Zoznam 
 Predchádzajúci 
 Nasledujúci 
 Úplné znenie 
Postup : 2016/3026(RSP)
Postup v rámci schôdze
Postupy dokumentov :

Predkladané texty :

RC-B8-1346/2016

Rozpravy :

Hlasovanie :

PV 15/12/2016 - 6.1

Prijaté texty :

P8_TA(2016)0505

Prijaté texty
PDF 180kWORD 47k
Štvrtok, 15. decembra 2016 - Štrasburg Finálna verzia
Prípady tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a Ilhama Tohtiho
P8_TA(2016)0505RC-B8-1346/2016

Uznesenie Európskeho parlamentu z 15. decembra 2016 o prípade tibetskej budhistickej akadémie Larung Gar a prípade Ilhama Tohtiho (2016/3026(RSP))

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Tibete, najmä na uznesenie z 25. novembra 2010 o Tibete: plány na zavedenie čínštiny ako hlavného vyučovacieho jazyka(1), z 27. októbra 2011 o Tibete, najmä o samoupaľovaní mníšok a mníchov(2) a zo 14. júna 2012 o situácií v oblasti ľudských práv v Tibete(3),

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia z 26. novembra 2009 o Číne, právach menšín a uplatňovaní trestu smrti(4) a z 10. marca 2011 o situácii a kultúrnom dedičstve v Kašgare (Ujgurská autonómna oblasť Sin-ťiang, Čína)(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 16. decembra 2015 o vzťahoch medzi EÚ a Čínou(6),

–  so zreteľom na deväť kôl rokovaní od roku 2002 do roku 2010 medzi vysokými predstaviteľmi čínskej vlády a dalajlámom; so zreteľom na bielu knihu Číny o Tibete s názvom „Cestu rozvoja v Tibete riadi neprekonateľná sila toku histórie“, ktorú vydala informačná kancelária Štátnej rady Číny 15. apríla 2015, so zreteľom na Memorandum o skutočnej autonómii z roku 2008 a oznámenie o Memorande o skutočnej autonómii z roku 2009, ktoré predložili zástupcovia 14. dalajlámu,

–  so zreteľom na článok 36 ústavy Čínskej ľudovej republiky, ktorý zaručuje všetkým občanom právo na slobodu náboženského vyznania, a na článok 4, ktorý zaručuje práva „menšinových národností“,

–  so zreteľom na pripomienky predsedu Európskej rady Donalda Tuska z 29. júna 2015 na spoločnej tlačovej konferencii s čínskym predsedom vlády Li Kche-čchiangom po 17. samite EÚ – Čína, v ktorých vyjadril obavy EÚ týkajúce sa slobody prejavu a združovania v Číne, poukázal aj na situáciu príslušníkov menšín, napr. Tibeťanov a Ujgurov, a nabádal Čínu na návrat k zmysluplnému dialógu so zástupcami dalajlámu,

–  so zreteľom na Šieste pracovné fórum o Tibete, ktoré usporiadal Ústredný výbor Komunistická strana Číny (KSČ) a ktoré sa konalo v auguste 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie hovorcu ESVČ z 23. septembra 2014, v ktorom sa odsudzuje trest smrti udelený ujgurskému profesorovi ekonómie Ilhamovi Tohtimu a požaduje sa jeho okamžité a bezpodmienečné prepustenie,

–  so zreteľom na rozhovory medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktoré sa začali v roku 1995 a ktorých 34. kolo sa konalo 30. novembra a 1. decembra 2015 v Pekingu,

–  so zreteľom na skutočnosť, že 11. októbra 2016 bola Ilhamovi Tohtimu udelená Cena Martina Ennalsa za jeho obhajobu ľudských práv a v septembri 2016 bol nominovaný na Sacharovovu cenu za slobodu myslenia,

–  so zreteľom na strategické partnerstvo EÚ a Číny, ktoré bolo nadviazané v roku 2003, a na spoločné oznámenie Európskej komisie a ESVČ Európskemu parlamentu a Rade s názvom Prvky pre novú stratégiu EÚ týkajúcu sa Číny z 22. júna 2016,

