Zoznam 
Prijaté texty
Štvrtok, 23. júna 2016 - BruselFinálna verzia
Protokol k Euro-stredomorskej dohode medzi EÚ a Libanonom (rámcová dohoda) ***
 Protokol k Euro-stredomorskej dohode medzi EÚ a Libanonom (rozšírenie z roku 2004) ***
 Protokol k Euro-stredomorskej dohode EÚ a Libanonom (pristúpenie Bulharska a Rumunska) ***
 Dohoda medzi EÚ a Monakom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch *
 Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/012 BE/Hainaut Machinery
 Viacročný plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého ***I
 Viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie ***I
 Právomoc, rozhodné právo a uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov *
 Právomoc, rozhodné právo a uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev *
 Masaker vo východnom Kongu
 Opatrenia nadväzujúce na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)
 Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
 Správa o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti

Protokol k Euro-stredomorskej dohode medzi EÚ a Libanonom (rámcová dohoda) ***
PDF 245kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzatvorení protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou o všeobecných zásadách účasti Libanonskej republiky na programoch Únie (16136/2014 – C8-0044/2015 – 2014/0110(NLE))
P8_TA(2016)0281A8-0193/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (16136/2014),

–  so zreteľom na návrh protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej o rámcovej dohode medzi Európskou úniou a Libanonskou republikou o všeobecných zásadách účasti Libanonskej republiky na programoch Únie (16135/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 212 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 7 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0044/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0193/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Libanonskej republiky.


Protokol k Euro-stredomorskej dohode medzi EÚ a Libanonom (rozšírenie z roku 2004) ***
PDF 249kWORD 63k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (13349/2014 – C8-0095/2015 – 2007/0078(NLE))
P8_TA(2016)0282A8-0194/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13349/2014),

–  so zreteľom na návrh Protokolu k Euro-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Českej republiky, Estónskej republiky, Cyperskej republiky, Lotyšskej republiky, Litovskej republiky, Maďarskej republiky, Maltskej republiky, Poľskej republiky, Slovinskej republiky a Slovenskej republiky k Európskej únii (11300/2007),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0095/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0194/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Libanonskej republiky.


Protokol k Euro-stredomorskej dohode EÚ a Libanonom (pristúpenie Bulharska a Rumunska) ***
PDF 247kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí Protokolu k Európsko-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (13395/2014 – C8-0170/2015 – 2008/0027(NLE))
P8_TA(2016)0283A8-0195/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (13395/2014),

–  so zreteľom na Protokol k Európsko-stredomorskej dohode o pridružení medzi Európskym spoločenstvom a jeho členskými štátmi na jednej strane a Libanonskou republikou na strane druhej s cieľom zohľadniť pristúpenie Bulharskej republiky a Rumunska k Európskej únii (13376/2014),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 217 a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) a článkom 218 ods. 8 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0170/2015),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek a na článok 99 ods. 2, ako i článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre zahraničné veci (A8-0195/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzavretím protokolu;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Libanonskej republiky.


Dohoda medzi EÚ a Monakom o automatickej výmene informácií o finančných účtoch *
PDF 249kWORD 62k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Monackým kniežatstvom ustanovujúcej opatrenia rovnocenné tým, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES, v mene Európskej únie (COM(2016)0201 – C8-0157/2016 – 2016/0109(NLE))
P8_TA(2016)0284A8-0206/2016

(Konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (COM(2016)0201),

–  so zreteľom na návrh pozmeňujúceho protokolu k Dohode medzi Európskym spoločenstvom a Monackým kniežatstvom ustanovujúcej opatrenia rovnocenné tým, ktoré sú ustanovené v smernici Rady 2003/48/ES,

–  so zreteľom na článok 115 a článok 218 ods. 6 druhý pododsek písm. b) a odsek 8 druhý pododsek Zmluvy o fungovaní Európskej únie, na základe ktorých Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0157/2016),

–  so zreteľom na článok 59, článok 108 ods. 7 a článok 50 ods. 1 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre hospodárske a menové veci (A8-0206/2016),

1.  schvaľuje uzavretie pozmeňujúceho protokolu k dohode;

2.  poveruje svojho predsedu, aby túto pozíciu postúpil Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Monackého kniežatstva.


Mobilizácia Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii: žiadosť EGF/2015/012 BE/Hainaut Machinery
PDF 355kWORD 87k
Uznesenie
Príloha
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o návrhu rozhodnutia Európskeho parlamentu a Rady o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť z Belgicka – EGF/2015/012 BE/Hainaut Machinery) (COM(2016)0242 – C8-0170/2016 – 2016/2074(BUD))
P8_TA(2016)0285A8-0207/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2016)0242 – C8-0170/2016),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1309/2013 zo 17. decembra 2013 o Európskom fonde na prispôsobenie sa globalizácii (2014 – 2020) a o zrušení nariadenia (ES) č. 1927/2006(1) (ďalej len „nariadenie o EGF“),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (EÚ, Euratom) č. 1311/2013 z 2. decembra 2013, ktorým sa ustanovuje viacročný finančný rámec na roky 2014 – 2020(2), a najmä na jeho článok 12,

–  so zreteľom na Medziinštitucionálnu dohodu z 2. decembra 2013 medzi Európskym parlamentom, Radou a Komisiou o rozpočtovej disciplíne, spolupráci v rozpočtových otázkach a riadnom finančnom hospodárení(3) (ďalej len "MID z 2. decembra 2013"), a najmä na jej bod 13,

–  so zreteľom na postup trialógu uvedený v bode 13 MID z 2. decembra 2013,

–  so zreteľom na list Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci,

–  so zreteľom na list Výboru pre regionálny rozvoj,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rozpočet (A8-0207/2016),

A.  keďže Únia vytvorila legislatívne a rozpočtové nástroje s cieľom poskytovať dodatočnú podporu pracovníkom, ktorí pociťujú dôsledky veľkých štrukturálnych zmien v usporiadaní svetového obchodu alebo globálnej finančnej a hospodárskej krízy, a pomôcť pri ich opätovnom začleňovaní do trhu práce;

B.  keďže finančná pomoc Únie pre prepustených pracovníkov by mala byť dynamická a dostupná čo najrýchlejšie a najúčinnejšie v súlade so spoločným vyhlásením Európskeho parlamentu, Rady a Komisie, ktoré bolo prijaté v rámci zmierovacieho zasadnutia 17. júla 2008, a s náležitým zreteľom na MID z 2. decembra 2013 v súvislosti s prijímaním rozhodnutí o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (EGF);

C.  keďže Belgicko predložilo žiadosť EGF/2015/012 BE/Hainaut Machinery o finančný príspevok z EGF v súvislosti s prepúšťaním v hospodárskom sektore zaradenom podľa klasifikácie NACE Revision 2 do divízie 28 (Výroba strojov a zariadení i. n.) v regióne na úrovni NUTS 2 Hainaut (BE32) a keďže sa očakáva, že 488 prepustených pracovníkov, ako aj 300 mladých ľudí, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) a sú vo veku do 25 rokov z regiónu Hainaut, sa zúčastní na týchto opatreniach; keďže k prepúšťaniu došlo v spoločnostiach Carwall S.A., Caterpillar Belgium S.A. a Doosan S.A.;

D.  keďže aj keď žiadosť nespĺňa kritériá oprávnenosti stanovené v článku 4 ods. 1 nariadenia o EGF, bola predložená podľa intervenčných kritérií článku 4 ods. 2, ktorý umožňuje výnimku, pokiaľ ide o počet prepustených pracovníkov;

1.  súhlasí s Komisiou, že intervenčné kritériá stanovené v článku 4 ods. 2 nariadenia o EGF sú splnené, a že Belgicko má preto nárok na finančný príspevok vo výške 1 824 041 EUR podľa tohto nariadenia, čo predstavuje 60 % celkových nákladov (3 040 069 EUR);

2.  konštatuje, že Komisia dodržala lehotu 12 týždňov od prijatia vyplnenej žiadosti od belgických orgánov 11. februára 2016 až po ukončenie posúdenia, či sú splnené podmienky pre poskytnutie finančného príspevku, 4. mája 2016, pričom v ten istý deň o tom informovala Európsky parlament;

3.  konštatuje, že v dôsledku vážnych narušení v oblasti obchodu so stavebnými strojmi v Únii v posledných rokoch sa dopyt po výrobkoch troch výrobcov, ktorých sa týka táto žiadosť, v rovnakej miere znížil;

4.  poznamenáva, že po ohlásení hromadného prepúšťania 23. februára 2013 spoločnosťou Caterpillar Belgium S.A. v jej závode v Gosselies sa na väčšinu z jej 1399 pracovníkov vzťahovala žiadosť EGF/2014/011 BE/Caterpillar a poznamenáva, že aktuálna žiadosť súvisí s uvedenou žiadosťou, keďže ide o súčasť rovnakého postupu prepúšťania; zdôrazňuje, že v regióne Hainaut je vážna situácia na trhu práce s nezamestnanosťou na úrovni 14,5 % (o 5,9 % vyššou ako celoštátny priemer), pričom vo výrobnom sektore v roku 2013 zaniklo 1 236 pracovných miest a v roku 2014 ďalších 1 878, ponuka nových pracovných miest sa od roku 2012 znížila o 13 % a typický je vysoký podiel nedostatočne kvalifikovanej pracovnej sily, keďže viac ako polovica uchádzačov o zamestnanie nemá vyššie sekundárne vzdelanie, ako aj vysoká miera dlhodobej nezamestnanosti, ktorá v regióne Hainaut dosahuje 39,0 % celkovej nezamestnanosti;

5.  víta skutočnosť, že belgické orgány začali poskytovať personalizované služby cieľových príjemcov 1. januára 2015, teda v dostatočnom časovom predstihu pred prijatím rozhodnutia o udelení podpory z EGF;

6.  poznamenáva, že Belgicko plánuje tieto typy opatrení pre prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje táto žiadosť: podpora/poradenstvo/integrácia, podpora pri hľadaní zamestnania, integrovaná odborná príprava, podpora zakladania podnikov, podpora spoločných projektov, príspevky na hľadanie zamestnania a príspevky na odbornú prípravu;

7.  víta skutočnosť, že príspevky a stimuly, ktoré sú podľa Belgicka podmienené aktívnou účasťou dotknutých cieľových príjemcov na činnostiach súvisiacich s hľadaním práce alebo s odbornou prípravou (opatrenia podľa článku 7 ods. 1 písm. b) nariadenia o EGF), sú obmedzené na menej ako 5 % celkových nákladov, čo je oveľa menej, než je prahová hodnota 35 % celkových nákladov na balík personalizovaných opatrení, ktorá sa povoľuje v nariadení o EGF;

8.  konštatuje, že pracovníci vo vekovej skupine 55 – 64 rokov predstavujú 35,9 % cieľových príjemcov; domnieva sa, že pracovníci v tejto skupine sú vystavení vyššiemu riziku dlhodobej nezamestnanosti a sociálneho vylúčenia a majú osobitné potreby, pokiaľ ide o poskytnutie personalizovaného prístupu v súlade s článkom 7 nariadenia o EGF;

9.  vyzýva Komisiu, aby poskytla informácie o výsledkoch priebežnej podpory prepusteným pracovníkom spoločnosti Caterpillar, keďže časť súčasného návrhu nadväzuje na žiadosť EGF/2014/011 BE/Caterpillar;

10.  víta skutočnosť, že okrem 488 prepustených pracovníkov sa 300 mladých ľudí mladších ako 25 rokov, ktorí nie sú zamestnaní, ani nie sú v procese vzdelávania alebo odbornej prípravy (NEET) z toho istého regiónu, zapojí do opatrení a budú im poskytnuté personalizované služby spolufinancované z EGF, medzi ktoré patria: mobilizácia a usmerňovanie buď na účely ďalšieho vzdelávania/odbornej prípravy, alebo s cieľom absolvovať úvodné školenia, pomocou ktorých sa identifikujú záujmy, špecifické vzdelávacie kurzy, individuálne zvyšovanie kvalifikácie, príspevky na hľadanie zamestnania, odbornú prípravu a mobilitu;

11.  víta rozšírenie prístupu k EGF pre osoby NEET; konštatuje však, že nariadenie o EGF v súčasnosti stanovuje, že tento prístup môže trvať len do 31. decembra 2017; vyzýva preto na revíziu nariadenia o EGF v rámci revízie viacročného finančného rámca s cieľom umožniť NEET prístup aj po roku 2017;

12.  víta skutočnosť, že belgické orgány navrhujú osobitné opatrenia pre osoby NEET a týmto spôsobom sa majú konkrétnejšie riešiť ich potreby;

13.  konštatuje dôležitosť začatia informačnej kampane s cieľom osloviť osoby NEET, ktoré by mohli mať nárok na tieto opatrenia; pripomína svoju pozíciu, pokiaľ ide o potrebu pomôcť osobám NEET trvalým a udržateľným spôsobom;

14.  víta skutočnosť, že po ďalšej konzultácii so všetkými zainteresovanými stranami vrátane sociálnych partnerov, podnikov a verejných služieb zamestnanosti, ktoré zároveň budú sledovať uplatňovanie navrhovaných opatrení prostredníctvom monitorovacieho výboru, bol vytvorený koordinovaný balík personalizovaných služieb;

15.  ako opatrenie s vysokým potenciálom pridanej hodnoty víta najmä prístup belgických orgánov a spoluprácu so sociálnymi partnermi pri poskytovaní podpory kolektívnym projektom pre pracovníkov, ktorí spolu ako skupina zvažujú zriadenie „sociálneho podniku“;

16.  konštatuje, že navrhnuté opatrenia predstavujú aktívne opatrenia trhu práce v rámci oprávnených opatrení stanovených v článku 7 nariadenia o EGF, a pripomína, že v súlade s týmto článkom sa očakáva, že poskytované personalizované služby vopred zohľadnia budúce vyhliadky na trhu práce a požadované zručnosti, že budú kompatibilné s prechodom na hospodárstvo, ktoré je efektívne z hľadiska využívania zdrojov a udržateľné, a zohľadnia skúsenosti získané doteraz na podporu prepustených pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje žiadosť EGF/2014/011 BE/Caterpillar; zároveň konštatuje, že tieto opatrenia nenahrádzajú pasívne opatrenia sociálnej ochrany;

17.  vyzýva členské štáty, aby spoločne so sociálnymi partnermi vypracovali stratégie na prispôsobenie sa plánovaným zmenám na trhu práce a aby chránili pracovné miesta a zručnosti v Únii, a to najmä pri rokovaniach o obchodných dohodách s cieľom zabezpečiť spravodlivé pravidlá hospodárskej súťaže a spoločné opatrenia proti hospodárskemu, sociálnemu a environmentálnemu dampingu; pripomína svoju výzvu týkajúcu sa riadnej revízie obchodných ochranných nástrojov Únie;

18.  zdôrazňuje potrebu zlepšovať zamestnateľnosť všetkých pracovníkov prostredníctvom prispôsobenej odbornej prípravy a očakáva, že táto príprava ponúkaná ako súčasť koordinovaného balíka naplní potreby tak pracovníkov, ako aj podnikateľského prostredia v tomto a v susedných regiónoch;

19.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila pravidlá štátnej pomoci s cieľom umožniť zásah štátu v záujme zlepšenia sociálne a environmentálne prospešných projektov a poskytnutia pomoci malým a stredným podnikom (MSP) a priemyselným odvetviam, ktoré majú ťažkosti, a to tým, že prispeje k obnove ich výrobných kapacít, ktoré boli výrazne zasiahnuté globálnou finančnou a hospodárskou krízou;

20.  opätovne vyzýva Komisiu, aby v budúcich návrhoch uvádzala podrobnejšie informácie o sektoroch, ktoré majú potenciál rásť, a teda poskytovať ľuďom prácu, a aby zbierala podložené údaje o dosahu financovania z EGF vrátane kvality pracovných miest a o miere opätovného začlenenia dosiahnutého prostredníctvom EGF;

21.  berie na vedomie, že belgické orgány potvrdzujú, že na oprávnené opatrenia nedostávajú pomoc z iných finančných nástrojov Únie; pripomína svoju výzvu Komisii, aby vo svojej výročnej správe uvádzala komparatívne hodnotenie týchto údajov, aby sa v plnej miere zabezpečilo dodržiavanie platných nariadení a aby nedochádzalo k zdvojovaniu služieb financovaných Úniou;

22.  poznamenáva, že k dnešnému dňu sa odvetvia Výroba strojov a zariadení i. n. týkalo 14 žiadostí o príspevok z EGF, pričom osem z nich súviselo s globalizáciou týkajúcou sa obchodu a 6 s celosvetovou finančnou a hospodárskou krízou;

23.  opätovne zdôrazňuje, že pomoc z EGF nesmie nahrádzať opatrenia, za ktoré podľa vnútroštátneho práva alebo kolektívnych zmlúv zodpovedajú podniky, ani opatrenia na reštrukturalizáciu podnikov alebo odvetví;

24.  oceňuje zlepšený postup, ktorý Komisia zaviedla na základe žiadosti Európskeho parlamentu o rýchlejšie uvoľňovanie grantov; berie na vedomie časovú tieseň, ktorá vyplýva z nového harmonogramu, a jej možný dosah na účinnosť posudzovania prípadov;

25.  opätovne vyzýva Komisiu, aby zabezpečila verejný prístup ku všetkým dokumentom súvisiacim s prípadmi EGF;

26.  schvaľuje rozhodnutie, ktoré je uvedené v prílohe k tomuto uzneseniu;

27.  poveruje svojho predsedu, aby podpísal toto rozhodnutie spoločne s predsedom Rady a aby zabezpečil jeho uverejnenie v Úradnom vestníku Európskej únie;

28.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie spolu s prílohou Rade a Komisii.

PRÍLOHA

ROZHODNUTIE EURÓPSKEHO PARLAMENTU A RADY

o mobilizácii Európskeho fondu na prispôsobenie sa globalizácii (žiadosť z Belgicka – EGF/2015/012 BE/Hainaut Machinery)

(Znenie tejto prílohy sa neuvádza, pretože zodpovedá konečnému aktu, rozhodnutiu (EÚ) 2016/1145.)

(1) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 855.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 884.
(3) Ú. v. EÚ C 373, 20.12.2013, s. 1.


Viacročný plán obnovy populácie tuniaka modroplutvého ***I
PDF 330kWORD 91k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 302/2009 (COM(2015)0180 – C8-0118/2015 – 2015/0096(COD))
P8_TA(2016)0286A8-0367/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2015)0180),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0118/2015),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 1. júla 2015(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. apríla 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0367/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. júna 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o viacročnom pláne obnovy populácie tuniaka modroplutvého vo východnom Atlantiku a v Stredozemnom mori, a ktorým sa zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 302/2009

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1627.)

(1) Ú. v. EÚ C 383, 17.11.2015, s. 100.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 19. januára 2016 (Prijaté texty, P8_TA(2016)0003).


Viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie ***I
PDF 334kWORD 72k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady, ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007 (COM(2014)0614 – C8-0174/2014 – 2014/0285(COD))
P8_TA(2016)0287A8-0128/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0614),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 43 ods. 2 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0174/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2014(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 13. apríla 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre rybárstvo (A8-0128/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní(2);

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 23. júna 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/..., ktorým sa ustanovuje viacročný plán pre populácie tresky škvrnitej, sleďa atlantického a šproty severnej v Baltskom mori a pre rybolov využívajúci tieto populácie a ktorým sa mení nariadenie Rady (ES) č. 2187/2005 a zrušuje nariadenie Rady (ES) č. 1098/2007

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1139.)

(1) Ú. v. EÚ C 230, 14.7.2015, s. 120.
(2) Táto pozícia nahrádza pozmeňujúce návrhy prijaté 28. apríla 2015 (Prijaté texty, P8_TA(2015)0104).


Právomoc, rozhodné právo a uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov *
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o návrhu nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových režimov manželov (COM(2016)0106 – C8-0127/2016 – 2016/0059(CNS))
P8_TA(2016)0288A8-0209/2016

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0106),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0127/2016),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0209/2016),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


Právomoc, rozhodné právo a uznávanie a výkon rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev *
PDF 244kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o návrhu nariadenia Rady o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutí vo veciach majetkových dôsledkov registrovaných partnerstiev (COM(2016)0107 – C8-0128/2016 – 2016/0060(CNS))
P8_TA(2016)0289A8-0208/2016

(Mimoriadny legislatívny postup – konzultácia)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Radu (COM(2016)0107),

–  so zreteľom na článok 81 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorým Rada konzultovala s Európskym parlamentom (C8-0128/2016),

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre právne veci (A8-0208/2016),

1.  schvaľuje návrh Komisie;

2.  vyzýva Radu, aby oznámila Európskemu parlamentu, ak má v úmysle odchýliť sa od ním schváleného textu;

3.  žiada Radu o opätovnú konzultáciu, ak má v úmysle podstatne zmeniť ním schválený text;

4.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.


