Zoznam 
Prijaté texty
Utorok, 5. júla 2016 - ŠtrasburgFinálna verzia
Dohoda medzi EÚ a Peru o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
 Emisné limity necestných pojazdných strojov ***I
 Utečenci: sociálne začleňovanie a integrácia na trhu práce
 Sociálne a environmentálne normy, ľudské práva a sociálna zodpovednosť podnikov
 Nová inovatívna stratégia v oblasti obchodu a investícií orientovaná na budúcnosť
 Boj proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ

Dohoda medzi EÚ a Peru o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch ***
PDF 245kWORD 61k
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2016 o návrhu rozhodnutia Rady o uzavretí v mene Európskej únie dohody medzi Európskou úniou a Peruánskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12099/2015 – C8-0143/2016 – 2015/0199(NLE))
P8_TA(2016)0295A8-0197/2016

(Súhlas)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh rozhodnutia Rady (12099/2015),

–  so zreteľom na návrh dohody medzi Európskou úniou a Peruánskou republikou o zrušení vízovej povinnosti pri krátkodobých pobytoch (12097/2015),

–  so zreteľom na žiadosť o udelenie súhlasu, ktorú Rada predložila v súlade s článkom 77 ods. 2 písm. a) a článkom 218 ods. 6 druhým pododsekom písm. a) bodom v) Zmluvy o fungovaní Európskej únie (C8-0143/2016),

–  so zreteľom na článok 99 ods. 1 prvý a tretí pododsek, článok 99 ods. 2 a článok 108 ods. 7 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na odporúčanie Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci (A8-0197/2016),

1.  udeľuje súhlas s uzatvorením dohody;

2.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov a Peruánskej republiky.


Emisné limity necestných pojazdných strojov ***I
PDF 330kWORD 101k
Uznesenie
Text
Legislatívne uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2016 o návrhu nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o požiadavkách na emisné limity a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov (COM(2014)0581 – C8-0168/2014 – 2014/0268(COD))
P8_TA(2016)0296A8-0276/2015

(Riadny legislatívny postup: prvé čítanie)

Európsky parlament,

–  so zreteľom na návrh Komisie pre Európsky parlament a Radu (COM(2014)0581),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 2 a článok 114 Zmluvy o fungovaní Európskej únie, v súlade s ktorými Komisia predložila návrh Európskemu parlamentu (C8-0168/2014),

–  so zreteľom na článok 294 ods. 3 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 18. februára 2015(1),

–  so zreteľom na záväzok zástupcu Rady, vyjadrený v liste z 22. apríla 2016, schváliť pozíciu Európskeho parlamentu v súlade s článkom 294 ods. 4 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 59 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín a stanovisko Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa (A8-0276/2015),

1.  prijíma nasledujúcu pozíciu v prvom čítaní;

2.  žiada Komisiu, aby mu vec znovu predložila, ak má v úmysle podstatne zmeniť svoj návrh alebo ho nahradiť iným textom;

3.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil túto pozíciu Rade, Komisii a národným parlamentom.

Pozícia Európskeho parlamentu prijatá v prvom čítaní 5. júla 2016 na účely prijatia nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2016/... o požiadavkách na emisné limity plynných a pevných znečisťujúcich látok a typové schválenie spaľovacích motorov necestných pojazdných strojov, ktorým sa menia nariadenia (EÚ) č. 1024/2012 a (EÚ) č. 167/2013, a ktorým sa mení a zrušuje smernica 97/68/ES

(Keďže bola dosiahnutá dohoda medzi Európskym parlamentom a Radou, pozícia Európskeho parlamentu zodpovedá záverečnému legislatívnemu aktu, nariadeniu (EÚ) 2016/1628.)

(1) Zatiaľ neuverejnené v úradnom vestníku.


Utečenci: sociálne začleňovanie a integrácia na trhu práce
PDF 433kWORD 189k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2016 o utečencoch: sociálne začleňovanie a integrácia na trhu práce (2015/2321(INI))
P8_TA(2016)0297A8-0204/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Chartu základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na článok 78 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv z roku 1948,

–  so zreteľom na Ženevský dohovor z roku 1951 a na dodatkový protokol k nemu,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o najnovších tragédiách v Stredozemnom mori a migračnej a azylovej politike EÚ(1),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 o migrácii a utečencoch v Európe(2),

–  so zreteľom na desaťbodový akčný plán Komisie pre prisťahovalectvo, prijatý na spoločnom zasadnutí Rady pre zahraničné veci a Rady pre vnútorné veci v Luxemburgu 20. apríla 2015,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Európska migračná agenda (COM(2015)0240),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie zo 7. júna 2016 s názvom Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín (COM(2016)0377),

–  so zreteľom na smernicu navrhnutú Komisiou pre Európsky parlament a Radu o podmienkach vstupu a pobytu štátnych príslušníkov tretích krajín na účely zamestnania, v ktorom sa vyžaduje vysoká úroveň zručností (COM(2016)0378),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 10. júna 2016 s názvom Nový program v oblasti zručností pre Európu (COM(2016)0381),

–  so zreteľom na návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady predložený Komisiou, ktorým sa stanovuje spoločný zoznam EÚ týkajúci sa bezpečných krajín pôvodu na účely smernice Európskeho parlamentu a Rady 2013/32/EÚ o spoločných konaniach o poskytovaní a odnímaní medzinárodnej ochrany a ktorým sa mení smernica 2013/32/EÚ (COM(2015)0452),

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2013/33/EÚ z 26. júna 2013, ktorou sa stanovujú normy pre prijímanie žiadateľov o medzinárodnú ochranu (smernica o podmienkach prijímania),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Akčný plán EÚ v oblasti návratu (COM(2015)0453),

–  so zreteľom na odporúčanie Komisie, ktorým sa ustanovuje spoločná „príručka o návrate“, ktorú majú používať príslušné orgány členských štátov pri vykonávaní úloh spojených s návratom (C(2015)6250),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie o pravidlách verejného obstarávania v súvislosti so súčasnou azylovou krízou (COM(2015)0454),

–  so zreteľom na spoločné oznámenie Komisie a vysokej predstaviteľky Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: úloha vonkajšej činnosti EÚ (JOIN(2015)0040),

–  so zreteľom na rozhodnutie Komisie o zriadení Núdzového trustového fondu Európskej únie pre stabilitu a riešenie základných príčin neregulárnej migrácie a vysídľovania osôb v Afrike (C(2015)7293),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: okamžité opatrenia operatívneho, rozpočtového a právneho charakteru na základe európskej migračnej agendy (COM(2015)0490),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z 27. mája 2015 s názvom Akčný plán proti prevádzaniu migrantov (2015 – 2020) (COM(2015)0285),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Európskemu parlamentu, Rade, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru a Výboru regiónov s názvom Európska agenda v oblasti integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Riešenie utečeneckej krízy v Európe: aktuálny stav vykonávania prioritných opatrení v rámci európskej migračnej agendy (COM(2015)0510),

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Európska rada na svojom zasadnutí v júni 2014, na svojom mimoriadnom zasadnutí 23. apríla 2015, na svojom zasadnutí 25. a 26. júna 2015, na neformálnom stretnutí hláv štátov alebo vlád EÚ venovanom migrácii 23. septembra 2015, na svojom zasadnutí 15. októbra 2015, a na svojich zasadnutiach 17. a 18. decembra 2015 a 18. a 19. februára 2016,

–  so zreteľom na závery, ktoré prijala Rada na svojom zasadnutí týkajúcom sa bezpečných krajín pôvodu 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 20. júla 2015, na zasadnutí týkajúcom sa budúcnosti politiky návratu 8. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa migrácie 12. októbra 2015, na zasadnutí týkajúcom sa opatrení na zvládanie utečeneckej a migračnej krízy 9. novembra 2015 a na zasadnutí týkajúcom sa stavu bez štátnej príslušnosti 4. decembra 2015,

–  so zreteľom na závery zástupcov vlád členských štátov zasadajúcich v Rade týkajúce sa presídlenia 20 000 osôb, ktoré jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu, prostredníctvom multilaterálnych a vnútroštátnych mechanizmov, prijaté na zasadnutí Rady 20. júla 2015,

–  so zreteľom na spoločný akčný plán EÚ a Turecka z 15. októbra 2015,

–  so zreteľom na vyhlásenie konferencie na vysokej úrovni o trase cez východné Stredozemie a západný Balkán prijaté 8. októbra 2015 a na vyhlásenie vedúcich predstaviteľov, ktoré vydali po svojom zasadnutí o príleve utečencov pozdĺž západobalkánskej migračnej trasy z 25. októbra 2015,

–  so zreteľom na akčný plán a politické vyhlásenie prijaté na samite Európskej únie a Afriky o migrácii, ktorý sa konal vo Vallette v dňoch 11. a 12. novembra 2015,

–  so zreteľom na smernicu Rady 2003/86/ES z 22. septembra 2003 o práve na zlúčenie rodiny,

–  so zreteľom na spoločnú správu Komisie a Rady o zamestnanosti, ktorá sprevádza oznámenie Komisie o ročnom prieskume rastu za rok 2016,

–  so zreteľom na rezolúciu Parlamentného zhromaždenia Rady Európy 1994 (2014),

–  so zreteľom na činnosť a správy Európskeho podporného úradu pre azyl (EASO), najmä na výročnú správu o situácii v oblasti azylu v Európskej únii za rok 2014,

–  so zreteľom na článok 33 ods. 1 a 2 Dohovoru OSN proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu z roku 1984,

–  so zreteľom na činnosť, výročné správy a štúdie Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA), a najmä na štúdie o ťažkých formách pracovného vykorisťovania,

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie A o integrácii migrantov a jej dôsledkoch pre trh práce, štúdiu tematickej sekcie C o vykonávaní článku 80 ZFEÚ, o nových prístupoch, alternatívnych cestách a spôsoboch prístupu osôb žiadajúcich o medzinárodnú ochranu ku konaniam o azyle, o preskúmaní nových legislatívnych ciest v oblasti pracovnej migrácie do EÚ, o posilnení spoločného európskeho azylového systému a alternatív k dublinskému nariadeniu a o spolupráci EÚ s tretími krajinami v oblasti migrácie, na oznámenia a dokumenty tematické sekcie A a D o finančných prostriedkoch EÚ na migračné politiky a integráciu utečencov: analýza efektívnosti a najlepších postupov do budúcnosti a na štúdiu tematickej sekcie EXPO s názvom Migranti v Stredozemí: ochrana ľudských práv,

–  so zreteľom na štúdie Európskej migračnej siete (EMS), najmä na štúdiu o politikách, postupoch a údajoch týkajúcich sa maloletých bez sprievodu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Vysokého komisára OSN pre utečencov,

–  so zreteľom na činnosť a správy osobitného spravodajcu OSN pre ľudské práva migrantov,

–  so zreteľom na činnosť a správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu,

–  so zreteľom na činnosť a správy Európskej rady pre utečencov a exulantov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho výboru regiónov k európskej migračnej agende, prijaté na 115. plenárnom zasadnutí Výboru regiónov v dňoch 3. – 4. decembra 2015,

–  so zreteľom na stanoviská Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 10. decembra 2015 k európskej migračnej agende a akčnému plánu EÚ proti prevádzaniu migrantov,

–  so zreteľom na stanovisko Európskeho hospodárskeho a sociálneho výboru z 27. apríla 2016 o integrácií utečencov v EÚ,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2014 o situácii v Stredozemí a potrebe holistického prístupu EÚ k migrácii(3),

–  so zreteľom na skúsenosti získané prostredníctvom programu EQUAL a na ponaučenia,

–  so zreteľom na spoločné základné zásady politiky integrácie prisťahovalcov v EÚ, ktoré prijala Rada pre spravodlivosť a vnútorné veci v novembri 2004, najmä na zásady 3, 5 a 7,

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 14. marca 2013 o integrácii migrantov, jej dôsledkoch pre trh práce a vonkajšom rozmere koordinácie sociálneho zabezpečenia(4),

–  so zreteľom na príslušné publikácie Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD), najmä na publikácie s názvami Ukazovatele integrácie prisťahovalcov 2015: usadzovanie; Zabezpečiť fungovanie integrácie: utečenci a ďalšie osoby, ktoré potrebujú ochranu; Nový profil migrantov v dôsledku súčasnej hospodárskej krízy,

–  so zreteľom na príslušné publikácie nadácie Eurofound, najmä publikáciu s názvom Výzvy politickej koordinácie pre štátnych príslušníkov tretích krajín a publikáciu s názvom Prístup k integrácii utečencov v EÚ do pracovného trh,

–  so zreteľom na interný diskusný dokument Medzinárodného menového fondu s názvom Príliv utečencov v Európe: hospodárske výzvy,

–  so zreteľom na výročnú správu databázy azylových informácií za obdobie 2014 − 2015 s názvom Spoločný azylový systém na rázcestí: utečenci postihnutí krízou solidarity v Európe,

–  so zreteľom na úvahy UNHCR týkajúce sa medzinárodnej ochrany osôb utekajúcich zo Sýrskej arabskej republiky, druhá aktualizácia z 22. októbra 2013,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 19. januára 2016 o politikách zručností na boj proti nezamestnanosti mládeže(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 10. septembra 2015 s názvom Sociálne podnikanie a sociálna inovácia v boji proti nezamestnanosti(6),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. marca 2016 o situácii utečeniek a žiadateliek o azyl v EÚ(7),

–  so zreteľom na štúdiu tematickej sekcie C Európskeho parlamentu vypracovanú vo februári 2016 s názvom Utečenky a žiadateľky o azyl: otázka integrácie, Problematika migrácie,

–  so zreteľom na závery európskeho tripartitného sociálneho samitu zo 16. marca 2016, najmä na vyhlásenie európskych hospodárskych a sociálnych partnerov o utečeneckej kríze,

–  so zreteľom na medzinárodné povinnosti vyplývajúce z Dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951 a Dohovoru OSN o právach dieťaťa a vzhľadom na základné právo všetkých detí na bezplatný prístup k základnému vzdelávaniu bez ohľadu na ich pohlavie, rasový, etnický alebo sociálny pôvod,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o vzdelaní pre deti v núdzových situáciách a dlhotrvajúcich krízach(8),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a stanovisko Výboru pre kultúru a vzdelávanie (A8-0204/2016),

A.  keďže utečenecká kríza je predovšetkým humanitárna kríza spôsobená okrem iného destabilizáciou štátov v susedstve EÚ, ktorá má aj dlhodobé dopady na trhy práce a na občiansku spoločnosť, a preto si vyžaduje dlhodobé a premyslené riešenia slúžiace na zabezpečenie sociálnej súdržnosti na miestnej úrovni a úspešnej integrácie nových obyvateľov do našich spoločností;

B.  keďže Ženevský dohovor vznikol na ochranu európskych utečencov po druhej svetovej vojne a keďže tento dohovor vymedzuje, kto je utečenec, a stanovuje celý rad práv utečencov, ako aj povinnosti štátov;

C.  keďže existujú tri druhy právneho postavenia požívajúce alebo potenciálne požívajúce medzinárodnú ochranu: osoby s postavením utečenca, osoby žiadajúce o azyl a osoby pod doplnkovou ochranou; keďže politiky v oblasti sociálneho začlenenia a integrácie do trhu práce by sa mali prispôsobiť ich špecifickým potrebám;

D.  keďže vznikla potreba analyzovať príčiny utečeneckej krízy s cieľom podniknúť účinné a okamžité kroky; keďže, okrem toho, sú hlavnými príčinami utečeneckej krízy konflikty a keďže ich vyriešenie by mohlo výrazne znížiť počet utečencov umožniť ostatným vrátiť sa do ich krajiny;

E.  keďže počet žiadateľov o azyl a utečencov v Európe v rokoch 2014 a 2015 je bezprecedentný a je dôsledkom zložitej humanitárnej situácie v niektorých krajinách v susedstve EÚ; keďže lepší prístup k informáciám prostredníctvom nových technológií by mohol zabrániť prekvitaniu prevádzačov a pašerákov;

F.  keďže akčný plán a politické vyhlásenie prijaté na samite EÚ – Afrika o migrácii, ktorý sa konal vo Vallette v dňoch 11. a 12. novembra 2015, nepriniesli praktické, rozhodné opatrenia;

G.  keďže integráciu utečencov do spoločnosti a trhu práce možno dosiahnuť iba vtedy, ak existuje solidarita medzi všetkými členskými štátmi a v ich spoločnostiach, ako aj spoločné odhodlanie;

H.  keďže počet obyvateľov EÚ v produktívnom veku sa má do roku 2020 znížiť o 7,5 milióna; keďže predpokladaný vývoj potrieb pracovného trhu v EÚ poukazuje na objavujúce sa a budúce nedostatky v konkrétnych oblastiach;

I.  keďže profesijná integrácia je odrazovým mostíkom pre sociálne začlenenie;

J.  keďže sociálne začleňovanie a integrácia utečencov do hostiteľských štátov a najmä do ich trhov práce je dynamický dvojsmerný, ako aj dvojrozmerný proces (zahŕňajúci práva a povinnosti), ktorý predstavuje výzvu a príležitosť, v ktorom si začlenenie utečencov vyžaduje úsilie miestnych správ, hostiteľských komunít a samotných utečencov, ako aj členských štátov, ich miestnej a prípadne regionálnej správy, a zapojenie a podporu sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti a dobrovoľníckych organizácií;

K.  keďže úspešná integrácia si vyžaduje nielen začlenenie do trhu práce, ale aj prístup k jazykovým kurzom pri príchode, k bývaniu, vzdelávaniu a odbornej príprave, sociálnej ochrane a zdravotnej starostlivosti vrátane podpory duševného zdravia;

L.  keďže podmienky na trhu práce v hostiteľských krajinách sú rozhodujúcim faktorom úspešnej integrácie utečencov; keďže nezamestnanosť je naďalej znepokojivo vysoká a najmä nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť ešte stále dosahujú znepokojivé úrovne, pričom zosúladenie ponuky a dopytu na trhu práce je sústavným problémom;

M.  keďže každý utečenec je individuálna osobnosť s vlastnou minulosťou, vlastnými poznatkami, zručnosťami, kvalifikáciami, pracovnými a životnými skúsenosťami a potrebami, ktoré treba vziať na vedomie; keďže utečenci môžu vykonávať a vytvárať hospodársku činnosť, ktorá môže byť prínosom pre hostiteľské komunity;

N.  keďže okrem toho 24,4 % všetkého obyvateľstva EÚ žije v ohrození chudobou a sociálnym vylúčením a takmer 10 % čelí závažnej materiálnej deprivácii;

O.  keďže štátni príslušníci tretích krajín čelia mnohým ťažkostiam pri uznávaní svojich zručností a kvalifikácií; keďže uznávanie kvalifikácií získaných v tretej krajine je spojené s preverovaním zručností;

P.  keďže uznávanie odbornej prípravy a kvalifikácií dospelých utečencov a osobitné ustanovenia týkajúce sa získavania akademických kvalifikácií a špecifických zručností sú nevyhnutné na ich vstup na pracovný trh;

Q.  keďže poskytnutie skutočného prístupu na trh práce pre utečencov a žiadateľov o azyl je dôležité pre obnovenie ich ľudskej dôstojnosti a sebaúcty a je nákladovo efektívne, pričom predstavuje zodpovedný prístup k verejným financiám, ktorý znižuje náklady znášané členskými štátmi a miestnymi orgánmi, pričom utečencom a žiadateľom o azyl umožňuje stať sa aktívnymi fiškálnymi prispievateľmi;

R.  keďže ženy a maloleté osoby z radov utečencov a žiadateľov o azyl majú osobitné potreby ochrany; keďže všetky politiky v oblasti sociálneho začlenenia a integrácie do trhu práce musia zahŕňať hľadisko rodovej rovnosti a ochrany dieťaťa;

S.  keďže podľa údajov poskytnutých Europolom po príchode do Európy zmizlo v roku 2015 prinajmenšom 10 000 detí bez sprievodu;

T.  keďže násilné vysídľovanie, konflikty, porušovania ľudských práv a vojny môžu mať závažný vplyv na telesné a duševné zdravie ľudí; keďže okrem toho utečenky a žiadateľky o azyl sú obeťami veľmi vysokej miery rodovo motivovaného násilia;

U.  keďže veľká časť žiadateľov o azyl, ktorí pricestovali do Európy, čelí neľudským a neistým podmienkam a žije v táboroch bez prístupu k dostatočne kvalitným zdrojom a službám na uspokojenie ich základných potrieb;

V.  keďže článok 33 ods. 1 Dohovoru Organizácie Spojených národov z roku 1951 o právnom postavení utečencov stanovuje, že „žiadny zmluvný štát nevyhostí („refouler“) utečenca akýmkoľvek spôsobom alebo ho nevráti na hranice území, na ktorých by jeho život alebo jeho osobná sloboda boli ohrozené z dôvodov jeho rasy, náboženstva, národnosti, príslušnosti k určitej sociálnej skupine alebo zastávania určitých politických názorov“;

W.  keďže článok 3 ods. 1 a 2 Dohovoru proti mučeniu a inému krutému, neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestaniu (1984) stanovujú, že „žiadny zmluvný štát nevypovie, nevráti („refouler“), ani nevydá žiadnu osobu do iného štátu, v ktorom existujú vážne dôvody domnievať sa, že by mohla byť vystavená mučeniu [...] príslušné orgány zohľadnia všetky relevantné okolnosti a v prípade potreby aj to, či v príslušnom štáte existuje jednotný model závažného, zjavného alebo masového porušovania ľudských práv“;

X.  keďže diskriminácia je spolu s faktormi v oblasti jazyka, vzdelania a inštitúcií jednou z najvážnejších prekážok zabraňujúcich prisťahovalcom vo všeobecnosti v plnej miere sa zapojiť do trhu práce a do spoločnosti(9);

Y.  keďže polovica z utečencov a žiadateľov o azyl, ktorí v roku 2015 prišli do EÚ, je vo veku 18 až 34 rokov a štvrtinu tvorili deti; keďže deti pochádzajú z konfliktných oblastí, v ktorých bola ich školská dochádzka prerušená alebo obmedzená, niekedy na dlhé obdobia, alebo z utečeneckých táborov, kde iba menšina z nich bola zapojená do vzdelávania alebo navštevovala miestne školy;

Z.  keďže pokiaľ ide o zlúčenie rodiny utečencov, smernica 2003/86/ES stanovuje, že krajiny EÚ nesmú stanoviť podmienky týkajúce sa minimálnej dĺžky pobytu na ich území predtým ako sa utečenci môžu zlúčiť so svojimi rodinnými príslušníkmi;

1.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby EÚ založila svoju reakciu na situáciu na solidarite a spravodlivom rozdelení zodpovednosti, ako sa ustanovuje v článku 80 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ), a na holistickom prístupe, ktorý zohľadňuje potrebu zlepšiť bezpečné a legálne spôsoby migrácie a zabezpečuje plné dodržiavanie existujúcich zákonov a základných európskych práv a hodnôt; zdôrazňuje, že pri riadení prílevu utečencov a žiadateľov o azyl je nevyhnutné ihneď zaviesť stály mechanizmus premiestnenia pre všetky členské štáty;

2.  berie na vedomie vysokú mieru rozmanitosti a nejasnosť používania pojmu utečenec na verejnosti a v rámci politickej diskusie; zdôrazňuje význam jasného vymedzenia utečencov podľa zákonnej definície zakotvenej v Ženevskom dohovore z 28. júla 1951, ktorý bol zmenený Newyorským protokolom z 31. januára 1967, a v právnych predpisoch EÚ, najmä vymedzeniami v článku 2 písm. c), d), e), f) a g) v smernici o uznávaní kvalifikácií (2011/95/EÚ)(10) a v článku 2 písm. a), b) a c) smernice o podmienkach prijímania; zdôrazňuje, že na účely vykonávania rozličných európskych a medzinárodných politík je dôležité jasne rozlišovať medzi utečencami a ekonomickými migrantmi;

3.  poukazuje na to, že osoba oprávnená na doplnkovú ochranu je štátny príslušník tretej krajiny alebo osoba bez štátnej príslušnosti, ktorá sa nekvalifikuje ako utečenec, ale ktorá rovnako čelí reálnemu riziku utrpenia, mučenia, neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania, alebo civilista, ktorý čelí vážnemu a individuálnemu ohrozeniu svojho života z dôvodu neselektívneho násilia v situáciách medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu (pozri smernicu o oprávnení na medzinárodnú ochranu);

4.  zdôrazňuje, že existujú podstatné rozdiely, pokiaľ ide o čas a spôsob spracovania žiadostí o medzinárodnú ochranu v členských štátoch; zdôrazňuje, že zdĺhavé a príliš byrokratické postupy môžu brániť utečencom a žiadateľom o azyl v prístupe k vzdelávaniu, odbornej príprave, usmerneniam v oblasti zamestnanosti a na trh práce, aktivácii programov EÚ a členských štátov a účinnému a koordinovanému využívaniu finančných prostriedkov v tejto oblasti, a zároveň zvyšujú zraniteľnosť utečencov a žiadateľov o azyl, pokiaľ ide o nelegálnu prácu a neisté pracovné podmienky; poukazuje na naliehavú potrebu zriadiť spoločný azylový systém, aby sa zlepšili postupy uznávania a zároveň zabezpečila čo najvyššia úroveň bezpečnosti pre utečencov a európskych občanov; odporúča, aby sa prijali opatrenia zamerané na podporu členských štátov, ktoré sú z geografických dôvodov intenzívnejšie zapojené do prvotného prijímania; uznáva, že doba platnosti udeleného povolenia na pobyt (najmä pre osoby s doplnkovou ochranou) pôsobí ako prekážka integrácie do trhu práce, ak je táto doba relatívne krátka;

5.  zároveň požaduje, aby sa prijali účinné opatrenia mimo územia EÚ, aby sa zabezpečilo, že osoby, ktoré sú oprávnené, sa môžu bezpečne dostať do hostiteľskej krajiny, aby sa spravovali žiadosti o medzinárodnú ochranu a zvládali nejasné migračné toky;

6.  zdôrazňuje skutočnosť, že s cieľom uľahčiť sociálne začleňovanie a integráciu utečencov do trhu práce je nevyhnutné rozvíjať prístup, ktorý si vyžaduje náležité prispôsobenie sa a predpokladá spoluprácu, a riešiť vážne a mnohostranné otázky, ako sú: všetky formy diskriminácie, jazykové bariéry, ktoré sú prvou prekážkou integrácie, potvrdzovanie zručností, rozdielne sociálno-ekonomické, vzdelanostné a kultúrne zázemie; bývanie, zdravotné potreby vrátane psychosociálnej a posttraumatickej podpory, zlúčenie rodín a tiež významný podiel znevýhodnených skupín medzi utečencami, najmä znepokojujúci počet detí vrátane maloletých bez sprievodu, ľudí so zdravotným postihnutím, starších ľudí a žien(11), z ktorých všetci si vyžadujú riešenia prispôsobené ich individuálnym potrebám;

7.  odmieta myšlienku vytvoriť osobitné trhy práce pre utečencov;

8.  zastáva názor, že príslušná národná minimálna mzda by mala naďalej platiť aj pre utečencov;

9.  poukazuje na znepokojivú situáciu žien v utečeneckých táboroch v Európe, a najmä na ich životné a hygienické podmienky, ktoré zaručujú núdzové sanitárne opatrenia; zdôrazňuje, že ženy majú v porovnaní s mužmi rozdielne potreby zdravotnej starostlivosti, pretože sú viac vystavené mnohým rizikám vrátane násilia založeného na rodovej príslušnosti, komplikácií v oblasti reprodukčného zdravia a kultúrnych prekážok v prístupe k zdravotnej starostlivosti; domnieva sa preto, že politiky v tejto oblasti nemôžu byť rodovo neutrálne;

10.  poukazuje na význam rozlišovania medzi núdzovými opatreniami a opatreniami, ktoré sa majú prijať v strednodobom až dlhodobom horizonte, s cieľom účinne riešiť rôznorodé potreby;

11.  opakuje význam uznania rodového rozmeru hneď od začiatku určovania postavenia utečenca, ako aj uznania potrieb žien, ktoré žiadajú o medzinárodnú ochranu, a osobitných výziev sociálneho začleňovania a integrácie do trhu práce, ktorým ženy čelia; majúc na pamäti, že ženy majú častejšie ako muži zodpovednosť za starostlivosť o deti, ako aj o starších, chorých a nezaopatrených rodinných príslušníkov, požaduje rovnaké zaobchádzanie s mužmi a ženami vo všetkých politikách a postupoch spojených so sociálnym začlenením a začlenením do trhu práce, azylom a migráciou; pripomína, že poskytovanie kvalitnej a dostupnej starostlivosti o deti a pružné pracovné podmienky sú kľúčové príklady, ako zlepšiť prístup rodičov na trh práce a umožnili posilnenie ich hospodárskeho a sociálneho postavenia;

12.  zdôrazňuje prínosy vzdelávania v oblasti sociálneho začlenenia a integrácie do trhu práce; zdôrazňuje, že je dôležité zabezpečiť všetkým utečencom, najmä dievčatám a ženám, prístup k formálnemu a neformálnemu vzdelávaniu a informálnemu učeniu a k celoživotnej odbornej príprave kombinovanej s pracovnými skúsenosťami(12); požaduje okrem toho spoľahlivé a transparentné postupy uznávania kvalifikácií získaných v zahraničí, mimo Európskej únie;

13.  vyzýva členské štáty, aby zriadili systém jazykového vzdelávania, ktorý by úzko prepájal všeobecné a odborné jazykové vzdelávanie;

14.  zdôrazňuje význam na mieru prispôsobeného integračného prístupu založeného na rovnosti príležitostí a význam potrebnej pozornosti venovanej potrebám a špecifickým výzvam rôznych cieľových skupín; v tejto súvislosti zdôrazňuje veľký dopyt po programoch gramotnosti;

Výzvy a príležitosti

15.  domnieva sa, že poskytnutie prístupu k ubytovaniu, zdravotnej starostlivosti, vzdelávaniu, sociálnej ochrane a na trh práce a zabezpečenie rešpektovania ich základných práv a toho, aby boli trhy práce inkluzívne na miestnej úrovni i na úrovni členských štátov, môže zohrávať dôležitú úlohu pri obnovení ich ľudskej dôstojnosti a sebaúcty a zdôrazňuje, že je tiež nákladovo efektívne, pretože by im umožnilo sebestačnosť, získanie hospodárskej nezávislosti a prispenie k spoločnosti, čo je zásadným krokom k ich úspešnému začleneniu do tejto spoločnosti, a predstavuje zodpovedný prístup k verejným financiám, ktorý znižuje náklady členských štátov a miestnych orgánov, keďže sa tým umožňuje integrácia utečencov a zároveň im umožňuje stať sa aktívnymi fiškálnymi prispievateľmi, čo možno považovať za prínosné pre ich osobnostný rast, rozvoj a sebadôveru, spoločenské uznanie, ako aj pre spoločnosť a spoločenstvo ako celok; upozorňuje na to, že zo zdravotných dôvodov, pre vek z iných dôvodov nie všetci utečenci, ktorí prichádzajú do EÚ, sú schopní pracovať; pripomína, že smernica o oprávnení na medzinárodnú ochranu a smernica o podmienkach prijímania poskytujú právo na prístup na trh práce a k odbornému vzdelávaniu pre žiadateľov o azyl i pre osoby pod medzinárodnou ochranou;

16.  žiada členské štáty, aby sa usilovali vykonávať odporúčania pre jednotlivé krajiny v rámci európskeho semestra;

17.  poukazuje na to, že včasný a pretrvávajúci zásah je dôležitý v úsilí o čo čo najúčinnejšie sociálne začlenenie a integráciu utečencov do trhu práce a do miestnych spoločenstiev, ktoré slúži na zníženie rizika toho, že neskôr budú pociťovať izoláciu, nedostatočnosť alebo nezačlenenosť; pripomína, že opatrenia včasného zásahu by mohli zahŕňať včasnú účasť prostredníctvom dobrovoľnej práce, interných školení, mentorstva a zapojenia spoločenstva;

18.  uznáva význam práce občianskej spoločnosti a dobrovoľníckych organizácií, ktoré podporujú posilnenie postavenia, integráciu a vlastnú odolnosť všetkých žiadateľov o azyl a utečencov pred a počas ich účasti na trhu práce; zdôrazňuje, že by sa mali prijať nevyhnutné opatrenia s cieľom náležite školiť tých, ktorí sú dobrovoľne zapojení do integračného a vzdelávacieho procesu utečencov; poukazuje na význam zavedenia a budovania sociálnych a spoločenských sietí medzi spoločenstvami utečencov a migrantov a s nimi, s cieľom uľahčenia ich prístupu na trh práce;

19.  zdôrazňuje skutočnosť, že podmienky na trhu práce v hostiteľskej krajine sú jedným z rozhodujúcich faktorov, pokiaľ ide o zabezpečenie udržateľnej a úspešnej integrácie utečencov; je oboznámený so skutočnosťou, že utečenci sa navzájom líšia vekom, zručnosťami a poznatkami; zdôrazňuje, že nezamestnanosť v EÚ, najmä nezamestnanosť mladých ľudí a dlhodobá nezamestnanosť, je v niektorých krajinách a regiónoch stále znepokojivo vysoká, a že Komisia a členské štáty by mali pokračovať v uprednostňovaní politík a investícií zameraných na vytváranie kvalitných pracovných miest a hospodárskeho rastu pre celú spoločnosť, s osobitným zameraním na najzraniteľnejších ľudí a hospodársky rast; pripomína, že opatrenia na vytváranie kvalitných pracovných miest, podporu aktívnych trhov práce a boj proti nezamestnanosti musia byť opodstatnené vzhľadom na miestnu situáciu, inak nebudú účinné;

20.  ďalej poukazuje na veľké rozdiely v sociálnych a hospodárskych podmienkach v rámci EÚ; zdôrazňuje, že je dôležité zohľadniť ich, keď sú utečenci premiestňovaní, s cieľom maximalizovať ich vyhliadky na integráciu do trhu práce, keďže príliš často sú najskôr premiestňovaní na miesta, kde ich nemožno začleniť do trhu práce;

21.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili, aby prijímanie utečencov sprevádzala spoľahlivá integračná politika, ako napríklad jazykové a orientačné kurzy, ktoré poskytujú ucelený prehľad o základných právach a hodnotách EÚ a o sociálnom začleňovaní; zdôrazňuje, že nadobudnutie jazykových zručností zohráva zásadnú úlohu pri úspešnej integrácii utečencov, najmä na trhu práce; vyzýva členské štáty, aby od utečencov, ktorým pravdepodobne udelia azyl a ktorí nájdu zamestnanie v hostiteľskej krajine, vyžadovali všeobecné a na zamestnanie zamerané komplexné jazykové kurzy, a aby tieto kurzy poskytovali; zastáva názor, že vyučovanie jazykov by sa malo poskytovať už v hotspotoch a prijímacích centrách;

