedie k menšiemu počtu nových predajní, narúša hospodársku súťaž a zvyšuje ceny pre spotrebiteľov; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že niektoré opatrenia vrátane príspevkov a inšpekčných poplatkov môžu fungovať ako NPO, ak nie sú odôvodnené cieľmi verejnej politiky; domnieva sa, že žiadne prevádzkové obmedzenia vzťahujúce sa na maloobchodnú alebo veľkoobchodnú činnosť by túto činnosť nemali zbytočne alebo neprimeraným spôsobom obmedzovať a nesmú viesť k de facto diskriminácii medzi subjektmi na trhu;

45.  vyzýva Komisiu, aby stanovila najlepšie postupy týkajúce sa maloobchodných prevádzok s cieľom zabezpečiť voľný pohyb výrobkov a služieb a súčasne v plnej miere dodržiavala zásady proporcionality a subsidiarity;

46.  vyzýva Komisiu, aby analyzovala prevádzkové obmedzenia maloobchodného a veľkoobchodného predaja na jednotnom trhu, v prípade potreby predložila návrhy reforiem a podala o tejto analýze správu na jar 2017;

47.  zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné a kvalitné doručovanie balíkov je základnou podmienkou prosperujúceho cezhraničného elektronického obchodu prospievajúceho najmä MSP a spotrebiteľom;

IV.Závery

48.  vyzýva Komisiu, aby v roku 2016 predložila komplexný prehľad necolných prekážok obchodu na jednotnom trhu a analýzu prostriedkov na ich odstránenie, pričom jasne a primerane odlíši NPO od opatrení na vykonávanie legitímnych záujmov verejnej politiky členského štátu vrátane ambiciózneho návrhu na čo najskoršie odstránenie týchto NPO s cieľom uvoľniť ešte nevyužitý potenciál jednotného trhu;

49.  vyzýva Komisiu, aby včas zvážila politické a legislatívne opatrenia EÚ vo vznikajúcich oblastiach po rozsiahlej konzultácii so zainteresovanými stranami, najmä MSP a organizáciami občianskej spoločnosti;

50.  vyzýva Komisiu, aby najskôr zabezpečila, aby členské štáty radšej dodržiavali existujúce pravidlá týkajúce sa jednotného trhu než vytvárali nové, dodatočné právne predpisy o záležitostiach, ktoré sú zahrnuté do existujúcich pravidiel;

51.  vyzýva Komisiu, aby prehĺbila svoju prácu v oblasti presadzovania práva a zásad, ktoré sú základom jednotného trhu; domnieva sa, že včasná intervencia so zreteľom na vnútroštátne opatrenia alebo postupy implementácie, ktoré predstavujú neopodstatnené necolné prekážky, môže byť účinná, a výsledky tak budú dosiahnuté rýchlejšie než prostredníctvom konaní vo veci porušenia; zdôrazňuje však, že v prípade závažných alebo pretrvávajúcich nedostatkov alebo nesprávneho uplatňovania práva Únie Komisia musí využiť všetky dostupné opatrenia vrátane uprednostňovania konaní o porušení povinnosti, aby zabezpečila úplné vykonávanie právnych predpisov EÚ o jednotnom trhu;

52.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že prístup Európskeho parlamentu k relevantným informáciám súvisiacim s predbežným konaním a konaním o porušení povinnosti je stále obmedzený, a požaduje zlepšenie transparentnosti v tomto ohľade s náležitým ohľadom na pravidlá dôvernosti;

53.  vyzýva členské štáty, aby vnímali jednotný trh ako spoločnú iniciatívu, ktorá si vyžaduje koordinovanú a kolektívnu starostlivosť a je podmienkou pre vytvorenie konkurencieschopného hospodárstva EÚ; domnieva sa, že dôsledky neopodstatnených necolných prekážok obchodu musia v konečnom dôsledku znášať spotrebitelia, ktorým sa bráni v prístupe k novým účastníkom na domácich trhoch, pričom čelia vyšším nákladom, nižšej kvalite a zníženej možnosti výberu; domnieva sa, že členské štáty by mali venovať viac času horizontálnym problémom jednotného trhu a identifikácii oblastí, ktoré si vyžadujú prioritné opatrenia zo strany jedného alebo viacerých členských štátov, s cieľom zachovať a prehĺbiť jednotný trh;

o
o   o

54.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 93, 9.3.2016, s. 84.
(2) Prijaté texty, P7_TA(2013)0580.


Stratégia jednotného trhu
PDF 346kWORD 187k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 26. mája 2016 o stratégii pre jednotný trh (2015/2354(INI))
P8_TA(2016)0237A8-0171/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 3 Zmluvy o Európskej únii (Zmluva o EÚ) a článok 9 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/83/EÚ z 25. októbra 2011 o právach spotrebiteľov, ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 93/13/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES a ktorou sa zrušuje smernica Rady 85/577/EHS a smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES(1),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Modernizácia jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky (COM(2015)0550),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Stratégia pre jednotný trh v Európe – Analýza a dôkazy – (SWD(2015)0202),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie z 28. októbra 2015 s názvom Správa o integrácii jednotného trhu a konkurencieschopnosti v EÚ a jej členských štátoch (SWD(2015)0203),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 6. mája 2015 s názvom Stratégia pre jednotný digitálny trh v Európe (COM(2015)0192),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 13. apríla 2011 s názvom Akt o jednotnom trhu  Dvanásť hybných síl podnecovania rastu a posilňovania dôvery  „Spoločne za nový rast“ (COM(2011)0206),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 3. októbra 2012 s názvom Akt o jednotnom trhu II  Spoločne za nový rast (COM(2012)0573),

–  so zreteľom na správu Maria Montiho pre predsedu Komisie z 9. mája 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh  v službách európskeho hospodárstva a európskej spoločnosti,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. marca 2015 o správe jednotného trhu v rámci európskeho semestra 2015(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 11. decembra 2013 o akčnom pláne pre európsky maloobchod v prospech všetkých zúčastnených strán(3),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o iniciatíve s názvom Smerom k aktu o jednotnom digitálnom trhu(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. januára 2014 o účinných pracovných inšpekciách ako stratégii na zlepšenie pracovných podmienok v Európe(5),

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2014 s názvom Náklady v prípade nekonania na úrovni EÚ v oblasti jednotného trhu, ktorú nechal vypracovať Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na štúdiu zo septembra 2015 s názvom Stratégia dokončenia jednotného trhu: bonus v hodnote bilión eur, ktorú nechal vypracovať Výbor pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa,

–  so zreteľom na štúdiu z 20. novembra 2015 s názvom Hodnotenie ex post smernice o oneskorených platbách, ktorú nechala vypracovať Komisia,

–  so zreteľom na štúdiu z novembra 2014 s názvom Situácia na trhu s nábytkom v EÚ a možná iniciatíva v oblasti nábytkárskych výrobkov, ktorú nechala vypracovať Komisia,

–  so zreteľom na online vydanie hodnotiacej tabuľky jednotného trhu z októbra 2015,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a stanovisko Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci (A8-0171/2016),

A.  keďže jednotný trh bol a stále je základným kameňom integrácie EÚ a motorom udržateľného rastu a tvorby pracovných uľahčovaním obchodu v celej EÚ a zároveň zaručovaním vysoko konkurencieschopného sociálneho trhového hospodárstva založeného na článku 3 ods. 3 Zmluvy o EÚ;

B.  keďže prehlbovanie európskeho vnútorného trhu aj naďalej zostáva kľúčovou hospodárskou otázkou, najmä v súvislosti s rozvojom nových technológií, kde je v prípade trhu s kritickým množstvom potrebné presadzovať príchod inovatívnych a konkurencieschopných hráčov na globálnu scénu;

C.  keďže na jednotnom trhu došlo k mnohým pozitívnym zmenám v ostatných rokoch, no mohlo sa dosiahnuť viac v takmer všetkých oblastiach – pri stimulovaní trhu poháňaného digitálnym odvetvím, podpore začínajúcich podnikov, integrácii globálnych dodávateľských reťazcov, zlepšovaní mobility a sociálnych práv pracovníkov, vysporadúvaní sa s novými obchodnými modelmi a zabezpečovaní napomáhania trhu, vzájomného uznávania, normalizácie a udeľovania licencií odborníkom – keby sa odstránili neoprávnené fyzické, právne a technické prekážky;

D.  keďže podľa vlastného výskumu Európskeho parlamentu očakávaný zisk z dokončenia jednotného trhu predstavuje jeden bilión EUR (t. j. možný zisk 615 miliárd EUR ročne); keďže rozdrobenosť jednotného trhu je jednou z hlavných prekážok výraznejšieho štrukturálneho hospodárskeho rastu;

E.  keďže na ďalšiu integráciu jednotného trhu je potrebný skutočne strategický prístup a keďže reakcia na prítomné výzvy by mala mať rovnako politickú ako technickú povahu, najmä v prípade neoprávnených necolných prekážok obchodu v rámci jednotného trhu;

F.  keďže EÚ by mala presadzovať skutočný jednotný trh a považovať ho za spoločné aktívum všetkých občanov, pracovníkov, hospodárskych subjektov a členských štátov a keďže jednotný trh dosiahne svoj plný potenciál len vtedy, ak ho budú všetky členské štáty podporovať vo vzájomnej spolupráci;