Masaker vo východnom Kongu
PDF 183kWORD 84k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o masakroch vo východnom Kongu (2016/2770(RSP))
P8_TA(2016)0290RC-B8-0801/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na svoje predchádzajúce uznesenia o Konžskej demokratickej republike (KDR), najmä na uznesenia z 10. marca 2016(1) a z 9. júla 2015(2),

–  so zreteľom na uznesenie Spoločného parlamentného zhromaždenia AKT – EÚ z 15. júna 2016 o predvolebnej a bezpečnostnej situácii v KDR,

–  so zreteľom na vyhlásenia podpredsedníčky Komisie/vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku (PK/VP) a na vyhlásenia jej hovorcu o situácii v Konžskej demokratickej republike,

–  so zreteľom na vyhlásenia Delegácie EÚ v Konžskej demokratickej republike o situácii v oblasti ľudských práv v krajine,

–  so zreteľom na závery Rady z 23. mája 2016 o Konžskej demokratickej republike,

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014, ktorú Rada prijala 22. júna 2015,

–  so zreteľom na otvorený list, ktorý 14. mája 2016 poslali skupiny občianskej spoločnosti z území Beni, Butembo a Lubero prezidentovi Konžskej demokratickej republiky,

–  so zreteľom na deklarácie z Nairobi z decembra 2013,

–  so zreteľom na rámcovú dohodu o mieri, bezpečnosti a spolupráci pre KDR a príslušný región, ktorá bola podpísaná v Addis Abebe vo februári 2013,

–  so zreteľom na rezolúcie Bezpečnostnej rady OSN o KDR, najmä rezolúciu č. 2198 (2015) o obnove sankčného režimu voči KDR a mandátu skupiny expertov a rezolúciu č. 2277 (2016), ktorou sa na jeden rok obnovil mandát stabilizačnej misie Organizácie Spojených národov v KDR (MONUSCO),

–  so zreteľom na správu skupiny expertov OSN o KDR z 23. mája 2016,

–  so zreteľom na výročnú správu vysokého komisára OSN pre ľudské práva z 27. júla 2015 o situácii v oblasti ľudských práv a aktivitách Spoločnej kancelárie Organizácie Spojených národov pre ľudské práva v KDR,

–  so zreteľom na rozhodnutia a príkazy, ktoré vydal Medzinárodný súdny dvor,

–  so zreteľom na spoločné tlačové vyhlásenie tímu medzinárodných vyslancov a zástupcov pre oblasť afrických Veľkých jazier z 2. septembra 2015 o voľbách v KDR,

–  so zreteľom na vyhlásenie predsedu Bezpečnostnej rady OSN z 9. novembra 2015 o situácii v Konžskej demokratickej republike,

–  so zreteľom na správy generálneho tajomníka OSN z 9. marca 2016 o stabilizačnej misii Organizácie Spojených národov v KDR a o vykonávaní rámcovej dohody o mieri, bezpečnosti a spolupráci pre KDR a príslušný región,

–  so zreteľom na revidovanú Dohodu o partnerstve z Cotonou,

–  so zreteľom na Africkú chartu ľudských práv a práv národov z júna 1981,

–  so zreteľom na Africkú chartu o demokracii, voľbách a správe vecí verejných,

–  so zreteľom na konžskú ústavu z 18. februára 2006,

–  so zreteľom na článok 123 ods. 2 a 4 rokovacieho poriadku,

A.  keďže bezpečnostná situácia v severovýchodnej časti Konžskej demokratickej republiky sa stále zhoršuje, desiatky ozbrojených skupín sú naďalej aktívne, pričom prichádzajú správy o mnohých masakroch, náboroch a využívaní detí zo strany ozbrojených skupín a o rozšírenom sexuálnom a rodovo motivovanom násilí;

B.  keďže od októbra 2014 do mája 2016 na územiach Beni, Lubero a Butembo bolo brutálne zavraždených viac ako 1 160 ľudí, viac ako 1 470 ľudí zmizlo, veľa domov, zdravotných zariadení a škôl zhorelo a mnoho žien, mužov a detí sa stalo obeťami sexuálneho násilia;

C.  keďže mnohé dediny v týchto oblastiach sú teraz okupované ozbrojenými skupinami;

D.  keďže dochádza k prejavom rastúcej nespokojnosti, pokiaľ ide o nečinnosť a mlčanie vlády KDR sprevádzajúce tieto brutálne činy, ktoré sú údajne páchané tak ozbrojenými skupinami rebelov, ako aj štátnymi vojenskými silami;

E.  keďže k mimoriadne násilnému zabíjaniu v niektorých prípadoch došlo v tesnej blízkosti pozícií, ktoré ovláda národná armáda (FARDC), a v blízkosti základní mierovej misie OSN v KDR (MONUSCO);

F.  keďže tieto masakre sprevádza ľahostajnosť zo strany medzinárodného spoločenstva a mlčanie médií;

G.  keďže prezident KDR je na základe ústavy splnomocnený, aby bol zárukou národnej integrity, národnej nezávislosti, bezpečnosti ľudí a tovaru a riadneho fungovania orgánov tejto krajiny, a zároveň je najvyšším veliteľom ozbrojených síl v krajine;

H.  keďže politické napätie v KDR je veľké vzhľadom na skutočnosť, že prezident Kabila, ktorý je pri moci od roku 2001, musí podľa ústavy odstúpiť 20. decembra 2016 a zatiaľ nevyhlásil, že tak urobí;

I.  keďže konžská armáda a MONUSCO sú v tomto regióne prítomné preto, aby udržovali stabilitu, bojovali proti ozbrojeným skupinám a chránili civilné obyvateľstvo;

J.  keďže mandát misie MONUSCO bol obnovený a posilnený;

K.  keďže osoby zodpovedné za porušovanie ľudských práv sa vo všeobecnosti nedarí postaviť pred spravodlivosť, čo vedie k podpore atmosféry beztrestnosti a páchaniu nových trestných činov;

L.  keďže hlavnou prekážkou mieru je neúspešné úsilie KDR o demobilizáciu tisícov bojovníkov z radov rebelov buď snahou o ich začlenenie do národnej armády, alebo uľahčením ich odchodu do civilného života;

M.  keďže humanitárne subjekty odhadujú, že 7,5 milióna ľudí v súčasnosti potrebuje pomoc; keďže v dôsledku pretrvávajúceho konfliktu a vojenských operácií bolo 1,5 milióna ľudí vnútorne vysídlených a viac než 400 000 ľudí muselo z krajiny utiecť;

N.  keďže Úrad OSN pre koordináciu humanitárnych záležitostí (OCHA) oznámil zvýšený výskyt únosov a útokov na humanitárnych pracovníkov a humanitárne konvoje, čo prinútilo humanitárne organizácie odložiť poskytovanie pomoci a pozastaviť svoju činnosť;

O.  keďže masakre vo východnom Kongu sú výsledkom prepojenia regionálnych a národných politikov, inštrumentalizácie etnického napätia a využívania zdrojov;

1.  vyjadruje hlboké znepokojenie nad eskaláciou násilia a nad alarmujúcou a zhoršujúcou sa humanitárnou situáciou v KDR, ktorú spôsobujú predovšetkým ozbrojené konflikty vo východných provinciách neutíchajúce už viac ako 20 rokov; vyjadruje ľútosť nad stratou životov a súcit s obyvateľmi KDR;

2.  opakovane vyzýva všetky strany konfliktu, aby okamžite ukončili násilie, zložili zbrane, prepustili všetky deti zo svojich radov a podporili dialóg v záujme mierového a udržateľného riešenia konfliktu; požaduje najmä rýchle a účinné obnovenie spolupráce medzi misiou MONUSCO a ozbrojenými silami KDR (FARDC) na základe dohody o vojenskej spolupráci podpísanej 28. januára 2016 v Kinshase s cieľom obnoviť a upevniť mier a bezpečnosť tak vo východnej oblasti, ako aj v celej krajine;

3.  pripomína, že neutralizácia všetkých ozbrojených skupín v tejto oblasti by významne prispela k mieru a stabilite, a vyzýva vládu KDR, aby si túto úlohu stanovila za svoju prioritu a obnovila bezpečnosť všetkých občanov a stabilitu na územiach Beni, Lubero a Butembo;

4.  naliehavo vyzýva medzinárodné spoločenstvo, aby začalo dôkladné, nezávislé a transparentné vyšetrovanie masakrov, a to za plnej spolupráce s vládou KDR a misiou MONUSCO; žiada, aby sa uskutočnila mimoriadna schôdza tímu medzinárodných vyslancov a zástupcov pre oblasť afrických Veľkých jazier o voľbách v KDR, na ktorej by sa prijali vhodné opatrenia v tejto súvislosti, ako napríklad mobilizácia Bezpečnostnej rady OSN;

5.  trvá na tom, že táto situácia by nemala zabrániť konaniu volieb v súlade s ústavou; zdôrazňuje, že úspešné a včasné konanie volieb bude mať zásadný význam pre dlhodobú stabilitu a rozvoj krajiny;

6.  vyzýva prokurátora Medzinárodného trestného súdu (MTS), aby zhromaždil informácie a preskúmal prípady zneužívania s cieľom určiť, či je vyšetrovanie MTS týkajúce sa údajných zločinov v oblasti Beni opodstatnené;

7.  opakuje, že tí, ktorí porušujú ľudské práva, dopúšťajú sa vojnových zločinov, zločinov proti ľudskosti a sexuálneho násilia na ženách a dievčatách, ani tí, ktorí sú zodpovední za verbovanie detí za vojakov, nesmú zostať nepotrestaní; zdôrazňuje, že osoby zodpovedné za takéto skutky musia byť nahlásené, identifikované, stíhané a potrestané v súlade s vnútroštátnym a medzinárodným trestným právom;

8.  žiada vypracovanie a uverejnenie hodnotiacej správy o činnosti misie MONUSCO; víta rezolúciu Bezpečnostnej rady OSN č. 2277 (2016), ktorou sa obnovuje mandát misie MONUSCO a posilňujú jej právomoci v oblasti ochrany civilného obyvateľstva a ľudských práv vrátane rodovo motivovaného násilia a násilia páchaného na deťoch;

9.  nalieha na misiu MONUSCO, aby v plnej miere využila tento mandát na ochranu civilného obyvateľstva prostredníctvom účinnej transformácie, aby sa zabezpečilo, že získa väčšiu operačnú schopnosť chrániť civilistov prostredníctvom rýchleho nasadenia mechanizmov a miestneho pozorovania vo východnom Kongu, a to aj pomocou hliadok a mobilných operačných základní;

10.  vyzýva Africkú úniu a EÚ, aby zabezpečili trvalý politický dialóg medzi krajinami regiónu Veľkých jazier s cieľom zabrániť akejkoľvek ďalšej destabilizácii; vyjadruje poľutovanie nad tým, že pri vykonávaní rámcovej dohody o mieri, bezpečnosti a spolupráci z februára 2013 sa dosiahol len veľmi malý pokrok, a vyzýva všetky zúčastnené strany, aby aktívne prispeli k dosiahnutiu stability;

11.  trvá na tom, že občianska spoločnosť musí byť zapojená do všetkých opatrení na ochranu civilného obyvateľstva a vyriešenie konfliktov a že vláda KDR a medzinárodné spoločenstvo musia poskytnúť obhajcom ľudských práv ochranu a platformu;

12.  berie na vedomie úsilie, ktoré konžské orgány vynakladajú v boji proti beztrestnosti a pri predchádzaní sexuálnemu násiliu a násiliu páchanému na deťoch, ale domnieva sa, že pokrok je stále pomalý;

13.  pripomína EÚ, že jej politiky musia byť navzájom zladené vrátane obchodu so zbraňami a nerastnými surovinami a že rokovania o dohodách v tomto regióne musia podporovať mier, stabilitu, rozvoj a ľudské práva;

14.  vyzýva EÚ, aby zvážila uvalenie cielených sankcií vrátane zákazov cestovania a zmrazenia aktív na osoby zodpovedné za masakre vo východnom Kongu a za násilné represie v KDR s cieľom pomôcť pri predchádzaní ďalšiemu násiliu;

15.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby naďalej poskytovali pomoc obyvateľom KDR s cieľom zlepšiť životné podmienky najzraniteľnejších skupín obyvateľstva, predovšetkým vnútorne vysídlených osôb;

16.  odsudzuje všetky útoky na humanitárnych pracovníkov a prekážky, ktoré bránia prístupu k humanitárnej pomoci; naliehavo vyzýva všetky strany konfliktu, aby rešpektovali nezávislosť, neutralitu a nestrannosť humanitárnych pracovníkov;

17.  zdôrazňuje, že činnosť podnikov musí byť v úplnom súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv; vyzýva preto členské štáty, aby zabezpečili, že podniky v ich vnútroštátnej jurisdikcii budú dodržiavať ľudské práva a medzinárodné normy v súvislosti s ich činnosťami v tretích krajinách;

18.  víta úsilie konžských orgánov o vykonávanie právnych predpisov zakazujúcich obchodovanie s nerastnými surovinami a ich spracovanie v oblastiach, kde dochádza k nezákonnej ťažbe, ako sú oblasti pod kontrolou ozbrojených skupín; vyzýva konžské orgány, aby posilňovali vykonávanie právnych predpisov a umožnili dôslednejšiu kontrolu dohôd týkajúcich sa ťažby nerastných surovín a zneužívania príjmov pochádzajúcich z tejto činnosti; žiada EÚ, aby svojimi politikami rozvojovej spolupráce podporila KDR v jej úsilí v tejto oblasti; víta nedávno dohodnutý európsky postoj, pokiaľ ide o povinnú hĺbkovú kontrolu dodávateľov nerastov z konfliktných oblastí, ako prvý krok k riešeniu zodpovednosti európskych podnikov v tejto záležitosti a naliehavo vyzýva EÚ, aby premietla tento postoj do ambicióznych právnych predpisov, ktoré by sa mali urýchlene prijať;

19.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Africkej únii, rade AKT–EÚ, generálnemu tajomníkovi OSN, Rade OSN pre ľudské práva a prezidentovi, predsedovi vlády a parlamentu KDR.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2016)0085.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0278.


Opatrenia nadväzujúce na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)
PDF 230kWORD 138k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o opatreniach v nadväznosti na strategický rámec pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) (2015/2281(INI))
P8_TA(2016)0291A8-0176/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na článok 2 Zmluvy o Európskej únii (ZEÚ),

–  so zreteľom na články 165 a 166 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie, a najmä na jej článok 14,

–  so zreteľom na závery Rady z 12. mája 2009 o strategickom rámci pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020)(1),

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2012 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave („ET 2020“) – Vzdelávanie a odborná príprava v inteligentnej, udržateľnej a inkluzívnej Európe(2),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov z 26. augusta 2015 s názvom Návrh spoločnej správy Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy (COM(2015)0408),

–  so zreteľom na spoločnú správu Rady a Komisie na rok 2015 o vykonávaní strategického rámca pre európsku spoluprácu vo vzdelávaní a odbornej príprave (ET 2020) – Nové priority pre európsku spoluprácu v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy(3),

–  so zreteľom na závery Rady z 28. a 29. novembra 2011 o referenčnej hodnote pre vzdelávaciu mobilitu(4),

–  so zreteľom na závery Rady z 19. novembra 2010 o výchove k trvalo udržateľnému rozvoju(5),

–  so zreteľom na závery Rady zo 17. februára 2014 o investovaní do vzdelávania a odbornej prípravy – reakcia na oznámenie s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov a na ročný prieskum rastu na rok 2013(6),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o účinnom vzdelávaní učiteľov(7),

–  so zreteľom na závery Rady z 20. mája 2014 o zabezpečení kvality na podporu vzdelávania a odbornej prípravy(8),

–  so zreteľom na závery Rady o výchove k podnikaniu v rámci vzdelávania a odbornej prípravy(9),

–  so zreteľom na závery Rady o úlohe vzdelávania v ranom detstve a primárneho vzdelávania pri podpore tvorivosti, inovačnosti a digitálnej kompetencie(10),

–  so zreteľom na závery Rady o znižovaní miery predčasného ukončenia školskej dochádzky a podpore úspechu v škole(11),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Prehodnotenie vzdelávania: investície do zručností na dosiahnutie lepších sociálno-ekonomických výsledkov (COM(2012)0669),

–  so zreteľom na odporúčanie Rady z 20. decembra 2012 o potvrdzovaní neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa(12),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady 2006/962/ES z 18. decembra 2006 o kľúčových kompetenciách pre celoživotné vzdelávanie(13),

–  so zreteľom na deklaráciu z neformálneho zasadnutia ministrov školstva EÚ, ktoré sa konalo 17. marca 2015, o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania (Parížska deklarácia)(14),

–  so zreteľom na závery z Rigy, ktoré 22. júna 2015 prijali ministri zodpovední za odborné vzdelávanie a prípravu(15),

–  so zreteľom na zelenú knihu Komisie z 3. júla 2008 s názvom Migrácia a mobilita: výzvy a príležitosti vzdelávacích systémov EÚ (COM(2008)0423),

–  so zreteľom na správu, ktorú vo februári 2010 vypracovala pre Komisiu expertná skupina pre nové zručnosti pre nové pracovné miesta, s názvom Nové zručnosti pre nové pracovné miesta: súčasné kroky(16),

–  so zreteľom na odporúčanie Európskeho parlamentu a Rady z 18. decembra 2006 týkajúce sa medzinárodnej mobility v rámci Spoločenstva na účely vzdelávania a odbornej prípravy: Európska charta kvality mobility(17),

–  so zreteľom na správu šiesteho fóra pre dialóg medzi univerzitami a podnikmi z marca 2015(18),

–  so zreteľom na predpoveď Európskeho strediska pre rozvoj odborného vzdelávania (CEDEFOP) z roku 2012 týkajúcu sa zručností s názvom Budúca ponuka a dopyt v oblasti zručností v Európe(19),

–  so zreteľom na svoje uznesenia z 8. septembra 2015 o podpore podnikania mladých ľudí prostredníctvom vzdelávania a odbornej prípravy(20) a z 28. apríla 2015 o opatreniach nadväzujúcich na vykonávanie bolonského procesu(21),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach(22),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 12. apríla 2016 o programe Erasmus+ a ďalších nástrojoch na posilnenie mobility v oblasti odborného vzdelávania a prípravy – prístup celoživotného vzdelávania(23),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0176/2016),

A.  keďže všetky nižšie uvedené odkazy na „vzdelávanie a odbornú prípravu“ by sa mali chápať ako odkazy zahŕňajúce formálne, neformálne a informálne formy, a to vzhľadom na ich doplnkový charakter pri prechode k vzdelávajúcej sa spoločnosti a na ich úlohu pri zameriavaní sa na konkrétne cieľové skupiny, čím uľahčujú začlenenie ľudí s obmedzenými vzdelávacími príležitosťami;

B.  keďže vzdelávanie a odborná príprava by sa nemali zameriavať len na plnenie potrieb trhu práce, ale mali by predstavovať hodnotu samy osebe, pretože vzdelávanie zohráva rovnako významnú úlohu pri rozvíjaní etických a občianskych hodnôt a všeobecne chápaných humanistických hodnôt, ktoré sú zakotvené v zmluvách, ako aj pri upevňovaní demokratických zásad, na ktorých je Európa založená;

C.  keďže vzdelávanie by malo prispievať k osobnému rozvoju, vzájomnému rešpektu a rastu mladých ľudí s cieľom vytvoriť z nich aktívnych, zodpovedných a uvedomelých občanov s občianskymi, sociálnymi a medzikultúrnymi prierezovými schopnosťami, ako aj kvalifikovaných odborníkov;

D.  keďže vzdelanie by sa malo pokladať za základné ľudské právo a verejný statok, ktorý by mal byť prístupný všetkým;

E.  keďže vzdelávanie a odborná príprava zohrávajú dôležitú úlohu v boji proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu a rozšírenie prístupu k celoživotnému vzdelávaniu môže poskytnúť nové príležitosti pre nízkokvalifikované osoby, nezamestnaných, ľudí s osobitnými potrebami, staršie osoby a migrantov;

F.  keďže inkluzívne a kvalitné vzdelávanie a odborná príprava majú zásadný význam pre kultúrny, hospodársky a spoločenský rozvoj Európy;

G.  keďže vzdelávanie a odborná príprava v Európe by mali prispievať k stratégiám a iniciatívam EÚ vrátane stratégie Európa 2020, iniciatívy jednotného digitálneho trhu, Európskeho programu v oblasti bezpečnosti a Investičného plánu pre Európu;

H.  keďže nie všetky členské štáty čelia rovnakému druhu a rovnakej úrovni výziev, čo znamená, že všetky odporúčania navrhnuté v súvislosti so vzdelaním a s odbornou prípravou by mali byť pružné a mali by zohľadňovať vnútroštátne a regionálne hospodárske, sociálne, demografické, kultúrne a ďalšie faktory, pričom by sa zároveň mali zameriavať na zlepšenie situácie v EÚ ako celku;

I.  keďže rámec spolupráce ET 2020 by mal rešpektovať právomoci členských štátov a zároveň dopĺňať vnútroštátne opatrenia a podporovať členské štáty v ich úsilí o rozvoj systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

J.  keďže hospodárskemu rozvoju a sociálnej súdržnosti by sa mala venovať rovnaká pozornosť, a to kombináciou politík so zameraním na dosiahnutie spravodlivejšieho rozšírenia poznatkov medzi obyvateľstvom s cieľom bojovať proti prehlbovaniu rozdielov v príjmoch, ktoré sa objavujú ako vedľajší účinok technologického rastu uprednostňujúceho zručnosti;

K.  keďže účinné investície do kvalitného vzdelávania a odbornej prípravy sú zdrojom udržateľného rastu;

L.  keďže súčasné nízke úrovne vedomostí a základných zručností sú znepokojujúce a je teda nutné, aby základné a stredoškolské vzdelávanie poskytovalo potrebný základ pre ďalšie učenie a začlenenie do trhu práce;

M.  keďže trendy svedčiace o nízkych základných zručnostiach dospelých vyvolávajú potrebu posilniť vzdelávanie dospelých, ktoré je nástrojom na zvýšenie kvalifikácie a rekvalifikáciu;

N.  keďže v ročnom prieskume rastu na rok 2014 Komisia vyjadrila názor, že z hľadiska výdavkov je potrebné, aby členské štáty našli spôsoby na ochranu alebo podporu dlhodobejších investícií do vzdelávania, výskumu, inovácií, energetiky a opatrení v oblasti klímy, a že je mimoriadne dôležité investovať do modernizácie systémov vzdelávania a odbornej prípravy vrátane celoživotného vzdelávania;

O.  keďže verejné rozpočty sú naďalej pod silným tlakom, pričom viacero členských štátov znížilo svoje výdavky na vzdelávanie a odbornú prípravu, a teraz je nevyhnutné zvýšiť účinnosť ďalších investícií v tejto oblasti, pretože ide o rozhodujúci faktor pre produktivitu, konkurencieschopnosť a rast;

P.  keďže hoci došlo k zlepšeniu výsledkov súvisiacich s dosahovaním cieľov pre vysokoškolské vzdelávanie v rámci ET 2020, v celom európskom priestore vysokoškolského vzdelávania (EHEA) sa objavujú správy o obavách, pokiaľ ide o účinnosť investícií členských štátov do vzdelávania, prvoradé zameranie na kvantitatívne ukazovatele, podmienky výučby, kvalitu štúdia, úbytok akademickej slobody a skepsu v súvislosti s určitými aspektmi bolonského procesu a jeho vykonávaním v niektorých krajinách;

Q.  keďže Monitor vzdelávania a odbornej prípravy 2020 poukazuje na to, že hlavnou výzvou, ktorej v súčasnosti čelíme, je nedostatočné vzdelanie a slabé začleňovanie osôb zo znevýhodneného sociálno-ekonomického prostredia, čo si vyžaduje väčší sociálny dôraz v záujme dosiahnutia cieľov ET 2020 a zvýšenia inkluzívnosti a kvality systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

Strategický rámec ET 2020

1.  víta hodnotenie strategického rámca ET 2020 a zdôrazňuje, že je potrebné zohľadniť jeho závery a urýchlene ich vykonať, aby sa zvýšila pridaná hodnota a optimalizovala účinnosť rámca, pričom sa posilní relevantnosť pre jednotlivé krajiny a vzájomné učenie;

2.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že obrovské problémy v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, pokiaľ ide o kvalitu, prístupnosť a sociálno-ekonomickú diskrimináciu, stále zostávajú nevyriešené, a domnieva sa, že na európskej aj vnútroštátnej úrovni by sa mali realizovať ambicióznejšie, koordinovanejšie a účinnejšie politické opatrenia;