22.  zdôrazňuje potrebu včasného, spravodlivého, transparentného a bezplatného hodnotenia formálnych a neformálnych zručností utečencov a žiadateľov o azyl, ako aj uznania ich kvalifikácie s cieľom sprostredkovať im prístup k aktívnym politikám trhu práce, a to najmä prostredníctvom odbornej prípravy a usmernení v oblasti zamestnanosti vrátane opatrení zaručujúcich ich prístup k trhu práce a k nediskriminačným pracovným podmienkam, ako aj prispôsobených opatrení, ktoré im umožnia v plnej miere využiť osobný potenciál, a zosúladenia ponuky práce a dopytu v hostiteľských krajinách; v tejto súvislosti zdôrazňuje význam posilnenia úlohy európskeho kvalifikačného rámca a bezodkladného zavedenia účinnejších nástrojov na uznávanie a overovanie kvalifikácií, skúseností a zručností; poukazuje na to, že občania EÚ by ako celok mohli mať z takýchto účinných nástrojov úžitok; zdôrazňuje však, že toto posúdenie by v žiadnom prípade nemalo viesť k procesu diskrimináciu vo vzťahu ku kvalifikácii žiadateľov o azyl a zručnosti a potenciál zamestnateľnosti by nemali byť kritériom rozhodovania o žiadostiach o azyl; zdôrazňuje, že obmedzené zdroje by sa mali dobre vynakladať na včasné riešenie azylových konaní a na rýchlu a účinnú integráciu utečencov;

23.  zdôrazňuje skutočnosť, že verejné výdavky pokrývajúce mimoriadne investície do opatrení a programov sociálneho začleňovania a integrácie na trhu práce budú mať pravdepodobne pozitívny vplyv na HDP v krátkodobom horizonte, zatiaľ čo strednodobé alebo dlhodobé dôsledky na verejné financie budú závisieť od účinnosti týchto opatrení;

24.  v tejto súvislosti víta rozhodnutie Komisie zohľadniť vplyv mimoriadneho prílivu utečencov v súvislosti s mimoriadnymi výdavkami pre členské štáty v rámci preventívnej alebo nápravnej časti Paktu stability a rastu pri posudzovaní prípadných dočasných odchýlok od požiadaviek Paktu stability a rastu(13);

25.  zdôrazňuje skutočnosť, že hlavné fondy EÚ dostupné v oblasti sociálneho začleňovania a integrácie na trhu práce, najmä Európsky sociálny fond (ESF), Fond pre azyl, migráciu a integráciu (AMIF), Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR) a Fond európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), majú rozličné zamerania, cieľové skupiny a spôsoby riadenia na úrovni členských štátov; zdôrazňuje, že tieto finančné prostriedky slúžia na podporu cielených iniciatív na zlepšenie jazykových a odborných zručností, na podporu prístupu k službám a na trh práce a na podporu informačných kampaní zacielených tak na hostiteľské komunity, ako aj na migrantov; pripomína význam využívania integračného fondu na skutočné integračné opatrenia a pripomína členským štátom význam zásady partnerstva v záujme zabezpečenia účinného a lepšie koordinovaného využívania týchto prostriedkov; poukazuje však na to, že cieľ integrácie utečencov do trhu práce sa musí odrážať v prisudzovaní väčšieho významu Európskemu sociálnemu fondu;

26.  zdôrazňuje, že keďže tieto finančné prostriedky nie sú dostatočné, sú prioritne potrebné zvýšené verejné investície a dodatočné zdroje na poskytovanie priamej finančnej podpory miestnym orgánom, sociálnym partnerom, sociálnym a hospodárskym aktérom občianskej spoločnosti a dobrovoľníckym organizáciám na opatrenia zamerané na sprostredkovanie rýchlej integrácie utečencov a žiadateľov o azyl do spoločnosti a na trh práce, a to v neposlednom rade s cieľom predísť spoločenskému napätiu, osobitne v oblastiach s najvyššou nezamestnanosťou;

27.  oceňuje úsilie Komisie o zjednodušenie a posilnenie súčinnosti medzi dostupnými finančnými nástrojmi; zdôrazňuje však, že treba ďalej rozvíjať prístupnosť, doplnkovosť a transparentnosť týchto prostriedkov s cieľom posilniť kapacity členských štátov na prijímanie a integráciu utečencov a žiadateľov o azyl;

28.  v tejto súvislosti zdôrazňuje, že Fond pre azyl, migráciu a integráciu vyčerpal všetky svoje zdroje; naliehavo preto vyzýva, aby sa pri revízii VFR fond zachoval;

29.  zdôrazňuje skutočnosť, že zásady rovnakého zaobchádzania, nediskriminácie, rovnakých príležitostí a rodovej rovnosti by mali byť vždy zaručené pri vypracúvaní a uskutočňovaní politík a opatrení sociálneho začleňovania a integrácie;

30.  ďalej zdôrazňuje, že integrácia a opatrenia na začleňovanie zamerané na utečencov a žiadateľov o azyl by nemali čerpať finančné zdroje určené na programy zamerané na iné znevýhodnené skupiny, ale nevyhnutne si vyžadujú ďalšie sociálne investície odrážajúce potrebu ďalších opatrení; navyše zdôrazňuje, že by sa dostupné finančné prostriedky EÚ mali vynakladať efektívnejšie a účelnejšie; vyzýva Komisiu, aby pri navrhovaní takýchto integračných politík zohľadnila údaje o trhu práce a sociálnej situácii s cieľom zabezpečiť, aby proces integrácie nezhoršil sociálnu a hospodársku situáciu v hostiteľských regiónoch;

31.  preto vyzýva Komisiu, aby pri revízii viacročného finančného rámca (VFR) posúdila zavedenie podielu najmenej 25 % z rozpočtu na politiku súdržnosti do ESF s cieľom zabezpečiť primerané zdroje na integráciu utečencov na trhu práce v dlhodobom horizonte; vyzýva Radu, aby v rámci nadchádzajúcej revízie VFR upravila stropy celkových prídelov a na jednotlivé okruhy s cieľom zohľadniť vnútorné a vonkajšie výzvy, ktoré vznikli v súvislosti s utečeneckou krízou a zosúladila ich s potrebami členských štátov s najväčšími výzvami v oblasti integrácie(14);

32.  poukazuje na to, že na zabezpečenie účelného prideľovania v pôsobnosti ESF by členské štáty mali prispôsobiť súvisiace vnútroštátne pravidlá, ak je to potrebné, s cieľom zabezpečiť, aby sa so žiadateľmi o azyl zaobchádzalo rovnako ako so štátnymi príslušníkmi EÚ a tretích štátov, ktorí majú prístup na trh práce;

Zabezpečiť fungovanie integrácie

33.  zdôrazňuje potrebu presne vymedzenej korelácie medzi všetkými legislatívnymi aktmi v rámci európskej migračnej agendy(15) s cieľom zabezpečiť dobré riadenie v oblasti utečencov a migrantov;

34.  konštatuje, že účasť všetkých aktérov zapojených do spoločnosti má kľúčový význam, a preto navrhuje, aby sa pri rešpektovaní právomocí členských štátov v oblasti integračných opatrení posilnila výmena najlepších postupov v tejto oblasti; zdôrazňuje, že integračné opatrenia pre všetkých štátnych príslušníkov tretích krajín s oprávneným pobytom by mali presadzovať začlenenie, a nie izoláciu; poznamenáva, že miestne a regionálne orgány vrátane miest zohrávajú v integračnom procese veľmi dôležitú úlohu;

35.  je pevne presvedčený, že integrácia utečencov na trhu práce bude zložitá bez aktívnej, rozsiahlej podpory mikropodnikov a malých a stredných podnikov v EÚ; zastáva názor, že príslušné orgány v členských štátoch by mali MSP poskytovať komplexnú a cielenú podporu a poradenstvo v súvislosti s integráciou utečencov na trhu práce;

36.  podporuje úsilie Komisie pri aktualizácii európskej migračnej agendy, najmä prostredníctvom revízie nariadenia Dublin III, s cieľom zlepšiť solidaritu, spoločnú zodpovednosť a harmonizáciu noriem ochrany medzi členskými štátmi; zdôrazňuje pozitívny vplyv, ktorý by mala mobilita utečencov pri riešení potreby pracovných síl a ich nedostatku, ako aj pri začleňovaní utečencov do trhu práce, vrátane povzbudenia členských štátov k tomu, aby umožnili zlučovanie rodín; zdôrazňuje, že je potrebné vynaložiť ďalšie úsilie na vytvorenie skutočne jednotného spoločného európskeho azylového systému a komplexnej a udržateľnej politiky legálnej migrácie do EÚ, na uspokojenie dopytu na trhu práce z hľadiska zručností, v ktorom kľúčovú úlohu hrajú sociálne začleňovanie a aktívne politiky integrácie;

37.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že Komisia prijala 40 rozhodnutí o porušení proti mnohým členským štátom za nesplnenie povinnosti vykonávať kľúčové politiky spoločného európskeho azylového systému vrátane výzvy 19 členským štátom, ktoré neoznámili opatrenia na transpozíciu smernice o prijímacích podmienkach, v ktorej sa stanovujú základné normy týkajúce sa napríklad prístupu k zamestnaniu a odbornému vzdelávaniu, školskej dochádzky a vzdelávania maloletých, jedla, ubytovania, zdravotnej starostlivosti, lekárskej a psychologickej starostlivosti a uvádzajú ustanovenia pre znevýhodnené osoby; je presvedčený, že Komisia by mala urobiť viac, aby sa zabezpečilo, že existujúce pravidlá sa plne a účinne vykonajú; naliehavo vyzýva členské štáty, aby napravili túto situáciu v súlade s normami v oblasti ľudských práv a európskymi zásadami solidarity a spravodlivého rozdelenia zodpovednosti a lojálnej spolupráce zakotvenými v zmluvách;

38.  berie na vedomie vyhlásenie predsedu Junckera(16) v prejave o stave Únie 2015, ktorý potvrdil svoju podporu poskytnúť žiadateľom o azyl prístup na pracovný trh počas toho, ako sa ich žiadosti spracúvajú; vyjadruje však poľutovanie nad nedostatkom odhodlania Komisie vykonávať prijaté rozhodnutia; je znepokojený rozhodnutím niektorých členských štátov zavrieť svoje vnútorné hranice alebo zaviesť dočasnú kontrolu hraníc, čo ohrozuje slobodný pohyb v schengenskom priestore;

39.  vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že dohoda zo septembra 2015 o rozdeľovaní utečencov medzi členské štáty sa uspokojivo nerealizuje; zdôrazňuje, že kvóty na prijímanie utečencov nie sú splnené vo väčšine členských štátov; naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonávali dohody čo najskôr a urýchlili proces prijímania a presídľovania utečencov;

40.  zdôrazňuje, že zdĺhavé spracúvanie žiadostí o medzinárodnú ochranu a neregistrovanie žiadateľov o azyl pri ich príchode nielenže bráni včasnému a legálnemu vstupu utečencov a žiadateľov o azyl na trh práce, ale tiež vytvára podmienky na rozvoj nelegálnej práce a všetkých foriem vykorisťovania; zdôrazňuje, že treba podporovať tie členské štáty, ktoré sú v poprednej línii pri riadení registrácií žiadateľov o azyl;

41.  zdôrazňuje, že prístup k spravodlivosti a ochrane by sa mal zabezpečiť všetkým obetiam vykorisťovania a diskriminácie; zdôrazňuje kľúčovú činnosť sociálnych partnerov, občianskej spoločnosti, miestnych orgánov, hospodárskych a sociálnych aktérov a dobrovoľníckych organizácií pri oslovovaní týchto pracovníkov a poskytovaní informácií, najmä o ich právach a povinnostiach a o ochrane, na ktorú majú nárok, a podpory, ktorú potrebujú zohľadňujúc tiež možnú dočasnú povahu pobytu utečencov;

42.  zdôrazňuje, že je dôležité zamedziť vzniku get s cieľom zabezpečiť účinnú integráciu utečencov do spoločnosti;

43.  víta vytvorenie nástroja v oblasti zručností určeného štátnym príslušníkom tretích krajín v rámci Nového programu Komisie v oblasti zručností pre Európu, ktorého cieľom je posilniť včasné vymedzenie a zdokumentovanie zručností a kvalifikácií štátnych príslušníkov tretích krajín a predložiť sprievodcu obsahujúceho najlepšie postupy v oblasti podpory integrácie do trhu práce v členských štátoch a zdokonaľovanie výučby jazykov on-line pre novoprišlých utečencov a žiadateľov o azyl prostredníctvom on-line jazykových kurzov Erasmus+;

44.  víta Akčný plán Komisie pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín , ktorý sa zaoberá opatreniami, ktoré predchádzajú odchodu a príchodu, vzdelávaním, zamestnávaním a odbornou prípravou, prístupom k základným službám, aktívnou účasťou a sociálnym začleňovaním;

Odporúčania a najlepšie postupy

45.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili urýchlené a úplné začlenenie utečencov do trhu práce a ich sociálne začlenenie v súlade so zásadou rovnakého zaobchádzania, situáciou na vnútroštátnom trhu práce a právnymi predpismi EÚ a krajiny, a poskytli im informácie o verejných službách a poskytli im prístup k nim, osobitne prístup k bývaniu, zdravotnej starostlivosti a sociálnej ochrane, integračným kurzom, modulom jazykovej výučby a iným opatreniam v oblasti vzdelávania a odbornej prípravy;

46.  vyzýva Komisiu, aby posúdila cielenú revíziu smernice o prijímacích podmienkach s cieľom zabezpečiť, aby žiadatelia o medzinárodnú ochranu získali prístup na trh práce čo najskôr po podaní žiadosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala ďalšiu aproximáciu noriem sociálnej ochrany a rýchleho vydávania pracovných povolení vo všetkých členských štátoch;

47.  vyzýva Komisiu, aby zintenzívnila úsilie s cieľom zabezpečiť, aby utečenci a žiadatelia o azyl mali účinný prístup na trh práce, najmä tým, že bude overovať, či členské štáty neukladajú príliš obmedzujúce podmienky pre prístup k zamestnaniu, čo by viedlo k neprimerane ťažkému prístupu k zamestnaniu; vyzýva tiež členské štáty, aby odstránili byrokraciu s cieľom uľahčiť vstup zamestnateľným osobám na trh práce; poukazuje na to, že takéto opatrenia by boli prospešné pre integráciu utečencov a všeobecnejšie pre občanov EÚ;

48.  vyzýva členské štáty, aby skrátili čas potrebný na spracovanie žiadostí o medzinárodnú ochranu s primeraným zohľadnením práv dotknutých osôb a bez zníženia kvality rozhodovania, posúdili úrovne vzdelania a kvalifikácie v prvých prijímacích zariadeniach, a tak cielenejšie rozšírili opatrenia včasnej intervencie, ako napríklad jazykovú prípravu, posudzovanie zručností a kurzy občianskej integrácie vrátane kurzov zameraných na základné európske práva, hodnoty a kultúru, najmä tým žiadateľom o azyl, ktorí majú dobré vyhliadky, že im bude priznaná medzinárodná ochrana, a vyzýva na to, aby k týmto opatreniam mali všetci rovnaký prístup; naliehavo vyzýva Komisiu, aby podporovala členské štáty konkrétnymi a účinnými opatreniami, ktoré pomôžu zefektívniť spracúvanie žiadostí;

49.  vyzýva členské štáty, aby zabezpečili včasný, jednoduchý a rovnaký prístup utečencov a žiadateľov o azyl k odbornej príprave vrátane stáží a učňovského vzdelávania s cieľom zabezpečiť rýchle, účinné a úplné začlenenie do našich spoločností a trhu práce vrátane získania potrebných zručností na vybudovanie novej budúcnosti po návrate; zdôrazňuje, že tieto opatrenia by sa mali vykonávať vo forme spoločných iniciatív súkromného sektora, odborov a občianskej spoločnosti; ďalej vyzýva členské štáty, aby uznávali a potvrdzovali existujúce zručnosti utečencov a formálne a neformálne schopnosti, talenty a odborné znalosti na individuálnom základe; pripomína, že prvá prekážka, ktorú utečenci musia prekonať, je jazyk; odporúča preto účinné opatrenia, ktoré im umožnia nielen naučiť sa a chápať jazyk hostiteľskej krajiny, ale aj podporiť vzájomné oboznámenie sa rôznych kultúr s cieľom zabrániť šíreniu xenofóbnych a rasistických nálad;

50.  žiada GR EMPL, aby sa zriadila pracovná skupina Komisie s cieľom čo najskôr vytvoriť celoeurópske normy pre tzv. mäkké zručnosti (soft skills) aj metódy na ich katalogizáciu;

51.  víta riešenia pre poskytovanie viacjazyčných informácií o príležitostiach zahŕňajúcich formálne a neformálne vzdelávanie, odbornú prípravu, stáže alebo dobrovoľnícku činnosť pre migrantov, utečencov a žiadateľov o azyl; žiada preto o rozšírenie týchto ponúk;

52.  zdôrazňuje, že inovačné nástroje založené na nových médiách, akými sú sociálne médiá a aplikácie, by mohli zohrávať kľúčovú úlohu pri uľahčovaní prístupu k službám a výmeny informácií, registrácie utečencov, hodnotenia zručností, hľadania zamestnania a jazykových kurzov, ako aj pri poskytovaní priamej pomoci ľuďom v núdzi; ďalej vyzýva členské štáty, aby zriadili špecializované platformy a viacjazyčné internetové portály zamerané na poskytovanie stručných a ľahko dostupných informácií o možnostiach uznávania, existujúcich programoch integrácie a zoznamy zodpovedných inštitúcií, pripomínajúc, že všetky členské štáty EÚ a EHP majú určené vnútroštátne informačné stredisko pre uznávanie akademického vzdelania, ktoré umožňuje porovnávanie akademických; v tomto kontexte vyzýva členské štáty na podporu tejto služby;

53.  upozorňuje na rozsah možností odbornej prípravy a modelov dostupných v členských štátoch, a najmä na model spoločného odborného vzdelávania a prípravy, ktorý je niektorým členským štátom a utečencom a žiadateľom o azyl neznámy alebo prakticky neznámy, ale ktorý môže významne prispieť k integrácii utečencov na trh práce a do spoločnosti tým, že pomáha pri prechode zo vzdelávania a odbornej prípravy do zamestnania, v dôsledku čoho môžu pracovníci absolvovať odbornú prípravu na kvalifikované povolania, v ktorých je nedostatok nových účastníkov;

54.  vyzýva Komisiu, aby navrhla usmernenia o tom, ako možno rozpoznávať nadobudnuté kvalifikácie a zručnosti utečencov; v tejto súvislosti poukazuje na to, že v mnohých prípadoch odborná príprava a proces získavania kvalifikácií v krajinách pôvodu utečencov nespĺňajú európske normy; navrhuje, aby Komisia vypracovala odporúčania, ktoré by členským štátom umožnili jednoduchšie, rýchlejšie a účinnejšie zisťovať zručnosti, kompetencie, schopnosti a odborné znalosti utečencov; v tejto súvislosti poukazuje na rozdiely medzi trhmi práce členských štátov a ich odlišné potreby a dúfa, že s prihliadnutím na to sa potreby ľudskej práce v niektorých oblastiach môžu naplniť rýchlejšie, jednoduchšie a efektívnejšie a že sa zároveň utečenci budú integrovať do pracovného trhu rýchlejšie;

55.  vyzýva Komisiu, aby zvážila revíziu smernice o modrej karte;

56.  zdôrazňuje, že je potrebné, aby Komisia a členské štáty zintenzívnili svoje úsilie v boji proti všetkým formám diskriminácie, xenofóbii a rasizmu, a to aj prostredníctvom zvyšovania povedomia o antidiskriminačných právnych predpisoch, podpory miestnych orgánov, organizácií občianskej spoločnosti, sociálnych partnerov a vnútroštátnych orgánov zodpovedných za rovnosť pri ich práci a zintenzívnením ich vzájomnej komunikácie s médiami a občanmi v EÚ s cieľom bojovať proti akýmkoľvek dezinformáciám alebo xenofóbii, čo je v rozpore s európskymi hodnotami, pričom všetko toto úsilie významne prispeje k spoločenskému uznaniu a začleneniu utečencov; nabáda členské štáty, aby na vnútroštátnej úrovni využívali financovanie z programu Práva, rovnosť a občianstvo na poskytovanie odbornej prípravy v oblasti rozmanitosti a vzdelávali a informovali utečencov a migrantov, ktorí vstupujú na trh práce, o ich zákonných právach ako pracovníkov, aby sa zabránilo ich vykorisťovaniu zamestnávateľmi; zdôrazňuje, že viacnásobná diskriminácia by sa mala brať do úvahy v rámci všetkých migračných a integračných politík;

57.  víta spoločné vyhlásenie o utečeneckej kríze zo 16. marca 2016, ktoré vydali sociálni partneri na tripartitnom sociálnom samite, v ktorom zdôrazňujú svoje odhodlanie a ochotu spolupracovať s vládami a inými zainteresovanými subjektmi pri príprave a tvorbe politík na podporu začlenenia; zastáva názor, že sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti sú nenahraditeľnými sprostredkovateľmi, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri začleňovaní utečencov na trhu práce a v spoločnosti ako celku; nabáda Komisiu, aby posilnila dialóg so sociálnymi partnermi na základe vyváženého zastúpenia záujmov s cieľom identifikovať príležitosti pre utečencov v oblasti trhu práce a zamestnanosti;

58.  vyzýva členské štáty, aby sa poučili z výmeny skúseností a postupov na miestnej úrovni a uľahčovali ju s cieľom podporovať inkluzívne trhy práce pre všetkých obyvateľov vrátane osôb pod medzinárodnou ochranou a zapojiť mestá a miestne orgány do navrhovania a vykonávania politík v oblasti hospodárskeho a sociálneho začleňovania; zastáva názor, že je potrebné účinnejšie partnerstvo medzi rôznymi úrovňami vlády, a že iniciatívy úrovni EÚ a štátov musia dopĺňať a posilňovať opatrenia miest a zameriavať sa na skutočné potreby našich občanov; domnieva sa, že osvedčené postupy členských štátov by sa pri efektívnej koordinácii a zapájaní miest mali uznať a zviditeľniť;

59.  domnieva sa, že je potrebné poskytovať primerané školenia v oblasti právnych predpisov týkajúcich sa zamestnanosti a nediskriminácie utečencom, ako aj orgánom, aby sa zabezpečilo, že utečenci nebudú vykorisťovaní nelegálnou prácou a inými formami závažného pracovného vykorisťovania či trpieť diskrimináciou na pracovisku;

60.  vyzýva Komisiu, aby finančne podporovala nadnárodné programy zabezpečujúce prenosnosť a prispôsobiteľnosť osvedčených postupov, ako napríklad projekty partnerského mentorstva a poradenstva na všetkých úrovniach riadenia a s viacerými zúčastnenými stranami navrhnuté a realizované rôznymi zúčastnenými stranami na úrovni EÚ, a tiež zabezpečila vykonávanie týchto projektov v teréne;

61.  vyzýva členské štáty, aby vykonávali rámcové rozhodnutie o boji proti rasizmu a xenofóbii a novú smernicu o obetiach trestných činov, a rovnako aby zabezpečili včasné vyšetrenie a trestné stíhanie všetkých podnecovaní k násiliu vrátane násilia založeného na rodovej príslušnosti, násilia voči migrantom a žiadateľom o azyl bez ohľadu na ich pobytový status;

62.  zdôrazňuje narastajúce prejavy nenávisti, postoje proti migrantom, prejavy xenofóbneho násilia tak zo strany inštitúcií, ako aj jednotlivcov;

63.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zintenzívnili diplomatické vzťahy a prijali všetky potrebné hospodárske a sociálne opatrenia, ktoré umožnia stabilizáciu krajín pôvodu utečencov, aby tak mohli zostať vo svojich krajinách pôvodu alebo sa do nich vrátiť;

64.  žiada, aby sa čo najskôr uvoľnili finančné prostriedky v rámci ESF, AMIF, EFRR a Fondu európskej pomoci pre najodkázanejšie osoby (FEAD), aby členské štáty, ktoré znášajú najväčšie bremeno utečeneckej krízy, dostali účinnejšiu podporu;

Kultúra, vzdelávanie a šport

65.  zdôrazňuje naliehavú potrebu zabezpečiť, aby maloletým bez sprievodu bola poskytnutá osobitná ochrana pred vykorisťovaním na pracovisku, násilím a obchodovaním s ľuďmi; zdôrazňuje potrebu mentorov, a najmä osobitných opatrení pre dievčatá, ktoré sú často zraniteľnejšie a vystavené rôznym formám vykorisťovania, obchodovania s ľuďmi a sexuálneho zneužívania a s väčšou pravdepodobnosťou nemajú možnosť vzdelávania sa;

66.  vyzýva Komisiu, aby zdôrazňovala význam kultúry, vzdelávania a odbornej prípravy v týchto operačných opatreniach vykonávaných v rámci európskej migračnej agendy; vyzýva Komisiu, aby prijala osobitnú politiku týkajúcu sa medzikultúrneho dialógu;

67.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby uprednostňovali integráciu prostredníctvom včasných cielených opatrení v oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, kultúry a športu, ako aj výzvy, ktorým čelia hostiteľské spoločnosti pri zaručovaní práva detí na vzdelanie bez ohľadu na ich postavenie utečenca, ako je uvedené v článku č. 22 Dohovoru OSN o právach dieťaťa, pričom by mal uprednostniť najlepší záujem dieťaťa;

68.  trvá na potrebe vyčerpávajúcej analýzy prostredníctvom štúdií, výskumu a štatistiky, na základe ktorej bude možné najlepšie navrhnúť politické iniciatívy a akcie s cieľom zistiť, aká by mala byť stratégia vzdelávania pre utečencov, a to najmä pokiaľ ide o vzdelávanie dospelých, so zreteľom na ich súčasnú kvalifikáciu;

69.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu verejného bezplatného vzdelávania, kultúrneho, medzikultúrneho a medzináboženského dialógu, neformálneho/informálneho vzdelávania, celoživotného vzdelávania, politiky v oblasti mládeže a športu pri posilňovaní integrácie a sociálneho začleňovania utečencov a žiadateľov o azyl v Európe, pri pochopení solidarity hosťovských krajín v boji proti rasizmu, xenofóbii a extrémizmu a pre ich prínos k budovaniu súdržnejšej a inkluzívnejšej spoločnosti založenej na kultúrnej rozmanitosti, presadzovaní európskych hodnôt a ochrane základných práv; zdôrazňuje, že je potrebné zabezpečiť kultúrnu a jazykovú mediáciu počas toho, ako si utečenci a žiadatelia o azyl vytvárajú znalosti o jazyku, kultúrnych normách a spoločenských hodnotách hosťovskej krajiny;

70.  zdôrazňuje dôležitú úlohu športu ako nástroja na posilnenie sociálneho a medzikultúrneho dialógu prostredníctvom vytvorenia pozitívnych väzieb medzi miestnym obyvateľstvom a utečencami a žiadateľmi o azyl, a vyzýva európske inštitúcie a členské štáty, aby zaviedli programy zamerané na sociálnu integráciu utečencov prostredníctvom spoločných kultúrnych a športových aktivít; preto podporuje jestvujúce iniciatívy športových organizácií a výmenu osvedčených postupov medzi rôznymi subjektmi zapojenými do športových aktivít zameraných na sociálnu integráciu utečencov;

71.  vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že pre nové smerovanie programu Kreatívna Európa v súčasnosti miznú kultúrne siete;

72.  zdôrazňuje potrebu účinných postupov umožňujúcich plynulý prechod medzi vzdelávacími zariadeniami v utečeneckých táboroch a vzdelávacími systémami členských štátov, v ktorých sa nachádzajú;

73.  trvá na tom, že je potrebné, aby členské štáty, umožnili zapisovanie študentov z radov utečencov do škôl na všetkých úrovniach vzdelávania a vyzýva na zvýšené úsilie o distribúciu žiakov a ich efektívne umiestnenie do vnútroštátnych školských systémov;

74.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby vytvorili tzv. vzdelávacie koridory tým, že budú podporovať dohody s európskymi univerzitami a Úniou vysokých škôl v Stredomorí (UNIMED) s cieľom prijať študentov z konfliktných oblastí a podnecovať vzájomnú podporu a dobrovoľníctvo; víta iniciatívy, ktoré v tomto smere prijalo niekoľko európskych univerzít a ich partnerstiev;

75.  víta európske a národné programy, ako aj súkromné iniciatívy neziskových inštitúcií poskytujúcich pomoc migrujúcim pracovníkom v oblasti vedy a iných odborných oblastiach, a zasadzuje sa za ich rozvoj a podporu;

76.  vyzýva členské štáty, aby na zabezpečenie okamžitého začiatku integrácie zaručili riešenia pre prakticky orientované, zrozumiteľné prípravné vzdelávacie informácie vo viacerých jazykoch;

77.  vyzýva členské štáty, aby poskytli cielenú podporu utečencom a žiadateľom o azyl spomedzi detí a mladým ľuďom, keď sa integrujú do školského systému, napríklad prostredníctvom intenzívnych jazykových a všeobecných úvodných programov vrátane pedagogickej podpory, ktoré umožnia zapojiť ich čo najskôr do bežných tried; zdôrazňuje nutnosť reagovať na jednotlivé potreby a zraniteľnosť špecifických skupín, najmä maloletých bez sprievodu a dospelých ľudí bez základného vzdelania;

78.  pripomína EÚ a členským štátom ich povinnosť zabezpečiť osobitnú ochranu mladistvých vrátane detských utečencov v núdzových situáciách v súlade s medzinárodnými predpismi, a najmä zaručiť ich prístup k školám a školským zariadeniam; víta cieľ vyčleniť z celkového rozpočtu EÚ na humanitárnu pomoc na rok 2016 na vzdelávanie 4 % finančných prostriedkov a vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa naďalej na medzinárodnej úrovni zasadzovali za rast objemu finančných prostriedkov na vzdelávanie v núdzových situáciách v rámci existujúcich programov pomoci v súvislosti so Svetovým humanitárnym samitom, ktorý sa má konať v máji 2016 v Istanbule;

79.  odporúča, aby sa detským utečencom zabezpečili dodatočné jazykové kurzy v jazyku domovskej krajiny;

80.  zdôrazňuje, že je dôležité zaviesť podporné vzdelávacie opatrenia, najmä s cieľom zabezpečiť vhodné zariadenia v problémových oblastiach a centrách EÚ, ktoré podporia úsilie humanitárnych organizácií a MVO, ktoré už začali organizovať vzdelávacie a iné činnosti v táboroch, a poskytovať stimuly a podporu na rozvoj formálnych vzdelávacích štruktúr v utečeneckých táboroch vrátane tých, ktoré sa nachádzajú v tretích krajinách;

81.  víta novú výzvu na predkladanie návrhov na kultúrne, vzdelávacie a športové projekty a projekty mobility mládeže zamerané na medzikultúrny dialóg, kultúrne a sociálne začlenenie a integráciu v rámci programov Kreatívna Európa a Erasmus +; zdôrazňuje v tejto súvislosti potrebu odstrániť existujúce prekážky pre žiadosti v prípade projektov zameraných na integráciu utečencov a uľahčiť prístup k programom pre všetkých žiadateľov;

82.  žiada členské štáty, aby podporovali iniciatívy na zabezpečenie väčšej spolupráce, súladu politík spolupráce a dialógu medzi verejnými orgánmi, mimovládnymi organizáciami a komunitami utečencov s cieľom posilniť vzájomné poznanie a porozumenie, a preskúmali ďalšie potenciálne iniciatívy na zabezpečenie rovnakého prístupu k vysokokvalitnému vzdelávaniu a tým aj integrácii migrantov a utečencov do pozitívneho vzdelávacieho prostredia;

83.  zdôrazňuje kľúčovú úlohu učiteľov pri integrácii detí utečencov a migrantov a mladých ľudí do vzdelávacieho systému, a zdôrazňuje potrebu špecializovaných pedagogických pracovníkov a ďalšieho vzdelávania pre učiteľov, aby sa mohli kvalifikovať; v tomto kontexte žiada EÚ a členské štáty, aby zvážili vytvorenie kanálov spolupráce pre učiteľov, aby sa mohli podeliť o svoje skúsenosti, vymieňať si osvedčené postupy a získať podporu;

84.  vyzýva členské štáty, aby pomohli učiteľom a profesorom z radov migrantov získať pracovné miesta pedagógov, aby sa zlepšila ich situácia a aby sa ich jazykové a pedagogické zručnosti a skúsenosti využili v systémoch vzdelávania;

85.  podporuje myšlienku vytvorenia asistenčných pracovísk pre učiteľov, v ktorých by sa im poskytovala včasná pomoc pri riešení rôznych typov rozmanitosti v triede, podpora medzikultúrneho dialógu a usmernenie v prípade konfliktov alebo konfrontácie so študentmi, ktorým hrozí radikalizácia; navyše vyzýva členské štáty, aby rozšírili príležitosti politického vzdelávania a poskytovali ďalšie primerané možnosti odbornej prípravy a vzdelávacie materiály ako prostriedok na objasnenie toho, prečo ľudia utekajú, a na boj proti extrémizmu;

86.  zdôrazňuje dôležitosť škôl pri poskytovaní poradenstva a jazykovej a kultúrnej mediácie vrátane hodnôt hostiteľskej krajiny prostredníctvom programov občianskej výchovy a aktívneho občianstva, a pri hraní kľúčovej úlohy v urýchľovaní a zabezpečovaní sociálneho a kultúrneho začleňovania a integrácie nielen študentov, ale aj ich rodín;

87.  víta rozhodnutie Rady vyčleniť osobitné opatrenia v rámci pracovného plánu pre kultúru na roky 2015 – 2018 o úlohe kultúry, umenia a medzikultúrneho dialógu pre integráciu migrantov a zhodnotiť existujúce osvedčené postupy v členských štátoch;

88.  zdôrazňuje, že by sa malo lepšie propagovať využívanie umenia ako nástroja integrácie a mala by sa uľahčiť a posilniť účasť utečencov na umeleckých činnostiach;

89.  víta novú pracovnú skupinu expertov na tému Dialóg medzi kultúrami a integrácia migrantov a utečencov prostredníctvom umenia a dialógu(17) vytvorenú Komisiou, od ktorej sa očakáva, že uverejní príručku osvedčených postupov do konca roku 2017;