G.  keďže pravidlá a opatrenia na úrovni EÚ by sa mali zahrnúť do jednotnej strategickej vízie, vďaka čomu by boli v súlade, a nie v rozpore; keďže členské štáty sa musia vyhnúť diskriminačným opatreniam, ako sú obchodné a daňové právne predpisy, ktoré majú vplyv len na určité odvetvia alebo obchodné modely a narúšajú hospodársku súťaž, v dôsledku čoho je pre podniky ťažké etablovať sa v danom členskom štáte, a to je v jasnom rozpore so zásadami vnútorného trhu;

H.  keďže jednotný trh sa nesmie vnímať oddelene od ostatných horizontálnych politických oblastí, najmä čo sa týka jednotného digitálneho trhu, zdravia, sociálnej ochrany a ochrany spotrebiteľa, pracovného práva a mobility občanov, životného prostredia, trvalo udržateľného rozvoja, energetiky, dopravy a vonkajších politík;

I.  keďže dokončenie jednotného trhu v sektore produktov a služieb a odstránenie prekážok je hlavnou prioritou, ktorá si vyžaduje čo najrýchlejší prístup zo strany členských štátov a inštitúcií EÚ;

J.  keďže prekážky jednotného trhu majú za následok obmedzenejší výber a drahšie výrobky a služby pre spotrebiteľov;

K.  keďže podniky sociálneho hospodárstva sa len málo uznávajú na európskej úrovni a keďže väčšina týchto podnikov nie je uznaná právnym rámcom na európskej úrovni, ale iba na vnútroštátnej úrovni, aj to len v niektorých členských štátoch a v rôznych právnych podobách; keďže tento nedostatočný právny rámec EÚ bráni schopnosti takýchto podnikov pôsobiť cezhranične v rámci vnútorného trhu;

L.  keďže falšovanie prestavuje vážnu hrozbu pre verejné zdravie a bezpečnosť a keďže celková hodnota falšovaných výrobkov, s ktorými sa obchoduje, sa v posledných rokoch výrazne zvýšila, čím sa ešte zhoršil ničivý vplyv falšovania na inovácie, zamestnanosť a označovanie európskych spoločností značkou;

M.  keďže vytvorenie jednotného kapitálového trhu by stimulovalo väčšie cezhraničné rozdelenie si rizika a vznik viacerých likvidných trhov;

N.  keďže súhrnná správa z konzultácie Komisie o geografickom blokovaní odhaľuje, že spotrebitelia výrazne podporujú legislatívne opatrenia zamerané proti geografickému blokovaniu;

O.  keďže hospodárske dôsledky finančnej krízy sú ešte stále citeľné a HDP je vo viacerých členských štátoch stále pod úrovňou z roku 2008;

P.  keďže jednotný trh je príznačný pretrvávajúcou vysokou mierou nezamestnanosti; keďže v dôsledku finančnej krízy počet nezamestnaných vzrástol o vyše 6 miliónov ľudí; keďže koncom roka 2015 bolo v Únii vyše 22 miliónov ľudí bez práce;

Ciele politiky

1.  podporuje celkové ciele stratégie Komisie v oblasti jednotného trhu s tovarom a službami: Modernizácia jednotného trhu: viac príležitostí pre ľudí a podniky, a oceňuje jej opatrenia v kľúčových oblastiach s cieľom využiť plný potenciál jednotného trhu v prospech spotrebiteľov, zamestnancov a podnikov, najmä začínajúcich podnikov, zvýšiť počet udržateľných pracovných miest a podnecovať a rozvíjať MSP; podnecuje Komisiu, aby pripravila prierezové politiky zamerané na dosiahnutie spravodlivejšieho a konkurencieschopnejšieho jednotného trhu v súlade s hlavou II ZFEÚ o ustanoveniach so všeobecnou pôsobnosťou;

2.  poznamenáva, že vytvorenie vnútorného trhu, na ktorom je zabezpečený voľný pohyb tovaru, osôb, služieb a kapitálu, je základným cieľom Únie;

3.  víta skutočnosť, že cieľom stratégie je doplniť úsilie v iných oblastiach; domnieva sa, že zlepšením už prebiehajúcich iniciatívy, má stratégia potenciál na zabezpečenie hospodárskej prosperity, zlepšenie tvorby udržateľných pracovných miest a podporu rastu, zvýšenie blahobytu Európanov prostredníctvom praktických opatrení, aby sa Európska únia stala atraktívna pre investície a aby sa dosiahla globálna konkurencieschopnosť európskych podnikov; zdôrazňuje však, že pri vykonávaní tejto stratégie sa treba vyhnúť nejednotnosti a prekrývaniu rôznych iniciatív; zdôrazňuje, že návrhy by mali byť založené na dôkazoch a byť v súlade so zásadami lepšej regulácie;

4.  zdôrazňuje naliehavú potrebu odstrániť z jednotného trhu neopodstatnené prekážky s cieľom dosiahnuť konkrétne a rýchle výsledky v oblasti udržateľného rastu, inovácií, vytvárania pracovných miest, výberu pre spotrebiteľov a nových obchodných modelov; domnieva sa, že na dosiahnutie týchto cieľov by sme sa mali usilovať o väčšiu harmonizáciu právnych predpisov, ak je to potrebné a vhodné, pri súčasnom zachovaní najvyššej úrovne ochrany spotrebiteľa, a prijať primerané opatrenia na odstránenie neopodstatnených prekážok vytvorených členskými štátmi;

5.  zastáva názor, že v preskúmaní stratégie EÚ 2020 v polovici trvania by sa mali stanoviť ambiciózne ciele dosiahnutia vysoko konkurenčného trhového hospodárstva a udržateľného rastu do roku 2020; zdôrazňuje, že jednotný trh by mal zohrávať ústrednú úlohu pri dosahovaní tohto cieľa;

6.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby boli inovatívne pri vykonávaní právnych predpisov v oblasti jednotného trhu; zdôrazňuje veľký potenciál odvetví s vysokým podielom práce, ako je maloobchod a sektor stravovacích a ubytovacích služieb, pre vytváranie pracovných miest, začleňovanie a riešenie nezamestnanosti mladých ľudí;

7.  domnieva sa, že Montiho správa z roku 2010 s názvom Nová stratégia pre jednotný trh by sa mala v plnej miere vykonávať a zohľadniť pri práci na stratégii pre jednotný trh;

8.  zdôrazňuje, že v stratégii pre jednotný trh nesmie ignorovať potenciál odvetvia priemyslu s ohľadom na udržateľný rast a tvorbu kvalitných pracovných miest v Európe;

9.  domnieva sa, že vnútorný dopyt –a najmä zlepšenie kúpnej sily, prijatie inovatívnych opatrení a investície do zeleného hospodárstva – sú rozhodujúce na uvoľnenie plného potenciálu jednotného trhu a podporu udržateľného rastu;

Moderný a inovatívnejší jednotný trh

10.  víta skutočnosť, že stratégia je zameraná na aspekty, ktoré majú podnikom, najmä MSP, mikropodnikom a začínajúcim podnikom, pomôcť rozšíriť činnosť, rásť a udržať sa na jednotnom trhu, čo uľahčí ich inováciu a tvorbu pracovných miest; zdôrazňuje, že všetky iniciatívy pre MSP a začínajúce podniky si vyžadujú okamžité kroky a mali by sa považovať za prioritu, ale pripomína, že tieto iniciatívy by nemali nepoctivým podnikom poskytovať príležitosti obísť platné pravidlá, normy pracovníkov na nižších pozíciách a spotrebiteľov, ani zvyšovať riziko firemných podvodov, výskyt trestných činností a schránkových spoločností;

11.  domnieva sa, že stratégia pre jednotný trh môže poskytnúť nové príležitosti pre MSP, ktoré sú chrbticou hospodárstiev EÚ, mikropodnikom a inovatívnym začínajúcim podnikom; je presvedčený, že priaznivé podnikateľské prostredie, ktoré sa dosiahne zdokonalením rámcov súkromného rizikového kapitálu pre malé a stredné podniky, uľahčením prístupu k financovaniu, vytvorením vhodných právnych predpisov a úplným uplatňovaním zásady „najskôr myslieť v malom“ v rámci jednotného trhu, by mohlo podporiť rast a tvorbu pracovných miest;

12.  vyjadruje presvedčenie, že kľúčom k splneniu cieľov stratégie je zníženie administratívnej záťaže a nákladov na zabezpečeniu súladu s právnymi predpismi pre podniky, najmä pre malé a stredné podniky, a zrušenie zbytočných právnych predpisov, spolu s ďalším zabezpečovaním vysokých štandardov ochrany spotrebiteľov, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;

13.  domnieva sa, že treba prijať spoločnú definíciu inovatívnych začínajúcich podnikov, MSP a podnikov sociálneho hospodárstva alebo objektívne kritériá, ktoré možno použiť ako referenčný bod pre prijatie súvisiacich opatrení; vyzýva Komisiu, aby navrhla takéto kritériá a ukazovatele;

14.  zdôrazňuje, že treba podporovať podniky sociálneho hospodárstva v rámci politík v oblasti vnútorného trhu a zároveň mať na pamäti, že v EÚ pôsobia približne 2 milióny podnikov sociálneho hospodárstva a predstavujú okolo 10 – 12 % všetkých európskych podnikov; navyše zdôrazňuje, že sociálne hospodárstvo sa rapídne rozširuje a poskytuje kvalitné výrobky a služby a vytvára vysokokvalitné pracovné miesta;