3.  pripomína význam deklarácie o podpore občianstva a spoločných hodnôt slobody, tolerancie a nediskriminácie prostredníctvom vzdelávania, ktorá bola prijatá v marci 2015 v Paríži;

4.  víta zníženie počtu prioritných oblastí strategického rámca ET 2020 na šesť oblastí uvádzajúcich konkrétne otázky, z ktorých si členské štáty môžu vybrať a zrealizovať ich podľa svojich potrieb a podmienok, ale poznamenáva, že treba zvýšiť účinnosť a posilniť operačné hľadisko tohto rámca a prijať pracovný program;

5.  víta navrhované rozšírenie pracovného cyklu z 3 na 5 rokov s cieľom zlepšiť vykonávanie dlhodobých strategických cieľov a práce na otázkach, ako sú neprospievanie žiakov v niektorých študijných odboroch, nízka miera účasti na vzdelávaní dospelých, predčasné ukončenie školskej dochádzky, sociálne začlenenie, občianska angažovanosť, rodové rozdiely a miera zamestnateľnosti absolventov;

6.   víta novú generáciu pracovných skupín pre strategický rámec ET 2020 a vyzýva Komisiu, aby zlepšila zastúpenie rôznych zainteresovaných strán v týchto skupinách, najmä začlenením väčšieho počtu odborníkov v oblasti vzdelávania, pracovníkov s mládežou, zástupcov občianskej spoločnosti, učiteľov a pracovníkov fakúlt, ktorých praktické skúsenosti sú nevyhnutné na dosiahnutie cieľov ET 2020; zdôrazňuje, že treba zabezpečiť lepšie šírenie výsledkov práce týchto skupín na miestnej, regionálnej, vnútroštátnej úrovni a na úrovni EÚ;

7.  víta posilňovanie riadiacej úlohy neformálnych orgánov v strategickom rámci ET 2020, ako aj vytvorenie cyklických spätných väzieb prepájajúcich skupinu na vysokej úrovni, zoskupenia na úrovni generálnych riaditeľov a pracovné skupiny; uznáva úlohu, ktorú organizácie občianskej spoločnosti zohrávajú pri oslovovaní miestnych, regionálnych a celoštátnych zainteresovaných strán a občanov v súvislosti s európskou spoluprácou v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy, a požaduje, aby im bola pridelená finančná podpora v rámci programu Erasmus+ (KA3) a Európskeho sociálneho fondu;

8.  vyzýva na zriadenie neformálneho koordinačného orgánu, ktorého členmi by boli generálny riaditeľ GR Európskej komisie pre vzdelávanie a kultúru (GR EAC), riaditelia zodpovední za vzdelávanie na iných GR a zástupcovia občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a výboru EP pre kultúru a vzdelávanie a ktorý by organizoval stretnutia na vysokej úrovni s cieľom zabezpečiť užšiu koordináciu práce, súdržnosť politík a prijímanie opatrení v nadväznosti na odporúčania, ktoré vydali formálne a neformálne orgány strategického rámca ET 2020; domnieva sa, že takáto koordinácia je potrebná vzhľadom na obavy z nedostatku skutočného dialógu medzi Komisiou a organizáciami občianskej spoločnosti a z rozdelenia právomocí súvisiacich s ET 2020 medzi viacero generálnych riaditeľstiev Komisie a komisárov; požaduje, aby sa závery tejto práce náležite oznámili na európskej aj vnútroštátnej úrovni;

9.  opakuje, že bez ohľadu na význam získania zručností potrebných pre zamestnateľnosť by sa mala podporovať hodnota, kvalita a praktické využívanie poznatkov a akademická exaktnosť; zdôrazňuje, že vzhľadom na odlišnú sociálno-ekonomickú situáciu v členských štátoch a rôznorodé vzdelávacie tradície je nutné vyhýbať sa celoplošným normatívnym prístupom; zdôrazňuje, že nadchádzajúca európska agenda v oblasti zručností by sa síce mala náležite zameriavať na výzvy v oblasti hospodárstva a zamestnanosti, ale rovnako by sa mala venovať aj významu odborných znalostí, študijných výsledkov, kritického myslenia a tvorivosti; vyzýva zároveň členské štáty, aby podporovali iniciatívy, v rámci ktorých by študenti mali možnosť prezentovať svoje zručnosti pred verejnosťou a potenciálnymi zamestnávateľmi;

10.  upozorňuje na riziká spojené s nárastom radikalizácie, násilia, šikanovania a problémov so správaním, ktoré sa začínajú na úrovni základných škôl; vyzýva Komisiu, aby uskutočnila výskum na úrovni EÚ a poskytla prehľad o situácii vo všetkých členských štátoch, v ktorom uvedie ich reakciu na tieto trendy a či a ako členské štáty zahrnuli etické, osobné a sociálne vzdelávanie do svojich osnov ako nástroj, ktorý sa doteraz ukázal ako úspešný v mnohých školách, vrátane podpory pre učiteľov, pokiaľ ide o tieto horizontálne zručnosti; nabáda členské štáty, aby si v tejto oblasti navzájom vymieňali najlepšie postupy;

11.  poukazuje na hodnotu komunitného prístupu k formálnemu, neformálnemu a informálnemu vzdelávaniu a silných väzieb medzi vzdelávacím prostredím a rodinami;

12.  požaduje širšie zapojenie všetkých príslušných aktérov do práce na strategickom rámci ET 2020;

13.  zastáva názor, že samotní študujúci musia byť motivovaní k aktívnej účasti na správe svojich vzdelávacích štruktúr, a to v akomkoľvek veku a pri všetkých typoch vzdelávania;

14.  nabáda členské štáty, aby posilnili väzby medzi inštitúciami vysokoškolského vzdelávania a odborného vzdelávania a prípravy, výskumnými ústavmi a hospodárskym odvetvím a aby zabezpečili zapojenie sociálnych partnerov a občianskej spoločnosti; konštatuje, že toto partnerstvo posilní vplyv strategického rámca ET 2020 a význam systémov vzdelávania pre zvyšovanie inovačnej kapacity Európy;

15.  zdôrazňuje, že stratégie komunikácie medzi školami a rodičmi, výchovné programy a ďalšie programy osobného rozvoja realizované vo vzdelávacom prostredí v spolupráci s rodinami a inými príslušnými sociálnymi partnermi môžu prispieť k väčšiemu sociálnemu zbližovaniu, presadzovaniu aktívneho občianstva a európskych hodnôt zakotvených v zmluvách a k prevencii radikalizácie; zdôrazňuje, že priaznivé domáce prostredie je veľmi dôležité pri zabezpečovaní pokroku detí, pokiaľ ide o základné zručnosti, a upozorňuje na hodnotu kurzov pre rodičov, ktoré môžu byť účinné v boji proti nedostatočnému vzdelaniu;

16.  nabáda na výmenu najlepších postupov v strategickom rámci 2020;

17.  zdôrazňuje, že spolupráca prostredníctvom rámca ET 2020 zásadným spôsobom dopĺňa vnútroštátne opatrenia, ako napríklad učenie sa jeden od druhého, zhromažďovanie údajov, pracovné skupiny a výmena osvedčených vnútroštátnych postupov, ktoré budú posilnené zlepšením ich transparentnosti a koordinácie a šírením ich výsledkov;

18.  zdôrazňuje úlohu externých združení a mimovládnych organizácií, čo sa týka pôsobenia v školách s cieľom obohacovať deti o ďalšie zručnosti a sociálne kompetencie, ako je umenie alebo ručné práce, a napomáhania integrácie, lepšieho chápania ich okolia a solidarity pri vzdelávaní a v živote, ako aj uľahčenia osvojovania vzdelávacích kompetencií celých tried;

19.  je znepokojený tým, že kvalita vzdelávania a odbornej prípravy učiteľov z hľadiska rozsahu a komplexnosti v niektorých členských štátoch zaostáva, pokiaľ ide o kompetencie, ktoré sú potrebné na vyučovanie v súčasnosti, ako je napríklad vyrovnanie sa so stále väčšou rozmanitosťou študujúcich a využívanie inovatívnych vyučovacích metód a nástrojov IKT;

20.  nabáda členské štáty, aby upravili svoje programy počiatočnej odbornej prípravy učiteľov a nepretržitého rozvoja na pracovisku, lepšie využívali činnosti partnerského učenia realizované medzi členskými štátmi a podporovali spoluprácu a partnerstvo medzi pedagogickými fakultami a školami;

21.  víta novú prioritu strategického rámca ET 2020, ktorou je zlepšenie podpory pre učiteľov a posilnenie ich postavenia, čo je nevyhnutné na to, aby mohli získať potrebný rešpekt a ich povolanie by sa tak stalo atraktívnejšie; zastáva názor, že splnenie tohto cieľa by vyžadovalo lepšiu prípravu a odbornú prípravu učiteľov a zlepšenie ich pracovných podmienok vrátane zvýšenia ich miezd v niektorých členských štátoch, vzhľadom na to, že učitelia často zarábajú menej, než je priemerný plat vysokoškoláka;

22.  so znepokojením konštatuje, že v niektorých členských štátoch, predovšetkým v krajinách, ktoré majú ťažkosti, sa príprava učiteľov a kvalita vzdelávania zhoršili v dôsledku nedostatku personálu a škrtov v školstve;

23.  poukazuje na to, že poskytovanie otvoreného a inovatívneho vzdelávania a odbornej prípravy je prioritnou oblasťou v rámci ET 2020; podčiarkuje význam rozvíjania a presadzovania inovácií a flexibility v metódach výučby, učenia a prenosu znalostí, pri ktorých sa jednotlivci aktívne zapájajú;

24.  nabáda členské štáty, aby naplno využívali potenciál, ktorý ponúka digitalizácia, IKT a nové technológie vrátane otvorených dátových platforiem a hromadných otvorených online kurzov, s cieľom zlepšiť kvalitu a dostupnosť učenia a výučby; vyzýva EÚ a členské štáty, aby vyvinuli potrebné úsilie na zlepšenie digitálnych zručností a zručností v oblasti IKT, a to aj prostredníctvom organizovania osobitných školení zameraných na používanie týchto nástrojov pre učiteľov a študentov v školách a na univerzitách; nabáda na výmenu najlepších postupov a posilnenie cezhraničnej spolupráce v tejto oblasti;

25.  oceňuje pozornosť, ktorú Komisia venuje významu digitálnych zručností; zdôrazňuje, že ak majú byť mladí ľudia pripravení na 21. storočie, sú tieto zručnosti nevyhnutné;

26.  podčiarkuje, že otázke zlepšovania výsledkov vzdelávania v súvislosti s dostupnými zdrojmi by sa malo v rámci ET 2020 venovať viac pozornosti, najmä pokiaľ ide o vzdelávanie dospelých;

27.  nabáda Komisiu a členské štáty, aby preskúmali existujúce pravidlá hodnotenia programov vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré sú financované prostredníctvom európskych finančných nástrojov, pričom sa budú viac zameriavať na kvalitatívne posúdenie vplyvu a na výsledky vo vzťahu k sledovaným prioritám ET 2020;

28.  vyzýva členské štáty, aby štipendiami a pôžičkami podporovali také učebné a študijné programy, ktorých štruktúra by prispievala k zosúladeniu vzdelávania a potrieb praxe;

29.  zdôrazňuje, že je potrebné lepšie koncentrovať úsilie v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy zlučovaním a racionalizáciou existujúcich programov a iniciatív;

30.  vyzýva Komisiu, aby podľa potreby pristupovala k menšinovým skupinám ako k samostatným a osobitným skupinám s cieľom lepšie reagovať na konkrétne problémy, s ktorými sa stretáva každá z týchto skupín;

31.  je pevne presvedčený, že investície do vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktoré sú náležite prispôsobené úrovni citlivosti a vyspelosti každej cieľovej skupiny, majú vyššiu návratnosť než investície do iných stupňov vzdelávania; poukazuje na skutočnosť, že investície do vzdelávania v ranom detstve preukázateľne znižujú neskoršie náklady;

32.  domnieva sa, že úspech vzdelávania na všetkých úrovniach závisí od dobre vyškolených učiteľov a neustáleho rozvoja ich odbornej prípravy, čo si vyžaduje dostatočné investície do odbornej prípravy učiteľov;

Kvalita vzdelávania a odbornej prípravy

33.  žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť kvalite vzdelávania, a to od materskej školy a počas celého života;

34.  vyzýva na rozvoj osvedčených postupov pri posudzovaní kvalitatívneho pokroku a investícií do využívania kvalitných údajov so zainteresovanými stranami na miestnej, regionálnej a celoštátnej úrovni bez ohľadu na relevantnosť ukazovateľov a kritérií používaných v rámci ET 2020;

35.  poukazuje na dôležitosť výučby a nadobúdania všeobecných základných zručností, ako sú IKT, matematika, kritické myslenie, cudzie jazyky, mobilita atď., ktoré umožnia mladým ľuďom ľahšie sa prispôsobiť meniacemu sa sociálnemu a hospodárskemu prostrediu;

36.  poukazuje na bezprecedentne vysoký počet študujúcich, ktorí sa zúčastňujú na formálnom vzdelávaní; vyjadruje znepokojenie nad tým, že miera nezamestnanosti mladých ľudí v EÚ je naďalej vysoká a miera zamestnanosti absolventov vysokých škôl sa znížila;

37.  zdôrazňuje, že referenčné ciele týkajúce sa vzdelávania a odbornej prípravy, ktoré boli stanovené v stratégii EÚ 2020, a to najmä zníženie miery predčasného ukončenia školskej dochádzky na menej ako 10 % a zvýšenie podielu mladšej generácie s akademickým titulom na 40 %, by sa nemali plniť na úkor kvality vzdelávania, ale skôr by sa mali realizovať s ohľadom na prvý cieľ ET 2020, ktorým sú relevantné a kvalitné zručnosti a kompetencie; konštatuje, že jedným zo spôsobov, ako to dosiahnuť, je rozvoj projektov duálneho vzdelávania;

38.  upozorňuje na to, že štandardizované testy a kvantitatívne prístupy, pokiaľ ide o zodpovednosť v oblasti vzdelávania, merajú prinajlepšom úzky okruh tradičných kompetencií a môžu viesť k tomu, že školy budú musieť prispôsobovať učebné osnovy testovacím materiálom, a teda zanedbávať skutočné hodnoty vzdelávania; poukazuje na to, že vzdelávanie a odborná príprava hrajú dôležitú úlohu pri rozvíjaní morálnych a občianskych kvalít a ľudskosti, pričom práca učiteľov a úspechy študenti v tejto oblasti sa vo výsledkoch testov nezobrazujú; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu flexibility, inovácií a tvorivosti vo vzdelávacom prostredí, ktoré môžu podporiť kvalitu vzdelávania a dosahovanie vzdelávacích cieľov;

39.  zdôrazňuje, že je potrebné rozvíjať základné zručnosti v záujme dosiahnutia kvalitného vzdelávania;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité poskytovať kvalitné predškolské vzdelávanie a včas ho modernizovať; kladie dôraz na to, že v systémoch vzdelávania a odbornej prípravy má kľúčovú úlohu prístup orientovaný na jednotlivca, ktorý prospieva rozvoju tvorivosti a kritického myslenia, pričom sa zameriava na osobné záujmy, potreby a schopnosti študentov;

41.  vyzýva členské štáty, aby nasmerovali investície do inkluzívneho vzdelávania, ktoré reaguje na spoločenské výzvy, pokiaľ ide o zabezpečenie rovnakého prístupu a príležitostí pre všetkých; zdôrazňuje, že kvalitné vzdelávanie a odborná príprava vrátane možnosti celoživotného vzdelávania a programy na boj proti všetkým formám diskriminácie, hospodárskym a sociálnym rozdielom a príčinám vylúčenia majú zásadný význam pre zlepšenie sociálneho začlenenia a života mladých ľudí, ktorí sú postihnutí sociálnym a ekonomickým znevýhodnením, a tiež mladých ľudí z radov menšín, a podčiarkuje potrebu nepretržitého úsilia o obmedzenie ich predčasného ukončovania školskej dochádzky;

42.  žiada, aby sa v prípade osôb so zdravotným postihnutím alebo s osobitnými potrebami zabezpečila väčšia inkluzívnosť vo vzdelávaní a odbornej príprave, a zároveň naliehavo požaduje zlepšenie odbornej prípravy učiteľov tak, aby získali zručnosti, pokiaľ ide o schopnosť začleňovať a integrovať študentov so zdravotným postihnutím a pomáhať im;

43.  zdôrazňuje, že by sa mali preskúmať a vyhodnotiť vedľajšie účinky bolonského procesu a študentskej mobility; nabáda členské štáty, aby vyvíjali väčšiu snahu splniť ciele a zabezpečiť vykonávanie reforiem dohodnutých v rámci bolonského procesu a programov mobility a aby sa zaviazali, že budú účinnejšie spolupracovať s cieľom napraviť ich nedostatky tak, aby lepšie odrážali potreby študentov a akademickej obce ako celku a stimulovali a podporovali zlepšenia, čo sa týka kvality vysokoškolského vzdelávania;

44.  podporuje širšie zapojenie akademickej obce do pracovného cyklu strategického rámca ET 2020;

45.  poznamenáva, že bolonský proces priniesol významné úspechy, a zastáva názor, že vzdelávacie inštitúcie by mali uplatňovať flexibilitu pri využívaní modulov a Európskeho systému prenosu kreditov (ECTS);

46.  víta úsilie o zvýšenie prihlasovania sa študentov do odborov STEM (veda, technológia, inžinierstvo a matematika), ale nie na úkor humanitných vied, ktoré sú nevyhnutné na náležité využívanie príležitostí, ktoré poskytujú odbory STEM;

47.  zdôrazňuje, že dosahovanie finančných výsledkov by nemalo byť podmienkou pre všetky akademické činnosti, a v tejto súvislosti požaduje, aby sa vyvíjala snaha zabezpečiť, že humanitným vedám nebude hroziť odstránenie z výskumného priestoru;

48.  podporuje komplexnejší náhľad, ktorý kladie dôraz na význam rôznorodosti odborov v oblasti vzdelávania a výskumu;

49.  zasadzuje sa za to, aby sa z hľadiska kvalitatívnych výsledkov prešlo k tvorbe takých programov mobility, ktoré reagujú na priority a slúžia stanoveným cieľom v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy; žiada náležité vykonávanie návrhov uvedených v Európskej charte kvality mobility a lepšie využívanie všetkých dostupných nástrojov na to, aby sa študenti pripravili na vhodný druh mobility, ktorý by mohli potrebovať; nabáda členské štáty, aby v plnej miere využívali potenciál internacionalizácie v domácom prostredí s cieľom poskytnúť študentom, ktorí nemajú záujem zúčastniť sa na mobilite smerom von, počas ich štúdia medzinárodný rozmer;

50.  opätovne potvrdzuje, že je nutné zaistiť dostupnosť príležitostí na mobilitu, najmä čo sa týka odbornej prípravy, pre znevýhodnených mladých ľudí a osoby trpiace rôznymi formami diskriminácie; zdôrazňuje dôležitú úlohu programov mobility, ako je Erasmus+, pri stimulovaní rozvoja prierezových zručností a kompetencií u mladých ľudí; zdôrazňuje, že je nutné posilniť obnovený európsky program vzdelávania dospelých;

51.  zdôrazňuje význam celkového rámca pre uznávanie kvalifikácií a diplomov ako kľúčového prvku pri zabezpečovaní cezhraničnej mobility v oblasti vzdelávania a mobility pracovnej sily;

52.  požaduje, aby sa vyvíjalo väčšie úsilie, pokiaľ ide o potvrdzovanie neformálneho vzdelávania a informálneho učenia sa vrátane dobrovoľných služieb, a aby sa vytvárali nástroje na uznávanie digitálne nadobudnutých vedomostí a kompetencií;

53.  poznamenáva, že osobitná pozornosť by sa mala venovať zjednodušeniu a racionalizácii existujúcich nástrojov EÚ v oblasti zručností a kvalifikácií zameraných na širokú verejnosť, aby sa rozšíril ich dosah v súlade s výsledkami prieskumu Komisie z roku 2014, ktorý sa týkal európskeho priestoru pre zručnosti a kvalifikácie;

Migrácia a vzdelávanie

54.  zdôrazňuje, že výzvy, ktoré predstavuje európska a mimoeurópska migrácia a súčasná utečenecká a humanitárna kríza pre systémy vzdelávania a odbornej prípravy, by sa mali riešiť na európskej, vnútroštátnej a regionálnej úrovni;

55.  zdôrazňuje, že neschopnosť poskytnúť migrantom, utečencom a žiadateľom o azyl vzdelanie a odbornú prípravu negatívne ovplyvní ich budúcu zamestnateľnosť, rozvoj poznatkov o kultúrnych a sociálnych hodnotách ich hostiteľskej krajiny a v konečnom dôsledku ich integráciu do spoločnosti a prínos pre ňu;

56.  požaduje lepšiu spoluprácu medzi orgánmi EÚ a jednotlivých štátov s cieľom nájsť vhodný prístup na rýchlu, úplnú a udržateľnú integráciu utečencov a migrantov do systémov vzdelávania a odbornej prípravy;

57.  víta rozhodnutie začleniť vzdelávanie migrantov do činnosti pracovných skupín ET 2020 a v počiatočnej fáze ich pôsobenia zorganizovať príslušné činnosti partnerského učenia;

58.  zdôrazňuje, že je nutné, aby ministerstvá školstva členských štátov a generálne riaditeľstvo Komisie pre vzdelávanie a kultúru spolupracovali v záujme zabezpečenia rovnakého prístupu ku kvalitnému vzdelaniu, najmä tým, že sa zahrnú najviac znevýhodnené osoby a osoby s rôznym zázemím vrátane nových migrantov a integrujú sa do priaznivého vzdelávacieho prostredia;

59.  požaduje prijatie opatrení na integráciu detí migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl z Európy aj mimo nej do systémov vzdelávania a odbornej prípravy a opatrení, ktoré im pomôžu prispôsobiť sa učebným osnovám a vzdelávacím štandardom hostiteľského členského štátu prostredníctvom podpory inovatívnych učebných metód a poskytnutia jazykovej pomoci a v prípade potreby aj sociálnej pomoci pre deti, pričom dostanú možnosť oboznámiť sa s kultúrou a hodnotami hostiteľskej krajiny a zároveň si zachovajú svoje vlastné kultúrne dedičstvo;

60.  nabáda členské štáty, aby preskúmali možnosti, pokiaľ ide o začlenenie učiteľov a akademických pracovníkov z radov migrantov do európskych systémov vzdelávania a prospešné využitie ich jazykových a pedagogických zručností a skúseností;

61.  odporúča členským štátom a poskytovateľom vzdelávania, aby ponúkali poradenstvo a podporu deťom migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl, ktoré sa usilujú o prístup k vzdelávacím službám, a aby im na tento účel poskytovali jasné informácie a vytvorili viditeľné kontaktné miesta;