90.  zdôrazňuje, že je dôležité podporovať a ďalej rozvíjať vzdelávacie aplikácie, videonahrávky a cvičenia, ako aj vzdelávacie platformy pre utečencov s cieľom zjednodušiť a doplniť ich vzdelanie a odbornú prípravu;

o
o   o

91.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade a Komisii.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0176.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0317.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2014)0105.
(4) Ú. v. EÚ C 36, 29.1.2016, s. 91.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2016)0008.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0320.
(7) Prijaté texty, P8_TA(2016)0073.
(8) Prijaté texty, P8_TA(2015)0418.
(9) http://www.europarl.europa.eu/RegData/etudes/note/join/2014/518768/IPOL-EMPL_NT%282014%29518768_EN.pdf
(10) Ú. v. EÚ L 337, 20.12.2011, s. 9.
(11) http://www.keepeek.com/Digital-Asset-Management/oecd/social-issues-migration-health/making-integration-work-humanitarian-migrants_9789264251236-en
(12) Pozri prijaté texty, 8.3.2016, P8_TA(2016)0073.
(13) http://europa.eu/rapid/press-release_IP-15-6067_sk.htm
(14) http://www.europarl.europa.eu/news/sk/news-room/20131118IPR25534/EP-schv%C3%A1lil-nov%C3%BA-politiku-s%C3%BAdr%C5%BEnosti-325-mili%C3%A1rd-EUR-do-eur%C3%B3pskych-regi%C3%B3nov
(15) COM(2015)0240.
(16) http://ec.europa.eu/avservices/video/player.cfm?ref=I107934
(17) http://data.consilium.europa.eu/doc/document/ST-14444-2015-INIT/sk/pdf


Sociálne a environmentálne normy, ľudské práva a sociálna zodpovednosť podnikov
PDF 410kWORD 161k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2016 o vykonávaní odporúčaní Parlamentu z roku 2010 týkajúcich sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov (2015/2038(INI))
P8_TA(2016)0298A8-0217/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na články 2, 3, 6 a 21 Zmluvy o Európskej únii,

–  so zreteľom na články 11, 153, 191, 207 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie,

–  so zreteľom na články 12, 21, 28, 29, 31 a 32 Charty základných práv Európskej únie,

–  so zreteľom na oznámenie Komisie Obchod pre všetkých: Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na závery 10. ministerskej konferencie WTO (MC10)(1),

–  so zreteľom na parížsku dohodu (30. novembra až 11. decembra 2015)(2),

–  so zreteľom na výročnú správu EÚ o ľudských právach a demokracii vo svete (2014)(3),

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019) s názvom Udržiavanie problematiky ľudských práv v centre programu EÚ,

–  so zreteľom na usmernenia k analýze vplyvov na ľudské práva v rámci posúdení vplyvu týkajúcich sa iniciatív obchodnej politiky(4),

–  so zreteľom na štúdiu o doložkách o ľudských právach a demokracii v medzinárodných dohodách, ktorú uverejnila tematická sekcia Európskeho parlamentu v roku 2015,

–  so zreteľom na rezolúciu prijatú Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015: Premena nášho sveta: program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030(5),

–  so zreteľom na nariadenie Rady (ES) č. 2173/2005 z 20. decembra 2005 o vytvorení licenčného systému FLEGT na dovoz dreva do Európskeho spoločenstva(6),

–  so zreteľom na nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 978/2012 z 25. októbra 2012, ktorým sa uplatňuje systém všeobecných colných preferencií(7),

–  so zreteľom na usmernenia OECD pre nadnárodné podniky(8),

–  so zreteľom na Usmernenie OECD o náležitej starostlivosti a zodpovednom riadení dodávateľských reťazcov nerastov z oblastí ovplyvnených konfliktom a vysokorizikových oblastí(9),

–  so zreteľom na pracovný dokument útvarov Komisie zo 14. júla 2015 o vykonávaní hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv – súčasný stav (SWD(2015)0144),

–  so zreteľom na oznámenie Komisie z roku 2011 s názvom Obnovená stratégia EÚ pre sociálnu zodpovednosť podnikov na obdobie rokov 2011 – 2014 (COM(2011)0681),

–  so zreteľom na rámec investičnej politiky pre udržateľný rozvoj, ktorý vypracovala UNCTAD (2015)(10),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Obchodná politika EÚ: prechod z rodovej slepoty k rodovej citlivosti?, ktorú vypracovala tematická sekcia Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na štvrtú správu nezávislého experta o podpore demokratického a spravodlivého medzinárodného poriadku – oznámenie generálneho tajomníka OSN na Valnom zhromaždení 5. augusta 2015 (A/70/285),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(11),

–  so zreteľom na rezolúciu OSN č. 64/292, v ktorej Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov výslovne uznáva vodu a sanitáciu ako ľudské práva a v ktorej sa uvádza, že čistá pitná voda a sanitácia sú nevyhnutné na dodržiavanie všetkých ľudských práv,

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 8. septembra 2015 k ďalšiemu postupu nadväzujúcemu na európsku iniciatívu občanov Right2Water(12),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(13),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(14),

–  so zreteľom na štúdiu s názvom Uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo výboroch a v delegáciách Európskeho parlamentu, ktorú v roku 2014 uverejnila tematická sekcia C Európskeho parlamentu,

–  so zreteľom na rezolúciu Rady pre ľudské práva č. 26/9(15), ktorou rozhodla „vytvoriť otvorenú medzivládnu pracovnú skupinu pre nadnárodné spoločnosti a iné podniky v súvislosti s ľudskými právami, ktorá bude mať mandát na vypracovanie medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu – v rámci medzinárodného práva v oblasti ľudských práv – činností nadnárodných spoločností a iných podnikov“,

–  so zreteľom na reformovaný všeobecného systému preferencií (VSP) stanovený v nariadení (EÚ) č. 978/2012,

–  so zreteľom na správu Komisie Európskemu parlamentu a Rade s názvom Správa o všeobecnom systéme preferencií za obdobie rokov 2014 – 2015 (COM(2016)0029),

–  so zreteľom na hlavné zásady v oblasti podnikania a ľudských práv OSN, revidované usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch, trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, rámec Medzinárodnej integrovanej rady pre podávanie správ (IIRC), desať zásad globálneho paktu OSN a na normu ISO 26000 – „usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti“,

–  so zreteľom na francúzsky návrh zákona o náležitej starostlivosti, ktorým sa presadzujú hlavné zásady OSN týkajúce sa podnikania a ľudských práv, a vyhlásenie predsedu Junckera na samite G7 v roku 2015,

–  so zreteľom na projekt Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov, ktorý sa v súčasnosti vykonáva v rámci zásady OSN týkajúcich sa zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN,

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť (A8-0217/2016),

A.  keďže Európsky parlament vydal v roku 2010 odporúčanie Komisii týkajúce sa sociálnych a environmentálnych noriem, ľudských práv a sociálnej zodpovednosti podnikov; keďže niektoré z týchto odporúčaní boli vykonané, iné však nie;

B.  keďže Európsky parlament vystupuje ako spolutvorca právnych predpisov, pokiaľ ide o opatrenia vymedzujúce rámec pre vykonávanie spoločnej obchodnej politiky Únie; keďže na ratifikáciu všetkých obchodných dohôd, o ktorých rokuje Únia, sa vyžaduje súhlas Európskeho parlamentu, keďže na zabezpečenie úspechu iniciatívy Komisie v oblasti spoločnej obchodnej politiky je teda nevyhnutné vykonávať odporúčania Európskeho parlamentu;

C.  keďže v dlhodobom horizonte zohráva obchod významnú úlohu pri podpore podnikateľských príležitostí, vytváraní prosperity a zvyšovaní zamestnanosti a tiež pri stimulácii hospodárskeho rozvoja, sociálneho pokroku, zvyšovaní životnej úrovne a kvality života a dlhodobom zlepšovaní noriem v oblasti ľudských práv;

D.  keďže EÚ zdôrazňuje svoje pevné odhodlanie, ktoré opäť potvrdila vo svojej stratégii Obchod pre všetkých a ktoré spočíva v podpore udržateľného rozvoja, ľudských práv a dobrej správy vecí verejných prostredníctvom prostriedkov založených na stimuloch, ako sú napr. systém GSP+ a ustanovenia o preferenčnom prístupe na trh pre krajiny, ktoré sa zaviazali vykonávať hlavné medzinárodné dohovory v týchto oblastiach;

E.  keďže prostredníctvom svojej obchodnej politiky EÚ má schopnosť pozitívne prispievať k lepšiemu dodržiavaniu ľudských práv a k udržateľnému rozvoju v celosvetovom meradle; keďže Komisia musí mať pri svojich krokoch tento ciel na pamäti; keďže obchodné a investičné dohody majú vplyv na ľudské práva a udržateľný rozvoj, a preto by mali byť koncipované tak, aby podporovali sociálny a environmentálny pokrok, zaručovali, že európske štandardy nebude možné porušiť, chránili ľudské práva a zabezpečovali dodržiavanie sociálnych a environmentálnych pravidiel;

F.  keďže obchod a zahraničné investície medzinárodných podnikov prispievajú k zvýšenému úsiliu o dodržiavanie ľudských a sociálnych práv a práv pracovníkov v krajinách, kde tieto podniky pôsobia;

G.  keďže príspevok Európskeho parlamentu možno merať z hľadiska účinného vykonávania jeho odporúčaní; keďže je potrebné pravidelne monitorovať vykonávanie dohôd s cieľom zabezpečiť plnenie cieľov a záväzkov prijatých v obchodných dohodách, najmä pokiaľ ide o ochranu ľudských práv;

H.  keďže podľa článku 208 ZFEÚ majú EÚ a jej členské štáty v skutočnosti právnu povinnosť vykonávať svoje politiky v súlade s rozvojovými cieľmi;

I.  keďže v návrhu Komisie týkajúcom sa novej obchodnej a investičnej stratégie s názvom Obchod pre všetkých sa uznáva prepojenie medzi obchodom, ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami a zdôrazňuje sa, že tieto práva a normy by sa mali stať neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych a obchodných vzťahov EÚ;

J.  keďže nadnárodné maloobchodné reťazce a podniky nesú zodpovednosť za zlepšovanie pracovných podmienok a zvyšovanie miezd v krajinách výroby;

K.  keďže práva žien sú základnou súčasťou ľudských práv; keďže rodová rovnosť spadá do rozsahu pôsobnosti kapitol obchodných dohôd o udržateľnom rozvoji; keďže osobitné účinky obchodných a investičných dohôd sa odlišným spôsobom dotýkajú žien a mužov v dôsledku štrukturálnych rodových nerovností a keďže trvalo udržateľný a inkluzívny rozvoj, rast a obchodné dohody musia zahŕňať ľudské práva, a to aj z rodového hľadiska;

L.  keďže program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030 uznáva zásadný vplyv obchodných politík pri plnení cieľov, keďže sa týka viacerých oblastí politiky, ako sú pravidlá pôvodu, regulácia v oblasti potravín, komoditné trhy a rodová rovnosť;

M.  keďže potenciál systémov GSP a GSP+ na zabezpečenie ratifikácie a vykonávania dohovorov o ľudských a pracovných právach v rozvojových krajinách je možné zlepšiť tým, že hospodárske stimuly budú prepojené s účinným prijímaním a kontinuálnym monitorovaním vykonávania základných dohovorov o ľudských a pracovných právach;

N.  keďže po nešťastí v budove Rana Plaza EÚ v spolupráci s bangladéšskou vládou a MOP začala iniciatívu globálny pakt udržateľnosti pre zlepšovanie pracovných práv a bezpečnosti tovární v Bangladéši s cieľom zlepšiť pracovné podmienky, zdravie a bezpečnosť pracovníkov; keďže na základe týchto snáh sa zvýšilo povedomie verejnosti a boli nájdené inovatívne riešenia problémov obchodu a udržateľného rozvoja, ako sú dohody o požiarnej bezpečnosti a bezpečnosti budov v Bangladéši;

O.  keďže je potrebné, aby súkromný sektor spolu s verejným sektorom prispievali k udržateľnému rozvoju; keďže podniky musia konať sociálne a environmentálne zodpovedným spôsobom; keďže nová generácia obchodných a investičných dohôd Únie obsahuje kapitoly o udržateľnom rozvoji, ktoré stranám dohody ukladajú povinnosť zasadzovať sa za ochranu ľudských práv, dodržiavať sociálne a environmentálne normy a zabezpečiť sociálnu zodpovednosť podnikov; keďže tieto kapitoly v po sebe nasledujúcich obchodných dohodách EÚ vykazujú rôznu úroveň ambícií; keďže Komisia je nabádaná, aby bola čo najambicióznejšia;

P.  keďže stratégia Komisie Obchod pre všetkých z roku 2015 robí z obchodu a udržateľného rozvoja prioritu EÚ; keďže ak má táto stratégia agende v oblasti obchodu a udržateľného rozvoja dať ten správny impulz, musí Komisia premeniť svoje tak veľmi vítané ambície na rozhodné a konkrétne opatrenia;

Q.  keďže projekt Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov vykonávaný na základe zásad OSN v oblasti zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN je prejavom toho, že hospodárska obnova v Európe a na svete je zlučiteľná so zásadami sociálnej spravodlivosti, environmentálnej udržateľnosti a dodržiavania ľudských práv a že sa tieto oblasti vzájomne podporujú;

R.  keďže v článku 207 ZFEÚ sa stanovuje, že „spoločná obchodná politika sa uskutočňuje v rámci zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie“;

S.  keďže článok 21 Zmluvy o Európskej únii opätovne potvrdzuje, že vonkajšia činnosť EÚ sa riadi zásadami demokracie, právneho štátu, univerzálnosti a nedeliteľnosti ľudských práv a základných slobôd, zachovávania ľudskej dôstojnosti, rovnosti a solidarity a Chartou Organizácie Spojených národov a medzinárodným právom;

T.  keďže prepojenie medzi obchodom, ľudskými právami a sociálnymi a environmentálnymi normami sa stalo neoddeliteľnou súčasťou hospodárskych a obchodných vzťahov EÚ; keďže politika týkajúca sa ľudských práv a demokracie v tretích krajinách by sa mala naďalej začleňovať do ostatných politík EÚ s vonkajším rozmerom vrátane obchodnej politiky; keďže EÚ by mala využívať obchodnú politiku na to, aby podporila cieľ stanoviť prísne globálne normy v oblastiach ľudských a sociálnych práv, ochrany spotrebiteľa a otázok týkajúcich sa životného prostredia;

U.  keďže obchodná politika a ambiciózne obchodné dohody presadzujú a posilňujú obchodný systém založený na globálnych pravidlách; keďže pred uzatvorením obchodných rokovaní by mali byť tiež riadne a transparentne zohľadnené otázky týkajúce sa ľudských práv; keďže hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv spoločne so všetkými ďalšími príslušnými nástrojmi vrátane presadzovania sociálnej zodpovednosti podnikov, sú zamerané na presadzovanie ustanovení v oblasti ľudských práv vo vzťahu k obchodnej politike;

V.  keďže 26. júna 2014 Rada OSN pre ľudské práva prijala rezolúciu o vytvorení medzivládnej pracovnej skupiny, ktorá bola poverená začatím procesu vedúceho k vytvoreniu medzinárodného právne záväzného nástroja na reguláciu činností nadnárodných spoločností a iných podnikov v rámci medzinárodného práva;

W.  keďže obchod a ľudské práva sa môžu navzájom podporovať a keďže podnikateľská sféra, ktorá je povinná dodržiavať ľudské práva, tiež môže zohrávať dôležitú úlohu tým, že ponúkne pozitívne podnety v oblasti ľudských práv, demokracie, environmentálnych noriem a sociálnej zodpovednosti podnikov; keďže EÚ zohráva vedúcu úlohu pri vyjednávaní a vykonávaní mnohých iniciatív pre globálnu zodpovednosť, ktoré idú ruka v ruke s presadzovaním a dodržiavaním medzinárodných noriem, okrem iného sociálnej spravodlivosti, environmentálnej udržateľnosti a dodržiavania ľudských práv; keďže sa uznáva dlhodobý pozitívny vplyv európskych podnikov fungujúcich celosvetovo na ľudské práva, ako aj ich pôsobenie príkladom prostredníctvom nediskriminačnej firemnej kultúry; keďže upevňovanie obchodných vzťahov na základe ochrany a presadzovania ľudských práv posilňuje vzájomné porozumenie a spoločné hodnoty, ako sú právny štát, dobrá správa vecí verejných a dodržiavanie ľudských práv;

Všeobecné zásady

1.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby začlenili prístup uplatňujúci hľadisko rodovej rovnosti do všetkých svojich politík vrátane obchodnej politiky a aby zaručovali okrem iného účinné dodržiavanie Dohovoru o odstránení všetkých foriem diskriminácie žien (CEDAW); vyzýva Komisiu, aby vo svojom posúdení vplyvu obchodnej stratégie EÚ zohľadnila aspekty súvisiace s rodovou rovnosťou, pokiaľ ide o práva žien, a vyzýva Komisiu, aby systematicky posúdila existujúce obchodné a investičné dohody s cieľom určiť ich vplyv na rodovú rovnosť;

2.  vyzýva Komisiu, aby zabezpečila väčšiu súdržnosť, pokiaľ ide o rozvoj, účinné hodnotenie politiky a koordináciu rozvojovej pomoci a obchodnej politiky a aby sa snažila zabezpečiť, aby všetky zainteresované strany dodržiavali medzinárodné normy v oblasti ľudských práv, rodovej rovnosti, pracovného práva a ochrany životného prostredia;

3.  vyzýva EÚ, aby zohrávala aktívnu úlohu pri plnení 17 cieľov udržateľného rozvoja stanovených v programe udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý Valné zhromaždenie Organizácie Spojených národov prijalo na svojej 70. schôdzi;

4.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby podporovali záväzné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby spoločnosti platili dane tam, kde sa vykonávajú hospodárske činnosti a kde sa vytvára hodnota, aby presadzovali povinné vykazovanie podľa jednotlivých krajín zo strany súkromného sektora podľa odporúčaní OECD a aby podporovali dobrú správu vecí verejných najmä v daňových záležitostiach a účinnom výbere daní; ďalej vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zabezpečili, aby sa táto otázka v rámci politického dialógu riešila prednostne (na úrovni politiky týkajúcej sa rozvoja a obchodu) a podporovali úlohu občianskej spoločnosti pri zabezpečovaní verejnej kontroly nad daňovou správou a monitorovaní prípadov daňových podvodov; domnieva sa, že daňová politika podniku by sa mala považovať za súčasť sociálnej zodpovednosti podnikov, a sociálne zodpovedné správanie teda neponecháva žiadny priestor pre stratégie vyhýbania sa daňovým povinnostiam alebo využívania daňových rajov;

5.  uznáva, že prístup k spoločným statkom, akými sú voda, zdravotná starostlivosť a vzdelanie, je kľúčovým odrazom schopnosti krajiny zaručiť dodržiavanie ľudských a sociálnych práv;

6.  zdôrazňuje, že EÚ so svojou dlhodobou sociálnou a environmentálnou bilanciou v kontexte obchodnej diplomacie už teraz predbehla ostatné hlavné svetové obchodné subjekty; zdôrazňuje, že záväzky v oblasti ľudských práv našich obchodných partnerov poskytujú pevný základ pre prebiehajúci dialóg, procesy spolupráce a postupné zlepšenia v dlhodobom horizonte;

7.  zdôrazňuje význam obchodu a zahraničných investícií ako dôležitých nástrojov na dosiahnutie hospodárskeho rastu, trvalo udržateľného rozvoja, dobrej správy vecí verejných a ochrany ľudských práv;

8.  pripomína, že obchod a priame zahraničné investície zvyšujú prosperitu v chudobnejších krajinách; pripomína, že existuje podstatná súvislosť medzi nárastom prosperity a lepšou ochranou ľudských práv, sociálnych práv, práv pracovníkov a účinnou ochranou životného prostredia;

9.  pripomína, že EÚ sa zaviazala, že vo vzťahoch s tretími krajinami bude premyslene presadzovať a dodržiavať ľudské práva a demokraciu vo všetkých svojich politikách vrátane obchodnej politiky, ako aj v rámci všetkých svojich nástrojov financovania vonkajšej činnosti;

10.  odporúča preto obchodnú stratégiu EÚ ako nástroj na podporu demokratických hodnôt v tretích krajinách; oceňuje preto posilnenie obchodných dohôd a programov týkajúcich sa obchodných preferencií ako nástrojov na podporovanie ľudských práv, odstránenie nútenej a detskej práce, zaistenie potravinovej bezpečnosti a práva na zdravie, udržateľný rozvoj a vysoké bezpečnostné environmentálne normy, ako aj ekonomické príležitosti pre všetkých;

Ľudské práva, environmentálne a sociálne normy na mnohostrannej úrovni

11.  zdôrazňuje, že je dôležité, aby EÚ nadviazala spoluprácu na mnohostrannej úrovni, a preto opäť vyzýva Komisiu, aby prevzala vedúcu úlohu v rámci reformy riadenia WTO, a to najmä s ohľadom na dosiahnutie týchto cieľov:

   a) posilniť účinnú spoluprácu a pravidelný dialóg medzi WTO a príslušnými agentúrami OSN, predovšetkým vysokým komisárom pre ľudské práva, konferenciou OSN pre obchod a rozvoj a Medzinárodnou organizáciou práce, najmä tým, že MOP bude v rámci WTO udelený štatút pozorovateľa a bude zapojená do obchodných sporov týkajúcich sa porušenia medzinárodných ľudských práv a pracovných dohovorov; domnieva sa, že MOP by mala byť aj naďalej zapojená do dvojstranných, viacstranných a mnohostranných obchodných dohôd,
   b) zreformovať mechanizmy preskúmania obchodnej politiky WTO tak, aby zahŕňala sociálny, environmentálny a ľudskoprávny rozmer založený na usmerneniach MOP, usmerneniach OSN týkajúcich sa ľudských práv a usmerneniach mnohostranných environmentálnych dohôd a podporovať trvalo udržateľný rozvoj, najmä tým, že sa v rámci WTO vytvorí popri existujúcom výbore pre obchod a životné prostredie výbor pre obchod a dôstojnú prácu, ako sa požaduje v odporúčaniach z roku 2010,
   c) posúdiť, v akom rozsahu výbor WTO pre obchod a životné prostredie splnil svoje úlohy podľa ministerského rozhodnutia WTO o obchode a životnom prostredí prijatého v Marrákeši 15. apríla 1994 a svoje závery, pokiaľ ide o to, čo je ešte potrebné urobiť, najmä v kontexte globálneho dialógu v oblasti zmierňovania zmeny klímy a prispôsobovania sa jej a v súvislosti s WTO, ako to pôvodne požadoval Európsky parlament,
   d) konštruktívne sa zapojiť do činnosti pracovnej skupiny OSN pre proces uzatvárania zmlúv v súvislosti s podnikmi a ľudskými právami na základe štúdie o riešení hrubého porušovania ľudských práv firmami prostredníctvom súdnych opravných prostriedkov, ktorú realizoval Úrad vysokého komisára OSN pre ľudské práva;

12.  vyzýva Komisiu, aby aktívne podporovala ďalšie reformy WTO s cieľom vymedziť multilaterálne pravidlá pre trvalo udržateľné a zodpovedné riadenie svetových dodávateľských reťazcov, ktoré by mali zahŕňať najmä:

   a) účinnú a vymožiteľnú náležitú starostlivosť v dodávateľskom reťazci, ako aj požiadavky transparentnosti vychádzajúce z hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv,
   b) zdravotné a bezpečnostné normy, kde by sa malo uznávať najmä právo pracovníkov na bezpečnostné výbory,
   c) minimum sociálnej ochrany,
   d) rešpektovanie základných pracovných noriem MOP;

13.  opakuje svoju žiadosť, aby sa zabezpečilo, že akékoľvek opatrenie prijaté zmluvnou stranou v rámci parížskej dohody alebo v súvislosti s niektorým z princípov alebo záväzkov obsiahnutých v článkoch 3 a 4 Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy bude zabezpečené aj poskytnutím právne náležitejšej ochrany práva na reguláciu v obchodných dohodách;

14.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila pokrok vo vývoji systémov odlišovania výrobkov podľa ich výrobných postupov a metód a kritérií trvalej udržateľnosti v rámci obchodných dohôd;

15.  vyzýva členské štáty, aby zintenzívnili svoje úsilie o dodržanie svojho záväzku postupne zrušiť dotácie na fosílne palivá v súlade so záväzkom G20;

16.  domnieva sa, že obchodná politika by mohla vo väčšej miere prispievať k energetickej transformácii a že obchodné nástroje EÚ by mali podporiť vznik a rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov a rozvoj environmentálneho tovaru a technológií v Európe; uznáva úsilie Komisie viesť rokovania o viacstrannej dohode o environmentálnom tovare (dohoda o environmentálnych tovaroch) a žiada, aby tieto rokovania vyústili do ambicióznej a vyváženej dohody; žiada Komisiu, aby v rámci rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch vytvorila kvantitatívne alebo kvalitatívne kritériá na identifikáciu environmentálneho tovaru a podporovala dôveryhodnú a transparentnú metodiku rokovaní o dohode o environmentálnych tovaroch; okrem toho vyzýva Komisiu, aby náležite zohľadnila faktory ovplyvňujúce obchod s environmentálnym tovarom, ako sú antidumpingové politiky v sektore energie z obnoviteľných zdrojov, režimy duševného vlastníctva, striktné finančné programy a vnútroštátne environmentálne politiky, ktoré vytvárajú dopyt po takomto tovare;

Ľudské práva, environmentálne a sociálne normy na bilaterálnej úrovni

17.  víta rozhodnutie Komisie uskutočniť ex ante a ex post posúdenia vplyvu na udržateľnosť v prípade všetkých obchodných dohôd v súlade s usmerneniami pre analýzu posúdení vplyvu na ľudské práva, pokiaľ ide o iniciatívy obchodnej politiky; v tejto súvislosti vyzýva Komisiu, aby

   a) uplatňovala usmernenia pri vypracúvaní posúdení vplyvu na udržateľnosť pre všetky súčasné a budúce rokovania,
   b) zohľadnila v týchto posúdeniach vplyvu hlavné zásady, ktoré vypracoval osobitný spravodajca OSN pre právo na výživu,
   c) zohľadnila vplyv obchodných a investičných dohôd na osobitne zraniteľné osoby, ako sú príslušníci menšín alebo zemepisne izolované osoby, chudobní alebo sociálne vylúčení; v tejto súvislosti upozorňuje aj na záväzok Komisie posúdiť vplyv dohody o voľnom obchode na najvzdialenejšie regióny EÚ,
   d) zabezpečila riadne zapojenie organizácií občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov do rozvoja posúdenia vplyvu na udržateľnosť a zapájala Európsky parlament do všetkých etáp tohto procesu,
   e) počas rokovaní v plnej miere zohľadnila zistenia týchto hodnotení,
   f) zabezpečila včasné zverejňovanie posúdení vplyvu na udržateľnosť s cieľom poskytnúť informácie pre rokovacie pozície predtým, ako budú sformulované, informovať verejnosť a umožniť voleným zástupcom riadne posúdenie navrhovaných dohôd;

18.  uznáva závery európskeho ombudsmana týkajúce sa rozhodnutia Komisie uzatvoriť dohodu s Vietnamom ešte skôr, ako sa ukončí proces hodnotenia vplyvu na ľudské práva a vyzýva Komisiu, aby vykonala toto posúdenie pri najbližšej príležitosti na základe novej metodiky s cieľom umožniť Európskemu parlamentu prijať kvalifikované rozhodnutie;

19.  opätovne zdôrazňuje svoju podporu podmienenosti týkajúcej sa ľudských práv v obchodných dohodách a pripomína dôležitosť dodržiavania a uplatňovania doložiek o ľudských právach; víta úsilie Komisie a Rady zaviesť takéto právne záväzné doložky o ľudských právach do všetkých obchodných a investičných dohôd v súlade so spoločným prístupom a žiada o zverejnenie spoločného prístupu Rady; konštatuje, že doložky o ľudských právach neboli zahrnuté do všetkých dohôd EÚ a žiada, aby prebiehajúce obchodné rokovania s ostatnými partnermi EÚ, najmä pokiaľ ide o TTIP, zabezpečili začlenenie právne záväznej doložky o ľudských právach;

20.  domnieva sa však, že súčasné ustanovenia len obmedzene vplývajú na splnenie povinnosti a záväzkov v oblasti ľudských práv; vyzýva preto Komisiu a Radu, aby vykonali tieto úpravy:

   a) zahrnutie obchodných ochranných ustanovení, ktoré by v prípadoch preukázaného porušovania doložiek o ľudských právach chránili schopnosť každej strany plniť svoje ľudskoprávne záväzky v oblastiach, v ktorých nesú primárnu zodpovednosť,
   b) pravidelné hĺbkové monitorovanie uplatňovania doložiek o ľudských právach v obchodných dohodách a dohodách o pridružení, najmä prostredníctvom zverejňovania pravidelných spoločných správ Komisie a ESVČ Európskemu parlamentu o dodržiavaní ľudských práv v partnerských krajinách a prostredníctvom zriadenia medziinštitucionálneho výboru,
   c) zváženie zaradenia výboru pre ľudské práva do všetkých obchodných dohôd EÚ s cieľom zabezpečiť vážne a systematické sledovanie otázok v oblasti ľudských práv vo vzťahu k dohode; v tejto súvislosti pripomína význam zapojenia verejnosti do rokovaní s cieľom zabezpečiť transparentnosť,
   d) zabezpečenie toho, že EÚ má systém vnútroštátnych opravných prostriedkov, ktorý v prípade nedodržania obchodných dohôd a doložiek o ľudských právach umožňuje podať sťažnosť;

21.  pripomína požiadavku, ktorú vyjadril vo svojich odporúčaniach z roku 2010, aby každá obchodná dohoda EÚ, či už dvojstranná alebo viacstranná, zahŕňala komplexné, vykonateľné a ambiciózne kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji; zdôrazňuje nesúlad medzi kapitolami o obchode a udržateľnom rozvoji v rôznych obchodných dohodách EÚ; vyzýva preto Komisiu, aby vo všetkých obchodných rokovaniach dodržiavala najvyššiu úroveň konzistentnosti a zaviedla kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji s týmito charakteristikami:

   a) záväzok všetkých strán ratifikovať a účinne zaviesť osem hlavných a štyri prioritné dohovory MOP, ako aj medzinárodné mnohostranné environmentálne dohody,
   b) krytie doložiek o ľudských právach a kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji, rovnocenne s ostatnými zmluvnými stranami dohody, prostredníctvom všeobecného mechanizmu urovnávania sporov, ako sa požaduje v odporúčaní z roku 2010 o zabezpečení dodržiavania ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem,
   c) možnosť pre sociálnych partnerov a občiansku spoločnosť podať prostredníctvom postupu podávania sťažností odvolanie a žiadať nápravu,
   d) účinné preventívne opatrenia, aj vo forme peňažných opravných prostriedkov, v prípade vážneho a dokázaného porušenia ustanovení kapitoly dohody o trvalo udržateľnom rozvoji; tieto opatrenia by mohli byť vykonané prostredníctvom dočasného spomalenia, zníženia alebo dokonca pozastavenia niektorých obchodných výhod stanovených v dohode v prípade závažného a nepretržitého porušovania týchto noriem ako krajné opatrenie a zavedenie akčných plánov s našimi partnermi by mohlo pomôcť napraviť nedodržiavanie určitých záväzkov v rámci obchodných a investičných dohôd;

22.  opakuje svoju požiadavku na zriadenie fór udržateľného rozvoja alebo poradných skupín v rôznych fázach navrhovania, prerokúvania a vykonávania dohody; pripomína potrebu úplnej nezávislosti všetkých domácich poradných skupín a ich prístupu k primeraným zdrojom; berie na vedomie kritiku, ktorú často vyjadrujú niektorí účastníci domácich poradných skupín, ktoré zriadila EÚ v rámci existujúcich obchodných dohôd, že ich verejné rokovania nemajú žiadny praktický vplyv a navrhuje, aby Komisia vykonala tieto opatrenia:

   a) vytvoriť systém podávania správ, ktorý umožní Európskemu parlamentu posúdiť prácu poradných skupín,
   b) systematicky a konkrétnym spôsobom reagovať na obavy domácich poradných skupín EÚ a nadviazať na iniciatívy, ktoré v tomto rámci navrhujú organizácie občianskej spoločnosti EÚ a sociálni partneri,
   c) stanoviť základné logistické ustanovenia v kapitolách o obchode a udržateľnom rozvoji s cieľom umožniť účinné vykonávanie, pretože tieto aspekty sa v niektorých prípadoch preukázali ako vážne prekážky, ako aj prijať príslušné sprievodné opatrenia, ako je technická pomoc a programy spolupráce;

23.  požaduje väčšiu transparentnosť a zodpovednosť voči miestnym organizáciám pri formulovaní pravidiel medzinárodného obchodu a vnútroštátnych obchodných politík, a to pri súčasnom zabezpečení konzistentnosti, pokiaľ ide o dodržiavanie práv pracovníkov a ľudských práv vrátane práv žien;

24.  žiada Komisiu, aby užšie zapojila Európsky parlament do procesu monitorovania vykonávania obchodných a investičných dohôd, pokiaľ ide o dodržiavanie noriem v oblasti ľudských práv a sociálnych a environmentálnych noriem, a žiada Radu, aby všetky rozhodnutia týkajúce sa prehodnotenia, či dokonca pozastavenia uplatňovania dohody v prípade potreby s Európskym parlamentom konzultovala;