15.  vyzýva Komisiu, aby požiadala platformu REFIT, aby sa zaoberala prekážkami pre inovácie a okrem návrhu na zriadenie Európskej rady pre inovácie predložila návrhy, ako ich možno znížiť alebo odstrániť; zdôrazňuje, že tento postup nesmie viesť k zníženiu úrovne zamestnanosti, ochrany spotrebiteľov a environmentálnych noriem; je presvedčený, že na zabezpečenie lepšej regulácie treba preskúmať platné právne predpisy a v prípade potreby ich zjednodušiť, aby vhodné na svoj účel, pričom všetky nové právne predpisy by mali byť odolné proti budúcim zmenám a štandardne digitálne a mali by byť v súlade so zásadou „najskôr myslieť na malých“;

16.  konštatuje, že dobrá právna regulácia môže priniesť úžitok rovnako podnikom i pracovníkom a môže pomôcť k hospodárskemu rastu a kvalitnému zamestnaniu na jednotnom trhu; berie na vedomie program lepšej právnej regulácie Komisie, ktorý zahŕňa silnejšie zapojenie zúčastnených strán napríklad cez platformu REFIT a posilnené posúdenia vplyvu; zdôrazňuje, že treba posudzovať nielen krátkodobé účinky, ale aj dlhodobú hodnotu právnych predpisov a dôsledky absencie právnej úpravy; vyjadruje presvedčenie, že lepšie, účinnejšie a jednoduchšie právne predpisy znížia administratívnu záťaž a podnietia rast a tvorbu pracovných miest a súčasne zabezpečia vysokých štandard ochrany spotrebiteľov, zamestnancov, zdravia a životného prostredia;

17.  domnieva sa, že ďalší rozvoj jednotného trhu si vyžaduje odstránenie prekážok obchodu medzi členskými štátmi; podporuje európsku deklaráciu konkurencieschopnosti z februára 2016, najmä záväzok zjednodušiť právne predpisy a znížiť záťaž, vyvinúť väčšie úsilie na zníženie celkovej záťaže regulácie na úrovni EÚ, najmä čo sa týka MSP a mikropodnikov, a tam, kde je to možné, zaviesť ciele zníženia zaťaženia v osobitných odvetviach; odporúča, aby sa na zavádzaní takýchto cieľov zníženia zaťaženia začalo pracovať okamžite;

18.  vyjadruje presvedčenie, že ak sa majú zabezpečiť ciele jednotného trhu a vytvoriť rast a pracovné miesta, EÚ musí podnietiť konkurencieschopnosť v súlade s usmerneniami ustanovenými vo vyhlásení Európskej rady o konkurencieschopnosti;

19.  víta odhodlanie Komisie riešiť nedostatok koordinácie v oblasti daní v rámci EÚ, najmä ťažkosti, ktorým čelia MSP v dôsledku zložitosti rozdielnych vnútroštátnych predpisov v oblasti DPH; vyjadruje Komisii plnú podporu, pokiaľ ide o reformu DPH; vyzýva Komisiu, aby zvážila, ako by bolo možné pozmeniť nové pravidlá týkajúce sa miesta dodania v prípade DPH pri digitálnych službách, aby sa vyhovelo osobitným potrebám malých podnikov a mikropodnikov; vyzýva Komisiu, aby posúdila uskutočniteľnosť ešte väčšej koordinácie, a najmä možnosť zjednodušenia DPH (pre rovnaké kategórie tovaru) v odvetví elektronického obchodu;

20.  podporuje úsilie Komisie zabezpečiť v Európskej únii spravodlivosť v oblasti daní a odstrániť postupy agresívneho daňového plánovania a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; vyzýva Komisiu, aby sa zamerala na zavedenie povinnosti nadnárodných spoločností podávať správy v jednotlivých krajinách;

21.  upozorňuje na ťažkosti, ktorým čelia podniky, najmä MSP a začínajúce podniky, pri zabezpečovaní financovania; poukazuje na to, že pre rozdiely medzi vonkajšími faktormi, ako napríklad ľahký prístup k úverom, daňové režimy a pracovné nariadenia, sú MSP v porovnaní s inými v nevýhode; vyzýva Komisiu, aby popri pokračujúcej cennej podpore poskytovanej týmto podnikom prostredníctvom Európskeho fondu pre strategické investície (EFSI) a programov, ako sú Horizont 2020, COSME a EŠIF, preskúmala možnosti ďalšieho uľahčenia prístupu k týmto a iným programom a nástrojom najmä pre mikropodniky, napríklad obmedzením výziev na predkladanie žiadostí na šesťmesačné obdobia a ďalším zjednodušením príslušných postupov a zvýšením viditeľnosti európskeho financovania; víta zámer Komisie využiť finančné prostriedky z programu COSME na financovanie informačných kampaní zacielených na inovatívne mladé MSP; vyzýva všetky regionálne a miestne orgány zodpovedné za podporovanie spoločností, najmä tie, ktoré sú zapojené do siete Enterprise Europe Network, aby sa na týchto kampaniach zúčastnili; domnieva sa, že zjednodušenie zohráva kľúčovú úlohu pri umožnení prístupu MSP a začínajúcich podnikov k financovaniu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby sa kolektívne financovanie mohlo uplatňovať plynulo skrz hranice;

22.  vyzýva Komisiu, aby zvážila posilnenie siete vyslancov pre MSP prostredníctvom série akcií – pričom sa treba vyhnúť ďalšej byrokracii – na zvýšenie povedomia o tomto nástroji a jeho zviditeľnenie medzi MSP, na posilnenie kontaktov medzi jednotlivými národnými vyslancami pre MSP a zodpovedajúcimi zástupcami MSP a na predkladanie činností siete Európskeho parlamentu raz ročne;

23.  poukazuje na to, že hoci Európsky parlament prijal vo februári 2011 smernicu o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách, každý rok v Európe zbankrotujú tisíce MSP a začínajúcich podnikov, ktoré čakajú na úhradu svojich faktúr, a to aj od vnútroštátnych orgánov verejnej správy; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o uľahčenie uplatňovania a presadzovania smernice o oneskorených platbách; okrem toho vyzýva členské štáty, aby v prípade neuspokojivého vykonávania smernice o oneskorených platbách zvážili formy primeraného odškodnenia pre spoločnosti, ktorým dlží peniaze orgán verejnej správy, aby v dôsledku toho nemuseli skrachovať;

24.  oceňuje legislatívnu iniciatívu týkajúcu sa platobnej neschopnosti podnikov, ktorá zaručí, že členské štáty budú poskytovať regulačné prostredie, ktoré pripúšťa, že občas dochádza k zlyhaniu, a môže podporiť inovácie, ale poukazuje na to, že náklady a dôsledky vyplývajúce zo zlyhania spoločností ovplyvňujú nielen vlastníka spoločnosti a akcionárov, ale tiež veriteľov, ich zamestnancov a daňových poplatníkov; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že sa touto iniciatívou zosúladia insolvenčné konania v celej EÚ, skráti sa ich trvanie a náklady na ne;

25.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia dostatočne nezdôraznila osobitnú úlohu tradičnej výroby remeselných podnikov a MSP, ktorá významne prispieva ku konkurencieschopnosti a hospodárskej stabilite v Európe; nabáda Komisiu, aby využila celý potenciál digitalizácie a inovácií výrobného priemyslu, a to najmä pre mikrovýrobcov, malých výrobcov a začínajúce podniky, ako aj pre menej industrializované regióny s cieľom pomôcť znížiť rozdiely medzi regiónmi a znovu oživiť miestne ekonomiky; domnieva sa, že je nevyhnutné predložiť silnejšiu politiku týkajúcu sa MSP a politiky remeselnej výroby ako jednu z najdôležitejších priorít všetkých európskych inštitúcií a členských štátov v nasledujúcich rokoch;

26.  víta jednotnú digitálnu bránu Komisie, ktorá by mala vychádzať z existujúcich miest jednotného kontaktu zriadených smernicou o službách a pripojiť miesta jednotného kontaktu k ostatným podobným jednotným trhovým sieťam; vyzýva Komisiu, aby preskúmala všetky možnosti najlepšieho využitia jednotnej digitálnej brány s cieľom pomôcť európskym začínajúcim podnikom rozšíriť činnosť do celej Európy a stať sa výhľadovo viac medzinárodnými poskytnutím presných a jasných informácií v rôznych jazykoch o všetkých postupoch a formalitách, ktoré sú nevyhnutné na fungovanie na domácom trhu alebo v inej krajine v EÚ; vyzýva Komisiu, aby vytvorila jedno prístupové miesto pre podniky a spotrebiteľov ku všetkým informáciám o jednotnom trhu, k pomoci a riešeniu problémov a vnútroštátnym a celoeurópskym postupom potrebným na cezhraničnú prevádzku v EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby boli urýchlene vykonané;

27.  poznamenáva, že podniky, najmä MSP, si buď nie sú vedomé pravidiel platných v iných členských štátoch alebo je pre ne ťažké nájsť informácie o pravidlách a postupoch vzťahujúcich sa na ich podnik a porozumieť im; vyzýva Komisiu, aby navzájom prepojila všetky odlišné portály, prístupové miesta a internetové stránky poskytujúce informácie do jednotnej brány, ktorá bude MSP a začínajúcim podnikom poskytovať zrozumiteľné informácie, aby mohli prijímať informované rozhodnutia a ušetriť čas a náklady;