62.  vyjadruje znepokojenie nad skutočnosťou, že polovica školiteľov pedagógov v krajinách OECD sa domnieva, že systémy odbornej prípravy učiteľov ich dostatočne nepripravujú na účinné zvládanie rozmanitosti, a nabáda príslušné členské štáty, aby učiteľom zabezpečili sústavnú odbornú podporu v tejto oblasti, vďaka ktorej získajú potrebné pedagogické kompetencie, pokiaľ ide o migráciu a akulturáciu, a budú môcť využívať rozmanitosť ako bohatý zdroj pre výučbu v triedach; zasadzuje sa za lepšie využívanie potenciálu činností partnerského učenia medzi členskými štátmi;

63.  podporuje myšlienku vytvorenia asistenčných pracovísk a usmernení pre učiteľov, ktoré im budú ponúkať včasnú podporu, čo sa týka pozitívneho prístupu k rôznym typom rozmanitosti a presadzovania medzikultúrneho dialógu v triede, ako aj poradenstvo v prípade konfrontácie so študentmi, ktorým hrozí radikalizácia;

64.  požaduje vytváranie diferencovaných synergií medzi pracovnými skupinami ET 2020 a sieťami, ako je napríklad pracovná skupina pre vzdelávanie v rámci siete na zvyšovanie povedomia o radikalizácii (RAN);

65.  požaduje vytvorenie príslušnej skupiny odborníkov, ako sa stanovuje v pracovnom pláne Európskej únie pre mládež na roky 2016 – 2018;

66.  zdôrazňuje, že je potrebné zaviesť viac vzdelávacích programov založených na jazykoch;

67.  vyzýva členské štáty, aby sa usilovali urýchlene vytvoriť a zaviesť mechanizmy na lepšie pochopenie a identifikáciu kvalifikácie migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl, pretože mnohí z tých, ktorí vstupujú na územie EÚ, prichádzajú bez dokladu o formálnej kvalifikácii;

68.  vyzýva členské štáty, aby zvážili, ako možno rozvíjať existujúce formy uznávania odbornej kvalifikácie vrátane primeraného overovania doterajšieho vzdelania;

69.  domnieva sa, že neformálne vzdelávanie a informálne učenie majú potenciál stať sa účinným nástrojom úspešnej integrácie utečencov do trhu práce a spoločnosti;

70.  zdôrazňuje významnú úlohu neformálneho vzdelávania a informálneho učenia, ako aj účasti na športových a dobrovoľníckych činnostiach pri podnecovaní rozvoja občianskych, sociálnych a medzikultúrnych kompetencií; zdôrazňuje, že niektoré krajiny dosiahli značný pokrok pri vypracúvaní príslušných právnych rámcov, zatiaľ čo iné majú ťažkosti, čo sa týka vytvárania komplexných stratégií potvrdzovania; zdôrazňuje preto potrebu rozvíjať komplexné stratégie, ktoré umožnia potvrdzovanie;

71.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby uľahčovali zavádzanie opatrení na zápis študentov z radov migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl na univerzity, a to bez toho, aby tým boli dotknuté vnútroštátne predpisy a právomoci v oblasti prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave; víta iniciatívy, ktoré v tomto smere prijalo niekoľko európskych univerzít, a podporuje výmenu najlepších postupov v tejto oblasti;

72.  požaduje vytvorenie „vzdelávacích koridorov“, ktoré študentom z radov utečencov alebo študentom prichádzajúcim z oblastí konfliktov umožnia zapísať sa na európske univerzity, a to aj na diaľkové štúdium;

73.  vyzýva členské štáty, aby uľahčili zápis študentov z radov migrantov na všetkých úrovniach vzdelávania;

74.  domnieva sa, že program Science4Refugees by sa mal vyhodnotiť a v prípade potreby ďalej rozvinúť; zasadzuje sa za to, aby sa na úrovni EÚ i na vnútroštátnej úrovni podporovali neziskové inštitúcie, ktoré pomáhajú akademickým pracovníkom z radov migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl v oblasti vedy a iných profesijných oblastiach;

75.  poznamenáva, že únik mozgov predstavuje riziko pre členské štáty, najmä tie zo strednej/východnej a južnej Európy, kde rastie počet mladých absolventov vysokých škôl nútených odísť do zahraničia; vyjadruje znepokojenie nad tým, že pracovné skupiny ET 2020 náležite neriešia otázku nevyváženej mobility, a zdôrazňuje, že je potrebné zaoberať sa týmto problémom na úrovni jednotlivých členských štátov i EÚ;

76.  podčiarkuje rozhodujúcu úlohu vzdelávania a odbornej prípravy pri posilňovaní postavenia žien vo všetkých oblastiach života; zdôrazňuje, že je nutné riešiť problém rodových rozdielov a uznať osobitné potreby mladých žien, a to aj začlenením rodového hľadiska do ET 2020; kladie dôraz na to, že keďže rovnosť medzi mužmi a ženami patrí k základným hodnotám EÚ, je nutné, aby všetky vzdelávacie inštitúcie podporovali túto zásadu a zaviedli ju medzi svojimi študentmi s cieľom prispievať k tolerancii, nediskriminácii, aktívnemu občianstvu, sociálnej súdržnosti a medzikultúrnemu dialógu;

o
o   o

77.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) Ú. v. EÚ C 119, 28.5.2009, s. 2.
(2) Ú. v. EÚ C 70, 8.3.2012, s. 9.
(3) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 25.
(4) Ú. v. EÚ C 372, 20.12.2011, s. 31.
(5) Ú. v. EÚ C 327, 4.12.2010, s. 11.
(6) Ú. v. EÚ C 64, 5.3.2013, s. 5.
(7) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 22.
(8) Ú. v. EÚ C 183, 14.6.2014, s. 30.
(9) Ú. v. EÚ C 17, 20.1.2015, s. 2.
(10) Ú. v. EÚ C 172, 27.5.2015, s. 17.
(11) Ú. v. EÚ C 417, 15.12.2015, s. 36.
(12) Ú. v. EÚ C 398, 22.12.2012, s. 1.
(13) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 10.
(14) http://ec.europa.eu/education/news/2015/documents/citizenship-education-declaration_en.pdf
(15) http://ec.europa.eu/education/policy/vocational-policy/doc/2015-riga-conclusions_en.pdf
(16) http://eacea.ec.europa.eu/education/eurydice/documents/thematic_reports/125en.pdf
(17) Ú. v. EÚ L 394, 30.12.2006, s. 5.
(18) http://ec.europa.eu/education/tools/docs/university-business-forum-brussels_en.pdf
(19) http://www.cedefop.europa.eu/files/3052_en.pdf
(20) Prijaté texty, P8_TA(2015)0292.
(21) Prijaté texty, P8_TA(2015)0107.
(22) Prijaté texty, P8_TA(2015)0418.
(23) Prijaté texty, P8_TA(2016)0107.


Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov
PDF 407kWORD 166k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (2016/2041(INI))
P8_TA(2016)0292A8-0196/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu XX o životnom prostredí a hlavu XXI o energetike,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej hlavu IX o zamestnanosti a XVIII o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, najmä na jej Protokol (č. 26) o službách všeobecného záujmu a Protokol (č. 28) o hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti,

–  so zreteľom na správu Komisie s názvom Správa o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov (COM(2015)0293) a na národné plány,

–  so zreteľom na 21. konferenciu zmluvných strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC) a na 11. konferenciu zmluvných strán, ktorá slúžila ako stretnutie zmluvných strán Kjótskeho protokolu (CMP 11) a ktorá sa konala od 30. novembra do 11. decembra 2015 v Paríži (Francúzsko), a so zreteľom na parížsku dohodu,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o príprave Integrovaného strategického plánu pre energetické technológie (SET): Urýchlenie transformácie európskeho energetického systému (C(2015)6317),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Stratégia EÚ týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 23. a 24. októbra 2014,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2009/28/ES z 23. apríla 2009 o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie a o zmene a doplnení a následnom zrušení smerníc 2001/77/ES a 2003/30/ES(1),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 1290/2013 z 11. decembra 2013, ktorým sa ustanovujú pravidlá účasti na programe Horizont 2020 – rámcový program pre výskum a inováciu (2014 – 2020) a pravidlá jeho šírenia, a ktorým sa zrušuje nariadenie (ES) č. 1906/2006(2),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/1513 z 9. septembra 2015, ktorou sa mení smernica 98/70/ES týkajúca sa kvality benzínu a naftových palív a ktorou sa mení smernica 2009/28/ES o podpore využívania energie z obnoviteľných zdrojov energie(3),

–  so zreteľom na štúdiu EHSV o úlohe občianskej spoločnosti pri vykonávaní smernice EÚ o obnoviteľnej energii s názvom Zmeniť budúcnosť energetiky: občianska spoločnosť ako hlavný aktér pri výrobe energie z obnoviteľných zdrojov,

–  so zreteľom na akčný plán udržateľného energetického rozvoja Dohovoru primátorov a starostov o klíme a energetike,

–  so zreteľom na Aarhuský dohovor z 25. júna 1998 o prístupe k informáciám, účasti verejnosti na rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. októbra 2015 o správe Smerom k novej medzinárodnej dohody o klíme, ktorá sa má podpísať v Paríži(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o dosiahnutí miery prepojenia elektrických sietí na úrovni 10 % – príprava európskych elektrických sietí na rok 2020(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 o správe s názvom Na ceste k európskej energetickej únii(7),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a stanoviská Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín, Výboru pre regionálny rozvoj a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0196/2016),

A.  keďže EÚ ako celok je na dobrej ceste k dosiahnutiu cieľov na rok 2020 v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ale v niektorých členských štátoch sú potrebné ďalšie intenzívnejšie opatrenia;

B.  keďže náklady na energiu z obnoviteľných zdrojov sa v posledných rokoch výrazne znížili, pričom spolu s technologickým pokrokom vo výrobe a uskladňovaní sa obnoviteľné zdroje energie stávajú čoraz konkurencieschopnejšie v porovnaní s konvenčnou výrobou a ponúkajú jedinečnú príležitosť na vytvorenie skutočnej európskej energetickej politiky, ktorá by podporila konkurencieschopnosť a znížila emisie skleníkových plynov; keďže prechod na udržateľný, progresívny energetický systém musí zahŕňať úsilie v oblasti energetickej efektívnosti, obnoviteľných zdrojov energie, čo najlepšieho využívania európskych zdrojov energie a inteligentnej infraštruktúry; keďže na vytváranie hospodárskeho rastu a pracovných miest a na zabezpečenie zachovania vedúceho postavenia EÚ v týchto oblastiach je potrebný dlhodobý stabilný regulačný rámec;

C.  keďže podľa článku 194 ZFEÚ európska energetická politika musí zabezpečiť fungovanie trhu v oblasti energetiky a bezpečnosť dodávok energie, ako aj presadzovať energetickú efektívnosť, úspory, rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a prepojenie energetických sietí; keďže záväzné ciele členských štátov a EÚ, konkrétne plánovanie a podávanie správ a podporné opatrenia boli hlavnou hnacou silou investičnej istoty a rozšírenia kapacity obnoviteľnej energie v EÚ, ako aj prenosovej a distribučnej infraštruktúry;

D.  keďže v súlade s parížskou dohodou COP 21 sa smernica o energii z obnoviteľných zdrojov musí upraviť v súlade s dohodnutým cieľom udržať zvýšenie globálnej teploty do 1,5°C nad predindustriálnou úrovňou; keďže hospodárstvo založené na 100 % energie z obnoviteľných zdrojov možno dosiahnuť iba znížením spotreby energie, zvýšením energetickej efektívnosti a podporou obnoviteľných zdrojov energie;

E.  keďže ambiciózne politiky v oblasti obnoviteľných zdrojov energie v kombinácii s energetickou efektívnosťou sú hlavnou hnacou silou pri znižovaní závislosti EÚ od dovozu a jej celkovej vonkajšej energetickej bilancie a posilňovaní energetickej bezpečnosti vzhľadom na vonkajších poskytovateľov; keďže EÚ dováža viac ako polovicu všetkej energie, ktorú spotrebuje, v hodnote viac ako 1 miliarda EUR každý deň, čo predstavuje viac ako 20 % celkového dovozu; keďže závislosť od dovozu je mimoriadne vysoká v prípade ropy, zemného plynu a čierneho uhlia; keďže zamedzenie nákladom na dovoz paliva vďaka zvýšenému využívaniu obnoviteľných zdrojov energie dosahuje výšku prinajmenšom 30 miliárd EUR ročne;

F.  keďže rozvoj obnoviteľných zdrojov energie môže pomôcť zabezpečiť energetickú bezpečnosť a zvrchovanosť, odstrániť energetickú chudobu, podporovať hospodársky rozvoj v EÚ a vedúce postavenie EÚ v oblasti technológií, a pritom riešiť problémy týkajúce sa zmeny klímy; keďže obnoviteľné zdroje energie by pomohli pri poskytovaní stabilnej, cenovo dostupnej, udržateľnej energie občanom EÚ s osobitným zameraním na najzraniteľnejšie skupiny; keďže obnoviteľné zdroje energie by mali umožniť občanom využívať výhody samovýroby a predvídateľného zásobovania energiou;

G.  keďže rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov by mal prebiehať súčasne s rozvojom dobre fungujúceho vnútorného trhu s elektrickou energiou; keďže energetická únia by mala byť založená na prechode k udržateľnému, progresívnemu energetickému systému a hlavnými piliermi by mala byť energetická efektívnosť, úspory, obnoviteľné zdroje energie a inteligentná infraštruktúra;

H.  keďže spoločnosti EÚ v odvetví obnoviteľných zdrojov energie, medzi ktorými je mnoho MSP, zamestnávajú v Európe 1,15 milióna ľudí a vlastnia 40 % všetkých technologických patentov v tejto oblasti, čím sa EÚ stala svetovým lídrom; keďže podľa Komisie 20 miliónov pracovných miest by sa mohlo odteraz až do roku 2020 vytvoriť v ekologickom hospodárstve, čo predstavuje zároveň významnú príležitosť na tvorbu pracovných miest vo vidieckych oblastiach; keďže projekty MSP, družstiev a jednotlivcov zohrávajú dôležitú úlohu pri inovácii a rozvoji odvetvia obnoviteľných zdrojov energie;

I.  keďže Komisia je odhodlaná dosiahnuť, aby sa Európa stala svetovým lídrom v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov, čo je imperatívom pre priemyselnú politiku, keďže Čína sa stala celosvetovým lídrom v oblasti investícií do obnoviteľných zdrojov energie, investície v Európe poklesli o 21 %, z 54,61 miliardy EUR (62 miliárd USD) v roku 2014 na 42,99 miliardy EUR (48,8 miliardy USD) v roku 2015, čo je najnižší údaj za deväť rokov;

J.  keďže pokračujúce investície do obnoviteľných zdrojov energie si vyžadujú ambiciózne vodcovstvo vo verejnom a súkromnom sektore, odhodlanie a dlhodobý stabilný a spoľahlivý politický rámec zosúladený so záväzkami EÚ v oblasti klímy vyplývajúcimi z parížskej dohody o zmene klímy, čo má veľký potenciál pre tvorbu pracovných miest a rast v Európe;

K.  keďže ambiciózne a realistické ciele – účasť verejnosti, dohľad a monitorovanie, jasné a jednoduché politické pravidlá a podpora na miestnej, regionálnej, národnej a európskej úrovni, zapojenie všetkých príslušných zainteresovaných strán vrátane sociálnych partnerov (združujúcich zástupcov pracovníkov a priemysel) a iných organizácií občianskej spoločnosti – sú kľúčom k úspešnému rozvoju obnoviteľných zdrojov energie a treba ich ďalej posilňovať;

L.  keďže rešpektovanie vlastníckych práv je dôležité pri podporovaní energie z obnoviteľných zdrojov;

M.  keďže energia z obnoviteľných zdrojov ponúka príležitosť na zvýšenie energetickej demokracie na energetických trhoch posilňovaním postavenia spotrebiteľov pri ich aktívnej účasti s rovnakou váhou na trhu s energiou spolu s ostatnými zainteresovanými stranami, prostredníctvom samovýroby a samospotreby, uskladňovania a predaja vlastnej energie vyrobenej z obnoviteľných zdrojov, individuálne alebo formou kolektívnej správy, ako aj prostredníctvom verejných a súkromných investícií a decentralizovaných foriem výroby energie z iniciatívy miest, regiónov a miestnych orgánov verejnej správy; keďže projekty obnoviteľnej energie by mali umožniť väčšiu kontrolu občanov ich vlastnej energetickej spotreby a energetickej transformácie a podporovať ich priame zapájanie do energetických sústav, a to aj prostredníctvom investičných systémov;

N.  keďže veterná energia na mori v oblasti Severného mora má potenciál vytvárať viac ako 8 % dodávok elektriny v Európe do roku 2030;

O.  keďže niektoré členské štáty sú viac závislé od jediného dodávateľa fosílnych palív; keďže vďaka obnoviteľným zdrojom energie sa ušetrilo 30 miliárd EUR na dovážaných fosílnych palivách a spotreba zemného plynu bola znížená o 7 %, čím sa posilnila energetická nezávislosť a energetická bezpečnosť Európy, ktorá je stále najväčším dovozcom energie na svete;

Pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie

1.  víta záväzky Komisie v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; domnieva sa, pokiaľ ide o smernicu o energii z obnoviteľných zdrojov, že spojenie súčasných záväzných národných cieľov, národných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov a dvojročného monitorovania bolo hlavnou hnacou silou rozvoja kapacít obnoviteľných zdrojov energie v EÚ; nalieha na Komisiu, aby zabezpečila plné vykonávanie smernice o energii z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 a predložila ambiciózny legislatívny rámec na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že z tohto hľadiska je potrebný dlhodobý regulačný rámec, a to vrátane vnútroštátnych a európskych cieľov v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, ktoré sú v súlade s najúčinnejším postupom dosahovania dlhodobých cieľov Únie v oblasti klímy (2050);

2.  hoci víta skutočnosť, že EÚ je na dobrej ceste k splneniu svojho cieľa na rok 2020, vyjadruje znepokojenie nad veľkým počtom krajín (Belgicko, Francúzsko, Luxembursko, Malta, Holandsko, Španielsko a Spojené kráľovstvo), ktoré budú podľa správy Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov 2014 – 2020 pravdepodobne musieť posilniť svoje politiky a nástroje, aby zabezpečili splnenie cieľov na rok 2020, pričom dosiahnutie týchto cieľov nie je isté ani v prípade Maďarska a Poľska; naliehavo žiada zaostávajúce členské štáty, aby prijali dodatočné opatrenia na zlepšenie výsledkov; víta skutočnosť, že niektoré členské štáty už splnili svoje ciele na rok 2020 alebo ich čoskoro splnia v dostatočnom časovom predstihu, ako napr. Bulharsko, Česká republika, Dánsko, Estónsko, Chorvátsko, Taliansko, Lotyšsko, Litva, Rakúsko, Rumunsko, Fínsko a Švédsko;

3.  vyjadruje poľutovanie nad tým, že správa Komisie o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov nepredložila odporúčania pre jednotlivé krajiny v oblasti prispôsobenia politiky a nástrojov týchto krajín s cieľom zaistiť splnenie ich cieľov do roku 2020; zdôrazňuje, že prístup ku kapitálu je kľúčový, ale kapitálové náklady sa v štátoch EÚ-28 značne líšia, v dôsledku čoho dochádza k rozdielom medzi severozápadom a juhovýchodom; konštatuje, že v dôsledku rozmanitosti rôznych politík na podporu obnoviteľných zdrojov energie vzniká riziko ďalšieho prehlbovania rozdielov v konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi EÚ; poukazuje na potrebnosť finančného mechanizmu EÚ zameraného na znižovanie kapitálových nákladov projektov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov vyplývajúcich z vysokého rizika;

4.  zdôrazňuje v tejto súvislosti význam identifikácie a výmeny najlepších postupov v oblasti národných politík obnoviteľných zdrojov energie a podporovania ich prijatia v rámci konvergentnejšieho európskeho modelu, posilnenej spolupráce a koordinácie medzi členskými štátmi; vyzýva Komisiu, aby zachovala svoju úlohu pri monitorovaní pokroku a aktívnej podpore rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam hodnotenia obnoviteľných zdrojov z hľadiska ich konkurencieschopnosti, udržateľnosti, nákladovej efektívnosti a príspevku ku geopolitickej stabilite a cieľom v oblasti zmeny klímy;

5.  uznáva dôležitú úlohu, ktorú zohrávajú vnútroštátne plány a povinnosť podávania správ pri monitorovaní pokroku členských štátov, a je presvedčený, že v období po roku 2020 by sa malo pokračovať v plnení týchto povinností; uznáva, že stanovenie energetického mixu členských štátov zostáva v kontexte článku 194 ZFEÚ vo vnútroštátnej právomoci, pričom každý štát podporuje rozvoj svojich vlastných obnoviteľných foriem energie a energetické mixy tak zostanú vysoko diverzifikované;

6.  zdôrazňuje význam jednoduchých, prístupných, cenovo dostupných a efektívnych administratívnych postupov;

7.  vyzýva Komisiu, aby do budúcich správ o pokroku v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov začlenila hodnotenie vplyvu obnoviteľných zdrojov na náklady a ceny, najmä na ceny pre domácnosti;

8.  zdôrazňuje význam legislatívneho návrhu EÚ o pravidlách na trhu s energiou, pretože integrovanejší trh je kľúčový z hľadiska rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov a zníženia nákladov na energie pre rodiny a priemysel;

9.  zdôrazňuje význam stabilných a nákladovo efektívnych systémov podpory energie z obnoviteľných zdrojov pre dlhodobé investície, ktoré zostávajú pružné a prispôsobiteľné z krátkodobého hľadiska a sú prispôsobené vnútroštátnym potrebám a okolnostiam, pričom umožňujú postupné rušenie dotácií na vyspelé technológie obnoviteľných zdrojov energie; víta skutočnosť, že mnohé technológie obnoviteľných zdrojov energie sa rýchlo stávajú nákladovo konkurencieschopnými v porovnaní s konvenčnými formami výroby energie; zdôrazňuje, že energetický prechod závisí od transparentnosti, súdržnosti a kontinuity právnych, finančných a regulačných rámcov v záujme posilnenia dôvery investorov; vyjadruje poľutovanie nad retroaktívnymi zmenami podpory systémov obnoviteľných zdrojov energie, ktoré menia návratnosť už realizovaných investícií; vyzýva členské štáty, aby vždy oznámili akékoľvek úpravy systému podpory obnoviteľných zdrojov energie a so zainteresovanými stranami konzultovali v dostatočnom časovom predstihu; vyzýva Komisiu, aby preskúmala súlad vnútroštátnych podporných systémov s usmerneniami Európskej komisie s cieľom vyhnúť sa zbytočnému odkladu pri ich realizácii a minimalizovať narušenia trhu;