Ľudské práva, environmentálne a sociálne normy na jednostrannej úrovni

25.  víta skutočnosť, že nový všeobecný systém preferencií (VSP) (nariadenie (EÚ) č. 978/2012) nadobudol účinnosť 1. januára 2014 a zverejnenie prvej monitorovacej správy k systému VSP za obdobie 2014 – 2015; zastáva názor, že obchodná politika musí byť spôsob, ako podporiť partnerské krajiny EÚ pri prijímaní vyšších sociálnych a environmentálnych noriem a žiada preto Komisiu, aby zaviedla tieto nápravné opatrenia:

   a) objasniť, či už prostredníctvom delegovaného aktu alebo nadchádzajúcej revízie nariadenia (EÚ) č. 978/2012, pojmy „závažné problémy s účinným vykonávaním“ medzinárodného dohovoru a „závažné a systematické porušovanie zásad“ obsiahnuté v medzinárodnom dohovore,
   b) vyžiadať si stanoviská všetkých príslušných monitorovacích orgánov s cieľom lepšie posúdiť súlad s medzinárodnými dohovormi uvedenými v nariadení o VSP; predovšetkým sa upriamiť na posúdenie stanovísk výboru odborníkov Medzinárodnej organizácie práce na uplatňovanie dohovorov, pokiaľ ide o udeľovanie a pozastavenie obchodných preferencií v súlade s nariadením o VSP,
   c) posilniť v nadchádzajúcej revízii nariadenia (EÚ) č. 978/2012 monitorovanie záväzkov zo strany prijímajúcich krajín; sociálni partneri a organizácie občianskej spoločnosti by mali zohrávať oficiálnu úlohu v monitorovaní VSP a VSP +, najmä prostredníctvom postupu vypočutia a reagovania na obavy adresované Komisii,
   d) zahrnutie sociálnej zodpovednosti podnikov do VSP v rámci jeho revízie, ako sa požadovalo v roku 2010, aby bolo zo strany nadnárodných spoločností zabezpečené dodržiavanie záväzkov vyplývajúcich z vnútroštátnych a medzinárodných právnych predpisov v oblastiach ľudských práv, pracovných noriem a environmentálnych pravidiel,
   e) monitorovať a hodnotiť vývoj týkajúci sa vykonávania a účinnosti iniciatívy „všetko okrem zbraní“ a štandardných opatrení VSP a podať správu Európskemu parlamentu;

26.  podporuje záväzok Komisie pracovať na odstránení detskej práce; víta prijatie pracovného dokumentu útvarov a opakuje svoju požiadavku z roku 2010 na vyvážený a reálny návrh právnych predpisov, ktorý obsahuje opatrenia, akými sú označovanie produktov, pri ktorých výrobe nebola použitá detská práca, obchodné preferencie pre krajiny, ktoré plnia určité pracovné normy a horizontálny zákaz dovozu výrobkov vyrobených s použitím detskej práce; zdôrazňuje význam začlenenia cieľa boja proti nútenej práci a detskej práci do kapitol o obchode a udržateľnom rozvoji obchodných dohôd EÚ popri 6 základných dohovoroch MOP, ako aj angažovanosť EÚ v medzinárodných rokovaniach na úrovni WTO, OECD a MOP s cieľom urýchliť multilaterálny rozmer;

27.  potvrdzuje svoj nesúhlas s akýmkoľvek priamym alebo nepriamym ustanovením ovplyvňujúcim obchod v oblasti služieb súvisiacich s energiou, ktoré by umožnilo technologickú neutralitu dotácií; vyzýva Komisiu a členské štáty, aby sa s príslušnou vážnosťou zaoberali skutočnosťou, že nárast emisií CO2 pochádzajúcich z medzinárodného obchodu oslabuje európsku stratégiu v oblasti klímy, a zdôrazňuje, že prechod na miestnu výrobu a spotrebiteľské návyky môže prispieť k dosiahnutiu cieľov parížskej dohody;

28.  pripomína vnútornú spojitosť medzi zmenou klímy a odlesňovaním spôsobeným ťažbou komodít, ktorá nie je udržateľná a je nezákonná; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila účinné uplatňovanie a presadzovanie nariadenia FLEGT a nariadenia EÚ o dreve vrátane povinnosti zákonnosti v dodávateľských reťazcoch dreva;

29.  víta rozhodnutie Komisie začať štúdiu uskutočniteľnosti európskeho akčného plánu pre odlesňovanie a degradáciu lesov;

Sociálna zodpovednosť podnikov (SZP)

30.  pripomína žiadosť Európskeho parlamentu z roku 2010 o zahrnutí sociálnej zodpovednosti podnikov do všetkých obchodných dohôd EÚ a opatrenia na lepšie presadzovanie práva, najmä tým, že Komisia bude mať možnosť vykonávať vyšetrovania údajného porušenia záväzkov v oblasti sociálnej zodpovednosti podnikov a tým, že sa vytvoria kontaktné miesta v EÚ, ktoré by mali za základ kontaktné miesta OECD, ktoré by zároveň posilňovali; žiada Komisiu, aby zvýšila svoje úsilie o to, aby spoločnosti v rámci ich dodávateľských reťazcov v plnej miere dodržiavali a dosiahli súlad so základnými pracovnými normami MOP a medzinárodne uznávanými normami SZP, najmä s nedávno aktualizovanými usmerneniami OECD pre nadnárodné podniky, desiatimi zásadami globálneho paktu OSN, normou ISO 26000 Usmernenia pre oblasť sociálnej zodpovednosti, tripartitnou deklaráciou MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných spoločností a sociálnej politiky a s hlavnými zásadami OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, najmä v textilnom a ťažobnom priemysle, v ktorých je riziko porušovania ľudských práv a sociálnych štandardov bežnejšie; upozorňuje na pakt udržateľnosti, ktorý začala Komisia spolu s Bangladéšom, MOP a Spojenými štátmi po nešťastí v budove Rana Plaza v roku 2013; zdôrazňuje význam pokračovania v dosahovaní cieľov paktu udržateľnosti s cieľom zlepšiť práva pracovníkov, ako aj potrebu zodpovednejšieho riadenia dodávateľských reťazcov na medzinárodnej úrovni; vyzýva Komisiu, aby uskutočňovala podobné programy a opatrenia s inými obchodnými partnermi EÚ;

31.  zastáva názor, že je nanajvýš dôležité pokračovať v úsilí o dodržiavanie deklarácie OECD o medzinárodných investíciách a nadnárodných podnikoch, pričom je potrebné zabezpečiť, že usmernenia budú presne citované vo všetkých nových dohodách uzatvorených medzi EÚ a tretími krajinami, a prejsť od pasívneho k aktívnemu prístupu, pokiaľ ide o ich uplatňovanie; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila transparentnosť, pokiaľ ide o prístup k informáciám o správaní podnikov a zaviedla účinný a vymáhateľný systém predkladania správ, ktorý poskytuje informácie o hodnotových reťazcoch výrobku; pripomína svoju pozíciu z roku 2010, v ktorej požaduje od spoločností, aby uverejňovali svoje súvahy v oblasti SZP a od všetkých podnikov dodržiavanie náležitej starostlivosti; naliehavo vyzýva Komisiu, aby aktualizovala svoju stratégiu pre oblasť sociálnej zodpovednosti podnikov na stanovenie prísnejších požiadaviek na podávanie správ a na zabezpečovanie súladu, ktoré zaistia účinnejšie vykonávanie hlavných zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, a naliehavo vyzýva členské štáty, aby podporovali presadzovanie sociálnej zodpovednosti podnikov v obchodných dohodách;

32.  vyzýva EÚ, aby stanovila platformy pre dialóg o SZP, ktoré by združovali občiansku spoločnosť, podniky, medzinárodné organizácie a iné zainteresované strany;

33.  vyzýva Komisiu, aby využila nové výsledky projektu Realizácia dlhodobej hodnoty pre spoločnosti a investorov vykonávaného na základe zásad OSN v oblasti zodpovedného investovania a globálneho paktu OSN v rámci vlastného Európskeho fondu pre strategické investície a v rámci svojho dialógu s investormi pri rokovaniach o obchodných dohodách a na podporu myšlienky udržateľnej únie kapitálových trhov podporou udržateľného obchodu;

34.  pripomína, že tripartitné vyhlásenie MOP o zásadách týkajúcich sa nadnárodných podnikov a sociálnej politiky, program MOP v oblasti dôstojnej práce a pracovné aspekty usmernení OECD pre nadnárodné podniky sú hlavnými textami týkajúcimi sa sociálnej zodpovednosti podnikov; žiada Komisiu, aby nadviazala na iniciatívy OECD a OSN prostredníctvom začlenenia nových a nedávno vytvorených medzinárodných noriem do právnych predpisov EÚ a aby na stretnutí ministrov pre obchod skupiny G20 v Šanghaji v júli 2016 presadzovala vyvážené a komplexné politické odporúčania vrátane silného rozmeru udržateľného rozvoja globálnych hodnotových reťazcov;

35.  pripomína, že EÚ je hlavným svetovým aktérom v oblasti národných akčných plánov pre SZP; vyzýva Komisiu, aby v spoločnostiach EÚ pôsobiacich v zahraničí aktívne propagovala zodpovedné správanie sa podnikov s osobitným zameraním na prísne dodržiavanie všetkých ich právnych povinností vyplývajúcich buď z vnútroštátnych zákonov, alebo z akýchkoľvek dvojstranných či medzinárodných právnych záväzkov, ktoré sa vzťahujú na ich obchodné činnosti, a to v neposlednom rade súlad s medzinárodnými normami a pravidlami v oblasti ľudských práv, práce a životného prostredia; v záujme dosiahnutia tohto cieľa ďalej navrhuje, aby Komisia aktívne spolupracovala so svojimi partnerskými krajinami vo výmene najlepších postupov a znalostí o spôsoboch a prostriedkoch na zlepšenie podnikateľského prostredia a zvýšenie informovanosti o zodpovednom správaní sa podnikov;

36.  konštatuje, že program SZP sa musí prispôsobiť špecifickým potrebám regiónov a krajín s cieľom prispieť k zlepšeniu udržateľného hospodárskeho a sociálneho rozvoja;

37.  vyzýva Komisiu, aby prijala obchodné a investičné opatrenia zahŕňajúce udelenie značky, udelenie preferenčného prístupu k verejným zákazkám EÚ a vykonávanie programov na podporu MSP, ktoré budú stimulovať a odmeňovať spoločnosti, ktoré zavádzajú stratégie pre sociálnu zodpovednosť podnikov;

38.  dôrazne odporúča, aby sa do smernice EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií začlenila povinnosť veľkých podnikov podávať správy o ľudských právach; vyzýva členské štáty, aby túto smernicu bezodkladne a účinne transponovali; upozorňuje na rámec vykazovania pre hlavné zásady OSN, referenčné hodnoty týkajúce sa ľudských práv pre podniky a cieľ integrovaného vykazovania a vyzýva všetky kótované spoločnosti EÚ a ich akcionárov, aby dodržiavali charakter smernice v rámci EÚ a pri obchodovaní mimo EÚ;

39.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby sa aktívne podieľali na práci v rámci Rady OSN pre ľudské práva a Programu OSN pre životné prostredie (UNEP) týkajúcej sa medzinárodnej zmluvy s cieľom brať nadnárodné spoločnosti na zodpovednosť za porušovanie ľudských práv a environmentálnych noriem;

40.  zdôrazňuje, že účinné vykonávanie týchto odporúčaní je kľúčovým prvkom posúdenia zo strany Európskeho parlamentu obchodných dohôd, ktoré vyrokovala Komisia; požaduje podrobnú a včasnú reakciu zo strany Komisie na všetky body vznesené v tomto uznesení;

o
o   o

41.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii a vládam a parlamentom členských štátov.

(1) https://www.wto.org/english/news_e/news15_e/mc10_19dec15_e.htm
(2) http://unfccc.int/resource/docs/2015/cop21/eng/l09r01.pdf
(3) http://eeas.europa.eu/human_rights/docs/2014-hr-annual-report_en.pdf
(4) http://trade.ec.europa.eu/doclib/docs/2015/july/tradoc_153591.pdf
(5) Uznesenie prijaté Valným zhromaždením OSN 25. septembra 2015 (A/RES/70/1)(http://www.un.org/ga/search/view_doc.asp?symbol=A/RES/70/1&Lang=E)
(6) Ú. v. EÚ L 347, 30.12.2005, s. 1.
(7) Ú. v. EÚ L 303, 31.10.2012, s. 1.
(8) http://mneguidelines.oecd.org/text/
(9) http://www.oecd.org/daf/inv/mne/GuidanceEdition2.pdf
(10) http://unctad.org/en/pages/PublicationWebflyer.aspx?publicationid=1437
(11) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.
(12) Prijaté texty, P8_TA(2015)0294.
(13) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(14) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.
(15) A/HRC/RES/26/9: http://www.ihrb.org/pdf/G1408252.pdf


Nová inovatívna stratégia v oblasti obchodu a investícií orientovaná na budúcnosť
PDF 460kWORD 209k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2016 o novej výhľadovo orientovanej a inovatívnej budúcej stratégii pre obchod a investície (2015/2105(INI))
P8_TA(2016)0299A8-0220/2016

Európsky parlament,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 26. novembra 2015 o súčasnom stave rozvojového programu z Dauhy pred 10. Konferenciou ministrov WTO(1),

–   so zreteľom na svoje odporúčania Komisii týkajúce sa rokovaní o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve a o dohode o obchode so službami z 8. júla 2015(2) a 3. februára 2016(3), v tomto poradí,

–   so zreteľom na oznámenie Komisie s názvom Obchod pre všetkých: smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike (COM(2015)0497),

–  so zreteľom na program trvalo udržateľného rozvoja do roku 2030, ktorý bol prijatý na samite Organizácie Spojených národov o udržateľnom rozvoji v New Yorku v roku 2015,

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 7. júla 2015 o vonkajšom vplyve obchodnej a investičnej politiky EÚ na verejno-súkromné partnerstvá v krajinách mimo EÚ(4),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 9. júna 2015 o stratégii na ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v tretích krajinách(5),

–  so zreteľom na svoje uznesenie z 29. apríla 2015 o druhom výročí zrútenia budovy Rana Plaza a o súčasnom stave paktu udržateľnosti pre Bangladéš(6),

–   so zreteľom na osobitnú správu Európskeho dvora audítorov č. 2/2014 s názvom Spravujú sa preferenčné obchodné režimy primerane?,

–   so zreteľom na usmernenia Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) o nadnárodných podnikoch a na trojstranné vyhlásenie Medzinárodnej organizácie práce (MOP) o princípoch pre nadnárodné podniky a sociálnu politiku,

–  so zreteľom na nariadenie EÚ o nelegálne ťaženom dreve, smernicu EÚ o zverejňovaní nefinančných informácií, návrh nariadenia ES o nerastov z konfliktných oblastí, doložke o transparentnosti v dodávateľských reťazcoch k zákonu Spojeného kráľovstva o modernom otroctve a francúzsky zákon o povinnej starostlivosti,

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 27. septembra 2011 o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020(7),

–   so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. februára 2011 o stratégii Európa 2020(8),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o medzinárodnej obchodnej politike v kontexte naliehavých požiadaviek súvisiacich so zmenou klímy(9),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o ľudských právach a sociálnych a environmentálnych normách v dohodách o medzinárodnom obchode(10),

–   so zreteľom na svoje uznesenie z 25. novembra 2010 o sociálnej zodpovednosti podnikov v medzinárodných obchodných dohodách(11),

–  so zreteľom na usmernenia na presadzovanie a ochranu všetkých ľudských práv lesbičiek, gejov, bisexuálnych, transrodových a intersexuálnych osôb, ktoré prijala Rada pre zahraničné veci 24. júna 2013,

–  so zreteľom na závery Európskej rady z 7. – 8. februára 2013, jej závery o obchode z 21. novembra 2014 a závery Rady pre zahraničné veci z 27. novembra 2015,

–  so zreteľom na stanovisko Výboru pre medzinárodný obchod na správu o transparentnosti, zodpovednosti a integrite v inštitúciách EÚ,

–   so zreteľom na Dohodu z Marrákešu o založení Svetovej obchodnej organizácie,

–   so zreteľom na článok 21 Zmluvy o Európskej únii,

–   so zreteľom na články 207, 208 a 218 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (ZFEÚ),

–  so zreteľom na článok 24 ods. 2 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2015/478 z 11. marca 2015 o spoločných pravidlách na dovozy,

–  so zreteľom na zásadu súdržnosti politiky v záujme rozvoja stanovenú v ZFEÚ,

–   so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre medzinárodný obchod a stanoviská Výboru pre zahraničné veci, Výboru pre rozvoj, Výboru pre zamestnanosť a sociálne veci a Výboru pre priemysel, výskum a energetiku, Výboru pre vnútorný trh a ochranu spotrebiteľa a Výboru pre poľnohospodárstvo a rozvoj vidieka (A8-0220/2016),

A.  keďže obchod nie je samoúčelný, ale je prostriedkom na dosiahnutie prosperity a rovnosti, ktorý má podporovať podnikateľské príležitosti, trvalo udržateľný hospodársky rozvoj, sociálny pokrok a kultúrne porozumenie, rast zamestnanosti a zvyšovať životnú úroveň bez zvyšovania verejných výdavkov;

B.  keďže spoločná obchodná politika prešla od nadobudnutia platnosti Lisabonskej zmluvy v decembri 2009 veľkou zmenou; keďže obchod nefunguje izolovane, ale súvisí s mnohými inými politikami a závisí od nich; keďže rokovania o obchodných a investičných dohodách musia ísť nad rámec jednoduchého zníženia cla, pretože pokiaľ ide o regulačné záležitosti a súlad s medzinárodnými normami, vznikajú v súčasnosti zložité výzvy;

C.  keďže v EÚ únii neprebehla žiadna seriózna diskusia o nákladoch politík voľného obchodu (napr. úpravy priemyslu: zatváranie priemyselných prevádzok, straty výrobných pracovných miest, premiestňovanie celých priemyselných odvetví do tretích krajín a zvýšený dovoz) a celková analýza nákladov a prínosov politík voľného obchodu; keďže absencia takejto úprimnej rozpravy vedie rôzne zainteresované strany k spochybňovaniu logiky a smerovania obchodnej politiky EÚ a politiky EÚ vo všeobecnosti, a keďže by úprimná diskusia zabránila takémuto poľutovaniahodnému výsledku;

D.  keďže celosvetová nadmerná kapacita v kľúčových odvetviach a z toho vyplývajúca obchodná nerovnováha začali oslabovať dôveru, ktorú majú spoločnosti a priemyselné odvetvia EÚ v spoľahlivosť obchodnej politiky EÚ;

E.  keďže v časoch slabého hospodárskeho rastu má zahraničný obchod kľúčový význam z hľadiska oživenia európskeho hospodárstva pri dosahovaní konkrétnych a merateľných výsledkov a prispieva k tvorbe dôstojných pracovných miest a udržateľnému hospodárskemu rastu a rovnosti v Európe a mimo nej;

F.  keďže obchodná politika novej generácie musí reagovať na obavy občanov, pokiaľ ide o transparentnosť a účasť, sociálne zabezpečenie a pracovné miesta, očakávania podnikov v globálnom a vzájomne prepojenom hospodárstve, boj proti chudobe, ako aj na potrebu zaručiť spravodlivejšie rozdelenie ziskov z obchodu a riešiť nové otázky, ako je digitálny obchod a kľúčová úloha MSP;

G.  keďže prebiehajúce obchodné rokovania upriamili pozornosť verejnosti na obchodnú politiku EÚ a keďže čoraz viac občanov sa zaujíma o obchodnú politiku a obáva sa, že európske právne predpisy a normy sa môžu v dôsledku spoločnej obchodnej politiky oslabiť;

H.  keďže Komisia sa jasne zaviazala, že žiadna obchodná dohoda už nikdy nezníži úrovne regulačnej ochrany, že akákoľvek zmena úrovní ochrany môže znamenať jedine ich zvýšenie a že právo regulovať bude vždy chránené;

I.  keďže regulačná spolupráca v oblasti obchodných dohôd musí zabezpečiť najvyššiu úroveň ochrany zdravia a bezpečnosti podľa zásady predbežnej opatrnosti stanovenej v článku 191 ZFEÚ;

J.  keďže rastú pochybnosti občanov EÚ, spoločností a MSP o tom, či veľké priemyselné združenia skutočne zastupujú záujmy občanov EÚ, spoločností EÚ a všeobecne EÚ;

K.  keďže transparentnosť si vyžaduje, aby inštitúcie EÚ overili, či stanoviská predložené v mene EÚ skutočne odrážajú názory priemyslu EÚ;

L.  keďže obchodná a investičná politika EÚ sa musí podporovať nielen tým, že sa zabezpečia pozitívne výsledky z hľadiska zamestnanosti a vytvárania bohatstva pre občanov a podniky, ale aj tým, že sa posilnia environmentálne a sociálne práva a zaručí sa najvyššia úroveň transparentnosti, angažovanosti a zodpovednosti, a to udržiavaním stáleho dialógu s podnikmi, spotrebiteľmi, so sociálnymi partnermi, všetkými ostatnými zainteresovanými subjektmi a miestnymi a regionálnymi orgánmi a stanovením jasných pokynov na rokovania;

M.  keďže pravidlá pôvodu určujú skutočný rozsah liberalizácie obchodu, pretože určujú, ktorý tovar môže využívať výhody dohody o voľnom obchode, ale sú často vynechané z verejných diskusií o obchodnej politike a neboli doteraz predmetom analýzy zo strany Európskeho parlamentu;

N.  keďže EÚ musí vo svojej obchodnej politike a obchodných rokovaniach, ktoré vedie, zohľadniť citlivosť niektorých odvetví, pokiaľ ide o otváranie trhov, najmä v poľnohospodárskom odvetví;

O.  keďže sa odhaduje, že 28 členských štátov EÚ bude do roku 2050 predstavovať len 15 % svetového HDP, oproti 23,7 % v roku 2013, a keďže od roku 2015 sa 90 % svetového rastu vytvára mimo EÚ a keďže miera rastu rozvíjajúcich sa ekonomík sa výrazne spomaľuje;

P.  keďže EÚ je v súčasnosti najväčším obchodným blokom na svete, ktorý ovláda tretinu svetového obchodu, a keďže tento podiel sa má do roku 2020 znížiť na približne 26 %;

Q.  keďže ďalšie faktory, ako sú demografické zmeny, budú mať tiež negatívny vplyv na postavenie EÚ na svetovej obchodnej scéne; keďže sa očakáva, že podiel EÚ na svetovej populácii poklesne z 7,1 % v roku 2013 na 5,3 % v roku 2060;

R.  keďže budúce obchodné dohody a rokovania by mali byť v súlade so stanoviskami stanovenými v uzneseniach Európskeho parlamentu o transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a o dohode o obchode so službami (TiSA) a mali by ich zohľadňovať;

S.  keďže centrum vytvárania bohatstva sa jasne posúva na východ, smerom k ázijsko-tichomorskej oblasti s Čínou, ktorá už predbehla Japonsko a v roku 2025 pravdepodobne predstihne USA a stane sa najväčšou ekonomikou na svete; keďže táto skutočnosť naznačuje, že rozvíjajúce sa ekonomiky a rozvojové krajiny dobiehajú skupinu industrializovaných krajín a dospievajú do fázy vyspelých ekonomík;

T.  keďže sa odhaduje, že cezhraničný tok kapitálu, tovaru, služieb a údajov priniesol svetovému hospodárstvu v roku 2014 ďalších 7,8 biliónov USD, pričom pridaná hodnota samotných tokov údajov tvorila 2,8 biliónov USD z tohto celku a v obchode s tovarom sa odhaduje viac ako 2,7 biliónov USD;

Rýchlejšie prispôsobovanie meniacim sa trendom vo svetovom obchode

1.  víta novú stratégiu Komisie s názvom Obchod pre všetkých – Smerom k zodpovednejšej obchodnej a investičnej politike, a najmä nové zameranie na také prvky ako zodpovedné riadenie dodávateľských reťazcov, svetový digitálny trh, obchod s digitálnym tovarom a službami, spravodlivý a etický obchod a sociálne náklady na liberalizáciu obchodu; je pevne presvedčený, že každá budúca obchodná politika musí bojovať proti formám protekcionizmu vrátane zníženia zbytočných necolných prekážok obchodu a zabezpečiť nové možnosti prístupu na trh, najmä pre MSP; pripomína, že liberalizácia obchodu musí prebiehať riadne, aby sa zabezpečil trvalo udržateľný rozvoj; vyjadruje poľutovanie nad tým, že Komisia mešká s predložením novej stratégie, pretože Európsky parlament požadoval, aby revidovanú strednodobú a dlhodobú obchodnú stratégiu predstavila do leta roku 2012;

2.  je pevne presvedčený, že zatiaľ čo služby tvoria viac ako 70 % HDP v EÚ a poskytnú 90 % nových pracovných miest, výrobné odvetvia EÚ sú dôležitou zložkou reindustrializácie Európy, a preto sa domnieva, že stratégia by sa mala viac zamerať na úlohu výrobného sektora v rámci spoločnej obchodnej politiky; naliehavo vyzýva Komisiu, aby spolupracovala s obchodnými partnermi, aby sa zabezpečilo, že ich trhy budú otvorenejšie voči podnikom EÚ, najmä v oblasti dopravy, telekomunikácií a verejného obstarávania, keďže ich zahraničné podniky stále využívajú výhody rozsiahleho prístupu na vnútorný trh EÚ;

3.  uznáva, že obchodná politika EÚ má pre Európu mimoriadny geopolitický a hospodársky význam, pokiaľ ide o formovanie globalizácie a posilňovanie medzinárodných noriem a zlepšovanie prístupu na zahraničné trhy; konštatuje, že medzinárodné pravidlá stanovia iní, ak nebudeme konať hneď; zdôrazňuje, že vzhľadom na štatút EÚ ako najväčšieho svetového hospodárstva je udržateľný a zodpovedný obchod jej najsilnejším politickým nástrojom podpory európskych záujmov, investícií a podnikania a presadzovania európskych hodnôt v zahraničí, pričom zároveň posilňuje hospodársky rast a investície a pracovné miesta v EÚ; podporuje cieľ Komisie posilniť súčinnosť medzi obchodom a politikami vnútorného trhu a odporúča, aby tieto politiky uprednostňovali opatrenia zamerané na tvorbu pracovných miest;

4.  víta záväzok Komisie, že žiadna obchodná dohoda nezníži dosiahnutú úroveň ochrany európskeho spotrebiteľa, a to ani v kontexte digitálnej revolúcie; zdôrazňuje, že Európsky parlament bude aj naďalej podrobne kontrolovať, či prebiehajúce rokovania rešpektujú tento záväzok;

5.  zdôrazňuje súvislosť medzi jednotným trhom a obchodnou politikou EÚ, ktoré by mali byť úplne kompatibilné navzájom, ako aj so širšími politikami a hodnotami Únie; domnieva sa, že otvorený, zodpovedný a slobodný globálny obchod založený na účinných, transparentných a pevných globálnych pravidlách je dôležitý na to, aby sa využil plný potenciál jednotného trhu tým, že bude fungovať, rásť a pôsobiť v prospech občanov, spotrebiteľov a podnikov, a to najmä malých a stredných podnikov; pripomína, že otvorenie obchodu vedie k vyššej produktivite, podporuje vyššiu vonkajšiu konkurencieschopnosť a už podporuje takmer jednu sedminu pracovných miest na jednotnom trhu a prináša významné prínosy spotrebiteľom;

6.  vyzýva Komisiu, aby pravidelne aktualizovala svoju obchodnú a investičnú stratégiu a aby počínajúc rokom 2017 každé dva roky verejne predložila Európskemu parlamentu podrobnú výročnú správu o jej vykonávaní s cieľom zabezpečiť, že dodrží svoje sľuby; vyzýva Komisiu, aby do týchto správ zahrnula informácie o pokroku dosiahnutom v prebiehajúcich obchodných rokovaniach a vykonávaní súčasných obchodných dohôd;

7.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila svoje postupy tak, aby dohodnuté obchodné dohody mohli byť postúpené Európskemu parlamentu v kratšom čase, čo umožní, aby sa vykonávali predbežne alebo aby nadobudli účinnosť pružnejšie;

Transparentná obchodná politika a širší priestor na vyjadrenie občanov

8.  víta skutočnosť, že Komisia zvýšila transparentnosť a otvorenosť vo všetkých fázach obchodných rokovaní, a podporuje iniciatívu Komisie za transparentnosť v súvislosti s TTIP; berie na vedomie, že po niekoľkých žiadostiach Európskeho parlamentu Komisia posilnila transparentnosť rokovaní tým, že všetkým poslancom Európskeho parlamentu a národných parlamentov umožnila prístup k dôverným dokumentom z rokovaní a zainteresovaným subjektom poskytla viac informácií; pripomína, že v dôsledku lepšieho prístupu poslancov Európskeho parlamentu k dôverným informáciám v rámci rokovaní o TTIP sa posilnila parlamentná kontrola, čo umožnilo, aby Európsky parlament na seba prevzal ešte väčšiu zodpovednosť za spoločnú obchodnú politiku; vyzýva preto na rozšírenie iniciatívy Komisie za transparentnosť, aby sa dosiahla úplná transparentnosť a možnosť verejnej kontroly vo všetkých prebiehajúcich a budúcich obchodných rokovaniach a aby prebehli konzultácie s partnerskými krajinami s cieľom podporovať najvyššie normy transparentnosti, čím sa zabezpečí, že pôjde o vzájomný proces, v rámci ktorého nebude rokovacia pozícia EÚ ohrozená a že dohoda bude uzavretá na žiaducej úrovni transparentnosti rokovaní v rámci tvorby ich pôsobnosti; zdôrazňuje, že zmysluplná transparentnosť môže posilniť celosvetovú podporu obchodu založeného na pravidlách;

9.  vyzýva Radu, aby bezodkladne zverejnila všetky doteraz prijaté a budúce rokovacie mandáty;

10.  vyzýva Komisiu, aby sa zabezpečila silné a vyvážené zapojenie občianskej spoločnosti a sociálnych partnerov, a to aj prostredníctvom vhodných verejných internetových konzultácií a komunikačných kampaní, s cieľom zlepšiť obsah obchodnej politiky EÚ a nasmerovať ju na ochranu práv občanov, čím sa posilní jej legitímnosť;

11.  zdôrazňuje, že v kontexte súčasnej diskusie o rozsahu pôsobnosti obchodných rokovaní musí regulačná spolupráca zachovať základnú funkciu predpisov, ktorou je sledovanie verejného záujmu; zdôrazňuje, že posilnená spolupráca medzi regulačnými orgánmi by mala uľahčiť obchod a investície prostredníctvom identifikácie zbytočných technických prekážok obchodu a duplicitného alebo zbytočného administratívneho zaťaženia a formalít, čo má neúmerný vplyv na MSP, pričom neohrozí technické postupy, ktoré súvisia so základnými normami a predpismi, zachová európske normy v oblasti zdravia, bezpečnosti, ochrany spotrebiteľa, práce a sociálnych a environmentálnych právnych predpisov a kultúrnu rozmanitosť a bude v plnej miere chrániť zásadu predbežnej opatrnosti a regulačnú nezávislosť vnútroštátnych, regionálnych a miestnych orgánov; pripomína, že príslušné mechanizmy musia byť založené na intenzívnejšej výmene informácií a lepšom prijímaní medzinárodných technických noriem a musia viesť k zvýšenej konvergencii, pričom sa za žiadnych okolností nesmú ohroziť alebo oddialiť demokraticky legitímne rozhodovacie postupy každého obchodného partnera; podporuje využívanie a vypracovanie ďalších medzinárodných technických noriem na základe posúdení vplyvov, ako aj akékoľvek úsilie s cieľom dosiahnuť plné zapojenie našich obchodných partnerov do medzinárodných normalizačných orgánov; nedomnieva však, že by neexistencia spoločnej medzinárodnej normy mala brániť vo vzájomnom uznávaní rovnocennosti tam, kde je na mieste, či v úsilí o vypracovanie spoločných transatlantických technických noriem;

12.  v záujme zabezpečenia transparentnosti a ochrany obchodných záujmov EÚ vyzýva Komisiu, aby pri vykonávaní konzultácií s priemyslom o obchodných iniciatívach zabezpečila, aby združenia EÚ skutočne zastupovali obchodné záujmy EÚ tak, že budú odrážať skutočné záujmy vnútroštátnych priemyselných odvetví; zdôrazňuje, že pokiaľ je to možné, dokumenty inštitúcií EÚ by sa mali zverejňovať, pretože na získanie verejnej podpory pre spoločnú obchodnú politiku je nevyhnutná transparentnosť; vyzýva Komisiu, aby vykonala odporúčania európskeho ombudsmana z júla 2015 s osobitným zreteľom na prístup k dokumentom v prípade všetkých rokovaní;

Väčšia súdržnosť medzi obchodnými cieľmi EÚ a ďalšími aspektmi jej vonkajšej politiky týkajúcimi sa obchodu v záujme rozvoja

13.  pripomína, že spoločná obchodná politika sa musí realizovať v kontexte zásad a cieľov vonkajšej činnosti Únie, ako sa uvádza v článku 21 Zmluvy o EÚ a článku 208 ZFEÚ, a mala by podporovať hodnoty, ktoré presadzuje EÚ a ktoré sú vymedzené v článku 2 Zmluvy o EÚ; pripomína, že sa musí zabezpečiť súlad medzi vonkajšími politikami a vnútornými politikami, ktoré majú vonkajší rozmer; zdôrazňuje, že EÚ má právnu povinnosť dodržiavať ľudské práva a mala by podporovať udržateľný hospodársky, sociálny a environmentálny rozvoj krajín, s ktorými obchoduje; zastáva názor, že EÚ má povinnosť vynaložiť maximálne úsilie s cieľom predvídať, predchádzať a odstraňovať akékoľvek možné negatívne dôsledky spôsobené jej spoločnou obchodnou politikou tým, že pravidelne vykonáva ex ante a ex post posúdenia vplyvu na ľudské práva a následne podľa potreby vykonáva revíziu obchodných dohôd; pripomína, že len spravodlivý a riadne regulovaný obchod v prípade, že je v súlade s cieľmi udržateľného rozvoja, by mohol znížiť rozdiely a podnietiť rozvoj; zdôrazňuje, že medzi ciele trvalo udržateľného rozvoja patrí viacero úloh, ktoré súvisia s obchodom, a to v niekoľkých politických oblastiach, pričom jeden z najkonkrétnejších cieľov je zvýšenie vývozu z rozvojových krajín s cieľom zdvojnásobiť podiel najmenej rozvinutých krajín na svetovom vývoze do roku 2020;

14.  víta značný pokles počet ľudí žijúcich v absolútnej chudobe, podľa ich vymedzenia Svetovou bankou, ktorý sa zaznamenal od roku 1990; konštatuje však, že treba vyvinúť väčšie úsilie, aby sa stimulovali tak súkromné, ako aj verejné investície v najmenej rozvinutých krajinách s cieľom vytvoriť inštitucionálne a infraštruktúrne rámce, ktoré týmto krajinám umožnia lepšie využívať výhody, ktoré ponúka obchod, a pomôcť im pri diverzifikácii ich hospodárstva a začleňovaní do globálnych hodnotových reťazcov, a to im umožnil špecializovať sa na výrobky s vyššou pridanou hodnotou;