28.  vyzýva Komisiu, aby vytvorila miesta jednotného kontaktu, a to tak, že z regulačného portálu sa stane systém plnohodnotných internetových obchodných portálov, ktoré podporujú pravidelnú výmenu informácií medzi zástupcami podnikov a pomáhajú vnútroštátnymi podnikom a občanom konkurovať v ostatných členských štátoch EÚ;

29.  pripomína význam posilnenia a zefektívnenia existujúcich nástrojov jednotného trhu pre MSP s cieľom zjednodušiť ich cezhraničnú expanziu; naliehavo žiada Komisiu a členské štáty, aby kládli väčší dôraz na zefektívnenie a zdokonalenie kontaktných miest pre výrobky a jednotných kontaktných miest;

30.  pripomína, že je nevyhnutné potrebné poskytnúť spotrebiteľom rovnakú úroveň ochrany online, ako aj offline; zdôrazňuje, že je potrebné, aby všetky hospodárske subjekty pôsobiace v rámci jednotného trhu na internete aj mimo neho prijali všetky rozumné a primerané opatrenia na boj proti falšovaniu s cieľom zaistiť ochranu spotrebiteľov a bezpečnosť výrobkov;

31.  zdôrazňuje, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov rýchlo rastie a zatiaľ čo mení spôsob, akým sa mnohé služby a aktíva poskytujú a spotrebúvajú, môže riadiť inovácie a má potenciál priniesť ďalšie výhody a príležitosti pre spoločnosti a spotrebiteľov na jednotnom trhu; zdôrazňuje hospodárske, spoločenské a environmentálne prínosy a výzvy hospodárstva spoločného využívania zdrojov; vyzýva Komisiu, aby koordinovala úsilie členských štátov pri hľadaní krátkodobých alebo dlhodobých legislatívnych riešení smerujúcich k hospodárstvu spoločného využívania zdrojov; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby predložili návrhy na predchádzanie zneužívania v oblasti zamestnanosti a v daňových oblastiach v hospodárstve spoločného využívania zdrojov;

32.  víta ohlásenú iniciatívu Komisie týkajúcu sa hospodárstva spoločného využívania zdrojov a jej úmysel zamerať na podniky, ktoré majú sídlo v danej oblasti, a objasniť usmerneniami vzťah medzi ustanoveniami existujúceho práva EÚ pre uplatňovanie a fungovanie modelov hospodárstva spoločného využívania zdrojov; zastáva názor, že regulačný zásah v tejto oblasti by sa mal vyznačovať flexibilitou, aby sa pravidlá mohli hneď prispôsobovať a presadzovať v rapídne sa meniacom odvetví, ktoré si vyžaduje rýchle a efektívne úpravy; zdôrazňuje, že existujúce normy ochrany spotrebiteľov sa musia tiež uplatňovať a presadzovať v digitálnom hospodárstve; vyzýva Komisiu aby zabezpečila čo najlepšie podmienky pre rozvoj a rozkvet hospodárstva spoločného využívania zdrojov;

33.  zdôrazňuje, že nové bezpečnostné prvky, ktoré poskytuje hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, ako je bezpečnosť platieb, geolokalizácia a poistenie, posilňujú spotrebiteľov, a preto treba posúdiť, kde by nápravné opatrenia ex-post mohli byť účinnejšie ako nariadenia ex-ante; vyzýva Komisiu, aby aj naďalej podporovala verejno-súkromnú spoluprácu s cieľom riešiť problém existujúcich prekážok v rámci hospodárstva spoločného využívania zdrojov, najmä častejšieho používania digitálnej identity na budovanie dôvery spotrebiteľov v online transakcie, rozvoja digitálnych riešení pre platby daní, poskytovania systémov cezhraničného poistenia a modernizácie právnych predpisov v oblasti zamestnanosti;

34.  domnieva sa, že hospodárstvo spoločného využívania zdrojov, rozvoj nových podnikateľských modelov, inovačných služieb a dočasné používanie aktív by sa mali podporovať, ale mali by sa, pokiaľ je to možné, zakladať na podobných pravidlách pre podobné služby, s cieľom zabezpečiť vysokú kvalitu služieb, nezávisle od toho, ako je prístup k nim a ich poskytovanie zorganizované, a zabezpečiť rovnaké podmienky a ochranu spotrebiteľa pri súčasnom zamedzení fragmentácie, ktorá by mohla brániť vývoju nových obchodných modelov; je presvedčený, že so zreteľom na hospodárstvo spoločného využívania zdrojov je možné prijať len prístup založený na jednotnom trhu, keďže rozdrobenosť jednotného trhu pre miestne alebo vnútroštátne pravidlá bráni európskym spoločnostiam hospodárstva spoločného využívania zdrojov, aby sa rozširovali na európskej úrovni;

35.  upozorňuje na dôležitú úlohu technických noriem EÚ pre inovácie, konkurencieschopnosť a pokrok v rámci jednotného trhu; je presvedčený, že treba prijať včasné opatrenia s cieľom vytvoriť prísne normy EÚ v oblasti kvality, interoperability a bezpečnosti na podporu priemyselnej politiky EÚ a že tieto normy by sa mali presadzovať aj na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby podporovala a posilňovala normy EÚ, ako sa už stanovuje v nariadení (EÚ) č. 1025/2012, a pretvorila rámec na normalizáciu tak, aby bol efektívnejší a vhodnejší na daný účel, a to aj využívaním možností, ktoré sa ponúkajú v rámci medzinárodných obchodných rokovaní; zdôrazňuje, že normy by sa mali stanovovať trhovo motivovaným, otvoreným, inkluzívnym a konkurencieschopným spôsobom, aby ich MSP dokázali ľahko vykonávať, aby sa predišlo riziku uzavretých hodnotových reťazcov a zároveň aby sa zabránilo omeškaniu pri ich uverejňovaní;

36.  zdôrazňuje významnú úlohu, ktorú zohráva systém normalizácie pri voľnom obehu výrobkov a čoraz častejšie aj služieb; poznamenáva, že dobrovoľné používanie noriem prispelo k HDP v Európe 0,3 – 1 % a má priaznivý vplyv na produktivitu práce;

37.  pripomína, že prevažná väčšina noriem vzniká v reakcii na potreby priemyslu na základe prístupu zdola nahor, aby sa zabezpečila relevantnosť noriem pre trh; podporuje záväzok uvedený v stratégii pre jednotný trh, ktorým je zabezpečiť, aby si Európa zachovala popredné svetové postavenie v rámci tvorby noriem; podporuje normalizáciu, ktorá je zlučiteľná s medzinárodným prístupom, či už tvorbou celosvetových medzinárodných noriem, alebo v prípade potreby uznávaním rovnocenných medzinárodných noriem; berie na vedomie zámer stanoviť rámec a priority pre normalizačné činnosti na základe spoločnej iniciatívy pre normalizáciu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, že spoločná iniciatíva zostane motivovaná takouto priemyselnou potrebou zdola nahor, a bude tak uprednostňovať a zavádzať len tie normy, ktoré zodpovedajú identifikovaným potrebám a preukazujú svoju dôležitosť pre trh, a nebude viesť k dodržiavaniu zbytočných noriem alebo k nejednotným požiadavkám v porovnaní s ostatnými súvisiacimi normami, ktoré sa zavádzajú;

38.  poznamenáva, že návrh spoločnej iniciatívy pre európsku normalizáciu bude vychádzať z nezávislého preskúmania európskeho systému normalizácie, a podporuje jeho cieľ, aby komunita pôsobiaca v oblasti európskej normalizácie rozvíjala činnosti, ktorými sa zlepší systém ako celok, vrátane odporúčaní týkajúcich sa inkluzívnosti a podpory konkurencieschopnosti európskych podnikov;

39.  v rámci spolupráce s európskymi organizáciami pre normalizáciu vyzýva Komisiu, aby podporovala tieto organizácie a ich národné náprotivky v ich snahe zlepšiť zapojenie MSP do samotného procesu stanovovania noriem, ako aj do preberania noriem po ich stanovení; ďalej nabáda Komisiu, aby úzko spolupracovala s európskymi organizáciami pre normalizáciu, vnútroštátnymi orgánmi pre normalizáciu a inými subjektmi s cieľom zlepšiť transparentnosť procesu normalizácie v rámci plnenia záväzkov uvedených v pracovnom programe pre európsku normalizáciu na rok 2016 a základnom nariadení;

40.  domnieva sa, že spoločná iniciatíva by sa mala zameriavať na neustále zlepšovanie pracovných postupov, a to najmä stanovením postupov na skúmanie zloženia technických výborov a opatrení na podporu otvorenosti a inkluzívnosti, ktoré umožňujú širokej škále zainteresovaných strán prispievať do diskusií v technických výboroch;

41.  domnieva sa, že transparentnejšie a prístupnejšie mechanizmy odvolania by vybudovali dôveru a zlepšili procesy stanovovania noriem; je presvedčený, že ak si Komisia vyžiada normu po tom, ako Európska únia prijala určitý právny predpis, príslušný výbor Európskeho parlamentu by mohol zohrávať úlohu vo verejnej kontrole a diskusii ako súčasť tohto procesu, v prípade potreby ešte pred rozhodnutím vzniesť formálnu námietku; zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o podávaní žiadostí týkajúcich sa normalizácie orgánom pre normalizáciu by sa mala uplatňovať zásada primeranosti a prístupu zohľadňujúceho riziká;