10.  zdôrazňuje, že činnosti v oblasti výskumu a vývoja zohrávajú kľúčovú úlohu pri rozvoji energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína cieľ Európskeho parlamentu, ktorým je 85 % financovania pre nefosílne energie v kapitole o energetike programu Horizont 2020; vyzýva Európsku komisiu a členské štáty, aby vo väčšej miere uľahčila efektívne využívanie všetkých existujúcich systémov financovania a zabezpečila prístup ku kapitálu, a to najmä pre MSP, a podporovala výskum a vývoj v oblasti obnoviteľnej energie, jej skladovanie a rozvoj súvisiacich výrobkov, aby odvetvie energie z obnoviteľných zdrojov bolo konkurencieschopnejšie, umožňovalo lepšie si osvojiť obnoviteľné zdroje energie a zabránilo ďalšiemu prehlbovaniu rozdielov v konkurencieschopnosti medzi členskými štátmi;

11.  zdôrazňuje, že uskladňovanie elektrickej energie môže prispieť k pružnosti systému elektrickej energie v EÚ a k vyrovnávaniu výkyvov spôsobených výrobou energie z obnoviteľných zdrojov; pripomína, že v súčasnej smernici 2009/72/ES sa nespomína skladovanie elektrickej energie, a zdôrazňuje, že v nadchádzajúcej revízii smernice o elektrickej energii sa zohľadňujú viacnásobné služby, ktoré môže uskladňovanie energie poskytovať; domnieva sa, že vyjasnenie situácie uskladňovania by umožnilo prevádzkovateľom prenosových sietí investovať služieb uskladňovania energie;

12.  zdôrazňuje, že systémy podpory na všetkých úrovniach by sa mali zameriavať na technológie s veľkým potenciálom znižovania nákladov na obnoviteľné zdroje energie a/alebo zvyšovanie využívania obnoviteľných zdrojov energie;

13.  domnieva sa, že budúca stratégia výskumu a vývoja by sa mala zameriavať na uľahčovanie vývoja inteligentných sietí a inteligentných miest; ďalej sa domnieva, že elektrifikácia dopravy, inteligentné nabíjanie vozidiel a technológie rozhraní medzi vozidlom a sieťou môžu významne prispieť k zlepšeniu energetickej účinnosti a možnému intenzívnejšiemu využívaniu obnoviteľných zdrojov energie;

14.  domnieva sa, že EFRR a Kohézny fond môžu prispieť k dosiahnutiu cieľov stanovených v smernici 2009/28/ES a v rámci politík v oblasti klímy a energetiky na obdobie do roku 2030, ako aj financovaniu výskumu a inovácií v súvislosti s výrobou energie z obnoviteľných zdrojov, pričom sa podporí tvorba pracovných miest a hospodársky rast; zdôrazňuje význam tematickej koncentrácie v rámci politiky súdržnosti, keďže by to malo prispieť k nasmerovaniu investícií do nízkouhlíkového hospodárstva vrátane energií z obnoviteľných zdrojov, najmä vzhľadom na kľúčovú úlohu tematického cieľa „Podpora prechodu na nízkouhlíkové hospodárstvo vo všetkých sektoroch“; vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie a čo najlepšie využívali možnosti financovania existujúce na tento účel, pričom zdôrazňuje príležitosti na rozvoj miestnych podnikov a vytváranie pracovných miest; pripomína spoločné ustanovenia v EFRR a Kohéznom fonde na podporu oprávnenosti projektov zameraných na energetickú efektívnosť a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v domácnostiach, verejných budovách a podnikoch, a domnieva sa, že regionálna integrácia trhu s energiou z obnoviteľných zdrojov, ktorá by sa mohla dosiahnuť prostredníctvom takéhoto financovania, by z tohto pohľadu predstavovala dôležitý príspevok politiky súdržnosti;

15.  zdôrazňuje potrebu lepšej spolupráce a koordinácie v rámci členských štátov a medzi členskými štátmi a regiónmi a integrovaného prístupu k verejným investíciám do technických zlepšení a ich financovaniu, rozvoju a využívaniu inteligentných sietí, prispôsobeniu a kapacite rozvodnej siete, inteligentným meracím systémom, skladovaniu, riadeniu dopytu, energetickej efektívnosti a inovačnej výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

16.  zdôrazňuje, že siete v mnohých členských štátoch jednoducho nie sú schopné prijímať energiu vyrobenú z rôznych obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že modernizácia energetických sietí je nevyhnutná na prispôsobenie sa zmenám vo výrobe a prenose;

17.  naliehavo vyzýva na posilnenie transparentnosti a účasti verejnosti so zapojením všetkých zainteresovaných strán do vypracúvania národných plánov pre obnoviteľné zdroje energie, a to v rannej fáze; vyjadruje poľutovanie nad súčasným nedostatkom informácií o vykonávaní ustanovení smernice o obnoviteľných zdrojoch energie a zdôrazňuje potrebu podrobnejších dvojročných správ členských štátov; vyzýva Komisiu, aby posilnila svoju úlohu pri monitorovaní a podpore pokroku v oblasti obnoviteľných zdrojov energie; vyzýva Komisiu, aby zvýšila transparentnosť pri využívaní svojej právomoci presadzovania;

18.  zdôrazňuje význam zapojenia všetkých úrovní verejnej správy, ako aj združení do vykonávania európskeho modelu výroby, spotreby a samospotreby založeného na obnoviteľných zdrojoch energie; vyzýva Komisiu, aby viac podporovala Dohovor primátorov a starostov, Inteligentné mestá a obce a komunity využívajúce 100 % obnoviteľných zdrojov energie, čo umožní výmenu poznatkov a najlepších postupov;

19.  konštatuje, že posilnená regionálna spolupráca v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov je kľúčová na zabezpečenie ďalšieho rozvoja obnoviteľných zdrojov energie;

20.  víta skutočnosť, že v roku 2013 využívanie energie z obnoviteľných zdrojov zabránilo vyprodukovaniu približne 388 miliónov brutto ton CO2 a viedlo k zníženiu dopytu po fosílnych palivách v EÚ vo výške 116 miliónov ton ropného ekvivalentu;

21.  poukazuje na obrovský potenciál tvorby pracovných miest v odvetví energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, že v dôsledku energetickej transformácie, ktorá by mala byť založená na tvorbe kvalitných pracovných miest, sa neznížia pracovné normy;

Obnoviteľné zdroje pre budúcnosť

22.  zdôrazňuje, že ciele pre obnoviteľné zdroje energie musia byť stanovené v súlade s klimatickými cieľmi, ako sa v decembri 2015 v Paríži dohodlo195 krajín; berie na vedomie návrh Európskej rady na dosiahnutie najmenej 27 % podielu energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030; pripomína výzvu Európskeho parlamentu, aby sa záväzné ciele týkajúce sa najmenej 30 % podielu energie získanej z obnoviteľných zdrojov na spotrebe dosiahli prostredníctvom vnútroštátnych cieľov, a to v záujme zabezpečenia istoty pre investorov a právnej istoty; je presvedčený, že vzhľadom na nedávnu dohodu COP21 sú potrebné výrazne vyššie ambície; zastáva názor, že jasné a ambiciózne ciele v tomto ohľade pomáhajú zlepšiť istotu a zabezpečiť vedúce postavenie EÚ na celosvetovej úrovni; vyzýva Komisiu, aby predložila ambicióznejší klimaticko-energetický balík do roku 2030, v ktorom sa zvýši cieľ podielu obnoviteľnej energie aspoň na 30 % a ktorý sa bude implementovať prostredníctvom záväzných národných cieľov;

23.  zdôrazňuje relevantnosť nových právnych predpisov o obnoviteľných zdrojoch energie a štruktúre trhu pri vytváraní nového rámca pre rozvoj obnoviteľných zdrojov energie, na základe spoľahlivých systémov podpory a plnej účasti obnoviteľných technológií na trhu;

24.  uvedomuje si, že znižovanie daní predstavuje silný stimul pre prechod z fosílnej energie na energiu z obnoviteľných zdrojov, a naliehavo vyzýva Komisiu, aby uskutočnila reformu smernice o zdaňovaní energií a pravidiel štátnej pomoci, ktoré bránia využívaniu celého potenciálu týchto stimulov;

25.  zdôrazňuje, že už schválené ciele na rok 2020 treba brať ako minimálny základ pri neskoršej revízii smernice o energii z obnoviteľných zdrojov, aby členské štáty nemohli po roku 2020 ísť pod úroveň národných cieľov na rok 2020; zdôrazňuje, že cieľ EÚ na rok 2030 týkajúci sa obnoviteľných zdrojov energie si vyžaduje kolektívne plnenie; zdôrazňuje, že členské štáty by mali vypracovať národné plány včas a že Komisia by mala zvýšiť kapacity dohľadu aj po roku 2020 s primeranými nástrojmi na účinné a včasné monitorovanie a možnosť zasiahnuť v prípade kontraproduktívnych opatrení; domnieva sa, že takéto monitorovanie bude možné len vtedy, ak Komisia určí národné referenčné hodnoty pre členské štáty, s ktorými bude možné porovnať ich pokrok v oblasti využívania obnoviteľnej energie;

26.  poukazuje na potenciál Európy na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a zdôrazňuje význam dlhodobých priaznivých podmienok pre všetkých aktérov na trhu;

27.  zdôrazňuje dôležitý prínos obnoviteľných zdrojov energie pri znižovaní celkových emisií uhlíka; zdôrazňuje význam rozvoja energie z obnoviteľných zdrojov v záujme dosiahnutia cieľov dohodnutých na konferencii COP21;

28.  zdôrazňuje, že členské štáty by mali zvýšiť odôvodnené využívanie ustanovení o štatistických prenosoch a rozvoji mechanizmov spolupráce v záujme dosiahnutia svojich cieľov v súlade s ustanoveniami článku 6 smernice o energii z obnoviteľných zdrojov; zdôrazňuje význam spolupráce medzi členskými štátmi, čo by mohlo byť prospešné pre optimalizáciu systému, efektívne poskytovanie a zvýšenie úspor nákladov v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov; vyzýva Komisiu, aby členským štátom poskytla ďalšie stimuly, informácie, analýzy nákladov a prínosov a usmernenia v tejto oblasti;

29.  zdôrazňuje potrebu vymedziť pevný, spoľahlivý a transparentný systém riadenia na zabezpečenie realizácie cieľov v oblasti obnoviteľnej energie do roku 2030 s náležitým zohľadnením právomocí členských štátov pri určovaní energetického mixu, pričom sa zároveň sa umožní plne demokratická kontrola a overovanie energetickej politiky; vyzýva na intenzívnu replikáciu súčasného úspešného systému záväzných národných cieľov, národných plánov pre energiu z obnoviteľných zdrojov a dvojročných správ; je presvedčený, že by mali byť zahrnuté do smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá musí zabezpečiť zodpovednejšie, účinnejšie a transparentnejšie monitorovanie záväzkov členských štátov a vykonávanie existujúcich právnych predpisov EÚ s cieľom položiť základy pre dobre fungujúcu európsku energetickú úniu;

30.  poukazuje na význam jednotných záväzných vzorov pre národné plány v oblasti energetiky a klímy na zabezpečenie porovnateľnosti, transparentnosti a predvídateľnosti pre investorov; domnieva sa, že vývoj a plánovanie politiky pre každý členský štát sa musia aj naďalej členiť podľa jednotlivých odvetví, technológií a zdrojov;

31.  naliehavo vyzýva Európsku komisiu, aby zakotvila v právnych predpisoch zásadu nadobudnutých práv, pokiaľ ide o elektrárne na obnoviteľné zdroje energie, aby sa predišlo spätným zmenám systémov podpory obnoviteľných zdrojov energie a zaručila sa hospodárska životaschopnosť existujúcich aktív;

32.  požaduje odstránenie nežiaducich byrokratických bariér a poskytnutie investícií, ktoré umožnia dosiahnutie cieľa 10 % úrovne elektrických prepojení do roku 2020; zdôrazňuje, že väčšia regionálna spolupráca môže prispieť k zabezpečeniu optimalizácie nákladov na integráciu obnoviteľných zdrojov energie a znížiť náklady pre spotrebiteľov; pripomína význam rozsiahlych verejných konzultácií a účasti verejnosti od skorého štádia pri plánovaní nových projektov energetickej infraštruktúry, pričom treba brať do úvahy miestne podmienky; pripomína význam technického poradenstva a posudzovania vplyvov na životné prostredie v prípade projektov výroby a distribúcie energie z obnoviteľných zdrojov;

33.  berie na vedomie rozdiel medzi dostupnými zručnosťami a zmenami v požiadavkách trhu práce, ktorý vyplýva z rozvoja obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje, že stratégie aktívneho vzdelávania/odbornej prípravy a zručností majú zásadný význam pre prechod k udržateľnému hospodárstvu efektívne využívajúcemu zdroje; zdôrazňuje význam sociálnych partnerov, ako aj orgánov verejnej správy pri vývoji systémov zručností a programov odbornej prípravy;

34.  zdôrazňuje potrebu primeraného financovania na úrovni EÚ, okrem iného komplexným odstraňovaním rizík pri investovaní na stimulovanie rozsiahleho využívania obnoviteľných zdrojov energie;

Energetika občanov a komunít

35.  domnieva sa, že miestne orgány, komunity, domácnosti a jednotlivci by mali byť pilierom energetického prechodu a mali by sa aktívne podporovať s cieľom pomôcť im stať sa výrobcami a dodávateľmi energie na rovnakej úrovni ako ďalší aktéri na energetickom trhu; v tejto súvislosti požaduje jednotné komplexné vymedzenie koncepcie „výrobcu-spotrebiteľa“ na úrovni EÚ;

36.  považuje za mimoriadne dôležité stanoviť základné právo na samovýrobu a samospotrebu, ako aj právo na uskladňovanie a predaj nadbytočnej elektrickej energie za spravodlivú cenu;

37.  pripomína, že členské štáty by mali na základe zapojenia verejnosti vytvoriť energetickú stratégiu pre občanov a komunity a opísať vo svojich národných akčných plánoch, ako budú podporovať malé a stredné projekty v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a energetické družstvá a začleňovať ich do svojho legislatívneho rámca, do politík podpory a do prístupnosti na trh;

38.  žiada, aby sa vytvorila nová kapitola venovaná energetike občanov a komunít v rámci revidovanej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie, ktorá by sa venovala hlavným prekážkam na trhu a v administratívnej oblasti a ktorá by zabezpečila priaznivejšie investičné prostredie pre samovýrobu a samospotrebu energie z obnoviteľných zdrojov;

39.  berie na vedomie, že primerané postupy udeľovania licencií a administratívne postupy ešte nie sú zavedené pre všetky technológie a vo všetkých krajinách; žiada členské štáty, aby odstránili administratívne a trhové prekážky novej kapacity samovýroby, nahradili zdĺhavé postupy udeľovania povolení jednoduchou oznamovacou povinnosťou a zaviedli efektívne jednotné kontaktné miesta na povoľovanie projektov, prístup k sieti a podporu prostredníctvom finančnej a technickej odbornosti, a aby výrobcom-spotrebiteľom zaručili prístup k mechanizmom alternatívneho riešenia sporov; naliehavo žiada Komisiu, aby zabezpečila úplné vykonávanie a úplnú kontinuitu článku 13 (administratívne postupy) a článku 16 (prístup k sieťam a ich prevádzka) súčasnej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie po roku 2020;

40.  zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť rozdiely medzi mikrovýrobcami a malými a veľkými výrobcami; poznamenáva, že je dôležité rozvíjať vhodné podmienky a nástroje pre výrobcov-spotrebiteľov (aktívni spotrebitelia energie ako domácnosti, a to tak vlastníci, ako aj nájomníci, inštitúcie a malé podniky, ktorí sa zapájajú do výroby obnoviteľnej energie samostatne alebo kolektívne prostredníctvom družstiev, iné sociálne podniky alebo združenia) s cieľom prispievať k transformácii energetiky a uľahčiť ich integráciu do trhu s energiou; odporúča znížiť na absolútne minimum administratívne prekážky novej schopnosti samovýroby, najmä odstránením obmedzení prístupu na trh a do siete; navrhuje skrátenie a zjednodušenie povoľovacích postupov prechodom na jednoduchú oznamovaciu povinnosť; navrhuje, aby revízia smernice o obnoviteľných zdrojoch obsahovala osobitné ustanovenia týkajúce sa odstránenia prekážok a podpory komunitných/družstevných energetických systémov prostredníctvom jednotných kontaktných miest, ktoré by sa zaoberali povoľovaním projektov a poskytovali by finančné a technické znalosti, nabáda členské štáty, aby využívali výnimky de minimis v rámci európskeho usmernenia o štátnej pomoci v oblasti ochrany životného prostredia a energetiky, aby malé a stredne veľké projekty naďalej využívali výhody dynamických výkupných cien, ktorými by boli vyňaté zo zložitých aukčných postupov;

41.  zdôrazňuje význam účasti verejnosti od raného štádia na podpore ekologických projektov energie z obnoviteľných zdrojov pri zohľadnení miestnych podmienok;

42.  zdôrazňuje, že je potrebné dosiahnuť rovnováhu medzi rozvojom centralizovanej a decentralizovanej výroby energie prostredníctvom adekvátnej regulácie trhu, ktorá zabezpečí, aby spotrebitelia, ktorí si nemôžu dovoliť, aby sa stali výrobcami-spotrebiteľmi, neboli diskriminovaní; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť technické a administratívne zázemie kolektívneho riadenia výroby energie; zdôrazňuje, že samovýroba a obnoviteľné zdroje energie nie sú základnou príčinou vyšších európskych nákladov na energie;

43.  zdôrazňuje skutočnosť, že zvýšený dôraz na implementáciu energetickej efektívnosti vo všetkých odvetviach pomôže EÚ pri posilňovaní konkurencieschopnosti a pri rozvoji inovatívnych a nákladovo a energeticky úsporných riešení;

44.  zdôrazňuje environmentálne, hospodárske a sociálne prínosy integrovaného prístupu v oblasti energetiky a potrebu podporovať súčinnosť medzi elektrickou energiou, vykurovaním a chladením a odvetviami dopravy, ako aj v ich rámci; ďalej vyzýva Komisiu, aby posúdila, ako flexibilné zdroje obnoviteľnej energie môžu dopĺňať variabilné zdroje energie a ako by sa to malo zohľadniť pri plánovaní v oblasti energetiky, ako aj pri príprave systémov podpory;

Elektrina

45.  zdôrazňuje, že výroba elektrickej energie z obnoviteľných zdrojov by mala byť integrovaná do elektrických distribučných sústav na všetkých úrovniach, ako aj do prenosových sústav, s ohľadom na zmeny smerom k flexibilnejšiemu a decentralizovanejšiemu modelu výroby elektriny, ktorý zohľadňuje trh;

46.  konštatuje, že nekolísavé formy výroby energie z obnoviteľných zdrojov, ako je napríklad vodná energia, ktoré sa môžu rýchlo mobilizovať a sú ekologické, poskytujú spôsob podpory integrácie kolísavých obnoviteľných zdrojov energie na trhu;

47.  požaduje integrovaný prístup v oblasti energetickej politiky vrátane rozvoja a regulácie sietí, uskladňovania, riadenia dopytu, zlepšovania energetickej účinnosti, ako aj zvyšovania podielu obnoviteľných zdrojov energie; zdôrazňuje potrebu zabrániť využívaniu technológií, ktoré sú nezlučiteľné s elimináciou emisií uhlíka;

48.  konštatuje, že trhová integrácia výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov si vyžaduje pružnosť trhov na strane ponuky i dopytu a že si to bude vyžadovať výstavbu, modernizáciu a prispôsobenie sietí a rozvoj nových technológií uskladňovania energie;

49.  zdôrazňuje, že elektrifikácia systémov vykurovania a chladenia, dopravy a ostatných odvetví je rozhodujúca na zabezpečenie rýchleho a efektívneho prechodu na obnoviteľné zdroje energie;

50.  zdôrazňuje, že pokým sú elektrické sústavy nepružné, je potrebný prioritný prístup a využívanie obnoviteľných zdrojov energie, aby sa podporilo modernizovanie siete a posilnilo uskladňovanie a reakcia na dopyt; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na posilnenie a objasnenie pravidiel prioritného prístupu a distribúcie pre energiu z obnoviteľných zdrojov na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že možnosť ukončenia prioritného prístupu a distribúcie by sa mala posúdiť pri príležitosti preskúmania v polovici trvania budúcej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie očakávanej do roku 2024;

51.  zdôrazňuje, že prednostný prístup do siete a prednostná distribúcia energie z obnoviteľných zdrojov v súlade s ustanoveniami súčasnej smernice o obnoviteľných zdrojoch energie by sa mali zachovať a posilniť; žiada, aby regulačný rámec po roku 2020 zabezpečil riadnu kompenzáciu obmedzovania výroby energie z obnoviteľných zdrojov;

52.  berie na vedomie stratégiu Komisie rozšíriť mechanizmy reakcie na dopyt; zdôrazňuje, že by to nemalo predstavovať dodatočnú záťaž pre občanov ani zvýšiť náklady na energiu pre spotrebiteľa; zdôrazňuje, že mechanizmy reakcie na dopyt by mohli byť príležitosťou na zníženie nákladov na energie, pričom zdôrazňuje, že účasť na reakcii na dopyt alebo dynamické mechanizmy tvorby cien by mali vždy zostať výhradne dobrovoľné;

53.  domnieva sa, že rozvoj technológií uskladňovania elektrickej energie bude nevyhnutným prvkom rozvoja a integrácie vysokej miery obnoviteľných zdrojov energie, pomôže pri vyrovnávaní prenosovej sústavy a poskytne prostriedky na uchovávanie nadbytku výroby energie z obnoviteľných zdrojov; požaduje revíziu existujúceho regulačného rámca na podporu zavádzania systémov uskladňovania energie a odstránenie existujúcich prekážok;

54.  zdôrazňuje, že otázka prekážok v energetike naďalej bráni voľnému toku energie z obnoviteľných zdrojov naprieč hranicami členských štátov a spomaľuje pokrok pri budovaní skutočného vnútorného trhu s energiou v Európskej únii;

55.  zdôrazňuje, že spotrebitelia by mali mať možnosť a správne pohnútky na účasť na energetických trhoch; konštatuje, že dynamické trhové ceny by mali byť navrhnuté tak, aby vyvolávali vhodné reakcie na dopyt zo strany spotrebiteľov a aktivovali potrebnú výrobu a zároveň uľahčili inteligentnú a efektívnu spotrebu; odporúča Komisii, aby ďalej analyzovala ich vplyv na rôzne skupiny spotrebiteľov;