15.  berie na vedomie oznámenie Komisie, že mieni posilniť trvalo udržateľný rozvoj, podporovať ľudské práva, pracovné a sociálne normy a environmentálnu udržateľnosť na celom svete prostredníctvom svojich obchodných a investičných dohôd, ale vyzýva na vytrvalé úsilie o dosiahnutie úplného vykonávania a presadzovania príslušných kapitol v praxi; súhlasí s názorom Komisie, že EÚ má osobitnú sociálnu zodpovednosť vo vzťahu k dosahom svojich obchodných politík na rozvojové krajiny a najmä na najmenej rozvinuté krajiny;

16.  považuje migráciu za jednu z hlavných výziev 21. storočia, ktorým musí EÚ čeliť; zdôrazňuje, že zabezpečenie súdržnosti politík EÚ v oblasti obchodu a investícií má rozhodujúci význam z hľadiska odstránenia základných príčin migrácie; vyjadruje poľutovanie nad tým, že sa táto skutočnosť dostatočne neodrazila v stratégii Obchod pre všetkých;

17.  domnieva sa, že cieľom prehĺbenej a komplexnej zóny voľného obchodu (DCFTA) – najmä pre partnerské krajiny, ktoré prechádzajú hospodárskou krízou – musí byť predovšetkým hmatateľné a udržateľné zlepšenie životných podmienok bežných občanov;

18.  zdôrazňuje, že ustanovenia o ľudských právach, sociálnych a environmentálnych normách, záväzkoch týkajúcich sa pracovných práv založených na základných dohovoroch MOP a zásadách sociálnej zodpovednosti podnikov (SZP) vrátane hlavných zásad OECD pre nadnárodné spoločnosti a zásad OSN v oblasti podnikania a ľudských práv by mali byť záväzné a musia tvoriť podstatnú časť obchodných dohôd EÚ prostredníctvom vykonateľných záväzkov; vyzýva Komisiu, aby do všetkých obchodných a investičných dohôd EÚ zahrnula kapitoly o udržateľnom rozvoji; domnieva sa, že v záujme toho, aby sa tieto záväzné ustanovenia o udržateľnom rozvoji stali záväzné, je potrebné zaujať „trojfázový prístup“, pričom treba vykonávať vládne konzultácie, domáce poradné skupiny a odborné panely s MOP a ako posledná možnosť využiť všeobecné ustanovenia dohody na urovnávanie sporov, pričom možno ukladať finančné sankcie; poukazuje na to, že pracovné a environmentálne normy sa neobmedzujú na kapitoly o obchode a udržateľnom rozvoji, ale musia platiť vo všetkých oblastiach obchodných dohôd;

19.  zdôrazňuje dôležitosť účinných ochranných mechanizmov v obchodných dohodách; zároveň požaduje začlenenie účinného mechanizmu na presadzovanie pracovných a environmentálnych práv, na ktoré sa nevzťahuje doložka o ľudských právach; vyzýva Komisiu, aby zaujala štruktúrovaný a odpolitizovaný postup, na základe ktorého v prípade podozrenia z porušenia povinností vyplývajúcich z kapitol o obchode a trvalo udržateľnom rozvoji musia byť konzultácie s partnerom iniciované na základe jasných kritérií;

20.  zdôrazňuje, že do dohôd o voľnom obchode treba zapojiť občiansku spoločnosť a že na uľahčenie účasti občianskej spoločnosti sa môžu využívať modernejšie médiá;

21.  zdôrazňuje, že je dôležité dodržiavať európske, ako aj medzinárodné pravidlá v oblasti obchodu so zbraňami, najmä Zmluvu OSN o obchode so zbraňami a Kódex Európskej únie pre vývoz zbraní; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ je nástrojom hospodárskej diplomacie, ktorým by sa dalo takisto prispieť k vyriešeniu základných príčin terorizmu; zdôrazňuje, že účinné právne predpisy o kontrole vývozu sú tiež kľúčovým aspektom obchodnej politiky EÚ; vyzýva v tejto súvislosti Komisiu, aby aktualizovala právne predpisy EÚ týkajúce sa kontroly vývozu položiek s dvojakým použitím, s cieľom presadzovať strategické ciele a univerzálne hodnoty EÚ;

22.  pripomína, že MOP odhaduje, že 865 miliónov žien na celom svete by mohlo výraznejšie prispievať k hospodárskemu rastu, ak by im bola poskytnutá väčšia podpora; konštatuje, že podniky, ktoré vlastnia ženy, predstavujú nevyužitú páku na oživenie konkurencieschopnosti, urýchlenie rozvoja obchodu a udržanie rastu; zdôrazňuje, že obchodná politika môže mať odlišné rodové vplyvy v rôznych odvetviach hospodárstva a že je potrebných viac údajov o rodovej rovnosti a obchode; berie na vedomie, že Komisia sa v oznámení Obchod pre všetkých nezaoberá rodovým rozmerom obchodných dohôd; vyzýva Komisiu, aby sa väčšmi snažila o to, aby sa obchodné rokovania využili ako nástroj na presadzovanie rodovej rovnosti na celom svete a aby zabezpečili, aby tak ženy, ako aj muži mohli využívať výhody liberalizácie obchodu a aby sa im poskytla ochrana pred jej negatívnymi účinkami; domnieva sa, že na tento účel by sa mala Komisia postarať o to, že sa rodové hľadisko zahrnie horizontálne do všetkých budúcich obchodných dohôd, a že by mala monitorovať rodový vplyv platných obchodných dohôd;

23.  víta oznámenie Komisie, že má v úmysle vykonať strednodobé hodnotenie všeobecného systému preferencií (VSP), v rámci ktorého predovšetkým preskúma možnosť rozšírenia preferencií na služby v rámci systému; zdôrazňuje zároveň, že VSP vrátane systémov VSP + a EBA sú nástrojmi, ktoré umožňujú dodržiavanie základných hodnôt a ktoré sa majú vykonávať a účinne monitorovať;

Transparentné globálne hodnotové reťazce (GHR) dodržiavajúce základné hodnoty a normy na celom svete

24.  uznáva, že internacionalizácia systému svetovej výroby prispela k novým príležitostiam hospodárskeho rozvoja a predstavuje východisko z chudoby stovkám miliónov ľudí vďaka zamestnanosti; pripomína, že podľa MOP približne 780 miliónov aktívnych žien a mužov nezarába dosť na to, aby sa vymanili z chudoby; zdôrazňuje, že vďaka rozšíreniu globálnych hodnotových reťazcov sa vytvorili pracovné príležitosti, ale že naliehavým problémom zostáva slabé presadzovanie pracovnoprávnych predpisov a noriem bezpečnosti pri práci, ktoré boli zavedené na ochranu pracovníkov pred vyčerpávajúcim pracovným časom a neprijateľnými podmienkami v krajinách pôvodu; zdôrazňuje, že GHR dohnali niektoré dodávateľské podniky k tomu, aby nedbali na pracovnoprávne predpisy, presunuli svoje hospodárske aktivity do krajín mimo EÚ, zamestnávali pracovníkov v nebezpečných a neprijateľných podmienkach, vyžadovali od nich vyčerpávajúci pracovný čas a upierali pracovníkom ich základné práva; pripomína, že tieto postupy vytvárajú nečestnú konkurenciu pre dodávateľov, ktorí dodržiavajú pracovnoprávne predpisy a medzinárodné pracovné a environmentálne normy, a pre vlády, ktoré chcú zvyšovať mzdy a životnú úroveň; vyzýva Komisiu, aby preskúmala vplyv nárastu globálnych hodnotových reťazcov a aby v úzkej spolupráci s MOP a OECD predložila konkrétne návrhy na zlepšenie podmienok v týchto reťazcoch; zdôrazňuje, že ďalšia integrácia EÚ do GHR sa musí riadiť dvoma zásadami, ktorými sú zachovanie európskeho sociálneho a regulačného modelu a zabezpečenie a vytvorenie udržateľného a rovnocenného rastu a zamestnanosti v rámci EÚ, ako aj pre jej partnerov; uznáva, že globalizáciou hodnotových reťazcov sa zvyšuje dovozný obsah domácej výroby a vývozu, čím sa podstatne zvyšujú náklady na protekcionistické opatrenia;

25.  je presvedčený, že obchodná politika musí prispieť k tomu, aby sa zabezpečil transparentný výrobný proces v celom hodnotovom reťazci, ako aj dodržiavanie základných environmentálnych, sociálnych a bezpečnostných noriem; vyzýva Komisiu, aby podporovala iniciatívy týkajúce sa noriem náležitej starostlivosti pre dodávateľské reťazce; víta ochotu Komisiu úzko spolupracovať s MOP a OECD v záujme vypracovania globálneho prístupu na zlepšenie pracovných podmienok, najmä v odevnom odvetví; zdôrazňuje dôležitosť určenia a posúdenia nových odvetvových či zemepisných možností pre ďalšie zodpovedné iniciatívy dodávateľských reťazcov; teší sa na pripravované oznámenie Komisie o sociálnej zodpovednosti podnikov;

26.  naliehavo vyzýva Komisiu, aby urýchlila komplexný rámec investičnej politiky UNCTAD pre trvalo udržateľný rozvoj;

27.  požaduje, aby sa pomoc obchodu a technická pomoc EÚ zameriavala na posilnenie postavenia chudobných výrobcov, mikropodnikov a malých podnikov, združení žien a na rodovú rovnosť s cieľom zvýšiť pre nich prínosy obchodovania na miestnych a regionálnych trhoch;

28.  vyzýva Komisiu, aby vypracovala právne predpisy s cieľom zakázať dovoz tovaru vyrobeného za pomoci akejkoľvek formy moderného otroctva alebo nútenej práce a aby posilnila dovozné kontroly a kontroly dodávateľského reťazca z etických dôvodov;

29.  zdôrazňuje, že lepšia ochrana celého spektra práv duševného vlastníctva a účinnejšie presadzovanie sú mimoriadne dôležité pre ďalšiu integráciu do GHR;

30.  žiada Komisiu, aby podporovala rozvojové krajiny pri účinnom využívaní mechanizmov pružnosti zahrnutých v dohode o obchodných aspektoch práv duševného vlastníctva (TRIPS) a uznaných a potvrdených vo vyhlásení z Dauhy o dohode TRIPS a verejnom zdraví prijatom 14. novembra 2001, s cieľom umožniť, aby mohli v rámci svojich vnútroštátnych programov verejného zdravia poskytovať prístup k základným liekom za dostupné ceny; pripomína v tejto súvislosti Radu, aby splnila svoje záväzky týkajúce sa vyhlásenia z Dauhy tým, že Komisia výslovne zaručí prístup k liekom pri rokovaní o farmaceutických ustanoveniach v rámci budúcich dvojstranných a regionálnych obchodných dohôd s rozvojovými krajinami alebo v prípade, že sa rozvojové krajiny budú usilovať o pristúpenie k WTO; víta skutočnosť, že Komisia podporila žiadosť najmenej rozvinutých krajín o predĺženie farmaceutických duševného vlastníctva, ale vyjadruje poľutovanie nad konečným rozhodnutím Rady pre dohodu TRIPS v rámci WTO udeliť ho iba na 17 rokov;

31.  víta pozornosť, ktorú Komisia venovala spravodlivému obchodu vo svojom oznámení s názvom Obchod pre všetkých, a vyzýva ju, aby prioritne splnila svoje záväzky a využila existujúce štruktúry na vykonávanie dohôd o voľnom obchode na podporu spravodlivého obchodu, propagovala systémy spravodlivého obchodu medzi malými výrobcami v tretích krajinách prostredníctvom delegácií EÚ a aby vyvíjala činnosti na zvýšenie povedomia v EÚ, napr. udeľovaním ocenenia „Európske mesto spravodlivého a etického obchodu“;

32.  vyjadruje presvedčenie, že nové technológie a internet poskytujú nové nástroje umožňujúce vysledovať výrobky pozdĺž celého dodávateľského reťazca;

33.  pripomína úlohu, ktorú zohralo používanie bankových služieb pri rozvoji obchodu a investícií; vyzýva Európsku úniu, aby podporila presadzovanie prístupu k bankovým službám v rozvojových krajinách;

34.  víta oznámenie Komisie, že má v úmysle modernizovať pravidlá pôvodu, pretože tieto pravidlá predstavujú čoraz väčšiu prekážku obchodu v rámci obchodných vzorcov, ktorým dominujú globálne hodnotové reťazce; zdôrazňuje, že modernizácia pravidiel pôvodu musí byť prioritou vo všetkých dohodách o voľnom obchode, o ktorých Únia rokuje; vyzýva najmä Komisiu, aby pracovala najmä na flexibilných pravidlách pôvodu vrátane nenáročných požiadaviek týkajúcich sa pridanej hodnoty a zmeny čiastkových položiek harmonizovaného systému;

Monitorovanie, hodnotenie a kontrola existujúcich dohôd ako kľúčová priorita obchodnej politiky EÚ

35.  víta návrh Komisie na posilnenie partnerstva s Európskym parlamentom a so zainteresovanými stranami pri vykonávaní obchodných dohôd; zdôrazňuje, že Európsky parlament by mal byť zapojený a v plnej miere, včas a vo všetkých fázach postupu informovaný, a to aj prostredníctvom systematickej konzultácie s Európskym parlamentom pred vypracovaním mandátov na rokovanie; poukazuje na to, že Komisia má povinnosť informovať Európsky parlament o svojej činnosti v súvislosti s vykonávaním, monitorovaním a kontrolou obchodných a investičných dohôd;

36.  vyzýva Komisiu, aby nepožadovala dočasné uplatňovanie obchodných dohôd ani obchodných kapitol dohôd o pridružení, kým Európsky parlament nedá svoj súhlas; pripomína, že by to vážne oslabilo práva Európskeho parlamentu a že by to mohlo vytvoriť právnu neistotu voči ďalším signatárom dohody a dotknutým hospodárskym subjektom; v tejto súvislosti pripomína a víta záväzky komisárky pre obchod, dôrazne však odporúča formálne tieto podmienky zakotviť v novej medziinštitucionálnej dohode;

37.  domnieva sa, že v prípade zmiešaných dohôd už overená prax, pri ktorej sa dohoda uplatňuje len dočasne po udelení súhlasu Európskym parlamentom, zatiaľ čo sa očakáva ratifikácia národnými parlamentmi, predstavuje najlepšiu rovnováhu medzi demokratickým dohľadom a účinnosťou;

38.  trvá na tom, aby sa monitorovanie, hodnotenie a kontrola existujúcich dohôd stali kľúčovou prioritou spoločnej obchodnej politiky; vyzýva Komisiu, aby vzhľadom na čoraz rozsiahlejšiu rokovaciu agendu prerozdelila primerané prostriedky s cieľom umožniť GR pre obchod lepšie monitorovať obchodné dohody, ktoré sa majú vykonávať; žiada Komisiu, aby v záujme monitorovania vykonávania obchodných dohôd stanovila konkrétne ukazovatele a aby verejne a pravidelne predkladala Európskemu parlamentu dôkladnú a podrobnú správu o vykonávaní, ktorá bude obsahovať informácie napríklad o výkonnosti priemyselných odvetví EÚ a vplyve dohôd na rozličné odvetvia a ich príslušné podiely na trhu;

39.  vyzýva Komisiu, aby na základe revidovanej metodiky zlepšila kvalitu a presnosť posúdení ex ante a ex post; zdôrazňuje, že v prípade politických iniciatív v oblasti obchodu je vždy potrebné predložiť rozsiahle a komplexné posúdenie vplyvu na udržateľnosť, najmä vzhľadom na nedávne odporúčanie ombudsmana, pokiaľ ide o sťažnosť 1409/201/JN o dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Vietnamom; zdôrazňuje, že tieto posúdenia by mali zahŕňať aspoň: citlivé hospodárske odvetvia; ľudské, sociálne a environmentálne práva; a poľnohospodárstvo a miestnu produkciu v najvzdialenejších regiónoch; vyjadruje znepokojenie v súvislosti s nedostatkom priebežných posúdení a posúdení ex post a nedostatočnou kvalitou posúdení, ktoré sa vykonávajú, ako vyplýva z osobitnej správy Európskeho dvora audítorov č. 02/2014; trvá na tom, aby sa priebežné hodnotenia a hodnotenia ex post vyššej kvality vypracúvali s ohľadom na všetky obchodné dohody s cieľom umožniť politickým činiteľom, zainteresovaným stranám a európskym daňovníkom posúdiť, či obchodné dohody priniesli očakávané výsledky; žiada Komisiu, aby poskytla údaje o vplyve obchodných dohôd, ktoré boli uzavreté s osobitným zreteľom na MSP, vytváranie dôstojných pracovných miest, ľudské práva a životné prostredie, a to aj v partnerských krajinách, a aby navrhla dodatočné opatrenia s cieľom zabezpečiť, aby najmenej rozvinuté krajiny profitovali z našich obchodných politík;

40.  vyzýva Komisiu, aby predložila Európskemu parlamentu správu o praktikách dvojakých cien a ďalších praktikách narúšajúcich ceny, ktoré uplatňujú hlavní obchodní partneri EÚ, s osobitným zameraním na energetické zdroje a s objasnením hospodárskeho dosahu týchto praktík na hospodárstvo EÚ a krokov, ktoré Komisia podnikla na dvojstrannej a viacstrannej úrovni, ako aj na úrovni WTO nato, aby tieto praktiky úplne odstránila; vyzýva Komisiu, aby urobila všetko pre to, aby v rámci svojich obchodných vzťahov so všetkými svojimi obchodnými partnermi zrušila praktiky dvojakých cien a ďalšie praktiky, ktorými dochádza k narúšaniu cien;

Podpora svetového obchodu prostredníctvom mnohostranného prístupu v rámci Svetovej obchodnej organizácie (WTO)

41.  zdôrazňuje, že multilaterálny obchodný systém, ktorý predstavuje organizácia WTO, zostáva najlepšou voľbou na zabezpečenie otvoreného a spravodlivého systému založeného na pravidlách, v rámci ktorého sa zohľadňujú a vyvažujú mnohé rozličné záujmy jej členov; pripomína, že Európsky parlament je silným zástancom mnohostranného programu; víta uzavretie rokovaní o dohode o uľahčení obchodu, ktorá prispeje k zjednodušeniu a modernizácii colných režimov v mnohých krajinách, čo by zase rozvojovým krajinám uľahčilo integráciu do celosvetového obchodného systému; žiada rýchle a správne vykonávanie dohody všetkými stranami;

42.  konštatuje, že na 10. ministerskej konferencii WTO v Nairobi v roku 2015 sa v obmedzenej miere podarilo dosiahnuť zlepšenia; uznáva, že členovia WTO majú rozdielne názory na to, ako postupovať, pokiaľ ide o dauhaské kolo rokovaní, vrátane potreby zvážiť nové prístupy k vyriešeniu neuzavretých otázok v súvislosti s rôznymi záujmami v rámci rozvojových krajín a medzi najmenej rozvinutými krajinami, a zároveň uznáva zvýšenú zodpovednosť rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík za uzatvorenie dauhaského kola rokovaní; víta záväzok EÚ k splneniu cieľa, ktorým je poskytnutie financovania vo výške 400 miliónov EUR počas piatich rokov na podporu rozvojových krajín, predovšetkým najmenej rozvinutých krajín, v ich úsilí o vykonávanie dohody o uľahčení obchodu; berie na vedomie, že niektorí členovia WTO prejavili záujem otvoriť nové rokovacie oblasti, ako sú okrem iného investície, štátne podniky, hospodárska súťaž a digitálny obchod; vyjadruje presvedčenie, že výsledok ministerskej konferencie v Nairobi je príležitosťou na oživenie rokovacej funkcie WTO; naliehavo vyzýva Komisiu, aby prevzala iniciatívu pri reformovaní a posilňovaní WTO, a to aj tým, že posilní koordináciu s MOP a inými agentúrami OSN pôsobiacimi v oblasti životného prostredia a ľudských práv, s cieľom zaistiť väčšiu inkluzívnosť, účinnosť, transparentnosť a zodpovednosť; pripomína kľúčovú úlohu, ktorú zohráva program pomoci obchodu, pokiaľ ide o budovanie kapacít v oblasti obchodu a technickú pomoc rozvojovým krajinám a najmenej rozvinutým krajinám; v tejto súvislosti vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa zaviazali zvýšiť pomoc obchodu, a tým umožnili rozvojovým krajinám ťažiť z vyššieho podielu pridanej hodnoty v globálnych hodnotových reťazcoch; vyzýva Komisiu, aby sa v nadchádzajúcej revízii stratégie na pomoc obchodu zaoberala otázkou spravodlivého a etického obchodu;

43.  domnieva sa, že mnohostranné rokovania, pokiaľ možno v rámci WTO (napríklad dohoda o informačných technológiách (ITA), dohoda o environmentálnych tovaroch (EGA) a dohoda o obchode so službami (TiSA)), ponúkajú možnosť oživiť pokrok na úrovni WTO, ale iba tým, že ponechávajú otvorené dvere, aby sa mohli pripojiť členovia WTO, ktorí majú záujem; vyjadruje pevné presvedčenie, že pokiaľ je to možné, takéto dohody musia byť dostatočne ambiciózne nato, aby sa uplatňovali na základe doložky najvyšších výhod medzi všetkými členmi WTO, a mali by fungovať ako východiská pre budúce viacstranné dohody; zdôrazňuje, že obchodná politika by sa mala využívať aj ako nástroj na zvyšovanie konkurencieschopnosti výrobkov s priaznivým vplyvom na životné prostredie, a to tak z hľadiska ich používania, ako aj výrobných metód; zdôrazňuje, že je dôležité posilniť mnohostranný charakter iniciatívy „environmentálneho tovaru“ a zvážiť, či by obchodné dohody mohli poskytovať preferencie pre skutočný environmentálny tovar; zdôrazňuje, že dohoda TiSA by mohla byť príležitosťou na oživenie pokroku v oblasti obchodu so službami na úrovni WTO;

44.  žiada silný a účinný parlamentný rozmer WTO s cieľom zvýšiť transparentnosť organizácie a posilniť a zaručiť demokratickú legitimitu svetového obchodu; naliehavo vyzýva WTO, aby v plnej miere využila parlamentnú konferenciu o WTO a zabezpečila, aby poslanci mali prístup ku všetkým informáciám, ktoré potrebujú na účinné vykonávanie svojej úlohy dohľadu, a užitočným spôsobom prispievali k obchodným politikám;

Individualizovaný prístup pri výbere budúcich rokovaní o dohodách o voľnom obchode

45.  vyzýva Komisiu, aby sa vyváženým spôsobom a s náležitým ohľadom na reciprocitu a vzájomné výhody sústredila na ukončenie prebiehajúcich obchodných rokovaní, a vyzýva ju, aby posúdila možný kumulovaný vplyv, najmä pokiaľ ide o citlivé výrobky dotknuté kvótami alebo liberalizáciou v rámci prebiehajúcich rokovaní alebo už uzatvorených obchodných dohôd; žiada lepšie vyhodnocovanie skutočných a potenciálnych dôsledkov uzatvorených obchodných dohôd a lepšie informovanie o nich s cieľom nájsť primeranú rovnováhu medzi ochranou citlivých poľnohospodárskych odvetví a presadzovaním ofenzívnych záujmov, ktoré sú Únii ako jednému z najväčších poľnohospodárskych vývozcov vlastné, okrem iného tým, že sa naplánujú prechodné obdobia a kvóty a v niekoľkých prípadoch i vylúčenie najcitlivejších výrobkov; pripomína Komisii, aby vykonala predbežnú analýzu a nestranné a nezaujaté ex ante posúdenia vplyvu na udržateľnosť, so zreteľom na záujmy Únie pred vypracovaním rokovacích mandátov;

46.  domnieva sa, že je predovšetkým nevyhnutné dosiahnuť čo možno najrýchlejšiu ratifikáciu obchodných rokovaní, ktoré boli úspešne ukončené; vyzýva najmä na uzatvorenie dohôd s Kanadou a so Singapurom s cieľom zabezpečiť otvorenie dvoch veľkých trhov, ktoré budú kľúčové pre budúce záujmy podnikov v EÚ; žiada informovanú diskusiu v celej EÚ ako súčasť politických rokovaní;

47.  zdôrazňuje, že je mimoriadne dôležité zaoberať sa v rámci všetkých obchodných rokovaní EÚ citlivými a ofenzívnymi záujmami, ako sú podpora investícií, odstránenie zbytočných necolných prekážok obchodu, uznanie a ochrana zemepisných označení a pracovných práv, zlepšenie prístupu k verejnému obstarávaniu (najmä v súvislosti s prebiehajúcimi rokovaniami o Transatlantickom obchodnom a investičnom partnerstve (TTIP) a dohode o voľnom obchode medzi EÚ a Japonskom), zabezpečenie dôstojných a kvalitných pracovných miest, integrácia MSP do globálnych hodnotových reťazcov, vylúčenie verejných a audiovizuálnych služieb a zákonné zaistenie práva na reguláciu pri rokovaniach o dohodách o voľnom obchode v rámci ambicióznych vyvážených a rozsiahlych balíkov;

48.  žiada, aby obchodné rokovania prebiehali podľa primerane prispôsobenej regionálnej obchodnej stratégie a aby bol zaistený plný súlad s regionálnou integráciou, najmä v Ázii, Afrike a Latinskej Amerike, ktoré Komisia označila za regióny, ktoré majú bez toho, aby bola oslabená kľúčová úloha strategického partnerstva medzi EÚ a USA, zásadný význam pre hospodárske záujmy EÚ; vyzýva Komisiu, aby okamžite začala rokovania o investičnej dohode s Taiwanom; pripomína, že EÚ a Latinská Amerika sú prirodzenými spojencami, pričom počet ich obyvateľov predstavuje spolu jednu miliardu a tvorí štvrtinu celosvetového HNP; upozorňuje, že potenciál tohto partnerstva sa dostatočne nevyužíva; víta, že v novej stratégii Komisie pre obchod a investície sa kľúčový dôraz kladie na Latinskú Ameriku; vyzýva Komisiu, aby využila súčasnú dynamiku v rámci obchodných rokovaní so zoskupením Mercosur v záujme dosiahnutia komplexnej, vyváženej a ambicióznej dohody; podporuje modernizáciu dohôd s Mexikom a Chile; žiada o ďalší impulz na vyjednanie dohôd o voľnom obchode s Austráliou a Novým Zélandom a pripomína, že je dôležité, aby EÚ rozvíjala obchodné vzťahy s Indiou vzhľadom na veľký potenciál tohto trhu; naliehavo vyzýva Komisiu, aby znovu oživila rokovania s Malajziou a začala rokovania s Indonéziou čo najskôr po ukončení prípravných rokovaní o rozsiahlom hospodárskom partnerstve;

49.  zdôrazňuje, že v súvislosti so súčasnými výzvami by sa mal osobitný dôraz klásť jednak na rámec po skončení platnosti Dohody z Cotonou so zameraním na jej prepojenie s doložkami o ľudských právach v dohodách o hospodárskom partnerstve, jednak na podporu vytvorenia kontinentálnej zóny voľného obchodu v Afrike ako prostriedok na posilnenie stability, regionálnej integrácie, miestneho rastu, zamestnanosti a inovácie; pripomína, že je potrebné, aby EÚ zaistila stabilitu vo svojom východnom a južnom susedstve, a vyzýva na zintenzívnenie obchodu a hospodárskej integrácie, čím sa v tomto ohľade dosiahne úplné, rýchle a náležité vykonávanie prehĺbenej a komplexnej dohody o voľnom obchode (DCFTA) s Ukrajinou, Gruzínskom a Moldavskou republikou a konkrétny pokrok s Tuniskom, Marokom a Jordánskom;

50.  vyzýva Komisiu, aby do všetkých štádií obchodných rokovaní v plnej miere zapojila vnútroštátne podniky, a to aj prostredníctvom konzultácií s vnútroštátnymi združeniami popri konzultáciách so zastrešujúcimi združeniami EÚ, a aby doplnila znenie prerokovanej obchodnej dohody o zoznam s jasne uvedeným záverom rokovaní pre jednotlivé odvetvia a s dôvodmi rozhodnutí prijatých Komisiou;

Námietky voči udeleniu štatútu trhového hospodárstva Číne a potreba účinných nástrojov na ochranu obchodu

51.  zdôrazňuje, že ďalšie opatrenia na liberalizáciu obchodu, ktoré by mohli viesť k nekalým obchodným praktikám a súťaži medzi krajinami, pokiaľ ide o všetky druhy necolných prekážok obchodu, pracovné práva a environmentálne normy a normy verejného zdravia, si vyžadujú, aby EÚ bola schopná omnoho účinnejšie reagovať na nekalé obchodné praktiky a zabezpečiť rovnaké podmienky; zdôrazňuje, že nástroje na ochranu obchodu musia zostať nevyhnutnou zložkou obchodnej stratégie EÚ a umožňovať väčšiu konkurencieschopnosť, v prípade potreby opätovným stanovením podmienok spravodlivej hospodárskej súťaže; pripomína, že súčasné právne predpisy EÚ na ochranu obchodu pochádzajú z roku 1995; zdôrazňuje, že systém ochrany obchodu Únie sa musí čo najskôr modernizovať bez toho, aby bol oslabený; poukazuje na to, že právne predpisy EÚ v oblasti ochrany obchodu musia byť účinnejšie, dostupnejšie pre MSP a prispôsobené súčasným výzvam a štruktúram obchodu, že vyšetrovania musia trvať kratšie a že treba posilniť transparentnosť a predvídateľnosť; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh na modernizáciu nástrojov na ochranu obchodu je zablokovaný v Rade, ktorá nedokázala ponúknuť v súvislosti s týmto zásadným právnym predpisom výsledok; s poľutovaním konštatuje, že Komisia vo svojom oznámení s názvom Obchod pre všetkých vôbec nespomína potrebu modernizácie nástrojov na ochranu obchodu; naliehavo vyzýva Radu, aby ukončila patovú situáciu v súvislosti s modernizáciou nástrojov na ochranu obchodu na základe pozície Európskeho parlamentu, najmä vzhľadom na to, že Čína v súčasnosti dôrazne žiada o uznanie štatútu trhového hospodárstva;

52.  pripomína význam partnerstva EÚ s Čínou, v ktorom voľný a spravodlivý obchod a investície zohrávajú dôležitú úlohu; vyjadruje presvedčenie, že pokiaľ Čína nesplní všetkých päť kritérií potrebných na to, aby bola považovaná za trhové hospodárstvo, EÚ by v rámci svojich antidumpingových a antisubvenčných vyšetrovaní dovozu z Číny mala pri stanovovaní porovnateľnosti cien používať neštandardnú metodiku, a to v súlade s tými časťami oddielu 15 protokolu o pristúpení Číny a pri plnom uplatňovaní tých častí, ktoré poskytujú priestor na uplatňovanie neštandardnej metodiky; vyzýva Komisiu, aby predložila návrh v súlade s touto zásadou a pripomína potrebu úzko spolupracovať o tejto otázke s ďalšími partnermi vo WTO;

53.  vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti neprijímala žiadne opatrenia bez predchádzajúceho hĺbkového a komplexného posúdenia vplyvu, ktoré by sa venovalo všetkým prípadným účinkom a dôsledkom na zamestnanosť a udržateľný rast vo všetkých odvetviach EÚ, ako aj prípadným účinkom a dôsledkom pre životné prostredie;

Väčšia súdržnosť medzi obchodnou a priemyselnou politikou EÚ a lepšia ochrana práv duševného vlastníctva

54.  domnieva sa, že je potrebné vyvinúť viac úsilia na komplexné riešenie potrieb európskych priemyselných odvetví a že výrobné odvetvie EÚ sa príliš často kladie za sektor služieb; zdôrazňuje, že obchodná politika musí zabezpečiť rovnaké podmienky pre európsky priemysel, poskytnúť prístup k novým a rozvíjajúcim sa trhom, uľahčiť zbližovanie noriem smerom k vyššej úrovni a zároveň obmedziť dvojitú certifikáciu; vyzýva Komisiu, aby zabezpečila súdržnosť medzi obchodnou a priemyselnou politikou EÚ a aby podporovala rozvoj a konkurencieschopnosť európskeho priemyslu s osobitným zreteľom na stratégiu reindustrializácie;

55.  zdôrazňuje ústrednú úlohu, ktorú zohrávajú pravidlá pôvodu pri určovaní odvetví, ktoré ťažia z dohôd EÚ o voľnom obchode, alebo odvetví, pre ktoré budú tieto dohody znamenať stratu; uznáva, že Európsky parlament pravidlá pôvodu doposiaľ v plnej miere neanalyzoval, a žiada Komisiu, aby pripravila správu, v ktorej uvedie zmeny, ktoré uskutočnila za posledných desať rokov na 4-miestnej úrovni znaku KN vo svojej preferovanej štandardnej rokovacej pozícii v prípade dohôd o voľnom obchode v súvislosti s pravidlami o pôvode, a objasnila dôvody na akékoľvek zmeny;

56.  zastáva názor, že nedostatočne účinné presadzovanie práv duševného vlastníctva ohrozuje prežitie celých odvetví európskeho priemyslu; zdôrazňuje, že falšovanie spôsobuje stratu pracovných miest a oslabuje inováciu; pripomína, že primeraná ochrana práv duševného vlastníctva a ich účinné presadzovanie sú základom celosvetového hospodárstva; víta odhodlanie Komisie posilňovať ochranu a presadzovanie práv duševného vlastníctva v dohodách o voľnom obchode a v rámci WTO a spolupracovať s partnermi v boji proti podvodom; podporuje Komisiu v jej zámere chrániť celé spektrum práv duševného vlastníctva vrátane patentov, ochranných známok, autorských práv, priemyselných vzorov, zemepisných označení, označení pôvodu a liečiv;

Otvorenie nových trhových príležitostí pre poskytovateľov služieb z EÚ a uznanie profesionálnych kvalifikácií ako základný prvok obchodnej stratégie EÚ

57.  pripomína, že EÚ zohráva vedúcu úlohu v sektore služieb; zdôrazňuje, že otvorenie nových trhových príležitostí musí byť základným prvkom stratégie EÚ v oblasti medzinárodného obchodu; zdôrazňuje, že začlenenie služieb do obchodných dohôd má mimoriadny význam, keďže ponúka príležitosti pre európske spoločnosti a domácich zamestnancov a zároveň v súlade s článkami 14 a 106 ZFEÚ a protokolom 26 vylučuje súčasné a budúce služby všeobecného záujmu a služby všeobecného hospodárskeho záujmu z rozsahu uplatňovania akejkoľvek dohody a bez ohľadu na to, či sú financované z verejných alebo súkromných zdrojov; žiada Komisiu, aby podporovala uznávanie odborných kvalifikácií v obchodných dohodách a zahŕňala ho do týchto dohôd, čím sa otvoria nové možnosti pre európske spoločnosti a zamestnancov; osobitne žiada, aby sa zvážilo začlenenie niektorých výhod smernice o zamestnancoch presunutých v rámci podniku do obchodných a investičných dohôd výmenou za takéto uznania;