–  so zreteľom na Medzinárodný pakt o občianskych a politických právach zo 16. decembra 1966,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na článok 135 ods. 5 a článok 123 ods. 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže presadzovanie a dodržiavanie ľudských práv, demokracie a zásady právneho štátu by malo zostať stredobodom dlhodobého partnerstva medzi EÚ a Čínou v súlade so záväzkom EÚ presadzovať tieto hodnoty vo svojich vonkajších činnostiach a s jednoznačne vyjadreným záujmom Číny hlásiť sa k rovnakým hodnotám v rámci vlastnej rozvojovej a medzinárodnej spolupráce;

B.  keďže čínska vláda vo svojich rozvojových cieľoch naznačila, že sa usiluje zohrávať väčšiu úlohu, pokiaľ ide o riešenie globálnych problémov, ako sú medzinárodný mier, medzinárodná bezpečnosť a zmena klímy, a intenzívnejšie ovplyvňovať globálnu správu politických i hospodárskych záležitostí, a že sa zaviazala posilniť právny štát;

C.  keďže na 17. samite EÚ – Čína 29. júna 2015 boli dvojstranné vzťahy pozdvihnuté na novú úroveň a keďže vo svojom strategickom rámci pre ľudské práva a demokraciu sa EÚ zaväzuje, že ľudské práva budú základom jej vzťahov so všetkými tretími krajinami vrátane jej strategických partnerov; keďže 18. samit EÚ – Čína, ktorý sa konal 12. – 13. júla 2016, dospel k záveru, že ešte v roku 2016 sa medzi EÚ a Čínou uskutoční ďalšie kolo rozhovorov o ľudských právach;

D.  keďže Čína v posledných desaťročiach dosiahla pokrok pri realizácii hospodárskych a sociálnych práv, čo zodpovedá uvedeným prioritám krajiny týkajúcim sa práv ľudí na živobytie a rozvoj, jej výsledky dosiahnuté v oblasti politických a občianskych práv vrátane presadzovania ľudských práv sú však nedostatočné;

E.  keďže počas 34. dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach, ktorý sa uskutočnil 2. decembra 2015 v Pekingu, vyjadrila EÚ svoje obavy, pokiaľ ide o dodržiavanie práv osôb patriacich k menšinám, najmä v Tibete a Sin-ťiangu, a o dodržiavanie slobody náboženského vyznania alebo viery; keďže o prípade Ilhama Tohtiho sa diskutovalo počas 34. dialógu medzi EÚ a Čínou o ľudských právach;

F.  keďže na Inštitúte Larung Gar, najväčšom tibetskom budhistickom centre na svete založenom v roku 1980 práve prebiehajú rozsiahle demolačné práce zo strany čínskej vlády s cieľom zmenšiť akadémiu o 50 percent, násilne z nej vysťahovať okolo 4 600 stálych obyvateľov a zničiť približne 1 500 obytných budov; keďže podľa čínskych orgánov je táto demolácia nevyhnutná na vykonanie „korekcie a opravy“;

G.  keďže vysťahovaní ľudia sú nútení prihlásiť sa na cvičenia tzv. vlasteneckej výchovy; keďže na protest proti pretrvávajúcim rozsiahlym demoláciám v Larung Gar tri mníšky na akadémii spáchali samovraždu;

H.  keďže od roku 2009 bol hlásený mimoriadne vysoký počet prípadov Tibeťanov, väčšinou mníchov a mníšok, ktorí sa upálili na protest proti reštriktívnej politike Číny v Tibete a požadovali návrat dalajlámu a dodržiavanie práva na náboženskú slobodu v okrese Aba/Ngaba v provincii Sečuán a ďalších častiach Tibetskej náhornej plošiny;