42.  je presvedčený, že zvyšovanie informovanosti verejnosti o navrhovaných normách vo forme konceptu ešte pred konečným schválením môže zvýšiť zodpovednosť a transparentnosť a zabezpečiť stabilnejší proces v súlade s existujúcimi najlepšími postupmi zistenými v rámci komunity pôsobiacej v oblasti európskej normalizácie;

43.  vyzýva Komisiu, aby do konca roka 2016 podala Európskemu parlamentu správu o svojom vykonávaní spoločnej iniciatívy pre európsku normalizáciu a o pokroku, ktorý sa podarilo dosiahnuť v spolupráci s komunitou pôsobiacou v oblasti európskej normalizácie, pokiaľ ide o odporúčania uvedené v ročnom pracovnom programe Únie na rok 2016;

44.  vyzýva Komisiu, ktorá je zodpovedná za hospodársku súťaž na vnútornom trhu EÚ, aby zabezpečila, v spolupráci s vnútroštátnymi orgánmi dohľadu, rovnaké podmienky pre účastníkov hospodárskej súťaže aktívnych na trhu;

45.  víta nedávne iniciatívy zamerané na účinnejšie a transparentnejšie verejné obstarávanie, ktoré by sa dosiahlo lepším využívaním údajov o obstarávaní a väčšieho dobrovoľného posúdenia obstarávania v určitých rozsiahlych infraštruktúrnych projektoch; vyzýva členské štáty, aby pri vykonávaní týchto iniciatív spolupracovali s Komisiou;

46.  dúfa, že Komisia bude pokračovať v procese reformy systému verejného obstarávania, ktorý začala smernicami z roku 2014, a zároveň sa priblíži k čoraz kvalifikovanejšiemu dopytu v oblasti verejného obstarávania s cieľom oceniť technologickú inováciu a energetickú účinnosť;

47.  konštatuje, že nový režim verejného obstarávania z roku 2014 je menej ťažkopádny a zahŕňa viac flexibilných pravidiel, ktoré lepšie slúžia ďalším politikám verejného sektora, ako aj členským štátom a miestnym špecializovaným podnikom; poukazuje na to, že v rôznych členských štátoch ešte stále pretrvávajú významné nedostatky v oblasti verejného obstarávania, ktoré obmedzujú cezhraničnú expanziu a rast na domácich trhoch;

48.  v zásade víta iniciatívy, ktoré ohlásila Komisia na zvýšenie transparentnosti, efektívnosti a zodpovednosti vo verejnom obstarávaní; zdôrazňuje však, že zavedenie a uplatňovanie nových smerníc EÚ by malo mať prednosť pred zavedením nových nástrojov, ako je napríklad register zmlúv; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že prípadné nástroje na analýzu údajov nesmú viesť k novým ani dodatočným požiadavkám na podávanie správ; pripomína, že mechanizmus hodnotenia ex ante by mal byť v prípade veľkých projektov infraštruktúry výlučne dobrovoľný;

49.  zdôrazňuje, že je potrebný plne elektronický systém verejného obstarávania; zdôrazňuje potrebu rýchleho a komplexného vykonávania smernice o verejnom obstarávaní v jej úplnosti; zdôrazňuje potrebu širšieho využívania elektronického obstarávania na otvorenie trhov pre MSP;

50.  zdôrazňuje význam európskeho patentu s jednotným účinkom; podporuje zámer Komisie odstrániť neistoty týkajúce sa toho, ako bude európsky patent s jednotným účinkom jestvovať súbežne s vnútroštátnymi a dodatkovými ochrannými osvedčeniami (supplementary protection certificates – SPC), ako aj možného vytvorenia jednotného SPC;

51.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby do roku 2019 zaviedla a uplatňovala výrobnú výnimku z SPC s cieľom zvýšiť celosvetovú konkurencieschopnosť európskeho priemyselného odvetvia výroby generických a biologicky podobných liekov, ako aj zachovať a vytvoriť ďalšie pracovné miesta a rast v EÚ, a to bez ohrozenia trhovej exkluzivity poskytnutej v rámci režimu SPC na chránených trhoch; je presvedčený, že tieto ustanovenia by mohli mať priaznivý vplyv na prístup k vysokokvalitným liekom v rozvojových a najmenej rozvinutých krajinách, pomôcť zabrániť outsourcingu výroby;

52.  požaduje opatrenia na uľahčenie prístupu k patentovému systému v Európe pre všetky mikropodniky, MSP a začínajúce podniky, ktoré chcú využiť európsky patent s jednotným účinkom v rámci inovácie svojich produktov a procesov, a to aj znižovaním poplatkov za žiadosti a obnovu a poskytovaním pomoci v oblasti prekladov; zdôrazňuje význam patentov nevyhnutných pre normu a inovatívnych riešení otvorených licencií, ktoré sú niekedy na podporu inovácií vhodnejšie; zdôrazňuje význam patentových licenčných zmlúv v rámci obmedzení vyplývajúcich z práva EÚ v oblasti hospodárskej súťaže, ktoré sú založené na spravodlivých, primeraných a nediskriminačných podmienkach (FRAND) s cieľom zachovať stimuly výskumu, vývoja a normalizácie, podporiť inovácie a zabezpečiť spravodlivé licenčné podmienky;

53.  vyzýva Komisiu, aby bezodkladne predložila legislatívny návrh na vytvorenie jednotného európskeho systému na ochranu zemepisných označení nepoľnohospodárskych výrobkov v EÚ, ako o to už Európsky parlament žiadal, s cieľom vytvoriť jednotný európsky systém, čím by sa ukončila neprimeraná a vysoká fragmentovanosť v Európe, a ponúknuť mnoho rôznych pozitívnych účinkov občanom, spotrebiteľom, výrobcom a celej európskej hospodárskej a sociálnej štruktúre; zdôrazňuje, že takýto nástroj by jednoznačne vyzdvihol pridanú hodnotu mnohých miestnych výrobkov, pričom by priniesol očividné prínosy dotknutým výrobcom a regiónom, ako aj z hľadiska informovanosti zákazníkov;

54.  konštatuje, že väčšina členských štátov EÚ ešte naplno nevyužila potenciál verejno-súkromných partnerstiev (VSP); vyzýva na harmonizáciu rámcových pravidiel členských štátov týkajúcich sa VSP, na šírenie najlepších postupov a na podporu tohto modelu;

55.  žiada členské štáty, aby zriadili štruktúry na poskytovanie poradenstva a pomoci cezhraničným pracovníkom, pokiaľ ide o hospodárske a sociálne dôsledky práce v inom členskom štáte;

56.  konštatuje, že prehĺbenie jednotného trhu a jednotného digitálneho trhu môže priniesť nové možnosti a výzvy v podobe kvalifikácií, nových foriem zamestnávania, finančných štruktúr, sociálnej ochrany, zdravia a bezpečnosti pri práci, ktorými sa bude potrebné zaoberať a ktoré musia byť prínosné pre podniky i spotrebiteľov;

57.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že v stratégii sa nevenuje osobitná pozornosť vyrovnávaniu nesúladu ponuky zručností a dopytu, ktorý je naďalej prekážkou brániacou rastu a rozvoju európskeho jednotného trhu; so znepokojením konštatuje, že 40 – 47 % populácie v EÚ má nedostatočné digitálne zručnosti a že dopyt po digitálne zručných zamestnancoch rastie o 4 % ročne, zatiaľ čo verejné výdavky na vzdelávanie zaznamenali pokles o 3,2 % od roku 2010, čo predstavuje hrozbu pre konkurenčné postavenie EÚ v strednodobom horizonte a zamestnateľnosť jej pracovnej sily; povzbudzuje členské štáty k tomu, aby investovali do digitálneho vzdelávania a zručností;

58.  berie na vedomie ciele balíka opatrení v oblasti mobility pracovných síl s cieľom prispieť k hlbšiemu a spravodlivejšiemu jednotnému trhu; zdôrazňuje však, že je dôležité zabezpečiť, aby opatrenia obsiahnuté v tomto balíku boli primerané a aby zohľadňovali dôsledky veľkej mobility smerujúcej do určitých regiónov;

59.  poukazuje na to, že Komisia podporuje duálne systémy vzdelávania, čo popri osobnostnom rozvoji môže prispieť k zbližovaniu schopností a kvalifikácií európskych pracovníkov so skutočnými potrebami trhu práce; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť, aby stratégia nijako neohrozovala duálne systémy vzdelávania a súčasne zaistila kvalitu učňovského vzdelávania, a najmä ochranu pracovných miest; zdôrazňuje dôležitú úlohu sociálnych partnerov vo vývoji duálnych systémov vzdelávania; domnieva sa, že hoci sa duálny vzdelávací systém používaný v jednom členskom štáte nemôže jednoducho skopírovať v inom členskom štáte, mal by sa klásť európsky dôraz na silnú koreláciu medzi duálnym vzdelávaním a zamestnanosťou mladých ľudí;

60.  podporuje opatrenia na preklenutie medzier v právnych predpisoch EÚ v oblasti boja proti diskriminácii v zamestnaní, najmä pokiaľ ide o osoby so zdravotným postihnutím; okrem toho podporuje bezodkladné vykonávanie smernice Rady 2000/78/ES o rovnakom zaobchádzaní v zamestnaní a povolaní;

61.  víta zavedenie platformy proti nelegálnej práci a vyzýva členské štáty a sociálnych partnerov, aby sa do nej plne zapojili s cieľom účinnejšieho boja proti nelegálnej práci a fiktívnej samostatnej zárobkovej činnosti;