58.  súhlasí s názorom Komisie, že dočasný pohyb odborníkov sa stal veľmi dôležitým pre rast medzinárodného obchodu a i naďalej je ofenzívnym záujmom EÚ; zdôrazňuje, že kapitola o mobilite pracovnej sily by sa mala zapracovať do všetkých obchodných a investičných dohôd EÚ; pripomína však, že záväzky podľa režimu 4 sa musia uplatňovať iba na pohyb vysoko kvalifikovaných odborníkov (napríklad osoby s univerzitným alebo rovnocenným magisterským titulom alebo na vedúcich manažérskych pozíciách) na konkrétny účel, na obmedzený čas a za podmienok presne stanovených vnútroštátnymi právnymi predpismi krajiny, v ktorej sa služba vykonáva, a na základe zmluvy, ktorou sa dodržiavajú tieto vnútroštátne právne predpisy v súlade s článkom 16 smernice o službách, pričom sa zabezpečí, aby nič nebránilo EÚ a jej členským štátom pri udržiavaní a zlepšovaní pracovných noriem a kolektívnych zmlúv;

59.  víta zámer Komisie využívať obchodnú politiku na riešenie problematiky nových foriem digitálneho protekcionizmu a na stanovenie pravidiel pre elektronický obchod a cezhraničné toky údajov v súlade s právnymi predpismi EÚ v oblasti ochrany údajov a súkromia a s ochranou základných práv; domnieva sa, že je potrebné vyvinúť oveľa väčšie úsilie o vytvorenie priaznivého prostredia pre elektronický obchod a podnikanie v EÚ obmedzením monopolov a zneužívania monopolného postavenia na telekomunikačnom trhu a praktík geografického blokovania, ako aj rozvojom konkrétnych riešení nápravy; zdôrazňuje, že kľúčový význam má zabezpečenie regulačnej spolupráce, obmedzenie on-line podvodov, vzájomné uznávanie a harmonizácia noriem v odvetví elektronického obchodu; vyzýva Komisiu, aby navrhla nový model kapitol o elektronickom obchode, ktorým sa zo všetkých obchodných rokovaní úplne vyjme súčasný a akýkoľvek budúci právny rámec EÚ na ochranu údajov a ktorého cieľom bude zabezpečiť výmenu údajov v plnom súlade s pravidlami ochrany údajov zavedenými v krajine pôvodu dotknutej osoby; vyzýva na intenzívnejšiu spoluprácu orgánov presadzovania práva, najmä v oblasti nekalých obchodných praktík uskutočňovaných on-line;

Hlavná úloha digitálneho hospodárstva pre budúci svetový obchod

60.  berie na vedomie rastúci a budúci význam digitálneho hospodárstva, a to nielen v Európe, ale aj na celom svete, pričom odhaduje sa, že na celom svete je 3,3 miliardy používateľov internetu, ktorí predstavujú 40 % svetovej populácie; vyjadruje presvedčenie, že trendy, ako sú tzv. cloud computing, mobilné internetové služby, inteligentné siete a sociálne médiá, majú za následok radikálne zmenené podnikateľské prostredie; zdôrazňuje, že obchodná politika EÚ musí držať krok s digitálnymi a technologickými trendmi;

61.  žiada Komisiu, aby spolu s partnermi vo WTO nielen vytvorila pracovnú skupinu pre digitálny obchod v rámci WTO, ktorá by podrobne skúmala vhodnosť súčasného rámca pre elektronický obchod s ohľadom na špecifické odporúčania, objasnenia a úpravy, ale takisto stanovila nový rámec pre uľahčenie obchodu so službami, vychádzajúc z najlepších postupov vyplývajúcich z vykonávania dohody o uľahčení obchodu;

Podpora Komisii v boji proti korupcii

62.  uvedomuje si, že zapracovanie ustanovení o finančných službách do obchodných dohôd vzbudilo obavy týkajúce sa možných negatívnych účinkov z hľadiska prania špinavých peňazí, daňových únikov a vyhýbania sa daňovým povinnostiam; v tejto súvislosti naliehavo žiada Komisiu, aby bojovala proti korupcii ako zásadnej necolnej prekážke obchodu v rozvinutých a rozvojových krajinách; trvá na tom, že obchodné a investičné dohody sú vhodnou príležitosťou na prehĺbenie spolupráce v oblasti boja proti korupcii, praniu špinavých peňazí, daňovým podvodom a daňovým únikom; domnieva sa, že záväzky vychádzajúce z medzinárodných noriem, povinnosti vykazovania podľa jednotlivých krajín a automatická výmena informácií by mali byť zahrnuté do príslušných medzinárodných dohôd na podporu ďalšej liberalizácie finančných služieb;

63.  domnieva sa, že prepojeniu medzi obchodnými a investičnými dohodami a zmluvami o zamedzení dvojitého zdanenia sa venuje mimoriadne malá pozornosť, a vyzýva Komisiu, aby dôkladne preskúmala všetky účinky, ktoré môžu mať takéto nástroje na seba navzájom a na väčšiu súdržnosť politík v oblasti boja proti daňovým únikom;

Výhľadovo orientovaná obchodná politika zohľadňujúca osobitné potreby MSP

64.  zdôrazňuje, že výhľadovo orientovaná obchodná politika musí venovať väčšiu pozornosť osobitným potrebám MSP a zabezpečiť, aby mohli v plnej miere využívať výhody obchodných a investičných dohôd; pripomína, že len malý počet európskych MSP dokáže identifikovať a využívať príležitosti, ktoré prináša globalizácia a liberalizácia obchodu; konštatuje, že iba 13 % európskych MSP je aktívnych na medzinárodnej úrovni mimo EÚ, pričom tvoria jednu tretinu vývozu EÚ; podporuje iniciatívy na uľahčenie internacionalizácie európskych MSP, a preto trvá na výhodách kapitoly o MSP vo všetkých budúcich dohodách o voľnom obchode; vyjadruje presvedčenie, že treba preskúmať nové spôsoby, ako lepšie pomáhať MSP pri ich predaji tovaru a služieb v zahraničí; zdôrazňuje, že MSP potrebujú do väčšej miery individualizovanú podporu, najskôr na úrovni členských štátov, uľahčený prístup k prehľadným on-line informáciám o obchodných opatreniach a špecifickým a zrozumiteľným príručkám o možnostiach a prínosoch, ktoré priniesla, resp. prinesie každá minulá či budúca obchodná dohoda uzatvorená Európskou úniou;

65.  žiada Komisiu, aby sa zaoberala potrebami MSP horizontálne vo všetkých kapitolách obchodných dohôd, okrem iného vrátane vytvorenia on-line jednotných kontaktných miest, kde sa MSP môžu dozvedieť o príslušných predpisoch, čo je mimoriadne kľúčové pre cezhraničných poskytovateľov služieb, pokiaľ ide o udeľovanie povolení a iné administratívne požiadavky; poukazuje na to, že tieto nástroje by sa mali v príslušných prípadoch vzťahovať aj na nové príležitosti prístupu na trh pre MSP, najmä pokiaľ ide o ponuky s nízkou hodnotou; zdôrazňuje potrebu znížiť obchodné náklady pre MSP zefektívnením colných režimov, obmedzením zbytočných necolných prekážok obchodu a regulačnej záťaže a zjednodušením pravidiel pôvodu; domnieva sa, že úlohou, ktorú majú zohrávať MSP pri pomoci Komisii s vypracúvaním týchto nástrojov je zabezpečiť, aby obchodné dohody spĺňali ich potreby; nabáda Komisiu, aby udržiavala úzky dialóg so zástupcami MSP vo všetkých štádiách obchodných rokovaní;

66.  zdôrazňuje, že rýchlejší prístup európskych MSP k antidumpingovým postupom je kľúčom na ich ochranu pred nekalými obchodnými praktikami; podčiarkuje potrebu reformovať mnohostranný rámec WTO, aby sa doň MSP mohli lepšie zapájať a aby sa zabezpečilo rýchlejšie riešenie sporov;

67.  vyzýva Komisiu, aby posúdila a zlepšila existujúce nástroje týkajúce sa subsidiarity, komplementárnosti a predchádzania duplicite vo vzťahu k programom jednotlivých členských štátov a európskej pridanej hodnote pred vytvorením ďalších samostatných opatrení na podporu prieniku MSP na medzinárodné trhy; zdôrazňuje, že Komisia by mala predložiť Európskemu parlamentu nezávislé hodnotenie všetkých existujúcich programov;

Investície

68.  zdôrazňuje dôležitosť vnútorných a vonkajších investícií do hospodárstva EÚ a potrebu ochrany podnikov EÚ, keď investujú do tretích trhov; v tejto súvislosti uznáva úsilie Komisie, pokiaľ ide o nový systém investičných súdov; zdôrazňuje potrebu ďalších diskusií so zainteresovanými stranami a s Európskym parlamentom o systéme investičných súdov; zdôrazňuje, že tento systém musí byť v súlade s právnym poriadkom EÚ, najmä právomocou súdov EÚ a konkrétnejšie s pravidlami EÚ v oblasti hospodárskej súťaže; takisto má ambíciu dosiahnuť v strednodobom horizonte mnohostranné riešenie investičných sporov; vyjadruje poľutovanie nad tým, že návrh systému investičných súdov nezahŕňa ustanovenie o povinnosti investorov;

69.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa riadili odporúčaniami komplexného rámca investičnej politiky pre trvalo udržateľný rozvoj, ktorý vypracovala konferencia UNCTAD, s cieľom stimulovať zodpovednejšie a transparentnejšie investície;

70.  berie na vedomie požiadavku Komisie uvedenú v jej oznámení s názvom „Investičný plán pre Európu“ na podporu investícií v rámci EÚ a považuje obchodné stratégie za základné prostriedky na dosiahnutie tohto cieľa; konštatuje, že Európskemu fondu pre strategické investície chýba vonkajší rozmer; žiada Komisiu, aby zvážila iba vytvorenie externej zložky po dôkladnej analýze výkonnosti fondu a preskúmaní jeho užitočnosti vzhľadom na existenciu úveru Európskej investičnej banky, Európskej banky pre obnovu a rozvoj a činnosť Európskeho rozvojového fondu; zdôrazňuje, že tieto prostriedky musia prispieť k trvalo udržateľnému rozvoju a dôstojným pracovným miestam, boju proti chudobe a potlačeniu základných príčin migrácie;

71.  pripomína potrebu zvýšiť transparentnosť a zodpovednosť inštitúcií na financovanie rozvoja, verejno-súkromných partnerstiev v záujme účinného zisťovania a monitorovania peňažných tokov, udržateľnosti dlhu a pridanej hodnoty pre trvalo udržateľný rozvoj ich projektov;

Obchod a poľnohospodárstvo

72.  zdôrazňuje, že prísne európske normy v oblasti životného prostredia, bezpečnosti potravín, dobrých životných podmienok zvierat a sociálnych podmienok majú veľký význam pre občanov EÚ, najmä z hľadiska verejnej morálky a informovaného spotrebiteľského výberu, a zastáva názor, že obchodné dohody by mali podporovať spravodlivú hospodársku súťaž s cieľom zabezpečiť, aby poľnohospodári v EÚ plne využívali colné koncesie a neboli ekonomicky znevýhodnení v porovnaní so svojimi partnermi v tretích krajinách; zdôrazňuje potrebu zaručiť, aby normy EÚ v oblasti bezpečnosti potravín a dobrých životných podmienok zvierat boli chránené zachovaním zásady predbežnej opatrnosti, udržateľným poľnohospodárstvom a vysokou úrovňou sledovateľnosti a označovania výrobkov a zabezpečením toho, aby všetok dovoz spĺňal uplatniteľné právne predpisy EÚ; berie na vedomie výrazný rozdiel medzi medzinárodnými normami v oblasti dobrých životných podmienok zvierat; v tejto súvislosti zdôrazňuje potrebu regulovať vývoz živých hospodárskych zvierat v súlade s platnými právnymi predpismi EÚ a normami stanovenými Svetovou organizáciou pre zdravie zvierat (OIE);

73.  domnieva sa, že v kontexte súčasnej krízy poľnohospodárstva je dôležité, aby sa otvorili nové trhy pre poľnohospodársku výrobu EÚ, napríklad v oblasti mliečnych výrobkov, mäsa a ovocia a zeleniny; zdôrazňuje, že je potrebné identifikovať nové trhové odbytiská s vysokým nákupným potenciálom;

74.  považuje za potrebné zvýšiť pridanú hodnotu poľnohospodárstva a organizovať propagačné kampane s cieľom otvoriť nové trhy; predovšetkým zdôrazňuje, že je nevyhnutné posilniť systémy kvality na úrovni EÚ, keďže predstavujú najlepší spôsob na zviditeľnenie obchodných značiek výrobkov EÚ na svetovom trhu, pričom nepriamo prospievajú európskemu poľnohospodárstvu ako celku;

75.  zdôrazňuje, že zo strany Potravinového a veterinárneho úradu sú potrebné prísnejšie kontroly dovozu na hraniciach a prísnejšie inšpekcie výrobných a trhových podmienok v krajinách vyvážajúcich do EÚ, aby sa zaistil súlad s pravidlami Únie;

76.  trvá na tom, že je dôležité, aby sa v rámci všetkých rokovaní o voľnom obchode dosiahol pokrok v oblasti zdravotných, fytosanitárnych a ďalších necolných prekážok na poľnohospodárskom trhu, a to najmä s ohľadom na presné limity stanovené EÚ, ktoré môžu mať vplyv na zdravie spotrebiteľa;

77.  pripomína dôležitosť zemepisných označení pri podpore tradičných európskych agropotravinárskych výrobkov, ich ochrane pred škodlivými praktikami parazitovania, zaručení práv spotrebiteľov a vedomých rozhodnutí a zachovaní vidieckych výrobcov a poľnohospodárov, a to s osobitným dôrazom na MSP; poznamenáva, že ochrana a uznávanie zemepisných označení v tretích krajinách má potenciálne veľký význam pre celé agropotravinárske odvetvie EÚ, a domnieva sa, že všetky obchodné dohody by mali zahŕňať ochranné opatrenia a opatrenia na boj proti falšovaniu;

Lepší prístup k verejnému obstarávaniu pre európske hospodárske subjekty

78.  vyzýva na odstránenie súčasných nerovnováh, pokiaľ ide o stupeň otvorenosti trhov verejného obstarávania medzi EÚ a ostatnými obchodnými partnermi; vyzýva Komisiu, aby ešte zvýšila úsilie o ambiciózne a do väčšej miery vzájomné otvorenie medzinárodných trhov s verejným obstarávaním a súčasne zaručila vylúčenie služieb všeobecného hospodárskeho záujmu a zabezpečila, aby bola štátom pri postupoch verejného obstarávania naďalej ponechaná možnosť prijať sociálne a environmentálne normy, ako sú kritériá ekonomicky najvýhodnejších ponúk (MEAT); zdôrazňuje, že európske hospodárske subjekty, ako obchodné spoločnosti, tak aj MSP, potrebujú lepší prístup k verejným zákazkám v tretích krajinách prostredníctvom nástrojov, ako sú iniciatíva Small Business Act, a odstránením súčasnej úrovne asymetrií; v tejto súvislosti pripomína, že EÚ je jedným z najotvorenejších trhov pre verejné obstarávanie medzi všetkými členmi WTO;

79.  berie na vedomie zmenený návrh nariadenia Komisie o prístupe tovaru a služieb tretích krajín na vnútorný trh verejného obstarávania Únie, ktorý je dôležitým nástrojom na zabezpečenie rovnakých podmienok, pokiaľ ide o prístup na trh tretích krajín, a vyjadruje hlboké poľutovanie nad tým, že vlády členských štátov brzdia pôvodný návrh; vyzýva Komisiu, aby dosiahla pozitívnu reciprocitu v prístupe na trhy verejného obstarávania s hlavnými obchodnými partnermi;

Rovnaký prístup k zdrojom v záujme spravodlivej hospodárskej súťaže na svetovom trhu

80.  zdôrazňuje, že prírodné zdroje sú obmedzené a mali by sa používať hospodársky a environmentálne udržateľným spôsobom, pričom by sa mala uprednostňovať recyklácia; uznáva výraznú závislosť rozvojových krajín a najmä najmenej rozvinutých krajín od prírodných zdrojov; pripomína, že európska obchodná politika sa musí riadiť konzistentnou, udržateľnou, komplexnou a politicky prierezovou stratégiou týkajúcou sa surovín, ako to stanovil Európsky parlament vo svojom nariadení o novej obchodnej politike pre Európu v rámci stratégie Európa 2020;

81.  zdôrazňuje potrebu prejsť na nízkouhlíkové hospodárstvo, a preto vyzýva Komisiu, aby zlepšila spoluprácu v oblasti energetického výskumu, vývoja a inovačných činností, ktorých cieľom je podpora diverzifikácie dodávateľov energie, prepravných trás a zdrojov, identifikácia nových obchodných partnerov v oblasti energetiky, posilnenie hospodárskej súťaže a zníženie cien pre spotrebiteľov energie; zdôrazňuje, že rozvoj obnoviteľných zdrojov energie a presadzovanie energetickej efektívnosti sú zásadné pre zvýšenie energetickej bezpečnosti a zníženie závislosti od dovozu; zdôrazňuje dôležitosť začlenenia oboch ustanovení do dohôd o voľnom obchode s cieľom vytvárať udržateľné partnerstvá v oblasti energetiky a posilniť technologickú spoluprácu, najmä v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetickej účinnosti a ochranných opatrení, a zabrániť úniku uhlíka v záujme splnenia cieľov vytýčených na zasadnutí COP21;

Boj proti nezákonnému obchodovaniu s voľne žijúcimi druhmi a produktmi z nich

82.  naďalej vyjadruje hlboké znepokojenie v súvislosti s nedávnym prudkým nárastom trestnej činnosti poškodzujúcej voľne žijúce druhy a súvisiace nezákonné obchodovanie, čo má nielen ničivý vplyv na biodiverzitu a počty druhov, ale predstavuje aj jasné a prítomné nebezpečenstvo pre zdroje obživy a miestneho ekonomiky, najmä v rozvojových krajinách; víta odhodlanie EÚ odstrániť nezákonné obchodovanie s voľne žijúcimi druhmi ako súčasť reakcie EÚ na program udržateľného rozvoja OSN do roku 2030, a najmä cieľ udržateľného rozvoja č. 15, podľa ktorého je potrebné nielen zabezpečiť skoncovanie s pytliactvom a nezákonným obchodovaním s chránenými druhmi rastlín a zvierat, ale aj zaoberať sa dopytom po nezákonných produktoch z voľne žijúcich druhov a ich dodávkou; v tejto súvislosti očakáva, že Komisia po období reflexie, ktorého súčasťou boli aj konzultácie s Európskym parlamentom a členskými štátmi, zváži, ako najlepšie zahrnúť ustanovenia týkajúce sa nezákonného obchodovania s voľne žijúcimi zvieratami do všetkých budúcich obchodných dohôd EÚ;

Lepšia colná spolupráca a boj proti nezákonnému obchodovaniu na hraniciach EÚ

83.  zdôrazňuje, že lepšie, harmonizované a efektívnejšie colné postupy v Európe a v zahraničí prispievajú k uľahčeniu obchodu a splneniu príslušných požiadaviek týkajúcich sa uľahčenia obchodu a k zamedzeniu vstupu falšovaného a nezákonného tovaru na jednotný trh, čo narúša hospodársky rast EÚ a vážne oslabuje postavenie spotrebiteľov v EÚ; víta úmysel Komisie zintenzívniť spoluprácu medzi colnými orgánmi; opakovane vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vytvorili jednotnú colnú službu EÚ v záujme efektívnejšieho uplatňovania colných predpisov a postupov na celom colnom území EÚ;

84.  zdôrazňuje, že Komisia by sa pri prerokúvaní obchodných dohôd mala snažiť presvedčiť obchodných partnerov, aby zriadili jednotné miesto pre dodržiavanie colných a hraničných predpisov, ktoré by v prípade potreby dopĺňali prostriedky v rámci pomoci obchodu na budovanie kapacít;

85.  zdôrazňuje, že na zabezpečenie toho, aby bolo odstránenie ciel sprevádzané náležitými technickými, inštitucionálnymi a politickými opatreniami na zaistenie trvalej bezpečnosti obchodu je potrebná primeraná komunikácia a intenzívna koordinácia;

86.  žiada Komisiu, aby preskúmala kľúčové ukazovatele výkonnosti s cieľom vyhodnotiť výkonnosť colnej správy doma a v zahraničí; vyjadruje poľutovanie nad tým, že v súčasnosti je k dispozícii len veľmi málo verejných dát; poukazuje na to, že by bolo užitočné vedieť, a to na priebežnej báze, aké výsledky dosahujú colné a iné pohraničné orgány doma, ako aj medzi obchodnými partnermi, s cieľom vymieňať si v rámci európskych inštitúcií najlepšie postupy a koordinovať osobitné záujmy v oblasti zjednodušovania obchodu, berúc do úvahy ustanovenia článku 13 Dohody WTO o uľahčení obchodu;

87.  žiada Komisiu a členské štáty, aby začali otvorenú diskusiu o možnosti posunu colných orgánov z vnútroštátnej úrovne na úroveň EÚ;

Poskytovanie konkrétnych výhod spotrebiteľom

88.  uznáva, že obchodné dohody majú potenciál byť vo veľkej miere prínosom pre spotrebiteľov, najmä zvyšovaním hospodárskej súťaže, znižovaním cien, poskytovaním väčšej možnosti výberu a podporou inovácií; vyzýva Komisiu, aby s cieľom uvoľniť tento potenciál dôrazne v rámci všetkých rokovaní presadzovala obmedzenie praktík geografického blokovania v záujme zníženia medzinárodných roamingových poplatkov, ako aj posilnenia práv cestujúcich;

89.  požaduje opatrenia na podporu spotrebiteľov v kontexte cezhraničného obchodu s tovarom a so službami s tretími krajinami, napríklad v podobe internetových poradenských služieb poskytujúcich informácie a poradenstvo v súvislosti so spormi;

90.  trvá na tom, že spotrebiteľom treba poskytnúť presné informácie o vlastnostiach výrobkov, ktoré sú predmetom obchodu;

Obchod pre všetkých: sprievodné politiky otvorených obchodných a investičných politík potrebné na maximalizovanie ziskov a minimalizovanie strát

91.  súhlasí s názorom OECD, že „otvorený a spravodlivý obchod“ a investičné politiky si vyžadujú súbor účinných sprievodných politík s cieľom maximalizovať zisky a minimalizovať straty v dôsledku liberalizácie obchodu pre EÚ a obyvateľstvo a ekonomiky tretích krajín; nalieha na členské štáty a Komisiu, aby urobili omnoho viac s cieľom doplniť otvorené obchodovanie súborom podporných opatrení v záujme zabezpečenia trvalo udržateľného rozvoja, napríklad v oblastiach verejných služieb a investícií, vzdelávania a zdravia, aktívnych politík trhu práce, výskumu a vývoja, rozvoja infraštruktúry a primeraných pravidiel na zabezpečenie sociálnej a environmentálnej ochrany;

92.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vykonali dôkladné analýzy ex ante a ex post na základe odvetvových a regionálnych posúdení vplyvu pre obchodné dohody a legislatívne spisy, s cieľom predvídať prípadné nepriaznivé dôsledky pre trh práce v EÚ a nájsť sofistikovanejšie spôsoby zavádzania zmierňujúcich opatrení v záujme sanácie stratových priemyselných odvetví a regiónov, aby bolo možné dosiahnuť spravodlivejšie rozdelenie ziskov z obchodu a zabezpečiť ich širší základ; v tejto súvislosti zdôrazňuje, že európske štrukturálne a investičné fondy, a najmä Európsky fond regionálneho rozvoja a Európsky sociálny fond, môžu zohrávať rozhodujúcu úlohu; upozorňuje, že Európsky fond na prispôsobenie sa globalizácii by takisto mohol byť významným nástrojom, ak sa reformuje a vytvorí tak, aby bol primerane financovaný na účely poskytovania pomoci spoločnostiam a výrobcom v EÚ dotknutým obchodnými sankciami voči tretím krajinám a pomoci zamestnancom MSP, na ktorých mala globalizácia priamy vplyv;

o
o   o

93.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, Európskemu hospodárskemu a sociálnemu výboru, Výboru regiónov, Konferencii Organizácie Spojených národov pre obchod a rozvoj (UNCTAD) a WTO.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0415.
(2) Prijaté texty, P8_TA(2015)0252.
(3) Prijaté texty, P8_TA(2016)0041.
(4) Prijaté texty, P8_TA(2015)0250.
(5) Prijaté texty, P8_TA(2015)0219.
(6) Prijaté texty, P8_TA(2015)0175.
(7) Ú. v. EÚ C 56 E, 26.2.2013, s. 87.
(8) Ú. v. EÚ C 188 E, 28.6.2012, s. 42.
(9) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 94.
(10) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 31.
(11) Ú. v. EÚ C 99 E, 3.4.2012, s. 101.


Boj proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ
PDF 456kWORD 200k
Uznesenie Európskeho parlamentu z 5. júla 2016 o boji proti obchodovaniu s ľuďmi vo vonkajších vzťahoch EÚ (2015/2340(INI))
P8_TA(2016)0300A8-0205/2016

Európsky parlament,

–  so zreteľom na Všeobecnú deklaráciu ľudských práv a na všetky príslušné medzinárodné zmluvy o ľudských právach,

–  so zreteľom na Dohovor o právach dieťaťa,

–  so zreteľom na Opčný protokol k Dohovoru o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii;

–  so zreteľom na Dohovor OSN proti nadnárodnému organizovanému zločinu (2000) a protokoly k nemu, najmä na Protokol o prevencii, potláčaní a trestaní obchodovania s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi (2000), a Protokol proti pašovaniu migrantov po súši, po mori a letecky (2000),

–  so zreteľom na Medzinárodný dohovor OSN o ochrane práv všetkých migrujúcich pracovníkov a členov ich rodín (1990),

–  so zreteľom na prácu medzinárodných mechanizmov v oblasti ľudských práv vrátane osobitnej spravodajkyne OSN pre obchodovanie s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi, a iných príslušných osobitných spravodajcov OSN, všeobecné pravidelné preskúmanie a prácu príslušných zmluvných orgánov OSN monitorujúcich dodržiavanie ľudských práv,

–  so zreteľom na správu osobitnej spravodajkyne Rady OSN pre ľudské práva o obchodovaní s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi (2014),

–  so zreteľom na globálnu správu Úradu OSN pre drogy a kriminalitu o obchodovaní s ľuďmi (2014),

–  so zreteľom na vzorový zákon OSN o boji proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom pomôcť krajinám pri revízii a zmene existujúcich právnych predpisov a prijať nové právne predpisy na boj proti obchodovaniu s ľuďmi (2009),

–  so zreteľom na odporúčané zásady a usmernenia týkajúce sa ľudských práv a obchodovania s ľuďmi, ktoré boli predložené Hospodárskej a sociálnej rade ako dodatok k správe vysokého komisára OSN pre ľudské práva (UNHCHR) (E/2002/68/Add. 1),

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv, ktorými sa vykonáva rámec OSN založený na zásade „chrániť, rešpektovať a naprávať“,

–  so zreteľom na hlavné zásady OSN týkajúce sa práva na účinný prostriedok nápravy pre obete obchodovania s ľuďmi,

–  so zreteľom na usmernenia fondu UNICEF o ochrane detských obetí obchodovania s ľuďmi,

–  so zreteľom na Dohovor MOP o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930 (č. 29), protokol z roku 2014 k Dohovoru o nútenej alebo povinnej práci z roku 1930, Dohovor o zrušení nútenej práce z roku 1957 (č. 105) a odporúčanie týkajúce sa (doplňujúcich opatrení v oblasti) nútenej práce z roku 2014 (č. 203),

–  so zreteľom na Dohovor o minimálnom veku na prijatie do zamestnania z roku 1973 (č. 138) a na Dohovor o zákaze a o okamžitých opatreniach na odstránenie najhorších foriem detskej práce z roku 1999 (č. 182),

–  so zreteľom na Dohovor Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov z roku 2011 (č. 189),

–  so zreteľom na správu MOP s názvom Zisky a chudoba: ekonómia nútenej práce (2014),

–  so zreteľom na Európsky dohovor o ľudských právach, Európsku sociálnu chartu a Chartu základných práv Európskej únie, najmä na jej článok 5,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2011/36/EÚ z 5. apríla 2011 o prevencii obchodovania s ľuďmi a boji proti nemu a o ochrane obetí obchodovania, ktorou sa nahrádza rámcové rozhodnutie Rady 2002/629/SVV,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2012/29/EÚ z 25. októbra 2012, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov,

–  so zreteľom na smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2004/23/ES z 31. marca 2004 ustanovujúcu normy kvality a bezpečnosti pri darovaní, odoberaní, testovaní, spracovávaní, konzervovaní, skladovaní a distribúcii ľudských tkanív a buniek, Návrh uznesenia,

–  so zreteľom na dokument o konkrétnych opatreniach na posilnenie vonkajšieho rozmeru EÚ v boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2009) a na jeho dve správy o vykonávaní (z rokov 2011 a 2012),

–  so zreteľom na stratégiu EÚ zameranú na odstránenie obchodovania s ľuďmi (2012 – 2016),

–  so zreteľom na priebežnú správu o vykonávaní stratégie EÚ zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi (COM(2014)0635),

–  so zreteľom na prácu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi,

–  so zreteľom na akčný plán EÚ pre ľudské práva a demokraciu (2015 – 2019),

–  so zreteľom na svoje uznesenie zo 17. decembra 2015 o výročnej správe o ľudských právach a demokracii vo svete v roku 2014 a politike Európskej únie v tejto oblasti(1),

–  so zreteľom na rámec pre činnosti EÚ v oblasti rodovej rovnosti a posilnenia postavenia žien v rámci vonkajších vzťahov EÚ na roky 2016 – 2020,

–  so zreteľom na situačnú správu Europolu z februára 2016 s názvom Obchodovanie s ľuďmi v EÚ,

–  so zreteľom na globálny prístup k migrácii a mobilite (GPMM),

–  so zreteľom na európsku migračnú agendu z 13. mája 2015,

–  so zreteľom na akčný plán samitu vo Valette z novembra 2015,

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o činnosti proti obchodovaniu s ľuďmi (2005),

–  so zreteľom na najnovšiu súhrnnú správu o činnosti Skupiny expertov pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi (GRETA), ktorá sa venuje uplatňovaniu Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľuďmi (2014),

–  so zreteľom na Dohovor Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľudskými orgánmi, ktorý je otvorený na podpis od marca 2015,

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane ľudských práv a dôstojnosti človeka v súvislosti s aplikáciou biológie a medicíny, Dohovor o ľudských právach a biomedicíne,

–  so zreteľom na Istanbulskú deklaráciu o obchodovaní s orgánmi a transplantačnej turistike (2008),

–  so zreteľom na hlavné zásady OBSE v oblasti ľudských práv týkajúce sa návratu obetí obchodovania s ľuďmi (2014),

–  so zreteľom na správu medzivládnej Finančnej akčnej skupiny (FATF) (2011),

–  so zreteľom na Dohovor o ochrane detí a o spolupráci pri medzištátnych osvojeniach,

–  so zreteľom na správu Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) o činnostiach týkajúcich sa boja proti obchodovaniu s ľuďmi a pomoci zraniteľným migrantom (2012),

–  so zreteľom na správu IOM o riešení problematiky obchodovania s ľuďmi a vykorisťovania v čase krízy (2015),

–  so zreteľom na Dohovor združenia ASEAN o boji proti obchodovaniu s ľuďmi, osobitne so ženami a deťmi (2015),

–  so zreteľom na článok 52 rokovacieho poriadku,

–  so zreteľom na správu Výboru pre zahraničné veci a stanoviská Výboru pre občianske slobody, spravodlivosť a vnútorné veci, Výboru pre práva žien a rodovú rovnosť a Výboru pre životné prostredie, verejné zdravie a bezpečnosť potravín (A8-0205/2016),

A.  keďže obchodovanie s ľuďmi, ktoré je súčasťou organizovanej trestnej činnosti, je stále jednou z najhorších foriem porušovania ľudských práv, pretože redukuje ľudí na tovar, hlboko a trvalo narúša dôstojnosť, integritu a práva obete a postihuje celé rodiny a spoločenstvá, pričom tiež úmyselne zneužíva stav zraniteľnosti, akým je chudoba či izolácia;

B.  keďže obchodovanie s ľuďmi sa podľa Organizácie Spojených národov (v jej Palermskom protokole) definuje ako nábor, preprava, presun, odovzdanie alebo prevzatie osôb použitím hrozby alebo násilia, alebo iných foriem nátlaku, únosu, podvodu, zneužitia postavenia alebo bezbrannosti, alebo poskytnutia alebo prijatia peňažného plnenia alebo výhod na dosiahnutie súhlasu osoby, ktorá má kontrolu nad inou osobou, na účel jej vykorisťovania; keďže vykorisťovanie zahŕňa prinajmenšom využívanie iných osôb na prostitúciu alebo iné formy sexuálneho vykorisťovania, nútenú prácu alebo služby, otroctvo alebo praktiky podobné otroctvu, vrátane otroctva detí na účely náboru detských vojakov, nevoľníctva alebo odoberania orgánov; keďže ide o odporné praktiky, najmä v prípadoch, keď sú najhoršej forme vykorisťovania zo strany ľudských bytostí vystavené deti;

C.  keďže v článku 2 písm. a) Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o predaji detí, detskej prostitúcii a detskej pornografii sa ako „predaj detí“ definuje „každý akt alebo transakcia, pri ktorej sa dieťa prevedie akoukoľvek osobou alebo skupinou osôb inej osobe alebo skupine za odmenu alebo akékoľvek iné protiplnenie“;

D.  keďže podľa globálnej správy o obchodovaní s ľuďmi (2014) Úradu OSN pre drogy a kriminalitu (UNODC) tvoria 70 % odhalených obetí ženy a dievčatá; keďže 79 % zistených obetí sexuálneho vykorisťovania, ktoré predstavuje 53 % zistených foriem vykorisťovania na celom svete, tvoria ženy a keďže muži tvoria 83 % zaznamenaných obetí nútenej práce, čo predstavuje 40 % zistených foriem vykorisťovania na celom svete;