I.  keďže vyslanci Jeho Svätosti dalajlámu oslovili vládu Čínskej ľudovej republiky v snahe nájsť obojstranne prospešné riešenie tibetskej otázky; keďže v posledných niekoľkých rokoch sa pri riešení tibetskej krízy nedosiahol žiaden pokrok, pretože posledné kolo rokovaní sa uskutočnilo v roku 2010 a rokovania sú v súčasnosti na bode mrazu;

J.  keďže ujgurský profesor ekonómie Ilham Tohti bol v januári 2014 zatknutý a 23. septembra 2014 odsúdený na doživotie na základe obvinenia z údajného separatizmu; keďže sedem z jeho bývalých študentov bolo takisto zadržaných a odsúdených na trest odňatia slobody vo výške troch až ôsmich rokov za údajnú spoluprácu s profesorom Tohtim;

K.  keďže existujú podozrenia, že nebolo dodržané právo na riadny proces, najmä pokiaľ ide o právo na riadnu obhajobu;

L.  keďže v regióne Sin-ťiang, v ktorom prevláda etnická menšina moslimských Ujgurov, opakovane dochádza k etnicky motivovaným nepokojom a násilnostiam; keďže Ilham Tohti vždy odmietal separatizmus a násilie a zasadzoval sa za zmierenie založené na rešpektovaní ujgurskej kultúry;

1.  naliehavo žiada čínske orgány, aby zastavili demoláciu akadémie Larung Gar a vysťahovávanie jej obyvateľov a týmto spôsobom rešpektovali slobodu náboženského vyznania v súlade s medzinárodnými záväzkami Číny v oblasti ľudských práv;

2.  vyzýva čínske orgány, aby nadviazali dialóg a konštruktívne spolupracovali na rozvoji Larung Gar s miestnou komunitou a jej náboženskými vodcami a aby reagovali na obavy Tibeťanov týkajúce sa preplnených náboženských inštitútov tým, že Tibeťanom umožnia vytvoriť viac inštitútov a vybudovať viac zariadení; požaduje primerané odškodnenie a presťahovanie Tibeťanov, ktorí boli vysťahovaní pri demoláciách v Larung Gar, na miesto ich výberu, aby pokračovali vo svojich náboženských aktivitách;

3.  vyjadruje poľutovanie nad odsúdením 10 Tibeťanov ľudovým súdom strednej inštancie v Barkhame na trest odňatia slobody v rozličnej výške od 5 do 14 rokov za účasť na oslavách 80. narodenín Jeho Svätosti dalajlámu v okrese Ngaba;

4.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad zhoršením situácie v oblasti ľudských práv v Tibete, ktoré viedlo k nárastu počtu prípadov samoupálenia; kritizuje zvýšenú vojenskú prítomnosť na Tibetskej náhornej plošine, čo bude viesť len k vystupňovaniu napätia v regióne; odsudzuje intenzívnejšie používania systémov sledovania v tibetských súkromných domácnostiach;

5.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz represívnejším režimom, ktorému sú vystavené rôzne menšiny, najmä Tibeťania a Ujguri, pretože na ústavné záruky týkajúce sa ich práva na slobodu kultúrneho prejavu a náboženského vyznania, slobody slova a prejavu, pokojného zhromažďovania a združovania sa kladú ďalšie obmedzenia, čím sa spochybňuje deklarovaný záväzok Číny týkajúci sa právneho štátu a dodržiavania medzinárodných záväzkov; žiada, aby orgány dodržiavali tieto základné slobody;

6.  je znepokojený prijatím balíka zákonov v oblasti bezpečnosti a jeho dosahom na menšiny v Číne, najmä pokiaľ ide o zákon o boji proti terorizmu, ktorý by mohol viesť k trestaniu pokojného prejavu tibetskej kultúry a náboženstva, a zákon o riadení medzinárodných mimovládnych organizácií (MVO), ktoré nadobudnú účinnosť 1. januára 2017 a v dôsledku ktorých budú miestne skupiny pôsobiace v oblasti ľudských práv podliehať prísnej kontrole zo strany vlády, pretože to predstavuje prístup výlučne zhora nadol, namiesto toho, aby sa podporovalo partnerstvo medzi miestnymi a ústrednými vládnymi orgánmi a občianskou spoločnosťou;