62.  trvá na tom, že ak sa majú využiť príležitosti, ktoré prináša digitalizácia pracovných miest, treba vytvoriť flexibilné úpravy pracovného času, stabilné pracovné podmienky, sociálnu ochranu a uľahčiť tzv. inteligentnú prácu (smart working) na zlepšenie produktivity a zosúladenie pracovného a rodinného života; zdôrazňuje význam budovania digitálnej infraštruktúry, ktorá vidieckym oblastiam umožní využívať rôzne príležitosti poskytované digitálnou agendou, najmä pokiaľ ide o prácu na diaľku;

63.  zdôrazňuje dôležitosť pevných a nezávislých sociálnych partnerov a účinného sociálneho dialógu; zdôrazňuje, že treba zapojiť podľa potreby sociálnych partnerov do spolupráce na prípadných vnútroštátnych reformách v oblasti regulovaných povolaní;

64.  zdôrazňuje, že je dôležité viesť sociálny dialóg, pokiaľ ide o príležitosti a zmeny, ktoré jednotný trh prináša z hľadiska zamestnanosti;

Prehĺbenie jednotného trhu

65.  vyzýva Komisiu, aby prehĺbila svoju prácu na presadzovaní; poukazuje na to, že mnohé opatrenia už boli prijaté, ale ešte sa riadne nepresadzujú, čím sa podkopáva existencia rovnakých podmienok na jednotnom trhu; ďalej poukazuje na to, že podľa údajov Komisie z polovice roku 2015 nebolo ukončených približne 1 090 konaní o nesplnení povinnosti v oblasti jednotného trhu; vyzýva Komisiu, aby s cieľom zlepšiť transpozíciu, uplatňovanie a presadzovanie právnych predpisov v oblasti jednotného trhu zaručila, aby administratívna koordinácia, spolupráca a presadzovanie boli prioritou na všetkých úrovniach (na úrovni EÚ, ako aj medzi členskými štátmi a národnými, miestnymi a regionálnymi orgánmi) prijatím cielených opatrení na presadzovanie práva na základe transparentných a objektívnych kritérií tak, aby sa zabezpečilo, aby sa riešili ekonomicky významné prípady neodôvodnených alebo neprimeraných prekážok; domnieva sa, že pokiaľ ide o vnútroštátne opatrenia alebo vykonávanie, včasná intervencia môže byť účinnejšia a možno vďaka nej zabezpečiť lepšie výsledky ako prostredníctvom konaní o nesplnení povinnosti; zdôrazňuje však, že ak postup včasnej intervencie neprinesie výsledky, Komisia musí použiť všetky dostupné opatrenia vrátane konaní o nesplnení povinnosti, aby zabezpečila plné vykonávanie právnych predpisov o jednotnom trhu;

66.  víta zámer vytvoriť v rámci stratégie kultúru dodržiavania a trvalej nulovej tolerancie k porušovaniu ustanovení o jednotnom trhu; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali, či by sa právomoci Komisie v rámci konaní o nesplnení povinnosti nemali zosúladiť s právomocami, ktorými disponuje v rámci politiky hospodárskej súťaže;

67.  vyzýva Komisiu, aby viac pomáhala členským štátom pri rozvíjaní silnej kultúry dodržiavania a presadzovania, a to aj podporovaním a rozširovaním informačného systému o vnútornom trhu (IMI),vypracúvaním plánov vykonávania pre nové významné právne predpisy, organizáciou dialógov o dodržiavaní s členskými štátmi a realizáciou kurzov odbornej prípravy pre vnútroštátnych verejných činiteľov poverených presadzovaním a podporou efektívnejšej koordinácie medzi vnútroštátnymi regulačnými orgánmi; vyzýva členské štáty, aby sa plne zaviazali k tomu, že budú vykonávať a presadzovať právne predpisy EÚ a uplatňovať zásadu vzájomného uznávania; zdôrazňuje, že správne presadzovanie a lepšia právna regulácia sú vzhľadom na fragmentáciu jednotného trhu, obmedzovanie hospodárskej činnosti a výber spotrebiteľov kľúčové a mali by sa vzťahovať na všetky sektory hospodárskej činnosti a uplatňovať na existujúce a budúce právne predpisy;

68.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali zbytočné obmedzenia v rámci jednotného trhu, ktoré nie sú oprávnené zo závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, a aby v prípade potreby predložili nápady, ako tieto problémy prekonať, a podali o tom správu v roku 2017;

69.  žiada členské štáty, aby transponovali pravidlá vnútorného trhu jednotne a dôsledne a aby v plnej miere a správne vykonávali pravidlá a právne predpisy týkajúce sa vnútorného trhu; zdôrazňuje, že požiadavky na dodatočné testy a registrácie, neuznávanie oprávnení a noriem, územné obmedzenia dodávok a podobné opatrenia spôsobujú spotrebiteľom aj maloobchodníkom dodatočné náklady, čím pripravujú európskych občanov o plné výhody jednotného trhu; v záujme zabezpečenia lepšej správy zároveň vyzýva Komisiu, aby uplatňovala primeranú politiku voči členským štátom, ktoré riadne neuplatňujú pravidlá pre vnútorný trh, a to v prípade potreby aj prostredníctvom konaní vo veci porušenia právnych predpisov a skrátením týchto konaní tým, že sa uplatní zrýchlený prístup;

70.  poznamenáva, že na dosiahnutie jednotnejšieho vykonávania existujúcich právnych predpisov o jednotnom trhu je naliehavo potrebné dôsledné a jednotné uplatňovanie a náležité presadzovanie predpisov EÚ v kombinácii s pravidelným monitorovaním a hodnotením na základe kvalitatívnych a kvantitatívnych ukazovateľov, referenčného porovnávania a výmeny najlepších postupov; pripomína preto potrebu plne a dôkladne transponovať a vykonávať európske predpisy týkajúce sa fungovania jednotného trhu vo všetkých členských štátoch;

71.  vyzýva Komisiu, aby posilnila svoje úsilie o identifikáciu možných porušení práva EÚ zo strany členských štátov už v ranom štádiu a aby zaujala rázny postoj proti všetkým legislatívnym opatreniam, ktoré už boli prijaté alebo sa majú prijať v národných parlamentoch a ktoré by mohli zvýšiť fragmentáciu jednotného trhu;

72.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie úspešnosti jednotného trhu je dôležitý záväzok a ochota členských štátov riadne vykonávať a uplatňovať právo Únie; vyzýva členské štáty, aby odstránili neoprávnené a neprimerané prekážky jednotného trhu a aby sa zdržali diskriminačných a protekcionistických opatrení na podporu pracovných miest, rastu a konkurencieschopnosti;

73.  konštatuje, že členské štáty zohrávajú kľúčovú úlohu pri dobrom riadení a riadnom fungovaní jednotného trhu, a že preto musia jednotne uplatňovať proaktívnu zodpovednosť a riadenie jednotného trhu, pričom musia vytvárať nový politický impulz prostredníctvom konsolidovaných správ o stave jednotného trhu, pravidelných a tematických diskusií na zasadnutiach Rady pre konkurencieschopnosť, špecializovaných každoročných zasadnutí Európskej rady a začlenenia jednotného trhu ako piliera riadenia do európskeho semestra;

74.  pripomína, že EÚ by mohla vytvoriť svoj vlastný súbor vedecky podložených nezávislých ukazovateľov o stupni integrácie jednotného trhu, ktoré by mohli byť uverejnené ako súčasť ročnej stratégie rastu, a žiada, aby predsedovia orgánov EÚ prijali strategický dokument s názvom Správa piatich predsedov s cieľom zmapovať cestu k skutočnému jednotnému trhu;

75.  zdôrazňuje, že Výbor Európskeho parlamentu pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa musí posilniť svoje väzby s národnými parlamentmi s cieľom koordinovať a riešiť otázky týkajúce sa transpozície a vykonávania predpisov o jednotnom trhu;

76.  zdôrazňuje, že treba posilniť sieť SOLVIT, a to najmä rozšírením interakcie medzi prípadmi siete SOLVIT, nástroja CHAP, projektu EÚ Pilot a siete Enterprise Europe Network s cieľom zjednodušiť širší rámec konaní EÚ o sťažnostiach, a zlepšiť informovanosť o sieti medzi občanmi a MSP a o jej praktickej úlohe pri riešení problémov s výkladom súvisiacich s jednotným trhom; domnieva sa, že údaje o problémoch, ktoré sa riešila v sieti SOLVIT, by sa mali zohľadniť, keď bude Komisia uvažovať o tom, ako určiť priority týkajúce sa opatrení v oblasti presadzovania; vyzýva Komisiu, aby posilnila úsilie zamerané na pomoc členským štátom pri riešení väčšiny problematických prípadov; vyzýva členské štáty, aby náležite vybavili a primerane umiestnili svoje vnútroštátne centrá siete SOLVIT tak, aby plnili svoju úlohu;

77.  zdôrazňuje, že transparentnosť vnútroštátnych predpisov je nevyhnutným nástrojom na umožnenie cezhraničného obchodu v rámci jednotného trhu a pomáha pri identifikácii necolných prekážok obchodu; nabáda členské štáty, aby zabezpečili ľahšiu dostupnosť svojich predpisov online a vo viac ako jednom jazyku, a to v záujme zintenzívnenia obchodu, ktoré bude prínosom pre všetkých;