E.  keďže zložité a vzájomne prepojené faktory, ako napríklad systémová a štrukturálna diskriminácia, porušovanie ľudských práv, chudoba, nerovnosť, korupcia, násilné konflikty, konfiškácia zeme, chýbajúce vzdelávanie, nezamestnanosť a nefunkčné režimy pracovnej migrácie, zvyšujú zraniteľnosť osôb a ich vystavenie vykorisťovaniu a zneužívaniu, keďže v dôsledku toho majú len obmedzené možnosti a zdroje; keďže v stratégii EÚ na roky 2012 – 2016 zameranej na odstránenie obchodovania s ľuďmi je násilie páchané na ženách označené za hlavnú príčinu obchodovania s ľuďmi;

F.  keďže obchodovanie s ľuďmi je rodovo motivovaný trestný čin; keďže ženy a dievčatá tvoria vysoké percento obetí aj v prípade iných foriem obchodovania s ľuďmi, ako je násilné vykorisťovanie v domácej a opatrovateľskej práci, výrobe, potravinárstve, upratovacích službách a ďalších odvetviach;

G.  keďže obchodovanie s ľuďmi je popri obchodovaní s ilegálnymi drogami a zbraňami jednou z najvýnosnejších organizovaných trestných činností na svete; keďže podľa najnovších odhadov MOP predstavuje nezákonný ročný zisk z nútenej práce (a to aj prostredníctvom prania špinavých peňazí) sumu približne 150 miliárd USD, pričom sa odhaduje, že 90 % obetí sa vykorisťuje v súkromnej sfére a dve tretiny ziskov pochádzajú zo sexuálneho vykorisťovania na obchodné účely, čo z tejto formy robí najlukratívnejšiu formu vykorisťovania;

H.  keďže na obchodovanie s ľuďmi sa treba zamerať z hľadiska dopytu i zisku, a to z toho dôvodu, že vykorisťovanie žien najmä na sexuálne služby vychádza z dopytu po takýchto službách a zo zisku, ktorý prinášajú;

I.  keďže nedostatočné vykonávanie právneho rámca v oblasti obchodovania s ľuďmi na vnútroštátnej úrovni a neexistencia zodpovedajúceho právneho rámca v tretích krajinách patria medzi najvýznamnejšie prekážky v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

J.  keďže prístup k spravodlivosti je pre obete obchodovania s ľuďmi jednoducho problematický alebo je zamietnutý; keďže hlavným problémom polície a súdov v mnohých krajinách sú naďalej korupcia a chýbajúce kapacity;

K.  keďže podľa Europolu celosvetové rozšírenie prístupu na internet umožňuje čoraz väčší rozvoj obchodovania s ľuďmi v on-line prostredí; keďže to podnecuje nové formy získavania a vykorisťovania obetí;

L.  keďže existuje väzba medzi prevádzaním migrantov a obchodovaním s ľuďmi; keďže skupiny prevádzačov svoje služby ponúkajú prípadným migrantom aj cez internet;

M.  keďže obchodovanie s ľuďmi a prevádzanie ľudí nie sú, žiaľ, prechodným javom a v nadchádzajúcich rokoch sa dokonca môžu rozšíriť, pretože konfliktné zóny, represívne režimy alebo hospodárska situácia na svete predstavujú liaheň pre zločinecké aktivity obchodníkov s ľuďmi a ich pašerákov;

N.  keďže nelegálne migračné toky zvyšujú riziko obchodovania s ľuďmi, pretože neregulárnym migrantom z dôvodu ich zraniteľnosti a utajenosti osobitne hrozí, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi; keďže medzi týmito migrantmi sa obchodníci s ľuďmi zameriavajú na maloletých bez sprievodu, ktorí tvoria významnú časť migrantov prichádzajúcich do Európy;

O.  keďže obchodovanie s ľuďmi je regionálnym a globálnym problémom, ktorý nemožno vždy riešiť výlučne na vnútroštátnej úrovni;

P.  keďže podľa celosvetového indexu otroctva sa odhaduje, že v novodobom otroctve uviazlo 35,8 milióna ľudí po celom svete, čo znamená, že obchodovanie s ľuďmi má endemický charakter a postihuje všetky časti sveta;

Q.  keďže minulé a vznikajúce trendy v oblasti obchodovania s ľuďmi majú rozličné podoby a medzi jednotlivými regiónmi, ako aj v rámci subregiónov, sa výrazne líšia;

R.  keďže obchodovanie s ľuďmi nie je jav, ktorý by sa obmedzoval na krajiny považované za menej rozvinuté, ale možno ho nájsť v skrytejšej podobe aj v rozvinutých krajinách;

S.  keďže podľa MOP sa 56 % z odhadovaného počtu obetí nútenej práce všeobecne vrátane sexuálneho vykorisťovania nachádza v ázijsko-tichomorskom regióne, čo tvorí rozhodne najväčší podiel na svete;

T.  keďže po celom svete je do ozbrojených konfliktov zapojených odhadom 300 000 detí; keďže obchodovanie s deťmi v Afrike, ktoré sa využívajú ako detskí vojaci, je najrozsiahlejšie na svete;

U.  keďže 95 % obetí odhalených v severnej Afrike a na Blízkom východe predstavujú dospelí; keďže krajiny na Blízkom východe sú pre migrujúcich pracovníkov hlavnými cieľovými krajinami, v ktorých sú pracovníci prostredníctvom sponzorského systému nazývaného kafala viazaní na konkrétneho zamestnávateľa, čím sa vytvárajú podmienky pre zneužívanie a pracovné vykorisťovanie, ktoré sa niekedy rovná nútenej práci;

V.  keďže v krajinách východného susedstva EÚ je sexuálne vykorisťovanie hlavnou príčinou zaznamenaného obchodovania s ľuďmi; keďže systematická diskriminácia a rasizmus viedli k tomu, že sú spoločenstvá Rómov – muži aj ženy – mimoriadne zraniteľní v dôsledku obchodovania s ľuďmi na rôzne účely;

W.  keďže spolupráca medzi členskými štátmi, Europolom a krajinami pôvodu a tranzitu obetí obchodovania s ľuďmi je zásadne dôležitý nástroj boja proti sieťam obchodníkov s ľuďmi;

X.  keďže EÚ určila niekoľko prioritných krajín a regiónov s cieľom ešte viac posilniť a zefektívniť spoluprácu v boji proti obchodovaniu s ľuďmi;

Y.  keďže Komisia v roku 2010 vymenovala koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi s cieľom zlepšiť koordináciu a súdržnosť medzi inštitúciami, agentúrami a členskými štátmi EÚ a krajinami mimo EÚ a medzinárodnými aktérmi;

Globálne trendy v oblasti obchodovania s ľuďmi

1.  odsudzuje zjavnú realitu obchodovania s ľuďmi, ktoré predstavuje rastúce priemyselné odvetvie spôsobujúce ľudské utrpenie, ktoré hlbokým a trvalým spôsobom postihuje všetky spoločnosti a hospodárstva;

2.  zdôrazňuje skutočnosť, že obchodovanie s ľuďmi je moderný druh otroctva a závažný zločin, ktorý predstavuje jednu z najhorších foriem porušovania ľudských práv, ktorá je neprijateľná v spoločnostiach založených na rešpektovaní ľudských práv vrátane rodovej rovnosti; okrem toho sa domnieva, že obchodovanie s ľuďmi je nutné chápať celistvo, s dôrazom nielen na sexuálne vykorisťovanie, ale tiež na nútenú prácu, obchodovanie s orgánmi, nútené žobranie, nútené manželstvá, detských vojakov a obchodovanie s malými deťmi;

3.  pripomína, že obchodovanie s ľuďmi je nadnárodným zločinom globálneho charakteru a že vo všetkých opatreniach zameraných na boj by sa mali zohľadňovať hlavné príčiny a globálne trendy; v tejto súvislosti poukazuje na dôležitosť jednotného prístupu vnútornej aj vonkajšej dimenzie politík EÚ k boju proti obchodovaniu s ľuďmi;

4.  uznáva, že obchodovanie s ľuďmi ako organizovaná trestná činnosť sa prekračuje vonkajšie hranice, no vyskytuje sa aj v rámci vnútorných hraníc, v dôsledku čoho sú potrebné silné medzinárodné právne predpisy proti obchodovaniu s ľuďmi, ako aj spolupráca medzi krajinami;

5.  odsudzuje skutočnosť, že v mnohých krajinách po celom svete stále neexistujú primerané právne predpisy na kriminalizáciu obchodovania s ľuďmi a na účinný boj proti tomuto obchodovaniu;

6.  ďalej odsudzuje veľké medzery medzi existujúcimi právnymi predpismi a ich vykonávaním vrátane jednak obmedzeného alebo zamietnutého prístupu k spravodlivosti pre obete, jednak nedostatočného stíhania páchateľov;

7.  odsudzuje najmä skutočnosť, že identifikácia obetí stále výrazne zaostáva za odhadmi počtu ľudí, s ktorými sa obchoduje, a že miera stíhania ostáva mimoriadne nízka; naďalej je hlboko znepokojený tým, že veľkému počtu obetí obchodovania sa nedostáva primeranej podpory, ochrany a opatrení zameraných na nápravu porušenia ich základných práv;

8.  pripomína, že obete obchodovania sú často „neviditeľní ľudia“ v krajine, v ktorej sú vykorisťovaní, že sa často stretávajú s ťažkosťami v dôsledku kultúrnej a jazykovej rozmanitosti, a preto je pre ne ešte ťažšie nahlásiť zločiny, ktorých obeťami sa stali; odsudzuje skutočnosť, že tieto ťažkosti sú dokonca ešte ťažšie pre konkrétne zraniteľné kategórie obetí, ako sú ženy a deti;

9.  zdôrazňuje, že dopyt do sexuálnych službách vo vyspelých krajinách je hnacou silou obchodovania s ľuďmi z rozvojových krajín, čo týchto ľudí uvádza do zraniteľného postavenia, najmä ženy a dievčatá; žiada členské štáty, aby vedomé využívanie služieb obete obchodovania s ľuďmi stíhali ako trestný čin;

10.  pripomína, že skupiny organizované na medzinárodnej úrovni prevážajú obete či už tajne, alebo so súhlasom obetí, ktoré oklamali falošnými sľubmi, do bohatších regiónov, najmä na účely obchodovania so sexom, pričom na čele zoznamu sú európske krajiny, kde sú bohatší zákazníci;

11.  odsudzuje skutočnosť, že podľa tlačového vyhlásenia náčelníka štábu Europolu zmizlo v Európe vyše 10 000 detí utečencov a migrantov bez sprievodu; upozorňuje EÚ a členské štáty na skutočnosť, že mnohé z týchto detí sa za pomoci násilia dostalo do kruhov ľudí, ktorí obchodujú so sexom, nútia ich k žobraniu a pôsobia na nezákonnom a lukratívnom trhu s transplantáciou orgánov alebo obchodujú s otrokmi;

12.  zdôrazňuje, že treba zásadne rozlišovať pojmy obchodovanie s ľuďmi a prevádzanie migrantov; zároveň poznamenáva, že prevádzanie patrí tiež medzi činnosti zločineckých sietí a organizovaného zločinu a môže viesť k situácii obchodovania, ale zdôrazňuje, že oba pojmy si vyžadujú odlišné právne a praktické reakcie a znamenajú odlišné povinnosti štátu; naliehavo žiada EÚ a jej členské štáty, aby vyškolili personál poverený prijímaním a identifikáciou migrantov/žiadateľov o azyl prostredníctvom osobitných osvetových programov venovaných správnemu rozlišovaniu medzi prevádzaním a obchodovaním s ľuďmi, najmä pokiaľ ide o identifikáciu a ochranu detských obetí obchodovania a detí bez sprievodu, ktorým hrozí, že sa stanú predmetom obchodovania;

13.  pripomína, že migranti dali s prevádzaním súhlas a to končí ich príchodom tam, kam smerujú, a naopak obete obchodovania sú vykorisťované prostredníctvom donucovania, klamania a zneužívania, a to bez akejkoľvek možnosti súhlasu; zdôrazňuje skutočnosť, že oba javy sa môžu aj prelínať, keďže existuje riziko toho, že by zločinecké skupiny, ktoré pašujú utečencov a ďalších migrantov do EÚ, ich mohli nútene vykorisťovať a urobiť z nich obete obchodovania s ľuďmi, a to najmä v prípade maloletých bez sprievodu a žien, ktoré cestujú samy; vyzýva príslušné orgány v členských štátoch, aby venovali pozornosť tomuto prekrývaniu v rámci policajnej činnosti, činností súdnej spolupráce a činností v oblasti presadzovania práva;

14.  konštatuje, že zločinecké siete čoraz viac využívajú internet a sociálne siete na nábor a vykorisťovanie obetí; vyzýva preto EÚ a členské štáty, aby v rámci svojho úsilia o boj proti obchodovaniu s ľuďmi dostatočne investovali do technológie a odbornosti na identifikáciu a vysledovanie zneužívania internetu zločineckými sieťami na nábor obetí a tiež na ponuku služieb, ktorých cieľom je vykorisťovať obete, a na boj proti takémuto zneužívaniu;

15.  uvedomuje si význam a úlohu informačných a komunikačných technológií v oblasti obchodovania s ľuďmi a skutočnosť, že technológie sú používané na jednoduchší nábor a vykorisťovanie obetí, ale že môžu slúžiť aj ako nástroj na zabránenie obchodovaniu s ľuďmi; domnieva sa, že by sa mala lepšie preskúmať úloha informačných a komunikačných technológií vo vzťahu k obchodovaniu s ľuďmi;

16.  vyzýva Komisiu, aby posúdila využívanie internetu v rámci obchodovania s ľuďmi, a to najmä v oblasti online sexuálneho vykorisťovania; žiada, aby Europol v rámci EU IRU (jednotka EÚ pre nahlasovanie internetového obsahu) zintenzívnil boj proti online obchodovaniu s ľuďmi s cieľom odhaľovať, označovať a odstraňovať internetové materiály súvisiace s obchodovaním s ľuďmi;

17.  žiada Komisiu, aby svoju spoluprácu s tretími krajinami prispôsobila novej situácii tak, aby zohľadnila šírenie obchodovania s ľuďmi cez internet; vyzýva Komisiu a Europol, aby vytvorili možnosti spolupráce medzi európskymi orgánmi zameranými na boj proti počítačovej kriminalite (najmä v rámci Europolu) a takýmito orgánmi tretích krajín; žiada Komisiu, aby zároveň zvážila akúkoľvek účinnú spoluprácu s poskytovateľmi internetových služieb v záujme odhaľovania obsahu súvisiaceho s internetovým obchodovaním s ľuďmi a boja proti takémuto obsahu; žiada, aby Komisia o tom Európsky parlament náležite informovala;

Hospodárstvo založené na obchodovaní s ľuďmi

18.  odsudzuje skutočnosť, že obchodovanie s ľuďmi je vysoko výnosná obchodná činnosť a že výnosy z tejto trestnej činnosti sa do značnej miery opäť vlievajú do svetového hospodárstva a finančného systému; odsudzuje skutočnosť, že väčšina štruktúrovaných a silných medzinárodných zločineckých organizácií sa zapája do obchodovania s ľuďmi a že vytvorili skutočnú medzinárodnú a rozvetvenú zločineckú sieť; vyzýva všetky štáty a príslušných aktérov angažovaných v tejto oblasti, aby sa zamerali na premenu obchodovania s ľuďmi z „nízkorizikového a vysoko výnosného“ podnikania na „vysokorizikové a nízkopríjmové“;

19.  domnieva sa, že finančné vyšetrovania, pri ktorých sa sleduje, zaisťuje a vymáha majetok pochádzajúci z trestnej činnosti, a boj proti praniu špinavých peňazí zohrávajú kľúčovú úlohu v rámci boja proti obchodovaniu s ľuďmi; pripomína, že je potrebných viac údajov a silnejší dôraz na činnosti v oblasti prania špinavých peňazí; odsudzuje skutočnosť, že používanie opatrení na zhromažďovanie, analýzu a výmenu finančných informácií na podporu trestného vyšetrovania obchodovania s ľuďmi je stále obmedzené a často vznikajú problémy pri plnom začleňovaní finančného vyšetrovania do prípadov obchodovania s ľuďmi; vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby posilnili spoluprácu, koordináciu a výmenu informácií s tretími krajinami s cieľom lokalizovať a skonfiškovať výnosy pochádzajúce z tejto trestnej činnosti; požaduje, aby sa skonfiškovaný majetok použil na podporu a odškodnenie obetí obchodovania s ľuďmi;

20.  vyzýva vlády, aby s náležitou dôslednosťou bojovali proti korupcii, ktorá prispieva k obchodovaniu s ľuďmi, a aby identifikovali a odstránili zapojenie verejného sektora do obchodovania s ľuďmi alebo spolupáchateľstva na obchodovaní s ľuďmi, a to aj zaistením odbornej prípravy osôb, ktoré pracujú vo verejnom sektore, aby boli vyškolení rozpoznávať takéto prípady a mali vnútorné usmernenia, ktoré im pomôžu riešiť podozrivé prípady;

21.  pripomína, že zneužívanie v súvislosti s náborom podľa všetkého postihuje mnohé krajiny a regióny po celom svete, a nezávisle od krajín, v ktorých k nim dochádza, konštatuje, že toto zneužívanie úzko súvisí s obchodovaním s ľuďmi buď zo strany náborových agentúr, ktoré sú priamo zapojené do obchodovania s ľuďmi prostredníctvom podvodných alebo nátlakových náborových postupov, alebo vytváraním zraniteľnosti pre vykorisťovateľskú prácu požadovaním vysokých náborových poplatkov, v dôsledku čoho sú najmä migranti alebo nízkokvalifikovaní pracovníci finančne zraniteľní alebo závislí;

22.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zintenzívnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom preskúmať všetky štádiá obchodovania s ľuďmi vrátane štádia náboru, aby zlepšili výmenu informácií a aby začali aktívne operácie, (finančné) vyšetrovania a stíhania; vyzýva všetky štáty, aby zlepšili dohľad nad náborovými agentúrami a ich reguláciu;

23.  nazdáva sa, že nemôže existovať žiaden platný súhlas v situácii, keď je štátny príslušník tretej krajiny odvlečený zo svojej krajiny a privezený do EÚ (alebo keď je občan EÚ odvlečený do iného členského štátu) na účely prostitúcie, akejkoľvek inej formy sexuálneho vykorisťovania alebo nútenej práce;

24.  nazdáva sa, že vlády by mali povzbudzovať k dialógu a partnerstvám viacerých zúčastnených strán s cieľom prepojiť podniky, odborníkov v oblasti boja proti pašovaniu a MVO a vykonávať spoločné opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi a zabezpečiť dodržiavanie práv pracovníkov, a to i ich základných pracovných práv; vyzýva vlády, aby zaviedli právne opatrenia, ktoré by zaručovali transparentnosť a vysledovateľnosť výrobkov v rámci dodávateľského reťazca, a žiada spoločnosti, aby lepšie informovali, akým spôsobom sa snažia odstrániť obchodovanie s ľuďmi zo svojich dodávateľských reťazcov; vyzýva EÚ a členské štáty, aby aktívne spolupracovali s vnútroštátnymi a medzinárodnými podnikmi, a tým zabezpečili, že pri výrobe ich výrobkov nedôjde pozdĺž celého dodávateľského reťazca k vykorisťovaniu, a aby ich brali na zodpovednosť za obchodovanie s ľuďmi, ku ktorému dôjde na ktoromkoľvek mieste ich dodávateľského reťazca, a to vrátane pridružených podnikov a subdodávateľov;

25.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby sa konštruktívne zapájali do rokovaní otvorenej medzivládnej pracovnej skupiny o vytvorení medzinárodného právne záväzného nástroja uplatniteľného na nadnárodné korporácie a iné podniky, pokiaľ ide o ľudské práva, a aby uplatňovali hlavné zásady OSN v oblasti podnikania a ľudských práv;

Rôzne formy vykorisťovania

26.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali potrebné úsilie na boj proti nútenej práci v rámci priemyselných odvetví EÚ v zahraničí a aby to v tretích krajinách robili prostredníctvom uplatňovania a presadzovania pracovných noriem a podporovania vlád pri prijímaní pracovných zákonov zabezpečujúcich minimálne normy ochrany pracovníkov vrátane zahraničných pracovníkov a aby zabezpečili, že tieto normy budú plniť aj európske spoločnosti pôsobiace v tretích krajinách; naliehavo žiada vlády, aby presadzovali pracovno-právne predpisy, aby ku všetkým pracovníkom pristupovali spravodlivo, pričom zaručia rovnaké práva všetkým pracovníkom nezávisle od ich štátnej príslušnosti či pôvodu, a aby vyhubili korupciu; žiada ďalšiu medzinárodnú spoluprácu namierenú na posilnenie politík v oblasti pracovnej migrácie a na vypracovanie a vykonávanie lepšej regulácie osôb vykonávajúcich nábor pracovnej sily;

27.  vyzýva k zvýšenému všeobecnému dodržiavaniu základných noriem MOP v oblasti práce a životného prostredia vo všetkých štádiách, a to aj prostredníctvom zlepšovania sociálneho zabezpečenia a inšpekcií práce; vyzýva tiež k ratifikácii a uplatňovaniu Dohovoru Medzinárodnej organizácie práce o dôstojnej práci pre domácich pracovníkov z roku 2011 (č. 189) a k prenosu jeho ustanovení do vnútroštátnych právnych predpisov, a to aj pokiaľ ide o domácich pracovníkov v domácnostiach diplomatov;

28.  zdôrazňuje, že jednoznačná väzba medzi obchodovaním s ľuďmi na sexuálne účely a prostitúciou si vyžaduje zaviesť opatrenia na zamedzenie dopytu po prostitúcii;

29.  poukazuje na to, že obete nútenej prostitúcie vo väčšine členských štátov len ťažko získavajú prístup k psychologickej starostlivosti, a preto sa takmer výlučne musia spoliehať na podporu dobročinných organizácií; preto požaduje pre tieto organizácie väčšiu podporu a vyzýva členské štáty, aby odstránili prekážky zabraňujúce prístupu k psychologickej starostlivosti;

30.  zdôrazňuje, že nútené manželstvo možno vnímať ako formu obchodovania s ľuďmi, ak obsahuje prvok vykorisťovania obete, a vyzýva všetky členské štáty, aby tento rozmer zohľadňovali vo svojom vymedzení obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že vykorisťovanie môže byť sexuálne (znásilnenie v manželstve, nútená prostitúcia a nútená pornografia) alebo hospodárske (domáce práce a nútené žobranie), a že nútené manželstvo môže byť konečným cieľom obchodovania s ľuďmi (predaj obete za manželku alebo uzatvorenie manželstva z donútenia); pripomína, že nútené manželstvo môže mať nadnárodnú povahu; žiada preto, aby členské štáty zaistili, aby vnútroštátne orgány zodpovedajúce za migráciu dostali primeranú odbornú prípravu v oblasti núteného manželstva v kontexte obchodovania s ľuďmi; vyzýva Komisiu, aby v tejto súvislosti posilnila aj výmenu najlepších postupov;

31.  odsudzuje prax obchodovania s ľuďmi na účely núteného náhradného materstva ako porušenie práv žien a práv dieťaťa; konštatuje, že dopyt stimulujú rozvinuté krajiny na úkor zraniteľných a chudobných ľudí často v rozvojových krajinách, a žiada členské štáty, aby zvážili dôsledky vlastných reštriktívnych reprodukčných politík;

32.  trvá na tom, aby došlo k identifikácii detí, ktoré sú obeťami obchodovania s ľuďmi, a aby sa ich najlepšie záujmy, práva a potreby vždy považovali za prvoradé; požaduje poskytnutie krátkodobej a dlhodobej právnej, fyzickej a psychologickej podpory a ochrany a opatrenia zamerané na uľahčenie zlúčenia rodiny tam, kde je to potrebné a v najlepšom záujme dieťaťa a s ohľadom na dôstojnosť a práva dieťaťa, alebo prijatie primeraných opatrení týkajúcich sa starostlivosti;

33.  pripomína, že obchodovanie s deťmi často vedie k prípadom sexuálneho zneužívania, prostitúcie, nútenej práce alebo k nezákonnému odoberaniu orgánov a obchodovaniu s nimi, a zdôrazňuje, že v prípade dieťaťa, ktoré sa stalo obeťou obchodovania s ľuďmi, nie je možné žiadny jeho súhlas s tým, že bude vykonávať určitú prácu alebo poskytovať určité služby, považovať za platný; vyjadruje poľutovanie nad skutočnosťou, že s ohrozenými deťmi príslušníci orgánov na presadzovanie práva často zaobchádzajú ako s páchateľmi alebo neregulárnymi migrantmi a systematicky nehľadajú príznaky obchodovania s ľuďmi s cieľom identifikovať obete;

34.  domnieva sa, že pokiaľ ide o maloletých bez sprievodu, je zásadne dôležité dosiahnuť lepšiu a proaktívnu identifikáciu detských obetí obchodovania s ľuďmi, najmä na hraničných priechodoch a v prijímacích centrách, ako aj dôslednejšiu multidisciplinárnu spoluprácu, a to aby sa zaistila účinná ochrana najlepších záujmov dieťaťa; považuje za potrebné posilniť systémy opatrovníctva v členských štátoch EÚ, aby sa zabránilo upadaniu detí bez sprievodu a oddelených od svojich rodín do rúk organizovaných skupín obchodníkov s ľuďmi;

35.  požaduje posilnenie vnútroštátnych systémov poručníctva pre deti v Európe v rámci stratégie EÚ boja proti obchodovaniu s ľuďmi, v ktorej sa uznáva kľúčová úloha, ktorú zohrávajú poručníci pri ochrane detí pred škodami;

36.  naliehavo žiada EÚ, aby pokračovala v svojom úsilí v boji proti úkazu detských vojakov, najmä tým, že podporí vlády tretích krajín pri riešení tejto otázky a miestne skupiny občianskej spoločnosti pôsobiace v teréne, aby zaviedla opatrenia zamerané na predchádzanie náboru a využívania detských vojakov v ozbrojených konfliktoch v budúcnosti, na podporu vypracúvania právnych predpisov na ochranu detí vrátane kriminalizácie náboru detí a na mobilizáciu zdrojov na budovanie odolnosti a posilnenie ochranného prostredia pre deti; vyzýva EÚ, aby naliehavo vyzvala tretie krajiny, aby ratifikovali a vykonávali príslušné medzinárodné normy vrátane Opčného protokolu k Dohovoru OSN o právach dieťaťa o účasti detí v ozbrojených konfliktoch;

37.  zdôrazňuje, že deti a osoby so zdravotným postihnutím by sa mali považovať za zraniteľné obete obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje skutočnosť, že u obetí obchodovania s ľuďmi sa môže vyskytnúť zdravotné postihnutie v dôsledku zneužívania zo strany obchodníka s ľuďmi, a naopak osoba so zdravotným postihnutím môže byť kvôli tejto zraniteľnosti predmetom záujmu tohto obchodníka;

38.  víta, že na základe smernice 2011/36/EÚ bolo nútené žobranie začlenené medzi formy obchodovania s ľuďmi; naliehavo vyzýva členské štáty, aby zosúladili vnútroštátne právne predpisy a aby žiadala vlády tretích krajín, aby uzákonili a presadzovali právne ustanovenia v tomto smere; odsudzuje akúkoľvek kriminalizáciu obetí núteného žobrania a žiada prístup k pracovným príležitostiam a bývaniu; trvá na tom, že je potrebné vykonávať odbornú prípravu policajtov a iných úradníkov, pokiaľ ide o riadnu identifikáciu a sprostredkovanie, s cieľom zaistiť dostatočnú pomoc pre obete núteného žobrania; zdôrazňuje, že mnohé obete pochádzajú z chudobného a marginalizovaného prostredia; žiada, aby sa preventívne opatrenia sústredili na znižovanie zraniteľnosti rizikových skupín, počnúc základnými štruktúrami, ako je vzdelávanie alebo integrácia do trhu práce, až po zvyšovanie počtu prístreškov a miest na pomoc zraniteľným osobám;

39.  zdôrazňuje, že podľa Palermského protokolu OSN sa vyžaduje kriminalizácia nútenej práce ako formy obchodovania s ľuďmi; naliehavo vyzýva vlády, aby presadzovali právo a zaistili potrestanie osôb, ktoré majú zisk z nútenej práce;

40.  berie na vedomie vytvorenie novej formy obchodovania s ľuďmi, v rámci ktorej sa s jednotlivými osobami obchoduje na účely výkupného a ktorá zahŕňa ťažké mučenie; konštatuje, že túto novú formu zvecnenia ľudských bytostí charakterizuje vydieranie, bitie a znásilňovanie ako prostriedok vynucovania úhrady dlhov zo strany rodiny a príbuzných s pobytom v EÚ aj za jej hranicami;

41.  odsudzuje obchodovanie s ľudskými orgánmi, tkanivami a bunkami, ako aj nezákonné obchodovanie s reprodukčnými bunkami (vajíčkami, spermiami), plodovými tkanivami a bunkami, kmeňovými bunkami dospelých osôb a embryonálnymi kmeňovými bunkami;

42.  zdôrazňuje, že podľa správy organizácie Global Financial Integrity obchodovanie s ľudskými orgánmi je jednou z desiatich najvýznamnejších nelegálnych zárobkových aktivít, ktorá vytvára zisky vo výške 600 miliónov až 1,2 miliardy USD ročne, pričom sú do nej zapojené viaceré krajiny; ďalej zdôrazňuje, že podľa údajov OSN ľudia všetkých vekových kategórií sa môžu stať cieľmi, ale migranti, bezdomovci a osoby, ktoré nevedia čítať, sú osobitne zraniteľnými skupinami;

43.  zdôrazňuje, že hospodárska stagnácia, biele miesta v právnych predpisoch a nedostatky pri presadzovaní práva v rozvojových krajinách spolu s rastúcou globalizáciou a modernejšími komunikačnými technológiami vytvárajú dokonalý priestor na trestuhodné počínanie v oblasti nezákonného obchodovania s orgánmi; poukazuje na to, že nedostatok hospodárskych príležitostí núti ľudí k tomu, aby uvažovali o možnostiach, ktoré by mohli inak považovať za nebezpečné alebo trestuhodné, zatiaľ čo nedostatočné presadzovanie práva umožňuje obchodníkom, aby konali takmer bez obáv, že ich budú stíhať;

44.  zdôrazňuje, že nakupovanie ľudských orgánov, tkanív a buniek je nezákonné; konštatuje, že ľudia, s ktorými sa obchoduje na účel odoberania orgánov, sa stretávajú s osobitnými problémami a že obete si často neuvedomujú dlhodobé následky odobratia orgánov, ktoré vedú k oslabeniu zdravia, a nedostatočnú pooperačnú starostlivosť, ani psychologický dosah operácie; požaduje lepšie cielené osvetové iniciatívy na zviditeľňovanie škôd spojených s predajom orgánov, najmä medzi najchudobnejšími a najzraniteľnejšími ľuďmi, ktorí môžu predaj orgánu chápať ako cenu, ktorú sa oplatí zaplatiť za zlepšenie hospodárskej situácie;

45.  vyzýva Komisiu, aby odsúdila obchodovanie s ľuďmi na účely odstraňovania orgánov, a aby zaujala jednoznačný postoj k nezákonnému obchodu s orgánmi, tkanivami a bunkami; vyzýva EÚ, aby nabádala zdravotnícke združenia a transplantačné spoločnosti na vypracovanie kódexu správania pre zdravotníckych pracovníkov a transplantačné centrá, pokiaľ ide o spôsob získavania orgánov na transplantáciu v zahraničí a postup starostlivosti po transplantácii; poukazuje na to, že osobitne zraniteľní voči tomu, že sa stanú obeťami nezákonného obchodovania s orgánmi, sú občania z najchudobnejších spoločenstiev na svete;

46.  vyzýva na ratifikáciu a uplatňovanie Dohovoru Rady Európy o boji proti obchodovaniu s ľudskými orgánmi; žiada EÚ, aby vyzvala vlády tretích krajín na prijatie právnych krokov proti zdravotníckym pracovníkom, nemocniciam a súkromným klinikám, ktoré pôsobia na nezákonnom a výnosnom trhu s orgánmi na transplantáciu;

47.  vyzýva členské štáty, aby podporovali ďalšie úsilie o zapojenie lekárskej obce do práce na zlepšovaní boja proti tejto forme obchodovania prostredníctvom zvyšovania informovanosti o otázkach súvisiacich s obchodovaním a zabezpečovaní povinnej odbornej prípravy;

48.  zdôrazňuje dôležitosť prevencie a mnohosektorového a mnohodisciplinárneho prístupu pri riešení problému nezákonného získavania ľudských orgánov vrátane obchodovania s ľuďmi na účely odoberania orgánov, ktoré sa rozvinulo na celosvetový problém; požaduje lepšie cielené osvetové iniciatívy na zviditeľňovanie škôd spojených s predajom orgánov, aby boli obete a potenciálne obete lepšie informované o telesných aj duševných rizikách, a to najmä medzi najchudobnejšími a najzraniteľnejšími ľuďmi z pohľadu nerovnosti a chudoby, ktorí môžu predaj orgánu chápať ako cenu, ktorú sa oplatí zaplatiť za zlepšenie hospodárskej situácie; zdôrazňuje skutočnosť, že kampane na zlepšovanie informovanosti by mali byť požadovaným prvkom európskej susedskej politiky a rozvojovej spolupráce EÚ;

49.  poukazuje na dôležitú úlohu lekárov, ošetrovateľov, sociálnych pracovníkov a ďalších zdravotníckych pracovníkov, ktorí sú jedineční v tom, že majú prístup k obetiam v zajatí a zohrávajú kľúčovú úlohu pri zabraňovaní obchodu s ľuďmi; je znepokojený tým, že to teraz predstavuje premárnenú príležitosť na intervenciu; konštatuje, že je nevyhnutné vzdelávať lekársku komunitu v oblasti odhaľovania varovných signálov obchodovania s ľuďmi a postupoch podávania správ s cieľom lepšie pomáhať obetiam, a tiež zaviesť prísne sankcie za akékoľvek zapojenie do nezákonného obchodovania s orgánmi;

50.  nabáda na to, aby sa predpokladané súhlasné programy zaviedli v rozličných krajinách alebo projektoch, v rámci ktorých občania dostanú možnosť na to, aby sa priamo zapísali do registra darcov orgánov po skončení určitých administratívnych postupov, vďaka čomu by sa zmenšila závislosť pacientov od čierneho trhu a zároveň by sa zvýšilo množstvo dostupných orgánov, v dôsledku čoho by sa mohli znížiť finančné náklady na transplantáciu a znížila príťažlivosť liečebného cestovného ruchu;