7.  naliehavo žiada čínsku vládu, aby zmenila ustanovenia balíka zákonov v oblasti bezpečnosti, ktoré zužujú priestor pre organizácie občianskej spoločnosti a upevňujú kontrolu nad náboženskými praktikami zo strany vlády; vyzýva čínsku vládu, aby poskytla a zaručila spravodlivé a bezpečné prostredie pre všetky MVO a obhajcov ľudských práv tak, aby mohli v krajine pôsobiť slobodne, čo by mohlo výrazne doplniť poskytovanie sociálnych služieb zo strany štátu prostredníctvom prístupu zdola nahor a prispieť k rozvoju sociálnych a hospodárskych, ako aj politických a občianskych práv;

8.  vyzýva čínsku vládu, aby obnovila dialóg s predstaviteľmi Tibetu, ktorý Čína ukončila v roku 2010, s cieľom nájsť inkluzívne politické riešenie krízy v Tibete; žiada o dodržiavanie slobody prejavu, združovania a náboženského vyznania Tibeťanov, ako to je zakotvené v ústave; domnieva sa, že rešpektovanie práv menšín je kľúčovým prvkom demokracie a právneho štátu, čo je nevyhnutné pre politickú stabilitu;

9.  dôrazne odsudzuje uväznenie Ilhama Tohtiho, ktorý si v súčasnosti odpykáva doživotný trest za obvinenia z údajného separatizmu; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Ilham Tohti nemal riadny proces a nemohol využiť právo na riadnu obhajobu; vyzýva čínske orgány, aby rešpektovali normu, podľa ktorej rodinní príslušníci môžu odsúdeného navštíviť jedenkrát za mesiac;

10.  vyzýva na okamžité a bezpodmienečné prepustenie Ilhama Tohtiho a jeho stúpencov zadržiavaných v súvislosti s jeho prípadom; ďalej žiada, aby bola Ilhamovi Tohtimu obnovená platnosť povolenia vyučovať a aby sa zaručil jeho voľný pohyb v rámci aj mimo územia Číny;

11.  pripomína dôležitosť toho, aby EÚ v súlade so svojím záväzkom vystupovať aj pri každoročných dialógoch o ľudských právach silným, jasným a jednotným hlasom, pokiaľ ide o prístup EÚ k Číne, nastoľovala otázky porušovania ľudských práv v Číne, najmä otázky týkajúce sa menšín v Tibete a Sin-ťiangu, a to v rámci všetkých politických dialógov a dialógov o ľudských právach s čínskymi orgánmi; ďalej poukazuje na to, že v rámci prebiehajúceho procesu reforiem a čoraz intenzívnejšej globálnej angažovanosti sa Čína rozhodla pre dodržiavanie medzinárodného rámca pre ľudské práva podpísaním širokej škály medzinárodných zmlúv o ľudských právach, a preto žiada, aby sa pokračovalo v dialógu s Čínou v záujme splnenia týchto záväzkov;

12.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že 35. kolo dialógu o ľudských právach medzi EÚ a Čínou sa pravdepodobne neuskutoční do konca roku 2016, ako bolo dohodnuté; naliehavo žiada čínsku vládu, aby súhlasila s dialógom na vysokej úrovni počas prvých týždňov roku 2017;

13.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Rade, Komisii, vládam a parlamentom členských štátov a vláde a parlamentu Čínskej ľudovej republiky.

(1) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 118.
(2) Ú. v. EÚ C 131 E, 8.5.2013, s. 121.
(3) Ú. v. EÚ C 332 E, 15.11.2013, s. 69.
(4) Ú. v. EÚ C 285 E, 21.10.2010, s. 80.
(5) Ú. v. EÚ C 199 E, 7.7.2012, s. 185.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0458.

Právne oznámenie