78.  poznamenáva, že je dôležité podporovať mobilitu prostredníctvom odbornej prípravy, učňovskej prípravy, zručností a zamestnateľnosti cez programy ako Erasmus+ a EURES, ktoré poskytujú príležitosti miliónom pracovníkov v EÚ na získanie užitočných skúseností;

79.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že mnohé členské štáty náležite neuplatňujú zásadu vzájomného uznávania; očakáva, že návrh Komisie z toho hľadiska bude súčasťou posilnenia jednotného trhu s tovarom, pretože sa ním zlepší vzájomné uznávanie opatreniami na zvýšenie informovanosti, ako aj zaručením lepšieho uplatňovania a presadzovania zásady vzájomného uznávania a revíziou nariadenia o vzájomnom uznávaní s cieľom okrem iného zdokonaliť nástroje na riešenie sporov v súvislosti s nedostatočným vykonávaním alebo uplatňovaním zásady vzájomného uznávania; zdôrazňuje, že keby príslušné orgány v celej EÚ náležite uplatňovali zásadu vzájomného uznávania, podniky by sa mohli zamerať výlučne na podnikanie a podporu rastu EÚ, a nie na snahu prekonávať rôzne prekážky, ktoré im kladú členské štáty tým, že nerešpektujú vzájomné uznávanie;

80.  domnieva sa tiež, že Komisia by mala byť aktívnejšia pri identifikovaní odvetví s vysokým potenciálom v oblasti cezhraničného obchodu a digitalizácie, v ktorých by sa dala uplatňovať zásada vzájomného uznávania;

81.  vyzýva Komisiu, aby objasnila, ako by navrhované nástroje na zber informácií o trhu fungovali a čo by bolo právnym základom pre tieto nástroje;

82.  opakuje svoju výzvu na urýchlené prijatie balíka predpisov o bezpečnosti výrobkov a dohľade nad trhom Radou a vyzýva Komisiu, aby sa v tomto smere plne angažovala vo svojej úlohe sprostredkovateľa riešení; zdôrazňuje význam poskytovania dôležitých informácií o výrobkoch určených na maloobchodný trh, najmä uvádzania krajiny pôvodu, čo je kľúčové pre ochranu spotrebiteľov a posilnenie boja proti falšovaniu;

83.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sprísnili sankcie za falšovanie a aby zabezpečili plné presadzovanie právnych predpisov EÚ v tejto oblasti;

84.  zdôrazňuje, že regulačné rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o odlišné požiadavky na označovanie alebo kvalitu, vytvárajú zbytočné prekážky pre činnosti dodávateľov tovaru a ochranu spotrebiteľa; zdôrazňuje pridanú hodnotu environmentálneho označovania; vyzýva Komisiu, aby posúdila, ktoré označenia sú nevyhnutné a ktoré nie sú nevyhnutné na zabezpečenie informovanosti spotrebiteľov a aby zvážila zavedenie povinného systému na poskytovanie kľúčových informácií pre ručne vyrábané a priemyselné výrobky, ako sa o tom uvažovalo napríklad v nábytkárskom odvetví na úrovni EÚ s cieľom poskytnúť spotrebiteľom kľúčové informácie a zabezpečiť rovnakú kvalitu výrobkov v rôznych členských štátoch; domnieva sa, že takáto iniciatíva by bola prínosom pre spotrebiteľov, priemysel a obchodné subjekty a zabezpečila by transparentnosť, primerané uznanie európskych výrobkov a harmonizované pravidlá pre subjekty na jednotnom trhu;

85.  zdôrazňuje, že pokiaľ ide o jednotný trh v oblasti služieb, treba jednoznačne zlepšiť cezhraničné poskytovanie služieb a zároveň dať pozor na to, aby nedochádzalo k podpore sociálneho dumpingu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zabezpečili riadne a účinnejšie uplatňovanie smernice o službách a zároveň sa vyhli praktikám tzv. pozlacovania predpisov; víta návrh Komisie na zlepšenie oznamovania podľa smernice o službách, keďže súčasný postup je neefektívny a netransparentný; je presvedčený, že v rámci legislatívneho procesu by k oznamovaniu malo dochádzať skôr, aby zainteresované strany a členské štáty mohli včas poskytnúť spätnú väzbu a aby sa minimalizovali omeškania pri prijímaní nových právnych predpisov; súhlasí s rozšírením oznamovacieho postupu stanoveného v smernici (EÚ) 2015/1535 na všetky sektory, na ktoré sa daná smernica nevzťahuje; odmieta akýkoľvek návrh na rozšírenie rozsahu pôsobnosti smernice o službách; vyzýva Komisiu, aby odstránila záťaž pre rozdrobený bankový sektor v Európe, ktorý nerezidentom, najmä MSP, spôsobuje ťažkosti pri otváraní bankového účtu v inom členskom štáte;

86.  vyzýva Komisiu, aby pracovala na zjednodušenom a normalizovanom tlačive v postupe pre cezhraničné poskytovanie služieb, aby sa MSP účinnejšie zapojili do vnútorného trhu;

87.  zdôrazňuje, že požiadavky na primeranú reguláciu sa jasne stanovujú v článku 16 ods. 1 smernice o službách a v judikatúre Súdneho dvora Európskej únie; pripomína, že to, že jeden členský štát uplatňuje menej prísne predpisy ako druhý, neznamená, že predpisy tohto druhého členského štátu sú neprimerané, a teda v rozpore s právom Európskej únie; opakuje, že predpisy, ktoré ohrozujú a brzdia cezhraničné služby alebo znižujú ich atraktívnosť, sú zlučiteľné s požiadavkami vnútorného trhu len vtedy, ak na ne existujú závažné dôvody verejného záujmu a ak sú skutočne vhodné na tento účel a nemajú nepriaznivý vplyv na slobodu poskytovania služieb viac, ako je nevyhnutné na ochranu predmetu verejného záujmu, ktorému majú slúžiť;

88.  zdôrazňuje, že treba zabezpečiť dôsledné posudzovanie primeranosti regulačných požiadaviek a obmedzení uplatniteľných na služby; berie na vedomie návrh Komisie zaviesť pas služieb s cieľom uľahčiť rozvoj a mobilitu spoločností na celom jednotnom trhu v kľúčových hospodárskych odvetviach, ako sú napríklad služby pre podniky; domnieva sa, že táto iniciatíva by sa mala zameriavať na zjednodušenie administratívnych postupov pre poskytovateľov služieb, ktorí chcú pôsobiť na cezhraničnej úrovni, a na orgány a odstránenie prekážok regulačného charakteru, ktoré odrádzajú tieto spoločnosti od vstupu na trh v inom členskom štáte; žiada, aby prípadný pas služieb zaujal svoje miesto v rámci súborov horizontálnych nástrojov zameraných na podporu právnych predpisov o vnútornom trhu, ako je napríklad informačný systém o vnútornom trhu (IMI) alebo jednotné kontaktné miesta, ktoré boli stanovené smernicou o službách za jednotné administratívne rozhranie na riešenie všetkých potrebných administratívnych postupov týkajúcich sa činností v oblasti cezhraničných služieb; zdôrazňuje, že zavedenie pasu služieb nesmie viesť k oslabeniu alebo zrušeniu judikatúry stanovenej Súdnym dvorom Európskej únie, podľa ktorej zo závažných dôvodov verejného záujmu možno legitimizovať predpisy obmedzujúce cezhraničný pohyb služieb; zdôrazňuje však, že keby sa smernica o službách riadne vykonávala a presadzovala, pas služieb by bol nadbytočný; zdôrazňuje, že sa to nesmie spájať so zavedením zásady krajiny pôvodu;

89.  víta dôrazné zameranie na úlohu, ktorú služby zohrávajú na jednotnom trhu, a zabezpečovanie toho, aby odborníci a spoločnosti poskytujúce služby, najmä maloobchodníci, neboli uzavretí v rámci svojich vnútroštátnych trhov; zdôrazňuje, že ďalšie rozšírenie odborných systémov a systémov pasov služieb bude nevyhnutné na zamedzenie zbytočnej byrokracii medzi členskými štátmi, ktorá bráni našim občanom pracovať a obchodovať na cezhraničnej úrovni;

90.  pripomína, že je dôležité odstrániť prekážky (a to aj jazykové a administratívne prekážky a prekážky spojené s nedostatkom informácií), ktoré obmedzujú podnikateľský potenciál cezhraničného internetového obchodu a oslabujú dôveru spotrebiteľov v jednotný trh; zdôrazňuje, že je dôležité odstrániť prevádzkové obmedzenia vykonávania maloobchodných činností, ako je napríklad upravovanie otváracích hodín obchodov, selektívne dane špecifické pre maloobchod a neprimeraná požiadavka poskytnutia informácií spoločnosťami;

91.  uznáva kompetenciu miestnych orgánov, pokiaľ ide o územné plánovanie; zdôrazňuje však, že územné plánovanie by nemalo slúžiť ako zámienka na obchádzanie práva na slobodu usadiť sa; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť náležitého presadzovania smernice o službách; naliehavo vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky brániace voľnému pohybu a otvorili svoje trhy s cieľom podnietiť konkurencieschopnosť a podporiť rozmanitosť predajní, čo má zásadný význam pre to, aby si nákupné zóny, najmä v centrách miest, uchovali svoju príťažlivosť;

92.  zdôrazňuje, že sektor maloobchodu a veľkoobchodu predstavuje najväčšie podnikateľské odvetvie v Európe; odstraňovanie zbytočných regulačných administratívnych a praktických prekážok pre maloobchodné podniky považuje za prioritu;