51.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pristúpili ku krokom na zamedzenie „transplantačnému cestovnému ruchu“ pomocou prijatia opatrení, ktoré zvýšia dostupnosť zákonne získaných orgánov s cieľom posilniť prevenciu nezákonného získavania orgánov a vytvoriť transparentný systém vysledovateľnosti transplantovaných orgánov pri súčasnom zabezpečení anonymity darcov; vyzýva Komisiu, aby vypracovala usmernenia na podporu účasti členských štátov na partnerstvách pre spoluprácu, ako sú Eurotransplant a Scandiatransplant;

52.  poukazuje na to, že podľa Svetovej zdravotníckej organizácie existujú obmedzené vedecké údaje o priekupníctve a zdraví, najmä v súvislosti s duševným a psychickým zdravím; zároveň poukazuje na to, že potreby obetí a pozostalých sa často podceňujú; preto vyzýva Komisiu a príslušné orgány členských štátov, aby vytvorili monitorovací systém a šírili informácie o dôsledkoch priekupníctva a potrebách obetí z hľadiska telesného a duševného zdravia;

Práva obetí vrátane práva na prostriedok nápravy

53.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby zaujali prístup založený na ľudských právach, ktorý by sa zameriaval na obete, a aby spravili z obetí a zo zraniteľného obyvateľstva stredobod všetkých svojich snáh o boj proti obchodovaniu s ľuďmi, predchádzanie tomuto obchodovaniu a ochranu obetí;

54.  odsudzuje znepokojujúce medzery medzi povinnosťami štátu a rozsahom, v akom sa v praxi plnia, pokiaľ ide o práva obetí; víta smernicu 2012/29/EÚ, ktorou sa stanovujú minimálne normy v oblasti práv, podpory a ochrany obetí trestných činov; dúfa, že členské štáty túto smernicu vhodne transponovali, keďže lehota na jej vykonávanie je 16. novembra 2015; vyzýva členské štáty vrátane krajín pôvodu, tranzitu a cieľového určenia, aby zabezpečili alebo uľahčili prístup k opravným prostriedkom, ktoré sú spravodlivé, primerané a vhodné, pre všetky predané osoby v rámci ich príslušného územia a s ohľadom na príslušnú jurisdikciu vrátane obyvateľov bez občianstva;

55.  pripomína, že rýchla a presná identifikácia obetí je zásadná pre uplatňovanie práv, na ktoré majú zákonný nárok; naliehavo vyzýva na prijatie opatrení v oblasti budovania kapacít v súvislosti s identifikáciou obetí obchodovania s ľuďmi, najmä pokiaľ ide o migráciu, bezpečnosť a služby týkajúce sa kontroly hraníc;

56.  vyzýva ESVČ, aby si s tretími krajinami vymieňala najlepšie postupy tak v oblasti odbornej prípravy policajných orgánov a pracovníkov poskytujúcich pomoc o tom, ako čo najlepšie pristupovať k obetiam, ako aj v oblasti uplatňovania zásady individuálneho posudzovania obetí s cieľom zistiť, aké majú konkrétne potreby, ako sa im dá pomôcť a ako ich chrániť;

57.  zdôrazňuje význam zásady vzájomného uznávania zakotvenej v článku 82 ods. 1 ZFEÚ; vyzýva Komisiu, členské štáty a agentúry EÚ, aby upevnili status obetí obchodovania s ľuďmi prostredníctvom úplného vzájomného uznávania súdnych a správnych rozhodnutí, vrátane rozhodnutí týkajúcich sa ochranných opatrení vzťahujúcich sa na obete obchodovania s ľuďmi, čo znamená, že pokiaľ bol status obetí udelený v jednom členskom štáte, musí byť použiteľný v rámci celej Európskej únie, a teda by obetiam (alebo organizáciám, ktoré zastupujú) mala byť poskytnutá pomoc a asistencia v prípade, že im pri cestovaní v rámci Únie nebol ich status uznaný;

58.  naliehavo žiada, aby sa v rámci reakcie trestného súdnictva zaručil obetiam rovnaký a účinný prístup k spravodlivosti a informácie o ich zákonných právach; vyzýva všetky štáty, aby si plnili svoj medzinárodný záväzok, že budú dodržiavať práva obetí v rámci svojej jurisdikcie, a aby zaručovali obetiam plnú podporu, a to vrátane poskytovania psychologickej pomoci, bez ohľadu na ich ochotu spolupracovať v trestnom konaní;

59.  tvrdí, že obete obchodovania s ľuďmi majú právo na účinný prostriedok nápravy vrátane prístupu k spravodlivosti, uznania právnej subjektivity a občianstva, vrátenia majetku, primeranej nápravy, ako aj zdravotnej a psychologickej starostlivosti, právnych a sociálnych služieb a dlhodobej podpory (opätovnej) integrácie vrátane hospodárskej podpory;

60.  berie na vedomie význam všeobecného prístupu k zdravotnej starostlivosti a k sexuálnemu a reprodukčnému zdraviu, predovšetkým v prípade obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré môžu mať v priamej súvislosti s vykorisťovaním mnohé fyzické a psychické problémy; vyzýva členské štáty, aby pre obete obchodovania s ľuďmi zaviedli ľahko dostupné služby zdravotnej a následnej starostlivosti;

61.  vyzýva členské štáty, v ktorých došlo k vykorisťovaniu obetí obchodovania s ľuďmi, aby poskytli primeranú a potrebnú lekársku starostlivosť založenú na individuálnych potrebách a zohľadňujúcu rodové hľadisko a aby osobitnú pozornosť venovali obetiam obchodovania s ľuďmi na účely sexuálneho vykorisťovania;

62.  poznamenáva, že osoby so zdravotným postihnutím alebo ktoré utrpia zdravotné postihnutie v priebehu obchodovania potrebujú dodatočnú ochranu pred zneužívaním, a vyzýva EÚ a členské štáty, aby zaistili, že pomoc poskytovaná identifikovaným obetiam vhodne rieši ich špecifické potreby;

63.  zdôrazňuje, že je potrebné opätovne začleniť obete obchodovania a chrániť ich právo na ochranu; vyzýva členské štáty, aby vytvorili a posilnili siete centier poskytujúcich podporu a prístrešie a aby zabezpečili poskytovanie služieb v jazyku, ktorému obeť rozumie, a aby im poskytli prístup k vzdelávaniu; žiada, aby sa vyvinulo úsilie o spoluprácu v oblasti sociálneho začlenenia a poskytovania pomoci medzi MVO, medzinárodnými organizáciami, vládnymi orgánmi a agentúrami z krajín cieľového určenia a zdrojových krajín, najmä v situáciách, keď sa obete vracajú do svojej domovskej krajiny;

64.  zdôrazňuje význam zaistenia bezpečnosti obetí obchodovania s ľuďmi, ktoré svedčia na súde proti obchodníkom s ľuďmi;

65.  žiada, aby sa venovala väčšia pozornosť obetiam v trestných konaniach; žiada príslušné orgán, aby nezatýkali osoby, ktoré sú predmetom obchodovania, a aby ich nevystavovali riziku, že budú trestané za trestné činy, ktoré spáchali v situácii obetí obchodovania s ľuďmi, najmä v prípade prostitúcie, akejkoľvek formy sexuálneho vykorisťovania či nútenej práce; žiada členské štáty, aby dodržiavali zásadu zákazu kriminalizácie;

66.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli právne nástroje, ktoré obetiam obchodovania s ľuďmi uľahčia kontaktovanie orgánov bez ohrozenia ich vlastnej bezpečnosti a práv ako obetí;

67.  vyzýva členské štáty, aby bezodkladne vykonali smernicu 2011/36/EÚ, a najmä jej článok 8, a tiež všetky príslušné právne rámce v oblasti obchodovania s ľuďmi; naliehavo žiada Komisiu, aby podnikla právne kroky proti členským štátom, ktoré ju nevykonajú, a aby čo najskôr zverejnila správu o vykonávaní, ktorá mala byť predložená už v apríli 2015;

68.  vyzýva vlády, aby zaviedli hranice medzi imigračnými orgánmi a inšpektorátmi práce s cieľom nabádať obete, by podávali sťažnosti, a zaistiť, že ak sa odhalí prípad obchodovania s ľuďmi, obete nebudú mať žiadne obavy z krokov, ktoré by proti nim mohli podniknúť imigračné orgány;

69.  vyzýva členské štáty, aby medzi trestné činy zaradili využívanie služieb obete obchodovania s ľuďmi svojimi občanmi, ak je takýto čin spáchaný mimo členského štátu a/alebo mimo EÚ, a to vrátane prostitúcie alebo iných foriem sexuálneho vykorisťovania, nútenej práce alebo služieb vrátane žobrania, otroctva alebo praktík podobných otroctvu, nevoľníctvu alebo zneužívania iných osôb na trestnú činnosť či odoberanie ľudských orgánov;

70.  domnieva sa, že štatút utečenca, žiadateľa o azyl, držiteľa humanitárnych víz alebo osoby, ktorá potrebuje medzinárodnú ochranu, by sa mal považovať za faktor zraniteľnosti v prípade obetí obchodovania s ľuďmi; vyzýva členské štáty, aby zaistili, aby orgány na presadzovanie práva a azylové orgány spolupracovali a pomáhali obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu, podať žiadosť o ochranu; opätovne potvrdzuje, že opatrenia prijaté proti obchodovaniu s ľuďmi by nemali mať negatívny vplyv na práva obetí tohto obchodovania, migrantov, utečencov a osôb, ktoré potrebujú medzinárodnú ochranu;

71.  vyzýva členské štáty, aby zaviedli opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko s cieľom zlepšiť identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi v azylových konaniach a konaniach o návrate, aby viedli podrobnejšie záznamy rozlíšené podľa pohlavia a aby zaručili, aby takýmto obetiam boli poskytnuté aj primerané možnosti pomoci;

72.  pripomína členským štátom, že smernica 2011/36/EÚ nemá vplyv na zásadu nevyhostenia v súlade s dohovorom z roku 1951 súvisiacom s postavením utečencov;

73.  nabáda členské štáty, aby zaručili žiadateľom o azyl, ktorí sú obeťami obchodovania s ľuďmi, rovnaké práva ako iným obetiam obchodovania s ľuďmi;

74.  konštatuje, že podľa IOM so sebou návrat migrantov a utečencov so sebou neodmysliteľne prináša bezpečnostné riziká opätovného obchodovania, ktoré je nutné identifikovať, posúdiť a zmierniť, keďže riziko, ktoré pre migrantov, s ktorými sa obchoduje, predstavujú ich vykorisťovatelia, sa často zvyšuje v prípade, že utiekli, boli v styku s orgánmi presadzovania práva alebo svedčili na súde(2);

75.  vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby pre verejnosť zviditeľnili boj proti obchodovaniu s ľuďmi, s osobitným dôrazom na letiská, železničné stanice, autobusy, školy, univerzity a pracoviská; vyzýva EÚ a členské štáty, aby zvyšovali informovanosť svojich štátnych zamestnancov o usmerneniach EÚ týkajúcich sa identifikácie obetí obchodovania s ľuďmi a o publikácii Komisie o právach EÚ týkajúcich sa obetí obchodovania s ľuďmi, a nabáda na ich aktívne používanie;

76.  podnecuje cielené financovanie EÚ pre miestne mimovládne organizácie (MVO) s cieľom identifikovať a podporiť obete obchodovania s ľuďmi, ako aj zvyšovať informovanosť u obyvateľov vystavených vykorisťovaniu a obchodovaniu s ľuďmi; v tejto súvislosti víta úlohu médií, ktoré môžu pomáhať zvyšovať povedomie a poskytovať informácie o rizikách;

Spolupráca v boji proti obchodovaniu s ľuďmi na regionálnej a medzinárodnej úrovni

77.  je znepokojený nedostatočnou úrovňou medzinárodnej spolupráce v prípadoch obchodovania s ľuďmi, najmä ak sú zapojené krajiny pôvodu a tranzitné krajiny, a že táto situácie výrazne obmedzuje účinný boj proti obchodovaniu s ľuďmi; vyzýva na účinnú medzinárodnú spoluprácu a systematickú výmenu informácií so zameraním na vyšetrovanie nadnárodného obchodovania s ľuďmi a boj proti nemu prostredníctvom zintenzívnenia finančnej a technickej pomoci a posilnenia cezhraničnej komunikácie, spolupráce a budovania kapacít na úrovni vlád a presadzovania práva vrátane pohraničnej stráže, imigračných a azylových úradníkov, kriminalistov a agentúr na podporu obetí, občianskej spoločnosti a agentúr OSN, ako aj na to, ako identifikovať a chrániť obete a diskutovať o spôsoboch pristupovania ku krajinám pôvodu, tranzitu a určenia, ktoré neratifikovali Palermský protokol OSN; žiada EÚ, aby vypracovala regionálny prístup a sústredila sa pritom na „trasy obchodovania“ a ponúkla odpovede, ktoré sú prispôsobené druhu vykorisťovania v jednotlivých regiónoch; okrem toho zdôrazňuje užitočnosť medzinárodných výmenných programov pre odborníkov na boj proti obchodovaniu;

78.  vyzýva Komisiu, príslušné agentúry EÚ a členské štáty, aby pre zamestnancov orgánov presadzovania práva a pohraničných orgánov vytvorili školenia zamerané na rodovú problematiku, aby dokázali lepšie identifikovať potenciálne obete obchodovania s ľuďmi, najmä obchodovania na účel sexuálneho vykorisťovania, a vedeli im poskytnúť pomoc;

79.  trvá na tom, že EÚ by mala posilniť policajnú a súdnu spoluprácu medzi členskými štátmi a s tretími krajinami, najmä s krajinami pôvodu a tranzitu obetí obchodovania s ľuďmi, pri predchádzaní prípadom nelegálneho obchodovania s ľuďmi a vyšetrovaní a stíhaní týchto prípadov, najmä prostredníctvom Europolu a Eurojustu, vrátane výmeny informácií, najmä pokiaľ ide o známe trasy obchodovania s ľuďmi, účasť na spoločných vyšetrovacích tímoch a na boji proti získavaniu ľudí na obchodovanie s ľuďmi cez internet a iné digitálne prostriedky; zdôrazňuje význam systematickej výmeny údajov a toho, aby členské štáty vkladali údaje do databáz Europolu Focal Point Phoenix a Focal Point Twins; povzbudzuje k užšej spolupráci medzi Europolom a Interpolom v boji proti obchodovaniu s ľuďmi a pripomína, že pri výmene údajov medzi členskými štátmi a s tretími krajinami by mali byť v plnej miere dodržiavané normy EÚ v oblasti ochrany údajov; vyzýva členské štáty, aby zhromažďovali lepšie porovnateľné údaje o boji proti obchodovaniu s ľuďmi a aby zlepšili výmenu týchto údajov medzi sebou navzájom a s tretími krajinami;

80.  vyzýva EÚ a členské štáty, aby svojim agentúram na presadzovanie práva a policajným orgánom poskytli potrebných pracovníkov a prostriedky na to, aby mohli získavať informácie aj od rodín a z iných zdrojov, aby si tieto informácie vymieňali s príslušnými európskymi a vnútroštátnymi orgánmi a aby tieto informácie náležitým spôsobom spracúvali a analyzovali;

81.  zdôrazňuje skutočnosť, že krajiny tranzitu sú rozhodujúce pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, keďže vykorisťovanie obetí sa zatiaľ v tejto fáze nezačalo; poukazuje na význam zabezpečenia doplnkovej odbornej prípravy pohraničných policajných úradníkov s cieľom zlepšiť ich identifikačné schopnosti;

82.  zdôrazňuje mnohé výzvy spojené s cezhraničnou pracovnou migráciou, najmä riziko, že migranti budú postavení mimo zákon a prídu o svoje najzákladnejšie práva; vyzýva na zavedenie mechanizmov cezhraničnej pracovnej migrácie v EÚ a na medzinárodnej úrovni s cieľom zvýšiť a formálne schváliť legálnu pracovnú migráciu;

83.  uznáva úsilie EÚ pri vytváraní formalizovaných kanálov cezhraničnej pracovnej migrácie, ktoré by mali získať väčšiu pozornosť, a požaduje súdržnejšie a intenzívnejšie úsilie v tomto smere; zdôrazňuje potenciál formálne schválenej pracovnej migrácie ako prostriedku na predchádzanie obchodovaniu s ľuďmi a na záchranu životov;

84.  naliehavo vyzýva EÚ, aby posilnila svoju spoluprácu s MVO a inými príslušnými medzinárodnými organizáciami, a to i zabezpečením primeraného financovania a koordinovanej pomoci, s cieľom zintenzívniť výmenu najlepších postupov, rozvoj politík a vykonávanie a posilniť výskum, a to aj s miestnymi aktérmi, najmä so zameraním na prístup k spravodlivosti pre obete a účinné stíhanie páchateľov;

85.  pripomína, že v súlade so smernicou 2011/36/EÚ by členské štáty mali podporovať organizácie občianskej spoločnosti a úzko s nimi spolupracovať, a to najmä v oblasti iniciatív na tvorbu politiky, informačných a vzdelávacích kampaní, výskumných a vzdelávacích programov a odbornej prípravy, ako aj v oblasti monitorovania a hodnotenia vplyvu opatrení zameraných na boj proti obchodovaniu s ľuďmi; okrem toho upozorňuje na to, že MVO by mali pomáhať aj pri včasnej identifikácii obetí a poskytovaní pomoci a podpory týmto obetiam; trvá na tom, že členské štáty by mali zabezpečiť, aby boli MVO chránené pred odplatou, hrozbami a zastrašovaním, a dokonca, že sa na nich nebude vzťahovať trestná zodpovednosť v prípadoch, keď pomáhajú obetiam obchodovania s ľuďmi, ktoré sú v neregulárnej situácii;

86.  žiada EÚ, členské štáty a medzinárodné spoločenstvo, aby venovali osobitnú pozornosť problematike predchádzania obchodovaniu s ľuďmi v prostredí humanitárnej krízy, napríklad v oblastiach postihnutých prírodnými katastrofami alebo ozbrojenými konfliktami, a boja proti nemu s cieľom zmenšiť zraniteľnosť obetí voči obchodníkom s ľuďmi a iným zločineckým sieťam; zdôrazňuje, že ochrana sa musí poskytnúť všetkým, ktorí sú oprávnení ju využiť v súlade s medzinárodnými a regionálnymi dohovormi;

87.  zdôrazňuje skutočnosť, že ľuďom, ktorí sú nútení opustiť svoje domovy z dôvodu náhlych alebo postupných klimatických zmien, ktoré nepriaznivo ovplyvňujú ich život alebo životné podmienky, hrozí veľké nebezpečenstvo, že sa stanú obeťami obchodovania s ľuďmi; zdôrazňuje, že tento typ mobility osôb súvisiacej so zmenou klímy má silný hospodársky rozmer vrátane straty živobytia a zníženia príjmov domácností, takže existuje priama hrozba, že dotknuté osoby sa stanú obeťami nútenej práce alebo otroctva;

Politika EÚ v oblasti boja proti obchodovaniu s ľuďmi v rámci jej vonkajších vzťahov

88.  uznáva a podporuje prácu koordinátora EÚ pre boj proti obchodovaniu s ľuďmi, ktorého úlohou je zlepšovať koordináciu a súdržnosť medzi inštitúciami, agentúrami a členskými štátmi EÚ, ako aj tretími krajinami a medzinárodnými aktérmi, a naliehavo vyzýva koordinátora, aby ďalej rozvíjal konkrétne spoločné akcie a opatrenia medzi EÚ, členskými štátmi, tretími krajinami a medzinárodnými aktérmi s cieľom nadviazať súdržnejšiu a účinnejšiu spoluprácu pri vytváraní systémov na identifikáciu, ochranu obetí a pomoc obetiam obchodovania s ľuďmi, na posilnenie predchádzania obchodovaniu, dosiahnutie rozsiahlejšieho stíhania obchodníkov a vytvorenia siete schopnej reagovať na vznikajúce obavy;

89.  naliehavo vyzýva EÚ, aby podnikla potrebné kroky na medzinárodnej úrovni s cieľom prechádzať obchodu s otrokmi a zastaviť ho, aby sa postupne a čo najskôr dosiahlo úplné zrušenie otroctva vo všetkých jeho formách;

90.  považuje za zásadné, aby sa stratégie zamerané na prevenciu obchodovania s ľuďmi zaoberali faktorom, ktoré tento jav uľahčujú, a dôvodom a okolnostiam, ktoré stoja za týmto javom, a aby zaujali integrovaný prístup, ktorý zjednotí rozličných aktérov, mandáty a perspektívy, a to na vnútroštátnej i medzinárodnej úrovni; zastáva názor, že stratégie v rámci prevencie by mali zahŕňať opatrenia, ktoré budú riešiť otázku chudoby, útlaku, nedostatočného dodržiavania ľudských práv, ozbrojených konfliktov a hospodárskych a sociálnych rozdielov, a mali by sa zameriavať na znižovanie zraniteľnosti možných obetí, odrádzať od dopytu po službách osôb, ktoré sú predmetom obchodovania, čo možno považovať za hlavnú príčinu, zvyšovať verejné vzdelávanie a odstraňovať korupciu verejných zamestnancov; žiada tiež všetky štáty, aby si skutočne plnili povinnosti plynúce z Palermského protokolu;

91.  vyzýva všetky členské štáty, aby ratifikovali všetky relevantné medzinárodné nástroje, dohody a právne záväzky, a to i Istanbulský dohovor, a aby zvýšili snahu o účinnejší, koordinovanejší a jednotnejší boj proti obchodovaniu s ľuďmi; nabáda EÚ, aby požadovala ratifikáciu všetkých významných medzinárodných nástrojov;

92.  vyzýva predstaviteľov EÚ, aby v politických dialógoch EÚ s tretími krajinami venovali osobitnú pozornosť obchodovaniu s ľuďmi, a to tiež prostredníctvom svojich programov spolupráce a v rámci viacstranných a regionálnych fór a tiež verejných vyhlásení;

93.  vyzýva EÚ, aby zrevidovala svoje programy pomoci týkajúce sa obchodovania s ľuďmi, aby zabezpečila väčšiu cielenosť financovania a aby spravila z obchodovania s ľuďmi samostatnú oblasť spolupráce; v tejto súvislosti nabáda na zvýšenie prostriedkov na služby, ktoré sa zaoberajú obchodovaním s ľuďmi v rámci inštitúcií EÚ; naliehavo vyzýva Komisiu, aby pravidelne prehodnocovala svoj zoznam prioritných krajín vrátane výberových kritérií s cieľom zaistiť, že vyjadruje skutočnosť v praxi a že bude flexibilnejší a adaptabilnejší vzhľadom na meniace sa okolnosti a vznikajúce trendy;

94.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby v rámci zintenzívnenia zákonných opatrení proti obchodovaniu s ľuďmi rozšírili aj vymedzenie pojmu obchodovania s ľuďmi zavedením odkazov na nové prostriedky obchodovania;

95.  žiada EÚ a členské štáty, aby vykonávali opatrenia týkajúce sa boja proti obchodovaniu v súčasnom akčnom pláne pre ľudské práva a demokraciu a v súlade so stratégiou EÚ zameranou na odstránenie obchodovania s ľuďmi;

96.  vyzýva Komisiu, aby posúdila, či je potrebné revidovať mandát budúcej Európskej prokuratúry s cieľom začleniť po jej založení do jej právomocí boj proti obchodovaniu s ľuďmi;

97.  žiada zvýšiť účinnosť politiky EÚ proti obchodovaniu s ľuďmi tým, že sa hlbšie zakotví do širších stratégií EÚ v oblasti bezpečnosti, rodovej rovnosti medzi ženami a mužmi, hospodárskeho rastu, kybernetickej bezpečnosti, migrácie a vonkajších vzťahov;

98.  vyzýva všetky inštitúcie a členské štáty EÚ, aby uplatňovali ucelenú politiku vnútri i navonok tým, že v súlade so základnými hodnotami únie určia ľudské práva za stredobod vzťahov EÚ so všetkými tretími krajinami, a tiež aby využívali predovšetkým hospodárske a obchodné vzťahy ako prostriedok pákového efektu;

99.  vyzýva Komisiu a členské štáty, aby zaručili, že ľudské práva, rodová rovnosť a boj proti obchodovaniu s ľuďmi budú naďalej stredobodom rozvojových politík EÚ a jej partnerstiev s tretími krajinami; vyzýva Komisiu, aby pri vypracovaní nových rozvojových politík a preskúmaní existujúcich politík zaviedla opatrenia zohľadňujúce rodové hľadisko;

100.  zdôrazňuje, že posilnením ekonomického a sociálneho postavenia žien a dievčat by sa zmenšilo riziko, že sa stanú obeťami, a vyzýva Komisiu, aby pokračovala vo vykonávaní cielených opatrení zameraných na uplatňovanie hľadiska rodovej rovnosti vo všetkých rozvojových činnostiach a zaručila, aby rodová rovnosť bola spolu s právami žien aj naďalej súčasťou politického dialógu s tretími krajinami;

101.  zdôrazňuje význam cieľov udržateľného rozvoja, najmä cieľa 5.2, ktorý žiada odstránenie všetkých foriem násilia na ženách a dievčatách vo verejnej aj súkromnej sfére vrátane obchodovania s nimi a sexuálneho a iného vykorisťovania;

102.  vyzýva EÚ, aby podporila tretie krajiny v ich snahe zintenzívniť identifikáciu obetí, pomoc obetiam a ich opätovné začlenenie a stíhanie za obchodovanie s ľuďmi, pričom by mali zaviesť a vykonávať náležité právne predpisy a zosúladiť právne definície, postupy a spoluprácu s medzinárodnými normami;

103.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby pracovníkom orgánov presadzovania práva, vrátane agentúr ako Frontex, Europol a EASO, ako aj iným úradníkom, ktorí sa pravdepodobne dostanú do kontaktu s obeťami alebo potenciálnymi obeťami obchodovania s ľuďmi, zabezpečili primerané školenia, ktoré by im umožnili riešiť prípady obchodovania s ľuďmi z ucelenej medzirezortnej perspektívy, s dôrazom na konkrétne potreby žien, detí a iných zraniteľných skupín, ako sú Rómovia a utečenci, ktoré sa stali obeťami tohto obchodovania, a na to, ako zabezpečovať stimuly a primeranú ochranu obetiam obchodovania s ľuďmi a ďalším osobám, ktoré poskytujú informácie o týchto obchodníkoch;

104.  domnieva sa, že obete obchodovania s ľuďmi pochádzajúce z tretích krajín je nutné identifikovať v čo najskoršej fáze daného reťazca a že je preto potrebné zintenzívniť úsilie na hraniciach, aby bolo možné identifikovať obete už pri ich vstupe na územie EÚ; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s tretími krajinami na zlepšovaní existujúcich pokynov, ktoré by konzulárnym službám a pohraničnej stráži pomohli identifikovať obete obchodovania s ľuďmi, a vyzdvihuje v tejto súvislosti dôležitosť výmeny najlepších postupov, najmä pokiaľ ide o pohovory na hraniciach; zdôrazňuje tiež, že je potrebné, aby mali príslušníci pohraničnej a pobrežnej stráže prístup k databázam Europolu;

105.  vyzýva členské štáty, aby posilnili spoluprácu s tretími krajinami s cieľom bojovať proti všetkým formám obchodovania s ľuďmi a s osobitným dôrazom na rodový rozmer obchodovania s ľuďmi s cieľom konkrétne bojovať proti detským sobášom, sexuálnemu vykorisťovaniu žien a dievčat a sexuálnej turistike; vyzýva Komisiu a ESVČ, aby zintenzívnili úsilie v rámci chartúmskeho procesu zvýšením počtu špecifických projektov a zabezpečením aktívnej účasti väčšieho počtu štátov;

106.  žiada Komisiu, Radu a ESVČ, aby vo svojich rokovaniach s tretími krajinami o medzinárodných dohodách, readmisných dohodách a dohodách o spolupráci kládli dôraz na to, že je potrebné, aby tretie krajiny skutočne bojovali proti obchodovaniu s ľuďmi, zintenzívnili trestné stíhanie páchateľov a zlepšili ochranu obetí;

107.  naliehavo žiada EÚ, aby svoje úsilie skutočne zamerala na riešenie problematiky obchodovania s ľuďmi i boja proti pašeráctvu; naliehavo vyzýva EÚ a jej členské štáty, aby venovali pozornosť identifikácii obetí obchodovania s ľuďmi medzi utečencami a migrantmi alebo medzi obeťami porušovania práv a zneužívania v rámci prevádzačských operácií, ktoré sú pod kontrolou zločineckých sietí;

108.  poukazuje na nutnosť prípravnej práce a odbornej prípravy medzinárodných misií civilnej polície, ako aj odbornej prípravy diplomatov, styčných úradníkov, konzulárnych úradníkov a úradníkov pre rozvojovú pomoc s cieľom zlepšovať identifikáciu obetí obchodovania s ľuďmi; považuje odbornú prípravu týchto skupín za potrebnú, pretože často ide o prvé kontaktné miesta pre obete obchodovania, a tiež považuje za potrebné podniknúť kroky s cieľom zaistiť, aby mali títo úradníci prístup k vhodnému materiálu na informovanie osôb ohrozených tým, že by sa mohli stať obeťami obchodovania s ľuďmi;

109.  pripomína, že spustenie druhej fázy misie EUNAVFOR MED 7. októbra 2015, známej aj ako operácia Sophia, umožnilo podniknúť konkrétne kroky proti obchodovaniu s ľuďmi, keďže oprávňuje na nalodenie, vyhľadávanie, zajatie a presmerovanie lodí podozrivých z toho, že sa používajú na prevádzanie ľudí alebo obchodovanie s nimi, na otvorenom mori; pripomína, že zatiaľ bolo zatknutých 48 osôb podozrivých z prevádzačstva a obchodovania s ľuďmi, pričom ich prípady sa riešia v rámci talianskeho súdneho systému; žiada EÚ, aby pokračovala vo svojich operáciách v Stredozemí a aby ich zintenzívnila;

110.  vyzýva EÚ, aby našla konkrétne riešenia týkajúce sa legálnych, riadnych, nevykorisťovateľských a bezpečných ciest do EÚ pre migrantov a utečencov; pripomína členským štátom a EÚ, že musia dodržiavať medzinárodné právo vrátane zásady nevyhostenia, a to vo všetkých svojich politikách a najmä v politikách týkajúcich sa migrácie; pripomína, že prijímajúci štát a štát pôvodu by mali obetiam obchodovania s ľuďmi zaručiť bezpečný dobrovoľný návrat a mali by im ponúknuť zákonné alternatívy v prípadoch, keď by repatriácia predstavovala riziko pre ich bezpečnosť a/alebo pre bezpečnosť ich rodiny; zastáva názor, že prijímajúci štát a štát pôvodu musia obetiam zaručiť potrebné podmienky na bezpečnosť a opätovné začlenenie po návrate;

111.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby dodržiavali Chartu OSN a zásady azylového práva;

112.  vyzýva EÚ, aby podporila programy podporujúce začleňovanie migrantov a utečencov, do ktorých by sa zapojili kľúčoví aktéri z tretích krajín, ako aj kultúrni mediátori, ktorí by mohli pomáhať pri zvyšovaní miery informovanosti v spoločenstvách o obchodovaní s ľuďmi a pri zvyšovaní ich odolnosti proti prieniku organizovanej trestnej činnosti;

113.  naliehavo vyzýva Komisiu a členské štáty, aby vyvinuli úsilie na ochranu a nájdenie všetkých utečencov alebo migrantov, najmä detí, ktorí zmizli po príchode na európsku pôdu;

114.  víta kroky Europolu, najmä v rámci projektu Focal Point Twins, zamerané na odhaľovanie osôb, ktoré odchádzajú do tretích krajín, aby tam zneužívali deti; vyzýva členské štáty, aby spolupracovali s Europolom a dbali o systematickú a rýchlu výmenu údajov;

115.  pripomína, aby pred uzatvorením dohody o uvoľnení vízového styku Komisia posúdila riziká, ktoré predmetná tretia krajina predstavuje predovšetkým v oblasti nelegálneho prisťahovalectva; trvá na tom, že skupiny obchodníkov s ľudskými bytosťami môžu využívať aj legálne spôsoby migrácie; žiada preto Komisiu, aby zaradila účinnú spoluprácu príslušných tretích krajín v oblasti obchodovania s ľuďmi medzi kritériá, ktoré je nutné splniť, aby bolo možné uzatvoriť akúkoľvek dohodu o uvoľnení vízového styku;

116.  poukazuje na to, že EÚ potrebuje záväzný a povinný legislatívny prístup k presídľovaniu, ako sa uvádza v agende pre migráciu, ktorú predložila Komisia; pripomína, že humanitárne prijímanie môže dopĺňať presídľovanie v záujme poskytovania naliehavo potrebnej, často dočasnej ochrany v prípade potreby tým najzraniteľnejším, napr. maloletým bez sprievodu či utečencom so zdravotným postihnutím, alebo osobám, ktoré potrebujú urýchlený zdravotnícky odsun;

117.  vyzýva EÚ, aby sa s tretími krajinami podelila o poznatky z vypracúvania štandardizovaného systému zberu kvalitatívnych a kvantitatívnych údajov a analýzy obchodovania s ľuďmi s cieľom vypracovať spoločnú alebo aspoň porovnateľnú šablónu v EÚ a tretích krajinách určenú na zber a analýzu údajov súvisiacich so všetkými aspektmi obchodovania s ľuďmi; poukazuje na potrebu vyčleniť dostatočné finančné prostriedky na zber údajov a prieskum v oblasti obchodovania s ľuďmi;

118.  nabáda EÚ, aby vypracovala novú stratégiu boja proti obchodovaniu s ľuďmi po roku 2016 so silnejším a cielenejším vonkajším rozmerom, v rámci ktorej by sa uprednostňovalo rozvíjanie partnerstiev s miestnou občianskou spoločnosťou v krajinách pôvodu, tranzitu a určenia mimo EÚ, vládami a súkromným sektorom a riešenie finančných a hospodárskych aspektov obchodovania s ľuďmi;

o
o   o

119.  poveruje svojho predsedu, aby postúpil toto uznesenie Rade, Komisii, podpredsedníčke Komisie/vysokej predstaviteľke Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, Európskej službe pre vonkajšiu činnosť (ESVČ) a delegáciám EÚ.

(1) Prijaté texty, P8_TA(2015)0470.
(2) Pozri stranu 23 výročnej správy Medzinárodnej organizácie pre migráciu (IOM) nazvanej Opatrenia proti obchodovaniu s ľuďmi a pomoc ohrozeným migrantom v roku 2011 („Counter Trafficking and Assistance to Vulnerable Migrants – Annual Report of Activities 2011“).

Právne oznámenie