56.  zdôrazňuje, že niektorí spotrebitelia majú pevné vzory spotreby a môžu byť negatívne ovplyvnení zlepšenými mechanizmami efektívnosti založenými na cene; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam politík v oblasti energetickej efektívnosti v členských štátoch, ktoré sú zamerané na spotrebiteľov v zraniteľnej situácii;

57.  domnieva sa, že by mal existovať jasný regulačný rámec EÚ pre samospotrebu energie z obnoviteľných zdrojov pre komunity/družstvá na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ktorý zohľadňuje všetky výhody pri navrhovaní platobných mechanizmov na predaj nadvýroby, prístup a využívanie siete; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby podporili samovýrobu energie a používanie a prepájanie miestnych sietí energie z obnoviteľných zdrojov ako doplnku k vnútroštátnym politikám v oblasti energií; zdôrazňuje skutočnosť, že výrobcom-spotrebiteľom by sa mal povoliť prístup do energetickej siete a na trh za primeranú cenu a nemali by byť penalizovaní ďalšími daňami alebo poplatkami; vyjadruje znepokojenie nad iniciatívami niektorých členských štátov, ktorých cieľom je vytvorenie prekážok výkonu práv na samospotrebu a samovýrobu;

58.  konštatuje, že spotrebitelia v súčasnosti len málo prispievajú k plánovanej výstavbe nových kapacít na výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, ak sa rozhodnú pre tarify za elektrickú energiu, ktoré sa predávajú v palivovom mixe využívajúcom obnoviteľné zdroje energie na 100 %; žiada presný, spoľahlivý a transparentný monitorovací mechanizmus, aby sa ekologické nároky viazali na merateľné kritériá, pokiaľ ide o ďalšie environmentálne prínosy;

59.  naliehavo vyzýva členské štáty, aby lepšie využívali energiu z geotermálnych zdrojov na vykurovanie a chladenie;

Vykurovanie a chladenie

60.  víta oznámenie Komisie o stratégii EÚ o vykurovaní a chladení z februára 2016, ale zdôrazňuje nedostatočný pokrok a nízke cieľové hodnoty stanovené pre využívanie obnoviteľných zdrojov pri vykurovaní a chladení, najmä v budovách; zdôrazňuje veľký potenciál na ďalší pokrok v oblasti obnoviteľných zdrojov využívaných pri vykurovaní a chladení; berie na vedomie, že odvetvie vykurovania a chladenia predstavuje polovicu konečnej spotreby energie v EÚ, a preto zohráva kľúčovú úlohu pri dosahovaní cieľov EÚ v oblasti klímy a energie z obnoviteľných zdrojov; uznáva výhody zvýšenia podielu obnoviteľných zdrojov energie v odvetví vykurovania a chladenia; zdôrazňuje väčšiu flexibilitu tepelnej infraštruktúry a uskladnenia pri uľahčení integrácie kolísavých obnoviteľných zdrojov energie prostredníctvom uskladnenia energie vo forme tepla, keďže ponúka vynikajúcu návratnosť investícií a poskytuje príležitosť na zvýšenie kvality miestnej zamestnanosti; vyzýva Komisiu na preklenutie regulačných medzier v balíku právnych predpisov pre obnoviteľnú energiu na obdobie po roku 2020; zdôrazňuje, že úsilie v odvetví vykurovania a chladenia má veľký potenciál na zvýšenie energetickej bezpečnosti (vzhľadom na to, že 61 % plynu dovážaného do Európskej únie sa využíva v budovách, prevažne na účely vykurovania), napr. rozvojom sietí diaľkového vykurovania/chladenia, ktoré sú osvedčeným prostriedkom na začlenenie udržateľného tepla do miest vo veľkom meradle, pretože môžu zároveň dodávať teplo pochádzajúce z rôznych zdrojov a nie sú úplne závislé od jedného zdroja;

61.  víta oznámenie Komisie o stratégii vykurovania a chladenia, v ktorom sa zdôrazňuje potreba postupného obmedzovania fosílnych palív, ktoré ešte stále tvoria 75 % palív využívaných v odvetví, a potreba v plnej miere ich nahradiť energeticky efektívnymi opatreniami – čo je naša najväčšia príležitosť na zníženie využívania fosílnych palív – a obnoviteľnými zdrojmi energie;

62.  vyzýva na prijatie ďalších opatrení s cieľom využiť zostávajúci významný potenciál energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví vykurovania a chladenia v záujme úplného dosiahnutia cieľov stanovených na rok 2020; vyzýva Komisiu na preklenutie regulačných medzier v týchto odvetviach v balíku právnych predpisov pre obnoviteľné energie na obdobie po roku 2020;

63.  konštatuje, že biomasa je v súčasnosti najrozšírenejším obnoviteľným zdrojom energie na vykurovanie a predstavuje približne 90 % všetkých obnoviteľných zdrojov energie na vykurovanie; najmä v strednej a východnej Európe zohráva kľúčovú úlohu pri zvyšovaní energetickej bezpečnosti udržateľným spôsobom;

64.  zdôrazňuje potrebu uľahčiť prechod na energeticky účinné obnoviteľné vykurovacie zariadenia a zároveň zabezpečiť primeranú podporu a dostatočné informácie a pomoc energeticky chudobným občanom;

65.  zdôrazňuje, že je potrebná komplexná a efektívna definícia chladenia energiou z obnoviteľných zdrojov;

66.  zdôrazňuje potrebu obnoviť a zvýšiť výkonnosť systémov diaľkového vykurovania a chladenia, pretože siete diaľkového vykurovania a chladenia môžu používať a uchovávať elektrickú energiu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov a potom ju distribuovať do budov a priemyselných zón, čím sa pozdvihne úroveň vykurovania a chladenia z obnoviteľných zdrojov;

67.  zdôrazňuje potenciál skupín výrobcov-spotrebiteľov zahŕňajúcich domácnosti, mikropodniky a malé podniky, družstevné podniky a miestne orgány na vytvorenie kolektívnych energetických systémov, ako je napríklad diaľkové vykurovanie, ktoré poskytujú nákladovo efektívne vykurovanie a chladenie z obnoviteľných zdrojov, ako aj mnohostrannú súčinnosť medzi energetickou efektívnosťou a obnoviteľnými zdrojmi energie;

68.  domnieva sa, že súčinnosť medzi smernicou o obnoviteľných zdrojoch energie, smernicou o energetickej efektívnosti a smernicou o energetickej hospodárnosti budov by sa mala posilniť s cieľom zvýšiť využívanie obnoviteľných zdrojov energie pri vykurovaní a chladení;

69.  konštatuje, že projekty energetickej efektívnosti týkajúce sa vykurovania a chladenia sú dôležitými nástrojmi na zabezpečenie stabilných a predvídateľných vzorov spotreby energie a boj proti energetickej chudobe;

Doprava

70.  konštatuje, že dosiahnutie cieľa 10 % energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2020 v odvetví dopravy výrazne zaostáva, čiastočne v dôsledku výziev v oblasti stratégie obnoviteľnej energie pre dopravu na základe biopalív; pripomína, že doprava je jediné odvetvie v EÚ, v ktorom od roku 1990 vzrástli emisie skleníkových plynov; zdôrazňuje, že energia z obnoviteľných zdrojov je kľúčová na dosiahnutie udržateľnej mobility; vyzýva členské štáty, aby zvýšili úsilie o zavedenie udržateľných opatrení v odvetví dopravy, ako napríklad znižovanie dopytu, modálny presun smerom k udržateľnejším spôsobom dopravy, lepšia efektívnosť a elektrifikácia odvetvia dopravy; vyzýva Komisiu, aby zlepšila rozšírila rámec na presadzovanie používania elektrických vozidiel napájaných elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov a zlepšila legislatívny rámec s cieľom vytvoriť vyhliadky pre biopalivá s vysokou účinnosťou v oblasti emisií skleníkových plynov, pričom treba zohľadniť nepriamu zmenu využívania pôdy (ILUC) v období po roku 2020;

71.  požaduje zachovanie a zvýšenie čiastočného uplatňovania spoločnej poľnohospodárskej politiky s cieľom podporiť investície do výroby a využívanie energie z obnoviteľných zdrojov v poľnohospodárskom odvetví;

72.  odhaduje, že doprava predstavuje viac ako 30 % konečnej spotreby energie v Európe a že 94 % dopravy využíva ropné produkty; preto sa domnieva, že úsilie o zvýšenie využívania obnoviteľných zdrojov energie v odvetví dopravy musí byť ambiciózne, s jasným prepojením na dekarbonizáciu odvetvia dopravy;

73.  žiada Komisiu, aby navrhla ambiciózne opatrenia na urýchlenie dekarbonizácie v doprave, a to aj obnoviteľnými palivami, zvýšenou elektrifikáciou a zlepšením efektívnosti, a aby zintenzívnila úsilie o podporu technologického rozvoja a inovácií v týchto oblastiach;

74.  berie na vedomie význam elektrifikácie odvetvia dopravy pre dekarbonizáciu hospodárstva a vyzýva Komisiu, aby vypracovala rámec na podporu používania elektrických vozidiel napájaných elektrickou energiou z obnoviteľných zdrojov ako kľúčový nástroj na dosiahnutie cieľov na rok 2030;

75.  očakáva stratégiu Európskej komisie v júni 2016 o dekarbonizácii odvetvia dopravy a v tejto súvislosti zdôrazňuje, že zvýšené využívanie obnoviteľných zdrojov energie sa musí podporovať, aby sa zabezpečilo, aby doprava aktívne prispievala k dosiahnutiu cieľov na rok 2020;

76.  víta pokrok dosiahnutý v oblasti rozvoja nových biopalív a motorov projektmi dokončenými v rámci spoločného podniku EÚ Čisté nebo;

77.  zdôrazňuje potrebu rozvíjať biopalivá novej generácie s využitím biomasy alebo odpadu;

78.  poukazuje na potrebu zlepšiť regulačné prostredie a dlhodobé podmienky s cieľom podporovať rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov v odvetví leteckej a námornej dopravy;

79.  zdôrazňuje potrebu modálneho prechodu v odvetví dopravy na zosúladenie regulácie a politík v oblasti udržateľnej mobility vrátane intermodality, udržateľných logistických systémov, riadenia mobility a udržateľných mestských politík, ktoré presunú spotrebu energie v doprave na obnoviteľné zdroje a/alebo minimalizujú celkovú spotrebu energie, pričom treba podporiť aktívnejšie spôsoby cestovania, vypracovať a uplatniť riešenia inteligentných miest a podporiť mestskú ekomobilitu a primerané mestské plánovanie; vyzýva členské štáty a EÚ, aby podporili modálny prechod cestujúcich a nákladu z cestnej a leteckej dopravy na železničnú a námornú dopravu; vyzýva Komisiu, aby posúdila potenciál technológie trolejových nákladných vozidiel;

80.  naliehavo vyzýva inštitúcie EÚ, aby s cieľom preukázať svoj pevný záväzok v oblasti obnoviteľných zdrojov energie rozvíjali vlastné kapacity energie z obnoviteľných zdrojov na pokrytie energetických potrieb vlastných budov; zdôrazňuje, že kým sa vytvoria takéto kapacity, inštitúcie EÚ by na pokrytie vlastných potrieb mali nakupovať zelenú energiu;

81.  zdôrazňuje, že na zníženie a prevenciu závislosti EÚ na rope, a teda na znižovanie emisií skleníkových plynov, je kľúčový väčší podiel chôdze, jazdy na bicykli, spoločného využívania automobilov spolu s využívaním systémov verejnej dopravy;

82.  zdôrazňuje potenciál cyklistických systémov a infraštruktúry na zlepšenie udržateľnosti dopravy v mestských oblastiach;

83.  poukazuje na to, že nárast elektrifikácie dopravných systémov má potenciál znížiť emisie a prispieť k nízkouhlíkovému hospodárstvu;

Kritériá trvalej udržateľnosti pre biopalivá a biokvapaliny

84.  vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na to, že je potrebná väčšia súčinnosť a súdržnosť európskej politiky, stanovila kritériá udržateľnosti pre bioenergie s prihliadnutím na dôkladné posúdenie fungovania existujúcich politík EÚ v oblasti trvalej udržateľnosti a politík obehového hospodárstva; pripomína, že posilnenie energetickej bezpečnosti v EÚ by sa malo dosiahnuť udržateľným využívaním vlastných zdrojov v súlade s cieľom zlepšenia efektívnosti zdrojov;

85.  vyzýva na opatrnosť vzhľadom na rastúci trend využívania lesnej biomasy ako hlavného obnoviteľného zdroja energie v EÚ, čo môže mať škodlivé účinky na klímu a životné prostredie, pokiaľ biomasa nie je z udržateľných zdrojov a nie je riadne zohľadnený jej vplyv; konštatuje, že vplyv bioenergie na klímu treba zohľadniť z dlhodobého hľadiska, pretože na dosiahnutie uhlíkovej parity vyťaženého lesa je potrebné dlhé obdobie;

86.  konštatuje, že bioenergia tvorí už 60 % energie z obnoviteľných zdrojov v Európe a jej využívanie naďalej narastá; zdôrazňuje, že je nutné bezodkladne objasniť vplyv skleníkových plynov pri rôznom využívaní lesnej biomasy na výrobu energie a určiť tie typy využívania, ktoré môžu najviac prispieť k zmierňovaniu zmeny klímy v časovom rámci relevantnom z politického hľadiska;

87.  zdôrazňuje, že výroba biopalív by nemala narúšať výrobu potravín ani ohrozovať potravinovú bezpečnosť; domnieva sa však, že vyvážené politiky na podporu európskych výnosov z plodín ako pšenica, kukurica, cukrová repa a slnečnica by mohli zahŕňať ustanovenia pre výrobu biopalív pri zohľadnení nepriamej zmeny využívania pôdy (ILUC), a to takým spôsobom, ktorý by európskym poľnohospodárom mohol poskytnúť istý príjem, pritiahnuť investície a pracovné miesta do vidieckych oblastí, pomôcť Európe pri riešení chronického nedostatku (geneticky nemodifikovaného) krmiva s vysokým obsahom bielkovín, aby sa znížila jej závislosť od dovozu fosílnych palív; domnieva sa, že v prípade prebytku uvedených poľnohospodárskych produktov na trhu by výroba biopalív a bioetanolu predstavovala dočasný prostriedok na zachovanie udržateľných nákupných cien, príjmov poľnohospodárov počas kríz a slúžila ako mechanizmus pre stabilitu trhu; zdôrazňuje potrebu podporiť integráciu neobrábanej ornej pôdy, ktorá sa nepoužíva na produkciu potravín, do výroby bioenergie s cieľom splniť národné a európske ciele v oblasti energie z obnoviteľných zdrojov;

88.  domnieva sa, že maštaľný hnoj môže byť cenným zdrojom bioplynu prostredníctvom použitia techník na jeho spracovanie, ako je fermentácia, pričom treba zároveň zdôrazniť dôležitosť hospodárskej uskutočniteľnosti pre poľnohospodárov;

89.  nabáda členské štáty a Komisiu na propagáciu dôležitosti udržateľného obhospodarovania lesov, a tým aj kľúčovej úlohy lesnej biomasy ako jednej z hlavných obnoviteľných surovín EÚ v kontexte dosahovania energetických cieľov; upozorňuje na rastúci dopyt po lesnej biomase, čo znamená, že trvalo udržateľné obhospodarovanie lesov v súlade so stratégiou lesného hospodárstva EÚ by sa malo ešte viac posilniť a podporovať, pretože je nevyhnutné pre biodiverzitu a ekosystémovú funkciu lesov vrátane absorpcie CO2 z atmosféry; zdôrazňuje preto potrebu vyváženého využívania zdrojov vypestovaných v EÚ a dovezených z tretích krajín vzhľadom na veľmi dlhé obdobie, ktoré je potrebné na obnovu lesa;

o
o   o

90.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 140, 5.6.2009, s. 16.
(2) Ú. v. EÚ L 347, 20.12.2013, s. 81.
(3) Ú. v. EÚ L 239, 15.9.2015, s. 1.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0359.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0445.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.


Správa o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti
PDF 318kWORD 160k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 23. júna 2016 k správe o vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti (2012/27/EÚ) (2015/2232(INI))
P8_TA(2016)0293A8-0199/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Zmluvu o fungovaní Európskej únie, a najmä na jej články 114 a 194,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 25. februára 2015 s názvom Balík pre energetickú úniu – Rámcová stratégia odolnej energetickej únie s výhľadovou politikou v oblasti zmeny klímy (COM(2015)0080),

–  so zreteľom na smernicu o energetickej hospodárnosti budov (2010/31/EÚ)(1),

–  so zreteľom na závery zasadnutia Rady z 23. a 24. októbra 2014 o rámci politiky v oblasti klímy a energetiky do roku 2030,

–  so zreteľom na parížsku dohodu z decembra 2015 z 21. konferencie strán (COP 21) Rámcového dohovoru Organizácie Spojených národov o zmene klímy (UNFCCC),

–  so zreteľom na tretí energetický balík,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/27/EÚ z 25. októbra 2012 o energetickej efektívnosti, ktorou sa menia a dopĺňajú smernice 2009/125/ES a 2010/30/EÚ a ktorou sa zrušujú smernice 2004/8/ES a 2006/32/ES(2),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 15. decembra 2015 s názvom Na ceste k európskej energetickej únii(3),

–  so zreteľom na správu Komisie z 18. novembra 2015 s názvom Posúdenie pokroku členských štátov pri plnení národných cieľov v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2020 a pri vykonávaní smernice o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ podľa článku 24 ods. 3 smernice o energetickej efektívnosti 2012/27/EÚ (COM(2015)0574),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 8. marca 2011s názvom Plán prechodu na konkurencieschopné nízkouhlíkové hospodárstvo v roku 2050 (COM(2011)0112),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 15. decembra 2011 s názvom Plán postupu v energetike do roku 2050 (COM(2011)0885),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 5. februára 2014 o rámci pre politiku v oblasti zmeny klímy a energetickú politiku do roku 2030(4),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júla 2015 k efektívnemu využívaniu zdrojov: smerom k obehovému hospodárstvu(5),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 16. februára 2016 s názvom Stratégia týkajúca sa vykurovania a chladenia (COM(2016)0051),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre priemysel, výskum a energetiku a na stanovisko Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0199/2016),

A.  keďže zvyšovanie energetickej efektívnosti a úspor energie sú dôležitými faktormi v súvislosti s ochranou životného prostredia a klímy, posilňovaním hospodárskej konkurencieschopnosti, tvorbou pracovných miest, bezpečnosťou dodávok energie a bojom proti energetickej chudobe a takisto majú geopolitický a demokratický rozmer pre EÚ; keďže považuje smernicu o energetickej efektívnosti (EED) za dôležitý základ v tejto súvislosti; keďže návrh Komisie o zriadení energetickej únie vníma energetickú efektívnosť ako samostatný zdroj energie;

B.  keďže EÚ celkovo dobre napreduje pri plnení svojich klimatických a energetických cieľov na rok 2020 podľa výhľadov, ktoré predpokladajú úplné vykonanie všetkých relevantných právnych predpisov do roku 2020 (zníženie emisií CO2, zvýšenie podielu využívania obnoviteľných zdrojov energie, zvýšenie energetickej efektívnosti) a mala by sa zachovať vedúcu úlohu na celosvetovej úrovni;

C.  keďže väčšina úspor sa očakáva vo viacsektorových, tzv. prierezových politikách (44 %), pri budovách (42 %), v priemysle (8 %) a v doprave (6 %);

D.  keďže v súčasnosti existujú značné neistoty okolo spoľahlivosti odhadov úspor energie poskytnutých členskými štátmi;

E.  keďže budovy sú zodpovedné za 40 % konečnej spotreby energie a 36 % emisií CO2; keďže okrem toho sa 50 % konečnej spotreby energie používa na vykurovanie a chladenie a 80 % sa používa v budovách, pričom sa veľká časť premrhá; keďže na vnútroštátnej úrovni treba vypracovať ukazovateľ dopytu po energii na vykurovanie a chladenie budov; keďže 50 % zníženia emisií na obmedzenie celosvetového nárastu teploty na menej ako 2 °C musí pochádzať z energetickej efektívnosti; keďže znižovanie energetickej náročnosti budov je tiež nákladovo najefektívnejšou cestou k zlepšeniu energetickej bezpečnosti a zníženiu emisií CO2 a zároveň príspevkom k cieľom reindustrializácie EÚ;

F.  keďže energetickú efektívnosť treba chápať ako zdroj energie v pravom zmysle slova, ktorý predstavuje hodnotu v Nw (negawatty) usporenej energie, ako bez akýchkoľvek pochybností ukázalo nedávne dianie vo svete a v Európe;

G.  keďže 61 % dovážaného plynu je určeného pre budovy (z ktorých 75 % tvorí obytné budovy); keďže výskum ukazuje, že ambicióznou politikou EÚ v oblasti renovácií budov sa objem dovozu (používaného v stavebnom sektore) mohol efektívne znížiť o 60 % v krátkodobom horizonte (t. j. do 15 rokov) a úplne odstrániť z dlhodobého hľadiska (Európsky fond budov by mal v roku 2040 spotrebúvať ekvivalent domácej výroby plynu v EÚ v roku 2011);

H.  keďže je zásadne dôležité, aby EÚ a členské štáty uznali dôležitosť občianskych iniciatív, ako sú družstvá a komunitné projekty v oblasti energetickej efektívnosti; keďže treba uvoľniť hospodárske, regulačné a administratívne prekážky a umožniť občanom aktívnu účasť na energetickom systéme;

I.  keďže smernica o energetickej efektívnosti je kľúčovou smernicou, ktorá uznáva dôležitosť úspor energie ako zásadný faktor pri realizácii plánov po konferencii COP 21, pri súčasnom dosiahnutí viacnásobného úžitku; keďže vytváranie pracovných miest je podmienená investíciami do renovácie budov a iných opatrení energetickej účinnosti, pokrokom v životnej úrovni znižovaním energetickej chudoby, pracovnými príležitosťami v sektore MSP, vyššou hodnotou majetku, zvýšením produktivity, zlepšením zdravia a bezpečnosti, skvalitnením ovzdušia, lepším daňovým základom a vyšším HDP;

J.  keďže zvýšenie energetickej efektívnosti, a to najmä v sektore budov, prinesie ďalšie prínosy prostredníctvom flexibility na strane dodávok a zníženia celkového základného zaťaženia a špičiek systému;

Smernica o energetickej efektívnosti: vykonáva sa v nedostatočnej miere, ale poskytuje rámec na úspory energie