93.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby maloobchodnému sektoru prikladali najväčší politický význam ako pilieru jednotného trhu vrátane digitálneho jednotného trhu a aby odstránili regulačné, administratívne a praktické prekážky, ktoré bránia podnikom v začatí podnikania, rozvoji a kontinuite a sťažujú maloobchodníkom plné využívanie vnútorného trhu; domnieva sa, že právne predpisy o maloobchodnom trhu by sa mali zakladať na dôkazoch a zohľadňovať potreby odvetvia;

94.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby preskúmali zbytočné obmedzenia pre maloobchodné prevádzky na jednotnom trhu, ktoré nie sú oprávnené zo závažných dôvodov týkajúcich sa verejného záujmu, a aby v prípade potreby predložili návrhy na prekonanie týchto problémov a podali o tom správu na jar 2017;

95.  pokiaľ ide o sektor odborných služieb, zastáva názor, že rôzne prístupy k regulácii sami osebe nepredstavujú prekážku v prehlbovaní vnútorného trhu; zdôrazňuje, že predpisy o prístupe k povolaniam a o výkone povolaní môžu byť nevyhnutné na ochranu verejného záujmu a na ochranu spotrebiteľa a ich hodnotenie má zmysel len vo vnútroštátnom kontexte;

96.  súhlasí s Komisiou, že mnohé predpisy členských štátov o prístupe k regulovaným povolaniam a o vykonávaní týchto povolaní nie sú primerané požiadavkám a vytvárajú prekážky, ktoré obmedzujú prístup k týmto povolaniam;

97.  domnieva sa, že cezhraničné poskytovanie služieb na dočasnom základe vrátane profesionálnych služieb by sa malo považovať za kľúčový prvok vnútorného trhu, keďže vytvára pracovné miesta a poskytuje vysokokvalitné výrobky a služby občanom EÚ; vzhľadom na rôzne hospodárske, geografické a sociálne pomery vo všetkých členských štátoch preto považuje pravidelné usmerňovanie za užitočný nástroj pre členské štáty;

98.  víta skutočnosť, že na základe nedávnej stratégie pre jednotný trh sa opäť sústreďuje pozornosť na regulované a slobodné povolania v Európe, ktoré predstavujú dôležitý faktor pre rast a zamestnanosť na jednotnom trhu; vyzýva Komisiu, aby navrhla osobitné opatrenia na realizáciu odporúčaní pracovnej skupiny Komisie týkajúcich sa akčných línií pre podporu podnikania slobodných povolaní;

99.  víta legislatívny návrh Komisie na riešenie regulačných prekážok, ktoré obmedzujú prístup k istým povolaniam, ako dôležitý krok v otváraní jednotného trhu a podpore rastu zamestnanosti;

100.  podporuje iniciatívu Komisie preskúmať regulované povolania, ale poukazuje na to, že každý takýto postup by mal zachovať normy vysokej kvality v oblasti zamestnanosti a služieb, riadnych kvalifikácií a bezpečnosti spotrebiteľov;

101.  vyjadruje presvedčenie, že bez konkurencieschopných profesionálnych a podnikateľských služieb v rámci celej EÚ môžu mať podniky ťažkosti zostať konkurencieschopné a udržať a vytvárať pracovné miesta;

102.  zdôrazňuje, že neefektívne doručovacie služby, najmä pokiaľ ide o doručovanie na poslednom úseku, predstavuje zásadnú prekážku v cezhraničnom predaji v EÚ; zdôrazňuje, že prístupné, cenovo dostupné, efektívne a vysokokvalitné doručovacie služby sú základným predpokladom toho, aby sa jednotnému trhu darilo; žiada Komisiu, aby predložila komplexný akčný plán pre doručovanie balíkov a aby vymedzila ciele, ktoré sa majú na tomto trhu dosiahnuť do konca roka 2020; vyzýva Komisiu, aby kládla väčší dôraz na odstraňovanie prekážok, na ktoré prevádzkovatelia narážajú pri cezhraničnom doručovaní;

103.  žiada Komisiu, aby sa spoločne s členskými štátmi pokúsila zjednodušiť a urýchliť postupy uznávania odborných kvalifikácií, okrem iného tým, že uľahčí a podporí zavedenie spoločných rámcov odbornej prípravy, pričom bude v plnej miere dodržiavať zásadu subsidiarity; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby posilnili odbornú prípravu a vzdelávanie v oblasti IKT a STEM s cieľom vybaviť súčasnú a budúcu pracovnú silu náležitými elektronickými zručnosťami;

104.  víta skutočnosť, že stratégia sa týka vysokej úrovne nezamestnanosti v celej EÚ, ale vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že sa v nej neuvádzajú konkrétne kroky a opatrenia, ktoré by mohli ľuďom pomôcť nájsť si zamestnanie, ako je napríklad zlepšovanie noriem v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, plnenie cieľov celoživotného vzdelávania a riešenie nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami a kvalifikáciami pracovníkov a odborníkov; domnieva sa, že je zjavné, že z dôvodu digitalizácie rôznych priemyselných odvetví sa jednotný trh rýchlo mení, a že nové pracovné miesta si budú vyžadovať rôzne súbory zručností a kvalifikácií;

105.  nesúhlasí s tým, že Komisia v rámci stratégie pre jednotný trh neprijala žiadne osobitné opatrenia na riešenie potrieb ľudí a spotrebiteľov so zdravotným postihnutím, starších ľudí a ľudí žijúcich vo vidieckych oblastiach a vzdialených regiónoch;

106.  považuje zásadu rovnakej mzdy za rovnakú prácu na rovnakom pracovisku, ktorú presadzuje predseda Komisie Juncker, za dôležitý nástroj boja proti narúšaniu trhu;

Spravodlivejší jednotný trh

107.  zdôrazňuje, že skutočný jednotný trh by mal občanom, spotrebiteľom a podnikom poskytovať výhody a ochranu z hľadiska lepšej kvality, väčšej rozmanitosti a, primeraných cien a bezpečnosti tovarov a služieb; zdôrazňuje, že neoprávnená diskriminácia príjemcov služieb (spotrebiteľov a podnikateľov) na základe štátnej príslušnosti alebo miesta bydliska, ktorá nevychádza zo žiadnych objektívnych a overiteľných kritérií, nie je v rámci jednotného trhu prijateľná ani v online, ani v offline prostredí; domnieva sa však, že nie je reálne zaviesť povinnosť spoločností predávať do celej EÚ;

108.  vyzýva Komisiu, aby predložila legislatívny návrh na riešenie neoprávneného geografického blokovania a iných foriem diskriminácie zo strany prevádzkovateľov na trhu; vyzýva Komisiu, aby stanovila účinné kritériá na posúdenie neoprávneného charakteru geografického blokovania; zdôrazňuje, že každý takýto návrh musí dodržiavať základnú zásadu slobody obchodu; zdôrazňuje tiež, že návrh Komisie by mal zohľadňovať zásadu proporcionality, najmä pre malé podniky a mikropodniky; poznamenáva, že prevádzkovatelia na trhu sa niekedy musia zapojiť do výberu trhu, aby dokázali fungovať v rámci trhových podmienok;

109.  súhlasí s tým, že pri nakupovaní tovarov a služieb na jednotnom trhu spotrebitelia potrebujú transparentné informácie a súbor moderných a spoľahlivých práv na ochranu ich záujmov; zastáva názor, že akýmkoľvek preskúmaním, zlúčením alebo konsolidáciou smerníc v oblasti spotrebiteľského práva by sa mala zabezpečiť skutočne vysoká úroveň ochrany spotrebiteľov a ich vymáhateľných práv, pričom by sa mali uznávať najlepšie postupy z vnútroštátnych právnych predpisov;

110.  vyzýva Komisiu, aby preskúmala súčasné právne neistoty, ktoré postihujú spotrebiteľov, a aby ich v prípade potreby odstránila objasneniami a doplneniami právneho rámca pre práva spotrebiteľov; pripomína svoj záväzok k zásade flexibilnej harmonizácie v prípade akýchkoľvek navrhnutých právnych predpisov EÚ týkajúcich sa spotrebiteľov a že úplná harmonizácia sa bude uplatňovať len vtedy, ak sa ňou stanoví veľmi vysoká úroveň ochrany spotrebiteľa a zabezpečia sa jasné prínosy pre spotrebiteľov;

111.  zdôrazňuje, že podniky sociálneho hospodárstva predstavujú rôznorodosť obchodných modelov, čo je kľúčové pre vysoko konkurencieschopný a spravodlivejší jednotný trh; vyzýva Komisiu, aby začlenila sociálne hospodárstvo do svojich politík v oblasti jednotného trhu a aby vypracovala európsky akčný plán pre podniky sociálneho hospodárstva s cieľom uvoľniť plný potenciál pre udržateľný a inkluzívny rast;

Závery

112.  vyzýva Komisiu, aby plánované legislatívne návrhy a iniciatívy urýchlene predložila zákonodarcom po zohľadnení vyššie uvedených návrhov, vhodných konzultáciách so zainteresovanými stranami a hodnoteniach vplyvu s cieľom zabezpečiť, aby sa mohli prijať včas;

o
o   o

113.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Komisii, Rade, Európskej rade a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ L 304, 22.11.2011, s. 64.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0069.
(3) Prijaté texty, P7_TA(2013)0580.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2016)0009.
(5) Prijaté texty, P7_TA(2014)0012.

Právne oznámenie