1.  zdôrazňuje, že energetická efektívnosť má zásadný význam pre dosiahnutie našich cieľov v oblasti klímy a energetiky v súlade s cieľmi uvedenými v parížskej dohode prijatej na COP 21; zdôrazňuje, že energetická účinnosť je mimoriadne dôležitá na zníženie našej závislosti od dovozu energií, tvorbu pracovných miest, znižovania energetickej chudoby, zlepšenie komfortu a zdravia a posilnenie našej ekonomiky; zdôrazňuje, že smernica o energetickej efektívnosti vyvolala mnoho pozitívnych zmien v členských štátoch, ale jej nedostatočné vykonávanie bráni tomu, aby sa uplatnil jej plný potenciál;

2.  zdôrazňuje, že je nevyhnutné čo najskôr začať prechod na udržateľnejší energetický systém založený na obnoviteľných zdrojoch energie a odkloniť sa od fosílnych palív; je znepokojený, že nízke ceny fosílnych palív by mohli spomaliť dekarbonizáciu a politiku energetickej efektívnosti;

3.  požaduje vypracovanie plánov na postupné odstránenie dotácií na fosílne palivá a nasmerovanie finančných prostriedkov do projektov energetickej efektívnosti, ktoré pomôžu dosiahnuť cieľ EÚ eliminácie emisií uhlíka v energetickom odvetví do roku 2050;

4.  poznamenáva, že členské štáty doteraz primerane nevykonali smernicu o energetickej efektívnosti (ďalej len „SEE”) z roku 2012, ani smernicu o budovách z roku 2010; pripomína, že lehota na transponovanie SEE uplynula 5. júna 2014; domnieva sa, že znižovanie nákladov a spotreby energie je v záujme samotných občanov a podnikov; zdôrazňuje význam silného regulačného rámca pozostávajúceho z cieľov a opatrení na stimulovanie a umožnenie investícií do energetickej efektívnosti a nízkej spotreby energie a nákladov a zároveň podporenie konkurencieschopnosti a udržateľnosti; dodáva, že niektoré členské štáty primerane nevyužívajú podporu EÚ na presadzovanie energetickej účinnosti obytných budov; berie na vedomie významný potenciál pre tvorbu kvalitných pracovných miest, ktoré ponúka úplné vykonávanie opatrení energetickej efektívnosti, berúc do úvahy, že približne 900 000 pracovných miest je spojených s dodávkou energeticky účinného tovaru a služieb (podľa údajov z roku 2010);

5.  opakuje, že energetickú efektívnosť treba chápať ako najudržateľnejšie opatrenie v rámci povinnosti znížiť našu spotrebu energie, a nie ako ospravedlnenie pre väčšiu spotrebu;

6.  súhlasí s Komisiou, že nižšie ceny za palivá a vyhliadky na hospodársky rast by mohli ohroziť dosiahnutie 20 % cieľa; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby posilnili monitorovanie, overovanie, kontrolu a režim dodržiavania požiadaviek s cieľom zabezpečiť správnu úroveň ambícií;

7.  uznáva, že členské štáty majú dosiahnuť len 17,6 % úspory primárnej energie do roku 2020 a že cieľ 20 % je ohrozený, ak existujúce právne predpisy EÚ nebudú plne implementované, neurýchli sa úsilie a neodstránia prekážky brániace investíciám; konštatuje však, že akékoľvek hodnotenie vykonávania SEE v tomto štádiu ponúka len čiastočný pohľad, vzhľadom na relatívne nedávne nadobudnutie účinnosti a lehotu na transpozíciu; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v plnej miere a urýchlene vykonali smernicu; vyzýva Komisiu, aby v prípade potreby urýchlene konala pri predložení požiadaviek na zosúladenie vnútroštátnych plánov s cieľmi smernice a aby využila všetky právne prostriedky s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty poskytovali aktuálne a presné informácie;

8.  pripomína, že vo vyššie uvedenom uznesení z 5. februára 2014, a svoje uznesenia z 26. novembra 2014(6) a zo 14. októbra 2015(7), v ktorých vyzýva okrem iného na dodržanie 40 % cieľa energetickej efektívnosti do roku 2030; domnieva sa, že záväzný celkový cieľ s jednotlivými národnými cieľmi na rok 2030 zvýši nezávislosť EÚ od energetického dovozu, podporí inovácie a pomôže jej zabezpečiť vedúce postavenie v oblasti energetickej efektívnosti; domnieva sa tiež, že záväzné požiadavky sú nevyhnutné v záujme dosiahnutia maximálnej úrovne ambícií a úsilia zo strany členských štátov, a umožnenia dostatočnej flexibility na prispôsobenie kombinácie nástrojov na vnútroštátnej úrovni;

9.  konštatuje, že miestne orgány zohrávajú kľúčovú úlohu pri umožňovaní vykonávania smernice účasťou na ambicióznych opatreniach na úsporu energie prostredníctvom miestnych akčných plánov, ako napríklad v rámci Dohovoru primátorov a starostov pre oblasť klímy a energetiky; domnieva sa, že údaje z miestnych akčných plánov, ako napríklad politiky v oblasti energetickej efektívnosti a opatrenia načrtnuté vo vyše 5 000 akčných plánoch pre udržateľnú energetiku v rámci Dohovoru primátorov a starostov pre oblasť klímy a energetiky, môžu účinne prispieť k spoluvytváraniu a zvyšovaniu ambicióznosti národných cieľov energetickej efektívnosti;

10.  zastáva názor, že potenciál miestnych energetických úspor by sa mal využívať oveľa viac, pretože miestne a regionálne samosprávy zohrávajú kľúčovú úlohu pri podpore energetickej účinnosti a celkovo pri energetickej transformácii; vyzýva Komisiu, aby posilnila mestské siete, ako sú Dohovor primátorov a starostov a Inteligentné mestá a obce alebo 100 % energie z obnoviteľných zdrojov spoločenstiev, ktoré umožňujú výmenu znalostí a najlepších postupov medzi mestami, miestnymi orgánmi, regiónmi a členskými štátmi v oblasti miestneho plánovania energetickej transformácie zdola nahor, navrhovania a realizácie opatrení energetickej efektívnosti a samovýroby, a v oblasti prístupu k finančnej podpore;

11.  vyjadruje poľutovanie nad neambicióznou povahou cieľa (zvýšenie energetickej efektívnosti do roku 2030 aspoň o 27 %), prijatého na Európskej rade v roku 2014, ktorý je zdôvodnený najmä extrémne nerealisticky vysokou diskontnou sadzbou v predchádzajúcom posúdení vplyvu; pripomína, že diskontná sadzba (17,5 %) je nadmerne vysoká; vyzýva Komisiu, aby prešla na komplexnú analýzu nákladov a prínosov s prihliadnutím na viacnásobné prínosy energetickej efektívnosti a na sociálnu diskontnú sadzbu v súlade so svojimi vlastnými usmerneniami o lepšej právnej regulácii; žiada Komisiu a členské štáty, aby preskúmali 27 % cieľ energetickej efektívnosti do roku 2030 v zmysle parížskej dohody o zmene klímy, v záujme dosiahnutia cieľa obmedziť nárast globálneho otepľovania výrazne pod 2 °C, a aby pokračovali v úsilí obmedziť tento nárast na 1,5 °C v súlade s cieľom v oblasti energetickej účinnosti prijatým Európskym parlamentom; vyzýva Komisiu, aby stanovila záväzný cieľ 40 % energetickej efektívnosti do roku 2030, ktorý bude odrážať úroveň potenciálu účinnosti nákladovo efektívnej energie;

12.  zdôrazňuje, že by sa mala naďalej presadzovať v EÚ dlhodobá stratégia znižovania dopytu po energii;

13.  zdôrazňuje, že v niektorých prípadoch flexibilita smernice umožnila mnohým členským štátom prijať opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti a je presvedčený, že táto flexibilita v alternatívnych opatreniach je kľúčová, aby mohli členské štáty v budúcnosti realizovať programy a projekty energetickej efektívnosti; žiada, aby sa odstránili nedostatky existujúcej smernice, ktoré sú zodpovedné za nedostatočné výsledky smernice, najmä článku 7, pri zachovaní primeranej flexibility pre členské štáty voliť si spomedzi opatrení; konštatuje, že štúdia EPRS o vykonávaní článku 7(8), ktorá vychádza z údajov oznámených členskými štátmi, dospela k záveru, že opatrenia, ako umožnenie členským štátom, aby sa prispôsobili cieľu, prijímali včasné opatrenia alebo oslobodili odvetvia prepravy a ETS z výpočtu ich cieľa, takmer vo všetkých prípadoch viedli k cieľu celkových ročných úspor energie len z polovice (0,75 %); konštatuje, že autori uviedli, že analýza môže byť len taká dobrá ako sú poskytnuté údaje; trvá na tom, že alternatívne opatrenia podľa článku 7 ods. 9 musia byť lepšie vymedzené a mali by sa dať ľahko vyčísliť;

14.  konštatuje, že zavádzanie a včasné opatrenia podľa článku 7 ods. 2 už nie sú platné; pripomína, že na základe článku 7 sa očakáva dosiahnutie viac než polovice cieľa zvýšenia energetickej efektívnosti o 20 % stanoveného v smernici;

15.  poukazuje na to, že hlavným nedostatkom súčasnej smernice je skutočnosť, že väčšina opatrení sa skončí v roku 2020, ak sa smernica vhodne neupraví, čo okrem iného znamená, že jej hlavné ustanovenia, najmä článok 7, by sa mali predĺžiť nielen do roku 2030, ale aj na neskoršie obdobie, a že súčasnú smernicu treba posúdiť v tejto súvislosti, a to s cieľmi, ktoré sa majú stanoviť v súlade s vývojom (dosiahnuté výsledky, technologické a trhovo zamerané inovácie atď.); očakáva, že sa tým uprednostnia dlhodobé opatrenia; ďalej konštatuje, že treba zaviesť preskúmanie v polovici trvania s cieľom zabezpečiť, aby sa ciele splnili do roku 2030;

16.  zdôrazňuje, že lepšia harmonizácia metód výpočtu doplnkovosti (kapacity na podporu technológií s výkonnosťou vyššou než trhový priemer) a miery podstatnosti (podpory opatrení, ktoré by nebolo nutné prijať) a merania a overovania úspor energie by mohli prispieť k účinnejšiemu vykonávaniu článku 7;

17.  navrhuje, aby sa názov článku 7 zmenil na Systémy na podporu úspor energie, pretože treba zdôrazniť, že je nevyhnutné, aby členské štáty pomohli spotrebiteľom i MSP šetriť energiu a znižovať ich náklady na energiu a zaviesť opatrenia umožňujúce dosiahnutie týchto úspor prostredníctvom systémov energetických záväzkov a iných opatrení;

18.  navrhuje, aby článok 7, a najmä povinný systém energetickej efektívnosti (EEOS), uprednostňovali činnosti v odvetví stavebníctva, najmä zlepšovaním vykonávania vnútroštátnych dlhodobých stratégií uvedených v článku 4, ktoré by sa mali navrhovať na uvoľnenie plného potenciálu pre investície do energetickej renovácie budov;

19.  zdôrazňuje, že medzi problémy a hlavné prekážky, ktoré zohrávajú významnú úlohu pri vykonávaní článku 7, patrí nedostatok znalostí a kapacít zainteresovaných strán, ako aj nízka úroveň povedomia u konečných spotrebiteľov, pokiaľ ide o povinné schémy energetickej efektívnosti alebo alternatívne opatrenia a vzhľadom na obmedzený časový rámec (2014 – 2020) na ich dosiahnutie; vyzýva preto EÚ, aby vo väčšej miere investovala do vykonávania informačných a podporných programov v jednotlivých členských štátoch;

20.  zdôrazňuje, že chýbajúce ukazovatele energetickej účinnosti, ako napríklad spotreba energie na jednotku HDP, bráni tomu, aby niektoré členské štáty stimulovali občanov a podnikov dosiahnuť politické ciele v oblasti klímy a energetickej účinnosti;

21.  zdôrazňuje, že ustanovenie článku 7, podľa ktorého členské štáty môžu vyžadovať, aby sa časť opatrení energetickej efektívnosti vykonávala prioritne v domácnostiach postihnutých energetickou chudobou alebo v sociálnom bývaní, doteraz využili len dva členské štáty; požaduje posilnenie tohto ustanovenia;

22.  domnieva sa, že hlavný dôraz sa musí klásť na opatrenia energetickej účinnosti pre zraniteľné a energeticky chudobné domácností s cieľom zabezpečiť, aby ceny energií najmä pre tieto domácnosti mohli byť znížené na udržateľnom základe;

23.  navrhuje, aby národné akčné plány energetickej efektívnosti, ako sa vyžaduje podľa článku 24 súčasnej smernice, mohli požiadať členské štáty, aby stanovili ciele, ktoré využívajú opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti s cieľom znížiť riziko energetickej chudoby, a podávať správy o plnení týchto cieľov;

24.  domnieva sa, že je potrebné uprednostniť opatrenia na nákladovo efektívnu obnovu existujúcich budov v oblastiach s najvyššou energetickou chudobou; vyzýva Komisiu, aby navrhla cieľ na zlepšenie efektívnosti fondu obytných budov spolu s budúcimi normami minimálnej efektívnosti pre nájomné bývanie v kontexte revízie smernice o energetickej efektívnosti;

25.  poznamenáva, že 16 členských štátov sa rozhodlo zriadiť systém záväzku energetickej účinnosti (článok 7 ods. 1), a že 24 členských štátov využilo v rôznej miere možnosť alternatívnych opatrení a 18 členských štátov uprednostnilo alternatívne opatrenia k renovačnej kvóte (článok 5); kritizuje skutočnosť, že sedem členských štátov ešte stále nezaviedlo energetické audity (článok 8);

26.  zdôrazňuje, že niektoré základné prvky smernice o energetickej efektívnosti (napríklad inteligentné merače, kogenerácia a plány renovácie) potrebujú viac času, a že stabilný rámec energetickej efektívnosti po roku 2020 je nevyhnutný s cieľom poskytnúť potrebnú istotu a regulačnú stabilitu pre investorov, verejné orgány a podniky pri spúšťaní projektov a inovácií, pretože majú veľký potenciál na zníženie spotreby energie, a tým zníženie nákladov pre spotrebiteľa; konštatuje, že verejný dopyt a trh sú základnými motormi týchto projektov;

27.  uznáva, že nedostatočné cenové signály sú hlavnou príčinou oslabenej reakcie na dopyt; vyzýva členské štáty, aby bojovali proti tejto prekážke a podporovali inteligentné meranie a transparentné fakturácie ako spôsob na podporu zodpovednejšieho spotrebiteľského prístupu, pokiaľ ide o spotrebu energie a investície do energetickej efektívnosti;

28.  víta novú iniciatívu a inteligentné riešenia na vyváženie ponuky energie a jej dopytu, lepšie využívanie energie z obnoviteľných zdrojov a zníženie spotreby energie v čase špičky; požaduje financovanie výskumu a vývoja týchto nových riešení, a to najmä v odvetví malých a stredných podnikov;

29.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu spotrebiteľov, občanov a prevádzkovateľov distribučnej sústavy v stále decentralizovanejšej energetike a význam ich účasti na dosahovaní cieľov energetickej efektívnosti; zdôrazňuje preto, že je potrebné prijať opatrenia na posilnenie ich postavenia prostredníctvom, okrem iného, uľahčenia reakcie na dopyt, malokapacitného skladovania, renovácie budov a diaľkového vykurovania a chladenia, a to tak individuálne, ako aj na základe spolupráce;

30.  poukazuje na to, že smernica o energetickej efektívnosti nielenže podporuje energetickú účinnosť, ale obsahuje aj energeticky úsporné prvky prostredníctvom záväzných úspor energie za rok v článku 7; zdôrazňuje význam cieľa zvýšiť do roku 2030 energetickú účinnosť v súlade s klimatickými cieľmi dohodnutými na konferencii COP21 s cieľom dosiahnuť naše klimatické ciele a znížiť našu závislosť na tretích krajinách; konštatuje, že budovy predstavujú 40 % spotreby energie v EÚ a že 50 % energie sa využíva na vykurovanie a chladenie; zdôrazňuje, že zlepšovanie energetickej účinnosti budov je preto mimoriadne dôležité pri znižovaní emisií CO2, zvyšovaní energetickej bezpečnosti, znižovaní energetickej chudoby a posilňovaní našej ekonomiky; naliehavo vyzýva členské štáty, aby iniciovali veľké investície do zlepšenia energetickej účinnosti na základe čerpania prostriedkov EÚ, pretože by to viedlo nielen k zníženiu účtov za energiu, ale vytvorilo by sa tým mnoho pracovných miest a pomohlo by sa dosiahnutiu cieľov reindustrializácie;

31.  zdôrazňuje, že 85 % spotreby energie v budove sa vyžaduje na vykurovanie priestorov a ohrev vody v domácnostiach a že je preto nevyhnutné urýchliť modernizáciu starých a neefektívnych systémov vykurovania v Európe s cieľom dosiahnuť zvýšenie energetickej efektívnosti aspoň o 20 % pomocou dostupných technológií vrátane obnoviteľných systémov vykurovania;

Protichodné právne predpisy brzdia environmentálne úspechy, vytvárajú byrokraciu a zvyšujú energetické náklady

32.  konštatuje, že energetické ohlasovacie povinnosti ako súčasť rámca sú nevyhnutné na zhodnotenie pokroku a vykonávania existujúcich právnych predpisov v oblasti energetickej efektívnosti; vyjadruje však poľutovanie nad uložením nadmerných ohlasovacích povinností, a to aj prostredníctvom pridávania ďalších povinností na rámec požiadaviek EÚ členskými štátmi, podnikom, výrobcom, spotrebiteľom a orgánom verejnej moci, čo obmedzuje potenciál pre rast a inovácie; zdôrazňuje, že ohlasovacie povinnosti by sa mali pokiaľ je to možné zjednodušiť s cieľom znížiť administratívne zaťaženie a náklady; kritizuje skutočnosť, že údaje získané pri ohlasovaní často nie sú porovnateľné v rámci EÚ v dôsledku rôznych porúch, metodológie a noriem; vyzýva Komisiu, aby zmenšila, a to aj prostredníctvom digitálnych riešení, administratívne zaťaženie týkajúce sa ohlasovacích povinností a aby vytvorila viac usmernení pre porovnateľnosť údajov na lepšie vyhodnotenie údajov; žiada zosúladenie prognóz dopytu po energii v súlade s nákladovo efektívnym potenciálom úspor v kľúčových odvetviach, a verí, že odstránenie byrokracie urýchli vykonávanie opatrení v oblasti energetickej efektívnosti; konštatuje, že uplatňovanie zásady „najprv energetická účinnosť“ si vyžaduje revíziu energetického plánovania a podávania správ a zlepšenie súdržnosti politík s cieľom zabezpečiť ich vzájomné posilňovanie, uznávajúc, že úspory energie sú prvým a najbezpečnejším európskym zdrojom energie; konštatuje, že energetická efektívnosť môže byť najlepšou investíciou do energetických zdrojov, zlepšiť dostupnosť energie, znížiť potrebu dodatočnej a nákladnej infraštruktúry na strane ponuky a pomôcť v boji proti zmene klímy;

33.  zdôrazňuje, že pravidlá výpočtu úspor energie a interpretácie pre oprávnené opatrenia, ako sa uvádzajú v prílohách k smernici, sú príliš komplikované, a preto ich nemožno presne nasledovať; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila, aby revízia SEE priniesla radikálne zjednodušenie metódy výpočtu energetickej účinnosti, a aby zvážila navrhnutie nových delegovaných aktov, ktoré zjednodušia metódy výpočtu súčasnej smernice;

34.  vyzýva Komisiu, aby prehodnotila konverzný faktor pre elektrickú energiu v prílohe IV smernice, s cieľom lepšie zohľadniť prebiehajúcu transformáciu výroby elektrickej energie;

35.  poukazuje na to, že nie všetky riziká súvisiace s investíciami do úspor energie možno riešiť prostredníctvom systému obchodovania s emisnými kvótami (ďalej len „ETS”), keďže tento systém pokrýva len 45 % emisií skleníkových plynov v EÚ; poukazuje na to, že smernica o energetickej efektívnosti je prepojená s inými energeticky významnými právnymi predpismi EÚ a má určitý vplyv na uhlíkovú stopu a systém ETS (ceny osvedčení); vyzýva Komisiu, aby preskúmala vzájomné vzťahy a zabezpečila doplnkovosť; konštatuje, že výsledné nízke ceny kvót ETS sú jedným z viacerých faktorov, ktoré znižujú stimuly pre priemyselné investície do úspor energie;

36.  zdôrazňuje význam riadneho vykonávania trhovej stabilizačnej rezervy, ktorá by mohla prispieť k zvýšeniu energetickej účinnosti posilnením súdržnosti medzi EU ETS a nízkouhlíkovými energetickými politikami;

37.  so záujmom očakáva budúci modernizačný fond, ktorý bude zameraný na modernizáciu energetických systémov a na zlepšenie energetickej účinnosti v členských štátoch EÚ s nižšími príjmami, a vyzýva Komisiu, aby predložila správne štruktúry riadenia vrátane podrobností týkajúcich sa úloh prijímajúcich členských štátov, EIB a iných inštitúcií;

38.  zdôrazňuje, že nedostatočná koordinácia medzi rozličnými prvkami vnútroštátnych právnych predpisov môže brániť účinným riešeniam energetickej účinnosti, ktoré umožňujú najlepšie možné výsledky z hľadiska nákladovej efektívnosti, a ruší cenové výhody získané prostredníctvom úspor energie; vyzýva členské štáty a Komisiu, aby vypracovali koordinačné opatrenia na plnú realizáciu potenciálu energetickej účinnosti, ktoré by viedli k väčšej súdržnosti medzi členskými štátmi, bez toho, aby sa obmedzila ich schopnosť prispôsobiť politiku podľa ich miestneho energetického trhu a ceny, dostupné technológie a riešenia a národný energetický mix; požaduje, aby systém ETS lepšie zohľadňoval vnútroštátne opatrenia, ktoré ovplyvňujú počet kvót a ich cenu;

39.  zdôrazňuje, že treba zlepšiť energetickú efektívnosť verejného sektora, a požaduje lepšie začlenenie iniciatív v oblasti úspor energie do verejného obstarávania;

40.  konštatuje, že nie všetci obstarávatelia v plnej miere chápu požiadavky na energetickú efektívnosť vo verejnom obstarávaní; vyzýva Komisiu, aby poskytla jasnejšie usmernenia v záujme uľahčenia súladu s článkom 6 smernice, ako aj lepšiu integráciu do širších pravidiel EÚ o verejnom obstarávaní;

41.  žiada Komisiu, aby zapojila miestne a regionálne inštitúcie s cieľom presadzovať energetickú efektívnosť na regionálnej, miestnej a občianskej úrovni;

42.  poukazuje na to, že hoci európske maloobchodné ceny za elektrinu pre malých a stredne veľkých priemyselných a komerčných zákazníkov a súkromných spotrebiteľov sú v mnohých členských štátoch relatívne vysoké, investície do energetickej účinnosti môžu posilniť konkurencieschopnosť európskych podnikov a znížiť náklady súkromných spotrebiteľov na energiu, zdôrazňuje však, že náklady na elektrickú energiu v EÚ tvoria v priemere jednu tretinu nepriamych daní a odvodov spôsobených štátom súkromným domácnostiam, a že ak by tieto dane predstavovali pevnú zložku účtov, mohlo by byť pre spotrebiteľov ťažké pocítiť výhody z úspor energie, čo by zvyšovalo energetickú chudobu; konštatuje, že poplatky na financovanie európskych politík v oblasti klímy a energetiky tvoria najmenšiu časť účtov; a zdôrazňuje, že vysoké ceny za energiu v EÚ majú za následok rozdiel v cenách energie medzi členskými štátmi EÚ a našimi hlavnými konkurentmi v mnohých častiach sveta, ktoré brzdia konkurencieschopnosť európskych energeticky náročných odvetví; poukazuje na to, že inovácie sa zvyšujú aj investíciami do energetickej účinnosti a zabezpečujú priemyslu EÚ vedúce postavenie vo svete;

43.  konštatuje, že energetická efektívnosť môže byť najlepšou investíciou do energetických zdrojov, zlepšiť dostupnosť energie, znížiť potrebu dodatočnej a nákladnej infraštruktúry a pomôcť v boji proti zmene klímy;

44.  konštatuje, že zásada „energetická efektívnosť na prvom mieste“ umožňuje nákladovo efektívne rozšírenie podielu obnoviteľných zdrojov energie v mixe; zdôrazňuje, že zavádzanie povinných úspor by malo byť zlučiteľné s vývojom udržateľných obnoviteľných zdrojov energie a že by sa mala posilniť súčinnosť pre efektívny prechod smerom k bezuhlíkovému, odolnému a inteligentnému energetickému systému; zastáva názor, že na základe zlepšených systémov distribúcie, skladovania energie a riadenia na strane dopytu na vyššej než regionálnej úrovni existujú dobré možnosti ďalšieho rozvoja lokalít využívajúcich veternú, vodnú a slnečnú energiu, ktoré by mali zásobovať celú Európu; je presvedčený, že to povedie k zníženiu ceny energie;

45.  zdôrazňuje, že energetická efektívnosť je nákladovo najefektívnejším spôsobom na dosiahnutie cieľov EÚ v oblasti znižovania emisií CO2.

Právne predpisy v oblasti energetiky musia byť súdržnejšie

46.  vyzýva Komisiu, aby presadzovala zásadu „lepšej právnej regulácie“, aby zvážili lepšie spôsoby koordinácie pravidiel EÚ v oblasti energetiky a zmeny klímy s cieľom zlepšiť legislatívnu efektívnosť a účinnosť a navrhnúť opatrenia na zlepšenie súčasného nariadenia; vyzýva rovnako Komisiu, aby posilnila metodológiu komplexných, dlhodobých hodnotení iniciatív energetickej efektívnosti vrátane všetkých hlavných externalít; žiada o uplatňovanie sociálnej perspektívy pri modelovaní a hodnotení celkových nákladov a výhod rôznych úrovní ambícií v oblasti energetickej efektívnosti, a aby sa na energetickú efektívnosť nazeralo ako na zdroj energie v pravom zmysle slova;

47.  vyzýva Komisiu, aby energetickú efektívnosť považovala za infraštruktúrnu prioritu, pričom uznáva, že spĺňa vymedzenie infraštruktúry zo strany MMF a iných hospodárskych inštitúcií(9), a aby ju stanovila za kľúčový prvok a prioritu v budúcich investičných rozhodnutiach o energetickej infraštruktúre Európy;

48.  konštatuje, že energetická efektívnosť môže pomôcť zvýšiť odolnosť energetického systému, a pomôcť tak prechodu k udržateľnej a bezpečnej situácii;

49.  zdôrazňuje, že funkčný vnútorný trh s energiou vrátane služieb energetickej účinnosti, zoptimalizuje náklady energetických systémov, čo prinesie prospech všetkým spotrebiteľom a výrazné zlepšenie energetickej účinnosti a konkurencieschopnosti v celej Európe; vyzýva preto členské štáty, aby plne vykonali tretí energetický balík s cieľom zabezpečiť plne fungujúci, konkurenčný a prepojený energetický trh;

50.  konštatuje, že prispievať musia aj energeticky náročné odvetvia a že v tejto súvislosti je veľmi dôležité vytvoriť v EÚ vyrovnanejšie podmienky;

51.  zdôrazňuje, že energetická účinnosť je súčasťou základných cieľov EÚ a že európske krajiny by preto mali zabrániť plytvaniu spôsobenému spotrebou v priemysle, doprave a stavebníctve, čo sú odvetvia, na ktoré pripadá najväčší podiel spotreby;

52.  víta pozitívny účinok systémov certifikácie alebo povinných úspor (článok 7) v mnohých členských štátoch; domnieva sa, že možnosť vybrať si alternatívne opatrenia s rovnocennou ambíciou je významným faktorom pri zaručovaní ich prijatia; poukazuje na to, že je dôležité zaručiť, aby zaručené úspory zodpovedali skutočným energetickým úsporám a neboli iba úsporami na papieri; zdôrazňuje úlohu energetických verejných služieb pri aktívnom vypracúvaní opatrení energetickej účinnosti; žiada, aby sa nebránilo započítaniu systémov certifikácie a opatrení v oblasti energetických úspor; vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je možné zohľadniť úspory primárnej energie prostredníctvom vstavaných zariadení s kombinovanou výrobou tepla a energie (Combined Heat and Power – CHP);

53.  upozorňuje na správu, ktorú pre Európsky parlament vypracovala EPRS, a podľa ktorej sa zistilo, že väčšina zavedených EEOS bola preukázateľne dôležitá pri dosahovaní vnútroštátnych zlepšení energetickej účinnosti a priniesla úspory nákladov mnohým domácnostiam a organizáciám; zdôrazňuje tiež záver správy, že EEOS sú vysoko efektívne z hľadiska nákladov a že existujú dôkazy o tom, že dobre pripravený a vykonaný EEOS môže dosiahnuť až 100 % úspor krajiny podľa článku 7; domnieva sa preto, že Komisia by mala zostaviť zoznam dobrých a zlých postupov a vytvoriť súbor kritérií na zabezpečenie dobre navrhnutých a účinných EEOS;

54.  žiada, aby sa prijali opatrenia na zabezpečenie realistických výpočtov úspor a energetickej účinnosti bez zbytočnej byrokracie; zastáva názor, že smernica o energetickej efektívnosti by v tejto súvislosti mohla slúžiť aj ako rámcový právny predpis; domnieva sa, že do súčasných smerníc (napr. smernice o budovách) by sa mohli začleniť špecifické opatrenia a kritériá účinnosti alebo kombinovaná požiadavka označovania (energetické označovanie, ekodizajn, obehové hospodárstvo, označenie CE);

55.  zastáva názor, že oblasť ochrany klímy a energetickej účinnosti sa v politikách EÚ musia navzájom posilňovať a že záväzné požiadavky na energetickú efektívnosť sú kľúčové na dosiahnutie maximálnej úrovne ambícií a úsilia členských štátov, pričom je tiež potrebné umožniť dostatočnú pružnosť pre kombináciu nástrojov prispôsobených na vnútroštátnej úrovni;

56.  žiada, aby revidovaná smernica o energetickej účinnosti bola v súlade s cieľmi EÚ v oblasti ochrany klímy a cieľom dohody COP21; zdôrazňuje, že pokračovanie a zlepšenie existujúcich opatrení a odstránenie rozporov a medzier musí byť súčasťou revízie smernice, aby sa zabezpečila regulačná predvídateľnosť a dôvera investorov v dlhodobom horizonte;

Vyššia energetická efektívnosť – viac pracovných miest a väčší rast

57.  vyjadruje poľutovanie nad nedostatočne efektívnymi projektmi energetickej účinnosti podporovanými zo štrukturálnych fondov EÚ (2007 – 2013), v zmysle kritiky správy Dvora audítorov; vyzýva Komisiu, aby urýchlene vykonala príslušné zlepšenia s osobitným dôrazom na odôvodnenie, monitorovanie a skrátenie doby návratnosti financovaných projektov; požaduje zlepšené usmernenia a intenzívnejšie monitorovanie Komisiou s cieľom lepšie využívať štrukturálne fondy a EFSI v kombinácii so súkromnými investíciami pre životaschopné projekty energetickej efektívnosti, najmä v budovách; domnieva sa, že štrukturálne fondy a financovanie projektov energetickej účinnosti z EFSI by sa mali zameriavať na spotrebiteľov, ktorí sú citlivejší na ceny energií, ako sú odvetvia vystavené riziku úniku uhlíka, MSP a domácnosti ohrozené energetickou chudobou; považuje za absolútnu prioritu rozvoj nástrojov financovania a inovačných modelov na mobilizáciu verejných prostriedkov a stimuláciu súkromného financovania na miestnej, celoštátnej, regionálnej a európskej úrovni s cieľom podporovať investície do energetickej efektívnosti v kľúčových odvetviach, ako je oblasť renovácií budov, venujúc náležitú pozornosť zraniteľným skupinám, ako aj osobitostiam dlhodobých investícií;

58.  vyzýva členské štáty, aby podporovali investície do odvetvia stavebníctva vrátane väčšieho úsilia na stimuláciu zásadnej renovácie nedostatočne izolovaného fondu budov v EÚ;

59.  zdôrazňuje, že ak členské štáty zavedú systém energetickej účinnosti financovaný z daní, minimálna prahová hodnota by sa mala zamerať na domácnosti postihnuté energetickou chudobou; zdôrazňuje tiež, že členské štáty by mali preukázať, ako tento systém energetickej účinnosti financovaný z daní prispieva k zlepšovaniu najhorších existujúcich domácich budov bytového fondu;

60.  zdôrazňuje význam európskych finančných nástrojov vo forme pôžičiek, záruk a majetku s cieľom stimulovať financovanie projektov energetickej efektívnosti zo súkromných zdrojov; zdôrazňuje však, že treba poskytnúť finančné prostriedky vo forme grantov na projekty v sociálnej oblasti;

61.  zdôrazňuje, že EÚ by si mala vytýčiť ambiciózny cieľ úspory energie a stimulovať inovácie v oblasti investícií do energetickej účinnosti, pretože takéto investície sú ziskové a možno ich rýchlo získať späť;

62.  vyzýva členské štáty, aby do povinných systémov energetickej efektívnosti začlenili ustanovenie o významnom minimálnom percente opatrení s cieľom zamerať sa na spotrebiteľov s nízkymi príjmami;

63.  konštatuje, že projekty v oblasti energetickej účinnosti sú často malého rozsahu a musia sa začleniť do väčších portfólií; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, EIB a členské štáty, aby poskytli väčšiu technickú pomoc a pomoc pri rozvoji projektov na podporu investícií;

64.  domnieva sa, že dlhodobá stratégia energetickej účinnosti budov a ďalšie podnecovanie energeticky hospodárnej renovácie budov sú potrebné s cieľom prekročiť rámec jednoduchých a lacných opatrení v odvetví stavebníctva;

65.  požaduje v prípade záväzkov týkajúcich sa úspor a dokumentácie budov a obnovy (články 4, 5, 6 a 7) lepšiu koordináciu a výmenu názorov a najlepších postupov medzi členskými štátmi s cieľom rýchlejšie uplatňovať osvedčené a nové nástroje (daňové úľavy, podporné programy, zmluvné modely a investície do sociálneho bývania); domnieva sa, že článok 5 by sa mal rozšíriť na všetky verejné subjekty, ak je to možné; vyzýva Komisiu na prijatie usmernení pre budúce vnútroštátne plány na zabezpečenie transparentnosti a porovnateľnosti; víta technickú podporu od Komisie pre vykonávanie SEE; vyzýva na prijatie záväzných vzorov pre vnútroštátne plány, aby sa zaručila transparentnosť a porovnateľnosť; vyzýva členské štáty, aby zvážili inovačné trhovo orientované podporné programy;

66.  konštatuje, že najmenší pokrok sa zaznamenal v odvetví bývania, a vyzýva preto členské štáty, aby využívali spoločnosti poskytujúce energetické služby a zmluvy o energetickej efektívnosti, uplatňovali daňové systémy a úverové programy s cieľom zvýšiť nízku mieru obnovy existujúceho fondu budov v Európe a odmeňovať opatrenia energetickej efektívnosti, ako je zavádzanie energeticky efektívneho vykurovania a chladenia.

67.  vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby prijali a zlepšili systémy monitorovania, merania a riadenia energetickej hospodárnosti budov s cieľom dosiahnuť podstatné zvýšenie energetickej hospodárnosti budov v EÚ;

68.  vyzýva členské štáty, aby vo svojich plánoch renovácie podľa článku 4 načrtli, ako dosiahnu v ďalšom kroku plánov (s termínom apríl 2017) energetickú renováciu svojho fondu budov; a ako chcú v dôsledku toho plniť celoeurópskou víziu budov s takmer nulovou spotrebou energie do roku 2050;

69.  je presvedčený, že rozšírenie exemplárnej úlohy verejných budov na všetky úrovne verejnej správy, a nielen na ústrednú vládu, pomôže plne využiť potenciál nákladovej efektívnosti budov, pretože toto odvetvie sa ukázalo ako odvetvie s najvyšším potenciálom, a to nielen pre úspory energie, ale aj na poskytovanie iných širších výhod vrátane väčšieho pohodlia a pohody; v tejto súvislosti sa domnieva, že členské štáty by mali zaviesť vnútorný mechanizmus spoločného dosiahnutia 3 % cieľa v oblasti renovácie medzi rôznymi úrovňami verejnej správy, a že možnosť rozhodnúť sa pre iné opatrenia by sa mal zachovať a ich vplyv by sa mal vyčísliť ako alternatíva k prístupu stanovenom v odsekoch 1 a 2;

70.  vyzýva Komisiu, aby nabádala členské štáty, aby urobili viac na renováciu nebytových budov vzhľadom na ich veľký potenciál pre krátkodobú ziskovosť;

71.  navrhuje, aby článok 4 smernice mal názov „dlhodobé stratégie na hĺbkovú renováciu vnútroštátneho fondu budov, vrátane mobilizácie investícií;

72.  vyzýva na vyčlenenie potrebných zdrojov na odbornú prípravu osôb zodpovedných za inštaláciu zariadení tak, aby sa zabezpečila vysoká úroveň kvality renovácie;

73.  žiada strategický prístup Komisie s cieľom lepšie predstaviť najnovší technický vývoj (napríklad v prípade chladív, osvetlenia, izolácie, termostatov, meraní, zasklenia atď.);

74.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby stanovili článok 4 smernice za svoju prioritu, pokiaľ ide o prípravu druhej verzie stratégií, ktorá sa má dokončiť v roku 2017 a ktorá by mala byť založená na riadnom zapojení zainteresovaných strán na základe povinných vzorov vrátane prechodných päťročných cieľov a plánov vykonávania, aby sa dosiahol cieľ týkajúci sa budov s takmer nulovou spotrebou energie na úrovni EÚ do roku 2050, pretože to bude nevyhnutné aj na splnenie cieľov dohody COP21;

75.  považuje energetické audity pre podniky za osvedčený prostriedok na zvýšenie energetickej účinnosti a zdôrazňuje ich prínos pre konkurencieschopnosť; požaduje jednotný výklad a presadzovanie kritérií stanovených v smernici (vymedzenie MSP; audity; žiadna dvojitá certifikácia pre cezhraničné podnikateľské štruktúry) a vytvorenie jednotného prístupu k hranici de minimis uvedenej v článku 8 ods. 4; žiada, aby sa rozsah pôsobnosti tohto článku rozšíril na všetky podniky s vysokou spotrebou energie; vyzýva na uskutočnenie hodnotenia s cieľom zlepšiť efektívnosť systémov energetického auditu; vyzýva na zavedenie nákladovo efektívnych odporúčaní energetických auditov, ktoré sa vyžadujú v spojitosti s plánovanou údržbou v súlade s cieľmi spoločností;

76.  navrhuje preskúmanie vymedzenia MSP, ktoré sa uplatňuje v smernici (článok 2 ods. 26), aby sa týkalo len počtu zamestnaných osôb a ročného obratu, aby sa spoločnosti, ktorých 25 % a väčší podiel vlastní verejný orgán, stále považovali za MSP;

77.  víta skutočnosť, že Komisia pracuje na usmerneniach na vykonávanie článkov 9 až 11 SEE s cieľom pomôcť spotrebiteľom lepšie riadiť svoju spotrebu energie; považuje technickú uskutočniteľnosť a zavádzanie inteligentných meračov – pri zohľadnení nákladovej efektívnosti a transparentnosti nákladov – za dôležitý prvok úspor energie; zastáva názor, že v záujme konzistentnosti treba všetky existujúce ustanovenia o meraní a vyúčtovaní zoskupiť na jednom mieste;

78.  poukazuje na to, že účty spotrebiteľov za energiu sú stále nejasné a nepresné; odporúča, aby sa zlepšila transparentnosť a prehľadnosť účtov stanovením všeobecných zásad faktúr na úrovni EÚ, aby kľúčové informácie boli dostupné pre spotrebiteľov v porovnateľnom formáte s cieľom pomôcť im prispôsobiť modely spotreby; zdôrazňuje, že spotrebitelia majú rôzne preferencie a dostupné nástroje, a že preto by prístup k informáciám mal vychádzať zo spotrebiteľského prieskumu na vnútroštátnej úrovni;

79.  domnieva sa, že nezávislé a spoľahlivé informácie a poradenstvo o vhodných opatreniach energetickej účinnosti a finančné systémy sú nevyhnutné najmä pre domácnosti, ale aj pre miestne a regionálne orgány, aby mohli prijímať informované rozhodnutia a lepšie riadiť svoju spotrebu energie vrátane inteligentných meračov a individuálneho merania spotreby energie na vykurovanie a chladenie;

80.  žiada prísne normy zabezpečenia kvality, vnútroštátne programy odbornej prípravy a jednotné, zjednodušené vnútroštátne systémy certifikácie poskytovateľov energetickej účinnosti, podporované spoločným a ľahko dostupným poradenstvom a zabezpečovaním rámcov nápravy; zdôrazňuje, že táto činnosť je navrhnutá s cieľom odstrániť niektoré nefinančné prekážky spotrebiteľov k nákupu energeticky účinných výrobkov a služieb, napríklad tým, že bude možné identifikovať dôveryhodných obchodníkov;

81.  očakáva ďalšie investície do úspor dodržiavaním pravidiel vysoko účinnej kombinovanej výroby tepla a elektriny podľa článku 14;

82.  zdôrazňuje, že ak členské štáty zavedú systém energetickej účinnosti financovaný z daní (článok 20), malo by to uprednostňovať domácnosti postihnuté energetickou chudobou; trvá na tom, aby revidovaná smernica o energii členským štátom poskytla dlhodobé stabilné politické prostredie s cieľom zabezpečiť udržateľné zvýšenie investícií do energetickej účinnosti, najmä na miestnej úrovni; žiada, aby EÚ a EIB rozšírili svoje úsilie o budovanie kapacít a technickej pomoci na rozvoj financovateľných projektov zameraných na energetickú účinnosť, ktoré prilákajú súkromné investície z trhu; žiada, aby sa v programoch financovania EÚ (napr. štrukturálne fondy, Junckerov plán, ELENA-EIB) zvýšiť podiel prostriedkov vyčlenených na budovanie kapacít v oblasti energetickej účinnosti a technickú pomoc;

83.  vyjadruje poľutovanie nad nízkou úrovňou verejných a súkromných investícií do inteligentných elektrických sietí; vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila vykonávanie článku 15 smernice, s cieľom podporovať rozvoj takýchto sietí;

84.  požaduje povinnosť vykonávať vnútroštátne posúdenia nákladov a prínosov programov energetickej účinnosti realizované prostredníctvom miestnych orgánov alebo v kombinácii s nimi, a aby sa tento prístup sledoval v oblastiach, v ktorých prináša zvýšenie efektívnosti a úspory nákladov pre spotrebiteľov;

85.  vyjadruje znepokojenie nad čoraz väčším znečisťovaním spôsobeným vykurovacími zariadeniami na pevnú biomasu v domácnostiach, ktoré produkujú veľké množstvá jemného prachu, oxidov dusíka, oxidu uhoľnatého a dioxínov, ktoré vo veľkej miere znižujú kvalitu ovzdušia, a tým sú škodlivé pre ľudské zdravie; naliehavo vyzýva členské štáty, aby v tejto súvislosti uplatňovali účinné a ekologické alternatívne riešenia;

86.  zdôrazňuje, že treba ihneď uplatňovať komplexnejší prístup k zlepšeniu energetickej efektívnosti celého dopravného systému a nespoliehať sa len na technologický vývoj vozidiel alebo pohonných systémov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby ambiciózne zaviedli nové opatrenia na posilnenie modálneho prechodu na energeticky najefektívnejšie režimy a v plnej miere využívali inteligentný dopravný systém (IDS) na ďalšie zlepšenie efektívnosti a miery využívania voľnej kapacity vozidiel aj infraštruktúry, a to aj v logistike a leteckej a námornej doprave;

87.  pripomína, že energetická účinnosť sa dá dosiahnuť stanovením noriem v oblasti CO2 a poskytnutím informácií užívateľom o spotrebe paliva ich vozidiel; vyzýva Komisiu, aby predložila návrhy na poskytovanie informácií užívateľom o spotrebe paliva nových nákladných áut, autobusov a autokarov a stanovila maximálne hodnoty ich emisií CO2;

88.  vyjadruje poľutovanie nad nízkym prínosom dopravy, ktorý dosahuje len výšku 3 %, k úsporám energie v rámci celkového rozdelenia úspor podľa odvetví napriek stabilizácii osobnej dopravy a poklesu nákladnej dopravy v období rokov 2005 až 2013 z dôvodu hospodárskej krízy; vyzýva členské štáty, aby zvýšili počet opatrení zameraných na odvetvie dopravy;

o
o   o

89.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a členským štátom.

(1) Ú. v. EÚ L 153, 18.6.2010, s. 13.
(2) Ú. v. EÚ L 315, 14.11.2012, s. 1.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2015)0444.
(4) Prijaté texty, P7_TA(2014)0094.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0266.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2014)0063.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2015)0359.
(8) Pozri Tina Fawcett a Jan Rosenow: Plány členských štátov a dosiahnuté výsledky pri vykonávaní článku 7 smernice o energetickej efektívnosti, štúdia EPRS.
(9) Energy efficiency as infrastructure: leaping the investment gap (Energetická efektívnosť ako infraštruktúra: vyplnenie investičnej medzery) – správa E3G consultancy, 3. marec 2016.

Právne oznámenie